Spýtali sme sa žiakov základných škôl - Lesy SR š.p.

Dějiny lovu a lovectvítéma mesiacana záchranu zubra, ktorázačala ihneď cieľavedomenapĺňať svoje poslanie. Zaviedlasa plemenná knihazubrov a postupne sa darilozvyšovať ich stavy (r. 1933- 67 kusov, r. 1938 - 94 kusov,r. 1953 - 184 kusov,r. 1959 - 361 kusov, r. 1965 –796 kusov, 1970 – 1.064 kusov,r. 1975 – 1.514 kusov).V Bielovežskom národnomparku sa stali základomobnoveného svetozná-meho chovu zubrov jedensamec a dve samiceprivezené v roku 1929zo Švédska. Okremtoho je v Poľsku chovzubrov aj v 4 ďalšíchchránenýchúzemiach.Po druhej svetovej vojnezriadili chovy zubrovaj iné európske krajiny,okrem tradičných chovateľovz Poľska, Ruska,Nemecka a Švédskak nim pribudlo aj bývaléWojtěch z Pernštejna vede zubraČeskoslovensko.V roku 1957 bol párik zubrov dovezenýz Poľska najprv provizórne umiestnenýv Tatranskej Lomnici, odkiaľ ho potompremiestnili do trvalej chovnej stanicev Topoľčiankach. Tam postupne pribudliďalšie 3 zubry a vytvoril sa tak základnášho úspešného chovu zubrov.V súčasnosti žije v Európe asi3.400 zubrov, z čoho asi 800 v Poľsku.Zubry žijú prevážne v zajatí (v 200 uzavretýchchovateľských centrách - zverniciach)a v 32 voľne žijúcich populáciách(Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Rusko,Litva, východné Slovensko a RumunskéKarpaty). Zubor je u nás chránený (jehospoločenská hodnota bola stanovenáv sume 100.000 Sk), vzhľadom na dosiahnutýpočetný stav však už nie je kritickyohrozeným druhom. Jeho ochranasa preorientúva z chovu vo zverniciachna voľný chov v prírode (na Slovenskuv Národnom parku Poloniny).Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukciado voľnej prírody sa považujeza najväčší úspech v rámci ochrany kritickyohrozených živočíchov.Ing. Július Burkovskýje emeritný lesník - ochranár50 rokov Zubrej zvernice v TopoľčiankachJozef ŠABOSTRUČNÝ POHĽAD DO HISTÓRIEZVERNICOVÉHO CHOVU ZUBROVPo vymiznutí zubrov z voľnej prírody samnohí páni pokúšali chovať zubrov vo zverniciacha panských záhradách. Najviac údajovo chove zubrov vo zverniciach sa zachovaloz panstiev v Čechách, ale zachovali sa údajeaj zo Slovenska, o čom svedčí písomný dokladz 23. augusta 1568, podľa ktorého chovalizubrov vo zvernici v Uhrovci. Takýchto zvernícbolo na Slovensku pravdepodobne viac.V novodobej histórii bolo zaznamenanýchveľa pokusov o chov zubrov. Najznámejšímchovateľom zubrov koncom 19. storočia bolsliezsky knieža von Pless. V roku 1865 začalchovať v 600 ha zvernici bialowiežských zubrov,3 zubrice a 1 zubra. Zubrom sa darilo,dobre sa rozmnožovali a postupne sa stalizákladom pre ďalšie chovy v Európe.Na Slovensku začal chovať zubrov v roku1888 majiteľ majetkov v Javorine, knieža Hohenlohe.Na Javorinu dal priviezť 2 zubricea 1 mláďa z chovu už spomenutého sliezskehokniežaťa Plessa. No počas desiatichrokov v chove nepribudlo ani jedno mláďa,preto knieža zubry predal. V r. 1898 získaldva americké bizóny od známeho obchodníkaso zverou, Hagenbecka. V roku 1899k nim z drážďanskej ZOO prikúpil 1 zubricu.Postupne dal priviezť ďalších 17 dospelýchbizónov a 4 mláďatá. Za 25 rokov (1899 až1924) sa narodilo v Javorine18 mláďat, pričomnajvyšší stav tu bol krátko pred prvousvetovou vojnou, 44 jedincov. Zver žila voľne,v polodivom chove, v Javorovej doline. Majiteľpanstva ju choval viac pre ozdobu ako prepoľovnícke využitie. Za celé obdobie uloviliiba 5 zubrov, veľa zvierat uhynulo na chorobya mnohé oslabené sa stali korisťoumedveďov. Chov týchto veľkých zvierat bolmimoriadne nákladný a práve to bol dôvodZubria zvernica v Topoľčiankach má nespochybniteľný podielna záchrane zubra ako živočíšneho druhu. V období jejvzniku v roku 1958, pred 50 rokmi, žilo na svete približne 150zubrov. Počas existencie zvernice sa narodilo v Topoľčianskejzvernici 170 zubrov.Zubry v Topoľčiankach sa začali chovať s perspektívou, žepostupne budú prinavrátené do voľnej prírody na Slovensku.Tento cieľ sa podarilo splniť. Aj keď do voľnej prírody nebolvypustený žiadny zubor priamo z Topoľčianok, určite v žiláchzubrov v Poloninách koluje aj krv ich topoľčianskych predkov.pre ktorý dedič panstva, August Hohenlohe,začal v r. 1926 chov postupne likvidovať. Poslednýtatranský zubor bol krížencom zubras bizónom. Dlho sa túlal sám, neskoršie sa pripojilk čriede pasúceho sa domáceho dobytka.V r. 1932 ho chytili a odviezli do pražskejZOO. Tak sa definitívne uzatvorila kapitolajavorinských zubrov.Za zmienku v histórii chovu zubrov a bizónovna Slovensku stojí aj ich chov v RemetskýchHámroch. Grófka Szechényi-Vanderbiltovásem v r. 1924 importovala (priamo z USA) 3 bizónyamerické. Žili prevažne vo zvernici, alev lete sa voľne túlali po horských lúkach, ktoréboli špeciálne kvôli nim obhospodarované. Postupnesa rozmnožili na 7 kusov, ale celý chovo niekoľko rokov zanikol.CHOV ZUBROV VO ZVERNICIACHNA SLOVENSKU V NOVODOBEJ HISTÓRIINovodobá história slovenských zubrovsa začala písať dňa 2. marca 1957. V tentodeň boli na Slovensko dovezené dva zubryz Poľskej Pštiny, Krakovského vojvodstva.Bol to známy Putifar a jeho družka Pumarka.Dovezený pár zubrov bol bialowiežskeho pôvodua na začiatok bol umiestnený v aklimatizačnejzvernici v Tatranskej Lomnici. Podľarozhodnutia komisie vymenovanej námestníkompovereníka pre poľnohospodárstvoa lesné hospodárstvo, mali byť tieto zubrypremiestnené do oblasti Poľany. Komisia preumiestnenie zubrov určila podmienky, ktorémalo spĺňať miesto určené pre stavbu zvernice,v oblasti Poľany.Miesto pre zvernicu bolo vybraté na južnýchsvahoch Poľany, v lokalite Kozí Chrbát,v nadmorskej výške 947 m. Pri výmere zvernice30 ha, bola plánovaná dĺžka hlavnéhooplotenia 2431 m, a dĺžka ochranného oplotenia2511 m. Celkové plánované náklady navýstavbu zvernice boli 694 644 korún. Aj keďtento projekt bol precízne pripravený, nepodarilosa ho uskutočniť. Či boli na príčinevysoké finančné náklady alebo iné dôvody, tosa nepodarilo zistiť. Isté je, že komisia veľmirýchlo navrhla ďalšie lokality, medzi ktorýmiuž figurovali aj Topoľčianky a to lokalita Drahožica.HISTÓRIA VZNIKU ZUBREJ ZVERNICEV TOPOĽČIANKACHDňa 2. novembra 1957 bola na Správelesov v Topoľčiankach, v polesí Vrch Hora, lesníckomúseku Drahožica vykonaná obhliadkanavrhovanej lokality pre vybudovanie zubrejLesník 10–2008 5

téma mesiacazvernice. Všetci členovia komisie skonštatovali,že navrhovaná lokalita je vhodná preumiestnenie zubrov. Zároveň komisia určilaaj termín, kedy budú prevezené zubry z TatranskejLomnice. Malo to byť v apríli 1957. Natejto porade bolo uložené riaditeľovi Správylesov v Topoľčiankach a hlavnému inžinierovi,aby uskutočnili cestu do Poľska, za účelomzískania podrobnejších poznatkov preúspešný chov zubrov. V podrobnej správe zoslužobnej cesty do Poľska uviedli požiadavky,ktoré musí lokalita pre chov zubrov spĺňať.Pretože doteraz navrhovaná lokalitaDrahožica, podľa pozmeneného názorukomisie nespĺňala všetky tieto požiadavky,uskutočnila sa v dňoch 6. a 7. januára1958 obhliadka novej lokality – Cerianky,v katastrálnom území obcí Lovce a Zlatno,kde bola zvernica pre zubry aj vybudovaná.Celý objekt pre chov zubrov bol vybudovanýv priebehu roka 1958, nákladom 1,2 mil. korún,vrátane príjazdovej cesty a prevádzkovejbudovy. Zvernica bola zložená z dvoch častí:vlastné chovné jadro bolo oplotené drevenouohradou a malo výmeru 27 ha. Ochranné pásmomalo výmeru 106 ha a bolo oplotené pletivom.Drevená ohrada chovného areálu bolavyhotovená s dubových kolov, na ktorých boliuchytené drevené hranoly. Drevená ohradapodliehala nepriaznivým vplyvom počasiaa bola veľmi poškodzovaná zubrami. V roku1968 bolo oplotenie už v takom stave, že vyžadovalourýchlenú a nákladnú rekonštrukciu.Finančné prostriedky boli k dispozícii ažv roku 1969. Pri rekonštrukcii bola drevenáohrada chovateľského jadra nahradená kovovýmilanami, uchytenými na dubovýchkoloch, ktoré boli pripevnené na betónovýchpätkách zakopaných v zemine. Rekonštrukciaoplotenia a elektrifikácia objektov sa uskutočnilaaž v roku 1970. Náklady na oploteniedosiahli čiastku 776 tis. korún a elektrifikáciaobjektu 424 tis. korún. V roku 1994 bol nákladomcca 300 tis. Sk vybudovaný nový vodnýzdroj. V roku 2007 bola skolaudovaná a danádo prevádzky budova so sociálnym zariadeníma bufetom. Oplotenie bolo doplnenéelektrickou ohradou, aby sa znížilo, prípadnevylúčilo poškodzovanie oplotenia zubrami.50 ROKOV VÝVOJA POPULÁCIETOPOĽČIANSKYCH ZUBROVPrvé zubry boli dovezené do Topoľčianskejzvernice vo februári 1958. Zubry bolidarom vtedajšej Sovietskej vlády Československu.Zubor Bereg sa narodil 16. júna 1955.Zubrica Beglianka sa narodila 14.júna 1955.Zubry pochádzali z ochranného poľovníckehohospodárstva Bialoviežská Pusta, ktoráje dnes súčasťou Bieloruska. Zubria zvernicav Topoľčiankach sa začínala iba budovať, pretoboli dovezené zubry vypustené do malejohrady, karantény. Po dobudovaní zvernicekoncom roka 1958 boli zubry vypustené dochovateľského jadra. V roku 1959 boli doTopoľčianok dovezené Zubry z TatranskejLomnice, Putifar a Pumarka . Ale následne,21.7.1959, bol z Topoľčianok prevezený dotatranskej zvernice zubor Bereg. V roku 1962bola definitívne zrušená zvernička v TatranskejLomnici a zubor Bereg sa vrátil do Topoľčianok.V roku 1963 boli do Topoľčianokprevezené aj ostatné zubry z Tatranskej Lomnice,a z Poľska bol 24.9.1963 dovezený zuborPutamír, na občerstvenie krvi. Prvým zubromnarodeným na Slovensku bola zubrica Silva.Narodila sa v Tatranskej Lomnici 1.7.1957,zubriemu páru Putifár a Pumarka. Druhýmslovenským zubrom bola Silvina. Tiež sa narodilav Tatranskej Lomnici 20. júla 1960, zubriciSilve. Otcom novonarodeného zubra bol Beregprivezený z Topoľčianok. V Topoľčianskejzvernici sa prvý zubor narodil 1. júna1959,zubriemu páru Putifar a Pumarka. Mladýzubor bol pomenovaný menom Silák. Nazáklade medzinárodnej dohody, všetkýmzubrom narodeným v Topoľčianskej zvernicisú prideľované mená so začiatočným písmenoS. Najznámejším zubrom v Topoľčianskejzvernici bol Putifar, praotec slovenských zubrov.Narodil sa 16.5.1951 v Bialowieži. Hociod jeho skonu uplynulo už skoro 40 rokov,o jeho osud sa zaujímajú aj dnešný návštevnícizubrej zvernice. Patril k najmohutnejšímjedincom svojho druhu. Mal hmotnosť1230 kg, pričom hmotnosť zubrích býkovdosahuje zvyčajne 500 až 800 kg. Stav zubrovsa mal znížiť odpredajom, ale aj poplatkovýmlovom. Na poplatkový lov bol navrhnutýPutifar. Dôvodom na tento návrh bolo, žePutifar mal už 17 rokov, bol v slabšej fyzickejkondícii, v tomto období sa už nezúčastňovalrozmnožovania a zanechal už niekoľkopotomkov. Zahraničný hosť bol ochotný zaPutifara zaplatiť poplatok 80 000 korún (tátosuma sa rovnala približne vtedajším ročnýmVykladanie prvého zubrav Topoľčiankachnákladom na chov zubrov). Ministerstvolesného a vodného hospodárstva v Prahe ajmedzinárodný komitét na ochranu zubrov voVaršave udelili súhlas k uloveniu Putifara. Poprotestoch ochranárov aj verejnosti, ale najmäriaditeľa pražskej ZOO, bolo rozhodnutiedňa 3.1 1968 zmenené, poľovačka bola definitívnezakázaná. Putifar uhynul 28.4.1970.Najväčší počet zubrov chovaných v priebehujedného roka, bol 33 zubrov, v roku1995. Najkritickejším obdobím, z hľadiskapočtu chovaných zubrov od vzniku zvernice,boli roky 2004 až 2005.V týchto rokoch žilovo zvernici iba 6 zubrov, 1 zubor a 5 mladýchzubríc. Počas týchto rokov sa nenarodilo vozvernici ani 1 mláďa, čo sa stalo iba v začiatkoch,a to v roku 1959 a 1963. Keď situácias počtom zubrou začínala byť kritická, vývojsa radikálne zmenil. V roku 2006 sa narodilo6 mladých zubrov, z toho 1 mláďa uhynulo.Priemerný počet narodených mláďat za jedenrok existencie Zubrej zvernice je 3,46.V súčasnosti žije vo zvernici 19 zubrov, z toho4 mláďatá narodené v roku 2008.ZHODNOTENIE ÚČELNOSTI CHOVUZUBROV V TOPOĽČIANKACHPôvodným zámerom chovu zubrov v Topoľčiankachbola ochrana druhu a záchranadruhu ex-situ. To znamená, že po dosiahnutíurčitého počtu jedincov vo zvernici, mali byťmladé zdravé a životaschopné jedince vypúšťanédo voľnej prírody, do vhodných lokalitáchna Slovenku. Zubria zvernica bola projektovanápre chov maximálneho počtu 12 zubrov.Ročné prírastky prevyšovali dopyt pozubroch. 24.4.1975 vymenoval minister kultúrypo dohode s ministrom lesného a vodnéhohospodárstva, 6-člennú poradnú komisiu nazáchranu zubra na Slovensku. Už na prvomzasadnutí komisie sa prejavili protichodnénázory jednotlivých členov na chov a reintrodukciuzubrov. Ďalšie pracovné stretnutiaukázali, že perspektívy chovu zubrovnebudú závisieť iba od odbornosti a úrovneargumentov jednotlivých členov, ale najmäod ochoty vstupovať do zložitých vzťahovs politickou mocou a aj záujmami zainteresovanýchrezortov. Posledné rozšírené zasadaniekomisie sa uskutočnilo v dňoch 7. až9. novembra 1981 v Topoľčiankach. Na rozšírenomzasadnutí sa zúčastnilo 23 našich ajzahraničných profesionálnych pracovníkovz 18 odborných a akademických pracovísk,národných parkov, zoologických záhrad, múzeía veterinárnej správy. Záver zo zasadaniabol jednoznačný. Vypustenie zubra do voľnejprírody je pre jeho záchranu ako druhu vosvete nevyhnutné. Termín vypustenia bol starostlivonaplánovaný.Graf: Populácia zubra v Európe (Wanda Olech, SGGW Varšava)6Lesník 10–2008

téma mesiacaV roku 1981 sa očakával v Topoľčiankachprírastok asi10 jedincov, s ktorým sa uvažovalopri odštartovaní úspešnej reintrodukcie. Povypustení a aklimatizácii základného stádasa uvažovalo s každoročným doplňovanímz kmeňového stavu zo študijnej plochy, v počte6 až 8 kusov a neskôr aj s väčším počtommladých zubrov. Prakticky bolo všetko pripravené,ale chýbala posledná rozhodujúcafáza. Celý projekt musel podľa zákona prejsťpripomienkovým konaním. Na pripomienkovomkonaní sa zúčastnilo 19 kompetentnýchorganizácii, ktoré doručili k 1.12.1982 svojepísomné stanoviská. Vo vyjadreniach boli súhlasnéaj odmietavé stanoviská, optimistickéaj skeptické. Obsah vyjadrení vyplýval aj z toho,ktorá organizácia bola ako do akcie zainteresovaná.Zamietavé stanovisko vyjadriliiba 4 organizácie. Ministerstvo lesného a vodnéhohospodárstva, Východoslovenské štátnelesy PR Košice, Štátne lesy Ulič a Výskumnýústav lesného a vodného hospodárstva. I keďsa stanovisko týchto organizácii zdá prekvapujúce,bolo zdôvodnené obavami, že zubrybudú robiť škody na lesných porastoch ajmožnými konfliktnými stretnutiami s ľuďmi.O zamietnutí však rozhodol fakt, že sa nenašlaorganizácia ochotná poskytnúť potrebnéfinancie na výstavbu aklimatizačnej zverničkya ostatných nevyhnutných zariadení.BUDÚCNOSŤ ZUBREJ ZVERNICETopoľčianska zubria zvernica bola v roku2000 vyňatá z evidencie rodokmeňovej knihyZubrov. Prvoradou snahou musí byť znovu zaradeniechovu do rodokmeňovej knihy.Následne bude nutné obnoviť chovnézloženie stáda, v súlade s odporúčaniami koordinátorovchovu zubrov, pre účely ďalšiehovypúšťania do voľnej prírody. Koordináciachovu by mala byť zabezpečená pod gesciouŠOP SR. Na základe záverov jednania Štátnejochrany prírody SR, š.p. LESY SR a poľskýchexpertov na chov zubrov z 21.9.2006, je zaúčelom znovuzaradenia zubrov do rodokmeňovejknihy nutné zabezpečiť zachovanietradičného chovu zubrov horskej formyv Topoľčiankach a tomu prispôsobiť ďalšiesmerovanie chovu a zloženie chovného stáda.Dôkladne spracovať evidenciu všetkýchchovaných zubrov od založenia zvernice.Samozrejmosťou musí byť dôsledná komunikácias editormi Rodokmeňovej knihy zubra(EBPB), s koordinátorom reštitúcie zubrana európskej úrovni Dr. Wandou Olech. Prezabezpečenie riadneho chovu a kontrolybude nutné vytvoriť riadiaci a kontrolný orgán.Mal by to byť orgán zložený zo zástupcovsprávcu chovu, orgánov štátnej správylesného hospodárstva, štátnej správy ochranyprírody a životného prostredia a zástupcovštátnej veterinárnej správy. Veľmi dôležitébude vyriešiť problém s prírastkami zubrov.Záujem o zubrov v zoologických záhradáchje v súčasnosti minimálny. Pravdepodobnev blízkej budúcnosti topoľčianske zubrynebudú môcť byť využité pri reštitúcii dovoľnej prírody. Preto bude potrebné vyriešiťaj komerčné využitie zubrov na poplatkovýlov. Pri tomto spôsobe využitia nadbytočnýchzubrov by bolo možné zároveň vyriešiť aj dlhodobéproblémy s financovaním prevádzkyzubrej zvernice. Záujem verejnosti o Zubriuzvernicu z roka na rok narastá. Preto by bolovhodné túto lokalitu využiť ako informačnéa výchovné centrum, konkrétne ako ekovýchovnécentrum pre otázky biológie zubrahrivnatého.Jozef Šabo, OZ TopoľčiankyFoto: Jozef Šabo, Edo GenserekPäťdesiate výročie založenia zubrejzvernice v Topoľčiankach bolo príležitosťouna oslavu, odovzdanie vyznamenaní,zhodnotenie doterajšieho vývoja i formulovanievízie. OZ Topoľčianky pripravilna piatok 10. októbra v areáli zvernicedôstojnú oslavu, spojenú s krstom štyrochzubrích teliatok a publikácie Jozefa Šaba„Zubria zvernica Topoľčianky“. Autorpublikácie a chovateľka zubrov ZdenkaMarková prevzali z rúk organizačnéhoriaditeľa podnikové vyznamenania akovýraz ocenenia ich práce a úsilia. Čestníhostia slávnostne prestrihliJubileum pásku a tým slávnostne otvorililesnícky náučný chodník,ktorý návštevníkov zoznámiPeter GOGOLA s biológiou zubra a s históriouvýskytu zubra na Slovensku.Zubria zvernica bola zároveňvyhlásená za významné lesníckemiesto. Organizátori nezabudliani na najmenších návštevníkov – topoľčianskilesní pedagógovia FrantišekZbonka a Rudolf Dávid pripravili pre nichprogram zážitkových hier. V popoludňajšíchhodinách sa uskutočnil odborný seminárza účasti profesorky Wandy Olech,koordinátorky projektu záchrannéhochovu zubra v Európe a ďalších predstaviteľovzoologických záhrad, poľovníkov,lesníkov a predstaviteľov ochranárskychorganizácií, ktorí sa venujú problematikechovu zubrov.Štátny tajomník MP SR V. Turský a organizačný riaditeľ J. Djubek pri slávnostnom odhalení tabuleFoto: Matúš ŠtreitLesník 10–2008 7

fotoreportážVďaka kolegom z OZ Prievidza pribudol do rodiny LNCH už devätnásty členChodník, ktorý spájaJozef MARKOSLÁVNOSTNÉ PRESTRIHNUTIE PÁSKYNA NOVOM LNCH DUCHONKA - KULHÁŇ„Aj otvorením tohto LNCH napĺňame heslo: Lesy pre všetkých!Chceme dostať ľudí do lesa, aby pochopili prácu lesníkov a jejvýznam pre celú spoločnosť. Stále sa snažíme investovať do práces verejnosťou a pre verejnosť, aby občania Slovenska chápali, želesníci sú tu pre nich,“ povedal na úvod veľmi dobre zorganizovanéhoa pestrého programu slávnostného otvorenia LNCH Duchonka– Kulháň generálny riaditeľ š.p. LESY SR doc. Ing. RNDr.Jozef Minďáš, PhD. Na snímke práve prestriháva pásku generálnyriaditeľ Sekcie lesníckej MP SR Ing. Marián Ondrejčák, vpravo stojíriaditeľ OZ Prievidza Ing. Jozef Spevár. Na slávnostnom otvorenínapokon chýbal predseda Vlády SR Róbert Fico, ktorý sa ho veľmichcel ako rodák z tohto kraja zúčastniť. V priestrannom vstupnomareáli chodníka v tesnej blízkosti budovy LS Duchonka boliale prítomní traja poslanci NR SR, herec Ľubomír Paulovič, kolegoviaz iných odštepných závodov, predstavitelia partnerskýchinštitúcií a organizácií a množstvo detí základných škôl. Tým máslúžiť vstupný areál v prvom rade.LESNÍCI A DETI. PÔSOBIVÉ A PERSPEKTÍVNESPOJENIE AJ NA DUCHONKEČoraz viac vyškolených lesných pedagógov z radov lesníkov dokážeprofesionálne a so srdcom zaujať deti rôznymi hrami, súťažami, rozhovormi.Kolegovia na OZ Prievidza boli toho počas otvorenia LNCH na Duchonkenázorným príkladom. Vo vstupnom areáli navyše pripravili tabuľu s lesnoupoznávačkou a tajničkou, na ktorej ponúkajú deťom možnosť zahrať sa. Stačívyplniť anketový lístok pripravený v zásobníku pri tabuli a v posledný deňkaždého mesiaca lesníci vyžrebujú troch výhercov pekných cien, ktoré pošlúdeťom domov. Dobrý nápad. A nie je posledný. Miestni lesníci chcú doplniťdo vykoseného a ohradeného areálu, v ktorom sú zatiaľ dva prístrešky a miniarborétum,aj rôzne atrakcie, ako napríklad drevené vláčiky. Majú aj ďalšienápady a stále hľadajú ďalšie inšpirácie. Deti sa im za túto snahu určite odvďačia.Kto vie, možno práve niektoré z tých detí, ktorým venujú takúto pozornosťprievidzskí lesníci, budú raz sedieť a rozhodovať v slovenskom aleboregionálnom parlamente. Potom im už nebude treba vysvetľovať, čo robialesníci a pre koho to robia. A to je dobre.ČASŤ NOVÉHO LNCH VEDIEPO ZEMNOM TELESE BÝVALEJLESNEJ ŽELEZNIČKYLNCH Duchonka – Kulháňlemuje na trase dlhej 5 800metrov s prevýšením 60 metrov,ktorú môže pohodlne zvládnuťprakticky každý, 22 informačnýchpanelov. Približujú prácu lesníkov,hovoria o význame a funkciáchlesa, faune, flóre, pôde i vode,informujú o ochrane prírody, aleaj o pôsobivej histórii osady Kulháň.Tá je záverečným stanovišťomchodníka a oplýva bohatouminulosťou, spojenou s ťažbouzlata, dreva, sklárstvom i ovčiarstvom.Ročne ju navštívi približne50 000 ľudí. Zachované je aj zemnételeso bývalej úzkokoľajnejpoľnej a lesnej železničky, ktorútu dal postaviť barón LeopoldEugen Haupt-Stummer. V rámciPrírodnej rezervácie Kulháň súnajpôsobivejšie zachovalé staréduby, ktorých vek sa odhadujena 300 až 550 rokov. Toto miestoje aj biotopom vzácnych druhovhmyzu a vtáctva.8Lesník 10–2008

