obsah - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

N O V I N K YSkladaèka humanoidného robota KHR−1Japonská spoloènos Kondo pripravila skladaèku pre nadšencov,ktorí by si radi zostavili svojho humanoidného robota. RobotKHR−1 k nim dorazí poštou, úh¾adne poukladaný vo forme jed−notlivých súèiastok v škatuli. Cena skladaèky nie je najnišia,1645 USD je v prepoète o nieèo viac ako 55 000 Sk. Robot jevysoký 34 cm a má hmotnos 1,2 kg. Tí, ktorí sa zaoberali robo−tikou alebo leteckým modelárstvom, iste na obrázku spoznajúservomotory. Tých obsahuje KHR−1 presne 17. Ich nepárny poèetsúvisí s hlavou robota, ktorá je iba náznakovitá, tvorená telomservomotora. Motorèeky sú ovládané klasickým poèítaèompomocou pribaleného softvéru. Na pripojenie robota k poèítaèuje pouité rozhranie RS−232C. Súèasou dodávky sú aj dva ovlá−daèe serv, kadý z nich je schopný riadi ich a 12. Napájaniezabezpeèuje NiCd batéria 6 V, 600 mA, nabíjaèka je v cene skla−daèky. Robot nedisponuje iadnou senzorikou. Na stránkachspoloènosti Sozbots mono vidie videosekvencie rôznych èinnostírobota. Tých, ktorí by si radi takéhoto robota poskladali, iste ne−poteší fakt, e skladaèka sa zrejme nedostane na náš trh. Celútechnológiu potrebnú na jeho zostavenie však u nás monokúpi. Problémom pre mnohých zostane cena, ktorá sa pre nut−nos poui výkonné servomotory vyšplhá minimálne na polovicusumy, ktorú chce za svoju skladaèku spoloènos Kondo.covania a spoluúèas na nákladoch pri investíciách do digitálnejpremietacej technológie.Vyhrá HD DVD èi Blu−Ray? Microsoftmá svoje eliezko u obochSpoloènos Microsoft sa snaí pretlaèi technológiu Windows Mediaako priemyselný štandard. A nech u súboj o nástupnícke kreslo poformáte DVD vyhrá Blu−Ray alebo HD DVD, Microsoft na tom vdyzíska. U v júni tohto roku DVD Fórum schválilo pre potreby HDDVD formátu tri povinné videokodeky, ktoré budú musie HD DVDprehrávaèe podporova. Okrem MPEG−2 a MPEG4 AVC bol medzinimi aj kodek VC−9 (Windows Media) od spoloènosti Microsoft.Spoloènos Panasonic z Blu−Ray tábora nedávno potvrdila, e Blu−Ray Disc Associations takisto urèila tri povinné kodeky a okrem kla−sických MPEG−2 a MPEG4 AVC sa medzi nimi nachádza aj kodekVC−1. Oznaèenie VC−1 ukrýva starý známy kodek VC−9 od spoloè−nosti Microsoft a pochádza od organizácie SMPTE (Society ofMotion Picture and Television Engineers) schva¾ujúcej štandardy.Microsoft tak chce zo špecifikácie VC−9 spravi otvorený štandard,èo si vyadovali spoloènosti z tábora Blu−Ray. Obligátne vyjadreniaspoloènosti Microsoftu o neutralite a nenadàaní iadnemu táborumajú aj druhú stranu a tá hovorí, e kde sa dvaja bijú, Microsoftvíazí na licenèných poplatkoch.Pamäové èipy s 500× kapacitou?Nielen to!Vývojári z North Carolina State University a CAMSS (National ScienceFoundation's Center for Advanced Materials and Smart Structures)oznámili, e sa im podarilo vytvori pamäové èipy budúcnosti, v kto−rých mono uchováva informácie na nanobodkách s rozmerom 7nanometrov, èo je desakrát menej ako naposledy prezentovanátechnológia! Navyše nová technológia umoòuje precízne umiestòo−vanie informácií nielen v rovine, ale aj v 3D priestore. Vïaka novejtechnológii