clx. číslo - home.nextra.sk

CLX. ČÍSLO 2008ParlamentnýKuriérČASOPISZ NÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CLX. ãíslo 2008PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis z Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XVIVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Národnou radou SR,Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skeurorep@nextra.sk (‰éfredaktor)fotoparkur@nextra.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter Gregu‰Anna KomováRobert KotianIzabela NagyováMarta Toma‰oviãováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madejªudmila Mu‰kováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka Madarásovámadar@nextra.skGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie:Rudolf Bihary,MO SR, archív redakcieKarikatúry:Fedor VicoPredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Miroslav GyırŒsiModernizovan˘ MIG 29 s kamufláÏouObsahEditorialPrezidentov cit pre to, ão obãanom treba daÈ (F. Nagy) 2Vláda SRByÈ dôveryhodn˘m partnerom aj naìalej (Rozhovor s J. Ba‰kom) 3ObstáÈ v konkurenãnom prostredí (Rozhovor s D. DuchoÀom) 6Maximálne moÏná miera transparentnosti (Rozhovor s D. ·trofovou) 29Minister ãinov (Rozhovor s R. KaliÀákom) 50Zmeny aj vo verejnej správe (Rozhovor s V. âeãotom) 52Ozbrojené sily SR80 rokov skú‰ok zbraní a munície na Záhorí (F. Petrá‰) 8Kvalita v˘robkov, kvalita ºudí (I. Plichta) 14We want to be successful in both domestic and foreign market 32(Rozhovor s J. Viceníkom)Inteligentná sieÈ sa vie ochrániÈ sama (Rozhovor s F. Barancom) 46Ministerstvo obrany SRVyzbrojovanie armády je nepretrÏit˘ proces (Rozhovor so S. Szabom) 10Dobrá reprezentácia nielen v zahraniãí (Rozhovor s ª. Bulíkom) 15Reformy sa dotkli aj pozemn˘ch síl (Rozhovor s M. Maximom) 21Nároãn˘ v˘cvik ãasto priná‰a aj vysok˘ kredit 23(Rozhovor s M. Kováãom)SúãasnosÈ a budúcnosÈ v letectve OS SR (Rozhovor s J. Baránkom) 26Národná rada SRObrann˘ a bezpeãnostn˘ potenciál ‰tátu 18(Rozhovor s J. Richterom a M. Fedorom)Aj kontrola napomáha prehlbovaniu dôvery 38(Rozhovor s E. Vestenick˘m a J. ·imkom)Sociálna oblasÈ nadov‰etko (Rozhovor s ª. Ro‰kovou) 41ZdruÏenie obranného priemyslu SRDrÏaÈ krok s najnov‰ími trendmi (Rozhovor s J. Mihokom) 30NATOVzájomné záruky a stabilita vzÈahov (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 33Informaãné technológieInformaãné technológie pomohli otvoriÈ hranice 36(Hewlett-Packard Slovakia)Contineo – cit pre rie‰enia (Rozhovor s M. Gúãikom) 45Ministerstvo vnútra SRV duchu doby (Rozhovor s D. Dobroãanovou) 37Ochrana je alfou a omegou (Rozhovor s M. Markom) 42âas priniesol nároky aj na hraniãnú políciu (Rozhovor s T. Makom) 43Ministerstvo financií SRNárodná stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR 48(Rozhovor s J. Hochmannom)Letom-svetomSpoznávanie divov sveta (M. Janu‰ek) 54EkonómiaSociálny ‰tát – ideál alebo preÏitok? (V. Juríãková) 57Dialógy OA & EWIdeálne by bolo, keby ‰lo voliÈ 10 – 20 % najmúdrej‰ích 58(Rozhovor s O. Andrásym)Glosy – Poznámky – EsejeNa rozdiel od minulosti ch˘ba alternatíva (R. Kotian) 62Novinári môÏu (a musia) robiÈ politiku (E. Weidler) 64·tát a právoK aproximácii národnej legislatívy ãlensk˘ch ‰tátov EÚ– 2. ãasÈ 67(C. BaláÏ)Parlamentn˘ denníkÎltá karta, ãervená karta, stovky miliónov a jedna parita (rk) 70SupermonitorSupermonitor a medzit˘m minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 77www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A LPrezidentov cit pre to,ão obãanom treba daÈPrimárkov˘ súboj demokratick˘ch kandidátovna post amerického prezidenta – Baracka Obamua Hillary Clintonovej – trval niekoºko mesiacova mnoh˘m sa uÏ zdal nekoneãne dlh˘. Najmäkeì si uvedomíme, Ïe to bola len prvá etapapred finále, teda pred definitívnou kampaÀoumedzi dvoma hlavn˘mi záujemcami z obochrozhodujúcich politick˘ch strán, ktorá Ameriãanove‰te len na jeseÀ ãaká. Obãania sa o obochosobnostiach dozvedeli naozaj veºa, iste aj viac,neÏ potrebujú, aby sa mohli uváÏene rozhodnúÈ.U nás prebehne tento kandidaãn˘ rozstrel veºminar˘chlo, iba tak akosi útrÏkovite a vytrhnutoz kontextu (zhodou okolností na túto tému debatujúaj humorista Oliver Andrásy s publicistomErnestom Weidlerom vo svojich pravideln˘chdialógoch). Vzhºadom na to, ão je väã‰ina kandidátovschopná prezentovaÈ zo svojej zásobárnenázorov a politick˘ch, ekonomick˘ch, sociálnycha kultúrnych znalostí, by si mohol ãlovekpomyslieÈ, Ïe to vlastne úplne staãí a Ïe viacslov je zbytoãn˘ch. Ale súãasne je to svedectvomurãitej kapacity, ktorú moÏno od budúceho prezidentaãakaÈ pri jeho komentovaní a ovplyvÀovaníspoloãensk˘ch dejov.Hoci na ãele samostatného Slovenska stáli uÏtraja prezidenti, vzhºadom na spoloãenskú neurãitosÈ,ktorá sa spájala s ich úãinkovaním, e‰te dodnessa vo verejnosti nevykry‰talizovala predstava,ão vôbec od hlavy ‰tátu ãakáme – a teda ãiho nevolíme len z akejsi zotrvaãnosti. Zatiaº savlastne nena‰iel ani jeden politológ, ktor˘ by sidal tú námahu a vypracoval ucelen˘ zoznamprezidentsk˘ch úloh a vstupov do beÏnej politikyrealizovanej vládou a parlamentov. Nedávnov televízii debatovala s prezidentom IvanomGa‰paroviãom známa moderátorka a silou-mocouho chcela presvedãiÈ, Ïe by sa mal porozprávaÈ– hádam ako uãiteº – s Jánom Slotom o niektor˘chv˘rokoch tohto koaliãného politika. Z jej‰tylizácií vypl˘valo, Ïe ho chápe ako nejakéhorozhodcu alebo pedagóga, ktor˘ sleduje politickédianie a vstupuje do du‰í t˘ch, ktorí konajúrozporuplne. LenÏe – je prezident nadradenouosobnosÈou nad in˘mi politikmi, alebo je s nimirovnocenn˘, len má trochu inak kon‰tituovanúfunkciu?O niektor˘ch jeho úlohách a povinnostiach k‰tátu vieme najmä z ústavy. Vieme, Ïe na návrhpremiéra menuje vládu, Ïe vymenúva profesorova sudcov, Ïe podpisuje zákony, alebo ich vracia naopätovné prerokovanie do NR SR. Vieme aj to, Ïeza ist˘ch okolností – ktoré zatiaº e‰te nikdy nenastali– môÏe dokonca rozpustiÈ aj parlament.Ale v podstate takmer niã nevieme o tom – aani sa nad t˘m nezam˘‰ºame –, ão od neho môÏua majú oãakávaÈ obãania. V ãom by mala spoãívaÈjeho jedineãnosÈ, ktorá odôvodÀuje existenciuprezidentskej funkcie v systéme ústavn˘ch ãiniteºov?V ãom by mal prekraãovaÈ postaveniepredsedu vlády? Mal by byÈ sekulárnou mravnouautoritou blízkou pozícii tak˘ch cirkevn˘ch ãiniteºov,ako sú kardináli, generálni biskupi, eparchovia,hlavní rabíni alebo metropoliti? Mal bysa vyjadrovaÈ ku v‰etk˘m závaÏn˘m dlhodobej-‰ím i aktuálnym spoloãensk˘m problémom, ktorésa v rôznych situáciách a momentoch náhle vyroja?Alebo mal by byÈ skôr zdrÏanliv˘ a nechaÈpragmatick˘ch politikov a povedzme Ïurnalistov,nech hodnotia rôzne uzlové momenty? Má byÈdôstojn˘m glosátorom a nároãn˘m kritikom, aleboskôr vy‰‰ím typom ºudového hrdinu, ktor˘ jeschopn˘ poskytnúÈ ºuìom rôzne hry?Iste, kaÏd˘ prezident má plné právo na svoj Ïivotn˘i funkãn˘ ‰t˘l, kaÏd˘ môÏe daÈ prednosÈt˘m faktorom Ïivota, ktoré sa mu zdajú byÈ zmysluplnéa potrebné v aktuálnej spoloãenskej situácii.Z kaÏdej môÏu vyplynúÈ pozitívne prvkypre ‰irok˘ a rôznorod˘ okruh obãanov, ktorí s prezidentomprídu do kontaktu. Ale práve v kontextes deficitom niektor˘ch dôleÏit˘ch spoloãensk˘chhodnôt a potrieb prezident by mal maÈ citaj pre to, ão v danej chvíli ºudia moÏno priamood neho neãakajú, ale ão on vypozoruje a vyhodnotíako nedostatkov˘ tovar. Ak je to – a uÏ dlh‰íãas – absencia duchovn˘ch a kultúrnych impulzovpre Ïivot jednotlivcov i rodín, asi by bolo rozumné,keby práve prezident pouvaÏoval nadt˘m, ako tieto impulzy ãinorodo preniesÈ na obãanova ako ich premeniÈ spolu s nimi na kon-‰truktívne momenty Ïivota aspoÀ t˘ch nároãnej‰ícha vyspelej‰ích obyvateºov. Len tak mimochodommi schádza na um veºmi konkrétna in‰-pirácia: moÏno by prezident mohol nadchnúÈbohat˘ch podnikateºov a spolu s nimi umelcova in˘ch predstaviteºov inteligencie k záchranekultúrnych pamiatok, ktoré sa hrie‰ne stále viaca viac rozpadávajú a vytrácajú zo spoloãenskéhovedomia. Ale to je naozaj len jeden drobn˘ príklad.Ak bude prezident jedin˘ a nenahraditeºn˘ vniektor˘ch spoloãensk˘ch aktivitách – nedávnojednu dôleÏitú sám menoval: „Úlohou prezidentaje hºadaÈ konsenzus medzi politikmi.“ (HN 16.6.) – bude jeho postavenie v slovenskej spoloãnostioveºa v˘znamnej‰ie neÏ len plnenie povinností,ktoré mu vypl˘vajú z Ústavy SR.‰éfredaktorMá 32 rokov. AbsolvovalElektrotechnickú fakultuÎilinskej univerzity s ãerven˘mdiplomom. V Matadore Púchovpracoval ako projektov˘ manaÏérpre informatiku, neskôr bolasistentom riaditeºa preekonomiku. Po voºbách v roku2002 bol poslancom NR SRza Smer-SD. V roku 2003 sa stalaj starostom obce DohÀany.Po voºbách 2006 nastúpil naministerstvo obrany ako ‰tátnytajomník, od konca januára 2008je ‰éfom tohto rezortu.Rozhovor s ministrom obrany SRJaroslavom BA·KOMzaznamenala Izabela Nagyová.Akou filozofiou sa riadite pri vedení tohtorezortu?V súlade s Programov˘m vyhlásením vládymi obzvlá‰È záleÏí na tom, aby sme si svojezáväzky, ktoré nám vypl˘vajú z ãlenstva vmedzinárodn˘ch ‰truktúrach, plnili ako zodpovednía dôveryhodní partneri. Vo funkciisom niekoºko mesiacov, poãas ktor˘ch smeprijali viacero opatrení. T˘kali sa najmä organizáciea fungovania Ministerstva obrany SR.Prijali sme urãité normy, zmenili a doplnilismernice o verejnom obstarávaní. ChcemezamedziÈ situáciám, ktoré by mohli smerovaÈk podobn˘m udalostiam, ktoré sa tu stali prednedávnom.Je to veºmi ÈaÏké, pretoÏe tento rezortpatrí medzi tie najväã‰ie. Chceli by smezefektívniÈ niektoré procesy.Ako hodnotíte spoluprácu s Ozbrojen˘misilami SR?Vysoko pozitívne. V minulom období do-‰lo k urãitej integrácii ministerstva a Generálneho‰tábu Ozbrojen˘ch síl SR. V‰etky zloÏkygenerálneho ‰tábu sídlia v areáli ministerstvaobrany a tak praktická odborno-technickáspolupráca medzi organizaãn˘mi zloÏkamiministerstva a ‰tábmi ozbrojen˘ch síl SRna horizontálnej úrovni môÏe prebiehaÈ bezprostrednea operatívne. Náãelník generálneho‰tábu je ãlenom kolégia ministra obrany,takÏe vzájomná informovanosÈ je na vysokejúrovni.Ako by ste charakterizovali kooperáciu soZdruÏením obranného priemyslu SR?Na napæÀanie cieºov spolupráce s obrann˘mpriemyslom Ministerstvo obrany SR podpísalo8. marca 2001 dohodu o spolupráci medziZOP a MO SR. Doteraj‰ie napæÀanie zmyslua podstaty dohody bolo viac-menej formálnea dohoda je uÏ do urãitej miery prekonaná.Bude úãelné dohodu aktualizovaÈ so zohºadnenímnov˘ch poÏiadaviek a v˘ziev vypl˘vajúcichpredov‰etk˘m z ná‰ho ãlenstva vNATO a EÚ/EDA a upraviÈ na model partnerstvaverejného a súkromného sektora. Podnetomna prehæbenie spolupráce s obrann˘m2

V L Á D AS RByÈ dôveryhodn˘mpartnerom aj naìalejpriemyslom SR je aj Programové vyhlásenie vládySR a jeho rozpracovanie na podmienky ministerstvaobrany. Ministerstvo v spolupráci s rezortomhospodárstva a ZOP spracovalo dokumentNávrh mechanizmu pre identifikáciu ekonomick˘chpríleÏitostí pre slovensk˘ obrann˘ priemyselv zahraniãí a pre aktívnu podporu vládnychpredstaviteºov SR slovenskému obrannému priemyslupri súÈaÏení o zahraniãné zákazky.Dokument minister obrany SR schválil. Príslu‰-n˘m organizaãn˘m zloÏkám rezortu obrany sauloÏilo plniÈ navrhnuté opatrenia. Informáciu o prijatommechanizme prerokovali a vzali na vedomiena rokovaniach Bezpeãnostnej rady SR vo februári2008 a vlády SR v máji 2008. Vytvorili satak podmienky pre stálu úãasÈ predstaviteºa Zdru-Ïenia obranného priemyslu SR v Poradnej skupineNATO pre priemysel – NIAG – pôsobiacej vrámci Konferencie národn˘ch riaditeºov pre vyzbrojovanie– CNAD. NIAG je základn˘m orgánomNATO pre zapojenie obrann˘ch priemyslovãlensk˘ch krajín do vyzbrojovania v rámci Aliancie.Vytvorili sa podmienky a mechanizmy zapojeniapredstaviteºov ZOP SR do spolupráce s Európskouobrannou agentúrou – EDA – a v˘menyinformácií, najmä vo obrannom v˘skume, rozvojieurópskej obrannej a technologickej základe –EDTIB – a formovaní jednotného európskehotrhu s obrannou v˘zbrojou a technikou – Code ofConduct on Defence Procurement – EDEM, akojedn˘ch zo základn˘ch oblastí pôsobnosti EDA.Slovenská republika sa zapája do dobrovoºnéhomedzivládneho reÏimu na podporu súÈaÏe vrámci EDEM.Tendre na obstarávanie vojenského materiáluãlensk˘ch krajín EDA sa zverejÀujú naelektronickej oznamovacej tabuli EBB, dostupnejna webovej stránke EDA.Tak sa roz‰írila nielen informovanosÈ subjektovobranného priemyslu, ale majú moÏnosÈ sa aktívneuchádzaÈ v medzinárodn˘ch tendroch a toaj ako subdodávatelia – v rámci druhej etapyEBB – zverejÀovanie príleÏitostí pre subdodávateºov.Zv˘‰ila sa zainteresovanosÈ obranného priemyslunajmä mal˘ch a stredn˘ch podnikov naprocesoch obranného obstarávania prijatím dokumenturiaditeºstva EDA pod názvom Súbor najlep‰íchzásad v dodávateºskom reÈazci. Spracovalsa na podporu súÈaÏe a zásad v zmysle Codeof Conduct.Slovensko sa zúãastÀuje na jednom z najdôle-Ïitej‰ích a najväã‰ích programov NATO – AllianceGround Surveillance – AGS. T˘m sa vytvorilipodmienky aj na prípravu úãasti slovensk˘ch subjektov.Predstavitelia obranného priemyslu sa nazáklade iniciatívy MO SR mohli a môÏu zúãast-ÀovaÈ na rokovaniach národn˘ch riaditeºov pre vyzbrojovaniekrajín V4 a medzi asociáciami obrannéhopriemyslu ‰tátov V4. To v˘znamne prispievak zintenzívneniu spolupráce medzi obrann˘mipriemyslami krajín vy‰ehradskej ‰tvorky.Ministerstvo obrany pravdepodobne nebudemaÈ vy‰‰í rozpoãet. Aké opatrenia plánujete,aby sa to v˘raznej‰ie nedotklo fungovania rezortu?Rozpoãet rezortu na rok 2008 sa pohybuje naúrovni 31,2 mld. korún. Táto suma sa v‰ak via-Ïe na získanie stanoven˘ch príjmov do ‰tátnehorozpoãtu. âiÏe, aby sme ho mohli cel˘ vyãerpaÈ,musia sa príjmy naplniÈ. Na splnenie svojich záväzkova povinností musíme nájsÈ financie predov‰etk˘mracionalizáciou ãinností v rezorte ministerstvaobrany. V tomto období sa napríklad odpredávajúbyty v uÏívaní vojakov do osobnéhovlastníctva. Rezort obrany v rámci svojej bytovejpolitiky pre‰iel na flexibilnej‰iu a spravodlivej‰iuformu bytovej politiky prostredníctvom refundácieãasti nákladov vojakov spojen˘ch so zabezpeãovanímb˘vania. Zavedenie príspevkovna b˘vanie smeruje k slobodnému v˘beru ubytovaniaprofesionálnych vojakov a umoÏÀuje b˘vanies rodinn˘mi príslu‰níkmi.ëal‰ím krokom je zefektívnenie vojensk˘chzdravotníckych a rekreaãn˘ch zariadení. Re‰trukturalizaãn˘miopatreniami chceme docieliÈ vy‰-‰iu ekonomickú samostatnosÈ na‰ich podnikov,bez potreby zvy‰ovania základného resp. kmeÀovéhoimania peÀaÏn˘m vkladom. No, a príjmy dokáÏemezv˘‰iÈ aj odpredajom prebytoãného majetku,ktor˘ má ministerstvo v správe.Reforma vojenského ‰kolstva tieÏ prinesieúsporu finanãn˘ch prostriedkov. TransformáciuAkadémie ozbrojen˘ch síl gen. Milana Rastislava·tefánika a Národnej akadémie obrany mar-‰ala Andreja Hadika plánujeme k 1. septembru2008. Vytvorenie jednej vojenskej vysokej ‰kolyzúÏi duplicitn˘ personálny aparát. Prevádzkovénáklady sa zníÏia. Nedá sa oãakávaÈ veºk˘ finanãn˘efekt hneì, ale v rokoch 2009 – 2010 poãítames finanãnou úsporou okolo 130 mil. korún.Rezort nenaplnil 20-percentnú poÏiadavkuzniÏovania stavu pracovníkov. Na jej splneniepripravujete novú stratégiu. âo je jej podstatou?Oproti predchádzajúcim pokusom o zniÏovaniestavu pracovníkov je podstatnou zmenou dosiahnutiereálnych osobn˘ch nákladov, prevádzkov˘chnákladov na techniku a prevádzkov˘chnákladov na organizaãné prvky. V tomtozmysle vydal minister obrany úlohov˘ list prekonkrétnych riadiacich funkcionárov, aby dosiahlitabuºkové a skutoãné poãty osôb a materiáluzníÏené minimálne o 20 percent oproti schválen˘mpoãtom. Nariadenie sa dot˘ka organizaãn˘chzloÏiek Ministerstva obrany SR, im podriaden˘múradom a zariadeniam vrátane riaden˘chrozpoãtov˘ch organizácií pri zachovaní platn˘chkompetencií. Po vykonaní anal˘zy predloÏen˘chnávrhov riadiacich funkcionárov sa vydá rozhodnutieministra obrany. Bude obsahovaÈ organizaãnú‰truktúru, pokyny vyrovnania zmluvn˘chvzÈahov s osobami, vyplatenie nárokov˘chpoloÏiek, reálne plánovanie platov˘ch prostriedkovv roku 2009 atì. V koneãnom dôsledku mázníÏenie poãtov prispieÈ k zv˘‰eniu finanãn˘ch3

V L Á D AS Rprostriedkov na projekty a zámery v rozvojiozbrojen˘ch síl.Ako chcete zefektívniÈ ãinnosti bez zúÏeniaúloh a povinností rezortu a armády?Ako som uÏ spomenul, pod zefektívnením siokrem redukcie poãtu zamestnancov predstavujemaj racionalizáciu procesov v rámci celého rezortuministerstva obrany. âi je to ‰kolstvo, zdravotníctvo,vojenské podniky, v˘skumné ústavy aìal‰ie zariadenia v na‰ej kompetencii. Je nepredstaviteºnédávaÈ ìal‰ie finanãné prostriedky dopodnikov, spadajúcich pod správu ministerstvaobrany. Jediné zv˘‰enie základného imania plánovanéna tento rok slúÏi na odstraÀovanie následkovhavárie vo Vojenskom opravárenskom podnikuNováky. Finanãné prostriedky, ktoré by smezískali odpredajom prebytoãného majetku, bymohli byÈ pri zmene platnej legislatívy príspevkompre nás, na nákup v˘zbroje a v˘stroje. Ministerstvoobrany musí nájsÈ finanãné prostriedkyna to, aby sme boli naìalej dôveryhodn˘mpartnerom, a aby sme v rámci pridelen˘ch rozpoãtov˘chprostriedkov zabezpeãili na‰im profesionálnymvojakom kvalitnú v˘zbroj a v˘stroj.Doteraz sa akoby nepoãítalo s t˘m, Ïe v‰etkyobsluÏné ãinnosti, ako je zdravotníctvo, ‰kolstvo,ãi podniky, boli nastavené na armádu s poãtomokolo 46-tisíc vojakov. Teraz, keì mámeokolo 15 500 profesionálnych vojakov, je potrebnésa tomuto stavu prispôsobiÈ.Informatizácia sa v˘razne dot˘ka aj rezortuobrany. Ktoré sú kºúãové oblasti bezchybnéhofungovania informaãn˘ch technológií?IT slúÏia na podporu military specific procesov(MSP) – common biznis procesov spojen˘chs mierov˘m Ïivotom rezortu. Ku kºúãov˘mMSP patria procesy velenia a riadenia, procesyspojené so ‰tandardn˘mi operaãn˘mi postupmi,procesy krízového manaÏmentu, národnejregistrácie, doplÀovania a v˘cviku, procesy vypl˘vajúcez plnenia úloh pri zabezpeãení úãastiSR v multilaterálnych operáciách, operáciáchSeveroatlantickej aliancie, Európskej únie, procesyspojené so zabezpeãením obrany územiaSR a kolektívnou obranou. V technologickej oblastio procesy podporí servisne orientovaná architektúra.Tvorí ju rámec komunikaãn˘ch informaãn˘chsluÏieb a sluÏieb informaãnej bezpeãnostibudovan˘ch a poskytovan˘ch podºa medzinárodn˘ch‰tandardov a poÏiadaviek vypl˘vajúcichs ãlenstva SR v medzinárodn˘ch ‰truktúrach.Ministerstvo obrany je zriaìovateºom viacer˘chpodnikov. Je na ministerstve jednotnákoncepcia ich manaÏovania alebo kaÏd˘ tak˘topodnik pracuje podºa vlastného harmonogramu?Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvoobrany SR, je zakladateºom a akcionárom11 akciov˘ch spoloãností. V obrannom priemyslepôsobia ‰tyri akciové spoloãnosti: Leteckéopravovne Trenãín, a. s., Letecké opravovneBanská Bystrica, a. s., Vojensk˘ opravárensk˘podnik Trenãín, a. s., a Vojensk˘ opravárensk˘podnik Nováky, a. s. Vo v˘skume pôsobí Slovensk˘leteck˘ in‰titút, a. s. a Vojensk˘ technick˘ústav, a. s. Hospodárska situácia nie je vo väã‰ineuveden˘ch akciov˘ch spoloãností. Preto sapripravuje materiál, ktorého cieºom je vyhodnotiÈstav v akciov˘ch spoloãnostiach a navrhnúÈopatrenia na elimináciu ich nepriaznivého hospodárskehostavu.Aká je situácia vo VOP Nováky, VOP Trenãína LOTN Trenãín?Podniky obranného priemyslu na Slovensku sav‰eobecne nachádzajú v nepriaznivej situácii.Doteraj‰ím postupom sa nepodarilo realizovaÈniektoré koncepãné opatrenia na zlep‰enie ekonomikytohto priemyselného odvetvia na Slovensku.Tomu sa nevyhli ani podniky, v ktor˘chfunkciu zakladateºa vykonáva Ministerstvo obranySR.MoÏno povedaÈ, Ïe vo Vojenskom opravárenskompodniku Nováky je po tragickej udalosti z2. marca 2007 situácia najkomplikovanej‰ia. Odtragédie do‰lo k viacer˘m personálnym v˘menámvo vedení spoloãnosti s cieºom zabezpeãiÈ konsolidáciupodniku a ão najr˘chlej‰iu obnovu v˘robya ostatn˘ch jeho ãinností pre obranu Slovenskejrepubliky. Z pochopiteºn˘ch dôvodov podnikv roku 2007 zaznamenal v˘sledok hospodárenias najväã‰ou zápornou hodnotou. Urãitá stratahospodárenia podniku sa oãakáva aj v roku2008. SpoloãnosÈ sa zameriava na v˘robu niektor˘chdruhov vojenskej munície a na jej delaboráciua skú‰ky. Cieºom je pokraãovaÈ v obnovepodniku so zameraním na rozhodujúce ãinnostivykonávané pre ozbrojené sily SR a pre zahraniãn˘chpartnerov.Z dlhodobého hºadiska je cieºom podniku získanienov˘ch technológií a v˘robn˘ch schopností,ako i moÏnosti vyuÏitia jeho potenciálu vov˘voji a v˘robe. Podnik zamestnáva okolo 250 zamestnancov.Ako to vyzerá v ìal‰ích dvoch podnikoch?Od roku 2007 má VOP Trenãín novú organizaãnú‰truktúru, podporenú systémom manaÏérstvakvality. KeìÏe sa neuzatvorili niektoré zmluvymedzi obchodn˘mi partnermi podniku a Ministerstvomobrany SR, dosiahol v˘sledok hospodáreniaspoloãnosti zápornú hodnotu. SpoloãnosÈvykonáva svoje ãinnosti v oblasti opráv a modernizácievojenskej obrnenej a automobilovejtechniky a vo v˘robe typizovan˘ch kontajnerovna prepravu materiálu. Vedenie podniku chce pokraãovaÈv doteraj‰ích ãinnostiach pre ozbrojenésily Slovenskej republiky. Z dlhodobého hºadiskaje cieºom podniku nájsÈ vyuÏitie pre jeho kapacityv oblasti v˘voja, projektovania a technologickejprípravy v˘roby v rozsahu svojej ãinnosti.Podºa podnikateºského plánu spoloãnosti sa voVOP Trenãín v roku 2008 oãakáva kladn˘ hospodárskyv˘sledok. Podnik zamestnáva takmer300 zamestnancov.V roku 2007 sme vymenovali nové vedeniespoloãnosti LOT Trenãín, ktorému sa v pomernekrátkom ãase podarilo firmu skonsolidovaÈ. V˘sledkomje, Ïe tento podnik ako jedin˘ z podnikovobranného priemyslu v zakladateºskej pôsobnostiministerstva dosiahol v roku 2007 kladn˘hospodársky v˘sledok. S ním jeho vedenie poãítaaj na konci tohto roka. SpoloãnosÈ sa etablovalav oblasti opráv a modernizácie vojenskej leteckejtechniky. Jej cieºom je pokraãovaÈ v ãinnostiachpre ozbrojené sily Slovenskej republikya pre zahraniãn˘ch partnerov. Z dlhodobého hºadiskaje cieºom podniku nájsÈ strategické partnerstvona získanie nov˘ch technológií a v˘robn˘chschopností, ako i moÏnosti vyuÏitia súãasnéhotechnického a v˘robného potenciálu. SpoloãnosÈs vy‰e 400 zamestnancami patrí medzi najväã‰iefirmy v trenãianskom regióne.Obstarávanie tovarov, prác, sluÏieb a v˘konovpre potreby ozbrojen˘ch síl zabezpeãuje na základezákona o verejnom obstarávaní aj veºkémnoÏstvo takpovediac civiln˘ch firiem.Ktor˘ch oblastí sa toto obstarávanie predov‰etk˘mdot˘ka?Najskôr v krátkosti vysvetlím v˘znam pojmovt˘kajúcich sa obstarávania. Keì sa v januári 2000zlúãilo ministerstvo obrany s Generálnym ‰tábomArmády SR, vzniklo integrované ministerstvoobrany so sídlom v Bratislave. Ministerstvo reprezentujevojenskopolitickú ãasÈ a generálny‰táb vojenskoodbornú ãasÈ, a vo verejnom obstarávanívystupuje ako jedin˘ subjekt – verejn˘obstarávateº. Pri obstarávaní postupujeme podºazákona o verejnom obstarávaní. Prostredníctvomneho sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazkyna uskutoãÀovanie stavebn˘ch prác a zákazkyna poskytovanie sluÏieb, ktoré sa pouÏívajúpri obstarávaní beÏn˘ch komerãn˘ch komodítpre zabezpeãenie chodu ministerstva. Zákon o verejnomobstarávaní sa nevzÈahuje na ãinnosti súvisiaces v˘robou streln˘ch zbraní, streliva a bojovéhomateriálu alebo s obchodovaním s nimi,pod zjednodu‰en˘m názvom vojensk˘ materiál.Tieto zákazky sa zadávajú prostredníctvom obchodnejverejnej súÈaÏe. Ministerstvo obrany vlanirealizovalo zákazky za 9,455 mld. korún, z tohokomerãného charakteru za päÈ miliárd korún, vojensk˘materiál za 4,455 mld. korún. B˘valé vojensképodniky sa na t˘chto dodávkach podieºalisumou 1,124 mld. korún. Informácie o skladbea rozsahu jednotliv˘ch komodít sú verejneprístupné na webovej stránke MO SR v sekcii Obstarávaniemajetku.Do akej miery podporuje dlhodob˘ plán rozvojaministerstva Model OS SR 2015?Dlhodob˘ plán rozvoja ministerstva obrany sv˘hºadom do roku 2015 bol vypracovan˘ na dosiahnutieModelu OS SR 2015. Z hºadiska plneniamedzinárodn˘ch záväzkov SR sa dlhodob˘plán zameral na úlohy spojené s plnením Cieºovsíl 2006, ãiÏe poÏiadaviek na sily a prostriedky OSSR pre plnenie úloh kolektívnej obrany v rámcialiancie. Aktualizácia tohto dlhodobého plánureaguje na zmenené ekonomické v˘chodiská a naCiele síl 2008. Nov˘ dlhodob˘ plán rozvoja ministerstvaobrany s v˘hºadom do roku 2020 budelogick˘m pokraãovaním prechádzajúceho plánua bude reagovaÈ na nové asymetrické hrozby. ZároveÀbude rozpracovávaÈ aj úlohy rezortu MOSR ako ústredného orgánu ‰tátnej správy.Ako hodnotíte stav profesionalizácie ozbrojen˘chsíl SR?Zru‰ením povinnej vojenskej sluÏby 1. januára2006 sú ozbrojené sily SR plne profesionalizované.Zákon o ‰tátnej sluÏbe profesionálnych4

V L Á D AS Rvojakov OS SR zmenil systém odmeÀovania profesionálnychvojakov, podmienky v˘konu ‰tátnejsluÏby, definoval nové práva a povinnosti profesionálnychvojakov a sluÏobného úradu a prispelk zatraktívneniu vojenského povolania.Skúsenosti pri aplikácii tohto zákona a potrebaudrÏania vojenského povolania na trhu prácesi vyÏiadali novelu zákona, ktorá nadobudla platnosÈ1. júla 2007. Vplyv novely zákona sa prejavilznaãn˘m zv˘‰ením záujmu o povolanie vojakaprofesionála.Jednou z priorít ozbrojen˘ch síl stabilizácia audrÏanie kvalitného personálu.Na základe v˘voja reálneho naplnenia stavuozbrojen˘ch síl SR v porovnaní s priemern˘m plánovan˘mpoãtom profesionálnych vojakov sazníÏila odchodovosÈ personálu. Reálna regrutaãnápoÏiadavka ozbrojen˘ch síl klesá.V roku 2008 sa plánovalo prijaÈ do ozbrojen˘chsíl SR 600 nov˘ch profesionálnych vojakov. Regrutaãnéstrediská sa zameriavajú na cielenú regrutáciua sústreìujú sa predov‰etk˘m na odbornosÈa kvalitu vyberaného personálu. Snahou jedoplniÈ predov‰etk˘m funkcie v presne stanoven˘chvojensk˘ch útvaroch a zariadeniach. V prvomrade ide o útvary, ktoré budú v najbliωomobdobí plniÈ úlohy cieºov síl vypl˘vajúce zo záväzkovSlovenskej republiky ako ãlena NATO.Ozbrojené sily SR majú potrebu dopæÀaÈ predov‰etk˘mfunkcie v hodnostnom zbore muÏstva.Cielenou regrutáciou sa ozbrojené sily zameriavajúpredov‰etk˘m na doplnenie muÏstva v odbornostivodiã s vodiãsk˘m oprávnením skupinyC prípadne E. Záujem ozbrojen˘ch síl smeruje ajdo funkcií v odbornosti zdravotníctva. Sú to predov‰etk˘mlekári, ale aj in˘ zdravotnícky personál.Pri dopæÀaní dôstojníckeho zboru sa zameriavamena odbornosti, ktoré nie sú ‰kolené v Akadémiiozbrojen˘ch síl, teda predov‰etk˘m na lekárova právnikov. Do 30. júna 2008 sme do ‰tátnejsluÏby prijali 249 záujemcov, z toho pre pozemnésily 115, pre sily v˘cviku a podpory 72, prevzdu‰né sily 20, pre generálny ‰táb a priamopodriadené útvary 40 a pre ministerstvo obranydvoch ºudí.Slovensko má dlhú tradíciu úãasti v mierov˘chmisiách. Vláda si stanovila podmienky t˘kajúcesa vysielania ìal‰ích vojakov do zahraniãia.Mohli by ste ich uviesÈ, napríklad operáciaISAF v Afganistane?Slovenská republika si je plne vedomá, Ïeãlenstvo v medzinárodn˘ch bezpeãnostn˘ch‰truktúrach okrem v˘hod znamená tieÏ zodpovednosÈa spolupatriãnosÈ. Sme pripravení a ochotnípreberaÈ na seba nበdiel zodpovednosti a adekvátneprispievaÈ k bezpeãnosti vo svete vysielanímpríslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR do operáciía misií medzinárodného krízového manaÏmentu.Na základe Programového vyhlásenia vlády SRministerstvo obrany prehodnotilo moÏnosÈ zredukovaniapoãtu operácií na podporu mieru podvedením Európskej únie, NATO, Organizácie prebezpeãnosÈ a spoluprácu v Európe a OSN. TaktieÏsa prehodnotila úãasÈ Slovenskej republiky vad hoc koalíciách. Stanovil sa cieº zapájaÈ sa prioritnedo dvoch aÏ troch oblastí v operáciách a misiáchna Balkáne , v Afganistane a na Cypre a pokraãovaÈv pozorovateºsk˘ch misiách podºa moÏnostíozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky a po-Ïiadaviek medzinárodn˘ch organizácií. Pokiaºide o operáciu ISAF v Afganistane, v posledn˘cht˘ÏdÀoch predstavitelia rezortu obrany spoloãnes na‰imi holandsk˘mi a kanadsk˘mi spojencamia partnermi absolvovali sériu rokovaní.Pripravujú návrh nového mandátu na pôsobenieOS SR v operácii ISAF pod vedením Severoatlantickejaliancie, ktorá je dnes azda najväã‰ou v˘zvoupre medzinárodné spoloãenstvo. Dnes mô-Ïem s uspokojením kon‰tatovaÈ, Ïe Národná radaSlovenskej republiky s vy‰e o ústavnou väã‰inousúhlasila s nov˘m mandátom.Je prirodzené, Ïe jedn˘m zo základn˘ch v˘chodískbolo zabezpeãenie ão najväã‰ej bezpeãnostipre na‰ich vojakov. StráÏne jednotky, ktoréplánujeme vyslaÈ, sa postupne dislokujú na základniachv Kandaháre a Tarin Kowt a Deh Rawoodv provincii Uruzgan. Tieto provincie z hºadiskabezpeãnosti naozaj patria k rizikov˘m. Najmävzhºadom na to budú na‰i vojaci v stráÏnychjednotkách, v multifunkãnej Ïenijnej jednotkepôsobiacej na letisku v Kandaháre, aj v zmysle novéhomandátu pôsobiÈ v˘luãne vo vnútorn˘chperimetroch leteck˘ch základní. Pomerne v˘raznézv˘‰enie príspevku do operácie ISAF má veºk˘politick˘ a vojensk˘ v˘znam. Slovenská republikat˘mto vyjadrila solidaritu so spojencami,ktorí operujú na nebezpeãnom juhu krajiny areálne sa t˘m pripojila k záverom tohtoroãnéhosummitu NATO v Bukure‰ti.Situácia s vybavením armády lietadlami nie jepráve lichotivá. V ãom vidíte podstatu problému?Je faktom, Ïe vzdu‰né sily doposiaº nedostalinovú v˘konnú techniku, no znaãná ãasÈ leteckejtechniky sa zmodernizovala. Podarilo sa podstatneoddialiÈ enormné náklady na obstaranienov˘ch stíhacích lietadiel pre plnenie ná‰ho záväzkuv NATINADS. Vìaka tomu dnes môÏemehovoriÈ o efektívnosti rie‰enia. Modernizácia jerie‰ením, ktoré sa dá definovaÈ ako doãasné a pokrat‰om alebo dlh‰om období musíme vytváraÈpodmienky na obmenu leteckej techniky. Tentoproces je finanãne nároãn˘ a vyÏaduje si dôslednúanal˘zu jednotliv˘ch moÏností spolu s prijatímkoncepãného rie‰enia a patriãnú alokáciuzdrojov. Je v na‰ich silách manaÏovaÈ to tak, abynápor na ‰tátny rozpoãet nebol skokov˘, ale abysa ãerpanie zdrojov rozvrstvilo na dlh‰ie obdobie.Neobídeme v‰ak skutoãnosÈ, Ïe finanãná nároãnosÈnákupu novej leteckej techniky je nad moÏnostirezortného rozpoãtu. Preto Ïiadame zabezpeãiÈnákup nov˘ch taktick˘ch dopravn˘ch lietadielna základe rozhodnutia vlády SR z mimorezortn˘chzdrojov.Existuje optimálny model rie‰enia?V tomto smere sme prijali koncepciu rozvojavzdu‰n˘ch síl, ktorej cieºom bolo optimalizovaÈrozvoj vzdu‰n˘ch síl. Samozrejme, Ïe aÏ samotnáprax ukáÏe, ãi sa nám prijaté ambície podarínaplniÈ.Po nedávnom stretnutí so svojím ukrajinsk˘mpartnerom Jurijom Jechanurovom ste uviedli,Ïe Slovensko chce pomôcÈ Ukrajine presvedãiÈobyvateºov o prospe‰nosti vstupu doNATO. Aké aktivity máte na mysli?V Severoatlantickej aliancii máme od januára2007 naozaj veºmi zaujímavú funkciu. Nበzastupiteºsk˘úrad v Kyjeve pôsobí v úlohe Kontaktnéhoveºvyslanectva NATO na Ukrajine – CPE.Dnes môÏem skon‰tatovaÈ, Ïe sa za jeden a polroka urobilo pre my‰lienky roz‰irovania spolupráceUkrajiny s Alianciou veºmi veºa. PôsobenieSlovenskej republiky na poste CPE prispieva kbudovaniu dôveryhodného postavenia Slovenskaako v rámci bilaterálnych kontaktov s Ukra-jinou, tak aj na pôde NATO. Spomeniem napríkladnedávne otvorenie Informaãného centraNATO v UÏhorode. Zriadila ho slovenská stranav priestoroch UÏhorodskej národnej univerzity,otvárali sme ho spolu s ukrajinsk˘m ministromobrany Jurijom Jechanurovom. Na konferencii,ktorej cieºom bola prezentácia slovensk˘ch skúsenostíz na‰ej integrácie, ma mimoriadne pote-‰il záujem ‰tudentov a ich vyuãujúcich o na‰e poznatkya o porovnanie situácie v oboch krajinách.Myslím si, Ïe mlad˘ch Ukrajincov netrebapresviedãaÈ o NATO v tom zmysle, Ïe alianciauÏ nie je nepriateº, tak ako to bolo kedysi, aleprostredníctvom na‰ich skúsenosti im priblíÏiÈ, ãoãlenstvo v NATO znamenalo a znamená pre na‰ukrajinu – od posilnenia bezpeãnosti aÏ po vplyvna ekonomiku.Aktívne sa angaÏujeme v práci s verejnoumienkou na Ukrajine. Poskytujeme skúsenosti zobrann˘ch reforiem a prístupového procesu doaliancie. Dôraz sa kladie na podporu subjektov,ktoré vykonávajú informaãné aktivity so zameranímna takzvan˘ch opinion-makerov, ‰tátnuadministratívu a mlad˘ch ºudí. T˘ch aktivít je naozajveºa. Je v‰ak naozaj na rozhodnutí obãanovUkrajiny ãi my‰lienku integrácie Ukrajiny doaliancie príjmu.Rezort obrany posilnil zastupiteºsk˘ úrad vKyjeve o poradcu pre oblasÈ obrany. Zorganizovalisme niekoºko stáÏí pre predstaviteºov ozbrojen˘chsíl Ukrajiny a Ministerstva obrany Ukrajinyu nás na Slovensku, ãi uÏ na MO SR alebona G· OS SR. ·pecialisti sa pravidelne zúãast-Àujú na odborn˘ch podujatiach na Ukrajine, kdeodovzdávajú na‰e skúsenosti z integraãn˘ch procesov.Rezort sa od roku 2007 aktívne zapája do trustfundov˘chprogramov NATO na Ukrajine. V roku2007 sme prispeli sumou 30-tisíc eur do Programuprofesionálneho rozvoja pod gesciou Spoloãnejpracovnej skupiny NATO-UA pre obrannúreformu a 20-tisíc eur do Trust Fundu na pre‰kolenienadbytoãného vojenského personálu. V roku2008 prispieva Ministerstvo obrany SR 50-tisíc euramido Trust Fundu na likvidáciu nadbytoãnejmunície, mal˘ch a ºahk˘ch zbraní. Ide o jeden znajväã‰ích demilitarizaãn˘ch projektov svojhodruhu, ktorého cieºom je zv˘‰iÈ kapacity Ukrajinypri zne‰kodÀovaní nadbytoãnej munície.5

V L Á D AS RVojenské zdravotníctvo tvorí zloÏku ozbrojen˘ch síl. Jeho úlohou je zabezpeãovaÈ plnenie úlohzdravotníckeho zabezpeãenia ozbrojen˘ch síl pri obrane suverenity a územnej celistvostiSlovenskej republiky a v mierov˘ch misiách a operáciách. Poskytuje kaÏdodennú ambulantnústarostlivosÈ profesionálnym vojakom a ìal‰ím skupinám klientov, plní úlohy zdravotníckehozabezpeãenia ozbrojen˘ch síl a obyvateºstva spojené s ochranou zdravia. Zabezpeãuje opatreniazdravotnej starostlivosti pri záchrann˘ch a vyhºadávacích akciách ozbrojen˘ch síl.O situácii v tejto oblasti je rozhovor so ‰tátnym tajomníkom ministerstva obrany SRDanielom DUCHO≈OM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.ObstáÈv konkurenãnom prostredízmluvn˘m partnerom s dominantn˘m postavením.Cieºovou skupinou sú teda príslu‰níciOzbrojen˘ch síl Slovenskej republiky a iní zamestnanciministerstva obrany, ale do znaãnejmiery aj civiln˘ sektor. To moÏno povaÏovaÈz hºadiska ìal‰ieho v˘voja za nelogické a nekoncepãné.Ako charakterizujete situáciu v slovenskomvojenskom zdravotníctve?Stav niektor˘ch zariadení neodzrkadºuje potrebyMinisterstva obrany Slovenskej republiky.Nezodpovedá poÏiadavkám, ktoré sa kladúna prevádzkovanie zdravotníckych zariadení.OblasÈ zdravotníctva na území Slovenskejrepubliky rigorózne upravujú a regulujú viacerév‰eobecne záväzné právne predpisy. Ich dodrÏiavaniepríslu‰né orgány prísne kontrolujú.Systém zdravotníctva v podmienkach ministerstvaobrany musí vychádzaÈ z potrieb a úloh,ktoré má plniÈ pre profesionálnych vojakovOzbrojen˘ch síl Slovenskej republiky a civiln˘personál rezortu obrany a najmä zo súladus platnou legislatívou zdravotníctva. Súãasn˘stav adekvátne nezodpovedá základn˘m predpokladomfungovania ‰tandardnej zdravotnejstarostlivosti. Niektoré zariadenia slúÏia rezortuobrany, ale poskytujú zdravotnú starostlivosÈaj ‰irokej verejnosti, ãiÏe civilnému sektoru.Ich existencia je zaloÏená na zmluvn˘chvzÈahoch a dohodnut˘ch zmluvn˘ch podmienkachso zdravotn˘mi poisÈovÀami. Práve zdravotnépoisÈovne pri cenotvorbe za zdravotnév˘kony, ktoré poskytujú, sú jednoznaãneAko sa rezortu darí zabezpeãovaÈ kvalitnúzdravotnú a sociálnu starostlivosÈ nielenpre aktívnych vojakov, ale aj veteránov a dôchodcov?Vybrané zariadenia charakterizuje, Ïe podielposkytovan˘ch sluÏieb pre rezort obrany jepodstatne niωí ako podiel sluÏieb, ktoré saposkytujú verejnosti. Z hºadiska kapacitn˘chmoÏností ministerstvo vybrané zariadenia vyuÏívamálo. Niektoré z nich boli v minulostipríspevkov˘mi organizáciami. Transformáciouna akciové spoloãnosti v roku 2006 na základevládneho uznesenia z novembra 2005 sazmenila právna forma na obchodné spoloãnosti,a to bez akejkoºvek prípravy. V roku2005 hlavn˘m zámerom bolo, aby vybranézariadenia samostatne hospodárili a neboli napojenéna ‰tátny rozpoãet, respektíve rozpoãetzriaìovateºa. V tomto smere mala byÈ prioritnouotázka, ako sú vybrané zariadenia pripravenéobstáÈ v konkurenãnom prostredí trhu.Takisto sa koncepãne nerie‰ila ani ich personálna,organizaãná, materiálna a technickápripravenosÈ na vstup do podnikateºského prostredia.Vybrané zariadenia e‰te ako príspevkovéorganizácie ‰tátu podporovali príspevkyzo ‰tátneho rozpoãtu. Vybudovali sa pred desiatkamirokov, v ãase, kedy boli úplne iné poãtya potreby a iná diferenciácia OS SR. Odvzniku slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl aÏ po súãasnosÈsa tieto ukazovatele zmenili, ale kapacityvybran˘ch zariadení ostali. ëal‰í v˘voj potvrdil,Ïe niektoré zariadenia si vyÏadujú stálufinanãnú podporu ministerstva obrany. Ichìal‰ie financovanie v‰ak nerie‰i ich budúcnosÈ.Je nepredstaviteºné, aby sa zvy‰ovanímich základného imania kryli prevádzkové náklady.Je preto nevyhnutné rie‰iÈ ich budúcuexistenciu a perspektívy. Spoloãn˘m znakomsituácie je najmä nevyhovujúci technick˘ stav.Preto si to akútne vyÏaduje znaãn˘ objem fi-6

V L Á D AS Rnanãn˘ch prostriedkov na údrÏbu, opravu amodernizáciu budov, zariadení, zdravotnejtechniky a pod. V t˘ch zariadeniach, ktoré súzdravotníckymi zariadeniami, sa navy‰e prejavujenedostatok kvalifikovan˘ch ºudsk˘chzdrojov – odborne spôsobil˘ch zdravotníckychpracovníkov, ktorí pre lep‰ie finanãnéohodnotenie odchádzajú najmä do zahraniãia.Osobitne treba spomenúÈ aj Nemocnicu Ministerstvaobrany SR v Bratislave. NemôÏe sadostaÈ do vyrovnaného rozpoãtu aj pre mimoriadnenev˘hodné nájomné a iné zmluvy, ktorésa uzatvorili v predchádzajúcom období.Problémy zachytáva vládna Koncepcie vojenskéhozdravotníctva so zameraním navojenské nemocnice, polikliniky a ìal‰ie vojenskézdravotnícke a rekreaãné. Aké rie‰eniadokument navrhuje?Materiál okrajovo rie‰i ìal‰ie smerovanieRegeneraãného strediska Ústavu ‰peciálnehozdravotníctva a v˘cviku Le‰È Ministerstva obranySlovenskej republiky, Trenãianske Teplice– Partizán a Saratov. Pri vybran˘ch zariadeniach,ktoré si rezort obrany ponechá vosvojej zriaìovateºskej právomoci, sa nebudemeniÈ ich bezpeãnostn˘ a obrann˘ charakter sdôrazom na plnenie úloh v krízov˘ch stavoch.Je zrejmé, Ïe s parametrami a v prostredí, vakom sa dnes bratislavská Nemocnica Ministerstvaobrany SR nachádza, nie je moÏné v horizontenajbliωích rokov zvrátiÈ nepriaznivúhospodársku situáciu za predpokladu, Ïe bratislavskáNemocnica MO SR má poskytovaÈkomplexnú zdravotnú starostlivosÈ. Táto nemocnicaje z hºadiska súãasného organizaãnotechnickéhoveºmi zastaraná. VyÏaduje si neúmernevysoké finanãné prostriedky na údrÏbu,obnovu a prevádzku. Stavebno-technick˘mrie‰ením je z hºadiska doby prekonaná. Akékoºvekzmeny k modernizácii a zefektívneniusa spájajú s vysokou ekonomickou zaÈaÏenos-Èou.Niektoré vojenské zdravotnícke zariadeniasi vyÏadujú stálu finanãnú podporu zo stranyrezortu. Ako plánujete rie‰iÈ túto situáciu?Najvhodnej‰ím rie‰ením stavu bratislavskejnemocnice rezortu obrany sa ukazuje jej zlúãenies Nemocnicou s poliklinikou Ministerstvavnútra SR a vytvorenie novej nemocnice, ktorábude maÈ formu akciovej spoloãnosti. Musímesi uvedomiÈ, Ïe Bratislave a blízkom okolísa za posledn˘ch 15 rokov nepostavila Ïiadnanová nemocnica. V areáli Nemocnice Ministerstvaobrany SR sa nachádza aj Vojensk˘ústav hygieny a epidemiológie. Po schváleníKoncepcie vojenského zdravotníctva so zameranímna vojenské nemocnice, polikliniky aìal‰ie vojenské zdravotnícke a rekreaãné zariadeniasa jeho umiestnenie sa bude rie‰iÈ redislokáciouVojenského ústavu hygieny a epidemiológiedo priestorov posádky Bratislava.Cieºom zlúãenia nemocníc je vybudovaÈnové moderné zdravotnícke zariadenie so ‰piãkov˘mvybavením, ktoré bude zabezpeãovaÈkomplexnú preventívnu a zdravotnú starostlivosÈv ambulantnej a ústavnej ãinnosti pre príslu‰níkovOS SR, príslu‰níkov Policajnéhozboru, ústavn˘ch ãiniteºov, diplomatick˘ zbor,VIP klientov a ostatn˘ch pacientov. Zdravotníckezariadenie by sa malo orientovaÈ na spokojnosÈa dobro pacienta, profitabilitu a hospodárnosÈ,imidÏ nemocnice a sebarealizáciu a odborn˘rast zamestnancov s princípom podnikaniazaloÏenom na absolútnej transparentnosti.Zlúãením oboch nemocníc rezortov obranya vnútra sa zamedzí ich prehlbujúca sa strata.Ukonãia sa v‰etky, najmä ekonomicky nev˘hodnézmluvy, ktoré sa uzatvorili v minulosti.Synergick˘ efekt takéhoto rie‰enia sa prejavínajmä doplnením ch˘bajúceho zdravotnéhopersonálu. Obe nemocniãné zariadenia dnesvykazujú nedostatok lekárov a stredného zdravotnéhopersonálu na konkrétnych oddeleniach.Zlúãením oboch nemocníc sa tento problémdo veºkej miery vyrie‰i. Nová nemocnicanebude v nasledujúcich rokoch vyÏadovaÈÏiadne investície na opravy a údrÏbu. DisponovaÈbude nov˘m modern˘m medicínskym aostatn˘m zariadením. Predpokladá sa, Ïe budeod svojho zaãiatku vytváraÈ zisk. To umoÏní vytvoriÈpriestor na nad‰tandardné mzdové ohodnoteniezamestnancov a zamestnaÈ vysoko odborn˘personál. Nová nemocnica bude pre rezortyobrany a vnútra poskytovaÈ zdravotnú starostlivosÈna kvalitatívne vy‰‰ej úrovni. Zlúãenieoboch nemocníc sa prejaví aj ãiastoãnou redukciounemocniãn˘ch lôÏok. To je v súlade scelkovou koncepciou a stratégiou Ministerstvazdravotníctva SR.Ako ste spokojn˘ s momentálnou ekonomickousituáciou v ìal‰ích vojensk˘ch nemocniciacha s ich manaÏmentom? Pripravujúsa zlúãenia jestvujúcich nemocníc, prípadnev˘stavba nov˘ch zariadení tohtotypu?Pre rezort obrany je Ústredná vojenská nemocnicaSNP v RuÏomberku kºúãov˘m zdravotníckymzariadením, do ktorého sa môÏusústreìovaÈ finanãné prostriedky z navrhovan˘ch‰trukturálnych zmien. ÚVN RuÏomberokbude aj v budúcnosti v pôsobnosti ministerstvaobrany, bude plniÈ jej prioritné potreby, ktorévychádzajú z celkovej koncepcie zdravotníctvav podmienkach ministerstva obrany. ÚVNRuÏomberok plánuje vybudovaÈ nov˘ operaãn˘trakt s piatimi nov˘mi operaãn˘mi sálami,ktoré budú postavené podºa noriem Európskejúnie. Na streche sa poãíta s vybudovaním heliportu,na prízemí s vybudovaním centrálnehorespektíve urgentného príjmu. T˘mito opatreniamisa plánuje poskytovanie chirurgickejzdravotnej starostlivosti a zabezpeãenie rozvojachirurgick˘ch odborov – neurochirurgie,úrazovej chirurgie a ortopédie, ORL a oãnejchirurgie. T˘m sa dosiahne zdravotnícke zabezpeãeniekrízov˘ch situácií v regióne Liptova av Ozbrojen˘ch silách SR.V profile vnútorného lekárstva je zámer vybudovaÈinvazívnu kardiológiu ako súãasÈ klinikyvnútorného lekárstva ÚVN RuÏomberok.V prípade pozitívnych rokovaní s ministerstvamihospodárstva, zdravotníctva a obrany jecieºom pracovisko protónovej terapie – akojediné na Slovensku. Jej úãinok sa prirovnávak úãinku lineárneho ur˘chºovaãa, ktor˘ sa vyuÏívav radiaãnej onkológii pri lieãbe rakovinov˘chochorení.Vládny kabinet v t˘chto dÀoch schválil bezodplatn˘prevod akcií ko‰ickej Leteckej vojenskejnemocnice na rezort zdravotníctva.Ako vnímate tento krok?Je to veºmi rozumné a efektívne rie‰enie, ktoréprospeje jej v˘voju a realizácii zámerovdlhodobej stratégie ministerstva zdravotníctva.Potreby vysoko‰pecializovanej ãinnosti preletcov a leteck˘ personál sa po vytvorení personálnycha materiálnych podmienok v plnomrozsahu zabezpeãia v Ústrednej vojenskej nemocniciSNP RuÏomberku. Do splnenia tohtopredpokladu bude v plnom rozsahu vysoko‰-pecializovanú ãinnosÈ pre letcov a leteck˘ personála ostatnú zdravotnú starostlivosÈ v súlades predmetom ãinnosti zabezpeãovaÈ Leteckávojenská nemocnica v Ko‰iciach. Rozhodnutiepodporuje aj konkurenãné prostredie vKo‰iciach a blízkom okolí. Predpokladan˘ v˘vojko‰ickej Leteckej vojenskej nemocnice sabude odvíjaÈ najmä od kvality zmluvn˘ch vzÈahovso zdravotn˘mi poisÈovÀami.Nemenej dôleÏité bude aj udrÏanie a rozvojkvalitného zdravotníckeho personálu. PrimeranúpozornosÈ si vyÏiada aj obnova, rekon-‰trukcia a údrÏba niektor˘ch priestorov nemocnice,ako aj doplnenie niektor˘ch oddelenímodern˘mi prístrojmi a prístrojovou technikou.Popri rozvíjaní zabehnut˘ch ãinností vrámci Leteckej vojenskej nemocnie v Ko‰iciachbude vhodné budovaÈ a rozvíjaÈ aj ãinnosÈpracovnej zdravotnej sluÏby. Flexibilne a proporcionálnesa budú primárne rozvíjaÈ oddelenia,o ktor˘ch sluÏby bude zv˘‰en˘ dopyt. Predov‰etk˘mide o re‰trukturalizáciu nemocnicena rozvoj efektívnych ãinností a útlm neefektívnych.To okrem iného závisí aj od dosiahnutiaão najvy‰‰ích pridelen˘ch limitov odjednotliv˘ch zdravotn˘ch poisÈovní v neoddeliteºnejharmónii so snahou o ão najúãelnej‰iea sofistikované vyuÏitie pridelen˘ch prostriedkovv zloÏitom lieãebnom procese pacientavo v‰etk˘ch parametroch a na v‰etk˘ch úrovniachtejto ãinnosti. V centre je spokojnosÈ pacienta-klientaa personálu, ktor˘ sa na tom podieºa.Neoddeliteºnou súãasÈou snáh je aj zabezpeãeniespolupráce s Fakultnou nemocnicouLouisa Pasteura v Ko‰iciach, ako aj s ostatn˘mizdravotníckymi zariadeniami regiónu. BudúcnosÈko‰ickej Leteckej vojenskej nemocnicev˘znamne determinuje najmä prístup zdravotn˘chpoisÈovní k tomuto zdravotnému zariadeniu,ako aj ìal‰ie investície pre jej kvalitatívnyrozvoj.Aké moÏnosti vidíte na zabezpeãenie vyrovnanéhohospodárenia vojensk˘ch zotavovní?Zdravotná starostlivosÈ, ktorá sa poskytujepre ministerstvo obrany, pozostáva z ústavnejzdravotnej starostlivosti, potom kúpeºnej, preventívno-rehabilitaãnejlieãebnej a diagnostickeja súvisiacimi ãinnosÈami pre profesionálnychvojakov OS SR, ako aj civilného personálurezortu. Robia sa vy‰etrenia spojené sprieskumn˘m riadením, pre potreby ÚVS, pohotovostnélôÏka, na TBC oddelení, vy‰etreniezdravotného stavu príslu‰níkov OS SR poskonãení vyslania na plnenie úloh mimo územiaSR v epidemiologicky rizikov˘ch oblastiach.Zabezpeãenie vyrovnaného hospodáreniarekreaãn˘ch zariadení v pôsobnosti ministerstvaobrany SR naìalej podmieÀuje vytváranievhodn˘ch podmienok pri zvy‰ovaní záujmuo rekreácie z civilného prostredia. Primeranémarketingové prostriedky a celkové zv˘-‰enie pozornosti v oblasti starostlivosti o vojenskéhoi civilného klienta, budú naìalej vytváraÈefektívne predpoklady na zv˘‰enieschopností konkurovaÈ v danom odvetví.7

O Z B R O J E N É S I L YS RMalá slávnosÈ, ktorá sa uskutoãnila 21. mája 2008 v priestoroch Vojenského technickéhoa skú‰obného ústavu Záhorie, na ktorej bola prezentovaná ‰iroká plejáda zbraÀov˘ch systémova munície z minul˘ch dôb, ako aj prototypov najmodernej‰ích zbraní vyvinut˘ch pre Ozbrojené sily SR,umoÏnila sa poohliadnuÈ a zhodnotiÈ predchádzajúcich 80 rokov skú‰ok zbraní a munície na Záhorí.Viac o tom pí‰e riaditeº VTSÚ Záhorie Ing. Franti‰ek PETRÁ·.80 rokov skú‰ok zbranía munície na ZáhoríSkú‰obníctvo vojenskej techniky a v˘zbrojeje súbor ‰pecifick˘ch exaktn˘ch postupova metód, ktoré musia zabezpeãiÈ nielen zisteniepoÏadovan˘ch technick˘ch a uÏívateºsk˘chparametrov, ale sú zároveÀ cestou k zabezpeãeniupoÏadovanej kvality v˘robkovdodávan˘ch do pouÏívania v Ozbrojen˘chsilách i pri komerãn˘ch aktivitách. V spätnejväzbe je objektívne poznanie technick˘chparametrov v procese skú‰ania neodmysliteºn˘mzdrojom poznatkov a informácií pre ìal-‰ie zdokonaºovanie resp. modernizáciu a dosahovaniepoÏadovanej úrovne technickéhopokroku v procese v˘skumu a v˘voja.Tak ako kaÏd˘ in˘ rezort i Ministerstvo obranySR nevyhnutne potrebuje pre zabezpeãeniesvojej ãinnosti realizovaÈ dodávky rôznehomateriálu s cieºom vybudovania modern˘cha kvalitne vyzbrojen˘ch Ozbrojen˘chsíl. V prípade vojenskej techniky a v˘zbrojeide o materiál vysoko ‰pecifick˘, finanãne nároãn˘,schopn˘ demon‰trovaÈ v˘razn˘ niãiacipotenciál. Vzhºadom na charakter vojenskejtechniky a jej moÏné pouÏitie sú na tak˘to materiálkladené vysoké poÏiadavky, najmä v oblastibezpeãnosti, funkãnosti a spoºahlivostipoãas jej celého Ïivotného cyklu.V kaÏdom vyspelom ‰táte je úplnou samozrejmosÈou,Ïe ministerstvo obrany zodpovedáza dodávanú techniku a materiál, s ktor˘mizabezpeãuje obranyschopnosÈ krajiny asvojich obãanov, resp. realizuje ich záujmy vrámci zahraniãn˘ch misií. Na to má kaÏdákrajina vybudovanú sofistikovanú sieÈ skú-‰obn˘ch zariadení, ktoré sú garantom právepreverovania ‰pecifick˘ch vlastností technikyvyuÏívanej v prospech rezortu obrany.Svoje miesto v oblasti skú‰obníctva zbraní,techniky a munície v prospech rezortuMinisterstva obrany Slovenskej republikymá i Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie,ktorého hlavn˘m zameraním je skú‰obníctvozbraní a munície, ale i ìal‰ích druhovtankovej, automobilovej techniky, Ïenijnejtechniky a v˘kon in˘ch ãinností úzko spojen˘chs vojenskou technikou a materiálom.História Vojenského technického a skú-‰obného ústavu Záhorie (predt˘m Pokusnejdelostreleckej strelnice Záhorie) siaha do obdobiaprvej âeskoslovenskej republiky, kedynastáva v˘razn˘ rozvoj v oblasti v˘voja, zdokonaºovaniaa v˘roby zbraní a munície na na-‰om území. Zvy‰ujúce sa nároky na v˘kon aìal‰ie parametre delostreleckej techniky vy-Ïadovali vysoké nároky na skú‰obné a v˘cvikovépriestory. Prvopoãiatky skú‰obne súveºmi úzko spojené s históriou ·kodov˘ch závodovPlzeÀ. V pamäti star‰ích ºudí je dodneszauÏívan˘ názov „·KODOVKA“ ako synonymumpre strelnicu Záhorie.Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918a vzniku âeskoslovenskej republiky nemali·kodove závody ako vtedaj‰í najväã‰í v˘robcaa exportér zbraní a munície k dispozíciiÏiadnu diaºkovú strelnicu pre skú‰ky svojichv˘robkov. Preto uÏ v roku 1919 zaãalahºadaÈ vhodnú lokalitu.Ukázalo sa ako veºk˘ problém nájsÈ vhodnúlokalitu spæÀajúcu takéto kritériá v âechách.Preto sa pozornosÈ obrátila na Slovensko.Rovnako ako ·kodovka hºadala vhodnéPion v˘strel8

O Z B R O J E N É S I L YS Rúzemie na v˘cvik i Vojenská správa. Vhodn˘priestor sa podarilo nájsÈ v roku 1922 –1923 práve na Záhorí medzi Senicou a Malackami,ktor˘ vyhovoval v‰etk˘m podmienkam.Navy‰e pozitívnym faktorom bolo geologickéhºadisko – viate piesky. Pozemkyboli odkúpené od pôvodn˘ch majiteºov v rokoch1926 – 1927 (rody Pálffyovcov, Windischgrätzovcov,Apponyiovcov a ìal‰ích.Na sklonku roku 1927 sa zaãalo so samotnouv˘stavbou expozitúry Hlboké a prípravouzmluvy medzi MNO a ·kodov˘mi závodmio podmienkach pouÏívania strelnice, ktorú zapoÏiãiavaloMNO pre ich potreby.Zemepisn˘m ústavom Praha bol vydan˘zoznam súradníc orientaãn˘ch bodov. Zaãalosa s v˘stavbou dreven˘ch skladov, krytov,prístupovej komunikácie a predsunut˘ch palebn˘chpostavení. ëal‰ie objekty budovali·kodove závody spoloãne s Vojenskou správou.Prvé interné streºby boli vykonané v marci1928 a prvé skú‰ky pre zahraniãného zákazníka– juhoslovanskú armádu v máji 1929.V rámci skú‰ok bol preverovan˘ 7,5 cm horsk˘kanón.Poãas nasledujúcich rokov bola strelnicazdokonaºovaná a boli dobudované ìal‰ie objekty– budovy na prípravu munície, zbraní,pre meracie zariadenia a ìal‰ie kryty. Totov‰etko bolo zrealizované do roku 1930.Za obdobie prvej republiky sa v priestorochPokusnej delostreleckej strelnice Záhorie skú-‰ali takmer v‰etky zbrane a v‰etky typy munícievyrábané v âSR (76,5 mm poºné delo,100 mm húfnica, 75 mm horsk˘ kanón, 37mm protitankov˘ kanón, 150 mm húfnica apod.). Na tú dobu to boli vynikajúce zbrane,jednoduchej kon‰trukcie, ºahké a pohyblivé,s dobr˘mi balistick˘mi vlastnosÈami a na Pokusnejdelostreleckej strelnice Záhorie sauzatvárali veºké obchodné kontrakty medziãeskoslovensk˘m zbrojn˘m priemyslom aobchodn˘mi organizáciami rôznych krajínv‰etk˘ch kontinentov.V roku 1939 museli ãeskoslovenskí vojaciopustiÈ strelnicu a od roku 1940 prevzalikontrolu nad Àou Nemci, kde slúÏila pre potrebynemeckej armády.Po roku 1945 bola vykonávaná skú‰obnáãinnosÈ za úãasti ãeskoslovenskej armády.Od tohto obdobia boli vykonávané skú‰ky preZSSR, ‰táty juÏnej Ameriky, ·védsko, Poºsko,·vajãiarsko, Irak a iné krajiny.Od roku 1962 prevzala Vojenská správakomplexné zabezpeãenie vrátane plánovaniaa vyhodnocovania skú‰ok. V˘razné budovanie‰peciálnych strelníc a polygónov bolorealizované v rokoch 1969 – 1976 a následnev 90. rokoch.Zásadné zmeny nastali vznikom samostatnejSlovenskej republiky v roku 1993, kedyústav získal roz‰írené ‰tatutárne poslanie a vroku 1994 vznikol samostatn˘ Vojensk˘ technick˘a skú‰obn˘ ústav. Z pôvodnej delostreleckejstrelnice vzniklo pracovisko preaplikovan˘ v˘skum, v˘voj a skú‰obníctvo vstanoven˘ch odboroch pôsobnosti ako súzbraÀové systémy, v˘bu‰niny, munícia a jejkomponenty, tanková a automobilová technika,ochranné materiály a Ïenijné prostriedky,uãebno-v˘cvikové zariadenia a trenaÏéry avojenská technická normalizácia.Od roku 2003 je Vojensk˘ technick˘ a skú-‰obn˘ ústav Záhorie akreditovan˘m skú‰obn˘mlaboratóriom na skú‰ky zbraní a munícies medzinárodnou pôsobnosÈou. Od roku2006 má zaveden˘ systém manaÏérstva kvalitypodºa ISO 9001:2000.V súãasnosti je Vojensk˘ technick˘ a skú-‰obn˘ ústav Záhorie taktieÏ autorizovanouosobou na posudzovanie zhody v˘bu‰nín,zbraní a munície podºa ‰tandardov NATOako SKTC-173 a ìalej je poveren˘ Ministerstvomdopravy pô‰t a telekomunikácií SR nazatrieìovanie v˘bu‰nín a v˘bu‰n˘ch predmetovpodºa odporúãaní OSN pre prepravunebezpeãn˘ch nákladov.Ak si na záver poloÏíme otázku, preão jeVojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhoriezaujímav˘m partnerom v oblasti v˘voja askú‰ok zbraní, techniky a munície nielen preMinisterstvo obrany SR, domáce v˘vojové av˘robné organizácie, ale v posledn˘ch rokochi pre zahraniãné spoloãnosti, môÏemenájsÈ odpoveì vo viacer˘ch aspektoch:• VTSÚ Záhorie má na základe svojho historickéhov˘voja komplexne vybudovanú infra‰truktúrua jedineãné priestory pre skú‰kyzbraní a munície,• vyuÏíva skú‰obné postupy vychádzajúce zdlhodob˘ch tradícií v˘roby a skú‰obníctvazbraní a munície a postupne implementujeskú‰obné postupy vypl˘vajúcich z potriebãlensk˘ch krajín NATO,• je vybavené mnoÏstvom ‰peciálnej meracejtechniky nevyhnutnej pre realizáciu a vyhodnocovanieskú‰ok,• disponuje rozsiahlym arzenálom v˘zbroje,zbraÀov˘ch systémov a ‰peciálnych balistick˘chzbraní,• udrÏiava rozsiahly archív technickej, kon-‰trukãnej a skú‰obnej dokumentácie a v˘sledkovskú‰ok,• disponuje kvalifikovan˘mi personálom,• má vybudovan˘ systém manaÏérstva kvality,akreditované skú‰obné laboratóriá,oprávnenie obchodovaÈ s vojensk˘m materiálom,ão sú základné predpoklady najmäz pohºadu domácich a zahraniãn˘ch partnerov.Ing. Franti‰ek Petrá‰riaditeºVojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ústav Záhorie905 24 Senicatel.: 034 / 6514 296, 6970 680fax: 034 / 6514 659e-mail: vtsu@vtsu.skwww.vtsu.skTulpan v˘strel9

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S R„Na‰ím cieºom je do konca roka 2008 v súlade s programov˘m plánom zrealizovaÈ maximálne mnoÏstvoprojektov tak, aby boli Ozbrojené sily SR vybavované modernou v˘zbrojou, technikou a materiálom,“povedal pre Parlamentn˘ kuriér generálny riaditeº Sekcie obranného plánovania a manaÏmentu zdrojova národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie Ministerstva obrany SR, doc. Ing. Stanislav SZABO, PhD.Vyzbrojovanie armádyje nepretrÏit˘ procesRok 2008 je rokom 15. v˘roãia vzniku Ozbrojen˘chsíl SR. Skúsme na zaãiatok trochabilancovaÈ. Ktoré z projektov v oblasti pozemnejtechniky, techniky protivzdu‰nej obranyako i leteckej techniky, ão vtlaãili najv˘raznej‰iupeãaÈ slovenskej armáde za t˘ch15 rokov, by bolo dobré spomenúÈ?Za uplynul˘ch pätnásÈ rokov pre‰lo vyzbrojovanieOzbrojen˘ch síl SR v˘znamn˘mi medzníkmi,vymedzen˘mi najmä vstupom SR do‰truktúr Severoatlantickej aliancie, a t˘m aj na-‰ou snahou o nadobúdanie postupnej kompatibilityaj v takej v˘znamnej oblasti, akou vyzbrojovanienepochybne je. Ak by som mal spomenúÈtie najv˘znamnej‰ie projekty realizované uÏpoãas existencie samostatn˘ch OS SR, tak ichje urãite viacero. Av‰ak medzi tie „naj“ je moÏnézaradiÈ v oblasti delostreleckej techniky projektslovenskej 155 mm samohybnej kanónovejhúfnice ZUZANA vz. 2000, ktor˘ sa podariloúspe‰ne vyvinúÈ a následne aj zaviesÈ aj do v˘zbrojepozemn˘ch síl, obdobn˘m spôsobom sapodarilo realizovaÈ aj v˘voj a zavedenie 81 a 98mm mínometov. Hádam najsledovanej‰ou oblasÈoumodernizácie v˘zbroje OS SR je oblasÈleteckej techniky, v ktorej po vá‰niv˘ch odborn˘chale i laick˘ch diskusiách zvíÈazila koncepciamodernizácie lietadiel MiG-29 a vrtuºníkovMi-17.Modernizácia v ìal‰ích oblastiach bola zameranápredov‰etk˘m na oblasÈ munície. Tu sapodarilo zabezpeãiÈ v˘voj a následne zavedeniemunície, ktorá sa vyrába v slovenskom obrannompriemysle pre potrebu OS SR, kde môÏemespomenúÈ náboje MUNZA do 155 mmShKH vz.2000, míny 81 mm a 98 mm ãi tankov˘125 mm podkalibern˘ náboj TAPNA. ëalejje potrebné spomenúÈ modernizáciu automobilovéhoparku, kde boli realizované v˘voj a následnev˘roba stredného terénneho automobiluAKTIS v rôznych modifikáciách, ktor˘ dodávapre OS SR slovensk˘ v˘robca. DôleÏitou bolaaj realizovaná v˘roba vozidiel TATRAPAN preOS SR taktieÏ slovensk˘m v˘robcom.V oblasti Ïenijnej techniky bolo zabezpeãenéobstaranie odmínovacieho kompletu BO-ÎENA-4 a v˘voj a v˘roba samohybného v˘bu‰-ného odmínovaãa (SVO), ktoré dodávajú pre OSSR slovenskí v˘robcovia. Pre novovzniknutúEOD jednotku (ãata pyrotechnickej ãinnosti) aCentrum v˘nimoãnosti bol zabezpeãen˘ ‰peciálnyÏenijn˘ a pyrotechnick˘ materiál. Pre potrebyprotivzdu‰nej obrany bola zabezpeãená modernizáciarádiolokátorov typu P-37 a modernizáciamobiln˘ch 3D rádiolokátorov typu ST-68.Projektom AVS ASTRA PVO pre potreby Pozemn˘chsíl OS SR bude zabezpeãovan˘ prehºada vyhodnocovanie vzdu‰nej situácie pre potrebypozemn˘ch jednotiek.Nemenej v˘znamn˘m projektom v rámci v˘strojnéhozabezpeãenia bolo prestrojenie OSSR do nov˘ch sluÏobn˘ch, poºn˘ch a ‰peciálnychrovno‰iat a odevov v roku 1997. V súãasnostisú pripravené na realizáciu projekty novej‰peciálnej v˘stroje pre pilotov a lietajúci personál,ktoré by mali zabezpeãiÈ modernizáciu uvedenéhov˘stroja na súãasné podmienky. ëalejje to nosn˘ modulárny systém, ktor˘ zefektívnipohyb a vybavenie vojaka a vojaka-‰pecialistuv teréne na úrovni poÏadovan˘ch parametrovv rámci armád NATO. Tento nahradí star˘systém popruhov a batohov zo 70. rokov.V rozhovore, ktor˘ ste poskytli ná‰mu ãasopisupred rokom, ste kon‰tatovali, Ïe vzhºadomna pokraãujúci trend zniÏovania limitovfinanãn˘ch prostriedkov na vyzbrojovaniedochádza obãas k oneskoreniam v obstarávanínaplánovanej v˘zbroje a techniky,ão má dopad na plnenie niektor˘ch záväzkovSR voãi NATO. âo by ste kon‰tatovali v tejtochvíli? Darí sa tento trend aspoÀ zmierniÈ?Naru‰enie kontinuity v procese obstarávaniaz ak˘chkoºvek dôvodov, ãi uÏ z dôvoduzníÏenia finanãn˘ch limitov, alebo z dôvodunapríklad neúspe‰nej verejnej súÈaÏe má za následokoneskorenie dodávok v˘zbroje, technikya materiálu, ão môÏe negatívne ohroziÈ plánovanétermíny v˘cviku jednotiek OS SR, pripravovan˘chna plnenie záväzkov voãi NATO.V koneãnom dôsledku nie je rozhodujúce, ãi10

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rtrend finanãn˘ch limitov pre vyzbrojovanie máklesajúcu úroveÀ, ale dôleÏité je, ãi s tak˘mtov˘vojom trendu sa uvaÏovalo pri stanovovanía prijímaní na‰ich záväzkov voãi NATO a ãi prisúãasn˘ch reálnych finanãn˘ch limitoch budemevedieÈ tieto záväzky bezozvy‰ku splniÈ. Vtomto kontexte by som sa tieÏ chcel vrátiÈ k rozhovoruz minulého roka, kde na poloÏenú otázku„Má ministerstvo obrany dosÈ prostriedkovna realizáciu stávajúcich a rozbeh nov˘ch projektov?“som odpovedal: „V tejto súvislosti nebudemhodnotiÈ, ãi máme dosÈ alebo málo finanãn˘chprostriedkov, ale odpoviem kon‰tatovaním,Ïe realizujeme len toºko projektov a vtakom rozsahu, na koºko máme finanãné zdroje“a táto odpoveì platí aj v súãasnosti.Jedna vec je obstarávanie v˘zbroje a techniky,iná – rovnako dôleÏitá – je nasadzovanienajmodernej‰ích informaãn˘ch technológií,informatizácia armády. Ako pokraãuje tentoproces?Proces velenia a riadenia úzko súvisí so zabezpeãenímv oblasti komunikaãn˘ch a informaãn˘chsystémov (KIS). Technologicky je voblasti KIS v posledn˘ch rokoch zaznamenan˘obrovsk˘ pokrok, ktor˘ i do oblasti velenia a riadeniapriná‰a nové poznatky a postupy, zah⁄Àajúcesystémové komplexné rie‰enia automatizácieprocesov velenia a riadenia vojskám nataktickom stupni. V tejto oblasti úspe‰ne pokraãujemev budovaní národného C2 (commandand control) systému taktického stupÀa(C2SYS-TS), ktor˘ rie‰i problematiku automatizácieprocesov velenia a riadenia bojovej ãinnostiútvarov pozemn˘ch síl OS SR. Podstatnouúlohou C2 SYS-TS je zdieºanie a tímová práca‰tábu nad spoloãnou mnoÏinou informácií a distribuovanieinformácií medzi veliteºsk˘mi stup-Àami a zabezpeãenie kompatibility plánovacícha veliacich procesov so ‰tandardizovan˘mipostupmi v armádach krajín NATO na po-Ïadovanom stupni interoperability. V máji tohtoroku boli opätovne vykonané testy systémuaj na medzinárodnom vojenskom cviãení CombinedEndeavor 2008 so zameraním na dosiahnut˘stupeÀ interoperability so systémami C2krajín NATO s pozitívnymi v˘sledkami.Automatizácia administratívnych procesov jev˘chodiskom na zefektívnenie práce vedúcichfunkcionárov organizaãnej jednotky, ale rovnakoaj referentov, ktorí budú takto odbremeneníod mnoÏstva rutinn˘ch a ãasovo nároãn˘ch administratívnychãinností. Tieto úlohy rie‰i Administratívnyinformaãn˘ systém, ktor˘ riadi azabezpeãuje tvorbu dokumentov, organizujeprácu s nimi, zabezpeãuje ich archiváciu a zabezpeãujeautomatizáciu hlavn˘ch administratívnychãinností a obehu dokumentov.V rámci v˘stavby integrovaného informaãnéhosystému (IIS) pokraãuje integrácia informaãn˘chsystémov pre oblasÈ ekonomick˘chprocesov, personalistiky a riadenia ºudsk˘chzdrojov, obranného plánovania, tvorby organizaãn˘ch‰truktúr a v neposlednom rade aj materiálov˘manaÏment pre oblasÈ logistiky. Vykonávajúsa práce spojené s napæÀaním Centrálnejpriestorovej databázy (CPD), Vojenského informaãnéhosystému o území (VISÚ) digitálnymiúdajmi o území Slovenskej republiky. Koneãn˘mv˘sledkom má byÈ kompletná digitálnamapa územia SR, ktorá bude vyuÏívaná v rôznychaplikáciách.Ozbrojené sily SR vstupom SR do NATOroz‰írili pole svojej pôsobnosti aj mimo teritórianá‰ho ‰tátu. Ich úlohou sa stáva aj obranaspojencov a predchádzanie konfliktova urovnávanie krízov˘ch situácií vo svete.Limitom sú v‰ak nízke letecké prepravnéschopnosti OS SR, ão je citeºné najmä v rámciplnenie záväzkov SR voãi NATO. Aká jeaktuálna koncepcia ministerstva obrany vtomto smere, súãasn˘ stav jej napæÀania a vôbecv smere budovania funkãného modernéhoãi uÏ bojového alebo taktického letectvaOS SR?MO SR zaãalo napæÀaÈ aktualizovanú koncepciurozvoja vzdu‰n˘ch síl OS SR, ktorej jedn˘mzo základn˘ch ãastí je aj koncepãné rie‰enieotázky leteckej dopravy prioritn˘m nákupomtaktick˘ch dopravn˘ch lietadiel a zmluvn˘mzaruãením dostupnosti k strategickej leteckej doprave.V súãasnosti je uÏ vládou Slovenskej republikyschválen˘ materiál, umoÏÀujúci realizáciuobstarania taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel.Máme v‰ak e‰te pred sebou kus práce na tomtoprojekte, ktor˘ je viac ako ktor˘koºvek projektpred ním pod drobnohºadom odbornej akoaj laickej verejnosti. Koncepcia vzdu‰n˘ch sílproporcionálne rie‰i aj rozvoj ostatn˘ch druhovleteckej techniky a dá sa povedaÈ, Ïe ìal‰ím vporadí je vrtuºníkové letectvo. Konsolidovanásituácia je v súãasnosti v stíhacom letectve, kdemodernizáciou strojov MiG-29 sme dosiahlipostaãujúcu úroveÀ a ìal‰ie opatrenia bude nutnéprijímaÈ len v súvislosti so skvalitnením v˘cviku.Stále Ïivou témou je re‰trukturalizácia slovenskéhoobranného priemyslu. Zosúladeniejeho men‰ích kapitálov˘ch moÏností a veºk˘chambícií… Niektoré projekty stroskotali,iné sú stále aktuálne… SpomeÀte tie druhé…Ako je to napríklad so Zuzanou?Po viac ako dvadsaÈroãnom snaÏení a zámerochmnoh˘ch vlád (âSSR, âSFR a SR) sadnes uÏ dá ÈaÏko hovoriÈ o re‰trukturalizáciiobranného priemyslu SR. V súãasnosti môÏemehovoriÈ skôr o oÏivení, resp. na‰tartovaní niektor˘chzachovan˘ch kapacít v˘skumu, v˘voja,v˘roby a opráv napr. delostreleckej techniky amunície, ako aj o podpore rozvoja nov˘ch progresívnychtechnológií a komodít, ak˘mi súriadiace systémy zbraní, komunikaãné a informaãnésystémy a iné. Rozvoj t˘chto systémovv súãasnosti bez medzinárodnej spolupráce a zapojeniasa do spoloãn˘ch projektov v rámciNATO a EÚ by bol prakticky nemoÏn˘. Právepodcenenie medzinárodnej spolupráce a precenenievlastn˘ch schopností a ambícií uplatneniasa na zahraniãn˘ch trhoch viedli k zru‰eniu,11

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rresp. pozastaveniu viacer˘ch projektov, pripravovan˘chv obrannom priemysle, a to v koneãnomdôsledku najmä z ekonomick˘ch dôvodov.Podºa môjho názoru bude v prvom rade potrebnév obrannom priemysle konsolidovaÈ niektorémajetkovo právne vzÈahy a najmä zv˘‰iÈstruãne povedané podnikovú kultúru. Bez takejtokonsolidácie sa dá ÈaÏko hovoriÈ o zosúladeníkapitálov˘ch a in˘ch záujmov.Pokiaº ide o projekt ZUZANA, k jeho ìal‰iemupruÏnej‰iemu napredovaniu je v súãasnostipotrebné dorie‰iÈ niektoré otázky, t˘kajúce savlastníckych práv a ìal‰ej úãasti ‰tátu v tomtoprojekte. Ako je známe, v súãasnosti je rie‰en˘projekt ìal‰ej modernizácie objektu t˘kajúcej sanajmä pouÏitia novej 52-kalibrovej zbrane pod-ºa ‰tandardov NATO, o ktorú je mimoriadny záujemzo strany viacer˘ch zahraniãn˘ch armád.ËaÏiskovú úlohu pri koordinácii projektu v‰akv tomto období zohráva najmä Ministerstvohospodárstva SR. Ministerstvo obrany v‰ak aktívnespolupracuje pri v˘voji tohto projektunajmä v oblasti expertnej ãinnosti a pri vykonávaníniektor˘ch skú‰ok a je pripravené tútoAko hodnotíte aktuálne legislatívne prostredie,v ktorom pôsobia ministerstvo obranySR, OS SR a aj slovensk˘ obrann˘ priemysel?Podºa môjho názoru je v súãasnosti dotvoren˘základn˘ legislatívny rámec na aktívne aplnohodnotné pôsobenie Ministerstva obrany aOzbrojen˘ch síl SR pri zabezpeãovaní úloh spojen˘chs obranou ‰tátu. Od vstupu SR do NATOboli prijaté viaceré novelizácie zákonov ako ajnové zákony, t˘kajúce sa obrany SR v rámci koaliãnéhozoskupenia NATO ako aj EÚ. Ide napríklado novelu Ústavy SR, ústavného zákona obezpeãnosti ‰tátu v ãase vojny, zákona o obraneSR, zákona o ozbrojen˘ch silách SR, zákonao brannej povinnosti, a najmä prijatie novéhozákona o ‰tátnej sluÏbe profesionálnych vojakovozbrojen˘ch síl. Ako je známe, v oblastiv‰eobecne záväzn˘ch predpisov je v súãasnostiaktuálna úloha t˘kajúca sa dotvorenia jednéspoluprácuroz‰íriÈ aj na v˘voj ìal‰ieho prototypua jeho zavedenie do v˘zbroje na‰ich Ozbrojen˘chsíl.Vojaci okrem perfektnej ‰piãkovej v˘zbrojemusia byÈ vybavení aj rovnako kvalitn˘m v˘strojom.Je známe, Ïe v˘robky slovensk˘chtextiln˘ch, odevn˘ch v˘robcov a v˘robcovobuvi sú na takejto úrovni. Aká je spoluprácaMO SR a OS SR s t˘mito dodávateºmi?Spolupráca s t˘mito v˘robcami je uÏ tradiãnena veºmi dobrej úrovni, priãom je na‰ousnahou túto spoluprácu aj naìalej rozvíjaÈ at˘m dopomáhaÈ k zvy‰ovaniu aj exportn˘chmoÏností zástupcov slovenského ZdruÏenia obrannéhopriemyslu v tomto segmente. Na‰aspolupráca je zameraná predov‰etk˘m na odbornéporadenské sluÏby v oblastiach pouÏitia nov˘chtextiln˘ch a obuvníckych materiálov vodevnom a obuvníckom priemysle, na otázkyrie‰enia kon‰trukcií ‰peciálnych odevov a obuvipouÏívan˘ch v OS SR. Niektoré pracoviskát˘chto v˘robcov sa podieºajú aj na kontroln˘chmeraniach ãi uÏ vyvíjan˘ch alebo pouÏívan˘chv˘strojn˘ch súãiastok.Okrem nich je potrebné spomenúÈ aj civilnévedecko-v˘skumné pracoviská, ktoré sa podie-ºajú na spracovaní ‰túdií v oblasti textilu a obuvina základe poÏiadaviek MO SR a OS SR.ho spoloãného zákona o spravodajsk˘ch sluÏbách,ako aj prijatie legislatívnych úprav umoÏ-Àujúcich pruÏnej‰ie reagovaÈ na vysielanie jednotiekOS SR do spoloãn˘ch misií mimo územiaSR.Pokiaº ide o ‰pecifickú oblasÈ legislatívy, t˘kajúcejsa vyzbrojovania a spolupráce s obrann˘mpriemyslom, bol v roku 2006 prijat˘ nov˘zákon ã. 25 o verejnom obstarávaní, ktor˘ jeplne kompatibiln˘ s legislatívou EÚ a ktor˘ najednej strane umoÏÀuje obrannému priemysluidentifikovaÈ príleÏitosti na spoluprácu v rámciEÚ, ale na druhej strane zakladá povinnosÈpre MO SR, okrem podlimitn˘ch zákaziek, zverejÀovaÈvo Vestníku EU v‰etky poÏiadavky naobstávanie tovarov a sluÏieb pre OS SR. V˘nimkouje obstaranie vojenského materiálu podºa ãl.296 zmluvy o zaloÏení ES. V poslednom obdobív˘znamn˘m legislatívnym aktom bolo schválenieZásad vlády SR o realizácii ofsetov˘choperácií (uznesenie vlády SR ã.1023 z 5. decembra2007). UplatÀovaním t˘chto zásad priobstarávaní väã‰ích zákaziek zo zahraniãia budeumoÏnené obrannému priemyslu zapojiÈ sa dovyzbrojovania Ozbrojen˘ch síl SR a získanietransferu technológií cez ofsetové programy ajednotlivé ofsetové operácie.Okrem v‰eobecne záväzn˘ch právnych predpisovìal‰ie úsilie v oblasti legislatívy je zameranéna prípravu nov˘ch, resp. novelizáciu viacer˘chintern˘ch (rezortn˘ch) normatívnychaktov (smernice MO SR, nariadenia MO SR,vojenské predpisy a pod.), ktor˘mi sa v podmienkachrezortu upravuje vykonávanie v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisov.Na záver: aké sú priority sekcie vyzbrojovaniana druh˘ polrok 2008 ãi uÏ v rámci vnútornej‰truktúry OS SR alebo v rámci spoloãn˘chprojektov NATO a EDA?Slovenská republika na základe plnenia Cie-ºov síl ako aj prihlásením sa Slovenskej republikyk PraÏsk˘m záväzkom spôsobilostí sa podieºana jednom z najväã‰ích spoloãn˘ch projektovNATO: Spojeneckom systéme pozemnéhoprehºadu AGS – Alliance Ground Surveillance.AGS bude zabezpeãovaÈ v reálnom ãasepozemn˘ rádiolokaãn˘ prieskum územia, naktorom budú nasadené sily v operáciách pod vedenímNATO, a t˘m sa zároveÀ prispeje k zlep-‰eniu ochrany nasaden˘ch síl. Aktívnou úãas-Èou na tomto projekte SR získava moÏnosÈ riadeniasmeru projektu, moÏnosÈ priemyselnejparticipácie SR pri obstarávaní celého projektu.V druhom polroku 2008 bude prebiehaÈschvaºovací proces programového memorandao porozumení ako jedného so základn˘ch dokumentovprojektu AGS vo v‰etk˘ch 19 krajináchNATO, zúãastnen˘ch na projekte AGS.Cieºom procesu je podpísaÈ tento dokument dokonca tohto roku a t˘m umoÏniÈ splnenie termínovpoãiatoãnej a plnej operaãnej spôsobilosti.Pre úspe‰né dokonãenie procesu schvaºovaniaPMOU bude v tomto roku kºúãové získanieinformácií o ‰truktúre vznikajúceho priemyselnéhokonzorcia a v˘‰ke podielu zapojenia saslovenského obranného priemyslu do procesuzabezpeãenia potrebn˘ch technológií a technickéhovybavenia.Slovenská republika sa zapojila aj do prvéhospoloãného programu Európskej obrannejagentúry „Force Protection – Ochrana ozbrojen˘chsíl“ podpísaním Dohody o programe ministromobrany Slovenskej republiky dÀa 14.mája 2007 v Bruseli na spoloãnom rokovaní ministrovobrany ãlensk˘ch krajín EDA. V druhompolroku roku 2008 bude spoloãn˘ program pokraãovaÈìal‰ími v˘zvami na zasielanie ponúkna rie‰enie úloh R&T v rámci 5 oblastí obrann˘chspôsobilostí, dohodnut˘ch v rámci spoloãnéhoprogramu. Na‰ou úlohou bude sledovaÈjednotlivé v˘zvy a informovaÈ slovenské subjektyo vyhlásen˘ch v˘zvach na vytvoreniespoloãn˘ch konzorcií so subjektmi ostatn˘chãlensk˘ch krajín EDA na rie‰enie príslu‰n˘chúloh podaním spoloãného návrhu.ëal‰ím projektom medzinárodnej spoluprácev rámci EDA je v˘skumn˘ projekt „Ochranaºahk˘ch bojov˘ch vozidiel proti IED“, ktor˘budeme rie‰iÈ spoloãne so ‰iestimi ãlensk˘mi‰tátmi EDA a v súãasnosti je tu prioritou prípravapodpisu príslu‰nej zmluvy do konca roku2008. V oblasti obranného v˘skumu je taktieÏrozvíjaná spolupráca v rámci organizácie NATOpre v˘skum a technológie (RTO NATO). Tu jeprioritou úspe‰né pokraãovanie pri rie‰ení prebiehajúcich‰tyroch spoloãn˘ch projektov a zaãatiespoloãnej práce na ìal‰ích troch projektochobranného v˘skumu.12

