12.07.2015 Views

obsah - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

obsah - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

obsah - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

E D I T O R I A LNeviem, ako ste <strong>na</strong> tom vy, ale ja mám seriózny problém, ako sa vyrov<strong>na</strong> s obrov<strong>sk</strong>ým mnostvominformácií a udalostí, ktoré ma dennodenne zaplavujú. Poèas dòa treba spracova pravidelnú dávkue−mailov, správ, reportov, èlánkov, zmlúv atï., èo vyvoláva potrebu masívneho paralelizmu a multi−ta<strong>sk</strong>ingu ☺. Popritom sa zvyšuje poèet transakcií: treba vybavi odkazy, úlohy, zvonia telefóny, vy<strong>sk</strong>a−kujú okná s poiadavkou <strong>na</strong> odpoveï cez instant messaging, vy<strong>sk</strong>akujú upozornenia <strong>na</strong> termín stret−nutia alebo porady, a to u o 5 minút, atï. Keï vás vyrušia od práce <strong>na</strong> poèítaèi, musíte sa preklikapootváranými ok<strong>na</strong>mi cez rozrobené veci a v priebehu sekundy preladi myšlienky a z buffera vytiah−nu informácie o stave pred vyrušením a pokraèova ïalej. A do ïalšieho prerušenia... Veï to urèitedôverne poznáte. Nie je to také strašné, dá sa to všetko relatívne v pohode zvládnu, ale predsa maneklesajúci traffic záae trochu desí (<strong>na</strong> vysvetlenie: cie¾om tohto príhovoru nie je saova sa èi vypla−káva, iba opísa situáciu, upozorni <strong>na</strong> problém, ktorý mono <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr bude hrozi aj vám, prí−padne poradi a pokúsi sa o riešenie).O tom, ako zvláda záplavu mailov, som písal tuším niekedy pred polrokom, take túto tému povaujemza vybavenú. V prípade spracovania dokumentov som permanentne v situácii, e sa musím v priebehu párminút vyjadri k nieko¾kostranovému dielku. To z<strong>na</strong>mená, e ho treba otvori, preèíta, porozumie obsa−hu, zauja stanovi<strong>sk</strong>o a vyjadri sa. Párkrát za mesiac sa stane, e musím prebehnú, <strong>sk</strong>ontrolovaa urobi zásahy do 100− a viacstranového dokumentu a mám <strong>na</strong> to iba 1 èi 2 hodiny. Iste, èlovek sa za tieroky u <strong>na</strong>uèil zopár trikov <strong>na</strong> rýchle èítanie dokumentov, <strong>na</strong>príklad vnímanie textu po odsekoch èi ce−lých stranách, a nie jednotlivých slovách a vetách. Staèí sa sústredi <strong>na</strong> èísla, fakty, podstatné mená, pred−met vety èi i<strong>na</strong>k graficky zvýraznené slová a dokáete pomerne rýchlo odlíši, èo je informácia a èo je vata,a aspoò zhruba porozumie <strong>obsah</strong>u. Ve¾kou výhodou je monos da si dokumenty predspracova nieko−mu inému, kto za vás vyberie podstatné informácie, alebo vhodnou grafickou úpravou dosiahnu, aby sav dokumente aspoò ¾ahšie orientovalo. Keïe som však bol prinútený vypestova si <strong>na</strong> èítanie dokumen−tov takýto reflex, má to aj odvrátenú stranu. U nedokáem <strong>na</strong>príklad èíta benú ¾ahkú beletriu èipoéziu. Tá má pre mòa nízku „informaènú hodnotu“, hoci v ich prípade ide o iný typ oèakávanej hodno−ty. Ale moje podvedomie je u deformované a pátra iba po informáciách, ktoré by mohlo zuitkova.Na vnesenie preh¾adu do správy úloh, termínov stretnutí, poznámok a odkazov nám dávajú výrobco−via kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru <strong>na</strong>šastie kopec šikovných nástrojov <strong>na</strong> prioritizáciu, zvýrazòovanie, upo−zoròovanie atï. Napriek tomu tieto nástroje neriešia problém, ako sa vyrov<strong>na</strong> s návštevou, ktorá saneponáh¾a, lebo má kopec èasu, hoci zdranie o kadých 5 minút vám následne posúva termín odcho−du z práce... ☹ Istee, nie je problém dopredu limitova dåku stretnutia a vopred si potvrdi tému roz−hovoru, hoci èlovek potom vyzerá tak trochu ako asociál, ktorý si nenájde pár minút <strong>na</strong>vyše pre kole−gu èi obchodného partnera. Podobný konflikt sa objavuje, keï chcete <strong>na</strong>miesto osobného stretnutia<strong>na</strong>vrhnú vybavenie celého stretnutia cez mail, IM alebo telefón, pretoe viete, e to bude rýchlejšie,efektívnejšie a <strong>na</strong>vyše môete ma celý proces komunikácie archivovaný (pre prípad potreby...)s doplòujúcimi podkladmi v elektronickej podobe. Ale rov<strong>na</strong>ko si uvedomujete dôleitos osobnéhostretnutia, a preto sa podvolíte, keï ho druhá stra<strong>na</strong> preferuje.Keï príde termín mítingu alebo porady a vy nemáte èas pripravi sa, pozrie si podklady, musíte saspo¾ahnú <strong>na</strong> informácie o tom, èo sa dohodlo minule, èo prišlo v mailoch, <strong>na</strong> dokumenty, ktoré stelen ble<strong>sk</strong>ovo preleteli. To vás núti pamäta si dos ve¾a vecí (èo kto povedal, kto èím argumentoval, akéboli dohody, kto èo s¾úbil, aké boli termíny atï.), aby ste sa permanentne udriavali v obraze. Nie jeto problém, len to vyaduje väèšiu dávku sústredenia sa.No a <strong>na</strong> adresu instant messagingu len to¾ko: nedávajte svoj IM kontakt len tak hocikomu, pretoe nieje niè desivejšie, ako keï si dobrovo¾ne sprístupníte ïalší komunikaèný kanál, cez ktorý vás môu ¾udiavyrušova, doadujúc sa okamitej reakcie.Z nutnosti riadi tok udalostí a informácií okolo seba v práci èo <strong>na</strong>jrýchlejšie a <strong>na</strong>jefektívnejšie násled−ne hrozí, e týmto štýlom budete pristupova aj k svojim kamarátom, rodine èi blízkym ¾uïom. A strikt−ne im vyhradi 15 minút s dopredu vyiadanou témou rozhovoru by bola asi príliš silná káva ☺ – zrej−me by vás niekam poslali...Úspešné vyrov<strong>na</strong>nie sa s odvrátenou stranou nástupuinformaènej spoloènosti a zaujímavé èítanie októbrového èísla vám elá


OBSAHREVUE6 Novinky12 ERP riešenia vo verzii „mikro“/ Reportá14 Aká bude budúcnos poèítaèov/ Reportá18 Koniec dopravným priestupkom?20 BTX pod drobnoh¾adomTESTOVALI SME52CD−R médiáV <strong>na</strong>šom teste sme sa sústredili <strong>na</strong>priraïovanie konkrétnych výsledkov kukonkrétnym médiám a odporúèania, ktorémédium je súce <strong>na</strong> archiváciu a ktoré len<strong>na</strong> doèasný prenos dát.24 Evolution Robotics – Microsoftrobotiky?28 MS Windows XP SP2 – zacielené<strong>na</strong> bezpeènos32 Èo prinesie Microsoft WindowsLonghorn?36 Mapy / Ako <strong>na</strong> to cez internet40 História poèítaèových vírusova èervov II.42 Ovládanie poèítaèa <strong>na</strong> dia¾ku/ Preh¾ad a test48 Kompaktné di<strong>sk</strong>y / Preh¾adHARDWARE52 Test: CD−R médiá64 Test: Digitálny domáci fotolabTESTOVALI SME64Digitálny domáci fotolabOboznámime vás s aktuálnou situácious atramentovými tlaèiaròami, prièom savenujeme ich dizajnu, funkèným vlastnostiama monostiam prepojenia. Na všeobecnú èas<strong>na</strong>dväzuje konkrétny test noviniek <strong>na</strong>jesennom trhu.74 Test: Výkonné poèítaèové zostavy86 Fritz!Box DSL88 ASUS P5GD2 Premium WirelessEdition89 Microtek ScanMaker i90090 Lexmark E330 a E63292 4× PowerDisc93 Projektor 3M H1094 Logitech MX1000 Laser94 Dicota Cosmos Power95 Microsoft Wireless Mouse 2.096 Médea G−RAID 50096 Cosmos Web97 Linksys Wireless−G98 Pin<strong>na</strong>cle Studio MovieBox USB99 Plextor ConvertX PX−M402U100 OvisLink101 Creative Decoder DDTS−100SOFTWARE102 Kilometrovník103 StationRipper104 Sce<strong>na</strong>lyzerLive105 OptimAccess EasyReport106 Visual Studio 2005108 Profesionálne programy <strong>na</strong> prácus internetovým <strong>obsah</strong>om111 PSPad 4.3TESTOVALI SME74Výkonné poèítaèové zostavyV jesennom èísle vám u tradiène prinášameporov<strong>na</strong>nie výkonných poèítaèových zostáv <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu. Tento èlánok zároveòpo<strong>sk</strong>ytne preh¾ad v oblasti výkonnýchkomponentov pre tých, ktorí sa chystajúzaobstara si výkonný poèítaè.112 SuSE Linux Professio<strong>na</strong>l 9.1 CZ113 Test: Defragmentovacie nástroje116 Encarta 2005 Premium Suite DVD117 Test: Programy <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanieCD zadarmo121 Sharewarové okienko122 Konvertory videoformátovINTERNET124 Net & Security news124 Komentár: /dev/null/038126 Ako <strong>na</strong> web VI.128 Skutoèný hacking prakticky /5. èas: Sniffing (II. pokraèovanie)130 Na potulkách svetom WWW132 Pracujeme so štýlmi / 7. èasINFOWARE133 Konferencia: Post IT3T134 Technológie & biznis news136 Univerzál<strong>na</strong> platforma pre storage/ Reportá97Bezdrôtový hub pre ADSL137 Kninica budúcnosti / Rozhovor138 DATAWARE IV. / OLAP a<strong>na</strong>lýzav prostredí databázy Oracle 10g141 Storage riešenia šetria èas,peniaze a nervy I.144 Vírusový radar off−line146 Šifrovanie a elektronický podpis III.148 Portál ako brá<strong>na</strong> do podnikovéhoinformaèného systému151 eGovernment <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uLINUXWARE152 Linux prakticky ako server aj de<strong>sk</strong>top/ 14. èas155 Linux news156 /etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD X./ FreeBSD a cudzí softvér158 Inštalácia a pouívanieOmni 56K USB159 Utilitky a nástroje pre LinuxPROGRAMUJEME160 C++ v .NET / 2. èas161 Programujeme v PHP / 9. èas:Grafika v PHP163 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II / 5. èas164 PHP je vo finále / 6. èas:Klonovanie, priestory mien a výnimky166 Java 2 Enterprise Edition pod lupou/ 4. èas: Spracúvanie poiadaviekservletmi, sessions168 HTML + TIME / 8. èas: Filtrea premeny170 Nový seriál: Èo je WildTangentWeb Driver a <strong>na</strong> èo slúi? / 1. èasSERVIS172 Tipy a triky pre Windows173 DVD okienko a kniné novinky174 Poradòa175 Súae, CD, zoz<strong>na</strong>m inzerentov176 Fórware, predplatné2 PC REVUE 10/2004


N O V I N K YOd èias, keï LCD displeje zasvojimi CRT predchodcamiriadne zaostávali, prešlo<strong>na</strong>ozaj ve¾a èasu. Aktuál<strong>na</strong>správa spoloènosti BenQ hovo−rí, e <strong>na</strong> trhu sa èo<strong>sk</strong>oro objavínová generácia superrýchlychLCD displejov. Historicky <strong>na</strong>j−výz<strong>na</strong>mnejším problémomLCD displejov bola ich „poma−los“. Tekuté kryštály toti <strong>na</strong>„prepnutie“ z jedného stavu dodruhého potrebovali istý èas,pri prvých generáciách LCDmonitorov to bolo nieko¾kodesiatok milisekúnd (50 a 60), èo <strong>na</strong>jmä pri dy<strong>na</strong>mickýchscé<strong>na</strong>ch pôsobilo <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš rušivo. Postupne sa však vývo−jári sústredili <strong>na</strong> elimináciu tohto neduhu, a tak postupneprichádzali LCD s èoraz kratšou latenciou. Naj<strong>sk</strong>ôr to boloMicrosoft urazil Indiu 8 pixlamiNa konferencii v Glasgowe vedúci predstavite¾ geopolitic−kého strategického tímu spoloènosti Microsoft odkryl zopárnepríjemných incidentov, ktoré stáli spoloènos Microsoftaké milióny. Pri vydaní operaèného systému Windows 95sa podarilo <strong>na</strong> mape Indie, <strong>obsah</strong>ujúcej 800−tisíc pixlov,vyfarbi separatistickú provinciu Kašmír iným odtieòom zele−nej farby. Aj keï išlo iba o 8 pixlov, predstavitelia Indieokamite zakázali distribúciu operaèného systému a urov−<strong>na</strong>nie diplomatického sporu stálo Microsoft aké milióny.Ïalší nepríjemný prípad sa týkal španiel<strong>sk</strong>ej verzie operaè−ného systému Windows XP, urèenej <strong>na</strong> latin<strong>sk</strong>oamerickétrhy. Uívatelia pri výbere pohlavia dostali fatálnou chybouv preklade <strong>na</strong> výber tieto monosti: „nešpecifikované“,„mu“ a „suka“.Microsoft predstavujebiometrický hardvérSpoloènos Microsoft predstavuje novú sériu myší a kláves−níc vrátane modelov so zabudovaným snímaèom odtlaèkovprstov. V tomto prípade však nie je plánované vyuitie prebezpeènos, ale <strong>sk</strong>ôr to má zvýši pohodlnos. Dodávanýsoftvér si má „pamäta“ heslá pouívané surfermi <strong>na</strong> webe,Superrýchle LCD idú <strong>na</strong> trh40 ms, ktoré èasom vystriedalo30 ms, 20 ms, 16 ms a aktuál−ne sú <strong>na</strong>jrýchlejšími LCD s laten−ciou 12 ms. Teda ešte pártýdòov budú, u koncom tohtomesiaca sa toti <strong>na</strong> trhu objaviaLCD s latenciou neuverite¾ných8 ms! Prvým výrobcom, ktorý ichponúkne, bude spoloènosBenQ. Do konca tohto roka byju mali <strong>na</strong>sledova ešte spoloè−nosti Viewsonic, CMV a Philips.Zaujímavý je aj údaj spoloènostiBenQ, ktorý hovorí o tom, eprechod <strong>na</strong> produkciu 8 msLCD u nej bude ve¾mi rýchly, veï kým v auguste bolaštruktúra produkcie LCD pod¾a latencie 80 % 16 ms a 20% 12 ms, v poslednom štvrroku to bude 15 % 8 ms, 30 %12 ms a iba 55 % 16 ms.a automaticky po zosnímaní správneho odtlaèku prstapo<strong>sk</strong>ytne správne heslo. Takisto prídu aj periférie pripájajú−ce sa cez Bluetooth, ale zákazníci si preto budú musie<strong>na</strong>inštalova SP2 pre Windows XP. Produkty budú dostupnékoncom septembra. Aké budú pribline ceny? Klávesnicaa myš vybavená biometrickým snímaèom: 109 USD – klá−vesnica a myš pre Bluetooth: 159 USD – bezdrôtový optic−ký de<strong>sk</strong>top: 85 USD, IntelliMouse Explorer pre Bluetooth: 85USD, bezdrôtový IntelliMouse Explorer s biometrickým sní−maèom: 85 USD, samotný snímaè odtlaèkov prstov: 55USD, bezdrôtová optická myš pre notebooky: 45 USD,štandardná optická bezdrôtová myš: 35 USDPevné di<strong>sk</strong>y pre spotrebnúelektronikuSpoloènos Hitachi Storage Technologies predstavila špe−ciálne upravený typ miniatúrneho pevného di<strong>sk</strong>u, urèený <strong>na</strong>zabudovanie do zariadení spotrebnej elektroniky. Novinkaod Hitachi sa volá Travelstar C4K60 a k dispozícii budú dvamodely s kapacitami 20 a 30 GB. Oba majú 2 MB cache,vyuívajú rýchlos 4200 ot./min. a prenosovú rýchlos 100MB/s. Di<strong>sk</strong>y patria do kategórie 1,8" di<strong>sk</strong>ov, od ktorých súvïaka novému typu konektora ATA (pôvodný má 45 mmSúboje robotov vzbudzujú vášne v Japon<strong>sk</strong>uSpotené èelá, pulzujúce ily a odhodlanýpoh¾ad v tvári. Tak presne tohto sa pri súbojirobotov nedoèkáte. Tým sa však všetky roz−diely konèia. Na tur<strong>na</strong>ji Robo−One 2004, usporiada−nom v Kawasaki, sa dia¾kovo ovládaní roboti pobili otitul šampió<strong>na</strong> Robot−One. Stovky divákov mohli vidiene¾útostné súboje, v ktorých sa roboti nešetrili a okremvýchodných bojových umení <strong>na</strong> seba vyahovali ajnoe. Tur<strong>na</strong>j prebiehal formou jeden <strong>na</strong> jedného.Robot prehral, ak sa nedokázal postavi po dobu 10sekúnd alebo vypadol z arény. Víazom sa stalHumanoid Project z Univerzity Kjúšú a zí<strong>sk</strong>al tak cenu9000 USD. Okrem súaných bojov vo dvojiciach sidiváci mohli vychut<strong>na</strong> aj lahôdku, divoký gladiátor<strong>sk</strong>ýsúboj všetkých robotov, v ktorom vyhrával posledný sto−jaci zápasník.a 50 pinov, nový ZIF iba 22 mm a 40 pinov) menšie (70 ×54 × 7 mm) a ¾ahšie. Nišia je aj spotreba (1,4 W pri štar−te, 1 W pri èítaní, 1,1 W pri zápise a 0,4 W v pokoji), hluè−nos (1,6 b v pokoji, 2,2 v reime seek) a vyššia odolnos(zapnuté zvládnu nárazy 500 G). Hitachi u zaèalo dodáv−ky vzoriek a predpokladá, e finálne produkty (MP3 pre−hrávaèe a ïalšie) s novými di<strong>sk</strong>ami sa <strong>na</strong> trhu objavia eštepred koncom roka. Ceny boli stanovené <strong>na</strong> 125 USD za 20GB verziu a 160 USD za 30 GB.Nieèo pre fanúšikov formátu OGGMP3 prehrávaèov s pevnými di<strong>sk</strong>ami je i <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu ve¾ké mnostvo. V <strong>na</strong>jbliších mesiacoch sa však <strong>na</strong>európ<strong>sk</strong>y trh dostane novinka, ktorá poteší <strong>na</strong>jmä fanúšikovformátu OGG. Prístroj s názvom Trekstor i.Beat 300 (<strong>na</strong>obr. model i.Beat500 – oficiálne fotografie modelu i.Beat300 sú zatia¾ nedostupné; jediným väèším rozdielom by malby farebný displej) prehráva súbory MP3, WMA a aj OGGVorbis. Popritom dokáe <strong>na</strong> displeji zobrazi texty i obrázky,samozrejmá je podpora formátu JPEG. Displej zobrazí 65−tisíc farieb pri farebnej håbke 16 bitov. Trekstor je vybavenýdi<strong>sk</strong>om s ve¾kosou1,5 gigabajtu, zaují−mavou novinkou jeintegrácia rádia amonos zaz<strong>na</strong>mená−vania hudby z rádiav ¾ubovo¾nom for−máte. Ku klasickej vý−bave patrí port USB2.0. Rozmery patriak zauívanému prie−meru – 42 × 93 ×17,9 mm. Bez baté−rie má nový i.Beat300 hmotnos rov−ných 80 gramov.S Li−Poly batériou bymal po<strong>sk</strong>ytnú desa hodín nepretritej prevádzky. Ce<strong>na</strong>bola zatia¾ stanovená <strong>na</strong> 269 eur (asi 11 000 Sk).Superrýchly konkurent pamätíflash od SamsunguSpoloènos Samsung Electronics oznámila, e má k dispozí−cii vzorky nového typu pamätí. Ide o pamäte PRAM (phase−change RAM), ktoré kombinujú vlastnosti pamätí flash(uchovanie informácie aj v èase, keï nie je pripojená k <strong>na</strong>−pájaciemu <strong>na</strong>pätiu) s rýchlosou klasických RAM. S praktic−kým <strong>na</strong>sadením týchto pamätí nemono poèíta <strong>sk</strong>ôr akov roku 2006. Ak si však uvedomíme, e ide o pamäte, ktorémôu v budúcnosti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> výz<strong>na</strong>mné zrýchlenie pa−mäových kariet, je zrejmé, e ide o produkt s ve¾kou budúc−nosou. Pre Samsung, ktorý má aktuálne k dispozícii vzorkynových pamätí s kapacitou 64 Mbit, ide o ve¾ký úspech, veï<strong>na</strong> vývoji podobných pamätí pracujú aj konkurenèné firmy– Intel èi SGS Thomson. Zaujímavý <strong>na</strong> nových pamätiach jeaj spôsob zápisu informácie, realizovaný lokálnym „zahria−tím“, prostredníctvom ktorého sa menia elektrické vlastnos−ti materiálu.dDrive: „modrý“ zubS ve¾mi zvláštnou kombináciou bluetoothového zariadenias názvom dDrive, <strong>obsah</strong>ujúcim pamä s kapacitou 512 MB,prišla americká spoloènos Cregan<strong>na</strong>. Jeho <strong>na</strong>sadenie jepod¾a tvorcov široké a okrem di<strong>sk</strong>u s celkom slušnou kapa−citou, ktorý môe s okolím komunikova prostredníctvomrozhrania Bluetooth, má umoni aj pouitie v úlohe head−setu. Dizajnéri Crega<strong>na</strong> sa vybrali dos netradièným sme−rom a bluetoothový adaptér zabudovali do „zubnéhoimplantátu“. Ak ho teda budete chcie vyui, v ústach bude−te ma doslova a do písme<strong>na</strong> modrý zub „vybavený“ 512MB di<strong>sk</strong>om a headsetom, ktorý budete môc vyui v spoje−ní s mobilom alebo PC! Vývojári predpokladajú <strong>na</strong>sadenie<strong>na</strong>jmä v bezpeènostných aplikáciách a zdravotníctve (dospomenutého priestoru toti bez problémov uloíte nielen6 PC REVUE 9/2004


N O V I N K YNovou hrozbou pre hudobné vydavate¾stvá sú víkendové novinyPrvenstvo hudobného pirátstva <strong>na</strong> rebríèku hrozieb pre hudobnévydavate¾stvá síce nede¾nými vydaniami novín pravdepodobneotrasené nebude, ale hudobné vydavate¾stvá sa obávajú. Pýtatesa èoho? Nede¾ných vydaní novín, s ktorými sa zadarmo distri−buujú hudobné CD. U nás zatia¾ takýto systém neexistuje, alev západných krajinách bene funguje systém podpory predajanede¾ných novín. Posledným hitom je prikladanie hudobných CDdo nede¾ných vydaní novín, èo výrazne podporuje ich predaj.Hudobné spoloènosti sú paradoxne proti takejto forme propa−gácie. Pod¾a nich to <strong>na</strong>vodzuje pocit, e hudba je zadarmo,a zákazníci sú potom viac náchylní <strong>na</strong> nelegálne sahovaniehudby alebo kopírovanie CD. Hudobné CD, ktoré sa k novinámpridávajú, pritom nie sú iadne prepadáky – úèastníci di<strong>sk</strong>usnýchfór referujú, e zväèša ide o takzvané „oldies“ kompilácie, v nie−ktorých prípadoch aj o relatívne nedávno vydané kompilácie odautorov zvuèných mien. Nie všetky hudobné vydavate¾stvá savšak k tomuto stavajú rov<strong>na</strong>ko – zatia¾ èo niektoré vehementnevyhlasujú, e hudbu takýmto spôsobom predáva novinovýmvydavate¾stvám nebudú, iné sa takémuto biznisu radujú – vidiav tom spôsob, ako si privyrobi v akých èasoch. A pouívatelia?Tí sú radi, e k novinám dostanú zadarmo hudobné CD, väèši−<strong>na</strong> z nich si hudbu pochva¾uje. Niektorí dokonca otvorene tvrdia,e za hudbu, ktorú si za posledných nieko¾ko mesiacov „kúpili“s novi<strong>na</strong>mi, by v prípade, e by si ju stiahli z on−line obchodu,zaplatili aj viac ako 500 eur. Naopak, iní pouívatelia tvrdia, eCD zadarmo v nich iba podnietil záujem o <strong>sk</strong>upiny, ktorýchhudbu <strong>na</strong>šli <strong>na</strong> CD pridanom zadarmo k novinám.všetky biometrické údaje vo výbornej kvalite, ale aj kompletnú zdra−votnú dokumentáciu).602PC Suite <strong>na</strong>hradí Microsoft Office?Spoloènos Software602, ktorá vyrástla <strong>na</strong> úspechu dnes u legen−dárneho Text602 z èias, keï <strong>na</strong>še poèítaèe ovládal DOS, vydala<strong>na</strong>jnovšiu verziu kancelár<strong>sk</strong>eho balíka 602PC Suite. V tejto súvislos−ti si jej expanzívne plány všimli aj vplyvné zahranièné on−line médiá.Balík prináša okrem iného novinku v podobe konvertovania doku−mentov do formátu Portable Document Format (PDF). 602 PC Suiteje v súèasnosti dostupný zadarmo <strong>na</strong> domáce pouitie, ce<strong>na</strong> zalicenciu <strong>na</strong> komerèné pouitie je 30 USD. V roku 2000 sa spoloè−nos Software602 rozhodovala, aké bude jej ïalšie smerovanie.Namiesto neustáleho zdoko<strong>na</strong>¾ovania svojho produktu tak, aby bollepší ako ten od Microsoftu, sa rozhodla pre vytvorenie produktu,ktorý sa bude MS Office èo <strong>na</strong>jviac podoba, no za ove¾a nišiucenu. Ïalším strategickým zámerom je expandova z Èe<strong>sk</strong>ej repub−liky <strong>na</strong> ïalšie trhy. V súèasnosti má 602PC Suite celosvetovo trimilióny uívate¾ov, z toho polovicu v Severnej Amerike. Najnovšiuverziu 602PC Suite nájdete aj <strong>na</strong> CD prílohe v tomto èísle nášhomagazínu.Budúcnos pamätí je pod¾a Samsunguv zmenšení a 3DSpoloènos Samsung je v súèasnosti lídrom trhu pamäovýchobvodov tak <strong>na</strong> poli Flash èipov, ako aj DRAM. Aktuálne jej patrídruhá prieèka tabu¾ky <strong>na</strong>jväèších výrobcov integrovaných obvo−dov, hneï po spoloènosti Intel. Tento týdeò Samsung predstavilprototypy nových pamäových èipov. Zdá sa, e budúcnos pamä−tí je v zmenšení ich ve¾kosti a pouití 3D tranzistorov. SpoloènosLCD displeje s LED diódamiSpoloènos Sony predstavila novú generáciu LCD TV, ktorévšak nedisponujú klasickými LCD panelmi, ale ich novýmvariantom. Presnejšie povedané, zme<strong>na</strong> nesúvisí priamos LCD panelom, ale s jeho podsvietením. Nové modely totimiesto CCFL (Cold−Cathode Fluorescent Lamp) pouívajú<strong>na</strong> podsvietenie práve nové biele LED. Táto zme<strong>na</strong> má pri−nies novým LCD nieko¾ko zlepšení. V prvom rade nebudepotrebné do displeja zabudováva zdroj vysokého <strong>na</strong>pätia,ktorý je potrebný <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie fluorescenèných trubíc, v dis−pleji nebude vznika UV iarenie. Trubica toti primárne emi−tuje UV iarenie, ktoré <strong>na</strong> vidite¾né svetlo mení fosforová vrs−tva <strong>na</strong> jej stenách. V spektre takto zí<strong>sk</strong>aného svetla je všakve¾mi intenzív<strong>na</strong> modrá, zelená a ltá zloka, prièom po−tlaèená je èervená zloka spektra. Naproti tomu svetlo LEDdiód Luxeon od spoloènosti Lumileds je moné presne „vyla−di“ pre potreby displeja tak, aby jednotlivé základné zloky– èervená, modrá a zelená – disponovali rov<strong>na</strong>kou intenzi−tou. Celkové farebné podanie nových LCD má by vïaka<strong>na</strong>sadeniu tejto technológie bohatšie a farby majú pôsobisýtejšie. Zme<strong>na</strong> bude ma priaznivé úèinky aj <strong>na</strong> ivotné pro−stredie, CCFL toti <strong>obsah</strong>ujú aj nebezpeèné látky, medzi kto−rými nechýba ani ortu.predstavila prototyp pamäového èipu 8 Gb Flash NAND,zaloeného <strong>na</strong> 60 nm výrobnom procese. Ve¾kos pamäovejbunky nového èipu je o 30 % menšia ako v prípade jeho pred−chodcu, 4 Gb èipu vyrobeného technológiou 70 nm, ktorý uzrelsvetlo sveta minulý rok. Nový èip dovolí produkova pamäovékarty s kapacitami a do 16 GB, èo umoní <strong>na</strong> tieto karty uloi a16 hodín videa v kvalite DVD alebo 4000 MP3 <strong>na</strong>hrávok s prie−merným trvaním 5 minút.Ïalším prototypom, ktorý spoloènos predstavila, je 2 Gb èipDDR2 SDRAM, vyrobený technológiou 80 nm. Prekvapila tak od−borníkov, ktorí predpokladali, e <strong>na</strong> zvládnutie takej ve¾kej kapacitybude potrebné poui minimálne 65 nm proces. Okrem toho, e tietoèipy majú väèšiu kapacitu ako tie doterajšie, majú aj menšie rozme−ry, èo umoní ich lacnejšiu produkciu. Tento úspech bol dosiahnutýnielen zniovaním hrúbky èiary, ale aj vyuitím 3D tranzistorov.Digitalizácia kín zvýši flexibilitu a zníinákladyPri <strong>na</strong>krúcaní filmov ve¾kú poloku predstavujú nielen výrobnénáklady. Aj výroba kópií <strong>na</strong> distribúciu do kín a doprava zhltnúmnostvo peòazí. Veï zhotovenie jednej kópie vyjde pribline <strong>na</strong>tisíc dolárov. V USA je v súèasnosti 26 000 a <strong>na</strong> celom svete vyše100 000 kín. Vyuitím digitalizácie chcú kiná a producenti zníináklady pri súèasnom zvýšení flexibility. Prvým krokom bolo vyuitiepoèítaèov pri závereèných prácach <strong>na</strong> filmoch. K dispozícii sú u ajdigitálne premietaèky, ktoré filmy premietajú vo vysokej kvalite.Teraz konzorcium Digital Cinemas Initiatives (DCI), vytvorenéve¾kými hollywood<strong>sk</strong>ymi štúdiami, oznámilo, e sme krátko predprielomom k digitálnemu kinu. Nová technológia umoòuje vyrobijednu digitálnu kópiu filmu (tzv. masterfile) a kinám potom cez poèí−taèovú sie posla jej kópie. Súbor s ochranou proti kopírovaniubude uloený <strong>na</strong> príslušnom serveri a pripravený <strong>na</strong> premietaniedigitálnym projektorom. V radoch majite¾ov kín sa u formuje prvýodpor. V princípe sú za digitalizáciu, majú však obavy z vysokýchnákladov pri kúpe digitálnych premietaèiek. Takisto ich znepokoju−je rýchly vývoj techniky, z ktorého vyplýva potreba neustále novýchinvestícií, ako to poznáme z oblasti poèítaèov alebo videorekordé−rov. Klasické filmové premietaèky vydrali desaroèia a dokázalipremietnu <strong>na</strong> plátno aj materiál z poèiatkov kinematografie. Pretoèlenovia DCI chcú prevádzkovate¾om kín ponúknu modely fi<strong>na</strong>n−10/2004 PC REVUE 7


N O V I N K YSkladaèka humanoidného robota KHR−1Japon<strong>sk</strong>á spoloènos Kondo pripravila <strong>sk</strong>ladaèku pre <strong>na</strong>dšencov,ktorí by si radi zostavili svojho humanoidného robota. RobotKHR−1 k nim dorazí poštou, úh¾adne poukladaný vo forme jed−notlivých súèiastok v škatuli. Ce<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladaèky nie je <strong>na</strong>jnišia,1645 USD je v prepoète o nieèo viac ako 55 000 Sk. Robot jevysoký 34 cm a má hmotnos 1,2 kg. Tí, ktorí sa zaoberali robo−tikou alebo leteckým modelárstvom, iste <strong>na</strong> obrázku spoz<strong>na</strong>júservomotory. Tých <strong>obsah</strong>uje KHR−1 presne 17. Ich nepárny poèetsúvisí s hlavou robota, ktorá je iba náz<strong>na</strong>kovitá, tvorená telomservomotora. Motorèeky sú ovládané klasickým poèítaèompomocou pribaleného softvéru. Na pripojenie robota k poèítaèuje pouité rozhranie RS−232C. Súèasou dodávky sú aj dva ovlá−daèe serv, kadý z nich je schopný riadi ich a 12. Napájaniezabezpeèuje NiCd batéria 6 V, 600 mA, <strong>na</strong>bíjaèka je v cene <strong>sk</strong>la−daèky. Robot nedisponuje iadnou senzorikou. Na stránkachspoloènosti Sozbots mono vidie videosekvencie rôznych èinnostírobota. Tých, ktorí by si radi takéhoto robota po<strong>sk</strong>ladali, iste ne−poteší fakt, e <strong>sk</strong>ladaèka sa zrejme nedostane <strong>na</strong> náš trh. Celútechnológiu potrebnú <strong>na</strong> jeho zostavenie však u nás monokúpi. Problémom pre mnohých zostane ce<strong>na</strong>, ktorá sa pre nut−nos poui výkonné servomotory vyšplhá minimálne <strong>na</strong> polovicusumy, ktorú chce za svoju <strong>sk</strong>ladaèku spoloènos Kondo.covania a spoluúèas <strong>na</strong> nákladoch pri investíciách do digitálnejpremietacej technológie.Vyhrá HD DVD èi Blu−Ray? Microsoftmá svoje eliezko u obochSpoloènos Microsoft sa s<strong>na</strong>í pretlaèi technológiu Windows Mediaako priemyselný štandard. A nech u súboj o nástupnícke kreslo poformáte DVD vyhrá Blu−Ray alebo HD DVD, Microsoft <strong>na</strong> tom vdyzí<strong>sk</strong>a. U v júni tohto roku DVD Fórum schválilo pre potreby HDDVD formátu tri povinné videokodeky, ktoré budú musie HD DVDprehrávaèe podporova. Okrem MPEG−2 a MPEG4 AVC bol medzinimi aj kodek VC−9 (Windows Media) od spoloènosti Microsoft.Spoloènos Pa<strong>na</strong>sonic z Blu−Ray tábora nedávno potvrdila, e Blu−Ray Disc Associations takisto urèila tri povinné kodeky a okrem kla−sických MPEG−2 a MPEG4 AVC sa medzi nimi <strong>na</strong>chádza aj kodekVC−1. Oz<strong>na</strong>èenie VC−1 ukrýva starý známy kodek VC−9 od spoloè−nosti Microsoft a pochádza od organizácie SMPTE (Society ofMotion Picture and Television Engineers) schva¾ujúcej štandardy.Microsoft tak chce zo špecifikácie VC−9 spravi otvorený štandard,èo si vyadovali spoloènosti z tábora Blu−Ray. Obligátne vyjadreniaspoloènosti Microsoftu o neutralite a ne<strong>na</strong>dàaní iadnemu táborumajú aj druhú stranu a tá hovorí, e kde sa dvaja bijú, Microsoftvíazí <strong>na</strong> licenèných poplatkoch.Pamäové èipy s 500× kapacitou?Nielen to!Vývojári z North Caroli<strong>na</strong> State University a CAMSS (Natio<strong>na</strong>l ScienceFoundation's Center for Advanced Materials and Smart Structures)oznámili, e sa im podarilo vytvori pamäové èipy budúcnosti, v kto−rých mono uchováva informácie <strong>na</strong> <strong>na</strong>nobodkách s rozmerom 7<strong>na</strong>nometrov, èo je desakrát menej ako <strong>na</strong>posledy prezentovanátechnológia! Navyše nová technológia umoòuje precízne umiestòo−vanie informácií nielen v rovine, ale aj v 3D priestore. Vïaka novejtechnológii bude môc v budúcnosti stúpnu kapacita pamätí a 500−násobne, teda <strong>na</strong> 10 trilliónov bitov <strong>na</strong> štvorcový palec. Na priestorerov<strong>na</strong>kom, ako po<strong>sk</strong>ytuje minca s hodnotou jedného centa, by takbolo moné uchova neuverite¾ných 5 TB informácií a <strong>na</strong> èipe s plo−chou štvorcového palca by bolo moné uchova a 10 TB! Okremvyuitia v pamätiach by nová technológia pod¾a pracovníkov CAMSSmala nájs uplatnenie aj pri výrobe ove¾a efektívnejších LED, jedno−elektrónových tranzistorov, spin tranzistorov, v hybridných zariade−niach a nových biomateriáloch.Hybrid CD a DVD východi<strong>sk</strong>om z krízy?Hudobný priemysel chce nájs východi<strong>sk</strong>o z krízy spojením dvochformátov – CD a DVD. Konzorcium DualDisc sa u dohodlo <strong>na</strong> špe−cifikácii nového média. Na jednej strane má by bený hudobnýalbum vo formáte CD a <strong>na</strong> druhej strane DVD <strong>obsah</strong>ujúce bonusy.Mohol by tam by album v kvalitnejšom formáte DVD−Audio alebohudobné video, zostrihy z koncertov, rozhovory, fotografie, textypiesní a odkazy <strong>na</strong> internetové stránky. DualDisc dokáe prehrakadý prehrávaè DVD a so stranou CD si poradí kadý prehrávaèCD. Prvé albumy vo formáte DualDi<strong>sk</strong> sa pod¾a predstáv konzorciamajú objavi <strong>na</strong> pultoch obchodov v októbri, aby sa predaj novinkystaèil <strong>na</strong>plno rozbehnú do obdobia vianoèných nákupov. Hudobnýpriemysel si od tejto inovácie s¾ubuje, e pomôe zastavi poklesodbytu.Prvý plastický magnet pri izbovejteploteV Anglicku sa vý<strong>sk</strong>umníkom z Durham<strong>sk</strong>ej Univerzity podarilo vytvo−ri prvý plast, ktorý vykazuje známky magnetizmu aj pri izbovej tep−lote. Doterajšie plastové magnety fungovali iba pri extrémne níz−kych teplotách. Vyvinutý plast je zmesou dvoch polymérov <strong>na</strong>zva−ných emeraldine base polyaniline (PANi) a tetracyanoquinodime−thanea. Èaká ho široké vyuitie, èi u pri pevných di<strong>sk</strong>och, aleboako súèiastky implantátov v medicín<strong>sk</strong>ej sfére, pretoe telo znášaplast ove¾a lepšie ako kov. Súèasná zmes vykazuje iba slabé znám−ky magnetizmu, ale vý<strong>sk</strong>umníci tvrdia, e existuje ešte ve¾ký poten−ciál <strong>na</strong> zlepšenie jej vlastností.Atómové hodiny <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>ei v mobiloch?Americký vedecký tím vyrobil základné jadro atómových hodín, kto−rého objem predstavuje iba 9,5 mm 3 . Atómové hodiny majú spo−trebu menšiu ako 75 miliwattov a relatívnu frekvenènú presnos10 −10 poèas jednejsekundy – pre pred−stavu, hodiny sapoèas 300 rokov mô−u „zmýli“ o jednu se−kundu. Tieto hodinysú pribline desakrátpresnejšie ako tieklasické. V súèanosti<strong>na</strong>jpresnejšie atómo−vé hodiny majú rela−tívnu frekvenènú sta−bilitu <strong>na</strong> úrovni10 −15 poèas jednejsekundy.Všetko má všaksvoj háèik. Aby tietoatómové hodiny boli kompletné a dali sa <strong>na</strong>príklad vyui <strong>na</strong>základnej do<strong>sk</strong>e poèítaèa, prípadne v mobilnom telefóne, chýbavedcom ešte rezonátor a miniaturizovaný ovládací prvok. Ïalšiepodrobnosti nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.boulder.nist.gov/timefreq/ofm/smallclock/index.htm.Fotosyntéza je nový smer pre solárneèlánkyVý<strong>sk</strong>umníci z MIT, Univerzity v Tennesse a amerických laboratórií<strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>um mora sa nechali inšpirova prírodou a vytvorili solárnyèlánok, ktorý premieòa slneèné svetlo <strong>na</strong> elektrický prúd pomocoufotosyntetických molekúl. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umníkov má tento spôsobpremeny svetla <strong>na</strong> elektrický prúd šancu preko<strong>na</strong> úèinnos 20 %,10/2004 PC REVUE 9


N O V I N K YRobotický posilòovaè nôhPodobné zariadenie,pôvodom z USA,sme predstavili predpár mesiacmi podnázvom exo<strong>sk</strong>ele−ton. HAL−3 (HybridAssistive Limb−3) jez Japon<strong>sk</strong>a a jehoautorom je profesorJošijuki Sankaiz UniverzityTsukuba. Zariadeniesa „oblieka“ <strong>na</strong>spodné konèatinya pomáha postihnu−tým alebo starším¾uïom pri chôdzialebo zdolávaníschodov. Systém pracuje so <strong>sk</strong>upinou senzorov a motorèe−kov riadených centrálnym poèítaèom, <strong>na</strong>pájanie po<strong>sk</strong>ytujeprenosná batéria. Senzory cez pokoku zachytia elektrickýsignál smerujúci z mozgu do svalov. Poèítaè pod¾a signáluurèí, aký pohyb chce uívate¾ spravi, a okamite aktivujemotorèeky, ktoré pomôu vyko<strong>na</strong> iadaný pohyb. PrototypHAL−3 má hmotnos asi 16 kg, ale hmotnos komerènejverzie, ktorá sa má zaèa predáva koncom roka, bude iba10 kg. Pouívatelia však túto váhu nepocítia, pretoe sys−tém sa bude doslova nies sám. Za <strong>na</strong>jväèší problém oz<strong>na</strong>−èil profesor Jošijuki zosynchronizovanie pohybu motorèekova svalov.ktorú dosahujú dnešné komerèné solárne èlánky. Vytvorený pro−totyp <strong>obsah</strong>uje vrstvu molekúl so schopnosou fotosyntézy, pokry−tú organickým polovodièom a umiestenú medzi kovové kontakty.Vyuitím tejto metódy je moné vytvori solárne zariadenie <strong>na</strong>plastovom alebo inom tenkom ohybnom podklade jednoduchým<strong>na</strong>sprejovaním. Fotosyntetické molekuly vý<strong>sk</strong>umníci zí<strong>sk</strong>ali z listušpenátu.SETI objavilo neznáme signályz vesmíru. U nie sme sami?O iniciatíve SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence – h¾adaniemimozem<strong>sk</strong>ej inteligencie) sme u v PC REVUE informovali. Preve¾ký objem dát zí<strong>sk</strong>aných z rádiotele<strong>sk</strong>opov bol vytvorený projektSETI@home. Dobrovo¾níci <strong>na</strong> svojich poèítaèoch a<strong>na</strong>lyzujú tietosignály a výsledky posielajú spä do centrály. Vo februári 2003 sarozhodli astronómovia v Porto Ricu preveri viacero oblastí vesmíru.V kadej z nich tamojší rádiotele<strong>sk</strong>op predtým zistil aspoò dvakrátneznáme signály. Vyhodnotenie dát, ktoré sa nedávno <strong>sk</strong>onèilo,ukázalo, e <strong>sk</strong>oro všetky signály zmizli, okren jedného. Ten je,<strong>na</strong>opak, silnejší ako predtým a za päroènú existenciu projektuSETI@home je to zatia¾ <strong>na</strong>jhorúcejší kandidát potvrdzujúci známkymimozem<strong>sk</strong>ej civilizácie. Signál, spozorovaný u pri troch rôznychpríleitostiach, je zatia¾ hádankou. Samozrejme, môe to by znám−ka astronomického javu, ktorú súèasná veda zatia¾ nepozná.Podobný prípad sa stal v roku 1967, keï Jocelyn Bell Burnell zachy−tila dovtedy neznámy pulzujúci signál. Keïe si nebola istá pôvo−dom signálu, <strong>na</strong>zvala ho LGM (Little Green Men – malí zelenímuíèkovia). Ïalšie <strong>sk</strong>úmanie oz<strong>na</strong>èilo ako zdroj signálu pulzar,extrémne rýchlo rotujúcu neutrónovú hviezdu. Existuje aj monos,e sa niekto <strong>na</strong>búral do softvéru a poslal falošné výsledky. No sig−nál bol spozorovaný dvakrát a výsledky boli potvrdené viacerýmiuívate¾mi SETI@home. Tretí raz signál zistili priamo astronómoviaz projektu SETI, ktorí vyluèujú monos sfalšovania výsledkov. Nechu je teda zdrojom signálu zatia¾ neznámy prírodný úkaz alebocudzia inteligencia, projekt SETI@home dokázal svoje opodstatne−nie. Ak sa chcete aj vy prida do projektu, vaše kroky by mali sme−rova <strong>na</strong> stránky http://setiathome.ssl.berkeley.edu alebo http://<strong>www</strong>.setiathome.<strong>sk</strong>.Prispôsobivé inteligentné poèítaèovésystémyVedci z univerzity v nemeckom Karlsruhe v rámci projektu s názvomOrganic Computing pracujú <strong>na</strong> riešení, ktorým chcú dosiahnu,aby sa poèítaè orientoval <strong>na</strong> potreby èloveka a pod¾a nich sa mu ajvedel samostatne prispôsobi. Mal by disponova inteligentnýmivlastnosami a samoèinnou organizáciou, vedie sa samostatnekonfigurova, samoèinne optimalizova, „lieèi“ a chráni a uvedo−mova si okolie. Pod poèítaèom si však vedci nepredstavujú osobnýpoèítaè, ako ho poznáme a pouívame dnes. Ich pozornos sa <strong>sk</strong>ôrorientuje <strong>na</strong> takmer všetky inteligentné systémy, ako automobily,PC, mobilné telefóny a osobné organizátory. Na to, aby sa moholvyuíva princíp Organic Computing, sú nevyhnutné nové základnétechnológie. Cie¾om vý<strong>sk</strong>umníkov je preto vývoj zodpovedajúcichnástrojov, ku ktorým patria aj vzájomné <strong>sk</strong>oordinované koncepty,metódy a pomôcky. Jeden z nich to vyjadril v <strong>na</strong>sledujúcej vízii.V budúcnosti by <strong>na</strong>príklad gombíky <strong>na</strong> košeli mohli by aj snímaè−mi vybraných telesných funkcií. Alebo smerové svetlá <strong>na</strong> automobi−le by pri poruche dokázali <strong>na</strong>hradi spí<strong>na</strong>è elektrického spúšaniaokien.Zoombot, robotický vysávaèza tri tisíckySpoloènos Applica prostredníctvom svojej z<strong>na</strong>èky Black and Deckerponúka <strong>na</strong> trhu robotický vysávaè ZoomBot RV500. V ponuke on−lineobchodov ho mono nájs aj za cenu tesne pod 90 USD, èo je jeho<strong>na</strong>jväèšia výhoda. Robot je mierne väèší ako jeho konkurenti, meria35 cm v priemere a 10 cm <strong>na</strong> výšku. Jeho sací výkon je niší, v tes−toch bol hodnotený ako slabý, ale robot je tichší. Na jedno <strong>na</strong>bitieNiMH batérií vydrí pracova 60 minút. Disponuje selektorom ve¾kostimiestnosti, ktorý má tri pozície – pre malú, strednú a ve¾kú miestnos.Súprava senzorov mu umoòuje interakciu s prostredím, dotykovésenzory po obvode zabraòujú zrákam s prekákami. Robot zmenísmer pohybu po dotyku s nimi, prièom ich nepoškodí. Disponuje ajsenzorom zabraòujúcim pádu zo schodov. Dokáe rozoz<strong>na</strong> zdvih−nutie z podlahy a po desiatich sekundách automaticky ukonèí svojuèinnos. Pohyb robota je pomalší ako v prípade jeho konkurentov,uvádza sa však, e je prekvapivo schopný, pokia¾ ide o pokrytiemiestnosti poèas vysávania. Môe sa pohybova viacerými spôsobmi,špirálovito, cik−cak, môe sledova steny alebo sa pohybova náhod−ne. Pribalené je aj dia¾kové ovládanie, ktoré disponuje štyrmi smero−vými tlaèidlami <strong>na</strong> manuálne riadenie smeru pohybu robota, tlaèid−lom <strong>na</strong> špirálovitý pohyb, <strong>na</strong> zapnutie a vypnutie robota a <strong>na</strong> auto−matický mód vysávania. Nezávislé testy však tvrdia, e robot sanemôe svojimi parametrami vyrov<strong>na</strong> drahším konkurentom, no zasvoju cenu ponúka primeraný výkon.10/2004 PC REVUE 11


R E V U E R E P O R T Á ERP riešeniaOracle OpenWorld2004:vo verzii „mikro“ Martin Drobný, ¼uboslav LackoTohtoroèný európ<strong>sk</strong>y OracleOpenWorld v Londýne bolprvým zo série podujatí, ktorévznikli spojením niekdajšiehoAppsWorldu a OpenWorldu.Vôbec prvýkrát v oblastiEMEA sa v rámci konferencieOracle OpenWorld koná ISVFórum. Pozornos tohojesenného sa sústreïovala<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> postupnépresadzovanie sa technológiegridu zo strany zákazníkov(PCR è. 10/2003)a koncentráciu <strong>na</strong> segmentmalých a stredných podnikov,a to <strong>na</strong>jmä riešením OracleE−Business Suite.Týmto prehodnotením stratégie chce Oracleznovu zí<strong>sk</strong>a spä druhú prieèku <strong>na</strong> trhu ERP(Enterprise resource planning) riešení, z ktorejho vytlaèilo spojenie PeopleSoftu a J. D. Edwardsa následné neúspešné pokusy o prevzatie People-Softu. Celá kauza bol z<strong>na</strong>ène medializovaná, 9. septembravšak Oracle vyhral súdny proces s Ministerstvomspravodlivosti USA, ktoré sa usilovaloo zablokovanie akvizície PeopleSoftu. Úspešnéukonèenie celého procesu by mohlo spôsobi výz<strong>na</strong>mnézmeny v rebríèku. Koncentrácia <strong>na</strong> menšiepodniky by mala zväèši inštalaènú bázu a vytvoritak nové zdroje generovania obratu, keïe trh ve¾kýchpodnikov sa u dramaticky nezväèšuje, <strong>sk</strong>ôr<strong>na</strong>opak. Túto <strong>sk</strong>utoènos si však uvedomila aj konkurencia,osobitne SAP, dlhoroèná jednotka <strong>na</strong> trhuriešení ERP pre enterprise segment, ktorý u tiezaèí<strong>na</strong> ponúka SME (Small and Medium Enterprises)verzie svojich riešení pre malé a stredné podniky.Tento segment trhu však Oracle nebude oslovovapriamo, ale výhradne prostredníctvom partnerov.Zdá sa preto, e sa schy¾uje k ve¾kému tre<strong>sk</strong>u. Poïmesa však pozrie, èím chce zauja Oracle.Podstatným krokom okrem ponuky technológieje, pochopite¾ne, aj ce<strong>na</strong>. Oracle preto podobne akoIBM pred rokom zmenilo svoju cenovú politiku pretento typ zákazníkov tým, e ponúka plnofunkènériešenie za podstatne nišiu cenu s obmedzením<strong>na</strong> škálovate¾nos. Špeciálne edície produktov preSME zákazníkov toti beia iba <strong>na</strong> dvojprocesorovýchstrojoch. Oracle Application Server StandardEdition One bude stá <strong>na</strong>príklad 4995 USD <strong>na</strong> CPUalebo 9990 USD <strong>na</strong> dvojprocesorový intelov<strong>sk</strong>ý server.V prípade Enterprise Edition pritom cenyvychádzajú okolo 20 000 USD <strong>na</strong> CPU. Prechod <strong>na</strong>vyššiu verziu by mal by pod¾a predstavite¾ov Oraclebezproblémový.Balík <strong>obsah</strong>uje aj webový server a portálovýserver. Zákazníci však môu <strong>na</strong> aplikaèný serverintergrova aj aplikácie od iných dodávate¾ov.Oracle oèakáva, e èasom budú zákazníci postupne,ako sa budú zväèšova ich poiadavky, prechádza<strong>na</strong> vyššie verzie tohto produktu: StandardEdition alebo Enterprise Edition. Zaèiatkomroku Oracle predstavil Standard Edition One verziusvojej databázy Oracle 10g. A podobný krokurobil aj v segmente aplikaèných balíkov, ktoré<strong>obsah</strong>ujú viacero integrovaných aplikácií. Takýtoprístup je pre firmy s malým IT oddelením výhodnejší,pretoe nemusia integrova mnostvo aplikácií,ktoré v <strong>sk</strong>utoènosti ani nevyuijú. Podobnýkrok urobilo IBM v roku 2003 predstavenímExpress verzie svojich produktov DB2, WebSphereApplication Server a WebSphere MQ za zníenéceny.Týmto krokom chce Oracle efektívnejšie súais rodinou serverov Microsoftu (Internet InformationServer, BizTalk Server a SQL Server), keïesa dostal <strong>na</strong> jeho cenovú úroveò. Verzie pre SMEtrh ponúkajú aj jednoduchšiu inštaláciu a administráciu.V oblasti databáz má firma Oracle po minuloroènomuvedení databázy 10g <strong>na</strong> urèitý èas zdanlivo„vystarané“, aj keï v pozadí u urèite <strong>na</strong>plnobeí vývoj novej verzie. V etape prechodu <strong>na</strong> novúverziu je momentálne <strong>na</strong>jväèším konkurentomMicrosoft s produktom SQL Server 2005.Otvárací k¾úèový príhovormal Charles Phillips,prezident OracleCorporation, pretoeLarry Ellison sa stiaholz výkonných funkciíriadenia spoloènostiNajväèšia pozornos sa momentálne v spoloènostiOracle sústreïuje <strong>na</strong> aktualizované produktyE-Business Suite 11i. Verzia 10 prináša okrem novejfunkcio<strong>na</strong>lity aj rozšírenie do sektora zdravotnejstarostlivosti a nástroje <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu dát a businessintelligence.NOVÁ VERZIA ORACLEE−BUSINESS SUITE 11i.10Súprava podnikových aplikácií E-Business Suite(EBS) je postavená <strong>na</strong> jedinom spoloènom dátovommodeli, èo umoòuje v rov<strong>na</strong>kom systémepo<strong>sk</strong>ytova a<strong>na</strong>lýzu podnikových informáciía transakèných informácií. Zákazníci tak môuprakticky v reálnom èase sledova stav svojhopodnikania s podstatne nišími nákladmi ako pritradièných IS. Vo verzii EBS 11i.10 Oracle rozšírilmonosti aplikácie Daily Business Intelligence,ktorá bude <strong>obsah</strong>ova o 82 percent viac zostáv,o 53 percent viac k¾úèových ukazovate¾ov a o 13percent viac ovládacích panelov pre rôzne roly.Novinkou je integrácia nástrojov Enterprise Ma<strong>na</strong>ger10g Grid Control a Applications Ma<strong>na</strong>ger scie¾om zníi náklady a riziká spojené so správou ITvïaka monosti automatizova administratívneúlohy, agregova informácie o výkone, vykonávaadministráciu zaloenú <strong>na</strong> zásadách a spúša distribuovanéúlohy. Táto integrácia umoní spoloènostiamriadi akúko¾vek prevádzku systémov z jedinéhointegrovaného webového portálu.Proaktívne upozoròovanie <strong>na</strong> bezpeènostné opravya ich podrobná a<strong>na</strong>lýza pomôe spoloènostiam<strong>na</strong>plánova údrbu <strong>sk</strong>ôr, ako <strong>na</strong>stanú problémy.Diagnostické nástroje pomáhajú minimalizova neplánovanévýpadky identifikácie potenciálnychproblémov automatizáciou ich riešenia.12 PC REVUE 10/2004


R E V U EOracle Applications Ma<strong>na</strong>ger po<strong>sk</strong>ytuje diagnostiku,odstraòovanie problémov, správu konfiguráciea správu iných systémov z prostrediaOracle E-Business Suite. Takisto umoòuje spoloènostiammapova systémové komponenty podnikovýchprocesov a sledova výkon a dostupnostýchto komponentov. Oracle Grid Control umoòujeadministrátorom spravova zloité informaènésystémy, v ktorých prebiehajú kombinácietechnológií Oracle a iných dodávate¾ov. SúpravaOracle E-Business Suite 11i.10 by mala by k dispozíciio 60 dní.AKO NAPREDUJE VYUÍVANIEGRIDU?Oracle predstavil Oracle Grid Index, ktorý budev pravidelných intervaloch vyjadrova pokrokv presadzovaní technológií gridu v Európe. OracleGrid Index tvorí jediné èíslo, ktoré vychádza z prie<strong>sk</strong>umutechnológií výpoètových sietí pouívanýchv európ<strong>sk</strong>ych firmách. Najnišie <strong>sk</strong>óre je 0 a <strong>na</strong>jvyššie10. Celkový Oracle Grid Index pre Európu zaaugust 2004 je 3,1.Prie<strong>sk</strong>um vykonáva a<strong>na</strong>lytická firma Quocirca,ktorá oslovila 603 respondentov zo <strong>sk</strong>upiny IT ma<strong>na</strong>érovfiriem z krajín EÚ. Odpovede zo<strong>sk</strong>upenév prvom prie<strong>sk</strong>ume <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e prijímanie výpoètovýchsietí <strong>na</strong>sleduje podobné vzorce ako prijímanieinternetu.Prie<strong>sk</strong>um tie vnáša svetlo do niektorých rozhodnutí,ktoré vedú k prijímaniu technológií gridu.Viac ako 40 percent respondentov s ve¾kým záujmomo grid uviedlo, e celkové zaaenie a vyuitieich infraštruktúr IT sa pohybuje <strong>na</strong>d priemerom, èo<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e s<strong>na</strong>ha o dosiahnutie rovnováhyinfraštruktúrnej kapacity bude hra výz<strong>na</strong>mnúrolu. Väèši<strong>na</strong> respondentov (51 percent) takistouviedla, e hlavnou výhodou gridu je monos zní-i celkové kapitálové výdavky <strong>na</strong> IT a prevádzkovénáklady.Menším prekvapením je ïalšie zistenie prie<strong>sk</strong>umu,e firmy, ktoré u grid prijali, sú v štandardizáciia konsolidácii informaèných systémov ove¾aïalej; 65 percent z nich u štandardizovalo svojedatabázové prostredie a ïalších 62 percent totoprostredie <strong>sk</strong>onsolidovalo.Spätná väzba <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e výz<strong>na</strong>mným faktorom,ktorý ovplyvòuje prijímanie gridu, je nedostatoènépovedomie o tejto technológii a jej výhodách.Medzi všeobecnou populáciou európ<strong>sk</strong>ychma<strong>na</strong>érov IT existujú urèité z<strong>na</strong>losti o zdruovanía virtualizácii aplikaèných serverov a úloných systémov(35 a 33 percent), ale povedomie o výpoètovýchsieach je nišie (22 percent). Jasne to ukazuje,e mimo firiem, ktoré grid zavádzajú ako jednyz prvých, je ve¾mi potrebný vzdelávací program.PRELÍNANIE A INTEGRÁCIAPODNIKOVÝCH PROCESOVPri a<strong>na</strong>lýze moností integrácie jednotlivých podnikovýchsystémov a procesov, èi u ekonomických,alebo výrobných, <strong>na</strong>chádzame ako hlavnýintegraèný prvok databázu, kam všetky integrovanéa konsolidované systémy ukladajú svoje údaje.Oracle v tejto oblasti profituje z tradície jednéhoz <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších dodávate¾ov databázovýchsystémov. Vyšším evoluèným stupòom je prelí<strong>na</strong>niea integrácia podnikových procesov aj <strong>na</strong> úrovnia<strong>na</strong>lytických sluieb. A<strong>na</strong>lytické sluby implementovanépriamo v databázovom serveri sa tak môuvyuíva buï izolovane v jednotlivých odvetviach,alebo komplexne. Nemusí to by len podpora rozhodovania<strong>na</strong> strategickej úrovni týkajúca sa topma<strong>na</strong>mentu. Napríklad pre oblas ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov(HR – Human Resources) môeme vypracovávanové metodiky recruitmentu <strong>na</strong> základe výsledkova<strong>na</strong>lýz predchádzajúcich náborov, prièom mámeu aj poz<strong>na</strong>tky o uplatnení sa prijatých pracovníkov.Oblas HR však nie je len nábor pracovníkov,ale aj ich ïalší profesijný rast. Výsledky a<strong>na</strong>lýz takposlúia ako podklady <strong>na</strong> podporu rozhodovaniaoh¾adne plánovania vnútrofiremného vzdelávania(<strong>na</strong>pr. typy a dåka školení).Z oblasti ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov sa môeme poobzerapo iných organizaèných štruktúrach firmy. Úzkosúvisiacou oblasou je <strong>na</strong>príklad riadenie kvality.Veï jedným z rozhodujúcich kritérií <strong>na</strong> udeleniecertifikátov kvality je práve hierarchia personálnychštruktúr, spôsob riadenia a zvyšovanie kvalifikáciepracovníkov. Na jednej strane a<strong>na</strong>lytickýchprocesov sú podklady pre všetky dosia¾ spomí<strong>na</strong>néa<strong>na</strong>lýzy uloené v databázach alebo dátových <strong>sk</strong>ladoch.Rov<strong>na</strong>ko dôleitý je aj spôsob prezentovaniavýsledkov a<strong>na</strong>lýz. Pracovníci pred špecializovanýmiaplikáciami preferujú pouívanie nástrojov, <strong>na</strong>ktoré sú zvyknutí zo svojej benej práce, <strong>na</strong>príkladprogramy kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov. Oracle preto ponúkanielen a<strong>na</strong>lytický server, integrovaný do databázy10g, a špecializované nástroje (Express a Discoverer)<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzy, ale aj doplnok do programuMicrosoft Excel <strong>na</strong> prehliadanie výsledkov a<strong>na</strong>lýz.Náklady spojené s cestou a ubytovaním hradila spoloènos Oracle.10/2004 PC REVUE 13


R E V U E R E P O R T Á IDF Fall 2004:Aká bude budúcnospoèítaèov? Peter Orvi<strong>sk</strong>ýÈoraz èastejšie a<strong>na</strong>lyticii odborníci vyslovujú názor,e Intel stráca pozíciutechnologického lídrav segmente mikroprocesorovpre osobné poèítaèea servery. Názorpredstavite¾ov Intelu je dia−metrálne odlišný,a preto aj svoju vývojár<strong>sk</strong>ukonferenciu poòali v z<strong>na</strong>menípotvrdzovania svojhopostavenia.Prvý, kto „zdvihol vlajku“ Intelu <strong>na</strong> jesennomIDF, nebol nik iný ako budúci prvý mu spoloènostia aktuálny COO Paul Otellini. Jehovystúpenie bolo orientované <strong>na</strong> jediný cie¾ – dokáza,e Intel je a aj bude technologickým lídromv oblasti vývoja a výroby èipov. Nie, nepomýlil somsa, nie mikroprocesorov, ale èipov všeobecne. Ajïalší predstavitelia spoloènosti Intel toti v priebehuIDF nieko¾kokrát zdôraznili, e nejde iba o mikroprocesory,ale aj o mnostvo ïalších komponentov,transformovaných do èipov, ktoré poèítaèomotvárajú ïalšie monosti. Nie je tajomstvom, eIntel je aj <strong>na</strong>jväèším výrobcom èipových súprava grafických èipov. To je však súèasná situáciaa ambíciou Intelu je zí<strong>sk</strong>a rov<strong>na</strong>ké postavenie ajv ïalších segmentoch trhu. Recept je jednoduchý –vývoj. Ak má toti spoloènos by <strong>na</strong> špièke, nesmiesa vývojovým trendom prispôsobova, ale musí ichvytvára.MIESTO FREKVENCIE VIAC JADIERVýkon = frekvencia – jednoduchá rovnica, ktoráv oblasti mikroprocesorov po dlhé roky definovalavýkon, dnes patrí definitívne <strong>na</strong> smeti<strong>sk</strong>o dejín.Nesmelo tieto slová zazneli u <strong>na</strong> predchádzajúcichdvoch konferenciách Intelu, tentoraz znelis plnou vánosou a dôrazom. Najnovším trendomvo vývoji mikroprocesorov je zvyšovaniekapacity pamäte cache a vstup do sveta viacjadrovýchmikroprocesorov. Kým v prvej oblasti máIntel bohaté <strong>sk</strong>úsenosti, v oblasti mikroprocesorovs viacerými jadrami má zatia¾ stratu. Inteltoti doposia¾ prezentoval iba ideu takýchto mikroprocesorov,IBM i AMD u predstavili aj konkrétneprodukty, hoci ešte nie komerène dostupné.Intel má zase výhodu vïaka svojej pozícii <strong>na</strong>trhu a výrobným kapacitám. O <strong>sk</strong>utoènom vývojiCOO Intelu Paul Otellini drí v rukách „dôkaz nesmrte¾nostiMoorovho záko<strong>na</strong>“, wafer vyrobený 65 nm technológiou,<strong>obsah</strong>ujúci funkèné vzorky pamätí SDRAMv tejto oblasti sa dozvieme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o pár mesiacov,aktuálne sa môeme pozrie, ako to s nástupom„multi-core“, teda viacjadrových mikroprocesorovvidia v Inteli.Rov<strong>na</strong>ko ako AMD a IBM aj Intel prezentovalzámer uvies <strong>na</strong> trh ako prvý mikroprocesor s viacerýmijadrami dvojjadrovú verziu 64-bitovéhoserverového mikroprocesora Itanium 2. Pôjdeo mikroprocesor známy pod kódovým menomMontecito, ktorý má disponova dvoma jadrami,prièom kadé z nich bude podporova multithreading(z poh¾adu aplikácií by teda server s jedinýmmikroprocesorom mal vystupova ako štvorprocesorový).Ïalšou zaujímavosou tejto novinky jekapacita pamäte cache, ktorá dosiahne neuverite¾ných24 MB! Montecito sa stane goliášom vosvete mikroprocesorov, veï <strong>na</strong> tomto èipe budeintegrovaných neuverite¾ných 1,7 miliardy tranzistorov.Na trhu by sa novinka mala objavi zhrubav rov<strong>na</strong>kom termíne ako Opteron od spoloènostiAMD.Plány Intelu s multi-core mikroprocesormi savšak neupí<strong>na</strong>jú iba <strong>na</strong> servery. V rámci IDF bol prezentovanýnástup tejto technológie aj do de<strong>sk</strong>topova notebookov, prièom v prvom kroku má íshlavne o <strong>na</strong>jvýkonnejšie systémy. Plány Intelus viacjadrovými mikroprocesormi <strong>na</strong> rok 2006 súprekvapivé. Rok po uvedení prvých verzií multicoremikroprocesorov plánuje ich masový prienik,poèí<strong>na</strong>júc segmentom serverov a konèiac notebookmi.V roku 2006 by sa pod¾a jeho plánov a85 % mikroprocesorov pre servery malo doda vovyhotovení multi-core. Toto èíslo je celkom pochopite¾né,neuverite¾ne však znie predpoklad Intelu,e v rov<strong>na</strong>kom období bude podiel multi-core mikroprocesorovpre výkonné notebooky predstavova70 % objemu dodávok. Tento plán vyznieva ve¾mismelo aj pri porov<strong>na</strong>ní s predpokladaným objemomdodávok mikroprocesorov pre výkonné de<strong>sk</strong>topy,kde majú viacjadrové verzie tvori iba 40 %dodávok.Nástup multi-core mikroprocesorov bude v odvetvíIT celkom isto z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zlom. O prínosev podobe nárastu výkonu dnes u nik nepochybuje.Ruka v ruke s ním sa zníia nároky <strong>na</strong> príko<strong>na</strong> emisia tepla (keby sme chceli dosiahnu rov<strong>na</strong>kézvýšenie výkonu cestou zvyšovania frekvencie).Okrem kladných stránok sa však objavujú aj pálèivéotázky. Azda <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšia z nich je postojvývojárov softvéru. Bude toti potrebné upravimnostvo aplikácií, <strong>na</strong>vyše riziko pre pouívate¾ovtkvie aj v licenènej politike softvérových spoloèností.Tie sú zo serverového sveta zvyknuté <strong>na</strong> platenielicencií pod¾a poètu mikroprocesorov a akopredpoklada, e sa s nástupom multi-core mikroprocesorovbudú chcie rozlúèi s vidinou ¾ahkéhozárobku v podobe doplatkov za licencie za kadéjadro mikroprocesora.NOTEBOOKY BUDÚCNOSTINapriek posunu, aký z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l nástup technológieIntel Centrino, ešte vdy majú notebooky v porov<strong>na</strong>nís klasickými poèítaèmi niší výkon a ani dåkapráce <strong>na</strong> batériu nie je optimál<strong>na</strong>. Notebook budúcnostibude podstatne výkonnejší, ako je to v súèasnosti,prièom rozdiel vo výkone medzi de<strong>sk</strong>topoma notebookom sa bude <strong>na</strong>ïalej zniova. Ïalšiadobrá správa sa týka výdre pri práci <strong>na</strong> batérie.Nové notebooky budú pracova minimálne osemhodín, teda po celý pracovný èas.U zaèiatkom budúceho roka sa doèkáme nástupcuCentri<strong>na</strong> – platformy Sonoma, ktorá prinesienotebookom širšie monosti bezdrôtovej konektivitya vyšší grafický výkon. Kombinovanýadaptér bezdrôtovej siete 802.11a/b/g má okremvyššej variability pripojení po<strong>sk</strong>ytnú aj jednoduchšiukonfiguráciu. Grafika integrovaná v èipovejsúprave Alviso má pokraèova v trende zvyšovaniavýkonnosti integrovaných grafických adaptérov<strong>na</strong>jmä v oblasti 3D výkonu. V rámci prezentácie<strong>na</strong> IDF podal notebook vybavený èipovou súpravouAlvisio o 36 % vyšší výkon ako notebook s klasickýmCentrinom.Rov<strong>na</strong>ko ako v serveroch a de<strong>sk</strong>topoch o nárastvýkonu budúcich generácií notebookov sa postarajúmikroprocesory s viacerými jadrami. Prvýmz nich bude „dvojjadrové“ Pentium M s kódovým14 PC REVUE 10/2004


R E V U Emenom Yo<strong>na</strong>h, vyrábané 65 nm technológiou. NaIDF bolo moné vidie jeho vzorky. Na trh sa všaktáto novinka, ktorá má pri pracovnej frekvencii2 GHz prinies 60 a 80-percentný nárast výkonuv porov<strong>na</strong>ní s aktuálnym Pentiom M, dostane av roku 2006. V rov<strong>na</strong>kom období sa objaví aj ïalšiagenerácia platformy Centrino, vyvíjaná pod názvomNapa. Tá prinesie do notebookov integráciurozhrania PCI Express.Zaèalo sa totabletom, ktorýmá koneèneakceptovate¾nérozmery a <strong>na</strong>jmähmotnos, pritommu nechýbadostatoènývýkon...A<strong>na</strong>nd Chandrasheker predviedol nieko¾ko noviniek,ktoré zmenia tvár notebookov u v blízkej budúcnostiV oblasti predlovania výdre pri práci <strong>na</strong> batériesa vývoj uberá viacerými smermi. U <strong>na</strong> budúcirok sa doèkáme <strong>na</strong>sadenia prvých LCD so spotrebou<strong>na</strong> úrovni 3 W (aktuálne majú 10 a 12 W).Ïalším krokom v tejto oblasti bude príchod novejgenerácie batérií. Batérie <strong>na</strong> báze technológie Li-Ion sú u <strong>na</strong> pokraji svojich moností. Ich <strong>na</strong>sledovníkmisa stanú nielen u dlhší èas prezentovanéèlánky FuelCell, ale aj batérie <strong>na</strong> báze AdvancedLi-Po (vyvíjané firmou Pionics) èi zinkovo-alkalickébatérie (vyvíjané firmou Zinc Matrix Power).Všetky tieto technológie sú však ešte v štádiu vývojaa testovania. Prvé produkty zaloené <strong>na</strong> nichsa síce dostanú <strong>na</strong> trh u v roku 2006, masové<strong>na</strong>sadenie a prienik do väèšiny notebookov všakmono oèakáva a okolo roku 2010. Práve vtedyby mal pod¾a predstáv Intelu kadý notebook vydrav prevádzke po celý pracovný èas bez nutnostipripoji sa k elektrickej sieti.NOVÉ TECHNOLÓGIES nástupom multi-core mikroprocesorov sa doèkámenových techník aj vo vyuívaní poèítaèov. Pod¾avývojárov Intelu sa toti s ve¾kou pravdepodobnosouvïaka tejto technológii doèkáme aj <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topochtoho, èo sa dnes presadzuje <strong>na</strong>jmä pri serveroch– súèasného behu viacerých operaènýchsystémov <strong>na</strong> jedinom poèítaèi. Ide o technológiuVanderpool, ktorej úlohou bude vytváranie virtuálnychPC v rámci jedného fyzického poèítaèa. Rukav ruke s touto technológiou má by <strong>na</strong>sadená ajbezpeènostná technológia LaGrande, ktorá máochráni citlivé údaje pred útokmi hackerov. Poslednounovinkou z oblasti technológií pre de<strong>sk</strong>topyje IAMT (Intel Active Ma<strong>na</strong>gement Technology),teda aktív<strong>na</strong> správa prostriedkov výpoètovej techniky,ktorá má by súèasou èipových súprav prevšetky typy poèítaèov, poèí<strong>na</strong>júc PDA a konèiac servermi.IAMT má u¾ahèi ivot <strong>na</strong>jmä systémovýmadministrátorom v roz¾ahlých sieach....pokraèoval „kompletnýmPC do dlane“......osobným multimediálnymprehrávaèom, ktorý vás zabaví<strong>na</strong> cestách...... a pridal aj notebook, s ktorým môete bez obáv aj do vaneBEZDRÔTOVÉ DSLMinulý rok Intel predstavil víziu nového „bezdrôtového“rozhrania WiMAX, ktoré vïaka svojim parametrom(dosah 50 km, rýchlos prenosu 70 Mb/s)okamite upútalo pozornos. Mnohí novinári mudali prívlastok „bezdrôtové ADSL“.Paul Otellini sa <strong>na</strong> IDF pochválil reálnym zariadenímzodpovedajúcim štandardu IEEE 802.16d.Aby sme vás však neuviedli do omylu, samotnýadaptér WiMAX je <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e reprezentovaný jedinýmèipom. Zdá sa teda, e WiMAX má <strong>na</strong>šliapnutédobre. Kým pri prvom predstavení WiMAX malozdruenie WiMAX Forum desa èlenov, dnes ich má140. Pod¾a Intelu sa adaptéry WiMAX stanú benousúèasou notebookov v roku 2006 a do roku 2008bude toto rozhranie integrované v polovici notebookov.PLANETLAB JE ZÁRODKOMINTERNETU BUDÚCNOSTIÏalšou témou IDF bola vízia Intelu o internete budúcnosti.Internet v aktuálnom usporiadaní nie jeschopný uspokoji poiadavky pouívate¾ov v mnohýchoblastiach.Riešením má by nová generácia internetu,ktorá by mala vzniknú <strong>na</strong>báze technológie vyvíjanej v rámciprojektu PlanetLab. Doò je aktuálnezapojených 150 univerzít a spoloènostiIntel, HP, AT&T Labs, France Telecoma NEC.Servery integrované v sieti Planet-Lab ponúkajú uívate¾om tejto sietenovú vrstvu sluieb. Tie zahàòajúspracovanie udalostí, ktoré monitorujúprevádzku v sieti s cie¾om predvídabudúci vývoj. Vïaka tomu mono prostredníctvommapovania siete zaistioptimálne spojenie medzi jednotlivýmipoèítaèmi, riadi distribúciu <strong>obsah</strong>uvrátane optimalizácie uloenia <strong>obsah</strong>uèi zvyšova úèinnos on-line vysielania.V rámci PlanetLab sú vyvíjané takéšpecifické sluby, ako je ochra<strong>na</strong> protisieovým útokom, <strong>na</strong> ktorej pracujúvý<strong>sk</strong>umníci v Berkeley. Ich projekt mápriliehavý názov Public Health for theInternet. Vývojári z univerzity CarnegieMellon zasa pracujú <strong>na</strong> projekte,ktorý <strong>sk</strong>valitní proces TV vysielaniav prostredí internetu – End SystemMulticast. Jeho cie¾om je dy<strong>na</strong>mickyvyhodnocova záujem o vysielaniea distribuova <strong>obsah</strong> v sieti tak, es nárastom záujmu o dané vysielanieje presúvaný <strong>na</strong> ïalšie servery tak, abybol k dispozícii v èo <strong>na</strong>jlepšej kvalitepre všetkých záujemcov.Váhu tvrdenia Intelu podèiarkol jedenz ¾udí, ktorí pre tridsiatimi rokmistáli pri zrode súèasného internetu –Vint Cerf. Ten vo svojom vstupe vyhlásil:„Napriek veku, ktorý internet má, jezrejmé, e z poh¾adu pokroèilých technológiísieovania sme v dobe kamennej.“Najväèšími problémami internetu pod¾aVinta Cerfa sú kapacitné problémy,problémy s priepustnosou a neprípustne dlhédoby latencie.Výsledky, ktoré sa v rámci projektu PlanetLabdosiahli, pod¾a Gelsingera <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, kadia¾ pôjdevývoj internetu v <strong>na</strong>jblišej budúcnosti. Pod¾a jehonázoru <strong>na</strong>stal správny èas <strong>na</strong> komercializáciu projektuPlanetLab.IDF prinieslo nemálo prekvapivých informácií,ktorých výz<strong>na</strong>m doceníme a s odstupom èasu.Presnejšie povedané, a v momente, keï sa premenia<strong>na</strong> reálne produkty, ktoré budú k dispozícii <strong>na</strong>kadodenné pouitie.16 PC REVUE 10/2004


R E V U EKoniec dopravnýmpriestupkom? Branislav MadošAutomobilový priemysel a automobilizmuspatria medzi dôleité súèasti nášho ivota.Mnohé vyspelé krajiny <strong>na</strong> nich zaloili svojuprosperitu. Automobilizmus však nemá iba kladnéstránky. Cesty sú preplnené automobilmi, vo ve¾kýchmestách ako nájs parkovacie plochy, exhalátynièia ivotné prostredie. Vodièi èasto jazdiabezoh¾adne, havárie spôsobujú materiálne škodya môu ma za následok poškodenie zdravia aleboaj smr. Problémom je i vyberanie rôznych poplatkovspojených s automobilizmom, ako je <strong>na</strong>príkladparkovné a hlavne poplatok za pouitie dia¾nice.Vo všetkých týchto prípadoch by mala <strong>na</strong> pomocprís moderná informaèná technika. Ve¾kou zmenoupre vodièov by malo by zavedenie elektronickejidentifikácie vozidiel. Zdá sa, e pokrok v informatikesa v tomto prípade týka pouívate¾ov takvýrazne, e väèší problém je v akceptácii tejto novinkyširokou verejnosou ako v jej fi<strong>na</strong>nènom zabezpeèeníalebo technickom riešení. Zloitos tohtoproblému vyzdvihujú aj zainteresované organizácie.Preto je èlánok zameraný viac <strong>na</strong> tútostránku EVI (Electronic Vehicle Identification) ako <strong>na</strong>technické detaily.Existuje nieko¾ko podobných názvov pre techniku,ktorej cie¾om je automatizova identifikáciuvozidiel. Známe sú <strong>sk</strong>ratky EVI (Electronic VehicleIdentification), EVR (Electronic Vehicle Registration)alebo AVI (Automated Vehicle Identification). Zavedenietejto technológie je cie¾om mnohých krajín.Aj Európ<strong>sk</strong>a únia má o òu záujem. Jednotlivé èlen<strong>sk</strong>ékrajiny by mali implementova systém identifikácietak, aby bol v celej EÚ kompatibilný. Európ<strong>sk</strong>aúnia by bola rada, keby sa ne<strong>sk</strong>ôr tento systémzaviedol celosvetovo.DEFINÍCIAPripravovaná elektronická identifikácia vozidielpredpokladá zavedenie tzv. Vehicle IdentificationNumber, teda VIN. Je to akási elektronická obdobapoznávacej z<strong>na</strong>èky vozidla. Tento identifikátor bymal by jedineèný pre dané vozidlo a mohol by takpredstavova aj jeho výrobné èíslo. Dôleité je, etoto èíslo bude ma elektronickú formu. Jeho èítanieby malo by moné <strong>na</strong> dia¾ku, automatickýmelektronickým systémom.Systém EVI mono v zásade rozdeli <strong>na</strong> nieko¾koèastí. Základom bude zariadenie <strong>na</strong>montované vovozidle, ktoré bude schopné vozidlo identifikova.V súèasnosti sa rozhoduje, èi pôjde o jednoduchýèip, schopný iba pasívne odovzda informáciu, ktoroubude <strong>na</strong>jpravdepodobnejšie iba VIN, alebo pôjdeo komplexnejší elektronický systém, prepojený<strong>na</strong> palubný poèítaè automobilu.Ïalšou súèasou systému bude èítacie zariadenie,pravdepodobne umiestnené po stranách vozovkyalebo <strong>na</strong> konštrukciách vysoko <strong>na</strong>d òou.Ïalším subsystémom budú prenosové cesty, ktorýmisa budú informácie odovzdáva do centrály,kde ich bude informaèný systém spracúva.TECHNICKÉ RIEŠENIEZatia¾ nie je jasné, aká technológia bude <strong>na</strong> implementáciuEVI zvolená. Do úvahy prichádza prenosúdajov infraèervenými lúèmi, jednoz<strong>na</strong>èným favoritomje však technológia RFID. Za jej vyuitie hovoriaviaceré fakty. Èipy RFID nie sú drahé a monoich èíta <strong>na</strong> dia¾ku. Pre pouitie v EVI je dôleité,aby ich bolo moné èíta v plnej rýchlosti vozidla.Aj táto podmienka je splnená.Spoloènosti iPico z Juhoafrickej republiky sa upodarilo demonštrova praktické vyuitie èipovRFID v EVI. Identifikaèné èíslo vozidla sa podarilospo¾ahlivo preèíta pri rýchlosti a 250 km/h. Na èítaniebola pouitá UHF frekvencia 850 a 950 MHz.Èítacie zariadenie by malo by schopné preèíta7200 VIN záz<strong>na</strong>mov za minútu, èo pod¾a všetkéhoprevyšuje potreby praxe.VYUITIEEVI nájde ve¾a rôznych aplikaèných oblastí. Európ<strong>sk</strong>aúnia predpokladá, e v priebehu dlhšieho obdobia,trvajúceho nieko¾ko rokov, bude zavádza postupnestále zloitejšie okruhy vyuitia.EVI bude moné vyui <strong>na</strong> spoplatòovanie pouívaniadia¾nic alebo platenie parkovného. Tu saprekrýva vyuitie EVI štátom so záujmami súkromnéhosektora, ktorý môe by vlastníkom parkovacíchplôch alebo aj celých dia¾nièných úsekov. Rozhodnutie,èi systém sprístupni aj súkromnémusektoru, úzko súvisí s otázkou bezpeènosti a zneuite¾nostisystému.Ïalším okruhom vyuitia je vyberanie pokút zaporušenie predpisov cestnej premávky, <strong>na</strong>jèastejšiesúvisiacich s prekroèením rýchlosti. Vïaka sofistikovanémusystému bude moné mera rýchlosnielen v jedinom bode, ale porovnáva èas, keï bolovozidlo zaregistrované vo viacerých presne definovanýchbodoch trasy. Systém potom bude schopnývypoèíta priemernú rýchlos a v prípade, ak bolavyššia ako maximál<strong>na</strong> povolená rýchlos v danomúseku, dostane vodiè pokutu aj v prípade, ak v jednotlivýchbodoch, kde sa rýchlos meria, spomalil.18 PC REVUE 10/2004


Problémom sú aj vozidlá, ktoré nemajú <strong>sk</strong>ontrolovanýtechnický stav, prípadne ich technický stavnie je vyhovujúci. Takýchto vozidiel je <strong>na</strong>pr. v USA7 a 15 % a štát prichádza pre ne roène o 720 mil.a 1,4 mld. USD. EVI by mohlo pomôc identifikovatieto vozidlá priamo <strong>na</strong> ceste. Systému sa istepotešia aj poisovne, ktorým takisto pretekajú pomedziprsty miliardy za vozidlá, ktoré nie sú poistené,hoci ich majite¾om povinnos plati poistkuvyplýva zo záko<strong>na</strong>.VÝHODYVýhody, ktoré EVI prináša, mono rozdeli <strong>na</strong> tie,ktoré potešia vodièov, a <strong>na</strong> tie, ktoré vyuije štát.Pre vodièov je výhodná ¾ahká identifikácia vozidiel.Èip RFID má by <strong>na</strong>montovaný vo vozidláchtak, aby ho nebolo moné odstráni, a teda anisfalšova. Ukradnuté automobily stále budú niessvoje VIN. Èím hustejšia bude sie zariadení schopnýchèíta èipy RFID, tým podrobnejšie bude monésledova dráhu vozidla a nájs ho. Keïe systémbude kompatibilný v celej Európ<strong>sk</strong>ej únii, nepomô-<strong>na</strong>montoval èip do všetkých nových vozidiel a starších,ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> podnikate¾<strong>sk</strong>é úèely.Vyrieši sa musí aj otázka, èi bude pri kamiónochnevyhnutné oz<strong>na</strong>èi osobitne ahaè aj náves, ako tobude s oz<strong>na</strong>èovaním prívesných vozíkov a pod.Ove¾a vyššie náklady však bude ma s implementáciousystému štát. Okrem mnostva èítacích zariadení,ktorých ce<strong>na</strong> nebude práve <strong>na</strong>jnišia, musízabezpeèi aj zber dát, ich prenos do centra a spracovanie.Odborníci varujú, e náklady <strong>na</strong> prevádzkusystému môu vo Ve¾kej Británii dosiahnu sumua troch miliárd libier roène. Predpokladajú savšak aj zi<strong>sk</strong>y spojené s vyberaním poplatkov a pokút,ktoré by mali pokry prevádzku systému a dokoncaprinies štátu aj nemalý príspevok do štátnejpokladne.OBAVYOrganizácie starajúce sa o obèian<strong>sk</strong>e slobody a právo<strong>na</strong> súkromie bijú v súvislosti s EVI <strong>na</strong> poplach. Dôvodomje monos neustále sledova pohyb jednotlivcovalebo <strong>sk</strong>upín obyvate¾stva a takéto informácieÈítaèCentrálnespracovanieIdentifikátorv automobilee ani rýchly presun vozidla do inej èlen<strong>sk</strong>ej krajiny.Vïaka automatickým kontrolám by mali byvodièi menej zaaovaní náhodnými kontrolamipolicajnými hliadkami <strong>na</strong> cestách.Lepší preh¾ad o mnostve vozidiel <strong>na</strong> ceste a ichrýchlostiach umoní dôslednejšie regulova cestnúpremávku, èo v koneènom dôsledku povediek rýchlejšiemu prejazdu vozidiel. Predovšetkýmtento cie¾ sleduje systém AVI.Výhod, ktoré vyuije štát, je ove¾a viac. Automatickáidentifikácia vozidiel je a o dve tretiny lacnejšiaa jednoduchšia ako identifikácia personálom.Štát bude môc dôslednejšie dohliada <strong>na</strong> dodriavaniepravidiel cestnej premávky a v tichostisa predpokladá, e sa podarí obmedzi pouívaniemotorových vozidiel, <strong>na</strong>jmä v mestách.Systém EVI umoní pribline urèi umiestnenievozidla v konkrétnom èase, èo by sa mohlo vyuíva<strong>na</strong>pr. v prípade overovania alibi osôb podozrivýchzo spáchania trestných èinov.NEVÝHODYHlavnou nevýhodou je ce<strong>na</strong>, ktorú bude musie zaplatitak štát, ako aj pouívatelia, resp. výrobcoviaautomobilov. Èipy RFID nie sú drahé, no ak budepotrebné implementova ich do všetkých vozidiel,náklady budú vysoké. Predpokladá sa, e len vodièivo Ve¾kej Británii budú musie vy<strong>na</strong>loi <strong>na</strong> zabudovanieèipov a 10 mld. libier.Zatia¾ nebolo rozhodnuté, èi bude treba montovaèipy do všetkých vozidiel alebo len do týchnových. Existuje aj tretia verzia, pod¾a ktorej by sazneui. Pod¾a zástancov EVI mono tieto obavy eliminova.Vyberanie pokút by sa <strong>na</strong>príklad malo organizovatak, e údaje o vozidle, ktoré prekroèilo rýchlos,sa odošlú do ústredia, kde sa nájde úèet, z ktoréhomá by pokuta stiahnutá. Následne by mali byúdaje súvisiace s identifikáciou vozidla a udelenímpokuty <strong>sk</strong>artované, èím by sa zamedzila monosúdaje zneui. Zdá sa však, e takáto predstava je neudrate¾ná.Keby sa <strong>na</strong>príklad vodiè proti pokute odvolal,neexistovala by monos údaje overi.ZÁVERElektronická identifikácia vozidiel zrejme prinesieviac kladov ako záporov. Aj keï je aké rozptýliobavy zo zneuitia systému, jeho plošné zneuitieje <strong>sk</strong>ôr nepravdepodobné, hoci technicky moné.Elektronická identifikácia vozidiel sa môe v budúcnostista základom pre ove¾a zloitejšie aplikácie,ako je <strong>na</strong>pr. autopilot, ktorý by dokázal automatickyriadi vozidlo. Ak bude sie èítacích zariadenípopri cestách dostatoène hustá a komunikáciamedzi vozidlom a èítacím zariadením bude rozšírená<strong>na</strong> obojsmernú, môe sa autopilot pod¾a týchtoèítacích zariadení orientova a bezpeène riadi vozidlo.To je však ešte ve¾mi vzdialená budúcnos.Zdroje:/1./ http://europa.eu.int/comm/transport/road/roadsafety/its/evi/index_en.htm/2./ http://<strong>www</strong>.ertico.com/activiti/projects/evi/home.htm/3./ http://<strong>www</strong>.ertico.com/10/2004 PC REVUE 19


R E V U E T E C H N O L Ó G I EBTX pod drobnoh¾adom Peter Orvi<strong>sk</strong>ýDejiny osobných poèítaèovsú lemované pomníkmiviacerých generácií rozhraní,mikroprocesorov, pamätía ïalších komponentov.V súèasnosti sme svedkaminástupu viacerých novýchrozhraní a technológií,tentoraz sa im však budemevenova <strong>sk</strong>ôr okrajovo, hlavnouzmenou je toti prechod<strong>na</strong> štandard BTX.ÈO SÚ ŠTANDARDY FORM FACTOR?S rozvojom poèítaèov triedy PC prišlo <strong>na</strong> svet viaceroštandardov, väèši<strong>na</strong> sa týkala rozhraní a zberníc.Dalo by sa poveda, e neby otvorenýchštandardov, PC by sa nikdy nestalitým, èím sú. U po krátkom èase sa výrobcoviapresvedèili, e okrem štandardizácierozhraní by bolo vhodné formálne upraviaj oblas tvarov, vnútorného usporiadania,rozmerov a chladenia osobných poèítaèov.Tak vznikol pojem Form Factor. Poprednívýrobcovia poèítaèov pod vedením spoloènostiIntel vytvorili štandard Form Factor,ktorý zadefinoval rozmiestnenie základnýchkomponentov (mikroprocesor, grafická karta,pevné di<strong>sk</strong>y, optické a di<strong>sk</strong>etové mechaniky, zdroja ïalšie) v <strong>sk</strong>rinke poèítaèa tak, aby bolo ichumiestnenie èo <strong>na</strong>jefektívnejšie, a to s oh¾adom <strong>na</strong>vzájomné usporiadanie, ¾ahkú dostupnos jednotlivýchkomponentov a zlepšenie monosti upgrade.K týmto poiadavkám sa èasom pridávali aj ïalšie,spomedzi nich je v ostatných rokoch èoraz pálèivejšiaotázka dostatoèného a zároveò tichého chladenia.Prvou „normou“ v tejto oblasti sa stal štandardAT, ktorý zaviedol definície rozmerov <strong>sk</strong>riniek, k¾úèovýchkomponentov, ich vzájomného usporiadania,<strong>na</strong>pájania a odvodu tepla.ZRODENIE ŠTANDARDU– AT, BABY ATPrvým všeobecne platným štandardom bol formátAT (Advanced Technology). Ten definoval nielenrozmery základnej do<strong>sk</strong>y (30,5 × 33 cm), ale aj rozmiestnenie<strong>na</strong>jdôleitejších komponentov <strong>na</strong> neja vnútorné usporiadanie poèítaèa v <strong>sk</strong>rinke. Naprieks<strong>na</strong>he tvorcov štandardu sa <strong>na</strong>pokon ukázalo,e formát AT bol poplatný dobe, v ktorej vznikol,a s pribúdajúcim èasom sa èoraz intenzívnejšiechým prístupom k jednotlivým komponentom všakostali.Ako sme sa u zmienili, limity formátov ATa Baby AT sa zaèali prejavova s nástupom novýchtechnológií, hlavne nových generácií mikroprocesorov.Mikroprocesor bol toti <strong>na</strong> základných do<strong>sk</strong>áchpomerne ïaleko od zdroja, èo spoloène sozvýšením tepelných emisií mikroprocesorov priniesloproblémy s prúdením vzduchu vnútri PCa jeho chladením. Dovtedy bol jediným ventilátoromv PC ventilátor v zdroji. Ïalším výz<strong>na</strong>mnýmproblémom a limitujúcim prvkom sa ukázal zdroj.Nové mikroprocesory a rozhrania (PCI) toti vyadovali<strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia 3,3 V. ZdrojeAT však disponovali iba výstupmi 12 V a 5 V. Regulátory<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie 3,3 V boli implementované <strong>na</strong>základnej do<strong>sk</strong>e, výrazne sa však podie¾ali <strong>na</strong> zvyšovaníprodukcie tepla.Uplynulo trinás mesiacovod momentu, keïpredstavitelia spoloènostiIntel po prvý raz verejneprezentovali návrh štandarduBTX. Stalo sa tak <strong>na</strong> minuloroènomjesennom IDF v SanJosé. Pod¾a ich vtedajších slovsme v súèasnosti mali by obklopenípoèítaèmi novej generáciev „balení“ BTX. Nástupnového formátu je však z viacerýchdôvodov pomalší a <strong>na</strong>prvé poèítaèe, ktoré by muzodpovedali, ešte len èakáme.PCI a ISAslotyCPUPrvé komponenty sú <strong>na</strong> svete, a tak <strong>na</strong>stal tensprávny èas, aby sme si formát (štandard), ktorýmá vtisnú poèítaèom podobu <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbliších párrokov, predstavili.Klávesnicový konektorATA/FDDNapájacíkonektorPamäové slotyPCI a ISAslotyATA/FDDTri formáty základných dosiek BTXI/O konektoryPamäovéslotyCPUNapájacíkonektorPorov<strong>na</strong>nie rozloenia základných komponentov poèítaèa pri formátoch Baby AT, ATX a BTXprejavovali jeho nedostatky. Najpodstatnejšie boliobmedzená upgradovate¾nos a problematickéusporiadanie v de<strong>sk</strong>topových <strong>sk</strong>rinkách. Èas neduhov,špecifických umiestnením poèítaèov do <strong>sk</strong>riniektypu de<strong>sk</strong>top, vyriešil príchod upravenej verzieštandardu s názvom Baby AT, ktorý vychádzalzo zmenšených rozmerov základnej do<strong>sk</strong>y (21,6 ×28 cm). Problémy s upgradovate¾nosou a jednodu-DRUHÁ GENERÁCIA PRICHÁDZA –ATXPísal sa rok 1996, keï firmy pod vedením Inteludospeli k radikálnemu riešeniu – vytvoreniu štandarduATX (Advanced Technology eXtended). Tenz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v porov<strong>na</strong>ní s AT a Baby AT hneï nieko¾kovýz<strong>na</strong>mných zmien. Bol definovaný novýformát základných dosiek (30,5 × 24,4 cm), z ktoréhoboli odvodené rozmery <strong>sk</strong>riniek, <strong>na</strong>vrhnutýnový zdroj (okrem 12 V a 5 V dodáva aj 3,3 V)a definované poiadavky <strong>na</strong> cirkuláciu vzduchuv <strong>sk</strong>rinke.Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade predchádzajúceho formátuaj pri formáte ATX sa predmetom úprav stalarozmerová špecifikácia základnej do<strong>sk</strong>y.Okrem nového rozmeru základnej do<strong>sk</strong>ybolo výrazne prepracované aj rozmiestneniekomponentov <strong>na</strong> nej. Mikroprocesora stabilizátory sa dostali blišie k zdroju,èím bol zaistený doko<strong>na</strong>lejší odvod vznikajúcehotepla. Viac priestoru zí<strong>sk</strong>alirozširujúce sloty, pribudli nové funkcie(ovládanie zdroja signálom zo základnejdo<strong>sk</strong>y, podpora Wake on LAN a iné). Tvorcovianového štandardu nezabudli ani <strong>na</strong>poiadavky výrobcov, ktorí chceli prinies kompaktnejšiepoèítaèe, a tak vznikol formát Micro-ATX, odlišujúci sa absenciou nieko¾kých rozširujúcichslotov a zmenšením rozmerov základnej do<strong>sk</strong>y<strong>na</strong> 24,4 × 24,4 cm.20 PC REVUE 10/2004


V ne<strong>sk</strong>oršom období (v roku 2001) sa objavujeposledný, tretí, výrazne zmenšený variant formátuATX. Ten je známy pod oz<strong>na</strong>èením Flex ATX a jedefinovaný rozmermi základnej do<strong>sk</strong>y 22,9 × 19cm.Infrasnínka dokumentujúca tepelné vyarovanie a obeh vzdu−chu v <strong>sk</strong>rinke formátu BTXHISTÓRIA SA OPAKUJEVýkon mikroprocesorov, ich spotreba a tepelnéemisie sa ïalej zvyšovali, èo <strong>na</strong> jednej strane viedlok dodatoèným úpravám komponentov štandarduATX (výkon zdroja a integrácia výkonnejšiehochladenia). Keïe okrem mikroprocesora sa zvyšovalaprodukcia tepla aj pri ïalších komponentochpoèítaèov (grafické karty, èipové súpravy, pevnédi<strong>sk</strong>y), po siedmich rokoch dospel vývoj opä dobodu nula. Nový štandard dostal logické oz<strong>na</strong>èenieBTX, ktoré podobne ako predchádzajúce vznikloako <strong>sk</strong>ratka, tentoraz je základom oz<strong>na</strong>èenieBalanced Technology eXtended. Má vyjadrovavyváenos s dôrazom <strong>na</strong> dostatoèné chladenie jednotlivýchkomponentov a nízku hluènos systémovpri prevádzke. V médiách sa v súvislosti s formátomBTX uvádza, e prechod <strong>na</strong>ò z<strong>na</strong>menávýz<strong>na</strong>mnú zmenu, oz<strong>na</strong>èovanú termínom BigWater. Tento formát je však iba jednou z mnohýchzmien, ku ktorým v súèasnosti èi v blízkej budúcnostiv poèítaèoch PC dochádza. Ide o zmeny vmechanickom usporiadaní, ale aj v oblasti architektúry.Do osobných poèítaèov toti prichádzaalebo v doh¾adnom èase príde mnostvo výz<strong>na</strong>mnýchnoviniek: zbernice (PCI Express, Serial ATA),rozhrania (gigabitový ethernet, wi-fi, WiMAX,Wireless USB), nové generácie komponentov (mikroprocesory,grafické èipy, pamäte, di<strong>sk</strong>y, optickémechaniky).ÈÍM SA BTX ODLIŠUJE?Prvá zme<strong>na</strong>, ktorú formát BTX prináša, vyplýva zozmeny rozmerov. Základný formát BTX má rozmery257 × 215 mm. Zásadne je prepracované ajrozmiestnenie komponentov. Mikroprocesor sapresídlil do ¾avej prednej èasti základnej do<strong>sk</strong>y. Zamikroprocesorom smerom k zadnému panelu <strong>na</strong>sledujúobvody èipovej súpravy (ICH a MCH).V¾avo od priestoru vyhradeného CPU a èipovejsúprave sú situované sloty pre operaèné pamäte(v závislosti od formátu do<strong>sk</strong>y 2 a 4). Konektorypre rozširujúce karty nájdeme z poh¾adu aktuálnehoštandardu <strong>na</strong> netradiènom mieste – vpravood CPU. Ich poèet sa bude líši v závislosti od variantuformátu BTX (od 1 do 7), prièom za zmienkustojí fakt, e preferovaným rozhraním budePCI Express.Radikálne zmeny v usporiadaní komponentov<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e súvisia s poiadavkou <strong>na</strong> zaistenieèo <strong>na</strong>jlepšieho chladenia. Na rozdiel od formátuATX, ktorý <strong>na</strong> chladenie CPU vyuívalvzduch z vnútra <strong>sk</strong>rinky, pri novších <strong>sk</strong>rinkách sa<strong>na</strong> zvýšenie efektivity dopåòal <strong>na</strong> zadný paneldoplnkový ventilátor, ktorý vháòal chladnývzduch do priestoru grafickej karty a CPU. Anitakéto riešenia však èasto nepostaèujú. Pri návrhuformátu BTX bolo prvoradým cie¾om privie<strong>sk</strong> mikroprocesoru èerstvý vzduch z okolitého prostredia.Vzduch sa do <strong>sk</strong>rinky <strong>na</strong>sáva v prednejspodnej èasti (prípadne pozdå celého prednéhopanela). To umoòuje výrazne zvýši prietokvzduchu aj pri pouití nízkootáèkových ventilátorovs nišou hluènosou. Ten po vstupe do <strong>sk</strong>rinkysmeruje <strong>na</strong> Thermal module, èo je v podstatenízkootáèkový ventilátor s priemerom 12 cm. Zaním <strong>na</strong>sleduje „tunel“ privádzajúci vzduch <strong>na</strong>chladiè CPU (ten je pasívny). Vzduch po prechodechladièom CPU smeruje <strong>na</strong> obvody èipovej súpravy,regulácie <strong>na</strong>pätia a otvormi <strong>na</strong> zadnej stenevon zo <strong>sk</strong>rinky. Zvláštnosou Thermal module je<strong>sk</strong>utoènos, e okrem zaistenia dostatoèného prietokuvzduchu cez chladiè CPU, teda „po<strong>na</strong>d“ základnúdo<strong>sk</strong>u je umiestnený tak, aby priviedoldostatok vzduchu aj „pod“ základnú do<strong>sk</strong>u. Totoriešenie má zabráni monému prehrievaniu CPUa ïalších obvodov z tejto strany.Chladenie pamätí, grafickej karty a ïalších rozširujúcichkariet je zaistené „zvyškovým“ prietokomvzduchu mimo thermal module. V prípade rozširujúcichkariet (vrátane grafickej) sa <strong>na</strong> chladeniepouíva vzduch prechádzajúci oblasou, v ktorej súumiestnené pevné di<strong>sk</strong>y. Pri nevhodnom umiestnenídi<strong>sk</strong>ov sa môe sta, e by bol <strong>na</strong> karty privádzanýu zohriaty vzduch od pevných di<strong>sk</strong>ov. Totonebezpeèenstvo síce hrozí iba pri zostavách s viacerýmidi<strong>sk</strong>ami, aj <strong>na</strong>priek tomu výrobcovia <strong>sk</strong>riniekbudú ponúka ako doplnkovú výbavu špeciálnyventilátor, ktorý zaistí dostatoèný prísun vzduchuz predného panela priamo <strong>na</strong>d rozširujúcekarty.Kým pri prechode z formátu AT <strong>na</strong> ATX došlok výraznej zmene aj pri zdrojoch, v prípade prechodu<strong>na</strong> formát BTX sa situácia opakova nebude.Zdroje pre formát BTX toti vyuívajú rov<strong>na</strong>ké<strong>na</strong>pätia. V špecifikácii sa dokonca uvádza, ebude moné v <strong>sk</strong>rinkách BTX vyui aj zdrojeATX. Najväèšou zmenou pri prechode <strong>na</strong> BTX budepri zdrojoch <strong>na</strong>hradenie klasických <strong>na</strong>pájacíchkonektorov pre di<strong>sk</strong>y konektormi pre di<strong>sk</strong>y SerialATA.BTX A JEHO VARIANTYBTX bude jestvova vo viacerých variantoch.Aktuálne sú v dostupných materiáloch definovanétri varianty formátu BTX. Okrem základného, rozmerovo<strong>na</strong>jväèšieho, sú to ešte formáty Micro BTXa Pico BTX. Základný formát BTX je urèený <strong>na</strong>konštrukciu klasických vysokovýkonných poèítaèovýchzostáv. Skrinku pre tento formát vidíte<strong>na</strong> obrázku a má umoni integráciu základnejdo<strong>sk</strong>y disponujúcej a siedmimi rozširujúcimi10/2004 PC REVUE 21


R E V U ESkrinka formátu BTXslotmi (1 a 2 PCI Express x16, ostávajúce PCIExpress x1) a viacerých optických mechaníka pevných di<strong>sk</strong>ov (minimálne 3 × 5,25" a 3 ×3,5"), ktorých presný poèet bude závisie od konkrétnehovyhotovenia <strong>sk</strong>rinky.Formát Micro BTX nájde uplatnenie <strong>na</strong>jmä v kategóriikompaktných poèítaèov. Základné do<strong>sk</strong>ytohto formátu disponujú štyrmi rozširujúcimi slotmia <strong>sk</strong>rinky pre tento formát majú umoni integráciujedného 3,5" di<strong>sk</strong>ového zariadenia a dvoch5,25" zariadení.Schematické znázornenieprúdenia vzduchu v <strong>sk</strong>rinke formátu BTXJeden z prvých systémov formátu Micro BTXFormát Pico BTX je urèený pre <strong>na</strong>jmenšie poèítaèe,prípadne pre zariadenia z kategórie domácichcentier zábavy. Základné do<strong>sk</strong>y tohto formátu budúdisponova jedným, maximálne dvoma rozširujúcimislotmi a po<strong>sk</strong>ytnú priestor <strong>na</strong>doplnenie jedného 3,5" di<strong>sk</strong>ového zariadeniaa jedného 5,25" di<strong>sk</strong>ovéhozariadenia.Oba „miniatúrne“ formáty BTX budúmôc vyuíva <strong>sk</strong>rinky s dvoma rôznymivýškami, ktoré sú v špecifikáciidefinované ako Typ 1 a Typ 2. Prvýz nich definuje <strong>sk</strong>rinky s výškou 14,1cm, druhý s výškou 10,6 cm.ZÁVERSila formátu BTX bude znásobená nástupomnových technológií, ktoré z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jújeden z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších zásahovdo infraštruktúry osobnýchpoèítaèov <strong>na</strong> báze PC za ostatné desaroèie.Hoci pôvodne mala by zme<strong>na</strong>súvisiaca s príchodom formátu BTXpomerne rýchla a intenzív<strong>na</strong> (aj preto dostala pomenovanieBig Water), dnes u je jasné, e zme<strong>na</strong>vo svete PC bude pomalšia a postupná. Z doposia¾známych faktov mono „vyèíta“, e z jej príchoduvyaíme všetci, poèítaèe budú opä výkonnejšiea zníi sa aj emisia hluku, ktorý sa v poslednomobdobí stával noènou morou nejedného pouívate¾avýkonného poèítaèa.Ïalšie zdroje:Štandard BTX <strong>na</strong> webe – http://<strong>www</strong>.formfactors.org/22 PC REVUE 10/2004


R E V U EEvolution Robotics– Microsoft robotiky? Branislav MadošExistuje ve¾a zaruèených rád,ako zbohatnú, od týchprostejších a posofistikovanejšie, vychádzajúcez a<strong>na</strong>lýz úspechu tých<strong>na</strong>jbohatších kapitánovpriemyslu. Medzi rady, ktoréby zaruèene mali fungova,patria <strong>na</strong>príklad tieto: Staòtesa <strong>na</strong>jlepším v <strong>na</strong>jhoršomodvetví alebo sa postavte doèela úplne nového odvetvia,ktoré sa <strong>na</strong>koniec rozrastie dosamostatného priemyslu.Tá druhá rada pomohlak bohatstvu Billovi Gatesovi.Zdá sa, e po<strong>na</strong>uèenie sizobral aj jeho menovecBill Gross. Odvetviu, ktoréhokapitánom by sa rád stalzakladate¾ firmy EvolutionRobotics, sa venuje tentoèlánok.BILL GROSSBill Gross zaloil spoloènos Evolution Robotics(ER) v marci 2001. Na trhu informaèných technológiívšak v tom èase nebol nováèikom, stihol predtýmzaloi nieko¾ko iných úspešných projektov,ako je spoloènos Idealab, Knowledge Adventurealebo Overture. K zaloeniu spoloènosti EvolutionRobotics Billa Grossa priviedla myšlienka, e robotysú prirodzenou evolúciou poèítaèov. Tak poèítaèe,ako aj roboty potrebujú operaèný systéma programové vybavenie. ER by sa teda mala stadodávate¾om softvéru pre roboty s ambíciou sta saakýmsi Microsoftom robotiky. A<strong>na</strong>lógiu ER a Microsoftunezabúda spoloènos vo svojich tlaèovýchsprávach neustále pripomí<strong>na</strong>.Škála produktov, ktoré Evolution Robotics <strong>na</strong>trhu ponúka, je však širšia. Zahàòa okrem softvéruaj hardvér robotov a ïalšie produkty, zdanlivo s robotikounesúvisiace. K dispozícii je monos licencovasoftvér pre OEM roboty. ER tak pokrýva širokúškálu potrieb rôzne ve¾kých a rôzne zameranýchsubjektov – od domácich majstrov baiacich porobotoch z „domácej dielne“ cez akademickú sférua po profesionálne vý<strong>sk</strong>umné centrá zaoberajúcesa vý<strong>sk</strong>umom v oblasti mobilnej a domácej robotiky.ER má èo ponúknu aj priemyselnej výrobea dokonca aj sieam hypermarketov.Základnou myšlienkou ER je vytvori modulárny,¾ahko programovate¾ný softvér po<strong>sk</strong>ytujúcitvorcom robotov jednoduchú cestu, ako vdýchnuhardvéru robota „ivot“. Táto idea nie je nepraktická.Mnoho firiem sa pri výrobe robota sústredilo <strong>na</strong>jeho hardvér, dotiahli takmer k doko<strong>na</strong>losti jehoschopnosti týkajúce sa pohybu, senzoriky atï. Noto <strong>na</strong>jdôleitejšie – rozlišovanie obrazu alebo a<strong>na</strong>lýzaa syntéza reèi – u nie je také jednoduchéa ve¾a firiem sa spolieha <strong>na</strong> riešenia pochádzajúcez akademickej sféry, ktoré však treba vhodne integrova.ER chce zabráni tomu, aby rôzne spoloènostiznova a znova vyvíjali tie isté technológie, a chcepo<strong>sk</strong>ytnú všetkým hotové riešenia. Spoloènosv tejto súvislosti víta s<strong>na</strong>hu výrobcov, ako sú Sony,Honda alebo Toyota, ktorí neustále pracujú <strong>na</strong> zlepšovaníhardvéru, pretoe to pokladá za výhodu preseba.Takmer to isté riešenie ako pre profesionálne firmyje k dispozícii aj amatér<strong>sk</strong>ym tvorcom robotov,pre ktorých viac ako v prípade firiem platí, e si nedokáusoftvér vyvinú sami.ERSPNajdôleitejším produktom spoloènosti je tzv.RDK, Robot Development Kit. Ten dostal názovEvolution Robotics Software Platform (ERSP) a <strong>na</strong>trh bol uvedený v roku 2002. Dnes je k dispozícii uverzia 3.0, prièom ako prvá bola uvedená verziapre Linux, ne<strong>sk</strong>ôr prišla verzia pre Windows. Softvérje modulárny a má <strong>na</strong> starosti nieko¾ko okruhovèinností robota.Robot má monos rozoznáva objekty, detegovaich pohyb. Dokáe rozoznáva farby a ich zmeny,pracova môe v rôznych svetelných podmienkach.Vyui pritom mono aj lacné internetové kamery.Vizuálny systém je schopný rozoznáva objekty2D alebo 3D, úspešnos je 80 a 100 %. Kninicarozoz<strong>na</strong>te¾ných objektov sa môe rozrás a<strong>na</strong> tisíce objektov bez toho, e by si ich rozoznávanievyadovalo výz<strong>na</strong>mne vyšší výpoètový výkon.Systém pritom dokáe simultánne rozoznáva nieko¾koobjektov <strong>na</strong>raz a špeciálne dokáe rozoz<strong>na</strong>¾ud<strong>sk</strong>ú kou. Práve systém rozoznávania obrazu sa<strong>na</strong> softvérovej platforme Evolution Robotics vyzdvihuje<strong>na</strong>jviac. Vyuila ho vo svojich robotoch ajspoloènos Sony.Rozoznávanie predmetov je zaloené <strong>na</strong> ich rozkú<strong>sk</strong>ovanídoslova <strong>na</strong> stovky komponentov. Databázysystému <strong>obsah</strong>ujú podobne rozkú<strong>sk</strong>ovanévzory predmetov a porovnávajú s nimi rozoznávanýobjekt. Ak sa s niektorým vzorom rozoznávanýpredmet zhoduje v signifikantnom mnostve detailov,je s ním stotonený.Výz<strong>na</strong>mné úlohy sú spojené s <strong>na</strong>vigáciou robota.Navigaèný subsystém ERSP umoòuje spracúvainformácie z kamier a lacných senzorov. Do úvahyprichádzajú dva druhy pohybu prostredím. Ak jek dispozícii mapa prostredia, ide o tzv. bezpeènýpohyb, pri ktorom sa treba venova iba obchádzaniuneèakaných prekáok alebo vyhýbaniu sa hazardnýmsituáciám. Ak prostredie nie je známe,robot prechádza do mapovacieho módu, keï jeschopný pohybova sa úplne neznámym prostredíma súèasne si vytvára jeho mapy.Mapa je dvojrozmerná mrieka, ktorej kadé políèkoje buï „zaškrtnuté“ a v tom prípade je obsadenéprekákou, alebo je vo¾né, a teda priechodné.Súèasou <strong>na</strong>vigácie je aj plánovanie trás, ktorýmisa robot bude pohybova tak, aby jeho pohybbol èo <strong>na</strong>jefektívnejší, ale súèasne èo <strong>na</strong>jbezpeènejší.V rámci ERSP je vyriešené aj vyh¾adávaniedokovacej stanice, vïaka èomu je robot schopnýautonómne dobíja svoje batérie. Vyriešený je ajpohyb v blízkosti schodi<strong>sk</strong>a alebo ïalších oblastí,kde by mohol hrozi jeho pád.Pre mobilné a domáce roboty je dôleitá interakcias prostredím a <strong>na</strong>jmä s ¾uïmi. ERSP ponúka24 PC REVUE 10/2004


R E V U Ev tejto oblasti pomerne široké monosti. Robot mô-e prijíma pokyny prostredníctvom sietí, dia¾kovéhoovládania alebo hlasovými povelmi, <strong>na</strong> druhejstrane má vïaka syntéze hlasu monos odpoveda¾ud<strong>sk</strong>ou reèou. Robot disponuje aj monosou prejavovaemócie a ma vlastnú osobnos. Všetkomono ¾ahko programova metódou drag and dropvo vizuálnych editoroch, ktoré sa pokladajú za silnústránku ERSP.Architektúra ERSP má pripravené prostriedky <strong>na</strong>interakciu s hardvérovými komponentmi robotaa low level programovanie, <strong>na</strong> druhej strane všakmá rozhrania, ktoré zjednodušujú ovládanie systémovýchzdrojov. Medzi programovacie jazyky, ktorýmimono platformu upravova, patrí C++.Platforma ERSP si vyaduje minimálne 800 MHzprocesor Pentium III a vyšší, <strong>na</strong> vyuitie vizuálnychschopností sa odporúèa procesor s taktovacou frekvenciou2 GHz, 256 MB, resp. optimálne 512 MBRAM a <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u 700 MB vo¾ného priestoru. Dva portyUSB a zvuková karta dopåòajú poiadavky <strong>na</strong>poèítaè. Táto konfigurácia je dnes v podstate bená.Operaèným systémom môe by minimálneWindows 2000 spolu s Microsoft Visual Studio.Netalebo Red Hat Linux 7.3.Platforma ERSP pritom nie je iba vývojový kit,ale mono z nej derivova aj plnofunkèné softvérovévybavenie robota. Jej ce<strong>na</strong> sa pohybuje od 1500do 5000 USD.Infraèervené senzorySCORPIONJedným z robotov z produkcie ER je Scorpion. Tensi mono zakúpi iba s ERSP RDK. Robot je odvýroby úplne <strong>na</strong>konfigurovaný a pripravenýokamite spolupracova s riadiacim poèítaèoma ERSP. Jeho úlohou je pomôc pri vývoji inýchOEM robotov.Scorpion je vybavený kostrou tvorenou hliníkovýmiprofilmi a umelohmotnými spojkami. Disponujewebovou kamerou spoloènosti Logitech s rozlíšením640 × 480 pixlov v prípade snímania videaa 1,3 megapixla <strong>na</strong> statické obrázky. Pohyb zabezpeèujúdva servomotory, súèasou robota je aj ichriadiaci systém a subsystém <strong>na</strong>pájania energiou,pozostávajúci z dobíjate¾nej batérie a <strong>na</strong>bíjaèky.Špeciál<strong>na</strong> plocha je urèená <strong>na</strong> uloenie notebookus <strong>na</strong>inštalovaným ERSP, ktorý je riadiacim poèítaèomrobota.Nemono zabudnú ani <strong>na</strong> dvadsiatku infraèervenýchsenzorov spoloènosti Sharp, umiestnenýchv rôznych èastiach robota. Trinás z nich je a<strong>na</strong>lógovýcha ich rozsah je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> vzdialenos 10a 80 cm, sedem je digitálnych, snímajú vzdialenostiod 1 do 24 cm. Súèasou robota je aj ve¾kápredná plocha, urèená <strong>na</strong> snímanie nárazov prostredníctvomdvoch nezávislých digitálnych tlakovýchspí<strong>na</strong>èov.ER1Robot Evolution Robotics 1 (ER1) je ïalší hardvérovýprodukt spoloènosti, urèený <strong>na</strong> didaktické úèely preškoly, ako aj pre domácich majstrov. Jeho vonkajšiapodoba nie je taká atraktív<strong>na</strong>, ako je to v prípade komerènýchproduktov typu Sony AIBO alebo iCybie. Jezostavený podobne ako Scorpion z hliníkových profilova umelohmotných spojok pripomí<strong>na</strong>júcich lego,je vybavený aj webovou kamerou a infraèervenýmisenzormi, nechýba mikrofón <strong>na</strong> snímanie zvukua, samozrejme, servomotory <strong>na</strong> pohyb a <strong>na</strong>pájacísubsystém. Pod¾a recenzií je táto <strong>sk</strong>ladaèka solídnejkonštrukcie a jej po<strong>sk</strong>ladanie je vïaka názornémunávodu jednoduché, aj keï chví¾u trvá.To, èo robí tohto robota atraktívnym, je jeho softvérovévybavenie. Je ním od¾ahèená verzia ERSP.Robot je vïaka nej schopný všetkého, èo sa oèakávaod vyspelého robota. Dokáe sa autonómne pohybovaprostredím, prijíma povely, èi u ústne, aleboprostredníctvom dia¾kového ovládania, prípadnebezdrôtovou sieou, odpoveda ¾ud<strong>sk</strong>ým hlasom. Zaujímaváje aj monos spracúvania e-mailov.Jeho funkènos zlepšuje doplnkové vybavenie,ktorým je <strong>na</strong>príklad tzv. gripper, akási mechanickákonèati<strong>na</strong>, schopná uchopova rôzne predmety. Táje zostavená z dvoch „prstov“ uzatvárajúcich saako kliešte, malého motorèeka <strong>na</strong> konci konèatinya infraèerveného senzora kontrolujúceho, èi bolpredmet uchopený a èi poèas prenášania nevykåzolzo zovretia mechanickej ruky. Robot mono ïalejupravova do rôznych tvarov, pretoe sa dajú individuálnedokupova ïalšie stavebné prvky.Ce<strong>na</strong> je stanovená <strong>na</strong> 299 USD vrátane softvérovéhovybavenia, pri dokúpení všetkých rozširujúcichbalíèkov stúpne <strong>na</strong> 699 USD. Obidve sumymono za takto vybaveného robota poklada zaadekvátne. Na prvý poh¾ad by sa mohlo zda, erobot je samoúèelný a nemono ho vyui <strong>na</strong> nièpraktické, preto spoloènos ER prikladá k nemu asi50 návodov týkajúcich sa jeho zmysluplnéhovyuitia. Tak recenzie špecializovaných on-line magazínov,ako aj recenzie bených pouívate¾ov vyjadrujús týmto produktom spokojnos, vyèítajúmu iba neschopnos chôdze po schodoch, èo je pritejto konštrukcii robota úplne samozrejmé, no obmedzujúcefunkènos.LANEHAWKTechnológie pouívané v robotike mono vyuinielen v aplikáciách humanoidných robotov „vyráajúcichdych“, ale aj v ove¾a prozaickejších podmienkachsuper- a hypermarketov. Spoloènos EvolutionRobotics im preto ponúka zariadenie <strong>na</strong>zvanéLaneHawk. To je zaloené <strong>na</strong> rozoznávaní obrazu,ktoré sa zdá silnou stránkou ER.Podstatou je akýsi elektronický monitor, ktorýkontroluje <strong>obsah</strong> nákupných košíkov poèas ich prechodupokladnièným blokom. Obsah košíka sa snímakamerou v jeho spodnej èasti a systém rozoznáva,èi v košíku nie sú urèité vopred vymedzenétovarové poloky. Ak áno, signálom <strong>na</strong> to upozornípokladníka, ktorého úlohou je následne <strong>sk</strong>ontrolovau len poèet jednotlivých kusov tovaru z danejpoloky.LaneHawk tak pomáha bojova proti zábudlivcom,ktorí èi u úmyselne, alebo z nepozornosti zabudnúvyloi všetok tovar <strong>na</strong> pokladnièný pás.Keïe systém je <strong>na</strong> urèité tovary trénovaný, jehoúèinnos je vysoká. Odporúèa sa vyuíva ho <strong>na</strong>jmä<strong>na</strong> ve¾ké a aké tovary. Vzh¾adom <strong>na</strong> mnoiace sakrádee v obchodoch, ktoré aj v menších prevádzkach<strong>na</strong> roènej báze idú do státisícov, obchodnícitakýto systém urèite privítajú.ZÁVERMyšlienka ponúknu operaèný systém spoloènostiamzaoberajúcim sa vývojom robotov je zaujímaváa logická, kopíruje obchodný model spoloènostiMicrosoft. S<strong>na</strong>ha však sama osebe nemusí zaruèiúspech. Spoloènosti ako Sony alebo Honda sa ties<strong>na</strong>ia o vývoj softvéru, Sony dokonca vyvíja vlastnúplatformu, akúsi kombináciu štandardizáciehardvéru a softvéru, ktorá by umonila lacnejší vývojrobotov. Podobne sú <strong>na</strong> tom aj ostatné spoloènostizaoberajúce sa robotikou.Spoloènosti produkujúce hardvér sa v súèasnosti,<strong>na</strong>opak, s<strong>na</strong>ia zbavi sa závislosti od softvérovýchfiriem. Evolution Robotics prezentuje ERSPako otvorenú platformu, to však zrejme niè nezmení<strong>na</strong> fakte, e za òou stojí jediná firma.Tak ako ER aj iné firmy môu <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèi do rozbiehajúcehosa vlaku softvérového vybavenia robotova <strong>sk</strong>omplikova tak situáciu <strong>na</strong> trhu. Ve¾kýmkonkurentom sa môe sta <strong>na</strong>príklad spoloènosMicrosoft, ktorej sa ER chce podoba. Ve¾ké spoloènostisa do nových trhov púšajú zvyèajne avtedy, keï tie dosiahnu urèitú ve¾kos, <strong>na</strong>príklad1 mld. USD. Potom ve¾kými akvizíciami menšíchspoloèností rýchlo zaujmú <strong>na</strong> trhu domi<strong>na</strong>ntnépostavenie a dostanú ostatné spoloènosti do podrunéhopostavenia.Zoz<strong>na</strong>m univerzít, ktoré pouívajú technológiuEvolution Robotics, zahàòa známe univerzity z celéhosveta, spomenú mono MIT, Stanford, <strong>na</strong>goj<strong>sk</strong>úalebo tokij<strong>sk</strong>ú univerzitu. S<strong>na</strong>ha podeli sa o vedomostije v tomto prípade viac ako sympatická.Zdroj:/1./ <strong>www</strong>.evolution.com26 PC REVUE 10/2004


R E V U EMicrosoft Windows XP SP2– zacielené <strong>na</strong> bezpeènos Ondrej MackoOpravný balík SP2 je v urèitomzmysle prelomový, pretoepredstavuje zavàšenie úsiliaMicrosoftu o zvýšeniebezpeènosti operaènéhosystému Windows XPv súvislosti s <strong>na</strong>rastajúcimohrozením z prostrediainternetu. V minulosti sak operaènému systémupridávali hlavne nové funkcie.V súèasnosti u funkènévybavenie postaèuje asikadému, pouívatelia sadoadovali <strong>na</strong>jmä spo¾ahlivostia odolnosti rôznorodýmbezpeènostným ohrozeniam.Cie¾om toho èlánku jepredstavi, èo SP2 prináša,opísa jeho funkcie. Nájdete tuaj praktické rady <strong>na</strong> optimálne<strong>na</strong>stavenie. Pripomí<strong>na</strong>me, eSP2 je pre pouívate¾ovoperaèného systémuWindows XP zadarmo.Centrum zabezpeèenia systému Windows s aktivovaným firewallom, automatickouaktualizáciou a antivírusovým programom (Eset NOD 32, ako je zvýraznené)Ostrá verzia opravného balíka SP2 sa objavilapoèas augusta, <strong>na</strong> stiahnutie bola k dispozícii<strong>na</strong>jprv verzia pre edíciu Home, asi s dvojtýdennýmodstupom prišlaaj verzia pre edíciu Professio<strong>na</strong>l.Dôvodom tohtoone<strong>sk</strong>orenia bola jed<strong>na</strong>kone<strong>sk</strong>orená reakcia ve¾kýchproducentov softvéru <strong>na</strong>SP2, ale aj s<strong>na</strong>ha ve¾kých zákazníkov,ktorí si potrebovaliotestova prechod <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšíopravný balík. Zo zaèiatku sa <strong>na</strong> stránkachMicrosoftu objavil viac ako 200-polokový zoz<strong>na</strong>maplikácií, ktoré majú s SP2 problémy. Kuriozitouboli také aplikácie, ako je <strong>na</strong>pr. Microsoft Outlook2003 alebo Microsoft Word 2003. V súèasnosti jeväèši<strong>na</strong> problémov vyriešená.ZMENY VŠEOBECNEZmeny, ktoré SP2 zakomponuje do operaèného systému,sú pomerne rozsiahle. V minulosti by to asivystaèilo <strong>na</strong> nové èíslo verzieoperaèného systému. Zasahujúdo systému, ale aj integrálnychaplikácií (<strong>na</strong>pr. Internet Explorer,Outlook Express a ïalšie).SP2 sa s<strong>na</strong>í reagova <strong>na</strong>zvyšujúce sa riziko ohrozeniapoèítaèa z prostredia internetu.Jeho súèasou je zlepšenýfirewall a tzv. centrum zabezpeèenia.SP2 tie reaguje <strong>na</strong>falošné prípony súborov, zaisujebezpeènejšie èítaniee-mailov, blokuje reklamné oknáa opravuje niektoré predchádzajúcechyby.CENTRUMZABEZPEÈENIAIde pravdepodobne o <strong>na</strong>jvidite¾nejšiu funkciu,ktorá sa objaví po inštalácii SP2. V jednom oknezdruuje všetky dôleité nástroje– Windows Firewall,zlepšený systém automatickýchaktualizácií, a ak máte<strong>na</strong>inštalovaný antivírusovýprogram (to by ste rozhodnemali ma), objaví sa ajten. Centrum zabezpeèeniasa prejavuje ikonou obrannéhoštítu <strong>na</strong> systémovomriadku Windows XP ved¾ahodín.HLAVNÉ NOVINKY –WINDOWS XP SP2 Centrum zabezpeèenia Windows Firewall Popup Blocker Správa prídavných modulov Ochra<strong>na</strong> voèi nebezpeèným mailomNastavenie aktualizácie s presným urèenímèasu; v <strong>na</strong>šom prípade ostalo aj v sloven<strong>sk</strong>ejedícii Windows XP v angliètineAntivírusový programzatia¾ nepochádza od Microsoftu,ale vdy ide o dodávkyod tretích strán.Centrum zabezpeèenia správnea<strong>na</strong>lyzuje len tie antivírusovéprogramy, ktorémajú podporu pre SP2. Právepreto Microsoft intenzívnerokoval s rozhodujúcimi výrobcamiantivírusových nástrojov.V èase príchodu SP2pre tieto nástroje existovalapodpora pre SP2 a centrumzabezpeèenia ich bez problémovrozpoznávalo (vy<strong>sk</strong>úšané pre AVG i NOD32).Rov<strong>na</strong>ko je to aj v prípade firewallu od tretejstrany – <strong>na</strong> ich úspešné rozpoz<strong>na</strong>nie musí by zakomponovanápodpora pre SP2. Integrovaný firewallje však aj súèasou SP2 a jeho vlastnosti si rozoberiemene<strong>sk</strong>ôr.AUTOMATICKÁ AKTUALIZÁCIAÏalšou úlohou centra zabezpeèenia je <strong>na</strong>stavenieautomatickej aktualizácie. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu Microsoftustarší systém <strong>na</strong>staveniaautomatických aktualizácií<strong>sk</strong>ôr odrádzal pouívate¾ov odpouívania aktualizácií. V koneènomdôsledku to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo,e ve¾a kritických aktualizáciísa ku koncovým pouívate¾omnikdy nedostalo.Centrum zabezpeèenia terazpouívate¾a okamite informujeo stave aktualizácie.Príchodom SP2 sa zmenilaaj sluba automatickej aktualizácie<strong>na</strong> webovej stránkeMicrosoftu. Opravy sú terazmenšie – tzv. expresné (inštalujesa <strong>sk</strong>utoène len to, èo je<strong>na</strong> konkrétny poèítaè nevyhnutné)a odstránite¾né. Najjednoduchšoucestou je aktualizáciu <strong>na</strong>plánova <strong>na</strong>konkrétny dátum a ne<strong>sk</strong>ôr sa u o ne nemusítestara. Odporúèame vám zapnú automatické aktualizácieoperaèného systému, teraz sa <strong>na</strong>ozaj dajúrealizova aj cez dial-up spojenie <strong>na</strong> internet.Vcelku je automatická aktualizácia asi <strong>na</strong>jjednoduchšíspôsob, ako udra PC s Windows XP bezpeènýs <strong>na</strong>jmenším úsilím.WINDOWS FIREWALLFirewall Microsoft podstatne prepracoval a v súèasnostipo<strong>sk</strong>ytuje podobné sluby a <strong>na</strong>stavenia akonástroje od iných firiem (<strong>na</strong>pr. McAfee, Symantec,ZoneLabs…). V staršom riešení bol pouitý firewall,ktorý sa nedal nijako <strong>na</strong>stavova – bol buïzapnutý, alebo vypnutý.Po inštalácii SP2 je teraz Windows Firewall štandardneaktivovaný <strong>na</strong> všetky sieové karty (predtýmbola potrebná manuál<strong>na</strong> aktivácia). Navyše jeteraz aktívny u poèas bootovania poèítaèa, zatia¾28 PC REVUE 10/2004


R E V U Eèo doteraz sa zapí<strong>na</strong>l a pomerne ne<strong>sk</strong>oro po štartepoèítaèa, a teda ten bol dlhý èas nechránený.V <strong>na</strong>stavení firewallu pod zálokou Výnimky zadávatevšetky aplikácie, ktorým dovo¾ujete vytvárapripojenie do internetu, prípadne z internetu prijímaúdaje. Pokia¾ sa potom o takúto èinnos pokúsineznáma aplikácia, firewall Windows si pýtasúhlas pouívate¾a.Rýchle <strong>na</strong>stavenie firewallu je oz<strong>na</strong>èené ako Nepovo¾ovavýnimky, èo môete vyui v prípade prechodnéhopripojenia <strong>na</strong> internet, kde nemáte informácieo zabezpeèení siete (<strong>na</strong>pr.<strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u).Upozoròujeme, e firewall sastará len o dáta prichádzajúce doPC a neblokuje dáta odchádzajúcez poèítaèa. Z<strong>na</strong>mená to, e akje poèítaè nejakým zákernýmprogramom u infikovaný, WindowsFirewall nezabráni v šírenídát od PC do vonkajšieho prostredia.Pod¾a vyjadrenia firmyMicrosoft firewall je <strong>na</strong>stavenýtak, aby chránil ne<strong>na</strong>kazený poèítaè.Je úlohou ïalších programov,aby si poradili s u existujúcounákazou.V <strong>na</strong>šich testoch sa WindowsFirewall správal celkom úspešne,pýtal sa nás <strong>na</strong> kadú aplikáciu,ktorá iadala o komunikáciu s internetom. Freewarovýfirewall ZoneAlarm s certifikáciou pre SP2však dokáe kontrolova aj dáta odchádzajúce z PC.Napriek tomu povaujeme firewall Windows v SP2za podstatné zlepšenie doterajšieho stavu.Pokia¾ je poèítaè prihlásený do domény, centrumzabezpeèenia sa nevyuíva. Predpokladá sa, eaktualizácie, antivírusovú politiku, ako aj firewallrieši <strong>na</strong> úrovni domény podnikový administrátor.Ikonu centra zabezpeèenia stále nájdete v riadiacompaneli Windows XP (ale u nie v systémovomriadku), jeho spustenie potom len informuje o riešeníspomenutých problémov <strong>na</strong> úrovni domény.Všetky ostatné funkcie SP2, prirodzene, ostávajúv platnosti (zabezpeèenie vy<strong>sk</strong>akovacích okien, nebezpeènýchpríloh elektronických správ).OUTLOOK EXPRESSVe¾a pouívate¾ov vyuíva ako klienta elektronickejpošty Outlook Express. Ten je toti integrálnou súèasouoperaèného systému Microsoft Windows XPAj v poštovom klientovi Outlook Express sa teraz dá <strong>na</strong>stavièítanie prijatých správ len ako èistého textu bez doplnkovéhokódu, vyluèuje sa tým zákerná èinnos prijatých správa nemusíte zaò osobitne plati. SP2 doplòuje tohtoklienta o nové ochranné mechanizmy, ktoré u bolizabudované do klienta Microsoft Outlook 2003 (súèasOffice 2003). Jed<strong>na</strong> z nových volieb v OutlookExpress potom slúi <strong>na</strong> to, aby sa všetky prijaté elektronickésprávy interpretovali len ako èistý text,a nie ako kód HTML. Je to ochra<strong>na</strong> urèená <strong>na</strong> to, abyprijatá správa v nijakom prípade nemohla vykonávaneelanú èinnos. Túto vo¾bu mono zapnúv monostiach programu Outlook Express. Pokia¾ siprijatý mail chcete <strong>na</strong> vlastnú zodpovednos prezriev kóde HTML, staèí pojeho prijatí stlaèi kombináciuklávesov Alt + Shift +H (Zobrazi/Správa vo formáteHTML).Ïalšie zlepšenie je v tom,e obrázky tvoriace súèasprijatej správy sa teraz štandardne nezobrazujú. Dôvodytohto kroku sú dva – pri pomalšom pripojeník internetu je to monos, ako si rýchlo stiahnuvšetky maily, a druhý dôvod súvisí so spamom. Odosielateliaspamov do zasielaných správ èasto integrujúodkazy <strong>na</strong> malé, takmer nevidite¾né obrazy. Pod¾astavu ukladania sa potom dá zisti, èi je kontoelektronickej pošty stále aktívne.Trochu nás prekvapilo, e súèasou dodávky preOutlook Express nie je antispamový filter (junkmail) z Outlooku. Ten je toti celkom dobrý a z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lby ïalšiu ochranu pouívate¾a pred neelaným<strong>obsah</strong>om.Nastavenie programov vo firewalle, ktoré môuprijíma dáta zvonka cez internetPOPUP BLOCKERSP2 prináša ochranu proti reklamným oknám vo formeutility Popup Blocker. Dalo by sa poveda – koneène.Ve¾a pouívate¾ov si toti blokovanie vy<strong>sk</strong>akovacíchokien doteraz muselo rieši nástrojmi od inýchvýrobcov. Obyèajne ide o reklamu alebo formulár <strong>na</strong>zí<strong>sk</strong>anie spätnej väzby od návštevníkov stránky. NastaveniePopup Blockera nájdete v Nástrojoch programuInternet Explorer 6 po aktivovaní vo¾by Zapnúblokovanie automaticky otváraných okien.S výhodou sa dá pri tom poui zvukové upozornenie<strong>na</strong> to, e <strong>na</strong> konkrétnej stránke došlo k blokovaniuniektorého ok<strong>na</strong>. Kliknutím <strong>na</strong> ikonu <strong>na</strong> hlavnejstránke vpravo dole alebo hneï v riadku pod webovouadresou môete zablokované okno uvo¾ni.Ak chcete, aby sa z vybraných stránok otváralivšetky okná, môete v nástrojoch IE6 definova výnimkyadresami povolených domén. Z týchto stránokpotom bude zobrazovanie pop-up okien dovolenébez akýchko¾vek obmedzení.Ešte pripomeòme, e existuje aj ïalší spôsob,ako blokova otváranie všetkých okien <strong>na</strong> vybranejstránke – teda aj takých, <strong>na</strong> ktorých otvorenie musíte<strong>na</strong> odkaz kliknú myšou. Príkladom sú reklamnébannery. Z takýchto stránok vlastne neotvoríteïalšie okno nijakým spôsobom. Funkciu PopupBlocker sme testovali pomocou špecializovanejstránky <strong>www</strong>.popuptest.com. Popup Blocker zabránilotvoreniu všetkých piatich základných typovpop-up, z menej obvyklých techník nezachytilz ôsmich moností len tri. Pri <strong>na</strong>šom teste smepouili strednú úroveò <strong>na</strong>stavenia filtra pre pop-upa túto monos odporúèame aj vám.SPRÁVA PRÍDAVNÝCH MODULOVSP2 zavádza správu programov, ktoré sa sami integrujúdo Internet Explorera. Patria medzi nePop−up okno bolo zablokované; pomocou myši môete prechodne povoli jeho zobrazenie alebo<strong>na</strong>stavi ïalšie monosti<strong>na</strong>pr. programy <strong>na</strong> Instant Messaging (MSN Messenger,ICQ), ïalej rozšírenia, ako je <strong>na</strong>pr. GoogleToolbar alebo zásuvné moduly Macromedia Flash.Okrem týchto uitoèných doplnkov však hlavnespywarové programy vyuívajú rozhranie prezásuvné moduly v IE (<strong>na</strong>pr. Alexia). Pomocou Správydoplnkov môete teraz ve¾mi jednoducho doplnkyzapí<strong>na</strong> a vypí<strong>na</strong>. Tento správca <strong>na</strong>jprv po<strong>sk</strong>ytnepreh¾ad o všetkých aktívnych doplnkoch a pouívate¾ich môe vypnú. IE <strong>na</strong> ich <strong>sk</strong>utoènévypnutie vyaduje opakované spustenie a vypnutéprogramy je moné ne<strong>sk</strong>ôr opä spusti. Náš typ <strong>na</strong>vyuitie tejto funkcie je <strong>na</strong>sledujúci: zistite si všetkyneznáme doplnky a prechodne ich vypnite. Akne<strong>sk</strong>ôr zistíte, e niektoré pre vás uitoèné funkcienepracujú, vypnuté doplnky postupne zapí<strong>na</strong>jte.ÏALŠIE OCHRANYMedzi <strong>na</strong>jbenejšie spôsoby <strong>na</strong>padnutia poèítaèovpatrí známe vyuitie preteèenia vyrovnávacej pamäte.SP2 môe v tomto prípade <strong>na</strong> procesorochs podporou ochrany preteèenia (hlavne 64-bitovémodely) túto ochranu proti preteèeniu zapnú. Prestaršie procesory pouíva SP2 iný mechanizmuss vyuitím izolovaných oddielov pamäte.Novinkou SP2 je aj vo¾ba Súbory otvára <strong>na</strong> základe<strong>obsah</strong>u, a nie prípony súboru, ktorú nájdetev IE/Monosti siete internet/Zabezpeèenie/Vlastné<strong>na</strong>stavenie. Z<strong>na</strong>mená to, e pri povolení tejto vo¾by(štandardná monos) sa nebudú otvára súbory,ktoré sa tvária ako nieèo iné, ne v <strong>sk</strong>utoènosti sú.10/2004 PC REVUE 29


R E V U ETento spôsob v minulosti vyuívali <strong>na</strong>pr. trój<strong>sk</strong>ekone, keï sa príloha mailu tvárila ako obrázok, alev <strong>sk</strong>utoènosti to bol vyko<strong>na</strong>te¾ný kód.Nové rozhranie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie wi−fi sietí zjednodušuje ajprihlásenie do nezabezpeèenej sieteSPÔSOBY ZÍSKANIA SP2 A JEHO INŠTALÁCIASP2 môete zí<strong>sk</strong>a cez internet (cez expresnú inštaláciu),dá sa objed<strong>na</strong> CD s kompletným <strong>obsah</strong>oma nájdete ho aj v novembrovom èísle nášhomagazínu. Ide o balík SP2 pre anglickú edíciuWindows XP. Keïe sloven<strong>sk</strong>á edícia je zaloená<strong>na</strong> anglickej s doinštalovaným sloven<strong>sk</strong>ým rozhraním(LIP), funguje tento SP2 aj s touto edíciou.Okrem súborov s pomocníkom sú aj nové komponentyv slovenèine. Spomenuté doplnkové súborynájdete <strong>na</strong> týchto adresách: http://<strong>www</strong>.microsoft.com/downloads/details.aspx?displaylang=<strong>sk</strong>&FamilyID=8F33BBEC-8FC8-4271-817C-62880F29C970(edícia Professio<strong>na</strong>l) a http://<strong>www</strong>.microsoft.com/downloads/details.aspx?displaylang=<strong>sk</strong>&FamilyIDZLEPŠENIE FUNKCIÍNapriek jasnému smeru <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti <strong>obsah</strong>ujeSP2 aj nieko¾ko nových funkcií. Pridaný je novýsprievodca pri <strong>na</strong>stavení bezdrôtovej wi-fi siete,zlepšená je aj podpora zariadení pripojených pomocouBluetooth. Pridané sú nové funkcie pre typy poèítaèovtablet PC a Media Center PC. Multimediálnekomponenty tie prešli miernym zlepšením.Pre wi-fi siete prináša SP2 zmenu pripojenia donezaistených bezdrôtových sietí. Pri prvom pripojenísa vygeneruje hlásenie o tom, e sa pripájatedo nezabezpeèenej siete. Na rozdiel od doterajšejfunkcie wi-fi pripojenia teraz máte monos vašuvo¾bu o pripojení zada permanentne. Nemusítetak pri kadom pripojení potvrdzova varovné hlásenie.Rozhranie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie bezdrôtovej siete jepreh¾adné a umoòuje aj uloenie <strong>na</strong>stavených informácií<strong>na</strong> k¾úè USB. Tak sa dá ¾ahko <strong>na</strong>stavi bezdrôtovásie <strong>na</strong> viacerých poèítaèoch.Dobrá správa pre pouívate¾ov zariadení s Bluetooth– nové rozhranie Bluetooth Client 2.0 je <strong>sk</strong>utoènepouite¾né a dobre prepracované. RozhranieBluetooth uvidíte v riadiacom paneli len vtedy, ak <strong>na</strong>poèítaèi máte <strong>na</strong>inštalované bluetoothové zariadenie.Pomocou tohto rozhrania môete pridáva všetkyzariadenia, ktoré sú týmto rozhraním vybavené.V predchádzajúcej verzii pritom bolo moné pridávalen bluetoothové zariadenia z<strong>na</strong>èky Microsoft(teda myš a klávesnicu). Pri pridávaní nového zariadeniaa jeho párovaní máte monos zada bezpeènostnýkód. V stavovom riadku Windows vzniknenová iko<strong>na</strong> <strong>na</strong> rýchly prístup k <strong>na</strong>staveniu Bluetooth.Pre zariadenia typu tablet PC sa operaèný systémpo inštalácii SP2 zmení <strong>na</strong> Tablet PC Edition2005. Hlavná zme<strong>na</strong> je v tom, e okno <strong>na</strong> vstupz<strong>na</strong>kov má teraz menite¾nú polohu, zatia¾ èo predtýmbolo fixne v spodnej èasti obrazovky. Microsoftúdajne zdoko<strong>na</strong>lil aj rozpoznávanie textu zadávanéhorukou.Pre multimediálne aplikácie <strong>obsah</strong>uje SP2 všetkyupgrade, ktoré sú dostupné aj pomocou automatickejaktualizácie. Týka sa to <strong>na</strong>pr. Windows MediaPlayer 9 a Windows XP Media Center Edition 2004.Pripomeòme, e èo<strong>sk</strong>oro sa objaví Windows MediaPlayer 10, ktorý bude <strong>obsah</strong>ova podstatné zmenyv prehrávaní multimediálneho <strong>obsah</strong>u.Mierne sa zmenilo dialógové okno pri inštalovanínovo nájdeného hardvéru, inovované je aj hláseniepri inštalácii ovládaèa bez certifikácie Microsoftu.Zmenené dialógové okno pri nájdení nového hardvérovéhozariadenia, pre ktoré v operaènom systéme zatia¾ neexistujeovládaè=984D398B-F79A-4125-9F1C-073F7811770D (v prípadeedície Home).Inštalácia SP2 z CD média trvala v <strong>na</strong>šom prípadeasi 35 minút, poèítaè sa pri tom raz reštartuje.Ešte poèas úvodného štartu poèítaèa sa <strong>na</strong>stavujevo¾ba <strong>na</strong> automatickú aktualizáciu operaènéhosystému. Pred inštaláciou SP2 sa automatickyvytvára bod návratu (restore point), a tedaSP2 môete bez problémov odinštalova. Všetkyvo¾by sa vrátia do pôvodného stavu. Na inštaláciuSP2 výrobca uvádza <strong>na</strong>sledujúce minimálnehardvérové poiadavky: poèítaè s procesorom233 MHz, 64 MB RAM a 1,8 GB vo¾ného priestoru<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u poèas inštalácie.VYHODNOTENIEV celkovom hodnotení je SP2 jednoz<strong>na</strong>ène prostriedok<strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti operaèného systémuWindows XP. SP2 rieši otázku informovaniapouívate¾a o stave systému (vírusy, útoky zvonkaa aktualizácia), zabraòuje spúšaniu potenciálnenebezpeèných programov, odstraòuje otravné popupokná a zlepšuje bezdrôtové pripojenie. Škoda,e tieto funkcie neboli vo Windows XP dostupné upodstatne <strong>sk</strong>ôr – v èase, keï takéto typy nebezpeènýchútokov u boli <strong>na</strong> vzostupe.Na druhej strane poèítaè s <strong>na</strong>inštalovaným opravnýmbalíkom SP2 je chránený len do istej miery.Urèite to nie je nepriestrelný systém, stále existujúspôsoby, ako ho <strong>na</strong>padnú.Vo všeobecnosti pouívate¾om tohto operaènéhosystému odporúèame inštaláciu SP2, len pokia¾majú istotu, e pouívané aplikácie sú s ním uúplne kompatibilné. Úroveò zabezpeèenia operaènéhosystému sa jednoz<strong>na</strong>ène zvýši. Dôleité pritomje, aby sa SP2 inštaloval <strong>na</strong> „zdravý“ poèítaè,ktorý ešte nebol infikovaný nebezpeèným kódom.Z<strong>na</strong>mená to, e by ste ho mali <strong>sk</strong>ontrolova antivírusovýmia antispywarovými nástrojmi. NainštalovaSP2 <strong>na</strong> vírusmi alebo spywarom <strong>na</strong>padnutýpoèítaè urèite neodporúèame. Urèité nebezpeèenstvoSP2 je v tom, e pouívate¾ dostáva jasnúinformáciu, e s jeho poèítaèom je všetko v poriadku,a v <strong>sk</strong>utoènosti to tak nemusí by. Pokia¾ sa všakSP2 inštaluje <strong>na</strong> nové PC, tento problém nehrozí.SP2 je zameraný <strong>na</strong> hlavnú masu pouívate¾ov,ktorí chcú poèítaè len pouíva a nebudú vyh¾adávaïalšie riešenia jeho zabezpeèenia ani <strong>na</strong>stavovanejaké tajné funkcie.30 PC REVUE 10/2004


