Spýtali sme sa - Lesy SR š.p.

Lesník,časopis zamestnancov štátnehopodniku LESY Slovenskejrepubliky, Banská Bystricaredakčná radaIng. Ján Mičovský, CSc.,Ing. Jozef Marko,Ing. Lucia Hanková,Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.,JUDr. Milan Vančo,predseda redakčnej radyIng. Jozef Djubekvýkonný redaktorMgr. Peter Gogola,www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.skrada stálych prispievateľovIng. Július Burkovský, Jiří Junek,Ing. Radoslav Ľorko,Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič,Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza,Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo,Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala,Ing. Ladislav Dochán,Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla,Ing. Marek Tabernaus,Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek,Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško,Rudolf Halák, Ing. Karol Volentier,Martin Matysgrafická úpravaMária Gálová, Miloš SedláčekNárodné lesnícke centrum,T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolennáklad: 3000 výtlačkovfoto obálkaJozef MarkoZľava správca LS Kšinná Ing. Sednička,technik Ing. Podlucký a lesníkR. Mišina na Zákopitejadresa redakcieNámestie SNP č.8,975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78,Fax: 048/434 41 91registráciaMK SR B 13 r. č. 3821/2007zo dňa 1.8.2007102 Obsah3 EditorialSpýtali sme sa...Téma mesiaca: Lesníci a lyže4 História lyžiarstva v službáchlesníctva a poľovníctva5 O rok u nás6 Olympionik z Nagana – Rozhovors olympionikom Ing. ĽubomíromMachyniakom7 Autá nahrádzajú lyže – Rozhovors Ing. Jozefínou KučeríkovouLyžovali sme všade – Rozhovors Ing. Petrom Slobodníkom30. ročník lyžiarskeho prechoduKremnica - Zvolen8 Nová tvár vo vedení š.p. LESY SRNa slovíčko... s novým obchodným riaditeľomš.p. LESY SR Ing. Jaroslavom HoligomPrvý schengenskýZmysluplné stretnuties poľskými kolegami9 Tisíci certifikát10 Bude štiepkovať naše drevoželezný „bobor“?LESY SR zvažujú kúpu ďalšiehomoderného stroja pre OZ Biomasa11 LESY SR a NLC chcú využiťjedinečný potenciál osikyO drevine nielen melioračnej,ale aj hospodárskej. Môže pomôcťv imisných oblastiach12 Geografický informačný systém(GIS) LSR - súčasnosť a budúcnosť14 Pozvánka: Levické poľovnícke dni15 O lesníckom živote v kalamiteTechnik Lesnej správy Čadca Emil PITEK16 Zimné Vydrovské inšpirácie17 Stromy extra: Pinus rigida Mill.– borovica tuhá18 Maľované vtáčiky alebospoznávame spevavcovEmail pre Ing. Evu LániovúLesoochranárska škola 2008Obsah19 Šaštínski lesní pedagógoviav JablonciLesní pedagógovia na OZ Prešovnezaháľajú ani v zimeNajkrajšie vtáčie kŕmidlo20 Mená v kameniOsudová veta súčasného lesníctva22 „Zvládli sme všetky organizačnézmeny“24 O vodnej bilancii pre lesníckupraxZ výsledkov výskumu vodného režimulesných pôd za ostatných 30 rokov26 Fínske inšpirácie – 2. časť28 Zvyšovanie kvality personáluv roku 200729 II. Základný kameňa zmysel lesníckej prácePrírode blízke obhospodarovanie lesa30 Analýza lesnícko - ochranárskychvzťahov v historickom kontexte31 Víkend na lesníckej chateLESY pre oddych a dovolenku - LESY prevšetkýchČtvrtlesník průvodce na cestunejen lesem32 Lesné zamestnanie v prvejpolovici 20. storočia33 Objavuje miesta, na ktorýchpred ním nikto nebolO speleológovi Ing. MariánoviJAGERČÍKOVI34 Za Ing. Jozefom Urgelom, CSc.35 Smútok v dušiLesníci srdcom a rozumom,ochrancovia prírody vyhláškamiPrečo mám rád les36 KrížovkaUveríte?37 Filokartia: História pohľadnicePoľovnícky receptár38 Pre deti39 Kalendár podujatí40 SpoluRadostná správaŽivotné jubileá16

téma mesiacaAsi k máloktorému športumajú lesníci tak blízkoako k lyžovaniu (u násna Slovensku najmä natej hornatejšej časti územia).Rozhodli sme sa pretovenovať pozornosť tejtotéme. Úvodný text z peradnes už nežijúceho autoraIng. Vojtecha Bukovčanaprináša historický prierezproblematikou. Príspevoksme objavili v januárovomčísle časopisu LES z roku1969. Je veľmi zaujímavý,i keď niektoré skutočnostisú zrejme vývojom prekonané.Prinášame aj krátkerozhovory s tromi zamestnancami,ktorí patria k slovenskejlesníckej lyžiarskejšpičke. V spravodajskýchpríspevkoch sa dozvieteniečo o Európskom lyžiarskompreteku EFNS v nemeckomObersweisenthalia o organizovaní lyžiarskehoprechodu Kremnica- Zvolen.Histórialyžiarstvav službáchlesníctvaa poľovníctvaVojtech BUKOVČANLesnícia lyžeLyžiarstvo je pravdepodobnetak staré ako ľudstvo.Človek odlúčený prezimu a vysoký sneh od svetadozaiste zistil voľakedy,že keď sa postaví na nejakútvrdú širšiu kožu alebona hladké drevo, nepreborísa tak hlboko do snehu.Vyhotovil si prvé snežnice(zaoblené a raketové),postupne ich zužoval, aždostali v konečnej fáze vývojadnešnú formu.Ťažko určiť dobu, kedy začal človekpoužívať lyže. Mimoriadny rozmachlyžiarstva opísal r. 1555 Olaus Magnusv kronike „História de gentibus septentrionalibus“.Popisuje vyobrazenie poľovníkana skalách v okolí Upsaly (Švédsko)r. 1050 a za pravlasť lyží pokladá škandinávskekrajiny. Ruskí vedci zase pokladajúza oveľa staršie neolitické vyobrazeniena skalách pri Bielom mori z konca II. tisícročiapred i. 1.Nór prof. dr. Hansen (1884) považujeza pravlasť lyží oblasť altajskýcha bajkalských pohorí Strednej Ázie, odklial‘doniesli a rozšírili potrebu lyží doEurópy nomádske kmene pri sťahovanínárodov. Náhľad Hansena podporujú ajúdaje staročínskej a staroperzskej literatúryzistené r. 1910. Ročenky čínskejTang dynastie z r. 907—918 sa zmieňujúaj o lyžovaní v spojitosti s poľovačkoua uvádzajú, že Kirgizi prenasledovali divézvieratá vo veľkom snehu na „drevenýchkoňoch“.S pravekou formou lyží sa stretávameuž 400 rokov pred n. l. Xenophon sazmieňuje v 5. kapitole Anabázy o takýchobuvách, s ktorými Arméni vystrojili svojekone, aby sa neborili do snehu. Podobnei Arrianos [140 r. pred n. l.] popisuje Arménov,ktorí si priviazali na nohy z vŕbvypletené okrúhle obruče, aby si uľahčilichôdzu v snehu.Prvé písomné pramene o lyžiarstvev Európe nájdeme len v V. a VI. storočíu Procopia Jordana a neskoršie u Paula Diacona(790 r.), ktorí pomenovali Laponcova Fínov pre ich veľkú obratnosť a rýchlosťna lyžiach Skrid-fínmi (kĺzavými Fínmi).Z mytológie škandinávskych národovsa dozvedáme, že tieto si predstavovalibohyňu Tasses tak, že beží a poľuje nalyžiach. V ľudových povestiach Ostjakovsa zachovala starodávna povesť o tom,ako ochranca poľovníkov, boh Tunk-Poksprenasledoval losa na lyžiach. Aj v „Kalevale“,ľudovom epose fínskeho národa saospevuje lyžiarske umenie na poľovačkách.Eposy severských národov svedčiao rozvoji telesnej zdatnosti človeka ovládaťlyže (Snorre Sturlassön asi r. 900, EgilsSaga r. 950, Heming Aslaksen r. 1220),Podľa Olausa Magnusa lyžiarstvo sačasom najintenzívnejšie vyvinulo u severskýchnárodov. Usporadúvali medzisebou lyžiarske preteky, zimné zábavya poľovačky. Vo svojej kronike zmieňujesa Magnus už aj o takých lyžiach, ktoréboli podbité kožou krátkosrstnatýchzvierat, aby sa lyžiar nešmýkal naspäť(dnešné tulenie pásy).Pravda, lyže používali už od najstaršíchčias pre brannosť, ale trvalo dosťdlho, kým vojvodcovia ocenili význam lyží.Dánsky historik Grammaticus Saxo píše r.1199, že obyvatelia Finmarkenu porazilina lyžiach dánskeho kráľa Regnera, ktorýsi chcel podmaniť aj Fínov. Švédsky kráľGustáv Vasa už r. 1556 disponoval samostatnýmilyžiarskymi oddielmi. V Rusku sautvorili takéto oddiely v XV. a XVI. storočí.Podľa názoru nórskeho generála Wangenheimanebol by Napoleon utrpel takúkatastrofálnu porážku r. 1812 pri zimnomústupe z Moskvy a pri Berezine, keby bolmal lyžiarske oddiely. Aký význam malilyžiarske útvary v prvej a druhej svetovejvojne, je všeobecne známe.V rozšírení lyžiarstva Rakúsko predstihloNemecko (r. 1874 na základepoznatkov arktickej expedície Payera),V Jilemnici v Čechách vystrojil gróf JánHarrach r. 1877 svojich zverostrážcova lesných zamestnancov nórskymi lyžami,ktoré dal vyhotoviť na svojej pílev Dolných Štepaniciach. Roku 1871 používav les Prats de Chamonnix jeden4Lesník 3–2008

téma mesiacafrancúzsky lekár lyže na návštevy svo jichpacientov, ktorí žili v odľahlých horskýchsídliskách. Na tie isté ciele používajú lyžeaj lekári dr. Herwig v Aróze a dr. Tholusv Todtnaue. Aj mnísi kláštora Sv. Bernardazachraňo vali ľudí na lyžiach. Povestnáexpedí cia polárneho bádateľa Nansena,ktorý so svojimi druhmi prekonal ľadovúba riéru Grónska r. 1888 na lyžiach (PaaSki over Grônland), vzbudila veľkú pozornosťcelého sveta.Pre zaujímavosť ešte uvádzam prácuValvasora (Johann Weihard) „Die Ehredes Herzogthums Crain“ z r. 1689, po dľaktorej slovínski sedliaci v Kransku už poznalilyže. Neskoršie lyžiarstvo zanedbali,lebo keď dosiahlo koncom XIX. storočiav Európe opravdivý roz mach, bolo už prenich neznámym poj mom.Do r. 1897 bolo známe lyžovaniepodľa nórskeho spôsobu (použitie 2 palícešte bez plynulých oblúkov). V Lilienfelde(Dolné Rakúsko) uverejnil Matiáš Zdarskypublikáciu „Die Lilien-fender — Ski LaufTechnik“, v ktorej oboznámil verejnosť sosvojou novou technikou a viazaním pripoužití jed nej palice. Niekoľko rokov boltuhý boj medzi prívržencami nórskej a lilienfeldskejškoly. Až major Georg Bilgerivolí správnu strednú cestu a spo juje obasystémy (Der Alpine Skilauf 1910). Postupomčasu sa dostalo ly žiarstvo vývojomdo dnešného stavu. Zdarskému nemožnouprieť, že on bol vlastne pôvodcom lyžiarskejpretekár skej disciplíny v slalome.Prvé záznamy na Slovensku nájdemer. 1876, kedy zakladateľ Nového Smokovcadr. M. Szontagh zadovážil pri mitívnelyže s 1 palicou. Podobne sa píše aj o kapitánoviK. Lerschovi zo Spišskej Belej.R. 1891 doviezol akademický maliarV. Olgyai 2 páry lyží a 2 dlhé palice bezkrúžkov z Nórska a lyžoval sa s bratomprof. Františkom v okolí Levoče, čo vyvolaloveľkú senzáciu u obyvateľov. Asio 10 rokov neskoršie absolvoval šéflekárdr. M. Guhr lyžiarsky kurz nielen v Lilienfelde,ale i v Nórsku. Vyslal ta aj svojhosekretára Schaffera, s ktorým potom spoluusporiadali lyžiarske kurzy.R. 1913 a 1914 usporiadali až trilyžiarske kurzy v Kremnici, dva z nichviedol G. Bilgeri, jeden usporiadali prestredoškolských profesorov. Za prvejsvetovej vojny (1914, 1915 a 1916) usporiadaliv Tatranskej Polianke, Banskej Bystricia Kremnici vojenské lyžiarske kurzy,na ktorých vycvičili tisíce lyžiarov.Po prvej svetovej vojne nastal veľkýrozmach lyžiarskeho športu v novej Československejrepublike, čo malo pravdavplyv aj na vznik nových podnikov vyrábajúcichlyže.Vo Vysokých Tatrách zverostrážcoviaHohenloheho v Javorine konali ochrannúslužbu na lyžiach, pravda, až do r. 1928len podľa lilienfeldskej školy s jednoupalicou.Na strednom Slovensku od r. 1920postupne vystrojili každú lesnú správu10—20 pármi lyží vďaka veľkému porozumeniuvtedajšieho riaditeľa J. Opletala(neskoršieho profesora v Prahe) ako i jehonástupcu Ing. V. Kelemena. Sám somtakmer týždenne viedol lyžiarske kurzy,v r. 1920—1925 pre ústredných zamestnancovna Urpíne a pre zamestnancovlesných správ v Beňuši, Sihle a inde. Korpulentnéhoriaditeľa Opletala som v pokročilomveku (blížil sa k 60-kej) osobitnecvičil na jeho želanie.Lyže sa používali v povojnových rokochnajmä pri ochrane, stopovaní zveri,pri vykladaní želiez, na poľovačkách, aleaj pri rôznych úkonoch hospodárskych.Lyžiarstvo sa začalo intenzívne rozširovaťv lesnom hospodárstve a lyže slúžilipredovšetkým ako dopravný prostriedok.V tejto tradícii treba ďalej pokračovaťa pravidelne robiť lyžiarske a lavínovékurzy nielen pre lesných zamestnancov,ale aj pre lesných robotníkov, ako je tonapr. v alpských krajinách.Pre zamestnancov štátnych lesovsa organizovali v minulosti po r. 1945každoročne vo Vysokých Tatrách trojtýždňovélyžiarske kurzy, ktoré však- ako o tom písal ešte r. 1963 (Les č. 12)nebohý Ing. M. Michelčík — po r. 1950zanikli v epidémii lesníckych reorganizácií.Namiesto 2—3 týždňových kurzovby postačili z finančných a časových dôvodovaj týždňové kurzy, na ktorých simôžu kurzisti osvojiť základné znalostilyžiarskej techniky a potom sa ďalej zdokonaľovaťna svojich pracoviskách. Tietokurzy môžu robiť lesné závody samy, pretožeu horských lesných závodov je vždyzamestnaný aspoň jeden dobrý lyžiar.V učebnej náplni každej lesníckej školy bymalo byť naučiť žiakov aj dobre lyžovať.Musíme si uvedomiť, že dnes sa obhospodarujúi tie najodľahlejšie lesné porasty,čo sa v minulosti z rôznych príčin,najmä technických, nerobilo v žiaducejmiere. Preto sa stavajú robotnícke ubikácieďaleko v lese, aby lesní robotnícinemuseli strácať čas pre dlhé a namáhavédochádzky. Odporúčal by som, aby lesnézávody mali v inventári potrebný početkvalitných lyží nielen pre technických zamestnancov,ale aj pre robotníkov.Nie je možné zaoberať sa v tomto článkulyžiarskym pretekárstvom, ale musímpoukázať na to, že podľa štatistiky poslednýcholympijských hier vyšli víťazi právez radov lesných robotníkov a zamestnancov,ako napr. Bergendahl, Brenden, Stenersen(Nóri], Jernberg (Švéd), Hakulinen,Hämalainen (Fíni), Kolčin [ZSSR], HorstNiekel, Thoma (Nemci) atď. Vo Fínskutakmer každý popredný lyžiar-bežec pracujev lesníctve. U nás boli z radov lesníkovvynikajúci lyžiari Faistauerovci, Donth,Bartoň, Krasula, Poliak a ďalší.Aj u nás sa usporadúvajú lesníckepreteky v Tatranskej Lomnici (MemoriálVenerovského), v Banskej Bystrici, Kremniciatd‘. Bolo by však žiadúce usporiadaťpravidelne preteky aj pre lesných robotníkova rozšíriť na disciplínu biatlonu(beh a streľba). Bez lyží – ako dopravnéhoprostriedku - je ťažko v zime pracovaťa vykonávať službu vo vysokých horácha lyžovanie sa právom považuje za jedenz najkrajších a najzdravších športov. Pretouž Fridthjof Nansen píše o lyžiarstvetakto: „Nemôžeme si s ničím zoceľovaťlepšie naše svaly, získať väčšiuobratnosť a odhodlanosť, spevniťnašu vôľu a otužovať náš celý organizmus,ako lyžovaním“.Ing. Vojtech Bukovčanprevzaté z časopisu LES 1/1969Lyžiarske prebory a MemoriálDr. Ing. Venerovakého na Javorine.Nástup pretekárov5

téma mesiacaO rok u násPeter SLOBODNÍKV dňoch 2.-8. marca2008 sa v NemeckomOberwiesenthali uskutočnil40. ročník Európskychlesníckych lyžiarskychpretekov v bežeckom lyžovaní(EFNS), na ktoromsa zúčastnili lesníci, lesomajiteliaa ich rodinní príslušníciz 18 európskychštátov. Medzi 1021 pretekármisa pohybovala ajvýprava zástupcov slovenskéholesníckeho stavua medzi nimi aj 11 zástupcovštátneho podniku LESY SR.Je pravdou, že postavenie slovenskýchlesníkov vo výsledkovej listinenemá šancu ohroziť dominantné postaveniepretekárov severských a alpskýchkrajín s bohatou bežeckou lesníckoutradíciou. Umiestnenia J. Kučeríkovej(OZ Námestovo), A. Machyniakovej(OZ Č. Balog), D. Kráľovej a Ľ. Machyniaka(obidvaja GR) medzi najlepšoudesiatkou až pätnástkou pretekárov jemožné považovať za primerané možnostiamprípravy a postaveniu lesníckeholyžiarskeho bežeckého športu.Výprava Slovenska okrem pretekárskychpovinností plnila aj ďalšieposlanie - propagáciu Slovenska, slovenskéholesníctva a regiónu BanskáBystrica v súvislosti s prezentáciou Donovalovako miesta konania 41. ročníkaEFNS. Vyvrcholením účasti bol aktpreberania štandardy EFNS zástupcamiSlovenska, ktorého sa na záverečnomvečeri zúčastnil generálny riaditeľ lesníckejsekcie MP SR Ing. M. Ondrejčák– generálny riaditeľ š. p. LESY SR doc.RNDr. Ing. J. Minďáš, PhD., zástucapredsedu banskobystrického VÚCIng. Ľ. Monček a zástupca obce DonovalyIng. P. Sárinec.Peter Slobodníkje vedúci referátuOLYMPIONIK Z NAGANArozhovors olympionikomIng. ĽubomíromMachyniakomČo alebo kto vás priviedol k lyžovaniu?K lyžovaniu a športu ma priviedol otec.Ako spomínate na svoj prvý lyžiarskyúspech?Priznám sa, že na svoj prvý lyžiarskyúspech si nepamätám. Skôr mám v pamätito, že v počiatkoch mojej športovej kariérysom bol iba tretí, druhý a otca som sastále vypytoval, kedy už konečne budemprvý? ....Čo pokladáte za vrchol vašej športovejkariéry?Najviac si cením účasť na olympiáde v Nagane.Prečo majú lesníci a lyže k sebe takblízko?Lyže potrebujú k výkonu svojho povolania.Je to prostriedok, ktorý veľa nestojí, alehodne dáva. Mám na mysli zdravotné hľadisko.Len ma mrzí, že v súvislosti so snehovoupokrývkou sa tento prostriedok využívav poslednom období iba ojedinele.Marián JagerčíkOdovzdanie poriadaniaĽubomír MachyniakVíťazi štafiet6Lesník 3–2008

AUTÁ NAHRÁDZAJÚ LYŽErozhovors Ing. JozefínouKučeríkovouČo alebo kto vás priviedol k lyžovaniu?Na začiatku to bola len turistikana lyžiach. Podnet k tomu,aby som začala aj behať, mi dalkolega Jaro Ďurík, ktorý maprihlásil na Venerovskéhomemoriál.Ako si spomínatena svoj prvý lyžiarskyúspech?Bol to môj prvý pretekv behu na lyžiachVenerovského memoriáli, ktorý som vyhrala.Bežalo sa ešte klasikou a čas, ktorý somdosiahla v porovnaní s dnešným bol doslovahrozný.Čo pokladáte za vrchol vašej športovejkariéry?3. miesto z vlaňajších európskych pretekovlesníkov v Taliansku, ktorý som bežalavoľnou technikou.Prečo majú lesníci a lyže k sebe takblízko?V minulosti mali lyže a lesníci bližšie, terazich čoraz viac nahrádzajú Nivy a Nissany.LYŽOVALISME VŠADErozhovor s Ing. PetromSlobodníkomČo alebo kto vás priviedol k lyžovaniu?Pochádzam z podhorskej dedinyPodkonice, ktorá bola známa lyžiarskoutradíciou. V čase, keď somja začínal s lyžovaním pretekmiv zjazde, na najťažšej zjazdovkev Československu. Tak, aj jav jedno slnečné ponovoročnémrazivé predpoludnie som sivyskúšal „papučkové“ lyže naceste pred domom. Potomto už išlo s lyžovaním akosiprirodzene. Ako chlapci smelyžovali všade – po ovocných záhradách – pomedzistromy, skákali na lúčnych medziach.Ako si spomínate na svoj prvý lyžiarskyúspech?K lyžiarskym pretekom som prvýkrát privoňalako žiak 5. triedy na školských pretekochv slalome a v behu. Myslím, že som vyhral. Trebapovedať, že obidve disciplíny sa išli na týchistých lyžiach. Neskôr vo veku okolo 13 rokovsom sa zúčastnil prvých žiackych pretekov, myslím,že na Starých Horách ako pretekár v zjazdovomlyžovaní. Treba povedať, že systémmládežníckeho lyžiarskeho športu bol založenýna iných princípoch ako dnešné detské lyžovanie.Vtedy to bola skôr vec hry, neboli vleky,rozdiely boli v kvalite výstroja, atď..Čo pokladáte za vrchol vašej športovejkariéry?Hovoriť v mojom prípade o lyžiarskej kariéreby asi nebolo správne. Hovoriť o lyžovaníako záľube asi skôr. Táto záľuba pretrváva dodnesv spojení s lesníckymi disciplínami podľadisciplín Venerovského memoriálu (kombináciabehu so streľbou a obrovského slalomu), ktorý,ak sa nemýlim je od roku 1967 ako lesníckypretek, neskôr ako majstrovstvá Slovenskalesníkov v lyžovaní. To, že týmto disciplínamprivoňalo viac kolegov a kolegýň, je azda týmnajväčším úspechom.Prečo majú lesníci a lyže k sebe takblízko?Vidím to asi v tom, že v minulosti nebolataká hustota ciest a zvážnic, lesné cesty sa v takomrozsahu nepluhovali a lesník sa musel poúseku pohybovať, ako ináč na lyžiach.Prechodový odznaktéma mesiaca30. ročníklyžiarskehoprechoduKremnica– ZvolenLadislav TUŽINSKÝ, Jozef CAPULIAKUž tradične v druhú januárovú sobotu(tohto roku to bolo 12. januára)sa uskutočnil lyžiarsky prechod južnoučasťou Kremnických vrchov na trasez Kremnice železničnej stanice cez Kremnickýštôs, na chatu Hostinec, sedlo Trikríže, Sielnickú poľanu - Brestovú, doKováčovej a Zvolena. Otcom myšlienkya zároveň aj zakladateľom tohto zimnéhoturistického prechodu je ViliamPichler st. Na toto rozhodnutie spomína:„Ku Kremnickým vrchom mám silnýosobný vzťah podmienený rodinnýmpôvodom a inšpiráciou môjho otca.Snažil som sa tento vzťah preniesťaj na syna, ktorý bol mojím dobrýma zdatným spoločníkom na mnohýchturistických akciách. V jeseni a zime1977 a 1978 sme viackrát prešli na lyžiachz Kremnice do Zvolena a trasa,ktorú sme absolvovali nás očarila.V tom čase som viedol Odbor turistikyHoľa pri Lesníckom výskumnomústave vo Zvolene a tak som tentoprechod navrhol do kalendára akciínášho OT Hoľa. Myšlienka sa ujalaa už v zime 1979 sa uskutočnil jehoprvý ročník.“S pribúdajúcimi ročníkmi sa zvyšovalapopularita prechodu a dostával sa stáleviac do povedomia verejnosti. Prichádzalinoví účastníci a s rastom účastníkovsa zvyšovala aj náročnosť na prípravua zabezpečenie pochodu. Pred každýmprechodom, v dostatočnom predstihu saprípravná čata postarala o bezpečné prejazdenietrate a jej vyznačenie. Nebola tožiadna zábava, najmä po búrlivých vetrochbolo na trase množstvo popadanýchstromov, ktoré bolo treba odstrániť. Každýz doterajších ročníkov bol však pripravenýtak, aby bol prechod bezpečný.Táto stredne náročná trasa je dlhápribližne 25 km. Prechod sa uskutočňujekaždoročne za každých poveternostnýchpodmienok. Pre účastníkov prechodu jev priebehu trasy poskytnuté občerstveniena chate Hostinec a v cieli prechoduna chate v Kováčovskej doline, kdekaždý z účastníkov dostane prechodovýodznak. Na doterajších 30 ročníkochprechodu sa zúčastnilo viac ako 1600 turistov,ktorí pripravenú trasu absolvovalina bežeckých lyžiach, pešo len v prípadenedostatku snehu.Tento prechod spočiatku zabezpečovaliViliam Pichler, Jozef Tutka, DušanBrutovský, Vladimír Nociar, Ladislav Tužinský,Ladislav Ferienčík. Neskôr prechodzačal organizačne viesť Ladislav Tužinskýs kolektívom osvedčených spolupracovníkova vedie ho úspešne až doteraz.Spomenutým, ale aj nespomenutým organizátoroma spolupracovníkom akoaj mnohým nadšencom tohto prechodupatrí vďaka, že tradícia takejto vydarenejakcie vznikla a stále žije. Treba spomenúťaj členov KST Kremnica Otta Kožucha,Jana Štrbu, Františka Schmidta, Janu Zelinovúa iných, ktorí zabezpečili útočištea občerstvenie na chate Hostinec.Záverom by sme radi vyslovili nádej,že tento zimný prechod nezanikne a ďalejbude združovať a spájať priaznivcovzimnej turistiky pri prechode nádhernýmilesnými zákutiami južnej časti Kremnickýchvrchov.Ladislav Tužinský a Jozef CapuliakLesnícka fakulta TU ZvolenLesník 3–2008 7Účastníci prechodu na kremnickom štíte

