Stahuj formát PDF 2Mb

Stahuj formát PDF 2Mb Stahuj formát PDF 2Mb

zs.kstesin.cz
from zs.kstesin.cz More from this publisher
12.07.2015 Views

tématický článokSpravodlivá mzdaO prvom dojednávaní odmeny za službusa v Biblii stretávame v 1M 29,15, keďJakob prichádza k Lábanovi, bratovi jehomatky Rebeky. Lában ústretovo ponúkaJakobovi mzdu: „Budeš mi azda zadarmoslúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedzmi, aká má byť tvoja mzda?“ Jakob si vybralako odmenu Lábanovu mladšiu dcéruRáchel, za ktorú sa ponúkol slúžiť sedemrokov (1M 29,18). Na druhej strane je tentopríbeh aj svedectvom o tom, ako Lábandesaťkrát zmenil Jakobovi odmenu (1M31,7.41). Toto nám odkrýva kúsok z realityv súvislosti s problematikou mzdy.Na mzde za prácu sa možno obojstrannedohodnúť, byť spokojný, ale v inom prípadesa môžeme stretnúť s nespokojnosťoua problémami ohľadom mzdy.V spomenutom príbehu pri všetkomstál Boh. Jakob celkovo u Lábana slúžil 20rokov, pričom 14 rokov slúžil za Labánovedcéry a šesť za stádo (1M 31,41). Boh aj napriekLábanovým špekuláciám požehnalJakoba a ten odišiel s všetkým majetkom,ktorý si v službe nadobudol. Boh mal aj Jakobovuodmenu pod kontrolou a ukázal,že je obhajcom spravodlivosti v tejto veci.V najstaršej dobe boli formou výplatynapríklad stáda (ako u Jakoba) alebo plodiny.Fungoval výmenný obchod: tovarza tovar, peniaze prišli až neskôr. Akoje ľudstvo ľudstvom, ľudia sa stále bavilio mzde, pretože je to základom pre to, abyčlovek mal prostriedky na živobytie. Bohje v Biblii tým, kto stanovuje poriadok ajv tejto veci.Mzda má byť vyplatená, a to včasSo zákonnými úpravami, nariadeniamia poučením ohľadom mzdy sa stretámev 3M 19. V tejto kapitole čítame o posvätení,resp. posväcovaní sa: „Buďte svätí, leboja, Hospodin, váš Boh som svätý.“ (3M 19,2)Je zaujímavé, že popri iných praktickýchpoučeniach o tom, čo k svätosti patrí, jeaj poučenie o mzde: „Neutláčaj svojho blížneho,ani ho neolupuj. Nech mzda nádenníkaneostane u teba do rána.“ (3M 19,13)Na inom mieste, kde sa stretávame s rozličnýmipredpismi, niekedy označovanýmiaj ako zákony ľudskosti, sa píše: „Neutláčajchudobného a núdzneho, nádenníka, či je tobrat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajinea podlieha súdu v tvojich bránach. Mzdumu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka,lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, abynevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostalna tebe hriech.“ (5M 24,14-15)Tieto biblické verše vrátane kontextu,v ktorom stoja, odkazujú, že bola zavedenápravidelnosť vyplácania mzdy, u nádenníkaza deň. Nevyplatenie do západuslnka bolo považované za hriech. Okremtoho aj na iných miestach čítame o neprávostiv zadržovaní a krátení mzdy, ktorébolo považované tiež za hriech a zločin.„Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivoa svoje horné izby bez práva, kto svojho blížnehonúti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženúmzdu.“ (Jr 22,13) Tu ide o napomenutiekráľa Jójakima, ktorý pozeral len na svojprospech a pohodlie za cenu odopieraniamzdy robotníkom.„Prídem vás však súdiť, hneď usvedčím čarodejníkov,cudzoložníkov, krivoprísažníkova tých, čo nádenníkovi ukracujú mzdu, utláčajúvdovu a sirotu, tých čo cudzinca zbavujúpráva a neboja sa ma – vraví Hospodin zástupov.“(Ma 3,5) Ukracovanie mzdy, je položenéna jednu úroveň s cudzoložstvom,modloslužbou a krivou prísahou.„Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom,čo vám zožali polia, kričí a krik žencov došielk ušiam Pána zástupov.“ (Jk 5,4) Boh je citlivýna neprávosť aj v oblasti zadržiavaniamzdy. Toto adresuje Jakub bohatým ľuďom,ktorí nemali zábran bohatnúť aj zacenu ukracovania mzdy.Hodný je pracovník svojej mzdyZa mzdu bola považovaná aj odmenaza kňazskú či levitskú službu (4M 18,31).Podobne nadväzuje na túto problematikuaj Nový zákon. Ježiš inšpiruje učeníkov,aby jedli a pili v dome, kde budú prijatív službe ohlasovania Božieho kráľovstva,„lebo robotník je hoden svojej mzdy“ (Lk10,7; Mt 10,10). Podobne aj Pavol obhajujeduchovnú službu, ktorá si tiež zasluhujeodmenu, ako každá vykonaná práca. Tátoodmena sa získava napríklad vo formezbierky (1K 9,5-11). Aj z 1Ti 5,18 je zrejméapoštolské učenie, že aj naoko nehmotnápráca ako vyučovanie v slove, má byťohodnotená odmenou. Potom naozaj platí,že každý pracovník všeobecne, je hodensvojej mzdy.Výška mzdyO výške mzdy nemáme v Biblii jasnéinformácie. Z kontextu sa dozvedáme, žebola dojednaná dohodou. Ak vezmeme doúvahy, že Ježiš v podobenstvách poukazovalna reálne príklady zo života, výškamzdy mohla byť napríklad denár za deň.V podobenstve o robotníkoch na vinici(Mt 20,2) čítame o hospodárovi, ktorý sadohodol s robotníkmi práve za denár nadeň. V podobenstve o milosrdnom samaritánovi(L 10,35), je spomenutá výška odmenypre hostinského dva denáre, za službustarostlivosti o zbitého človeka. Zdá sa,že v tejto dobe to nebola nízka odmena.Ak berieme do úvahy dohodu o mzde, môžememzdu aj cenu práce v Biblii označiťza trhovú.Ochrana zamestnávateľa,alebo aká práca, taká plácaPrávo na odmenu a plnú výšku mzdyvšak neznamená, že tá musí byť vyplatenáza každú cenu. Záleží totiž aj od odvedenejpráce. Pavol v 1K 3,8 ako príklad pripomína:„No ten, čo sadí, a ten, čo polieva,patria k sebe, ale každý dostane odmenu poľavlastnej práce.“ Všeobecne Biblia je kritickák lenivosti, nedbalosti a pod. „Ten, kto je vosvojej práci nedbanlivý, je bratom ničiteľa“ (Pr18,9). Opäť apoštol Pavol v reakcii na lenivosťpíše: „Ak niekto nechce pracovať, nechani neje!“ (2Ts 3,10)V praktickom živote sa stretávame s porovnávaníma často aj sťažnosťami na nerovnakúmzdu. „Rovnako pracujem akotento, a on má viac ako ja…“ Ak nejde zostrany zamestnávateľa vyslovene o nespravodlivosť,aj tu často platí pravidlo dohody.Vzniká podobná situácia, ako v podobenstveo robotníkoch na vinici. Pri vyplácanímzdy prejavili nespokojnosť tí, čo pracovaliod rána a dostali rovnakú mzdu ako tí,ktorí pracovali len hodinu. Nato sťažovateľdostáva odpoveď: „Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodolsi sa so mnou za denár? Vezmi, čo jetvoje, a choď! Ja však chcem tomu poslednémudať toľko, koľko tebe“ (Mt 20,13-14)Zhrnutie – charakteristikaspravodlivej mzdy v BibliiKaždý pracovník je hoden svojej mzdy.Mzda má byť vyplatená v určenom termíne.Nevyplatenie mzdy je hriech a prečin.Mzda sa dojednáva dohodou oboch strán.Mzda má svoju váhu a hodnotu – výškamzdy je trhová.Mzda je závislá aj od vykonanej práce.MARTIN MRAŽÍK10 ŽIVÉ SLOVO

pribeh zo životaIstota životaLebo som nevidel zbožného chodiť požobrote. (Ž 37,25)Denne sa presviedčame o tom, ženič nie je bezpečné, isté a spo1ahlivé.Lenže človek potrebuje mať nejakú istotu,o ktorú by sa mohol oprieť. Kde juvšak hľadať? Čomu má veriť a na čo saspoľahnúť? Odpoveď nájdeme v sloveBoha – v Biblii: „Len On je mojou skaloua mojím spasením, mojím vysokýmhradom, nepohnem sa… moje útočišteje v Bohu.“ (Ž 62,7-8)Tento žalm, ako i slová apoštola Pavla:„Mne je žiť Kristus a zomrieť zisk.“(Fp 1,21) boli krédom života mojich rodičov,môjho manžela a je vyznaním ajmojím.Tieto verše z Biblie odzneli na pohrebnomzhromaždení môjho otca DanielaŽarnovického. On žil pre Krista a s Nímvo svojej rodine, v zbore a na pracovisku.Božie slovo a služba pre Neho bolajeho denným pokrmom. Jeho priorityživota sa stali príkladom aj nám ostatným.S Kristom premáhal všetko, čo životprinášal. V pokoji a vo viere prijímalaj najťažšie údery. V 50-tych rokoch najskôrprišiel aj s mojou matkou o majetok,ktorý mu však neprirástol k srdcu,hoci ním živil celú rodinu. Povedal: „PánBoh dal, Pán Boh vzal, nech je pochválenéJeho meno.“ Vždy mu išlo v prvomrade o Božie veci. Najťažší čas jeho životanastal, keď bol pre svoju vieru v Bohaspolu s ďalšími bratmi z Kresťanskýchzborov uväznený a odsúdený na 10 rokovväzenia, ktoré však Pán predivneskrátil na 15 mesiacov. Aj túto skúškuzobral s vierou z Božej ruky a On ju obrátilk dobrému pre neho a jeho rodinu.Mala som vtedy 5 rokov, keď mojamatka zostala sama s tromi deťmi. Najstaršísyn bol na základnej vojenskejslužbe, mladší chodil ma základnú školu,keď nášho ocka vzali do väzby. Ajkeď som bola taká malá, jasne si spomínamna toto obdobie akoby to bolovčera. Pred svojimi očami mám matkua jej silnú vieru v Boha. Ona bola našouoporou, našou nádejou v beznádeji.Desať rokov bez otca, to bola pre násdeti nepredstaviteľne dlhá doba. Istežeto bolo ťažké aj pre našu mamu, alenevidela som ju za toto obdobie nikdyzúfalú, bezradnú, bez nádeje, v depresiiako ďalej. Naopak, sálal z nej pokoj,istota, dôvera v Boha, že sme v Jeho rukácha On vyrieši aj tento problém, ajkeď nevedela, kedy a ako. Nerozumelisme, prečo sa toto všetko udialo, aninaša mama nerozumela, ale napriektomu dôverovala Bohu a vložila sa doJeho rúk.Ako rodina sme zostali bez akýchkoľvekpríjmov. Matka sa nemohla zamestnať.Dvere mnohých inštitúcií bolipre ňu zatvorené. Pomáhala si tým, žehladila bielizeň pre susedov a známycha tým sa snažila zabezpečiť seba a dvemaloleté deti.S Božím pokojom prijala správu, keďnám prišli skonfiškovať zariadenie v bytea tiež záhradu, ktorá nám slúžila akopodporný zdroj obživy. Toto neľudskékonanie komentovala slovami: „Aj keďnám všetko zoberiete, máme bohatéhoOtca v nebesiach, ktorý nám môžetúto stratu mnohonásobne vynahradiť.“Takáto bola moja mama, ktorá deň zadňom čerpala silu a pokoj od svojhoBoha, ktorý ju nikdy nesklamal.Spomínam si na jednu pre mňa zvláštnuudalosť, ako Pán Boh riešil naše finančnéproblémy. Otecko bol už rok voväzení, keď som išla prvýkrát do školy.Vtedy sa za učebnice platila symbolickácena 100 korún a 31. augusta sme nemalipožadovanú sumu. My deti sme užmali obavy, ale naša mama nás upoko-jovala: „Nebojte sa, Pán Boh o tom viea On sa postará.“ A skutočne, ešte v tendeň večer nás navštívil priateľ rodinya priniesol nám práve túto sumu peňazí,ktorú sme na druhý deň potrebovali.Nebol to Boží zázrak? Isteže! A ten istýBoh, ktorý bol vtedy a tak zázračne pomáhalmojej mame je tu aj dnes a čaká.Čaká na našu vieru, aby sme Mu dôverovalia vložili sa do Jeho rúk.Otecka po roku a pol rehabilitovali,všetko nám vrátili a my deti sme muselivyznať, že naša mamička nám bola útočiskom,nádejou, vždy nás povzbudzovala,aby sme verili, že otecko sa vráti.Mala ťažký život, ale my deti sme tonecítili. Chránila nás svojou láskou,odvahou a starostlivosťou. V období samotysi nikdy nezúfala, nevidela somju plakať, snažila sa nám nahradiť otcaa vštepovala nám lásku k Bohu, leboBoh nás nesklame, On vypočuje našemodlitby a čoskoro nám vráti ocka domov.Vďaka jej sile, sme toto obdobieako deti prežili bez ujmy na duševnoma telesnom zdraví. Dodnes mi je príkladom.Keď Pán Boh povolal do večnosti môjhomanžela, mala som 42 rokov a dvenezaopatrené deti. Mladšia dcéra malalen 9 rokov. Boli to pre nás ťažké časy,nerozumela som, prečo? Vďaka Bohusom neupadla do depresie a beznádeje,ale časom som zistila, že Boh sa postavilna miesto môjho manžela. On sa stal otcommojich detí a naklonil svoje ucho,aby vypočul moju modlitbu a pomohol.Tak som sa snažila tiež svojim deťomnahradiť otca a chrániť ich duševný ajtelesný vývoj. Dnes sú už dospelé, majúsvoje rodiny a to najväčšie bohatstvo:Pána Boha v srdci, ktorý je ich silou a istotoupre každý deň. A ja tiež túto silučerpám tak ako moja matka od živéhoBoha, ktorý je stále rovnaký, ochotný ajdnes pomôcť v každom probléme.Je to vzácny Boží dar, keď môžememať takýchto vodcov, rodičov, bratov,ktorých môžeme nasledovať a čerpaťz ich životnej múdrosti múdrosť prevlastný život, vidiac ich vieru hodnú nasledovania.EVA OSTROLUCKÁ,ŽIVÉ SLOVO11

tématický článokSpravodlivá mzdaO prvom dojednávaní odmeny za službusa v Biblii stretávame v 1M 29,15, keďJakob prichádza k Lábanovi, bratovi jehomatky Rebeky. Lában ústretovo ponúkaJakobovi mzdu: „Budeš mi azda zadarmoslúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedzmi, aká má byť tvoja mzda?“ Jakob si vybralako odmenu Lábanovu mladšiu dcéruRáchel, za ktorú sa ponúkol slúžiť sedemrokov (1M 29,18). Na druhej strane je tentopríbeh aj svedectvom o tom, ako Lábandesaťkrát zmenil Jakobovi odmenu (1M31,7.41). Toto nám odkrýva kúsok z realityv súvislosti s problematikou mzdy.Na mzde za prácu sa možno obojstrannedohodnúť, byť spokojný, ale v inom prípadesa môžeme stretnúť s nespokojnosťoua problémami ohľadom mzdy.V spomenutom príbehu pri všetkomstál Boh. Jakob celkovo u Lábana slúžil 20rokov, pričom 14 rokov slúžil za Labánovedcéry a šesť za stádo (1M 31,41). Boh aj napriekLábanovým špekuláciám požehnalJakoba a ten odišiel s všetkým majetkom,ktorý si v službe nadobudol. Boh mal aj Jakobovuodmenu pod kontrolou a ukázal,že je obhajcom spravodlivosti v tejto veci.V najstaršej dobe boli formou výplatynapríklad stáda (ako u Jakoba) alebo plodiny.Fungoval výmenný obchod: tovarza tovar, peniaze prišli až neskôr. Akoje ľudstvo ľudstvom, ľudia sa stále bavilio mzde, pretože je to základom pre to, abyčlovek mal prostriedky na živobytie. Bohje v Biblii tým, kto stanovuje poriadok ajv tejto veci.Mzda má byť vyplatená, a to včasSo zákonnými úpravami, nariadeniamia poučením ohľadom mzdy sa stretámev 3M 19. V tejto kapitole čítame o posvätení,resp. posväcovaní sa: „Buďte svätí, leboja, Hospodin, váš Boh som svätý.“ (3M 19,2)Je zaujímavé, že popri iných praktickýchpoučeniach o tom, čo k svätosti patrí, jeaj poučenie o mzde: „Neutláčaj svojho blížneho,ani ho neolupuj. Nech mzda nádenníkaneostane u teba do rána.“ (3M 19,13)Na inom mieste, kde sa stretávame s rozličnýmipredpismi, niekedy označovanýmiaj ako zákony ľudskosti, sa píše: „Neutláčajchudobného a núdzneho, nádenníka, či je tobrat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajinea podlieha súdu v tvojich bránach. Mzdumu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka,lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, abynevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostalna tebe hriech.“ (5M 24,14-15)Tieto biblické verše vrátane kontextu,v ktorom stoja, odkazujú, že bola zavedenápravidelnosť vyplácania mzdy, u nádenníkaza deň. Nevyplatenie do západuslnka bolo považované za hriech. Okremtoho aj na iných miestach čítame o neprávostiv zadržovaní a krátení mzdy, ktorébolo považované tiež za hriech a zločin.„Beda tomu, kto stavia dom nespravodlivoa svoje horné izby bez práva, kto svojho blížnehonúti slúžiť zadarmo a nedá mu zaslúženúmzdu.“ (Jr 22,13) Tu ide o napomenutiekráľa Jójakima, ktorý pozeral len na svojprospech a pohodlie za cenu odopieraniamzdy robotníkom.„Prídem vás však súdiť, hneď usvedčím čarodejníkov,cudzoložníkov, krivoprísažníkova tých, čo nádenníkovi ukracujú mzdu, utláčajúvdovu a sirotu, tých čo cudzinca zbavujúpráva a neboja sa ma – vraví Hospodin zástupov.“(Ma 3,5) Ukracovanie mzdy, je položenéna jednu úroveň s cudzoložstvom,modloslužbou a krivou prísahou.„Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom,čo vám zožali polia, kričí a krik žencov došielk ušiam Pána zástupov.“ (Jk 5,4) Boh je citlivýna neprávosť aj v oblasti zadržiavaniamzdy. Toto adresuje Jakub bohatým ľuďom,ktorí nemali zábran bohatnúť aj zacenu ukracovania mzdy.Hodný je pracovník svojej mzdyZa mzdu bola považovaná aj odmenaza kňazskú či levitskú službu (4M 18,31).Podobne nadväzuje na túto problematikuaj Nový zákon. Ježiš inšpiruje učeníkov,aby jedli a pili v dome, kde budú prijatív službe ohlasovania Božieho kráľovstva,„lebo robotník je hoden svojej mzdy“ (Lk10,7; Mt 10,10). Podobne aj Pavol obhajujeduchovnú službu, ktorá si tiež zasluhujeodmenu, ako každá vykonaná práca. Tátoodmena sa získava napríklad vo formezbierky (1K 9,5-11). Aj z 1Ti 5,18 je zrejméapoštolské učenie, že aj naoko nehmotnápráca ako vyučovanie v slove, má byťohodnotená odmenou. Potom naozaj platí,že každý pracovník všeobecne, je hodensvojej mzdy.Výška mzdyO výške mzdy nemáme v Biblii jasnéinformácie. Z kontextu sa dozvedáme, žebola dojednaná dohodou. Ak vezmeme doúvahy, že Ježiš v podobenstvách poukazovalna reálne príklady zo života, výškamzdy mohla byť napríklad denár za deň.V podobenstve o robotníkoch na vinici(Mt 20,2) čítame o hospodárovi, ktorý sadohodol s robotníkmi práve za denár nadeň. V podobenstve o milosrdnom samaritánovi(L 10,35), je spomenutá výška odmenypre hostinského dva denáre, za službustarostlivosti o zbitého človeka. Zdá sa,že v tejto dobe to nebola nízka odmena.Ak berieme do úvahy dohodu o mzde, môžememzdu aj cenu práce v Biblii označiťza trhovú.Ochrana zamestnávateľa,alebo aká práca, taká plácaPrávo na odmenu a plnú výšku mzdyvšak neznamená, že tá musí byť vyplatenáza každú cenu. Záleží totiž aj od odvedenejpráce. Pavol v 1K 3,8 ako príklad pripomína:„No ten, čo sadí, a ten, čo polieva,patria k sebe, ale každý dostane odmenu poľavlastnej práce.“ Všeobecne Biblia je kritickák lenivosti, nedbalosti a pod. „Ten, kto je vosvojej práci nedbanlivý, je bratom ničiteľa“ (Pr18,9). Opäť apoštol Pavol v reakcii na lenivosťpíše: „Ak niekto nechce pracovať, nechani neje!“ (2Ts 3,10)V praktickom živote sa stretávame s porovnávaníma často aj sťažnosťami na nerovnakúmzdu. „Rovnako pracujem akotento, a on má viac ako ja…“ Ak nejde zostrany zamestnávateľa vyslovene o nespravodlivosť,aj tu často platí pravidlo dohody.Vzniká podobná situácia, ako v podobenstveo robotníkoch na vinici. Pri vyplácanímzdy prejavili nespokojnosť tí, čo pracovaliod rána a dostali rovnakú mzdu ako tí,ktorí pracovali len hodinu. Nato sťažovateľdostáva odpoveď: „Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodolsi sa so mnou za denár? Vezmi, čo jetvoje, a choď! Ja však chcem tomu poslednémudať toľko, koľko tebe“ (Mt 20,13-14)Zhrnutie – charakteristikaspravodlivej mzdy v BibliiKaždý pracovník je hoden svojej mzdy.Mzda má byť vyplatená v určenom termíne.Nevyplatenie mzdy je hriech a prečin.Mzda sa dojednáva dohodou oboch strán.Mzda má svoju váhu a hodnotu – výškamzdy je trhová.Mzda je závislá aj od vykonanej práce.MARTIN MRAŽÍK10 ŽIVÉ SLOVO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!