VPLYV TEPELNÉHO SPRACOVANIA NA MIKROŠTRUKTÚRU A ...

VPLYV TEPELNÉHO SPRACOVANIA NA MIKROŠTRUKTÚRU A ... VPLYV TEPELNÉHO SPRACOVANIA NA MIKROŠTRUKTÚRU A ...

12.07.2015 Views

Acta Metallurgica Slovaca, 11, 2005, 1 (88 - 103) 99Mikroštruktúra vzoriek 121, 123 (obr.č.13,14) obsahuje aj väčšie časticesekundárnych fáz.Na obr.č.15 možno pozorovať zvláštne zoskupenie ihlicovitých častíc. Štruktúravzorky 131 na extrakčnej uhlíkovej replike je zachytená na obr.č.16.Elektrolytickéleptaniex500Fig.15 Microstructure of samples afterannealing 800°C, cooling down in waterx100Fig.16 Microstructure of samples after annealing800°C, cooling down in water (carbonreplica)Štruktúra vzoriek 114 sa vyznačuj e nepomerne vyšším obsahom odlišnej fázy( obr.č.17). Táto fáza tvorí väčšinou obálku okolo feritických zŕn matrice. Vzhľadom nazvláštnosť vo výskyte odlišnej fázy, ktorú možno predbežne charakterizovať ako austenitickú,vykonali sa zo vzoriek toho istého označenia (114) opakované metalografické pozorovania poleptaní Villela – Bain. Štruktúra sa sledovala v dvoch na seba kolmých výbrusoch. Tvorená jedispergovanou karbidickou fázou vo feritickej hmote rôznej veľkosti, ale s opätovnýmvylúčením novej fázy po hraniciach zŕn. Pri väčšom zväčšení takúto štruktúru charakterizujúobr.č.18. Vzhľadom na odlišnosť vzorky sa pripravili tenké fólie pre transmisnú elektrónovúmikroskopiu. Ostrovy sekundárnej fázy dokumentujú obr.č.19. Z miesta na poslednom obrázkubola vykonaná selekčná elektrónová difrakcia z matrice a sekundárnej fázy.Elektrolytickéleptaniex200Fig.17 Microstructure of samples after annealing1200°C, cooling down in water to 650°Cx2000Fig.18 Microstructure of samples after annealing1200°C, cooling down in water to 650°C(REM)

Acta Metallurgica Slovaca, 11, 2005, 1 (88 - 103) 100x12000Fig.19 Microstructur e of samples after annealing 1200°C, cooling down in water to 650°C (TEM)V obrázku č.19 sú zakreslené zistené kryštalografické orientácie. Sekundárna fáza jeindexovaná ako austenit, matrica ako ferit. Zvolené orientačnévzťahy sú (001) α ׀׀ (110) γ a[ 110] α ׀׀ [111] γ .Najdôkladnejšia identifikácia vzniknutých fáz po rôznom tepelnom spracovanísvetelnou metalografiou sa vykonala po naleptaní výbrusov špeciálnymi leptadlami. Všetkyvzorky boli v ďalších pokusoch leptané v lúčavke kráľovskej s glycerínom. Očividne sa objavilivšetky fázy v oceli. Vo všetkých vzorkách sa opäť našli častice bielej farby pravidelného tvaru.Mikrotvrdosť týchto častíc dosahovala hodnôt 1050 – 1150 HV. Táto tvrdosť zodpovedá karbiduCr 23 C 6 . Mikrotvrdosť sa podarilo zmerať len na veľkých časticiach karbidov. Popri veľkýchčasticiach karbidov možno vidieť i menšie, ktoré súdiac podľa farby a tvaru majú to istézloženie. Treba tiež poznamenať, že podstata týchto častíc sa tiež potvrdila reakciou v roztokuGrosbeka [8], pričom došlo k ich rozpusteniu a zafarbeniu sa do červenkastej farby. Premenlivémnožstvo a forma karbidov dokumentuje podrobnejšie elektronomikroskopické štúdiumštruktúry napr. vzorky 113. Z karbidických častíc extrahovaných do uhlíkovej repliky savykonala lokálna mikroanalýza. Karbidy v tvare pravidelných plošných útvarov a jemnýchihličiek mali zloženie podľa tabuľky č.6.Table 6 Local microanalyse of carbidic elementsObsah/Content[%]Prvok/ElementPravidelné plošné útvary/Regular planar shapesJemné ihličky/Soft acicular shapesCr 43,8 75,1 45,1 44,0 46,9 91,9 88,9Fe 56,2 24,9 34,9 56,0 53,18,1 11,1Feritická m atrica má mikrotvrdo sť 250 – 280 HV. Fázu, ktorú možno identifikovaťako austenit, sa výraznejšie pozorovala opäť len u vz orky ozn.114 (obr.č.20). Majú sa na mysli„protuberancie“, kto ré vyrástli po hranicia ch zŕn a jednotlivé vreteno vité útvary vo vnútri zŕn.Tvrdosť týchto útvarov je trochu vyššia ako pri ferite, približne 300 HV.Sigma fáza bola zistená leptaním v dvoch roztokoch Grosbeka (4g KMNO 4 , 4gNaOH, 100ml H 2 O), kde sa ukázali oranžovo – ružové ihličky, čo podľa [8] je sigma fáza(obr.č.21). Ihlicovitá sigma fáza je taktiež zistená pomocou roztoku Beckerta [9]. Túto ihlicovitúformu fázy sigma majú po uvedenom leptaní v podstate všetky vzorky okrem označenia 114.Merať mikrotvrdosť nebolo možné pre malé rozmery častíc. Okremtoho je známe, žetáto fáza je veľmi tvrdá a jej tvrdosť je premenlivá s obsahom Fe, Cr.