lesnícke spravodajstvoZmysluplné stretnutie s poľskými kolegamiPrvý schengenskýz Krosna. Práve tamojšia Regionálnadirekcia hraničí v oblasti Udavys OZ Vranov, ktorý náučný chodníkbuduje. Poľských kolegov privítalriaditeľ závodu Ing. Pavol ZAŤKO:„Spája nás spoločná hranicaa verím, že po dnešnom rokovaník tomu pribudne ešte jeden zaujímavýspoločný cieľ...“. O čomto hovoril? Vranovskí kolegovia sarozhodli ako prví lesníci na Slovenskuvyužiť vznik spoločného schengenskéhopriestoru! Navrhli, abyLesnícky náučný chodník UDAVA,ktorý mal pôvodne spájať Osadnés pohraničnou Balnicou, pokračovaldo vnútrozemia Poľska. „Ponukuvítame“ povedal Mgr. Ing. WojciechSZEPIECIŃSKI, zástupca DyrektoraRegionalnej Dyrekcji LasówPaństwowych v Krosne, „máme lenjednu požiadavku - aby sa zmenilnázov chodníka..“. Návrhu neboldôvod nevyhovieť, a tak bol priamoJán MIČOVSKÝv teréne chodník prekrstený na ME-DZINÁRODNÝ LESNÍCKY NÁUČNÝCHODNÍK UDAVA – SOLINKA.Počas spoločného obeda sa rozprúdilapodnetná diskusia na témupráce s verejnosťou. V tomto smeresme na našom podniku neurobili zaposledné roky málo, no skúsenostiseverných susedov inšpirujú k oveľaväčšiemu nasadeniu. Každé tamojšienadlesníctvo (lesná správa), ktorýchje v poľských štátnych lesoch428, má vybudovaný minimálnejeden, väčšinou však viac náučnýchchodníkov (!!). No nejde len o impozantnépočty. Ešte silnejší dojemzanechalo zanietene a nápaditosť,s akou poľskí kolegovia rozprávalio svojich aktivitách. „Práca s verejnosťou,to nie je len úlohapre špecialistov, ale pre každéhonášho lesníka! O všetkom, čorobíme, musí verejnosť dostaťinformácie. V súčasnosti, napríklad,vyhodnocujemena regionálnych riaditeľstváchkresby detío lese z celého Poľska,autori tých najlepšíchbudú slávnostne prijatína generálnom riaditeľstvevo Varšave,budú toho plné médiá“zdôrazňoval hovorca závoduv Krosne dr EdwardMARSZAŁEK.O tom, že úsilie poľskýchlesníkov je efektívne,svedčí ich druhé miestov dôveryhodnosti, na ktoréich podľa prieskumovpoľská verejnosť dlhodoboradí, hneď za požiarnikov.Pre nás na Slovensku skutočnosťzatiaľ veľmi, veľmivzdialená.... Zatiaľ!TisícicertifikátPeter GOGOLAV stredu 20. februára bol v Centreďalšieho vzdelávania na Technickej univerzitevo Zvolene slávnostne odovzdávaný1000. certifikát absolventom kurzuceloživotného vzdelávania v oblasti poľnohospodárstvaa lesného hospodárstva,ktorý bol udelený v rámci realizácie vzdelávaciehoprojektu Sektorového operačnéhoprogramu Poľnohospodárstvoa rozvoj vidieka.Slávnostného odovzdania sa zúčastniliabsolventi úspešného kurzuceloživotného odborného vzdelávania„Trvaloudržateľné využitie biomasy“a pozvaní hostia: gestori jednotlivýchkurzov, vedenie Technickej univerzity,zástupcovia Poľnohospodárskej platobnejagentúry, zástupcovia zastrešujúcichzdružení v lesnom hospodárstve a regionálnemédiá.„Slávnostné odovzdávanie tisícehocertifikátu absolventom kurzuceloživotného vzdelávania v oblastipoľnohospodárstva a lesného hospodárstvapodporovaných Európskouúniou je pre nás míľnikom, ale zároveňmotiváciou pre ďalšiu činnosť. Chcemeneustále rozširovať a skvalitňovaťnašu ponuku vzdelávacích aktivít.V roku 2008 realizujeme 13 rôznychkurzov celoživotného vzdelávania sozameraním na lesné hospodárstvoa poľnohospodárstvo. Ich spoločnýmcieľom je zvyšovať poznanie, efektivitua trvaloudržateľnosť oboch sektorovv súlade s rozvojovými prioritamiEurópskej únie a Slovenskej republiky“,povedal Ing. Erik Selecký, vedúciCentra ďalšieho vzdelávania pri Technickejuniverzita vo Zvolene.1000Pod Udavou Lesník 3–2008 9

lesnícke spravodajstvoLESY SR zvažujú kúpu ďalšieho moderného stroja pre OZ BiomasaBude štiepkovať naše drevo železný „bobor“?V priebehu roka 2008majú odštepné závody š.p.LESY SR zabezpečiť výrobuenergetického drevaurčeného na štiepkovaniev množstve presahujúcom130 000 m³. Pracovníci novovytvorenéhošpecializovanéhoOZ Biomasa sú zasazodpovední za hospodárnenasadzovanie štiepkovačov,bezpečnosť dodávok drevnejštiepky odberateľoma celkovú ekonomickú efektívnosťprodukcie a predajabiomasy. K zefektívneniulogistiky a ekonomiky týchtočinností by mohlo prispieťaj zakúpenie novéhomoderného štiepkovača Biber(Bobor) 80 RBZ.Prvýkrát sa predviedol v akcii na ES RimavskáBaňa za účasti vedúcich lesníckejvýroby viacerých OZ. Predvádzačku zorganizovalipracovníci OZ Biomasa a českej spoločnostiBIBER s.r.o. Ing. František Fodor z ústrediapodniku v Banskej Bystrici o výhodách modernéhostroja na automobilovompodvozku MAN TGA26.480 6x6 hovorí: „Na rozdielod doteraz používanýchštiepkovačov Grizzlymá štiepkovač Biber vyhovujúcoupravenú 1,5 metradlhú, hydraulicky nastaviteľnúnásypku, takže dokážeefektívne spracovávaťhaluzinu i koncové zvyškyz manipulačných liniekna expedičných skladoch.Vďaka automobilovémupodvozku sa môže pomernerýchlo presúvať na jednotlivéexpedičné sklady.Obsluha hydraulickej ruky,štiepkovača a štiepača jepriamo zo špeciálne upravenejkabíny auta, vybavenejbezpečnými sklami.Všetky tieto komponentysú poháňané jedným motorom,čo zaručuje ekonomickúprevádzku celéhostroja. Cez vstupný otvorrozmerov 55x98 centimetrovdochádza k priamemuštiepkovaniu materiálu,na mňa urobil veľmi dobrý dojem. Jevhodne vybavený na štiepkovanie haluziny,vrcholcov, krátkych odrezkov a krajníkov.So štiepkovačom Grizzly v súčasnostinedokážeme štiepkovať krátke odrezkya z haluziny dokážeme produkovať maximálne60 až 70 ton štiepky denne. ŠtiepkovačBiber je schopný denných výkonovna úrovni 120 až 150 ton. Z krátkych odrezkovmôže vyrobiť až 150 ton štiepkya z vrcholcov dokonca do 200 ton štiepkyza deň. Na ES Rimavská Baňa štiepkovaltri a pol dňa a ostalo za ním 533 ton kvalitnejštiepky. Za zmienku tiež stojí, žena expedičnom sklade dokázal bez problémovrozštiepať a zoštiepkovať hrubéa hrčaté kusy drevnej hmoty. Iste, až časukáže, čo vydrží, pretože ide o extrémnenamáhaný stroj.“Výsledky ekonomickej analýzy po skončenítestovacej prevádzky štiepkovača Biber 80 RBZteda budú mať zásadný vplyv na rozhodnutievedenia š.p. LESY SR, či ho zakúpi pre OZ Biomasa.Už dnes je však isté, že ak by ku kúpedošlo, tak najskôr v roku 2009. Oslovili smeniekoľkých vedúcich úsekov lesníckej výrobyOZ, ktorí sa zúčastnili ukážky práce štiepkovačaso zámerom, aby ich názory prispeli k objektívnemurozhodovaniu kompetentných o kúpestroja. Opýtali sme sa ich, či si vedia predstaviťvyužitie prezentovaného štiepkovača na expedičnýchskladoch a v lesníckej prevádzke ichOZ? Ak áno, prečo? Odpoveď sme spomedzišiestich oslovenýchdostali ibaod Ing. RadovanaMikasaz OZ PovažskáBystrica. Vďakaa tu sú jehopostrehy:„ Z á m e rv oblasti mode r n i z á c i etechnológií naspracovaniem a n i p u l a č -ných zvyškovna expedičnýchskladochŠtiepkovač Biber 80 pri predvádzaníSúčasťou štiepkovača Biber80je aj štiepačv prípade hrubších kusovdo jedného metra si dokážeoperátor materiál pre-TECHNICKÉ PARAMETRE „ŽELEZNÉHO BOBRA“:štiepať. Pre zaujímavosť, • Hmotnosť cca 23 000 kgza desať hodín práce na • Výkon motora 480 konských sílES Rimavská Baňa tento • Dosah hydraulickej ruky 9,75 mštiepkovač vyrobil 150 ton • Sila hydraulického štiepača 22 tonštiepky.“• Sekací bubon so 14-timi, v páreO prvé praktické skúsenostiso železným „bobrom“upevnenými nožmisa s nami podelil aj vedúciRegionálneho centra OZ Biomasa v RevúcejIng. Ján Hlodák, ktorý sledoval výkony testovanéhostroja na ES Rimavská Baňa. „StrojJozef MARKOjednoznačne podporujeme. Ako sme malimožnosť vidieť na prezentácii konanejna ES Rimavská Baňa, štiepkovač Biber80 na automobilovom podvozku Mannje univerzálny štiepkovač, to znamenácez štiepkovanie haluziny až po odpadpo manipulácii vrátane nadrozmernýchúzemkových častí, ktoré si operatívneštiepi na rozmery priechodné vstupnýmotvorom (do 55 cm). Vzhľadom na použitýpodvozok je jeho nasadenie na odvoznémiesta obmedzené. V podmienkach nášhoOZ nemáme dostatočne vybudované OMtak, aby bola práca s týmto štiepkovačomvzhľadom na jeho denný výkon efektívna.Problematický je najmä povrchväčšiny OM (flyš, PPF), ale aj priestorovéusporiadanie a kapacita, kde nie je možnéskladovať dostatočnú zásobu energetickéhodreva. Na druhej strane je potrebnévyzdvihnúť vyššiu mobilitu v porovnanís doteraz používanými štiepkovačmi, čosa prejaví na menšej časovej náročnostina presuny medzi jednotlivými pracoviskami.Ťažisko jeho optimálneho použitiaje teda na ES. V hrubých číslach, keď beriemedo úvahy uspokojenie potrieb napalivové drevo u maloodberateľov v našomregióne, by išlo o cca 1600 m³ ročnena troch ES v rámci nášho OZ. Keď uvažujeme,že OZ Biomasa bude disponovaťjedným takýmto štiepkovačom, vychádzanám, že v periodických intervaloch – pravdepodobneraz za šesť mesiacov, pobudne(aj s potrebnými presunmi) približne týždeňa zoštiepkuje zásoby manipulačnýchzvyškov na našich ES. Druhá možnosťnasadenia, ktorú sme konzultovali s Ing.J. Psárskym z OZ Biomasa uvažuje s tzv.operatívnym nasadením podobne akou HRT technológie, to znamená štiepkovač+ odvozná (kontajnerová) súprava bytvorili tzv. štiepkovací uzol, ktorý by bolnasadzovaný podľa aktuálnych potriebOZ Biomasa a OZ resp. ES zohľadňujúc aktuálnusituáciu v dopyte po štiepke.“10Lesník 3–2008Štiepkovač Biber 80

projekt osikaPri obnove resp. rekonštrukciilesných porastovv regiónoch sosilnou imisnou záťažouvyužiť osiku nielen akoprípravnú (melioračnú),ale aj ako hospodárskudrevinu. Ako drevinuodolnú voči imisiám využiťosiku na zvýšenie stabilitylesných porastov.Takto je zadefinovaný cieľprogramu, ktorý vypracovalšpecialista na rýchlorastúce dreviny š.p. LESYSR Ing. Ladislav Varga,CSc. a ktorý je koordinátoromProgramu OSIKA.Ten začal byť napĺňanýv reálnej praxi už koncomminulého roka. V súlades platným zákonomo lesnom reprodukčnommateriáli boli pripravenénávrhy uznaných porastovna zber semena osikya v zmysle platnej legislatívyboli niektoré vybrané porastyuznané na zber semena.Prečo práve osika? Imisne extrémnezaťažené lesy Oravy, Kysúc a Spišacharakterizuje vysoká kyslosť pôdnehoprostredia. Osika podľa slov Ing. Varguznáša aj veľmi kyslé pôdy a listovýmopadom dokáže zlepšovať nielen pôdnepodmienky, ale aj mikroklímu porastov.Koniec koncov, už naši českí kolegoviaúspešne využili tieto špecifické vlastnostiosiky v Krušných horách pred 40-timi rokmi.Aj v súčasnosti sú pripravení lesníckivýskumníci z pracoviska Výskumnéhoústavu lesného hospodárstva a poľovníctvaZbraslav v Uherskom Hradišti poskytnúťslovenským lesníkom kompletnéinformácie o pestovaní sadbového materiáluosiky.„LESY SR a Národné lesníckecentrum podpísali dohodu plneniaprogramu pestovania osiky. Na jartohto roka začne Lesnícky výskumnýústav NLC overovať technológiu pestovaniasadbového materiálu osikyaj na základe skúseností českýchlesníkov. No zároveň vyskúša okrembežne používaných aj ďalšie postupy.Napríklad dopestovávanie sadbovéhomateriálu pod fóliou, v parenisku,alebo na voľnom záhone. Treba alepovedať, že v lesníckej praxi si nemôžemedovoliť čakať štyri roky na výsledkypráce výskumníkov a tak smepo dohode s nimi rozhodnutí pestovaťčasť sadbového materiálu zozozbieraného semena v Škôlkárskomstredisku Trstice na Žitnom ostrovea časť v Škôlkárskom stredisku Šariš.V oboch sme našli zanietených spolupracovníkov– Ing. Pavla Kapráľaa Kristiána Kováča. Prvé výsadby osikychceme zrealizovať na jar 2009,“vysvetľuje Ing. Varga.Dovtedy bude potrebné vyriešiť viacerootázok. Použitie obaľovaných a voľnokorennýchsadeníc, ako aj ich ochranuLESY SRa NLC chcúvyužiť jedinečnýpotenciál osikyJozef MARKOO drevine nielen melioračnej,ale aj hospodárskej. Môžepomôcť v imisných oblastiachproti ohryzu zverou. Na tejto úlohe popracujúšpecialisti Lesníckej ochranárskejslužby z Banskej Štiavnice. Veľmi dôležitébude podľa slov Ing. Vargu vysádzanieosiky na vhodné stanovištia v skupinkáchalebo hlúčikoch, určite nie celoplošne,ako sa možno domnievajú niektorí lesníci.Na Kysuciach a Orave je podľa jeho slovosika prítomná prakticky vo všetkých vekovýchštádiách, takže šikovní typológoviabudú schopní aj porovnaním vitalitynáletových či umelo vysadených jedincovosiky posúdiť, na ktorých miestach sa darítejto drevine najlepšie a kde môže skutočnevýrazne napomôcť k zvýšeniu odolnostia stability obnovovaných porastov.„Poslednou otázkou, na ktorú budepotrebné nájsť odpoveď aj zbieranímpraktických skúseností našich kolegovv Poľsku a Maďarsku je otázka,aký ekonomický a ekologický dosahbude mať realizácia tohto programu.Už dnes je však jasné, že o túto drevinuprejavili záujem aj veľkí spracovateliadreva, takže sa mení pohľadna osiku nielen ako na melioračnú,ale aj hospodársku drevinu. Som presvedčenýo tom, že jej jedinečné parametredokážeme postupne v plnejmiere využiť aj v našich slovenskýchpodmienkach,“ dodáva Ing. Varga.Rozvojovo – technického riaditeľa š.p.LESY SR Ing. Jána Štefánika sme sa opýtali,prečo sa vedenie podniku rozhodlopodporiť program pestovania osiky a akovidí jeho perspektívu v riešení problematikyobnovy kalamitných porastov v imisneextrémne zaťažených oblastiach?„Treba hneď na úvod poznamenať,že ide o našu pôvodnú drevinu,ktorá však bola doposiaľ z rôznychdôvodov zaraďovaná vždy k prípravným,tzv. pionierskym drevinám a jejOsika pre zber reprodukčného materiáluna LS Oravský Podzámok. Foto Ing. Herudvyužitie vďaka veľmi nízkemuzastúpeniu v hospodárskychlesoch bolo minimálne.V súčasnosti pri hromadnomodumieraní smrečín, ktoré jespôsobené komplexom škodlivýchčiniteľov, je potrebnéhľadať všetky možné spôsobya prostriedky na urýchlenúobnovu kalamitnýchplôch a následné zabezpečeniemladých lesných porastov.Jednak nám to ukladázákon, ale aj lesnícka česťnám káže hľadať urýchleneriešenia. V lesníckej praxisme konfrontovaní potrebounenechať kalamitiská bezlesných drevín, ktoré by bolii keď nie rovnocennou, aleprimeranou náhradou predovšetkýmza drevinu smrek.Myslím si, že nielen z lesníckehohľadiska neobstojítvrdenie ochranárov, že nimiuprednostňované akési juvenilnéporasty neidentifikovateľnejštruktúry s prevahoukrovitej vegetácie a nekvalitnýchprípravných drevín sú cennejšie, akokvalitný zmiešaný, vekovo a výškovodiferencovaný les. Kvalita takéhotolesného biotopu, jeho hodnota,je i pre laika jasná. Preto chápemochranármi jednoznačne odporúčanýbezzásahový režim, vychádzajúciUznaný osikový porast na LC Paráč.Foto Ing. HerudLesník 3–2008 11

projekt osikalesnícka informatikaGeografickýinformačnýsystém(GIS) LSR- súčasnosťa budúcnosťMiroslav PIZÚRz princípu pasívnej ochrany, ako vedomékvalitatívne znehodnocovaniebiotopov, čo je minimálne v rozpores princípmi Natura 2000.Z tohto pohľadu LESY SR, š.p.pristúpil k Projektu osika spoločnes NLC Zvolen a k riešeniu tejto neľahkejúlohy. Aj z dôvodu klimatickýchzmien sa javí práve osika ako perspektívnadrevina. Je to rýchlo rastúcadrevina, ktorá znáša dostatoksvetla, čo ju predurčuje na odkrytéplochy po kalamitách. Opadom priaznivovplýva na tvorbu humusu a pôdnepomery a navyše je aj zdrojomdnes cenenej drevnej suroviny vhodnejhlavne pre celulózo-papierenskýpriemysel. Program bol odštartovanýv minulom roku a je pravdou, žez dôvodu časovej tiesne sa pristúpilok poloprevádzkovému modelu bezvopred pripravenej a realizovanejvedecko-výskumnej časti. Z toho dôvoduabsentujú odporúčania a záverypre prax a preto sa nevyhnemeriziku, s ktorým je treba počítať, čisa nám podarí naplniť ciele, ktoréod projektu očakávame. Spomeniemproblémové miesta projektu, kdemožno zaradiť neprebádaný a neodskúšanýsystém od zberu semena ažpo spôsob pestovania sadeníc. Nie súnám dostatočne známe ekonomicképarametre v príprave sadbového materiálu,ani potreba nákladov na samotnúobnovu z dôvodu ujatostiKvalitný porast osiky na LS Paráč. Foto Ing. Herudsadeníc. Vážnym problémom môžubyť aj predpokladané škody zverou.Napriek uvedenému rozhodnutie odskúšaťpestovanie osiky takpovediacza pochodu už padlo a ostáva námlen veriť, že sa nám podarí túto naliehavúúlohu zvládnuť v prospechzáchrany našich lesov.“Uznané porasty na zber semena osikysú aj na OZ Námestovo. Pestovateľa OZIng. Jozefa Heruda sme oslovili s otázkou,čo všetko doteraz v programe pestovaniaosiky lesníci z Oravy urobili a akosú pripravení v spolupráci s LVÚ NLC narealizácii tohto programu pokračovať?„OZ Námestovo sa do programuzapojil hneď od začiatku. Veď prvouúlohou bolo vytypovať porasty osiky,ktoré by zodpovedali kritériám nauznanie porastov pre zber semena.Túto úlohu sme splnili v minulomroku a v súčasnosti sa administratívnespracováva návrh na uznanieporastov pre zber semena v zmysleplatnej legislatívy. Čakáme, ako vybratéosiky zarodia a pripravujeme sana zber semena, aby sme mohli prvésadenice čo najskôr dostať do porastov,kde očakávame splnenie ichfunkcií pri zakladaní nových porastovna stanovištiach so silnou imisnouzáťažou. V spolupráci s LVÚ NLC boliv januári 2008 odobraté odrezky prezaloženie semenného sadu pre zberreprodukčného materiálu.“Geografia je v rôznych formách súčasťounášho každodenného života. Lenmálo ľudského chovania a rozhodovanianie je ovplyvnené nejakým zemepisnýmúdajom a v lesnom hospodárstve to platíešte viac. V poslednom desaťročí sme svedkamiprehlbovania väzieb rôznych oborovna výpočtovú techniku. Geografia sa dnes,v dobe rozkvetu informačných technológii,stáva účinným prostriedkom tvorbynových väzieb a vzťahov medzi údajmi.Príchod reprivatizačného procesua neprehľadné vlastnícke vzťahy si vynútilivznik pracoviska GIS v PovažskejBystrici. Po období prekresľovania katastrálnychmáp a riešení úloh pre podnikŽilina a Trenčín nasledovalo - po vznikujedného podniku LESY SR - rozhodnutie,že GIS bude podnikové pracovisko.Úlohou š.p. LSR je obhospodarovaťlesy na všetkých lesných pozemkochvo vlastníctve štátu. Okrem tejto pôdyobhospodaruje ešte lesné pozemky inýchvlastníkov, ktoré nebolo možné z rôznychpríčin vrátiť a ďalej lesné pozemkyužívané na základe nájmu. VyhláškaMP SR č. 65/95 Z. z., v znení neskoršíchpredpisov, o evidencii lesných pozemkova stavieb upravuje spôsob vedenia vlastnejevidencie lesných pozemkov a staviebslúžiacich lesnému hospodárstvu, vlastníkom,správcom alebo nájomcom. Evidenciulesných pozemkov tvorí operát, ktorýobsahuje časť písomnú, mapovú a zbierkulistín. Písomnú časť evidencie lesnýchpozemkov tvorí súpis lesných pozemkovv členení podľa okresov a katastrálnychúzemí. Mapovú časť evidencie lesnýchpozemkov tvorí kópia katastrálnej mapyalebo overený geometrický plán premietnutýdo katastrálnej mapy a časť kópieporastovej mapy. Pred týmto obdobímsi každý OZ viedol evidenciu rôznym spôsobom,čo neumožňovalo na GR získaťjednotné údaje.Základnou požiadavkou na pracoviskoGIS bolo vyriešiť problém zjednoteniaevidencie majetku. Cieľom bolo vytvoriťjednoduchý, ľahko ovládateľný softvér,použiteľný pre pracovníkov OZ aj LS.Vznikli programy Pozemkár a Pozmap.Sú to dva na sebe nezávislé programyktoré môžu pracovať samostatne a v prípadepotreby aj spolupracujú.Program Pozemkár vznikol zásluhou12Lesník 3–2008

