Sportinform 03 2011 - Sporting

(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich...ktorú mu zákon výslovne dovoľuje. Uplatnením takého výkladuby sa však nerešpektoval čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého:„Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikohonemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Zároveňby sa výrazne obmedzili reálne možnosti občana zabezpečovaťvlastnú obživu.“I preto sa stotožňujeme s právnym názorom publikovaným v časopiseEfekt: „Pre občianske združenia… teda platí, že môžuvykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, pričom s dosiahnutýmpríjmom nemôžu nakladať ako so ziskom, ale podľa zákonnýchusmernení pre jednotlivé súkromnoprávne subjekty.“ 4) Takýtovýklad potvrdil i Najvyšší súd SR, keď konštatoval v odôvodneník svojmu rozsudku z 31. januára 1996, sp.zn. Obz 5/95.: „Z ustanovenia§ 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., na ktoré generálnyprokurátor v sťažnosti poukazuje, nevyplýva, že by občianskezdruženia nemohli vyvíjať zárobkovú činnosť.“ V právnej vetepredmetného rozsudku sa navyše konštatuje: „Občianske združeniemôže samé alebo spoločne s niekým založiť obchodnúspoločnosť alebo družstvo, alebo sa iným spôsobom majetkovopodieľať na činnosti takýchto podnikateľských subjektov. Celéodôvodnenie v predmetnom rozsudku však zároveň s hore uvedenýmtvrdí: „Zárobkovej činnosti sa len nepriamo dotýka ustanovenie§ 8 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého jednýmz dôvodov odmietnutia registrácie združenia je i skutočnosť, žez obsahu stanov vyplýva, že ide o združenie vymenované v ust.§ 1 ods. 3. Znamená to, že ak si združenie do stanov ako cieľ dázárobkovú činnosť, ministerstvo vnútra by muselo jeho registráciuodmietnuť.“ 1Profesor občianskeho práva Ivo TELEC z Právnickej fakulty MasarykovejUniverzity v Brne v tejto súvislosti potvrdzuje, že predmetnéustanovenie § 3, ods. 1, písmeno b) zákona: „… nie je možnévykladať ako zákaz zárobkovej činnosti občianskych združení,ale ako negatívne vymedzenie spolčovacích (zakladateľských)účelov.“ 5) I preto v svojich úvahách de lege ferenda vyzýva k prísnejšejprávnej úprave zakladateľských účelov v spolkovom práve,ktorá by bola nie obmedzením slobody, ale prejavom systematickejšiehomyslenia pokiaľ ide o systematiku a funkcie jednotlivýchprávnických osôb vôbec.Jedným z dôvodov je práve problematika zdaňovania ich príjmov.NS SR v nami rozoberanom súdnom rozhodnutí konštatoval, že príjmyšportového klubu – občianskeho združenia – z reklamy patriado daňového režimu ustanovenia § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999Z.z. To však ipso facto neznamená, že ide o činnosť, ktorou sadosahuje zisk, keďže predmetom dane môže byť len dosiahnutýkladný rozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľnevynaloženými výdavkami na zabezpečenie tej činnosti (základnéhoposlania), pre ktorú bol žalobca zriadený. Táto skutočnosť sa dá zistiťaž a posteriori, po skončení zdaňovacieho obdobia, kedy budeznáma výška celkových vynaložených nákladov na činnosť klubu.Zároveň súd konštatoval, že zásada členenia nákladov a výnosovobčianskeho združenia na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť jev rozpore s § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaníobčanov.Ak sa zamyslíme nad dopadmi týchto úvah súdu, je zrejmé,hoci je v platnosti už iná, najmä daňová, legislatíva (odpredmetného zdaňovacieho obdobia v roku 2003 a následnéhovzniku súdneho sporu prešlo až do momentu rozsudku NS SR asi7 rokov), že výrazný vplyv na účtovno-právnu a daňovo-právnuprax všetkých občianskych združení, nielen športových, jev budúcnosti neodvratný.Navyše, postupné legislatívne spresňovanie uvedenej problematiky,ktoré viedlo k obmedzovaniu veľmi široko priznávanému právuna zárobkovú činnosť rôznym organizáciám tretieho sektora naSlovensku začalo legislatívnymi zmenami už v roku 1996 – najprvzákonom o nadáciách, neskôr zákonom o neziskových organizáciáchposkytujúcich všeobecne prospešné služby atď. Celý procesvyvrcholil legislatívnym návrhom zákona o spolkoch z dielne Ministerstvavnútra z roku 2008. Ten mal nahradiť zákon o združovaníobčanov, navrhoval zlúčenie väčšiny