Iba pár týždňov po tom, ako desaťtisíce ľudí navštívili v rekreačnej oblasti Duchonka víkendovýOrange Fest, lesníci otvorili začiatkom septembra v tejto turisticky stále mimoriadnevyhľadávanej lokalite v poradí už 19. lesnícky náučný chodník (LNCH) a 15. významné lesníckemiesto (VLM) v rámci štátneho podniku LESY SR. Aj tento nový LNCH má niekoľko inšpirujúcichšpecifík. Jedno z tých symbolických vystihol spoluautor a vedúci Lesnej správy Duchonka(Odštepný závod Prievidza) Ing. Dušan Mikuš slovami: „Vybudovali sme chodník, ktorý spája.Dva kraje, dva okresy, dva katastre. Prechádza dvoma prírodnými rezerváciami a teda spája ajlesníkov s ochrancami prírody, pretože jedni i druhí tu prezentujú svoju prácu a poznatky.“CITÁTY, VERŠE, ZAUJÍMAVÉ FAKTY NA TABULIACH.ORIGINALITA NOVÉHO LNCH„Príroda je proti nám vo výhode, môže existovať bez nás, my bez nej zahynieme.“Tak znie citát z informačného panela č. 18, venovaného problematike obhospodarovanialesov. Verše Andreja Sládkoviča môžete zasa nájsť na zastávke č. 16, zasvätenejkolobehu vody v prírode: „Beda tomu, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemúprírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ To sú len dva príklady originálneho nápadu kolegovz OZ Prievidza použiť na tabuliach LNCH Duchonka – Kulháň citáty slávnych ľudía verše veľkých básnikov tak, aby korešpondovali so zameraním stanovíšť a umocniliprezentované odborné informácie. A tak si môžu návštevníci prečítať múdre výrokyHemingwaya, Comteho a Cicera a pokochať sa krásnymi veršami Mihálika, Válka,Smreka, Plávku, či Hviezdoslava. Keď som sa Ing. Mikuša (na fotografii s mikrofónomv ruke) opýtal, prečo si dali tunajší lesníci toľko práce s oživením pamiatky prof. Bezačinského,ktorému venovali poslednú zastávku LNCH, odpovedal mi slovami IvanaKrasku. Tie sa tiež nachádzajú na informačnom paneli LNCH: „Sme – zdá sa – národ,ktorý má geneticky zakódovanú potrebu oprieť sa očami o horu, rozumom o dejinya srdcom o osobnosť.“ Nielen tento príklad, o ktorom je reč v tejto reportáži, ale aj inéčiny súčasných lesníkov v š.p. LESY SR dokazujú, že práve lesníci napĺňajú tieto slovádo bodky.LESNÍCKE AKCIE SÚ MIESTAMI ZAUJÍMAVÝCH STRETNUTÍAkcie toho druhu, akým bolo otvorenie LNCH Duchonka – Kulháň a vyhlásenieVLM venovaného prof. Hubertovi Bezačinskému, sú nielen prezentáciamipráce a snahy lesníkov, ale aj miestami zaujímavých stretnutí. Na snímke vľavoemeritný lesník Ing. Július Burkovský, diskutujúci s pokračovateľom novodobouhistóriou slovenského lesníctva sa vinúcej línie rešpektovaných autorít v oborepestovania lesa Sokol – Bezačinský – Korpeľ – Saniga, práve posledne menovanýmprof. Ing. Milanom Sanigom, DrSc. „Veľa výrazných lesníckych osobnostíbolo neprávom zabudnutých. O niektorých sa čo – to napísalo, ale nikto nespracovalich komplexné odborné a ľudské profily. Je to veľká chyba. Tú je možnénajlepšie napraviť práve na regionálnej úrovni, v rámci štruktúry š.p. LESY SRna úrovni odštepných závodov a lesných správ. Miestni lesníci majú v prípadezáujmu lepší prístup k miestne príslušným historickým informáciám, rodinnýmväzbám a archívom, ktorým sa doteraz nikto nevenoval. Na takú prácu netrebaučených historikov. Navyše získané informácie je potrebné prezentovať nie učeným,ale zrozumiteľným štýlom. Tunajší lesníci dokázali, že sa to dá. Patrí im zato veľká vďaka,“ povedal pre Lesník J. Burkovský.ODHALENIE PAMÄTNÉHO KAMEŇA A TABULE VENOVANEJ PROF. BEZAČINSKÉMUO živote prof. Huberta Bezačinského medzi letopočtami jeho narodenia a úmrtia1910 – 1975, hovoril po akte slávnostného odhalenia pamätného kameňa a tabule a vyhlásenívýznamného lesníckeho miesta M. Saniga a hneď na úvod zdôraznil, že „prof. Bezačinský boljeden zo vzácnych lesníkov, ktorý vyoral hlbokú brázdu aj na tunajšej Lesnej správe Kulháň.“Prítomní sa dozvedeli, že po absolvovaní reálneho gymnázia v Olomouci a lesníckej fakulty v Brneprešiel prof. Bezačinský postupne viacerými lesníckymi pozíciami – vedúceho lesného úradu,vedúceho LS Krám na LZ Čierny Balog, pracoval tiež na Krajskej správe lesov v Solivare pri Prešove.Po premiestnení lesníckej fakulty z Košíc do Zvolena bol prizvaný, aby pracoval na Katedrepestovania lesa. V rokoch 1955 – 1962 bol prodekanom LF VŠLD vo Zvolene, v rokoch 1962 – 1965prorektorom VŠLD, od roku 1964 profesorom pestovania lesa. Aktívne pôsobil aj v rámci Vysokoškolskéholesníckeho podniku, kde bol otcom myšlienky, aby každá jeho správa bola koncepčneobhospodarovaná výberkovým alebo podrastovým, prírode blízkym spôsobom hospodárenia.Lesnícka súčasnosť dokazuje, že má v lesníckej praxi po celom Slovensku čoraz viac nasledovníkov,ktorí sa s jeho myšlienkou stotožnili.DCÉRA (VĽAVO) A NETER PROF. BEZAČINSKÉHODOJATÉ ĎAKOVALI Š.P. LESY SRDagmar Martinčeková, dcéra prof. Huberta Bezačinského dojatá poďakovalaš.p. LESY SR za to, že „takým veľkolepým spôsobom si uctili prácu môjho otca.Som veľmi rada, že lesníci nezabúdajú na históriu, pretože na nej treba stavaťa uctiť si ľudí, ktorý pre les niečo dobré urobili. A boli to celé generácie lesníkov,ktoré si zaslúžia úctu celej našej spoločnosti.“ Generálny riaditeľ š.p. LESY SR JozefMinďáš potvrdil, že „náš podnik ako najväčší lesnícky subjekt na Slovenskuprevzal na seba bremeno zodpovednosti za pripomínanie si lesníckej histórie,aby široká verejnosť spoznala významné lesnícke osobnosti a významné lesníckemiesta. Už dnes vieme, že takých miest je po Slovensku viac ako stovka. Lenmáloktorá profesia sa môže popýšiť tak bohatou históriou, ako práve tá naša,lesnícka.“Lesník 10–2008 9

lesnícke spravodajstvoNa slovíčko......dnes s organizačnýmriaditeľom Ing. JozefomDjubekomPeter GOGOLAOpäť prekvapenie!Ján MIČOVSKÝLNCH. Táto značka začína byť pojmom.Je dobre, že sme si ju vytvorili. A je eštelepšie, že jej obsah čoraz častejšie a paditejšie napĺňajú kolegovia z väčšinyzávodov. Nasvedčuje tomu aj tohtoročnýchodníkový boom. V nedeľu 15. septembrapribudol do rodiny lesníckychnáučných chodníkov v tomto roku užpiaty súrodenec. Po Gazarkach – Tom-kach (OZ Šaštín), Udave (Vranov n/T.),Tajchu (Prešov) bol otvorený Lesnýnáučný chodník Sigord. Opäť na OZPrešov. Tentokrát aj s prívlastkom cyklistický.Na jeho slávnostnom otvorenísa okrem iných čestných hostí zúčastnilištátny tajomník MP SR VladimírPalša a generálny riaditeľ LSR Jozefná-Minďáš.10Ing. Jozef DjubekMinisterstvo pôdohospodárstvaSR vydalo 22. septembra2008 Smernicu č. 3680/2008-250, ktorou sa upravuje postuppri nakladaní s majetkom štátuv správe štátnych podnikov.V čom je táto smernica odlišnáod predchádzajúcej?Dosiaľ platná Smernica MP SR č. 1534/2008-250 umožňovala prevod majetku štátu v správeLSR š.p. len formou Obchodnej verejnej súťaže,realizovanej v súlade s §281 a násl. Obchodnéhozákonníka. Obchodná verejná súťaž malazabezpečiť maximálnu transparentnosť pri prevodemajetku štátu na iné osoby. V praxi všakpriniesla mnohé veľké problémy a v niektorýchprípadoch podstatne obmedzila nakladanies prebytočným majetkom. Najväčšie negatívumvšak vidím vo výraznom spomalení odpredajaprebytočného majetku, ktorý LSR š.p. zaťažuje.Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnostiakceptovalo naše pripomienky a vydaloSmernicu MP SR č. 3680/2008-250, ktorá umožňujeLSR š.p. realizovať nielen obchodné verejnésúťaže ale i priamy predaj majetku, a tov prípadoch taxatívne uvedených v citovanejsmernici, ktorá je prístupná na internetovejstránke Ministerstva pôdohospodárstva.Je možné v tejto chvíli odhadnúť hodnotumajetku, ktorý je podľa spomínanejsmernice reálne odpredať do konca roku2008?To je pomerne ťažká otázka, ktorá závisíod mnohých faktorov (výber prebytočného majetku,vyhotovenie znaleckých posudkov, vyhláseniesúťaže či oslovenie klienta pri priamomodpredaji, odstúpenie žiadosti na MP SR, udeleniesúhlasu MP SR, vyhotovenie kúpnej zmluvya samozrejme úhrada kúpnej ceny). V tejtochvíli je to možne skutočne len odhadnúť , aleminimálne predpokladáme splnenie plánovanejúlohy a to predaj vo výške 200 mil. SkV každom prípade zostáva predaj prebytočnéhomajetku jednou z najvyšších priorítLSR š.p..Ďakujem za rozhovor.Lesník 10–2008Smer Solivar - Sigord – Zlatá Baňa je zónaso silným rekreačným a poznávacím potenciálom.Tento fakt prešovčania nápadito využili.Do premysleného celku tu spojili peší náučnýchodník, cyklistickú trasu a lesnú škôlku. Túškôlku však neberte doslova. Alebo, vlastne –aj môžete! Na území bývalej lesnej škôlky terazvznikla škôlka lesných pedagógov. Poskytujeskvelú možnosť práce s deťmi, ktorú prítomnáučiteľka materskej školy Ľubica Damankošovázo Solivaru ocenila celkom jednoznačne: „Semteda budem s deťmi chodiť!“. Bodaj by nie:Poznávačka živých stromov, tabule s kvetenoua živočíchmi, detský posed, ohnisko... Obdobnehodnotil za prítomných cykloturistov „svoju“časť ponuky Peter Galko: „Chodievamsem často a myslel som si, že všetko zaujímavépoznám. Dnes som zistil, že to taknie je. Odporučím aj ostatným“.Chodník názorným spôsobom rieši klasickélesnícke témy, no zahŕňa aj skutočné rarity.Medzi ne nepochybne patrí jubilejný les, ktorýbol vysadený na počesť 10. výročia vzniku ČSRa ktorý prešovskí kolegovia vyslobodili z kroviai zabudnutia. Obdobné možno povedaťo obnovenom pomníčku pri prameni cisárovnejSisi, ktorá toto miesto navštívila v roku1895. Treba len veriť, že krásna drevorezbacisárovnej, ako aj nemenej pôsobivé a zároveňvtipné drevorezby tematicky dopĺňajúcevšetky informačné tabule chodníka sa nestanúpremetom „zberateľskej záľuby“. Osobitnúpozornosť si zaslúži aj vstupná brána cyklistickejčasti chodníka s hlbokou symbolikou: Duchlesa, veľký postavou i významom, chráni človeka....Jej autorom, rovnako ako všetkých tabúľa drevorezieb je Vladimír Tomko. Chodníkpokračuje do Zlatej Bani, kde končí pri hrádzilesníckeho tajchu, ktorý by si veru zaslúžil osobitnúochranu. Tvorcovia sem zaradili aj vtipneriešenú pripomienku známej lesnej železnice,ktorá tadiaľto kedysi prechádzala. Súčasťouotváracieho ceremoniálu bola aj pietna pripomienkavypálenia obce Zlatá Baňa fašistamiv roku 1944.Prešovčania dokázali, že každý chodníkmôže byť impozantným originálom. Aksme pred časom konštatovali, že LNCH Tajchna LS Hanušovce sa mimoriadne vydaril, toisté môžeme spokojne zopakovať o chodníkuna Sigorde. Menovateľom úspechu je nadšeniepočetného kolektívu, ktorý chodníku obetovalaj časť svojich dovoleniek. Jedno konkrétnemeno tu však zaznieť musí: Miro Kováč, pestovateľzávodu, ktorý bol aj tentokrát hybnousilou projektu. On a vedenie závodu, ktorézjavne chce a vie.A tak už ostáva len doplniť značku: Trebavidieť!Foto: Ing. P. Fedor

lesnícke spravodajstvoLesníčky spoznávali RajeckoElena KUBIČKOVÁRok 2008 sa nesie v znamení stretnutížien pracujúcich v lesníctve. V máji boloSlovensko organizátorskou krajinou medzinárodnéhostretnutia žien pracujúcichv lesníctve. V auguste sa zase stretli slovenskéženy – lesníčky, ktoré si zorganizovalisvoje „tradičné“, už 10. stretnutiežien lesníčok. Konalo sa pod záštitou Klubužien pri Slovenskej lesníckej komorevo Zvolene. Organizácie sa ujala Oblastnálesnícka komora Žilina. Tentokrát sastretnutie konalo v malebnej Rajeckejdoline a obohatené bolo o návštevuna susednom Prievidzsku.Vo štvrtok 28. augusta nás privítaladolina Rajecká Lesná. Odborná exkurziazačala 29. augusta návštevou Kuneradu.V dopoludňajších hodináchsme videli spôsoby likvidácievetrovej kalamity a formyobhospodarovania lesa v rôznychvekových stupňochna Lesníckom obvode Stranianka.Neobišli sme ZámokKunerad, ktorý v minulostislúžil ako lovecké sídlo a letoviskorodiny Ballestrémovcov.Pobyt v zámku sa spájal s prehliadkoulesov, s oboznámenímsa s prácou lesníkov, akoaj poľovačkami.Exkurzia pokračovala návštevouCenzuálneho spolumajiteľstvaRajec. Predstaviteliatejto lesnej spoločnosti námpredstavili svoju firmu – drevosklad,pílu a navštívili smeaj ojedinelú lesnú škôlku Elhotná.V popoludňajších hodináchsme sa kochali pohľadomzo Súľovských skál. Hlavnouhorninou v území je súľovskýzlepenec, ktorý bol vyformovanýdo súčasných fantastickýchtvarov – rôzne veže,steny, okná, ihly, ktoré vytvoriliskalné mesto.Nasledujúci deň v dopoludňajšíchhodinách bol v réžii Odštepného závoduPrievidza. Začínal na prameni Národnejrieky Nitry, pokračoval návštevou zazimovaciehozverníka Grenica, kde námriaditeľ Odštepného závodu Prievidzapodrobne vysvetlil zmysel a cieľ tohto poľovníckehozariadenia. Cestou do rázovitejobce Čičmany, cez Gápeľ, sme neobišlinovo zrekonštruovaný barokový kostolv Tužine. Odpoludnie sa znova nieslov čisto lesníckom duchu – prechodomz doliny Rybná po lesnej ceste do dolinyVajdnár, za doprovodu a odborného výkladuk jednotlivým lesníckym prvkom,vedúcim Lesníckeho obvodu Rybná.Stretnutia slovenských žien majú veľkýohlas nielen doma, ale aj v zahraničí.Aj naše „slovenské“ stretnutie malo zahraničnúúčasť. Prišli nás navštíviť českékolegyne z Lesov ČR – Správy lesov Křivoklát,Českej lesníckej společnosti Prahaa z Frauen im Forstbereich v Göttingene(Nemecko).Slovenské lesníčky – aj v budúcomroku sa chceme stretnúť a vymeniť si svojepoznatky a skúsenosti z lesníckej praxev rôznych formách vlastníctva. Už terazchceme dať na vedomie, že stretnutiev roku 2009 by sa malo konať v obvyklomtermíne – tentoraz v Topoľčiankach.Ing. Elena Kubičková,ekonomicko-obchodný námestníkriaditeľa OZ ŽilinaAnglickí študenti v BardejoveAlena HANKOVÁKoncom augusta prišli k nám, na OZ Bardejov, štyria anglickí študenti lesníctva z univerzity v Cumbrii. Išlo o návštevu doslovapracovnú – dvaja chlapci a dve dievčatá si chceli vlastnými rukami odskúšať ako na Slovensku chutí práca v lese. A tak sme sa rozhodliim to pohostinne umožniť. Ubytovali sme ich na chate Vlčie v Livove. Prvá vec bola dohoda s miestnou kuchárkou o strave – hostianechceli žiadne špeciality, ale len to čo sa u nás bežne jedáva. A potom sa im už ochotne venoval vedúci LS Lukov, Ing. SlavomírHanko, spolu s vedúcim LO Hradská, Rudolfom Švec – Babovom. Počas desiatich dní pracovali na uhadzovaní haluziny, odskúšali siprerezávky i prebierky, zoznámili sa s ťažbovými postupmi. Jeden deň odpracovali na úprave okolia známej Komárkovej chaty, kdeich mimoriadne zaujala poľovnícka história slávneho obyvateľa. Počas rozlúčky sa priznali, že s takými krásnymi lesmi, plnými zveria lesných plodov sa ešte nestretli. Radi by sa preto na lesnícke Slovensko ešte vrátili.Ing. Alena Hanková, referent ekológie OZ BardejovLesník 10–2008 11

lesnícke spravodajstvoLesnícki seniori v strede EurópyTohotoročný zájazd Klubu dôchodcov priš. p. Lesy SR, GR Banská Bystrica sa uskutočnildňa 9.9.2008 na zaujímavej trase z Banskej Bystricecez Kremnicu, Kremnické Bane, Turček doTurčianskych Teplíc a späť. Pre 30 účastníkov zájazdupriniesol mnoho pekných zážitkov i poznatkovnajmä z histórie, ale aj zo súčasnosti.Dopoludnie bolo zamerané na spoznávaniehistórie a pamiatok starobylého mestaKremnica, ktoré kedysi malo vedúce postavenievo zväze siedmych stredoslovenských banskýchmiest. Pozornosť seniorov upútal opevnenývstup do mesta (barbakan), komplex gotickýcha renesančných meštianskych domov na námestí,mestská radnica, obnovený trojičný (morový)stĺp zo sochami D. Stanettiho, i fontána.Zaujímavá bola aj expozícia „slávnych nosov“iniciovaná tradičnou akciou „Kremnické gagy“.Nasledovala prehliadka hradného areálu s kostolomSvätej Kataríny (patrónka Kremnice)z 15. stor., výstavami zvonolejárstva a razbymincí v baštách, karneru a depozitu reštaurovanýchsôch z interiéru niekdajšieho kostolana námestí, ktorý bol odstránený v dôsledkupoddolovaním spôsobených statických porúch.Zdatnejším seniorom, ktorí zvládli výstup po140 schodoch na vyhliadkový balkón kostolnejveže sa naskytol prekrásny pohľad nielenna mesto a jeho okolie z vtáčej perspektívy,ale aj na vzdialenejšie Štiavnické vrchy s legendárnymSitnom. Z časových dôvodov sanemohla uskutočniť návšteva chýrnej kremnickejmincovne, ktorá od svojho založenia v roku1328 funguje doteraz, ale namiesto známychkremnických dukátov v nej momentálne raziaslovenské euromince.Po presune do Kremnických Baní bol cieľomstarobylý kostol Svätého Jána Krstiteľa naplanine nad obcou. So zaujímavou histórioutohoto kostola seniorov ochotne oboznámilbrat rádu Malých kapucínov z priľahléhokláštora, ktorí sa o kostol starajú. Hneď vedľakostola sa seniori dostali do „stredu Európy“v podobe takto označeného kamenného bloku,ktorý je súčasne pamätníkom vyhláseniazvrchovanosti SR (17.7.1992), prijatia Ústavy SR(1.9.1992) a vzniku SR (1.1.1993). Samozrejmejedná sa len o symbolický a nie geografickýstred Európy, veď podľa jednej z tradovanýchlegiend kremnickým astronómom našeptalanjel z nebies, že Piargy (Kremnické Bane) súJúlius BURKOVSKÝstredom Európy a tak tam postavili kostol, keďžesa to nedarilo inde, pričom vlastný stredEurópy by mal byť v kostolnej veži. O uznaniestredu Európy sa uchádza asi 40 lokalít v rôznychštátoch, vzdialených od seba na stovkykilometrov. Renomovaní francúzski vedci určilinajprijateľnejší stred Európy v roku 1989, na vrchuBernotai pri obci Purnuškes, 26 km severneod litovskej metropoly Vilniusu. Ten je zapísanýv Guinnessovej knihe rekordov a nachádza satam aj Múzeum stredu Európy.Ďalšou zastávkou bola Vodárenská nádržTurček, ktorá bola postavená v rokoch 1992– 1996. Ako seniorov informoval Ing. Kmeť zoSVP š. p., povodia Váhu z Ružomberku je to najvyššiepoložená vodárenská nádrž (779 m n. m.)na ploche 52 ha s objemom vody 10,30 mil. m³a max. hĺbkou 60,30 m. Jej účelom je akumuláciasurovej vody na pitie, protipovodňováochrana, nadlepšovanie prietoku v prípadehavárie na rieke Turiec a výroba elektrickéhoprúdu v 3 malých vodných elektrárňach. Kvalituvody v nádrži kontrolujú aj na vzorkáchodlovených rýb (sivoň, pstruh). V lesoch hygienickéhoochranného pásma (29 km²) sa hospodáripodľa osobitného režimu. Je zaujímavé, žev čase dostatku vody táto vodárenská nádrždotuje vodou aj unikátny „turčecký vodovod“,ktorý privádzal vodu z 15 zdrojov jarkami vystuženýmiguľatinou, neskôr aj s vymurovanýmiúsekmi, k banským, úpravníckym, hutnýma iným závodom v Kremnici. Postavený bol užv 15. stor. pôvodne na pohon čerpacích zariadení,neskôr trasu upravovali a predĺžili až dovzdialenosti 22 km. Od roku 1921 zásobuje vodouaj prvú podzemnú elektráreň na Slovenskui v Európe. Turčecký vodovod je historické a dodnesfunkčné vodné dielo. Nakoniec si senioriso záujmom prezreli aj riadiaci velín vodárenskejnádrže Turček.Po príchode do liečebno – rehabilitačnéhozariadenia š. p. Lesy SR - LESNÍK v TurčianskychTepliciach privítal seniorov Mgr. Peter Gogolaz GR. Seniori vyjadrili vďaku za starostlivosťo dôchodcov a ocenili zasielanie časopisu„Lesník“. Po spoločnom obede sa konala členskáschôdza Klubu dôchodcov, v rámci ktorejpredseda Ing. Pavel Výbošťok s radosťou konštatoval,že za uplynulý rok z členskej základneneubudlo, a privítal nových členov. Tohoročnépodujatie sa v plnom rozsahu vydarilo. Prispelok tomu aj krásne počasie, dobrá organizáciaa zaujímavá trasa. Budúcoročný zájazd bolo doporučenénasmerovať do oblasti Banskej Štiavnice– niekdajšej kolísky lesníckej vzdelanosti.Boli sme na Moravea v Čechách, odporúčameaj kolegomMartina VEĽKÁJaskyne Moravského krasu a Propast Macocha v lesoch Školního lesního podniku Masarykův lesKřtiny, pamiatky a záhrady centra Prahy – Královská zahrada s letohrádkom Belveder, chrám SvatéhoVíta, Malá Strana, Kampa a Staroměstské náměstí, zámok Dobříš ... atď. – to boli ciele zájazdu pracovníkovLesov Slovenskej republiky, š. p., Odštepného závodu Biomasa Levice v dňoch 21. - 24. augusta2008. Krásne výhľady na Prahu a široké okolie poskytla rozhľadňa na Petříně, chvíle ticha a pohodyzas petřínske stráne pri letohrádku Nebozízek.Aj keď išlo o zájazd poznávací, nie odborný, jeho účastníci sa radi stretli s ekonomickým námestníkom riaditeľa Lesného závodu Dobříš LČR, s. p.,Ing Václavom Hrochom. Najprv ich zoznámil s organizáciou a fungovaním ich závodu, jeho ekonomikou, a potom sa rozprúdila debata o spracovanía využití biomasy. U Lesov Českej republiky čo sa týka biomasy ešte nie je vytvorený taký systém ako u LSR. Lesný závod Dobříš pripravuje výberovékonanie na kúpu stredného štiepkovača a pána námestníka zaujímali skúsenosti zo Slovenska.Na ceste z Prahy do Levíc autobus zastal pri pivovare Dalešice, kde sa lesníci zoznámili aj s históriou pivovarského remesla.Zájazdom sprevádzal moravský lesník a lesícky publicista a novinár Jiří Junek. Dosiaľ viedol nespočet zájazdov českých lesníkov na Slovensko, zájazdOZ Biomasa Levice bol tohoto typu prvý, ktorý viedol v smere zo Slovenska na Moravu a do Čiech. Na základe skúsenosti odporúčame podobný zájazdaj kolegom z ostatných odštepných závodov.Ing. Martina Veľká, OZ Biomasa12Lesník 10–2008