lesnícka informatikapracovníkov OIT Žilina. Slúži na vedeniedatabázovej evidencie lesných, vodných,zastavaných, ostatných plôch, budova stavieb. Kombinuje vlastné údaje s tabuľkouplochovou a dátami katastra nehnuteľností.Umožňuje ocenenie lesnéhomajetku, rôzne výbery z databáz a ichukladanie do excelu, tlač preddefinovanýchzostáv. Podľa skutkového stavuevidencie vlastníckych práv k pozemkomv katastrálnych operátoch eviduje pozemkyštátne, neodovzdané, prenajaté,odovzdané až na vlastníka pozemkua dovoľuje aktualizovať stav podľa skutočnosti.Výstupy programu slúžia ako podkladpre:• každoročnú inventarizáciu pozemkov• podklad pre každoročný audit firmy• podklad pre pozemkovú identifikáciunehnuteľného majetku• operatívne výstupy pre oddelenie správymajetku na OZ a GR• na výpočet daní• ako základný materiál pri obnove LHP.Program Pozmap slúži na vedeniegrafickej evidencie. Spĺňa požiadavky prejednoduchú a prehľadnú prácu s mapovýmivrstvami. Umožňuje prácu s digitálnouvektorovou aj rastrovou mapou územiaso vzájomným napojením databáz k objektomdefinovaným v mape. Umožňujeprezerať mapy porastové, mapy katastranehnuteľností - stav C a E, mapy štátnejochrany prírody, biotopov, vodných tokov,ortofotomapy atď.Každý typ uvedených mápsa zobrazuje v samostatnejvrstve. Na užívateľovizostáva, s ktorou vrstvouchce pracovať, ktoré chcemať zobrazené a akýmspôsobom. V Pozmape máužívateľ možnosť vrstvyprekryť niekoľkými spôsobmia získať tak novéinformácie.Napojenie na databázuúdajov dovoľujeprogramu rýchlo vyhľadaťkonkrétny objekt, aleboskupinu objektov. Funkciena meranie vzdialenostia meranie plôch užbežne používajú lesnícina meranie odvoznýchvzdialeností alebo výmeryholín. Neoddeliteľnou súčasťoupráce s mapou jei prehľadná prezentáciaspracovaných údajov. Jemožná tlač máp v ľubovoľnejmierke podľa potreby.Realistické zobrazenieterénu pomocou ortofotomápbolo doteraz možné iba na OZodd. správy majetku. Po dohode s firmamiEurosense a Geodis bude možnézobrazovať ortofotomapy v roku 2008 ajna iných oddeleniach až po LS.Identifikácia vlastníctva (mapa KN-E a porastová mapa)Prekryv MCHU a porastovej mapyV januári tohto roku sa na každý OZzakúpil jeden prístroj GPS. Ten bude slúžiťna presnejšie zameranie obnovnýchprvkov v teréne ako aj vytýčenie majetkovýchvzťahov.Novovzniknuté merania je možnépreniesť do Pozmapu. A naopak - novovytvorenéfunkcie programu dovoľujúpripravovať mapové podklady pre GPSprístroje pre vonkajšie meranie.Na základe požiadavky prevádzkyvznikli 3 editačné vrstvy, v ktorých jemožné zakreslovať nové objekty podľapotreby.V príprave sú samostatné vrstvyna evidovanie holín, obnovných prvkov,kalamít, požiarov, lesných ciest.Súčasťou práce GIS je aktualizáciagrafických a alfanumerických dát prevšetky odštepné závody Lesov SR, vykonávanieškolení a poradenstvo.Vzhľadom na slabé pripojenia internetuna niektorých LS a pomalosť prenosugrafických dát bude Pozmap určiteešte niekoľko rokov vhodný nástroj prepracovníkov reprivatizácie ako aj lesnýchhospodárov.Samozrejme, začalo sa aj s vývojominternetovej prezeračky pracovne nazvanejWebGis, založenej na platforme firmyIntergraf. Začiatkom marca bude ukončenáprvá časť projektu. Začne sa testovaniejednotného grafického skladu a zobrazovacejjednotky. V ďaľšom kroku je cieľomGIS k zobrazovaným mapám pripojiť ajdatabázové údaje z programov Webles,KRPK a Pozemkár.V súčasnej dobe prejavilo záujemo programy PozMap a Pozemkár Ministerstvopôdohospodárstva pre Špecializovanúštátnu správu (Krajské a Obvodnélesné úrady), tiež niekoľko pozemkovýchspoločenstiev.Ing. Miroslav Pizúr je pracovníkom GISŤažbové prvky vložené do ortofotomapy Lesník 3–2008 13

anketa(dokončenie zo str. 3)Ing. MIROSLAV LELÁK,riaditeľ OZ Prešov1. LESY SR, š.p., ako štátnuorganizáciu lesnéhohospodárstva vnímamako základného nositeľalesníckej odbornostiv praktickom lesníckom živote, čohodôkazom je kvalifikované obhospodarovanielesov SR z pohľadu minulosti aj súčasnosti.Na tomto základe by mala byť postavenáStratégia rozvoja š.p. LESY SR na r. 2008-2017, za aktívnej prezentácie dosiahnutýchvýsledkov lesníckej činnosti pre širokúverejnosť.Hlavnou našou úlohou je zachovať lesypre budúce generácie. Pokračujeme takv základnej myšlienke, ktorú zadefinovali užnaši predchodcovia, samozrejme dnes už cezmodernejšie metódy riadenia ako je napr.certifikácia lesov za detailnejšieho poznaniaprírodných procesov a ich špecifík v lesnýchspoločenstvách.Stratégia rozvoja by mala preto zvýrazniťmimoprodukčné funkcie lesov (zatiaľ niecelkom ocenené), ktoré sú nemenej dôležitépre spoločnosť a ktoré lesníci chápu akosúčasť hospodárenia v lesoch.Ak má byť firma konkurencieschopnýma perspektívnym podnikateľským subjektomnemôže byť zviazaná rôznymi opatreniamiv obchodnej činnosti pretože sa nachádzana voľnom trhu ponuky a dopytu a nemá takvytvorené rovnaké podmienky v porovnanís inými subjektmi (aj v lesníctve) pre riadnupodnikateľskú činnosť.2. Od nového smerovania š.p. LESY SRv nasledujúcom desaťročí očakávampredovšetkým:- budovanie dobrého mena podnikua približovanie sa širokej verejnostiprostredníctvom už nastúpenej cesty akosú LIK, lesná pedagogika, lesnícke náučnéchodníky, významné lesnícke miesta a pod.- zastabilizovanie realizovanej organizačnejštruktúry, ktorej základom je posilnenievonkajšej prevádzky- vytvorenie stratégie a zjednodušenieadministrácie predaja nepotrebnéhomajetku tak, aby zdroje z predaja bolomožné použiť na obnovu a údržbuzostávajúceho majetku, prípadne nákupmajetku- vypracovanie koncepcie maximálnehovyužívania prostriedkov z fondov EÚ- udržanie režijných poľovných revírovv správe š.p. s kvalitným manažmentompoľovnej zveri zameraným na zachovaniegenofondu poľovnej zveri- lepšiu vymožiteľnosť práva pripoškodzovaní lesného majetku cez štátneorgány (PZ SR, OŠSLH...)Ing. JÁN FARKAŠ, riaditeľOZ Biomasa1. Klimatické zmenya globálne otepľovanie klímysú najvyššou výzvou prevedcov, politikov a lesníkovkonať, určiť strategicképriority, podporovať prírodeblízke hospodárenie v lesoch a prirodzenúobnovu lesa. Efektívne obhospodarovanélesy poskytujú nevyčerpateľný vlastnýzdroj strategického bohatstva pre súčasnéi budúce generácie.Podpora využívania lesnej biomasyna výrobu energie môže napomôcťzmierneniu klimatickej zmeny, zvýšeniuenergetickej nezávislosti a poskytovaniupracovných príležitostí v lesnatýchoblastiach.Lesnícky vyspelé štáty Európys porovnateľnými prírodnými podmienkamizabezpečujú biomasou 12 až 16 % svojejspotreby prvotných energetických zdrojovnapr. Rakúsko 12 %, Švédsko 14% a Fínsko16%. Bioenergia je kľúčovým prvkompre environmentálne súdržnú a stabilnúspoločnosť na báze intenzívneho využívanianašich bohatých lesných zdrojov. Je tostrategická ponuka čistej lacnejšej a hlavnenašej energie pre mestá, sídliská a občanova tým sa stávame užitočnejším pre státisíceľudí v našej republike.2. Zabezpečiť trvalú vysokú výkonnosťštátneho podniku LESY SR, otvoriť nové tržnépriestory z lesných nedrevných produktova služieb, zvyšovanie hodnoty a úžitku našichproduktov pre zákazníka považujem zanajdôležitejší strategický ťah.Realizovať nové programy, ponúknuť novévýrobky a služby tak, aby nás potrebovalitisíce a milióny ľudí, to môžu len motivovaní,progresívne mysliaci lesníci.Dať nové pracovné príležitosti našej mladejlesníckej generácii, aby neodchádzali dozahraničia, ale aby rodiny Európskej únienavštevovali naše krásne zdravé lesy, malitrvalé zážitky z pozorovania našej bohatejflóry a fauny na vzorových modelovýchobjektoch Lesov Slovenskej republikyprezentovanými lesníkmi.Rast a využitie tvorivého potenciáluzamestnancov je našim najväčším kapitálom.Ing. VLADIMÍR MASICA,riaditeľ OZ SlovenskáĽupča1. V prvom rade ak mámehovoriť o stratégii rozvojana 10 rokov je potrebnékonečne stanoviť čo,kde, ako a s kým chcemeurobiť. Takýto stanovený cieľ zastabilizovaťa vytvoriť podmienky na jeho realizáciu.No bohužiaľ, ja to zatiaľ vidím až priveľarušivých vplyvov, ktoré bude treba v prvomrade eliminovať a tým znížiť napätie medzivnútorným a vonkajším prostredím.V strategických zámeroch je potrebné:- zadefinovať a vykvantifikovať majetokštátneho podniku (lesný pôdny fond,budovy, stavby atď.) a určiť pravidlá jehoďalšieho zveľaďovania a rozširovania- určiť pravidlá hospodárenia z neštátnymneodovzdaným majetkom- formou štátnej objednávky riešiťfinancovanie verejnoprospešných funkciilesov- doriešiť správcovstvo drobných vodnýchtokov a jeho financovanie- stanoviť jasné spracovanie financovaniav oblasti investícií, opráv a údržiebobhospodarovaného majetku- sprehľadniť systém obchodovanias komoditami, ktoré produkujeme- doriešiť spoločné užívanie lesnej dopravnejsiete- stabilizovať organizačnú štruktúrua kompetencie (nakoľko časté personálnezmeny, ktoré nie sú odôvodnenéneplnením si povinnosti vyplývajúcichz pracovného zaradenia neprispievajúk zvyšovaniu výkonnosti zamestnancovani firmy a okrem toho znižujú jej kreditv očiach odbornej aj laickej verejnosti)- jasne stanoviť spôsob zabezpečovaniavýrobu u LESOV SR, š.p. vlastnýmia cudzími dodávateľmi2. Schválená stratégia rozvoja, by sa maladodržiavať počas celého vytýčeného obdobiaa tým v podstate prispieť k zabezpečeniustanovených cieľov.Slovenský poľovnícky zväzLESY SR, š. p. Banská BystricaNárodné lesnícke centrumZvolenSlovenské centrumpoľnohospodárskeho výskumuNitraTechnická univerzita ZvolenStredoeurópsky inštitútekológie zveriŠtátna ochrana prírody SRŠtátna veterinárnaa potravinová správa SRusporiadajú v rámciLEVICKÝCHPOĽOVNÍCKYCH DNÍpod záštitouPREZIDENTA SLOVENSKEJREPUBLIKYaMINISTERKYPÔDOHOSPODÁRSTVA SRodborný seminárs medzinárodnou účasťouMIESTOPOĽOVNÍCTVAV SPOLOČNOSTI,POĽOVNÍCKALEGISLATÍVA,ETIKA A KULTÚRAktorý sa uskutočnídňa 12. apríla 2008 o 9.°° hod.v Dome kultúry Družbav Leviciach14Lesník 3–2008

Technik Lesnej správy Čadca Emil PITEKO lesníckom životev kalamite24. februára 2008 oslávil šesťdesiatku, ale hovorí, žedo dôchodku sa neponáhľa. Rodák zo Zborova nad Bystricouprežil detstvo na Morave. Otec bol robotník a prešiel viacerýmiprofesiami. Robil aj pilčíka v lese a práve vtedy si jeho syn našielvzťah k profesii, ktorá sa mu stala celoživotným osudom. Navštevovallesnícke učilište vo Veličnej, absolvoval Strednú lesníckutechnickú školu v Liptovskom Hrádku a študoval popri zamestnanína Lesníckej fakulte vo Zvolene. Nepodarilo sa mu ju ukončiť, ďalejho nepustila matematika. Pri spomínaní na študentské časy saale určite má čím pochváliť. Okrem iného aj titulom majstra svetav lesníckom všestrannom preteku, ktorý získal v roku 1967 právev Liptovskom Hrádku. Ako chlapec bol najlepší v súťaži, v ktorejboli také disciplíny ako beh na 5 kilometrov s 5-kilogramovouzáťažou v ruksaku, streľba, odhad vzdialenosti na srnca, odhadkubatúry stromu, poznávačka, beh členitým terénom, rez motorovoupílou na podložke. Emil Pitek, technik LS Čadca. Človek s dlhoročnýmipraktickými skúsenosťami a vyhranenými názormi, ktorédokáže pokojne a zrozumiteľne formulovať. Človek, s ktorým saurčite oplatí stretnúť a debatovať o lesníctve.Lesnícka robota ho zaviala na viaceré miestaSlovenska. Po skončení základnej vojenskejslužby nastúpil na Lesný závod Krásno nad Kysucou,na LS Stará Bystrica. Odtiaľ putoval poroku za snúbenicou na Liptov – zamestnal sa naOLZ Liptovský Mikuláš, LS Partizánska Ľupča,Polesie Solisko v Nízkych Tatrách, kde pracovalako lesník v prekrásnom prírodnom prostredíza 1 100 korún mesačne. Od rána do večerabol v lese, takže malý synček si otca vôbec neužil.Manželka rozhodla, že sa vrátia na Kysucea natrvalo sa usadia v rodisku Emila Piteka.Od roku 1974 teda pôsobí na LS Čadca.Špecifikom Kysúc je, že socializácia tam bolaukončená až v roku 1977 a lesy zobrali štátnilesníci do užívania na dobu 30-tich rokov.„Museli sme vtedy zvládať veľký objemúloh. Na našu správu vtedy pripadalaročná ťažba vo výške 37 000 m³. Začínalsom ako ťažbár. Poviem vám pravdu, malsom na starosti štyri kolesáky, dva LKT,jeden LKT 120, 11-12 koní, zamestnať icha usledovať, k tomu tie rôzne optimalizáciea aktualizácie, vyplňovanie hlásenía formulárov, takže bolo toho dosť. Robilosa nám ale ľahšie ako dnes, lebo sme nemuselivybavovať vstupy do lesa, súhlasy,štátna správa nám bola oporou. Teraz násobrazne povedané zabíjajú komplikovanévzťahy s vlastníkmilesov. Chodímeako kedysi bubenícipo dedinácha vyhlasujeme,kde sa chystámeťažiť. Pritom najedného lesníkapripadá 15 000– 20 000 m³ ročnejťažby. Chlapci sú zablatení od päty po uši,denne zabezpečujú odvoz troch až piatichfúr. Tam, kde môžu naši kolegovia normálnehospodáriť a pracovať v obnovnýchťažbách možno mala posledná reorganizáciazmysel, ale u nás - v kalamitách,stále nemôžu lesníci stíhať zabezpečovaťaj pestovnú činnosť tak, ako by chceli. Lensi zoberte, že v tomto roku je naplánovanýobjem kalamitnej ťažby pre LS Čadca voJozef MARKO„Spomínam si na časy, keďsa s drevom v kôre robilo lenv zimnom období. V lete sadrevo odkôrňovalo“výške 67 000 m³, ale očakávame, že sa dostanemena úroveň 80 000 m³. Zalesňovaťmáme až 90 hektárov,“ hovorí E. Pitek.Vzhľadom na to, že lesníci vydávajú drevopriamo z odvozných miest a suplujú tak prácupri výdaji drevana expedičnýchskladoch E. Piteknavrhuje, aby bolalesnícka prevádzkav kalamitných podmienkachposilnenáadjunktami. Umožniliby lesníkom dostaťsa aj do hory,lebo za takýchtookolností ako ich popísal, sa do nej zasa nedostanú.„Je mi smutno z toho, že nedokážemezastaviť chradnutie smrečín. Imisieťahané cez Jablunkovský priesmyk ako cezkomín z Ostravska a Poľska oslabili u násešte nedávno prekrásne a zdravé porasty,ktoré rýchlo odumierajú vplyvom klimatickýchzmien a ďalších škodlivých činiteľov.Priznajme si aj to, čo doteraz nikto v tejtosúvislosti nespomenul. Pod tento stav sapodpísalo aj rapídne zvýšenie produktivitypráce v lese. Lesná prevádzka - a tátokritika sa týka nás všetkých vrátane mňa- nedokázala právez titulu vysokejproduktivity prácea celoročnej výrobydreva v kôre,včas ošetriť napadnutédrevo, čoprispelo k rozšíreniupodkôrnehohmyzu. Viete, spomínamsi na časy, keď sa s drevom v kôrerobilo len v zimnom období. V lete sa drevoodkôrňovalo. Tento fakt nikto nikdenespomenul.“Určite zaujímavý postreh a nemenej zaujímavésú aj názory E. Piteka na nový informačnýsystém. Práca s KRPK je podľa neho tak mimoriadnečasovo náročná, že ak by si dal niektotú námahu a prepočítal hodiny technikova lesníkov strávené pri spracovávaní projektov„Pokiaľ sa tento ich postojnezmení a pokiaľ nezačnemeso skutočne celoplošnouochranou, tak smrečinynezachránime.“lesnícky portrétv tomto programe, zistil by, ženový informačný systém v š.p.LESY SR je asi najdrahšímprojektom svojho druhu nasvete... „Nahadzujeme doWebLES-u napríklad údajeo holinách a v podmienkachbývalej LS Čadca topredstavovalo ročne priemer265 hektárov umelejobnovy, napočítame potrebusadeníc, preverí sato a ukáže, že to nepasuje,lebo nie je k dispozícii toľkoa takých sadeníc, akosme naplánovali. Čiže plán prerábame.V konečnom dôsledku aj to, čo naplánujemenemôžeme realizovať, pretože smeodkázaní na možnosti podniku. Práca voWebLES-e je pre nás stále časovo veľmi náročná.Spojenie sa už zlepšilo, ale potrebazadávania množstva údajov nás zdržuje.Pripomienky z lesníckej praxe administrátorisystému nestíhajú do neho zapracovať.A ešte jedna pripomienka: To, čo odnás pýtajú z podniku, si môžu sami vybraťzo systému, do ktorého všetky požadovanéinformácie tipujeme... Nový informačnýsystém nám určite pomôže, ale stále tomutak nie je a trvá to už veľmi dlho.“Najzávažnejším problémom celého slovenskéholesníctva je určite veľkoplošné odumieraniesmrečín a úlohou číslo jeden je ich záchranaa ozdravenie. E. Piteka sa pýtam, čo považujev tomto čase z lesníckeho hľadiska za najdôležitejšie.„Keď som robil skúšky OLH, bola ajotázka, či je možné ťažiť aj vo 4. alebo 5.stupni ochrany prírody. Vtedy som povedal,že sme už ťažili. Samozrejme, predtýmsme požiadali o výnimku v spracovaní polomuv prírodnej rezervácii a zabránili smerozšíreniu podkôrnikov.Vtedy toešte išlo. Dnes jeto iné. Pracovnícištátnej správya štátnej ochranyprírody sa doslovaboja ľudí z mimovládiek.Pokiaľ satento ich postojnezmení a pokiaľnezačneme so skutočne celoplošnouochranou, tak smrečiny nezachránime.“E. Pitek ma ubezpečuje, že aj v podmienkachKysúc a Oravy, kde je veľký podiel neštátnehovlastníctva lesov, je možné zabezpečiť celoplošnúochranu lesa odborne i kapacitne. Slovenskélesníctvo a nielen v týchto regiónoch,bude v nasledujúcichmesiacoch a rokoch veľmi potrebovať,aby každý lesníkbol o lesníckych schopnostiachrovnako presvedčenýako E. Pitek. A aby v týchto,pre slovenské lesníctvoprelomových časoch každýz nás urobil maximum.Lesník 3–2008 15