R E V U EÈo prinesie MicrosoftWindows Longhorn? ¼uboslav LackoU minimálne dva roky kolujúviac alebo menej pravdivéinformácie o novomoperaènom systémes kódovým oz<strong>na</strong>èenímLonghorn. Zdalo sa, e termínjeho komerèného uvedeniabude zverejnený <strong>na</strong> konferenciiMicrosoft TechEd 2004, ktorása ko<strong>na</strong>la <strong>na</strong> prelome jú<strong>na</strong>a júla. No u v úvodnejprezentácii technologickýriadite¾ Microsoftu pre EMEAspomenul ako termín uvedeniaLonghornu rok 2008.Samozrejme, môe to by ajurèitá poistka, a tak nášodhad termínu uvedenia sa <strong>na</strong>základe <strong>na</strong>jnovších dostupnýchinformácií bude pohybova <strong>na</strong>rozhraní rokov 2006 a 2007.Tento termín uvedenia je pod¾a nášho názorupre firemné prostredie a aj pre domácich pouívate¾ov,ktorí Windows XP legálne zí<strong>sk</strong>ali,<strong>na</strong>pr. ako súèas poèítaèa, vyhovujúci. Veï potomu bude dnešný hardvér nielen fyzicky, alehlavne morálne úplne opotrebovaný. A s novýmpodstatne výkonnejším poèítaèom dobre padne ajnový operaèný systém, ktorý plne dokáe vyui jehomonosti.Prvý technologický preview Longhornu je všetkýmvývojárom (predplatite¾om MSDN – MicrosoftDeveloper Network) k dispozícii od októbra 2003.Od jú<strong>na</strong> 2004 je podobne dostupná aj druhá alfaSTART menu a dizajn operaèného systému WindowsLonghorn po <strong>na</strong>inštalovaníverzia. Obidve alfa verzie majú tri hlavné technologicképiliere, teda prezentaèné rozhranie Avalon, súborový systém WinFS, komunikaèné rozhranie Indigo,implementované vo vysokom stupni funkcio<strong>na</strong>lity.Podrobnejšie sa o týchto technológiách doèítate v <strong>na</strong>šejpredchádzajúcej recenzii v marcovom PC REVUE.Keby sme mali obidve alfy porov<strong>na</strong>, posun <strong>na</strong>stalhlavne pri prezentaènom rozhraní Avalon. Je to všaklen <strong>na</strong>ša domnienka, pretoe prezentaèné rozhranieje predsa len <strong>na</strong>jvidite¾nejšie. Samozrejme, výslednývzh¾ad definitívnej verzie môe by úplne iný, aleHybrid tablet PC a Media Center – jeden z typovPC budúcnostitakéto kozmetické úpravy, prípadne posuny v implementovanýchmultimediálnych technológiách sú prevývojárov podnikových aplikácií druhoradé. Vèasnézverejnenie definitívneho dizajnu a pouívate¾<strong>sk</strong>ejfunkcio<strong>na</strong>lity by bolo z poh¾adu Microsoftu urèite nerozumné,pretoe konkurencia nespí.Ihneï po TechEde, kde sme zí<strong>sk</strong>ali druhú alfaverziu Longhornu, sme sa pustili do dvojmesaènéhointenzívneho testovania. Veï klient<strong>sk</strong>y operaènýsystém, ktorý budeme ma v budúcnosti takmervšetci <strong>na</strong> svojich poèítaèoch a notebookoch, èi uv práci, alebo doma, si to urèite zaslúi. Aj v tomtoprípade väèšia èas testovania druhej alfa verzieprebehla <strong>na</strong> virtuálnom poèítaèi, vytvorenompomocou produktu Microsoft Virtual PC 2004. Akohostite¾<strong>sk</strong>ý poèítaè bol pouitý notebook HP NX7000 s procesorovou súpravou Centrino, taktovanou<strong>na</strong> 1,6 GHz, a 1 GB pamäte. Po dobrých <strong>sk</strong>úsenostiachz „virtuálneho“ testovania sme sa s druhoualfou rozhodli aj pre krok do reálneho prostrediaa Longhorn sme <strong>na</strong>inštalovali <strong>na</strong> notebook HPNC 8000. Tento prístroj má takisto 1 GB pamätea jeho Pentium M je taktované rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> 1,6 GHz.Po posunutí termínu uvedenia sme sa v tejto recenziinezamerali <strong>na</strong> detaily, <strong>na</strong>príklad dizajn obrazovieka dialógov, ale <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené trendy, technológiea ich vyuitie operaèným systémom.Pod¾a informácií avizovaných <strong>na</strong> prvej inštalaènejobrazovke by celá inštalácia mala trva 15 a 20 minút.Overili sme, e tento údaj je reálny, po ukonèeníinštalácie sa však ešte nieko¾ko minút èerstvýoperaèný systém „rozhliadal“ po <strong>na</strong>inštalovanomhardvéri. Zrejme <strong>sk</strong>úmal, èo by sa dalo kde zlepšia optimalizova, ale to sú len <strong>na</strong>še domnienky.PC budúcnosti – centrum domácej zábavyHARDVÉRPri prvom uvedení Longhornu sa pre jeho beh predpokladalahardvérová konfigurácia oz<strong>na</strong>èovaná akoPC 2006, teda procesor s dvoma jadrami, taktovaný<strong>na</strong> 4 a 6 GHz, kapacita operaènej pamäte minimál-32 PC REVUE 10/2004


Jed<strong>na</strong> z konfigurácií pracovnej obrazovky, zameraná <strong>na</strong> prístup prostredníctvom dia¾kového ovládaniane 2 GB, pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou minimálne jedenterabajt, trojnásobne rýchlejšie grafické karty, nesme zvyknutí dnes, s rýchlou pamäou 1 GB, LCDdisplej s uhloprieèkou minimálne 20 palcov a prenosovárýchlos siete 1 gigabit za sekundu, pri bezdrôtovýchsieach 54 megabitov za sekundu. Túto zostavupotvrdil Microsoft aj <strong>na</strong> konferencii WinHEC2004 (Windows Hardware Engineering Conference).Ak sa bude vývoj hardvéru aj <strong>na</strong>ïalej riadi pod¾aMoorových zákonov, v roku 2008 takáto konfiguráciamôe by pokojne aj nevyhnutné minimum <strong>na</strong><strong>na</strong>inštalovanie Longhornu.Dôleité je však nielen to, ko¾ko procesorových jadier,gigahertzov a gigabajtov bude <strong>obsah</strong>ova poèítaèv rokoch 2006 a 2008, ale aj to, aký bude madizajn, a v prípade domácich poèítaèov, aké funkciebude zastáva. Zatia¾ ešte nie je rozhodnuté ani to, èicentrom domácej zábavy v blízkej budúcnosti budemultimediálny poèítaè alebo iné prístroje, <strong>na</strong>príkladtelevízny prijímaè s domácim kinom. Víziou Billa Gatesaoh¾adne centra nielen domácej zábavy, ale ajdomácej mikroekonomiky je – ako i<strong>na</strong>k – domáci poèítaè.Koncepcia Microsoftu pre domáce poèítaèes názvom Windows Home Concept predstavuje zmesviacerých typov prístrojov, <strong>na</strong>príklad domáceho centras ve¾koplošnou obrazovkou a televíznym tuneromalebo prístroja podobného dnešným tablet PC,ktorý mono umiestni hoci aj <strong>na</strong> stenu.Ukáky pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia Aero GlassNÁSLEDNÍK MONO OVPLYVÒUJEPREDCHODCU...Pomaly to bude u rok od oficiálneho predstaveniaprvej alfy Longhornu a za tento rok sa urèitým spôsobomvyvíjal aj Windows XP. Nedávno sme predstaviliverziu operaèného systému XP Media CenterEdition. To môe by indícia, ako bude Longhorn vyzerav oblasti multimediálnej zábavy. Iná, monoove¾a výz<strong>na</strong>mnejšia modifikácia, ne by sa dneszdalo, je Windows XP pre poèítaèe tablet PC. Tentotyp aj <strong>na</strong>priek relatívne pomalému nástupu urèiteovládne trh mobilných zariadení, pretoe po<strong>sk</strong>ytujeoptimálny kompromis medzi mobilitou a pouívate¾<strong>sk</strong>ýmkomfortom. Na základe poz<strong>na</strong>tkov zo spomí<strong>na</strong>nýchdvoch špeciálnych edícií Windows XP mô-eme predpoklada, e tieto èrty sa objavia aj v novejverzii operaèného systému. Pravdepodobne tedado domácnosti pribudne nový dia¾kový ovládaè.PREZENTAÈNÉ ROZHRANIEAVALONPrezentaèná vrstva Avalon prináša doslova revolúciu.Pri testovaní <strong>na</strong> virtuálnom poèítaèi s emulácioujednoduchej grafickej karty <strong>na</strong> to ani neprídeme,no po <strong>na</strong>inštalovaní Longhornu <strong>na</strong> reálny poèítaès dobrou grafickou kartou (minimálne 64 MBVRAM pamäte, AGP 4×) a stiahnutí a <strong>na</strong>inštalovaníDirect X 9 s podporou Shade Pixel 2 objavímedva nové 3D vizuály de<strong>sk</strong>topu s názvom Aeroa Aero Glass. Trojrozmerne usporiadané tieòovanéokná de<strong>sk</strong>topu Aero pôsobia ve¾mi pôsobivoa umoòujú lepší preh¾ad <strong>na</strong> pracovnej ploche.Ove¾a doko<strong>na</strong>lejšie – a nesmelo podotkneme, e ajpreh¾adnejšie – pôsobia polopriesvitné a priesvitnéokná de<strong>sk</strong>topu Aero Glass. Urèitá neistota v posudzovanívyplýva len z prirodzenej ¾ud<strong>sk</strong>ej náchylnostik neporiadku. Je to podobná a<strong>na</strong>lógia akoporovnávanie menšiehoa väèšieho pracovnéhostola. Väèší stôl by malby jednoz<strong>na</strong>ène výhodnejší,pravda, dá sa <strong>na</strong>òom <strong>na</strong>robi ove¾a väèšíneporiadok. Optimálnemukompromisu usporiadaniatrojrozmerného„polopriesvitného“ de<strong>sk</strong>topusa blíia ukáky <strong>na</strong>obrázku èíslo 7. Trojrozmernézobrazenie pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania budeasi jednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšíchzmien, vidite¾ných<strong>na</strong> prvý poh¾ad.Pod pojmom trojrozmernérozumieme, samozrejme,len axonometrickézobrazenie scény <strong>na</strong> plo-10/2004 PC REVUE 33


R E V U Echom monitore, take pravidelných návštevníkovIMAXu to do úasu neprivedie, hociMicrosoft u prezentoval aj „pravé“ trojrozmernézobrazenie, a to dokonca nie <strong>na</strong> monitore,ale poèas hlavnej prezentácie konferencieWinHEC. Princíp spoèíval v pouitíšpeciálnych okuliarov s polarizovanými <strong>sk</strong>lami,prièom polarizácia jednotlivých <strong>sk</strong>ielbola pootoèená o 90 stupòov. Takéto zobrazenieje ve¾mi nároèné <strong>na</strong> výpoètový výko<strong>na</strong> umoòuje ho nástup výkonných 64-bitovýchprocesorov, no mono <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje cesty,ktorými sa budú ïalej ubera zobrazovaciemonosti poèítaèov budúcnosti. Nie je to lenhraèka alebo záleitos imidu. Klient<strong>sk</strong>e poèítaèesa èasto pouívajú <strong>na</strong> monitorovaniestavu výrobných a technologických procesova tam je monos 3D zobrazenia ve¾mi vítanáa po<strong>sk</strong>ytuje nové monosti zobrazenia ajzloitých procesných schém <strong>na</strong> malej plochemonitora. Klasické velíny podnikov a elektrární bytak mohli pomaly odís do histórie.Bohuia¾, v testovanej alfa verzii nebolo monésníma <strong>obsah</strong> obrazovky v 3D móde, a tak sme <strong>na</strong>ilustráciu moností Aero Glass prevzali snímkyz ukáok.Mono sa mnohí priaznivci hier, ktorí 3D zobrazenieu roky povaujú za samozrejmos, pozastavia<strong>na</strong>d tým, preèo tejto èrte prezentaènej vrstvyAvalon venujeme takú pozornos. Nu, hráèov 3Dhier sú u nás rádovo desatisíce, ale to je len pasívny,konzumný spôsob implementácie trojrozmernejgrafiky. Avalon však podporuje aj aktívny prístup.Jednoduché aplikácie programoval azda ukadý študent technického smeru. No <strong>na</strong>programova<strong>na</strong>príklad 3D model slneènej sústavy dokáepomocou OpenGL alebo Direct 3D len zopár programátorov.Podstatné zjednodušenie programovaniatrojrozmernej prezentaènej grafiky pomocoujazyka XAML umoní vytváranie trojrozmernéhozobrazovania širokému spektru záujemcov.XAML je z<strong>na</strong>èkovací jazyk <strong>na</strong> tvorbu aplikaènéhorozhrania, ktorý vychádza z populárneho jazykaXML. Umoòuje vytvára dy<strong>na</strong>mické a dokonca ajtrojrozmerné formuláre aplikácií Windows. AplikáciuXAML tvorí textový súbor s príponou XAML,ktorý vychádza z konvencií dokumentu XML. Tietosúbory aplikácia Windows Explorer v Longhornerozpoznáva a oz<strong>na</strong>èuje ako Windows Markup File.Programovanie aplikácií XAML si môete vy<strong>sk</strong>úšau teraz aj bez Longhornu, <strong>na</strong>príklad pomocou interpreteraXAMLON (<strong>www</strong>.xamlon.com). Zdrojovýkód pre 3D ståpce pohybujúce sa tak, aby tvoriliSynchronizácia s mobilnými zariadeniamiUkáky aplikácií XAML v emulátore Xamlonsínusoidu (<strong>na</strong> priloenom obrázku), pozostáva lenz nieko¾kých riadkov.PRISPÔSOBENIE IVOTNÉMU ŠTÝLUA FILOZOFII POUÍVATE¼OVNové návyky sa prejavujú u aj <strong>na</strong> stránkachbloggerov, ktoré sú zamerané <strong>na</strong> Longhorn. Akchceme v súèasnosti nejakým spôsobom prezentovasvoj názor prostredníctvom webu, musíte ho<strong>na</strong>písa. A to si vyaduje nejakú námahu.Ove¾a jednoduchšie je pootoèiwebovú kameru a tento názor poveda,prípadne ho aj názorne demonštrovapomocou poh¾adu <strong>na</strong> obrazovku. Hlavne<strong>na</strong> amerických blogoch sa tento spôsobdostáva do popredia.Aj masívne rozšírenie mobilnýchzariadení a doplnkov si vyaduje synchronizácius PC, <strong>na</strong>príklad prenos súborovMP3 do prehrávaèov, prípadneprenos fotografií medzi PC a mobilnýmtelefónom, o synchronizácii s vreckovýmipoèítaèmi a prenose multimediálneho<strong>obsah</strong>u z kamier a fotoaparátov aninehovoriac. Preto má nový operaènýsystém <strong>na</strong> komunikáciu s mobilnýmizariadeniami široké monosti a prepracovanépouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.K ivotnému štýlu <strong>na</strong>šich potomkovpatria aj hry, no nie všetky sú pre nich aj vhodné.Preto sú do nového operaèného systému implementovanéaj rozsiahle monosti rodièov<strong>sk</strong>ej kontroly.Parental Control – <strong>na</strong>stavenie obmedzení pre hry pod¾a vekupotomkovKONKURENCIAAj <strong>na</strong>priek urèitej <strong>sk</strong>epse týkajúcej sa monostíkonkurova Microsoftu v oblasti klient<strong>sk</strong>ych operaènýchsystémov nový Windows bude ma pravdepodobnedvoch <strong>na</strong>jvánejších konkurentov –operaèný systém Apple MAC OS X (kódové oz<strong>na</strong>èenieTiger) a, samozrejme, Linux. Aj 3D de<strong>sk</strong>topAero Glass má konkurenta, dokonca takmer rovnomenného.Firma Sun ponúka 3D prezentaèné rozhranieLooking Glass pre operaèný systém Linux.Objavujú sa aj špekulácie (<strong>www</strong>.winsupersite.com), e databázový súborový systém WinFS v prvejverzii Longhornu nebude implementovanýa bude sa dodáva ne<strong>sk</strong>ôr ako doplnok. Naprotitomu pod¾a <strong>na</strong>jnovších informácií Microsoftu vývojár<strong>sk</strong>atechnológia WinFX a dva ïalšie technologicképiliere – prezentaèné rozhranie Avalon a komunikaènávrstva Indigo – sa budú od roku 2006dodáva aj ako separátne produkty pre WindowsXP a Windows Server 2003, èo umoní vyuívanietýchto technológií <strong>na</strong> miliónoch PC so staršími operaènýmisystémami.34 PC REVUE 10/2004


R E V U E A K O N A T O C E Z I N T E R N E TTéma: MAPY Ján GéciAk dnes chcete zisti, kde leíkonkrét<strong>na</strong> obec alebo mesto,okrem mapy v papierovejpodobe sa dá vyui jejdigitalizovaná verzia <strong>na</strong>internete. Vybrané oblastimáp sa dajú vytlaèi a poslamailom – tieto funkcie<strong>obsah</strong>ujú <strong>sk</strong>oro všetkypredstavené stránky. Menimono zobrazované rozlíšenie,a teda aj ve¾kos detailov. Nawebe existuje široká ponukamáp, my vám ponúkame nášvýber internetových stránokvrátane osobných <strong>sk</strong>úsenostís nimi. Sloven<strong>sk</strong>o SUPERNAVIGATOR.SKZameriava sa hlavne <strong>na</strong> vyh¾adávanie firiem, súkromnýchi štátnych podnikov, organizácií, ale nájdetetam aj mestá, ulice, kultúrne a športové podujatia,inzerciu nehnute¾ností, hrady, zámky, pamiatky,múzeá, lyiar<strong>sk</strong>e stredi<strong>sk</strong>á a iné. Na rozdiel odostatných stránok okrem Sloven<strong>sk</strong>a ponúka aj mapuÈe<strong>sk</strong>a. Keï si však vyberiete Èe<strong>sk</strong>ú republiku,automaticky ste presmerovaní <strong>na</strong> adresu Super<strong>na</strong>vigátorav ÈR.Databáza je èlenená do desiatich kategórií a <strong>obsah</strong>ujespolu 5500 sloven<strong>sk</strong>ých miest a obcí (z nich157 má podrobnú mapu) a 111 èe<strong>sk</strong>ých s detailnoumapou. Do databázy sú takisto zaradené firmy,ktoré sú prepojené s mapami, take sa ukáe ichpresná lokalizácia. Postupným klikaním <strong>na</strong> kategórieotvárate podkategórie, a sa dostanete pokonkrétnu firmu. Po kliknutí <strong>na</strong> názov v zoz<strong>na</strong>mealebo ikonu <strong>na</strong> mape sa otvorí okno s podrobnýmiinformáciami o nej. Zobrazí sa presná adresa, logo,telefónne a faxové èíslo, adresa elektronickejpošty, internetová adresa, opis èinnosti, otváraciehodiny, cenník, fotografie. Ich kompletnos všakzávisí od rozhodnutia konkrétnej firmy, a pretoich všade nenájdete. Vyh¾adávanie funguje v rámcipiatich predvolieb – kategórie, názov firmy, jejzameranie, ulice a mestá. Po kliknutí <strong>na</strong> názovmesta sa ukáu informácie o òom, ako <strong>na</strong>príkladpoèet obyvate¾ov, rozloha, <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>á výška, telefón<strong>na</strong>predvo¾ba.Ve¾kos zobrazenia je takisto variabilná, zvoli simono malú, širokú, vysokú, ve¾kú a širokouhlúmapu. Do formátu internetového prehliadaèa sa<strong>na</strong>jlepšie hodí širokouhlá mapa. Jazykov, v ktorýchs vami stránka bude komunikova, je <strong>na</strong> výber pä– okrem slovenèiny sú to èešti<strong>na</strong>, anglièti<strong>na</strong>, nemèi<strong>na</strong>a maïarèi<strong>na</strong>. Pribudnú ešte po¾<strong>sk</strong>á, francúz<strong>sk</strong>aa talian<strong>sk</strong>a verzia.Ve¾mi podrobný pomocník vám vysvetlí všetkopodstatné do <strong>na</strong>jmenších detailov. Odporúèamepreèíta si ho, pomôe to <strong>na</strong>jmä pri h¾adaní konkrétnychfiriem alebo ulíc.Link: <strong>www</strong>.super<strong>na</strong>vigator.<strong>sk</strong>Hodnotenie☺ Podrobný pomocník, informácie o firmách s lokalizáciou,variabilná ve¾kos mapy, blišie informácie o meste, rôznejazykové verzie☹ V èe<strong>sk</strong>ej verzii sa v pomocníkovi mieša slovenèi<strong>na</strong> a èešti<strong>na</strong> MAPY.ZOZNAM.SKPopri mape Sloven<strong>sk</strong>a sú <strong>na</strong> tejto stránke pripravenéaj mapy sloven<strong>sk</strong>ých miest. Na výber sú <strong>na</strong>pr.Ban<strong>sk</strong>á Bystrica, Košice, Poprad, Prešov, Bratislava,Kemarok, Námestovo, Nitra, ili<strong>na</strong>, Èadca, Levice,Malacky a ve¾a ïalších. Nájdete aj informáciuo cestných vzdialenostiach. Mapa Sloven<strong>sk</strong>ej republikyvšak zobrazuje iba cestnú sie spolu s názvamimiest a obcí.K dispozícii je funkcia Vyh¾adávanie, ale nikdenie je vysvetlenie, ako ju pouíva, a tak treba ibaexperimentova. Skúsili sme názov Hollého ulicaa ukázali sa nám mestá, v ktorých takáto ulica existuje.Na mape Sloven<strong>sk</strong>a sme si chceli pozrie tunelBrani<strong>sk</strong>o, ale nebol tam ešte vyz<strong>na</strong>èený. O tom, e36 PC REVUE 10/2004


R E V U Ebolo pouité staršie vydanie mapy, svedèí aj ïalšífakt. Na stránke sa stále uvádza názov Martin -Vrútky, hoci obe mestá sú u nieko¾ko rokov samostatné.V dolnej èasti stránky nájdete poloku Vyz<strong>na</strong>èenémiesto, kde treba vloi ID, nikde sa však nepíše,o aké ID ide, odkia¾ ho máte poz<strong>na</strong>. A keï smeklikli <strong>na</strong> link Oz<strong>na</strong>èi miesto <strong>na</strong> mape, dozvedeli smesa, èo ID z<strong>na</strong>mená. Na mapu môeme umiestniz<strong>na</strong>èku - krí rotujúci v kruhu. Následným pokusomsme si overili, e <strong>na</strong>príklad ID = 71782 predstavujeRaèu <strong>na</strong> mape Bratislavy. Domnievame sa,poriadkami, reštaurácie, ubytovanie a autobusovéplus eleznièné zástavky) existujú a v druhej verziimapy <strong>na</strong> stránke http://mapy.atlas.<strong>sk</strong>/aquariusnet/frm_map.asp.Vo verzii Aquarius sa dá zvoli ve¾kos mapy:malá, široká, vysoká a ve¾ká. V normálnej verzii súmalá, stredná a ve¾ká mapa. Okrem slovenèinyAquarius s vami bude komunikova aj po anglicky.Umoòuje vyh¾adávanie v krajoch, okresoch a obciachalebo uliciach miest. Pri práci pomáhajú tipys konkrétnymi radami, vzahujúcimi sa k jednotlivýmkrokom. Po kliknutí <strong>na</strong> symbol otáznika sae tomuto postupu by sa mala venova väèšia pozornosa mal by sa vysvetli v pomocníkovi.Link: <strong>www</strong>.mapy.zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>Hodnotenie☺ Zobrazuje vzdialenosti medzi mestami, monos oz<strong>na</strong>èi kon−krétne miesto☹ Nemá pomocníka, struèné vysvetlivky sú <strong>sk</strong>ryté a <strong>na</strong> <strong>na</strong>dvä−zujúcich stránkach, mapa je neaktuál<strong>na</strong> MAPY.SZM.SKVyuíva mapovú èas projektu Mesto.<strong>sk</strong> (<strong>www</strong>.mesto.<strong>sk</strong>). Vybera si mono spomedzi 138 máp sloven<strong>sk</strong>ýchmiest. Na nich sa dá zobrazi, kde konkrétnesú <strong>na</strong>príklad pošty, autoservisy, obchody,školy, parkovi<strong>sk</strong>á, úrady, stanice, polícia a pod.Spomedzi <strong>sk</strong>upiny objektov, ktoré sú pod mapoumesta (nie však kadou), si mono vybra to, èo vászaujíma. Ak si zvolíte <strong>na</strong>pr. školy, <strong>na</strong> mape sa objavípresná lokalizácia prvej školy zo zoz<strong>na</strong>mu (ukazuje<strong>na</strong> òu blikajúca èervená šípka) a pod mapou súabecedne zoradené všetky školy aj s názvami ulíc.Klikaním <strong>na</strong> názvy si potom vyberáte ïalšie.Vyh¾adávanie by malo fungova v uliciach a objektoch.Otvorili sme si mesto Martin a <strong>sk</strong>úsili vyh¾adaHollého ulicu. Výsledok h¾adania sme všaknedostali, hoci sme ulicu <strong>na</strong> mape videli. Druhý pokusbol objekt Háj, takisto zobrazený <strong>na</strong> mape.Pod¾a vyh¾adávaèa neexistuje. Celý problém vyh¾adávaniaje v tom, e funguje iba <strong>na</strong> mapách, podktorými je zoz<strong>na</strong>m objektov, a iba v rámci nich.Keï sme zvolili zväèšenie 3, mapa zmizla, hociv rozlíšení 1 a 2 bolo všetko korektné. Na ovládanietejto stránky by sa zišiel pomocník, <strong>na</strong> stránke hovšak nenájdete.Link: <strong>www</strong>.mapy.szm.<strong>sk</strong>Hodnotenie☺ Zobrazenie objektov <strong>na</strong> mape mesta☹ Nemá pomocníka, problémy so zobrazením v detailnejšomrozlíšení ATLAS.SKTáto stránka ponúka vyh¾adávacie funkcie, ktorédovo¾ujú vybra si mestá, obce, ulice a všetko. Narozdiel od èe<strong>sk</strong>ej stránky atlas.cz si nemôete pozriemapu umiestnenia benzínových èerpadiel,bankomatov alebo pôšt. Tieto detaily (konkrétnebankomaty, kiná, kúpali<strong>sk</strong>á, lyiar<strong>sk</strong>e stredi<strong>sk</strong>á, zastávkyMHD v Bratislave s aktuálnymi cestovnýmidostanete k pomocníkovi. Ak v menu kliknete <strong>na</strong>poloku viac..., zobrazí sa zoz<strong>na</strong>m miest, ktoré majúpodrobnú mapu. Zoradené sú pod¾a krajov. Nechýbaani funkcia <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie konkrétneho miesta<strong>na</strong> mape mesta. Tunel Brani<strong>sk</strong>o sme ani <strong>na</strong> tejtostránke ne<strong>na</strong>šli, mapa však v spomí<strong>na</strong>nom úsekuzobrazuje trasu dia¾nice vo výstavbe.Obidve verzie majú bublinkového pomocníka,staèí kurzorom prejs <strong>na</strong> niektorú ovládaciu poloku,názov v menu alebo ikonu mapy.Link: http://mapy.atlas.<strong>sk</strong> ahttp://mapy.atlas.<strong>sk</strong>/aquariusnet/frm_map.aspHodnotenie☺ Verzia Aquarius – zobrazované detaily, vyh¾adávanie,monos oz<strong>na</strong>èi konkrétne miesto☹ Dve oddelené verzie


R E V U E Èe<strong>sk</strong>o ATLAS.CZTu nájdete mapu Èe<strong>sk</strong>ej republiky, ale dá sa prejsaj <strong>na</strong> ïalšie mapy miest v ÈR. Vo vyh¾adávanímono priamo zada mesto alebo obec, ulicu a objekt.K dispozícii je takisto h¾adanie spojenia z jednéhomiesta do iného, staèí kliknú <strong>na</strong> link Hledatcestu. Pri <strong>na</strong>šom teste však nefungoval korektne.Ak sme po prvom h¾adaní hneï chceli zisti ïalšiutrasu, vyh¾adávanie jednoducho nefungovalo, stálesme mali zobrazenú prvú trasu. Pomohol a návrat<strong>na</strong> záloku Mapa a hneï <strong>na</strong>spä do vyh¾adávania.Potom to u fungovalo. Mono ešte doplni aj názovulice (pokia¾ ho viete), vtedy trasovanie budefungova detailnejšie.Ak ste si vybrali mapu konkrétneho mesta,ukáe vám, kde sú benzínové èerpadlá, bankomatya pošty. Praktické sú struèné vysvetlivky hneï privyh¾adávaní a preh¾adnej mapke. Pouívate¾ sa takrýchlo dozvie, ako treba postupova. Pomohol byvšak ešte podrobnejší opis funkcií, <strong>na</strong>jmä vyh¾adávania.Stránka <strong>obsah</strong>uje <strong>na</strong>vyše linky <strong>na</strong> mapu svetaa noèné zobrazenie planéty.Link:http://mapy2.atlas.cz/mapviewer/mapviewer.aspxHodnotenie☺ Struèné vysvetlivky, zobrazenie objektov <strong>na</strong> mape mesta☹ Problémy s vyz<strong>na</strong>èením trasy, chýba podrobnejší pomocník MAPY.CZNa tejto stránke, ktorá patrí pod Sez<strong>na</strong>m.cz, je podporovanáÈe<strong>sk</strong>á republika a jej jednotlivé mestá.Na výber sú štyri ve¾kosti mapy – malá, stredná,ve¾ká a <strong>na</strong>jväèšia. Vyh¾adáva mono priamo povloení názvu mesta, ulice, adresy alebo názvu objektu.V rámci h¾adania v mestách dokáe nájsa ukáza <strong>na</strong>jblišiu poštu, lekáreò, bankomat,pohotovos, reštauráciu, èerpaciu stanicu, zastávkuMHD (v Prahe takisto stanicu metra) a ubytovanie.Súèasne pod preh¾adnou mapkou sú krátkevysvetlivky, ako pouíva funkcie <strong>na</strong> ve¾kej mape.Ak sa kurzorom myši pristavíte <strong>na</strong>d niektorýmisymbolmi, v bublinkovej pomoci sa zobrazí blišíopis, vzahujúci sa <strong>na</strong> dané miesto alebo objekt.Skúsili sme nájs vý<strong>sk</strong>yt slova Václav<strong>sk</strong>é vo všetkýchmestách. Výsledkom bol zoz<strong>na</strong>m, kde všadesa <strong>na</strong>chádza – boli to monosti ako èasti obce,ulice, adresné body, reštaurácie, ubytovacie zariadenia,historické pamiatky, kiná, divadlá, zastávkyMHD. Jednoducho všetko, èo v názve alebo adrese<strong>obsah</strong>uje h¾adané slovo. Ak potom kliknete <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> názov niektorej reštaurácie <strong>na</strong> Václav<strong>sk</strong>omnámestí v Prahe, zí<strong>sk</strong>ate praktické informácie, akoadresu, telefónne èísla, otváracie hodiny, e-mail,webovú adresu, ponuku jedál a dokonca presnúzemepisnú polohu súèasne s lokalizáciou <strong>na</strong> mape.Poslúi vám aj plánovaè trás, ktorý je zhotovenýve¾mi prakticky a dokáe s ním pracova v podstatekadý intuitívne a bez ve¾kého špekulovania. Navyšeodkaz <strong>na</strong> úvodnej stránke jak hledat <strong>na</strong> mapìvás presmeruje <strong>na</strong> opis ovládania, kde sú <strong>na</strong> jednejstrane v krátkosti vysvetlené podstatné veci. Po-adovaná trasa sa zobrazí <strong>na</strong> mape a pod òou itinerár,ktorý si môete prepnú, aby zobrazil aj detaily.Popri celkovej dåke sa dozviete aj predpokladanýèas trvania cesty a itinerár vás bude presne<strong>na</strong>vigova.Link: <strong>www</strong>.mapy.czHodnotenie☺ Má pomocníka aj struèné vysvetlivky, plánovaè trás s itinerá−rom, bublinkovú pomoc, dobré vyh¾adávanie, podrobné infor−mácie o objektoch☹ Nezistili sme Európa s plánovaním ciestTieto stránky ponúkajú mapy Európy a k dispozíciisú takisto kvalitné plánovaèe, kde si môete zvolicestu z jedného bodu do druhého. Pod¾a zadanýchparametrov zí<strong>sk</strong>ate trasu, ktorá sa vám zobrazí <strong>na</strong>mape, spolu s itinerárom. Informácie môete následnevyui <strong>na</strong>pr. pri plánovaní dovolenky alebosluobnej cesty. SKODA−AUTO.COMStránka automobilky Škoda sa mapám ÈR alebomiest nevenuje, <strong>obsah</strong>uje iba plánovaè ciest, ale zatove¾mi praktický. Funguje v rámci celej Európya <strong>sk</strong>rýva sa v menu pod polokou Sluby a následneRouteplanner. Plánovaè pod¾a zadaných parametrovvyh¾adá <strong>na</strong>jkratšiu alebo <strong>na</strong>jvýhodnejšiutrasu, vypíše podrobný itinerár a zobrazí maputrasy. Treba si da pozor pri potvrdzovaní zadanýchparametrov. Nestaèí kliknú <strong>na</strong> striebornúplôšku, musíte trafi <strong>na</strong> nápis Hledat. Výsledok zí<strong>sk</strong>ateako tabu¾ku, prípadne tabu¾ku spolu s mapoutrasy. Zistíte aj celkovú dåku vybranej trasy a odhadovanýèas jazdy. Následne ešte môete upravovavstupné parametre (doplni <strong>na</strong>pr. spotrebuauta a cenu paliva v Kè) a vybra si spôsob zobrazenia(tabu¾ku, mapu alebo obidve). K dispozícii jeaj špeciál<strong>na</strong> verzia <strong>na</strong> tlaè.Ak si zvolíte Rozšíøené zadání, môete za sebouvloi viacero miest, cez ktoré má vaša trasa vies.Vy<strong>sk</strong>úšali sme trasy Praha – Košice, Glasgow – Viedeò– Bratislava a Dublin – Mo<strong>sk</strong>va – Budapeš –Sofia. Popri mapách sme zí<strong>sk</strong>ali aj podrobné itineráres týmito údajmi: kilometer (pribúdajúca vzdialenosod miesta štartu), kraji<strong>na</strong>, typ (<strong>na</strong>pr. kriovatka,výjazd z mesta, hranica), miesto (presnýnázov lokality), medzinárodné oz<strong>na</strong>èenie cesty,deò (poradie dòa pri dlhšej ceste) a èas.Link: <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>oda-auto.com/czeHodnotenie☺ Verzia <strong>na</strong> tlaè, podrobný itinerár, <strong>na</strong>stavenie parametrov☹ Potvrdzovanie parametrov VIAMICHELIN.COMVo webovej ponuke mapy spolu s plánovaèom ciestfirmy Michelin sa dá vybra jazyk, v ktorom sastránka má zobrazi – k dispozícii sú okrem angliètinyaj nemèi<strong>na</strong>, francúzšti<strong>na</strong>, španielèi<strong>na</strong> a talianèi<strong>na</strong>.Súèasou ponuky je aktuál<strong>na</strong> predpoveïpoèasia <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom mieste Európy.Vyh¾adávanie v mape ponúka <strong>na</strong> výber celúEurópu alebo jej jednotlivé krajiny. Plánovaè trásfunguje s vyh¾adávacím formulárom <strong>obsah</strong>ujúcimrov<strong>na</strong>ké poloky, ale má dve okná – prvé <strong>na</strong> východi<strong>sk</strong>ovúa druhé <strong>na</strong> cie¾ovú polohu. Ak potrebujetepomôcku, v hornom pravom rohu je otáznik. Keïsa ho dotknete myšou, ukáe sa bublinková pomocs podrobným vysvetlením, ako jednotlivé polokyvyplni. Na spodnom okraji v menu je ïalší pomocníkspolu s odpoveïami <strong>na</strong> èasto kladené otázky.Nájdené miesta a adresy si môete uloi a ne<strong>sk</strong>ôrsi ich pozera. Na vyuitie tejto funkcie sa všaktreba <strong>na</strong>jprv zaregistrova.Otestovali sme trasy Parí – Bratislava a Londýn– Varšava. Zdrojové mapy vzahujúce sa k Sloven<strong>sk</strong>uzrejme pochádzali od <strong>na</strong>šich kartografov, lebovšetky názvy obcí, miest a objektov boli v korektnejslovenèine. Na vybranom výseku mapy sa dajúzobrazi hotely, reštaurácie a turistické atrakcie.Navyše poèíta aj oèakávané náklady, ktoré zahàòajúmýto a výdavky <strong>na</strong> benzín, mono zmenispotrebu auta a vloi cenu benzínu. Dovo¾uje vybrasi typ cesty, <strong>na</strong>príklad èo <strong>na</strong>jviac po dia¾nici,bez mýta, <strong>na</strong>jrýchlejšiu, <strong>na</strong>jkratšiu. Pod mapou sozobrazenou trasou nájdete ve¾mi podrobný itinerár,<strong>obsah</strong>ujúci vzdialenos, èas, odboèky, dokonca38 PC REVUE 10/2004


R E V U Einformácie, kde je radar, mýto a kde sa zdríte prestavebné práce <strong>na</strong> dia¾nici.Link: <strong>www</strong>.viamichelin.comHodnotenie☺ Podrobný itinerár, bublinková pomoc, <strong>na</strong>stavenie parametrov,predpoveï poèasia☹ Okno so zobrazenou mapou by mohlo by väèšie RAC.CO.UKNa tejto stránke je hneï <strong>na</strong> zaèiatku <strong>na</strong>jlepšieprejs <strong>na</strong> link Advanced route planner, ak chceteh¾ada v rámci celej Európy. Potom vloíte mesto,odkia¾ chcete vyrazi, následne aj to, kam chceteís, prípadne cez ktoré mestá. Vo štvrtom bode sadajú doplni ïalšie podrobnosti, ako je <strong>na</strong>jrýchlejšiaalebo <strong>na</strong>jkratšia cesta, vyuitie dia¾nic, obchádzanieciest s mýtom, pouitie trajektu a detailyitinerára. Plánovaè následne pod¾a zadaných parametrovvyh¾adá <strong>na</strong>jkratšiu alebo <strong>na</strong>jvýhodnejšiutrasu, vypíše podrobný itinerár a zobrazí maputrasy. Pri spracovaní vášho zadania sa pre kontroluukáe okno s nápisom: „We are calculating yourroute...“ Tu však treba ve¾a trpezlivosti, ak ste pripojenícez dial-up. Prenos vygenerovanej trasy ajs mapou trvá viac minút a <strong>na</strong> konci aj tak nemusítema výsledok kompletne zobrazený. Pomôe ibaobnovenie (Refresh) a ïalšia dávka trpezlivosti.Vyh¾adanie cesty lepšie fungovalo v rámci Ve¾kejBritánie, kde to išlo svinejšie. Vy<strong>sk</strong>úšali sme trasyŠtokholm – Bukureš, Londýn – Glasgow a Bratislava– Viedeò. Mapu trasy mono prepnú ako statickúalebo interaktívnu. Itinerár existuje v trochpodobách – struènej, detailnej a postupnej (step bystep). Detailná oproti struènej zobrazuje viac kri-ovatiek, kde sa mení smer. Postupná v porov<strong>na</strong>níso struènou <strong>obsah</strong>uje v itinerári aj malé mapkykriovatiek.Na výber je funkcia tlaèiaren<strong>sk</strong>á verzia, ktorázobrazenú mapu a itinerár spracuje tak, aby sa dalilepšie vytlaèi. Výsledok si potom môete zobra sosebou ako <strong>na</strong>vigaènú pomôcku. Ak potrebujetedetailnejšie vysvetlenie, k dispozícii sú odpovede<strong>na</strong> èasto kladené otázky (frequently a<strong>sk</strong>ed questions– FAQ).Link: <strong>www</strong>.rac.co.ukHodnotenie☺ Podrobný itinerár, <strong>na</strong>stavenie parametrov, verzia <strong>na</strong> tlaè, FAQ☹ Nevhodné pre prenos dial−upÏALŠIE MONOSTIIné ponuky z existujúceho širokého výberu predstavujú<strong>na</strong>sledujúce stránky. Centrum.cz (<strong>www</strong>.centrum.cz)okrem interaktívnej mapy má v sekciiSport, zábava a hoby > Cestování > Atlasy a mapylinky <strong>na</strong> iné internetové stránky, venujúce sa všetkýmdruhom máp. Podobná ponuka je <strong>na</strong>Centrum.<strong>sk</strong> (<strong>www</strong>.centrum.<strong>sk</strong>) v èasti Cestovanie >Atlasy a mapy. Ïalej je to interaktív<strong>na</strong> mapa Sloven<strong>sk</strong>a(<strong>www</strong>.mapworld.it/index_<strong>sk</strong>.asp), nemeckýplánovaè ciest (http://portale.web.de/Auto/Routenplaner),ktorý takisto <strong>obsah</strong>uje linky <strong>na</strong> ïalšie plánovaèe,a <strong>na</strong>pokon ponuka <strong>na</strong> program Route 66(<strong>www</strong>.route66.<strong>sk</strong>) – s ním budete ma mapu Európys plánovaèom ciest priamo v poèítaèi. Ve¾mi zaujímavýje výber máp <strong>na</strong> stránke Natio<strong>na</strong>l Geographic(http://plasma.<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lgeographic.com/mapmachine)s <strong>na</strong>jrôznejšími druhmi máp z celého sveta i planétslneènej sústavy.ZÁVERInternetové mapy majú v podstate podobné funkcie,niektoré sa môu pochváli ponukou rozšírenýcha podrobnejších moností. Treba však marýchlejší prístup <strong>na</strong> internet (<strong>na</strong>jmä pri tých s bohatšímvýberom) ako klasickú telefónnu linku, lebos tou budete potrebova ve¾a trpezlivosti. Rozpätiemoností stránok s mapami siaha od jednoduchéhozobrazenia konkrétneho miesta <strong>na</strong> mape apo vyh¾adanie a vytýèenie poadovanej trasy ajs podrobným itinerárom. Rozhodnutie pre príslušnústránku potom záleí <strong>na</strong> vašom posúdení, èokonkrétne práve potrebujete.Najvhodnejšia <strong>na</strong> h¾adanie miest alebo aj ulíc <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u je pod¾a nás stránka Super<strong>na</strong>vigator.<strong>sk</strong>,ktorá je <strong>na</strong>jprepracovanejšia. Z èe<strong>sk</strong>ej ponuky nássvojou funkènosou zaujala hlavne stránkaMapy.cz. Ak plánujete svoju cestu po Európe aleboaj ïalej, odporúèame vám vyui hlavne monostiViaMichelin.10/2004 PC REVUE 39


R E V U EHistória poèítaèovýchvírusov a èervov II. Peter KováèPrinášame vám dokonèeniehistórie vírusov z minuléhoèísla. Venujeme sa obdobiu poroku 1995. Èasová os pritom<strong>obsah</strong>uje historický vývoj u odroku 1970 po dnešok.<strong>sk</strong>riptový vírus. Koncom roka NAI kúpil SolomonSoftware, výrobcu Dr. Solomon Antivirus Toolkitu. 2001Internetom sa preh<strong>na</strong>l èerv <strong>na</strong>zvaný pod¾a ru<strong>sk</strong>ejteni<strong>sk</strong>y Anny Kurnikovovej (VBS/SST). HolanïanJan de Witt ho vytvoril pomocou generátora vírusov.Bol odsúdený <strong>na</strong> 150 hodín verejnoprospešnýchprác. Apríl priniesol prvý èerv v programovacomjazyku Logo – LogoLogic.A a èerv Win32/Gnuman,ktorý sa dokázal šíri cez systém P2P <strong>na</strong> výmenusúborov Gnutella. Proof-of-the-concept èervPeachy (PDF worm) ako prvý vyuil <strong>na</strong> svoje šírenieplatformu Adobe Acrobat PDF. V júli a auguste saobjavil Code Red.A a Code Red II, ktoré <strong>na</strong>pádaliMicrosoft IIS (Internet Information Server). Šírili saodosielaním špeciálne <strong>na</strong>vrhnutej poiadavky1970 1974 1975 1980–81 1982 1983 1984 1986 1987 1988 1990 1991CreeperReeperRabbit Pervade èervyShocha HuppElk Clonerdefiníciavírusu(Cohen)CohenBrain –prvý víruspre PCStoned èerv, NOD polymor−fizmusDir II 1995Makrovírus Concept vo WordBasicu, makrojazykuprogramu Word, v auguste vyvrátil dovtedy uznávanúantivírusovú dogmu, pod¾a ktorej boli dokumentybezpeèné. Microsoft ho nechtiac distribuovalstovkám OEM partnerov <strong>na</strong> CD Microsoft Windows95 Software Compatibility Test. Zaèal sa mohutnýnárast poètu makrovírusov. 1996Objavujú sa nové vírusové platformy. Qark z vírusovej<strong>sk</strong>upiny VLAD <strong>na</strong>písal prvý vírus pre Windows95 – Win95/Bizatch.A. Quantum z VLAD <strong>na</strong>jeseò <strong>na</strong>písal Linux.Staog, prvý linuxový vírus. Vzápätí<strong>na</strong>sledoval AEP, prvý vírus pre operaèný systémOS/2. Objavil sa prvý makrovírus pre MicrosoftExcel – XM/Laroux. 1997Spoloènos McAfee s ve¾kou slávou prezentovalaLinux.Bliss ako prvý linuxový vírus. Zaujímavosouje switch „--bliss-disinfect-files-please“, po ktoréhopouití vírus spácha „samovradu“. IRC sa stávaprostredím pre èervy – tie sa zaèí<strong>na</strong>jú šíri v klientovipre IRC mIRC. Makrovírusy sa stávajú <strong>sk</strong>utoènýmproblémom. Spojením McAfee a NetworkGeneral vzniká spoloènos Network Associates(NAI). 1998Strange Brew je prvý vírus <strong>na</strong>pádajúci apletyv Jave. Objavuje sa prvý polymorfný vírus pre 32-bitové Windows – Win32/Marburg. Marec priniesolprvý makrovírus pre Access – A97M/ AccessiV.1nter<strong>na</strong>l <strong>na</strong>písal O97M/Triplicate, ktorý <strong>na</strong>pádaWord, Excel. Lord Natas zo <strong>sk</strong>upiny CodeBreakers<strong>na</strong>písal vïaka štandardnej súèasti Windows 98 –Windows Scripting Host-vírus VBS.Rabbit, prvý 1999Prevratný rok, v ktorom sa 26. marca zaèalo obdobieèervov. V priebehu nieko¾kých hodín zasiahlacelý svet epidémia èerva W97M/Melissa. Fungovalv prostredí Microsoft Word 97/2000 a MicrosoftOutlook 97. Autor èerva David L. Smith bolv roku 2002 odsúdený <strong>na</strong> pokutu 5000 dolárova 20 mesiacov vo federálnom väzení. V aprílipod¾ahlo mnostvo poèítaèov vírusu Win95/CIH,známemu aj ako Èernoby¾. Jeho autor Chen Ing-Hau bol vypoèutý políciou, ale nebol odsúdený.Zulu <strong>na</strong>písal èerv Bubleboy. Ten bol prvý, <strong>na</strong> ktoréhospustenie staèilo otvorenie infikovanej správyv Outlooku alebo zobrazenie náh¾adu v OutlookExpresse a nepotreboval iadnu prílohu. Ne<strong>sk</strong>ôrtento nápad vyuil autor èerva JS/Kak. Brazíl<strong>sk</strong>yprogramátor Vec<strong>na</strong> prišiel v decembris novým nápadom – aktualizovaním vírusu z internetu.Zaujímavý vírus Win32/Babylonia. sa aktualizovalprostredníctvom modulov elektronickypodpísaných autorom, ktoré okrem iného zahltilia paralyzovali antivírusovú di<strong>sk</strong>usnú <strong>sk</strong>upinualt.comp.virus. 2000Najpopularizovanejším èervom v médiách bol nepochybneVBS/LoveLetter. Rýchlosou šírenia preko<strong>na</strong>ldokonca aj W97M/Melissa. Autor Onel deGuzmán z Manily nebol potrestaný, pretoe <strong>na</strong> Filipí<strong>na</strong>chneexistoval v tom èase zákon, ktorý by toumoòoval. Prvým vírusom pre PHP sa stal PHP/Pirus. Èerv VBS/Stages z jú<strong>na</strong> bol jedným z prvých,ktorý pouil trik s dvoma prípo<strong>na</strong>mi v mene súboru,<strong>sk</strong>rývajúci vo Windows <strong>sk</strong>utoènú príponu súboru.V septembri sa objavil Win2K/Stream, vírus,ktorý prvý vyuil monosti ponúkané NTFS Alter<strong>na</strong>tiveData Stream.HTTP GET <strong>na</strong> cie¾ové servery s neošetrenou chyboutypu buffer overflow. V septembri sa objavil èervWin32/Nimda s mimoriadne dobre premyslenoustratégiou šírenia. Šíril sa po zdie¾aných di<strong>sk</strong>ochv lokálnej sieti, <strong>na</strong>pádal IIS a pouíval aj klasickýe-mail. November priniesol èerv <strong>na</strong>pádajúci MicrosoftSQL Server. 2002Január priniesol nové platformy – súbory ShockwaveFlash <strong>na</strong>pádal vírus SWF/LFM.926, vírusWin32/Donut <strong>na</strong>pádal súbory aplikácií .NET. Belgièankas prezývkou Gigabyte v marci <strong>na</strong>písalaWin32/Sharp – prvý <strong>na</strong>tívny .NET èerv. Máj priniesolèerv Kazea/Benjamin, ktorý sa šíril v P2P sieti KaZaA.V júni to bol Win32/Perrun, ako dôkaz monosti infikovaobrázky JPEG, a èerv Scalper <strong>na</strong>pádajúci webovýserver Apache <strong>na</strong> platforme FreeBSD. 2003V januári sa paketový èerv SQL/Slammer stal drite¾omrekordu v rýchlosti <strong>na</strong>pádania. Za necelých10 minút <strong>na</strong>padol 75 000 poèítaèov, <strong>na</strong> ktorýchbeal MS SQL Server 2000 a MSDE 2000, a poèet<strong>na</strong>padnutých poèítaèov sa zdvojnásoboval kadých8,5 sekundy. To spôsobilo výrazné spomalenieinternetu. Prvý raz sa zistilo pouívanie èervovs backdoorovým komponentom <strong>na</strong> šíreniespamu prostredníctvom <strong>na</strong>padnutých poèítaèov.Win32/ Sobig <strong>sk</strong>ombinoval vlastný SMTP engineso šírením po lokálnej sieti. Win32/Sobig.F <strong>obsah</strong>ovalbackdoor, pomocou ktorého bolo moné <strong>na</strong><strong>na</strong>padnutom poèítaèi spusti program stiahnutýz internetu. Vo februári 2003 sa objavil Win32/Lovgate, ktorý okrem vlastného SMTP enginu <strong>obsah</strong>ovalaj backdoorový komponent. Spojenie èerva backdoor urèilo smer, ktorým sa od tohto momentuubral vývoj infiltrácií. Objavovali sa èorazrafinovanejšie metódy, zaloené <strong>na</strong> sociálnom40 PC REVUE 10/2004


R E V U Eininierstve. Niektoré èervy <strong>obsah</strong>ovali správys ve¾mi presvedèivou a hodnovernou úpravou,pôsobiacou dojmom, ako keby ich odosielate¾ombol <strong>na</strong>príklad PayPal (Win32/Mi<strong>na</strong>il.P) èi Microsoft(Win32/Swen.A). V máji sa objavil Win32/Fizzer,šírený elektronickou poštou, ale aj P2P sieouKaZaA. August ukázal, aké nebezpeèenstvo prinášaneošetrená chyba v operaènom systéme.S vyuitím chyby typu Buffer Overrun v rozhraníWindows Distributed Component Object Model(DCOM) Remote Procedure Call (RPC) sa masovorozšírili èervy. DCOM/RCP chyba bola objavená 16.júla. V auguste Win32/Lovsan.A pomocou nej spôsobovalreštart <strong>na</strong>padnutého poèítaèa, Win32/Nachi.A pomocou tej istej chyby odstraòoval z pamäteWin32/Lovsan.A a chybu opravoval. Chybuvyuíval aj èerv Win32/Mimail.A. 2004Vývoj v oblasti infiltrácií nièím nezaostáva zapredchádzajúcim rokom. Prvý závanejší èerv bolWi32/MyDoom.A, s<strong>na</strong>iaci sa o DDoS útok <strong>na</strong><strong>www</strong>.sco.com. V èase vyvrcholenia šírenia tvoriltakmer 30 percent komunikácie elektronickoupoštou. Win32/MyDoom.B spôsobil DDoS útok <strong>na</strong><strong>www</strong>.sco.com a <strong>www</strong>.microsoft.com, prièom súèasne<strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutých poèítaèoch znemonil prístup<strong>na</strong> stránky niektorých výrobcov antivírusovýchprogramov. Tvorcovia vírusov zaèali svoje výtvoryschováva do archívov (Win32/Sobig.E sa šírizazipovaný), niektoré varianty Win32/Baglemajú archív dokonca chránený heslom. Februára marec sa niesli v z<strong>na</strong>mení „vojny“ medziautormi Win32/Bagle, Win32/Net<strong>sk</strong>y a Win32/MyDoom. Tá vyústila do lavíny variantov vírusov,akú si nikto z antivírusových firiem nepamätá.Išlo doslova o desiatky rozlièných variácií<strong>na</strong> danú tému. V priebehu tejto vírusovej smrštesa objavili zaujímavosti ako Win32/Bagle.M,ktorý mal zaheslovanú prílohu a heslo k zipuv tele správy bolo v podobe bitmapy. Bola toreakcia <strong>na</strong> to, e niektoré antivírusové programydokázali zisti heslo v texte tela správy s èervoma poui ho <strong>na</strong> odkódovanie prílohy, èím èervadokázali detegova. O pár týdòov Win32/Net<strong>sk</strong>y.X u pouíval jazyk v tele správy, v ktorejsa šíril pod¾a koncovky top level domény, kam sacez Bluetooth niektoré mobilné telefóny. V júlisa objavil takisto proof-of-concept vírus WinCE/Duts šíriaci sa <strong>na</strong> Pocket PC 2000/2002/2003(Windows CE .NET).ZÁVERV poslednom období sa pozoruje rýchly rozvojspolupráce medzi autormi vírusov a spamermi.Mnostvo spamu odosielaného z <strong>na</strong>padnutých poèítaèovniè netušiacich pouívate¾ov <strong>na</strong>rastá.Poèítaèové infiltrácie v èoraz väèšej miere vyuívajúznáme i novoobjavené bezpeènostné diery.Autori infiltrácií sa ve¾mi èasto spoliehajú <strong>na</strong>metódy sociálneho ininierstva, èo im spravidlavychádza. Presne v duchu okrídlenej vety, pod¾aktorej iba dve veci sú vo vesmíre všadeprítomné –vodík a ¾ud<strong>sk</strong>á hlúpos. Masové šírenie èervov,ktorých aktivácia vyaduje spoluprácu uívate¾a,jej dáva za pravdu. Kým nedôjde k prevratnejzmene v prístupe beného uívate¾a internetuk bezpeènosti, infiltrácie sa budú šíri aj <strong>na</strong>ïalej.1992 1993 1994 1995 1996 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004MtE, VCL,PSMPCJ&Mautor vírusuodsúdený,One HalfprvýmakrovírusBizath –prvý víruspre Win 95a Linuxprvý Javavírusprvé èervy,W97M/MelissaVBS /LoveletterCode Red .Net vírusy Sql /SlammerCabir,mobilnételefónyodosielal. Koncom mája sa objavil proof-of-conceptvírus Win64/Rugrat.3344, <strong>sk</strong>utoèný 64-bitovýnerezidentný vírus. Jún priniesol proof-ofconceptvírus Epoc/Cabir, prvý, ktorý je schopnýza výdatnej spolupráce pouívate¾a <strong>na</strong>padnúAk sa niè nezmení, jediným obmedzením v tom,èo môu infiltrácie dokáza, bude len fantáziaa zruènos ich autorov.10/2004 PC REVUE 41


R E V U E P R E H ¼ A D & T E S TOvládanie poèítaèa<strong>na</strong> dia¾ku Daniel KederNájdete <strong>na</strong> CD REVUEStalo sa vám u niekedy, este si zabudli v poèítaèi nieèove¾mi dôleité a potom, keïste <strong>na</strong> pár stoviek kilometrovod poèítaèa, musíte h¾adaniekoho, kto vám údaje nejakopošle? Práve <strong>na</strong> takútosituáciu sú urèené programy<strong>na</strong> vzdialený prístup dopoèítaèa, tzv. Remoteaccess nástroje.Ïalšou èasto vyuívanou funkciou je administrátor<strong>sk</strong>áspráva vzdialeného poèítaèa alebocelej <strong>sk</strong>upiny poèítaèov. Administrátor môepo lokálnej sieti alebo cez internet inštalova ovládaèe,opravné záplaty, meni <strong>na</strong>stavenia, aktualizovaovládaèe, hromadne distribuova dáta a v neposlednomrade po<strong>sk</strong>ytova pouívate¾ovi podporu.Medzi ïalšie èasto vyuívané funkcie patrí <strong>na</strong>príkladvzdialená tlaè dokumentov, sledovanie výkonuhardvéru, ma<strong>na</strong>ment licencií a pod.So zvyšujúcou sa rýchlosou a flexibilitou lokálnychsietí a <strong>na</strong>jmä internetu sa spôsoby vyuitiavzdialeného prístupu neustále rozširujú a prehlbujú.Najväèší rozvoj sa oèakáva v komerènom vyuitívzdialeného prístupu <strong>na</strong> vzdialený ma<strong>na</strong>ment poèítaèovcez internet, po<strong>sk</strong>ytovanie technickej podporyako ïalšej pridanej hodnoty, vzdelávacie úèelya podobne. Dobrým príkladom komerèného vyuitiavzdialeného prístupu <strong>na</strong> poèítaè je aj slovin<strong>sk</strong>áfirma so sídlom <strong>na</strong> <strong>www</strong>.xlab.si, ktorá predávasoftvér urèený výluène <strong>na</strong> podporu zákazníkov,ušitý firme <strong>na</strong> mieru tak, aby èo <strong>na</strong>jlepšie po<strong>sk</strong>ytovalapodporu svojim zákazníkom. Podpora môeÈO JE INTEGRÁCIAS RSA SECURE IDKonvenèné heslá sú èasto neefektívnou formouochrany. Pouívatelia si väèšinou vyberajú rov<strong>na</strong>kéheslá, s ktorými hacker nemá ve¾a práce.Autentifikácia pomocou SecureID je zaloenánielen <strong>na</strong> princípe hesla, ale aj <strong>na</strong> princípe hardvérového,prípadne softvérového k¾úèa. Prístupdo operaèného systému tak bude zabezpeèenýnielen heslom, ale aj fyzickým k¾úèom (zariadeniezobrazuje èíselný kód, ktorý sa mení kadých60 sekúnd). Podobné zariadenia pouívajú<strong>na</strong>príklad aj niektoré <strong>na</strong>še banky pri ochranevstupu do internet bankingu.by zameraná <strong>na</strong> širokú paletu produktov – softvér,hardvér, elektroniku alebo <strong>na</strong>príklad pomocs orientáciou v internetovom obchode.Programy <strong>na</strong> vzdialenú správu poèítaèa nie sú sícenovinkou, ale s rastúcou dostupnosou vysokorýchlostnéhopripojenia sa dajú vyuíva <strong>na</strong> mnostvorôznych úloh.ZÁSADY BEZPEÈNÉHO POUÍVANIA PROGRAMOVNA VZDIALENÚ SPRÁVUVzdialená správa môe síce výrazne zefektívnivašu prácu, no pri neopatrnom zaobchádzanímôe <strong>na</strong>robi ešte viac škody ako úitku. Treba siuvedomi, e jediné heslo môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> takmerneobmedzenú kontrolu <strong>na</strong>d daným poèítaèom.Ak ho zí<strong>sk</strong>a nepovolaná osoba, bude to také isté,akoby sa dostala fyzicky priamo pred obrazovkupoèítaèa. Jej èinnos môe by maximálne zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>náv log súboroch, ktoré sa šikovnejšiemuhackerovi podarí vymaza alebo pozmeni vo svojprospech. Ešte horšie sú prípady, keï si zamest<strong>na</strong>ncisvojvo¾ne a za porušenia bezpeènostnýchpravidiel firmy inštalujú programy <strong>na</strong> vzdialenúadministráciu a <strong>na</strong> firemný poèítaè pristupujú <strong>na</strong>príkladz domu. Nezabezpeèená komunikácia (<strong>na</strong>príkladcez program RealVNC) sa tak môe sta¾ahkou korisou votrelca.Programy Remote Access by preto mali podliehavo firmách prísnej kontrole a prístup by malima len tí, ktorí ho <strong>na</strong>ozaj aj potrebujú. Odporúèameaj dodatoèné formy zabezpeèenia, <strong>na</strong>príkladvyuitím kariet RSA SecureID alebo pomocoujednorazových hesiel. Vhodné je takisto obmedziadresy IP, z ktorých pouívate¾ pristupuje <strong>na</strong>vzdialený poèítaè, a <strong>na</strong>stavi pre vzdialený prístupèasové obmedzenie (<strong>na</strong>príklad len poèas pracovnýchhodín). Odporúèame pozorne zváivšetky dostupné bezpeènostné prvky, ktoré softvérponúka – v stávke je toti kontrola <strong>na</strong>d celýmpoèítaèom, prípadne lokálnou sieou.PRINCÍP A FUNKCIETieto programy umoòujú vzdialené ovládanie poèítaèovpripojených <strong>na</strong> sie (lokálnu alebo <strong>na</strong> internet)tak, akoby ste priamo sedeli pri konkrétnompoèítaèi. Princíp väèšiny programov je taký, e cezjednoduchý protokol prenášajú vzdialený prístup<strong>na</strong> grafické rozhranie. Server umoòuje aktualizovazásobník obrazovej pamäte (frame buffer), zobrazovaný<strong>na</strong> klientovi. Komunikácia prebieha cezprotokol TCP/IP alebo iné protokoly.Keïe ovládanému poèítaèu budete pravdepodobneposiela aj informácie, ktoré by mali zostautajené (prístupové heslá, komunikácia s pouívate¾om,prenos súborov atï.), prakticky všetky komerènéprodukty ponúkajú šifrovanú komunikáciu.Navyše sa vytvára súbor (log), ktorý zaz<strong>na</strong>menávaèinnos vzdialeného administrátora alebo pouívate¾a.Ovládanie vzdialeného poèítaèa je tak pridodraní istých pravidiel bezpeèné.Bezpeènos sa dá zvýši pridaním ïalšíchochranných prvkov, ako je <strong>na</strong>príklad filtrovanieadries IP (povolenie pristupova <strong>na</strong> ovládaný poèítaèlen zo špecificky zadaných adries IP), povinnépotvrdenie pouívate¾a, e súhlasí so vzdialenýmprístupom, obmedzenie èasu, keï je moné pripojenie<strong>na</strong> poèítaè, obmedzenie prístupu k niektorým<strong>na</strong>staveniam, prípadne dodatoènými formamizabezpeèenia, <strong>na</strong>príklad kartami RSA SecureID.Všetky programy vyadujú inštaláciu èasti aplikácie<strong>na</strong> poèítaèi, ktorý budete ovláda, a niektoréiadajú aj inštaláciu klient<strong>sk</strong>eho softvéru <strong>na</strong> poèítaèi,z ktorého sa budete pripája <strong>na</strong> server. Výhodnejšie,prirodzene, je, ak inštalácia klient<strong>sk</strong>ehoprogramu nie je nevyhnutná. Odpadá tak <strong>na</strong>pr.Karta SecureID zvýši bezpeèno<strong>sk</strong>onfigurovanie programu <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> server cezinternet prostredníctvom proxy, konfigurácia prístupucez firewall, nehovoriac o tom, e v niektorýchprípadoch je inštalácia programov zakázaná(<strong>na</strong>príklad v internetových kaviaròach). Programom,ktoré nevyadujú inštaláciu klient<strong>sk</strong>eho softvéru,staèí <strong>na</strong> komunikáciu len internetový prehliadaè.Ich vyuitie je tak flexibilnejšie a rýchlejšie.Medzi <strong>na</strong>jlepšie podporované platformy patrírodi<strong>na</strong> operaèných systémov Microsoft Windows,ale nájdu sa programy aj pre Linux, Solaris a ïalšie.Remote access programov pre rodinu MS Windowsje ve¾a, o ïalších platformách sa to u nedá poveda.Najširšie multiplatformové riešenia vzdialenéhoprístupu <strong>na</strong> poèítaè po<strong>sk</strong>ytuje známy VNCserver a klient (oba sú zadarmo), ale existujú aj niektorékomerèné produkty, ako <strong>na</strong>príklad RemotKontrol od firmy Penokio (<strong>www</strong>.penokio.com), ktorýsa špecializuje <strong>na</strong> multiplatformové prostredia(okrem Windows aj Linux a Solaris). Podobnú ponukumá aj spoloènos Cross Tec (<strong>www</strong>.crossteccorp.com), ktorá vyvíja produkty <strong>na</strong> ovládanie poèítaèovaj <strong>na</strong> platforme Mac OS X, OS/2 4.x / 3.x / 2.x / 1.3DOS, Windows CE 4.X/3.X / 2.11 a Symbian.PODMIENKY POUITIAOvládaný poèítaè by mal by zapnutý, prípadne sie-ová karta by mala podporova funkciu WakeOnLAN,aby ste ho dokázali prebudi aj z dia¾ky (platí pre spojeniepo lokálnej sieti). Server dia¾kového ovládaniaje spravidla spustený ako sluba, take reštart poèítaèas trvalým pripojením <strong>na</strong> internet (teda nie <strong>na</strong>prí-42 PC REVUE 10/2004


R E V U Eklad s pripojením dial-up) nez<strong>na</strong>mená stratu spojeniaso vzdialeným poèítaèom. V prípade, e adresa IP riadenéhopoèítaèa je priraïovaná dy<strong>na</strong>micky, niektoréprogramy dokáu vyrieši aj túto úlohu <strong>na</strong>príklad tak,e odošlú novo <strong>na</strong>stavenú adresu IP ako e-mail.Všetky programy, ktoré sme vy<strong>sk</strong>úšali, mali nízkeminimálne hardvérové nároky (poèítaè s procesoromIntel Pentium od 200 do 400 MHz, 32 RAMa nieko¾ko málo MB priestoru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u).K¾úèovou poiadavkou však nie je hardvér, ale pripojeniedo siete, lepšie povedané, <strong>na</strong> internet. Všetkyprogramy pracujú <strong>na</strong> lokálnej sieti ve¾mi rýchloa väèšinou si ani neuvedomíte, e pracujete <strong>na</strong>vzdialenom poèítaèi. Kvalita pripojenia prostredníctvominternetu je, prirodzene, priamo závislá odrýchlostných parametrov spojenia. Pri poèítaèi, <strong>na</strong>ktorý pristupujete, nie je podstatná rýchlos smeromk pouívate¾ovi (download), ale rýchlos odpouívate¾a (upload). V praxi to z<strong>na</strong>mená, e aj v prípade,ak máte <strong>na</strong>pr. „vysokorýchlostné“ pripojenie1024/128 kb/s a dokáete sahova rýchlosou aj viacako 120 kB/s, po vzdialenom pripojení vám dokáepoèítaè posiela údaje len rýchlosou pribline 12 ÷14 kB/s, èo je <strong>na</strong>ozaj málo. Pripojenie je tak relatívnepomalé a máte pocit, ako keby ste pracovali <strong>na</strong>ve¾mi pomalom poèítaèi. O zmysluplnej práci <strong>na</strong>dia¾ku s takými parametrami nemôe by reèi aniv prípade, e minimalizujete grafické nároky (zní-enie rozlíšenia, zníenie håbky farieb, vypnutieefektov a podobne – všetky recenzované programytieto monosti podporujú). Normálne pracova <strong>na</strong>vzdialenom poèítaèi sa dá a vtedy, ak je rýchlospripojenia vyššia ako 1024 kb/s. Pre bené krátkepripojenia, poèas ktorých si len <strong>na</strong>hráte potrebnésúbory, <strong>sk</strong>ontrolujete e-mail, prípadne pomôetevzdialenému pouívate¾ovi s menším problémom, jevšak aj spojenie rýchlosounišou ako 128 kb/s postaèujúce.S istou dávkou trpezlivostije moné aj pripojenie cez benúa<strong>na</strong>lógovú telefónnu linku.Na administráciu vzdialenéhopoèítaèa (cez internet) jepreto vhodné, ak program dokáesám upravova èo <strong>na</strong>jviac<strong>na</strong>stavení (<strong>na</strong>príklad Remotely-Anywhere alebo Symantec PCAnywhere 11 s menej monos-ami). Aj s minimálnou prenosovourýchlosou tak dokáetetakmer plnohodnotne spravova <strong>na</strong>pr. server. Navyšetieto <strong>na</strong>stavenia môete <strong>na</strong> dia¾ku meni aj vtedy, ak<strong>na</strong> poèítaèi práve niekto pracuje.PRODUKTY, KTORÉ SME PRE VÁSOTESTOVALIOkrem funkcio<strong>na</strong>lity, ktorá prevyšuje jednoduché„ovládanie poèítaèa <strong>na</strong> dia¾ku“ rôznymi nástrojmi,urèenými <strong>na</strong> u¾ahèenie a zrýchlenie plnenia úlohadministrátora, je výz<strong>na</strong>mný rozdiel v uplatòovanílicenènej a cenovej politiky. V oblasti vzdialenéhoovládania poèítaèov platí dvojnásobne, e lepšienemusí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> aj drahšie. V ïalšom texte tedanájdete okrem preh¾adu jednotlivých funkcií a urèeniakonkrétneho softvéru aj preh¾ad cenovej a licenènejproblematiky. RemotelyAnywhere verzia5.33.435Jeden z <strong>na</strong>jkvalitnejších „remote access“ produktovje nepochybne RemotelyAnywhere, ponúkanýv troch verziách – Enterprise, Server a Perso<strong>na</strong>lEdition. Verzie sa <strong>na</strong>vzájom odlišujú mnostvompodporovaných funkcií a, samozrejme, aj cenou.RemotelyAnywhere mono odporúèa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>administráciu vzdialených poèítaèov a serverov.Výz<strong>na</strong>mnou výhodou je, e <strong>na</strong> strane klienta netrebainštalova nijaký softvér, vystaèíte si s internetovýmprehliadaèom.Najdôleitejšie funkcie: Prenos súborov – nemusíte sa „preklikáva“ di<strong>sk</strong>amizo vzdialenej plochy, <strong>na</strong>miesto toho máteprehliadaè v štýle Norton Commandera, ktorý podporujeaj zobrazovanie sieových di<strong>sk</strong>ov Synchronizácia adresárov Bezpeènos: filtrovanie adries IP, blokovanie adriesIP, SSL + monos vyuitia existujúceho certifikátuSSL, detailné záz<strong>na</strong>my do log súborov, podporaRSA SecureID Port forwarding (len pre <strong>na</strong>jvyššiu verziu ServerEdition)


R E V U E Správa poèítaèa (len pre verzie Enterprise a Server):správa súborov a pouívate¾ov, záz<strong>na</strong>m udalostí,správa sluieb, procesov ovládaèov, editor registrov,príkazový riadok / Telnet Nastavenie poèítaèa (len pre verzie Enterprise a Server):virtuál<strong>na</strong> pamä, èas (aj Perso<strong>na</strong>l Edition), zdie-¾ané zdroje (shared resources), automatické priority Sledovanie výkonu (len pre verzie Enterprisea Server) Podpora dy<strong>na</strong>mických IPTypická oblas pouitia: profesionál<strong>na</strong> administráciavzdialených poèítaèovCe<strong>na</strong>: 106,80 USD za Perso<strong>na</strong>l Edition, 142,80 USD zaEnterprise a 238,80 za Server Edition. (Server Edition máv porov<strong>na</strong>ní s verziou Enterprise jednu funkciu <strong>na</strong>vyše –port forwarding)Výrobca: 3am Labs, Ltd.Výhody: Podrobná administrácia systému, dobré bezpeè−nostné prvky, neinštaluje sa klient<strong>sk</strong>y softvér, vytváranie<strong>sk</strong>riptovNevýhody: Chýba evidencia hardvéru, podporovaná lenplatforma Microsoft Windows OSLink: <strong>www</strong>.remotelyanywhere.com Symantec PC Anywhere 11Jedenásta verzia programu od Symantecu sa z poh¾adudomáceho pouívate¾a oproti verzii 10 prílišnezmenila. Pouívate¾ si všimne predovšetkýmzmeny vo vizualizácii. Najdôleitejších zmien sadoèkali administrátori systémov.Najdôleitejšie funkcie: Ma<strong>na</strong>ér úloh – ta<strong>sk</strong> ma<strong>na</strong>ger – <strong>na</strong> zobrazovanieúloh a procesov beiacich <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi Umoòuje aj vzdialené vypnutie alebo spusteniepoèítaèa pod¾a potreby Príkazový riadok Prehliadaè log súborov Editor registrov a systémových súborov (boot.ini,system.ini) Široká škála spôsobov šifrovania komunikácieTypická oblas pouitia: prevane domáci pouívateliaalebo menšie firmy <strong>na</strong> vyuívanie kvalitne zabezpeèenéhoprístupu <strong>na</strong> vzdialený poèítaè. Symantec PC Anywhere 11 nieje vhodným riešením pre pouívate¾ov, ktorí vyuívajú cudziepoèítaèe <strong>na</strong> jednorazový prístup (<strong>na</strong>pr. poèítaè v internetovejkaviarni), lebo treba inštalova klient<strong>sk</strong>y program.Ce<strong>na</strong>: 200 USDVýhody: Symantec PC Anywhere 11 podporuje viaceréformy zabezpeèenia komunikácie, <strong>obsah</strong>uje základné funk−cie administrácieNevýhody: Chýbajúca podpora prístupu <strong>na</strong> vzdialený poèí−taè bez nutnosti inštalovania klient<strong>sk</strong>eho softvéru, vysokáce<strong>na</strong>, málo moností administrácie systému, nie je multi−platformovýLink: http://<strong>www</strong>.symantec.com/pcanywhere Radmin 2.2Tento program je jednou z lacnejších alter<strong>na</strong>tívvzdialenej administrácie poèítaèa. Jed<strong>na</strong> licenciastojí 35 USD, èo je výrazne menej ako pri konkurenènýchproduktoch. Dokáe zobrazova pracovnúplochu vzdialeného poèítaèa a komunikáciu sovzdialeným poèítaèom bezpeène zaistí 128-bitovýmšifrovaním. Ne<strong>obsah</strong>uje však pokroèilejšieadministrátor<strong>sk</strong>é funkcie, ako <strong>na</strong>príklad editovanieregistrov, spúšanie/ukonèovanie sluieb a programova podobne.Administrácia ultratenkých klientov SunRayTechnológia ultratenkých klientov Sun Raypredstavuje alter<strong>na</strong>tívu k tradièným personálnympoèítaèom, a to pri zlomku prevádzkovýchnákladov. Základnou myšlienkou je centralizáciavýpoètovej sily uchovávaním a spracúvanímvšetkých dát a aplikácií <strong>na</strong> serveri. Koncovípouívatelia sú pripojení k serverom prostredníctvomultratenkých klientov – de<strong>sk</strong>topových zariadení,ktoré umoòujú prístup k podnikovým zdrojoma aplikáciám podobne ako bené PC. Výhodouje nízka administrácia a malé morálne zastarávaniede<strong>sk</strong>topov. Administrácia a upgrade infraštruktúryprebieha len <strong>na</strong> strane servera. Pôvodnýmoperaèným prostredím pre tenkých klientovSunRay je operaèný systém Sun Solaris. Napriektomu sú riešenia Sun Ray otvorené aj pre aplikáciebeiace v prostredí Windows, <strong>na</strong>príklad prostredníctvomproduktov Citrix MetaFrame.RayMote W*AdminTáto aplikácia umoòuje administrátorom spravovaaj siete pozostávajúce z viacerých serverova stoviek terminálov (tenkých klientov, a to ajvzdialene. Aplikácia zároveò umoòuje definovabezpeènostnú stratégiu profilov prostredníctvomdodatoènej autentifikácie, prístupových práv èi povolenýchaplikácií.K¾úèové vlastnosti Ma<strong>na</strong>ment pouívate¾ov Ma<strong>na</strong>ment pouívate¾<strong>sk</strong>ých de<strong>sk</strong>topov –RayMote W*Admin umoòuje ma<strong>na</strong>ova pracovnéstanice, ktoré môu <strong>obsah</strong>ova aj unixové, ajwindowsové aplikácie, a prispôsobi de<strong>sk</strong>top tak,aby jednotlivé aplikácie neboli prístupné tým pouívate¾om,ktorým nie sú explicitne povolené Profily pouívate¾ov de<strong>sk</strong>topov – administrátorje schopný v grafickom prostredí <strong>na</strong>stavova profilya typické vlastnosti pouívate¾<strong>sk</strong>ých de<strong>sk</strong>topov Bezpeènos – systémový administrátor môeprideli pouívate¾<strong>sk</strong>é práva a prístup k de<strong>sk</strong>topovýmaplikáciám, dátovým zdrojom, di<strong>sk</strong>ovémupriestoru atï. Konzistencia zmien – po modifikácií parametrovv <strong>sk</strong>upinovom profile sú zmeny automatickyaplikované u všetkých pouívate¾ov v <strong>sk</strong>upine Vzdialený ma<strong>na</strong>ment prostredníctvom štandardnéhowebového browsera alebo mobilnéhotelefónu s funkciou WAP Centralizovaná konfigurácia v LDAP – <strong>na</strong> centrálneukladanie a zálohovanie mono pouiSun One Directory Server Podpora multiserverového prostredia Riadenie úrovní prístupu pre administrátorov,prièom môu by definované rôzne úrovne administrátorovs rozdielnymi prístupovými právami Otvorená plug-in architektúra dovo¾uje rozšírifunkcio<strong>na</strong>litu RayMote W* Admin Podpora <strong>na</strong>jnovšieho de<strong>sk</strong>topového prostredia,ako <strong>na</strong>príklad GNOME 2 alebo KDE 3.1 Schopnos presmerova poiadavky <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> tlaèiareò,ktorá je <strong>na</strong>jblišie k pouívate¾ovmu de<strong>sk</strong>topu Vzdialená registrácia umoòuje administrátoroviregistrova nového pouívate¾a <strong>na</strong> smart kartuvloenú v Sun Ray de<strong>sk</strong>tope v podnikovej sieti Dáta o pouití systému a jeho záai sú ukladanév SQL databáze a môu by ¾ubovo¾ne vyhodnocované;prístup k informáciám umoòuje škálovaniea optimálne vyuitie podnikových zdrojov44 PC REVUE 10/2004


R E V U ENajdôleitejšie funkcie: Prenos súborov Základné <strong>na</strong>stavenia registrov (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> obmedzeniebehu serverov telnet, prenos súborov, blokovaniezmien servera pouívate¾om) Bezpeènos: IP filter, 128-bitové šifrovanie, zaz<strong>na</strong>menávanielogovTypická oblas pouitia: Jednoduchý prístup <strong>na</strong> vzdialenýpoèítaè pre malú firmu alebo pre jednotlivcaVýrobca: FamatechVýhody: Podpora prenosu súborovNevýhody: Licenèná politika, podporovaný len MSWindows OS, málo podporovaných funkcií vzdialenej sprá−vy, nevyhnutnos inštalova klientaCe<strong>na</strong>: 35 USD za dvojlicenciu (server aj klient), pri viacerýchlicenciách z¾avy (min. 50) – 14 USD za licenciu, 750 – 1000klientov – ce<strong>na</strong> za kadú ïalšiu licenciu 10 USD. Treba sizakúpi licenciu pre kadé dva poèítaèe. Ak <strong>na</strong>príklad chcetema prístup <strong>na</strong> poèítaè v práci z domáceho poèítaèa aj z note−booku, s ktorým chodíte <strong>na</strong> cesty, zaplatíte 70 USD (2 × 35USD).Link: http://<strong>www</strong>.radmin.com/download/radmin22.zip Anyplace ControlPodobne ako v prípade Radminu ide o produkt sozvláštnou licenènou politikou – pouívate¾ si musízakúpi licenciu <strong>na</strong> server a potom aj <strong>na</strong> kadéhoïalšieho klienta. Podobne ako Radmin nepodporujepokroèilejšie funkcie, podporuje bezpeèné šifrovaniedát. Cenovo môe by ve¾mi nevýhodný v prípade,e <strong>na</strong> jeden poèítaè pristupujete z viacerých miest.Najdôleitejšie funkcie: Bezpeènos: IP filter, 128-bitové šifrovanie, zaz<strong>na</strong>menávanielogov Nastavenia moností blokovania úètu pri zadaníurèitého poètu nesprávnych pokusovTypická oblas pouitia: Jednoduchý prístup <strong>na</strong> vzdiale−ný poèítaè pre malú firmu alebo pre jednotlivcaVýrobca: ABF softwareVýhody: Nadobúdacia ce<strong>na</strong> v prípade, e vyuívate lenprístup z jedného miesta, mnostvové z¾avy pre nákupy<strong>na</strong>d 50 poèítaèovNevýhody: Licenèná politika – takýto spôsob odporujeprimárnemu urèeniu takýchto programov – umoneniuprístupu z ¾ubovo¾ného miesta; podpora len pre MicrosoftWindows OS, takmer nijakápodpora iných funkcií okremvzdialeného ovládania pra−covnej plochy, nevyhnutnosinštalácie klienta, nároènosma<strong>na</strong>ovania licencií prelicenènú politikuCe<strong>na</strong>: 15 USD pre jednulicenciu. Je však nevyhnutnézakúpi si minimálne dvelicencie (<strong>na</strong> server aj <strong>na</strong>klienta). Ak <strong>na</strong>príklad pristu−pujete <strong>na</strong> poèítaè umiestnenýv práci z domu, od kamarátaa cez leto z internetovejkaviarne, musíte si zakúpi1 × server a 3 × klient =60 USD.Licenciu pre 100 poèítaèov sikúpite u za 500 USD, 1000poèítaèov dokonca len za 2000 USD.Link: http://<strong>www</strong>.anyplace-control.com/download.shtml GoToMyPC.comGoToMyPC.com sa za nieko¾ko rokov stal pravdepodobne<strong>na</strong>jznámejším po<strong>sk</strong>ytovate¾om prístupu<strong>na</strong> vzdialený poèítaè. GoToMyPC stavilo <strong>na</strong> jednoduchos,podporenú masívnym marketingom.Program funguje tak, e si pouívate¾ stiahneminiatúrnu aplikáciu <strong>na</strong> poèítaè (serverovú aplikáciu),pomocou ktorej bude v budúcnosti pristupova,a zaregistruje sa. Bez správnej registrácie sanepodarí program stiahnu. Potom sa staèí prihlási<strong>na</strong> GoToMyPC.com cez internetový prehliadaè.Otvorí sa ïalšie okno a pouívate¾ môe zaèa pracova<strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi – iadne inštalácieprogramov <strong>na</strong> klientovi ani trápenie sa s <strong>na</strong>staveniami,adresami IP a podobne.V <strong>na</strong>šom testovaní sa program GoToMyPC prejavilako <strong>na</strong>jjednoduchší <strong>na</strong> pouívanie. GoToMyPCponúka aj verzie Pro a Corporate. Tie sú urèené preväèšie firmy a pridávajú funkciu kontroly a správypouívate¾ov. Vo verzii Pro <strong>na</strong>príklad môe administrátoraktivova jednotlivým zamest<strong>na</strong>ncom prístup<strong>na</strong> konkrétny poèítaè a následne im posielae-mail s odkazom <strong>na</strong> registráciu. Vo verzii Corporatesa táto èinnos automatizuje ešte viac,klient dostane len e-mail s aktivaèným kódoma okamite môe pristupova <strong>na</strong> urèený poèítaè.Firma má takto lepšiu kontrolu <strong>na</strong>d tým, kto <strong>na</strong> akýpoèítaè pristupuje.Najdôleitejšie funkcie: Pre verziu Pro a Corporate podrobná správa pristupujúcichpouívate¾ov Vytváranie logov (len verzia Corporate) Ma<strong>na</strong>ment práv <strong>sk</strong>upín aj jednotlivcov <strong>na</strong> prístupk slube Organizácia zamest<strong>na</strong>ncov do <strong>sk</strong>upín <strong>na</strong> základevlastných preferencií Ochra<strong>na</strong> vybraných súborov a niektorých funkcií Vynútená zme<strong>na</strong> hesla (mono <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavi,aby si pouívatelia menili pravidelne v èasovýchintervaloch heslo) Definícia doby, keï budú ma pouívatelia prístupku konkrétnemu vzdialenému poèítaèu Integrácia s RSA SecureID (pozri vloený èlánok) Integrácia vzdialeného prístupu do logov WindowsNT, ktorá umoní administrátorovi poèítaèakontrolova aktivitu <strong>na</strong> ovládanom poèítaèi Podpora dy<strong>na</strong>mických adries IP Bezpeènos: 128-bitové šifrovanie AES, jednorazovéheslá (server pošle do tlaèiarne jednorazovéheslo), zaz<strong>na</strong>menávanie logov, <strong>na</strong>stavenia monostíblokovania úètu pri zadaní urèitého poètunesprávnych pokusov, oz<strong>na</strong>m o pripojení <strong>na</strong> serverTypická oblas pouitia: Prístup <strong>na</strong> vzdialený poèítaè,pre verziu PRO a CORPORATE aj ma<strong>na</strong>ment pouívate¾ov,ktorí vyuívajú vzdialený prístup. GoToMyPC v podstateodovzdáva výluène prístup „k obrazovke“ vzdialeného poèí−taèa; umoòuje tak bez problémov pracova z domu popracovnom èase, <strong>na</strong> sluobnej ceste alebo aj <strong>na</strong> dovolenkeVýrobca: Citrix SystemsVýhody: Jednoduchos, <strong>na</strong>kupuje sa ako sluba pre firmy,ktoré chcú ma<strong>na</strong>ova vzdialené prístupy svojich zamest<strong>na</strong>n−cov, ve¾mi podrobné funkcie s vysokým stupòom zabezpeèeniaNevýhody: Ce<strong>na</strong> a absencia ma<strong>na</strong>mentu administrácievzdialených systémovCe<strong>na</strong>: Na rozdiel od tvrdenia výrobcu nepovaujemeslubu GoToMyPC za <strong>na</strong>jlacnejšie riešenie. Ak chcete ovlá−da jeden poèítaè (z ¾ubovo¾ného poètu poèítaèov), zaplatítemesaène za túto slubu bez 5 centov 20 USD, pri roènompredplatnom 179 USD. Ak teda pouívate slubu dva roky,jednoz<strong>na</strong>ène sa stáva <strong>na</strong>jdrahšou alter<strong>na</strong>tívou. Pre viaceropoèítaèov sa, samozrejme, uplatòujú iné tarify.Link: <strong>www</strong>.gotomypc.com LogMeInLogMeIn (pripoj ma) je sluba po<strong>sk</strong>ytovaná výrobcomprogramu <strong>na</strong> vzdialenú správu poèítaèov RemotelyAnywhere.Pracuje <strong>na</strong> podobnom systémeako GoToMyPC. Momentálne je v beta testovaní, tak-e sú moné výpadky tejto sluby, ako aj vý<strong>sk</strong>ytchýb. Poèas nášho testovania sme však nijaké výpadkyani chyby ne<strong>na</strong>šli a všetko fungovalo správne.Základná verzia, ktorá umoòuje prístup <strong>na</strong> pracovnúplochu vzdialeného poèítaèa, je úplne zadarmoa pod¾a vyjadrení spoloènosti to tak zostane ajpo tom, èo sluba prejde beta testovaním.Najdôleitejšie funkcie: Bezpeènos: Spojenie je zabezpeèené 128-bitovýmšifrovaním SSL Podporuje aj dodatoènú autentifikáciu cez RSASecureID.Typická oblas pouitia: Prístup <strong>na</strong> vzdialený poèítaèpriamo cez internetový prehliadaè bez potreby inštalova<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ej strane softvér. Verzia PRO <strong>na</strong>vyše <strong>obsah</strong>ujepodporu prenosu súborov, synchronizáciu adresárov a dis−tribúciu súborov. Vhodné pre pouívate¾ov, ktorí chcú <strong>na</strong>svoj poèítaè pristupova bezpeène z ktoréhoko¾vek poèítaèapripojeného <strong>na</strong> internetVýrobca: 3am Labs, IncVýhody: Ce<strong>na</strong>, jednoduchos, bezpeènosNevýhody: Zatia¾ beta testovanie s moným vý<strong>sk</strong>ytomtechnických problémov alebo akostí, iadne administrá−tor<strong>sk</strong>é funkcieCe<strong>na</strong>: Základná verzia je zadarmo. Verzia PRO sa platí akosluba a jej ce<strong>na</strong> je 13 USD mesaène alebo 100 USD pri pred−platnom <strong>na</strong> rok. Neodporúèame predplati si roènú verziupred <strong>sk</strong>onèením beta testovania.Link: <strong>www</strong>.logmein.com10/2004 PC REVUE 45


R E V U E Remote De<strong>sk</strong>topConnection (RDC)Windows XP Professio<strong>na</strong>l <strong>obsah</strong>uje nástroj, ktorýumoòuje po <strong>na</strong>inštalovaní Remote De<strong>sk</strong>top Clientpripoji sa <strong>na</strong> vzdialený poèítaè podobne, ako toumoòujú iné programy.Najdôleitejšie funkcie: Monos kopírovania <strong>obsah</strong>u textov aj súborovz klienta <strong>na</strong> server a <strong>na</strong>opak Monos prenáša nielen obraz, ale aj zvuk Chatovanie medzi klientom a serverom Tip <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènosti: Mali by ste vypnúautomatické posielanie hesla. Vyberte monos„Vdy poadova heslo od klienta pri pripojení“v <strong>na</strong>staveniach Termi<strong>na</strong>l Services Group Policy.Typická oblas pouitia: Prístup k domácemu poèítaèucez internet, <strong>na</strong> poèítaèi by však v danej chvíli nemal niktopracovaVýhody: Jednoduchos, integrácia so systémom, prenossúborov, chat a prenos zvuku; ako jediný je lokalizovanýNevýhody: Keï sa pripojíte <strong>na</strong> vzdialený server, odpojíteprípadného pouívate¾a konkrétneho PC; bez Windows.netmôete pouíva len jednu „session“; pre toto obmedzenienemôete poui Remote De<strong>sk</strong>top Connection <strong>na</strong> viaceroúloh, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> vzdialenú pomoc pouívate¾ovi alebo <strong>na</strong>sledovanie jeho èinnosti; treba inštalova klient<strong>sk</strong>u apliká−ciu (v prípade, e nemáte <strong>na</strong>inštalované IIS <strong>na</strong> serveri a <strong>na</strong>klientovi ActiveX)Ce<strong>na</strong>: Súèas operaèného systému Windows XPProfessio<strong>na</strong>l, klient je zadarmoLink: http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windowsxp/downloads/tools/rdclientdl.mspx RealVNCIde pravdepodobne o <strong>na</strong>jznámejší nástroj <strong>na</strong> vzdialenéovládanie poèítaèa. Ten, kto potrebuje jednoduchéovládanie pracovnej plochy vzdialenéhopoèítaèa a staèia mu tie <strong>na</strong>jzákladnejšie funkcie,nemusí ïalej h¾ada. Je jednoduchý, funguje a jeúplne zadarmo. Jeho ïalšou ve¾kou výhodou (ktorousa nemôe pochváli ani jeden z platenýchPOUÍVAJTE VNC BEZPEÈNEVNC patrí medzi <strong>na</strong>job¾úbenejšie programy <strong>na</strong>vzdialený prístup k poèítaèu. Jeho nevýhodou jevšak pomerne nízka bezpeènos. Zaujíma vás,ak sa dá pouíva bezpeène? Èítajte ïalej!Posielanie hesla cez VNC je relatívne bezpeèné,keïe heslo „necestuje“ sieou. Keï však upripojíte oba poèítaèe, celá komunikácia je nezabezpeèená.Zabezpeèi sa dá tak, e vyuijetetunel zabezpeèeného kanála, ako <strong>na</strong>príklad SSH.Ak vyuívate Unix/Linux, je to jednoduché. SSHklienti aj servery sú dostupné zadarmo. PreMicrosoft Windows a Mac OS existujú síce klient<strong>sk</strong>everzie takisto zadarmo, ale jednoduchovyuite¾ný server si u budete musie kúpi (asi30 – 200 USD). Ïalšou alter<strong>na</strong>tívou v tomto prípadeje vyuitie komunikaènej cesty cez ïalšíunixový/linuxový systém.nástrojov) je to, e funguje prakticky <strong>na</strong> všetkýchpouívaných platformách. Podporované platformysú: Microsoft Windows 9x/ 2000/NT/XP (x86), Linux(x86), Solaris, HP-UX 11, MAC, OpenBSD, PALM OS,Sun OS, Windows CE a mnohé iné. VNC funguje ajcez webové rozhranie, a teda ho spustíte <strong>na</strong> kadomprehliadaèi podporujúcom Javu.Najdôleitejšie funkcie: Jednoduchý prenos pracovnej plochy z jednéhopoèítaèa <strong>na</strong> druhý Bezpeènos: <strong>na</strong>stavenie adries IP, z ktorých monopoèítaè ovládaTypická oblas pouitia: Prístup k pracovnej ploche domá−ceho poèítaèa, v prípade zabezpeèenia komunikácie monosvyuitia aj vo firemnom prostredí. VNC môete vyui <strong>na</strong>vzdialený prístup aj <strong>na</strong> také zariadenia, ako sú vreckovépoèítaèe alebo poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých beia rôzne operaèné sys−témyVýhody: Jednoduchos, multiplatformovos, netreba inšta−lova klienta, zadarmoNevýhody: Komunikácia nie je zašifrovaná, po<strong>sk</strong>ytuje lenzákladnú funkciu – ovládanie vzdialeného zariadenia cezpracovnú plochu; VNC je nároèný <strong>na</strong> prenosovú rýchlospripojeniaVýrobca: RealVNCCe<strong>na</strong>: FreewareLink: <strong>www</strong>.realvnc.comÏALŠIE NÁSTROJEVe¾a ïalších firiem ponúka podobné riešenia (ïalšímisú <strong>na</strong>príklad I'm in Touch http://<strong>www</strong>.01com.com/what_is_trial.asp, Micro2000 http://<strong>www</strong>.micro2000.co.uk/products/remotescope/rsdownloadform.htm,enKoo http://enkoo.com/testit.asp a nieko¾koïalších. Ich princíp je však vdy rov<strong>na</strong>ký – kúpitesi program <strong>na</strong> vzdialenú správu, ktorý dokáe zobraziobrazovku vzdialeného poèítaèa, a ich vzájomnákomunikácia je spravidla zabezpeèená niektorýmšifrovacím štandardom. Jednotlivé programy sa líšia<strong>na</strong>jmä primárnym urèením programu, èomu je prispôsobenéaj pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.VYHODNOTENIEVzdialený prístup k poèítaèu môete vyui <strong>na</strong>ve¾mi ve¾a rôznych úloh. Je to cesta predovšetkýmk zvýšeniu efektivity práce. Výber správnehonástroja v prvom rade závisí od toho, <strong>na</strong> èo konkrétneho budete potrebova. Ak poadujete bezpeènúsprávu vzdialených systémov vrátane vzdialenejsprávy FTP servera a vybudovanie privátnejsiete je pre vás príliš komplikované a drahé riešenie,siahnete pravdepodobne po Anyplace Controlalebo Symantec PC Anywhere 11.Ak to s prístupom <strong>na</strong> vzdialený poèítaè myslíteváne, odporúèali by sme vám softvér Remotely-Anywhere Perso<strong>na</strong>l Edition od 3am Labs, ktorý pod¾anás ponúka <strong>na</strong>jlepšiu zmes funkcií, jasnú licenènúpolitiku a komfort prístupu cez internetový prehliadaè.Ak ho plánujete vyuíva dlhšie ako rok, bude aj<strong>na</strong>jlacnejším riešením s ponukou <strong>sk</strong>velých funkcií. Akvám staèí jednoduchý prístup <strong>na</strong> pracovnú plochuvzdialeného poèítaèa a poadujete vysokú úroveòbezpeènosti, odporúèame slubu LogMeIn, ktorása v základnej verzii po<strong>sk</strong>ytuje zadarmo.Nemilo nás prekvapil fakt, e väèši<strong>na</strong> z týchtoprogramov nie je lokalizovaná do sloven<strong>sk</strong>ého jazyka.Ak neovládate nijaký svetový jazyk, zostávapre vás len jediná alter<strong>na</strong>tíva – Remote De<strong>sk</strong>topConnection, ktorý je súèasou Microsoft WindowsXP Professio<strong>na</strong>l. Keïe takmer všetky uvedenéprogramy sú dostupné aj ako <strong>sk</strong>úšobné, èasovo obmedzenéverzie zadarmo (okrem Symantec PCAnywhere11), niè vám nebráni vy<strong>sk</strong>úša viacero alter<strong>na</strong>tíva rozhodnú sa a po od<strong>sk</strong>úšaní. Demonštraènéverzie týchto programov nájdete aj <strong>na</strong> CDREVUE v tomto èísle nášho magazínu.Vzdialený prístup pod¾a nášho názoru ešte len èaká<strong>na</strong> širšie vyuitie. Ve¾kú budúcnos má <strong>na</strong>príkladpo<strong>sk</strong>ytovanie vzdialeného servisu poèítaèov aleboasistencia, ktorú môete po<strong>sk</strong>ytnú surferom pri ich<strong>na</strong>jrôznejších problémoch s PC. Viaceré softvérové firmyu zaèí<strong>na</strong>jú po<strong>sk</strong>ytova riešenia šité <strong>na</strong> mieru prefirmy, ktoré chcú vzdialene po<strong>sk</strong>ytova servis, e-learningovéspoloènosti alebo jednoducho pre tých, ktoríchcú svojim zákazníkom ponúknu pridanú hodnotuv podobe kvalitnejšej podpory svojich výrobkov.Dôleité vyuitie programov umoòujúcich vzdialenúsprávu systémov bude èo<strong>sk</strong>oro ve¾mi zaujímavé preoutsourcing, ktorý sa stáva horúcou témou firiemv západnej Európe a USA. So zvyšujúcou sa rýchlosoua mierou penetrácie internetu do firiem aj domácnostíprestáva by dôleité, kde sa poèítaè fyzicky<strong>na</strong>chádza. S èoraz výz<strong>na</strong>mnejšou úlohou poèítaèovv <strong>na</strong>šich ivotoch je dôleitejšie udriava èoraz komplikovanejšiesystémy plnofunkènými.46 PC REVUE 10/2004


R E V U EKompaktné di<strong>sk</strong>y Matúš ValterHISTÓRIA CDOktóber 1982. Tento mnohým niè nehovoriaci dátumje zaèiatkom ivotného príbehu kompaktnýchdi<strong>sk</strong>ov, azda viac známych pod svojou <strong>sk</strong>ratkou CD(Compact Disc). Pri ich zrode stáli <strong>na</strong>jmä dve firmy– Philips a Sony, ktoré <strong>na</strong> vývoji pouívate¾<strong>sk</strong>ej verziekompaktných di<strong>sk</strong>ov pracovali u od roku 1979.Philips prispel technológiou masovej produkciekompaktných di<strong>sk</strong>ov, spoloènos Sony do tejtotechnológie vloila kapitál v podobe know-howv oblasti kontroly chýb. Od spomí<strong>na</strong>ného roku1982 sa zaèala masová produkcia pouívate¾<strong>sk</strong>ýchkompaktných di<strong>sk</strong>ov (koncom roka 1982 v Japon<strong>sk</strong>u,zaèiatkom roka 1983 aj v Európe), a preto sapráve tento dátum povauje za termín oficiálnehozrodu tejto technológie (aspoò z poh¾adu koncovéhopouívate¾a).Prvými zanietenými propagátormi technológieCD boli tigre vtedajšieho IT trhu – Microsofta Apple. Vtedajší CEO spoloènosti Apple John Sculleyu koncom osemdesiatych rokov predpovedal,e kompaktné di<strong>sk</strong>y spôsobia revolúciu vo svete IT.Kompaktné di<strong>sk</strong>y, ¾udovo „cédeèká“, si za vyšedvadsa rokov svojej existencie zí<strong>sk</strong>ali ve¾kú popularitu<strong>na</strong>jmä vïaka svojej portabilnosti, kapacitea relatívnej odolnosti. Na zaèiatku ich výrobyv polovici osemdesiatych rokov sa verilo v „nesmrte¾nos“CD, èo bola v porov<strong>na</strong>ní s vinylovými platòamido istej miery aj pravda. Odolnos CD sav náuèných programoch demonštrovala <strong>na</strong>príkladaj <strong>na</strong>tieraním demu <strong>na</strong> CD, prièom po umytí sa CDnormálne dalo prehráva. V súèasnosti u vieme,e oèakávania v tých èasoch boli trocha preh<strong>na</strong>néa reál<strong>na</strong> ivotnos lisovaného CD sa môe pohybovaokolo 20 – 30 rokov, v prípade zapisovate¾néhoCD-R je to menej.História záz<strong>na</strong>mových médiíFYZIKÁLNY PRINCÍP CDCD pracuje <strong>na</strong> optickom princípe. Dáta <strong>na</strong> CD súreprezentované mikro<strong>sk</strong>opickými útvarmi, ktorévo¾ným okom prakticky nevidno. Na štandardnomCD sú dáta uloené v systéme dvoch objektov –objektu zvaného pit (pity sú zjednodušene jamky)a objektu land (zjednodušene plocha). Pity predstavujúmikro<strong>sk</strong>opické jamky, vtlaèené do vrchnejèasti polykarbonátovej vrstvy CD, zatia¾ èo landysú rovné plochy. Pity a landy sú usporiadané došpirály smerujúcej od stredu ku kraju kompaktnéhodi<strong>sk</strong>u. Håbka pitu je pribline 125 nm, jeho šírkaje asi 500 nm a dåka sa pohybuje od 850 <strong>na</strong>nometrovdo 3,5 mikrometra. Šírka dátovej stopy jedaná šírkou pitu (u spomí<strong>na</strong>ných 500 nm), medzeramedzidátovýmistopami je 1,5mikrometra.Na tomto miestetreba objasni ešte ajrozdiely medzi di<strong>sk</strong>amiCD-ROM, ktoré nie sú pouívate¾<strong>sk</strong>yzapisovate¾né, a CD-R, <strong>na</strong>ktoré je moné zapisova aj pouívate¾<strong>sk</strong>y,ak vlastníte <strong>na</strong>pa¾ovaciu CD mechaniku. CD-ROM di<strong>sk</strong> má v polykarbonáte (prieh¾adná umeláhmota tvoriaca väèšinu hmoty CD média) doslovavlisované pity a landy, do média CD-R je mechanickyvlisovaná len špirálovitá vodiaca stopa. Do špirálovitejvodiacej stopy CD-R médií sa <strong>na</strong>náša farbivo,známejšie pod názvom Dye. V momente <strong>na</strong>nášania<strong>na</strong> médium má Dye gélovú substanciu. V transportnomstave je to prášok, ktorý je potrebné predpouitím riedi. Ide o objemovo <strong>na</strong>jdrahšiu zlokuvýroby CD médií vzh¾adom <strong>na</strong> to, e kilogram Dyev tuhom stave stojí nieko¾ko tisíc eur. Farbivo spolus odrazovou vrstvou a v nieko¾kých prípadoch aj farboupolykarbonátu dávajú samotnú farbu média.Dnes <strong>na</strong>jèastejšie farby CD médií sú striebornáPrvý komerèný Audio CD prehrávaè Sony CDP−101 sa zaèalpredáva <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>om roku v októbri 1982 za cenu 900USD(prieh¾adná dye + strieborná reflexná vrstva), zelená(zelená dye + strieborná reflexná vrstva) a belasáa modrá (modrá dye + strieborná reflexná vrstva).Dve <strong>na</strong>jèastejšie pouívané farbivá Dye nesú názvyftalocyanín (prieh¾adné farbivo) a cyanín (modré farbivo).Zápis do médií CD-R prebieha zmenou vlastnostífarbiva Dye, èo spôsobuje laserový lúè v zapisovacejCD-R mechanike. Útvary v Dye potom pri èítaníz poh¾adu èítacej mechaniky vyzerajú a správajúsa ako spomí<strong>na</strong>né pity a landy. V prípade obochdruhov médií – CD-R aj CD-ROM – je potrebné, abyboli polykarbonáty pokryté odrazovou vrstvou.V prípade médií CD-R to v minulosti bolo zlato,dnes u v drvivej väèšine prípadov len striebro.Reflexnú vrstvu v prípade CD-ROM médií tvorí hliník.V prípade DVD médií sa pouíva ako reflexnávrstva aj špeciál<strong>na</strong> kremíková substancia s odrazovýmischopnosami. Obšírnejšie sa témou fyzickéhozloenia CD médií a ich výrobou zaoberámev èlánku venovanom výrobe a duplikácii CD, ktorýnájdete v tomto èísle. V prípade CD-R médií sa zakvalitnejšie povaujú zlaté médiá, a to <strong>na</strong>jmä vïakavyššej odolnosti a odrazivosti zlatej vrstvy. Eštepred nieko¾kými rokmi sa médiá so zlatou reflexnouvrstvou vyrábali pod z<strong>na</strong>èkou Kodak, nedávnovšak Kodak ich výrobu ukonèil.Èítanie dát z CD prebieha <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom.Kompaktný di<strong>sk</strong> sa v èítacej mechanike roztoèí<strong>na</strong> rýchlos pribline od 200 ot./minútu prirýchlosti 1× a do rýchlosti vyše 10 000 ot./min.pri èítaní rýchlosou 52×. Svetlo s vlnovou dåkou780 nm (laser) je vysielané smerom k dátovej stopevo vrchných èastiach CD. Zatia¾ èo prv opísanýprvok land odráa prijaté svetlo rovnomerne <strong>na</strong>snímací prvok, jamka pit, ktorá sa pri poh¾ade mikro<strong>sk</strong>opom<strong>na</strong> èítaciu stranu CD javí ako vypukli<strong>na</strong>,odráa laser mimo snímacej plochy optickej mechaniky.V prípade médií CD-R sa, samozrejme, pitya landy <strong>na</strong> médiu fyzicky ne<strong>na</strong>chádzajú. Vypálenépity jednoducho pohlcujú svetlo a neodráajúho spä. Po dopade odrazeného laserového lúèa <strong>na</strong>snímací prvok optickej mechaniky dochádza k interpretáciizí<strong>sk</strong>aného „polotovaru“ <strong>na</strong> dáta. To sadeje v súèinnosti elektronických súèastí mechanikys jej softvérovým vybavením. Softvérové vybavenieoptickej mechaniky nesie názov firmware, je väèšinouaktualizovate¾ný a mono ho prirov<strong>na</strong>k BIOS-u v prípade PC.TYPY CDKompaktný di<strong>sk</strong> bol v prvopoèiatkoch zamýš¾aný<strong>sk</strong>ôr ako hudobné médium, ktoré malo <strong>na</strong>hradi klasickévinylové platne, pretoe tie podliehali relatívnerýchlemu opotrebovaniu. Ne<strong>sk</strong>ôr sa však prišlo<strong>na</strong> to, e po pouití adekvátneho súborového systémumono CD poui aj ako (<strong>na</strong> ten èas) spo¾ahlivúzálohu dát s nevídanou odolnosou. V <strong>na</strong>sledujúcejtabu¾ke môete nájs typy CD tak, ako boli zadefinovanévo farebných knihách CD štandardov.48 PC REVUE 10/2004


R E V U E CD-DA – prvý štandard CD. CD-DA z<strong>na</strong>mená CompactDisc – Digital Audio a také bolo aj jeho urèenie.Bol vyvinutý spoloènosami Philips a Sonya opísaný bol v Èervenej knihe. CD-ROM – bol rozšírením pôvodnej idey audioCD. Opísaný bol v ltej knihe a predstavoval ukladaniedát <strong>na</strong> kompaktný di<strong>sk</strong>. Skratka ROM z<strong>na</strong>menáRead-Only-Memory, teda dáta sa z tohto typudi<strong>sk</strong>u dajú iba èíta, nedajú sa však <strong>na</strong>ò zapisova. CD-R – táto <strong>sk</strong>ratka z<strong>na</strong>mená CD-Recordable.V minulosti boli známe aj pod názvami CD-WO(CD-Write Once) alebo aj pod vtipným názvomWORM (Write Once – Read Many). Prvýkrát boloCD-R definované v Oranovej knihe. CD-RW – podobne ako CD-R bol aj tento štandardzadefinovaný v Oranovej knihe. Na rozdiel odostatných tu opisovaných štandardov sa <strong>obsah</strong> CD-RW dá prepisova, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje aj druhá èas jeho<strong>sk</strong>ratky (RW z<strong>na</strong>mená rewritable). Video CD – známe aj pod <strong>sk</strong>ratkou VCD – bolodefinované v roku 1995 v Bielej knihe. VCD štandardpredpokladá záz<strong>na</strong>m multimédií <strong>na</strong> CD vo formáteMPEG. Jeho rozšírením bol v roku 1998 štandardSuper Video CD (SVCD). CD+ / Enhanced CD – tento štandard, zverejnenýv Modrej knihe, je hybridom hudobného a dátovéhoCD. Prvá stopa <strong>na</strong> CD je hudobná, <strong>na</strong>sledujúcastopa je dátová. Takéto CD sú pouite¾né takv klasických Audio CD prehrávaèoch, ako aj v poèítaèovýchCD mechanikách.ÈO ZNAMENAJÚ FAREBNÉ KNIHYVO SVETE CD?Tradíciu farebných kníh zaèala Èervená kniha,ktorá definovala prvý štandard – CD-DA. TentoŠtruktúra landov a pitov v èerstvo vylisovanom CD médiu(mikro<strong>sk</strong>opický záber)štandard bol vydaný v knihe s èerveným obalom,èo zaloilo tradíciu pomenovávania štandardovpod¾a farby obalu knihy. Red Book: Èervená kniha opisuje základné fyzikálnevlastnosti a špecifikáciu kompaktných di<strong>sk</strong>ova spôsob ukladania digitálneho audiozáz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>ne. Konkrétne urèovala presnú špecifikáciu a funkciuformátu Audio CD, chybovú korekciu, ako ajštandard pre CD prehrávaèe. Tento štandard má„<strong>na</strong> svedomí“ holand<strong>sk</strong>á spoloènos Philips. Yellow book: ltá kniha urèila za štandard ajklasické dátové CD-ROM-y. Udialo sa tak a <strong>na</strong> základepozitívnych <strong>sk</strong>úseností s hudobnými CD, keïsa zistilo, e takéto CD majú relatívne nízku úroveòchýb. Green Book: Zelenú knihu má opä „<strong>na</strong> svedomí“Philips. Urèovala štandard pre di<strong>sk</strong>y CD-i (CompactDisc Interactive), <strong>na</strong> ktorých bola integrovaná popriaudiostope aj dátová stopa. Orange Book: A Oranová kniha priniesla základypouívate¾<strong>sk</strong>ého zápisu <strong>na</strong> CD. UrèovalaDátová štruktúra CD a jeho rozmerové charakteristikyochranná vrstva (lak)reflexná vrstva (zlato, striebro, hliníkzáz<strong>na</strong>mová vrstva (dye)vylisovaná záz<strong>na</strong>mová špirálapolykarbonátŠtruktúra CD−R média v prieènom rezedátová oblasštruktúru prázdneho CD a špecifikáciu pre zápis <strong>na</strong>médiá. Oranová kniha je rozdelená <strong>na</strong> viac èastí,prièom urèuje zápis <strong>na</strong> viac druhov médií (CD-Magneto Optical, CD-Write Once, známejšie <strong>sk</strong>ôrpod <strong>sk</strong>ratkou CD-R a CD-RW). Zaujímavosou je, eprepisovate¾né CD sa predtým <strong>na</strong>zývali CD-E (CompactDisc-Erasable). White Book: Biela kniha urèuje špecifikáciu pretakzvané Video CD, teda CD, <strong>na</strong> ktorých jeuloené video vo formáte MPEG. Na ich prehrávanieje potrebný CD-i prehrávaè, v súèasnosti ichpodporujú u aj relatívne rozšírené DVD prehrávaèe. Blue Book: rozšírenie moností CD. Prvá audiostopaje <strong>na</strong>sledovaná dátami v <strong>na</strong>sledujúcej stope.10/2004 PC REVUE 49


R E V U ESTAROSTLIVOS O CD MÉDIÁA ICH VÝDRVo svete bolo vyko<strong>na</strong>ných viacero testov zameraných<strong>na</strong> výdr CD médií. Všetky preukázali výdrmédií v rozmedzí od 15 do 30 rokov, vdy všakz dôrazom <strong>na</strong> zachovanie aspoò primárnej starostlivosti.V súèasnosti sa vy<strong>sk</strong>ytujú prvé prípady takzvanej„CD plesne“, èo je v praxi samovo¾ne <strong>sk</strong>orodovanáreflexná vrstva <strong>na</strong> CD-ROM médiu. Ak mátesvoje dáta <strong>na</strong> médiách radi a hodláte ich preèíta ajniekedy v budúcnosti, oplatí sa dodriava minimálnepokyny výrobcu, ktoré spravidla nájdete <strong>na</strong>obale CD. Starostlivos o médiá sa dá zhrnú donieko¾kých základných bodov.SKLADOVANIEMédiá, ktorých výdr nie je kritická, mono <strong>sk</strong>ladovapri bených izbových podmienkach v obale,v ktorom ste ich zakúpili. Médiám škodí <strong>na</strong>príkladteplota mimo rozsahu odporúèaného výrobcom èivyšší svetelný tok. Organické farbivo Dye je toti citlivé<strong>na</strong> UV iarenie, ktoré ho kvalitatívne degraduje.Pri dlhšom pôsobení UV iarenia, ktoré sa bene<strong>na</strong>chádza aj v slneènom svetelnom spektre, môedôjs k procesu podobnému zápisu <strong>na</strong> médium –Dye jednoducho zreaguje s UV iarením a stmavne,èo je podobný proces ako pri <strong>na</strong>pa¾ovaní média.Malé a obèasné teplotné výkyvy nie sú pre CDmédiá kritické, ale odporúèa sa vyhnú sa èastýmväèším výkyvom (<strong>na</strong>príklad z vyhriateho interiérudo mrazivého poèasia). Dôvodom je zloenie CDmédia, ktoré sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých materiálov s rôznoutepelnou rozanosou. Aj preto sa odporúèanezmrazova médiá – vplyv <strong>na</strong> organické farbivoDye dosia¾ nebol dostatoène pre<strong>sk</strong>úmaný a <strong>na</strong>vyševplyvom rôznej tepelnej rozanosti materiálovhrozí popra<strong>sk</strong>anie reflexnej vrstvy.Ani opaèný extrém sa neoplatí<strong>sk</strong>úša, ak máte radi svoje médiá.Ponecha CD médium v letedlhodobo <strong>na</strong> rozeravenej palubnejdo<strong>sk</strong>e auta predstavuje prevaše dáta asi také nebezpeèenstvoako intenzívne fajèenie pre zdraviefajèiara. Takisto sa neodporúèabra si do CD menièa v auteoriginálne médiá, ale zálonékópie vašich audio CD, èi u preUkáka CD plesnezvýšené teplo, ktoré sa v autorádiách s CD prehrávaèomtvorí, alebo aj pre teplo, ktoré v lete v autevzniká. Ak chcete v aute poèúva originálne audioCD, odporúèame necha si <strong>na</strong>inštalova CD menièdo batoinového priestoru automobilu. AutomobilovéCD menièe toti obyèajne po<strong>sk</strong>ytujú monosvybra vnútro menièa s CD médiami a odniesho so sebou.ZAOBCHÁDZANIES médiami treba zaobchádza opatrne. Z vlastnej<strong>sk</strong>úsenosti môeme potvrdi, e médium sa <strong>na</strong>jjednoduchšiepoškrabe pri ledabolom pohodení <strong>na</strong>kancelár<strong>sk</strong>om stole. Najlepšie je vdy po pouitívloi médium spä do pôvodného obalu. V prípade,e èasto meníte v optickej mechanike malý poèetmédií, mono vás zaujme pomôcka Disc-It,o ktorej sme u v minulosti písali <strong>na</strong> serveri ITnews. Ide o plastový kue¾, <strong>na</strong> ktorý môete doèasneumiestni médium bez toho, aby sa jeho èítaciaalebo nálepková èas dotýkala akéhoko¾vek povrchu.Pod¾a <strong>na</strong>šich vedomostí však ešte zatia¾ nie jedostupný v Európe, a tak ak chcete investova4 USD do tejto zaujímavosti, musíte zamieri <strong>na</strong>stránky <strong>www</strong>.mydiscit.com.Ukladanie médií do cakeboxu nie je <strong>na</strong>jšastnejšie,¾ahko môe dôjs k poškriabaniuèítacej plochy o vrch média<strong>na</strong>d ním, v horšom prípade <strong>na</strong>opak.V súvislosti so zaobchádzaníms médiami vám prinášamekrátky zoz<strong>na</strong>m toho, èohoby ste sa mali vystríha.Kompaktné di<strong>sk</strong>y by ste nemaliohýba, hádza, vystavova silnýmriedidlám èi zásadám,popisova písacími potrebamis ostrou špièkou, necháva vo¾nepohodené, chyta mimo stredového otvorua okraja média.STAROSTLIVOS O CD MÉDIÁCD médiá nevyadujú špeciálnu starostlivos. Skôrsa treba vyvarova vplyvu extrémov a okolitéhoprostredia, ktoré môu urýchli prirodzený processtarnutia média. V prípade, e sa médium zašpiní,staèí ho jemne utrie jemnou suchou utierkou rovnomernýmipohybmi smerom od stredu média kukraju. Nikdy neutierajte médium v kruhoch, dochádzatak k mikro<strong>sk</strong>opickému poškriabaniu média,takéto utieranie média <strong>na</strong>vyše ohrozuje systémerror control <strong>na</strong> médiu. Dochádza toti k poškodeniuviacerých sektorov za sebou, èo môe znefunkènisystém kontroly chýb <strong>na</strong> médiu a v koneènomdôsledku znemoni preèítanie média.Ak chcete zabráni poškriabaniu CD média, existuje<strong>na</strong> to viac spôsobov – okrem dodriavania rádz predchádzajúceho odseku je to <strong>na</strong>príklad aj „CDprezervatív“, ktorý sa predáva v USA. Ide o akýsiFAKTY A ZAUJÍMAVOSTI O CD:MÝTY A LEGENDY O CD: Plné 74-minútové (650 MB) CD <strong>obsah</strong>uje vyše5 miliárd bitov, 80-minútové (700 MB) ich <strong>obsah</strong>uje6 miliárd. Keby sme rozvinuli špirálu, do ktorej sú <strong>na</strong> CDzapísané dáta, dostali by sme síce len 500 nm širokú,ale takmer štyri kilometre dlhú èiaru. Kilogram polykarbonátu <strong>na</strong> výrobu CD stojí výrobcupribline 2 eurá, kilogram práškového farbivaDye stojí nieko¾ko tisíc eur. Zatia¾ èo z jednéhokilogramu polykarbonátu sa vyrobí asi 50CD médií, kilogram práškového Dye sa po rozriedeníspotrebuje <strong>na</strong> nieko¾ko desatisíc médií. Jed<strong>na</strong> moderná výrobná linka dokáe vyrobijedno CD médium pribline za 5 sekúnd, to je zadeò vyše 17 000 médií. Mesaène sa celosvetovo vyhodí viac ne 45 tonnepotrebných CD médií, len mizivé percentoz nich sa recykluje. Kompaktné di<strong>sk</strong>y sú citlivé <strong>na</strong> prítomnosmagnetického po¾a – tento názor je preitkom zdôb magnetických pások. Kompaktné di<strong>sk</strong>y nie súa nemajú by preèo citlivé <strong>na</strong> magnetické pole. Jepravda, e <strong>na</strong> niektorých škatuliach s CD-ROMamije nekreslený piktogram varujúci pred magnetizmom,ale to len z dôvodu univerzálnehourèenia škatú¾. Kompaktné di<strong>sk</strong>y sú zaloené èisto<strong>na</strong> optickom princípe. Najnebezpeènejšie pre èitate¾nos dát je poškriabaniepolykarbonátu v spodnej èasti CD –táto téma bola u nespoèetne ráz di<strong>sk</strong>utovaná,vdy s rov<strong>na</strong>kým záverom. Jemné škrabance polykarbonátu,z ktorého je CD vyrobené, sú ove¾amenej nebezpeèné pre èitate¾nos CD ako poškriabanievrchnej èasti metalickej odrazovej plochy.Poškriabanie polykarbonátu je opravite¾né<strong>na</strong>tívnou korekciou chýb, ktorá sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>kadom CD, poškriabanie odrazovej vrstvy nie. CD médiá sa nedajú recyklova – CD médium sarecykluje ako, ale všetko sa dá, keï sa chce.Napriek tomu, e sa <strong>na</strong> rebríèku zloitosti recyklácieradí len neïaleko od papierovo-alobalovo-plastovýchobalov <strong>na</strong> mlieko, CD médiá sa recyklovadajú. Dôkazom sú niektoré americké spoloènosti,ktoré vedia recyklova polykarbonát pouitý <strong>na</strong>výrobu CD médií a zaèleni ho opä do výrobnéhoprocesu. Vo Ve¾kej Británii v mesteèku Merseyside<strong>na</strong>príklad jed<strong>na</strong> továreò <strong>na</strong> recykláciu CD médiípomáha zamest<strong>na</strong> trestancov z tamojšej väznice.prieh¾adný kus syntetickej hmoty, ktorá dobrepri¾ne <strong>na</strong> èítaciu èas CD alebo DVD, èím ju chránipred poškriabaním, pritom však stále umoòujeèítanie média. Tento prezervatív s názvom d-<strong>sk</strong>inuvítajú pravdepodobne <strong>na</strong>jmä majitelia DVD videopoièovní,ktorí poškodenými optickými médiamitrpia <strong>na</strong>jviac. Cenu a blišie informácie nájdete <strong>na</strong>stránke výrobcu: http://<strong>www</strong>.d-<strong>sk</strong>in.com/.ZÁCHRANA CD MÉDIÍ A DÁT Z NICHKeï sa nedá CD médium preèíta, nemusíte hneïhádza flintu do ita. Treba si roza<strong>na</strong>lyzova probléma zisti jeho povahu. Ak je médium iba zneèistené,<strong>sk</strong>úste ho opatrne oèisti pod¾a pokynovv predošlom odseku. Následne vy<strong>sk</strong>úšajte médiumpreèíta vo viacerých mechanikách. Èítanie média<strong>na</strong>pomôete, ak spomalíte èítaciu rýchlos mechaniky.To sa dá dosiahnu aj pomocou nástroja DriveSpeed, ktorý je súèasou balíka <strong>na</strong>pa¾ovacieho programuNero. Ak nepomôe jednoduché suché utretiemédia, môete <strong>sk</strong>úsi ešte aj krajnú monos –umy médium pod teplou vodou s trochou neagresívnehosaponátu. Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti vieme, eto obèas pomôe. Umytím sa toti vyplaví pracha neèistoty zo škrabancov <strong>na</strong> médiu a u¾ahèí sa takèítanie média.Ak máte <strong>na</strong> médiu uloené dôleité dáta a nechcetes ním radšej uvedeným spôsobom experimentova,môete sa obráti <strong>na</strong> odborníkov, ktorímajú ove¾a vyššiu úspešnos pri záchrane dát z takýchtomédií. Ak nie je porušená reflexná vrstva <strong>na</strong>médiu, obyèajne ho dokáu opravi do pôvodnéhostavu, t. j. do stavu bez vidite¾ných škrabancov. Robísa tak <strong>na</strong>príklad jemným zbrúsením polykarbonátu<strong>na</strong> èítacej strane média alebo krátkym špeciálnymzahriatím média <strong>na</strong> èítacej strane a procesomzacelenia škrabancov.50 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M ECD−R médiá Matúš ValterKúpa CD médií ešte stále funguje zväèša<strong>na</strong> princípe náhody. Vo svete sa totivyko<strong>na</strong>lo len málo verejne dostupnýchtestov optických médií, ktoré by dávalijednoz<strong>na</strong>ènú odpoveï <strong>na</strong> otázku, ktorémédium je <strong>na</strong>jlepšie. Testy spozalaboratórnych stien toti obyèajneprinášajú všeobecné informácie o výdrimédií, ale priamo nepersonifikujú výsledky.V <strong>na</strong>šom teste sme sa sústredili <strong>na</strong>priraïovanie konkrétnych výsledkov kukonkrétnym médiám a odporúèania, ktorémédium je súce <strong>na</strong> archiváciu a ktoré len<strong>na</strong> doèasný prenos dát.Neobvyklé umiestnenie CD médií v teplovzdušnej rúre (záaová simulácia starnutia)Ktomuto testu sme sa v redakcii odhodlalis cie¾om prinies èitate¾om nie zloité a nepreh¾adnévýsledky z a<strong>na</strong>lyzátorov, ale konkrétneodporúèania podloené redakènými testami.Celým procesom testovania prešlo 66 médiírôznych z<strong>na</strong>èiek, vyhotovenia a ve¾kosti. Toto všaknie je koneèný poèet médií <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu –do testu sme toti nepriberali CD-RW médiá a animédiá CD Audio. Tie sa zvyèajne od normálnychmédií odlišujú iba jedným kontrolným bitom, ktorýumoòuje ich zápis aj v stolových CD rekordéroch.Od klasických CD-R médií sa líšia v podstate lenspomí<strong>na</strong>ným kontrolným bitom a povinnosouproducentov plati nemalé licenèné poplatky za ichvýrobu.Na tomto mieste treba poïakova dodávate¾omza ústretovos – <strong>na</strong>ozaj v podstate všetci, ktorí sado testu zapojili, venovali aspoò pä poadovanýchmédií, èím pomohli realizova tento test. Na druhejstrane treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e sme sa okrem testumédií po<strong>sk</strong>ytnutých dodávate¾mi rozhodli urobi ajviacero kontrolných nákupov <strong>na</strong> vlastné náklady,a to <strong>na</strong>jmä v obchodných centrách, aby sme overiliaj kvality „hypermarketových“ médií. Zároveòsme takýmto spôsobom dopåòali rady médií, ktorésa k nám nedostali priamo od dodávate¾ov.Dodané médiá sme rozdelili <strong>na</strong> tri základné <strong>sk</strong>upiny– CD vizitky, médiá s priemerom 8 cm a médiás priemerom 12 cm. Médiá s priemerom 12 cm maliešte nieko¾ko pod<strong>sk</strong>upín – jedno 650 MB médium,mnostvo 700 MB médií a zopár médií s kapacitou800 MB a vyššou.Zhromadené parametre a výsledky <strong>na</strong>šich meranísme zhrnuli do tabu¾ky. Paradoxom CD médiíje, e o nich pouívate¾ priamo <strong>na</strong> obale dostávalen minimum informácií – obyèajne len názov média,jeho kapacitu a rýchlos, ktorou je médium <strong>na</strong>pálite¾né.Z ATIP informácie, èitate¾nej <strong>na</strong>príklad ajprogramom Nero CD/DVD Speed, sa toho pouívate¾obyèajne nedozvie ove¾a viac.U v èlánku venovanom teórii CD médií v tomtoèísle PC REVUE ste sa mohli dozvedie, e dátao výrobcovi média zapísané v ATIP informácii <strong>na</strong>CD médiu sú nejednoz<strong>na</strong>èné a nie sú ani stopercentné.Vo všeobecnosti sa dá výroba CD médiíprirov<strong>na</strong> k potravinám. Ich kvalita toti takistozávisí od viacerých faktorov – vstupných surovín,kvality technológie spracovania a procesu spracovania.Navyše nikdy sa nedá zabezpeèi stopercentnáhomogenita všetkých výrobných vstupov,èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e takisto ako potraviny rov<strong>na</strong>kéhodruhu ani CD médiá rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky niesú úplne rov<strong>na</strong>ké.INTERPRETÁCIA CHÝBC1 / C2 / CU C1 chyby – <strong>na</strong>jjednoduchšie chyby <strong>na</strong>chádzajúcesa v obmedzenej miere <strong>na</strong> kadom médiu.Na ich opravu sa pouíva <strong>na</strong>jnišia – súètováforma korekcie. C2 chyby – ide o závanejšie chyby ako v prípadeC1 chýb a <strong>na</strong> èerstvo <strong>na</strong>pálenom médiu bysa nemali vy<strong>sk</strong>ytova. Na ich opravu sa pouívazloitejšia CIRC korekcia chýb. CU chyby – ide o chyby reprezentované ako„poškodené dáta“ a vo väèšine prípadov z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jústratu dát. V prípade audio CD sa menšiezo<strong>sk</strong>upenie týchto chýb neprejavuje (CD prehrávaèich dokáe nepoèute¾ne interpolova), voväèších zo<strong>sk</strong>upeniach sa prejavujú ako puknutiav hudobnom záz<strong>na</strong>me. Dáta zapísané v oblastiach,kde sa <strong>na</strong>chádzajú CU chyby, nie sú automatickystratené – <strong>na</strong> ich obnovu mechanikypouívajú <strong>na</strong>jsilnejšiu korekciu chýb, ktorá je zaloená<strong>na</strong> zbere korekèných dát z viacerých sektorovCD.AKO SME TESTOVALIVymyslie testovací proces pre CD médiá v nelaboratórnomprostredí je doslova hotová veda. Niektorépôvodne plánované testy sme ne<strong>sk</strong>ôr museli <strong>na</strong>hradiinými, ïalšie sme pridali. Po dlhom zvaovanía príprave testu sme si <strong>na</strong>pokon od kadého oslovenéhododávate¾a vypýtali z kadého prihlásenéhomédia aspoò pä kusov. Vïaka štedrosti niektorýchdodávate¾ov sme mohli vyko<strong>na</strong> aj niektoré doplnkovétesty, ktorými sme si chceli overi známe pravdy,prípadne ich poopravi èi dokonca vyvráti.Naèo sme teda potrebovali pä médií? Vyko<strong>na</strong>lisme <strong>na</strong> nich sériu „inhouse“ testov, ktoré v <strong>na</strong>šichpodmienkach <strong>na</strong>jlepšie vyjadrujú pouite¾nosmédia pre beného pouívate¾a a dajú mu odporúèanie,<strong>na</strong> aký úèel ho vyui. Testovanie smenevykonávali iba tak „z voleja“, nechali sme sa pouèitestami vyko<strong>na</strong>nými u v minulosti, zväèšazahraniènými médiami èi vý<strong>sk</strong>umnými ústavmi.Pouèili sme sa z cudzích chýb, ale aj úspechovv testovaní a vytvorili sme si vlastný testovací proces,ktorý pozostával z <strong>na</strong>sledujúcich krokov:1. Jedno z médií sme <strong>na</strong>pálili v referenènej mechanikePlextor PexWrite Premium maximálnou rýchlosou,<strong>na</strong> akú je médium certifikované – vychádzalisme pri tom z informácie uvedenej <strong>na</strong> obalealebo <strong>na</strong> médiu. Napa¾ovali sme taký poèetbajtov, <strong>na</strong> aký je médium urèené. Napríklad <strong>na</strong>700 MB médium sme <strong>na</strong>pa¾ovali presne 700 MB× 1024 kB × 1024 B = 734 003 200 bajtov2. Médium sme <strong>sk</strong>ontrolovali <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt chýb, ktorésa v obmedzenej miere vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> všetkýchmédiách. Chyby sme kontrolovali prostredníctvomtestu diagnostického nástroja programuPlexTools Professio<strong>na</strong>l, konkrétne prostredníctvomnástroja Quality Check C1/C2 Errors. Tentonástroj odha¾uje chyby <strong>na</strong> zapísanom médiua rozde¾uje ich do troch <strong>sk</strong>upín (C1, C2, CU).V prípade, e niektoré z médií po prvom testevykazovalo aspoò jednu chybu CU, teda chybu,ktorá nie je opravite¾ná internou CIRC kontrolouchýb, vyko<strong>na</strong>li sme meranie ešte raz. Ak chybapretrvávala, pouili sme záloné médium rov<strong>na</strong>-52 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Ekej z<strong>na</strong>èky. Ak sa aj <strong>na</strong> èerstvo <strong>na</strong>pálenom zálonommédiu <strong>na</strong>ïalej <strong>na</strong>chádzala chyba CU,pouili sme i tretie médium, ktoré sme opä <strong>na</strong>pálili,tentoraz pre istotu v druhej testovacejmechanike. No a ak nepomohlo ani to, pouilisme stredný výsledok ako bernú mincu.3. Médium sme otestovali aj <strong>na</strong> monos <strong>na</strong>dpa¾ovania(overburning). Tento test sme vyko<strong>na</strong>li v simulaènomreime pomocou nástroja Nero CD/DVD z prozaického dôvodu – mnostvo <strong>na</strong>dpálenýchdát závisí v z<strong>na</strong>ènej miere od nepredvídate¾nýchokolností – <strong>na</strong>pa¾ovaèky, kvality médiaa ich vzájomnej interaktivity. V praxi to z<strong>na</strong>mená(a <strong>na</strong>še testy overburningu to len potvrdili),e mnostvo <strong>na</strong>dpa¾ovaných dát sa pri jednotlivýchpokusoch líšilo. Nešlo však o priepastnérozdiely, a tak sme do úvahy brali hneï prvú<strong>na</strong>meranú hodnotu.4. V druhom kole testovania sme testovali výdrmédií a simulovali sme ich starnutie. Pri tomtoteste sme sa pridàali výsledkov vý<strong>sk</strong>umu fín<strong>sk</strong>ehotechnologicko-vý<strong>sk</strong>umného inštitútu VTT,ktorý okrem iného odhadoval ivotnos CD médií,a aj nieko¾kých testov, ktoré u<strong>sk</strong>utoènili zahraniènémédiá. Médiá s kapacitou 700 MB smejednotne <strong>na</strong>pálili rýchlosou 16× <strong>na</strong> ich plnúkapacitu. Médiá s priemerom 8 cm a CD vizitkysme <strong>na</strong>pa¾ovali rýchlosou 4× a médiá s kapacitou800 MB a vyššie sme <strong>na</strong>pa¾ovali osemrýchlostne.Opä sme zisovali poèet chýb, ktoré sa<strong>na</strong> médiu vy<strong>sk</strong>ytovali, a dali ich do teplovzdušnejrúry <strong>na</strong> 100 hodín. Médiá sme v teplovzdušnejrúre udriavali pri teplote 75 – 85 °C po celýèas tohto zaakávacieho testu okrem krátkychtechnických prestávok, potrebných pre teplovzdušnúrúru. Aby sme otestovali aj odolnosproti vlhkosti, polovicu celkového èasu smev teplovzdušnej rúre udriavali vlhkos <strong>na</strong>d60 %. Po <strong>sk</strong>onèení tohto testu sme médiá vytiahnutéz rúry opä otestovali <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>yt chýba v prípade, e médium bolo testované (v 80 %prípadov), sme tieto èísla porovnávali s výsledkami<strong>na</strong>meranými pred vloením do rúry.5. Výsledky posledného testu sa v tomto èísle eštenedozviete. Zaloili sme toti zbierku médií pouitýchv prvom teste, uloili ich do pôvodnýchobalov a odloili do škatule. O rok sa k nim vrátime,rozbalíme ich a porovnáme hodnoty <strong>na</strong>meranév súèasnosti s tými, ktoré médiá <strong>na</strong>zbierajúza <strong>na</strong>jbliší rok. Pôjde tak o reálny test výdremédia bez cudzích zásahov.Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e s médiami sme poèas testovania<strong>na</strong>rábali doslova v rukavièkách. Prach èiiné neèistoty v <strong>na</strong>dmernom mnostve by mohliovplyvni výsledky meraní, a preto sme médiáz originálnych obalov rozba¾ovali a vyberali ibatesne pred <strong>na</strong>pa¾ovaním a okamite v rov<strong>na</strong>kej mechanikeaj otestovali <strong>na</strong> prítomnos chýb. V prípadetestu, v ktorom sme simulovali starnutie, smemédiá <strong>na</strong>pálili a otestovali <strong>na</strong> prítomnos chýb podobneako pri prvom teste v jednom kroku. V tenistý deò sme všetky médiá ešte <strong>na</strong>raz vloili do teplovzdušnejrúry. Vyko<strong>na</strong>li sme to z dôvodu urýchleniadegradaèných procesov v médiu vplyvomtepla a vlhkosti. Po tomto záaovom teste smemali monos presvedèi sa o kvalite pouitýchsurovín a o celkovej odolnosti média vplyvom èasu.Chyby médií, ktoré sa poèas testu vy<strong>sk</strong>ytli, sa dajúrozdeli do dvoch základných <strong>sk</strong>upín – vidite¾néa nevidite¾né. V prípade vidite¾ných išlo o porušenievrchného ochranného laku alebo striebornejreflexnej vrstvy. Nevidite¾né chyby, ktorých bolaväèši<strong>na</strong>, z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li degradáciu organickej zápisovejvrstvy Dye. Práve preto, e ide o organickúhmotu, je <strong>na</strong>jcitlivejšia <strong>na</strong> teplo.Z priestorových dôvodov a, pochopite¾ne, aj z dôvodovzachovania objektivity sme jednotlivé médiáumiestnili <strong>na</strong> nosnú tyè a od seba oddelili dištanènýmikovovými podlokami, aby sa vzájomne nemohlidotýka a tak sa poškodi alebo spôsobi zráanie vlhkosti<strong>na</strong> médiu. Minimálnej prašnosti v teplovzdušnejrúre sme nemohli zabráni i<strong>na</strong>k ako tým spôsobom,e sme ju pred pouitím riadne zbavili prachu a umyli.Zabráni vzniku prašnosti následne pomohla aj vlhkos,ktorú sme v rúre umelo udriavali. Po teste smeešte všetky médiá oèistili od eventuálneho prachuprúdom vzduchu. Skrátka, urobili sme maximum preobjektivitu v <strong>na</strong>šich podmienkach.VÝSLEDKY TESTOVANIAVýsledky nášho testu mono povaova za úspech.Rozhodujúca fáza testu – simulácia starnutia médií– nám v koneènom dôsledku podala vzácne informácie<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujúce fyzickú odolnos médií a ichschopnos uchova dáta aj po dlhšom èase, prípadnepri doèasnom vystavení extrémnym podmienkam.Po teste bolo moné jasne poveda, e odporúèaniavýrobcov o <strong>sk</strong>ladovaní médií netreba podceòova.V zhrnutí výsledkov jednotlivých médií sa môetedozvedie viac. Skladovaniu a starostlivosti o médiáby sa patrilo venova podrobnejšie, preto sme vám<strong>na</strong> túto tému priniesli samostatný èlánok, ktorý vámporadí, ako dáta <strong>na</strong> médiách uchova èo <strong>na</strong>jdlhšiepouite¾né.Prvý test, v ktorom sme zisovali poèet chýb <strong>na</strong>èerstvo zapísanom médiu, dal rámcovú predstavuo tom, èo mono od jednotlivých médií oèakáva.Za priemer chýb C1 v prvom teste sme urèili hranicu20 000 chýb, èo pribline reprezentuje ozajstnýpriemer chýb v prvom teste. Za ve¾mi dobrý smepovaovali výsledok, keï CD médium v prvom koledosiahlo menej ako 10 000 chýb C1, iadnu chybuC2 a takisto iadnu chybu CU. Za akceptovate¾nývýsledok sme ešte povaovali, ak médium dosiahlov prvom teste ihneï po <strong>na</strong>pálení do 25 000 chýbC1, prípadne ešte do 150 „zblúdilých“ chýb C2.Médiá s poètom chýb <strong>na</strong>d spomí<strong>na</strong>nými hodnotamiu bolo moné <strong>na</strong>zva podpriemernými.Rozdiely v poètoch chýb medzi <strong>na</strong>jlepším a <strong>na</strong>jhoršímmédiom v kategórii 700 MB médií v prvomteste boli priepastné. Médium s minimálnym poètomchýb malo 1713 chýb C1, zatia¾ èo pri médiu,ktoré dosiahlo „prvenstvo“ v poète chýb, sme zistili149 568 chýb C1, èo bol takmer 90-násobok.Otázne bolo, èi pri <strong>na</strong>pa¾ovaní médií <strong>na</strong> druhýtest dosiahneme podobné <strong>na</strong>merané hodnoty akopri prvom teste. Napriek tomu, e sme médiá <strong>na</strong>pa-¾ovali nišou <strong>na</strong>pa¾ovacou rýchlosou, nepreukázalosa cite¾nejšie zníenie poètu chýb <strong>na</strong> väèšine èerstvo<strong>na</strong>pálených médií, sporadicky sme <strong>na</strong>meralidokonca vyššie hodnoty ako pri prvom teste. Narozdiel od prvého testu sa nám však pri tomtopravdepodobne práve vïaka nišej <strong>na</strong>pa¾ovacejrýchlosti podarilo zachova èisté konto všetkýmmédiám, pokia¾ ide o neopravite¾né chyby CU.CD VIZITKYZo všetkých testovaných médií sa tieto pravdepodobne<strong>na</strong>jmenej pouívajú. Na jednej strane je toexkluzív<strong>na</strong> vizitka umoòujúca odovzda s kontak-