Riaditeľ Odštepného závodu Biomasa Ing. Ján FARKAŠAby ľudia chcelirobiť veci lepšieJozef MARKORodák z Veľkých Ludiniec v okrese Levice chcel byť oddetstva lesníkom. Nič iné ho nezaujímalo napriek tomu,že bol z výlučne roľníckej rodiny. Mal ale šťastie na miestnych ľovníkov a lesníkov, ktorí ho touto profesiou doslova nainfikovali.po-Ďalšie šťastie mal ako sám hovorí vtedy, keď ho prijali na lesníckufakultu. Po jej absolvovaní začínal na LZ Šahy, na polesí Cerovo. Povytvorení LZ Pukanec v ňom pracoval na pozícii poľovného referenta.Päť rokov bol ťažbárom na LS Bohunice a dvanásť rokov vedúcimLS Čifáre. V rokoch 1991 až 2005 pôsobil ako hlavný inžinier alebopo novom vedúci lesníckej výroby na OZ Levice. Medzitým bol v roku1992 poradcom generálneho riaditeľa Sekcie lesníckej na MP SRdocenta Konôpku a podieľal sa ako praktik na tvorbe lesného a poľovnéhozákona. No a potom... potom sa stal šéfom nového a perspektívnehoprojektu Biomasa v rámci štátneho podniku LESY SR.Od roku 2008 funguje bývalé stredisko pod hlavičkou odštepnéhozávodu s rovnakým názvom a Ing. Ján Farkaš je jeho riaditeľom.Suchý výpočet zastávok jeho profesionálnejkariéry ale nevystihuje to, čo je pre tohtočloveka charakteristické. Zoberme si na pomocďalšie fakty, ktoré o ňom prezradia viac. V rokoch1995 až 1996 videl s kolegami v Nemeckuškoliace strediská vybudované lesníkmi, ktorísa v nich venovali učiteľom, deťom a mladýmľuďom. Inšpirovaní týmto projektom založiliviacerí lesníci na Počúvadle tradíciu Dňa detí.Pretrváva a rozvíja sa dodnes. Ing. Farkaš bolďalej jedným z nadšencov – prvých organizátorovLevických poľovníckych dní. Akcie, vďakaktorej sa mesto Levice každoročne stáva na niekoľkozaujímavých dní navštevovaným centrompoľovníctva v strednej Európe a ukazuje odborníkomi laikom, akým smerom sa uberá vývojv kvalite poľovných trofejí. Pro Silva. Dnes užaj na Slovensku dobre známy pojem. Pred niekoľkýmirokmi stál pri jeho zrode Ing. Farkašs prof. Korpeľom a neskôr aj s prof. Sanigomrealizáciou a podporou prirodzeného zmladeniav miestnych cerinách, dubinách a bučinách.A aby bol výpočet úplný, spomeňme ešte konferenciuorganizovanú v Leviciach. Lesníci z Levíc,medzi ktorými Ing. Farkaš nemohol chýbať,predstavili na nejNovátorov je medzinami dosťprojekt spracovaniadendromasy a rozbehlispoluprácu so SESTlmače. Tie na podnetlesníkov prestavali kotolňuna spaľovanie drevnej štiepky.Ing. Farkaš hovorí, že minulosť nie je dôležitá.Zaujíma ho prítomnosť a budúcnosť.Faktom ale je, že spomenutými počinmi a prístupomsa stal jedným z novátorov slovenskéholesníctva. Lesníkom s povesťou nadšenca,tvrdohlavého, ale vždy korektného, ktorý sanebojí presadzovať nové veci, dokáže presviedčaťpochybovačov a zabojovať za niečo, čomuverí. Takých ľudí nie je veľa. „Ja si myslím, žeich je aj medzi kolegami v našom podnikudosť. Chcú a dostávajú nové myšlienkydo praxe. Dôležité je ale vytvoriť im taképodmienky, aby prichádzali s novými riešeniamia presadzovali ich v pravý čas.Aby boli schopní a ochotní ich prezentovaťako svoje nápady a návrhy. Tak ako sato udialo a stále deje v hnutí Pro Silva, doktorého sa postupne zapojili stovky lesníkova správcov. Vybudovali nielen veľkémnožstvo nových krásnych objektov v lesnýchporastoch, ale ich aj na samostatnýchakciách prezentovali ako svoje diela! Dokázalivysvetliť a argumentačne obhájiťsvoje lesnícke postupy a to je na tom toúžasné,“ hovorí Ing. Farkaš, ktorý je zároveňpresvedčený o tom, že lesníci sa naučili obhájiťsi svoje miesto v spoločnosti aj pred širokouverejnosťou. Že sme všetci na dobrej ceste,keď dokážeme napríklad počas Lesníckychdní zaujať masy ľudí, keď na našich akciáchvidieť množstvo rodičovs deťmi. Lesy podľajeho názoru budúmať v budúcnosti ešteväčší význam pre celúspoločnosť z pohľadu pobytu ľudí v prírodea zabezpečenia energetickej bezpečnosti a sebestačnosti.Pred lesníkmi tak stojí jasná úloha:pestovať také lesy, ktoré si budú plniť všetkyfunkcie, ktoré si plniť majú.Mimoriadne diskutovanou témou uplynulýchtýždňov aj medzi samotnými lesníkmi bolopoužitie chémie v boji s podkôrnym hmyzom.A aký je názor Ing. Farkaša na tento problém?„V mojej lesníckej praxi sme intenzívnevyužívali chemické prípravky v bojis premnožením mníšky veľkohlavej. Maximálnesme sa vtedys prof. Novotnýma Ing. Leontovičomsnažili o to, aby toboli biologické preparátys minimálnymškodlivým účinkom, ktoré používame s dôrazomna selekciu zásahov s jediným cieľom– pomôcť prírode. A problém sa námspoločne podarilo takto vyriešiť. Masívnehynutie smrečín nadobudlo preto také rozmery,lebo ochrancovia prírody lesníkomvčas neumožnili spracovať kalamitu, takženesú svoj diel zodpovednosti aj za to, čonajviac kritizujú – za použitie chémie, bezktorej lykožrútov účinne nezastavíme. Musímetie naše lesy skrátka preliečiť a napomáhaťpri ich regenerácii!“Ukazuje sa, že ďalším pacientom (ak ostanemev lekárskej terminológii), ktorý potrebujeliečbu, je samotný štátny podnik. Časť „choroby“spôsobil objektívne trh s drevom, časť sispôsobil možno aj sám tým, že obrazne povedanénemá dobre vyvinutý imunitný systém. Čopotrebuje tento „pacient“ podľa Ing. Farkašanajviac? „V čase krízy je najdôležitejšie maťsuper vystavané ciele. Musia ich naformulovaťmúdri a realizovať zodpovední ľudia.Riešenia existujú vždy a aj v našej situáciiRiešenia existujú vždylesnícky portrétje možné pracovať na zníženínákladovosti. Ak napríkladbudeme v ťažbáchrobiť cielene presvetľovacieruby a významne znížimepodiel umelej obnovy,peniaze ktoré do nej investujeme,budeme môcť využiťinde - na kalamitnýchplochách. Máme predsafundovaných, niekoľkokrátpreškolených lesníkov,ktorí dokážu takto citlivopracovať s lesom. Sú samozrejmeaj ďalšie možnostizníženia nákladovosti. Všetci vieme, žeréžia je príliš vysoká. Nemôžu predsa traja– štyria ľudia robiť to isté! Musíme pochopiť,že korekcie rozhodnutí, udržiavajúcesmerovanie firmy do stanoveného cieľa,sú úplne štandardné a prebiehajú praktickynepretržite. Prehodnotenie efektívnostikaždého pracovníka firmy, jeho prínosupre ňu a produktivity jeho práce je žiaducea nemôžeme sa tomu vyhnúť ani v našompodniku. Nemôžeme sa uspokojiť a ostaťstáť na mieste. Rozhodujúce ale je udržaťsi to najcennejšie, čo každá firma má– ľudský kapitál. Pre zamestnancov, ktoríchcú pracovať, majú veľký záujem a vytvárajúreálne hodnoty, je nutné vytvoriť taképodmienky, aby sa vo svojej práci videli,aby chceli a mohli robiť veci lepšie.“Ing. Farkaš sa snaží presadzovať takútofilozofiu efektívneho fungovania firmy na OZBiomasa, ktorý pôsobí prostredníctvom regionálnychstredísk po celom Slovensku. Vedeniezávodu denne komunikuje s každou regionálnousprávou a má prehľad o aktuálnom pohybeprodukcie, ale snaží sa predovšetkým o to,aby každý pracovníkzávodu mal stanovenéciele, výsledky, ktorémá dosiahnuť, aby nateritóriu regionálnejsprávy spoluvytváral trh, hľadal nových partnerov,zodpovedal za bezpečnosť dodávok štiepky.Ing. Farkaš hovorí, že ak toto pracovníciOZ Biomasa dokážu, majú šancu pracovať prezávod ďalej. Vie, že len takto má aj samotnýodštepný závod perspektívu a opodstatnenie.No a k tomu už rozhodne netreba nič dodávať.Len sa zamyslieť. Pretože ako dodáva Ing. Farkašradosť, šťastie a smiech sú nákazlivé. „Pýtajmesa teda každý deň samých seba: žiťšťastne a pracovať s radosťou, aké veľkéje „nebezpečenstvo“ tejto novej nákazyna našom pracovisku...?“Lesník 10–2008 13

zo zahraničiaO hospodárskej úprave lesov a smerniciach EÚv niektorých spolkových krajinách NemeckaZmeny a úpravy LHPbez zbytočnej byrokraciePeter ZIMAV polovici roka absolvovali pracovníci Odboru lesníckej politikya certifikácie lesov spolu so zamestnancami Ústavu lesných zdrojova informatiky NLC vo Zvolene pracovnú cestu v spolkových krajináchSasko-Anhaltsko, Dolné Sasko a Sasko. Bola zameraná na oboznámeniesa s metódami vyhotovovania LHP a technológiami používanýmipri vyhotovení LHP. Súčasťou programu bolo aj oboznámeniesa s uplatňovaním smerníc Európskej únie (NATURA 2000) pri obhospodarovanílesov a ich implementáciou do programov starostlivostio chránené územia a lesných hospodárskych plánov, ako aj oboznámeniesa s metódami mapovania biotopov NATURA 2000.Ing. Peter ZimaUsporiadanie a úlohy organizácií štátnychlesov sú v každej spolkovej krajineSRN riešené individuálne samostatnýmkrajinským zákonom. Väčšinou sú podnikypriamo napojené na krajinský rozpočet,majú dvojstupňovú organizačnú štruktúrua správy lesov sa členia na revíry, ktorýchveľkosť závisí od výšky plánovanej ťažby.V spolkových krajinách Sasko a DolnéSasko Štátne lesy okrem obhospodarovaniaštátnych lesov týchto jednotlivýchspolkových krajín sú súčasne aj úradomštátnej správy lesného hospodárstva.V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko došlov roku 2005 k reštrukturalizácii štátnychlesov. Podnik sa rozdelil na tri samostatnéprávnické osoby. Jedna vykonáva funkciuštátnej správy, ďalšia spravuje neštátne,neodovzdané lesy a zároveň vykonáva poradenstvoa sprostredkovanie lesníckychčinností pre ostatných vlastníkov, no a tretiaspravuje kmeňové lesy spolkovej krajiny.Činnosť prvých dvoch je financovanáz krajinského rozpočtu, kým vlastné štátnelesy určený zisk do rozpočtu odvádzajú.Vyhotovenie lesných hospodárskychplánov v navštívených krajinách zabezpečujúodbory HÚL, ktoré pôsobia pri Štátnychlesoch. Tieto zadávajú súkromnýmtaxačným firmám požiadavky na zisteniestavu lesa, ale samotné vyhotovenielesných hospodárskych plánov si robiavo vlastnej réžii. Pri záverečnom spracovanílesného hospodárskeho plánu tak samipresadzujú požiadavky celospoločenské,požiadavky štátu aj podniku do výstupnýchdiel lesných hospodárskych plánov.Pri stanovení celkovej výšky ťažby používajúkombinovanú induktívno - deduktívnumetódu.HOSPODÁRENIE PODĽA LHP? NÁROKNA DOTÁCIE A ZVÝHODNENIAOdbor HÚL pri Štátnych lesoch vyhotovujeaj základné rámce hospodárenia,kde pri určovaní cieľového drevinovéhozloženia vychádzajú z typologickéhoprieskumu, ktorý nie je - na rozdiel odnášho - založený na prevažne fytocenologickomprieskume, ale na prieskumepedologických a klimatický podmienok.Pri pedologickom prieskume ide najmäo určenie produkčnosti stanovišťa a výškyhladiny spodnej vody. Na základe takéhotoprieskumu sú rekonštruované pôvodnéporastové typy. Dôvodom takéhoto prístupuje dlhodobo silne pozmenený charakterporastov a nedostatok pôvodnýchporastov, na základe ktorých fytocenózyby bola možná rekonštrukcia pôvodnýchporastových typov.Lesné hospodárske plány schvaľujeministerstvo príslušnej krajiny, pod ktorépatrí lesné hospodárstvo. Pre Štátne lesyplatí povinnosť hospodáriť podľa lesnýchhospodárskych plánov, u neštátnych subjektovtáto povinnosť platí od výmery150 ha obhospodarovaného lesa. Tietoplány majú viac menej odporúčajúci charakter.Ten, kto hospodári podľa lesnýchhospodárskych plánov, má nárok na štátnedotácie alebo daňové zvýhodnenia.Zmeny v lesných hospodárskych plánovsú riešené na odbore HÚL Štátnych lesov.Obmedzená je len celková výška ťažby,ktorú možno prekročiť maximálne o 10 %.Jej zvýšenie môže povoliť odbor HÚL Štátnychlesov na základne vykonaného vnútornéhocontrolingu.Lesné hospodárske plány sú plnedigitalizované. GIS obsahuje vrstvy akozákladná lesnícka mapa, ku ktorej je pripojenádatabáza LHP, typologickú mapu,katastrálnu mapu, mapu vodohospodárskychoblastí a mapu chránených území.Okrem toho sú k dispozícii rastrové vrstvy,ako ortofotomapa, topografická mapaa pod. GIS rieši aj optimalizáciu lesnejdopravnej siete a technologickú typizáciu.Porastové mapy sú vyhotovované podľaporastových typov a nie podľa vekovýchtried ako je to u nás.NOVINKA: LASERSCANNINGOkrem klasickej taxácie sa pri vyhotovenílesných hospodárskych plánov využívajúaj výsledky podnikovej inventarizácie,ktorá sa vykonáva v ročnom predstihupred obnovou lesných hospodárskychplánov. Je podkladom pre dlhodobéplánovanie a stanovenie dlhodobýchcieľov hospodárenia, ktoré zohľadňujúekonomické ciele, celospoločenské cielea produkčné podmienky. Z dlhodobéhoplánovania a dlhodobých cieľov sa potomvychádza pri podrobnom plánovaní. Podnikováinventarizácia slúži aj pre štátnuštatistiku, keďže údaje z lesných hospodárskychplánov nie sú zhromažďovanéa vyhodnocované v žiadnej centrálnejdatabanke.V rámci inovatívnych postupov HÚLnám bola na odbore HÚL Saských štátnychlesov v Pirne predstavená nová metóda využívanápre potreby vypracovania lesnýchhospodárskych plánov – laserscanning.Táto technológia alternatívnym spôsobomzisťuje údaje o lese, na základe laserovéhosnímkovania. Výstupom je 3D model terénu,ktorý je podkladom pre vyhotoveniezákladnej lesníckej mapy. Ďalším výstupomje zistenie strednej výšky porastu, pričomstredná výška je zisťovaná pre štvorceo rozmere 25x25m. Z týchto údajov jemožné zistiť strednú výšku celého porastu,alebo jeho časti, ak nejde o porast tvorenýjednou drevinou. Na základe strednej výškysa potom odvodí zásoba dreviny a porastuna hektár. Ďalšie potrebné veličiny(drevina, zakmenenie a pod.) sú zisťovanéterestricky alebo z leteckých snímok. Tátonová metóda je v štádiu overovania, hľadajúsa ďalšie možnosti jej využitia a pojej zavedení do praxe bude určite veľkoupomocou pre podrobné zisťovanie stavulesa, najmä čo sa týka racionalizácie práca presnosti zisťovaných údajov.OBMEDZENIA LEN VO ZVLÁŠŤCITLIVÝCH BIOTOPOCHUplatňovanie smerníc Európskej Únie(NATURA 2000) nám bolo predstavenépri návšteve Úradu na ochranu životnéhoprostredia v Halle, ktorého pôsobnosť jepre spolkovú krajinu Sasko – Anhaltsko.V tejto krajine majú ukončené mapovaniebiotopov NATURA 2000. Mapovanie bolovykonané za pomoci leteckých snímoka následného terestrického overenia. Primapovaní biotopov sa hodnotila druhováa štrukturálna diverzita a ohrozujúcefaktory. Okrem mapovania biotopov majúrozpracované aj menežmentové plánypre jednotlivé biotopy, ktoré ešte nie súspracované do definitívnej podoby. Tietoplány definujú činnosti, ktoré môžu maťnegatívny vplyv na biotopy a stanoviaobmedzujúce požiadavky pre obhospodarovaniebiotopov. Obmedzujúce po-Lesník 10–2008 15

zo zahraničiažiadavky sa prevažne presadzujú len vozvlášť citlivých biotopoch ako mokrade,suťoviská a pod.V ostatných biotopoch sa presadzujezásada, že hospodárske opatrenia, ktorédoteraz udržiavali biotop v priaznivom stave,nemôžu byť považované za nevhodnéopatrenia. Pri obhospodarovaní biotopovnie sú z dôvodu uplatňovania programuNATURA 2000 presadzované bezzásahovérežimy. Práve naopak, v niektorých biotopochsú podporované historicky tradičnéspôsoby hospodárenia, ako napríklad paseniedobytka.Lesné hospodárske plány sú posudzovanéz hľadiska programu NATURA 2000orgánmi ochrany prírody. Tieto však nemôžuzakázať hospodárske opatrenia, alelen upozorniť na negatívne dôsledky týchtoopatrení. Vždy sa hľadá kompromisnériešenie a dohoda, len v prípade vážnychrozporov nasleduje posúdenie EIA. Prípadnéobmedzenia, ktoré potom vyplynúz posúdenia, sú hradené štátom.ŠTÁTNE LESY OBJEDNÁVATEĽMI,TVORCAMI, VYKONÁVATEĽMIAJ KONTROLNÝMI ORGÁNMI LHPPre obdobie, kým nie sú vypracovanémenežmentové plány pre biotopy NATU-RA 2000 je medzi Štátnymi lesmi a Úradomživotného prostredia vypracovaná dohodao obhospodarovaní biotopov, ktorá tietoplány nahrádza. Táto dohoda je premietnutádo lesných hospodárskych plánov,ktoré sú potom všeobecne akceptovanéa ich vykonanie nie je žiadnym spôsobomobmedzované. Základom dohody je podporabohato štruktúrovaných lesov a prirodzenejobnovy. S touto dohodou a jejpremietnutí do lesných hospodárskychplánov sú lesníci, ktorí sú zodpovední zavykonanie hospodárskych opatrení, oboznamovanína školeniach, ktoré vykonávaodbor HÚL Štátnych lesov.Návšteva Štátnych lesov v spolkovýchkrajinách SRN bola poučnáa inšpiratívna, hlavne čo sa týka hospodárskejúpravy lesov. Zaujala násnajmä skutočnosť, že Štátne lesy súsami objednávateľmi, tvorcami, vykonávateľmia aj kontrolnými orgánmilesných hospodárskych plánov. Dá sajednoznačne povedať, že sú správcamilesného majetku vo vlastníctve štátuv plnej miere, pretože spravujú nielenhmotný majetok, ale aj informácie, čiuž priestorové, alebo nepriestorové.Sú správcami databáz týchto údajova môžu ich sami vyhodnocovať a spracúvaťa na základe analýz vyvodzovaťzávery a rozhodnutia pre krátkodobéa dlhodobé plánovanie, podľa potriebcelospoločenských, ako aj strategickýchzámerov podniku. Lesný hospodárskyplán nie je po jeho schválenízakonzervovaný, ale odbory HÚL Štátnychlesov môžu na základe zmenenýchpodmienok robiť v lesných hospodárskychplánoch „zmeny a úpravy“ bezzbytočnej byrokracie. Na tieto činnostimajú vytvorené dobre fungujúce mechanizmya úzke kolektívy špecialistov,ktorí tieto činnosti vykonávajú.Ing. Peter Zima je pracovníkomOdboru lesníckej politikya certifikácie lesov GR š.p. LESY SRopýtali sme sa za vásVedúceho Odboru obstarávania tovarov a služiebIng. Františka SUCHANOVSKÉHONekvalitu reklamujte.Kvalitu ošetrujte!Na jednej z lesných správ sme zaznamenali spolu s uznanlivými slovami o širokomsortimente kvalitných súčastí lesníckych rovnošiat a pracovného oblečenia ajvýhrady k letnej pracovnej obuvi. Čierne celé topánky sa podľa slov niektorých lesníkovuž po dvoch mesiacoch v dôsledku použitia nekvalitného materiálu opotrebovávajú.Vedúceho Odboru obstarávania tovarov a služieb na generálnom riaditeľstveš.p. LESY SR Ing. Františka Suchanovského sme sa preto opýtali, či podnik neuvažujeo zmene dodávateľa tejto obuvi:„Teší ma, že kolegovia v lesníckej prevádzke oceňujú bohatú ponukukvalitných výrobkov, ktoré pre nich nakupujeme. Môžem zodpovedne povedať,že zatiaľ sme zaznamenali iba dve reklamácie zo strany odštepnýchzávodov. Ak takéto reklamácie prostredníctvom referentov MTZ na OZ dostaneme,sme pripravení sa nimi vážne zaoberať a v prípade ich opodstatnenostiprikročiť aj k zmene dodávateľa. Chcem však upozorniť kolegov,že obuv treba denne ošetrovať. Potom sa zachová jej kvalita omnoho dlhšie,ako v prípade, že sa o ňu predovšetkým terénni pracovníci nestarajú.“Vedúcej Právneho odboru JUDr. Soni SPIŠÁKOVEJNiekoľko právnychmožností riešeniaNiektorí starostovia obcí na Slovensku bránia lesníkom v odvoze dreva cez obcenapriek tomu, že LESY SR š.p. v súlade so zákonom platí nimi stanovenú daň z nehnuteľnostía takisto odvádza do štátneho rozpočtu nemalé prostriedky formoudane z motorových vozidiel. Starostovia zastavujú autá naložené drevom, oháňajúsa rozhodnutiami obecných zastupiteľstiev, komplikujú a predražujú tak lesníkomzabezpečenie odvozu dreva. Vedúcej Právneho odboru na generálnom riaditeľstveš.p. LESY SR JUDr. Soni Spišákovej sme sa opýtali, či majú starostovia zo zákonaprávo takto postupovať a ak nie, ako majú postupovať odštepné závody a lesnícipriamo v teréne:„Odpoveď je potrebné hľadať v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemnýchkomunikáciách, vykonávacej vyhláške č. 35/1984 Zb. k cestnému zákonu,v zákone č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách,v kompetenciách orgánov obce podľa zákona č. 369/1990 Zb. Konanie podľacestného zákona upravuje zákon č. 71/1967, Zb. správny poriadok a v tejtosúvislosti je potrebné sa tiež zaoberať otázkou žalôb proti rozhodnutiamsprávnych orgánov podľa Občianskeho súdneho poriadku a Trestným zákonom.Pri preštudovaní príslušných ustanovení vyššie uvedených právnychpredpisov, ktoré by sa mohli uvedenej situácie týkať a bez uvedenia bližšíchskutkových okolností je možné skonštatovať, že:1.) Je nutné špecifikovať, o aký druh cesty ide podľa cestného zákona,pretože podľa toho je možné určiť kto (obec, štátny orgán) má kompetenciev oblasti správy konkrétnej cesty a plní úlohu cestného správneho orgánu,ktorý môže rozhodovať vo vzťahu k užívateľom ciest a teda, či vôbec jev konkrétnej situácii starosta obce akokoľvek oprávnený vystupovať vočiLESOM SR a obmedzovať užívanie cesty.2.) Pokiaľ bolo vydané rozhodnutie, na základe ktorého starosta brániLESOM SR užívať cestu, je potrebné špecifikovať, o aký druh rozhodnutiaide, pretože pokiaľ ide o rozhodnutie v rámci správneho konania, keď obecvykonáva prenesený výkon štátnej správy, je možné - pokiaľ sme účastníkkonania - podať odvolanie a následne sa prípadne obrátiť na súd so žalobou.Pokiaľ by išlo o všeobecno-záväzné nariadenie obce, ktoré by obmedzovaloužívanie cesty, je možné podať podnet na protest prokurátora, prerozpor takého nariadenia obecného zastupiteľstva s platnými právnymipredpismi.3.) Pokiaľ bráni starosta užívaniu cesty bezdôvodne, je možné domáhaťsa ochrany svojich práv buď súdnou cestou, kde by súd nariadil obci zdržaťsa takéhoto konania. Prípadne môžeme žiadať náhradu vzniknutej škodyalebo je možné podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestnéhočinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestnéhozákona.Všetko, čo je uvedené vyššie, sú právne možnosti riešenia. Žiadne z nichale nerieši situáciu na mieste samom, čo je však už otázka systémová.“Spracoval Jozef Marko16Lesník 10–2008