organizácií tretieho sektora dojedného typu právnických osôb tzv. spolkov a úplný zákaz podnikaniapre tieto právnické osoby. Tento legislatívny návrh MV SR bolpo rozsiahlej kritike a spoločnej petičnej akcii zástupcov tretiehosektora stiahlo s tým, že bude opätovne prepracovaný v spoluprácia v konsenze s dotknutými.Hoci sa idea zákonodarcu o zákaze podnikania pre občianskezdruženia zatiaľ nedostala do všeobecnej právnej úpravy tretiehosektora, špeciálna právna úprava športu ňou bola neskôr napokončiastočne dotknutá zákonom NR SR č. 300/2008 Z.z. o organizáciia podpore športu (ďalej len „zákon o športe“) účinným od 1.septembra 2008, konkrétne § 8 a § 9, ktoré defi nujú pojmy národnýšportový zväz a športový klub. Podľa nich, pre potreby našejpráce, okrem iného je národný športový zväz občianske združenie,ktoré môže založiť obchodnú spoločnosť. Na účely podnikaniav športovej reprezentácii môže založiť obchodnú spoločnosť, ak jev nej jediným spoločníkom alebo akcionárom a podiel na zisku obchodnejspoločnosti po zdanení môže použiť len na plnenie svojichzákonom stanovených úloh a na svoju činnosť.Športový klub môže byť založený ako občianske združenie aleboako obchodná spoločnosť založená na iný účel ako na účel podnikania.Športový klub však môže založiť obchodnú spoločnosť.Dôvodová správa to vysvetľuje nasledovne: „… sa umožňujezaložiť (spoluzaložiť) obchodnú spoločnosť, ktorá by podnikalas cieľom posilniť príjmovú základňu národného športovéhozväzu, pretože sa predpokladá, že samotný národný športovýzväz nebude podnikať v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka.Ide totiž o občianske združenie, ktorého hlavným predmetomčinnosti je reprezentácia športového odvetvia alebo druhušportu, organizovanie športových súťaží a iné obdobné aktivitybezprostredne súvisiace s vrcholovým alebo výkonnostnýmšportom. Podnikaním je sústavná činnosť s cieľom dosiahnutiazisku ako ju vymedzuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takátočinnosť by mala byť vlastná len podnikateľom.… Predpokladá sa totiž, že sám (športový klub – pozn. autorpráce L. K.) nebude priamo podnikať vo vlastnom mene, keďžemá formu občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti,ktorej základným znakom je, že nie je založená na podnikanie.Športový klub tak môže založiť obchodnú spoločnosť alebo sazúčastniť ako spoločník alebo akcionár na podnikaní inej osoby.Na rozdiel od národného športového zväzu sa však športovémuklubu neprikazuje podiel na zisku po zdanení použiť len priamona športovú činnosť a na vlastnú prevádzku.“Princíp právnej ne(istoty) pri zdaňovaní príjmov v športePrincíp právnej istoty sa v právnom štáte veľmi zjednodušenepre naše potreby spája i so zrozumiteľnosťou, s predvídateľnosťoupráva a najmä rozhodnutím štátnych orgánov pri jeho konkrétnejaplikácií v tom-ktorom prípade.Zárobková činnosť resp. podnikanie najmä občianskych združenív športe sú u nás už dlhé roky spojené, najmä čo sa týkazdaňovania ich príjmov, s neveľmi jasnou právnou úpravou, keďžespôsob zdaňovania príjmov z nich plynúcich prináša(l) nálezy daňovýchkontrol a následné spory. Zdaňovanie konkrétnych príjmovkonkrétnych občianskych združení nielen v športe, ktoré sa najmäv minulosti často posudzovalo ad hoc „individuálne od klubu ku klubu“,„od stanov k stanovám“ a so sebou prináša(lo) so železnoupravidelnosťou nálezy daňových kontrol, ktoré sa museli vysporiadaťnapr. i s plneniami plynúcimi zo zmluvného vzťahu medzi športovýmklubom a sponzorom resp. príjmami za tzv. prestup športovca.Tento inštitút umožňujúci zmenu športového klubu, za ktorýje športovec oprávnený súťažiť, nie je možné nájsť v žiadnej inejspolkovej sfére.Boli tieto spory spôsobené niektorými občianskymi združeniamipôsobiacimi v športe z dôvodu absencie odbornosti ich štatutárnychorgánov? Alebo naopak, vznikali tieto nálezy daňových kontrola následné spory z dôvodu nejasnosti a nejednoznačnosti právnejúpravy?Tieto rečnícke otázky ponechané logicky bez odpovedímajú za cieľ nie deštruktívnu kritiku. Chcú najmä poukázať nanevyhnutnosť absolútne precíznej a detailnej formulácie vždyindividualizovaných stanov občianskeho združenia v športepokračovanie na str. 143/2011 ŠPORTINFORM13