VPLYV TEPELNÉHO SPRACOVANIA NA MIKROŠTRUKTÚRU A ...

Acta Metallurgica Slovaca, 11, 2005, 1 (88 - 103) 92Ta). V praxi sa využíva hlavne Ti pre tvorbu vysokostabilných karbidov. Takto legovanáchrómová oceľ si zachováva húževnatosť aj pri teplotách, kde tá istá bez Ti už krehne. Ďalšiametalurgická cesta k potlačeniu vysokoteplotnej krehkosti je úmyselné pridanie zvýšenéhomnožstva austenitotvorných prvkov (Ni, N).Krehnutie vylučovaním σ - fázyAko je zrejmé z obr.č.2, 3 pri vyšších koncentráciách chrómu sa pri teplote pod800°C vyskytuje nová fáza, označovaná ako σ – fáza. Pri relatívne nižších teplotách sarozprestiera v pomerne širokej oblasti a je schopná rozpustiť väčšie množstvo chrómu aleboželeza. σ – fáza vzniká dlhým zotrvaním pri kritických teplotách. Je veľmi tvrdá (1000 HV),krehká, a preto nežiadúca zložka štruktúry, vyvoláva sklon ku krehkým lomom.Krehnutie pri 475°CPri ohreve vysokochrómových ocelí do oblasti 400-550°C nastávajú po dlhšej výdržina týchto teplotách zmeny v chrómovom ferite, prejavujúce sa navonok zvýšenou krehkosťou.Táto oblasť krehkosti je výrazne oddelená od krehkosti vyvolanej vylúčením σ – fázy.Dôkazom tohoto tvrdenia je i fakt, že žíhaním pri zvýšených teplotách 550-600°C saskrehnutie opäť odstráni [2]. Najnovšie poznatky [3] stavajú do popredia procesy vo vnútri zŕnpri vývoji tohto typu krehnutia. Pri dlhších zotrvaniach sa v hraničných oblastiach chrómovéhoferitu objavujú pomerne usporiadané pásma, ktoré majú zníženú plasticitu.Teplota [ °C ]Temperature800700600αα + σσσ + α´α´500400α + α´020 40Cr [ hm.% ]Fig.3 Occurrence of intermetalic phases in system Fe - Cr6080100V nich vyprecipituje fáza α´ (obr.č.3), síce koherentná s pôvodnou feritickou, lens väčším mriežkovým parametrom. Pôvodný tuhý roztok sa rozvrství na dva, z ktorých má jedenzvýšený obsah Fe, druhý zvýšený obsah Cr. Čím je väčšia nehomogenita feritu, tým skôr saobjaví krehkosť. Vplyv teploty a obsahu Cr na začiatok krehnutia je zrejmý z obr.č.4.Uvádzané typy krehnutia majú nepriaznivý vplyv na technologické vlastnostichrómových ocelí, najmä však na zvariteľnosť. Post a Eberly [4] ukázali, že nie všetky tavbytohto druhu oceli sú za vysokých teplôt čisto feritické ako je všeobecný názor, ale niektoréz nich môžu obsahovať austenit. Na rozdiel od poloferitických ocelí netransformuje sa tuvyskytujúci austenit na martenzit, ale ostáva zachovaný pri normálnej teplote. Komplikácie saprejavujú najmä v tom, že pri žíhaní nad 700°C sa austenitické zrná izotermicky rozpadajú za