O Z B R O J E N É S I L YS RSpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., sa orientuje vo svojich v˘vojov˘ch a v˘robn˘ch aktivitách na realizáciusystémov velenia a riadenia (Command and Control) a podporu v˘cviku jednotiek v rie‰ení taktick˘chsituácií a v˘cviku strelcov operátorov tankov a bojov˘ch obrnen˘ch vozidiel. SpoloãnosÈ sa vo svojichaktivitách zamerala na zvládnutie programov˘ch a technick˘ch prostriedkov miest velenia taktickéhostupÀa a zbraÀov˘ch systémov pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky. ZároveÀ sa pokú‰a o úspechv medzinárodnom obchode. Zameriava sa v‰ak najmä na dodávky vlastn˘ch produktov.Kvalita v˘robkov, kvalita ºudíSpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., másídlo v Bratislave a v˘vojovov˘robnúprevádzku v LiptovskomMikulá‰i. PrevaÏná ãasÈpracovníkov firmy pochádzaz vojenského v˘skumu.SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatkuorientuje na v˘voj, realizáciua integráciu systémov veleniaa v˘cviku pre pozemné sily.SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºkoúspe‰n˘ch projektov, ktoré súzavedené do pouÏitia alebo sú povojskov˘ch skú‰kach. Niektoréz projektov boli rie‰enésamostatne, viaceré v‰ak boliintegrované do funkãného celkuv spolupráci v˘robn˘cha v˘vojov˘ch firiem.SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,pri svojej práci vyuÏíva od roku2003 systém riadenia kvalityISO 9001:2000. Poãas rie‰eniazahraniãn˘ch dodávok bolisystém riadenia kvality a jehoaplikácia pri v˘robe overovanézahraniãn˘mi odberateºsk˘miauditmi.CSBC, spol. s r. o.Roºnícka 10, 831 07 BratislavaTel.: +421 44 5570 141, 5570 142Fax: +421 44 5570 143e-mail: csbc@csbc.skV˘voj produktov je zloÏitá tímová prácanielen dodávateºa, ale mnohokrát aj odberateºa– koncového pouÏívateºa. âím je produktzloÏitej‰í, t˘m je spolupráca s koncov˘m pouÏívateºompotrebnej‰ia. Tento cel˘ procesvytvára z akéhokoºvek systému uÏitoãn˘ produkt,ktor˘ zodpovedá nielen potrebn˘m ‰tandardom,ale aj zvyklostiam koncového pouÏívateºa.Ak chce spoloãnosÈ úspe‰ne pôsobiÈ v zahraniãí,je základnou a nepísanou podmienkoumaÈ produkty, ktoré sú zavedené v armádevlastného ‰tátu. Takáto referencia je nevyhnutnoupodmienkou úspe‰ného obchodu.Okrem tejto podmienky musí byÈ produkt nasúãasnej svetovej úrovni z pohºadu technológieaj vnútornej ‰truktúry a tzv. Man MachineInterface, ão je rozhranie, ktoré vnímaoperátor.Získanie projektu v zahraniãí je ãasto niekoºkoroãnápráca, ktorá je nároãná na finanãnéprostriedky a najmä na „správne kontakty“a odhad skutoãnej potreby zákazníka.Nበafrick˘ projekt trval do realizácie skorotri roky. Po uzatvorení kontraktu sme dodávkurealizovali takmer jeden a pol roka. Tietofakty uvádzam len preto, aby bolo zjavné, Ïezahraniãné aktivity vyÏadujú dlhodobú stabilituspoloãnosti a jej kolektívov.Samotná realizácia u zákazníka, ktorá predstavujein‰taláciu, za‰kolenie a testy sa spravidlaodohráva v podmienkach vzdialen˘chod domáceho komfortu, ãasto v rizikovomprostredí pre Stredoeurópana. Nበprojektrealizácie v˘cvikového centra pre tanky aobrnené vozidlá sa odohrával na základni vafrickej savane. Predmetom dodávky boli simulaãnéprostriedky Ïivej simulácie, ktoréumoÏÀujú v˘cvik strelcov s vyuÏitím balistikystriel a získavanie taktick˘ch skúsenostíz pouÏitia mal˘ch jednotiek. Prostriedky v˘cvikustrelcov boli testované v nároãn˘chpodmienkach, v pra‰nom prostredí, teplotyzriedka klesli pod 40 stupÀov Celzia. Vcelkuzaujímavou skúsenosÈou bola spoluprácas príslu‰níkmi základne, ktorá bola v princípeveºmi dobrá, hoci nejakú chvíºu sme savzájomne museli adaptovaÈ.Zo spolupráce so zákazníkom bolo jasné,Ïe má celkom jasnú predstavu o tom, ão chcea ako chce viesÈ v˘cvik. Tu sme ocenili na‰eskúsenosti z práce so systémami C2, kde smepomerne r˘chlo dohodli podmienky vedeniaoperácií a ich prípravu.Ako kaÏd˘ projekt, aj tento nám umoÏniloverenie nov˘ch prístupov. Napríklad sme uÏdlhodobo diskutovali moÏnosti manévrovaniaterãov tak, aby si strelci pri opakovaní cviãenínezvykli na ich umiestnenie, ão priná‰ado v˘cviku istú rutinu. VyuÏitie napájaní z batériísa naozaj osvedãilo. Takisto realizáciaºahko prenosného komunikaãného systémupriniesla svoje ovocie, ba dokonca bolo prepouÏívateºa zaujímavá.Testovanie systému v rozsahu 15 dní preukázaloaj ekonomickú v˘hodnosÈ projektu.„Vystrieºali“ sme z laserov viac ako dvetisícrán, ão reprezentovalo viac ako 5 mil. USD.Ing. Ivan Plichta, CSc.riaditeº spoloãnosti14

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S RPozitívne hodnotenie príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl je v˘sledkom aj cieºavedomého veleniaa profesionálneho prístupu k jednotlivcom, ktorí spätne napæÀajú ich ciele a vytvárajú dobré menona zahraniãn˘ch misiách. Pozvanie na rozhovor od Parlamentného kuriéra sprostredkovanéredaktorkou Annou Komovou prijal náãelník generálneho ‰tábu OS SR generál ªubomír BULÍK.Dobrá reprezentácianielen v zahraniãíMôÏete povedaÈ, Ïe ste na najlep‰ej ceste priplnení Dlhodobého plánu rozvoja Ministerstvaobrany SR?Îelal by som na‰im ozbrojen˘m silám, aby tobola skutoãne tá najlep‰ia cesta, ale plán, hoci ajten najlep‰í, vÏdy zostane hlavne t˘m povestn˘msvetielkom v tme, ktoré ukazuje cestu a pribli-Ïovanie k nemu nemusí byÈ vÏdy priamoãiare.Tak to je i v prípade ná‰ho Dlhodob˘m plánomrozvoja Ministerstva obrany s v˘hºadom do roku2015 (DP 2015). Tento nadväzuje na Obrannústratégiu, ktorú schválil parlament, a v kontextepoÏiadaviek vypl˘vajúcich z meniaceho sa bezpeãnostnéhoprostredia po vstupe Slovenskej republikyv roku 2004 do NATO a EÚ zah⁄Àakvantitatívne a kvalitatívne nové poÏiadavky nav˘stavbu ozbrojen˘ch síl a dosahovanie poÏadovan˘chspôsobilostí na naplnenie úloh pri zabezpeãovaníobrany ‰tátu a úloh vypl˘vajúcich z medzinárodn˘chzáväzkov. Ambíciou tohto plánubolo zreálniÈ plnenie poÏiadaviek a dostupn˘chfinancií po vstupe Slovenska do NATO uÏ vroku 2000 spracovaného Dlhodobého plánu‰truktúry a rozvoja ozbrojen˘ch síl SR – model2010. Cieºom oboch spomínan˘ch plánov bolovybudovanie mal˘ch, modern˘ch, dobre vycviãen˘cha vybaven˘ch ozbrojen˘ch síl schopn˘chplniÈ ‰irokú ‰kálu úloh a poslaní vypl˘vajúcimiz národnej úrovne ambícií a medzinárodn˘chpoÏiadaviek známych ako Ciele sílNATO.Anal˘za DP 2015 preukázala, Ïe poÏiadavkyna rozvoj OS SR ako aj priority na dosahovaniecieºov vypl˘vajúcich zo strategick˘ch dokumentova medzinárodn˘ch záväzkov boli stanovenésprávne. V hodnotenom období v‰ak ãasto dochádzalok zmenám, presunom a kráteniu finanãn˘chprostriedkov a k predkladaniu nov˘ch poÏiadaviekmimo odsúhlasen˘ch postupov obrannéhoplánovania, ão spôsobilo problémy v realizáciipoÏiadaviek, osobitne v oblasti vyzbrojovania,v˘cviku, v prevádzke techniky, pri v˘stavbe komunikaãn˘cha informaãn˘ch systémov (KIS) alogistike.Napriek problémom sa podarilo splniÈ úlohyhlavne v oblasti reformy personálu, ale rozbehlisa aj ìal‰ie oblasti. Od zaãiatku roka 2006 vytváramedobrovoºné, plne profesionálne ozbrojenésily. Rok 2007 bol druh˘m rokom ich budovaniaa popri in˘ch úlohách pre nás po prv˘ razpredstavoval reálnu v˘zvu pre splnenie nároãn˘chmedzinárodn˘ch záväzkov. V rezorte ministerstvaobrany pokraãovalo úsilie o skvalitneniesystému plánovania, programovania a rozpoãtovania,ako aj nastavovanie ìal‰ích systémov˘chzmien. V OS SR sa udiali v˘znamné zmeny vprocese ich rozvoja. Bola prijatá novela zákonao ‰tátnej sluÏbe profesionálnych vojakov, ktorápozitívne ovplyvnila proces regrutácie, stabilizáciea starostlivosti o vojensk˘ch profesionálov.Po prv˘ raz sme mali v prípade brig. gen. PavlaMACKA zastúpenie vo veliteºsk˘ch ‰truktúrachNATO v operácii ISAF v Afganistane, kde menovan˘pôsobí ako náãelník ·tábu operácií tejtooperácie. V˘znamn˘ bol aj proces prípravygenmjr. Milana Maxima na veliteºskú pozíciu vrámci medzinárodného krízového manaÏmentu.Slovenská republika sa prostredníctvom svojichozbrojen˘ch síl podieºala na operáciách medzinárodnéhokrízového manaÏmentu, prispievalak predchádzaniu a rie‰eniu konfliktov, obnovea udrÏiavaniu mieru a stability. Pokraãovalokvalitné plnenie operaãn˘ch úloh na‰ich príslu‰-níkov v misiách, ako i vo veliteºsk˘ch a ‰tábnychfunkciách NATO, OSN a EÚ. V tejto súvislostioceÀujem smerovanie ná‰ho pôsobenia do trochhlavn˘ch záujmov˘ch priestorov – Afganistan,Balkán a Cyprus, vrátane posilnenia na‰ich príspevkovv operácii ISAF v Afganistane a KFORv KOSOVE.Pozitívne hodnotím, Ïe nov˘ systém v˘cvikuvojensk˘ch profesionálov, od v˘cviku jednotlivcaaÏ po blokové vyvedenia práporov v centrálnomv˘cvikovom priestore Le‰È, vytvára dobrépredpoklady na poÏadovanú prípravu jednotieka útvarov OS SR. SieÈ veliacich poddôstojníkovstále viac preukazuje opodstatnenosÈ svojho predurãenia.Pri plnení medzinárodn˘ch záväzkovboli splnené plánované úlohy vykonaním certifikaãn˘chcviãení 11. mechanizovaného práporuMartin s nevyhnutnou logistikou s predurãenímdo NRF (Sily r˘chlej reakcie NATO), ako i12. mechanizovaného práporu ako mechanizovanejprápornej skupiny, ìalej tímu riadenia presunov,tímu EOD, budovania Centra v˘nimoãnosti,ako aj roja dopravn˘ch vrtuºníkov Mi-17. Od1.1.2007 pôsobíme v systéme protivzdu‰nej obranyvzdu‰ného priestoru Aliancie s dvomi MiG-29 a s jedn˘m ako zálohou.Bola ukonãená modernizácia 12-ich lietadielMiG-29 a zaãiatkom tohto roka boli odovzdanédo prevádzky na‰im vzdu‰n˘m silám. Pokraãujemodernizácia vrtuºníkov Mi-17, ako i niektor˘chìal‰ích systémov vzdu‰n˘ch síl. Splnil saplánovan˘ nálet a v˘cvik pilotov. V rámci budovaniamoderného komunikaãného systému MO-KYS boli v závere roka vyrobené prototypy prevádzkarnía v súãasnosti prebiehajú na nich vojskovéskú‰ky. Pokroãili sme v nákupe modern˘chspojovacích prostriedkov a v˘poãtovej techniky,ako i v zástavbe dopravn˘ch automobilov, modernizáciidelostreleck˘ch, chemick˘ch a Ïenijn˘chsystémov a zlep‰ila sa aj osobná v˘bava jednotlivcaa pokroãilo sa i v modernizácii v˘cvikov˘chzariadení.Veºmi dobre zvládame aj úlohy pri nasadenípríslu‰níkov OS SR pri Ïiveln˘ch pohromách, pripodpore ãinnosti Ministerstva vnútra SR a na medzinárodn˘chcviãeniach. Pozitívne hodnotímplnenie úloh vo v˘cviku ako pozemn˘ch síl, uÏv prípade spomínan˘ch cviãení, tak i streºbyMiG-29 alebo systémov protivzdu‰nej ochrany.Postupne sa stmeºujú kolektívy a jednotky, ão jemimoriadne dôleÏité predov‰etk˘m pri plneníbojov˘ch úloh v bojov˘ch operáciách, in˘mislovami: „Spoloãn˘ cieº, rovnaké priority, jednotn˘tím“.Treba v‰ak tieÏ povedaÈ, Ïe sú i problémy.DP 2015 definuje zameranie, hlavné úlohy aopatrenia dosahovania desiatich kºúãov˘ch spôsobilostíozbrojen˘ch síl (r˘chle nasadenie dooperácií NATO alebo EÚ), ktor˘mi sú nasaditeºnosÈdo operácií veden˘ch bez teritoriálneho obmedzenia,mobilita, strategické spravodajstvo,efektívne velenie, riadenie a komunikácia, logistickápodpora a udrÏateºnosÈ, odolnosÈ a bezpeãnosÈnasaden˘ch síl, plniÈ poslanie v systéme kolektívnejochrany vzdu‰ného priestoru NATO,prijaÈ spojenecké a koaliãné sily na vlastnomúzemí a podporovaÈ ich poãas preletov, tranzitu,v priestoroch rozmiestnenia a v priebehu mnohonárodn˘chcviãení na území SR, poskytovaÈ geografické,topografické, meteorologické a ìal‰ie urãenépodporné sluÏby strategického v˘znamu,ktor˘mi musia ozbrojené sily disponovaÈ, abyboli pouÏiteºné na obranu ‰tátu, na plnenie úlohvypl˘vajúcich z medzinárodn˘ch záväzkov a naplnenie asistenãn˘ch úloh. Proces dosahovania t˘-15

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rchto spôsobilostí prebiehal s problémami a nedostatkamia okrem dosiahnutej spôsobilosti NATI-NADS, teda zapojením sa do spoloãnej ochranyvzdu‰ného priestoru NATO, sú v‰etky ostatnéspôsobilosti zabezpeãované s obmedzeniami.Medzi najviac problematické oblasti urãitepatrí vyzbrojovanie (modernizácia) na‰ich ozbrojen˘chsíl a to predov‰etk˘m z pohºadu plneniapoÏiadaviek vypl˘vajúcich z medzinárodn˘chzáväzkov, ktoré definujú urãité poÏadované spôsobilosti.Tu dochádza k najväã‰ím ãasov˘msklzom a posunom horizontov plnenia úloh ahlavné úlohy sú plnené so znaãn˘mi obmedzeniami.Príkladom je obstarávanie komunikaãn˘cha informaãn˘ch systémov, kde zaostávameza poÏiadavkami o 2 aÏ 3 roky, priãom spôsobilosÈkomunikovaÈ v medzinárodnom prostredí zásadn˘mspôsobom ovplyvÀuje stupeÀ interoperabilityv‰etk˘ch na‰ich deklarovan˘ch jednotiek.Problémy sú aj v efektivite v˘cviku jednotlivcaa jednotiek, kde poÏadovanú úroveÀ vycviãenostisa podarilo dosiahnuÈ len u niektor˘ch deklarovan˘chjednotiek s termínom pripravenostina nasadenie do konca roku 2007. Nedarí sav‰ak dosahovaÈ stav trvalého pribliÏovania k minimálnymnormám NATO pre v˘cvik ako napr.sú nálety hodín pilotov, poãet práporn˘ch cviãenía iné. Kvalita, efektívnosÈ a hospodárnosÈ v˘cvikusú v˘razne limitované dostupnosÈou finanãn˘chzdrojov a novo zavádzanej v˘zbroje atechniky na v˘cvik, nenaplnenosÈou jednotiekpersonálom, dostupnosÈou aktuálnych operaãn˘chpredpisov, ‰tandardov, modern˘ch trenaÏérova simulátorov a stavom v˘cvikov˘ch zariadení(v posádkach i vo v˘cvikov˘ch priestoroch).Kvalita a efektívnosÈ v˘cviku bola negatívneovplyvÀovaná aj nízkou úãasÈou na zamestnaniachv poºn˘ch podmienkach z dôvoduchorobnosti a plnenia úloh v zahraniãn˘ch operáciácha misiách.V logistickej podpore v dôsledku krátenia finanãn˘chprostriedkov dochádza k spomaleniuprocesu nákupu, a t˘m aj k ãasovému sklzu dodávkytechniky a materiálu, ão zniÏuje spôsobilostisíl a obmedzuje plnenie stanoven˘ch cieºova úloh. OblasÈ logistickej podpory je spolu s oblasÈouvyzbrojovania najviac problematická adeficitná z pohºadu dosahovania poÏadovan˘chspôsobilostí na na‰e ozbrojené sily.Anal˘za ukázala, Ïe na zabezpeãenie harmonizáciea vyváÏeného úsilia na naplnenie národnejúrovne ambície a poskytovania príspevkovdo databázy síl NATO na naplnenie úrovne ambícieAliancie je potrebné aktualizovaÈ DP 2015,ktor˘ by reflektoval národné poÏiadavky a medzinárodnézáväzky, osobitne Cieºov síl 2008.Nové plánovacie predpoklady, najmä finanãné,na naplÀovanie úloh ozbrojen˘ch síl, ktoré vypl˘vajúz relevantn˘ch zákonov, strategick˘chdokumentov a medzinárodn˘ch záväzkov, vedúk potrebe prehodnotenia DP 2015 a budú reflektovanépri príprave dlhodobého plánu 2020.Aké medzinárodné záväzky vypl˘vajú z nehopre na‰e ozbrojené sily a k˘m je riaden˘?Plnenie úloh vypl˘vajúcich pre ozbrojené silyz Dlhodobého plán rozvoja Ministerstva obranySR s v˘hºadom do r. 2015 riadi náãelník Generálneho‰tábu OS SR. Hlavn˘m cieºom rozvojaozbrojen˘ch síl vo v˘hºade do roku 2015 je dosiahnuÈporovnateºnú úroveÀ spôsobilostí s ozbrojen˘misilami ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tátov NATOa EÚ. Na naplnenie tohto cieºa boli stanovené nasledujúcestrategické priority rezortu ministerstvaobrany:• vytvorenie a udrÏanie kapacít a spôsobilostíozbrojen˘ch síl s dôrazom na Ciele síl NATOa záväzky EÚ,• dobudovanie a integrácia systémov velenia ariadenia,• zapojenie Slovenskej republiky do integrovanéhosystému protivzdu‰nej obrany NATO(NATINADS).Toto si vyÏaduje splniÈ poÏadované parametrev rozsahu poÏiadaviek na spôsobilosti ozbrojen˘chsíl v ‰truktúre, ktorá umoÏní príslu‰n˘morgánom ‰tátu rozhodovaÈ o ich pouÏití v súladeso záujmami, zákonmi a záväzkami, ktorévypl˘vajú z medzinárodn˘ch zmlúv a z ãlenstvav medzinárodn˘ch organizáciách alebo koalíciách.Medzi základné spôsobilosti ozbrojen˘chsíl Slovenskej republiky, ktoré sú zameranéna vytvorenie predpokladov a ktoré im umoÏniaplniÈ úlohy v nasledujúcich operáciách patrí:• kolektívna obrana územia ‰tátu a ãlenov NATOa• obrana spoloãného vzdu‰ného priestoru NATO.ëalej budú ozbrojené sily pripravované napôsobenie v ‰irokej ‰kále operácií pod zá‰titouNATO, EÚ, OSN, OBSE a na plnenie ìal‰ích medzinárodn˘chzáväzkov ak˘mi sú:• predchádzanie konfliktu – zmierÀovanie krízy,• predchádzanie konfliktu – operácia proti agresii,• pouÏitie sily v operácii v rámci boja proti terorizmu,• operácia k likvidácii následkov teroristickéhoútoku,• operácia na vynútenie a udrÏanie mieru,• operácia na implementáciu mierovej zmluvy,• operácia na udrÏanie mieru,• obrana a ochrana obchodn˘ch ciest,• operácia na evakuáciu civilného obyvateºstva/ diplomatov,• vynucovanie schválen˘ch sankcií a• humanitárna pomoc.V súlade s Obrannou stratégiou SR boli definovanénasledujúce politicko-vojenské ambícieSR:Ozbrojené sily SR pripraviÈ na pôsobenie minimálnev dvoch súbeÏn˘ch operáciách medzinárodnéhokrízového manaÏmentu,udrÏiavaÈ trvale do 8% pozemn˘ch síl v operáciáchmedzinárodného krízového manaÏmentua 40% síl musí spæÀaÈ poÏiadavku nasaditeºnostiv t˘chto operáciách,zabezpeãiÈ poÏiadavky rotácie vyslan˘ch jednotiekv operáciách medzinárodného krízovéhomanaÏmentu na úrovni prápor, prápornáskupina alebo element nákladovo ekvivalentn˘veºkosti práporu, a to po roku 2010 (plánnepredpokladá zabezpeãenie rotácie brigádnejskupiny vlastn˘mi silami),zabezpeãiÈ plnenie úloh kolektívnej obranyintegrovaného vzdu‰ného priestoru NATO vyãlenenímlietadiel MiG-29. Lietadlá budú operovaÈlen z územia SR,ostatné poÏiadavky NATO na jednotky a spôsobilostivrátane vzdu‰n˘ch síl budú nasadzovanépodºa potrieb NATO a okamÏit˘ch moÏnostíSR. Tieto jednotky a spôsobilosti neprekroãiarámec Cieºov síl a budú nasadzovanév súlade s pravidlom 40% a 8%.Má SR zastúpenie uÏ vo v‰etk˘ch personálnych‰truktúrach v súlade s európskou bezpeãnosÈou?UÏ vo fáze prípravy na nadobudnutie plnohodnotnéhoãlenstva NATO i EÚ priebeÏne otváralisvoje politické i vojenské ‰truktúry pre príslu‰-níkov rezortu MO SR. Na základe získan˘chskúseností, po viac ako ‰tyroch rokoch ãlenstvaSR v NATO a EÚ, s prihliadnutím na mieru presadzovaniazáujmov v t˘chto organizáciách, mô-Ïeme kon‰tatovaÈ, Ïe SR má v súãasnosti adekvátnezastúpenie vo v‰etk˘ch rozhodujúcich politicko-vojensk˘ch‰truktúrach oboch organizácií,ktoré je kompatibilné so zastúpeniami ostatn˘chãlensk˘ch krajín a vytvára funkãnú súãasÈmechanizmu na formulovanie a presadzovanienárodn˘ch stanovísk SR.Kºúãov˘mi ‰truktúrami zastúpenia MO SR aOS SR pri NATO a EÚ sú:• pre oblasÈ politicko-obrannú – Sekcia obranypri Stálej delegácii SR pri NATO v Bruseli,• pre oblasÈ vojensko-odbornú – Úrad vojenskéhopredstaviteºa pri Vojenskom v˘boreNATO/EÚ v Bruseli, Úrad národného vojenskéhopredstaviteºa pri Najvy‰‰om veliteºstvespojeneck˘ch síl v Európe v Monse a Národn˘styãn˘ tím SR pre Spojeneckom veliteºstvepre transformáciu v Norfolku.Okrem hore uveden˘ch zloÏiek, ktoré sú primárneurãené na prípravu a podporu národn˘chstanovísk, pôsobia príslu‰níci OS SR aj vo vnútornejveliteºskej ‰truktúre NATO i EÚ. V súãasnostitakto pôsobí v organizaãn˘ch ‰truktúrachzahraniãného zastúpenia rezortu ministerstva ob-16

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rrany pri orgánoch NATO a EÚ spolu 143 osôb.Prispela podºa vás úãasÈ v mierov˘ch operáciáchv dobrom k zviditeºneniu Slovenska ana‰ich ozbrojen˘ch síl v medzinárodnom svete?ÚãasÈ ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky voperáciách medzinárodného spoloãenstva pririe‰ení konfliktov, na udrÏanie mieru a bezpeãnostivo svete patrí od vzniku samostatnej Slovenskejrepubliky medzi hlavné súãasti zahraniãneja bezpeãnostnej politiky. Pôsobenie príslu‰-níkov ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky voperáciách medzinárodného krízového manaÏmentustabilne prispieva k zvy‰ovaniu kredituSlovenskej republiky na medzinárodnej scéne.Preto hodnotím, Ïe na‰a úãasÈ v mierov˘ch operáciáchprispela a prispieva k dobrému menuna‰ej krajiny vo svete. Príkladom toho je urãitev˘znamné ocenenie v kaÏdoroãnej súÈaÏi Rakúskychozbrojen˘ch síl „Soldier of the year“, keìza rok 2007 na‰e ozbrojené sily boli vyhlásenéza najlep‰ieho medzinárodného partnera.Je dobre zabezpeãená vy‰‰ia úroveÀ jednotlivcai jednotiek v profesionálnom prostredí?V‰etci sme profesionálnymi vojakmi a v˘cvikje teda na‰a práca. V porovnaní s predo‰loukoncepciou v˘cviku tzv. cyklick˘ v˘cvik typick˘pre vojakov povinnej sluÏby, ktor˘ neumoÏ-Àoval v˘razne zvy‰ovaÈ kvalitu v˘cviku (6-mesaãnásluÏba), nám nov˘ systém riadenia v˘cvikutzv. v˘cvik so zameraním na zvy‰ovanie kvality(kontrakt na viac rokov) spolu s aplikovanímmodern˘ch taktick˘ch doktrín kompatibiln˘ch sNATO a implementovaním najnov‰ích poznatkovz operácií v zahraniãí (Irak, Afganistan) nám zabezpeãujevy‰‰iu úroveÀ vycviãenosti jednotlivcaako aj jednotiek OS SR. Obsahovo je v˘cvikv OS SR zameran˘ na dosiahnutie a udrÏanieúrovní vycviãenosti veliteºov, ‰tábov a jednotiekna plnenie stanoveného poslania s dôrazom najednotky deklarované do nasaditeºn˘ch síl pod-ºa Cieºov síl NATO, do NRF, BG EÚ a do operáciía misií OSN na podporu mieru s vyuÏitímdostupn˘ch zdrojov.Na ão je obsahovo zameran˘ v˘cvik príslu‰-níkov ozbrojen˘ch síl?Profesionálne OS budujeme tretí rok a s t˘msúvisí i doteraj‰ia dosiahnutá úroveÀ v˘cviku. V˘cvikpríslu‰níkov OS SR je zameran˘ na ich ãonajvy‰‰iu pripravenosÈ podºa predurãenia preplnenie (bojov˘ch) úloh v súlade s úlohami OSSR vypl˘vajúcimi z príslu‰n˘ch zákonov a medzinárodn˘chzáväzkov – napr. podºa bodu 2.KaÏd˘ jednotlivec je cviãen˘ pre v˘kon funkcie,ktorú zastáva a na ktorú bol zregrutovan˘. Postupneje vytváran˘ priestor aj na zvládnutie ìal-‰ích doplÀujúcich spôsobilosti. Hlavn˘ dôraz vÀom kladieme na prípravu na plnenie úloh vkonkrétnych operáciách. S t˘mto cieºom skvalit-Àujeme uãebnú a v˘cvikovú základÀu, najmä voVojenskom v˘cvikovom priestore Le‰È, kde uÏprebieha v˘cvik príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl preìal‰ie rotáciu v misiách. Uãíme a cviãíme ich to,ão budú potrebovaÈ v tamoj‰om ‰pecifickomprostredí. Cieºom v˘cviku vojsk vo v˘cvikov˘chpriestoroch a zariadeniach je navodiÈ ão najreálnej‰iusituáciu a podmienky, ktoré sa ão najviacpribliÏujú charakteru ãinnosti, pre ktoré jejednotky predurãená v zmysle kréda „Cviã, akobude‰ bojovaÈ“.Profesionalizácia ozbrojen˘ch síl si vyÏiadalazmeny aj v kvalite prostredia, nemoÏno zabúdaÈani na kvalitatívne vy‰‰iu úroveÀ velenia.Zvládli ste túto skutoãnosÈ?Vzdelávaniu a príprave profesionálnych vojakova zamestnancov rezortu obrany je venovanáv OS SR veºká pozornosÈ. V záujme zefektívneniavzdelávacieho procesu dochádza od septembrat.r. k transformácii vojenského ‰kolstva.Profesionálni vojaci sú, okrem vzdelávacích zariadenív SR (pozn.: najvy‰‰ou formou vzdelávaniav na‰ich podmienkach je Kurz národnejbezpeãnosti, kaÏdoroãne organizovan˘ NAO v L.Mikulá‰i), vysielaní do prestíÏnych ‰kôl a odborn˘chkurzov v zahraniãí a v tomto kontexte je potrebnéspomenúÈ napr. aj poãetné pôsobenie príslu‰níkovOS SR (s pravideln˘mi rotáciami) vmedzinárodn˘ch a medzinárodn˘ch vojensk˘ch‰truktúrach, kde získavajú neoceniteºné praktickéskúsenosti z práce v mnohonárodn˘ch ‰tábocha tieto následne prená‰ajú do domácich podmienok.Úspe‰ní a najskúsenej‰í profesionálni vojacisú následne zaraìovaní na najdôleÏitej‰ie pozíciea funkcie v OS SR. Postupne sa zlep‰uje tieÏúroveÀ jazykovej spôsobilosti personálu a zvy-‰uje sa i úroveÀ práce s personálom zo strany veliteºov.Pôjde tieÏ o to, aby profesionálni vojacivnímali svoje zaradenie ako poslanie pracovaÈ apodºa prísahy aj obetovaÈ to najcennej‰ie – svojÏivot v prospech sluÏby Slovenskej republike. Îelámsi preto, aby sme boli viac profesionálnymivojakmi, neÏ len Ïoldniermi. Celkovo v‰ak mô-Ïem kon‰tatovaÈ, Ïe túto stránku – dosiahnuÈkvalitatívne vy‰‰iu úroveÀ velenia sa nám postupnedarí zvládaÈ aj za stále v˘raznej‰ieho prispievaniapráce formujúceho sa zboru poddôstojníkov.Ste spokojn˘ s t˘m ako pribliÏuje MOKYS(Mobiln˘ komunikaãn˘ systém) na‰e ozbrojenésily ku koaliãn˘m silám NATO a EÚ?Mobiln˘ komunikaãn˘ systém Ozbrojen˘ch sílSR je budovan˘ na báze najmodernej‰ích komunikaãn˘cha informaãn˘ch technológií. SystémomMOKYS sa Ozbrojené sily SR dostali naúroveÀ vyspel˘ch ‰tátov koalície a EÚ v oblastivybavenia modern˘mi komunikaãn˘mi a informaãn˘misystémami. Implementácia systémuMOKYS predstavuje novú ideológiu a spôsobposkytovania sluÏieb, ão umoÏní zefektívneniea ur˘chlenie rozhodovacieho procesu veliteºov a‰tábov na jednotliv˘ch stupÀoch velenia.Interoperabilita a technická vyspelosÈ systémuMOKYS bola preverená na najväã‰om a najprestíÏnej‰ommedzinárodnom cviãení spojovacích‰pecialistov COMBINED ENDEAVOR2008 v Nemecku. Toto cviãenie je zamerané natestovanie a zdokumentovanie interoperabilitykomunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov pouÏívan˘chjednotliv˘mi ãlensk˘mi krajinamiNATO/PzM a ostatn˘mi zúãastnen˘mi krajinami.Testovaním bolo potvrdené, Ïe systém MO-KYS je interoperabiln˘ a patrí medzi technickynajmodernej‰ie systémy v rámci NATO. Z tohtopohºadu môÏem povedaÈ, Ïe MOKYS budeveºk˘m prínosom pre na‰e ozbrojené sily.âo je základom pre úspe‰né zvládnutie celéhosystému?Pre celkovú implementáciu systému MOKYSdo Ozbrojen˘ch síl SR a jeho efektívne vyuÏívanie,je okrem samotného obstarania technológiedôleÏité zabezpeãiÈ jeho logistickú podporu poãascelého Ïivotného cyklu a najmä rie‰iÈ jehopersonálne zabezpeãenie. Sem patrí predov‰etk˘mzabezpeãenie kvalitne vy‰kolen˘ch obslúha zabezpeãenie ‰kolenia uÏívateºov systému tak,aby mohli byÈ plne vyuÏité jeho technické moÏnosti.Príprava a dlhodobé udrÏanie personálu v oblastikomunikaãn˘ch a informaãn˘ch technológií,bude po úspe‰nom zavedení systému MO-KYS do pouÏívania v ozbrojen˘ch silách SRjednou z najdôleÏitej‰ích úloh. Pre rezort je nevyhnutnézabezpeãiÈ ºudské zdroje s potrebnoukvalifikáciou, ako aj ich dlhodobé udrÏanie. Prípravapersonálu predurãeného pre systém MO-KYS si vyÏaduje kvalitnú prípravu po jazykovejaj odbornej stránke. Profesionálni vojaci urãeníako obsluhy spojovacích prostriedkov MOKYSmusia absolvovaÈ odbornú prípravu, ktorá zah⁄Àa‰kolenia, kurzy a praktické nácviky v oblastimodern˘ch komunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémov.Zavádzanie modern˘ch a technicky vyspel˘chkomunikaãn˘ch a informaãn˘ch systémovako je MOKYS je nároãn˘ a zdæhav˘ proces. Poãascviãenia COMBINED ENDEAVOR 2008,ako aj jeho predchádzajúcich roãníkov, bolo preukázané,Ïe rezort ministerstva obrany disponujetechnicky veºmi zdatn˘mi a odborne vzdelan˘mi‰pecialistami v oblasti komunikaãn˘ch a informaãn˘chtechnológií, ktorí sú pre svoju prácuzanietení a v˘razne prispejú k úspe‰nej implementáciisystému MOKYS v ozbrojen˘ch siláchSR.âo treba nevyhnutne zdokonaliÈ pre zv˘‰enieefektivity ãinnosti vojenskej logistiky?Kvalitná logistika je základ plnenia v‰etk˘chúloh, najmä operaãn˘ch a pre tie sú ozbrojené silypripravované. Na zv˘‰enie efektivity ãinnostivojenskej logistiky je potrebné najmä:• skvalitniÈ prepojenie systému obranného plánovanias akviziãn˘m procesom s dôrazom naprednostné rie‰enie prioritn˘ch úloh OS SR,• zabezpeãiÈ OS SR materiálom osobného pouÏívaniajednotlivca, v˘zbrojou a technikou v dostatoãnommnoÏstve a kvalite,• pri spracovaní a uplatÀovaní poÏiadaviek navznik nov˘ch projektov a prvkov trvalú pozornosÈvenovaÈ prioritám OS SR v oblastiach ichpostupnej materiálovej, technickej a technologickejmodernizácie s dôrazom na zv˘‰eniespôsobilostí zabezpeãujúcich nasaditeºnosÈ audrÏateºnosÈ v operáciách medzinárodného krízovéhomanaÏmentu pod vedením NATO, EÚa OSN, ako aj plnenie úloh pre zabezpeãenieobranyschopnosti SR,• stabilizovaÈ odborn˘ personál logistiky OS SR,• zefektívniÈ vykonávanie vojskov˘ch skú‰ok vrámci projektového riadenia s cieºom zabezpeãiÈdodávky kvalitného materiálu a techniky prezabezpeãenie ãinnosti OS SR.Z ná‰ho ãlenstva v NATO a EÚ vypl˘va aj prezentáciavojakov v zahraniãn˘ch misiách. Akésú v˘sledky v tejto oblasti?Medzi hlavné súãasti zahraniãnej a bezpeãnostnejpolitiky SR patrí aktívna úãasÈ ozbrojen˘chsíl Slovenskej republiky v operáciách medzinárodnéhospoloãenstva na udrÏanie mieru abezpeãnosti vo svete, pri rie‰ení konfliktov a vboji proti terorizmu.Od vzniku samostatnej SR príslu‰níci OS SRplnili úspe‰ne úlohy v 29 mierov˘ch operáciáchv 21 krajinách na 3 kontinentoch. Z toho v 6 operáciáchpod velením NATO, v 16 operáciáchpod velením OSN, v 2 operáciách pod velenímEÚ a v 2 operáciách pod velením koaliãn˘ch síl.17

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S RNa plnení úloh v zahraniãn˘ch mierov˘ch operáciáchsa od roku 1993 do súãasnej doby vystriedalotakmer 11 500 príslu‰níkov ozbrojen˘ch sílSlovenskej republiky.Dôraz na operácie pod velením NATO a EÚspoloãne s aktívnym prístupom v boji proti terorizmua v rámci medzinárodn˘ch koalícií v Irakua Afganistane, príprava nov˘ch jednotiek naplnenie záväzkov vypl˘vajúcich z ãlenstva SR vNATO a EÚ kladie zv˘‰ené nároky na kvalitnúprípravu a v˘cvik personálu, materiálne zabezpeãeniea samozrejme finanãné náklady.Napriek zníÏeniu úãasti v operáciách MKM az nej vypl˘vajúceho zníÏenia poãtov príslu‰níkovOS SR v t˘chto operáciách do‰lo k zefektívneniupríspevku SR do operácií MKM (prínos preoperácie, zv˘‰enie interoperability, skúsenosti,plnenie medzinárodn˘ch záväzkov, kompaktnej-‰ie jednotky, rozvoj nov˘ch spôsobilostí) a zároveÀsa SR pomerom vysielan˘ch vojakov na poãetobyvateºov a poãetnosÈ ozbrojen˘ch síl naìalejradí k najaktívnej‰ím prispievateºom z krajínstredoeurópskeho regiónu.V súãasnosti pôsobia príslu‰níci OS SR v 5operáciách a misiách, z toho v 2 operáciách napodporu mieru pod ve1ením NATO, v 1 operáciipod velením EÚ a 2 mierov˘ch misiách podvelením OSN. V tomto roku Ozbrojené sily SRukonãili svoju úãasÈ v operácii UNDOF pod velenímOSN.Keì hovoríme o medzinárodnom pôsobenína‰ich vojakov, nedá mi sa neop˘taÈ, ako je tos jazykovou prípravou v ozbrojen˘ch silách ?Jazyková príprava patrí v OS SR dlhodobo knajvy‰‰ím prioritám. Príslu‰níci OS SR sa majúmoÏnosÈ pripravovaÈ v domácich, ako aj zahraniãn˘chvzdelávacích jazykov˘ch in‰titúciách.Kapacitné moÏnosti Jazykového in‰titútu v podriadenostiGenerálneho ‰tábu OS SR v súãasnostipredstavujú cca 1000 miest roãne (intenzívnejazykové kurzy). Jazykov˘ in‰titút má niekoºkodeta‰ovan˘ch jazykov˘ch pracovísk po celej republike(Martin, Zvolen. Pre‰ov, Nitra, Trenãín,Topoºãany). Okrem intenzívnych jazykov˘chkurzov zabezpeãovan˘ch Jazykov˘m in‰titútomexistujú tzv. nakupované kurzy, ktoré sú realizovanév prospech veliteºstiev síl na útvaroch zabezpeãenímciviln˘ch lektorov. Mimo intenzívnychjazykov˘ch kurzov existuje moÏnosÈ nav‰tevovaÈdo‰koºovacie a ‰peciálne kurzy (po práciv neskor˘ch popoludÀaj‰ích, resp. veãern˘ch hodinách).Do jazykov˘ch kurzov v zahraniãí (úroveÀNATO STANAG 6001 – stupeÀ 2 aÏ 3) vysielameroãne cca 30 profesionálnych vojakov aciviln˘ch zamestnancov. K tomuto je potrebnéprirátaÈ aj Akadémiu ozbrojen˘ch síl v L. Mikulá‰i,ktorá zv˘‰ila celkov˘ poãet vyuãovacíchhodín anglického jazyka pre svojich ‰tudentov,vìaka ãomu zaãínajú do OS SR prichádzaÈ uÏ jazykovopripravení profesionáli. Pre vysielanie domedzinárodn˘ch ‰truktúr bola definovaná po-Ïiadavka na úroveÀ znalosti anglického jazykapodºa ‰tandardov NATO na úrovni normy STA-NAG 3.Celkovo je moÏné zhrnúÈ, Ïe väã‰ina profesionálnychvojakov skutoãne odvádza dobrú prácua reprezentujú svoje spôsobilosti a ozbrojenésily nielen v zahraniãí, ale aj v kaÏdodennomÏivote doma v jednotkách. Za to im patrípoìakovanie, rovnako ako aj ich rodinám,pretoÏe ãastá odlúãenosÈ od rodín sa dá prekonaÈlen v prostredí vzájomnej podpory.Z programového vyhlásenia vlády SR je jednoznaãné, Ïe chrániÈ bezpeãnosÈ a ºudské práva sú prioritné úlohy.Vstupom do NATO sa stalo Slovensko súãasÈou kolektívnej obrany, ale aj spolugarantom bezpeãnosti spojencov.Politickú a ekonomickú stabilitu získala SR aj vstupom do EÚ. Téma obrany a bezpeãnosti nie je cudzia aniposlancom NRSR Jánovi RICHTEROVI za Smer-SD a Martinovi FEDOROVI za SDKÚ-DS, ktorí pracujú právevo V˘bore pre obranu a bezpeãnosÈ a svoje odpovede poskytli pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.Obrann˘ a bezpeãnostn˘potenciál ‰tátuNa akom princípe je zaloÏená obranná politika‰tátu. Je porovnateºná s in˘mi krajinamiEÚ?J. Richter: Obranná politika SR je zaloÏená nat˘ch ist˘ch ‰tandardn˘ch princípoch, ako u ostatn˘chdemokratick˘ch krajín, a to predov‰etk˘mna suverénnom práve na zaruãenie vlastnej bezpeãnosti,uprednostÀovaní mierov˘ch prostriedkov,súlad obrany ‰tátu s medzinárodn˘mi záväzkami,civilné riadenie a demokratická kontrolaozbrojen˘ch síl, ako aj komplexnosÈ, efektívnosÈ,angaÏovanosÈ a transparentnosÈ. Ciele, prioritya úlohy obrannej politiky sú definované v základn˘chstrategick˘ch dokumentoch, najmä v Obrannejstratégii SR. Tieto máme plne kompatibilnés podobn˘mi dokumentmi ostatn˘ch ãlensk˘chkrajín NATO a EÚ, s ktor˘mi zdieºamespoloãné hodnoty a záujmy a spoloãne sa podie-ºame na ich ochrane.M. Fedor: Obrannú politiku formujú najmä záujmy‰tátu a bezpeãnostné prostredie. V˘chodiskázáväzné pre Slovensko sú obsiahnuté v strategick˘chdokumentoch: bezpeãnostnej a obrannejstratégii. Oba dokumenty tvoria modern˘rámec zásad na‰ej obrannej politiky plne porovnateºn˘mis in˘mi krajinami Európskej únie.Pokr˘vajú najzásadnej‰ie zmeny bezpeãnostnéhoprostredia v uplynul˘ch rokoch a precízne formulujúnajdôleÏitej‰ie princípy, ktor˘mi sa máriadiÈ na‰a obranná politika. Rovnako pokr˘vajúaj najdôleÏitej‰ie bezpeãnostné hrozby naktoré sa má slovensk˘ bezpeãnostn˘ aparát pripravovaÈ.Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích princípovna‰ej obrannej politiky je prioritné vyuÏitie systémukolektívnej obrany pri obrane územia. Systémkolektívnej obrany nám zároveÀ umoÏÀujeaj ‰etrenie obrann˘ch v˘davkov a sústredenie sana najdôleÏitej‰ie ciele v „deºbe práce“ medzispojencami.Aké je realistické vymedzenie cieºa obrany abezpeãnosti a práca v˘boru NR SR pre obranua bezpeãnosÈ, ktorého ste ãlenmi, má vkompetencii jeho kontrolu?J. Richter: Cieºom obrannej politiky je bezpeãnosÈobãanov a zaruãenie obrany ‰tátu. Totoje to najrealistickej‰ie a najhumánnej‰ie vyjadreniecieºa obrany a bezpeãnosti, pretoÏe vidímena prvom mieste obãana, jeho bezpeãnosÈ, ochranujeho ºudsk˘ch a obãianskych práv a ochranudemokratick˘ch hodnôt. NapæÀanie na‰ich ambíciív tejto oblasti je samozrejme závislé odmnoh˘ch faktorov, nie len od politickej vôle adeklarovania ale predov‰etk˘m od reálnych disponibiln˘chzdrojov. Základn˘m v˘sledkomplnenia cieºa obrannej politiky je to, Ïe Ïijemev relatívne bezpeãnom prostredí. Obãania tútoskutoãnosÈ pociÈujú a sami tak predstavujú verejnúkontrolu plnenia tohto cieºa. Samozrejmez pohºadu V˘boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ,ktorého som podpredsedom, hodnotímenie len úroveÀ napæÀania samotného cieºa obrannejpolitiky ale aj ‰ir‰ie súvislosti zaruãovaniaobrany a bezpeãnosti vrátane kontroly dodrÏiavaniaustanovení príslu‰n˘ch zákonov a úãelnéhovynakladania vyãlenen˘ch prostriedkov. Tentoproces prebieha nepretrÏite nie len na úrovnidialógu s kompetentn˘mi ministrami vlády SR18

N Á R O D N Á R A D A S Rale aj vyuÏívaním ìal‰ích kontroln˘ch mechanizmovv kompetencii v˘boru, vrátane poslaneck˘chprieskumov.M. Fedor: Cieºom obrany a bezpeãnosti ‰tátumusí byÈ zaistenie ão najväã‰ej úrovne bezpeãnosti‰tátu na makro úrovni aÏ po maximalizáciupocitu bezpeãia u kaÏdého obãana. V súãasnostisme svedkami zotierania rozdielov medzimakro a mikro úrovÀou bezpeãnosti. Nehrozínám bezprostredné nebezpeãenstvo otvorenéhoútoku nejakej mocnosti na na‰e územie, na druhejstrane vidíme narastanie in˘ch bezpeãnostn˘chhrozieb, ktoré môÏu znamenaÈ priameohrozenie Ïivota ãi majetkov na‰ich obãanov.Bezpeãnostn˘ aparát sa musí pripravovaÈ nahrozby terorizmu, vzrastajúce nebezpeãenstvoorganizovaného zloãinu, nelegálnu migráciu ãiproliferáciu zbraní hromadného niãenia. V˘bormá aj kontrolnú úlohu, aby sa v˘kon politiky nevzìaºovalod schválen˘ch a deklarovan˘ch zámerov,cieºov a úloh.Nezdá sa vám, Ïe na‰a politika je jednostranneorientovaná na NATO a mierové operácie,je to takto dobre pre obranu a záujmy Slovenska?J. Richter: Obranná politika SR vychádza zoskutoãnosti, Ïe SR je nie len ãlenom NATO aleaj EÚ, OSN a ìal‰ích dôleÏit˘ch medzinárodn˘chorganizácii, to znamená organizácií, ktorémajú priamy vplyv na európsku ale aj globálnubezpeãnosÈ. Preto musí byÈ na‰a obranná politikamnohodimenzionálna, komplexne reagovaÈna ‰ir‰ie bezpeãnostné prostredie, ktoré mávplyv na realizáciu na‰ich bezpeãnostn˘ch azahraniãno-politick˘ch záujmov. Je pravda, ÏeSR ãlenstvo v NATO povaÏuje za rozhodujúcuzáruku svojej bezpeãnosti a obranyschopnosti,zároveÀ v‰ak dochádza k v˘raznému posilÀovaniupozície obrannej politiky najmä vo vzÈahuk rozvoju spôsobilostí v rámci Európskej bezpeãnostneja obrannej politiky. Naposledy smeo tom na v˘bore diskutovali so spolkov˘m ministromobrany Nemeckej spolkovej republikyFranzom Josefom Jungom. Vyjadrením vyváÏenéhoprístupu je aj skutoãnosÈ, Ïe rovnaké spektrumpríspevkov ozbrojen˘ch síl vyãleÀovan˘chpre potreby NATO ponúkame aj EÚ. Pokiaº ideo mierové operácie treba otvorene povedaÈ, Ïev minul˘ch rokoch bola podstatná ãasÈ na‰ejúãasti v mierov˘ch misiách pod vedením OSN.V posledn˘ch dvoch rokoch dochádza k zabezpeãovaniuvyváÏenej‰ej úãasti príslu‰níkov OSSR v operáciách a misiách pod vedením jednotliv˘chmedzinárodn˘ch organizácií pri posilÀovanína‰ej úãasti v kºúãov˘ch operáciách NATOv Afganistane a na Balkáne. Pôsobenie v operáciácha misiách pri tom nie je samoúãelné,predstavuje aktívny podiel SR na predchádzanía rie‰ení konfliktov ako aj na postkonfliktnej stabilizácii.Tu v‰ak treba dodaÈ, Ïe úãasÈou v mierov˘choperáciách sa neoslabujú ostatné úlohyozbrojen˘ch síl vo vzÈahu k zabezpeãeniu obrany‰tátu. Získané skúsenosti z operácií zvy‰ujúpouÏiteºnosÈ na‰ich ozbrojen˘ch síl pre ‰irokéspektrum úloh pri zabezpeãovaní obrany. Z pohºadustrategick˘ch dokumentov, príslu‰n˘chzákonov ako aj z reálnej politiky je teda zrejme,Ïe na‰a politika nie je jednostranne orientovanána NATO a mierové operácie, pretoÏe pre SRje Ïivotne dôleÏité presadzovaÈ vyváÏenú obrannúpolitiku v kontexte viacer˘ch bezpeãnostn˘chorganizácií.M. Fedor: Slovensko nie je jednostranne orientovanéna jedinú in‰titúciu. SR je veºmi aktívnymãlenom OSN aj Európskej únie, keì nespomenieminé medzinárodné organizácie s v˘znamnoubezpeãnostnou dimenziou. Treba siv‰ak uvedomiÈ, Ïe NATO je zatiaº jedinou organizácia,ktorá pre Slovenskú republiku zaruãujepriame bezpeãnostné garancie. To, Ïe obrannápolitika SR je e‰te stále vyváÏená dokumentujeaj faktické rozdelenie aktivít slovensk˘chozbrojen˘ch síl v zahraniãn˘ch misiách a operáciách.Vyslanie vojsk do zahraniãia je snáì najsilnej‰ízahraniãnopolitick˘ nástroj ‰tátu. NuÏ ana‰i vojaci slúÏia pod slovenskou zástavou v misiáchOSN, EÚ i NATO. Bezpeãnostná politika‰tátu musí maÈ záujem maximalizovaÈ bezpeãnosȉtátu a obãana a zároveÀ solidaritu so spojencami,ktorí sú ochotní pomôcÈ zase nám ak bybolo treba. Veríme preto, Ïe SR musí byÈ aktívnaaj na Balkáne, aj na blízkom v˘chode, aj v Afganistane.Niekde je to o tom, Ïe sme prirodzeneznepokojení, Ïe potenciálna nestabilita aozbrojené konflikty v na‰om susedstve môÏupriamo ãi nepriamo zasiahnuÈ aj na‰e územie aobãanov, inde zase zdieºame presvedãenie s na-‰imi spojencami, Ïe musíme potenciálne negatívnedopady bezpeãnostn˘ch hrozieb udrÏaÈ ãonajìalej od hraníc Európy.Slovenská armáda musí byÈ v prvom radeprofesionálna s vysokou ‰pecializáciou, alenemala by sa podceÀovaÈ ani dokonalosÈ v komunikaãnoma informaãnom systéme. Dosahujúsa tie najlep‰ie a najdostupnej‰ie moÏnostiv uveden˘ch oblastiach, alebo sú rezervy?J. Richter: V prípade komunikaãn˘ch a informaãn˘chsystémov ide o veºmi zloÏité a nákladnésystémy, ktoré si v celom komplexemôÏu dovoliÈ len ‰táty so silnou ekonomickouzákladÀou. ZároveÀ v‰ak vyspelé komunikaãnéa informaãné systémy predstavujú nevyhnutnúsúãasÈ modern˘ch armád, sú základnou podmienkoupre úspe‰né vedenie operácií predov‰etk˘mv rámci mnohonárodn˘ch zoskupení. Sominformovan˘, Ïe zavádzanie t˘chto kºúãov˘chsystémov do Ozbrojen˘ch síl SR sa v minul˘chrokoch dostalo do ãasového sklzu ãi uÏ z technick˘chalebo zdrojov˘ch dôvodov. Urãité zlep-‰enie nastalo t˘m, Ïe v súãasnosti prebiehajú vojskovéskú‰ky prv˘ch prototypov kºúãového mobilnéhokomunikaãného systému. Dnes je pretopotrebné venovaÈ maximálnu pozornosÈ tomu,aby kvalitn˘mi komunikaãn˘mi a informaãn˘misystémami boli prednostne vybavené predov‰etk˘mjednotky, ktoré budú vysielané do operáciía misií.M. Fedor: Slovenské vojenské spôsobilosti niesú zatiaº vo v‰etk˘ch oblastiach na poÏadovanejúrovni. Technologické zaostávanie sa prejavujenajmä v hi-tech oblastiach, komunikácie nevynímajúc.Viaceré nové projekty v tejto oblastiv‰ak posunú kvalitu vpred a zaruãia vy‰‰í stupeÀinteroperability aj v tejto oblasti.âo v‰etko ako ãlenovia V˘boru NR SR pre obranua bezpeãnosÈ dokáÏete urobiÈ a robítepre väã‰í záujem z radov dobrovoºníkov oprofesionálnu armádu?J. Richter: Na‰e moÏnosti ako poslancov NRSR sú predov‰etk˘m v oblasti schvaºovania príslu‰n˘chv‰eobecne záväzn˘ch právnych predpisovpre oblasÈ bezpeãnosti a obrany ‰tátu. Vkontexte Va‰ej otázky chcem zdôrazniÈ predov‰etk˘mv˘znam schválenia novelizácie zákona346/2005 Z. z. o ‰tátnej sluÏbe profesionálnychvojakov ozbrojen˘ch síl Slovenskej republikya o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov.Tento jednoznaãne prispieva k zv˘‰eniu konkurencieschopnostia spoloãenskej prestíÏe povolaniaprofesionálneho vojaka na národnom trhupráce, ãím sa stáva atraktívnej‰ím aj pre záujemcovo sluÏbu v ozbrojen˘ch silách. VeºmidôleÏité pre vstup do ozbrojen˘ch síl sú v‰ak ajpodmienky spojené s ukonãením sluÏby profesionálnehovojaka. Preto ako sociálny demokratmaximálne podporujem udrÏanie a ìal‰ieskvalitÀovanie podmienok sociálneho zabezpeãeniaprofesionálnych vojakov a vojensk˘chdôchodcov. Rovnako tak novoprijat˘ zákon t˘kajúcisa vytvorenia jednotnej vzdelávacej in‰titúcie– Akadémie ozbrojen˘ch síl môÏe motivovaÈmlad˘ch ºudí pre vstup do na‰ich ozbrojen˘chsíl. Je potrebné si v‰ak uvedomiÈ, Ïe na úroveÀzáujmu o sluÏbu v ozbrojen˘ch silách majúvplyv nie len hmotné stimuly, ktoré sú veºmi v˘znamné,ale aj ìal‰ie motivaãné a stimulaãné faktory,ktoré prispievajú k lep‰ej kvalite vojenskéhoÏivota, v˘cviku ako aj vzájomn˘ch vzÈahov.M. Fedor: Úlohou parlamentu je pripravovaÈ ãonajlep‰iu legislatívu, zákony. Tieto potom tvoriarámec pre ìal‰ie fungovanie celej armády ajej jednotliv˘ch ãlenov. Legislatíva je tieÏ podstatnáaj pri urãovaní moÏností pre v˘konn˘chfunkcionárov, ão sa t˘ka napríklad uplatÀovaniamoÏn˘ch v˘hod pre uchádzaãov. Prezentácia19

N Á R O D N Á R A D A S RmoÏností a aj v˘hod je v rukách profesionálovz regrutaãn˘ch stredísk, ale aj politikov.Máme podºa vás na dostatoãnej úrovni vybudovanémoderné letectvo na obranu vzdu‰néhopriestoru Slovenska?J. Richter: Pokiaº ide o obranu vzdu‰ného priestoruSR, tú máme plnohodnotne zabezpeãenúv rámci alianãného systému protivzdu‰nej obrany.Nedávno modernizované MiG-29 sú v súãasnostischopné plne pokryÈ v‰etky poÏiadavky súvisiaces ochranou vzdu‰ného priestoru SR avzdu‰ného priestoru NATO. Na‰e ozbrojené silydisponujú rôznorodou leteckou technikou s rôznouúrovÀou kvalitatívnych parametrov, niektorésegmenty sú uÏ na konci svojho technickéhoÏivota. Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v prípade celkovejmodernizácie vzdu‰n˘ch síl ide o veºmi veºkúfinanãnú nároãnosÈ, ktorá v súãasnosti presahujefinanãné moÏnosti tohto ‰tátu. Preto je trebav oblasti modernizácie vojenského letectvasústrediÈ limitované zdroje na kºúãové priority.M. Fedor: Zabezpeãenie vzdu‰nej suverenity aochrana územia SR pred tzv. renegátom (unesenécivilné lietadlo s potenciálom zneuÏitia) nadzvukov˘mletectvom je úlohou, ktorú sa podarilonaplniÈ a nemusíme ÏiadaÈ spojencov o pomocv takejto mimoriadne citlivej otázke. ModernizovanéMIG-29 sú postaãujúce na zabezpeãenietohto cieºa.V akej miere sa pri v˘robe a v˘voji armádnejtechniky uplatÀuje domáci priemysel?J. Richter: Je strategick˘m záujmom kaÏdého‰tátu, aby sa svojimi kapacitami podieºal na vyzbrojovanívlastn˘ch ozbrojen˘ch síl. Preto v súlades Programov˘m vyhlásením vlády SR chcemepodporovaÈ rozvoj obranného priemyslu SRa jeho ão naj‰ir‰ie zapojenie do modernizácie aprezbrojenia OS SR. To vyÏaduje na jednej stranepoznaÈ objektívne poÏiadavky ozbrojen˘ch síla na druhej strane disponibilné kapacity slovenskéhoobranného priemyslu. Modernizáciaozbrojen˘ch síl je dlhodobá záleÏitosÈ exaktnezávislá na disponibiln˘ch finanãn˘ch zdrojochozbrojen˘ch síl. ZároveÀ na‰e ozbrojené silypredstavujú mal˘ trh, preto slovenské podnikypotrebujú expandovaÈ do zahraniãia, priãompredpokladom úspe‰ného predaja vojenskej technikydo zahraniãia je jej zavedenie v na‰ichozbrojen˘ch silách. Viem, Ïe rezort obrany prijímaopatrenia na podporu slovenského obrannéhopriemyslu. V roku 2007 bola schválenáStratégia vyzbrojovania, ktorá okrem iného definujepodmienky a základn˘ rámec podporyslovenskému obrannému priemyslu. V rámciprípravy projektov vyzbrojovania ministerstvoobrany hºadá moÏnosti zapojenia slovenskéhopriemyslu do procesu v˘voja a v˘roby poÏadovan˘chzbraÀov˘ch systémov. Prijatie novejúpravy ofsetov˘ch pravidiel vytvára tieÏ urãitúpríleÏitosÈ pre rozvoj domáceho obranného priemyslu.V˘zvou pre domáci obrann˘ priemysel jeparticipácia na mnohonárodn˘ch vyzbrojovacíchprojektoch. Základnou podmienkou v‰ak je,aby slovenské v˘robky spæÀali kvalitatívne kritériáa boli schopné obstáÈ v súÈaÏi. Za t˘mto úãelomsme uskutoãnili poslanecké prieskumy vtakmer v‰etk˘ch vojensk˘ch opravárensk˘chzávodoch a leteck˘ch opravovniach. ManaÏmentt˘chto podnikov tvorí aj súãasÈ delegácieministra obrany pri zahraniãn˘ch cestách.M. Fedor: Iste v neporovnateºne men‰ej miereako v minulosti. Súvisí to aj s re‰trukturalizáciuozbrojen˘ch síl, kedy do popredia vystupujúiné typy vojensk˘ch spôsobilostí. V súãasnostisa uplatÀujú najmä domáce opravárenské kapacity.Sú v‰ak aj svetlé v˘nimky a viacerí v˘robcoviadokázali preraziÈ aj do sveta. Do budúcnostije v‰ak urãite cestou spolupráca na medzinárodnejúrovni, zapájanie sa na‰ich producentovdo väã‰ích projektov. Netreba si stavaÈ vzdu‰-né zámky, ale ‰anca na uplatnenie sa viacer˘chsubjektov ná‰ho zbrojného priemyslu tu iste je.Bezpeãnostná politika ‰tátu má tieÏ svoje úlohy.Z akého základu vychádzajú?J. Richter: Poslaním bezpeãnostnej politiky SRje aktívne pôsobiÈ na bezpeãnostné prostredietak, aby chránila, podporovala, obhajovala, bránilaa presadzovala bezpeãnostné záujmy SR,ktoré vychádzajú zo základn˘ch demokratick˘chhodnôt definovan˘ch v Ústave SR. Z tohovypl˘va, Ïe základné úlohy bezpeãnostnej politikynemôÏu byÈ iné neÏ tie, ktoré spoãívajú v zaruãeníbezpeãnosti na‰ich obãanov, zabezpeãenípodmienok realizácie ich ºudsk˘ch a obãianskychpráv a harmonického rozvoja celej spoloãnosti.Ciele a úlohy bezpeãnostnej politiky ‰tátusú vyjadrené v Bezpeãnostnej stratégií SR,ktorú schválila NR SR v septembri 2005. Len dodám,Ïe základn˘m nástrojom na plnenie úlohbezpeãnostnej politiky je bezpeãnostn˘ systém‰tátu.M. Fedor: Tieto úlohy vychádzajú z Bezpeãnostnejstratégie SR. Cieºom je zaruãiÈ bezpeãnosÈobãanov a chrániÈ ich ºudské práva a základnéslobody, zaruãiÈ územnú celistvosÈ, zvrchovanosÈ,nedotknuteºnosÈ hraníc, rozvíjaÈ demokratické‰tátne zriadenie, právny ‰tát a trhovúekonomiku, posilÀovaÈ transatlantické strategicképartnerstvo, posilÀovaÈ efektívnosÈ medzinárodn˘chorganizácií, ktor˘ch je SR ãlenom,rozvíjaÈ dobré partnerské vzÈahy a v‰etky formyvzájomne v˘hodnej spolupráce s krajinami, sktor˘mi SR má spoloãné záujmy a prispievaÈ kposilÀovaniu a ‰íreniu slobody a demokracie, dodrÏiavaniaºudsk˘ch práv vo svete.Je zosúladená, podºa vás, ãinnosÈ medzi jednotliv˘mibezpeãnostn˘mi orgánmi?J. Richter: âinnosÈ orgánov a in‰titúcií ‰tátuzodpovedajúcich za oblasÈ bezpeãnosti je urãenána báze rozpracovania vecne príslu‰n˘chkoncepcií a ukotvená v príslu‰n˘ch v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisoch, ktoré exaktnedefinujú ich pôsobnosÈ, kompetencie, ako ajmechanizmy vzájomnej spolupráce. Integrovanesú tieto ãinnosti vyjadrené v bezpeãnostnomsystéme ‰tátu, ktor˘ zabezpeãuje reálne riadeniea koordináciu v‰etk˘ch organizácií a in‰titúcií voblasti bezpeãnosti ‰tátu. Spolupráca medzi jednotliv˘mibezpeãnostn˘mi orgánmi sa samozrejmevyvíja, tak ako sa vyvíjajú aj v‰etky ìal-‰ie oblasti fungovania spoloãnosti. Bezpeãnostn˘systém je zloÏit˘ mechanizmus, ktor˘ je potrebnénepretrÏite kultivovaÈ a zdokonaºovaÈ.Pozitívom je, Ïe súãasn˘ bezpeãnostn˘ systémbol schopn˘ primerane reagovaÈ na rie‰enie krízov˘chsituácií v SR. ZároveÀ v‰ak boli identifikovanéaj niektoré problémové oblasti. Aj pretosa vláda SR vo svojom programovom vyhlásenízaviazala zlep‰iÈ fungovanie integrovanéhobezpeãnostného systému. Ako som informovan˘,v súãasnosti pracuje medzirezortná pracovnákomisia na príprave novej Koncepcie bezpeãnostnéhosystému SR, ktorá by reflektovala skutoãnosÈ,Ïe sme uÏ ãlenskou krajinou NATO aEÚ. Za dôleÏitú úlohu v integrovanej spoluprácibezpeãnostn˘ch zloÏiek pokladám prijatiejednotného zákona o spravodajsk˘ch sluÏbách.M. Fedor: V koordinácii vidím e‰te veºké moÏnostina zlep‰enie. Stále prevláda rezortizmus amoÏno aj prirodzené napätie medzi jednotliv˘mizloÏkami bezpeãnostného systému. Viacerísme predpokladali, Ïe vytvorenie postu podpredseduvlády pre bezpeãnosÈ zlep‰í koordináciuãinnosti t˘chto zloÏiek, no ako som uviedolstále vidím veºk˘ priestor na zlep‰enie v tejto oblasti.Stojí za úvahu zjednotiÈ niektoré úlohyministerstiev obrany a vnútra, napr. na rie‰enieúloh spojen˘ch s tzv. asistenãn˘mi úlohami.TaktieÏ je potrebné posilniÈ spoloãné vyuÏívaniekapacít v rámci vnútorného bezpeãnostnéhosektora.A ão sa t˘ka objemu financií pre ochranu(skôr obranu?) a bezpeãnosÈ, viete ho ovplyvniÈ?J. Richter: OblasÈ zaruãenia obrany a bezpeãnostije urãite veºmi dôleÏitá, ale zároveÀ ajveºmi finanãne nároãná. Urãite by si zaslúÏilaadekvátnej‰ie finanãné zdroje zvlá‰È z toho dôvodu,Ïe v uplynul˘ch rokoch investície do tejtooblasti nezodpovedali reálnym poÏiadavkáma potrebám, v dôsledku ãoho sa prehlbovalidlhodobé zdrojové deficity. Do NR SR som pretopredloÏil aj so svojimi kolegami Púãikom aKovarãíkom novelu zákona ã. 172/2004 Z. z. oprevode vlastníctva nehnuteºného majetku vovlastníctve SR na obec a VÚC. Ide nám hlavneo to, aby mohol byÈ odpredan˘ nepotrebn˘ nehnuteºn˘majetok, ktor˘ zbytoãne zaÈaÏuje rozpoãetMO SR a vzhºadom na zmenenú situáciuv náplni OS SR je uÏ nepotrebn˘. Je v‰ak trebatieÏ otvorene povedaÈ, Ïe je veºa ìal‰ích priorít,ktoré e‰te nástojãivej‰ie vyÏadujú dodatkové finanãnézdroje. Ide predov‰etk˘m o rie‰enie sociálnychdopadov reformn˘ch procesov na ekonomickynajslab‰ie skupiny obyvateºstva, je tov‰ak aj zdravotníctvo a ‰kolstvo. To neznamená,Ïe oblasÈ obrany sa dostáva na okraj ná‰hozáujmu. Budeme usilovaÈ o to, aby finanãnézdroje, ktoré budeme vyãleÀovaÈ v nastávajúcichrokoch napríklad pre rezort obrany, boli dostatoãnéna to, aby sa zabezpeãili úlohy spojené sobrannou ‰tátu a plnením medzinárodn˘ch záväzkov.Samozrejme to predpokladá jasné definovaniekºúãov˘ch priorít, hospodárnosÈ a efektívnosÈpri vyuÏívaní pridelen˘ch zdrojov, tedaaj odstraÀovanie existujúcich rezerv. A toto budemedôsledne vyÏadovaÈ od ministrov pri posudzovanínávrhu zákona o ‰tátnom rozpoãte vjednotliv˘ch rokoch. Záverom odpoviem konkrétne,áno, vieme ovplyvniÈ objem financií naobranu a bezpeãnosÈ, ale musíme re‰pektovaÈkºúãové priority vlády a reálne zdrojové moÏnostitohto ‰tátu.M. Fedor: Objem finanãn˘ch prostriedkov preoblasÈ obrany a bezpeãnosti sú súãasÈou kaÏdéhonávrhu ‰tátneho rozpoãtu. Rozhodnutie okoneãnej v˘‰ke pre jednotlivé kapitoly majú vposlednom ‰tádiu v rukách poslanci NRSR. Jedn˘mz nedostatkov, ktoré si musíme priznaÈ, jeaj to, Ïe SR sa zatiaº nedarí plniÈ záväzok vyãle-ÀovaÈ obrann˘ rozpoãet na úrovni 2% HDP. Samozrejme,otázku v˘davkov na obranu nemoÏnoodlúãiÈ od spôsobu ich pouÏitia. Jednoznaãnesa preukazuje trvalá potreba zefektívÀovaÈ pouÏitiefinanãn˘ch zdrojov urãen˘ch na obranu abezpeãnosÈ.20

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S RZmeny, ktoré zasiahli aj do Ozbrojen˘ch síl SR iste priniesli aj nov˘ pohºad na ãinnosÈdo nastávajúceho obdobia. Na to, Ïe treba zaradiÈ prevodov˘ stupeÀ smerom vpred sú uÏ v‰etci zvyknutí,ale nové vzÈahy a s t˘m spojené podmienky treba re‰pektovaÈ pri kaÏdej povinnosti. V ãom v‰etkom samuseli prispôsobiÈ, ão sa vyvíja a ão uÏ zvládli pozemné sily OS SR sa redaktorka Anna Komovározprávala s ich veliteºom, generálmajorom Ing. Milanom MAXIMOM.Reformy sa dotkliaj pozemn˘ch sílAkú máte stratégiu vy ako veliteº pozemn˘chsíl ?V súãasnom hekticky meniacom sa svetepríznaãnom rozvojom informaãn˘ch technológii,rozvojom techniky na jednej strane a zápasomo preÏitie v krajinách tretieho svetavypl˘vajúceho z nedostatku potravín, nedostupnouzdravotnou starostlivosÈou na druhejstrane, stále hrozí nebezpeãie ozbrojen˘chkonfliktov, na ktoré musia reagovaÈ aj ozbrojenésily. ªahostajní nemôÏeme byÈ ani prizhor‰ujúcich sa klimatick˘ch podmienkach,nielen z regionálneho, ale aj globálneho pohºadu.Tu vidím aj aktuálne v˘zvy pre pozemnésily a to v udrÏiavaní spôsobilostí, ktoré sú stanovenépre na‰e jednotky, neustále skvalitÀovanievycviãenosti, pripravenosti neodkladnezasiahnuÈ v prípade poÏiadavky ústredn˘chorgánov Slovenskej republiky resp. na‰ichspojencov v ‰truktúrach, ktor˘ch je Slovenskárepublika plnoprávnym ãlenom, mám namysli hlavne Európsku úniu, NATO, OSN,OBSE atì.Aké je poslanie a úlohy pozemn˘ch síl v súãasnosti?Hlavn˘m poslaním pozemn˘ch síl OS SR jev súãinnosti s ostatn˘mi zloÏkami ozbrojen˘chsíl SR brániÈ zvrchovanosÈ a územnú celistvosÈSlovenskej republiky, nedotknuteºnosÈjej hraníc pred ozbrojen˘m napadnutím, prispievaÈku kolektívnej obrane ãlensk˘ch ‰tátovv rámci Aliancie.Zväzky a útvary pozemn˘ch síl sú v‰ak pripravovanéaj na pomoc pri rie‰ení krízov˘chsituácií na území SR, ako sú prírodné katastrofy,technologické havárie, a tieÏ prípadné teroristickéútoky spojené s pouÏitím nebezpeãn˘chlátok. Na to majú pozemné sily pripravenéa neustále vyãlenené nevyhnuté sily aprostriedky.V rámci operácií medzinárodného krízovéhomanaÏmentu pôsobia na‰i príslu‰níci v zahraniãn˘chmisiách v Kosove, v Bosne a Hercegovine,na Cypre a v Afganistane, kde ‰íriadobré meno Slovenskej republiky. NemenejdôleÏitou je príprava jednotiek deklarovan˘chdo bojov˘ch skupín Európskej únie.Splnenie tejto úlohy chceme zabezpeãiÈ aspoÀtak dobre, akou bola donedávna plnená úlohavypl˘vajúca so záväzkov SR z ná‰ho ãlenstvav NATO a to príprava a pohotovosÈ 11. mechanizovanéhopráporu Martin (1.mb) v rámcisíl r˘chlej reakcie NATO (NRF-10).Okremtoho zväzky a útvary pozemn˘ch síl vykonávajúpravideln˘ v˘cvik v oblasti v˘cviku veliteºova ‰tábov a v˘cviku jednotiek.Ako pokraãuje realizácia aktualizácie dlhodobéhoplánu rozvoja a ‰truktúry z Modelu2010 na Model 2015 v podmienkach pozemn˘chsíl?V súãasnej dobe uÏ prebieha v OS SR prípravaMODELU 2020 a samozrejme pozemnésily OS SR prispievajú do tohoto procesunávrhom nov˘ch organizaãn˘ch ‰truktúr.Cieºom na‰ich návrhov nie je zniÏovaniepoãtov osôb (aj keì v niektor˘ch prípadoch tobude nevyhnutné), ale poãty modernizovateºn˘chjednotiek. To znamená, Ïe finanãné nákladyna nutnú modernizáciu a opravu technikybudú postupne zníÏované, zastaraná technikapo ukonãení Ïivotného cyklu bude vyradzovanáa nahradzovaná ºahkou a strednoutechnikou, ãím predpokladáme aj zmenu celkovéhocharakteru pozemn˘ch síl.Realizácia t˘chto opatrení je v‰ak podmienenápridelen˘mi finanãn˘mi prostriedkami adodrÏaním Programového plánu rezortu MOSR a Plánu obstarávania zákaziek.Vysvetlite priority náãelníka Generálneho‰tábu OS SR, ktoré sú stanovené v tzv,“TOP5“ modernizaãn˘ch programov pre OS SRa t˘kajú sa práve pozemn˘ch síl.Vo v˘cvikovom roku 2008 k najdôleÏitej-‰ím modernizaãn˘m programom, ktoré sa t˘kajúpozemn˘ch síl OS SR, patrí spracovaniemateriálu operaãnej potreby mal˘ch terénnychautomobilov (v modifikáciách – základnáverzia, kabriolet, zdravotnícka verzia, zásahov˘automobil a v náväznosti na tieto spomínanéaj automobil s balistickou ochranou).V ìal‰om poradí by som spomenul aj tietodokonãené modernizaãné projekty:• raketomet RM 70/85 Modulár• muniãné vozidlo k RM 70/85 Modulár• 81 mm Mínomet• nové zbrane – ostreºovacia pu‰ka AW-50-F-MKR• prístroje noãného videnia SIMRAD• materiál na osobné pouÏívanie• nosn˘ modulárny systém (predpokladanádodávka – august 2008)• nové ubytovacie prostriedky do poºa napr.:stany s pneumatickou kon‰trukciouProblematick˘m v tejto oblasti sa javí nerealizovanie,prípadne odsúvanie niektor˘chakviziãn˘ch projektov (nákladn˘ automobil terénnystredn˘ N2G a ÈaÏk˘ N3G vo v‰etk˘chverziách). Útvary pozemn˘ch síl nie sú t˘mitotypmi techniky doplnené v plnej miere a presplnenie úloh Cieºov síl je teda nevyhnutné doplÀovaniedeklarovan˘ch jednotiek na úkorostatn˘ch jednotiek pozemn˘ch síl. ëal‰ímproblémom je akútny nedostatok náhradn˘chdielov na niektoré typy techniky, predov‰etk˘m‰peciálnej vojenskej techniky s vy‰‰ímroãníkom v˘roby a tieÏ aj nedostatok finanã-21

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rn˘ch prostriedkov na nákup t˘chto náhradn˘chdielov a zabezpeãenie opráv. Tento fakt predlÏujedobu potrebnú pre vykonanie oprávtejto techniky a teda jej zbojaschopnenie.Realizácia úloh je vykonávaná v spoluprácis nadraden˘mi zloÏkami G· OS SR a MOSR (·bLog G· OS SR, a UIA MO SR) a Ve-Log.Máte vyrie‰enú finanãnú otázku pre nasadeniesíl rámci NATO a EÚ?Na túto otázku nie som kompetentn˘ odpovedaÈ.Ste spokojn˘ s poãtom, ale predov‰etk˘m skvalitou vojakov profesionálov ?Zvy‰ujesa záujem o túto profesiu?S poãtami nie som spokojn˘ nakoºko naplnenosÈpozemn˘ch síl je pribliÏne 82 %. âosa t˘ka kvality profesionálnych vojakov musímkon‰tatovaÈ, Ïe profesionáli ktorí slúÏiav OS SR dlh‰iu dobu plnia úlohy na poÏadovanejúrovni. Problém s kvalitou máme uniektor˘ch regrutovan˘ch profesionálov, ktor˘chtvoria hlavne mladí ºudia, ktorí majúskreslené názory na sluÏbu v OS SR a s t˘mspojenú disciplínu a plnenie nároãn˘ch úloh.Aj napriek tomu robíme v‰etko preto, aby satento stav zlep‰il.Na otázku ãi sa zvy‰uje záujem o túto profesiuby vedeli lep‰ie odpovedaÈ regrutaãnéstrediská, ktoré zabezpeãujú nábor a prijímanienov˘ch profesionálnych vojakov. Podºamôjho osobného názoru záujem o sluÏbu v OSSR v blízkej budúcnosti poklesne.âo ste pripravili pre skvalitnenie v˘konu vjednotliv˘ch sluÏbách. MôÏete byÈ konkrétny?Otázka sa dá chápaÈ v dvoch rovinách.V prvej rovine skvalitnenie v˘konu sluÏbyprofesionálneho vojaka.V OS SR sa vykonala kvalitatívna zmenazavedením zákona ã.346/2005 do platnosti,ktor˘ je charakteristick˘ prehºadnosÈou, zrozumiteºnosÈoua objektívnosÈou. âiastoãne zabezpeãujemotiváciu pre sluÏbu, diskutabilnéje slovo „kdekoºvek“ podºa potrieb OS SR adne‰nou konkurencieschopnosÈou na trhu práce.Motivácia na získanie vy‰‰ieho platu saprejavuje prostredníctvom úspechu v konkurenãnomv˘bere, kde profesionálny vojak priamoprezentuje svoje spôsobilosti a ich nárastão vedie k postupu v hodnosti, ale ãasto aj kuzmene pôsobiska v˘konu sluÏby. Úspech vkonkurenãnom v˘bere znamená vy‰‰í plat,predæÏenie doby sluÏby v OS SR a tak získanievy‰‰ích istôt (napr. moÏnosÈ získania v˘sluhovéhodôchodku)V druhej rovine je to oblasÈ logistick˘ch slu-Ïieb.V tejto ãasti do‰lo k zásadn˘m zmenám.âasÈ logistick˘ch sluÏieb je scivilnená akonapr.: stravovanie, ochrana objektov, upratovanie.Cieºom scivilnenia vybran˘ch sluÏiebbolo odbremeniÈ veliteºov, náãelníkov a ostatn˘chriadiacich pracovníkov od povinnostíspojen˘ch s ich komplexn˘m zabezpeãovaním.Systém je síce nastaven˘ správne, av‰akproblematick˘m je ãasto krát kvalita dodávan˘chsluÏieb hlavne v oblasti stravovania a tieÏaj rozsah dodávan˘ch sluÏieb v oblasti údrÏbyobjektov a zabezpeãení upratovania. Objektívnoupríãinou je aj limitované mnoÏstvo pridelen˘chfinanãn˘ch prostriedkov pre zabezpeãenienákupu t˘chto sluÏieb.V oblasti stravovania je moÏné sa vyjadriÈk útvarom, ktoré neboli scivilnené, teda pripravujúsi stravu samostatne. U t˘ch priebeÏnezvy‰ujeme hygienické nároky na prípravu av˘daj stravy v súlade so Smernicami ministerstvazdravotníctva. SnaÏíme sa zostavovaÈ jedálnylístok tak, aby v ão najväã‰ej miere zodpovedalpoÏiadavkám zdravej v˘Ïivy. Je tov‰ak znaãne nároãné s prihliadnutím na v˘vojcien potravín, ão v znaãnej miere obmedzujefunkcionárov logistiky.OblasÈ údrÏby v˘zbroje a techniky v uplynulomobdobí pre‰la znaãn˘mi zmenami. Dov˘zbroje OS SR boli a sú zavádzané novédruhy v˘zbroje a techniky. Zlep‰enie stavuprevádzkyschopnosti v˘zbroje a techniky jemoÏné systémov˘mi opatreniami, ktoré zohºadnianielen samotn˘ proces obnovy bojaschopnosti,ale budú rie‰iÈ komplexne celúproblematiku vrátane ãinností, ktoré majú naÀu priamy alebo nepriamy vplyv. Na základeuveden˘ch skutoãností bol spracovan˘ materiál„Rozvoj spôsobilostí systému prevádzkya údrÏby v˘zbroje a techniky v OS SR, jej materiálno-technické zabezpeãenie, ktor˘ komplexnerie‰i nasledujúce oblasti:• oblasÈ prevádzky a opráv v˘zbroje a techniky,• oblasÈ tvorby súprav náhradn˘ch dielcov aurãovania v˘‰ky ich zásob,• oblasÈ v˘cviku opravárensk˘ch jednotiek,ich veliteºského zboru a ‰pecialistov,• oblasÈ úpravy intern˘ch a normatívnych aktova podpory informaãn˘mi systémami.V súãasnej dobe sa zavádza do prevádzkyprojekt XMM, ktor˘ je súãasÈou IIS MO SR.Po jeho zavedení ( v polovici roku 2009) sa zefektívniproces plánovania prevádzky a jejopráv.Aké máte vytvorené podmienky pre v˘cvikvojakov pozemn˘ch síl?Pre v˘cvik pozemn˘ch síl vyuÏívame v súãasnostinajmä vojensk˘ v˘cvikov˘ priestor(VVP) Le‰È kde sú vybudované aj moderné zariadeniahlavne pre v˘cvik v boji v zastavan˘chpriestoroch.Nie som v‰ak spokojn˘ s podmienkami,ktoré máme vytvorené pre v˘cvik v posádkacha to hlavne s vybavením uãební, ch˘bajú námmodely a rezy novo zavádzanej techniky doOS SR, v neposlednom rade nie som spokojn˘s vybavením uãebno-v˘cvikovej základnepredov‰etk˘m strelníc, ktoré nám v súãasnostineumoÏÀujú viesÈ v˘cvik v Combat streºbea efektívny v˘cvik v streºbe z ruãn˘ch zbraníz dôvodu nefunkãnosti elektroin‰talácie zdvíhacíchzariadení.Ktorá náv‰teva a v akom v˘cvikovom priestorebola pre va‰e pozemné sily motivujúcaa preão?Jednotky RCHBO vykonali v˘znamné cviãenieintegrovan˘ch záchrann˘ch systémov vChorvátsku IDASSA 2007 vo v˘cvikovompriestore v Biograde, ktoré bolo zamerané naspoluprácu a rie‰enie krízov˘ch situácií civiln˘chzloÏiek s ozbrojen˘mi silami. V roku2007 vykonali jednotky PVO ostré streºby vov˘cvikovom priestore Brezina – Újezd Hradi‰-te, ktor˘ch sa zúãastnili v‰etky jednotky PVOpozemn˘ch síl. V roku 2007 vykonal 11.mprMartin certifikaãné cviãenie v Nemecku vo v˘cvikovompriestore Munster-Bergen, kde sapreverovala schopnosÈ ‰tábu v oblastiach plánovania,riadenia, velenia. V tomto roku prebiehaprojekt „UNIT LEVEL EXCHANGE2008“ medzi národnou gardou INDIANA a 12mpr Nitra vo v˘cvikovom priestore CampEterbery. Prínosom t˘chto cviãení je získanieskúseností v oblastiach plánovania, riadenia,velenia, príprave k nasadeniu a vykonanie‰pecifick˘ch operácií mal˘ch taktick˘ch jednotiek.VyuÏitie uveden˘ch v˘cvikov˘ch priestorovbolo pre nás prínosom z dôvodu celkovéhologistického vybavenia , kvalitnej‰íchubytovacích podmienok na strelniciach. V˘cvikovépriestory a ich strelnice umoÏÀujú väã-‰iu variabilitu postavenia terãového manévrua moÏnosti vykonania bojov˘ch strelieb zov‰etk˘ch zbraní, ktor˘mi sú jednotky vyzbrojenéa hlavne to Ïe cviãiace jednotky sa nemusiastaraÈ o stavbu terãového poºa tak ako je tou nás. V zahraniãí to má na zodpovednosti personálv˘cvikov˘ch priestorov a strelníc.VyuÏívate moÏnosÈ v˘cvikov˘ch priestorovaj v zahraniãí? Kde najãastej‰ie?V súãasnosti vyuÏívame hlavne v˘cvikov˘priestor Brezina – Újezd Hradi‰te (âR) na22