z poštyZimnéVydrovskéinšpiráciePeter URBANDilemu, kam sa s rodinouvybrať v poslednú fašiangovúnedeľu, napokon vyriešilorozhodnutie pozrieť sa do Vydrovskejdoliny. A to aj napriek(alebo práve vďaka) tomu, že dotamojších končín chodievam rád,často a vlastne už od útleho detstva,keď ešte o skanzene neboloani chýru, ani slychu. Ako rodákz neďalekého Brezna som veľmičasto chodieval práve za most voVydrovskej doline. V potoku, ktorýbýval v miestach pri terajšej staničkeúzkokoľajky (Vydrovo-skanzen)v lete zahradený a vzdutý niekoľkýmibrvnami, sme sa aj s kamarátmi,či spolužiakmi cez prázdniny kúpavali.Vody tam bolo niečo vyše pása,no dali sa v nej urobiť aj zo tri, či štyritempá. Na lúky vedľa potoka, ale tiežza cestou, na mieste terajšej strelnice,sme pravidelne chodievali aj s rodičmia starými rodičmi. Cez deň sme zbieralihuby, pretože práve v tamojšej smrečinerástli chutné kuriatka, ale tiež jahody,maliny, alebo čučoriedky. Popoludnísme sa tam hrávali futbal, volejbal, alebobadmington a v podvečer sme si zasepri potoku opekali slaninu a cibuľku.Práve vo Vydrove som už ako malýchlapec obdivoval fučiaci čierny rušník,ktorý vypúšťajúc neodmysliteľné kúdolydymu, pomaličky ťahal prázdne vagónyhore dolinou a spočiatku som sa čudoval,že nadol vezú drevo už bez rušňa. Až kýmma raz nevzali chlapi na vagón, kde somuvidel nielen to, že gravitácia funguje, alemohol som sa na vlastné oči presvedčiť, akosa rozbehnuté vagóny pribrzďujú a brzdia.Práve tam mi dali lesní robotníci ochutnaťvýborné, studené kyslé mlieko, chutnú klobásku,alebo trhance s bryndzou a slaninou.Tam som tiež počúval veselé i vážne, smutnéi strašidelné rozprávania z čias dávnych i nedávnych.Príhody, ktoré sa skutočne odohralina vláčiku, pri ťažbe, rizňovaní i plavení drevastriedali rozličné povery a vymyslené príbehy.Nechýbali ani vtipy, pričom rešpektujúc môjvek, šlo spravidla o vtipy slušné. Tie ďalšie nasledovali,až keď som sa vzdialil. Po skončení vysokejškoly som sa na dva týždne, dovtedy než somnarukoval na vojenčinu, ocitol na vtedajšej Lesnejspráve Krám, do pôsobnosti ktorej patrila aj tátozaujímavá a pekná dolina. Nuž a na Vydrovskompotoku pekných pár rôčkov, ešte od čias môjhopôsobenia na Správe CHKO BR Poľana vo Zvolene,sledujem tiež vydru riečnu.V skanzene nebolo v nedeľu dopoludnia aninohy, ak nerátam príjemného a zhovorčivého pánav informačnej kancelárii (infocentre). V porovnanís množstvom ľudí, ktoré tu človek stretáva v lete,a to už ani nepíšem o preplnenom skanzene počastradičných Dní stromu, sa človek moholnaplno venovať pobytu v „čiernohandelských“lesoch, vnímaniu okolitej prírodyči sledovaniu jednotlivých exponátov.Pomaličky, ničím a nikým nerušený, kráčaťcestami i chodníkmi, pozerať sa a premýšľať.A tak, zrejme pod vplyvom toho tichaa pokoja, som okrem vysvetľovania niektorýchvecí päťročnému synovi (ktorý potrebovalpoznať odpoveď takmer na všetko),aj premýšľal.Po chvíli som zbehol do potoka, pretožev rámci práve prebiehajúceho celoslovenskéhomapovania vydry, som si za jednuz mapovaných lokalít vybral aj Vydrovskýpotok. Ním sa tiahla pekná stopová dráhavydry, na väčšej časti vyrytá do snehu jejdlhým, valcovitým, no nízkym telom, čo mapotešilo. Kde inde by sa mala táto, pre väčšinuľudí sympatická, hravá i dravá lasicovitášelma vyskytovať, ak nie v doline, ktoráje podľa nej pomenovaná. Pokiaľ sa v minulostitamojšími fľúdrami a fľúdričkami šmýkalomnožstvo dreva, šikovná vydra sa zaseod nepamäti práve tu šmýkala do potoka,naháňajúc, preháňajúc i konzumujúc ryby,najmä pstruhy či hlaváče. A tak mi napadlo,či by sa niekde v skanzene nenašiel priestoraj na priblíženie pozoruhodnej, ohrozenej,ale tiež polemiku vyvolávajúcej vydry riečnej,ktorá sa tu dodnes vyskytuje. Upozorniťnávštevníkov skanzenu na spôsob jejživota, ohrozujúce faktory, ako aj na pobytovéznaky, podľa ktorých sa môžu na vlastnéoči presvedčiť o jej tamojšej prítomnosti,či neprítomnosti. Vydra sa už síce nachádzana jednom z panelov, spoločne s ďalšímidruhmi vodných živočíchov (rak riečny,ropucha bradavičnatá, vodnár potočný,pstruh potočný), ale určite by si zaslúžilaaj samostatný panel (a to nepíšem len preto, že sa jej výskumu i ochrane už nejakýten rôčik venujem). Na ňom by sa dali tiežstručne rozviesť zaujímavé toponymá (geografickénázvy) Vydrovo, resp. Vydrovskýpotok a Vydrovská dolina. Mimochodom,s okolím skanzenu sa spája množstvo zaujímavýchtoponým (napr. názvov bývalýchhandelských osád, ako sú samotný Balog,Krám, Fajtov, Jergov, Komov a pod.), o ktorýchby sa návštevník skanzenu určite čo-torád dozvedel.Popod most preletel vodnár. Podobneako vydra je celoročným (stálym) obyvateľomVydrovského potoka. Pomyslel som si,že práve pri moste sa môže postaviť panel,slovom i obrazom, približujúci vodnára (ajnapriek tomu, že aj o ňom je už stručnáinformácia na paneli, kde je aj vydra), čitrasochvosta horského, ktorý je však sťahovavýmdruhom. Pod mostami je možnénainštalovať búdky (pre vodnára), resp. polobúdky(pre trasochvosta), ktoré umožnia16Lesník 3–2008

lepšiezahniezdenietýchtodruhov.Nuž a aby tonebola len zoológia,na potokuby sa mohla postaviťkópia hrablí, akév minulosti slúžilinazachytávanieplavenéhodrevaa panel na brehumôžepriblížiťtentospôsoblesníckehodopravníctva.Cesta bola miernezľadovatená, notraťúzkokoľajky,podobne ako ajokolie cesty, pokrývalsneh, po ktoromsa veľmi dobre kráčalo.Vzdychol somsi, že som si nevzalso sebou bežky. Akéby to bolo príjemné,prebehnúťsas k a n z e n o mnabežkách.Čo keby sav doline upravilaa udržiavala bežecká stopa?Návštevníci by tak malimožnosť spojiť návštevua prehliadku častiskanzenu so zdravýmpohybom a snáď aj lepšiepochopiť, aký tvrdý tu býval horársky chlebíkv časoch, keď okrem vláčika tvorili lyžepočas zimy jediný dopravný prostriedok.Prípadne, v záujme spropagovania tejtotrasy, resp. trás, urobiť nejakú bežkárskuakciu, ktorá by mohla prerásť do tradície.Pri ceste pod vrtuľníkom zaujal prameň,spútaný ľadovým pancierom. Pretosme zaostrili pozornosť na pozoruhodnýzimný mikrosvet. Na kvapky vody, stekajúces neúprosnou pravidelnosťou po ľadovýchvýtvoroch tamojších prameňov. Na zamrznutélisty, ihličie i semená drevín. Na primrznutéholykožrúta, driemuceho podkôrou kmeňa, ktorému však stačilo zopárlúčov slnka, aby sa prebral.Vydrovská dolina i lesnícky skanzenv nej ponúkajú v zime množstvo nápadova inšpirácií. Každopádne stoja za návštevuaj počas tohto ročného obdobia. Vtedynavyše lepšie približujú, že zdanlivo idylickýa krásny život v horách, bol v minulostiporiadne tvrdý.Ing. Peter Urban, CSc.Katedra biológie a ekológie, UMB BBStromyextraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy extra Stromy eextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromyextra Stromy extra Stromy extra Stromy extrStromy extra Stromy extra Stromy extra Strmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy extStromy extra Stromy extra Stromy extra Stmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy exStromy extra Stromy extra Stromy extra Smy extra Stromy extra Stromy extra Stroextra Stromy extra Stromy extra Stromy eStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Strextra Stromy extra Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Stextra Stromy extra Stromy extra StromStromy extra Stromy extra Stromy extrmy extra Stromy Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extmy extra Stromy extra Stromy extra Sextra Stromy extra Stromy extra StroStromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StroStromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy etromy extra Stromy extray extra StroyPinusrigida Mill.– borovicatuháLadislav MAXIMV obci Dúbrava v okrese Sninarastie najmohutnejšia borovica tuhána Slovensku. Prsný priemer je 93 cm.Konáre vyrastajú v praslenoch takmervodorovne. Výrazným znakom sú častéadventívne výhonky na starých konárocha kmeňoch, ktoré sú krátke s hustozoskupenými ihlicami. Otvorené šiškyvytrvávajú na konároch niekoľko rokov.Pôvodne je rozšírená vo východnejčasti severoamerického kontinentu,na severe od Nového Brunswickuv Kanade, na juhu po Georgiu a JužnúKarolínu, na západe do Tennesseea Kentucky. Je to svetlomilovná drevina.Rastie na suchých až kamenistýchmiestach, ale aj na vlhkých rašelinnýchpôdach s nedostatkom živín. Rovnorodéporasty tvorí v nížinách, na spáleniskácha plochách erodovanýchzáplavami, ako aj v mrazových kotlinách.Zmiešané porasty vytvára s gaštanomamerickým, dubom šarlátovým,dubom bielym, na hornej hranici aj sosmrekom pichľavým. Do Európy bolazavedená v roku 1750. Je úplne odolnáproti mrazom Do 20. roku rastie rýchlejšie,potom rast spomaľuje.Pri rozsiahlom zalesňovaní delimitovanýchpôd sa s ňou uvažovalo akos veľmi vhodnou prípravnou drevinouna chudobných a zdegradovanýchpôdach. V parkoch bola vysádzaná akosolitér.Ing. Ladislav MAXIMlesník vo výslužbeFoto: autorLesník 3–2008 17

lesná pedagogikaMaľované vtáčiky alebospoznávame spevavcovMária OBERHAUSEROVÁLesní pedagógovia z LS Margecany(OZ Košice) pripravili v spolupráci s paniučiteľkou Mgr. Mrázovou pre deti prvéhoročníka Základnej školy v Margecanocha ich rodičov 27. februára netradičnúbesedu o vtáčikoch a prírode. Zábavnoua poučnou formou sa deti v zaujímavomprostredí miestnej knižnice dozvedeliveľa nového o vtáčikoch, každý z nich sivymaľoval vtáčika a predstavil ho ostatným,aby prakticky predviedol svoje vedomostio prírode. Program besedy bolúspešný, deti sa aktívne zapájali, tvorivopracovali a smelými odpoveďami miloprekvapili. Rovnako aktívny bol prístuprodičov.Ing. Mária Oberhauserová,LS Margecany, OZ KošiceE-mail pre Ing. Evu Lániovú**Ing. Eva Lániová je lesný pedagógna OZ SemenolesLesoochranárskaškola 2008Nadácia Zelená nádej vyhlasuje šiestyročník celoslovenskej súťaže o najlepšiuLesoochranársku školu. Súťaže sa môžezúčastniť každá základná a stredná škola,ktorej študenti a pedagógovia v obdobíod 1. apríla do 18. mája 2008 prispejúsvojimi zaujímavými a podnetnými aktivitamik ochrane lesov a ich lepšiemupoznaniu.Cieľom organizátorov súťaže je, abyčo najviac mladých ľudí získavalo vzťahk nášmu zelenému bohatstvu, aby chodiliv lesoch s otvorenými očami a všímali siich krásu, ale aj upozorňovali na problémy,ktoré sa týkajú nás všetkých.O víťaznej škole bude rozhodovaťporota zložená zo zástupcov NadácieZelená nádej, Lesoochranárskeho zoskupeniaVLK a štátneho podniku LESY SR.Bude hodnotiť prínos konkrétnych aktivítk ochrane lesov a k rozšíreniu vedomostížiakov a študentov v danom období, mieruzapojenia a kreativitu nápadov samotnýchštudentov, ale bude brať do úvahyaj celoročnú činnosť školy zameranú napomoc lesom a ich poznávanie. Záujemžiakov a študentov otvára priestor preaktivity lesných pedagógov.Podrobnejšie informácie o súťažizískate od organizátora akcie. Každá zúčastnenáškola dostane originálne DVDso zaujímavým dokumentárnym filmomo slovenských lesoch. Školy, ktoré porotuupútajú, získajú publikácie z vydavateľstvaABIES a informačné materiály š.p.LESY SR a NLC.Pre najlepšiu lesoochranárskuškolu zahrá naživo hudobná skupinaDESMOD. Koncert sa bude konať koncomjúnana nádvorívíťaznejškoly.S ú č a s ť o ukoncertubude aja u t o g r a -miáda.ORGANIZÁTOR AKCIE:Nadácia Zelená nádej082 13 Tulčík 27tel. 051-7789138e-mail: maria@gpf.skwww.gpf.skPeter GOGOLA18Lesník 3–2008

lesná pedagogikaŠaštínskilesnípedagógoviav JabloniciAnna HAMERLÍKOVÁa spoznávali semienka ako Popolušky, prostredníctvompexesa spoznávali listy stromov. Najväčším ,,hitom“bol určite Múdry povrázok, zdanlivo vhodný premladšiu vekovú skupinu. Vo vedľajšej učebni boli nainštalovanéukážky parožia a kožušín. Určite po prvýkrát žiacivideli porastové mapy. Po celý čas sa veľmi citlivým prístupomsnažili lesní pedagógovia zo Šaštína primäť dievčatáa chlapcov k vytvoreniu Stromu poznania. Pri všetkýchčinnostiach žiaci pracovali v 4 – 5 členných skupinách.Každému tak bola venovaná dostatočná pozornosťdospelých a zodpovedané všetky otázky.Ani sme sa nenazdali a skončila hodina,no deťom sa veľmi nechcelo ísťdomov. Lesníci boli ochotní venovať saim aj ďalej a tak ,,posilnili“ naše radiaj mladší žiaci.Lesníci odmenili cenami tých, ktorínapísali najkrajšie ,,odkazy“ lesom,stromom a lesníkom.Mgr. Anna Hamerlíková,učiteľka ZŠ JablonicaPutovanie Jablonicou je projekt,vrámci ktorého žiaci miestnejzákladnej školy uskutočňujú rôznorodéaktivity. Do práce prírodovednejsekcie sa zapojili aj lesnípedagógovia z OZ Šaštín, RNDr.Lýdia Hasáková a Ing. NorbertGalčík. Navštívili nás a pripravilipre deviatakov v učebni prírodopisuveľmi zaujímavé aktivity. ŽiacipreberaliNajkrajšievtáčie kŕmidloAlena HANKOVÁLesní pedagógovia z OZ Bardejov zorganizovalisúťaž o najkrajšie vtáčie kŕmidlo.Súťaž bola určená pre kolektívy tried základnýchškôl. Žiaci mali za úlohu vlastnoručnevyrobiť kŕmidlo pre vtáčiky a umiestniť hov areáli školy. Druhou úlohou bolo urobiť dvefotografie digitálnym fotoaparátom (detailvtáčieho kŕmidla a záber na prostredie, v ktoromje umiestené) a zaslať ich na e-mailovúadresu organizátorov.Súťaže sa zúčastnilo sedem základnýchškôl z Bardejova, Zborova, Nižného Tvarožca,Svidníka, Podolinca a Čirča. Fotografievtáčích kŕmidiel vyhodnotila komisia pozostávajúcaz vybraných lesníkov. Hodnotila sakreativita, nápaditosť a použitý materiál. Komisiavyhodnotila ako víťazov šiestakov zoZŠ Komenského v Bardejove, druhí skončilišiestaci zo ŠZŠ v Zborove a tretie miesto obsadilitretiaci zo ZŠ v Nižnom Tvarožci.Všetky zúčastnené triedy boli ocenenékrmivom pre vtáčiky a programom, ktorý sipre nich pripravili lesní pedagógovia. Víťaznétímy získali lesnícke upomienkové predmety.Snaha bardejovských lesných pedagógovdocieliť u žiakov záujem o starostlivosť o les,zvieratá a prírodu tak nevyšla nazmar.Ing. Alena Hanková, referent ekológie,lesoturistiky, LIK OZ BardejovLesní pedagogógoviana OZ Prešovnezaháľajú ani v zimeLesní pedagógovia na OZ Prešov niesú medvede a preto v zime nespia. CieľomPeter FEDORje urobiť v roku 2008 každý mesiac minimálnejednu vychádzku do lesa so žiakmirôznych základných škôl v Prešove. Samozrejme, veľké akcie počas roka, ako Stromypoznania, mesiac poľovníctva, Stromček pod stromček a otváranie náučného chodníkado toho nezahŕňame.V mesiaci január urobil prvú vychádzku pre žiakov zo ZŠ Spišská Nová Ves začínajúcia čerstvo vyškolený lesný pedagóg František Richtarčík z LS Spišská Nová Ves. Spolus deťmi urobil vychádzku v Slovenskom raji, časť Turník. Vo februári lesný pedagóg PeterFedor oslovil s ponukou pedagógov ZŠ v Ruskej Novej Vsi. Vzhľadom na nepriaznivépočasie sa zážitkové hry uskutočnili tentokrát v triede. Túto základnú školu navštevujúprevažne žiaci rómskej národnosti. Deti sa zapájali do aktivít spontánne a rady.S vďakou prijali odmeny za splnené úlohy - sladkosti, ceruzky, pexesá, samozrejme veľmiobľúbený múdry povrázok o lese. Nasledujúce stretnutie sa uskutoční v lese a žiacisa naň už veľmi tešia.Ing. Peter Fedor, lesný pedagóg, OZ PrešovLesník 3–2008 19

ľudia a lesyOsudová veta súčasnéholesníctvaMenáv kameniJán MIČOVSKÝLesné správy sú malé veľvyslanectvá,ktorých vzhľadmá pre posudzovanie našejprofesie nemalý význam. Nievšetky môžu sídliť v kamennýchzámočkoch, či pôsobivýchdreveniciach, všetkyvšak môžu byť – a aj sú – miestamireprezentácie nášho podniku.Našťastie, máme nielenveľa zaujímavých budov, aleešte viac pracovníkov, ktorísi tieto súvislosti veľmi dobreuvedomujú.Jedným z nich je aj dnešnýhosť rubriky. Pracuje v historickejbudove okolo ktorejchodil s úctou už od mala.Práve táto okolnosť vytvárasymbolický oblúk nad jehoprofesionálnou kariérou, ktorása pomaly blíži k naplneniu.Popri spomínanej budoveuž určite prešla aj väčšinanašich čitateľov. Nájdeme juna malom námestíčku, poddruhým najnavštevovanejšímhradom Slovenska. Už viete?Áno, tým hradom je Oravskýa spomínanou historickoubudovou sídlo Prefektúry, neskôrOravského komposesorátu,postavené v roku 1797.Dnes v nej nájdeme kancelárieLesnej správy OravskýPodzámok (OZ Námestovo).Jej vedúcim je Marián KOM-PAN (1946).Marián KOMPAN pred historickou budovouSo svojimi ženamiPán inžinier, máte vôbec čas vnímať hodnotu budovy, v ktorejpracujete?No, na to sa naozaj nedá stále myslieť. Dôležitejšie je, že si krásu budovyuvedomujú tí, ktorí nás navštevujú. My tu dnes však napríklad riešimeoveľa prozaickejší problém, ktorý na Orave nikdy nebýval....Aký?Rozmýšľame odkiaľ doviesť do snehových jám sneh! Vo februári smemali na Orave vždy starosti s jeho záľahou, dnes je to naopak... Ale budovu,v ktorej mám česť pracovať, mám naozaj rád. A myslím, že rovnakývzťah mali k nej všetci, čo tu mali možnosť v minulosti pôsobiť. Pozrite,ukážem vám protokolárny záznam o reštaurovaní budovy z roku 1997. Prizakonzervovaní vzácnych sôch na priečelí, fasády i balkónu s erbom grófaZichyho sa vtedy urobil kus užitočnej práce. Výborným počinom bolo ajzriadenie Múzea oravského lesníctva v tunajších priestoroch. Akurát námtreba porozmýšľať nad otváracími hodinami, lebo cez víkendy, kedy by prišlonajviac návštevníkov, máme zatvorené... Teší nás, že historickú hodnotubudovy zviditeľníme aj počas otvorenia tohtoročného medzinárodnéhoDrevorubača, kedy bude slávnostne zaradená medzi významné lesníckemiesta. Spolupracujeme na tom s riaditeľstvom múzea na Oravskom hrade.Práve odtiaľ sa príde pozrieť na svoje niekdajšie lesné majetky nielenpalatín Juraj Thurzo, ale aj Wiliam Rowland, ktorý svojou lesníckou múdrosťouvýznamne ovplyvnil život na Orave. Svedkami ich návratu môžu byťvšetci, ktorí prídu do Oravského Podzámku 8. augusta...Priezvisko Kompan je absolventom Lesníckej fakulty vo Zvoleneznáme. Náhoda?Ani nie. Pochádzam z oravskej lesníckej rodiny. Lesníkom bol môj starýotec z maminej strany Jozef Tarčák, lesníkom bol aj môj otec Vendelín Kompana všetci traja jeho bratia. Najmladší z týchto bratov – František, bol právetým, ktorého asi máte na mysli – docentom na Katedre stavieb, hradeniabystrín a lesníckych meliorácií. Mal na mňa veľký vplyv a asi práve on rozhodol,že som sa stal lesníkom. Otec bol totiž absolútne proti, ba aj prihláškuna štúdium som si tajne podpísal sám, bez jeho vedomia. Dlho mi to nechcelodpustiť. Keď sa tak spätne na to pozerám, ani sa mu veľmi nedivým. Väčšinuživota slúžil po horárňach a nebol to veru romantický, ani ľahký život.Začínal na Oravskej Polhore, kde rodičov ešte pred tým, ako som sa tamv roku 1946 narodil, prepadliv horárni na Vydrovke benderovci.Ušli vtedy len v pyžamách...Potom nasledovalasamota Kunerád a keď sommal päť rokov prišli sme sem,do Oravského Podzámku.Tu na závode bolo aj mojeprvé pôsobisko po absolvovaníškoly. Pracoval som ajna podniku v Žiline, na investičnomoddelení, začassom robil asistenta podnikovémuriaditeľovi MilanoviBeláčkovi, dokonca nejakýmesiac aj jeho námestníka.Veľa som sa od neho naučillesníckeho fortieľu, bol tovynikajúci stratég. Viac rokovsom bol hlavným inžinieromv Podzámku i v Námestove,Pri oprave strechy ale aj pestovateľom na Les-historickej budovy nej správe v Párnici. V životev roku 1997ste raz hore, raz dole... Mňato postihlo po jednej afére,ktorú spôsobil nečestný dodávateľ stravy pre pracovníkovna kalamite. Zobralo mi to niekoľko rokovpokoja, doktor Kmeťko by vám vedel porozprávaťo tortúre, kým sa pravda na súde potvrdila. Navyše20