lesnícke spravodajstvoNa regionálnom seminário rýchlorastúcich drevináchv Sobranciach zarezonovalo:LESY SR ponúkajúčistú, lacnejšiua hlavne našu energiuJozef MARKORýchlorastúce dreviny – jedenz obnoviteľných zdrojovdrevnej suroviny a energie.Takto nazvali organizátori z generálnehoriaditeľstva š.p.LESY SR a odštepných závodovSobrance a Biomasa seminár,ktorý sa uskutočnil právev Sobranciach a okolí koncomseptembra. Voľbou vhodnýchtém, prezentovaných argumentova fundovaných prednášateľovsa podarilo poukázaťna mimoriadny význam rýchlorastúcichdrevín v stanovištnevhodných podmienkach Východoslovenskejnížiny. Škodalen, že pozvanie na zaujímavépodujatie neprijalo viac poľnohospodárova zástupcov samosprávy,pretože informácie,ktoré odzneli najskôr v Mestskomkultúrnom strediskua neskôr v teréne, boli mimoriadneinšpirujúce.Hneď v úvodnom vystúpení generálnehoriaditeľa š.p. LESY SR doc. Ing. RNDr. JozefaMinďáša, PhD. zaznelo napríklad, že náš podnikvyrobil v roku 2004 20 000 ton lesnej štiepkya v tomto roku vyprodukuje až 130 000 ton tejtokomodity. LESY SR sú podľa slov ich „generála“schopné pružne zvyšovať produkciu štiepkyv prípade, že bude vybudovaný trh so štiepkouako novým perspektívnym produktom pre regionálneteplárne. Biomasa je aj podľa Ministerstvahospodárstva SR obnoviteľným zdrojomenergie s najväčším technickým potenciálom,ktorým prekonáva využitie slnečnej, vodnej, geotermálneji veternej energie. „PoďakovanieTopolina na LS Pavlovce nad Uhomnás všetkých za rozbehnutie projektu Biomasapatrí hlavne Ing. Jánovi Štefánikovia Ing. Jánovi Farkašovi. Počítame s tým, žek štátnemu podniku LESY SR sa postupnepridá v produkcii štiepky aj privátny lesníckysektor a obsadí časť tohto segmentuna trhu, pretože dopyt po hmote na výrobuenergie z obnoviteľných zdrojov sa budepodľa analýz doterajšieho vývoja určitezvyšovať. Aj keď náš OZ Biomasa doterazveľmi pružne reagoval vo svojej organizačnejštruktúre na rozmiestnenie odberateľovštiepky treba povedať, že regionálnypriestor sa v tomto smere ešte len otváraa je skutočne veľký,“ zdôraznil J. Minďáš.PRIORITNÝM NIE JE MOMENTÁLNY ZISK,ALE NAJVYŠŠÍ PODIEL NA TRHUV jeho prezentácii akcentovalo niekoľkoďalších dôležitých informácií. Ak má byť projektvýroby biomasy efektívny, je nevyhnutné zvýšiťdoterajší podiel nehrúbia v energetickom dreveurčenom na štiepkovanie na 40 až 60% a lepšievyužívať technológie umožňujúce uplatňovaťstromovú metódu v ťažbe a približovaní dreva.Čo sa týka modernizácie technológií, tak generálnyriaditeľ š.p. LESY SR J. Minďáš deklarovalna fóre v Sobranciach, že v priebehu roka 2009podnik kúpi univerzálny štiepkovač na spracovaniemanipulačných zvyškov na expedičnýchskladoch a tenčiny na OZ, no a hovoril aj o inovačnejprestavbe šiestich štiepkovačov GrizzlyDT 32 a ich vybavení špeciálnym podávacímstolom na štiepkovanie tenčiny, ktoré má byťukončené takisto v budúcom roku.„Strategickým zámerom OZ Biomasaje vytvárať trhy a získavať novýchzákazníkov v blízkosti zdrojov biomasy.Z dlhodobého hľadiska teda nie je prioritnýmmomentálny zisk, ale dosiahnutienajvyššieho podielu na trhu, garantujúcehoďalší rast príjmov na slovenskom trhus biomasou. Počet teplární, s ktorými saOZ Biomasa podarilo uzavrieť zmluvyo dodávkach drevnej štiepky vzrástolna 25 a viaceré pribudli aj tu na Východerepubliky. Vytvorením Strediska Biomasavytvorili LESY SR 52 nových priamycha 60 nepriamych pracovných príležitostí.Prispeli nielen k rozvoju regiónov, ale ajk ochrane životného prostredia, pretožeponúkajú čistú, lacnejšiu a hlavne našuenergiu pre mestá, sídliská a ich občanov,“dodal J. Minďáš.Takto vyzerajú topole po piatich mesiacoch...RÝCHLORASTÚCE DREVINY MÁLOPESTUJEME NA PODMÁČANÝCHA NEVYUŽITÝCH PÔDACHUznávaný odborník na rýchlorastúce drevinyIng. Ladislav Varga, CSc. zo š.p. LESY SR vosvojom vystúpení nazvanom Bioenergetickésystémy krajiny a možnosti ich využitia hovorilo tom, že práve pestovaním energetickýchporastov je možné zoptimalizovať z kvantitatívneji kvalitatívnej stránky produkčnúhodnotu lesného a poľnohospodárskeho pôdnehofondu. V tejto súvislosti podčiarkol nielenvýznam disponibilných zdrojov, ale aj dôležitosťvytvárania nových zdrojov dendromasy naenergetické účely kvôli efektivite prepravnýchvzdialeností do teplární a elektrární. „Je vovšeobecnosti pomerne známe, že poľnohospodárivenujú šľachteniu pestovanýchplodín obrovskú pozornosť s cieľom dosahovaťmaximálne výnosy na konkrétnychstanovištiach. Málo sa už vie o tom, žemy lesníci tiež disponujeme množstvomvyšľachtených klonov topoľov a vŕb.Naše rezervy ale spočívajú v ich malomvyužívaní na podmáčaných pôdach a nevyužitýchstanovištiach. Napríklad v prípadetopoľa LESY SR v súčasnosti majúbiologický materiál vhodný do rôznychoblastí Slovenska. Dokážeme pracovaťso všetkými piliermi systému pestovaniarýchlorastúcich drevín – teda s poznatkamiz ich šľachtenia, s intenzitou ich rastu,odolnosťou voči chorobám a v neposlednomrade s vlastnosťami dreva. Vieme,aký dôraz treba klásť na prepracovaniepôdy v procese prípravy výsadby rýchlorastúcichdrevín. A poznáme ich veľkýekonomický potenciál. Ročný zisk z pestovaniatopoľov sa v závislosti od stanovišťapohybuje v rozmedzí 5 000 – 16 000 Sk/haa z pestovania agáta v rozmedzí od 2 000do 12 000 Sk/ha. Keď na začiatku 90-tychrokov analyzovali experti Svetovej bankyekonomickú opodstatnenosť pestovaniajednotlivých drevín, nie náhodou dominovalv ich hodnoteniach práve topoľ,“ argumentovalzasvätene pred auditóriom L. Varga.V sále Mestského kultúrneho strediskaIng. L. Varga, CSc. na ŠS Sobranecké kúpele Lesník 10–2008 17

lesnícke spravodajstvo18v Sobranciach odznelo ešte niekoľko zaujímavýchvystúpení. Napríklad zástupcu ElektrárníVojany, ktoré už od júla 2009 plánujú spaľovaťspolu s uhlím aj biomasu a ročne nakupovať natento účel až 50 000 ton drevnej štiepky. Predstaviteľslovenskej dcéry spoločnosti Dalkia,ktorá je európskym lídrom v poskytovaní služiebv oblasti energetiky, vrátane regulovaniaspotreby energie a optimalizovania nákladovsúvisiacich s jej spotrebou, hovoril o aktivitáchspoločnosti, smerujúcich k tomu, že len presvojich zákazníkov plánuje táto spoločnosť naSlovensku nakupovať alebo produkovať v roku2020 až 400 000 ton biomasy! No a do treticeosobitne zaujali skúsenosti Ing. Štefana Kohána,CSc., ktoré nadobudol za 45 rokov v pestovanítopoľov na Východoslovenskej nížine.Jednoznačne potvrdili, že klony topoľov dotohto regiónu patria a predstavujú obrovskýprodukčný potenciál.OBDIVUHODNÉ VÝŠKOVÉA NEUVERITEĽNÉ HRÚBKOVÉ PRÍRASTKYProgram podujatia potom pokračoval nemenejinšpiratívnymi terénnymi obhliadkami.Prvou zastávkou účastníkov seminára boloŠkôlkárske stredisko OZ Semenoles v Sobraneckýchkúpeľoch. Tamojší lesníci majú v súčasnostirozpestovaných takmer 3 milióny sadeníc hospodárskychdrevín a 32 000 okrasných drevín.Okrem odštepných závodov na Zemplíne pestujúbuk aj pre OZ Košice a OZ Čadca a zaujímavosťouje, že v tejto lesnej škôlke sa výbornedarí jelši, takže ju odtiaľto dodávajú takmer precelé Slovensko. Najväčšou zaujímavosťou alepre účastníkov seminára boli modelové výsadbytopoľov a vŕb na ploche 0,5 ha. „Overujemetu šesť klonov topoľov a štrnásť klonovvŕb pôvodom zo Švédska, Talianska, Maďarskaa Slovenska. Porasty boli vysadenéna jar 2008 po zoraní plochy, hnojení NPKhnojivom, zdiskovaní a zrotavátorovaníosovými odrezkami v spone 70x50 cm, pričomkaždý klon je reprezentovaný dvomaradmi. Po výsadbe bolo vykonané na plochemechanické prepracovanie pôdy a jejzavlažovanie. Na konci vegetačného obdobiazrealizujeme biometrické meraniea v druhej etape bude overovanie klonovpokračovať na rôznych typoch stanovíšť.Predpokladáme, že doba overovania budedva roky. Už dnes ale máte možnosť vidieť,že z 20-centimetrových odrezkov súpo piatich mesiacoch jedince vysoké až360 centimetrov! Aj hrúbkové dimenzietopoľových sadeníc sú vzhľadom na ichvek až neuveriteľné. Určite je to zásluhaaj miestnych škôlkárov, ktorí venovaliveľkú pozornosť dôslednej celoplošnejpríprave pôdy. Našou úlohou teraz budepo analyzovaní rozdielov medzi overovanýmiklonmi a po porovnaní našichpoznatkov s poznatkami maďarských kolegovurčiť, s ktorými klonmi budeme pokračovaťtak, aby sme vedeli, na ktorýchstanovištiach optimálne prirastajú,“ vysvetľovalmilo prekvapeným účastníkom semináraL. Varga.Lesník 10–2008ZAUJÍMAVÁ EKONOMIKAPESTOVANIA TOPOLÍNDruhou zastávkou vonkajšej časti semináraboli topoliny na teritóriu Lesnej správy Pavlovcenad Uhom. Ťažbár a logistik OZ SobranceIng. Igor Nemec predstavil na konkrétnych príkladochv rubne zrelých porastoch ekonomickústránku pestovania topoľov. Lesníci a ostatníhostia mali možnosť porovnať z jednej lesnejcesty dosiahnuté výsledky z dvoch porastovrôznych klonov – topoľa Robusta a topoľa I 214.„Z 29-ročnej topoľovej kultúry topoľa Robustasme klasickou technológiou na bázeťažby stromovou metódou s priemernouhmotnatosťou priblížených kmeňov získalipo manipulácii 1,16 m³ sortimentu 220 II.akostnej triedy, 0,19 m³ sortimentu 230akostnej triedy III.A, ďalej 0,67 m³ sortimentu231 akostnej triedy III.B, 0,86 m³sortimentu 232 akostnej triedy III.Ca 0,25 m³ sortimentu 250 – vlákniny. Navyšesme pripravili energetické drevov množstve 1,25 m³. Po prepočítaní cienza jednotlivé sortimenty podľa cenníka OZSobrance tržby dosiahli 1 673 Sk/m³. K tomuešte treba pripočítať tržby za štiepkupo zoštiepkovaní pripraveného energetickéhodreva vo výške 265 Sk. Myslíme si,že sú to krásne čísla,“ povedal I. Nemec.Len o málo horšie „vypálila“ ekonomikana 26-ročnom poraste topoľa I 214 umiestnenéhohneď vedľa. Priemerná hmotnatosťpriblížených kmeňov bola 2,12 m³ a po manipuláciia sortimentácii sa podarilo lesníkom získať0,57 m³ sortimentu 230 III.A-čky, 0,77 m³ sortimentu231 III.B-čky, 0,53 m³ sortimentu 232 III. C--čky a 0,25 m³ sortimentu 250 – vlákniny. Navyšepripravili 0,98 m³ energetického dreva. Tržbypredstavovali 1 345 Sk/ m³ a za štiepku lesníciutŕžili 207 Sk. Akcia končila na neďalekom stanovišti,na ktorom pracovníci Regionálneho strediskaOZ Biomasa vo Vranove nad Topľou predviedliukážku práce štiepkovača. Jeho denný výkon sapodľa slov vedúceho strediska Ing. Fialu pohybujena úrovni desiatich nákladných áut, pričomjedno auto naloží 10 ton štiepky. Štiepkovačzvládne štiepkovanie korunových častí tvrdýchlistnáčov až do hrúbky 30 cm, ostatné dreviny dohrúbky maximálne 50 cm.Posledná ukážka ale nebola definitívnymzáverom zaujímavého a výborne zorganizovanéhopodujatia. Jeho účastníci sadohodli na štyroch záveroch, ktoré chcú adresovaťkompetentným štátnym orgánom.Aby sa mohol projekt pestovania rýchlorastúcichdrevín a produkcie biomasy rozbehnúťdo rozmerov, ktoré ponúka dosiaľnevyužitý prírodný potenciál nielen samotnejVýchodoslovenskej nížiny, ale aj inýchčastí Slovenska je potrebné: riešiť zakladanieenergetických porastov samostatnouprávnou normou, nezaťažovať producentovštiepky spotrebnou daňou, podporiť vznikďalších modelových objektov a zabezpečiťsystém dotácií pre výrobcov energetickejštiepky. Nie je to málo, ale ani veľa. Veďtermín splnenia záväzku SR voči EÚ v podielevýroby energie z obnoviteľných zdrojovsa nezadržateľne blíži.OZ Biomasa zabezpečil ukážku štiepkovaniaV časopise LESNÍK začnemeuverejňovať novúužitočnú rubrikuSmernicepod lupouJozef MARKOČasopis LESNÍK vďaka pochopeniuvedenia š.p. LESY SRa po schválení návrhu redakčnejrady na jeho zasadnutí začneuverejňovať pravidelnú rubrikunazvanú SMERNICE POD LUPOU,v ktorej budú tvorcovia každejsmernice a každého metodicko– odborného pokynu (známychMOP-iek, o ktorých niektorípracovníci lesníckej prevádzkyzvyknú hovoriť „mopky, to súnaše hrobky) povinní vysvetliťna stránkach nášho a vášho mesačníkaPREČO bol daný dokumentvypracovaný a AKO s nímmajú zamestnanci podniku,odštepných závodov a lesnýchspráv pracovať.Nová rubrika a povinnosti s ňou spojenémajú vytvoriť prirodzený tlak na tvorcov organizačnýchnoriem v smere ich reálnej opodstatnenostia užitočnosti pre riadenie podnikua pre lesnícku prevádzku, väčšej zrozumiteľnostia pochopiteľnosti pre tých kolegov, ktorýmsú určené. Odborný garant a autor článkuo schválenej norme využije priestor v podnikovomčasopise na to, aby zrozumiteľným,neúradníckym štýlom zodpovedal tieto otázkyv povinne stanovenej štruktúre rubriky:a.) prečo bolo potrebné pripraviť danúorganizačnú normu a komu je určená (ktov organizačnej štruktúre podniku, závodova správ si ju musí povinne naštudovaťa riadiť sa ňou)?b.) ktoré časti schválenej organizačnejnormy sú z hľadiska jej aplikovateľnostia praktického využitia najdôležitejšiea prečo?c.) odkedy daná organizačná norma poschválení vo vedení š.p. LESY SR platí?A ako to bude fungovať v reálnej praxi? Akmá byť nová rubrika prínosom, tak je dôležitédodržiavať tento postup:a.) povinnosťou odborného garanta, ktorýodborne spracoval návrh normy, jespracovať k nej aj článok v stanovenejštruktúreb.) po schválení predloženej normy vo vedeníš.p. LESY SR vydavateľ normy postúpičlánok ako nevyhnutnú súčasť predloženéhonávrhu šéfredaktorovi podnikovéhomesačníka LESNÍK, ktorý ho posúdi z obsahového,štylistického a gramatickéhohľadiska. Zrediguje ho, v prípade nezrozumiteľnosti,resp. nepochopiteľnosti celéhočlánku, alebo jeho časti, má právopožiadať odborného garanta o prepracovaniečlánku v zmysle jeho pripomienok.odkonzultuje s príslušných riaditeľomúseku na generálnom riaditeľstvec.) odborný garant je povinný prepracovaťčlánok do termínu uzávierky najbližšiehovydania podnikového mesačníka LESNÍK,s ktorým ho oboznámi šéfredaktor časopisu.Finálnu verziu článku pred uverejnenímšéfredaktor ešte odkonzultujes príslušných riaditeľom úseku na generálnomriaditeľstve.Pravidlá uverejňovania novej rubriky súteda pevne dané a majú jediný cieľ: aby sasmernice a mopky stali pomocníkmi a účinnýminástrojmi riadenia a nie dokumentami, ktorékončia bez úžitku v zásuvkách. Aby sa v nich lesnícinestrácali ako v pomyselných hrobkách.

poľovníctvoSokoliarske stretnutieHorné Saliby 2008Alojz KAŠŠÁKSokoliarske stretnutie poriadané užtradične viac ako 30 rokov Slovenským klubomsokoliarov pri SPZ sa v tomto roku uskutočnilov dňoch 1. – 6. 10. v areáli Termálnehokúpaliska Horné Saliby.Lovy prebiehali v piatich poľovníckychzdruženiach.V okrese Galanta - PZ Dudváh Abrahám,v okrese Šaľa - PZ Dolný Váh Žiharec,v okrese Dunajská Streda - PZ Priurbariátoch Orechová Potôň, Dolná Potôňa Michal na Ostrove a v okrese Komárno PZBažant Dedina Mládeže, PZ Drop Kolárovo.Zazverenosť revírov bola vynikajúca, a takpočas 3 dní lovov ulovilo 16 orlov skalných,1 orol jastrabovitý, 18 sokolov rárohov, sokolovsťahovavých a krížencov, 10 jastrabov lesných,6 kaňúrov okrúhlochvostých a 1 myšiak červenochvostýcelkovo 44 zajacov a 20 bažantov. Sokoliaridosiahli tento vynikajúci výsledok i napriek niecelkom priaznivému počasiu.Lesník - sokoliar Peter Novák z OZ PrievidzaStretnutia sa zúčastnili sokoliari zo Slovenska, Česka,Poľska, Rakúska, Belgicka, Srbska a Anglicka. Nemalý podiel na úspešnom priebehu stretnutia mala i vysokáprofesionalita členov hostiteľských PZ, ktorí dokonale poznali svoje revíry a organizovali jednotlivé pohonyk maximálnej spokojnosti sokoliarov. Počas lovov sa nevyskytli žiadne výrazné porušenia disciplíny, takže i zostrany našich hostiteľov bola prejavená spokojnosť s priebehom stretnutia. Vo viacerých PZ dokonca poľovníci pripravilipre sokoliarov občerstvenie a všemožne im vychádzali v ústrety. Taktiež sokoliari boli ústretoví a vo viacerýchobciach predviedli ukážky dravcov v materských a základných školách.Vďaka ústretovosti pracovníkov Ministerstva pôdohospodárstva SR, pracovníkov obvodných lesných úradov i Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SRboli operatívne a včas vybavenie legislatívne náležitosti, bez ktorých by podobné stretnutie nebolo možné uskutočniť.Záverečné zdravice zahraničných účastníkov vyzneli v duchu zachovania tradícií, priateľstva, i kultúrneho dedičstva ľudstva, do ktorého sokoliarstvo jednoznačnepatrí.Ing. Alojz Kaššák, vedúci lovovKoncertBoris PEKAROVIČV pondelok 6. októbra sav kinosále Kultúrneho domu vLiptovskom Hrádku uskutočnilpo prvý raz na SlovenskuKoncert loveckej hudby. Zorganizovala hoStredná lesnícka škola J. D. Matejovie v LiptovskomHrádku a Základní umělecká školaPotštát z ČR, v spolupráci so Slovenskýmpoľovníckym zväzom, s podporou Žilinskéhosamosprávneho kraja a sponzorov.Po uvítacom slove riaditeľa SLŠ v LiptovskomHrádku Ing. Viliama Pruknera odznelipoľovnícke signály a lovecká hudbaod klasických českých autorov AntonínaDyka, Josefa Selementa, Ondřeja Antona,ale aj od slovenského skladateľa TiboraAndrašovana. Na záver zazneli ukážky súčasnejslovenskej, českej i svetovej loveckejhudby.Prítomní poslucháči potleskom oceniliobe účinkujúce hudobné telesá– sedemčlenný zbor Základnej umeleckejškoly Potštát (ČR), aj päťčlenný zborSLŠ v Liptovskom Hrádku, vedenýIng. Edmundom Hatiarom. Zlatýmklincom viac ako poldruhahodinovéhoprogramu bolo pôsobivé spoločné vystúpenieoboch telies, po ktorom účinkujúcimpoďakoval predseda osvetovejkomisie SPZ Ing. Alojz Riško.Škoda len, že na včas poskytnutúponuku na účasť na koncerte zo stranyorganizátorov, zareagovalo málo lesníkov.V dobe, kedy je častokrát ohrozenédodržiavanie etiky, zachovávanie tradíciía kultúry pri výkone práva poľovníctva,má lovecká hudba svoje významné miesto.Takže azda na budúci rok v hojnom počtedovidenia na ďalšom koncerte loveckejhudby.Ing. Boris Pekarovič, vedúciLesníckeho skanzenu, OZ Čierny Balog19

ľudia a lesyNa čom je založená vážnosť lesníctva? Ktozavadzia v lese? Kde je hranica lesnej etiky?SúvislostiJán MIČOVSKÝ....viete, moji „pozostalí“ - tak nazývambývalých kolegov - teraz akosi častejšievzdychajú, čo ich to čaká, že tých reorganizáciíje priveľa. Ale mne sa zdá, že to lenmáme krátku pamäť, vždy bolo veľa zmien,s ktorými sa bolo treba vyrovnať. A všetkyboli na niečo dobré a na niečo zlé, tak tobolo i bude. Dôležité je, aby ľudia, ktorímajú tie zmeny realizovať, boli zbehlí. Trebavždy vsadiť na mladých. To bola moja personálnazásada, ľudom treba čo najskôr zveriťzodpovednosť a nešetriť ich. Len tak sa dázistiť, čo v kom je. Je nedôstojné, aby šikovnýlesník stál celý deň na OM a vypisovallístky. To otupí po čase aj najšikovnejšieho.Lesník má byť v lese. A to aj vtedy, keď nemákonkrétnu prácu, nech pozoruje les, zmeny.Ak to nedokáže, nevie, alebo nechce, tak ažpotom nech ide za manipulanta a vypisujelístky.Znie to krásne, pán inžinier, alednes treba v podniku riešiť niečo celkominé - ako prežiť a nie ako oslobodiťlesníka od povinností na OM a poslaťho pozorovať les.Vidíte a v tom sa nezhodneme! Ak vyberietelesníka z lesa, zoberiete lesu dušu!Tu niet výnimky, to by mala každá reorganizáciapovažovať za axiómu. Môžete skúšaťkadečo, ale experimentovať s lesníkom, toje to najhoršie, čo môžete pre les urobiť.Viete niekedy „pozostalým“ aj závidím, akétechnické vymoženosti majú dnes k dispozícii– GPS, 3D lesnícke mapy... Ale inokedy sizas myslím, že im to trocha aj škodí, lebo tovytvára falošný pocit, že v lese sa dá hospodáriťlen cez počítač. Nedá a nikdy sa daťnebude! Viete ja som stará škola.Kde ste študovali?Po skončení gymnázia ma nezobralina lesnícku fakultu, lebo som nemal dobrýpôvod. A tak som sa išiel zbližovať s robotníckoutriedou k polesnému Fridrichovi„Čo vám už len ja poviem....?! Viete,nemám rád, keď sa dôchodcovia púšťajúdo rozdávania múdrostí. Zlostí má to najmäpreto, lebo vtedy, keď ešte mohli niečozmeniť, obyčajne mlčali. A tak radšejhovorím, že my dôchodcovia máme už lenjedno právo – právo čudovať sa...“. Takátoúvodná poznámka nedávala veľkú nádejna otvorený rozhovor. Ako sa však čoskoroukázalo, išlo len o jeden z mnohých bonmotov,ktorými tento rozhľadený kolega spestrovalsvoje úvahy. Úvahy praktika, ktorý mal k hore vždyblízko - myslením, životom a napokon aj bývaním.Rodák od Topoľčian sa hneď po škole vybral na Spiša zakrátko do Slovenského Raja, netušiac, že krásaa tvrdosť tunajšieho kraja sa mu stane osudovou.Dnes už ako dôchodca žije s rodinou v drevenici podlesom v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni. Doslova len pármetrov od Lesnej správy, kde strávil takmer tridsaťrokov vo funkcii správcu. Gustáv MITSCHKE.Konrádovi na samotu Horňany. Bol som jeho posledným praktikantoma bola to tá najlepšia škola, akú som kedy dostal. Niektoré pravidlá, pochádzajúcehoci aj z čias Márie Terézie, by sme nemali meniť ani dnes. Lebo,ako hovorí profesor Sloboda v Krajinárstve: Za to, že sme zdedili takétokrásne lesy vďačíme len jednému – že naši lesnícki predkovia boli konzervatívni.U Fritzibáčiho som sa naučil predovšetkým to, že vážnosť lesníctvaje založená na vážnosti každého z nás. Jedine ak nás ľudia rešpektujú akoosobnosti, budú sa na našu každodennú prácu a jej ciele pozerať s naozajstnouúctou. Spomínam si, že ak mal k Fritzibáčimu vstúpiť lesník, taknajprv si zložil čiapku, zaklopal, vstúpil a potom podal hlásenie. A keď saFritzibáči rozlúčil v lese s hlavným inžinierom, tak si klobúk založil až potom,keď koč zmizol za zákrutou. Alebo zvyk, že sa má poľovnému psovinad jeho hrobčekom vystreliť toľko rán, koľko rokov odslúžil, bol zásadou,ktorú rešpektoval každý chovateľ poľovných psov. Keď niekto nesprávnepomenoval niektorú časť tela poľovnej zveri, to bol priestupok za ktorýsa previnilec úprimne hanbil. Môže sa vám to zdať nepodstatné, ale akchceme niečo znamenať, musíme dbať tradícií. Tak som sa vtedy, v začiatkochnaučil, tak vznikalo moje lesnícke náboženstvo a tak chcem aj dožiť.Hovorím to s plným porozumením pre to, že doba sa zmenila a nedá sanostalgicky spomínať.Ako sa vám darilo toto náboženstvo uplatňovať v neskoršomživote?Poviem vám, ale ešte sa vrátim k Fritzibáčimu. Mal jeden úžasný zvyk– z každého náboja, ktorý vystrelil na zver, či už úspešne alebo nie, si odložilhilzňu a do nej vložil papierik s presným popisom udalosti – kde tobolo, ako sa zver správala pred ranou, ako po nej, všetko. Keď mal dobrúnáladu, dovolil mi jednu hilzňu vytiahnuť, pozrel na papierik a rozhovorilsa. To bola vysoká škola poľovníctva! No, dobre, poďme ďalej. Viete, domôjho náboženstva vždy patril aj lesný detail, a preto mi vyhovovala prácana lesnej správe, lebo tam je detail dôležitý. Vzťah k detailu som sa získalešte ako botanik na CHKO Slovenský Raj. Tam som mal možnosť päť rokovBývanie v DĽJ20Lesník 10–2008

ľudia a lesy„Prof. Stolina skúmalu nás vyvetvovanieborovíc...“S prof. Zlatníkom priterénom výskumev Slovenskom Raji.spolupracovať s profesorom Zlatníkom, ktorý si ma – ako oponent mojejdiplomovky – vyžiadal za spolupracovníka pre terénny výskum. Mimochodom,ten minulý rozhovor v LESNÍKu, kde bola reč aj o profesorovi Zlatníkovi,mal zaujal. Bol to neuveriteľne pracovitý človek, do lesa odchádzalpred svitaním, do noci zase lisoval rastliny, ktoré cez deň nazbieral. Raznevedel na jednom stanovišti nájsť dôležitý diferenciálny druh, mulgédiumalpinum. Naveľa, naveľa, objavil dve rastlinky. Do zápisníka však zapísal početnosť:25%. „Veď ich tu toľko nie je“, hovorím mu. „Len sa neponáhľaj“,odpovedal, „ak niekto málo vie, rýchlo sa rozhoduje“. Vtedy som mu veľmineveril, no keď som na tú istú plochu prišiel po 20 rokoch, toho mulgédiatam bolo naozaj toľko...! Viete, vedieť čítať v lese detaily je veľmi dôležité.Buďme ešte konkrétnejší.Už som vám hovoril, lesník musí vedieť pozorovať. Mali sme porastyso zastúpením smreka 80 a buka 20. Dával som prednosť obnove bukaa kritizovali ma, že to tam „zabučujem“. Ale veď sa len pozrite – hovorímkolegom - všimli ste si, aké dobré pôdne podmienky vytvára bukový opadpre prirodzené zmladenie smreka? Ak by nám smrek chýbal, ľahko ho budev budúcnosti do tejto pôdy vnášať. A život to aj potvrdil. Inokedy som nechaldorúbať materský porast nad bučkami tak, že pravidelné júnové mrazyich zdanlivo všetky spálili. Lesník bol z toho nešťastný, že sme to nemaliodkryť tak odrazu. Ale ja som si dávno všimol, že viac ako polovica bučkovbola na neskoré mrazy citlivá, zvyšok však nie. A tak aj bolo. Dosiahli smeto, že citlivé nevhodné bučky vymrzli, no ostalo dosť, ktoré stihli do zimy povčasnom presvetlení silne odrásť. Vôbec, pestovanie bukov ma bavilo. Alemuselo to byť z prirodzeného zmladenia! Keď som prišiel na správu malisme 56 ha umelej obnovy, keď som končil, ani hektár. Každému som hovorieval,že ak chce vidieť ako nádherne môžu vyzerať prirodzené bučiny,nech sa ide pozrieť do rezervácie Rožok na východe. Tam chodia diviaky polese aj cez deň, lebo si myslia, že je tma! Inokedy ma ochranári presviedčali,že smrečiny preto trpia lykožrútom, lebo rastú nevhodne nízko, žetam stanovištne nepatria. „Ale veď sú to inverzné smrečiny!“ To ste za tieroky nezbadali!?“, spytujem sa ich. „Na tých lokalitách nebude nič iné rásť,a preto tam s lykožrútom bojovať musíme!“. Žiaľ, ochranári sú ľudia, ktoríveľa hovoria a málo počúvajú. A ak aj počúvajú, tak radšej tých, ktorí nerozumejúdetailom. Neviem pochopiť, ako môže štátna moc dať pri svojichrozhodnutiach na občianske združenia. Treba ich vypočuť, no rozhodovaťpodľa laických názorov tých, ktorí nenesú zodpovednosť za les, je cestak zániku. Zanedbanie ochrany lesa nemá nikdy a nikde opodstatnenie.Je to trestný lesnícky čin. Môžete to rozoberať ako chcete,na tejto pravde nič nezmeníte. Aj prírodná rezervácia plníkonkrétne funkcie a ak nebude môcť, stratí svoje opodstatnenie.Ochranári mi však povedia, že to nič, ak tamostane holá skala bez lesa, že tam predsa bude malinčiea potom brezy. No taká veta mi stačí na to, aby somodišiel do dôchodku!Prečo sa tak ťažko dohovárame aj o veciach,ktoré by mali byť celkom jasné?Má to širšie spoločenské príčiny. Predovšetkým savytratila úcta k vedomostiam. Ľudia netúžia veľa vedieť,ale zato veľa mať. Baví ich skôr pozerať na kreatúryv smotánke, ako si prečítať odbornú úvahu. Zahľadelisa do vlastných úspechov a zabudli na uznanie tomudruhému. Nie uznanie formálne, pri nejakej slávnostnejpríležitosti, ale také skutočné, každodenné. Ak somsa ráno stretol s lesníkom, tak sme museli cítiť, že sanavzájom rešpektujeme a uznávame svoju robotu. Abysa z lesníka stál naozaj poriadny odborník, na to sompotreboval sedem rokov. Počas tej doby som sa ho snažilpoctivo naučiť všetko, čo o lese viem. Teda, všetkonie, najmä nie vábenie zveri, lebo to som sa od Fritzibáčiho naučil tak, že zver nemala šancu. No a ďalej - chýba etika. Pozrite,ak niekto zver zakrmuje v lete, len aby ju prilákal na dostrel, potom je tonevzdelanec, s ktorým ja nemám o čom. Rovnako, ak mi niekto na krásny200-ročný brest na kraji zvážnice povie, že zavadzia. Vtedy moja odpoveďznie – ty zavadziaš! Takýto postup si obhájim vždy a pred každým. Nuž,ale aby ste to takto cítili a podľa toho aj konali, na toto treba istý životnýrozhľad, filozofiu, cit. To nie je záležitosť okamihu, ale výsledok životnejcesty. Človek na nej prechádza množstvom križovatiek, na každej sa rozhodujea každou prechádza iba raz. Ak sa raz zle rozhodnete, ťažko sa touž napráva. Človek si v živote nemôže všetko dopodrobna naplánovať, alehlavný smer a hranice, ktoré nechce prekročiť, by poznať mal. No, a okremtoho všetkého treba aj trocha šťastia. Lebo postúpiť dopredu sa dá iba vtedy,ak je predchádzajúci krok úspešný. Ak vám to viac krát nevyjde, stratítezáujem, a to býva začiatok konca.Zase by som poprosil trocha konkrétnejšie. Kde ležia lesníckeetické hranice?Napríklad, ak začneme lesníkom hovoriť, aby nerúbali sucháre, lebo ichniet komu predať a naopak, aby narúbali to, či ono, lebo také sú zmluvy,tak to je koniec lesníckej etiky. Úloha lesníka je postarať sa o les, vyťažil to,čo mu diktuje rozum a povinnosť. O to, abysa to aj predalo nech sa postará obchodník,hoc zníži cenu aj na úroveň nákladov, les naseba vždy zarobí. Ale vidíte, čo som vámvravel, starý človek už nie je vhodný na riadenie,len medituje a kritizuje. Nech mladšízápasia o svoju lesnícku pravdu, nič nie jezadarmo. Aj ja som musel o tú svoju nerazprieť. Ale časom sa potom zaužívalo: s Gustomsa radšej nevaď, to je tvrdá nátura!Musíte sa však oprieť o poznanie detailov:kto pozná lesné rastliny, ako keby poznal ajďalší lesnícky jazyk. Kto pozná navyše typológiu,ako keby vedel v tom jazyku aj básnepísať. A kto to vie potom aj aplikovať v praxi,ten buduje skutočné lesné umelecké dielo.Poznanie detailov vedie k premýšľaniua hľadaniu súvislostí. Viete, prečo som vždyposielal lesníkov, aby pochodili v lese posnehu čo najviac ešte pred tým, ako sa z nehospraví tvrdý jarný firn? Lebo, keď potomvypadlo semeno smreka, neskĺzlo po ľadedo Čierneho mora, ale sa zachytilo v tej stope.A ešte mu ubitý sneh pomalým topenímzabezpečil aj potrebnú vlahu pri klíčení. Takveru, treba poznať súvislosti! A neplatí tolen o lese, ale aj o ľuďoch. Ak som vedel, žehorár je dobrý, ale zábudlivý, tak som mu nasvorkovací manuál napísal pracovný odkazpo latinsky, alebo francúzsky. Vedel som,že to síce asi neprečíta, ale mal som istotu,že keď príde čas, sám sa ma príde spýtať, čov tom poraste treba urobiť...„Viete, žijeme príliš krátkona to, aby sme v lesníctve dačoznamenali. Keď som prišielna správu, povedal som - taktoto dám do poriadku. Bola tomoja neskromnosť. Človek sidá ciele, pracuje na nich celýživot a potom zistí, že mu eštechýba 25 rokov na ich naplnenie.A tak si nám treba pokornenavzájom odovzdávať lesníckevedomosti, z generácie na generáciu.Práve preto som založilna správe na každý porastosobitnú kartu, kde som vyznačilvšetko, čo sa v ňom kedyurobilo. A poprosil som „pozostalých“,aby v tom pokračovali.Možno sa raz do toho niektoaj pozrie. Ako ja do tých hilzníFritzibáčiho...“Necítil som potrebu čokoľvekdodávať.Lesník 10–2008 21

eportáž z LSUstálili sme lesníkov,ustáľme aj pracovnéskupiny!Dnes z LSZborovJozef MARKOIba pár kilometrov za Bardejovom a Bardejovskými Kúpeľmi,miestami navštevovanými turistami doslova z celého sveta,na ceste do Poľska (hranica s našimi severnými susedmi je vzdialenálen 10 kilometrov), sa nachádza obec Zborov s približne3 000 obyvateľmi. Dominantou jej centra s obchodmi, úradmi,reštauráciou a penziónom je pomerne veľká, na zeleno čerstvonatretá budova lesnej správy. Od minulého roka má zrekonštruovanústrechu a podlahy, v tomto roku na poschodí pribudlinové plastové okná. Skrátka, lesníci sa za tento objekt hanbiťrozhodne nemusia. Stretávam sa s v ňom s vedúcim LS ZborovIng. Vladimírom Maďarom a technikmi LS – Ing. Pavlom Petejom,zodpovedným za pestovnú činnosť a Ing. Jozefom Ropjakom,ktorý má na starosti ťažbovú činnosť. Naša debatasa ale na začiatku neodvíja od výsostne lesníckychtém. Nie náhodou. Veď práve technici LS Zborovspoločne v trojici s referentomvnútornej správy, BTS, POa OaO na ústredí OZ BardejovVincentom Hviščom urobilinajväčší kus roboty na novomlesníckom náučnom chodníku,otvorenom len v júni tohtoroka v spomenutých Bardejovskýchkúpeľoch. V nich sadnes už neliečia len pacientiz európskych krajín, ale aj Japonci,Američania a Arabi.Ing. Vladimír MaďarAko sme už v našom časopise LESNÍK písali,LNCH v Bardejovských Kúpeľoch je plnýdobrých nápadov a originálnych riešení. Preúplnosť treba uviesť, že na príprave textovna informačné tabule sa podieľala aj Ing. AlenaHanková, ekologička OZ Bardejov a prácev teréne vo finiši brigádnicky zabezpečovaliaj pracovníci ostatných lesných správ bardejovskéhozávodu. Rozhodujúcu robotu aleurobila spomenutá trojica chlapov. Nepustilisa do tohto projektu pod tlakom „zvrchu“kvôli tomu, že aj lesníci z OZ Bardejov chcelimať svoj LNCH? „V okolí Bardejovských kúpeľovštátni lesníci roky udržiavali celúsieť chodníkov a zariadení. Poslednýchpätnásť rokov ale ostali zanedbané a taksme si my traja ešte minulý rok povedali,že niečo poopravujeme, niečo nové vytvoríme.Vyrobili a osadili sme prvé lavičky,opravili studničky, ohniská a postavilisme vstupnú bránu do lesoparku. Následnev nás skrsla myšlienka na vybudovanieLNCH v lokalite Čierna Mláka. Našuiniciatívu podchytil Ing. Mičovský z generálnehoriaditeľstva, podnik prisľúbilfinancie, vedenie závodu súhlasilo a taksme sa pustili do práce. Sústredili sme sana prezentáciu mimoprodukčných funkciílesa. Chceli sme využiť vysokú návštevnosťkúpeľov a zrozumiteľnou, názornouformou s výstižnými textami sprostredkovaťklientele kúpeľov také informácie,aby pochopila, aký význam má lespre ľudí a spoločnosť. Z prvých ohlasovvieme, že sa nám to podarilo a že ľudiaprivítali túto aktivitu. Teší nás, že až nanejaké maličkosti chodník zatiaľ nie jepoškodzovaný. Možno je to aj tým, že jeskutočne dobre navštevovaný,“ vysvetľujemi Ing. Peteja. U neho doma boli vyrobenétabule, lavičky a ďalšie objekty, ktoré sa dnesnachádzajú na LNCH. Práca mu s kolegomHviščom zabrala toľko času, že manželka sana neho veru aj hnevá, lebo na rozostavanomrodinnom dome už pol roka nezatĺkol ani jedenklinec. Prácu si s Ing. Ropjakom podelili.On mal na starosti s kolegyňouHankovou fotografiea texty. Ale ak bolo treba,chytil sa aj krompáča a lopaty.Oboch lesníkov dnesmrzí, že okrem slov uznaniaboli za mesiace poctivejroboty ocenení takmer rovnakoako tí, ktorí odrobilina stavbe chodníka len párhodín...PRI BARDEJOVSKÝCHKÚPEĽOCH PLÁNUJÚĎALŠIE CHODNÍKYA OBJEKT PRO SILVAV hlave ale majú užďalšie plány troch tráscykloturistického chodníka rôznej náročnosti,ktoré budú spájať Bardejovské kúpeles mestom Bardejov a povedú krásnymprostredím miestnych lesov a lúk. Zároveň aleupozorňujú, že chodník nestačí len postaviť,ale aj udržiavať a opravovať. V tejto súvislostisi Ing. Maďar spomína na časy, keď pôvodnúsieť chodníkov v blízkosti kúpeľov udržiavalošesť starých pánov, ktorí sa postaraliaj o prečistenie odrážok na lesných cestácha o odvedenie vody po dažďoch, ktoré jezvlášť na flyši mimoriadne dôležité. „Dvajatakíto ľudia by sa u nás aj dnes bezproblémov uživili. Roboty by mali dosť,tak na chodníkoch, ale hlavne na údržbelesnej dopravnej siete. Myslím, žeby sme nemali žiadať od lesníkov, abynosili do lesa okrem toho, čo potrebujúna svoju robotu ešte aj krompáče a prepúšťalivodu z ciest. Za súčasného stavuto vyzerá tak, že následná údržba hlavnezariadení na LNCH zostáva na pleciachhlavných tvorcov.“ Ak už bola reč o krásnomprostredí v bezprostrednej blízkostiBardejovských kúpeľov, v porastoch na plochetakmer 93 hektárov chcú lesníci na objektePro Silva v lokalite Terekuvka názorne demonštrovaťprírode blízke prístupy k obhospodarovaniulesa. V 80-ročných porastoch,založených po kalamite z roku 1926 a obnovenýchkombináciou umelej i prirodzenejobnovy, sa v súčasnosti nachádza pestré drevinovézloženie so zastúpením všetkých vekových,hrúbkových a výškových stupňov. „Dokonca mesiaca vypracujeme návrh zmenypredpisu LHP tak, aby sme mohli citlivov týchto porastoch hospodáriť. Doterazboli tieto porasty zaradené do kategórieúčelových lesov bez zásahu, ale my dnesmáme už dostatok argumentov, ktorýmichceme presvedčiť štátnu správu,“ hovoríIng. Maďar a tvorca projektu Ing. Petejadodáva, že „v náprotivnom svahu v lokaliteBiele piesky boli ponechané 140 ažTechnici LS - zľava Ing. Petejaa Ing. Ropjak22Lesník 10–2008

eportáž z LS160-ročné jedliny, ktoré na podmáčanýchstanovištiach ľahko padli pod náporomvetra. Tomu chceme predísť a citlivouvýchovou porastov v objekte Pro Silvapestovať stabilné a odolné lesy.“LS Zborov v súčasnosti hospodári na 6 230--tich hektároch, z tejto výmery ale pripadána štátne kmeňové lesy len 2 700 hektárov.Vzdialenosti hraníc obhospodarovanéhoúzemia sú priveľké. Jeho tvar dokumentujúrozmery 60 x 25 kilometrov. To hovorí zavšetko a komplikuje prácu tunajším lesníkom.Navyše stále tu žije dosť gazdov, ktorým vyhovuje,že sa im o neusporiadaný lesný majetokstará prostredníctvom LESOV SR štát. Celúsituáciu využívajú niektorí z nich na krádeže,ktorým na tak rozsiahlom území skrátkanie je možné zabrániť. „Ročne rúbeme len13 000 kubíkov a teraz sa asi pousmejútí naši kolegovia z lesných správ, ktorýchetát je niekoľkonásobne vyšší. Iste, alev takto rozdrobenom majetku ako u nás,keď sme nútení ísť rúbať do niektorýchporastov po 100 – 200 kubíkoch a ročnetak vstupujeme niekedy aj do 50 až60-tich porastov, je náročnosť na vyťaženiea celkovú organizáciu práce iná, akov prípade ucelených porastov s vysokouzásobou na inom podloží ako je flyš, kdeje vlastníctvo štátne. Máme tu ešte jedenveľký problém, ktorý nám poriadne strpčuježivot. A tým je prejazd cez obce. Ajvčera sa nám stalo, že starosta Komárovanám po rokovaní na obecnom úradenedal súhlas na prejazd po miestnej komunikácii.To je ten najčerstvejší prípad,ale mali sme už v tomto roku prípady, ženaložené auto obyvatelia so starostomnechceli pustiť cez obec. Vraj im ničímecesty a máme im tieto škody kompenzovaťpoplatkami za každý odvezený kubík.Ale náš štátny podnik im predsa platí daňz nehnuteľností a platí aj daň z motorovýchvozidiel! Týmto problémom by samali podľa nášho názoru na generálnomriaditeľstve vážne zaoberať, aby sme vedeli,ako v takýchto situáciách reagovať,na čo majú právo starostovia a na čo myv lesníckej prevádzke. Takto sme odkázanísami na seba. Stojí nás to veľa nervova znechucuje nám to robotu,“ ťažká siIng. Maďar. Súhlasím, nie je možné ponechaťna správcov a lesníkov, aby sa dohadovali sostarostami a gazdami ako tetky na trhu. Verím,že kompetentní nájdu riešenie, ktoré ichv tomto probléme nenechá tápať...VYBRANÍ DO CERTIFIKAČNÉHOAUDITU, AKO SI PORADIŤ SI NIEKTORÝMIODPORÚČANIAMI AUDÍTOROV?O pomýlenom vzťahu k vlastníctvu lesnýchpozemkov niektorých tunajších občanovPorasty nad Bardejovskými kúpešmi 80 rokov po kalamiterozpráva Ing. Ropjak: „Nám tu krádeže robiaveľké starosti. Viete, anonym zavolá:Kradnú vám drevo! A myvieme, že je to v neštátnychporastoch, ktorénemáme šancu ustrážiť.Ale prečo im my mámestrážiť ich majetok, ktorísi sami nechránia? Nechcúbyť medzi sebou zlí a takvšetky povinnosti hádžuna nás. Ale keď ideme do„ich“ porastov legálneťažiť, tak nám v tom bránia.Aj preto v neštátnychporastoch rúbeme minimálne.“Problém neusporiadanýchvlastníckych vzťahova jeho zneužívanie domnelýmivlastníkmi na úkor štátua lesa politici aj kompetentníúradníci síce veľmi dobre poznajú,ale na jeho účinné, legislatívnepodložené riešenielesníci márne čakajú už roky.Dokedy to ešte potrvá? Vieto vôbec niekto?Lesníci už dokázali a stáledokazujú, že oni si vediazastať svoju robotu. A zborovskílesníci to majú potvrdenéaj na papieri, veď ichlesná správa bola vybraná,aby sa tu v rámci regionálnejcertifikácie podľa schémyPEFC v regióne Východuskutočnil certifikačný audit.Uskutočnil sa a úspešne. Odfebruára 2008 visí v kanceláriisprávcu osvedčenieo certifikácii, ktoré sa nedostávana základe hodnotenínezávislých audítorov zadarmo.Aj lesníkov zo Zborovapočas týždňa trvajúcehoauditu poriadne vyobracali,papierovo i priamo v teréne.„Zistili aj formálne nedostatky, ktoré smevzápätí odstránili. Chýbali nám napríkladv oblasti požiarnej ochrany mapy lesnýchcelkov so zakreslenými zjazdnými cestamia vodnými zdrojmi. Audítori nám vytklinájdené plastové fľaše v porastoch,ktoré ostávajú po nedisciplinovanýchturistoch či lesných robotníkoch. Ale akotomu máme zabrániť? Ako dosiahnuť,aby zvlášť na flyši boli na zvážniciachhneď zarovnané ryhy po lesných mechanizmoch?Nemôžeme predsa žiadať dodávateľovťažbových prác, aby pri týchtocenách zabezpečovali ešte aj buldozérmiúpravu zvážnic. A to už nehovorím o zahustenísiete približovacích ciest, ktorénám takisto odporučili audítori,“ hodnotískúsenosti z auditu Ing. Maďar.POĎAKOVANIE ZA ZJEDNODUŠENÝ„KRPÁK“So všetkými troma kolegami na LS Zborovdiskutujeme ešte o mnohých ďalších problémochich každodenného lesníckeho života.Ak už je reč o dodávateľoch, lesníci by uvítalimožnosť uzatvárať s nimi dlhodobejšie zmluvy,aby ich vzájomný obchodný vzťah maldlhšiu perspektívu. Dodávatelia by tak malizáujem na zastabilizovaní svojich pracovníkov,zvýšila by sa kvalita dodávaných prác.Lesníci zo Zborova hovoria: Ustálili sme lesníkana úseku, ustáľme aj pracovné skupiny!Ďalšia téma – premnožená zver, rastúce kmeňovéstavy, neochota štátnej správy povoliťzvýšený odstrel a nerešpektovanie výsledkovsčítania zveri. V dôsledku týchto faktorov súškody zverou v tejto oblasti mimoriadne vysoké.Tunajší lesníci sú rozhodnutí dôslednejšouKolegovia Hvišč a Ropjak pri inštalácii tabuleAj vodnú príšeru Marlenu na LNCH vyrábali na dvore Ing. Petejuochranou kultúr tvrdšie pristupovať k škodámzverou a dosiahnuť minimalizovanie tohtoproblému. A ešte niečo. Svorne ďakujú tým,ktorí rozhodli o zjednodušení programuKRPK zrušením vzorníkov. „Veľmi nám tov porovnaní s uplynulými rokmi uľahčujeprácu. Škoda, že KRPK ešte nefungujetak ako WebLES. Ak by tak fungoval, takza týždeň máme hotové ťažbové plány.Verím, že po technickej stránke sa „krpák“podarí vylepšiť čo najskôr,“ dodávaIng. Ropjak. Bolo by to výborné, pretože týmtochlapom by mal informačný systém prácuuľahčovať. Toho, čo im ju komplikuje, je predsaviac ako dosť.Lesník 10–2008 23