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rostré streºby PVO a rozbieha sa nám spoluprácapre zabezpeãenie v˘cviku stráÏnej ãaty dooperácie ISAF, kde máme prisºúbenú spoluprácus Nemeckom vo v˘cvikovom priestore Grafenwoehra od augusta ho budeme aj vyuÏívaÈ.Je známe, Ïe z va‰ej iniciatívy, pán veliteº/generálmajor/sa uskutoãnila náv‰teva velite-ºa v˘cvikovej základne v Nemecku brigádnehogenerála Davida R.Hogga na Slovensku,ak˘ bol cieº náv‰tevy?Náv‰teva brigádneho generála Davida R.Hogga bola odozvou na moju náv‰tevu vo februáritohto roku vo v˘cvikovom centre JMRC(Joint military training center) v Nemecku.Aby som ãitateºov bliωie zoznámil, jedná sao v˘cvikové centrum 7. armády USA kde sapripravujú jednotky od stupÀa druÏstvo aÏ pobrigádu pred vyslaním do vojensk˘ch operáciípo celom svete.Ide o komplex moderne technicky vybaven˘chzariadení vybudovan˘ch na základe podmienokreálneho nasadenia v operácii v zahraniãí.Cieºom náv‰tevy bolo dohodnúÈ konkrétnemoÏnosti v˘cviku príslu‰níkov pozemn˘ch síl(konkrétne 11.mpr Martin) pripravovan˘ch dovojenskej operácie ISAF-Afganistan.Splnila náv‰teva va‰e oãakávanie?Na základe v˘sledkov rozhovorov s brigádnymgenerálom Hoggom sú príslu‰níci 11.mpr pripravovaní do uÏ spomenutej operáciea zúãastnia sa v dÀoch 21. – 30. 8. 2008 najväã‰iehocviãenia v histórii tejto americkejzákladne.Dohodli ste sa aj na nejakej ìal‰ej spolupráci?Je treba dodaÈ, Ïe v˘cvik príslu‰níkov pozemn˘chsíl pred odchodom do operácie ISAFje prvou medzinárodnou aktivitou s JMRCHohenfels. Slovensko po vstupe do ‰truktúrAliancie samozrejme získalo aj moÏnosti vyuÏívaniatak˘chto zariadení.Je neoceniteºnou skúsenosÈou pre na‰ichvojakov absolvovaÈ v˘cvik takpovediac „bokpo boku“ s ostatn˘mi príslu‰níkmi ãlensk˘ch‰tátov NATO, ktorí majú skúsenosti z operáciípo celom svete.Vysielanie v‰etk˘ch príslu‰níkov pozemn˘chsíl pred nasadením do operácií by bolov‰ak finanãne nároãné, nakoºko máme svojev˘cvikové zariadenia.Spolupracujete aj s civiln˘m sektorom, sk˘m konkrétne a v akej oblasti?Áno, na‰i velitelia sú v jednotliv˘ch posádkachãlenovia krízov˘ch ‰tábov, ktoré zasadajúv prípade prírodn˘ch alebo priemyseln˘chkatastrôf, ale so samosprávou spolupracujemeaj pri príjemnej‰ích príleÏitostiach, ako sú návratyna‰ich príslu‰níkov z operácií krízovéhomanaÏmentu v zahraniãí, kedy privítania aodmeÀovanie najlep‰ích realizujeme na námestiachna‰ich miest, na‰i príslu‰níci aktívnezabezpeãujú rôzne oslavy, ktoré samosprávyorganizujú pri príleÏitosti oslobodenia obce,ukonãenia vojny, v˘roãia SNP, DÀa detí a pod.Nebránime sa ani spolupráci so zdruÏeniami,ktoré sú evidované na Ministerstve obranySR, ktoré pribliÏujú na‰u históriu mladej generáciiveºmi aktívnym spôsobom, t˘m mámna mysli spoluprácu napr. pri rekon‰trukciibojov na Dukle, Dargove, Tekove spolu sKlubmi vojenskej histórie, ktor˘ch „boom“som zaznamenal v poslednom období. Na‰aposledná spolupráca v mesiaci jún so Slovensk˘mzväzom protifa‰istick˘ch bojovníkov,Vojensk˘m historick˘m ústavom, MúzeomSlovenského národného povstania a Sekcioupre vojenské dejiny Slovenskej historickejspoloãnosti pri Slovenskej akadémii vied, saúspe‰ne odzrkadlila pri organizovaní Odbornéhoseminára k 110. v˘roãiu narodenia generála·tefana Jurecha, ktorého sa zúãastnili nielenodborníci, ale aj na‰i profesionáli a verejnosÈ,ktorá prejavila záujem o úãasÈ na tomtospoloãnom podujatí. Na záver spomeniem ajúzku spoluprácu s Policajn˘m zborom SR aostatn˘mi bezpeãnostn˘mi zloÏkami v jednotliv˘chregiónoch, ale aj pri organizovaní spoloãn˘chpodujatí pre ‰irokú verejnosÈ.Nároãn˘ v˘cvik ãasto priná‰aaj vysok˘ kreditAj keì Slovensko priamo neohrozuje Ïiadny nepriateº, napriek tomu sa treba staraÈ o bezpeãnosÈobãanov a predov‰etk˘m armáda je a musí byÈ stabiln˘m prvkom v sústave bezpeãnosti.Aj o tom, ão v‰etko treba pre to urobiÈ aby sa profesionalizácia nevytrácala, budenasledujúci rozhovors veliteºom síl v˘cviku a podpory Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republikygenerálmajorom Ing. Miroslavom KOVÁâOM, ktor˘ odpovedal na otázky redaktorky Anny Komovej.PoÏiadavky na vysokú pripravenosÈ príslu‰-níkov ozbrojen˘ch síl sú spojené aj s ãlenstvomSlovenska v NATO. SpæÀame poÏadovanúvysokú profesionalitu vojakov?Áno, spæÀame poÏadovanú vysokú profesionalituvojakov OS SR. Dokazujeme to kaÏdodenn˘miv˘born˘mi v˘sledkami pri plnenídôleÏit˘ch úloh v jednotliv˘ch misiách (akopod velením NATO, tak aj OSN), na jednotliv˘chfunkciách v ‰truktúrach NATO od hodnostivojaka 2. stupÀa aÏ po generála.V minulosti sme to dokázali splnením poÏiadaviekna afirmáciu veliteºstva pozemn˘ch síla certifikáciu jednotiek podieºajúcich sa naplnení záväzkov – cieºov síl ako napríklad11.mpr Martin s národn˘m podporn˘m prvkom– NSE, t˘m riadenia presunov, ãataEOD, prápor RCHBO s NSE, roj stredn˘chtransportn˘ch vrtuºníkov s NSE.To sú v‰etko argumenty, Ïe OS SR disponujúvysoko profesionálnymi vojakmi a teda SRje rovnocenn˘m partnerom – ãlenom NATO.Slovenská republika má aj záväzky a isté povinnostipredov‰etk˘m úãasÈou na mierov˘chmisiách, v operaãn˘ch aktivitách alianciea tieÏ v boji proti terorizmu. Ako zvládatetieto poslania?Jeden zo záväzkov Slovenskej republiky jeplnen˘ vysielaním profesionálnych vojakovna plnenie úloh do jednotliv˘ch misií. Nemô-Ïeme vysielaÈ sebaskúsenej‰ieho vojaka,ak nieje pripraven˘ na plnenie urãitej konkrétnej misieãi postavenia v rámci veliteºsk˘ch ‰truktúr.Jeho oboznámenie s konkrétnym miestom pôsobenia,zvykmi, úlohami, postupmi rie‰eniasituácii ãi samotn˘mi úlohami, je základn˘mpredpokladom úspe‰ného splnenia úlo, a tedaaj budovania medzinárodného kreditu OS SR.Práve na tento úãel je v ‰truktúrach síl v˘cvikua podpory zaãlenená aj V˘cviková jednotkavojensk˘ch misií (VJVM) v Martine.23

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S RTu sa pripravujú v‰etci kºúãoví profesionálnivojaci pred samotn˘m vyslaním. Rovnako zabezpeãujemeprípravu hlavného personálu zahraniãn˘charmád, ktoré nemajú podmienky,skúsenosti ãi odborn˘ personál na vykonanievlastn˘ch kurzov. VJVM sa v‰ak vìaka vysokejodbornej pripravenosti in‰truktorov podieºalaa podieºa aj na príprave vlastn˘ch síl,ktoré boli a budú zaradzované do jednotiek vrámci záväzkov SR voãi NATO a EÚ ako NRFãi BG.V 1. polroku 2008 bolo vycviãen˘ch voVJVM viac ako 350 profesionálov OS SR a 50príslu‰níkov zahraniãn˘ch armád.âo sa t˘ka boja s terorizmom spomeniemnároãnú prípravu jednotky EOD. Jej úlohou jezabezpeãenie likvidácie v˘bu‰n˘ch nástraÏn˘chsystémov a v‰eobecne likvidovanie muníciea v˘bu‰ného materiálu. Jednotka je zlo-Ïená z vysokokvalifikovan˘ch a vynikajúcovycviãen˘ch pyrotechnikov. V súãasnosti jednotkavykonáva udrÏiavací v˘cvik so zameranímna udrÏanie spôsobilosti v zmysle národnejcertifikácie.Vzhºadom na nevykonan˘ odborn˘ v˘cvikCMD-3 sú záväzky v zmysle STANAG 2389(spôsobilosti EOD) plnené jednotkou s obmedzením,bez niãenia leteckej munície. Po nakúpení‰peciálneho materiálu na tento v˘cvikv roku 2008 bude vykonan˘ kurz CMD-3 vykonan˘v prvej polovici roku 2009. Po tomtov˘cviku bude jednotka disponovaÈ bojov˘mispôsobilosÈami pre plnenie úloh medzinárodnéhokrízového manaÏmentu v súlade so ‰tandardamiNATO.Koºko príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl je kdne‰nému dÀu v zahraniãn˘ch misiách aak˘ je kredit na‰ich vojakov v zahraniãí?K dne‰nému dÀu je z podriadenosti Síl v˘cvikua podpory OS SR:• v mierov˘ch misiách a operáciách NATO –13 profesionálnych vojakov.• na plnenie úloh v ‰truktúrach NATO/ EÚ –12 profesionálnych vojakovâinnosÈ slovensk˘ch vojakov v mierov˘chmisiách je vysoko hodnotená nielen predstaviteºmimedzinárodn˘ch organizácií a zoskupení,ale aj politick˘mi reprezentantmi i domácimobyvateºstvom krajín v mieste, kde na‰ejednotky pôsobia. Z vyjadrení predstaviteºovin˘ch ‰tátov, predstaviteºov aliancie a EÚ súozbrojené sily SR hodnotené stále veºmi pozitívne.Na‰ich vojakov vysoko hodnotia nielen zav˘borné a profesionálne plnenie operaãn˘chúloh, vzornú reprezentáciu SR a jej ozbrojen˘chsíl, ale aj za vytváranie dobr˘ch vzÈahovv kolektívoch, kde pôsobia.Má podºa vás rezort OS dostatoãné finanãnéprostriedky na profesionálny v˘cvik a pokrytiepotrieb?Z mojej pozície je veºmi ÈaÏko hodnotiÈ, ãimá rezort dostatok finanãn˘ch prostriedkovna profesionálny v˘cvik a pokrytie potrieb,ale môj názor je, Ïe nie.V cykloch obranného plánovania predkladámepoÏiadavky na finanãné zdroje pre zabezpeãenieplnenia na‰ich v˘cvikov˘ch úloh apotrieb, ktoré nie sú akceptované v plnej miere.Pridelené finanãné zdroje na zabezpeãeniev˘cviku boli do súãasnej doby postaãujúceiba pre splnenie poÏiadaviek rezortu na v˘cvikjednotlivcov v základnom v˘cviku, odborn˘chv˘cvikoch, kariérnych kurzoch poddôstojníkov,ale aj v˘cvik na‰ich jednotiek aspoÀ na minimálnejpoÏadovanej úrovni. Na základe rizík,zadefinovan˘ch v plánovacích dokumentoch(Programov˘ plán rezortu MO na roky2009 – 2014), sa v‰ak ukazuje, Ïe zníÏenie finanãn˘chprostriedkov v budúcnosti sa dotkneaj v˘cviku. Pravdepodobne dôjde k deficituu niektor˘ch druhov ‰peciálnej munície,potrebnej na v˘cvik a bude ohrozená aj prevádzkav˘cvikovej techniky.Pri vstupe do NATO bolo deklarované, Ïe rezortobrany bude maÈ 2 % z HDP. V súãasnostije predpoklad na roky 2009 a ìalej iba necel˘ch1,3 % z HDP. Chápem, Ïe ‰tát môÏe daÈiba to, na ão má. Ale, keì rezort musí zabezpeãiÈreálny Ïivot – prevádzku a v˘cvik, záväzkyvoãi NATO, ale aj modernizáciu, tak sa tomusí odraziÈ aj na v˘cviku a nepokrytí v‰etk˘chpotrieb.Preto sú ministrom obrany a NG· stanovenékaÏdoroãne priority a akú etapu v˘cvikumáme jednotkami splniÈ.Ako je to s v˘cvikov˘mi strediskami, sú pri-pravené a dobudované pre nároãné v˘cvikovéaktivity?Práve v tomto období (30. júna 2008) smeodovzdali do podriadenosti Ústavu ‰peciálnehozdravotníctva a v˘cviku Le‰È nami vybudovanéSpoloãné bojové a v˘cvikové centrum,ktoré od roku 2007 slúÏi ako moderné v˘cvikovéstredisko pre ozbrojené sily. Hlavnouúlohou tohto v˘cvikového strediska je pomocouprostriedkov poãítaãovo podporovanej tzv.kon‰truktívnej a Ïivej simulácie, ão najviac priblíÏiÈv˘cvik jednotiek k podmienkam reálnehoboja. Toto v˘cvikové centrum umoÏní simulovaniebojov˘ch situácií cviãiacim ‰tábomna v˘poãtovej technike a zároveÀ môÏe Ïivájednotka vykonávaÈ v˘cvik v reálnom prostredíVojenského v˘cvikového priestoru Le‰È protireálnemu protivníkovi protistojacej opoziãnejjednotky. Cel˘ priestor bojiska je skenovan˘v reálnom ãase pomocou systému MILES2000, ktor˘ zaznamenáva pohyb kaÏdého vojakaa vozidla a zaznamenáva v˘strely a zásahykaÏdej zbrane, ktoré sú následne prenesenédo systému kon‰truktívnej simulácie cviãiacemu‰tábu.Od roku 2002 do 30. júna 2008 patril do na-‰ej podriadenosti aj Vojensk˘ v˘cvikov˘ priestorLe‰È, ktor˘ sa nám podarilo prebudovaÈ nav˘cvikov˘ priestor spæÀajúci kritériá na v˘cvikv‰etk˘ch jednotiek pozemného vojska.Pechotné strelnice na‰ich v˘cvikov˘ch priestorovsme vybavili modern˘m systémom zdvihákovotoãn˘ch terãov typu AIRTEC, ktoré súdiaºkovo ovládané centrálnou jednotkou, ktorázároveÀ umoÏÀuje vykonaÈ aj vyhodnoteniestrelieb. Vzhºadom na uÏ spomínan˘ nedostatokfinanãn˘ch zdrojov sa nám nepodarilo dobudovaÈsystém ovládania zdvihákov terãov(TERâOT) v takej miere, aby sme mohli zabezpeãiÈv˘cvik jednotiek na bojov˘ch vozidláchbez ãiastoãn˘ch obmedzení, ão znamenámenej bojov˘ch vozidiel, ktoré môÏu vykonávaÈv˘cvik v tom istom ãase.Teraz budeme musieÈ v‰etko úsilie sústrediÈna dobudovanie vojensk˘ch v˘cvikov˘ch priestorovv Kamenici n/C a na Tureckom vrchu,ktoré sme vybavili uÏ spomínan˘m systémomAIRTEC a v zmysle Koncepcie rozvoja v˘cvikov˘chpriestorov vybaviÈ aj strelnice bojov˘chvozidiel systémom TERâOT.Od roku 2007 prebieha v˘stavba modernejbariérovej strelnice v priestore posádkovéhocviãiska Suãany, kde po dobudovaní budememôcÈ zabezpeãiÈ v˘cvik v‰etk˘ch jednotiek dislokovan˘chv posádke Martin.Máme vybudované moderné nadnárodnév˘cvikové centrum pre v˘cvik s toxick˘mi achemick˘mi látkami v Zemianskych Kostoºanoch.V˘cvikové centrum plne pokr˘va v˘cvikv‰etk˘ch ozbrojen˘ch zloÏiek Slovenskejrepubliky a ako aj armád susedn˘ch ‰tátov, kdesme naposledy zabezpeãili v˘cvik príslu‰níkovrakúskych ozbrojen˘ch síl v mesiaci jún 2008.Na‰ou dlhodobou slabinou sú uãebno-v˘cvikovézariadenia, ktoré zatiaº zaostávajú za po-Ïiadavkami novodobého v˘cviku profesionálnychvojakov. Mnohé z nich sú e‰te dediãstvompredchádzajúceho reÏimu bez potrebnej modernizácie.V minulom roku sme predloÏili poÏiadavkyna modernizáciu t˘chto v˘cvikov˘ch zariadenív objeme cca 562 mil. Sk, kde i‰lohlavne o vytvorenie multimediálnych uãební,nákup trenaÏérov a simulátorov a obstaranie amodernizáciu vojenskej techniky, na ktorej24

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rprebieha v˘cvik. Tieto poÏiadavky v‰ak nie súuÏ dlhodobo akceptované z dôvodu obmedzen˘chfinanãn˘ch zdrojov a potreby zabezpeãovaÈiné priority rezortu.Keì by som to zhrnul, tak z ãasti mámeveºmi dobre pripravené v˘cvikové strediská,kde môÏeme precviãovaÈ veºmi nároãné v˘cvikovéaktivity. Nedostatky, hlavne pre málo finanãn˘chprostriedkov máme v posádkov˘chUVZ.Kvalita ozbrojen˘ch síl sa osvedãila aj v extrémnenároãn˘ch podmienkach, no napriektomu treba myslieÈ viac na zvy‰ovaniev˘konnosti a nároãnosti pri v˘cvikoch aleboste spokojn˘ s doteraj‰ím stavom?Aby príslu‰níci ozbrojen˘ch síl SR mohlizodpovedne plniÈ zadané úlohy v extrémnenároãn˘ch podmienkach je na‰ou snahouokrem onoho prispôsobiÈ do konca roku 2010v˘stroj vojakov ozbrojen˘ch síl v˘stroji ostatn˘marmád NATO tak, aby v˘stroj nevpl˘valanegatívne na plnenie úloh v oblastiach extrémnehorúceho a extrémne studeného poãasia.Do súãasnosti boli vy‰pecifikované a ukonãenéverejne súÈaÏe na dodanie nového druhutopánok do sÈaÏen˘ch klimatick˘ch podmienok,nov˘ druh batohu a popruhov, nové druhytermobielizne (temonohavice a termobunda).Pripravujeme vyhlásenie verejn˘ch súÈa-Ïí na dodanie poºného odevu do extrémnychpodmienok, spacieho vaku do extrémnychpodmienok a goratexového odevu. V‰etky tietonové v˘strojové súãiastky sú vyvíjané na základeskúseností získan˘ch od na‰ich vojakovpôsobiacich v jednotliv˘ch misiách.Aj tento smer, starostlivosÈ o vojakov, námnapomôÏe k zvy‰ovaniu v˘konnosti vojakov amoÏnosti e‰te zv˘‰enia nároãnosti pri v˘cviku.PoÏiadavky, nové trendy, metódy vedeniaoperácií sú priebeÏne zapracovávané do Programovv˘cviku, zv˘‰en˘ dôraz na v˘cvik voblasti RCHBO, boj v zastavan˘ch oblastiacha pod. ÚroveÀ v˘cviku má stúpajúcu tendenciu.Najväã‰ie problémy sú v nízkej fyzickejzdatnosti novonastúpen˘ch PrV a narastajúcimipoÏiadavkami útvarov a zariadení OS SRna vykonávanie kurzov v OV· s obmedzen˘mifinanãn˘mi prostriedkami, zniÏujúcim ‰koliacimpersonálom.Do akej miery môÏete vpl˘vaÈ na zvy‰ovaniemodernizácie vojenskej techniky a v˘strojena skvalitnenie v˘cvikov?Veliteºstvo síl v˘cviku a podpory je zloÏka,ktorá sa podieºa na plnení úloh súvisiacich smodernizáciou techniky a v˘stroje. V súlade soSmernicou 1/2008 o projektovom riadení vrezorte ministerstva obrany sa príslu‰níci veliteºstvasíl v˘cviku a podpory podieºajú nazvy‰ovaní modernizácie vojenskej techniky av˘stroje predov‰etk˘m v oblasti logistiky alogistického zabezpeãenia. V oblasti modernizácievojenskej techniky a v˘stroje príslu‰níciVeliteºstva síl v˘cviku a podpory sa podie-ºajú na rie‰ení niekoºk˘ch podoblastí.Prv˘m vstupom zloÏiek veliteºstva síl v˘cvikua podpory v tejto oblasti podiel na spracovanía predkladaní poÏiadaviek na modernizáciuvojenskej techniky a v˘stroje. Na základe,zo skúseností z jednotliv˘ch misií, sú po-Ïiadavky na nové druhy vojenskej techniky av˘stroje ‰pecifikované tak, aby v maximálnejmiere zabezpeãili poÏiadavky na plnenie úlohv extrémnych podmienkach.ëalej sú príslu‰níci veliteºstva síl v˘cvikua podpory vyãleÀovaní do komisií na vyhodnoteniepredloÏen˘ch ponúk nov˘ch druhovvojenskej techniky a v˘stroje. Plnia úlohy akoãlenovia integrovan˘ch projektov˘ch tímov(ITP) v rámci rezortn˘ch programov, ktoré rie-‰ia modernizáciu a rozvoj v˘zbroje, technikya materiálu.âo v‰etko zah⁄Àa koncepcia v˘cviku profesionálnychvojakov na‰ich Ozbrojen˘ch síla v akom ãasovom rozpätí treba v‰etkozvládnuÈ?Koncepcia v˘cviku:• základn˘ vojensk˘ v˘cvik (je zabezpeãovan˘primárne v˘cvikom v ZV· – 9 t˘ÏdÀov, scieºom uviesÈ budúcich profesionálnych vojakovdo ozbrojen˘ch síl a vybaviÈ ich potrebn˘mivedomosÈami a základn˘mi vojensk˘mizruãnosÈami, ktoré im vytvoria základ prerie‰enie lokálnych úloh v operaãnom prostredí), vstupn˘ odborn˘ v˘cvik profesionálnychvojakov (OV· – 4 aÏ 14 t˘ÏdÀov, vstupn˘odborn˘ v˘cvik v OV· PV Martin v 12odbornostiach a 28 ‰pecializáciách v OV·Let, PVO, KIS a EPs v objekte Mokraì v 4odbornostiach a 12 zariadeniach a v deta‰ovanompracovisku Ko‰ice v 3 odbornostiacha 16 ‰pecializáciách OV· zabezpeãujú súãasnes vykonávaním vstupného odborného v˘cvikuaj prípravu a vykonávanie ìal‰ieho odbornéhov˘cviku príslu‰níkov OS SR podºapoÏiadaviek veliteºov síl a zloÏiek OS SR scieºom zabezpeãiÈ vstupn˘ odborn˘ v˘cvik avytvoriÈ predpoklady pre ìal‰í odborn˘ a kariérnyrast absolventov odborného v˘cviku vrámci OS SR na najniωej funkcii.)• prax a sluÏba v jednotkách• ìal‰í odborn˘ v˘cvik profesionálnych vojakovv kategórii muÏstvo a poddôstojníci (vOV·) s cieºom prehæbiÈ teoretické vedomostia praktické návyky vojenského profesionálav‰estranne pripraveného v príslu‰nej ‰pecializáciína v˘kon poddôstojníckych funkciív útvaroch a jednotkách OS SR.Odborné v˘cvikové ‰koly sa vykonávaním‰pecializovan˘ch kurzov v˘znamne podieºajúna zvy‰ovaní odbornej pripravenosti príslu‰níkovozbrojen˘ch síl. ZároveÀ, v súladeso svojimi kapacitn˘mi moÏnosÈami, materiálnymvybavením a podºa pridelen˘ch finanãn˘chprostriedkov na zabezpeãeniezmluvného v˘cviku, pruÏne reagujú na aktuálnepotreby zloÏiek ozbrojen˘ch síl na prípravu‰pecialistov s dôrazom na útvary, ktoréplnia Ciele síl.• v˘cvik a vzdelávanie profesionálnych poddôstojníkov(PA Martin) s cieºom zabezpeãiÈ prípravuprofesionálnych poddôstojníkov a poskytnúÈim vojenské vzdelanie pre v˘konfunkcie.V oblasti prípravy a vykonávania vzdelávaniaa v˘cviku poddôstojníkov sa vykonávajúkariérne kurzy profesionálnych poddôstojníkovvo vstupnom poddôstojníckom kurze(VsPK) OR-5, zdokonaºovacom poddôstojníckomkurze (ZdPK) OR-6 vo vy‰‰ompoddôstojníckom kurze (VPK) OR-7 a vKurze ‰tábnych nadrotmajstrov (K·tN) OR-9. ëalej sa vykonávajú funkãné kurzy profesionálnychpoddôstojníkov v ·tábnom poddôstojníckomkurze (·PK) OR-6 aÏ OR-9,Kurze in‰truktorov základného vojenskéhov˘cviku (KIZVV) OR-5 aÏ OR-7, Kurze regrutaãn˘chpoddôstojníkov (KRP) OR-5 aÏOR-7, Kurze veliacich poddôstojníkov rôt(KVPR) OR-8 a v Kurze metodiky vedeniav˘cviku pre in‰truktorov v˘cviku (KMVVIV) OR-5 aÏ OR-9.• v˘cvik a vzdelávanie profesionálnych dôstojníkovzabezpeãuje NAO Liptovsk˘ Mikulá‰Viete na konkrétnom príklade uviesÈ nezastupiteºnosÈna‰ich profesionálnych vojakovpri zloÏit˘ch situáciách, v ktor˘ch práve ichzdatnosÈ a v˘konnosÈ dokázala zvrátiÈ priebehudalostí?Na základe rozkazu MO SR je kaÏd˘ veliteºoprávnen˘ pri Ïiveln˘ch pohromách a katastrofáchposkytnúÈ na vyÏiadanie urãit˘ poãettechniky a vojakov. Táto skutoãnosÈ je vyuÏívanáv SVaP na 100%. PrV zo SVaP pomáhalipri v‰etk˘ch doteraj‰ích „krízach“. âi touÏ bola pomoc pri odstraÀovaní následkov kalamityv Tatrách, alebo odstraÀovaní následkovv˘buchu v Novákoch, kde e‰te stále aktivita pokraãuje.25

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S RÚlohy vzdu‰n˘ch síl OS SR pokr˘vajú veºmi ‰iroké spektrum ãinností. Nie je to len ochrana vzdu‰néhopriestoru, zabezpeãovanie leteck˘ch navigaãn˘ch sluÏieb a riadenie ‰peciálnej leteckej prevádzky,ale aj príprava a pouÏitie pozemn˘ch prieskumn˘ch a palebn˘ch systémov PVO. Ani zásahy voãiÏiveln˘m pohromám typu povodní, alebo poÏiarov sa bez ich kvalitného a r˘chleho zásahu nezaobídu.Záchrana ºudsk˘ch Ïivotov a ãoraz ãastej‰ie skloÀovan˘ boj proti terorizmu sú tieÏ nesmierne dôleÏitousúãasÈou ich kaÏdodennej práce. V nasledujúcom rozhovore nám svetlo priamo z oblakov prinesieveliteº vzdu‰n˘ch síl OS SR Juraj BARÁNEK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.SúãasnosÈ a budúcnosÈv letectve OS SRZaãnime od stratégie – na akom základe jepostavená súãasná stratégia rozvoja spôsobilostívzdu‰n˘ch síl OS SR?Stratégia vypl˘va z legislatívy SR a Obrannejstratégie SR, konkretizovanej vo vzdu‰-n˘ch silách do jednotliv˘ch úloh zabezpeãujúcichsplnenie medzinárodn˘ch zmlúv a záväzkov,ku ktor˘m sa SR zaviazala. Hlavnouúlohou je obrana a ochrana vzdu‰ného priestoruSR v rámci medzinárodného integrovanéhovzdu‰ného priestoru spolu s ostatn˘miãlensk˘mi krajinami NATO (NATINADS).Vzdu‰né sily v‰ak musia disponovaÈ i ìal-‰ími nemenej dôleÏit˘mi spôsobilosÈami, akoje napríklad schopnosÈ prepravovaÈ nasaditeºnépozemné jednotky do krízov˘ch oblastímimo teritória SR, následne zaistiÈ ich zásobovaniea rotáciu, poskytovaÈ malé vrtuºníkovéjednotky pre podporu uskutoãÀovania medzinárodn˘choperácií, maÈ potrebné kapacityprostriedkov protivzdu‰nej obrany a prieskumn˘chprostriedkov. V neposlednom radev rámci krízov˘ch udalostí na teritóriu SR(povodne, poÏiare) poskytovaÈ sily a vzdu‰-né prostriedky potrebné k záchrane Ïivotov amajetku obãanov SR.Zabezpeãenie takéhoto ‰irokého spektraúloh musí byÈ podmienené adekvátnym technick˘mvybavením a dostatoãn˘m poãtomodborne vzdelaného personálu. Väã‰ina technikyvzdu‰n˘ch síl OS SR je tesne pred koncomtechnickej Ïivotnosti a v mnoh˘ch prípadochuÏ za jej hranicou. Modernizácia takejtotechniky sama o sebe nedokáÏe dostatoãnerozvíjaÈ a zvy‰ovaÈ spôsobilosti vzdu‰-n˘ch síl OS SR, je iba rie‰ením doãasn˘m av hlavnej miere odstraÀuje disproporcie v interoperabilites ostatn˘mi armádami NATO.Bez nákupu novej techniky by vo vzdu‰n˘chsilách OS SR do‰lo k stagnácii a postupnejstrate operaãn˘ch spôsobilostí. Zabezpeãeniet˘chto spôsobilostí nie je pre ich finanãnú nároãnosÈmoÏné realizovaÈ z rozpoãtov˘ch prostriedkovrezortu MO SR ani v dlhodobomãasovom horizonte bez odsúhlasenia ich nav⁄‰eniaVládou SR.SpæÀajú vzdu‰né sily OS SR poÏiadavky nainteroperabilitu prostriedkov?Zabezpeãenie interoperability vzdu‰n˘chsíl OS SR bolo doteraz najmä z finanãn˘chdôvodov rie‰ené cestou modernizácie existujúcejv mnoh˘ch prípadoch uÏ morálnezastaranej techniky. Letecká technika sa modernizujeuÏ od roku 2002, keì SR zaãala sprístupov˘m procesom vstupu do NATO a zameriavasa na splnenie podmienok podºa noriema ‰tandardov NATO, odporúãaní ICAOa EUROCONTROL definovan˘ch pre vojenskélietadlá vo vzÈahu ku komunikaãn˘m,navigaãn˘m a identifikaãn˘m systémom nevyhnutn˘mna interoperabilitu v medzinárodnomprostredí.V tomto smerovaní bolo oficiálne zaraden˘chdo prevádzky v mesiaci máj 2008 12 ksmodernizovan˘ch lietadiel MiG-29, ktoréspomínané poÏiadavky na interoperabilituspæÀajú. ëal‰ou modernizáciou je pripravovanézabezpeãenie splnenia t˘chto podmienokaj pri ostatnej leteckej a pozemnej technike,prioritne pri technike, pri ktorej sa predpokladájej nasadenie do medzinárodn˘ch operácií,alebo jej vyãlenenie na medzinárodnú leteckúprepravu.Zabezpeãenie interoperability vzdu‰n˘chsíl OS SR nie je len otázkou interoperabilitytechnick˘ch prostriedkov. Rovnako dôleÏitouje aj otázka interoperability personálu. Právev tejto oblasti sme v minulom roku urobili zásadn˘krok dopredu prechodom na lietaniepodºa tlaku QNH, v anglosaskom systéme arovnako tak podºa spoloãn˘ch postupov jednotn˘chpre v‰etk˘ch uÏívateºov spoloãnéhovzdu‰ného priestoru v súlade s poÏiadavkamiorganizácie EUROCONTROL na harmonizáciuvyuÏitia vzdu‰ného priestoru nad Európou.Podºa vyjadrenia predsedu vlády SR vámfinanãn˘ rozpoãet na modernizáciu nepostaãuje.Ako sa podºa vás dá rie‰iÈ situácias obnovou letectva ?Modernizáciu a nákup leteckej technikytreba vykonaÈ s cieºom zabezpeãiÈ plnú kompatibilitus technikou ãlensk˘ch krajín alianciea zároveÀ zabrániÈ strate operaãn˘ch spôsobilostí,ktorá hrozí po ukonãení Ïivotnéhocyklu jednotliv˘ch typov leteckej a zabezpeãovacejtechniky. Pritom bude potrebné dbaÈna unifikáciu nov˘ch zavádzan˘ch systémovza úãelom minimalizácie nákladov na jej ìal-‰iu prevádzku.V dlhodobom modeli rozvoja OS SR 2010,ktor˘ sa tvoril v roku 2001 sa vychádzalo zozámeru, Ïe Slovenská republika bude vyãle-ÀovaÈ pre rezort Ministerstva obrany SR 2 %z HDP, ão aj deklarovala v prístupovom procesedo NATO. Tento zámer sa v‰ak sa nenaplnil.Finanãné krytie poÏiadaviek na realizáciuprojektov je poddimenzované a nevyvá-Ïené so zdrojmi v rámci pridelen˘ch rozpoãtov˘chprostriedkov. Toto spôsobuje spoma-ºovanie plánov modernizácie a neustále odsúvanienielen dokonãenia modernizácie v rámciÏivotného cyklu, ale i obstarania novejtechniky, ktorého realizácia nie je moÏná aniv strednodobom plánovacom cykle.Rie‰ení tohto problému je viacero. Najmenejefektívne by bolo odkladanie aleboúplné zastavenie modernizaãn˘ch projektovv snahe zabezpeãiÈ finanãné prostriedky, a tak˘mspôsobom zabezpeãiÈ nákup novej techniky.T˘m by sa znaãne obmedzili operaãnéspôsobilosti vzdu‰n˘ch síl OS SR, ão by maloza následok neplnenie deklarovan˘ch záväzkovSR. Obstaranie novej leteckej techniky26

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rpreto treba realizovaÈ dodatkov˘mi finanãn˘mizdrojmi nad rámec rozpoãtov˘ch prostriedkovrezortu MO SR. Tak˘to postup jepri projektoch s vy‰‰ou obstarávacou hodnotouúplne beÏn˘ vo väã‰ine armád vyspel˘ch‰tátov.Aké sú moÏnosti náhrady techniky, ktorádoÏíva? Je v˘hodnej‰ia modernizácia, alebonákup novej techniky?Pri vzájomnom porovnaní v˘hodnosti noveja modernizovanej leteckej techniky je zhºadiska technick˘ch parametrov jednoznaãnev˘hodnej‰í nákup novej leteckej techniky,ktorá spæÀa v‰etky kritériá vypl˘vajúce zosúãasn˘ch trendov a potrieb v súlade s medzinárodneplatn˘mi normami a predpismi.Nová letecká technika po vykonaní továrensk˘chskú‰ok má odstránené v‰etky nedostatky,priãom v prípade modernizovanej leteckejtechniky musíme odstraÀovaÈ zistené nedostatkypoãas prevádzkovania leteckej techniky,ão kladie vysoké nároky na zabezpeãujúcipersonál inÏiniersko-leteckej sluÏby.Generaãne star‰ia technika aj napriek zmodernizovanémuavionickému vybaveniu priporovnaní s novou technikou jednoznaãnezaostáva v oblasti bezpeãnosti, ergonómieusporiadania kabíny, ekológie, v˘konnosti,nároãnosti na prevádzku a údrÏbu a zabezpeãovanímnáhradn˘ch dielcov. Rozhodnutie omodernizácii leteckej techniky treba posudzovaÈaj z hºadiska jej zostatkovej Ïivotnosti aefektívne vynaloÏen˘ch prostriedkov na modernizáciu,ão pri cene modernizácie nemusíbyÈ vÏdy rentabilné.Obstaraním novej leteckej techniky by sana‰e spôsobilosti kvalitatívne posunuli vpred.DôleÏité je nájsÈ vhodn˘ pomer medzi modernizáciouv súãasnosti pouÏívanej techniky anákupu techniky novej generácie. Ako optimálnerie‰enie sa javí zachovanie kontinuityobmeny leteckej techniky postupn˘m nákupomminimálneho nevyhnutného poãtu technikyetapovit˘m spôsobom v dlhodobom období.Je v‰ak bezpodmieneãne potrebné tentoobstarávací proces zaãaÈ v ão najkrat‰omãase. Jednou z moÏností je získanie novej leteckejtechniky formou lízingu na základeuzavretej medzinárodnej zmluvy. Nákup technikytouto formou je akceptovateºn˘ najmä zdôvodu dlhodobej‰ieho rozloÏenia finanãnejnároãnosti na obdobie spravidla aÏ 10 rokov.Inou moÏnosÈou je zapoÏiãanie nadbytoãnejleteckej techniky z niektorej krajiny NATOza v˘hodn˘ch vstupn˘ch podmienok, ão jev‰ak finanãne nev˘hodné z dlhodobého hºadiska.Priamy nákup s dlhodob˘m splátkov˘mkalendárom je jedn˘m zo základn˘chspôsobov obmeny leteckej techniky vo väã-‰ine vyspel˘ch ‰tátov.Je veºmi dôleÏité, aby boli takto finanãnenároãné projekty rie‰ené a odsúhlasené vládouSR, od ktorej oãakávame aj záväzné rozhodnutie,z akého zdrojového rámca sa tentonákup bude rie‰iÈ.Aké sú va‰e priority pre modernizaãnéprojekty a obstaranie novej techniky?V rámci modernizácie (obmeny) leteckejtechniky je potrebné sa zameraÈ hlavne na leteckútechniku, ktorá je vyãlenená na plneniemedzinárodn˘ch záväzkov a to Mi-17M – deklarovanápre NATO a bojové skupiny EU aMiG-29AS pre integrovan˘ systém vzdu‰nejobrany NATO.Na veºmi dobrej úrovni sú lietadlá, ktoréplnia úlohy spojené s ochranou spoloãnéhovzdu‰ného priestoru a sú zapojené do pohotovostnéhosystému a do systému integrovanejobrany vzdu‰ného priestoru NATO (NA-TINADS), u ktor˘ch je Ïivotn˘ cyklus povykonanej modernizácii stanoven˘ do roku2030. Do tohto termínu budú ich nároky namodernizáciu rie‰ené zdokonalením súãasn˘chsystémov relevantn˘mi nákladmi.Súãasn˘ trend vo svete v‰ak kladie vysokénároky na letecké prepravné kapacity z dôvoduzabezpeãenia vysokej mobility vojsk.OS SR musia prioritne rie‰iÈ zabezpeãenie t˘chtopoÏiadaviek na leteckú prepravu – taktickédopravné lietadlá. Vzhºadom na stavleteckej techniky tohto druhu vo v˘zbrojivzdu‰n˘ch síl OS SR by som práve tento faktpovaÏoval za prioritu ãíslo 1.Na splnenie medzinárodn˘ch záväzkovbude nevyhnutnosÈou v strednodobom ãasovomhorizonte obstaraÈ nové vrtuºníky, ktorénahradia v súãasnosti pouÏívané typy Mi-17a Mi-24.Nahradenie rádiolokaãnej v˘zbroje strednéhoa malého dosahu je zam˘‰ºané postupnedo konca roku 2016.V ìal‰om období bude z dôvodu ukonãeniatechnického Ïivota potrebné postupne nahradiÈstávajúce vrtuºníky Mi-17 LPZS pre zabezpeãenieleteckej pátracej a záchrannejsluÏby.Nemenej dôleÏitá je aj potreba zabezpeãeniaobstarania nov˘ch ºahk˘ch dopravn˘chlietadiel ako postupnej náhrady zastaran˘chlietadiel typu L-410T, cviãn˘ch vrtuºníkovMi-2 a v dlhodobom horizonte aj cviãn˘chlietadiel L-39, bez ktor˘ch je hlavná úloha –príprava nového lietajúceho personálu neefektívna.Je známe, Ïe máte vypracovanú koncepciurozvoja vzdu‰n˘ch síl v dlhodobom ãasovomhorizonte. Myslíte si, Ïe sa úlohy rozvojazrealizujú v plánovan˘ch termínoch?Zabezpeãenie rozvoja spôsobilostí vzdu‰-n˘ch síl je rozpracované v súlade so schválenoukoncepciou rozvoja vzdu‰n˘ch síl OSSR. Cieºom bude dostaÈ dlhodobé plány azámery do plánovania v 5-roãn˘ch cykloch.Samotn˘ plán realizácie môÏe byÈ v‰ak naru-‰en˘ v prípade nedofinancovania obstarávanianovej leteckej techniky, v závislosti od stabilityrozpoãtu rezortu MO SR. Koncepciarozvoja vzdu‰n˘ch síl OS SR prakticky napæÀasnahu o vytvorenie rovnováhy medziplnením prioritn˘ch záväzkov SR vypl˘vajúcichz jej ãlenstva v NATO a EÚ a snahou rozvíjaÈspôsobilosti vzdu‰n˘ch síl OS SR preplnenie ich poslania a úloh.V otázke realizácie úloh vypl˘vajúcich zkoncepcie som realistick˘ optimista. Koncepciaje naznaãená cesta, ktorou je moÏnédosiahnuÈ stanoven˘ cieº a reálne zdroje ‰tátuvyãleÀované pre obranu limitujúcim prostriedkomjej naplnenia.Majú kde profesionálni vojaci v oblasti letectvavyuÏiÈ svoje teoretické vedomosti azískavaÈ nové teoretické poznatky a praktickéskúsenosti priamo u nás na Slovensku?Profesionálni vojaci vyuÏívajú svoje teoretickévedomosti predov‰etk˘m kaÏdodennouprácou na leteckej technike prevádzkovanejv rámci OS SR, ale aj na spoloãn˘ch cviãeniachdoma a v zahraniãí. Medzi najdôleÏitej‰ieaktivity v oblasti získavania praktick˘chskúseností patria cviãenia „RENEGATE“ –nácvik reakcií a zásahu voãi naru‰iteºovivzdu‰ného priestoru a pravidelné kaÏdodennécviãenia v rámci systému NATINADS –integrovan˘ systém vzdu‰nej ochrany NATO.Nemenej dôleÏitou oblasÈou získavania praktick˘chskúseností je spolupráca s Hasiãsk˘ma záchrann˘m zborom pri cviãeniach, ale najmäpri hasení poÏiarov, povodniach a odstra-Àovaní následkov prírodn˘ch kalamít, alebo27

M I N I S T E R S T V O O B R A N Y S Rpriemyseln˘ch havárií, ako bol napríklad v˘buchvo VVP Nováky. Neoddeliteºnou súãas-Èou získavania praktick˘ch skúseností a prevereniasvojich spôsobilostí sú aj zahraniãnémisie ako napríklad na‰a nedávna úãasÈ vKFOR, kde bola nasadená na‰a vrtuºníkovájednotka Mi-17M alebo aj úãasÈ v operáciiISAF kde vyãleÀujeme ãatu opráv letiskov˘chplôch. Aj medzinárodné cviãenia, akosú napríklad NEWFIP – cviãenie zamerané navedenie vzdu‰n˘ch operácií v podmienkachru‰enia, alebo cviãenie „FLYING RHINO“zamerané na v˘cvik predsunut˘ch leteck˘chnavádzaãov sú excelentné príleÏitosti na overenienov˘ch poznatkov, získanie nov˘chpraktick˘ch skúseností, a t˘m zvy‰ovanievlastn˘ch spôsobilostí. Získanie nov˘ch teoretick˘chpoznatkov je v‰ak problematickej-‰ie, keìÏe vzdelávanie a príprava personáluletectva vo vzdelávacích a ‰koliacich zariadeniachrezortu ministerstva obrany zatiaºsystémovo nezabezpeãuje poÏiadavky VzSOS SR na prípravu v‰etk˘ch ‰pecialistov letectva.Vyrie‰enie t˘chto problémov oãakávampo transformácii vojenského ‰kolstva adobudovaní Centra v˘cviku letectva v tomtoroku.Ak˘ v˘znam zohrávajú pre vzdu‰né silyvojenské cviãenia, je ich dostatok a aké v˘sledkydosahujú cviãiaci?V˘znam vojensk˘ch cviãení je v‰eobecneznámy. Hlavn˘m prínosom cviãení je preverenieteoretick˘ch znalostí a praktick˘chschopností cviãiacich pri spolupôsobení sìal‰ími jednotkami. Samostatná kapitola snesmiernym v˘znamom sú medzinárodnécviãenia. Tieto cviãenia sú zamerané na získaniea prehæbenie návykov cviãiacich v oblastivelenia a riadenia poãas operácií v medzinárodnomprostredí, preverenie schopnostíkomunikácie jednotliv˘ch stupÀov veleniazapojen˘ch do ãinnosti v mnohonárodnomprostredí, nácvik a preverenie reakãn˘chschopností v reálnej situácii a získavanie ìal-‰ích praktick˘ch skúseností. Poãas cviãení jemoÏné preveriÈ spoluprácu jednotliv˘ch zlo-Ïiek, a tak pomerne ºahko odhaliÈ nedostatky,ktoré by v prípade plnenia bojovej úlohymohli predstavovaÈ bezpeãnostné riziko aleboriziko nesplnenia budúcej bojovej úlohy.Medzi najv˘znamnej‰ie medzinárodné cviãeniapatria:• Strela I – pravidelné ostré bojové streºby pilotovlietadiel MiG-29 nad Baltick˘m moromv Poºskej republike,• Strela II – ostré bojové streºby príslu‰níkovPVO v Poºskej republike,• Cooperative SAREX – cviãenie pre nácvikpátracích a záchrann˘ch prác pre vrtuºníkyLPZS v Maìarskej republike,• FLYING RHINO – cviãenie pre priamu leteckúpodporu pozemn˘ch vojsk a v˘cvikpredsunut˘ch leteck˘ch navádzaãov OS SRv âR,• NEWFIP – cviãenie zamerané na vedenievzdu‰n˘ch operácií v podmienkach ru‰enia.K najdôleÏitej‰ím cviãeniam na území SRpatria napríklad nedávno uskutoãnené medzirezortnécviãenie RENEGATE, urãené nanácvik reakcie a spolupráce medzi rezortmiMO SR, MV SR, MDSaT SR a in˘mi zloÏkamipodieºajúcimi sa na krízovom riadení,voãi naru‰iteºovi vzdu‰ného priestoru, ako ajvysoko medializované spoloãné slovenskofrancúzskecviãenie vzdu‰n˘ch síl, ktoré sauskutoãnilo v júni 2008 v Kuchyni, kde neoceniteºn˘mprínosom pre OS SR bolo zav⁄‰eniedlhodobej prípravy a certifikácia na-‰ich predsunut˘ch leteck˘ch navádzaãov francúzskymiin‰truktormi.Na uveden˘ch aktivitách dosahujú príslu‰-níci vzdu‰n˘ch síl OS SR dlhodobo dobré aÏv˘borné hodnotenia.Vzdu‰né sily OS SR sú v‰ak v znaãnejmiere limitované pridelen˘mi finanãn˘miprostriedkami, ktoré obmedzujú vykonávaniemedzinárodn˘ch cviãení mnohokrát len naúãasÈ v pozícii pozorovateºa.Rozvíjate v rámci integrácii leteck˘ch jednotiekvzdu‰n˘ch síl do ‰truktúr NATO ajìal‰iu spoluprácu?V rámci integrácie leteck˘ch jednotiek savzdu‰né sily snaÏia v rámci dostupn˘ch zdrojovo roz‰írenie spolupráce v oblasti ako jeúãasÈ lietadiel MiG-29 na medzinárodnomcviãení TIGER MEET (toto cviãenie je hod-notené ako prestíÏne cviãenie tigrích letiekãlensk˘ch krajín NATO), teoretické ‰koleniea praktick˘ v˘cvik pilotov v taktike pouÏitiajednotiek letectva v rámci programu TLP(Tactical Leadership Program). SnaÏíme sa oroz‰írenie ìal‰ej spolupráce v systéme NA-TINADS formou cviãení a o v˘meny mal˘chleteck˘ch jednotiek spojené so spoloãn˘minácvikmi reakcií na rôzne krízové situácie.Okrem uÏ uvedeného sa vzdu‰né sily OSSR pravidelne zúãastÀujú aj na leteck˘chdÀoch v zahraniãí a od 1. júla 2008 zaãala prípravnáfáza vrtuºníkovej jednotky Mi-17, deklarovanejako národn˘ prvok do spoloãnejbojovej skupiny EU s Poºskou republikou.ZároveÀ vyvíjame znaãnú snahu o dorie‰eniecezhraniãn˘ch operácií so susediacimi ãlensk˘mikrajinami NATO, s cieºom zv˘‰iÈ efektivitusystému NATINADS.Aké v˘znamné úlohy vás ãakajú v ìal‰omobdobí?V najbliωom období je hlavnou úlohouudrÏanie uÏ dosiahnut˘ch spôsobilostí a aÏ vìal‰om období v závislosti od zabezpeãenianákupu nov˘ch taktick˘ch dopravn˘ch lietadiela vrtuºníkov bude moÏné zabezpeãiÈ ìal-‰ie zvy‰ovanie spôsobilostí vzdu‰n˘ch sílOS SR.Nákup novej techniky a následná obmenaleteckej techniky by mala byÈ vykonaná v dostatoãnompredstihu pred ukonãením Ïivotnéhocyklu súãasnej techniky, aby nedo‰lo kstrate uÏ dosiahnut˘ch spôsobilostí personálua uÏ vôbec nie k strate vycviãeného a skúsenéhopersonálu. Treba hºadaÈ tak˘ spôsobobstarania novej leteckej techniky, ktor˘ budeekonomicky únosn˘, bude zaruãovaÈ naplneniev‰etk˘ch hlavn˘ch poÏiadaviek zabezpeãeniaplnenia úloh podºa potrieb Slovenskejrepubliky a záväzkov vypl˘vajúcich z uzavret˘chmedzinárodn˘ch zmlúv a dohôd. Skúsenostiz okolit˘ch ‰tátov, najmä z âeskej a Maìarskejrepubliky ukazujú na zloÏitosÈ procesuvoºby spôsobu obstarania novej leteckejtechniky, ale zároveÀ potvrdzujú i nevyhnutnosÈvenovaÈ tejto otázke dostatoãnú pozornosÈ.Okrem technického rie‰enia modernizáciea obmeny leteckej a zabezpeãovacej technikya techniky palebn˘ch a prieskumn˘chprostriedkov PVO je potrebné venovaÈ pozornosÈaj personálnej politike tak, aby bol zabezpeãen˘dostatok kvalitne pripravenéhopersonálu schopného efektívne plniÈ úlohy vrámci v‰etk˘ch operácií na území Slovenskejrepubliky, aj mimo jej územia.28

V L Á D AS RPo parlamentn˘ch voºbách sa stala ‰tátnou tajomníãkou Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Slovenskejrepubliky. Pre niekoho to bolo moÏno prekvapenie. Pre t˘ch, ão poznali jej profesijnú orientáciu, nie.Vy‰tudovala Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave, financie. Predt˘m sav politike pohybovala tieÏ a zaujímala ju predov‰etk˘m oblasÈ vedy a technológií, jadrová bezpeãnosÈ,zbrojárstvo, ºudské práva ãi kontrola ãinnosti Národného bezpeãnostného úradu. Bola ãlenkouMedziparlamentnej únie. Na niekoºko otázok pre Parlamentn˘ kuriér odpovedala Petrovi Zemaníkovi,‰tátna tajomníãka Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Diana ·TROFOVÁ.Maximálne moÏná mieratransparentnostiLicenãná politika urãuje klasifikáciu licenãn˘chobmedzení podºa ich základn˘ch charakteristíka priná‰a ‰tandardizáciu postupovpre jednotlivé kategórie licenãn˘ch obmedzení.Cieºom je vytvoriÈ ucelen˘, jednotn˘a transparentn˘ systém v oblasti udeºovanialicencií. Hoci je licenãná politika v‰eobecn˘a nadrezortn˘ dokument, navrhuje konkrétnepostupy v licenãnom konaní v detailnejúprave, s cieºom obmedziÈ variabilitu asubjektívne rozhodovanie v licenãnom konaní.Ako sa prejavuje v rezorte MZV v súvislostis udeºovaním licencií na obchodovanieso ‰peciálnou technikou?V prvom rade je potrebné spomenúÈ, Ïe dnesuÏ nehovoríme o obchodovaní so ‰peciálnoutechnikou, ale, a to aj z dôvodu zv˘‰enia transparentnosti,priamo o obchodovaní s vojensk˘mmateriálom. Podmienky obchodovania svojensk˘m materiálom, ako aj vydávania licenciíurãuje predov‰etk˘m zákon ã. 179/1998Z. z.. a ìal‰ie doplÀujúce predpisy. MZV SRparticipuje na licenãnom konaní spoloãne s ìal-‰ími rezortmi, predov‰etk˘m s Ministerstvomhospodárstva SR, priãom pozitívne stanoviskoMZV SR predstavuje jednu z kºúãov˘ch podmienokzískania licencie. Ku kaÏdému obchodnémuprípadu sa pristupuje individuálne. Prípra-va stanoviska MZV SR predstavuje viacstupÀov˘rozhodovací proces, poãas ktorého je okremoverovania platnosti a originality predloÏen˘chdokladov preverované o. i. aj to, ãi je navrhovan˘obchod v súlade s platn˘mi medzinárodn˘minormami, ãi by nepredstavoval poru‰enieniektorého medzinárodného sankãného reÏimu,a ãi by nebol v (ostrom) protiklade so zahraniãno-politick˘mizáujmami SR.Licenãná politika popri verejnom záujmekladie dôraz aj na záujem súkromn˘ – záujmytrhu a Ïiadateºov o licencie, z toho vypl˘vasnaha minimalizovaÈ licenãné obmedzenialen na skutoãne nevyhnutné a tieÏ minimalizovaÈnegatívne dopady existujúcich licenãn˘chobmedzení. Po recesii, ãi takmer zastavenív˘roby a obchodu so ‰peciálnou technikoutesne po roku 1989 sa na Slovensku aj vtejto oblasti oÏivilo podnikanie. Ako vnímatez vá‰ho pohºadu postavenie slovenskéhoobchodu so ‰peciálnou technikou v kontexteeurópskej a svetovej konkurencie?Posúdenie postavenia slovenského obchoduv prostredí európskej a svetovej konkurencie jeskôr otázkou pre Ministerstvo hospodárstvaSR. MôÏem v‰ak kon‰tatovaÈ, Ïe po rokochstagnácie a opakovane deklarovanom záujme onávrat do danej oblasti dochádza k zintenzívneniuaktivít. Zo zahraniãno-politického hºadiskaje v˘znamné predov‰etk˘m roz‰irovanie spolupráces partnermi na európskom trhu a v rámciNATO, t. j. aj postupná zmena orientácie obchodovania,ktorá o. i. súvisí taktieÏ s prebiehajúcoumodernizáciou ozbrojen˘ch síl SR.Podºa predloÏen˘ch Ïiadostí o licenãné konaniea z pohºadu dosahu ‰tátu na majetkové právavo v˘robe zbrojárskeho priemyslu je v centrepozornosti v˘vozcov z finálnych v˘robkovpredov‰etk˘m odmínovacia technika a munícia.Je len na ‰kodu veci, Ïe v obchodovaní s vojensk˘mmateriálom za posledné obdobie prevládapredaj zo skladov˘ch zásob. Na‰i v˘vozcoviaza pomoci vojensk˘ch opravárensk˘ch podnikovsa vedia na trhu presadiÈ najmä vyradenoutechnikou, muníciou a materiálom, ktorú vovojensk˘ch podnikoch dajú do dobrého technickéhostavu a za v˘hodn˘ch cenov˘ch relácií súkonkurencieschopní.Táto oblasÈ obchodovania a podnikania je preverejnosÈ viac-menej neznáma. Podobne, akov ãasoch, keì sa v závodoch ZËS vyrábali oficiálnetraktory ãi vysokozdviÏné vozíky aleich hlavn˘ príjem bol z v˘roby tankov alebodelostreleck˘ch húfnic. Z ãasu na ãas sa objaviasprávy aj o tom, Ïe slovensk˘ zbrojárskypriemysel zaznamenal úspech na medzinárodnompoli, ale sú skôr v˘nimkou akopravidlom. PovaÏujete tak˘ch postoj za prirodzen˘?S názorom, Ïe je daná oblasÈ podnikania preverejnosÈ pomerne neznáma, moÏno súhlasiÈ, av-‰ak príãinou zrejme nie je netransparentnosÈ, aleskôr samotn˘ fakt, Ïe predmet podnikania sazrejme nedot˘ka bezprostredne kaÏdodennéhoÏivota beÏného obãana. Prípadní záujemcovia odanú oblasÈ v‰ak dnes majú moÏnosÈ získaÈ informácie.Slovenská republika taktieÏ pravidelneposkytuje informácie relevantn˘m medzinárodn˘morganizáciám monitorujúcim obchods vojensk˘m materiálom a snaÏí sa o maximálnumoÏnú mieru transparentnosti. Postupy vyuÏívanév SR sú kompatibilné s postupmi pouÏívan˘miv ostatn˘ch âK EÚ a NATO.Druh˘m nemal˘m dôvodom je aj obchodnétajomstvo hlavne pred konkurenciou. Po hromadnomzníÏení poãtu v˘zbroje, munície a materiáluhlavne v ãlensk˘ch krajinách b˘valejVar‰avskej zmluvy je na trhu prebytok tejto komoditya konkurencia je veºká. Preto je potrebnéoceniÈ schopnosti na‰ich firiem presadiÈ sa natrhu prevaÏne v krajinách tretieho sveta aj za tak˘chtopodmienok.Aj z va‰ej profesionálnej dráhy je zrejmé, Ïeekonomika a jej prepojenie na bezpeãnostnéa obranné ‰truktúry sú vám blízke. Akosi tonie je celkom v súlade s (nie celkom správnym)tradiãn˘m pohºadom na Ïenu v spoloãnosti.PovaÏujete to za prejav emancipácie,alebo skôr za va‰u prednosÈ presadiÈ sa aj vtakejto „silnej“ oblasti?Slovensko je dnes modernou krajinou, v ktorejÏeny zastávajú v˘znamné miesta na v‰etk˘chúrovniach riadenia a presadzujú sa aj v tradiãne„muÏsk˘ch“ odvetviach. V súãasnosti uÏ niesú Ïeny Ïiadnou v˘nimkou dokonca ani v armáde,ãi polícií. Osobne som sa problematike prepojeniaekonomiky na bezpeãnostné a obranné‰truktúry venovala dlhodobo, priãom daná oblasÈma zaujala predov‰etk˘m dynamikou v˘vojaa zrejmou zahraniãno-politickou dimenziou.Moje pôsobenie v danej oblasti povaÏujem zanieão, ão mi je prirodzené a z hºadiska tém, ktor˘misa zaoberám, aj atraktívne.29

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R„Hoci sa veºkej ãasti strojárskych podnikov doteraz nepodarilo vyrovnaÈ sa s dôsledkamikonverzie, som presvedãen˘, Ïe s podporou vlády, ktorá si uvedomuje potenciál, ktor˘ Slovenskostále má, sa priemyselnej v˘robe podarí zaujaÈ v˘znamnú pozíciu a nበstrojárensk˘ komplexsa zaradí na dôstojné miesto, ktoré mu historicky prislúcha,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriérprezident ZdruÏenia obranného priemyslu SR (ZOP SR) prof. Ing. Jozef MIHOK, PhD.DrÏaÈ krok s najnov‰ími trendmiAko hodnotíte súãasnú situáciu v oblastizbrojárskej v˘roby na Slovensku? Darí sa jupostupne zastabilizovaÈ a znovuoÏivovaÈ?Slovensk˘ obrann˘ priemysel bol totiÏ v poslednomdesaÈroãí vníman˘ z diaºky ako pomernenehomogénny konglomerát ãasto disparátnychzáujmov, odkázan˘ ãasto len naspoluprácu s krajinami tretieho sveta...Ako v‰ade na svete, aj na Slovensku patrí obrann˘priemysel k veºmi citliv˘m komoditám,ktoré podliehajú nielen priamym vnútrospoloãensk˘mvplyvom, ale bezprostredne aj t˘mglobálnym. Preto to vnímanie z diaºky, o ktoromhovoríte, sa skutoãne môÏe tak javiÈ.Pokiaº ide o spoluprácu aj s krajinami tretiehosveta, netreba sa jej báÈ. Stále tu existujetrhov˘ segment, na ktorom sa vieme uplatniÈ,predov‰etk˘m v oblasti modernizácie techniky,ktorej v minulosti sme boli autormi a ktorúveºmi dobre ovládame. Tu je príleÏitosÈ vygenerovaÈpri obojstrannej spokojnosti dodatoãnéfinanãné prostriedky, ktoré je moÏno opätovnevloÏiÈ do rozvoja nov˘ch sofistikovanej-‰ích systémov, Ïiadan˘ch na t˘ch nároãnej-‰ích, vyspel˘ch trhoch. A práve o to nám ide,udrÏaÈ krok s t˘mito trendmi.Ale ako? Je o vás známe, Ïe v oblasti slovenskéhozbrojného priemyslu kladiete najväã-‰í dôraz na v˘skum, v˘voj a technick˘ rozvojs t˘m, Ïe je tu nevyhnutná spoluprácav‰etk˘ch zúãastnen˘ch. Darí sa teda v˘raznej‰ieako v minulosti prepájaÈ v˘vojové, v˘skumnéa v˘robné kapacity jednotliv˘chsubjektov a zapojiÈ do tohto procesu aj vysoké‰koly?Zabezpeãenie súhry v‰etk˘ch zloÏiek je základn˘mpredpokladom dosiahnutia Ïelanéhoefektu, aby rozhodujúce organizácie mohli prispievaÈk hospodárskemu rastu, postavenémuna vy‰‰ej kvalite, vzdelanosti a inovatívnosti.O skvalitnenie spolupráce sa staráme zavádzanímoptimálnych ‰trukturálnych zmien,ktoré v koneãnom dôsledku dorie‰ia problémkolízie duplicity niektor˘ch kapacít ich vhodn˘mvzájomn˘m doplnením sa.Je dôleÏité, aby Ïiadny podnik alebo spoloãnosÈ,ktor˘ sa nachádza v akejkoºvek ÈaÏkej situácii,nezabúdal na získavanie a zapájaniemlad˘ch pracovníkov – absolventov ‰kôl dopraxe. Tento proces je uskutoãÀovan˘ napájanímsa na mlad˘ch ºudí poãas ‰túdia formou zadávaniaodborn˘ch, diplomov˘ch a dizertaãn˘chprác. V predchádzajúcich obdobiach smestratili vynikajúcich odborníkov, a t˘m ãiastoãneaj prípravu mladej generácie odovzdávanímnenahraditeºn˘ch skúseností. A to nie je len jedináforma spolupráce s vysok˘mi ‰kolami, kdesa snaÏíme získaÈ mlad˘ch ºudí, ktorí necítilisvoju Ïivotnú ‰ancu v zbrojárskych podnikoch,aby do nich predsa len nastúpili. Aktívnu spoluprácurozvíjame aj v oblasti ãi uÏ vlastnéhorie‰enia alebo odbornej oponencie konkrétnychtechnick˘ch úloh priamo na pôde akademickejobce technick˘ch vysok˘ch ‰kôl.ZdruÏenie obranného priemyslu SR si v‰aktakpovediac pozametalo i pred vlastn˘mprahom. Pod va‰ím vedením pripravilo minul˘rok materiál Stratégia rozvoja ZOPSR na obdobie rokov 2008 – 2012. Mohli byste nám tento materiál trochu priblíÏiÈ?V koncepãnom dokumente „Stratégia rozvojaZOP SR na obdobie rokov 2008 – 2012“ sústanovené rozhodujúce priority rozvoja Zdru-Ïenia obranného priemyslu SR vrátane rámcovéhoharmonogramu ich plnenia a delegovaniazodpovedností. Vypracovaniu priorít predchádzalarozsiahla systémová anal˘za súãasnéhostavu národného obranného priemyslu a dokumentbol podroben˘ pripomienkovému konaniu.V jeho rámci boli podrobené kritickej anal˘zepolitické aspekty a ekonomické indikátorypoÏadovaného rozvoja. Vyhodnotené bolimoÏnosti a riziká domáceho a zahraniãnéhotrhového priestoru, princípy vyzbrojovaniaozbrojen˘ch síl v kontexte s akviziãn˘m systémoma ofsetovou politikou. V dokumentesú vyprecizované prierezové a programovésmery v súlade s úlohami ‰tátnej vednej a technickejpolitiky pre oblasÈ zabezpeãenia obrany.Dostatoãn˘ priestor bol vymedzen˘ anal˘zetrendov v obrannom v˘skume a technológiách,na základe ktorej boli vytypované ambície rozvojanárodného obranného v˘skumu, v˘voja atechnológií.Priority stratégie rozvoja ZOP SR sú ãasovoharmonizované a v komplexe tvoria ucelen˘a funkãn˘ dokument, ktor˘ umoÏÀuje jednotliv˘msubjektom a celému ZOP SR prekonaÈstagnáciu a realizovaÈ tvoriv˘ a efektívnyrozvoj v období do konca roku 2012, ktor˘ bymal pokraãovaÈ i v ìal‰om období. Na záver trebapovedaÈ, Ïe to celé treba vnímaÈ ako Ïiv˘materiál, ktor˘ sa bude upravovaÈ a doplÀovaÈpodºa reálnych poÏiadaviek.Modernizácia bojov˘ch lietadiel MiG-29 avrtuºníkov Mi-17 je v˘bornou ukáÏkou integráciezápadn˘ch a v˘chodn˘ch technológií.Je toto podºa vás cesta aj v prípade inejvojenskej techniky? Alebo to bol skôr ãasovoohraniãen˘ spôsob ako prekonaÈ urãitéprechodné obdobie?Kladn˘ v˘sledok modernizácie uvádzanejzloÏitej leteckej techniky potvrdil, Ïe tentokombinovan˘ spôsob modernizácie je relevantn˘a uplatniteºn˘ aj v prípade inej vojenskejtechniky. Je potrebné vedieÈ, Ïe ÈaÏiskomsúãasnej modernizácie, prípadne inovácie súsystémové integrácie sofistikovan˘ch a finanã-30

Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S Rne mimoriadne nároãn˘ch technológií a ichimplementácia do zaveden˘ch a pouÏívan˘chbojov˘ch prostriedkov, resp. techniky. Po efektívnejmodernizácii zostávajú z pôvodnéhoprostriedku alebo techniky len tie funkãné ãasti,ktoré nevyÏadujú modernizáciu, pretoÏeplnia svoje funkcie na poÏadovanej úrovni a ichnáhrada predov‰etk˘m z ekonomického hºadiskanie je objektívne potrebná. Tento prístupumoÏÀuje u‰etriÈ finanãné prostriedky na potrebnémodernizaãné kroky. Toto sú hlavnédôvody, preão v období nedostatoãn˘ch rozpoãtovna obranu vidíme kombinovanú cestumodernizácie ako vhodnú a vysoko prospe‰nú.Legislatíva zohráva veºmi v˘znamnú úlohubuì stimulátora alebo limitátora rozvojakaÏdého podnikateºského prostredia. Buìotvára priestor, dáva impulzy, alebo byrokratizujecel˘ proces. Je jasné, Ïe zbrojn˘priemysel je nieão iné ako ten „civiln˘“. Alepredsa... sú slovenské zbrojárske firmy dostatoãnelegislatívne motivované? AspoÀtak, ako podobné firmy v in˘ch krajináchEÚ a NATO?Slovensko je súãasÈou EÚ aj NATO a z tohovypl˘va, Ïe na‰a legislatíva musí byÈ zladenás ich legislatívou. NemoÏno v‰ak nespomenúÈ,Ïe v niektor˘ch obchodn˘ch prípadoch sasprávame „pápeÏskej‰ie od pápeÏa“ a niektoréna‰e podnikateºské subjekty licenciu na v˘vozcitlivého materiálu z nevysvetlen˘ch dôvodovnedostanú, zatiaº ão iné krajiny EÚ aNATO s t˘m problém nemajú. Aj preto je snahouZdruÏenia obranného priemyslu SR aktívnesa podieºaÈ na tvorbe novopripravovanéhozákona na obchodovanie s citliv˘mi materiálmi,o ãom svedãí aj niekoºko stretnutí tvorcovpredmetného zákona s ãlenmi ZOP SR. Pevneveríme, Ïe spoloãn˘m úsilím, vysvetºovaním sidanej problematiky na konkrétnych prípadoch,dostanú slovenské firmy v budúcnosti väã‰ípriestor na v˘voz citlivého alebo nepotrebnéhomateriálu.„T⁄Àom v oku“ mnoh˘ch zúãastnen˘ch subjektovje v‰ak najmä nekoneãn˘ licenãn˘proces, ktor˘ mimoriadne sÈaÏuje obchodnéjednania, ale aj zákon o verejnom obstarávaní,ktor˘, zdá sa, uÏ nevyhovuje a mal bybyÈ legislatívne upraven˘...Udeºovanie jednotliv˘ch licencií, ako aj dodrÏiavaniazákona o verejnom obstarávaní jetaktieÏ otázkou legislatívy a ako sa uÏ spomenul,musíme intenzívnej‰ie spolupracovaÈ so zainteresovan˘miorgánmi s cieºom zjednodu‰iÈa viac stransparentniÈ tento proces.Ako hodnotí zahraniãie ofsetovú politikuSR? Pri‰li uÏ zo strany EDA odporúãania nazmenu legislatívy v tejto oblasti?„Ofsetov˘ zákon“, ktor˘ bol prijat˘ v decembriminulého roku po ‰irokom pripomienkovomkonaní, je dobr˘m príkladom spoluprácetvorcov zákonov a ZdruÏenia obrannéhopriemyslu a môÏe byÈ veºmi úãinn˘m nástrojompri znovuoÏivovaní zbrojného priemysluSlovenskej republiky. O tom, Ïe tento zákon jekvalitn˘ svedãí aj fakt, Ïe sme nezaregistrovaliÏiadne váÏnej‰ie pripomienky ani z domácehoani z vonkaj‰ieho prostredia.Slovensko je ãlenom NATO a slovenskézbrojárske firmy ãlenmi reálneho svetovéhoobchodného priestoru. KonkurencieschopnosÈmnoh˘ch – i najlep‰ích – slovensk˘chv˘robkov je v‰ak v tomto obchodnom priestoreãastokrát mnoh˘m spôsobom oklie‰Èovanáa veºmi ÈaÏko sa na vyspel˘ch trhochpresadzujú. âo robiÈ, aby to tak nebolo?Najlep‰ou podporou predaja produktovzbrojného priemyslu je úspe‰né reálne bojovénasadenie zbraÀového systému ozbrojen˘misilami. V tomto máme e‰te veºké rezervy napríkladv nasadení 155 mm húfnic alebo 81 mmmínometov slovenskej produkcie v na‰ich zahraniãn˘chspojeneck˘ch misiách. Predpokladomúspechu slovenského obranného priemysluv zahraniãí je nevyhnutnosÈ maÈ zabehnutúv˘robu, poznaÈ poÏiadavky potenciálnych zákazníkova maÈ jednotn˘ postup v prezentáciifiriem a v˘robkov.Jednou z ciest ako daÈ o sebe vedieÈ je stáleúãasÈ na v˘znamn˘ch medzinárodn˘ch v˘stavách.Mnohí ãlenovia ZOP SR sa v dÀoch2. aÏ 6. júna tohto roku zúãastnili v ParíÏimedzinárodnej zbrojárskej v˘stavy EURO-SATORY 2008, najväã‰ej v˘stavy tohto druhuv Európe. Aké boli va‰e poznatky z tejtov˘stavy? Ak˘m smerom sa uberá zbrojárskytrh sveta?EUROSATORY 2008 je najv˘znamnej‰ímpodujatím tohto druhu v Európe a jedn˘m z najv˘znamnej‰íchvo svete, kde je moÏné zachytiÈtrendy, ktor˘mi sa uberá obrann˘ priemyselvo svete. Je tu príleÏitosÈ stretnúÈ sa s lídramiv oblasti finálnych dodávok do armád celéhosveta ako aj s dodávateºmi a v˘robcami rozhodujúcichkomponentov pre vojenskú techniku.V struãnosti sa dá povedaÈ Ïe tendencia v˘vojaje v skvalitÀovaní vlastností v‰etk˘ch druhovv˘zbroje na úkor kvantity. ZbraÀové systémysú stále vo väã‰ej miere sofistikované. Voveºkej miere sú pouÏívané automatizované systémyriadenia paºby a zamierenia, zásobovaniamuníciou, roz‰irujú sa pasívne a aktívne obrannéprostriedky pre zv˘‰enie pravdepodobnostipreÏitia na bojisku, komunikaãné prostriedkys dátov˘m a video prenosom pre v˘menu informáciiv rámci centricky sieÈovo riadenia bojiska.V‰etky uvedené systémy priná‰ajú skráteniereakãn˘ch ãasov pri bojovom nasadení azvy‰ujú úãinnosÈ nasadenia techniky v reálnomboji. Takisto je vidieÈ zmenu v prístupe ktaktickému nasadeniu vojenskej techniky. Nasadeniesa orientuje na plnenie úloh v súvislostis mierov˘mi misiami a v lokálnych konfliktochoproti plo‰nému nasadeniu v˘zbroje vminulosti. Z pohºadu lokalizácie nasadenia súpredpokladané miesta boja skôr urbanizovanéoblasti ako otvorená krajina.V oblasti munície prichádzajú stále nov‰ietechnológie pre zv˘‰enie úãinku v cieli a prezv˘‰enie pravdepodobnosti zásahu cieºa, ão vkoneãnom dôsledku priná‰a predpokladanézníÏenie spotrebovaného mnoÏstva munície...... a moÏno tu je vhodn˘ moment sp˘taÈ sana záver na novú „vyparádenú“ Zuzanu...ZUZANA 2 je posledn˘m ãlenom typovéhoradu v˘konn˘ch 152/155mm kolesov˘ch húfnic,ktoré boli vyvíjané v trenãianskej Kon-‰trukte od 60. rokov minulého storoãia. UnikátnosÈrie‰enia tohto v˘robku dáva obrovsk˘ potenciáljeho uplatnenia nielen na domácom,ale predov‰etk˘m na zahraniãn˘ch trhoch. Potvrdzujúnám to aj v‰etky spätné signály nezávisl˘chmarketingov˘ch aktivít. Najkonkrétnej-‰ím dôkazom je na‰a priama úãasÈ v ambicióznomzahraniãnom tendrovom konaní na obstaraniev˘znamného poãtu 155 mm/52 kal. samohybn˘chkanónov˘ch húfnic na kolesov˘chpodvozkoch, poÏiadavkám ktor˘m najlep‰iezodpovedá práve na‰e rie‰enie ZUZANA 2. Apevne verím, Ïe v krátkom ãase bude zavedenáaj v slovensk˘ch ozbrojen˘ch silách.31

O Z B R O J E N É S I L YS R“For successful export of military equipment a partner in target country is necessary - the partnerwhich is involved in product manufacture, organises the training of operators, providesservicing and takes care for necessary lobbing too. This is the way we follow.The Slovak armed forces will remain our first-rank customer with the understanding thatif we fail to estimate their future needs and do not offer them optimal solutions, then our chanceson foreign markets are just minimal,” said Jiri VICENIK, PhD., the chairman of the board of directors anddirector general of Vojensky technicky ustav, a.s. (Military Technical Institute, Inc.) in Liptovsky Mikulas.We want to be successful in bothdomestic and foreign marketApplied research, development and small batchproduction of military equipment and systemsrank among the institute’s core activities. Wherein the Slovak armed forces can be found yourlogo on products or equipment manufactured inyour company?Over the past years up to now we are deliveringand distributing our products to the NBC troops.Over a long time there is also used in the Slovakarmed forces the ARIS (Army Radiation MonitoringInformation System) , chemical reconnaissancevehicle BRDM-2RCH-M "RUDA", stand-offdetectors of Chemical Warfare Agents (CWA) DD-CWA in both tripod and vehicle modifications, detectorsof toxic industrial chemicals DD-TIC andNBC mobile command posts VYMOB. Air defencetroops use our TATRAPAN PVO system and largequantities of material we have also delivered tomilitary medical sector such as antidote productsTRANSANT, PANPAL, individual first-aid kits, individualmedical packets for soldiers and paratroopers,and other special sets for field hospitals.Compared with other suppliers to Slovak armed forcesour institute makes deliveries of Slovak developmentand Slovak-made products only.Which of your products is the biggest "hit"promising the success on Slovak market?Our new product ABRaCAdeveloped for the Slovakarmed forces is the automatic NBC warning systemwith radio data transfer intended to protect militarycamps and bases, consisting of one central unitand a few satellite units located at some distancearound the camp. The satellite is powered from anaccumulator, equipped with the respective sensors,meteorological station and maintains communicationwith the central unit through radio signals. Wemanufactured and tested the first ABRaCA systemat the beginning of this year and this product attractedat the IBEB 2008 fair a lot of attention.Our Institute still concentrates on research in thefield of stand-off detection of CWA and based onachieved results we offer to the Slovak armed forcesmodernisation of the DD-CWA detectors whichprimarily consist of the installation of new softwarewhich improves the system operation. In this respectwe also have quite new information that theDD-CWA can, after certain adaptations, accomplishalso stand-off detection of biological warfare agentswhich functional feature significantly boosts thesystem’s value.You certainly have an ambition to penetrate alsoforeign markets. Not long ago you exhibited atthe Eurosatory 2008 in Paris, the biggest showof this kind in Europe. Did you succeed there?In fact there exists no international market withmilitary equipment comparable with that we knowfor example in the field of cars. Military equipmentis not purchased based on an instant decision of anindividual but on long-term armament plans ofgovernment bodies and this situation is the sameboth in Slovakia and in the rest of the world.You can not sell even a unique product if its procurementis not planned in advance and money isnot reserved in the budget. In addition, for moresophisticated products there must be available socalledIntegrated Logistics Support (ILS) directlyin product destination country.Main purpose of our participation in Eurosatory2008 was to establish contacts and create conditionsfor sale of the DD-CWA detectors for whichit is primarily necessary to bring the detector to attentionof competent officials at the defence ministriesof individual countries and subsequently toput the unit into armament plans. To achieve thisgoal our personal presence and adequate publicityand presentation of the product were necessary.Furthermore a partner in target country shall befound - i.e. the company which will provide notonly the said ILS but also necessary lobbing. Weachieved both these goals and the interest in theDD-CWA, in particular in live demonstrations thereof,exceeded our expectations. We use such theoccasions also to spread professional informationin this field, i.e. we explain to military experts thepotentials and limitations of stand-off detection aswell as differences between "active" and "passive"stand-off detectors.It is a matter of fact that NATO standards arevery stringent. Are you able to comply withtheir requirements? What’s your certificationstrategy?Our institute is certified on Quality AssuranceSystem in accordance with ISO 9001: 2000 and alsowith the Slovak Defence Standard AQAP 2110:2007 on conformity with the contract requirements.Even in the past the Slovak army had had to workunder very stringent quality management systemand some standards were strict may be more thannecessary, but they were still binding. Therefore,transition to NATO standards was not so painful anddifficult for us. Specialists from our institute aremembers of various NATO workgroups and theyprofessionally contribute in the field of standards’creation and formulation of requirements towardsnew technologies. As regards the product qualityour people and staff constitute the most precious assetfor us - specialists who have knowledge and experiencein the field of special systems and technologies.Fundamental knowledge can be acquiredat schools, the experience can be gained in practiceand the best experience in a team consisting oftrue professional experts, otherwise the expertisecan be reached over a much longer time period andfor much higher cost.www.mti.sk32

N Á T OVzájomné zárukya stabilita vzÈahov„Organizácia severoatlantickej zmluvy – NATO – je ‰truktúra, ktorá umoÏÀuje uplatÀovaÈ ciele Aliancie.Ide o medzinárodnú organizáciu, v ktorej si ãlenské krajiny zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosÈ“ (MO SR).Aj prostredníctvom vedúceho stálej delegácie SR pri NATO Franti‰kom KA·ICK¯M sa vytvárajú stabilné vzÈahymedzi krajinami. Viac sa dozviete z rozhovoru redaktorky Anny Komovej.V apríli 2008 sa konal summit NATO vBukure‰ti. Splnili sa oãakávania pre Slovensko?Aké máte v˘stupy, ktoré sa dot˘kajúva‰ej práce?Summity NATO sú vo v‰eobecnosti mimoriadnedôleÏité udalosti, keìÏe sú poãasnich prijímané strategické rozhodnutia, ktorémajú priamy vplyv na bezpeãnosÈ ãlensk˘chkrajín NATO, a teda neraz aj na celkovú medzinárodnúbezpeãnosÈ. Inak to nebolo anipoãas ostatného summitu v Bukure‰ti, ktor˘sa do dejín okrem iného zapísal aj t˘m, Ïe bolão do rozsahu historicky najväã‰ím vrcholn˘malianãn˘m podujatím. Celkovo moÏno summitv Bukure‰ti oznaãiÈ za úspe‰n˘, nielen zpohºadu Aliancie, ale aj z pohºadu naplneniazahraniãnopolitick˘ch cieºov Slovenska. Rokovaniahláv ‰tátov a vlád dokázali schopnosÈspojencov dosiahnuÈ konsenzus aj v t˘ch najzloÏitej‰íchotázkach, ão vzhºadom na poãet26 nie je vÏdy jednoduché. Tu by som pripomenulunikátnu ãrtu Aliancie, Ïe v‰etky rozhodnutiasú prijímané na základe konsenzu, ãosi neraz vyÏaduje náleÏitú mieru trpezlivostia diplomatickej zruãnosti. Aktívna diskusianajvy‰‰ích ‰tátnych predstaviteºov poãas summituje ìal‰ím dôkazom toho, Ïe NATO je primárnefórum pre transatlantické politické abezpeãnostné konzultácie. Viaceré rozhodnutiatotiÏ boli schválené aÏ priamo v Bukure‰ti.Z konkrétnych záverov summitu moÏnoz pohºadu SR za najdôleÏitej‰ie oznaãiÈ potvrdeniealianãnej politiky otvoren˘ch dverí.V tomto kontexte NATO rozhodlo o pozvaníAlbánska a Chorvátska; potvrdilo, Ïe Ukrajinaa Gruzínsko sa v budúcnosti stanú súãas-Èou Aliancie a zaviazalo sa k posilneniu spolupráceso zvy‰n˘mi krajinami západnéhoBalkánu. Druh˘m mimoriadne dôleÏit˘m v˘sledkomsummitu bola mobilizácia medzinárodnéhospoloãenstva v Afganistane, kdeNATO v rámci operácie ISAF skutoãne nemô-Ïe a ani nemá ambíciu robiÈ v‰etko, a preto vyz˘vaostatné medzinárodné organizácie prispieÈk celkovej stabilizácii Afganistanu. Vtomto duchu bol odsúhlasen˘ koncept „komplexn˘prístup“, ktor˘ ponúka deºbu prácemedzi jednotliv˘mi medzinárodn˘mi aktérmipoãas operácií.MôÏete hovoriÈ aj konkrétne o ‰peciálnej –slovenskej agende – ão bolo va‰ím záujmom?Zo slovensk˘ch summitov˘ch agend moÏnospomenúÈ predov‰etk˘m na‰u principiálnupodporu alianãnej politike otvoren˘ch dverí,ktorú vnímame v kontexte roz‰irovania pásmastability a bezpeãnosti na európskom kontinente.Z tejto pozície sme vychádzali predsummitom i poãas neho, keì sme poãas formovaniaalianãn˘ch stanovísk podporovaliroz‰írenie NATO o tri a‰pirantské krajiny západnéhoBalkánu a to Albánsko, Chorvátskoa Macedónsko, vykonanie ìal‰ieho integraãnéhokroku pre Ukrajinu a Gruzínsko a prehæbeniespolupráce medzi Alianciou a zvy‰n˘mitromi krajinami západného Balkánu, ktor˘misú Bosna a Hercegovina, âierna Hora aSrbsko. Prijatie rozhodnutia o ìal‰om roz‰íreníAliancie smerom na západn˘ Balkán, regiónu,ktor˘ bol nielen v minulosti charakteristick˘latentn˘m napätím, je explicitn˘mpotvrdením skutoãnosti, Ïe NATO netrpí únavouz roz‰irovania. Nepodarilo sa dosiahnuÈkonsenzus v otázke pozvania Macedónska, aleako som uÏ povedal, NATO je zväzkom 26‰tátov. Pevne verím, Ïe v dohºadnom ãase sapodarí nájsÈ rie‰enie v otázke názvu krajiny aMacedónsko dostane pozvánku. ëal‰ie závery,t˘kajúce sa prehæbenia spolupráce sozvy‰n˘mi krajinami západného Balkánu súpotvrdením v˘znamu, ktor˘ NATO pripisujetomuto regiónu a plne kore‰pondujú so zahraniãnopolitick˘mizáujmami SR. Aj keì sa napokonnepodarilo dosiahnuÈ zhodu v otázkeudelenia Akãného plánu ãlenstva pre Ukrajinua Gruzínsko ako ìal‰ieho integraãnéhokroku, vyslané politické posolstvo o tom, Ïeobe krajiny sa raz stanú ãlenmi Aliancie, jekºúãové. S oboma krajinami bolo zaãaté obdobie„intenzívneho angaÏovania“ a teraz jepredov‰etk˘m na Kyjeve a Tbilisi, aby boli naplnenéich euroatlantické ambície. SR je samozrejmeaj naìalej pripravená poskytovaÈpomoc pri reformách.Ak˘ má a bude maÈ vplyv podºa vás roz‰irovanieAliancie na NATO?Myslím si, Ïe kaÏdé doteraj‰ie kolo roz‰íreniaAliancie malo svoje charakteristickéãrty, osobitné pozadie dané rôznym ãasom,medzinárodn˘mi súvislosÈami, ako aj ‰pecifick˘migeografick˘mi a in˘mi parametramivstupujúcich krajín. T˘m zároveÀ priniesloNATO aj rôznu mieru nov˘ch pozitív a zároveÀaj v˘ziev. Samozrejme, Ïe v NATO, kdeje základom diskusie a v‰etk˘ch rozhodovacíchprocesov princíp konsenzu, prijatie nov˘chãlenov vÏdy prispieva k istému prehæbeniu‰truktúry vnútorného dialógu. Je prirodzené,Ïe kaÏd˘ spojenec vrátane Slovenska presadzujev kaÏdej konkrétnej oblasti alianãnéhopôsobenia svoje národné záujmy, ktoré sav‰ak vÏdy snaÏí podriadiÈ celku a dosiahnutiuspoloãn˘ch cieºov. Som presvedãen˘, Ïetak tomu bude aj po teraj‰om roz‰írení, ktoréje charakteristické aj istou symbolikou.Staãí si spomenúÈ, Ïe v regióne Balkánu, ktoréhosa t˘ka teraj‰ie kolo roz‰írenia a kdeväã‰ina krajín uÏ deklarovala záujem o ãlenstvov NATO, e‰te pred pár rokmi prebiehalakrvavá vojna. Prijatie Albánska a Chorvátskaa dúfajme, Ïe v blízkej perspektíve ajMacedónska, prinesie pre Alianciu ako pridanúhodnotu aj ich priame skúsenosti a osobitnúexpertízu vypl˘vajúcu objektívne z ichgeografického postavenia a úãasti na zloÏit˘chprocesoch prebiehajúcich v regióne západ-33

