Katedra matematiky - Katolícka univerzita v Ružomberku

200 Peter Vankúš, Emília Kubicová2. Teoretická koncepcia postojov žiakov k matematikePojem postoj začal dominovať najmä v americkej sociálnej psychológii,kde sa mu medzi prvými začali venovať W. J. Thomas a F. Znaniecki vdiele Polish peasant in Europa and America (Poľský roľník v Európe aAmerike). Títo autori chápali postoj ako "procesy individuálneho vedomia,ktoré súčasne determinujú aktuálne aj potencionálne reakcie každej osobyvzhľadom k sociálnemu okoliu" (in: Janoušek, 1988). G. W. Allport (1935)vo svojej definícii postoja, ktorá sa označuje aj ako klasická, chápal postojako: "mentálny a nervový stav pohotovosti, organizovaný skúsenosťou,vyvíjajúci direktívny alebo dynamický vplyv na odpoveď indivídua vočivšetkým objektom a situáciám, s ktorými je v relácii." (in: Nakonečný,1999).Iní autori definujú postoje ako "trvalé sústavy pozitívnych alebo negatívnychhodnotení, emocionálneho cítenia a tendencií konania pre a protivzhľadom na spoločenské objekty" (Krech, Crutchfield, Ballachey, 1968;in: Nakonečný, 1999). Podľa Veselského sa spájajú postoje s vnútornoumotiváciou. Postoj chápe ako hodnotiaci vzťah k určitým predmetom, činnostiam,myšlienkam, ľuďom, skupinám... Tento vzťah sa zakladá na istýchpoznatkoch, názoroch o predmete postoja a skúsenostiach s nimi (Veselský,2005).Všeobecne môžeme konštatovať, že v literatúre sú najviac frekventované3 typy definícií postoja (Zan a Di Martino, 2007):1. Jednoduchá definícia postoja ako pozitívneho alebo negatívneho stupňavplyvu spojeného s určitým predmetom (McLeod, 1992).2. Multidimenzionálna (viaczložková) definícia uznáva 3 komponenty:emocionálne reakcie, presvedčenie viazané k predmetu a správanie sak predmetu (Hart, 1989; Ruffell a kol., 1998).3. Bi-dimenziálna (dvojzložková) definícia neobsahuje explicitne správaniesa k predmetu, postoje sú chápané ako schéma presvedčení aemócií viazaných k predmetu (Daskalogianni a Simpson, 2000).Problematika definície postojov je aktuálne súčasťou ich výskumu. Štúdietýkajúce sa postojov žiakov k matematike sa vyvíjajú od výskumov zameranýchna vzťah medzi pozitívnymi postojmi k matematike a výkonomžiakov (Neale, 1969), cez štúdie zamerané na problematiku merania postojov(Kulm, 1980), meta-analýzu existujúcich výskumov (Ma a Kishor, 1997)až po štúdie, ktoré sa zaoberajú hlbšie samotnými postojmi (Ruffel a kol.,1998) a hľadaním ich "dobrej" definície (Daskalogianni a Simpson, 2000;Di Martino a Zan, 2001, 2002) resp. hľadaním sofistikovaných nástrojov nazisťovanie postojov (Hannula, 2002). (in: Polo a Zan, 2005)