H A R D W A R ECD vizitkyminiCD(8 cm)650 MBZ<strong>na</strong>èka Blišie oz<strong>na</strong>èenie Balenie Ïalšie for− Max. <strong>na</strong>pa¾o− Kapacita Hudobný Ce<strong>na</strong> za kus Ce<strong>na</strong> za MB Dodávate¾my balenia vacia rýchlos v MB záz<strong>na</strong>m s DPH s DPH− CD vizitka 30 MB plastová obálka − 8× 30 3 min 25,20 Sk 0,840 Sk Di<strong>sk</strong>us− CD vizitka 40 MB plastová obálka − 8× 40 4 min 25,20 Sk 0,630 Sk Di<strong>sk</strong>us− CD vizitka 50 MB plastová obálka − 32× 50 5 min 31,40 Sk 0,628 Sk EuroMedia− CD vizitka 60 MB plastová obálka − 8× 60 6 min 31,50 Sk 0,525 Sk Di<strong>sk</strong>usEMTEC CD−R High mini slim box 40× 185 21 min 14,90 Sk 0,081 Sk EMTEC GroupPerformance MiniImation Mini CD−R neon mini slim box − 24× 210 24 min 22,30 Sk 0,106 Sk Di<strong>sk</strong>usMemorex Pocket CD−R mini slim box − 24× 210 24 min 22,30 Sk 0,106 Sk Di<strong>sk</strong>usVerbatim DataLife color mini slim box − 24× 210 24 min 29,90 Sk 0,142 Sk EuroMediaSKC Premier obálka (celé zabalené ? 16× 650 74 min 9,80 Sk 0,015 Sk AHOLD Retailv tvrdom umelo−(Hypernova)hmotnom obale)Bell Technology UGX−Q Titanum slim box ? 52× 700 80 min 18,90 Sk 0,027 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oBell Technology XTY−Q Silver slim box ? 52× 700 80 min 17,90 Sk 0,026 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oBenq Designer Collection slim box ? 52× 700 80 min 17,90 Sk 0,026 Sk EuroMedia– Studio MasterBenq Football edition cakebox − 52× 700 80 min 12,40 Sk 0,018 Sk EuroMediaBenq Gold jewel cakebox 48× 700 80 min 19,60 Sk 0,028 Sk EuroMedia„Blank“ − cakebox ? 48× 700 80 min 12,10 Sk 0,017 Sk EuroMedia„Bulk“ − bulk − 48× 700 80 min 11,20 Sk 0,016 Sk EuroMedia„Bulk“ Diamond printable bulk − 48× 700 80 min 16,20 Sk 0,023 Sk EuroMediaCore Silver Disc Type papierové obálky ? 48× 700 80 min 14,90 Sk 0,021 Sk EMTEC GroupCreation Ultimate Speed slim box ? 48× 700 80 min 14,30 Sk 0,020 Sk Di<strong>sk</strong>usDatawrite Silver Blue cakebox ? 52× 700 80 min 0,000 Sk Aktiva, RevúcaDysan colour cakebox ? 52× 700 80 min 15,40 Sk 0,022 Sk EuroMediaEmgeton − bulk ? 52× 700 80 min 9,90 Sk 0,014 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oEmgeton archive HI−End jewel ? 48× 700 80min 29,90 Sk 0,043 Sk KauflandEmgeton Oxygen protection slim box cakebox 56× 700 80 min 14,90 Sk 0,021 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>osurface layerEmgeton Oxygen surface jewel ? 52× 700 80 min 29,90 Sk 0,043 Sk KauflandEMTEC High Performance cakebox slim box, color 52× 700 80 min 13,90 Sk 0,020 Sk EMTEC Groupslimbox (colorCD), jewelEMTEC Super Resistant jewel − 48× 700 80 min 27,00 Sk 0,039 Sk EMTEC GroupeProformance − cakebox slim box, jewel 52× 700 80 min 10,00 Sk 0,014 Sk WestecheProformance Colourful slim box − 48× 700 80 min 12,50 Sk 0,018 Sk Westech700 MBFujifilm − slim box ? 52× 700 80 min 0,000 Sk ServodataGigamaster − slim box cakebox ? 700 80 min 16,00 Sk 0,023 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oHP − jewel ? 52× 700 80 min 27,90 Sk 0,040 Sk EuroMediaImation − jewel slim box, 52× 700 80 min 16,80 Sk 0,024 Sk Di<strong>sk</strong>uscakeboxMaxell 80XL−S jewel ? 48× 700 80 min 21,00 Sk 0,030 Sk TescoMaxell Colour slim box ? 48× 700 80 min 23,70 Sk 0,034 Sk EuroMediaMedianca − slim box − 52× 700 80 min 13,90 Sk 0,020 Sk Agem ComputersMemorex − slim box jewel, cakebox 52× 700 80 min 14,50 Sk 0,021 Sk Di<strong>sk</strong>usMemorex Black jewel ? 48× 700 80 min 22,10 Sk 0,032 Sk Di<strong>sk</strong>usMemorex Print jewel ? 52× 700 80 min 18,00 Sk 0,026 Sk Di<strong>sk</strong>usMultidisc Ultragreen MX slim box ? 54× 700 80 min 20,00 Sk 0,029 Sk EuroMediaNovaline Ultra Speed slim box − 48× 700 80 min 16,80 Sk 0,024 Sk AHOLD Retail48× XO AZO (Hypernova)No1 − slim box − 32× * 700 80 min 12,00 Sk 0,017 Sk Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oPhilips − slim box ? 52× 700 80 min 16,00 Sk 0,023 Sk TescoPlextor − slim box − 48× 700 80 min 22,00 Sk 0,017 Sk ServodataRidata Silver − Silver cakebox ? 52× 700 80 min 13,40 Sk 0,023 Sk EuroMediaSentinel − slim box ? 48× 700 80 min 14,50 Sk 0,021 Sk Di<strong>sk</strong>us"Silver" B Quality bulk ? 48× 700 80 min 7,90 Sk 0,011 Sk Di<strong>sk</strong>us800> MB? – nepodarilo sa zistiSky Hyperspeed slim box ? 52× 700 80 min 13,00 Sk TescoSony − jewel ? 48× 700 80 min 19,90 Sk 0,028 Sk SonyTayio Yuden A Grade bulk ? 48× 700 80 min 13,20 Sk 0,019 Sk Di<strong>sk</strong>usTraxdata Black cakebox ? 40× 700 80 min 18,60 Sk 0,027 Sk EuroMediaTraxdata silver slim box ? 52× 700 80 min 20,40 Sk 0,029 Sk EuroMediaTDK d−view colour slim box ? 48× 700 80 min 20,20 Sk 0,029 Sk Di<strong>sk</strong>usTDK Metallic disc jewel ? 48× 700 80 min 24,70 Sk 0,035 Sk EuroMediaVerbatim DataLife slim box ? 48× 700 80 min 21,20 Sk 0,030 Sk EuroMediaVerbatim DLP super AZO slim box ? 48× 700 80 min 19,00 Sk 0,027 Sk Di<strong>sk</strong>usColour DiscVerbatim DLP super AZO slim box ? 52× 700 80 min 26,40 Sk 0,038 Sk EuroMediaPrintableVerbatim DLP Crystal super AZO jewel ? 52× 700 80 min 26,40 Sk 0,038 Sk EuroMediaVerbatim DLP Crystal super AZO jewel ? 48× 700 80 min 19,60 Sk 0,028 Sk Di<strong>sk</strong>usXidex − cakebox ? 52× 700 80 min 13,90 Sk 0,020 Sk EuroMediaEMTEC High Performance slim box ? 48× 800 90 min 0,000 Sk EMTEC Group– Extra SpaceeProformance − slim box ? 24× 800 90 min 0,000 Sk WestechMedianca − cakebox − ? 800 90 min 14,30 Sk 0,018 Sk Agem ComputersMultidisc Supergreen jewel ? ? 790 90 min 29,30 Sk 0,037 Sk EuroMediaMultidisc 99 jewel ? ? 870 99 min 30,70 Sk 0,035 Sk EuroMediaRimax − slim box cakebox, jewel ? 875 100 min 22,10 Sk 0,025 Sk Di<strong>sk</strong>us54 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ETESTYOverburning C1/C2 chyby C1/C2 test C1/C2 chyby Výrobca Ozajstná Reflexná Dye Farba– test pálenia odolnosti – pred po teste odolnosti kapacita vrstva (farbivo) médianemerali sme 1 420 / 0 / 0 1 171 / 0 / 0 1 362 / 0 / 0 Plasmon Data Systems 03:26:68 striebro Phthalocyanine (9) striebornánemerali sme 1 267 / 0 / 0 834 / 0 / 0 735 / 0 / 0 Fornet Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l 05:40.00 striebro Phthalocyanine (5) striebornánemerali sme 640 / 0 / 0 942 / 0 / 0 1 050 / 0 / 0 N/A 05:42.74 striebro Cyanine (0) striebornánemerali sme 1327 / 0 / 0 1 542 / 0 / 0 1 652 / 0 / 0 Plasmon Data 06:52.51 striebro Phthalocyanine (9) striebornáSystemsnemerali sme 6 044 / 0 / 0 7 595 / 0 / 0 8 122 / 0 / 0 Computer Support Italy 21:04.30 striebro Phthalocyanine (6) striebornánemerali sme 5 879 / 0 / 0 6 959 / 0 / 0 7 153 / 0 / 0 CMC MagneticsCorporation 23:59:74 striebro Phthalocyanine (6) striebornánemerali sme 9 508 / 0 / 0 10 228 / 13 / 0 12 248 / 2 986 / 1 CMC Magnetics Corporation 23:54:20 striebro Phthalocyanine (6) striebornánemerali sme 8 605 / 0 / 0 14 458 / 79 / 0 16 493 / 1 271 / 0 CMC Magnetics Corporation 23:54:20 striebro Phthalocyanine (6) strieborná78:55:38 (693 MB) 42 068 / 193 / 0 27 901 / 0 / 0 51 180 / 3 533 / 0 SKC 74:59:00 (658,74 MB) strieborná Cyanine (4) tyrkysová82:59.26 (729 MB) 20 248 / 0 / 0 8 546 / 0 / 0 11 545 / 1 079 / 0 Fornet Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l 79:57:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná83:39.69 (735 MB) 6 364 / 0 / 0 6 073 / 0 / 0 6 103 / 0 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) svetlomodrá83:37.03 (734 MB) 15 289 / 15 / 0 10 537 / 0 / 0 × Daxon 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná83:43.11 (735 MB) 35 802 / 992 / 0 18 549 / 14 / 0 × Daxon 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná83:39.14 (735 MB) 11 501 / 0 / 0 9 917 / 0 / 0 23 171 / 28 342 / 0 Daxon 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná82:21:06 (723 MB) 4 704 / 10 / 0 3 285 / 0 / 0 5 127 / 0 / 0 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná81:31:11 (716 MB) 65 522 / 1756 / 0 53 480 / 7 / 0 58 041 / 459 / 0 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná82:40:11 (726 MB) 31 286 / 123 / 0 22 148 / 16 / 0 × Prodisc Technology 79:57:72 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná81:53:08 (719 MB) 15 965 / 0 / 0 23 279 / 0 / 0 303 547 / 1 395 / 11 Moser Baer India 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná82:44:17 (727 MB) 5 936 / 0 / 0 7 355 / 0 / 0 350 290 / 3 007 / 16 Plasmon Data Systems 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (8) strieborná83:44.18 (735 MB) 32 651 / 4 185 / 307 11 123 / 0 / 0 12 000 / 0 / 0 Ritek 79:59:70 (702,81 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná82:44:66 (726 MB) 7 234 / 55 / 0 7 401 / 0 / 0 × Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná84:04:30 (738 MB) 17 994 / 3 / 0 20 909 / 0 / 0 45 865 / 3337 / 1 Fornet Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná82:44.40 (727 MB) 5 161 / 0 / 0 11 192 / 3 / 0 11 735 / 1 472 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) tyrkysová82:55.02 (728 MB) 21 351 / 0 / 0 18 210 / 0 / 0 41 650 / 12 453 / 16 Fornet Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná83:49.48 (736 MB) 3 254 / 0 / 0 3 702 / 0 / 0 3 528 / 0 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) svetlomodrá82:57.05 (729 MB) 13 888 / 1 454 / 0 11 339 / 247 / 0 16 104 / 523 / 0 Plasmon Data Systems 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná83:38:37 (735 MB) 34 039 / 0 / 0 13 502 / 10 / 0 14 705 / 9 / 0 Computer Support Italy 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná82:39:60 (726 MB) 4 501 / 0 / 0 20 646 / 0 / 0 25 216 / 303 / 0 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná82:36:40 (726 MB) 6 052 / 0 / 0 27 996 / 58 / 0 × Prodisc Technology 79:57:72 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (9) èervená (aj oran−ová, modrá,fialová, èier<strong>na</strong>)84:11:72 (740 MB) 7 368 / 7 / 0 7 599 / 0 / 0 9 182 / 24 / 0 Fuji Photo Film 79:59:73 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (5) strieborná84:11:18 (739 MB) 18 827 / 2 / 0 28 012 / 5 / 0 × Postech Corporation 79:59:73 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) svetlomodrá83:34:59 (733 MB) 8 832 / 17 / 0 8 219 / 0 / 0 9 560 / 0 / 0 Moser Baer India 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná84:32:12 (742 MB) 154 510 / 1279 / 97 46 461 / 0 / 0 72 730 / 0 / 0 CMC Magnetics Corporation 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná83:01.56 (729 MB) 16 339 / 0 / 0 10 624 / 0 / 0 11 446 / 0 / 0 Ritek 79:59:70 (702,81 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná82:43:34 (727 MB) 1 713 / 0 / 0 5 113 / 0 / 0 6 767 / 0 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) svetlomodrá82:36:40 (726 MB) 25 831 / 19 / 0 11 055 / 2 526 / 0 504 428 / 2 939 / 5 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná84:38:72 (743 MB) 33 010 / 0 / 0 30 408 / 6 / 0 × CMC Magnetics Corporation 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná84:34:20 (743 MB) 18 439 / 0 / 0 40 189 / 179 / 0 42 530 / 176 / 0 CMC Magnetics Corporation 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (6) èier<strong>na</strong>82:41.45 (726 MB) 29 058 / 49 / 0 40 541 / 28 / 0 32 824 / 50 / 0 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná83:35:72 (734 MB) 15 844 / 0 / 0 14 560 / 3 / 0 × Plasmon Data Systems 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (8) strieborná83:12.50 (731 MB) 10 769 / 0 / 0 4 727 / 0 / 0 × Fornet Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) modrá83:46.30 (736 MB) 15 002 / 28 / 0 15 089 / 0 / 0 × Digital Storage Technology 79:57:72 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná83:38:20 (735 MB) 11 307 / 0 / 0 39 265 / 0 / 0 74 733 / 8 138 / 0 Nan Ya Plastics 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (7) svetlozelená82:45.46 (727 MB) 1 915 / 0 / 0 1 971 / 0 2 058 / 0 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) tyrkysová83:45.51 (736 MB) 7 276 / 0 / 0 7 103 / 290 / 0 12 861 / 72 / 0 RiTEK Corporation 79:59:70 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná84:25:48 (742 MB) 4 973 / 0 / 0 2 148 / 0 / 0 31 750 / 14 137 / 0 SKC 79:59:73 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná82:52.57 (728 MB) 12 196 / 0 / 0 10 352 / 0 / 0 19 804 / 1 828 / 0 Multi Media Masters 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná& Machi<strong>na</strong>ry83:01.56 (723 MB) 25 567 / 426 / 2 31 263 / 0 / 0 304 311 / 35 529 / 13 Plasmon Data Systems 79:59:72 (702,83 MB) striebro Phthalocyanine (8) strieborná81:39:32 (717 MB) 28 863 / 2 529 / 6 10 541 / 0 / 0 × Sony 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná83:40.21 (735 MB) 4 491 / 0 / 0 3 570 / 0 / 0 6 214 / 0 / 0 Tayio Yuden 79:57:72 (702,83 MB) striebro Cyanine (1) svetlomodrá20 978 / 0 / 0 25 490 / 198 / 0 34 633 / 763 / 0 Ritek 79:59:70 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) èier<strong>na</strong>83:30:41 (733 MB) 149 568 / 5 780 / 0 138 316 / 0 / 0 149 598 / 353 / 0 RiTEK 79:59:70 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (7) strieborná81:52.01 (719 MB) 71 855 / 0 / 0 92 983 / 0 / 0 112 990 / 48 429 / 17 TDK 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (5) strieborná82:50:45 (728 MB) 19 900 / 13 / 0 23 060 / 0 / 0 20 313 / 568 / 2 Mitsui 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (8) strieborná82:31.46 (725 MB) 10 189 / 0 / 0 9 176 / 0 / 0 17 918 / 10 207 / 0 Moser Baer India 79:59:74 (703 MB) striebro Phthalocyanine (6) strieborná82:51.51 (728 MB) 7900 / 0 / 0 18 477 / 0 / 0 19 631 / 0 / 0 Verbatim 79:59:73 (702,83 MB) striebro Cyanine / Azo (3) modrá82:44.66 (728 MB) 7 958 / 0 / 0 8 894 / 0 / 0 17 523 / 0 / 0 Verbatim 79:59:73 (702,83 MB) striebro Cyanine / Azo (3) modrá82:52.30 (728 MB) 7 444 / 0 / 0 11 629 / 0 / 0 13 664 / 0 / 0 Mitsubishi Chemicals 79:59:74 (703 MB) striebro Cyanine / Azo (3) modrá81:48.06 (718 MB) 9309 / 0 / 0 26 517 / 82 / 0 46 026 / 82 630 / 0 Verbatim 79:59:73 (702,83 MB) striebro Cyanine / Azo (3) modrá82:41.45 (726 MB) 13 480 / 28 / 0 15 529 / 0 / 0 25 461 / 13 700 / 0 Prodisc Technology 79:59:71 (702,82 MB) striebro Phthalocyanine (9) strieborná? nemerali sme 67 088 / 27 / 0 × Computer Support Italy ? striebro Phthalocyanine (6) strieborná? nemerali sme 7 548 / 0 / 0 11 963 / 2 379 / 0 ? ? striebro ? strieborná? nemerali sme 7 081 / 0 / 0 19 322 / 8 795 / 0 ? ? striebro ? strieborná? nemerali sme 15 455 / 0 / 0 50 293 / 29 804 / 6 Moser Baer ? striebro Phthalocyanine (6) strieborná? nemerali sme 10 524 / 0 / 0 − N/A ? striebro Phthalocyanine (6) zelená? nemerali sme 155 069 / 0 / 0 813 997 / 27 195 / 4 Plasmon Data Systems ? striebro Phthalocyanine (9) strieborná× – médium sa nedalo preèíta10/2004 PC REVUE 55


H A R D W A R Etom <strong>na</strong> seba aj prezentáciu, <strong>na</strong> druhej strane ideo pomerne drahé riešenie. Ïalšou výhodou sú rozmerytakýchto vizitiek, ktoré sú predurèené <strong>na</strong>nosenie v peòaenke. CD vo ve¾kosti vizitky sa takhodí aj ako záchranné alebo štartovacie CD. Na CDvizitku sa priemerne zmestí 50 MB dát alebo 4minúty hudby. Všetky CD vizitky sú prispôsobenétak, aby sa dali v CD mechanike umiestni do výrezuvyhradeného pre 8 cm médium.V teste si médiá poèí<strong>na</strong>li vcelku vyrov<strong>na</strong>ne – ichvýsledky nemono jednoz<strong>na</strong>ène porov<strong>na</strong> vzh¾adom<strong>na</strong> to, e mali rôzne kapacity, o všetkých savšak dá poveda, e solídne prešli „testom ohòom“.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e vizitky nemajú špeciálne oz<strong>na</strong>èenie,tie, ktoré sa dostali k nám do testu, smeoz<strong>na</strong>èili iba ich kapacitou. Na médiách sme netestovalioverburning, pretoe pri takýchto malýchmédiách to nemá zmysel, <strong>na</strong>vyše okraj média sapoškodí <strong>na</strong>jjednoduchšie. Najjednoduchším <strong>na</strong>dpa-¾ovaním je v tomto prípade kúpa vizitky s vyššoukapacitou – cenovo sa vzájomne ve¾mi nelíšia. Ichce<strong>na</strong> je v porov<strong>na</strong>ní s väèšími médiami nieko¾konásobnevyššia a blíi sa k hodnote 1 Sk/MB.30 MB. Ako aj ïalšie médiá tohto druhu malatáto vizitka tvar obdånika s rozmermi 8,5 × 6 cma zaoblenými rohmi. Plochy mimo reflexnej vrstvysú prieh¾adné a v prípade, e CD chcete poui akovizitku, treba poui nálepku alebo potlaè. Zabalenáje rov<strong>na</strong>ko ako ostatné CD v plastovom obale.40 MB. Na rozdiel od 30 MB verzie táto vizitkanemala obdånikový tvar, ale bola oblo zrezanáv miestach, kde má sadnú do výrezu pre 8 cm médiáv mechanike CD-ROM. Na rozdiel od ostatnýchvizitiek bola celá vrchná plocha média postriebrená.Vzh¾adom <strong>na</strong> svoj nehra<strong>na</strong>tý tvar sa pravdepodobneviac hodí <strong>na</strong> prenos malého objemu dát akoštartovacie CD do peòaenky.50 MB. Dodávate¾ tohto média v cenníku deklarovalmonos zápisu 32× rýchlosou. Napa¾ovaciemuprogramu, <strong>na</strong>pa¾ovaèke ani nám sa však takátorýchlos nezdala, a tak sme ho radšej <strong>na</strong>pálili4× rýchlostne tak ako ostatné CD vizitky. Aj totomédium je obdånikového tvaru a má rov<strong>na</strong>ké rozmeryako 30 MB verzia.60 MB. Táto CD vizitka dosahovala <strong>na</strong>jlepšiu cenuza 1 MB svojej kapacity – konkrétne len o nieèoviac ne 0,50 Sk za 1 MB kapacity média. Aj v tomtoprípade išlo o obdånikovú vizitku s prieh¾adnýmokrajom mimo <strong>na</strong>pa¾ovacej èasti média. Mali smevšak pri nej problém so <strong>sk</strong>utoèným <strong>na</strong>pálením60 MB dát, museli sme sa u<strong>sk</strong>romni o nieko¾ko desiatokkilobajtov.8 CM MÉDIÁOsemcentimetrové médiá sú <strong>na</strong>jmä imidová zále-itos. Ve¾mi dobre však poslúia, ak potrebujete prisebe stále nosi len malý objem dát (prezentácia,základné softvérové vybavenie, dokumenty), prièomve¾ké CD vám prekáa. V teste sa zišli štyri druhy8 cm médií, z toho jedno s kapacitou 185 a tri v súèasnostis benejšou kapacitou 210 MB. V prípade8 cm CD médií stále nejde o jednoz<strong>na</strong>èný štandard,tieto médiá odlišujú pouívate¾a od davu a aj ichfarebné vyhotovenie podèiarkuje tento trend.Napriek rôznym deklarovaným <strong>na</strong>pa¾ovacímrýchlostiam sme všetky médiá <strong>na</strong>pálili jednotne8-rýchlostne. Vzh¾adom <strong>na</strong> svoju ve¾kos nedosahovalioslnivé výsledky, èo sa týka mnostva chýb. Napospolišlo o hodnoty, ktoré by ho v prípade, e bymédium spadalo do sekcie 12 cm, posúvali do sférytých s „akceptovate¾ným výsledkom“. Ce<strong>na</strong> takýchtomédií je porov<strong>na</strong>te¾ná s klasickými médiami, ce<strong>na</strong> za1 MB sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 15 halierov.Emtec CD−R High Performance Mini. Médiumnesúce z<strong>na</strong>èku Emtec síce deklarovalo <strong>na</strong>obale 40× zápis, mechanika však zváila za a protia povolila len 8-rýchlostný zápis. Kapacita 185 MBbola síce spomedzi všetkých 8 cm médií <strong>na</strong>jnišia,médium však dosiahlo <strong>na</strong>jlepší pomer ce<strong>na</strong>/ 1 MBvo svojej kategórii. Preilo všetky testy bezvánejšej ujmy <strong>na</strong> cti a dosiahlo solídny výsledok –druhý <strong>na</strong>jlepší spomedzi 8 cm médií.Imation Mini CD−R neon. Ako u názov prezrádza,škatu¾a s týmito médiami hrala farbami.Médiá v oboch testoch dosiahli <strong>na</strong>jlepší výsledokspomedzi 8 cm médií, nárast poètu chýb po „<strong>sk</strong>úškeohòom“ bol len minimálny.Memorex Pocket CD−R. Médium z<strong>na</strong>èky Memorexby sa v kategórii 8 cm médií bolo umiestnilo<strong>na</strong> solídnom mieste, neby „<strong>sk</strong>úšky ohòom“ v teplovzdušnejrúre. Z nej vyšlo médium s lakom olúpaným<strong>na</strong> viacerých miestach <strong>na</strong> okraji, èo spôsobilo ajèiastoènú koróziu reflexnej striebornej vrstvy a s týmsúvisiace zvýšené mnostvo chýb C2 a CU. Médiumje tak predurèené len <strong>na</strong> krátkodobé ukladanie dátpri správne dodranom <strong>sk</strong>ladovacom postupe.Verbatim DataLife. Osemcentimetrová verzia médiíDataLife z produkcie Verbatim dosiahla <strong>na</strong> svojukategóriu a v podstate aj v globále výsledok zapadajúcido stredu výkonnostného po¾a. Médiá sa predávajúvo viacfarebnom vyhotovení, prièom v jednombalení dostanete <strong>na</strong>miešané všetky farebné vyhotovenia.Na rozdiel od ostatných médií je aj obal,v ktorom prichádzajú, prispôsobený farbe média.12 CM MÉDIÁMédiá s priemerom 12 cm tvorili nosnú èas nášhotestu. Drvivá väèši<strong>na</strong> z nich spadá do mnoinymédií s kapacitou 700 MB. Èestným zástupcom<strong>sk</strong>upiny 650 MB médií, zapadnutej prachom, sastalo „hypermarketové“ médium z<strong>na</strong>èky SKC, ktorédisponovalo archaickými parametrami a priemernýmivýsledkami. Osobitou <strong>sk</strong>upinou v kategórii12 cm médií sú médiá s kapacitou vyššouako 800 MB. Na nich je <strong>na</strong>lisovaná dlhšia záz<strong>na</strong>movástopa a treba ráta s monými problémamitak pri zápise, ako aj pri èítaní v niektorých mechanikách.56 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ESKC PremierTieto médiá v <strong>na</strong>šom teste pôsobili dos neštandardne.Išlo o jediné 650 MB médium, <strong>na</strong> ktoré sme<strong>na</strong>razili v akcii v supermarkete. Tieto výpredajovémédiá boli vo viacerých smeroch zvláštne. Neprekvapilonás, e sa dajú <strong>na</strong>pa¾ova maximálne16×, zarazil nás však jeden ne<strong>na</strong>pálite¾ný kus z desiatichzakúpených a zvláštny zvlnený odraz svetlav prípade, e sa <strong>na</strong> médium pozriete z jeho èítacejstrany. V testoch dopadli priemerne, hoci sa o nichnedá poveda, e boli zlé. Ne<strong>na</strong>pálite¾ný kus, zastaranéparametre a zvýšené mnostvo chýb <strong>na</strong> médiupo záaovom teste sú výzvou k opatrnosti.jednorazovéDodávate¾: Ahold Retail (Hypernova)Ce<strong>na</strong>: 9,80 Sk s DPHBell Technology UGX−QTitanumNa tieto médiá, balené v slimboxoch, sme <strong>na</strong>raziliv hypermarkete. Obe médiá z<strong>na</strong>èky Bell v <strong>na</strong>šomteste mali krkolomné názvy, ktoré pouívate¾a <strong>sk</strong>ôrzmätú, ako zorientujú. Médiá s prívlastkom Titanummali premenlivú kvalitu meniacu sa od prípaduk prípadu. Prvý z testovaných kusov dosiahollen priemerný výsledok v prvom teste, druhý kus,urèený do záaového testu, si poèí<strong>na</strong>l o nieèo lepšie– po vytiahnutí z teplovzdušnej rúry mal dokoncalen o tretinu viac chýb ako tesne po <strong>na</strong>pálení.Za cenu necelých 19 korún, ktorá patrí k priemeruv <strong>na</strong>šom teste, tak zí<strong>sk</strong>ate médium so solídnymiparametrami a dobrou výdrou.jednorazovéDodávate¾: CarrefourCe<strong>na</strong>: 18,90 Sk s DPHBell Technology XTY−QSilverDruhé médium z produkcie Bell si poèí<strong>na</strong>lo nezvyèajnedobre. Išlo o cyanínové médium s modrou dye.U v prvom teste dosiahlo ihneï po <strong>na</strong>pálení poèetchýb pohybujúci sa hlboko pod úrovòou 10 000. Ajdruhé médium podalo podobný výkon, bolo všakzaujímavé, e po vytiahnutí z teplovzdušnej rúrymalo doslova len o nieko¾ko chýb viac! Riešenie hádankyje jednoduché – pravým výrobcom média jeTaiyo Yuden. Jeho ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>vyše nie je zlá a prisudzujemu úlohu lacného, ale spo¾ahlivého média.jednorazovéDodávate¾: CarrefourCe<strong>na</strong>: 17,90 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieBenq Designer Collection –Studio MasterBenq stavil pri výrobe médií <strong>na</strong> atraktívny vzh¾ad.V tomto prípade sa médiá Benq zaodeli do šatumagnetofónovej pá<strong>sk</strong>y. Pripomí<strong>na</strong>jú kotúè magnetofónovejpá<strong>sk</strong>y pri poh¾ade zboku. Po <strong>na</strong>šom prvomteste sa toto médium zaradilo do zástupu médiís akceptovate¾ným výsledkom. Po druhom testesa, bohuia¾, nedalo preèíta, a to aj <strong>na</strong>priek tomu,e nebolo vidite¾ne poškodené. Vzh¾adom aj výsledkamitak patrí medzi vzh¾adovo atraktívne médiá<strong>na</strong> krátkodobú úschovu èi prenos dát.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 17,90 Sk s DPHBenq Football EditionAj pri tomto médiu Benq stavil <strong>na</strong> vzh¾ad. Predáva savo viacerých baleniach, jedno je však spoloèné vovšetkých prípadoch – priahuje pozornos. Jeho povrchtoti vyzerá ako zlatá futbalová lopta. Bohuia¾,výsledky neboli ideálne – ani v jednom prípade sanám nepodarilo médium <strong>na</strong>páli tak, aby nemaloiadnu chybu C2, a z testu v extrémnych podmienkachvyšlo neèitate¾né. To ho však neodsúva <strong>na</strong> ved-¾ajšiu ko¾aj – cenou toti dokáe konkurova inýmmédiám, aj keï len <strong>na</strong> „krátke trate“.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 12,40 Sk s DPHBenq GoldV tomto prípade Benq zvolil konzervatívnejší vzh¾adako pri dvoch predchádzajúcich médiách. Podobneako ostatné médiá z<strong>na</strong>èky Benq aj toto deklaruje akosvojho výrobcu v ATIP kóde spoloènos Daxon. Jevšak certifikované <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie „len“ 48-rýchlostne.Médiá dosiahli po <strong>na</strong>pálení v oboch testoch solídnyvýsledok, po simulácii starnutia sa dajú zaradimedzi tie, <strong>na</strong> ktorých mono radšej prenáša dáta,prípadne ich len strednodobo uklada.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 19,60 Sk s DPH„Blank“Toto bezmenné médium, balené v cakeboxe, nássvojimi výsledkami príjemne prekvapilo. Deklarovanýmvýrobcom je spoloènos Prodisc Technology.Médium vo všetkých meraniach dosiahlo peknévýsledky – vdy sme <strong>na</strong>merali mnostvo chýbblíiace sa k hranici 5-tisíc, a to aj po simulácii starnutiav extrémnych podmienkach. To je zaujímavé<strong>na</strong>jmä pri poh¾ade <strong>na</strong> výsledky iných médií priznávajúcichsa k rov<strong>na</strong>kému výrobcovi. Takto dostaneteza prijate¾nú cenu dobré médium, ktoré pood<strong>sk</strong>úšaní môete pouíva aj <strong>na</strong> archiváciu.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 12,10 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieBulkMédium Bulk, ktoré sa pod týmto názvom <strong>na</strong>chádzav cenníku dodávate¾a, sa v <strong>na</strong>šich testochumiestnilo v spodnej polovici rebríèka. Bolo to všaklen pre poèet chýb, ktoré sme zistili pred obomatestami <strong>na</strong> testovacích médiách. Naopak, <strong>na</strong> médiutreba vyzdvihnú slušnú odolnos extrémnym podmienkam.Po záaovom teste sa úroveò chýb <strong>na</strong>médiu zvýšila len mierne, èo poteší <strong>na</strong>jmä tých,ktorí chcú lacné médium so solídnou odolnosou.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 11,20 Sk„Bulk“ Diamond PrintableAj v tomto prípade šlo o bulk médium z produkcieProdisc Technology. Malo však <strong>na</strong>nesenú vrstvus monosou potlaèe <strong>na</strong> svoju vrchnú èas. Ani prijednom z <strong>na</strong>pa¾ovacích testov sa nám, ia¾, nepodarilo<strong>na</strong>mera výsledok bez chyby C2, ba èo je horšie,médium sa po simulácii starnutia nedalo preèíta ado konca. Pri pozornom poh¾ade <strong>na</strong> médium z testuv extrémnych podmienkach sme odhalili drobnéporušenie reflexnej vrstvy. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úsenostíich mono odporúèa <strong>na</strong> krátkodobé prenosy dát.Výhodou týchto médií je, e pri prijate¾nej cene ichmono prispôsobi vlastným potrebám (potlaèi).jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 16,20 Sk s DPHCore Silver Disc TypeZástupca z<strong>na</strong>èky Core v teste bol zabalený v osobitnýchobaloch a po desiatich kusoch v škatu¾kách.Pôvod médií pod¾a informácie z ATIP kódupoukazoval <strong>na</strong> výrobcu Moser Baer India. Obálky,v ktorých sú médiá zabalené, sú vyrobené z papiera,ktorý sa drobí, a preto je lepšie pred <strong>na</strong>pa¾ovanímsfúknu takto vzniknutý prach. Médiá pri benom<strong>na</strong>pa¾ovaní dosiahli výsledok, ktorý mono<strong>na</strong>zva slušný. V extrémnych podmienkach všakmédium dosiahlo prive¾a chýb C1 a C2, vy<strong>sk</strong>ytli sadokonca aj nejaké chyby CU, èím sa niektoré súborystali pravdepodobne neèitate¾nými.jednorazovéDodávate¾: Emtec GroupCe<strong>na</strong>: 14,90 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieCreation Ultimate SpeedU nás ešte nie ve¾mi známe médiá, predávané podz<strong>na</strong>èkou Creation, pochádzajú z tovární Plasmon DataSystem alebo od ich licenèného partnera. Pri testoch<strong>na</strong>pa¾ovania dosiahli pekné výsledky s hodnotamihlboko pod 10 000 chýb C1. V extrémnych podmienkachsimulujúcich starnutie <strong>na</strong>priek tomu, esme nespozorovali iadne vidite¾né mechanické poškodenie,však došlo k rapídnemu pribúdaniu chýb,èo vyvrcholilo v pestrom výsledku, ktorý nájdete10/2004 PC REVUE 57


H A R D W A R Ev tabu¾ke. Tieto médiá v tenkom obale však kúpiteza cenu pod 15 korún, ktorá vyvái deficit vo výdri.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 14,30 Sk s DPHDatawrite Silver BlueNa z<strong>na</strong>èku Datawrite, v <strong>na</strong>šich konèinách relatívneneznámu, sme spoèiatku nemali šastie. Médiá,ktoré sme testovali v prvom teste, sa pri zápise certifikovanourýchlosou vyz<strong>na</strong>èovali zvýšeným poètomchýb. Najlepší výsledok z troch testovanýchmédií (opravné pokusy) môete vidie v tabu¾ke. Popoèiatoènom <strong>sk</strong>lamaní sme však prišli <strong>na</strong> to, kde jepes zakopaný. Problém bude pravdepodobnev rýchlosti, <strong>na</strong> ktorú je médium certifikované. Po<strong>na</strong>pálení rýchlosou 16× toti médium malo leno nieèo viac ako 11 000 chýb C1, èo by mu niektoríkonkurenti v teste asi závideli. Potvrdili to aj meraniapo simulácii starnutia, kde dosiahlo ve¾mi peknýokrúhly výsledok. Sumár – pomaly ïalej zájdeš.jednorazovéDodávate¾: Aktiva, RevúcaCe<strong>na</strong>: 9,50 Sk s DPHDysan ColourNa tomto médiu nás prekvapil prívlastok Colour.Ten toti obyèajne oz<strong>na</strong>èuje médiá, ktoré sú <strong>na</strong>vzájomfarebne odlíšené. V tomto prípade však bolivšetky médiá rov<strong>na</strong>kej farby. K výsledkom monopoveda, e v momente po <strong>na</strong>pálení mali obe testovanémédiá úctyhodné výsledky – pod 7500chýb. Bohuia¾, z teplovzdušnej rúry u médiumvyšlo neèitate¾né. Pri zvýšenej opatrnosti a starostlivostiho však mono pouíva <strong>na</strong> krátkodobýa strednodobý prenos dát. Ak investujete do médiítejto z<strong>na</strong>èky balené v cakeboxe, dosiahnete dokoncacenu 10 korún <strong>na</strong> kus.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 15,40 Sk s DPHEmgeton (bulk)Aj <strong>na</strong> tieto médiá sme <strong>na</strong>razili v hypermarkete. Balenésú len vo fólii s ochranným di<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>vrchu aj<strong>na</strong>spodku, predávajú sa bez blišieho oz<strong>na</strong>èenia.Ich výrobcom je firma Fornet alebo jej licencovanýpartner. V teste si nepoèí<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jhoršie. Na cestek <strong>na</strong>dpriemernému umiestneniu v testovom poliich však pribrzdil poèet chýb po teste odolnosti, èoich odsudzuje <strong>na</strong> krátkodobý prenos dát, prípadnedo úlohy „jednorazovky“. Vïaka cene pod 10 korúnvám ich v koneènom dôsledku ani nemusí by ¾úto.jednorazovéDodávate¾: CarrefourCe<strong>na</strong>: 9,90 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieEmgeton Archive HI−EndNa obale nechýba poznámka, e médium pochádzaod výrobcu Taiyo Yuden, ktorý aj v tomto teste preukázalsvoje kvality, hoci sme mali v teste iné médiáod rov<strong>na</strong>kého výrobcu, ktoré dosiahli ešte lepšívýsledok. Najmä v teste, kde sme v extrémnychpodmienkach zrýchlene simulovali starnutie médií,došlo k neelanému vzniku chýb C2. Kadopádnevšetko <strong>na</strong>svedèuje tomu, e Emgeton Archive HI-End je médium solídnej kvality. Ce<strong>na</strong> 30 korún jev tomto prípade trocha premrštená vzh¾adom <strong>na</strong>reálne výsledky – za rov<strong>na</strong>kú cenu v tomto testenájdete aj lepšie médiá.jednorazovéDodávate¾: KauflandCe<strong>na</strong>: 29,90 Sk s DPHEmgeton Oxygeneprotection surface layerPodobne ako <strong>na</strong> všetky médiá Emgeton v teste aj<strong>na</strong> toto sme <strong>na</strong>razili v hypermarkete. Okrem verziev slimboxe, ktorú sme testovali, sa predáva ajvo verzii v cakeboxoch. Za cenu 15 korún dostanete,ia¾, len CD priemernej kvality. Emgetons pravdepodobne len imaginárnou „kyslíkovou“ochranou od výrobcu Fornet deklaruje, e jehomaximál<strong>na</strong> certifikovaná <strong>na</strong>pa¾ovacia rýchlos je56×. Z priemerného výsledku pri meraní v oboch<strong>na</strong>šich testoch sa stal podpriemerný výsledok poteste odolnosti v teplovzdušnej rúre, èo toto médiumradí do sféry jednorazových alebo krátkodobýchmédií.jednorazovéDodávate¾: Carrefour Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 14,90 Sk s DPHEmgeton Oxygen surfaceNapriek ve¾mi podobnému názvu s predošlým testovanýmmédiom ide o diametrálne odlišné kusys rôznymi výsledkami. Aj v tomto prípade výrobcaz<strong>na</strong>èky Emgeton stavil <strong>na</strong> osvedèeného výrobcumédií Taiyo Yuden, èo sa jednoz<strong>na</strong>ène pozitívneodrazilo <strong>na</strong> výsledkoch a mnostve chýb. Tie sapohybovali vo ve¾mi dobrých trojtisícových úrovniacha paradoxne po vytiahnutí z teplovzdušnejrúry sme <strong>na</strong>merali nišiu hodnotu ako pred vlo-ením. Za kvalitu však treba aj adekvátne zaplati.V nákupnom centre, kde sme tieto médiá zakúpili,toti jedno stálo takmer 30 korún.jednorazovéDodávate¾: KauflandCe<strong>na</strong>: 29,90 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieEmtec High PerformanceMédium nesie rov<strong>na</strong>ké oz<strong>na</strong>èenie ako celý rad médiíz<strong>na</strong>èky Emtec (predtým BASF). Okrem baleniacakebox, z akého pochádzali testované kusy, samédiá tejto z<strong>na</strong>èky dodávajú aj v klasických obalochjewel a slim, no aj ako farebné médiá vo farebneprispôsobených slim obaloch. Médiá síce dosiahlivo všetkých testoch <strong>na</strong>dpriemerné výsledky,pri poh¾ade do tabu¾ky však zistíte, e vo všetkýchprípadoch sa <strong>na</strong> médiách vy<strong>sk</strong>ytovali aj nejaké chybyC2. Tie síce ešte nemajú priamy vplyv <strong>na</strong> bezpeènosinformácií, ale odsúvajú ich do pozície médií<strong>na</strong> strednodobé ukladanie dát. Pri cene 14 korúnza médium sa však takáto kúpa zdá výhodná.jednorazovéDodávate¾: Emtec groupCe<strong>na</strong>: 13,90 Sk s DPHEmtec Super ResistantVýrobca deklaruje zvýšenú odolnos tohto média<strong>na</strong>jmä vïaka implementácii keramických èiastoèiekdo média. Výrobcom je Computer SupportItaly alebo licenèný partner. V prvom teste médiumdosiahlo len priemernú úroveò, a to <strong>na</strong>jmä pre zvýšenývý<strong>sk</strong>yt chýb C1. V druhom teste však <strong>na</strong>pálenémédium dosiahlo <strong>na</strong>dpriemerný výsledok a potvrdiloaj svoju odolnos extrémnym podmienkam,keï sa nám po teste podarilo <strong>na</strong>mera len miernezvýšený poèet chýb C1 a dokonca o jednu chybuniší poèet chýb C2.jednorazovéDodávate¾: Emtec groupCe<strong>na</strong>: 27 Sk s DPHeProformanceMédiá eProformance patria v <strong>na</strong>šich konèináchk <strong>na</strong>jrozšírenejším v maloobchodnej sieti. Ich výrobcomje Prodisc Technology. Médiá, ktoré smetestovali, sa dodávajú v cakeboxe, nemajú blišieoz<strong>na</strong>èenie a ich maximál<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovacia rýchlos je52×. Médiá vykazovali premenlivé výsledky –v prvom teste dosiahlo médium úctyhodnú hranicu4500 chýb, v druhom teste u to bolo iba priemerných20 000 chýb pred simuláciou starnutia. Potomto teste sa mnostvo chýb zvýšilo priblineo štvrtinu, èo je ešte vdy akceptovate¾ná úroveò,stavajúca toto médium do roviny strednodobéhoúloi<strong>sk</strong>a dát.jednorazovéDodávate¾: WestechCe<strong>na</strong>: 10 Sk s DPHeProformance colourfulKeï u nie výsledkami, aspoò svojou farebnosouboli tieto médiá urèite výnimoèné. Keï sa toti poviefarebné médium, väèši<strong>na</strong> ¾udí si predstaví di<strong>sk</strong>, ktorýmá <strong>na</strong> odrazovej vrstve <strong>na</strong>nesenú farebnú nálepku.Toto médium má však okrem farebného vrchufarebný aj polykarbonát. Výsledky boli tak ako v predošlomprípade premenlivé. Po ve¾mi dobromprvom výsledku sa dostavil horší výsledok predsimuláciou starnutia a nepríjemnos v podobe neèitate¾néhomédia po vybratí z teplovzdušnej rúry.Kadopádne ide o štýlové médiá, ktoré by nemaliuniknú pozornosti nikoho, kto chce vyboèi z radu.jednorazovéDodávate¾: WestechCe<strong>na</strong>: 12,50 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieFujifilmMédiá Fujifilm sa dodávajú bez blišieho oz<strong>na</strong>èeniav tenkých obaloch slimbox. Vo všetkých troch tes-58 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Etoch dosiahli ve¾mi dobré výsledky – ani raz „nezakopli“ a ani raz sme ne<strong>na</strong>meralihodnotu vyššiu ako 10 000 chýb C1. Solídny výsledok dosiahlo médiumaj poèas záaovej <strong>sk</strong>úšky, keï z teplovzdušnej rúry vyšlo so zvýšením poètuchýb len o necelých 2000. Fujifilm tak médiá, ktoré deklaruje ako vlastnú výrobu,stavia do roly archivaèného média s podmienkou obèasnej kontroly.jednorazovéDodávate¾: ServodataCe<strong>na</strong>: 19,20 Sk s DPHzálohovacieGigamasterNa Sloven<strong>sk</strong>u relatívne rozšírené médiá z<strong>na</strong>èky Gigamaster sa dostali <strong>na</strong>koniecaj do nášho testu. Nedodal ich síce iadny zo zúèastnených dodávate¾ov, ale<strong>na</strong>šli sme ich v regáli hypermarketu za rovných 16 korún. Finálny výsledok posimulácii starnutia do z<strong>na</strong>ènej miery ovplyvnila korózia striebornej reflexnejvrstvy, ktorá v jednom bode <strong>na</strong> okraji média síce vytvorila zaujímavý efekt,pokazila však u i tak priemerný výkon tohto CD. Preto ho odporúèame <strong>sk</strong>ôrako jednorazové médium.jednorazovéDodávate¾: CarrefourCe<strong>na</strong>: 16 Sk s DPHzálohovacieHPMédium nesúce z<strong>na</strong>èku Hewlett-Packard si v oboch testoch poèí<strong>na</strong>lo dobre. Prikadom meraní – èi u pred, alebo po teste – sa <strong>na</strong> médiu <strong>na</strong>chádzalo menejako desatisíc chýb. Médium bez ujmy preilo aj extrémne podmienky, ktorésme mu pripravili v teplovzdušnej rúre. Bez pochýb ho mono poui aj <strong>na</strong>archiváciu dát, samozrejme, za predpokladu, e dodríte podmienky stanovenévýrobcom. ia¾, v prípade tohto média si zaplatíte <strong>na</strong>jmä za z<strong>na</strong>èku, konkrétnetakmer 28 korún.jednorazovézálohovacieDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 27,90 Sk s DPHImationToto CD je pomerne rozšírené aj v <strong>na</strong>šej maloobchodnej sieti. Okrem klasickéhohrubého obalu sa <strong>na</strong> trh dodáva aj v balení slimbox èi cakebox. Bohuia¾, kvalitaje z<strong>na</strong>ène kolísavá. Najlepší z troch pokusov o <strong>na</strong>pálenie certifikovanourýchlosou 52× stále <strong>obsah</strong>oval aj nieko¾ko chýb CU, ktoré môu spôsobi neèitate¾nosniektorých súborov <strong>na</strong>pálených <strong>na</strong> CD. Médium <strong>na</strong>pálené <strong>na</strong> úèelydruhého testu u malo prijate¾nejšie hodnoty, ale hlavne nijakú chybu C2 èiCU. Takéto chyby sme nezistili ani po vybratí z teplovzdušnej rúry, z výkonnostnéhoumiestnenia v druhej polovici tabu¾ky to však u toto médium nevytrhlo.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 16,80 Sk s DPHzálohovacieMaxell 80XL−SS médiami Maxell sme mali v teste tie lepšie <strong>sk</strong>úsenosti – <strong>na</strong>razili sme <strong>na</strong> nepri kontrolnom nákupe v jednom z bratislav<strong>sk</strong>ých obchodných domov.Médium nesúce blišie oz<strong>na</strong>èenie 80XL-S pochádza pod¾a ATIP informáciez dielní Riteku. V oboch <strong>na</strong>šich testoch dosiahlo <strong>na</strong>dpriemerné výsledky, zaktoré sa nemusí hanbi. Výsledok hovoriaci o zvýšení chybovosti o 10 % po prejdenízáaovým testom ho stavia do úlohy spo¾ahlivého média a je horúcimadeptom <strong>na</strong> post strácu vášho digitálneho archívu.jednorazovézálohovacieDodávate¾: TescoCe<strong>na</strong>: 21 Sk s DPH10/2004 PC REVUE 59


H A R D W A R EMaxell ColourJeden z favoritov nášho testu. Výsledky boli prekvapivé<strong>na</strong>priek tomu, e tieto médiá boli vyhotovenévo farbe, èo obyèajne o kvalite nesvedèí. Uv prvom kole dosiahli úctyhodné výsledky pri kontrolechýb <strong>na</strong> èerstvo zapísaných médiách – priemerneto bolo len 3400 chýb C1, èo je <strong>na</strong>ozaj málo.Vysvet¾uje to aj ATIP informácia o výrobcovi, ktorátvrdí, e médium má „<strong>na</strong> svedomí“ Taiyo Yuden.V tomto prípade Maxell stavil <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> dobréhovýrobcu médií. Médiá Maxell Colour sa totiv oboch testoch objavili <strong>na</strong> popredných prieèkachbez jediného zakopnutia.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 23,70 Sk s DPHMediancaMédiá z<strong>na</strong>èky Medianca sa u pomaly udomácòujúaj <strong>na</strong> pultoch <strong>na</strong>šich predajní – ide o médiá z produkcievýrobcu Prodisc. Médiá sú distribuovanév slimboxoch, viac kusov sa predáva aj v cakeboxoch.Pri <strong>na</strong>šich meraniach sa nám ani raz nepodarilodosiahnu, aby sa vo výsledkoch nevy<strong>sk</strong>ytlichyby C2. V meraniach po druhom teste došlok rapídnemu nárastu poètu chýb C1 <strong>na</strong> médiu a <strong>na</strong>hodnotu pol milió<strong>na</strong>, médium však ostalo èitate¾né.Ako u aj ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>povedá, môeme ho odporúèa<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jednorazové prenosy dát alebo <strong>na</strong> ukladanietakých dát, ktorých dlhodobé <strong>sk</strong>ladovanienie je nevyhnutné (prezentácie).jednorazovéDodávate¾: Agem ComputersCe<strong>na</strong>: 13,90 Sk s DPHMemorexMemorex vo väèšine svojich médií stavil <strong>na</strong> výrobcuCMC Magnetics alebo jeho licencovaného partnera.Memorexy sa predávajú v celej škále obalov,zaèí<strong>na</strong>júc slimboxmi a konèiac cenovo zvýhodnenýmicakeboxmi. V tomto prípade sme testovalizáklad portfólia tejto z<strong>na</strong>èky, predávaný bezblišieho oz<strong>na</strong>èenia. Médiá v meraniach v obochtestoch vykazovali akceptovate¾nú úroveò chýb C1,no po simulácii starnutia sa médium stalo sèastineèitate¾ným. Médium tak mono odporúèa <strong>na</strong>jednorazový prenos alebo krátkodobé uloenie dát.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 14,50 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieMemorex BlackÈierne médiá z produkcie Memorex treba pochváli<strong>na</strong>jmä za ich èistý a jednoduchý dizajn. Samozrejme,popis média je v takomto prípade problém,biele fixy, ktorých atrament by dral <strong>na</strong> povrchumédia, sa zháòajú ako. Treba <strong>sk</strong>onštatova, emédiá dosahovali premenlivé výsledky, výsledokmédia, ktoré bolo <strong>na</strong>pálené <strong>na</strong> úèely druhého testu,bol dvakrát horší ako v prípade média urèeného doprvého testu. Na druhej strane treba spomenú, emédium, ktoré sme vytiahli z teplovzdušnej rúry,malo len o èosi viac chýb ako tesne po <strong>na</strong>pálení. CDtak pravdepodobne nebude len funkènou okrasou,ale je tu predpoklad aj istej výdre.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 22,10 Sk s DPHMemorex PrintToto médium, ako jediné z testovaných médií z<strong>na</strong>èkyMemorex, bolo vyprodukované v továrni Prodisc.Jeho výsledky boli lepšie ako v prípade ostatnýchmédií z rov<strong>na</strong>kého portfólia. V prvom teste sapoèet chýb C1 zastavil tesne pod hranicou 30 000,po simulácii starnutia sme <strong>na</strong>merali dokonca menejC1 ako pred vloením do teplovzdušnej rúry. Zaosemnás korún tak dostanete médium s monosoupotlaèe a výh¾adom <strong>na</strong> strednodobú výdrdát.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 18 Sk s DPHMultidisc Ultragreen MXMédiá Multidisc pochádzajú z èe<strong>sk</strong>ej továrneEximpo. V ATIP informáciách sme <strong>na</strong>šli licencovanéhovýrobného partnera – Plasmon. Toto médiumako jediné z testovaných podporovalo 54× zápis,ktorý je <strong>sk</strong>ôr teoretický ako praktický. Testovanémédium z<strong>na</strong>èky Multidi<strong>sk</strong> disponovalo chybièkoukrásy <strong>na</strong> ochrannom laku, ktorá však <strong>na</strong>šastie ajpo teste v teplovzdušnej rúre ostala v rovine chybièkykrásy. Bohuia¾, médium zo simulácie starnutiavyšlo ako neèitate¾né, <strong>na</strong>vyše s minimálne,ale predsa len <strong>na</strong>rušenou reflexnou vrstvou <strong>na</strong>okraji média. Nadpriemerné hodnoty však dosiahlov meraniach ihneï po zápise, èím sa odsunulo <strong>na</strong>pozíciu prenosného média.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 20 Sk s DPHNovaline Ultra Speed48× XO AZOÏalšie z hypermarketových médií, <strong>na</strong> ktoré sme<strong>na</strong>razili poèas kontrolného nákupu. Pôvodcomtohto média je pod¾a ATIP informácie výrobcaFornet. S médiom sme boli spokojní do momentuzrýchlenej simulácie starnutia. Z teplovzdušnej rúrysme toti médium Novaline vytiahli èiastoèneneèitate¾né a s lokálnymi poškodeniami. Pri testochbeného zápisu si však tieto di<strong>sk</strong>y poèí<strong>na</strong>li dobre,a preto ich mono odporúèa všade tam, kde predáta zverené CD médiu nie je kritickým prvkomdåka ich výdre.jednorazovéDodávate¾: Ahold Slovakia (Hypernova)Ce<strong>na</strong>: 16,80 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieNo1Na toto médium sme <strong>na</strong>razili v hypermarketeCarrefour, kde sa predáva v balení slimbox za prijate¾ných12 korún. Médium si poèí<strong>na</strong>lo v prvomprípade priemerne, no bez problémov. Tie sa objavilia v zaakávacom teste, odkia¾ médium vyšlos nepekným výsledkom. Vinou slabého laku sa takmerpo celom okraji ošúpalo, ob<strong>na</strong>ilo reflexnú vrstvu,ktorá <strong>na</strong>sledovala lak a ob<strong>na</strong>ila a polykarbonát.Následkom toho bolo médium èitate¾né iba po70. minútu záz<strong>na</strong>mu. Na jednorazový prenos dátmédiá postaèia, ale potvrdzujú starú pravdu o tom,e nikto nie je taký bohatý, aby mohol kupovalacné, hypermarketové veci.jednorazovéDodávate¾: CarrefourCe<strong>na</strong>: 12 Sk s DPHPhilipsCD z<strong>na</strong>èky Philips pochádza z dielní neznámehovýrobcu Nan Ya Plastics. Narazili sme <strong>na</strong>ò v obchodnomdome Tesco. Za 16 korún za kus sa stalosúèasou nášho testu, kde sa ukázalo ako relatívnenestále médium. V prvom teste dosiahlo prvémédium slušnú hodnotu 11 000 chýb C1, z ïalšíchtestovaných médií u <strong>na</strong>jlepšia dosiahnutá hladi<strong>na</strong>chýb prevyšovala hranicu 70 000 chýb C1, ba èo jehoršie, aj vyše 8000 chýb C2. Takýto ve¾ký poèethovorí jasnou reèou – médium je urèené <strong>na</strong> krátkeukladanie dát.jednorazovéDodávate¾: TescoCe<strong>na</strong>: 16 Sk s DPHPlextorMédiá Plextor v tomto teste dopadli <strong>na</strong>jlepšie. Vïaèiaza to nieko¾kým faktorom. Sú vyrobené u v nieko¾kokrátspomí<strong>na</strong>nej výrobni Tayio Yuden a priich výrobe sa pouil modrý cyanín, typický pre médiátejto z<strong>na</strong>èky. Namerané výsledky tie hovoriajasnou reèou. Napriek tomu sa pokúšame tieto výsledkybra s rezervou, predsa len môe ís o médiáprispôsobené podmienkam mechaník z<strong>na</strong>èky Plextor.Dobré meno výrobcu aj <strong>na</strong>merané hodnotyvšak <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e o svoje zálohované dáta saobáva nemusíte.jednorazovéDodávate¾: ServodataCe<strong>na</strong>: 22 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieRidata Silver−SilverMédiá z<strong>na</strong>èky Ridata dopadli v teste ve¾mi solídne.V oboch prípadoch dosiahli hodnoty len o máloprevyšujúce hranicu 7000 chýb C1, èím sa zaradilido prvej desiatky médií. Zo simulácie starnutiav prostredí so zvýšenou vlhkosou a teplotou vyšlomédium Ridata bez vidite¾ného poškodenia a pozmeraní sme zistili, e aj s nízkym nárastom poètuchýb. Médiá tak mono odporúèa aj <strong>na</strong> dlhodo-60 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Ebejšiu archiváciu s obèasným doh¾adom <strong>na</strong>d stavommédia.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 13,40 Sk s DPHSentinelCD si poèí<strong>na</strong>lo v prvom kole viac ne dobre. S hodnotamiani v jednom prípade nepresahujúcimi5000 chýb C1 sa radilo medzi favoritov. Po testestarnutia však <strong>na</strong>stala nepríjemnos – extrémnepodmienky <strong>na</strong> jednom mieste <strong>na</strong> okraji média vinounekvalitného laku vidite¾ne poz<strong>na</strong>èili reflexnúvrstvu. Pre <strong>sk</strong>orodovanú reflexnú vrstvu vzniklo kukoncu testu mnostvo chýb, ktoré vyústili do priemernéhovýsledku. Médium však môeme odporúèaaj <strong>na</strong> dlhodobejšiu archiváciu – v prípade, edodríte <strong>sk</strong>ladovacie pokyny a obèas médium <strong>sk</strong>ontrolujete,niè ne<strong>na</strong>svedèuje tomu, e by vás mohlo<strong>sk</strong>lama.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 14,50 Sk s DPH„Silver“ B QualityToto médium malo dobrý pomer ceny a dosiahnutéhovýsledku. V oboch testoch sa poèet chýb C1pohyboval pod 15 000. O to prekvapivejšie je zistenie,e v ATIP-e je ako výrobca deklarovaný neznámyMulti Media Masters & Machi<strong>na</strong>ry. Spomedzitestovaných médií je <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>jlacnejšie, prièomjeho ce<strong>na</strong> nedosahuje ani úroveò ôsmich korún. Pritejto ve¾mi príjemnej cene dosiahlo slušné výsledky,èo ho postavilo do roly lacného média <strong>na</strong> krátkodobúarchiváciu.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 7,90 SkSky HyperspeedSky Media, spoloènos, ktorá u èo<strong>sk</strong>oro otvorísvoju fabriku aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, paradoxne svoje CDmédiá vyrába v Ázii. Médiá z<strong>na</strong>èky Sky sú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu distribuované len krátky èas, a pretobolo v podstate šastie <strong>na</strong> ne <strong>na</strong>razi. V <strong>na</strong>šomteste, ia¾, dosiahli len priemerné výsledky. Ani razsa nedostali hodnoty pod 25 000 chýb C1 v prvomteste a po simulácii starnutia sme <strong>na</strong>razili aj <strong>na</strong> ojedineléchyby CU. Práve preto mono tieto médiápouíva len <strong>na</strong> krátky prenos nekritických dátalebo ich <strong>sk</strong>ladovanie pod doh¾adom.jednorazovéDodávate¾: TescoCe<strong>na</strong>: 13 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieSonyMédiá nesúce z<strong>na</strong>èku producenta elektroniky Sonysa <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu predávajú iba v hrubýchobaloch. V ATIP kóde je <strong>sk</strong>ryté meno výrobcu Sony.S médiom sme mali problém <strong>na</strong>jmä pri testovanív prvom kole. Najlepší výsledok spomedzi troch<strong>na</strong>pálených médií si môete pozrie v tabu¾ke.V druhom kole sme u <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> lepšie médium,driace sa, èo sa týka poètu chýb, <strong>na</strong>d hranicoupriemeru. Z testu v teplovzdušnej rúre však médiumvyšlo neèitate¾né a s malými lokálnymi poškodeniamilaku a reflexnej vrstvy.jednorazovéDodávate¾: Sony SlovakiaCe<strong>na</strong>: 19,90 Sk s DPHTaiyo Yuden A−GradeOriginálne CD z produkcie Taiyo Yuden sa vyz<strong>na</strong>èujútým, e sú bez potlaèe. Taiyo Yuden toti vyrábalen bulk di<strong>sk</strong>y pre ve¾koodberate¾ov, ktorí ich potomïalej potláèajú vlastnými logami. Médium vovšetkých <strong>na</strong>šich testoch dosahovalo výsledky, ktoréposúvali celkový priemer vyššie. Záaový testzvládli médiá bez vidite¾ného poškodenia odrazovejvrstvy a s ve¾mi dobrým výsledkom. Poèet chýbpo teste výdre síce predstavoval takmer dvojnásobokich poètu pred týmto testom, ale 6200 chýb C1väèši<strong>na</strong> médií nedosiahla ani ihneï po <strong>na</strong>pálení dátv ideálnych podmienkach.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 13,20 Sk s DPHTraxdata BlackVšetky médiá z<strong>na</strong>èky Traxdata z nášho testu niesliv ATIP kóde informáciu o výrobcovi Ritek. Médiumvyrobené z èierneho polykarbonátu savyz<strong>na</strong>èovalo relatívne vysokým poètom chýbtesne pod hranicou priemeru v oboch testoch. Poteste v teplovzdušnej rúre sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nárastpoètu chýb asi o polovicu oproti stavu predu<strong>sk</strong>utoènením testu. Médiá si tak zaslúia pozornos<strong>na</strong>jmä tých pouívate¾ov, ktorí neh¾adia primárne<strong>na</strong> výdr dát <strong>na</strong> médiu, ale vzh¾ad média,ktorý v tomto prípade predstihuje jeho kvalitatívnevlastnosti.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 18,60 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieTraxdata SilverAj médiá Traxdata mono èasto vída v sloven<strong>sk</strong>ejmaloobchodnej sieti. Ich výrobcom aj v tomto prípadebol Ritek. V <strong>na</strong>šom teste, ia¾, tieto médiá dosiahlipodstatne vyššie poèty chýb ako konkurenènékusy. Šesciferné hodnoty poètu chýb médiumodsúvajú <strong>na</strong> pouitie zo sféry audia, kde by sa takýtopoèet chýb nevyhnutne prejavil <strong>na</strong> kvalite <strong>na</strong>hrávky.Stále sú však pouite¾nou alter<strong>na</strong>tívou <strong>na</strong>jednorazový prenos dát.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 20,40 Sk s DPHTDK d−view colourMédiá z<strong>na</strong>èky TDK sú zaujímavé u svojím obalom.Inlay v slimboxe, v ktorom sa dodávajú, je prispôsobenýtak, aby bol vidno popis média, umiestnený<strong>na</strong> okraji média. Okrem zaujímavého obalu samédiá z<strong>na</strong>èky TDK vyz<strong>na</strong>èovali zvýšeným vý<strong>sk</strong>ytomchýb v prvom aj druhom teste. Po teste v rúreokrem chýb C1, ktoré sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li, sa vy<strong>sk</strong>ytloaj mnostvo chýb C2, ba aj nieko¾ko neopravite¾nýchchýb CU. Za dvadsa korún tak dostanetevizuálne zaujímavé CD, ia¾, vhodné len <strong>na</strong> krátkyprenos dát.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 20,20 Sk s DPHTDK Metallic DiscVýkon médií TDK pri testovaní sa dá <strong>na</strong>zva vyrov<strong>na</strong>ným.V oboch testoch dosiahli poèet chýb C1okolo 20 000, èo ich radí do stredu po¾a testovanýchmédií. Zaujímavým javom je menej chýb C1<strong>na</strong> testovanom médiu po zaakávacom teste. Tentojav sme opísali v teoretickej èasti testu. Problémysa prejavovali <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> okrajoch, konkrétnepoèas nieko¾kých posledných sekúnd záz<strong>na</strong>mu. Tosa premietlo aj do horších výsledkov po záaovomteste.jednorazovéDodávate¾: EuroMediaCe<strong>na</strong>: 24,70 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovacieVerbatim DataLifeAj médiá z<strong>na</strong>èky Verbatim sú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhupomerne rozšírené. Základná verzia s prívlastkomDataLife sa vyrába v továrni Moser Baer. Na rozdielod ostatných médií rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky bola pri výrobetohto pouitá ftalocyanínová dye, èo spôsobujejeho strieborné sfarbenie pri poh¾ade <strong>na</strong> èítaciuèas média. Médium si poèí<strong>na</strong>lo v testoch a meraniachdobre, ak odrátame zdvojnásobenie poètuchýb po simulácii starnutia. Napriek tomu ho mo-10/2004 PC REVUE 61


H A R D W A R Eno s èistým svedomím vyui <strong>na</strong> bené úèely bezobáv o svoje dáta.jednorazovéDodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 21,20 Sk s DPHVerbatim DLP super AZOColour DiscAko u názov <strong>na</strong>povedá, išlo o farebné médiá z<strong>na</strong>èkyVerbatim. Okrem obalu sú farebne odlíšené ajsvojou potlaèou. Kvality tohto média sa <strong>na</strong>plnopreukázali a v druhom kole, v ktorom zvládloextrémne podmienky simulujúce starnutie média<strong>na</strong> výbornú – poèet chýb sa zvýšil len o šes percent,èo je v porov<strong>na</strong>ní s inými úèastníkmi testu<strong>na</strong>ozaj pekný úspech. Tieto CD tak dokázali, efarebné médium nemusí by len oivením dátovejstajne, ale aj spo¾ahlivým strácom dát.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 19 Sk s DPHVerbatim DLP super AZOPrintableMédiá sa v porov<strong>na</strong>ní s tými predošlými z<strong>na</strong>èkyVerbatim líšili len málo – <strong>na</strong>pa¾ovacia rýchlos 52×a povrch umoòujúci potlaè atramentovou tlaèiaròoua takmer do úplného stredu CD. Médiá tejtoz<strong>na</strong>èky boli vyrobené <strong>na</strong> princípe modrého farbivacyanín. Po záaovom teste sa <strong>na</strong> médiu dvojnásobnezvýšil poèet chýb. V súvislosti s testomv teplovzdušnej rúre nás zaujímala aj eventuál<strong>na</strong>degradácia potlaèovej vrstvy. Tu treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,e vplyvom zvýšenej teploty pri simulácii starnutiadošlo k ve¾mi miernemu zoltnutiu potlaèovejvrstvy, ktorá však <strong>na</strong> zmenu farebnosti potlaèemala len takmer nebadate¾ný vplyv.jednorazovéDodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 26,40 Sk s DPHVerbatim Crystal super AZO(48×)V teste sa stretli dve médiá z<strong>na</strong>èky Verbatim s rov<strong>na</strong>kýmoz<strong>na</strong>èením, no s rôznou maximálnou rýchlosou<strong>na</strong>pa¾ovania, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovalo ich odlišnúfyzickú štruktúru. CD s nišou maximálnou <strong>na</strong>pa-¾ovacou rýchlosou paradoxne dosiahlo horší èasako jeho „rýchlejší“ stajòový kolega. Crystal s rýchlosou<strong>na</strong>pa¾ovania 48× z rúry síce vyšiel bez vidite¾néhopoškodenia, merania však ukázali z<strong>na</strong>ènezvýšený vý<strong>sk</strong>yt chýb C2. Kompenzácia tohto javusa premieta v cite¾ne nišej cene v porov<strong>na</strong>nís rýchlejším súrodencom.jednorazovéDodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 19,60 Sk s DPHzálohovaciezálohovaciezálohovaciezálohovacieVerbatim Crystal super AZO(52×)Médium Verbatim Crystal Super AZO s <strong>na</strong>pa¾ovacourýchlosou 52× dosiahlo v oboch meraniachtesne po <strong>na</strong>pálení pomerne nízku úroveò poètuchýb. Po „teste ohòom“ sa úroveò chýb <strong>na</strong> médiuzvýšila len pribline o pätinu, prièom CD vyšloz rúry bez vizuálneho poškodenia. Médium je takpravdepodobne vhodné aj <strong>na</strong> dlhšiu zálohu dát. Zalepší výsledok ako v prípade rov<strong>na</strong>kého médias <strong>na</strong>pa¾ovacou rýchlosou 48× si však budetemusie v maloobchodnej sieti priplati takmero sedem korún viac.jednorazovéDodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 26,40 Sk s DPHXidexMédiá z<strong>na</strong>èky Xidex sa <strong>na</strong>spodku preh¾adovej tabu¾kyocitli len pre svoje meno, ktoré sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong>X. Svojimi výsledkami sa, <strong>na</strong>opak, posunuli do streduvýkonnostného rebríèka. Na trh sa dodávajúv rôznych vyhotoveniach. Všetko <strong>na</strong>svedèuje tomu,e médiá sú urèené <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> bené pouitie, èoodvodzujeme z výsledku záaového testu, z ktoréhoCD vyšli s mnostvom chýb C2 presahujúcimhranicu 13 000.jednorazovéDodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 13,90 Sk s DPH800 MB>Do testu sa dostalo aj nieko¾ko médií s neštandardnoukapacitou presahujúcou 800 MB. Zaradilisme ich medzi 12 cm médiá a vyhradili sme immiesto <strong>na</strong> konci tejto kategórie. Médiá s umelozvýšenou kapacitou majú zúenú dátovú vodiacustopu. Preto sa <strong>na</strong> médium zmestí dlhšia dátovávodiaca stopa, ktorá potom umoòuje teoreticky<strong>na</strong>ò uloi viac dát. Ako mono predpokladáte,problémy bývajú s kompatibilitou takýchto médiíso staršími, ale i súèasnými mechanikami. Vzh¾adom<strong>na</strong> to, e tieto druhy médií sa primárne nepouívajú<strong>na</strong> archiváciu, nespomí<strong>na</strong>me tento parameterpri ich hodnotení. Pretoe z médií so zvýšenoukapacitou sa do redakcie dostalo menej kusov,jednotne sme <strong>na</strong> všetkých vyko<strong>na</strong>li iba záaovýtest simulujúci starnutie.Emtec High Performance –Extra Space (800 MB)Osemstomegabajtové médium z portfólia Emtec sapod¾a údajov <strong>na</strong> obale dalo <strong>na</strong>páli a rýchlosou48×. Pri takejto rýchlosti by sa však <strong>na</strong>pa¾ovanieplného média <strong>sk</strong>onèilo pravdepodobne nezdarom.Médium síce bolo po <strong>na</strong>pálení celé èitate¾né, poèastestu trvácnosti však došlo k jeho degradácii, ktorápri meraní po teste znemonila preèíta celý <strong>obsah</strong>média.Dodávate¾: Emtec groupCe<strong>na</strong>: 30 Sk s DPHzálohovaciezálohovacieeProformance (800 MB)Médium z<strong>na</strong>èky eProformance bez blišieho urèeniadisponuje kapacitou 800 MB. Test zaèalo s dobrouúrovòou chýb, iba mierne prekraèujúcou hodnotu7500. Po <strong>na</strong>pálení a vyko<strong>na</strong>ní simulácie starnutiamédia došlo k zvýšeniu poètu chýb o viac akopolovicu, <strong>na</strong>vyše sa <strong>na</strong> médiu zaèali vy<strong>sk</strong>ytova voväèšom mnostve aj chyby C2.Dodávate¾: WestechCe<strong>na</strong>: 15 Sk s DPHMedianca (800 MB)Médium z<strong>na</strong>èky Medianca s kapacitou 90 minút sa<strong>na</strong> trh dodáva v balení cakebox za cenu, ktorá savyrovná mnohým beným médiám. V teste si poèí<strong>na</strong>lopodobne ako médium z<strong>na</strong>èky eProformances tým rozdielom, e po druhom meraní vykázaloviac chýb ako konkurent, <strong>na</strong>priek tomu však boloèitate¾né a do konca.Dodávate¾: AgemCe<strong>na</strong>: 14,30 Sk s DPHMultidi<strong>sk</strong> Supergreen(790 MB)Médium z portfólia èe<strong>sk</strong>ého Eximpa síce disponovalokapacitou „len“ 790 MB, ale do kategórie <strong>na</strong>dkapacitnýchmédií v podstate spadá. Najväèšiudevízu <strong>na</strong>dkapacitného média – èitate¾nos – si zachovaloaj po vybratí z teplovzdušnej rúry, hoci soz<strong>na</strong>ène zvýšenými hodnotami oproti momentu tesnepo <strong>na</strong>pálení.Dodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 29,30 Sk s DPHMultidi<strong>sk</strong> 99 (870 MB)Médium z<strong>na</strong>èky Multidi<strong>sk</strong> s kapacitou 99 minút sanám podarilo <strong>na</strong>páli, preèíta aj otestova v teplovzdušnejrúre. Po <strong>sk</strong>onèení zahrievacieho cyklusme ho u, bohuia¾, celé nepreèítali. Na okraji totivinou slabo <strong>na</strong>neseného laku zaèala – hoci lenminimálne, ale predsa – korodova reflexná vrstva.Korózia síce ïaleko do média nepostúpila, ale práveokraj média je pri <strong>na</strong>dkapacitných CD kritický,èo sa týka stavu.Dodávate¾: EuromediaCe<strong>na</strong>: 30,70 Sk s DPHRimaxJediný zástupca média Rimax si vyslúil jednoprvenstvo pred všetkými ostatnými médiami.Pojme toti celých 875 MB dát, èo predstavuje 100minút audiozáz<strong>na</strong>mu. Pri simulácii starnutia si totomédium vyslúilo ïalšie prvenstvo, a to v poètechýb <strong>na</strong> médiu. Na okraji média sa <strong>na</strong>chádzalomnostvo chýb, konkrétne vyše 800 000 chýb C1,médium však <strong>na</strong>priek tomu bolo stále èitate¾né.Dodávate¾: Di<strong>sk</strong>usCe<strong>na</strong>: 22,10 Sk s DPH62 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M EDigitálnydomácifotolab Ondrej MackoObdobie jesene sa u tradiènespája s prezbrojovaním takmeru všetkých výrobcovatramentových tlaèiarní.Je to celkom pochopite¾né –pouívatelia týchto tlaèiarnísa vrátili domov z dovoleniek,majú mnostvo fotografiív digitálnom fotoaparáte a jeèas niektoré z nich vytlaèi.Navyše v plnom prúde je školaa to je dobrá príleitos <strong>na</strong>nákup tlaèiarne. O prípravevýrobcov <strong>na</strong> jesenný trhsvedèia aj reportáe, ktoréste si mali monos preèítav augustovom vydaní nášhomagazínu.Atramentové tlaèiarne sú mimoriadne populárnemedzi domácimi pouívate¾mi. Je todané ich relatívnou cenovou dostupnosou.V <strong>na</strong>šom preh¾ade sa zaèí<strong>na</strong>jú ceny takýchto tlaèiarníod 2590 Sk s DPH. Ïalším dôvodom je schopnostýchto zariadení vytlaèi fotografie v takejkvalite, e ich takmer nerozlíšite od tých z profesionálnehofotolabu.Cie¾om tohto èlánku je opísa aktuálnu situácius týmito typmi tlaèiarní, prièom sa venujeme ich dizajnu,funkèným vlastnostiam a monostiam prepojenia.Na všeobecnú èas potom <strong>na</strong>dväzuje konkrétnytest noviniek <strong>na</strong> jesennom trhu. Test zahrnuje modelyz<strong>na</strong>èky Canon, Epson a HP. Spoloènos Lexmarkpredstavenie svojich noviniek v tejto oblasti pripravuje<strong>na</strong> zaèiatok októbra. Keïe sa nám tesne v termíneuzávierky podarilo zí<strong>sk</strong>a detaily o pripravovanommodeli, uvedieme ich <strong>na</strong> záver testu fototlaèiarní.VONKAJŠIE VYHOTOVENIENa rozdiel od situácie <strong>na</strong>príklad spred troch rokovpouívatelia ove¾a viac dbajú <strong>na</strong> to, ako bude ichVlastnosti súèasnýchatramentových tlaèiarní efektný dizajn vysoká kvalita tlaèe fotografií rozšírenie základného farebného priestoru bezokrajová tlaè fotografií priama tlaè z pamäových kariet priama tlaè z digitálneho fotoaparátu priama tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá tlaè fotografií z mobilu so softvérovýmzlepšením odolnos fotiek proti vyblednutiu, udávanáv desiatkach rokov softvérové zlepšenie kvality fotografiítlaèiareò vyzera. Poadujú monos umiestni tlaèiareònielen do pracovne, ale aj do obývaèky akosúèas kútika zábavnej techniky. Viacerí výrobcoviatak v <strong>na</strong>jnovších modeloch preferujú kombináciustriebornej a tmavohnedej farby, obyèajnev efektnom le<strong>sk</strong>lom vyhotovení.Canon pri novom rade tlaèiarní s oz<strong>na</strong>èenímPIXMA stavil <strong>na</strong> pravouhlý tvar so zaoblenými hra<strong>na</strong>mi.Zvláštnym dizajnovým prvkom je umiestneniepodsvieteného zapí<strong>na</strong>cieho tlaèidla do pravéhohorného rohu tlaèiarne. Pravouhlý tvar pritom má ajTlaè <strong>na</strong> rolkufotografickéhopapiera privítajú predovšetkým profesionáli (modelEpson Stylus Photo R800)praktické dôvody. Na tlaèiareò môete odkladarôzne papiere, náplne, perá a pod. Takmer neuverite¾néje, e Canon dokázal do tlaèiarní tejto ve¾kostizmesti <strong>na</strong>pr. aj automatický duplex (tlaè <strong>na</strong> obestrany papiera), dva podávaèe (horný a spodný), akoaj integrovaný podávaè <strong>na</strong> tlaè CD/DVD médií.Epson zostáva zatia¾ pri tradiènom zaoblenomtvare, novinkou je podstatne preh¾adnejší ovládacípanel. V ponuke tejto firmy je aj produkt, ktoréhosúèasou je LCD displej umoòujúci priamu tlaèfotografií z pamäových kariet. Epson má aj modelyschopné tlaèi <strong>na</strong> rolky fotografického papiera.Efektnéumiesteniezapí<strong>na</strong>ciehoprvkuv pravomhornomrohutlaèiarne(modelCanoniP3000a iP4000)Túto vlastnos vyuijú predovšetkým takí pouívatelia,ktorí sa venujú tlaèi fotografií masovo.HP sa s<strong>na</strong>í oslovi pouívate¾ov tlaèiaròami sozaujímavým prierezom. Pod¾a nášho názoru sapodobá <strong>na</strong> prierez krídla lietadla. Potešilo nás,e HP ostalo pri konštrukcii, ktorá má vstupnýa výstupný podávaè <strong>na</strong> tej istej strane –vpredu. To umoòuje ich umiestnenie aj dostiesneného priestoru. Najvyššie modelyfototlaèiarní modelového raduPhotosmart sú vybavené farebnýmLCD panelom, ktorýpodstatne zjednodušuje výberfotografií z pamäových kariet.Na takomto displeji toti snímkuvidíte celkom dobre, nemusíte si spomí-64 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R E<strong>na</strong> <strong>na</strong> poradové èíslo elanej fotografie.Tento modelový rad sa dá rozširova<strong>na</strong>pr. o doplòujúci spodný podávaè,horný podávaè <strong>na</strong> fotografické papiere,duplexnú jednotku a ïalšie monostiprepojenia.Prúdnicový prierez <strong>na</strong>jnovšíchtlaèiarní z<strong>na</strong>èky HP(modely HP Photosmart 8150a 8450)ho beným káblom USB do tlaèiarne a priamo <strong>na</strong>displeji fotoaparátu si vyberáte, èo budete tlaèi.Technológia umoòujúca toto prepojenie sa <strong>na</strong>zývaPictBridge a dnes ju podporujú vo vybranýchmodeloch všetci výrobcovia fototlaèiarní. Podmienkouúspešného spojenia fotoaparát – tlaèiareòje, aby aj pripojený fotoaparát bol vybavený toutotechnológiou.Ïalšou funkciou, ktorá sa stáva v oblasti <strong>na</strong>jnovšíchtlaèiarní nevyhnutným štandardom, je bezokrajovátlaè. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> fotografický papiers rozmermi 9 × 13 cm, 10 × 15 cm alebo A4budete tlaèi bez bieleho rámèeka <strong>na</strong> okrajochpapiera – fotografia bude <strong>sk</strong>utoène od okraja pookraj. Vo viacerých modeloch pribudla aj podporatlaèe <strong>na</strong> tzv. panoramatické formáty. Z<strong>na</strong>mená to,e si <strong>na</strong>snímate nieko¾ko záberov <strong>na</strong> danú scénutak, e sú vzájomne posunuté. V ovládacom programepotom tieto zábery pospájate a vytlaèítevýsledok. Aj v tomto prípade sa <strong>na</strong> panoramatickýpapier tlaèí bezokrajovo.Nemusíte však tlaèi len <strong>na</strong> papiere. Súèasnýmtrendom je <strong>na</strong>pa¾ovanie DVD médií s filmami, a pretoje aj oz<strong>na</strong>èovanie média vyh¾adávaná monos.Môete, prirodzene, tlaèi <strong>na</strong> fólie, ktoré sa <strong>na</strong>lepujú<strong>na</strong> bené médiá, ale niekedy fóliu ne<strong>na</strong>lepítepresne alebo <strong>na</strong> nej vzniknú nepríjemné„vlnky“. Dnes sa bene predávajúmédiá s povrchom umoòujúcim tlaèi <strong>na</strong>atramentových tlaèiaròach – typické z<strong>na</strong>èkytakýchto médií sú <strong>na</strong>pr. Verbatim aleboMaxell. Na takéto médiá sa tlaèí ve¾mi jednoducho– pripravíte si podobu CD média,vloíte ho do špeciálneho podávaèa a tennásledne vsuniete <strong>na</strong> vyhradené miesto dotlaèiarne. Spomí<strong>na</strong>ný podávaè má obyèajnerozmer A4 a má vyhradený priestor <strong>na</strong>médium (malé i ve¾ké). Tlaèiareò obyèajneešte treba prepnú do reimu tlaèe <strong>na</strong> CD médiá.Výsledok stojí za to, popis je le<strong>sk</strong>lý a dobre drí <strong>na</strong>médiu.ÏALŠIE FUNKCIEViacero aktuálnych tlaèiarní mono rozšíri o bezdrôtovépripojenie cez Bluetooth alebo wi-fi. Hlavnebluetoothové prepojenie sa vyuíva <strong>na</strong>pr. v spoluprácis mobilným telefónom. Mnostvo novýchtelefónov umoòuje realizova fotografie a tátovlastnos je pre viacero pouívate¾ov <strong>na</strong>ozaj dôleitá.Tlaèiarne umoòujú automatické zlepšeniekvality obrazu a vytlaèené fotografie majú celkomdobrú kvalitu. Takéto tlaèiarne sú potom o nieèoIntegrovaná èítaèka pamäových kariet patrí dnes u takmerk štandardu. Pouitie je jednoduché – kartu z fotoaparátuvloíte do èítaèky a môete tlaèi (HP Photosmart 8150)Priama tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá sa zaèí<strong>na</strong>pri atramentových tlaèiaròach objavovaèoraz èastejšie (Epson Stylus R800)Špeciálnou funkciou je bezdrôtová tlaè z mobilného telefónu –tlaèiareò automaticky zlepšuje tlaèené obrázky (zobrazený je modelHP Photosmart 375, bezdrôtové prepojenie HP bt300 a mobilný telefón Nokia)JEDNODUCHŠIA TLAÈFOTOGRAFIÍAko sme spomí<strong>na</strong>li v súvislosti s vonkajšímvyhotovením, <strong>na</strong>jnovšie modelyfototlaèiarní èasto integrujú aj èítaèkypamäových kariet. Je to výhodná vlastnos– vyberiete kartu z fotoaparátu, vloíte ju doèítaèky a budete môc s fotografiou priamo v tlaèiarnimanipulova. Akým spôsobom, to u závisíod ïalšej výbavy tlaèiarne. Pokia¾ nemá displej, budepotrebné vybera <strong>na</strong> základe vytlaèenia indexufotografií. HP pouíva spôsob oz<strong>na</strong>èenia elanej fotografie<strong>na</strong> vytlaèenom indexe perom a <strong>na</strong>èítanietakto oz<strong>na</strong>èeného výtlaèku tlaèiaròou. Na èítanieoz<strong>na</strong>èených údajov sa pouíva technológia pôvodneurèená <strong>na</strong> automatickú kalibráciu tlaèiarne. Inétypy pouívajú tlaèidlá a textový LCD panel, pomocouktorých sa zadáva pozícia elanej fotografie.Najjednoduchšia situácia je v prípade modelovs farebným grafickým displejom, prièom si vyberáte<strong>na</strong>vigaènými tlaèidlami. Rov<strong>na</strong>ko si môete vybraaj formát fotografií a poèet kópií.Všeobecnej akceptácie sa dostalo aj kartám typuxD-Picture Card, èomu sa asi <strong>na</strong>jviac potešia majiteliadigitálnych fotoaparátov z<strong>na</strong>èky Olympus.Tradièné pamäové karty, ako je Secure Digital,CompactFlash, MultimediaCard alebo MemoryStick, sú, prirodzene, plne podporované.Ešte výhodnejšie je priame prepojenie s digitálnymfotoaparátom. V tomto prípade ani nemusítevybera pamäovú kartu z fotoaparátu, prepojítemenšie a aj ich dizajn je prispôsobený mobilnémupouitiu.Ïalšie monosti atramentových tlaèiarní súv priamom sieovom pripojení. Existujú modely,ktoré u v dodávke <strong>obsah</strong>ujú sieové pripojenie.Z<strong>na</strong>mená to, e sa dajú vyuíva viacerými pouívate¾mibez toho, aby bolo potrebné zapí<strong>na</strong> vyhradenýpoèítaè. Mali sme aj tlaèiareò, ktorá sa k poèítaèupripája pomocou portu FireWire.Zjednodušila sa aj manipulácia s náplòami. Ichpozícia je presne oz<strong>na</strong>èená buï farebným symbo-Prepojenie digitálneho fotoaparátu s tlaèiaròou umoòujevyui displej fotoaparátu aj jeho <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlá pri výberekonkrétneho obrázka (Canon iP8500)Bezokrajová tlaè <strong>na</strong> formáty A4, 10 × 15 cm a panoramatický formát10/2004 PC REVUE 65


H A R D W A R Elom (pri oddelených náplniach), alebo pomocougeometrických z<strong>na</strong>èiek (pri integrovaných náplniach).Je to výhodné pre pouívate¾a, nemusí si upamäta rôzne èíselné kombinácie.KVALITA TLAÈEKvalita tlaèe je pre fototlaèiareò asi <strong>na</strong>jdôleitejšiafunkcia. Kadý výrobca sa s<strong>na</strong>í zauja práve toutovlastnosou a pouíva trochu iný spôsob ako konkurencia.Ako je známe, základný farebný model je CMY –tlaèiareò teda pouíva azúrovú (Cyan), purpurovú(Magenta) a ltú (Yellow) farbu <strong>na</strong> zostavenie farebnéhoobrazu. Èier<strong>na</strong> (blacK) farba sa <strong>na</strong> vytvoreniefarebného obrazu pouíva len vtedy, ak ide o atramentrov<strong>na</strong>kého typu, ako je to pri farebných náplniach.Èasto je však <strong>na</strong> zvýšenie kontrastu tlaèeèierny atrament pigmentový a <strong>na</strong> zostavenie farebnéhoobrazu farebnými náplòami typu dye sa nepouíva.Spomí<strong>na</strong>ný model sa pri <strong>na</strong>jnovších tlaèiaròachrozširuje a výrobcovia pridávajú ïalšie farby. V tlaèiaròachtak nájdete <strong>na</strong>pr. náplò so svetloazúrovýmalebo svetlopurpurovým atramentom, èo sa uplatòujehlavne pri tlaèi ¾ud<strong>sk</strong>ej tváre. Objavili sa všakaj produkty, ktoré oproti základnému modelu <strong>obsah</strong>ujú<strong>na</strong>vyše aj èisto zelenú, modrú alebo èervenúfarbu. Tieto náplne sa dobre uplatòujú hlavne pritlaèi fotografií realizovaných v prírode.V poslednom èase sa ve¾ká pozornos venujeèiernej farbe. Ako sa ukázalo, hlavne monochromatickéfotografie spôsobovali beným atramentovýmtlaèiaròam problémy. Do tlaèiarní tak prichádzajúnáplne s fotografickou èiernou (le<strong>sk</strong>lou i matnou),svetlo- alebo tmavosivou náplòou. Okrem rozširovaniafarebného priestoru výrobcovia prinášajú ajïalšie zlepšenia.Poh¾ad <strong>na</strong> tlaèové náplne modelu Canon iP4000 – všimnite sive¾kokapacitnú èiernu (pigment <strong>na</strong> kontrastný text) a èiernu<strong>na</strong> zostavenie farebného obrazu (celkom v¾avo)Canon pri <strong>na</strong>jnovších tlaèiaròach stavil <strong>na</strong> minimálnyobjem atramentu – súèasné modely majú objemgenerovanej kvapky 2 pl, ale aj 1 pl. Dosiahol totým, e tlaèové hlavy vyrába podobne ako integrovanéobvody (tzv. Canon FINE). Tie sú vyrobené akojeden kus a generujú rovnomerné kvapky atramentu.Na nároènejšie pouitie pri kancelár<strong>sk</strong>ej tlaèiv niektorých modeloch dodáva aj ve¾kokapacitnúèiernu náplò.Epson tie dosahuje minimálny objem generovanejkvapky. Svoj atrament DURAbrite však podstatnezlepšil a má neobyèajnú vlastnos – hneï po vytlaèeníodoláva trvalému ponoreniu do vody. Najvyššímodel má pritom atramentové náplne novéhotypu a výrobca ich oz<strong>na</strong>èuje ako UltraChrome Hi-Osem náplní pouíva model Epson Stylus Photo R800: okremle<strong>sk</strong>lej a matnej èiernej je tu aj modrá, èervená náplò, akoi optimalizátor le<strong>sk</strong>u (celkom vpravo)Priestor <strong>na</strong> tri náplne (niektoré z toho integrujú viacerofarieb) v <strong>na</strong>jvyššom modeli HP Photosmart 8450Automatická korekcia fotografií v ovládacom softvéri(Epson PhotoQuicker)Gloss. Na vhodnom type média sa dosahujú mimoriadnekontrastné výtlaèky. Navyše sa v tomto prípadevyuíva aj optimalizátor le<strong>sk</strong>u.HP pouíva integrované náplne a pouívate¾ovidáva monos výberu, ako bude tlaèiareò <strong>na</strong>sadená.Prakticky všetky nové tlaèiarne môete pomocouvhodných náplní prispôsobi <strong>na</strong> tlaè kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov, farebných alebo monochromatickýchfotografií. Najvyšší súèasný model má monos súèasnéhopouitia a troch náplní, èo po<strong>sk</strong>ytuje dostatoènúvariabilitu pouitia.Výrobcovia deklarujú, e vytlaèená fotografia siudrí pôvodnú podobu 70 a 100 rokov. Túto hodnotuzí<strong>sk</strong>ali pri simulácii pôsobením silného zdrojasvetla a ultrafialových lúèov.Na dosiahnutie takejto dlhodobej stálosti všaktreba splni nieko¾ko podmienok. Je jasné, e musítepoui originálne atramenty a originálne tlaèovépapiere. Fotografiu by ste nemali vystavova priamemuslneènému iareniu. Ak je to moné, umiestnitefotografiu za <strong>sk</strong>lo, to výrazne bráni „vyparovaniu“farieb.SOFTVÉROVÉ VYBAVENIEPouívate¾ spolu s tlaèiaròou vdy dostáva softvérovévybavenie. Dnes u urèite nepostaèí len dodávkaovládaèa a elektronického manuálu. K štandardupatrí program <strong>na</strong> zlepšenú tlaè fotografií, elektronickýalbum a ïalšie nástroje, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá, webových stránok s automatickým zarov<strong>na</strong>ním<strong>na</strong> jednu stranu a pod.Najvyšší dôraz sa kladie <strong>na</strong> softvér <strong>na</strong> pokroèilútlaè fotografií, prièom dodávané nástroje podstatnepresahujú monosti nástroja integrovanéhov operaènom systéme Microsoft Windows XP.Zlepšenie fotografií môe <strong>obsah</strong>ova <strong>na</strong>pr. úpravujasu, kontrastu. Ïalej je to automatická korekciaefektu èervených oèí priamo v tlaèiarni alebo „dopoèítanie“niektorých bodov v prípade tlaèe z mobilnéhotelefónu. Za <strong>na</strong>jcennejšie vlastnosti softvéru<strong>na</strong> tlaè fotografií povaujeme vyuitie automatickýchkorekcií obrazu za pomoci technológiíExifPrint alebo Print Image Matching. V tomto prípadesoftvér pracuje s informáciami, ktoré súsúèasou súboru s fotografiou a <strong>obsah</strong>ujú informácieo spôsobe jej realizácie. Softvér tak môe poui<strong>na</strong>pr. informáciu o type fotoaparátu, pouitej clone,pouití ble<strong>sk</strong>u a pod.Výhodný je aj monitor tlaèe, ktorý presne ukazujeaktuálny stav hladiny atramentu v zásobníkoch.Pouívate¾ tak má jasný preh¾ad, èo si v <strong>na</strong>jblišomèase bude musie obstara. Vhod príde ajzobrazovanie ostávajúceho èasu do <strong>sk</strong>onèenia tlaèovejúlohy. Zo stránky softvérovej výbavy násv testoch presvedèila predovšetkým spoloènosEpson.KONKRÉTNA PONUKANA NAŠOM TRHUV <strong>na</strong>sledujúcom preh¾ade budeme charakterizova11 modelov tlaèiarní, ktoré predstavujú ponuku <strong>na</strong>tohtoroènom jesennom trhu. Preh¾ad ich technickýchparametrov i cien nájdete v tab. 1. Ceny pochádzajúod sloven<strong>sk</strong>ých zastúpení príslušných firiema zisovali sme ich k 6. septembru 2004. Týkasa to cien tlaèiarní, spotrebného materiálu a ajvýdre spotrebného materiálu udávanej výrobcom.Monitor tlaèe presne informuje o staveostávajúceho atramentu v zásobníkoch; zároveòzobrazuje pouitý reim tlaèe, stav tlaèe a sú tuaj typy <strong>na</strong> zlepšenie tlaèového procesu(monitor firmy Epson)66 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ETab. 1 Parametre testovaných tlaèiarní a ich predajné ceny, platné k 2. septembru 2004Canon iP1500 Canon iP2000 Canon iP3000 Canon iP4000 Epson Stylus Photo Epson Stylus Photo Epson Stylus Photo HP De<strong>sk</strong>jet 6540 HP Photosmart HP Photosmart HP PhotosmartR200 R300 R800 7450 8150 8450Maximálne rozlíšenie tlaèe [dpi] 4800 × 1200 4800 × 1200 4800 × 1200 4800 × 1200 5760 × 1440 5760 × 1440 5760 × 1440 4800 × 1200 4800 × 1200 4800 × 1200 4800 × 1200Poèet atramentových náplní 4 4 4 5 6 6 7+1 4 (6) 6 6 8Oddelené všetky farebné atramenty nie nie áno áno áno áno áno nie nie nie nieObjem generovanej kvapky [pl] / technológia 2/FINE 2/FINE 2/FINE 2/FINE 3/Micro Piezo 3/Micro Piezo 1.5/Micro Piezo 4/PhotoREt III (IV) 4/PhotoREt IV 4/PhotoREt IV 4/PhotoREt ProNajvyššia rýchlos èiernej tlaèe [str./min.] 18 20 22 25 15 15 17 30 12 26 20Štandardná rýchlos èiernej tlaèe [str./min.] 13,2 14,4 15 15 N/A N/A N/A 9,8 2,4 7,7 4,4Najvyššia rýchlos farebnej tlaèe [str./min.] 13 14 15 17 15 15 8 20 12 20 20Štandardná rýchlos farebnej tlaèe [str./min.] 6,8 7,3 11 11 N/A N/A N/A 5,7 2,2 3 4,4Doba tlaèe fotografie 10 × 15 cm [sek] 58 50 36 36 36 39 39 27 36 30 27Vstupná kapacita [listov] 100 150+150 150+150 150+150 120 120 100 150 100 100 100Gramá papiera [g/m 2 ] 64 ÷ 273 64 ÷ 273 64 ÷ 273 64 ÷ 273 45 ÷ 255 45 ÷ 255 45 ÷ 255 60 ÷ 280 60 ÷ 280 60 ÷ 280 60 ÷ 280Priame prepojenie fotoaparátu PictBridge, PictBridge, PictBridge, PictBridge, nie PictBridge, nie nie nie PictBridge, PictBridge,ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2 ExifPrint 2.2Priam tlaè z pamäových kariet nie nie nie nie nie CFI, II, xD, SM, SD, nie nie CFI, II, xD, SM, SD, CFI, II, xD, SM, SD, CFI, II, xD, SM, SD,MMC, MS/Pro MMC, MS MMC, MS, MMC, MS, FlashDriveFlashDriveDisplej <strong>na</strong> priamu tlaè nie nie nie nie nie LCD nie nie LCD, 1 riadok farebný, 6,4 cm farebný, 6,4 cmPripojenie k poèítaèu USB USB USB USB 2.0, paralelné 2×USB 1.1 USB 2.0 USB 2.0, IEEE 2×USB volite¾ne USB 2.0 USB 2.0, volite¾ne USB 2.0, Ethernet,1394 Ethernet Bluetooth volite¾ne BluetoothPriama tlaè <strong>na</strong> CD/DVD nie nie áno áno áno áno áno nie nie nie nieDuplexná tlaè nie nie šta<strong>na</strong>dard šta<strong>na</strong>dard nie nie nie volite¾ne nie volite¾ne volite¾neBezokrajová tlaè [formát, rozmery v mm] A4, 10 × 15, A4, 10 × 15, A4, 10 × 15, A4, 10 × 15, A4, 13 × 18, A4, 13 × 18, A4, 13 × 18, 10 × 15, A4, 10 × 15 A4, 10 × 15, A4, 10 × 15,13 × 18 13 × 18 13 × 18 13 × 18 10 × 15, 9 × 13, 10 × 15, 9 × 13, 10 × 15, 9 × 13, do 2 × A4 13 × 18, 13 × 18,panoráma panoráma panoráma (215 × 610 mm) panoráma panoráma210 × 594 210 × 594 210 × 594 10 × 30 cm 10 × 30 cmPodpora operaèného systému MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 95, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98, MS Windows 98,Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, 98, Me, NT4.0, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP,Mac OS X Mac OS X Mac OS X 2000, XP, Mac OS X Mac OS X Mac OS X Mac OS X Mac OS X Mac OS X Mac OS X Mac OS XSoftvér v dodávke Windows: Windows: Windows: Windows: Epson Monitor, Epson Monitor, Epson Monitor, HP Director, HP Director, HP Director, HP Director,Easy−WebPrint, Easy−WebPrint, Easy−WebPrint, Easy−WebPrint, Print CD, Print CD, Print CD, ImageZone, ImageZone, ImageZone, ImageZone,Easy−PhotoPrint, Easy−PhotoPrint, Easy−PhotoPrint, Easy−PhotoPrint, PhotoQuicker, PhotoQuicker, PhotoQuicker, Diagnostic Diagnostic Diagnostic DiagnosticPhotoRecord PhotoRecord PhotoRecord, PhotoRecord, Image Farmer Tool, Image Farmer Tool, Image Farmer Tool, Assistant Assistant Assistant AssistantMac: Mac: CD−Label Print Easy Print ToolBox, PhotoStarter, PhotoStarter, PhotoStarter,Easy−PhotoPrint Easy−PhotoPrint Mac: CD−Label Print Scan To Web Scan To Web Scan To WebEasy−PhotoPrint, Mac: Easy−PhotoPrint,CD−Label Print CD−Label PrintRozmery [mm] 416×207×165 418×260×169 418×286×170 418×286×170 426×263×196 498×476×289 495×635×325 450×367×144 475×220×155 480×394×171 536×401×192Hmotnos [kg] 2,9 4,4 6,5 6,7 5,2 6 8 6 3,3 7 8Hluènos poèas tlaèe [dBa] 43 43 35 35 42 42 45 41 48 50 45Ce<strong>na</strong> tlaèiarne s DPH 2590 3690 5390 6190 5224 7128 17 124 6580 4391 8675 14 625Zapoièal Canon Slovakia Canon Slovakia Canon Slovakia Canon Slovakia Epson Epson Epson HP Sloven<strong>sk</strong>o HP Sloven<strong>sk</strong>o HP Sloven<strong>sk</strong>o HP Sloven<strong>sk</strong>oTab. 2 Namerané doby a prepoèítané rýchlosti tlaèe kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov v štandardnom a <strong>na</strong>jrýchlejšom reime, ako i tlaèe fotografií (rýchlos je prepoèítaná <strong>na</strong> tlaè jednej fotografie)Doba tlaèe a prepoèítaná rýchlos Údaj (doba tlaèe Canon iP1500 Canon iP2000 Canon iP3000 Canon iP4000 Epson Stylus Epson Stylus Epson Stylus HP De<strong>sk</strong>jet HP Photosmart HP Photosmart HP Photosmartalebo rýchlos tlaèe) Photo R200 Photo R300 Photo R800 6540 7450 8150 8450Tlaè 50−stranovej technickej správy, štandardná doba [mm:ss] 12:15 11:59 09:20 09:12 27:29 27:54 25:38 09:20 42:49 18:09 22:51kvalita tlaèe, bený papierrýchlos [str./min.] 4,08 4,17 5,36 5,43 1,82 1,79 1,95 5,36 1,17 2,75 2,19Tlaè 50−stranovej technickej správy, <strong>na</strong>jvyššiarýchlos tlaèe, bený papierTlaè 4 fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> hárok A4,maximál<strong>na</strong> kvalita tlaèe, špeciálny papierdoba [mm:ss] 08:48 08:01 06:31 06:17 07:03 07:18 11:07 05:01 10:05 06:13 09:12rýchlos [str./min.] 5,68 6,24 7,67 7,96 7,09 6,85 4,50 9,97 4,96 8,04 5,43doba [mm:ss] 06:13 05:19 02:39 02:39 04:08 04:21 02:40 03:43 03:16 04:46 04:45rýchlos [str./min.] 0,64 0,75 1,51 1,51 0,97 0,92 1,50 1,08 1,22 0,84 0,8468 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ETlaèiarne sme testovali pri tlaèi benýchdokumentov <strong>na</strong> bené papiere a pri tlaèi fotografií<strong>na</strong> špeciálne papiere. Hodnotili smerýchlos, ale hlavne kvalitu tlaèe. Zamerali smesa aj <strong>na</strong> pridané funkcie a softvérovú výbavu.Tlaèili sme jed<strong>na</strong>k 50-stranovú výroènúsprávu, ktorá <strong>obsah</strong>ovala text, farebné zvýraznenia,grafy, tabu¾ky, ale aj farebné obrázky.Na meranie rýchlosti sme pouilipredvolený reim tlaèe (štandardný) a potomsme si tlaèiareò od<strong>sk</strong>úšali aj v <strong>na</strong>jrýchlejšomreime (s <strong>na</strong>jnišou kvalitou tlaèe). Všetkytieto tlaèové úlohy sme realizovali <strong>na</strong> benompapieri a ako aplikáciu sme pouili MicrosoftWord 2003. V tabu¾ke 2 uvádzamevšetky <strong>na</strong>merané doby tlaèe, ako aj rýchlostiprepoèítané <strong>na</strong> poèet strán vytlaèených zaminútu (str./min.).Ïalej sme tlaèili štyri fotografie ve¾kosti 9 ×13 cm <strong>na</strong> hárku A4 špeciálneho papiera. Pouilisme papier odporúèaný výrobcom, v tomtosmere nemá ve¾ký výz<strong>na</strong>m experimentova.V tabu¾ke uvádzame doby tlaèe celého hárkaA4, ako aj rýchlos tlaèe, tentoraz vztiahnutú<strong>na</strong> vytlaèenie jednej fotografie 9 × 13 cm. Privšetkých týchto pokusoch sme pouili maximálnumonú rýchlos tlaèe. Z dôvodu objektivitymerania rýchlosti tlaèe sme vdy tlaèiliz aplikácie <strong>na</strong> tlaè fotografií, ktorá je štandardnousúèasou operaèného systému MicrosoftWindows.Na úèely hodnotenia kvality tlaèe sme realizovaliïalšiu tlaè, a to <strong>na</strong> fotografickom papierive¾kosti 10 × 15 cm. Pouili sme vdy bezokrajovútlaè a tlaèili sme z aplikácie, ktorú dodávaa odporúèa výrobca tlaèiarne.Pri opisoch tlaèiarní uvádzame aj údajeo spotrebnom materiáli a poèítame cenu vytlaèeniaèiernej a farebnej strany. Keïe tlaèiarnev <strong>na</strong>šom teste majú rozlièný poèet náplní,rozhodli sme sa poèíta cenu èiernej tlaèepri hypotetickom pokrytí 5 % a pre farebnú pripokrytí 15 % (t. j. 5 % pre kadú farbu zo základnéhomodelu CMY), vdy pre hárok A4.Upozoròujeme, e tlaè fotografie je podstatnedrahšia, keïe tu je pokrytie ove¾a vyššie.Pod¾a nášho odhadu sa ce<strong>na</strong> vytlaèenia fotografieformátu 10 × 15 cm pohybuje niekdev rozsahu 10 a 40 Sk s DPH vrátane ceny tlaèovéhomédia.Canon PIXMAiP1500Ide o <strong>na</strong>jmenšiutlaèiareò z jesenných noviniekod firmy Canon. Obsahujedve náplne (farebná jeintegrovaná) a generuje kvapky s objemom 2 pl.Tlaèiareò zaberá mimoriadne malý priestor a zmestísa <strong>na</strong>ozaj hocikde. Vstupný zásobník je v tomtoprípade len jeden, spodný zásobník z vyšších modelovtu nie je k dispozícii. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel jeumiestnený <strong>na</strong> hornej strane tlaèiarne a tvoria hodve tlaèidlá a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaènú LED. Dizajn tlaèiarneje v sivej farbe s tmavšou prednou èasou.Canon PIXMAiP2000Táto je tlaèiareò je urèená <strong>na</strong> osobné pouitie. Mátakisto dva atramentové zásobníky – èierny a integrovanýfarebný. Tlaèiareò má klasický dizajns oblými tvarmi. Farebné ladenie je do sivej farby,<strong>na</strong> prednom paneli sú základné ovládacie tlaèidlá.Základný vstupný zásobník je hore a výstupný dole(vyahuje sa smerom od tlaèiarne). V tomto prípadeje však pouitý aj spodný vstupný zásobník, ktorýSoftvérová výbava zahrnuje program Easy-PhotoPrint <strong>na</strong> jednoduchú tlaè fotografií v trochkrokoch (vrátane ošetrenia efektu èervených oèí,digitálneho vyhladenia pokoky tváre a jej zaostrenia).Nasleduje program Easy-WebPrint, špeciálneurèený <strong>na</strong> tlaè webových stránok. Program sa integrujes prehliadaèom Internet Explorer a zabezpeèízarov<strong>na</strong>nie tlaèenej webovej stránky <strong>na</strong> formátpapiera (pravá èas stránky teda nebude odstrihnutá).Pri testoch nás prekvapila vysoká dosiahnutárýchlos tejto tlaèiarne, a to hlavne vzh¾adom <strong>na</strong> jejcenu. Podobne je aj kvalita tlaèe <strong>na</strong> celkom dobrejúrovni. Azda oproti <strong>na</strong>jvyšším modelom boli tmavéèasti fotografie vytlaèené o nieèo menej kontrastne.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 2590 Sk (2176 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 140 strán pripokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 286 Sk bez DPH. Výdr integrovanejfarebnej náplne 140 strán pri pokrytí 15 %, jej ce<strong>na</strong> 622 Skbez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 286/140 = 2,04Sk bez DPH/2,43 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany spokrytím 15 %: 622/140 = 4,44 Sk bez DPH/5,29 Sk s DPHZapoièal: Canon Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovje <strong>na</strong> rozdiel od vyšších modelov otvorený. Integrovanýje aj predný port USB a podporovaná je priamatlaè z fotoaparátu pomocou PictBridge. Automatickáduplexná jednotka ani tlaè <strong>na</strong> CD médiá v tomtoprípade nie sú k dispozícii.Softvérová výbava je podobná ako v predchádzajúcomprípade, výhodný bude hlavne softvér <strong>na</strong>tlaè webových stránok. Pri nástroji <strong>na</strong> tlaè fotografiíje k dispozícii funkcia <strong>na</strong> zaostrenie tváre, potlaèenieefektu èervených oèí a pod.Nami zistená rýchlos tlaèe je ešte o nieèo vyššiaako v prípade modelu iP1500 a bude vyhovujúca <strong>na</strong><strong>na</strong>sadenie tlaèiarne v domácnosti <strong>na</strong> tlaè benýchdokumentov. Kvalita vytlaèenej fotografie bola <strong>na</strong>úrovni modelu iP1500.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 3690 Sk (3100 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 140 strán pripokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 286 Sk bez DPH. Výdr integrovanejfarebnej náplne 140 strán pri pokrytí 15 %, jej ce<strong>na</strong> 622 Skbez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 286/140 = 2,04Sk bez DPH/2,43 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany spokrytím 15 %: 622/140 = 4,44 Sk bez DPH/5,29 Sk s DPHZapoièal: Canon Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovCanon PIXMAiP3000Táto tlaèiareò má štyri samostatne vymenite¾né náplne.Pigmentová èier<strong>na</strong> náplò je však ve¾kokapacitná,èo sa oplatí hlavne v prípade tlaèe kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov. Dizajn tlaèiarne je pre Canon revoluèný– pravouhlý so zaoblenými rohmi. Skrinka je siváa podávaèe sú vyklápacie. Vstupný horný a výstupnýspodný zásobník sú tradiène otvorené. Na spodnejèasti sa však <strong>na</strong>chádza ïalší vstupný zásobník sošpeciálnym priestorom <strong>na</strong> fotopapier. Z<strong>na</strong>mená to,e v tlaèiarni môete ma <strong>na</strong>raz vloené médiá rôznehotypu a pomocou ovládaèa si vybera príslušnýpodávaè – softvérovo alebo pomocou tlaèidla <strong>na</strong>prednom paneli. Súèasou výbavy je aj automatickáduplexná jednotka.Softvérová výbava je doplnená o program CD-LabelPrint, ktorý v spolupráci so špeciálnym podávaèomumoòuje tlaèi priamo <strong>na</strong> CD médiá.Nami zistená rýchlos tlaèe v tomto prípade patrík <strong>na</strong>jvyšším v teste. Platí to hlavne o tlaèi benýchdokumentov v štandardnom reime, ale aj o tlaèifotografií.Kvalita tlaèe bola ve¾mi podobná modelu iP2000a iP1500. Jemnejšie však bolo podanie ¾ud<strong>sk</strong>ej tváre,ktoré viac zodpovedalo originálu. V kadom prípadevýsledky tejto tlaèiarne patrili k <strong>na</strong>jlepším v <strong>na</strong>šomteste.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 5390 Sk (4530 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 330 strán pripokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 462 Sk bez DPH. Výdr kadej z fareb−ných náplní 460 strán pri pokrytí 5 %, ich ce<strong>na</strong> 370 Sk bezDPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 462/330 = 1,40 Skbez DPH/1,66 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany s pokry−tím 15 %: 3 × 370/460 = 2,41 Sk bez DPH/2,87 Sk s DPHZapoièal: Canon Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacov70 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ECanon PIXMA iP4000pomer výkon/ce<strong>na</strong>Dizajn tlaèiarne je taký istý ako v prípade modeluiP3000, farebná kombinácia je strieborno-tmavosivá.Pri odklopení predného krytu sa objavia ïalšietlaèidlá – posuv papiera a prerušenie prebiehajúcejtlaèe. Takisto je tu port USB <strong>na</strong> pripojenie digitálnychfotoaparátov s technológiou PictBridge.Canon iP4000 má vo výbave spolu pä náplníatramentu – tradièný model CMYK (vrátane èiernehoatramentu typu dye) a ve¾kokapacitný zásobník<strong>na</strong> pigmentovú èiernu farbu. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong>rozdiel od <strong>sk</strong>utoène špeciálnych fototlaèiarní do firmyCanon modelom iP4000 budete ekonomicky tlaèiaj bené kancelár<strong>sk</strong>e dokumenty. Všetky náplnesú samostatne vymenite¾né, meníte teda len to, èosa <strong>na</strong>ozaj spotrebuje.Tlaèiareò patrí k <strong>na</strong>jrýchlejším v <strong>na</strong>šom teste.Ve¾mi spokojní sme boli s kvalitou tlaèe fotografií<strong>na</strong> špeciálne médiá. Výtlaèky sú <strong>sk</strong>utoène ve¾mi pekné,takmer bez zrnenia a s vysokým le<strong>sk</strong>om. Pri benejtlaèi fotografií z dovolenky/prázdnin budeteúplne spokojní. Canon má pripravené aj modelys revoluèným objemom kvapky atramentu 1 pl, ichrecenziu pripravujeme.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 6190 Sk (5200 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 330 strán pripokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 462 Sk bez DPH. Výdr kadej z fareb−ných náplní 440 strán pri pokrytí 5 %, ich ce<strong>na</strong> 370 Sk bezDPH (<strong>na</strong>vyše je v dodávke aj jed<strong>na</strong> èier<strong>na</strong> náplò typu dyes rov<strong>na</strong>kou výdrou a cenou). Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím5 %: 462/330 = 1,40 Sk bez DPH/1,66 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèefarebnej strany s pokrytím 15 %: 3 × 370/440 = 2,52 Sk bezDPH/3,00 Sk s DPHZapoièal: Canon Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovEpson StylusPhoto R200Tlaèiareò má klasický oválny tvar s tmavým hornýmpanelom. V jeho strede sú umiestnené tri ovládacietlaèidlá a sig<strong>na</strong>lizácia zapnutého stavu. Prepojovacíport USB je v tomto prípade aj <strong>na</strong> prednom paneli,škoda, e je to pomalšia verzia 1.1. Predný port savšak s výhodou dá vyui <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pripojenie notebookualebo aj fotoaparátov z<strong>na</strong>èky Epson.Tlaèiareò je vybavená šiestimi náplòami, základnýmodel CMYK je doplnený svetloazúrovou a svetlopurpurovounáplòou a uplatní sa hlavne pri tlaèi¾ud<strong>sk</strong>ej tváre. Podporuje bezokrajovú tlaè i tlaè <strong>na</strong>CD/DVD médiá. Odolnos výtlaèkov pri trvalomponorení do vody sme si pri testoch vy<strong>sk</strong>úšali.Dodávaný softvér PhotoQuicker umoòuje pridávak fotografiám špeciálne rámèeky, vytváraefektné kalendáre a blahoelania. Páèilo sa nám vyuitietechnológie PRINT Image Matching II, ktorázaisuje vysokú vernos fotografie originálu.Pri testoch rýchlosti sme dosiahli vysoké hodnotypredovšetkým v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime. Pri tlaèidokumentu v štandardnom reime to bolo podstatnepomalšie. Kvalita tlaèe však bola ve¾mi vysoká,spokojní sme boli hlavne s podaním telovej farby.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 5224 Sk (4390 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr kadej z farebných náplní 430strán pri pokrytí 5 %, ich ce<strong>na</strong> 545 Sk bez DPH. Výdr èiernejnáplne 630 strán pri pokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 545 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 545/630 = 0,86 Sk bezDPH/1,03 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany s pokrytím 15%: 3 × 545/430 = 3,80 Sk bez DPH/4,52 Sk s DPHZapoièal: EpsonZáruka: 24 mesiacovEpson Stylus Photo R300odolnosa kvalitavýtlaèkovTáto tlaèiareò pouíva ten istý tlaèový systém akomodel R200. Na prácu s fotografiami má však ïalšiušpeciálnu výbavu. Ide o prvú tlaèiareò Epson v <strong>na</strong>šejredakcii s LCD displejom, integrované sú aj èítaèkypamäových kariet. Ïalšie tlaèidlá <strong>na</strong> prednom paneliumoòujú vybera oz<strong>na</strong>èenie elanej fotografiea tlaèi aj bez pripojeného PC. Pre fotoaparáty je podporovanérozhranie PictBridge i USB Direct-Print. PreEpson je v tejto triede tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá samozrejmosoupodobne ako bezokrajová tlaè.Spomí<strong>na</strong>ný displej je monochromatický a textový,ale <strong>na</strong> zadnej strane tlaèiarne nájdete konektor<strong>na</strong> pripojenie externého farebného LCD displejas diagonálou 2,5 palca. V ïalšej výbave je aj pripojeniepomocou Bluetooth, èo sa vyuije <strong>na</strong>pr. pritlaèi z mobilného telefónu. Práve <strong>na</strong> tento prípad jev softvérovej výbave aj nástroj Small Image Enhancer,ktorý vytvorí kvalitné fotografie zo zdrojovs malým rozlíšením.Dosiahnutá kvalita tlaèe patrila k trom <strong>na</strong>jlepšímv teste, vynikajúco boli vytlaèené fotografie s postavamivo vonkajšom prostredí (<strong>na</strong>jèastejší prípad snímok).Zároveò sme ocenili, e toto zariadenie predstavujekompletné pracovi<strong>sk</strong>o <strong>na</strong> spracovanie fotografií.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 7128 Sk (5990 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr kadej z farebných náplní 430strán pri pokrytí 5 %, ich ce<strong>na</strong> 545 Sk bez DPH. Výdr èiernejnáplne 630 strán pri pokrytí 5 %, jej ce<strong>na</strong> 545 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 545/630 = 0,86 Sk bezDPH/1,03 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany s pokrytím15 %: 3 × 545/430 = 3,80 Sk bez DPH/4,52 Sk s DPHZapoièal: EpsonZáruka: 24 mesiacov10/2004 PC REVUE 71


H A R D W A R EEpson StylusPhoto R800Táto tlaèiareò pouívaa osem typov náplní. Okrem klasického modeluCMYK Epson pridal èervenú a modrú farbu, ako ajoptimalizátor le<strong>sk</strong>u, ktorý sa uplatòuje hlavne pritlaèi <strong>na</strong> špeciálne papiere. Vo výbave sú <strong>na</strong>vyše dvadruhy èiernych atramentov – klasický a matný. Tovšetko prispieva k širokému farebnému modelu,ktorý môeme z tejto tlaèiarne dosiahnu. Modráa èervená farba je urèená <strong>na</strong> posilnenie kontrastuvýtlaèku. Všetky náplne sú samostatne vymenite¾né.Podporovaná je tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá i <strong>na</strong> rolkufotografického papiera. Pod¾a výrobcu sa zaisujestálos farieb <strong>na</strong> 80 rokov. Okrem portu USB 2.0 <strong>obsah</strong>ujeaj port FireWire.Pri <strong>na</strong>šom teste sme zistili <strong>sk</strong>utoène vysokú kvalitutlaèe fotografií <strong>na</strong> presne urèený (nie bený)papier. Farebné odtiene sú vernejšie originálu akov prípade modelov R200/R300. V celkovom hodnoteníje však Stylus Photo R800 urèený <strong>sk</strong>ôr pre profesionálovako <strong>na</strong> bené domáce <strong>na</strong>sadenie. Svedèío tom <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, rozmery, funkèné vybaveniei poiadavka špeciálnych fotografických papierov.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 17 124 Sk (14 390 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr kadej z náplní 550 strán pripokrytí 5 %, ich ce<strong>na</strong> 570 Sk bez DPH. Optimalizátor le<strong>sk</strong>uv cene 325 Sk bez DPH, vydrí <strong>na</strong> 550 strán pri pokrytí 5 %.Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 570/550 = 1,04 Sk bezDPH/1,23 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany s pokrytím15 %: 3 × 570/550 = 3,11 Sk bez DPH/3,70 Sk s DPHZapoièal: EpsonZáruka: 24 mesiacovHP De<strong>sk</strong>Jet 6540Táto tlaèiareò pouíva <strong>na</strong>jnovšie náplne – tzv. generáciu2. Tie majú zmenený tvar, tlaèová hlava máväèšiu plochu a zlepšené je zavádzanie tlaèovéhomédia. Nové je zloenie atramentu a zabudovaný jesystém rozpoznávania originálnej náplne. V tomtoprípade je k dispozícii údaj o aktuálnej hladineatramentu a pri jeho poklese sa hlási varovaniev dvoch úrovniach (nízka a extrémne nízka).Tvar tlaèiarne je pravouhlý, port USB <strong>na</strong> pripojeniepoèítaèa alebo fotoaparátu je vpredui vzadu. Pouívate¾<strong>sk</strong>ým panelom sa dá priamo<strong>na</strong>stavova kvalita tlaèe. Táto tlaèiareò jedvojnáplòová (èier<strong>na</strong> a farebná náplò). Èiernunáplò mono vymieòa za iné typy náplní – fotografickúfarebnú alebo monochromatickú.Pri porov<strong>na</strong>ní <strong>na</strong>mi <strong>na</strong>meranej rýchlosti tlaèes porov<strong>na</strong>te¾ným predchádzajúcim modelom HPzistíme, e doba tlaèe sa <strong>sk</strong>rátila zhruba o 40 %. Pritlaèi v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime bola táto tlaèiareò jednoz<strong>na</strong>ène<strong>na</strong>jrýchlejšia v teste. Pri tlaèi fotografiív základnej konfigurácii zí<strong>sk</strong>ate akceptovate¾névýsledky, ale <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoène kvalitné výsledky si zadovátefotografickú náplò.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 6580 Sk (5530 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 800 strán pripokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> náplne 975 Sk bez DPH. Výdr integrovanejfarebnej náplne 450 strán pri pokrytí 15 %, ce<strong>na</strong> náplne 1085Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 975/800 =1,22 Sk bez DPH/1,45 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnejstrany s pokrytím 15 %: 1085/450 = 2,41 Sk bez DPH/2,87Sk s DPHZapoièal: Hewlett−Packard Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovHP Photosmart 7450Photosmart 7450 pouíva náplne pôvodnej generácie,vo výbave sa dodáva farebná a fotografická náplò.Tlaèiareò je prispôsobená <strong>na</strong> tlaè fotografií z pamäovýchkariet, slúi <strong>na</strong> to aj textový jednoriadkovýLCD panel spolu s tlaèidlami. Celý dizajn tlaèiarneje v striebornom vyhotovení, ocenili sme hlavnejeho kompaktnos. Vstupný a výstupný podávaèmono ve¾mi šikovne po<strong>sk</strong>lada do priestorupod horným panelom. Túto tlaèiareò <strong>sk</strong>utoènedáte do polièky <strong>na</strong> knihy v èase, keïju nepouívate. Oba podávaèe sú všakotvorené.V dodávke je nový softvér ImageZone –komplexný nástroj <strong>na</strong> tlaè a ïalšie spravovaniedigitálnych fotografií (úprava vrátaneefektu èervených oèí, tvorba albumu, kategorizáciafotografií pod¾a k¾úèových slov, zdie¾aniecez internet a pod.).V <strong>na</strong>šom teste sa tlaèiareò prejavila ako dobrériešenie, špeciálne <strong>na</strong> tlaè fotografií. V dodanej konfiguráciináplní sa dá dosiahnu kvalitná fotografia.Na to, aby ste túto tlaèiareò mohli pouíva pri tlaèiväèšieho mnostva bených kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov,mali by ste si zaobstara èiernu náplò.V dodanej konfigurácii je toti <strong>na</strong> toto pouitie PS7450 pomalý a ani kvalita textu sa nedá porov<strong>na</strong>s laserovým výstupom.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 4391 Sk (3690 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 450 strán pripokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> náplne 655 Sk bez DPH. Výdr integrovanejfarebnej náplne 400 strán pri pokrytí 15 %, ce<strong>na</strong> náplne 1100Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 655/450 =1,45 Sk bez DPH/1,73 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnejstrany s pokrytím 15 %: 1100/400 = 2,75 Sk bez DPH/3,27Sk s DPH. Doplnková fotografická farebná náplò vydrí <strong>na</strong> 125fotografií 10 × 15 cm, ce<strong>na</strong> je 810 Sk bez DPH.Zapoièal: Hewlett−Packard Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovHP Photosmart 8150kompletný fotolabTlaèiareò <strong>obsah</strong>uje v základnej dodávke farebnúi fotografickú náplò. Podstatné je, e obe sú generácie2. To v <strong>na</strong>šom teste z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo predovšetkýmvýrazné zvýšenie rýchlosti tlaèe, hlavne kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov.Dizajn tlaèiarne patrí k <strong>na</strong>jprepracovanejším.V pravej strane je priesvitné okienko, ktoré po<strong>sk</strong>ytujeinformáciu o stave obsadenia èítaèky pamäovýchkariet a zároveò chráni pred prachom.Ïalej je to farebný LCD displej <strong>na</strong> zobrazeniefotografií. Úplne netradièné je aj otoèné kolie<strong>sk</strong>o,ktorým sa <strong>na</strong>stavuje usporiadanie fotografií<strong>na</strong> hárku A4. Aktuálne <strong>na</strong>stavenie vidíte<strong>na</strong> LCD displeji presne tak, ako ho zí<strong>sk</strong>ate potlaèi. Takto sa <strong>na</strong>ozaj vyhnete omylom pri tlaèineelaného obrázka alebo jeho nevhodnémuumiestneniu.Tlaèiareò dosiahla v <strong>na</strong>šom teste zhruba dvojnásobnúrýchlos v porov<strong>na</strong>ní s modelom 7450.V tomto prípade sme vy<strong>sk</strong>úšali aj pouitie èiernejnáplne a dosiali sme ešte vyššie rýchlosti. Konkrétnepri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov v štandardnejkvalite 4,3 str./min. a v <strong>na</strong>jrýchlejšom a 8,5str./min. (jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvyššia rýchlos v teste).Kvalita tlaèe fotografií v pôvodnej konfigurácii patrilak trom <strong>na</strong>jvyšším v teste.Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 8675 Sk (7290 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 800 strán pripokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> náplne 975 Sk bez DPH. Výdr integrovanejfarebnej náplne 450 strán pri pokrytí 15 %, ce<strong>na</strong> náplne 1085Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej tlaèe s pokrytím 5 %: 975/800 =1,22 Sk bez DPH/1,45 Sk s DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnejstrany s pokrytím 15 %: 1085/450 = 2,41 Sk bez DPH/2,87Sk s DPHZapoièal: Hewlett−Packard Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacov72 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R EHP Photosmart 8450páèilo viac. Podobne ako v predchádzajúcom modeli tuexistujú dva podávaèe – hlavný a špeciálny fotografický.Ich výber sa realizuje polohou páèky a stav je sig<strong>na</strong>lizovanýaj <strong>na</strong> prednom paneli. Ïalší podávaè <strong>na</strong> fotopapieremôete da <strong>na</strong> zadnú èas tlaèiarne.Nameraná rýchlos tlaèe bola o nieèo vyššia ako v predchádzajúcomprípade. Výhodou však je, e pri prechodemedzi fotografickou a kancelár<strong>sk</strong>ou tlaèou nemusíte nièvymieòa. Kvalita tlaèe je <strong>na</strong> úrovni modelu HP PS 8150,ce<strong>na</strong> tejto tlaèiarne však presahuje desatisíc korún.Tento model momentálne predstavuje vo firme HP špièkuv oblasti atramentovej fototlaèe. Základným rozdielomoproti modelu HP PS 8150 je integrácia troch náplní súèasne.Pouívate¾ dostáva farebnú, fotografickú farebnú a èiernunáplò. Ako doplnok si tak pouívate¾ môe obstarafotografickú monochromatickú náplò. Priestor <strong>na</strong> odloenienepouívanej náplne je priamo v tlaèiarni.Rozdiel <strong>na</strong> prednom paneli je v tom, e <strong>na</strong>miesto otoènéhoprvku je tu tlaèidlo a aktuálny stav je sig<strong>na</strong>lizovanýpomocou viacerých LED. Nám sa však riešenie z PS 8150Ce<strong>na</strong> tlaèiarne: 14 625 Sk (12 290 Sk bez DPH)Prevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne 800 strán pri pokrytí5 %, ce<strong>na</strong> náplne 975 Sk bez DPH. Výdr integrovanej farebnej náplne450 strán pri pokrytí 15 %, ce<strong>na</strong> náplne 1085 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> èier−nej tlaèe s pokrytím 5 %: 975/800 = 1,22 Sk bez DPH/1,45 Sks DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany s pokrytím 15 %: 1085/450 =2,41 Sk bez DPH/2,87 Sk s DPH. Fotografická farebná náplò vydrí <strong>na</strong>135 fotografií ve¾kosti 10 × 15 cm, stojí 830 Sk bez DPH.Fotografická monochromatická náplò vydrí <strong>na</strong> 110 fotografií ve¾kosti10 × 15 cm, stojí 835 Sk bez DPH.Zapoièal: Hewlett−Packard Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovNOVINKA OD FIRMY LEXMARKAko sme u spomí<strong>na</strong>li, Lexmark pripravuje v oblasti fototlaèenovinku. Zariadenie sme zatia¾ nemali monos vy<strong>sk</strong>úšav teste, ale podrobnejšie informácie o òom sa námTlaèiareò Lexmark P915pouíva nové atramentuEvercolor Ink a je plnepripravená <strong>na</strong> spracovaniefotografií aj bez PCpodarilo zí<strong>sk</strong>a. V ponuke domácich fototlaèiarní pribudnemodel P915 s úplne novým dizajnom. Obsahuje èítaèkypamäových kariet pod odklopným priesvitným vekoma podporuje aj pripojenie digitálneho fotoaparátu pomocouPictBridge. Novinkou pre Lexmark je aj ve¾ký farebnýLCD displej <strong>na</strong> prehliadanie tlaèených fotografií. P915pouíva 6-farebný tlaèový systém Evercolor Ink a garantuje65-roènú svetlostálos výtlaèkov umiestnených pod<strong>sk</strong>lom (a 200 rokov vo fotoalbume). Štandardom je bezokrajovátlaè, nové je aj kompletné softvérové vybavenie<strong>na</strong> spracovanie fotografií Imaging Studio.VYHODNOTENIE A ZÁVERVo všeobecnosti sú dnešné atramentové tlaèiarne dobreprispôsobené <strong>na</strong> tlaè fotografií. Je to ve¾mi lukratívny segmentpre domáci trh. Spotreba atramentu i papiera je tuvysoká a jasne sa prejavujú aj výhody pouitia originálnychnáplní – stálos farieb, vernos originálu, vzájomnákompatibilita so špeciálnym papierom. Len tak mimochodom,porov<strong>na</strong>nie originálnych a alter<strong>na</strong>tívnych náplnív <strong>na</strong>šom magazíne pripravujeme, sami sme zvedaví <strong>na</strong>výsledky.Z h¾adi<strong>sk</strong>a vyhodnotenia dosiahnutej kvality tlaèe jesituácia komplikovaná. Pokia¾ si vytlaèíte fotografiu z ¾ubovo¾nejtlaèiarne z nášho preh¾adu v <strong>na</strong>jvyššej kvalitea <strong>na</strong> špeciálnom papieri, budete s výsledkom spokojní.Platí to a do chvíle, kým neuvidíte ten istý výtlaèok z inejtlaèiarne. Rozdiely medzi výsledkami, prirodzene, existujú,ale nie sú priepastné. Z h¾adi<strong>sk</strong>a hodnotenia vernostivytlaèených výsledkov originálu je <strong>na</strong> tom pod¾a nášho názoru<strong>na</strong>jlepšie <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> modelov HP Photosmart 8150/8450. Z h¾adi<strong>sk</strong>a celkového efektu výtlaèku, jemnosti vytlaèeniadetailov tváre nás <strong>na</strong>jviac presvedèila dvojicaEpson Photo Stylus R200/R300. Absolútne <strong>na</strong>jnišie zrnenievo výtlaèku, a to aj pri pouití lupy, je však v prípade<strong>sk</strong>upiny Canon iP3000/iP4000.V celkovom hodnotení sme <strong>na</strong> jednotlivé modely pozeraliz h¾adi<strong>sk</strong>a ich <strong>na</strong>sadenia ako domáceho fotolabu.Rozhodli sme sa udeli titul Tip redakcie trom modelom.Prvý si odnáša model Canon iP4000 za minimálne zrnenievo výtlaèkoch, ïalej vhodný pomer výkon/<strong>na</strong>dobúdaciace<strong>na</strong>, monos automatického duplexu, dvojicu vstupnýchpodávaèov a tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá.Druhé ocenenie patrí modelu Epson Photo Stylus R300za vysokú kvalitu tlaèe, integráciu èítaèky pamäovýchkariet a prepojenie s digitálnym fotoaparátom. Rov<strong>na</strong>kosa nám ve¾mi páèila odolnos vytlaèených fotografií vonkajšímvplyvom – vode a poškriabaniu. Veríme, e nieko¾korokov sa <strong>sk</strong>utoène udrí aj farebné podanie fotografie.Tretím oceneným produktom je HP Photosmart 8150.Je to typická tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè fotografií, <strong>obsah</strong>uje všetko,èo by „domáci fotolab“ mal dnes <strong>obsah</strong>ova. Je tu èítaèkapamäových kariet, prepojenie s fotoaparátom, monosprispôsobenia <strong>na</strong> monochromatické výtlaèky, ïalej farebnýLCD displej a manipulaèné tlaèidlá <strong>na</strong> kompletnú prácubez pripojeného PC.V celkovom hodnotení mono konštatova, e aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu je dostatoène široká ponuka <strong>na</strong> to, aby sikadý pouívate¾ vybral pod¾a svojej peòaenky i poadovanýchvlastností domáceho fotolabu. Tlaèi v pohodlí domácehoprostredia môete takmer <strong>na</strong> profesionálnej úrovni,existujú monosti zlepšenia aj nevhodne <strong>na</strong>snímanýchzáberov. Staèí si len vybra pod¾a svojich preferencií. Výhodouje aj šírka ponuky špeciálnych papierov, dnes uexistujú <strong>na</strong>pr. dvojstranné fotografické papiere alebo panoramatickéformáty.10/2004 PC REVUE 73


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M EVýkonné Samuel Krošlákpoèítaèové zostavyV jesennom èísle vám utradiène prinášameporov<strong>na</strong>nie výkonnýchpoèítaèových zostáv <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu. Oslovili smevšetkých výz<strong>na</strong>mnejšíchdodávate¾ov poèítaèova predstavíme vám desa<strong>sk</strong>utoène „<strong>na</strong>dupaných“zostáv. Tento èlánok zároveòpo<strong>sk</strong>ytne preh¾ad v oblastivýkonných komponentov pretých, ktorí sa chystajúzaobstara si výkonný poèítaè.Cie¾om testu je ohodnotizostavy z h¾adi<strong>sk</strong>a výkonuv bene pouívanýchaplikáciách, ako aj posúdivyhotovenie jednotlivýchzostáv.Vtomto teste sme hodnotili iba samotnú zostavu,teda to, èo je v <strong>sk</strong>rinke. Nehodnotili smesoftvérové vybavenie, monitor, klávesnicu,myš a ostatné príslušenstvo, aj keï bolo s poèítaèomdodané. Vo výbere komponentov sme dodávate¾omnechali vo¾nú ruku.SKRINKA A ZDROJVýber vhodnej <strong>sk</strong>rinky a zdroja <strong>na</strong>dobúda v poslednomèase èoraz väèšiu dôleitos. Platí to dvojnásobnepri súèasných <strong>na</strong>jvýkonnejších zostavách,ktoré vyadujú ove¾a viac elektrickej energie.Pri výbere zdroja sú dôleité tri základné parametre.Prvým z nich je výkon zdroja. Ten sa väèšinoupohybuje v rozmedzí 300 a 500 W. Výnimoènesa však u vy<strong>sk</strong>ytujú aj výkonnejšie zdroje.Do výkonných poèítaèov odporúèame zdroj minimálnes výkonom 400 W. Najviac elektrickej energiespomedzi komponentov spotrebujú výkonnégrafické karty, procesory a pevné di<strong>sk</strong>y.Druhým dôleitým parametrom je z<strong>na</strong>èka zdroja,resp. kvalita jeho vyhotovenia. Stáva sa toti, enekvalitný zdroj po èase prestane fungova, v horšomprípade sa „odpáli“ a môe popritom poškodiaj niektoré komponenty poèítaèa. O kvalite rozhodujeaj dobré vetranie zdroja. Dnes u nie je výnimkouani zdroj s dvoma ventilátormi.Tretím dôleitým parametrom <strong>na</strong>pájaciehozdroja sú <strong>na</strong>pájacie konektory, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje.Èím je ich viac, tým lepšie. Vyhnete sa tak zbytoènémukupovaniu rôznych redukcií, predlovacícha rozdvojovacích káblov a pod. V novších zdrojochza posledný rok pribudli konektory <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájaniedi<strong>sk</strong>ov S-ATA a nový 6-pinový konektor <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanieniektorých grafických kariet s rozhraním PEG.Výkonný 450 W zdroj s dobrým vetraním. Zostava Blue Spiritod spoloènosti ASBISVynikajúco riešené chladenie procesora pri zostaveDigipro Supra 3200 od BGS Distribution. Väèši<strong>na</strong> tepla idez procesora priamo von zo <strong>sk</strong>rinkyPoèítaèová <strong>sk</strong>rinka donedáv<strong>na</strong> slúila len <strong>na</strong>upevnenie komponentov a <strong>na</strong> ich ochranu pred ne-iaducimi vplyvmi okolia. Teraz jej pribudli ïalšiedve funkcie. Prvú z nich si urèite všimli aj tí, ktorísa vôbec nevenujú IT. Je to dizajn, <strong>na</strong> ktorý sa <strong>na</strong>pr.pod¾a vzoru poèítaèov firmy Apple zaèí<strong>na</strong> klás èorazväèší dôraz. Na internete nájdete ve¾ké mnostvostránok prezentujúcich rôzne modifikácie poèítaèových<strong>sk</strong>riniek. Skrinky rôznych tvarov a fariebnájdete takmer u všetkých predajcov poèítaèov.V poslednom èase sa rozmohlo pouívanie LEDdiód <strong>na</strong> osvetlenie vnútorností poèítaèa alebo ventilátorov.Estetická hodnota takýchto dizajnér<strong>sk</strong>ychprvkov u závisí od preferencií konkrétnychzákazníkov. LED diódy nájdete <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> zostavách,ktoré sú cielené pre herný segment.Druhou funkciou <strong>sk</strong>rinky je chladenie poèítaèa.S technologickým pokrokom a zvyšovaním výkonukomponentov ide ruka v ruke zvyšovanie vyprodukovanéhotepla vo vnútri poèítaèa. Dvoma <strong>na</strong>jväèšímiproducentmi tepla sú procesor a výkonné grafickékarty. Tie síce majú vlastné chladenie, ktoréochladí ich súèasti, ale teplo, ktoré chladiè odnímez komponentu, postupuje do vo¾ného priestoruv <strong>sk</strong>rinke. Keby <strong>sk</strong>rinka nebola dostatoène odvetraná,teplo by sa vnútri zhromaïovalo a zniovalo byúèinnos chladenia jednotlivých komponentov.PROCESORV oblasti procesorov je situácia nemenná u nieko¾korokov. O prvé miesto neustále bojujú firmyAMD a Intel. Kadá z nich sa vo vývoji procesorovvybrala iným smerom, no výkonnostne sú <strong>na</strong> tompribline rov<strong>na</strong>ko. Lepšie povedané, kadá platformamá svoje kladné aj záporné stránky. Pre lepšiuorientáciu v tejto oblasti vám odporúèame pozriesi v PC REVUE è. 8/2004 aktuálny preh¾ad pätíc procesorovpouívaných v súèasnosti.AMD: Procesory z firmy AMD sa donedáv<strong>na</strong> povaovaliza cenovo výhodnejší variant procesorovIntel. Pred nieko¾kými mesiacmi AMD uviedlo <strong>na</strong>trh rad procesorov s podporou 64-bitových aplikáciís názvom Athlon 64. AMD zvolilo dobrú stratégiutým, e zachovalo spätnú kompatibilitu týchtoprocesorov s 32-bitovými aplikáciami. Podpora 64-74 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Ebitových aplikácií je však ešte benýmpouívate¾om stolových poèítaèovvzdialená. Klasické Athlony XPsa tak dostali mierne do ústraniaa procesory Duron zostali <strong>na</strong> spodnýchprieèkach vo všetkých smeroch.Preto sa AMD rozhodlo uvies novýrad procesorov Sempron, ktoré súnástupcom Duronov a vychádzajútakisto z Athlonov XP. Do výkonnýchpoèítaèov sú teda <strong>na</strong>jvhodnejšie procesoryAthlon 64, ktoré trochu pozmenilivzahy medzi komponentmipoèítaèa. Majú toti v sebe integrovanýradiè pamäte a zmenilo sa ajz<strong>na</strong>èenie vonkajšej frekvencie (FSB).Keïe pri Athlonoch 64 môe byrozlièná šírka (priepustnos) zbernice,<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie FSB u nestaèí ibafrekvencia, ale jej výkon sa udávav MT/s (MegaTransfers/s). Táto jednotkazoh¾adòuje aj šírku, aj frekvenciuzbernice. Okrem procesorovAthlon 64 existujú aj <strong>na</strong>jvýkonnejšiemodely s oz<strong>na</strong>èením Athlon 64 FX51Tri typy chladièov pre procesory Intel.Zhora: Socket 478, Socket T, Socket Tzlepšený (v zostave LIBRA Intelligence9500XT)a FX53. Do testu nám však zostavys takýmto procesorom neprišli. Nevýhodouvýkonných procesorov z<strong>na</strong>èkyAMD je rôznorodos ich pätíc (socket754, 940 a 939). Pre procesoryAthlon XP, Duron a Sempron zostalajednotná pätica Socket A (hoci soSempronom sa poèíta aj v päticiSocket 754 a èiastoène aj Socket 939 –len pre OEM výrobcov). Pätica Socket940 je len výnimoèná pri stolovýchpoèítaèoch. Patrí <strong>sk</strong>ôr do serverovejoblasti. Ak kupujete výkonný poèítaè,zamerajte sa radšej <strong>na</strong> päticu Socket754 a Socket 939, s ktorými má AMDdlhodobejšie plány. Èo sa týka chladenia,súèasné chladièe v spolupráci sozákladnou do<strong>sk</strong>ou umoòujú funkciuCool'n'Quiet, ktorá pod¾a teploty procesorareguluje otáèky ventilátora.Ten potom nemusí pracova stále <strong>na</strong>plné obrátky, èo šetrí energiu a zni-uje sa aj hluènos poèítaèa.INTEL: Na rozdiel od AMD sa v oblastiprocesorov od firmy Intel oprotiminulému roku toho ve¾a nezmenilo.Vlani v oblasti výkonných poèítaèov<strong>na</strong> platforme Intel dominovali procesoryPentium 4 s jadrom Northwooda s frekvenciami okolo 3 GHz. V tomtoteste sa zišli poèítaèe, ktoré boliosadené procesormi Intel s frekvenciouokolo 3,4 GHz. Frekvencia síceprive¾mi nevzrástla, ale <strong>na</strong> trhu de<strong>sk</strong>topovýchprocesorov Intel pribudolzaujímavý model Extreme Editions 2 MB L3 cache (Pentium 4EE). Tentoprocesor u existuje <strong>na</strong> trhu s viacerýmitypmi jadier. Jadro Northwood(Pentium 4C) postupne vytláèa novéjadro Prescott (Pentium 4E), ktoré sau vyrába 90 nm technológiou. Výkonnostnýrozdiel medzi oboma jadramije zanedbate¾ný (tejto problematikesa venuje èlánok z PC REVUEè. 6/2004). Nevýhodou jadra Prescottje vyššia prevádzková teplota, ako ajjeho spotreba. Vonkajšia frekvenciaprocesorov (FSB – Front Side Bus)ostáva nezmenená – 200 MHz (4 ×200 MHz efektívne). Èo sa týkaumiestnenia procesorov v pätici, tuje Intel <strong>na</strong> tom trochu lepšie, pretoevšetky modely predávané v súèasnostipouívajú iba dve rôzne (nekompatibilné)pätice. Donedáv<strong>na</strong> pouívanúpäticu Socket 478 postupne<strong>na</strong>hrádza bezpinová pätica Socket T,iným menom LGA775. S novou päticouprichádza aj nový aktívny chladiè,ktorému sme neraz vytýkali, eje „nebezpeèný“ pre svoje okolievnútri <strong>sk</strong>rinky poèítaèa, pretoe nieje vôbec krytý. Postupne sa však zaèí<strong>na</strong>júobjavova aj chladièe pre SocketT, ktoré majú sèasti ochránený ventilátor.Stále to však nie je taká dobrákonštrukcia, ako bol klasický chladièpre Socket 478.10/2004 PC REVUE 75