N Á T Oného Balkánu. Slovensko po cel˘ ãas dôslednepodporovalo integráciu uveden˘ch krajíndo NATO, poskytovalo im svoju expertnúpomoc a skúsenosti z prístupového procesu.T˘m viac nás te‰í, Ïe Tirana a Záhreb podpisomprístupov˘ch protokolov 9. 7. 2008 vstúpilido finálnej fázy a napæÀajú tak jednu zosvojich deklarovan˘ch zahraniãno-politick˘chpriorít. Som presvedãen˘, Ïe tento v˘vojje prospe‰n˘ pre západn˘ Balkán ako celok,Alianciu a samozrejme aj Slovensko.âo je stredobodom záujmu pri roz‰irovaníNATO?Oblasti, na ktoré Aliancia kladie dôraz vprocese svojho roz‰irovania sú stanovené vplatn˘ch a verejne dostupn˘ch dokumentochNATO napríklad ·túdie o roz‰irovaní prijatejv roku 1995, dokumentoch t˘kajúcich sa jednotliv˘chúrovní partnerskej spolupráce sNATO ako napríklad Intenzifikovaného dialógu,Individuálneho partnerského akãnéhoplánu alebo Akãného plánu pre ãlenstvo. Vov‰eobecnosti v‰ak základn˘m záujmomNATO je, aby roz‰irovanie prehæbilo bezpeãnosÈnielen v‰etk˘ch spojencov, ale celéhoeuro-atlantického regiónu a napomáhalo stabilizáciidemokratického v˘voja v kandidátskychkrajinách. Tento hlavn˘ cieº sa AlianciasnaÏí presadzovaÈ prostredníctvom viacer˘chkonkrétnych aktivít vo vzÈahu ku kandidátomna ãlenstvo zameran˘ch na povzbudzovaniea podporu demokratick˘ch reforiemvrátane obãianskej a demokratickej kontrolyozbrojen˘ch síl, prehlbovanie spolupráce,konzultácií a budovanie konsenzu pri hºadanírie‰ení, ako aj podporu rozvoja dobr˘ch susedsk˘chvzÈahov. ëalej je to budovanie spoloãnejobrany a zvy‰ovanie transparentnostiv obrannom a vojenskom plánovaní, spojeneckézdieºanie rovnak˘ch demokratick˘ch hodnôt,budovanie právneho ‰tátu a samozrejmenapomáhanie rie‰enia bezpeãnostn˘ch krízprostredníctvom úãasti na mierov˘ch operáciáchuskutoãÀovan˘ch pod egidou OSN aleboOBSE. Teraj‰ie kolo roz‰irovania sa t˘karegiónu západného Balkánu. Tu medzi hlavnédlhodobé politické ciele NATO patrí predov‰etk˘mudrÏanie resp. posilnenie v˘vojasmerom k budovaniu ‰tandardn˘ch demokratick˘ch‰tátov, uskutoãÀovaniu zloÏit˘ch reforiema integrácii do Aliancie. Je zrejmé, Ïepotvrdená politika otvoren˘ch dverí Aliancienaìalej patrí medzi hlavné motivaãné faktoryv tomto smere v perspektíve pre v‰etky krajiny,ktoré deklarujú ako svoj cieº ãlenstvo vNATO.T˘m, Ïe sa Kosovo stalo samostatn˘m ‰tátom,nastali pre Alianciu a ãlenské krajinyaj zmeny v legislatíve a stratégii misieKFOR. Ak˘ to má vplyv na Slovensko?Vzhºadom na to, Ïe región západného Balkánupatrí medzi priority zahraniãnej politikySR, slovenská diplomacia venuje aj témeKosova na pôde NATO osobitnú pozornosÈ.Malá poznámka na spresnenie va‰ej otázky -Kosovo sa z ná‰ho pohºadu nestalo samostatn˘m‰tátom, keìÏe Slovensko neuznalo aktdeklarácie o nezávislosti Kosova. Priãom zadôleÏitú povaÏujem skutoãnosÈ, Ïe na pôdeAliancie nie sme jediná krajina s touto pozíciou.Pre nás je preto v tomto kontexte principiálnedôleÏité, Ïe NATO konsenzuálne aotvorene deklarovalo svoju nestrannosÈ a nezaujatosÈv otázke statusu Kosova a nemáambíciu vstupovaÈ do politickej diskusie natúto tému. Jednoducho Aliancia má definovanésvoje poslanie a záujmy v inej oblasti a touje predov‰etk˘m obrana jej ãlenov pred existujúcimiprípadne vznikajúcimi bezpeãnostn˘mihrozbami. V tomto kontexte aj alianãnáoperácia v Kosove plní presne stanoven˘ cieºa úlohy definované rezolúciou BR OSN1244/1999, ktorá je z pohºadu NATO základn˘mdokumentom, ist˘m fundamentom stanovujúcimmandát pre jednotky KFOR. Tátopozícia je stále platná, sú s Àou stotoÏnení v‰etcispojenci a bola potvrdená vo viacer˘chalianãn˘ch dokumentoch, naposledy v deklaráciiz aprílového summitu NATO v Bukure‰-ti. Predmetná rezolúcia OSN hovorí veºmijasne o tom, ão a ako má a môÏe KFOR v KosoverobiÈ, aké sú „mantinely“ a právomocijednotiek. V tejto súvislosti aj vzhºadom na posledn˘v˘voj v regióne, bolo u nás prijaté politickérozhodnutie, v súlade s ktor˘m sa príslu‰níciná‰ho kontingentu v KFOR nebudúpodieºaÈ na Ïiadnych ãinnostiach, ktoré bymohli byÈ interpretované ako moÏné aj nepriameuznanie nezávislého Kosova. O tomto na-‰om stanovisku, s ktor˘m nie sme na pôdeAliancie osamotení, boli formálne oboznámenív‰etci spojenci.OvplyvÀuje stabilizaãná misia ISAF vzÈahyvnútri Aliancie?Áno, nepochybne. KaÏdá operácia a misia,ktorú aliancia uskutoãÀuje, ovplyvÀuje vzÈahyvo vnútri Aliancie, ãi uÏ je to ISAF, KFOR,ìal‰ie operácie na Balkáne, ãi v Stredomorí.Ak chceme vyhodnotiÈ vplyv ISAF, je potrebnétúto otázku vidieÈ v historickej súvislostiod roku 2001. Po útokoch 11. septembra 2001NATO navrhlo pomoc USA v súlade s ãlánkom5 Washingtonskej zmluvy, ão bolo prejavomjednoty, súdrÏnosti a solidarity ãlenovaliancie. NATO prijalo ‰pecifické opatreniav rámci boja proti terorizmu. Tieto opatreniaokrem iného zahrÀovali rozmiestnenieprvkov námorn˘ch síl NATO vo v˘chodnomStredomorí na demon‰trovanie prítomnostiNATO. Táto operácia – Active Endeavour –formálne zaãala 26. októbra 2001, i keì patrolovaniev rámci kampane proti terorizmuzaãalo uÏ 6. októbra 2001. Táto operácia trvádoteraz a okrem NATO sa v nej zúãastÀujúnámorné sily Ukrajiny, donedávna tieÏ silyRuska. Na druh˘ deÀ, 7. októbra 2001 sa zaãalaprotiteroristická operácia Enduring Freedomv Afganistane, vedená spoãiatku USA aVeºkou Britániou, kde sa postupne zapájaliìal‰ie ‰táty koalície, vrátane neskor‰ieho zapojeniaSR. Cieºom tejto operácie na územíAfganistanu bolo zniãiÈ Al-Káidu a odstrániÈreÏim Talibanu od moci v Afganistane, ktor˘podporoval útoãiská pre teroristov. V roku2002 bola pod mandátom OSN otvorená druháoperácia medzinárodného spoloãenstva vAfganistane – International Security AssistanceForce (ISAF). Pôvodne bola operácia ISAFzameraná na zaistenie bezpeãnosti Kábulu aokolia a podporu novej doãasnej vlády. Vnasledujúcom roku 2003 NATO prevzalo vedenietejto operácie. Postupne BR OSN predlÏovalaa roz‰irovala mandát ISAF na celkovústabilizáciu a rekon‰trukciu krajiny tak,aby sa Afganistan stal prosperujúcou krajinou,ktorá bude sama ÏiÈ v mieri, nebude predstavovaÈhrozbu pre susedov a ani pre svetov˘mier. Postupne sa operácia ISAF rozrastala na‰ir‰ie územie a na jeseÀ 2006 NATO prevzaloformálne zodpovednosÈ za kontrolu celéhoúzemia Afganistanu. Je treba v‰ak pripomenúÈ,Ïe i‰lo o formálne prevzatie kontroly,pretoÏe e‰te znaãná ãasÈ územia bola v rukáchopoziãn˘ch militantn˘ch síl. V priebehuìal‰ích dvoch rokoch sa ukázalo, Ïe situáciav Afganistane je oveºa zloÏitej‰ia, neÏ saoãakávalo. Je potrebné uviesÈ, Ïe problematikaAfganistanu je do znaãnej miery spojenás v˘vojom v Pakistane, pretoÏe niektoréoblasti tejto krajiny nie sú kontrolovanéústrednou vládou a stali sa útoãiskom preopoziãné militantné sily, ktoré z tohto územiapodnikajú cezhraniãné bojové akcie. Samotn˘Afganistan je krajinou v mnoh˘ch smerochveºmi zaostalou s existenciou stredovekéhokmeÀového a rodového zriadenia, ch˘ba potrebnáinfra‰truktúra, neexistujú tu ‰tandardnériadiace a správne in‰titúcie. NATO a ìal-‰ie krajiny zapojené do ISAF krajiny, ale i ìal-‰í aktéri medzinárodného spoloãenstva ãi uÏOSN, EÚ, G8, Svetová banka alebo donoridospeli k názoru, Ïe v Afganistane sa nedá situáciarie‰iÈ v˘hradne vojenskou cestou, aleje potrebn˘ komplexn˘, vojensko-civiln˘ prístup.Okrem zaistenia bezpeãnosti je potrebnév Afganistane zaistiÈ rekon‰trukciu a obnovuinfra‰truktúry, ale predov‰etk˘m budovaÈvlastné afganské kapacity. Afganci musiabyÈ schopní sami prevziaÈ zodpovednosÈ zasvoju bezpeãnosÈ a preto je potrebná pomocpri v˘stavbe afgansk˘ch národn˘ch bezpeãnostn˘chsíl, ale aj za riadenie a spravovaniespoloãnosti v podobe vybudovania ‰tandardn˘chin‰titúcií, zodpovednosÈ za rozvoj ekonomikya za boj proti tak˘m ne‰várom, akoje nelegálne pestovanie a obchod s narkotikami,korupcia a zloãinnosÈ. V tomto proceseNATO sa snaÏí urobiÈ maximum, vrátanebudovania a rekon‰trukcie krajiny napríkladprostredníctvom provinãn˘ch rekon‰trukãn˘chtímov. Mnohé krajiny vidia, Ïe v procesestabilizácie a obnovy Afganistanu musíhraÈ hlavné slovo afganská strana – centrálnavláda a provinãné vlády, regionálne amiestne in‰titúcie. V˘znamn˘m krokom preìal‰ie smerovanie v˘voja v Afganistane bolozasadnutie samitu NATO v Bukure‰ti, kde sauskutoãnil aj tzv. samit o Afganistane za úãastiprezidenta Karzaia, generálneho tajomníkaOSN Ban-Ki-Moona a ìal‰ích vysok˘chaktérov. Z iniciatívy NATO bola prijatá Strategickávízia pre Afganistan a Komplexn˘strategick˘ politicko-vojensk˘ plán pre Afganistan,ako v˘raz dlhodobého záväzku medzinárodnéhospoloãenstva a komplexného prístupupri obnove a rekon‰trukcii Afganistanu.DôleÏité je, Ïe k tejto strategickej vízii sapridal aj samotn˘ prezident Karzai. Nasledujúcimkrokom bola ParíÏska konferencia o Afganistane12. júna 2008, ktorá rie‰ila najmäcivilnú dimenziu obnovy a rozvoja krajiny doìal‰ích rokov na báze dohody o Afganistanea potvrdila novoprijatú národnú stratégiu rozvojaAfganistanu. Tu je potrebné pripomenúÈ,Ïe konferencia priniesla ìal‰ie záväzky prispievateºova donorov na pomoc Afganistanuv hodnote 20 miliárd USD. Aliancia aspojenci taktieÏ uvítali rozhodnutie vlády SRa NR SR o roz‰írení na‰ej úãasti v operácii34

N Á T OISAF v Afganistane v súlade na‰imi moÏnos-Èami, prioritami a záväzkami.Do akej miery sa môÏu naru‰iÈ bezpeãnostnézáujmy a utrpieÈ strategická rovnováhaEurópy práve americk˘m protiraketov˘mplánom?Projekt protiraketovej obrany (PRO) USAna európskom kontinente je bilaterálnym projektomUSA s na‰imi susedmi. Ide o suverénnerozhodnutie na‰ich susedov a spojencov aako také ho musíme re‰pektovaÈ, aj keì s nímnemusíme súhlasiÈ. Napokon cel˘ projekt, takako bol koncipovan˘ na zaãiatku, vyvolávalotázky a ako sa ukázalo, nielen u nás. Vzhºadomna postoj Slovenskej republiky a ìal-‰ích ‰tátov, ktoré mali o tejto iniciatíve isté pochybnostia poÏadovali vysvetlenie a konzultácie,sa otázka PRO USA stala tieÏ témouNATO a zaoberal sa Àou aj summit Alianciev dÀoch 2. – 4. apríla 2008 v Bukure‰ti. Nasummite sa prítomné hlavy ‰tátov a vlád spojeneck˘chkrajín zhodli na tom, Ïe ‰írenie, tedaproliferácia balistick˘ch rakiet predstavujerastúcu potenciálnu hrozbu pre ich ozbrojenésily, územie a obyvateºstvo, a Ïe PRO je jednouãasÈou ‰ir‰ieho spektra moÏn˘ch odpovedína túto hrozbu. Potvrdili, Ïe sú si vedomí,Ïe PRO USA môÏe prispieÈ k ochrane spojencovpred balistick˘mi raketami dlhého doletu,dohodli sa, Ïe preskúmajú moÏnosÈ, akoprepojiÈ PRO USA s PRO NATO do jednéhointegrálneho celku a Ïe vypracujú ‰túdiu akozaistiÈ pre v‰etky ‰táty aliancie rovnakú bezpeãnosÈna posúdenie na summite NATO2009. Súãasne potvrdili záujem o pokraãovaniespolupráce NATO-Rusko v oblasti PRO,záujem o spoluprácu USA s Ruskom a záujemo preskúmanie moÏného prepojenia systémovPRO USA, NATO a Ruska. V˘sledky summituzodpovedajú hlavn˘m poÏiadavkám Slovenskejrepubliky. Ak by v‰ak bola Slovenskárepublika poÏiadaná o umiestnenie niektoréhoz prvkov PRO USA na jej území, takátopoÏiadavka by bola odmietnutá.Zaoberá sa Aliancia aj otázkou energetickejbezpeãnosti?Diskusia na tému energetickej bezpeãnostinie je nov˘m prvkom na alianãnej scéne.Táto téma sa na fórach NATO objavovala vrôznych podobách uÏ od roku 1949. Impulzompre hlb‰ie rozpracovanie uvedenej problematikyv roku 2006 boli udalosti ohºadne zastaveniadodávok plynu Ukrajine zo strany Ruska.Aliancia sa v súãasnosti aj naìalej snaÏínájsÈ odpoveì na otázku ak˘m spôsobommôÏe ako celok prispieÈ k rie‰eniu problematikyEnergetickej bezpeãnosti spojencov. ZároveÀsa usiluje o dosiahnutie konsenzu, abyhºadan˘ spôsob vyhovoval v‰etk˘m ãlensk˘mkrajinám. Spektrum uvaÏovaného pôsobeniaNATO sa zaãína pri podpornej funkcii priochrane energetickej kritickej infra‰truktúrya konãí globálnym pôsobením na medzinárodnejpoliticko-bezpeãnostnej scéne. Spoloãn˘mmenovateºom úlohy Aliancie je obranaproti kinetick˘m hrozbám, ako napr. terorizmus.V politickej rovine je to zase stabilizaãnáfunkcia Aliancie v regiónoch ktoré sú spätés produkciou a prepravou energetick˘chsurovín. Doteraj‰ia diskusia na pôde NATOpodnietila záujem väã‰iny spojencov o vyuÏitiepolitick˘ch konzultácií na vyjadrenie aprípadne aj presadenie svojich národn˘ch záujmovv oblasti energetickej bezpeãnosti. ZároveÀv‰ak poukázala na znaãnú rôznorodosÈtak vo vnímaní uvedeného pojmu jednotliv˘mikrajinami, ako aj v ich názoroch na moÏnúangaÏovanosÈ NATO pri jej zabezpeãovaní.Poãas intenzívnej, dvojroãnej práce Alianciesa v˘sledky tohto úsilia premietli do viacer˘chalianãn˘ch dokumentov. Medzi v˘chodiskánaãrtnuté v predmetn˘ch dokumentochpatria monitoring a vyhodnocovanie hroziebv rámci energetickej bezpeãnosti, operáciev rizikov˘ch teritóriách, pomoc spojencompri rie‰ení, prípadne zvy‰ovaní bezpeãnostiinfra‰truktúry, prepravn˘ch ciest, v˘znamn˘chpodujatí a podobne. Vyvrcholením doteraj‰ejdiskusie na pôde organizácie bolo zahrnutieproblematiky energetickej bezpeãnostido RiÏskej deklarácie, a následne prijatie informácieo pôsobení NATO v oblasti energetickejbezpeãnosti na samite NATO v Bukure‰ti.Aliancia, napriek kontroverzn˘m prístupomãlenov k tejto problematike, v súãasnostipôsobí ako stabilizujúci prvok v globálnombezpeãnostnom priestore a t˘m prispievaaj k energetickej bezpeãnosti spojencov.Otázka postavenia NATO vo svete a otvoreniahraníc zostala nezodpovedaná aj posummite v Rige. Diskutovalo sa o prehlbovaníspolupráce so vzdialenej‰ími krajinami,no niã, ão by bolo vyhovujúce, sa neprijalo.Ak˘ bude v˘voj Aliancie, podºa ás, vnasledujúcom období?V prvom rade treba uviesÈ niekoºko dôleÏit˘chfaktov. NATO nemá ambíciu staÈ sa globálnouorganizáciou, ani nejak˘m globálnympolicajtom, ktor˘ bude zasahovaÈ vÏdy a v‰ade.Pole pôsobnosti Aliancie je jasne determinovanébezpeãnostn˘mi záujmami spojencova najmä základn˘mi dokumentmi, medzi ktorépatrí Severoatlantická zmluva, ãi Strategickákoncepcia NATO. Na základe t˘chto dokumentovje jasne stanovené postavenie Aliancievo svete a jej primárne zameranie na euroatlantickúoblasÈ a zaistenie jej bezpeãnosti.Rozvoj partnerstiev, teda rozvíjanie politickéhodialógu a praktickej spolupráce s neãlensk˘mikrajinami, je jednou zo základn˘chbezpeãnostn˘ch úloh NATO. Je to jedineãn˘bezpeãnostn˘ projekt, ktor˘ v˘znamnou mierouprispel k ‰íreniu a upevneniu stability vEurópe a celej euroatlantickej oblasti. NATOsi uvedomuje potrebu nielen prehlbovaÈ doteraj‰iuspoluprácu s partnermi, ale aj túto spoluprácuprispôsobovaÈ nov˘m bezpeãnostn˘mpodmienkam vo svete. Z uvedeného dôvodusa Aliancia venuje rozvíjaniu partnerstvatak v rámci Euroatlantickej partnerskej rady,Stredomorského dialógu, ako aj Istanbulskouiniciatívou spolupráce. NATO rozvíja aj vzÈahyso vzdialenej‰ími krajinami, ktoré vyznávajúrovnaké hodnoty ako NATO – napríkladJaponsko, Austrália, Nov˘ Zéland, JuÏná Kóreaa ìal‰ie. Konkrétna podoba spolupráce je„‰itá na mieru“ kaÏdému partnerovi, ktor˘ simá moÏnosÈ vybraÈ zo ‰irokej ponuky aktivíttie, ktoré vyhovujú jeho potrebám, záujmoma schopnostiam. Aliancia taktieÏ rozvíja vzÈahyaj s in˘mi medzinárodn˘mi organizáciami,ako napr. Európska únia, OSN, OBSE, aj keìje potrebné zdôrazniÈ, Ïe existujúca spoluprácamá priestor pre ìal‰ie skvalitnenie. Nasummite NATO v Rige boli rozvoju partner-stiev dodané nové impulzy. RiÏsk˘ summitpodporil posilnenie politickej a praktickejspolupráce NATO s partnermi v rámci existujúcich‰truktúr v súlade so závermi predchádzajúcichsummitov, ìalej posilnil operaãnúspoluprácu NATO s neãlensk˘mi krajinami sozámerom posilniÈ spoluprácu NATO so súãasn˘mia potenciálnymi prispievateºmi do operáciía misií NATO a potrebu zv˘‰iÈ schopnostiNATO poskytnúÈ praktické skúsenosti apomoc v oblasti obrann˘ch a bezpeãnostn˘chaspektov reforiem v krajinách záujmu NATO.Nástroje programu Partnerstva za mier bolisprístupnené ostatn˘m formátom spolupráce.Summit NATO v Bukure‰ti potvrdil rozhodnutiaminul˘ch summitov a do budúcnostimoÏno oãakávaÈ ìal‰ie prehlbovanie sa spolupráceNATO s partnermi po celom svete.Ako prispeje Slovensko do Centra v˘nimoãnostipre ochranu informaãn˘ch systémov,ktoré vzniká a aká bude va‰a úloha?Obrana kybernetického priestoru, teda infra‰truktúrykomunikaãno-informaãn˘ch systémov,sietí a ich komponentov v rámci multinárodneprepojen˘ch systémov je efektívnajedine pri spoloãnom, koordinovanom úsilí.Vzhºadom k tomu, Ïe mnoho krajín vybudovaloa buduje spôsobilosti kybernetickej obranyvo vlastnom prostredí na národnej úrovni,vznikla medzera v jej komplexnom, spoloãnomzabezpeãení. Na odstránenie tohtonedostatku bolo vytvorené Centrum v˘nimoãnostipre kooperáciu v oblasti kybernetickejobrany, ktoré má maÈ vedúcu úlohu prispolupráci na v˘voji ‰tandardov a spôsobilostíkybernetickej obrany. Ambíciou Centra v˘nimoãnostipre kooperáciu v oblasti kybernetickejobrany je staÈ sa primárnym zdrojom odborn˘chznalostí pre problematiku kybernetickejobrany v NATO. Centrum sa zaoberáv‰etk˘mi stránkami kybernetickej obrany akosú napríklad technológie, interoperabilita, doktríny,organizácia, vzdelávanie, v˘cvik, uvedomenie,právne aspekty. Stredisko rozvíjaspoluprácu s vhodn˘mi entitami NATO, neãlensk˘mikrajinami NATO, medzinárodn˘miorganizáciami, súkromn˘m sektorom, akadémiamia v˘skumn˘mi strediskami. SR sa vpoãiatoãnej fáze po podpísaní Memoranda oporozumení dÀa 14. mája 2008 bude od roku2009 podieºaÈ na financovaní strediska vo v˘-‰ke 15.000 EUR roãne. Obsadenie jednej pozícievedeckého pracovníka je naplánované od1. augusta 2009 v súlade s uznesením Národnejrady SR ã. 1846/2005 na ìal‰ie vysielaniepríslu‰níkov OS SR na plnenie úloh v ‰truktúrachNATO alebo EÚ. Je vhodné si v‰akuvedomiÈ, Ïe Centrum v˘nimoãnosti pre kooperáciuv oblasti kybernetickej obrany nie jepriamym vykonávateºom kybernetickej obrany,ale je len súãasÈou, odborn˘m a v˘skumn˘mpracoviskom, v rámci budovaného komplexnéhosystému pre kybernetickú obranu vNATO a jeho ãlensk˘ch krajinách. ëal‰ímkrokom na reálnu obranu kybernetického priestoruSlovenskej republiky, by malo byÈ vybudovaniekomplexného systému kybernetickejobrany na národnej úrovni, najmä jehoaktívnych a riadiacich prvkov. Tento systémby mal byÈ zaloÏen˘ práve na odborn˘ch znalostiacha ‰tandardoch vypracovan˘ch Centromv˘nimoãnosti pre kooperáciu v oblastikybernetickej obrany.35

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I ESlovenská republika vstúpila do schengenského priestoru na sklonku minulého rokaako jedna z najlep‰ie pripraven˘ch nov˘ch krajín. Bezpochyby má na tomzásluhu aj spoloãnosÈ Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o., ktorá sa ako systémov˘integrátor zapojila do v˘znamn˘ch projektov Ministerstva vnútra SR.Informaãné technológiepomohli otvoriÈ hraniceJedn˘m z t˘chto projektov bola dodávkaNárodného komunikaãného rozhrania Schengenskéhoinformaãného systému II (NG SISII ) druhej generácie, ktorého implementáciabola nevyhnutná na splnenie podmienokumoÏÀujúcich pripojenie sa Slovenska kschengenskému informaãnému systému, zabezpeãujúcemuv˘menu údajov, potrebn˘chpre pohyb osôb bez hraniãn˘ch kontrol v prevaÏnejãasti Európy.Jeho súãasÈou sú tri samostatné informaãnésystémy, a to Národn˘ schengensk˘ informaãn˘systém NS-SIS, Národn˘ vízov˘ informaãn˘systém NS-VIS MV, urãen˘ na podporuvydávania tzv. schengensk˘ch víz doktorejkoºvek z ãlensk˘ch krajín schengenskéhopriestoru a Informaãn˘ systém SIRE-NE, ktor˘ slúÏi potrebám medzinárodnej policajnejspolupráce.Najväã‰ou v˘zvou bolo prepojiÈ uÏ jestvujúceslovenské národné policajné informaãnésystémy s európskou centrálnou databázouSIS II, ktorú e‰te len zaãali vytváraÈ a nahradípôvodnú SIS I s kapacitou uÏ nedostatoãnouna pripojenie nov˘ch ãlensk˘ch krajín. Keì pri-‰la správa, Ïe v˘voj SIS II sa oneskoruje kvôlirôznym objektívnym prekáÏkam a hrozí odloÏenieplánovaného vstupu nov˘ch krajín doschengenského priestoru, Portugalsko ponúklorie‰enie pod názvom SISone4ALL, ktoréumoÏnilo nov˘m krajinám pripojiÈ sa na existujúcicentrálny systém SIS I+.Odborníkom spoloãnosti HP Slovakia sa vrelatívne krátkom ãase podarilo napojiÈ na totorie‰enie a plne ho integrovaÈ do slovenskéhonárodného prostredia. Aj vìaka tomu Slovenskovyhovelo dôleÏitej podmienke otvoreniahraníc, ktorou je komunikácia s jestvujúcimSchengensk˘m informaãn˘m systémomSIS I+. Okrem toho bola dodaná tzv.centrálna lustraãná konzola, ktorá umoÏÀujeplo‰né prepojenie na‰ich národn˘ch policajn˘chsystémov a schengenskej databázy tak,aby postupne aj policajti v teréne mali pri kontrolenapríklad osôb, dokladov, áut, zbraní ain˘ch predmetov prístup do obidvoch.„Podºa aktuálneho harmonogramu EÚ jesprevádzkovanie novej centrálnej databázySIS II plánované na október 2009, av‰ak tentotermín sa zo strany centra priebeÏne upres-Àuje na základe v˘sledkov testovania novéhosystému ãlensk˘mi krajinami. Dnes e‰tenie je jednoznaãne definované, ak˘m spôsobombudú ãlenské krajiny migrovaÈ svojeúdaje zo systému SISI+ do systému SISII.Príprava systému druhej generácie je dlh˘ azloÏit˘ proces. My sme pripravení na‰e rie-‰enia dodaÈ podºa plánu a poÏiadaviek MVSR. Keì bude potrebná podpora pri migráciidát, samozrejme tieto sluÏby poskytneme,“potvrdil projektov˘ manaÏér HP SlovakiaVladimír Dudlák, PMP.Druh˘m, nemenej dôleÏit˘m projektom,bola v˘roba a zavedenie slovenského cestovnéhodokladu podºa ‰tandardov platn˘chpre v‰etky ãlenské ‰táty Európskej únie. Projektobsahuje dva v˘znamné celky: na jednejstrane sú to primárny biometrick˘ prvok a dátovástrana na báze hrubého polykarbonátu vpase, na druhej samotné softvérové a hardvérovétechnické rie‰enie personalizácie pasu.SpoloãnosÈ HP Slovakia má uÏ veºmi dobréreferencie z rie‰enia a zavádzania identifikaãn˘chdokladov, ktor˘mi sú na Slovenskunové európske obãianske a vodiãské preukazy.Aj preto v˘sledkom jej úsilia bola implementáciakompletnej technológie v˘roby avydávania moderného a bezpeãného cestovnéhodokladu – od prijatia Ïiadosti o vydaniepasu, automatickú personalizáciu dokladu(vloÏenie údajov a fotografie do pasu a doãipu) na centralizovanom ‰peciálnom pracovisku,aÏ po bezpeãnú distribúciu dokladov.„Na projekte biometrického pasu pracovalinajlep‰í slovenskí odborníci, ktor˘ch smemali k dispozícii“, povedal projektov˘ mana-Ïér HP Slovakia ·tefan Zgebura. „Základn˘tím tvorilo 25 aÏ 30 ºudí, v pozadí v‰ak bolidesiatky ìal‰ích.“ OpieraÈ sa v‰ak mohli aj oskúsenosti materskej spoloãnosti Hewlett-Packard, ktorá uÏ na mnoh˘ch miestach svetapreukázala svoje schopnosti pri zavádzaníklasick˘ch systémov registrácie a identifikácieosôb a osobn˘ch dokladov.„Keì zoberieme do úvahy v‰etky v˘zvy aveºké míºniky minulého roka, premietnutédo troch kºúãov˘ch projektov ná‰ho ministerstva,tak na dvoch z nich participovala HPSlovakia,“ uviedla v rozhovore pre MagazínHP Fórum generálna riaditeºka Sekcie informatiky,telekomunikácií a bezpeãnosti MVSR Denisa Dobroãanová. „MôÏem povedaÈ,Ïe ani pri jednom projekte sme kvôli dodávateºovinemuseli posúvaÈ termíny realizácie,naopak, jeho pripravenosÈ a najmä flexibilitaboli vÏdy na veºmi dobrej úrovni.“36

M I N I S T E R S V O V N Ú T R AS RV duchu dobySekciu informatiky, telekomunikácií a bezpeãnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vedieDenisa DOBROâANOVÁ. Pre niekoho moÏno trocha neobvyklé spojenie: Ïena a technika, aj keì najmodernej‰ia.No na MV SR je práve táto symbióza vítaná – potvrdzuje to aj úroveÀ informatiky.Rozhovor pripravila redaktorka Anna Komová.Informatizácia je celkom urãite aj na Ministerstvevnútra SR jednou z najr˘chlej‰ie sa vyvíjajúcichoblastí. Ako sa vám darí drÏaÈ krok sosvetom?Dovolím si tvrdiÈ, Ïe v urãit˘ch ãastiach IT oblastivieme konkurovaÈ rie‰eniam implementovan˘mv zahraniãí, resp. v krajinách EÚ. V niektor˘choblastiach zaostávame. Ale to je typick˘ procesv˘vinu kaÏdého informaãného systému, v odbornejterminológii naz˘vanej aj Îivotn˘ch cyklusaplikácie alebo technológie. Po urãitom obdobíprevádzky nastáva fáza, keì je potrebné zhodnotiÈìal‰í rozvoj na jednej strane, alebo implementáciunáhradného, technologicky vyspelej‰iehorie‰enia na strane druhej. Pri takom poãte systémovimplementovan˘ch v rôznych ãasov˘ch horizontochako v na‰om rezorte, nie je moÏné pri kaÏdomz nich zohºadÀovaÈ najnov‰ie trendy IT rie‰ení vosvete. Neustále v‰ak pracujeme na zvy‰ovaní celkovejkvality IT rie‰ení v rámci ná‰ho rezortu.Ako je zaãlenená sekcia informatiky telekomunikáciía bezpeãnosti, v rámci ministerstva,ak˘ stupeÀ dôleÏitosti zastáva?V rámci organizaãnej ‰truktúry SITB priamospadá pod ministra, ão jasne demon‰truje stupeÀdôleÏitosti sluÏieb na‰ej sekcie pre zvy‰ok rezortu,v koneãnom dôsledku aj pre obãana.Do akej miery je práca va‰ej sekcie pomocoupre beÏného obãana, ktor˘ je odkázan˘ nasluÏby poskytujúce MV SR?Sekcia informatiky, telekomunikácií a bezpeãnostije v postavení prevádzkovateºa informaãn˘cha telekomunikaãn˘ch systémov na ministerstvevnútra, ão znamená, Ïe je pln˘m poskytovateºomIT sluÏieb pre v‰etky zloÏky MV. Ministerstvovnútra SR vystupuje ako jeden z kºúãov˘ch rezortov,ktor˘ má v správe azda najväã‰í objem registrova má ambície sa do procesu informatizáciespoloãnosti zapojiÈ v maximálnom rozsahu. Kºúãov˘mibudú nasledujúce dva roky, keì sa odzrkadlína‰a pripravenosÈ prostredníctvom na‰ichv˘konov. UdrÏaÈ krok s krajinami Európskej úniev oblasti informatizácie spoloãnosti do budúcnostisi pravdepodobne vyÏiada viaceré zmenynielen v technologick˘ch rie‰eniach, ale najmä vdefinovan˘ch a zauÏívan˘ch procesoch v oblastiverejnej správy a samosprávy.Viete konkurovaÈ rie‰enia aj v EÚ, v ak˘ch oblastiach?Uveìte príklad.UdrÏaÈ krok s krajinami EÚ podºa môjho názoruneznamená iba porovnaÈ krajiny navzájom,ktorá z nich implementovala alebo implementujenajnov‰ie technologické rie‰enia, prípadne akoãasto inovuje uÏ implementované rie‰enie. Prikomparácii treba klásÈ dôraz na dosahovanú úroveÀautomatizácie základn˘ch pracovn˘ch procesov.âím je ich objem vy‰‰í, t˘m efektívnej‰ie viev˘kon polície alebo verejnej správy reagovaÈ napoÏiadavky ná‰ho externého zákazníka, t.j. nakaÏdého obãana SR.Na ministerstve vnútra od 1. septembra 2007prevádzkujete a pouÏívate schengensk˘ informaãn˘systém (SIS) verziu SI Sone 4 all, ão toznamená v praxi?Znamená to vkladanie, aktualizáciu a vyhºadávaniezáznamov evidovan˘ch v SIS. K tomuto termínuSR prijala aj potrebnú národnú legislatívu t˘kajúcusa prevádzky a pouÏívania SIS. Na základevyuÏívania prístupu do SIS sa odvtedy na územíSlovenska vypátrali viaceré osoby a veci, poktor˘ch vyhlásili pátranie prostredníctvom SIS.TaktieÏ sme zaznamenali prípady vypátrania osôba vecí v krajinách schengenského priestoru nazáklade záznamov vytvoren˘ch na Slovensku.Doteraj‰ie skúsenosti z pouÏívania SIS v praxi potvrdzujúväã‰iu úspe‰nosÈ pri pátraní po hºadan˘chosobách a veciach, efektívnej‰iu prácu polície vrámci únie a v neposlednom rade pomáhajú zvy-‰ovaÈ bezpeãnosÈ obãanov EÚ.Myslíte si, Ïe problematika SIS sa vstupom doSchengenu skonãí, alebo sa len zaãína?Paralelne od roku 2006 pracujeme aj na v˘vojiSIS druhej generácie, t. j. SIS II. Práce budú pokraãovaÈaj v tomto roku, keìÏe spustenie SIS IIsa presunulo na koniec roka 2009. Skúsenostikrajín, ktoré v minulosti vstúpili do schengenskéhopriestoru a implementovali SIS, naznaãujú, Ïeproblematika SIS sa vstupom do neho nekonãí, naopakskôr sa zaãína.Na kongrese ITAPA zaznela aj informácia, Ïenapríklad vo Fínsku sa pasy Ïiadajú cez interneta vybavené Ïiadosti, teda uÏ konkrétnepasy sú Ïiadateºom odosielané späÈ po‰tou. Jetakáto situácia moÏná aj u nás a kedy?Odporúãaním Európskej únie je neukladaÈ odtlaãkyprstov v databázach cestovn˘ch dokladov.Bude preto potrebné pri kaÏdom poÏiadaní o cestovn˘pas nasnímaÈ Ïiadateºovi odtlaãky prstov. FyzickáprítomnosÈ bude preto nevyhnutná. Na druhejstrane to prispeje k bezpeãnosti ‰tátu a obãanov.Na druhej strane odosielanie vyhotoven˘chpasov po‰tou nie je otázka toho, Ïe MV SR nechce.Je to otázka na obãana, ãi vie akceptovaÈ, Ïe sa muzv˘‰ia náklady o po‰tovné. Nehovoríme o nákladochna po‰tovné na obyãajnú zásielku, ale na zásielkudoporuãenú a ‰peciálne balenú. Obãan bysa taktieÏ musel dostaviÈ fyzicky na po‰tu vyzdvihnúÈsi zásielku. Ale najdôleÏitej‰ia je otázka,ãi obãan akceptuje, Ïe jeho pas s osobn˘mi údajmia s biometrick˘mi prvkami prejde cez niekoºkoìal‰ích rúk, pri ktor˘ch uÏ Ministerstvo vnútraobãanom nemôÏe garantovaÈ dodrÏiavanie najprísnej‰íchbezpeãnostn˘ch smerníc, ktoré sa uplat-Àujú pri procese generovania cestovn˘ch dokladov.Myslíte si, Ïe sú oblasti, kde je elektronizácianevyhnutná? Kde by bolo treba, podºa vás pouÏívaÈa presadiÈ ão najr˘chlej‰ie moÏnosÈ elektronizácie?Podºa môjho názoru ide hlavne o sluÏby pre verejnosÈ,ktoré treba vykonaÈ z dôvodu uskutoãnenianovej Ïivotnej udalosti obãana (napr. narodeniepotomka). Obãan nav‰tívi integrované obsluÏnépracovisko, kde jednorazov˘m inputom(oznámenie udalosti) automaticky spustí príslu‰-né procesy v ‰tátnej, verejnej správe, prípadne vsamospráve.V ak˘ch oblastiach zaostávame v porovnaní sEurópskou úniou, ão by bolo treba urobiÈ abysme drÏali krok vo v˘voji?Ministerstvo financií SR spracovalo Národnúkoncepciu informatizácie verejnej správy, ktorávychádza zo súãasného stavu informatizácie verejnejsprávy v SR a z implementovan˘ch postupov,tzv. „best practices“ v in˘ch krajinách, kdebola dosiahnutá najvy‰‰ia úroveÀ informatizácieverejnej správy. Realizáciou jednotliv˘ch víziítejto koncepcie sa dosiahne vy‰‰ia transparentnosÈa efektívnosÈ sluÏieb verejnej správy. A dovolímsi tvrdiÈ, Ïe v urãit˘ch oblastiach efektívnosÈ slu-Ïieb bude nielen na rovnakej, ale na vy‰‰ej úrovniako v in˘ch krajinách EÚ.Elektronizácia je jedna stránka v˘voja, no spolus Àou ide aj moÏné zneuÏitie elektronick˘chúdajov. âo robíte pre dokonalé zabezpeãenieelektronick˘ch údajov proti ich zneuÏitiu? Dása to vôbec?V prvom rade treba povedaÈ, Ïe bezpeãnosȉtátu a ochrana osobn˘ch údajov obãanov sú kºúãov˘mprvkom, ak nie podmienkou pri zavádzaníkaÏdého prvku elektronizácie verejnej správyvypl˘vajúcim z Ústavy SR. „KaÏd˘ má právo naochranu pred neoprávnen˘m zhromaÏìovaním,zverejÀovaním alebo in˘m zneuÏívaním údajov osvojej osobe.“ (Ústava Slovenskej republiky, ãl.19, ods. 3). Správnym nasadzovaním moÏnostíelektronizácie sluÏieb v kombinácii s najnov‰ímitechnologick˘mi bezpeãnostn˘mi ‰tandardmi sazamedzí zneuÏitiu tak˘chto údajov.V ãom vidíte najväã‰í problém?Predpokladom efektívneho fungovania sluÏiebpre obãana je optimalizácia, harmonizácia a ‰tandardizáciasluÏieb ‰tátnej správy, verejnej správya samosprávy. A následne ich automatizácia. UskutoãniÈtúto víziu je potrebné disponovaÈ finanãn˘miprostriedkami, primeran˘mi ãasov˘mi moÏnos-Èami a fundovan˘mi pracovn˘mi zdrojmi, ktoréproblémy rie‰ia a nie ich len kon‰tatujú.37

N Á R O D N Á R A D A S RVojenské spravodajstvo plní svoje úlohy v zmysle zákona, no jeho ãinnosÈ je do urãitej mierydeterminovaná aj aktuálnym v˘vojom bezpeãnostného prostredia, ktoré by sa malo vyvíjaÈv súlade so zmenami, ako je napríklad vstup do NATO ãi Európskej únie. S predsedomOsobitného kontrolného v˘boru NR SR na kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstvaJozefom ·IMKOM (KDH) a s jeho ãlenom Emilom VESTENICK¯M (SNS) sa obsahovobliωie práve k vojenskému spravodajstvu dostala redaktorka Anna Komová.Aj kontrola napomáhaprehlbovaniu dôveryVበV˘bor pre kontrolu ãinnosti vojenskéhospravodajstva, vykonáva moÏno pravidelnúkontrolu. Koºkokrát roãne a ão sa dáv‰etko zachytiÈ a zlep‰iÈ prostredníctvomkontrol, pretoÏe predpokladám, Ïe v˘borje aj na to, aby sa nedostatky odstraÀovaliskôr akoby sa mohli prejaviÈ neÏiaducenásledky?E. Vestenick˘: HodnotiÈ prácu v˘boru prekontrolu ãinnosti vojenského spravodajstvaprenechám na oprávnen˘ch. Rovnako takhodnotiace ‰tatistické súbory vám môÏe poskytnúÈjeho predseda ãi tajomník v˘boru. Aleo niekoºko pohºadov na problematiku sa svami podeliÈ môÏem. Svet dne‰ka je svethonby za peniazmi a mocou a jej pozitívnenaplnenie sa naz˘va úspech. Tento hnací motorºudského snaÏenia pracujúci v politickyvymedzen˘ch podmienkach priná‰a mnoÏstvoskríÏení najrozmanitej‰ích záujmov aneraz nevyhnutnosÈ najkrutej‰ích rozhodnutí.V tej súvislosti získaÈ potrebné informáciev aktuálnom ãase a maÈ moÏnosÈ ich uplatniÈ,to je efektívna cesta k obom. Snaha minimalizovaÈpotenciálne zlo je hlavnou príãinoupotreby regulujúcich zákonov a existencie iãinnosti tak˘ch organizácií o ak˘ch hovoríme.J. ·imko: Osobitn˘ kontroln˘ v˘bor na kontroluãinnosti vojenského spravodajstva jepodºa zákona ãíslo 198/1994Z.z o Vojenskomspravodajstve kontroln˘m orgánomNR SR na kontrolu ãinnosti Vojenského spravodajstvaa vykonáva kontrolu v duchu tohtozákona. Z hºadiska periodicity môÏem zodpovednekon‰tatovaÈ, Ïe v˘bor v priebehuroka vykonáva aj pravidelnú plánovanú kontroluvojenského spravodajstva. Táto formakontroly nie je jediná, hoci je najdôleÏitej‰ia,lebo pomáha najmä etablovaÈ stav dôverymedzi sluÏbami a v˘borom a tieÏ vytvárapodmienky pre preventívne pôsobenie nasluÏby. Zákon o vojenskom spravodajstvestanovuje niektoré lehoty a oblasti kontrolycelkom exaktne a niekde ponecháva kontrolnémuorgánu voºnú ruku na rozhodovanie otermíne aj oblasti kontroly. Pravidelne sakontrola vykonáva najmä kaÏdoroãn˘m predkladanímv˘roãnej správy o plnení úloh vojenskéhospravodajstva vo v˘bore aj v pléneNR SR, predkladaním správ o ãerpaní a plánovanírozpoãtu sluÏieb na rok, predkladanímstrategick˘ch dokumentov ako je ‰tatút vojenskéhospravodajstva, zameranie vojenskéhospravodajstva alebo informácie o ãinnostivojenského spravodajstva. KaÏd˘ poslanecv˘boru je oprávnen˘ vstupovaÈ do v‰etk˘chobjektov v sprievode príslu‰níkov sluÏieb atieÏ je minister obrany povinn˘ predloÏiÈ v urãenejlehote a v poÏadovanom rozsahu informáciuo ktorú ho poÏiada predseda NR SR.Ak to poviem struãne pomocou kontrol sa dázachytiÈ a zlep‰iÈ hlavne plnenie úloh, rozpoãtovaniea programovanie zdrojov ako aj zlep-‰ovanie ãinnosti Vojenského spravodajstva.Teda nie je to málo, ale prax a skúsenosti zahraniãn˘chpartnerov potvrdzujú, Ïe je potrebnéaj súãasn˘ stav neustále zlep‰ovaÈ.Priniesol aktuálny v˘voj vstupu do NATOnové skutoãnosti pri plnení va‰ich povinností?E. Vestenick˘: Samotn˘ vstup nepriniesol,pretoÏe moje povinnosti poslanca boli nastolenéaÏ po vstupe SR do NATO. Samozrejmeaktuálny v˘voj priná‰a so sebou mnohépotreby sledovaÈ, predvídaÈ a následne reagovaÈna prichádzajúce udalosti. Vychádzajúc zmojej mentality je to prosto nevyhnutnosÈbytostná, teda nie iba pracovná povinnosÈ,rozhodovaÈ sa na základe vedomého spracovaniainformácií.J. ·imko: Podºa mÀa priniesol, a to hlavne v38

N Á R O D N Á R A D A S Rroz‰írení parlamentnej kontroly nad nov˘miúlohami a ãinnosÈami, ktoré vojenské spravodajstvoplní po vstupe do NATO aj EÚ, akoaj kontrolou vyuÏívania ºudsk˘ch aj finanãn˘chzdrojov, ktoré sú vyãleÀované na plnenieúloh na jednotliv˘ch stupÀoch NATO aEÚ. Tu povaÏujem za podstatné pripomenúÈ,Ïe vojenské spravodajstvo dosahuje na medzinárodnejúrovni v˘borné v˘sledky ako ãitateºn˘,spoºahliv˘ a bezpeãn˘ partner. Jedn˘mz dôkazov je aj to Ïe, sme boli krajinou,v ktorej sa koncom mája 2008 uskutoãnilo zasadnutieSpravodajskej rady NATO a Ïe súnám ponúkané v˘znamné pozície pre spravodajsk˘ch‰pecialistov v rámci uveden˘ch‰truktúr.Máte informácie, ako sa plnia dlhodobé záväzkySR pri budovaní potrebn˘ch spôsobilostíozbrojen˘ch síl ãlensk˘ch krajínNATO aÏ do tohto roku, teda roku 2008?E. Vestenick˘: Áno, mám, ale sú sprostredkované.Priama odpoveì na túto otázku vy-Ïaduje vyhnúÈ sa názorom a daÈ priechodkonkrétnym faktom spadajúcim do kompetenciev˘konnej moci, napr. ministra obrany.Urãite vám dá odpoveì vierohodnej‰iu neÏ ja.J. ·imko: Podºa mne dostupn˘ch informáciíje vojenské spravodajstvo pri plnení t˘chtov˘ziev, ktoré vypl˘vajú z ná‰ho zaãlenenia doNATO a EÚ veºmi aktívne a ão sa t˘ka spôsobilostívojenského spravodajstva, je plnenieúloh hodnotené ako veºmi dobré. Totohodnotenie zaznieva zo strany zahraniãn˘chpartnerov a v tomto prípade chcem podotknúÈ,Ïe v˘bor v tejto oblasti nemá Ïiadne dôvodyspochybÀovaÈ úspechy spravodajskejsluÏby a dôveruje tomu, Ïe hodnotenie zahraniãn˘chpartnerov ako aj informácie zo stranyVojenského spravodajstva, ktoré v˘bordostáva, odráÏajú skutoãn˘ stav.Prehlbuje sa spolupráca vojenského spravodajstvaaj s ãlensk˘mi krajinami NATOa zahraniãn˘mi partnersk˘mi sluÏbami?E. Vestenick˘: Áno, tak˘ je záväzn˘ trendzmluvne definovanej spolupráce a vzájomnejpomoci aj v oblasti vojenského spravodajstva.Proces bude pokraãovaÈ naìalej a bude prísnekopírovaÈ a príleÏitostne i predbiehaÈ zahraniãnépolitické väzby republiky, bez ohºaduna zloÏenie koalície vnútorn˘ch politick˘chsíl. Ale dobrá spravodajská sluÏba nikdyúplne nevyprázdÀuje v‰etky svoje komorypred Ïiadnym partnerom.J. ·imko: VSS aj VOS rozvíjajú spoluprácuso zahraniãn˘mi partnermi v súlade s koncepciourozvoja zahraniãnej politiky SR ako ajv súlade s dlhodob˘mi plánovacími dokumentmiMO SR. Rozsah spolupráce v tejtooblasti ako aj úãasÈ príslu‰níkov vojenskéhospravodajstva v nej je limitovaná hlavne dostupn˘mifinanãn˘mi zdrojmi. Kladom je,Ïe dnes si uÏ minister obrany SR aj vedeniespravodajsk˘ch sluÏieb nerobí veºkolepé a nesplniteºnéambície, ale uprednostÀujú premyslenú‰pecializáciu vo vybran˘ch oblastiachv rámci na‰ich moÏností a Ïe dôraz jevenovan˘ v˘mene informácií v rámci národnejaj medzinárodnej úrovni.Kontrolujete aj ãinnosÈ v súlade s Bezpeãnostnoustratégiou SR a zaãlenením ná‰hovojenského spravodajstva do spravodajskéhoinformaãného systému ‰tátov NATOa EÚ? S ak˘mi v˘sledkami?E. Vestenick˘: Odpoveì je síce kladná, alebezpeãnostná stratégia nie je to najlep‰ie, ãona‰a Národná rada zatiaº v záujme obrany republikyvyprodukovala. Súhlasím v‰ak, ÏekaÏdá kontrolná ãinnosÈ má svoje pravidlá.Tie na‰e sa v prevaÏnej miere orientujú na dodrÏiavaniezákonov, oprávnenosti, úãelnostia efektívnosti vyuÏívania vyãlenen˘ch finanãn˘chprostriedkov a získan˘ch informácií,ako aj naplnenia cieºov a príãin existencievojenského spravodajstva. Neobíditeºn˘mfaktom je, Ïe kontrolovan˘ i kontrolujúcisledujú svoj cieº. Neraz to b˘va tak, Ïehºadáte jedno a nájdete druhé, prekvapenie,o ktorom ste ani len netu‰ili, Ïe existuje. Zatiaºv‰ak nami zistené nebolo v rozpore so zákonom.J. ·imko: Áno, kontrolujeme aj túto oblasÈãinnosti vojenského spravodajstva. SnaÏímesa v rámci dan˘ch moÏností v˘boru túto ãinnosÈmonitorovaÈ a myslím, Ïe máme základn˘prehºad o pridelen˘ch najdôleÏitej‰ích postochv ‰truktúrach NATO a EÚ. Treba v‰akpovedaÈ, Ïe v personálnych otázkach nemáv˘bor Ïiadne kompetencie. Tie sú v právomociministra obrany a riaditeºov sluÏieb. Predpolrokom sa ãlenovia v˘boru zúãastnili naotvorení situaãného centra vojenského spravodajstva,ktoré je technicky porovnateºné spracoviskami NATO aj EÚ. Slovenská republikamá prostredníctvom tohto centra vybudovan˘styãn˘ prvok pre v˘menu spravodajsk˘chinformácií s NATO aj EÚ. Stav zapojeniavojenského spravodajstva do informaãnéhosystému t˘chto in‰titúcií je veºmi dobr˘.Dá sa povedaÈ, Ïe vojenské spravodajstvodisponuje s vysoko profesionálnymi odborníkmia je ich pre ãinnosÈ spravodajstvadostatok?E. Vestenick˘: Opak by bol nebezpeãn˘. Lennezabúdajme, Ïe pojmy „vysoko profesionálny“ãi „dobre pripraven˘“... sú pojmy relatívne,a teda súvzÈaÏné. Preto nemôÏu byÈsamé o sebe jedin˘m argumentom na posilneniepredpokladu úspe‰ného plnenia zákonomstanoven˘ch úloh.J. ·imko: Vojenské spravodajstvo regrutujesvojich ãlenov z prostredia Slovenskej republiky.Na v˘ber a prípravu svojich odborníkovpouÏíva v‰eobecne známe a dostupnénástroje a postupy. Poãty naplnenosti vojenskéhospravodajstva ukazujú, Ïe poÏadovan˘ch‰pecialistov a finanãn˘ch zdrojov nie jenikdy dostatok. Ich poãty dnes odzrkadºujúschopnosÈ ministerstva obrany, ako aj moÏnostiºudsk˘ch zdrojov, ktoré Slovenská republikaposkytuje.âo sa t˘ka legislatívnej stránky, máte predstavuão by sa malo doplniÈ, upraviÈ, zrealizovaÈna zv˘‰enie efektivity spravodajskejãinnosti?E. Vestenick˘: Áno, mám, a nielen na zv˘-‰enie efektivity, ale napríklad aj zamerania,pôsobnosti, ãi v˘konu a pohotovosti v reálnomãase. Ale tu máme primálo miesta ão ilen na definovanie aktuálnej filozofie komplexnéhoprístupu k rie‰eniu tejto komplikovanejproblematiky a nie e‰te nevyhnutnéformulovanie následnej predstavy cieºov aim odpovedajúcich ‰truktúr. HovoriÈ bez nicho vymedzujúcich legislatívnych úpravách, toje ako stavaÈ hrad bez poznania aktuálnehoplánu. Teda odsúdené na márnosÈ. MôÏemv‰ak predoslaÈ, nebola by to cesta zluãovaniaorganizácií, ale cesta koordinácie ich úsilia.J. ·imko: Podºa mÀa uÏ nastal ãas, aby bolv Slovenskej republike prijat˘ nov˘ zákon ospravodajsk˘ch sluÏbách, prípadne nov˘ zákono kontrole spravodajsk˘ch sluÏieb. Zákono vojenskom spravodajstve bol schválen˘ vroku 1994 a odvtedy sa bezpeãnostné prostredieSR, postavenie OS SR, ako aj úlohy a zameranievojenského spravodajstva podstatnezmenili. Uvedené legislatívne normy by pod-ºa mÀa mohli byÈ prostriedkom na to, akozlep‰iÈ kvalitu a efektivitu parlamentnej kontrolyvojenského spravodajstva v budúcnosti.Na ão sa najnov‰ie zameriava ãinnosÈ vojenskéhospravodajstva?E. Vestenick˘: Podºa mojich informácií nav‰etko, ão je podºa vojensko-politick˘ch hodnoteníspojené a môÏe byÈ spájané so záujmamiSR, jej spojencov a ohrozením Ïivota a39

N Á R O D N Á R A D A S Rmajetku na‰ich obãanov doma i v zahraniãí.Úspe‰nosÈ aktivít nie je síce absolútna, ale naterazpostaãuje.J. ·imko: Zameranie ãinnosti vojenskéhospravodajstva je a zostane zakotvené v plánovacíchdokumentoch ministerstva obrany akoaj dokumentoch vojenského spravodajstva.NajdôleÏitej‰ie z nich v˘bor pravidelne kontrolujea prerokúva na svojich zasadnutiach.ZodpovednosÈ za tieto dokumenty nesie ministerobrany SR. Medzi priority ãinnosti vojenskéhospravodajstva, v duchu uveden˘chdokumentov patrí: eliminácia prioritn˘ch bezpeãnostn˘chv˘ziev, preventívne pôsobenieproti nim v rámci národného aj medzinárodnéhorozmeru, v˘mena spravodajsk˘ch informácií,‰pecializácia. Podrobnej‰ie zverejnenieobsahu zamerania ãinnosti vojenskéhospravodajstva v‰ak nie je moÏné, lebo predstavujúpredmet ‰tátneho tajomstva.Sú dostatoãné opatrenia pre ochranu dôleÏit˘chobjektov, nemôÏu byÈ tieto zneu-Ïité na nebezpeãné aktivity?E. Vestenick˘: Iniciátor ohrozujúcej akcie máväã‰inou v˘hodu v˘beru objektu, ako aj voºbyãasu a spôsobu i prostriedkov úderu. Z pohºaduzodpovedn˘ch pracovníkov bezpeãnostnéopatrenia nie sú nikdy dostatoãné.PravdepodobnosÈ v˘skytu neÏiaducich javovsa dá minimalizovaÈ, ale nedá sa vylúãiÈ.J. ·imko: Vojenské obranné spravodajstvo,ktoré sa na uvedenej ãinnosti hlavne podie-ºa, má túto oblasÈ stanovenú v prijat˘ch plánovacíchdokumentoch ako prioritnú. Vojenskéspravodajstvo nemá v˘konné prostriedkyna ochranu dôleÏit˘ch objektov. JehoãinnosÈ je zameraná iba na získavanie relevantn˘chinformácií v t˘ch regiónoch kde jezodpovedajúca koncentrácia dôleÏit˘ch objektov.Ako je to s monitorovaním neÏiaducichskupín, nelegálnych obchodov so zbraÀamia organizovaním trestnej ãinnosti vovzÈahu k rezortu obrany?E. Vestenick˘: Je pravda, Ïe to stojí nemaléprostriedky a znaãné úsilie, ako ostatne kaÏdáprevencia. Bolo by v‰ak ºahkováÏne ho nevykonávaÈ.V perspektíve ide o vytváraniepodmienok na vyhnutie sa zraÀujúcemu úderu.Tu zaãína súboj vôlí. Na jednej stranevôle ochrannej a na strane druhej snaÏiacej saniãiÈ a ubliÏovaÈ. V na‰om prípade má zatiaºtá ochranná, úãinnú prevahu.J. ·imko: Aj v tejto oblasti plní úlohy predov‰etk˘mVOS. Podºa informácií, ktoré ãlenoviav˘boru získali od ministra obrany naschôdzach v˘boru, sú uvedené oblasti pravidelnemonitorované a získané informácie súpravidelne odstupované kompetentn˘m zloÏkám‰tátu. Ani v tejto oblasti nemá Vojenskéspravodajstvo v˘konné zloÏky na eliminovaniet˘chto bezpeãnostn˘ch rizík.Treba venovaÈ nieãomu mimoriadnu pozornosÈ?E. Vestenick˘: Chcem tu zdôrazniÈ zdanlivoskrytú funkãnú závislosÈ mimoriadnosti odãasu. V podmienkach obmedzen˘ch prostriedkova moÏností kaÏdé sústredenie spôsobíoslabenie v in˘ch oblastiach, ktor˘chnaliehavosÈ môÏe byÈ pre nezainteresovanéhomenej vyhrotená. Preto koncentrovaÈ pozornosÈna nieão je síce metóda v na‰ich podmienkachnevyhnutná, av‰ak robiÈ tak cestoumédií môÏe byÈ aj kontraproduktívne, keìÏemediálna pozornosÈ môÏe zdrÏaÈ sústredenieprostriedkov na neúmerne dlh˘ ãas.J. ·imko: Mimoriadnu pozornosÈ treba venovaÈskvalitÀovaniu odbornej pripravenostiãlenov v˘boru na kontrolu sluÏieb, zvy‰ovaniuefektívnosti kontrolnej ãinnosti OKVVS,skvalitÀovaniu metód kontroly v oblasti efektívnehovyuÏívaniu zdrojov sluÏieb, rie‰eniurozporu medzi hæbkou kontroly a bezpeãnostnouprevierkou ãlenov kontrolného orgánu,ako aj udrÏiavaniu potrebnej úrovne vzájomnejdôvery medzi v˘borom, ministromobrany a riaditeºmi sluÏieb. PozornosÈ je trebavenovaÈ tieÏ neustálemu sledovaniu modelovspravodajskej komunity v zahraniãí areakcii na bezpeãnostné v˘zvy. Bolo by tieÏvhodné venovaÈ náleÏitú pozornosÈ aj prípravenov˘ch legislatívnych noriem na kontroluVojenského spravodajstva, ktoré by zlep-‰ili stávajúci stav.Nezískali ste pri va‰ich kontrolách nové informácieo po‰kodzovaní záujmov SR?E. Vestenick˘: Dali ste informáciám prívlastoknové. To naznaãuje v˘skyt star˘ch. P˘tatesa v‰ak na po‰kodzovanie k˘m? Ak na po-‰kodzovanie vojenskou spravodajskou sluÏbou,tak vás ubezpeãujem, Ïe ani tam nesmerujú!Práve naopak. Ak sa p˘tate na informáciena‰imi sluÏbami získané, ão malo byÈk úÏitku SR zverejnené tak aj bolo. A sám sompresvedãen˘, Ïe so získan˘mi informáciamibude u nás vÏdy narábané úãelne.J. ·imko: Nie, takéto informácie neboli ãlenomv˘boru doteraz v tomto volebnom obdobíposkytnuté. V˘bor nakoniec nie je ani prednostn˘modberateºom tak˘chto informácií.Informácie tohto charakteru poskytuje vojenskéspravodajstvo bezprostredne orgánomv˘konnej a súdnej moci.Ako je zabezpeãená spravodajská ochranavojenského v˘skumu a realizovan˘chv˘skumn˘ch procesov?E. Vestenick˘: Platné legislatívne podmienkysú aj na dne‰nú prudko sa rozvíjajúcutechnickú úroveÀ relatívne v˘hodné pre stranuochraÀujúcich. Aj keì z hºadiska perspektívybude potrebné mnohé zmeniÈ. V˘sledokochrany je v‰ak vÏdy úmern˘ aj postoju, motiváciia hodnotovej orientácii zúãastnen˘ch.ëal‰ie rozvíjanie by uÏ smerovalo k posudzovaniukonkrétnych prípadov.J. ·imko: Spravodajská ochrana vojenskéhov˘skumu je realizovaná v rámci dostupn˘chkapacít Vojenského spravodajstva a v súlades prioritami ãinnosti sluÏieb na jednotlivéplánovacie obdobia.Nestretli ste sa so snahou odkr˘vaÈ utajovanéskutoãnosti?E. Vestenick˘: Je mnoho utajovan˘ch skutoãností,úrovní ich odolnosti aj ochrany a e‰teviacej je snáh preniknúÈ do nich a nestretnúÈsa s takou snahou je prakticky nemoÏné. Prepodmienky tohto rozhovoru hodnotím, Ïev˘znamnosÈ tajomstva tkvie v ‰kodách ktoréjeho rozkrytie spôsobí, nie v prezradení samotnom.TakÏe ãastokrát ani nie je podstatné,ku koºk˘m u‰iam sa informácia dostane,ale ãi sa dostane vãas do u‰í, ktoré majú zá-mer i moÏnosÈ ju zneuÏiÈ k nieãej ‰kode ãi pouÏiÈk vlastnému úÏitku. Samozrejme, princípyochrany nie sú také zhovievavé.J. ·imko: V rámci rozsahu kontroly, ktor˘umoÏÀuje v˘boru vy‰‰ie citovan˘ zákon o vojenskomspravodajstve neboli ãlenom v˘borudoposiaº odstúpené Ïiadne spravodajské informácie,ktoré by potvrdzovali snahu o odkr˘vanieutajovan˘ch skutoãností v podmienkachMinisterstva obrany SR ani Ozbrojen˘chsíl SR.K akému záveru ste dospeli po poslednejkontrole ãinnosti vojenského spravodajstva?E. Vestenick˘: Zatiaº mám dôvod predpokladaÈ,Ïe to posledná kontrolná ãinnosÈ tohtosubjektu nebola. Prax b˘va taká, Ïe kaÏd˘ zúãastnen˘vyjadruje svoje postoje k poznanémua závery sa prijímajú kolektívne v duchuzásad parlamentnej demokracie. S obsahomsvojich postojov som sa podelil tak, aby sompomáhal na‰im záujmom, aj keì je pravdou,Ïe mnohí sú náchylní chápaÈ súvislosti ináã.J. ·imko: Nie je to iba v˘sledok záverov mojejposlednej kontroly, ale mám dojem, Ïe vojenskéspravodajstvo uÏ druhé volebné obdobiecieºavedome napæÀa úlohy stanovené strategick˘midokumentmi a Ïe napriek turbulenciámv personálnej oblasti máme dnes v Slovenskejrepublike transparentnú a parlamentomkontrolovanú vojenskú spravodajskúsluÏbu, ktorá dosahuje relatívne dobré v˘sledkydoma aj v zahraniãí. Toto kon‰tatovaniev‰ak vôbec neznamená, Ïe proces skvalitÀovaniaparlamentnej kontroly a zvy‰ovaniaefektivity ãinnosti vojenského spravodajstvaje definitívne vyrie‰en˘. Za seba môÏem povedaÈ,Ïe vo v˘kone funkcie predsedu v˘boruchcem aj tieto oblasti postupne zlep‰ovaÈ.40

N Á R O D N Á R A D A S RSú poslanci, ktorí sú skôr v úzadí, hoci pritom patria medzi najpoctivej‰ích a najpracovitej‰ích ãlenov NR SR. Klinickápsychologiãka ªubica RO·KOVÁ z Michaloviec veºa nevystupuje, ale to neznamená, Ïe netvorí dôleÏitú súãasÈ in˘mspôsobom aktívnych ãlenov zákonodarného zboru. Má napríklad jednu z najlep‰ích dochádzok. Z 2 863 stlaãení hlasovaciehozariadenia, ku ktor˘m vyzvali poslancov predsedajúci, tak neurobila len 68-krát. Ani to v‰ak nepovaÏuje za nejakéhrdinstvo, ale skôr za samozrejmú povinnosÈ: „Nie sme tam na to, aby sme len stláãali gombíky. Aj ja som sa uÏ viackrátozvala. A niekedy moÏno menej znamená viac.“ Ako pochopíme z nasledujúceho rozhovoru publicistu Ernesta Weidleras poslankyÀou ªubicou Ro‰kovou (Smer-SD), veºmi Ïivé kontakty má s obãanmi mesta a regiónu, v ktorom uÏ roky Ïije.Sociálna oblasÈ nadov‰etkoSte nová poslankyÀa. Predt˘m ste boli v nejakejpolitickej funkcii, alebo v nejakom politickompostavení?Ja som predt˘m nebola v Ïiadnej politickejstrane. AÏ v roku 2000 som vstúpila do Smeru aod roku 2004 som okresnou predsedníãkou u násv Michalovciach. Po parlamentn˘ch voºbách vroku 2006 som sa dostala do Národnej rady, ãoje pre mÀa veºká ãesÈ, ale zároveÀ aj v˘zva ktomu, Ïe treba veºmi aktívne pracovaÈ – a nielenna úrovni parlamentnej, ale aj krajskej, a zaruãeneaj okresnej, pretoÏe na ãloveka vÏdy ãakajúnejaké povinnosti.Michalovce sú dôleÏité mesto na samom v˘chodeSlovenska. Vy ako predsedníãka okresnejorganizácie Smeru ão tam kladiete naprvé miesta? âomu treba zvlá‰È venovaÈ pozornosÈ?Správne hovoríte, Ïe Michalovce sú ìaleko odBratislavy, ale aj my máme svoje problémy, aj mysi Ïijeme svojím Ïivotom a pre nás – a teda aj premÀa – z hºadiska okresu je najdôleÏitej‰ia infra-‰truktúra a nemocnica. To sú také na‰e piliere,ktoré – obrazne povedané – dvíhame. Z hºadiskainfra‰truktúry sa nám, myslím, podaril veºk˘kus práce, pretoÏe dlho problematická kruhovákriÏovatka v Michalovciach sa vìaka vláde auzneseniu zo zasadnutia, ktoré bolo v Sobranciach,vlastne vyrie‰ila: v Michalovciach sa staviaveºmi zloÏit˘ kruhov˘ objazd, ktor˘ vyrie‰iveºk˘ problém z hºadiska dopravy hlavne smeromna Ukrajinu. Samozrejme, pomohlo by nám,keby sme mali aj diaºnicu alebo aspoÀ r˘chlostnúkomunikáciu na trase Ko‰ice – Vy‰né NemeckéaÏ po ukrajinskú hranicu, pretoÏe cestná sieÈv na‰om regióne je preÈaÏená nielen z hºadiskaosobnej, ale aj nákladnej kamiónovej dopravy. Adruh˘m problémom je na‰a nemocnica, ktorása zaãala stavaÈ hádam pred desiatimi rokmi ae‰te stále nie je hotová. Treba na Àu, samozrejme,e‰te stále dosÈ peÀazí, aby sme ju mohli dostavaÈ,priãom treba vziaÈ do úvahy, Ïe Michalovcesú srdcom Zemplína, preto si zasluhujú –a zaslúÏia si to v‰etci obyvatelia tejto oblasti –,aby sme im my v‰etci, teda ‰tát, kraj a okres, venovalidostatoãnú pozornosÈ.Vidno, Ïe ste okresnou predsedníãkou. Hovoríteúplne – máte to zrejme v krvi –, ako kebyste práve presviedãali nejakého ãiniteºa vlády:máte v‰etko premyslené. Ale stáva sa, Ïe najmädoma, v Michalovciach, rie‰ite aj iné problémyako ekonomické? Dokonca, povedzme,rodinné starosti ãlenov Smeru, alebo aj in˘chobãanov, ktorí sa na vás s nimi obrátia?Áno, samozrejme, veì pozornosÈ politikov sanemôÏe sústreìovaÈ len na peniaze. Je to naozajaj o ºudsk˘ch problémoch. Veºmi ãasto za namiprichádzajú predov‰etk˘m dôchodcovia, ktorímajú stále pocit, Ïe dávky, ktoré dostávajú, sú nedostaãujúcea Ïe by teda mohli maÈ vy‰‰í dôchodok.To sú dosÈ váÏne osobné problémy, ktoré sasnaÏím rie‰iÈ v spolupráci so sociálnou poisÈov-Àou. Najmä sa usilujem zistiÈ, ãi dávka, ktorú dôchodcadostáva, je dobrá, ãi môÏe alebo nemô-Ïe byÈ nejako zv˘hodnen˘ aspoÀ tro‰iãku – samozrejme,v rámci zákona. A potom je ‰iroká ‰kálarodinn˘ch problémov, ão sú problémy, ktorédobre ovládam, lebo povolaním som psychologiãkaa v rámci svojej klinickej praxe sa venujemaj t˘mto problémom. MoÏno najaktuálnej‰íproblém, ktor˘ teraz rie‰im a ktor˘ vám pre zaujímavosÈpoviem, je problém jedného pána, dôchodcu,ktor˘ je inak veºmi sãítan˘ ãlovek, a pretoma veºmi zarazilo, keì pri‰iel za mnou s problémom,ktor˘ je preÀho veºmi váÏny a myslímsi, Ïe aj veºmi dôleÏit˘. Zobral si pôÏiãku a prestalju splácaÈ, preto mu zablokovali úãet, takÏeteraz je de facto bez finanãn˘ch príjmov. Spolus jeho advokátom sa snaÏíme to vyrie‰iÈ tak, abysme neporu‰ili literu zákona, ale aby sa ani on neocitolúplne na mizine. SnaÏíme sa, aby ten svojdlh mohol splácaÈ po ãastiach, ale zároveÀ abymohol disponovaÈ so zvy‰kom svojho úãtu vrámci svojho Ïivotného minima, ktoré je zo zákonapre neho povinné.Budem nepriamo trochu pokraãovaÈ v príklade,ktor˘ ste práve uviedli. V Rakúsku sa predniekoºk˘mi t˘ÏdÀami odohrala veºká tragédia:jeden muÏ, asi 40-roãn˘, sekerou zabilmanÏelku, 7-roãnú dcérku, oboch svojich rodiãova e‰te aj svokra. A to v‰etko práve preto,Ïe sa dostal do veºk˘ch dlÏôb, i‰lo tu‰ím ostátisíce eur. Keì zistil, Ïe to nebude schopn˘splácaÈ, tak – aspoÀ on tak na polícii vysvetºoval,preão spáchal svoj stra‰n˘ ãin – rad‰ejcelú svoju najbliωiu rodinu vyvraÏdil, lenaby ju u‰etril od hanby, od spoloãenskéhoopovrhnutia. Ako by ste to vy ako psychologiãkakomentovali?Bola som o tom informovaná z tlaãe, ale nejakosom si to veºmi ne‰tudovala, takÏe sa nemô-Ïem k tomu úplne kvalifikovane vyjadriÈ. Ale myslímsi, Ïe v tak˘chto prípadoch, keì je to plánovanéniekoºko dní alebo dokonca rokov, tak sauÏ dá povedaÈ, Ïe tu nejde o skratové konanie. Nadruhej strane, myslím si, Ïe v mnoh˘ch prípadochpráve pri podobn˘ch neuváÏen˘ch ãinoch, keìdôjde k v˘raznej brutalite u ãloveka, ktor˘ tonemá v povahe, tak je veºmi problematické zvládnuÈtakúto nároãnú situáciu. Ja sa k agresivite e‰tevrátim, moÏno nie v tej podobe, ktorú ste vyprezentovali, ale v podobe, ktorá môÏe byÈ unás teraz veºmi, povedala by som, diskutovan˘mproblémom, a to v súvislosti s prijat˘m cestn˘mzákonom, kde je snaha zdôrazniÈ potrebu psychologick˘chtestov a zv˘‰enie psychickej prípravyvodiãov. Ja si myslím, Ïe agresivita vodiãov stúpa:moÏno je to spôsob Ïivota, ktor˘ je tro‰iãkuagresívnej‰í, neÏ kedysi bol, nie priamo vo formebrutality, ale skôr vo forme väã‰ej snahy presadiÈsvoju osobu, ão sa ãasto uplatÀuje u vodiãovveºk˘ch siln˘ch áut. Celkove strácame trpezlivosÈ,a to nielen v doprave, ale vôbec v Ïivote,stále sa ponáhºame kdesi, ako keby sme mali pocit,Ïe uÏ sme nieão zme‰kali, alebo Ïe tá minúta,ktorú stratíme kdesi na prechode pre chodcov,ak im dáme prednosÈ, spôsobí, Ïe zme‰kámenieão veºmi dôleÏité. Ja som za to, aby sa posudzovaniepsychologickej a zdravotnej prípravyvodiãov roz‰írilo hlavne na skupinu vodiãov,ktorí sú profesionáli, pretoÏe ohrozením nemusíbyÈ iba ten, kto má v rukách ÈaÏk˘ kamión, alemôÏe ním byÈ aj vodiã-profesionál, ktor˘ jazdí naosobnom vozidle, a jazdí r˘chlo, a teda nebezpeãne,pretoÏe ãasto naháÀa svoj obchod aleboto, ão potrebuje.PoslankyÀou ste uÏ dva roky. Cítite sa v tejtofunkcii príjemne, máte dobr˘ Ïivotn˘ pocit ztoho, Ïe môÏete naplniÈ niektoré svoje osobnéambície?Urãite áno... Prv˘ moment nebol aÏ tak˘ pozitívny,lebo som sa toho, poviem pravdu, tro‰kuobávala. Ne‰tudovala som v Bratislave, ale vKo‰iciach na Univerzite Pavla Jozefa ·afárika odborpsychológia, takÏe Bratislavu aÏ tak veºmi nepoznám.Keì ste niekde na sluÏobnej ceste, taklen prídete a zasa odídete. Ale uÏ som si na Bratislavuzvykla, aj na ten pomerne zdæhav˘ spôsobcestovania, lebo Bratislava – Michalovce aleboMichalovce – Bratislava znamenajú 6 – 7 hodín,takÏe dosÈ veºa precestujem. Na druhej strane sav‰ak te‰ím z toho, Ïe môÏem byÈ, keì to tak mámpovedaÈ, jednak pri tvorbe zákonov, ale jednak vôbecaj pri prezentovaní politiky strany a pri prezentovanítej sociálnej oblasti, ktorá je, myslímsi, pre mnoh˘ch ºudí veºmi dôleÏitá. A pre nás nav˘chodnom Slovensku, kde je málo pracovn˘chmiest, si myslím, Ïe sociálna zloÏka je väã‰inoualfou aj omegou veºmi nároãného rie‰enia rôznychproblémov väã‰iny rodín.41

M I N I S T E R S V O V N Ú T R AS RNa zabezpeãenie ochrany prezidenta SR existuje nielen zákon, ale aj úrad, ktor˘ stráÏi osobnúbezpeãnosÈ prezidenta a ìal‰ích osôb urãen˘ch vládou Slovenskej republiky. Jeho cel˘ názov je Úrad preochranu ústavn˘ch ãiniteºov a diplomatick˘ch misií a patrí pod Ministerstvo vnútra SR. Riaditeº úraduMilan MARKO má dnes priestor v Parlamentnom kuriéri v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.Ochrana je alfou a omegounapríklad doãasnú ochranu a v ãom spoãíva?Vzhºadom na bezpeãnostnú situáciu a stupeÀohrozenia je oprávnen˘ minister vnútraposkytnúÈ osobnú ochranu ìal‰ím ústavn˘mãiniteºom, sudcom, prokurátorom, vy‰etrovateºom,vedúcim predstaviteºom politick˘chstrán, v˘znamn˘m zahraniãn˘m predstaviteºom,blízkym príbuzn˘m chránen˘ch osôba ãlenov vlády, ktor˘ch ochranu a prepravuzabezpeãuje úrad. O jej poskytnutí ako ajrozsahu rozhoduje vÏdy riziko moÏného ohrozenia.Na ão najdôleÏitej‰ie sa treba sústrediÈ privykonávaní bezpeãnostn˘ch predpisov,ktoré chránia podºa zákona práve prezidentarepubliky a ústavn˘ch ãiniteºov?Bezpeãnostné predpisy tvoria zákonn˘ rámec,ktor˘ vytvára priestor pre bezpeãnostnézloÏky ‰tátu k tomu, aby mohli chrániÈ obãanovpred rôznymi prejavmi trestnej ãinnosti.V niektor˘ch prípadoch pri ich uplat-Àovaní dochádza ku kolíznym stavom, kedyje potrebné nájsÈ na základe informácií priamuúmeru medzi moÏn˘m ohrozením bezpeãnostiprezidenta, ústavn˘ch ãiniteºov a zahraniãn˘chdelegácií a obmedzení práv ostatn˘chobãanov. Z uveden˘ch dôvodov sa sna-Ïíme pri vykonávaní bezpeãnostn˘ch opatrenícitlivo vyuÏívaÈ obmedzenia, ktoré námumoÏÀuje zákon v rámci obmedzenia pohybuobãanov na verejn˘ch priestranstvách a dopravy.Dajú sa vedomosti pre va‰u prácu naãerpaÈzo zákonov a protokolov, alebo potrebujetena to, aby ste dokázali bezpeãneodhadnúÈ situáciu vhodnú ochrany aj viacroãnéskúsenosti?Základné informácie o rozsahu opatrenívytyãuje zákon a interné predpisy, no ich realizáciav praxi nie je práca podºa ‰ablóny.KaÏdá bezpeãnostná akcia je jedineãná. Tu sav plnej miere vyuÏíva invencia a skúsenostipolicajtov úradu. Je len prirodzené, Ïe do vedeniabezpeãnostn˘ch akcií sú velení skúsení,dlhoroãní policajti úradu. Pri nich sú postupnevychovávaní sluÏobne mlad‰í kolegovia,ktorí sa musia nauãiÈ pracovaÈ s informáciami,správne ich analyzovaÈ a na základetoho prijímaÈ adekvátne rozhodnutia.Preverujete v‰etky signály a informácie,ktoré súvisia s ohrozením chránen˘ch osôb,prípadne s moÏn˘m terorizmom aj keì tov danej chvíli nie je reálne?Samozrejme, Ïiadny zo signálov moÏnéhoohrozenia chránen˘ch osôb nemôÏe a ani nezostávabez pov‰imnutia vedenia úradu azloÏky, ktorá má na starosti preverovanie informácií.Do ãasu pokiaº sa nepotvrdí nepravdivosÈinformácie sa vykonávajú v‰etkybezpeãnostné opatrenia v rozsahu, akoby bolisignály alebo informácia pravdivé.âo je najproblematickej‰ie vo va‰ej ãinnosti,nestáva sa, Ïe veºa informácií je skreslen˘ch?Najväã‰ím problémom je vÏdy dostatokpravdiv˘ch, neskreslen˘ch informácií, ktorémôÏeme získaÈ v dostatoãnom predstihu, abyich bolo moÏné kvalitne preveriÈ, a t˘m zní-ÏiÈ moÏné riziká a nároãnosÈ a prijaÈ správnerozhodnutia pri zabezpeãení ochrany.V zmysle viedensk˘ch dohovorov o diplomatick˘chkonzulárnych stykoch zabezpeãujeteaj ochranu diplomatick˘ch misiía konzulárnych úradov v Slovenskej republike.Spolupracujete aj na medzinárodnejbáze?Pri ochrane diplomatick˘ch misií dochádzak pravidelnej bilaterálnej v˘mene informáciímedzi vedením ná‰ho úradu a zodpovedn˘mipracovníkmi zastupiteºsk˘ch úradov. ëalejsú vyuÏívané moÏnosti v˘meny informáciís jednotliv˘mi zloÏkami ochrann˘ch slu-Ïieb krajín EÚ.Komu môÏe minister vnútra SR poskytnúÈExistuje aj organizácia ochrann˘ch slu-Ïieb sveta, kto a koºko krajín je v nej zdru-Ïen˘ch a ão je jej cieºom?Áno, je to Asociácia osobn˘ch ochrann˘chsluÏieb (APPS). ZdruÏuje cca 50 ‰tátnychochrann˘ch sluÏieb sveta. Prvé zakladajúcestretnutie sa uskutoãnilo v SR v 90. rokochvo Vysok˘ch Tatrách a nበúrad je samozrejmejej ãlenom. Cieºom tejto organizácie je v˘menainformácií z bezpeãnostnej problematikyna úrovni vedenia ochrann˘ch sluÏieb aodborn˘ch pracovísk. Stretnutia sa organizujúraz za 1,5 roka v jednej z ãlensk˘ch krajín.Minul˘ rok to bolo v âíne. Tento rok sapripravuje stretnutie v Jordánsku.Je vበÚrad ochrany ústavn˘ch ãiniteºovSR rovnocenn˘m partnerom pre ochrannésluÏby vo svet alebo vo v˘voji treba dobiehaÈ?Úrad je od r. 2003 aj ãlenom Európskej sietena ochranu verejn˘ch ãiniteºov. Táto organizáciapracuje pod zá‰titou Európskej komisie.ZdruÏuje vládne ochranky krajín EÚ. Vtejto organizácii ako aj v APPS je úrad rovnocenn˘mpartnerom. Profesionalita na‰ichpracovníkov má medzi ochrann˘mi sluÏbamisveta vysok˘ kredit, ãoho svedectvom súaj poìakovania najvy‰‰ích predstaviteºov zosveta za úroveÀ zabezpeãenia ich pobytov anáv‰tev na Slovensku.Ako je to s prepravou ústavn˘ch ãiniteºov,zabezpeãujete vhodné vozidlá, alebo máteveºk˘ autopark k dispozícii?Preprava chránen˘ch osôb, úmyselne zdôrazÀujem„chránen˘ch“ je samostatnou ‰pecifickouproblematikou, ktorú musia kompetentnípracovníci úradu rie‰iÈ.PoÏiadavky na takéto vozidlá sú stanovovanéna základe medzinárodn˘ch ‰tandardov.Úrad na základe zmlúv s jednotliv˘midodávateºmi priebeÏne testuje nové modelyvhodn˘ch vozidiel a po vyhodnotení v˘sledkovpredkladá poÏiadavky na ich prípadné zakúpenie.V súãasnom období je úrad vybaven˘kvalitn˘m vozov˘m parkom a podºa po-42

M I N I S T E R S V O V N Ú T R AS Rtreby a moÏností rezortu prebieha jeho modernizáciaa doplÀovanie.Ako je to s leteckou prepravou? Aké mátemoÏnosti, ão v‰etko treba zabezpeãiÈ aby saprepravovalo v súlade s medzinárodn˘mipravidlami?Letecká preprava ústavn˘ch ãiniteºov jezabezpeãovaná v súãasnosti jednou organizaãnouzloÏkou úradu, leteck˘m útvarom.Má k dispozícii lietadlá TU-154, JAK 40 avrtuºníky. Toto vybavenie zodpovedalo ‰tandarduv 90. rokoch. Najmä hluãnosÈ uÏ dnesnezodpovedá normám EÚ. V krátkom ãasovomobdobí bude potrebné zabezpeãiÈ obnovuleteckého parku. Rozsah modernizácie,jej spôsob ako aj prípadná nová koncepcia leteckéhoútvaru je natoºko odborne a finanãnenároãná operácia, Ïe je potrebné prijaÈrozhodnutie na úrovni vlády SR. DôleÏitouoblasÈou v rámci leteckej prepravy je vybudovaniedôstojn˘ch priestorov pre prijímanienajvy‰‰ích predstaviteºov zo zahraniãia naletisku v Bratislave. Doteraz pouÏívaná budovauÏ niekoºko rokov nezodpovedá medzinárodn˘m‰tandardom. K vybudovaniu nov˘chpriestorov VIP by mohlo prísÈ súãasne s plánovanouv˘stavbou nov˘ch terminálov na letiskuBratislava.Viete chrániÈ ústavn˘ch ãiniteºov aj predobjektívmi novinárov, ak je to vôbec treba?Máte na to dostatok ‰kolen˘ch pracovníkov,ktorí vedia v neÏiaducej chvíli taktnea v súlade s etiketou odmietnuÈ záujemcov?Je snahou vedenia úradu udrÏiavaÈ korektnévzÈahy s médiami pri zachovaní bezpeãnostia slu‰nosti v rámci etikety. Tieto pravidláv‰ak musia fungovaÈ a byÈ dodrÏiavané naoboch stranách. Pri re‰pektovaní pravidielbezpeãnosti zo strany médií, sme im schopnívytvoriÈ dostatoãn˘ priestor na ich prácu.Rizikové situácie v‰ak vznikajú v ojedinel˘chprípadoch hnania sa za senzáciou zo stranyniektor˘ch novinárov, ktorí tieto pravidlá poru‰ujúa tu môÏe dôjsÈ ku konfrontácii aÏ prípadnémuzákroku zo strany pracovníkov ná-‰ho úradu.Máte vyhovujúce podmienky na zodpovednúprácu?Podmienky pre prácu policajtov úradu sapostupne zlep‰ujú. Po dlhom ãase má úrad samostatnévlastné priestory, ktoré vcelku zodpovedajújeho potrebám. Sãasti je v nich dostatoãnézázemie pre sluÏobnú prípravu a odborn˘rast na‰ich pracovníkov. Nieão je e‰tepotrebné dobudovaÈ. Na‰ou snahou do budúcnaje vytvoriÈ urãit˘ systém permanentnéhovzdelávania a v˘cviku. Sú to plány, ktoré jemoÏné realizovaÈ len za podpory a pomoci vedeniarezortu a vyváÏení ãasovej vyÈaÏenostipolicajtov úradu.Pozrime sa s odstupom ãasu na to, ão v‰etkosa muselo zabezpeãiÈ, ako dlho to trvalo aãi vôbec si trúfnete na to, aby ste zhodnotili vypätiea nároãnosÈ, s ktorou ste napæÀali jednotlivéúlohy.V októbri 2006 prebiehalo hodnotenie Slovenskejrepubliky k pripravenosti vstupu medzikrajiny schengenského priestoru a hodnotiacakomisia zhodnotila, Ïe Slovenská republikanie je pripravená na vstup do Schengenu.Bolo potrebné komplexne zmeniÈ infra‰truktúruna v‰etk˘ch hraniãn˘ch priechodoch (HP).âas priniesol nárokyaj na hraniãnú políciuVstup krajín V4 do Európskej únie prinieslo realitu, ktorú musela rie‰iÈ Slovenská republika. ·tátnuhranicu s Ukrajinou bolo treba zabezpeãiÈ, pretoÏe spæÀa úlohu vonkaj‰ej hranice Európskej únie aschengenskej zóny. Nevyhnutn˘mi sa stali nároãné ‰tandardy. Riaditeº Úradu hraniãnej a cudzineckejpolície MV SR Tibor MAKO vie o tom svoje. ëalej v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.Bol vybudovan˘ objekt Riaditeºstva hraniãnejpolície (RHP) v Sobranciach, odkiaº je riadenákontrola hraníc na celom úseku ‰tátnejhranice (·H) s Ukrajinou a za 106 dní bol vybudovan˘HP Vy‰né Nemecké so ‰tandardami,ktoré sú v súlade so schengensk˘m aquis. âiastoãnebol zrekon‰truovan˘ HP Ubºa tak, aby bolv súlade so schengensk˘mi ‰tandardmi, úplnárekon‰trukcia je naplánovaná v roku 2008.Boli novovybudované Ïelezniãné hraniãnépriechody âierna nad Tisou a MaÈovské Vojkovce.Bolo postaven˘ch 6 úplne nov˘ch oddeleníhraniãnej kontroly s ãasÈami pre odpoãinokpolicajtov a na vzdelávanie policajtov a tri oddeleniaboli zrekon‰truované v podobnomzmysle. Od 1. 5. 2007 sa spustila organizáciaochrany ‰tátnej hranice Slovenskej republikyz t˘chto nov˘ch objektov.VyuÏívanie Systému technickej a fyzickejochrany (STAFO) – rovinat˘ juÏn˘ úsek ·HSlovenskej republiky s Ukrajinou je monitorovan˘pomocou súvisle vybudovan˘ch kamerov˘chreÈazcov v dæÏke 34,5 km. Monitorovanésú aj úseky riek tvoriacu ·H. V‰etky hraniãnépriechody sú monitorované pomocoukamerového systému. Celkov˘ poãet monitorovacíchkamier (juÏná ãasÈ úseku ·H a v‰etkyHP) je 301 ks. V‰etky nain‰talované kamerysú v prevádzke a plnia svoje funkcie. Odspustenia prevádzky (október 2007) bola na kamerov˘chreÈazcoch zaznamenan˘ch v 58 prípadochpozitívna detekcia na nelegálnych migrantova následne zadrÏan˘ch 134 osôb.Pracoviská hraniãn˘ch prechodov sú vybavenénovou ‰piãkovou technikou na odhaºovaniefalo‰n˘ch a pozmenen˘ch dokladov. Vrámci systému ochrany ‰tátnej hranice bolo postaven˘ch10 pozorovacích veÏí, kde je moÏnédopraviÈ monitorovaciu techniku na pozorovanievo dne aj v noci.Bolo dodan˘ch 35 terénnych vozidiel, 25‰tvorkoliek, 6 nafukovacích ãlnov na monitorovanieriek, 17 ºahk˘ch terénnych motocyklov,6 ‰peciálnych vozidiel Scot Track na úpravulesn˘ch ciest, odh⁄Àanie snehu, 4 VW Passat,43

