Deň železničiarov - 27. september - ŽSR

Aj meranie rýchlosti rušňov zvýšilobezpečnosť jazdy vlakovAj konštrukcia rušňových rýchlomerov má svoju históriu. Ich vývoj prešiel od druhej polovice 19. storočia rôznymietapami, pričom ich prevedenie odzrkadľujú technické možnosti v danom období. Hlavnou príčinou potreby meraniarýchlosti bola stále sa zvyšujúca technická úroveň železničných vozidiel, ale aj kvalitnejší stav koľajovéhozvršku. Na základe týchto faktov sa v konečnom dôsledku nastolila aj otázka riešenia ukazovateľa rýchlosti nastanovišti rušňovodiča za účelom zabezpečiť tak bezpečnú jazdu vlaku.Prevod točivého momentu od osi tendrapomocou transmisie do rýchlomera.Železničná prevádzka od polovice 19. storočiaprinášala so sebou stále viac požiadaviek nalepšie a rýchlejšie cestovanie. Vlaky v tej dobedosahovali rýchlosť približne 40 km/h, pričomrušňovodič reguloval rýchlosť rušňa len na základerozhľadu. Technickým pokrokom v konštrukciirušňov sa v 70. rokoch 19. storočia začalazvyšovať aj rýchlosť parných rušňov. Rastúcarýchlosť rušňov si však vyžadovala aj jej sledovaniea zaznamenávanie. Tento fakt prinútil konštruktérovriešiť aj otázku indikácie rýchlosti nastanovišti rušňovodiča. Riešenie tohto problémumalo dve otázky. Prvá bola ako a kde odobraťtočiaci sa moment pre možné sledovanie rýchlosti.Druhá otázka smerovala priamo, akým zariadenímpresne stanoviť rýchlosť vozidla.Rýchlomer patent Finckbein ud Schäfer.Rýchlomer patent Kloses.Prvé patenty rýchlomerovJeden z prvých známych pokusov vyriešiť tentoproblém bol patent Finckbein ud Schäfer. Jehoprevedenie spočívalo v odobratí krútiaceho samomentu od osi tendra rušňa pomocou transmisiedo zariadenia, ktoré bolo umiestnenév hornej časti tendra v úrovni rušňovej čaty. Danézariadenie v podobe skrinky možno právomnazývať rýchlomer. Jeho technické prevedenievedelo ukazovať a zároveň aj zaznamenávaťdosahujúcu rýchlosť rušňa. Patent bol vyskú-10šaný v roku 1877 v Nemecku na trati z Treysado Guntershausenu. Druhé riešenie sledovaniaa zaznamenávania rýchlosti predstavil švajčiarskyželezničný inšpektor A. Klose. Jeho patentriešil odobratie krútiaceho momentu zo spojniceza pomoci namontovaného prípravku, do ktoréhosa navlieklo oje vychádzajúce z ozubenejprevodovky pevne umiestnenej pod stanovišťomrušňovodiča. Za pomoci prevodovky a pružinovéhomechanizmu sa podľa rýchlosti pohybuspojnice prenášala rýchlosť cez vnútro stojanana rýchlomer umiestnený na stanovišti rušňovodiča.Registračný záznam bol v tomto prípadev osobitnej skrinke pod stanovišťom pri prevodnommechanizme. Popis patentu železničnéhoinšpektora A. Klosa podrobne prináša článokv odbornom periodiku Organ für die Fortschrittedes Eisenbahnwesens z roku 1879. Na podobnomsystéme fungoval aj rýchlomer patentovanýkonštruktérom Petrim. Systém odobratia otáčavéhomomentu zo spojnice rušňa sa na základespomínaného patentu rozšíril a udomácnil u viacerýchkonštruktérov parných rušňov.V Československu tento systém pretrval až doRýchlomer patent Hausshälter.konca výroby parných rušňov (1958). Zvyšovanierýchlosti na železnici je a bolo neodmysliteľnespojené s bezpečnosťou. Nemožno pretonespomenúť, že už v roku 1885 bolo v Nemeckuna základe § 8 zákona železničnej polícienariadené montovanie rýchlomerov do rušňov.A práve v tomto období prichádza správa o testovanínového rýchlomera pomenovanom posamotnom konštruktérovi Brunovi Hausshälteroviz Drážďan. Podobne ako u Klosa aj Hausshälterprebral krútiaci moment od spojnice a zapomoci prevodoviek vyviedol točiaci sa hriadeľna stanovište rušňovodiča. Samotný Hausshälterovrýchlomer mal v sebe zabudovaný hodinovýstroj. Ten, ak rušeň stál, vydržal po natiahnutív chode približne 30 minút. Pri chode vlaku saopäť hodinový stroj sám natiahol. Pre rušňovodičabola dôležitá ručička rýchlomera, ktorá nastupnici umiestnenej na pravej polovici rýchlomeraukazovala dosahovanú rýchlosť. V hornejčasti rýchlomera sa prevíjal registračný prúžok,na ktorý sa zaznamenávala rýchlosť rušňa po12 sekundách.Zvonček signalizoval prekročenie rýchlostiPrevratnou novinkou bol zvonček signalizujúciprekročenie najvyššej rýchlosti uvedenej na číselníkurýchlomera. Rýchlomer Hausshälter boltechnicky vyskúšaný dňa 18. 8. 1886 na tratiGorlitz-Dresdany na rušni Bern vedený rušňovo-ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR