tématický článokBohatstvoLepšie je vraj byť bohatý a zdravý akochudobný a chorý. Naozaj, kto by chcelbyť chudobný? Bohatstvo so sebouprináša moc, spoločenské postavenie,pohodu a bezstarostnosť – aspoň väčšinaľudí si to tak myslí. Preto nás anineprekvapí, že v najbohatšej časti svetamnohí kresťania hlásajú „evanjeliumprosperity“ – že vernosť Bohu vediek osobnému bohatstvu. Je smutné, žetoto skreslené posolstvo teraz zapúšťakorene aj v niektorých z najchudobnejšíchkrajín sveta.Je bohatstvo znamením Božieho požehnania?Sú peniaze hlavným meradlombohatstva? Stavia sa Biblia k bohatstvukladne, alebo ho odmieta? Akosa má jej posolstvo pretaviť do nášhoživota? Naše duše závisia od odpovedína takéto otázky.Bohatstvo ako moc„Kniežatstvá a mocnosti“ (Ef 1,21) súneviditeľným pozadím nášho pozemskéhoživota. A jednou z tých mocnostísú peniaze. Slovo mamon je aramejskéhopôvodu a jeho koreň amen vyjadrujepevnosť alebo stabilitu. Ako alternatívnyboh si mamon nárokuje oddanosť,vyvoláva pocity viny, sľubuje bezpečiea zdá sa byť všadeprítomným. Má duchovnúmoc, ktorá nás môže zotročiť,nahradiť úprimnú lásku k Bohu a blížnemuvzťahmi má dať – dal, pričom napredaj sú aj ľudské duše (Zj 18,11-13).Peniaze nie sú jedinou formou bohatstva,ani v Písme nie sú menované naprvom mieste. V starovekej spoločnostidoby Starej zmluvy sa bohatstvo spájalos pôdou. Aj dnes je pôda v mnohýchkrajinách tretieho sveta jediným trvalýmbohatstvom. Úroda, dobytok i domymôžu padnúť za obeť pohromám,ale pôda zostáva. Ďalšia istota, ktorápretrvá, je rodina. V Božom zasľúbeníAbrahámovi má popri Božej prítomnostia potomstve dôležité miesto práve zem.Izraelcom na prahu Kanaánu, zasľúbenejzeme, Boh ponúka „silu získavať bohatstvo“(5M 8,18). Zem patrí Bohu, aledo dedičstva bola zverená jednotlivýmrodom. Ak bola predaná keď sa rodinazadlžila, na päťdesiaty rok sa mala vrátiťspäť (3M 25).Ako sa to týka nás dnes? Namiestopožehnania „v zemi“, ktoré patrilo Izraelu,je naše požehnanie „v Kristovi“,v ktorom majú Židia i pohania svojespoločné dedičstvo (Ef 3,6).Písmo hovorí o bohatstve dvojakýmhlasom: na jednej strane bohatých žehná,na druhej preklína. Na jednej straneje bohatstvo znamením Božej lásky,ktorá nám dopraje pozemskú prosperitu,na druhej vystríha pred „nespravodlivýmmamonom“, často získanýmna úkor druhých, ako pred falošnýmbohom. Obidva hlasy musíme pozornepočúvať.Bohatstvo ako požehnanieBohatstvo ako znamenie Božiehopožehnania (5M 30,9; Pr 22,4) vidímezreteľne na príklade Abraháma, Jóbaa Šalamúna. Oni sa však spoliehali naBoha, nie na svoje bohatstvo (1M 13,8-18; Jób 1,21). Múdry človek podľa knihyPrísloví je v podstate zámožný človeks domom a služobníctvom (obdoba modernejdobre zariadenej domácnosti),ani náramne bohatý, ani živoriaci. Istámiera bohatstva je dobrá, priveľa aleboprimálo by bolo na škodu. Preto samúdry modlí: „Chudobu ani bohatstvo minedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľkopotrebujem.“ (Pr 30,8)Populárne evanjelium prosperity saneuspokojuje s vecami nutnými pre život,s každodenným chlebom. Zaslúži sikritiku prinajmenšom z troch dôvodov.