Katedra matematiky - Katolícka univerzita v Ružomberku

Katedra matematiky - Katolícka univerzita v Ružomberku Katedra matematiky - Katolícka univerzita v Ružomberku

12.07.2015 Views

20 Ján Gunčaga- vyučovanie matematiky ako kognitívny proces,- heuristika a objavovanie ako prostriedky pojmového a procesnéhovzdelávania,- vzťahy medzi matematikou, kultúrou a spoločnosťou,- sociálne procesy pri učení sa a vyučovaní matematiky,- správanie, postoje a presvedčenia učiteľov a žiakov vo vyučovaní matematiky,- moderné technológie, ich možnosti a hranice vo vyučovaní matematiky.2. Pohľad Tamása VarguVarga Tamás (2001) sa snažil vo svojej vedeckej práci nájsť prepojenie medzičistou matematikou a vyučovaním matematiky. Hľadal vhodné modely, pomocouktorých by žiakom mohol vysvetliť teóriu množín, relácie, funkcie alogiku. V minulosti boli aritmetické a geometrické modely vo vyučovacomprocese izolované, preto sa Varga snažil o komplexný prístup pri budovanípojmov vo vyučovaní. V procese abstrakcie kládol dôraz na vzájomné prepojenienových vyučovaných pojmov a ich začlenenie do existujúcej poznatkovejštruktúry žiaka. Odporúčal riešiť otvorené problémy, pri ktorýchžiak sám hľadá vhodný matematický model, ktorý by mu pomohol riešiťúlohu. Vyučovací proces musí byť založený na vnútornej motivácii žiaka,ktorú možno dosiahnuť pomocou vhodných motivačných prostriedkov (hra,problémy reálneho života, využitie histórie matematiky).Pálfalvi (2007) uvádza jeden príklad Tamása Vargu z teórie pravdepodobnosti:Dané sú štyri kocky s nasledovným označením stien:I: 3, 3, 3, 3, 3, 3II: 0, 0, 4, 4, 4, 4III: 1, 1, 1, 5, 5, 5IV: 2, 2, 2, 2, 6, 6Nech teraz dvaja hráči hrajú hru, že vyhráva ten, ktorý hodí väčšie číslo.Pre dvojice uvedených kociek šance na výhru znázorníme nasledovnými diagramami:

Pohľad do niektorých teórií matematického vzdelávania 21Obr. 1Sivou farbou sú vyznačené prípady, keď vyhráva hráč, ktorý hrá kockou,ktorej hodnoty stien sú v stĺpcoch tabuľky. Z tabuliek vidno, že II. kockaby mala byť "lepšia" ako I., I. kocka by mala byť "lepšia" ako IV. Mohloby sa zdať, že potom II. kocka by mala byť "lepšia" ako IV., ak by platilatranzitívnosť v relácii medzi kockami. Lenže posledná tabuľka ukazuje, že jeto presne naopak. Ďalej I. kocka je "lepšia" ako IV. a IV. kocka je "lepšia"ako III. V tomto prípade sú kocky I. a III. rovnocenné a tiež neplatí tranzitívnosť.Reláciu medzi kockami znázorníme nasledovnou schémou (šípkavždy smeruje k "lepšej" kocke):Obr. 2Uvedený príklad poskytuje pre žiakov hravou formou vniknúť do paradoxovstochastiky, ktorých mnohé príklady prezentuje aj Płocki (2007).

Pohľad do niektorých teórií matematického vzdelávania 21Obr. 1Sivou farbou sú vyznačené prípady, keď vyhráva hráč, ktorý hrá kockou,ktorej hodnoty stien sú v stĺpcoch tabuľky. Z tabuliek vidno, že II. kockaby mala byť "lepšia" ako I., I. kocka by mala byť "lepšia" ako IV. Mohloby sa zdať, že potom II. kocka by mala byť "lepšia" ako IV., ak by platilatranzitívnosť v relácii medzi kockami. Lenže posledná tabuľka ukazuje, že jeto presne naopak. Ďalej I. kocka je "lepšia" ako IV. a IV. kocka je "lepšia"ako III. V tomto prípade sú kocky I. a III. rovnocenné a tiež neplatí tranzitívnosť.Reláciu medzi kockami znázorníme nasledovnou schémou (šípkavždy smeruje k "lepšej" kocke):Obr. 2Uvedený príklad poskytuje pre žiakov hravou formou vniknúť do paradoxovstochastiky, ktorých mnohé príklady prezentuje aj Płocki (2007).

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!