H A R D W A R EVýhodou Intelu oproti AMD je funkcia vkladaniaprázdnych cyklov (Duty cycles). Tá sa aktivuje priprekroèení urèitej kritickej teploty procesora a slú-i <strong>na</strong> jeho ochladenie. Samozrejme, e pri tom prídeaj k z<strong>na</strong>ènému poklesu výkonu, take to nez<strong>na</strong>mená,e by procesory Intel vedeli pracova <strong>na</strong>plnoaj pri kritických teplotách. Ide len o bezpeènostnúfunkciu.Pamäte DDR2 Micron v zostave Zion XXL (Computer Club)PAMÄVäèši<strong>na</strong> poèítaèov v <strong>na</strong>šom teste mala pamäte RAMtaktované <strong>na</strong> 200 MHz (400 MHz efektívne, keïeide o pamä DDR). Jeden poèítaè mal pamäte taktované<strong>na</strong> efektívnych 333 MHz. Efektív<strong>na</strong> pracovnáfrekvencia pamätí RAM sa dnes pohybuje od 400MHz vyššie. Platí to rov<strong>na</strong>ko pre <strong>na</strong>jvýkonnejšiestroje aj pre lacné zostavy. Je to spôsobené tým, epamäte s frekvenciou 400 MHz sú cenovo pribline<strong>na</strong> tej istej úrovni ako 333 MHz. Pamäte s frekvenciou266 MHz a nišou zaèí<strong>na</strong>jú paradoxne stúpa<strong>na</strong> cene. Najmä <strong>na</strong>jstaršie SD RAM moduly sú dnesove¾a drahšie ako <strong>na</strong>jnovšie DDR.V teste sme mali dokonca aj zostavu s pamäoutypu DDR2, išlo však zatia¾ len o vzorky z<strong>na</strong>èkyMicron. Pamäte DDR2 sú oproti teraz rozšírenýmDDR rozmerovo menšie a energeticky menej nároèné.Ich modifikácie sa u dlhšie pouívajú <strong>na</strong>jmäv oblasti grafických kariet, ale sériovo vyrábanúpamä DDR2 v pozícii systémovej (operaènej) pamätesme ešte v redakcii nemali monos vy<strong>sk</strong>úša.Výkonovo sú DDR2 pri rov<strong>na</strong>kých parametroch akoDDR pri<strong>na</strong>jlepšom <strong>na</strong> tej istej úrovni, ak nie horšie.Problematike výkonu pamätí DDR2 sa budeme venovav niektorom z budúcich èísel PC REVUE. Zatia¾sú však ove¾a pomalšie v hodnotách one<strong>sk</strong>oreniaCAS, ktoré je pri väèšine <strong>na</strong>jvhodnejšie ponecha<strong>na</strong> hodnote CL4. Problematike pamätí DDR2 sablišie venuje èlánok Pamäte RAM v predošlom èíslePC REVUE (è. 9/2004, s. 45).Väèši<strong>na</strong> zostáv v teste mala pamäte RAM zapojenév dvojkanálovom reime – s výnimkou dvochzostáv, pri ktorých takéto zapojenie základnádo<strong>sk</strong>a neumoòovala. Èiastkové parametre pamäte,ako frekvencia, zapojenie, one<strong>sk</strong>orenie CAS, majúlen malý vplyv <strong>na</strong> celkový výkon zostavy, nodobrou kombináciou týchto parametrov môemez<strong>na</strong>ène zvýši výkon pamäového systému.Kapacita operaènej pamäte bola pri väèšine zostáv1 GB. Vy<strong>sk</strong>ytli sa aj dve výnimky s poloviènoukapacitou (512 MB), ich výkon v <strong>na</strong>šej testovacejzostave to však ve¾mi neovplyvnilo. Vzh¾adom <strong>na</strong>nízku cenu pamäových modulov vám do novéhovýkonného poèítaèa odporúèame osadi minimálne1 GB pamäte RAM. Typickým príkladom sú nároènégrafické aplikácie, kde sa hranica 512 MB dá prekroèipomerne ¾ahko. Ïalej to môu by databázovéprogramy, hry alebo aj strih videa. Poèítaè potommusí ve¾ké mnostvo údajov presúva z pamäteRAM <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> (swapping), èím príde k z<strong>na</strong>ènémuspomaleniu celého systému. Ak však pracujetes programami, ktorých súèet pamäových poiadaviekneprekraèuje 512 MB, je vlastne jedno, èi mátev systéme 512 MB alebo 1 GB RAM.Niektoré pamäte boli chladené pasívnym chladièom,ktorý pokrýva celé telo pamäového modulu.Takéto chladenie sa vy<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>jmä pri modelochurèených pre pretaktovávaèov. Pamäte RAMtaktované <strong>na</strong> nominálnej frekvencii by si mali vystaèiaj bez prídavného chladenia.ZÁKLADNÁ DOSKAZákladná do<strong>sk</strong>a je základ poèítaèa. Zvyèajne sa vyberá<strong>na</strong> mieru ostatným vybraným komponentom.Najväèší vplyv <strong>na</strong> výber základnej do<strong>sk</strong>y majú procesora operaèná pamä.Vlastnosti základnej do<strong>sk</strong>y urèuje èipová súprava,ktorá je jej <strong>na</strong>jdôleitejšou súèasou. Výrobcaèipovej súpravy sa môe zhodova s výrobcom základnejdo<strong>sk</strong>y, ale väèšinou sú rôzni. Výrobcov èipovýchsúprav je pritom menej, ako je výrobcov základnýchdosiek. Pre platformu Intel sú to Via,Intel, SiS a <strong>na</strong>jnovšie ATI, pre platformu AMD Viaa nVidia. Existujú aj èipové súpravy od iných z<strong>na</strong>èiek,tie sa však ve¾mi neujali a dnes ich ani v benýchobchodoch nedosta. Èipová súprava je v súèasnostitakmer <strong>na</strong> kadej do<strong>sk</strong>e chladená. Niektorévýkonnejšie modely sú chladené u aj aktívnymchladením.Napriek pomerne <strong>sk</strong>romnému poètu výrobcov èipovýchsúprav výrobcov základných dosiek je ove¾aviac. Najpredávanejšie sú základné do<strong>sk</strong>y z<strong>na</strong>èkyAbit, Asus, Gigabyte, Intel, MSI (Microstar) atï. V <strong>na</strong>-76 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Ešom teste bolo ich zastúpenie pomerne pestré:Shuttle, Abit, Asus, Intel, Foxconn, Canyon a MSI.Podpore procesorov a pamätí sme sa u venovali.Najvýz<strong>na</strong>mnejšou zmenou dnešnej doby v oblastizákladných dosiek je prechod <strong>na</strong> štandardy akoS-ATA, PCI-Express a neustále zlepšovanie integrovanýchkomponentov.SLOTY PRE PRÍDAVNÉ KARTY: Ako prvémôeme vyradi sloty CNR a AMR, ktorých pokusypresadi sa <strong>na</strong> trhu stro<strong>sk</strong>otali u dávnejšie a dnessa s nimi u vôbec nepoèíta. Sloty AGP a PCI pravdepodobnepostupne vystrieda slot PCI-Express,ktorý existuje vo viacerých verziách. Verzia PCI-Express x16 (PEG) je urèená špeciálne pre grafickékarty, oproti slotu AGP 8× prináša zdvojnásobeniešírky zbernice a je schopná doda grafickej karteviac <strong>na</strong>pätia, take prispeje k zníeniu poètu káblovv <strong>sk</strong>rinke poèítaèa. Keïe dnešným grafickým kartámúplne postaèuje šírka zbernice AGP 8×, výkontej istej grafickej karty zapojenej v rozhraní PEGa AGP by mal by pribline rov<strong>na</strong>ký. Prínos PEG je ajv monosti zapojenia viacerých grafických karietdo jednej základnej do<strong>sk</strong>y.Ostatné verzie PCI-Express by mali <strong>na</strong>hradi súèasnésloty PCI. Zatia¾ sme sa stretli len s verziamiPCI-Express x1, no èo<strong>sk</strong>oro budú k dispozícii aj PCI-E x2, x4 a vyššie. Jednou z výhod slotov PCI-E je ichpodstatne menší rozmer, èo platí <strong>na</strong>jmä o dåkeslotu. PCI-E x1 je dnes oproti PCI pribline v takejpozícii, ako bolo pred rokmi PCI oproti ISA.V testovaných zostavách sa síce sloty PCI-E x1vy<strong>sk</strong>ytovali, ale <strong>na</strong> trhu ešte bude istý èas nedostatokzariadení pre tento slot.PORTY: Mimoriadnej ob¾ube sa dnes tešia portyUSB 2.0, ktorých poèet v testovaných zostavách jePCI−Express x1 sloty pre prídavné karty (v strede)v porov<strong>na</strong>ní so slotmi PCIbuï šes, alebo osem. Jednoz<strong>na</strong>ène tak zvíazil <strong>na</strong>dportom FireWire, ktorý sa zachoval len vïaka podporeniektorých druhov zariadení, ako digitál<strong>na</strong>videokamera, externé pevné di<strong>sk</strong>y, optické mechanikya pod. Nadvláda portov USB však nie je dlhodobozaruèená, pretoe èoraz viac sa do základnýchdosiek zaèí<strong>na</strong> integrova podpora FireWires oz<strong>na</strong>èením 1394b, ktoré je schopné dosiahnuprenosovú rýchlos a 800 Mb/s, èo je dvojnásoboksúèasných portov USB 2.0 a FireWire 1394a.Portom USB teda zrejme ostane zameranie <strong>na</strong>príslušenstvo nenároèné <strong>na</strong> prenosovú rýchlos.Ostatné nároènejšie periférie by mal pokry portFireWire 1394b.Sériovým a paralelným portom sú dnes základnédo<strong>sk</strong>y vybavené len pre kompatibilitu so staršímizariadeniami. Ich pouitie <strong>na</strong> výkonných poèítaèochje u len výnimoèné. Rov<strong>na</strong>ko dopadol ajGameport, ktorý u <strong>na</strong> väèšine zostáv vôbec nenájdete.GRAFICKÁ KARTAVšetky dodané zostavy <strong>obsah</strong>ovali grafickú kartuvo vyhotovení prídavnej karty buï AGP, alebo PEG.Ani jed<strong>na</strong> zostava ne<strong>obsah</strong>ovala grafickú kartuintegrovanú <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Dôvodom je <strong>sk</strong>utoènos,e integrované grafické karty zväèša dosahujúoproti ich AGP a PEG konkurentom ve¾mi nízkyvýkon, a to <strong>na</strong>jmä v 3D grafike. Takéto riešeniasú vhodné <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>u prácu a nenároènéaplikácie, ktoré nevyuívajú 3D grafiku.V oblasti grafických kariet vo forme prídavnejkarty AGP/PEG stále pretrváva <strong>na</strong>dvláda dvoch firiem,ATI a nVidia, ktorých sily sú momentálne vyrov<strong>na</strong>né.nVidia momentálne <strong>na</strong> chví¾ku ATI predbehlarýchlejším uvedením <strong>na</strong>jvýkonnejšej kartyGeForce 6800 Ultra. Konkurenèná karta ATI RadeonX800 XT ešte zatia¾ stále nie je k dispozícii. Zaujímaváje <strong>na</strong>jmä aktivita nVidie v oblasti spájaniadvoch grafických kariet <strong>na</strong> jednom poèítaèi pomocouslotu SLI. Podrobnejší preh¾ad v oblasti výkonnýchgrafických nájdete v predošlom èísle (è. 9/2004, s. 48).Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e ide o test výkonných poèítaèovýchzostáv, trochu nás <strong>sk</strong>lamalo, e testovanézostavy <strong>obsah</strong>ovali pomerne málo <strong>sk</strong>utoène výkonnýchgrafických kariet. Pomer síl grafických karietnVidia a ATI bol vyrov<strong>na</strong>ný. V teste sa ocitli rozmanitégrafické karty z novej aj staršej generácie. Èosa týka kapacity pamäte osadenej <strong>na</strong> grafickej karte,tá bola pri väèšine 128 MB, zvyšok disponovaldvojnásobnou kapacitou 256 MB.Napriek tomu, e v teste boli <strong>na</strong>jvýkonnejšie modelygrafických kariet v menšine, priemerný výkon,ktorý dosahovali grafické karty, bol pribline o 50 %lepší ako v teste výkonných poèítaèov z minulého ro-10/2004 PC REVUE 77


H A R D W A R Eka. Výsledky testov urèite ovplyvnilaaj verzia ovládaèov grafickej karty,ktorá bola v danej zostave <strong>na</strong>inštalovaná.Zo zadnej strany sú si všetky grafickékarty ve¾mi podobné. Väèši<strong>na</strong>z nich <strong>obsah</strong>uje tri výstupy – výstupVGA pre klasický CRT monitor, výstupDVI pre LCD panel a výstup S-Video,prípadne <strong>na</strong>miesto neho špeciálnykonektor pre adaptér <strong>na</strong> viacero druhova<strong>na</strong>lógového vstupu a výstupu.Niektoré <strong>na</strong>jvýkonnejšie grafické kartymávajú dvojicu výstupov DVI,prièom pri pripojení monitora káblomVGA budete potrebova redukciu.Všetky testované zostavy však eštestále <strong>obsah</strong>ovali aj klasický výstupVGA. Vyhotovenie a rozmery grafickýchkariet boli rozmanité a všetkygrafické karty mali aktívne chladenie.PEVNÝ DISKNamiesto pevného di<strong>sk</strong>u by v tomtoprípade bolo výstinejšie poveda zariadenie<strong>na</strong> úschovu dát. Èoraz èastejšiesa vo výkonných zostavách stretávames pouitím usporiadania viacerýchpevných di<strong>sk</strong>ov do tzv. po¾a RAID.Pole RAID existuje vo viacerých variantochs rôznym usporiadaním a poètomdi<strong>sk</strong>ov. Tri testované zostavy mali dvadi<strong>sk</strong>y zapojené do po¾a RAID typu 0, èoz<strong>na</strong>èí rozdelenie údajov rovným dielommedzi di<strong>sk</strong>y. Ide o to, e údaje,ktoré by sa i<strong>na</strong>k zapisovali <strong>na</strong> jedendi<strong>sk</strong> kontinuálne, sa v prípade po¾aRAID 0 (stripping) zapisujú <strong>na</strong> dva di<strong>sk</strong>yparalelne, prièom sa delia rovnýmdielom. Dôvodom tohto rozdelenia je,e rýchlos zápisu <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> jeove¾a nišia ne schopnos systému adi<strong>sk</strong>ového radièa dodáva údaje k di<strong>sk</strong>u.Tým sa údaje rozdelia <strong>na</strong> polovicua teoreticky by sa mala rýchlos zapisovaniaa èítania zdvojnásobi. V praxisa však málokedy podarí dopracovasa k takejto hodnote. Nárast výkonu sapohybuje od 20 do 80 % pri práci s di<strong>sk</strong>ompre väèšinu bených aplikácií.Okrem po¾a RAID typu 0 existuje ajRAID 1 (mirroring), ktoré <strong>na</strong>miesto toho,aby údaje rozde¾ovalo pre zi<strong>sk</strong> výkonu,zameriava sa <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> bezpeènos.Údaje ukladá a<strong>na</strong>logicky <strong>na</strong> obidvadi<strong>sk</strong>y. Èie oba di<strong>sk</strong>y majú identický<strong>obsah</strong> a pri výpadku jedného z nichmáte <strong>na</strong> tom druhom zálohu. RAID 10je kombinácia RAID 0 a 1 so štyrmi di<strong>sk</strong>ami.Ostatné typy sa <strong>na</strong> stolových poèítaèochvyuívajú u menej.Napriek nesporným výhodám políRAID sedem zostáv z testu zostalo priklasickom koncepte jedného di<strong>sk</strong>u.Všetky pevné di<strong>sk</strong>y v testovaných zostaváchboli vo vyhotovení S-ATA, èo<strong>na</strong>svedèuje tomu, e tento štandard uje definitívne potvrdený a do výkonnéhopoèítaèa u dnes nemá výz<strong>na</strong>mkupova di<strong>sk</strong>y P-ATA. Výkonom sú síce<strong>na</strong> pribline rov<strong>na</strong>kej úrovni, ale pridi<strong>sk</strong>och S-ATA máte jednoduchšiu inštaláciua lepšie monosti pri stavbepo¾a RAID.Ve¾kej ob¾ube sa v <strong>na</strong>šich konèináchtešia pevné di<strong>sk</strong>y z<strong>na</strong>èky Seagate, ktoréboli <strong>na</strong>inštalované v piatich zostavách.Z ostatných z<strong>na</strong>èiek to boli Samsung,Hitachi, Western Digital a Maxtor.Vdy išlo o di<strong>sk</strong>y S-ATA s 7200 ot./min. a vyrovnávacou pamäou caches kapacitou 8 MB. Existujú síce u ajdi<strong>sk</strong>y s 10 000 ot./min., ale v iadnejz testovaných zostáv sa taký ne<strong>na</strong>chádzal.Kapacita pevných di<strong>sk</strong>ov sa pohybovalaod 120 do 320 GB.OPTICKÁ MECHANIKADo dnešných výkonných poèítaèov saosadzujú u takmer výhradne lenDVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky alebo mechanikyDVD kombo. V zostavách v <strong>na</strong>šomteste bolo šes DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèieka štyri mechaniky kombo. Mechanikakombo je kombináciou CD-RW/DVD.Oblas optických mechaník zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lav posledných rokoch obrov<strong>sk</strong>ýpád cien. DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky sú dnes <strong>na</strong>cenovej úrovni pribline 3000 Sk bezDPH, prièom modely, ktoré dokáuzapisova <strong>na</strong> dvojvrstvové médiá, stojapribline rov<strong>na</strong>ko. Horšie je tos dostupnosou dvojvrstvových DVDmédií, ktoré sa dnes u nás zháòajúešte ve¾mi ako. To by sa však malodo konca roku zmeni a ceny dvojvrstvovýchDVD médií by sa takisto malipribliova k cenám jednovrstvových.Mechaniky kombo sa dnes u dajú zoh<strong>na</strong>aj za 1000 Sk bez DPH.V <strong>na</strong>šom teste figurovali optické mechanikyz<strong>na</strong>èiek (v poradí pod¾a vý<strong>sk</strong>ytu):Lite-On (4), NEC (2), Aopen (1), Sony(1), Pioneer (1) a Samsung (1). Väèši<strong>na</strong>DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek dokáe zapisova<strong>na</strong> DVD 8×, niektoré dokáu zapisovaaj <strong>na</strong> dvojvrstvové médiá.INTEGROVANÁ SIEOVÁKARTAPri základných do<strong>sk</strong>ách je u samozrejmosou.V niektorých sú dokoncaštandardne zabudované dve sieovékarty. Oproti minulému roku z<strong>na</strong>ènevzrástol podiel tzv. gigabitových sie-ových kariet. Sú to sieové karty, ktorédokáu prenáša údaje rýchlosou1 Gb/s a so zachovaním spätnej kompatibilityso súèasnými 100 Mb/s a 10Mb/s sieami. Otázkou je, èi takýtoparameter vyuijete, pretoe poèítaèovýchsietí podporujúcich takútorýchlos je ve¾mi málo.INTEGROVANÁ ZVUKOVÁKARTAIntegrovaná zvuková karta sa u prizákladných do<strong>sk</strong>ách takisto stala sa-78 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R Emozrejmosou. Nie všetci dodávateliasa spoliehajú <strong>na</strong> nie vdy ideálnu kvalituintegrovaných zvukoviek a vybavilizostavu aj „<strong>sk</strong>utoènou“ zvukovoukartou vo vyhotovení prídavnej kartyPCI. Dvakrát sa v testovaných zostaváchvy<strong>sk</strong>ytla zvuková karta Audigy 2od spoloènosti Creative.Takmer kadá zostava <strong>obsah</strong>ovaladigitálny zvukový výstup, èi u pomocouoptiky, alebo pomocou koaxiálnehokábla (RCA). Túto monos všakvyuíva zatia¾ ve¾mi málo pouívate-¾ov. Digitálny výstup z poèítaèa sapouíva <strong>na</strong>jèastejšie pri tvorbe domácehoki<strong>na</strong> alebo <strong>na</strong> ïalšie spracovanieinými zariadeniami, ktoré <strong>obsah</strong>ujúdigitálny vstup.Skoro kadý rok rastie poèet kanálov,ktoré podporuje zvuková kartav poèítaèi. Dnešnú špièku predstavujesystém s ôsmimi zvukovými kanálmi(7+1). Na trhu síce u dosta reproduktorovésústavy s ôsmimi reproduktormi,no reálny rozdiel medzi klasickýma rozšíreným 5.1 systémom a 7.1systémom nie je a taký markantný.Navyše zatia¾ je ve¾mi málo filmovýchmateriálov a hier s podporou 7.1 zvuku.Sledovanie filmov s viac ako dvojkanálovouzvukovou stopou a hraniepoèítaèových hier sú jediné prípady,keï vyuijete viac ako dva (resp. 2.1)zvukové kanály. Na všetky ostatné èinnostipostaèuje systém 2.1, ktorý jeve¾mi ob¾úbený.DISKETOVÁ MECHANIKADi<strong>sk</strong>etovú mechaniku u nieko¾kokrátpochovali, no stále sa pouíva. Je to<strong>na</strong>jmä pre niektoré úkony, <strong>na</strong> ktoré jedi<strong>sk</strong>etová mechanika jednoducho potrebná.V prvom rade ide o inštaláciuoperaèného systému alebo zavedenieiných systémov (<strong>na</strong>jèastejšie záchranných),ktoré potrebujú <strong>na</strong> svoju èinnosniektoré ovládaèe k zariadeniamv poèítaèi (radiè SCSI, radiè RAIDa pod.). Môe sa ešte zís pre kompatibilitus niektorými staršími programami,ktoré sú „závislé“ od di<strong>sk</strong>etovejmechaniky.ÈÍTAÈKA PAMÄOVÝCHKARIETJe to <strong>na</strong>jnovší prírastok k prednémupanelu poèítaèovej <strong>sk</strong>rine a vidie juèoraz èastejšie. Súvisí to, samozrejme,s rýchlo rastúcim poètom zariadení vyuívajúcichtakéto médiá. Najväèší podiel<strong>na</strong> rozšírení pamäových karietmajú digitálne fotoaparáty.V <strong>na</strong>šom teste boli èítaèkou <strong>na</strong> pamäovékarty štandardne vybavenélen tri zostavy, no oproti minulémuroku, keï to bola iba jed<strong>na</strong> zostava, toz<strong>na</strong>mená pokrok. Vybavenie zostavytakouto èítaèkou sme hodnotili ve¾mipozitívne, pretoe pre mnohých pouívate¾ovje výhodnejšie vybra pamäovúkartu z fotoaparátu a stiahnu z nejfotografie pomocou èítaèky ako prepájafotoaparát s poèítaèom.OPERAÈNÝ SYSTÉMPodmienkou dodania výkonného poèítaèado nášho testu bolo, e <strong>na</strong> òombude <strong>na</strong>inštalovaný „èistý“ operaènýsystém Microsoft Windows XP v anglickejverzii. Bolo to <strong>na</strong>jmä pre testovacieprogramy, ktoré si ve¾mi nerozumejús lokalizovanými verziami operaènýchsystémov. Do operaèného systémusme nerobili nijaké zásahy a testovalisme poèítaè tak, ako k nám prišieldo redakcie a ako by ho mal dostado rúk aj koncový pouívate¾. V èasedodania poèítaèových zostáv do testubol u nieko¾ko dní k dispozícii opravnýbalík pre Windows XP SP2, ktorýhlavne v oblasti bezpeènosti vnáša dosystému niektoré zásadné zmeny. Z desiatichzostáv bol opravný balík SP2<strong>na</strong>inštalovaný iba <strong>na</strong> zostave LIBRAIntelligence 9500XT.AKO SME TESTOVALI?Keïe sme testovali iba výkon v 32-bitových aplikáciách, zostavy s procesoromAthlon 64 boli hodnotené ibav tejto oblasti. Pripomí<strong>na</strong>me, e výsledkyjednotlivých zostáv nie sú závislélen od pouitých komponentov,ale aj od ich vhodných kombinácií.Výsledky testov ovplyvnili aj <strong>na</strong>staveniaoperaèného systému, ktorý <strong>na</strong>zostave <strong>na</strong>inštaloval predajca.Poèítaèe sme testovali tak, e sme<strong>na</strong>jprv di<strong>sk</strong> rozdelili <strong>na</strong> dve partície –pribline <strong>na</strong> polovièku. Na druhúprázdnu polovièku sme urobili obrazprvej polovièky s operaèným systémom,tak ako k nám prišiel do redakcie.S operaèným systémom sme urobilinevyhnutné úpravy, aby sme <strong>na</strong>òom mohli spusti sériu testov. Medzijednotlivými testami sme priebenev pravidelných intervaloch defragmentovalidi<strong>sk</strong>. Kadý test sme opakovaliminimálne trikrát a v tabu¾kesú uvedené priemerné hodnoty zovšetkých meraní. Pred konfliktnýmitestami a po nich sme operaèný systémobnovili zo zálohy.Na testovanie sme pouili dvanástestovacích programov, z toho šes syntetických,štyri aplikaèné, jeden hernýa jeden z nich bol náš vlastný testpráce s viacerými procesmi. Z výsledkovsme zostavili pä <strong>na</strong>jdôleitejšíchparametrov, z ktorých hlavný vplyv <strong>na</strong>celkové umiestnenie mal celkový výkonnostnýindex zostáv.SYNTETICKÉ TESTY: 3DMark 2003 build 340 – ide o ve¾mirozšírený testovací program <strong>na</strong>otestovanie schopností grafickej10/2004 PC REVUE 79


H A R D W A R Ekarty spracúva inštrukcie DirectX 9. Obsahuještyri herné testy, ktoré by mali zodpoveda typickému<strong>na</strong>sadeniu v dnešných hrách. Výhodou je<strong>na</strong>jmä jeho rozšírenos. Výsledky z tohto programusi teda môete porov<strong>na</strong> s inými výsledkamiz úplne iných zdrojov. Pri tomto teste sme zostavytestovali vo východi<strong>sk</strong>ovom <strong>na</strong>stavení, ako aj pri<strong>na</strong>stavenom 4× antialiasingu, pretoe to je <strong>na</strong>jideálnejšie<strong>na</strong>stavenie grafických kariet v dnešnýchhrách. Obmedzená verzia je zadarmo k dispozícii<strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.futuremark.com.Váha testu: 12 % 3DMark 2001 SE build 330 – takisto ve¾mi rozšírenýtest od tej istej spoloènosti, ktorý <strong>na</strong>prieksvojmu staršiemu dátumu vydania dobre podporujesúèasné grafické karty. Takisto ako verzia 2003pouíva <strong>na</strong> otestovanie grafickej karty štyri hernétesty. Zameriava sa <strong>na</strong> otestovanie rýchlosti grafickejkarty v aplikaènom rozhraní DirectX 8. Zostavysme testovali vo východi<strong>sk</strong>ových <strong>na</strong>staveniachprogramu. Keïe súèasné výkonné grafické kartyzvládajú tieto vopred pripravené scény bez problémov,výsledok èoraz viac závisí aj od procesoraa pamäového systému. Vo¾ne stiahnute¾nú verziunájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.futuremark.com.Váha testu: 6 % GL Excess 1.2v – pôvodne vysokoškol<strong>sk</strong>á prácaa teraz uznávaný a hlavne nezávislý test grafickejkarty v oblasti OpenGL grafických inštrukcií. Ideo freeware, ktorý si takisto môete stiahnu a vy<strong>sk</strong>úša<strong>na</strong> stránkach autora – <strong>www</strong>.futuremark.com.Jeho nevýhodou je mier<strong>na</strong> zastaranos a limit 1000fps, take výkonné grafické karty by boli ukrátené.Preto sme zdvihli pouité rozlíšenie <strong>na</strong> 1280 × 1024pixlov, aby sme aspoò èiastoène <strong>na</strong>pravili chybu.Váha testu: 3 % Codecreatures Benchmark Pro – testuje podobneako 3DMark 2001 rýchlos karty v aplikáciáchzaloených <strong>na</strong> DirectX 8.1. Scény vypracovanév tomto programe viac otestujú podiel grafickejkarty <strong>na</strong> výslednom obraze. Vo výstupe po<strong>sk</strong>ytujeove¾a viac informácií ako 3DMark 2001. Monosti<strong>na</strong>stavenia testovania sú trochu slabšie. K dispozíciije zadarmo <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.codecult.com a downloads.guru3d.com.Váha testu: 3 % Sandra 2004 Professio<strong>na</strong>l SP2b – tento testovacíprogram má u viacroènú tradíciu a nevynechalisme ho ani teraz. Vo výstupe ponúka štyri výsledky,ktoré hodnotia výkon procesora, pamäte a súborovéhosystému. Program je takisto vo¾ne prístupný<strong>na</strong> stiahnutie zo stránok výrobcu. Okremtestovania <strong>obsah</strong>uje aj nieko¾ko uitoèných informaènýchmodulov, ktoré vám pomôu pri identifikovanísvojho hardvérového vybavenia, prípadnepri odstraòovaní chýb (<strong>www</strong>.sisoftware.co.uk).Váha: 9 % Prime95 v238 – program <strong>na</strong> otestovanie hrubéhovýkonu procesora a jeho spolupráce s operaènoupamäou. Poèíta prvoèísla a jeho výsledkom jepriemer desa behov programu v milisekundách(<strong>www</strong>.mersenne.org).Váha: 9 %.APLIKAÈNÉ TESTY: PC Mark 2004 – jeden z <strong>na</strong>jlepších aplikaènýchtestov <strong>na</strong> trhu. Simuluje správanie sa aplikácií prenieko¾ko desiatok scenárov, ako <strong>na</strong>príklad kompresiaJPEG, zavádzanie operaèného systému a pod.Vïaka dobrej výpovednej hodnote dostal aj vyššíváhový koeficient pri výslednom hodnotení. V èasetestovania u síce bola k dispozícii nová verziabuild 120, tá však prináša iba opravu jedného testutak, aby sa dal spusti <strong>na</strong> poèítaèi s procesoromAMD Athlon 64 FX-53 (<strong>www</strong>.futuremark.com).Váha: 12 % PC Mark 2002 – staršia verzia programu PCMark. Zostavy testujeme týmto programom hlavnepreto, aby sa dali výsledky lepšie porov<strong>na</strong> s výsledkamistarších zostáv. Škála testovaných scenárovje o polovicu menšia ako pri PC Mark 2004. Aj<strong>sk</strong>óre, ktoré dostanete po úspešnom dokonèení testov,sa <strong>sk</strong>ladá iba z troch zloiek: procesor, pamäa pevný di<strong>sk</strong> (<strong>www</strong>.futuremark.com).Váha: 6 % Multimedia Content Creation Winstone 2004 –je to plne aplikaèný test. Z názvu vyplýva, e ideo súpravu testov, ktoré testujú zostavu v reálnom<strong>na</strong>sadení pri tvorbe multimediálneho <strong>obsah</strong>u. Objektívnehodnotí rýchlos poèítaèa pri spoluprácitýchto siedmich aplikácií: Adobe Photoshop 7.0.1,Adobe Premiere 6.50, Macromedia Director MX 9.0,Macromedia Dreamweaver MX 6.1, MicrosoftWindows Media Encoder 9, NewTek's LightWave 3D7.5b, Steinberg WaveLab 4.0f. Vïaka ve¾mi dobrejvýpovednej hodnote tohto testu zí<strong>sk</strong>al aj patriènevýraznú váhu <strong>na</strong> výslednom výkonnostnom <strong>sk</strong>órezostáv (<strong>www</strong>.veritest.com).Váha: 15 %80 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R E Business Winstone 2004 – v poradí druhý a nemenejdôleitý test od tej istej spoloènosti s názvomBusiness Winstone do håbky testuje poèítaè zostránky <strong>na</strong>sadenia v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciáchobsiahnutých v balíku Office XP. Ide o <strong>na</strong>sledujúceaplikácie: Microsoft Access 2002, Microsoft Excel2002, Microsoft FrontPage 2002, Microsoft Outlook2002, Microsoft PowerPoint 2002, Microsoft Project2002, Microsoft Word 2002, Norton AntiVirusProfessio<strong>na</strong>l Edition 2003, WinZip 8.1. Tento testovacíprogram má takisto ako MMC Winstone ve¾kúvýpovednú hodnotu a v <strong>na</strong>šom teste dostal aj rov<strong>na</strong>kúváhu <strong>na</strong> celkovom <strong>sk</strong>óre (<strong>www</strong>.veritest.com).Váha: 15 %.HERNÉ TESTY Quake 3 – <strong>na</strong> zostavách sme pouili iba tentozauívaný test, ktorý pozostáva z demoverzie hryQuake 3, <strong>na</strong> ktorej sme testovali populárne timedemo1. Test je zameraný predovšetkým <strong>na</strong> otestovaniepoèítaèa zo stránky grafického výkonu. Akojediného zástupcu herných testov sme Quake 3zvolili preto, lebo <strong>na</strong> òom je zaloený <strong>na</strong>jväèší poèetsúèasných hier. Timedemo sme spúšaliv dvoch <strong>na</strong>staveniach – 640 × 480 × 16 a 1280 ×1024 × 32. Hodnota v tabu¾ke oz<strong>na</strong>èuje priemernýpoèet FPS (snímok za sekundu) dosiahnutý v deme.Firma ID Software ponúka <strong>na</strong> svojich stránkachtúto demoverziu vo¾ne <strong>na</strong> stiahnutie (<strong>www</strong>.idsoftware.com).Váha: 6 %.TEST PRÁCE S VIACERÝMIPROCESMI Outlook + WinRAR – ide o náš redakèný test,ktorý pozostáva z toho, e <strong>na</strong> èistú inštaláciu operaènéhosystému Mictosoft Windows sa <strong>na</strong>inštalujúprogramy WinRAR a Outlook 2003. Následne <strong>na</strong>plochu <strong>sk</strong>opírujeme 600 MB testovacích súborovwav a testovací dátový súbor pre MicrosoftOutlook, ve¾ký 2 GB. Po reštarte a defragmentáciiTechnické parametre testovaných zostávNázov zostavy BRAVE Digipro LIBRA Zion XXL BRAVE Blue Spirit 3N Drive Black Magic LIBRA SpaceHX 582 3G2 Supra 3200 Ambition HX 871 3G0 3200 Intelligence EXCELENT8400XT 9500XT 3800Zdroj 300 W 300 W 450 W 300 W 300 W 450 W, 350 W 300 W 400 W 500 W2 ventilátoryPätica Socket 754 Socket 478 Socket 939 Socket T Socket 478 Socket 754 Socket 478 Socket 478 Socket T Socket 939(LGA775)(LGA775)Procesor Athlon 64 Pentium 4E, AMD Athlon Pentium 4EE, Pentium 4E, Athlon 64 Pentium 4E, Pentium 4C, Pentium 4E, Athlon 643200+ Prescott (540) 64 3800+ Extreme Edition Prescott (530) 3400+ Prescott (540) Northwood Prescott (540) 3800+Frekvencia procesora 2,2 GHz 3,2 GHz 2,4 GHz 3,4 GHz −> 3 GHz 2,2 GHz 3,2 GHz 3,4 GHz 3,2 GHz 2,4 GHz3,6 GHzZákladná do<strong>sk</strong>a Shuttle Abit Asus A8V Intel Intel Foxconn Intel Canyon Asus P5GDC MSI K8NAN50R IC7−MAX3 Deluxe D925XCV D865PERL K8S755A−FRSG D865PERL CN−9I6PEA−L Deluxe Neo 2 Platinium(755A01−6EKRS)Èipová súprava nVidia nForce3 Intel i875P Via K8T800Pro Intel i925 Intel i865 SiS 775 Intel i865 Intel i865 Intel i915 nVidia nForce3150 Gb + ICH5R + VT8237 + ICH6RW + ICH5 + 964 + ICH5R + ICH5 + ICH6R 250Gb UltraFrekvenca FSB 1200 MHz 800 MHz 1100 MHz 800 −> 844 MHz 800 MHz 1600 MT/s 800 MHz 800 MHz 800 MHz 1005 MHzefektívne (4×200 MHz) efektívne (4×211 MHz) (4×200 MHz) (4×200 MHz) (4×200 MHz) (4×200 MHz) efektívne, 16−bitPamä RAM PQI CL2,5 Kingstone Twinmos Micron DDR II, PMI CL2,5 Kingstone PMI CL2 A−Data Vitesta TwinMOS A−Data VitestaCL2,5 CL2.5 CL4 (vzorka) HyperX CL2,5 CL2,5 Twister CL2 CL3Kapacita RAM 512 MB 1 GB 1 GB * 1 GB 1 GB 1 GB 1 GB 1 GB 512 MB 1 GBEfektív<strong>na</strong> frekvencia RAM, reim 400 MHz 400 MHz, 400 −> 400 −> 400 MHz, 400 MHz, 400 MHz, 400 MHz, 400 MHz, 320 MHzDual−channel 440 MHz, 444 MHz, Dual−channel Dual channel Dual−channel Dual−channel Dual−channelDual−channel Dual−channelRozhranie ATA 2× P−ATA 100, 2× P−ATA 100, 2× P−ATA133, 1× P−ATA100, 2× P−ATA100, 2× P−ATA100, 2× P−ATA100, 2× P−ATA100, 3× P−ATA100, 3× P−ATA133,2× S−ATA 6× S−ATA 2× S−ATA 4× S−ATA 2× S−ATA 4× S−ATA 2× S−ATA 2× S−ATA 4× S−ATA 4× S−ATAPodpora RAID S−ATA RAID S−ATA RAID S−ATA RAID S−ATA RAID nie S−ATA RAID S−ATA RAID nie S−ATA RAID 0, 1 S−ATA RAID 0, 1,0, 1 0, 1, 10 0, 1, 10 0, 1 0, 1 0, 1 a P−ATA RAID 10, JBOD (2×0, 1, 10, JBOD S−ATA aleboS−ATA + P−ATA)PCI / PCI−E ×1 / PCI−E ×16 5 / 0 / 0 5 / 0 / 0 5 / 0 / 0 4 / 2 / 1 5 / 0 / 0 5 / 0 / 0 5 / 0 / 0 5 / 0 / 0 3 / 1 / 2 5 / 0 / 0Porty USB 2.0 6 8 8 6 8 6 6 (z toho 6 (z toho 8 64 USB 1.1) 4 USB 1.1)Port FireWire 3 3 1 1 0 2 1 1 (<strong>na</strong> zvukovke) 2 3Gameport 0 0 0 0 0 0 0 0 1 0Sériový port 1 0 1 0 1 1 1 1 1 1Paralelný port 1 0 1 1 1 1 1 1 1 1Grafická karta Gainward Saphire Powercolor Asus GeForce MSI GeForce Canyon Radeon 9800 Transcend Gigabyte Asus GeForceGeForce X800 Pro Radeon FX 5750, PCX FX 5900XT GeForce Pro Radeon Radeon 68005900XT X800 Pro FX 5900XT 9800 Pro X600 ProKapacita video RAM 128 MB 256 MB 256 MB DDR3 128 MB 128 MB 128 MB 256 MB 128 MB 128 MB 256 MBTV vstup (funkcia VIVO) nie nie Áno nie áno nie nie nie nie nieSieová karta nVidia 10/100, Intel Gigabit Marvell 88E8001 Marvell Intel 10/100 Realtek Intel Gigabit Realtek Marvell Realtek GigabitIntel Gigabit LAN Gigabit Yukon Gigabit LAN LAN 10/100 Gigabit LAN LAN, MarvellLAN Ethernet Gigabit LAN Gigabit LANcontrollerZvuková karta Realtek AC'97, Realtek AC'97, Realtek ALC850, Intel HD−Audio, SoundMAX, SB Audigy 2, SoundMAX, SB Audigy 2, C−Media Realtek AC'976 kanálov 6 kanálov 8 kanálov, 8 kanálov 6 kanálov 8 kanálov 6 kanálov 8 kanálov HD Audio, v2.3, 8 kanálovS/PDIF out8 kanálovPevný di<strong>sk</strong> RAID 0: 2× Western Digital, RAID 0: 2× Seagate Seagate Seagate RAID 0: 2× Seagate Samsung, Maxtor, 160 GB,Western Digital, 120 GB, S−ATA Seagate Barracuda, Barracuda, Barracuda, Hitachi, Barracuda, 120 GB, S−ATA80 GB, S−ATA Barracuda 160 GB, S−ATA 120 GB, S−ATA 120 GB, S−ATA 120 GB, S−ATA 200 GB, S−ATA S−ATA160 GB, S−ATAMechanika DVD/CD DVDRW, DVDRW, combo, combo, combo, DVDRW, DVDRW, DVDRW, DVDRW, DVDRW,NEC ND2510A NEC ND2510A Lite−On Aopen Sony Lite−On Lite−On Lite−On Samsung PioneerSOHW812S COM4824 CRX320E SOHW−832S SOHW−812S SOHW−832S TS−H542A DVR−107DFDD mechanika áno áno Áno nie áno nie áno nie áno ánoIné Èítaèka 8 druhov 802.11g WiFi Èítaèka 6 druhov Èítaèka 6 druhov WiFi 802.11bpamäových AP, Asus TV/FM pamäových pamäovýchkariet, SecureIDE tuner, Fax/Modem kariet kariet, informaè−ný LED displayOperaèný systém Windows XP Windows XP Windows XP – Windows XP Windows XP Windows XP Windows XP Windows XP Windows XPHome SK Home CZ Home Home SK Pro Pro Pro Home Pro SKCe<strong>na</strong> (Sk s DPH / Sk bez DPH) 40 341 / 33 900 56 198 / 47 225 77 338 / 64 990 55 799 / 46 890 37 009 / 31 100 60 966 / 51 232 47 588 / 39 990 61 177 / 51 409 42 709 / 35 890 78 766 / 66 190Záruka 2 roky 2 roky 2 roky 2 roky 3 roky 2 roky 3 roky 2 roky 2 roky 1,5 rokaZapoièal ProCA BGS LIBRA Computerclub ProCA ASBIS 3N Trading ASBIS LIBRA AgemSlovakia Distribution Electronics Slovakia ElectronicsSlovakia, a.s.Slovakia, a.s.* (testované len s jedným 512 MB modulom)10/2004 PC REVUE 81


H A R D W A R ENamerané hodnoty pri teste výkonných poèítaèov. Uvedené sú hodnoty po<strong>sk</strong>ytované testovacími programamiNázov zostavy BRAVE Digipro LIBRA Zion XXL BRAVE Blue Spirit 3N Drive Black LIBRA SpaceHX 582 3G2 Supra 3200 Ambition HX 871 3G0 3200 Magic Intelligence EXCELENT8400XT 9500XT 38003DMark 2003SYNTETICKÉ1024×768, 32 bitov 5394 8853 7854 3179 5468 4584 6039 5668 3386 94611024×768, 32 bitov, 4xAA 3635 5419 5415 1881 3744 2918 3613 3145 1935 70503DMark 2001 16416 20275,00 17234 13376 14850 13258 18256 18072 12168 19463GL Excess1280×1024, 16 bitov 10359,00 14701,00 13962,00 7665 9152 9203 9642 10370 7656 16866CodeCreatures Benchmark1024×768 46 68 38 29 44 38 49 45,9 24 651280×1024 36 57,4 35 21 35 30,9 38 36,4 19 55SiSoft Sandra 2004CPU Arithmetic 13557 12991 14805 15248 12271 13562 12635 14418 13212 14901CPU Multi−Media 43500 52635 47498 66823 49295 43508 51165 63323 52988 47806Memory Bandwidth − 9649 6778 9915 8914 2914 9239 8952 9849 4311File system − 40473 81332 39058 39259 17991 81925 51524 36185 44498Prime95 – priemerny cas 64,51 35,19 57,53 27,93 38,02 69,10 37,16 29,75 35,26 61,78PCMark 2004APLIKAÈNÉPCMark 2004 4411 5006 4268 5144 4449 3932 4839 5085 4824 4523Procesor 4063 4861 4434 5367 4581 3952 4798 5056 4907 4324Pamä 3641 5091 4015 5585 4731 2397 4938 4618 5076 3085Grafika 4712 5646 4239 2844 4791 3647 4624 4274 2685 6763Pevný di<strong>sk</strong> 5388 3962 6370 4762 4264 1783 6936 4911 4149 4436PCMark 2002Procesor 7115 6749 7758 − 6359 7031 6658 8340 6816 7769Pamä 7928 11595 8453 − 10355 6533 10835 9004 10675 7577Pevný di<strong>sk</strong> 1747 1163 2108 − 1151 1636 2159 1363 1085 1517Multimedia Content Creation Winstone 2004 32,6 29,3 33,2 34,0 − 30,5 30,4 30,0 27,3 34,3Business Winstone 2004 27,4 22,2 26,3 26,8 16,6 25,9 24,5 23,1 20,6 27,4Quake 3 Are<strong>na</strong>640×480×16 323 337 185 431 304 240 295 332 344 2881280×1024×32 276 322 178 200 264 173 321 301 167 281Test práce s viacerými procesmiWinrar + Outlook 20,5 4 14 7 6 19 6 5,5 13 16,5HERNÉpevného di<strong>sk</strong>u sa spustí paralelne Outlook a zároveò WinRAR s úlohou kompresiesúborov wav. Údaj v tabu¾ke predstavuje èas v sekundách, poèas ktoréhosa popri kompresii súborov vo WinRAR-e <strong>na</strong>èíta v Outlooku prvý mail. Testoverí schopnos zostavy spracúva dve zloité úlohy súèasne.Váha: 6 %.VYHODNOTENIEVýsledky testov sme èíselne dorov<strong>na</strong>li a kadému testu sme pridelili urèenúváhu, akou sa bude podie¾a <strong>na</strong> celkovom <strong>sk</strong>óre zostavy. Najvýkonnejšiu zostavusme ohodnotili plným poètom bodov a ostatné sme po stupòoch 10 %odstupòovali smerom dole (èie <strong>na</strong>pr. zostava, ktorá dosiahla 80 % výkonuz <strong>na</strong>jlepšej zostavy, mala <strong>sk</strong>óre 8 z 10). Podobne sme hodnotili aj vyhotoveniezostavy, prièom sme brali do úvahy spôsob uchytenia káblov, vetranie <strong>sk</strong>rinky,umiestnenie komponentov vnútri <strong>sk</strong>rinky a umiestnenie vstupov a výstupovpoèítaèa. Do poloky Vyhotovenie sme takisto zarátali vybavenie poèítaèaa také komponenty, ktoré sme netestovali. Boli to <strong>na</strong>pr. èítaèka pamäových kariet,TV tuner, zvuková karta PCI, wi-fi, zdroj, poèet sieových kariet a pod.Keïe sme v testoch nehodnotili výkon optickej mechaniky a di<strong>sk</strong>etovej mechaniky,zahrnuli sme do vyhotovenia aj vybavenie poèítaèa týmito zariadeniami.Najlepšie <strong>sk</strong>óre s ná<strong>sk</strong>okom 65 bodov zí<strong>sk</strong>ala zostava Digipro Supra 3200 odfirmy BGS Distribution, èo jej spolu s dobrým vyhotovením prinieslo ocenenieVíaz testu. Ve¾mi tesne za víazom testu sa umiestnila zostava Space EXCE-LENT 3800 (Agem), ktorá pri druhom <strong>na</strong>jvyššom poète bodov za výkon malaz celého testu aj <strong>na</strong>jlepšie vyhotovenie. Druhé miesto jej teda patrí právom.Rozhodovanie o treom mieste bolo ve¾mi aké. Nakoniec sme sa rozhodliuprednostni výkon pred vyhotovením a tým sa <strong>na</strong> tretiu prieèku dostala zostava3N Drive 3200 od 3N Trading.Na záver môeme <strong>sk</strong>onštatova, e zostavy vo väèšine prípadov dosahovaliprimeraný výkon vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu. Stále je však èo zlepšova,elali by sme si hlavne vyšší výkon v 3D aplikáciách.Brave HX 582 3G2Vyhotovenie vnútra <strong>sk</strong>rinky tohtopoèítaèa bolo v poriadku. Kábleboli riadne uchytené a zviazané,èo je výhodné pre lepšie prúdenievzduchu. Dodávate¾ sa rozhodolpre výkonný procesor AMDAthlon 64 3200+ v pätici Socket754. Základná do<strong>sk</strong>a je u trochustarší model od firmy Shuttles èipovou súpravou nVidianForce3 150Gb, ktorá urèujeïalšie parametre do<strong>sk</strong>y. Šesportov USB a tri porty FireWirevám zabezpeèia väèšie monostipri rozširovaní poèítaèa.Škoda len, e ani jeden z portovFireWire nebol vyvedený <strong>na</strong>predný panel. Grafická karta, ktorou jezostava vybavená, je takisto od nVidie. Ide o starší model GeForce 5900XT s 128MB pamäte RAM. Tá síce po<strong>sk</strong>ytuje oproti súèasnej špièke slabší výkon, ale <strong>na</strong>druhej strane zaujme lepším pomerom ce<strong>na</strong>/výkon. Zostava je vybavená dvojicousieových kariet – gigabitovou sieovkou od Intelu a 10/100 nVidia sieovkouz pouitej èipovej súpravy. Pole RAID typu 0, zostavené z di<strong>sk</strong>ov Western Digital,takisto prispelo k dobrým výsledkom zostavy dosiahnutým v tejto oblasti. Ïalejzostava <strong>obsah</strong>uje DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku NEC ND2510A, ktorá dokáe <strong>na</strong>pa¾ova 8×<strong>na</strong> DVD+/-R a 2,4× <strong>na</strong> dvojvrstvové DVD+R. Zostava vzh¾adom <strong>na</strong> pouitékomponenty dosahovala dobrý výkon, <strong>na</strong>jmä v testoch MCC Winstone a BusinessWinstone preko<strong>na</strong>la aj drahšie testované poèítaèe.Vyhotovenie:Výkon:H O D N O T E N I EOOOOOOOGGGOOOOOOOGGG82 PC REVUE 10/2004


Vyhotovenie:Výkon:DigiproSupra3200Na tejto zostave nás <strong>na</strong> prvý poh¾adzaujalo precízne riešené odsávanietepla z procesora priamo von zo<strong>sk</strong>rinky. Ilustraèný obrázok nájdete<strong>na</strong> prvej strane tohto èlánku. Akojed<strong>na</strong> z troch testovaných zostáv <strong>obsah</strong>ovaltento model èítaèku <strong>na</strong> 8druhov pamäových kariet, èo smehodnotili ve¾mi pozitívne. Vcelkubola <strong>sk</strong>rinka ve¾mi dobre odvetranáa usporiadaná. Tento poèítaè disponujepodobne ako ïalšie štyri zostavyiba 300 W zdrojom, èo môe robiproblém, ak ho plánujete ne<strong>sk</strong>ôr zásadnerozširova. So súèasným zloením sme však <strong>na</strong> nijakýproblém ne<strong>na</strong>razili. Výrobca sa rozhodol zaloi zostavu<strong>na</strong> platforme Intel, no s trochu staršou èipovou súpravouIntel i875. To však celému poèítaèu vôbec neuberá <strong>na</strong> výkone,práve <strong>na</strong>opak. V <strong>na</strong>šom testepráce s viacerými procesmi dosiahlazostava v priemere rekordné4 sekundy! Vzh¾adom <strong>na</strong> pouitékomponenty, ktoré nepatria(okrem grafickej karty) vôbeck <strong>na</strong>jnovším, je to vynikajúci výsledok.Grafická karta pritom ve¾mizaváila pri kladnom hodnotenízostavy. Optická mechanika jerov<strong>na</strong>ká ako pri predchádzajúcejzostave – NEC ND2510A s podporouzápisu aj <strong>na</strong> DVD+R DL (dvojvrstvové)médiá. Vynikajúci výkontohto poèítaèa takmer vovšetkých kategóriách a dobré vyhotoveniemu zaruèilo ocenenieVíaz testu.H O D N O T E N I EOOOOOOOOGGOOOOOOOOOOLIBRA Ambition8400XTPri tejto zostave zaèneme procesorom,ktorý bol <strong>na</strong>jlepším modelomod AMD v teste – Athlon64 3800+. AMD síce má vo svojomproduktovom rade aj výkonnejšieprocesory s oz<strong>na</strong>èením FX,tie však, ia¾, ne<strong>obsah</strong>ovala anijed<strong>na</strong> z dodaných zostáv. Kladnesme hodnotili komponenty, akou hotový AP (Access point) štandarduWiFi 802.11g alebo TV tunerAsus a modem. Keby smezostavy hodnotili z poh¾adu výkonuv nových hrách, táto by dosiahlas grafickou kartou Powercolor Radeon X800 Protretiu prieèku. Sklamalo nás, e vnútorné vyhotoveniea <strong>na</strong>jmä chladenie <strong>sk</strong>rinky boli nedostatoèné. V <strong>sk</strong>rinke sahromadil horúci vzduch, ktorý komplikoval chladenievšetkých komponentov. Najväèšiu staros sme mali o pevnédi<strong>sk</strong>y, ktorých teplota sa pri plnom zaaení nebezpeèneblíila k hraniènej prevádzkovejteplote. Ïalej zostava vykazovalaznámky chybnej pamäte RAM, èomusme sa vyhli tým, e sme ju testovalilen s jedným modulom s kapacitou512 MB. Pravdepodobne išlo len o zlýpamäový modul v tejto konkrétnejzostave. Poèítaè, ktorý dostane koncovýpouívate¾, by takýto problémnemal ma. Pochváli však trebazostavu za ve¾mi dobré zariadenie<strong>na</strong> hromadnú úschovu dát, v tomtoprípade pole RAID 0 z di<strong>sk</strong>ovSeagate, ktoré dosahovalo v testochvynikajúce výkony. Táto zostava jeve¾mi všestranná a <strong>sk</strong>ladá sa z ve¾mivýkonných komponentov. Škoda lennedostatoèného chladenia, keby došlozo strany dodávate¾a k náprave, môeme ju lenodporúèa.Vyhotovenie:Výkon:H O D N O T E N I EOOOOOOOOGGOOOOOOOOGGZion XXLZostava kompletne zaloená <strong>na</strong>platforme Intel. Základná do<strong>sk</strong>a je<strong>na</strong>jvýkonnejší model od Intelus èipom Intel i925. Do nej je osadenýprocesor Pentium 4 ExtremeEdition s taktovacou frekvenciou3,4 GHz, pretaktovaný <strong>na</strong> 3,6 GHz.Z pouitej èipovej súpravy vyplýva,e procesor je osadený v päticiSocket T. Ako v jedinej zostavev teste tu boli osadené pamäte typuDDR2 z<strong>na</strong>èky Micron s kapacitou1 GB. Tie po pretaktovaní pracovali<strong>na</strong> efektívnej frekvencii 444MHz, no ich deklarovaná frekvencia je533 MHz. To pouívate¾ovi necháva vynikajúcemonosti <strong>na</strong> ïalšie pretaktovanie. Škoda len, ev zostave nebola pouitá lepšia grafická karta a pole RAID.Potom by mala ve¾mi blízko k víazovi testu. Prvé miestoVyhotovenie:Výkon:obsadila <strong>na</strong>jlepším èasom v programePrime95 <strong>na</strong> poèítanie prvoèísel,za èo vïaèí <strong>na</strong>jmä výkonnému procesoru.Naopak, ve¾mi nás <strong>sk</strong>lamaloumiestnenie káblov vnútri <strong>sk</strong>rinky,ktoré neboli riadne uchytené a priprvom spustení poèítaèa blokovalidokonca nekrytý chladiè procesoraa znemonili jeho chod. To môebenému pouívate¾ovi spôsobovaproblémy. Po <strong>na</strong>pravení tohto prehreškuby to mohla by vo¾ba s vynikajúcimhrubým výkonom a <strong>na</strong>jmäs dobrou podporou budúcich typovprocesorov i pamätí, a to vïakapouitej do<strong>sk</strong>e.H O D N O T E N I EOOOGGGGGGGOOOOOOOOGG10/2004 PC REVUE 83


H A R D W A R EBRAVE HX 871 3G0Druhá zostava od ProCA je <strong>na</strong> podobnej úrovni, notentoraz je zaloená <strong>na</strong> platforme Intel. ProcesorIntel Pentium 4 s modelovým èíslom 530 a jadromPrescott taktovaným <strong>na</strong> 3 GHz je osadený do do<strong>sk</strong>ys èipovou súpravou Intel Springdale. To výrazneovplyvòuje aj ïalšie vybavenie poèítaèa. Ocenilisme 8 portov USB, vyvedených buï <strong>na</strong> prednú,alebo <strong>na</strong> zadnú stranu <strong>sk</strong>rinky. Trochu nás všakmrzela absencia portu FireWire. Grafická karta jesíce trochu staršia, ale stále s dobrým výkonom ajv nových hrách – MSI GeForce FX 5900XT. Výrobcasa spo¾ahol <strong>na</strong> sieovú kartu Intel 10/100 Mbps, integrovanú<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Optická mechanikapodporuje iba èítanie DVD, take ak chcete <strong>na</strong>pa-¾ova <strong>na</strong> tomto poèítaèi DVD, budete musie DVD<strong>na</strong>pa¾ovaèku prikúpi. Prevádzku poèítaèa sprevádzalináhodné pády systému, ktoré sa nám v redakciinepodarilo objasni. Pravdepodobne však pôjdeo mechanickú chybu alebo nekorektnú inštaláciuoperaèného systému v tomto konkrétnom kuse,ktorý sme testovali. Celá zostava je pri prevádzkepomerne hluèná. Pridaný softvér sme síce nehodnotili,ale táto zostava mala <strong>na</strong>ozaj bohatú softvérovúvýbavu, ako <strong>na</strong>príklad úplné hry: Morrowind,Ghost Recon a Duke Nukem: Manhattan Project.Dobre vyladený operaèný systém a vzájomná zohrato<strong>sk</strong>omponentov zrejme mali za následok tretie<strong>na</strong>jlepšie hodnotenie zostavy v teste práce s viacerýmiprocesmi (6 sekúnd). K jej pozitívnym stránkampatrí aj <strong>na</strong>jnišia ce<strong>na</strong> v teste.Vyhotovenie:Výkon:H O D N O T E N I EOOOOGGGGGGOOOOOOGGGGBlue SpiritNa tomto poèítaèi pritiahne zrak vyhotovenie prednéhopanela, <strong>na</strong> ktorom sa okrem èítaèky šiestichdruhov pamäových kariet <strong>na</strong>chádzajú aj štyriregulátory otáèok jednotlivých ventilátorov v <strong>sk</strong>rinke.Skrinka je odvetraná ve¾mi dobre, ani uchyteniukabeláe vnútri zostavy nemono niè vytýka.Zistili sme však vyššiu hluènos poèítaèa. Na boènejstrane <strong>sk</strong>rinky sa <strong>na</strong>chádzal ventilátor, ktorého plechovýkryt bol síce dizajnovo vydarený, ale vdy pourèitom èase zaèal stàpa, èo povaujeme za dosrušivé. Na zostave kladne hodnotíme <strong>na</strong>jmäintegráciu DVD <strong>na</strong>pa¾ovacej mechaniky a zvukovúkartu vo forme prídavnej karty PCI Sound BlasterAudigy 2 s podporou a 8-kanálového zvuku. Èo satýka výkonu zostavy v 3D, ten je o nieèo niší akopriemer, pretoe sa tu pouila staršia grafická kartas èipom GeForce FX 5900XT. Je to škoda, pretoeostatné komponenty predurèujú zostavu do <strong>sk</strong>upiny<strong>na</strong>jvýkonnejších poèítaèov. Procesor Athlon 643400+ dopomohol zostave k dôstojným výsledkomhlavne v aplikaèných testoch Winstone. V ostatnýchtestoch sa radí <strong>sk</strong>ôr k spodnej èasti priemeru.Ako sme spomenuli <strong>na</strong> zaèiatku, vyhotovenie a výbavaje vynikajúca, no výkonom o nieèo zaostáva zaostatnými.Vyhotovenie:Výkon:H O D N O T E N I EOOOOOOOOGGOOOOOOGGGG3N Drive 3200Zostava od spoloènosti 3N Trading je zaloená <strong>na</strong>staršej èipovej súprave Intel Springdale, no tú vyuívatakmer <strong>na</strong>plno. Procesor Pentium 4 s taktovacoufrekvenciou 3,2 GHz a jadrom Prescott je osadenýv pätici Socket 478. Dlhodobo osvedèený southbridgeèipovej súpravy s oz<strong>na</strong>èením ICH5R <strong>na</strong>povedá,e základná do<strong>sk</strong>a disponuje podporou po¾a RAIDtypu 0 a 1, ale iba pri pouití di<strong>sk</strong>ov S-ATA. Výrobcaosadil zostavu dvoma pevnými di<strong>sk</strong>ami Hitachi dousporiadania RAID 0 s celkovou kapacitou 240 GB.Tým si zabezpeèil víazstvo vo väèšine testov zameranýchšpeciálne <strong>na</strong> výkon pevného di<strong>sk</strong>u. Optickámechanika osadená v zostave je DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkaLite-On s podporou 8× zápisu <strong>na</strong> DVD+/-R médiá.Pouitá grafická karta je síce u vyše roka <strong>na</strong> trhu, nostále podáva v teste <strong>na</strong>dpriemerný výkon. Sèasti zato vïaèí aj pouitiu neoficiálnych ovládaèov grafickejkarty verzie Omega 2.5.67, èo je pomernenezvyèajné, výrobca však má <strong>na</strong> to právo. Porov<strong>na</strong>nie,aký výkonnostný nárast (prípadnepokles) prináša pouitie modifikovaných ovládaèova rôznych ladiacich utilít, vám prinesieme v niektoromz budúcich èísel PC REVUE. V oblasti vyhotoveniamôeme pochváli zostavu za vynikajúce uchyteniekáblov a ve¾mi tichý chod oproti ostatnýmtestovaným modelom. Predný panel kryjú dvierka,ktoré sa však nezvyèajne otvárajú z ¾avej strany, èomôe pri prvom kontakte zmias. Napriek tomu, ezostava nedisponuje <strong>na</strong>jnovšími technologickýminovinkami, dokázala sa svojím vynikajúcim výkonomprebojova a <strong>na</strong> tretie miesto.Vyhotovenie:Výkon:H O D N O T E N I EOOOOOOOGGGOOOOOOOOOG84 PC REVUE 10/2004


Vyhotovenie:Výkon:Black MagicNa <strong>na</strong>še prekvapenie sa v teste vy<strong>sk</strong>ytovaliiba dve zostavy, ktoré <strong>obsah</strong>ovali<strong>na</strong> prednom paneli LEDinformaèný displej. Ten je v tomtokonkrétnom prípade vypracovaný<strong>na</strong>ozaj dobre. Sondy z neho snímajúteplotu <strong>na</strong> procesore, pevnomdi<strong>sk</strong>u a grafickej karte a tie môetestriedavo zobrazova <strong>na</strong> LED displeji.Škoda je len, e sa nedajú zobrazivšetky údaje <strong>na</strong>raz. LED displejslúi aj <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èenie aktivity pevnýchdi<strong>sk</strong>ov a zobrazuje aktuálnyèas. Celá zostava je zaloená <strong>na</strong>platforme Intel a <strong>sk</strong>ladá sa z osvedèenýchkomponentov. Pouitý procesor s jadrom Northwooda pamäte, ktoré majú rezervu 100 MHz efektívne,sú slušným základom pre pretaktovávaèov. Rov<strong>na</strong>ko konzervatívnyje aj výber grafickej karty, ktorou je Radeon 9800Pro vo vyhotovení od firmy Transcend. Vnútorné vyhotovenie<strong>sk</strong>rinky je dobré. Rov<strong>na</strong>ko smeocenili aj prídavnú zvukovú kartuAudigy 2 Sound Blaster, ktorá bolapredvídavo umiestnená v <strong>na</strong>jspodnejšomdostupnom slote PCI tak, abynebola rušená okolitými komponentmi.Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzalaaj èítaèka pre šes druhov pamäovýchkariet. Optická mechanika Lite-On je schopná <strong>na</strong>pa¾ova aj dvojvrstvovémédiá. Pevný di<strong>sk</strong> má síce dostatoènúkapacitu 200 GB, ale stavbapo¾a RAID by zostave z<strong>na</strong>ène prilepšila.Výsledky pri testovaní boliprimerané, zostava vynikla <strong>na</strong>jmäv testoch zameraných <strong>na</strong> hrubý výkonprocesora.H O D N O T E N I EOOOOOOOGGGOOOOOOOOOGLIBRA Intelligence9500XTAko prvé sme si všimli vetranie <strong>sk</strong>rinky,ktoré je oproti predchádzajúcemumodelu od firmy Libra tentoraz ve¾midobre vyriešené. Hluènos zostavy jetakisto <strong>na</strong> prijate¾nej úrovni. Umiestneniekáblov vnútri <strong>sk</strong>rinky je bezchybné.Vyhotoveniu môeme vytýkalen zapadnutú di<strong>sk</strong>etovú mechaniku,z ktorej sa v urèitých situáciáchako dá vybra di<strong>sk</strong>eta. Zostava je<strong>na</strong>pájaná dobre odvetraným 400 Wzdrojom. Základná do<strong>sk</strong>a Asus je zaloená<strong>na</strong> èipovej súprave Intel i915,z èoho vyplýva, e procesor Pentium 4E 3,2GHz je osadený v pätici Socket T. Tu musíme poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,e po prvýkrát sme videli v reálnej poèítaèovejzostave chladiè pre Socket T, ktorý je aspoò èiastoène krytý.Obrázky chladièa nájdete <strong>na</strong> zaèiatku tohto èlánku. TátoVyhotovenie:Výkon:zostava <strong>obsah</strong>uje aj pomerne novúgrafickú kartu s èipom Radeon X600Pro vo vyhotovení od Gigabyte,ktorá však patrí jednoz<strong>na</strong>ène dostrednej triedy. Tomu <strong>na</strong>svedèujú ajvýsledky v tejto oblasti, ktoré patriak slabšiemu priemeru. V ostatnýchparametroch je zostava <strong>na</strong> podobnejúrovni ako ostatné testované poèítaèe.Dobrý výsledok dosiahla <strong>na</strong>jmäv programe Prime95, ktorýhodnotí výkon procesora a pamäte.Táto zostava ako jediná v teste malav operaènom systéme <strong>na</strong>inštalovanýopravný balík Windows XPSP2. Ocenili sme aj výbavu poèítaèabezdrôtovým pripojením <strong>na</strong> sieWiFi 802.11b.H O D N O T E N I EOOOOOOOOGGOOOOOOOGGGSpaceEXCELENT3800Zostava je v <strong>sk</strong>rinke ThermaltakeXaser III so zabudovanou reguláciouštyroch vstavaných ventilátorov,ktorú sme u nieko¾kokrát v redakciimali <strong>na</strong> testovanie. Tentoraz sa v jejvnútornostiach <strong>na</strong>chádzajú ve¾mivýkonné komponenty. Výrobca zvolilplatformu AMD s procesoromAthlon 64 3800+ a základnou do<strong>sk</strong>ouMSI K8N Neo 2 Platinium.Základná do<strong>sk</strong>a <strong>obsah</strong>uje èipovúsúpravu nVidia nForce3 250Gb Ultra.Trochu nás <strong>sk</strong>lamalo, e pamäte sútaktované iba <strong>na</strong> 320 MHz (2×160MHz), èo je <strong>na</strong>jnišia hodnota v teste. Pod¾a parametrovby pamäte mali by schopné pracova a <strong>na</strong>efektívnej frekvencii 500 MHz. Napriek tomu zostavadosahovala <strong>na</strong>jmä v aplikaèných testoch vynikajúcevýsledky. Naopak, v iných testoch, ako <strong>na</strong>príklad Prime95Vyhotovenie:Výkon:alebo pri testoch zameraných <strong>na</strong>pamäte, mala horšie výsledky.Vyhotovenie a vetranie <strong>sk</strong>rinky jebezproblémové. Hluènos je trochuvyššia ako priemer. Výrobcavybavil zostavu iba jedným pevnýmdi<strong>sk</strong>om Maxtor s kapacitou160 GB, èo je trochu <strong>na</strong> škodu,keïe èipová súprava nForce3250 Gb Ultra má slušné monostipráve pri stavbe po¾a RAID.Napa¾ovaèka Pioneer podporuje8× zápis <strong>na</strong> jednovrstvové médiáDVD+/-R. Pri poh¾ade <strong>na</strong>zadný panel nás zaujalo netradiènéumiestnenie portu Fire-Wire, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v rámèekuv pozícii <strong>na</strong>d grafickou kartou.H O D N O T E N I EOOOOOOOOOOOOOOOOOOOG10/2004 PC REVUE 85


H A R D W A R EKompletné pripojenie cez ADSL / Fritz!Box DSLToto zariadenie je urèené predovšetkým<strong>na</strong> <strong>na</strong>pojenie viacerých poèítaèov<strong>na</strong> internet pomocou ADSL.Nie je to však jediná úloha,ktorú dokáe Fritz!BoxDSL plni. Je to okremtoho prepojovací hub,súèasou dodávky jefirewall a monitorovacíprogram.Zariadenie má tvar škatu¾ky vofarebnej kombinácii èervenohnedá –sivá. Na prednom paneli je pä LEDdiód, ktoré informujú o aktuálnomstave <strong>na</strong>pojenia poèítaèov. Napájanieje externé – pomocou <strong>na</strong>pájaciehoadaptéra. Na zadnom paneli sa pripájalinka ADSL, je tu priestor <strong>na</strong> dvepripojenia <strong>na</strong> poèítaèovú sie a jedenport USB. V dodávke je aj kábel USB,sieový kábel a prepojenie <strong>na</strong> ADSL(dåka a 6 metrov).VyhotovenieFritz!Box DSLProgram Ping a sledovanie trasy signálu pre stránku <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>; pouili smepripojenie ADSL pomocou ST OnlineVo všeobecnosti sa tak dajú pomocouFritz! Boxu DSL pripoji tri poèítaèe– dva cez sieovú kartu a jedencez port USB. Takáto kombinácia jevhodná <strong>na</strong>pr. pre drobných ivnostníkov,menšie firmy alebo domácnosti.Všetky tri poèítaèi sú zároveò pripojenédo siete a dajú sa prenášaúdaje medzi nimi. Navyše tieto pripojenépoèítaèe môu ma rozliènúplatformu – <strong>na</strong>pr. MicrosoftWindows, AppleMac OS X alebo Linux.Ak potrebujetepoèet pripojených poèítaèovzvýši, postaèípripoji k Fritz!Boxu ïalšíhub alebo switch.Softvérové vybavenie <strong>obsah</strong>ujejednoduchý firewall, pouívate¾ jestále informovaný o prenesenom objemealebo o èase pripojenia (oba údajeglobálne od urèeného okamihu alebolen od posledného pripojenia). Doplnkovýmprogramom je Ping, ktorýzobrazuje <strong>sk</strong>utoènú trasu signálu privyh¾adaní zadanej stránky a meria ajpríslušnú rýchlos prepojenia.Pri <strong>na</strong>šom pouívaní sme jeden poèítaèpripojili pomocou portu USB a <strong>na</strong>inštalovalisme ovládací program. Narecenziu sme mali k dispozícii nemeckúverziu ovládacieho programu. Poèasinštalácie sme si mohli vybra spomedzirôznych svetových providerov (<strong>na</strong>pr.AOL), ale iadneho zo sloven<strong>sk</strong>ýchoperátorov. Vyuili sme tak poslednúmonos – nešpecifikovaný provider,prièom sme zadali prístupové meno aheslo (to vyaduje program dvakrát).Pripojenie <strong>na</strong> ADSL sa potom vlastneu<strong>sk</strong>utoèní len potlaèením tlaèidla Start.Program Fritz!web DSL pri <strong>na</strong>šichtestoch presne zobrazoval prenesenéúdaje a mohli sme detailne kontrolovapriebeh <strong>na</strong>pojenia.Druhý poèítaè sme pripojili pomocousieovej karty. Ovládací programDetailné informácie o objeme prenesenýchúdajov v grafickej podobepritom <strong>na</strong>inštaloval vlastné rozhraniepre sieový adaptér vrátane <strong>na</strong>staveniaIP. Aj z tohto poèítaèa smemohli inicializova pripojenie <strong>na</strong> internet.Výrobca okrem tohto vyhotoveniaponúka aj model vybavený bezdrôtovýmpripojením. Toto zariadenie po<strong>sk</strong>ytujekompletné sluby pri pripojenípoèítaèov jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> internet, jed<strong>na</strong>kmedzi sebou. Pripravuje sa aj zariadenieFritz!Box phone, ktoré umoòujeprevádzkova IP telefóniu bezpotreby zakúpi nejaké špeciálne prístroje.V niektorom z <strong>na</strong>sledujúcichèísel vám prinesieme recenziu tohtomodelu.Ce<strong>na</strong>: 5938 Sk (4990 Sk bez DPH)Dodávate¾: HSF TelekomunikácieVýrobca: AVM, NemeckoOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPrepojenie poèítaèov: 2 × 10/100 Base−T,1 × USBPrepojenie <strong>na</strong> ADSL: konektor T−DSLZáruka: 5 rokov86 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R EZáklad pre výkonné poèítaèe / ASUS P5GD2 Premium Wireless EditionTáto základná do<strong>sk</strong>a je cenou a parametrami urèenápredovšetkým do <strong>na</strong>jvýkonnejších zostáv. Niektoréjej parametre, ako <strong>na</strong>príklad podpora ôsmich zariadeníS-ATA, 3 porty FireWire alebo podpora 533 a 666MHz pamätí DDR2, sú v oblasti základných dosiekzatia¾ výnimoèné. Základná do<strong>sk</strong>a <strong>obsah</strong>uje èipovúsúpravu Intel Grantsdale, take podporuje iba procesorys novou päticou Socket T. Na do<strong>sk</strong>e nájdete slotPCI-Express x16 (PEG) pre grafickú kartu a ïalšie dvasloty PCI-E x1. Po prvýkrát sú sloty PCI v menšine,táto do<strong>sk</strong>a ich má iba dva. Taktovacia frekvencia zberniceje momentálne <strong>na</strong>jvyššia moná a zároveò aj<strong>na</strong>jpouívanejšia pre procesory Intel - 200 MHz (800MHz efektívnych). Monosti pretaktovania sú od 100do 400 MHz so stupòom 1 MHz. Maximál<strong>na</strong> monáefektív<strong>na</strong> frekvencia je teda 1600 MHz.Široké monosti máte, ak plánujete do zostavy zabudovapole RAID. Do<strong>sk</strong>a podporuje klasické zapojeniaRAID pri di<strong>sk</strong>och P-ATA do formácií RAID 0, 1, 10a JBOD. Pri di<strong>sk</strong>och S-ATA máte <strong>na</strong>vyše monos zapojiich ako RAID 5. Do<strong>sk</strong>a nemá integrovanú grafickúkartu, keïe pri produkte tejto kategórie sa predpokladá,e zákazník uprednostní grafickú kartu vo vyhotoveníPEG. Integrovaná zvuková karta je u prizákladných do<strong>sk</strong>ách takmer samozrejmosou. ZvukovkaC-Media HD Audio podporuje a 8-kanálovýzvuk a ponúka aj zatia¾ nie ve¾mi široko vyuívanýoptický aj koaxiálny digitálny výstup SPDIF.V poslednom èase sa <strong>na</strong> trhu objavuje èoraz viaczákladných dosiek, ktoré majú integrované dve sie-ové karty. Tentoraz ide o gigabitové sieové kartyod spoloènosti Marvell, prièom jed<strong>na</strong> je integrovanápriamo <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e (ved¾a konektorov USB). Druhá jespolu s dvoma portmi FireWire 1394b v rámèeku,ktorý sa montuje do pozície pre karty PCI. Ïalšiedva rámèeky <strong>obsah</strong>ujú prídavné porty USB,Gameport a 4 prídavné konektory S-ATA. Kabeláku karte je primeraná a zodpovedá <strong>na</strong>jnovšímtrendom: desa dátových káblov S-ATA, tri kábleP-ATA a prislúchajúce <strong>na</strong>pájacie káble. Chýbalnám u len dátový kábel <strong>na</strong> pripojenie di<strong>sk</strong>etovejmechaniky, ktorý ešte stále niektorým pouívate-¾om môe chýba.Z prívlastku Wireless Edition logicky vyplýva,e ide o kartu s podporou bezdrôtového pripojenia.V tomto prípade je k základnej do<strong>sk</strong>e pribalená maláanténka vo ve¾kosti väèšieho zapa¾ovaèa spolu <strong>sk</strong>áblom <strong>na</strong> pripojenie k základnej do<strong>sk</strong>e. Samozrejme,ide o štandard wi-fi 802.11g s prenosovou rýchlosou54 Mb/s.Do<strong>sk</strong>a zo spodnej strany <strong>na</strong> mieste pätice procesora<strong>obsah</strong>uje prídavné pasívne chladenie s názvomStack Cool, ktoré má pomáha odvádza z do<strong>sk</strong>yteplo. Údajne zníi teplotu PCB vo svojom okolío 10 °C. To sme si síce nemali monos overi, aletakýto pasívny chladiaci prvok je vítaný. Ïalej disponujefunkciou NOS (non-delay overclocking system),ktorá pretaktováva systém v reálnom èase <strong>na</strong><strong>na</strong>jnišej hardvérovej úrovni (teda nie je potrebnéinštalova do operaèného systému prídavné programy<strong>na</strong> pretaktovanie).Na záver môeme <strong>sk</strong>onštatova, e ide o ve¾mi vydarenúzákladnú do<strong>sk</strong>u od firmy ASUS a nevidímenijaký dôvod, preèo by nemala by vyuitá <strong>na</strong> stavbuvýkonného poèítaèa, zaloeného <strong>na</strong> novej platformeIntelu. Zvláštnu pochvalu si zaslúi podpora pamäovýchzariadení, ktorá je za pomoci dvoch radièovS-ATA ve¾mi rozsiahla. Vo všeobecnosti je táto do<strong>sk</strong>aurèená <strong>sk</strong>ôr pre tých, ktorí chcú, aby základná do<strong>sk</strong>a<strong>obsah</strong>ovala všetky <strong>na</strong>jnovšie vymoenosti vo všetkýchsmeroch, a ktorým nezáleí ve¾mi <strong>na</strong> cene.Ce<strong>na</strong>: 9508 Sk (7990 bez DPH)Zapoièal: LIBRA Electronics SlovakiaSamuel KrošlákTECHNICKÉ PARAMETREÈipová súprava: Intel i915P MCH + ICH6RRozmery: ATXPätica procesora: Socket T (LGA775)Podpora procesorov: Pentium 4 pre Socket TPodpora Hyper−Threading: ánoFront Side Bus (FSB): 800 MHz (4× 200 MHz)Pamä RAM: DDR2 3200/4200/5300 (400/533/600 MHzefektívne)Poèet slotov RAM: 4Najvyššia moná kapacita RAM: 4 GBPodpora Dual−channel: ánoChladenie èipovej súpravy: pasívneUSB 2.0: 6Rozhranie ATA: 3× P−ATA100, 8× S−ATA (4 <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>ez ICH6R + 4 <strong>na</strong> radièi Silicon Image)Podpora P−ATA RAID: P−ATA RAID 0, 1, 10, JBODPodpora S−ATA RAID: S−ATA RAID 0, 1, 10, 5, JBODSloty pre prídavné karty: 2× PCI, 2× PCI−E, 1× PEGIntegrovaná zvuková karta: C−Media CMI880, 8 kanálovIntegrovaná grafická karta: nieIntegrovaná sieová karta: 2× Marvell Gigabit LAN1394a FireWire (400 Mb/s): 11394b FireWire (800 Mb/s): 2Výstup <strong>na</strong> wi−fi: wi−fi 802.11gGameport: ánoDátový kábel P−ATA 66/100: 3Dátový kábel FDD: nieNapájací kábel S−ATA: 3× rozdvojka molex −> 2× S−ATADátový kábel S−ATA: 10Softvér: WinDVD SuiteOstatné: wi−fi anté<strong>na</strong>88 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ESkener profesionál / Microtek ScanMaker i900Ide o profesionálny <strong>sk</strong>ener, ktorý je urèený <strong>na</strong>pr. predizajnér<strong>sk</strong>e štúdiá, fotolaby alebo reklamné agentúry.Medzi hlavné výhody patrí vysoké optické rozlíšenie,rýchlos práce, pripojite¾nos pomocou USBi FireWire a v neposlednom rade aj bohatá softvérovávýbava. Tá zaisuje <strong>na</strong>pr. automatické odstránenieškrabancov, rekonštrukciu pôvodných farieba vyrov<strong>na</strong>nie deformovaných èastí. Poïme však peknepo poriadku.ScanMaker i900 sa dodáva vo farebnej kombináciistrieborná/tmavosivá. Na prednej èasti sa<strong>na</strong>chádza jednoduchý pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel – zapí<strong>na</strong>cietlaèidlo a tri sig<strong>na</strong>lizaèné LED. Tie informujúo prevádzke <strong>sk</strong>enera, ako aj vybranom podávaèi.Skener toti ponúka dve monosti <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie.Jed<strong>na</strong>k je to pre<strong>sk</strong>lená plocha <strong>na</strong> bené dokumentya potom je tu zvláštny podávaè <strong>na</strong> priesvitné materiály.Ten sa do <strong>sk</strong>enera vkladá netradiène z prednéhopanela. Klasické riešenie so samostatne pripojenýmpresvieteným horným vekom tu teda nenájdete.Doplnkové svetlo je zabudované do spodnejèasti <strong>sk</strong>enera.Podávaè <strong>na</strong> priesvitné fólie sa dodáva v dvochvyhotoveniach – so <strong>sk</strong>lom a bez neho. Vdy však<strong>obsah</strong>uje priestor, do ktorého sa vkladá driak, prispôsobenýpre viaceré formáty priesvitných médií.Konkrétne sa dajú poui priesvitné médiá s rozmermi4" × 5", médiá 6 × 9 cm a 35 mm (filmi rámèeky). Toto riešenie špeciálneho vysúvaciehopodávaèa má výhodu v tom, e jednotlivé médiá sadajú vymieòa ve¾mi rýchlo. Práve táto vlastnos sauplatní pri masovom spracovaní médií.Technológia <strong>na</strong> odstraòovanie porúch v <strong>sk</strong>enovanomobraze sa <strong>na</strong>zýva Digital ICE. Fungujeautomaticky alebo sa jej parametre <strong>na</strong>stavujúmanuálne. Ïalšia technológia ColoRescue sa zasepokúša zlepši <strong>na</strong>pr. vyblednuté farby a da tak ajstarému obrázku pôvodný vzh¾ad. Súèasou dodávkyje aj farebný manuál, ktorý presne vysvet¾uje,ako postupova pri úprave <strong>sk</strong>enovanéhoobrázka.Ku <strong>sk</strong>eneru sa dodáva program SilverFast Ai odfirmy LaserSoft Imaging, ktorý je špeciálne urèený<strong>na</strong> kvalitné <strong>sk</strong>enovanie fotografií. Zoh¾adòuje zhruba120 profilov pouitých fotografických materiálov,a tak <strong>sk</strong>utoène môe obnovi pôvodných vzh¾adv minulosti odfotografovaných objektov.Ïalšie programy v dodávke sú Adobe PhotoshopElements 2 <strong>na</strong> úpravu <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných obrázkov,Adobe Photoshop Album, Ulead PhotoExplorer,OCR nástroj ABBYY FireReader Sprint a sprievodcasieovým <strong>na</strong>stavením. ScanMaker i900 mô-ete toti pouíva v sieovom prostredí tak,e kadý úèastník ho môe sám vyuíva.Poèas testu sme <strong>sk</strong>úšali <strong>sk</strong>enova benédokumenty, fotografie a diapozitívy. Predkadým <strong>sk</strong>enovaním sa u<strong>sk</strong>utoènila krátkakalibrácia <strong>sk</strong>enera. Pod¾a <strong>na</strong>šich testovtrvá asi 4 a 5 sekúnd. Nasleduje dobaprvotného náh¾adu – typicky 8 sekúnd.V <strong>sk</strong>enovacom rozhraní u vidíte podobu<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrazu a môete zaèa súpravami. Na výber máte zmenu farebnéhopriestoru, aplikovanú len <strong>na</strong> èas obrázka, úpravujasu, kontrastu, <strong>na</strong>stavenie bielej a filtre podobnéako v prípade programu Adobe Photoshop.Skenovanie fotografie 9 × 13 cm <strong>na</strong> rozlíšení300 dpi nám trvalo okolo 2 a pol minúty. S výsledkomspracovania sme boli ve¾mi spokojní – pomocou<strong>sk</strong>enovacieho programu sme <strong>na</strong>stavili rekonštrukciufarieb a urèili typ oèakávaného výsledku.Kvalita <strong>sk</strong>enovania je prednosou tohto modelu.Pokraèovali sme <strong>sk</strong>enovaním diapozitívov. Priòom sme s výhodou pouili šablóny pre takétomateriály. Skenova mono <strong>na</strong>raz viacero diapozitívova uklada ich do samostatných súborov.Kalibrácia trvala v tomto prípade o nieèo dlhšie (asi20 sekúnd) a preview bolo hotové za 7 sekúnd.Skenovanie 35 mm diapozitívu <strong>na</strong> rozlíšení 300 dpitrvalo zhruba minútu.ScanMaker i900 je jednoz<strong>na</strong>ène vo¾ba pre profesionálov.Nie je to <strong>sk</strong>utoèný rýchlik, dôraz sa kladie<strong>na</strong> úplné programové vybavenie a kvalitu <strong>sk</strong>enovania.To sa však prejavuje aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdacej cene.Pripomí<strong>na</strong>me, e hmotnos tohto <strong>sk</strong>enera je v porov<strong>na</strong>nís benými stolovými <strong>sk</strong>enermi podstatne vyššia.Ce<strong>na</strong>: 52 241 Sk (43 990 Sk bez DPH)Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SKOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREOptické rozlíšenie: 3200 × 6400 dpiTyp snímaèa: CCDMaximálne interpolované rozlíšenie: pre PC 65 535 dpiMaximál<strong>na</strong> optická hustota: 4,2 DFarebná håbka: 48 bitovPripojenie: USB 2.0, FireWirePodporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE, Me,2000, XP, Mac OS 9.x, Mac OS 10.xDoba kalibrácie: menej ako 5 sekúndDoba preview: menej ako 7 sekúndElektrická spotreba: 40 WRozmery: 600 × 160 × 386 mmHmotnos: 11,2 kg10/2004 PC REVUE 89


H A R D W A R ELaserové tlaèiarne Lexmark / Lexmark E330 a E632Spoloènos Lexmark pripravila <strong>na</strong> jesenný trhnovinky zamerané hlavne <strong>na</strong> monochromatickúlaserovú tlaè. Ide o modely urèené pre benéhopouívate¾a <strong>na</strong> osobné pouitie, akoaj <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinové <strong>na</strong>sadenie. Zlepšenímoproti predchádzajúcim modelom je podstatnézrýchlenie tlaèe, ako aj efektnejší dizaj<strong>na</strong> jednoduchšie ovládanie. Výhodou je ajnové riešenie prevádzkových parametrov asoftvérová výbava.LEXMARK E330Tento model je urèený <strong>na</strong> osobné pouitiealebo do menšieho pracovného kolektívu. Nahradzujemodel E320, oproti ktorému je pod¾avýrobcu podstatne rýchlejší – a 26 str./min. Dizajnzoh¾adòuje okrem efektu aj šetrenie priestoru –E330 má menšiu podstavu a zaberá <strong>na</strong> pracovnomstole menej miesta. Rov<strong>na</strong>ko aj doba tlaèe prvejstrany sa výrazne <strong>sk</strong>rátila (<strong>na</strong> 8 sekúnd). Umoòujeto mechanika tlaèiarne, ale aj výkonný procesor vjej výbave. E330 sa dá pripoji pomocou paralelnéhoportu (výhodné pre staršie PC) a USB. Existujeaj rozšírenie <strong>na</strong> sieové pripojenie.Usporiadanie ostalo typické pre Lexmark – uzavretývstupný zásobník je celkom dole a <strong>na</strong>d nímsa <strong>na</strong>chádza manuálny podávaè. Papier pri tlaèiopisuje dráhu v podobe leatého písme<strong>na</strong> U a konèív otvorenom hornom zásobníku. Na pouívate¾<strong>sk</strong>ompaneli sú dve tlaèidlá (potvrdenie a prerušenietlaèe) a pä sig<strong>na</strong>lizaèných diód. Nový je aj spôsobvýmeny tonerovej kazety, ktorý je prepouívate¾a jednoduchší. Spotrebný materiál tvorízásobník <strong>na</strong> toner a oddelený fotovalec.Ako sme spomí<strong>na</strong>li v úvode, nový je spôsob šetreniatonera. V ovládaèi sa teraz dá pouívate¾<strong>sk</strong>y<strong>na</strong>stavi a 10 úrovní šetrenia tonera, prièom maximál<strong>na</strong>je 50-percentná úspora. Je to dostatoène širokéspektrum, ktoré umoní <strong>na</strong>stavi si presne to,èo potrebujete.Pri teste sme sa rozhodli porov<strong>na</strong> tento models jeho predchodcom – modelom E320. V tabu¾kesú uvedené doby tlaèe pre jednu jednoduchústranu, 50 komplikovanejších strán(výroèná správa <strong>obsah</strong>ujúca tabu¾ky, obrázkya rôzne zvyraznenia), ïalej tlaèexcelov<strong>sk</strong>ých tabuliek, prezentácií areklamného plagátu pre novší i staršímodel tlaèiarne. S výnimkou tlaèepiatich strán tabuliek model E330vdy dosiahol lepšie doby tlaèe akojeho predchodca. Ak budeme ako referenènýdokument bra 50-stranovúvýroènú správu s textom, tabu¾kamia grafmi, rýchlos tlaèe je okolo 24str./min. Pri tlaèi jednoduchších strán bysa dosiahla aj výrobcom udávaná rýchlos 26str./min. Rov<strong>na</strong>ko sme v <strong>na</strong>šom teste potvrdili ajúdaj výrobcu o tlaèi prvej strany.Zo stránky kvality sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li problém.Pod¾a výrobcu mono dosiahnu interpolovanérozlíšenie a 2400 dpi a to úplne postaèuje <strong>na</strong>kancelár<strong>sk</strong>e vyuitie monochromatickej laserovejtlaèe. Ešte upozoròujeme, e tlaèiareò sa od dodávate¾adodáva s menšou tonerovou náplòou (2500strán pri pokrytí 5 %, štandardná výdr je 6000strán).Ce<strong>na</strong>: 15 707 Sk (13 199 Sk bez DPH)Zapoièal: ASBIS90 PC REVUE 10/2004


LEXMARK T632Tento model je o nieèo robustnejší a je urèený <strong>na</strong>masovú tlaè hlavne v podnikovom <strong>na</strong>sadení. Je vybavenýLCD displejom a súpravou tlaèidiel a sig<strong>na</strong>lizaènýchdiód. Výrobca udáva neuverite¾nú rýchlos– a 40 str./min. Tlaèiareò má aj podstatne vyššíodporúèaný mesaèný objem – a 200 000 strán.Preto je aj doba prvej tlaèe o nieèo dlhšia. Väèši<strong>na</strong>modelov má pripojenie k poèítaèovej sieti, ale dá sapripoji aj priamo k poèítaèu pomocou portu USB2.0 i paralelného portu. Softvérové vybavenie tejtotlaèiarne má zvláštnu podporu pre dokumenty typuPDF, ktoré sa takto spracúvajú rýchlejšie. Ïalšoucennou súèasou softvérového vybavenia je správcov<strong>sk</strong>ýprogram MarkVison. Ten umoòuje v sietisledova viaceré tlaèiarne v podniku a pre tlaèiarnez<strong>na</strong>èky Lexmark po<strong>sk</strong>ytuje doplnkové informácie. Dajúsa takto sledova <strong>na</strong>pr. prevádzkové náklady.Je to dobrý nástroj pre administrátora tlaèiarne,ktorý môe by aj <strong>na</strong> úplne inom miesteako tlaèiareò.T632 mono rozširova, konkrétne doplnenímo ïalší vstupný podávaè, duplexnújednotku alebo aj <strong>sk</strong>ener. Takto saT632 dá prerobi <strong>na</strong> multifunkèné zariadenies monosou kopírovania, <strong>sk</strong>enovania,ale aj faxovania.Dizajn tlaèiarne je v sivej farbe, vstupnýzásobník je v spodnej èasti a kombinovanýmultifunkèný zásobník sa <strong>na</strong>chádzav prednej èasti pod odklápacím vekom.Tonerová kazeta v tomto prípadepredstavuje integrovanú tonerovú náplòi fotovalec. Aj v tomto prípade je kapacitatonerovej náplne pri dodávke tlaèiarne o nieèo nišia(21 000 strán).Pri <strong>na</strong>šom teste sme <strong>na</strong>merali doby tlaèe, ktoréuvádzame v tabu¾ke. Ak budeme pri výpoète rýchlostitlaèe vychádza z 50-stranovej výroènej správy,dostaneme sa k efektívnemu údaju 34,5 str./min. Celkovoje model E632 voèi E330 rýchlejšia tlaèiaren,ale prvotná tlaè jej trvá o nieèo dlhšie. To je, prirodzene,dané konštrukciou tlaèiarne.V celkovom hodnotení je T632 <strong>sk</strong>utoène modelurèený <strong>na</strong> masovú tlaè dokumentov v podnikovomprostredí. Ve¾kou výhodou sú nízke prevádzkovénáklady.Ce<strong>na</strong>: 49 861 Sk (41 090 Sk bez DPH)Zapoièal: ASBISOndrej MackoPorov<strong>na</strong>nie dôb tlaèe pre tlaèiarne Lexmark E320, E330 a T632Model Lexmark E320 Lexmark E330 Lexmark T632Word Grauert – <strong>na</strong>jrýchlejšia tlaè 00:13 00:08 00:10Word dokument A 2 strany, štandardná kvalita 00:20 00:13 00:11Word – 50 strán, štandardná kvalita 03:25 02:05 01:27Word – 1 stra<strong>na</strong>, <strong>na</strong>jlepšia tlaè 00:43 00:16 00:12Excel – Dokument A , 5 strán, štandardná kvalita 00:29 00:44 00:15PowerPoint, 6 strán, štandardná kvalita 00:47 00:33 00:20Adobe Acrobat – 2 strany, štandardná kvalita 00:49 00:30 00:17TECHNICKÉ PARAMETRELexmark E330Rýchlos tlaèe: 26 str./min.Rozlíšenie tlaèe: 1200 × 1200 dpi, interpolované 2400 dpiDoba tlaèe prvej strany: 8 sekúndProcesor: 200 MHzPamä: 32 MB, max. 160 MBEmulácia: PostScript 3, PCL6, PPDSPodpora operaèných systémov: Microsoft Windows 98 SE,2000, Me, NT 4 SP6, XP, Server 2003, Macintosh OS X 10.2,SuSE Linux 8.0, Red Hat Linux 7.2Kapacita vstup. zásobníka: 250 listov, s rozšírením 800 listovKapacita výstup. zásobníka: 150 listovGramá papiera: 60 ÷ 163 g/m 2Hluènos poèas tlaèe: 52 dBaMesaèná záa: 15 000 stránRozmery: 353 × 396 × 249 mmPrevádzkové parametre: kapacita štandardnej tonerovej náplne6000 výtlaèkov (pokrytie 5 %), jej ce<strong>na</strong> 4330 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong>fotovalca 2190 Sk bez DPH a výdr 30 000 strán. Ce<strong>na</strong> tlaèejednej strany 0,79 Sk bez DPH/0,95 Sk s DPHLexmark T632Rýchlos tlaèe: 40 str./min.Rozlíšenie tlaèe: 1200 × 1200 dpiDoba tlaèe prvej strany: 10 sekúndProcesor: 350 MHzPamä: 64 MB, max. 320 MBEmulácia: PostScript 3, PCL6, PPDS, PDF emuláciuPodpora operaèných systémov: Microsoft Windows 98 SE,2000, Me, NT 4 SP6, XP, Server 2003, Macintosh OS X 10.2Kapacita vstup. zásobníka: štandardný zásobník 500 listov,multifunkèný zásobník 100 listov, s rozšírením max. 4100 listovKapacita výstup. zásobníka: 500 listov, s rozšírením 3000 listovGramá papiera: 60 ÷ 163 g/m 2Hluènos poèas tlaèe: 54 dBaMesaèná záa: 200 000 stránRozmery: 406 × 436 × 513 mmHmotnos: 19 kgPrevádzkové parametre: kapacita štandardnej tonerovej kazety32 000 výtlaèkov (pokrytie 5 %), jej ce<strong>na</strong> 10 990 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany 0,34 Sk bez DPH/0,40 Sk s DPH10/2004 PC REVUE 91


H A R D W A R EMP3 hodinky / 4× PowerDi<strong>sk</strong>Myšlienku vyuitia nedoceneného potenciáluhodiniek si uvedomuje èorazviac výrobcov. Jedným z nich je ajhongkon<strong>sk</strong>á firma Marble Watch,ktorá ponúka sériu hodiniek vybavenýchpripojením USB a pamäovoukartou. K dispozícii sú modely s kapacitou16 MB a 256 MB, hoci v plánochfirmy je do konca roka ponúknuaj modely a s 2 GB pamäou.V súèasnosti sa hodinky PowerDi<strong>sk</strong>synchronizujú s poèítaèom cez rozhranieUSB 1.1, ale èo<strong>sk</strong>oro by maliby dostupné aj verzie pre FireWire aUSB 2.0. V ponuke výrobcu sú aj hodinkys bezdrôtovým pripojením.Na testovanie sme dostali 4 modely.Všetky boli dodané s ovládaèmi prestaršie verzie Windows 98 a Mac OS 9.Novšie verzie týchto OS rov<strong>na</strong>ko akoLinux 2.4 a novšie nevyadujú inštaláciuovládaèov. Hodinky sa líšili funkciami(dva modely umoòovali ajpoèúvanie hudby uloenej v MP3 formáte),výbavou, pamäovou kapacitou,dizajnom, materiálom, z ktoréhobol vyrobený náramok, a následne ajcenou. Konektor USB bol v prípadehodiniek s pamäovou kartou prekrytýumelohmotným výli<strong>sk</strong>om. Tentotyp hodiniek sa dodával iba s káblomNáramkové hodinky s MP3 prehrávaèomUSB, cez ktorý sa hodinky aj <strong>na</strong>bíjali.Páèilo sa nám samo<strong>na</strong>víjacie riešeniekábla USB.V druhom prípade hodiniek so zabudovanýmMP3 prehrávaèom bol konektorUSB chránený pred prachom avlhkosou kovovým štuplíkom <strong>na</strong>retiazke. Na hodinkách vyzerá takétoriešenie trochu netradiène, <strong>na</strong>vyšeuchytenie nebolo príliš pevné. Hodinkyby pritom vïaka zakrytiu konektoramali odola relatívnej vlhkostia do 90 %. Ochra<strong>na</strong> konektora by pretomala by pod¾a nášho názoru spo-¾ahlivejšia. Pre tento typ hodiniek výrobcadodáva samostatnú AC <strong>na</strong>bíjaèku,kábel USB aj slúchadlá, ktorésa pripájajú cez spoloèný konektor.Prehrávanie hudby sa ovláda <strong>na</strong>sledujúcimitlaèidlami: štart-stop, posundopredu-dozadu, ovládanie hlasitostia jednoduchý ekvalizér. Funkcie saprepí<strong>na</strong>jú buï rýchlym stlaèenímtlaèidla, alebo stlaèením a pridraním<strong>na</strong> dve sekundy. Obidvoje testovanýchhodiniek s MP3 prehrávaèom disponujúiba dvoma LED, take pri zmenemódu ekvalizéra vlastne neviete, ktorýreim je práve <strong>na</strong>stavený, a rozhodnúsa musíte iba pod¾a sluchu. Rozdielysú však minimálne a ako postrehnute¾néaj vïaka jednoduchým štup¾ovýmslúchadlám. Zásadnou výhodoutýchto hodiniek je však vynikajúcace<strong>na</strong>, polovièná oproti iným konkurenènýmmodelom. Oceni treba ajkvalitný remienok s poistkou protináhodnému rozopnutiu.Hodnotenie:☺ Samo<strong>na</strong>víjací káblik USB☺ Ce<strong>na</strong>☹ Zakrytie konektora☹ SlúchadláMartin DrobnýTECHNICKÉ PARAMETRENáramkové hodinky s USB flash di<strong>sk</strong>omKapacita pamäte: 128 MBPlastový remienokJednoduchý dizajnUSB 1.1Ce<strong>na</strong>: 1535 Sk (1290 Sk bez DPH)Náramkové hodinky s USB flash di<strong>sk</strong>omKapacita pamäte: 256 MBCelokovové, strieborná farba, biely ciferníkElegantný dizajnUSB 1.1Ce<strong>na</strong>: 3082 Sk (2590 Sk bez DPH)Náramkové hodinky s MP3 prehrávaèomKapacita pamäte: 128 MBCelokovové, strieborná farba, èierny ciferníkVýdr prehrávania: 10 hodínBatéria: Hi Li−Ion 150 mAhStupeò kompresie MP3: 32 – 256 kb/sUSB 1.1Ce<strong>na</strong>: 3118 Sk (2620 Sk bez DPH)Náramkové hodinky s MP3 prehrávaèomKapacita pamäte: 256 MBCelokovové, strieborná farba, biely ciferníkVýdr prehrávania: 10 hodínBatéria: Hi Li−Ion 150 mAhStupeò kompresie MP3: 32 – 256 kb/sUSB 1.1Ce<strong>na</strong>: 3915 Sk (3290 Sk bez DPH)Zapoièal: Agem92 PC REVUE 10/2004


Imidový domáci projektor/ 3M H10Projektorová novinka v portfóliu3M nesie kódové oz<strong>na</strong>èenieH10 a vychádza z produktovéhoradu Bravo. V minulostisme u v redakcii malimonos oboznámi sa so „stajòovýmkolegom“ – modelomS10, ktorý má rov<strong>na</strong>ké vizuálneèrty ako tento model. O vizá celéhoprojektorového radu Bravo sa postarala dizajnér<strong>sk</strong>aspoloènos Pininfari<strong>na</strong>, známa <strong>na</strong>jmä dizajnér<strong>sk</strong>yminávrhmi pre automobilku Ferrari. Dizajnje pri prvom poh¾ade <strong>na</strong> projektor odvány, no oblélínie a zladenie jednotlivých prvkov prezrádzajúdobre vyko<strong>na</strong>nú prácu dizajnérov. Projektor sa <strong>na</strong>vonoknelíši od modelu S10. Poloha projektora sa<strong>na</strong>stavuje dvoma spôsobmi – buï klasicky trojnokou,alebo primontovaním špeciálneho podstavca<strong>na</strong> spodnú èas projektora, ktorým monoprojektor polohova podobne ako monitor. Ovládanieprojektora je moné buï prostredníctvomtlaèidiel vo vrchnej èasti projektora, alebo dodávanýmdia¾kovým ovládaèom. Ten má vzh¾adom <strong>na</strong>vlastnú ve¾kos nezvyèajne málo tlaèidiel, nie je tovšak chyba – všetky podstatné <strong>na</strong>stavenia sa toti<strong>na</strong>chádzajú v preh¾adnom grafickom menu. Vo výbaveprojektora nájdete všetko potrebné – od kabeláepre všetky podporované typy pripojenia projektoracez dokumentáciu a po kvalitnú vystu-enú tašku <strong>na</strong> projektor. Práve taška v štandardnejdodávke je pre tento projektor dôleitá – má totineštandardné rozmery, a teda nie je isté, èi by ste<strong>na</strong>ò zoh<strong>na</strong>li štandardnú tašku, do ktorej by pasoval.Ak platí, e fyzické vyhotovenie projektora jerov<strong>na</strong>ké ako v prípade súrodencov z produktovéhoradu Bravo, pre parametre toto tvrdenie u neplatí.Projektor je primárne urèený do zostavy domácehoki<strong>na</strong> a tomu sú prispôsobené aj jeho parametre.Zobrazovacím prvkom je systém LCD panelovs neštandardným rozlíšením 854 × 480 bodov.V <strong>na</strong>tívnom rozlíšení je teda pomer strán 16:9. Maximálnerozlíšenie projektora je SXGA, teda 1280 ×1024 bodov. Výsledný premietaný obraz je tvorenýzlúèením svetla prechádzajúceho všetkými tromiLCD panelmi, ktoré dokáu nezávisle od seba menisvoju prieh¾adnos pod¾a vstupného signálu. Svetelnývýkon je prekvapivo iba 700 lúmenov, v šetrnomwhisper móde dokonca iba 560 lúmenov.Tento <strong>na</strong> prvý poh¾ad nízky svetelný výkon všakvo¾ným okom takmer nebol postrehnute¾ný, <strong>na</strong>vyševyvauje ho slušný kontrastný pomer 800:1.V reálnych podmienkach, v <strong>na</strong>šom prípade poèasdenného sledovania, bolo pre divácky komfort potrebnétrochu zastrie miestnos – nie je to všaknevyhnutné, projektor si poradí aj s horšími svetelnýmipodmienkami.Signál do projektora dovediete všetkými myslite¾nýmispôsobmi – okrem komponentného môetepoui aj kompozitný vstup èi vstup S-Video,samozrejmosou je vstup pre kábel VGA D-Sub 15.Pri improvizovanom domácom kine by sme oceniliaj prechodový výstup <strong>na</strong> pripojenie monitora, nov prípade, e projektor <strong>na</strong>pevno zabudujete do domácehoki<strong>na</strong>, bola by vám táto vymoenos zbytoèná.Pre potreby domáceho ki<strong>na</strong> došlo k vyladeniuúrovne èiernej a bielej farby aj vïaka zvýšeniu kontrastnéhopomeru, ktorý dosahuje <strong>na</strong>ozaj slušnúúroveò v porov<strong>na</strong>ní s inými projektormi v tejto výkonnostnejtriede. Vernos podávaných farieb jeadekvát<strong>na</strong> pouitému zobrazovaciemu systémuLCD panelov. Farebná vernos a homogenita farbybola zachovaná po celej ploche premietaného obrazutakmer doko<strong>na</strong>le.Hluènos projektora je akceptovate¾ná aj v domácomkine. Keby vám prekáalo 34 decibelov prištandardnej prevádzke, môete uvies projektor došetrného (whisper) reimu, ktorý okrem výkonulampy zniuje aj otáèky i<strong>na</strong>k subjektívne tichéhoventilátora. Na <strong>na</strong>še prekvapenie sa projektor subjektívnezahrieval menej ako iné projektory v tejtotriede a mono aj vïaka tomu si budete môc domácekino vychut<strong>na</strong> aj v lete bez zapotenia.Projektor 3M H10 svojím vzh¾adom kadopádnepatrí medzi funkèné ozdoby domáceho ki<strong>na</strong>.Ce<strong>na</strong> projektora/ce<strong>na</strong> náhradnej lampy:66 521 Sk (55 900 Sk bez DPH)/16 541 Sk (13 900 Sk bez DPH)Zapoièal: 3MMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETRETyp zobrazovaèa: LCDKontrast: 800:1Svetelný výkon: 700 lúmenov ANSI (560 lúmenov v módewhisper)Natívne rozlíšenie: WVGA (854 × 480 bodov)Priblíenie (zoom): 1,2 ×Vzdialenos projekènej plochy (min.÷max. v metroch):0,9÷11,2Uhloprieèka obrazu (min.÷max. v metroch): 0,76÷7,62Vstupy a výstupy: S−video vstup, komponentný vstup,kompozitný vstup, vstup D−SUB 15, audiovstupSvetelný zdroj: UHB lampaVýkon (W): 130 Wivotnos (bená prevádzka/mód whisper) v hodinách:2000/4000Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom<strong>na</strong> lampu) v benej prevádzke/móde whisper v Sk s DPH:8,27 Sk/4,14 SkHluènos (bená prevádzka/mód whisper) v dB: 34/28Spotreba elektrickej energie (W): 220Rozmery [mm]: 329 × 107 × 245Hmotnos [kg]: 3,1Záruka <strong>na</strong> projektor/lampu (v mesiacoch): 36/1210/2004 PC REVUE 93


H A R D W A R EOptická myš s laserom / Logitech MX1000 LaserLogitech si vïaka myšiam pripísal nejedno prvenstvo– ako prvý predstavil štandardnú myš, ktorú<strong>na</strong>sledoval bezdrôtový potomok. O nieko¾ko rokovsi pripísal ïalšie prvenstvo za vyvinutie optickejmyši. Teraz však <strong>na</strong> trh prišla myš, ktorá sníma pohybpomocou lasera.Dnešným štandardom pre polohovací mechanizmusmyši je optický princíp. Zdalo by sa, e <strong>na</strong> myšisa toho u nedá viac vymyslie a zlepši. Novámyš od Logitechu však dokázala, e ani tu sa vývoješte nezastavil. Pouívatelia optických myší (hlavnegrafici a hráèi) sa toti saovali <strong>na</strong> nedostatoènúpresnos, pridlhú reakciu a nevyhnutnos hladkéhopovrchu stola pri pouívaní týchto typov myší.Myš LogitechMX1000 vyuíva <strong>na</strong> rozpoznávaniesmeru pohybu laser. Vïaka tomu vzrástla nielenpresnos rozpoznávania polohy, ale aj univerzálnospouitia myši. Optické myši toti nie sú dobrepouite¾né <strong>na</strong> príliš (i primálo) reliéfnych, lakovanýchèi ve¾mi strakatých povrchoch. Výhodou laseraje jeho vyššia koncentrácia do jedného tenkéholúèa, ktorý sa takmer vôbec nerozpty¾uje. Vïaka tomuvdy smeruje do optického snímaèa, ktorý dokáesníma rýchlosou 5,8 megapixla za sekundu.Preto môe by pod¾a tvrdenia výrobcu povrch podloky20× hladší ako povrch pod optickou myšou.Túto velièinu sme síce nemali monos zmera, istévšak je, e sme pomocou myši vykonávali pohyb aj<strong>na</strong> takom hladkom povrchu, e <strong>na</strong> òom bená optickámyš nedokázala zmenu polohy zachyti.Myš Logitech MX1000 Laser je <strong>na</strong>vyše bezdrôtová,teda <strong>na</strong> spojenie s poèítaèom nepotrebuje nijakékáble. Rádiový prenos (pomocou technológie <strong>na</strong>zvanejFast RF) prebieha <strong>na</strong> frekvencii 27 MHz,vïaka èomu sa zvýšil maximálny poèet pokynov doPC <strong>na</strong> 125 hlásení za sekundu, èo je pod¾a výrobcu2,5-krát viac ako v prípade konkurenèných bezdrôtovýchvýrobkov. Pod¾a nášho testovania dosahmyši o nieèo presahuje 6 metrov. Pri <strong>sk</strong>úške povrchovsme pohybovali myšou <strong>na</strong>pr. po stene, <strong>sk</strong>lenejdo<strong>sk</strong>e poloenej <strong>na</strong> stole, ale aj po koberci – <strong>na</strong>iadnom povrchu sa nestratila.Nabíjanie zabudovaných akumulátorov prebiehalopo vloení myši do kolí<strong>sk</strong>y pribline 3,5 hodiny.Nemuseli sme ho však realizova èasto – batériusa nám podarilo úplne vybi a po desiatich dòochnároèného pouívania. Zaujímavý bol aj fakt, e povloení úplne vybitej myši do kolí<strong>sk</strong>y <strong>na</strong> pätnás minútsme s òou mohli pracova takmer celý deò. Tútomonos ocenia hlavne zábudliví pouívatelia. Mysme ju vyui nemuseli – <strong>na</strong> tele myši sa toti <strong>na</strong>chádzaštvorstupòový ukazovate¾ stavu <strong>na</strong>bitia batérie.K batérii však smeruje aj <strong>na</strong>ša prvá výhrada – vymeniju toti mono iba v autorizovanom servise.Pomocou kolie<strong>sk</strong>a s funkciou <strong>na</strong>zvanou Tilt WheelPlus Zoom mono rolova hore, dole, do¾ava i doprava,ako aj zväèšova èi zmenšova poh¾ad. Pritestovaní MX 1000 sme vyuili aj systém <strong>na</strong>zvanýLogitech Cruise Control, ktorým mono ovládarýchlos posuvu. Staèilo toti, ak sme podralitlaèidlo <strong>na</strong>d alebo pod kolie<strong>sk</strong>om. Aby poèet tlaèidielnebol malý, umiestnil výrobca <strong>na</strong> malú pochrómovanúplôšku pod palcom ïalšie dve tlaèidlá –mono nimi prechádza internetové stránky dopredui spä. K dispozícii sme mali i kláves <strong>na</strong> rýchleprepí<strong>na</strong>nie medzi aplikáciami jedným kliknutím.Ten sme však takmer nevyuili, pretoe pouívamelištu <strong>na</strong> dolnej strane monitora.K poèítaèu sa pripája iba kolí<strong>sk</strong>a – pomocou portuUSB. Smúti však nemusia ani majitelia staršíchPC, v škatuli je aj adaptér, pomocou ktorého myšmono pripoji k portu PS/2.Myš má ergonomický tvar, a tak ju budú môcpouíva výluène praváci. Je však moné, e sa <strong>na</strong>trhu objaví aj podobný výrobok urèený pre ¾avú ruku.Pri pouívaní sme s òou boli <strong>na</strong>dmieru spokojní –poui sme ju mohli <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong> všetkých povrchoch.Vïaka bezdrôtovému spojeniu s kolí<strong>sk</strong>ou sme mohlikolí<strong>sk</strong>u umiestni do priestoru za monitor, a tak nám<strong>na</strong> pracovnom stole neprekáali nijaké káble. Keï smevšak uvideli cenu tohto výrobku, zamrzol nám úsmev<strong>na</strong> perách – zaplati za myš takmer 2500 Sk dokáupod¾a nášho názoru iba <strong>sk</strong>utoèní <strong>na</strong>dšenci. Nu, je tonovinka a za novinky treba plati...Hodnotenie:☺ Presnos a rýchlos rozpoznávania pohybu☺ Univerzálnos podkladového povrchu☹ Ce<strong>na</strong>☹ Nemonos výmeny akumulátoraCe<strong>na</strong>: pribline 2400 Sk (2020 Sk bez DPH)Zapoièal: LogitechMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREPresnos rozpoznávania 800 dpi, 5,8 Mpix/s, pripojenie k poèí−taèu USB i PS/2, zabudovaný nevymenite¾ný akumulátor Li−IonSystémové poiadavky: Windows 98, 2000, Me, XP, MacintoshOS X+; port USB alebo PS/2; mechanika CD−ROM <strong>na</strong> inštaláciuovládaèovSpoloèník <strong>na</strong> cesty / Dicota Cosmos PowerTECHNICKÉ PREDSTAVENIEIde o produkt, ktorý uvítajú veèní cestovatelia zmiesta <strong>na</strong> miesto. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e <strong>na</strong> svete existujenieko¾ko <strong>na</strong>vzájom nekompatibilných elektrickýchrozvodných sietí, je výhodné ma so sebou univerzálnycestovný adaptér. Jedným z nich je aj DicotaCosmos Power, ktorý nás <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujalsvojím kompaktným vyhotovením. Adaptér má tvarvalèeka s dåkou 6 cm a priemerom 5,5 cm.Balenie je <strong>sk</strong>romné, ale postaèujúce. K adaptéruje priloený päjazyèný návod <strong>na</strong> obsluhu, ktorýje bohato ilustrovaný, take pre nikoho nebudeproblém <strong>na</strong>uèi sa pouíva toto zariadenie. V manuálisa <strong>na</strong>chádza aj zoz<strong>na</strong>m krajín a ich rozvodnýchsietí. Cestovný adaptér môete vyui prakticky<strong>na</strong> celom svete – vo viac ako 150 štátoch.Adaptér, ktorý sme dostali, bol vyhotovený zèiernej umelej hmoty a mal solídnu konštrukciu.Posuvné èasti boli pevné, ani pri dlhšom pouívanínehrozilo, e by sa nieèo malo pokazi. Pribenom zaobchádzaní je prístroj prakticky neznièite¾ný.Obsluha je ve¾mi jednoduchá, staèí vedie,aký typ zásuvky sa pouíva v krajine, kde sa práve<strong>na</strong>chádzame. Na boku zariadenia stlaèíme tlaèidloa vyberieme si zástrèku, ktorú potrebujeme. Jednotlivézástrèky sa vysúvajú ¾ahko, trošku ašiesa vysunula iba zástrèka pre Ve¾kú Britániu.Netreba voli typ zásuvky pre pripájané zariadenie,pretoe adaptér je vybavený univerzálnouzásuvkou, kam pripojíme èoko¾vek bez potreby <strong>na</strong>stavovaniaadaptéra.Skúšali sme pripoji elektrospotrebiè vyrobenýpre japon<strong>sk</strong>ú rozvodnú sie (s <strong>na</strong>pätím 110 V) – fungovalbezproblémovo, takisto fungovali aj „<strong>na</strong>še“zariadenia pre 230 V.Maximálny prúd prechádzajúci adaptérom jeobmedzený <strong>na</strong> 2,5 A, èo nám umoòuje pouívaspotrebièe s výkonom max. 570 W pri <strong>na</strong>pätí 230 V,respektíve 275 W / 110 V.Pri <strong>na</strong>šom dlhodobom testovaní sa adaptér CosmosPower nezahrieval.Vcelku hodnotíme tento adaptér ako precíznespracovaného pomocníka pre cestovate¾ov. K jehofunkènosti sme nemali nijaké výhrady. To všetkosa, prirodzene, odráa aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdacej cene,ktorá nepatrí medzi <strong>na</strong>jnišie.-jb-Ce<strong>na</strong>: 1166 Sk (980 Sk bez DPH)Zapoièal: Entro94 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R EElegantná myš / Microsoft Wireless Mouse 2.0Ukazovate¾ bezdrôtového signálu a stavu batérieFirma Microsoft u po nieko¾kýkrátprišla s novým modelomsérie bezdrôtových myší. Tentorazje to myš, ktorá má špeciálnekolie<strong>sk</strong>o. Ne<strong>obsah</strong>uje lenfunkciu rolovania v horizontálnom,ale i vertikálnom smere.Navyše je táto séria myší prispôsobenádo pravej i do ¾avej ruky.Myš ako všetky doterajšie modely<strong>obsah</strong>uje v dodávke koncovku PS2aj USB.Po <strong>na</strong>inštalovaní softvéru priloenéhok myši sa „myšacia“ poloka vovládacom paneli obohatí o nieko¾ko novýchfunkcií. Napríklad budete môc prideli ¾ubovo¾núfunkciu stlaèeniu rolovacieho tlaèidla, menicitlivos a rýchlos rolovania do všetkých štyrochstrán. Nájdete tu aj ve¾mi uitoènú informáciuo aktuálnom stave batérie a kvalite bezdrôtovéhosignálu vysielaného z myši. Ukazovate¾ bezdrôtovéhosignálu však <strong>na</strong>dobúda iba dve hodnoty– High a Low. Ak sa postupom èasu vybijebatéria, program vám ponúknepomoc a poradí, ako postupova. Navyšesi môete sami otestova signál svojejmyši.Keïe je myš súmerná pod¾a osi,je vhodná aj pre pravú, aj pre ¾avúruku. Vo vlastnostiach si <strong>na</strong>vyšemôete prestavi funkcie pravéhoa ¾avého tlaèidla, take samyš dá úplne prispôsobi ¾avejruke. Vïaka novej technológii <strong>na</strong>správu <strong>na</strong>pájacích zdrojov vydriadve batérie typu AA ove¾a dlhšieako v predchádzajúcom type myši –pod¾a výrobcu a trojnásobne. Odhadovaný èasbeného pouívania je pod¾a výrobcu dva mesiace.V <strong>na</strong>šom takmer mesaènom pouívaní pritomdodané batérie (z<strong>na</strong>èka Energizer) pracovali bezproblémov. Ak sa vám myš zdá aká, môetevyui ïalšiu novinku – pracuje toti aj s jednouAA batériou. Pri takejto prevádzke myš, prirodzene,vydrí pracova o polovicu menej, ale nestrácasignál.Štvorsmerné kolie<strong>sk</strong>o <strong>na</strong> tejto myši je dizajnovostarostlivo spracované. ¼ahko sa toèí a vïakamateriálu, z ktorého je vytvorené, sa v ruke vôbecnešmýka. Do strán sa ohýba jednoducho, ale zišlaby sa vyššia rýchlos rolovania v tomto smere.Microsoft Wireless Mouse 2.0 je urèená prenároènejších pouívate¾ov. Keïe je bezdrôtová,uplatní sa hlavne <strong>na</strong> preplnenom stole. Problémnerobia ani kopy papiera, keïe vyuíva optickýprincíp snímania polohy. Pohyb rolovaciehotlaèidla do strán je výhodný hlavne pri vyuívanítabu¾kového editora. A <strong>na</strong>ša pochvala patrí ajdizajnu. Výrobca ponúka myš v nieko¾kých farebnýchvyhotoveniach, pouívate¾ má teda monosvýberu.Rolovacie kolie<strong>sk</strong>o zabezpeèuje pohyb do štyroch strá<strong>na</strong> zároveò je aj tretím tlaèidlomHodnotenie:☺ Funkènos aj pri jednej batérii☺ Ukazovate¾ sily signálu a stavu batérie☺ Dizajn a kvalita vyhotovenia☺ Pouitie pre praváka i ¾aváka☹ Má len tri tlaèidláCe<strong>na</strong>: 1508 Sk (1267 Sk bez DPH)Zapoièal: Microsoft SlovakiaPeter MackoTECHNICKÉ PARAMETREPoiadavky <strong>na</strong> pouitie: Microsoft Windows 2000/XP, poèítaès procesorom 133 MHz, 128 MB RAM, port USB/PS2, CD−ROMmechanika10/2004 PC REVUE 95


H A R D W A R EProfesionálne riešenie <strong>na</strong> úschovu údajov / Médea G−RAID 500Rozhodli sme sa otestova ïalšie externé riešenie<strong>na</strong> úschovu dát. Je to di<strong>sk</strong>ové pole, ktoré sa k poèítaèupripája cez vysokorýchlostný port FireWire800 (IEEE 1394b). U nás neznámy výrobcaMédea, ktorý sa zaoberá výrobou ve¾mirýchlych vysokokapacitných di<strong>sk</strong>ovýchpolí RAID <strong>na</strong> spracovanie zvuku a videa,vyrobil nový, menší a dostupnejší produktG-RAID s kapacitou 500 GB. Prvýdojem z testovaného zariadenia bolve¾mi dobrý <strong>na</strong>jmä vïaka peknému dizajnu,pripomí<strong>na</strong>júcemu poèítaèe Apple.Najlepšie pôsobí v kombinácii s Apple G5,tomu akoby G-RAID „z oka vypadol“.G-RAID sa dodáva v pomerne ve¾kej škatuli,ktorá je však dobre zabezpeèená proti monémupoškodeniu výrobku pri prenose. Súèasou dodávkyje okrem di<strong>sk</strong>ového po¾a aj kábel <strong>na</strong> pripojenie kportu FireWire 800 s dåkou 180 cm, elektrickýadaptér a k nemu prislúchajúci kábel, ako aj inštalaènéCD. Manuál nie je pribalený, <strong>na</strong>chádza sa velektronickej forme <strong>na</strong> CD, takisto sa k zariadeniudodávajú aj <strong>sk</strong>úšobné verzie programov od spoloènostiUlead DVD Workshop, Video Studio a MediaStudio.G-RAID 500 predstavuje di<strong>sk</strong>ové pole zloené zdvoch ve¾kokapacitných pevných di<strong>sk</strong>ov, otáèajúcichsa rýchlosou 7200 ot./min. Na zadnej stranesú dva porty FireWire 800 a jeden port FireWire400 <strong>na</strong> zabezpeèenie spätnej kompatibility sostaršími adaptérmi. Telo zariadenia je hliníkové,má striebristý povrch. Na prednej strane je svetlomodrádióda, ktorá svieti, keï di<strong>sk</strong> pracuje.Inštalácia je ve¾mi jednoduchá. Napájanie jenezávislé od poèítaèa, do elektrickej zásuvky pripojíteadaptér, G-RAID zapnete vypí<strong>na</strong>èom <strong>na</strong> zadnejstrane, potom staèí pripoji zariadenie do portuFireWire, OS ho automaticky rozpozná a <strong>na</strong>inštalujúsa potrebné ovládaèe. V prípade, e <strong>na</strong> vašompoèítaèi rozhranie FireWire nemáte, môete sidokúpi kartu PCI s takýmito konektormi, stojíokolo 400 Sk bez DPH, karta PCMCIA k notebookusa dá kúpi pribline za 2000 Sk. Odpojenie G-RAID-uje tie bezproblémové, staèí softvérovo odpojizariadenie a potom môeme odpoji aj káble a zbaliho, prípadne prenies, kam potrebujeme.Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, G-RAID sa pripája cezvysokorýchlostné rozhranie FireWire, ktoré ponúkaprenosovú rýchlos neuverite¾ných 800 MB zasekundu, èo je takmer dvadsanásobok priemernejprenosovej rýchlosti interného pevného di<strong>sk</strong>u.Di<strong>sk</strong> sa po pripojení a rozpoz<strong>na</strong>ní systémom pripojilako jeden zväzok so súborovým systémomNTFS. Zariadenie je síce relatívne hluèné, no nepôsobírušivo, zvyknete si <strong>na</strong>ò. Chladenie výrobcazvládol <strong>na</strong> jednotku, ani po nieko¾kých hodináchplnej prevádzky nebola teplota vonkajšieho krytuvyššia ako 35 °C.Keïe G-RAID je primárne urèený <strong>na</strong> nelineárnespracovanie nekomprimovaného videa èi zvuku,zaujímala nás hlavne jeho rýchlos zápisu a èítania.Pri teste rýchlosti èítania 100 MB súborusme dosiahli rýchlos 79 MB/s. Zápis je oèosi pomalší, priemerná rýchlos pri 100MB súbore bola 55 MB/s. Pri súèasnomèítaní a zápise bola prenosová rýchlos52 MB/s. Èo je zaujímavé, di<strong>sk</strong> disponujetechnológiou, ktorá umoòuje zachovanierov<strong>na</strong>kej rýchlosti èítania a zápisu <strong>na</strong> celejkapacite di<strong>sk</strong>u. Uchovanie konštantnej rýchlostije dôleité <strong>na</strong>príklad pri zápise zachytávanéhovidea.Ïalšou dobrou vlastnosou G-RAID-u je, e úroveòvyuitia procesora pri práci s di<strong>sk</strong>om sa pohybovala<strong>na</strong> úrovni troch a štyroch percent.Vcelku hodnotíme toto zariadenie ako ve¾midobre spracovaného a uitoèného pomocníka prevšetkých, ktorí potrebujú prenosné a spo¾ahlivé ve¾kokapacitnéexterné riešenie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladovanie dát amanipuláciu s nimi. Ce<strong>na</strong> je primeraná vlastnostiamzariadenia, ktoré <strong>na</strong>vyše ponúka bezkonkurenènúrýchlos.Hodnotenie:☺ Dizajn☺ Rýchle pripojenie☹ Alter<strong>na</strong>tívne by mohlo existova aj pripojenie USB 2.0Ce<strong>na</strong>: 35 668 Sk (29 990 Sk bez DPH)Zapoièal: Syntex BratislavaJuraj BorzaTECHNICKÉ PARAMETREKapacita: 500 GBRozhranie: FireWire, FireWire 800Podporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE,2000, XP, Mac OS X 10.3.x a vyššíHmotnos [g]: 1747Rozmery [mm]: 235 × 143 × 73S modemom <strong>na</strong> cestách / Cosmos WebIde o adaptér, pomocou ktorého mono modemštandardizovaný <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>é podmienky pripojik zásuvke prakticky v ktorejko¾vek európ<strong>sk</strong>ejkrajine. Jeho monosti ocenia hlavne cestovatelia– telefónne zásuvky sú toti v jednotlivýcheuróp<strong>sk</strong>ych krajinách rozdielne. Do telefónnejsiete sa adaptér pripája jednoducho – staèí zasunújeden zo štyroch posuvných mechanizmov<strong>na</strong> správne miesto, oz<strong>na</strong>èené medzinárodnoupoznávacou z<strong>na</strong>èkou danej krajiny. Tento úkonmá za následok vysunutie poadovaného konektora,ktorý mono pripoji priamo do telefónnejzásuvky. Po vysunutí je konektor chránený protisamovo¾nému zasunutiu zapadnutím posuvnéhomechanizmu do výrezu. S modemom sa adaptérprepája pomocou káblika umiestneného <strong>na</strong>pruinovom <strong>na</strong>vijaku – toto riešenie prináša nielenúsporu miesta, ale aj èasu. Staèí toti stlaèitlaèidlo umiestnené <strong>na</strong> boku a káblik sa zmotápomocou pruiny v tele <strong>na</strong>vijaka. Tento kábelmono v prípade núdze vyui aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u –konektory RJ-11, ktoré sú pouité <strong>na</strong> oboch jehokoncoch, sa toti v sloven<strong>sk</strong>ých podmienkachstali štandardom. Pri testovaní v sloven<strong>sk</strong>ýchpodmienkach sme však <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> jednu drobnos,ktorá mono bude niektorým pouívate-¾om prekáa – adaptér nemono pripoji dostaršieho druhu sloven<strong>sk</strong>ých zásuviek.I<strong>na</strong>k sa však dá poveda, e Cosmos Web je<strong>sk</strong>utoène univerzálny modemový adaptér, ktorýmôu vyui všetci návštevníci európ<strong>sk</strong>ychkrajín. Jeho ce<strong>na</strong> síce nie je <strong>na</strong>jnišia, pri ceste smodemom do miest, kde bude telefón<strong>na</strong> prípojka,sa však náklady <strong>na</strong> jeho kúpu môu mnohonásobnevráti – kúpa predplatenej internetovejkarty je toti èasto ove¾a výhodnejšia ako návštevainternetovej kaviarne.-mh-TECHNICKÉ PARAMETREMonos pouitia <strong>na</strong> území Ve¾kej Británie, Švajèiar<strong>sk</strong>a,Francúz<strong>sk</strong>a, Holand<strong>sk</strong>a, Talian<strong>sk</strong>a, Belgicka, Nemeckai Rakú<strong>sk</strong>aCe<strong>na</strong>: 1417 Sk s DPH (1190 Sk bez DPH)Dodávate¾: EntroTECHNICKÉ PREDSTAVENIE96 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R EBezdrôtový hub pre ADSL / Linksys Wireless−GMáte vo firme viacero stolových poèítaèova notebookov a všetky potrebujeteprepoji do internetu? Pouívatelinku ADSL a z kadého poèítaèa potrebujetema prístup <strong>na</strong> internet, ajkeï iné nie sú práve zapnuté? Navyšeobèas chcete pripoji <strong>na</strong> internet a dopoèítaèovej siete aj mobilné pracovnéstanice bezdrôtovým spôsobom? Potrebujetema <strong>na</strong>vyše aj globálneúdaje o tom, ko¾ko údajov ste za vyhradenýèasový úsek preniesli <strong>na</strong> internet?Tak potom jedným z vhodnýchproduktov je Linksys Wireless-G, ktorý pochádza od firmy Cisco,konkrétne z jej divízie Linksys.SPÔSOB INŠTALÁCIE. Na <strong>na</strong>pájaniezariadenia slúi externý <strong>na</strong>pájacíadaptér. Linksys Wireless-G pripojítek ¾ubovo¾nému poèítaèupomocou beného ethernetovéhokábla. Nazadnom paneli zariadeniasa <strong>na</strong>chádzajú4 porty <strong>na</strong>„drôtové“ pripojenie.V internetovomprehliadaèi pripojenéhopoèítaèa zadáte adresu zariadenia(192.168.1.1) a dostanete sa ku konfigurácii.Nastavi mono viacero volieb,definujúcich <strong>na</strong>pr. prístupovéRozhranie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie spôsobu práce – dá sa realizova z ¾ubovo¾ného pripojeného PCTri v jednom – hub, firewall, bezdrôtovýprístupový bod s pripojením <strong>na</strong> internetmeno a heslo, ïalej spôsob vyuívaniainternetu, èasové blokovanie prístupu,blokova sa dajú aj urèité sluby.Wireless-G zároveò môe slúi ajako SPI Firewall.POUÍVANIE. Po tom, ako ste v konfigurácii<strong>na</strong>stavili minimálne prístupovémeno a heslo, môete zaèa s jehovyuívaním. Pripoji môete 4 pracovnéstanice cez drôtové spojenie aviacero pracovných staníc pomocoubezdrôtového spojenia – Wireless-Gpodporuje štandard 802.11g s rýchlosou54 Mbit/s. Takto môete pripojiaj tlaèiareò s adaptérom <strong>na</strong> poèítaèovúsie. Na prednom paneli zariadeniapri prevádzke pomocou malýchLED diód vidíte, ktoré stanice sú pripojenéa ako sa vyuíva pripojenie <strong>na</strong>ADSL.Aby sa vám <strong>na</strong> internet nedostávalipouívatelia <strong>na</strong>pr. zo susednýchkancelárií, môete prístup cez tentospôsob chráni heslom. Wireless-Gpodporuje aj 256-bitové šifrovanieúdajov <strong>na</strong> ich ochranu. Ve¾kou výhodouje aj to, e jednotlivé stanicemôu by pripojené pomocou automatickéhopride¾ovania adriesIP (DHCP).ZÁVER. Zariadenie Linksys Wireless-Gsme pouívali pri <strong>na</strong>šompripojení <strong>na</strong> internet asimesiac. Mali sme <strong>na</strong>ò pripojenétri stolové poèítaèe a jedennotebook, všetko pomocouethernetového kábla. Navyšesme sa pripájali <strong>na</strong> internetïalším notebookom a pomocouvreckového poèítaèa. Odprvého <strong>na</strong>stavenia sme sa o zariadenieu nemuseli zaujíma, všetkofungovalo bez <strong>na</strong>jmenších problémov.Vyuívali sme aj funkciu firewallu<strong>na</strong> blokovanie prístup k poèítaèomzvonka. Poèas sledovanéhoobdobia sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké<strong>na</strong>rušenie. Na kancelár<strong>sk</strong>e vyuitiev malých a stredných firmách, ale ajv domácnosti toto zariadenie odporúèame.Ce<strong>na</strong>: 5930 Sk (4985 Sk bez DPH)Zapoièal: Alef NulaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPrepojovacie porty: 4 × 10/100 Base−T,bezdrôtové spojenie IEEE 802.11g s podporou11 kanálov, ANNEX B ADSL modemBezpeènostné funkcie: Stateful PacketInspection Firewall, Internet Policy, Wi−FiProtected Access (WPA), WEP, Wireless MACa IP filtráciaRozmery: 186 × 48 × 188 mmHmotnos: 0,48 kgNapájanie: 12 V, 1 AZáruka: 36 mesiacov10/2004 PC REVUE 97


H A R D W A R EStrih videa z VHS v PC rýchlo a jednoducho / Pin<strong>na</strong>cle Studio MovieBox USBZariadenia umoòujúce zachytávanie a<strong>na</strong>lógovéhovideo- i audiosignálu sa v posledných mesiacoch objavujú<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ako huby po dadi. Vy<strong>sk</strong>úšalisme monosti a komfort ovládania jedného z nich.Všetky zariadenia zachytávajúce video síce pracujúprincipiálne rov<strong>na</strong>ko, majú však rozliènú doplnkovúvýbavu a v neposlednom rade i cenu. Pin<strong>na</strong>cleStudio MovieBox USB patrí <strong>sk</strong>ôr do <strong>sk</strong>upinys vyššou výbavou. Vidie to u <strong>na</strong> prvý poh¾ad – <strong>na</strong>jeho dizajne toti pracovali vývojári z Porsche. Ove¾adôleitejšie sú však funkcie, ktoré z<strong>na</strong>èke Pin<strong>na</strong>clehanbu nespravia.Pri inštalácii sme k zapnutému PC pomocou štandardnedodávaného kábla USB pripojili MovieBoxUSB, poèkali sme, kým v Microsoft Windows XP prebehlaautomatická inštalácia ovládaèov, a mohli sme<strong>na</strong>inštalova doplnkový softvér.Doplnkovú výbavu tvorí Pin<strong>na</strong>cle Studio vo verzii9, dodávané <strong>na</strong> dvoch CD. Prvé médium je inštalaèné,<strong>na</strong> druhom sa <strong>na</strong>chádzajú rôzne efekty a typymenu, ktoré mono vyui pri tvorbe DVD.Celá inštalaèná procedúra trvala tri minúty. Pomocouštandardne dodávaného A/V kábla s koncovkamitypu CINCH sme ho spojili s videoprehrávaèom,spustili sme Pin<strong>na</strong>cle Studio a mohli sme zaèaso zachytávaním videa. Keïe MovieBox podporujeprenosy pomocou USB 2.0, mohli sme pokojne<strong>na</strong>stavi kvalitu zachytávaného programu <strong>na</strong>„DVD“. Vyui sme však mohli aj kvalitu DV štandardnepouívanú v digitálnych kamerách èi, <strong>na</strong>opak,nišiu kvalitu so šírkou dátového toku pod¾a<strong>na</strong>šich prianí, vo¾ného miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u èiDVD. Pred <strong>na</strong>hrávaním sme sa toti dozvedeli dåkufilmu, ktorá sa vtesná <strong>na</strong> pouitý pevný di<strong>sk</strong> – vïakatomu sme vedeli, e veèer môeme spusti zachytávanieosemhodinovej VHS bez toho, aby smeráno <strong>na</strong>šli náš pevný di<strong>sk</strong> preplnený.Po ukonèení zachytávania sme mohli film okam-ite <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> DVD. Boli sme však nároènejší achceli sme ho oèisti od niektorých pasáí. Kliklisme teda <strong>na</strong> záloku Editace, v ktorej sme si nechalizobrazi èasovú os filmu. Nieko¾kými pohybmimyši sme vybrali neelané scény, vymazali sme ich,pridali sme tri zo 64 štandardne dodávaných efektova klikli <strong>na</strong> záloku Export Videa. V nej sme simohli zvoli niektorý z kodekov alebo typov kompresie– vybera bolo moné spomedzi formátovRealVideo, AVI, MPEG èi Windows Media, exportova<strong>na</strong>spä <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u èi <strong>na</strong> DVD. Exportova smevšak nemuseli iba <strong>na</strong> DVD, <strong>na</strong> záloke Vytvoøit di<strong>sk</strong>sa toti <strong>na</strong>chádzali aj poloky VideoCD, S-VCD. Vybralisme teda spomenuté DVD a po nieko¾kých minútach,potrebných <strong>na</strong> renderovanie i <strong>na</strong>pálenievidea, sme mohli hotové DVD zasunú do prehrávaèa.Pin<strong>na</strong>cle Studio MovieBox USB teda prešiel testamibez problémov – pri zachytávaní videa sa vïakaprenosovému pásmu USB 2.0 obraz nezasekával, atak bolo <strong>na</strong>pálené video rov<strong>na</strong>ko kvalitné ako <strong>na</strong>pôvodnej VHS.Hodnotenie:☺ Komfort inštalácie a ovládania☺ Dizajn prístroja☺ Kompletný preklad softvéru i manuálu do èeštiny☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 10 174 Sk (8550 Sk bez DPH)Dodávate¾: Opal MultimediaMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREMinimál<strong>na</strong> konfigurácia PC: port USB 1.1, procesor IntelPentium alebo AMD Athlon 800 MHz, 256 MB RAM, operaènýsystém Microsoft Windows 98 SE/Me/2000/XP, zvuková kartakompatibilná s DirectX, 500 MB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> inštaláciusoftvéru, 1 GB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> video, mechanika CD−ROMOdporúèaná konfigurácia PC: port USB 2.0, procesor IntelPentium alebo AMD Athlon 1,5 GHz a vyšší, 512 MB RAM,Microsoft Windows XP, zvuková karta Creative Audigy, grafickákarta ATI Radeon alebo nVidia GeForce, <strong>na</strong>pa¾ovaèka DVDMonosti zachytávania signálu: kamery alebo prehrávaèe8 mm, Hi8, VHS, SVHS, VHS−C alebo SVHS−C, DV, Digital8alebo MicroDVTašky <strong>na</strong> notebooky / Dicota Start.Up a Start.OffTieto tašky <strong>na</strong> notebook sú urèené pre majetnejšíchpouívate¾ov, ktorí majú radi pekné veci.Dodáva ich spoloènos Dicota, ktorej produktysme vám predstavili <strong>na</strong>príklad aj <strong>na</strong>stránkach aprílového PC REVUE.Ako u rozmery tašky Start.Up <strong>na</strong>povedajú,je urèená pre subnotebooky sLCD panelmi s uhloprieèkou 12 alebo 13palcov. Vyhotovená je z materiálu zvanéhoMicrofibrila v èiernej farbe. Vovýbave nájdeme špeciálnu priehradku<strong>na</strong> notebook, chránenú samostatnýmochranným materiálom. Jej ve¾kosumoòuje prepravova notebook smaximálnymi rozmermi 300 × 250 ×45 mm. Ved¾a spomenutej priehradkysa <strong>na</strong>chádza priestor <strong>na</strong> dokumenty amobilné príslušenstvo. V prednej èastije ïalší priestor <strong>na</strong> dokumenty, v ktoromje spolu šes priehradiek – dve súväèšie, jed<strong>na</strong> je urèená <strong>na</strong> mobilný telefó<strong>na</strong> do ïalšej trojice sa dajú zasunúvizitky. Ved¾a týchto priehradiek sa ešte<strong>na</strong>chádza priestor <strong>na</strong> perá. Komu bynepostaèoval priestor v taške, môevyui ešte ïalšie dve priehradky, ktorésa <strong>na</strong>chádzajú pri vysúvacích dradlách umoòujúcichnosenie tašky v ruke. Na vonkajšej prednej èastitašky sa <strong>na</strong>chádza spo<strong>na</strong>, ktorá je urèená <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>uchytenie k¾úèov. Popruh <strong>na</strong> plecia sa dá <strong>na</strong>stavipod¾a tela pouívate¾a.Taška Start.Off je urèená pre notebooky so 14"a 15" LCD panelmi s maximálnymi rozmermi360 × 300 × 55 milimetrov. Ak odhliadneme odtohto faktu, môeme poveda, e všetky ïalšieparametre sú rov<strong>na</strong>ké ako v prípade predchádzajúcehomodelu.-mh-TECHNICKÉ PARAMETREStart.UpMateriál: mikrovláknoFarebné vyhotovenie: èierneVonkajšie rozmery: 365 × 300 × 120 mmHmotnos: 1,1 kgZáruka: 36 mesiacovCe<strong>na</strong>: 2892 Sk (2430 Sk bez DPH)Start.OffMateriál: mikrovláknoFarebné vyhotovenie: èierneVonkajšie rozmery: 410 × 350 × 120 mmHmotnos: 1,3 kgZáruka: 36 mesiacovCe<strong>na</strong>: 3321 Sk (2790 Sk bez DPH)Dodávate¾: EntroTECHNICKÉ PREDSTAVENIE98 PC REVUE 10/2004


Externý videokonvertor / Plextor ConvertX PX−M402USpoloènos Plextor do svojej ponukyzaradila externý videokonvertor ConvertXPX-M402U. Zariadenie sa k poèítaèupripája cez rozhranie USB 2.0 aslúi predovšetkým <strong>na</strong> digitalizáciua<strong>na</strong>lógových filmov. Vïaka zabudovanémuhardvérovému kodéru ichKapacita médií v minútach pod¾a pouitej kompresie (uvádzané výrobcom)Obrazový kodér Prenosová rýchlos Dåka záz<strong>na</strong>mu*Video (Kb/s) Audio (Kb/s) CD−R/RW DVD±R/RWMPEG−1 (VCD) 1150 224 80 −MPEG−2 (DVD−Video) 6000 – 2000 224 12 – 27 79 – 169MPEG−4 4000 – 700 224 – 128 22 – 115 141 – 721DivX 4000 – 768 224 – 128 22 – 107 141 – 666* Dåka záz<strong>na</strong>mu závisí od pouitej prenosovej rýchlosti v súvislosti so zvolenou kompresiou,od rozlíšenia obrazu, kapacity média a pouitého zdrojového videa.konvertuje v reálnom èase do MPEG-1, MPEG-2, MPEG-4 a DivX. Výhodouspomí<strong>na</strong>nej konverzie je úsporamiesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Desaminútové video<strong>sk</strong>omprimované do MPEG-2 máve¾kos necelého 0,5 GB a pri MPEG-4alebo DivX ešte asi o tretinu menšiu.Pri pouití nekomprimovaného formátuDV by to bolo viac ako 2 GB.Spomí<strong>na</strong>né hodnoty platia pri maximálnomrozlíšení 720 × 576 a <strong>na</strong>jnišomstupni kompresie.Pri MPEG-4 alebo DivX si monovybra formáty uloenia zvuku MP2alebo MP3. Spracúvaný a<strong>na</strong>lógový signálz videorekordéra èi iného zdrojamôe by v norme PAL, SECAM aleboNTSC. Konvertor nemá vypí<strong>na</strong>è elektrického<strong>na</strong>pájania, pretoe ConvertXPX-M402U <strong>na</strong>pájanie automaticky zapnepo pripojení kábla USB do poèítaèaalebo po zapnutí PC (ak je s ním konvertorcez USB prepojený). Napájaniesig<strong>na</strong>lizuje modrá LED <strong>na</strong> prednompaneli. Zaèiatok grabovania do PCoznámi ltým svetlom ved¾ajšia LED.Softvér WinDVD Creator je urèený<strong>na</strong> kompletné spracovanie videa. Najprvposlúi pri grabovaní (Capture)filmu <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> alebo priamo <strong>na</strong>DVD±RW (Disc Ma<strong>na</strong>ger). Následnesa v òom dá zostriha a upravi (Edit)celý film. Ešte pred vytvorením menu(Author) program umoòuje zápis <strong>na</strong>digitálny videorekordér alebo kamkordér(Output to DV), prípadne exportvidea do súboru (Output to file). Popríprave kompletného menu hotovévideo mono renderova a <strong>na</strong>páli <strong>na</strong>DVD (po<strong>sk</strong>ytované monosti sú DVD1 hodi<strong>na</strong>, DVD 2 hodiny, DVD <strong>na</strong> CDHQ, DVD <strong>na</strong> CD, S-VCD, VCD). Prípadnesa dá vyui uloenie <strong>na</strong> pevnýdi<strong>sk</strong> <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie <strong>na</strong>pálenie. Naprehrávanie hotových DVD jeurèený program Win-DVD Player.Súbor vo formáteMPEG-2 prigrabovaní z a<strong>na</strong>lógovýchzdrojovsvojou kvalitou úplne vyhovuje,ak berieme do úvahy, e pozostrihaní je výsledné video zapísané<strong>na</strong> DVD. Zí<strong>sk</strong>ate aj èas, lebo po postrihanía authoringu program renderujeiba miesta strihu alebo èasti,kde boli vloené titulky èi fotografie,a spracuje aj úvodné menu. Èasti, <strong>sk</strong>torými ste nemanipulovali, preberietak, ako boli <strong>na</strong>grabované. Podobneto funguje pri formáte DivX, aj tuvšak musí by poèas celého spracovaniapouitý DivX. Samozrejme, pri strihumôete <strong>sk</strong>ombinova zdrojovésúbory rôznych formátov, ktoré Win-DVD Creator podporuje. Vtedy všaktreba ráta s dlhším závereèným renderovaním.Nedá sa presne urèi, o ko¾kosa rendering predåi. Záleí nielen<strong>na</strong> formáte originálnych súborov, aleaj <strong>na</strong> celkovej ve¾kosti videa, poètestrihov, druhu pouitých strihovýchefektov a výkonnosti poèítaèa. V podstateplatí, e ak program renderuje zjedného formátu do druhého video,ktoré zaplní celé médium DVD, môeto trva aj nieko¾ko hodín.WinDVD Creator umoòuje aj priamyzáz<strong>na</strong>m prekonvertovaného signálu<strong>na</strong> DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku (Burn Direct-to-Disc)a podporuje úpravu videa<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (Edit-on-Disc). Na vyuitiespomí<strong>na</strong>ných dvoch funkcií je potrebná<strong>na</strong>pa¾ovacia mechanika DVD aprepisovacie médium DVD-RW aleboDVD+RW.S konvertorom Plextor sa pracujedobre, vïaka konverzii v reálnom èasesme mali pripravené digitalizovanévideo v optimálnej kvalite a hlavnepo jeho postrihaní sme dlho neèakali<strong>na</strong> koneèný výsledok. Renderingbol pomerne krátky, dlhšie trvalo <strong>na</strong>pálenie<strong>na</strong> DVD. Mono poveda, eza víkend nie je problém spracova a<strong>na</strong>páli <strong>na</strong> DVD jede<strong>na</strong>polhodinovévideo. Ak nebude potrebný nároènýstrih, <strong>na</strong> spracovanie postaèí aj jedendeò. Na výslednú kvalitu má, prirodzene,rozhodujúci vplyv pôvodnýmateriál.Najhorší výsledok sme dosiahli pripouití kazety VHS, obrazu chýbalaostros a vidite¾né boli výpadky v niektorýchèastiach (tzv. šmrnce). Akzdrojovým videom bol záz<strong>na</strong>m z kazetyS-VHS, kvalita sa podstatne zvýšila.Na porov<strong>na</strong>nie sme pouili digitálnukameru, ktorú sme s konvertoromspojili cez obrazový výstup S-Video.Výsledok nás uspokojil <strong>na</strong>jviac – <strong>na</strong>grabovanévideo bolo ostré a ve¾mi èisté,bez zrnenia. Presvedèili sme sa, e konvertorbez problémov a kvalitne splníto, <strong>na</strong> èo je urèený – jednoduché spracovaniedomáceho a<strong>na</strong>lógového videoarchívudo digitálnej podoby.Ce<strong>na</strong>: 7723 Sk (6490 Sk bez DPH)Zapoièal: ServodataJán GéciTECHNICKÉ PARAMETREHARDVÉRPodporované normy: PAL/SECAM (720 ×576, 352 × 576, 352 × 288), NTSC(720 × 480, 352 × 480, 352 × 240)Kodér: MPEG−1, MPEG−2, MPEG−4, DivXVideovstup: S−Video, Composite (cinch)Audiovstup: stereo (2 × cinch)Rozhranie: Hi−Speed USB 2.0 (typ B)Napájanie: externé 9 VSieový adaptér: vstup 100 – 240 V,50/60 Hz, výstup 9 V, max. 750 mARozmery: 184 × 32,4 × 155 mm(šírka × výška × håbka)Hmotnos: 525 gramovSOFTVÉRWinDVD CreatorVstupné formátyVideo: MPEG−1, MPEG−2, MPEG−4, AVI (DivX,ASF), WMVAudio: Wave, MP3, WMAImage: BMP, JPEG, GIFVýstupné formátyVideo: MPEG−1, MPEG−2, MPEG−4, WMV, AVI,DivX, ASFAudio: MPEG, LPCM, Dolby DigitalZáz<strong>na</strong>m: VCD, S−VCD, DVD (DVD−R, DVD+R,DVD+RW, DVD−VR, DVD+VR), mini DVDPodporované operaèné systémy: MicrosoftWindows 2000 a XP10/2004 PC REVUE 99


H A R D W A R EDomáca LAN cez 220 V / OvisLinkProdukty OvisLink, ktoré sme mali monos pár dníotestova, neutaja svoje zacielenie <strong>na</strong> potreby domácehopouívate¾a, prípadne malej kancelárie. Pritempe šírenia technológie ADSL stále viac pouívate¾ovrozmýš¾a o monosti vytvori si vlastnú malúlokálnu sie a zdie¾a <strong>na</strong> nej jedno internetové pripojenie.Lokál<strong>na</strong> sie môe by postavená <strong>na</strong> modernýchbezdrôtových wi-fi technológiách, prípadne<strong>na</strong> klasickom káblovom ethernete. Vytvorenietakejto kabeláe nie je úplne triviál<strong>na</strong> záleitos afirma OvisLink ponúka tretí spôsob. Na vytvorenielokálnej siete vyuíva existujúce rozvody elektrického<strong>na</strong>pätia.HomePlug ušetrí náklady <strong>na</strong> inštaláciu drôtovej sieteOVISLINK HOMEPLUG POWERLINEETHERNET ADAPTERVyuitie klasických elektrických zásuviek a <strong>na</strong>pä-ových rozvodov ako média <strong>na</strong> vytvorenie lokálnejsiete sa nám páèilo. Riešeniu sa nedá uprie istá elegancia.Elektrické zásuvky má v byte kadý a neïalekopoèítaèa sa takmer vdy nejaká musí vy<strong>sk</strong>ytova.Výnimkou je asi iba prípad, ak pouívate notebooka práve fungujete <strong>na</strong> batérie.Malá modrá škatu¾ka s tromi diódami sa dodávaaj s <strong>na</strong>päovým káblom <strong>na</strong> zapojenie do zásuvky,jedným ethernetovým káblom a inštalaènýmCD. iadne zloité konfigurovanie vás neèaká,staèí, ak do elektrických zásuviek pripojíte viaczariadení. Tie automaticky rozpoz<strong>na</strong>jú prítomnosostatných, èo hneï sig<strong>na</strong>lizujú rozsvietením príslušnejdiódy.Naše <strong>sk</strong>úsenosti s týmito zariadeniami sú pozitívne.Vy<strong>sk</strong>úšali sme rôzne kombinácie zásuviek vobyèajnom panelákovom byte a zariadenia sa vdybez problémov dokázali prepoji. Výrobca odporúèazapája HomePlug priamo do zásuvky v stene, pretoerôzne predlovaèky alebo rozdvojky môu zoslabisignál. O to viac nás potešil fakt, e Home-Plug si poradil aj v týchto prípadoch.A ak vám postaèia maximálne prenosové rýchlosti14 Mb/s, dodáme u iba malú poznámku.Pasívne chladenie zariadenia má za následok vyššiupracovnú teplotu, s èím by ste mali ráta pri jehoumiestnení. Na druhej strane je prevádzka Home-Plugu úplne bezhluèná.ZÁVER. Vytvorenie lokálnej siete s HomePlugombolo otázkou pár minút. Ak neplánujete aha podomácnosti nové káble, prípadne si inštalova svojvlastný domáci bezdrôtový hot spot, toto zariadenieby vás mohlo oslovi.OVISLINK AIR LIVE MULTIMEDIÁLNYFIREWALL/SERVERZariadenie si rozsahom svojich moností <strong>sk</strong>utoènezaslúi prívlastok multimediálne, aj keï slovíèkomultifunkèné by pod¾a nášho názoru lepšie vystihlopodstatu. Celá konfigurácia zariadenia sa realizujecez vstavané webové rozhranie. Výrobca všakodporúèa pri konfigurácii pouíva iba InternetExplorer, prípadne Mozillu alebo Netscape. Vysvetlenieprišlo rýchlo, rozhranie je pri iných prehliadaèoch,<strong>na</strong>príklad Opere, nefunkèné.Spôsobuje to pod¾a nászbytoèné vyuitie javascritpu.Pri sieových monostiachzariadenia nájdetevšetko, èo by ste od domácehosmerovaèa oèakávali. Okrem štyrochethernetových 100 Mb/s portovAir Live umoòuje bezdrôtovú wi-fi komunikácius vyuitím štandardu 802.11g, èo z<strong>na</strong>mená prenosovérýchlosti a 54 Mb/s. Vstavaný DHCP server,slúiaci <strong>na</strong> automatické pride¾ovanie adries IP,u¾ahèuje správu lokálnej siete. Monosti konfiguráciefirewallu a smerovaèa sú dostatoèné. Zariadenieokrem toho <strong>obsah</strong>uje <strong>na</strong>stavite¾ný filter pod¾a adriesURL alebo vý<strong>sk</strong>ytu k¾úèových slov.Ak nemáte pevnú vonkajšiu adresu IP, ale <strong>na</strong>priektomu by ste chceli ma vlastnú doménu smerujúcuvdy k vám, Air Live vás poteší vstavanýmiklientmi pre systém Dy<strong>na</strong>mic DNS. Takisto sa námpáèila podpora technológie QoS (Quality of Service),ktorá umoòuje ovplyvni prenosové rýchlosti, a topriradením jednej z troch moných priorít niektorejadrese IP alebo slube. Škoda, e iba pri komunikáciismerom von.Air Line podporuje aj vytvorenie virtuálnych privátnychsietí (Virtual Private Network, VPN), ktorésú zaloené buï <strong>na</strong> rodine protokolov IPSec, alebo <strong>na</strong>protokole PPTP spoloènosti Microsoft.K funkènosti a spo¾ahlivosti sieových funkciízariadenia nemáme výhrady. Dôleité udalosti sazaz<strong>na</strong>menávajú v internom SysLog serveri. Pod¾anášho názoru by však sloven<strong>sk</strong>í pouívatelia internetumono ocenili preh¾ady preneseného mnostvadát, rozdelené pod¾a adries IP, prípadne mien poèítaèov.Na zadnej strane Air Live sa okrem spomenutýchštyroch ethernetových portov <strong>na</strong>chádzajú aj štyriporty USB. Ich rov<strong>na</strong>ký poèet nepriamo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,e tej „multimediálnej“ èasti firma OvisLink venovalarov<strong>na</strong>kú pozornos ako tej sieovej.Prístroj si rozumie s mnostvom zariadení USB.Zoz<strong>na</strong>m <strong>obsah</strong>uje webové kamery, tlaèiarne,pamäové k¾úèe USB alebo MP3 prehrávaèe.Po pripojení webovej kamery môete <strong>na</strong>konfigurovavideoserver. Okrem ruèného <strong>na</strong>plánovaniaintervalov, v ktorých má kamera zaz<strong>na</strong>menávaobraz, umoòuje Air Live vyui webovú kameruako detektor pohybu a zaz<strong>na</strong>menáva iba v prípadezmeny obrazu. Prípadné upozornenie pošle <strong>na</strong><strong>na</strong>stavené e-mailové adresy. Druhou monosou jeuklada <strong>na</strong>snímané video do ïalšieho pripojenéhozariadenia, ktorým môe by <strong>na</strong>príklad pamäovýk¾úè USB.Na to je však potrebné <strong>na</strong>konfigurova vstavanýFTP server. Ten potom dokáe pracova s pripojenýmizariadeniami USB, ktoré pracujú ako externýdi<strong>sk</strong>. Uívate¾ov Linuxu urèite poteší, e okremobligátnej podpory FAT/FAT32 si Air Live porozumieaj s partíciami EXT2. Nás trochu zamrzel fakt,keï jeden z troch testovaných pamäových k¾úèovzariadenie odmietlo <strong>na</strong>priek tomu, e k¾úè <strong>obsah</strong>ovaliba jednu partíciu FAT32. Testovaný k¾úè sícepriamo nefiguroval <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>me podporovanýchzariadení, pod¾a nás však ide v súèasnosti o benýdoplnok. Dodajme však, e zoz<strong>na</strong>m zariadení sarozširuje kadým novým firmvérom.Poslednou podporovanou <strong>sk</strong>upinou zariadení sútlaèiarne. Po zapojení podporovanej tlaèiarne AirLive zaène fungova ako tlaèový server. Na webovomrozhraní je po<strong>sk</strong>ytnutý návod, ako <strong>na</strong>stavirôzne operaèné systémy <strong>na</strong> tlaè s takto zdie¾anoutlaèiaròou.ZÁVER. Sieové funkcie OvisLink Air Live Serverasú pod¾a nášho názoru šité <strong>na</strong> mieru pre pouívate¾ov,ktorí sa nechcú uèi spravova server a <strong>na</strong>priektomu by radi bezpeène pripojili malú poèítaèovúsie <strong>na</strong> internet. Štyri pridané porty USB a stým súvisiace funkcie ocenia hlavne domáci pouívatelia.Aby však predišli problémom, odporúèamepozrie si <strong>na</strong> internete aktuálny zoz<strong>na</strong>m podporovanýchzariadení.Marek OndíkAir Live Multifunkèný firewall100 PC REVUE 10/2004


H A R D W A R ECentrálne spracovanie zvuku / Creative Decoder DDTS−100Toto zariadenie predstavuje v ponuke spoloènostiCreative úplnú novinku. Pod¾a oz<strong>na</strong>èenia by samohlo zda, e ide o externú zvukovú kartu, ale nieje to tak. DDTS-100 je predovšetkým jednotka <strong>na</strong>dekódovanie beného zvuku v reálnom èase <strong>na</strong> reprosúpravua do usporiadania 7.1. Okrem toho jeto akýsi zvukový hub, ktorý dokáe pripoji všetkyzdroje zvuku k centrálnej reprosústave. Pomocouneho prepojíte <strong>na</strong>pr. DVD prehrávaè, hernú konzolu,PC, MP3 prehrávaè a TV <strong>na</strong> vašu reproduktorovúsústavu, a to aj pomocou dodávaného dia¾kovéhoovládaèa. Pri maximálnom vyuití môetema <strong>na</strong> toto zariadenie zapojených a osem zdrojovzvuku a pomocou dia¾kového ovládaèa môete rýchloprepí<strong>na</strong>.DDTS-100 má podobu externého zariadenia tmavejfarby so strieborným predným panelom. Dizajn jevcelku pekný, len pri priamom dotyku prístroja zistíte,e ide o plast. Napájanie DDTS-100 je externé,u<strong>sk</strong>utoèòuje sa cez dodávaný adaptér (a 16 V). Napouívate¾<strong>sk</strong>om paneli sú ovládaèe <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hlasitosti,ako aj reimu prehrávania zvuku (<strong>na</strong>pr. DigitalDolby alebo ProLogic). Ïalším ovládaèom sa volí typzdroja zvuku – digitálny, a<strong>na</strong>lógový alebo optický.Malým prepí<strong>na</strong>èom v spodnej èasti predného panelasa volí reim 6.1 a 7.1. Dekodér mono prevádzkovav polohe <strong>na</strong>leato i <strong>na</strong>stojato.Na dia¾kovom ovládaèi sú v podstate zopakovanévšetky tlaèidlá z predného panela prístroja. Jed<strong>na</strong>funkcia je však <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaèi <strong>na</strong>vyše –test. Jeho potlaèením sa postupne testujú všetkypripojené reproduktory a môete si tak ¾ahko overiich funkciu. Otvorene povedané, vyhotovenie dia¾kovéhoovládaèa nás príliš neoèarilo. Vyzerá prive¾miplastovo a škoda, e nemá taký istý dizaj<strong>na</strong>ko prístroj.Okrem dia¾kového ovládaèa je súèasou dodávkyaj prepí<strong>na</strong>cí box. Ten slúi hlavne <strong>na</strong> prepojenie PCs pripojenými reproduktormi. Malým prepí<strong>na</strong>èom<strong>na</strong> tomto prepí<strong>na</strong>com boxe volíte, èi chcete v reproduktorochpoèu zvuk z DDTS-100 alebo z PC.Inštalácia DDTS-100 je jednoduchá hlavne vïakadobre spracovanej príruèke. Tu nájdete prepojeniek <strong>na</strong>jbenejším zdrojom zvuku. No ak máte zdrojovzvuku ve¾a, dodávané káble vám nebudú staèi abude si treba zoh<strong>na</strong> ïalšie.Pri <strong>na</strong>šich testoch sme k DDTS-100 pripojili DVDprehrávaè, PC a MP3 prehrávaè. DVD sme pripojili<strong>na</strong> koaxiálny vstup S/PDIF, PC sme pripojili cez prepí<strong>na</strong>cíbox a MP3 zase cez a<strong>na</strong>lógový vstup. Po vloeníDVD do prehrávaèa sme <strong>na</strong> DDTS-100 potlaèili vstupCoaxial a zí<strong>sk</strong>ali sme reprodukciu v reime Dolby DigitalEX. Ne<strong>sk</strong>ôr sme prepli <strong>na</strong> normu DTS ES Discrete.Pri obidvoch reimoch DDTS-100 pomocou LED sig<strong>na</strong>lizovalzvolenú prevádzku a kvalita reprodukovanéhozvuku bola ve¾mi dobrá. Pri MP3 prehrávaèi smepotlaèili tlaèidlo A<strong>na</strong>log a aktivovali reim prevádzkyDTS Neo:6. Tak sme aj z pôvodne stereofónneho zdrojazí<strong>sk</strong>ali dojem priestorového zvuku. Na záver eštepripomí<strong>na</strong>me, e reproduktorová sústava, ktorú pripojítek tomuto dekodéru, musí ma <strong>sk</strong>utoène dosvysokú kvalitu. My sme pri <strong>na</strong>šich testoch pouiliCreative Inspire TT7700.Hodnotenie:☺ Mnostvo vstupov☺ Jednoduchos pouívania☺ Šírka podporovaných zvukových formátov(s výnimkou Dolby ProLogic IIx)☹ Dizajn dia¾kového ovládaèa☹ Málo prepojovacích káblovCe<strong>na</strong>: okolo 5355 Sk (4500 Sk bez DPH)Zapoièal: SofosOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPodporované formáty: Dolby Surround, Dolby Digital, DolbyDigital EX, Dolby ProLogic, Dolby ProLogicII, LPCM, DTS, DTS ES(Discrete, Matrix), DTS Neo:6 (Cinema, Music)Konfigurácia reprosústavy: 5.1, 6.1 a 7.1Vstupy: 3 × Stereo RCA, 1 × koaxial S/PDIF, 3× opticalS/PDIFVýstupy: repro a do 7.1, 2 × výstupy <strong>na</strong> slúchadláRozmery: 220 × 160 × 60 mmHmotnos: 0,7 kgDodávané káble: 1 × 7.1 repro, 1 × optical S/PDIF,1× redukcia jack – RCA10/2004 PC REVUE 101


S O F T W A R ESprievodca po ÈR / KilometrovníkPrenikanie informaèných technológiído cestnej dopravy mánieko¾ko foriem. Prednedávnomsme predstavili elektronickú výbavuvozidiel. Sem by sme mohlizaradi aj rôzne <strong>na</strong>vigaèné systémyGPS, urèené pre automobily,no úroveò spracovania nášhoúzemia v týchto systémoch zatia¾príliš nemotivuje k nieko¾kodesatisícovejinvestícii. Do <strong>sk</strong>upinyproduktov u¾ahèujúcich plánovanietrasy a prípadné <strong>na</strong>vigovanieby sme mohli radi ajprodukt Kilometrovník od èe<strong>sk</strong>ejfirmy TRANIS.Programy tohto typu <strong>na</strong>dobúdajú <strong>na</strong>dôleitosti, pretoe ceny notebookovumoòujú ich široké pouitie benýmipouívate¾mi a pri mnohých pracovnýchcestách automobilom ho mámepri sebe. Ak potom náhodou zablúdime,niè nebráni tomu, aby po bezpeènomzaparkovaní vozidla vodiè zapol notebooka rýchlo sa zorientoval. Aj keïce<strong>na</strong> modulov GPS klesá, stále to nie jezanedbate¾ná investícia. Pri orientácii vneznámom prostredí nám okrem elektronickejmapy (alebo jej výtlaèku)pomerne dobre poslúi aj kompas, èiu mechanický, alebo elektronický.Elektronický sprievodca hlavne po ÈRProgram Kilometrovník je urèený<strong>na</strong> vytýèenie trasy z poèiatoèného docie¾ového bodu. Trasu mono spresnizadaním a pädesiatich miest, cez ktoréchceme prechádza. Poradie týchtomiest môeme rôzne kombinova, aby<strong>na</strong>sledovali v optimálnom poradí (známyproblém obchodného cestujúcehoz teórie grafov). Vzh¾adom <strong>na</strong> kvalitucestnej siete a rôzne obmedzenia, <strong>na</strong>príkladpre nákladnú kamiónovú dopravu,mono zadáva pri výbere trasyrôzne spresòujúce parametre a po-iadavky. Môeme vybra buï <strong>na</strong>jkratšiu,alebo <strong>na</strong>jrýchlejšiu cestu. Výhodouprogramu je, e zoh¾adòuje ajïalšie <strong>sk</strong>utoènosti. Napríklad nákladnádoprava by mala obchádza centrámiest, zatia¾ èo osobné autá nimi mô-u prechádza.Program sa dodáva v základnej verzii,urèenej <strong>na</strong> plánovanie turistickýchtrás, a vo verzii Professio<strong>na</strong>l, urèenejhlavne pre kamiónovú dopravu. Tátoverzia je doplnená o knihu jázd a rešpektujeïalšie poiadavky, <strong>na</strong>pr. zákazjazdy kamiónov cez víkendy asviatky, nevhodnos niektorých hraniènýchpriechodov pre niektoré typyvozidiel a mnohé ïalšie. Do úvahy saberie aj nevyhnutnos bezpeènostnýchzastávok, prípadnestriedanie vodièov, take èasovýplán pre kamión s dvoma vodièmibude iný ako pre jednéhovodièa. Kilometrovník umoòujeaj spoluprácu s modulom GPS.S úspechom sme vy<strong>sk</strong>úšali modulGarmin, pripojený k notebookucez bezdrôtové rozhranieBluetooth.Na CD s programom Kilometrovník(aj v štandardnejverzii) je pripojená aplikáciaPamätihodnosti Èe<strong>sk</strong>ej republiky,ktorá nám pomôe s plánovanímvýletov u <strong>na</strong>šich západných susedov.Staèí sa pozrie <strong>na</strong> obrázok a hneïvidíme hlavnú nevýhodu Kilometrovníka– ove¾a menej podrobné pokrytieSloven<strong>sk</strong>ej republiky.Demoverziu programu Kilometrovníknájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.tranis.cz/sw_dnlkm.htm#klmdemo.Ce<strong>na</strong>: 3900 Kè bez DPH za verziu pre ÈR a SRVýrobca/dodávate¾: Tranis, ÈR¼uboslav Lacko102 PC REVUE 10/2004


Cesta k novým MP3 / StationRipperNa CD REVUE nájdete:StationRipperKadý z vás iste dobre pozná hudobnýformát MP3. Jeho dobrá kompresia,respektíve kvalita z neho urobilanieèo, èo sa hlavne hudobným vydavate¾stvámznepáèilo. Zaèal sa totivyuíva <strong>na</strong> uchovávanie hudby v konzumnomtvare, jednoducho sa šíriacompo sieti internet. Poopravím sa!Neprekáal im formát MP3, ale <strong>obsah</strong>,ktorý sa pomocou sietí P2P šíril aaj šíri, a to ve¾mi rýchlo. Nakoniec tovšetci dobre poznáte. A tak „niekto“vyèíslil ušlý zi<strong>sk</strong> a... Mnohí z vás siteraz myslia, e tento problém sa ichnetýka. „Veï koho by zaujímalo, èi sipoèúvam alebo zálohujem nejaképesnièky <strong>na</strong> CD?“ Odpoveï <strong>na</strong> tútojednoduchú otázku môe prekvapikadého z nás. Preto prinášam riešenievo forme zaujímavého softvéru.POÈÚVAME RÁDIO. Kadý z nás uurèite èosi poèul o internetových rádiách.Tie ve¾mi rýchlo vznikajú a zanikajúa som si viac-menej istý, e akmáte pevné pripojenie k internetu,máte aj svoje ob¾úbené internetovérádio. Ja som si tie <strong>na</strong>šiel to svoje,ktoré mi vyhovuje hudobným štýlom,kvalitou. Staèí si zapnú známy wi<strong>na</strong>mp...Kvalita je èasto nedostaèujúca,ale to aj preto, e mnohí nemajú takérýchle pripojenie k internetu, abymohli v reálnom èase poèúva kvalitnéinternetové rádio. Preto vznikajúslabšie „odvary“, ktoré sa kvalitoublíia k telefónnemu prenosu hudby,èo je pre hudobného <strong>na</strong>dšenca neznesite¾né.Ako sa hovorí, kadá kartamá dve strany a je to tak aj pri internetovýchrádiách. Existujú rádiá,ktoré ponúkajú kvalitný záz<strong>na</strong>m aj<strong>na</strong>priek väèšiemu dátovému toku, aleaj také, ktoré sú takmer nepoèúvate¾né.O tie kvalitné e-rádiá budemema v tejto recenzii záujem. Predpokladomje rýchlejšie pripojenie k internetu,predsa len ide o vysielaniev reálnom èase.PROGRAM AKO ZÁZNAMNÍK. Niekoho<strong>na</strong>padlo <strong>na</strong>písa program, ktorýby dokázal hudbu vysielanú po internetepremeni <strong>na</strong> ob¾úbené MP3. Aksi nájdete rádio, v ktorom sa ve¾a nerozpráva,nevidím takmer nijaký problém.Program má jednoduché ovládaniea jediné, èo potrebujete, je pripojeniek internetu. Rozhranie programuje rozdelené <strong>na</strong> dve základné èasti.Vrchná èas je obyèajný prehliadaè,kde sa ako predvolená stránkazobrazí nullsoft SHOUTcast, prostredníctvomktorej jednoducho vyberámerádiostanice vysielajúce po internete.Vybrané stanice si mono pusti kliknutím,a ak nám vyhovujú, môemeich priamo zaradi do procesu sahovania(kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo tune in).Vtedy sa stáva aktívnou druhá, dolnáèas programu, v ktorej sa objaví vybranárádiostanica s názvom práveprehrávanej <strong>sk</strong>ladby. Program siautomaticky <strong>sk</strong>ladby rozdelí, pomenujesprávnym názvom, ktorý uloíaj do popisu MP3, do takzvaného ID3tagu. Problém, ktorý môe vzniknúpri <strong>na</strong>hrávaní, respektíve delení <strong>sk</strong>ladieb,sa týka spôsobu reprodukcie zostrany rádia. Ak e-rádio jednotlivé pesnièkymixuje, prelí<strong>na</strong>, rozdelenie jeniekedy nepresné, prièom treba dodatoènevyui nástroje <strong>na</strong> úpravu MP3.Ja som si ako rádio No.1 zvolil RadioMatrix (Italia), ktoré vysiela v dobrejkvalite (192 kb/s), postaèujúcej <strong>na</strong>archiváciu a kvalitnú reprodukciu.Ovládanie programu je jednoduché arýchle mono aj preto, e nie je èo<strong>na</strong>stavova. Na spodnej lište sa <strong>na</strong>chádzajúštyri slabo èitate¾né tlaèidlá.Prvé z nich udriava v pamäti rádiostanice,ktoré v minulosti tentoprogram pouíval. Druhá poloka MyRips zobrazí všetky uloené <strong>sk</strong>ladby.Program ponúka monos zakúpi siprehrané, respektíve stiahnuté <strong>sk</strong>ladby,ale <strong>na</strong>èo? Druhý rad ruovýchtlaèidiel, ktorý odde¾uje dve funkènéèasti programu, slúi viac <strong>na</strong> administráciuu vybraných rádií <strong>na</strong> rippovanie.Na <strong>na</strong>stavenie tohto jednoduchéhoprogramu nám poslúidirektíva options v záloke view. Po<strong>na</strong>stavení pracovného a výstupnéhoadresára <strong>na</strong>sledujú univerzálne monosti<strong>na</strong>stavenia, poènúc monosamiukladania do medzipamäte cez <strong>na</strong>staveniesieového pripojenia a po <strong>na</strong>hrávaniev istom èasovom intervale.ZÁVER. Program nám ponúka monosdosta sa k aktuálnej hudbeúplne jednoduchý spôsobom, a to bezh¾adania warez lokalít èi vyuívaniasietí P2P.Hodnotenie:☺ Open source☺ Jednoduché ovládanie☺ Bez inštalácie☺ Kvalitný výstup☹ Niekedy nedoko<strong>na</strong>le orezané <strong>sk</strong>ladby☹ Zaaenie linky (reálny èas)☹ Málo kvalitných rádiíProgram si môete stiahnu:http://<strong>www</strong>.ratajik.com/StationRipperJozef KOZÁK ml.10/2004 PC REVUE 103


S O F T W A R EPrenos videa z kamery do PC / Sce<strong>na</strong>lyzerLiveNa CD REVUE nájdete:Sce<strong>na</strong>lyzerLiveV jednom z predošlých èísel PC RE-VUE sme písali o programe Sce<strong>na</strong>lyzer.Ten slúi <strong>na</strong> zistenie èasu <strong>na</strong>hrávaniavidea, ktoré máme u v poèítaèivo forme videosúboru. Vtedy bola reèo freewarovej verzii programu. Tá sícepre <strong>na</strong>še potreby postaèuje, mávšak jednu nevýhodu. Súbor musíexistova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Teda pri spracúvanívlastne potrebujeme ma aspoòto¾ko vo¾ného miesta <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u, aký ve¾ký je súbor. Andreas Wintervytvoril aj sharewarovú verziutohto programu – Sce<strong>na</strong>lyzerLive.O tomto programe sa dá bez obáv poveda,e ide práve o chýbajúce spojivomedzi digitálnou kamerou a programom<strong>na</strong> editáciu videa.Tentoraz sa budeme venova zatia¾poslednej verzii programu, ktorá máèíslo 2.1. Tá je rov<strong>na</strong>ko ako free verziadistribuovaná vo forme archívu ZIP,ktorý mono nájs <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.sce<strong>na</strong>lyzer.com. Obsahom archívuje jeden spustite¾ný súbor, ktorýstaèí rozbali do príslušného adresára<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Hneï potom mô-eme zaèa pracova.STRUÈNE NA ÚVOD. Pri snímanívidea z digitálnej kamery je súèasouprenášaných dát aj údaj o èase <strong>na</strong>hrávaniavidea, tzv. datestamp, ktorý samôe uloi aj do videosúboru <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u. Pokia¾ však chceme matento údaj vo výslednom súbore, musímezvoli správny formát (resp. kodek).Nanešastie ve¾mi rozšírený formátMPEG túto monos nemá, a akteda chceme, aby sme mali datestampv súbore uloený, musíme zvoliiný formát. Tu prichádza do úvahyDV-AVI Type2, podporovaný všetkýmiprogramami <strong>na</strong> editáciu videa.Zároveò je tento formát asi <strong>na</strong>jlepší<strong>na</strong> editáciu videa v domácich podmienkach.Pri stratovej kompresii totidáva ve¾mi kvalitný obraz. Po zostrihanípotom mono vytvori buï jedenvideosúbor, alebo priamo DVDvideo, èo závisí u od vás. No aj <strong>na</strong>priektomu, e v DV-AVI je uloenýúdaj o dátume a èase <strong>na</strong>táèania videa,nie sú bené programy <strong>na</strong> editáciuvidea schopné tento základný údajzobrazi. Práve tu nám ve¾mi pomôeprogram Sce<strong>na</strong>lyzerLive.VZH¼AD. Po spustení sa zobrazí okno,ktoré je rozdelené <strong>na</strong> dve èasti.Na ¾avej strane je panel <strong>na</strong> ovládaniekamery, tak ako ho poznáme z inýchprogramov. Nad ním je náh¾adovéokno, kde sa poèas snímania zobrazujeobraz.V pravej èasti sú zobrazené indexykaziet alebo videosúbory, ktoré saObr. 1Sce<strong>na</strong>lyzerLive po spustení<strong>na</strong>chádzajú v danom adresári. Poprvom spustení je daná èas ok<strong>na</strong>prázd<strong>na</strong>. Prostredie je intuitívne auívate¾ ve¾mi rýchlo príde <strong>na</strong> to, akosa program ovláda. Program neponúkapreh<strong>na</strong>né mnostvo prepí<strong>na</strong>èov arôznych funkcií <strong>na</strong> úpravu obrazu,veï <strong>na</strong> to je iný softvér. Autor sa zameral<strong>na</strong> funkènos a jednoduchosovládania. V okne aplikácie je len to,èo potrebujeme.SNÍMANIE DO PC. Program fungujetak, e pri snímaní videa z kamerydo poèítaèa sleduje zmenu scény <strong>na</strong>základe zmeny èasu <strong>na</strong>táèania. Kadúscénu môe zaz<strong>na</strong>menáva do samostatnéhosúboru, ktorého meno tvoríbuï poradové èíslo, alebo je zloené zdátumu a èasu <strong>na</strong>táèania. Takto námmôe vzniknú teoreticky aj nieko¾kodesiatok súborov. Bene sa však stáva,e <strong>na</strong>hrávate viac scén za sebou aèi u sú jednotlivé scény dlhšie, alebokratšie, nie je vdy iaduce, aby bolirozdelené do samostatných súborov.Na toto má Sce<strong>na</strong>lyzerLive elegantnériešenie. Viete toti <strong>na</strong>stavi èasovýrozdiel medzi dvoma scé<strong>na</strong>mi, po ktoréhoprekroèení sa u bude ïalšiascé<strong>na</strong> uklada do ïalšieho súboru <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u. Ako to funguje? Predstavme si,e <strong>na</strong>stavíme uvedený rozdiel <strong>na</strong> 15minút. Pri snímaní videa z kamery sazaène vytvára ïalší súbor len vtedy,keï medzi <strong>na</strong>táèaním dvoch po sebeidúcich scén je èasový rozdiel väèšíako 15 minút. Názov súboru sa v tomtoprípade vytvorí pod¾a dátumu a èasu<strong>na</strong>táèania prvej scény v danomsúbore. Potom sa môe sta, e 150scén <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>e v kamere sa zredukujedo 15 súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.Obr. 2Okno s vytvoreným indexom pá<strong>sk</strong>yProgram pozná dva reimy snímaniavidea z kamery do poèítaèa. Mô-eme buï zaèa sníma od aktuálne<strong>na</strong>stavenej pozície <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>e so všetkýmiscé<strong>na</strong>mi, tak ako sú <strong>na</strong>toèené,alebo oz<strong>na</strong>èíme scény, ktoré nás zaujímajú,a snímanie vykonáme v re-ime tzv. dávkového snímania.Pri prvom spôsobe sa jednoduchozapne prehrávanie a video sa zaz<strong>na</strong>menávado súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.Pri druhom, dávkovom spôsobe všakpotrebujeme <strong>na</strong>jprv vytvori index kazety.INDEX KAZETY. Táto funkcia námešte viac zjednoduší úlohu. Dokáetoti vo ve¾mi krátkom èase vytvoriindex pá<strong>sk</strong>y. Môeme si zvoli, èi chcemevytvori index od aktuálne <strong>na</strong>stavenejpozície <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>e alebo od zaèiatku.Ak zvolíme vytvorenie od zaèiatku,program si <strong>na</strong>jprv automatickypretoèí kazetu <strong>na</strong> zaèiatok a potomv rýchlom pretáèaní cez obraz<strong>na</strong>sníma celú pá<strong>sk</strong>u. Pri tom detegujezmenu scény a zároveò uchováva náh¾ady.V tomto reime sa zdetegujúvdy všetky scény <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>e. Pri <strong>sk</strong>úšaníbol index MiniDV pá<strong>sk</strong>y s dåkou80 minút vytvorený za 10 minút.Kvalita náh¾adov však nie je taká akokvalita videa, ale úplne staèí <strong>na</strong> rýchluorientáciu v scé<strong>na</strong>ch. Mimochodom,táto funkcia funguje výborne aj pri LPreime záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> kazete.Po dokonèení vidíme v pravej èastinovo vytvorený index ako <strong>na</strong> obr. 2.Prvý riadok je vlastne zobrazeniecelej pá<strong>sk</strong>y. Poh¾ad sa dá rozbali <strong>na</strong>jednotlivé scény, prièom pri kadejscéne je informácia o jej dåke. Zároveòpo zvýraznení scény vidímev ¾avej èasti pod náh¾adovým okienkomformát záz<strong>na</strong>mu obrazu a dátum/èas <strong>na</strong>táèania.Tu u môeme oz<strong>na</strong>èi scény, ktoréchceme dosta do poèítaèa, a spustidávkové snímanie. Program zároveòzobrazuje poèet scén a celkový výslednýèas ako sumár ich trvania. Keïsme si teda vybrali scénu alebo scény,môeme spusti dávkové snímanie.DÁVKOVÉ SNÍMANIE. Je to jed<strong>na</strong>z <strong>na</strong>jlepších funkcií, ktoré Sce<strong>na</strong>lyzer-Live ponúka. Z indexu pá<strong>sk</strong>y môemetoti vyselektova len tie scény, ktorénás zaujímajú. Po spustení dávkovéhosnímania sa program postará o zvyšok.Musím poveda, e pri <strong>sk</strong>úšanítejto funkcie som bol ve¾mi spokojný.Program bez problémov nájde zaèiatkyscén aj v prípade, e pá<strong>sk</strong>a nie jepretoèená <strong>na</strong> zaèiatok. Po spustení sa104 PC REVUE 10/2004


pá<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>jprv automaticky pretoèí <strong>na</strong>zaèiatok prvej scény bez toho, aby sapretáèala <strong>na</strong> úplný zaèiatok. Najprv sitoti program zistí presnú pozíciu <strong>na</strong>pá<strong>sk</strong>e, pod¾a ktorej urèí smer pretáèaniak prvej oz<strong>na</strong>èenej scéne. Pretáèanieje rýchle a neu<strong>sk</strong>utoèòuje sacez obraz. Aj pri tomto rýchlom pretáèanísa zobrazuje pribliná poloha<strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>e vo forme náh¾adu. Priebenesi program kontroluje pozíciu (asi<strong>na</strong> sekundu pustí prehrávanie). Keïsa dostane dostatoène blízko pred scénu,prepne do reimu rýchleho pretáèaniacez obraz a následne do klasickéhoprehrávania (pár sekúnd predzaèiatkom scény). Po <strong>sk</strong>onèení snímaniascény program pretoèí <strong>na</strong> zaèiatokïalšej scény. Tu môeme zvoli<strong>na</strong>stavenie, kde scény <strong>na</strong>táèané posebe v kratšom èase ako X minút budúv jednom súbore <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.OSTATNÉ FUNKCIE. Èo zaujímavénám ešte program Sce<strong>na</strong>lyzerLive ponúka?Môeme obmedzi ve¾kos výslednéhosúboru AVI <strong>na</strong> 640/700 MBalebo <strong>na</strong> 1, 2, 4 GB. Túto monosoceníte, ak budete chcie výslednévideo <strong>na</strong>hra <strong>na</strong> CD alebo DVD, prípadneak máte <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u systémFAT32, ktorý neumoòuje ukladasúbory s dåkou väèšou ako 4 GB.Popri viac-menej štandardnej funkciiuloenia aktuálneho „frame“ akoobrázka je to <strong>na</strong>príklad monos vyuivstup do digitálnej kamery a zvolenéscény <strong>na</strong>hra spä <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u.Zaujímavá je funkcia èasového snímania.Pokia¾ máte kameru v reime<strong>na</strong>táèania, môete si ju da <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> statív a <strong>na</strong>stavi zaèiatok a koniecsnímania a budete ma <strong>na</strong>toèený západslnka...ÈO CHÝBA? Pri práci mi chýbalo párdrobností, ktoré by som uvítal, ako<strong>na</strong>príklad monos vytvori z jednéhodòa <strong>na</strong>táèania jeden súbor. Táto monosby sa dala do istej miery obísvhodným <strong>na</strong>stavením èasového rozdielumedzi dvoma scé<strong>na</strong>mi. Lene ak budetefilmova noèný ruch v prímor<strong>sk</strong>omletovi<strong>sk</strong>u, ve¾mi vám to nepomôe.Niektorí pouívatelia by mono ešteocenili pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie v sloven<strong>sk</strong>omjazyku. Ale <strong>na</strong> druhej stranetextov tam nie je a tak ve¾a a tlaèidlámajú väèšinou známe oz<strong>na</strong>èenie.ZÁVER. Prešli sme si hlavné funkcieprogramu Sce<strong>na</strong>lyzerLive. Po <strong>sk</strong>úškach,ktoré som s programom robil,môem poveda, e ide o vydarenýprodukt. Po jeho pouití pri prenosevidea z digitálnej kamery do poèítaèamôete hneï poui editaèný program,nemusíte sa obáva toho, akozistíte, kedy ste to èi ono <strong>na</strong>táèali. Máteto toti uloené priamo v názvesúboru. Môete smelo vytvára titulkyalebo komentáre a èas editácie videasa podstatne <strong>sk</strong>ráti.Peter TurèanAudit zadarmo / OptimAccess EasyReportTECHNICKÉ PREDSTAVENIEV súèasnom svete širokej dostupnosti internetu, v èasoch,keï si ktoko¾vek môe <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong> poèítaèv práci takmer akýko¾vek softvér, vynára sa pre správcovinformaèných systémov ïalší problém. Nevyhnutnoszí<strong>sk</strong>avania informácií o softvéri inštalovanom <strong>na</strong>pracovných staniciach privádza mnohých z nich <strong>na</strong>myšlienku <strong>na</strong>sadenia rôznych auditných systémov,ktoré však vyadujú nemalé investície.Spoloènos Info consult uvo¾nila <strong>na</strong> trh OptimAccessEasyReport, ktorý je freewarovou modifikáciou moduluComputerAudit z De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gement System Optim-Access.OptimAccess EasyReport predstavuje úèinný nástroj<strong>na</strong> kontrolu stavu softvérového a hardvérového vybaveniapoèítaèov a poètu inštalovaných licencií vybranéhosoftvéru v organizácii. OptimAccess EasyReport monospusti z pevného, výmenného, USB alebo sieového di<strong>sk</strong>ua výsledný softvérový a hardvérový <strong>sk</strong>en sa dá uloiako dokument vo formáte RTF, prípadne priamo vytlaèi.OptimAccess EasyReport <strong>obsah</strong>uje všetky softvérovébalíky <strong>na</strong> rozpoznávanie inštalovaného softvéru akokomerèný produkt.Po spustení programu uívate¾a privíta úvodné dialógovéokno, kde má monos vybra si medzi softvérovýma hardvérovým <strong>sk</strong>enom stanice, prípadne existuje monosspusti obidva <strong>sk</strong>eny súèasne. V <strong>na</strong>sledujúcom krokudostane uívate¾ monos vybra si medzi automatickýmuloením vygenerovaného súboru vo formáte RTF alebojeho zobrazením v dostupnom prehliadaèi. NásledneOptimAccess EasyReport zo<strong>sk</strong>enuje všetky spustite¾nésúbory s príponou *.exe a k nim priradí jednotlivé softvérovébalíky. Po <strong>sk</strong>onèení softvérového <strong>sk</strong>enu stanice saspustí hardvérový <strong>sk</strong>en, pri ktorom EasyReport zistí základnéinformácie o hardvéri poèítaèovej stanice, ako<strong>na</strong>pr. výrobcu a frekvenciu procesora, ve¾kos pamäte, výrobcu,kapacitu a sériové èíslo pevného di<strong>sk</strong>u, typ základnejdo<strong>sk</strong>y atï.V súèasnosti dokáe EasyReport rozpoz<strong>na</strong> 268 druhovsoftvéru, medzi ktorými nájdete štandardne pouívanéprogramy, ako kancelár<strong>sk</strong>y softvér (Microsoft Office,OpenOffice), grafické aplikácie (Adobe Photoshop, Corel-DRAW), nástroje pre konštruktérov (AutoCAD), ale aj ïalšierôzne aplikácie, ako <strong>na</strong>príklad Borland Delphi, ACDSee,Age of Empires, NHL èi Need for Speed.Celý proces <strong>sk</strong>enovania poèítaèovej stanice trval pri<strong>na</strong>šom testovaní pribline 5 minút. Konfigurácia PC bola<strong>na</strong>sledujúca: CPU AMD Athlon XP 1700+, 256 MB RAM,HDD 40 GB. Pri softvérovom <strong>sk</strong>ene bolo zistených pribline900 spustite¾ných súborov.Výhodou programu je urèite jeho jednoduchá a nenároènáobsluha, ako aj monos v ktoromko¾vek okamihuzisti o pracovnej stanici aktuálne informácie.Freeware OptimAccess EasyReport je dobrým pomocníkomvšade tam, kde je nevyhnutné ma preh¾ad o inštalovanomsoftvéri a kde správcovia informaèného systémupotrebujú ma k dispozícii aktuálne údaje o staniciachv èo <strong>na</strong>jkratšom èase.Bezplatné stiahnutie: <strong>www</strong>.infoconsult.<strong>sk</strong>Michal Ferencz10/2004 PC REVUE 105


S O F T W A R EArchitektúra <strong>na</strong> podporu tímovej spolupráce / Visual Studio 2005Podstatou èinnosti kadého informaènéhosystému, <strong>na</strong>príklad viacvrstvovejpodnikovej aplikácie, ktorá vyuívaaj databázy, je transformáciainformácií z vonkajšieho sveta <strong>na</strong> algoritmya štruktúry údajov. Tento procesmôeme <strong>na</strong> rôznych úrovniach modelova.Modelovanie aplikácie pozostáva zdvoch etáp: modelovanie obchodnýchpoiadaviek, ktoré môe byvonkajšie (a<strong>na</strong>lýza vonkajšíchvzahov) a konceptuálne (a<strong>na</strong>lýzaobchodnej logiky), modelovanie dátových štruktúra databáz, ktoré môe by<strong>na</strong> logickej a fyzickej úrovni.Obr. 1Visual Studio Team SystemProcesu systémovej a<strong>na</strong>lýzy a systémovéhonávrhu hovoríme aj konceptuálnymodel. Takýto model opisujealgoritmy a údaje úplne nezávisleod ich fyzickej implementácie. V etapekonceptuálneho modelovania sa zameriame<strong>na</strong> aplikaènú logiku z poh¾adupredmetu podnikania. Pri tvorbekonceptuálnych modelov spravidlavnímame objekty reálneho sveta,vzahy medzi nimi a funkcie, pomocouktorých sa tieto vzahy realizujú,take konceptuálne modelovanie je vpodstate objektovo orientovaný proces.Okrem objektov spravidla vstupujedo hry aj ich hierarchické usporiadanie,<strong>na</strong>príklad dediènos, to z<strong>na</strong>mená,e objekty môu by vytvorené<strong>na</strong> základe iných objektov, prièom zdediaèas vlastností a podobne. Efektívnosprocesu modelovania do z<strong>na</strong>ènejmiery závisí od kvality nástrojov,ktoré sú pre túto fázu k dispozícii.Na zaèiatku roka sme predstaviliprvú beta verziu nového vývojovéhoprostredia s kódovým oz<strong>na</strong>èenímWhidbey. Toto oz<strong>na</strong>èenie bolo v máji2004 zmenené <strong>na</strong> azda u definitívnyoficiálny názov Visual Studio 2005(všimnite si, e v oz<strong>na</strong>èení produktuu nie je .NET). V prvej beta verzii,bohuia¾, chýbal jeden ve¾mi dôleitýblok <strong>na</strong> vytváranie modelov, ktorý sazatia¾ oz<strong>na</strong>èuje kódovým názvomWhitehorse. Druhá beta verzia (presnejšieCommunity Technology PreviewMay 2004) u oboznámenie sas technológiou Whitehorse umoòuje.VISUAL STUDIO TEAM SYSTEM.Návrh architektúry podnikovej aplikácie,jej vývoj, ladenie a testovanieje zloitý proces, do ktorého bývazapojených ve¾a ¾udí, nezriedka dokoncaz viacerých firiem. Títo ¾udiavšak môu spolupracova <strong>na</strong> rôznomObr. 2stupni efektivity. Pretoe vývoj softvéruje nákladná záleitos, výrobcoviavývojár<strong>sk</strong>ych balíkov sa s<strong>na</strong>iaintegrova nástroje <strong>na</strong> podporu tímovejspolupráce. V novom VisualStudiu je <strong>na</strong> podporu tímovej spolupráce<strong>na</strong> ve¾kých projektoch integrovanýblok Visual Studio Team System.Ak si pozrieme blokovú schému jehoarchitektúry, všimneme si <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrdva zvislé bloky (èervené) po ¾avej apravej strane. Tie urèitým spôsobomneostro opisujú vo vodorovnej osipostup od návrhu architektúry novejaplikácie cez jej vývoj a po jej testovanie,a to nielen vo firme, ktorá aplikáciuvyvinula a bude ju dodáva, aleaj u jej partnerov. Naz<strong>na</strong>èeným procesomsa však celý cyklus spravidlanekonèí, <strong>na</strong> základe poz<strong>na</strong>tkov z testovaniaa pripomienok koncových pouívate¾ovsa do aplikácie zapracujúzmeny, èím vlastne celý kolotoè odvývoja a po testovanie aplikáciepokraèuje, a kým aplikácia nespåòapoiadavky. V architektonickej líniivodorovnej osi je diagram rozèlenenýdo troch hlavných blokov: Team Architect Team Developer Team TestZ diagramu potom ve¾mi ¾ahko zistíme,ktoré nástroje sú pre architektov,vývojárov, prípadne testerov.Technológia Whitehorse je implementovanáv bloku Team Architect.Prvky <strong>na</strong> podporu aplikaèného modelovania,vytváranie modelu logickejinfraštruktúry a modelovanie šíreniaaplikácie sa z pouívate¾<strong>sk</strong>ého h¾adi<strong>sk</strong>arealizujú pomocou nástroja DistributedSystem Designer. V doterajšíchverziách vývojového prostredia smeObr. 3Vytvorenie projektu typu Distributed Service SolutionDistributed Service Diagramboli zvyknutí zvoli si nový projekttypu windows alebo webová aplikáciapod¾a ve¾kosti vývojár<strong>sk</strong>eho tímuparalelne alebo osobitne vytváraïalšie projekty, <strong>na</strong>príklad webovésluby, kninice <strong>na</strong> prácu s databázamia podobne. Pri vytváraní menejnároèných projektov, samozrejme,môeme takto postupova aj v novomVisual Studiu 2005. Pri vývojizloitejšej alebo viacvrstvovej aplikácie,orientovanej <strong>na</strong> vyuívanie slu-ieb, však u môeme <strong>na</strong>plno vyuimonosti bloku Team Architect. Novýprojekt preto zaloíme ako DistributedService Solution. Ikonu <strong>na</strong> vytvorenietohto typu projektov nájdemev zloke Other Project Types.Diagram projektu môu tvori tietobloky: Windows aplikácia Webová aplikácia Webová sluba, vlastná aleboexterná106 PC REVUE 10/2004


S O F T W A R E Externá databáza Biz Talk ako webová slubaOkrem blokov mono konštruovapripojenia a, pochopite¾ne, celý diagrampreh¾adne opísa.Najjednoduchšia viacvrstvová architektúra,ktorá vyuíva aj sluby (servicesoriented architecture), sa bude<strong>sk</strong>lada z troch blokov: webová aplikácia ASP.NET webová sluba externá databázaUkáeme si to <strong>na</strong> príklade jednoduchéhointernetového obchodu. Webováaplikácia ASP.NET predstavujevrstvu <strong>na</strong> „styk s klientom“. Na tejtoúrovni sa vytvárajú dy<strong>na</strong>mické stránkyHTML pre klienta, <strong>na</strong>príklad s ponukoutovaru alebo nákupným košíkom.Údaje, <strong>na</strong>príklad katalógové informácie,cenníky alebo informácieo zákazníkoch, sú uloené v databázach.Takýchto webových aplikáciíASP.NET môe by viac, mierne modifikovaných<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> predaj kníh,vom menu kadého typu bloku a prepojenianájdeme kúzelné slovíèkoImplementation. Jeho aktivovanímsa pod¾a <strong>na</strong>definovaných parametrovpre príslušný blok diagramu vytvoríaplikácia, webová sluba, štruktúraúdajov v databáze a podobne.Následne sa v danom type aplikácievytvoria definované objekty, <strong>na</strong>príkladmetódy webovej sluby, objekty,prípadne obsluné procedúryaplikácií.ŠÍRENIE, INŠTALÁCIA A ÚDR−BA APLIKÁCIE. Ak si premietnemeštruktúru investícií do projektov zoblasti informaèných technológií,spravidla <strong>na</strong>jväèšiu poloku poprinákladoch <strong>na</strong> zaobstaranie hardvérua softvéru si vyaduje prevádzka.Náklady tohto typu sa zaèí<strong>na</strong>jú inštaláciouvšetkých súèastí projektu<strong>na</strong> všetky zainteresované servery aklient<strong>sk</strong>e poèítaèe, zaškolením obsluhy,údrbou a aktualizáciou. Pretookrem dôkladného otestovania celéhoprojektu treba pri návrhu jehoarchitektúry ma <strong>na</strong> mysli aj jehoObr. 5Rozdelenie podnikovej aplikácie <strong>na</strong> zónyObr. 4Príklad diagramu podnikovej aplikácieCD a DVD (tu modifikácia spoèíva vmonosti vypoèu si vzorku alebopozrie si trailer). Aby pri prípadnýchzmenách dátových štruktúr nebolopotrebné meni všetky aplikácie, jevýhodné, keï tieto aplikácie vyuívajú<strong>na</strong> prístup k údajom medzivrstvuv podobe webovej sluby. V <strong>na</strong>šompríklade máme dokonca dve webovésluby. Jednu <strong>na</strong> prístup k údajoma druhá realizuje úètovné operácie,<strong>na</strong>príklad pod¾a aktuálnej legislatívypoèíta DPH. Príklad diagramutypickej viacvrstvovej podnikovej aplikácievidíme <strong>na</strong> obrázku èíslo 4.Definovaním blokov a pripojení savšak monosti Visual Studio TeamSystému len zaèí<strong>na</strong>jú. V kontexto-Obr. 6Class Designeršírenie, <strong>na</strong>príklad inštaláciu v sie-ovom prostredí. Dodávate¾ softvéruspolu s IT oddelením sa s<strong>na</strong>ia o pravidelnúaktualizáciu jednotlivýchprogramov. Aj s touto monosoutreba pri návrhu aplikácie poèíta.V tejto etape sa <strong>na</strong>vrhuje a modelujehierarchia jednotlivých pripojení.Táto monos sa aktivuje pomocoupoloky kontextového menu CreateService Binding. Zobrazený diagram(obr. 5) je prispôsobený štruktúresieovej vrstvy a rozdelený do viacerýchzón. Typická sieová architektúra<strong>obsah</strong>uje: demilitarizovanú zónu aplikaènú zónu dátovú zónu zónu podnikového intranetuNa úrovni blokov sieového diagramusa okrem typov prepojenia definujeaj poadované zabezpeèenie zó<strong>na</strong> blokov.Po etape konceptuálneho modelovaniaspravidla <strong>na</strong>sleduje etapa logickéhomodelovania, teda návrhobjektov, ktoré sú odrazom objektova vzahov vonkajšieho sveta. Tu námmôe pomôc nástroj Class Designer<strong>na</strong> návrh objektov, ako sú štruktúry,triedy, ich èlen<strong>sk</strong>é funkcie, premenné.Takisto mono definova vzahymedzi objektmi, <strong>na</strong>príklad dediènos.Testovaná verzia Visual Studia2005 je pre komunitu MSDN k dispozícii<strong>na</strong> webe, predplatitelia ju dostaliaj vo svojich balíèkoch, take vývojáromniè nebráni v oboznámení sa stouto technológiou.¼uboslav Lacko10/2004 PC REVUE 107


S O F T W A R EProfesionálne programy <strong>na</strong> prácu s internetovým <strong>obsah</strong>omAko u <strong>na</strong>dpis <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, tentorazsme si <strong>na</strong> mušku zobrali profesionálnenástroje <strong>na</strong> tvorbu a úpravu zdrojovýchkódov internetových dokumentov.Zámerne nepouívame <strong>sk</strong>ratkuHTML, pretoe nástroje, ktoré vámpredstavíme, sú viac ne len jednoduchéeditory HTML. Sú to doslovašpièkové nástroje <strong>na</strong> komplexný vývojinternetových prezentácií s podporoustránok v štandardoch, ako sú<strong>na</strong>príklad HTML, XHTML, WML, Java,CSS1 a 2 a pod.Náš preh¾ad <strong>obsah</strong>uje tri profesionálnenástroje – Adobe GoLive CS,Macromedia Dreamweaver MX 2004a FrontPage 2003. Všetky umoòujúvizuálnu kontrolu <strong>na</strong>d pripravovanýmidokumentmi (WYSIWYG). Do preh¾adusme zaradili aj HomeSite+, ktorý disponujelen ruèným zadávaním kódu. Jevšak <strong>na</strong> takej úrovni, e by medzi týmitoprogramami nemal chýba.Dodnes sa medzi mnohými programátormivedú di<strong>sk</strong>usie o tom, ktorýprogram je lepší, má <strong>na</strong>jlepšie prostrediealebo vytvára èistejší kód. Aj dnessa nájdu programátori, ktorí si celústránku chcú vytvori úplne sami. Otáznevšak je, èi mono ma <strong>na</strong>d stránkous vyše 500 riadkami úplnú kontrolulen prostredníctvom kódu. Preto dnesprofesionálne nástroje <strong>obsah</strong>ujú monosprogramovania obidvoma metódami– vizuálne i manuálne.VO¼NE DOSTUPNÉ PROGRAMY.Okrem profesionálnych programov<strong>na</strong> úpravu kódu internetového <strong>obsah</strong>uexistujú aj vo¾ne dostupné programy.Sú buï vo forme samostatnýchaplikácií, ktoré sa ponášajú svojímvzh¾adom a vlastnosami <strong>na</strong> textovýeditor, zlepšený o podporu tvorbykódu HTML, alebo sú integrovanousúèasou inštalaèných balíkov internetovýchprehliadaèov. Spomedzi vo¾nedostupných editorov spomeniemePSPad editor, UltraEdit, EasyPad, GoldenHTML editor a Ace HTML. Spomedziinštalaèných balíkov prehliadaèovje to <strong>na</strong>príklad Netscape Composser.Takýto editor je obsiahnutýaj v Mozille.Ïalším riešením môe by aj pouitietextových procesorov kancelár<strong>sk</strong>ychbalíkov. Tie však nie sú celkomvhodné <strong>na</strong> vytváranie stránok HTML.Èasto vytvárajú neporov<strong>na</strong>te¾ne väèšízdrojový kód ako špecializovanéprogramy. Preto by sme takéto riešenieodporúèali len v krajnom prípade.Výhodou profesionálneho riešeniaje aj komplexná podpora vývojovéhoprostredia. To zahàòa prepracovanéfunkcie, rôzne nástroje <strong>na</strong> kontrolukódu, jeho dodatoènú úpravu, ale ajmnostvo integrovaných prvkov. Medzine patria editory ka<strong>sk</strong>ádovýchštýlov CSS, ale aj <strong>na</strong>príklad pomôcky<strong>na</strong> tvorbu jednoduchých prvkov Flash.Prostredníctvom ka<strong>sk</strong>ádových štýlovmôe programátor oddeli formátovaniedokumentu od jeho <strong>obsah</strong>u.V praxi to z<strong>na</strong>mená, e text zobrazený<strong>na</strong> stránke bude súèasou dokumentuHTML a definície <strong>na</strong> jeho sformátovaniebudú umiestnené v súboreCSS. Výhodou je monos pouitiapokroèilých techník formátovaniadokumentu vrátane <strong>na</strong>definovaniavzh¾adu textu, odkazov, vrstiev, tabulieka aj presného umiestneniatextu (pouitie súradníc). Tvorcoviastránok èasto vyuívajú tabu¾ky <strong>na</strong>úpravu pozície a zarov<strong>na</strong>nia textu.Nevýhodou tohto riešenia je, estránky nie sú úplne kompatibilné sovšetkými prehliadaèmi a v kadom sastránka môe zobrazi odlišne. Vzh¾adom<strong>na</strong> to, e u sám program urèujeistú koncepciu pri programovaní,aj v editore ka<strong>sk</strong>ádových štýlov máte<strong>na</strong> výber medzi ruèným písaním kódua vizuálnym návrhom.ADOBE GOLIVE CSTento sofistikovaný program po<strong>sk</strong>ytujeprepracované prostredie pre profesionálnychvývojárov stránok. Programovéprostredie sa podobá <strong>na</strong>Adobe Photoshop. Rozhranie ok<strong>na</strong><strong>obsah</strong>uje plávajúce panely, ktorýchje viac ne dvadsa. Pri zobrazení viacerýchpanelov <strong>na</strong>raz však prostredieprogramu zaène pôsobi pomernechaotickým dojmom. Prostredníctvompaliet tak môete <strong>na</strong>stavivlastnosti tabu¾ky, stránky aj obrázkov.Pochva¾ovali sme si prácu stabu¾kami. V paneli Table toti vidímezmenšeninu tabu¾ky, prípadne ajs vnorenými tabu¾kami spolu s kótovaníma udaním rozmerov.Panely, ako je <strong>na</strong>príklad Color, súuniverzálne a môete ich vyui prirôznych <strong>na</strong>staveniach prvkov <strong>na</strong>stránke alebo aj pri tvorbe dokumentovCSS. Okrem panelov po<strong>sk</strong>ytujúcichfunkcie pre daný typ aktívne tvorenéhodokumentu tu nájdete aj panelHistory. Rozsah histórie si mô-ete pouívate¾<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>stavi, štandardnáhodnota je dvadsa. Vzh¾adom <strong>na</strong>mnostvo panelov program vyaduje<strong>na</strong> pohodlnú prácu rozlíšenie monitoraminimálne 1280 × 1024. Výhodnémôe by aj zgrupovanie paliet.Pracovné prostredie je prepracované, odporúèame vysoké rozlíšenieOkrem vizuálneho návrhu stránkyprogram umoòuje aj priamu editáciukódu. Okrem toho umoòuje zlúèitieto dve monosti v zobrazeníSplit View. Okrem štandardne integrovanejmonosti Preview GoLiveumoòuje aj zobrazenie náh¾adu <strong>na</strong>dokument vo formáte PDF.Pri tvorbe kódu je syntax zvýraznená.Na výber máte nieko¾ko preddefinovanýchmoností zvýrazòovania kódu,no môete si vytvori aj svoje vlastné.Pre lepší preh¾ad ve¾kosti stránkysú zobrazené aj jej rozmery <strong>na</strong> stavovomriadku. Okrem tejto informáciemono poui zobrazenie so zapnutýmpravítkom, ktoré výrazne u¾ahèí orientáciu<strong>na</strong> stránke a pri ponímaní <strong>sk</strong>utoènejve¾kosti jej prvkov.Adobe GoLive CS nie je len editorpre internetové dokumenty, ale ajma<strong>na</strong>ér kompletných webov. Ak <strong>na</strong>príkladpripravujete prezentáciu,ktorá bude <strong>obsah</strong>ova väèšie mnostvostránok, obrázkov, <strong>sk</strong>riptov ainých súborov, <strong>na</strong>jlepším riešením jezahrnú ich do formy webu. Programtak sprístupní ïalšie špecifické funkcie.Upload súborov <strong>na</strong> server budetema ove¾a viac pod kontrolou, ak hobudete robi priamo z rozhrania programu.Takto budete môc ¾ahko kontrolovadokumenty, ktoré je potrebnéaktualizova, a synchronizácia dokumentovušetrí èas <strong>na</strong> pripojenie azabezpeèí poriadok v aktualizácii.GoLive <strong>obsah</strong>uje aj vstavaného FTPklienta. Nadefinovanie viac spojeníje samozrejmosou. Nainštalovanímmultimediálneho prehliadaèa Quick-Time vo verzii 6 dosiahnete ešte väèšiemonosti programu v oblasti multimédií.Okrem tvorby dokumentovHTML v rôznych špecifikáciách programvýborne poslúi aj vývojáromstránok pre mobilné telefóny vo formáteXHTML a WML. Ne<strong>sk</strong>lame anitvorcov dokumentov <strong>sk</strong>riptov PHP,Java alebo Perl. Rov<strong>na</strong>ko dobre programzvláda aj tvorbu multimediálnychspráv MMS pre rôzne typy mobilnýchtelefónov. Na výber sú z<strong>na</strong>èkyNokia a Sony Ericsson. Práve tvorbaMMS je jedným zo spôsobov, akovyui multimediálny prehliadaè Quick-Time 6.Nechýba ani editor ka<strong>sk</strong>ádovýchštýlov CSS. Editaèné okno preh¾adnezobrazuje prvky CSS, take hneï <strong>na</strong>prvý poh¾ad rozoznáte komentáre odtried, identifikátorov a iných prvkov.Pri práci odporúèame vyuíva zoz<strong>na</strong>mvlastností tried, urýchli sa tým práca azmenší poèet moných preklepov. Nadefinovanie farieb mono poui uspomí<strong>na</strong>nú univerzálnu paletu Color.Pri tvorbe rozsiahlejších dokumentovCSS odporúèame vyui monos pridávaniazáloiek. Urýchlite si tým prístupk oz<strong>na</strong>èeným sekciám kódu. ia¾,chýbalo nám oz<strong>na</strong>èenie miesta, <strong>na</strong>ktoré bola záloka aplikovaná. V prípade,e je v dokumente pouitý odkaz<strong>na</strong> súbor CSS, program ho aplikuje upri návrhu stránky.Hodnotenie:☺ Bohaté monosti <strong>na</strong>stavenia☺ Výkonný editor CSS☹ Ve¾a funkcií by mohlo by ¾ahšie prístupnýchInternetová adresa:http://<strong>www</strong>.adobe.com/products/goliveMACROMEDIADREAMWEAVER MX2004Najnovšia verzia tohto editora internetovýchdokumentov má o poz<strong>na</strong>niepreh¾adnejšie prostredie ne predchádzajúciprogram. Panely slúiace<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie informácií a pokroèilejších<strong>na</strong>stavení sú zlúèené a ich108 PC REVUE 10/2004


S O F T W A R Erozmery a celková koncepcia sú predurèené<strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jekonomickejšie pouívaniehlavného prostredia programu.Na výber máte z dvoch monostívzh¾adu pracovného prostredia.Aj tento program pouíva <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanieparametrov prvkov panelys paletami. Tvorcovia Dreamweaveruto však vyriešili tak, e parametreprvkov sú <strong>na</strong>stavované zvláš a ichúpravu môete aplikova prostredníctvompalety Properties v spodnejèasti ok<strong>na</strong>. Takto sa výrazne ušetrilomiesto, èo sa <strong>na</strong>pr. o aplikácii Front-Page nedá poveda.Aj tu máte <strong>na</strong> výber z nieko¾kýchreimov tvorby internetového <strong>obsah</strong>uvrátane kombinovaného reimusplit. Pri tvorbe sú k dispozícii aj takémonosti, ako je pouitie Quick tageditora. V malom okienku sa zobrazíaktuálny tag HTML a tu môete definovaaj jeho ïalšie parametre. Podobnépomôcky pri programovaní pouívajúaj programovacie nástroje odfirmy Borland. Okrem pouitia pravítkaumoòujúceho zobrazi tri dåkovémiery si pouívatelia môu zobrazi ajmrieku pri návrhu v reime Design.Podpora tvorby ka<strong>sk</strong>ádových štýlovje vynikajúca a podobá sa <strong>na</strong> postupv aplikácii FrontPage 2003. Natvorbu takýchto typov dokumentovslúi zvláštne dialógové okno. Prostredníctvomneho definujete jednotlivékategórie. Dodatoènú úpravu kóduCSS mono vyko<strong>na</strong> aj <strong>na</strong> paleteCSS Styles. K dispozícii sú aj šablónyka<strong>sk</strong>ádových štýlov, stránok pre zrakovopostihnutých, šablóny <strong>na</strong> tvorbustránok vyuívajúce rámce, šablónystránok s preddefinovaným dizajnom(obdoba FrontPage Themes), nechýbajúani šablóny pre ASP .NET C#a ASP .NET VB.Aj tu je monos spravova kompletnéwebové priestory. K dispozíciisú validátory kódu, kontrola platnostiodkazov a aj kontrola pravopisu (bohu-ia¾ bez slovenèiny). Kontrola kódu sadá aplikova <strong>na</strong> všetky typy dokumentov,ktoré program <strong>na</strong>tívne podporuje.Kontrola syntaxe môe pod¾a vašichpoiadaviek prebehnú vo všetkýchdokumentoch obsiahnutých v návrhuwebu.V prípade, e pouívate programyako Macromedia Fireworks aleboFlash, výhodou pre vás bude ich podporav programe Dreamweaver.Ak ste vytvárali stránky HTMLexportovaním štandardného dokumentuvo Worde a nechcete, aby vdokumentoch boli <strong>na</strong>dbytoèné informácie,vyuite zabudovaný èistiè kóduv tomto programe. Ten je špeciálnezameraný <strong>na</strong> dokumenty vygenerovanéaplikáciou Microsoft Word.Na výber sú verzie 97/98 a 2000/2002s ïalším spresnením. Okrem opísanéhoèistenia kódu je tu ešte jed<strong>na</strong>monos – vyèisti kód od z<strong>na</strong>èiek,resp. reazcov, ktoré si sami urèíte.O výsledku operácie program ve¾midetailne informuje. Práca s programombola bezproblémová, <strong>na</strong> èom malohlavný podiel prostredie, ale aj umiestnenieprvkov <strong>na</strong> prácu s podrobnejším<strong>na</strong>stavovaním parametrov z<strong>na</strong>èiekHTML. Programu by sa dala vytknúmalá rýchlos práce a hardvérovánároènos. Tento neduh vidiepri zápise kódu. Na to, aké má programhardvérové poiadavky, by smeZaoblené objekty v prostredí a ich usporiadanie spreh¾adòuje pracovný priestoroèakávali, e sa <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> poèítaèis procesorom AMD Athlon 2200+ XPbude správa trochu svinejšie.Rozširova funkènos programu mô-u pouívatelia prostredníctvom MacromediaExtension Ma<strong>na</strong>ger, èo jevlastne správca plug-in aplikácií. Taketento program je postavený <strong>na</strong> otvorenejštruktúre pre programátorov, ktoríchcú vytvára preò vlastné doplnky.Hodnotenie:☺ Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie☺ Validácia kódu☹ Rýchlos práceInternetová adresa: <strong>www</strong>.macromedia.comMACROMEDIAHOMESITE +Aplikácia sa dodáva s programomDreamweaver MX 2004. Vzh¾adom<strong>na</strong> výhradnú podporu manuálnehoprogramovania je aj prostredie programupodstatne jednoduchšie. Programje vhodný pre tých, ktorí chcúkadý detail stránky <strong>na</strong>programovavlastnoruène. Okrem zobrazenia zápisukódu <strong>obsah</strong>uje len náh¾ad v prehliadaèipostavenom <strong>na</strong> jadre InternetExplorera. Medzi základné vlastnostieditora patrí farebná syntaxkódu, tvorba záloiek, zobrazovanienetlaèite¾ných z<strong>na</strong>kov, rozdeleniedokumentu <strong>na</strong> dve èasti, ale aj zba-¾ovanie oz<strong>na</strong>èenej èasti kódu. Tútofunkciu vyuijete vtedy, ak pracujete<strong>na</strong> dlhom dokumente a potrebujetema preh¾ad len o niektorých sekciáchkódu.Aj v tomto prípade je podpora preprácu s komplexnými projektmi. Nieje síce taká prepracovaná ako v ostatnýchprogramoch, no aj tak po<strong>sk</strong>ytnepreh¾ad o dokumentoch v jednomwebe, a to <strong>na</strong>jmä vïaka filtrovaniutypu dokumentov. Napriek tomu, eprogram je podstatne jednoduchšíako Dreamweaver, podobnos niektorýchfunkcií je badate¾ná. Takepouívatelia neprídu ani o validátorkódu èi FTP klienta <strong>na</strong> jednoduchšieuploadovanie stránok <strong>na</strong> server.Za zmienku stojí detekcia všetkýchinternetových prehliadaèov <strong>na</strong>inštalovanýchv klient<strong>sk</strong>om poèítaèi. Je paradoxné,e technicky vyspelejší programDreamweaver nájde len MicrosoftInternet Explorer.Vzh¾adom <strong>na</strong> absenciu vizuálnejtvorby prebieha umiestòovanie prvkov<strong>na</strong> stránku klasickým spôsobom.Po zvolení funkcie <strong>na</strong> vloenie urèitéhoprvku sa zobrazí dialógové oknoVïaka preh¾adným informáciám sa vyhnete problémom s nekompatibilitou stránkys monými parametrami. Neraz sapri vkladaní zobrazí aj sprievodca(<strong>na</strong>pr. tvorbou rámcov, tabuliek alebozákladnými parametrami stránky).Okrem toho tieto okná <strong>obsah</strong>ujú ajdodatoèné informácie o kompatibilitejednotlivých parametrov a vlastnostíz<strong>na</strong>èiek. U pri <strong>na</strong>vrhovaní vietevopred urèi, ktorý prehliadaè mô-e ma problémy s korektným zobrazenímstránky. Spolu s programomHomeSite+ sa dodáva aj od¾ahèenáverzia programu TopStyle. Ten slúi<strong>na</strong> spracovanie ka<strong>sk</strong>ádových štýlov avýrazne urých¾uje tvorbu takýchtodokumentov. Urýchlenie písania umoòujúmalé okienka, ve¾mi podobnériešeniu od firmy Borland. NavrhovaCSS môete aj prostredníctvom panelas vlastnosami, kde sú všetky potrebnéz<strong>na</strong>èky prvkov. Staèí dvojklika vlastnos je umiestnená v dokumente.Okrem toho program automatickyukonèuje zátvorky a priebene kontrolujesyntax kódu. O prípadnýchchybách je programátor hneï informovaný.Nechýba ani náh¾ad štýlov.Rozdiel pri úprave dokumentu v MacromediaHomeSite+ a v editore, ktorý<strong>obsah</strong>uje GoLive CS, je ten, e HomeSite+nemení radikálne vzh¾ad kódu.Ak niekto preferuje zápis vo viacerýchriadkoch, nebude ma kód zlúèenýv jednom riadku, tak ako to ob-¾ubuje <strong>na</strong>príklad aj FrontPage.Internetová adresa: <strong>www</strong>.macromedia.comMICROSOFTFRONTPAGE 2003Zme<strong>na</strong> dizajnu, ve¾a noviniek, zlepšenýeditor kódu, podpora WindowsSharePoint Services, vyššia profesio<strong>na</strong>lita.Aj takto by sa v struènosti dalcharakterizova tento produkt. Poïmesa však pozrie <strong>na</strong> jeho vlastnosti10/2004 PC REVUE 109


S O F T W A R EPrvýkrát <strong>obsah</strong>uje FrontPage aj podporu zobrazenia kódu spolu s vizuálnym návrhomblišie. Zme<strong>na</strong> dizajnu azda nikohoneprekvapí. Vychádza z pouitej koncepciesystému Office 2003. FrontPage2003 mono zí<strong>sk</strong>a ako samostatnýprodukt alebo ako vývojár<strong>sk</strong>u súèa<strong>sk</strong>ancelár<strong>sk</strong>eho balíka Office.Oblas noviniek a zmien zasiahlaaj vizuálny editor a editor zdrojovéhokódu. Prvýkrát máme monoszobrazenia tak ako pri spomenutýchprogramoch v reime split. Reim zvýrazòovaniakódu nechýba ani tu, noje o poz<strong>na</strong>nie zdoko<strong>na</strong>lený ïalšímimonosami pri rozlišovaní druhovsyntaxe. Pocítite to hlavne pri tvorbedokumentov ka<strong>sk</strong>ádových štýlov. V záhlavíkadého dokumentu je zoz<strong>na</strong>mz<strong>na</strong>èiek HTML po aktuálnu pozíciukurzora v dokumente. Tento zoz<strong>na</strong>mje aktívny, a tak môete prostredníctvomneho upravova vlastnosti z<strong>na</strong>èiekalebo ich aj celé jednoduchýmspôsobom oz<strong>na</strong>èi a presunú. Vývojárom,ktorí preferujú vytváranievlastného kódu, pomôe funkcia<strong>na</strong>zvaná Reformat HTML. Jej pouitímdocielite správny zápis kódu.U od verzie FrontPage XP, ktorýopä koncepène vychádzal z rodinykancelár<strong>sk</strong>eho balíka Microsoft OfficeXP, bol pouitý panel s názvom Ta<strong>sk</strong>Pane. Rov<strong>na</strong>ko nechýba ani tu, noautori programu urobili krok vpredsmerom k jeho väèšej vyuite¾nosti.Obsahuje spolu 16 sekcií. Prostredníctvomniektorých z nich môete formátovatabu¾ku podobne v programeAdobe GoLive CS. Pri tvorbe tabu¾kysú zobrazené aj zakótované informácie.Microsoft FrontPage umoòujeaj kreslenie tabu¾ky pomocoumyši podobne, ako je to v prípade Wordu.Vïaka panelu Behaviors môetevytvára jednoduché <strong>sk</strong>ripty. Nie jepreto problém pár kliknutiami vytvori<strong>sk</strong>ript, ktorý zobrazí urèitú správupri prechode myšou cez text, otvorístránku v novom okne s preddefinovanýmivlastnosami, prelí<strong>na</strong> obrázkya pod. Pri všetkých týchto efektochsa dá urèi udalos, pri ktorej samajú vyko<strong>na</strong>. Èi to bude dvojklik <strong>na</strong>objekt, stlaèenie tlaèidla, povolenietlaèidla, prípadne stlaèenie klávesu,to závisí u len od vás.FrontPage si vdy potrpel <strong>na</strong>mnostvo vopred pripravených šablóndokumentov CSS, rámcov a aj rozvrhnutiastránky. Okrem týchto základnýchšablón sú k dispozícii ajtzv. témy. Sú to kompletne <strong>na</strong>vrhnutéweby zo stránky dizajnu a formátovaniatextu. Na výber je viac ako 50tém a vaše odráky <strong>na</strong> stránke môuvyzera ako listy, ovocie alebo aj rôznegu¾ôèky. Predformátované sú ajtexty rôznych úrovní. Okrem veselo ladenýchtém tu nájdu tie svoje aj profesionálipreferujúci konzervatívnejšívzh¾ad. Výhodou týchto tém je, e akvám vyhovuje len formátovanie textu,ale nevyhovuje vám lišta s odkazmialebo pozadie, môete tieto objektyodstráni.Novinkou v tejto verzii je aj èistièkódu. Odstráni prázdne z<strong>na</strong>ky, komentáre,dokonca aj <strong>na</strong>dbytoèné formátovaciez<strong>na</strong>èky z dokumentu vygenerovanéhoaplikáciou Word. Ïalšounovinkou je monos pouitia <strong>obsah</strong>u<strong>na</strong> stránke vo formáte MacromediaFlash. Nieko¾kými kliknutiamimôete vytvori animáciu Flash bezz<strong>na</strong>losti programovania v tejto aplikácii.Pri vytváraní kreslených objektovje moné vyui aj 3D <strong>na</strong>táèanie,osvet¾ovanie a vo¾bu povrchu. Zlepšenábola aj podpora tímovej práce<strong>na</strong> jednom webe v reálnom èase.Toto zdoko<strong>na</strong>lenie však ovplyvnilozastavenie podpory FrontPage Extensions.Ak nemáte <strong>na</strong>inštalované rozšírenieWindows SharePoint Services,nebudete môc plne vyui všetkyfunkcie v tejto aplikácii. Zmien sadoèkalo aj prostredie <strong>na</strong> zobrazenievlastností webu. Vïaka premiestneniuodkazov do spodnej èasti zobrazeniasa ušetrilo miesto a štatistika ove¾kostiach stránky, platnosti odkazovalebo plánované úlohy v rámciwebu môu vyui väèší priestor.Program umoòuje vyui <strong>na</strong> prenossúborov protokol FTP, WebDAV aleboFrontPage Extension, alebo u nieko¾kokrátspomí<strong>na</strong>ný Windows Share-Point Services.Oproti konkurenèným produktommono preddefinova len jeden záz<strong>na</strong>mz kadej kategórie. Ako jedinýz recenzovaných programov umoòujeFrontPage 2003 sloven<strong>sk</strong>ú kontrolupravopisu a lokalizáciu prostrediaprogramu do èeštiny. Program <strong>obsah</strong>ujekontrolu kompatibility kódu<strong>na</strong> korektné spustenie stránky alebocelého webu pod prehliadaèmi Netscapea Internet Explorer vo viacerýchverziách. ia¾, ako jediný produkt ne<strong>obsah</strong>ovalvalidátor kódu.Hodnotenie:☺ Vzh¾ad rodiny produktov Office System☺ Intuitívne rozhranie vïaka Ta<strong>sk</strong> Pane(Podokno úloh)☺ Podpora sloven<strong>sk</strong>ého pravopisu, lokalizáciado èeštiny☹ Chýbajúci validátorInternetová adresa:http://office.microsoft.com/frontpage/ZÁVER. Kadý program z nášho preh¾aduje nieèím výnimoèný. Nech sivyberiete ktorýko¾vek program, budetes ním po urèitom èase spokojní.Naše odporúèanie <strong>na</strong> výber tohosprávneho editora HTML je <strong>na</strong>sledujúce.Adobe GoLive CS odporúèameprogramátorom, ktorí netvoria lenstránky s rôznymi štandardmi, ale zaujímajúsa aj o tvorbu stránok premobilné telefóny vrátane tvorby správMMS. Macromedia Dreamweaver jezase program, ktorý vhodne poslúi<strong>na</strong>jmä grafikom, ktorí tvoria aplikácieFlash a zaujíma ich aj ïalšie rozširovanieprogramu v budúcnosti pomocouprídavných modulov. Pre zaèiatoèníkovodporúèame jednoz<strong>na</strong>èneFrontPage 2003. Jeho prostredie jedobre známe kadému, kto pouívakancelár<strong>sk</strong>y balík Microsoft Office2003. Takisto podpora tém a èe<strong>sk</strong>álokalizácia robia tento program prezaèiatoèníkov prístupnejším.Michal ReiterTab. 1 Preh¾ad programov a ich parametreNázov Adobe GoLive CS 7.0.0 Macromedia Dreamweaver MX 2004 Microsoft FrontPage 2003 Macromedia HomeSite 5.5 MXCe<strong>na</strong>* (399 USD) 13 274 Sk (479 i) 19 261 Sk 6700 Sk 0 SkObjem 200 MB 275 MB 200 MB 40 MBMinimálne hardvérové poiadavky Pentium III, 128 MB RAM Pentium III, 128 MB RAM Pentium II 233 MHz, 128 MB RAM Pentium, 64 MB RAMOperaèný systém Microsoft Windows 2000 Microsoft Windows 98, Windows 2000, Microsoft Windows 2000 so Service Microsoft Windows 98,so Service Pack 3, Windows XP a novšie Pack 3 (SP3), Windows XP a novšie Windows 2000, Windows XPWindows XP a novšiea novšieWYSIWYG áno áno áno ánoLokalizácia nie nie áno (èe<strong>sk</strong>ý jazyk) nieKontrola pravopisu – slovenèi<strong>na</strong> nie nie áno nieValidácia kódu áno áno nie ánoKontrola integrity webu áno áno áno ánoPodpora zobrazenia CSS pri návrhu áno áno áno ánoŠablóny áno áno áno + témy ánoPoznámky Na plné vyuitie všetkých Nainštalovaním produktov Flash Na plné vyuitie všetkých funkcií Dodáva sa zadarmo k produktufunkcií vyaduje QuickTime 6.3 a Fireworks zí<strong>sk</strong>ate ich integráciu do tohto vyaduje SharePoint Services Dreamweaver MXs QuickTime 3GPP Component programu*Na prepoèet ceny programu sme pouili kurz NBS z 30. 8. 2004, ktorý bol 40,210 SK/EUR a 33,267 SK/USD110 PC REVUE 10/2004


Univerzálny textový editor / PSPad 4.3V súèasnosti u existuje ve¾ké mnostvouniverzálnych textových editorov,ktoré umoòujú všetko od editácieobyèajných textových súborov aHEX editácie cez vytváranie webovýchstránok s pouitím HTML, CSS a poprogramovanie v rôznych programovacíchjazykoch s monosou integráciekompilátora. Práve do kategórietakýchto editorov patrí vo¾ne šírite¾ný(freeware) èe<strong>sk</strong>ý editor PSPad.Obr. 1Editor PSPad <strong>na</strong> vytváranie dokumentovDOWNLOAD A INŠTALÁCIA. Inštalátorprogramu PSPad si môetestiahnu z domov<strong>sk</strong>ej stránky programu(<strong>www</strong>.pspad.com), kde nájdete ajslovníky <strong>na</strong> kontrolu pravopisu, medziktorými nechýba ani sloven<strong>sk</strong>ýslovník. Inštalácia programu je jednoducháa zvládne ju aj zaèí<strong>na</strong>júci uívate¾.Inštalácia sloven<strong>sk</strong>ého slovníka <strong>na</strong>kontrolu pravopisu je o nieèo zloitejšia,treba toti v adresári s <strong>na</strong>inštalovanýmprogramom PSPad vytvorinový adresár s názvom Spell a rozbalidoò <strong>obsah</strong> archívu so slovníkom.PROSTREDIE PROGRAMU. Prostredieprogramu (obr. 1) je intuitívne,lokalizované vo viacerých jazykov,medzi ktorými nechýba ani slovenèi<strong>na</strong>.Práca s programom je pohodlná,všetky dôleité funkcie nájdete<strong>na</strong> prístupnom mieste v paneli nástrojov,prípadne v menu. V ¾avej èastisa <strong>na</strong>chádza panel integrujúci stromsúborového systému, ob¾úbené dokumenty,FTP prístup a aktuálne otvorenýprojekt. Editova môete <strong>na</strong>razviacero súborov, medzi ktorými monojednoducho prepí<strong>na</strong> kliknutím <strong>na</strong>ich názvy <strong>na</strong> lište hneï pod panelomnástrojov. V spodnej èasti sa <strong>na</strong>chádzastavový panel zobrazujúci aktuálnupozíciu v texte, formát súboru, pouívanékódovanie a pouitý zvýrazòovaèsyntaxe.PSPad podporuje viacero typovsúborov, ako <strong>na</strong>príklad (X)HTML, CSS,PHP, mySQL, RSS, C++, Java, ObjectPascal, pre ktoré ponúka zvýrazòovaniesyntaxe a preddefinované šablóny.Keby vám monosti pri práci sCSS náhodou nevyhovovali, mátemonos do programu integrovaznámy CSS editor TopStyle, pri prácis HTML môete vyui integrovanýHTML Tidy. Vhod príde aj internýObr. 2Nastavenie projektuFTP klient a HEX editor, jednoduchátvorba makier, práca s projektmi,konverzia z<strong>na</strong>kových súprav vrátaneUNICODE a UTF-8 alebo kontrola pravopisu.PSPad mono integrova do programovako Internet Explorer, Opera,Total Commander alebo ním úplne<strong>na</strong>hradi Poznámkový blok Windows.PRÁCA S PROGRAMOM. PSPad mô-ete vyuíva <strong>na</strong> nezávislé editovaniejednotlivých súborov, ove¾a výhodnejšieje však vytváranie projektov. Staèí,ak všetky súbory projektu umiestnitedo jedného adresára a v menuzvolíte Projekty | Projekt z prieèinka.Novovytvorený projekt sa hneï objavív ¾avej èasti prostredia, kde okam-ite vidíte všetky súbory, ktoré <strong>obsah</strong>uje.Ak ide o projekt spojený s niektorýmz programovacích jazykov,mono doò priradi kompilátor danéhoprogramovacieho jazyka (obr. 2),prípadne <strong>na</strong>stavi spustenie súborupo <strong>sk</strong>ompilovaní, èo vedie k úsporeèasu potrebného <strong>na</strong> vývoj projektu,keïe programy sa dajú vytvára,kompilova aj spúša z jednéhomiesta.Pri vytváraní nových dokumentovmôete vyui preddefinované šablónypre viacero jazykov, pri editácii je<strong>sk</strong>velým pomocníkom zvýrazòovaèsyntaxe pouitého jazyka. Ak si <strong>na</strong>príkladnie ste istí správnou syntaxouzápisu niektorého príkazu, po stlaèeníCTRL + Space sa zobrazí zoz<strong>na</strong>mvšetkých dostupných príkazov danéhojazyka vrátane povinných parametrova krátkeho vysvetlenia funkciepríkazu (obr. 1). Táto funkcia pracuje<strong>na</strong>ozaj dobre, <strong>na</strong>príklad pri editáciidokumentu HTML <strong>obsah</strong>ujúceho<strong>sk</strong>ripty PHP dokáe program rozoz<strong>na</strong>,èi sa <strong>na</strong>chádza v èasti so <strong>sk</strong>riptomPHP alebo v èasti s obyèajnýmHTML, a pod¾a toho ponúkne správnyzoz<strong>na</strong>m dostupných príkazov. Keï usme pri HTML, nemôem nespomenúzaujímavé funkcie viauce sa k tomutojazyku, ako je spreh¾adneniealebo zhustenie kódu bez dôsledkov<strong>na</strong> jeho funkènos alebo prevod všetkýchtagov <strong>na</strong> ve¾ké alebo malé písmená.Keïe autor by mal venova pozornosaj správnemu pravopisu, mono<strong>na</strong>stavi kontrolu pravopisu v štýleMS Word (podèiarkovanie nesprávnychslov) alebo <strong>sk</strong>ontrolova celý súbora po poiadavke uívate¾a. Zaujímaváje funkcia <strong>na</strong> doplnenie diakritikydo textu, ktorý ju ne<strong>obsah</strong>uje.ZÁVER. PSPad je vynikajúci univerzálnytextový editor, ktorý urèite vyuijete,ak pracujete s väèším mnostvomèistého textu, vytvárate webovéstránky alebo programujete a potrebujeteIDE pre svoj kompilátor.Poèas textovania som bol s programomve¾mi spokojný, pripomienkymám len k sloven<strong>sk</strong>ému slovníku <strong>na</strong>kontrolu pravopisu.Download: <strong>www</strong>.pspad.comLicencia: freewareCe<strong>na</strong>: zadarmoIgor Kulman10/2004 PC REVUE 111


S O F T W A R ELinux pre úplných zaèiatoèníkov / SuSE Linux Professio<strong>na</strong>l 9.1 CZLinux u dávno nie je urèený iba <strong>na</strong>dšencom,ktorí dlhé hodiny lúštia zdrojovékódy programov, aby ich mohlikorektne <strong>sk</strong>ompilova a následne pouíva– prakticky všetky novšie distribúciesú u toti bene pouite¾né.I<strong>na</strong>k to nie je ani v prípade <strong>na</strong>jnovšejverzie SuSE Linuxu. Otestovali smeèe<strong>sk</strong>ú jazykovú mutáciu vo verzii Professio<strong>na</strong>l.DODÁVKA. SuSE Linux Professio<strong>na</strong>l 9.1CZ sa dodáva v škatuli, ktorá <strong>obsah</strong>ujepä médií CD, dve DVD a tri knihys dokumentáciou v èeštine – Uívate¾<strong>sk</strong>ápríruèka, hrubšia Príruèka správcusystému i errata Príruèky správcusystému. Všetky tri príruèky pouívate¾<strong>sk</strong>yve¾mi prístupným spôsobomopisujú inštaláciu, pouívanie i spravovanie<strong>na</strong>inštalovaného SuSE v rôznychprostrediach. Na dvoch dvojstrannýchDVD sa <strong>na</strong>chádza rov<strong>na</strong>ká zbierkaprogramov ako <strong>na</strong> CD – s jednýmrozdielom. Jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> prvého DVDje urèená <strong>na</strong> inštaláciu <strong>na</strong> 32-bitovejplatforme, kým z druhej strany monoinštalova <strong>na</strong> 64-bitové procesory.Na druhom dvojstrannom médiu sa<strong>na</strong>chádzajú zdrojové súbory pre 32-i 64-bitový procesor.INŠTALÁCIA. Inštalaènú procedúruzvládne aj úplný zaèiatoèník. Staèí, akvloí prvé inštalaèné CD èi DVD domechaniky, <strong>na</strong>štartuje z neho poèítaèa následne vyberie správny jazyk (medzivo¾bami je aj slovenèi<strong>na</strong>). Aj v prípade,e nemá s Linuxom vôbec nijaké<strong>sk</strong>úsenosti, podarí sa mu inštalácia<strong>na</strong> prvý pokus – staèí, ak bude sledovadialógy a potvrdzova predvo¾by.Inštalátor si poradí aj s di<strong>sk</strong>om, <strong>na</strong>ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný Microsoft WindowsXP pouívajúci súborový systémNTFS – inštalátor automatickyzmenší partíciu s týmto systémom avytvorí ïalšiu, urèenú pre SuSE, i odkladaciemiesto. Následne sa zaène procedúrakopírovania súborov, poèa<strong>sk</strong>torej sa SuSE svojmu budúcemu pouívate¾ovipredstaví – ia¾, iba v angliètine.Po tomto kroku treba zadaheslo správcu systému (roota), vytvoripouívate¾ov, prípadne im prideliheslá a mono zaèa so sahovanímaktuálnejších verzií <strong>na</strong>inštalovanýchprogramov. Zadanie hesla roota monovynecha a pracova so systémomako administrátor. Bude to však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>zmenšenie bezpeènosti. Právaroota sú toti neobmedzené, a tak bysa mohlo sta, e ne<strong>sk</strong>úsený pouívate¾by nevedomky zasiahol do systémového<strong>na</strong>stavenia, èo by sa mohloPracovné prostredie operaèného systému po inštalácii<strong>sk</strong>onèi nevyhnutnou reinštalácioucelého systému.Inštaláciu sme vy<strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> piatichpoèítaèoch – poènúc <strong>na</strong> dnešnú dobuzastaraným poèítaèom s procesoromIntel Pentium II 400 MHz s 256 MBRAM a benou zvukovou i grafickoukartou osadenou èipom SiS, cez notebookvybavený procesorom AMD AthlonXP 1600+ a po tri rozlièné pracovnéstanice s rozlièným hardvérom.Všade prebehla bez <strong>na</strong>jmenších problémov– SuSE rozpoz<strong>na</strong>l hardvér vdykorektne a <strong>na</strong>inštaloval aj správneovládaèe. Inštalácia <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrýchlejšompoèítaèi, osadenom AMD Athlon XP2600+ a 512 MB RAM, trvala 48 minút.Na Pentiu II sme si museli poèkatakmer sto minút. Dôvodom bol jed<strong>na</strong>kpomalý procesor a nízka kapacitaRAM, ako aj pomalá mechanika DVD-ROM a pevný di<strong>sk</strong>.Dajú sa takisto stiahnu novšie verzie<strong>na</strong>inštalovaných programov, so sahovanímje moné zaèa a po reštarte.V záujme bezpeènosti je však <strong>na</strong>jlepšierealizova túto procedúru hneïpo inštalácii. Teraz sa poïme pozrie<strong>na</strong> softvérovú výbavu SuSE LINUX Professio<strong>na</strong>l9.1 CZ.ZÁKLADNÉ PROGRAMY. Praktickyani jeden z programov spomenutýchv <strong>na</strong>sledujúcich odsekoch by nebealbez zdravého základu. Ten tvorí kernelvo verzii 2.6, <strong>na</strong> ktorom beígrafická <strong>na</strong>dstavba Xfree86 a jedenz mnohých správcov okien. Vybra monoKDE, podobajúci sa <strong>na</strong> Windows,ktorý sa dodáva vo verzii 3.2, èi prepouívate¾ov Windows mierne zloitejšíGnome 2.4. Pochváli musíme zlepšeniefunkcio<strong>na</strong>lity Yast2, ktorý slúiako pomocník pri spravovaní systému.Samozrejmosou je aj prítomnoswebového prehliadaèa Mozilla èi správcusúborov Konqueror, schopnéhozobrazova web.HRY. Linux sa zatia¾ nestal baštou hráèov.Drvivá väèši<strong>na</strong> moderných hierje toti postavená <strong>na</strong> základoch DirectX,ktorý nebol (a s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosouani nebude) portovaný<strong>na</strong> Linux. Existujú však aj hry, ktoré<strong>na</strong> Linuxe beia, <strong>na</strong>príklad známyQuake 3. SuSE 9.1 si však nesie nieko¾kohier aj v základnej výbave – Civilizáciipodobnú Freeciv èi Wesnoth,adventúru Beneath a Steel Sky, klasickýBiliard èi Enigmu, nároènú <strong>na</strong> inteligenciu.MULTIMÉDIÁ. V základnej výbaveSuSE sa <strong>na</strong>chádza aj nieko¾ko prehrávaèovmultimédií – Wi<strong>na</strong>mpu ve¾mipodobný XMMS, Juk, Xine Kaffeine èiTotem. Editova zvuk mono pomocouprogramu Sweep, komponova sNoteEditom a prehráva TV èi rádiopomocou kwintv i kradio.GRAFIKA. Opisova schopnosti programuGimp 2.0 azda u ani nemá zmysel– staèí <strong>na</strong>písa, e sme ne<strong>na</strong>trafili<strong>na</strong> funkciu, ktorou by v porov<strong>na</strong>ní sPhotoshopom nedisponoval (okrempodpory èítania i zapisovania formátuRAW, ktorú však mono doinštalovapomocou zásuvného modulu). Nasvoje si prídu aj ¾udia z DTP – softvérScribus je typický sádzací softvér. Dokumentysa dajú <strong>sk</strong>enova pomocouprogramu Kooka (podporujúceho ajrozhranie Twain), stiahnu fotografie zdigitálneho fotoaparátu mono pomocoudigikamu a vytvori 3D grafikuje moné pomocou programu Blender.KANCELÁRSKE PROGRAMY. Open-Office.org je v súèasnosti síce <strong>na</strong>jlepšíprogram šírený pod licenciou GNU,no ešte stále nemá všetky funkcie, <strong>na</strong>ktoré sú pouívatelia zvyknutí z MicrosoftOffice. Ak sme chceli <strong>na</strong>príkladspoèíta z<strong>na</strong>ky bez medzier, muselisme doinštalova ïalšie makro, ktorémuselo by spustené samostatne z prostrediaeditora. Vidie však, e tentobalík je v štádiu vývinu, a tak sa dáoèakáva, e toto tvrdenie u èo<strong>sk</strong>oroprestane plati a OpenOffice.org samôe sta úplne náhradou konkurentaz platformy Microsoft.ZÁVER. Ak porovnáme SuSE LinuxProfessio<strong>na</strong>l 9.1 CZ s inou distribúciou,zistíme, e <strong>na</strong>jväèšou výhodouje implementácia programu Yast2.Vïaka nemu je toti SuSE ve¾mi dobrekonfigurovate¾ný aj pre úplného zaèiatoèníka.Medzi nevýhody monozaradi cenu – <strong>na</strong>príklad softvérovove¾mi podobne vybavený Mandrakelinux10.0 je dostupný <strong>na</strong> šiestich CDspolu s príruèkami za necelých 500 Skbez DPH, èo je v porov<strong>na</strong>ní s testovanýmSuSE takmer pätinová ce<strong>na</strong>.Bonbónik je však poinštalaèná podpora– spolu so SuSE Linux Professio<strong>na</strong>l9.1 CZ je v škatuli toti prítomná ajkartièka s registraèným èíslom, vïakaktorému po registrácii pracovník <strong>na</strong>linke pomoci zí<strong>sk</strong>a informácie o konfiguráciipouívate¾ovho PC.Aj vïaka tomu môeme túto distribúciuoz<strong>na</strong>èi prívlastkom ve¾mi dobrespracovaná. Vidie, e vývojári <strong>sk</strong>utoènetvrdo pracovali, aby bola prístupnáve¾kému poètu ¾udí, ktorí nemajús Linuxom nijaké <strong>sk</strong>úsenosti, aleradi by ho pouívali.Hodnotenie:☺ Monos inštalácie z CD i DVD☺ Monos inštalácie <strong>na</strong> 64−bitové procesory☺ Pouívate¾<strong>sk</strong>á prítulnos☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 3099 Sk s DPH (2599 Sk bez DPH)Zapoièal: AgemsoftMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREHardvérové poiadavky: procesor IntelCeleron, Pentium – Pentium 4, Xeon, EMT64AMD: K6/II/III, Duron, Athlon, Athlon XP/MP,Athlon 64Pamä: minimálne 128 MBPevný di<strong>sk</strong>: minimálne 400 MB, kompletnáinštalácia všetkých balíkov zaberie 6 GBOdporúèané minimum: 2 GBOdporúèané periférie: myš, zvuková karta,mechanika CD−ROM alebo DVD−ROMPripojenie do internetu: 28,8 kb/s112 PC REVUE 10/2004


T E S T O V A L I S M E S O F T W A R EDefragmentovacie nástrojeFragmentácia súborov býva èastou príèinouzníenia výkonnosti poèítaèa. Pomalá prácaso súbormi, sprevádzaná typickým „stepovaním“hlavièiek pevného di<strong>sk</strong>u, jasne oz<strong>na</strong>muje, e <strong>na</strong>stalèas ïalšej defragmentácie. Okrem nástrojaintegrovaného priamo do operaèného systémuMicrosoft Windows však <strong>na</strong> trhu existuje viaceroïalších komerèných riešení. V tomto èlánkusa budeme venova niektorým z nich blišiea pri ich hodnotení sa <strong>na</strong> ich funkcie pozriemeoèami beného domáceho pouívate¾a.Na CD REVUE nájdete:Testované programyboot-time alebo off-line defragmentácia.Práve neschopnos off-line defragmentáciea nulové monosti konfigurácieklasickej defragmentácie súhlavné nevýhody nástroja dodávanéhopriamo s operaèným systémom MicrosoftWindows XP. Otázka tedaznie: Ponúkajú iné riešenia viac? Vy<strong>sk</strong>úšalisme pä v súèasnosti dostupnýchnástrojov a odpoveï je jednoduchá:áno, ponúkajú. V tabu¾ke 1 nájdetestruèný preh¾ad.DISKEEPER 8Prvé miesto v <strong>na</strong>šom preh¾ade zí<strong>sk</strong>alnástroj Di<strong>sk</strong>eeper. Hneï <strong>na</strong> zaèiatkuvšak podotkneme, e mierne nepreh¾adnémuovládaniu Di<strong>sk</strong>eepera byurèite pomohlo zoštíhlenie. Na u¾ahèenieautori ponúkajú automatický re-im práce, <strong>na</strong>zvaný Set It and Forget It(Nastav a zabudni). Po jeho zvolení sapouívate¾ nemusí ïalej stara o chodprogramu. Okrem tohto reimu všakprogram umoòuje prístup k detailným<strong>na</strong>staveniam defragmentácie.Pri manuálnej konfigurácii má pouívate¾<strong>na</strong> výber z troch monostídefragmentácie. Prvá iba zhutní rozdelenésúbory a kladie minimálne nároky<strong>na</strong> poèítaè, funkènosou sa pribliuje kvstavanému nástroju v operaènom systéme.Ïalšie dve optimalizujú di<strong>sk</strong> buïs oh¾adom <strong>na</strong> maximálne zvýšenie výkonu,alebo <strong>na</strong> vytvorenie èo <strong>na</strong>jväèšiehosúvislého bloku vo¾ného miesta.Trochu tu však chýba monos blišievyladi defragmentáciu pod¾a toho,ktoré súbory sa èasto menia alebo èítajú,tak ako to ponúka <strong>na</strong>príklad O&ODefrag alebo PerfectDi<strong>sk</strong>.Tento malý nedostatok však <strong>na</strong>hrádzapodrobnými monosami konfigurácieboot-time defragmentácie.Umoòuje <strong>na</strong>stavi defragmentáciustránkovacieho súboru (pagefile), prieèinkovalebo v prípade partícií NTFSdefragmentáciu tabu¾ky MFT.Z ïalších vlastností ešte spomeniememonos priradi prioritu procesudefragmentácie. Pri plánovanínás v ponuke potešil typ spúšania„šetriè obrazovky“, ktorý zladí spúš-anie defragmentácie so spustenímšetrièa obrazovky.Celkový dobrý dojem z programu tedakazí trochu nešikovné a pod¾a nášhonázoru nedopracované ovládanie. Tátovýhrada však nezakrýva fakt, e v <strong>na</strong>šomporov<strong>na</strong>ní tento program ponúkaFRAGMENTÁCIA A DEFRAGMEN−TÁCIA. Fragmentáciou sa oz<strong>na</strong>èujestav, keï je súbor <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>ufyzicky rozdelený do viacerých èastí.Vznik fragmentácie názorne vysvet-¾uje obr. 1. Pri práci s takýmto súboromje hlavièka pevného di<strong>sk</strong>u nútenáputova medzi rôznymi oblasami,èo má, prirodzene, negatívny vplyv<strong>na</strong> rýchlos èítania a zápisu a tým aj<strong>na</strong> celkový výkon operaèného systému.Opaèný proces, zhutnenie takýchtorozdelených súborov do jednéhocelku, sa oz<strong>na</strong>èuje ako defragmentácia.Ako testovací stroj sme vyuilipoèítaè Athlon XP 2600+ s <strong>na</strong>inštalovanýmoperaèným systémom MicrosoftWindows XP Professio<strong>na</strong>l vrátane<strong>na</strong>jnovšieho Service Packu 2. Priporovnávaní sme sa zamerali <strong>na</strong> jednoduchosovládania, vy<strong>sk</strong>úšali sme,aké typy defragmentácie ponúkajú.Všímali sme si aj to, èi podporujúdefragmentáciu pri štartovaní operaènéhosystému, keï ešte nie jeuzamknutý prístup k systémovýmsúborom. Tento typ defragmentáciesa ako opak klasickej, on-line defragmentácie,vykonávanej poèas behuoperaèného systému, zvykne <strong>na</strong>zývaDi<strong>sk</strong>eeper (nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.executive.com)Ako vzniká fragmentácia. Pondelok uloím <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> súbor A. Utorok uloím <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> druhýsúbor B, ktorý sa uloí <strong>na</strong> <strong>na</strong>jblišie vo¾né miesto hneï za súbor A. Stredu však súbor Azmaem, èím sa uvo¾ní miesto, ktoré zaberal. Štvrtok uloím súbor C, ktorého èas C.1 sauloí <strong>na</strong> uvo¾nené miesto po súbore A, druhá èas C.2 sa uloí <strong>na</strong> <strong>na</strong>jblišie vo¾né miesto hneïza súbor B. Súbor C je fragmentovaný, <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> dvoch miestach.<strong>na</strong>jlepší pomer ce<strong>na</strong> a výkon spomedzivšetkých testovaných produktov.PERFECTDISK 6PerfectDi<strong>sk</strong> po<strong>sk</strong>ytuje asi <strong>na</strong>jpodrobnejšívýstup pri a<strong>na</strong>lýze stavu fragmentácie.Zároveò má <strong>na</strong>jjednoduchšievyriešené spúšanie off-line defragmentáciea ovládanie je ve¾mi prirodzené.Program síce neponúka automatickúkonfiguráciu ako O&O Defrag,prípadne Di<strong>sk</strong>eeper, ale vy<strong>na</strong>hrádzato podrobným sprievodcompri plánovaní defragmentácie.Defragmentáciu PerfectDi<strong>sk</strong> ponúkav dvoch reimoch. Prvý je podobneako v prípade Di<strong>sk</strong>eepera <strong>sk</strong>orototoný s funkènosou nástroja štandardnevstaveného do OS MicrosoftWindows a jediným cie¾om je jednoduchádefragmentácia súborov. Odpo-Tab.1Preh¾ad testovaných defragmentovacích programovUmiestnenie Program Firma Ce<strong>na</strong> v USD WWW stránka Struèné hodnotenie1 Di<strong>sk</strong>eeper 8.0 Executive Software 29,95 http://<strong>www</strong>.execsoft.com/ Najlepší pomer ce<strong>na</strong>/výkon. Dojem kazí trochu nemotorné ovládanie.2 – 3 PerfectDi<strong>sk</strong> 6.0 Raxco Software 46,95 http://<strong>www</strong>.raxco.com/ Dobrý nástroj, oproti O&O ponúka lepší prístup k off−ine defragmentácii.2 – 3 O&O Defrag Professio<strong>na</strong>l 6.0 O&O Software 44,9 http://<strong>www</strong>.oo−software.com/ Súper pre PerfectDi<strong>sk</strong>, oproti ktorému ponúka a pä typov klasickejon−line defragmentácie.N/A Speed Di<strong>sk</strong> Symantec 69,95 (celý balík) http://<strong>www</strong>.symantec.com/ Súèas balíka Norton SystemWorks, nepredáva sa samostatne.4 Power Defrag 3.01 E−Technik 29,95 http://<strong>www</strong>.e−technik.com/ Obyèajné grafické rozhranie k defragmentovaciemu nástroju, ktorýsa dodáva priamo s operaèným systémom. Ruky preè.N/A – Nemono hodnotit. Program sa dodáva len ako súèas väèšieho balíka10/2004 PC REVUE 113


S O F T W A R Erúèaný druhý reim sa dá <strong>na</strong>stavi rôznepod¾a potreby. Okrem defragmentáciesúborov optimalizuje aj ich rozmiestneniepod¾a toho, kedy bol <strong>na</strong>posledyzmenený ich <strong>obsah</strong>. Nastavenímèasových intervalov môete sami urèi,ako bude PerfectDi<strong>sk</strong> triedi súbory medzièasto alebo zriedkavo menené. A akje vaším cie¾om vytvori èo <strong>na</strong>jväèšíúsek vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, programumoòuje spusti defragmentáciušpeciálne <strong>na</strong> tento úèel.PerfectDi<strong>sk</strong> prináša porov<strong>na</strong>te¾néfunkcie ako Di<strong>sk</strong>eeper, ale v krajšoma prítulnejšom šate. Bohuia¾, aj zatakmer dvojnásobnú cenu.O&O DEFRAGPROFESSIONAL 6Tento program má pod¾a nášho názoru<strong>na</strong>jpríjemnejšie ovládanie. Preh¾adnálišta úloh <strong>na</strong> ¾avej strane, sviná a<strong>na</strong>lýzastavu a sprievodca <strong>na</strong>stavením priprvom spustení sú veci, ktoré domácipouívate¾ ocení. V automatickom re-ime, nie nepodobnom tomu z Di<strong>sk</strong>eepera,sa program sám rozhoduje, kedya akým spôsobom bude defragmentovapartície. Domácim majstrom všakponúka monos doladi si proces defragmentáciepod¾a vlastných potrieb.O&O Defrag ponúka pä defragmentovacíchmetód, èo je <strong>na</strong>jviacspomedzi všetkých testovaných produktov.Pod¾a vyuitia di<strong>sk</strong>u si uívate¾môe zvoli defragmentáciu sozameraním <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie èo <strong>na</strong>jväèšiehosúvislého vo¾ného miesta, prípadnedefragmentáciu spolu s usporiadanímsúborov. Pri usporiadaní súborovberie O&O Defrag do úvahy èasposlednej zmeny alebo prístupu k súborua pod¾a vyuitia umiestni èastomenené alebo èasto èítané súbory <strong>na</strong>koniec partície.Boot-time defragmentáciu programponúka, ale jej spustenie nie je takéjednoduché ako v prípade PerfectDi<strong>sk</strong>u.Navyše nám chýbala monos akoko¾vekovplyvni jej parametre.Plánovanie úloh je jednoduché adá sa <strong>na</strong>stavi úroveò systémovýchprostriedkov, ktoré si O&O Defrag <strong>na</strong>svoju prácu ukrojí.O&O Defrag je vyspelý nástroj,ktorý si ob¾úbite. Ponúka <strong>na</strong>jväèšívýber spôsobov defragmentácie, aleriešenie boot-time defragmentácie jev porov<strong>na</strong>ní s PerfectDi<strong>sk</strong>om a Di<strong>sk</strong>eeperommiernym <strong>sk</strong>lamaním.PerfectDi<strong>sk</strong> (nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.raxco.com)Speed Di<strong>sk</strong> (nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.symantec.com)SPEED DISK (NORTONSYSTEMWORKS2004)Utilitu Speed Di<strong>sk</strong>, pôvodne súèasrodiny Norton Utilities, dnes ponúkaspoloènos Symantec v balíku NortonSystemWorks. Po vy<strong>sk</strong>úšaní sme saO&O Defrag (nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.oo−software.com)114 PC REVUE 10/2004


Power Defrag (nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.powerdefrag.com/pd.htm)rozhodli neprideli jej miesto v <strong>na</strong>šomrebríèku, pretoe samostatne saSpeed Di<strong>sk</strong> nepredáva a balík NortonSystemWorks <strong>obsah</strong>uje mnostvo ïalšíchprogramov.Ovládanie je jednoduché a preh¾adné.Monosti konfigurácie defragmentáciesú však minimálne. Programponúka iba ruèné zadanie súborov,ktoré majú by zaradené <strong>na</strong> zaèiatokalebo koniec partície, ako i zadanie súborov,ktoré má Speed Di<strong>sk</strong> obís.Trocha nám chýba monos špecifickéhourèenia úèelu defragmentácie,<strong>na</strong>príklad vytvorenie èo <strong>na</strong>jväèšejsúvislej oblasti <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, prípadnepreusporiadanie súborov. Väèším mínusomje urèite fakt, e Speed Di<strong>sk</strong>neponúka monos boot-time defragmentáciezamknutých súborov.Výsledný verdikt je preto obojaký.Speed Di<strong>sk</strong> nepo<strong>sk</strong>ytuje pokroèilé funkciešpecializovaných produktov typuO&O Defrag, Di<strong>sk</strong>eeper, prípadne PerfectDi<strong>sk</strong>.Pri priamom porov<strong>na</strong>ní snimi preto ahá za kratší koniec. Trebavšak zoh¾adni fakt, e za dvojnásobokceny týchto produktov dostanetecelý balík Norton System-Works, ktorý predstavuje ove¾a komplexnejšínástroj, urèený nielen <strong>na</strong>defragmentáciu súborov.POWER DEFRAG 3Tento výtvor je pod¾a nášho názoruoprávnene <strong>na</strong> poslednej pozícii v teste.Nejde toti o plnohodnotný program,ale iba o grafické rozhranie, ktoréspúša defragmentovací nástroj zahrnutýv operaènom systéme MicrosoftWindows. Nemá teda zmysel porovnávaho s ostatnými nástrojmi.Vytváranie alter<strong>na</strong>tívneho GUI (GraphficalUser Interface – grafické pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie) je bená prax vosvete open source. K utilitke pracujúcejv príkazovom riadku vytvorí iný autorgrafické rozhranie, ktoré umoòujekomfortnejšie <strong>na</strong>stavi príslušné prepí<strong>na</strong>èea ovláda tak program.Pýta za takéto rozhranie 30 USD sanám však zdá zlodejèinou. Naprieksvojej cene je pre beného pouívate¾atento program bezcenný. Jeho potenciálnevyuitie by sme si mohli predstavipri správe ve¾kej siete, kde by savyuil vo funkcii jednotiaceho rozhraniavo viacerých operaèných systémoch.Túto monos však vyluèujesám program. Po prvé nepracuje podoperaèným systémom Microsoft Windows2000, druhou prekákou je nulovámonos <strong>na</strong>plánovania defragmentácie.ZÁVER. Posledné miesto v <strong>na</strong>šom preh¾adeoprávnene obsadil Power Defrag.Pýta 30 USD za grafické rozhraniepre vstavaný defragmentovacínástroj dodávaný priamo s operaènýmsystémom je <strong>na</strong>ozaj nehoráznos.O tretie a druhé miesto sa podeliliprodukty O&O Defrag a PerfectDi<strong>sk</strong>. Zatakmer rov<strong>na</strong>kú cenu prinášajú prítulnérozhranie a podobnú funkènos.O&O Defrag ponúka a pä typov klasickejdefragmentácie, PerfectDi<strong>sk</strong> zasevyniká monosami a jednoduchýmspúšaním off-line defragmentácie.Na prvom mieste sa umiestnil produktDi<strong>sk</strong>eeper. Najlepší pomer ce<strong>na</strong> avýkon pri tomto produkte <strong>na</strong>rúša ibatrocha nemotorné ovládanie. O tom, eaj mnostvo funkcií sa dá usporiadado preh¾adného pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania,svedèí <strong>na</strong>príklad O&O Defrag.Koneèný verdikt je však <strong>na</strong> vás. Akchcete <strong>na</strong>jvýhodnejšiu kúpu, odporúèameDi<strong>sk</strong>eeper. V prípade, e mátehlbšie do vrecka, <strong>sk</strong>úste O&O Defrag aPerfect Di<strong>sk</strong> a vyberte si pod¾a chuti.V kadom prípade si vy<strong>sk</strong>úšajteplnofunkèné èasovo obmedzené verzietestovaných programov, ktoré sa<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD. Dobrá rada<strong>na</strong> záver – nezabudnite pravidelnedefragmentova.Marek Ondík10/2004 PC REVUE 115


S O F T W A R EEncyklopédia v PC / Encarta 2005 Premium Suite DVDPouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programuEncarta sa u pred nieko¾kými rokmizaradila medzi stálice elektronickýchencyklopédií. Jej novšie verzie vychádzajús roènou periodicitou, vdy všakprinášajú nieèo nové, o èom sa oplatí<strong>na</strong>písa.Encarta sa u od verzie 2004 <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> DVD, vïaka èomu bolo monézaradi bohatý multimediálny<strong>obsah</strong>. Poèas inštalácie sa nám ponúkalidve monosti – minimál<strong>na</strong> inštaláciašetriaca miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u aleboúplná inštalácia, teda <strong>na</strong>kopírovanie<strong>obsah</strong>u DVD <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. My smezvolili minimálnu inštaláciu, ktorá <strong>na</strong>pevnom di<strong>sk</strong>u zaberala 432 MB. Úplne<strong>na</strong>inštalovaná Encarta síce zaberie2422 MB, <strong>na</strong> druhej strane však dokáeplynulé prehrávanie <strong>obsah</strong>u bezprerušení spôsobených <strong>na</strong>èítaním zDVD. V prípade úspornejšej inštaláciemusí by pri prezeraní takmer všetkýchpoloiek Encarty (okrem Children'sEncarty) vloené inštalaènéDVD v mechanike. Pri kompletnom<strong>na</strong>inštalovaní môe DVD s Encartouodpoèíva <strong>na</strong> polièke. Microsoft všakmyslel aj <strong>na</strong> tých pouívate¾ov, ktorípri prvej inštalácii zvolia minimálnytyp a po nieko¾kých pouitiach sa rozhodnú<strong>na</strong>kopírova všetky multimediálnesúbory <strong>na</strong> svoj di<strong>sk</strong> – v menuEncarty je toti aj táto ponuka.Okrem Encarty sa ešte <strong>na</strong>inštalovalaaj aplikácia Dictio<strong>na</strong>ry Tools, ktorá slú-i ako anglický výkladový slovník a prekladovýslovník medzi anglickým a nemeckým,talian<strong>sk</strong>ym, francúz<strong>sk</strong>ym èišpaniel<strong>sk</strong>ym jazykom. V testovanej verziiEncarta 2005 je <strong>na</strong> DVD prítomná ajverzia <strong>na</strong>zvaná Children's Encarta.Na obale Encarty sme <strong>na</strong>šli poznámku,e táto elektronická verzia <strong>obsah</strong>ujeviac ako 130 000 èlánkov, 25 600fotografií èi ilustrácií, 280 videí a animácií.Jej <strong>obsah</strong> však tvorí aj viac ako3200 zvukových <strong>na</strong>hrávok, 23 náuènýchsnímok – <strong>sk</strong>rátka ide o multimediálny<strong>obsah</strong>, ktorý tvorí podstatnúèas encyklopédie.Po spustení sa otvorí prostredieprogramu, <strong>na</strong>zvané Visual Browser.Pomocou neho mono vyh¾adáva,ale aj klika <strong>na</strong> jednotlivé poloky a„túla sa“ po Encarte. Visual Browsertoti zobrazuje vizuálne súvislosti medzijednotlivými témami i súvislostis <strong>na</strong>dväzujúcimi sekciami. Hodnotnýmpomocníkom pri procese tvorby domácejúlohy bude aj sekcia štatistík,ktorá <strong>obsah</strong>uje vyèerpávajúce štatistikyo všetkých krajinách sveta.V Encarte nájdete aj 2D alebo 3Dprehliadku zaujímavých miest èi pamätihodností.Dvojdimenzionálne prehliadkyzahàòajú 360-stupòové fotografie,trojdimenzionálne prehliadkyponúkajú prechádzku ako v poèítaèovejhre hranej v prvej osobe – prejssme sa mohli <strong>na</strong>príklad po Alcatrazei po rím<strong>sk</strong>om Koloseu.Presnos po<strong>sk</strong>ytovaných informáciísme hodnotili pod¾a informácií oSloven<strong>sk</strong>u. Skúšobne sme teda zadalido po¾a urèeného <strong>na</strong> vyh¾adávanie slovoSloven<strong>sk</strong>o. Na poèudovanie Encarta<strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>šla èlánok o Sloven<strong>sk</strong>u aplatí to aj pri ostatných krajinách –krajiny sa dajú vyh¾adáva aj pod¾aChildren's Encarta s informáciami o ¾ud<strong>sk</strong>om telemiestneho názvu. Ale vráme sa k hodnoteniupo<strong>sk</strong>ytnutých informácií, ktorépod¾a nás neboli práve <strong>na</strong>jblišiek pravde. Dozvedeli sme sa toti, eSloven<strong>sk</strong>o je agrár<strong>na</strong> vidiecka kraji<strong>na</strong>s málo rozvinutým priemyslom, ktorá<strong>na</strong>vyše patrí medzi dos výz<strong>na</strong>mnýchzneèisovate¾ov ivotného prostredia.Zarazil nás aj ilustraèný obrázok sloven<strong>sk</strong>éhopriemyslu – fotografia obuvníckejfabriky. Predchádzajúcu Encartusme pochválili, e disponuje relatívneaktuálnymi informáciami o sloven<strong>sk</strong>ejpolitickej scéne a pomernepresne zachytáva aj historické mí¾nikySloven<strong>sk</strong>a. Historické mí¾niky sa,samozrejme, nezmenili, horšie to jevšak s aktuálnosou – aj po dôslednomupdate Encarty cez internet smesa nedozvedeli, e pán Schuster unie je prezidentom. Trochu nás zamrzelfakt, e pouívatelia Encarty nebudúmôc vyui funkciu, ktorá jedostupná <strong>na</strong>príklad v susednom Èe<strong>sk</strong>u– monos vypoèu si cez internetsloven<strong>sk</strong>é rádio. Nie je to tým, e by<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete neboli dostupnérádiá – <strong>na</strong>príklad Fun Rádio,Rádio Twist, ale aj iné bene vysielajúaj cez internet. Je pravdepodobné, epo <strong>na</strong>šom upozornení Microsoft vydázáplatu, ktorá tento problém odstráni.Children's Encarta je primárne urèenápre deti. Zabavila však aj dospelýchpouívate¾ov – zaujímavou formoutoti ponúkala mnostvo informácií,preh¾adne roztriedených dojednotlivých kapitol. Komu by sa uèenieèítaním zunovalo, môe sa zahrajednu z 52 hier – <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> èasovúos správne pouklada obrázky sôch,urèi farbu, ktorá vznikne kombináciouiných farieb, èi priradi názovrasy k správnemu obrázku maèky.Nová Encarta od poslednej verzieopä posunula informaènú latku o kúsokvyššie. Zapáèila sa nám <strong>na</strong>jmäèas urèená pre deti i funkcia vizuálnehoprehliadaèa, ktorá prináša to, èov dnešnej dobe informácií èasto chýba– súvislosti. Pri prechádzaní jednotlivýmipolokami Children's Encartynás však trochu zamrzelo, e nie jelokalizovaná do slovenèiny. Nejednosloven<strong>sk</strong>é diea by ju urèite rado vyuilopri tvorbe domácich úloh. Pochvalusi zaslúia videosekvencie z kanálaDiscovery, trocha nás však mrzíich nišia vizuál<strong>na</strong> kvalita.Hodnotenie:☺ Zobrazovanie súvislostí prostredníctvomVisual Browsera☺ Monosti Children's Encarta☹ Relatívne nízka obrazová kvalitavideosekvencií a nišia aktuálnosCe<strong>na</strong>: nebola stanovenáZapoièal: Microsoft SlovakiaMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky:Procesor: Pentium 333 MHz (odporúèa sa500 MHz)Operaèný systém: Windows 98, Me, XP, 2000Operaèná pamä: 64 MB (v prípade systémuWindows 2000/XP 128 MB)Vo¾ný priestor <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u: minimálne425 MB116 PC REVUE 10/2004


T E S T O V A L I S M E Programy <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie CD zadarmoS O F T W A R ENa CD REVUE nájdete:Testované programyNapa¾ovací softvér je v procese <strong>na</strong>pa¾ovaniadôleitým ohnivkom v reazi. Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ovvšak preukazuje z<strong>na</strong>ènú ¾ahostajnos pri výberetakéhoto programu, zväèša pouívajú ten, ktorýsa dodáva s <strong>na</strong>pa¾ovacou mechanikou, alebo lenobmedzenú demoverziu niektorého zo známych<strong>na</strong>pa¾ovacích programov. Cie¾om <strong>na</strong>sledujúcehopreh¾adu je priblíi vám širšie spektrum tohtosoftvérového vybavenia, porov<strong>na</strong> dva <strong>na</strong>jznámejšiekomerèné produkty s tými, ktoré sú distribuovanézadarmo, prípadne ponúknu bezplatnéalter<strong>na</strong>tívy ku komerèným produktom.ÈO BY MAL MA DOBRÝ NAPA¼O−VACÍ PROGRAM. Je aké jednoz<strong>na</strong>èneurèi, èo má ma dobrý program<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie CD. Vo väèšine prípadovsú limitujúcimi faktormi vkus apotreby pouívate¾a. Zatia¾ èo jedenpotrebuje podrobné <strong>na</strong>stavenia, druhýchce len <strong>na</strong>páli CD, aby fungovalo,a nedbá o to, akou rýchlosoualebo akým spôsobom bude <strong>na</strong>pálené.Práve z tohto dôvodu je ideálne,ak má <strong>na</strong>pa¾ovací program monosprepnutia medzi pouívate¾<strong>sk</strong>ýmirozhraniami (podobne ako vprípade Nero Burning ROM) aleboaspoò funkciu Wizard, ktorá dokáepripravi <strong>obsah</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>pálenie v nieko¾kýchkrokoch. Aj profesionálovitakáto funkcia v niektorých prípadochušetrí vzácny èas.Dobrý <strong>na</strong>pa¾ovací program by malma dostatok <strong>na</strong>stavení, ktoré v prípadepotreby umonia prispôsobi<strong>na</strong>pa¾ovanie vlastným predstavám.Medzi základné <strong>na</strong>stavenia, ktorýmiby program mal disponova, patrí<strong>na</strong>príklad monos <strong>na</strong>pa¾ova okremdátových aj hudobné CD, monos<strong>na</strong>páli obraz, vybra si rýchlos páleniaèi reim, v akom budete CD <strong>na</strong>pa¾ova.Na zahodenie nie je ani podporapráce s obrazmi CD èi monoszapísa <strong>na</strong> CD viac stôp.AKO SME TESTOVALI? Kadý zopisovaných programov sme <strong>na</strong>inštalovalia zhodnotili jeho funkènosa <strong>na</strong>pa¾ovacie funkcie, ktorými disponuje.Všímali sme si <strong>na</strong>jmä pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie, jednoduchosovládania, preh¾adnos funkcií a, samozrejme,aj cenu, pomer ceny a výkonua dostupnos programu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Kadý program sme testovali <strong>na</strong>èerstvo <strong>na</strong>inštalovanom systémeBurn4free 1.0.0.601Windows XP v bených situáciách –<strong>na</strong>pálenie CD, otestovanie zápisuobrazu CD, ak je táto funkcia podporovaná.Zámerne sme z preh¾aduvynechali dvoch <strong>na</strong>jväèších hráèovtrhu – Nero Burning ROM a RoxioEasy CD Creator (vzájomné porov<strong>na</strong>nietýchto programov však nájdetevo vloenom èlánku). Naším cie¾omtoti bolo predstavi alter<strong>na</strong>tívytýchto programov. Navyše oba programysa stávajú mierkou vo svete<strong>na</strong>pa¾ovacích programov, prièomve¾a producentov softvéru sa „nechaloinšpirova“ vzh¾adom a funkciaminiektorého z týchto dvochprogramov.ZÁVER. Náš preh¾adový test v podstatenemá víazov. Víazov si urèítevy <strong>na</strong> základe svojich potrieb,z<strong>na</strong>losti problematiky a odvahyexperimentova. Èasové alebo funkènéobmedzenia všetkých spomí<strong>na</strong>nýchprogramov (okrem Easy MediaCreator, ktorého výrobca trial verziuneponúka), ako aj freewarovéverzie programov nájdete aj <strong>na</strong> tohtomesaènejprílohe CD REVUE. Z freewarovýchprogramov stojí za vy<strong>sk</strong>úšanieprogram CDBurnerXP Pro,ktorý disponuje pravdepodobne všetkým,èo bený pouívate¾ pri <strong>na</strong>pa¾ovanípotrebuje, a pridáva aj nieko¾kobonusov, <strong>na</strong>príklad v podobeprogramu <strong>na</strong> tvorbu obalov <strong>na</strong> CD.Jeho nevýhodou však je obèasná pomalos.Z komerèných produktov sa námpáèila koncepcia programu CDRwin,ktorý pri ve¾kosti inštalaèného súboru600 kB dokáe viac ne niektoré„<strong>na</strong>puèané“ programy.FreewareBURN4FREE 1.0.0.601Azda <strong>na</strong>jzaujímavejšie <strong>na</strong> tomtoprograme je to, e je zadarmo. Nie jeto však celkom pravda – cenou zapouívanie tohto programu je inštalácianeznámeho vyh¾adávaciehoprogramu do prehliadaèa InternetExplorer a všadeprítomné odkazy Do<strong>na</strong>te,Shopping èi reklama v hlavnomokne programu, ktoré sponzorujúvývoj programu. Inštalácia aj sámprogram sú graficky celkom peknespracované. Prekvapilo nás, e poprvom spustení sa nás program pýtal,èi chceme pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieprepnú do zaèiatoèníckeho re-imu. Takéto prepnutie však programzmení len minimálne – okremmenšieho poètu tlaèidiel sme <strong>na</strong>zásadnejší rozdiel medzi oboma re-imami ne<strong>na</strong>razili. Prácu s programommôe u¾ahèi sloven<strong>sk</strong>é pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie, ktoré si monostiahnu z internetu.Program disponuje <strong>sk</strong>ôr iba základnýmifunkciami, ale iad<strong>na</strong> z potrebnýchtu nechýba. Okrem CD <strong>na</strong>páliteaj všetky moné DVD médiá, obrazyISO, program dokonca podporuje ajexterné mechaniky. Trocha nás zamrzelo,e nedokáe <strong>na</strong>pa¾ova zo sie-ových adresárov, èo je dnes u relatívnebená prax. V úlohe pouívate¾aby sme ešte privítali <strong>na</strong>príkladpreh¾adnejšie pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie(okrem iného chýba jednoducho vidite¾náinformácia o stave <strong>na</strong>plnenia<strong>na</strong>pa¾ovaného CD) èi viac informácií oCD vloenom v mechanike.Hodnotenie:☺ Sloven<strong>sk</strong>á verzia pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania☹ Utajená inštalácia nevyiadaných programov☹ Iba základné funkcieWWW: <strong>www</strong>.burn4free.comCe<strong>na</strong>: zadarmo (freeware)CDBURNERXP PRO3.0.109Ïalší zo série freewarových <strong>na</strong>pa¾ovacíchprogramov nesie meno CDBurnerXPPro. Okrem CD vie <strong>na</strong>pa¾ova ajDVD. Ide o slušný program s príjemnýmpouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraním pripomí<strong>na</strong>júcimto známe z Nero BurningROM. Ocenili by sme, keby autoriodkopírovali z tohto programu ajuitoènú pomôcku – ukazovate¾ zaplneniamédia v podobe teplomera.Program je prešpikovaný funkciami apo<strong>sk</strong>ytuje všetko to, èo by od nehopouívate¾ èakal. Okrem iného ponúkaaj populárnu funkciu ripovaniaaudio CD a ich následného prevodudo niektorého z bených kompresnýchformátov. Na škodu však je, eopaèný proces, teda <strong>na</strong>pa¾ovaniehudobných CD funguje iba v prípade,e zdrojové hudobné súbory máte voformáte WAV. Program podporuje ajtvorbu bootovacích CD a DVD, a todokonca s viacerými variantmi emulácie.Èerešnièkou <strong>na</strong> torte je monosvytlaèenia obalu <strong>na</strong> CD s opismisúborov, ktoré sú <strong>na</strong> òom <strong>na</strong>pálené.Miernou nevýhodou programu jejeho malá rýchlos pri niektorýchbených operáciách, ako <strong>na</strong>príkladspúšanie niektorého programovéhokomponentu. Kadopádne aj <strong>na</strong>priek10/2004 PC REVUE 117


S O F T W A R ECDBurnerXP Pro 3.0.109 Zilla CD−DVD Rip N' Burn 5.0.0.0tomuto nedostatku si CDBurnerXPPro zachováva výborný pomer ceny avýkonu.Hodnotenie:☺ Funkèná výbava☺ Pomer ce<strong>na</strong>/výkon☹ Program je niekedy pomalýWWW: <strong>www</strong>.cdburnerxp.seCe<strong>na</strong>: zadarmo (freeware)síce nepatrí k tým <strong>na</strong>jpreh¾adnejším a<strong>na</strong>jlepším v teste, kadopádne však zavy<strong>sk</strong>úšanie (doslova) niè nedáte.Hodnotenie:☹ Jeho vývoj bol ukonèený☹ Polojapon<strong>sk</strong>é pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieWWW: <strong>www</strong>.storeroom.info/cdm/index_e.htmlCe<strong>na</strong>: zadarmo (freeware)program zvládne <strong>na</strong>pálenie audio CDz viacerých kompresných formátov,má údajne podporu pre externé a neštandardnémechaniky.Hodnotenie:☹ Nestabilita programu☹ Det<strong>sk</strong>é choroby programuWWW: <strong>www</strong>.zillasoft.wsCe<strong>na</strong>: zadarmo (freeware)centne uspokoja. Poradí si <strong>na</strong>príklad ajs prevodom komprimovaných hudobnýchformátov <strong>na</strong> audio CD, ale problémymu nerobí ani ripovanie audio CD.Program sa dodáva aj vo viacerýcheuróp<strong>sk</strong>ych jazykoch vrátane èeštiny.Hodnotenie:☺ Poèeštené pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie☹ Niekedy príliš jednoduché ovládanieCD MANIPULATOR 2.68.1ZILLA CD−DVD RIP N'BURN 5.0.0.0Program zo série Zilla sa vyz<strong>na</strong>èovalhneï nieko¾kými prekvapivými faktami.Po inštalácii si vytvoril <strong>na</strong> plochetri netradièné záloky, ktoré majú zaúlohu otvára príslušné podprogramy<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie CD, DVD a audioCD. Pravdupovediac, záloky majú oddoko<strong>na</strong>losti ïaleko a pôsobia <strong>sk</strong>ôr rušivo.Rozhranie programu pozostávaiba z hlavného ok<strong>na</strong>, v ktorom sa vykonávajúvšetky úkony spojené s <strong>na</strong>pa¾ovaním.S programom sme všaknemohli by príliš spokojní – niektoréúlohy nezvládol vôbec (vysunutiemechaniky softvérovým príkazom).Navyše obèas nepríjemne zamrzolpoèas <strong>na</strong>pa¾ovania. Kadopádne výpoèetfunkcií, ktoré program zvláda,je zaujímavý a stojí za pozornos.Okrem beného <strong>na</strong>pa¾ovania CD a DVDTento program pochádza z Japon<strong>sk</strong>a.Tým je poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný aj jeho inštalátor.Angliètinu si zo zoz<strong>na</strong>mu musítevybra viac-menej intuitívne. Pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie programu je minimalistické.Vyboldované písmenápouívate¾<strong>sk</strong>ého programu pôsobia<strong>na</strong> pouívate¾a dojmom zastaranosti.Hlavné okno kopíruje štýl CloneCD,èi komerèného CDRWin. Kto sa nenecháodradi vzh¾adom, pravdepodobnezistí, e ide o relatívne pouite¾nýprogram, ktorý celkom dobreposlúi <strong>na</strong> základné operácie s CD,ako základné <strong>na</strong>pa¾ovanie, operácies CD-RW, ale aj <strong>na</strong> pokroèilejšie, akoje <strong>na</strong>príklad práca s obrazmi. Vývojprogramu bol zastavený, ako sme sazo stránok venovaných programudozvedeli (je v japonèine). ProgramCD Manipulator 2.68.1Ashampoo CD Recording Suite 4SharewareASHAMPOO CDRECORDING SUITE 4Spoloènos Ashampoo v s<strong>na</strong>he vyjsv ústrety pouívate¾om a ich komfortuvydala <strong>na</strong>pa¾ovací balík s názvom CDRecording Suite 4. Program sa u pod¾aobalu krabicovej verzie podobá <strong>na</strong> konkurenènéNero a i<strong>na</strong>k to nie je ani v prípadepouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania. Pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie je priate¾<strong>sk</strong>é – zhlavného ok<strong>na</strong> do niektorého z dialógovýchokien zablúdite len málokedy.Program je jednoduchý, <strong>na</strong> druhej stranevšak ponúka solídne funkcie, ktorédrvivú väèšinu pouívate¾ov stoper-WWW: <strong>www</strong>.ashampoo.comLicencia: trial (30 dní)Ce<strong>na</strong>: 29,99 USDBURNQUICK 4.5AInštalácia programu zaberie iba o nieèoviac ako 1 MB miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Tentoprogram je maximálne jednoduchý– o jeho pracovnom rozhranív podstate nemá zmysel hovori, pretoefunguje <strong>na</strong> princípe príkazu vkontextovom menu súborov. Napa¾ovanieje <strong>na</strong>ozaj hraèka – staèí v systémovomprie<strong>sk</strong>umníkovi oz<strong>na</strong>èinieko¾ko súborov, kliknú <strong>na</strong> ne pravýmtlaèidlom a z kontextového menuzvoli buï pridanie zvolených súborovdo radu èakajúceho <strong>na</strong> <strong>na</strong>pálenie,118 PC REVUE 10/2004


S O F T W A R EBurnQuick 4.5aalebo ich jednoducho <strong>na</strong>páli. Pouívanieprogramu je <strong>na</strong>to¾ko jednoduché,e ho zvládne kadý, kto v operaènomsystéme zvládne kopírovanie súborov.Na druhej strane program nedisponujev podstate nijakými <strong>na</strong>staveniami.Jediné, èo sa dá v programe <strong>na</strong>stavi, jetyp <strong>na</strong>pa¾ovaného CD, názov CD a prípadnévytvorenie obrazu <strong>na</strong>pa¾ovanýchdát <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. BurnQuick jezaujímavá alter<strong>na</strong>tíva pre tých, ktorípotrebujú nieèo <strong>na</strong>páli, ale nechcú sazaobera ïalšími zbytoènými otázkamizo strany <strong>na</strong>pa¾ovacieho softvéru. Tentosympatický program stojí v prepoètenecelých 600 korún.Hodnotenie:☺ Minimalistická inštalácia☺ Maximálne zjednodušené <strong>na</strong>pa¾ovanieWWW: <strong>www</strong>.burnquick.comLicencia: trial (30 dní)Ce<strong>na</strong>: 17,95 USDCDRWIN 3.9GPrekvapivo minimalistický programtakmer vo všetkých smeroch. Zatia¾ èoinštalaèný súbor má len nieèo vyše600 kB, <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u inštalácia zaberá necelých1,5 MB. Hlavné okno programuje v porov<strong>na</strong>ní s inými <strong>na</strong>pa¾ovacímiprogramami doslova miniatúrne, ve¾kosoua rozmiestnením tlaèidiel vzdialenepripomí<strong>na</strong> program Clone CD.Program zvládne všetko, èo by èlovekod <strong>na</strong>pa¾ovacieho programu moholchcie. Nie je však urèený pre zaèí<strong>na</strong>júcichpouívate¾ov a aj pokroèilípouívatelia si pravdepodobne budúmusie vyhradi èas nevyhnutný <strong>na</strong>oboznámenie sa s jeho funkciami.Ovládanie sa u<strong>sk</strong>utoèòuje len minimomúkonov, z ktorých drvivá väèši<strong>na</strong>sa vykonáva priamo z hlavného dialógovéhook<strong>na</strong>. Okrem kopírovania CDa vytvárania audio CD program disponujeaj pokroèilejšími funkciami, ako je<strong>na</strong>príklad prehliadanie a extrakt dátovýchstôp a <strong>na</strong> úroveò jednotlivýchsektorov CD. Program dokáe aj špeciality,ktoré síce nevyuije kadý, aleCDRWIN 3.9gpouívatelia s potrebou <strong>na</strong>pa¾ova CD-G (karaoke) alebo ovláda týmto programomvybrané druhy duplikátorov siho istotne nájdu. CDRWIN má v <strong>sk</strong>úšobnejverzii iba jedno obmedzenie –všetky operácie s CD prebiehajú pri<strong>na</strong>jnišej rýchlosti, teda 1×.Hodnotenie:☺ Dobrý pomer ve¾kos inštalácie/výkon☹ Relatívne zloité ovládanie v porov<strong>na</strong>nís inými programami☹ Relatívne vysoká ce<strong>na</strong>WWW: <strong>www</strong>.goldenhawk.com/cdrwin.htmLicencia: shareware s obmedzením<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie rýchlosou 1×Ce<strong>na</strong>: 39 USDPLATENÉ VERZIE: Nero Burning ROM vs. Easy Media CreatorRozhodujete sa medzi dvoma tigrami trhu s <strong>na</strong>pa¾ovacími programami? NeroBurning ROM a Easy CD Media Creator sú dva <strong>na</strong>jpredávanejšie <strong>na</strong>pa¾ovacieprogramy s poèetnou klientelou. Pouívatelia jedného však málokedy poz<strong>na</strong>jú ajten druhý. Rozhodli sme sa vám teda prinies krátke porov<strong>na</strong>nie oboch konkurenènýchprogramových balíkov, ktoré boli vzorom pre väèšinu ïalších komerènýchi nekomerèných <strong>na</strong>pa¾ovacích programov. S<strong>na</strong>ha o jednoz<strong>na</strong>èné vyslovenieortie¾a, ktorý by jedného z dvoch konkurentov postavil <strong>na</strong>d toho druhého,by bola porov<strong>na</strong>te¾ná s di<strong>sk</strong>usiami <strong>na</strong> tému výhodnosti ponúk mobilných operátorov.Ktorého z dvoch konkurentov si vybra? Èo sa týka dostupnosti <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu, to je jednoduché – Nero jednoz<strong>na</strong>ène vyhráva. Pokia¾ ide o program EasyMedia Creator, ten sa do sloven<strong>sk</strong>ých PC dostáva takmer výhradne v retailovýchbaleniach <strong>na</strong>pa¾ovacích mechaník.Rozhodnutie o vyššej funkènej výbave je opä ve¾mi aké. Ak chcete s<strong>na</strong>pa¾ovacím programom viac ako funkcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie zí<strong>sk</strong>a softvérovúvýbavu <strong>na</strong> spracovanie multimédií, mali by ste siahnu po programe EasyMedia Creator. Nero svoj mierny deficit v oblasti spracovania multimédiídoháòa práve širšími <strong>na</strong>pa¾ovacími schopnosami, v ktorých je aj profesionálnejší.Nero 6 UltraNero Burning ROM v šiestej verzii riadne „<strong>na</strong>puèal“ a u dávno nie je iba<strong>na</strong>pa¾ovacím programom. Spolu s ním sa v jednom balíku dodávajú riešenia<strong>na</strong> celý multimediálny content-creation. Na editáciu zvukových stôpslúi Nero Wave Editor, obaly a nálepky <strong>na</strong> médiá vytvoríte prostredníctvomprogramu Nero Cover Designer. Ide o relatívne jednoduché programy,ktoré umoòujú <strong>na</strong>jmä základnú editáciu multimédií, ale pri troches<strong>na</strong>hy sa s ich pomocou dá dosiahnu dobrý výsledok. Oproti predošlýmverziám prešiel Nero zjednodušovacou kúrou – okrem funkène okresanejverzie Nero Express pre nováèikov, v ktorej sa médium <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie pripravujekrokovým spôsobom, sa do novej verzie dostal aj takzvaný NeroStart Smart, ktorý ne<strong>sk</strong>úseným pouívate¾om maximálne u¾ahèuje proces<strong>na</strong>pa¾ovania. Skúsenejší pouívatelia pravdepodobne uprednostnia klasickérozhranie Nera, v ktorom sa väèšinou pracuje systémom drag & drop.Rozloenie ovládacích prvkov v pouívate¾<strong>sk</strong>om rozhraní vytvorilo štandardpre programy v tomto segmente a mono sa s ním stretnú pri viacerýchprogramoch. S Nerom sa dodáva aj súprava diagnostických a konfiguraènýchpodprogramov – program Nero CD/DVD speed, Nero DriveSpeed aNero InfoTool. Pre <strong>na</strong>šinca príjemná je aj monos bezplatne si stiahnu ajsloven<strong>sk</strong>ú lokalizáciu programu.Hodnotenie:☺ Monos hlbšej konfigurácie ako v prípade Easy Media Creator☺ Dve pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhrania (jednoduché a pokroèilé)☺ Pridaná hodnota v podobe multimediálnych, diagnostických a konfiguraèných nástrojov☺ Lokalizácia aj do slovenèinyWWW: <strong>www</strong>.nero.comCe<strong>na</strong>: 80 USDAj Easy Media Creator sa od <strong>na</strong>pa¾ovania médií posúva ïalej do sféry contentcreation. Súèasou balíka Easy Media Creator 7, ktorý sa dodáva <strong>na</strong> dvoch CD,je okrem samotného programu <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie médií Easy CD&DVD Creatoraj jednoduchý authoringový a strihový program Videowave 7 Pro, hudobnýeditor, ktorý okrem hudby dokáe vytvori aj nálepky <strong>na</strong> CD, èi program <strong>na</strong>editáciu fotografií Photosuite 7 Platinum.Napa¾ovanie v Easy CD&DVD Creator je jednoduché a funguje podobneako v programe Nero systémom drag & drop. Plne grafické prostredie jemaximálne zjednodušené a orientované <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jednoduchos pouívania.Funkcie, ktoré ponúka <strong>na</strong>pa¾ovací program Creator Classic, budú zaruèeneúplne vyhovova väèšine pouívate¾ov, ale tým <strong>sk</strong>úsenejším budú chýbaširšie monosti konfigurácie programu a viac moností pri <strong>na</strong>pa¾ovaní. Zaujímavýmsoftvérovým doplnkom je program, ktorý sa zobrazuje v podobemalého ok<strong>na</strong> alebo ikonky <strong>na</strong> obrazovke a vïaka nemu mono jednoducho<strong>na</strong>pa¾ova súbory <strong>na</strong> CD pretiahnutím súborov <strong>na</strong> symbol programu.Jednotlivé moduly balíka Easy Media Creator síce fyzicky vystupujú ako samostatnéaplikácie, sú však <strong>na</strong>vzájom dobre prepojené. Bohuia¾, programy z balíkaEasy Media Creator niekedy reagovali <strong>na</strong> <strong>na</strong>še poiadavky pomaly a <strong>na</strong> dvochod seba nezávislých PC, <strong>na</strong> ktorých sme ich testovali, vykazovali èastú nestabilitu.Dá sa však oèakáva, e tento problém bude u èo<strong>sk</strong>oro vyriešený aktualizáciouprogramového jadra. Hlavné menu programu, ktoré slúi ako rázcestník, je<strong>na</strong> prvý poh¾ad trocha nepreh¾adné a treba sa v òom svojpomocne zorientova.Nero Start Smart z portfólia konkurencie vám v prípade, e patríte k menej <strong>sk</strong>úsenýmpouívate¾om, pravdepodobne pomôe rýchlejšie.Hodnotenie:☺ Jednoduché, prívetivé pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie☺ Pridaná hodnota v podobe nástrojov <strong>na</strong> spracovanie multimédií☹ Obèasná pomalos vykonávaných operácií a nestabilita programuWWW: <strong>www</strong>.roxio.comCe<strong>na</strong>: 80 USDEasy Media Creator710/2004 PC REVUE 119


S O F T W A R ECDuke 2.1DeepBurner Pro 1.1.1.129 BetaCDUKE 2.1CDuke je jednoduchý program s peknýmgrafickým pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhraníma minimom <strong>na</strong>stavení. To <strong>na</strong>jednej strane vyhovie poiadavkámmenej <strong>sk</strong>úseného pouívate¾a, <strong>na</strong> druhejstrane <strong>sk</strong>úsenejším pouívate¾ombudú tieto <strong>na</strong>stavenia chýba. Pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie <strong>na</strong>podobòuje štandardzavedený programom Nero BurningROM, ale pracuje sa v òom trochainým systémom, ktorý sa treba <strong>na</strong>uèi.Program nemá v podstate nijaké <strong>na</strong>stavenia,s ktorými by sa dalo manipulova.Na druhej strane podporuje spúš-anie <strong>na</strong>pa¾ovania z príkazového riadka,èo u¾ahèí <strong>na</strong>pa¾ovanie záloh. Takistomono vytvori v systéme zástupcu,ktorý umoní jedným dvojklikom<strong>na</strong>páli poadované dáta. CDuke mánieko¾ko preddefinovaných reimov<strong>na</strong>pa¾ovania, medzi ktorými nechýba<strong>na</strong>pa¾ovanie a ripovanie audio CD, CD sfotografiami èi CD s hudobnými súbormi.Bohuia¾, bootovacie CD, obraz ISO,<strong>na</strong>pa¾ovanie zo siete alebo podobnépokroèilejšie funkcie od neho nemonooèakáva. Program asi <strong>na</strong>jlepšie vyuijúpouívatelia, ktorí potrebujú <strong>na</strong>pálidáta a nezaujíma ich, v akom reimebudú <strong>na</strong>pálené.Hodnotenie:☺ Jednoduché pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie☹ A príliš jednoduché pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie☹ iadne pokroèilé funkcieWWW: <strong>www</strong>.cduke.comLicencia: shareware (30−dòová funkèná verzia)Ce<strong>na</strong>: 19,99 USDCOMPLETE CD&DVDWRITER 1.5Pod honosným názvom s prívlastkomComplete sa <strong>na</strong>chádza miniatúrnyCD/DVD <strong>na</strong>pa¾ovací program. V necelommegabajte sa <strong>sk</strong>rýva jednoducháaplikácia so základnými funkciami,ktoré však zvládne relatívne spo¾ahlivo.Iba raz sa nám stalo, e programz nepochopite¾ných príèin zamrzol.Okrem nieko¾kých základných operáciíComplete CD&DVD Writer 1.5s CD a DVD di<strong>sk</strong>ami dokáe vytváraobrazy ISO a <strong>na</strong>pa¾ova ich. Programmá vlastné jednooknové pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie, ktoré je relatívne jednoduché.K dispozícii <strong>na</strong> stiahnutie zo stránokvýrobcu je trial verzia, ktorá funguje,ia¾, len 5 dní, èo je relatívne málo<strong>na</strong> posúdenie pouite¾nosti tohto jednoduchéhoprogramu.Hodnotenie:☺ Minimalistická inštalácia☹ Minimum funkcií☹ Pomer ce<strong>na</strong>/výkonWWW: <strong>www</strong>.audioi.comLicencia: trial (5 dní)Ce<strong>na</strong>: 29 USDDEEPBURNER PRO1.1.1.129 BETAIde o „platenú“ verziu tohto programu.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e má v názve prívlastokBeta, však zatia¾ nebola stanovenájej ce<strong>na</strong>. Táto verzia nie je funkèneobmedzená, jediným obmedzenímje otravná obrazovka pri štarte programu.Aj tá sa však dá odstráni, ak sastanete oficiálnymi betatestermi programu.Príjemným faktom je, e programpo inštalácii automaticky detegovalako jazyk pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhraniaslovenèinu. Pre tých, ktorí ob¾ubujúako komunikaèný jazyk angliètinu,však nemáme dobrú správu – nikde nieje ani zmienka o zmene jazyka komunikaènéhorozhrania.Pracovné rozhranie sa podobá <strong>na</strong> toznáme z Nero Burning ROM, systémpráce je však iný a treba si <strong>na</strong>ò dlhšiezvyka. Hneï po spustení programuDVD/CD DATA−BURNER with Disc Log 6.1alebo pri vybraní novéhoprojektu musíte chtiac èinechtiac prejs sprievodcomvýberu nového <strong>na</strong>pa¾ovaciehoprojektu. Doprogramu sú zakomponovanéaj rôzne nástroje,ktoré priamo nesúvisia s<strong>na</strong>pa¾ovaním CD, <strong>na</strong>príkladjednoduchá tvorba takzvanýchautorunov èi podprogram<strong>na</strong> tvorbu grafickýchnávrhov obalov <strong>na</strong> CD.Funkcie programu sú pribline <strong>na</strong>úrovni priemeru. Verzia Pro sa od svojhofreewarového súrodenca líši pridanouhodnotou – disponuje funkciamikopírovania „on-the-fly“, vytváraniaalbumov, zálohovania a po<strong>sk</strong>ytovaniapodrobných informácií o pouitýchmédiách.Hodnotenie:☺/☹ Sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia, ale nemonosspätného prepnutia <strong>na</strong> angliètinu☺ V súèasnosti je program zadarmo,ale s otravnou úvodnou obrazovkou☺ Editor obalov „v cene“☹ Relatívne zloité ovládanieWWW: <strong>www</strong>.deepburner.comLicencia: sharewareCe<strong>na</strong>: v súèasnosti zadarmoDVD/CD DATA−BURNERWITH DISC LOG 6.1Program s príz<strong>na</strong>èným názvom DVD/CD Data burner je prispôsobený <strong>na</strong>èo <strong>na</strong>jjednoduchšie pouívanie. Svedèío tom aj masív<strong>na</strong> podpora systémuDrag & Drop èi ve¾mi jednoduchý systém<strong>na</strong>pa¾ovania, ktoré sa dá praktickyzvládnu jedným tlaèidlom. Programpodporuje aj ukladanie logov o <strong>na</strong>pa¾ovanía ich prípadný export do tabu¾kykompatibilnej s tabu¾kovým procesoromMicrosoft Excel. Program sícenedisponuje mnostvom <strong>na</strong>stavení, aledokáe všetko to, èo by od neho oèakávalaj stredne nároèný pouívate¾.Príjemná funkcia je monos vytvoripapierový sprievodný materiál k CD(inlay) do obalu s opisom <strong>na</strong>pálenýchsúborov. Celkom jednoduchý spôsob<strong>na</strong>pa¾ovania robí z tohto programualter<strong>na</strong>tívu pre menej <strong>sk</strong>úsených pouívate¾ov,ktorí majú ve¾kú šancu <strong>na</strong>uèisa ho ovláda bez väèších problémov.WWW: <strong>www</strong>.net−burner.comLicencia: sharewareCe<strong>na</strong>: 28 USDMatúš Valter120 PC REVUE 10/2004


S O F T W A R ESharewarové okienkoBarcode Label Maker v4.0Opis: nástroj <strong>na</strong> návrh a tlaè štítkov s èiarovým kódompre Win95-XPVlastnosti: podpora formátov Codabar, Code 25, 39 a 128,EAN-8 a 13, ISBN, ISSN, ITF, ITF-14, JAN-8 a 13, MSIPlessey, Pharmacode, POSTNET, UPC (A,E), PDF417a Maxicode program umoòuje po <strong>na</strong>stavení rozmerov štítkova ich uloení <strong>na</strong> tlaèenej strane zostavimnoinu grafických objektov, z ktorých sa budekadý štítok <strong>sk</strong>lada; mono pracova s objektmitypu text, èiarový kód, geometrický útvar alebobitmapový obrázok; poloha a ve¾kos objektov sadá <strong>na</strong>stavova myšouNájdete <strong>na</strong> CD REVUEAudio, WavPack, Speex a rôzne druhy MODsúborov program umoòuje export zo súboru v¾ubovo¾nom podporovanom formáte do súboruvo formáte WAV alebo iného podporovaného formátu,resp. s pouitím jadra programu NeroBurning ROM jeho <strong>na</strong>pálenie <strong>na</strong> audio CD médium podpora priebeného odba¾ovania súborovuloených v archívoch vo formáte ZIP, GZIP, RARa 7-Zip sú dostupné viaceré funkcie DSP, ako <strong>na</strong>pr. 18-kanálový ekvalizér, obmedzovaè, konverzia poètukanálov, prelí<strong>na</strong>nie <strong>sk</strong>ladieb, prevzorkovanie, prehodeniekanálov, pre<strong>sk</strong>akovanie tichých pasáí,definícia dåky medzery medzi <strong>sk</strong>ladbami a pod. program <strong>obsah</strong>uje výkonný generátor playlistovs podporou ID3v2 tag informácií a prístupom kdatabáze freedb.orgAutor: Peter Pawlov<strong>sk</strong>iŠtatút: freewareDom. stránka: <strong>www</strong>.foobar2000.orgAutor: TeraByte Unlimited, USAŠtatút programu: sharewareCe<strong>na</strong> registrácie: 27 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.terabyteunlimited.comPhotoFiltre v6.0.1Opis: nástroj <strong>na</strong> úpravu digitálnych fotografií preWin9x-XPVlastnosti: podpora mnostva formátov vrátane BMP, GIF,PNG, JPG, EMF/WMF, EPS, ICO, formátov Photo-CD,PaintShop Pro, Photoshop a ïalších; monosimportu obrázkov z pripojeného TWAIN kompatibilnéhozariadenia sú k dispozícii všetky základné editaèné funkcie:zme<strong>na</strong> jasu, kontrastu, sýtosti farieb a gamakorekcie, potlaèenie šumu, vyhladenie, resp.zvýraznenie detailov, farebný posun, modifikáciafarebnej palety, preklopenie èi otoèenie fotografieatï. <strong>obsah</strong> textového objektu, resp. èiarového kódumôe by konštantný, importovaný z externéhotextového súboru, súboru vo formáte Excel aleboAccess alebo môe <strong>obsah</strong>ova aktuálny dátum aèas; tabu¾ku mono generova aj sekvenèným spôsobom výsledný vzh¾ad tlaèenej strany sa dá prezriepred tlaèou v preh¾adovom okneAutor: Aulux Technologies Inc., USAŠtatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má funkèné obmedzeniaCe<strong>na</strong> registrácie: 49 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.aulux.comfoobar2000 v0.8.3Opis: zvukový prehrávaè pre Win9x-XPVlastnosti: <strong>na</strong> prvý poh¾ad strohé pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieje vysoko konfigurovate¾né, otvorená architektúraprogramu umoòuje aplikáciu desiatok zásuvnýchmodulov, dostupných <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu,resp. aj v rozšírenom inštalaènom súbore interná podpora prehrávania formátov WAV,Ogg Vorbis, MP2-3, MPEG-4 AAC a ïalších; podporaprostredníctvom externých zásuvných modulovzahàòa okrem iného aj formáty FLAC, Monkey'sImage for Windows v1.42Opis: nástroj <strong>na</strong> zálohovanie a obnovu <strong>obsah</strong>u di<strong>sk</strong>ovýchmédií pre Win95-XP; výrobca dodáva ajDOS variant tejto aplikácieVlastnosti: program vytvára volite¾ne komprimované alebonekomprimované obrazy vyuitých oblastí fyzickýchdi<strong>sk</strong>ových médií typu FAT, FAT32, NTFS, Ext2/3, resp.ReiserFS alebo zvolených logických di<strong>sk</strong>ov obraz di<strong>sk</strong>u èi zvolenej partície (volite¾ne rozdelený<strong>na</strong> viac súborov s limitovanou dåkou) jenásledne uloený <strong>na</strong> iný zálohovací lokálny alebosieový di<strong>sk</strong>, resp. môe by priamo z prostrediaprogramu <strong>na</strong>pálený <strong>na</strong> bootovate¾né CD aleboDVD médium; pri poruche di<strong>sk</strong>u alebo strateúdajov z iného dôvodu tak mono obnovi pôvodnýstav di<strong>sk</strong>u v momente realizácie zálohovania;za pomoci externého programu dostupného <strong>na</strong>domov<strong>sk</strong>ej stránke aplikácie je moná aj obnovaindividuálneho súboru alebo adresára s pouitím doplnkového nástroja PHYLockmono zálohova údaje poèas práce s poèítaèompod WinNT/2000/XP bez vzniku konfliktov pri prístupek pouívaným súborom mono aktivova verifikáciu integrity zálohovacíchsúborov funkcie programu sa môu ovláda interaktívnecez grafické rozhranie alebo v konzolovom reime,èo umoòuje automatizáciu rutinných operácií vdávkovom reime okrem toho sú k dispozícii desiatky ïalších filtrova funkcií, ako <strong>na</strong>pr. efekt starej fotografie,simulácia noèného záberu, vo¾ba textúry podkladu,simulácia rôznych maliar<strong>sk</strong>ych techník, geometrickédeformácie a pod. vo forme zásuvných modulov sú <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ejstránke k dispozícii ïalšie filtre a funkcie, ako<strong>na</strong>pr. import obrázkov vo formáte JPEG 2000, prevzatieèasti obrazovky do súboru, editor histogramu,editor farebnej palety a pod. všetky spomí<strong>na</strong>né funkcie sa aplikujú buï <strong>na</strong>celú fotografiu, alebo <strong>na</strong> jej zvolenú èas, prièomje k dispozícii viacero spôsobov výberu editovanejoblasti (obdånik, elipsa, trojuholník, mnohouholník,resp. vo¾ne definovaný tvar) k fotografii mono prida rôzne druhy rámèeka,retušova ju pomocou rozlièných nástrojov, pridávapopisné texty, mieša èi spája ju s inými fotografiamia pod. je moné viacstupòové anulovanie u<strong>sk</strong>utoènenýchoperácií, dá sa realizova dávkové spracovanieobrázkov; viacjazyèná podpora zahàòa aj èe<strong>sk</strong>ýjazykAutor: Antonio Da Cruz, Francúz<strong>sk</strong>oŠtatút programu: freeware <strong>na</strong> nekomerèné pouitieDom. stránka: <strong>www</strong>.photofiltre.comPeter Hubin<strong>sk</strong>ýRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>AVIR10/2004 PC REVUE 121


S O F T W A R EKonvertory videoformátovNa CD REVUE nájdete:Testované programyJe u pomaly bené zhotovi si videozábery z prázdnin èi u <strong>na</strong> médiu VHS, alebov digitálnej forme. Archivova filmové podklady je výhodnejšie v digitálnej forme<strong>na</strong> CD. Na to však treba meni formáty videosúborov, komprimova ich, <strong>na</strong>jlepšiev kodeku DivX alebo XviD, a <strong>na</strong>páli vo formáte MPEG-1 alebo MPEG-2. VCD beítakmer <strong>na</strong> kadom DVD prehrávaèi, <strong>na</strong> druhej strane SVCD (MPEG-2) po<strong>sk</strong>ytujevyššiu kvalitu. Takisto treba niekedy meni formáty súborov pri ich distribúciiznámym, pri vytváraní prezentácií, rozde¾ovaní <strong>na</strong> menšie, prípadne spája maléFormáty Full Video HT MPEG River Past Video X−VideoConverter Encoder Video Cleaner Charge ConverterVstupy:AVI M M M M MMPEG−1/2 M M M M MMPEG−4 M M M M FWMV M M M M MASF M M M M MDivX, XviD M M M M MVýstupy:AVI M M M M MMPEG−1/2 M M M M MMPEG−4 M M M M FWMV M M M M MASF M F M M MDivX, XviD M M M M MPAL ↔ NTSC M M M M MZvuk M F * M MObrázky M F F M MSpájanie F F * F MRozdelenie M F * M MM áno, F nie, * je potrebné dodatoèné stiahnutie podporysúbory rôznych formátov do jedného ve¾kého súboru toho istého formátu. Niektopotrebuje vybera zvuky zo zvukovej stopy filmu alebo jednotlivé snímky doobrázka. Na tieto úkony sú vhodné tzv. konvertory alebo editory videoformátov.Na internetových stránkach ich mono nájs ve¾ké mnostvo. Väèši<strong>na</strong> je dostupnáako freeware. Do èlánku sme vybrali pä programov, ktoré sa líšia svojimimonosami a výkonom. Ako freeware nepo<strong>sk</strong>ytujú poèas <strong>sk</strong>úšobnej doby všetkyfunkcie ako platené programy, niektoré majú obmedzenia a do výstupného súboruvkladajú vodoz<strong>na</strong>ky, èím sa znehodnocuje výsledok. Konverzia prebehne doúplného konca. Doba konverzie je, samozrejme, závislá od ve¾kosti videosúboru,ktorý je upravovaný, a môe dosahova aj hodiny. Porov<strong>na</strong>nie moností uvádzamev tabu¾ke a krátke hodnotenie programov nájdete ïalej.Full Video Converter 2.8.9Full Video Converter je plnofunkèný program <strong>na</strong> konverziu videoformátov. Mápouívate¾<strong>sk</strong>y jednoduché, ale vynikajúce grafické prostredie a umoòuje konverziuvideoformátov, výber audia a obrázkov z akejko¾vek èasti zdrojovéhovideosúboru. Má ve¾ké mnostvo funkcií, ako rýchlu dávkovú konverziu, prehliadaèsúborov, funkciu drag/drop pri <strong>na</strong>hrávaní alebo pridávaní videosúborov,konverziu s mnostvom volieb, ako druh kompresie a kompresný pomer,audioformát a iné. Tieto funkcie sa jednoducho pouívajú s vyuitím náh¾adovéhook<strong>na</strong> a sú vhodné pre domáceho pouívate¾a, ktorý vyaduje výkon a jednoduchospri konverzii. Program podporuje <strong>na</strong>vyše videoformáty RealPlayer aQuickTime, zvukové formáty WAV, MPEG-1/-2/-3, Ogg Vorbis, WMA, AVI, VOX,RAW, G72x, DSP, grafické formáty JPEG, GIF, BMP, PNG, PCX, WMF, EMF, TIFF,TGA, RAS a J2K. Ako freeware neumoòuje konverziu do formátu MPEG a doformátu WMV po 40 % ukonèí èinnos, extrahuje len 50 % zvuku.Autor/web stránka: DanDans Media, <strong>www</strong>.dandans.comPoiadavky <strong>na</strong> systém: Windows 98/Me/NT/2000/XP/2003 ServerVe¾kos súboru: 11,8 MBHT MPEG Encoder 7.0HT MPEG Encoder 7.0 je dekodér s vysokým kompresným pomerom a zvláš vynikne<strong>na</strong> PC s Intel MMX. Táto verzia má väèšiu rýchlos dekódovania, vyššiu kvalituobrázkov. S podporou DirectShow je umonená konverzia väèšiny súborovprehrate¾ných pomocou Media Playera. I keï má program v názve len jeden videoformát,v <strong>sk</strong>utoènosti umoòuje konverziu medzi viacerými typmi. Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ovnebude ma problémyorientova sa v grafickomprostredí a ocení schopnossledova proces konverziev náh¾adovom okne, ikeï to spoma¾uje výkon PC.Zaèí<strong>na</strong>júci pouívate¾ nemusídetailne poz<strong>na</strong> špecifikáformátov alebo systémov,ako je PAL èi NTSC, pretoeprogram má schopnos vytvori súbory v rôznych kvalitách. Podporuje <strong>na</strong>pa-¾ovanie výstupných súborov <strong>na</strong> CD, VCD, DVD, SVCD a umoòuje prácu v dávkovomreime <strong>na</strong> viacnásobné dekódovanie. Kompresný pomer sa <strong>na</strong>stavuje pri zdrojovomsúbore pouitím myši a klávesnice. Pri úprave zdrojového súboru je dostupných20 filtrov. Pri generovaní súborov WMV mono vloi prídavné informácie, akotitulok, popis, autor<strong>sk</strong>ú z<strong>na</strong>èku atï. Pri generovaní súborov AVI sa vyuije zabudovanámonos video- a audiokompresie. Ako freeware má obmedzenie pri konverziido formátu WMV, výstupný súbor po troch sekundách zastaví obraz.Autor/web stránka: Honest Technology, <strong>www</strong>.honestech−e.comPoiadavky <strong>na</strong> systém: Windows 98/Me/2000/XP, DirectX 8.1, Windows Media Player 6.4,Windows Media Runtime 9.0Ve¾kos súboru: 9,79 MBRiver Past Video Cleaner 3.0River Past Video Cleaner je výkonný, rýchly, flexibilný a pouívate¾<strong>sk</strong>y jednoduchývideokonvertor. Mení formáty ASF, AVI, DivX, MP4 (MPEG-4), MPEG-1,2 a WMVpriamo funkciami u zabudovanými v programe, ale pri formátoch 3GPP, 3GPP2,DAT (VCD), FLC/FLI animácie, animovaný GIF, IVF, QuickTime MOV je potrebnédodatoèné stiahnutie podpory. Po<strong>sk</strong>ytuje plnú kontrolu <strong>na</strong>d video- a audiokodek-122 PC REVUE 10/2004


S O F T W A R Emi, ktoré sú dy<strong>na</strong>micky<strong>na</strong>hrávané. Podporujevideokodeky Cinepak,DivX, DV, Motion JPEG,Microsoft Video 1, XviD aIndeo 3, 4 a 5. Umoòuje<strong>na</strong>stavi kvalitu, ve¾kosvidea, audiokodek, rýchlosvzorkovania. Priproblémoch s videompri záz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> DVDúspešne pouijete RiverPast Video Cleaner <strong>na</strong> vyladenieèasového kódu.Ovládanie je jednoduchéa preh¾adné. Hlavné oknoprogramu má jednoduchúgrafickú úpravus monosou <strong>na</strong>staveniavidea a zobrazenia zoz<strong>na</strong>musúborov. Výz<strong>na</strong>mnáje technika PulseRegulator, vyvinutá autormiprogramu <strong>na</strong> ladenie èasového kódu <strong>na</strong> synchronizáciuaudia a videa. Je to dôleité, lebo mnostvo videoformátovje tvorených rôznym softvérom a stáva sa,e videosúbor sa spustí v jednom programe a v druhomnie. Technika PulseRegulator upravuje synchronizáciua úèinkuje pri konverzii z PAL <strong>na</strong> NTSC a<strong>na</strong>opak. Takisto umoòuje dávkovú konverziu. Staèílen prida do zoz<strong>na</strong>mu súbory, <strong>na</strong>stavi výstupný formáta spusti konverziu. Zobrazí sa predpokladaný èa<strong>sk</strong>onverzie a tá sa spustí. Konverzia prebieha uspokojivo,i keï rozsah moností je limitovaný. Napríklad nieje moná konverzia súborov do videoformátu MPEGtak, aby sa dali prezera <strong>na</strong> VCD a DVD mechanikách.Program vyaduje externý videoprehrávaè <strong>na</strong> prezeraniesúborov. Takisto vyaduje dodatoèné stiahnutiepodpory pre výber zvuku zo stopy alebo zmenu textu<strong>na</strong> zvukový súbor do formátu WAV, MP3, WMA, OGGVorbis, pre prehliadaè a záz<strong>na</strong>m webovej kamery, prezáz<strong>na</strong>m obrazovky, ok<strong>na</strong> alebo èasti plochy do súboruAVI, pre tvorbu súborov AVI/WMV z kolekcie fotografiía dodatoèným ozvuèením. Pri <strong>na</strong>stavovaní výstupnéhoadresára treba ruène <strong>sk</strong>opírova a vloi cestu.Autor/web stránka: Thraex Software, <strong>www</strong>.riverpast.comPoiadavky <strong>na</strong> systém: Windows 98/Me/2000/XP, DirectX8.0 drivers, Windows Media Format 9Ve¾kos súboru: 1,8 MBVideoCharge 2.3VideoCharge podporuje všetky <strong>na</strong>jbenejšie videoformátya môe jednoducho konvertova video,audio alebo grafický formát <strong>na</strong> iný. Takisto rozde-¾uje celé videosúbory alebo len vybraté èasti. Programvykonáva konverziu, rozde¾ovanie videoformátovpod¾a tabu¾ky, prenos audiosúborov do MP3alebo WAV. Program pracuje s viacerými súbormi<strong>na</strong>raz a umoòuje tvori obrázky z videoklipu konverzioudo JPEG, GIF, PNG, BMP, TIFF a <strong>na</strong>stavi kvalitua ve¾kos výstupného videa a obrázkov. Z inýchfunkcií mono spomenú schopnos pridania vodoz<strong>na</strong>ku(logo alebo akýko¾vek text) do klipu. Po spusteníprogramu sa zobrazí viacero tabu¾kových sekciívrátane <strong>na</strong>stavenia vlastností audio a video. Pouívate¾aprekvapí mnostvo <strong>na</strong>stavite¾ných monostívrátane schopnosti zmeny rýchlosti klipov,rámikov, rozlíšenia a kvality. Malým nedostatkomje, e sa nedajú <strong>na</strong>stavi monosti pri rozde¾ovanísúborov. Takisto chýba monos vytvorenia videogalériepod¾a pred<strong>na</strong>stavenej predlohy a programnemá pomocníka. Na záver mono konštatova, eje to uitoèná utilita pri vykonávaní urèitých bezproblémovýchfunkcií.Autor/web stránka: Videocharge, <strong>www</strong>.videocharge.comPoiadavky <strong>na</strong> systém: Windows 98/Me/2000/XPVe¾kos súboru: 8,78 MBX−Video Converter v.3.6.1X-Video Converter je výkonný plnofunkèný apouívate¾<strong>sk</strong>y jednoduchý nástroj <strong>na</strong> konverziuvšetkých videoformátov prehrávaných vo WindowsMedia Player do iného formátu. Priamo podporujekonverziu medzi formátmi uvedenými v tabu¾kebez dodatoèného sahovania podporných súborov.Vyberá audiozvuky z videa a ukladá ich vo formáteWAV. Vyberá obrázky z videa a ukladá ich ako individuálneobrázky vo formáte BMP. Jednoduché azrozumite¾né grafické prostredie zabezpeèuje pohodlnúprácu s videosúbormi bez potreby èastéhovyuívania pomocníka. Program je urèený aj prezaèiatoèníkov, ktorých prekvapí, ako jednoducho sadajú meni videoformáty. Medzi hlavné funkciepatrí aj vysoká rýchlos konverzie, podpora dávkovéhoreimu, editácia videa, katalogizovanie videosúborov,<strong>na</strong>stavenie výslednej ve¾kosti videa.Autor/web stránka: X−Kit, Inc, <strong>www</strong>.xvideoconveter.comPoiadavky <strong>na</strong> systém: Win95, 98, Me, NT, 2000, XP, 64MBRAM, DirectXVe¾kos súboru: 5,4 MBAndrej Luchava10/2004 PC REVUE 123


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/038Ani som sa ne<strong>na</strong>zdal a je tu znova to hnusne sych−ravé jesenné obdobie. Ranný chlad, menej slnka adlhšie trvajúca tma ma dokáe vdy poriadne po−plies. Kým v lete vidím pod¾a slnka <strong>na</strong> dome <strong>na</strong>−proti, èi ešte môem zosta v posteli, teraz prichá−dzam do práce pravidelne o èosi ne<strong>sk</strong>ôr. Okremtoho v chladnom poèasí sa dos dobre darí všeli−jakým epidémiám.Jed<strong>na</strong> z nich zachvátila u aj <strong>na</strong>šu firmu. Dosdlho sme mali pokoj, ale zaèal sa nám šíri medzikolegami jeden ve¾mi nákazlivý a zhubný vírus. Ulen pri vyslovení jeho názvu kadému jedincovimu<strong>sk</strong>ého pohlavia <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèí <strong>na</strong> chrbte husia koa.Ten vírus sa <strong>na</strong>zýva manelstvo.Je to tak, v septembri sa nám oenili dokoncaa dvaja kolegovia. Darmo sme my <strong>sk</strong>úsení a v man−elstve ostrie¾aní veteráni varovali, nedali si pove−da. Prvý to schytal kolega priamo z mojej kance−lárie Dušan. Chudák, odolával svojej <strong>na</strong>stávajúcejtakmer 8 rokov, no <strong>na</strong>koniec predsa len pod¾aholjej šarmu. Našastie sa rozhodol absolvova celýsvadobný „humbug“ mimo Bratislavy, èo ho dourèitej miery uchránilo od všetkého moného zostrany kolegov...O týdeò <strong>na</strong>to sa do stavu manel<strong>sk</strong>ého rozho−dol odobra ïalší kolega – Pa¾o. Dátum milej mat−riènej udalosti si stanovil aj s jeho teraz umanelkou <strong>na</strong> 11. september. Podpichovali sme ho,èi svoju svadbu myslí ako teroristický èin. V náva−le endorfínov však chudák prezradil, e keï vybe−rali dátum, ani im to ve¾mi neprišlo. To však eštechudák netušil, ako ten deò dopadne. Aj prièine−ním niektorých <strong>sk</strong>utoèných dobrodincov.V sobotu poobede, pol hodiny po jednej <strong>na</strong>stalèas È. Za zvukov hudby z filmu Shreck náš milý Pa−¾o vyriekol osudné slovíèko „áno“. Nasledovali gra−tulácie, bozky, odovzdávanie kvetov a jedného daru,ktorý sa pred Zichyho palácom nedal prehliadnu.Pa¾o ako jeden z darov dostal obálku. V obálkeboli k¾úèe. Od auta. To èakalo vonku. Bol ním nád−herný, úplne funkèný a pojazdný veterán. Pravý<strong>sk</strong>vost, pri ktorom sa kadému <strong>na</strong> jazyk tlaèí pa−mätne zlomyse¾ná veta: „Kde asi soudruzi z en−dé−erudìlali chybu?“ Náš Pa¾o toti dostal ako dar ne−preko<strong>na</strong>te¾né rodinné vozidlo Trabant 601 v nád−hernej, slnkom vyblednutej sivomodrej farbe. Po−ma¾ované slimáèikmi, vlnovkami s nápisom „Justmarried“. Ešte väèšie prekvapenie bolo, keï sa zis−tilo, e pod¾a technického preukazu je obdarova−ný <strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>utoèným majite¾om trabantového uniká−tu.... Ako sa to podarilo, je dobre chráneným fi−remným obchodným tajomstvom...☺ ☺☺Ne<strong>na</strong>stal síce optimistický variant, pod¾a kto−rého mali novomanelia odís v trabante, ale Pa¾osi u <strong>na</strong> svoje nové pohybovadlo zvykol. Dokoncaním u aj bol v práci.O nákazlivosti vírusu manelstvo svedèí nepo−chybne aj to, e <strong>na</strong> sekretariáte u tróni <strong>na</strong> èest−nom mieste ïalšie oznámenie. Zaèí<strong>na</strong> to by <strong>sk</strong>rát−ka ve¾mi podozrivé. Po dvoch programátoroch ví−rus postihol dokonca aj marketing. Nevieme, akoje to moné, lebo vývoj a marketing sedia <strong>na</strong>úplne iných poschodiach a ani spoloènú klima−tizáciu nemajú. Pozitívom celej svadobnej infekciev <strong>na</strong>šej firme je to, e u koneène vieme, ko¾komegabajtov má jed<strong>na</strong> svadba. Na základe <strong>na</strong>šich<strong>sk</strong>úseností musíte poèíta, e svadba zaberá <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u minimálne 1 gigabajt miesta. A to sú lenfotky...Peter KováèNet & Security newsNezaplátané PC preije <strong>na</strong> interneteu iba 20 minútPriemerný èas, za ktorý je <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>padnuté PC s neza−plátaným systémom, je v priemere 20 minút. Hovorí o tom<strong>na</strong>jnovšia štúdia amerického inštitútu SANS. Tento èas je <strong>na</strong>−to¾ko krátky, e vo väèšine prípadov nestaèí ani <strong>na</strong> stiahnu−tie nových záplat, varuje štúdia. Inštitút vypoèítal tento èas zpokusov èervov infiltrova sa <strong>na</strong> ich referenèné PC. Èas pre−itia nezaplátaného PC sa líši ešte aj pod¾a druhu siete, kuktorej ste pripojení – ak ste pripojení k po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi inter−netu, ktorý blokuje prístup k portom, ktoré èasto bývajú vy−uívané èervami, váš èas preitia sa výrazne predåi. Naopak,ak máte širokopásmové pripojenie <strong>na</strong> internet alebo ste pri−pojení k univerzitnej sieti, èas preitia sa <strong>sk</strong>racuje.65 percent mailov tvoril spamPodiel nevyiadanej pošty za júl celosvetovo predstavoval 65percent zo všetkých poslaných e−mailov. Uviedol to nemeckýHandelsblatt s odvolaním sa <strong>na</strong> údaje od Symantecu. V rám−ci Nemecka bol síce podiel spamu so 47 percentami o nieèoniší, ale aj tam sú dátové cesty èoraz viac zbytoène bloko−vané elektronickým odpadom. Pri vyhodnotení 106 miliárdmailov sa ukázalo, e 4,13 miliardy tvorili správy s podvod−níckym <strong>obsah</strong>om (tzv. phishing). A<strong>na</strong>lytici ïalej zistili, ev rámci spamu <strong>na</strong>jviac bolo ponúk <strong>na</strong> rôzne výrobky (28 per−cent), <strong>na</strong>sledovala pornografia so 17 %, reklama <strong>na</strong> „lukra−tívne“ fi<strong>na</strong>nèné sluby s 15 % a ponuka zázraèných lieèeb−ných prostriedkov so 7 %.Linux 10× drahší ako Windows?Pozor <strong>na</strong> èísla!Toto odkázal brit<strong>sk</strong>ý dozorný orgán pre reklamu ASA(Advertising Standards Authority) spoloènosti Microsoft <strong>na</strong>jej reklamnú kampaò „Porov<strong>na</strong>nie nákladov Linux vs. Win−dows? Pozrime si fakty“. Dozorný orgán mal výhrady k po−rovnávacej štúdii, ktorá tvrdila, e Linux je 10× drahší akooperaèný systém Windows 2003. Štúdia sa zamerala <strong>na</strong> ná−klady a výkon operaèných systémov Linux a Windows, po<strong>sk</strong>y−tujúcich porov<strong>na</strong>te¾né webové a súborové sluby. Pri porov−<strong>na</strong>ní bol pouitý rozdielny hardvér, Windows Server 2003 beal<strong>na</strong> procesoroch Xeon spoloènosti Intel, ale v prípade Linuxubol pouitý hardvér IBM zSeries. Štúdia však svoje výsledkyprezentovala iba ako porov<strong>na</strong>nie operaèných systémov Linuxa Windows, a nie ako porov<strong>na</strong>nie výkonnosti a nákladovoperaèných systémov <strong>na</strong> rôznom hardvéri. Pretoe v ceneboli zarátané aj náklady <strong>na</strong> hardvér, zovšeobecnenie, eLinux je 10× drahší ako Windows, dozorný orgán klasifiko−val ako zavádzajúce a odporuèil Microsoftu opravi svojureklamu.Simulácie bojov <strong>na</strong> linuxovýchsuperpoèítaèochLinux ide do boja! Americké ministerstvo obrany si kúpilodva linuxové superpoèítaèe, aby spolu simulovali boje. Vý−poètové stredi<strong>sk</strong>o amerických ozbrojených síl a hlavné zdie−¾ané stredi<strong>sk</strong>o zdrojov v Aero<strong>na</strong>utickom systémovom centre<strong>na</strong>inštalujú nové 256−procesorové linuxové klastre od spo−loènosti Linux Networx, v kadom stredi<strong>sk</strong>u po jednom zaria−dení. Systémy budú simulova bojové podmienky. Sú osade−né 3,06 GHz procesormi Xeon od Intelu a softvérom od Li−nux Networx. Vojen<strong>sk</strong>ý personál v hlavnom velite¾stve ozbro−jených síl bude pouíva poèítaèe <strong>na</strong> simulovanie bojovejaktivity, ako <strong>na</strong>príklad masový presun vojakov, nové zariade−nia dovolia simulova manévrovanie a troch tisícov virtuál−nych vojakov. Obidva superpoèítaèe sú súèasou väèšieho kon−traktu spoloènosti Linux Networx s americkým ministerstvomobrany. Vyrobi sa má spolu 6 klastrov vrátane 2 132−proce−sorového systému pre armádne vý<strong>sk</strong>umné laboratóriá.Verisign z<strong>na</strong>ène zrýchli obnovovanieDNS serverovSpoloènos Verisign oficiálne zverejnila svoj zámer zrýchliobnovu DNS serverov, ktoré zabezpeèujú prevádzku Top Le−vel domén .com a .net. V súèasnosti sa DNS servery obnovu−jú pravidelne dvakrát za deò, u v <strong>na</strong>jbliších dòoch by tomalo by nieko¾kokrát za minútu. Táto obnovovacia frekven−cia by mala u¾ahèova vyh¾adávanie vo¾ných internetovýchadries a takisto urýchli pri zmene údajov aktualizácie súèas−ných adries. Verisign spracuje denne viac ako štrnás miliárdDNS poiadaviek, prièom všetky sa týkajú práve spomí<strong>na</strong>nýchdomén, ktorých je v súèasnosti zaregistrovaných viac ako 35miliónov.Najväèší hotspot <strong>na</strong> svetePredstavitelia amerického mesta Philadelphia chcú vytvori<strong>na</strong>jväèší hotspot <strong>na</strong> svete. Mal by obsiahnu 135 štvorco−vých mí¾ mesta. V rámci tohto nieko¾komiliónového plánu,<strong>na</strong> ktorom sa u pracuje, sa poèíta s vybudovaním stovieka tisícok malých vysielaèov v meste. Tie vytvoria bezdrô−tovú sie širokopásmového internetu, ktorá pokryje celémesto vrátane <strong>na</strong>jchudobnejších štvrtí. Pritom mest<strong>sk</strong>é pri−pojenie bude buï zadarmo, alebo za výrazne nišiu cenu,ne ponúkajú súkromníci. Tí pýtajú 35 a 60 americkýchdolárov mesaène za pripojenie. Ak sa im to podarí, bude tointernetová udalos roka. Viac oblastí alebo miest uvaujeo nieèom podobnom ako Philadelphia. Napríklad Cha<strong>sk</strong>a,ktorá je predmestím Minneapolis, zaène ponúka bezdrô−tové pripojení k internetu u tento rok. A to za 16 dolárovmesaène. V Corpus Christy v Texase u majú roz¾ahlý hot−spot vybudovaný. Signál pokrýva asi 20 štvorcových mí¾,zatia¾ sa však systém iba testuje a môu ho vyuíva ibaštátni zamest<strong>na</strong>nci. Aj ïalšie americké mestá sa s<strong>na</strong>ia.Napríklad Cleveland v minulom roku sprevádzkoval 4000nových vysielaèov. A kadý, kto je v ich dosahu a má <strong>na</strong> topatrièné prostriedky, sa môe pripoji do internetu za−darmo.Všetko <strong>na</strong>jlepšie, milý internet!Pred 35 rokmi 1. 9. 1969 bola do prevádzky uvedená sieARPANET, vojen<strong>sk</strong>á poèítaèová sie, oz<strong>na</strong>èovaná za pred−chodcu dnešného internetu. ARPANET (Advanced ResearchProject Agency Network) bola rozsiahla sie spravovaná afi<strong>na</strong>ncovaná americkým ministerstvom obrany. Okrem inéhosme vïaka nej zí<strong>sk</strong>ali technológie, ako <strong>na</strong>príklad prvú spo−¾ahlivú metódu posielania dát v sieti alebo systém prepí<strong>na</strong>−nia paketov. Protokol pouívaný v ARPANET−e je známy akoNCP (Network Control Program). Nie je to v <strong>sk</strong>utoènosti ko−munikaèný protokol, aké poznáme dnes, no umonil uíva−te¾om posiela a prijíma správy z podsietí. Pôvodná sie ma−la štyri uzly, umiestnené v Kaliforn<strong>sk</strong>ej univerzite v Los Ange−les, Santa Barbare, Stanford<strong>sk</strong>om vý<strong>sk</strong>umnom inštitúte a Utah−<strong>sk</strong>ej univerzite. Prvé spojenie medzi uzlami bolo <strong>na</strong>dviazané21. 11. 1969 a 5. decembra toho istého roku boli spojenévšetky štyri uzly. No názory odborníkov <strong>na</strong> „deò <strong>na</strong>rodenia“internetu sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, e vznikol u vtedy,keï bol spustený ARPANET, pretoe sa zaèalo s prepí<strong>na</strong>nímpaketov. Ïalší im oponujú, e internet sa zrodil a vtedy, keïARPANET prešiel <strong>na</strong> protokol TCP/IP, pouívaný v inovova−ných verziách a dodnes. Jablkom sváru je definícia, ktoráhovorí, e internet je ve¾ká sie, kde sú zdie¾ané informáciemedzi mnohými sieami rôznych typov. Nepochybne majúobe strany presvedèivé argumenty, ale sú pochybnosti o dô−leitosti ARPANET−u pri ïalšom vývoji. V roku 1973 u bolivytvorené siete s prepí<strong>na</strong>ním paketov aj v iných krajinách azaèalo sa pracova <strong>na</strong> ich prepájaní. O desa rokov <strong>na</strong>to bolvyvinutý protokol TCP/IP, ktorý to umonil, a vznikol internet,aký poznáme dnes.Americké univerzity doprajú študentomsahovanie legálnej hudbyAmerické univerzity v s<strong>na</strong>he odradi svojich študentov od ne−legálneho sahovania hudby prichádzajú so zaujímavou akti−vitou. Predstavitelia vyše dvadsiatich univerzít sa dohodli sospoloènosami prevádzkujúcimi internetové download ob−chody s multimédiami <strong>na</strong> špeciálnych výhodách pre univer−zitných študentov. Napríklad spoloènos Roxio, prevádzkujú−124 PC REVUE 10/2004


I N T E R N E TSpam mení svoju štruktúru, spammeri svoju technikuSpam mení svoju štruktúru, spôsob distribúcie, ale aj svoju pova−hu. Z kadodennej nepríjemnosti sa stáva ivná pôda pre ivly,slúiaca <strong>na</strong> šírenie po¾a pôsobnosti ich nelegálnych aktivít.Spoloènos Clearswift, ktorá sa zaoberá bezpeènostným aspek−tom internetu, prišla pravidelným monitorovaním spamu k za−ujímavým zisteniam. Spam ponúkajúci pornografiu ustúpilnevyiadaným správam ponúkajúcim lieèivá bez predpisu, spamnevedomky a bez vlastného prièinenia rozosielajú niè netušiacipouívatelia. Najviac spamu sa v poslednom èase týka fi<strong>na</strong>nè−ných záleitostí – viac ako treti<strong>na</strong> predstavuje ponuky ozdraveniapôièiek, èi ponuka nových pôièiek. Na druhom mieste saumiestnil spam propagujúci bezreceptový predaj liekov. Medzimedikamentmi v oblasti spamu stále vedie Viagra – ¾udia súochotní priplati si za anonymitu, ktorú im v tomto prípade inter−net zabezpeèuje. Nevyiadaná pornografia ustúpila do úzadia.Pod¾a a<strong>na</strong>lýz spoloènosti Clearswift nie je moné jednoz<strong>na</strong>èneurèi, èi je to z dôvodu prerastenia iným druhom spamu, zlepše−nými filtrovacími schopnosami e−mailových filtrov alebo si ¾udiatakýto materiál vïaka rýchlejšiemu prístupu <strong>na</strong> internet <strong>sk</strong>rátkanedávajú zasiela do svojich e−mailových schránok. Zaujímavé je,e spammeri stále zintenzívòujú rozposielanie spamu aj <strong>na</strong>priekmizivej úspešnosti tohto typu „propagácie“. Spoloènos Clear−ca slubu Napster, umoòuje pouívaniesvojej siete pre študentov niektorých uni−verzít zadarmo. Za poèúvanie hudby z tej−to sluby študenti plati nemusia, zaplatimusia, a keï si chcú hudbu <strong>na</strong>kopírova<strong>na</strong> CD èi do prenosného prehrávaèa. Pod¾arektora Pennsylván<strong>sk</strong>ej univerzity jej štu−denti minulú jar stiahli 100 000 <strong>sk</strong>ladiebdenne legálnym spôsobom. Univerzity sas<strong>na</strong>ia <strong>na</strong> študentov pôsobi aj z druhejstrany – preventívne. Poúèaním študen−tov a zákazom prístupu <strong>na</strong> univerzitnúsie pre previnilcov univerzity dúfajú, evykorenia nelegálne praktiky z univerzit−ných sietí.Spoloèná internetovádomé<strong>na</strong> pre EurópuEurópa bude ma od budúceho roka vlast−nú internetovú doménu. Ne<strong>na</strong>hradí ná−rodné oz<strong>na</strong>èovanie ako .<strong>sk</strong>, .cz, .at, .de,<strong>sk</strong>ôr je porov<strong>na</strong>te¾ná s medzinárodnýmidomé<strong>na</strong>mi .org, .com alebo .net. Na zapí−sanie .eu staèí ma trvalý pobyt v niekto−rom èlen<strong>sk</strong>om štáte Európ<strong>sk</strong>ej únie (EÚ).Týka sa to tak firiem, ako aj bených ¾udí.swift odhaduje, e kliknutia <strong>na</strong> odkaz v spame sa spammer doè−ká len od jedného zo 40 000 prijímate¾ov. Spammeri nie sú vô−bec sprostí – dria sa takzvaných off−line trendov, èie reagujú <strong>na</strong>aktuálne trendy v reálnom svete. Ide o nieèo podobné ako mar−keting – <strong>na</strong>príklad v prípade kandidatúry Arnolda Schwarzeneg−gera bolo trendom rozosiela spam s ponukou predaja pamätnýchpredmetov a suvenírov v minulosti „zaruèene“ patriacich teraz ukaliforn<strong>sk</strong>ému guvernérovi. Aj v prípade Vianoc, Dòa matiek èiblíiaceho sa Dòa nezávislosti sú e−mailové schránky zaplavené„sezónnym spamom“. Pod¾a ïalších a<strong>na</strong>lýz spoloènosti Clearswifthackeri teraz spolupracujú ruka v ruke – potrebujú sa toti <strong>na</strong>vzá−jom pri distribuovaní svojich pochybných produktov. Na šíreniespamu sa aktuálne pouíva ove¾a viac ako èoko¾vek iné metóda tak−zvaných Zombie PC. Ide o PC <strong>na</strong>padnuté trój<strong>sk</strong>ym koòom, ktoréslúia spammerom <strong>na</strong> rozosielanie ve¾kého objemu pošty bez toho,e by to majite¾ <strong>na</strong>padnutého PC tušil. Clearswift si v svojej posled−nej a<strong>na</strong>lýze netrúfol odhadnú rýchlos rastu spamu, pod¾a všet−kého sa dá oèakáva len pohyb v zloení spamu. Napríklad akov prípade pornografického spamu došlo po ostrých protestochk oslabeniu rozposielania, podobný úpadok sa oèakáva aj v prípa−de vykrádania úètov elektronických bánk – takzvaných phishingútokov, ktoré sú pod drobnoh¾adom verejnosti.O doménu sa bude stara European Re−gistry for Internet Domains (EURid), kon−zorcium tvorené národnými registraènýmiorganizáciami Belgicka, Talian<strong>sk</strong>a a Švéd−<strong>sk</strong>a. Obèania EÚ môu od 1. apríla 2005poiada o adresu s koncovkou .eu. Spo−mí<strong>na</strong>ný termín bude predchádza tzv. fázaSunrise pre záujemcov z oblasti priemyslua ivnostníkov. Pre vlastníkov známych z<strong>na</strong>−èiek sa však u pravdepodobne od decem−bra otvorí monos uchádza sa o pravde−podobne ve¾mi iadané a pre ich z<strong>na</strong>èkupriliehavé URL. Budúci pouívatelia sabudú môc zaregistrova za pribline 20eur (840 Sk). EURid ráta, e prvý rok sa za−registruje asi 1 milión záujemcov. Známa„po¾ovaèka“ <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepšie domény by malaby minulosou. Konkrétne meno si budemôc zaregistrova iba èlovek, ktorý sa tak<strong>sk</strong>utoène volá, a nie ako dosia¾ ktoko¾vek súmyslom registrovanú doménu ne<strong>sk</strong>ôr sozi<strong>sk</strong>om preda. Európ<strong>sk</strong>a komisia vidí prí−nos európ<strong>sk</strong>ej domény <strong>na</strong>jvyššej úrovne vtom, e firmy s celoeuróp<strong>sk</strong>ou pôsobnos−ou sa nebudú musie re−gistrova samo−statne v jednotlivých štátoch EÚ.Netscape ije: Nováverzia 7.2Pomaly odpisovaný prehliadaè Netscapevykázal známky ivota a pouívatelia simôu stiahnu novú verziu 7.2. Neutešenásituácia pre Netscape <strong>na</strong>stala minulý rokpo tom, ako AOL prepustila <strong>sk</strong>oro celý tímvývojárov pracujúcich <strong>na</strong> technológii pre−hliadaèov Mozilla. Patronát <strong>na</strong>d projektomprebrala vlani zaloená <strong>na</strong>dácia MozillaFoundation. Vývojové práce pokraèujú vopen source projekte prehliadaèa Mozilla.Prevratné novinky neèakajte, <strong>sk</strong>ôr ide o po−stupné zaèleòovanie funkcií, ktoré u po−známe z iných prehliadaèov a uívatelia siich ob¾úbili. Vo verzii 7.2 Netscape ponú−ka zlepšenú filtráciu pop−up okienok,rýchlejšie vykres¾ovanie stránok a rýchlejšíštart aplikácie a integrovaný MacromediaFlash 7 plugin.10/2004 PC REVUE 125


I N T E R N E T A K O N A W E BAko <strong>na</strong> web VI. – GIF a <strong>na</strong>vigaèné mapyV predošlej èasti seriálu sme sa zaoberaligrafikou vo formáte JPEG, tentoraz si po−vieme nieèo o GIF−e a <strong>na</strong>vigaèných ma−pách.GIF je ideálny formát <strong>na</strong> publikovaniepiktogramov, tlaèidiel menu a ïalších gra−fických elementov webových stránok. Priich vyuívaní vdy musíme dba <strong>na</strong> to, abyich poèet nepresiahol únosnú hranicu. Pik−togramy majú za úlohu pomôc pri <strong>na</strong>vi−gácii <strong>na</strong> stránke.nu s malou grafikou vo formáte GIF, ktorájednotlivé tlaèidlá odde¾uje a vytvára do−jem, e kadé je vytvorené ako osobitnágrafika. Všetky výhody z predchádzajúce−ho príkladu sú zachované.Mnohí odborníci radia s<strong>na</strong>i sa vytvo−ri hlavné menu webu iba pomocou textu.Ako vidno z týchto príkladov, jeho jem−ným dokreslením mono poiadavke vy−hovie bez straty zaujímavého a jedineè−ného efektu.Tab. 1Minimálny poèet Poèet fariebpotrebných bitov1 1−22 3−43 5−84 9−165 17−326 33−647 65−1288 129−256Ve¾kos súboruU sme v tomto seriáli zdôrazòovali potre−bu zníi ve¾kos grafických súborov <strong>na</strong> mi−nimum. Ve¾kos súboru ovplyvòuje nie−ko¾ko faktorov. Je to vertikálne a horizon−tálne rozlíšenie grafiky, poèet pouitýchfarieb a dosiahnutý kompresný pomer.Zatia¾ èo rozlíšenie a kompresný pomer jedaný návrhom grafiky a mono s ním ma−nipulova len obmedzene, optimalizáciapoètu farieb môe prinies výz<strong>na</strong>mnéúspory.Obr. 1aPoèet fariebKadý bod obrázka je reprezentovanýistým poètom bitov. Tento poèet je odvo−dený od poadovaného poètu rôznychfarieb bodu. Ich vzájomnú závislos uka−zuje tab. è. 1. Vyplýva z nej, e zníeniepoètu farieb z piatich <strong>na</strong> štyri z<strong>na</strong>menázmenšenie poètu bitov <strong>na</strong> bod z troch <strong>na</strong>dva, èo je výz<strong>na</strong>mné zníenie. Ak všakzníime poèet farieb zo štyroch <strong>na</strong> tri,nezí<strong>sk</strong>ame tým nijaké zníenie poètubitov. Poèet farieb je preto <strong>na</strong>jlepšie voliz hodnôt 2, 4, 8, 16, 32, 64, 128, 256.Viac ako 256 ich zvoli nemono, menejfarieb, ako je jed<strong>na</strong> z daných hodnôt, ne−spôsobí zmenšenie súboru, <strong>na</strong>opak, aj je−diná farba <strong>na</strong>d daným poètom spôsobí<strong>sk</strong>ok smerom hore.Prieh¾adná farbaGIF je zaujímavý aj monosou pouiprieh¾adnú farbu. Tá sa dá vyui <strong>na</strong>prí−klad vtedy, ak chceme integrova obrázokv popredí do zloitého motívu <strong>na</strong> pozadí,<strong>obsah</strong>ujúceho väèší poèet farieb. Keby smeObr. 1bprieh¾adnú farbu nemali, museli by smeumiestni obrázok <strong>na</strong> pozadie absolútnepresne a motív z pozadia vykresli doobrázka v popredí. Prieh¾adná farba záro−veò umoòuje vytvori obrázok, ktorýnemá pravidelné obdånikové hranice.GIF ako textHoci formát GIF mono poui <strong>na</strong> publi−kovanie grafiky, v rámci ktorej bude text„<strong>na</strong>kreslený“, odborníci odporúèajú vdy,keï je to moné, vyhnú sa takejto kombi−nácii. Treba sa pokúsi „vpašova“ textvypísaný klasickým fontom pomocou prí−kazov HTML do grafiky tak, aby sa zdalo,e je jej integrálnou súèasou. Akýmko¾vekúsporným formátom je toti GIF, vypísa−nie textu pomocou HTML je mnohonásob−ne efektívnejšie.Na obr. è. 1a je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> tlaèidiel menu.Ak je text ich súèasou, treba kadé tlaèid−lo <strong>na</strong>kresli v grafickom editore osobitne,prièom sa pouívajú tri farby, èo si vynu−cuje kódovanie kadého bodu obrázkadvoma bitmi. Kadé tlaèidlo má zhruba600 bajtov a spolu treba prenáša pri <strong>na</strong>−èítaní daného dokumentu HTML zhruba3 KB dát. Na obr. 1b je tlaèidlo vykreslenédo bunky tabu¾ky ako jej pozadie a text <strong>na</strong>tlaèidle je vsadený do bunky v popredí.Takáto konštrukcia prináša hneï nieko¾kovýhod. Predovšetkým nie je nevyhnutnépri zmene textu tlaèidlo editova v grafic−kom editore, staèí zmeni text v kódeHTML, èo je jednoduchšie a rýchlejšie. GIF<strong>na</strong> pozadí je zloený u len z dvoch farieb,èiernej a bielej, take <strong>na</strong> zakódovaniekadého bodu obrázka je potrebné pouiu len jeden bit, èo zmenšuje ve¾kos sú−boru <strong>na</strong> polovicu. Keïe motív tlaèidla jejednoduchý, kompresný algoritmus dosa−huje väèší úspech a ïalej stláèa ve¾kossúboru. Ïalšou výhodou je, e pre kadétlaèidlo treba poui ten istý súbor s grafi−kou, take ten sa <strong>na</strong>èíta cez internet ibaraz. Oproti zhruba 3 KB je teraz potrebnéprenies nieèo vyše 300 bajtov. Je todesanásobne menej dát a to rozhodnestojí za úvahu.Na obr. è. 2 je iná alter<strong>na</strong>tíva <strong>sk</strong>ombi−novania textu a obrázkov vo formáte GIF.Takéto usporiadanie pouíva <strong>na</strong>príkladjed<strong>na</strong> z on−line verzií známeho sloven−<strong>sk</strong>ého denníka. Podstatou je striedavé uspo−riadanie textu predstavujúceho tlaèidlo me−Kompresia GIF−uGIF vyuíva kompresný algoritmus kom−primujúci jednotlivé body po riadkoch. Jetým úspešnejší, èím viac bodov rov<strong>na</strong>kejfarby leí v jednom riadku ved¾a seba. Tovšak neplatí pre body leiace pod sebou.Na obrázku è. 3 sú tri obrázky s úplne rov−<strong>na</strong>kým motívom a ve¾kosou, prvý bez šra−fovania, druhý s horizontálnym a tretí s ver−tikálnym šrafovaním. Pre kompresný algo−ritmus GIF−u predstavujú extrémne stavy.Zatia¾ èo druhý obrázok s vodorovnýmiObr. 2líniami je preò raj<strong>sk</strong>á hudba, tretí obrázokso zvislými èiarami je noèná mora. Na−z<strong>na</strong>èuje to aj výsledná ve¾kos súborov, doktorých sa jednotlivé grafiky uloili.Niekedy sa preto odporúèa pri tvorbegrafiky myslie <strong>na</strong> túto èrtu kompresnéhoalgoritmu. Ak <strong>na</strong>príklad budeme v budúc−nosti chcie nieèo jemne vyšrafova, vie−me, ktorým smerom aha línie. Neodpo−rúèame za kadú cenu kàèovito lipnú <strong>na</strong>vodorovných líniách, niekedy to jednodu−cho nejde. Kadé orámované tlaèidlo mázvýraznenú hranicu tak vo vodorovnom,ako aj zvislom smere, s tým sa nedá nièurobi.Vodorovné šrafovanie sa pre jeho kom−presnú výhodnos niekedy pouíva akosúèas dizajnu. Aj pomerne nároèná grafi−ka zaberajúca ve¾kú èas obrazovky sa to−ti pre tento trik <strong>na</strong>èíta podstatne rých−lejšie. Dobre urobené šrafovanie nepôsobírušivo a ozvláštni dizajn.ZväèšovanieV drvivej väèšine prípadov sa obrázky predpouitím <strong>na</strong> internete zmenšujú, v prípa−de GIF grafiky sa zvyèajne „šije <strong>na</strong> mieru“.Mono však ve¾mi dobre vyui efektzväèšovania obrázka pomocou vloenýchpríkazov HTML. Extrémnym príkladom jetzv. jednobodová grafika. Na zníenie ve¾−kosti súboru sa dá poui trik. Jednofa−rebné plochy, ako sú štvorce a obdåniky,mono vytvori obrázkom tvoreným jedi−ným bodom. Tento obrázok sa príkazmijazyka HTML zväèší <strong>na</strong> potrebný rozmer.Zväèšovaním GIF−u mono zí<strong>sk</strong>a aj zlo−itejšie motívy, ako je <strong>na</strong>príklad šachovni−ca. Tú môe tvori matica bodov, kde sastrieda èier<strong>na</strong> a biela farba. Kadé políèkošachovnice je v pôvodnom obrázku tvore−né jediným bodom, zväèšenie obrázkavšak spôsobí aj adekvátne zväèšenie ka−dého políèka.Recyklácia grafikyTento termín som si vypoièal z knihyzaoberajúcej sa radami pre webovýchdizajnérov. Ve¾mi dobre vystihuje to, oèo by sa pri vyuívaní GIF−u mal dizajnérusilova. Ak je grafika <strong>na</strong> stránke pouitáviacnásobne, staèí ju zo servera stiahnuiba raz. Preto sa drobné piktogramy, akosú <strong>na</strong>príklad šípky, môu vy<strong>sk</strong>ytova <strong>na</strong>celej webovej stránke v hojnom poète anezaaia prenosovú linku, <strong>na</strong>èítajú sapomerne rýchlo. Podèiarknu pritom jed−notnos grafického návrhu celého webua umonia pouívate¾ovi „bezpeènejšiesurfovanie“, pretoe vïaka piktogramombude vdy vedie, akú reakciu môe oèa−káva pri <strong>na</strong>kliknutí súèasti webu asocio−vanej s daným piktogramom. Ak sú <strong>na</strong>−príklad odkazy smerujúce mimo doménydaného webu oz<strong>na</strong>èené malièkým pikto−gramom a návštevník momentálne nemáObr. 3 Z¾ava: bez šrafovania, s horizontálnym a vertikálnym šrafovaním126 PC REVUE 10/2004


I N T E R N E TObr. 4azáujem opusti daný web, vïaka tomutooz<strong>na</strong>èeniu <strong>na</strong> tento odkaz neklikne.Pod recykláciou si mono predstavi ajspomí<strong>na</strong>né vyuitie obrázka GIF ako poza−dia pre jednotlivé poloky menu. Aj v tom−to prípade je jediný obrázok pouitý viac−násobne.Vyuitie prieh¾adnej farby zväèšujemonosti recyklácie piktogramov, ktorémono poui <strong>na</strong> rôznych pozadiach v ne−zmenenej forme.GIF a tabu¾kyKombináciou pouitia tabuliek generova−ných kódom HTML a grafiky vo formáteGIF mono èasto vytvori grafické efekty,ktoré sa zdajú klasickými metódami vytvá−rania stránok HTML nedosiahnute¾né.Príkladom môe by obr. 4a, <strong>na</strong> ktoromje text <strong>na</strong> oranovom podklade. Tradiènézvislé a vodorovné usporiadanie webu jetu <strong>na</strong>rušené, štvorèek je pootoèený o 30stupòov. Modrou farbou sú <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èenénevidite¾né hranice políèok tabu¾ky, ktorámá tri riadky a rov<strong>na</strong>ký poèet ståpcov.Vnútorné políèko poslúilo <strong>na</strong> uloenietextu a jeho farba bola dosiahnutá po−mocou kódu HTML. V okrajových políè−kach sú umiestnené obrázky vo formáteGIF. Podobný efekt sa dá dosiahnu ajiným spôsobom, ako <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje obr. 4b,Obr. 4bkde je podklad políèka tabu¾ky tvorenýGIF−om a text je umiestnený v popredí voforme kódu HTML. Podobným spôsobomsa dosiahne aj efekt orámovania tabu¾ky,keï kadý roh, ako aj vodorovná a zvisláèas orámovania je tvorená GIF−om.Orámovanie sa dá dosiahnu aj inýmitechnológiami, ale GIF po<strong>sk</strong>ytuje v odô−vodnených prípadoch monos vyšperko−va tento rám pod¾a potreby. S pouíva−ním týchto moností však treba praco−va opatrne, nepreháòa. Zbytoèné prvky<strong>na</strong> stránkach môu síce vypoveda nie−èo o šikovnosti tvorcu webu, ale <strong>na</strong> dru−hej strane, ak nepomôu pouívate¾oviv h¾adaní informácií, sú kontraproduk−tívne.MapyPomerne zriedkavo mono stretnú <strong>na</strong>internete tzv. <strong>na</strong>vigaèné alebo klikate¾némapy. Sú to obrázky rozdelené <strong>na</strong> èasti, zktorých kadá môe by hypertextovýmodkazom a môe odkazova <strong>na</strong> iný doku−ment. To, e sa nepouívajú èasto, je spô−sobené faktom, e nie sú ve¾mi vhodné <strong>na</strong>vytváranie základného menu webu. Pouí−vatelia a priori nepredpokladajú, e byobrázok <strong>na</strong> webovej stránke bol klikate¾−nou mapou. Pre niektoré aplikácie sa všakich pouitie priam núka. Typickým príkla−dom môe by firma, ktorá má viaceroprevádzok. Na svojom webe môe publi−kova mapu Sloven<strong>sk</strong>a s vyz<strong>na</strong>èenýmimestami, v ktorých má poboèky. Jednotli−vé mestá <strong>na</strong> mape predstavujú hyper−textový odkaz smerujúci <strong>na</strong> dokumentHTML <strong>obsah</strong>ujúci informácie o konkrétnejpoboèke.Vytvorenie takejto <strong>na</strong>vigaènej mapy jepomerne jednoduché. Vyuíva sa <strong>na</strong>jèas−tejšie obrázok vo formáte GIF, ale niè ne−bráni tomu, aby to bol JPEG. Podstatné je,aby pouívate¾ mal k dispozícii grafickýeditor, umoòujúci sledova súradnicekonkrétnych bodov v rámci obrázka. Naobrázku sa vyberú jednotlivé plôšky, kto−rým sa priradí hypertextový odkaz. Môuma tvar obdånika (špeciálnym prípadomje štvorec), kruhu alebo n−uholníka, ktorýnemusí ma pravidelný tvar. Kadý výz<strong>na</strong>ènýbod plôšky je reprezentovaný súradnicamix a y, prièom ide o vrcholy útvarov a stredkruhu. V prípade kruhu je ïalším para−metrom jeho polomer.Syntax mapy si ukáeme <strong>na</strong> jednoduchompríklade.Definícia mapy je zovretá medzi prí−kazmi . Parametrom prí−kazu map je názov mapy, v <strong>na</strong>šom prípa−de sme zvolili názov priklad. Kadý zo zo−stávajúcich troch riadkov predstavuje defi−níciu jednej z troch klikate¾ných oblastíobrázka. Definícia sa <strong>sk</strong>ladá z k¾úèovéhovýrazu , ktorý má parametre SHAPE,COORDS a HREF. SHAPE urèuje tvar klika−te¾nej plochy. V prípade pouitia hodnotyRECT bude ma táto tvar obdånika, defi−nujú sa súradnice ¾avého horného a pra−vého dolného rohu, pomocou k¾úèovéhoslova COORDS. POLY urèuje polygonálnytvar, prièom sa urèia súradnice x a y ka−dého vrcholu polygónu. Posledný defino−vaný bod sa automaticky spája s prvýmbodom a vytvorí sa tak hranica polygónu.V <strong>na</strong>šom príklade sme v rámci parametraCOORDS pouili tri dvojice súradníc x a y,èím sme definovali trojuholník. HodnotaCIRCLE definuje krunicu, v rámci COORDSsme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr definovali súradnice stredukrunice, tretím parametrom je jej polo−mer. Parameter HREF urèuje dokument,<strong>na</strong> ktorý klikate¾ná plôška ukazuje.Máme teda vytvorenú mapu, no tá za−tia¾ nie je asociovaná s nijakým obrázkom.To zariadime v štandardnom príkaze IMG,pomocou ktorého do dokumentu HTMLpridávame obrázok:Pouívame obrázok obrazok.gif, kto−rého rozmery sú 350 × 125 pixlov. Abysme asociovali mapu, pouijeme parameterUSEMAP príkazu IMG, ktorého hodnotouje názov mapy. Ak máme v rámci doku−mentu HTML definovaných viacero máp,môeme ich ¾ubovo¾ne k obrázkom pri−raïova, teda ak to má zmysel, môememapu poui viacnásobne <strong>na</strong> viacero rôz−nych obrázkov. Ako vidie z príkladu,nemusí by celý obrázok definovaný akoklikate¾ný, môu v òom by oblasti, ktorénemajú túto funkciu.ZáverV ïalšej èasti podrobnejšie rozoberiemetvorbu animovaných GIF−ov a zaèneme sazaobera aj programami, ktoré prácu s gra−fikou pre web výz<strong>na</strong>mne u¾ahèujú a auto−matizujú rôzne èinnosti špecifické pre we−bový dizajn, ktoré v klasickom grafickomeditore musí dizajnér prácne robi sám.Branislav Madoš10/2004 PC REVUE 127


I N T E R N E TSkutoèný hacking prakticky / 5. èas: Sniffing (II. pokraèovanie)VAROVANIE: Autor èlánkuani redakcia PC REVUEnezodpovedajú za akéko¾vekškody spôsobené pouívanímprogramov uvedenýchv tomto seriáli. Takistonezodpovedajú za <strong>na</strong>rušeniesúkromia a únik súkromnýchinformácií pouívaním týchtoprogramov.V predošlej èasti nášho seriálu sme pokra−èovali v téme sniffingu a predstavili sme vámprogramy dsniff, ethereal a trochu <strong>na</strong>èrtliprogram ettercap. Aj teraz ešte ostanemevo vodách sniffingu a opíšeme programettercap, ktorý je <strong>na</strong>ozaj kvalitný sieovýsniffer a a<strong>na</strong>lyzátor, a preto si zaslúi to¾kopriestoru. Najprv však ešte nieko¾ko mojichzistení: Pri listovaní v starších èastiach seriálusom <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> preklep v prvej èasti, a sícepri adrese rozhrania loopback. Správ<strong>na</strong>adresa je 127.0.0.1. Èitate¾om sa osprave−dlòujem. Metódou pokus – omyl som došiel <strong>na</strong>to, ako spusti program ettercap s pod−porou GTK+ zo štandardného balíèkadebian. Staèí <strong>na</strong>inštalova balíèek etter−cap−gtk. Vyšla nová verzia programu Nmap,ktorá nesie oz<strong>na</strong>èenie 3.70. Pod¾a domov−<strong>sk</strong>ej stránky projektu bolo celé <strong>sk</strong>enovaciejadro prepísané od základov, èo má pri−nies väèšiu rýchlos <strong>na</strong>jmä pri <strong>sk</strong>enovaníviacerých hostov <strong>na</strong>raz. KompletnýChangelog (zoz<strong>na</strong>m nových vecí) nájdete<strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.insecure.org/nmap/nmap_changelog.html Vyšla aj nová verzia programu Ethereal,ktorý sa u môe pýši verziou 0.10.6.Prináša viaceré zlepšenia v podobe upra−venia exportu do PostScriptu, podporunových protokolov a zlepšenie podporynových protokolov. Changelog nájdete <strong>na</strong>adrese http://<strong>www</strong>.ethereal.com/news/item_20040812_01.htmlETTERCAPEttercap si môe pouívate¾ prispôsobi pod−¾a svojich potrieb pomocou parametrov,ktoré mu odovzdá pri spúšaní. Týchto pa−rametrov je neúrekom, <strong>na</strong> základné spus−tenie programu nám však postaèia len nie−ktoré. Základná syntax parametrov vyzerátakto:ettercap [VO¼BY] /HOST1/ /HOST2/Parametre HOST1 a HOST2 môu by za−písané vo forme adries IP alebo MAC aleboaj pomocou èísel portov, prièom adresa IPaj èísla portov môu by uvedené ako ichrozsah, <strong>na</strong>príklad /192.168.1.1−50/1−1024z<strong>na</strong>mená, e ettercap má sniffova prvých1024 portov poèítaèov s adresami IP od192.168.1.1 a 192.168.1.50. Adresy IP aMAC sa píšu medzi lomky a porty za tietoadresy IP v lomkách, aby bolo programujasné, èo je prvá adresa IP a porty a èo jedruhá adresa IP a jej porty. V prípade, eútoèník chce sniffova všetky dáta prechá−dzajúce sieou, medzi lomky niè ne<strong>na</strong>píše.Na úspešné spustenie programu etter−cap treba uvies, cez aké rozhranie máprogram komunikova. Èisto textový reimreprezentuje parameter −T, textový <strong>na</strong> bá−ze ncurses −C, grafický −G a mód daemondocielime spustením programu s paramet−rom −D. Dajme tomu, e útoèník chce spus−ti program v móde ncurses a chce moni−torova prevádzku celej siete. V tomto prí−pade staèí program spusti <strong>na</strong>sledujúcimspôsobom. Upozoròujem, e <strong>na</strong> spustenieprogramu treba ma práva uívate¾a root,aby bolo moné uvies sieovú kartu dopromi<strong>sk</strong>uitného reimu. Po tomto úkonevšak program vykonáva pod štandardnýmuívate¾om nobody s UID=65535. To z<strong>na</strong>−mená, e keï chceme uloi zachytenédáta, musíme spusti ettercap <strong>na</strong> takommieste, kde je povolené vytváranie súbo−rov kadému.root@trypanosoma:~# ettercap −C // //Aha, vy<strong>sk</strong>oèilo pekné rozhranie ncurses.Ale v menu je akosi málo volieb <strong>na</strong> plno−hodnotné sniffovanie. Je to preto, lebo smenespustili sniffovanie. To sa dá urobi cezmenu Sniff, kde sú a dve monosti, akýsniffing môe útoèník spusti. Tá prvá jeurèená pre obyèajné poèítaèe v sieti a volása Unified Sniffing. Po výbere tejto polokysa objaví dialógové okno, v ktorom je po−trebné vybra sieové rozhranie, ktoré samá uvies do promi<strong>sk</strong>uitného reimu a kto−ré má takisto zachytáva pakety. Druhápoloka s názvom Bridged Sniffing je urèe−ná pre prípady, e sa ettercap pouíva <strong>na</strong>tzv. bráne, teda sieovom zariadení (väèši−nou poèítaè), ktoré slúi ostatným poèí−taèom ako vstupný bod do ïalšej siete,zväèša internetu. V prípade pouitia etter−capu v takejto situácii sa objaví po výberepoloky dialógové okno s výberom dvochrozhraní, medzi ktorými sa bude sledovakomunikácia. Väèšinou sa však ettercappouíva v prípadoch obyèajných poèítaèovv sieti, a preto sa budeme ïalej zaoberalen touto èasou programu.Po výbere sieového rozhrania, cez kto−ré má odpoèúvanie prebieha, sa menuprogramu rozšíri o hojný poèet ponúk(predpokladáme, e pouívate¾ pracuje srozhraním ncurses alebo GTK+). Hneï pr−vá v poradí je poloka s názvom Start, vktorej mono spusti alebo zastavi sniffo−vanie alebo ukonèi program. O nieèo viacpoloiek <strong>obsah</strong>uje susedná ponuka s náz−vom Targets. V tejto ponuke si mono pre−zrie zoz<strong>na</strong>m cie¾ov sniffovania (teda poèí−taèov, medzi ktorými sa má sniffova ko−munikácia), upravi zoz<strong>na</strong>m cie¾ov alebovybra len špecifický protokol, ktorého dá−tové jednotky sa majú odchytáva. Ved−¾ajšia poloka s názvom Hosts ukrýva mo−nos zobrazenia hostov <strong>na</strong> sieti, pre<strong>sk</strong>eno−vanie siete <strong>na</strong> úèel nájdenia všetkých po−èítaèov <strong>na</strong>chádzajúcich sa <strong>na</strong> nej a uloe−nia tohto zoz<strong>na</strong>mu do súboru. Z toho vy−plýva aj samozrejmá monos <strong>na</strong>èíta ten−to zoz<strong>na</strong>m zo súboru, i<strong>na</strong>k by boli uloenéinformácie úplne <strong>na</strong>niè. Pomerne obšírnuProstredie programu Ettercapponuku má poloka View. Tu mono vyvo−la <strong>na</strong>pr. okno so zoz<strong>na</strong>mom konekcií (te−da údajov, ktoré putujú medzi poèítaèmi),pozrie si štatistiku o prijatých paketoch,<strong>na</strong>stavi mód zobrazovania dát (hexadeci−mál<strong>na</strong> sústava alebo kódovanie ASCII apod.), <strong>na</strong>stavi výraz regex, pomocou kto−rého bude ettercap filtrova jednotlivépakety, a v prípade, e útoèník sleduje sieWLAN, je tu aj monos <strong>na</strong>stavenia k¾úèaWEP (o WLAN a k¾úèoch WEP ešte lenbudeme hovori). Je tu ešte jed<strong>na</strong> poloka,ktorá príde ve¾mi vhod, <strong>na</strong>jmä ak potrebu−je útoèník vedie aj nejaké informácie ooperaènom systéme hostov alebo o výrob−coch sieových kariet, ktorými dané poèí−taèe disponujú. Tieto údaje si ettercap zbierazo zachytených paketov, èím v podstatevykonáva passive OS fingerprinting, o kto−rom sme sa zmienili v niektorej z predo−šlých èastí. Je však potrebné necha pre−tiec väèšie mnostvo paketov, èo pri poèí−taèoch, ktoré sem−tam pošlú mail, trvá ve¾−mi dlhý èas. V prípade <strong>na</strong>pr. brány je pro−fil poèítaèa (OS, sieová karta a podobne)urèený takmer okamite. Hneï ved¾ajšiaponuka v menu má príz<strong>na</strong>èný a momen−tálne di<strong>sk</strong>utovaný názov MITM (pre týchzábudlivejších MITM = Man In The Middle– Mu uprostred).Ettercap zvláda štyri typy MITM útokov.Prvý je u nám známy a tým je ARP poiso−ning. Ide o známe falšovanie odpovedí ARP,prièom hlavným cie¾om je zmias poèítaèev sieti, aby dáta posielali <strong>na</strong> útoèníkov po−èítaè. Druhým je ICMP redirecting, ktorývyuíva protokol ICMP <strong>na</strong> zmätenie poèí−taèov v sieti. No aby sme mali v tejto témejasno, musíme si vysvetli princíp protoko−lu ICMP.Protokol ICMPTento protokol patrí spolu s protokolom IPdo druhej vrstvy modelu TCP/IP. Bol <strong>na</strong>vrh−nutý <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> riadenie prenosu chýb a ria−diacich správ medzi smerovaèmi/poèítaè−mi. Špecifikácia je obsiahnutá v dokumen−te RFC792, ktorý si prípadní záujemcoviamôu preèíta <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.faqs.org/rfcs/rfc792.html. Ako sme u uviedli, patrído jednej vrstvy spolu si protokolom IP, èoz<strong>na</strong>mená, e „zdedil“ po òom takmer všet−ky metódy a mechanizmy, ale <strong>na</strong>vyše pri−dáva mechanizmus kontrolného súètu <strong>na</strong>kontrolu integrity paketu ICMP. S ICMP sau kadý pouívate¾ poèítaèových sietí stre−tol aspoò raz, i keï si to mono nechce pri−z<strong>na</strong> ☺. Tento protokol vyuíva <strong>na</strong> riade−nie a odovzdávanie chybových hlásení sys−tém správ, prièom kadá z nich má svojkód, pomocou ktorého sa správa dá ¾ahkoidentifikova a interpretova ostatným vyš−ším protokolom, resp. pouívate¾ovi. Me−dzi tie <strong>na</strong>jpouívanejšie a <strong>na</strong>jznámejšiepatria tieto správy:kód správy správa0 Echo Reply3 Desti<strong>na</strong>tion Unreachable5 Redirect8 Echo Request11 TTL ExceededKeïe nie kadému sú tieto správy zro−zumite¾né, uvedieme ku kadej aj krátkevysvetlenie.Echo Request – iados <strong>na</strong> daný poèítaè ovyslanie echa („ozveny“). Pouíva sa v prí−kaze ping <strong>na</strong> testovanie dostupnosti urèi−tého poèítaèa. Kadý ICMP Echo Requestmá svoje sekvenèné èíslo, ktoré sa ne<strong>sk</strong>ôrpouíva pri prijímaní Echo Reply paketov.Echo Reply – v prípade, e daný poèítaè jev sieti a reaguje <strong>na</strong> pakety, pri príjme EchoRequest paketu vyšle Echo Reply paket srov<strong>na</strong>kým sekvenèným èíslom, ako malRequest paket. Toto je podstata tzv. ICMPpingu, ktorý sa dnes pouíva v drvivej väèši−ne prípadov. Niekedy sa <strong>na</strong> overenie do−stupnosti smerovaèa/poèítaèa pouíval aj inýspôsob, a to pripojenie sa <strong>na</strong> port 7 (echoport), prièom hocijaký reazec, ktorý po−uívate¾/program zadal, sa vrátil v nezme−nenej podobe. V prípade, e sa tak nesta−lo, sa dalo oèakáva, e niekde <strong>na</strong>stala chy−ba. Tento spôsob sa však dnes nevyuívavo ve¾kej miere, pretoe nie kadý systémmá otvorený echo port.Desti<strong>na</strong>tion Unreachable – táto správa satakisto pouíva pri pingovaní vzdialeného128 PC REVUE 10/2004


poèítaèa a vyšetruje prípad, e daný poèí−taè je vypnutý, resp. jeho sieové zariade−nie neodpovedá <strong>na</strong> Echo Request pakety.Túto správu zväèša vysiela predposled−né sieové zariadenie <strong>na</strong> ceste k cie¾u. Tedav prípade, e k poèítaèu s adresou IP192.168.1.150 vedie cesta cez smerovaè192.168.1.1 a ten je posledným „hopom“<strong>na</strong> ceste k cie¾u a cie¾ový poèítaè nereagu−je, generuje Desti<strong>na</strong>tion Unreachable pa−ket smerovaè 192.168.1.150.Redirect – ve¾mi nebezpeèná správa, ktorása môe zneui <strong>na</strong> odpoèúvanie sieové−ho spojenia. Paket ICMP Redirect povieostatným poèítaèom, e správ<strong>na</strong> cesta ve−die cez poèítaè/smerovaè s danou adresouIP/MAC. Táto správa je uitoèná <strong>na</strong>jmä vprípade sietí s dvoma a viacerými smero−vaèmi, prièom kadý slúi <strong>na</strong> prístup doinej èasti siete. V prípade, e poèítaè vyšlepaket <strong>na</strong> svoj predvolený smerovaè (rozu−mej bránu), no smerovaè ho nedokáe pre−posla ïalej, vyšle poèítaèu ICMP Redirectpaket, ktorý odkazuje <strong>na</strong> správny smero−vaè do danej destinácie. Tak ako kadá min−ca má dve strany, aj táto správa sa dá vy−ui aj zneui, ako sme u spomenuli.TTL Exceeded – aj táto správa sa pouívapri overovaní dostupnosti cez známy prog−ram ping, a to v prípade, e hodnota pake−tu TTL dosiahla hodnotu nula. Túto správugeneruje ten poèítaè/smerovaè, <strong>na</strong> ktoromhodnota TTL dosiahla nulu.Aby sa však zabránilo ïalšiemu zne−uitiu protokolu ICMP, má tento protokolpravidlo, e v prípade chyby pri doruèeníchybovej správy sa ïalšia chybová správanebude generova. Dôvod je prozaický –hacker by toti mohol <strong>na</strong>simulova takétosprávanie a odohrala by sa ozajstná búrkaICMP, èo by viedlo k zahlteniu siete.MITM ICMP REDIRECTINGAko sme u uviedli pri vysvet¾ovaní proto−kolu ICMP, ICMP správa Redirect sa po−uíva <strong>na</strong> oznámenie zmeny cesty do urèitejdestinácie. Ettercap dokáe vyui túto vlast−nos protokolu ICMP <strong>na</strong> prinútenie poèí−taèov, aby posielali všetky dáta <strong>na</strong> útoèní−kov poèítaè. V prípade výberu tohto MITMspôsobu ettercap pouívate¾a vyzve, abyzadal adresu IP a MAC pôvodnej brány. Popotvrdení ettercap zaène posiela ICMPRedirect správy. Takto zmanipulované po−èítaèe zaènú posiela všetky údaje <strong>na</strong> útoè−níkov server, èím mono odpoèúva akopri kadom sniffingu súkromné veci akoheslá, maily a pod. Tento útok však pracu−je len v jednom smere, bráne nemôemepoveda, e ïalší hop je útoèníkov poèítaè,dáta by sa strácali a nebolo by ich monépreposiela <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèný ïalší hop. Dáta bysa jednoducho zacyklovali.Je tu však monos, ako sa bráni protiICMP Redirect útoku. V operaènom systé−me Linux (o ktorého bezpeènos sa tentoseriál predovšetkým zaujíma) mono pove−da jadru, aby ICMP Redirect správy jedno−ducho ignorovalo. To bený pouívate¾docieli takto:victim@phobos:~# echo 0 >/proc/sys/net/ipv4/conf/all/accept_redirectsTento príkaz spôsobí, e daný súboraccept_redirects v zadanom adresári bude<strong>obsah</strong>ova hodnotu 0 a to hovorí kernelu,aby ICMP presmerovania ignoroval a dátastále posielal <strong>na</strong> vopred urèené miesto.Tento spôsob má však jeden malý háèik:<strong>obsah</strong> adresára /proc je dy<strong>na</strong>mický a exitujev pamäti RAM, èo z<strong>na</strong>mená, e po reštartepoèítaèa sa tento <strong>obsah</strong> zmae a <strong>na</strong>hradípôvodným. V tom prípade je dobré umiest−ni tento príkaz do inicializaèných <strong>sk</strong>riptovalebo pomocou nástroja sysctl, ktorým mo−no zmeni parametre kernela za behu. Trebaeditova súbor /etc/sysctl.conf a prida:net.ipv4.conf.all.accept_redirects=0Aby sa zmeny prejavili ihneï, je potreb−né spusti program sysctl s parametrom−w, ktorý to zaruèí. Ako teda vidie, protiICMP redirectingu sa dá úspešne bráni,no nie kadý o takomto MITM útoku vie,èo v podstate zaruèuje úspešnos pri snif−fovaní v malej sieti (<strong>na</strong>poèudovanie sa topodarilo aj mne ☺).PORT STEALINGPort stealing je ïalšia metóda MITM útokua princíp <strong>na</strong>ozaj vystihuje názov. Je dobrého poui vtedy, ak ARP poisoning zlyhá−va. Keï sme si ARP poisoning vysvet¾ovali,povedali sme si, e switch si vo svojej pa−mäti uchováva tabu¾ku CAM, kde je uve−dené, <strong>na</strong> ktorom porte sa <strong>na</strong>chádzajúaká/aké adresa/adresy MAC. Túto tabu¾kusi switch robí priamo za behu siete mo−nitorovaním rámcov putujúcich sieou.Z týchto rámcov si zistí adresu MAC zdro−ja a cie¾a a pod¾a daných hodnôt upravítabu¾ku CAM pre daný port, cez ktorýrámec prešiel. Port stealing však túto tech−niku rafinovane zneuíva, a to tak, e po−šle rámec, ktorého zdrojová adresa MAC jeadresa MAC obete a cie¾ová adresa MACsa rovná adrese útoèníka. Switch si tedaupraví tabu¾ku CAM pod¾a tohto rámca avšetky ïalšie rámce (switch pracuje <strong>na</strong> 2.vrstve modelu OSI) urèené pre obe popu−tujú útoèníkovi. To sa bude dia len dovte−dy, pokia¾ obe opä nepošle nejaké dáta.Switch si uvedomí, e má chybnú tabu¾kuCAM, a tak urobí nápravu. Z toho všakvyplýva, e útoèník musí neustále genero−va takéto falošné rámce, aby mal portukradnutý pre seba. Je to síce <strong>na</strong>máhavé,ale zaruèene to funguje.Aj ettercap disponuje takouto monos−ou MITM útoku (veï by sme tu o tomnepísali len tak <strong>na</strong>darmo ☺). Po vybranítejto vo¾by sa program ohlási dialógovýmoknom, v ktorom si mono vybra, èi samá tento útok vzahova len <strong>na</strong> switch, kuktorému je útoèníkov poèítaè pripojený,alebo sa má rozšíri <strong>na</strong> ostatné switche vsieti (ak nejaké existujú). Druhým paramet−rom tohto typu sniffingu je monos snif−fovania tzv. remote konekcií, teda spojenís poèítaèmi, ktoré sú ïalej ako za bránousiete, èo sa týka poètu hopov. Z osobných<strong>sk</strong>úseností však musím poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e taký−to MITM útok dá sieovej karte poriadnezabra, pretoe musí posiela pakety ARPobeti a zároveò musí aj dáta odpoèúva.V prípade, e útoèník chce sledova komu−nikáciu všetkých poèítaèov v sieti, LED diódy<strong>na</strong> sieovej karte tak ¾ahko nezhasnú ☺.DHCP SPOOFINGTento kvázi MITM útok je takisto celkomzaujímavý. Pri pouití tohto typu útoku saútoèníkov poèítaè javí ako DHCP server apridelí obeti falošné informácie oh¾adombrány. Obe tak ani nespozná, e dáta nie−kto odpoèúva, a veselo si posiela celú ko−munikáciu cez útoèníka, mysliac si, e je tojeho brá<strong>na</strong>. Aj tento spôsob je však len jed−nosmerný èie half−duplex, pretoe <strong>sk</strong>u−toèná brá<strong>na</strong> bude dáta posiela u priamoobeti, a nie cez útoèníka. Ettercap sa v tom−to prípade s<strong>na</strong>í predbehnú <strong>sk</strong>utoèný DHCPserver a podstrèi falošné údaje. Pri vyvola−ní tohto útoku sa ettercap cez dialógovéokno (v GTK+ rozhraní) opýta, aký rozsahadries má falošný DHCP v repertoári, akúsieovú ma<strong>sk</strong>u má <strong>na</strong>diktova poèítaèom a<strong>na</strong>koniec adresu IP brány. Viac o DHCPspoofingu sa doèítate v manuálovej strán−ke k programu ettercap.ETTERCAP – dokonèeniePo malej prestávke, vyplnenej podaním vy−svetlenia ostatných MITM útokov, sa vráti−me k schopnostiam programu ettercap.Posledná poloka v menu Mitm attacks sa<strong>na</strong>zýva Stop Mitm attacks. Tá zastaví všet−ky man in the middle útoky a vráti sie dopôvodného stavu. V rámci nezistenia útoè−níkových zámerov <strong>na</strong> sieti je potrebnéMITM útoky ukonèi regulárne, ako <strong>na</strong>pr. vprípade ARP poisoningu poveda poèíta−èom v sieti správnu adresu MAC poèítaèa.V prípade nevyko<strong>na</strong>nia takejto operáciemôe <strong>na</strong>sta <strong>na</strong> sieti chaos, èo len podpo−rí úvahy sieových administrátorov o nejas−nostiach <strong>na</strong> sieti.V poradí šiestou ponukou v menu jeponuka Filters, v ktorej mono <strong>na</strong>stavi fil−ter, ktorý bude filtrova zachytené dáta atým v podstate u¾ahèuje a<strong>na</strong>lýzu len špeci−fických paketov, resp. paketov so špecific−kými vlastnosami. Filtre sú v tomto prípa−de samostatné binárne súbory, <strong>sk</strong>ompilo−vané programom etterfilter, ktorý sa<strong>na</strong>chádza v základnom balíèku programuettercap. V budúcej èasti sa zastavíme pritejto uitoènej veci a <strong>na</strong>programujeme sijednoduchý filter. Druhou polokou v tejtoponuke sa filtrovanie údajov ukonèí.Predposlednou ponukou v menu jeponuka zabezpeèujúca ukladanie èielogovanie zachytených dát do súboru.Mono logova jed<strong>na</strong>k všetky dáta v ta−kom tvare, ako boli zachytené, alebo lenstruèné informácie o zachytených pake−toch. V prípade väèšieho mnostva zachy−tených dát sa tie dajú <strong>sk</strong>omprimova za−škrtnutím poloky v tejto ponuke.A <strong>na</strong>koniec tou poslednou ponukouv menu je ponuka manipulácie so zásuv−nými modulmi, ktoré ettercap podporuje.Na domov<strong>sk</strong>ej stránke projektu (http://ettercap.sourceforge.net) mono nájsnávod, ako tieto zásuvné moduly <strong>na</strong>prog−ramova a <strong>sk</strong>ompilova. Program prichá−dza s ve¾mi peknou a zaujímavou zbierkoumodulov, prièom je moné spusti hneïnieko¾ko modulov <strong>na</strong>raz. O jednotlivých mo−duloch si podrobnejšie povieme takisto v bu−dúcej èasti.ZáverTáto èas seriálu Skutoèný hacking praktickysa <strong>sk</strong>onèila, <strong>na</strong>uèili sme sa v nej ve¾a novýchvecí, ktoré patria do vreca s názvom sniffing.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti prejdeme <strong>na</strong> sniffovaniepomocou programu ettercap, priblíime sivytváranie filtrov pre tento program a celútému sniffingu ukonèíme nieko¾kými radami,ako sa pred sniffingom bráni. Pripravte sateda <strong>na</strong> poriadne dlhé a zaujímavé èítanie.Lukáš Staòa10/2004 PC REVUE 129


I N T E R N E TNA POTULKÁCH <strong>www</strong>.fuckinggoogleit.com <strong>www</strong>.pirated−sites.com <strong>www</strong>.exil.<strong>sk</strong>Stránka má <strong>na</strong>priek drsnému názvu èisto edukaèný cie¾ –<strong>na</strong>uèi ¾udí, aby sa miesto pýtania kamarátov a kolegov radšejpozreli <strong>na</strong> internet, konkrétne vyh¾adali v Google. Celá strán−ka je v podstate vtip – upozoròuje návštevníka, ktorý <strong>na</strong> strán−ky zavíta, e je tam pravdepodobne vïaka známemu, ktoré−mu poloil hlúpu, „vygooglovate¾nú“ otázku a <strong>na</strong>miestoracionálnej odpovede dostal odkaz <strong>na</strong> stránku... ☺ sblom.com/mailbox/S rozvojom internetu sa priamoúmerne rozvíja aj plagiátor−stvo. ivým svedectvom tohto neduhu sú stránky pirated−sites.com, zhromaïujúce a evidujúce stránky, ktorých zväèšaanonymní autori sa nezdráhali bezodplatne si „poièa“ gra−fické motívy z webových stránok konkurencie. Paradoxnev niektorých prípadoch spôsobilo poukázanie <strong>na</strong> plagiátor−stvo len ïalšie kradnutie dizajnov, u raz ukradnutých... <strong>www</strong>.howtofoldashirt.netDomé<strong>na</strong> zdruujúca Slovákov ijúcich v zahranièí. Jedno−ducho, ale graficky pekne riešená stránka prináša „exilá−kom“ informácie o dianí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Pri podrobnejšompre<strong>sk</strong>úmaní servera zistíte, e exil.<strong>sk</strong> je komplexné rázces−tie zahranièného Slováka, ktorý si chce udriava preh¾ad,kontakt s domovinou èi di<strong>sk</strong>utova s inými zahraniènýmiSlovákmi. snowflakes.lookandfeel.comU dávno sme v potulkách nemali iadnu zbierku. Dobreteda, tu je jed<strong>na</strong>. Nejde o takú bizarnú zbierku, ako smezvykli uverejòova, zápal zberate¾a tu však bada. Autorstránok zbiera fotografie nevšedných poštových schránok.Nájs tu mono rôzne absurdity – <strong>na</strong>príklad schránkav tvare cyklistu, ktorému sa pošta vkladá... hm, <strong>na</strong>zvime tomiestom, ktoré u cyklistu bene spoèíva <strong>na</strong> sedadle. Stojíza pozretie. <strong>www</strong>.cosic.org/Deò matiek èi MD je síce ešte <strong>na</strong> míle ïaleko, ale vy môetesvoju mamu èi manelku poteši u dnes. Na stránke s prí−z<strong>na</strong>èným názvom nájdete rýchlokurz <strong>sk</strong>ladania trièiek, tielok akošie¾ dvoma ahmi. Kórej<strong>sk</strong>é video, ktoré obehlo internet, sausídlilo práve <strong>na</strong> tejto doméne. Tento továren<strong>sk</strong>ý spôsob <strong>sk</strong>la−dania síce je jednoduchý a rýchly, ale ak ho budete chcievyuíva, budete si musie pravdepodobne zreorganizova<strong>sk</strong>riòu – novo po<strong>sk</strong>ladané trièká sú toti širšie... <strong>www</strong>.guimp.comZábavku vystrihovania snehových vloèiek z po<strong>sk</strong>ladanéhopapiera mono poznáte. Do internetového panoptika mo−no zaradi flashovú verziu tejto det<strong>sk</strong>ej zábavky. Proti spra−covaniu „simulátora“ vystrihovania snehových vloèiek ne−môeme ma niè – je toti spracovaný maximálne profe−sionálne, podporuje vrátenie posledných krokov (to v reál−nom svete neexistuje) èi náh¾ad strihanej vloèky, strihaniemyšou však nie je to povestné „pravé orechové“. if.geekfreely.co.ukSpotreba kávy sa za posledné roky zvýšila. Súvisí to sozrýchleným ivotným štýlom dnešnej generácie. V prípa−de niektorých jednotlivcov, ktorí nie sú schopní „rozlepioèi“ bez rannej dávky kávy, sa u pomaly dá hovori ozávislosti. Pravé úèinky kávy <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>é zmysly a zdravie<strong>sk</strong>úma Coffee Science Information Centre. Pod touto do−ménou ponúka komplexné informácie o káve a jej vplyve<strong>na</strong> èloveka.130 PC REVUE 10/2004Keby sa viedla debata o ve¾kostiach internetových stránok, <strong>na</strong>vrchole rebríèka <strong>na</strong>jmenších stránok by nepochybne bolguimp.com. Stránka s rozmermi 18 × 18 pixlov ponúka viaczábavy ako niektoré samozvané „tiezábavné“ megaportály.Klobúk dole pred autorom stránok, ktorý bol schopný vytvo−ri hneï nieko¾ko „evergreenových“ hier vo formáte flash,ktoré sú nielene v spomí<strong>na</strong>ných rozmeroch 18 × 18 pixlov,ale majú aj <strong>na</strong>dpriemernú hrate¾nos.Èo sa stane, ak...? Takéto otázky majú „radi“ <strong>na</strong>jmä sprie−vodcovia exkurzií v jadrovej elektrárni Jaslov<strong>sk</strong>é Bohunice(osobná <strong>sk</strong>úsenos). Podobné otázky si kladie aj autorblogu, ktorému niektoré problémy nedávajú spáva. Preto<strong>na</strong>príklad spa¾uje umelohmotných panáèikov z<strong>na</strong>èky Lego,varí vajíèka autogénom, mláti mrazené pomaranèe kladi−vom, prípadne dáva do drvièa odpadkov celé uhorky. Na−padá mi len jeden povzdych: Ma tak jeho problémy...


I N T E R N E TSVETOM WWW <strong>www</strong>.ghosttowngallery.com <strong>www</strong>.obsolete.com/120_yearsVaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>Matúš Valter <strong>www</strong>.aquatab.netSlávne mestá duchov sú pre drvivú väèšinu ¾udí ve¾kouneznámou. Autor tejto stránky pochodil mnostvo miestduchov v USA a vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá zakot−vila práve pod touto doménou. Fotografie sú poctivo roz−triedené, bohuia¾, vdy v relatívne nízkom rozlíšení. Nízkerozlíšenie však mono vykompenzova kúpou tlaèenéhooriginálu, ktorý autor <strong>na</strong> stránkach ponúka. <strong>www</strong>.stopfajceniu.<strong>sk</strong>Pekne spracovaná encyklopédia elektronických hudob−ných zariadení za posledných vyše 120 rokov. Jednotlivénástroje sú zoradené pod¾a roku vynájdenia do preh¾adnejdatabázy. Stránka je ve¾mi èisto a jednoducho grafickyspracovaná a podáva základné informácie v nenároènejpodobe, pochopite¾nej pre informaèných konzumentov <strong>na</strong>rôznych vzdelanostných úrovniach. <strong>www</strong>.coolweb.<strong>sk</strong>Graficky pekne spracovaný èe<strong>sk</strong>ý server o rybách. Ak nièiné, tak vás uchváti aspoò rozsiahla galéria <strong>na</strong>jmä akvá−riových rybièiek. Odbornejších návštevníkov zaujme ajteoretická èas stránok opisujúca biologický systém rýb,odborné èlánky o rybách èi odkazy <strong>na</strong> iné stránky venujú−ce sa problematike rýb a akvaristiky. porktor<strong>na</strong>do.diaryland.com/albumcover.htmlFajèenie je metla ¾udstva. Zaujímavé je, e aj fajèiari väèšinoupriznávajú svoj zlozvyk a radi by sa od<strong>na</strong>uèili fajèi, ale neve−dia, ako <strong>na</strong> to. Obèian<strong>sk</strong>e zdruenie Stop fajèeniu sa s<strong>na</strong>ípodáva pomocnú ruku aj v tomto smere. Na pekne a pre−h¾adne spracovanej stránke prináša okrem sporadického spra−vodajstva informácie, ktoré majú za úlohu odradi fajèiarovod ich smrte¾ného zlozvyku. Zaujímavosou je kalkulaèka faj−èiara, ktorá ukáe, aké u majú od fajèenia „zasvinené“ p¾úca. <strong>www</strong>.dot.tkNový zaèí<strong>na</strong>júci sloven<strong>sk</strong>ý zábavný web. „Vtipnosti“ zatia¾preberá z iných zdrojov, ale èasom azda pribudne aj vlast−ná produkcia. Humor je rozdelený do nieko¾kých sekcií,medzi ktorými nechýbajú texty vtipných SMS správ, rôznetriky, nieko¾ko flash hier a animácií. Kvalitu tohto webupravdepodobne preverí a èas a ochota jeho návštevníkovdopomôc mu k úspechu. Zatia¾ nám neostáva niè iné akodra tvorcom palce a zaela úspech. <strong>www</strong>.hillmanwonders.comNevyhlásená, neprebiehajúca a nevyhodnocovaná súa<strong>na</strong>jhorších obalov hudobných albumov. Na stránkach náj−dete zväèša <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované obaly LP platní, ktoré sa akosinevydarili, majú viac zmyslov, sú gýèové alebo <strong>sk</strong>rátkamajú nejakú chybu, ktorá však škodoradostných návštev−níkov poteší. Podobnú, dokonca rozsiahlejšiu databázunájdete aj <strong>na</strong> <strong>www</strong>.heavy.com/diesel2. Príjemnú škodo−radostnú zábavu... sfd.sfu.<strong>sk</strong>Ak ešte náhodou nepoznáte túto slubu, urèite ju <strong>sk</strong>úste.V rámci zaujímavého projektu sa ostrovný štátik Tokelaupozostávajúci z troch miniatolov rozhodol domény dru−hého rádu v rámci svojho doménového priestoru rozdávazadarmo. Napriek bezodplatnosti celého projektu jehoautori dúfajú vo fi<strong>na</strong>nèný prínos pre tento ostrovný štátik.Veria toti, e táto milá iniciatíva priláka sponzorov a dob−rodincov, ktorí pomôu obyvate¾om ostrova.Stránka Hillman Wonders sa seriózne zaoberá vytvorenímnovej stovky cestovate¾<strong>sk</strong>ých divov sveta pod¾a preferenciínávštevníkov stránok. Autor stránok dáva <strong>na</strong> výber z tisícdivov z rôznych kútov sveta a po<strong>sk</strong>ytuje návštevníkommonos umiestni ich v pomyselnom rebríèku stovky <strong>na</strong>j−lepších. K stovke <strong>na</strong>jlepších je pridaný aj krátky opis a foto−grafie miest. Jediný náš „div sveta“ – Vlkolínec – sa dostal„iba“ do ušieho výberu tisícky divov sveta.Na stránkach 1. sloven<strong>sk</strong>ej filmovej databázy sú zverejne−né informácie o všetkých sloven<strong>sk</strong>ých celoveèerných fil−moch (hrané, dokumentárne, animované), <strong>na</strong>krútenýchod roku 1921 (prvý sloven<strong>sk</strong>ý celoveèerný film Jánošík) doroku 2002, a priebene sa dopåòajú nové filmy. Databáza,ia¾, ne<strong>obsah</strong>uje televízne filmy, ktoré neboli uvedené vkinách, èi zahranièné filmy <strong>na</strong>táèané <strong>na</strong> území Sloven<strong>sk</strong>a.Napriek tomu ide o obsanú databázu.10/2004 PC REVUE 131


I N T E R N E TPracujeme so štýlmi / 7. èasAj tento mesiac sa budeme zaobera vizuálnym formáto−vacím modelom, konkrétne to budú jednotlivé spôsoby po−lohovania.Kontajner: vlastnosti top, right, bottom, lefttopHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: polohované elementyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> výšku <strong>obsah</strong>ujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos top urèuje zvislú vzdialenos vrchnej hranykontajnera od vrchnej hrany <strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera.rightHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: polohované elementyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> šírku <strong>obsah</strong>ujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos right urèuje vodorovnú vzdialenos pravej hra−ny kontajnera od pravej hrany <strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera.bottomHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: polohované elementyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> výšku <strong>obsah</strong>ujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos bottom urèuje zvislú vzdialenos spodnej hranykontajnera od spodnej hrany <strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera.leftHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: polohované elementyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> šírku <strong>obsah</strong>ujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos left urèuje vodorovnú vzdialenos ¾avej hranykontajnera od ¾avej hrany <strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera.Vysvetlenie: – pevná vzdialenos od referenènej hrany – vzdialenos je urèená percentuálne vzh¾a−dom <strong>na</strong> výšku (top, bottom) alebo šírku (left, right) obsa−hujúceho kontajnera. Ak nie je výška <strong>obsah</strong>ujúceho kon−tajnera výslovne urèená, percentuál<strong>na</strong> hodnota vlastnostítop a bottom je interpretovaná ako hodnota auto.auto – automatická hodnotaNormálne polohovanieKontajnery v normálnom polohovaní patria do formáto−vacieho kontextu, ktorý môe by blokový alebo riadkový,nikdy však nie blokový aj riadkový súèasne. Blokové kon−tajnery sa zapájajú do blokového formátovacieho kontex−tu, riadkové do riadkového formátovacieho kontextu.Blokový formátovací kontextV blokovom formátovacom kontexte sú kontajnery ukladanéjeden po druhom, zvisle od vrchu <strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera.Zvislá vzdialenos medzi kontajnermi závisí od hodnoty ichvlastností margin.¼avá hra<strong>na</strong> kadého kontajnera sa dotýka ¾avej hrany<strong>obsah</strong>ujúceho kontajnera (pri polohovaní sprava do¾ava sapravá hra<strong>na</strong> kontajnera dotýka pravej hrany <strong>obsah</strong>ujúce−ho kontajnera).Riadkový formátovací kontextV riadkovom formátovacom kontexte sú kontajnery ukla−dané jeden po druhom, vodorovne od vrchu <strong>obsah</strong>ujúce−ho kontajnera. Medzi týmito kontajnermi sú rešpektovanévodorovné okraje, kraje aj odsadenia. Zvisle môu bytieto kontajnery zarovnávané rôzne – môu by zarovná−vané pod¾a ich hornej alebo spodnej hrany alebo pod¾azákladnej linky textu, ktorý <strong>obsah</strong>ujú. Obdåniková ob−las okolo riadkového kontajnera sa <strong>na</strong>zýva linkový kon−tajner (line box).Šírka linkového kontajnera sa urèuje pod¾a <strong>obsah</strong>ujúce−ho kontajnera. Linkový kontajner je vdy dostatoène vyso−ký, vyšší ako <strong>na</strong>jvyšší kontajner, ktorý <strong>obsah</strong>uje. Ak jevýška kontajnera B menšia ako výška linkového kontajne−ra A, ktorý ho <strong>obsah</strong>uje, je zvislé umiestnenie kontajneraB závislé od vlastnosti vertical−align.Ak sa nieko¾ko riadkových kontajnerov nezmestí do jed−ného linkového kontajnera, sú rozmiestnené do dvochalebo viacerých zvisle <strong>na</strong><strong>sk</strong>ladaných linkových kontajnerov.Ak je celková šírka riadkových kontajnerov v riadku men−šia ako šírka linkového kontajnera, ich vodorovné umiest−nenie v linkovom kontajneri závisí od hodnoty vlastnostitext−align.Relatívne polohovaniePo tom, èo bol kontajner uloený pod¾a normálneho polo−hovania, je posunutý pod¾a svojej relatívnej polohy. Kadýkontajner, ktorý má by polohovaný pod¾a relatívnehopolohovania, musí v zápise <strong>obsah</strong>ova vlastnos position shodnotou relative. Jeho poloha je potom urèovaná hod−notami vlastností top, bottom, left a right.Pohyblivé polohovanieV pohyblivom polohovaní je kontajner posunutý <strong>na</strong> aktuál−nom riadku v¾avo alebo vpravo. Kadý takýto kontajner mu−sí ma presne udanú šírku (vlastnos width) a automaticky sastáva blokovým kontajnerom. Vrchná hra<strong>na</strong> pohyblivo polo−hovaného kontajnera je zarov<strong>na</strong>ná k vrchnej hrane aktuálne−ho linkového kontajnera. Ak pre tento kontajner nie je v riad−ku vodorovne dos miesta, posúva sa riadok po riadku sme−rom <strong>na</strong>dol, a kým sa preò nenájde dostatok miesta.Príklad:Float exampleIMG { float: left }BODY, P, IMG { margin: 8px }Text, ktorý ukazuje spôsob ...Rov<strong>na</strong>ký výsledok dosiahneme aj po drobnej modifiká−cii kódu: Text, ktorýukazuje spôsob ...Vlastnos floatfloatHodnota: left | right | nonePoèiatoèná: noneVzahuje sa <strong>na</strong>: polohované elementy a generovaný <strong>obsah</strong>Zdedená: niePercentá: N/AMédiá: vizuálneVlastnos float urèuje, èi je kontajner posunutý v¾avo,vpravo alebo posunutý nie je. Jednotlivé hodnoty tejto vlast−nosti majú takýto výz<strong>na</strong>m:left – element generuje blokový kontajner, ktorý je posu−nutý v¾avo. Obsah je posunutý vpravo.right – element generuje blokový kontajner, ktorý jeposunutý vpravo. Obsah je posunutý v¾avo.none – element nie je umiestnený pod¾a pohyblivéhopolohovania.Vlastnos clearclearHodnota: left | right | | both | nonePoèiatoèná: noneVzahuje sa <strong>na</strong>: blokové kontajneryZdedená: niePercentá: N/AMédiá: vizuálneVlastnos clear urèuje, ktorá stra<strong>na</strong> kontajnera nemá pri−lieha k predchádzajúcemu kontajneru, umiestnenému pod−¾a pohyblivého polohovania.Vysvetlenie:left – vrchný okraj kontajnera je zväèšený <strong>na</strong>to¾ko, abyvrchná hra<strong>na</strong> kontajnera bola pod spodnou hranou pred−chádzajúceho kontajnera, umiestneného pod¾a pohybli−vého polohovania v¾avo.right – vrchný okraj kontajnera je zväèšený <strong>na</strong>to¾ko, abyvrchná hra<strong>na</strong> kontajnera bola pod spodnou hranou pred−chádzajúceho kontajnera, umiestneného pod¾a pohybli−vého polohovania vpravo.both – kontajner je umiestnený pod všetky kontajneryumiestnené pod¾a pohyblivého polohovania.none – iad<strong>na</strong> zme<strong>na</strong> polohy kontajneraAbsolútne polohovanieV absolútnom polohovaní je kontajner úplne vyòatý z nor−málneho polohovania a je umiestnený vzh¾adom <strong>na</strong> obsa−hujúci kontajner. Kontajner polohovaný pod¾a absolútne−ho polohovania <strong>obsah</strong>uje vlastnos position, ktorej hod−nota je absolute alebo fixed.Vzah medzi vlastnosami display,position a floatAk má vlastnos display hodnotu none, prehliadaè musívlastnosti position a float ignorova, pretoe element ne−vytvára nijaký kontajner.Ak má vlastnos position hodnotu absolute alebo fi−xed, vlastnosti display je priradená hodnota block a vlast−nosti float hodnota none. Poloha kontajnera je urèená vlast−nosami left, top, bottom a right.Ak má vlastnos float inú hodnotu ako none, vlastnos−ti display je priradená hodnota block.Ináè sa hodnota vlastnosti display nemení.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti nášho seriálu uzavrieme vizuálnyformátovací model a prejdeme <strong>na</strong> novú tému – vizuálneefekty.Igor Kulman132 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R EKonferencia: Post IT3TV dòoch 9. – 10. septembra sav Grandhoteli Permon v Podban<strong>sk</strong>omu<strong>sk</strong>utoènila konferencia Informaènétechnológie tretieho tisícroèia v podnikate¾<strong>sk</strong>ejpraxi. Uverejòujemespektrum postrehov, názorov a hodnotení,ktoré zazneli <strong>na</strong> tohtoroènomu 7. roèníku konferencie.Dokáu by európ<strong>sk</strong>e IT firmyrovnocenné americkým? Peter Weber, HP: Európania nie súmenej schopní ako Amerièania. Odpoveïje v charaktere podnikate¾<strong>sk</strong>éhoprostredia. V USA je liberálnejšie,a teda viac stimulujúce. Na porov<strong>na</strong>niesi zoberme len rýchlos, ako sa dámyšlienka zhmotni do projektu beztoho, e „sedíte“ <strong>na</strong> balíku peòazí.Môu porov<strong>na</strong>te¾né firmy bezinformaèného systému konku−rova tým s IS? Branislav Novák, KPMG: Nemôu!Kadodenná potrebnos informaènýchtechnológií je dnes u <strong>na</strong>ozajnespochybnite¾ná. By dnes bez IT jeu absurdné. Z akéhoko¾vek poh¾adu– èasu, nákladov, komplexnosti, operability,prepojenia <strong>na</strong> biznis okolie...Èím sa podnikový IS pouívanýv EÚ líši od nášho? F. A. Zvrškovec, Dividend Group:V princípe v nièom. Odlišnosti sú vovzahu k nemu. Kým vo vyspelejšíchkrajinách sa <strong>na</strong>zerá <strong>na</strong> IS ako <strong>na</strong> nieèo,èo môem poui, u nás vo ve¾a prípadovako <strong>na</strong> nieèo, èo ma obauje. Peter Weber, HP: Nástroje sú rov<strong>na</strong>ké,rozdiel je len v zrelosti podnikate¾<strong>sk</strong>éhoprostredia! Teda v bohatostiinformácií po<strong>sk</strong>ytujúcich fakty,èo môe v danom reálnom prostredídosiahnu. A ak sa <strong>na</strong> to pozrieme dohåbky, zrelos podnikate¾<strong>sk</strong>ého prostrediazároveò vyvoláva tlak aj <strong>na</strong>doplnkovú funkcio<strong>na</strong>litu informaènéhosystému.Bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u niekedy ajmedzinárodný softvérový vývoj? Peter Weber, HP: Ak sloven<strong>sk</strong>áfirma zvládne pri vývoji vlastného softvéruvšetky štandardy, niè nebráni,aby sme sa toho chopili ako <strong>na</strong>dnárodnáfirma a šírili ho ïalej u cez <strong>na</strong>dnárodnúsie.Je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ERP riešenie,ktoré by bolo schopné presadisa v celoeuróp<strong>sk</strong>om rozsahu? F. A. Zvrškovec, Dividend Group:Jednoz<strong>na</strong>ène áno! Pri posudzovaní ktoréhoko¾vekIS vieme, èo máme sledova.Druhá stránka je procesná, to z<strong>na</strong>èí,e kadá výroba má svoju individualitu.A práve ju musíme zachytivšeobecným nástrojom. Z<strong>na</strong>mená to,e èasom sa musíme <strong>na</strong>uèi pouištruktúru všeobecnosti <strong>na</strong> konkrétnuaplikáciu. Práve v tom je umenie, vytvoriplatformu, ktorá je vo svojejvšeobecnosti pouite¾ným nástrojom<strong>na</strong> identifikáciu produktu. Donedáv<strong>na</strong>,hoci prevaná väèši<strong>na</strong> platforiem bolalogicky správ<strong>na</strong>, nebola k nej technika,ktorá by nám ju umonila aplikova.Dnes máme aj techniku, aj ¾udí. Peter Weber, HP: e to nie je jednoduché,to dosvedèuje aj firma Microsoft.Do ERP nešla vlastným vývojom,ale kúpením systému od inejspoloènosti. A èo sa týka samotnéhopresadenia sa: Máme dve monosti –buï prídeme s novým a úplne revoluènýmriešením, alebo to závisí odsily a schopnosti marketingu, ktorýmsa daný ERP presadzuje.Preèo majú sloven<strong>sk</strong>é firmy níz−ku produktivitu práce? Branislav Novák, KPMG: Jednýmz hlavných dôvodov sú nedostatoènéinvestície. Ak investície sú, druhýmdôvodom je, e výsledok neprinášapoadovanú pridanú hodnotu. A taksa investície stávajú iba nákladovoupolokou.Z¾ava: B. Novák – KPMG, M. Ištván – Partnerstvá pre prosperitu, P. Borák – moderátorKPMG, F. A. Zvrškovec – Divident Group, P. Weber – HPINFORMATIZÁCIASPOLOÈNOSTI: Milan Ištván, èlen Rady vlády SRpre informatiku: K¾úèový je dokumentStratégia informatizácie spoloènosti...a jej akèný plán. V stratégiimáme 56 vládnych úloh a a 38z nich má by zrealizovaných u vtomto roku. Osobne sa mi to nezdázmysluplné, domnievam sa, e v tomtoroku sa urèite splní len jed<strong>na</strong> úloha.Preto, lebo sa dá odmera. Ideo pripojenie všetkých základnýcha stredných škôl <strong>na</strong> internet poèítaèovýmiuèebòami. Poveda všaktreba, e to nebude zásluha štátu, alesúkromného sektora.Takáto internetizácia však bude ajtak len Pyrrhovým víazstvom! Leboiba 20 % <strong>na</strong>šich uèite¾ov má nejaké ITzruènosti. Aké teda bude vyuitietried? A ešte si uvedomme, e niet aniuèebníc, hoci IT asociácia Sloven<strong>sk</strong>apripravila dokonca tri. Ministerstvoškolstva však doteraz nebolo schopnézaèa ich vydáva. Dostaneme sa tedado situácie, e budeme ma uèebnebez uèebníc, bez softvéru a bez pripravenýchpedagógov.Z ostatných úloh, a staviam sak nim ako obèan, sú <strong>na</strong>jdôleitejšietie, ktoré mi umonia rýchlejšie a dostupnejšievyuíva sluby vo vzahochs úradmi. Centrálny portál <strong>na</strong> tomáme u od apríla minulého roka.No od tých èias sa stále vedú len di<strong>sk</strong>usie,èo s ním?Rov<strong>na</strong>ko di<strong>sk</strong>utabilné a aj nemerate¾nésú úlohy zvýšenia poèítaèovejgramotnosti obyvate¾stva a dostupnostiinternetu. Z prie<strong>sk</strong>umu verejnejmienky vyplýva, e a 66 % obyvate¾stvamá o to záujem. Lene <strong>na</strong>šavláda sa k týmto percentám staviastále ve¾mi laxne.Èo teda treba? Nájs širokú politickúpodporu! No z programov takkoalièných, ako aj opozièných stránvyplýva, e program informatizácienie je ich politickou témou. Preto nemámeiadnu kontinuitu krokov,iadnu politickú kontrolu...KONFERENCIA: J. Melichárková, výkonná riadite¾kaSOFTIP, a. s.: V tomto roku smesi od<strong>sk</strong>úšali nový rokovací modela myslím, e ho prijali tak partneri,ako aj úèastníci. A keïe je <strong>na</strong>še rokovanieotvorené, prišla si ho pozrie aj<strong>na</strong>ša konkurencia. Po prvýkrát v históriisme toti verejnosti po<strong>sk</strong>ytlivšetky hospodár<strong>sk</strong>e údaje. Donedáv<strong>na</strong>sa sila SOFTIPu v spoloènosti <strong>sk</strong>ôrpredpokladala, lebo pri úrovni <strong>na</strong>šejhospodár<strong>sk</strong>ej sily sa opieralo <strong>sk</strong>ôr opocitové posudzovanie. Osobitne panelovádi<strong>sk</strong>usia ma presvedèila, e sazavršuje pocit potreby odstráneniarealizácie biznisu po starom.Z ïalšieho priebehu konferencie IT3Tvyberáme heslovito všeobecné tézy:EURÓPSKA ÚNIA Jednou z biznis podmienok vstupudo EÚ je akceptovanie a prispôsobeniesa liberalizácii ako trendu sledujúcemupotrebu a ochranu zákazníka. Spåòajú sa reálne odhady ekonómov,a<strong>na</strong>lytikov a biznismenov. Povedanéi<strong>na</strong>k, nespåòajú sa ani preh<strong>na</strong>ne pozitívne,ani preh<strong>na</strong>ne negatívne oèakávania. Jednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších aktivítposledného obdobia v SR je internetizáciaškôl. Ako je to u nás? Všeobecne, akvznikne spoloèen<strong>sk</strong>ý tlak, vytvorí sanejaký dokument, potom sa <strong>na</strong>ò zabudne...Teda bez toho, eby vládamala jasný a prekalkulovaný program,sa nikam nepohneme! Investíciado informatiky je a musí by merate¾ná.Vláda, ktorá tak nepostupuje,nemá program!NOVINKY IT Okrem zapåòania medzier v ponukáchriešení, a jednou z nich je celoeuróp<strong>sk</strong>ynedostatok systémov <strong>na</strong>komunikáciu s ostatnými, sa modernáEurópa èoraz viac zamýš¾a <strong>na</strong>dbezpeènosou riešení. Prehlbuje sa uvedomovanie si základnéhoprínosu IT vývoja, e kadáïalšia kvalitatív<strong>na</strong> zme<strong>na</strong> vývojaakejko¾vek ¾ud<strong>sk</strong>ej èinnosti budepoháòaná predovšetkým technológiami.Dostupnos a aplikovate¾nostechnológií nám teda bude ove¾a viacovplyvòova konkurencieschopnos.Tak z poh¾adu dodávate¾ov IT riešení,ako aj ich zákazníkov. Relatívne novým západoeuróp<strong>sk</strong>ymz<strong>na</strong>kom je úsilie lokálnych ITautorít zdruova okolo seba, akocentra, dôleitých regionálnych zákazníkova organizácií podporujúcichbiznis vrátane vytvorenia primeranýchforiem fi<strong>na</strong>ncovania. Právetoto je výrazný prvok udrania ivotaschopnostiktoréhoko¾vek regiónuv konkurenènom prostredí „ve¾kej“Európy.10/2004 PC REVUE 133


I N F O W A R ETechnológie&biznis newsMicrosoft Slovakiaod októbra v novýchpriestorochSpoloènos Microsoft Slovakia bude ma od25. októbra 2004 novú adresu. Jej novýmsídlom sa stane budova Westend Courtv komplexe Westend Business Park, Dúb−rav<strong>sk</strong>á cesta 4, 841 04 Bratislava. Dôvodomsahovania je predovšetkým rast spoloènostiv nieko¾kých posledných rokoch a nedosta−toèná kapacita súèasných priestorov.Projekt Nakrm iTDistribútor LAMA Plus v spolupráci s Ve−letrhy Brno a <strong>na</strong>jväèšími výrobcami perifériík výpoètovej a kancelár<strong>sk</strong>ej technike orga−nizuje ojedinelý projekt zameraný výhradne<strong>na</strong> spotrebný materiál. Výnimoènos pro−jektu spoèíva v monosti komunikácie všet−kých úrovní predajného reazca – výrobcov,distribútora, resellerov a ich koncových zá−kazníkov.V rámci projektu <strong>na</strong>zvaného Nakrm iTsa tak návštevníkom predstavia zástupcoviavýrobcov renomovaných z<strong>na</strong>èiek, akoHewlett−Packard, Epson, Lexmark, Oki,Brother, Canon, Xerox, Imation, Verbatima pod. Projekt Nakàm iT bude realizovanýv rámci Invex Classic v pavilóne B.Windows výhodnejší akoopen source?Microsoft podpísal novú zmluvu s vládouVe¾kej Británie <strong>na</strong> dodávku softvéru prelondýn<strong>sk</strong>u mest<strong>sk</strong>ú èas Newham. Pred−metom dodávky sú riešenia Windows XPa Office System pre de<strong>sk</strong>topy a WindowsServer 2003. Pri porov<strong>na</strong>ní ponuky oprotialter<strong>na</strong>tíve open source boli posudzovanékritériá ako ce<strong>na</strong>, obchodné benefity a rizi−kový profil, kde sa riešenie Microsoftupod¾a zadávate¾a ukázalo ako výhodnejšie.Odhaduje sa, e riešenie prinesie úsporunákladov <strong>na</strong> podporu IT pri zachovanísúèasného rozsahu sluieb o 13, 5 %, èopredstavuje 3,2 milió<strong>na</strong> libier za obdobie 5rokov. Zmluva je podpísaná <strong>na</strong> 10 rokov.Pod¾a pravidiel EÚ bude zmluva revidova−ná po 3 rokoch.Porovnávaciu štúdiu vypracovala spo−loènos Cap Gemini <strong>na</strong> základe objednáv−ky z Microsoftu. Zatia¾ sme nemali monosvidie detaily, take zhrnieme len známezávery: Pod¾a tejto štúdie by úspora v celko−vých nákladoch v prípade open sourceriešenia dosiahla iba polovicu z úspor v prí−pade MS riešenia. Navyše prechod <strong>na</strong> open source rieše−nie by si vyiadal trojnásobne vyššie nákla−dy <strong>na</strong> zaškolenie ¾udí a pridruené náklady. Štúdia tvrdí, e v súèasnosti sú opensource projekty zranite¾nejšie a dostávajúviac bezpeènostných upozornení ako spo−loènos Microsoft. Tá <strong>na</strong>vyše prichádzas iniciatívou Trustworthy Computing. Opensource konzultant však tvrdí, e v <strong>sk</strong>utoè−nosti nikdy nebola vô¾a zavies open sourceriešenie. Jeho práca vraj bola pouitá akonástroj pri rokovaniach o cene so spoloè−nosou Microsoft. Šéf IT oddelenia New−hamu tieto vyjadrenia odmietol.96−procesorovápracovná stanica?Americká spoloènos Orion Multisystemsoznámila, e èo<strong>sk</strong>oro budú dostupné dvamodely pracovných staníc Orion Cluster,<strong>na</strong>jvýkonnejšie poèítaèe <strong>na</strong> „bené po−uitie“ v kancelárii alebo v laboratóriu. Bu−dú urèené pre jednotlivcov, ktorí potrebujúvysoký výpoètový výkon, ako <strong>na</strong>príklad ani−mátori, grafici alebo vedci. Nové poèítaèeod Orionu dizajnovo pripomí<strong>na</strong>jú klasickéPC. V <strong>na</strong>jjednoduchšej verzii sa systém<strong>sk</strong>ladá z jednej základnej do<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong> ktorúbude pripojených 12 uzlov. Väèší model –Orion De<strong>sk</strong>side DS−96 – bude ma 96 uzlovs pouitím ôsmich prepojených základnýchdosiek, s maximálnym výkonom 300Gflops, monosou zapoji a 192 GB RAMa a 9,6 TB úloného priestoru. Jeho ener−getická spotreba je nišia ako 1500Wattow a bez problémov sa vojde pod pra−covný stôl. De<strong>sk</strong>topový model DT−12 má12 uzlov s maximálnym výkonom 36 Gflo−ps, pripoji bude moné a 24 GB pamätea a 1 terabajt internej di<strong>sk</strong>ovej kapacity.Jeho spotreba bude do 220 wattov a buderozšírite¾ný do 48 uzlov spojením viacerýchsystémov, maximálne štyroch. Pracovnéstanice Orion Cluster budú prvými, èo po−núknu štandardné linuxové riešenie, ktorébude môc by pouité aj <strong>na</strong> vývoj klastro−vých aplikácií. Tieto systémy sú postavenéiba <strong>na</strong> priemyselných štandardoch – proce−soroch x86 kompatibilných (TransmetaEfficeon), OS Linux a štandardných progra−movacích kniniciach pre paralelné výpoè−ty, ako MPI, PVM a SGE. Existujúce klastro−vé programy pre Linux budú bea <strong>na</strong> poèí−taèoch bez modifikácií. De<strong>sk</strong>topový modelbude dostupný 1. 10. 2004 a ce<strong>na</strong> budenišia ako 10 000 USD. Model De<strong>sk</strong>sidepríde <strong>na</strong> trh koncom roka a bude stámenej ako 100 000 USD, ceny budú pres−ne stanovené ne<strong>sk</strong>ôr.Zásadný posun v kauzeOracle – PeopleSoftSpoloènos Oracle Corporation oznámila, evyhrala spor v súdnom procese <strong>na</strong> návrhministerstva spravodlivosti, ktoré sa toutoformou usilovalo o zablokovanie <strong>na</strong>vrhova−nej akvizície spoloènosti PeopleSoft, Inc.Rozhodnutie odstraòuje výz<strong>na</strong>mnú prekákuakvizície. Ponuka Oracle za všetky akciespoloènosti PeopleSoft vo výške 21 dolárov<strong>na</strong> akciu v hotovosti predstavuje 17 % bonu<strong>sk</strong> cene pri ukonèení obchodovania 9. sep−tembra 2004 (17,95 USD) a 39 % bonu<strong>sk</strong> cene pri ukonèení obchodovania 5. jú<strong>na</strong>2003, deò pred pôvodným oznámením po−nuky <strong>na</strong> kúpu spoloènosti PeopleSoft.Multi−core procesoryproblémom presoftvérové spoloènosti?Procesory s dvoma jadrami od roku 2001dodáva spoloènos IBM vo svojich serve−roch zaloených <strong>na</strong> procesoroch Power4.V tomto roku <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèili <strong>na</strong> tento vlak aj spo−loènosti Hewlett−Packard a Sun Micro−systems. S <strong>na</strong>dchádzajúcim príchodomdual−core, resp. multi−core procesorov x86134 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R Espoloèností Intel a AMD sa masívnejšie roz−bieha debata súvisiaca s licenènou politi−kou týkajúcou sa softvéru. Softvér pre ser−very sa vo ve¾kej miere predáva tak, epoèet licencií je odvodzovaný od poètu pro−cesorov, ktorými daný server disponuje.Tento model však prestane v budúcnostiúplne vyhovova, bude musie padnú roz−hodnutie, ako sa budú zarátava procesorydisponujúce viacerými jadrami, <strong>na</strong>jmä aksú u teraz v príprave procesory s 8, resp.16 jadrami. To, èi bude procesor licenco−vaný ako jeden alebo ako 16, pretoe má16 jadier, u toti môe spôsobi obrov<strong>sk</strong>érozdiely v cene softvéru. Spoloènos AMDvydala odporúèanie, v ktorom softvérovýmfirmám radí, aby bol poèet procesorovodvodzovaný od poètu puzdier mikropro−cesorov, bez oh¾adu <strong>na</strong> poèet jadier. Ajspoloènosti HP, Sun a Intel sa k tomutonázoru prikláòajú. AMD súèasne <strong>na</strong>vrhuje,aby sa <strong>na</strong>šiel iný licenèný model, zaloený<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> poète pouívate¾ov. Od poèí−tania jadier ustúpila u aj IDC, ktorá sapovauje za vplyvnú a<strong>na</strong>lytickú spoloènos.Zatia¾ èo spoloènosti produkujúce hardvérmajú v tejto otázke jasno, softvérové spo−loènosti sa rozdelili <strong>na</strong> dva tábory. Mnohésúhlasia, e bude lepšie nepoèíta jadrá.Oracle tento názor nezdie¾a a povaujeprocesor s dvoma jadrami za dva proceso−ry, IBM má tie takúto politiku pri predajisvojho softvéru. Medzi oboma tábormipanuje zhodný názor, e jednoduché rieše−nie problému nebude moné. Napokon doúvahy treba zobra aj názor, e dvojjadrovýprocesor nemá výkon dvoch procesorov.BEA Systems preto hodnotí druhé jadroprocesora prirákou 25 % k cene softvéro−vej licencie.ST je v koneènej fázerozhovorov o ovládnutíEuroTeluST je v koneènej fáze rozhovorov, ktorýchcie¾om je zí<strong>sk</strong>anie úplného vlastníctva akciímobilného operátora EuroTel od konzorciaamerických telekomunikaèných spoloènostíVerizon a AT&T Wireless. ST, ktorý je podkontrolou nemeckého Deutsche Telekomu,u vlastní v EuroTeli 51 %. Firma sa však udlhší èas zaujíma o odkúpenie zostávajúce−ho 49−percentného podielu. Rokovania me−dzi Deutsche Telekom a Atlantic West (kon−zorcium Verizon a AT&T Wireless) boli všakv tomto roku pozastavené po odpredajiSANET v EurópeV dòoch 20. – 22. 9. 2004 sav Kongresovom centre SAV v Smoleni−ciach ko<strong>na</strong>la konferencia SANETv Európe. Cie¾om konferencie bolozhodnoti prínos realizovaného projektuoptickej siete SANET II ako národnejsiete vzdelávania a vedy <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Konferenciu <strong>na</strong>vštívil aj minister MartinAT&T Wireless spoloènosti Cingular. Zdrojezo sektora pritom uvádzali, e hodnotaobchodu medzi ST a EuroTelom by mohladosiahnu hodnotu <strong>na</strong>jmenej 250 mil. eur.Nový predajný reazecpoèítaèovej technikyvstúpil <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trhMaloobchodná predajná sie COMFOR sarozšírila o 20 nových predajní <strong>na</strong> Slo−ven<strong>sk</strong>u, ku ktorým plánuje otvorenie ïalších20 predajní v priebehu októbra. COMFORje èe<strong>sk</strong>o−sloven<strong>sk</strong>ý predajný reazec, ktorýteraz zahrnuje 165 predajných miest v ÈRa 20 predajní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. V predajniachsa ponúka výpoètová, digitál<strong>na</strong> a projekè−ná technika.Zomrel Bob Evans, spo−lutvorca mainframovBob Evans, vý<strong>sk</strong>umník spoloènosti IBM,ktorý pomohol vyvinú moderný poèítaèmainframe, zomrel vo veku 77 rokov <strong>na</strong>zlyhanie srdca. Evans zaèal s prácou preIBM v roku 1951. Keï o 33 rokov odchá−dzal do dôchodku, bol viceprezidentom preininierstvo, programovanie a technológie.KONFERENCIAFronc a vyzdvihol prínos optickej sieteSANET II pre rozvoj vzdelanosti <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u a zároveò pochválil èlenovSANET−u, e za relatívne malé fi<strong>na</strong>nènéprostriedky realizovali vysokorýchlostnúfungujúcu sie <strong>na</strong>svetovej úrovni.Minister predúèastníkmi konfe−rencie za prítom−nosti prvého pod−predsedu SAV Prof.Slezáka odovzdalpredsedovi SA−NET−u Prof. PavloviHorváthovi me−dailu sv. Gorazdaako ocenenie zaceloivotné dielov oblasti budovaniapoèítaèových sietí v školstve a vede <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u a za dlhoroènú pedagogickúèinnos. Podrobná správa z konferencieje uverejnená <strong>na</strong> itnews.<strong>sk</strong>V 60. rokoch tím vedený Evansom vyvinulnovú triedu poèítaèov mainframe, S/360,ktorá umonila beh viacerých aplikácií<strong>na</strong>raz. Architektúra predstavená v S/360 sadodnes pouíva v mainframoch IBM.Microsoft: Linux jehrozbou, mono zníimecenySpoloènos Microsoft <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, aký vývojoèakáva <strong>na</strong> trhu v roku 2005. Obáva sa, etohtoroèný silný rast predaja v oblasti PC sav budúcom roku nezopakuje. Naz<strong>na</strong>èujetakisto, e rastúca ob¾úbenos open sourcemôe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre firmu fi<strong>na</strong>nèné riziká,ktoré môu vyústi do niších príjmov z pre−daja a zniovania marí, èo si monopreloi aj ako zniovanie cien produktov.Èoraz viac korporátnych klientov hrá prinegociovaní o nových nákupoch operaè−ných systémov s kartou Linux. Microsoftneuviedol, èi je táto stratégia voèi nemuúspešná, no predpokladá sa, e nedávnodosiahnutá dohoda, keï sa Microsoftupodarilo zachráni partnerstvo s Newha−mom v Anglicku, bola podporená právezníením ceny. Èasto di<strong>sk</strong>utovaný projektv Mníchove, kde sa mesto chystá <strong>na</strong>sadi <strong>na</strong>svojich 14 000 poèítaèov Linux <strong>na</strong>miestoWindows, má aj svojich <strong>na</strong>sledovníkov, prí−kladom je mesto Austin v Texase, ktoré dis−ponuje 6000 poèítaèmi. Aj keï vládaa samosprávy predstavujú iba 10 % obratuMicrosoftu, spoloènos nemôe tento vývojpodceni. Microsoft <strong>na</strong> druhej strane vidísvoje ïalšie obchodné monosti v segmen−te vyh¾adávania, kde by sa rád stal konku−rentom Google, razantne by chcel vstúpi aj<strong>na</strong> trhy so spotrebnou elektronikou (TV, hry,video).AMD plánuje 4−jadrovéOpteronyO tom, e zvyšovanie výkonnosti mikropro−cesorov v budúcnosti u nepovedie smeromzvyšovania frekvencie, sme u písali viacráz, rov<strong>na</strong>ko ako o plánoch AMD, Intelua IBM s dvojjadrovými mikroprocesormi,ktoré by sa <strong>na</strong> trhu mali objavi u <strong>na</strong> budú−ci rok. Vývoj sa nespoma¾uje, a tak sa lo−gicky zaèí<strong>na</strong> hovori aj o mikroprocesorochs viacerými jadrami. Aktuálne sa <strong>na</strong> inter−nete objavila informácia o plánoch spoloè−nosti AMD <strong>na</strong> uvedenie mikroprocesorov soštyrmi jadrami. Prvými takýmito procesormimajú by serverové Opterony a <strong>na</strong> trhu bysa mohli objavi v roku 2007. Vyrába samajú v dráïan<strong>sk</strong>ej FAB 36 <strong>na</strong> 300 mmwaferoch s pouitím 65 nm technológie.Intel bude ma novéhošéfaNa budúci rok dôjde v spoloènosti Intelk zmene <strong>na</strong> pozícii <strong>na</strong>jvyššieho šéfa, porokoch toti odchádza Craig Barrett a <strong>na</strong>jeho miesto príde Paul Otellini.Hewlett−Packardvymenil top ma<strong>na</strong>érovHewlett−Packard vymenil troch vrcholnýchma<strong>na</strong>érov. Riadite¾a odbytu Petra Black−morea <strong>na</strong>hradil Mike Winkler, doterajší šéfmarketingu. Niekdajší vedúci úseku sluiebJack Novia vystriedal Jima Milto<strong>na</strong> <strong>na</strong>mieste staršieho viceprezidenta a riadite¾apredaja pre americký región. A <strong>na</strong>pokonKaspera Rorsteda, riadite¾a Customer So−lutions Group pre Európu, Stredný východa Afriku, vymenil Ber<strong>na</strong>rd Meric z úsekuImaging and Printing Group pre rov<strong>na</strong>kýregión.10/2004 PC REVUE 135


R E P O R T A Univerzál<strong>na</strong> platforma pre storageKonkrét<strong>na</strong> produktová línia USP prichádza <strong>na</strong>trh pod oz<strong>na</strong>èením TagmaStore. V súèasnosti existujútri modely: USP100, USP600 a USP1100. Prepodniky strednej ve¾kosti (typicky od 100 zamest<strong>na</strong>ncov)je urèené riešenie USP100, ktoré môe<strong>obsah</strong>ova 256 pevných di<strong>sk</strong>ov s kapacitou 146alebo 300 GB. To z<strong>na</strong>mená celkovú kapacitu takmer...a poh¾ad zvnútra; v tomto prípade ide o model USP100TagmaStore pri poh¾ade zvonka...Najdôleitejšie v poèítaèi sú dáta – túto <strong>sk</strong>utoènossi u overilo ve¾a pouívate¾ov, ktorí o ne prišli.Pokia¾ ide o súbory domáceho pouívate¾a, obyèajnesa takto vzniknuté problémy po èase podarí preko<strong>na</strong>.No ak ide o podnikové dáta, môe to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>aj koniec biznisu. Práve preto existujú profesionálneriešenia <strong>na</strong> ukladanie a správu dát, ktoréoz<strong>na</strong>èujeme termínom storage. Podrobnejšie satejto téme venujeme v samostatnom seriáli, ktoréhoprvú èas nájdete v tomto èísle.Výrobcov profesionálnych storage systémov jenieko¾ko – EMC, HP, Sun Microsystems, IBM, ale ajHitachi. Práve <strong>na</strong>posledy menovaná spoloènos,konkrétne divízia Hitachi Data Systems, predstavila<strong>na</strong> zaèiatku septembra riešenie, ktoré má priniesuniverzálny prístup k dátam. Ide o platformuUniversal Storage Platform (USP), <strong>na</strong> ktorej podporusa predstavite¾om firmy Hitachi podarilo zí<strong>sk</strong>aza partnerov aj niekdajšiu konkurenciu – HP a SunMicrosystems. Nové riešenie má odráa <strong>sk</strong>utoènostiplatné pre typických zákazníkov, ako sú banky,poisovne, štát<strong>na</strong> správa, telekomunikácie,armáda, chemický priemysel a energetika. Predovšetkýmide o schopnos USP pracova jednotnev heterogénnom prostredí (Linux, Unix, MicrosoftWindows...). Hitachi USP sa pod¾a výrobcu v porov<strong>na</strong>nís konkurenciou vyz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>jnišími nákladmi<strong>na</strong> vlastníctvo, dokáe lepšie a jednoduchšierás spolu s poiadavkami zákazníka (<strong>na</strong>pr. akvizíciainých spoloèností s inou hardvérovou výbavou)a prispôsobova sa komplikovanej podnikovej infraštruktúre.Zároveò je USP spätne kompatibilnýs predchádzajúcimi riešeniami od firmy Hitachi.a 77 TB (terabajtov – 1012 B) pri prenosovej rýchlosti17 GB/s. Model USP600 je urèený pre podnikyod 500 zamest<strong>na</strong>ncov a v jeho vnútri sa môe ukrývaa 512 kusov pevných di<strong>sk</strong>ov s rov<strong>na</strong>kou kapacitou.Maximál<strong>na</strong> kapacita ukladaných údajov jeoproti predchádzajúcemu riešeniu dvojnásobná –154 TB pri prenosovej kapacite 34 GB/s. Najvyššímmodelom je USP1100, ktoré v jednom zariadenímôe ukrýva kapacitu a 332 TB, prièom poèetpodporovaných di<strong>sk</strong>ov je a 1152.Platforma pritom dokáe vzájomne zdruovaviaceré servery TagmaStore. Maximál<strong>na</strong> pamäovákapacita riadená z jedného miesta je v tomto prípade32 PB (petabajtov – 1015 B). Umoòuje to softvérovývizualizaèný nástroj, oz<strong>na</strong>èený ako UniversalVolume Ma<strong>na</strong>ger, ktorý slúi aj <strong>na</strong> replikáciudát a ich migráciu zo starších systémov.Na <strong>na</strong>šu otázku o vyuití takej kapacity, ako je32 PB, v benej praxi zástupcovia Hitachi DataSystems odpovedali, e jedným z reálnych pouitíbude digitalizácia zdravotných záz<strong>na</strong>mov. Pod¾aich odhadu je 32 PB postaèujúca kapacita pre populáciuv takej krajine, ako je <strong>na</strong>pr. Luxembur<strong>sk</strong>o.Ohlásenie tejto univerzálnej platformy je preHitachi ve¾mi podstatné. Ko<strong>na</strong>lo sa toti súèasne<strong>na</strong> viacerých miestach <strong>na</strong> svete v New Yorku, Barcelone,Frankfurte a Tokiu. Na Sloven<strong>sk</strong>u patriamedzi hlavných partnerov divízie Hitachi Data Systemsfirmy Siemens Business Services, Sun Microsystemsa MHM Computer Slovakia.Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos Hitachi.Ondrej Macko, Barcelo<strong>na</strong>136 PC REVUE 10/2004


Kninica budúcnostiV rámci blišieho spoz<strong>na</strong>nia stavu vybaveniavýpoètovou technikou v sloven<strong>sk</strong>om školstve sme<strong>na</strong>vštívili Sloven<strong>sk</strong>ú chemickú kninicu <strong>na</strong> Fakultechemickej a potravinár<strong>sk</strong>ej technológieSTU. Hovorili sme s Jozefom Dzivákom (JD), ktorýje riadite¾om tejto kninice. OM: Ako je to s poèítaèovým vybavením Sloven<strong>sk</strong>ejchemickej kninice? JD: Je to v podstate bená kninica, ktorá je vybavenášpeciálnym poèítaèovým pracovi<strong>sk</strong>om. Mámepracovi<strong>sk</strong>o s 24 pracovnými stanicami Sun Ray1g, kde môu èitatelia pracova. Zavedený je kartovýsystém – technológia HotDe<strong>sk</strong>ing, teda èitate¾vloí svoju kartu do pracovnej stanice a je prihlásenýdo systému. Pouívame riešenie od firmy SunMicrosystems, teda operaèný systém Sun Solarisa centrálny server od firmy Sun. Èitate¾ má k dispozíciipracovné prostredie, ktoré je podobné ako voperaènom systéme Microsoft Windows. Èitate¾však nemôe <strong>na</strong>pr. spúša aplikácie, ktoré nie súpovolené, nedajú sa meni <strong>na</strong>stavenia a pod. Efektívnosa flexibilitu tenkých klientov sme podporiliaplikáciou RayMote W* Admin od spoloènostiUNIT, ktorá umoòuje <strong>na</strong>pr. vytvori nového pouívate¾apomocou preddefinovaných profilovpouívate¾<strong>sk</strong>ých <strong>sk</strong>upín a <strong>na</strong>konfigurova mu „povolené“aplikácie v priebehu krátkeho èasu. Tátoaplikácia prakticky minimalizuje problémy spojenéso správou pouívate¾ov a aplikácií a integruje svetyWindows, Unix, prípadne ïalších operaènýchsystémov. Hlavnou výhodou pre èitate¾a je transparentnýprístup k jednotlivým aplikáciám nezávisleod OS, èo umoòuje efektívnejšie vyuívaniepracovného miesta a lepší fokus pouívate¾a <strong>na</strong>jeho èinnos. OM: Aké sú vaše <strong>sk</strong>úsenosti s takouto architektúroua preèo ste sa pre òu rozhodli? JD: Hlavnou výhodou technológie Sun Ray súnízke náklady <strong>na</strong> správu celej siete. Na náš serverje pripojených asi 100 pouívate¾ov a pritom zamestnávamejediného administrátora <strong>na</strong> poloviènýúväzok. Takéto nieèo by bolo nemyslite¾né pri niektorýchiných riešeniach.Keïe pracovná stanica Sun Ray je vlastne tenkýklient bez operaèného systému, <strong>na</strong> jej inštaláciupostaèuje v podstate elektrikár<strong>sk</strong>a zruènos. Trebalen zapoji káble a celá inštalácia pracovného miestaje ukonèená. OM: Èo potom vlastne môe s takouto stanicourobi èitate¾? JD: Pracovné miesto mu umoòuje interaktívnuèinnos s databázami a prezeranie webu. Takistomôe plne vyuíva výkon servera a jeho ïalšiezdroje. V <strong>na</strong>šej kninici sú v elektronickej podobeèasopisy z <strong>na</strong>šej oblasti (chémie a potravinárstva)a v nich je moné vyh¾adáva informácie. Na takútoèinnos Sun Ray, ako stanica bez pevného di<strong>sk</strong>ualebo optickej mechaniky, úplne vyhovuje. OM: Aké sú inštalaèné náklady <strong>na</strong> takéto riešeniea aké sú dlhodobé <strong>sk</strong>úsenosti s prevádzkovaním?R O Z H O V O R JD: Ce<strong>na</strong> pracovnej stanice je zhruba <strong>na</strong> úrovniceny poèítaèa typu PC s <strong>na</strong>jnišou výbavou.Výhodou je aj to, e celú sie mono spravovaz jedného miesta a nemusíme dookola inštalovaopravné záplaty <strong>na</strong> kadú samostatnú stanicu.Všetky dáta sú uloené centrálne a bezpeène <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>ových poliach. Navyše takéto riešenie vámnezostarne – keïe pracovná stanica je <strong>sk</strong>utoènelen prostriedok <strong>na</strong> prístup k serveru, celý výkonzávisí od servera. Záruka <strong>na</strong> pracovné stanice SunRay je 5 rokov, ich odhadovaná ivotnos je 10rokov. OM: Ako je to so serverom? JD: Server máme dostatoène dimenzovaný <strong>na</strong>výkon. Prevádzkujeme 50-procesorový server SunEnterprise 100000 s rýchlym <strong>na</strong>pojením do SIX-u.Navyše prevádzkujeme di<strong>sk</strong>ové jednotky pripojenéoptikou. Náš server je v podstate centrálne miesto<strong>na</strong> pripojenie pracovných staníc pre viacero pracoví<strong>sk</strong>FCHPT STU – <strong>na</strong>pr. pre Katedru informatizáciea riadenia procesov alebo Katedru dreva. OM: A èo aplikácie? Nie je problém s ich obstaranímpre tento operaèný systém? JD: Nie je problém v podstate pre ¾ubovo¾nú oblas.Všetko, èo existuje pre Unix, je k dispozícii ajpre Solaris. Z h¾adi<strong>sk</strong>a kancelár<strong>sk</strong>eho balíka štandardnepouívame OpenOffice, zvaujeme aj prechod<strong>na</strong> StarOffice po jeho lokalizácii. OM: Ako je to s fi<strong>na</strong>nciami? Ako sa vám podarilozaplati takúto vyspelú techniku?JD: Za rýchlu modernizáciu IT v rámci Sloven<strong>sk</strong>ejchemickej kninice vïaèíme hlavne ústretovosti firiemSun Microsystems a UNIT, od ktorých sme zí<strong>sk</strong>alivybavenie buï zadarmo, alebo s výraznou z¾avou.Napríklad centrálny server sme zí<strong>sk</strong>ali akodar od firmy Sun Microsystems, prièom pôvodnebol server umiestnený v Èe<strong>sk</strong>om Telecome, u násvšak vysoko presahuje <strong>na</strong>še súèasné potreby. Navyšesme sa stali autorizovaným školiacim stredi<strong>sk</strong>ompre produkty Sun. Tak máme prístup k všetkýmautorizovaným kurzom a <strong>na</strong>šim študentomtakisto po<strong>sk</strong>ytujeme medzinárodne platné školeniaa certifikácie za minimálnu cenu, ktorá tvorí lenjednu dvanástinu komerènej ceny. OM: Ako bude pokraèova vybavovanie odbornýchkniníc <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u poèítaèmi? JD: Sloven<strong>sk</strong>á národná kninica v súèasnosti realizujeprojekt dátového prepojenia všetkých sloven<strong>sk</strong>ýchkniníc, prièom <strong>na</strong>ša kninica je jednýmz participantov tohto projektu a bude prevádzkovate¾omdátového centra tohto systému. Súèasouprojektu je aj postupná modernizácia a internetizáciavšetkých, aj tých <strong>na</strong>jmenších kniníc. Sloven<strong>sk</strong>ýèitate¾ tak bude ma prístup k širokým informaènýmzdrojom z ¾ubovo¾ného poèítaèa pripojeného<strong>na</strong> internet. Ïakujeme za rozhovor.Za PC REVUE sa zhováral Ondrej Macko10/2004 PC REVUE 137


I N F O W A R E S E R I Á LDATAWARE IV.OLAP a<strong>na</strong>lýza v prostredí databázy Oracle 10gPo teoretickom úvode k multidimenzionálnymdatabázam <strong>na</strong>stal èas <strong>na</strong> praktické ukáky. No<strong>sk</strong>ôr ne k nim pristúpime, predstavíme scenárhypotetickej firmy, ktorý je typický pre budovaniedátových <strong>sk</strong>ladov <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lytické úèely.Obr. 1 Nainštalované komponenty pre a<strong>na</strong>lýzu OLAPa dataminingTypická situácia: Výroba èi obchodná èinnos firmyprodukuje ve¾ké mnostvo údajov. Tieto údajesa spravidla transformujú zo súborov do databáz,prípadne sa buï ignorujú, alebo, <strong>na</strong>opak, údaje salokálne spracúvajú a a<strong>na</strong>lyzujú. Vo väèších firmáchexistuje viacero nehomogénnych databázovýchsystémov.A<strong>na</strong>lytici si sahujú údaje <strong>na</strong> lokálne poèítaèe,spájajú údaje z rôznych nehomogénnych systémova tak dlho ich transformujú, kým nedospejú k po-adovaným štruktúram. To je ten lepší prípad.V horšom prípade sa a<strong>na</strong>lýzy vykonávajú <strong>na</strong> produkènýchtransakèných serveroch, ktoré sa nezriedkazahlcujú. Uívatelia výsledkov a<strong>na</strong>lýz èastopoadujú, aby sa výsledky zobrazovali v programoch,<strong>na</strong> ktoré sú zvyknutí. Najèastejšie sú toprogramy, ktoré sú súèasou kancelár<strong>sk</strong>ych balíkov,<strong>na</strong>príklad Microsoft Excel. Pre náš príklad a<strong>na</strong>lýzyOLAP vyberieme ove¾a konsolidovanejšie dátovéprostredie, ktoré bude tvori cvièná databázadodávaná s príslušným databázovým serverom,take záujemcovia z radov èitate¾ov a študentovmôu bez obáv experimentova.Pri vo¾be platformy, ktorú predstavíme akoprvú, padol tip <strong>na</strong> databázu Oracle 10g, pretoe jeto komerène dostupná novinka. Výhodou je aj dostupnosúplnej verzie databázy Oracle 10g EnterpriseEdition <strong>na</strong> študijné a vývojár<strong>sk</strong>e úèely zadarmo.Podmienkou <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie databázy <strong>na</strong> nekomerènéúèely je èlenstvo v Oracle Technology NetworkOTN (http://otn.oracle.com), ktoré je takistobezplatné. Èlenom OTN sa môete sta po vyplneníprihlasovacieho formulára <strong>na</strong> webe.Databáza Oracle 10g má u podporu OLAP zabudovanúa táto podpora sa pri štandardnej inštalácii<strong>na</strong>inštaluje spolu s databázou. Databázu Oracle10g mono <strong>na</strong>inštalova z jediného CD zhruba za20 a 30 minút.V ïalších pokraèovaniach ukáeme a<strong>na</strong>lýzuOLAP v prostredí beta verzie nového SQL Servera2005 s kódovým menom Yukon, ktorý zatia¾ nie jekomerène dostupný. Súèasný SQL Server 2000 smeu z poh¾adu a<strong>na</strong>lýzy OLAP predstavili dávnejšie,v èase, keï bol novinkou (PC REVUE è. 1/2002).METODIKA ORACLE NA BUDOVANIEDÁTOVÝCH SKLADOVVybudovanie a prevádzka úspešného dátového<strong>sk</strong>ladu je jednou z <strong>na</strong>jaších úloh z oblasti informaènýchtechnológií v podnikoch. Preto sú dôleiténielen nástroje, ale aj metodika. Firma Oraclevytvorila vlastnú metodiku <strong>na</strong> vybudovanie dátového<strong>sk</strong>ladu. Samozrejme, predpokladá sa vyuitietechnológií od Oracle, no sama metodika je univerzál<strong>na</strong>.Všimnime si trocha podrobnejšie jej niektorék¾úèové kroky.Plánovanie úspešného dátového <strong>sk</strong>laduV tomto kroku si všimnime hlavne slovo úspešného.Od zaèiatku návrhu musíme ma <strong>na</strong> mysli, edátový <strong>sk</strong>lad musí by úspešný, e musí by zdrojomcenných informácií pre podporu rozhodovania,aby sa investície do neho vloené èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr<strong>na</strong>vrátili.Riešenia pre potreby podnikaniaÚdaje by mali by v dátovom <strong>sk</strong>lade usporiadanépod¾a predmetu záujmu (subjektová orientácia),nie <strong>na</strong> základe ich zdrojov (objektová organizácia).Len <strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýzy subjektovo usporiadanýchúdajov môeme zí<strong>sk</strong>a informácie potrebné <strong>na</strong>podporu rozhodovania.A<strong>na</strong>lýza potrieb dopytov pouívate¾ovPri návrhu a budovaní dátového <strong>sk</strong>ladu musímema <strong>na</strong> zreteli jeho budúce pouívanie. I<strong>na</strong>k predsabudujeme a organizujeme <strong>sk</strong>lad šperkov a bi-utérie a i<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>lad náhradných súèiastok <strong>na</strong> nákladnéautomobily. Vieme si predstavi, e <strong>na</strong> rôznepredpokladané pouitie <strong>sk</strong>ladov potrebujemerôzne priestorové nároky a manipulaèné zariadenia.ETT – VYTVÁRANIEDÁTOVÉHO SKLADUAk si pozornejšie prezrieme blokovúschému metodiky návrhu a budovania dátového<strong>sk</strong>ladu, nájdeme tam len jede<strong>na</strong>kèný blok. Skratka ETT z<strong>na</strong>mená Extrakcia,Transformácia a Transport. Extrakcia – výber dát prostredníctvomrôznych metód Transformácia – overenie, èistenie,integrovanie a èasové oz<strong>na</strong>èenie dát Transport – premiestnenie dát do dátového<strong>sk</strong>laduDátový <strong>sk</strong>lad, hoci aj plný informácií,je hlavne prostriedok <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie informáciípre podporu rozhodovania. Beza<strong>na</strong>lytických nástrojov by sa aj <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejšie<strong>na</strong>vrhnutý a organizovaný dátový<strong>sk</strong>lad stal len zhromadi<strong>sk</strong>om údajov.Obr. 2 Funkcie Enterprise Ma<strong>na</strong>gera pre dátové <strong>sk</strong>ladyScenár príkladu: Pri a<strong>na</strong>lýze OLAP pouijemeúdaje zo schémy SH (Sales History), ktorá sa dodávas databázovým serverom Oracle 10g (aj s predchádzajúcouverziou 9i). Ide o databázu obchodnej firmy,ktorá obchoduje so spotrebným tovarom.Schéma <strong>obsah</strong>uje 13 tabuliek a materializovanýchpoh¾adov. Pri prvých pokusoch s kockami OLAP staèípoz<strong>na</strong> štruktúru tabu¾ky faktov SALES a tabu¾kydimenzií TIMES, PRODUCTS a CUSTOMERS, prípadneešte COUNTRIES a PROMOTIONS, preto struènepredstavíme ich návrhovú štruktúru a <strong>obsah</strong>. Opistabuliek zí<strong>sk</strong>ame <strong>na</strong>príklad v klient<strong>sk</strong>ej konzolovejaplikácii iSQL príkazom DESC <strong>na</strong>zov_tabu¾ky.Schéma SH je po inštalácii implicitne zamknutá,preto ju treba pomocou administrátor<strong>sk</strong>ého nástrojaOracle Enterprise Ma<strong>na</strong>ger (<strong>na</strong> lokálnom poèítaèiho spustíme pomocou adresy URL http://localhost:5500/em/) odomknú a <strong>na</strong>stavi pre òu prístupovéheslo.TABU¼KA FAKTOVPod pojmom fakty rozumieme v tomto prípadenumerické merné jednotky obchodovania. Najèastejšieje to poèet predaných kusov, prípadne výškaúhrady za tovar a sluby a podobne. Tieto tabu¾kyspravidla <strong>obsah</strong>ujú pomerne ve¾ké mnostvo úda-Obr. 3 Odomknutie schémy SH a <strong>na</strong>stavenie nového hesla138 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R EObr. 4Tabu¾ka faktov SalesObr. 5 Príkladúdajov z tabu¾kyProductsjov, preto sa <strong>na</strong> databázovej platforme Oracle 10g spravidla ukladajú do viacerýchpartícií. V schéme SH <strong>obsah</strong>uje merné jednotky obchodovania tabu¾kaSALES (918 843 záz<strong>na</strong>mov). Tabu¾ka je rozdelená <strong>na</strong> 28 partícií. Zaèí<strong>na</strong> sa údajmiz rokov 1995 a 1996, kde sú v jednej partícii údaje za celý rok. Údaje za rok1997 sú v dvoch partíciách – po pol roku. Na roky 1998 a 2003 sú <strong>na</strong> kadý rokvytvorené štyri partície – po kvartáloch. Ak si chceme prezrie <strong>obsah</strong> tabu¾ky,necha si vypísa všetkých takmer milión záz<strong>na</strong>mov by bolo nezmyslom,rozumný poèet údajov vráti <strong>na</strong>príklad príkaz <strong>na</strong> jeden deò zo zaèiatku histórieobchodovaniaObr. 6 Výpis„kocky“ (výpis<strong>obsah</strong>uje spolu480 riadkov)SELECT * FROM sales WHERE time_id='02.01.98';TABU¼KY DIMENZIÍTIMES – tabu¾ka <strong>obsah</strong>uje èasovú mierku. Typickým príkladom hierarchie èasovejdimenzie vytvorenej <strong>na</strong>d touto tabu¾kou by mohla by schéma YEAR MONTH DAYståpec CALENDAR_YEARståpec CALENDAR_MONTH_DESCståpec TIME_IDTabu¾ka má pomerne zloitú štruktúru, pretoe umoòuje vytvorenie viacnásobnýchdimenzií. Tabu¾ka <strong>obsah</strong>uje 1826 riadkov. Jej <strong>obsah</strong> si môeme pozrie<strong>na</strong>príklad pomocou dopytuSELECT calendar_year AS ROK,calendar_quarter_desc AS KVARTAL,calendar_month_desc AS MESIC,time_id AS DENFROM times;ROK−−−−−−−−−−−−−KVARTAL MESIC DEN−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−1998 1998−Q1 1998−01 01.01.981998 1998−Q1 1998−01 02.01.981998 1998−Q1 1998−01 03.01.98PRODUCTS – tabu¾ka je urèená <strong>na</strong> vytvorenie produktovej dimenzie. Príkladomhierarchie produktovej dimenzie vytvorenej <strong>na</strong>d tabu¾kou PRODUCTS by mohlaby schéma CATEGORY ståpec PROD_CATEGORY SUBCATEGORY ståpec PROD_SUBCATEGORY PRODUCT ståpec PROD_IDCUSTOMERS – tabu¾ka umoní vytvára dimenzie pod¾a územnej lokalizáciezákazníka. Obsahuje údaje o 50 000 zákazníkoch. Príklad výpisu údajov dosiahneme<strong>na</strong>príklad pomocou SQL dopytuSET linesize 120;COLUMN cust_state_province format a25SELECT cust_state_province,cust_city,cust_last_<strong>na</strong>me ||' '|| cust_first_<strong>na</strong>me AS CUST_NAMEFROM customers WHERE cust_id


I N F O W A R EMoným príkladom hierarchie zákazníckej dimenzieje <strong>na</strong>príkladCUSTOMERS STATE ståpec CUST_STATE_PROVINCE CITY ståpec CUST_CITY CUSTOMER ståpec CUST_IDVYTVORENIE KOCKY POMOCOUPRÍKAZU SELECTAby sme presvedèili èitate¾ov, e kocka OLAP je lenmultidimenzionálny súhrn agregovaných údajov,po oboznámení sa s východi<strong>sk</strong>ovou databázouukáeme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vytvorenie „kocky“ pomocou príkazuSELECT s pouitím klauzuly CUBE. Syntax jeve¾mi jednoduchá:SELECT ... GROUP BY CUBE ( zoz<strong>na</strong>m_zo<strong>sk</strong>upe−ných_stlpcov )Takto zí<strong>sk</strong>ame multidimenzionálny preh¾ad všetkýchmoných kombinácií pod¾a vybraných dimenzií.Ako príklad vytvoríme kocku s dimenziamiROK, KANAL_PREDAJA a KRAJINA, kde budemea<strong>na</strong>lyzova úspešnos jednotlivých spôsobov predaja.SELECT calendar_year AS "Rok",channel_desc AS "Ka<strong>na</strong>l predaja",country_id AS "Kraji<strong>na</strong>",TO_CHAR(SUM(amount_sold),'9,999,999,999') AS "Prodej"FROM sales, customers, times, channelsWHERE sales.time_id=times.time_id ANDsales.cust_id=customers.cust_id ANDsales.channel_id= channels.channel_idGROUP BY CUBE(calendar_year, channel_desc,country_id);VYTVORENIE DIMENZIÍ POMOCOUNÁSTROJA ENTERPRISE MANAGERSprievodca vytvorením dimenzie pozostáva zošiestich záloiek, prièom spravidla pracujeme lens prvými tromi – General, Levels a Hierarchies.V prvej záloke dimenziu pomenujeme a urèíme jejtyp, èi pôjde o èasovú, prípadne inú dimenziu.V záloke Levels špecifikujeme pomocou presúvanianázvov ståpcov jednotlivé úrovne dimenzie.Nasleduje stanovenie hierarchie jednotlivýchúrovní <strong>na</strong>vrhovanej dimenzie. Z dostupnýchúrovní v ¾avom okne presúvacieho dialógu popresúvamejednotlivé úrovne v stanovenom poradído pravého ok<strong>na</strong>. V pravom okne máme zobrazenúhierarchickú štruktúru úrovní. Pomocou tlaèidielved¾a pravého ok<strong>na</strong> sa mono „pohybova“po jednotlivých úrovniach smerom <strong>na</strong>hor alebo<strong>na</strong>dol.Pre pravdepodobne <strong>na</strong>jjednoduchšiu cviènú kocku,akú <strong>na</strong>d schémou SH môeme vymyslie, potrebujemetakto vytvori tri dimenzie. ÈAS (èasová dimenzia) PRODUKTY ZAKAZNICIObr. 7 Vytvorenie novej dimenzie – záloka GeneralObr. 10 Sprievodca vytvorením kockyObr. 8 Vytvorenie novej dimenzie – úrovne a hierarchia dimenzieIch hierarchia je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èená v predchádzajúcomodseku a <strong>na</strong> preh¾adnom obrázku (obr. 9).VYTVORENIE DIMENZIÍ POMOCOUNÁSTROJA ENTERPRISE MANAGERSprievodca vytvorením kocky pozostáva zo štyrochzáloiek General Dimensions Measures AgregationV záloke General zadáme názov kocky, vyberiemeschému a tabu¾ku faktov. Následne vyberáme zozoz<strong>na</strong>mu dimenzie a špecifikujeme cudzie k¾úèe <strong>na</strong>pripojenie dimenzií k tabu¾ke faktov.Napokon špecifikujeme mierky (ståpce z tabu¾kyfaktov, ktorých agregované súhrny budú umiestnenév <strong>na</strong>vrhovanej kocke OLAP).Po spustení OLAP servera môeme s vytvorenoukockou pracova, zavàtava sa do jednotlivých dimenziía podobne.Obr. 9 Dimenzie pre cviènú kocku(Pokraèovanie <strong>na</strong>budúce)¼uboslav Lacko140 PC REVUE 10/2004


Storage riešenia šetria èas, peniaze a nervy I.I N F O W A R EPojmy storage, konsolidácia, TCO, HA a pod. zaujaliv súèasnosti pevné miesta v slovníku IT. Ba èoviac, èoraz èastejšie sa objavujú spoloène ako definíciacie¾a, do ktorého by mala smerova kadáspoloènos prevádzkujúca väèšiu èi menšiu IT infraštruktúru.Pod pojmom storage chápeme hardvérové a softvérovékomponenty slúiace <strong>na</strong> ukladanie dát bezoh¾adu <strong>na</strong> typ média a spôsob vyuitia dát. Teda storagenez<strong>na</strong>mená len robustné a výkonné di<strong>sk</strong>ovépolia, ale aj „backup“ a archiváciu. Tieto dva pojmydnes ve¾a ¾udí povauje za synonymá. Opak je všakpravda. Kým archivácia zahàòa presúvanie menejpouívaných ivých dát do archívneho systému,zmyslom zálohovania je vytvori bezpeènostnú kópiudát, pouite¾nú <strong>na</strong> obnovu systému po havárii.Cie¾om archivácie je predovšetkým zvýšenie výkonuprodukèného systému, ktorý tak pracuje s menšímmnostvom dát. Z h¾adi<strong>sk</strong>a storage ako celku ideObr. 1 D2D backup v kombinácii s remote replicationo systémy s rôznymi nárokmi <strong>na</strong> výkon a dostupnosdát, hoci v poslednom èase sa kladú aj <strong>na</strong> zálonésystémy, donedáv<strong>na</strong> vnímané ako „pomalé,väèšinou pá<strong>sk</strong>ové zariadenia“, èoraz vyššie poiadavky,pokia¾ ide o rýchlos prenosu a prístupu k dátam.Typickým príkladom sú tu di<strong>sk</strong>-to-di<strong>sk</strong> backup, di<strong>sk</strong>to-di<strong>sk</strong>-to-tapebackup, produkty ako s<strong>na</strong>pshots,remote replication, application logs a pod.DOSTUPNOS DÁTÈasy, keï nieko¾kominútový alebo dokonca nieko¾kohodinovývýpadok systému nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l prefirmu vánejšiu stratu, sú dávno preè. U nestaèíani nieko¾kosekundová latencia pri h¾adaní v databázach,backup musí prebehnú okamite, chybusystému nesmie uívate¾ ani len predpoklada,nieto ešte zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>... To všetko je výsledkomObr. 2 RAID 0 – dáta sú zaz<strong>na</strong>menávané v jednotkách <strong>na</strong>zva−ných stripe minimálne <strong>na</strong> troch fyzických di<strong>sk</strong>och. Dáta niesú zabezpeèené proti výpadku di<strong>sk</strong>u, no RAID 0 po<strong>sk</strong>ytujevzh¾adom <strong>na</strong> paralelný spôsob èítania a zápisu vysoký výkon.Obr. 3 RAID 1 – dáta sú „zrkadle−né“ medzi dvoma di<strong>sk</strong>ami.Bezpeènos dát za cenu dvojnásob−nej investície do fyzických di<strong>sk</strong>ov.Odolnos proti výpadku jednéhoz di<strong>sk</strong>ov.Obr. 4 RAID 5 – dáta sú zaz<strong>na</strong>menávané spolu s tzv.„paritným bitom“. Odolnos proti výpadku jedného z di<strong>sk</strong>ovv RAID <strong>sk</strong>upine.toho, e <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och a iných úloných médiách sau ne<strong>na</strong>chádzajú len dáta, ktoré treba zdie¾amedzi rôznymi <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mi uívate¾ov, ale aj dáta,ktorých strata by pre danú spoloènos z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lakatastrofálne následky. Web, intranet, extranet,perso<strong>na</strong>listika a mzdy, e-business, CRM, ERP,broadcasting, audio/video recording, archivinga ve¾a ïalších aplikácií vyadujú vzh¾adom <strong>na</strong> povahua dôleitos dát vysokú dostupnos a bezpeènos.Z poh¾adu hardvéru je dostupnos dát pri on-linesystémoch u viac-menej štandardne zabezpeèenátechnológiou RAID (Redundant Array of IndependentDi<strong>sk</strong>s). V závislosti od spôsobu práce s uloenýmidátami sa vyuíva hlavne „drahý“ výkon RAID 1+0(0+1) alebo rozumný kompromis ce<strong>na</strong>/výkon v prípadeRAID 5. Nezriedkavým riešením je u aj v <strong>na</strong>šichkonèinách následné spravovanie di<strong>sk</strong>ovýchkapacít samostatných fyzických di<strong>sk</strong>ov alebo di<strong>sk</strong>ovv zmienených hardvérových <strong>sk</strong>upinách RAID softvéromtypu volume ma<strong>na</strong>gement alebo storage ma<strong>na</strong>gementod rôznych výrobcov. Hlavne v oblasti databázovýchriešení sa u databáza <strong>na</strong> jednom fyzickomdi<strong>sk</strong>u „nenosí“. Volume ma<strong>na</strong>gement a storagema<strong>na</strong>gement posúvajú vyuitie di<strong>sk</strong>ového priestorudo oblastí High Availability, resp. Fault Tolerant, kde<strong>na</strong>pr. rozšírenie alebo pridanie novej di<strong>sk</strong>ovej kapacityon-line (teda za behu systému) alebo rýchlaa pre uívate¾a transparentná obnova dát po haváriisa poadujú ako štandard. Ïalej je tu, samozrejme,výhoda vyššieho výkonu vplyvom rozloenia záae<strong>na</strong>d viacerými fyzickými di<strong>sk</strong>ami.RAID A BACKUP NESTAÈIA!Technológie zabezpeèujúce redundanciu dát,resp. úloných médií však <strong>na</strong> zabezpeèenie komplexnejdostupnosti systému nestaèia. Ve¾akrátsa zabúda <strong>na</strong> redundanciu ostatných systémovýchprvkov (pamäte, procesory, <strong>na</strong>pájacie zdrojea chladiace jednotky serverov a storage subsystémov,aktívne prvky SAN alebo IP sietí...)10/2004 PC REVUE 141


I N F O W A R EObr. 5 RAID 0+1 – kombinácia RAID1 a RAID0 – výkon a bezpeènos dát. Odolnos proti výpadku jedného z di<strong>sk</strong>ovv <strong>sk</strong>upine RAID.Obr. 6 Príklad <strong>na</strong> HA – prostredie (klaster)a záloné <strong>na</strong>pájanie s následným vhodne <strong>na</strong>èasovanýmshutdown systému. Záloné <strong>na</strong>pájanie súvisínielen s dostupnosou systému z h¾adi<strong>sk</strong>astavu „on-line“, ale aj z h¾adi<strong>sk</strong>a konzistenciedát! Dátový <strong>sk</strong>lad môe by dennodennezálohovaný <strong>na</strong> XY vzdialenýchi lokálnych miestach, ale pokia¾sú zálohované nekonzistentnédáta, ktoré bývajú ved¾ajším produktomnekorektného ukonèeniatransakcií, o. i. <strong>na</strong>pr. vplyvomvýpadku <strong>na</strong>pájania, záloná kópiaje spravidla nepouite¾ná alebopri<strong>na</strong>jmenšom obnova z nej je ve¾mikomplikovaná.Dostupnos systému ako celkucelkom jasne klasifikuje HarvardResearch Group (HRG) takto (AEC =Availability Environment Classifications): Disaster Tolerant (AEC-5) –systém musí by absolútne dostupnýa akáko¾vek porucha systémumusí by pre uívate¾a transparentná.Z<strong>na</strong>mená to: iadne prerušeniepráce, nijaká strata transakcií;degradácia výkonu systému nesmie<strong>na</strong>sta ani v prípade ivelných katastrof(oheò, voda, energetický výpadok)a teroristického útoku èi vandalizmu. Fault Tolerant (AEC-4) – systémpo<strong>sk</strong>ytne neprerušene svojezdroje a akáko¾vek porucha systémuje pre uívate¾a transparentná.Rozumie sa tým: iadne prerušeniepráce, nijaká strata transakcií, nijaká degradáciavýkonu systému, operabilita 7 × 24. Fault Resilient (AEC-3) – systém po<strong>sk</strong>ytne neprerušenesvoje zdroje poèas pracovných hodínObr. 7 Príklad centralizovaného storage systému v heterogénnom prostredípodstatných pre podnikanie, ale i poèas maximálnehomoného poètu dní v týdni a týdòov v roku.Rozumie sa tým, e uívate¾ zostane on-line, hoci jeprípustný reštart transakcií a degradácia výkonusystému. High Availability (AEC-2) – systém po<strong>sk</strong>ytnesvoje zdroje s minimálnou dobou prerušenia poèasmaximálne moného poètu dní v týdni a týdòovv roku. Rozumie sa tým, e konektivita uívate¾amôe by prerušená, ale bude rýchlo obnovená. Jevšak moné, e bude nevyhnutný „rerun“ niektorýchtransakcií zo urnálu a moná je aj degradáciavýkonu systému. Highly Reliable (AEC-1) – sluby systému súv prípade havárie zastavené, ale integrita dát je zabezpeèená. Conventio<strong>na</strong>l (AEC-0) – sluby systému súv prípade havárie zastavené, integrita dát nie je zabezpeèená.Moná strata dát.NA POÈIATKU BOL DASÚvod tohto èlánku jasne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, kam asi má systéms vysokou dostupnosou smerova. Z èohovšak vychádza? V malých a stredných spoloènostiach(a donedáv<strong>na</strong> aj vo ve¾kých podnikoch) preferovalisprávcovia IT úloné zdroje priamo pripojenék aplikaèným alebo súborovým serverom. Pretento spôsob ukladania informácií sa udomácnilvýstiný pojem Direct Attached Storage (DAS).V prípade nedostatoènej kapacity zdrojov sa pristupujek takzvanému scale-out rozšíreniu, tedarozšíreniu, ktoré spravidla vyaduje kúpu novéhoservera a k nemu pripojeného di<strong>sk</strong>ového subsystému.Rozšírenie v rámci jednotlivých subsytémov<strong>na</strong>ráa vo väèšine prípadov <strong>na</strong> obmedzenianiekde <strong>na</strong> hranici 2 TB, aj keï je <strong>na</strong> trhu mnostvoproduktov po<strong>sk</strong>ytujúcich kapacitu, ktorá tútohranicu viacnásobne prevyšuje.Niè sa však nezmení <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènosti, e takýtotyp storage je väèšinou závislý od platformy,nezdie¾ate¾ný v heterogénnom prostredí, nároèný<strong>na</strong> údrbu, monitorovanie a správu, ale hlavnejeho kapacitné zdroje sa vyuívajú neefektívnea tým sa celý systém (hoci s nízkou vstupnouinvestíciou) stáva v koneènom dôsledku drahým.Toto, samozrejme, nemôeme aplikova <strong>na</strong> spoloènosti,ktoré <strong>na</strong> svoju prevádzku potrebujú jeden„all-in-one“ server s internou kapacitou rádovostovky gigabajtov.V takejto oblasti <strong>na</strong>chádzajú a budú <strong>na</strong>chádzariešenia DAS stále svoje opodstatnenie. Našímcie¾om je však zamera sa <strong>na</strong> kategóriu midrangea enterprise, kde konsolidácia a centralizácia storagez<strong>na</strong>mená efektívne vyuitie kapacitných zdrojov,operabilitu v heterogénnom prostredí, vysokúdostupnos (pri high-end riešeniach a AEC – 5)a zjednodušenie správy a údrby systému a týmzníenie celkových nákladov <strong>na</strong> vlastníctvo (TCO).Všetky tieto atribúty prinášajú topológie NAS(Network Attached Storage) a SAN (Storage Area Network)a ich vzájomná synergia.Andrej Gur<strong>sk</strong>ý142 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R EVírusový radar off−lineBIST 200414. – 15. septembra sa v Prahe ko<strong>na</strong>lavraj <strong>na</strong>jväèšia konferencia o bezpeènostia spo¾ahlivosti informaènýchsystémov a technológií BIST 2004.Píšem „vraj“, pretoe takto bola konferenciaprezentovaná usporiadate¾mi,ale mne sa subjektívne zdala Security2004 väèšia. Je to však monodané len iným uhlom poh¾adu. Myslím,e to bola vcelku vydarená akcia.Usporiadate¾om bola firma SoftwareMedia. Tá je okrem konferenènej1a lektor<strong>sk</strong>ej èinnosti aj vydavate¾ommesaèníkov Linux+, PHP Solutionsa Hakin9. Obzvláš posledný z nichpod¾a môjho <strong>sk</strong>romného názoru patrík vítanému oiveniu nášho trhu s „populárno-náuènouliteratúrou“. Aj keïide o „prekladový“ èasopis, vïaka tomu,e väèši<strong>na</strong> autorov je z Po¾<strong>sk</strong>a, nieje taký odtrhnutý od <strong>na</strong>šej reality, akosme zvyknutí pri èlánkoch zaoceán<strong>sk</strong>ehopôvodu.PRVÝ HOVORIACI VÍRUSWin32/Amus.A je jednoduchý èerv,<strong>na</strong>písaný v jazyku Visual Basic. Jehove¾kos je 51 782 bajtov. Po spustenísa <strong>sk</strong>opíruje do adresára %windir%pod názvami:Adapazari.exeAnkara.exeAnti_Virus.exeCekirge.exeKdzEregli.exeMessenger.exeMeydanbasi.exeMy_Pictures.exePide.exePire.exeSvoju kópiu s menom masum.exevytvorí aj v koreòovom adresáridi<strong>sk</strong>u C.V databáze Registry zapíše do polokyHKEY_LOCAL_MACHINE\SOFT-WARE\Microsoft\Masum\Who hodnotu„OnEmLi_DeGiL“Do k¾úèa HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run zapíše poloku „Microzoft_Ofiz“.Jej <strong>obsah</strong>om je cesta k súboruKdzEregli.exe v adresári %windir%.Mení sa aj hodnota k¾úèa HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Internet Explorer\Main\Start Page, aleiba v prípade, e je 1., 6., 20. alebo25. deò v mesiaci. Èerv sem zapíšetento text:Konneting du pepil and dizkonetingyou. Anlami: Baglansan ne olacak,baglanmasan ne olacak. Zaten hatlarburada rezalet.Èerv sa šíri e-mailom, vyuíva pritom program Microsoft Outlook. Rozposielasa <strong>na</strong> adresy nájdené v jehoadresári. Správy majú predmet Liste<strong>na</strong>nd Smile, v ich tele je veta:Hey. I beg your pardon. You mustlisten.V prílohe je súbor s èervom Win32/Amus.A pod menom Masum.exe.Vdy 2., 15. a 17. deò v mesiacizmae z adresára %windir% súborys príponou .dll. Ak je 10. alebo 23.deò v mesiaci, vymae odtia¾ súborys príponou .ini.Èerv vyuíva hlasový syntetizátorzabudovaný v systémoch Windowsa pomocou neho povie správu:How are you. I am back. My <strong>na</strong>meis mister hamsi. I am seeing you.Haaaaaaaa.You must come to turkiye. I amcleaning your computer. 5. 4. 3. 2. 1.0. Gule. Gule.MORÁLNE PROBLÉMY32Pokojnú hladinu e-mailových di<strong>sk</strong>usií¾udí z antivírusového priemyslu rozèerilooznámenie, e nedávno zadranémuautorovi vírusov Sassera Net<strong>sk</strong>y Svenovi Jaschanovi ponúklanemecká firma Securepoint prácuv oblasti poèítaèovej bezpeènosti.Skoro všetci boli ko<strong>na</strong>ním Securepointuz<strong>na</strong>ène znechutení. Zaujímavéje, e autori rodiny vírusovMydoom sa tie s<strong>na</strong>ili zoh<strong>na</strong> „teplémiesteèko“ v antivírusovej firme svojímodkazom „We searching 4 work inAV industry,“ ktorý sa <strong>sk</strong>rýval v televírusov Win32/Mydoom.V, Win32/Mydoom.W a Win32/Mydoom, a keïto nevyšlo, aspoò škodoradostneumiestnili do tela vírusu Win32/Mydoom.AA Jaschanovu fotku (pozriobrázok è. 2).Autori vírusov sa, pochopite¾ne,s<strong>na</strong>ia uplatni svoje z<strong>na</strong>losti aj <strong>na</strong>opaènej strane barikády. Pamätníciprvých roèníkov Vírusového radarusi mono spomenú <strong>na</strong> Stormbringeraalebo autora vírusu Kvapavka. Nezáujemantivírusových firiem ichvdy rozèaruje. Na istých webovýchstránkach, ktoré, mimochodom, zverejnilikomentovaný zdrojový kódprvého vírusu pre platformu WindowsPocket PC, sa èe<strong>sk</strong>ý autor vírusov,ktorý si hovorí Ratter (pozri fotografiuè. 3), rozohnil, e cíti pri<strong>na</strong>jmenšompokrytectvo v antivírusovýchfirmách „starej školy“ (èo je i<strong>na</strong>k zaujímavýtermín), a tvrdí, e je verejnýmtajomstvom, e vo väèšine firiempracujú bývalí pisatelia vírusov.Vraj stále hovoria, e nezamestnávajúpisate¾ov vírusov, ale to lenpreto, lebo antivírusy sú ve¾ký biznisa toto chcú poèu zákazníci.Ïalej sa ohradzuje, e <strong>na</strong> písaní vírusovnie je niè zlé, pretoe kód nieje ani zlý, ani dobrý a záleí len <strong>na</strong>tom, èo sa s ním robí.Dôvodov, preèo sa antivírusovéfirmy vo všeobecnosti nezaujímajú(samozrejme, urèite existujú výnimky)o autorov vírusov ako o potenciálnychzamest<strong>na</strong>ncov, je vcelkudos a boli aj ve¾akrát prezentované.Nu, ak mám vyjadri svoj <strong>sk</strong>romnýnázor, tak pre nedostatok priestorulen dva argumenty.Málokto si <strong>na</strong>príklad uvedomuje,e ve¾ká väèši<strong>na</strong> vírusov je z programátor<strong>sk</strong>éhoh¾adi<strong>sk</strong>a dos sfušovanáa antivírusová firma, ktorá by chcelazamest<strong>na</strong> takého programátor<strong>sk</strong>éhonedouka a zúfalca, ako je <strong>na</strong>príklad„slávny“ Benny zo <strong>sk</strong>upiny29/A, by <strong>na</strong> tom musela by <strong>na</strong>ozajve¾mi zle (keï nie pred tým, tak urèitepotom). Antivírusy môu byve¾ký biznis, ale aj nemusia (ako<strong>na</strong>pokon kadá èinnos). O tom bymohli rozpráva majitelia viacerýchsloven<strong>sk</strong>ých firiem, ktorí sa s<strong>na</strong>iliprerazi <strong>na</strong> tomto poli, ale bez úspechu.Ono to chce toti aj nieèo viacako nájs si šikovného programátora.Kadý, kto podniká, vie, e budovafirmu s ¾udmi, ktorí slovo morálkachápu ako <strong>na</strong>dávku, dlhodobonejde. V oblasti poèítaèovej bezpeènostito platí dvojnásobne. To jepod¾a mòa jeden z <strong>na</strong>dôleitejšíchdôvodov.Samozrejme, <strong>na</strong>písanie programus funkcio<strong>na</strong>litou vírusu ešte nerobíz èloveka zloèinca. Takisto však anivírusového vý<strong>sk</strong>umníka (ako sa radiniektorí ¾udia titulujú). Zato prezentovanievírusových zdrojoviek <strong>na</strong>webových stránkach prístupnýchhoci dvanásroèným deom s podrobnýmkomentárom, návodom <strong>na</strong>kompiláciu a s gloriolou „cool zábavy“u v mojich oèiach radí tohtopôvodcu do kategórie sociálne zaostaléhomentálneho „second handu“.To sa potom, pochopite¾ne, dáoèakáva, e takíto ¾udia sa svojímbahnom s<strong>na</strong>ia pošpini aj prácudruhých a vytvára dojem, e zdrojomsúèasnej záplavy vírusov súantivírusové firmy. Je znepokojivé,ko¾ko ¾udí pokojne prijme do svojejmysle hocaké bludy. Škoda reèi.Dohovoril som.Miro TrnkaZdroje:Foto 1 - Petr Odeh<strong>na</strong>lFoto 2 - vírus WIN32/Mydoom.AAFoto 3 - <strong>www</strong>.viry.czA<strong>na</strong>lýza èervu Win32/Amus – Juraj Šari<strong>na</strong>y144 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R EŠifrovanie a elektronický podpis III.Od problematiky šifrovania prejdeme k zdanlivonesúvisiacemu podpisovaniu. Na èo vlastne podpisslúi? Vyjadrujeme ním súhlas s dokumentom, ktorýpodpisujeme, a zároveò tento podpis potvrdzuje,e sme dokument odsúhlasili <strong>na</strong>ozaj my, a nieniekto iný (príjemca musí, samozrejme, vedie, akonáš podpis vyzerá). Prípadný falšovate¾ by sa moholpokúsi o dve veci: <strong>na</strong>podobni náš podpis podakýko¾vek dokument; v <strong>na</strong>mi podpísanom dokumentenieèo prepísa èi dopísa. Záleí <strong>na</strong> jehošikovnosti a <strong>sk</strong>úsenostiach, èi sa mu to podarí,alebo nie. No priz<strong>na</strong>jme si, e bený èlovek podvodsotva odhalí.Nástup elektronických dokumentov vyvolal potrebupodpisova aj tie. Ak vylúèime úvahy typu„podpísanie štítku <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete“, dospejeme k záveru,e podpis elektronického dokumentu by malby tie elektronický, aby ho bolo moné spolu s dokumentomprenáša v elektronickej forme.Èo ten elektronický podpis vlastne je? Spoèiatkusa niektorí ¾udia mylne domnievali, e ide o zdigitalizovanúformu klasického podpisu (teda <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanýobrázok). Je samozrejmé, e takýto podpisby nemal vôbec nijaký výz<strong>na</strong>m, pretoe by nesúvisels dokumentom a dal by sa ¾ahko kopírova. ia¾,niekedy sa pojmom elektronický podpis oz<strong>na</strong>èuje„sig<strong>na</strong>túra“ <strong>obsah</strong>ujúca <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>še meno, funkciua názov firmy, v ktorej pracujeme – toto sa benepridáva <strong>na</strong> koniec e-mailu. Ani toto nie je pravýelektronický podpis.Aký by teda mal by? Malo by by moné jednoz<strong>na</strong>èneurèi, èi: dokument podpísal <strong>sk</strong>utoène ten, kto to o sebetvrdí (odosielate¾); dokument nebol nijako zmenený èi doplnený.Vráme sa k teórii asymetrickej kryptografie.Spomí<strong>na</strong>li sme dvojicu k¾úèov a to, e ak jednýmz nich správu zašifrujeme, mono ju dešifrovaiba tým druhým. Jeden sme <strong>na</strong>zvali súkromný,druhý verejný. Šifrovalo sa pritom vdy verejnýmk¾úèom a dešifrovalo súkromným. Èo keby sme to<strong>sk</strong>úsili obráti? Alica by správu mohla zašifrovanie Bobovým verejným k¾úèom, ale svojím súkromným.Ako by bolo moné takúto správu dešifrova?Jedine pouitím Alicinho verejného k¾úèa.Take by ju mohol dešifrova úplne kadý.Zdanlivo je takýto postup hlúpos, no nie je totak. Toti kadý, kto túto správu dešifruje Alicinýmverejným k¾úèom, má istotu, e bola zašifrovanáAliciným súkromným k¾úèom, ktorý má jedineAlica, teda Alica je urèite odosielate¾om tejtosprávy. Takisto vieme, e nikto správu nemoholzmeni v zašifrovanej forme, pretoe i<strong>na</strong>k by junebolo moné úspešne dešifrova. Práve toto potrebujemepre elektronický podpis!Keby sme sa však s týmto uspokojili, vy<strong>sk</strong>ytli bysa problémy – kadý podpísaný dokument by bolvlastne zašifrovaný. Bolo by ho síce moné dešifrovaverejným k¾úèom podpisujúceho, no jed<strong>na</strong>k byto bolo nepraktické (pred kadou prácou s podpísanýmdokumentom by sme ho <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr museli dešifrova,a to aj vtedy, keï mono práve nepotrebujemeoverova, èi je dokument <strong>na</strong>ozaj pravý),a èo je horšie, nie kadý má <strong>na</strong> poèítaèi <strong>na</strong>inštalovanýnejaký šifrovací systém, ktorý by mu dokumentmohol dešifrova. Napríklad sa zamyslime<strong>na</strong>d situáciou, e posielame e-mail do di<strong>sk</strong>usnej<strong>sk</strong>upiny a chceme ho podpísa. Tento mail by bolischopní preèíta iba tí, ktorí pouívajú šifrovaniea majú náš verejný k¾úè. Ale èo ostatní – ve¾káväèši<strong>na</strong> úèastníkov di<strong>sk</strong>usnej <strong>sk</strong>upiny?Ove¾a praktickejšie by bolo, keby sa dal podpisiba akosi priloi k dokumentu. Teda dokument bybol nešifrovaný a pri òom by bol akýsi krátky dodatok– elektronický podpis. A takto to aj <strong>na</strong>ozaj je.Ako je to moné?Je to vïaka takzvanému hashu. Hash predstavujeakýsi výah (èi „výcuc“) dokumentu. Pre hash jetypické, e dva rôzne dokumenty majú dva rôznehashe. Ak dokument mierne zmeníme (staèí jedinépísmenko v dlhom texte), hash sa zmení úplne.Ïalšou dôleitou vlastnosou je, e z hashunemono spätne zisti pôvodný dokument – je tedajednosmerný. V praxi sa pouívajú hlavne dveverejné hashovacie funkcie: MD5 (Message Digest 5,http://rfc.net/rfc1321.html) a SHA-1 (Secure Hash Algorithm,http://<strong>www</strong>.itl.nist.gov/fipspubs/fip180-1.htm).Algoritmy oboch hashovacích funkcií sa líšia, nomajú rov<strong>na</strong>ký cie¾. Hash SHA-1 je o nieèo dlhší (160bitov, MD5 má 128 bitov), no a keïe je aj pomalší,povauje sa za lepší ako MD5 – je toti odolnejšíútoku hrubou silou.Na <strong>na</strong>sledujúcich ukákach sa sami môete presvedèio vlastnostiach hashovacích funkcií:Text: Zavazujem sa vyplatit sumu 10000 SkMD5: 8f9109429dd1176a9573e949d966842fSHA−1: edeb2aae43eeb300f89df76f56c26978fa3fc1b6Text: Zavazujem sa vyplatit sumu 90000 SkMD5: 62962a22377d87c396cb9b3232156d7aSHA−1: debddfc5c6fdf8438413f39b85408eb7d00f66a5Text: Zavazujem sa vyplatit sumu 100000 SkMD5: ab4069646d668d1db877e90113cd18baSHA−1: 0dc5681cbedd9eb2786b5e7848ace84323abe182Spojením hashovacej funkcie a asymetrického šifrovaniadostávame <strong>sk</strong>utoèný elektronický podpis,šifrova sa nebude celý dokument, ale iba jehohash. Zjednodušený postup elektronického podpisovaniateda bude:1. vypoèíta sa hash H1 dokumentu, ktorý sa mápodpísa;2. hash H1 sa zašifruje súkromným k¾úèom odosielate¾a;3. zašifrovaný hash H1 sa doplní ïalšími informáciami(<strong>na</strong>pr. identifikáciou podpisovate¾a), èímvznikne elektronický podpis, ktorý sa priloí k pôvodnémudokumentu.Príjemca prijme dokument a elektronický podpis.Bude sa chcie presvedèi, èi dokument nebolnejakým spôsobom zmenený a èi ho podpísal ten,kto ho odoslal – overuje podpis:1. verejným k¾úèom odosielate¾a dešifruje priloenýhash H1;2. z prijatého dokumentu vypoèíta hash H2;3. ak sú hashe H1 a H2 rov<strong>na</strong>ké, dokument nebolpri prenose zmenený a <strong>na</strong>ozaj ho podpísal odosielate¾.Samozrejme, e všetky uvedené èinnosti vykonávaprogram <strong>na</strong> elektronické podpisovanie.CERTIFIKAÈNÁ AUTORITAAsymetrická kryptografia sa nám môe zda úplnedoko<strong>na</strong>lá, no predsa len sa nájdu slabé miesta.Prvou hrozbou je odcudzenie súkromného k¾úèa.Kadému je (malo by by) jasné, e si ho má chráni,no môe sa sta, e sa ocitne v rukách niekohoiného – èi u vinou nepozornosti, alebo obyèajnoukrádeou. Súkromný k¾úè síce môe by doplnenýaj heslom, ktoré bude vyadované pri kadom jehopouití, no táto ochra<strong>na</strong> nie je dostatoèná.Druhou hrozbou je „podstrèenie“ cudziehok¾úèa. Zoberme si <strong>na</strong>šu známu trojicu Alica, Bob146 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R Ea O<strong>sk</strong>ar. Alica chce posla tajnú správu Bobovi,<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr si teda musí od neho <strong>na</strong>hra verejný k¾úè.O<strong>sk</strong>ar však nespí, zachytí túto poiadavku a hneï<strong>na</strong> òu aj odpovie – pošle Alici svoj verejný k¾úè,tváriac sa, e ho posiela Bob. Niè netušiaca Alicaním tajnú správu zašifruje, O<strong>sk</strong>ar si ju chytía dešifruje. Ak chce, môe ju následne zašifrovaBobovým verejným k¾úèom a posla ïalej Bobovi,ktorý ani nepostrehne, e ju poslal niekto iný...O<strong>sk</strong>ar môe podobným spôsobom „podstrèi“ svojverejný k¾úè aj Bobovi (ktorý ho bude poklada zaAlicin), vïaka èomu môe zachytáva všetku ichkomunikáciu.Oba tieto problémy však mono rieši zavedenímakejsi kontrolnej inštitúcie, takzvanej certifikaènejautority (CA). Tá bude ma dve hlavnéúlohy:1. Potvrdzova pravos k¾úèa: Kto si vygenerujek¾úè, <strong>na</strong>hlási to CA a doloí svoju totonos. PotomCA „podpíše“ verejný k¾úè, teda vystaví akýsi certifikátpotvrdzujúci, e tento verejný k¾úè patrí tejtoosobe (èi organizácii) a nikomu inému. Podpísanýverejný k¾úè dotyèný zverejní a kadý, kto si ho<strong>na</strong>hrá, si môe overi, e je pravý.2. Kontrolova platnos k¾úèa: Ak je niekomuodcudzený k¾úè, <strong>na</strong>hlási to CA, ktorá k¾úè odvolá(revokuje). Kto ide pouíva nieèí verejný k¾úè, <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrsa u CA presvedèí, èi ešte stále platí (nebolmedzièasom odvolaný).Teraz sa <strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a otázka – ako zistíme, èi certifikát<strong>na</strong>ozaj vydala CA (a nie niekto iný)? Opä jepotrebné ma verejný k¾úè, tentoraz certifikaènejautority, no i ten by mohol by podvrhnutý. Tentopomerne závaný problém je vyriešený jednoducho– internetové prehliadaèe priamo <strong>obsah</strong>ujúverejné k¾úèe takzvaných koreòových CA (rootCA). V Internet Exploreri nájdete všetky certifikátyv ponuke Tools (Nástroje) / Internet Options(Monosti internetu), záloka Content (Obsah),tlaèidlo Certificates (Certifikáty). V Opere je toponuka File / Preferences / Security – Ma<strong>na</strong>geCertificates.Tie CA, o ktorých pravosti sme presvedèení a dôverujemeich certifikátom, sú oz<strong>na</strong>èené ako dôveryhodnéCA (trusted CA). Všetky koreòové CA súautomaticky dôveryhodné.Elektronický podpis má svoje výz<strong>na</strong>mné uplatnenieaj vo vzahu obèan – štát. Aby sme mohlis úradmi komunikova elektronickou cestou, jeelektronický podpis nevyhnutný. Štát však rozhodnenebude akceptova certifikát, ktorý si vydámemy sami, takisto mu nebude staèi ani certifikáthocakej CA. Na komunikáciu s úradmi štátnejsprávy budeme potrebova certifikát od štátomuz<strong>na</strong>nej (akreditovanej) certifikaènej autority –je to CA, ktorá spåòa poadované kritériá a akreditovalju Národný bezpeènostný úrad (akreditovanejCA „dôveruje“ aj štát). Aby nám bol takýtocertifikát vydaný, budeme, samozrejme, musiepreukáza svoju totonos a zaplati príslušnýpoplatok. Prvou akreditovanou certifikaènouautoritou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je Certifikaèná autoritaEVPÚ (http://<strong>www</strong>.caevpu.<strong>sk</strong>/) sídliaca v NovejDubnici.ŠIFROVANÉ INTERNETOVÉSTRÁNKY V PRAXITeraz, keï u sme si vyjasnili princíp, <strong>sk</strong>úsme <strong>na</strong>vštívinejaké internetové stránky cez šifrované spojenie.Konkrétne informácie, ktoré tu uvediem, sa,samozrejme, èasom môu zmeni.Zaènime nejakou internetovou bankou, <strong>na</strong>pr.prihlásenie <strong>na</strong> Eliot (https://<strong>www</strong>.eliot.<strong>sk</strong>/cgi-bin/eliot/start/eliot-noframe.jsp). Internet Explorer zobrazív stavovom riadku ltý zámok, v Opere sa zatvorí(zamkne) symbol zámku, ktorý je zvyèajneotvorený – toto symbolizuje zabezpeèené spojenie.Ak v Internet Exploreri poklepeme po tomto symbole,zobrazia sa nám detaily o certifikáte – kto hovydal, dokedy platí a podobne. Zistíme, e certifikátvydala dôveryhodná koreòová CA VeriSign,voèi ktorej prehliadaè nemá iadne výhrady. Certifikátmá platnos 2 roky.Teraz <strong>sk</strong>úsme nejakú stránku, ktorej zabezpeèenienie je <strong>na</strong>to¾ko dôleité ako v prípadebanky, <strong>na</strong>pr. freemail POBOX (https://<strong>www</strong>.pobox.<strong>sk</strong>/). Hneï nás privíta varovanie – certifikát vydalaCA, ktorej nedôverujeme. Po zobrazení detailovzistíme, e tento podozrivý certifikát vydalaspoloènos, ktorá stránky prevádzkuje, teda hovlastne vydali sami sebe. Teoreticky je moné, enám ho niekto cestou podstrèil – jednoducho nemámeistotu, e je pravý, chýba tu dôveryhodnáCA. V benej praxi je málo pravdepodobné (alemoné), e by sa niekto unúval falšovaním, mô-eme si ho teda „<strong>na</strong>inštalova“ èi „importova“,èím ho my sami oz<strong>na</strong>èíme ako dôveryhodný(a v budúcnosti sa u varovanie pre tento certifikátnezobrazí). Odporúèam toto vyko<strong>na</strong> predovšetkýmvtedy, keï ide o stránku, ktorú budemeèasto <strong>na</strong>vštevova (typicky freemail) – tým zamedzímeaj jeho budúce falšovanie (keby sa námniekto ne<strong>sk</strong>ôr s<strong>na</strong>il podstrèi iný certifikát,budeme <strong>na</strong> to upozornení). Všimnime si ešte dobuplatnosti – takmer 30 rokov! Jednoducho povedané,freemail nie je banka, preto sa tu kladiemenší dôraz <strong>na</strong> bezpeènos. V prípade pošty sitento ústupok zvyèajne môeme dovoli, no kebymala nedôveryhodný certifikát <strong>na</strong>pr. internetovábanka, je lepšie by obozretným a nedôverèivýmako to ne<strong>sk</strong>ôr ¾utova. Stále je však i takýto certifikátve¾kým prínosom, pretoe výz<strong>na</strong>mne zniujeriziko odchytávania prístupových údajov. Trebavšak dúfa, e pri rastúcom výz<strong>na</strong>me internetovejbezpeènosti sa stane dôveryhodný certifikátbenou súèasou kadej výz<strong>na</strong>mnej sluby.Po odsúhlasení vstupu nás èaká ïalšie upozornenie– stránka <strong>obsah</strong>uje nezabezpeèené prvky.Èo to z<strong>na</strong>mená? Hoci sú stránky zabezpeèené, <strong>na</strong>chádzajúsa <strong>na</strong> nich reklamné bannery, ktorézabezpeèené nie sú (samozrejme, nie je dôvod šifrovareklamu). Ak odsúhlasíme zobrazovanie ajtýchto prvkov, zámok symbolizujúci bezpeènústránku sa nezobrazí – predsa len sa <strong>na</strong> nej <strong>na</strong>chádzanieèo, èo mohlo by cestou zmenené. Naopak,ak <strong>na</strong> to súhlas nedáme, stránka sa bude pokladaza bezpeènú a <strong>na</strong>vyše sa zbavíme aj (niekedyotravnej) reklamy...Dušan Zervan10/2004 PC REVUE 147


I N F O W A R EPortál ako brá<strong>na</strong> do podnikového informaèného systémuPojem portál v doslovnom prekladez<strong>na</strong>mená „vznešenú bránu“ a bránytohto typu sa spravidla pouívali <strong>na</strong>prístup k nieèomu dôleitému.V dnešnej dobe sú vo firmách a inštitúciáchazda <strong>na</strong>jcennejšie informácie,teda budova k nim prístup aninie je také vznešené, ako <strong>sk</strong>ôr funkèné.Bezpeèná prístupová brá<strong>na</strong> je jednouz hlavných úloh IT oddelenia.Hlavnou úlohou portálov vo všeobecnostije sprístupni uívate¾om po-adované informácie v správnomokamihu. Portálové riešenie monovybudova pomocou existujúcej serveroveja databázovej infraštruktúryalebo môe vyadova kompletnúdodávku hardvéru, softvéru a slu-ieb.Diagram vyjadrujúciprincíp podnikového portáluPODNIKOVÝ PORTÁLPri návrhu a budovaní podnikovýchportálov si treba uvedomi, e sámportál nevyrieši poiadavky <strong>na</strong> podnikovýinformaèný systém. Jehohlavný prínos je v integrácii prístupuk informáciám. Samozrejme, portálsa môe implementova spolu s inýmisystémami, <strong>na</strong>príklad s aplikaènýma databázovým serverom. Informáciepochádzajúce z rôznych zdrojovsú prostredníctvom podnikovéhoportálu publikované v jednom aleboviacerých pracovných priestoroch.Okrem „vnútorných“ informácií, ktorépochádzajú z rôznych firemnýchinformaèných systémov, sú spravidlapublikované aj údaje z iných externýchzdrojov, <strong>na</strong>príklad informácieo poèasí, kurzy národnej banky,aktuálne hodnoty ekonomickýcha burzových indexov a podobne. Jednouz dvoch hlavných poiadaviek <strong>na</strong>portál je prispôsobenie sa potrebáma poiadavkám konkrétneho pouívate¾a.Táto poiadavka je neodluèite¾náod poiadavky <strong>na</strong> dostupnosinformácií odkia¾ko¾vek, samozrejme,pri tom treba zaisti kvalitné zabezpeèenieportálu. Perso<strong>na</strong>lizáciaportálu teda z<strong>na</strong>mená aj obmedzenie,aby kadý pouívate¾ moholvidie len tie informácie, <strong>na</strong> ktoré mápouívate¾<strong>sk</strong>é oprávnenia. Portál akoprístupová brá<strong>na</strong> ku konsolidovanýmpodnikovým informaèným zdrojommôe plni aj úlohu pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania pre jednotné prihlasovaniesa do všetkých ostatných systémov(Single Sign On). Len takto mono minimalizovanároky <strong>na</strong> zapamätaniesi mnostva systémových hesiel. Aksa pouíva len jedno heslo, nie jeproblém realizova politiku jeho zabezpeèenia.Heslo tak môe by aj trochudlhšie a treba ho aj v rozumnýchèasových periódach meni.Na základe doterajších <strong>sk</strong>úsenostímôeme poiadavky <strong>na</strong> podnikovýportál zovšeobecni. Na ilustráciuuvedieme akési neformálne „desatoro“poiadaviek <strong>na</strong> podnikový portál,spracovaných pod¾a zdroja PatriciaSeybold Group. Podnikový portál bymal by:1. Jednoduchý <strong>na</strong> pouívanie –portál je prístupný cez webový prehliadaè(tenký klient) a pouíva jednoduchéinteraktívne rozhranie, tak-e by ho mali vedie pouíva všetcizamest<strong>na</strong>nci2. Univerzálny – portál by malpo<strong>sk</strong>ytova prístup k rôzne štruktúrovanýma dokonca aj k neštruktúrovanýminformáciám z rôznychzdrojov. Nevyhnutný je aj jednoduchýpreh¾ad údajov.3. Dy<strong>na</strong>mický – ve¾ké mnostvoúdajov ešte nez<strong>na</strong>mená, e mámeprístup k informáciám. Preto podnikovýportál by mal umoòova preh¾adáva<strong>obsah</strong> pod¾a kategórií, publikova,a<strong>na</strong>lyzova informácie a podobne.4. Rozšírite¾ný – portál musí umoòovaèlenom tímu jednoduchýmspôsobom integrova dátové zdrojea aplikácie.5. Podporujúci spoluprácu – èlenoviatímu by mali by schopní posielaelektronickú poštu, publikovaa pripomienkova dokumenty a zúèastòovasa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>usiách. Ma<strong>na</strong>érprojektu by mal ma monos selektívnedefinova prístup k jednotlivýmdokumentom.6. Prispôsobite¾ný – pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie portálu a jeho grafický dizajnby mali by prispôsobite¾né.7. Aktívny – podnikový portál bymal informova èlenov pracovnéhotímu pomocou elektronickej pošty,SMS správ, pagera a pod. o novýchinformáciách publikovaných <strong>na</strong> portáli,hlavne o tých, ktoré tvoria predmetzáujmu konkrétneho èle<strong>na</strong> tímu.8. Bezpeèný – portál musí zaistiprístupové práva jednotlivých èlenovtímu a chráni publikované informáciepred rôznymi prienikmi zvonku.9. Škálovate¾ný – architektúrapodnikového portálu musí by robustnáa musí po<strong>sk</strong>ytova monos vyvaovazáa medzi viacerými servermi(<strong>na</strong>pr. kešovanie, connectionUdriavanie<strong>obsah</strong>u portálupooling a iné techniky <strong>na</strong> zlepšenievýkonu).10. Jednoducho ovládate¾ný – nielenpouívatelia, ale aj administrátormusí ma monos práce cez jednoduchéinteraktívne rozhranie. Portálmá ma preh¾adné pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie,monos <strong>na</strong>stavi prístupovépráva a integrova s ïalšími zdrojmi.Súèasou portálu by takisto mali bynástroje <strong>na</strong> monitorovanie a ladenievýkonu a podobne.Perso<strong>na</strong>lizáciu azda <strong>na</strong>jlepšie vystihuje<strong>sk</strong>utoènos, e hlavná stránkaPerso<strong>na</strong>lizácia portálu predstavuje rôznepoh¾ady <strong>na</strong> ten istý <strong>obsah</strong>kadého pouívate¾a reprezentujejeho unikátny poh¾ad <strong>na</strong> svet –mnoinu poiadaviek a elaní, súhlasova nesúhlasov. Okrem urèitej mieryindividualizmu podnikový portálzároveò umoòuje, aby všetci zamest<strong>na</strong>ncivyuívali prakticky rov<strong>na</strong>késluby.VYTVORENIEA PREVÁDZKAPODNIKOVÉHO PORTÁLUAk nebudeme bra do úvahy vlastnývývoj celého portálu, z existujúcichnástrojov a riešení máme <strong>na</strong> výberhlavne dve monosti: open sourcealebo komerèné produkty. Ako príkladykomerèných nástrojov <strong>na</strong>tvorbu portálu uvedieme OraclePortal a Microsoft SharePoint PortalServer.Aj tu však platí, e ak sa nebudeprevádzke a údrbe portálu venovasystematická pozornos, portál sastane nepreh¾adným a bude <strong>obsah</strong>ovaväèšinou neaktuálne údaje, prípadneúdaje s malou informaènouhodnotou.Vybudovanie portálu môeme rozèleni<strong>na</strong> etapy.VYTVORENIE OBSAHUPORTÁLUTok dokumentov pri príprave <strong>obsah</strong>uportálu je prakticky totoný s klasickým„papierovaním“. V mierne zjednodušujúcomponímaní môeme148 PC REVUE 10/2004


tento proces rozdeli do nieko¾kýchkrokov.Vytvorenie dokumentu. V prvomkroku autor alebo autor<strong>sk</strong>ý kolektívdokument vytvorí, <strong>sk</strong>ontrolujea umiestni <strong>na</strong> portál do jeho „neverejnejèasti“.Di<strong>sk</strong>usia a schva¾ovanie. Kadýdôleitejší dokument sa spravidlastane predmetom di<strong>sk</strong>usie, schva¾ovaniaa podobných <strong>obsah</strong>ových ajformálnych zásahov. Táto etapa di<strong>sk</strong>usiea schva¾ovania dokumentu takistoprebieha v neverejnej èasti portálu,kam majú prístup len zainteresovaní„kritici“ dokumentu.Korektúry. Po zásahoch oponentov,jazykových korektorov, právnikovatï. sa upraveného dokumentuujme opä autor a vykoná takzvanúautor<strong>sk</strong>ú korektúru. Jazykový korektormohol toti <strong>na</strong>príklad v s<strong>na</strong>heo èistotu jazyka a štýlu <strong>na</strong>ruši odbornúterminológiu a podobne.Publikovanie dokumentu. Po vyko<strong>na</strong>nívšetkých doteraz opísanýchkrokov mono dokument zverejni.Okrem autor<strong>sk</strong>ého a oponent<strong>sk</strong>éhokolektívu má k nemu prístup jehoadresát.Publikovaním sa „kariéra“ dokumentuobyèajne nekonèí. Dokumentyspravidla „ijú“, teda autor<strong>sk</strong>ý kolektívich mení a aktualizuje.Podnikové portály môeme rozdeli<strong>na</strong> tri hlavné <strong>sk</strong>upiny, pre ktoré sazauívali trojpísmenové <strong>sk</strong>ratky B2E (Business to Employee – zamest<strong>na</strong>neckýportál) B2C (Business to Customer – zákazníckyportál) B2B (Business to Business – partner<strong>sk</strong>ýportál)PORTÁL B2E (BUSINESSTO EMPLOYEE)Zamest<strong>na</strong>necký portál môeme charakterizovaako predmetovo orientovanú,perso<strong>na</strong>lizovanú, veène sameniacu zmes noviniek, zdrojov, <strong>obsah</strong>u,ktorá sa v optimálnom prípadestáva primárnym cie¾om <strong>na</strong> obrazovkekadého zamest<strong>na</strong>nca v organizácii.Keïe je orientovaný <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncov,má prívlastok aj people portal.Okrem toho, e zamest<strong>na</strong>nec nemusípracova s informáciami, ktorésú roztrúsené v rôznych systémoch,a výsledné hodnoty a dokumentyprácne zluèova, môe takéto integrovanériešenie podporova širokúškálu podnikových aktivít. Napríkladniektoré programy populárneho kancelár<strong>sk</strong>ehobalíka Microsoft Officedokáu pracova aj cez webové rozhraniea spolu s portálom dotvárajútak ideu mobilnej kancelárie. Typickýmpríkladom je správca osobnejivotný cyklus dokumentu publikovaného <strong>na</strong>portáliagendy, plánovaè a klient elektronickejpošty Outlook. Cez webové rozhraniemáme kedyko¾vek a odkia¾ko¾vekprístupný svoj e-mail, zdie¾anékalendáre, zdie¾ané úlohy, správuprojektov alebo adresáre. Èoraz samozrejmejšíje bezdrôtový prístupbez nutnosti pred<strong>na</strong>stavovania sietí,prepí<strong>na</strong>nia serverov a, samozrejme,bez <strong>na</strong>rušenia bezpeènostných noriem.Do „svojej“ mobilnej kancelárietak môe zamest<strong>na</strong>nec pristúpi popripojení sa k bezdrôtovej sieti obchodnéhopartnera, u ktorého je <strong>na</strong>rokovaní, prípadne môe „úradova“<strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách a v hoteloch pomocoubezdrôtových hotspotov. Vïaka svojimvlastnostiam u¾ahèí podnikovýportál prácu <strong>na</strong>pr. obchodníkovi, ktorýpripravuje ponuku. Pri tejto prácivyuíva široké spektrum zdrojov,hlavne adresár kontaktov, z ktoréhoèerpá informácie o zákazníkovi,a cenník, z ktorého vyberá produktya zisuje monosti a limity, v ktorýchsa musí pohybova pri tvorbe cien.V globálnej ekonomike k tomu pristupujúkurzy, riziko kurzových rozdielov,ratingy partner<strong>sk</strong>ých firiem,monosti dopravcov a podobne.Okrem obchodníkov poslúi prístupk podnikovému portálu aj fi<strong>na</strong>nènému,obchodnému èi marketingovémuriadite¾ovi a ostatným pracovníkom,pretoe im po<strong>sk</strong>ytne pracovnýpriestor, v ktorom budú ma sústredenévšetky funkènosti, ktoré potrebujú<strong>na</strong> svoju prácu.Pri implementácii sa IT oddeleniemusí riadi hlavne poiadavkou, etreba po<strong>sk</strong>ytnú širokú škálu funkcio<strong>na</strong>litya doda ju rýchlo. Zamest<strong>na</strong>ncizasa poadujú novinky, aplikáciea zaujímavý <strong>obsah</strong>. Pri pouití komerènýchbalíkov portálových riešenísa pri implementácii do konkrétnejoblasti podnikania mení len urèitáèas portálu. Názorne to vidíme <strong>na</strong>obrázku, kde môeme porov<strong>na</strong> blokypre dve také rozdielne sféry podnikania,ako sú bankovníctvo (modrýblok) a priemysel (èervený blok). Akimplementujeme portály v rôznychpodnikoch z tej istej sféry podnikania,<strong>na</strong>príklad v dvoch rôznych priemyselnýchpodnikoch, rozdiely medziblokovými schémami portálovbudú ešte ove¾a menšie.Okrem <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> predmetpodnikania poslúi B2E portál aj akoúèinný nástroj <strong>na</strong> vnútrofiremnú komunikáciu– pouívatelia tu nájduinformácie o aktualizáciách, novinkáchèi iných zmenách v podniku,ktoré sa zobrazujú vdy po kadomprihlásení. Zamest<strong>na</strong>nci tak nemusiastráca èas zdåhavým pátraním ponových informáciách. Takisto sa mô-u prihlasova <strong>na</strong> rôzne školeniaa vypåòa vnútrofiremné dokumenty(cestovné príkazy, dovolenky).Dobre <strong>na</strong>vrhnutý B2E portál, prístupnýprostredníctvom zabezpeèenejfiremnej komunikácie, podstatnezjednodušuje aj budovanie sietefiliálok. Môeme to vidie <strong>na</strong> príklademobilných operátorov. Ak sa predajcaspotrebnej elektroniky rozhodnesta sa autorizovaným distribútorom„modrého“ alebo „oranového“mobilného operátora, po splneníistých kritérií zí<strong>sk</strong>a vlastne lenprístupové práva <strong>na</strong> B2E portál, prostredníctvomneho môe v meneoperátora uzatvára zmluvy s klientmia po<strong>sk</strong>ytova mu ïalšie sluby.Na dobudovanie filiálky potom ustaèí zásielkovou slubou doruèibalík s neónovou vývesnou tabu¾ou,prospektmi a nieko¾kými kusmiakciových mobilov pre prvých zákazníkov.Zriadenie filiálky takýmtospôsobom môe prebehnú za jednopredpoludnie.A <strong>na</strong> záver sme si nechali zaujímavékritérium, ktoré azda <strong>na</strong>jviac charakterizujeúspešnú implementáciupodnikového portálu. Ideálny stav<strong>na</strong>stane vtedy, keï zamest<strong>na</strong>nci prestanúpouíva vetu: „Toto je portálfirmy XY,“ a zaènú sa vyjadrovav zmysle: „Toto je portál mojej firmy.“Úspech perso<strong>na</strong>lizácie zasa <strong>na</strong>jlepšievyjadruje veta: „Toto je môj10/2004 PC REVUE 149


I N F O W A R ERozdiely pri implementácii B2E portálového riešenia pre bankovníctvo (modrý blok) a prepriemysel (èervený blok)Rozdiely pri implementácii B2C portálového riešeniapre bankovníctvo (modrý blok) a pre obchod (èervený blok)portál.“ Spokojnos zamest<strong>na</strong>ncovide ruka v ruke so spokojnosou zamestnávate¾aa <strong>na</strong>vyše zjednodušenímvnútorných procesov sa dosiahnezvýšenie produktivity zamest<strong>na</strong>ncov.PORTÁL B2C (BUSINESSTO CUSTOMER)B2C portály umoòujú spoloènostiampo<strong>sk</strong>ytnú internetové stránkypre zákazníkov, pouívate¾ov a ichkomunity a ponúknu im centralizovaný„full-service starting point“,ktorý si môu prispôsobi. B2C portálypo<strong>sk</strong>ytujú širokú škálu webovýchsluieb, zahàòajúcich informácie,aplikácie, e-commerce a pod. v integrovanome-business uzle.PORTÁL B2B (BUSINESSTO BUSINESS)Spoloènostiam, ktoré potrebujú sprístupnijeden alebo viac informaènýchsystémov svojim obchodnýmpartnerom (dodávate¾om alebo odberate¾om),slúia portály B2B.ZÁVERKvalitný podnikový portál sa stalneoddelite¾nou súèasou informaènéhosystému kadej dobre fungujúcejfirmy. Jeho sluby denne vyuívajústovky zamest<strong>na</strong>ncov rôznych profesií.Umoòuje zdie¾anie pracovnýchdát, dokumentov a vnútrofiremnúkomunikáciu, take efektívne podporujerozvoj tímovej spolupráce. Dobre<strong>na</strong>vrhnutý a prevádzkovaný podnikovýportál môe by pre zamest<strong>na</strong>ncov,zákazníkov a obchodnýchpartnerov aj atraktívny, pretoe tunájdu informácie o aktualizáciách,novinkách èi iných zmenách v podniku,ktoré sa zobrazujú vdy po kadomprihlásení. Zamest<strong>na</strong>nci taknemusia stráca èas zdåhavým pátranímpo nových informáciách. Vo vo¾nompokraèovaní predstavíme produktyOracle Portal a MicrosoftSharePoint Portal Server.Èlánok je spracovaný <strong>na</strong> základe firemnej literatúry,prezentácií a webových zdrojov firiemOracle, Microsoft, Ability Development, Unicor<strong>na</strong> agentúry TNS¼uboslav Lacko150 PC REVUE 10/2004


I N F O W A R EeGovernment <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uU tradiène sa u nás <strong>na</strong> jeseò dostáva do popredia téma eGovernmentu. Je to tak <strong>na</strong>jmävïaka medzinárodnému kongresu ITAPA, ktorý sa za tri roky existencie vèlenil do povedomiaširokej verejnosti. ITAPA je jediným podujatím <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, kde sa stretávajú¾udia èinní v oblasti eGovernmentu a dostávajú sa do kontaktu aj so špièkovými zahraniènýmipredstavite¾mi. Práve <strong>na</strong> ITAPE sa vyhodnocuje, èo sa za uplynulé obdobie udialo,debatuje sa o posunoch a konfrontujú sa sloven<strong>sk</strong>é a zahranièné <strong>sk</strong>úsenosti.O celej IT oblasti mono poveda, e má rýchlu dy<strong>na</strong>miku. To nepochybne platí ajo téme eGovernmentu. A pri òom predsa mono nájs jedno špecifikum. Dy<strong>na</strong>mika nieje ani tak spôsobená technickým pokrokom, ale <strong>sk</strong>ôr ochotou predstavite¾ov štátua samosprávy <strong>na</strong>sadzova tieto nové technologické inovácie do administratívy inštitúcií.Pri eGovernmente je technika ïaleko vpredu. Prakticky kadý problém mono pomernejednoducho vyrieši a pripravi ¾ubovo¾ný informaèný systém. Skutoènýmúzkym hrdlom je toti schopnos inštitúcií technológie absorbova. To si vyaduje, abysi vedúci predstavitelia uvedomili monosti, ktoré im ponúka IT, a aby pracovníci úradovprispôsobili spôsob práce informaèným technológiám. Budovanie eGovernmentusi teda predovšetkým vyaduje vô¾u. Monosti sú ve¾ké, vô¾a za nimi však zaostáva.Mono poveda, e dobrým indikátorom stavu tejto vôle je práve kongres ITAPA.To, aký reálny záujem dokáe ITAPA vyvola a o akých témach sa <strong>na</strong> nej debatuje,ve¾mi presne odráa <strong>sk</strong>utoèný záujem o eGovernment <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.A tu máme dobrú správu. O eGovernment je ove¾a väèší záujem, ne sa benepredpokladá. ITAPA ve¾mi jasne vyvrátila mýtus, e informatizácia verejnej správyzaujíma len úzky okruh informatikov, expertov a zopár <strong>na</strong>dšencov. Jednoducho tonie je pravda. Ak sa konferencia, ktorá je pomerne úzko orientovaná <strong>na</strong> informatizáciuverejnej správy, stane <strong>na</strong>jväèším IT podujatím, rozhodne nemono poveda,e je to málo atraktív<strong>na</strong> téma. Naopak, eGovernment zaujíma ¾udí, a to aj netechnikov,zaujíma aj pracovníkov verejnej správy, ktorí rozhodujú o fi<strong>na</strong>nciách.Existuje aj druhý negatívny mýtus, ktorý ITAPA vyvrátila, a síce ten, e informatizácianemá politickú podporu. Ak <strong>na</strong> kongres ITAPA prídu prednáša ústavní zástupcoviatroch k¾úèových rezortov (ministerstiev dopravy, vnútra a pre regionálnyrozvoj), tým je ve¾mi zrete¾ne deklarovaná politická podpora pre informatizáciu.Pri podrobnejšom poh¾ade <strong>na</strong> program tohtoroèného kongresu ITAPA a pri jeho porov<strong>na</strong>nís minulým rokom mono vidie ïalšiu pozitívnu zmenu. Kým ITAPA 2003 bola <strong>na</strong>jmäzáleitosou štátnej správy, v roku 2004 kladie u ove¾a výraznejší dôraz <strong>na</strong> samosprávu.Zdá sa teda, e záujem o informatizáciu sa rýchlo dostáva do sloven<strong>sk</strong>ých miest a obcí.Popri týchto pozitívnych správach nám však ITAPA prezrádza aj jedno ve¾kénegatívum. Pri všetkom záujme, pozitívnych ohlasoch a informatizovaní inštitúciínám <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u chýba <strong>sk</strong>utoèná on-line komunikácia. Ve¾mi zrete¾ne to môemevidie v porov<strong>na</strong>ní s kraji<strong>na</strong>mi, ktoré <strong>na</strong> kongrese budú ma vlastnú prezentáciu(<strong>na</strong>pr. Švéd<strong>sk</strong>o, ktoré je absolútnou špièkou v poète elektronických sluieb, èi Rakú<strong>sk</strong>o,ktoré v tejto veci urobilo za minulý rok zo všetkých krajín EÚ <strong>na</strong>jväèšípokrok). O to kontrastnejšie vyznieva postavenie Sloven<strong>sk</strong>a, pretoe v poète on-linesluieb je <strong>na</strong> tom Sloven<strong>sk</strong>o ve¾mi biedne. Práve schopnos on-line komunikácievšak predstavuje základný zmysel všetkého, èo tvorí eGovernment. Bez interaktívnychelektronických sluieb pre obèanov je všetko, èo sa doposia¾ vytvorilo, v <strong>na</strong>jlepšomprípade len dobrý základ <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné zaèatie budovania eGovernmentu.ITAPA – STRUÈNÝ PROGRAMVýber z hlavných prednášok: EÚ eGovernment politika EÚ – vízia, aktivity, výzvy (Ján Fíge¾, komisár pre podnikaniea informaènú spoloènos) eGovernment on-line sluby v EÚ (Ján Bagin, Capgemini) eGovernment politika – Rakú<strong>sk</strong>o (Reinhard Posch, Chief Information Officer, Úradspolkového kancelára, Rakú<strong>sk</strong>o) Identita v eGovernment riešeniach (Václav Kraus, Sun Microsystems) eGovernment politika – Švéd<strong>sk</strong>o (Gun<strong>na</strong>r Lund, minister pre medzinárodné ekonomickézáleitosti a fi<strong>na</strong>nèné trhy) eGovernment politika – Estón<strong>sk</strong>o ( Andrus Aaslaid, poradca estón<strong>sk</strong>eho ministrapre ekonomické záleitosti a komunikáciu) Procesné riadenie v organizáciách štátnej správy (Marek Slavický, PosAm)Panely: Tvorba eGovernment politiky Modernizácia samosprávnych krajov Ako fi<strong>na</strong>ncova informatizáciu? Modernizácia miest a obcí Bezpeènos informaèných systémov v štátnej správe a samospráve Trendy pri aplikácii eGovernment projektov Ako zabezpeèi verejné on-line sluby? Aplikácia eGovernment projektov centrálnej štátnej správy <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uWorkshopy Vyuitie fondov EÚ pri informatizácii GIS – zdie¾anie a výme<strong>na</strong> priestorových dát Webmaster<strong>sk</strong>é dopoludnie – portály Vzdelávanie pracovníkov verejnej správyViac informácií <strong>na</strong><strong>www</strong>.itapa.<strong>sk</strong>10/2004 PC REVUE 151


L I N U X W A R ELinux praktickyako SERVER aj DESKTOP / 14. èasPRV NE ZAÈNEME...U to tak obèas býva aj v ivote. Dvaja rôzni ¾udia existujú ved¾a seba, pokojne,paralelne. Niekedy sa ich cesty <strong>na</strong>krátko stretnú, pobudnú spolu a potomsa zase rozídu. Ani v linuxovej brandi to nebýva i<strong>na</strong>k. A preto sa tentorazde<strong>sk</strong>topisti aj serveristi stretnú pri jednom èlánku. Preèo?Lebo téma tohto èísla je pre obidve <strong>sk</strong>upiny spoloèná. Nájdu sa v nej jedni ajdruhí, pretoe tak serveristi, ako aj de<strong>sk</strong>topisti aspoò raz budú potrebovazostavi nové jadro svojho systému. A práve tomu sa budeme venova.OTVORENOS ZDROJOVÝCH KÓDOVAsi <strong>na</strong>jsilnejšia stránka Linuxu je otvorenos jeho zdrojových kódov. To z<strong>na</strong>mená,e tieto kódy sú dostupné komuko¾vek a v línii zásad verejnej licencieGNU môe ktoko¾vek robi do nich zásahy a takto pozmenené zdrojové kódyïalej šíri.Ako príklad pouijeme program mc (Midnight Commander). Predstavme si,e sme celkom zdatní programátori a chceme do tohto výborného programuprida nejakú novú èrtu. Zoberieme zdrojové kódy programu mc, urobímepríslušnú zmenu a program prekompilujeme. Takto pozmenený program vrátanepozmenených zdrojových kódov ïalej rozšírime medzi linuxovú verejnos.Ako sa nová funkcia ujme, to overí èas a <strong>sk</strong>utoènos, èi ju tam niektonechá, prípadne ešte zlepší alebo ju ako chybnú a nepotrebnú vyradí. Je tojeho slobodná vô¾a a o tom celý Linux a slobodný softvér je!Tak ako mono pozmeni (samozrejme, e k lepšiemu) akýko¾vek programšírený pod licenciou GNU (Pozor! Nie všetky programy pre Linux sú free!), takmôeme zlepšova aj jadro Linuxu.Keïe jadro je <strong>na</strong>jdôleitejšia súèas operaèného systému, existujú urèitépravidlá, ako zavádza zmeny do jadra. Všetky zmeny týkajúce sa jadra sa hlásiaa po<strong>sk</strong>ytujú urèitej <strong>sk</strong>upine programátorov, venujúcich sa jeho vývoju.Kadá zme<strong>na</strong> prejde mnohými testami a overovaním a <strong>na</strong> konci je vyjadrenievývojárov, èi sa daná zme<strong>na</strong> objaví v novej verzii jadra, alebo nie. Vývojová<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> jadra (kernel maintainers) sa <strong>sk</strong>ladá z vývojárov z mnohých krajín, ktorým„predsedá“ sám Linus – otec Linuxu. Za všetkých spomeòme aspoò Ala<strong>na</strong>Coxa z Ve¾kej Británie a Alexeja Kuznecova z Mo<strong>sk</strong>vy.Výhodou tohto postupu je predovšetkým rýchlos. Všetky zmeny, ale aj prípadnéchyby sa vïaka internetu oz<strong>na</strong>mujú ve¾mi rýchlo, a tak rýchlo vznikajúprípadné opravy.Pri iných, spravidla komerèných a hlavne uzavretých (propietárnych) operaènýchsystémoch sme zvyknutí aj dlhé mesiace èaka, a príslušná spoloènoschybu odstráni a vydá nový operaèný systém s èíslom XY, ktorý musímeod podlahy celý <strong>na</strong>inštalova znova.V Linuxe môeme prípadné chyby jadra okamite po zverejnení opravy, èotrvá niekedy iba hodiny, rieši „záplatami“ alebo stiahnutím novej verzie jadras následným zostavením bez nutnosti reinštalácie celého systému!DÔVODY NA ZOSTAVENIE JADRAOkrem spomí<strong>na</strong>nej opravy chyby jadra alebo vydania novej verzie jadra môu<strong>na</strong>sta aj iné prípady, keï je potrebné jadro znovu zostavi.Býva to vtedy, keï chceme pouíva urèitú systémovú utilitu alebo programa ten vyaduje, aby bola v jadre zapnutá podpora pre danú funkciu. Ve¾mièasto sa to týka správy sieových záleitostí, ako je <strong>na</strong>príklad monitorovaniesiete, pride¾ovanie prenosového pásma jednotlivým pouívate¾om, riešeniefirewallu a podobne.Druhým prípadom býva situácia, keï do poèítaèa pridávame nový hardvér,<strong>na</strong>príklad magnetopá<strong>sk</strong>ovú jednotku alebo mechaniku SCSI a potrebujemev jadre aktivova pre òu podporu.No a tretím prípadom môe by situácia, keï chceme pod Linuxom sprevádzkovawi-fi sie a nemali sme doteraz defaultne túto podporu zapnutú.Najèastejšie sa však stáva, e chceme jadro optimalizova vzh¾adom <strong>na</strong> nášhardvér, hlavne <strong>na</strong> typ procesora a èipovú súpravu základnej do<strong>sk</strong>y poèítaèa.Poznámka:Vo ve¾kých distribúciách sa spravidla <strong>na</strong>chádzajú u priemerne <strong>na</strong>stavenéa „vyladené“ jadrá <strong>na</strong> predpokladaný úèel, preto nebýva potrebné <strong>na</strong>stavenie jadrazmeni a znovu zostavova. Ale ak v takejto distribúcii chceme vymeni jadro zanovšie, <strong>na</strong>príklad z dôvodu, e nové jadro podporuje di<strong>sk</strong>y SATA, <strong>na</strong>staveniu a rekompiláciisa nevyhneme!Prv ako sa pustíme do zostavovania jadra, musíme si o jadre poveda nieèoviac.JADROJadro – po anglicky kernel – je <strong>na</strong>jzákladnejší program operaèného systémuLinux. Jeho úlohou je tvori rozhranie medzi hardvérom poèítaèa a ostatnýmisoftvérovými aplikáciami.Jadro má ve¾a funkcií. Ako sme si povedali, základnou funkciou je sprostredkovaniekomunikácie medzi technickými prostriedkami poèítaèa a vytváraniefunkèného prostredia <strong>na</strong> úspešný beh ostatných aplikácií. Toto prostrediemusí zabezpeèi èinnos siete, prístup k di<strong>sk</strong>om, di<strong>sk</strong>etovým jednotkáma iným mechanikám, vytvorenie a beh virtuálnej pamäte a súbené – paralelné– spracúvanie úloh, ktorému hovoríme multita<strong>sk</strong>ing.Jadro sa musí správa tak, aby ten istý program, tá istá aplikácia alebo utilitafungovala <strong>na</strong> poèítaèi s rôznymi typmi procesorov.Utility a programy tvoriace systémové príkazy a „oba¾ujúce“ jadro tvoriaoperaèný systém. Príkladom môu by utility <strong>na</strong> administráciu pouívate¾ov,formátovanie a obsluhu di<strong>sk</strong>ov a di<strong>sk</strong>etových mechaník a podobne.Aplikácie spolu s jadrom a systémovými utilitami operaèného systému tvoriadistribúciu. Príkladom aplikácií sú rôzne editory, komunikaèné programy,ale aj grafická <strong>na</strong>dstavba.Z toho vyplýva, e v kadej slušnej linuxovej distribúcii je jednotné linuxovéjadro, len mono trochu prispôsobené danej distribúcii. To z<strong>na</strong>èí, e programalebo aplikácia z ¾ubovo¾nej inej distribúcie by mali fungova aj v inej distribúcii.Hovorím „by mali“, lebo nie vdy je to pravda. Záleí <strong>na</strong> tom, ako jeprogram (alebo aplikácia) tesne „zviazaný“ s mater<strong>sk</strong>ou distribúciou – teda èipouíva urèitú kninicu, ktorá sa v inej distribúcii ne<strong>na</strong>chádza.Skutoènos je taká, e <strong>sk</strong>oro kadý program sa dá „prekonvertova“ predruhú distribúciu. Vyaduje si to však urèité <strong>sk</strong>úsenosti a hlavne podrobnejšiez<strong>na</strong>losti. (Nebojte sa, pomaly, ale isto k tomu spejeme.)Pre zaujímavos treba poveda, e dnešné jadro Linuxu <strong>obsah</strong>uje 2,8 milió<strong>na</strong>riadkov zdrojového kódu oproti 9000 riadkom Unixu od firmy Bell Labsz roku 1976 (len tak <strong>na</strong> okraj, nechcete si ich preèíta? ☺).ZDROJOVÉ KÓDY JADRANech u z akéhoko¾vek dôvodu treba poui nové jadro, musíme <strong>na</strong>jprv zí<strong>sk</strong>ajeho zdrojové kódy.Zdrojové kódy jadra nájdeme <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.kernel.org alebo<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om zrkadle <strong>www</strong>.<strong>sk</strong>.kernel.org/pub/linux/kernel/. Tu nájdeme všetkyverzie jadra – od historických a po tie <strong>na</strong>jnovšie. Príkladom zdrojového kódujadra je súbor linux-2.6.8.tar.gz s ve¾kosou 34 MB.Ak pouívame niektorú z ve¾kých distribúcií, je lepšie h¾ada kódy novéhojadra <strong>na</strong> stránkach tvorcu distribúcie. To z dôvodu, e „distrované“ jadro môeby trochu upravené a šité pre danú distribúciu a máme záruky, e s ním budúvšetky balíky z distribúcie pracova spo¾ahlivo. Distribuèné jadrá sú spakovanébalíèkovaèom jednotlivých distribúcií, <strong>na</strong>pr. rpm a podobne.Musíme si uvedomi, e jadrá s nepárnym druhým èíslom v názve (<strong>na</strong>pr.2.5.3) sú vývojové rady a jadrá s párnym druhým èíslom (2.4.x, 2.6.x) sú stabilnérady. Èísla jadier majú ešte doplòujúce èísla (a niekedy aj písmená), èím saodlišujú urèité drobné opravy chýb, ktoré nemajú fatálny následok. Príkladomtakého èíslovania je jadro 2.4.22-1.2115nptl z distribúcie Fedora Core 1.Ve¾mi èasto mono nájs zdrojové kódy jadra <strong>na</strong> rôznych cédeèkách s linuxovoutematikou, v rôznych poèítaèových èasopisoch a podobne. No a istotne<strong>na</strong> inštalaènom CD kadej distribúcie!PATCHOVANIE JADRANie vdy je pre malú chybu nevyhnutné sahova nové opravené jadro. Naopravu chyby môeme poui príslušnú záplatu – patch (èítaj peè). Pre názornossi môeme záplaty prirov<strong>na</strong> k service packom iného známeho operaèného152 PC REVUE 10/2004


L I N U X W A R Esystému. Zatia¾ èo záplatou – patchom – sa opravujú zdrojové kódy jadra, servicepacky opravujú binárne kódy operaèného systému.Pozor!! Nesmieme si plies zdrojové a binárne kódy jadra! Zdrojové kódy sú textovésúbory, <strong>na</strong>písané v programovacom jazyku (spravidla v jazyku C), ktorých <strong>obsah</strong>môeme dostupnými programami èíta a editova. Binárne kódy vzniknú po kompiláciizdrojových kódov príslušným prekladaèom (spravidla gcc) a nemono ichbene èíta ani modifikova. (To platí všeobecne – okrem výnimiek – pre kadý program,nielen pre jadro). Preto si pri študovaní tejto lekcie musíme uvedomi, kedyhovoríme o zdrojových kódoch a kedy o binárnych kódoch!ZOSTAVOVANIE JADRAZostavovanie jadra sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých úkonov: rozbalenie zdrojového kódu jadra (a prípadné opatchovanie) konfigurácia jadra preklad (kompilácia) jadra inštalácia jadra inštalácia modulovTieto úkony vyadujú presnú postupnos, a preto si ich teraz prejdeme step-bystepèie krok za krokom. Ako vzor pouijeme distribúciu Fedora Core1, ale postupyplatia aj pre ostatné distribúcie, ako je Red Hat, Madrake, SuSE a ostatné.ROZBALENIE ZDROJOVÉHO KÓDU JADRAAk nechceme poui nové jadro, len chceme v súèasnom jadre povoli urèitésluby jadra alebo chceme len jadro opatchova, tento odsek pre<strong>sk</strong>oèíme.Vieme, e zdrojový kód jadra sa <strong>na</strong>chádza v urèitej adresárovej štruktúre,ktorej sa niekedy hovorí aj strom. V distribúcii FC1 je to adresár /usr/src/linux-2.4/. Všimnime si, e je to v <strong>sk</strong>utoènosti linka <strong>na</strong> adresár /usr/src/linux-2.4.22-1.2115nptl.Aby sme neprišli o to, èo u máme funkèné, odporúèam uvedený adresárprekopírova <strong>na</strong> iné miesto alebo ho staèí premenova, <strong>na</strong>pr. /usr/src/linux.old/.Novo zí<strong>sk</strong>ané jadro, <strong>na</strong>pr. súbor linux-2.4.27.tar.gz, uloíme do adresára /usr/src/.Teraz prichádza to <strong>na</strong>jdôleitejšie – rozbalenie jadra. Ak máme jadro „starované“,pouijeme príkazmiesto v operaènej pamäti. Dobrým „vyladením“ konfigurácie jadra zí<strong>sk</strong>amejadro, ktoré bude dostatoène výkonné aj <strong>na</strong> starších poèítaèoch.Skôr ako pristúpime ku konfigurácii, je dobré si zisti, aké zariadenia má<strong>na</strong>še nové jadro podporova. To zistíme poh¾adom do imaginárneho súboru/proc/pci alebo jeho vylistovaním príkazom[root@doma src] # cat /proc/pciUvidíme základný zoz<strong>na</strong>m hardvéru a zaèneme konfigurova zdrojové kódyjadra. Konfiguráciu môeme vyko<strong>na</strong> tromi spôsobmi: v príkazovom riadku pomocou menu v príkazovom riadku pomocou menu v grafickom prostredíKonfiguráciu v príkazovom riadku spustíme príkazom make config, pomocoumenu v príkazovom riadku make menuconfig a v grafickom prostredípomocou príkazu make xconfig. Tieto príkazy musíme spúša v adresári zdrojovýchkódov jadra, teda v /usr/src/linux-2.4/.Aj keï všetky tri monosti dosiahnu ten istý výsledok, <strong>na</strong>jpríjemnejší z nichje posledný.V prípade, e <strong>na</strong> danom poèítaèi nemáme <strong>na</strong>inštalované grafické prostredie,pouijeme druhú monos. Budeme postupova takto: prejdeme do daného adresára /usr/src/linux-2.4/ príkazom[root@doma src] # cd /usr/src/linux−2.4 zadáme príkaz[root@doma linux−2.4] # make menuconfigNa obr. è. 1 vidíme základné menu konfiguraèného nástroja menuconfig.[root@doma src] # tar −xzf linux−2.4.27.tar.gzZdrojové kódy jadra sa rozbalia do adresára /usr/src/linux-2.4.27/. V prípade, esme stiahli súbor s príponou .bz2, pouijeme príkaz[root@doma src] # tar −xzf linux−2.4.27.tar.bz2 −−use−compress−program bzip2Rozbalenie môe trva aj nieko¾ko minút v závislosti od rýchlosti poèítaèa,predsa len ide <strong>sk</strong>oro o 3 milióny riadkov! V prípade, e zí<strong>sk</strong>ame jadro od vydavate¾adistribúcie s príponou .rpm, pouijeme príkaz[root@doma src] # rpm −i kernel−headers*.rpm[root@doma src] # rpm −i kernel−source*.rpmKeïe mnohé utility a programy sa odvolávajú <strong>na</strong> adresár /usr/src/linux-2.4/,musíme zároveò upravi linku <strong>na</strong> tento adresár. Buï pouijeme mc, alebo z riadkazadáme príkaz[root@doma src] # ln −s linux−2.4.27 linux−2.4(Nesmieme zabudnú predtým predchádzajúcu linku zruši!)OPATCHOVANIEAk chceme existujúce jadro opravi, pouijeme príslušnú záplatu. Záplata mámeno podobné èíslu jadra, <strong>na</strong>pr. patch-2.4.19.gz vytvorí zo starého jadra 2.4.18nové jadro 2.4.19. Patch rozbalíme a aplikujeme príkazom1Ak máme monos poui grafické prostredie, postupujeme takto: spustíme grafické prostredie príkazom startx s právami roota v grafickom prostredí spustíme ¾ubovo¾ný terminál (objaví sa klasický shell) prejdeme do daného adresára /usr/src/linux-2.4/ príkazom[root@doma src] # cd /usr/src/linux−2.4 zadáme príkaz[root@doma linux−2.4] # make xconfigNa ploche sa objaví okno konfiguraèného nástroja (obr. è. 2).[root@doma src] # gunzip −c patch−2.4.19.gz|patch −p1Zdrojové kódy súèasného jadra sú opravené, môeme pristúpi ku konfiguráciibudúceho jadra.KONFIGURÁCIA JADRAPráve konfigurácia jadra je <strong>na</strong>jdôleitejší bod celého zostavovania. Vïaka tejtofilozofii môeme jadro systému prispôsobi <strong>na</strong> svoj obraz. Môeme rozhodnúo dôleitých súèastiach jadra. Ak <strong>na</strong>príklad nemáme v poèítaèi iadne zariadenieSCSI, podporu týchto zariadení v jadre vypneme, èím ušetríme drahocenné210/2004 PC REVUE 153


L I N U X W A R EVYTVORENIE OBRAZU JADRAZ vytvoreného konfiguraèného súboru, vytvorených závislostí a „vyèistenéhostola“ spustíme <strong>sk</strong>utoèný preklad zdrojových súborov. Tých zdrojových súborovje neúrekom, staèí sa pozrie do adresára /urs/src/linux-2.4/. Kompiláciuspustíme príkazom[root@doma linux−2.4] # make bzImagePo preklade vznikne iba jeden ve¾ký hlavný súbor bzImage, ktorý <strong>obsah</strong>ujeobraz nového jadra.3Tento konfiguraèný nástroj nám pomôe pri vytváraní <strong>sk</strong>riptov, potrebných pripreklade programu.Ako vidíme <strong>na</strong> obr. è. 3, utilita sa <strong>sk</strong>ladá z nieko¾kých poloiek. Kliknutím <strong>na</strong>jednotlivé poloky sa dostaneme do nišej úrovne. Kliknime <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>poloku USB support (obr. è. 3).Všimnime si rozdelenie ok<strong>na</strong> USB support. Na ¾avej strane sú tri ståpce y, ma n, v strede je názov jednotlivej vo¾by a vpravo je help – pomocník. Kliknutím<strong>na</strong> kosoštvorec niektorého z prvých troch ståpcov zvolíme danú vo¾bu, èo saprejaví jeho sfarbením <strong>na</strong>èerveno. Ståpec y definuje, e daná vo¾ba bude povolenáa bude neoddelite¾nou súèasou jadra. Ståpec n definuje, e vo¾ba nebudeaktív<strong>na</strong> ani nebude súèasou jadra. Tým dosiahneme zmenšenie jadra a úsporupamäte. Ståpec m definuje, e daná vo¾ba sa má preloi ako modul. My uvieme, èo moduly sú, aké sú ich výhody a ako sa s nimi <strong>na</strong>rába. Zopakujme si,e táto monos je výhodná, pretoe nám umoòuje modul aktivova alebodeaktivova <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>šich potrieb aj po kompilácii jadra systému. Pozor,nie všetky vo¾by jadra mono kompilova ako modul, vtedy v druhom ståpci nieje písmeno m, ale z<strong>na</strong>mienko mínus a táto vo¾ba je neaktív<strong>na</strong>!Napríklad jadro musí vedie pristupova <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>, prechádza súborovýsystém a potom môe iadané moduly spúša. Take podpora prístupuk pevným di<strong>sk</strong>om nemôe by ako modul, ale musí by pevnou súèasou jadra!Prechádza všetky poloky konfiguraèného nástroja je teraz zbytoèné. Ak<strong>na</strong>stane prípad, e chceme poui niektorú sieovú utilitu, v dokumentácii k danejutilite sa bude istotne <strong>na</strong>chádza pokyn, ktoré vo¾by konfiguraèného nástrojamáme zapnú.Po ukonèení konfigurácie klikneme <strong>na</strong> poloku Save and Exit v hlavnom menu.Tým sa vytvorí v adresári /usr/src/linux-2.4/ súbor .config. V òom sú uloenévšetky vyko<strong>na</strong>né <strong>na</strong>stavenia (<strong>na</strong> èo sa tento súbor pouije, to si ne<strong>sk</strong>ôr uká-eme). Po vyko<strong>na</strong>ní konfigurácie môeme ešte vyko<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie nového jadra.V adresári /usr/src/linux-2.4/ vyh¾adáme súbor MakeFile. Otvoríme ho vhodnýmeditorom a prejdeme <strong>na</strong> riadok EXTRAVERSION =. Tu doplníme ¾ubovo¾nýtext, ktorým oz<strong>na</strong>èíme <strong>na</strong>še nové jadro, <strong>na</strong>príklad mojejadro. Po editovanísúbor uloíme.PREKLAD JADRAV globále je preklad jadra <strong>na</strong>jjednoduchší, ale zato èasovo nároèný. Prekladjadra, ktorému sa odborne hovorí kompilácia, sa <strong>sk</strong>ladá z nieko¾kých fáz: Vytvorenie závislostí Mazanie starých a nepotrebných súborov Vytvorenie obrazu jadra Vytvorenie a inštalácia modulovVYTVORENIE ZÁVISLOSTÍAby systém vedel, ktoré súbory treba preloi a ktoré mono ignorova, vytvorímestrom závislostí. Pouijeme príkaz (všetko v adresári /urs/src/linux-2.4/):[root@doma linux−2.4] # make depMAZANIENa zmazanie starých a nepotrebných súborov pouijeme príkaz[root@doma linux−2.4] # make cleanTento príkaz sa odporúèa poui aj vtedy, ak ideme zostavova úplne nové jadro.Poznámka:Odporúèam preklad robi pred obedom, lebo aj <strong>na</strong> dobrých strojoch trvádos dlho. No a keï sa vrátime z obeda, u by to mohlo by hotové ☺. (Keï som torobil prvýkrát v ivote <strong>na</strong> Pentiu 90 a RedHat 6.2, trvalo to celú noc...)VYTVORENIE MODULOVAk sme vytvárali nové jadro, musíme prekladom vytvori aj moduly, ktoré smev jednotlivých polokách konfiguraèného nástroja <strong>na</strong>definovali. To dosiahnemepríkazom[root@doma linux−2.4] # make modulesINŠTALÁCIA MODULOVPo preloení modulov treba moduly <strong>na</strong>inštalova do toho správneho adresáraa upravi urèité <strong>sk</strong>ripty, aby jadro pri bootovaní moduly správne zaviedlo dopamäte. Aby sme to nemuseli robi ruène, pouijeme <strong>na</strong> to krásny príkaz[root@doma linux−2.4] # make modules_installTen <strong>na</strong>inštaluje moduly do adresára /lib/modules/èíslo_jadra, teda v <strong>na</strong>šom prípade/lib/modules/2.4.22-1.2115.nptl/.INŠTALÁCIA JADRAJadro, vlastne jeho obraz sa po preklade <strong>na</strong>chádza v adresári /usr/src/linux-2.4/arch/i386/boot/ v súbore bzImage.Najprv prekopírujeme tento súbor do adresára /boot/ a premenujeme ho <strong>na</strong>súbor vmlinuz-2.4.22-mojejadro:[root@doma linux−2.4] # cp /usr/src/linux−2.4/arch/i386/boot/bzImage/boot/vmlinz−2.4.22−mojejadroKeï máme nové jadro hotové, zostáva nám len upravi príslušný zavádzaè.Jeho <strong>na</strong>stavenie závisí od typu pouitého bootloadera, teda od toho, èi pouívameGRUB alebo LILO.ÚPRAVA BOOTLOADERA GRUBPrejdeme do adresára /boot/grub/ a editujeme súbor grub.conf. Odkopírujemepredchádzajúci odsek od textu title a pridáme ho <strong>na</strong> koniec súboru. V novomodseku upravíme tieto riadky:Riadok zaèí<strong>na</strong>júci sa <strong>na</strong> title upravíme <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> title Fedora Core – mojejadro. Potom upravíme riadok zaèí<strong>na</strong>júci sa slovom kernel. V òom zadámenázov nového súboru vmlinuz tak, ako sme si ho premenovali. Ostatné vo¾byponecháme, lebo ich istotne dobre vytvoril inštalaèný program pri inštaláciisystému. Vzor upraveného súboru grub.conf je <strong>na</strong> výpise è. 4.# grub.conf generated by a<strong>na</strong>conda4## Note that you do not have to rerun grub after making changes to this file# NOTICE: You do not have a /boot partition. This means that# all kernel and initrd paths are relative to /, eg.# root (hd0,0)# kernel /boot/vmlinuz−version ro root=/dev/hda1# initrd /boot/initrd−version.img#boot=/dev/hdadefault=0timeout=10splashimage=(hd0,0)/boot/grub/splash.xpm.gztitle Fedora Core (2.4.22−1.2115.nptl)root (hd0,0)kernel /boot/vmlinuz−2.4.22−1.2115.nptl ro root=LABEL=/ hdc=ide−scsi rhgbinitrd /boot/initrd−2.4.22−1.2115.nptl.imgtitle Fedora Core moje jadroroot (hd0,0)kernel /boot/vmlinuz−2.4.22−mojejadro ro root=LABEL=/ hdc=ide−scsi rhgbinitrd /boot/initrd−2.4.22−1.2115.nptl.img154 PC REVUE 10/2004


Súbor uloíme. Tým sme v systéme zachovali aj pôvodnéfunkèné jadro a pridali nové jadro. Je to ve¾mivýhodné, lebo keï zistíme, e nové jadro nefungujesprávne, stále máme monos poui to staré a vytvorenienového zaèa znova od zaèiatku. Po reštarte systémusa v ponuke bootloadera objaví nová polokas názvom Fedora Core – moje jadro. Staèí, aby sme <strong>na</strong>òu presunuli kurzor, a klepnutím <strong>na</strong> Enter spustímeboot systému s novým jadrom.V prípade, e sa nové jadro osvedèí a my chceme,aby sa spúšalo samostatne bez toho, aby sme ho museliodklikáva, <strong>na</strong>stavíme v súbore grub.conf polokudefault <strong>na</strong> hodnotu 1. Tým zabezpeèíme, e sa pourèitom èase, stanovenom v poloke timeout, automatickyspustí druhá poloka menu (preèo druhá, keïzadáme èíslo 1? Lebo prvá poloka má èíslo nula,druhá èíslo 1, tretia èíslo 2 atï.).ÚPRAVA BOOTLOADERA LILOAk v <strong>na</strong>šej distribúcii pouívame lilo, upravíme súbor/etc/lilo.conf. Podobne ako v predchádzajúcom prípade,odkopírujeme prvý odsek, zaèí<strong>na</strong>júci sa slovom image,a pridáme ho <strong>na</strong> koniec súboru. Upravíme riadkyimage, kde <strong>na</strong>píšeme súbor nového jadra, a label, kdedefinujeme pomenovanie poloky, pod ktorou sa novéjadro bude prezentova. Vzor upraveného súborulilo.conf je <strong>na</strong> výpise è. 6.default=Linuximage=/boot/vmlinuz−2.4.22−1.2115.nptllabel=Linuxinitrd=/boot/initrd.gzread−onlyimage=/boot/vmlinuz−2.4.22−mojejadrolabel=Linux−moje_jadroinitrd=/boot/initrd.gzread−onlySúbor uloíme. Na rozdiel od bootloadera GRUB musímeuvedené zmeny v súbore lilo.conf aktivova spustenímpríkazu[root@doma linux−2.4] # liloMôeme reštartova. V novej verzii LILO, ktoré má upodobu menu podobne ako GRUB, sa objaví novápoloka s príslušným názvom. Presunutím kurzoraa po odkliknutí <strong>na</strong> <strong>na</strong>štartuje nové jadro. Ak pouívamestaršiu verziu LILO, ktoré nemá podobu menu,môeme pri zobrazení textu boot: <strong>na</strong> obrazovke tabulátoromzvoli, ktorú poloku chceme aktivova.Ak nám nové jadro vyhovuje, môeme <strong>na</strong>stavi jehodefaultné spúšanie úpravou poloky default <strong>na</strong>hodnotu default=Linux-moje_jadro v súbore /etc/lilo.conf. Po tejto úprave nesmieme zabudnú znova spustipríkaz lilo, ktorý dané zmeny zaktivuje.SÚBOR .configV prípade, e máme viac poèítaèov, <strong>na</strong> ktorých chcemevyko<strong>na</strong> identickú úpravu jadra, nemusíme prechádzapríslušné vo¾by konfiguraèného nástroja prikadom poèítaèi zvláš. Vtedy staèí, ak <strong>na</strong> všetkyupravované poèítaèe prekopírujeme súbor .config,ktorý vznikol po konfigurácii jadra <strong>na</strong> prvom poèítaèi.Potom spustíme preklad zdrojových kódov a modulov.Verím, e sa nám prvý preklad jadra vydaril a my smehrdo postúpili v z<strong>na</strong>lostiach Linuxu o jednu prieèkuvyššie.Miroslav Oravec5Linux&news Pod¾a internetového èasopisu The Inquirer (http://<strong>www</strong>.theinquirer.net/?article=1806) anglická Adverti−sing Standards Authority uz<strong>na</strong>la, e reklama Microsoftu,ktorá tvrdila, e Linux je 10× drahší ako Windows, bolaproti pravidlám pravdivej reklamy vo Ve¾kej Británii. Štú−dia <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie po−uila rozlièný hardvér(pre Linux to bol main−frame z900 od IBM, za−tia¾ èo pre Windows tobol systém s duálnym900 MHz Xeonom, ktorýje výrazne lacnejší). Rádby som upozornil, e vý−sledky o celkovej cene zaoperaèný systém sa líšiave¾mi výrazne pod¾a to−ho, kto ich robil. Zdá sami to trošku ironické,hlavne pre reakciu tlaèo−vého hovorcu Microsoftupá<strong>na</strong> Grunda, ktorý rea−goval <strong>na</strong> èlánok MiraOravca o cene operaè−ného systému Windows(http://<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>/buxus_dev/generate_page.php?page_id=917817). Aj keï pán Grund <strong>sk</strong>u−toène presne hovorí o tom, e <strong>na</strong>jväèší koláè z ceny ITtvorí servis, ce<strong>na</strong> licencií nie je vonkoncom zanedba−te¾ná. Linux je spo¾ahlivý operaèný systém a servis môestá rov<strong>na</strong>ké fi<strong>na</strong>nèné prostriedky a niekedy môe bydokonca lacnejší (vzh¾adom <strong>na</strong> spo¾ahlivos a dostupnosmnohých od<strong>sk</strong>úšaných free riešení, bezplatnú interneto−vú pomoc a podobne). Nechoïme ïaleko k zahraniè−ným štúdiám, pozrime sa <strong>na</strong> orav<strong>sk</strong>ú realitu. Na stránkehttp://<strong>sk</strong>.openoffice.org/users/ofz.html je príklad, ako sadá s Linuxom reálne ušetri. Nebudem sa rozpisova –výsledok je taký, e projekt bol vïaka Linuxu a Open−Office.org nielen úspešný, ale dokonca realizovate¾ný(nie kadý má peniaze <strong>na</strong> poèiatoènú investíciu za licen−cie). Nech poèítam akoko¾vek, trhové ceny linuxovéhoa windowsového servisu sú porov<strong>na</strong>te¾né, hardvér je rov−<strong>na</strong>ký a ce<strong>na</strong> licencií je pri linuxovom riešení výraznenišia a nulová. Samozrejme, sú situácie, keï linuxovériešenie nemono <strong>na</strong>sadi vôbec alebo sa neoplatí, všet−ko treba posudzova individuálne. Na stránke http://driverondemand.sourceforge.net/som <strong>na</strong>šiel zaujímavý projekt, ktorý má u¾ahèi pouíva−nie Linuxu novými pouívate¾mi. Èasto sa stane, e dis−tribúcie Linuxu nestíhajú za vývojom hardvéru aleboovládaèov. Pouívate¾ má distribúciu spred pár mesia−cov. Tá buï vyšla v èase, keï jeho nová periféria ešteneexistovala, alebo k nej nebol spo¾ahlivý ovládaè.Driver On Demand sa pripojí do hotplug rozhrania a vprípade, e nájde neznáme zariadenie, pokúsi sa hostiahnu. Samozrejme, pouívate¾ má monos vybra siovládaè (v prípade, e sa objavilo viacero moností)a systém automaticky overí digitálny podpis autora. Sme−rovanie distribúcií Linuxu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e sa <strong>na</strong>ozaj chcúprispôsobi benému pouívate¾ovi, no nie <strong>na</strong> úkor flexi−bility a monosti ma kontrolu <strong>na</strong>d kadým krokom. Jatomuto projektu drím palce. Mnohí pouívatelia Linuxu pouívate¾om Mac OS Xmôu len slepo závidie niektoré monosti grafického roz−hrania tohto systému. Osobne som si v OS X zvykol <strong>na</strong>Exposé, ktoré radikálne u¾ahèuje výber ok<strong>na</strong>, do ktoréhosa chce pouívate¾ prepnú. Nastavíte si roh obrazovkyalebo kombináciu klávesov a všetky okná sa vám „rozo−stúpia“ a zmenšia. Teda všetky otvorené okná vidíte <strong>na</strong>obrazovke zmenšené. Potom kliknete <strong>na</strong> okno, do ktoréhosa chcete prepnú, a všetky okná sa zväèšia <strong>na</strong>spä <strong>na</strong> ori−ginálnu ve¾kos, prièom to, ktoré ste vybrali, bude <strong>na</strong>vrchu.L I N U X W A R EVe¾mi ma potešili prvé implementácie Exposé podLinuxom. Zatia¾ <strong>na</strong>js¾ubnejšia je Kompose: http://kompo−se.berlios.de/. Ukáku funkènosti s rozostavenými ok<strong>na</strong>minájdete <strong>na</strong> obrázku. S prichádzajúcimi novinkami v no−vom X serveri X.org sa radikálne zvýši rýchlos. Pod¾a servera news.com.com umonila firma Sybasešíri databázový produkt pre Linux zadarmo (ale zïalekanie open source). Viac informácií sa doèítate <strong>na</strong> http://news.com.com/Sybase+releases+free+database+for+Linux/2100−7344_3−5359441.html?tag=nefd.top.Ve¾mi pozitívne je, e <strong>na</strong> Sybase je zaloená aj databázaMicrosoft SQL, a teda to prinesie ešte väèšiu kompatibi−litu medzi danými systémami. Databáza takisto <strong>obsah</strong>u−je niektoré enterprise monosti, a tak ju mnohí pravde−podobne uprednostnia pred drahým Oraclom. Projekt Bruce Perensa (bývalého maintainera projektuDebian) UserLinux ukázal svetu prvú beta verziu tejto dis−tribúcie, ktorá je od zaèiatku zameraná <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>úprítulnos. Stiahnu ho môete tu: http://<strong>www</strong>.userlinux.com/cgi−bin/wiki.pl?Installing_UserLinux. Vïaka úspechu prehliadaèa Mozilla Firefox stúpolpodiel prehliadaèov zaloených <strong>na</strong> Mozille <strong>na</strong> 14,9 %, èoje <strong>na</strong>ozaj ve¾ký úspech. Na Firefox zaèali prechádza po−uívatelia Internet Explorera po tom, ako Microsoft stratilreputáciu <strong>na</strong> trhu internetových prehliadaèov. Prispelak tomu nízka bezpeènos prehliadaèa (<strong>na</strong> èo upozornil ajCERT a odporúèal pouíva Firefox) a takisto nesledova−nie trendov v tejto oblasti (tabbed browsing, blokovaniepop−up reklám a pod.). Firefox sa teší ve¾kej ob¾ubemedzi pouívate¾mi všetkých operaèných systémov.Existuje aj kvalitný sloven<strong>sk</strong>ý preklad (za èo vïaèíme slo−ven<strong>sk</strong>ému tímu mozilla.<strong>sk</strong>). Aktuál<strong>na</strong> verzia v èase písa−nia týchto riadkov je Firefox Preview Release (pravdepo−dobne posledná pred verziou 1.0) a môete ju stiahnuz <strong>www</strong>.mozilla.org. Nedávno som <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> zaujímavú distribúciu Linuxu.Ide o Linux Defender, je to live distribúcia zaloená <strong>na</strong>knoppixe a vyuívajúca Captive NTFS writing support.Táto distribúcia dokáe z Linuxu h¾ada a odstraòovavírusy <strong>na</strong> windowsovej partícii. Je k dispozícii <strong>na</strong> stiahnu−tie zadarmo <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.bitdefender.com/bd/site/products.php?p_id=40. Okrem toho firma Bitdefenderponúka svoj command line antivírus pre Linux zadarmo.Ten tie vie nielen h¾ada, ale aj odstraòova mnohédruhy vírusov a je pomerne dobre aktualizovaný, hoci<strong>na</strong> mailový server úplne staèí free clamav (<strong>www</strong>.clamav.net).Prajem príjemný zvyšok mesiaca.Juraj Bednár10/2004 PC REVUE 155


L I N U X W A R E/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD X.FreeBSD a cudzí softvérNie ste pri pouívaní operaèného systému FreeBSDobmedzovaní? Nechýbajú vám tam aplikácie, ktoréby ste mali v inom operaènom systéme? Toto súotázky, ktoré pouívatelia FreeBSD poèúvajú èasto.Keï ich dostanú, zvyèajne sa záhadne pousmejú,pretoe následne môu tomu, kto im ich poloil, vysvetlijeden z ve¾kých tromfov tohto operaènéhosystému.Zvyèajne platí, e programy sú vo svojej spustite¾nejpodobe urèené pre jeden jediný operaènýsystém. Ak má by program spustite¾ný vo viacerýchoperaèných systémoch, musí by <strong>na</strong>programovanýtakým spôsobom, aby sa dal preloi –<strong>sk</strong>ompilova a zlinkova – do rôznych formátovspustite¾ných súborov pre kadý z operaènýchsystémov zvláš. Naprogramova týmto spôsobomsa zvyèajne bez problémov dajú iba tie <strong>na</strong>jtriviálnejšieprogramy, ktoré nepouívajú graficképouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie, nepotrebujú pouívasystémové volania, signály operaèného systému,zdie¾anú pamä, nepotrebujú spúša iné programyalebo zisova informácie o operaènom systéme.Za <strong>sk</strong>utoènosou, e aj zloité programy, akoje <strong>na</strong>príklad webový server Apache alebo program<strong>na</strong> prácu s obrázkami GIMP, fungujú <strong>na</strong> viacerýchoperaèných systémoch, je zvyèajne enormné úsilietvorcov týchto programov, nutnos programovamnohé èasti nieko¾kokrát (pre kadý operaènýsystém osobitne) a podobne. Úprava programov,ktoré vedú k monosti ich prekladu pre viaceréoperaèné systémy, sa <strong>na</strong>zýva portovanie alebo portácia.Jednou z moností, ako spúša v jednom operaènomsystéme programy urèené pre iný operaènýsystém, je jeho emulácia. Existujú programy,ktoré simulujú kompletný poèítaè a <strong>na</strong> takýto virtuálnypoèítaè umoòujú doslova a do písme<strong>na</strong><strong>na</strong>inštalova operaèný systém a v tomto operaènomsystéme pouíva programy preò urèené. Tentoprístup je síce priamoèiary, ale má mnohé nevýhody.Softvér simulujúci hardvér poèítaèa jekomplikovaný a pridáva pre beh pouívate¾<strong>sk</strong>ýchprogramov dve nezanedbate¾né programové vrstvy<strong>na</strong>vyše: v prvom rade je to simulátor virtuálnehopoèítaèa a potom ešte druhý operaèný systém,v ktorom poadovaná aplikácia beí. Na poèítaèitak beí hostite¾<strong>sk</strong>ý operaèný systém, v ktorom jespustená pouívate¾<strong>sk</strong>á aplikácia simulujúca virtuálnypoèítaè, v nej je spustený iný – hosujúci –operaèný systém (v princípe niè nebráni tomu, abyboli hostite¾<strong>sk</strong>ý a hosujúci operaèný systém rov<strong>na</strong>kéalebo aby sa líšili len vo svojej verzii) a <strong>na</strong>koniecv hostite¾<strong>sk</strong>om operaènom systéme koneènebeí poadovaná aplikácia.Výhodné by však bolo, keby v hostite¾<strong>sk</strong>om – <strong>na</strong>tívnom– operaènom systéme mohla bea priamopoadovaná aplikácia, urèená pre iný operaèný systém.Takáto monos v urèitých prípadoch existuje.Ide o implementáciu aplikaèného binárneho rozhrania(ABI – application bi<strong>na</strong>ry interface) cudziehooperaèného systému. Aplikaèné binárne rozhranieje rozhranie medzi jadrom operaèného systémua pouívate¾<strong>sk</strong>ými aplikáciami, cez ktoré im jadropo<strong>sk</strong>ytuje svoje sluby. Zjednodušene mono poveda,e ak sa v jednom operaènom systéme implementujeaplikaèné binárne rozhranie iného operaènéhosystému, bude moné spúša programy urèenépre oba tieto operaèné systémy.Napriek tomu, e sa implementácia cudzieho aplikaènéhobinárneho rozhrania oz<strong>na</strong>èuje ako emulácia,o nijakú emuláciu v uvedenom zmysle nejde.V èase vzniku tejto èrty v operaèných systémochjednoducho neexistoval lepší termín <strong>na</strong> jej oz<strong>na</strong>èenie,a keïe asi neexistuje dodnes, pojem emuláciasa ujal a pouíva sa.Pokia¾ ide implementáciu cudzích aplikaènýchbinárnych rozhraní vo FreeBSD, je <strong>na</strong> tom tentooperaèný systém ve¾mi dobre. Okrem vlastného ABIsú toti v jadre FreeBSD implementované tri rôznecudzie aplikaèné binárne rozhrania.1. System V Release 4, ktorý bol poslednouvýz<strong>na</strong>mnou vetvou Unixu firmy AT&T. Stal sa základomprvých verzií operaèných systémov SCOUnix a Solaris. Pre funkènos reimov SVR4 aj SCOUnix treba ma komerène distribuované kninicetýchto operaèných systémov a k týmto kniniciamje zasa potrebné ma príslušné pouívate¾<strong>sk</strong>é licencie.Na sprevádzkovanie aplikaèného binárnehorozhrania SVR4 staèí ma CD so systémom SunSolaris 2.6. V prípade ABI SCO Unix treba príslušnékninice <strong>na</strong>kopírova z beiaceho systému SCOUnix.2. Digital Unix alebo OSF/1 je variantom Unixu<strong>na</strong>vrhnutého pre procesory Alpha firmy DigitalEquipment. Keïe tieto procesory boli 64-bitové,ani spomí<strong>na</strong>ná emulácia nebude fungova <strong>na</strong> 32-bitových poèítaèoch. (Škoda, e sa procesory DigitalAlpha prestali vyrába; disponovali niektorýmizaujímavými èrtami, ktorým ani súèasné 64-bitové procesory nemôu konkurova. Mám monospracova <strong>na</strong> jednom v súèasnosti u archaickompoèítaèi s týmto procesorom, ale jeho reakciaa priepustnos je v porov<strong>na</strong>ní s poèítaèmi architektúryIA-32 tej doby <strong>sk</strong>utoène excelentná.) Navyšeimplementácia tohto aplikaèného binárneho rozhraniaje nekompletná, pretoe operaèný systémDigital Unix bol zaloený <strong>na</strong> mikrokerneli Mach,ktorého mnohé systémové volania nespåòajú normuPOSIX, ktorej sa FreeBSD drí.3. Linux – <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcichreimov, ktorých pouitie je problematické, a tedaaj ve¾mi zriedkavé, implementácia aplikaènéhobinárneho rozhrania jadra operaèného systému Linuxje v operaènom systéme FreeBSD vyuívanátak èasto, e ve¾a jeho pouívate¾ov ani netuší, eABI Linuxu pouíva a e niektoré pouívate¾<strong>sk</strong>éaplikácie, s ktorými denne pracuje, sú <strong>na</strong>programované,<strong>sk</strong>ompilované a zlinkované pre operaènýsystém Linux.Najjednoduchším spôsobom spúšania programovje ich priame odovzdanie jadru operaènéhosystému <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie. Tento spôsob je však ve¾mimálo flexibilný, preto sa s postupom èasu v unixovýchoperaèných systémoch vyvinul postup, akorozlièné typy programov vykonáva rôznym spôsobom.Preto teraz môeme priamo spúša kompilovanéprogramy, interpretované shellové, perlové èipythonové <strong>sk</strong>ripty. V operaènom systéme FreeBSDje táto myšlienka dotiahnutá ešte ïalej a mono156 PC REVUE 10/2004


ozpoznáva aj medzi binárnymi typmi spustite¾nýchsúborov a pre iný typ poui iné aplikaèné binárne rozhranie.Binárny spustite¾ný kód väèšiny unixových operaènýchsystémov je vo formáte ELF, ktorý pôvodne pochádzazo System V Unixu firmy AT&T a do operaèného systémuFreeBSD bol prijatý vo verzii FreeBSD 2.2.6. Tentoformát <strong>obsah</strong>uje medzi inými informáciami aj z<strong>na</strong>èku(angl. brand), ktorá slúi práve <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie aplikaènéhobinárneho rozhrania, s ktorým má by daný programspustený. Z<strong>na</strong>èka sa dá zmeni programom brandelf(1).Týmto programom mono túto známku aj <strong>na</strong>stavi,ak nie je <strong>na</strong>stavená, alebo zmeni, ak je <strong>na</strong>stavená<strong>na</strong> nesprávnu hodnotu. Napríklad ve¾mi ve¾a programovurèených pre operaèný systém GNU/Linux má tútoznámku <strong>na</strong>stavenú <strong>na</strong> SVR4.LINUX ABISúèasti potrebné <strong>na</strong> beh linuxových aplikácií pod operaènýmsystémom FreeBSD sa zvyèajne inštalujú u pri inštaláciioperaèného systému FreeBSD, pokia¾ sa zvolí príslušnávo¾ba v inštalaènom programe. Tieto súèasti sainštalujú do adresára /usr/compat/linux/, kde sa vytvoríhierarchická adresárová štruktúra podobná adresárovejštruktúre koreòového adresára Linuxu:% ll −lF /usr/compat/linux/total 10drwxr−xr−x 2 root wheel 1K 8 jún 17:59 bin/drwxr−xr−x 9 root wheel 1K 18 júl 09:43 etc/drwxr−xr−x 3 root wheel 2K 8 jún 17:59 lib/drwxr−xr−x 4 root wheel 512B 8 jún 17:59 mnt/drwxr−xr−x 2 root wheel 512B 23 aug 1999 opt/dr−xr−xr−x 1 root wheel 512B 18 júl 10:44 proc/drwxr−xr−x 2 root wheel 512B 8 jún 17:59 sbin/drwxr−xr−x 13 root wheel 512B 8 jún 17:59 usr/drwxr−xr−x 13 root wheel 512B 8 jún 17:59 var/%Ak spomí<strong>na</strong>né súèasti nie sú <strong>na</strong>inštalované, mono ich<strong>na</strong>inštalova zo stromu portov alebo z balíkov (pozripredchádzajúcu èas seriálu). Port linux_base sa <strong>na</strong>chádzav adresári /usr/ports/emulators/linux_base/. Vychádzaz minimálnej inštalácie distribúcie operaèného systémuRed Hat Linux 7.1. K dispozícii sú aj ïalšie balíkylinux_base, ktoré sú zaloené <strong>na</strong> distribúciách operaènýchsystémov Red Hat Linux 6.1, Red Hat Linux 8.0,Linux Debian 3.0 èi Gentoo Linux. Tieto porty <strong>obsah</strong>ujú<strong>sk</strong>utoène iba základné programy a zdie¾ané kninice operaènéhosystému GNU/Linux; ïalšie súèasti mono doinštalovaz portov v adresári /usr/ports/devel/: linux_devtools, linux_libglade, linux_kdump, linux_allegro,linux-glib2 èi linux-sdl12.Teraz je <strong>na</strong> mieste zodpoveda otázku, ktoré linuxovéaplikácie sa zvyknú pod operaèným systémom FreeBSDpouíva. Sú to v prvom rade closed-source aplikácie, ktoréich výrobcovia uvo¾òujú pre operaèný systém GNU/Linux,ale nie pre FreeBSD. Za všetky mono spomenú <strong>na</strong>príkladAdobe Acrobat Reader èi RealAudio Player. Donedáv<strong>na</strong>to platilo aj pre <strong>sk</strong>velý internetový prehliadaèOpera; v súèasnosti však u ten existuje aj pre FreeBSD.V strome portov mono nájs viac ako stovku aplikáciíurèených pre operaèný systém GNU/Linux, ktoré sa dajúvïaka implementácii linuxového aplikaèného binárnehorozhrania pouíva pod operaèným systémom FreeBSD.Z <strong>na</strong>jznámejších a <strong>na</strong>jpouívanejších sú to implementácieJava 2 SDK od IBM, Sunu aj Blackdownu, internetové prehliadaèeOpera a Mozilla, setiathome, Virtual MachineWare aj linuxové grafické kninice èi hry. Netreba sa všakobmedzova iba <strong>na</strong> tie linuxové aplikácie, ktoré sa dajúinštalova zo stromu portov èi z balíkov. Keïe linux_base je zaloený <strong>na</strong> distribúcii Red Hat, mono inštalovaaj aplikácie z balíkov .rpm, ktorých je ve¾ké mnostvo.Vïaka implementácii linuxového ABI mono v operaènomsystéme FreeBSD pouíva aj TeXLive, èo je rozsiahladistribúcia typografického systému TeX s rôznymi <strong>na</strong>dstavbami(LaTeX, pdfTeX, Omega, nástroje <strong>na</strong> prácus formátom PostScript atï.). V príruèke operaèného systémuFreeBSD mono nájs zdokumentovaný postup inštalácielinuxových verzií aplikácií Mathematica, Maple,MATLAB, Oracle a SAP R/3. S pouitím operaèného systémuFreeBSD mono teda ráta v školstve i v podnikovomprostredí.ZAMYSLENIE O PORTABILNÝCHAPLIKÁCIÁCHPre ¾udí, ktorí pravidelne pouívajú viacero operaènýchsystémov, je ve¾mi príjemné, keï môu pod kadýmz nich bez väèších problémov pouíva tie isté programy,<strong>na</strong>vyše bez ve¾kej námahy. V elektronických konferenciáchsú èasté otázky, èi existuje program <strong>na</strong> nejakú èinnos,ktorý by beal pod viacerými operaènými systémami,aby <strong>na</strong>príklad taká triviál<strong>na</strong> vec, ako je písanie jednoduchéhotextu v textovom editore v dvoch rozliènýchoperaèných systémoch, nevyadovala od pouívate¾a uèisa dve rozdielne súpravy klávesových <strong>sk</strong>ratiek èi zvyka si<strong>na</strong> rozlièné zvýrazòovanie syntaxe. V takomto prípade súve¾mi ob¾úbené programy <strong>na</strong>písané v programovacomjazyku Java, ktoré sa môu bez zmeny pouíva <strong>na</strong> rôznychoperaèných systémoch. Napríklad aj tento èlánokbol pôvodne <strong>na</strong>písaný v textovom editore jEdit, ktorý je<strong>na</strong>písaný práve v programovacom jazyku Java a nemá<strong>na</strong>pr. problém s písaním z<strong>na</strong>kov stredoeuróp<strong>sk</strong>ych jazykovs diakritikou pod FreeBSD, Linuxom ani pod Windows.Niekomu sa to mono zdá triviálne, ale <strong>sk</strong>úšali stepísa diakritiku v editore Emacs pod operaèným systémomWindows?Apropos, Java: Java má špeciálne postavenie vo vzahu koperaènému systému FreeBSD a k implementácii cudzíchaplikaèných binárnych rozhraní v tomto operaènom systéme.Javu pre platformu FreeBSD toti firma Sun nepodporuje.Vïaka implementácii aplikaèného binárneho rozhraniaoperaèného systému GNU/Linux mono vo FreeBSDpoui linuxovú verziu Java SDK alebo si mono vïakapriam heroickému úsiliu jedného èi dvoch vývojárov Free-BSD preloi vlastnú <strong>na</strong>tívnu Javu pre FreeBSD, <strong>na</strong> èo jevšak potrebná tá linuxová.ZÁVERImplementácia cudzích aplikaèných binárnych rozhraníz<strong>na</strong>ène zvyšuje pouite¾nos operaèného systému FreeBSDa podstatne rozširuje monosti jeho <strong>na</strong>sadenia. Urèite nieje všeliekom, ale podstatne u¾ahèuje ivot tým pouívate-¾om, ktorí sú nútení pouíva viaceré unixové operaènésystémy, <strong>na</strong>jmä operaèný systém GNU/Linux, ale majú svojeob¾úbené aplikácie, ktorých sa nechcú vzda.Jozef Babjak10/2004 PC REVUE 157


L I N U X W A R E Z P R A X EInštalácia a pouívanie Omni 56K USB¼ahko dostupný spôsob, ako sa pripoji do internetu, je vyui klasickévytáèané spojenie (dial-up). V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku vám predstavímeexterný modem Omni 56K USB, blišie opíšeme jeho inštaláciu podLinuxom a podelíme sa aj o praktické <strong>sk</strong>úsenosti.ÈO ZÍSKATE KÚPOU ZARIADENIA?V škatuli okrem modemu nájdete kábel USB, kábel <strong>na</strong> pripojenie k telefónu,manuál v anglickom i sloven<strong>sk</strong>om jazyku, záruèný list, rozhodnutie telekomunikaènéhoúradu a dve cédeèká – ovládaèe a softvér FaxTalk. Ovládaèe k Linuxuvšak v dodávke nenájdete.ZÁKLADNÉ PARAMETRESvojimi rozmermi a hmotnosou je tento modem tzv. vreckovým zariadením.Podporuje protokoly V.90 s rýchlosou 56 Kb/s a V.34 s rýchlosou 33,6 Kb/s, G3posielanie a príjem faxov, automatickú detekciu dátových/faxových/hlasovýchvolaní, hlasovú digitalizáciu, kompresiu (V.42bis/MNP 5), korekciu chýb(V.42/MNP 3-4), tónovú/pulznú vo¾bu a má plnú podporu pre základné, ale ajrozšírené AT príkazy, rozhranie USB 1.1 s rýchlosou do 12 Mb/s.POUITIE MODEMUModem sa pod OS Windows <strong>na</strong>inštaluje automaticky. Blišie opíšeme inštaláciuv operaènom systéme Linux. Modem ZYXEL Omni 56K USB zodpovedá špecifikáciiUSB CDC ACM, preto staèí poui štandardný modul jadra (acm). Skôrako modul pouijete, <strong>sk</strong>ontrolujte (pomocou príkazu ls -l /dev/usb/ttyACM*), èisa v adresári /dev/usb <strong>na</strong>chádza z<strong>na</strong>kové zariadenie ttyACM. Ak sa <strong>na</strong> konzoleneobjaví nijaký výpis, treba tieto z<strong>na</strong>kové zariadenia vytvori. To dosiahnetepomocou <strong>na</strong>sledujúcich príkazov:mknod /dev/usb/ttyACM0 c 166 0mknod /dev/usb/ttyACM1 c 166 1Po vyko<strong>na</strong>ní týchto príkazov môete ešte vytvori link /dev/modem <strong>na</strong> zariadeniettyACM0 (tento krok však nie je povinný). Link vytvoríte príkazom:ln −s /dev/usb/ttyACM0 /dev/modemNa zavedenie modulu acm vyko<strong>na</strong>jte <strong>na</strong>sledujúce príkazy:insmod usbcoreinsmod usb−uhci (alebo usb−ohci)insmod acmObyèajne sa niektoré z uvedených modulov zavedú automaticky hneï po štartesystému. Ak sa však po zadaní príkazu lsmod <strong>na</strong> konzole vo výpise modulovtieto moduly neobjavia, treba poui predchádzajúce príkazy, resp. len niektoréz nich (pod¾a toho, ktorý z uvedených modulov vo výpise chýba). Systémautomatickej konfigurácie KUDZU (distribúcia RedHat, Fedora) u pri štarte systémunájde a <strong>na</strong>staví modem. Nie je však vylúèené, e môu vzniknú problémy.Aby ste nemuseli po kadom štarte systému zavádza do jadra modul acm,môete do súboru /etc/modules.conf (distribúcia RedHat, Fedora – v iných distribúciáchto môe by iný súbor) <strong>na</strong>písa <strong>na</strong>sledujúci riadok:alias char−major−166 acmPo vyko<strong>na</strong>ní týchto krokov by vám modem Omni 56K USB mal bez problémovfungova. Po pripojení modemu sa v /proc/bus/usb/devices objavia <strong>na</strong>sledujúceinformácie:P: Vendor=0ace ProdID=1602 Rev= 0.01S: Manufacturer=ZyDASS: Product=56K USB ModemC:* #Ifs= 2 Cfg#= 1 Atr=e0 MxPwr=300mAI: If#= 0 Alt= 0 #EPs= 1 Cls=02(comm.) Sub=02 Prot=01 Driver=acmE: Ad=83(I) Atr=03(Int.) MxPS= 16 Ivl=128msI: If#= 1 Alt= 0 #EPs= 2 Cls=0a(data ) Sub=00 Prot=00 Driver=acmE: Ad=81(I) Atr=02(Bulk) MxPS= 64 Ivl=0msE: Ad=02(O) Atr=02(Bulk) MxPS= 64 Ivl=0msT: Bus=02 Lev=02 Prnt=02 Port=02 Cnt=03 Dev#= 5 Spd=1.5 MxCh= 0D: Ver= 2.00 Cls=00(>ifc ) Sub=00 Prot=00 MxPS= 8 #Cfgs= 1Výpis je kompletný, tak ako bol uvedený v súbore devices.PROBLÉMY A NEDOSTATKYAk máte problém s pripojením modemu <strong>na</strong> ISP (providera) pod operaèným systémomWindows 2000, pouite ovládaè, ktorý nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong>, linkaDriver pre Win2000. Na tej istej stránke nájdete link <strong>na</strong> dokument s názvom Preinštalovaniedrivera pod Windows 2000, v ktorom je podrobne opísaný postup ajs obrázkami. Pôvodný ovládaè, ktorý sa dodáva <strong>na</strong> CD, spôsoboval odpojenie z linkypri pripájaní sa <strong>na</strong> ISP providera (v mojom prípade to bol ST). V systéme Linuxsa táto chyba nevy<strong>sk</strong>ytovala. V prípade, e sa vám modem Omni 56k USB neoèakávaneodpája od systému, pouite <strong>na</strong>jnovší firmvér (1.03) pre tento modem.Firmvér rieši kompatibilitu s radièmi USB. Nájdete ho <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong>.ZMENA, RESP. UPGRADE FIRMVÉRUPri upgrade firmvéru pre modem Omni 56k USB postupujte takto: Spustiteprogram HyperTermi<strong>na</strong>l, zadajte meno vášho pripojenia (<strong>na</strong>pr. MODEM) a kliknite<strong>na</strong> tlaèidlo OK. V políèku Connect using zvo¾te prepojovací port, kliknite<strong>na</strong> tlaèidlo OK. Nastavte tieto parametre: Bit per second – 115 200, Data bits –8, Parity – None, Stop bits – 1, Flow control – Hardware a vo¾by potvrïte.Sprístupní sa okno HyperTerminálu a v stavovom riadku je zobrazený textConnected. Vyberte vo¾bu File | Properties/Settings a ASCII Setup. V okne<strong>na</strong>stavíte <strong>na</strong>sledujúce parametre: Line delay <strong>na</strong> hodnotu 10, Character delay<strong>na</strong> hodnotu 20 a dvakrát kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo OK. Teraz zadaním príkazu atii1zistíte, akú verziu firmvéru máte v prístroji <strong>na</strong>hratú. V prípade, e máte verziunišiu ako 1.03, potom je nevyhnutný upgrade. Postupujte ïalej takto: zadajtepríkaz atupx a stlaète kláves ENTER. Na hlásenie „Are you sure (Y/N)?“ odpovedzteyes. Program vypíše text: „Wait ! Erasing flash rom now ...“ „Start programming,please upload...“ a zaène posiela z<strong>na</strong>ky: $$$$$$$. Kliknite <strong>na</strong> ikonuSend, zobrazí sa okno Send file, v ktorom vyberte v druhom riadku protocolXMODEM a v prvom riadku pomocou tlaèidla Browse nájdite súbor, kde máteuloený firmvér, a pošlite príkazom Send. Po <strong>na</strong>pálení firmvéru program vypíšetext: „Programming successful, Startup...“. Nakoniec ešte <strong>na</strong> overenie zadajtepríkaz atii1, èím zistíte aktuálnu verziu firmvéru.Peter GašparovièCe<strong>na</strong> bez DPH: 2250,00 SkCe<strong>na</strong> s DPH: 2677,50 SkDodávate¾: BGS DistributionZáruka: 24 mesiacovTECHNICKÉ PARAMETRERozmery [šírka × výška × dåka]: 75 mm × 25 mm × 100 mmHmotnos: 102 g158 PC REVUE 10/2004


L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre Linux Photo ShowOffAk máte stovky èi tisícky fotografií a chcete sa s nimi podeli s mnostvom ¾udí,niet jednoduchšej cesty ako cez web. Boli ste <strong>na</strong> dovolenke v zahranièí? Na chates priate¾mi? V horách? Mnoho ¾udí tak <strong>sk</strong>oro neuvidíte, preèo im však nepripomenúzáitky spoloènými fotkami? Pomocou Photo ShowOff môete publikova jednoducho,rýchlo, preh¾adne, <strong>na</strong>vyše ve¾ké mnostvo fotografií. Najdôleitejšia jevšak organizácia, aby kadý ¾ahko <strong>na</strong>šiel to, èo h¾adá. Zrejme <strong>na</strong>jpreh¾adnejší spôsobje logicky usporiada fotografie do stromovej štruktúry adresárov a podadresárov.Ak ste si vdy udriavali poriadok vo svojej fotozbierke, máte vyhraté.V tomto prípade je pouitie programu jednoduché (áno, aj v opaènom prípade, lensi ten poriadok <strong>na</strong>jprv budete musie urobi...). Vyberiete si adresár, <strong>na</strong>príklad~/fotky, zadáte názov stránky (titulok), prípadne aj URL domov<strong>sk</strong>ej stránky a vašue-mailovú adresu. Ïalej u program automaticky vygeneruje všetky potrebnéstránky HTML a náh¾ady. Navigácia <strong>na</strong> vygenerovanej stránke je <strong>na</strong>ozaj jednoducháa preh¾adná. V ¾avej èasti sa <strong>na</strong>chádza štruktúra adresárov – ak niektorý <strong>obsah</strong>ujeïalšie podadresáre, kliknutím <strong>na</strong> adresár sa zobrazia aj tie. Okrem toho prikliknutí <strong>na</strong> adresár sa v pravej èasti zobrazia náh¾ady fotografií. Ako ste iste tušili,po kliknutí <strong>na</strong> náh¾ad sa zobrazí fotografia v úplnej ve¾kosti. Pribudnú však aj šípky<strong>na</strong> posúvanie dopredu a dozadu, èie k ïalším fotografiám sa dostanete ešte jednoduchšie(nemusíte zatvára obrázok úplnej ve¾kosti a vraca sa k náh¾adom, akoje to v niektorých iných programoch). Cie¾om programu je publikova ve¾ké mnostváobrázkov, nez<strong>na</strong>mená to však obmedzenú kvalitu výsledku. Ten si totimôete graficky upravi editovaním jediného súboru CSS.Web: http://<strong>www</strong>.photoshowoff.com/ gpgdirgpgdir je perlov<strong>sk</strong>ý <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong> zašifrovanie a dešifrovanie adresárov. Pouíva pritom k¾úè GPG špecifikovaný v ~/.gpgdirrc. Pri svojej èinnosti rekurzívne prejdevšetkými podadresármi a zašifruje/dešifruje všetky (ne<strong>sk</strong>ryté) súbory. Aby neboliprive¾ké, pred šifrovaním a po dešifrovaní súbory zazipuje (resp. rozzipuje). Ak sito však neeláte, nie je problém kompresiu vypnú. Rov<strong>na</strong>ko jednoducho môetevypnú rekurziu – v tom prípade sa spracujú iba súbory v zadanom adresári, programsa nebude vnára do jeho podadresárov. Tu sa zároveò monosti <strong>na</strong>stavenia,ale aj pouitia programu konèia. Ide predsa o malièkú jednoúèelovú utilitu, ktorárobí jednu èinnos a robí ju dobre – presne pod¾a ideí Unixu.Web: http://<strong>www</strong>.cipherdyne.org/gpgdir/ JbuzzerZaujímavá utilitka pre všetkých (<strong>na</strong>jmä vyuèujúcich), ktorí sa neradi „hrajú <strong>na</strong>papagája“ ☺. Jej vyuitie je <strong>na</strong>ozaj jednoduché a nepotrebuje prive¾ký komentár.Kliknutím <strong>na</strong> load <strong>na</strong>èítate zvukový súbor (wav alebo mp3), ktorý môe<strong>obsah</strong>ova <strong>na</strong>príklad úder <strong>na</strong> gong, fanfáry alebo aj „ticho prosíííím“ ☺. Poèettakýchto vzoriek je v podstate obmedzený iba vo¾nou RAM, prípadne aj poètomklávesov, keïe kadý zvuk má vyhradený vlastný kláves. Ako ste sa isto dovtípili,stlaèením daného klávesu prehráme priradený zvuk. No a vyuitie? Okremškoly by sa program iste uplatnil aj pri uvo¾òovaní <strong>na</strong>pätia jednoduchýmstláèaním a vypúšaním hanlivých slov do ovzdušia...Web: http://jbuzzer.sourceforge.net/ xCHMAk ste pracovali vo Windows trocha pozornejšie, všimli ste si, e pomocníkk rôznym programom býva v rozlièných formátoch, asi <strong>na</strong>jèastejšie sa môetestretnú s prípo<strong>na</strong>mi .hlp alebo .chm (compressed html). No a práve <strong>na</strong> prezeraniehelpov v druhom zo spomí<strong>na</strong>ných formátov v Linuxe bola vytvorená utilitaxCHM. Práca s programom (a pomocníkom v tomto formáte) je ve¾mi pohodlná.Program dokáe zobrazi <strong>obsah</strong> pomocníka ako stromovú štruktúru,v ktorej sa jednoducho zorientujete. Zobrazenú stránku si môete vytlaèi,prida záloku, posúva sa v histórii dopredu, dozadu a domov, vyh¾adáva buïv celom texte, alebo len v <strong>na</strong>dpisoch kapitol... K <strong>na</strong>staveniam, samozrejme,patrí monos zmeny ve¾kosti i rezu písma. Utilitka vyuíva populárnu kninicuwxWindows.Web: http://xchm.sourceforge.net/ EncaAk pracujete v heterogénnom prostredí, iste sa vám stalo, e ste sa dostali dosituácie, keï ste mali pracova so súbormi pouívajúcimi rozlièné z<strong>na</strong>kovésúpravy a odlišný spôsob ukonèovania riadkov. V podobných prípadoch vámiste ve¾a starostí ušetrí Enca – Extremely Native Charset A<strong>na</strong>lyser. Ako u názov<strong>na</strong>povedá, slúi <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu z<strong>na</strong>kovej súpravy, ktorú daný dokument pouíva.Okrem toho však, samozrejme, môe daný súbor <strong>sk</strong>onvertova do inej súpravy(a zmeni aj ukonèovanie riadkov). Pri spustení enca vám vypíše,v akej z<strong>na</strong>kovej súprave bol súbor vytvorený. enconv ho prekonvertujedo vášho <strong>na</strong>tívneho kódovania. Ak program urèí z<strong>na</strong>kovú súpravu nesprávne,môete mu „pomôc“ – pomocou -L mu zadáte jazyk, v ktoromje dokument <strong>na</strong>písaný. Program toti identifikuje z<strong>na</strong>kovú súpravu <strong>na</strong>základe jazyka. Ak nechcete, aby dokumenty prekódoval pod¾a kódovania,ktoré práve pouívate, môete ho zmeni <strong>na</strong>príklad takto: -x latin1. Dokumentysa potom budú uklada v tomto kódovaní. Pri parametroch ešte chví¾ku ostaneme.Iste ste si všimli, e niektoré z<strong>na</strong>kové súpravy majú viacero názvov(a dokonca i spôsobov zápisu), <strong>na</strong>príklad latin2, ISO8859-2, ISO-8859-2a ISO_8859-2 je jed<strong>na</strong> a tá istá z<strong>na</strong>ková súprava. Program umoòuje vybra sispôsob, ktorým vám oznámi z<strong>na</strong>kovú súpravu dokumentu. Nakoniec sa eštezmienim o tom, e program enconv nemusíte pouíva iba uvedeným spôsobom,ale môete ho zaradi do reazca príkazov, <strong>na</strong>príklad pred výstup <strong>na</strong>tlaèiareò – a uistíte sa, e nebudete tlaèi nezmyselné „haky-baky“...Web: http://trific.ath.cx/software/enca/Oto Komiòák10/2004 PC REVUE 159


P R O G R A M U J E M ETab. 2Preh¾ad typov System::SByte, System::UInt16, System::UInt32 a System::UInt64Systémový hodnotový dátový typ Obor hodnôt CharakteristikaSystem::SByte 8−bitové celé èíslo so z<strong>na</strong>mienkom z intervalu Dátový typ System::SByte je, èo sa týka oboru hodnôt, <strong>na</strong>jmenej vyspelý dátový typ, pretoe dovo¾uje pracova iba s 256 hodnotami zo stanovenéhointervalu. Výhodou premenných tohto typu je malá kapacitná nároènos (1 bajt). Alter<strong>na</strong>tívnym CLS kompatibilným dátovým typom je typSystem::Int16.System::UInt16 16−bitové celoèíselné hodnoty bez z<strong>na</strong>mienka Definièný obor dátového typu System::UInt16 tvorí nula a 65 535 kladných prirodzených èísel. Pokia¾ by ste však nechceli pracova s CLSz intervalu nekompatibilným dátovým typom, môete miesto typu System::UInt16 poui typ System::Int32 (za istých okolností i typ System::Int16).System::UInt32 32−bitové celoèíselné hodnoty bez z<strong>na</strong>mienka Dátový typ System::UInt32 je vhodný <strong>na</strong> prácu so stredne objemnými 32−bitovými dátovými hodnotami bez z<strong>na</strong>mienka. Ak pre vás nie jez intervalu rozhodujúca alokaèná kapacita, môete tento typ substituova typom System::Int64, ktorý <strong>na</strong>vyše patrí medzi CLS kompatibilné dátové typy.System::UInt64 64−bitové celoèíselné hodnoty bez z<strong>na</strong>mienka Dátový typ System::UInt64 dokáe zo všetkých nez<strong>na</strong>mienkových dátových typov pracova s <strong>na</strong>jväèšími celoèíselnými hodnotami. Na druhej stranez intervalu však ide takisto o kapacitne <strong>na</strong>jnároènejší nez<strong>na</strong>mienkový typ: jed<strong>na</strong> premenná alokuje 8 pamäových bajtov. Ak radšej dáte prednos CLSkompatibilnému typu, môete siahnu po type System::Decimal.Tab. 3Riadený hodnotový typSystem::BooleanSystem::ByteSystem::SByteSystem::CharSystem::DateTimeSystem::Int16System::UInt16System::Int32System::UInt32System::Int64System::UInt64System::SinglePreh¾ad riadených hodnotových typova ich C++ ekvivalentovSystem::DoubleSystem::DecimalC++ ekvivalentboolunsigned charchar, signed charwchar_ttypu (keïe rozhranie je odkazovým typom, do úvahy pri−chádza iba definícia pomocou k¾úèového slova __gc).Visual C++ .NET 2003 vám však umoòuje i v riadenomkóde definova neriadenú funkciu, teda funkciu, ktorejexekúcia nebude pod správou spoloèného behového pro−stredia (CLR). Ak bude doruèená poiadavka <strong>na</strong> spracova−nie takéhoto typu funkcie, CLR zverí jej exekúciu <strong>na</strong>tívnej−shortunsigned shortint, longunsigned int, unsigned long__int64unsigned __int64floatdouble−platforme. Vý<strong>sk</strong>yt neriadenej funkcie v riadenom kódemusí by jasne vymedzený prostredníctvom direktívy#pragma unma<strong>na</strong>ged.To z<strong>na</strong>mená, e ak budete deklarova <strong>na</strong>príklad pre−mennú typu bool, kompilátor zmení typ premennej <strong>na</strong>systémový hodnotový typ System::Boolean. Podobne sasprávajú i ïalšie hodnotové typy klasického C++ (tab. 3).Ako si môete všimnú, existujú tri riadené hodnotovédátové typy, ktoré substituujú viac ekvivalentných dáto−vých typov štandardného C++. Ide o typy System::SByte,System::Int32 a System::UInt32 (CLS kompatibilnýmtypom je však iba typ System::Int32). Ak toti v riadenomC++ pouijete pri deklarácii premenných k¾úèové slováchar a signed char, kompilátor interne oba typy <strong>na</strong>hradítypom System::SByte. Podobná je situácia i pri typoch inta long (tie budú <strong>na</strong>hradené typom System::Int32), ako ajpri typoch unsigned int a unsigned long (tie budú zase<strong>na</strong>hradené typom System::UInt32). Keïe platia tietopravidlá, mohli by ste sa domnieva, e nemono vytvorikolekciu dvoch preaených metód, z ktorých jed<strong>na</strong> by dis−ponovala parametrom typu int a ïalšia parametrom typulong. Dobrou správou je, e kompilátor vás v tomto smerenikdy neobmedzí, pretoe sig<strong>na</strong>túru metódy s paramet−rom typu long automaticky doplní o modifikátor Microsoft.VisualC.IsLongModifier (v IL assembleri má generovanýparameter podobu int32 modopt([Microsoft.VisualC]Microsoft.VisualC.IsLongModifier). Parameter prvejmetódy typu int bude v IL assembleri <strong>na</strong>hradený typomint32, take mono vdy jednoz<strong>na</strong>ène identifikova verziupreaenej metódy. Rov<strong>na</strong>ko sa kompilátor správa i pripokuse o preaenie metód pouitím typov char a signedchar (<strong>na</strong> parameter typu char je aplikovaný modifikátorMicrosoft.VisualC.NoSignSpecifiedModifier) èi typovunsigned int a unsigned long (<strong>na</strong> parameter typu unsig−ned long je aplikovaný modifikátor Microsoft.VisualC.IsLongModifier).V zásade záleí len <strong>na</strong> programátorovi, èi bude po−uíva pri deklarácii premenných hodnotových dátovýchtypov k¾úèové slová reprezentujúce systémové dátovétypy (ako <strong>na</strong>príklad System::Byte èi System::Int64)alebo sa rozhodne pouíva k¾úèové slová štandardnéhoC++ a ich mapovanie <strong>na</strong> riadené typy prenechá kompi−látoru. Osobne vám však odporúèam, aby ste pouívaliradšej systémové hodnotové dátové typy, pretoe jeihneï zrejmé, ktoré typy ste chceli poui. Navyše po−uitie systémových typov je ve¾mi uitoèné pri progra−movaní vo viacerých programovacích jazykoch .NET (istédátové typy klasického C++ nemusia iné jazyky <strong>obsah</strong>o−va, no ak pouijete systémový typ, je prostredníctvomspoloènej jazykovej špecifikácie a spoloèného typovéhosystému garantované, e tento typ budete môc bezakýchko¾vek problémov poui i vo Visual Basicu .NET èiv jazyku C#).Ján HanákProgramujeme v PHP / 9. èas: Grafika v PHPNa CD REVUE nájdete:zdrojové kódyPredchádzajúce èasti tohto seriálu boli urèené pre technic−ky zdatnejších programátorov, ktorých poiadavky <strong>na</strong> prá−cu s PHP boli vyššie v porov<strong>na</strong>ní s tým, èo si ukáeme ten−toraz. Internet èi prezentácia dát by strácali svoje základ−né prvky multimediálnej formy prezentácie bez grafiky. Tí,èo aspoò trošku ovládajú jazyk HTML, sa u v duchu uškà−òajú: „Èo nám chce ukáza?“ Nebojte sa, nie je to umiest−nenie obrázka <strong>na</strong> internetovú stránku. To by tento èlánokmohol konèi úvodom a jediným tagom HTML .V tejto èasti si ukáeme, ako pracuje dy<strong>na</strong>micky generova−ná grafika v PHP. Áno, PHP nám ponúka vytváranie alebomodifikovanie grafiky jednoduchým spôsobom. Výhodouje, e si vystaèíte s klasickým <strong>sk</strong>riptom PHP a jeho štan−dardnými funkciami pracujúcimi s kninicou GD, ktorá bo−la <strong>na</strong> tento úèel stvorená.PRVÝ POKUS. Ak sme si overili pouívanie kninice GDv konfiguraènom súbore php.ini (to tak, e riadku exten−sion bude prislúcha hodnota php_gd.dll), môeme si ukázaprvý príklad generovanej grafiky.Predchádzajúci <strong>sk</strong>ript vypíše do novovytvoreného ob−rázka <strong>na</strong>dpis <strong>sk</strong>úška. Prvý riadok zdrojového kódu <strong>na</strong>sta−vuje záhlavie, v ktorom sme definovali, e pôjde o grafikuJPEG. Druhým krokom je vytvorenie premennej $image,ktorá je <strong>na</strong>plnená parametrom novovytvoreného obrázkaz rozmermi 100 × 200. Následne je pomocou funkcieImageColorAllocate vybraná farba pozadia a farba textu vtvare RGB. Funkciou ImageString je vypísaný text „<strong>sk</strong>úška“s ve¾kosou 3 do zadanej pozície (v <strong>na</strong>šom prípade 5; 5).Posledným krokom je urèenie výslednej podoby. Mono savám celý proces zdá zdåhavý. Uvedomte si však, e s po−uitím tých správnych funkcií sa ve¾mi jednoducho a rých−lo dá vytvori graf – <strong>na</strong>príklad rovno zo zadaných vstupnýchparametrov – s monosou uloenia v obrázkovej podobe.ZÁKLADNÁ PRÍKAZOVÁ SÚPRAVAHeader („Content−type: xxx/xxx“); – ide o klasickú hla−vièku HTTP, ktorá urèuje typ <strong>obsah</strong>u. Nie je to funkcia,ktorá by pracovala s kninicou GD, ale je dobré nezabú−da <strong>na</strong> jej pouívanie. Najèastejšími hlavièkami, ktoréreprezentujú grafický <strong>obsah</strong>, sú: image/jpeg, image/bmp,image/gif, image/png.ImageCreate – vytvorí prázdny obrázok zadanej ve¾kosti.Tak ako pri programovaní býva zvykom, <strong>na</strong>jprv je defino−vaná šírka, potom výška. Funkcia vracia jednoz<strong>na</strong>ènýidentifikátor obrázka, ktorý sa pouíva ako vstupný para−meter <strong>na</strong> aplikáciu ïalších funkcií vyuívajúcich kninicu GD.ImageCreate($width, $height);ImageColorAllocate – touto jednoduchou funkciou zís−kame identifikátor farebnej schémy vychádzajúcej z RGB. Pripouití tejto funkcie si musíte uvedomi, e prvé pouitie jezároveò definíciou farby pozadia obrázka. Pre tých, èo eštenevedia, èo to RGB vlastne z<strong>na</strong>mená, tu mám jednoduchévysvetlenie. RGB (Red Green Blue) udáva intenzitu jednotli−vých zloiek (èervenej, zelenej a modrej). „Zmiešaním“ tých−to troch farebných zloiek vzniká jed<strong>na</strong> farba.ImageColorTransparent – ak chcete farbu pozadia<strong>na</strong>stavi ako transparentnú, pouijete funkciuImageColorTransparent.ImageString – funkcia nám poslúi, ak do obrázka chce−me vloi ¾ubovo¾ný text. Parametrami funkcie sú, samo−zrejme, identifikátor obrázka, ve¾kos fontu (od 1 do 5) apozícia umiestnenia (x, y).10/2004 PC REVUE 161


P R O G R A M U J E M EImageString($image, $fontsize, $x, $y, $text, $text_color);ImageJPEG (GID, WBMP, PNG) – tieto funkcie môeme <strong>na</strong>zva koncovými. Ich úlohouje vykresli obrázok <strong>na</strong> obrazovku. Pouitá funkcia musí by identická s <strong>na</strong>stavenou hla−vièkou HTTP, ktorá definuje typ <strong>obsah</strong>u. Medzi nepovinné argumenty tejto funkcie patrínázov vygenerovaného obrázka, ako aj kvalita udávaná v percentách.ImageJpeg($image, "<strong>na</strong>zov", 90);ImageInterlace – zavolaním tejto funkcie môeme povoli, respektíve zakáza preklada−nie obrázkov. Má dva vstupné parametre. Prvým je jedineèný identifikátor obrázka adruhým hodnota 1 alebo 0.ImageRectangle – pre tých, èo majú chu písa rozsiahle zdrojové kódy alebo zloitécykly, má PHP pripravenú súpravu príkazov, urèenú <strong>na</strong> kreslenie. Touto funkciou docieli−me <strong>na</strong>kreslenie obdånika.Podobná funkcia ImageFillRectangle nám vyplní celý <strong>obsah</strong> obdånika. Parametre súidentické s funkciou ImageRectangle.ImageLine – po definovaní dvoch bodov súradnicového systému sa nám do obrázkavykreslí èiara. Na vykreslenie prerušovanej èiary môete poui funkciu ImageDashedLine.ImageEllipse – vykreslenie elipsy si vyaduje minimálne matematické vedomosti, ktorénás jednoducho <strong>na</strong>vedú <strong>na</strong> tie správne parametre urèujúce tvar elipsy. Súradnice x, ypre stred, šírku a výšku.ImageEllipse($image, 100, 100, 40, 40, $ellipse_clor);ImageArc – ak nám postaèuje <strong>na</strong>kresli krunicu, môeme poui túto funkciu.ImageArc($image, 250, 250, 260, 260, 0, 360, $arc_color);ImageDestroy – funkcia, <strong>na</strong> ktorú ve¾a programátorov zabúda, no pritom je dôleitáako ImageCreate. Pomocou tejto funkcie uvo¾òujeme obrázok z pamäte. Mali by sme jupoui po ukonèení práce s kadým vygenerovaným obrázkom. V uvedených príkladochto tak nie je, ale v praxi, ak generujete grafiku vo väèšom mnostve, je aplikácia tejtofunkcie priam nevyhnutná.ImageJpeg($image);ImageDestroy($image);ImageFontHeight – ak budete pokraèova s vykres¾ovaním grafiky ved¾a alebo podvypísaným textom, urèite vám bude chýba funkcia <strong>na</strong> výpoèet poètu pixlov, ktorézaberá text. Funkcia ImageFontHeight má aj príbuznú funkciu ImageFontWidth.ImageCreateFormJpeg (PNG, GIF, WBMP) – tieto funkcie nám dávajú zaujímavúmonos prida u do existujúceho obrázka <strong>na</strong>mi generovanú grafiku.$image=ImageCreateFormJpeg("obrazok.jpg");Touto funkciou <strong>na</strong>hradíme pôvodnú ImageCreate. S jedineèným identifikátorom $imagepracujeme ako s identifikátorom zí<strong>sk</strong>aným z ImageCreate. Pomocou týchto funkcií môe−me jednoduchým spôsobom vytvori <strong>sk</strong>ript, ktorý by generoval pod¾a štatistických údajovrôzne grafy s aktuálnym popisom. Mono sa vám zdá, e písanie takéhoto <strong>sk</strong>riptu je zlo−itejšie ako raz týdenn èi mesaène otvori grafický editor, graf ruène pripravi a publikova<strong>na</strong> internete. Nie je to pravda. Napísanie takéhoto <strong>sk</strong>riptu vám nezaberie o niè viac èasu akopríprava jedného grafu, ktorý aj tak nebude zrkadlom aktuálnych štatistických údajov. Aj<strong>na</strong>priek týmto faktom sa kninica GD pouíva <strong>na</strong> internetových stránkach len málo.PRÁCA S TEXTOM A PÍSMOM. V základnej príkazovej súprave sme si ukázali, akovypísa do obrázka text. Ten sme vypísali štandardne. My pomocou príslušných funkciídokáeme s textom urobi ove¾a viac. Najjednoduchšia z týchto funkcií dokáe prida doobrázka jeden z<strong>na</strong>k.Int ImageChar(int obrazok, int pismo, int x, int y, string z<strong>na</strong>k, int farba);Nakreslenie prvého z<strong>na</strong>ku z reazca z<strong>na</strong>k do obrázka obrazok farbou farba. ¼avý hornýroh tohto z<strong>na</strong>ku bude <strong>na</strong> pozícii x, y. Ak je parameter pismo <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu 1 a 5,pouije sa nejaké neproporcionálne písmo. Pre písma definované pouívate¾om môemepoui funkciu ImageLoadFont(). Môeme takisto spomí<strong>na</strong>ný z<strong>na</strong>k otoèi tak, aby smero−val hore.Int ImageCharUp(int obrazok, int pismo, int x, int y, string z<strong>na</strong>k, int farba);Obrázok, respektíve text bude otoèený o 90 stupòov proti smeru hodinových ruèièiek.Funkciu ImageString sme u opísali. Tá u vypíše celý textový reazec do obrázka. Funk−ciou ImageStringUp sa vypíše zadaný reazec zvisle.Int ImageStringUp(int obrazok, int pismo, int x, int y, string retazec, int farba);.......Farbu pozadia sme si zadefinovali èiernu. Všimnite si hlavne premenné $start_x a$start_y, ktoré sú vytvorené pomocou spomí<strong>na</strong>ných funkcií, ktoré zistia šírku a výšku v pix−loch pre text vypísaný do obrázka (ImageFontHeight a ImageFontWidth). Spomenuli sme siaj funkciu ImageLoadFont. Tá <strong>na</strong>hrá pouívate¾<strong>sk</strong>y definované bitmapové písmo zo zadanéhosúboru a vráti identifikátor toho písma, ktorý je vdy väèší ako 5, aby nekolidoval so zabu−dovanými písmami. Formát súboru písma je binárny a závislý od architektúry. To z<strong>na</strong>mená,e musíme vytvára súbory písiem <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom type CPU, ako má poèítaè, <strong>na</strong> ktorom PHPprevádzkujeme. Podrobnosti o formáte písma nájdete v dokumentácii dodávate¾a písiem.Int ImageLoadFont(string <strong>na</strong>zov_suboru);Ïalšou, jednoduchšou monosou je poui nejaké truetypové písmo. PHP má k dispo−zícii dve funkcie <strong>na</strong> prácu s písmami. Ak chcete vykresli text, pouijete funkciu Image−TTFText.Array ImageTTFText(int obrazok, int velkost, int uhol, int x, int y, int farba, stringsubor_pisma, string text);Táto funkcia kreslí reazec text do obrázka obrazok <strong>na</strong> súradnice x a y pod uhlom uhol afarbou farba s vyuitím súboru truetype písma zadaného parametrom subor_pisma. Súrad−nice identifikujú základný bod prvého z<strong>na</strong>ku, respektíve jeho ¾avý dolný roh. Upozoròujem <strong>na</strong>to hlavne preto, e oproti funkcii ImageString je táto vlastnos pozmenená, keïe funkciaImageString a jej parametre x a y definujú pravý horný roh prvého z<strong>na</strong>ku. Parameter uhol sazadáva v stupòoch, prièom 0° zodpovedá textu èítanému z¾ava doprava a vyššie hodnoty pred−stavujú postupné <strong>na</strong>táèanie zadaného textu proti smeru hodinových ruèièiek. Parameter farbapredstavuje farebný index, ktorý zí<strong>sk</strong>avame rov<strong>na</strong>kým spôsobom ako v predchádzajúcich prí−padoch. Pouitím záporných hodnôt docielime vypnutie vyhladzovania okrajov. Táto funkciavracia pole s ôsmimi prvkami, ktoré predstavujú štyri body rámca textu. Poradie týchto bodovje: ¾avý horný, pravý horný, pravý dolný, ¾avý dolný. Body sa vzahujú k textu bez oh¾adu <strong>na</strong>uhol <strong>na</strong>toèenia, take ¾avý horný roh je myslený ¾avým horným pri uhle 0°. Táto funkcia <strong>na</strong>svoju èinnos vyaduje nielen kninicu GD, ale aj kninicu FreeType (<strong>www</strong>.freetype.org). Akovidíme, text mono <strong>na</strong>písa pod rozlièným uhlom, preto potrebujeme funkciu, ktorá by vypo−èítala oblas zakrytú <strong>na</strong>ším textom, aby sme mohli zisti, kde máme s písaním zaèa.Array ImageTTFBox(int velkost, int uhol, string subor_pisma, string text);Táto funkcia vypoèítava a vracia súradnice hranièného rámca truetype textového re−azca v pixloch. Funkcia vracia pole s ôsmimi prvkami predstavujúcimi štyri body vyme−dzujúce ohranièenie textu.Prvok po¾a Súradnice1 ¼avý dolný roh (X)2 ¼avý dolný roh (Y)3 Pravý dolný roh (X)4 Pravý dolný roh (Y)5 Pravý horný roh (X)6 Pravý horný roh (Y)7 ¼avý horný roh (X)8 ¼avý horný roh (Y)GRAF HTML. V predchádzajúcich riadkochste zí<strong>sk</strong>ali predstavu o tom, ako sa generujú pro−fesionálne grafy. Pokia¾ robíte jednoduchú anke−tu, nemusíte hneï písa krkolomný <strong>sk</strong>ript, staèívyui krásy jazyka HTML. Èasto pouívaným spô−sobom pre takéto jednoduché anketové grafyje aplikácia malého obrázka s rozmerom 1 × 1pixel a jeho <strong>na</strong>tiahnutie pod¾a potreby.