zaujme vásRiadenie kvalitylesných zdrojovHodnotenie kvalityobhospodarovania lesnýchzdrojov v š.p. LESY SRv roku 2007O ohrozeniacha prioritách zlepšovaniastavu lesaFrantišek ŠTULAJTERHodnotenie stavu a kvality lesných zdrojov slúži ako spätnáväzba výsledkov procesov trvalo udržateľného obhospodarovanialesov (TUOL). Výsledky TUOL sú hodnotené podľadesiatich kvalitatívnych ukazovateľov. Tieto sú koncipovanétak, že z ich obsahu je možné odvodiť požadovanú úroveňplnenia cieľov pri TUOL pre akúkoľvek organizačnú jednotkupodniku. Spĺňajú aj dôležitú podmienku merateľnosti, čím jeminimalizovaný vplyv subjektivizmu pri hodnotení dosiahnutýchvýsledkov.FÁZA VYTVÁRANIA ZABEZPEČENÝCHMLADÝCH PORASTOVDobré výsledky a postupný trend zlepšovaniakvality sa dosahuje v obnove porastov.Potreba opakovaného zalesňovaniapostupne klesá. V rámci OZ sa pohybujev rozmedzí od 3% (Čierny Balog) po 43%(Prievidza). Viac ako 30-percentný podielopakovaného zalesňovania v každomz dvoch rokov hodnotenia vykonali odštepnézávody Šaštín, Levice, Topoľčianky,Prievidza a Kriváň.Naopak stúpa podiel prirodzenéhozmladenia na prvom zalesňovaní, ktorýv jednotlivých rokoch a podľa OZ kolíše.V každom z hodnotených dvoch rokovdosiahli:• viac ako 30% podiel prirodzenej obnovyOZ Topoľčianky, OZ Čierny Balog, OZ Prešov,• viac ako 40% OZ Prievidza, OZ Bardejov,• viac ako 50% OZ Trenčín, OZ SlovenskáĽupča, OZ Kriváň, OZ Rimavská Sobota, OZVranov, OZ Sobrance,• viac ako 60% OZ Smolenice, OZ Krupina,• viac ako 70% OZ Levice,• viac ako 80% OZ Revúca,• viac ako 90% OZ Košice.Na prirodzenom zmladení sa podieľacelé spektrum lesných drevín. Podľa údajovNIML s výrazným podielom javora, jaseňa,bresta, hraba, brezy a ostatných listnáčov.Pre hodnotenie ukončenia prvej fázyrastu lesa, zabezpečených mladých lesnýchporastov (MLP) ako cieľového výrobku procesuobnovy lesa, nie sú zatiaľ k dispozíciiani kvantitatívne ani kvalitatívne súhrnnéinformácie. Hodnotenie sa zúžilo na analyzovaniepríčin žiadostí o predĺženie lehotyna ich zabezpečenie. O predĺženielehoty tak, ako v minulom roku požiadaliodštepné závody Smolenice, Palárikovo,Topoľčianky, Prievidza, Trenčín, PovažskáBystrica a Liptovský Hrádok spolu v 233 porastochna výmere 88,04 ha. Dôvodom bolihlavne nepriaznivé stanovištné a klimaticképodmienky.Kvalita zabezpečených MLP z pohľadudodržania rámcov cieľového drevinovéhozloženia nie je predmetom hodnotenia.Jej úroveň môžeme odvodiť z uverejnenýchúdajov NIML. Výsledky inventarizáciedokumentujú, že v drevinovom zložení zabezpečenýchMLP výrazne dominujú listnáčez prirodzeného zmladenia, s výraznýmpodielom javora, jaseňa, bresta, hrabu,brezy a ostatných listnáčov, aj na úkorhlavných lesných drevín.Zabezpečovanie MLP bez ohľaduna dodržanie proporcionálneho zastúpeniahlavných lesných drevín, aj keďto legislatíva dovoľuje, poruší integrovanéplnenie funkcií lesa v budúcnostia to nemôže byť našim cieľom. Vo fázetvorby MLP je potrebné upravovaťdrevinové zloženie tak, aby 50% plochyobnovného prvku tvorili drevinycieľového drevinového zloženia, ktorýchzastúpenie v príslušnom modelihospodárenia je minimálne 30%. Tietodreviny sa musia stať kostrou budúcichlesných porastov.FÁZA KVALITATÍVNEJŠTRUKTURALIZÁCIE PORASTOVA ICH OBNOVYPrerezávky sa bez ohľadu na vlastníctvovykonávajú rýchlejším tempom, časovéprekročenie je 2282 ha. O viac ako 10% z 1/10 predpisu časove prekračujú prerezávkyOZ Trenčín, OZ Žilina, OZ Čadca, OZ R. Sobotaa OZ Revúca, zaostáva OZ Kriváň a OZVranov.Prebierky do 50 rokov v štátnomvlastníctve sú časovo plnené proporcionálnes úlohami LHP, v neštátnych lesoch,najmä v OZ s vysokým podielomužívania neštátneho vlastníctva, sa vo výchovezaostáva z dôvodov nesúhlasovvlastníkov s vykonávaním ťažby dreva.Pokračuje trend prekračovania hmotovéhopredpisu v prebierkach do 50 rokovnad rámec plánovaných úloh, čím sa automatickyznižuje priestor na ťažbu drevav obnovovaných porastoch. Plánovanýhmotový predpis v porovnaní s plnenímplošného predpisu prekračujú v štátnychlesoch všetky OZ. Výrazne OZ Smolenice,OZ Palárikovo, OZ Prievidza, OZ PovažskáBystrica, OZ Čadca, OZ Beňuš, OZ ČiernyBalog, OZ Kriváň, OZ Revúca, OZ Bardejov,OZ Vranov a OZ Sobrance. V roku 2007 tobolo viac ako 44 tis. m 3 .Podobná situácia je aj v porastochnad 50 rokov, vo väčšine ktorýchsú výchovné zásahy na hranici povolenéhozákonného limitu 15% nad predpis.Takto bola prekročená ťažba dreva v prebierkachoproti odporučenej v LHP o viacako 300 tis. m 3 . Z dlhodobého hľadiskaje akékoľvek prekročenie úmyselnej ťažbyneúnosné, pretože každé prekročenieplánovaného etátu znamená oddialenieobnovy rubných porastov.Výšku ťažby dreva ovplyvnilo spracovaniekalamity v objeme 2 275 tis. m 3 ,z toho ihličnatej 1 932 tis. m 3 . Jej výškaprekročila hodnotu bilancovaného etátuo 584 015 m 3 (22,5%). V lesoch štátnychsa časove únosná ťažba prekračujeo 1 085 114 m 3 (41,9% bilancovanýchúloh), v neštátnych sa nedoťažuje501 099 m 3 (46% bilancie). OkremOZ Palárikovo a OZ Žarnovica v neštátnychlesoch nedoťažujú všetky ostatné OZ. Ani50% únosných ťažieb v neodovzdanýchlesoch nevykonali OZ Považská Bystrica,OZ Slovenská Ľupča, OZ Rimavská Sobota,OZ Rožňava, OZ Bardejov, OZ Vranova OZ Sobrance.OCHRANA LESASpracovanie kalamity prekročilohranicu 50% z celkového objemu vyťaženéhodreva u týchto OZ: PovažskáBystrica, Žilina, Čadca, Námestovo,Liptovský Hrádok, Beňuš, Čierny Balog,Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava,Košice. Oproti roku 2006 pribudliOZ Žilina a OZ Čierny Balog. O harmonogramna spracovanie kalamity požiadali OZPovažská Bystrica, OZ Námestovo, OZ Beňuš,OZ Slovenská Ľupča, OZ Revúca a OZPrešov. Harmonogramy boli plnené a prekračované.V hodnotenom roku prirástlakalamita v objeme 2 925 153 m 3 , čoje 11,6-násobok jej počiatočného stavu.Do roku 2008 zostalo na spracovanie902 050 m 3 .Potvrdil sa očakávaný extrémny nárastpopulácie podkôrneho hmyzu v smreko-24Lesník 10–2008

zaujme vásvých porastoch. V prvom polroku 2008bolo spracovaných 1 473 550 m 3 kalamitnéhodreva, čo sa rovná prírastku kalamityza toto obdobie. Zreteľne vyššia dynamikaprírastku kalamity ako vykonanej náhodnejťažby je u OZ Liptovský Hrádok a OZRožňava, mierne vyššia u OZ Čierny Balog,OZ Slovenská Ľupča a OZ Revúca. Dá sapredpokladať, že aj ku koncu roka ostanenespracovaných niekoľko stotisíc kubíkovmŕtvych stromov. Tieto pre zdravotný stava prežitie smrečín prestali byť hrozbou.Dôležité je odteraz až do jarných mesiacovbudúceho roka sa prednostnezamerať na odstraňovanie živýchchrobačiarov v porastových plášťochohnísk poškodenia alebo okrajochskupín lykožrútom opustených stromovpo plochách porastov.TECHNOLOGICKÉ ZABEZPEČENIEV ťažbovej činnosti sa výrazne prejavujedeficit lanovkových technológií.Z globálnych čísel sa dá povedať,že chýbajúce lanovky sú alternatívnenahradzované zameniteľnými a prijateľnýmitechnológiami približovania:kone a UKT. Podobne sú rezervy vo využívaníharvesterových technológií. Z ekonomickéhohľadiska je treba minimalizovaťpoužívanie UKT pri približovacích vzdialenostiachväčších ako 1 000 metrov. Technologickýpark OZLT je dobre nastavený:24% harvester + vyvážacie súpravy, 37%lanovky, 39% LKT, ale z hľadiska objemuvykonaných prác (4,7%) nemôže výrazneovplyvniť používanie produktívnych, environmentálnevhodných technológií.Na dopravu dreva sa používa26 127 km lesných ciest rôznych kategórií.Hustota odvozných ciest spolusa pohybuje od 3,6 m/ha OZ Levicea 4,7m/ha na OZ Revúca po 21,7 m/hana OZ Slovenská Ľupča a 22,6 m/hana OZ Žilina. Z 12 545 km odvoznýchciest je v zlom technickom stave 25%a 176 km je dokonca v nefunkčnom stave.Z 13 582 km približovacích ciest jev zlom technickom stave 27% a 383 kmv nefunkčnom technickom stave. Príčinoutohto stavu je nedostatočné vykonávanieúdržieb LCS v minulosti, predovšetkýmodvodňovacích zariadení a neprimeranépreťažovanie prostriedkov v odvoze dreva.U sezónne odvozných ciest sa pridružujetaktiež nevhodné načasovanie odvozus ohľadom na vlhkosť a tým aj únosnosťLC. Pri približovacích cestách je najväčšímproblémom erózna deštrukcia ciest vodoua ich poškodzovanie v nevhodných klimatickýchpodmienkach (vysoká pôdna vlhkosťa znížená únosnosť).Náklady na opravy a udržiavanieLDS boli v roku 2007 vyššie ako priemerv posledných 5 rokoch, ale nižšieako v roku 2006. V absolútnych číslach sav roku 2007 náklady na opravy a udržiavanieLDS na 1 km pohybujú v rozmedzí od4,8 tis. Sk (OZ Žilina) po 117 tis. Sk (OZ Sobrance).Priemer za posledných 5 rokov jev rozmedzí 4,8 tis. Sk (OZ Palárikovo) po47,7 tis. Sk (OZ Námestovo). Medzi OZ jeveľký rozptyl v spotrebe prostriedkov ajv rovnakých pôdnych a terénnych podmienkach.Dokumentovať je to možnévýškou použitých prostriedkov OZ vo flyšovýchoblastiach: OZ Považská Bystrica(10,5/8,3), OZ Čadca (44,7/36,2), OZ Námestovo(77,5/47,7), OZ Bardejov (44,4/44,3),OZ Vranov (18,2/14,6), (vysvetlivka: r.2007/priemer za 5 rokov) Podľa vyjadrení OZ nievšetky majú v pláne vytvorený dostatočnýpriestor na vykonávanie potrebnej starostlivostio LDS, pričom jej technický stav saneustále zhoršuje.Zlepšenie technického stavu sivyžiada nové investície dlhodobéhocharakteru, pre krytie ktorých nedisponujemedostatkom vlastných zdrojov.Aktuálne je preto nezhoršovaťsúčasný stav, čo pri rozumnom a citlivomriadení je aj reálne. V prvom radeje treba vyžadovať od dodávateľovdodržiavanie technologickej disciplíny,rešpektovanie prípustných limitovpoškodenia porastov, rešpektovanietonáže odvozných prostriedkov a súprava nakoniec regulovať výrobupodľa stavu počasia na neúnosnoma menej únosnom podloží.STAV BIOTOPOVHospodárenie v 40,4% všetkýchlesov a 35,5% hospodárskych lesovje limitované súhlasmi štátnej správyživotného prostredia (ŠS ŽP) podľa zákona543/2002 Z. z. o ochrane prírodya krajiny. Národná sieť chránenýchúzemí spolu s navrhovanou sieťou Natura2000 zasiahne 69,9% výmery lesovobhospodarovaných LESY SR š.p.Počas roku 2007 nedošlo činnosťoupodniku k významnému poškodeniu biotopova ani iných chránených území. Právenaopak našou „nečinnosťou“, spôsobenounevydávaním súhlasov a výnimiek ŠS ŽPod roku 2004 na spracovanie pôvodne vetroveja následne podkôrnikovej kalamity,došlo k významnému poškodeniu biotopoveurópskeho a národného významu.Potvrdzujú to znalecké posudky Poľnohospodárskehoznaleckého ústavu Slovenskejpoľnohospodárskej univerzity v Nitre vypracovanév roku 2007 pre NPR Jánošíkovakolkáreň (OZ Liptovský Hrádok), PR Fabovahoľa (OZ Beňuš, OZ Čierny Balog), NPRŠrámková (OZ Námestovo). Pripravovanéplány starostlivosti o územia Natura 2000a posudzovanie vplyvov na ŽP môžu zásadnezmeniť doterajší postup lesníckeho manažmentuobhospodarovania porastov.ZÁVERPodmienkou pre zlepšenie prehľaduo stave lesa, zníženie administratívnejnáročnosti a efektívneho vykonávaniaspätnej väzby je zosúladenie lesníckychplánovacích jednotiek (LUC, LC, VC) s riadiacimijednotkami (LS) pri rešpektovaníriadiacej, lesohospodárskej (OLH) a ITzvládnuteľnosti.Hodnotenie výsledkov trvalo udržateľnéhoobhospodarovania lesov komplikujeaj nedostatočná podpora budovanéhoinformačného systému, najmä pre jehoneúplnosť a chybovosť. Množstvo údajovpre zostavenie štatistických prehľadov jepotrebné prácne vyberať z čiastkovýchdatabáz. Tento problém vyrieši komplexnéprebudovanie informačného systémuo stave lesa do podoby geografických databáz.Dvojročné hodnotenie stavu lesapomocou novej metodiky nie je dostatočnereprezentatívne pre zaznamenaniezreteľného posunu k zlepšovaniualebo k zhoršovaniu stavu lesa. Uvedenévýsledky už teraz upozorňujú navznikajúce ohrozenia a určujú priorityv zlepšovaní stavu lesa a riadenia procesovlesníckych činností v najbližšomobdobí. Ku kľúčovým patria:• vytváranie kostier budúcich lesnýchporastov z hlavných lesných drevíncieľového zastúpenia,• dohliadať na správnosť predpisu intenzityvýchovných zásahov, tieto vykonávaťdo výšky odporúčanej LHP,• prednostným odstraňovaním živýchchrobačiarov zo smrekových porastovčo najpresnejšie zistiť kalamitný základpre stanovenie spôsobu obranyv budúcom roku,• nezhoršovať súčasný stav lesnej dopravnejsiete.Ing. František Štulajter, CSc.je vedúcim Odboru lesníckej politikya certifikácie lesov š.p. LESY SRLesník 10–2008 25

zaujme vásDvojrozhovor o výsledkoch internýchauditov a externých hodnoteníLatku náročnostizdvihnúť vyššieJozef MARKOSúčasťou hodnotenia systému riadenia kvality lesnýchzdrojov sú v rámci š.p. LESY SR aj interné audity, ktoré sizabezpečujú odštepné závody na jednotlivých lesných správachsami. V hodnotiacej správe im vyčítate formalizmus.Tieto interné audity sú teda nedostatočne vykonávané, takženedokážu analyzovať slabé stránky fungovania systému?Túto a ďalšie otázky sme položili vedúcemu Odboru lesníckejpolitiky a certifikácie lesov Ing. Františkovi Štulajterovi, CSc.a pracovníkovi odboru Ing. Zdenkovi Kováčovi.F. Štulajter: Získavanie spätnej väzbya jej vyhodnocovanie patrí medzi najdôležitejšiesúčasti v procese riadenia. K nemupatrí sebahodnotenie vedúceho LSa spomínané interné audity. Sú to efektívnenástroje pre spoznanie kvality riadenialesníckych činností a stavu lesnýchzdrojov. Zistenia slúžia hlavne pre priameriadenie lesnej prevádzky na úrovniLS a OZ. Sú aj dôležitou informáciou priurčovaní priorít hospodárskych zámerova prijímaní strategických rozhodnutí.Veľkou pomôckou pri vykonávaní internýchauditov je „Manuál pre overovanieSystému riadenia kvality lesných zdrojov(SRKLZ)“.Cieľom interných auditov nie je zakaždú cenu zistiť chyby, ale na druhejstrane tiež sa nemôže stať, že následnekonané dozorové audity certifikovanýchorgánovich zistili až u jedenástich„bezchybných“OZ.Z tejto skutočnostije možnévyvodiť záverurčitého formalizmunielen privykonávaní interných auditov, ale aj priich plánovaní. Rozsah a zameranie audituurčuje vedúci lesníckej výroby, pričommá prihliadať na doterajšie skúsenostipri dodržiavaní priaznivého stavu (kvality)procesov TUOL. Štrnásť OZ vykonalointerné audity vo väčšom rozsahu ako jestanovená požiadavka. Jednoznačne tuplatí známe pravidlo, že menej je niekedyviac. Osobne si myslím, že menším rozsahomauditu sa získa väčší časový priestorpre dôslednejšie a podrobnejšie preverenieauditovaných oblastí. My sme v MopLV 006 „Overovanie systému riadeniakvality lesných zdrojov“ dali návod akointerné audity vykonávať. Je na vedúcichlesníckej výroby, ako ich realizujú a využijú.Pretože systém funguje len tretí rok,nedovolím si tvrdiť, že sú interné audityna OZ nedostatočne vykonávané. Skôr po16-ročnej prestávke hodnotenia kvalityprác začíname znova od začiatku a tútopovinnosť musíme dostať našim kolegomopäť do krvi.Cieľom interných auditov jeidentifikovanie nezhôd reálnychlesníckych postupov v prevádzkes kritériami riadenia kvality obhospodarovanialesných zdrojov. Koľkonezhôd sa v rámci interných auditovpodarilo zistiť a aké prevažovali?Aký je trend vývoja početnosti zistenýchnedostatkov?F. Štulajter: Predmetom internýchauditov bol kompletný priemet oblastíriadenia kvality pri obhospodarovanílesných zdrojov. OZ identifikovali 58 nezhôdcharakteru mierneho nesúladu.Nezhody vznikli pri rutinnom riadeníprocesu lesníckych činností. Z hľadiskapočtu zistených nezhôd (jedna nezhodapripadá na viac ako dve LS) by bolo neobjektívnehovoriť o ich dopadoch na stavlesných zdrojov. Možno ako informáciu,návod alebo pre otvorenie očí uvediem,že zistenia sa týkajú registrácii a zaznamenávaniuúprav a zmien predpisov LHP,starostlivosti o mladé lesné porasty, slabejintenzity výchovných zásahov v prerezávkacha prebierkach do 50 rokov,ochrany brehových porastov a vodnýchtokov, správnosti uplatňovania opatrenív ochrane lesa, dodržiavania opatrenízamedzujúcich poškodzovaniu porastova lesných pôd, nedostatočnej poťažbovejúprave pracovísk. Nezhody nemajúešte systémový (opakujúci sa) charakter.Z dvojročného uplatňovania systému satiež nedá hovoriť o trende početnostizistení. V roku 2007 ich bolo o 50 menejako v roku 2006. Myslím si, že to nie je výsledokzlepšovania našej činnosti, ale užspomínaná nízko postavená latka náročnostia formálny prístup. Veď certifikačnéorgány zistili v roku 2007 na dvadsiatichlesných správach o 20 nezhôd viac akomy v rámci celého podniku.LEN TRI LESNÉ SPRÁVYBEZ NEDOSTATKOVOkrem interných auditov na všetkýchLS podstúpili vybrané lesné správyv rámci regionálnej certifikácieregiónov Sever, Stred, Východ a Západcertifikačné a niektoré už aj kontrolnéaudity, realizované nezávislýmiaudítormi. Aké zistenia a odporúčaniaaudítorov prevažujú a ako sa odlišujúsvojim počtom a zameraním od záverovinterných auditov?Z. Kováč: Samozrejme systém internýchauditov SRKLZ nemôže zistiť všetkyslabé miesta, ktoré sa pri našej činnostivyskytujú. Je to spôsobené určitým profesnedeformovaným pohľadom na danúvec. Nezávislí audítorinie sú nijakoprepojení nalesnícku prevádzkua preodborné lesníckezáležitostivyužívajútzv. technickýchexpertovpre lesníctvo,ktorí sú člen-26Lesník 10–2008Sprava Ing. Štulajter, CSc. a Ing. Kováč

zaujme vásmi audítorského tímu. To dáva zárukunezaujatého pohľadu na stav lesnýchzdrojov a spôsob ich obhospodarovania.Medzi časté zistenia certifikačného orgánupatria hlavne nedostatky pri vykonanípoťažbovej úpravy pracovísk, týkajúce sahlavne ošetrenia poškodených stromov,asanácie rýh po približovaní, ponechaniaťažbových zbytkov vo vodných tokocha ponechávania odpadu po činnosti– prázdne bandasky, fľaše a pod. Ďalejpomiestne nevyhovujúci stav LDS, absenciamateriálu na asanáciu úniku ropnýchlátok do prostredia v mechanizačnýchprostriedkoch a nedostatočné vedomostio chránených a ohrozených druhoch.Menej často sa vyskytujú nedostatkyv používaní osobných ochrannýchprostriedkov, vo vedení registratúrypísomností na LS, v manipulácii s používanýmichemickými látkami – tzv. kartamibezpečnostných údajov chemickýchlátok a vystavovaní technologickýchprotokolov. Z uvedených je zrejmé, žečasť zistení je rovnaká ako pri internýchauditoch, avšak vo väčšine prípadov jepodaná z iného uhla pohľadu. Na záverje potrebné podotknúť, že počas fungovaniacertifikačného procesu len u trochlesných správ z 25 preverených nebolizistené žiadne nesúlady.Kvalitu obhospodarovania lesovv rámci nášho podniku kontrolujúaj orgány štátnej správy lesnéhohospodárstva. Akých nedostatkovsa najčastejšie týkali ich rozhodnutiaa vyjadrenia, smerujúce k zvyšovaniukvality práce štátnych lesníkov?Z. Kováč: Vo všeobecnosti môžemekonštatovať, že už pominula doba, kedysa len štátna správa lesného hospodárstva(ŠS LH) zaoberala problematikoulesníctva. Dnes už máme v tejto oblastietablovaných množstvo ďalších, s lesníctvomsúvisiacich inštitúcií, ktoré - ako sas tým často stretávame - prezentujú svojezáujmy ako najdôležitejšie, bez vnímaniavzájomných súvislostí. Aj napriek tomusú ich postrehy (niekedy i nepríjemné)dôležitým zdrojom poznania. Poodkrývajúslabé miesta, ktoré máme možnosťv budúcnosti vylepšiť. Samozrejme oblasťzáujmu ŠS LH je nám srdcu najbližšiaa nedostatky v tejto oblasti vnímameako jedny z najdôležitejších. Zo zistení,ktoré sme počas certifikačného procesu(od roku 2005) zozbierali od ŠS LH môžemespomenúť nedostatky v plnení lehôtpre zalesnenie a zabezpečenie mladýchlesných porastov, lehôt na spracovanienáhodnej ťažby a najčastejšie vyskytujúcimisú nedostatky pri vykonávaní ťažby– vyznačovanie ťažby, označovanie vyťaženéhodreva ciachami a doklady o pôvodedreva.Z iných orgánov ŠS a inštitúcií najviacnedostatkov zistili Hasičské a záchrannézbory (vo väčšine ide o administratívnenedostatky a nedostatky na stavbáchpriamo nesúvisiace s obhospodarovanímlesov). V menšej miere alebo inak povedanéojedinele sa vyskytujú zistenia ŠS ŽPa SIŽP, inšpektorátom bezpečnosti prácea správcami vodných a vodárenskýchzdrojov. V globále môžeme povedať,že zistenia ŠS LH tvoria len asi 30% zovšetkých zistení a podnetov tretích strán.OBHOSPODAROVAŤ LESYBEZ AKTÍVNEJ KOMUNIKÁCIEUŽ NIE JE MOŽNÉLesníci na celom Slovensku súv teritóriu svojej pôsobnosti vždysúčasťou miestnej komunity, výsledkyich práce hodnotia občania, rôznezdruženia, samospráva, mimovládneorganizácie. Je aj kvalita vzťahovs týmito cieľovými skupinami súčasťouhodnotenia systému riadeniakvality lesných zdrojov. Ak áno, akévýsledky dosahujú v tomto smerenaši kolegovia na OZ a LS?Z. Kováč: Obhospodarovať lesyv dnešnej dobe bez aktívnej komunikácies vonkajším prostredím, ktoré je ovplyvňovanénašou činnosťou už jednoduchonie je možné. Vo väčšine prípadov sú našivonkajší pracovníci súčasťou miestnychkomunít a to ich nepriamo núti konaťtak, aby sa s ňou nedostali do rozporu.Najaktívnejšia spolupráca je so samosprávoua miestnym obyvateľstvom. Tieto súdlhodobo späté s lesmi vo svojom okolí.V poslednej dobe sa však čoraz častejšiestretávame s požiadavkami, na ktoré smev minulosti neboli zvyknutí. Ide hlavneo limitovanie prepravy dreva po miestnychkomunikáciách, či jej spoplatnenie,údržbu drobných vodných tokov v našejspráve alebo o blokáciu činností v neštátnychneodovzdaných lesoch domnelýmivlastníkmi.Miestne komunity často požadujúmožnosť získať palivové drevo aleboodstrániť stromy v okolí sídiel, ktoréich ohrozujú, čomu sa aj snažíme vyhovieť.Záujmové skupiny môžeme vo všeobecnostirozdeliť na miestne skupinya skupiny nadšencov odkiaľsi zďaleka.U miestnych skupín je komunikácia smerovanávo väčšine na aktívnu spoluprácu,či už v oblasti turistiky alebo organizovaníspoločných podujatí. U tejto záujmovejskupiny sa aj najľahšie hľadá spoločná reč,čo môže byť aj dôsledkom toho, že ichpožiadavky alebo podnety zväčša priamoneobmedzujú našu činnosť lebo dávajúpodnety na jej zlepšenie. Problémová jekomunikácia s „cezpoľnými“ záujmovýmiskupinami, často s celoslovenským pôsobením,ktoré svojim fundamentalistickýmprístupom už na začiatku zatvárajú dverehľadaniu spoločného cieľa a jeho realizácii.Najčastejšie ide o mimovládne environmentálnespolky a organizácie. Ichpôsobenie najviac vnímame v teritóriáchchránených území.Pri hľadaní konsenzu je najdôležitejšieidentifikovať a včas nájsť osobu(zainteresovanú stranu), u ktorej predpokladáme,že môže byť jej záujemnašou činnosťou dotknutý. Pokiaľ sú ichpožiadavky oprávnené, musíme na nereagovať. Kvalita vzťahov s občanmi, samosprávoua občianskymi združeniamije súčasťou SRKLZ. Vykonáva sa formouvyhodnotenia vznesených požiadavieks uvedením spôsobu, akým boli oprávnenépožiadavky vyriešené.Lesník 10–2008 27