ľudia a lesyJozef Tarčákdruhý spravaMarián Kompan vľavoVendelín Kompan vľavoNa lesníckychhrách s JozefomKrónerommi vtedy ťažko ochorelamanželka, ktoráchorobe v roku 2004aj podľahla. Po zlýchrokoch mi práca s tunajšímkolektívom pripadáako pekné finálelesníckej služby...Pracovné tempovám však asi veľamožností na spomienkyneposkytuje...To teda nie. Trebasi však zvoliť poradieúloh a ja tú prvoradúvidíme úplne jasne.Je to boj s kalamitou.My lesníci veľa o nejhovoríme, no jednudôležitú vec si trochazatajujeme...To ma teda naozaj zaujíma, ktorú?Pri preberaní najvyššieho poľovníckehovyznamenaniaTú, že za dnešný obrovský rozsah kalamity sme nemálo aj sami zodpovední!Vôbec tu nejde len mimovládky a ochranárov, ktorí to fakt nezvládli,ale i o zanedbávanie výchovy, zakladanie následných porastova v neposlednej miere i o malý dôraz na zabezpečení hygieny porastov,najmä smrekových.Môžete byť konkrétnejší?Pozrite, veľa smrečín bolo vychovávané slabou intenzitou. V ihličnatýchporastoch sme vždy zasahovali o niečo menej, ako bolo potrebné.Zakmenenie 9 – 10 je neúnosné. Akoby sme smrečiny ľutovali... Prekročenýštíhlostný koeficient, to nie je suchá teória, ale praxou odskúšanápravda. Smrečiny máme dnes často tenké a vysoké, teda primárne oslabené,ktoré vetru a snehu nedokážu odolať a keď sa ku tomu pridruží hubovánákaza, lykožrút sa dostáva do obrovskej výhody, pretože nachádzadostatok živnej pôdy pre svoju zhubnú činnosť. To je prvá naša chyba!Tou druhou, a väčšou, je zanedbaná hygiena. My sme sa jednoducho prispracovaní kalamity venovali vždy veľkým celkom a individuálny prístupsme často podceňovali. Zjavila sa tu osudová veta, ktorá možno mala ekonomickézdôvodnenie, no obsahovala zničujúcu podstatu – že sa vraj prejeden kalamitný strom do porastu neoplatí ísť. To nie je pravda! Právežeza každým napadnutým stromom treba ísť. Inej cesty dnes už niet, pretoželen 20% lykožrútov prezimuje v zemi a 80 % v stromoch a ak mi lykožrútapri takýchto zimách necháme v napadnutých stromoch spokojneprečkať, potom je situácia na jar nezvládnuteľná...Začíname však čoraz častejšie hovoriť, že boj s lykožrútom jena Slovensku prehratý a lesníkom ostáva len rola štatistov. Vys tým – zdá sa – nesúhlasíte...Nesúhlasím. Niekde je možno tento boj už naozaj prehratý, v Tatrách,alebo aj tu v okolí Oravskej priehrady, no na našej správe je šancalykožrúta zastaviť. Avšak každý napadnutý strom, aj ten, čo je len podozrivý,musí z lesa von.Vy to chcete, no či je to aj v silách vašich lesníkov?Môj otec mi často hovorieval - nevyžaduj od svojich podriadených to,čo sám nedokážeš urobiť. Samozrejme, je to ťažké, ale zvládnuteľné. Mojilesníci musia zodrať veľa topánok, pretože z auta sa bojovať s lykožrútomnedá. Nápomocné sú nám teraz aj nové menšie obvody, lesník taktoľahšie prejde všetky porasty. Podnik by však mohol urobiť viac. Napríkladzvýšiť možnosti odmeňovania kočišov, pretože ak nám táto generácia,ktorá je ešte ochotná drieť s koňmi, odíde bez náhrady, skončíme aj my.Možno je už aj tak neskoro, možnosti zamestnať sa inde sa zväčšujú, a takje asi najvyšší čas intenzívne podporiť vývoj malej mechanizácie, ktorá bymohla záprahy nahradiť. Lebo len s opakovaním toho, že kôň je v lese nenahraditeľnýnevyžijeme... A ešte jedna dôležitá vec. Význam výpočtovejtechniky v lesníctve je nespochybniteľný, no treba to riešiť tak, aby lesníknemusel tráviť pri počítačoch toľko času. Uznávam, že sú medzi nami rozdielyv adaptácii na novú techniku, no ak všetci moji technici musia dennehodiny presedieť pred počítačmi a lesníci len o niečo menej, tak v tomnebude len naša nešikovnosť, ale azda aj chyba v systéme. Niekto by jumal nájsť a odstrániť. Možno by sme mali tomu prispôsobiť aj personálnupolitiku tak, aby mladí absolventi boli prideľovaní skúseným lesníkom,učili by sa navzájom - mladí o lesnej praxi, starší o práci s počítačom.Vy ste aj celoživotným poľovníkom a nositeľom najvyšších poľovníckychvyznamenaní. Ako vnímate súčasnú citlivú situáciouv tejto oblasti?Realisticky. Éra ľudového poľovníctvapomaly končí. Solventní chcú poľovať a jeúplne jedno, ktorá politická garnitúra jepráve pri moci. Našou ambíciou nech je,aby všade boli prítomní odborníci, ktorízabránia nekultúrnym poľovníckym prejavom,najmä trofejománii. Z toho pohľaduvítam zámer, aby aj v prenajatých revírochboli povinne naši lesníci, na každých500 ha jeden. A vari ešte jeden cieľ by smemali podporovať - aby sa nájomcami stávalimiestne poľovnícke spoločnosti, a to zasúčasnej podmienky maximálneho nájomného.Lebo - priznajme si to - poľovníctvonás doposiaľ stálo veľa práce i nákladov, nofinančný efekt býval často otázny...Ponúkli ste ma výborným závinom,je to oravská špecialita?Vidím, že ani vy nerozlišujete medzizávinom a štrúdľou. Závin je z kysnutéhocesta, no toto cesto lístkové, takže je toštrúdľa. Nie je to však špecialita oravská,ale pri všetkej skromnosti – moja. Mamabola profesionálna kuchárka, kvôli čomubola často z domu preč, a tak otec povedal– ja som už na varenie starý, nauč sato ty. Mne sa to tak zapáčilo, že som sanaučil nielen variť, ale aj koláče piecť. Akmáme niekde spoločnú akciu tak sa najprvkolegovia spytujú, či tam budem ja variť...A v pondelok sa obyčajne tešia na to, akýkoláč im donesiem ochutnať po nedeli...V lese neďaleko OravskéhoPodzámku sa nachádzaneobyčajný kameň. Bol postavenýv septembri 1930na počesť exkurzie 13 riaditeľovspráv štátnych lesovdo lesov Oravského komposeorátu,ktorý najmä vďakaRowlandovi dosiaholukážkové lesnícke, kultúrnei osvetové parametre. V kameninájdeme mená, ktorémajú v lesníckej históriisvoju váhu: Vojtech KELE-MEN (Riaditeľstvo Správyštátnych lesov Banská Bystrica),Samuel KRIŠKA (Žarnovica),Juraj MARTINKA(L. Hrádok)...Mená, ktoré preveril čas.Určite k ním raz pribudnúaj ďalšie. Napríklad menátých, ktorí sa pričinili o to,aby lykožrút v oravskýchsmrečinách predsa len celkomnezvíťazil.Lesník 3–2008 21

eportáž z LS„Zvládlisme všetkyorganizačnézmeny“Dnesz LS Kšinnáso sídlomv UhrovciJozef MARKONástenka na LS Kšinná v UhrovciIba pár stoviek metrov od rodného domu dvoch významnýchSlovákov – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka - sa nachádzabudova LS Kšinná, so sídlom v Uhrovci. Za dva roky odmojej poslednej návštevy urobili miestni lesníci veľké zmenyv jej okolí, v exteriéri aj interiéri. Pribudlo vyasfaltovanéparkovisko za správou, nové oplotenie, vydláždené schodya chodba, nové podlahy v kanceláriách, kuchynka vybavenána štandardnú úroveň. Na stenách visia pestré nástenky.Jedna z nich je zvlášť vydarená. Sú na nej fotografie z akcieš.p. LESY SR nazvanej Stromy poznania, zorganizovanejpred takmer rokom v rámci nultého ročníka Lesníckych dní.Na fotografiách je vidieť, že lesníci z Uhrovca venovali akciidostatočnú pozornosť a že sa im podarilo zaujať a nadchnúťmnoho detí z tunajších predškolských a školských zariadení.Keď prichádzam na správu, jej osadenstvorieši okrem iných aktuálnu otázku dovozua uskladnenia sadeníc zo Škôlkárskehostrediska Šajdíkove Humence. Už druhý roksa chystajú zalesňovať na miestne pomerynezvyčajne skoro, ale ak to krátka a miernazima umožní, tak prečo nie. Tento raz to bude57 200 kusov sadeníc s najväčším podielombuka, duba zimného, smrekovca, borovicea smreka. Až 75 percent však na teritóriu LSKšinná pripadá pri zalesňovaných plocháchna prirodzenú obnovu predovšetkým buka,ktorému sa tu darí najviac. Presnejšie, najlepšiesa mu darí na dvoch lesných celkoch– Kšinná a Slatina. Tieto informácie dostávamod lesníka na Lesnom obvode HôrkyMiloslava Pružinca, ktorý do organizačnejzmeny pôsobil na správe na pozícii pestovateľa.„Už tretí rok za sebou vyhralavýberové konania na pestovné práce táistá firma, s ktorou mámedobré skúsenosti.Pracujú pre ňumiestni ľudia,ktorých väčšinoupoznáme.Niekedy všakmáme problémzabezpečiť ľudínapríklad na uhadzovanie haluziny a doprerezávok,“ hovorí M. Pružinec. S týmtoproblémom sa stretávam vo viacerých regiónochSlovenska. Starších ľudí, ochotnýchzastať si v lese hlavne v zakladaní a výchoveporastov tvrdú robotu, je čoraz meneja mladých taká práca za takú plácu neláka.Na druhej strane je možné motivovať predovšetkýmmiestnych občanov v samovýrobepri predaji palivového dreva zvýhodnenýmicenami, v ktorých je zarátané aj uhadzovaniezvyškov po ťažbe, ako to praktizujú kolegoviana LS Kšinná.KOMUNIKÁCIA LS S ÚSTREDÍMOZ TRENČÍN NA JEDNOTKUJe polovica februára a lesnícka prevádzkav rámci celého štátneho podniku vstrebávav každodennom živote ďalšiu a eštečerstvú organizačnú zmenu. V podmienkachSprávca Ing. SedničkaLS Kšinná, obhospodarujúcej 9775 hektárovlesných pozemkov a rozkladajúcej sa na katastrálnejvýmere 39 000 hektárov znamená,že z bývalého obsadenia ústredia LS 1+3 pracujev súčasnosti na správe vedúci Ing. JaroslavSednička a dvaja technici – Ing. VladimírPodlucký a Katarína Čerteková. Z pôvodnýchpiatich LO vzniklo desať. Pýtam sa správcuna to, či nemá obavy, že aj v súčasnom organizačnommodeli, v ktorom sa bude musieťvedúci LS a zároveň OLH zodpovedný predzákonom spoliehať vzhľadom na plochu lesaaj na technikov a lesníkov so skúškami OLH?„Ťažko povedať, čo reorganizácia prinesie.Sme ešte len na začiatku, ale jednovieme – zatiaľ sme zvládli všetky organizačnézmeny. Lesnícky kolektív je tuzohratý. Preto som presvedčený o tom,že s objemom úloh, ktoré sú na náskladené, sa dôstojne vyrovnáme. Čo satýka zabezpečovania úloh vedúceho LSna pozícii OLH, skutočne sa bude musieťo časť z nich podeliť s technikmi a lesníkmi.Buď na úrovni podniku alebozávodu by malo byť stanovené, akýmspôsobom,“ zamýšľa sa Ing. Sednička.S technikom LS, ktorý má v kompetenciiproblematiku ťažby Ing. Podluckým rozoberámenapríklad starosti miestnych lesníkovs nedostatkom koní a kvalitných kočišov. Právekombinácia kôň + UKT sa ukázala v ťažbea približovaní dreva v miestnych podmienkach,v ktorých prevažujú svahy so sklonomnad 40 percent, ako optimálna. Lesníciz Uhrovca si pochvaľujú spoluprácu s ústredímOZ Trenčín pri rokovaniach s potenciálnymipartnermi o cenách. V nevyhnutnýchprípadoch ich dokážu vďaka pochopeniunadriadených prispôsobiť požiadavkám.22Lesník 3–2008Zľava K. Čerteková, M. Pružineca Ing. Podlucký

eportáž z LSMožno aj zásluhou tohto prístupu majúväčšinou stabilných a osvedčených partnerovdo ťažby dreva. Jej časť zabezpečujúdodávateľsky z miestnych kapacít,zimnú rubnú ťažbu im realizuje partiaz Oravy. V terénnej časti mojej reportážnejcesty, v lokalite zvanej Zákopitá, mámmožnosť sa presvedčiť o tom, ako trojicaOravcov s lanovkou na traktorovom podvozkua s UKT-čkom dokáže „zarezávať.“Ale o tom neskôr.Naša debata s osadenstvom správysa zvrtne na tému žiaľ stále aktuálnua diskutovanú. Ing. Podlucký si na jejúvod spomenie, ako tipoval do KRPKpri plánovaní výkonov na tento rok údajeza 120 porastov s priemerným zastúpenímštyroch až piatich drevín. Hovorí, že dva mesiacesedel iba za počítačom. Aj uhroveckýchlesníkov asi najviac trápi to, aké veľké rozdielyvznikajú pri plánovaní v KRPK a pri klasickomplánovaní v exceli. KRPK podľa nichnezohľadňuje tunajšie podmienky. V reálnejpraxi sa stáva, že rozdiel medzi naplánovanýmia reálne vykonanými objemami presiahneaž 15 percent a vtedy musia požiadaťo zmenu predpisu LHP. „Súčasný systémby mal byť živší, schopný zareagovaťna aktuálny vývoj. My hospodárime naviac ako 5 800 hektároch neštátnychneodovzdaných lesov a stáva sa nám, žekvôli nesúhlasom majiteľom sme nútenízastaviť alebo ani nezačať naplánovanéťažby. Lenže ťažbu naplánovanú v poraste,do ktorého nemôžeme ísť ťažiť,musíme niekde nahradiť. KRPK nám aletakéto nutné aktualizácie neumožňuje,“poukazuje na jeden z nedostatkov Ing. Podlucký.Kto vie, dokedy bude trvať, kým budememôcť povedať, že lesníci v š.p. LESY SRmajú v rukách taký nástroj, ktorý vychádzaz potrieb lesníckej praxe a prácu lesníkomzjednodušuje...?V živote však platí, že nie je všetko lenčierne alebo len biele. A tak sú starosti kompenzovanéradosťami, problémy vyvažujúúspechy. Za mimoriadne úspešné považujúostatné dva roky tunajší lesníci z pohľaduzrealizovaných rekonštrukcií a údržieb.O sídle LS už reč bola. Tých úspechov je aleviac. Napríklad taká Chata Omastiná s kapacitousiedmich lôžok, novou fasádou, nábytkom,dlažbami a obkladmi. Nazerám dnua som presvedčený o tom, že takto zveľadenýmajetok je tým najlepším vysvedčením premiestnych lesníkov. „Záujem o ubytovaniena chate sa po jej rekonštrukcii razomzvýšil. Objednávajú a využívajú ho nielenzamestnanci našej správy a OZ Trenčín,ale aj kolegovia z celého Slovenskaa samozrejme externí, hlavne poľovníhostia. Je veľmi dobré, že aj správcoviachát, väčšinou lesníci na príslušnom LO,sú od septembra 2006 motivovaní nielenpaušálnou odmenou 200 korún mesačne,ale aj 10-timi percentami z tržieb.V tomto roku by sme radi dokončili rekonštrukciuďalšej Chaty Čierny vrch,ktorá je umiestnená na odľahlom mieste,čo vyhovuje hlavne poľovníkom,“hovorí Katarína Čerteková.NASLEDOVANIA HODNÝ PRÍKLADNezabúda dodať ešte jednu dôležitúvec. K Chate Omastiná vedie už opravenálesná cesta a takú potrebujú vybudovať ajk Chate Čierny vrch. Keď už sme pri týchcestách, tak moji hostitelia mi so zdravou hrdosťouukazujú Lesnú cestu Kšinná – Skalnév dĺžke 5,2 kilometra s novým asfaltovým povrchom,priepustmi a dôkladným pozdĺžnymNa Zakopitej zľava správca Ing. Sednička,technik Ing. Podlucký a lesník R. Mišinaa priečnym odvodnením. „Rád by som poďakovalkompetentným na generálnomriaditeľstve a na ústredí OZ Trenčín, žesme mohli túto investičnú akciu za 8 miliónovkorún zrealizovať. Sprístupnenieporastov a v našich podmienkach zvlášťpovažujeme za kľúčové. Táto cesta námvýrazne skvalitní prístup do veľkýchlesných komplexov,“ využíva príležitosťIng. Sednička.Mám možnosť debatovať aj s lesníkomJozefom Koledom, vyškoleným lesnýmpedagógom, ktorý mi rozpráva o svojichskúsenostiach s prácou s deťmi, podporovanoukolegami na LS. Sympatické je, že keďnarážam na spôsob finančnej motivácie lesnýchpedagógov – kľúčových komunikátorovz hľadiska budúcnosti slovenského lesníctva– tak síce pripúšťa, že v tejto oblasti chýbafinančná motivácia, ale on sa tejto aktiviteurčite nevenuje pre peniaze. Vonku saspoločne s Ing. Sedničkom, Ing. Podluckýma lesníkom J. Koledom premiestňujeme dobučín na Zákopitej, na teritóriu Lesného obvoduKameň, kde je lesníkom Roman Mišina.Práve koordinuje v začínajúcom sneženía rozbahnenom teréne prácu spomínanejpartie tvrdých chlapov z Oravy. „Dennevyťažia a priblížia lanovkou a traktorom25 až 30 kubíkov hmoty. Je na nich spoľahnutie.Odvádzajú kvalitnú robotu,“dodáva.Z návštevy na LS Kšinná, so sídlomv Uhrovci si odnášam ešte jedno príjemnépoznanie. Uhroveckí lesníci siopakovane pochvaľujú komunikácius ústredím OZ v Trenčíne. Oceňujú, žedokážu s ústredím operatívne riešiťnielen aktuálne problémy, ale aj to,že kolegovia na OZ pre nich organizujúmnožstvo zaujímavých podujatí,na ktorých sa lesníci lepšie spoznávajúa utužujú svoje vzťahy. Spomeňmenapríklad poznávacie zájazdy do Gabčíkova,Viedne a Budapešti, alebo spoločnúúčasť na kultúrnych podujatiachv Bratislave a Prahe. Takétoniečo si zaslúži uznanie.A hodné nasledovaniaaj na iných OZ.Pracovníci LS na vynovenejLesnej ceste Kšinná - SkalnéLesník 3–2008 23

zaujme VásZ výsledkov výskumuvodného režimu lesných pôdza ostatných 30 rokovO vodnej bilanciipre lesnícku praxLadislav TUŽINSKÝProf. Ing. Ladislav Tužinský, CSc.Medzi často diskutované otázky v odbornej i laickej komunitepatria v ostatnom období otázky, ktoré súvisia sozmenami klímy. Ide o problematiku, ktorá sa dotýka takmervšetkých sfér života na Zemi. So zmenami klimatických pomerovdochádza aj k zmene ekologických podmienok prírodnéhoprostredia. Kolísanie globálneho teplotného režimuprináša so sebou mnoho problémov aj na Slovensku. Ide napr.o výraznejšie zvýšenie teploty vzduchu v zimných mesiacoch,zvyšovanie teploty a zmenšovanie úhrnu zrážok v teplompolroku, zníženie relatívnej vlhkosti vzduchu, rast potenciálnejevapotranspirácie (výdaj vody v podobe vodnej paryz rastlín) a znižovanie vlhkosti pôdy. Takáto zmena klímy saočakáva najmä v nižších lesných vegetačných stupňoch.Mimoriadny význam pre existenciuživota na Zemi predstavuje voda. Z hľadiskahydrologickej bilancie sa na Slovenskuv tomto smere, v hlavnej miereuplatňujú horské lesy, ktoré sú najväčšímirezervoármi vody. Celkový objem vodyv rizosfére (koreňovej vrstve) lesnéhopôdneho fondu na Slovensku prifyziologicky účinnej hĺbke pôdnehoprofilu jeden meter a priemernej vlhkosti25 % objemu, je okolo 4,5 mld.m 3 vody, čo je takmer štyrikrát viacvody, ako je vo všetkých akumulačnýchnádržiach na Slovensku. Zároveňtreba uviesť, že takmer všetky vodnétoky majú svoje pramene v lesných oblastiach.Pre zachovanie vodných zdrojov,dostatočného množstva, požadovanejakosti a zdravotnej nezávadnosti vody jepreto zachovanie hydrologickej, biologickeja pôdotvornej funkcie lesov našouzákladnou povinnosťou.Pre existenciu lesa zaujíma prioritnémiesto pôdna voda. Štúdium pôdnejvody nadobúda na význame v súvislostiso zmenami klimatických podmienok.V prírodnom prostredí, v ktorom sa postupnemenia ekologické podmienky v interakčnoma fyzikálnom zmysle, dochádzav geometricky vymedzenej priestorovejjednotke systému atmosféra – lesný ekosystém– zóna aerácie (prevzdušňovania),k výraznej zmene vodného režimu pôdy.Súbor ekologických faktorov vytváraurčitú reláciu medzi nadzemnoua podzemnou časťou stromu. Zmenavodného režimu je jednou z hlavnýchpríčin tohto pomeru. Pri deficite vodysa vyrovnáva obsah vody redukcioutranspirácie, zmenou ich rastu. Priprebytku vody, napr. dub plytvá vodoujej luxusným výdajom.Pôdna voda, ktorá sa v kvapalnomstave nachádza v dosahu koreňovej sústavyrastlín a pôda, ktorá rozhoduje o jejprijatí, distribúcii a jej udržaní musí okremjej potrebného množstva zabezpečiť rastlinámaj dostatok živín. Množstvo vody sav pôde pohybuje vo veľmi širokom variačnomrozpätí. Okrem všeobecne známychpodmienok (meteorologických prvkov,fyzikálnych vlastností pôdy) sú vlhkostnépomery pôd závislé od prítomnostijednotlivých kategórií pôdnej vody, jejpohyblivosti a prístupnosti pre rastliny.Hranicou medzi mŕtvou a prístupnou vodoupre rastliny je bod vädnutia (BV). BVje hydrolimit, charakterizovaný vlhkosťoupôdy, pri ktorej rastliny nedostatočnezásobované pôdnou vodou postupnevädnú a hynú. V piesočnatých pôdach,napr. na Záhorskej nížine varírujev intervale do 4 % obj., čo znamená,že rastliny môžu využívať takmervšetku podpovrchovú vodu v pôde.V pôdach s vysokým obsahom jemnozememôže hodnota hygroskopickej(mŕtvej) vody dosiahnuť aj 20 %, čoznamená, že v 1 m hrubom pôdnomprofile je prvých 200 l je prítomná lenfyziologicky neprístupná voda.ZLOŽITÝ VODNÝ REŽIM LESNÝCH PÔDNajvýznamnejšou výdajovou zložkouvodnej bilancie je evapotranspirácia.Celková ročná spotreba vody naevapotranspiráciu sa pohybuje v stredoeurópskychpodmienkach v rozpätí od 400do 700 mm, pri obmedzených zásobáchvody od 300 do 450 mm. Pôsobenie lesa navodný režim je dané aj rozdielnymi infiltračnýmia retenčnými vlastnosťami pôdy,ktorými sú formované odtokové pomery.Povrchový odtok v podmienkach lesnýchporastov Slovenska neprevyšuje2 % z celkového množstva porastovýchzrážok. Naopak vplyvom striedaniahorizontov s rozdielnymi parametrami fyzikálnychvlastností, v textúrne výraznediferencovaných lesných pôdach, najmäv horských lesoch, relatívne veľkáčasť zrážkovej vody (> 50 %) odtekádo recipientov (vodné toky a plochy).Z doterajšieho súhrnu poznatkovmožno konštatovať, že vodný režim lesnýchpôd je veľmi zložitý a v lesníckejpraxi menej známy. Preto bude pre lesníkovpravdepodobne dostatočne zaujímavýchniekoľko výsledkov z výskumuvodného režimu lesných pôd, ktoréboli získané na Slovensku za viacako ostatných 30 rokov. V najnižšíchlesných vegetačných stupňoch (1. a 2. lvs),v priebehu hydrologického roka (1.11.- 30.10.) existuje v pôdach pod lesnýmiekosystémami niekoľko hydropedologickýchcyklov. Prvý, so zníženou zásobouvyužiteľnej vody, sa vyskytuje po teplýcha suchých letných mesiacoch nazačiatku hydrologického roka, kedyje v povrchových vrstvách pôdy väčšinoulen kapilárne nepohyblivá, ťažkoprístupná až neprístupná voda. V hlbšíchvrstvách pôdy (> 50 cm) disponujepôda ešte kapilárne pohyblivou vodou,ale často s jej zníženou prístupnosťou prerastliny. Zimné obdobie môžeme charakterizovaťako akumulačné. Na väčšineúzemia Slovenska dochádzak doplňovaniu zásob pôdnej vody,pri dlhšie trvajúcich vyšších teplotáchvzduchu a deficite zrážok môže dôjsťk strate vody zimnou transpiráciou,napr. v borovicových porastoch na Záhorskejnížine. Akumulačné obdobievrcholí spravidla v dňoch na rozhraní zimnýcha jarných mesiacov, v najväčšej mierepri topení snehu. V takomto prípade jev pôde ľahko pohyblivá a ľahko prístupnávoda pre rastliny. Vo vegetačnom obdobívaríruje vlhkosť pôdy prevažne medzihydrolimitom bodu zníženej dostupnosti(BZD), ktorý je charakterizovanývlhkosťou pôdy, pri ktorej sa už podstatneznižuje pohyblivosť pôdnej vody a jej prítomnosťpre rastliny a bodom vädnutia(BV). Dreviny prostredníctvom hlbších koreňovprechádzajú postupne na čerpanievody z hlbšie sa vyskytujúcej, ešte kapilárneaktívnej zóny.VLHKOSTNÉ POMERY V LESOCHLuvizeme a kambizeme, s prevažnemalou skeletnatosťou a vyššímobsahom jemnozeme dokážu zadržaťv pôde veľké množstvo vody. Fyziologickýprofil pôdy sa v dôsledku zložitejšejstratigrafickej stavbe pôdneho profilu,s výskytom menej vyvinutej humusovejvrstvy a ílom obohateného iluviálnehohorizontu, zvlhčuje postupne. Vlhkostnépomery vo fyziologickom profilepôdy (obr. 1) kolíšu väčšinou v existenčnomintervale vlhkosti, medzi hydrolimitmimaximálnej kapilárnej kapacity MKK(vlhkosť pôdy pri úplnom zaplnení pôd-24Lesník 3–2008