bude môc v budúcnosti stúpnu kapacita pamätí a 500−násobne, teda na 10 trilliónov bitov na štvorcový palec. Na priestorerovnakom, ako poskytuje minca s hodnotou jedného centa, by takbolo moné uchova neuverite¾ných 5 TB informácií a na èipe s plo−chou štvorcového palca by bolo moné uchova a 10 TB! Okremvyuitia v pamätiach by nová technológia pod¾a pracovníkov CAMSSmala nájs uplatnenie aj pri výrobe ove¾a efektívnejších LED, jedno−elektrónových tranzistorov, spin tranzistorov, v hybridných zariade−niach a nových biomateriáloch.Hybrid CD a DVD východiskom z krízy?Hudobný priemysel chce nájs východisko z krízy spojením dvochformátov – CD a DVD. Konzorcium DualDisc sa u dohodlo na špe−cifikácii nového média. Na jednej strane má by bený hudobnýalbum vo formáte CD a na druhej strane DVD obsahujúce bonusy.Mohol by tam by album v kvalitnejšom formáte DVD−Audio alebohudobné video, zostrihy z koncertov, rozhovory, fotografie, textypiesní a odkazy na internetové stránky. DualDisc dokáe prehrakadý prehrávaè DVD a so stranou CD si poradí kadý prehrávaèCD. Prvé albumy vo formáte DualDisk sa pod¾a predstáv konzorciamajú objavi na pultoch obchodov v októbri, aby sa predaj novinkystaèil naplno rozbehnú do obdobia vianoèných nákupov. Hudobnýpriemysel si od tejto inovácie s¾ubuje, e pomôe zastavi poklesodbytu.Prvý plastický magnet pri izbovejteploteV Anglicku sa výskumníkom z Durhamskej Univerzity podarilo vytvo−ri prvý plast, ktorý vykazuje známky magnetizmu aj pri izbovej tep−lote. Doterajšie plastové magnety fungovali iba pri extrémne níz−kych teplotách. Vyvinutý plast je zmesou dvoch polymérov nazva−ných emeraldine base polyaniline (PANi) a tetracyanoquinodime−thanea. Èaká ho široké vyuitie, èi u pri pevných diskoch, aleboako súèiastky implantátov v medicínskej sfére, pretoe telo znášaplast ove¾a lepšie ako kov. Súèasná zmes vykazuje iba slabé znám−ky magnetizmu, ale výskumníci tvrdia, e existuje ešte ve¾ký poten−ciál na zlepšenie jej vlastností.Atómové hodiny na základnej doskei v mobiloch?Americký vedecký tím vyrobil základné jadro atómových hodín, kto−rého objem predstavuje iba 9,5 mm 3 . Atómové hodiny majú spo−trebu menšiu ako 75 miliwattov a relatívnu frekvenènú presnos10 −10 poèas jednejsekundy – pre pred−stavu, hodiny sapoèas 300 rokov mô−u „zmýli“ o jednu se−kundu. Tieto hodinysú pribline desakrátpresnejšie ako tieklasické. V súèanostinajpresnejšie atómo−vé hodiny majú rela−tívnu frekvenènú sta−bilitu na úrovni10 −15 poèas jednejsekundy.Všetko má všaksvoj háèik. Aby tietoatómové hodiny boli kompletné a dali sa napríklad vyui nazákladnej doske poèítaèa, prípadne v mobilnom telefóne, chýbavedcom ešte rezonátor a miniaturizovaný ovládací prvok. Ïalšiepodrobnosti nájdete na http://www.boulder.nist.gov/timefreq/ofm/smallclock/index.htm.Fotosyntéza je nový smer pre solárneèlánkyVýskumníci z MIT, Univerzity v Tennesse a amerických laboratóriína výskum mora sa nechali inšpirova prírodou a vytvorili solárnyèlánok, ktorý premieòa slneèné svetlo na elektrický prúd pomocoufotosyntetických molekúl. Pod¾a výskumníkov má tento spôsobpremeny svetla na elektrický prúd šancu prekona úèinnos 20 %,10/2004 PC REVUE 9