M I N I S T E R S V O V N Ú T R AS R4 VW Golf, 8 vozidiel Fiat Ducato na transportmigrantov a zabezpeãenie presunu policajtov.Bol vyvinut˘ nov˘ centrálny systém CLK nalustrácie, prenosové r˘chlosti na v‰etk˘ch oddeleniachhraniãnej kontroly sa zv˘‰ili 8- aÏ16-krát, ãím sa ur˘chlila odozva.V oblasti kynológie bola vybudovaná ãasÈ sprípravÀou krmiva, na oãistu psov a boli vybudovanécviãiská pre psov.Na úseku Úradu hraniãnej a cudzineckejpolície MV SR (ìalej len ÚHCP MV SR):• boli vykonané opatrenia v rámci Slovenskejrepubliky na úseku plnenia úloh na hraniciachschengenského typu,• ÚHCP MV SR vypracoval Národn˘ plán riadeniaochrany ‰tátnych hraníc Slovenskejrepubliky,• bolo prepracované mnoÏstvo intern˘ch nariadeníÚHCP MV SR, súvisiacich s úlohami naúseku hraníc schengenského typu a zru‰enímkontrol na vnútornej hranici Slovenskej republikyschengenského priestoru.• realizovalo sa vzdelávanie policajtov pred zaãatímãinnosti na úseku ochrany ‰tátnej hranice,ako napr.: ‰kolenia na novú pridelenútechniku, jazykové kurzy, pre‰kolenie schengenskéhoacquis, ‰kolenie na odhaºovaniefalo‰n˘ch alebo pozmenen˘ch cestovn˘chdokladov, odhaºovanie kradnut˘ch motorov˘chvozidiel.Hodnotiace misie konali priebeÏné kontrolyna ‰tátnej hranici za podmienok nepreru‰enejãinnosti, ão si vyÏiadalo obrovské nasadeniea pracovné tempo, pretoÏe okrem t˘chtoúloh bolo potrebné plniÈ aj úlohy pri hraniãnomdozore, organizovaÈ ìal‰ie vzdelávanie policajtova prehlbovaÈ ich zruãnosti. Na tento cieºbolo vytvorené aj oddelenie vzdelávania, oddelenieanal˘zy rizík a ‰tatistík, oddelenie anal˘zycestovn˘ch dokladov.V júni 2007 prebehlo druhé hodnotenie Slovenskejrepubliky k pripravenosti vstupu medzikrajiny schengenského priestoru. Hodnotiaciv˘bor bol spokojn˘ so zlep‰ením infra-‰truktúry a technick˘m vybavením na hraniãn˘chpriechodoch na pozemnej a vzdu‰nejhranici, ktoré boli vyhodnotené v súlade soschengensk˘mi poÏiadavkami.Nedostatky v hraniãnej kontrole, ktoré bolipozorované poãas hodnotenia v roku 2006,boli odstránené a postupy pri hraniãn˘ch kontroláchboli vyhodnotené so schengensk˘mi‰tandardami. Hodnotiacim v˘borom boli ocenenékonkrétne opatrenia Slovenskej republiky,vykonané na zlep‰enie profesionalizmupersonálu, zlep‰enie jazykov˘ch zruãností,materiálno technického zabezpeãenia, ktoréopatrenia je potrebné priebeÏne zlep‰ovaÈ arozvíjaÈ ako neutíchajúci stály proces. Komisiakon‰tatovala znaãn˘ posun v pripravenostiSlovenskej republiky s pristupujúcimi krajinamido schengenského priestoru a niektorérie‰enia oznaãili za najlep‰iu prax. Slovenskárepublika bola od 21. 12. 2007 prijatá medzikrajiny schengenského priestoru.âo vám sÈaÏovalo prácu z technickej stránky?Prácu sÈaÏil samotn˘ kopcovit˘ a husto zalesnen˘terén v mieste ‰tátnej hranice Slovenskejrepubliky s Ukrajinou s dæÏkou 97,9 km,kde juÏná (rovinatá) ãasÈ má dæÏku 34,5 km aseverná (kopcovitá, zalesnená) ãasÈ má dæÏku63,4 km.V uvedenom prostredí bolo treba vybudovaÈnové objekty, vybaviÈ ich potrebn˘mi technick˘miprostriedkami, pozorovacou a monitorovacoutechnikou. Pri budovaní systému bolopotrebné vybavovaÈ stavebné povolenia, súhlasymajiteºov pozemkov, re‰pektovaÈ súãasné in-Ïinierske siete, napr. inÏinierske siete Ïelezníca pod.V‰etky prvky technickej ochrany boli nové,bolo potrebné nauãiÈ policajtov ich ovládaÈ aodstraÀovaÈ ich prípadné technické nedostatky.Personálne zabezpeãenie hraníc bolo tieÏveºmi nároãn˘m procesom, keìÏe pri v˘berepolicajtov sa iste muselo spolupracovaÈ ajso psychológmi. Do akej miery to malo v˘znam?Od januára 2004 do roku 2007 vzrástol tabuºkov˘stav policajtov z 293 na 886. V súãasnostipracuje v rámci RHP Sobrance 755 policajtov.S kaÏd˘m uchádzaãom je uskutoãnen˘informatívny pohovor a na základe posúdeniaje potom odosielan˘ k vykonaniu previerokz telesnej prípravy, slovenského jazyka ana psychologické vy‰etrenie. Psychologickévy‰etrenie ukáÏe, ãi je uchádzaã schopn˘ vykonávaÈpolicajnú prácu, ako reaguje v záÈaÏov˘chsituáciách a v strese. Tento systém má v˘znampri prijímaní nov˘ch uchádzaãov do radovPolicajného zboru.Aké boli, a moÏno stále sú, nároky na psychotesty.Koºkí z uchádzaãov spæÀali podmienky?Nároky na psychotesty sú veºké. Aj uchádzaã,ktor˘ je vyhodnoten˘ známkou dostatoãn˘,nespæÀa podmienky na prijatie. Asi 50 %uchádzaãov, ktorí vykonali úspe‰ne previerkyz telesnej prípravy a slovenského jazyka, nevyhovelipsychotestom.Ak˘mi vlastnosÈami by mali opl˘vaÈ policajtipri práci práve na v˘chodnej hranici?Mali by byÈ fyzicky zdatní, komunikatívni,so znalosÈami anglického a ruského jazyka amotivovaní pre prácu v hraniãnej polícii.Podºa mÀa je to aj fyzicky nároãná práca,keìÏe väã‰iu ãasÈ hranice tvorí hust˘ les.Musia byÈ aj fyzicky zdatní?NároãnosÈ práce v danom teréne moÏno priblíÏiÈtak˘mto opisom: v severnej ãasti ‰tátnejhranice je terén veºmi ãlenit˘ v dæÏke cca 64km, je tu veºmi nároãné stúpanie. Prev˘‰eniahraniãného oddelenia medzi najniωím a najvy‰‰ímbodom úseku, nie priamo je aÏ 800 metrov.Fyzická zdatnosÈ zaraden˘ch policajtov nav˘chodnej hranici je potrebná vo v‰etk˘chsmeroch ãinnosti práce v spomínanom teréne.Nemáte problém s ãast˘m presunom policajtovpre nezvládnutie nárokov pri práci nav˘chode ‰tátu?Na základe spomínaného v˘beru a kritérií nauchádzaãa za policajta sa podarí uÏ v prvopoãiatkuvyselektovaÈ iba t˘ch najlep‰ích a pretozatiaº nemáme problémy s presunom policajtovpre nezvládnutie úloh.Nezdá sa vám, Ïe dnes sú uÏ migranti dostatoãneprávne pouãení, ão môÏe byÈ pre policajtovnev˘hoda?Migranti sú od prevádzaãov pouãovaní, ãomajú vypovedaÈ. Klamú o trasách postupu z domovskejkrajiny, o svojej identite, národnosti,ão samozrejme sÈaÏuje prácu policajtov. Skúsenostipolicajtov pri kaÏdodennom rie‰ení naru‰enia‰tátnej hranice minimalizujú uvedenúnev˘hodu policajtov a ich praktická ‰ikovnosÈa taktika pri vypoãúvaní vo väã‰ine prípadovodhalí zavádzanie.Slovensko je typicky tranzitná krajina, kdekonãia zadrÏaní?Sú tri spôsoby rie‰enia nelegálnych migrantovv Slovenskej republike a ako príklad uvediemv˘chodnú hranicu:• ak cudzinec neÏiada o azyl a ukrajinskoustranou je potvrdené naru‰enie ·H, je v zmyslereadmisnej dohody vráten˘ na Ukrajinu,• ak cudzinec neÏiada o azyl a ukrajinskoustranou nie je potvrdené naru‰enie ·H, jeumiestnen˘ v ÚPZ Seãovce alebo Medveìov,• ak cudzinec Ïiada o azyl, je prevezen˘ na oddelenieazylu, kde je prijaté vyhlásenie a zaãínaazylová procedúra.Máte dostatoãné aj finanãné zabezpeãeniepre prácu nielen na v˘chodn˘ch hraniciach?Riaditeºstvo hraniãnej polície v Sobranciachje vnútorná organizaãná jednotka (VOJ) MVSR so samostatn˘m vlastn˘m rozpoãtom. Doteraj‰iepoÏiadavky na finanãné zabezpeãeniev˘chodnej hranice sa vÏdy podarilo zo stranyMV SR splniÈ.A ão technika, nezlyháva?Na skvalitnenie technickej ochrany ‰tátnejhranice boli z programu Phare 1999 – 2002 dodanétechnické prostriedky pre zabezpeãenieãinnosti základn˘ch útvarov Policajného zborupri vykonávaní kontroly vonkaj‰ích hraníc.V prevaÏnej miere i‰lo o automobilovú techniku,sneÏné skútre, monitorovacie vozidlá,v˘poãtovú techniku, operatívnu techniku, prístrojena sledovanie v noci a informaãné technológie.Najmä v roku 2007 bola vybraná technikadodaná aj z prostriedkov Schengenskéhoprechodného fondu. I‰lo o terénne vozidlá, terénne‰tvorkolky, terénne motocykle a ‰peciálneterénne motorové vozidlá a pomocné pozorovacieprostriedky. Technika sa kaÏdodenn˘mpouÏívaním v nároãn˘ch pracovn˘ch podmienkachopotrebúva a má urãitú ÏivotnosÈ, alek Ïiadnemu zlyhávaniu nedochádza.Úlohu udrÏaÈ bezpeãnosÈ obãanov Únie plníte,no pravdepodobne s postupom ãasu zápasíteaj s nov˘mi situáciami, ktoré tu vznikajú.Máte aj nejakú kuriozitu?Policajti sa vo v˘kone sluÏby na ‰tátnej hranicistretávajú s rôznymi situáciami. Pri naru-‰ení ‰tátnej hranice sa vykonáva priamo namieste naru‰enia rozbor v súãinnosti s ukrajinskoustranou. Na mieste sa hºadajú stopy a smernaru‰enia.Uvediem príklad:Máme záber z kamier, kde traja Moldavciprekraãujú ‰tátnu hranicu pospiatky, aby zmiatlinás, aj ukrajinsk˘ch kolegov, Ïe k naru‰eniu·H do‰lo smerom zo SR do Ukrajiny alebo sasnaÏia prejsÈ po ‰tyroch a vytvoriÈ dojem, Ïe ideo zviera s oãakávaním, Ïe ich systém nezdeteguje,ão je v‰ak nereálne a vÏdy zaznie alarmna operaãnom stredisku.44

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I ESpoloãnosÈ Contineo, s. r. o., integrátor komplexn˘ch komunikaãn˘ch rie‰ení,pôsobí na slovenskom trhu uÏ od roku 1996, je dlhoroãn˘m certifikovan˘m partnerom viacer˘chsvetov˘ch v˘robcov a technologick˘ch lídrov, ak˘mi sú Cisco Systems, Polycomalebo Harris Stratex. O najbliωích zámeroch a zmenách v spoloãnosti sme sarozprávali s Ing. Milanom GÚâIKOM, riaditeºom spoloãnosti Contineo.Contineo – cit pre rie‰eniaVa‰a spoloãnosÈ pôsobí na trhu uÏ dvanástyrok, no znaãka Contineo je pomerneneznáma.Zatiaº áno, pretoÏe Contineo ako znaãka jena trhu iba od mája tohto roku. Dovtedy smevystupovali pod obchodn˘m názvom TTCTelecom. Zaãiatkom tohto roku do‰lo k zmenámvlastníckych pomerov spoloãnosti a t˘maj k rozhodnutiu o zmene názvu na Contineo,s. r. o.Názov Contineo znie veºmi netradiãne. Akovznikol, vyjadruje nieão?Nov˘ názov vznikol zaujímavou formou –diskusiou a internou súÈaÏou v rámci firmy.Samozrejme, Ïe návrh loga a ìal‰ie veci s t˘msúvisiace sme vytvárali v spolupráci s reklamn˘miagentúrami, ale i‰lo nám hlavne oto, aby názov firmy vyjadroval na‰e poslaniea ideu firmy.A tou je?Komunikácia, spájanie, tvorba komunikaãn˘chrie‰ení. Názov Contineo pochádza zlatinského jazyka a pomenúva v˘razy akospojenie, spájanie. Spájame rôznorodé poÏiadavkyzákazníkov s nov˘mi modern˘mi technológiamido ucelen˘ch sofistikovan˘ch rie-‰ení.Aká je pridaná hodnota va‰ich rie‰ení?Hlavne v profesionalite a prístupe k rie‰eniam.Tie staviame na implementácii niekoºk˘chzákladn˘ch technologick˘ch skupín,ktor˘mi sú networking, bezdrôtové RRL technológie,hlasové, audio a videokonferenãnérie‰enia, zabezpeãovacie a monitorovacietechnológie. V‰etky tieto technológie slúÏiana prenos dát, aplikácií, obrazu, zvuku, multimediálnuvzdialenú spoluprácu, diaºkov˘dohºad a mobilitu. Jednoducho, na‰ou pridanouhodnotou je, Ïe sa na poÏiadavky doká-Ïeme pozrieÈ z nadhºadu, vieme pospájaÈ rozdielnetechnológie, skæbiÈ to s predstavami zákazníkov.To v‰etko neraz priná‰a aj implementáciunov˘ch produktov, ktoré sú nové ajpre nás.MôÏete uviesÈ nejaké príklady?Vezmime trebárs projekt SDRRS (Stacionárnydigitálny rádioreléov˘ systém) preOzbrojené sily SR (OS SR). Projekt sa realizovalv rokoch 1999 – 2007 a svojím v˘znamoma rozsahom sa zaradil medzi najväã‰iekostrové RRL siete v SR. Projekt predstavovalnávrh komunikaãn˘ch trás a topológie siete,samotnú v˘stavbu rádioreléov˘ch prenosov˘chsystémov, PDH siete, SDH siete, neskôri MPLS WAN siete. SúãasÈou projektuboli aj technológie napájacích a záloÏn˘chzdrojov, kamerov˘ch a zabezpeãovacích systémov.V súãasnosti sa podieºame na servisovanítejto technologicky nároãnej siete.Zameriavate sa teda na projekty pre obrannézloÏky?Nie, OS SR sú na‰ím v˘znamn˘m zákazníkom,ale podieºame sa na tvorbe rie‰ení ajpre ìal‰ie veºké spoloãnosti z civilného sektora,ako sú napr. SPP, Transpetrol, V˘chodoslovenskáenergetika, US Steel, Dexia Bankaa ìal‰ie. Osobitnou ãasÈou ná‰ho portfóliasú audio a videokonferenãné rie‰enia, ktorésme zaãali realizovaÈ v roku 1997 ako prví naSlovensku a sme hrdí na to, Ïe poãtom referenciía realizáciou veºk˘ch videokonferenãn˘chsietí pozíciu lídra neustále potvrdzujeme.K dne‰nému dÀu máme 110 audio/videokonferenãn˘chzákazníkov, vy‰e 250 in‰talovan˘chsystémov, ão predstavuje viac ako70 % pokrytie na trhu. Vybudovali sme väã-‰inu slovensk˘ch videokonferenãn˘ch sietínapr. pre SPP, T-COM, T-Mobile, VÚB Banku,âSOB Banku, ãi ENEL Slovenské elektrárne.Aké sú najbliωie zámery spoloãnosti?V prvom rade to je dokonãiÈ zaãat˘ rebrandingtak, aby novú znaãku Contineo re-gistrovali nielen na‰i stáli zákazníci a partneri,ale aby rezonovala v ‰ir‰om zábere a úplnenahradila pôvodn˘ názov. Radi by sme vBratislave presÈahovali a roz‰írili na‰u poboãkunielen o nové priestory, ale aj personálne.Z hºadiska produktového portfólia chcemepokraãovaÈ v orientácii na unifikované IPnetworking technológie, security aplikácie,potvrdzovaÈ pozíciu lídra v oblasti videokonferencií,implementovaÈ v existujúcich WiFisieÈach nové RFID a kamerové technológie,v ktor˘ch vidíme ‰iroké uplatnenie. Okremkonvergencie a mobility je dôleÏit˘m faktorombezpeãnosÈ, bezpeãnosÈ v naj‰ir‰omzmysle slova. V poslednom období sme realizovalipoÏiadavky a projekty súvisiace sochranou osôb, majetku, informácií, IT bezpeãnosÈouaÏ po komplexné zabezpeãovaciea monitorovacie rie‰enia vzdialen˘ch objektov.Na‰ou úlohou a poslaním bude i naìalejspájaÈ trendy a novinky s predstavami a po-Ïiadavkami zákazníkov. Túto stratégiu potvrdzujeaj nov˘ slogan spoloãnosti – „senseof solution", v mori rôznych technológií navrhovaÈs citom zmysluplné a efektívne rie-‰enia.45

O Z B R O J E N É S I L YS RÚtoky hackerov sú ãoraz rafinovanej‰ie. KaÏdodenne sa o tom presviedãajú spoloãnosti v‰etk˘ch veºkostí,ktor˘m hackeri nabúravajú webové stránky, roz‰iriujú nepravdivé informácie, alebo sa dostávajúk citliv˘m údajom o spoloãnosti, ich zamestnancoch alebo zákazníkoch. Takéto zásahy majú za následoknielen po‰kodenie mena spoloãnosti, ale aj obrovské finanãné straty. O tom, aké moÏnosti obrany predelektronick˘mi útokmi majú organizácie, hovoríme s obchodn˘m riaditeºom spoloãnosti Ciscopre verejn˘ sektor a veºké podniky Franti‰kom BARANCOM.Inteligentná sieÈsa vie ochrániÈ samaAk˘m typom elektronick˘ch útokov dnes najãastej‰iemusia ãeliÈ organizácie?Ich povaha sa r˘chlo mení. Ak sa v minulostivírusy, s ktor˘mi si ºudia najãastej‰ie spájajú tentotyp útokov, ‰írili prevaÏne cez infikované súboryna disketách, v posledn˘ch rokoch sa bojiskoprenieslo na pole internetu. Zmenil sa aj charakterútokov. Kedysi obávané vírusy predstavujútú najprimitívnej‰iu formu, av‰ak ‰kody nimispôsobené majú z finanãného hºadiska pre organizáciecelosvetovo najväã‰í dopad. Medziãasomsa objavili e‰te oveºa úãinnej‰ie, ‰kodlivej‰ie a ÈaÏ-‰ie odhaliteºné spôsoby, ako infikovaÈ poãítaã.Trójske kone, ãervy, hijacky, spyware ãi keyloggerysú len niektoré z nich. Ani tie v‰ak uÏ v súãasnostinepredstavujú absolútnu ‰piãku elektronick˘chútokov.âo teda predstavuje najväã‰ie nebezpeãenstvo?V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe ‰kodlivékódy spravidla uÏ nie sú v˘tvorom jedinca, ale naich v˘voji sa podieºajú celé skupiny hackerov. Objavilisa dokonca aj prípady, keì legálne firmy financovaliv˘voj ‰kodliv˘ch kódov, aby ohrozilikonkurenciu. Je to dôsledok toho, Ïe zabezpeãenieinformaãn˘ch systémov je oproti minul˘mrokom na oveºa vy‰‰ej úrovni a ich prelomenie nieje také jednoduché. Triviálne vírusy takmer úplnevymizli, zato ostatné typy útokov sú neporovnateºnesofistikovanej‰ie. V˘sledok práce hackersk˘chskupín je zväã‰a verejne dostupn˘ na internetea ktokoºvek si môÏe návod na atak stiahnuÈa pouÏiÈ.BezpeãnosÈ je veºmi komplexná oblasÈ, preto ajorganizácie by sa mali na Àu pozeraÈ komplexne,nestaãí pouÏívanie jedného nástroja. (Aj v automobilesa základná bezpeãnosÈ pomocou bezpeãnostn˘chpásov dopæÀa airbagmi a zloÏitou elektronikou.)My ponúkame ucelen˘ systém na rie-‰enie bezpeãnosti – systém na ochranu koncov˘chzariadení, siete, aplikaãnú bezpeãnosÈ, bezpeãnosÈobsahu a samozrejme systémy na manaÏmentbezpeãnosti. V kaÏdej z t˘chto oblastí ponúkameniekoºko pouÏiteºn˘ch nástrojov, ktoré navzájomspolupracujú. Veºkú ãasÈ hrozieb tvoria vírusyprichádzajúce z internetu, niekedy vedia paralyzovaÈaj veºké organizácie. Veºa útokov sa realizujeaj cez spam, ãiÏe nevyÏiadanú elektronickúkomunikáciu. Spam sám osebe e‰te nemusí byÈ nebezpeãn˘.Jeho ‰kodlivosÈ spoãíva v tom, Ïe pricielen˘ch útokoch zaberá znaãnú ‰írku pásma aobmedzuje tak prevádzku v sieti, nehovoriac otom, Ïe obÈaÏuje pouÏívateºov. Spam v‰ak môÏebyÈ i nositeºom alebo sprostredkovateºom ‰kodliv˘chkódov, keìÏe do neho moÏno zabaliÈ odkazyna nebezpeãné stránky. Keì sa pouÏívateº necházlákaÈ a klikne na takúto stránku, v prípade Ïenemá dostatoãne zabezpeãen˘ poãítaã, riskujejeho infikovanie napríklad keyloggerom, ktor˘monitoruje stláãanie kláves. Na základe toho potomhackeri môÏu získaÈ prístupové heslo k jehobankovému kontu.Aké ìal‰ie hrozby ãíhajú na internete?Veºmi „obºúbenou“ metódou je aj tzv. phishing.To je metóda, kedy hackeri pouÏívateºovi napríkladcez spam podvrhnú odkaz na falo‰nú webovústránku, ktorá vyzerá identicky ako originálnastránka nejakej in‰titúcie. Predstavte si situáciu,Ïe vám príde e-mail s oznámením, Ïe va‰a bankav rámci zv˘‰enie bezpeãnosti zaãala pouÏívaÈnovú verziu internet bankingu, ktorú si aktivujetevyplnením prístupov˘ch údajov a ich spätnomodoslaní. Neverili by ste, koºko ºudí dokáÏe na tentotrik naletieÈ a dobrovoºne zverejniÈ prihlasovaciemeno a heslo. Napríklad pri sÈahovaní populárnehoobsahu z internetu sa na pozadí tejto aktivitymôÏe uskutoãÀovaÈ in‰talácia ãerva alebo vírusudo vá‰ho poãítaãa.To sú v‰ak útoky, ktor˘ch cieºom sú jednotlivci,resp. koncové stanice. B˘vajú terãom útokovaj organizácie, ich siete a informaãné systémy?Samozrejme. Jednou z najãastej‰ích metód sútzv. Denial of Service (DoS) útoky, alebo ich nebezpeãnej‰iaforma Distributed Denial of Service(DDoS). Pod t˘mto názvom sa skr˘vajú útoky,pri ktor˘ch hackeri zvonka atakujú servery nejakejorganizácie obrovsk˘m mnoÏstvom legitímnychpoÏiadaviek s cieºom zahltiÈ ich a vyradiÈz prevádzky. Pre spoloãnosti, ktoré sú závisléod internetov˘ch sluÏieb, v˘padok servera, resp.obmedzenie jeho prevádzky priná‰a znaãné ekonomickéstraty, nehovoriac o na‰trbení ich dôveryhodnosti.Zákazníka nezaujímajú dôvody, preãonefunguje internetov˘ obchod s knihami, internetbanking,alebo on-line sÈahovanie súborov.Ako prebieha tak˘to útok?Tento typ útokov sa pripravuje vopred, priãomv prípade DDoS sa do nich zapája obrovské mnoÏ-The Evolving Security Challenge: Emergence of New Attack TypesNa ão by si mali organizácie dávaÈ najväã‰í pozor?46

O Z B R O J E N É S I L YS Rstvo poãítaãov. Hackeri rozpo‰lú mal˘ vírus alebotrójskeho koÀa, ktor˘m sa nainfikujú miliónypoãítaãov. ·kodliv˘ kód preÏíva v infikovan˘chpoãítaãoch v pasívnej skrytej forme. V istom ãasovomokamÏiku sa aktivuje a v‰etky nakazenépoãítaãe zaãnú naraz, automaticky a bez vedomiapouÏívateºa vysielaÈ poÏiadavky na server, ktor˘je cieºom útoku. Ide pritom o legitímne poÏiadavky,napríklad príkaz na otvorenie domovskej stránky.KeìÏe je ich v‰ak veºmi veºa, server ich nieje schopn˘ spracovaÈ. Otvorenie internetovejstránky je normálna aktivita, ale keì sa o to v jednejsekunde niekto pokúsi miliónkrát, môÏe to byÈjedine snaha o obmedzenie prevádzky servera.Práve preto, Ïe ide o legitímne poÏiadavky, beÏnéochranné prostriedky nedokáÏu tak˘to útokodhaliÈ a teda ani eliminovaÈ.Ak˘m spôsobom sa organizácie môÏu brániÈ?Cisco je jediná firma na svete, ktorá dokáÏe zastaviÈDoS a DDoS útoky skôr, ako spôsobia ‰kodu.Máme technické prostriedky, ktoré umoÏÀujúodhaliÈ a odfiltrovaÈ ‰kodlivé toky dát z internetovejprevádzky. Na základe on-line anal˘zymnoÏstva parametrov dátového toku vieme rozoznaÈ,ãi ide o útok alebo nie. Je to v˘sledok dlhodobéhov˘skumu, na ktor˘ Cisco vynakladá viacako ‰tyri miliardy dolárov roãne. Relatívne najväã‰iuãasÈ z tejto sumy dávame práve na oblasÈbezpeãnosti. VyradiÈ informaãné systémy z prevádzkyhackersk˘m útokom je totiÏ stále pomerneãasté.âasté?Áno, lebo ‰írenie ‰kodliv˘ch kódov sa vìakarozvoju internetu a sietí zr˘chºuje. K˘m e‰te preddvadsiatimi rokmi objavenie sa nového vírusu ajeho roz‰írenie trvalo t˘Ïdne, dnes sú to minútyalebo sekundy. Okrem toho existuje mnoÏstvoìal‰ích nástrojov na napadnutie informaãn˘chsystémov. Navy‰e, ak dnes niekto chce byÈ hackerom,nepotrebuje na to ani Ïiadne extra znalosti.Na internete nájde podrobné návody, ako sa nabúraÈdo systémov. Ak do vyhºadávaãa zadáte re-Èazec slov „How to hack“, ponúkne vám vy‰e 31miliónov odkazov. Útoky sa pritom presúvajú zpoãítaãov uÏ aj na iné koncové zariadenia – inteligentnételefóny a PDA prístroje. Takmer s kaÏdounovou verziou operaãného systému pre iPhonesa prakticky súãasne na internete objavujú ajnávody, ako obísÈ jeho ochranné nastavenia, abysa dal pouÏívaÈ i v sieÈach in˘ch operátorov.Dá sa voãi tomu vôbec brániÈ?Cisco pristupuje k rie‰eniu bezpeãnosti informaãn˘chsystémov z dvoch základn˘ch pozícií.Tou prvou je stratégia „Network as the platform“.KeìÏe sieÈová infra‰truktúra dnes spája v‰etkytypy infokomunikaãn˘ch zariadení, snaÏíme sapráve do nej zakomponovaÈ ão najviac inteligentn˘chprvkov. Vìaka tomu, Ïe sieÈ je spoloãnouplatformou pre poãítaãe, tlaãiarne, notebooky ajtelefóny, je zároveÀ ideálnym kanálom, pomocouktorého si organizácie môÏu vynucovaÈ uplatÀovaniebezpeãnostn˘ch pravidiel. Prístupy a právomocijednotliv˘ch skupín pouÏívateºov nemusiaimplementovaÈ do stoviek alebo tisícov koncov˘chzariadení, ale môÏu ich presadzovaÈ cez sieÈ. ZároveÀmajú pod kontrolou, Ïe v‰etky zariadeniav podnikovej sieti sú zabezpeãené.Ako to myslíte?MôÏem to vysvetliÈ na technológii NetworkAdmission Control, ktorú moÏno prevádzkovaÈ nainteligentn˘ch sieÈach. Ide o súbor nástrojov prekontrolu a riadenie prístupov do firemnej siete,ktoré vyvinula spoloãnosÈ Cisco. Prostredníctvomtejto technológie moÏno nastaviÈ, kto a zaak˘ch podmienok sa môÏe pripojiÈ k sieti. TotiÏkaÏdé nezabezpeãené zariadenie v sieti je potenciálnymzdrojom infiltrácie, tzn. napadnutia celejsiete. Ak zamestnanec nemá vo svojom notebookunain‰talovanú napríklad najnov‰iu verziu antivírovejochrany a pripája sa, sieÈ mu neumoÏníprihlásiÈ sa do nej, resp. len v obmedzenej miere,aby si mohol stiahnuÈ a doin‰talovaÈ potrebné aktualizácie.SieÈ si tak˘mto spôsobom dokáÏe vynútiÈ,aby kaÏdé jedno pripojené zariadenie bolozabezpeãené. Network Admission Control je veºmisiln˘ nástroj nielen na zvy‰ovanie bezpeãnosti,ale aj na vynucovanie si firemnej politiky. Pomocouneho si spoloãnosÈ môÏe vynucovaÈ správaniesvojich dodávateºov, partnersk˘ch organizácií.MôÏe nastavovaÈ obchodné pravidlá vnútriorganizácie – napríklad nútiÈ zamestnancov vykonaȉkolenia, testy, preãítaÈ si dôleÏit˘ oznam apodobne. Takto sa bezpeãnostné technológie zaãalivyuÏívaÈ na business procesy.Nákazu moÏno dostaÈ do organizácie aj naCD. DokáÏe sa inteligentná sieÈ ochrániÈ ajpre útokmi zvnútra?Jedn˘m z bezpeãnostn˘ch komponentov, ktor˘to dokáÏe, je Cisco Security Agent (CSA). Jeto nieão podobné ako antivírov˘ program, fungujev‰ak na odli‰nom princípe. K˘m antivírus vyhºadávaa zachytáva ‰kodlivé kódy na základe porovnávania‰pecifick˘ch reÈazcov dát, tzv. signatúr,CSA si v‰íma správanie poãítaãa a reaguje naodli‰nosti od normálneho stavu. Ak sa poãítaã aleboskupina poãítaãov pokúsi vykonaÈ aktivitu,ktorá nie je uloÏená v profile, CSA to povaÏuje zaodch˘lku od ‰tandardu správania. Upozorní na Àu,alebo ju rovno odmietne uskutoãniÈ. Ako anomáliumoÏno nastaviÈ aj zasunutie flash disku do USBportu alebo CD do mechaniky. ·kodliv˘ kód sa takpotom nemá ‰ancu cez tieto média dostaÈ do poãítaãaa siete. Pomocou CSA môÏme zabrániÈ ajvyneseniu citliv˘ch dát z organizácie. Staãí len zadefinovaÈskupinu pouÏívateºov, ktor˘m chcemezakázaÈ kopírovaÈ dáta na flash disky, alebo ich napaºovaÈna optické nosiãe. Systém im to nielenÏeneumoÏní, ale zároveÀ zaznamená pokus o zakázanúaktivitu a oznámi to do centrálneho SecuritymanaÏmentu.Cisco Security Agent vie odhaliÈ aj vírusy a iné‰kodlivé kódy?Nevie ich detegovaÈ, na to napokon ani nie jeurãen˘, ale môÏe zabrániÈ tomu, aby spôsobili ‰kodu.Ak v profile zakáÏeme meniÈ konfiguraãné súbory,formátovaÈ disky alebo vymazávaÈ urãitétypy dát, aj keì sa ‰kodliv˘ kód aktivuje a pokúsisa tieto ãinnosti vykonaÈ, nepodarí sa mu to, leboCSA to jednoducho neumoÏní. Obrovskou v˘hodoutohto nástroja je, Ïe potrebuje oveºa menejsystémov˘ch prostriedkov ako antivírov˘ program.Okrem toho v‰etky pokusy o nepovolenéaktivity zaznamenáva. Najnov‰ia verzia CSA uÏdokonca umoÏÀuje oznaãovaÈ citlivé typy dát asledovaÈ ich putovanie po sieti, alebo kopírovanie.V˘razne to zjednodu‰uje dokazovanie prípadn˘chbezpeãnostn˘ch incidentov.Spomínali ste, Ïe Cisco uplatÀuje v oblasti bezpeãnostidve stratégie. Prvou je riadenie prístupudo siete a jeho kontrola uÏ na vstupe, ãiÏena porte. Ktorá je tá druhá?Changing the Game:End-to-End IT Security SolutionV‰etky sieÈové komponenty, ktoré vyrábame,majú v sebe zabudované bezpeãnostné prvky.Tieto komponenty v‰ak okrem toho spolu doká-Ïu komunikovaÈ a vymieÀaÈ si bezpeãnostné informácie.Tento prístup oznaãujeme ako Self DefendingNetwork (SDN). Ide o iniciatívu, ktoráumoÏÀuje budovaÈ siete novej generácie. âiÏesieÈ sa stáva nástrojom na identifikáciu, prevenciua obranu pred útokmi. SieÈ, ktorá je inteligentná,má potom aj tendenciu sama sa chrániÈ.Ak˘m spôsobom sa dokáÏe sama ochrániÈ?T˘m, Ïe sú do v‰etk˘ch komponentov a bodovsiete integrované bezpeãnostné prvky, ktoré spoluvedia komunikovaÈ a spolupracovaÈ, sa takátosieÈ dokáÏe „nauãiÈ“ odolávaÈ nov˘m útokom. VsieÈovej infra‰truktúre sa nachádzajú dva typysond – Intrusion Detection System a IntrusionPrevention System. K˘m prvé zaznamenávajúpodozrivé aktivity, druhé im dokáÏu aj brániÈ.Cez ne sa o nich dozvedia aj ostatné zariadenia vsieti. Prosto nauãia sa, Ïe toto sú nebezpeãné dátaa treba ich eliminovaÈ.âo e‰te okrem t˘chto rie‰ení môÏe Cisco ponúknuÈv oblasti bezpeãnosti?Prakticky v‰etko. Cisco má ako jedna z málafiriem na svete kompletné portfólio end-to-endbezpeãnostn˘ch rie‰ení. Pre zákazníka je to veºmidôleÏité, pretoÏe bezpeãnosÈ sa nedá rie‰iÈãiastkovo, ale len systémovo. SieÈ postavená nana‰ich komponentoch obsahuje bezpeãnostné prvkyv kaÏdom bode komunikaãného systému, ãiuÏ sú to poãítaãe, bezdrôtové zariadenia, prepínaãe,smerovaãe alebo riadiace systémy. Zaoberámesa aj aplikaãnou bezpeãnosÈou. Najnov‰iesme zaãali poskytovaÈ aj rie‰enia fyzickej ochrany,ako sú kamerové, dohºadové a monitorovaciesystémy. Je to nová oblasÈ, ktorú dnes vieme zaãleniÈdo ná‰ho komplexného rie‰enia. Nad v‰etk˘mikomponentmi a aplikáciami vieme ponúkaÈbezpeãnostné manaÏmenty, ktoré prácu s t˘mitozloÏit˘mi bezpeãnostn˘mi rie‰eniami v˘znamnezjednodu‰ujú.Slovo na záver.....Rád by som spomenul, Ïe na‰a spoloãnosÈ získalav máji tohto roku celosvetovo uznávan˘ certifikátod medzinárodnej organizácie pre poãítaãovúbezpeãnosÈ Common Criteria pre cel˘ radtechnológií a zariadení ako sú smerovaãe a prepínaãea operaãn˘ systém Cisco IOS IPSec prepodporu bezpeãnosti. Tento certifikát dáva moÏnostiaj vládnym organizáciam pouÏiÈ na‰e technológiepre zv˘‰enie bezpeãnosti v komunikaãn˘cha informaãn˘ch systémoch. Common Criteriacertifikát je v˘znamn˘m predpokladom pre lokálnucertifikáciu vládnych in‰titúcií, pre ktor˘chje bezpeãnosÈ informácií kritickou poÏiadavkou.Certifikát je moÏné nájsÈ na stránke www.commoncriteriaportal.org47

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I ÍS R„Hlavnou úlohou dokumentu Národná stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR, predkladanéhoMinisterstvom financií SR, je vytvoriÈ základn˘ rámec informaãnej bezpeãnosti ‰tátu, kde ‰tát predstavuje aparátverejnej moci, t. j. nezávislú a suverénnu organizáciu v politickom systéme spoloãnosti, a to organizáciuzakotvenú v zákonodarstve a ústavnosti. Správne vymedzenie pojmu informaãnej bezpeãnosti je dôleÏitéz hºadiska vytvárania primárnych legislatívnych pravidiel v uvedenej oblasti, ako aj ìal‰ím krokom k rie‰eniuproblematiky informaãnej bezpeãnosti v SR,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ján HOCHMANN,riaditeº odboru legislatívy, metodiky, ‰tandardov a bezpeãnosti informaãn˘ch systémov MF SR.Národná stratégiapre informaãnú bezpeãnosÈ v SRInformaãné a komunikaãné technológiev˘razne ovplyvÀujú v˘voj ºudskej spoloãnosti.Súãasne sú v‰ak zraniteºné vstupomhackerov, ãi in˘ch naru‰iteºov. DôleÏitá jepreto aj ochrana údajov, ktoré tieto technológieprená‰ajú, zhromaÏìujú, sprostredkujú,uchovávajú…Vzájomne poprepájané informaãné a komunikaãnésystémy tvoria informaãnú a komunikaãnúinfra‰truktúru, prostredníctvomktorej sa v súãasnosti vykonávajú operácie vov‰etk˘ch oblastiach Ïivota spoloãnosti. Predpokladomfungovania spoloãnosti je pretoprimerané zaistenie informaãnej bezpeãnostiv ‰táte. V naj‰ir‰om zmysle to znamená zaistenieochrany celého informaãného priestoruSR a z praktického hºadiska najmäochranu národného digitálneho priestoru, pozostávajúcehoz informaãného obsahu a tieÏbezprostredného okolia, v ktorom informaãnáa komunikaãná infra‰truktúra pôsobí aktorého bezpeãnosÈ ovplyvÀuje.Relevantn˘mi informaãn˘mi systémami vtomto ponímaní sú v‰etky informaãné systémyverejnej správy v SR, ako aj informaãnésystémy slúÏiace fyzick˘m a právnick˘mosobám pre komunikáciu s verejnou správou.Primerané zabezpeãenie ochrany informaãn˘chzdrojov a cenn˘ch aktív ‰tátu jetaktieÏ dôleÏité najmä z hºadiska plnenia strategick˘chúloh informatizácie spoloãnosti adosiahnutia stavu interoperability medzi relevantn˘miinformaãn˘mi systémami v SR,s moÏnosÈou ich prepojenia so systémamiãlensk˘ch ‰tátov EÚ, resp. aj s ìal‰ími v˘znamn˘miinformaãn˘mi systémami zahraniãn˘chin‰titúcií mimo ‰tátov EÚ.DôleÏité zrejme je, aby zabezpeãenie informaãn˘chsystémov a ich ochrana pred naru‰iteºmibola taká, aby do nich vstupovalilen oprávnení pouÏívatelia na základe autentifikáciea identifikácie. âo z toho vypl˘va?Nevyhnutnou poÏiadavkou je chrániÈ informáciepred ich zneuÏitím, modifikáciou, po-‰kodením a stratou a to formou zabezpeãeniazaruãen˘m elektronick˘m podpisom, ‰ifrovaním,neustálym monitoringom, zálohovaníma ich archiváciou. Súãasne je potrebné umoÏniÈprístup k elektronick˘m sluÏbám ão najväã‰iemupoãtu fyzick˘ch a právnick˘chosôb. Je preto potrebné prijaÈ opatrenia, ktorézv˘‰ia dostupnosÈ a reálne vyuÏívanie elektronick˘chsluÏieb verejnej správy, nakoºkosúãasn˘ stav v na‰om ‰táte nie je vyhovujúci.Na túto skutoãnosÈ poukázal aj dokumentschválen˘ vládou SR 30. mája 2007 „Koncepciaochrany utajovan˘ch skutoãností“, v ktoromsa uvádza, Ïe „ochrana sa rozvíjala vuplynulom období bez existencie jednotnejkoncepcie, ktorá by komplexne zastre‰ovalacelú problematiku s ohºadom na ciele, postupya financovanie“.Aké sú dnes dôsledky neexistencie takejtojednotnej koncepcie?Dôsledky sa prejavili v tom, Ïe súãasná legislatívaobsahuje len fragmenty informaãnejbezpeãnosti. V súãasnosti neexistuje referenãnémiesto, ktoré by obsahovalo v‰etky relevantnéinformácie o predpisoch, produktocha sluÏbách v oblasti informaãnej bezpeãnostia poskytovalo komplexné poradenské sluÏby.Pre odstránene t˘chto nedostatkov je pretopotrebné vy‰koliÈ odborne zdatn˘ personál,ktor˘ bude sledovaÈ v˘voj v oblasti ‰tandardizácie.Súãasne je potrebné zabezpeãiÈ prenospredpisov, ‰tandardov a noriem EÚ doprostredia SR.TaktieÏ v SR neexistuje in‰titúcia, ktorá byposkytovala kvalifikovanú podporu pouÏívateºominformaãn˘ch technológií pri rie‰enínásledkov bezpeãnostn˘ch incidentov priich vzniku. Preto je nevyhnutné vytvoriÈ systémreakcií na bezpeãnostné incidenty v súlades medzinárodn˘mi predpismi a zvyklos-Èami a zapojiÈ sa do medzinárodnej spolupráce.Je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe tento nepriazniv˘stav, vzÈahujúci sa na ochranu utajovan˘chskutoãností, je príznaãn˘ komplexne pre celúoblasÈ informaãnej bezpeãnosti v SR, a to ajna ochranu klasifikovanej informácie, ako ajna ochranu informácie neklasifikovanej. DokumentNárodná stratégia pre informaãnúbezpeãnosÈ v SR, vytvoren˘ Ministerstvomfinancií SR je prv˘m základn˘m dokumentom,ktor˘ popisuje komplexne problematikuinformaãnej bezpeãnosti v SR a navrhujekonkrétne rie‰enia, s v˘nimkou ‰pecifickejoblasti, ktoru sú utajované skutoãnosti.Aké sú hlavné ciele, priority a úlohy tohtodokumentu?Dokument Národná stratégia pre informaãnúbezpeãnosÈ v SR vychádza z cieºov EÚa obsahuje základné strategické ciele dlhodobéhocharakteru, strategické priority a z nichvypl˘vajúce kºúãové úlohy. Globálnym cie-ºom EÚ je dosiahnutie stavu, aby bol európskypriemysel pouÏívateºom, vyÏadujúcimvysokú úroveÀ bezpeãnostn˘ch produktov asluÏieb a súãastne aj ich konkurenãn˘m dodávateºom.Druhou základnou poÏiadavkouEÚ je ‰tandardizovaÈ vnútro‰tátne politikyãlensk˘ch ‰tátov, súvisiace s informaãnoubezpeãnosÈou. Pri napæÀaní t˘chto poÏiadaviektreba dodrÏiavaÈ princípy demokratickej48

M I N I S T E R S T V O F I N A N C I ÍS Rspoloãnosti a zohºadÀovaÈ oprávnené záujmyobãanov, podnikateºskej sféry a verejnej správyvo vzÈahu k obãanom, ão si bezpodmieneãnevyÏaduje vytvorenie nov˘ch legislatívnychnástrojov s následnou úpravou uÏ jestvujúcicha nevyhovujúcich zákonov, dorie‰eniekompetencií, technicko-organizaãn˘ch a finanãn˘chzáleÏitostí, hierarchiu a spôsob riadenia,vzdelávanie a i.Základn˘ stav ste pomenovali. Aké strategickéciele stanovuje dokument Národnástratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR?Na zabezpeãenie a udrÏanie potrebnej úrovneinformaãnej bezpeãnosti stanovuje dokumenttri strategické ciele, ktor˘mi sú, po prvé,prevencia, t. j. zaistenie adekvátnej ochranynárodnej informaãnej a komunikaãnej infra-‰truktúry SR, aby sa v maximálnej moÏnejmiere predchádzalo bezpeãnostn˘m incidentom,po druhé, pripravenosÈ, t. j. zaistenieschopnosti efektívne reagovaÈ na bezpeãnostnéincidenty, minimalizovaÈ ich následky aminimalizovaÈ ãas potrebn˘ na obnovu ãinnostiinformaãn˘ch a komunikaãn˘ch systémovpo bezpeãnostn˘ch incidentoch a po tretie,udrÏateºnosÈ, t.j. dosiahnutie, udrÏiavaniea roz‰irovanie kompetencie Slovenska v oblastiinformaãnej bezpeãnosti.Budovanie povedomia a kompetentnosti vinformaãnej bezpeãnosti je v˘znamné ajpreto, Ïe veºa bezpeãnostn˘ch incidentovsúvisí s nedostatoãnou odbornou úrovÀoua znalosÈami správcov informaãn˘ch systémov,pouÏívateºov, ale aj riadiacich pracovníkovv oblasti informaãnej bezpeãnosti.Z uvedeného dôvodu treba zrejme rie-‰iÈ otázku kvalifikácie a vzdelávania…Vytváranie bezpeãného prostredia je úlohou‰tátu. ·tát musí vytváraÈ vhodné podmienkyspolupráce medzi v‰etk˘mi zúãastnen˘mistranami, ktor˘mi sú celá verejná správa plusakademick˘ a súkromn˘ sektor vrátane jednotlivcov.Ide predov‰etk˘m o tvorbu legislatívnehorámca, tvorbu ‰tandardov v oblasti informaãnejbezpeãnosti a koordináciu ich vydávania,vypracovávanie strategick˘ch dokumentov,metodick˘ch materiálov, stanoveniekompetencií, povinností a zodpovednosti.Zefektívnením riadenia informaãnej bezpeãnostije koordinácia ochrany aktív organizáciía zároveÀ vytvorenie efektívneho systémuich riadenia. DôleÏit˘m predpokladomje monitorovanie stavu bezpeãnosti, vyhodnocovaniea poskytovanie ‰tatistík bezpeãnostn˘chincidentov pre potreby v‰etk˘chcieºov˘ch skupín.Zaistenie dostatoãnej ochrany ‰tátnej informaãneja komunikaãnej infra‰truktúry a informaãneja komunikaãnej infra‰truktúry podporujúcejkritickú infra‰truktúru ‰tátu, spoãívav tom, Ïe ‰tát ako vlastník informaãn˘ch a komunikaãn˘chsystémov je povinn˘ zabezpeãiÈich primeranú ochranu tak, aby ich naru-‰ením nevznikli ‰kody, resp. tieto ‰kody boliminimalizované. Ide predov‰etk˘m o systémyspadajúce do kritickej infra‰truktúry ‰tátu,zabezpeãujúcej chod ‰tátu, sluÏby v priemysle,v energetike, zdravotníctve a sociálnomzabezpeãení, doprave, bankovníctve apod.Národná a medzinárodná spolupráca znamenáaktívne sa zapájaÈ do ãinnosti kºúãov˘chmedzinárodn˘ch organizácií ENISA, OECD,CERT, ISO, NATO a pod. Na roz‰irovanie národnejkompetencie je treba analyzovaÈ kvalifikaãnépotreby SR v oblasti informaãnejbezpeãnosti, moÏnosti ‰kolského a mimo-‰kolského vzdelávania a zaviesÈ systém vzdelávania,podporiÈ v˘skum a v˘voj zameran˘na problémy informaãnej bezpeãnosti a vyuÏiÈv˘sledky medzinárodnej spolupráce napodporu konkurencieschopnosti ekonomiky.Spomínali ste v‰ak, Ïe v súãasnosti neexistujev SR referenãné miesto, ktoré by obsahovalov‰etky relevantné informácie opredpisoch, produktoch a sluÏbách v oblastiinformaãnej bezpeãnosti a poskytovalokomplexné poradenské sluÏby a ani neexistujein‰titúcia, ktorá by poskytovalakvalifikovanú podporu pouÏívateºom informaãn˘chtechnológií pri rie‰ení následkovbezpeãnostn˘ch incidentov pri ichvzniku. âo sa bude robiÈ v tomto smere?V ãasovom horizonte do piatich rokovchceme vytvoriÈ národné stredisko pre rie‰eniepoãítaãov˘ch incidentov CSIRT.SK s v˘konn˘miprávomocami, ktoré budú obsahomnávrhu zákona o informaãnej bezpeãnosti. Vzávereãnej fáze organizaãného zabezpeãeniaodporúãame vytvoriÈ národnú in‰titúciu preinformaãnú bezpeãnosÈ – Národn˘ úrad preinformaãnú bezpeãnosÈ.Vytvorenie CSIRT.SK predstavuje vypracovanienávrhu organizaãného, personálneho,materiálno-technického a finanãného zabezpeãeniajednotky kontaktného miesta pre rie-‰enie incidentov a následné zriadenie ‰pecializovanejorganizácie pre rie‰enie problematikypoãítaãového zloãinu, vzájomnej spolupráce,v˘meny informácií a skúseností navnútro‰tátnej úrovni s prepojením do celoeurópskehopriestoru, ktor˘ má MF SR v súãasnostiuÏ vypracovan˘. Uvedenú skutoãnosÈvnímajú aj medzinárodné organizácie zaoberajúcesa IT bezpeãnosÈou, ktoré v znaãnejmiere zdôrazÀovali fakt, Ïe nemajú v prípadeIT bezpeãnostn˘ch incidentov medzinárodnéhocharakteru koho kontaktovaÈ. Koordinácia‰tandardizaãnej ãinnosti predstavuje dorie‰eniekompetencií a zabezpeãenie koordinácietvorby a vydávania noriem a ‰tandardovv kºúãov˘ch organizáciách. Medzi ìal‰ie úlohypatria budovanie a roz‰irovanie poznania,medzinárodná spolupráca, vzdelávanie,tvorba legislatívy, vytvorenie príslu‰ného akãnéhoplánu úloh na obdobie do roku 2013,zjednotenie terminológie a ìal‰ie.Aké budú podºa vás pozitívne dôsledkyzv˘‰enia informaãnej bezpeãnosti v SR?Dopady zabezpeãovania informaãnej bezpeãnosti,okrem zniÏovania finanãn˘ch vplyvovbezpeãnostn˘ch incidentov, moÏno oãakávaÈz hºadiska dôveryhodnosti SR v zahraniãí,predov‰etk˘m pri zavádzaní elektronick˘chsluÏieb, elektronického obchodu, ako ajpri vytváraní podmienok pre obãanov a podnikateºskésubjekty. Znamená to ur˘chlenérie‰enie bezpeãnostn˘ch problémov, pochádzajúcichzo zdrojov na Slovensku, ako sú napríkladútoky na zahraniãné systémy z poãítaãovna Slovensku, ‰írenie nelegálneho obsahuzo SR a pod. Pozitívne dopady budú ajz pohºadu realizácie projektov spadajúcich dokategórií e-governmentu, e-healthu aleboe-businessu, ako aj zaistenie ochrany autorsk˘chpráv, sprístupnenie budúcich poÏiadaviekna produkty, ‰tandardizácia a ìal‰ie.49

V L Á D AS RÎijeme v ãasoch, ktoré priná‰ajú veºa nového, neoãakávaného, niekedy aÏ prekvapivého.V ãasoch technického pokroku, informatizácie ... no neraz aj zloÏit˘ch medziºudsk˘ch vzÈahov.Treba sa prispôsobovaÈ, kreovaÈ jednotlivé v˘nimoãné situácie a zvládaÈ kaÏdodenné, vôbec niejednoduché prekáÏky. Je ich naozaj dosÈ aj na Ministerstve vnútra SR. Aj keì ministerRóbert KALI≈ÁK rie‰i veºa neodkladn˘ch problémov, predsa len si na‰iel ãas na rozhovorpre Parlamentn˘ kuriér a redaktorku Annu Komovú.Minister ãinovfunguje u nás uÏ od septembra minuléhoroka a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe sa veºmiosvedãil. Príslu‰n˘m orgánom poskytuje potrebnéinformácie ãi uÏ o nezvestn˘ch, hºadan˘chosobách alebo o ukradnut˘ch vozidlách,dokladoch, zbraniach. T˘mto umoÏÀujena‰im bezpeãnostn˘m orgánom monitorovaÈúdaje, ktoré boli zaradené do databázy vktoromkoºvek ãlenskom ‰táte, ãím pomáhapri odhaºovaní trestnej ãinnosti v schengenskompriestore.Poãas vá‰ho pôsobenia v kresle ministravnútra na‰a krajina vstúpila do schengenskéhopriestoru, preto sa najprv vráÈme kprelomovému roku 2007, ktor˘ iste vo vászanechal silné pocity z obrovského pracovnéhonasadenia. âo bolo pre vás najzlo-Ïitej‰ie, ãoho ste sa obávali a ão vás naopakprekvapilo v dobrom?Rok 2007 bol skutoãne z hºadiska prípravna vstup do Schengenu dynamick˘. E‰te najeho zaãiatku sme od na‰ich kolegov v zahraniãípoãúvali veºmi kritické hlasy na zl˘ stavpríprav, ktor˘ nám zanechali predchádzajúcegarnitúry. Museli sme vyvinúÈ maximálneúsilie, aby sme tento nelichotiv˘ stav zvrátilidoslova za niekoºko mesiacov. O to viacma te‰í, Ïe v priebehu roka zaãali postupneprichádzaÈ pozitívne hodnotiace správy acel˘ proces vyvrcholil úspe‰n˘m vstupomSlovenska do schengenského priestoru. Dokoncasme boli hodnotení ako jeden z najlep-‰ie pripraven˘ch nov˘ch ãlenov. Tento historick˘okamih potvrdil, Ïe Slovensko sa stávare‰pektovanou krajinou v Európe a jehoobãania obãanmi Európskej únie prvej kategórie.Podarilo sa vám zabezpeãiÈ voºn˘ pohybºudí z EÚ, aká je situácia v radoch migrantov,máte dostatoãné moÏnosti v bojiproti migrácii?Naìalej platí, Ïe Slovensko je tranzitnou,nie cieºovou krajinou z pohºadu nelegálnejmigrácie. Po na‰om vstupe do SchengenumôÏeme povedaÈ, Ïe tlak na na‰e územie jeklesajúci, ão pripisujeme hlavne kvalitnémutechnickému zabezpeãeniu v˘chodnej hranice.Pozitívny trend v tejto oblasti potvrdzujúaj ‰tatistiky. Poãas prvého polroku 2008 bolopri nedovolenom prekroãení ‰tátnej hranicezadrÏan˘ch 523 nelegálnych migrantov a zarovnaké obdobie 2007 ich bolo aÏ 1637.KaÏdá zmena priná‰a so sebou nielen pozitíva,ale aj negatíva, otvorenie hranícnie je v˘nimkou. Organizovan˘ zloãin niesú uÏ u nás neznáme. Ako sa vám daríplniÈ si svoje úlohy v tomto smere?Otvorenie hraníc neprinieslo nárast trestnejãinnosti. Naopak, napriek mnoh˘m obavám,napríklad u na‰ich rakúskych susedovdokonca kriminalita v prvom polroku 2008poklesla a to o ‰esÈ percent na celo‰tátnejúrovni. Pokles bol zaznamenan˘ skoro vov‰etk˘ch prihraniãn˘ch okresoch ako aj vov‰etk˘ch sídlach spolkov˘ch krajín.Osvedãil sa v tejto práci aj schengensk˘ informaãn˘systém? Pri ak˘ch akciách hovyuÏívate?Schengensk˘ informaãn˘ systém (SIS)Viete povedaÈ o koºko viac trestn˘ch ãinovsa objasnilo v porovnaní s minulosÈou právevìaka SIS?Takúto ‰tatistiku nevedieme, môÏeme alepovedaÈ, Ïe od 1. septembra 2008 do 1. júna2008 bolo v schengenskom informaãnomsystéme zaznamenan˘ch 152 pozitívnych lustráciív rámci pátrania po osobách na základeeurópskych zat˘kacích rozkazov vydan˘chslovensk˘mi súdmi. A naopak, Slovenskárepublika zaznamenala na svojomúzemí 71 pozitívnych lustrácií vo vzÈahu kÏiadostiam zo zahraniãia.Na základe t˘chto pozitívnych lustráciíbolo v koneãnom dôsledku vydan˘ch natrestné stíhanie, resp. na v˘kon trestu odÀatiaslobody do Slovenskej republiky 64 osôba naopak 50 osôb bolo vydan˘ch na trestnéstíhanie, resp. na v˘kon trestu odÀatia slobodyzo Slovenskej republiky do krajín schengenskéhopriestoru.Vo va‰ej kompetencii je aj bezpeãnosÈ cestnejpremávky. Ako je to so zniÏovanímdopravn˘ch nehôd na Slovensku? ZniÏujesa poãet obetí?Poãas prvého polroka tohto roka moÏno vt˘chto ‰tatistikách pozorovaÈ koneãne pozitívnytrend, zníÏil sa poãet dopravn˘ch nehôd(z 34 282 na 33 021) a poãet usmrten˘ch (z353 na 264 ) oproti rovnanému obdobie minuléhoroku.Okrem kontroln˘ch akcií sme sa zaãali ajviac venovaÈ prevencii. S veºkou odozvou verejnostisa stretol projekt „VidieÈ a byÈ viden˘“,ktorého druhú etapu v súãasnosti pripravujeme.Okrem toho si veºa sºubujeme aj odnového cestného zákona, ktorého cieºom jezv˘‰iÈ bezpeãnosÈ a plynulosÈ cestnej premávky.Je asi kaÏdému jasné, Ïe poãet nehôd nadiaºniciach je men‰í ako na ostatn˘ch cestách,takÏe v˘stavba diaºnic je jedno z rie-‰ení, ale na druhej strane sú vodiãi, ktoríjazdia po cestách cez dediny napríklad aj50

V L Á D AS Rpreto aby nemuseli kupovaÈ diaºniãnúznámku a ohrozujú obyvateºov. Ako sa dárie‰iÈ tento stav?Dopravnú situáciu v obciach, kde je ru‰nápremávka by vyrie‰ili napr. obchvaty v dan˘chobciach, resp. vyuÏívanie in˘ch moÏn˘chtrás v regiónoch. Táto problematika nieje v kompetencii iba ministerstva vnútra, jetu dôleÏitá spolupráca aj s ministerstvom dopravy,ktoré zabezpeãuje budovanie cestnejinfra‰truktúry ãi s ministerstvom hospodárstva.Polícia v‰ak môÏe a bude situáciu dôslednekontrolovaÈ a vyvodzovaÈ sankcie voãit˘mto poru‰ovateºom zákona.Predchádzajúcu otázku som poloÏila ajpreto, Ïe som mala na mysli konkrétnu situáciuv Báhoni, kde jazdia cez dedinunielen nákladné autá z neìalekého kame-Àolomu, ale aj r˘chlosÈ, ktorou jazdia dosahujeokolo 100 km/h. Pravdepodobnetakáto situácia nie je ojedinelá na Slovenskua rie‰enie by sa malo nájsÈ pre bezpeãnosÈv podobn˘ch prípadoch. Vበzásah dobezpeãnosti na cestách iste priniesol viacpozitívnych zmien. Budete vo svojich aktivitáchpokraãovaÈ?Uvedomujeme si, Ïe zákon o cestnej premávkenie je v‰eliek. NemôÏe sa v praxidobre uplatÀovaÈ bez patriãnej kontroly apomoci polície priamo na cestách. Preto uÏod prvého augusta sa v uliciach objaví omnohoviac policajtov. Podarilo sa presunúÈvy‰e 1 300 tabuºkov˘ch miest z oddeleníhraniãnej a cudzineckej polície, ktoré prestalimaÈ po vstupe do Schengenu svoj v˘znam,na jednotlivé policajné krajské riaditeºstvá.Tie budú prerozdelené najmä medzi poriadkovúa dopravnú políciu. Samozrejme, opakujemrovnako dôleÏitá je aj prevencia, vrámci ktorej pripravujeme niekoºko projektov.âo pripravujete v najbliωom období a ãomáte vo v˘hºadovom pláne pre zachovaniepokoja a bezpeãnosti na Slovensku?âakajú nás e‰te nové v˘zvy. MôÏeme spomenúÈìal‰ie legislatívne opatrenia najmä vrámci boja proti extrémizmu, ale aj pokraãovaniev technickej modernizácii a personálnomposilÀovaní policajného i hasiãského zboru.51

V L Á D AS RZmeny v na‰ej republike, ktoré vypl˘vajú nielen z toho, Ïe sme vstúpili do EÚ, ale aj z prirodzenéhov˘voja v rámci celosvetového trendu priná‰ajú nóvum aj do verejnej správy. O moÏnostiach,ktoré znamenajú krok k obãanom v nasledujúcom rozhovore so ‰tátnym tajomníkomMinisterstva vnútra SR Vladimírom âEâOTOM. Redakãne pripravila Anna Komová.Zmeny aj vo verejnej správebyÈ efektívne vynaloÏené na jej ìal‰iu modernizáciu.Veì verejná správa tak ako ostatné in-‰titúcie budú vÏdy trpieÈ nedostatkom financiípre svoj rozvoj, a preto hºadanie nov˘ch finanãn˘chzdrojov je univerzálnym predpokladomìal‰ieho kroku v procese modernizácie.âo je dôleÏité zdokonaliÈ a prispôsobiÈ vo verejnejspráve tak, aby sa zefektívnila prácav tejto oblasti a zároveÀ bola v súlade s medzinárodn˘minormami?Proces zdokonaºovania verejnej správy jeprocesom vÏdy aktuálnym a zároveÀ nekoneãn˘m.V súãasnosti a blízkej budúcnosti je potrebnézameraÈ sa na integráciu ‰peciálnej správydo v‰eobecnej správy, venovaÈ sa informatizáciiverejnej správy, ale aj vzdelávaniu jejpracovníkov vo v‰etk˘ch oblastiach jej pôsobnosti.Vzdelávanie ako celoÏivotn˘ proces povaÏujemv súãasnosti za najdôleÏitej‰í. Veì naão by nám bola modernizácia, informatizácia,zdokonaºovanie legislatívy, ak by ch˘bal ºudsk˘potenciál, ktor˘ je odborne zdatn˘ aplikovaÈtieto procesy vo svojej kaÏdodennej práci.Táto zásada je v‰eobecne platná, tak pre samosprávuako aj ‰tátnu správu, pretoÏe obãana nemôÏemedeliÈ na ‰tátoprávneho obãana a samosprávnehoobãana. Je to nበobãan, ktor˘ máprávo a verejná správa povinnosÈ napæÀaÈ jehopotreby v kompetencii verejnej správy.âo sa vám uÏ doteraz podarilo presadiÈ azrealizovaÈ v rámci úspornosti a modernizácie?Vládny program nás zaviazal k zniÏovaniuadministratívy vo verejnej správe v pôsobnostiMinisterstva vnútra SR. Do konca roku 2007sa nám tento záväzok podarilo naplniÈ do bodky,lebo sme zníÏili administratívu o 20,6 %.ëal‰ie zniÏovanie administratívy predpokladámev súvislosti s integráciou, ale aj informatizáciou,z ãoho logicky vypl˘va, Ïe stále jemoÏné nájsÈ systémy, ktoré bez zníÏenia kvalityv˘stupov naplnia potreby verejnej správysmerom k obãanom a u‰etrené peniaze môÏuZúãastÀujete sa na rôznych rokovaniach spartnermi zo zahraniãia. V ãom zaostávameza krajinami V4?S krajinami V4 nás spája nielen spoloãná hranicaa spoloãná história, ale bez nadsadenia ajspoloãná budúcnosÈ. Pravidelné rokovania krajínV4 v oblasti verejnej správy sú veºmi dôle-Ïité najmä z toho dôvodu, Ïe sa vytvára vnútorn˘systém, ktor˘ integruje také prvky, ako jevzdelávanie verejnej správy, informatizácia verejnejsprávy, ‰trukturálnej zmeny orgánov verejnejsprávy, legislatíva vo verejnej správeatì. Musíme si uvedomiÈ, Ïe spoloãn˘ schengensk˘priestor nám stanovuje nové, kvalitatívneodli‰né úlohy neÏ v ãase, keì sme v Schengeneneboli. Tak ako je budovan˘ informaãn˘systém v oblasti bezpeãnosti Schengenu, ako súbudované spoloãné systémy bezpeãnostn˘chorgánov v Schengene, ako je koordinovan˘boj proti kriminalite v schengenskom priestore,tak aj v oblasti verejnej správy musí byÈ naplnenáspoloãná idea o priestore slobody, bezpeãnostia práva. Znamená to v koneãnom dôsledku,Ïe verejná správa národn˘ch republíkv schengenskom priestore musí vytváraÈ rovnaképrávne záruky pre obãanov Európskejúnie bez ohºadu, v ktorom národom ‰táte obãanpoÏiada o sluÏbu v kompetencii verejnejsprávy. Je to otázka budúcnosti, lep‰ie povedanénevyhnutnej budúcnosti. Preto prikladámerokovaniam V4, ale aj Rady Európy maximálnyv˘znam.Na akom stupni je elektronizácia údajov voverejnej správe, o ktorej sa stále viac hovorí?Elektronizácia, resp. informatizácia vo verejnejspráve je dlhodob˘ proces. Ide vlastne o pokraãovaniestupÀa elektronizácie vo verejnejspráve, ktoré nám zanechala b˘valá vláda a natomto stupni ju ìalej rozvíjame v súlade s Akãn˘mplánom informatizácie verejnej správy.V budúcnosti chceme dosiahnuÈ tak˘ stav údajov,aby bol vytvoren˘ dokonal˘ systém na jejvyuÏívanie vo v‰etk˘ch oblastiach verejnejsprávy, ale zároveÀ aby bol prísne re‰pektovan˘zákon o ochrane osobn˘ch údajov. Ak sa natúto otázku op˘tate koncom tohto kalendárnehoroka, budem môcÈ daÈ exaktnej‰ie údaje.Myslíte si, Ïe dospejeme aj k tomu, Ïe osobnédoklady, ako napr. obãiansky preukaz,pas, vodiãsk˘ preukaz budú vydávaÈ pracovníciverejnej správy?52

V L Á D AS RPriznám sa, Ïe osobne som tejto forme veºminaklonen˘. Máme uÏ urãité skúsenosti zniektor˘ch krajín V4, napríklad z âeskej republiky.V súãasnosti vyhodnocujeme tento systéma vyhodnocujeme zároveÀ moÏnú modifikáciujeho vyuÏitia v SR. V tejto súvislostiv‰ak nesmieme zabúdaÈ na to, Ïe vydávanieosobn˘ch dokladov, ãi uÏ OP, vodiãského preukazu,pasu atì. je spojené s evidenciou obyvateºstvaa in˘mi evidenciami, ktoré z hºadiskaboja proti terorizmu nemôÏu byÈ celkomodkryté. Nedramatizujeme, ale pri tvorbe systémovvydávania osobn˘ch dokladov musímemaÈ na pamäti aj tento nebezpeãn˘ fenomén 21.storoãia a moÏnosti a vplyvy na jeho elimináciu.Nerád by som o tom hovoril viac, pretoÏeotázky terorizmu a kontroly evidencií sú ove-ºa hlb‰ím problémom, ktor˘ si zaslúÏi osobitnúpozornosÈ a musí nám záleÏaÈ predov‰etk˘mna bezpeãnosti na‰ich obãanov.Neboli by doklady ºah‰ie sfal‰ovateºné?To je hypotetická otázka, pretoÏe dokladyvrátane obãianskeho preukazu uÏ majú európsky‰tandard, majú ochranné kódy proti fal‰ovaniua v tejto súvislosti si dovolím povedaÈ, Ïeich sfal‰ovanie je veºmi ÈaÏké. Na druhej strane,z pohºadu fal‰ovateºa je jedno kto ich vydávaak sa fal‰ovateº rozhodne o ich zmenu, napodobeninua podobne. Fal‰ovateº si musí uvedomiÈ,Ïe práve ochranné kódy, ktoré sú nanov˘ch dokladoch, sú prostriedkom odlí‰eniafalzifikátu od originálu.Verejná správa je svojím spôsobom Ïiv˘ organizmusa preto si myslím, Ïe modernizáciaa reforma je stále aktuálna. Krok za krokomprichádzate k nov˘m poÏiadavkám,aké sú tie najbliωie?Ako som uÏ uviedol modernizácia verejnejsprávy je nekoneãn˘ proces, a preto bude aktuálnav kaÏdom období. Ak sa v‰ak p˘tate nareformu verejnej správy, to je oveºa Èaωia otázka.O reforme verejnej správy sa toho uÏ popísaloza necel˘ch dvadsaÈ rokov veºmi veºa.Ch˘ba v‰ak, podºa môjho názoru, prijatie spoloãnejdoktríny, ak˘m smerom sa reforma verejnejsprávy bude ìalej vyvíjaÈ bez ohºaduktorá koalícia je pri moci. Veì v‰etky politickéstrany vo svojich volebn˘ch programoch vsúvislosti s reformou verejnej správy hovoriao zlep‰ení sluÏieb obãanom, a to je to, ão bymalo spájaÈ v‰etky politické strany v súvislostis budúcimi reformami vo verejnej správe.Nedá mi v‰ak v tejto súvislosti polemizovaÈ otom, ãi doteraj‰ie reformy boli naozaj reformami.Z etymológie slova reforma, vo vzÈahu k verejnejspráve, vypl˘va kompletnosÈ zmeny formyod ústredného orgánu ‰tátnej správy aÏ poobec. Znamená to systémové zmeny na v‰etk˘chstupÀoch verejnej správy so zohºadnenímduálneho systému. Podºa môjho názoru,doteraz sa reformy t˘kali len ‰trukturálnychzmien na stupni okresu a kraja a zostal nevysporiadan˘ústredn˘ stupeÀ verejnej správy, t. j.ministerstvá ako ústredné orgány ‰tátnej správy,ktoré ostali v tejto súvislosti nereformované.To prinieslo so sebou aj v súãasnosti nedorie‰enévzÈahy medzi ‰tátom a samosprávnymikrajmi, ão v reálnom Ïivote priná‰a problémyv súvislosti s vyuÏitím fondov Európskej únie,ale v základnom ponímaní aj pri plnení základn˘chfunkcií ‰tátu a ich kontrole vládou.Pokladám to, v súãasnosti za najváÏnej‰í problém,ktor˘ je potrebn˘ v budúcnosti rie‰iÈ,ako som naznaãil na stupni ústredn˘ch orgánov‰tátnej správy. Netajím sa t˘m, Ïe naznaãenérie‰enia sú obsahom anal˘zy súãasného stavuverejnej správy, ktorá bola pre tieto úãely spracovanésekciou verejnej správy Ministerstvavnútra SR e‰te v roku 2006.âo v‰etko je treba urobiÈ pre to, aby sa zrealizovaliva‰e návrhy na nové rie‰enia?MôÏem vám daÈ na to veºmi jednoduchú odpoveì.Re‰pektovaÈ v˘sledky anal˘zy, ktorejv˘stupy obsahujú odborné rie‰enia. Veì anal˘zasúãasného stavu verejnej správy bola predmetomrokovania vlády ale aj Národnej rady SRa myslím si, Ïe niet pochybností o odborn˘chzáveroch jej v˘stupov. Zostávajú nám dva rokyna to, aby sme aspoÀ základné závery dokázalizrealizovaÈ. âo sa t˘ka integrácie, sme schopníreálne do konca tohto kalendárneho rokupredloÏiÈ na legislatívny proces v‰etky potrebnépodklady po tom, ako koaliãná rada prijmetakéto rozhodnutie. Sme pripravení aj na rie‰enieostatn˘ch problémov, ktoré som naznaãil.Po stránke odbornej môÏem garantovaÈ, Ïe pracovnícisekcie verejnej správy sú schopní vnaznaãenom termíne naplniÈ ciele spojené smodernizáciou v tomto vládnom programe. Jev‰ak nevyhnutné, aby rezort Ministerstva vnútraSR venoval verejnej správe vyváÏenú pozornosÈtak, ako ju venuje polícii.Aké stanoviská vám dáva Rada Európy?Rozhodnutia a odporúãania Rady Európy súpre modernizáciu verejnej správy mimoriadnedôleÏité. Veì nesporne sú zjednocujúcim prvkommodernizácie verejnej správy v Európe.Pri tejto príleÏitosti by som sa veºmi rád pochválilt˘m, Ïe poãas predsedníctva SR vo V˘boreministrov Rady Európy bola Kongresom RadyEurópy veºmi pozitívne hodnotená pokraãujúcareforma verejnej správy na Slovensku. Na‰eambície do budúcnosti sme naznaãili na medzinárodnejkonferencii organizovanej na tému„Zlep‰enie správy na miestnej úrovni: nástrojea stratégia“, ktorá sa uskutoãnila v aprílitohto roku v Pie‰Èanoch. Konferencie sa zúãastniliv˘znamní zástupcovia Rady Európy, jejv˘borov i Kongresu. Z ìakovn˘ch listov, ktorénám zaslal i generálny tajomník Rady Európy,Terry Davis, vypl˘va, Ïe na‰e smerovanieje správne a v tejto súvislosti sme vníman˘ako vysoko emancipovan˘ ‰tát Rady Európy.âo viac si môÏeme priaÈ?Záver: Poãas môjho doteraj‰ieho pôsobeniavo funkcii ‰tátneho tajomníka pre verejnú správu,môÏem zodpovedne povedaÈ, Ïe patrímemedzi tie ‰táty, ktoré v oblasti verejnej správyv rámci Európy dosiahli za krátky ãas veºmidobré v˘sledky. Sme partnermi akceptovan˘mi‰tátmi V4, ‰tátmi Rady Európy a ãoraz viacdávame najavo svoje názory o modernizácii verejnejsprávy. To je v‰ak vonkaj‰í pohºad. Vnútornesa nemôÏeme uspokojiÈ s v˘sledkami,ktoré sme dosiahli, pretoÏe ani zìaleka neobsahujúpotrebnú úroveÀ pre sluÏby obãanom.Poznáme problémy, ktoré nám dávajú v˘zvy,následne v‰ak bude treba nájsÈ prostriedky, abysa v˘zvy stali realizovateºn˘mi. AÏ vtedy mô-Ïeme nadobudnúÈ pocit, Ïe sme urobili pre obãanovSlovenska v‰etko, ão bolo v na‰ich silách.53

L E T O M – S V E T O MSpoznávanie divov svetaCestovateºsk˘ záujem sa vo mne zobudil v‰tudentsk˘ch rokoch. Na zaãiatku bolo spoznávanieSlovenska. PeÀazí veºa nebolo, staãilitúry po horách, pobyty pri jazerách. VÏdys priateºmi, v pohode a s bohatstvom záÏitkov.S odstupom dvadsiatich rokov sa otvorenímhraníc otvorili aj moÏnosti spoznávaÈ svet.Mal som to ‰Èastie, Ïe ako poslanec mestskéhozastupiteºstva v Îiline, neskôr ako zástupcaprednostu MÚ, potom ako viceprimátorsom precestoval takmer celú Európu aspoznal zblízka ãínsku krajinu a kultúru. NuÏa v posledn˘ch rokoch zásluhou priateºovsom sa priblíÏil k divom sveta.V novom zozname, ktor˘ vlani odhlasovaliºudia prostredníctvom internetu, som si„odfajkol“ – Veºk˘ ãínsky múr, rímske Koloseum,mexickú Pyramídu slnka a najnov-‰ie aj stratené mesto Inkov – Machu Picchu.Tohtoroãn˘m cieºom mal byÈ pôvodne Tibet.S priateºmi sme si v‰ak museli po známychudalostiach sadnúÈ znova a zmeniÈ itinerár.Zvolili sme inú exotiku. Machu Picchu– jeden z divov sveta. ·ikovn˘ priateº promptnezmanaÏoval celú cestu a nastali chvíleoãakávania. Prípravné rituály sú zvyãajnerovnaké – okrem potrebného pestrého obleãenia,hygienick˘ch potrieb, bedekra, fotoaparátualebo kamery e‰te zopár suvenírov napropagáciu Slovenska a zopár liekov. Aj tennበpovestn˘, ktor˘ úãinkuje proti rôznymbaktériám a infekciám. Dokonca s jeho názvomsme si nechali potlaãiÈ triãká, aby smesa jasne odlí‰ili od ostatn˘ch turistov. Nápadsa ujal, súdiac aspoÀ podºa reakcií na‰ichkrajanov.Na trase Îilina – LimaPreprava cez Atlantik nám zabrala cel˘deÀ. Najprv zo Îiliny do Viedne, odtiaº leteckydo Amsterdamu a nakoniec cel˘ poldeÀ aÏdo Limy. V lietadle si zvyknem po krátkomdi‰kurze s priateºmi zdriemnuÈ, takto cestaprebehne r˘chlej‰ie. DôleÏité pri toºk˘chvzdialenostiach je udrÏaÈ si veselého ducha.Na‰Èastie, v tomto smere sme v‰etci jednejkrvnej skupiny. Vtip ãi veselá poznámka,príhoda rozosmeje a neodãerpáva, ale pridávaenergiu.Lima nás privítala slnkom a zväã‰a usmiatymiºuìmi. Aj na‰a sprievodkyÀa Alenkabola pohodov˘ ãlovek. Neviem, ãím to je, alepri tak˘ch ìalek˘ch cestách program plynieplynulo, akoby bez prekáÏok. A keì sa náhodounejaká vyskytne, sprievodca sa s krajanmidohovorí tak, Ïe zahraniãn˘ turista problémani nezaregistruje. V tomto smere väã-‰inu na‰ich podnikateºov s turizmom e‰teãaká dosÈ práce.Poãas dvanásÈdÀového pobytu v Peru smerie‰ili iba dve drobnosti. V prvom prípade jednémuz nás spôsobila nadmorská v˘‰ka ove-ºa vy‰‰ia ako nበpovestn˘ Gerlach ÈaÏkostis d˘chaním, preto zostal regenerovaÈ v hoteli.V druhom miestni indiáni, ktorí sa sÈahujús túÏbou po lep‰om Ïivote do miest a b˘vajúv slumoch, upozornili na svoj ÈaÏk˘osud zatarasením cesty skalami a ak niektochcel pokraãovaÈ, tak mu auto po‰kodili hádzanímkameÀov. Nበautobus po chvíli vyjednávanianakoniec pustili. Uvedomili si,Ïe turisti z Európy im sotva pomôÏu.Aj taká príhoda dotvára kolorit krajiny.ªudia a Ïivot. To ma na potulkách svetom najviacfascinuje. Ako stavbára e‰te architektúraa pamiatky a ako milovníka prírody v‰etkyjej krásy. Peru ma oãarilo. Napriek bohatstvuzáÏitkov z âíny, Mexika, prakticky celejEurópy ponúklo pridanú hodnotu v mnoÏstveosobitostí. Spoznávali sme originálnukultúru Inkov, ale i jej zmie‰aninu s hispánstvom,starú, stredovekú i novú civilizáciu,potomkov indiánov, mulatov i ãist˘ch Peruáncov.A e‰te – tisíce turistov z celého sveta.Jeden z divov svetaMachu Picchu bol pre v‰etk˘ch t˘m magnetom,kvôli ktorému cestovali tisíce aj desaÈtisícekilometrov. Po ceste, v hoteloch, alei priamo na magickom mieste sme poãuli Japoncov,Austrálãanov, ale i Rusov, Ameriãanov,Arabov. O tri roky uplynie sto rokov, ãotento bohom zabudnut˘ kút objavil za pomocidomorodca havajsk˘ rodák a americk˘profesor Hiram Bingham. Bol ‰okovan˘ objavomstar‰ej civilizácie v zarastenom kopciobklopenom dÏungºou. Dalo mu aj dosÈ námahypresvedãiÈ uãencov v USA, aby hobrali váÏne. Nakoniec National GeographicSociety a Yale University zozbierali potrebnédoláre a zafinancovali v˘pravu americk˘charcheológov a antropológov. Keì sa po nároãnomv˘stupe strm˘m kopcom zarasten˘mtropickou vegetáciou ocitli vo v˘‰ke 2 430 m,nazvali toto miesto Straten˘m mestom. MachuPicchu po keãuánsky znamená Star˘vrch. Na‰a desaÈãlenná v˘prava spoznala jedenz divov sveta pohodlnej‰ím spôsobom.Ráno sme sa zobudili v skromnom hoteli vmeste Arequipa a po raÀajkách nasadli do vlaku,ktor˘ sa vydal na ‰tvorhodinovú cestu druhounajvy‰‰ou Ïeleznicou na svete – najvy‰-‰í bod 4 200 m. Vy‰‰ie vedie uÏ iba tibetská,ktorou sme sa pôvodne zam˘‰ºali dostaÈ do tamoj‰íchnenapodobniteºn˘ch klá‰torn˘chmiest.54

L E T O M – S V E T O MRomantiku cesty treba precítiÈ, inak ju na-‰inec sotva pochopí. Príroda na Inca Trail,ktorá viedla zo Sväteho údolia k Machu PicchupozdæÏ rieky Urubamba, kaÏdého oãarí avzhºadom na nadmorské v˘‰ky, striedali sa turôzne údolia, vrchy, bujné vegetácie, na zastávkachsme zazreli ja‰terice, z dÏungle obãaszaãuli rôzne ‰kreky a celou cestou nássprevádzali na oblohe poletujúce kondory.Národn˘ park Sanctuario je vskutku prírodnásvätosÈ. Po ‰tyroch hodinách sme sa ocitlikrátko pred cieºom. Rieka Urubamba vydávalasvoju divokú symfóniu a pohºad horevzru‰oval. Hiram Bingham a vykrádaãi pamiatoktoto nemohli vidieÈ. Nádherné terasya kamenné stratené mesto zakr˘vala predt˘mbujná vegetácia a dÏungºa. Teraz v‰etko presvecovaloslnko a zraãil sa pred nami dômyseln˘v˘tvor Inkov star˘ minimálne päÈsto rokov.Globalizácia a komercializácia zasiahla icharakter tunaj‰ieho cestovného ruchu. Nielenvlak, v ktorom kaÏd˘ musí maÈ miestenku,lebo nápor turistov je obrovsk˘, spohodlnilcestu. (Treba dodaÈ, Ïe z ná‰ho mesta, alenapríklad aj z b˘valého hlavného mesta InkovCusca vedú turistické chodníky s viacd-Àov˘m pochodom na Machu Picchu). Pohodlníturisti z vyspel˘ch krajín e‰te priamopod kopcom majú moÏnosÈ namiesto dlhéhoa nároãného v˘stupu nasadnúÈ do autobusova vyviesÈ sa aÏ pred najniωiu terasu. My smenemali inú voºbu, len sa prispôsobiÈ, leboãas bol ohraniãen˘ a zme‰kaÈ spiatoãn˘ vlakznamenalo spaÈ pod hol˘m nebom a improvizovaÈv programe. To sprievodkyÀa nedovolila.Za mal˘ poplatok – zhruba sto na‰ichkorún – sme nasadli do autobusov, ktoré malik modernosti asi tak ìaleko ako Machu Picchuk New Yorku. Nastali adrenalínové minúty.Takú cestu som e‰te neabsolvoval. Neuveriteºnéserpentíny a rozhegan˘ autobusso ‰oférom, ktor˘ ako by chcel prekonaÈ r˘chlostn˘rekord. (UÏ jednu skúsenosÈ smemali za sebou. Keì sme protestovali proti divokeja nebezpeãnej jazde, vysvitlo, Ïe vodiãpoÏul pred Àou listy koky a ‰oféroval pod ichoãividn˘m vplyvom...) T⁄pli sme doslovav‰etci. Na‰Èastie, aj keì s malou du‰iãkou,sme bez úhony dorazili do hádam najvy‰‰iehocieºa, kam sa dostane autobus. Sprievodcanás informoval, Ïe jedna skupina turistovzhruba pred dvoma mesiacmi také ‰Èastie nemalaa nezodpovedn˘ vodiã privodil veºké ne-‰Èastie. Pohºad z v˘‰ky do rokliny vyvolal vkaÏdom zimomriavky.My sme v‰ak mierili vy‰‰ie. Je to zvlá‰tne,ale ãlovek tu zacíti nezvyãajnú energiu,ktorá ho premkne. MoÏno je to ãítaním v bedekrocha na internete, moÏno oãakávaním,ale jednoducho cítite nieão nové, ÈaÏko vysvetliteºné,priamo magické. Aj sme sa vzájomnezdôverovali a zhodli na tom, Ïe vyÏarujetu zvlá‰tna aura. Vnemy fungovali mimoriadneaktívne. âo pohºad, to div. PozornosÈpútali terasy, kamenné stavby, pamiatky,svojská príroda. Iba turistick˘ virvar bránil intenzívnej‰iemupreÏívaniu, ale tomu sa napodobn˘ch miestach nevyhnete.Machu Picchu predstavuje vskutku divsveta. Neãudo, Ïe UNESCO ho zaradilo dosvetového kultúrneho a prírodného dediãstva.V najnov‰ej ankete o najväã‰ie divydostalo od cestovateºov jeden z najvy‰‰íchpoãtov hlasov. O vybudovaní mesta rozhodolv polovici 15. storoãia Veºk˘ Inka Pachacuti.Dominantou bol veºk˘ chrámov˘ komplexs citadelami. Inkovia ho v tejto neuveriteºnejv˘‰ke vybudovali originálnou technikouzvanou ashar. Pospájali obrovské kamennébloky tak, Ïe presne zapadajú a do spojívneprenikne ani nôÏ. Bez akejkoºvek malty,Ïeleza, techniky. Inkovia pred príchodom‰panielskych dobyvateºov preÏívali obdobierozkvetu a ich rí‰a zah⁄Àala podstatnú ãasÈdne‰ného územia âile, Argentíny, Bolívie,Ekvádora a Peru. Názory, preão sa rozhodlivybudovaÈ toto sídlo v konãiaroch vysok˘chhôr, sa lí‰ia. âasÈ historikov tvrdí, Ïe to bolo„priblíÏenie sa k BoÏstvu – Slnku“. Vzhºadomna to, Ïe antropológovia na‰li v hrobkáchnajviac Ïensk˘ch kostier, sa roz‰írila aj teória,Ïe na tomto nedobytnom mieste Ïili peknédievãatá a Ïeny, ktoré sa tomuto boÏstvuobetovali. Veºa odborn˘ch hlasov sa v‰akprikláÀa k teórii, Ïe Inkovia vybudovali utajenémesto ako záchranu pred conquistadormi.Pravdu sa zrejme nedozvieme, tú si zobraliposlední Inkovia z Machu Picchu dohrobu.Nበvy‰e trojhodinov˘ pobyt v‰ak stál zato. DômyselnosÈ terás, ktoré dokázali uÏiviÈniekoºko tisíc ºudí, predov‰etk˘m zemiakmi,kukuricou a rôznou zeleninou, o desiatkymetrov vy‰‰ie fascinujúce kamenné príbytky,chrámy, vodné fontány a kanály, ktoré slú-Ïili na zavlaÏovanie. Studniãky na zachytávanievody boli kaskádovito dva aÏ tri metrepod sebou. Najvy‰‰í bod tvorí Ïulov˘ monolit,ktorí Keãuánci pomenovali Intihuatana,ão moÏno preloÏiÈ ako „miesto, na ktoromje pripútané Slnko.“ Na plo‰ine merali ãas,zistili rovnodennosÈ a pokú‰ali sa de‰ifrovaÈnebeské javy. Preto ju vyuÏívali aj na nábo-Ïenské úãely. Stáli sme tam ako oãarení. Pohºadna v‰etky svetové strany a aj hore malv sebe magickú silu. Stále som cítil, ako domÀa preniká zvlá‰tna energia. Usiloval somsa o veºa záberov, aby som sa o v‰etko podelils príbuzn˘mi aj známymi a uchoval si tonatrvalo v pamäti aj v archíve.Vedºa boli pozostatky dvoch chrámov.Alenka nám porozprávala o poslaní Chrámutroch okien aj Hlavného chrámu. Inkovia Ïiliveºmi intenzívnym duchovn˘m Ïivotom.Medzi pol druha stovkou stavieb, z ktor˘chsme si väã‰inu prezreli, niekde aj za asistencieleguánov, sú také, ktoré ob˘vali majetnej-‰í, ale i také, ktoré patrili remeselníkom, vojakoma chudobnej‰ím pestovateºom zeleniny.V‰etci sa zhromaÏìovali pri rituáloch a náboÏensk˘chslávnostiach neìaleko pyramídyzvanej Chrám Slnka i na plochom námestí.âas nám na obmedzenom a preplnenom priestorer˘chlo uplynul. Trochu som ºutoval, Ïesme nemohli vystúpiÈ na blízky vrch HuaynaPicchu, kam vedú chodníky pre odváÏnych.KaÏd˘ musel ukázaÈ pas, poznaãili hoa pri návrate odfajkli. V˘stup sa nezdal byÈ nebezpeãn˘.„Neslobodno to v‰ak preceÀovaÈ.Niektorí z turistov po zmene poãasia zablúdili,iní sa pádom zranili,“ pripomenula sprievodkyÀaAlenka a viedla nás k re‰taurácii –v˘dobytku globalizácie, postavenom pre turistovpod pamätn˘m miestom. Bolo plnoako vo vlaku i na slávnych kamenn˘ch stavbách.Znel tu babylon jazykov, keìÏe kaÏd˘zaãerstva sa chcel vyrozprávaÈ z dojmov.Emotívne v˘povede a cvakanie fotoapará-55