zaujme Vásnych pórov vodou) a BV. Prevlhčenie s gravitačnou,presakujúcou vodou sa okremobdobia na začiatku vegetácie objavujena krátky čas len po dlhšie trvajúcichvyšších zrážkových úhrnoch. Vertikálnypriesak vody vzhľadom na už spomínanýiluviálny horizont je ovplyvnený aj nehomogenitamia medziagregátovými pórmi,prostredníctvom ktorých dochádza k preferovanémuprúdeniu pôdnej vody dohlbších horizontov pôdy.Obr. 1 Zásoba vody (mm) vo fyziologickom profile pôdy vo vegetačnýchobdobiach (v poradí od apríla do septembra)Okamžitá vlhkosť pôdy, s najvýraznejšoudynamikou vlhkosti pôdyv povrchových vrstvách pôdy (obr. 2)znamená pre plytkokoreniacu bylinnúa trávnu vegetáciu priaznivé vlhkostnépodmienky s kapilárne pohyblivou a dobrou,resp. dostatočnou zásobou využiteľnejvody spravidla len do konca júna,v zrážkovo priaznivých obdobiach aj dlhšie.Z poklesu stavu vody do oblasti okolokritickej hranice hydrolimitu BV vyplýva,že kapilárne pohyblivá a ľahko prístupnávoda prechádza postupne do kategóriekapilárne nepohyblivej a pre rastliny neprístupnejvody.Obr. 2 Zásoba vody (mm) v povrchovej 20 cm vrstve pôdy,vo vegetačných obdobiach (v poradí od apríla do septembra)Pôdy horských lesov sú charakteristickéstriedaním horizontov s rozdielnymiparametrami fyzikálnycha chemických vlastností. V pôdachhorských lesov, v ktorých je silno vyvinutýhumusový horizont, kde je naakumulovanéaj veľké množstvo cudzorodých látok,čo v prípade deficitu pôdnej vody ešteviac zvyšuje riziko pôsobenia škodlivýchčiniteľov. Z hydrologického hľadiska tospôsobuje aj zmenu osmotického tlakupôdneho roztoku, čo sa prejavuje, napr.zvýšením kritickej hranice využiteľnejvody. Stredné a hlbšie horizonty pôdhorských lesov sú textúrne výrazne diferencované,väčšinou skeletnaté, s veľkounerovnováhou živín a malou vodozdržnouschopnosťou.Vlhkostné pomery sú v horskýchlesoch v porovnaní s nižšími lesnýmivegetačnými stupňami vyrovnanejšiea preukazne priaznivejšie. Miera zmienv hydrologickom režime, ktoré sme zaznamenaliv prostredí týchto ekosystémov,je vyvolaná meniacimi sa ekologickýmipodmienkami,v hlavnej miereklimatickými.Zvyšovaním teplotyvzduchu,e v a p o t r a n s -pirácie, zmenouštruktúry,úhrnov, priestorovéhoa časovéhorozdeleniazrážok, dochádzav horskýchlesoch k diferenciáciikolobehujednotlivýchzložiek vodnejbilancie.SMREK, BUKA ICH NÁROKY NA VODUSmrek, ktorý je najviac rozšírenoudrevinou horských lesov a patrímedzi dreviny s vysokými nárokmina vodu a vyžaduje aj jej pravidelnúdodávku, ťažko znáša vlhkostný stav,kedy zásoba vody varíruje v oblastis obmedzenou zásobou využiteľnejvody. Najvýraznejšia dynamika vlhkostipôdy je v povrchových a stredných vrstváchpôdy, s variačným rozpätím vlhkosti medziBV a plnou vodnou kapacitou (PVK). Idev podstate o už spomínaný existenčný intervalvlhkosti pôdy, so zásobou využiteľnejvody prijateľnou pre existenciua rozvoj vegetácie. V prípadesmreka však ide o to, žejeho prevažná časť koreňovejsústavy, osobitne sacích koreňovsa nachádza v povrchovýchvrstvách pôdy, kdedochádza k stále častejšiemuvýskytu hydropedologickýchcyklov s kapilárne menej pohyblivouvodou a so stavomvody, ktorý je charakterizovanýuž obmedzenou dodávkoufyziologicky prístupnej vody.Pri dlhšie trvajúcom obdobís takýmto vlhkostným stavommôže dôjsť k fyziologickémuoslabeniu smreka, čo sa prejavujezhoršením jeho zdravotného stavua znížením jeho odolnosti proti pôsobeniuškodlivých činiteľov.Pokiaľ ide o bukové porasty, zajednu z hlavných príčin ich relatívnedobrého zdravotného stavu a amplitúdyrozšírenia, možno považovaťo.i. aj priaznivý vodný režim. Dominantnývýskyt hydropedologických cyklovs dobrou, resp. dostatočnou zásobou využiteľnejvody je vo významnej miere spôsobenývyššou dodávkou vody zo stoku pokmeni, prostredníctvom ktorého sa do rizosférnejvrstvy pôdy dostáva okolo 10 %vody z celkového množstva atmosférickýchzrážok. Analýzou vodnej bilanciev bukových porastoch z oblasti Poľany,Kremnických vrchov a Hornej Oravy smezistili, že v 50 cm hrubom fyziologickomprofile pôdy bolo v porovnaní so smrekovýmiporastmi v priemere o 2 až 3 tisíc m 3 .ha-1 vody viac. Ďalšou podmienkou, ktorápriaznivo ovplyvňuje vodný režim pod bukomje prítomnosť sacích koreňov v celejhrúbke fyziologického profilu pôdy, čopodmieňuje rovnomernejšie čerpanievody zo všetkých horizontov pôdy.Na základe doterajšieho štúdiavodnej bilancie lesných ekosystémova monitoringu vlhkosti pôdy v najviacrozšírených lesných ekosystémoch Slovenska,od najnižších lesných vegetačnýchstupňov až po horské lesy možnokonštatovať, že vzájomný pomer príjmových(atmosférické zrážky) a výdajových(evapotranspirácia, odtok)zložiek vodnej bilancie sa postupnemení. V najnižších lesných vegetačnýchstupňoch (1.- 3.lvs) je vo vegetačnom obdobíprevažne vyšší výdaj vody ako množstvozrážok. Prevládajúcim intervalom vlhkostije semiaridný interval, s vlhkosťou pôdymedzi hydrolimitmi BZD a BV. Intenzívnypokles v povrchových vrstvách, po dlhšietrvajúcom suchom období s prechodomdo aridného intervalu (

zo zahraničia2. časťFínske inšpiráciePeter GOGOLADesaťčlenná skupina špecialistov z rôznych lesohospodárskychinštitúcií a firiem na prelome septembra a októbranavštívila v rámci programu celoživotného vzdelávania Leonardoda Vinci Fínsko. Dvojtýždňový pobyt priniesol mnohoinšpirácie. Druhá časť seriálu fotoreporáží prináša ďalšiepodnety na zamyslenie.INŠPIRÁCIA SAUNOVÁV zdravom tele zdravý duch – to platí bezpochybynielen na Slovensku, ale i vo Fínsku. Fíni sú veľkí fanúšikoviasauny a z overených zdrojov sme sa dozvedeli,že aj fínske vojenské jednotky, pôsobiace v mierovýchmisiách OSN, majú vo svojich ubytovacích komplexochako prvé vyriešené umiestnenie sauny.INŠPIRÁCIA TURISTICKÁRozľahlé, až nekonečnésú lesnaté pláne Fínska. Turistimajú po celý rok príležitosťvyužívať prístrešky, určenénielen na prípravu jedla, alei pre prípadné prenocovanie.Všetky takéto zariadenia súverejne dostupné a použiťich služby môže každý a bezplatne.Ing. Marian Šturcelzo Štátnych lesov TANAPu sasíce pred prístreškom tvári,že ho práve kúpil, ale nie jetomu tak.INŠPIRÁCIA ARCHITEKTONICKÁVysoká miera vyžitia dreva je typickou črtou fínskej architektúry. Úplnýmskvostom je budova Fínskeho lesníckeho výskumného ústavu METLA, kdemomentálne pôsobí i významný slovenský lesnícky odborník doc. Ilavský.Srdečný pozdrav, pán docent. Trošku vám závidíme pracovisko...Mimochodom, jeden z najvýznamnejších svetových architektov 20. storočia,Alvar Aalto, bol Fín.26Lesník 3–2008

zo zahraničiaINŠPIRÁCIA HYPERMARKETOVÁŽe hypermarket nemusí vyzerať ako továrenská hala, o tom sme sa vo Fínsku presvedčilina vlastné oči. Samozrejme, že vnútri je všetko tak, ako v bežnom hypermarkete. Ale fasáda,pripomínajúca rozprávkový zámok, zaujme iste nielen deti.Pekka Lietepohja a Hannu HumalamäkiINŠPIRÁCIA ŠPORTOVÁ(HOKEJOVÁ)Fíni sú národom športovcov.Lyže a korčule sú s týmto národomnerozlučne späté. V hypermarketeje oddelenie športového náčiniazhruba z polovice venovaná hokejistickejvýstroji. Osemtisícové mestečkoAhtari, miesto nášho pobytu, máhalu s umelou ľadovou plochou (!).Fínska hokejová asociácia má vyše52 000 registrovaných hráčov (viacako 1% obyvateľstva), fínski hokejovíreprezentanti na majstrovstváchsveta získali 1 zlatú, 6 striebornýcha 2 bronzové medaily, na zimnýcholympijských hrách dvakrát zlatúa dvakrát striebornú medailu. Úctyhodnábilancia.INŠPIRÁCIA ĽUDSKÁZa dva týždne v cudzom prostredímôže človek dostať celkom slušnú ponorkovúchorobu. Že sa tomu tak v prípadenašej pracovnej cesty nestalo, vďačímedvom skutočnostiam: naša desaťčlennáskupina sa skladala z tolerantných osôba naši hostitelia pripravili naozaj zaujímavýprogram. Dali si záležať na tom, abysme spoznali fínske lesníctvo po každejstránke. Venovali sa nám aj mimo pracovnýprogram, nakrútili za volantom tisícekilometrov (vo Fínsku nie je nič blízko).Boli priateľskí, ústretoví a ochotní vyhovieťnašim požiadavkám. Ak vám niekto povie,že severania sú uzavretí a málo komunikatívni,nemá pravdu. Naši hostitelia HannuHumalamäki a Pekka Lietepohja boli príkladnísvojou pohostinnosťou. A to je prenás veľká ľudská inšpirácia.Lesník 3–2008 27

personalistikaVZDELÁVANIE OLHPeriodické vzdelávanie držiteľovosvedčenia OLH dostalo nový rozmer,keď sa z pozície dobrovoľnosti stalo povinnýmv zmysle zákona č. 326/2005 Z. z.o lesoch v znení zákona č. 360/2007 Z. z.Uvedený zákon v § 48 ods. 2 písm. m)ustanovuje, že odborný lesný hospodárje povinný každých päť rokov zúčastniť saškolenia organizovaného ministerstvompôdohospodárstva. Na preškolenie OLHvysielame prednostne zamestnancov,ktorí skúšku vykonali v dávnejšom období(pred rokom 2000).Vzhľadom na organizačné a funkčnézmeny sme pre cieľovú skupinu vedúcichzamestnancov na ústrediach OZ zabezpečilifunkčné vzdelávanie: „Rozvojosobnosti manažéra“, ktorý riaditelia OZa ich zástupcovia hodnotili vysoko pozitívnea jeho absolvovanie odporúčajúaj cieľovým skupinám na nižšom stupniriadenia.JAZYKOVÉ VZDELÁVANIEV štúdiu cudzích jazykov bol dôrazkladený na jazyk nemecký a jazyk anglickýu nižších stupňov znalosti všeobecnéhocharakteru, kde podporujeme priamuúhradu pri kurzoch zabezpečovanýchnašou organizáciou, ale aj úhradu preukázanýchnákladov pri jednotlivcoch,ktorí sa jazykovému vzdelávaniu venujúindividuálne. Pri vstupe Slovenska do EUvzniká aktuálna potreba znalostí a použitiahlavne jazyka anglického. Uvedenáskutočnosť podmienila zvýšenú potrebuštúdia angličtiny hlavne u zamestnancovGR. U vyšších stupňov znalosti sa námpodarilo naplniť potrebný počet záujemcovpre otvorenie príslušných kurzovs odbornou lesníckou problematikou,tak v jazyku nemeckom, ako aj v jazykuanglickom.Zvyšovanie kvalitypersonálu v roku 2007Karol VOLENTIERRok 2007 v personálnej politike LSR š.p. bol v znamenízvyšovania kvality ľudských zdrojov organizácie. Uvedenýatribút je možné dosahovať najmä prijímaním vysokokvalitnýchnových zamestnancov do pracovného pomeru a cielenýmvzdelávaním THZ na všetkých stupňoch riadenia.Prijímanie nových zamestnancov je spravidla riešenéúčasťou pracovníkov odboru riadenia ľudských zdrojov priprijímacích pohovoroch, s použitím štandardných metódpersonálneho auditu a štruktúrovaných rozhovorov s uchádzačmina voľné pracovné pozície prakticky u všetkých organizačnýchjednotiek podniku.U novoprijatých zamestnancov sme sa snažili cielenezabezpečovať adaptačný proces so stanovením a vyhodnotenímúloh na adaptačné obdobie a zabezpečením krátkodobýchstáží na inom organizačnom stupni riadenia, na akýmal byť pracovník zaradený. Vzdelávanie zamestnancov prebiehalovo viacerých oblastiach.V roku 2007, podobne ako aj v predchádzajúcom obdobíbol dôraz kladený na odborné vzdelávanie lesného personálu.Prebehli posledné kurzy funkčného vzdelávania lesníkov.ZVYŠOVANIE „POČÍTAČOVEJGRAMOTNOSTI“Prioritnou oblasťou sú aj vzdelávacieaktivity v informačných technológiách,kde sme pristúpili k internej certifikáciizákladných znalostí v ovládaní personálnehopočítača. Vzdelávanie v informačnýchtechnológiách je zabezpečovanéprostredníctvom pracovísk ústredia podnikuv Žiline, Košiciach a Považskej Bystrici,kde školíme našich zamestnancovbez vnútroorganizačného účtovania lenza režijné náklady. Zámerom je zabezpečiťpočítačovú gramotnosť pre všetkýchnašich zamestnancov, aby prostriedkyvynaložené do technického vybaveniavšetkých organizačných jednotiek mohlibyť náležite využité.Veľmi pozitívne je potrebné hodnotiťaktivity pracovísk v Žiline a Košiciach,ktorých pracovníci získali certifikáciuk oprávneniu vykonávať školenia a skúškyECDL (medzinárodne uznávaná gramotnosťv IT). V priebehu roka 2007 sauvedených školení organizovane zúčastnilo8 zamestnancov z každého OZ.Okrem lesníckeho vzdelávania sazamestnanci našej organizácie zúčastňujúindividuálnych foriem vzdelávania,podľa špecifických potrieb ich funkčnéhozaradenia.PARTNERI VZDELÁVACÍCH AKTIVÍTHlavnými dodávateľmi lesníckychvzdelávacích aktivít pre THZ nášho podnikusú:- NLC Zvolen – Ústav lesného poradenstvaa vzdelávania- TU Zvolen – Centrum ďalšieho vzdelávaniaNLC ÚLPV, ako aj TU CDV ponúkajúmnožstvo akreditovaných kurzov, ktorésú prístupné širokej lesníckej verejnosti.Predložením príslušných projektov získaliuvedené vzdelávacie inštitúcie finančnéprostriedky zo zdrojov EU, takže mnohévzdelávacie aktivity, ktorých účastníkmisú v značnej miere zamestnanci našejorganizácie, sú pre týchto prostredníctvomOdboru riadenia ľudských zdrojovzabezpečované bez nároku na finančnúúhradu. Ponúkané vzdelávanie je obmedzovanévlastne iba vysokým prevádzkovýmnasadením pracovníkov cieľovýchskupín, ktoré im mnohokrát bráni v účastina plánovanej vzdelávacej aktivite,čo môže následne zapríčiniť, že táto saz titulu nenaplnenia potrebného počtuzáujemcov neuskutoční.V roku 2007 sa jednotlivých komerčnýchkurzov a kurzov hradených z Eurofondovzúčastnil nasledovný početúčastníkov: 248 u TU-CDV a 1176 u NLC--ÚLPV. Ušetrené finančné prostriedky zakurzy hradené z Eurofondov, ktoré byináč naša organizácia musela na vzdelávanievynaložiť presahujú finančnú čiastku7,5 mil. Sk.Pre roky 2007 a 2008 naša organizáciav spolupráci s NLC Zvolen predložilasamostatný projekt v zmysle výzvy ESFč. SOP ĽZ s názvom: „Zlepšovanie pracovnýchschopností a zvýšenie kompetenciívlastných zamestnancov š.p.LSR“ v celkovej výške takmer 10 mil. Sk.Projekt síce bol schválený, ale z dôvodunedostatku finančných zdrojov zatiaľ nebolopristúpené k jeho realizácii.Ing. Karol Volentiermanažér pre vzdelávanie zamestnancova personálne procesy, GR BB28Lesník 3–2008

pro silva slovakiaPrírode blízke obhospodarovanie lesaII. Základný kameňa zmysel lesníckej práceRichard ĎATKOPRO SILVA - s týmto slovným spojenímsom sa prvýkrát stretol v roku2004 na skúškach OLH, keď skúšajúcipoložil otázku, čo je to PRO SILVA môjmukolegovi. Ten stručne odpovedal,že je to prírode blízke obhospodarovanielesa, ktoré pri využívaní prírodnýchprocesov zabezpečuje trvalúexistenciu lesa s maximálnou hodnotovouprodukciou. Videl som za týmfrázu s nejasnou predstavou novýchpohľadov na obhospodarovanie lesa.Obsah som začal chápať, keď na objektPro Silva Kulháň prišiel prezentovaťtieto myšlienky na lesníckom dniprof. Saniga. Na základe jeho výkladu,prezentovaného v konkrétnych porastochsom si uvedomil, že aj na mojomobvode, kde som pôsobil ako OLH,nájdem porasty, ktoré je možné týmtospôsobom obhospodarovať.Objekt Pro Silva, ktorý som založilna svojom lesnom obvode sa nachádzav pohorí Považský Inovec na LS Duchonkaa má výmeru 126,98 ha. Tvoria ho porastyduba, buka a ich zmesí s primiešaním borovice,smrekovca, javora, jaseňa a ojedinelebresta vo veku 50 – 70 rokov. Mojímzámerom je postupne v danom objektevytvoriť porastovú štruktúru, ktorá zabezpečítrvalú existenciu lesa, tvorenéhopôvodným drevinovým zložením a maximálnyprírastok na najhodnotnejšíchstromoch. Zmena vo výchove porastov jehlavne v umiestnení zásahu do úrovnes pozitívnym výberom.PODPORA KORÚNNAJKVALITNEJSÍCH STROMOVV poraste 2178 vo veku 60 rokov bolopodľa predpisu LHP potrebné vykonať výchovnýzásah na celej ploche a o objeme345 m 3 , čo predstavovalo 9% zo zásobyporastu. Porast bol už vhodne rozčlenenýpribližovacími linkami. Ide o porastBK-DB so zakmenením 1,0s dostatočnýmzastúpením spodnej vrstvy, tvorenej HBa BK. Pri vyznačovaní ťažby som dôležitosťkládol hlavne na podporu korún najkvalitnejšíchstromov. Po vyznačení porastua následnom výpočte objemu určenéhona ťažbu mi vyšlo, že je potrebné vyťažiť790 m 3 , čo predstavuje až 20% zo zásobyporastu a 100% navýšenie ťažby oprotipredpisu. Ďalším dôležitým krokom,je vhodne zvolená ťažbová technológiaa samotná realizácia ťažby. V tomto porastesme preto použili technológiu ťažbySKM s rozrezom a kombinovaným približovanímkôň – UKT. Takto som dosiaholminimálne poškodenie porastu. Aj keďsú náklady na ťažbu vyššie, tak sa nám tovráti niekoľkonásobne v budúcich ťažbáchvysoko kvalitných sortimentov, ktoré budútrvale napĺňať sklady aukčným drevom. Posilnejších zásahoch vznikajú v porastochskupiny a hlúčiky, ktoré sú základom predosiahnutie mozaikovej štruktúry.Za ďalší príklad by som uviedol porast2180 vo veku 50 rokov, ktorý bolčiastočne rozvrátený kalamitou z roku1999 (najväčšia listnatá kalamita na Slovensku).V poraste vznikli plochy o výmere0,02 – 0,20 ha, na ktorých sa objaviloprirodzené zmladenie. Voľné miesta somna spestrenie druhovej skladby porastudoplnil jedľou a následne aj oplotil. Ajv tomto poraste bol ešte vykonaný zásahs pozitívnym výberom o intenzite 16 % zozásoby porastu.V dubových porastoch vo veku 40-70rokov, kde chýba spodná výchovná zložka,realizujem podsadby a podsejby tiennychdrevín HB a BK. Ich zmysel vidím hlavnev zlepšení kvality hlavného porastu, humusu,štruktúry pôdy a vo zvýšení produkcie.V súčasnosti realizujem myšlienkyprírode blízkeho obhospodarovania lesaaj v porastoch s rubným vekom. Tie súna mojom obvode vo väčšine zaradené doochranných lesov s predpisom bez zásahu.V častiach, ktoré nemajú ochranný charakter,som vyznačil ťažbu jednotlivým výberom.V rozvoľnených častiach porastu, kdeuž vznikla prirodzená obnova, umožňujemjej odrastanie uvoľnením skupín. Tam, kdesa porast neobnovil, realizujem podsadbyJD s následným oplotením. Takto by somchcel dosiahnuť stav porastu s pestrejšoudrevinovou a vekovou skladbou.NEZASPIME NA VAVRÍNOCHAj napriek tomu, že máme u Lesov SRš.p. vyše sto objektov Pro Silva na výmereviac ako 31 000 ha, možnosť uplatneniaprírode blízkeho pestovania lesa je takmerna každom lesníckom obvode. Myslím, žesa urobilo v tejto oblasti za posledné rokyveľa. Nesmieme ale zaspať na vavrínoch.Je dobré, že na GR sa našla chuť, časi peniaze na školenia, pracovné cesty, lesníckedni i ďalšie aktivity, ktoré posúvajútúto myšlienku ďalej. Významným prvkomna jej presadzovanie je aj MOTIVÁCIA (ajlesníci žijú z platu) a táto možnosť sa zatiaľžiaľ nevyužíva. Správna motivácia = výraznéšetrenie na vstupoch, kvalitnejšie porasty,spokojnejší lesníci. Je veľa bývalých OLH,teraz lesníkov, čo ,,spadli“ z 8 do 7 tarifnejtriedy a nedosiahli medziročne nárast, alepokles zárobku. Možnosť finančnej motivácieby preto nemala byť POPOLUŠKOUv odmeňovaní THP. Bolo by to šetreniena nesprávnom mieste. Treba si uvedomiť,že prírode blízke obhospodarovanie lesanám prináša výrazné úspory v pestovanílesa dnes, a nevyčísliteľné hodnoty v prirodzenejobnove geneticky mimoriadnekvalitných porastov pre budúcnosť.OD PRVÉHO VKROČENIA DO PORASTUPrírode blízke postupy hospodáreniav lese - pre niekoho ešte i dnes ,,otrepanéspojenie – či fráza“ s nejasnou predstavounových pohľadov na les a hospodáreniev ňom. Pre mňa zmysel lesníckej práces uplatňovaním myšlienok, princípova zásad hnutia PRO SILVA. Základnýkameň obhospodarovania lesa, každodennásamozrejmosť od prvéhovkročenia do porastu.Je nás veľa, mien i kolektívov prihlásenýchdo hnutia Pro Silva prostredníctvomwebovej stránky. Verím, že prihlásenýchnie formálne. Bolo by dobré, aby sa tak veľkýa odborný potenciál ľudí navzájom informovala podelil so svojimi skúsenosťami,názormi, zámermi a problémami. Priestork tomu poskytuje práve tak webová stránkaako aj už spomenuté organizovanéstretnutia lesníkov. Preto by som doplnilmyšlienku môjho kolegu Jaroslava Kovalčíkaz predošlého čísla Lesníka. „Prehodnoťmesvoj postoj - a buďme aktívni“.Ing. Richard Ďatkoje lesník na LS Duchonka(medzititulky redakcia)Lesník 3–2008 29