pracovisko obchodnej prevádzky.... aby boli zákazníci spokojníPeter GOGOLAPracoviská obchodnej prevádzky v Banskej Bystrici, v Košiciach a v PovažskomChlmci (pri Žiline) plnia pre štátny podnik dôležitú funkciu: zabezpečujúpre zamestnancov uniformy, pracovné potreby a ochrannéprostriedky. Ale nielen to: majú ambíciu stať sa obchodnou sieťou, ktoráponúka svoj tovar aj verejnosti. O rozhovor sme požiadali Ing. RóbertaMateja, vedúceho banskobystrického pracoviska.Ing. Róbert MatejKedy vzniklo vaše pracovisko obchodnejprevádzky a kto tvorí jeho„osadenstvo“?Ešte za čias Stredoslovenských Lesovš.p., Banská Bystrica, vznikol v roku 1995samostatný Odštepný závod zásobovania,ktorý pri reorganizácií v roku 1999,pri vzniku Lesov Slovenskej republiky š.p.,bol preradený ako stredisko pod Odštepnýzávod lesnej techniky.Obchodné stredisko bolo v októbri2004 delimitované z OZLT pod Generálneriaditeľstvo š.p. LESY SR. A tak je tododnes.Osadenstvo v Banskej Bystrici tvoriatraja pracovníci THZ a štyria skladníci,v Košiciach a v Považskom Chlmci je pojednom skladníkovi.Čo všetko ponúkate?Ponúkame uniformované odevnésúčiastky, osobné ochranné pracovné pomôcky,pracovnú obuv, lesnícke náradie,pes pásky, vyznačovacie spreje, lesnícketlačivá, kancelárske pomôcky, čistiacepotreby a mnohé iné veci potrebné preprácu alebo oddych v lese.Dokážete zhodnotiť mieru uspokojeniapožiadaviek vašich zákazníkov?Ja osobne si myslím, že naši zákaznícimôžu byť spokojní, či už so službami alebos cenami za jednotlivé druhy tovaru.Ale to je vlastne otázka pre nich.Aké sú vaše plány do budúcnosti?Pokračovať v zásobovaní pre jednotlivéodštepné závody, s využitím našichstredísk v Košiciach pre východnéSlovensko a v Považskom Chlmci severSlovenska.Zároveň máme snahu o rozšíreniesortimentu pre potreby našich zákazníkov.Chceli by sme zvýšiť tržby od cudzíchzákazníkov,či už od súkromných alebo firemnýcha snažiť sa ich pritiahnuť do našej predajnevo väčšom počte.Na záver praktická otázka: aká jeadresa a otváracie hodiny vášho pracoviskaobchodnej prevádzky?Adresa prevádzky: Mičinská cesta 33,Banská Bystrica (nachádzame sa v areáliOdštepného závodu lesnej techniky BanskáBystrica)Otváracie hodiny: Pondelok až piatok od7 00 do 15 00 hod.28Lesník 10–2008

pro silva slovakiaPrírode blízke obhospodarovanie lesaVIII. Prírode blízkepestovanie v smrečináchJán SCHÖNDovoľte, aby som môj príspevok týkajúci sa obhospodarovanialesa prírode blízkym spôsobom začal otázkou:Má vôbec v dnešnej dobe, v období hromadného hynutiasmrečín význam hovoriť a zároveň aj mať snahu obhospodarovaťsmrekové monokultúry prírode blízkym spôsobom?Túto otázku som položil preto, lebo nie síce príliš často, alepredsa sa občas stretávam aj s názorom kolegov, ktorí majúopačný názor. Ja všetkým, ktorí sú na pochybách, či táto snahanie je márna, odkazujem: Kolegovia, určite nie! Všetkoje len vecou uhla pohľadu a toho, či si zvolíme ľahšiu alebotŕnistú a namáhavú cestu, ktorej výsledok práce v lesníctveuvidíme až po niekoľkých rokoch.A teraz niečo o obhospodarovaní lesaprírode blízkym spôsobom v génovej základnismreka obyčajného na LS Krám – OZČierny Balog. Objekt Pro Silva je vytvorenýna mieste zriadenej génovej základnesmreka obyčajného o výmere 525,82 hektára.Je zameraný na zachovanie kvalitnéhogenofondu smreka s cieľom dosiahnuť podielsmreka na úrovni 70 – 80% s vnášanímbuka a jedle a so snahou vypestovať prírodeblízky les. Cieľom hospodárenia je dosiahnuťvysoký podiel prirodzenej obnovy,cieľavedomé ovplyvňovanie drevinovéhozloženia, využitie prirodzenej diferenciácielesných porastov a skvalitňovanie porastovejzásoby. V dôsledku prevládajúcejprirodzenej obnovy (minimálne 80 %) jev budúcnosti možné dosiahnuť značné zníženienákladov na pestovateľskú činnosť.Aj keď vlastne začiatok hospodáreniav týchto porastoch sa datuje o niekoľko rokovskôr, celý projekt vznikol v roku 2005,kedy sme pri obnove LHP zakomponovaliobhospodarovanie lesa prírode blízkymspôsobom aj do nového hospodárskehoplánu. Celá zmena myslenia spočíva v tom,že v porastoch s vekom 55 – 80 rokov jenašou snahou zvýšiť stabilitu porastov,podporiť výchovou porastov hlavne ichhrúbkovú a výškovú diferenciáciu a silnejšouintenzitou zásahov dosiahnuť ichväčšiu stabilitu. Zároveň už v tejto fázepodporovať prirodzené zmladenie.V rubných porastoch hlavne jemnejšímspôsobom ťažby zvýšiť stabilitu porastova snažiť sa vytvárať strechovitú štruktúruporastov na menších plochách, nakoľko sav porastoch bude realizovať prevažne skupinovitýrub v rôznych formách a tvarochs dodržaním zásady, že rozostup skupín jeminimálne 100 metrov.Príroda má svoje zákonitosti a aby sav niektorých veciach človek správne rozhodol,stačí niekedy pozorne vnímať reakciuprírody, mnohokrát aj na negatívne javy.Veľa poznatkov o smrečinách som získal posnehovej kalamite z prelomu rokov 1993– 1994, kedy táto kalamita postihla na LSKrám takmer 2000 hektárov predrubnýchporastov a v mnohých došlo k takémupoškodeniu smrečín, že v prvej fáze bolootázne ako ďalej hospodáriť. Aj tam, kdepredrubné porasty na prvý pohľad malizakmenenie 0,6 a uvažovalo sa o ich likvidácii,dnes sú pomerne stabilné a je o nichuž možné povedať, že obnova bude zabezpečenáprirodzeným spôsobom. To bolo inšpiráciaaj pre moju prácu v súčasnosti.Ako teda hospodárime v GZ Krám? Podielporastov do 50 rokov je v rozsahu do10 % výmery GZ, preto sa celá snaha presunulana hospodárenie v porastoch nad50 rokov a v rubných porastoch.HOSPODÁRENIE V PORASTOCHNAD 50 ROKOVGZ sa nachádza na živnom stanovišti,v porastoch je vysoká zásoba drevnej hmoty.Zámerom v porastoch nad 50 rokov jeznížiť zakmenenie, aby postupne, hlavnev skupinách vznikalo prirodzené zmladenie.Tam, kde je to možné,rozčleňovaním porastov zlepšiťich stabilitu a priestorovúorientáciu so zámerom využiťv porastoch so sklonom do30 % v budúcnosti harvestorovétechnológie. Ťažboupodporiť hrúbkovú a výškovúdiferenciáciu porastov. Pri priemernej hektárovejzásobe nad 500 m³/ha sa intenzitazásahu pohybuje na úrovni 15 %. Na častiporastov sa intenzita zásahu realizuje ažvo výške 80 – 100 m³/ha.V roku 2006 a 2007 došlo k realizácii výchovya to tak klasickým spôsobom, ako ajharvesterovou technológiou. Aj keď je ešteskoro vyvodzovať závery, už dnes je jasné, žepríroda na tieto zásahy reagovala pozitívnea došlo aj k zvýšeniu stability porastov.HOSPODÁRENIEV RUBNÝCH PORASTOCHZámerom v rubných porastoch je jemnejšímspôsobom ťažby (skupinovitý clonnýrub, účlový výber) podporovať už existujúceprirodzené zmladenie a na plochách,kde neexistuje, postupne vytvárať predpokladypre vznik prirodzeného zmladeniaa zároveň ťažbou podporovať hrúbkovúdiferenciáciu materského porastu. V skupináchpostupne dosahovať strechovitúštruktúru porastu včasným zásahom doprirodzeného zmladenia, jeho redukcioua podporou vitálnych a kvalitných jedincov.Zároveň je snaha v smrekových monokultúrachmaterského porastu zmeniťdrevinové zloženie a v následnom porastedosiahnuť zastúpenie SM, JD, BK v pomere70 % SM, 20 % JD, 10 % BK.Realizovaním uvedených opatrení takv rubných, ako aj v predrubných porastochobjektu, očakávame aj dosiahnutie väčšejstability porastov proti podkôrnemuhmyzu.To, že celá táto predstava nie je nereálna,sa mali možnosť presvedčiť aj pestovateliajednotlivých OZ nášho podnikuv septembri tohto roka, kedy v rámci svojejjesennej porady navštívili objekt Pro Silva- GZ Krám. V jednom z rubných porastov,kde sa v roku 2007 (v zimných mesiacoch)realizovala ťažba takýmto spôsobom užpo jednom vegetačnom období je výraznebadať reakciu porastu na ťažbový zásah.Jedným z poznatkov takejto realizácie je,že je potrebné venovať zvýšenú pozornosťprirodzenému zmladenie v uvoľnenýchskupinách nakoľko jeho reakcia na svetlo jepriaznivá. Z tohto dôvodu je potrebné včasvykonávať redukciu nárastu s podporou drevinovéhozloženia a kvalitných jedincov.Ján Schön je lesník na OZ Čierny BalogLesník 10–2008 29

čitateľský servisPrávne okienkoZážitky z letných dovoleniek v náspomaly doznievajú, nádherné farbymora či horských lúk nenápadne striedapaleta farieb jesene v našich listnatýchlesoch a do toho všetkého sa potichuvkrádajú informácie nášho Právnehookienka... teda po trošku poetickomúvode realita platných právnych noriem,ako boli v poslednom čase uverejnenév Zbierke zákonov SR.Už od 31.5.2008 je účinné OpatrenieMZ SR č. 12 384 – 1/2008 – OL zo dňa14.5.2008 o ustanovení výšky náhradyza bolesť a náhrady za sťaženie spoločenskéhouplatnenia na rok 2008 (suma402,92- Sk za jeden bod ), ktoré bolouverejnené pod č. 186/2008 Z.z.Vyhláškou MP SR č. 191/2008 Z.z.boli ustanovené podrobnosti o osobitnomkvalifikačnom predpokladena výkon štátnej správy lesného hospodárstva.Zákonník práce – zákon č. 311/2001Z.z. v znení neskorších predpisov bols účinnosťou od 12.6.2008 zmenenýa doplnený zákonom č.200/2008 Z.z.Zákon o slobode informácií č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisovbol s účinnosťou od 1.1.2009 zmenenýa doplnený zákonom č. 207/2008 Z.z.Zákonom č. 214/2008 Zz sa s rovnakouúčinnosťou mení a dopĺňa zákonč. 215/2002 Z.z. o elektronickompodpise, s účinnosťou od 1.7.2008 boliOpatrením MPSVaR SR č. 225/2008 Z.z.upravené sumy životného minima.Nový Školský zákon č. 245/2008sa začal v praxi uplatňovať od novéhoškolského roka, jeho účinnosť je (okremv ňom uvedených výnimiek) od 1.9.2008.Milan VANČOMinisterstvo spravodlivosti SR upravilovyhláškou č. 246/2008 Z.z. s účinnosťouod 8.7.2008 pravidlá a postup pripremene menovitej hodnoty vkladov doimania a menovitej hodnoty základnýchimaní zo slovenskej meny na eurá.Ministerstvo práce, sociálnych vecía rodiny SR vydalo vyhlášku č. 251/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú ďalšiepodrobné pravidlá pre duálne zobrazovaniea prepočty a zaokrúhľovaniecien, jednotkových cien, platieb a inýchhodnôt pri prechode zo slovenskej menyna menu euro pre oblasť miezd, platova ostatného odmeňovania za prácu.MP SR na základe príslušných ustanovenízákona č. 504/2003 Z.z. o nájmelesných pozemkov v znení zákonač. 571/2007 Z.z. ustanovilo vyhláškouč. 249/2008 Z.z. s účinnosťou od1.8.2008 podrobnosti o spôsobe vedeniaevidencie pozemkov, vyhláškouč. 256/2008 Z.z. upravilo s účinnosťouuž od 15.7.2008 podrobnosti o prípravkochna ochranu rastlín a o iných prípravkoch.Pod č. 264/2008 Z.z. bol uverejnenýv Zbierke zákonov SR aj nový zákono kolkových známkach a o zmene a doplneníniektorých zákonov.Opatreniami č.266 a č.267/2008Z.z. ustanovilo MPSVaR SR s účinnosťouod 1.9.2008 sumy príspevkov na podporunáhradnej starostlivosti o dieťa a sumyrodičovského príspevku.Vyhláškou MH SR č. 277/2008 Z.z.sa s účinnosťou od 1.8.2008 ustanovujúklasifikačné znaky na ubytovacie zariadeniapri ich zaraďovaní do kategóriía tried.Od 1.8.2008 je účinná novela zákonao energetike vydaná ako zákonč. 283/2008 Z.z., o deň skôr nadobolúčinnosť zákon č. 285/2008 Z.z., ktorýmbol novelizovaný zákon č. 330/1991Zb. o pozemkových úpravách, ďalej zákonč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckychvzťahov k pôde a napokon zákonč. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctvak pozemkom.Používanie elektronických registračnýchpokladní, ale aj novelu zákonao správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb.upravuje zákon č. 289/2008 Z.z., ktorý- okrem v ňom uvedených výnimiek - nadobudolúčinnosť dňa 1.9.2008.Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochranepred legalizáciou príjmov z trestnejčinnosti a o ochrane pred financovanímterorizmu nadobudol rovnako účinnosťdňa 1.9.2008.Vyhláškou MŽP SR č. 301/2008Z.z. bola zmenená a doplnená jehovyhláška č. 283/2001 Z.z. o vykonaníniektorých ustanovení zákona o odpadoch(zákon č. 223/2001 Z.z.).Vyhláškami 315 – 317/2008 Z.z.Úradu pre reguláciu sieťových odvetvíboli s účinnosťou od 1.9.2008 ustanovenéštandardy kvality dodávanejelektriny, tepla a pitnej vody verejnýmvodovodom (a odvádzania a čistenia odpadovýchvôd verejnými kanalizáciami)a poskytovaných súvisiacich služieb, preoblasť dodávok plynu a poskytovanýchsúvisiacich služieb je to jeho vyhláškač. 327/2008 Z.z.Úplné znenie zákona č. 5/2004 Z.z.o službách zamestnanosti a o zmenea doplnení niektorých zákonov bolovyhlásené pod č. 330/2008 Z.z., úplnéznenie Živnostenského zákona (zákonč. 455/1991 Zb.) bolo vyhlásené podč. 348/2008 Z.z.JUDr. Milan Vančo30Lesník 10–2008

do vašej knižnicelesy pre oddychZúbrik, M., Kunca, A., Novotný, J.:Hmyz a huby:atlas poškodení lesných drevínVydalo Národné lesnícke centrum– Lesnícky výskumný ústav Zvolen,Zvolen, 2008, 178 pp.Peter GOGOLALESY pre oddych a dovolenku - LESY pre všetkýchVíkend na lesníckej chateLucia HANKOVÁSTAVALI JU ZAJATCIChata Žuhračka stojí v severnej časti okresu Levice, v malebnom prostredí Štiavnickýchvrchov. Výstavbu bývalého poľovníckeho kaštieľa nariadil gróf Rudolf vonSchöller, ktorému ju v rokoch 1917-1920 postavili zajatci ruskej armády z prvej svetovejvojny. Majiteľ používal chatu ako svoje poľovnícke sídlo. Od roku 1992, po prvej väčšejrekonštrukcii, slúži zahraničným i domácim hosťom. Navštívil ju aj prezident futbalovéhoklubu AC Miláno. V súčasnosti je chata luxusne vybavená a poskytuje ubytovaniepre 13 hostí v dvoch dvojposteľových izbách a troch trojposteľových izbách, ktoré súvybavené samostatnými sociálnymi zariadeniami. K dispozícii je spoločenská miestnosť,salónik, sauna, vonkajšie posedenie ako aj blízka strelnica.Tip na výlet: Za návštevu stoja neďaleké skalné obydlia v obci Brhlovce, vodnýmlyn v obci Bohunice a technická pamiatka - opustené štôlne v Pukanci. K vzdialenejšímzaujímavostiam patrí prehliadka Levického hradu s Tekovským múzeom, historickémesto Banská Štiavnica a Poľovnícke múzeum vo Sv. Antone, Jazero Počúvadlo, termálnekúpaliská v obci Santovka a kúpele Dudince. Milovníci prírody si prídu na svojena turistických chodníčkoch v CHKO Štiavnické vrchy.Objednávky pobytov: LESY SR, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Levice,www.lesy.sk, 036/635 06 11, 0918 334 419.Chata ŽuhračkaAutormi knihy sú špecialisti Lesníckejochranárskej služby na biotickýchškodlivých činiteľov lesných drevín.Kniha je určená vlastníkom a obhospodarovateľomlesa, odborným lesnýmhospodárom, lesníkom, pracovníkomštátnej správy na úseku lesného hospodárstva,študentom Lesníckej fakultyTU Zvolen a stredných lesníckych škôla všetkým, ktorých zaujíma hmyz a hubyv lesnom prostredí.Obsiahly, detailný a bohato ilustrovanýatlas predstavuje na viacako 1000 farebných fotografiách vyše420 druhov hmyzu a húb, škodiacichna lesných drevinách. Škodcovia súzoradení podľa drevín, na ktorých savyskytujú. Sú označení latinským a slovenskýmmenom. Jednoduché symbolyumožňujú ľahkú orientáciu. Unikátnefotografie umožňujú nahliadnuť aždo detailov fascinujúceho sveta lesnéhohmyzu a húb. Cena je 590,- Sk.Publikáciu je možné si objednať písomnena adrese:Národné lesnícke centrumLesnícky výskumný ústavStredisko lesníckej ochranárskej službyLesnícka 11969 23 Banská Štiavnicae-mailom na: los@nlcsk.orgalebo faxom na čísle 045/ 691 1044Lesník 10–2008 31

z múzeaLesné zamestnanie v prvejpolovici 20. storočiaV našom čítaní z dotazníkovuložených v Štátnom archíveBanská Bystrica sa budemednes venovať spôsobom ukladaniavyťaženého dreva a lokálnymodlišnostiam tak, ako ichpopísali účastníci dotazníkovéhoprieskumu SNM v Martinev roku 1943. V ŠABB sa nachádzajúdotazníky vyplnené sedemnástimilesnými správami(pre podobnosť názvov niektorýchlesných správ uvádzameich ďalšie pomenovanie v texte):Správou Štátnych lesovSlovenská Ľupča, Správou Štátnychlesov Sv. Ondrej, SprávouŠtátnych lesov Jasenie v Predajnej(ďalej Jasenie), SprávouŠtátnych lesov v Predajnej(ďalej Predajná), Správou Štátnychlesov Hronec v Štiavničke(ďalej Hronec), Správou Štátnychlesov v Štiavničke (ďalejŠtiavnička), Osrblianskou správouštátnych lesov v Hronci,Správou Štátnych lesov Krám,p. Čierny Balog, Správou Štátnychlesov Závadka nad Hronom,Správou Štátnych lesovv Dobroči, Správou Štátnychlesov v Beňuši (ďalej Beňuš),Správou Štátnych lesov Bacúchv Beňuši (ďalej Bacúch), SprávouŠtátnych lesov PohorelskáMaša, Správou Štátnych lesovČervená Skala, Správou Štátnychlesov v Starých Horách,Správou Štátnych lesov BanskáBystrica a Správou Štátnych lesovMichalová.Drevo, ktoré lesné správy na Slovenskuv minulosti ťažili, sa zvyčajne z rúbaniskahneď odviezlo a uložilo. Spôsob jeho uskladneniasa líšil podľa druhu i kvality dreva.Inak sa pristupovalo k ihličnatému drevu,inak k listnatému, líšil sa spôsob uskladneniadreva vyťaženého v lete a v zime, inaksa ukladala guľatina, inak palivo. Dotazníkz Beňuša napríklad uvádza: Guľatina sav lese neukladá, vozí sa hneď na skladTatiana FIGUROVÁku verejnej železnici. Palivo sa ukladádo šichtúňov. Do zeme zabijú dva kolíkyvzdialené na toľko metrov, koľkoprm má mať šichtúň. Na zem sa dajúpodklady, aby palivo od zeme nehnilo.Medzi kolíkmi sa ukladá palivo do výšky1 m (vlastne 1.15 m. Tých 15 cm sa rátana zoschnutie.) Počas ukladania zachytísa na kolík halúzka, ktorá sa pritlačí polenamipri ukladaní. Halúzka zabraňuje,aby sa kolík vyvrátil. V strmom svahuokrem toho spodný kolík sa podopriepodperou.V Hronci vyrábali guľatinu, úžitkové drevo(kláty) alebo palivo. Hmotu, ktorá ostanepo výrobe ihličnatej alebo listnatej guľatiny,spracovávali na metrovicu šajty alebo z nejrobili listnaté úžitkové štiepy pešťanky. Guľatinuukladali, gelbovali, po odvoze z lesana sklad pri lesnej železnici: Na vhodnommieste, kde sa má gelba založiť vystrúrobotníci spodné drevá „povalky“, ktoréešte podložia kratšími asi 1 m dlhýmiklátmi, aby tieto povalky neležali priamona zemi. Povalky sú položené kolmok ose trate lesnej železnice, aby na tietouskladnené drevo ležalo súbežne s tou.Guľatina vyrobená v lete na tieto povalkysa len navaľuje, kým guľatinavyrobená v zime alebo v jeseň sa klietkuje.Klietkovanie sa prevádza tak, žena spomenuté poválky vystrie sa lenjedna vrstva guľatiny. Na túto vrstvupoložia sa znovu poválky, na ktoré saznova vystrie vrstva guľatiny, atď. (obrázky)...Podobneako ihličnatá guľatinas klietkovaním ukladá sa i žrďovina. Došichtúňov (hraníc) ukladali v Hronci palivovédrevo a metrovicu vôbec. Aby drevo neležalona zemi, podkladali podeň žrde želbáne.Guľatinu v Kráme zväčša vyrezávali, vyformovaliv skladoch: Túto prácu menujúrobotníci „obrez“. Pri tom, keď je drevosháňané a hrubšie konce obsekané došpica (čo menujú tunajší robotníci, žeje drevo „šarované“) robotníci hrubýkoniec, ktorý menujú „káň“ zarovnávajúpílou do rovna. Keď sa vozí drevo odpňa, odreže sa z hrubého konca len tzv.špronec (viď obr.). Polenové drevo menujútunajší robotníci tiež „metrina“ a tútoukladajú do šichtúňov. Štiepy menujú„kluchtami“ a guľáče „húlami“. Tak, akov Hronci, aj v Kráme drevo ukladali dohromád zvaných gelba, ale na rozdiel odHronca ukladanie zimného nevyschnutéhodreva nenazývali klietkovanímale španglovaním: Pri uvalovaní nevyschnutéhodreva kolmo na povalky prídeniekoľko kmeňov tak zv. „špangle“a na tieto zase vrstva kmeňov.Osrblianska správa štátnych lesovv Hronci triedila guľatinu na hrubú guľatinu– od 25 cm stredového priemeru horea tenkú guľatinu – od 24 cm stredovéhopriemeru dolu, ktorú ešte delili na pilóty,tenké drevo, piliarske, bánske drevoa celulózu. Gelbovanie nazývali aj uvalovaníma robotníci pri ňom používali povely:Horup, hó ide, ho hore ho, ho ešte,ho dajme ho. Pisateľ z Osrblianskej správyštátnych lesov k dotazníku pripojil peknépriestorové kresby zimnej a letnej gelby.V Predajnej píšu o výrobe úžitkovéhoa polenového dreva. Polenové drevo saneodkôrňuje, ale sa popíli na 1 m dlhékusy. Hrubšie kusy sa štiepia na polovicu,štvrtinu alebo i na viac kusov.V minulosti sa metrová miera meralanásadou sekery (helpom). Úžitkové drevoukladali na doline do hromád (gelby),ak bolo suché. Čerstvé drevo - surovicesa klietkovalo (španglovalo). Metrovicuukladali do hraníc (šichtungov) do výšky1,15 m: Túto mieru majú obyčajne robotnícinaznačenú na liskovej palici. V PohorelskejMaši a Závadke ukladali palivovédrevo a metrovicu do šrámky: Šrámka jeukončená zarazeným kolom alebo klietkou.Keď povozníci zhadzujú drevo z vozovdo neupravených šrámiek, volajú satieto provizórne šrámky „remundami“.Nakálané kľuchty palivového dreva v Jasenínapredu uhadzujú do „hálňou“ (hálne)a keď je už dostatočná hálňa, ukladajúkľuchty do šichtúňa (obr.), aby sa šichtúňnerozváľal zabijú z jednej i druhejstrany kolík. Kolíky upevnia sochou alebohámom.(pokračovanie nabudúce)Tatiana FigurováLesnícke a drevárske múzeum ZvolenNákres špronca zo SprávyŠtátnych lesov Krám,p.Čierny BalogŠichtúň v Jasení32Lesník 10–2008Zimná a letná gelba v dotazníkuz Osrblianskej správy štátnych lesov v HronciUkladanie metrovice v Štiavničke

