Kninica budúcnostiV rámci blišieho spoz<strong>na</strong>nia stavu vybaveniavýpoètovou technikou v sloven<strong>sk</strong>om školstve sme<strong>na</strong>vštívili Sloven<strong>sk</strong>ú chemickú kninicu <strong>na</strong> Fakultechemickej a potravinár<strong>sk</strong>ej technológieSTU. Hovorili sme s Jozefom Dzivákom (JD), ktorýje riadite¾om tejto kninice. OM: Ako je to s poèítaèovým vybavením Sloven<strong>sk</strong>ejchemickej kninice? JD: Je to v podstate bená kninica, ktorá je vybavenášpeciálnym poèítaèovým pracovi<strong>sk</strong>om. Mámepracovi<strong>sk</strong>o s 24 pracovnými stanicami Sun Ray1g, kde môu èitatelia pracova. Zavedený je kartovýsystém – technológia HotDe<strong>sk</strong>ing, teda èitate¾vloí svoju kartu do pracovnej stanice a je prihlásenýdo systému. Pouívame riešenie od firmy SunMicrosystems, teda operaèný systém Sun Solarisa centrálny server od firmy Sun. Èitate¾ má k dispozíciipracovné prostredie, ktoré je podobné ako voperaènom systéme Microsoft Windows. Èitate¾však nemôe <strong>na</strong>pr. spúša aplikácie, ktoré nie súpovolené, nedajú sa meni <strong>na</strong>stavenia a pod. Efektívnosa flexibilitu tenkých klientov sme podporiliaplikáciou RayMote W* Admin od spoloènostiUNIT, ktorá umoòuje <strong>na</strong>pr. vytvori nového pouívate¾apomocou preddefinovaných profilovpouívate¾<strong>sk</strong>ých <strong>sk</strong>upín a <strong>na</strong>konfigurova mu „povolené“aplikácie v priebehu krátkeho èasu. Tátoaplikácia prakticky minimalizuje problémy spojenéso správou pouívate¾ov a aplikácií a integruje svetyWindows, Unix, prípadne ïalších operaènýchsystémov. Hlavnou výhodou pre èitate¾a je transparentnýprístup k jednotlivým aplikáciám nezávisleod OS, èo umoòuje efektívnejšie vyuívaniepracovného miesta a lepší fokus pouívate¾a <strong>na</strong>jeho èinnos. OM: Aké sú vaše <strong>sk</strong>úsenosti s takouto architektúroua preèo ste sa pre òu rozhodli? JD: Hlavnou výhodou technológie Sun Ray súnízke náklady <strong>na</strong> správu celej siete. Na náš serverje pripojených asi 100 pouívate¾ov a pritom zamestnávamejediného administrátora <strong>na</strong> poloviènýúväzok. Takéto nieèo by bolo nemyslite¾né pri niektorýchiných riešeniach.Keïe pracovná stanica Sun Ray je vlastne tenkýklient bez operaèného systému, <strong>na</strong> jej inštaláciupostaèuje v podstate elektrikár<strong>sk</strong>a zruènos. Trebalen zapoji káble a celá inštalácia pracovného miestaje ukonèená. OM: Èo potom vlastne môe s takouto stanicourobi èitate¾? JD: Pracovné miesto mu umoòuje interaktívnuèinnos s databázami a prezeranie webu. Takistomôe plne vyuíva výkon servera a jeho ïalšiezdroje. V <strong>na</strong>šej kninici sú v elektronickej podobeèasopisy z <strong>na</strong>šej oblasti (chémie a potravinárstva)a v nich je moné vyh¾adáva informácie. Na takútoèinnos Sun Ray, ako stanica bez pevného di<strong>sk</strong>ualebo optickej mechaniky, úplne vyhovuje. OM: Aké sú inštalaèné náklady <strong>na</strong> takéto riešeniea aké sú dlhodobé <strong>sk</strong>úsenosti s prevádzkovaním?R O Z H O V O R JD: Ce<strong>na</strong> pracovnej stanice je zhruba <strong>na</strong> úrovniceny poèítaèa typu PC s <strong>na</strong>jnišou výbavou.Výhodou je aj to, e celú sie mono spravovaz jedného miesta a nemusíme dookola