lesy pre oddychpoukazujú na rôzne nešváry , ale ich niekedymedvedia služba je dôvodom prečo sa slovenskáverejnosť k ochrane prírody niekedy staviacelkom skepticky, niekedy až nepriateľsky. Ajlesnícky stav všeobecne veľmi nerozlišuje štátnuochranu prírody od ochranárskych združenía pejoratívne ich hádže do jedného vreca – „tíochranári“. Skúsenejší lesníci iste rozlišujú medzitýmito dvomi stavmi a dajú mi za pravdu, žeštátni ochranári sú ďaleko rozvážnejší- aj keďvýnimky potvrdzujú pravidlo.Ďalším kameňom úrazu a osudnýmmomentom sa stal rok 1994 s novým (30rokov pripravovaným) zákonom č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny. Tentozákon zaviedol nový fenomén – majetkovúujmu v ochrane prírody – ale bez vykonávacejvyhlášky. Zákon legitimoval TANAP dosféry životného prostredia - ale bez právnejrealizácie. Zákon preklasifikoval chránenéúzemia – ale bez praktického vyústenia.Zákon zrušil ochranné pásma CHKO – aleCHKO ďalej nediferencoval. A napokon akodlho sa na nový zákon čakalo o to mal kratšietrvanie – za 8 rokov si život vynútil ďalšízbrusu nový zákon č.543/2002 o ochraneprírody a krajiny. Prirodzene, že takýtolegislatívny stav sa negatívne podpísal nielenpod vzťahy s lesníkmi.Ako čerešničku na torte by som chcel uviesťv tejto analýze aj najväčšiu kosť o ktorú sa rujúdva kompetentné rezorty: o nadvládu nad TA-NAPom.Kedysi som na túto tému napísal jedenpríspevok pod názvom „Prosbopis lesníkoma ochranárom súcim na slovo“ kde som poukázalna to, že prvými ochranármi boli bezosporulesníci a potom prišlo všetko ostané. V dnešnejdobe keď 9 národných parkov riadi Ministerstvoživotného prostredia a 1 národný park Ministerstvopôdohospodárstva. Na strane druhej slovenskejnárodné parky na rozdiel od zahraničia a tonie ďalekého, hoci aj českého, neplnia zásadnúúlohu: komplexne nespravujú zverené územia(viď vyššie – lesný pôdny fond). Nechcem robiťnikomu arbitra – ale len jeden národný parkhistoricky na Slovensku komplexne plnil svojufunkciu – bývalý TANAP. Dnešné ŠL TANAPu plusk tomu Správa TANAPu sú len akýmsi glaciálnymreliktom z doby ľadovej a nevychádzam z údivu,že už dlhé roky súbežne bežia a aj keď to každémupripadá nenormálne – nie je politická vôľas tým konečne niečo urobiť. Je veľmi úsmevnéi smutné súčasne pre odborníka sledovať v médiáchproblematiku Kôprovej a Tichej doliny, reakcieoboch ministerstiev, televízne diskusie, alenikto netrafí klinček po hlave – mohli by existovaťnejaké rozpory medzi lesníkmi a ochranármipod jedným rezortom?Na záver mi prichodí ešte si zaspomínaťna jeden výrok vedúceho úseku ochrany prírodyna bývalom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivostia ochrany prírody Ing. Benku, (pôvodnepracovníka Lesoprojekty), ktorý druhú časťsvojej profesijnej kariéry prežil vo vrcholnýchfunkciách slovenskej štátnej ochrany prírody:„Nepoznám takú rezerváciu, ktorú môžemenechať len tak „bez zásahu“ – v každejrezervácii sú nutné zásahy – počnúc zdravotnými,hygienickými, „urýchľovacími“,regulačnými, ale v prípade potreby aj sanačnými“.To je len citát – nemusím sa s nímstotožniť.To len tak na margo Kôprovej a Tichej doliny.Všetko musí mať akýsi ľudský rozmer – proporciemedzi činmi a rozumom (keď ho nám užpán Boh dal). Ani lesník ani ochranár nedostalod sudičky pri narodení do vienka neomylnosť.Súbor všetkých týchto skutočností, ktorésom uviedol (ale aj množstvo ďalších) spôsobildnešný nelichotivý stav medzi lesníkmi a ochranármi.Ale paradoxne tí lesníci a ani ochranáriza to nemôžu. Ryba vždy smrdí od hlavy. A dodajmeaj od zlej legislatívy.Ing. Viliam Stockmann,CSc.LESY pre oddych a dovolenku - LESY pre všetkýchVíkend na lesníckej chateLucia HANKOVÁPERLA KRUPINSKEJ VRCHOVINYHovorí sa „Kto raz Chatu Rázdiel navštívi po čase ho to ťahá späť“. Chata poskytujeútulné, takmer rodinné prostredie. Aj preto sa v nej odohrávajú veľké rodinné stretnutia,oslávenci tu často počujú to známe ,,Živióó“. Chata poskytuje 19 lôžok, veľkúspoločenskú miestnosť spolu s neodmysliteľným krbom, sociálne zariadenia a vybavenúkuchyňu. Pre náročných zákazníkov je prístupná kvalitná satelitná projekcia. Veľmidobrá asfaltová cestná sieť umožňuje nerušené pozorovanie života v lese, či už pešky,alebo z bicykla. Deti si môžu dosýta vychutnať hry na trávniku, dospelí zahrať tenis.Pre kulinárskych „fajnšmekrov“ je tu pravá murovaná pec. Pečené prasiatko a horúcibochník je neuveriteľná lahôdka.Tip na výlet: Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ vo Sv. Antone – v súčasnostisídlo poľovníckeho múzea Coburgovcov s priľahlým anglickým parkom. Každoročnev septembri sa tu konajú Dni Sv. Huberta – patróna poľovníkov. Unikátna prehliadkahistorického mesta Banská Štiavnica zapísaného v zozname UNESCO. Prírodná rezerváciaHolý Vrch. Jedinečnéandezitové útvaryChata Rázdiel- prírodné pamiatkyKrupinské Bralce a SixováStráň. V blízkostisa nachádza jazeroPočúvadlo. Milovnícizimných športov môžupreveriť svoje schopnostiv lyžiarskom strediskuGubáň.Objednávky pobytov:LESY SR, š. p.Banská Bystrica, Odštepnýzávod Krupina,www.lesy.sk, 045/55115 08, 0918 333 711.Náš stály čitateľ Ing. Jozef Cyprich nám poslal profil časopisu, ktorý chýbalv januárovom prehľade lesníckych časopisov (Lesník 1/08, strana 8-9).ČTVRTLESNÍKprůvodcena cestu nejenlesemVychádza od: zima 2007Vydáva: Lesy České republiky, s. p.Vedúci redakcie: Ing. Jaroslav KarasNáklad: neznámy • Počet strán: 36Stále rubriky: Úvodník, Aktuality z lesa,Osobnost, Tip na výlet, Sezónní akce,Rozhovor, Děti a mládež, Užitečné tipy,ReceptyAmbície tvorcov časopisu: Časopispre priateľov prírody. Ako píše v úvodníkuvedúci redakcie a zároveň vedúci oddeleniamarketingovej komunikácie š. p. Lesy Českérepubliky, na stránkach časopisu sa budú vždy štvrťročne objavovať pestré informácienielen o práci lesníkov, ale o lese a prírode vôbec, a to v náväznosti na jednotlivé ročnéobdobia. Časopis chce prinášať informácie o charakteristických prírodných procesocha dianiach, ktoré sa viažu k jednotlivým ročným obdobiam a o lesníckych činnostiach,ktorých vplyv na les a životné prostredie si laická verejnosť ani neuvedomuje. V ďalšejčasti štvrťročníka chcú tvorcovia poukázať na to, že les nie je len zdrojom surovín,ale má aj ďalšie funkcie, medzi ktoré patrí aj funkcia rekreačná. Preto nebudú chýbaťstránky venované turizmu vo všetkých jeho podobách. V tejto časti sa redakcia zaväzujespolupracovať s tými najpovolanejšími – s Klubom českých turistů.Cena: neuvedenáLesník 3–2008 31

z múzeaLesné zamestnanie v prvej polovici 20. storočiaV roku 1943 Slovenské národnémúzeum v Martine adresovalovtedajšiemu Riaditeľstvuštátnych lesov a majetkov v BanskejBystrici žiadosť o vyplnenieDotazníka o lesnom zamestnaníslovenského ľudu. Výskum viedoljeden z najvýznamnejšíchslovenských etnografov AndrejPolonec, v tom čase kustód múzea.V dotazníku zaslanom štátnymlesom píše o drevorubačstveako o jednom z najstarších a najdôležitejšíchzamestnaní slovenskéhoľudu.Uvádza ďalej, že SNM chce významné prejavytohto ľudového zamestnania zachytiť a svojeotázky v dotazníku člení do viacerých okruhov.Pýta sa na postup stínania stromov, spôsobyuskladnenia a transportu dreva, používaných varovnýchsignálov, používaného náradia, spôsobuživota lesných robotníkov, ich bývania a zvykov,používaných ľudových názvov. Zaujíma sa ajo výrobu dreveného uhlia, dehtu a kolomaže.V Štátnom archíve Banská Bystrica sa nachádzasedemnásť vyplnených dotazníkov a to od týchtolesných správ (pre podobnosť názvov niektorýchlesných správ uvádzame ich ďalšie pomenovaniev texte): Správy Štátnych lesov Slovenská Ľupča,Správy Štátnych lesov Sv. Ondrej, Správy Štátnychlesov Jasenie v Predajnej (ďalej Jasenie), SprávyŠtátnych lesov v Predajnej (ďalej Predajná),Správy Štátnych lesov Hronec v Štiavničke (ďalejHronec), Správy Štátnych lesov v Štiavničke (ďalejŠtiavnička), Osrblianskej správy štátnych lesovv Hronci, Správy Štátnych lesov Krám, p. ČiernyBalog, Správy Štátnych lesov Závadka nad Hronom,Správy Štátnych lesov v Dobroči, SprávyŠtátnych lesov v Beňuši (ďalej Beňuš), SprávyŠtátnych lesov Bacúch v Beňuši (ďalej Bacúch),Správy Štátnych lesov Pohorelská Maša, Správyinformáciami o stínke na rúbanisku (rúbanisko- šlog, ako ho pomenúvajú v Pohorelskej Maši,Predajnej a Slovenskej Ľupči). V dotazníku vyplnenomv Predajnej sa píše: V minulosti prvý deňstínky bol pre robotníkov akýsi sviatočný. Ránosa došlo do práce. Faktor najmladšieho z partiiposlal späť do dediny pre špiritus a klbásu.Niektorí z chlapov rozložili oheň, ostatní ostrilisekery a píly. Keď si pripravili náčinia, faktorvyzval do práce. Došli k vyznačenému kmeňu,všetci si pokľakali, sňali klobúky z hláv a faktorstojac, modlil sa nahlas „Pane Bože v mene Tvojomprácu túto ťažkú začíname a preto prosímeŤa skrúšene varuj nás pred nehodou a doprajnám by zas v mene Tvojom túto prácu šťastlivosme dokončili“. Požehná kmeň a so slovami„S Božou pomocou“ zatne do stromu. Stínači sadajú do práce, keď strom má padnúť, upozorniakamarátov „Varuj na doline“. Keď s prvýmkmeňom sú hotoví, vrátia sa k ohni, kde už jepripravená pálenka a klbása. Zajedia si, vypijúa zaspievajú miestne pesničky. Najčastejšie spievajú„Či horí, či blýska, ber sa do uhliska“. Staršírozprávajú zo skúsenosti, pričom slávnostne bafajúzo zapekačiek. Pravda pije sa len z jednéhopohára dookola, čo obstaráva už skúsený nalievač.Druhý deň sa pracuje už normálne.Pokiaľ ide o vlastný opis stínania stromupoužijeme odpovede z dotazníka zo Závadkynad Hronom: Pred vlastným stínaním upravísi pracovná skupina – obyčajne 2-3 chlapi(1 píla) pracovné miesto. Odstráni prekážky,raždie, úlomky z dreva, menšie kríčky a mach,miesto sa „upriače“. Po zistení smeru válaniatretí z píly vyrúbe klinovitý otvor na tej stranekam strom má padnúť - „vyrúbe vývier“ alebo„vytne karb“. Na druhej strane už behom jehorúbania začnú píliť ostatní dvaja s vodorovnezaloženou pílou pričom obidvaja kľačia na jednomkolene. Keď už píla vnikla do dreva celoušírkou a drevo stlačuje pílu „sviera“, vbije sado otvoru klin, alebo sekera dreveným tlkom- „kyjaňou“. Tiež smer spádu stromu sa upravujeklinmi, ktoré sa vrážajú na protiľahlýchTatiana FIGUROVÁaž ôsmi robotníci. V Predajnej traja až štyria.Iba tu do dotazníka uviedli, že pred započatímrúbania sa vyznačí rúbanisko vápnom, aby jehohranice boli viditeľné. Miesto, ktoré v Závadkevolali vývier alebo karb, Jasenie označuje akozátin, Slovenská Ľupča výtin, Bacúch ho označujeako zásek, v Štiavničke zátinok, v Dobroči,Červenej Skale, Beňuši hovoria, že stromsa podtne. Pád stromu oznamujú v ČervenejSkale rovnako ako v Závadke pozor alebovaruj. Osrblianska správa štátnych lesov píše,že u nich robotníci zo Šajby kričia komandáPozor kus padne, naľavo, napravo, horealebo dolu. V Čiernom Balogu a vo Sv. Ondrejikeď strom dopilujú, zavolá jeden z robotníkovHore hlavy! Baločania ale zároveň uvádzajú,že tento výkrik už zaniká a mladší používajúslovo pozor. V Dobroči kričali Hore hlavy!Padá!. Peň, ktorý po odpílení stromu zostalv zemi v Červenej Skale volali pňák a ak bolvyvrátený s koreňmi volali ho vyskyt.Zaujímavou časťou vyplnených dotazníkovsú popisy náradia a kresby, ktoré niektoré lesnésprávy k opisom pripojili. V Hronci napísali, žedrevorubači používajú len málo drevorubačskéhoriadu. Majú pílu, sekeru, kliny, capíny, škrabákya oberučné nože Ošniky. Píly používajús trojuholníkovým ozubením, najmä tzv. Štubňanky.Kde-tu možno už vidieť aj americkúpílu, ale robotníci ju nevedia ošetrovať a tak sajej vyhýbajú. K opisom náradia priložili nákresysekier (obr. č. 2). Osrblianska správa štátnychlesov ako jediná priložila nákres cajchovačkyna označenie stromov vyrúbať sa majúcich(obr. č. 3), okrem iného pridala kresbu klinu,staršieho a novšieho druhu píly, spôsob ostreniapíl a kresbu rozvodky. (obr. č. 4). V ČiernomBalogu uviedli, že v tunajšom kraji si na stínaniedreva pomocou píly len ťažko zvykali a aždo konca 19. storočia používali sekeru. V Dobročisa tiež neobmedzili len na vymenovanieŠtátnych lesov Červená Skala, Správy Štátnych lesovv Starých Horách, Správy Štátnych lesov BanskáBystrica a Správy Štátnych lesov Michalová.Vyplnené dotazníky sa líšia detailnosťoupopisu lesných prác a štýlom, čo samozrejmesúviselo s osobnosťou a dispozíciami autora,pracovníka tej-ktorej lesnej správy. Riadky viacerýchz nich prezrádzajú zanietených pisateľov,ktorí relatívne podrobne popísali lesné činnostia zvýraznili aj regionálne zvláštnosti. Iní sa obmedzililen na suché konštatovanie, že práce unich vykonávané sú také isté, ako aj v iných oblastiachSlovenska. Pre súčasného človeka je toveľmi zaujímavé a často poučné čítanie.Vyplnený etnografický dotazník začínalmiestach žiadaného smeru pádu. Tiež sa upravujesmer ponechaním hrubšej vrstvy na jednejalebo druhej strane medzi vývierom a zárezompíly. Kde je táto „žila“ hrubšia na tú strom padne,pravde len ak jednostranným zavetvenímalebo zakrivením „nevisí“ opačne. Akonáhle sastrom nahne upozornia sa ostatné píly volaním„pozor“, „varuj“ alebo len ostrým „hooop“a súčasne odskočia i píliaci, keďže tretí už je zamestnanýrúbaním karbu na ďalších stromoch.V Závadke nad Hronom priložili k popisu stínkyaj nákres vývieru (obr. č. 1)Jednotlivé správy uvádzali odlišné číslapokiaľ ide o počet robotníkov v partiách– v Beňuši robili napríklad v jednej partii piatináradia, ale priložili viacero nákresov, okreminého aj nákres sekery a uviedli i názvy jej jednotlivýchčastí (obr. č. 5).Druhý život dreva sa stínkou stromulen začal. Nasledovali ďalšie pracovnéúkony – odkôrňovanie, pílenie, štiepanie,doprava dreva,... Popisy týchto činností,niekedy veľmi pôvabné vďaka lokálnymzvláštnostiam i štýlu pisateľa, popisy náradia,stavieb a kde-tu i zvykov, ktoré alev prvej polovici 20. storočia už nenávratnezanikali, to všetko tvorí súčasť dotazníkov.O tom však už nabudúce.Mgr. Tatiana Figurová,Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen32Lesník 3–2008

nelesníckyO speleológovi Ing. Mariánovi JAGERČÍKOVIObjavuje miesta, na ktorýchpred ním nikto nebolJozef MARKOIng. Marián Jagerčík. Foto: J. MarkoV máji tohto roka to budú tri desaťročia, čo sa referentBOZP a PO na generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR Ing. MariánJagerčík venuje svojej záľube – speleológii. V jaskyniachstrávil za tých tridsať rokov úctyhodných 1 200 dní. 48-ročnýabsolvent Strednej lesníckej technickej školy v LiptovskomHrádku a Lesníckej fakulty TU vo Zvolene je členom Slovenskejspeleologickej spoločnosti a Klubu Speleo Detva. V hlbináchzeme spolu s kolegami – speleológmi prekonáva závaly,zlaňuje priepasti, rúbe do skál a odhaľuje nové podzemnépriestory, vydrevuje novo objavené jaskynné siene, zaisťujeblokoviská skál, upevňuje do nich kovové stabilné rebríky.Ale hlavne – dostáva sa na miesta, na ktoré pred ním ľudskánoha nevkročila.„To je ten magnet speleológie. Byťniekde, kde nikto predo mnou nebol.Ak by som mal parafrázovať americkéhoastronauta Neila Armstronga,ktorý ako vôbec prvý človek kráčal popovrchu Mesiaca, tak po tom, ako saja dostávam na novo objavené miestahovorím si: Malý krok pre jaskyniara,veľký pre ľudstvo,“ smeje sa Ing. Jagerčíka o svojich pocitoch v takých chvíľach užvážne dodáva: „Jaskyňu Večná robotasme kopali dlhých pätnásť rokov a keďsa nám ju v roku 2003 konečne podarilospojiť s Jaskyňou Starý Hrad, tak tobol úžasný, nezabudnuteľný zážitok.“Ako človeka, ktorý má prirodzený rešpektpred nepoznaným, neočakávaným,zvlášť v tmavých, úzkych priestoroch hlbínzeme sa pýtam, či nemá Ing. Jagerčíkstrach, keď si do nich preráža cestu a činezažil nejaké nebezpečné situácie pripráci v jaskyniach. „Nie, strach nemám.Uvedomujem si ale, že dobrý jaskyniarpotrebuje okrem fyzickej zdatnosti,poznatkov z geológie, vytrvalostia zdravej tvrdohlavosti aj kus šťastia,aby sa mu nič zlé nestalo. Ja som tošťastie doteraz mal. Nebol som v takejsituácii, aby som si musel povedať, žemi ide o zdravie alebo o život. Isteže,k úrazom v tejto práci dochádza. Napríkladkolegu zavalilo v dvestometrovejhĺbke a bol rok práceneschopný.Na Kaukaze sme pomáhali dostať vonpozostatky ruského jaskyniara, ktorýzahynul pri páde do stometrovej priepastiv 1 500 metrov hlbokej jaskyni,vtedy ešte najhlbšej na svete. V súčasnostije najhlbšou na Zemi iná kaukazskájaskyňa s vyše 2 100 metrami.“Ing. Jagerčík chodí kopať a objavovaťdo najhlbšieho jaskynného systému na Slovensku–Systém Hipmanových jaskýň, ktorýje momentálne hlboký 495 metrov s ďalšouperspektívou nových objavov a prekročeniahĺbky cez 600 metrov. Určite nie je bez zaujímavosti,že v hĺbke 420 metrov s ním bolaako druhá žena na Slovensku ešte pred ichsvadbou aj jeho manželka, takisto pracovníčkagenerálneho riaditeľstva š.p. LESY SR,Ing. Jana Jagerčíková: „Nahovoril ma, abysom to skúsila a ja som si povedala, žekeď má na to on, mám i ja. Bolo to mimoriadnepsychicky náročné. Po tom,ako som vyšla z Jaskyne Starý Hrad vonna denné svetlo, uvedomila som si, čoto znamená stáť pevne na zemi. Keď sanám narodili deti, už som nikdy nechcelatak riskovať. Aj o manžela som malaspočiatku veľký strach, ale postupnesom sa naučila radšej nemyslieť na to,čo sa mu môže v jaskyniach stať.“Pani Jagerčíková spočítala manželovi,že z takmer 23 rokov ich manželstva strávilv podzemí celé tri roky! A keby len to.Jaskyniarstvo sa stalo osudovou záľubou ichdcéry Marianny, ktorá v súčasnosti študujegeológiu vo Francúzsku. Syn Ján sa „nepokazil“.Ešteže tak. Veď niekto musí ostať ajna zemi, no nie?Ing. Jagerčík v Jaskyni Slnečný lúč.Foto: E. HipmanováIng. Jagerčík vo vstupnejchodbe Starého Hradu.Foto E. HipmanováMapka jaskýňLesník 3–2008 33