NL EÁ TR O M D – N SÁ V RE AT DO AMS Rtov prezrádzali o siln˘ch záÏitkoch. My smesi zjedli mäso z alpaky a veºa originálnej zeleniny,medzi ktorou vyãnievala veºká farebnáa sladká kukurica, rastúca iba v Peru (jedálnylístok sme poãas pobytu obohacovali uÏlen rybami a miestnymi polievkami). Návratk údolnej vlakovej stanici – aj za cenu napät˘chnervov – sme za dvadsaÈ minút ‰Èastnezvládli. S Machu Picchu sme sa lúãili pohºadomz pomaly sa rozbiehajúceho vlaku. Unisonopovedané – zaÏili sme nieão úÏasné. Fotografie,aj nakrútená kazeta nám to budúdlho pripomínaÈ.Nazca – divotvornáobrazáreÀV Peru sme videli v‰etko podstatné, ãonajviac priÈahuje turistov. Ktovie, ãi sa e‰teniekedy sem vypravíme, preto vyhºadávamepri cestách za exotikou ão najbohat‰í program.DvanásÈ i viac hodín denne na nohácha v dopravn˘ch prostriedkoch. ManÏelky byto nezvládli. Preto na‰e kaÏdoroãné v˘jazdysú „pánskou jazdou“. Pú‰È Nazca patrí k ìal-‰ím cestovateºsk˘m klenotom. Záhadné ãiary,obrazce, nazvané geoglyfy náhodne objavilpilot pred vy‰e osemdesiatimi rokmi, tedauÏ po objavení Machu Picchu. Nakoniec saukázalo, Ïe podobné zárezy do zeme, kame-Àov, jask˘À, na pú‰ti, v horách i na konãiarochsú aj v âile, Argentíne a Ekvádore. Nik vierohodnenezdôvodnil ich pôvod. Aj keì ‰vajãiarskyliterát Erich von Däniken uplatnilteóriu stretu civilizácií, ìal‰í fantasti popridávalipikantné odhady, vedci a bádatelia argumentujúsvojimi anal˘zami, hovoriac o miestnejkultúre, málokto z turistov chápe, preãoãiary majú dæÏku aÏ päÈdesiat kilometrov,preão niektoré konãiare sú zarovnané, preãosú tu okrem tridsiatich zvierat a rastlín aj obrazceneidentifikovateºn˘ch tvorov. Preãoniektoré vidno iba zo vzduchu? Na‰a skupinkanechcela prísÈ o Ïiadny záÏitok, preto smesi objednali malé lietadielko a te‰ili sa a t⁄plizároveÀ. Dva t˘Ïdne pred na‰ím príchodomsa podobné zrútilo s francúzskymi turistamia tragédia stále rezonovala v Nazce. Nakoniecv‰etko vy‰lo nad oãakávanie. Prehliadkov˘ letv krásnom poãasí za 30 dolárov vo v˘‰kedvesto, maximum tristo metrov trval zhrubapol hodiny, ale videli sme úÏasné najväã‰ienáãrty, obrazce, geometrické útvary na svete.Fotografovali a snímali sme jedna radosÈ.Jeden ukazuje na opicu, in˘ zvolá: tam je kolibrík,tam lama, ja vidím kondora, neskôr pavúka.V‰etko neÏivé, naveky zakreslené dopú‰te. Skratka, bolo to nieão, ão inde neuvidíte.Jedn˘m slovom – úchvatné. Pritom vekt˘chto v˘tvorov neznámych tvorcov sa odhadujena obdobie narodenia Krista. Podºa vedcovhlavne vìaka suchej pú‰tnej klíme atomu, Ïe zemetrasenia postihujú susedné oblasti,ale Nazcu sa akoby zázrakom obchádzajú(len tak mimochodom, neìaleké mesteãkobolo po zemetrasení v roku 1996 spolovicezrovnané so zemou). Od roku 1995 je natrvalozapísaná v zozname svetového kultúrnehoa prírodného dediãstva. SprievodkyÀa náspo v˘lete vo vzduchu (s nami krúÏili ìal‰iedve lietadlá) chcela zaviesÈ e‰te do podzemia.âas v‰ak súril, preto sme pohrebisko v ‰tvorcov˘chjamách, v ktor˘ch sú aj mumifikovanídomorodci dávnoveku, niekde iba lebky,kosti, ale ãasto aj keramické nádoby ãi úlomkyz nich, aj látky, amulety, spoznali iba zozakúpen˘ch prospektov.„Bolo by tu toho viac, ale vykrádaãi hrobovto najcennej‰ie dávno vykradli a rozpredali,“vysvetlila nám Alenka. Teraz pamiatkychránia ozbrojení stráÏcovia. Príliv devízod turistov ich zaplatí a krajina získava cenn˘zdroj na rozvojové programy. Aj predaj suvenírovvyná‰a. Presvedãili sme sa o tom nav‰etk˘ch miestach, ktoré sme nav‰tívili. ËaÏkoodolaÈ originalitám, ku ktor˘m inde neprídete.Nakúpil som za hrsÈ amuletov, aby sompreniesol kultúru potomkov Inkov aÏ do srdcaEurópy. Niektorí kupovali e‰te rôzne minerályãi kamene, hoci mali dosÈ ìaleko od drahokamov,ako ich ponúkal predavaã. K dispozíciiboli aj keramické v˘tvory, ale sámsom sa presvedãil, Ïe je to hákliv˘ suvenír.Majiteºka jednej z re‰taurácií v Lime, dozvediacsa, Ïe ma hosÈa ministra, mi podarovalanádhern˘ kúsok historickej ceny, ktor˘sa, Ïiaº, rozbil...Na spiatoãnej ceste sme postretli desiatkydomorodcov. Hoci Ïijú v chudobn˘ch pomeroch,viac-menej z turistického ruchu, stále sausmievajú a prená‰ajú dobrú náladu. Hocivám nerozumejú, ponúkajú drobnosti na predaja radi sa odfotografujú. V˘let do pú‰te Nazcaznamenal dlh‰ie odboãenie, ale nebanovalisme. Spoznali sme ìal‰í originálny kútzemegule.Titicaca – svetová raritaPeru je obdarené viacer˘mi raritami.Okrem Machu Picchu a Nazca je ním aj Titicaca.Posvätné jazero Inkov. Alenka námprezradila, Ïe podºa reãi miestnych indiánovto ãarovné slovíãko znamená „cínové pole“.Ne‰lo nám to veºmi do hlavy, ale podºa vysvetlenia,pohnútkou k názvu bola farba obrovskejvodnej plochy. Najvy‰‰ie poloÏené jazeropovestné stálou teplotou 13°C je vskutkusiv˘m sladkovodn˘m morom. Je dlhé takmer200 km, ‰iroké 100 km. Cestovali smeza ním aÏ k hraniciam Peru s Bolíviou a ‰tveralisa do v˘‰ky 3 812 m. Vy‰‰ie nenájdetenikde na svete jazero podobn˘ch parametrov.Spomínam si na nádheru Plitvick˘chjazier z filmu Poklad na striebornom jazere.Teraz bol som svedkom podobnej nádhery.Titicacu z jednej strany stráÏia Andy, z opaãnejkráºovské Kordillery. Obrovské jazeronapájajú daÏde, ktor˘ch tu spadne hojne azhruba z tretiny aj rieky, ktoré privádzajúvodu z okolit˘ch hôr. Sprievodca nám vysvetlil,Ïe pri roztápaní sa snehu a ºadovcov samenia na mohutné riavy. V ãase najväã‰íchzráÏok hladina stúpne o jeden a pol aÏ dvametre. Jedin˘ odtok predstavuje rieka Desagnadero.Titicaca znamenala pre domorodcov záchranuÏivota. Usilovali sa preÏiÈ lovom a pestovanímplodín. Navy‰e viaceré dostali zokolit˘ch hôr. Inkovia sem pri‰li zhruba predtisíc rokmi a zostali aÏ do zániku svojej civilizácie.V súãasnosti tu Ïije indiánsky kmeÀUru, ale oblasÈ jazera je napriek nadmorskejv˘‰ke husto osídlená, keìÏe voda a vlahaumoÏÀujú efektívne pestovaÈ plodiny. „Niektoréurodia aj dvakrát za rok,“ vysvetlil námsprievodkyÀa.OblasÈ, v ktorej Ïije 60 druhov vtákov a 14druhov r˘b, je od roku 1978 národnou prírodnourezerváciou. MÀa najviac zaujali obydliapriamo na vode. Domorodci sa s nimi poriadnenatrápia, ale sú spokojní. Ob˘vanéostrovãeky na vode zvané Los Uros sú z trstiny,ktorú volajú totoru a rastie v plytk˘chmiestach jazera. Z totoru sa robia zväzky, ‰irokézhruba meter a pospájané udrÏia na sebeaj obydlia zmontované takisto z totoru, ajºudí aj dobytok. Sú ukotvené, ale ich ÏivotnosÈje nanajv˘‰ deväÈ mesiacov, lebo trstinapodlieha hnilobe. Pracovití domorodci medzit˘msi postavia nov˘ Ïivotn˘ priestor. Na‰asprievodkyÀa nás zaviedla medzi nich. Boliusmievaví, pozvali nás do kuchyne a ponúkliich plackou. Nemohli sme odmietnuÈ, hociv skromn˘ch pomeroch hygienu sotva moÏnogarantovaÈ. Ochutnali sme a vzápätí zapilina‰ím liekom. Ten nesklamal... K˘m mysme tieto jedineãné obydlia nav‰tívili na parníku,miestni pouÏívajú improvizované loìky,zmontované – ako inak – z totoru. SlúÏiaim na lov r˘b aj na prepravu k brehom. Napriekobmedzen˘m moÏnostiam a maximálneskromn˘m pomerom boli miestni ºudiazdraví a ‰Èastní. Vláda im prispieva na Ïivotpodporou, ktorú priná‰a cestovn˘ ruch. AjUNESCO prostredníctvom rozvojov˘ch programovdotuje Ïivot tunaj‰ích indiánov.Na obzore TibetMali sme za sebou ìal‰í z jedineãn˘ch dnípod Andami, v zemi potomkov Inkov a ‰panielskychdobyvateºov. Po desiatich dÀoch, vktor˘ch sme spoznali e‰te slávne hlavné mestoInkov Cusco a druh˘ najhlb‰í kaÀon na sveteColca (dæÏka 100 km, hæbka 3 200 m – Cotahuasije e‰te o 400 m hlb‰í), sa vo mne ozvalaznáma túÏba – po domove. Za dlhé rokycestovania som si vypestoval reflex, Ïe po desiatichdÀoch intenzívnej‰ie myslím na domov,rodinu, prácu. Bol som rád, keì som sas najbliωími zvítal a mohol im sprostredkovaÈkrásu diaºav. A viem, Ïe s odstupom zopármesiacov sa ozve ìal‰í reflex a v kruhupriateºov zaãneme ho uspokojovaÈ. Kam nabudúce?Tibet zostal na prvom mieste. Alecestovateºsk˘ ãervík mi ne‰epkáva, Ïe ãakajúìal‰ie divy sveta – jordánska Petra, TádÏMahál v indickej Agre ãi JeÏi‰ Kristus v Riode Janeiro.Marian JANU·EKFoto: autor56

E K O N Ó M I ASociálny ‰tát – ideálalebo preÏitok?ÚvodPomerne prudká dynamika, komplexnosÈ azloÏitosÈ ekonomick˘ch a sociálnych zmien v súãasnejmodernej, globalizujúcej sa spoloãnostizvy‰uje sociálne neistoty a individuálne riziká.V˘voj spoloãnosti sa stáva ãoraz Èaωie postihnuteºn˘ma nemenej ÈaÏko predvídateºn˘m, predikovateºn˘m.SpoloãnosÈ v postsocialistick˘chkrajinách sa presúva z horizontálne ‰truktúrovanejtzv. beztriednej spoloãnosti k spoloãnosti‰truktúrovanej viac vertikálne. To znamená, Ïehorné (top) vrstvy sa homogenizujú a vyluãujúspomedzi seba chudobu. Sociálna exklúzia jetak imanentnou ãrtou súãasnej etapy v˘voja na-‰ej spoloãnosti. V urãitom zmysle ide v postsocialistick˘chkrajinách o návrat k pôvodnémumodelu sociálnej ‰truktúry, kde sociálny v˘vojriadia „horné vrstvy“, k˘m marginálne spodnévrstvy sú vyluãované z moÏnosti rozhodovaÈ, at˘m i z moÏnosti ovplyvÀovaÈ celkové spoloãenskédianie (sociálna exklúzia). A preto aj roz‰írenáfráza, Ïe „kaÏd˘ je sám tvorcom svojho osudu“je len alibistick˘m zastieraním objektívnejreality.Anal˘za sociálnych javov a klasifikácia analyzovan˘chobjektov závisí najmä od ich identifikáciea artikulácie v ãase a priestore, t. j. odkonkrétneho sociálneho kontextu.1. Konceptuálny rámec – pojmov˘ aparátAnalyzovaná oblasÈ vzhºadom na svoju komplexnosÈdisponuje mnoÏstvom pojmov. Na serióznespracovanie témy je preto potrebné analyzovaÈpojmy pre Àu relevantné. Medzi tie, ktorésú interpretované ak nie doslova kontroverzne,tak urãite nejednoznaãne, patrí aj pojem sociálny‰tát. Jeho anal˘ze je venovaná samostatnákapitola. S ním ìalej úzko súvisia pojmy, akorovnosÈ, spravodlivosÈ, blahobyt, ale aj chudoba,exklúzia...Za jeden z bazálnych pojmov v tomto kontextemoÏno povaÏovaÈ pojem rovnosÈ a v rámcineho najmä rovnosÈ ãi nerovnosÈ príjmov. Tietosú u väã‰iny ºudí vo vyspel˘ch ‰tátoch viazanéna predaj pracovnej sily. Sú v˘razom oceÀovaniainiciatívy, usilovnosti, ale aj podstúpeniaväã‰ieho ãi men‰ieho rizika. Podºa tejto ideyãím viac, dlh‰ie a efektívnej‰ie ãlovek pracuje,t˘m vy‰‰ie sa jeho pracovná aktivita hodnotí. Arovnako, ak ãlovek riskuje svoj kapitál, v prípadeúspechu získava vysoké príjmy. Táto ideaviac-menej abstrahuje od moÏnosti nelegálnych,„neférov˘ch“ príjmov. Takáto interpretácia nesiev‰ak so sebou aj etick˘ problém, ktor˘ ãiastoãnevypl˘va aj z uÏ spomínaného hesla: „KaÏd˘je sám tvorcom svojho osudu“. A práve tu jepodstata nie rovnosti a spravodlivosti, ale naopak,príkrej nerovnosti a t˘m i nespravodlivosti. Totoheslo by totiÏ mohlo platiÈ iba za podmienok rovnostipríleÏitostí, t. zn., Ïe ten „kaÏd˘“ by sa narodila vyrastal v úplne rovnak˘ch ekonomick˘cha in˘ch podmienkach, ão v‰ak nikdy a nikde neboloa ani nemôÏe byÈ (dokonca ani za tzv. reál-neho socializmu). Pravda, to neznamená, Ïe jednotlivecnemôÏe vo v˘znamnej miere ovplyvniÈsvoj osud, av‰ak len v rámci dan˘ch moÏností.Diametrálne in˘ osud ãaká chudobné dieÈa vKeni ako jeho vrstovníka v Hongkongu, dieÈa miliardáraa dieÈa nezamestnaného. 1Pochopiteºne, aj v rovnak˘ch podmienkach apri rovnak˘ch príleÏitostiach môÏu byÈ jedniúspe‰nej‰í ako druhí, ale sotva budú medzi nimidiametrálne rozdiely; budú vÏdy len v rámci dan˘chpomerov a dan˘ch moÏností. A ak aj sú, niesú podmienené pracovn˘m úsilím.V jednej z bratislavsk˘ch nemocníc visí v kaÏdejz izieb text, ktor˘ okrem in˘ch upozornení obsahujetúto vetu: „KaÏd˘ je zodpovedn˘ za ochranua podporu vlastného zdravia, ale zároveÀ saoãakáva, Ïe spoloãnosÈ k tomu zabezpeãí primeranépodmienky.“ Táto veta nepotrebuje ìal‰í komentár.Podobne nie je relevantné len spoliehanie sav˘luãne na trh. Aj neviditeºnú ruku trhu môÏe obãaspostihnúÈ nevládnosÈ. A aj dnes v samotn˘chbohat˘ch Spojen˘ch ‰tátoch americk˘ch státisíceºudí sú bez domova, ich deti chodia spaÈ hladnéa uzimené a pritom v tej istej krajine je najviacmiliardárov. Je to skutoãne tak, Ïe americkáchudoba si je na vine sama? Niekto, kto si tonemyslí, povedal, Ïe taká chudoba uprostred takéhobohatstva sa nedá niãím ospravedlniÈ.Za rovnosÈ v pravom zmysle slova moÏnopreto povaÏovaÈ predov‰etk˘m rovnosÈ príleÏitostí,rovnosÈ ‰ancí. Tu v‰ak vstupujú do hry ajfaktory subjektívneho charakteru, ako individuálneúsilie, talent, teda osobitné vlohy pre urãit˘druh aktivity. Navy‰e, talent má mnohoraképovahy. Dalo by sa povedaÈ, Ïe nie je talent akotalent, a teda aj v tom je uÏ urãitá nerovnosÈ. NerovnosÈsa ãasto chápe veºmi zjednodu‰ene, lenako dôsledok rozdielov vo vynakladanom úsilíalebo opaãne, ale tieÏ veºmi zjednodu‰ene ajrovnosÈ ako rovnakosÈ (v‰etci máme rovnakéÏalúdky), hoci ani to nie je vôbec pravda.Aj keì sa uÏ veºakrát v histórii potvrdilo, Ïeegalitarizmus je mylná interpretácia rovnosti aspravodlivosti, ºudia majú prirodzené sklony krovnostárstvu. Pokiaº ide o talent, ani ten z hºadiskaspravodlivosti nemá vÏdy rovnakú váhu.Okrem toho, nerozhoduje len samotná hodnotaartefaktu alebo iného produktu, ktor˘ umelec ãiin˘ tvorca vytvoril, ale aj jeho vzácnosÈ. Vidímeteda, Ïe aj v interpretácii tohto pojmu ide o veºmizloÏit˘ problém.Jedn˘m z najfrekventovanej‰ích pojmov v oblastisociálnej sféry je spravodlivosÈ. Svojoupodstatou je filozofickou kategóriou a patrí do filozofiehodnôt (axiológie). Na druhej strane je tomultidimenzionálny fenomén s prienikom domnoh˘ch oblastí teórie i praxe: do etiky, psychológie,práva, politiky, a pochopiteºne ekonómie.Tento fakt kon‰tatoval uÏ samotn˘ Aristoteles:„Zdá sa, Ïe o spravodlivosti a nespravodlivostisa hovorí vo viacer˘ch v˘znamoch, ale keìÏe ichrovnocenné názvy sú veºmi príbuzné, mnohoznaãnosÈsa tu veºmi ÈaÏko odhaºuje.“ [Aristoteles,1979]V dejinách filozofie, aj vo v˘vine ekonomickéhomyslenia sa v‰ak objavujú aj mnohé inéidey ãi kritériá spravodlivosti hlavne v rozdeºovaní.DosÈ veºkú váhu nadobudlo kritérium zaloÏenéna schopnostiach. Tento princíp forsírovali uÏpredstavitelia filozofie prirodzeného práva T.Hobbes a J. Locke v 17. storoãí. Tu je aj zárodokneskôr deklarovanej jednoty práv a povinnostíãloveka v nadväznosti na jeho schopnosti a neskôri socialistickej zásady v rozdeºovaní: „kaÏd˘podºa svojich schopností, kaÏdému podºa jehozásluh“. Tá v‰ak má tieÏ veºa úskalí pokiaº ide osúlad s princípom spravodlivosti.Osobitnú kategóriu kritérií spravodlivosti predstavujúutilitaristické kritériá. Tieto spochybÀujúkritérium schopností v tom zmysle, Ïe narodiÈsa s vysokou alebo nízkou úrovÀou schopnostínie je zásluhou ani vecou vôle ãi úsilia konkrétnehojednotlivca. Jeho zásluhou je to, ako tietoschopnosti vyuÏije, ak˘ úÏitok prinesie. Utilitaristi,medzi ktor˘mi sa ãasto uvádza J. Bentham,zastávajú názor, Ïe pri rozdeºovaní celkovéhokoláãa by mal maÈ väã‰í príjem (podiel) ten,ktorého úroveÀ úÏitku je väã‰ia, teda väã‰oumierou prispieva k maximalizácii celkového blahobytu.I keì aj toto kritérium má, nepochybne, svojulogiku, takisto má aj svoju Achillovu pätu. Atá súvisí s procesom prerozdeºovania, pretoÏe ten,kto priná‰a väã‰í úÏitok, nedostáva jeho ekvivalent,lebo ãasÈ jeho prínosu zostáva v koláãi urãenomna prerozdeºovanie.Charakter predchádzajúcich úvah implikuje icharakter záveru a ten nemôÏe byÈ in˘, neÏ skeptick˘:odpoveì na otázku, ktoré kritérium spravodlivostije kºúãové, resp. najprijateºnej‰ie, zatiaºnepoznáme. Ani jedno z nich nemoÏno oznaãiÈani za univerzálne, ani absolútne platné. Apreto za optimálne povaÏujeme vysvetlenie, Ïenie je ani tak potrebné presadiÈ niektoré z ponímanítohto princípu v ãistej podobe, ako skôr potrebaich urãitej racionálnej kombinácie, mixu.Musíme tak dospieÈ k záveru, Ïe spravodlivosÈvyÏaduje záruky, aby nikto netrpel chudobou achápanie, zaloÏené na schopnostiach by sa malouplatniÈ po splnení tejto poÏiadavky. [Musgrave,Musgraveová, 1992 – 1993]Z uvedeného vypl˘va, Ïe hlavn˘m zmysloma obsahom princípu spravodlivosti je redukcia,resp. eliminácia chudoby. Z tohto hºadiska zaspravodlivé moÏno povaÏovaÈ to, ão prispieva knaplneniu tohto cieºa.Vilma Juríãkováekonómka(pokraãovanie v ìal‰om ãísle)1 Samozrejme, Ïe sa uvaÏuje v dimenziách jednejkrajiny, ale to na podstate veci niã nemení.57

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O voºbe men‰ieho zlaO tom, ãi sa majú ospravedlÀovaÈ politici voliãomO t˘ch, ão si nemyslia, Ïe by sa peniaze nemali ukradnúÈ, ale Ïe kto ich ukradneO tom, preão sa Clinton priznal, Ïe zvádzal alebo sa dal zviesÈ LewinskouO cirkvi, keì stratila u ºudí autorituO krajsk˘ch straníckych ‰truktúrach, ktoré sa správajú ako misskyO najväã‰ej chybe Zuzany MartinákovejIdeálne by bolo, keby ‰lo voliÈ10 – 20 % najmúdrej‰íchslovenskej politiky. Ak fundovaní ºudia nepôjduvoliÈ, lebo sa im Ïiadna strana nezdá dostatoãnedobrá, ãím nepriamo pomôÏu zvoliÈaj v‰etky moÏné extrémistické strany, ktorésa do volieb zapoja, a aj strany úplne opaãnéhonázoru, ako majú títo voliãi. TakÏe predsalen, keì idem voliÈ, tak tomu v˘sledku voliebdám ist˘ smer. Nech uÏ sú tie strany akékoºvek,ale predsa len aké-také pravicovo-ºavicovésmerovanie predsa len reprezentujú a aspoÀtak˘ ten základ, tak˘ trend v koneãnom v˘sledkuviem ovplyvniÈ. Aj keì, samozrejme, veºk˘mproblémom v na‰ej politike nie je ani takjej ideologické smerovanie, ako morálka.V posledn˘ch mesiacoch a moÏno uÏ aj rokochmnohí obãania sú dosÈ rozãarovaní zoslovenskej a hádam aj z európskej politiky.Pomaly pred nimi bude stáÈ otázka, ão svoºbami, ktoré nás ãakajú o dva roky. Pôjdua majú ísÈ k urnám, alebo nepôjdu? âo jemorálnej‰ie a spoloãensky uÏitoãnej‰ie: NejsÈ,keì nemáme Ïiadneho takého favorita,ktorému by sme dôverovali a ktorého bysme chceli podporiÈ, a ukázaÈ politikom, ãosi o ich aktivitách myslíme? Alebo predsa lenísÈ a vybraÈ si to ne‰Èastné men‰ie zlo – ãiÏevoliÈ stranu, ktorá síce tieÏ nie je veºmi na-‰ím favoritom, ale má niektoré pozitívneprvky ãi uÏ vo svojej ideológii alebo politickejpraxi?Ja, samozrejme, nikomu nechcem vnucovaÈsvoj názor, ale s vysokou pravdepodobnos-Èou sa rozhodnem pre tú druhú alternatívu: napriekv‰etkému asi pôjdem voliÈ a budem voliÈto tzv. men‰ie zlo. Nie som z toho dvakrátnad‰en˘, ale predsa len t˘m eliminujem alebopomôÏem eliminovaÈ aspoÀ také úplne najdivokej‰iestrany. Keì uÏ budem voliÈ nejakústranu, tak oslabím t˘m povedzme Komunistickústranu, ktorú by som veºmi nerád podporil,aby získala hoci len 0,03 alebo 0,07. Alezrejme nikoho by som neodsudzoval, keby voliÈne‰iel.V tejto súvislosti niektorí zdôrazÀujú, ÏevoliÈ ísÈ treba, pretoÏe volebn˘ akt chápu akoobãiansku povinnosÈ kaÏdého ãloveka, hocipodºa zákona je voºba dobrovoºné rozhodnutiekaÏdého.Rozhodne si nemyslím, Ïe voliÈ by mal kaÏd˘.Ja v rámci mojej kritiky demokratického re-Ïimu si dokonca myslím, Ïe je vyslovene dobré,ak by niektorí ºudia vôbec ne‰li voliÈ, najmätakí, ktorí sa o spoloãenské dianie vôbec nezaujímajú– a dokonca to aj priznávajú, Ïe sapolitike vôbec nerozumejú. A keì niekto nieãomuvôbec nerozumie, tak naozaj by nemaldo toho mudrovaÈ, je to minimálne slu‰né odneho. TakÏe ak takíto ºudia nepôjdu voliÈ, tak– myslím si – je to len v˘hoda. Problém je vtedy,keì ani ºudia, ktorí sú vzdelaní a ktorí majúprehºad, nepôjdu voliÈ kvôli rozãarovaniu zoKoºko percent obãanov by malo ísÈ voliÈ, abyste mohli maÈ pocit, Ïe tie voºby predsa lenmajú svoju váhu, a najmä strana, ktorá ichvyhrá?MoÏno vás prekvapím – alebo moÏno aj neprekvapím,lebo uÏ poznáte moje teórie –, jasi, naopak, myslím, Ïe by bolo ideálne, kebyi‰lo voliÈ len povedzme 10 – 20 % t˘ch najmúdrej‰ích.Nechcem povedaÈ, Ïe najvzdelanej-‰ích, lebo samotné vzdelanie nemusí byÈ zárukoumúdrosti, a naopak, to, Ïe niekto nemá vysokú‰kolu, neznamená, Ïe je hlúpy, preto hovorím,Ïe najmúdrej‰ích, alebo moÏno e‰tepresnej‰ie by som povedal, Ïe by úplne staãilo,keby i‰lo voliÈ 10 – 20% obyvateºov, alet˘ch, ão majú o spoloãenské dianie záujem,veci rozumejú a majú k tomu, ão povedaÈ.Ale kto by ich vybral? Viem, Ïe ste uÏ kedysio tom hovorili, ale skúste to zhrnúÈ.Sami by sa vlastne mali vyselektovaÈ. UrobiÈto systémom, ak˘ pouÏíva auto‰kola. Spolus volebn˘m lístkom by sa vypæÀal aj nejak˘testov˘ hárok, z ktorého by aspoÀ tro‰ku vyplynulo,do akej miery sa ten dotyãn˘ voliã vdanej problematike vyzná. Samozrejme, nie donejakej veºkej hæbky, ale tak, povedzme, Ïe koºkoposlancov má parlament, ako by ste definovalipravicu a ako ºavicu, a také jednoduchéotázky, aby z jeho odpovedí bolo jasné, ãi záujemcao voºby vôbec vie, o ãom rozhoduje.A ja by som videl v˘hodu aj v tom, Ïe niektorí– keby si pozreli otázky volebného testu –58

D I A L Ó G Y O A& E Wby si povedali: Preboha, veì ja tomu vôbec nerozumiem,ja vôbec neviem, ão je to pravica,a ão ºavica, ja rad‰ej ani nejdem voliÈ, lebo jasom v tomto úpln˘ tupec. A naozaj by ne‰ielvoliÈ, ão by bolo úplne najlep‰ie.Ak sme rozãarovaní z politiky a s nami tisícein˘ch obãanov, nie je to primárne preto,Ïe by nás jednotlivé strany sklamali len zideového a programového hºadiska, ale najmäpreto, Ïe v posledn˘ch rokoch urobili nejakézávaÏné chyby. âo si myslíte, nemali bysa obãanom, alebo aspoÀ svojim voliãomospravedlniÈ? Alebo asi e‰te správnej‰ie bybola tá otázka formulovaná, keby som saop˘tal: Ako by obãania zareagovali na takúsebareflexiu? PovaÏovali by to za dobr˘,pozitívny krok, ãi dokonca za ist˘ prejavvnútornej sily, alebo by prevládol pocit, Ïedo politiky Ïiadne ospravedlÀovanie nepatrí,ale len sebavedomie a sebaistota z toho,Ïe v‰etko, ão politik robí, je správne a dobré?BohuÏiaº, v tomto asi platí to, ão v manÏelskomvzÈahu o nevere: Ak manÏel nechodíãasto alebo naãas domov, manÏelka môÏe tu-‰iÈ, Ïe asi má nejakú milenku, ale nevie o nej.A keby ten manÏel pri‰iel a povedal: Mám milenkukonkrétne takú a takú, tak by tá Ïena, napriektomu, Ïe to tu‰ila, bola asi ne‰Èastnej‰ia,ako keì to len ‰ípila. Lebo keì to len tu‰ila, takstále bola nejaká nádej, Ïe moÏno naozaj len boltak˘ zaneprázdnen˘ a preto chodieval domovneskoro. TakÏe pri pohºade na politiku myv‰etci tu‰íme, Ïe sa asi robili nejaké nekaléãiny, ale zatiaº, keì sa hovorí o majetkochniektor˘ch politikov, ktorí údajne majú peniazevo ‰vajãiarskych a neviem ak˘ch bankách,niã nie je zdokumentované, ãiÏe neexistuje zatiaºo tom nejak˘ relevantn˘ dôkaz. A tak v‰etci,najmä ich priaznivci, môÏeme tro‰iãku dúfaÈv to, Ïe moÏno to ani nie je pravda a Ïe súto teda moÏno len reãi. To nám dodáva nádej,lebo keby sme vedeli, Ïe to je úplná pravda, takuÏ potom naozaj by sme boli z toho v‰etkéhoveºmi rozãarovaní. A keby sa nejak˘ politik ktomu priznal, tak to by e‰te aj sám seba usvedãila bol by to dôkaz. TakÏe asi to nie je moÏnéurobiÈ. A navy‰e, keì urobím analógiu s beÏn˘miºudsk˘mi vzÈahmi, tak neviem, keby maniekto okradol a potom by povedal: Prepáã, jasom Èa nechcel okradnúÈ, tak neviem, ja by somto asi aÏ tak akoÏe veºmi pozitívne nebral.Skôr by som si pomyslel, Ïe mal skôr rozm˘‰-ºaÈ, teda e‰te predt˘m, neÏ ma ozbíjal. Neviem,ãi by som to dodatoãne len tak ospravedlnil.Ja viem, v Biblii sa hovorí, Ïe by sme maliodpú‰ÈaÈ svojim vinníkom, a veì my v zásadeaj politikom odpú‰Èame, lebo v‰ak nikomu sazatiaº niã nestalo. My vyjadrujeme len svoju nespokojnosÈa svoj zl˘ pocit a dnes moÏno uÏ ajtaké jemné opovrhnutie t˘mi politikmi a dávamenajavo, Ïe k˘m voºakedy politik bol osobaÏiadaná a uctievaná a ºudia moÏno aj vyhºadávalispoloãnosÈ politikov, dnes slu‰ní ºudia politikom– aÏ na malé v˘nimky – vyh˘bajú vpodstate takmer ako mafiánom. Dnes uÏ ãlovek– hovorím: ãesÈ v˘nimkám –, keì nemusíbyÈ s politikom, tak rad‰ej s ním nie je, a to jetaké to na‰e malé zadosÈuãinenie. My nepodávameani trestné oznámenia, lebo nemáme dostatoãnédôkazy, lebo keby sme ich mali, kebynovinári dokázali politikom, Ïe nieão spáchali,tak je psou a predov‰etk˘m zákonnou povinnosÈouaj toho novinára nielen o svojom podozrenínapísaÈ v ãlánku, ale podaÈ na neho trestnéoznámenie, lebo právoplatn˘m dôkazom jeaÏ súdne rozhodnutie. Keì má novinár také dôkazy,Ïe to vie dokázaÈ, tak nech podá aj trestnéoznámenie, ale väã‰inou takéto dôkazy aninovinári nemajú, v‰etko sú to viac len indíciea na‰a pomsta politikom je tá, Ïe sa im – uÏ tretíraz hovorím: ãesÈ v˘nimkám! – v podstate vyh˘bame,a keì s nimi nemusíme byÈ, tak rad-‰ej s nimi nie sme.Pre zjednodu‰enie pouÏijem takú ‰karedúfrázu: Keì nejak˘ politik vyrobí ekonomick˘tunel, on si, myslíte, do dôsledkov uvedomuje,Ïe menovite vás, Olivera Andrásyho,a mÀa, Ernesta Weidlera, a toho a toho obãana,ktor˘ sa vezie v trolejbuse, okráda?Neberiete to ãisto len ako záleÏitosÈ osobnej‰ikovnosti, Ïe sa mu podarilo tak zariadiÈveci, aby nejaká slu‰ná suma peÀazí plynulanamiesto do ‰tátnej pokladnice do jehoosobného rozpoãtu?Nechcem hovoriÈ za in˘ch ºudí, ale podºamôjho názoru oni to skôr berú tak, Ïe „kebysom to neukradol ja, tak to aj tak ukradne niektoin˘; takÏe je v podstate lep‰ie, keì to jaukradnem, ako in˘“. Oni ani nerozm˘‰ºajú nadt˘m, Ïe by sa tie peniaze neukradli, ale ide leno to, Ïe kto ich ukradne. A keì uÏ sa vyberá medzit˘mi, ktorí sa peÀazí zmocnia, tak potom,samozrejme, kaÏd˘ uprednostní seba pred in˘mi,lebo kaÏd˘ ãlovek si väã‰inou ospravedl-Àuje svoje nepekné ãiny, málokto sa nejakotr˘zni alebo biãuje za to, Ïe urobil nieão zlé, pokiaºnie je nejak˘ masochista, a skôr sa snaÏínájsÈ na v‰etko nejaké ospravedlnenie.V súvislosti s dávnej‰ími privatizáciami alebos rozdeºovaním ‰tátnych objednávok rôznymfirmám alebo aj so straníckymi peniazmia sponzorsk˘mi príspevkami sa vynoriloveºa pochybností. Myslíte, keby sarozhodli predsedovia t˘ch strán, ktor˘ch sato najviac t˘ka, Ïe verejne vystúpia, aby povedali:Vtedy a vtedy to a to sme naozaj neurobilinajrozumnej‰ie a najpriamoãiarej‰ie,priãom nás aj novinári na to upozorÀovalia aj verejnosÈ sa nás na to ãasto p˘tala. Nemalisme síce zl˘ úmysel – aj to by mohol tenpredseda povedaÈ –, ale napriek tomu smeto urobili, a teraz s odstupom rokov vidíme,Ïe sme mali postupovaÈ inak. Preto by smeboli veºmi radi, váÏení obãania, keby ste pochopili,Ïe my si to uvedomujeme a Ïe nás tomrzí a Ïe by sme boli radi, keby ste to ospravedlnili.A na to by, samozrejme, ão povedali ostatníobãania? Dobre, ospravedlníme, ale okam-Ïite vráÈte tie peniaze alebo tú fabriku alebo to,ão ste pri svojom omyle nahrabali. TakÏe problémje v tom, Ïe ani také ospravedlnenie sanedá urobiÈ bez následkov...Teraz ste ma poloÏili na lopatky. Máte pravdu...(smiech) Jednoducho, nie je to moÏné a myslímsi, Ïe nielen v slovenskej politike, ale neviem,ãi sa niekedy v americkej, britskej alebovo francúzskej politike stalo, Ïe by vystúpilnejak˘ v˘znamn˘ politik s takou ÏiadosÈouãi prosbou na verejnosÈ. MoÏno áno, moÏno jeto len moja nevedomosÈ, ale neviem o tom, Ïeby niekto povedal: áno, ja som konal neãest-ne, prepáãte mi to... A tobôÏ, Ïe by teda tú spôsobenú‰kodu aj nejak˘m spôsobom uhradil,alebo Ïe by peniaze ãi majetok vrátil. Neviemo tom.Omyly, ktoré ‰tátnici spôsobujú, môÏu maÈrôzny charakter. Najväã‰ia ‰kvrna na úspe‰-nej kariére amerického prezidenta BillaClintona sa volala Monica Lewinská. A keìto uÏ bolo najhor‰ie, tak prezident Clintonvystúpil tu‰ím v senáte a predniesol dosÈskrú‰enú sebakritiku...Áno, len tam, samozrejme, nehrozilo, Ïe bymusel nieão vracaÈ, lebo on od sleãny Lewinskejniã nedostal, ba práve naopak, ona dalajemu. Prezident sa v‰ak ospravedlnil hlavnesvojej manÏelke, lebo veì ona bola hlavná postihnutá.Americkému obãanovi mohlo byÈteoreticky jedno, ãi je Bill Clinton s Lewinskou,alebo s niek˘m in˘m. Pred americk˘m obãanomhlavn˘ spoloãensk˘ problém bol v tom,Ïe klamal, a to mu aj najviac vyãítali, leboAmeriãania nemajú radi, keì im politici zoãivoãiklamú. Ale pokiaº by neklamal, bol by tosúkromn˘ problém pána Clintona a jeho panimanÏelky. Pokiaº v‰ak ide o viaceré prehre‰kyslovensk˘ch politikov, je to hor‰ie. V podstateväã‰ina z nich sú kriminálne prípady, zaktoré by v prípade dôkazov zrejme mal ísÈniekto do basy, a tam, keì hrozí basa, tak nemôÏetelen tak prísÈ a verejne povedaÈ: Ja somsíce to a to urobil, ale prosím vás, prepáãte!Lebo za tou vetou sa skr˘va trestnoprávnazodpovednosÈ, k˘m to, ão urobil Clinton, neboltrestn˘ ãin, ale len morálny poklesok protimanÏelskému spoluÏitiu...E‰te sa vrátim k slovensk˘m politikom. Preãoby sa vlastne nemohol nájsÈ nejak˘, ktor˘by moÏno nejaké peniaze vrátil. âi bymohol aj majetok, to je zloÏitej‰ie, ãi by sato dalo, neviem...LenÏe ja sa vás, pán Weidler, chcem hlavneop˘taÈ, preão by to robili? Je nejak˘ spoloãensk˘tlak na nich, aby to urobili? Nie je. Keì uÏste spomínali Clintona, na toho bol enormn˘tlak, lebo sa valil naÀho dôkaz po dôkaze, veìbohvie, ãi aj Clinton by sa bol priznal, kebysleãna Lewinská nebola vytiahla nejaké ãastiodevu, na ktor˘ch boli dokázateºne jeho spermie.MoÏno aj on – keby ona len tvrdila, Ïe juzviedol – by bol povedal, Ïe klame, keby nemalahmatateºné dôkazy, a navy‰e bol naÀhoenormn˘ spoloãensk˘ tlak, k˘m na Slovensku– vy máte pocit, Ïe existuje nejak˘ intenzívnyspoloãensk˘ tlak na to, aby sa niekto k nieãomupriznával, alebo niekto nieão vracal? Jamám pocit, bohuÏiaº, Ïe tu je skôr in˘ pocit:Doãerta, ‰koda, Ïe my sme neboli tí, ão kradlia Ïe skôr závidíme t˘m privatizérom, ktorísú dnes miliardári a majú na niekoºko generáciízabezpeãené rodiny, takÏe ºudia si skôr vyãítajú,Ïe – boÏe, preão sme my boli takí blbí,Ïe aj my sme nieão nesprivatizovali, lebo terazsi musíme zabezpeãovaÈ chlieb nበkaÏdodenn˘dennou prácou. MoÏno keby bol u násnaozaj váÏny spoloãensk˘ tlak, tak by sa to naozajaj vo voºbách odrazilo a kto by nieão takéurobil, mohol by si byÈ ist˘, Ïe takú stranu bynikto nevolil. Ale v súãasnej slovenskej realiteneviem, Ïe by sa nejako v˘raznej‰ie vypomstilonejakej strane to, Ïe nekonala ãestne.MoÏno najviac bola potrestaná SDKÚ. Ale támá smolu, Ïe si popularitu vybudovala na kri-59

D I A L Ó G Y O A& E Wtike praktík Meãiarovej vlády a zdá sa, Ïe tí voliãito mysleli úprimne. Na rozdiel od lídrovstrany.A keby ste sa vy dostali do nejakého rozporus manÏelkou, dokázali by ste na druh˘deÀ prísÈ a povedaÈ: Prepáã, Ïe som to a topovedal... Nebolo to správne.Obãas sa to stane, ale musím povedaÈ, Ïe mito ide veºmi ÈaÏko.A preão nám to ide tak ÈaÏko?Neviem. Asi preto, lebo ãlovek nerád sebaz nieãoho obviÀuje. Ja to robím tak, Ïe keì nieãonekomentujem, uÏ t˘m vlastne priznávam,Ïe áno, je to tak, ako hovorí moja manÏelka,teda ako mi to ona vyãíta. Za normálnychokolností by som s Àou sa hádal alebo by soms Àou polemizoval, ale keì cítim, Ïe nemámpravdu, tak som ticho. Málokedy sa v‰ak stane,Ïe aktívne poviem: Áno, mበpravdu. Javlastne t˘m priznávam, Ïe má pravdu, keì sÀou nepolemizujem a keì jej nechám poslednéslovo. A moÏno tak je to aj s politikmi, Ïekeì politici nieão veºmi nenapádajú, tak tí‰kopriznávajú, Ïe asi je to tak, ako hovorí ich protivník.Veºa ch˘b sa dialo a deje v cirkevnom prostredí,kde to zvlá‰È bije do oãí, lebo tam sapredpokladá morálna principiálnosÈ aschopnosÈ pokánia. Myslíte si, Ïe práve precirkvi, pre ich vysok˘ch ãiniteºov, pápeÏov,biskupov alebo kardinálov by malo byÈ samozrejmosÈou,Ïe po kaÏdej chybe, keì saodhalí, vystúpia verejne a ospravedlnia sa?V prípade cirkvi asi by to bolo dosÈ Ïiaduce,lebo vlastne autorita cirkvi naozaj stojí lenna morálnom princípe. UznávaÈ cirkev, ktoráje nemorálna alebo ktorú si neváÏime, sa jednoduchonedá, lebo to by znamenalo ustúpiÈ odprincípov. Pritom postavenie cirkvi vo vzÈahuk jednotlivcovi nie je zo zákona dané, nikto nieje povinn˘ veriÈ, a ak deklaruje, Ïe je veriaci,tak hlavne asi vo vzÈahu k Bohu a aÏ v druhomrade aj k cirkvi. Pokiaº teda chce maÈ cirkev nejakúmorálnu autoritu, tak si ju môÏe vydobyÈnie mocou a nejak˘mi zákonmi, ale len svojouprirodzenou autoritou. V tomto je spoloãenskáúloha cirkvi v nieãom podobná postaveniupovedzme prezidenta, a to najmä v krajinách,ako je napríklad aj na‰a, kde sú prezidentoveprávomoci veºmi malé, ale má veºkú ‰ancubyÈ morálnou autoritou a ovplyvÀovaÈ dianiev ‰táte a medzi ºuìmi svojou morálnou silou.Cirkev by mala veºmi úzkostlivo dbaÈ na svojupovesÈ. âi sa to deje, to uÏ je na zváÏenie.Pred niekoºk˘mi storoãiami vznikli silnépohyby, ktoré vyplynuli podºa mÀa z toho,Ïe pápeÏsk˘ reÏim rímsko-katolíckej cirkviignoroval kritické postoje veºmi odli‰n˘chosobností, ktoré chceli do duchovného ÏivotapriniesÈ viac principiálnosti a spirituálnehoobrodenia, ão v‰ak väã‰inou vyvolalo voVatikáne nekompromisn˘ odpor. A aj v˘sledkyt˘chto snáh boli veºmi rozmanité.Majstra Jana Husa upálili v Kostnici. Nemeck˘mních Martin Luther zverejnil voWittenbergu svojich 95 téz a tak vyvolalveºké stredoveké politicko-náboÏenské protipápeÏskéhnutie. V 16. storoãí sa zaradilmedzi vedúce osobnosti reformácie v nemeckejãasti ·vajãiarska Ulrich Zwingli apopri Àom pribliÏne v tom istom obdobíJán Kalvín, ktor˘ sa narodil síce vo Francúzsku,ale svoju reformáciu tieÏ realizovalnajmä vo ·vajãiarsku. Nebola by v cirkváchpotrebná moÏno nejaká nová reformácia?Lebo od, ão ja viem, 16. storoãia takétoveºké pohyby akosi utíchli, nijaké reformáciesa uÏ neodohrali, nanajv˘‰ sem-tamvzniknú nejaké sekty.Ako by to prakticky vyzeralo? Tak, ako zaLuthera, Ïe istá ãasÈ by odi‰la a väã‰ia by zostala?TakÏe zase by sa len rozbíjala cirkev.Nemyslím si, Ïe by to nejako upevnilo postaveniecirkvi, zase by sa len náboÏenstvá zbytoãnetrie‰tili. Nezdá sa mi, Ïe toto je cesta. Samozrejme,problém cirkvi dnes je v tom, Ïemoderní ºudia nie sú na Àu viazaní nejak˘mi zákonmiako niekedy v 15. storoãí, v ãasoch, keìprakticky zo zákona sa nedalo byÈ ateistom,lebo to hádam v tom ãase bol aj trestn˘ ãin, zaktor˘ sa upaºovalo. A tak v t˘ch ãasoch, keì cirkevmala postavenie nie na základe morálnehokreditu, ale v podstate na základe zákona amoci, do‰lo k veºkému úpadku mravnosti a naozajcirkev sa moÏno doteraz z t˘ch rán, ktorévznikli, ja neviem, v 15. storoãí, alebo za FilipaII. Habsburského, keì aj inkvizícia bola vnajväã‰om rozkvete, nevylízala. T˘m, Ïe sicirkev bola istá svojím postavením a t˘m, Ïeje prakticky neobviniteºná, keìÏe aj kaÏdé rozhodnutiepanovníkov muselo byÈ vlastne odobrenéautoritou cirkvi, nemala ani dôvod bojovaÈo dôveru ºudí, lebo si to svoje postavenievedela vynútiÈ násilím, a to asi bola obrovskáchyba, keìÏe cirkev sa správala v rozporeso svojim poslaním. Nezabudnime, Ïe poslanímcirkvi je naozaj ‰íriÈ dobro a jej sila je vmravnej autorite a v tom, Ïe kaÏd˘ farár by malbyÈ prirodzen˘m vzorom pre ºudí vo svojejfarnosti. A pokiaº to tak nie je, pokiaº farári Ïilinemorálnym Ïivotom a kradli a vraÏdili, akodokonca aj niektorí pápeÏi, najmä z rodu Borgiovcov,tak taká cirkev pochopiteºne stratilau ºudí autoritu. ªudia sa formálne správali tak,Ïe ju uznávajú, ale v skutoãnosti ju neakceptovali.Nieão podobné sme zaÏili my tu za komunizmu:formálne sa málokto búril, bolo lenpár ºudí, ktorí sa verejne búrili, ale veºká ãasÈpopulácie Ïila v takom pasívnom odpore, Ïesme si o komunistickej strane mysleli svoje, vrodinnom kruhu sme to aj povedali, ale niktonerobil nejaké veºmi búrlivé demon‰trácie protireÏimu, aÏ na malé v˘nimky. A takisto to bolovlastne aj s cirkvou: v stredoveku stratila morálnuautoritu, ale zostala jej politická a ãastoaj ‰tátna moc a ako keby na nové pomery nereagovalaa nesnaÏila sa získaÈ prirodzenú autorituzasa späÈ. Boli nejaké malé kroky, ale bolidosÈ smie‰ne, ako asi pred desiatimi rokmi, keìcirkev uznala, Ïe Zem je guºatá. Je pekné, Ïeto priznala, ale je smie‰ne, Ïe to priznala preddesiatimi rokmi, keì uÏ ºudia chodili po Mesiacia obleteli niekoºkokrát zemeguºu, preto-Ïe e‰te len krátko predt˘m – asi 20 rokov predt˘m uznaním – katolícka cirkev odmietala fakt,Ïe Zem je guºatá.K˘m pôvodné KDH na ãele s Pavlom Hru-‰ovsk˘m stále ide akoby v dotyku s katolíckoucirkvou, ako vnímate z tohto hºadiskaspoloãensko-názorové zaradenie ‰tyroch odídencovz KDH na ãele s Vladimírom Palkom?Nemohli by oni vniesÈ nieão reformátorskéani nie do cirkvi, ale do spoloãenskéhozázemia ºudí, ktorí chcú veriÈ bez ohºaduna cirkevné doktríny a organizaãné záväzky?Nebola by to aj pre nich jediná nádej,Ïe by sa mohli uplatniÈ a uchytiÈ ako politici,keby spojili svoje politické princípy st˘mi pekn˘mi prvkami, ktoré tvoria najsilnej‰iepodhubie cirkevnej ideológie a ktorésa majú nielen hlásaÈ, ale aj realizovaÈ?Pokiaº ja viem, táto strana, ktorá, myslím,e‰te ani len nevznikla, veì len teraz zbierajúpodpisy, e‰te menej chce ako KDH nejakopriamo byÈ ak˘mkoºvek hovorcom cirkvi, alebobyÈ stotoÏÀovaná s cirkvou, a asi to ani nieje moÏné, lebo ani Vladimír Palko, ani Franti-‰ek Miklo‰ko, ani nikto z nich nie je na nejakomcirkevnom poste. Oni sú veriaci ako radovíãlenovia cirkvi, takÏe sa v tomto zmyslemôÏu, dajme tomu, niekde sÈaÏovaÈ, keì sa imnieão nepáãi, ale nie sú cirkevní hodnostári,ktorí by mali, mohli alebo aj chceli nejak˘mspôsobom zasahovaÈ do konania a rozhodnutícirkevnej hierarchie, a asi ani do nej nezasahujú.Nemal by ich Ïivotn˘, ale aj politick˘ postojvypl˘vaÈ síce zo základn˘ch postulátov kres-Èanskej vierouky, ale na druhej strane byÈoveºa slobodnej‰í? Poviem vám príklad:mohli by presadzovaÈ alebo propagovaÈuvoºnenie vzÈahu cirkvi k povinnému kÀazskémucelibátu, ktor˘ sa mi zdá byÈ v˘sledkomvyslovene cirkevnej agendy, keìÏe saneopiera o niã, ão by zlep‰ovalo sluÏbu Bohu.Je síce pravda, Ïe JeÏi‰ Kristus nebol Ïenat˘,ale to e‰te samo o sebe nemôÏe byÈ dôvodomceloÏivotného odriekania sa manÏelskéhozväzku kÀazmi, lebo ani iné kresÈanskécirkvi túto povinnosÈ neberú ako dogmu adovoºujú svojim kÀazom sa ÏeniÈ.Ja si nemyslím, Ïe je úlohou ktor˘chkoºvekslovensk˘ch politikov zasahovaÈ do choducirkvi – ãi katolíckej, ãi akejkoºvek. Oni môÏuako ãlenovia katolíckeho spoloãenstva vyjadriÈpri stretnutí s t˘m ãi on˘m cirkevn˘m hodnostáromsvoju spokojnosÈ alebo nespokojnosÈ,ale asi nie je úlohou ani slovensk˘ch, ani maìarsk˘ch,ani nijak˘ch politikov, aby mudrovalia zasahovali do chodu cirkvi. Súhlasímv‰ak s vami v tom, Ïe moÏno naozaj dospeladoba, aby pápeÏ zvolal zase nejak˘ koncil,ktor˘ by sa pracovne mohol volaÈ „Cirkev v 21.storoãí“, kde by sa nanovo zadefinovali niektorénáboÏenské, cirkevné alebo duchovné pojmy.Ale to je úloha hlavy katolíckej cirkvi ajeho spolupracovníkov, teda aj vrátane slovensk˘chbiskupov a kardinálov, a napokon aj veriacich,keì to berieme tak demokraticky vtom zmysle, Ïe kaÏd˘ katolík má právo sa ktomu v‰etkému vyjadriÈ. Ale my ako luterániuÏ nemôÏeme do toho zasahovaÈ. My si prezmenu môÏeme robiÈ poriadky v na‰ej cirkvi.K vá‰mu návrhu pre Vatikán, aby usporiadalkoncil o novom postavení cirkvi v tomtostoroãí, dodám len tak mimochodom, ÏeEvanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislaveusporiadala koncom mája zaujímavúkonferenciu s témou „Na‰a identita v ãasochzmien – hodnoty, ktoré nás nesú“, priãomtoto podujatie bolo prípravou celosvetovejkonferencie, ktorá sa má uskutoãniÈ na Slovenskuv septembri. TakÏe predsa len sa aju nás nieão v duchovnom Ïivote deje. Ale aksa opäÈ vrátime k Palkovi a jeho spoloãní-60

D I A L Ó G Y O A& E Wkom – op˘tam sa: Naão by sa boli odtrhli odKDH, keby nemalo dôjsÈ k nejakej základnejzmene v ich komunikácii s katolíckoucirkvou?Nie kvôli tomuto... Nie kvôli jednotliv˘mpoÏiadavkám katolíckej vierouky. Pokiaº je totak, ako hovoria, tak nejde ani tak o to, Ïe oniodi‰li z KDH, ale predov‰etk˘m o to, Ïe KDHodi‰lo od svojich pôvodn˘ch ideálov a oni defacto chcú, ako by som povedal, zodvihnúÈ zprachu odhodenú zástavu KDH. To je skoro toisté, ako keì odi‰la z SDKÚ Zuzana Martináková– tieÏ preto, lebo sa jej zdalo, Ïe SDKÚkoná nemorálne a Ïe ona ide teda pokraãovaÈv tom, v ãom sa chcela kedysi uplatniÈ SDKÚa na ão podºa nej Dzurindova strana rezignovala.Palkovcom voºakedy KDH vyhovovalo,len v poslednom ãase opustilo svoje ideály, atak hovoria, Ïe jednak chcú obnoviÈ pôvodnékresÈanské hnutie a jednak ho chcú oÏiviÈ nov˘miprvkami. âi to naozaj budú robiÈ, aleboãi to len hovoria a skutky budú na hony vzdialenérétorike, to uvidíme. Ja im drÏím palce,aby im to vy‰lo.Pani Martináková – keì ju spomínate –bude vraj moÏno kandidovaÈ na post prezidentky.Îiadajú ju o to vraj krajské ‰truktúry...S krajsk˘mi ‰truktúrami je to tak ako s misskami.Aj tie vÏdy prihlási akoÏe kamarát,mama, otec a oni ani na súÈaÏ nechceli ísÈ, alevÏdy ich niekto proti ich vôli prihlási. Asi takje to aj s mnoh˘mi kandidátmi za prezidenta.Myslíte, Ïe má nejakú ‰ancu? Nie je táto jejúvaha o prezidentskej kandidatúre zaujímav˘Èah vzhºadom na to, Ïe manÏel ZuzanyMartinákovej – Marián Bednár – má vysok˘post riaditeºa odboru komunikácie u prezidentaGa‰paroviãa, ktor˘ tieÏ bude zrejmekandidovaÈ, a t˘m pádom sa obaja man-Ïelia dostanú do protipólneho, ba aÏ protireãivéhopostavenia... Alebo sa za t˘m skr˘vanieão, ão má nitky v tajuplnom zákulisí?Keì chcem byÈ ironick˘, tak verím, Ïe man-Ïel pani Martinákovej ako lojálny zamestnanecv koneãnom dôsledku nebude voliÈ svoju man-Ïelku, ale svojho ‰éfa.Ale pokiaº ide len o pani Zuzanu Martinákovú,a nie jej manÏela, dávate jej ‰ancu alebonie?V tomto kontexte asi veºkú nie. Ale, pochopiteºne,v tomto prípade ide zrejme o in˘ zámer– t˘m, Ïe o Slobodnom fóre v poslednom ãasepoãuÈ ãoraz menej, vypl˘va, Ïe sa táto stranaodpoãívajúca v dlhodobom útlme potrebujetro‰ku pripomenúÈ pred blíÏiacimi sa voºbami,a prezidentská kampaÀ je na to veºmi vhodná.TakÏe predpokladám, Ïe sa toto stane nielen soSlobodn˘m fórom, ale aj s in˘mi stranami, naktoré sa tak tro‰ku zabudlo, Ïe vyuÏijú práveprezidentskú kampaÀ, aby sa pripomenuli predparlamentn˘mi voºbami: aby sa o nich hovorilo,aby sa o nich písalo, hoci formálne reãbude o prezidentskom kandidátovi z prostrediaich strany.A vyzerá to tak, Ïe by Slobodné fórum malo‰ancu získaÈ potrebn˘ch 5 % hlasov, aby saprípadne dostalo do NR SR a tam dokoncamoÏno nahradilo napríklad KDH alebo ªS-HZDS?Neviem, ÈaÏko sa pú‰ÈaÈ do tak˘chto ‰pekulácií.Môj názor je, Ïe sa im prienik do parlamentunepodarí, ale nikomu nechcem braÈ ‰ancu,aby sa uchádzal o priazeÀ obãanov. Napokon,pred ‰tyrmi rokmi v‰etci sme si mysleli,Ïe Ivan Ga‰paroviã nemá ‰ancu staÈ sa prezidentom– a stal sa ním. TakÏe za ist˘ch okolností,keby sa veci vyvinuli ist˘m spôsobompriazniv˘m pre Slobodné fórum, tak sa môÏestaÈ aj to, ão je nepravdepodobné.Slovensk˘ ºud hovorí, Ïe keì Pán Boh chce,aj motyka vystrelí... Ale takto by som saop˘tal: keì uÏ bude Slobodné fórum doparlamentu kandidovaÈ, bez ohºadu na to, ãiuÏ postúpi, ãi nie, komu podºa vás uberienajviac hlasov? Smeru, SDKÚ, alebo niekomue‰te úplne inému?Tak Smeru asi nie, neviem, teoreticky najskôrasi SDKÚ, ale podºa mÀa Slobodné fórumzíska tak málo hlasov, Ïe v zásade neuberie hlasynikomu. Ale, ako hovorím, moÏno sa m˘lima moÏno získajú 7 %. DosÈ by som sa v‰akãudoval.âím môÏe samotná Zuzana MartinákovázískavaÈ vo verejnosti nejaké percentá dôvery?âím môÏe byÈ zaujímavá pre nejakúskupinu obãanov?UÏ dávno sme o tom hovorili, Ïe práve onaurobila – podºa mÀa – jednu veºkú chybu, keìzaãala kritizovaÈ SDKÚ z ºavicov˘ch pozícií,pretoÏe keby bola zostala verná pravej orientácii,tak ãisto teoreticky mohla byÈ nejakou alternatívouvoãi SDKÚ. Ale ona potom ãímìalej, t˘m viac zaãala prezentovaÈ akoby ºavicovénázory. LenÏe, samozrejme, alternatívouk Smeru sa nestala, predov‰etk˘m preto, ÏeSmer je naozaj siln˘, ãiÏe ona sa vlastne tak˘mtospôsobom sama vy‰achovala z politickejhry, a tak sa dostala do situácie, Ïe teraz praviãiariuÏ k nej nemajú dôveru, lebo uÏ malaveºmi ºavicové reãi, a ºaviãiari zase ju nebudúvoliÈ, lebo nemajú dôvod: preão by ju volili,keì majú k dispozícii úspe‰n˘ a siln˘ Smer.TakÏe Zuzana Martináková sa dostala do akéhosipolitického vákua. Lebo pokiaº bola vpozícii, Ïe kritizovala SDKÚ z hºadiska morálkya urobila to, ão povedzme teraz palkovcivoãi KDH, Ïe – podºa nich – KDH vlastne zradiloideály, kvôli ktor˘m kedysi zakladaliKDH, a oni sa teraz usilujú zodvihnúÈ zástavukresÈanského hnutia a idú ju ìalej niesÈ, tak zaãalabyÈ zaujímavá. Keby toto bola urobila vSDKÚ, ako spoãiatku aj zaãala, keì vyhlasovala,Ïe nemá in˘ program, ako má SDKÚ, lento chce robiÈ morálnej‰ie, tak vtedy by moÏnomala ‰ancu. Ale keì zaãala preberaÈ rôzne ºavicovo-ficovskétézy, tak vtedy sa sama doveºkej miery vyradila z hry, lebo teraz ju neviemezaradiÈ, kde je ona vlastne, kam patrí?Je alternatíva k Ficovi ako ìal‰ia ºavicová strana,alebo je to pravicová strana, ktorá sa chcevyhnúÈ chybám SDKÚ? Keby bola zostala napozícii, Ïe chce preklenúÈ chyby SDKÚ, ale Ïezostáva jednoznaãne pravicovou stranou, v takomprípade by ‰ance mala.Nedá mi, aby som na záver nedal e‰te aktuálnutransatlantickú otázku. Nedávno savlastne uÏ definitívne skonãil úÏasne zaujímav˘primárkov˘ súboj medzi ãerno‰sk˘mkandidátom na prezidenta – BarackomObamom – a Ïensk˘m kandidátom – Hilla-ry Clintonovou. Obaja boli veºmi zaujímavéjavy v dejinách americk˘ch prezidentsk˘chvolieb, veì USA doteraz e‰te nemaliani prezidentku, ani nebelo‰ského prezidenta.Podºa v‰etkého súboj tejto dvojicevyhral uÏ Obama. Vy ste to ako prijali?Bolo vám to úplne jedno, alebo aj pre vás súamerické voºby natoºko dôleÏité, Ïe ste imvenovali väã‰iu pozornosÈ neÏ voºbám povedzmev ·panielsku? DrÏali ste niekomu zt˘ch dvoch palce, podporovali ste ho vnútorne?Zdalo sa vám byÈ kraj‰ie, keì vyhráÏena, a tak sa prelomí predsudok sexuálny,alebo keì vyhrá sympatick˘ potomok Afroameriãanov?Neviem, ale priznám sa, Ïe som v duchu trochudrÏal prsty Hillary Clintonovej. Ale zasenie aÏ tak veºmi, Ïe by som bol z v˘sledku tohtosúboja nejak˘ zronen˘. MoÏno aj preto,lebo ja som sa, ak mám povedaÈ pravdu, oObamovi dozvedel nieão viac aÏ v ãasoch,keì uÏ dosÈ vyhrával. Barack Obama bol premÀa dosÈ neznámy, k˘m Clintonová cez svojhomanÏela, b˘valého prezidenta, bola – aspoÀv mojich oãiach – omnoho známej‰ia. Obamusom dlho vlastne ani neregistroval, a aÏ vtedyzrazu som sa zaãal o neho serióznej‰ie zaujímaÈ,keì zrazu zaãal v jednotliv˘ch ‰tátoch dosÈv˘razne vyhrávaÈ. Priznám sa, Ïe ja som zasecelé primárky aÏ tak veºmi nesledoval, ako bysa moÏno odo mÀa ãakalo, veì máme aj mysvoje starosti, ale musím povedaÈ, Ïe ten systém,podºa ktorého sa voºby odohrávajú, jedobre vymyslen˘, pretoÏe prezidentské voºbyv Amerike trvajú vlastne, dá sa povedaÈ, rok,takÏe v podstate vlastne rok sa o tom – a veºa– hovorí. Rok sa prepierajú v‰etci relevantníkandidáti, takÏe ºudia sa o nich dozvedia takmerv‰etko, k˘m u nás to prebehne – za koºkoto zbehne? za mesiac? alebo za koºko? –, a pretoje logické, Ïe veºa sa o osobnosti na‰ichuchádzaãov a o ich názoroch nedozvieme. Jepravda, Ïe postavenie amerického prezidentaje úplne iné, ako je postavenie slovenského prezidenta.Je omnoho silnej‰ie, pretoÏe americk˘je de facto aj premiér, aj prezident, takÏemoÏno aj z tohto dôvodu venujú väã‰iu pozornosÈjeho v˘beru, ale rozdiel medzi ich a na-‰ím vzÈahom k voºbám platí vo v‰eobecnosti.Ja si myslím, Ïe aj my by sme mali prezidentsk˘mvoºbám, a tobôÏ parlamentn˘m pripisovaÈväã‰iu váhu, ako im prikladáme, uÏ len t˘m,Ïe by voºby nemali trvaÈ jeden deÀ. Voºakedyto boli aspoÀ dva dni. Mne to pripadá, ako kebysme teraz – a neviem preão – celú tú procedúruchceli maÈ r˘chlo-r˘chlo za sebou: niekohouÏ len zvoºme a poìme ìalej. A pritom je to závaÏnávec, ktorá ovplyvní nበÏivot na ìal‰ie‰tyri roky, a v prípade prezidenta dokonca napäÈ, a my to prakticky za nejak˘ jeden deÀ zmetiemezo stola. Je to nemúdre. Naozaj si myslím,Ïe keby voºby trvali nie jeden deÀ, ale t˘ÏdeÀa moÏno aj dva, a keby tro‰ku boli zároveÀaj preskú‰aním voliãov z ich pripravenostibyÈ voliãmi, tak by to bolo múdrej‰ie. V˘sledkamitoho testu, o ktorom som uÏ pred chví-ºou hovoril, by sa nejako znásobil hlas toho voliãa,ão by podºa môjho vedomia a svedomiabolo spravodlivej‰ie, ako je to takto, keì voliãmá len práva a nemá absolútne nijakú povinnosÈ,ani zodpovednosÈ.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler61

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENa rozdiel od minulostich˘ba alternatívaRobert Fico sa dlhodobo netají t˘m, Ïe pobudúcich voºbách by chcel vládnuÈ iba s jedn˘mkoaliãn˘m partnerom: „Privítal by som,keby bolo moÏné zostaviÈ vládu nabudúce uÏlen z dvoch subjektov,“ vyhlásil v exkluzívnomrozhovore pre Hospodárske noviny vpolãase svojho vládnutia.A keìÏe je zrejme univerzálnym kon‰tatovanímbonmot francúzskeho herca AlainaDelona, Ïe len idiot nemení svoje názory, poposlednej koaliãnej rade o niekoºko dní neskôrten ist˘ predseda Smeru-SD Robert Fico kon-‰tatoval, Ïe súãasná vládna koalícia je najlep-‰ím rie‰ením pre Slovensko a zrejme abyumocnil slávnostnú náladu hodnotenia dvochrokov vlády, dodal: „Ak budeme pokraãovaÈv tomto tempe a spolupráci naìalej, je vysokápravdepodobnosÈ, Ïe budeme rovnako uva-ÏovaÈ aj v nasledujúcom volebnom období“.Sekundárnym bonusom takéhoto vyhláseniamalo byÈ zrejme upokojenie oboch koaliãn˘chpartnerov, Ïe s nimi Smer-SD poãítaaj naìalej – ak teda predpokladáme, Ïe naupokojenie oboch star˘ch harcovníkov, ak˘misú Ján Slota a Vladimír Meãiar, môÏu staãiÈtakéto deklarácie. Hoci to tak na onej tlaãovkeaj vyzeralo. „Dnes je situácia taká, Ïeniet inej náhrady za súãasnú koalíciu. SMKv rozklade, SDKÚ v rozklade, KDH sa uÏ rozloÏilo,ale neskonãil sa mocensk˘ boj o predsedu,“vyhlásil po spomínanej koaliãnej radepredseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar. Faktomv‰ak je, Ïe obaja predsedovia môÏu byÈ s doteraj‰ímpodielom na moci spokojní – a pripohºade na chudobné roky 1998 – 2006 spokojnívari aÏ nadmieru.Iste, podobne ako vo finále Wimbledonu súmoÏné oba varianty – Ïe Smer-SD bude vládnuÈs jedn˘m partnerom alebo s viacer˘mi (Ïenebude Smer-SD súãasÈou vládnej koalície,predpokladá málokto a je to pri súãasn˘chtrendoch aj málo pravdepodobné). Oba variantyv‰ak majú svoje reálne a objektívne pozadie– napríklad prieskumy verejnej mienkya skúsenosti z doteraj‰ieho vládnutia sªS-HZDS a SNS.Exkluzívna pozícia SmeruPodºa väã‰iny prieskumov verejnej mienkyje situácia Smeru-SD exkluzívna – dlhodoboprekraãuje 40-percentnú hranicu voliãskejpodpory a ak neurobí váÏnej‰iu chybu,mal by mu v najbliωom volebnom obdobístaãiÈ na vládnutie jeden strategick˘ partner.Podºa júnového prieskumu Ústavu pre v˘skumverejnej mienky pri ·tatistickom úradeSR by mala súãasná koalícia v NR SR dokoncaviac ako pohodlnú ústavnú väã‰inu102 poslancov, ale aj pri in˘ch viac ãi menejpravdepodobn˘ch dvojkoalíciách bola dosiahnutáväã‰ina poslancov v parlamente absolútnepohodlná na presadzovanie svojichcieºov – s SNS by mal Smer 89 poslancov, sªS-HZDS 85, s SMK 87 a s KDH 84 mandátov.IsteÏe, podºa in˘ch prieskumov narazil uÏSmer-SD na strop a jeho podpora bude uÏ lenklesaÈ – ak v‰ak Smer a Robert Fico zvládnubez v˘raznej‰ích strát prechod koruny naeuro a oãakávané zdraÏovanie a to by mohlizvládnuÈ, lebo v˘hrady opozície nemôÏu stáÈna odmietaní eura, skôr na kritike technick˘chdetailov, ak sa dokáÏu aspoÀ podobn˘m spôsobomako doteraz di‰tancovaÈ od ‰kandálovspojen˘ch s vládnutím, hospodárskymi súÈa-Ïami a tendrami, nemal by byÈ ten poklesdramatick˘. Navy‰e, na budúci rok ãaká slovensk˘chobãanov aÏ troje volieb a to je situácia,ktorá voliãov skôr mobilizuje a sympatizantiSmeru budú maÈ dosÈ dôvodov, abysvoju politickú reprezentáciu neopú‰Èali.Poãetne hraniãn˘m variantom vládnutia jeteda pokraãovanie v súãasnej zostave, e‰teumocnenej do ústavnej väã‰iny, ãi v‰ak budemaÈ Smer-SD skutoãn˘ a logicky zdôvodniteºn˘záujem o ústavnú väã‰inu, je otázne,lebo profit z ústavného vládnutia len ÈaÏkoprev˘‰i jednoduché poãty (profit z vládnutiaa miesta v ‰tátnej správe delené dvoma alebotroma ponúkajú odli‰né, nie nezaujímavév˘sledky) a rozdiely, ak sa o programov˘chotázkach dohodujú dvaja alebo traja partneri.S dodatkom, Ïe programovo blízki ãi vzdialeníSmeru sú porovnateºne ‰tyri z piatichstrán parlamentn˘ch strán.Exkluzivitu z tohto hºadiska na politickejscéne má SDKÚ-DS, ktorá je ako koaliãn˘partner so Smerom mimoriadne nepravdepodobná.Na takéto spojenie by bol krátkymoÏno aj ak˘koºvek Murphyho zákon – hociponúkanie sa dzurindovcov do koalície soSmerom po voºbách v roku 2006 je len ÈaÏkozabudnuteºné. Iste, po dvoch rokoch permanentnéhosúboja Dzurindu s Ficom je mimoriadnenároãné si takúto koalíciu predstaviÈ– a asi by to ani nebolo zo strategickéhohºadiska pre slovenskú spoloãnosÈ únosné.Predsa len konkrétny v˘kon politickej mocivzdialil obe strany od seba oveºa ìalej, ako tobolo v roku 2006 predstaviteºné – a súãasneaj oveºa menej, ako to naznaãovali predvolebnéprogramy. Niã sa teda vylúãiÈ nedá – aleniektoré varianty sa nedajú vylúãiÈ oveºa ÈaÏ-‰ie.MôÏe Smer vládnuÈ aj sám?In˘m variantom, o akom sa doteraz veºa nehovorí,je prípadné vládnutie men‰inovéhokabinetu, ak by Smer-SD v najbliωích voºbáchatakoval 75 mandátov, ãomu nasvedãujúniektoré prieskumy (podºa prieskumuÚVVM by mohol Smer dosiahnuÈ aÏ 47 percent).Za ist˘ch okolností by sa mohol uÏ povoºbách v roku 2010 uskutoãniÈ scenár, s ktor˘mRobert Fico poãíta aÏ po voºbách v roku2014 – mohol by vládnuÈ sám, prípadne s po-62

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Emocou niekoºk˘ch nezávisl˘ch poslancov,ako sa to podarilo Vladimírovi Meãiarovi vroku 1992, ke jeho men‰inovú zostavu (74 poslancov)podporovali v NR SR dvaja nezávislíposlanci, Ivan Hudec a Peter BrÀák. Dnesto môÏe vyzeraÈ neuveriteºne, ale Ïe niã nieje nemoÏné, vedia aj inde ako v reklame Toyoty.A Ïe sa dá s takouto pomocou vládnuÈdosÈ dlho, dokázali v minulosti aj VladimírMeãiar, aj MikulበDzurindaRobertovi Ficovi nahráva pri získavaní audrÏiavaní podpory obyvateºstva viacero objektívnychfaktorov – má na svojej stranena‰tartovanú ekonomiku, veºa plusov˘ch bodovza sociálne balíãky a rétoriku, skvele rozohranúhru o sociálne slab‰ích a odkázan˘chvoliãov, vítaného protivníka, ak˘m súmédiá, ktoré musí znedôveryhodniÈ v ão najväã‰ejmiere, dvoch nev˘razn˘ch partnerov,ktor˘ch elektorát dokáÏe oveºa efektívnej‰ieosloviÈ, ak o to bude maÈ v poslednom rokuvládnutia skutoãn˘ záujem, a predov‰etk˘mbezzubú a rozloÏenú opozíciu bez skutoãnéhovodcu, ktorého by vnímala verejnosÈ akoreálnu alternatívu voãi Ficovi.Základn˘ rozdiel – bez alternatívyZákladn˘ rozdiel oproti minulosti je totiÏv jednom – k˘m voãi Meãiarovi a jeho HZDSsa za dve volebné obdobia vyprofiloval Mikulá‰Dzurinda a SDK ako alternatíva, k˘mvoãi Dzurindovi a jeho SDKÚ-DS sa ako alternatívaza dve volebné obdobia vyprofilovalRobert Fico a Smer-SD, dnes proti RobertoviFicovi a jeho Smeru-SD porovnateºnú alternatívunevidno. Dôvodom tohto zásadnéhorozdielu je skutoãnosÈ, Ïe v‰etci spomínaníuÏ na Slovensku vládli a verejnosÈ teda vie,ão môÏe od nich oãakávaÈ – a kam privedúSlovensko ‰tyri roky Ficovho vládnutia, nebudezrejme v roku 2010 také viditeºné, abyto mohlo viesÈ k zásadnej politickej rekon-‰trukcii vlády.A oãakávaÈ, Ïe súãasnej opozícii sa podarív predstihu osloviÈ verejnosÈ, sa nedá zviacer˘ch dôvodov. T˘m najv˘znamnej‰ím je,Ïe vzhºadom na mnoÏstvo ‰kandálov spojen˘chs vládnutím v rokoch 1998 – 2006 jekaÏdá kritika pre‰ºapov súãasnej vlády automatickyodpingpongovaná kritikou pre‰ºapovvlády b˘valej. Iste, Dzurindove ‰kandálynemajú niã spoloãné so ‰kandálmi Ficovejvlády, ale voliãsky ide o veºmi úãinnú protiofenzívu.A k˘m opoziãné strany nepochopia,Ïe jedn˘m z predpokladov úspe‰ného súbojas Robertom Ficom je in˘ opoziãn˘ líder (takako to pochopili v roku 1998 a proti VladimíroviMeãiarovi nestál ani Jozef Moravãík,ani Ján âarnogursk˘ ãi Milan KÀaÏko aleboPeter Zajac, ale „nepopísan˘“, t. j. bez skutoãn˘ch‰kandálov, mentálne odoln˘ a rétorickyzdatn˘ MikulበDzurinda), nemôÏu hraÈv˘znamnej‰iu rolu v súboji o perspektívuSlovenska. âi bude paternalistická s autokratick˘mia nacionalistick˘mi prvkami, aleboliberálnodemokratická, so silnou obãianskouspoloãnosÈou.O jedného potenciálneho lídra opozíciaprichádza súbojom o Hrad – najdôveryhodnej‰iaopoziãná politiãka Iveta Radiãová sa zduelu Fico verzus opozícia na jeden rok vytratí,ão v‰ak nemusí v koneãnom dôsledkuznamenaÈ stratu. V prípade, Ïe Iveta Radiãovási dokáÏe získaÈ na svoju stranu relevantnev˘znamnú ãasÈ spoloãnosti t˘m, Ïe vnesiedo prezidentského súboja nové my‰lienky apríÈaÏlivú a nasledovaniahodnú víziu Slovenskav 21. storoãí, nemusí byÈ ani jej oãakávanáprehra s Ivanom Ga‰paroviãom v koneãnomdôsledku stratou. Skôr naopak, najbliÏ-‰í rok môÏe byÈ pre Ivetu Radiãovú na‰tartovanímambície staÈ sa tou personálnou alternatívouRobertovi Ficovi, aká súãasnej opozíciia jej sympatizantom ch˘ba najviac. IsteÏe,na to by potrebovala aj podporu dvochkºúãov˘ch hráãov SDKÚ-DS, Mikulá‰a Dzurindua Ivana Miklo‰a – ak by sa obom lídrompravice podarilo prekroãiÈ svoj tieÀ a obetovaÈsvoje ambície v prospech väã‰ieho celku,ako je najuωie vedenie SDKÚ-DS, mala byRadiãová alebo ktokoºvek in˘, kto by sa vynorilz radov SDKÚ-DS ãi KDH a mohol byna túto rolu a‰pirovaÈ, oveºa vy‰‰ie ‰ance vkonflikte s Robertom Ficom uspieÈ.Niet dôvodu si myslieÈ, Ïe práve RobertFico bude maÈ k dispozícii iba jedno volebnéobdobie, keì jeho predchodcovia v oveºakomplikovanej‰ej ekonomickej a sociálnejsituácii dostali aj druhú ‰ancu. Nie je veºa skutoãností,ktoré by mohli minimalizovaÈ volebnév˘sledky Smeru-SD do takej miery, Ïe byv budúcej vláde nebol. Ak mu na vládnutiebude staãiÈ iba jeden partner, moÏnosÈou vládnuÈbez Smeru bude iba koalícia v‰etk˘chostatn˘ch. âo je rovnako nepredstaviteºné,ako predstava, Ïe medzi (potenciálne) piatimistranami sa nenájde ani jedna, ktorá by neprijalaponuku vstúpiÈ do koalície. SNS aj ªS-HZDS vedia veºmi dobre, aké zniãujúce je byÈv opozícii osem rokov a urãite urobia v‰etkopre to, aby sa na vládnutí podieºali aj naìalej.Nech to uÏ pre ich programové ciele znamenáãokoºvek – hoci musia poãítaÈ s rizikom,Ïe ak budú dlhodobo a programovoustupovaÈ Smeru-SD, bude len otázkou ãasu,kedy si ich voliãi a funkcionári uvedomia, Ïeje oveºa efektívnej‰ie voliÈ alebo podporovaÈnajsilnej‰iu koaliãnú stranu.Z tohto hºadiska – a z hºadiska ‰tandardizovaniaslovenskej politickej scény na západoeurópskyspôsob dvoch dominantn˘chstrán, konzervatívnej a socialistickej ãi sociálnodemokratickej– by bolo moÏno najlep‰ie,keby vo voºbách v roku 2010 zvíÈazil RobertFico tak, Ïe by mohol vládnuÈ sám. Predstava,Ïe by sa nemusela o moc deliÈ, Ïe v‰etkydôleÏité posty v krajine by získala jedna sociálnodemokratickástrana, Ïe by presadzovalasvoj program bez potrebn˘ch kompromisovs akoukoºvek programovo odli‰nou stranou,a za svoje rozhodovanie by niesla nedeliteºnúzodpovednosÈ, by moÏno urobila pre‰tandardizovanie slovenskej pravice najviac.Na úvod by sa musela prinajmenej spamätaÈa vyvodiÈ dôsledky z ìal‰ej principiálnej poráÏky– personálne dôsledky prinajmenej. âipredov‰etk˘m a ako predpoklad, Ïe v roku2014 to môÏe vyzeraÈ inak.Róbert Kotian63

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENovinári môÏu (a musia)robiÈ politikuOd istého ãasu niektorí politici zazlievajúnovinárom, Ïe sa usilujú robiÈ politiku – akoby sa t˘m dopú‰Èali váÏneho prehre‰ku protiÏurnalistickej etike a akoby si prisvojovali nárokna nieão, na ão nemajú právo. Je nepríjemné,aké obmedzené znalosti o tejto dôle-Ïitej ºudskej ãinnosti, ktorou Ïurnalistika vmodernom veku je, verejne ãinní ºudia majúa ako ju zúÏene, nepresne a tendenãne posudzujú.Otázkou môÏe byÈ, v akom zmysle sanovinári usilujú vstupovaÈ do politiky, ako sipritom poãínajú, aké úvahy predkladajú a zakého dôvodu to robia. Ale samotné spoluformovaniepolitickej reality publicistami v danom‰táte nie je nijakou úchylkou, ba práveúplne naopak.Treba si v prvom rade ujasniÈ, aké rôzne podobyÏurnalistická tvorba má, aké rôzne poslaniav odli‰n˘ch základn˘ch formách tejtoaktivity berú jej pôvodcovia na seba. Novinárisúa) informujúci (zjednodu‰ene povedané –spravodajcovia),b) investigatívni (odkr˘vajúci rôzne problematickéalebo utajené javy spôsobované ãiniteºmia manaÏérmi aktívnymi v oblasti ekonomickej,finanãnej, politickej, samosprávnejatì.),c) analytickí (rozoberajúci v‰etky moÏnéprejavy verejného úãinkovania rôznych osôbv rôznych postaveniach a funkciách, ale ajpriebehu verejn˘ch schôdzí, rokovaní rôznychin‰titúcií, v˘sledky rôznych – napríkladkultúrnych – produkcií, prípadne sumarizujúcisvoje anal˘zy aj do v‰eobecnej‰ích kon-‰tatovaní),d) kontaktoví (nadväzujúci priamy kontakts kultúrnymi, politick˘mi, ekonomick˘mi,vedeck˘mi, ‰portov˘mi a in˘mi osobnosÈami,ale v mnoh˘ch prípadoch aj s „obyãajn˘mi“obãanmi, povedzme v rôznych anketách,priãom s t˘mito respondentmi vedúrozhovory),e) moderujúci (teda riadiaci diskusie medzinajmenej dvoma úãastníkmi, priãom jezväã‰a dosÈ v˘razn˘ rozdiel medzi moderovanímdiskusie uverejnenej neskôr v tlaãeneja dnes uÏ aj internetovej podobe, a produkovanejv médiách elektronick˘ch, v rádiách av TV).NemôÏeme sa na ploche tohto ãlánku venovaÈpodrobnej‰ie charakteristike jednotliv˘chÏurnalistick˘ch foriem, a ani si nenárokujemena úplnosÈ ich v˘poãtu. Z ná‰ho aspektuza mimoriadne dôleÏité povaÏujemeupozorniÈ na zásadné neporozumenie v súvislostis treÈou skupinou, teda komentárovou.Ide totiÏ o samostatn˘ tvoriv˘ proces vyspeléhonovinára, ktor˘ má svoju paralelu v praxiliterárnych, hudobn˘ch a ostatn˘ch umeleck˘chkritikov. Morálne právo na produkciuumeleckej kritiky na jednej strane a komentárovna strane druhej majú ºudia, ktoríovládajú ‰iroké zázemie sledovan˘ch aktivít,majú teda v prvom prípade primerané znalostiz literatúry, hudby, v˘tvarného umenia a vdruhom – na‰om konkrétnom prípade – z politick˘chpohybov, ktor˘m venujú najväã‰iupozornosÈ, vyznajú sa v nich a majú, ão jezvlá‰È dôleÏité, cit pre literárne a hudobnékvality hodnoten˘ch autorov a ich diel alebopre spoloãensk˘ dosah nejakého politickéhokonania.V âesku bol v˘raznou súãasÈou literárnehoprostredia kritik F. X. ·alda a na Slovenskunajmä kritik Alexander Matu‰ka. Literárnenetvorili – a ak áno, nemalo to priamu súvislosÈs ich dlhoroãnou profesionálnou kritickoutvorbou –, a predsa by ãeská a slovenskáliteratúra v 20. storoãí bez ich prítomnosti,autority a fenomenálnosti nemala ten rozmera tú úãinnosÈ, ako ju mala s ich vytrval˘mkritick˘m zasahovaním do literárneho organizmu.Povedané tro‰ka expresívne, vytrvalopôsobili ozdravujúco a oãisÈujúco, vyãleÀujúcna okraj literárneho priestoru nevkusné,afektované, umelecky nevykvasenépokusy rôznych pochybn˘ch autorov a grafomanov.V podobnom zmysle sú takmer nevyhnutnousúãasÈou moderného politického Ïivota ajkomentáre. To, ako podráÏdene niektorí politicireagujú práve na túto zloÏku nároãnejpublicistickej tvorby, len dokazuje, ak˘ v˘znammá táto vyspelá Ïurnalistická produkcia– ak spæÀa základné kritériá kreatívnej amy‰lienkovej nároãnosti – a ako je vlastne nezastupiteºnánik˘m in˘m, a uÏ vôbec nie – akosa to tieÏ niektorí politici usilujú deklarovaÈ– nejak˘mi osobami, ktoré sú priamo zúãastnenéna politickom konaní, napríklad poslancami.Îurnalistická kontrola vládnych predstaviteºovmá úplne in˘ rozmer, iné poslaniea iné moÏnosti prezentácie neÏ v realizáciipriamymi aktérmi politického diania (preto-Ïe v prípade politikov sa uskutoãÀuje do istejmiery z pozície sily danej mocou a nie nezávislouanal˘zou rôznych javov).Nepochopenie spoloãenského v˘znamutohto publicistického Ïánra vyvrcholilo predviacer˘mi rokmi v Slovenskom rozhlase veºmide‰truktívnym zásahom: jednoducho zru-‰ili veºmi poãúvané pravidelné sobotÀaj‰ie komentáre(priãom sa spravodajsko-publicistickáredakcia verejnoprávneho médiá veºmipoctivo usilovala – v snahe re‰pektovaÈ princípplurality – striedaÈ ako autorov Ïurnalistovs odli‰n˘m, aÏ protichodn˘m svetonázoroma politick˘m príklonom) a alibistickyich nahradili Sobotn˘mi dialógmi, v ktor˘chmoderátor síce tieÏ má v˘znamnú úlohu prizabezpeãovaní názorovej mnohosti, ale zaväã‰inu kon‰tatovaní maximálnu zodpovednosÈmajú samotní pozvaní hostia, obvyklepolitici. K˘m pôvodne vysielané komentáre– ako istú pikantériu uveìme, Ïe dlh˘ ãasbol ich dramaturgom neskor‰í politik a diplomatIvan Mjartan – vyvolávali veºmi ‰irokúzvedavosÈ – a nielen medzi poslucháãmi, aleaj medzi samotn˘mi politikmi a politick˘mi64