inštalovaopravné záplaty <strong>na</strong> kadú samostatnú stanicu.Všetky dáta sú uloené centrálne a bezpeène <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>ových poliach. Navyše takéto riešenie vámnezostarne – keïe pracovná stanica je <strong>sk</strong>utoènelen prostriedok <strong>na</strong> prístup k serveru, celý výkonzávisí od servera. Záruka <strong>na</strong> pracovné stanice SunRay je 5 rokov, ich odhadovaná ivotnos je 10rokov. OM: Ako je to so serverom? JD: Server máme dostatoène dimenzovaný <strong>na</strong>výkon. Prevádzkujeme 50-procesorový server SunEnterprise 100000 s rýchlym <strong>na</strong>pojením do SIX-u.Navyše prevádzkujeme di<strong>sk</strong>ové jednotky pripojenéoptikou. Náš server je v podstate centrálne miesto<strong>na</strong> pripojenie pracovných staníc pre viacero pracoví<strong>sk</strong>FCHPT STU – <strong>na</strong>pr. pre Katedru informatizáciea riadenia procesov alebo Katedru dreva. OM: A èo aplikácie? Nie je problém s ich obstaranímpre tento operaèný systém? JD: Nie je problém v podstate pre ¾ubovo¾nú oblas.Všetko, èo existuje pre Unix, je k dispozícii ajpre Solaris. Z h¾adi<strong>sk</strong>a kancelár<strong>sk</strong>eho balíka štandardnepouívame OpenOffice, zvaujeme aj prechod<strong>na</strong> StarOffice po jeho lokalizácii. OM: Ako je to s fi<strong>na</strong>nciami? Ako sa vám podarilozaplati takúto vyspelú techniku?JD: Za rýchlu modernizáciu IT v rámci Sloven<strong>sk</strong>ejchemickej kninice vïaèíme hlavne ústretovosti firiemSun Microsystems a UNIT, od ktorých sme zí<strong>sk</strong>alivybavenie buï zadarmo, alebo s výraznou z¾avou.Napríklad centrálny server sme zí<strong>sk</strong>ali akodar od firmy Sun Microsystems, prièom pôvodnebol server umiestnený v Èe<strong>sk</strong>om Telecome, u násvšak vysoko presahuje <strong>na</strong>še súèasné potreby. Navyšesme sa stali autorizovaným školiacim stredi<strong>sk</strong>ompre produkty Sun. Tak máme prístup k všetkýmautorizovaným kurzom a <strong>na</strong>šim študentomtakisto po<strong>sk</strong>ytujeme medzinárodne platné školeniaa certifikácie za minimálnu cenu, ktorá tvorí lenjednu dvanástinu komerènej ceny. OM: Ako bude pokraèova vybavovanie odbornýchkniníc <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u poèítaèmi? JD: Sloven<strong>sk</strong>á národná kninica v súèasnosti realizujeprojekt dátového prepojenia všetkých sloven<strong>sk</strong>ýchkniníc, prièom <strong>na</strong>ša kninica je jednýmz participantov tohto projektu a bude prevádzkovate¾omdátového centra tohto systému. Súèasouprojektu je aj postupná modernizácia a internetizáciavšetkých, aj tých <strong>na</strong>jmenších kniníc. Sloven<strong>sk</strong>ýèitate¾ tak bude ma prístup k širokým informaènýmzdrojom z ¾ubovo¾ného poèítaèa pripojeného<strong>na</strong> internet. Ïakujeme za rozhovor.Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko10/2004 PC REVUE 137
