Vertikalne zazelenovanie

VertikálnezazeleňovanieMgr. Rudolf PADOObčianske združenie TATRY2007

ÚVODNaše mestá a dediny často charakterizuje výskytfotochemického smogu, nevhodné mikroklimaticképodmienky a v neposlednom rade aj nízka estetikaprostredia, ktorá vedie k odprírodňovaniu ľudí a stálevyššiemu výskytu psychických porúch.A pritom v každom meste nájdete tisíce metrovštvorcových plôch vhodných na zazelenenie, najmämálo využívaných plôch vhodných na tzv. vertikálnezazeleňovanie. Výhodou vertikálnej zelene je to, že nieje v konflikte s plánovanou alebo existujúcou zástavboua pre svoj plošný rast vyžaduje v porovnaní sostromami minimum priestoru.

Zmena klímy a mestá• Priemerná globálna teplota na Zemi sa doroku 2100 najpravdepodobnejšie zvýši o 1,8až 4,5 °C.• 75 % Európanov žije v mestách (naSlovensku 56,5 %).• Mesta sú chápané ako „tepelné ostrovy“uprostred krajiny. Súčasný rozdiel medzimestom a krajinou je 2,5 až 3 ºC.

Mestá, klimatické zmeny aočakávaný vývoj• Zvýšenie teploty miest o 6 až 7 °C oprotiokolitej krajine.• Výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu.• Pokles zrážok – aridizácia prostredia(vysúšanie prostredia).• Zrážky búrkového charakteru – možnosťlokálnych povodní.

Adaptačné opatreniav mestách• Budovanie nových parkov a zelených plôch,výsadba stromoradí, popínavej zelene, tvorbazelených striech.• Používanie takých stavebných materiálov,ktorú umožňujú znížiť teplotu v mestách.• Navrhovanie klimaticky inteligentnýchstavieb.• Rekonštrukcia budov, energetických adopravných systémov ... v mestách.

Zeleň v mestách• Mikroklimatická funkcia – napr. dospelábreza počas vegetačného obdobia môžeodpariť až 7 000 litrov vody, mestské parkyznižujú teplotu o 1°C oproti teplote v uliciach.• Zvyšovanie vlhkosti vzduchu – udávanáhodnota sa pohybuje od 5 do 7 %.

• Izolačná funkcia je chápaná ako schopnosťzelene znižovať pôsobenie hluku, zachytávaťprašnosť, absorbovať cudzorodé látky zovzdušia a pod.Napr. 50 – ročný javor mliečny absorbuje zavegetačné obdobie:- 0,0295 kg síry,- 0,0860 kg chlóru,- 0,0039 kg flóru.• Filtračná funkcia – filter pre prachovéčastice. Udáva sa 20 gramov prachovýchčastíc na m² listovej plochy.

Mikroklimatický výskumv mestách v roku 2006• Maximálny zistený rozdiel v teplote pod solitérnymstromom a teplotou na trávniku bol až 14,6 °C. Pretosa v skladbe vegetácie odporúča podieldrevín/stromov k trávnikom viac ako 60 %. Privýsadbe zelene je potrebné taktiež zohľadniť posunyvegetačných pásiem pri zmene klímy (cca o 100 –150 km na sever na 1 °C oteplenia).• Rozdiely v teplotách meraných na technickýchstavbách, parkoviskách boli vzhľadom k plochámzelene ešte väčšie.

Výhody vertikálnej zeleneTepelno – izolačné vlastnosti – clonalistov tlmí tepelné výkyvy vonkajšiehoprostredia pôsobiace na budovu a izolačnávzduchová vrstva medzi lístím a stenou dlhšieuchováva teplo (znižovanie nákladov navykurovanie).Tento efekt je žiadúci najmä v zimnom obdobína severne a západne orientovanýchstenách.

Ochrana steny pre mechanickýmpoškodením – izolačná vrstva lístiaa vzduchu tlmí vplyv poveternostnýchvplyvov (vietor, dážď, chlad), ktoré spôsobujúmikrotrhliny vo vonkajšiej omietke.Úspora energie – dosahuje sa tlmenímprúdenia vzduchu lístím.

Ochrana pred vlhkosťou – názor, žestena porastená popínavými rastlinami vlhne,je nesprávny. Lístie zamedzuje prístupu vodyna stenu a voda steká po lístí do pôdy.

Zlepšovanie mikroklímy – prebiehajúcafotosyntéza a vyparovanie vody vedúk zlepšovaniu mikroklimatickýchcharakteristík prostredia (napr. ochladzovanieovzdušia, zachytávanie prachových častíca častíc, ktoré sú súčasťou fotochemickéhosmogu, tlmenie „skleníkového efektu“mestského prostredia).

Typy rastlín• opieravé popínavé rastliny (dlhými vetvami saopierajú o vhodný podklad),• ovíjavé popínavé rastliny (obtáčajú sa okolokonštrukcie celou svojou osou),• koreňujúce popínavé rastliny (na prichytenievyužívajú tzv. adventívne vzdušné korienky),• úponkaté rastliny (na prichytenie využívajúmodifikované listy – úponky),• úponkaté rastliny s adhezívnymi terčíkmi (naúponkoch vytvárajú špeciálne priliepavé plôšky –prísavky).