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eanalytikmi, pretoÏe kaÏd˘ autor mal ambíciuvysloviÈ komplexné a originálne názory –, pozmene obsahu a formy tejto sobotnej polud-Àaj‰ej politickej relácie tento záujem poklesol,pretoÏe jej hlavní aktéri vniesli do nej buìmy‰lienkovo-názorovú prázdnotu, veºmi charakteristickúpre znaãnú ãasÈ slovensk˘ch politikov,alebo prepiatu opatrnosÈ súvisiacu sich zaviazanosÈou svojmu straníckemu sekretariátua berúcu do ohºadu psychické zázemieich priaznivcov a voliãov. Publicisti-komentátoriboli oveºa slobodnej‰í.Nik sa nerozpakuje oznaãiÈ niektoré denníky– Pravda, Sme, Hospodárske noviny –za „mienkotvorné“. KaÏd˘ re‰pektuje takétopostavenie vyhranenej ãasti tlaãe a jej popredn˘chreprezentantov. Ale ak majú nimi byÈspomínané noviny a niektoré t˘Ïdenníky vcelku, musia nimi byÈ aj v jednotlivostiach, anajmä vo v˘konoch svojich najvyzretej‰íchnovinárov. A nimi sú – alebo by mali byÈ – naprvom mieste analytici, hoci – podãiarknime– naozaj nie sú jediní. V˘znamn˘ podiel nacharaktere dobr˘ch novín môÏu maÈ povedzmeÏurnalisti „vy‰etrovací“, ale aj kontaktovíalebo moderujúci. Nijaké presne stanovenépoÏiadavky v tomto smere nemajú zmysel,a najmä poãetnosÈ autorov alebo rôznorodosÈt˘chto skupín nemusia byÈ zárukoucelkovej dokonalosti alebo ãitateºskej príÈa-Ïlivosti. Veºk˘ vplyv na kvalitatívne rozvrstveniea ãitateºsk˘ záujem má aj praktickásituácia jednak slovenského novinárstva ajednak konkrétneho periodika. Ak ‰iroko ìalekonieto jediného Ïurnalistu, ktor˘ by dokázalviesÈ zmysluplné a odkr˘vajúce rozhovorya ktor˘ by dokázal respondenta priviesÈk otvoren˘m a názorovo vyhranen˘m vyjadreniam,tak v danej chvíli asi nebude rozumnéoãakávaÈ, Ïe rozhovory budú patriÈ k najreprezentatívnej‰ímzloÏkám skúman˘ch novín.Súãasne treba zdôrazniÈ, Ïe kaÏd˘ mienkotvorn˘denník, ale aj t˘Ïdenník (Îurnál, T˘ÏdeÀ,Slovo), ba v˘nimoãne aj mesaãník (Extraplus), musí vynaloÏiÈ maximálne úsilie, abymal medzi svojimi intern˘mi ãi extern˘mi autormiaspoÀ dvoch-troch zrel˘ch a dôveryhodn˘chkomentátorov, ktorí dokáÏu zaujaÈ jadroãitateºov daného periodika. Inak sa mienkotvornosÈdenníka zaãne rozpl˘vaÈ do in˘chpolôh, povedzme zaãne prevaÏovaÈ – v súladeso ziskov˘mi záujmami majiteºov novín –prepiate mnoÏstvo praktick˘ch informáciívyslovene úÏitkového a podenkového charakteru,napríklad prehºad daní, obchodn˘ch organizácií,vysok˘ch ‰kôl, ba aj záhradkárskealebo zdravotnícke návody, ãím sa môÏesplniÈ násilná poÏiadavka na ist˘ poãet ãitateºov,ale spoloãenská hodnota a dôveryhodnosÈtakéhoto denníka zreteºne klesá. Takútotendenciu moÏno badaÈ v denníku Pravda.Majiteºom moÏno staãí k pocitu úspechu nákladnovín, ale z dlhodobej‰ieho hºadiskadobrého mena novín je to viditeºn˘ ústup.Myslím, Ïe keby e‰te viac obmedzili aleboúplne zru‰ili priestor t˘m niekoºk˘m komentárov˘ma rozhovorov˘m publicistom, ktoríe‰te pí‰u a tvoria (Dani‰, Kopcsay, Jancura,Fekar Jenãíková), tak by pre podstatnú ãasÈ ãitateºovPravda úplne prestala byÈ Pravdou.Denník Sme sa zasa v posledn˘ch mesiacochusiluje rozkonáriÈ bázu, ktorú tvoriadvaja dlhoroãní kmeÀoví komentátori MariánLe‰ko a Peter Schutz (a popri nich aj ·tulajter),pomerne ‰irok˘m kruhom ìal‰ích aoãividne menej skúsen˘ch analytikov, ãímv‰ak – keìÏe tí ponúkajú väã‰inou oveºa povrchnej‰iea menej originálne pohºady na rôzneaspekty reality – rozrieìujú názorov˘ náporna vedomie ãitateºa a najmä ho v˘raznezov‰edÀujú a zo‰edivujú. Pokiaº vieme, Le‰-ko a Schutz nemajú nijaké funkãné postaveniev redakcii denníka Sme, sú naplno komentátormi.V poslednom období predov‰etk˘m‰éfredaktor a jeho zástupcovia sa pravdepodobnedomnievajú, Ïe redakãné funkcie ichoprávÀujú alebo priamo nabádajú, aby sa zásadnevyjadrili k rôznym politick˘m a spoloãensk˘msituáciám, a preto húfne vstupujú donázorovej rubriky. LenÏe funkcia nie je anitrocha zárukou, Ïe ich text prijme ãitateº akopodnet na vlastné uvaÏovanie, naopak, jehopovrchnosÈ a formálna ÈarbavosÈ zaradenímmedzi komentáre a glosy prinesie pocit rozãarovanostialebo dokonca aÏ zrady. Zaiste,mlad˘m novinárom treba daÈ priestor na hºadanievlastnej Ïurnalistickej tváre, formy a‰t˘lu, ale treba veºmi citlivo a premyslenenájsÈ miesto, kde tento typ tvorby nespochybnízákladné smerovanie denníka. Dôsledkomakejkoºvek nepremyslenosti alebo nekritickosti(a ãi e‰te presnej‰ie nesebakritickosti)manaÏérov denníka môÏe viesÈ k tomu, ÏeSme prestane byÈ denníkom intelektuálne nároãnej‰íchãitateºov, ako donedávna bol, apotom sa uÏ neobyãajne ÈaÏko bude redakciapokú‰aÈ obnoviÈ pôvodnú dôveru.Pritom Sme sa dlhodobo mohlo opieraÈ ostabilitu a kompetentnosÈ názorov˘ch ãlánkovspomínan˘ch dvoch osobností. Le‰ko predstavujevysok˘ ‰tandard faktograficky bezpeãnepodopret˘ch osobn˘ch úvah autora apreto zvlá‰È znepokojuje politické elity, leboz jeho pevn˘ch postojov sa len ÈaÏko dá vy-‰myknúÈ. Schutz je moÏno e‰te originálnej‰í,e‰te viac sa vyh˘ba schematick˘m úvahám ahodnoteniam, ale od samého zaãiatku svojejkomentátorskej praxe devalvuje svoje anal˘zyviditeºn˘m podceÀovaním formy, teda jazykového‰t˘lu svojich komentárov. Len jedenpríklad z poslednej doby. Formulácia„Otec deväÈroãného Jakuba, z vraÏdy ktoréhoje podozriv˘ slovensk˘ pedofil...“ je ÈaÏkoospravedlniteºn˘m gramatick˘m nepodarkom.Nepochybne na prvom mieste je plnohodnotn˘rozbor nejakej situácie. A ten Schutzoviväã‰inou nemoÏno uprieÈ. Ale jeho pôsobivosÈ– ako to platí v akejkoºvek tvorivejoblasti, ktorá pouÏíva slovo – je v˘razneovplyvnená ‰tylisticky vysoko precizovan˘mspôsobom komunikácie s ãitateºom. ËaÏkopochopiÈ, preão intelektuálne zdatn˘ novinárãasto ignoruje formu svojej v˘povede.T˘Ïdenník Îurnál bazíruje na jedinom autorovikomentárov, ktor˘m je Peter JavÛrek.V tomto prípade dochádza k zaujímavémuúkazu. JavÛrek bol dlh‰í ãas komentátorom vdenníku Sme, kde sa popri Le‰kovi a Schutzoviãasto strácal v akejsi bezv˘raznosti. Dôveranovej redakcie a postavenie jedinéhoanalytika ho vytrhla z beÏnej postojovej konfekãnostia dala mu punc v˘razného posudzovateºadenn˘ch udalostí. NemoÏno povedaÈ,Ïe by uÏ priam vyrástol na unikátnu osobnosÈ,dozrievanie trvá dlh‰í ãas, ale na‰iel si správnupolohu pravidelného viac ãi menej prenikavéhooznaãovateºa a hodnotiteºa pozitívnycha negatívnych javov, ãím vytrháva t˘Ïdenníkz polohy v‰edného ãítania a najviac sapriãiÀuje o osobitosÈ obsahu kaÏdého ãísla.In˘ ojedinel˘ fenomén moÏno pozorovaÈ vãasopise T˘ÏdeÀ. Ten jednak na pravidelné,väã‰inou zhrnujúce komentáre pouÏíva dobrésluÏby Petra Schutza, jednak uverejÀuje obsahovooceneniahodné komentáre dvochtrochin˘ch autorov, ktorí v‰ak len zriedkavonieãím unikátnym vzru‰ia ãitateºa, keìÏe faktografickáopisnosÈ dominuje nad v˘nimoãn˘mialebo originálnymi my‰lienkami. Z beÏnejprodukcie sa v‰ak úplne vymykajú v úlohesvojsk˘ch glos ãi aÏ komentárov pôsobiacevyhrotené editorialy ‰éfredaktora ·tefanaHríba. Práve tie sa totiÏ svojou expresívnos-Èou a nekompromisnosÈou stávajú pre mnoh˘chãitateºov strhujúcim záÏitkom, oveºaunikátnej‰ím neÏ ãlánky, ktoré majú oficiálnypunc anal˘z.MoÏno uzavrieÈ, Ïe komentáre a podobnéÏánre vlastne len vtedy spæÀajú svoje poslanie,keì zasahujú do politiky, keì sa ich zásluhoumnohé problematické javy z verejnéhoÏivota nekompromisne hodnotia a keì sado istej miery podieºajú na ich eliminácii (napríkladodstúpením alebo odvolaním pôvodcuzávaÏného negatívneho úkazu), a zase keìsa iné elementy – pozitívne – do politiky vracajú.Komentátori si nenárokujú podiel namoci, ale majú v˘znamnú spoluúãasÈ na spôsobejej uplatÀovania, na jej ústavnosti, na jejkvalifikovanosti a na jej spoloãenskej a obãianskejkorektnosti. Tam, kde konãí dosahobãanov, tam majú moÏnosÈ aspoÀ slovnezasiahnuÈ Ïurnalistickí analytici, ktorí predsalen majú – zväã‰a – ‰ir‰í rozhºad, viac vedomostía informácií a väã‰iu ‰tylistickú zdatnosÈneÏ radoví obãania. Je pravda, Ïe popredn˘chpolitikov – povedzme v parlamente –volia a teda vyberajú obãania, hoci sú pritomlimitovaní politick˘mi stranami, ktoré zostavujúkandidátky. LenÏe obdobne si obãaniavyberajú aj Ïurnalistov t˘m, Ïe si kupujú noviny,do ktor˘ch tí pí‰u, Ïe sledujú internetovéstránky s ich textami a ãasto aj reagujú nane, alebo Ïe pozerajú ãi poãúvajú tie relácie,na ktor˘ch sa podieºa ten ãi onen novinár.V˘nimoãne nepriaznivú pozíciu v slovenskejÏurnalistike uÏ dlh˘ ãas predstavuje väã-‰ina moderátorov televíznych diskusií. Akby v takomto prípade politici – koaliãní ajopoziãní – zaujali spoloãné stanovisko a odmietliby prísÈ do nedeºnej diskusie v STV, nikby nemal právo im to zazlievaÈ. Realizácia t˘chtodiskusií zrejme nemá v Európe páru.Ak divák oãakáva, Ïe mu tieto relácie poskytnúnové informácie, nové postoje politikov kudalostiam, nové pohºady na problémové arozporuplné situácie, alebo Ïe diskusia a dokoncaaj prudká polemika mu umoÏní vytvoriÈsi hlb‰í názor na základe viet, ktoré hostiavyslovia, tak musí byÈ väã‰inou veºmi sklaman˘.Nejde totiÏ v pravom slova zmysle odiskusie zainteresovan˘ch politick˘ch ãinite-ºov, ale v popredí je systematické preru‰ovanieplynulého sledu v˘meny názorov moderátorom,ktor˘ hostí ‰kolácky núti, aby namiestodiskusie medzi sebou odpovedali nasériu otázok, ktorú si pre nich on pripravil aako by naplnenie tohto scenára bolo pre publicistunezmeniteºn˘m príkazom, bez ohºaduna to, ãi pri jeho uskutoãÀovaní neprekryjesvojím nekompromisn˘m postupom nieão65

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ezaujímavé, ão sa chystá niektor˘ z úãastníkovk danej téme povedaÈ. Pritom si treba uvedomiÈ,Ïe dramaturgovia zrejme preto ku kaÏdejtéme poz˘vajú najmenej dvoch – a vÏdy straníckya ideologicky protichodn˘ch – hostí,aby práve k sporom medzi odli‰n˘mi názormimohlo dôjsÈ. K siln˘m podnetom sú moderátorihluchí – najdôleÏitej‰ie je „vyãerpaÈ“v‰etky vopred stanovené témy a nie to, nakoºkosa hostia vyjadrujú k podstate problémovalebo nakoºko chcú reagovaÈ na nieão, ãooponenti pred nimi vyslovili a ão môÏe byÈ prediváka najzaujímavej‰ie. Tak˘mto znetvorenímdiskusie moderátor nedehonestuje lenseba samého, nespochybÀuje ão len základnéatribúty Ïivej publicistiky, ale súãasne dostávado postavenia mimo hry aj pozvan˘chhostí. Divák napokon ani uÏ nie je schopn˘odhadnúÈ, ãi bezv˘znamnosÈ alebo nedokonãenosÈv˘povedí jednotliv˘ch úãastníkov vypl˘vaz ich osobn˘ch daností, alebo z toho,Ïe najmä 30-roãn˘ moderátor Branislav Závodsk˘veºmi obmedzuje voºn˘ priebeh diskusiea znemoÏÀuje hosÈom, aby naplno vyslovilito, ão povaÏujú za najpodstatnej‰ie v súvislostis preberanou témou. A keìÏe ãasto ideo Ïivotne dôleÏité témy, nedopovedané my-‰lienky – ãasto preru‰ené tesne pred vrcholn˘mbodom hosÈovej v˘povede – môÏu vyvolaÈnesprávne reakcie v divákoch a maÈteda skresºujúci vplyv na verejnú mienku. Ztohto aspektu je to veºmi nebezpeãné.Ak v zahraniãn˘ch televíziách vidíme, Ïenároãné politické diskusie vedú najskúsenej-‰í, ãasto celkom pre‰edivení Ïurnalisti (aleboÏurnalistky), na Slovensku to kompetentníãinitelia zverili úplne mlad˘m publicistom,ktor˘m zaruãene ch˘bajú profesionálne i Ïivotnéskúsenosti, a preto sa nemoÏno ãudovaÈ,Ïe v˘sledkom je trápna prázdnota so stopamipo krãmov˘ch ‰arvátkach. ObdivovaÈmoÏno len odvahu t˘chto nezrel˘ch Ïurnalistov,s ktorou si sadajú k mikrofónom, pred kamery,pred divákov a vedºa politikov, z ktor˘chpredsa len aspoÀ ãasÈ sú individuality soskúsenosÈami a s primeranou autoritou. Kritickej‰ímladí Ïurnalisti sami cítia, Ïe tentotrend je demobilizujúci a spochybÀujúci spo-ºahlivosÈ vysloven˘ch my‰lienok. MartinDanko zo spoloãnosti Penta Investments, ktor˘získal cenu t˘Ïdenníka Trend Top a titul„hovorca roka 2008“, kon‰tatuje: „U nás ajnovinárãinu, aj hovorcovstvo vykonávajú prevaÏneºudia, ktorí majú do tridsaÈ rokov. Zatiaºão v Amerike ãi na Západe je beÏné, Ïe napríkladserióznu politickú ‰ou moderujú ºudia,ktorí majú päÈdesiat rokov.“ (Pravda 19. 6.)Daniel Krajcer v TV Joj a Zlatica Pu‰károváv TV Markíza majú nepochybne predsalen ‰ir‰í rozhºad a cit pre zaujímavosÈ toho,ão sa a ako hovorí, v koneãnom dôsledku v‰aktieÏ zostávajú – a stále viac – verní trendomsvojich médií, takÏe aj ich diskusie sú skôr pokusomo zábavnú hru, neÏ o spoloãensky závaÏnéa dôleÏité tvrdenia. Pu‰kárová uÏ do-‰la aÏ do ‰tádia, v ktorom ignoruje nielensvoju osobnostnú integritu, ale aj zmysel prevkus, keì v závere takmer kaÏdej relácie si jusama zhodnotí a ocení ako „veºmi dobrú diskusiu“,ãím vychváli nielen jej dvoch úãastníkov,ale aj seba samotnú: „Diskusia bolanaozaj veºmi dynamická...“ (27. 4.), „Bola toveºmi zaujímavá diskusia...“ (18. 5.), „Diskusiabola vynikajúca... (1. 6.) alebo „Totobola naozaj zaujímavá diskusia...“ (8. 6.).Takúto pochvalu vysloví najãastej‰ie vtedy,keì sa hostia v priebehu dialógu dostanú dohádky charakteristickej skôr pre spomínanúkrãmu, neÏ pre seriózne diskusné ‰túdio, o akésa sprvu usilovali e‰te aj komerãné médiá, napríkladaj samotná TV Markíza, k˘m ju riadilPavol Rusko. Spoloãenská a aj politickáhodnota relácie „Na telo“ je ãím ìalej, t˘mobmedzenej‰ia.Fyzicky a ãasovo mimoriadne nároãná jeinvestigatívna Ïurnalistika. Novinárske vy‰etrovaniepoliticky pochybn˘ch a neraz ajtrestn˘ch ãinov, ktoré sa nejako viaÏu na politicképrostredie a priamo na politikov, sivyÏaduje, aby tak˘to publicista ovládal aspoÀniektoré kriminalistické techniky, aby ovládaltrestn˘ zákon, ale aj psychológiu ºudí z najodli‰nej‰iehospoloãenského a rodinného zázemia– a na mimoriadne vysokej úrovni ajtechnickú v˘stavbu reportáÏe, jej kompozíciu,ktorá plasticky odhalí pred ãitateºom alebo poslucháãomsled jednotliv˘ch ãinov, ich prípravui vykonanie, a aby súãasne dal priestorv‰etk˘m aktérom daného príbehu. Pritom salen veºmi zriedkavo stane, aby práve politiciocenili spoloãensk˘ v˘znam a dosah tohtotypu novinárskej produkcie. Podpredseda vládyDu‰an âaploviã je príjemnou v˘nimkou:„Investigatívni novinári pomáhajú odhaºovaÈkorupciu. Ja som za to vìaãn˘ a keì takéto informáciedostaneme, rie‰ime ich.“ (HN 17.6.)E‰te aspoÀ okrajovú pozornosÈ venujmerozhovorom. Tie totiÏ v niektor˘ch ãíslachúplne zaplavujú mienkotvorné denníky. Pritomto Ïánri ‰kála novinárskej profesionalityje naj‰ir‰ia, od dialógov, ktoré smerujú k podstatn˘mzápletkám a komplikáciám súvisiacims témou rozhovoru alebo s problémamivypl˘vajúcimi z praxe respondenta, ale ajodhaºujú mentálne a charakterové zázemie zaujímavejosobnosti, aÏ po najtrápnej‰ie povrchnéotázky novinára, ktoré len odráÏajú nejakúzväã‰a v‰eobecne známu realitu a neprekraãujúúroveÀ, s akou by sformuloval otázkyhociktor˘ uvaÏujúci stredo‰kolák. Kompetentnípredstavitelia redakcie sú pravdepodobnepresvedãení, Ïe rozhovor pripomínajúci uÏsvojou formou umelecké texty dramatické jezárukou vy‰‰ej zaujímavosti neÏ monologick˘ãlánok, hoci, samozrejme, je to zásadn˘omyl. Rozhovor si vyÏaduje rovnakú novinárskuzdatnosÈ ako hociktor˘ in˘ Ïáner, baobvykle aj väã‰iu, znásobenú prinajmen‰ompotrebou psychickej pripravenosti ÏurnalistukomunikovaÈ s in˘m ãlovekom, a najmä na-Àho pohotovo, vecne a rozumne reagovaÈ.Takisto zrejme mnohí publicisti sú presvedãení,Ïe rozhovor musí kaÏd˘ zvládnuÈ – uÏlen preto, Ïe v podstate kaÏd˘ ãlovek dennevedie desiatky dialógov a tak má v˘menunázorov v krvi. Rozhovor je krásny, ba aÏvzru‰ujúci Ïáner, ale má desiatky remeseln˘chpoÏiadaviek na toho, kto sa opováÏi cez dialógodkr˘vaÈ názory a postoje úplne rôznorod˘chºudí. O to sa povedzme v denníku Smeusilujú Tina âorná alebo Karol Sudor rozhovormi,ktoré sa najviac vymykajú Ïurnalistickejkonvenãnosti.Slovenskej Ïurnalistike viditeºne ch˘bastredná generácia, ktorá v in˘ch krajináchpredstavuje skupinu dozrievajúcich osobností.Veºmi mnohí mladí novinári totiÏprv neÏ stihnú dozrieÈ, podºahnú lukratívnymponukám staÈ sa povedzme hovorcamina ministerstvách alebo v miliardov˘chfirmách, a t˘m aj prestávajú byÈ autentick˘minovinármi. NemoÏno sa v‰akãudovaÈ súãasnému Ïalostnému stavu, akkvalitn˘ novinár dostane desatinu honorárualebo platu prezentátora primitívnej‰ou. Treba sa váÏne obávaÈ o spoloãenskúvyzretosÈ slovenského novinárstva a o ‰ancu,Ïe primeraná skupina novinárov zostanedôstojn˘m partnerom politick˘ch, aleaj umeleck˘ch ãi ‰portov˘ch osobností.Zdá sa, Ïe najväã‰ím ohrozením slovenskejtlaãe nie je ani tak internet – hoci iste aj ten–, ale stále väã‰í nedostatok Ïurnalistick˘chindividualít a autorít. Nevidno nikoho,kto by si nie zajtra, ale uÏ dnes s primeranouúrovÀou sadol do televíznych diskusn˘ch‰túdií, a nikoho, kto bude pozajtra,keì odídu Le‰ko, Schutz, Kotian, Dani‰alebo JavÛrek, písaÈ povedzme komentáretak, aby mali patriãn˘ re‰pekt aj u obãanov,aj u verejn˘ch ãiniteºov.Ernest Weidler,publicista66

· T Á T A P R Á V OK aproximácii národnej legislatívyãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie(pokraãovanie)RAKÚSKONárodnostné zloÏenie: 7,43 mil. (98%) Rakú‰anova 6 oficiálne uznan˘ch men‰ín:30-tis. Chorvátov, po 20-tis. Slovincov,Maìarov, Rómov, 10-tis. Slovákov a 8,5-tis. âechovÚradné jazyky: nemãinaÚstava: âl. 8 „Nemãina je ‰tátnym jazykomrepubliky bez ujmy práv, ktoré jazykov˘mmen‰inám zaruãujú spolkové zákony.“Základn˘ zákon o v‰eobecn˘ch právachâl. 4, ods. 3 „Slobodu vysÈahovania obmedzuje‰tát len brannou povinnosÈou.“ods. 4 „VysÈahovalecké poplatky je moÏnévyberaÈ len na základe reciprocity.“âl. 19, ods. 1 „V‰etky národnosti v ‰táte súrovnoprávne a kaÏdá národnosÈ má neporu‰iteºnéprávo na uchovanie svojej národnostia svojho jazyka a právo na starostlivosÈo ne.“ods. 2 „RovnoprávnosÈ v‰etk˘ch jazykov‰tátu je v ‰kole, na úradoch a vo verejnomÏivote ‰tátom uznávaná.“ods. 3 „V krajinách ob˘van˘ch viacer˘minárodnosÈami, sa verejné ‰kolské zariadeniaupravia tak, aby bez uÏitia nátlaku,kaÏdá z t˘chto národností získala potrebnéprostriedky k v˘uãbe druhého jazyka vkrajine.“âl. 7 Práva slovinskej a chorvátskej men-‰inyods. 2 „Nárok na základnú ‰kolskú v˘chovuv slovinskom a chorvátskom jazyku a naprimeran˘ poãet vlastn˘ch stredn˘ch ‰kôlsa uznáva; v tejto súvislosti sa upraviaplány ‰kolskej v˘chovy a zriadi sa oddelenie‰kolského dozoru pre slovinské a chorvátske‰koly.“ods. 3 „V správnych a súdnych okresochKorutánska, Burgenlandu a ·tajerska soslovinsk˘m, chorvátskym alebo zmie‰an˘mobyvateºstvom sa pripú‰Èa slovinsk˘ alebochorvátsky jazyk ako úradn˘ jazyk dodatoãnek nemãine. V t˘chto okresoch sa uvádzajúnázvy a nápisy topografickej povahytieÏ v slovinskom alebo chorvátskom jazykurovnako ako v nemãine.“ods. 4 „Rakúski ‰tátni obãania slovinskeja chorvátskej men‰iny v Korutánsku, Burgenlandea ·tajersku sa podieºajú na kultúrnych,správnych a súdnych zariadeniachv t˘chto oblastiach na základe rovnak˘chpodmienok ako ostatní rakúski ‰tátni obãania.“Iné: Zahraniãní krajania majú právo voliÈosobne na ZÚ alebo pomocou po‰ty.RUMUNSKONárodnostné zloÏenie: Rumuni (89,4%),Maìari (7,1%), Nemci (1,5%), iní (1,7%)(Slovákov je 23-tisíc a ‰tatistiky uvádzajú410-tisíc Rómov)Úradné jazyky: rumunãinaÚstava: âl. 4, ods. 1 „Základom ‰tátu je jednotarumunského ºudu a solidarita jehoobãanov.“ods. 2 „Rumunsko je spoloãnou nedeliteºnouvlasÈou v‰etk˘ch svojich obãanov, bezrozdielu rasy, národnosti, etnického pôvodu,jazyka, náboÏenstva, pohlavia, názoru,politickej príslu‰nosti, majetku alebo sociálnehopôvodu.“âl. 6, ods. 1 „·tát uznáva a garantuje právona uchovanie, rozvoj a prejav etnickej,kultúrnej, jazykovej a náboÏenskej identityosobám, ktoré patria k národnostn˘mmen‰inám.“Iné: Po vstupe do EÚ sa obãania EEP môÏuvoºne pohybovaÈ a pracovaÈ v Rumunsku,ústava priznáva obãanom EÚ rovnaké právaako majú obãania Rumunska;Vo verejnej správe a v súdnictve je dovolenépouÏívanie jazykov národn˘ch a etnick˘chmen‰ín;Zákon ã. 150/1998 o podpore poskytovanejrumunsk˘m komunitám na celom svete;Zahraniãní krajania majú právo voliÈ osobnena ZÚ;Zákon ã. 84/1995 o vzdelávaní – zv˘hodneniapre osoby rumunského pôvodu zo zahraniãia.SLOVENSKONárodnostné zloÏenie: Slováci (85,8%), Maìari(9,7%), Rómovia (1,7%), âesi (0,8%),Rusíni, Ukrajinci, Rusi, Nemci, Poliaci a iní(2%)Úradné jazyky: slovenãinaÚstava: âl. 6, ods. 2 „PouÏívanie in˘ch jazykovneÏ ‰tátneho jazyka v úradnom stykuustanoví zákon.“âl. 7a „Slovenská republika podporuje národnépovedomie a kultúrnu identitu SlovákovÏijúcich v zahraniãí, podporuje ichin‰titúcie zriadené na dosiahnutie tohtoúãelu a vzÈahy s materskou krajinou.“âl. 12, ods. 2 „Základné práva a slobody sazaruãujú na celom území Slovenskej republikybez ohºadu na pohlavie, rasu, farbu pleti,jazyk, vieru a náboÏenstvo, politické ãi inézm˘‰ºanie, národn˘ alebo sociálny pôvod,príslu‰nosÈ k národnosti alebo etnickej skupine,majetok, rod alebo iné postavenie. NikohonemoÏno z t˘chto dôvodov po‰kodzovaÈ,zv˘hodÀovaÈ alebo znev˘hodÀovaÈ.“ods.3 „KaÏd˘ má právo slobodne rozhodovaÈo svojej národnosti. Zakazuje sa akékoºvekovplyvÀovanie tohto rozhodovania av‰etky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodÀovaniu.“âl. 23, ods. 1 „Sloboda pohybu a pobytusa zaruãuje.“ods. 2 „KaÏd˘, kto sa oprávnene zdrÏiavana území Slovenskej republiky, má právototo územie slobodne opustiÈ.“ods. 4 „KaÏd˘ obãan má právo na slobodn˘vstup na územie Slovenskej republiky.Obãana nemoÏno nútiÈ, aby opustil vlasÈ anemoÏno ho vyhostiÈ.“·tvrt˘ oddiel. Práva národnostn˘ch men‰ína etnick˘ch skupínâl. 33 „Príslu‰nosÈ ku ktorejkoºvek národnostnejmen‰ine alebo etnickej skupine nesmiebyÈ nikomu na ujmu.“âl. 34 ods. 1 „Obãanom, tvoriacim v Slovenskejrepublike národnostné men‰inyalebo etnické skupiny, sa zaruãuje v‰estrann˘rozvoj, najmä právo spoloãne sin˘mi príslu‰níkmi men‰iny alebo skupinyrozvíjaÈ vlastnú kultúru, právo roz‰irovaÈ aprijímaÈ informácie v ich materinskom jazyku,zdruÏovaÈ sa v národnostn˘ch zdru-Ïeniach, zakladaÈ a udrÏiavaÈ vzdelávaciea kultúrne in‰titúcie. Podrobnosti ustanovízákon.“ods. 2 „Obãanom patriacim k národnostn˘mmen‰inám alebo etnick˘m skupinám saza podmienok ustanoven˘m zákonom zaruãujeokrem práva na osvojenie si ‰tátnehojazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku,právo pouÏívaÈ ich jazyk v úradnom styku,právo zúãastÀovaÈ sa na rie‰ení vecí t˘kajúcichsa národnostn˘ch men‰ín a etnick˘chskupín,“ods. 3 „V˘kon práv obãanov patriacich knárodnostn˘m men‰inám a etnick˘m skupinámzaruãen˘ch v tejto ústave nesmieviesÈ k ohrozeniu zvrchovanosti a územnejcelistvosti Slovenskej republiky a k diskrimináciijej ostatného obyvateºstva.“67

· T Á T A P R Á V OIné: Zákon o Slovákoch Ïijúcich v zahraniãía o doplnení niektor˘ch zákonov (ã.474/2005 z 23. septembra 2005);Zákon ã. 333/2004 o voºbách do Národnejrady Slovenskej republiky, umoÏÀuje SlovákomÏijúcim v zahraniãí aktívne volebnéprávo kore‰pondenãne listovou po‰tou;Zákon ã. 48/2002 o pobyte cudzincov a ozmene a doplnení niektor˘ch zákonov vznení neskor‰ích predpisov, umoÏÀuje SlovákomÏijúcim v zahraniãí, Ïe nemusiaÏiadaÈ príslu‰n˘ úrad o povolenie na prechodn˘pobyt na území Slovenskej republiky;Zákon ã. 40/1993 o ‰tátnom obãianstveSlovenskej republiky v znení neskor‰íchpredpisov, umoÏÀuje Slovákom Ïijúcim vzahraniãí zv˘hodnenia pri jeho získavaní.SLOVINSKONárodnostné zloÏenie: Slovinci (82%),Chorváti (1,8%), Srbi (1,95%), Bosniaci(1%), Maìari (0,31%), Taliani (0,15%),Slováci (0,018% v r. 2005)Úradné jazyky: slovinãinaÚstava: âl. 5 „·tát chráni na svojom územíºudské práva a základné slobody. Chráni aposkytuje práva domácej talianskej a maìarskejnárodnostnej skupine. Stará sa oslovinské národnostné skupiny v susedn˘ch‰tátoch, o slovinsk˘ch vysÈahovalcova slovinsk˘ch ‰tátnych obãanov pracujúcichv zahraniãí a podporuje ich vzÈahy kvlasti. Stará sa o uchovávanie prírodnéhobohatstva a kultúrneho dediãstva a vytvárapredpoklady pre harmonick˘ v˘voj Slovinskav oblasti civilizácie a kultúry. Slovincibez slovinského ‰tátneho obãianstvamôÏu v Slovinsku uÏívaÈ zvlá‰tne práva av˘hody. Druh a rozsah t˘chto práv a v˘hodupravuje zákon.“âl. 11 „V Slovinsku je úradn˘m jazykomslovinãina. V t˘ch územn˘ch celkoch, vktor˘ch Ïije talianska alebo maìarská národnostnáskupina, je úradnou reãou tieÏtalianãina a maìarãina.“âl. 32 „KaÏd˘ má právo slobodne sa pohybovaÈ,slobodne si voliÈ bydlisko, opustiÈkrajinu a kedykoºvek sa vrátiÈ späÈ.“âl. 61 „KaÏd˘ má právo slobodne prejaviÈsvoju príslu‰nosÈ k svojmu národu alebonárodnostnej skupine, staraÈ sa o ichkultúru, ako i pouÏívaÈ svoj jazyk a svojepísmo.“âl. 62 „KaÏd˘ má právo pouÏívaÈ vlastn˘jazyk a vlastné písmo zákonom stanoven˘mspôsobom pri uskutoãÀovaní svojich práva povinností, ako i v konaní pred ‰tátnymiorgánmi a ostatn˘mi verejn˘mi orgánmi,“âl. 64 Zvlá‰tne práva domácej talianskej amaìarskej národnostnej skupiny v Slovinsku;„Domácej talianskej a maìarskej národnostnejskupine a ich príslu‰níkom saposkytuje právo slobodne pouÏívaÈ národnésymboly a zakladaÈ organizácie naudrÏanie vlastnej národnej identity, vyvíjaÈhospodársku, kultúrnu a vedeckov˘skumnúãinnosÈ, ako i ãinnosÈ v oblasti verejn˘choznamovacích prostriedkov a nakladateºstiev.V súlade so zákonom majú obidve národnostnéskupiny a ich príslu‰níci právona v˘chovu a vzdelávanie vo vlastnom jazyku,ako i úpravu a rozvoj tejto v˘chovya tohto vzdelávania. Oblasti, v ktor˘ch sazavádza povinné dvojjazyãné ‰kolské vzdelanie,urãuje zákon. Obom národnostn˘mskupinám a ich príslu‰níkom sa zaruãujeprávo pestovaÈ vzÈahy ku svojim matersk˘mnárodom a ich ‰tátom. UskutoãÀovaniat˘chto práv podporuje ‰tát materiálnea morálne.V oblastiach, kde Ïijú tieto dve národnostnéskupiny, zakladajú ich príslu‰níci samosprávnespoloãenstvá k uskutoãÀovaniusvojich práv. ·tát môÏe tieto samosprávnespoloãenstvá na ich ÏiadosÈ poveriÈ v˘konomurãit˘ch úloh v oblasti ‰tátnej pôsobnosti.·tát zaisÈuje tieÏ prostriedky k plneniut˘chto úloh. Obidve národnostné skupinysú bezprostredne zastúpené v zastupiteºsk˘chorgánoch miestnej samosprávy av ·tátnom zhromaÏdení.Právne postavenie, ako i druh a spôsobyuskutoãÀovania práv talianskej resp. maìarskejnárodnostnej skupiny v oblastiach,v ktor˘ch Ïijú a mimo t˘chto oblastí, ako ipovinnosti orgánov miestnej samosprávypri uskutoãÀovaní t˘chto práv, upravujezákon. Obidvom národnostn˘m skupináma ich príslu‰níkom sa tieto práva zaruãujúbez ohºadu na poãetnosÈ kaÏdej z t˘chtonárodnostn˘ch skupín.Zákony, ostatné predpisy a akty obecnejúpravy, ktoré sa t˘kajú v˘luãne uskutoãÀovaniaústavne zaruãen˘ch práv a právnehopostavenia národnostn˘ch skupín, vyÏadujúku svojmu prijatiu súhlas predstavite-ºov t˘chto skupín.Iné: Národné zhromaÏdenie Slovinskej republikyprijalo dve uznesenia, ktoré definujúzákladnú politiku Slovinskej republikyvo vzÈahu k Slovincom Ïijúcim v zahraniãí(1996, 2002).SPOJENÉ KRÁªOVSTVOVEªKEJ BRITÁNIE A ÍRSKANárodnostné zloÏenie: Angliãania (83,5%),·kóti (8,8%), Walesania (5%) a Íri (2,7%)Úradné jazyky: angliãtinaÚstava: Veºká Británia ako jedin˘ ‰tát EUnemá písanú ústavu. Jej ústavou je systémprincípov a ustanovení, ktoré upravujúvzÈah obãanov k ‰tátu ako i organizáciu akompetencie ‰tátnych orgánov a ich vzájomnévzÈahy. Zvlá‰tnosÈ britskej ústavyspoãíva v tom, Ïe je len ãiastoãne fixovanápísomne a Ïe texty nie sú zhrnuté v jednomdokumente. Nepísaná ãasÈ sa skladá zelementov zvykového práva (commonlaw), ktoré bolo zachovávané a rozvíjanésúdnym v˘kladom. Na rozsah ústavy panujúrôzne názory aj medzi britskou právnouverejnosÈou.Iné: Zahraniãní krajania majú právo voliÈosobne na ZÚ alebo pomocou po‰ty.·PANIELSKONárodnostné zloÏenie: kastílski ·panieli(72%), Katalánci (17%), Galícijãania (6%),Baskovia (2%), Rómovia (2%), iní (1%)Úradn˘ jazyk: ‰panielãina na celom území,okrem toho sú uznávané jazyky autonómnychcelkov: katalánãina (hovorí Àou 17%obyvateºov), baskiãtina (hovoria Àou 2%),galicijãina (hovorí Àou 7%) a valencijsk˘jazykÚstava: âl. 3, ods. 1 „Kastílãina je úradn˘mjazykom. V‰etci ·panieli majú povinnosÈ juovládaÈ a právo ju pouÏívaÈ.“ods. 2 „Ostatné jazyky ·panielska sú v autonómnychspoloãenstvách a podºa ich príslu‰n˘ch‰tatútov tieÏ úradn˘mi jazykmi.“ods. 3 „Bohatstvo jazykov˘ch rozmanitostí·panielska je kultúrnym bohatstvom,hodn˘m osobitného uznania a ochrany.“âl. 19 „·panieli majú právo na slobodnúvoºbu miesta bydliska a na voºn˘ pohyb nav˘sostnom území ‰tátu. Rovnako majú právov súlade so zákonn˘mi ustanoveniamislobodne pricestovaÈ do ·panielska a vycestovaÈzo ·panielska. Toto právo nie jemoÏné obmedziÈ z politick˘ch alebo ideologick˘chdôvodov.“âl. 42 „·tát dohliada najmä na ochranuhospodárskych a sociálnych práv ‰panielskychpracujúcich v zahraniãí a orientujesvoju politiku na ich návrat.“Iné: Kráºovsk˘ dekrét ã. 1339/1987 o in‰titucionálnejúãasti ·panielov Ïijúcich v zahraniãí.Krajania – ·panieli v zahraniãí majúmoÏnosÈ zúãastniÈ sa na voºbách v ·panielskuod najvy‰‰ích po najniωiu úroveÀ.Zahraniãní krajania majú právo voliÈ osobnena ZÚ alebo pomocou po‰ty.Zákon ã. 36/2002 o obãianstve – umoÏÀujezískaÈ obãianstvo ·K v prípade, Ïe jedenz rodiãov bol ·panielom naroden˘m v ·panielsku.Nová norma pamätá aj na vnúãatá·panielov naroden˘ch v ·panielsku, alenajprv musia získaÈ vízum na roãn˘ pobytv ·panielsku.·VÉDSKONárodnostné zloÏenie: ·védi (85%), prisÈahovalci(cca 14%), väã‰ina uÏ má ‰védskeobãianstvo. Fínska men‰ina má cca 40-tis.a laponská men‰ina (Saamovia) cca 17-tis. príslu‰níkov.Úradné jazyky: ‰védãinaÚstava: âl. 2 „MoÏnosÈ etnick˘ch, jazykov˘cha náboÏensk˘ch men‰ín uchovávaÈ a rozvíjaÈvlastn˘ kultúrny a spoloãensk˘ Ïivot bymali byÈ podporované.“âl. 7 „Îiaden obãan nesmie byÈ vypovedan˘z vlasti ani mu nesmie byÈ bránené vovstupe do kráºovstva.“Iné: V právnom a politickom systéme sú zahraniãníkrajania zv˘hodnení formou osobitnéhostatusu.TALIANSKONárodnostné zloÏenie: Taliani (98%) a nemecká(kraj Alto Adige), slovinská (krajFriuli – Venezia Giulia), francúzska (krajValle d´Aosta), albánska a grécka men‰inaÚradné jazyky: talianãina, v oblastiach sozvlá‰tnym ‰tatútom sú úradn˘mi jazykmiaj nemãina (kraj Alto Adige), slovinãina(kraj Friuli – Venezia Giulia, Trieste – Gorizia),francúz‰tina (kraj Valle d´Aosta).Ústava: âl. 6 „Republika chráni zvlá‰tnymipredpismi jazykové men‰iny.“68

· T Á T A P R Á V Oâl. 16 „KaÏd˘ obãan môÏe slobodne opú-‰ÈaÈ územie republiky a opäÈ sa tam vracaÈ,bez toho aby bol zbaven˘ svojich zákonn˘chpovinností.“Iné: Ústava Talianskej republiky z roku 2001v ãl. 48 sa dot˘ka zahraniãn˘ch Talianov,ktor˘m umoÏÀuje zvoliÈ spomedzi TalianovÏijúcich v zahraniãí 12 poslancov a 6 senátorov.Zákon o opatreniach v prospech talianskejmen‰iny v Slovinsku a Chorvátsku(2001).Na doplnenie uvádzame aj niektoré európskeneãlenské ‰táty EÚCHORVÁTSKONárodnostné zloÏenie: Chorváti (89,63%),Srbi (4,54%), Bosniaci(0,47%), Maìari(0,37%), Albánci (0,34%), Slovinci(0,30%), âesi (0,24%), Rómovia (0,21%),âiernohorci (0,11%) Slováci (0,11%), Macedónci(0,10%), ostatní (0,7%)Úradné jazyky: chorvátãinaÚstava: âlánok 10 chorvátskej ústavy (1991)ustanovuje, Ïe „ãastiam chorvátskeho národav ostatn˘ch ‰tátoch sa zaruãuje osobitnástarostlivosÈ a ochrana Chorvátskejrepubliky.“Iné: Zákon o Chorvátskej matici vysÈahovalcov(1990);V súlade so zákonom o voºbách majú národnostnémen‰iny zaruãené právo proporcionálnehozastúpenia v parlamente, vktorom majú vyhraden˘ch 7 kresiel (srbskámen‰ina 3, slovenská a ãeská men‰ina 1, talianskamen‰ina 1, maìarská men‰ina 1 aostatné národnosti 1). Od zaãiatku platnostitohto zákona v‰ak v kaÏdom volebnomobdobí aÏ do súãasnosti zastupujeSlovákov príslu‰ník ãeskej národnostnejmen‰iny.Zákon o pouÏívaní jazyka národnostn˘chmen‰ín na verejnosti( 2000);Zákon o v˘chove a vzdelávaní v jazyku etnick˘cha národnostn˘ch men‰ín;Zákon o národnostn˘ch men‰inách;Chorváti Ïijúci v zahraniãí majú volebnéprávo.MACEDÓNSKONárodnostné zloÏenie: Macedónci (64,2%),Albánci (25,2%), Turci (3,8%), Rómovia(2,7%), Srbi (1,8%)Úradné jazyky: macedónãina (hovorí Àou64,2% obyv.), albánãina (25,2% obyv.).Ústava: âlánok 49 macedónskej ústavy(1991) ustanovuje, Ïe: „Republika sa staráo postavenie a práva t˘ch osôb, ktorépatria k macedónskemu národu v susedn˘chkrajinách (... ), pomáha ich kultúrnemurozvoju a podporuje väzby s nimi.“NÓRSKONárodnostné zloÏenie: Nóri (89,5%), Laponci(5%), prisÈahovalci (5%), medzi niminajmä prisÈahovalci z b˘valej Juhoslávie25-tis., Dáni 21-tis., ·védi 20-tis., Ameriãania15-tis., Briti 13-tis., Pakistanci 12-tis.,Vietnamci 10-tis.Úradné jazyky: dva rovnocenné druhy nórãiny:bokmaal, ktorou hovorí 85% obyvateºstva,hlavne v Oslo a veºk˘ch mestáchjuÏného Nórska a nynorsk, star‰ia verzianórãiny, zaloÏená na západonórskych dialektoch,ktorá sa pouÏíva v západn˘ch a severn˘choblastiach NórskaIné: Zahraniãní krajania majú právo voliÈosobne na ZÚ.RUSKONárodnostné zloÏenie: Rusi (79,83%), Tatári(3,83%), Ukrajinci (2,03%), Ba‰kiri(1,15%), âuva‰i (1,13%), âeãeni (0,94%),Arméni (0,78%), Mordavci (0,58%), Avari(0,56%), Bielorusi (0,56%), Kazachovia(0,45%), Udmurti (0,44%), AzerbajdÏanci(0,43%), Marijci (0,42%), Nemci (0,41%),Kabardinci (0,36%), Osetinci (0,35%),Darginci (0,35%), Buriati (0,31%), Jakuti(0,31%), Kumovia (0,29%), Ingu‰ovia(0,28%), Lezgynci (0,28%), Komici(0,2%), Tuvinci (0,17%), Îidia (0,16%),Gruzínci (0,14%), Karaãajci (0,13%), Rómovia(0,13%), Kalmyci (0,12%), Moldavania(0,12%), Lakci (0,11%), Kórejci(0,1%), iní (2,67%).Úradné jazyky: ru‰tina, v jednotliv˘ch subjektochìal‰ieÚstava: ªudsk˘m právam a slobodám je venovanáosobitná ãasÈ( hlava 2). Obãan Ruskejfederácie nesmie byÈ vyhosten˘ z krajiny,alebo vydan˘ in˘m ‰tátom. Ruská federáciazaruãuje svojim obãanom ochranupoãas pobytu v zahraniãí.Iné: Federálny zákon o ‰tátnej politike Ruskejfederácie t˘kajúcej sa krajanov v zahraniãí(1999).·VAJâIARSKONárodnostné zloÏenie: ·vajãiari (79%), Taliani(4%), prisÈahovalci z b˘valej Juhoslávie(5%), Turci (1%),iní (11%)Úradné jazyky: nemãina, francúz‰tina, talianãina,(národn˘ jazyk rétorománãina)Ústava: Základn˘m zákonom, ktor˘ upravujepostavenie zahraniãn˘ch ·vajãiarovvoãi svojej vlasti, je ústava. Podºa nej „kaÏd˘·vajãiar môÏe ÏiÈ na ktoromkoºvek mieste.·tát je oprávnen˘ podporovaÈ vzÈahyzahraniãn˘ch ·vajãiarov k sebe a k vlasti,ako aj pomáhaÈ in‰titúciám, ktoré slúÏia tomutocieºu.“Iné: ·vajãiarska spolková rada prijala tietozákony:Spolkov˘ zákon o politick˘ch právach zahraniãn˘ch·vajãiarov (1991);Spolkov˘ zákon o dávkach sociálnej starostlivostipre zahraniãn˘ch ·vajãiarov(1973);Spolkov˘ zákon o podpore vzdelávaniamlad˘ch zahraniãn˘ch ·vajãiarov;Spolkov˘ zákon o starostlivosti o zahraniãn˘ch·vajãiarov.UKRAJINANárodnostné zloÏenie: Ukrajinci (77,8%),Rusi (17,3%), Rumuni a Moldavania(0,9%), Bielorusi (0,6%), Krymskí Tatári(0,5%), Bulhari (0,4%), Maìari (0,3%),Poliaci (0,3%), Îidia (0,2%), Arméni(0,2%), Gréci (0,2%), Tatári (0,2%), Rómovia(0,1%), AzerbajdÏanci (0,1%), Gruzínci(0,1%), Nemci (0,1%), Gagauzovia(0,1%), iní (0%, v ãom môÏeme poãítaÈ aj15-tis. Slovákov).Úradné jazyky: ukrajinãinaÚstava: âlánok 12 ukrajinskej ústavy (1996)ustanovuje, Ïe „Ukrajina sa stará o uspokojovanienárodnostn˘ch, kultúrnych a jazykov˘chpotrieb Ukrajincov b˘vajúcichza hranicami ‰tátu.“Ako vypl˘va z prehºadu, absentuje jednotn˘právny rámec, ktor˘ by ‰pecifickej‰ieupravoval predmet ná‰ho záujmu. Európsky‰tandard predstavujú jestvujúce normatívnemedzinárodné a medzinárodnopolitické dokumenty,ktoré garantujú ochranu a právapredmetn˘m osobám i skupinám len vo v‰eobecnejrovine.Napriek mnoh˘m spoloãn˘m znakom jestvujúaj zásadné rozdiely v prístupe a legislatívejednotliv˘ch ‰tátov. V mnoh˘ch ‰tátoch,ktoré tvoria súãasÈ jednotiaceho demokratickéhocelku, rastie napätie a nespokojnosÈ s postavenímjednotliv˘ch národov, národnostn˘chmen‰ín a ich príslu‰níkov. Niektoré ‰tátysa pridrÏiavajú centralistickej men‰inovejpolitiky, niektoré poskytujú svojim men‰inámurãitú ãasÈ autonómnych a samosprávnychprvkov, v niektor˘ch majú men‰iny takúsilnú pozíciu, Ïe ich úplné odtrhnutie ãi osamostatneniesa nedá v budúcnosti vylúãiÈ.Staronov˘m a doplÀujúcim fenoménom,ale i samostatn˘m problémom, sa stáva legálnei nelegálne prisÈahovalectvo v rámci súãasn˘chmigraãn˘ch pohybov obyvateºov ãlensk˘cha kandidátskych ‰tátov Európskej únie,ostatn˘ch európskych krajín a najmä neeurópskeprisÈahovalectvo.Nikto nevie, ktor˘m smerom sa bude uberaÈmen‰inová politika a prax v Európskejúnii. Faktom zostáva, Ïe nedostatoãná legislatívavedie k zvy‰ovaniu sociálneho a politickéhonapätia. Ukazuje sa, Ïe vnútornámigrácia v Európskej únii a prisÈahovalectvoz tretích krajín vyvoláva rastúcu diverzifikáciumultikulturizmu v Európe, ão v koneãnomdôsledku si bude vyÏadovaÈ svoju reprezentáciuna európskej úrovni.ÚãasÈ Slovenskej republiky na tvorbe arealizácii európskej politiky v tejto oblasti, sohºadom na svoje bohaté skúsenosti a legitímnea bytostné záujmy, by rozhodne nemala byÈpasívna a nemala by sa daÈ vmanévrovaÈ dopozície outsidera. SúãasÈou tak˘chto snáh bymalo byÈ aj vypracovanie a prijatie proaktívnej,dlhodobo cielenej a najmä odbornej koncepcie‰tátnej politiky vo vzÈahu k SlovákomÏijúcim v zahraniãí, ktorá stále ch˘ba.PhDr. Claude BaláÏpredseda obãianskeho zdruÏeniaNEZÁVISL¯CH EXPERTOV PRE OTÁZKYDEJÍN A ÎIVOTA ZAHRANIâN¯CHSLOVÁKOV69

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KOD 26. MARCA 2008DO 30. APRÍLA 200826. marca – Poslanci NR rady SR si vyhlásenímpripomenuli 20. v˘roãie svieãkovejmanifestácie v Bratislave. V schválenomtexte kon‰tatujú, Ïe protest stoviekºudí na Hviezdoslavovom námestí bol zlomov˘mmomentom pre modernú históriuSlovenska.OD 1. MÁJA 2008DO 15. JÚNA 20081. mája – ·éf Zahraniãného v˘boru NRSR Boris Zala (Smer-SD) si nemyslí, Ïevstupom do EÚ by sa na Slovensku, ako ajv in˘ch ‰tátoch, oslabili rozhodovacie procesyv prospech posilÀovania kompetenciíBruselu.3. mája – NR SR sa rozhodla bojovaÈ svysokou spotrebou papiera. ObmedziÈ distribúciumateriálov v tlaãenej forme bymal nov˘ tzv. elektronick˘ parlament. Siniciatívou pri‰iel predseda NR SR PavolPa‰ka. Minul˘ rok parlament spotrebovalpribliÏne deväÈ ton papiera.5. mája – Minister ‰kolstva SR Ján Mikolajna rokovaní V˘boru NR SR pre vzdelanie,mládeÏ, vedu a ‰port odmietol odporúãanieopozície, aby nov˘ ‰kolsk˘ zákono rok odloÏil. Odklad zákona mu navrhliposlanci Tatiana Rosová z SDKÚ-DS,Martin Fronc z KDH a László Szigeti zSMK. Na zasadnutí v˘boru ãlenovia s ministrom‰kolstva prerokovali vy‰e 200 pozmeÀovacíchnávrhov t˘kajúcich sa novej‰kolskej reformy. Návrhy opoziãn˘ch poslancovv˘bor zamietol.5. mája – Podpredseda SMK a exminister‰kolstva László Szigeti uviedol, Ïedne‰ná verzia nového ‰kolského zákona popozmeÀovacích návrhoch koaliãn˘ch poslancovje oveºa prijateºnej‰ia ako doposiaº.Z doteraj‰ej verzie zákona vypadla dikciao presnom pomere v˘uãby maìarãiny aslovenãiny, ktor˘ mal byÈ rovnak˘. Na základedne‰ného schválenia v˘borom by samali Ïiaci maìarskej men‰iny uãiÈ slovensk˘jazyk v takom rozsahu, aby sa zabezpeãilojeho osvojenie.6. mája – Opoziãné strany KDH aSDKÚ-DS sa verbálne dohodli na uωejspolupráci v oblasti zdravotníctva, bojaproti zloãinu, vo vzdelanostnej ekonomikea vyrovnávaní regionálnych rozdielov.Podºa predsedov strán Pavla Hru‰ovskéhoa Mikulá‰a Dzurindu súãasná vláda zlyhávapredov‰etk˘m v t˘chto oblastiach. Pod-ºa KDH je pre víÈazstvo stredo-pravej opozíciev parlamentn˘ch voºbách v roku 2010kºúãové znovunadobudnutie dôvery voãiach voliãov. Zmluva má aj klauzulu ospoloãnej povolebnej spolupráci. So spoluprácouSMK zatiaº KDH ani SDKÚ-DSnepoãítajú.7. mája – Na Slovensku máme ne‰Èastn˘trestn˘ poriadok, za ktor˘ sa cel˘ národmôÏe poìakovaÈ a pokloniÈ b˘valému ministrovispravodlivosti Danielovi Lip‰icovi.Po rokovaní vlády to na margo moÏné-Na poãiatku toho dÀa boli nad‰tandardné obchody soslovenskou korunou – a pred polnocou 28. mája sa ukázalo,Ïe bola prijatá nová centrálna parita slovenskej koruny.Pochybnosti, Ïe nebolo v‰etko s kostoln˘m riadom, bolo moÏnéodpáliÈ kon‰tatovaním, Ïe predseda vlády Robert Ficosa dlhodobo vyjadroval v prospech ão najsilnej‰ieho kurzukoruny proti euru a v tomto úsilí ho vôbec nebrzdil aniguvernér Národnej banky Slovenska Ivan ·ramko.Keby si vyjadrenia premiéra a dlhodobo silnejúci kurzslovenskej koruny nev‰imli finanãné skupinya obchodníci na trhu, sami by sa diskvalifikovali.V médiách sa krátko na to zaãali objavovaÈinformácie, Ïe na t˘chto obchodoch zarobilistovky miliónov korún aj konkrétne finanãnéskupiny. Podozrivé obchody boli dôvodompre finanãn˘ v˘bor NR SR, aby jehoposlanci poÏiadali guvernéra NBS o ich vysvetlenie.NBS zaãala tieto obchody vy‰etrovaÈ.A potom 18. júna 2008 vy‰iel denník Plus1 deÀ s ãlánkom Prichyten˘ so Ïralokmi zJ&T.AÏ vtedy táto kauza dostala grády, lebo sado nej vloÏil aj premiér.I. âO PÍSALI MÉDIÁÎltá karta,ãervená karta,stovky miliónova jedna paritaPrichyten˘ so Ïralokmi z J&TMinister financií Ján Poãiatek má ão vysvetºovaÈ.Podarilo sa nám zistiÈ, Ïe pred niekoºk˘midÀami bol hosÈom finanãného ÏralokaIvana Jakaboviãa na jachte J&T. Na tajnéstretnutie koncom mája v Monaku pri‰iel aj‰éf bratislavského letiska Karol Biermann.Utajená schôdzka prebehla v monackomprístave. Máme oãitého svedka, ktor˘ Poãiatka,Biermanna a Jakaboviãa videl spolu naluxusnom plavidle finanãn˘ch Ïralokov.„Stretnutie s pánom Poãiatkom sa uskutoãnilopoãas Veºkej ceny Monaka pretekov formuly1,“ potvrdil nám hovorca J&T Maro‰ S˘kora.Poãiatek sa s priznaním úãasti na stretnutínajprv vykrúcal. „Nevyluãujem,“ reagovalstroho na na‰u otázku, ãi bol s Jakaboviãomna lodi. ·éf letiska na tom nevidel niãzlé. „Bol som tam cez víkend, a nie v pracovnomãase,“ povedal. Natíska sa otázka, ãimonacká „párty“ nebola pre finanãníkov lendôvodom na získanie dôleÏit˘ch informácií,ktoré im pomôÏu v biznise.„Veºká cena je v Monaku uÏ tradiãne sviatkomotvorenia jachtárskej sezóny a praktickyna kaÏdej jachte sa usporadúvajú veãierkya párty, na ktoré majitelia jácht poz˘vajúhostí,“ vysvetºuje Maro‰ S˘kora, hovorcaJ&T. Podºa neho bol v tom ãase Poãiatek naveãernej prechádzke po nábreÏí a „absolvovalkrátku zdvorilostnú náv‰tevu na palube jachty.“„Ak máme bojovaÈ s finanãn˘mi skupinamia na druhej strane sa minister financií objavív spoloãnosti ºudí z finanãn˘ch skupín,tak to nie je dôveryhodné,“ povedal Fico st˘m, Ïe je to neetické, nemorálne. Pokraãoval,Ïe zatiaº s ministrom nehovoril, ale váÏnemu to vytkne a udelí mu Ïltú kartu. „Druh˘pokus uÏ nebude,“ zdôraznil. Reagoval takna informácie denníka Plus jeden deÀ, Ïe ministerbol krátko pred zmenou centrálnehokurzu spolu so ‰éfom bratislavského letiskaKarolom Biermannom hosÈom Ivana Jakaboviãana jachte J&T. Premiér zároveÀ uviedol,Ïe dnes ráno poÏiadal ministra dopravy ªubomíraVáÏneho, aby odvolal celé vedeniebratislavského letiska na najbliωom valnomzhromaÏdení.Miroslav Staník, BraÀo Karva‰,Plus 1 deÀ, 18. júna 2008Ako sa ‰pekulovalo?Ste podnikateº a máte trÏby v eurách. Rozhodliste sa obchodovaÈ na devízovom trhu.Máte stotisíc eur a vidíte, Ïe koruna sa uÏ dlho70

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KposilÀuje. Veríte, Ïe to bude pokraãovaÈ.Zaãiatkom mája teda predáte svoje eurá prikurze 32 a dostanete 3,2 milióna korún. Dokonca mája sa slovenská koruna posilní na 31korún za euro. Vtedy za svojich 3,2 miliónakorún nakúpite späÈ eurá uÏ pri novom kurze.Dostanete 103 225 eur. Vበzisk je 3 225eur za mesiac. To jej normálny obchod, priktorom podstupujete riziko, lebo si nemôÏetebyÈ ist˘, Ïe koruna sa bude posilÀovaÈ. NemáteÏiadne dôverné informácie.Teraz si predstavte, Ïe vበznámy z ministerstvavám na konci mája poãas víkendovejrybaãky po‰epká, Ïe od ‰tvrtka bude platiÈnov˘ úradn˘ kurz na 30,126 koruny za euro.Je to prekvapujúce, lebo na trhu je vtedy kurz31 koruny za euro. Teraz neriskujete niã. Vpondelok nakúpite za sto tisíc eur 3,1 miliónakorún a ãakáte aÏ do ‰tvrtka, keì sa úradn˘kurz posunie na 30,126 koruny za euro.Zareaguje aj trh, kde uÏ dokáÏete kúpiÈ eurolen za 30,20 koruny. Pri tomto kurze dostaneteza 3,1 milióna korún 102 649 eur. Vá‰zisk za ‰tyri dni je 2 649 eur. Ak ste finanãnáskupina a namiesto stotisíc ste investovalimiliardu, vበzisk je vy‰e 26 miliónov eur.Vìaka dôvernej informácii ste za krátku chví-ºu pri‰li bez rizika k slu‰nému zisku.i‰, lf, Sme 19. júna 2008II. âO HOVORILI FINANâNÍCI Z J&TPonuka funkcie (nie demisia) ministromPoãiatkom na‰tartovala aj finanãníkov z JaTa zvolali mimoriadnu tlaãovku, na ktorej odzneloviacero zaujímav˘ch vyhlásení.1. „Správanie pánov Fica a Miklo‰a a väã-‰iny politick˘ch predstaviteºov poru‰uje základnéprincípy ºudskej a obchodnej morálky.Jedin˘m záujmom t˘chto pánov je dosiahnutievoliãsk˘ch preferencií. Ani ten najjednoduch‰ívoliã neuverí, Ïe je moÏné kontaktupodnikateºov s politikmi zabrániÈ. Návrhompolitikov je obmedzenie slobody stretávania.Proti vlastnému zdravému rozumuvykrikujú pred v‰etk˘mi voliãmi, Ïe politiksa s podnikateºom stretávaÈ nemá.2. „Preãítali sme si vyjadrenia premiéraRoberta Fica, guvernéra Ivana ·ramka a pod-ºa toho sa orientovali. Na devízovom trhu‰pekulujeme uÏ roky. Nekomentujeme, ãinám táto vláda vyhovuje alebo nie. Ale nezarobiÈna jej vyhláseniach by bolo hrie‰ne. Zaskoãilonás vyhlásenie centrálnej parity vstredu, pretoÏe je nepísan˘m pravidlom, Ïe sato deje v piatok. Keby sme mohli, nakúpimeniekoºkonásobne viac.“3. „Bolo pre nás neslu‰nosÈou ministra financiíPoãiatka nepozvaÈ a z jeho pohºadubolo neslu‰nosÈou na‰e pozvanie odmietnuÈ.Pozvanie bolo úplne náhodné. Stretli sme hopred loìou, keì uzavreli traÈ a tá sa mohla vyuÏívaÈna promenádu pre hostí, ktorí boli vMonaku. Pán Poãiatek neletel na‰ím lietadlom.Na jachte bola aj moja manÏelka. Dúfam,Ïe pán minister nehovoril o nej, keì povedal,Ïe ho Ïiadne nezaujali. Boli tam jej kamarátkya kamarátky Jakaboviãovej priateºky.“III: âO ODZNELO V NR SRPredseda vládyRobert Fico ponúknutúfunkciu ministra Poãiatka neprijal a zopakoval,Ïe mu udelil Ïltú kartu – pri ìal‰om pochybeníuÏ má byÈ vraj karta ãervená. Opoziãníposlanci zasa zohnali dostatok podpisovna mimoriadnu schôdzu NR SR s návrhomodvolaÈ ministra financií Jána Poãiatka. Schôdzato teda bola mimoriadne zaujímavá, hocijej v˘sledok bol vopred jasn˘.Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)Dovoºte mi zv˘razniÈ sled udalostí tak, akonasledovali. Najskôr bola 28. mája 2008 voveãern˘ch hodinách posunutá centrálna paritaslovenskej koruny na úroveÀ 30,126 korunyk euru. Následne vy‰li najavo informácieo podozriv˘ch obchodoch v ten ist˘ deÀ. V˘borNárodnej rady Slovenskej republiky prefinancie, rozpoãet a menu prerokoval 17.júna 2008 informáciu o obchodovaní so slovenskoukorunou na devízovom trhu, ktorúpredloÏil guvernér Národnej banky Slovenskapán Ivan ·ramko na ÏiadosÈ pána poslancaIvana Miklo‰a. Guvernér Národnej bankypred poslancami finanãného v˘boru potvrdil,Ïe niekoºko hodín pred úpravou centrálneparity na súãasn˘ch 30,126 z predchádzajúcich35,4424 koruny za euro sa na devízovomtrhu zrealizoval nezvykle vysok˘ objem obchodov.Podºa Národnej banky sa uskutoãnilocelkovo 467 obchodov v objeme zhruba24,5 miliardy korún. Vzhºadom na to, Ïe tátoinformácia nebola dostatoãná, poslanec Národnejrady pán Ivan Miklo‰, predloÏil e‰te vutorok 17. júna 2008 v tejto snemovni na rokovaníNárodnej rady návrh, aby Národnárada poÏiadala guvernéra Národnej banky opredloÏenie informácie o obchodovaní so slovenskoukorunou pred oficiálnym oznámenímo zmene centrálne parity, ktorá by vyvrátila,alebo potvrdila podozrenia z úniku informáciia teda s nezákonného konania a obohateniasa na zmene centrálne parity. ZároveÀpoÏiadal, aby Národná rada Slovenskej republikyhlasovala o tom, Ïe poÏiada vládu Slovenskejrepubliky v spolupráci s guvernéromNárodnej banky o predloÏenie správy orokovaniach o zmene centrálne parity a obchodovaníso slovenskou korunou e‰te predoficiálnym oznámením o zmene centrálneparity, ktorá by vyvrátila, alebo potvrdila podozreniaz úniku informácii a teda z nezákonnéhokonania a obohatenia sa.Následne 18. júna 2008 uverejnil denníkPlus jeden deÀ informáciu o náv‰teve ministraPoãiatka na jachte J&T v Monaku z 25.mája 2008, teda tri dni pred stanovením novejcentrálnej parity. Predseda vlády oznaãilv ten ist˘ deÀ stretnutie ministra financií zaneetické a nemorálne, ktoré je údajne v rozpores názorom vlády na finanãné skupiny.Následne dal predseda vlády pokyn ministrovidopravy Slovenskej republiky, aby odvolalcelé vedenie bratislavského letiska za tenist˘ ãin. SkutoãnosÈ, Ïe na jachte aj ministerfinancií v‰ak podºa predsedu vlády nie je dôvodomna jeho odvolanie, aj keì podºa jehoslov po‰kodil celú vládu. Chceme e‰te kraj-‰í príklad dvojakého metra? Vysok˘ ‰tátnyúradník z letiska letí, minister, ktor˘ má nepochybneväã‰iu zodpovednosÈ a mal by ísÈpreto príkladom i v etickej rovine, vo vládezostáva.KeìÏe predseda vlády nekonal ani do jehoavizovan˘ch troch minút, ani do troch hodín,dokonca ani do troch dní, rozhodli sme saho prepustenia údajného bossa ko‰ickéhopodsvetia Róberta O. z väzby na sloboduvyhlásil generálny prokurátor DobroslavTrnka. Ústavn˘ súd totiÏ kon‰tatoval, ÏeRóbertovi O. bolo poru‰ené jeho ústavnéprávo na osobnú slobodu t˘m, Ïe bol drÏan˘vo väzbe protiprávne a to tak, Ïe ·peciálnysúd (·S) rozhodol o predæÏení jehoväzby neskoro. Spôsobilo to najmä neskorépodanie obÏaloby na ·S zo strany ‰peciálnejprokuratúry.7. mája – Ak by v roku 2005 nevznikolnov˘ Trestn˘ poriadok, ºudia ako RóbertO., ktor˘ je povaÏovan˘ za údajného bossako‰ického podsvetia, by nikdy nestálipred súdom. T˘mito slovami reagoval poslanecKDH Daniel Lip‰ic na dne‰né vyjadrenieministra spravodlivosti ·tefanaHarabina a generálneho prokurátora DobroslavaTrnku.9. mája – Koaliãní lídri chcú pri rozhodovanío osude ústavného zákona o preukazovanípôvodu majetku poãkaÈ na stanoviskoÚstavného súdu. Na tlaãovej konferenciipo rokovaní Koaliãnej rady v sídle SNSto uviedol predseda vlády Robert Fico.Právnici a prokurátori upozorÀujú na moÏnúprotiústavnosÈ zákona pre údajnú retroaktivitua presunutie dôkazného bremenana obvineného. Nezávislí poslanci VladimírPalko a Pavol Minárik preto predloÏilido Národnej rady (NR) SR podobné znenie,tentoraz v‰ak v podobe ústavného zákona.Chcú tak obísÈ rozhodovanie ÚS.9. mája – Predseda vlády Robert Ficopre pokoj v koalícii podºa podpredseduKDH Daniela Lip‰ica obetuje prijatie zákonao preukazovaní pôvodu majetku."âesÈ premiéra a jeho snaha preukazovaÈpôvod majetku konãí pred bránami Elektrya luxusn˘ch víl a jácht na chorvátskompobreÏí," uviedol Lip‰ic.12. mája – Prezident SR Ivan Ga‰paroviãpodpisom ratifikoval Lisabonskú zmluvu,ãím zav⁄‰il proces ratifikácie tohto európskehodokumentu na Slovensku. Slovensk˘parlament zmluvu schválil 10. apríla.12. mája – Neodôvodnené, ‰pekulatívnezvy‰ovanie cien po‰kodzujúce spotrebiteºapri prechode koruny na euro chcevláda podºa premiéra Roberta Fica zadefinovaÈako trestn˘ ãin. "Táto skutková podstataby mala byÈ postavená ako úmyseln˘trestn˘ ãin. âiÏe bude sa vyÏadovaÈ preukázanieúmyslu, Ïe niekto nad rámec základn˘chtrhov˘ch pravidiel pristúpil k takémuprerátaniu korún na euro, Ïe to viedlo k neodôvodnenému‰pekulatívnemu nárastu,ktorého cieºom bol neoprávnen˘ majetkov˘prospech takejto osoby," povedal premiérpo rokovaní s prezidentom IvanomGa‰paroviãom.13. mája – Na záver prvého dÀa 21.schôdze NR SR minister vnútra RobertKaliÀák uviedol vládny návrh cestnéhozákona. V úvodnom slove zdôraznil, Ïeide o apolitick˘ zákon a preto oãakávakon‰truktívnu diskusiu, predov‰etk˘m vdruhom ãítaní. KaliÀák navrhuje okreminého zníÏiÈ maximálnu r˘chlosÈ v obci na50 km/h, zaviesÈ celoroãné svietenie a zde-71

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KsaÈnásobiÈ maximálnu v˘‰ku blokov˘chpokút.14. mája – Efektívnej‰í boj proti dopinguzriadením Antidopingovej agentúry SRãi formulácia priorít ‰tátnej politiky vovrcholovom a v˘konnostnom ‰porte, akoaj jeho financovanie patria k hlavn˘m zámeromnávrhu zákona o organizácii a podpore‰portu, ktor˘ dnes poslanci posunulido druhého ãítania. Plénum predt˘m nepodporiloopoziãné návrhy na stiahnutiezákona z rokovania schôdze. Opozícia návrhuvyãítala, Ïe problémy ‰portu nerie‰i.Slovensk˘ ‰port pociÈuje podºa Ministerstva‰kolstva (M·) SR nedostatok finanãn˘chprostriedkov a ch˘ba mu vyhovujúcelegislatívne a ekonomické prostrediepre rozvoj.14. mája – Na motoristov, ako aj ostatn˘chúãastníkov cestnej premávky ãakajúod 1. októbra v˘razné zmeny. Priná‰a ichnov˘ zákon o cestnej premávke vypracovan˘ministerstvom vnútra, ktor˘ dnes poslanciposunuli do druhého ãítania. Hlavn˘mzámerom rezortu je zníÏenie nehodovostia zv˘‰enie bezpeãnosti na cestách.Vodiãi sa musia pripraviÈ napríklad na celoroãnésvietenie, telefonovanie poãas jazdyiba so súpravou handsfree, ale aj prísnej-‰ie sankcie za alkohol ãi povinné zimnépneumatiky v prípade, Ïe na vozovke budesneh, ºad alebo námraza.14. mája – Nezávislí poslanci VladimírPalko, Pavol Minárik a Rudolf Bauerchcú presadiÈ novelu rokovacieho poriadkuNárodnej rady SR, ktorá parlamentustanoví povinnosÈ prerokovaÈ v‰etkypredloÏené návrhy zákonov. Reagujútak na opakované vyradenie opoziãn˘chposlaneck˘ch návrhov zákonov z programu.14. mája – Malá novela zákona o preru‰enítehotenstva z dielne poslancov DanielaLip‰ica (KDH), Pavla Hru‰ovského(KDH) a ªudmily Mu‰kovej (ªS-HZDS)dnes v parlamente skonãila uÏ v prvom ãítaní.Za novelu hlasovalo 65, prevaÏneopoziãn˘ch poslancov, z koalície zákonpodporil zo Smeru-SD len Ján Podmanick˘,Anna Belousovová a Jozef Rydlo zSNS a Milan Rehák z ªS-HZDS. ·esÈdesiatìal‰ích koaliãn˘ch zákonodarcov sazdrÏalo hlasovania, 12 boli proti, 12 poslancov,tak z koaliãného, ako aj opoziãnéhotábora, v snemovni ch˘balo a jeden nehlasoval.14. mája – Konzumácia alkoholu budedo dov⁄‰enia 18 rokov zakázaná. Dnesschválené znenie novely zákona o ochranepred zneuÏívaním alkoholick˘ch nápojovstanovuje aj zákaz nav‰tevovania verejneprístupn˘ch miest, kde sa podáva alkohol,mlad˘m do 15 rokov bez sprievodurodiãov. DohliadaÈ na dodrÏiavanie zákonamajú obce, ktoré budú môcÈ zákonn˘mzástupcom udeliÈ pokutu 1 000 Sk(31,5 eura), mlad˘m bude hroziÈ zákazvstupu do zariadení, kde sa podáva alkohol.Podºa predkladateliek novely, poslank˘Àza ªS-HZDS Kataríny Tóthovej a ªudmilyMu‰kovej, nie je v poriadku, Ïe zakázan˘je len predaj alkoholick˘ch nápo-predstavitelia SDKÚ-DS a KDH podaÈ 20.júna 2008 návrh na vyslovenie nedôvery JánoviPoãiatkovi. E‰te v ten ist˘ deÀ na obedpán minister v‰etk˘ch presviedãal, Ïe nevidídôvody na svoje odstúpenie. Potom, ako sadozvedel o návrhu na mimoriadnu schôdzuNárodnej rady, do hodiny vydal vyhlásenie,v ktorom vraj ponúka demisiu.To, ão sa v‰ak udialo v pondelok 23. júna2008, urãite vojde do dejín Slovenska. Pán JánPoãiatek sa stal nielen prv˘m ministrom, ktor˘je podozriv˘ z úniku informácii, ale je ajprv˘m ministrom, ktorému najskôr vyjadriladôveru finanãná oligarchia a aÏ po nej pánpremiér.Robert KaliÀák, podpredseda vlády a ministervnútra SRRád by som sa na úvod zamyslel, preão tuvlastne sedíme. Vãera jednoznaãne guvernérNárodnej banky vysvetlil, Ïe informácia otermíne a spôsobe zmeny centrálnej paritybola dostupná aÏ v stredu poobede. Je tedajasné, Ïe keì nejaká informácia neexistovala,nemohla ani uniknúÈ.S uveden˘m návrhom poslancov Národnejrady Slovenskej republiky vyslovuje vládaSlovenskej republiky nesúhlas z dôvodov, Ïeargumenty uvedené v návrhu buì úplne absentujú,alebo nezodpovedajú skutoãnosti,sú tendenãné a nesmerujú k uveden˘m obvineniama ako zdroj informácií sú uvádzanélen médiá, ão je najvtipnej‰ie bulvárne, pánposlanec. Navy‰e, obvinenia sú formulovanébez ak˘chkoºvek dôkazov. Zmena centrálnejparity, ão moÏno viacer˘m nie je úplne známea zjavne ani poslancovi Miklo‰ovi, jeproces, ktor˘ má svoje zákonitosti, na základektor˘ch je moÏné jednoznaãne vyvrátiÈ, Ïenedo‰lo k Ïiadnemu úniku informácií o zmenecentrálnej parity tak zo strany ministra financiíJána Poãiatka, ako aj ostatn˘ch vysok˘ch‰tátnych funkcionárov, ktorí mali prístupk tejto informácii poãas procesu zmeny centrálnejparity.Spú‰Èacím mechanizmom k úvahám o zmenecentrálnej parity bolo obchodovanie v dopoludÀaj‰íchhodinách, ãiÏe presne naopak,ako sa tu snaÏí predstaviÈ opozícia. Je to danét˘m, Ïe neovláda systém, ak˘m spôsobom sato robí. KeìÏe v˘voj kurzu smeroval k dolnejhranici fluktuaãného pásma, relevantné európskeautority v popoludÀaj‰ích hodinách 28.mája iniciovali zmenu centrálnej parity. Oskutoãnej v˘‰ke centrálnej parity z dovtedaj-‰ích 30 korún 424 na 30 korún 126 bolo rozhodnutév neskor˘ch veãern˘ch hodinách vten ist˘ deÀ poãas telefonickej konferenciemedzi európskymi a slovensk˘mi zainteresovan˘mistranami. Túto skutoãnosÈ potvrdzujúaj slová guvernéra Národnej banky SlovenskaIvana ·ramka, ktoré odzneli na tlaãovejkonferencii národnej banky po rokovaní Bankovejrady NBS. Je teda nepochybné, Ïe keìinformácia nebola, nemohla ani uniknúÈ.Tieto reálne fakty sú jednoznaãn˘m dôkazomtoho, Ïe minister financií Slovenskej republikyJán Poãiatek nemal do popoludÀaj-‰ích hodín dÀa 28. mája 2008 Ïiadne informácieo tom, ak˘ bude v˘voj kurzu v najbliωíchdÀoch a ãi vôbec dôjde k zmene centrálnej parity,akou procedúrou by k tejto prípadnejzmene mohlo dôjsÈ a uÏ vôbec nie informáciu,ako to bude presne vyzeraÈ. Ostatné skutoãnostiuvedené v návrhu na vyslovenie nedôverysú nepodloÏené dohady a ‰pekulácie,na ktor˘ch len ÈaÏko moÏno reálne zaloÏiÈ návrhna vyslovenie nedôvery ministrovi financiía obviÀovaÈ vládu z prepojenia na finanãnéskupiny.Návrh na vyslovenie nedôvery obsahujecel˘ rad nepodloÏen˘ch tvrdení a podozreníodvolávajúcich sa na medializované informácie,ktoré smerujú k oãierÀovaniu poãnúc ministromfinancií, predsedom vlády a vlády akocelku a ktoré sú v koneãnom dôsledku lensnahou opozície zneuÏiÈ proces zavedeniaeura v Slovenskej republike na politické cielea t˘m zatieniÈ historick˘ úspech súãasnejvlády, na ktorom má nepochybne veºkú zásluhuaj samotn˘ minister financií Ján Poãiatek.Zo strany príslu‰n˘ch európskych autorítboli prístupné 28. mája popoludní a o zmenecentrálnej parity bolo vydané v ten ist˘ deÀo 23.00 hodine stanovisko s platnosÈou od 29.júla. Ja si myslím, Ïe toto naozaj nepotrebujeÏiadny komentár. Ani vtipn˘, ani nevtipn˘,skrátka jednoducho such˘ komentár o tom, Ïeinformácia o tom, Ïe sa bude meniÈ centrálnaparita a ako sa bude meniÈ centrálna paritabola známa v stredu popoludní. A pretov‰etky kon‰trukcie, ktoré sú uvádzané sú ibavymyslenou bájkou, snahou ne‰Èastnej a zakomplexovanejopozície zakryÈ úspech tejtovlády aj v tom, Ïe napriek rôznym vyjadreniam,ku ktor˘m sa e‰te dnes dostaneme,Slovensko dostalo zelenú na vstup do Európskejúnie.Stanislav Jani‰ (SDKÚ-DS)Je zaujímavé, Ïe sám minister financií siuvedomoval, Ïe to nebola maliãkosÈ, veì pretoponúkol svoju demisiu predsedovi vlády.A je e‰te zaujímavej‰ie, Ïe predseda vládyjemu nevyhovel, ale keì si to Ïelali páni zJ&T, aby pán Poãiatek bol ìalej ministrom,Robert Fico im vyhovel. No a to povaÏujemza rovnak˘ ‰kandál a nehoráznosÈ, ako RobertFico podºahol tlaku lobistov, ktorí stoja za ministromfinancií, ktorí stoja za stranou Smer.Neodboãím, keì poviem, Ïe Robert Fico jev podstate slab˘ premiér. On t˘mto len ukázal,kto je skutoãn˘m pánom v tejto krajine.Dámy a páni, do pondelka to bol ‰kandál ministrafinancií. Od pondelka je toto ‰kandálRoberta Fica. Robert Fico zlyhal ako predsedavlády. Musím povedaÈ, Ïe mu medvediusluÏbu urobili páni z J&T tou svojou tlaãovoukonferenciou, ale urobili medvediu sluÏbu ajministrovi Poãiatkovi. Ja si myslím, Ïe predsedavlády Robert Fico doteraz a dovtedyblafoval, keì rozprával, ako bude do 24 hodínkonaÈ po pochybení svojho ministra, Ïe onbude konaÈ, ako keby on rozhodoval. Tu uÏdávno rozhoduje niekto úplne, úplne in˘.Po t˘ch v˘rokoch Roberta Fica, Ïe verejneodsudzuje ministra Poãiatka, no jednoduchokaÏd˘ normálny ãlovek predpokladal, Ïeiné ani nemôÏe nastaÈ, Ïe minister Poãiatekmusí odstúpiÈ a musí byÈ odvolan˘. Dnesv‰ak vidím, Ïe predsedovi vlády vadilo nieãoúplne, úplne iné ako t˘m ostatn˘m. Predseduvlády minister Poãiatek na‰tval t˘m, Ïepokazil imidÏ jeho vlády. Jeho vlády, ktorá satu doteraz prezentovala ako vláda chudobn˘cha to je Ficov najväã‰í problém a to e‰te nevieme,ako tam ten minister financií do tohoMonaka letel, ãi letel tryskáãom súkromn˘m72

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kalebo prosto nejako inak, na balóne. Viete sivy predstaviÈ, Ïe predsedovi vlády vadí to, Ïemu pokazil imidÏ. ËaÏko sa robí imidÏ chudobnejvlády s ºuìmi, ktor˘ch má Fico vtíme. Veì oni sú v‰etci veºmi, veºmi bohatí ºudia.Oni vlastne, oni sa ani nemuseli obetovaÈ,aby slúÏili cez verejné funkcie ºuìom,svojim voliãom. Oni sú vlastne vo vláde preto,aby rozmnoÏovali svoje bohatstvo a svojmajetok. Toto je prav˘ obraz Ficovej vlády.Na zaãiatku bolo podozrenie z úniku dôvern˘chinformácií, teraz je podozrenie oveºa,oveºa väã‰ie, Ïe predseda vlády je rukojemníkomkohosi, Ïe pri rozhodovaní o najzásadnej‰íchveciach je neslobodn˘.MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)KaÏd˘ si tu uÏ v‰imol a viacerí ste o tomhovorili, Ïe ste si v‰imli to, ão aj ja. Pánpredseda vlády nepri‰iel dne brániÈ svojho ministrafinancií. Vieme, kde je, mal dlhodobonaplánovanú pracovnú cestu. Ale je nesmierne‰armantné si v‰imnúÈ, Ïe sme zaãali rokovaÈpresne v ãase, keì má v˘znamné medzinárodnépodujatie.Schôdza sa mohla konaÈ aj v pondelok , ajv utorok, aj vo ‰tvrtok, aj v piatok. Je evidentné,Ïe pán predseda vlády sa vyhol tomu,aby sa otvorene pri‰iel zastaÈ svojho ministra.Ale rovnako je evidentné aj to, Ïe ho neodvolá.Ale J&T je proti. A v‰etci vieme preão.Vie to J&T, vie to pán minister Poãiatek,vie to pán premiér Fico. Je to preto, lebo súvzájomne poprepletaní a jeden na druhomzávislí. Je tomu tak preto, lebo pán premiérje v sluÏbách súkromného kapitálu, nie vsluÏbách obãanov Slovenskej republiky. Podstatnáotázka preto znie, ão to znamená preºudí, pre obãanov, ão to znamená pre národ,ão to znamená pre Slovenskú republiku, akvládne finanãná skupina, ktorá zasahuje dosprávy ‰tátu. Keì vládne oligarchia a nie tí,ktor˘ch zvolili ºudia.Podºa môjho názoru to znamená, Ïe rozhodnutiaktoré prijíma premiér, Ïe rozhodnutia,ktoré prijímajú ministri, vláda, neslúÏia v prvomrade obãanom, ale slúÏia v prvom radefinanãn˘m skupinám, s ktor˘mi sú títo politicispätí. Potom dochádza napríklad k tomu,Ïe ‰tátne investície a ‰tátne zákazky sú predraÏenéa peniaze neplynú na sociálne úãely.Preto nevládzeme, pán kolega Brocka, zv˘-‰iÈ detské prídavky z 540 len na 570 korún.Znamená to, Ïe peniaze neplynú ani do ‰kôl.Preto je podvyÏivená veda, v˘skum, inovácia,informaãné technológie. Znamená to, Ïe peniazeneplynú ani do nemocníc, neplynú naverejné úãely, alebo plynú do súkromn˘mfiriem.Daniel Lip‰ic (KDH)Budem hovoriÈ o dvoch veciach, o dvochformách predstierania.Ja si totiÏto myslím, Ïe dne‰ná vláda je najmäo predstieraní. A budem hovoriÈ o tom, akopredstiera, Ïe finanãné skupiny sú zlom a otom, ako predstiera, Ïe vyvodzuje politickúzodpovednosÈ. Vy predstierate, pán minister,v zásade v‰etko. Na základe vá‰ho predstieraniamáte také vysoké preferencie, aké máte.Je to také urãité tajomstvo pre mÀa, ale predstieratenapríklad uÏ dva roky a to robil aj pánpremiér pred voºbami, Ïe viete rie‰iÈ cenypotravín, Ïe ich dokonca rie‰ite. Ale oni kaÏd˘deÀ stúpajú, kaÏd˘ jeden deÀ. Predstierate,Ïe viete rie‰iÈ ceny benzínu, ale ceny benzínutakisto stále stúpajú. Aj ceny liekov stúpajú.Predstierate aj v tomto parlamente, Ïeva‰a priorita je budovanie diaºnic. Prijímatezákony, mimoriadne zákony, ktoré okamÏitenasadia buldozéry. Ale faktom je, za dva rokyva‰ej vlády ste nezaãali stavaÈ ani jeden meterdiaºnic, ani pri PovaÏskej Bystrici, ani priMartine, ani pri Levoãi, ani pri Îiari nadHronom, proste nikde, ale robíte z toho predstieraniea to zatiaº vám, musím povedaÈ, idepomerne dobre, ste v tom úspe‰ní. A predstierateaj dve ìal‰ie veci. Predstierate, Ïe finanãnéskupiny sú ãosi zlé a Ïe vy proti nimbojujete, ale len verbálne.Pán minister KaliÀák v predchádzajúcomvstupe spomínal, Ïe kde sa kedy finanãnéskupiny nabalili, môÏeme aj o tom niekedyhovoriÈ, samozrejme, boli by to zaujímavé zistenia,ale poviem vám konkrétny príklad. Voblasti justície sme mali problém s finanãn˘miskupinami v prípade konkurzov. Prípady,ktoré boli známe pod názvom konkurznejmafie. V t˘chto prípadoch vystupoval jedenveºmi odváÏny a ãestn˘ sudca. Volá sa Dr.Alexander Moj‰ z Banskej Bystrice. BolinaÀho vyvíjané rôzne tlaky zo strany finanã-jov, k˘m samotná konzumácia nie je právnepostihnuteºná.15. mája – Parlament aj po tretí raz zamietoldvojicu protikorupãn˘ch návrhovzákonov z dielne SDKÚ-DS, neuspel aninávrh nezávisl˘ch poslancov Pavla Minárikaa Vladimíra Palka na sprísnenie zákonao konflikte záujmov a návrh poslancovSMK o úprave vlastníckych vzÈahov kpôde. V‰etky ‰tyri návrhy stroskotali uÏ vprvom ãítaní.15. mája – Koaliãní poslanci rozhodli,Ïe Národná rada SR sa do vyjadreniaÚstavného súdu SR nebude zaoberaÈ návrhomústavného zákona o preukazovanípôvodu majetku. Z programu 21. schôdzepreto vyradila návrh zákona nezávisl˘chposlancov Vladimíra Palka a Pavla Minárika.15. mája – Obchody budú poãas sviatkova Veºkonoãnej nedele zatvorené. Vypl˘vato z návrhu novely Zákonníka práce(ZP) poslank˘À Marty Damborskej(SNS), ªudmily Mu‰kovej (ªS-HZDS) aposlanca Jána Podmanického (Smer-SD),ktorú dnes schválil parlament. Predavaãomzaruãí novela voºno poãas 1. januára,Veºkonoãnej nedele, 24. decembra po12.00 h a 25. decembra.16. mája – PoslankyÀa SDKÚ-DS LuciaÎitÀanská predloÏila do parlamentu tripozmeÀujúce návrhy k vládnemu návrhuzákona o verejnom obstarávaní. Ich cieºomje zúÏiÈ priestor na obchádzanie a zneuÏívaniezákona.16. mája – Opozícia bude iniciovaÈ zvolaniemimoriadnej schôdze o plánovanomzlúãení Detského kardiocentra (DKC) sDetskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou(DFNsP). „Chceme vedieÈ pravé dôvody,ktoré vedú ministra zdravotníctvaIvana Valentoviãa k takémuto kroku,“ uviedolna pôde Národnej rady SR predsedaSDKÚ-DS MikulበDzurinda. Podºa Dzurinduhrozí po zlúãení DKC s DFNsP odchod‰piãkov˘ch odborníkov z kardiocentra,ão pre slovenské zdravotníctvo, predov‰etk˘mpacientov, bude znamenaÈ v˘znamnústratu.16. mája – Nezávisl˘ poslanec Franti-‰ek Miklo‰ko Ïiada vládu, aby obnovila rokovaniaso Svätou stolicou o zmluve zaruãujúcejuplatÀovanie v˘hrady vo svedomí.Navrhol to v uznesení k petícii obãanov zaprijatie zmluvy medzi Svätou stolicou aSlovenskom o v˘hrade vo svedomí. Tátozmluva podºa nezávislého poslanca VladimíraPalka bola o zabezpeãení slobodypre v‰etk˘ch ºudí, ktorí chcú pracovaÈ vosvojom povolaní v súlade so zásadamivlastn˘mi kresÈanskej európskej civilizáciia kultúre.16. mája – Voºby do parlamentu by zaãiatkommája vyhral Smer-SD so 42,9%hlasov pred SDKÚ-DS (14,2%) a SMK(11,4%). Vypl˘va to z reprezentatívnehoprieskumu Ústavu pre v˘skum verejnejmienky (ÚVVM) pri ·tatistickom úradeSR, ktor˘ od 1. do 9. mája 2008 oslovil1097 respondentov. Na ‰tvrtom mieste byskonãila SNS (10,1%) pred ªS-HZDS(8,5%), do parlamentu by sa e‰te dostalo73