P R O G R A M U J E M EAko <strong>na</strong> Visual Basic .NET II / 5. èasPodobne ako v predchádzajúcich èastiach tohto seriálu ajtentoraz v òom nájdete ve¾a zaujímavých informácií z ob−lasti programovania v jazyku Visual Basic .NET 2003. Po−zornos sústredíme predovšetkým <strong>na</strong> objasnenie technikyboxingu a unboxingu, ktoré pomáhajú vývojárom úèinnekonvertova inštancie hodnotových typov <strong>na</strong> odkazovétypy a <strong>na</strong>opak. Obe uvedené techniky sú súèasou mecha−nizmu zjednotenia dátových typov, ktorý mono v pro−stredí Visual Basicu .NET 2003 aplikova. V budúcej èastiseriálu sa vydáme po stopách automatickej správy pamä−te, ktorú má <strong>na</strong> platforme .NET Framework <strong>na</strong> starosti soft−vérová sluba Garbage Collection. Okrem základnej cha−rakteristiky sa dozviete, aký výz<strong>na</strong>m majú jednotlivé gene−rácie objektov <strong>na</strong> riadenej hromade, a takisto sa môeteteši <strong>na</strong> ukáku programového kódu, pomocou ktoréhobude moné v reálnom èase demonštrova èinnos tejtosoftvérovej sluby.o hodnote inštancie (premennej lngManipulátor), a nie oobjekte, ktorý by bol tvorený kompozíciou dát a kódu,schopnom pracova s týmito dátami.Poznámka: V prostredí jazyka Visual Basic .NET 2003, akoaj iných programovacích jazykov .NET sa objekty vy<strong>sk</strong>ytu−jú ove¾a èastejšie, ako to bolo v minulosti. Táto <strong>sk</strong>utoènosje spôsobená tým, e platforma .NET Framework je plneobjektovo orientovaná. Keïe všetky dátové typy, s ktorý−mi vo Visual Basicu pracujete, sú implicitne odvodené odsystémovej bázovej triedy System.Object, mohli by smedôjs k poz<strong>na</strong>niu, e všetky dátové typy sú v <strong>sk</strong>utoènostiobjektmi. Takéto tvrdenie by však nebolo úplne presné,pretoe bázová kninica rozde¾uje dátové typy <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>u−piny: hodnotové a odkazové (referenèné) typy. Primitívnehodnotové typy, ako je <strong>na</strong>príklad Integer, Long èi Date(resp. ich dátové štruktúry System.Int32, System.Int64 ané behové prostredie usúdi, e táto operácia je nevyhnut−ná <strong>na</strong> ïalší beh programu (podobne sa správa i C#). V nie−ktorých iných programovacích jazykoch platformy .NETFramework, ako je <strong>na</strong>príklad riadené C++ (C++ s Ma−<strong>na</strong>ged Extensions), nie je boxovanie hodnotového typuautomatické, vyaduje si teda priamy zásah programáto−ra. Napriek tomu, e programátori v jazykoch Visual Basica C# nemusia explicitne iada o zaboxovanie hodnotové−ho typu, mali by ste vedie, e prièastá realizácia boxingusa môe negatívne odrazi <strong>na</strong> rýchlosti práce vášho prog−ramového kódu. Dôvod je jednoduchý: Alokovanie novéhoobjektu a kopírovanie bitov hodnoty inštancie hodnoto−vého dátového typu si vyadujú istý výkon <strong>na</strong>vyše, a pretosú fragmenty kódov, v ktorých dochádza k frekventované−mu boxovaniu hodnôt hodnotových typov, poz<strong>na</strong>èené is−tou výkonnostnou pe<strong>na</strong>lizáciou.Boxing sa realizuje v zásade vdy, keï dochádza k inter−akcii medzi odkazovými a hodnotovými dátovými typmi.Presnejšie povedané, s touto technikou sa stretnete všadetam, kde treba s inštanciou hodnotového typu pracovaako s inštanciou odkazového typu, teda s objektom. Pozri−me sa <strong>na</strong> ïalší výpis kódu:Experiment è. 9: Objasnenie techniky boxingu a unboxinguVedomostná nároènos:Èasová nároènos:Bázová kninica tried vývojovo−exekuènej platformy .NETFramework <strong>obsah</strong>uje definície mnohých hodnotových aodkazových dátových typov, ktoré sú definované prostred−níctvom spoloèného typového systému a spoloènej jazykovejšpecifikácie. Zo špecifikácie vyplýva, e inštancie hodnoto−vých typov sú automaticky ukladané <strong>na</strong> aplikaèný zásobníkpod¾a princípu LIFO, èo z<strong>na</strong>mená, e ako prvé sú zo zásobní−ka odoberané tie inštancie, ktoré boli doò uloené <strong>na</strong>posle−dy. Zásobník je pre malé a nenároèné objekty obzvláš vhod−ná dátová štruktúra so striktne daným pracovným modelom.Ak sa dostane inštancia hodnotového typu mimo svojhooboru platnosti, je zo zásobníka automaticky odstránená. Nadruhej strane existujú inštancie odkazových dátových typov,ktoré sú spoloèným behovým prostredím vytvárané <strong>na</strong> riade−nej hromade. Riadená hromada je „zó<strong>na</strong> objektov“, prièomtáto zó<strong>na</strong> je pravidelne kontrolovaná softvérovou slubouGarbage Collection, ktorá vyh¾adáva a odstraòuje tie objekty,ktoré nie sú z aktuálneho programového kódu dosiahnute¾−né. Pod¾a uvedenej charakteristiky by sa mohlo zda, e svetinštancií hodnotových a odkazových dátových typov je strikt−ne oddelený a e medzi inštanciami týchto typov neexistujenijaké zvláštne prepojenie. V <strong>sk</strong>utoènosti je však situácia oèosi komplikovanejšia. Uvaujme <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>sledujúci frag−ment kódu:Dim lngManipulátor As Long = Me.Handle.ToInt64Dim objObjekt As Object = lngManipulátorMessageBox.Show("Hodnota manipulátora je " & _CStr(objObjekt) & ".", "Boxing", MessageBoxButtons.OK, _MessageBoxIcon.Information)V kóde je deklarovaná hodnotová premenná lngMa−nipulátor typu Long, do ktorej je ihneï po deklaráciiuloená hodnota manipulátora aktuálnej inštancie triedyForm1.Poznámka: Hodnotu premennej lngManipulátor tvorí64−bitová identifikácia manipulátora aktuálnej inštancietriedy Form1, ku ktorému zí<strong>sk</strong>ame prístup tak, e hodno−tu vlastnosti Handle tejto inštancie modifikujeme pro−stredníctvom konverznej metódy ToInt64.Premenná lngManipulátor predstavuje pomenovaniepamäovej adresy, <strong>na</strong> ktorej je uloená hodnota, ktorútáto premenná uchováva. Keïe typ Long patrí medzi pri−mitívne hodnotové typy, je jeho inštancia uloená <strong>na</strong> apli−kaènom zásobníku, resp. zásobníku programového vlák<strong>na</strong>.Táto inštancia však nepredstavuje „plnohodnotný“ objektz poh¾adu koncepcie OOP, pretoe v <strong>sk</strong>utoènosti vravíme ibaUrèené pre pokroèilých pouívate¾ovExperiment je stredne èasovo nároènýSystem.DateTime), sú odvodené od triedy System.ValueType podobne ako ïalšie hodnotové dátové typy.Enumeraèné typy, ktoré zaraïujeme medzi hodnotovétypy, sú odvodené od triedy System.Enum. (Trieda System.Enum je podtriedou triedy System.ValueType). Apliko−vaný model dediènosti teda spôsobuje, e inštanciaakéhoko¾vek hodnotového dátového typu môe by kon−vertovaná do podoby objektu, presnejšie do podoby in−štancie triedy System.Object. Takáto situácia je z poh¾aduOOP logická: Inštanciu triedy <strong>na</strong> ¾ubovo¾nej pozícii v re−azci dediènosti mono spätne pretypova do podoby in−štancie bázovej triedy. Technika boxingu dovo¾uje progra−mátorom ve¾mi rýchlo a úèinne inicializova konverziu hod−notového dátového typu <strong>na</strong> odkazový typ.Ak spustíte uvedený výpis kódu, všetko prebehne vporiadku a v okne so správou bude zobrazená celoèíselnáhodnota manipulátora ok<strong>na</strong> formulára. Aby však moholby druhý riadok kódu vyko<strong>na</strong>ný, musí spoloèné behovéprostredie poui techniku boxingu, pomocou ktorej vy−tvorí objekt s „boxovanou“ hodnotou premennej lngMani−pulátor. Algoritmus tejto techniky má <strong>na</strong>sledujúcu podobu:1. Pri poiadavke <strong>na</strong> priradenie hodnoty typu Long pre−mennej lngManipulátor do premennej typu Object sispoloèné behové prostredie uvedomí, e realizáciatakéhoto typu priameho priradenia nie je realizovate¾ná,a preto treba u<strong>sk</strong>utoèni konverznú operáciu s názvomboxing. Následne je <strong>na</strong> riadenej hromade vytvorenýobjekt tzv. boxovaného typu. Keïe všetky objekty sú vprostredí platformy .NET Framework implicitne odvodenéod systémovej bázovej triedy System.Object, dedí vytvo−rený objekt charakteristiky tejto bázovej triedy.2. Do dátovej èasti riadeného objektu boxovaného typuje vzápätí <strong>sk</strong>opírovaná aktuál<strong>na</strong> hodnota dátového èle<strong>na</strong>,teda premennej lngManipulátor typu Long.3. Na zásobníku programového vlák<strong>na</strong> je vytvorená nováodkazová premenná objObjekt typu Object, do ktorejbude v <strong>na</strong>sledujúcom kroku uloený odkaz <strong>na</strong> objektboxovaného typu, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> riadenej hromade.4. Spoloèné behové prostredie vracia odkaz <strong>na</strong> objektboxovaného typu, ktorý ukladá do odkazovej premennejobjObjekt.Pomocou techniky boxingu mono zí<strong>sk</strong>a objektovúreprezentáciu akejko¾vek inštancie hodnotového dátovéhotypu. Ak takúto hodnotu zaboxujeme, bude vytvorený ria−dený objekt s príslušnou bitovou reprezentáciou hodnotypôvodnej hodnotovej inštancie. V prostredí jazyka VisualBasic .NET 2003 je boxing realizovaný implicitne, èo z<strong>na</strong>−mená, e k vytvoreniu riadeného objektu s kópiou hodno−ty inštancie hodnotového typu dochádza vdy, ak spoloè−Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles Button1.Click'Deklarácia statickej premennej.Static intPoèetVolaní As Integer'Inkrementácia statickej premennej.intPoèetVolaní += 1'Tu je realizovaný boxing hodnoty premennej intPoèetVolaní.Dim objPoèetVolaní As Object = intPoèetVolaníMessageBox.Show("Metóda bola zavolaná " & _CStr(objPoèetVolaní) & "−krát.", "Poèet volaní metódy", _MessageBoxButtons.OK, MessageBoxIcon.Information)End SubBoxing je u<strong>sk</strong>utoènený v okamihu, keï sa pokúšame pri−radi celoèíselnú hodnotu premennej intPoèetVolaní do od−kazovej premennej objPoèetVolaní typu Object. V tej chvílije vytvorený doèasný objekt <strong>na</strong> riadenej hromade, do ktoréhoje <strong>sk</strong>opírovaná hodnota premennej intPoèetVolaní, a násled−ne je do odkazovej premennej uloená referencia <strong>na</strong> zrodenýriadený objekt. Objekt existuje dovtedy, kým je dosiahnute¾−ný, èo z<strong>na</strong>mená, e nesmie by z pamäte uvo¾nený, ak <strong>na</strong>òsmeruje referencia premennej objPoèetVolaní.Opozitnou alter<strong>na</strong>tívou predstavenej techniky je technikaunboxingu, pri ktorej dochádza k spätnému zí<strong>sk</strong>aniu pred−tým zaboxovanej hodnoty inštancie hodnotového dátovéhotypu. Predmetom unboxingu je teda zí<strong>sk</strong>anie boxovanej hod−noty, nie vytvoreného riadeného objektu. Realizácia tejtotechniky je explicitná, èo z<strong>na</strong>mená, e predmetnú hodnotu,ktorú treba zí<strong>sk</strong>a, je nutné konvertova do cie¾ového dáto−vého typu hodnotovej premennej, <strong>na</strong>príklad takto:Dim a As Integer = Me.Size.Height'Tu je realizovaná technika boxing...Dim o As Object = a'...a tu zasa technika unboxing.Dim b As Long = CType(o, Long)Technika unboxing pracuje takto:1. Na riadenej hromade je vyh¾adaný objekt boxovanéhotypu a u<strong>sk</strong>utoèní sa kontrola, èi tento objekt <strong>sk</strong>utoène<strong>obsah</strong>uje istú boxovanú hodnotu hodnotového dátovéhotypu.2. Je po<strong>sk</strong>ytnutý odkaz <strong>na</strong> objekt boxovaného typu adochádza ku kopírovaniu dátovej hodnoty objektu docie¾ovej premennej hodnotového typu.Ján Hanák10/2004 PC REVUE 163


P R O G R A M U J E M EPHP je vo finále / 6. èas : Klonovanie, priestory mien a výnimkyNa CD REVUE nájdete:príkladyPiata verzia PHP bola postavená <strong>na</strong> OOP – objektovo orientovanom programovaní. Všeobecnesa od OOP oèakáva, e ponúkne monos zvýši produktivitu práce programátorov, dosiahnuvyššiu bezpeènos kódu, monos opakovaného vyuitia raz vytvoreného kódu, ale aj monoslepšej organizácie zdrojových textov. K tomu smeruje uplatnenie základných princípov OOP –zapuzdrenie, dediènos a polymorfizmus. Tieto èrty PHP 5 sme zaèali <strong>sk</strong>úma v èase, keï bol kdispozícii druhý kandidát <strong>na</strong> uvo¾nenie (marec 2004), a pokraèujeme v tom aj po uvedení finál−nej verzie PHP 5 (júl 2004). Preto ste v predchádzajúcich èíslach PC REVUE mohli <strong>na</strong>razi <strong>na</strong>èlánky, ktoré mali v <strong>na</strong>dpise PHP5 ide do finále, v augustovom èísle bol èlánok PHP5 je vofinále. Zvykáme si <strong>na</strong> to, e nová verzia tohto <strong>sk</strong>riptovacieho stroja je tu, a tak èlánky, v kto−rých sa mu budeme venova, budú ma v <strong>na</strong>dpise u iba PHP5. Vo vo¾ne <strong>na</strong>dväzujúcich èlán−koch vám ponúkame výsledky <strong>na</strong>šich experimentov, ktorých cie¾om je overi nové èrty PHP.Úplné znenie kódov pokusných <strong>sk</strong>riptov nájdete <strong>na</strong> priloenom CD. Sú tam príklady, ktoré bolipouité nielen v tomto èlánku, ale aj príklady zo všetkých predošlých èlánkov. Nie je zrejmepotrebné pripomí<strong>na</strong>, e správne fungovanie príkladov dosiahnete iba vtedy, ak ich pouijete<strong>na</strong> poèítaèi s fungujúcim webovým serverom a s <strong>na</strong>inštalovaným PHP 5. Na zí<strong>sk</strong>anie chybovýchhlásení, ktoré uvádzame v èlánkoch, treba ma v php.ini <strong>na</strong>stavené error_reporting = E_ALL.Výpis 1: Overenie spôsobu odovzdávania objektov123456789101112131415161718V tomto èlánku sa pozrieme <strong>na</strong> klonovanie objektov, preveríme monos pouitia prie−storov mien a <strong>na</strong>èrieme do problematiky obsluhy výnimiek.KLONOVANIE OBJEKTOV. Jednou zo základných zmien v objektovo orientovanom pro−gramovaní v PHP 5 v porov<strong>na</strong>ní s predošlou verziou je iný spôsob odovzdávania argumentovfunkcií. Odovzdávanie hodnotou bolo <strong>na</strong>hradené odovzdávaním referenciou. Z<strong>na</strong>mená tomonos zvýšenia efektívnosti práce <strong>sk</strong>riptovacieho stroja, lebo <strong>na</strong>miesto kopírovania celéhoobjektu (pri zloitých objektoch to môe by ve¾ký poèet bajtov) sa bude kopírova iba adresa(zopár bajtov). Zme<strong>na</strong> sa netýka iba odovzdávania objektov v argumentoch funkcií. Uplatòujesa aj pri priradení objektu v jednej premennej do druhej premennej. Overi sa to dá <strong>na</strong>jednoduchom príklade, ktorý je vo výpise 1.Je tu trieda CA, ktorá má verejnú èlen<strong>sk</strong>ú premennú $x. Jej hodnota je <strong>na</strong>stavená v kon−štruktore. Experiment spoèíva v tom, e objekt triedy CA, ktorý je vytvorený v riadku 11 a zapí−saný do premennej $A1, priradíme do premennej $A2. Mohlo by sa zda, e takto máme k dis−pozícii dva rôzne objekty. V PHP 4 by to <strong>sk</strong>utoène bola pravda, ale nie v PHP 5. Tu máme doèinenia iba s jedným objektom, ale môeme s ním manipulova s vyuitím dvoch premenných– $A1 aj $A2. Presvedèíme sa o tom <strong>na</strong>príklad tak, e prostredníctvom premennej $A2 zmení−me hodnotu èlen<strong>sk</strong>ej premennej $x (riadok 13). Potom overíme, aká hodnota bude v èlen<strong>sk</strong>ejpremennej $x, ak sa <strong>na</strong> òu pozrieme prostredníctvom premennej $A1 aj $A2. V <strong>na</strong>šom príkla−de to vypíšeme prostredníctvom príkazu echo (riadky 15, 16). Zí<strong>sk</strong>ame takýto výsledok:$A1−>x je 333$A2−>x je 333Aj <strong>na</strong>priek tomu, e sme $x zmenili iba prostredníctvom jednej premennej, zme<strong>na</strong> sa preja−vila v oboch. Je to jasný dôkaz toho, e ide o jeden a ten istý objekt, s ktorým manipulujeme vpodobe rôznych mien. V <strong>sk</strong>utoènosti v premenných $A1, $A2 nie je objekt, ale iba referencia –adresa objektu. Aj <strong>na</strong>priek tomu o premenných $A1, $A2 – a priz<strong>na</strong>jme si, e nie úplne presne– hovoríme ako o objektoch. Áno, je to v poriadku, hovorme im objekty, ale musíme si uvedo−mi, e ide o jeden a ten istý objekt. Keby sme chceli zí<strong>sk</strong>a <strong>sk</strong>utoène dva objekty, museli by smeobjekt $A2 zí<strong>sk</strong>a operátorom new. V <strong>na</strong>šom príklade pred riadok 13 dajme príkazy:$A1 = new CA(111);$A2 = new CA(222);$A2−>x = 333;Dostaneme výsledok:$A1−>x je 111$A2−>x je 333Ukazuje sa, e takto <strong>sk</strong>utoène máme do èinenia s dvoma objektmi.Rôzne scenáre práce s objektmi môu vies k situácii, keï v urèitom bode behu <strong>sk</strong>rip−tu treba robi s pôvodným objektom, ale aj s iným objektom, ktorý však má by modifi−káciou pôvodného objektu. Pretoe má by modifikáciou pôvodného, nemôeme hozí<strong>sk</strong>a operátorom new, ale je vhodné ma mechanizmus, ako zí<strong>sk</strong>a vernú kópiu – klonpôvodného objektu – a a ten modifikova. Ukazuje to <strong>na</strong>sledujúca postupnos príkazov:$A1 = new CA(111); // Vytvorím objekt$A1−>x = 333; // Pouívam ho$A2 = clone($A1); // Zí<strong>sk</strong>am jeho kópiu$A2−>x += 444; // Modifikujem kópiuVýsledok je:$A1−>x je 333$A2−>x je 777Vidie teda, e monos vytvorenia klonu tu je. Umonila nám to funkcia clone.Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e v dostupných zdrojoch o novom <strong>sk</strong>riptovacom stroji bola infor−mácia, pod¾a ktorej sa uvaovalo o zavedení funkcie __clone ako metódy objektov. V ta−kom prípade by sme mohli klon objektu $A1 zí<strong>sk</strong>a zápisom:$A2 = $A1−>__clone();To však vedie k chybovému hláseniu:PHP Fatal error: Cannot call __clone() method on objects − use 'clone $obj' insteadNašastie funkcia clone je <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie vernej kópie objektu dostatoèná.PRIESTORY MIEN. Neschopnos dorozumie sa èasto súvisí nie s tým, e by sme nevedelipoui niektorý pojem, ale s tým, e nevieme k danému pojmu priradi správny výz<strong>na</strong>m.Zoberme si slovo adresa. Väèšine z nás sa pri zachytení tohto slova vybaví adresa bydli<strong>sk</strong>a èipracovi<strong>sk</strong>a. Ak však sedíme pri poèítaèi a surfujeme po internete, v slove adresa budeme vidietextový reazec, ktorý treba zada, aby sme sa dostali <strong>na</strong> svoju ob¾úbenú webovú stránku. Prièítaní èlánku o programovaní zrejme pôjde o údaj súvisiaci s umiestnením premennej v pamä−ti poèítaèa. Vo všetkých prípadoch je to slovo adresa, ale zakadým má iný výz<strong>na</strong>m. Ak chce−me hovori o adrese, ale máme podozrenie, e nebude hneï zrejmé, o akú adresu ide,pouijeme prívlastok – adresa bydli<strong>sk</strong>a, adresa pracovi<strong>sk</strong>a, adresa stránky, adresa premennej.Vo viacerých programovacích jazykoch je daná monos definova priestory mien. Jeto rov<strong>na</strong>ké, ako keï pouijeme prívlastky v prirodzenom jazyku. Umoòujú da viacerýmprogramátorom „slobodu“ pri pomenúvaní tried, ktoré tvoria. Potom sa môe sta, eprogramátori rov<strong>na</strong>ko pomenujú svoje triedy, ale k nedorozumeniu nedôjde, lebo prí−padný konflikt vyrieši uvedenie priestoru mien.O priestoroch mien sa uvaovalo aj v súvislosti s PHP 5. Ich pouitie malo by také, akoukazuje kód vo výpise 2.Výpis 2: Priestory mien – teória, ale nefunguje12345678910111213V riadku 2 je deklarovaný priestor mien – <strong>na</strong>mespace Math, ktorý sa konèí v riadku 10.V òom je vytvorená trieda Complex. Mimo priestoru mien Math by sme mali ma monospracova s triedou Complex tak, ako je to v riadku 12. Je tam <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uvedené, o aký pries−tor mien ide, a meno triedy je a za dvojicou dvojbodiek. To bola predstava, ako by tomalo v PHP 5 fungova, ktorú opísal Luis Argerich vo svojom èlánku Introduction to PHP5– je <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.phpbuilder.com/columns/argerich20030411.php3. Ak všakuvedený príklad necháme spracova <strong>sk</strong>riptovaciemu stroju, dostaneme oz<strong>na</strong>m o chybe:PHP Parse error: parse error, unexpected T_STRING in ... 02_<strong>na</strong>mespace1.php on line 2Pátranie po príèinách nás priviedlo k informácii, e priestory mien v PHP 5 nie sú imple−mentované. Na otázku preèo, odpovedá Andi Gutmans, jeden z autorov PHP 5, v prí−spevku http://<strong>www</strong>.zend.com/expert_qa/qas.php?id=54&single=1. Pod¾a neho dôvo−dom je, e priestory mien sú iba „syntactic sugar“ a ve¾mi by <strong>sk</strong>omplikovali vnútornú<strong>sk</strong>ladbu <strong>sk</strong>riptovacieho stroja. Zostávame teda odkázaní <strong>na</strong> riešenia, ktoré nám umoniazaobís sa aj bez priestorov mien. Prv uvedený príklad by sme mohli upravi ako vo výpise 3.V názve triedy je príslušný „prívlastok“, tak ako sme zvyknutí z mien mnohých funkcií,ktorých zaèiatok nám <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, o èo ide, <strong>na</strong>pr. o funkcii mysql_open vieme poveda, esúvisí s databázovým strojom MySQL.164 PC REVUE 10/2004


P R O G R A M U J E M EVýpis 3: Priestory mien – prax1234567891011Výpis 4: Neúspešný pokus o zachytenie výnimky123456789101112131415OBSLUHA VÝNIMIEK. V programovaní sa pod výnimkami rozumejú také situácie, keïnemono pokraèova v riadnom behu programu. Ve¾mi èasto pouívaným príkladom, ktorýmje demonštrovaná výnimka, je delenie nulou. Keïe výsledok takej operácie nie je definovaný,kadý pokus o delenie nulou by viedol k chybe. Existuje však aj celý rad ïalších situácií, ktorésú priraïované k výnimkám. Môe to by neexistencia súboru alebo databázy, z ktorých trebazí<strong>sk</strong>a údaje, alebo aj neúplne zadané údaje dotazníka, resp. nesprávne zadaná e−mailováadresa. Dobre vytvorený program sa dokáe vyrov<strong>na</strong> s takýmito situáciami tak, e zabezpeèísvoje korektné ukonèenie, resp. prechod do „núdzového“ reimu. Nie zriedka je pri vznikuvýnimky prijaté rozhodnutie – beh <strong>sk</strong>riptu <strong>sk</strong>onèi. Slúi <strong>na</strong> to príkaz exit, resp. jeho alias die.Napríklad <strong>na</strong> zistenie, èi sa podarilo otvori súbor, sa pouíva konštrukcia:$subor = fopen ($meno_suboru, 'r')or die("Nie je moné otvori $meno_suboru ");Príkaz die sa dostane k slovu iba vtedy, ak návratovou hodnotou funkcie fopen je false,t. j. vtedy, ak sa súbor nepodarí otvori.Prechod do bezpeèných vetví <strong>sk</strong>riptu sa robí príkazmi if – else. To èasto vedie k ne−preh¾adnému vetveniu. Programátori sú však vy<strong>na</strong>liezaví a <strong>na</strong> zjednodušenie svojej prácenájdu zaujímavé konštrukcie. Medzi také mono zaradi aj takýto kód:do{if {je výnimka1} break;Príkazy, keï ne<strong>na</strong>stala výnimka1if {je výnimka2} break;Príkazy, keï ne<strong>na</strong>stala výnimka2... atï ...} while (false);Príkazy za blokom do – whileZákladom je príkaz cyklu do – while. V <strong>sk</strong>utoènosti nejde o nijaký cyklus, lebo k opa−kovaniu príkazov v tele cyklu nikdy nedôjde. Je to dané uvedením false vo vyhodnocovacejpodmienke za k¾úèovým slovom while. Blok do – while je tu pouitý preto, lebo príkazombreak sa dá preruši vykonávanie postupnosti príkazov tak, e ako <strong>na</strong>sledujúci bude vyko<strong>na</strong>−ný príkaz za týmto blokom. Tak mono testova podmienky a identifikova vý<strong>sk</strong>yt výnimky.Ak sa vy<strong>sk</strong>ytne, príde k slovu break – bude u<strong>sk</strong>utoènený prechod do „bezpeènej“ zóny.Uvedené jazykové konštrukcie bolo treba pouíva pred príchodom PHP 5. V novej ver−zii jazyka <strong>na</strong> obsluhu výnimiek môeme poui príkazy try – catch podobne, ako ich po−známe z iných programovacích jazykov, <strong>na</strong>príklad z C++ èi z C#. V bloku try sú vykoná−vané príkazy. Ak sa vy<strong>sk</strong>ytne výnimka, riadenie je odovzdané do bloku catch, kde môuby prijaté opatrenia, ako sa so vzniknutou situáciou vyrov<strong>na</strong>.Poz<strong>na</strong>júc tieto <strong>sk</strong>utoènosti, urobíme experiment s cie¾om obslúi výnimku pri otvára−ní neexistujúceho súboru a pri delení nulou. Jadro pokusného <strong>sk</strong>riptu je vo výpise 4.Pri vyko<strong>na</strong>ní tohto <strong>sk</strong>riptu sa doèkáme prekvapenia. Zí<strong>sk</strong>ame toti takýto výsledok:Warning: fopen(kuk.txt) [function.fopen]: failed to open stream: No such file or directo−ry in …\04_vynimky1.php on line 4Za otvorením súboruWarning: Division by zero in …\04_vynimky1.php on line 16Za delením nulouVšetko je OKVýpis 5: Ošetrenie výnimky neexistencie súboru123456789101112131415Skriptovací stroj nám síce vydal varovanie, e otvorenie neexistujúceho súboru boloneúspešné a e je tam delenie nulou, ale pokraèoval vo vykonávaní postupnosti príkazovbez „vstupu“ do bloku catch.Z toho plynie pouèenie, e <strong>na</strong> uvedený spôsob zachytávania výnimiek, ktorý by smemohli oèakáva pod¾a toho, ako to funguje v iných programovacích jazykoch, sa spolie−ha veru nemôeme. Ako keby delenie nulou ani otvorenie neexistujúceho súboru nebo−lo výnimkou. Môeme ich povaova za výnimky, ale v PHP si to musíme ošetri sami, <strong>na</strong>−príklad tak, ako je to <strong>na</strong> otvorenie súboru urobené v príklade vo výpise 5.V premennej $subor je meno súboru, ktorý chceme otvori. Funkciu is_file vyuije <strong>na</strong> zis−tenie, èi taký súbor existuje. Ak neexistuje, vyhodíme (throw) novú výnimku. Je to objekt trie−dy Exception. Jej konštruktoru môeme odovzda textový reazec, ktorý túto výnimku opisu−je. Ak súbor kuk.txt neexistuje, uvedeným <strong>sk</strong>riptom dostaneme takýto výsledok:Je zachytená výnimka: Nie je súbor kuk.txtVidíme, e tento výstup je vydaný príkazom echo v riadku 11, teda v bloku catch.Príkazy v riadkoch 6 a 7 neboli vyko<strong>na</strong>né. Výnimka zachytená v bloku catch je vyuitá <strong>na</strong>zí<strong>sk</strong>anie textu chybovej správy – volaním metódy getMessage objektu triedy Exception.Podobne môeme ošetri aj delenie. Na rozdiel od predošlého príkladu výnimku nebu−deme vyhadzova v bloku try, ale vo funkcii Delenie, aj keï jej kód je mimo bloku try.Ukazuje to výpis 6.Funkcia Delenie vyhodí výnimku, ak hodnota argumentu $delitel je nulová. V opaènom prí−pade vypíše hodnoty delenca aj delite¾a. Je to preto, aby sme vedeli posúdi, èi daný úsek kódusa vykoná. V bloku try je funkcia Delenie volaná dvakrát – prvýkrát s nenulovým, druhýkrát snulovým delite¾om. V bloku catch je vypísaná informácia o zachytenej výnimke.Opísaným <strong>sk</strong>riptom zí<strong>sk</strong>ame takýto výsledok:Delenie: 44/2 = 22Je zachytená výnimka: Delenie nulou!Opísaný mechanizmus vyhadzovania a zachytávania výnimiek ponúka úèinnejší spôsobriešenia výnimoèných situácií, ne je uvedená konštrukcia vyuitia cyklu do – while s príkazombreak. Je to aj preto, lebo môeme poui blok catch a v òom urobi príslušné rozhodnutia o„vánosti“ vzniknutej situácie. Opísané monosti práce s výnimkami sú v porov<strong>na</strong>ní s monos−ami v PHP 4 prínosom. Konštatujeme to aj <strong>na</strong>priek tomu, e <strong>sk</strong>riptovací stroj nevyhadzuje takévýnimky ako delenie nulou èi otvorenie neexistujúceho súboru, èo spôsobuje také rozèarova−nie programátora, aké sme mali monos pocíti pri zhliadnutí výsledku <strong>sk</strong>riptu z výpisu 4.Práca s výnimkami v PHP 5 môe <strong>na</strong>dobudnú ïalší rozmer, ak vyuijeme všetky monosti,ktoré ponúka trieda Exception, a ak vytvoríme triedy, ktoré sú od nej odvodené – tzv. po−uívate¾<strong>sk</strong>é výnimky. Ale o tom a v <strong>na</strong>sledujúcom èlánku.Imrich Buran<strong>sk</strong>ýVýpis 6: Ošetrenie výnimky delenia nulou12345678910111213141516171819202110/2004 PC REVUE 165


P R O G R A M U J E M EJava 2 Enterprise Edition pod lupou4. èas : Spracúvanie poiadaviek servletmi, sessionsV tejto èasti nášho seriálu sa budeme <strong>na</strong>ïalej venova servletom. Najprv si ukáeme prí−klad vyuívajúci informácie o odpovediach a poiadavkách z predchádzajúcej èasti. Ná−sledne sa zaèneme zaobera novou témou, a to session.PRÍKLAD REGISTRAÈNÉHO FORMULÁRA. V príklade, ktorý som vám s¾úbil uv predošlej èasti, si predstavíme fiktívnu (hoci v praxi celkom benú) situáciu, keï potre−bujeme da uívate¾ovi k dispozícii registraèný formulár, ktorý musí vyplni a následneodosla <strong>na</strong> spracovanie <strong>na</strong> server, kde sa o túto aktivitu postará servlet. Zdrojový kód HTMLformulára vyzerá takto:Registraèný formulárMeno: Priezvi<strong>sk</strong>o: E−mail: Adresa: Tento formulár <strong>obsah</strong>uje polia umoòujúce uívate¾ovi zada svoje meno, priezvi<strong>sk</strong>o,e−mailovú a poštovú adresu. Jeho vzh¾ad môete vidíte <strong>na</strong> obrázku è. 1.Následne potrebujeme servlet, ktorý by spracúval tieto informácie. Zatia¾ sa uspokojí−me s tým, e servlet <strong>sk</strong>ontroluje, èi boli vyplnené všetky polia, a odošle ich klientovi v sfor−mátovanom tvare. Pokia¾ neboli vyplnené všetky polia, odošle chybovú správu. Implemen−tácia takéhoto servletu by mohla vyzera takto:import javax.servlet.*;import javax.servlet.http.*;import java.io.*;public class RegServlet extends HttpServlet {protected void doPost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {String <strong>na</strong>me = request.getParameter("meno");String sur<strong>na</strong>me = request.getParameter("priezvi<strong>sk</strong>o");String email = request.getParameter("email");String address = request.getParameter("address");PrintWriter out = response.getWriter();out.println("Registrácia");boolean error = false;if (!check(<strong>na</strong>me)) {out.println(getErrorMessage("meno"));error = true;}if (!check(sur<strong>na</strong>me)) {out.println(getErrorMessage("priezvi<strong>sk</strong>o"));error = true;}if (!check(email)) {out.println(getErrorMessage("e−mail"));error = true;}if (!check(address)) {out.println(getErrorMessage("adresa"));error = true;}if (!error) {/* tu by mal by kód spracovanie dát (<strong>na</strong>pr. uloenie do databázy) − my zatia¾ len vytvo−ríme výstup */out.println("");out.println("Meno:" + <strong>na</strong>me +"");out.println("Priezvi<strong>sk</strong>o:" + sur−<strong>na</strong>me + "");out.println("E−mail:" + email +"");out.println("Adresa:" + addre−ss + "");out.println("");}out.println("");out.close();}protected void doGet (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {doPost(request, response);}protected boolean check(String value) {if ((value == null) || value.trim().equals("")) return false;else return true;}protected String getErrorMessage(String field) {return "Nebolo vyplnené pole " + field + "!\n";}}Tento servlet <strong>na</strong>jprv uloí oèakávané parametre do lokálnych premenných a následne<strong>sk</strong>ontroluje, èi premenné ne<strong>obsah</strong>ujú prázdny ukazovate¾ null (èo by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, e danýparameter sa ne<strong>na</strong>chádzal v poiadavke) alebo prázdny reazec. Na to slúi pomocnámetóda check(). V prípade, e niektorý z parametrov v poiadavke chýba alebo <strong>obsah</strong>u−je prázdny reazec, je o tejto <strong>sk</strong>utoènosti vygenerované chybové hlásenie pomocnou me−tódou getErrorMessage() a zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná informácia o chybe do premennej error. Po vy−ko<strong>na</strong>ní vstupnej kontroly sa <strong>na</strong> základe <strong>obsah</strong>u premennej error zistí, èi <strong>na</strong>stala alebone<strong>na</strong>stala vstupná chyba. V prípade, e vstup bol v poriadku, sformátuje servlet zí<strong>sk</strong>anéúdaje do podoby HTML a odošle ich klientovi. V <strong>sk</strong>utoènosti by mal takýto registraèný ser−vlet vyko<strong>na</strong> nejakú akciu <strong>na</strong> zapamätanie si registrácie, <strong>na</strong>príklad zápis do databázy. Tej−to téme sa však budeme venova a ne<strong>sk</strong>ôr.Teraz treba ešte servlet <strong>sk</strong>ompilova a potom vytvori webovú aplikáciu pozostávajúcuzo statického zdroja (formulára HTML) a spracujúceho webového komponentu (servletu).Postup je obdobný tomu, ktorý sme uviedli v druhej èasti tohto seriálu, kde sme vytvára−li aplikáciu z nášho ukákového servletu HelloWorld. Opä pouijeme nástroj Deploytool,prièom aplikáciu <strong>na</strong>zveme Registration. Pri pridávaní <strong>obsah</strong>u do webovej aplikácie musí−te prida teda aj súbor servletu (RegServlet.class) a formulára (regform.html), tak ako to vi−díte <strong>na</strong> obrázku 2.Následne v aplikácii Deploytool v ¾avom paneli vyberieme poloku WebApp <strong>na</strong>chádza−júcu sa pod polokou Registration (teda pod názvom aplikácie). V pravom kontextovompaneli vyberieme záloku File Ref's. Tá nám umoòuje definova okrem iného tzv. uvíta−cie súbory, resp. Welcome Files. V prípade, e klient zašle poiadavku <strong>na</strong> koreòový kon−text aplikácie bez špecifikácie poadovaného zdroja, bude mu automaticky zaslaný jeden z uví−tacích súborov (v poradí, v akom sú definované). My si teda <strong>na</strong>definujeme ako uvítací súbornáš formulár HTML, take vaše <strong>na</strong>stavenie by mohlo vyzera asi ako <strong>na</strong> obrázku 3.Posledným krokom je ešte <strong>na</strong>definovanie aliasu pre náš registraèný servlet. Postup, akoto urobi, nájdete opä v druhej èasti tohto seriálu. Názov tohto aliasu musí by zhodný s odka−zom uvedeným vo formulári HTML parametrom action tagu form, teda odkazom, ktorý je voformulári uvedený ako adresa <strong>na</strong> spracovanie dát. V <strong>na</strong>šom príklade je to regservlet, ale mô−ete si ho, samozrejme, definova, ako chcete, nesmiete však potom zabudnú tento odkazupravi vo vašom formulári HTML pod¾a definovaného aliasu. Teraz staèí u len takto uprave−nú aplikáciu uloi a umiestni <strong>na</strong> aplikaèný server. Výsledok po odoslaní chybne zadaného for−mulára si môete pozrie <strong>na</strong> obrázku 4 a po jeho správnom vyplnení <strong>na</strong> obrázku 5.Všetky uvedené zdrojové kódy a aj u pripravené archívy aplikácií nájdete <strong>na</strong> webovejstránke PC Revue (<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>) a aj <strong>na</strong> CD Revue.SESSION. Problematika týkajúca sa session vychádza v podstate z faktu, e HTTP je bez−stavový protokol. Bezstavovos z<strong>na</strong>mená, e medzi jednotlivými poiadavkami prichádza−júcimi <strong>na</strong> server neexistuje nijaká väzba. Klient odošle poiadavku, server ju spracuje a za−166 PC REVUE 10/2004


P R O G R A M U J E M EObr. 1Obr. 2šle klientovi odpoveï. Keï klient odošle ïalšiu poiadavkuserveru, tá je opä spracovaná a následne <strong>na</strong> òu serverodošle odpoveï. Medzi týmito dvoma poiadavkami všakneexistuje nijaká väzba, ktorá by serveru hovorila, e ide ojedného a toho istého klienta. Pokia¾ by väzba existovala,išlo by o stavový protokol, ktorého príkladom môe by ajvám dobre známy File Transfer Protocol (FTP). Bohuia¾(pre programátorov webových aplikácií) HTTP je bezstavo−vý protokol, a teda sám osebe neumoòuje rieši zabez−peèenie väzby medzi jednotlivými poiadavkami klientov,ktorá je nevyhnutná pre akúko¾vek business logiku, ale ajpre ove¾a triviálnejšie prípady èi webové sluby.Základom takmer kadej webovej aplikácie je dnes mo−nos prihlásenia uívate¾a. Uívate¾ môe zada svojemeno a heslo a prihlási sa tak do aplikácie. KeïeHTTP je bezstavový protokol, musel by uívate¾ odo−siela svoje uívate¾<strong>sk</strong>é meno a heslo pri kadej po−iadavke <strong>na</strong> server, èo je v prípade nešifrovanéhoprenosu nielen nebezpeèné, ale aj nepraktické. Keïvezmeme do úvahy nejakú komplexnejšiu webovúaplikáciu, <strong>na</strong>príklad e−obchod, <strong>sk</strong>úste si predstavi,ko¾ko dát by sa muselo prenáša v kadej poiadav−ke. Museli by sa prenáša údaje o uívate¾ovi (meno,heslo), ïalej <strong>obsah</strong> nákupného košíka a <strong>na</strong>príkladhistória <strong>na</strong>posledy <strong>na</strong>vštívených produktov. To všet−ko by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo okrem iného aj neúmernú spotre−bu kapacity prenosového kanála.Na úspešné vyriešenie všetkých týchto problé−mov spojených s bezstavovosou protokolu HTTPpotrebujeme nástroj, ktorý umoòuje v základe dveveci – schopnos identifikova sériu poiadaviek pri−chádzajúcich od toho istého klienta a schopnosuchováva stav aplikácie. Stav môeme definova akohodnoty nejakých premenných, ktoré sú k dispozícii vrámci série poiadaviek od jedného klienta a ktorémôu by v rámci kadej poiadavky modifikované,vytvárané èi rušené. Takýmto nástrojom je práve ses−sion. Tento názov je síce dos všeobecný a dal by saObr. 3charakterizova ako identifikovaná séria poiadaviek jednéhoklienta, ale v <strong>sk</strong>utoènosti nám session po<strong>sk</strong>ytuje aj monosuchovávania stavu.Fungovanie session je zaloené <strong>na</strong> jednoduchom prin−cípe, ktorého základným kameòom je session ID. Toto ses−sion ID je unikátne pre kadého klienta (èo je zabezpeèe−né vhodným algoritmom) a v <strong>sk</strong>utoènosti má väèšinoupodobu nejakého dostatoène dlhého reazca pozostávajú−ceho z alfanumerických z<strong>na</strong>kov, <strong>na</strong>zývaného aj token.Dåka tokenu je daná algoritmom, ktorý tieto session IDgeneruje, musí však by dostatoèná <strong>na</strong> to, aby pri jej gene−rovaní bola zaruèená unikátnos reazca pre kadéhoklienta. Pri prvej poiadavke klienta je vygenerovaný jehounikátny token, ktorý mu je odoslaný v odpovedi. Prikadej ïalšej poiadavke musí klient do tejto poiadavkyprida tento svoj unikátny token, zí<strong>sk</strong>aný v predchádzajú−cej odpovedi. V prípade, e klient zahrnie unikátny tokenv poiadavke, nebude server generova preò nový toke<strong>na</strong>ni odosiela pôvodný token klientovi. Server si tedaudriava zoz<strong>na</strong>m tokenov, ktoré boli pridelené jednotli−vým klientom, a <strong>na</strong> základe toho vie pri kadej poiadav−ke klienta identifikova, o ktorého klienta ide, prípadnezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e ide o prvý prístup klienta, a teda mu vyge−nerova nový token.Zatia¾ sme sa prenosom tokenov zaoberali v abstraktnejrovine. Ako však proces zapuzdrenia session ID, resp.tokenu do poiadavky alebo odpovede prebieha? V prin−cípe existujú dva rôzne spôsoby prenosu session ID – buïako parameter (vo všeobecnosti metódou GET), alebo akoinformácia cookie (o ktorých som sa podrobnejšie zmienilv predošlej èasti nášho seriálu). Prenos prostredníctvomparametra GET je v kadom prípade akopádnejší amono aj o nieèo nebezpeènejší ne v prípade prenosupomocou cookies. Dôvod je jednoduchý – parametre GETsú uvedené v URL poadovanej klientom, a teda sú ¾ahkodostupné <strong>na</strong>príklad pre niekoho, kto má prístup <strong>na</strong> vášproxy server, prípadne iným spôsobom (u sa párkrátvy<strong>sk</strong>ytli prípady, keï niekto podstrèil klientovi adresu neja−kého svojho <strong>sk</strong>riptu, ktorý pomocou hlavièiek HTTP zistil<strong>na</strong>posledy <strong>na</strong>vštívenú URL a s òou aj session ID). Pokia¾ saniekomu podarí „ukradnú“ vaše session ID, tak sa mutakisto môe podari prihlásenie sa k serveru, ktorý sibude <strong>na</strong> základe zhodného session ID (tokenu) myslie, eide o vás, a nie votrelca. Ïalším argumentom proti po−uívaniu metódy GET <strong>na</strong> prenos session ID je fakt, e dokadej adresy URL, ktorá sa <strong>na</strong>chádza vo vygenerovanomvýstupe, musí by pridané toto session ID. To sa práve dejepomocou metódy encodeURL(), o ktorej som písal v pred−chádzajúcej èasti. To z<strong>na</strong>mená, e kadú adresu URL (<strong>na</strong>pr.odkaz reprezentovaný tagom alebo adresu <strong>sk</strong>riptuspracujúceho dáta z formulára, ktorá je uloená v atribú−te ACTION tagu ) musíte do výstupu vypisova aObr. 4Obr. 5po aplikácii metódy encodeURL(). V prípade prenášaniasession ID výhradne pomocou cookies táto úloha odpadáa celý problém sa tak z<strong>na</strong>ène zjednodušuje. Takisto odpa−dá nebezpeèenstvo ukradnutia session ID opísaným spô−sobom. Samozrejme, existujú aj metódy, ktorými sa dáodchyti aj <strong>obsah</strong> cookies, ale u to nie je také jednoduchéako v prípade parametrov GET. Z globálneho h¾adi<strong>sk</strong>a takjednoz<strong>na</strong>ène cookies víazia <strong>na</strong>d parametrami GET, pretovám urèite <strong>na</strong>padla otázka, preèo tu monos pouitiaparametrov GET <strong>na</strong> prenos session ID vôbec je. Príèinou je<strong>sk</strong>utoènos, e nie kadý browser cookies podporuje.Drvivá väèši<strong>na</strong> dnes pouívaných browserov síce cookiespodporuje bez problémov, no uívate¾ má vdy monospouívanie cookies vypnú alebo cookies pre danú domé−nu zablokova. Preto sa <strong>na</strong> ne webová aplikácia nikdynemôe stopercentne spolieha a ani by nemala <strong>na</strong> nichstá iad<strong>na</strong> logika, bez ktorej by aplikácia nemohla fungo−va (hoci sa obèas takým prípadom nevyhnete). Cookies bypreto mali ma len nejakú pomocnú funkciu. Z tohtodôvodu musíme explicitne zakódova kadú URL, <strong>na</strong> ktorúsa v rámci aplikácie môe uívate¾ dosta. V prípade, eklient má povolené cookies, ponechá metóda encodeURL()adresu v pôvodnej podobe, v opaènom prípade do nejpridá informáciu potrebnú <strong>na</strong> zachovanie session medzipoiadavkami, teda session ID. Webový kontajner sa tedakompletne stará o zachovávanie session a po<strong>sk</strong>ytuje pro−striedky <strong>na</strong> prácu so session – vytváranie, rušenie (vhodné<strong>na</strong>príklad pri odhlásení uívate¾a zo systému, keï jepotrebné uvo¾ni všetky ním pouívané prostriedky) a<strong>na</strong>jmä pridruovanie a uchovávanie premenných a ichhodnôt v session, teda stará sa o uchovávanie stavu apli−kácie.ZÁVER. V tejto èasti sme si ukázali príklad de−monštrujúci spôsob spracovania poiadavky odo−slanej klientom a <strong>obsah</strong>ujúcej parametre zí<strong>sk</strong>ané zformulára HTML a takisto odoslanie výsledkov spra−covania klientovi. Celý príklad bol, samozrejme,z<strong>na</strong>ène zjednodušený a zatia¾ sme sa <strong>sk</strong>utoènémuspracovaniu zadaných dát vyhli, ale aj k tejto témesa dostaneme, keï sa budeme venova prepojeniu<strong>na</strong> databázy.V druhej èasti tohto pokraèovania som sa troškupodrobnejšie z všeobecnej teoretickej roviny veno−val téme session. Po preštudovaní tejto èasti a jejpochopení sa môete teši <strong>na</strong> ïalšiu èas seriálu, vktorej si ukáeme praktické pouitie sessions vowebovej aplikácii a budeme sa <strong>na</strong>ïalej venova ser−vletom. Dovtedy dovidenia.Andrej Chu10/2004 PC REVUE 167


P R O G R A M U J E M EHTML + TIME8. èas: Filtre a premenyNa CD REVUE nájdete:príkladyProblematika, ktorej sa budeme venova v tomto èlánku, je zviazaná s jedným typomwebového prehliadaèa – s prehliadaèom Internet Explorer firmy Microsoft, aj to iba od ver−zie 5.5. V òom je rozšírenie pôvodných schopností prehliadaèov nesúce pomenovanieTIME (Timed Interactive Multimedia Extensions). Toto rozšírenie umoòuje jednoduchodosiahnu rôzne dy<strong>na</strong>mické prejavy webovej stránky. Je implementáciou podmnoinyodporúèania SMIL (Synchronized Multimedia Integration Language). Je to odporúèanieprijaté vo W3C – normotvornej organizácii, ktorá má „<strong>na</strong> svedomí“ základné a všeobec−ne akceptované normy webu, ako je HTTP, HTML, XML, XHTML, CSS, XSLT a ïalšie. Pretomono predpoklada, e aj SMIL by mohol „zapusti korene“ nielen v Internet Exploreri, aleaj v iných prehliadaèoch. To je jeden argument, ktorý by sme mohli uvies <strong>na</strong> zdôvodnenie,preèo sa venujeme HTML+TIME aj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o jeden typ prehliadaèa.Druhým dôvodom je, e Internet Explorer je <strong>na</strong>jrozšírenejším prehliadaèom. Pozrime sa<strong>na</strong> štatistiky o pouívaní prehliadaèov IE – Internet Explorer, O – Opera, MOZ – Mozilla,NN – Netscape. V júli 2004 platili tieto èísla: IE 6: 71,0 % IE 5: 7,7 % O 7: 2,3 % MOZ: 13,8 % NN 3: 0,3 % NN 4: 0,3 % NN 7: 1,4 %Uvedené údaje sme zí<strong>sk</strong>ali z adresy http://w3schools.com/browsers/browsers_stats.asp.Nie je zrejmé, èi sa vzahujú k danej doméne alebo k celému webu, ale podobné„rozloenie“ síl prehliadaèov uvádzajú aj ïalšie zdroje. V <strong>na</strong>šich krajoch sa dokonca odha−duje viac ne 90−percentná prevaha prehliadaèov IE.Výpis 1: Pouitie filtrov − filter_01.htm1234567891011121314151617181920212223242526272829303132333435363738394041424344Filter 01.C1 {border: 4px solid black;width:350px; height:150px; padding−top: 30px;color:white; background:darkblue;font−size:28; font−family:trebuceht; font−weight:bold;text−align:center;}.F1 {filter: progid:DXImageTransform.Microsoft.Gradient();}.F2 {filter: progid:DXImageTransform.Microsoft.Gradient(GradientType=1,StartColorStr='#00FF00',EndColorStr='#000000');}Text bez filtraText s filtrom GradientText s iným filtrom GradientObr. 1 Podstata filtrovania Obr. 2 Prejavy ïalších filtrovTretím dôvodom, preèo sa oplatí venova èas HTML+TIME a jazyku JavaScript, je, e<strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie svojej schopnosti programova nepotrebujeme nijaké špeciálne vývojovénástroje. Vystaèíme s jednoduchým editorom typu notepad.exe a výsledok si okamitemôeme overi zobrazením dokumentu vo webovom prehliadaèi.V tomto èlánku sa pozrieme <strong>na</strong> monosti, ktoré sa v anglickej literatúre spájajú so slo−vami filter a transition, po sloven<strong>sk</strong>y filter (cedidlo znie a príliš <strong>na</strong>š<strong>sk</strong>y ☺) a preme<strong>na</strong>. VSMIL sa tieto monosti vyjadrujú prvkom transitionFilter. Kým sa k nemu dostaneme,ukáeme monosti, ktoré umoòujú filtrovanie a premeny v prehliadaèi Internet Exploreraj bez rozšírenia TIME. Aj tu ide o rozšírenie, tentoraz je to však rozšírenie, ktorým je v IEurobené nieèo <strong>na</strong>d rámec odporúèania CSS – ka<strong>sk</strong>ádovým štýlom. Zaèneme filtrovaním.FILTRE. Podstatu filtrovania ukazuje obr. 1. Sú tam tri farebné plochy. Prvá z nich uka−zuje podobu bez filtrovania, druhé dve sú výsledkom pouitia filtra Gradient. Existujú ajiné druhy filtrov. Pomocou nich mono zmeni vzh¾ad èasti stránky tak, ako to vidie <strong>na</strong>obr. 2. Nielene sa dá dosiahnu rôz<strong>na</strong> ostros obrázka a textu, ale dokáeme <strong>na</strong>šu strán−ku aj „vygravírova“.Kód HTML stránky, ktorá slúila <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie obr. 1, je vo výpise 1.Tri farebné oblasti, ktoré vidie <strong>na</strong> obr. 1, sú vytvorené tromi prvkami div – v riadkoch27 a 42. Okrem drobnej zmeny textu je v jednotlivých prvkoch div aj rôz<strong>na</strong> hodnota atri−bútu class. Prvý prvok div je zaradený do triedy C1, druhý do tried C1 a F1 a tretí do triedC1 a F2. Trieda C1 je teda spoloèná pre všetky tri prvky div. Trieda F1 zodpovedá prvémua trieda F2 druhému filtru. Pre triedy C1, F1 a F2 sú v tabu¾ke štýlov vytvorené predpisy.Pre triedu C1 je predpísaný druh orámovania, sú tam definované rozmery, farby, fontaj zarovnávanie textu (pozri riadky 5 a 11). Pri urèitej vlastnosti je za dvojbodkou hod−nota. Pouité vlastnosti a ich hodnoty sú definované v odporúèaní W3C.Podobným zápisom, ako sú štandardným vlastnostiam štýlu priradené hodnoty pretriedu C1, je pre triedu F1 definovaná hodnota vlastnosti filter (riadok 14). V priradenejhodnote tejto vlastnosti je progid: a za ním je zápis, ktorý pripomí<strong>na</strong> zápisy volania metódobjektov tried. V <strong>na</strong>šom príklade je to metóda Gradient. Prázdne zátvorky z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú, etejto metóde nie sú odovzdané nijaké hodnoty atribútov. V predpise pre triedu F2 metó−de Gradient urèuje hodnoty troch argumentov: GradientType – hodnota 1 z<strong>na</strong>mená, e zme<strong>na</strong> farby sa bude robi v zvislej osi(0 – os vodorovná), StartColorStr – reazec s poèiatoènou hodnotou farby (v <strong>na</strong>šom príklade #00FF00je zelená), EndColorStr – reazec s koncovou hodnotou farby (v <strong>na</strong>šom príklade #000000 je èier<strong>na</strong>).Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e vlastnos filter nie je v odporúèaní W3C, a preto ani nemonooèakáva, e predpisom štýlov pre triedu F1 a F2 by mohli rozumie iné typy webovýchprehliadaèov, ne je Internet Explorer. Ale <strong>na</strong>šastie je platné pravidlo, e ak prehliadaènemá implementovanú niektorú vlastnos štýlov, zadané hodnoty ignoruje. A tak kód<strong>na</strong>šej stránky by bol zobrazený tak, akoby v òom nijaký filter nebol definovaný – všetkytri oblasti by boli okrem vypísaného textu rov<strong>na</strong>ké.Existuje nielen filter Gradient, ale aj celý rad ïalších filtrov, ktoré umoòujú rôznemodifikova grafické stvárnenie èastí stránky. Predpis štýlov pre triedu C1 je v druhom prí−klade, ktorého prejav vidie <strong>na</strong> obr. 2, takýto:.C1 {width: 400px; height: 100px;padding: 20px;background−color: <strong>sk</strong>yblue;font: bold 10pt verda<strong>na</strong>;}Pouité filtre sú:.F1 {filter: progid:DXImageTransform.Microsoft.Alpha (style=1, opacity=25, finishOpacity=100,startX=0, finishX=200,startY=100, finishY=0 ) ;168 PC REVUE 10/2004


P R O G R A M U J E M E}.F2 {filter: progid:DXImageTransform.Microsoft.Emboss ( );}Pre triedu prvkov F1 je pouitý filter Alpha s hodnotami viacerých argumentov, pre trie−du F2 – filter Embos. Pouitie filtra Alpha je predpísané pre prvok div takto:Obrázok a text v prvku div s filtrom Alpha.Zí<strong>sk</strong>ame tak obrázok s ovocím, ktorý je v strednej èasti obr. 2. Na sprievodnom CD vsúbore filter_02.htm nájdete kompletný kód druhého príkladu, z ktorého sme tu uviedliiba podstatné èasti. V súbore filter_03.htm nájdete niektoré ïalšie filtre, ktorými monopredpísa tieòovanie (Shadow), iarenie (Glow) a zvlnenie (Wave). Netreba zrejme pripo−mí<strong>na</strong>, e kompletnú dokumentáciu filtrov, ich argumentov a prípustných hodnôt trebah¾ada <strong>na</strong> stránkach Microsoftu – v jeho sieti <strong>na</strong> podporu vývojárov (MSDN – MicrosoftDeveloper Network). Zaèa mono <strong>na</strong>príklad s èlánkom Introduction to Filters and Tran−sitions <strong>na</strong> adrese http://msdn.microsoft.com/workshop/author/filter/filters.asp.PREMENY. Kým filtre vyjadrujú urèitú vlastnos, ktorá je stála, pod preme<strong>na</strong>mi simôeme predstavi nieèo, èo sa odohráva v èase. Napríklad to môe by <strong>na</strong>hradenie jed−ného obrázka <strong>na</strong> stránke iným obrázkom. Ak ide iba o výmenu obrázkov, je to jednodu−ché. Staèí, ak pouijeme absolútne pozície obrázkov a umiestnime ich <strong>na</strong> to isté miesto.Ak potom zabezpeèíme, aby iba jeden z nich bol v danom èase vidite¾ný, dosiahnemevýmenu obrázkov. Iné riešenie sa môe zaklada <strong>na</strong> zmene hodnoty atribútu src prvkuimg. Ak si však postavíme cie¾ dosiahnu, aby zme<strong>na</strong> nebola „<strong>sk</strong>oková“, ale trvala urèitýèas a mala urèitý dej, potom máme do èinenia s preme<strong>na</strong>mi.Obr. 2 zachytáva <strong>na</strong>hradenie obrázka s mor<strong>sk</strong>ým pobreím obrázkom západu slnka.Preme<strong>na</strong> sa u<strong>sk</strong>utoèòuje postupným odkrývaním nového obrázka po špirále. Kód stránky,ktorá je zachytená <strong>na</strong> obr. 3, je vo výpise 2, ktorý nájdete <strong>na</strong> priloenom CD REVUE.V ponúknutom riešení je prvok div tvoriaci kontajner, v ktorom sú dva prvky img –obrázky (riadky 46 a 49). Kadý z týchto prvkov má definovaný identifikátor – hodnotaatribútu id. Je tým daná monos pracova s rovnomennými objektmi týchto prvkov.Tabu¾ka štýlov (<strong>obsah</strong> prvku style) <strong>obsah</strong>uje predpisy pre prvok s identifikátoromKontajner a pre prvky triedy C1, P1 a P2.Predpis štýlu pre prvok s identifikátorom Kontajner okrem štandardných vlastností –absolút<strong>na</strong> pozícia a rozmery – <strong>obsah</strong>uje filter Spiral s argumentmi: GridSizeX – poèet ståpcov, v ktorých sa bude špirála odvíja (pokrývajú vodorovnýrozmer oblasti), GridSizeY – poèet riadkov, v ktorých sa bude špirála odvíja (pokrývajú zvislý rozmeroblasti), Duration – doba trvania premeny v sekundách.Predpis pre prvky triedy C1 definuje absolútnu pozíciu. Do tejto triedy sú zaradené prv−ky img. Triedy P1 a P2 urèujú rôznu farbu pozadia. Pouité sú pre kontajner. Je to potreb−né, aby bolo moné vidie, ako sa po špirále mení celá plocha kontajnera.Doteraz opísaný kód je statický aj <strong>na</strong>priek tomu, e v predpise štýlu je filter. Vlastnú dy<strong>na</strong>−miku zabezpeèuje <strong>obsah</strong> prvku script. Je tam funkcia StartPremeny a pomocná funkcia Vymen.Pomocná funkcia Vymen má dva argumenty. Zí<strong>sk</strong>ava v nich objekty: Co – èo má byvymenené a Cim – èím to má by <strong>na</strong>hradené. Objekt Co bude <strong>sk</strong>rytý a zobrazený budeobjekt Cim. Dosiahnuté je to tak, e vlastnosti visibility v štýle týchto objektov priradímehodnotu hidden, resp. visible.Funkcia StartPremeny je urèená <strong>na</strong> odštartovanie premeny. Jej prvý a posledný riadoksa týka filtra prvku Kontajner. Objekt prvku má v objektovom modeli dokumentu pole filters(platí to pre IE). V òom sú objekty zodpovedajúce filtrom tohto prvku. Predpisom štýlu preprvok Kontajner je definovaný jeden filter (môe ich by aj viac). Ten preto bude v nultej po−loke po¾a filters. Tento objekt má dve metódy, ktoré sú pouité v <strong>na</strong>šom príklade. MetódouApply oz<strong>na</strong>mujeme, e sa budú robi (aplikova) nejaké zmeny. Táto metóda je volaná <strong>na</strong>Obr. 3Postupnéodkrývanieobrázkapo špiráleVýpis 3: Pouitie prvku transitionFilter – TransFilter_01.htm123456789101112131415161718192021222324252627282930Obr. 4TransFilter 01


P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LÈo je WildTangent Web Driver a <strong>na</strong> èo slúi? / 1. èasWildTangent Web Driver predstavuje programovacie prostredie umoòujúce vyui „silu“API (Application Programming Interface) kniníc Microsoft DirectX vo vlastných apliká−ciách Windows a <strong>na</strong> webových stránkach.Pomocou produktu Web Driver a ¾ubovo¾ného <strong>sk</strong>riptovacieho alebo programovacie−ho jazyka mono vytvori dy<strong>na</strong>mický, animovaný 3D <strong>obsah</strong>, ktorý môe <strong>obsah</strong>ova 2Dgrafiku, zvuky, ako aj realisticky textúrované a osvetlené 3D modely a rôzne zaujímavéefekty. Pouívate¾ takto vytvoreného 3D informaèného portálu, prípadne 3D virtuálne−ho obchodu je vtiahnutý do trojrozmerného virtuálneho sveta a môe s ním komuni−kova pomocou klávesnice alebo myši, a to všetko z pohodlia ob¾úbeného prehliadaèawebových stránok.Web Driver je progresívny 3D engine pracujúci <strong>na</strong>d API DirectX. Nie je to teda len akýsiobal zabezpeèujúci pouite¾nos DirectX v aplikáciách Windows a <strong>na</strong> webových strán−kach, ale kompletné programovacie prostredie. Práca s Web Driverom je pomerne jedno−duchá. U za pár hodín mono vytvori ve¾mi pôsobivý webový <strong>obsah</strong>. Naproti tomuúplné zvládnutie API DirectX zaberie mesiace. A èo je dôleité, Web Driver je kompatibil−ný s oboma typmi <strong>na</strong>jrozšírenejších webových prehliadaèov, teda od spoloèností Micro−soft i Netscape.ŠIROKÉ MONOSTI APLIKÁCIE. Web Driver môete poui v ¾ubovo¾nom vývo−jovom prostredí, ktoré podporuje technológiu ActiveX , ako sú <strong>na</strong>príklad Microsoft VisualBasic, Microsoft Visual C++ alebo Microsoft Visual J++. No primárne urèenie WebDrivera je vývoj a zobrazenie multimediálneho <strong>obsah</strong>u pre web. Zobrazenie <strong>obsah</strong>u sarealizuje prostredníctvom jednoducho stiahnute¾ného ovládacieho prvku s ve¾kosou pri−bline 300 kB. Technológia data streamingu umoòuje spusti <strong>obsah</strong> i pred jeho kom−pletným prebratím zo vzdialenej webovej lokality.Široké monosti pouitia sa zaèí<strong>na</strong>jú pri jednoduchých reklamných <strong>obsah</strong>och v štýlebannerov (reklamných prúkov), ktoré môu by <strong>na</strong> rozdiel od animovaných GIF alter<strong>na</strong>tívplne interaktívne, a konèia zloitými, graficky prepracovanými multiplayerovými 3D hrami.Web Driver vyuíva tak ako DirectX všetky monosti súèasných hardvérových 3D akce−lerátorov, ktoré sú dnes dostupné u i v „lacných“ poèítaèoch. I vïaka tomu mono vy−tvori plynulo animovaný 3D svet s pouitím <strong>na</strong>príklad len <strong>sk</strong>riptovacieho jazyka ako VBScriptalebo JavaScript.ÈO BUDEME POTREBOVA NA VÝVOJ? WildTangent vývojové prostredie (SDK) 3.0Verziu 3.0 SDK, prípadne novšiu môete stiahnu z http://<strong>www</strong>.wildtangent.com/developer/download.html. API Microsoft DirectXBudete potrebova minimálne 5. verziu API DirectX. Ak pouívate operaèný systémMicrosoft Windows 98, prípadne novší, máte zodpovedajúcu verziu DirectX u <strong>na</strong>inštalo−vanú. Najnovšiu verziu si môete stiahnu z http://<strong>www</strong>.microsoft.com/directx/. Zodpovedajúci webový prehliadaèWeb Driver vyaduje minimálne 4. verziu prehliadaèov Microsoft Internet Explorer aleboNetscape Navigator. Základné z<strong>na</strong>losti tvorby <strong>sk</strong>riptovMôete poui ¾ubovo¾ný <strong>sk</strong>riptovací jazyk podporovaný prehliadaèom, ale <strong>na</strong> zabez−peèenie èo <strong>na</strong>jširšej kompatibility sa odporúèa poui JavaScript. Dokumentáciu k <strong>sk</strong>rip−tovacím jazykom nájdete <strong>na</strong> stránkach spoloèností Microsoft a Netscape. Zodpovedajúce vývojové prostredieBudete potrebova vývojové prostredie pre <strong>sk</strong>riptovací alebo programovací jazyk, ktorýmbude multimediálny <strong>obsah</strong> tvorený. V prípade, e sa rozhodnete pre jeden zo <strong>sk</strong>riptova−cích jazykov, môete poui svoje ob¾úbené webové vývojové prostredie. K <strong>na</strong>jrozšírenej−ším urèite patrí Allaire Homesite, EvrSoft 1st Page 2000, prípadne Macromedia Dream−weaver. Na vývoj 3D webových hier je urèite vhodnejší programovací jazyk Java, pre ktorýje dostupný celý rad vo¾ne šírite¾ných alebo profesionálnych vývojových prostredí od spo−loèností Sun, Microsoft, prípadne ïalších.Pokia¾ ide o z<strong>na</strong>losti z oblasti 3D grafiky, tento seriál èlánkov je urèený pre všetkých,poènúc webovými dizajnérmi bez z<strong>na</strong>lostí z oblasti 3D grafiky a konèiac 3D expertmi,ktorí sa chcú oboznámi s Web Driverom. Všetky potrebné z<strong>na</strong>losti z tejto oblasti <strong>na</strong>do−budnete postupne z jednotlivých èastí seriálu.VÝBER PROGRAMOVACIEHO JAZYKA. Máme za sebou úvodné oboznámeniesa s prostredím WildTangent Web Driver. Teraz, keï u vieme, ako a kde ho môeme po−ui, je èas <strong>na</strong>písa prvé riadky kódu. K <strong>na</strong>jsilnejším aspektom Web Drivera patrí aj mo−nos jeho ovládania prostredníctvom <strong>sk</strong>riptovacích jazykov vyššej úrovne, ako sú Java−Script a VBScript. Najprv si ukáeme vytvorenie jednoduchej 3D scény pomocou Java−Scriptu, ktorý je z h¾adi<strong>sk</strong>a širšej kompatibility s oh¾adom <strong>na</strong> webové prehliadaèe Net−scape vhodnejší. Ako prvý krok vytvorme základnú štruktúru <strong>sk</strong>riptu budúceho 3D obsa−hu, ktorý chceme zobrazi <strong>na</strong> stránke.// zaènime funkciou begin() po <strong>na</strong>èítaní stránky;window.onload = begin;// deklarácia globálnych premenných// ...// jednoduchá detekcia browsera// ...function begin(){// kód 3D scény// ...}Take toto je základná štruktúra <strong>sk</strong>riptu budúcej 3D scény. Kód scény bude umiestne−ný vo funkcii begin(), ktorá bude spustená po úplnom dokonèení <strong>na</strong>èítania <strong>na</strong>šej webo−vej stránky s komponentom WebDriver. Týmto spôsobom zabezpeèíme správnu inicia−lizáciu WebDrivera ešte predtým, ako s ním zaèneme pracova. Èas pred spustením funk−cie begin() vyuijeme <strong>na</strong> deklaráciu verejných premenných a <strong>na</strong> identifikáciu webovéhoprehliadaèa. Poz<strong>na</strong>, èi ide o prehliadaè Microsoft alebo Netscape, je potrebné pre urèi−té malé odlišnosti v prístupe k Web Driveru. Vhodnú metódu detekcie webového pre−hliadaèa si ukáeme a opíšeme ne<strong>sk</strong>ôr v jednej z ïalších èastí seriálu.Máme pripravenú štruktúru <strong>sk</strong>riptu, ale <strong>na</strong>ša stránka je zatia¾ prázd<strong>na</strong>. Prv ako mô−eme s komponentom WebDriver zaèa pracova, musíme <strong>na</strong> stránku vloi jednu jehoinštanciu. WebDriver je k dispozícii ako ActiveX ovládací prvok i ako Netscape plug−in.Inštanciu objektu WebDriver vloíme <strong>na</strong> stránku prostredníctvom tagu .Technológia ActiveX je zatia¾ podporovaná len prehliadaèmi Microsoft. Preto <strong>na</strong> strán−ku umiestnime okrem toho aj referenciu <strong>na</strong> Netscape plug−in pomocou tagu. Takýmto blokom kódu HTML zabezpeèíme, e kadý prehliadaè si vyberietú èas, ktorú podporuje, a ostatnú bude ignorova. Blok kódu HTML, ktorý zabezpeèísprávnu funkènos Web Drivera pod oboma typmi prehliadaèov (Microsoft i Netscape),je <strong>na</strong>sledujúci:Parametrami id pre object tag a <strong>na</strong>me pre embed tag pomenujeme referenciu <strong>na</strong>objekt Web Driver tak, aby sme <strong>na</strong>ò mohli odkazova v <strong>sk</strong>ripte. Názov môe by ¾ubo−vo¾ný, ale v rámci celej stránky jedineèný.3D SVET AKO JAVISKO. Aj keï u máme za sebou pár riadkov kódu, ovocím nášhoúsilia je stále len prázd<strong>na</strong> stránka. Postupne vytvoríme scénu vloením zopár objektovsvetiel a kamery. Web Driver po<strong>sk</strong>ytuje celý rad objektov, ktoré budeme ne<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>ripto−va. Rodièov<strong>sk</strong>ým objektom, teda objektom <strong>na</strong>chádzajúcim sa úplne <strong>na</strong>vrchu v hierarchiiAPI Web Driver je objekt WT. Tento objekt pre nás predstavuje základné rozhranie metód(prípadne funkcií, pod¾a toho, aký názov preferujete) <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie základných paramet−rov 3D prostredia. Na druhej strane slúi ako prostriedok <strong>na</strong> vytváranie ostatných podria−dených objektov. Objekt WT sme u vytvorili tým, e sme umiestnili <strong>na</strong> náš webový kom−ponent Web Driver. Ostáva u len urèi konkrétnu referenciu <strong>na</strong> tento objekt. Preto ïal−ším krokom bude deklarácia zopár globálnych premenných a priradenie referencie <strong>na</strong>objekt WT.// deklarácia základných globálnych premenných prostrediavar wt, stage, camera, group, model;function begin(){// vytvorenie referencie <strong>na</strong> objekt WTwt = document.WTScene;Ïalším krokom je vytvorenie objektu scény (stage). Tak ako je objekt WT <strong>na</strong> vrcholehierarchie celého 3D sveta, je objekt scény WTStage rodièov<strong>sk</strong>ým objektom všetkých <strong>na</strong>−šich akoby hercov, teda objektov vystupujúcich <strong>na</strong> scéne. Objekt scény si tie môeme pred−170 PC REVUE 10/2004


P R O G R A M U J E M Estavi ako hlavný kontajner <strong>obsah</strong>ujúci <strong>sk</strong>upiny objektov, ktoré pouívate¾ môe vidie <strong>na</strong>scéne. Na vytvorenie objektu WTStage pouijeme metódu objektu WT.createStage(). Re−ferenciu <strong>na</strong> tento objekt umiestnime do objektovej premennej stage, ktorú sme deklaro−vali predtým.// vytvorenie objektu scénystage = wt.createStage();KAMERA. Tak ako v kadom 3D prostredí sa aj v prípade API WebDriver <strong>na</strong> scénu pozerá−me prostredníctvom virtuálnej kamery. Kameru po<strong>sk</strong>ytuje objekt WTCamera. Prostred−níctvom rozhrania objektu WTCamera môeme robi všetko, èo od kamery oèakávame. Toz<strong>na</strong>mená pohyb všetkými smermi, rotáciu a zooming. Spoèiatku sa pozrieme len <strong>na</strong>základné operácie s kamerou, ako umiestnenie v priestore a <strong>na</strong>stavenie premietacej (cie−¾ovej) oblasti (viewing rectangle). Tá hovorí o tom, aká èas pracovnej plochy Web Driveramá by pouitá <strong>na</strong> vykreslenie (rendering) scény touto kamerou. My <strong>na</strong> zaèiatok vytvorí−me kameru, ktorej cie¾ová oblas zaberá celú èas plochy Web Drivera (východi<strong>sk</strong>ové<strong>na</strong>stavenie). V niektorej z ïalších èastí seriálu, keï sa budeme blišie zaobera objektomWTCamera, si ukáeme monosti zobrazenia scény viacerými kamerami súèasne <strong>na</strong> jed−nej pracovnej ploche. Kameru vloíme <strong>na</strong> scénu pomocou metódy objektu scény WTStage.createCamera().// vytvorenie objektu kamerycamera = stage.createCamera();camera.setViewRect(0, 0, 200, 200);// ...<strong>na</strong>stavíme jej polohucamera.setPosition (0, 0, −5);Poloha kadého objektu v 3D priestore je špecifikovaná trojicou súradníc X, Y a Z.Súradnice X posúvajú objekty do¾ava (negatívne hodnoty) alebo doprava (pozitívne hod−noty). Súradnice Y posúvajú objekty dolu (negatívne hodnoty) alebo hore <strong>na</strong>d stredsúradnicového systému (pozitívne hodnoty). Nakoniec súradnice Z posúvajú objektyblišie k nám (negatívne hodnoty) alebo ïalej od nás (pozitívne hodnoty). Hodnoty X, Ya Z sú bezrozmerné, èie hodnota Z = −5 nez<strong>na</strong>mená −5 pixlov ani −5 metrov, ani nièpodobné. Tieto hodnoty vyjadrujú len relatívne vzdialenosti, a teda sú vo vzahu lenmedzi sebou. Našu kameru sme posunuli smerom dozadu Z = −5 tak, aby sme videli ïalšíobjekt, ktorý o chví¾u <strong>na</strong> scénu vloíme. Pouili sme <strong>na</strong> to metódu objektu WTCamera.setPosition( x, y, z ). Ve¾kosti premietacieho obdånika sme <strong>na</strong>stavili pomocou metódyWTCamera.setViewRect( x, y, width, height ). V ïalšom kroku vloíme <strong>na</strong> scénu zopársvetiel.OSVETLENIE SCÉNY. Správne osvetlenie je jednou z <strong>na</strong>jdôleitejších èastí vytvára−nia 3D scény. Na zaèiatok si povieme nieèo o dvoch typoch svetiel, a to o všeobecnomsvetle (ambient light) a bodovom svetle (point light). Pod všeobecným svetlom si môemepredstavi nieèo ako základné osvetlenie, <strong>na</strong>pr. slneèné svetlo v exteriéri alebo osvetleniepozadia javi<strong>sk</strong>a. Toto svetlo pridávame <strong>na</strong> scénu <strong>na</strong> odstránenie ostrých prechodov medzisvetlými a tmavými èasami scény. Pri tomto druhu svetla nemono jednoz<strong>na</strong>ène urèi zdroja svetlo sa šíri všetkými smermi. Naopak, bodové svetlo je ako malá hviezda, z ktorej vy−chádzajú svetelné lúèe do prostredia. Svetlo je zastúpené objektom WTLight. Na jehovytvorenie pouijeme objekt WT a jeho metódu WT.createLight( type ). Parameter typeurèuje typ svetla, ktorý bude vytvorený.// definícia typov svetieltWTLightAmbient = 0;tWTLightPoint = 1;// vytvoríme objekty svetielambientLight = wt.createLight(tWTLightAmbient);pointLight = wt.createLight(tWTLightPoint);// ...a vloíme ich <strong>na</strong> scénustage.addObject(ambientLight);stage.addObject(pointLight);Na rozdiel od kamery vytvorenej priamo objektom WTStage objekty svetiel vytvorenépomocou objektu WT nie sú automaticky vloené <strong>na</strong> scénu. Preto sme to museli urobiruène metódou WTStage.addObject( object ).Teraz trochu upravíme farbu oboch novo vloených svetiel. Vlastnos farby svetlaneovplyvòuje len jej odtieò, teda to, èi bude svetlo èervené, zelené alebo akéko¾vek iné,ale aj jeho intenzitu. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota farby je biela pri plnej intenzite. To zodpo−vedá hodnote 255 (v rozsahu od 0 do 255) všetkých troch komponentov (èervenej, zele−nej a modrej) farebného modelu RGB. Pri takejto hodnote by bola <strong>na</strong>ša scé<strong>na</strong> kompletnepresvetlená, preto upravíme hodnoty svetla <strong>na</strong> 100, 100, 100, èo po<strong>sk</strong>ytne biele svetlo asipri poloviènej intenzite, i<strong>na</strong>k povedané, sivé svetlo. Vlastnos farby svetla zmeníme jehometódou WTLight.setColor( red, green, blue ).// ...stiahneme intenzitu svetielambientLight.setColor(100, 100, 100);pointLight.setColor(150, 150, 150);Meni polohu všeobecného svetla by nemalo výz<strong>na</strong>m, pretoe toto svetlo nemá kon−krétny zdroj. Naopak, bodové svetlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej scéne umiestnime akoby <strong>na</strong>d <strong>na</strong>še pravérameno. Na zmenu polohy svetla pouijeme jeho metódu WTLight.setPosition( x, y, z ).// ...zme<strong>na</strong> polohy bodového svetlapointLight.setPosition(100, 100, −100);VYKRESLENIE SCÉNY. Posledná vec, ktorá ešte chýba <strong>na</strong> to, aby bola scé<strong>na</strong> kom−pletná a došlo k jej vykresleniu, je spustenie Web Drivera. Rendering scény spustíme me−tódou WT.start().// spusti rendering scénywt.start();Máme kompletnú scénu, svetlá aj kameru. No jediné, èo vidíme, je èierny štvorec, prázd<strong>na</strong>scé<strong>na</strong>. Preto v ïalšom kroku pridáme nejakú akciu, aby sme videli Web Driver v pohybe.NAŠA PRVÁ SCÉNA – ROTUJÚCA KOCKA. Naším prvým „úèinkujúcim“ <strong>na</strong> scé−ne bude rotujúca kocka. Tá ako kadý iný objekt, ktorý vloíme <strong>na</strong> scénu, predstavuje3D model tvoriaci trojrozmerný geometrický útvar (3D geometry) ako podklad <strong>na</strong> finál−ne vykreslenie objektu <strong>na</strong> scéne. Kadý model, èi u jednoduchý ako kocka, alebo <strong>na</strong>prí−klad zloitý model raketoplánu, je tvorený vrcholmi (vertices, j.è. vertex), ktoré definu−jú rovinné plochy (surfaces) <strong>na</strong>zývané polygóny (polygons). Jednotlivé polygóny súzoradené do <strong>sk</strong>upín, ktoré <strong>na</strong>zývame 3D sie alebo mesh. Vytvorenie komplexnéhomodelu je dos nároèný proces a vyaduje z<strong>na</strong>èné <strong>sk</strong>úsenosti s 3D modelovacími ná−strojmi, ako sú <strong>na</strong>príklad 3D Studio Max, TrueSpace alebo Maya Wavefront. Wild Tan−gent Web Driver <strong>obsah</strong>uje aj nieko¾ko základných modelov. Pomocou objektu WT takmôeme vytvori kocku, kue¾ alebo rovinu.// vytvoríme model kockymodel = wt.createBox(1, 1, 1);// model umiestnime v rámci <strong>sk</strong>upinygroup = wt.createGroup();group.attach(model);// vloíme <strong>sk</strong>upinu <strong>na</strong> scénustage.addObject(group);Model kocky umoòuje vytvori metóda WT.createBox( width, height, depth[, tilesPer Edge] ). Model je zastúpený objektom WTModel, no nemono ho priamovloi <strong>na</strong> scénu, tak ako sme to urobili v prípade svetla, objektu WTLight, ktorý je, mi−mochodom, potomkom objektu WTContainer. Na scénu sa dajú vloi len priamo ob−jekty WTContainer alebo WTGroup, alebo ich potomkovia. Tieto objekty predstavujúkontajnery alebo <strong>sk</strong>upiny modelov, ktoré budú úèinkova <strong>na</strong> scéne a zabezpeèujú ichfunkènos a hierarchiu <strong>na</strong> scéne. Preto sme pomocou metódy WTcreateGroup() vytvo−rili prázdnu <strong>sk</strong>upinu, objekt WTGroup, do ktorej sme model kocky vloili. Na tento úèelslúi metóda objektu <strong>sk</strong>upiny WTGroup.attach( WTObject ). Nakoniec <strong>sk</strong>upinu s mo−delom u môeme vloi <strong>na</strong> scénu známou metódouWTStage.addObject( object ), kde object je objekttriedy WTGroup alebo WTContainer.Keï teraz spustíme scénu, uvidíme sivý štvorec nie−kde uprostred. Keïe to nie je ten výsledok, ktorý smechceli dosiahnu, budeme pokraèova ïalej. Oivímescénu zmenou farby kocky a pridaním pohybu. Farbuzmeníme podobne ako v prípade svetla metódou WTMo−del.setColor ( red, green, blue ). V prípade pohybu siObr. 1 Naša prvá scé<strong>na</strong> musíme opä uvedomi, e objekt WTModel je len akýsipodklad <strong>na</strong> vykreslenie 3D objektu a ne<strong>na</strong>chádza sa pria−mo <strong>na</strong> scéne. Preto ak chceme, aby kocka rotovala okolo svojich osí, musíme túto rotáciupriradi <strong>sk</strong>upine, ku ktorej je model kocky asociovaný. Rotáciu <strong>sk</strong>upiny zabezpeèíme metó−dou WTGroup.setConstantRotation( x, y, z, angle ), ktorá vytvorí rotáciu okolo vekto−ra x, y, z rýchlosou angle stupòov za sekundu.// oivenie scénymodel.setColor(150, 50, 255);group.setConstantRotation(2, 2, 1, 120);Týmto je <strong>na</strong>ša prvá scé<strong>na</strong> kompletná. Výsledok by mal by rov<strong>na</strong>ký ako <strong>na</strong> obrázku 1.V tejto èasti seriálu sme sa <strong>na</strong>uèili: umiestni komponent Web Driver <strong>na</strong> webovú stránku, vytvori scénu, vytvori kameru a svetlá a tieto objekty umiestni <strong>na</strong> scéne, vytvori jednoduchý model, zmeni jeho farbu a animova ho.Nezabudnite, e vývojové prostredie WildTangent SDK <strong>obsah</strong>uje kompletnú referenciuobjektov API Web Drivera pod názvom wdhelp.chm, kde nájdete opis všetkých metód.Všetky potrebné informácie, ako aj poslednú verziu vývojovej súpravy WildTangent náj−dete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.wildtangent.com. Za zmienku stojí aj server http://<strong>www</strong>.wildgames.com <strong>obsah</strong>ujúci zaujímavé webové hry, vytvorené práve v prostredí WildTangent. Kom−pletný kód webovej stránky, <strong>obsah</strong>ujúci túto scénu, nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe.Andrej Luchava10/2004 PC REVUE 171


S E R V I STipy a triky pre Windows PREHLIADANIE VZDIALENÝCH POÈÍTAÈOV(2000/XP)Ak z poèítaèa s <strong>na</strong>inštalovaným operaèným systémom Windows 2000 alebo Windows XPprehliadate v sieti vzdialené poèítaèe so systémom Windows 95, 98 alebo ME, systém sapokúša zí<strong>sk</strong>a informácie o <strong>na</strong>plánovaných úlohách a dostupných tlaèiaròach <strong>na</strong> vzdiale−nom poèítaèi, èo zaberie urèitý èas. Toto zí<strong>sk</strong>avanie informácií však mono vypnú.Najprv v registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft\ Windows \ CurrentVersion \ Explorer \ RemoteComputer \ NameSpace. Ak chcete vy−pnú zisovanie informácií o <strong>na</strong>plánovaných úlohách, vymate k¾úè {D6277990−4C6A−11CF−8D87−00AA0060F5BF}. Na vypnutie zisovania informácií o dostupných tlaèiaròachvymate k¾úè {2227A280−3AEA−1069−A2DE−08002B30309D}.Zmeny sa prejavia okamite.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \Explorer \ RemoteComputer \ NameSpace] ZLEPŠENÁ PONUKA ŠTART (XP)Obr. 1Ponuka štartAk vo Windows XP po−uívate novú Ponuku štart,môete ju <strong>na</strong> rozdiel odklasickej Ponuky štart tro−chu oivi a zlepši <strong>na</strong>prí−klad pridaním nieko¾kýchappletov, ako Ovládacípanel alebo Tento poèí−taè. Máte hneï dve mo−nosti. Tieto applety mô−ete prida ako štandard−né poloky alebo ako po−loky, ktoré po kliknutírozbalia svoj <strong>obsah</strong> (obr. 1).Poadovaným polokám priraïte hodnotu 1 <strong>na</strong> aktiváciu alebo 0 <strong>na</strong> deaktiváciu. Zmenysa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \Diagnostics]Názov: RunDiagnosticLoggingGlobal, RunDiagnosticLoggingGroupPolicy,RunDiagnosticLoggingAppDeploy, RunDiagnosticLoggingIntelliMirrorTyp: REG_DWORDHodnota: 0 – deaktivácia, 1 – aktivácia ZAPISOVANIE LADIACICH UDALOSTÍ (2000/XP)Editáciou registrov je takisto moné ovplyvni zapisovanie ladiacich udalostí o profilepouívate¾a a procesoch <strong>sk</strong>upinovej politiky, èo môe by uitoèné pri riešení vzniknutýchproblémov so systémom.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Win−dows NT \ CurrentVersion \ Winlogon a vytvorte v nej novú (alebo modifikujte existujú−cu) poloku DWORD UserEnvDebugLevel. Na zapnutie zapisovania ladiacich udalostí oprofile pouívate¾a a procesoch <strong>sk</strong>upinovej politiky jej priraïte hodnotu 65538 (decimálne).Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Windows NT \ CurrentVersion \Winlogon]Názov: UserEnvDebugLevelTyp: REG_DWORDHodnota: 65538 (deciálne) – aktivácia PRÍSTUP NA NTFS (XP)Ak vo Windows XP prechádzate adresármi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u so súborovým systémom NTFS, sys−tém upravuje èas posledného prístupu kadého prezretého adresára. Ak však máte <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u väèšie mnostvo adresárov a pristupujete k nim pomerne èasto, môe ma tátovlastnos vplyv <strong>na</strong> celkový výkon systému.Obr. 2Úpravaprístupuk NTFSV registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \CurrentVersion \ Explorer \ Advanced. Môete v nej vytvori <strong>na</strong>sledujúce poloky DWORD: Start_ShowControlPanel – Ovládací panel Start_ShowMyComputer – Tento poèítaè Start_ShowMyDocs – Moje dokumenty Start_ShowMyMusic – Moja hudba Start_ShowMyPics – Moje obrázky Start_ShowNetConn – Sieové pripojeniaNa zobrazenie appletu priraïte poadovanej poloke DWORD hodnotu 1, ak chcete, abyapplet po kliknutí rozbalil svoj <strong>obsah</strong>, priraïte jej hodnotu 2. Priradenie hodnoty 0 odstrá−ni applet z Ponuky štart.Nastavenie platí pre aktuálne prihláseného pouívate¾a a zmeny sa prejavia po reštar−te Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \Explorer \ Advanced]Názov: Start_ShowControlPanel, Start_ShowMyComputer, Start_ShowMyDocs,Start_ShowMyMusic, Start_ShowMyPics, Start_ShowNetConnTyp: REG_DWORDHodnota: 0 – <strong>sk</strong>rytá, 1 – otvorenie po kliknutí, 2 – rozbalenie po kliknutí ZAPISOVANIE UDALOSTÍ PROSTREDIA (2000/XP)Pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia môete ovplyvni, ktoré udalosti prostredia budú vo Windows2000/XP zapisované a ktoré nie. Zapísané udalosti môe prezera iba administrátorpomocou nástroja Prehliadaè udalostí.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \Windows NT \ CurrentVersion \ Diagnostics. Môete v nej vytvori (alebo modifikova) <strong>na</strong>−sledujúce poloky DWORD: RunDiagnosticLoggingGlobal – aktivuje zapisovanie všetkých udalostí prostredia RunDiagnosticLoggingGroupPolicy – aktivuje zapisovanie udalostí prostrediapre <strong>sk</strong>upinovú politiku RunDiagnosticLoggingAppDeploy – aktivuje zapisovanie udalostí prostrediapre aplikácie RunDiagnosticLoggingIntelliMirror – aktivuje zapisovanie udalostí prostrediapre vzdialený štartAk chcete túto vlastnos Windows XP vypnú, vyh¾adajte v registroch vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ FileSystem a vytvorte v nej novúpoloku DWORD s názvom NtfsDisableLastAccessUpdate. Priraïte jej hodnotu 1 (obr. 2).Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control \ FileSystem]Názov: NtfsDisableLastAccesUpdateTyp: REG_DWORDHodnota: 1 PROGRAMY V PONUKE ŠTART (XP)V novej Ponuke štart sa vo Windows XP <strong>na</strong>chádzajú odkazy <strong>na</strong> šes <strong>na</strong>jèastejšie pouíva−ných programov. Ak vám takáto organizácia novej Ponuky štart nevyhovuje, môete od−kazy <strong>na</strong> tieto programy jednoducho odstráni editáciou registrov, a to pre všetkých po−uívate¾ov alebo len pre aktuálne prihláseného pouívate¾a.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \ Win−dows \ CurrentVersion \ Policies \ Explorer (pre všetkých pouívate¾ov), prípadne vetvuHKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ Policies \Explorer (pre aktuálne prihláseného pouívate¾a) a vytvorte v nej novú poloku DWORDs názvom NoStartMenuMFUprogramsList. Priraïte jej hodnotu 1.Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \Policies \ Explorer]Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ Policies\ Explorer]Názov: NoStartMenuMFUprogramsListTyp: REG_DWORDHodnota: 1Igor Kluman172 PC REVUE 10/2004


S E R V I SDVD okienko3 MUI A 3 NEMLUVÒATÁFILM: Traja kamaráti z mokrej štvrte ijú vo Philadelphii.Nemajú vlastný byt, take u ôsmy rok vegetujú v domestrýka jedného z nich. Tento starší mu èiernej pleti má stromi mladíkmi – Looniem, Domenicom a G – urèité prob−lémy. Naši chlapci toti v dome celkom pravidelne organi−zujú obrov<strong>sk</strong>é párty, pri ktorých znie hip−hop.Samozrejme, e neijú v celibáte – majú priate¾ky auívajú si všetky radosti ivota, ktoré sú s touto <strong>sk</strong>utoè−nosou spojené. Problém <strong>na</strong>stane vo chvíli, keï dievèatáoznámia radostno−neradostnú správu, e sú tehotné. Poèase sa <strong>na</strong>rodia traja rozkošní èernoškovia. Aj keï saLoonie, Domenic a G s<strong>na</strong>ia udra ivot v pôvodnomsmere, nedarí sa. Bábätká sú celkom slušnou brzdou a sútaké miluèké...Samozrejme, <strong>na</strong>koniec všetko dobre dopadne – novo−peèení ockovia sa stávajú zodpovednými rodièmi a dokon−ca si usporiadajú aj pracovný ivot. Keïe ide o èernoš<strong>sk</strong>úkomédiu, treba všetko bra s rezervou – aj inšpiráciu fil−mom Traja mui a nemluvòa.DVD: Menu si môete vybra v èeštine, slovenèine, angliè−tine a maïarèine. Dizajn menu korešponduje s filmom amá animovanú podobu (<strong>sk</strong>velý nápad!).Bonusov je <strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u ve¾mi po<strong>sk</strong>romne. Tri traile−ry mono <strong>na</strong>zva bonusmi len s urèitou dávkou sebaza−prenia. Prvý z nich je film Scary movie 3, druhý <strong>na</strong> Chou−chou – Miláèik Paría a posledný <strong>na</strong> Prezumpciu viny.My Baby's DaddyRok výroby: USA 2004 Dåka: 86 min., <strong>sk</strong>utoèná 82min. Réia: Cheryl Dunye Scenár: Eddie Griffin,Damon Daniels, Brent Goldberg a David T. Wagner Kamera: Glen MacPherson Hudba: Richard Gibbs Hrajú: Eddie Griffin, Anthony Anderson, MichealImperioli, Paula Jai Parker, Joan<strong>na</strong> Bacalso, Bai Linga ïalší Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos: 6,7 GB Zvuk: anglický, èe<strong>sk</strong>ý a maïar<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital 5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é, sloven<strong>sk</strong>é, maïar<strong>sk</strong>é a anglickéZA VŠECHNO MÙE LÁSKAFILM: John Marsczew<strong>sk</strong>i prilieta do New Yorku za svojouenou, krasokorèuliarkou Elenou. Dôvod je ve¾mi jednodu−chý – treba podpísa papiere potrebné <strong>na</strong> rozvod. Obajamanelia spolu u dávno neijú a kadý býva <strong>na</strong> inomkonci sveta. Je leto roku 2021 a dejú sa èudné veci – vUgande sneí, ¾udia umierajú len tak <strong>na</strong> ulici, lebo sa cítiaosamelí. Napriek oèakávaniu hladkého rozvodu sa dejepravý opak – John a Ele<strong>na</strong> sa znovu zblíia. Ele<strong>na</strong> sa chcestiahnu do ústrania, ale kšefty ma<strong>na</strong>érov musia pokraèo−va – majú ju <strong>na</strong>hradi dvojníèky. Ale plány <strong>na</strong> ivot vústraní niekomu tak celkom nevyhovujú...DVD: Bonusmi sú tradièné fotografie z filmu a trailery.Fotografií z filmu je v tomto prípade 26. Na di<strong>sk</strong>u sú trai−lery <strong>na</strong> samotný film Za všechno mùe lá<strong>sk</strong>a a <strong>na</strong> filmLevity.It's All About LoveRok výroby: USA 2003 Dåka: 104 min., <strong>sk</strong>utoèná 100min. Réia: Thomas Vinterberg Scenár: ThomasVinterberg a Mogens Rukov Kamera: Anthony DodMantle Hudba: Zbigniew Preisner Hrajú: JoaquinPhoenix, Claire Danes, Sean Penn, Douglas Henshall,Alun Amstrong, Margo Martindale a ïalší Distribútor:SPI Slovakia Ve¾kos: 4,65 GB Zvuk: anglický a èe<strong>sk</strong>ý,Dolby Digital 5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é, sloven<strong>sk</strong>é a maïar<strong>sk</strong>éPeter KováèKNINÉ NOVINKYLINUX FEDORA CORE 2Inštalaèná súprava distribúcie FedoraCore 2, ktorá je následníkom populárne−ho RedHatu, šírená výhradne pod licen−ciami GPL, zloená zo štyroch CD a po−drobnej inštalaènej príruèky, je komplet−ným riešením pre firmy aj nároènýchpouívate¾ov. Obsahuje populárnypouívate¾<strong>sk</strong>ý systém, <strong>na</strong> ktorom spolu−pracovali tisícky linuxových profesio−nálov. Základom pri ich práci bol neko−runovaný krá¾ linuxových distribúciíRedHat.Autor: Ondøej Zlo<strong>sk</strong>ý Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 80 Ce<strong>na</strong> s 4× CD: 297 SkObjednávky: distribucia@cpress.<strong>sk</strong>ELEKTRONIKA S PODPOROU PCVisual Basic v praxiObjednávky: anima@anima.<strong>sk</strong>, tel.: 055/6011262Kniha a príklady, kladú nízke nároky <strong>na</strong>vašu peòaenku. Pretoe okrem malejprepojovacej do<strong>sk</strong>y budete potrebovaiba nieko¾ko súèiastok, ktoré ako amaté−ri−elektronici väèšinou máte vo svojichzásobách, <strong>na</strong>príklad tlaèidlá, tranzistoryNPN, rezistory, diódy LED, elektrolytickékondenzátory, prípadne fotoodpor.Autor: Kainka Burkhard Distribútor:ANIMA Vydavate¾: HEL Poèet strán:184 Ce<strong>na</strong> s CD: 389 SkTOTAL COMMANDERkompletní uivatel<strong>sk</strong>á pøíruèkaProgramy, hry, dokumenty, obrázky, <strong>sk</strong>rátkavšetky dáta sa v poèítaèi <strong>na</strong>chádzajú vo formesúborov, s ktorými chtiac−nechtiac musíme pra−cova pri kadom zapnutí poèítaèa. Len si spo−meòte, ako èasto potrebujete spusti nejakýprogram, zobrazi text alebo tabu¾ku, <strong>sk</strong>opírovaz CD obrázky atï. Tieto èinnosti môeme vyko−náva rôznymi spôsobmi. Najrýchlejšie a <strong>na</strong>jpo−hodlnejšie je poui tzv. správcu súboru (anglic−ky file ma<strong>na</strong>ger), teda program, ktorý je <strong>na</strong>jlep−ším prostriedkom <strong>na</strong> manipuláciu s adresármi azlokami a je <strong>na</strong> prácu so súbormi špecializovaný.Autor: Martin emlièka Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 120 Ce<strong>na</strong>: 147 SkODBORNÝ TEXT VE WORDUPíšete diplomovú prácu alebo <strong>sk</strong>riptá a potrebuje−te systematického sprievodcu všetkými ú<strong>sk</strong>aliami,s ktorými sa pri spracovaní odborného textumôete stretnú? Kniha je urèená práve pre vás!Na minimálnom priestore sú tu zhrnuté praktickérady a tipy pre efektívnu tvorbu, formátovanie aautomatizáciu dokumentu so zrete¾om <strong>na</strong>poiadavky špecifické pre odborný text.Autor: Iva<strong>na</strong> Linkeová Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Kopp Poèet strán: 136 Ce<strong>na</strong>: 158 SkVISUAL BASIC .NET 2003zaèínáme programovatKniha je vynikajúci úvod do programo−vania v jazyku Visual Basic .NET 2003.Autor vás uvedie do všetkých tajovprogramovacieho jazyka a oboznámivás aj s problematikou vizuálneho aobjektovo orientovaného programova−nia. Bokom nezostane ani architektúraplatformy .NET Framework 1.1. Ukákyprogramového kódu uvádzané v knihesú k dispozícii <strong>na</strong> stiahnutie aj <strong>na</strong><strong>www</strong>.grada.cz.Autor: Ján Hanák Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 178 Ce<strong>na</strong>: 289 SkObjednávky: grada@grada.<strong>sk</strong>, tel.: 02/5564 5189, 0903 223 899CSS PRO ZELENÁÈEKniha sa s<strong>na</strong>í opísa jazyk CSS(Cascading Style Sheets), pouívaný<strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong> <strong>na</strong>vrhovanie vzh¾aduwebových stránok. Nes<strong>na</strong>í sa by jehopríruèkou, ale <strong>sk</strong>ôr sprievodcom. Bezakejko¾vek z<strong>na</strong>losti CSS by ste po jejpreèítaní mali by schopní vytvori kom−pletný vzh¾ad webu iba pomocou CSS.Autor: Martin Sníek Distribútor:ANIMA Vydavate¾: NEOCORTEX Poèet strán: 295 Ce<strong>na</strong>: 459 Sk10/2004 PC REVUE 173


S E R V I SPORADÒAE−MAILOVÉ ADRESYQ: Chcem sa spýta, preèo u neuvádzate v Poradni v PCREVUE e−mailové adresy pýtajúcich sa ¾udí? Je to dobré,pretoe niekedy tak môe èloveku poradi viacej ¾udínieko¾ko iných riešení (keï som kedysi dávno ešte sostarým PC prosil o radu s upgrade BIOS−u, dozvedel somsa z PC REVUE riešenie a ešte mi dvaja èitatelia poslalidoplòujúce podrobnosti, èím mi tie pomohli).Napríklad v tohtomesaènom PC REVUE je otázka s <strong>na</strong>d−pisom WINDOWS MEDIA PLAYER. A rád by som tomuèloveku poradil aj ja, pretoe vidím iný problém ako ten,ktorý Vy radíte. Povedal by som, e ten èlovek má <strong>na</strong>in−štalovanú nejakú verziu DirectVobSub (všimnite si, e pí−še o titulkoch – WMP titulky nepodporuje), ktorá nefun−guje správne (u som sa s òou stretol a robila presne toisté, èo èitate¾ opisuje). Staèí alebo zoh<strong>na</strong> novšiu verziuDIrectVobSub, alebo ho úplne odinštalova (prípadne aksa <strong>na</strong>inštaloval s nejakým codec packom, tak ho disablo−va v <strong>na</strong>staveniach) a spúša titulky samostatne v pre−hrávaèi, ktorý to podporuje. Takisto by som <strong>na</strong>písal ajviacero prehrávaèov, nie je dobré, ak je èitate¾ menej <strong>sk</strong>ú−sený, poveda mu len jeden prehrávaè, pretoe kadému„sadne do ruky“ iný. Take okrem výborného BSPlayera bysom uviedol aj MV2 Player (ktorý <strong>na</strong>príklad mne „sadoldo ruky“), RadLight a podobne. No a z Codec Packov jedobrý ACE Mega Codecs Pack alebo Codecs Pack. All In1. Obidva majú síce DirectVobSub, ale ten, ktorý mne fun−guje (aj keï ho mám vypnutý – výhoda MV2 Playera je,e môe vykres¾ova titulky aj priamo do videa cez overlay).A: 1. E−maily sme po predchádzajúcich upozorneniachèitate¾ov, e si neelajú ich zverejnenie, prestali uvere−jòova. Ïakujem však za pripomenutie – je to prvý pozi−tívny ohlas <strong>na</strong> uverejnenie e−mailu (boli aj negatívne, keïjednému èitate¾ovi zaplavilo schránku mnostvo nevhod−ných mailov).2. Èo sa týka doplnenia odpovede, bude vaša rada èo<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zverejnená – mono ešte èitate¾ovi pomôe.3. ☺ Aj ja, keby som sa nemusel ponáh¾a. Denne odpo−vedám aj <strong>na</strong> 20 rozsiahlejších e−mailov a nie všetky ztých, èo vyberiem, sa aj uverejnia – rozhoduje o tom re−dakcia (vo¾né miesto, aktuálnos, všestrannos...). ia¾,nie je v mojich silách komplexná odpoveï <strong>na</strong> kadýe−mail – je to <strong>sk</strong>ôr téma do èlánkov. Take uvies viacprehrávaèov by bolo dobré, ale osobne povaujem (z èa−sových a priestorových dôvodov) za úplnú informáciutypu: <strong>sk</strong>úste iný prehrávaè, <strong>na</strong>pr. xy.PREHRÁVANIE HUDOBNÝCH SÚBOROVQ: Ak <strong>na</strong> DVD jednotke v záloke Prehra automatickyzvolím monos Hudobný di<strong>sk</strong> CD, ponúkne mi okremMedia Player i prehrávaè, ktorý som v Monostiach zlo−ky\Typy súborov priradil ako východi<strong>sk</strong>ový. Ak však vybe−riem monos Hudobné súbory, ponúkne vdy iba MediaPlayer, hoci v záloke Typy súborov som pred<strong>na</strong>stavil inýprehrávaè. Ako dosiahnu, aby sa v ponuke zobrazil i mnou<strong>na</strong>definovaný prehrávaè? Chcem, aby sa <strong>na</strong>pr. pri vloeníCD s MP3 tie automaticky prehrávali, ale nie <strong>na</strong> MediaPlayeri, ale mnou zadanom prehrávaèi. Takto by somchcel <strong>na</strong>stavi prehrávaè i pre videosúbory, obrázky... Zaodpoveï ïakujem a elám ve¾a úspechov.A: Zvyèajne programy pri inštalácii ponúknu monosautomaticky priradi vhodné súbory <strong>na</strong> spracovanie prá−ve <strong>na</strong>inštalovaným programom. ia¾, mnohé programy siagresívne kontrolujú priradené typy súborov a potom vzni−kajú problémy. Najjednoduchšie sa mi zdá takéto riešenie:pri konkrétnom súbore si pri podraní tlaèidla SHIFT astlaèení pravého tlaèidla <strong>na</strong> myši vybra vo¾bu Otvorièím... Následne da preh¾adáva programy a vybra si tensprávny a zaškrtnú vo¾bu: Vdy otvára týmto programom.Q: To nepomáha, pretoe ak vloím do mechaniky CDs MP3, automaticky ho neprehrá <strong>na</strong> predvolenom prehrá−vaèi. V záloke Prehra automaticky mi toti pri hudobnýchsúboroch ponúkne vdy iba Media Player. Pri hudobnomdi<strong>sk</strong>u CD ponúkne aj pred<strong>na</strong>stavený prehrávaè. Ak tedavloím do mechaniky klasické hudobné CD, spustí sa auto−matické prehrávanie <strong>na</strong> predvolenom prehrávaèi. Ako do−siahnu, aby sa dalo automaticky prehra aj CD s MP3 alebos iným formátom?A: Naj<strong>sk</strong>ôr musíte priradi vhodný program – postup somu spomí<strong>na</strong>l. Následne <strong>sk</strong>ontrolujte (Tento poèítaè – v menuNástroje zvoli Monosti zloky a potom Typy súborov), èipre konkrétny typ súborov je okrem priradeného programuvybrané aj správne spracovanie (<strong>na</strong>pr. Otvori, prehra, zob−razi…). V menu Spresni potom môete <strong>na</strong>stavi východis−kovú èinnos vhodným programom (pre MP <strong>na</strong>pr. "C:\Prog−ram Files\Windows Media Player\wmplayer.exe" /Play "%L").„ZANEŠVÁRENÝ“ PCQ: Rád by som vás poiadal o radu. Mám problém s pri−pájaním sa do inetu. Keïe pri surfovaní <strong>na</strong> nete sa <strong>na</strong>PC všelièo <strong>na</strong>chytá, hlavne keï sa <strong>na</strong>vštevujú rizikovéstránky, zrejme v tom bude spoèíva aj môj problém. Ponávšteve takých stránok sa mi <strong>na</strong> ploche zjavili rôzneikonky. Preto som všetko zmazal, premazal som aj do−èasné súbory a cookies, dal som prehliadnu systém cezNOD, ad−aware a spybot. No aj potom mi ostal problém– pri pripájaní do netu, keï <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèí tabu¾ka s menom,heslom a èíslom, mi stále <strong>na</strong>miesto môjho prihlasovacie−ho me<strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>oèí: novak0.195.7772. A ako èíslo <strong>na</strong> vyto−èenie: 00423663903069 (toto je v prípade dial−up). Hesloostane nezmenené. Keïe teraz pouívam len ADSL, ne−ohrozuje ma to, <strong>sk</strong>ôr prekáa neustále opravovanie pri−hlasovacieho me<strong>na</strong>. Keï som vy<strong>sk</strong>úšal opravi <strong>na</strong> pôvod−né parametre, dlho to nevydralo – niekedy jeden reštart,inokedy len jedno pripojenie. Viackrát som všetko pre−mazal, otestoval cez spomí<strong>na</strong>né programy a niè. Rád bysom sa vyhol inštalácii Win XP <strong>na</strong>novo. Pokia¾ by vásnieèo <strong>na</strong>padlo, ako odstráni neiaduci problém, bol bysom nesmierne rád. S pozdravom ostáva Michal NovákA: Skúste ešte odinštalova nepotrebné (a hlavne nezná−me) programy, ideálne v núdzovom reime. Okrem tohoodporúèam pouíva iný prehliadaè <strong>na</strong> WWW stránky atomu súèasnému (IE) v záloke Tools (Nástroje) – Inter−net options (Monosti internetu) – Nastavi východi<strong>sk</strong>o−vú stránku <strong>na</strong> Blank (prázdnu). Okrem toho v zálokeConnections (Pripojenia) odstráòte všetky pripojenia Dialup. Do budúcnosti si môete tie <strong>na</strong>stavi v záloke Advan−ced (Podrobnosti) aj niektoré ïalšie parametre, <strong>na</strong>pr. za−káza ActiveX a pod. Malo by to pomôc, pokia¾ <strong>na</strong>ozajnemáte u nijaký vírus a spyware.DOPYT NA SOFTVÉRQ: Som pravidelný viacroèný odberate¾ PC REVUE a mámproblémy s nevyiadanou poštou cez e−maily, ktorej michodí èoraz viacej. Mám asi štvorroèný OmniBook XE3od firmy Hewlett−Packard s originálne <strong>na</strong>inštalovaným sys−témom Windows 98, druhé vydanie, 4.10.2222A.Keïe som konzervatívny a nie príliš z<strong>na</strong>lý pouívate¾výpoètovej techniky a bránim sa inštaláciám z neoverenýchzdrojov, doteraz som v operaènom systéme nevykonávaliadne úpravy. Z Vášho èasopisu mám informácie o mo−nostiach bráni sa nevyiadanej pošte aj prostredníctvomopravných balíkov k operaènému systému – v èísle 6/2004je <strong>na</strong> priloenom CD aj opravný balík pre Windows 98 SE aja sa Vás chcem spýta, èi ho môem poui aj pre môj ope−raèný systém Windows 98. Peter BacigálP. S.: Váš èasopis sa mi ve¾mi páèi a dozvedel som saz neho u ve¾mi ve¾a zaujímavých vecí, <strong>na</strong>jviac ma zaujímajúinformácie o nových technológiách, odhady trendov vo vý−poètovej, ale aj všeobecnej elektronickej technike a myslímsi, e èasopis vedú a tvoria <strong>na</strong>slovovzatí odborníci – v mojomprípade to nie je pochlebovanie, lebo teraz nieèo potrebu−jem, ale <strong>sk</strong>utoène Vás tak vnímam. Drím Vám palce. PeterA: Ïakujeme za pochvalu, vdy poteší, ak vieme, e <strong>na</strong>šapráca je uitoèná. Myslím, e všetky programy, ktoré súumiestnené <strong>na</strong> CD, sú aj dostatoène od<strong>sk</strong>úšané, a pokia¾nemáte poškodený systém (<strong>na</strong>pr. vírusom), môete ichbez obáv inštalova a pouíva. Ak ste príliš konzervatív−ny, poèkajte si <strong>na</strong> ïalšie èíslo, èi náhodou nebude uve−rejnená nejaká oprava.OBNOVA DÁTQ: Chcel by som poprosi o radu Vašich kolegov. Stalasa mi taká nepríjemná záleitos s harddi<strong>sk</strong>om. Syn, s<strong>na</strong>iacsa <strong>na</strong>formátova nový HDD, omylom vymazal partíciu <strong>na</strong>primary master HDD, kde boli nejaké programy s mojimidátami. Pretoe sme (teda ja a moji dvaja synovia študenti)dlhoroèní priaznivci a èitatelia PC REVUE, <strong>na</strong>šli sme <strong>na</strong>CD−èku z è. 11/03 program GetDataBack for NTFS v.2.22. Prijeho aplikácii, pri ktorej sa nám podarilo zobrazi stratenésúbory, sme <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> problém ich kopírovania <strong>na</strong> inýHDD. Pri tomto úkone program iadal licenèné èíslo anemohol som pokraèova, bez toho by program záchranyúdajov nesplnil svoju úlohu. Potreboval by som poradi,ako by som mal ïalej pokraèova. Išlo by o súbory vo Wor−de, nejaké fotografie JPG, prípadne PSD. V helpe k tomutoprogramu bolo <strong>na</strong>písané, e licenèné èíslo môem zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>stránke <strong>www</strong>.runtime.org. No nech som sa s<strong>na</strong>il akoko¾−vek, nikde <strong>na</strong> tejto stránke som ne<strong>na</strong>šiel spôsob, ako totoèíslo zí<strong>sk</strong>a. Boli by sme ve¾mi radi, keby ste nám vedeliporadi, ako ïalej postupova. Kollar ¼udovítA: Uvedený program je shareware – umoní pracova pobod obnovy. Ïalší postup vyaduje jeho zakúpenie (asi 100USD). Pokia¾ však máte monos, <strong>sk</strong>úste aj iné programy –niektoré boli u v tomto roku v PC REVUE od<strong>sk</strong>úšané (ak sanemýlim, v niektorom z PCR è. 3/2004 – 6/2004), ktoré súfreeware. Ïalšia monos je obráti sa <strong>na</strong> špecializovanéfirmy, ktoré príslušné programy (a èasto ove¾a lepšie adrahšie) vlastnia a za poplatok vám urèité dáta pomôuzachráni.RADA PRI VÝBERE PC ZOSTAVYQ: V prílohe posielam PC zostavu, ktorú som si priblinepo<strong>sk</strong>ladal pod¾a mojich predstáv (<strong>na</strong> domáce pouíva−nie), len vo výbere niektorých komponentov (základnádo<strong>sk</strong>a, grafická karta, pevný di<strong>sk</strong>, RAM) sa neviem roz−hodnú – ocenil by som Vaše osobné <strong>sk</strong>úsenosti a nechalsi od Vás poradi vhodné typy HW komponentov. ProsímVás aj o doplnenie Vašich osobných <strong>sk</strong>úseností s danýmtypom hardvéru. Chcel by som PC zostavu, ktorá budema vyváený pomer výkon/ce<strong>na</strong> a pôjdu <strong>na</strong> nej aj novéhry. Ïalej je pre mòa dôleité, aby boli <strong>na</strong>plno vyuitévšetky komponenty – keï budem ma <strong>na</strong>pr. pamä RAM512 MB s rýchlosou 400 MHz, aby túto rýchlos základ−ná do<strong>sk</strong>a a procesor vedeli vyui, keï budem ma HDDso Serial ATA, aby to do<strong>sk</strong>a podporovala (<strong>na</strong>jlepšie 2×SATA), aby <strong>na</strong>plno spolupracovala grafická karta s dos−kou atï.) Je lepšie ma 2× 256 MB alebo radšej jednu512 MB RAM, ak do<strong>sk</strong>a podporuje Dual Channel? Jed−noducho povedané – aby som neplatil zbytoène za to, èov tejto PC zostave nevyuijem. Vopred Vám ïakujem ateším sa <strong>na</strong> Vašu <strong>sk</strong>orú odpoveï. Ing. Peter MajtázA: Ïakujeme za dôveru, ia¾, niè nové okrem u <strong>na</strong>písa−ného asi nepovieme. Výber komponentov je tak trochu lo−téria – všetky sú v podstate rov<strong>na</strong>ké a pritom èasto rozdiel−ne. A nie je asi v silách nikoho od<strong>sk</strong>úša všetky kombinácierôznych z<strong>na</strong>èiek, druhov, èipových súprav a v podstate averzií BIOS−ov. Ja vašu zostavu nemám dôverne od<strong>sk</strong>úšanú,a ak, tak len niektoré komponenty. Osobne sa toti zame−riavam <strong>na</strong> MB s èipovou súpravou Via a CPU od AMD. Pretonedokáem zodpovedne poradi, èi váš výber bude <strong>na</strong>ozaj<strong>na</strong>jlepší z toho, èo je v súèasnosti moné.Ale aby som aspoò trochu pomohol – pokia¾ MB pod−poruje DualRAM, lepší výkon (pár percent, urèite niedvojnásobok) sa dosahuje s dvoma identickými modulmiRAM – je to nieèo podobné ako RAID 0 pri di<strong>sk</strong>och. A èosa týka ostatných komponentov, dnes u v podstateove¾a viac problémov spôsobuje softvér ako hardvér (<strong>na</strong>pr.vírusy). Take <strong>sk</strong>úste sa s dôverou obráti <strong>na</strong> zodpoved−ného predajcu, ten bude ma urèite viac èasu <strong>na</strong> pomocpri výbere vášho nového PC a okrem iného máte ajvyššiu záruku ako z mojej odpovede ☺.Daniel Sládek174 PC REVUE 10/2004


Hlavným motívom tohtomesaèného CD REVUE je<strong>sk</strong>úšobná verzia populárneho programu Corel DrawGraphics Suite 12. Máte monos vy<strong>sk</strong>úša si všetkyjeho funkcie po dobu 30 dní. Ak sa vám zapáèi, <strong>na</strong>ïalšie pouívanie si ho musíte zakúpi. Tento nástrojvšak nie je jedinou výhodou nášho CD média. Náj−dete <strong>na</strong> òom prakticky všetky programy, ktoré pred−stavujeme v preh¾adových èlánkoch zameraných <strong>na</strong>softvér. K èlánku o defragmentovacích programochtu nájdete tri programy, z toho jeden sa dodáva akofreeware. Aby sme mohli z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti porov−<strong>na</strong> monosti programov <strong>na</strong> vzdialenú správu, pripra−vili sme pre vás šes ná−strojov, ktorých blišíopis nájdete v súvisia−com èlánku. Aj v tomtoprípade dostávate dvaprogramy, ktoré môetezadarmo pouíva bez ïal−šieho obmedzenia. Spolu a12 nástrojov sme pribalili <strong>na</strong><strong>na</strong>pa¾ovanie údajov <strong>na</strong> CD mé−diá. Ich bliší opis uvádzame v èlán−ku o porov<strong>na</strong>ní takýchto typov prog−ramov v tomto èísle PC REVUE. Po−dobne nájdete <strong>na</strong> CD REVUE aj nástroje<strong>na</strong> kompresiu videa, ktoré blišie opisujemev tomto vydaní PC REVUE.Z oblasti freewarových programov z CD REVUE10/2004 spomenieme ešte balík kancelár<strong>sk</strong>ych apli−kácií 602PC Suite, ktorý v <strong>na</strong>jnovšej verzii podporu−je aj prácu so súbormi PDF. Z ïalších programov vy−beráme trojicu internetových prehliadaèov ako alter−<strong>na</strong>tívu k riešeniu od firmy Microsoft, ïalej nástroje<strong>na</strong> úpravu fotografií a obrázkov, kompresiu údajov,antispam a multimediálne prehrávanie.Nechýba elektronická verzia septembrovéhovydania PC REVUE, DiGi Revue spolu vyh¾adávacímindexom, ako aj off−line edícia nášho spravodaj<strong>sk</strong>é−ho servera <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>.Ondrej MackoCD REVUE 10/2004VYHODNOTENIE SÚAÍ Z AUGUSTOVÉHO ÈÍSLA PC REVUEVýhercom srdeène blahoeláme!Výhercovia, prosím, kontaktujteredakciu <strong>na</strong> dohodu o prevzatí cien.Siemens M65Výherca mobilného telefónu:Jozef Ergang, BratislavaUSB2 TV−PCkonvertor TrustVýherca USB TV−PC konvertora:Martin Smutný, Tr<strong>na</strong>vaQUARK HLÁSI ZMENY!BluetoothHeadsetBluetrek G2Výherca Bluetooth súpravy:Igor Janeèko, SkalicaÈasopis QUARK po<strong>sk</strong>ytuje predplatite¾om z¾avy. Pri celoroènompredplatnom sú takmer dve èísla zadarmo. Najnovšie èíslo èasopisuQUARK, mesaèníka pre všetkých, ktorí majú záujem o informácieod Astronómie a po Zoológiu, <strong>na</strong> 52 stranách prináša mnoho novýchinformácií. QUARK dosta v novinových stánkoch, ale redakcia odporúèamonos predplati si ho <strong>na</strong> adrese: Vydavate¾stvo Perfekt, redakciaQUARK, Karpat<strong>sk</strong>á 7, 811 05 Bratislava 1, faxom <strong>na</strong> èísle 02/524 99788 alebo elektronicky: predplatné@perfekt.<strong>sk</strong>.Polroèné predplatné u so z¾avou je 180 Sk (v stánku 210 Sk),celoroèné predplatné je 360 Sk (v stánku 420 Sk).ZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. .elisio.com 84, 159 (02/4363 3331)2. 100PRO PLUS 114 (033/535 4400)3. ACER 234. AGORA PLUS MBR 5, 19 (02/6381 3873)5. AKTIS 123 (02/4342 0946)6. AP MEDIA 101 (02/6020 2111)7. APPLE CENTER POLUS 10 (02/4464 5201)8. ASBIS SK 39, 49, 90 (02/4487 1589)9. ASM SLOVAKIA 88 (02/4446 2308)10. AV DIGITAL 134 (02/6828 6660)11. BGS−DISTRIBUTION 41 (02/4910 1525)12. BSP SOFTWAREDISTRIBUTION 30, 156, 146 (02/5443 0017)13. CIT 115 (02/5564 2902)14. CÍGLER SOFTWARE 37 (02/4446 2746)15. CODUM 84, 134, 158 (02/6353 2921)16. COLUMBEX INTERNATIONAL 56, 59, 78 (02/6827 7777)17. CONQUEST SLOVAKIA 7, 9, 11 (02/4488 2145)18. DATA 87, 93, 137 (02/4487 3656)19. DATALAN 150 (02/5025 7777)20. DIAL TELECOM 125 (02/5825 2111)21. DISKUS 53 (038/7495789)22. ED' SYSTEM SLOVAKIA 75, 79 (02/555 63 070)23. EPSON 2724. ESET 145 (02/5930 5311)25. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)26. EXPERT&PARTNER 97 (02/4924 1406)27. FINCOM 129 (02/4445 3572)28. GEMMA 36 (02/4445 1127)29. GTS SLOVAKIA MBR – 3. OBÁLKA (02/5778 1111)30. HAMA SLOVAKIA 136 (033/6481 184)31. HDS 127 (043/5864 382)32. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 25, 69 (02/5020 5611)33. HT COMPUTERS 3, 135 (02/5026 9111)34. IMAGE SUPPLIES 85 (02/4487 2052)35. INCA 134 (02/6353 4481)36. ITAPA 151 (02/5463 0401)37. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)38. KASTNER 115 (+420/5/8237 4474)39. KERIO TECHNOLOGIES 1340. KONSIGNA 19, 21 (02/4488 4680)41. KORACEL MBR 1142. KROS 105 (041/7071 011)43. LAMA PLUS 86 (041/4361 302)44. LEXMARK 67 (02/5263 7226)45. LIBRA 47 (02/6381 0688)46. MINOLTA 91 (02/6828 2575)47. MIRACLE NETWORK 33 (037/6542 262)48. NETCONS 83, 100, 132 (02/6544 0610)49. NEUSIEDLER SCP 35 (044/4361 111)50. NOKIA MBR – 4. OBÁLKA51. OKI 22, 76 (0903/701 454)52. OPAL MULTIMEDIA 134, 156 (051/7734 332)53. P.E.S. CONSULTING 127 (031/780 3419)54. PANASONIC 31 (02/5292 1423)55. PC BUSINESS 103 (02/4342 5000)56. PROCA 8 (033/5922 111)57. PRONETIX 104 (02/4445 5702)58. PROTEA 77 (0903/241 620)59. Q−PRODUCTS 149 (02/4525 7568)60. QUENTIN 102 (+420/2333 55 585)61. RADIOCOM 57, 61, 99, 101 (02/5262 6633)62. RENAULT 4−563. SAP 63 (02/5825 6111)64. SIEMENS MOBILE MBR – 2. OBÁLKA65. SIEMENS BUSINESS SERVICES 143 (02/5968 6801)66. SLOVAK TELECOM 15, 17 (0800/123 456)67. SOFOS 43, 73, 89, 95 (02/5477 3980)68. STORMWARE 116 (02/6478 0293)69. SUNTEQ 71 (046/5430 754)70. SWS DISTRIBUTION 111 (02/4342 6811)71. SYNTEX 134 (02/4552 5471)72. TECOMPRINT 157 (02/4425 5777)73. TECPROM 77 (02/4341 0472)74. TELEGRAFIA 92 (055/6230 802)75. TEOS 141 (032/7436 104)76. UI42 139 (02/6241 1704)77. UNICORN 147 (02/4341 1940)78. VERBATIM 5179. WEBGLOBE 134 (02/5363 4961)


Èíslo 10 október 2004 XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2004ŠÉFREDAKTOR:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omSENIOR EDITOR:Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poODBORNÁ REDAKCIA:Matúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mvSamuel Krošlák (<strong>sk</strong>roslak@pcrevue.<strong>sk</strong>) −<strong>sk</strong>Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mhPeter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkBranislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llDaniel Keder (dkeder@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dkRoman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>) −rkMonosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE pošta: zaslaním objednávkového formuláraz PC REVUE internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> e−mail: zaslaním objednávky<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong> SMS: prostredníctvom SMS objednávky<strong>na</strong> è. 0903 223 820 TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7 FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong>uhradenie.Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE pošta: zaplatením poštovej poukáky internet: prostredníctvom internet bankingu banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra bankeè. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilnýsymbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudemevedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopisje moné odobera aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>o.Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenupod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,z¾avnené atï.)HLAVNÝ SEKRETÁR:Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ODBYT:Viera Škanderová (v<strong>sk</strong>anderova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ADMINISTRATÍVA:Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)TECHNICKÝ SERVIS:Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)DTP:Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)JAZYKOVÁ REDAKTORKA:Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)CENY PC REVUE NA ROK 2004Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch jemoné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.Ceny predplatnéhobez CDs CDce<strong>na</strong>/ks celoroèné ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroèné ušetríteCe<strong>na</strong> v stánku119 SkPredplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 SkPredplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresuredakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládeeISIC, EURO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!