(1) Povzbudzuje k falošným pohnútkam– zameraniu sa na zisk. (2) Nerozumiehlbokým Božím zámerom s nami– uspokojí sa s hmotným prospechomnamiesto všestranného prospechu. (3)Nesprávne vykladá Božie zasľúbeniadané Izraelu akoby sa priamo v tej podobetýkali kresťanov (porovnaj 1Ti6,3-10). Tým nechceme poprieť, že Starýzákon jasne ukazuje na bohatstvo akona prejav Božej priazne.Starý zákon potvrdzuje, že Boh je skutočnýmvlastníkom a darcom bohatstva(1Sa 2,7-8; Kz 5,19; Hz 2,8) a my smeiba jeho správcami . Mohlo by nás zaraziť,že Boh dáva bohatstvo nielen spravodlivým,ale aj zlým ľuďom. Ako tedamôže byť prejavom jeho požehnania? Jezrejmé, že nie je vždy výsledkom našejusilovnej práce (ako to často ľudia vnímajú)alebo spravodlivosti, ale je Božímdarom z milosti, dávaným štedro a nieza zásluhy.Bohatstvo ako pokušenieUž aj Starý zákon varuje pred samoúčelnýmhromadením bohatstva (Ž 49,7-8; Pr 23,4-5; 28,20). Ono poskytuje ilúziuistoty (Pr 18,11), ale v konečnom dôsledkuneposkytuje uspokojenie (Kz 5,10).Treba si tu dať pozor na niekoľko vecí:(1) Nikto si nezíska spravodlivosťpred Bohom poctivým získaním bohatstvaani rozdávaním v prospech chudobných.Vzťah s Bohom nezískamesprávnym zaobchádzaním s majetkomale prijatím Božej milosti vierou.(2) Namiesto dobrého spravovania bohatstvaa pomáhania chudobnejším samôžeme vystaviť pokušeniu zneužívaťmajetok a utláčať slabších (Am 2,6). Takako Jozefovi bratia si užívali dobré jedlokým ich brat trpel (1M 37,25; Am 6,6),hojnosť majetku robí často vlastníkovnecitlivými voči potrebám biednych.(3) Zvlášť odsúdeniahodné je zneužívanieBožieho slova ako podpory prechamtivosť (2Kr 5,20n; Mi 3,11). PánJežiš tvrdo vystúpil proti tým, čo zneužívaliBoží chrám na komerčné účely (Lk19,45n).Vo svojom učení Pán varoval pred pokušenímbohatstva. Nie je možné slúžiťzároveň Bohu i mamonu (Mt 6,24). Hlúpyboháč sa spolieha na svoje plné stodoly,ale nie je pripravený stretnúť sa s Bohom.Bohatý mládenec sa musí vzdaťvšetkého a tak nasledovať Ježiša.Hoci tieto novozákonné oddiely vyjadrujúvarovanie pred bohatstvom, nieje to také jednoduché. Pán Ježiš ocenilextravagantne veľký dar ako prejav láskyvoči sebe (Mk 14,1-9) a nechal savydržiavať zámožnými ženami (Lk 8,3).Ako rozriešiť toto napätie?Nebeské bohatstvoMnohé z negatívnych výrokov PánaJežiša proti bohatým sa týkajú duchovnejnemoci spôsobenej hmotným dostatkom.„Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľveklakomstva, lebo život človeka ne-6 ŽIVÉ SLOVO
tématický článokzáleží v rozhojňovaní jeho majetku.“ (Lk12,15). Bohatstvo ako náhradného bohatreba odmietnuť, niekedy až jeho rozdaním.Skutočné bezpečie a požehnanienespočíva v hromadení vecí (Mt 6,19).Písmo nám podáva vyvážené, i keďniekedy znepokojujúce, posolstvo. Majetokmáme považovať za niečo, čo jenám zverené do správy, nie vlastníctva.Hodnoty tohto života treba využiťs ohľadom na ten budúci. Čo sú teda tienebeské poklady, ktoré máme hľadať,a ako to súvisí s našimi pozemskými„pokladmi“?Tu nám pomôže k orientácii starozákonnáperspektíva. Deti Izraela dostalido dedičstva trojaké požehnanie: Bohim sľúbil svoju prítomnosť, stali sa Božímľudom a dostali zem na bývanie.To, čo sme my dostali „v Kristu“, viacnež napĺňa zasľúbenie dané Abrahámovia jeho potomkom. Boh skrze svojhoDucha prebýva v nás. Sme Božou rodinouso stovkami bratov a sestier, otcova matiek (Mt 19,29). Zasľúbenie zeme jeprekonané miestom v Otcovom dome,v Božom meste, v novom nebi a na novejzemi (J 14,2; Žd 11,13-16). To je pre kresťanapravé bohatstvo. Peniaze v banke,cenné