nelesníckyO rockovom muzikantovi Ing. Ivanovi JURÍKOVI„Bicie ma očarili“Jozef MARKOŽivot je plný vývojových oblúkov a zaujímavých návratov.O jeden z nich sa postaral sedemročný syn vedúceho Lesnejsprávy Nové Mesto nad Váhom Ing. Ivana Juríka Jerguš, ktorý jeuž v detstve veľkým fanúšikom rockovej hudby. Svojho 34-ročnéhootca priviedol späť k záľube, ktorej sa venoval od strednejškoly – hre na bicích. „Moja hudobná kariéra sa začala v skupinez Moravského Lieskového, odkiaľ pochádzam. Jej názov bolCrownlessKing. Neskôr, ako vysokoškolák, som hrával v skupines dnešnými kolegami z lesníckej profesie – s Ing. BrankomSlobodníkom, Ing. Agostonom Horthobágym a Ing. Ivanom Harichom.Po skončení štúdia na Lesníckej fakulte vo Zvolene a založenírodiny dostala táto moja záľuba červenú. Myslel som, že sak nej už nikdy nevrátim. Jergušov vzťah k rocku ale vzbudil vomne opäť potrebu tvoriť hudbu. Preto sme spolu s priateľmi založilirockovú kapelu, ktorá nakoniec dostala názov Since. Viacsa o nej môžete dočítať na webovej stránke www.since.sk,“ hovorína úvod Ing. Jurík.Je vedúcim LS Nové Mesto nad Váhomod 1. januára 2006, predtým pôsobilna bývalom OLZ Nové Mesto nad Váhomš.p. LESY Trenčín na privatizačnom oddelenía neskôr ako pestovateľ. Prešiel si tiežpozície technika a vedúceho na Lesnejspráve Kočovce. Krátky čas pracoval akotechnik na lesnej správe, ktorej momentálnešéfuje. Nikdy však neprestal maťrád poctivú rockovú muziku a v nej hruna bicie, ktoré ho podľa vlastných slovočarili. „Som rád, že hrám znova v kapele,ktorá vznikla koncom roka 2007a s príchodom speváka v máji 2008sa kompletná zostava uzavrela. Sincemomentálne tvoria: Michal Gábor– spev, Juraj Filáček – gitara, DanielSevald – basová gitara, vokál, IvanJurík – bicie. Koncertovať sme začaliv lete roku 2008. Najzaujímavejšieboli naše vystúpenia na BECKFESTEa ROCK and ROLL feste v Trenčíne.Momentálne máme ambíciu dokončiťpromo CD, ktoré bude obsahovať štyriskladby z nášho repertoáru a neskôrvydať CD. A hlavne veľa, veľakoncertovať. Rádiá a hity? To všetkoukáže čas,“ rozhovorí sa o súčasnostia plánoch do budúcnosti Ing. Jurík.PRIŠLI NA KONCERTA PÓDIUM NIKDE...Na otázku, čo hovorí na jeho dosťhlučnú záľubu mladá rodinka - hlavnemanželka Vierka – a kolegovia v práci,odpovedá s úsmevom: „Je to už skôrotázka zvyku, nakoľko s manželkousom sa zoznámil na TU vo Zvolene,kedy som aktívne hrával s už spomínanýmikolegami. Moji synovia Jerguša Ondrej majú k hudbe tiež blízko. Paličkya gitara ich veľmi lákajú. V prácisme mladý kolektív a moji kolegoviamajú k hudbe takisto veľmi blízko,takže túto moju záľubu schvaľujú.“Ing. Jurík za roky rockového bubnovaniazažil všelijaké úsmevné situácie. S nami sapodelil o jednu z najčerstvejších. Stala sav Trenčíne, kam bola skupina Since pozvanána koncert. „Prišli sme hrať na dohodnutýčas a po pódiu ani stopa.Práve prichádzajúce auto viezlo spomínanépódium. Nám neostávalo ničiné, len priložiť ruku k dielu a pomôcťpri jeho stavbe. To znamená, keď začínatea chcete mať koncert, musíte sipódium najskôr pripraviť a postaviť,“dodáva Ing. Jurík. Nuž čo, začiatky bývajúvždy ťažké, no nie?StromyextraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy extra Stromy eextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromyextra Stromy extra Stromy extra Stromy extrStromy extra Stromy extra Stromy extra Strmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy extStromy extra Stromy extra Stromy extra Stmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy exStromy extra Stromy extra Stromy extra Smy extra Stromy extra Stromy extra Stroextra Stromy extra Stromy extra Stromy eStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Strextra Stromy extra Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Stextra Stromy extra Stromy extra StromStromy extra Stromy extra Stromy extrmy extra Stromy Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StroStromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy etromy extra Stromy extray extra StroyPlatanjavorolistýa duglaskatisolistáĽudovít ŠURINAV Čárskom háji, asi dva km od obce Čáry,kde sa do konca 19 stor. (od r. 1897) nachádzala„jágarňa“ (bývalé polesie Čáry), ostalo po nej ibaniekoľko posledných mohykánov. Jágarňa padlaza obeť v 90-tych rokoch 20 stor. (teda 100 rokovod jej založenia) a to v dôsledku poddolovaniabanskými chodbami pri ťažbe hnedého uhlia– lignitu.Jágarňa bola z troch strán obkolesená lesoma iba na SV sa veľkou záhradou otvárala do polí.Pri vstupnej bráne od JZ bol v tom r. 1897 vysadenýPlatan javorolistý, ktorý dnes dosahuje výškydo 30 m a v prsnej výške 362 cm obvod. V opačnomrohu záhrady na JV bola vysadená Duglaskatisolistá, ktorá dnes svojou výškou prevyšuje okolitéstromy.Tieto dva exotické stromy uprostred spustnutejplaniny, (spustnutou planinou sa myslí viacako 1 ha plochy po jágarni a záhrada, ktorá sanachádza uprostred borovo-dubového a agátovéholesa), sú poslednou známkou toho, že tuvoľakedy (ešte len nedávno) žili a prebývali ľudiaspätí s lesom.Ako lesný pedagóg (a posledný polesný, prvýmbol pán Schámal, neskôr pán Beer – má pomníčekna Šrankovej a predo mnou pán Čulen),sa sem často vraciam aj so žiakmi ZŠ Čáry aby somim a i sebe pripomenul, že obydlia, sláva i ľudiasa pominú, ale stromy po nich ostávajú.Ľudovít Šurina, lesník vo výslužbeŠajdíkove HumenceLesník 10–2008 33

inzerciaJesenná explózia34Lesník 10–2008

GlosaMy lesníci už roky hľadáme nejaké výstižnéa úderne znejúce komunikačné posolstvá,ktorými by sme zaujali a oslovili verejnosť prikaždej vhodnej príležitosti. Ktoré by laikomzrozumiteľnou formou pomohli pochopiť, čorobia lesníci pre les a pre celú spoločnosť. Preddvoma rokmi mi vedúci Lesnej správy MoravanyIng. Vladimír Turan povedal, že medzilesníkmi a ochrancami prírody je veľký rozdielv tom, že my chránime les pre človeka a ochranáripred človekom. Pred pár dňami publikovaliHospodárske noviny názorovú polemikuo ďalšom osude Tatranského národné parku,do ktorej prispel svojím názorom aj MichalSýkora, dlhoročný predseda Združenia miesta obcí Slovenska a starosta Štrby slovami: „Somzástancom existencie TANAP-u, ale zároveň tvrdím,že prírodu treba chrániť pre ľudí, nie predľuďmi. Hory tu boli odjakživa aj pre ľudí, ktorína ne vystupovali z podhoria.“ Žeby ľudia konečnezačínali chápať podstatný rozdiel, ktorýsme si zadefinovali vďaka kolegovi Turanovi uždávnejšie a ktorý ich naveľa oslovuje?Ak aj áno, stále to nestačí. Ani komunikačnéposolstvá z tohtoročných Lesníckychdní v znení „Lesy spájajú generácie“ aleboLesy sú v dobrých rukách“ nezarezonovali tak,ako sme si predstavovali. Náš podnik vstúpildo tohto roka takisto s vlastným výstižnýmheslom, ktorým chcel a stále chce dôrazneosloviť široké masy: „LESY Slovenskej republiky– lesy pre všetkých.“ Všetci vieme, že stáleto nie je to pravé orechové, pretože masy lenna 50 percent chápu (podľa reprezentatívnehoprieskumu verejnej mienky), čo pre nich lesníciSpätný chodSúčasná kríza obchodu s drevom je lenvlnou predznačujúcou tsunami svetovej ekonomiky.To čo zažívame v lesoch dnes, budú užzajtra riešiť aj iné rezorty. V takomto náskokuje paradoxne skrytá výhoda, ktorá nám môžepomôcť. Nádej k tomu nám dáva dôležitá podnikovácharakteristika: Sme prvovýrobcovia,teda pre zaistenie výroby nemusíme nakupovaťtakmer žiadne materiálové vstupy s cenami,ktoré sú od nášho „želania“ nepríjemnenezávislé. Nakupovať musíme „len“ službyexterných dodávateľov prác, tu však mámeoperačný priestor. Po prvýkrát sa môže naplnoprejaviť existenčná výhoda toho, že pracujemena dodávateľskom princípe. Umožňuje nám topružne dojednávať ceny podľa situácie na trhu.Prečo by sa mala dnes cena výroby dreva znížiť?Jednoducho preto, že sa znížila cena výslednéhoproduktu a my by sme to mali čiastočnepreniesť aj do kalkulácie výrobnej ceny. S týmtozáverom dodávatelia súhlasiť nebudú a ani tood nich nechcime. Napriek tomu by sme malicenu ich práce znížiť. Naši partneri majú potomdve „slobodné“ kapitalistické možnosti – aleboto akceptujú, alebo od nás odídu. Tých, čo odídu,nahradiatí, ktorýchna voľný trhpráce dodáp r i c h á d z a -júca recesiaz iných rezortov,ako ajn a v r á t i l c iPoznámkaJán MIČOVSKÝTak toto bymohlo zabrať!vlastne robia a prečo to robia. Takže ako ďalej?Zabrať by mohol podľa môjho názoru výbornýnápad kolegov z Odštepného závodu Biomasa,ktorí navrhujú, aby novým imidžom našej firmybola ponuka čistej, lacnejšej a hlavne našejenergie pre mestá, sídliská a ich občanov. Znieto skutočne dobre: LESY SR vám všetkým ponúkajúčistú, lacnejšiu a hlavne našu energiu!Tomu by mohli porozumieť skutočne všetci,ktorých takto oslovíme. Veď čistá energiaznamená zníženie emisií skleníkových plynova zníženie spotreby fosílnych palív a dnes užaj malé deti vedia, ako to môže chrániť našeživotné prostredie. To, že energia z biomasyje výrazne lacnejšia ako tá, ktorá je vyrobenáz plynu (pokiaľ je mi známe až o 170 Sk/1GJ)by zasa mohlo významne zaujať rodičov týchtodetí. V zahraničí to tak skutočne je a neexistujejediný dôvod, prečo by na to nemali prísť všetci(aj tí kompetentní) dospelí na Slovensku. Noa prívlastok naša energia je tiež jasný ako facka,veď plyn dovážame z Ruska a uhlie z Českaa Poľska. Len biomasu máme doma a mámejej dosť!Preto by sme mali komunikovať pri každejvhodnej príležitosti, že LESY SR ako líder natrhu s energetickou štiepkou jej produkcioupomáha vyrábať pre ľudí čistú, lacnejšiu a hlavnenašu energiu. Sčítané a podtrhnuté: slúžia pomáha státisícom ľudí v celej republike.A toto poznanie by už mohlo na nich zabrať,no nie?názory, postoje, komentáreJozef MARKOz Európy, kde už dnes výroba dreva stagnuje.Som však presvedčený, že nám vzhľadomna celkovú situáciu na trhu masový odchoddodávateľov nehrozí. Miera zisku, ktorú dosahujú,im – napriek tomu, že tvrdia opak a vždyto aj tvrdiť budú – umožňuje ostať. A pričinilisme sa o to sami! Dôvod znie: vnútropodnikovákonkurencia. Tá v našom podniku pôsobí dlhodobo,a to najmä medzi lesnými správami, aleneraz aj medzi lesnými obvodmi a závodmi. Jejprejavom je zvyšovanie cien. Správcu, či lesníkak nemu motivujú často aj oprávnené obavyz odchodu chlapov „k susedom“. A tak sa pridáva.Viem, máme kontrolu, limity, priemery...Priznajme si však realitu – je nemožné postrehnúťrozdiel medzi objektívnou cenou a cenoupriznanou. Pár desiatok korún za kubík smeromhore dokáže do výpočtu ceny „vpašovať“každý jej tvorca. Koná pritom v dobrej vierea zo svojho pohľadu logicky – je predsa zodpovednýza svoj výrobný úsek, a práve tých párkorún navyše neraz zaváži. Bolo by nám všakteraz načim urobiť presný opak: Ak sme ku každémukubíku „neoprávnene“ pridávali v priemerenapríklad 30,- Sk (pridávali sme viac, častooveľa viac...!) teraz od vypočítanej ceny tých30,- Sk „neoprávnene“ odpočítavajme. Všetci,čo ceny prakticky stanovujete viete, že hovorímo jednoduchom, realizovateľnom a vlastne nepostrehnuteľnomúkone. Jeho výsledok je všakv podnikovom sumári pri ťažbe vyše 4 miliónykubíkov dreva ohromujúci! 240 miliónov!! To jepolovica sumy, ktorú nám treba na vyrovnaniestrát obchodu s drevom. Určite sa však, váženíkolegovia, teraz spýtate prečo by ste práve vymali zaradiť „spätný chod“ a ohroziť plneniesvojho plánu, keď ostatní budú veselo ďalejpridávať... Máte svoju pravdu a ja neviem akoby sme takú kartelovú dohodu o cenách mohlidosiahnuť. Ale myšlienka, že ak by sme to dokázali,mohli by sme z „listiny“ vyškrtnúť väčšinu„vyškrtnutých“, mi nedá pokoja.Prečo mámrád lesPodľa môjho názoru má každá ľudskábytosť prirodzený vzťah ku kráse, umeniua dokonalosti. Všetky uvedené atribútyjednoznačne patria prírode, ktorá jenajkrajším umeleckým dielom. Vďakatomu že som detstvo trávil v podhorskejdedinke u starej mamy ktorá celý životpracovala v lese, mohol som obdivovať tonajkrajšie, čo máme na Slovensku – LESY.Les je pre mňa ten monumentálnychrám, do ktorého vchádzam s úctou, obdivoma pokorou. V lese som našiel týchnajlepších kamarátov v živote a prežilnajkrajšie chvíle.Mal som možnosť v lese pracovaťs motorovou pílou, sekerou, motykoua preto obdivujem a hlboko si vážimtúto namáhavú, ale krásnu prácu ľudí,ktorí sa o lesy starajú. Vôňa živice, spevvtákov, šum lístia a čistý vzduch, to je premňa droga, bez ktorej neviem žiť. Nepoznámideálnejšie miesto na dočerpanieenergie, inšpiráciu a úniku pred všadeprítomnýmstresom a ľudskou blbosťou, akoje les. Už viac ako tridsať rokov je mojimspoločníkom fotoaparát, vďaka ktorémusi kúsok po kúsku toho lesa prinášam domova keď mi je zle a nemôžem ísť von,tak sa na tie obrázky pozerám a mám pocitže opäť cítim vôňu živice, spev vtákova šum lístia. A preto prajem všetkým tým,ktorí sa o naše lesy starajú akoukoľvekformou pevné zdravie, suchý chodník,modrú oblohu a pocit šťastia z toho žemôžu dýchať čistý vzduch.S pozdravom LESU ZDAR!!!Peter Meluš,scenárista a amatérsky fotografLesník 10–2008 35

krížovka| humorUveríte?„Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“, povedalsi Aladár M. z obce Horná Polička a podujal sa začaťv predstihu trénovať na súťaž Oravský pohár – DRE-VORUBAČ 2009. Ako prvú disciplínu si vybral smerovústínku. A tu spravil chybu: rozhodol sa trénovať v stromoradíneďaleko obecného úradu, kde zvykne parkovaťsvoje vozidlo starosta Hornej Poličky AlexanderQ. Tréning však dopadol pre starostove auto katastrofálne. Starosta nedbal na Aladárove vysvetlenie,že zmenu smeru spôsobil poryv vetra a hniloba uprostred kmeňa a zažaloval ho za poškodzovanie cudzejveci. „Aj tak sa stále ponosoval, že ozajstný športiak by mal mať lepšiu aerodynamiku, že by malbyť taký ploskejší. Tak teraz už je!“, zľahčoval dôsledok svojho konania Aladár v krčme pred svojimikamarátmi. Pri tom práve nacvičoval disciplínu „výmena reťaze“ za 10 poldeci.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoKamarát sa pýta horára: „Zdá sami, že sme to včera v krčme prehnali, čona to povedala pani horárka ?“. Horármu odvetil: „Nič dôležité, tie dva zubysom si aj tak chcel dať vytrhnúť!“.Starý horár sa v krčme nahlas zlostil,že mu nepasuje zubná protéza. Keďto počul chlapík pri vedľajšom stole,vytiahol z kabely škatuľku plnú protéza vyzval ho, aby si nejakú vybral. Horárpo odskúšaní povedal: „Táto perfektnepasuje, ďakujem vám pán doktor“a ten na to: „Akýže doktor, som lenobyčajný hrobár“.Horárka sa opovržlivo vyjadrilao nedávno zosnulom kamarátovi horára:„Pil dokiaľ žil“ k čomu horár dodal:„Hej, ale žil dokiaľ pil“.Mladý horár ráno hovorí priateľke:„Po minulej noci sa mi zdá, že som nebolprvým v tvojom živote“, na čo muona odvetila: „A mne sa zas zdá, že aniposledným“.Horár vyčíta manželke: „Ty si kumne nežná, len keď potrebuješ peniaze“.„A či to nebýva dosť často?“ oponovalamanželka.Horárka vyčíta horárovi: „Ako to,že sa vraciaš až teraz, veď predvčerompred odchodom z horárne si povedal,že ideš do krčmy len na štamperlík?“a on na to: „Môžem ja za to, že tamobsluhujú tak pomaly?“.„Bol si včera na prednáške?“ opýtalisa priatelia horára, ktorý odvetil:„Nie, spal som doma“.Horárka sa chváli priateľke: „Predstavsi, odkedy som stratila kľúč odpivnice, ani jediné zlé slovo som odmanžela nepočula“. „A ani sa na tebanehnevá?“ bola zvedavá priateľkana čo dostala odpoveď: „Neviem, eštestále je v tej pivnici“.Horár sa chváli: „Moji synovia súsi podobní ako dve kvapky vody“. Kamarátichceli vidieť fotky, ukázal imvšak len jednu a povedal: „Ten druhýje taký istý“.Tajnička krížovky zo septembrového čísla Lesníka znie: „ ... domov je miesto, kde sa minajlepšie háda s manželom.“ Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali Ľudmilu Čopovúz Kysaku. Víťazke blahoželáme a posielame jej knihu Ľudovíta Šurinu Les plný snov.redakcia36Lesník 10–2008Starý horár sa v krčme chváli: „Mnetrvá milovanie hodinu a jednu minútu“.Keď videl, že kamaráti pochybujú,dodal: „Minútu milujem a hodinu makriesia“.Zozbieral: Julo Burkovský

Medailez poľovníckychvýstav II.Jozef HERZV prvej časti sme venovali pozornosťvzniku tradície udeľovania medailí poľovnýmtrofejam.Ďalšia celoštátna poľovnícka výstavasa v roku 1985 konala v Brne. V roku1990 sa v Nitre uskutočnila posledná československápoľovnícka výstava s medzinárodnouúčasťou. Výstava poľovníctvoa príroda v roku 1995 sa konala v NitreMedaileuž ako Celoslovenská výstava s medzinárodnouúčasťou. O päť rokov neskôr sav Nitre konala ďalšia celoštátna poľovníckavýstava s medzinárodnou účasťou.Doposiaľ posledná celoštátna poľovníckavýstava z medzinárodnou účasťousa konala v Nitre v roku 2005. Slovenskétrofeje si priviezli množstvo medaily ajz iných poľovníckych výstav konanýchv rôznych štátoch Európy. V súčasnomobdobí sú medailové trofeje oceňovanémedailami OkO a RgO SPZ aj na mnohýchchovateľských prehliadkach. Ústredie SPZvydalo na tento účel medaile pre jednotlivédruhy zveri.Ing. Jozef Herz, PhD.PoľovníckyreceptárKotlety z diviakana cesnakuSuroviny (pre 4 osoby):4 kotlety, cesnak, soľ, 5 dkgmasti, rascaPostup:Z odblaneného a tuku zbavenéhochrbta nakrájame kotlety, ktorédobre naklepeme a trochu pojednej strane natrieme cesnakomrozotreným so soľou na kašičku.Druhú stranu len osolíme a kotletytak necháme stáť asi hodinu. Potomich dáme na horúcu masť, po obochstranách opražíme, podlejeme horúcouvodou, trochu posypeme rascoua udusíme do mäkka. Podávamek nim zemiaky alebo dusenú ryžu,praženú krupicu a zeleninový šalát.Dobrú chuť!Tip redakcie Lesníka:K špecialitám z diviaka odporúčamečervené víno, pokiaľ možnostarší ročník. Najlahodnejšou odrodouv kombinácii s mäskom z diviakaje Rulandské modré, Frankovkaalebo Svätovavrinecké.Lesník 10–2008 37

pre detiVystrihnia poskladajmodel auta,ktoré je prelesníkov dobrýma vytrvalýmpomocníkom.Ak chceš vedieť,ako sa auto volá,vylúšti tajničkua dozviešsa správnuodpoveď.1 S C2 O A3 L S4 S Ľ5 K A6 P A7 K R8 P A9 Ď Ľ10 M A11 D D12 J Ň1. partner srny2. najzábavnejší obyvateľ ZOO3. príbuzný pstruha4. hlodavec, ktorý si robí zásoby5. dáva mlieko6. čínsky medveď7. vianočná ryba8. kvíka a kvíka9. lekár lesa10. domáci miláčik11. čierny vtáčik so žltým zobákom12. lesný paroháčOdmenu za poskladaný model auta posielamAdamovi Rybárikovi z Rajeckej Lesnej a za peknýobrázok a správnu odpoveď Kristínke Dunajskejz Kráľovej Lehoty.MOJA ADRESA:Veverička Ryška, LESY SR, Námestie SNP 8, 975 66Banská BystricaAhoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička RyškaAhoj kamaráti,pošlite mi správnuodpoveď. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.38Lesník 10–2008

spoločenská kronikaKalendár podujatí15.-17. októberHUBY - výstavaLesnícke a drevárske múzeum ZvolenŽivotnéjubileá20. – 24. októberEurópsky týždeň lesov30. októberPietny akt v Symbolickom cintoríneLesnícky skanzen, OZ Čierny BaloginzerciaOKTÓBER 200850 rokovKyselica Ján, nar. 27. 10. 1958, vedúciLO, LS Píla – OZ SmoleniceKlenová Anna, nar. 28. 10. 1958,fakturant dreva – OZ PrievidzaAdamčík Ivan, nar. 19. 10. 1958, vedúciLO, LS Púchov – OZ Považská BystricaIng. Bobeková Emília, nar. 22. 10.1958, hlavný účtovník – OZ ČadcaDávid Dušan, nar. 20. 10. 1958,referent správy a manažmentu majetku– OZ ŽarnovicaKolačný Petr, nar. 7. 10. 1958,vedúci LO, LS Sirk – OZ RevúcaIng. Katona Aladár, nar. 13. 10. 1958,technik. LS Tornaľa – OZ RevúcaIng. Mižák František, nar. 7. 10. 1958,vedúci LS, LS Kecerovce – OZ KošiceKatušáková Katarína, nar. 27. 10.1958, vedúca LO, LS Jasov – OZ KošiceZaic Peter, nar. 25. 10. 1958, technik,ŠS Šajdíkove Humence – OZ SemenolesL. HrádokVajda František, nar. 14. 10. 1958,majster, SDV Ružomberok– OZ Drevárskej výroby BB60 rokovHalák Rudolf, nar. 18. 10. 1948,personalista – OZ Liptovský HrádokTréger Pavol, nar. 25. 10. 1948, vedúciLO, LS Beňuš – OZ BeňušIng. Jakubčin Jaroslav, nar. 17. 10.1948, vedúci lesníckej výroby – OZ KošiceS hlbokým zármutkom oznamujeme,že v utorok 14. októbra sa s namivo veku 87 rokovnavždy rozlúčil lesník vo výslužbeVojtech KrázelCelý svoj život zasvätil práci v lesoch.Česť jeho pamiatke.bývalí kolegovia z OZ PalárikovoOdchod do invalidného dôchodkuMedveď Ján, nar. 20. 11. 1947, vedúciLO, LS Šaling – OZ Čierny BalogOdchod do predčasnéhostarobného dôchodkuReviľáková Judita, nar. 3. 8. 1952, SOR– systémový programátor, pracovisko OITŽilina – GR BBĎurkovský Anton, nar. 10. 1. 1947,SOR – technik, systémový administrátor,pracovisko OIT Žilina – GR BBOdchod do starobného dôchodkuKiš Ján, nar. 17. 9. 1946, vedúci LO,LS Dubodiel – OZ TrenčínKušnier Milan, nar. 11. 8. 1946, vedúciLO, LS Rožňava – OZ RožňavaIng. Moťovský Pavol, nar. 19. 7. 1946,vedúci projektant, PK Žilina – GR BBIng. Ošťádal Svatopluk, nar. 1. 9. 1946,vedúci pracoviska OIT Žilina – GR BBIng. Helena TurskáLesník 10–2008 39

LIGNUMEXPO & LES 2008Peter GOGOLAOktóber na nitrianskom výstavisku Agrokomplex užtradične patrí lesnícko – drevárskej výstave: v dvojročnejperióde sa tu strieda medzinárodné LIGNUMEXPO+ LES a národná výstava Drevo + Les. Nie inak tomubolo aj tohto roku: v utorok 30. septembra sa otvorilibrány 16. ročníka medzinárodného veľtrhu LIGNUMEX-PO a 11. ročníka lesníckej výstavy LES. Prišlo naň 214 vystavovateľovz 12 krajín (Slovenskej republiky, Českejrepubliky, Fínska, Izraela, Maďarska, Nemecka, Poľska,Rakúska, Ruska, Švédska, Talianska a Veľkej Británie),ktorí vystavovali na ploche 16 800 m 2 . Drevárske technológiev rámci veľtrhu LIGNUMEXPO sa predstavili v pavilónochA, B, C, F a M1 a na priľahlých voľných plochách.Výstava LES sa konala v pavilóne F a na voľnej ploche E.Expozícia š.p. LESY SR bola v porovnaní s minuloročnoulen mierne modifikovaná, jej estetická a funkčnáhodnota už bola v tomto roku overená na výstave SilvaRegina v Brne. Tentokrát ju po vonkajšom obvode vhodnea zároveň vtipne dopĺňal komiks o Jožinovi z bažin,trochu ironickým humorom opisujúci „Príbeh lykožrútaJožina“. Vonkajšej expozícii jednoznačne dominovalstánok OZ Semenoles, ktorý je každoročným zelenýmsmaragdom v záplave dopravných prostriedkov a drevoobrábajúcichstrojov. Svoju produkciu predstavil ajOZ Lesnej techniky. Tentokrát na výstave chýbali muránskenoriky z OZ Revúca.Medzinárodná odborná hodnotiteľská komisia ocenilav tomto roku progresívne výrobky v niekoľkých kategóriách,čestné uznanie získal OZ Semenoles za svojeprojekty „Zvyšovanie kvalitatívnych znakov semienlesných drevín“ a „Riešenie krytokorenných sadeníc nazalesňovanie lkalamitných plôch“.Návštevnosť výstavy LIGNUMEXPO & LES 2008 bolav porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi nižšia. Je tovýzva, kladená pred organizátorov i vystavujúce firmy,hľadať a nachádzať spôsoby, ako osloviť a prilákať doareálu výstaviska vo väčšej miere verejnosť.Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becíknavštívil aj expozíciu š.p. LESY SRSeriál banerov JOŽIN Z BAŽIN predstavillykožrúta s mierne ironickým humorom