I N F O W A R E S E R I Á LDATAWARE IV.OLAP a<strong>na</strong>lýza v prostredí databázy Oracle 10gPo teoretickom úvode k multidimenzionálnymdatabázam <strong>na</strong>stal èas <strong>na</strong> praktické ukáky. No<strong>sk</strong>ôr ne k nim pristúpime, predstavíme scenárhypotetickej firmy, ktorý je typický pre budovaniedátových <strong>sk</strong>ladov <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lytické úèely.Obr. 1 Nainštalované komponenty pre a<strong>na</strong>lýzu OLAPa dataminingTypická situácia: Výroba èi obchodná èinnos firmyprodukuje ve¾ké mnostvo údajov. Tieto údajesa spravidla transformujú zo súborov do databáz,prípadne sa buï ignorujú, alebo, <strong>na</strong>opak, údaje salokálne spracúvajú a a<strong>na</strong>lyzujú. Vo väèších firmáchexistuje viacero nehomogénnych databázovýchsystémov.A<strong>na</strong>lytici si sahujú údaje <strong>na</strong> lokálne poèítaèe,spájajú údaje z rôznych nehomogénnych systémova tak dlho ich transformujú, kým nedospejú k po-adovaným štruktúram. To je ten lepší prípad.V horšom prípade sa a<strong>na</strong>lýzy vykonávajú <strong>na</strong> produkènýchtransakèných serveroch, ktoré sa nezriedkazahlcujú. Uívatelia výsledkov a<strong>na</strong>lýz èastopoadujú, aby sa výsledky zobrazovali v programoch,<strong>na</strong> ktoré sú zvyknutí. Najèastejšie sú toprogramy, ktoré sú súèasou kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov,<strong>na</strong>príklad Microsoft Excel. Pre náš príklad a<strong>na</strong>lýzyOLAP vyberieme ove¾a konsolidovanejšie dátovéprostredie, ktoré bude tvori cvièná databázadodávaná s príslušným databázovým serverom,take záujemcovia z radov èitate¾ov a študentovmôu bez obáv experimentova.Pri vo¾be platformy, ktorú predstavíme akoprvú, padol tip <strong>na</strong> databázu Oracle 10g, pretoe jeto komerène dostupná novinka. Výhodou je aj dostupnosúplnej verzie databázy Oracle 10g EnterpriseEdition <strong>na</strong> študijné a vývojár<strong>sk</strong>e úèely zadarmo.Podmienkou <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie databázy <strong>na</strong> nekomerènéúèely je èlenstvo v Oracle Technology NetworkOTN (http://otn.oracle.com), ktoré je takistobezplatné. Èlenom OTN sa môete sta po vyplneníprihlasovacieho formulára <strong>na</strong> webe.Databáza Oracle 10g má u podporu OLAP zabudovanúa táto podpora sa pri štandardnej inštalácii<strong>na</strong>inštaluje spolu s databázou. Databázu Oracle10g mono <strong>na</strong>inštalova z jediného CD zhruba za20 a 30 minút.V ïalších pokraèovaniach ukáeme a<strong>na</strong>lýzuOLAP v prostredí beta verzie nového SQL Servera2005 s kódovým menom Yukon, ktorý zatia¾ nie jekomerène dostupný. Súèasný SQL Server 2000 smeu z poh¾adu a<strong>na</strong>lýzy OLAP predstavili dávnejšie,v èase, keï bol novinkou (PC REVUE è. 1/2002).METODIKA ORACLE NA BUDOVANIEDÁTOVÝCH SKLADOVVybudovanie a prevádzka úspešného dátového<strong>sk</strong>ladu je jednou z <strong>na</strong>jaších úloh z oblasti informaènýchtechnológií v podnikoch. Preto sú dôleiténielen nástroje, ale aj metodika. Firma Oraclevytvorila vlastnú metodiku <strong>na</strong> vybudovanie dátového<strong>sk</strong>ladu. Samozrejme, predpokladá sa vyuitietechnológií od Oracle, no sama metodika je univerzál<strong>na</strong>.Všimnime si trocha podrobnejšie jej niektorék¾úèové kroky.Plánovanie úspešného dátového <strong>sk</strong>laduV tomto kroku si všimnime hlavne slovo úspešného.Od zaèiatku návrhu musíme ma <strong>na</strong> mysli, edátový <strong>sk</strong>lad musí by úspešný, e musí by zdrojomcenných informácií pre podporu rozhodovania,aby sa investície do neho vloené èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<strong>na</strong>vrátili.Riešenia