Niekoľko zásadných otázok• Akú funkciu má zeleň spĺňať?• Aké stanovište ideme zazeleniť (tienisté,v polotieni, slnečné)?• Chceme zasadiť rýchlorastúce alebo pomalyrastúce rastliny a do akej výšky chcemeplochu zazeleniť?• Plánujeme sa starať o vysadené porastyalebo nie?• Máme súhlas majiteľa pozemku?• Vieme vybudovať opornú konštrukciu?

Niekoľko poznámok• Pre začiatočníkov odporúčame vysádzaťrastliny nenáročné, samopopínavé akobrečtan popínavý, pavinič trojlaločný, paviničpäťlistý, horténzia popínavá.• Rastlinky si môžeme kúpiť v niektorej zošpecializovaných predajní, ale skôrodporúčame z dôvodu potreby stoviek rastlín(napr. na zazelenenie bežnej sídliskovejstavby potrebujete asi 200 rastlín) v rámcipestovateľských prác v škole založiť „škôlku“popínavých rastlín, nielen pre potreby školy.

Niekoľko zásad prezaloženie „škôlky“• Najvhodnejším obdobím pre odrezávanievýhonkov je skorá jar.• Miesto kvetináčov využijeme kelímky odjogurtov, do ktorých urobíme zospodu dierku.• Odrezky odoberáme z voľne prevísajúcichvzdušných výhonkov, neprichytenýchk podkladu! Odrezávaním vzdušnýchvýhonkov podporujeme rast materskejrastliny.

• Najlepšie zakoreňujú polodrevité odrezky –stonka musí byť ohybná, svieža, nie prílišhrubá a zdrevnatená a ani nie príliš mäkkáa mladá.• Pôdu v kelímkoch udržiavame mierne vlhkú,raz za dva týždne môžeme sadenice zaliaťštandardným zriedeným tekutým hnojivom.Po 30 – 60 dňoch, by mali začať rásť.• Pavinič musí byť pod fóliou alebov parenisku, ostatným rastlinám postačí ajdobre chránené miesto v záhrade (v budovealebo skleníku budú rásť rýchlejšie).

Vegetatívne rozmnožovanie• Pripravte si kvetináč (kelímok) so zmesouhlinitej zeminy a piesku v pomere 1:1• Rastlinu rozrežte na jednotlivé časti: rastlinaz párovito rastúcimi listami by mala maťaspoň dva páry zdravých listov, rastlinaz jednotlivo rastúcimi listami aspoň dvazdravé listy.• Stonku zrežte tesne pod spodným páromlistov.

• Spodný par listov odstráňte.• Reznú plochu ponorte do práškovéhostimulátora rastu, prebytok stimulátoraoklepte.• V zemine vyhĺbte kolíkom jamky.• Odrezky do nich vložte tak, aby koniec stonkybol na dne jamky a listy na úrovni zeminy.• Dobre rastúce odrezky môžete približne po60 dňoch vysádzať.

Kde môžeme rastlinyvysádzať?• Všetky sídliskové budovy, ktoré nie súobkolesené betónovou obrubou širšou ako 50cm.• Oceľové konštrukcie, oplotenia každéhodruhu.• Spevňovacie betónové steny vedľa diaľníca ciest.• Piliere nadjazdov a železničných mostov,násypy, haldy, skládky, oploteniapriemyselných štvrtí a pod.

Niekoľko zásad pre výsadbu• Výsadbu vykonávame vždy so súhlasommajiteľa či správcu objektu a pozemku. Jevhodné výsadbu konzultovať z príslušnýmiinštitúciami mestá alebo obce.• Najvhodnejšie obdobie pre výsadbu: jeseň,skorá jar, prípadne teplejšia zima.• Jamka pre výsadbu musí byť dvakrát väčšiaako objem kelímka sadenice.

• Sadenice umiestňujeme blízko múrua označíme ich kolíkom (ochrana predpokosením).• Ak je jamka v štrkovom podloží, doplníme ju„normálnou“ zeminou.• Neumiestňujte sadenice k odkvapovým ruráma v prípade škrídľovej krytiny strechy domu,rast rastlinky kontrolujme!

ZÁVERA čo povedať na záver: na zmenu charakterunašich miest a obcí je potrebné vysadiť miliónysadeničiek a ide preto o prácu dlhodobúa systematickú. Nedajte sa znechutiť tým, ženie každý odrezok zakorení, nie každýzakorenený odrezok sa nám príjme po výsadbedo voľnej krajiny a sadenice nám nevyrastú zaniekoľko dní. Chce to trpezlivosť a úsilie.Pamätajte: Kvapka vody hĺbi kameň nie silou,ale vytrvalosťou“. Aj kameň ľahostajnostiväčšiny ľudí treba hĺbiť vytrvalosťou násostatných.

KONTAKTObčianske združenie TATRYKEMI 627/5031 04 Liptovský MikulášTel./fax: 044/553 10 27E – mail: oztatry@slovanet.skhttp://www.ekokompas.host.sk