Acta Metallurgica Slovaca, 11, 2005, 1 (88 - 103) 100x12000Fig.19 Microstructur e of samples after annealing 1200°C, cooling down in water to 650°C (TEM)V obrázku č.19 sú zakreslené zistené kryštalografické orientácie. Sekundárna fáza jeindexovaná ako austenit, matrica ako ferit. Zvolené orientačnévzťahy sú (001) α ׀׀ (110) γ a[ 110] α ׀׀ [111] γ .Najdôkladnejšia identifikácia vzniknutých fáz po rôznom tepelnom spracovanísvetelnou metalografiou sa vykonala po naleptaní výbrusov špeciálnymi leptadlami. Všetkyvzorky boli v ďalších pokusoch leptané v lúčavke kráľovskej s glycerínom. Očividne sa objavilivšetky fázy v oceli. Vo všetkých vzorkách sa opäť našli častice bielej farby pravidelného tvaru.Mikrotvrdosť týchto častíc dosahovala hodnôt 1050 – 1150 HV. Táto tvrdosť zodpovedá karbiduCr 23 C 6 . Mikrotvrdosť sa podarilo zmerať len na veľkých časticiach karbidov. Popri veľkýchčasticiach karbidov možno vidieť i menšie, ktoré súdiac podľa farby a tvaru majú to istézloženie. Treba tiež poznamenať, že podstata týchto častíc sa tiež potvrdila reakciou v roztokuGrosbeka [8], pričom došlo k ich rozpusteniu a zafarbeniu sa do červenkastej farby. Premenlivémnožstvo a forma karbidov dokumentuje podrobnejšie elektronomikroskopické štúdiumštruktúry napr. vzorky 113. Z karbidických častíc extrahovaných do uhlíkovej repliky savykonala lokálna mikroanalýza. Karbidy v tvare pravidelných plošných útvarov a jemnýchihličiek mali zloženie podľa tabuľky č.6.Table 6 Local microanalyse of carbidic elementsObsah/Content[%]Prvok/ElementPravidelné plošné útvary/Regular planar shapesJemné ihličky/Soft acicular shapesCr 43,8 75,1 45,1 44,0 46,9 91,9 88,9Fe 56,2 24,9 34,9 56,0 53,18,1 11,1Feritická m atrica má mikrotvrdo sť 250 – 280 HV. Fázu, ktorú možno identifikovaťako austenit, sa výraznejšie pozorovala opäť len u vz orky ozn.114 (obr.č.20). Majú sa na mysli„protuberancie“, kto ré vyrástli po hranicia ch zŕn a jednotlivé vreteno vité útvary vo vnútri zŕn.Tvrdosť týchto útvarov je trochu vyššia ako pri ferite, približne 300 HV.Sigma fáza bola zistená leptaním v dvoch roztokoch Grosbeka (4g KMNO 4 , 4gNaOH, 100ml H 2 O), kde sa ukázali oranžovo – ružové ihličky, čo podľa [8] je sigma fáza(obr.č.21). Ihlicovitá sigma fáza je taktiež zistená pomocou roztoku Beckerta [9]. Túto ihlicovitúformu fázy sigma majú po uvedenom leptaní v podstate všetky vzorky okrem označenia 114.Merať mikrotvrdosť nebolo možné pre malé rozmery častíc. Okremtoho je známe, žetáto fáza je veľmi tvrdá a jej tvrdosť je premenlivá s obsahom Fe, Cr.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!