pre potreby podnikaniaÚdaje by mali by v dátovom <strong>sk</strong>lade usporiadanépod¾a predmetu záujmu (subjektová orientácia),nie <strong>na</strong> základe ich zdrojov (objektová organizácia).Len <strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýzy subjektovo usporiadanýchúdajov môeme zí<strong>sk</strong>a informácie potrebné <strong>na</strong>podporu rozhodovania.A<strong>na</strong>lýza potrieb dopytov pouívate¾ovPri návrhu a budovaní dátového <strong>sk</strong>ladu musímema <strong>na</strong> zreteli jeho budúce pouívanie. I<strong>na</strong>k predsabudujeme a organizujeme <strong>sk</strong>lad šperkov a bi-utérie a i<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>lad náhradných súèiastok <strong>na</strong> nákladnéautomobily. Vieme si predstavi, e <strong>na</strong> rôznepredpokladané pouitie <strong>sk</strong>ladov potrebujemerôzne priestorové nároky a manipulaèné zariadenia.ETT – VYTVÁRANIEDÁTOVÉHO SKLADUAk si pozornejšie prezrieme blokovúschému metodiky návrhu a budovania dátového<strong>sk</strong>ladu, nájdeme tam len jede<strong>na</strong>kèný blok. Skratka ETT z<strong>na</strong>mená Extrakcia,Transformácia a Transport. Extrakcia – výber dát prostredníctvomrôznych metód Transformácia – overenie, èistenie,integrovanie a èasové oz<strong>na</strong>èenie dát Transport – premiestnenie dát do dátového<strong>sk</strong>laduDátový <strong>sk</strong>lad, hoci aj plný informácií,je hlavne prostriedok <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie informáciípre podporu rozhodovania. Beza<strong>na</strong>lytických nástrojov by sa aj <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejšie<strong>na</strong>vrhnutý a organizovaný dátový<strong>sk</strong>lad stal len zhromadi<strong>sk</strong>om údajov.Obr. 2 Funkcie Enterprise Ma<strong>na</strong>gera pre dátové <strong>sk</strong>ladyScenár príkladu: Pri a<strong>na</strong>lýze OLAP pouijemeúdaje zo schémy SH (Sales History), ktorá sa dodávas databázovým serverom Oracle 10g (aj s predchádzajúcouverziou 9i). Ide o databázu obchodnej firmy,ktorá obchoduje so spotrebným tovarom.Schéma <strong>obsah</strong>uje 13 tabuliek a materializovanýchpoh¾adov. Pri prvých pokusoch s kockami OLAP staèípoz<strong>na</strong> štruktúru tabu¾ky faktov SALES a tabu¾kydimenzií TIMES, PRODUCTS a CUSTOMERS, prípadneešte COUNTRIES a PROMOTIONS, preto struènepredstavíme ich návrhovú štruktúru a <strong>obsah</strong>. Opistabuliek zí<strong>sk</strong>ame <strong>na</strong>príklad v klient<strong>sk</strong>ej konzolovejaplikácii iSQL príkazom DESC <strong>na</strong>zov_tabu¾ky.Schéma SH je po inštalácii implicitne zamknutá,preto ju treba pomocou administrátor<strong>sk</strong>ého nástrojaOracle Enterprise Ma<strong>na</strong>ger (<strong>na</strong> lokálnom poèítaèiho spustíme pomocou adresy URL http://localhost:5500/em/) odomknú a <strong>na</strong>stavi pre òu prístupovéheslo.TABU¼KA FAKTOVPod pojmom fakty rozumieme v tomto prípadenumerické merné jednotky obchodovania. Najèastejšieje to poèet predaných kusov, prípadne výškaúhrady za tovar a sluby a podobne. Tieto tabu¾kyspravidla <strong>obsah</strong>ujú pomerne ve¾ké mnostvo úda-Obr. 3 Odomknutie schémy SH a <strong>na</strong>stavenie nového hesla138 PC REVUE 10/2004