papiere a listy vlastníctva sú ibamožným doplnkom. A čo teda mámerobiť s časným bohatstvom, ktoré námBoh zveril?Spravovanie bohatstvaSprávcovstvo znamená omnoho viacnež dávanie peňazí na cirkev alebocharitu. Je to starostlivosť o Božie stvorenie,vedenie Božej domácnosti a uskutočňovanieBožej spravodlivosti. Starýzákon vo svojich pokynoch pamätal nachudobných, siroty a vdovy (napríkladv zákonoch o zbere úrody), určoval sabatpre zem a pre zadlžených, bránilúžere pri požičiavaní a na jubilejný rokposkytoval aj zúfalo zadlženým a doslužby predaným oslobodenie a novýzačiatok (5M 15; 3M 25).Hoci tieto predpisy nemožno otrockynasledovať v podmienkach novej zmluvy,predstavujú akýsi minimálny štandardpre ľudí „v Kristovi“. Zodpovednýkresťan sa stará o stvorený svet, odpúšťadlhy, pozdvihuje biednych a vylúčenýchna okraj spoločnosti a dáva nové šance.A je tu miesto aj pre priame dávanie.Sotva sa nájde presnejší indikátor našejskutočnej duchovnosti, než spôsob,ako zaobchádzame so svojím majetkom.Kresťanské dávanie sa vyznačuje radosťou(Lk 6,38; 2K 9,7) a odrážajúc Božiuštedrosť ide ďalej než po vypočítaný desiatok.Ako by sme teda mali dávať?(1) Investovať by sme mali predovšetkýmdo ľudí, a to najmä chudobných.Jediný poklad, ktorý si môžemevziať z tohto sveta do toho budúceho, súvzťahy, ktoré sme nadviazali skrze PánaJežiša (Lk 16,9). Sú to vzťahy, formovanéštedrým užívaním peňazí, investovanímvecí tohto života do toho budúceho, večného.(2) Mali by sme dávať múdro a obozretne.John Wesley radil: „Získaj všetko,čo môžeš, ušpor všetko, čo môžeš, rozdajvšetko, čo môžeš.“ Ale nemali by to byťlen almužny, ktoré iba uľavujú ľuďomod symptómov ich biedy a vytvárajúnezdravý vzťah vzájomnej závislosti,avšak neriešia dôvody chudoby. Kresťania(jednotlivci i cirkvi) by mali investovaťdo ľudí a do káuz zápasiacich s mocami,ktoré zotročujú ľudí v bludnomkruhu chudoby. V každodennom životekresťana toto je toto jedna z oblastí, kdenajviac treba múdrosť: kde a ako dávaťpeniaze?(3) Od všetkých nasledovníkov PánaJežiša sa čaká, že sa niečoho dobrovoľnezrieknu. Nie je možné vyhovoriť sana to, že bohatý mládenec (Mt 19,16-30)bol špeciálny prípad. Všetci potrebujemevo svojom živote zbaviť mamon jehodomnelej božskej moci, dať prednosťnebeským pokladom pred týmito pozemskými.Toto odriekanie má viaceréstránky. Začneme tým, že uznáme, žeBoh je majiteľom všetkého. Budeme saučiť ďakovať vo všetkom a byť spokojníbez ohľadu na okolnosti (Fp 4,12-13).Budeme ochotne platiť dane, lebo ajz nich pochádza pomoc pre chudobnýcha znevýhodnených. Mali by smeochotne a osobne dávať pomoc chudobnýma prispievať na Božie dielo (2K 8-9).A mali by sme byť ochotní – ak to Bohbude chcieť – predať a rozdať všetko.Kresťania nemajú monopol na dávaniea skutky milosrdenstva. Duchovnúslužbu z toho robí zvláštne obdarovanie,ktoré Boh dáva tým, čo žijú v súlades jeho Duchom (R 12,7-8). Potom ten,kto činí milosrdenstvo, robí to ochotnea rád. Nový zákon dáva dôraz na vnútornýživot: slobodu a nie prinútenie,štedrosť motivovanú láskou k Bohua blížnemu. „Kde je tvoj poklad, tam budeaj tvoje srdce.“ (Mt 6,21) „V konečnomdôsledku nasledujeme to, čo najviac milujeme– buď do večnosti alebo do smrti.“(Jacques Ellul)PODĽA ČLÁNKU R. PAUL STEVENSA(THE COMPLETE BOOK OF EVERYDAYCHRISTIANITY)UPRAVIL PETER KOZÁRŽIVÉ SLOVO7