spomínameZa Ing. Jozefom Urgelom, CSc.Ľubica MIĽANOVÁSmutná správa zastihla lesníckuverejnosť v pondelok 3. marca:vo veku 85 rokov zosnul významnýhistorik lesníctva Ing. Jozef Urgela,CSc. Svojim celoživotným dielomzásadne prispel k výskumu dejínlesníctva a k budovaniu lesníckehoa drevárskeho múzejníctva naSlovensku. Jeho odchod je stratoupre celú lesnícku i múzejnícku verejnosť.Najdlhšie pôsobenie a najvýznamnejšiepráce Ing. Urgelu sa viažu k jehopracovisku - Lesníckemu, drevárskemua poľovníckemu múzeu v Antole, dnesSv. Antone, kde prežil 21 rokov ako vedúcihistoricko-dokumentačného oddeleniadislokovaného vo Zvolene.V tomto období zohral rozhodujúcuúlohu pri nasmerovaní a pretransformovanízvolenského múzea na lesníckea drevárske múzejné pracoviskos celoslovenskou pôsobnosťou. Bol presvedčený,že Zvolenu takéto lesníckepracovisko prináleží v súvislosti so sústredenímvýznamných lesníckych, vedeckých,školských a výrobných inštitúciína jeho pôde. Vystupoval veľmi aktívnea zaslúžil sa v roku 1992 o odčlenenielesníckej a drevárskej zložky antolskéhomúzea a jej pričlenenie k zvolenskémumúzeu. V konečnom dôsledkuto bol návrat lesníckeho a drevárskehomúzea, ktoré sa sformovalo v 50-tychrokoch na Zvolenskom zámku, späť doZvolena. V deväťdesiatych rokoch sústavnespolupracoval so zvolenským múzeom,radil a pomáhal pri organizovanípodujatí, zúčastňoval sa ich a pôsobilako člen jeho poradného orgánu lesníckehoa drevárskeho výboru.Ing. Urgela sa ako lesný inžinierorientoval predovšetkým na dejiny lesníctva.Bol autorom viac ako 60 odbornýcha popularizačných článkov, štúdiía deviatich knižných publikácií. K týmnajvýznamnejším sa radia edičnétituly zo 70-tych rokov: WiliamRowland, Jozef Dekrét Matejoviea Dejiny lesníckeho školstva a vedyna Slovensku z roku 1985. Bolautorom náučných výstav a iniciátoromosadenia pamätnýchtabúľ významných predstaviteľovslovenského lesníctva, vykonávalprieskumy lesníckych technickýcha kultúrnych pamiatok. Bolzostavovateľom a redaktoromperiodických a príležitostnýchzborníkov. Ja si dovolím spomenúťlen jeden - Zborník Lesníckeho,drevárskeho a poľovníckehomúzea, ktorý zostavoval a vedeckyredigoval 23 rokov a kuktorému sa vracajú a neustález jeho príspevkov čerpajú mnohílesnícki a drevárski odbornícidodnes.Dôležitou súčasťou jehovedeckej činnosti bola prípravaa publikovanie biografií predstaviteľovlesníctva a drevárstva.Zostavil 32 hesiel v EncyklopédiiSlovenska a v spolupráci s dnesNárodným biografickým ústavomSNK v Martine participovalna príprave 136 hesiel lesníckychosobností zaradenýchdo Slovenského biografickéhoslovníka. V poslednom obdobítúto svoju aktivitu v zhromažďovaníinformácií v oblastilesníckej biografie presunul nakolegov z LDM, ktorých verímže považoval za svojich pokračovateľov.Veľmi zdôrazňovalvýznam tejto činnosti a očakávalod nás rovnako pedantný a zodpovednýprístup ako mal on sám.Od roku 1967 bol člen výboru Slovenskejspoločnosti pre dejiny vieda techniky pri SAV, od roku 1973 pôsobil20 rokov ako predseda Lesníckodrevárskejsekcie spoločnosti. Zároveňbol členom Rady lesníckeho odboruZemědělského múzea v Prahe. Zúčastňovalsa medzinárodných lesníckychkongresov a sympózií. V roku 1988organizoval a viedol medzinárodnésympózium lesníckych historikovvo Zvolene.Od konca 90. rokov spracúvaldejiny lesníctva na našom územía zameriaval sa na prípravu súbornýchdejín lesníctva na Slovensku.Žiaľ, odišiel skôr ako stihol svojzámer naplniť. Určite však zanechalpo sebe hodnotné dielo. Slovenskélesníctvo potrebuje poznať svojedejiny. O to sa celý život usiloval.Ing. Jozef Urgela, CSc. svojimdielom prekročil hranice Zvolenaa zaradil sa k významným osobnostiamSlovenska v oblasti lesníctva.Česť jeho pamiatke.Mgr. Ľubica Miľanovávedúca Lesníckeho a drevárskeho múzea34Lesník 3–2008

PoznámkaSmútok v dušiPeter GOGOLALesníci srdcoma rozumom,ochrancoviaprírodyvyhláškamiJozef MARKOKde nič nie je, tam ani čert neberie.Kde nie je zdravý rozum alebo aspoňochota pochopiť, nie je ani možnosť dohodnúťsa - nájsť obojstranne akceptovateľnýkompromis. Túto všeobecne platnúpravdu potvrdil život opäť raz po tom,ako bolo začiatkom tohto roka vyhlásenýchďalších 14 chránených vtáčích územía ako zástupcovia ministerstva životnéhoprostredia deklarovali, že považujúza potrebné prehodnotiť rozsah navrhnutýcha vládou ešte v roku 2003 schválenýchCHVÚ v rámci programu NATURA2000. Štátny tajomník rezortu JaroslavJaduš argumentoval tým, že na Slovenskubol návrh 38 CHVÚ, ktoré majú u nászabrať v rámci krajín Európskej únievýrazne nadštandardných 25 percentc e l k o v e jrozlohy krajiny,pripravovanýibajeden a polroka, pričomv inýchGlosaPrednedávnom sme po piatykráts kolegyňami – lesnými pedagógmiz NLC navštívili Detskú fakultnú nemocnicuv Banskej Bystrici. Pripravili sme siuž viac-menej vyskúšaný program zážitkovýchhier pre malých i väčších. Krátkopo tom, čo do miestnosti vošli prví malípacienti, podišla ku mne zástupkyňariaditeľky základnej školy pri detskejnemocnici s naliehavým výrazom v tvári:„Poď prosím ťa von, musím ti niečo povedať!“.Pred dverami mi stručne vysvetlila,že dvaja asi pätnásťroční mládenci,ktorí sú medzi pacientmi, sú v ťažkejpsychickej depresii, pretože v noci umrelich kamarát, onkologický pacient,s ktorým bývali na izbe. „Musíte im daťnejakú úlohu, odpútať ich od tej hroznejmyšlienky, s ktorou sa nedokážu vyrovnať.Teraz je veľmi dôležité, že ste tu.“Zdravotné sestry mi kdesi zohnali dvadigitálne fotoaparáty a ja som s vážnosťouv hlase požiadal dvoch mládencov(oboch bez vlasov po chemoterapii) abynám urobili fotodokumentáciu z prácelesných pedagógov s pacientmi, lebo jeto pre nás dôležité. Chlapci úlohu prijalia zvládli na jednotku. A mne ostal v dušismútok a zároveň intenzívny pocit, že jedobre, že lesní pedagógovia boli v správnyčas na správnom mieste.Ten istý zmiešaný pocit sa mi vrátilako bumerang. Vrátil sa pri pohľade,ktorý sa mi naskytol, keď mi riaditeľčiernobalockého lesného závodu PeterMorong ukazoval početné roztrúsenéskupiny chrobačiarov v porastoch v Bystrejdoline, ktoré azda stihnú spracovať,keďže Krajský úrad životného prostrediav Banskej Bystrici prednedávnomzrevidoval svoje zamietavé stanoviskoa konečne povolil vybudovať pätnásťkilometrov lesných ciest v danej lokalite.Zrazu som mal ten istý pocit: že lesnícisú dôležití, lebo dokážu byť v správnyčas na správnom mieste. A zároveňmoju dušu zaplavil smútok. Nie je ešteneskoro?krajinách až štyri roky.Na to zareagoval napríklad TomášBlaškovič zo SOS/Birdlife International,ktorý oponoval tým, že „na výber územísa však v tom čase okrem výsledkov z mapovaniapoužili aj všetky dostupné dátaza dvadsať rokov dozadu. Hranice územísa navyše prehodnocovali pri prípravevyhlášok jednotlivých území. Nevidímeteda žiadne opodstatnenie na prehodnoteniesiete CHVÚ.“ No, ak bolo mapovanievzácnych a chránených druhovvtákov v podaní ochrancov prírody takkvalitné a korektné, ako ich takzvanéprehodnocovanie území pri príprave vyhlášokCHVÚ, tak sú namieste oprávnenéobavy, či sú títo ľudia vôbec schopní rozoznaťv prírode operencov, ktoré podľanich potrebujú CHVÚ.Prečo takáto z pohľadu ochranárovdrzá obava? Pretože lesníci, či už štátnialebo neštátni, s ktorými akože rokovalio hraniciach CHVÚ a konkrétnom režimev nich, vám kdekoľvek na Slovenskupotvrdia, že návrhy jednotlivých CHVÚboli mnohokrát pripravené bez rešpektovaniaich nesúhlasov. Pretože za celýčas od schválenia návrhu CHVÚ vládoua jeho zaslania do Bruselu sa ochranáriani nepokúsili obnoviť dialóg s lesníkmia nesnažili sa zmeniť konštruktívnym dialógomich kategorický nesúhlas na kompromisnýkonsenzus. Pretože títo ľudia,ktorí už nepotrebujú o ničom diskutovať,nie sú ochotní pripustiť, že nie výsledkydvadsaťročného pozorovania bolirozhodujúce pre to, že na Slovensku žijemnoho vzácnych a chránených druhovvtákov. Pretože nie sú schopní akceptovaťlogický a racionálny argument,že je v prvom rade zásluhou citlivéhoprístupu niekoľkých generácií lesníkov,názory, postoje, komentárePrečo mámrád lesAndrej MojžišherecLásku k lesu vo mne pestoval od detstvamôj otec. Bol povolaním železničiar,ale zároveň bol členom poľovníckehospolku. Mal veľmi rád zvieratká, nikdy ničnezastrelil. Otec ma brával do hory, dokoncama presviedčal, aby som vyštudovallesníctvo. Ja som nad tým aj zamýšľal, alenakoniec z toho nebolo nič. Po ťažkomúraze bol otec predčasne penzionovanýa rodina sa presťahovala do BartošovejLehôtky. Otec tu neskôr pracoval ako zverostrážcaa mňa zlákala herecká kariéra.Nie je ľahké povedať, ktoré je mojeobľúbené miesto na Slovensku. Ako herecsom precestoval celú republiku a viem, žetu na Slovensku je všade pekne. Najradšejmám miesta, ktoré sa viažu k môjmu detstvua mladosti - Kremnické hory a okolieZvolena. Vždy som rád dovolenkovalv prírode, morské pláže ma nelákali. Najlepšiesa cítim v mojej chalupe v Sekierskejdoline pri Zvolene.ak si niektoré vzácne druhy operencovnašli v našich lesoch optimálne podmienkypre život a rozmnožovanie.Inak by predsa lesy obhospodarovanéčlovekom neosídlili a nedarilo by sa imv nich tak, že teraz môžu byť chránenénielen srdcom a rozumom lesníkov, aleaj vo vyhláškach, pripravených ochrancamiprírody.Jedno druhé predsa nevylučuje! Žiaľ,prístup takzvaných ochrancov prírodyvoči lesníkom a výsledkom ich prácenasvedčuje tomu, že podľa nich áno. Čos tým? Kde nič nie je, tam... Veď to všetcipoznáme.Lesník 3–2008 35

krížovka| humorSherlock Holmes a Dr. Watson sa vybralistanovať na Slovensko. Na mieste rozložilistan a ľahli si spať. O niekoľko hodín budíHolmes svojho verného kamaráta.- „Drahý Watson, pozrite sa na oblohu a povedztemi čo vidíte.“- „Vidím milióny hviezd.“ odpovedá Watson.- „A čo Vám to hovorí?“ Watson rozmýšľaa potom hovorí:- „Z astronomického hľadiska by som povedal,že existujú milióny galaxií a miliardyplanét. Z astrologického pohľadu vidím,že Saturn je v znamení leva. Čo sa týkačasu, môj odhad je 3:15. Teologičke videnieukazuje, že Boh je všemohúci a mysme malí a nepodstatní. Meteorológ bypovedal, že zajtra budeme mať pekné počasie.A čo hovorí obloha vám, priateľu?“Holmes potrasie hlavou: - „Watson, vy stehlupák. Niekto nám ukradol stan.“Zima v lese. Spia otec-medveď, mama--medvedica i maličký medvedík. Prebudí saotec-medveď, ide do kuchyne, pozrie na svojumisku a je prázdna. Kričí:- Kto zjedol moju kašu?Vybehne malý medvedík, pozrie na svojumisku a je prázdna. Kričí:- Kto zjedol moju kašu?Vychádza z izby aj ospalá mama-medvedicaa zívajúc vraví:- Nikto vám nezjedol vašu kašu! Ešte somnenavarila!!Tajnička krížovky z februárového vydania Lesníka znie: „Vidíš aká si nepraktická, leboešte nevieš, čo si máš želať“. Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali Ingrid Vajdovúzo Zvolena. Víťazke blahoželáme a posielame jej publikáciu Lesy a ľudia.redakciaIde si takto zajac po lese a stretne medveďa.Ten mu vraví:- Zajo, poď! Vybabreme s vlkom.- Dobre! - súhlasí zajac - Ale ako?- Pôjdeš za ním a spýtaš sa ho „Vlk kde jetvoja červená čiapočka?“ Ostatné už nechajna mňa.Ide teda zajac za vlkom a pýta sa ho:- Vlk, kde je tvoja červená čiapočka?- Nemám ja žiadnu červenú čiapočku - odvetívlk.Nato vybehne z krovia medveď, v labáchmá ťažkú záchodovú misu, narazí ju z rozbehuvlkovi na hlavu a reve:- Tu je tvoja červená čiapočka!!Po nejakom čase hovorí medveď opäťzajacovi:- Vlk sa už vrátil z nemocnice. Poď. Zase s nímvybabreme!- Dobre. A teraz ako?- Opýtaš sa ho „Vlk, kde sú tvoje červené rukavičky?“.Ostatné už nechaj na mňa.Ide teda zajac za vlkom a pýta sa ho:- Vlk, kde sú tvoje červené rukavičky?Vlk si rýchle skryje laby za chrbát a kričí:- Ja nemám žiadne červené rukavičky.Nato vybehne z krovia medveď, v labáchmá ťažkú záchodovú misu, narazí ju z rozbehuvlkovi na hlavu a reve:- Tu je tvoja červená čiapočka!!Poštár Alexander F. je v obci Tesárske Kvakany známy svojim sklonom k zábudlivosti. Najmä pod vplyvom alkoholu sa mu pomernečasto stáva, že si zabúda veci (najčastejšie poštársku brašnu, čiapku alebo motorku). Zabudnuté predmety mu obyvatelia obcezvyknú priniesť do miestneho pohostinstva.V marci minulého roku si motocykel oprel o kmeň tropickej rastliny Shorea laevisv areáli miestneho arboréta. Na miesto parkovaniasvojho jednostopého vozidla si nevedeldlhšiu dobu spomenúť. Zatiaľ jeho kovový tátošzarástol a preto ho „poštár Šani“, ako je známyv obci, nemôže vyslobodiť. Vedenie arborétakategoricky odmietlo jeho nápad, použiťna „vyslobodenie“ motocykla motorovú pílu.Uveríte?O priebehu riešenia tohto kuriózneho prípadubudeme čitateľov informovať.Rubriku pripravuje: Ferko Tárajko36Lesník 3–2008

FilokartiaHistória pohľadniceV roku 1869 vydalarakúsko-uhorská poštaako vôbec prvá na svetekorešpondenčný lístok. Bol tovlastne prvý krok k zavedeniupohľadníc. Iní považujú zadátum vzniku pohľadníc rok1872, keď vyšla vo Švajčiarskuprvá séria komerčnýchfotografií. Hneď, ako sadostali do poštového styku,znamenali prelomv prenose krátkychinformácií, popriinom aj vďakarozvoju železníc,a paroplavby.Podnetom našírenie tejto novejzberateľskej vášnebol rozvíjajúci saturistický ruch.Malé kartičkyzakrátko zaplavilipoštové úrady.Dve desaťročiapo ich objaveníuž prešli poštoutakmer tri miliardypohľadníc. O ichmasové rozšíreniesa postaral aj rozvojtechnológie tlačea zlacnenie ichvýroby.Vladimír Turčan(Pamiatky a múzeá3/2003)V seriáli o filokartiinám ako zdrojvyobrazeníhistorickýchpohľadníc s námetmipoľovníctva, lovu a zveriposlúžila publikácia LOVUZDAR!, ktorá obsahujereprezentatívny výber400 pohľadníc z obdobiaod 90. rokov 19. storočiado polovice 20. storočia.Pohľadnice pochádzajúzo zbierky Ing. Jiřího Dorta.Knihu v roku 2006 vydalonakladateľstvo Lesnická práce.Reprodukcie publikujemes láskavým súhlasomvydavateľa.Záujemci o publikáciu si jumôžu objednať na adrese:hobbyPoľovníckyreceptárSluka na víneSuroviny:2 sluky, 100g šunky, 1 malá cibuľa,8 zrniek celého čiernehokorenia, 3 až 4 dl vína, 1,5 dlsmotany.Postup:Sluky očistíme, vnútornosti vyberieme,umyjeme a osolíme. Do pekáčadáme na rezance pokrájanú šunku,na kolieska pokrájanú cibuľu, čiernekorenie, sluky zalejeme vínoma dusíme.Udusené sluky vyberieme a položímena misu.Šťavu ešte povaríme, kým nezhustne,prilejeme smotanu, premiešamea sluky zalejeme.Ako prílohu odporúčame podávaťryžu.Dobrú chuť!LEŠTÁCHOVO KNÍHKUPECTVO- Dušan Leštách,Námestie SNP č. 4960 01 ZvolenLesník 3–2008 37

pre detiPuzzle „srnka Trnka a králik Mišo“Vystrihni a poskladaj obrázok srnky a králika. Vymysli, o čom sa zvieratká rozprá-vajú a rozhovor mi pošli. Najvtipnejší zvierací rozhovor uverejníme a víťazovi pošlemehru „Výlet do Lesníckeho skanzenu“.Ahoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.Za správne odpovede posielam odmenu – spoločenskúhru Výlet do Lesníckeho skanzenu – môjmukamarátovi Adamkovi Rybárikovi z Rajeckej Lesnej.Ahoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička Ryška38Lesník 3–2008

spoločenská kronikaKalendár podujatí1. – 4. aprílLINKING FOREST OPTIMISATION AND INVENTORYPrepojenie optimalizácie lesaa porastových zásobkonferenciaFreising, Nemecko6. - 10. aprílSILVA REGINA 2008Mezinárodní lesnický a myslivecký veletrhVýstavisko Brno, Česká republika12. aprílMIESTO POĽOVNÍCTVAV SPOLOČNOSTI, POĽOVNÍCKA LEGISLATÍVA,ETIKA A KULTÚRAodborný seminárDom kultúry Družba, Levice13. aprílDeti a poľovníci pod hradomLevice, areál hradu a hradného parkuRadostná správaRadostná správa prišla do redakcie Lesníkazo Sobraniec: v utorok 4. marca sa členkePeter GOGOLAnášho redakčného kolektívu Ing. Lucii Hankoveja jej manželovi Ing. Matúšovi Hankovinarodil syn Sebastián. Veríme, že Hanko junior bude kráčať v šľapajach svojich rodičov- lesníkov a lesničiarov a čoskoro zahrá na svoju prvú lesnicu. Prajeme mu k tomu pevnézdravie. Obom rodičom úprimne blahoželáme a prajeme veľa radosti, šťastia a trpezlivostipri výchove prvorodeného syna.ŽivotnéjubileáMAREC 200850 rokovTelek Milan, nar. 10. 3. 1958, vedúci LO,LS Nitrianska Streda – OZ TopoľčiankyKrchňavý Jozef, nar. 20. 3. 1958, vedúciLO, LS Tríbeč – OZ TopoľčiankyIng. Piroh Jozef, nar. 7. 3. 1958, referentMTZ a nákupu – OZ Liptovský HrádokGoda Pavel, nar. 12. 3. 1958, vedúci LO,LS Ľuboreč – OZ KrupinaIng. Rejková Katarína, nar. 8. 3. 1958,technik, LS Hriňová – OZ KriváňIng. Repková Soňa, nar. 2. 3. 1958,hlavný účtovník – OZ Rimavská SobotaIng. Manko Štefan, nar. 15. 3. 1958,vedúci LS, LS Krásnohorské Podhradie– OZ RožňavaGera Ivan, nar. 13. 3. 1958, vedúci SDVLiptovský Hrádok – OZDV Banská BystricaIng. Homola Miroslav, nar. 4. 3. 1958,VORŠ – stavebné investície – GR BB60 rokovMedveď Pavel, nar. 11. 2. 1948, technik,LS Hnúšťa – OZ Rimavská SobotaŠtefani Ján, nar. 24. 3. 1948, vedúci LO,LS Jasov – OZ KošiceIng. Kurilský Vasiľ, nar. 25. 3. 1948,referent technickej prípravy výroby– OZ BardejovIng. Tuľak Anton, nar. 6. 3. 1948, vedúciLS, LS Zámutov – OZ Vranov n/TopľouIng. Brečka Benedikt, nar. 21. 3. 1948,vedúci LO, LS Humenné – OZ Vranovn/TopľouKoniar Michal, nar. 7. 3. 1948, technológprípravy výroby – OZLT Banská BystricaOdchod do predčasnéhostarobného dôchodkuIng. Balážová Ľudmila, nar. 21. 3. 1951,hlavná účtovníčka – OZ PrievidzaMasaryková Irena, nar. 16. 6. 1950,fakturant – OZ PrievidzaBeliansky Valent, nar. 10. 8. 1946, vedúciLO, LS Partizánske – OZ PrievidzaHeckel Miloš, nar. 17. 6. 1946, lesník,LS Rimavská Sobota – OZ Rimavská SobotaIng. Bohumel Milan, nar. 13. 1. 1947,VORŠ – stavebné investície – GR BBFiľko Ladislav, nar. 24. 9. 1946, VOR– oblastný kontrolór – GR BBGaraj Miroslav, nar. 6. 3. 1947,odovzdávač dreva – GR BBOdchod do starobného dôchodkuKelemen Ivan, nar. 3. 8. 1945, referentpre plán, štatistiku a controlling – OZRimavská SobotaTeraj Michal, nar. 15. 3. 1946, vedúci LO,LS Nižná Slaná – OZ RožňavaIng. Helena TurskáLesník 3–2008 39

SPOLUIgor PatrášJozef MinďášPeter GOGOLA„Nech drevo zo slovenských lesov dávaprácu slovenským rukám, nech nachádza cestuk domácemu zákazníkovi. Drevo je naša jedináobnoviteľná surovina, ktorá má strategickýpotenciál“ - to je posolstvo, ktoré prináša druhýinformačný bulletin Zväzu spracovateľov drevaSlovenskej republiky a štátneho podniku LESY SR.Bulletin nadväzuje na prvý diel, ktorý prezentovalslogan Viac dreva do života – zabráňme klimatickýmzmenám. Oba bulletiny sú prejavom spoločnej snahylesníkov a drevárov ovplyvňovať názor širokej verejnostina využívanie dreva v každodennom živote.Bulletin bol predstavený verejnosti v utorok11. marca na otvorení medzinárodnej výstavy Nábytoka bývanie v Nitre. Pred zrakmi čestných hostía novinárov ho slávnostne „pokrstil“ semenombuka podpredseda Národnej rady Slovenskej republikyMilan Hort.„Sloganom kampane je heslo Viac drevado života – drevo – obnoviteľné bohatstvoSlovenska“, povedal prezident ZSD SR Igor Patráš,„pretože pokladáme za dôležité pripomenúťže hoci nás drevo na každom kroku obklopuje,máme pocit, že si nedokážeme naplnouvedomiť jeho výhody oproti iným stavebnýmmateriálom a surovinám. Považujeme ho zastrategickú surovinu, ktorú si musíme vážiť,chrániť a pestovať na prospech nielen drevospracujúcehopriemyslu, ale celej slovenskejekonomiky“.„Spoločná kampaň so Zväzom spracovate-ľov dreva začala pred rokom uvedením prvéhočísla bulletinu. Záujem pokračovať v spoločnejkampani so Zväzom spracovateľov drevaje odzrkadlením našej snahy podporiť rozvojvidieka aj takýmto spôsobom, teda podporoudomácich spracovateľov dreva. Informačnýbulletin chceme v rámci aprílových celoštátnychLesníckych dní dostať do škôl“, povedalna margo kampane generálny riaditeľ š.p. LESY SRJozef Minďáš.foto: RNDr. Rudolf Steskál