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KKDH (7,7%). Pred bránami parlamentuby zostali KSS (1,7%), HZD (1,7%), Slobodnéfórum (1,0%) a Aliancia novéhoobãana (0,1%). Podºa prieskumu by Smer-SD zastupovalo 68 poslancov, SDKÚ–DSby mala nárok na 23 kresiel, SMK by pripadlo18 mandátov, SNS 16, ªS–HZDS byobhajovalo 13 poslancov a 12 zástupcovºudu by malo KDH.18. mája – Parlament na základe lenivostivlády podºa predsedu SDKÚ-DS Mikulá‰aDzurindu málo pracuje. „Nemámeo ãom rokovaÈ, vláda nám dala, poãúvajtedobre, 11 návrhov zákonov,“ posÈaÏoval saDzurinda v piatok 16. mája na tlaãovejkonferencii na pôde Národnej rady SR.Prebiehajúca 21. parlamentná schôdza sazaãala v utorok 13. mája a poslanci v priebehunecel˘ch ‰tyroch dní absolvovali takmercel˘ 54-bodov˘ program.18. mája – Poslanec NR SR a podpredsedaKDH Daniel Lip‰ic vyzval svojhonástupcu v kresle ministra spravodlivosti·tefana Harabina na skú‰ku detektorom lÏi.Chce mu poloÏiÈ tri otázky t˘kajúce sakontaktov na mafiu. ZároveÀ je pripraven˘ãeliÈ rovnak˘m otázkam od Harabina.Hovorca rezortu Michal Jurãi pre televíziureagoval, Ïe minister v˘zvu prijme, aj na30 otázok, no aÏ vtedy, ak si Lip‰ic urobíjustiãnú skú‰ku a ak ‰tátu vráti 2,4 miliónaSk (75.860 eur) za prieskum verejnejmienky, ktor˘ si objednal v roku 2005 za‰tátne peniaze od firmy Takt.20. mája – Predseda parlamentu PavolPa‰ka otvoril rokovanie mimoriadnej 22.schôdze NR SR, na ktorej sa poslanci budúzaoberaÈ novelou zákona upravujúcou fungovanieSlovenského pozemkového fondu(SPF). Zvolanie schôdze iniciovali koaliãnízákonodarcovia.20. mája – Poslanci Národnej rady SRsa odmietli dnes v pléne zaoberaÈ situáciouokolo podpisov lídra SNS Jána Slotu naprezenãnej listine. Predseda poslaneckéhoklubu SDKÚ-DS Stanislav Jani‰ pri schva-ºovaní programu mimoriadnej schôdze zatri opoziãné strany Ïiadal, aby predsedaparlamentu Pavol Pa‰ka informoval zákonodarcovo prípade údajného fal‰ovaniapodpisu poslancov, pretoÏe to devastujeNárodnú radu SR ako ústavodarn˘ a zákonodarn˘orgán.20. mája – Líder SNS Ján Slota potvrdilpredsedovi parlamentu Pavlovi Pa-‰kovi, Ïe sa do prezenãnej listiny zapisovalminul˘ t˘ÏdeÀ sám. Predseda poslaneckéhoklubu Rafael Rafaj zasa Pa‰ku informoval,Ïe Slotu v prezenãnej listine nepodpisoval."Pán predseda preto v súlade srokovacím poriadkom nemôÏe pristúpiÈ ksankcii. To znamená, Ïe ich úãasÈ na prezenãnejlistine, resp. podpis, ktor˘ je naprezenãnej listine, podºa ich vyjadrení jeprav˘, takÏe tu boli prítomní," povedal postretnutí Pa‰ku so Slotom a Rafajom hovorcapredsedu Národnej rady SR Jozef Pl‰ko.20. mája – Najlep‰ie rie‰enie podozreníz korupãn˘ch praktík na Slovenskom pozemkovomfonde (SPF) je podºa poslancaNárodnej rady SR Zsolta Simona (SMK)zru‰enie vydávania náhradn˘ch pozem-n˘ch skupín, aby bol disciplinárne stíhan˘,dokonca trestne stíhan˘, aby musel z justícieodísÈ, ale my sme t˘m tlakom nepovolili.Va‰a vláda áno. Sudca Moj‰ mal uÏ niekoºkomesiacov va‰ím ministrom spravodlivostipozastaven˘ v˘kon funkcie v tichosti, beznejak˘ch veºk˘ch tlaãoviek, pretoÏe ne‰ielporuke finanãnej skupine v konkurze jednejinvestiãnej spoloãnosti. To je podºa mojejmienky problém finanãn˘ch skupín. âiÏe vypredstierate, Ïe finanãné skupiny sú zlé, alevisíte na jachtárskych lanách finanãn˘ch skupín.Druhá forma predstierania je, Ïe vláda a jejpremiér vyvodzuje politickú zodpovednosÈ. Ajednou z foriem, ktorá sa na Slovensku ujalaod nástupu novej vlády, uÏ to bolo spomínané,je ponúkanie demisie. Podºa mÀa sa ponúkaÈdajú kréme‰e, ale nie demisie. Demisiubuì dám, alebo nedám. A ja viem, o ãomhovorím. Ja som raz demisiu podával.Ivan Miklo‰ (SDKÚ-DS)TakÏe po prvé, myslím si, Ïe je naozaj príznaãné,Ïe tu nie je Robert Fico, priãom v‰etcivieme, Ïe keby chcel, tak tu byÈ môÏe.Zvolanie schôdze je v kompetencii predseduparlamentu, a ten ju zvolal práve nielen nadeÀ, ale aj na hodinu, keì má Robert Fico dôleÏitúnáv‰tevu v zahraniãí. Teda je evidentné,Ïe Robert Fico nechcel a nechce obraÀovaÈsvojho ministra ão je podºa môjho názorunepriamym potvrdením toho, Ïe ho moÏnoani nechce v tej vláde, ale musí ho tam maÈ.TaktieÏ samozrejme nemohol stanovisko vládyuvádzaÈ podpredseda vlády âaploviã, pretoÏeten sa vyjadril, Ïe on na mieste Jána Poãiatkaby odstúpil, takÏe moÏno náhodou,moÏno nie, na obhajovanie zostal obchodn˘partner a osobn˘ priateº Jána Poãiatka pánpodpredseda vlády KaliÀák.K tomu teda ãi som kauzu vymyslel ja, ãisom ju skon‰truoval, alebo ãi ten problém tubol uÏ predt˘m. Na tento problém upozornilidávno predt˘m, ako som sa ja k nemu prv˘krátverejne prihlásil, alebo vyjadril, dávnopredt˘m slovenské médiá tieto správy priniesli.Moje prvé verejné vyjadrenie bolo 17. júna.Odcitujem titulok denníka Sme z 3. júna:„Niektorí ‰pekulanti o revalvácii koruny vedelizrejme skôr ako ostatní a zarobili viac“.UÏ niekoºko dni po tom, ão k tomu do‰lo,k tejto zmene centrálnej parity, médiá informovalio tom, znovu citujem, niektorí ‰pekulantio revalvácii koruny vedeli zrejme skôrako ostatní a zarobili viac.Samozrejme, Ïe som sa o to zaujímal, pretoÏeako poslanec za opoziãnú stranu to povaÏujemza svoju povinnosÈ. PovaÏujem zasvoju povinnosÈ kontrolovaÈ a aj kritizovaÈvládu, keì sú na to dôvody. A navy‰e, ako b˘val˘minister financií, o tomto procese aj nieãoviem, keìÏe som ním pre‰iel.Na základe informácií, ktoré som získal ajz verejn˘ch zdrojov, ale samozrejme aj zozdrojov in˘ch, som do‰iel k presvedãeniu, Ïeje tu váÏne podozrenie. A ak chcete, ja osobne,ja osobne som presvedãen˘, Ïe do‰lo kúniku informácií. Som presvedãen˘, Ïe knemu do‰lo, a Ïe na základe takéhoto únikuniektoré slovenské skupiny, najmä tá, ktorá sanajviac medializuje, zarobili najmenej stovkymiliónov korún.Uvedomujem si, Ïe je to váÏna vec a právepreto, Ïe to povaÏujem za váÏnu vec, skôrako som sa k tomu vyjadroval na verejnostia v médiách, som inicioval kroky tam, kdesom ich mal iniciovaÈ podºa môjho názoru, ato je v˘bor pre rozpoãet, financie a menu, ktoréhosom ãlenom.Na zasadnutí tohto v˘boru som 11. júna po-Ïiadal, aby v˘bor poÏiadal guvernéra Národnejbanky, aby Národná banka preskúmala obchodovanieso slovenskou korunou pred zmenoucentrálnej parity, aby sa potvrdilo alebovyvrátilo podozrenie, Ïe k úniku informáciído‰lo.11. júna na môj návrh v˘bor jednohlasneschválil takéto uznesenie. A predseda v˘boru,to nie ja, ale predseda v˘boru Jozef Burianposlal v ten ist˘ deÀ tak˘to list, ktor˘mám tu, v ktorom poÏiadal guvernéra, aby do17. júna, kedy bolo ìal‰ie rokovanie v˘boru,guvernér predloÏil správu, ktorá mala potvrdiÈalebo vyvrátiÈ podozrenia z úniku informácií.Guvernér Národnej banky doruãil túto informáciu,o ktorú sme ho Ïiadali a pri‰iel ajna rokovanie v˘boru. Odcitujem vám prvúvetu z tejto informácie. Prvá veta tejto informácieznie: „V stredu 28. 5. 2008 ráno zaãaliobchodné banky nakupovaÈ vo veºk˘ch objemochslovenskú korunu buì na vlastn˘ úãetalebo vo väã‰ine prípadov v mene ich klientov.“A potom je tu, sú tu aj grafy, aj objemyv ak˘ch sa obchodovalo. To, ão hovoril pánminister Maìariã, Ïe do 10.00 hodiny, je absolútnynezmysel. Obchodovalo sa cel˘ deÀ.Ale, kºúãové a podstatné je, Ïe táto informácia,ja som sa na to jasne p˘tal guvernéra vtedyna rokovaní v˘boru, ãi teda môÏe potvrdiÈalebo vyvrátiÈ tu informáciu, ãi k úniku informáciído‰lo.Guvernér povedal, po z tej diskusii, Ïe tonemôÏe ani vyvrátiÈ ani potvrdiÈ, Ïe na to trebaviac informácií, ale Ïe tam podozrenie je,a Ïe sa tieto veci ‰etria.Musím skon‰tatovaÈ a hneì na zaãiatok tohovorím a myslím to naozaj úprimne a váÏne,Ïe ministerstvo financií bolo vo Ficovejvláde poãas prv˘ch dvoch rokov relatívnelep‰ie fungujúcim ministerstvom s dôrazomna slovo relatívne. To ale niã nemení na tom,Ïe budem hlasovaÈ za návrh na odvolanie ministraPoãiatka, pretoÏe nie jeho fungovaniepoãas t˘ch posledn˘ch dvoch rokov, ale konkrétnakauza, konkrétne prepojenie a konkrétnepodozrenia sú dôvodom, preão podávametento návrh.Ján Poãiatek, minister financií SRPo prvé. Nepoãul som Ïiadny nov˘ zásadn˘dôvod, ktor˘ by preukázal, Ïe do‰lo k únikuinformácií. Bolo tu veºmi veºa hypotéz,in˘ch kon‰trukcií, ale Ïiadny jasn˘ a zásadn˘dôkaz nepri‰iel. TaktieÏ tu nepri‰iel Ïiadnyzásadn˘ dôkaz o prepojení na nejakú finanãnúskupinu. Toto bolo ináã základn˘mobsahom toho návrhu na odvolanie. Pretosom veºmi pozorne poãúval v oãakávaní, Ïedoplníte nejakou reálnou hmotou ináã veºmivágne zdôvodnenia zvolania tejto schôdze.Jediné a najzaujímavej‰ie ão je, Ïe najviacsvetla do celej tejto kauzy vie vniesÈ samotnáanal˘za národnej banky, o ktorú ste poÏiadali,s ãím sme my nemali problém a s ãímani nikto problém nemá, av‰ak napriek tomu,74

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KÏe by boli známe v˘sledky tejto anal˘zy, vyuÏ viete v‰etko. Vy v‰etci, ão tu sedíte, vietev‰etko, ão sa dialo na trhu. âo je v skutoãnostifascinujúce, lebo neviem, ãi ste vy nejakodigitálne napojení na nejak˘ centrálny server,ktor˘ sleduje v‰etky transakcie a vy to vietee‰te v reálnom ãase spracovávaÈ a vyriecÈv˘rok, kto presne, v ak˘ch objemoch, zakoho, kedy obchodoval a na báze ak˘ch informáciínajmä.Padlo tu viackrát tieÏ také nejaké obvineniena pána premiéra, Ïe nie je slobodn˘,lebo je vazalom finanãn˘ch skupín a rôznychin˘ch oligarchick˘ch zoskupení a neviemãoho e‰te v‰etkého. Tak ja poviem zaseba. M˘lite sa. Naozaj sa m˘lite. MoÏnoÏeto je u vás v strane tak, ako tvrdíte, hovorítez vlastnej skúsenosti, ale viem jednu vec.Premiér jednak myslí naozaj váÏne to, ão hovoríso sociálnym ‰tátom a s jeho hlavn˘m sústredenímsa na obãana, ale garantujem vám,Ïe ste úplne vedºa, keì si myslíte, Ïe je v nejak˘chrukách nejak˘ch skupín. Nie je.A ão sa t˘ka môjho odvolania, keby chcel,tak ma odvolá a niã by mi nepomohlo. Kebychcel, ale to je jeho slobodná vôºa.Ja som sa spoliehal na to, Ïe tu funguje nejak˘základn˘ systém dokazovania pravdy vtom, Ïe keì tu existuje in‰titúcia, ktorá jedinámôÏe k tomu nieão povedaÈ, tak budemev prvom rade ãakaÈ na jej názor a po druhé,re‰pektovaÈ potom, ão povie. Ale ako som vásdobre poãúval vy ste v podstate, ja mám tenpocit, diskvalifikovali uÏ dopredu tú správuNBS-ky, lebo ste povedali, Ïe ako keby ste sivytvorili uÏ takú Ïivnú pôdu na to, Ïe keby náhodouNBS-ka vyriekla in˘ v˘rok, ako vyoãakávate, tak poviete, Ïe sa to dalo oãakávaÈ,ako som uÏ bol b˘val spomínal na júnovejschôdzi, Ïe proste ten guvernér je v podstates nimi v tom nejako spolu a Ïe spolu tvorí tovláda, takÏe logické, Ïe nemohli napísaÈ niãiné. V‰ak uvidíme nakoniec, ako to dopadne.TakÏe, zaãali ste s t˘m obvinením, Ïe a totu mám napríklad vበcitát. A to sú zas tie pomie‰ané,Ïe je fakt, Ïe unikli informácie, potomhneì v ìal‰ej vete teda je pravdepodobné,myslím si, atì., ale to nie je dôleÏité, aleão ma zaujalo, je toto. P˘ta sa vás redaktor vTA3. Pán Miklo‰, chcem sa op˘taÈ iba jednuvec. Pán Poãiatek povedal, Ïe k revalvácii do-‰lo práve preto, Ïe tie obchody v ten deÀ vytlaãilikorunu na spodnú hranicu 15-percentnéhopásma a preto do‰lo k tej náhlej a neãakanejrevalvácii a nie naopak? TakÏe ma zaujímavበpohºad na túto problematiku? PánMiklo‰ odpovedá. Tak to je nezmysel. To jenezmysel.Ako to vidíte vo svetle vyhlásenia, koordinovanéhovyhlásenia guvernéra, koordinovanéhos ECB-ãkou? Preão pri‰la tá odpoveì,lebo taká otázka tu padla neskôr, preto-Ïe pán guvernér si dal záleÏaÈ, keìÏe je viazan˘tou procedúrou, a tá je naozaj tajná.VyÏiadal si od ECB-eãky aspoÀ na tento úãela na presnú formuláciu v˘nimku z tejto procedúry,aby to vôbec mohol okomentovaÈ. Apovedal, ãiÏe v tom svetle toho, ão ste povedali,v‰ak viete, ão povedal. Îe je to prostetak, Ïe tie ranné obchody v koneãnom dôsledkuvyprovokovali ECB-eãku k aktivite, ktorázaãala poobede v stredu.TakÏe teraz vznikla ìal‰ia kon‰trukcia. Pôvodnecelé to obvinenie bolo postavené nakov. V parlamentnom pléne navrhol, abyv prípade, Ïe re‰tituentovi nie je moÏné vrátiÈpozemok, SPF ho od‰kodnil finanãne.Zdôraznil, Ïe z právneho hºadiska je finanãnéod‰kodnenie rovnocenné s hmotn˘m aaj v súãasnosti sa v prípade náhrada do5000 Sk poskytuje v hotovosti. B˘val˘minister pôdohospodárstva Miroslav Jure-Àa takéto rie‰enie odmietol.20. mája – Vinu za ‰kandály na Slovenskompozemkovom fonde (SPF) nesú pod-ºa ministerky pôdohospodárstva ZdenkyKramplovej vlády Mikulá‰a Dzurindu.„Problémy SPF sa neotvorili nástupomvlády Roberta Fica, problémy tu boli, mínynastavila Dzurindova vláda," uviedla dnesv parlamente poãas svojho závereãnéhoslova k novele zákona, ktorá reviduje fungovaniefondu. Novelu zákona, ktorá upravujeãinnosÈ Slovenského pozemkovéhofondu (SPF) poslanci parlamentu posunulidnes do druhého ãítania.20. mája – Mimoriadna 23. schôdzaparlamentu k zluãovaniu Detského kardiocentra(DKC) s Detskou fakultnou nemocnicous poliklinikou (DFNsP) sa skonãilachvíºu po tom, ako ju predseda parlamentuPavol Pa‰ka otvoril. Poslanci totiÏv úvode rokovania neschválili programschôdze, keì proti boli najmä koaliãní zákonodarcovia.Vzápätí plénum podporilonávrh uznesenia Jany La‰‰ákovej (Smer-SD) za tri koaliãné strany, ktor˘m NR SRÏiada ministra zdravotníctva Ivana Valentoviãa,aby do 30 dní predloÏil do parlamentusprávu o plánovan˘ch opatreniachv súvislosti s DKC.20. mája – Predseda parlamentu PavolPa‰ka odmietol poskytnúÈ záznamy parlamentn˘chtelevíznych kamier mandátovémua imunitnému v˘boru, rovnako nechcezverejniÈ originály prezenãn˘ch listín poslancovNárodnej rady (NR) SR. Poãasposlaneckého grémia ho o to poÏiadali ‰éfoviaposlaneck˘ch klubov SDKÚ-DS aKDH Stanislav Jani‰ a Mária Sabolová.Chceli tak rozpt˘liÈ pochybnosti, ãi predsedaklubu SNS Rafael Rafaj fal‰oval podpisysvojho straníckeho ‰éfa Jána Slotu aoãistiÈ meno NR SR.21. mája – SMK pripravuje rokovanieexpertov SMK, SDKÚ-DS a KDH o finalizovaníspoloãného podania na Ústavn˘súd vo veci tlaãového zákona. Tri opoziãnéstrany by sa podºa hovorkyne SMKEvy Dunajskej podºa predbeÏn˘ch informáciímali stretnúÈ 29. mája v sídle SMK.21. mája – Predseda parlamentu PavolPa‰ka pohrozil dnes politikom SDKÚ-DSMikulá‰ovi Dzurindovi, Ivanovi Miklo-‰ovi a Martinovi Padovi, Ïe dá preskúmaÈich dochádzku do parlamentu. Do rokovacejsály si priniesol prezenãné listiny zdní, kedy sa zmienení poslanci zapísali, alenehlasovali. „Predstavte si, Ïe vykazujetepodpisy na prezenãn˘ch listinách a nehlasovaliste. Kto vás videl? Mám to daÈ preskúmaÈ?“p˘tal sa ich. „Áno, skúmajte!“povedali opoziãní poslanci.22. mája – Parlament definitívne schválildlho diskutovan˘ zákon o v˘chove avzdelávaní (‰kolsk˘ zákon) predloÏen˘ministrom ‰kolstva SR Jánom Mikolajom(SNS). Základn˘ prvok reformn˘ch zmienpredstavujú v˘chovno-vzdelávacie programy,prostredníctvom ktor˘ch sa budeuskutoãÀovaÈ v˘chova a vzdelávanie v‰kolách. ·tát pre ‰koly urãí povinn˘ obsahuãiva prostredníctvom ‰tátneho vzdelávaciehoprogramu. ·koly si dotvoria podºavlastn˘ch potrieb zhruba 30 percent v˘uãbyv ‰kolsk˘ch vzdelávacích programoch.22. mája – NR SR dnes nesúhlasila strestn˘m stíhaním poslanca SNS SergejaChelemendika pre dopravnú nehodu. Zajeho vydanie hlasovalo 39 poslancov, protibolo 19 a 52 sa zdrÏalo hlasovania. Poslanecza SNS avizoval, Ïe si Ïelá, abyparlament umoÏnil jeho trestné stíhanie amohol niesÈ zodpovednosÈ za nehodu.22. mája – Staviteº si bude môcÈ vybraÈ,podºa ktorého územného plánu bude rozhodovaÈstavebn˘ úrad. Podºa novely oúzemnom plánovaní a stavebnom poriadkuposlancov Smeru-SD, ktorú dnes schváliliposlanci, si bude môcÈ vybraÈ, ãi podkladompre vydanie územného rozhodnutiabude územn˘ plán obce v ãase vydávaniarozhodnutia, alebo v ãase podania návrhu.Tieto pravidlá budú platiÈ aj pre uÏ zaãatékonania. PoslankyÀa Jarmila Tkáãová(SDKÚ-DS) dala novelu do súvislostis v˘stavbou skládky v Pezinku a upozornilaaj na v˘hrady ZdruÏenia miest a obcíSlovenska.22. mája – Aj keby bol podpis predseduSNS Jána Slotu na prezenãnej listineNR SR falo‰n˘, ne‰lo by o trestn˘ ãin. Vrámci pravidelnej parlamentnej Hodinyotázok to povedal minister vnútra RobertKaliÀák (Smer-SD). Odpovedal tak naotázku nezávislého poslanca RudolfaBauera. "V tomto prípade nedo‰lo k naplneniupodstaty spáchania trestného ãinu.MôÏeme sa baviÈ o etickej rovine, ale to jepráca pre vás tu v parlamente," povedal KaliÀák.Na to, aby bola naplnená skutkovápodstata trestného ãinu podvodu, musípodºa neho ísÈ o vedomé konanie robené scieºom získania prospechu.22. mája – Podpredseda KDH DanielLip‰ic dnes na stretnutí s novinármi informoval,Ïe na júnovú schôdzu parlamentupredloÏí novelu rokovacieho poriadku Národnejrady (NR SR), ktorá má znemoÏniÈfal‰ovanie podpisov na prezenãn˘ch listinách.Reaguje t˘m na aktuálnu kauzu súdajne falo‰n˘mi podpismi predsedu SNSJána Slotu na prezenãnej listine parlamentu.24. mája – Podpisy lídra SDKÚ-DSMikulá‰a Dzurindu na prezenãnej listineparlamentu vykazujú podºa podpredseduNárodnej rady (NR) SR Miroslava âíÏa(Smer-SD) v˘razné a zásadné rozdiely.Uviedol, Ïe od pondelka zaãne pripravovaÈnovelu rokovacieho poriadku, ktorá bymohla priniesÈ elektronickú prezentáciu astratu mandátu pre poslanca, ktor˘ by podpisovalaj iného.25. mája – Na zabezpeãenie potrieb poslancova funkcionárov NR SR, poslancovEurópskeho parlamentu, na ãinnosÈ poslaneck˘chklubov, ako aj na prevádzkovanie75

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kobjektu na Západnej terase Bratislavskéhohradu, ktor˘ slúÏi pre poslancov zákonodarnéhozboru, boli v roku 2007 vyãerpanéprostriedky vo v˘‰ke 386,89 milióna Sk(12,4 milióna eur).27. mája – Nezávislí poslanci, ktoríopustili KDH, sa pokúsia odvolaÈ ministraspravodlivosti ·tefana Harabina nominantaªS-HZDS. S opoziãn˘mi stranami opodpore pre zvolanie mimoriadnej schôdzeNárodnej rady SR zatiaº nerokovali, zaãaÈby mali najbliωom ãase.29. mája – SMK sa na septembrovejschôdzi parlamentu zrejme pokúsi novelizovaÈtlaãov˘ zákon. Okrem novelizácievidí tri ìal‰ie moÏnosti na zmenu zákona:podanie na Ústavn˘ súd (ÚS) SR, obrátiÈsa na ombudsmana Pavla Kandráãa ãiproblém rie‰iÈ na medzinárodn˘ch fórach,napríklad Európskom súde pre ºudsképráva.2. júna – Poslanca Národnej rady SR nebudemôcÈ pri zapisovaní sa do prezenãnejlistiny zastúpiÈ in˘ poslanec alebo osoba.Vypl˘va to z návrhu novely rokovaciehoporiadku, ktorú do parlamentu predloÏilipredseda NR SR Pavol Pa‰ka a podpredsedaNR SR Miroslav âíÏ (obaja Smer-SD). Prezenãné listiny z kaÏdého dÀa bymali podpisovaÈ overovatelia schôdze, prezenãnélistiny zo zasadnutí parlamentn˘chv˘borov overovatelia v˘boru. Ak sa poslanecnezapí‰e do prezenãnej listiny, za potvrdenieúãasti sa bude povaÏovaÈ aj úãasÈna hlasovaní poãas rokovacieho dÀa. Poslanca,ktor˘ sa nechá podpísaÈ in˘m zákonodarcom,bude môcÈ parlament disciplinárnestíhaÈ. ZabrániÈ moÏnému fal‰ovaniupodpisov poslancov na prezenãn˘ch listináchchce aj Daniel Lip‰ic (KDH). Na júnovúschôdzu predloÏí novelu rokovaciehoporiadku, podºa ktorej by sa poslancimali registrovaÈ hlasovacou kartou v rokovacejsále.4. júna – Prezident SR Ivan Ga‰paroviãvrátil dnes parlamentu na opätovné prerokovanienovelu zákona o ochrane mláde-Ïe pred zneuÏívaním alkoholick˘ch nápojova odporúãa ju neprijaÈ. Novela, ktorúposlanci schválili v máji, zakazuje malolet˘ma mladistv˘m do 18 rokov konzumáciualkoholu. Stanovuje aj zákaz nav‰tevovaniaverejne prístupn˘ch miest, kde sapodáva alkohol, mlad˘m do 15 rokov bezsprievodu rodiãov po 21. hodine.7. júna – Predseda vlády Robert Fico garantujesvojim koaliãn˘m partnerom, ostatn˘mpredstaviteºom politického Ïivota iobãanom SR, Ïe Slovenská informaãnásluÏba (SIS) robí len to, ão jej umoÏÀuje zákon."Za dva roky ãinnosti Slovenskej informaãnejsluÏby pod vedením jej súãasnéhoriaditeºa pán Magalu, ktorého som vybral,nemala Ïiadnu kauzu, v tomto sa urãitezhodneme. Je tam pokoj, SIS-ka siplní svoje zákonné povinnosti," povedaldnes premiér v diskusnej relácii Slovenskéhorozhlasu Sobotné dialógy. Fico odmietolobvinenia podpredsedu ªS-HZDS MiroslavaJureÀu, podºa ktorého si SIS o kaÏdomzaãínajúcom politikovi vytvorí kartotéku,kde zhromaÏìuje kompromitujúcemateriály. JureÀa tvrdil, Ïe zneuÏívanietajnej sluÏby zaÏil aj on sám.7. júna – ªS-HZDS pravdepodobne akoprvá politická strana vyuÏila nov˘ tlaãov˘zákon, keì poÏiadala o nápravu chybn˘cha nepravdiv˘ch údajov v komentári MariánaLe‰ka v denníku Sme uverejneného 2.júna, teda deÀ po nadobudnutí úãinnostinovej právnej normy.10. júna – Zru‰iÈ priestupkovú imunituposlancov pre oblasÈ dopravn˘ch priestupkovnavrhuje v pozmeÀujúcom návrhu knovému zákonu o cestnej premávke poslanecNárodnej rady SR za KDH DanielLip‰ic. „Mne sa zdá byÈ absurdné, ak hlasujemeo prísnom cestnom zákone, ktor˘zvy‰uje pokuty, aby sme o Àom hlasovaliv situácii, keì sami t˘m pokutám nepodliehame,“povedal dnes pre TASR Lip‰ic.Podºa neho zákonodarcovia nemajú morálneprávo radikálne zvy‰ovaÈ pokuty, ak saich osobne net˘kajú. Poslanci by sa podºaLip‰icovho návrhu mohli postihovaÈ zav‰etky dopravné priestupky bez v˘nimky11. júna – Predseda V˘boru NR SR prezdravotníctvo Viliam Novotn˘ (SDKÚ-DS) povaÏuje zlúãenie Detského kardiocentras Národn˘m ústavom srdcov˘ch acievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave zaúspech aktivistov a opozície.12. júna – Prezident SR Ivan Ga‰paroviãnepodpísal kontroverznú novelu zákonao územnom plánovaní a stavebnom poriadku.Navrhuje, aby Národná rada SR priopätovnom prerokúvaní zákon neprijalaako celok. Hlava ‰tátu zákonu vyãíta, Ïevytvára priestor na to, aby mal investor urãit˘mspôsobom moÏnosÈ vybraÈ si medziplatn˘m a neplatn˘m územn˘m plánom, ãospôsobuje právnu neistotu.12. júna – Opoziãná SDKÚ-DS sa naSMK obracia len vtedy, ak od nej nieão potrebuje.Pre TASR to uviedol poslanecSMK Gábor Gál na margo zámeru SDKÚ-DS a KDH napadnúÈ na Ústavnom súde SR(ÚS) novelu zákona o zdravotn˘ch poisÈovniach.Dokument s podpismi chcú tietodve partaje ponúknuÈ aj poslancom SMK."Keì nás potrebujú, vtedy sme im dobrí,keì nie, tak sme zradcovia," podãiarkol Gálv súvislosti so zhor‰en˘mi vzÈahmi medziSMK a zvy‰kom opozície. Do‰lo k nim potom, ako strana Pála Csákyho zahlasovalaspolu s koalíciou za schválenie Lisabonskejzmluvy.14. júna – Nezávisl˘ poslanec NR SRVladimír Palko si myslí, Ïe proti Lisabonskejzmluve by hlasovali aj Slováci, ak bymali príleÏitosÈ vyjadriÈ svoj názor v referende.„Ak by bola diskusia o tom, ãovlastne Lisabonská zmluva znamená, Slováciby boli proti,“ povedal TASR VladimírPalko, ktor˘ plánuje zaloÏiÈ stranuKonzervatívni demokrati Slovenska. Vysvetlil,Ïe vládni politici Slovákom zamlãiavali,Ïe Lisabonská zmluva je, akouviedol, centralizácia Európskej únie (EÚ),odovzdanie moci do Bruselu a znamená vpodstate koniec ‰tátnej suverenity. „Vãeraírski obãania zachránili slovenskú suverenitua z vìaky im budeme pripíjaÈ nazdravie,“ kon‰tatoval Palko pre TASR.tom, Ïe spochybÀovali ste to, Ïe mohla existovaÈkon‰trukcia, Ïe aj pre nás bolo rozhodnutieECB-eãky revalvovaÈ paritu v stredu, ãosme sa dozvedeli v stredu poobede, bolo prenás prekvapujúce tak ako pre v‰etk˘ch. Vy steto spochybÀovali, Ïe to nemôÏe tak byÈ. ëalejsme tvrdili, Ïe to bolo následkom toho, Ïetie doobedÀaj‰ie obchody boli také ako boli.Tak ste si vymysleli teraz novú vec a to je to,Ïe vlastne ani ne‰lo o to, kedy sa bude paritarevalvovaÈ, ale Ïe kedy bola vlastne uÏfixne známa nejaká informácia.Problémom je, Ïe aj vy veºmi dobre viete,keì ste tu spomínali viackrát, Ïe vy ste robilialebo participovali na vstupe do ERM2, tak-Ïe e‰te raz, a uÏ som sa vás to raz p˘tal, miodpovedzte. Kedy potom urãite budete namÀa reagovaÈ, kedy ste presne vy vedeli definitívne,kedy vstúpite do ERM2 a pri akejhodnote? Aby sme si v tom tro‰ku spravili jasno.Lebo jedna vec je, Ïe v rámci rokovaní sao nieãom diskutuje a druhá vec je, keì sa táinformácia stáva relevantnou, keì obidvestrany sa na tom zhodnú. A to tieÏ urãite somnou súhlasíte, Ïe to nie je len tak, Ïe siniekto nieão povie, vysníva a potom to je nejakoináã. TakÏe, keby som to mal celé zhrnúÈ,naozaj, okrem podozrenia a potom nechápem,na ão je celá tá správa NBS-ky, ktorú stechceli vy a ja súhlasím, nech je ão najskôr.Naão je tu vlastne naozaj táto schôdza? Leboniã nové som sa nedopoãul, Ïe by ste mali nejak˘dôkaz. Keby, a to s vami tieÏ súhlasím,Ïe keby do‰lo k úniku informácií, tak to ‰kandálje. Ale dnes vy tvrdíte na báze svojej fikcie,svojej kon‰trukcie, na báze nejak˘ch informácií,ktoré máte, nech sú z ak˘chkoºvekzdrojov, mimochodom, poru‰ujú bankové tajomstvo,ale to vy viete, ale akokoºvek vy nemôÏetetak˘ v˘rok predsa urobiÈ. Vy nie stepredsa v‰evedko. Alebo ste?âiÏe, myslím si, Ïe naozaj, uÏ akokoºveksa na to dívam, je to urãite predãasné. Nechto uÏ je akokoºvek, dnes neexistuje taká informácia,ktorá by tvrdila to, Ïe do‰lo k únikuinformácií.Poãúval som to naozaj veºmi pozorne, dalsom si tú námahu, bolo to pár vecn˘ch vystúpení,väã‰ina sa snaÏila do toho nakomponovaÈveºmi ‰iroké spektru politick˘ch problémovhlavne historick˘ch, ale myslím si, Ïejedna vec je jasná. Vôbec Ïiadny reálny dôkaz,ktor˘ by podporil ten vበnávrh, tu dnesnepadol a nakoniec nie je ani v tom samotnomodôvodnení toho návrhu. Sú to v‰etkolen hypotetické kon‰trukcie ignorujúce základnéfakty, Ïe treba si poãkaÈ na nejakéreálne v˘sledky a anal˘zy.A potom sa hlasovalo. 104 prítomn˘ch,48 za, 55 bolo proti, 1 sa zdrÏal.Ján Poãiatek zostal ministrom financií SR.S v˘strahou.76

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre2. mája – 6. júna 2008ªudia sa boja eura aj preto, Ïe ich chudoba budepriamo porovnateºná s bohatstvom západn˘ch krajín.Bude jasné, koºko zarába rakúsky a slovensk˘dôchodca.Sociológ Ján Bunãák.Sme 2. 5.(Toho sa v‰ak musí báÈ najmä vláda. Jej sociálnosÈsa zaãne meraÈ aj t˘m, ako dokáÏe tieto poniÏujúcerozdiely zmierÀovaÈ, a nielen medzinajchudobnej‰ími, ale aj medzi ºuìmi strednejpríjmovej kategórie, ktor˘ch najmä Smer-SDpodhodnocuje.)***Ekonomiku sa podarilo reformovaÈ a predbiehazahraniãie. Ostatné oblasti sa nepodarilo a za zahraniãímzaostávajú. Od vedy, kultúry cez ‰kolstvoa zdravotníctvo aÏ po ‰port.Riaditeº INEKO Eugen Jurzyca. HN2. 5.(V‰etky ‰tyri konkrétne menované oblastí vytvárajúv modernej spoloãnosti základnú podmienkutelesného i duchovného zdravia obyvateºstva.Len úzkoprsí politici si neuvedomia, Ïebez v‰estrannej vyspelosti obãanov zakrátkoupadne aj ekonomika, ktorá sa nemôÏe dlhodobopozitívne rozvíjaÈ, ak ºudia mentálne i fyzickyzaostávajú. )***Premiér Brown nie je líder. DesaÈ mesiacov potom, ako prebral vedenie strany po Tonym Blairovi,nie sme o niã bliωie k tomu, aby sme poznalijeho víziu.Britsk˘ denník Guardian 2. 5.(Mnohí experti a politici sa priam triasli od nedoãkavosti,len aby z predsedníckeho postu LabourParty vykúrili mimoriadne úspe‰ného TonyhoBlaira. Je pravda, Ïe jeho hviezda uÏ zaãínalatrochu blednúÈ, ale nik nebol ochotn˘ sazamyslieÈ nad t˘m, ãi jeho politická energia nieje e‰te stále intenzívnej‰ia ako Brownova. Vtomto môÏe príbeh Blaira a labouristov pripomínaÈmomentálnu slovenskú hru s Dzurindoma SDKÚ-DS.)***Kresba: Shooty. Sme 2. 5.(Nanebovstúpiaceho Pána J. K. dali Herodes aPilát ukriÏovaÈ. Zázrak je, Ïe do Únievstúpiacehopána M. Dz. Li‰ka, Zahradník a Micheº e‰tecelkom nestihli...)***V Rusku sa v 90. rokoch zaãala formovaÈ nováÏurnalistika podºa svetov˘ch meradiel, generáciut˘chto novinárov v‰ak zniãili – jednu jej ãasÈ vykázaliz médií, druhú kúpili. Ak sa niekto zaoberápublic relations ãi politickou ‰tátnou propagandou– nehovorme o Ïurnalistike.Komentátor Sergej Buntman v rozhlasovej staniciEcho Moskvy. Sme 3. 5.(Na Slovensku je to komplikovanej‰ie. Ale niecelkom. Obãania musia len pokorne akceptovaÈponiÏujúce posudky na novinársku prácu odpremiéra a jeho hovork˘À.)***Kresba: Ivan Popoviã. Pravda 3. 5.(Takéto absurdné súvislosti ponúkajú len Ïivota karikaturisti.)***Kresba: Pavol M. Kubi‰. Tele plus 3. 5.(Ktovie, ão znamená na tabuºkách oznaãeniehodín: ãi to, ako dlho trvá túra za jednotliv˘midámami – ãi to, ako dlho trvá túra s nimi?)***Vo v‰etk˘ch krajinách patriacich do svetovejdesiatky sú kryté zimné ‰tadióny súãasÈou kaÏdejväã‰ej komunity. V SR je to úplne naopak: do veºkejmiery sú to chátrajúce objekty, vybudovanépred pol storoãím, ktoré miestni nad‰enci udrÏujúako-tak vo funkãnom stave.Tréner hokejovej reprezentácie SRJán Filc. HN 5. 5.(Chceme maÈ svetové divadlo, ale len málo smeochotní preÀ obetovaÈ; chceme maÈ majstrovsveta v hokeji, ale úbohá starostlivosÈ o ‰tadiónybije priam do oãí. Rodiãia talentovanej volejbalistkymusia zaplatiÈ mesaãne tisícku, abymohla chodiÈ trénovaÈ. Zato poãas olympiádybudeme zúriÈ, ako málo medailí sp⁄chne do slovenskejzástery.)***Tajomstvo úspechu spoãíva v tom, Ïe práca,ktorá sa má robiÈ, sa robí, a robí sa dobre.Konateº spoloãnosti EOS KSIMichal ·oltés. HN 6. 5.(Aké – na prv˘ pohºad – jednoduché a samozrejmé.Ale keby naozaj bolo, v‰etky firmy by v dohºadnomãase boli úspe‰né. âlovek v‰ak v prvomrade musí donútiÈ samého seba, aby nebol leniv˘,a potom – najmä – aby si dal tú námahu nájsÈkºúã k efektivite práce v‰etk˘ch zamestnancovfirmy, ktorú vedie.)***Najnov‰ie súdne rozhodnutia len potvrdzujúznámu skutoãnosÈ, Ïe pri prepú‰Èaní zamestnancovza Rybníãka nebolo v‰etko „s kostoln˘m poriadkom“a televízii sa spôsobili ‰kody. Po piatich rokochstále ãaká na rozsudok vy‰e tridsaÈ b˘val˘chzamestnancov.Predsedníãka Únie televíznych tvorcovKatarína Javorská.Prehraté pracovnoprávne spory môÏu stáÈ STVdesiatky miliónov korún.HovorkyÀa STV Îelmíra Habánová. Pravda 6. 5.(KaÏdému súdnemu ãloveku bolo jasné, Ïe Rybníãkoverevoluãné personálne kroky v STV súzvrátené, ‰kodlivé pre kvalitu jej programu ahroziace vysok˘mi finanãn˘mi stratami. Ale vtom ãase hrdinskej sebaistoty koalície SDKÚ-KDH-SMK pravicoví poslanci a aj ich reprezentantiv Rade STV, najmä predseda Kollár, ktor˘sa povaÏoval za mediálneho experta, bolitouto de‰trukciou b˘valého riaditeºa nad‰ení.Dnes za závratné programové a finanãné ‰kodyrokov 2003 – 2006 nie je nik zodpovedn˘?)***Správu, Ïe SR prijme euro 1. 1. 2009, moÏno oznaãiÈza úspech. ·tátu sa totiÏ podarilo poãas pôsobeniadvoch v˘razne odli‰n˘ch vlád splniÈ podmienky,ku ktor˘m sa zaviazal. Pritom latka nebolanastavená nízko. Svedãí o tom príklad Litvy, ktorejsa prijatie eura nepodarilo.Publicista LukበPardubsk˘.HN 7. 5.(Pri‰la jedna z osudov˘ch chvíº, keì sa Dzurin-77

S U P E R M O N I T O Rda a Fico môÏu rozhodnúÈ, ãi budú pokraãovaÈv krãmovej nenávisti, alebo zostanú len pri názorov˘chsúbojoch a v európsky dôleÏit˘ch rozhodnutiachbudú spolupracovaÈ a nie demolovaÈ.)***Demokratického kandidáta Baracka Obamu ãakajúÈaÏké chvíle. UÏ mieria naÀho McCainovi republikáni.Vediac kto bude demokratick˘m kandidátomzintenzívnili jeho kritiku.Michael Cooper,New York Times. 8. 5.(Americké prezidentské voºby aj s ich roãnouprípravou sú veºkolep˘m politick˘m divadlom,ktoré svojou otvorenosÈou, dramatickosÈou, aleaj personálnym obsadením môÏe vzru‰iÈ a zaujaÈaj ºudí, ktor˘m je inak Amerika ukradnutá.Veì len si predstavme, Ïe pred budúcoroãn˘mislovensk˘mi voºbami by uÏ teraz Iveta Radiãovámusela neºútostne bojovaÈ o priazeÀ voliãovs Ivanom Miklo‰om, a aÏ keby zdolalaspolustraníka, mohla by sa vrhnúÈ na IvanaGa‰paroviãa.)***Prijatie eura vyvolá problémy. Rozh˘be preferencie,politickú scénu a dopadne na koalíciu. Ficovavláda dokázala splniÈ podmienky na prijatieeura, to sa v‰ak odrazí na náladách obyvateºstva.V porovnaní s ostatn˘mi v eurozóne budú Slovácirelatívne chudákmi.Politológ Samuel Abrahám. Pravda9. 5.(Podpora prijatiu eura zo strany Roberta Ficaje jeho politicky najodváÏnej‰ím krokom, ktor˘sa dá prirovnaÈ k reformám Dzurindovejvlády. Je otázne, ako zareaguje na nov˘ finanãn˘status doteraz veºmi trvalá podpora Smeruv prieskumoch verejnej mienky.)***Prijatie eura povaÏujem za veºk˘ úspech Slovenska.V najbliωích dÀoch, som o tom presvedãen˘,budeme poãúvaÈ mnoÏstvo politikov parazitujúcichna tejto agende, ktorí budú tvrdiÈ, aké to celébolo ºahké a bezproblémové. Budú tvrdiÈ, Ïe tátovláda k euru Ïiadnym spôsobom neprispela. Budúsa mnoÏiÈ podobné povrchné hodnotenia. Ja v‰akviem, ão tento cel˘ proces znamenal, a viem aj to,akú námahu si vyÏadovalo od ministerstva financiícel˘m t˘mto procesom prejsÈ.Minister financií Ján Poãiatek. HN 9.5.(Zlé spôsoby slovensk˘ch politikov vysvetºujú,preão sa SR tak ÈaÏko prediera dopredu vo vedomíEurópy. Nieto jediného váÏnej‰ieho politickéhokroku, ktor˘ by oponenti z in˘ch strántisícorako neznevaÏovali. Proces, ktor˘ Poãiatkovrezort absolvoval, zaruãene musel byÈ nároãn˘a za jeho absolvovanie si zaslúÏi pozornosÈ.Ale rovnaké si zaslúÏi aj predo‰lá vláda, ato by si mal niekto z dne‰ného kabinetu tieÏuvedomiÈ.)***Ani nie trojhodinov˘ zárobok – 2 000 korún –stál premiéra Roberta Fica priestupok, za ktor˘mu vyrubila pokutu dopravná polícia. Premiér saotáãal na svojom terénnom Volve na bratislavskejkriÏovatke na mieste, kde je to zakázané. Navy‰enemal zapnuté bezpeãnostné pásy. Podºa polície ne-‰lo o mimoriadne závaÏn˘ priestupok. BeÏn˘ vodiãs priemern˘m platom okolo 20-tisíc musí na takútopokutu odrobiÈ jeden a pol dÀa.(vv) Pravda 9. 5.(Novinárkina ‰tylizácia chce ãitateºovi vnuknúÈútoãnú my‰lienku na Roberta Fica – Ïe bol potrestan˘akosi mierne, len mal˘m zlomkom zosvojho platu. Autorka takto len dáva premiérovizámienku na to, aby sa upevnil v presvedãení,Ïe ho Ïurnalisti prenasledujú. Îe poru‰ilpredpisy, nebolo správne, ale, Ïiaº, nedodrÏiavajúich aj mnohí iní. Îe dostal za to pokutu stanovenúna hornej hranici tohto typu prehre‰ku,bolo korektné a chvályhodné, takÏe neviem, ãochcela vv svojím podrypovaním docieliÈ.)***V‰etky nízkonákladové nákupy zverejníme nainternete. Cena bude jedin˘m kritériom v˘beru dodávateºa.Projekt rie‰i v‰etky rizikové oblasti. Verejnéobstarávanie, uzatváranie zmlúv, prijímaniezamestnancov. Verejné financie dostaneme pod ãonajväã‰iu kontrolu verejnosti.Primátor Martina Andrej Hrnãiar.Sme 9. 5.(Ak je pravdivá táto skromná informácia z Martina– navy‰e zasunutá, ãi skôr odsunutá medzi„dôleÏitej‰ie“ ãlánky – a ak ju zaãne tamoj‰ia samosprávadôsledne realizovaÈ, bol by to tak˘ revoluãn˘krok v slovenskom verejnom Ïivote akopovedzme daÀová reforma. Finanãne a morálneby pozdvihla Slovensko na najvy‰‰iu európskuúroveÀ.)***Kresba: Fedor Vico. HN 9. 5.(Je to tak: aj slovenskí dôchodcovia sú pripravenípodobne, ako tí Ïobráci.)***Ani táto vláda nemá mediálnu politiku, ale robí„len“ politiku v médiách. Ak chcela toto, tak to robíveºmi dobre. Otázkou môÏe byÈ, preão chcela právetoto. Jednoducho je to tak pre Àu lep‰ie. PrestíÏnovinárskeho povolania upadá. Tak ako aj prestíÏposlaneckého mandátu.Publicista Ján Füle.Kum‰t (Pravda) 10. 5.(Predo‰lé dve vlády vrcholne zanedbali re‰trukturalizáciumediálnej legislatívy a jej liberálniministri kultúry ºahkomyseºne preniesli v‰etkuÈarchu zloÏit˘ch mediálnych zauzlenín na mladuãkúsekãnú ‰éfku Zuzanu Mistríkovú. A takto potom dnes vyzerá.)***Mierne pozitíva v zavedení eura spoãívajú najmäv tom, Ïe sa bude ºah‰ie obchodovaÈ. KaÏd˘, ktoje zapojen˘ do tejto spolupráce, bude maÈ niωie náklady.V dlhodobej‰om horizonte krajiny eurozónyu‰etria na investíciách do centrálnych bánk.Nemyslím teraz len finanãné prostriedky, ale ajkvalitné ºudské kapacity. Pre malé krajiny nie je jednoduchévybudovaÈ kvalitné centrálne banky. Námsa to, na rozdiel napríklad od Maìarska, podarilo...Ekonóm Eugen Jurzyca.T˘ÏdeÀ 12. 5.(Je úÏasné, Ïe v súãasnej mizérii s personálnymobsadením mnoh˘ch dôleÏit˘ch in‰titúcií jepredsa len jedna, ktorú môÏe uznávan˘ analytiktakto vysoko oceniÈ. Zrejme aj preto nik saza 15 rokov samostatnej SR – a 3 odli‰n˘ch vlád– neodváÏil vstúpiÈ do ‰truktúry a riadenia NBSa zo straníckych aspektov ju „pokaziÈ“. Ale súãasnesa nena‰iel ani jeden vplyvn˘ politik, ktor˘by pochopil podobn˘ spoloãensk˘ v˘znam nezávislejSTV a urobil by v‰etko pre kon‰tituovaniejej zvrchovaného a kvalitného vedenia.)***Aby mohla byÈ v ekonomickom Ïivote dosiahnutárovnováha a aby hospodárske kontrakty bolirelatívne v˘hodné pre v‰etky zúãastnené strany,musí na hospodárstvo dohliadaÈ ‰tát. MôÏe to robiÈpomocou svojej súdnej moci, pretoÏe rovnováhasa dá dosiahnuÈ, ak sa v‰etci zúãastnení boja potrestania.Nositeº Nobelovej ceny za ekonómiuRobert Aumann. HN 13. 5.(V tom je zásadná slabina zaslepeného pravicovéhoochraÀovania súkromného majetku, Ïe neskúmaopodstatnenosÈ jeho nadobudnutia. Takvznikajú katastrofálne sociálne rozdiely medziskupinami obãanov, hoci kvalita mnoh˘ch chamtiv˘chnadobúdateºov majetku je oveºa niωia neϺudská korektnosÈ a aj spoloãenská uÏitoãnosÈmenej majetn˘ch. Súdmi nijako nekvalifikovanánespravodlivosÈ rozdelenia verejného bohatstvamôÏe byÈ zárodkom veºk˘ch a oprávnen˘chnepokojov e‰te v tomto storoãí.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 13. 5.(Na prijatie eura sa poctivo pripravovali uÏ staríSlováci na Veºkej Morave.)***Podºa niektor˘ch definícií (pouÏívajú sa v USA)sa za chudobnú povaÏuje rodina, ktorej v˘davky najedlo sa blíÏia k 30 % jej príjmu. Odhadujem, Ïe slovenskérodiny odkázané na sociálne dávky minú napotraviny urãite viac ako 50 % svojho rozpoãtu. Vprieskume Eurostatu Slováci získali prvenstvo vpoãte rodín, ktoré si nemôÏu dovoliÈ jesÈ mäso ani2x do t˘ÏdÀa. Tak˘chto rodín je u nás vy‰e 40 %.Sociologiãka Zuzana Kusá.Pravda 14. 5.(Nie zavedenie eura, ale stále väã‰ie sociálne disproporciemedzi jednotliv˘mi skupinami obãanovpodpília nohy na zdanlivo veºmi pevnej stoliãkesúãasnej vlády. Obmedzené sociálne dávkyrodinám s deÈmi, v skutoãnosti stále niωie dôchodky,chorobne vysoké poplatky za nutnésluÏby deÈom v ‰kolách i mimo nich – najmä na‰port – na pozadí pravidelnej v˘datnej valori-78

S U P E R M O N I T O Rzácie príjmov politikov slovenskú biedu len podãiarknu.)***Spotreba ropy nenarastá ani tak v Európe alebov USA, i keì aj tam je mierny nárast, ale hlavne vâíne a v Indii. Tempo, ak˘m sa budujú ropovodya plynovody smerom do âíny, je enormné. Udávasa, Ïe v priebehu 5 rokov by bolo moÏné prepojiÈv˘chodnú ãasÈ Ruskej federácie s âínou. Potombude maÈ Európa skutoãne problém, pretoÏe jedin˘mkritériom bude cena: kto bude schopn˘ platiÈviac.Jadrov˘ fyzik Emil Bédi.Slovo 14. 5.(NemôÏeme si hlavu zaÈaÏovaÈ v‰etk˘mi problémamisveta, lebo by nás pre‰la chuÈ ÏiÈ, alenemôÏeme ich ani úplne ignorovaÈ, lebo – akoukazuje citát – niektoré na nás padajú stále sväã‰ím dôrazom a s váÏnej‰ími následkami. Ajkeì sme smie‰ne malí, aby sme mohli maÈ v˘znamnej‰ieslovo pri obmedzovaní narastajúcejropnej krízy, musíme robiÈ v‰etko pre to, aby EÚzískala ão najväã‰í vplyv i re‰pekt aj mimo Európy.)***Vìaka tomu, Ïe si ‰tát uzurpuje hlavne pre sebaverejn˘ televízny priestor, ktor˘ má najväã‰í dosahna verejnosÈ, bráni vzniku verejnej mienky. Monopolna verejn˘ priestor znamená aj vyvlastnenie verejnejmienky, ktorá vÏdy vzniká len vìaka zráÏkenajrôznej‰ích názorov vo verejnom priestore, prístupnomv‰etk˘m. V‰ade, kde verejnoprávne médiázostávajú pod vplyvom parlamentu, ktor˘ vymenúvaich rady, voºnú súÈaÏ názorov znásilÀujúmocenské nástroje v neprospech obãanov. Snahaautoritárskych reÏimov v ãasoch internetu je v‰akmárna.Novinár Karel HvíÏìala.HN 15. 5.(Isto by bola zaujímavá televízna debata ministraMaìariãa s expertom HvíÏìalom.)***Tak ako existuje mnoÏstvo rôznych tvorov naZemi, môÏu existovaÈ aj iné, inteligentné bytosti,ktoré stvoril Boh. Nie je to v rozpore s na‰ou vierou,lebo nemôÏeme stavaÈ hranice tvorivej slobodeBoha. Preão by sme nemohli hovoriÈ o bratochmimozem‰Èanoch? Veì by boli súãasÈou jeho diela.Je moÏné, Ïe ºudská rasa môÏe byÈ „zatúlanouoveãkou“ vesmíru. MôÏu existovaÈ bytosti, ktoréostali v priateºskom vzÈahu so svojím tvorcom.Verím, Ïe Boh stvoril vesmír a Ïe nie sme dielomzhody okolností, ale deÈmi dobrého otca, ktor˘ násmiluje.Jezuitsk˘ kÀaz José Gabriel Funes,‰éf Vatikánskeho observatória.Pravda 15. 5.(Podºa ná‰ho názoru sú to úplne revoluãné slová.NespochybÀujú Boha, ale neomylnosÈ pozemskejBiblie. A Boha posúvajú do e‰te vy‰‰ejpozície absolútnej dokonalosti, ktorá iste je hlavn˘matribútom Stvoriteºa, dobrého otca, a niekrutého sudcu.)***Na jednej z tlaãov˘ch konferencií v Bielomdome mi prezident Reagan podal ruku a povedalisme si niekoºko neformálnych priateºsk˘ch slov.Bol som v jeho tesnej blízkosti a aÏ vtedy som siuvedomil, Ïe to fluidum, ktoré som pociÈoval pozorujúcho z diaºky, mnohonásobne vyÏaruje, keìsa ãlovek s ním zhovára. Nikdy nebol arogantn˘,nevyjadroval sa cynicky o opozícii, neironizovalt˘ch, ktorí s ním nesúhlasili, ani ich nevyhlasovalza nepriateºov USA, ale vÏdy trpezlivo s typickyreaganovsk˘m úsmevom a argumentmi vedel kaÏdéhoodzbrojiÈ.Novinár Ernest StredÀansk˘,pracoval v Hlase Ameriky. HN 15. 5.(Len máloktor˘ slovensk˘ ústavn˘ ãiniteº doká-Ïe oponentov osloviÈ s typick˘m úsmevom a odzbrojiÈho úsmevom, nieto e‰te argumentmi –zväã‰a Ïiadne relevantné nemá. Arogancia nie jeznakom ‰tátnickej veºkosti, ale len ºudskej priemernosti.)***Ani sankcie ãi medzinárodn˘ tlak nenaháÀajú autoritárskymreÏimom tak˘ strach ako cyklón ãi zemetrasenie.Pre diktátorov je to noãná mora. Prírodnékatastrofy oslabujú ich pozíciu viac ako ãokoºvekiné. Chvália sa t˘m, Ïe vládnu z vy‰‰ej vôle.A ak im nebesá zo‰lú tornádo, je ich veãné vládnutieohrozené. Prírodné katastrofy dávajú do pohybumasy, ktoré reÏimy roky udrÏiavajú v apatii.Keì ºudia nemajú ão jesÈ, kde spaÈ, ão piÈ a sú bezelektriny, prestávajú pociÈovaÈ strach. A strach je najúãinnej‰iazbraÀ diktatúr.Îurnalistka Miriam Zsilleová.Sme 15. 5.(Chvalabohu, Ïe predsa len – z ãasu na ãas – saaj slovenské publicistky dokáÏu prezentovaÈmúdro ‰tylizovan˘mi a originálne koncipovan˘miúvahami.)***Justíciu máme na to, aby distribuovala spravodlivosÈ,nie strach.Komentátor Peter Schutz.Sme 16. 5.(âím viac sa niektorí sudcovia vehementne domáhajú,aby verejní ãinitelia, Ïurnalisti a obãaniare‰pektovali ich nezávislosÈ a objektívnosÈ,t˘m viac pôsobia ako prvok verejného Ïivota,ktor˘ je málo dôveryhodn˘ a ãasto úplne neakãn˘.Je neprijateºné, aby sa niektoré súdne procesyÈahali dlhé mesiace bez toho, aby súd vyriekolrozsudok.)***K Palkov˘m nezmyslom (o odpoãúvaní poslancov),ktor˘ch jedin˘m cieºom je zviditeºniÈ svojuautobusovú politickú stranu, sa vyjadrovaÈ nebudeme.HovorkyÀa SmeruKatarína KliÏanová-R˘sová. HN 16. 5.(Je vrcholom arogancie, keì si hovorkyÀa, ktorámá vecne informovaÈ o faktoch z ãinnostistrany a reprodukovaÈ postoje jej funkcionárov,dovolí takto expresívne komentovaÈ v˘roky poslancaparlamentu. To, ão si môÏe dovoliÈ povedaÈpredseda strany, nemôÏe na verejnom okruhuhovoriÈ úradníãka platená aj z daní obãanov.)***V bulváre sa pouÏije kaÏd˘ blábol na to, aby sapredal. In˘mi slovami, kaÏdá nepravda je dobrá.BeÏn˘ ãitateº nepátra po pravde, len v‰etko zhltnea to, ão ãítal, berie ako fakty. ëalej sa t˘m nijakonezaoberá. Potom je uÏ na umelcovi, aby to vysvetºovalprostredníctvom toho bulváru, a zároveÀ mutak zvy‰oval náklad, alebo to nechal plávaÈ, a t˘mpádom riskoval hanbu, ktorá, na‰Èastie, trvá asi lent˘ÏdeÀ. Viac nie, pretoÏe po tom sa na vás zase zabudnevìaka in˘m ‰kandálom.Herec a zabávaã Miroslav Donutil.TV oko 16. 5.(âoraz nástojãivej‰ia je pred umelcami otázka,ako v ãase bulváru a internetu nakladaÈ so svojouslávou. TlmiÈ ju na minimum – alebo jugradovaÈ napriek v‰etk˘m rizikám?)***Súãasnú spoloãnosÈ povaÏujem za hlboko amorálnua je mi ºúto na‰ich detí a vnúãat. Nechcel bysom byÈ v koÏi mlad˘ch. My sme mali jasného nepriateºa,oni ho nemajú. Ich nepriateº, a to si v‰etcineuvedomujú, je rozpt˘len˘, globalizovan˘. Komunistick˘blok bol vtedy len ãasÈou sveta, bolomoÏné ho de‰truovaÈ a zniãiÈ. Dne‰ná takzvaná civilizáciapredstavuje obrovsk˘ monolitn˘ blok, sktor˘m uÏ nikto nepohne.Básnik Ivan Martin Jirous,signatár Charty 77. Sme 16. 5.(Niekedy naozaj uvaÏujem, naão sme hºadalispôsoby, ako uniknúÈ pred komunistickou ideológioua cenzúrou, keì novembrové oslobodeniedalo e‰te väã‰iu moc a e‰te väã‰í akãn˘ priestorºuìom, ktorí boli a sú symbolom necivilizovanosti,chamtivosti, mocichtivosti a nekultúrnosti vsúlade s boº‰evickou i burÏujskou Ïivotnou filozofiou.)***Ak si vezmeme za základ obludnú politickúkon‰tantu rusk˘ch dejín, tak sa dá pochopiÈ, preãomá obyvateºstvo k Putinovmu vládnutiu v zásadekladn˘ vzÈah. V ruskej histórii prakticky nikdy neexistovalpriestor na slobodn˘ súkromn˘ Ïivot. UÏv písomnostiach z 10. storoãia v Kyjevskej Rusi nachádzamepríkazy obmedzujúce súkromie. Zakazovalosa holiÈ brady, Ïenám strihaÈ vlasy. Po revolúciiroku 1905 zaãal byÈ súkromn˘ Ïivot v Ruskunaozaj slobodn˘ a táto sloboda trvala 12 rokov. Zcelej histórie len 12 slobodn˘ch rokov!Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.Sme 17. 5.(Ani v celej slovenskej histórii neexistoval dostatoãn˘priestor na slobodn˘ súkromn˘ Ïivot. A ºudiasi naÀ e‰te stále nezvykli, stále im vyhovujúpolitické subjekty, ktoré ho zuÏujú! Súkromnézdravotné poistenie, súkromné sporenie na dôchodoktreba zru‰iÈ...)***Keì je tehotná, je nádherná. Som rád, Ïe to oceniliaj tí, ão jej cez internet poslali svoje hlasy. Malaich vy‰e tisíc a titul jej preto právom patrí.Peter ·i‰ka z KeÏmarku – jeho manÏelka vyhralasúÈaÏ o najkraj‰iu slovenskú „tehuºku“. Pravda17. 5.(Zaiste, tento citát neponúka nijakú originálnualebo podnetnú my‰lienku. Ale dnes sa na verejnostizriedkavo objavujú podobné srdeãné vyznania,preto sa nám zdá byÈ správne upozorniÈna to, Ïe medzi ºuìmi e‰te existujú milé a peknévzÈahy, ktoré tvoria protipól v‰etk˘m t˘msvinstvám, o ktor˘ch denne poãúvame a ãítame.)***Prv˘ mrakodrap v Ázii navrhol v roku 1934 LadislavHudec z Banskej Bystrice. Skvel˘ maìarsk˘architekt. Famózny nemeck˘ architekt. Tak˘mitoa podobn˘mi prívlastkami hodnotia vo svete jehodielo. Svoje vrcholné projekty vytvoril v ·anghajia zmenil t˘m tvár mnohomiliónového mesta. V79

S U P E R M O N I T O RBanskej Bystrici ãoskoro otvoria v˘stavu venovanújeho tvorbe. Prvú v domovine. Oveºa viac akciísa koná v Maìarsku. Aj v ·anghaji sa na podnetmaìarskej strany uskutoãÀuje celá séria podujatípod názvom Hudecov rok.Publicista Vladimír Jancura. Pravda17. 5.(Slovenskí novinári sú podstatne osoÏnej‰í, neÏby sa mohlo zdaÈ podºa vyjadrení niektor˘ch verejn˘chãiniteºov. Na jednej strane sú to oni, ktorínekompromisne a úãinne odhaºujú svinstváv praxi niektor˘ch politikov, v stranícky podlo-Ïenej korupcii a klientelizme. Ale na druhejstrane sú to zasa len oni, ktorí odkr˘vajú vzácnychºudí a ich jedineãné v˘kony, hoci ºahkomyseºnáspoloãnosÈ na nich r˘chlo zabúda...)***Verím, Ïe ak svet preÏije, tak sa urãite raz vyviniek tomu, Ïe ho nebudú riadiÈ politici. Príde iná‰truktúra, ale my si to teraz nevieme ani predstaviÈ,natoºko sa zmení na‰e myslenie. No musímesi to teraz odtrpieÈ, inak sa zatiaº tento svet riadiÈnedá. Demokracia vie byÈ aj krutá. Som veºmi‰Èastn˘, Ïe nie som politik, ale umelec!V˘tvarník Rudolf Sikora.Sme 17. 5.(Väã‰ina si nevie predstaviÈ, Ïe by sa svet moholkrútiÈ bez toho, aby ho riadili politici. Tí totiÏvytvorili pocit, Ïe sú nenahraditeºní pre kvalituÏivota. Ale ãím ìalej, t˘m viac brzdia rozletslobodného ºudského ducha – a ºudia ich uÏmajú po krk. Ak sa zdá, Ïe sa záÈaÏe politikovnikdy nezbavíme, pripomeÀme, Ïe 40 rokovsme zaÏívali komplex z trvalej nadvlády komunistov– a zrazu pri‰iel Gorbaãov a komunizmussa pominul.)***Slovensko má napriek hospodárskemu boomunajvy‰‰iu mieru nezamestnanosti v celej EÚ. A vMaìarsku, b˘valej vzorovej krajine transformácie,to ‰krípe na kaÏdom kroku. No namiesto toho,aby ‰piãkoví politici oboch krajín mysleli na nájdeniemoÏno aj spoloãn˘ch rie‰ení pre svoje problémy,vadia sa, kto a z akého dôvodu sa môÏe natoho druhého uraziÈ. UÏ celé roky severoslovensk˘táraj nevynechá Ïiadnu príleÏitosÈ, aby neprispelsvojimi ‰Èavnat˘mi protimaìarsk˘mi vyjadreniamik zábave svojich – alkohol obºubujúcich – prívrÏencov.Rakúsky denník Die Presse 17. 5.(KeìÏe sa rakúska tlaã neriadi – na jej ‰Èastie –slovensk˘m tlaãov˘m zákonom, môÏe politikovoznaãiÈ aj v˘razmi, ktoré by si na Slovenskudobre rozmysleli.)***Kresba: ·tefan BaÀas. Kum‰t (Pravda) 17. 5.(Satan v hadej koÏi zviedol Evu a e‰te pre‰ibanej‰iaEva v Ïenskej koÏi Satana.)***Chcem, aby si SMK nechala svoju tvár a nikohonechcem zo strany vylúãiÈ. O Zsoltovi Simonovirozhodnú orgány strany na základe stanov. VSMK nie je rozkol.Pál Csáky.O päÈ minút dvanásÈ (STV) 18. 5.(Politici rad radom nútia obãanov, aby im nedôverovali.SMK uÏ dávno nepôsobila tak dezolátneako teraz.)***Slobodná spoloãnosÈ zakladá svoju existenciu naurãitom prototype obãana – i bohatého. Je preto povinnosÈouop˘taÈ sa na‰ich boháãov, ão vlastnechcú. Kam má smerovaÈ Slovensko za ich prispenia?Aké hodnoty vyznávajú mimo mediálnej ‰ou,ktorú denne sledujeme a ktorú reÏírujú zo zákulisia?Aké poslanie si vybrali a ako chcú vyzeraÈ vbudúcich uãebniciach dejepisu? Nedemokratick˘reÏim nie je moÏné udrÏaÈ dlhodobo.PoslankyÀa Magda Vá‰áryová(SDKÚ-DS). T˘ÏdeÀ 19. 5.(âlánok, z ktorého citujeme, má veºa v˘stiÏn˘cha originálnych pasáÏí. Iná vec je, Ïe slovenskír˘chlozbohatlíci sa na otázky v Àom vyka‰lú.)***Tradiãné odporúãania – voºn˘ obchod, konkurenãnémenové kurzy a zdravá fi‰kálna politika –sú uÏitoãné iba do takej miery, v akej zabezpeãujúiné Ïiaduce ciele, napríklad r˘chlej‰í hospodárskyrast, men‰iu mieru chudoby a väã‰iu spravodlivosÈ.Dani Rodrik, Harvardova univerzita.HN 19. 5.(V tejto formulke je zakliate tajomstvo nedostatoãnéhoúspechu Dzurindov˘ch vlád u obyvateºstva.Pekné rie‰enia sú len vtedy plnohodnotné,keì ich kryje komplexná stratégia profesionálnezdatnej vlády. Ak sa vláde nieão skvele vydarív jednej oblasti, ale okamÏite to oslabí hlúpymichybami v druhej, nevyhnutne speje do prepadliska.)***Redmond sa najviac odli‰uje od Bratislavy vtom, Ïe je v Amerike, kde v‰etko funguje.ManaÏér Microsoftu Ale‰ Chud˘. T˘ÏdeÀ19. 5.(Ani v USA nefunguje vÏdy v‰etko. Ale hodnotatoho, ão funguje, je taká vysoká, Ïe v ãlovekuprevládne vnútorné uspokojenie z toho, akomá v‰etko svoj poriadok.)***Pre mnoh˘ch politikov je poÏehnaním byÈ nacestách v ãase, keì príde dalajláma do ich krajiny.Lebo keì nie sú doma, nemusia rie‰iÈ dilemu, ãi sas ním stretnúÈ. Kancelárka Merkelová si riadne zavarila,keì dilemu rie‰iÈ nechcela a ãas naÀho si na-‰la. Ochrancovia ºudsk˘ch práv jej síce zatlieskali,av‰ak hospodárski bossovia sa zlostili, Ïe prekazilaich plány v âíne. Minister Steinmeier muselmesiace opravovaÈ obchodníkom cestu na v˘chod.Politologiãka Katarína Mallok. Sme20. 5.(âíÀania zastierali podstatu svojej politiky frázamio triednom boji s imperialistami. V poslednomobdobí uÏ necítia potrebu takmer niã kamuflovaÈ.Sú bohat‰í a obchod s nimi je presvet v˘hodn˘. A tak ho surovo vyuÏívajú: Nepáãisa vám, ako sa správame k ºudsk˘m právama slobode názorov? Nedáme vám, váÏení západniari,zarobiÈ.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus máj(Samotná táto karikatúra veºk˘m umením sícenie je, ale nájsÈ toºko dobr˘ch synonymov preSociálnu poisÈovÀu umením veru bolo.)***OpäÈ visí v spoloãnosti fenomén, Ïe mlãaÈ je zlato.Ideologick˘ diktát síce nie je tak˘ tvrd˘ ako zaboº‰evika, ale princíp vlastnej cenzúry na v˘rokya postoje cítiÈ v povetrí. Namiesto ideológie sa ºudiazaãali báÈ zamestnávateºa, neschopn˘ch ‰éfov,straty zamestnania, ukradnutia nápadu, zneuÏitia informácie,neãestnosti politikov a ich dvojjazyãnosti.Herec Marian Gei‰berg.Pravda 20. 5.(Preão sa práve v politickom prostredí sústreìujetoºko negatívnych elementov deformujúcichmravnú podstatu slovenskej spoloãnosti? Politickécentrály si ‰peciálne vyberajú len ºudíschopn˘ch pokrivovaÈ svoje i cudzie ºudské du‰ealebo ohnuté ºudské du‰e nachádzajú najvhodnej‰iemilieu pre svoje zámery práve v politike?)***Je tak˘ trend – ak ste pri v˘kone svojho povolaniazodpovedn˘ za blahobyt, podmienky ãi Ïivotsvojich spoluobãanov, musíte byÈ na to povolanievy‰kolen˘, spôsobil˘ a va‰e schopnosti sa neustáleoverujú. Existuje v‰ak povolanie, v ktorom sú ºudiaãasto zodpovední za blahobyt a podmienky celejkrajiny – a svojimi rozhodnutiami menia v okamihuÏivoty miliónov obyvateºov. Pritom na jehovykonávanie nepotrebujete ‰tudovaÈ, nemusíte niãvedieÈ, nepotrebujete maÈ Ïiadne schopnosti, niktood vás neÏiada zdravotné testy...Hudobník a publicista Peter Breiner.Sme 20. 5.(Staãí, ak aspoÀ trochu zdeformujete demokraticképravidlá a poh⁄date ich duchom.)***Vo ·vajãiarskom obãianskom zákonníku je ajklauzula o práve na odpoveì. MoÏno síce poÏadovaÈo uverejnenie odpovede, ale jej obsah aj rozsahsú limitované. Musí byÈ ão najkrat‰ia a „k veci“ –80

S U P E R M O N I T O Rto teda znamená, Ïe sa smie vyjadrovaÈ iba k nesprávneuveden˘m faktom, nie k hodnotiacim komentáromz pera redaktora. Novinári majú navy-‰e právo uverejniÈ spolu s odpoveìou svoje stanovisko– veºa ráz sa pritom dokáÏu obhájiÈ tak ‰ikovne,Ïe v nelichotivom svetle sa ocitne sám sÈaÏovateº.Tlaãov˘ mediátor La Tribune de Genéve DanielCornu. Slovo 21. 5.(TvrdiÈ, Ïe nበtlaãov˘ zákon je demokratick˘,lebo veì podobné sú aj v západnej Európe, jeveºmi odváÏne. Tie zdanlivo drobné odch˘lky súveºmi podstatné.)***Svoju prvú zahraniãnú cestu uskutoãnil rusk˘prezident Medvedev do Kazachstanu a vzápätí doâíny. Naru‰il tak tradíciu z ãias svojich predchodcovletieÈ prv˘krát vo funkcii hlavy ‰tátu – na Západ.Tak chce práve Západu ukázaÈ, Ïe má moÏnosÈvyberaÈ si partnerov.Financial Times 22. 5.(Ak sa EÚ nechce doÏiÈ hlbokého sklamania, nemalaby konvenãne bazírovaÈ na predstavách,ktoré si za desaÈroãia vytvorila – napríklad o slabostia úpadku Ruska.)***SR bude maÈ v roku 2009 najniωie platy spomedzikrajín eurozóny. Pochopiteºne, 1. januára 2009neklesnú. So zmenou Ïivotnej úrovne to nemá niãspoloãné. Jedin˘ efekt môÏe byÈ psychologick˘:lep‰ie si uvedomíme, kam v rebríãku európskychkrajín vlastne patríme.Publicista LukበPardubsk˘.HN 22. 5.(To v‰ak je dosÈ Ïalostné. Ani p. Dzurinda, anip. Fico nemajú dôvod vyskakovaÈ.)***K perverzitám slovenskej administratívy na kaÏdomstupni patrí aj sklon k odstraÀovaniu v‰etkého,ão si ºud miest, mesteãiek a dedín obºúbi. ªudby sa mal riadiÈ vkusom úradníkov. Bratislava v tomnepredstavuje nijakú v˘nimku. Ak sa ºudia niekderadi stretávajú, napríklad v nejakom parãíku, potomtreba miesto ohradiÈ a zastavaÈ; ak niekam s obºubouchodia, treba tak˘ priestor buì „úradne“ zneprístupniÈ,alebo prenajaÈ niekomu, kto ho celkomzniãí.Filozof Oliver Bako‰.Pravda 22. 5.(Raz moÏno aj beÏní obãania zdvihnú hlavy,vyhºadajú t˘ch, ão im premieÀajú rozko‰némiesta na opachy, aby z nich vytrieskali milióny– a poriadne barbarov strieskajú.)***Plat v Slovak Telecome nie je aÏ tak˘ veºk˘, akoby sa kdekto nazdával. Ako podpredseda predstavenstvadostávam 33-tisíc v ãistom, urãite si tedaneÏijem na nejakej vysokej nohe.B˘val˘ ‰éf SDSS Jaroslav Volf. Plus 7dní 23. 5.(Zdá sa, Ïe nároãnosÈ práce pána Volfa je bliÏ-‰ia skôr jeho b˘valej praxi poslanca neÏ povedzmemajiteºa re‰taurácie alebo taxikára. A maÈk dispozícii Mercedes triedy E v hodnote 1,6 miliónana súkromné úãely tieÏ nie je zanedbateºné.Nejde v‰ak o to, Ïe by sme mu závideli, akoskôr o zvedavosÈ, ako sa narodiÈ tak, aby nemuselbyÈ ãlovek odborne zdatn˘ a pracovit˘, apredsa si mohol zarobiÈ na veºmi slu‰né Ïivobytie.)***Bohato by mi staãilo maÈ ãeskú televíziu – a ibaãeskú televíziu.Prekladateºka a redaktorkaNata‰a Holinová (33). HN 23. 5.(Len ako by minister odôvodnil, preão platímedo slovenskej elektrickej zásuvky?)***Pánmi hercami vtedy boli najmä Machata, Filãík,Kvietik, Dibarbora, Valach, Grúberová, KríÏiková...to bola fantastická generácia, ktorá sa vslovenskej kultúre nezopakuje moÏno uÏ nikdy.Zachar nás obãas zobral na tajné skú‰ky svojichpredstavení a keì som tam videl Valacha, Mistríkaa ostatn˘ch... to bolo úÏasné.Herec Pavel Vi‰Àovsk˘ (vy‰etrovateºzo seriálu Mesto tieÀov).TV oko 23. 5.(Oznaãenie „páni herci“ nie je zveliãené. Slovenskákultúra má vo svojich derav˘ch dejináchlen málo tak˘chto ‰ºachticov umeleckejkreatívnosti. Pritom je nám smutno na du‰i,ako r˘chlo sa tieto herecké individuality stratilia strácajú zo spoloãenskej pamäti. Keì na nichzabudneme, ão e‰te vlastne v na‰om vedomízostane?)***·tát chystá podporu najslab‰ích, ale to, ão pridánajchudobnej‰ím, berie t˘m o ãosi bohat‰ím.Drobn˘ a stredn˘ podnikateºsk˘ stav (a nielen ten)v‰ak potrebuje ‰irokú solventnú strednú vrstvu. Toje alfa a omega úspe‰ného trhového hospodárstva.Nehovoriac o tom, Ïe men‰ia spotreba tovarov asluÏieb si vyÏaduje aj men‰iu potrebu pracovnejsily. Ak klesne poãet zákazníkov v re‰taurácii, kdeboli predt˘m dvaja ãa‰níci, moÏno bude staãiÈ uÏlen jeden.Právnik Franti‰ek Tobiá‰.Pravda 23. 5.(Je prapodivné, Ïe odborníci si takmer nev‰ímajúproblém, ktor˘ vypl˘va z tendencie zaslepovaÈoãi pár tisícom najväã‰ích bedárov, priãomvláda váÏne po‰kodzuje nosn˘ stredn˘ stav. Súãasnásociálna politika slovenskú societu váÏnedeformuje. A SR si túto spoloãenskú pokriveninuponesie do budúcnosti ako ÈaÏké bremeno.)***Problémom mnoh˘ch dne‰n˘ch demokratick˘chpolitikov v Európe je, Ïe sú takmer rovnako nudníako starí komunistickí autokrati. Preã sú tí farbistív˘myselníci a idealisti, ão sa bili za záujmyverejnosti a oÏivovali parlamentnú politiku. Profesionálnipolitici si dokonale osvojili podobne akobyrokrati umenie nepovedaÈ na verejnosti niã zaujímavé.Riadia ich nemenej profesionálni tlaãovítajomníci, ministri mediálnej manipulácie a chytºav˘chTV ‰tekov.Anglo-holandsk˘ spisovateºIan Buruma. Sme 24. 5.(Nikdy sa nedozvieme o SR toºko pravdivéhoako z ãlánkov, ktoré o SR vôbec nehovoria.)***Slovensko je veºmi rozmanité. A jedn˘m z jehoobrazov je aj rozsiahla nedovzdelanosÈ. ·koly aj poroku 1918 vzdelávali ºudí nedostatoãne. NeukazovaliEurópu v celej jej ‰írke, nové myslenie priná-‰ali vÏdy najmä ºudia, ktorí sa vracali zo sveta. ·ir-‰í rozhºad mali napr. obyvatelia v okolí ko‰icko-bo-humínskej Ïeleznice, lebo Ïelezniãiari jazdili aÏ poBerlín a Hamburg. A z juÏného a západného Slovenskachodili zase ºudia do Budape‰ti a Viedne.Etnografka SoÀa Kovaãeviãová (87).Pravda 24. 5.(·koda, Ïe nejaká iná etnografka neskúma to,kde na Slovensku majú ºudia zasa najuωí rozhºad– a preão ho tak˘ majú.)***Indickí meteorológovia varovali barmsk˘ re-Ïim dva dni pred t˘m, neÏ cyklón zaútoãil, a thajskídokonca päÈ dní. Generáli ich v‰ak odmietli poãúvaÈ.Lebo nenávidia vlastn˘ národ. Barmsk˘ re-Ïim svojím národom nielen poh⁄da, ale aktívne honenávidí chladnou, totálnou a vraÏednou nenávis-Èou. Ako ináã si vysvetliÈ nepredstaviteºn˘ obrazkonvojov, zadrÏan˘ch colníkmi na thajskej hranici?Lietadiel pln˘ch proviantu, ktor˘m nedovoºujúpristáÈ?Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy. Sme 24.5.(ªudstvo len veºmi málo pokroãilo od ãias barbarstva.K moci sa dostávajú – raz tu, druh˘ razonam – cynickí blázni a paranojici, ktorí vosvojej psychickej zvrátenosti oberajú ºudí o slobodua pokojn˘ Ïivot a nechávajú ich zomieraÈv desaÈtisícoch, ak by malo nieão ohroziÈ ich neobmedzenúmoc. V demokratick˘ch ‰tátoch sato deje kultivovanej‰ie, ale mnohé negatívnedôsledky na existenciu obãanov sú veºmi podobné.)***Rastislav Kupka má 35 rokov a za sebou v˘nosnúkariéru v SPP. Sedí v predstavenstve za stranuSmer uÏ 16 mesiacov a tento mesiac dostal miliónovémanaÏérske odmeny. Rok v orgáne polo‰tátnehoSPP priná‰a Kupkovi roãne päÈ aÏ ‰esÈ miliónovkorún vrátane odmien. To je v priemere pol miliónamesaãne. Poãas dvoch rokov v predstavenstveSPP zarobí toºko, ão beÏn˘ ãlovek s priemern˘mslovensk˘m platom 20-tisíc v hrubom za cel˘Ïivot.Publicista Martin Kováãik.Pravda 24. 5.(Diskusie o v˘‰ke rôznych sociálnych dávok avianoãn˘ch dôchodkov sú na pozadí citovanejinformácie trápne a smie‰ne. NoÏnice sa prudkootvárajú a raz zobudia aj krotk˘ch, ubit˘cha oklaman˘ch obãanov SR.)***Ak mládeÏ siahne po alkohole ãi in˘ch drogách,najãastej‰ie je tam vplyv partie, aj vzdorproti rodiãom. PreÏívajú prázdno. Nevieme deÈomzmysluplne vyplniÈ voºn˘ ãas. Máme tu 15-roãn˘chchalanov, ktorí ukradli auto, za 500 korún kúpili„e‰pézetku“, jazdia tri mesiace po Slovensku a nikomuto neprekáÏa. âím sú viac opití, t˘m majúväã‰iu zábavu.Psychiater ªubomír Gábri‰z resocializaãného zariadenia pre mládeÏ.T˘ÏdeÀ 26. 5.(A keì sa potom súdny ãlovek doãíta, Ïe ‰tátnaV‰ZP chce prestaÈ financovaÈ práve lieãebnéústavy, kde sa lieãia rôzne závislosti, jednoduchozastáva rozum.)***Politické strany sa stávajú formou podnikania smocou, v ‰t˘le „urvi si ão najviac, pokiaº to e‰teide“. S t˘m súvisí aj neobyãajná ha‰terivosÈ strán,81

S U P E R M O N I T O Rsprevádzaná extrémnou polarizáciou politickej scény.Celkovo stranícka politika vo svete neupadá lenpreto, Ïe uÏ nepriÈahuje dostatoãn˘ poãet ºudí.Upadá aj preto, Ïe politické strany sú ãoraz viac vovleku peÀazí, Ïe klasická politika je skorumpovanáa nepriehºadná.âesk˘ politológ Jifií Pehe.Sme 26. 5.(Je vlastne veºkou naivitou spájaÈ s politick˘misubjektmi akékoºvek u‰ºachtilé idey.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 26. 5.(Ak sa takto podpí‰e jeden za v‰etk˘ch poslancov,aspoÀ sa ani jeden nebude môcÈ intelektuálnevyvy‰ovaÈ nad ostatn˘ch.)***Na júlovom sibírskom summite sa naostro zaãne‰achová partia EÚ verzus Rusko. V hre budeenergetická bezpeãnosÈ Európy a udrÏanie ruskéhomonopolu dodávok ropy a plynu do EÚ. Budesa hraÈ o to, ãi sa Moskva vzdá v‰etk˘ch zvy‰kovimperiálnych reminiscencií na Kaukaze a voãi b˘val˘msatelitom. Ruskí hostitelia to nebudú maÈsprvoti ÈaÏké, lebo Európania Èahajú za rôzne ‰pagátikyvlastn˘ch záujmov. A v tom je najväã‰í problém,lebo Rusko túto nesúrodosÈ EÚ diplomaticko-energetick˘mimanévrami neustále priÏivuje.Komentátor Peter Turãík.HN 27. 5.(Ide o zásadné existenãné otázky Európy – a jeznepokojujúce, ako málo slovensk˘ch publicistovsa ão len trochu hlb‰ie tejto tematike venuje.Pritom osud Európy – aj vo vzÈahu k Rusku– je v mnohom rozhodujúci aj pre osud Slovenska.Rozhodne viac neÏ úboho prezentovanézápletky opozície a koalície.)***Najväã‰ie slovenské megahity ako „Voda ãoma drÏí nad vodou" síce dokáÏu priniesÈ pekn˘ benefitv roku svojho úspechu, a potom e‰te zarobiakaÏd˘ rok nieão, ão odhadujem na desaÈtisíce, alevyÏiÈ sa ãisto len z toho, teda z jednej pesniãky,nedá.Hudobn˘ producent Július Kinãek.Sme 27. 5.(Zdanlivo je reã o zárobku. V podstate je v‰akreã o slovenskej úzkoprsosti, ktorá nielen finanãne,ale aj spoloãensky veºmi obmedzuje inajlep‰ích. Kirschnerová, Müller i RáÏ uÏ dokázali,Ïe nemusíme byÈ úplne otrokmi ná‰ho zovretiamedzi Tatry a Dunaj, môÏeme preskoãiÈna‰u malosÈ, ale zatiaº jedinou cestou je trvalej-‰í odchod za hranice. Ten na‰ich ºudí aspoÀ trochuzbavuje Èarchy dusivého malome‰tiactva.)***Som veºmi prekvapen˘, keì poãujem, o ãom sarozprávajú mladé zaãínajúce kapely. Keì sme myzaãínali, nerie‰ili sme vydavateºstvo, percentá,hranosÈ, ani to, ãi nás hrajú v nejakom rádiu. I‰loo nieão iné. Vtedy to bola radosÈ z prv˘ch koncertov.Líder kapely IMT SmileIvan Tásler. HN 27. 5.(Aj v pop-music môÏe ísÈ teda o morálne a humanistickyãisté zámery – alebo o k‰eft. Je mimoriadnehodnotné, ak niekomu záleÏí viac natom, aby si ho ºudia váÏili pre kvalitu jeho práce,neÏ na tom, aby bez ohºadu na to, ãi prinesiesvojmu ºudskému okoliu nieão pozitívne, silen nahonobil rekordn˘ majetok.)***Sydney urobil svet o nieão lep‰í, filmy o nieãolep‰ie a dokonca aj veãeru o nieão lep‰iu ako tí predním. Bude nám veºmi ch˘baÈ.Herec a reÏisér George Clooney.Pravda 28. 5.(Darmo sa hovorí fráza, Ïe „nikto nie je nenahraditeºn˘“–, ãasto je nepravdivá. ReÏisér SydneyPollack – podºahol rakovine 73-roãn˘ – re-Ïisér filmov Kone sa tieÏ strieºajú, Tri dni Kondora,Tootsie – nie Ïe by bol nezastupiteºn˘, alebol tak˘ originálny a nápadit˘, Ïe uÏ nik tak unikátnenevytvorí svojou réÏiou tvoriv˘ priestorpre Streisandovú, Dustina Hoffmana alebo Clooneyhoako on.)***Slovensko, ktoré je dnes v stupni informatizáciena chvoste krajín EÚ, chce do roku 2013 investovaÈvy‰e 25 miliárd Sk (826 miliónov eur) na sprevádzkovanieústredného portálu verejnej správy.Ten zastre‰í ‰tátne a samosprávne úrady a ponúkneobãanovi moÏnosÈ komunikovaÈ so ‰tátom elektronicky.Novinár Ján Kováã.HN 29. 5.(Je znechucujúce, ako kaÏd˘ deÀ objavujemenieão dôleÏité, v ãom sme na chvoste EÚ.)***Politické sily sa musia reformovaÈ. V samosprávemajú proti sebe silného konkurenta v nezávisl˘chkandidátoch. Nezabúdajme na kvalitu Ïivota a poslaniemiestnej politiky v nej. Je len otázkou ãasu,kedy obãania vy‰lú signál, Ïe v samospráve veriaviac nezávisl˘m ako straníckym kandidátom. VtedyuÏ kaÏdá strana viac pozornosti presmeruje dosvojho vnútra.Politológ Michal KaliÀák.Sme 29. 5.(KeìÏe do NR SR sa môÏu ºudia dostaÈ len nakandidátkach strán, ão nezaruãuje nijakú kvalitu,jediná moÏnosÈ, ako zasadiÈ t˘mto subjektomranu na príuãku, je zvoliÈ nezávisl˘ch primátorova poslancov tam, kde sa to dá, teda vsamospráve.)***Dvestotisícov˘ plat mení nudné voºby do Európskehoparlamentu na ostr˘ súboj známych politikov.Zo SR majú do Bruselu namierené Kukan (SDKÚ),Fronc (KDH) ãi Zala (Smer). Noví europoslanci sipolep‰ia, po novom budú dostávaÈ 7 000 eur, okolo217-tisíc Sk.Îurnalistky Diana Schniererováa Zuzana Petková. Pravda 29. 5.(ËaÏkú povinnosÈ by mal predseda Európskehoparlamentu Hans-Gert Pöttering, keby muselpredloÏiÈ obãanom EÚ konkrétnu a dôveryhodnúsprávu o tom, ão cez rok 2007 poslanci EP zamilióny eur svojich platov pozitívne a uÏitoãnéspravili – a keby potom obãania EÚ v európskomreferende odhlasovali, ãi to nejako potrebovalia ãi sú ochotní za túto ãinnosÈ aj zaplatiÈ.V opaãnom prípade by poslanci museli v˘platyvrátiÈ.)***Jozefa Golonku si nesmierne váÏim za to, ão vykonalpre slovensk˘ hokej. A re‰pektujem aj jehoprávo na názor, Ïe my, ktorí sme odi‰li z krajinyv roku 1968, sme „morálne zlyhali“, i keì s ním absolútnenesúhlasím. Mnohí za hranicami pracovalipre Slovensko niekedy azda úãinnej‰ie, ako tí, ãoostali doma. Za oceánom som pre‰iel mnoh˘mi zamestnaniami.V americkej televízií som zaãal odpiky. A po ãase som bol opäÈ reÏisérom. Potom mav jeden vzru‰ujúci veãer odmenili najvy‰‰ím americk˘mtelevíznym ocenením – Emmy Award.Televízny reÏisér Ernest StredÀansk˘.HN 29. 5.(ªudov˘ filozof Golonka má kuriózne názory,ale obãas sa dá strhnúÈ k bezhlavostiam.)***Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Îurnál 29. 5.(Jeden za v‰etk˘ch. To by bolo ideálne a bez problémov.)***âo si budeme na Slovensku nahováraÈ – popmusicje takmer nepoãúvateºná, jazz uÏ s hudboumá máloão spoloãné a súãasná váÏna hudba pod-ºa mÀa nedokáÏe osloviÈ poslucháãov, keì neberiemedo úvahy zázraky typu Mater od Vlada Godára.V‰estrann˘ hudobník Andrej ·eban.TV oko 30. 5.(Ak nám postaãia prsty na jednej ruke, aby smespoãítali vo v‰etk˘ch Ïánroch hudby aspoÀ náznakyosobností, je to so slovenskou kultúrouveºmi trápne. E‰te dobre, Ïe máme ministerstvokultúry. To bude potrebné, aj keì slovenskákultúra vôbec nebude.)***Prezident Bush je zmäten˘, nespoznáva vMcClellanovi muÏa, ktorého zamestnal, ktorémudôveroval a s ktor˘m toºké roky spolupracoval. Jesklaman˘.Tlaãová tajomníka Bieleho domuDana Perinová. Pravda 30. 5.(Sme príli‰ ìaleko od Washingtonu, aby sme posúdili,ãi dlhoroãn˘ Bushov tlaãov˘ tajomníkMcClellan napísal veºmi ne‰etrnú knihu o Bushoviz pomsty za to, Ïe ho ten nedávno prepustil,alebo ãi sa len predt˘m neodváÏil povedaÈ oprezidentovi, ktorého poznal zblízka, pravdu. Aasi ÈaÏko rozhodneme aj to, ão je nemravnej‰ie.)***Hnusí sa mi, Ïe divadelní umelci musia chodiÈ82

S U P E R M O N I T O RrobiÈ bulvárnych ‰a‰kov, aby sa vôbec vedelo, Ïeexistujú. TancovaÈ, porotcovaÈ, rozprávaÈ vtipnépríhody... hrôza. Na divadle si najviac váÏim jehoprastarú podstatu, Ïe ãlovek rozpráva ãloveku príbeh.Je to fascinujúca komunikácia, ktorej akcentysa zakaÏd˘m modelujú podºa toho, kto sedí v hºadisku.Tento druh oãistenia záÏitkom sa nedá zaÏiÈnikde inde.Dramaturgiãka a reÏisérkaZuza Ferenczová (31). Sme 30. 5.(OãisÈovanie záÏitkom je krásna schopnosÈ ºudskéhorodu, ale kto chce byÈ umelcom, ju takmernikdy nedostáva zadarmo. Musí nieão ajobetovaÈ. Robert Roth dáva prednosÈ herectvu,viacerí jeho vrstovníci banalite – a tak aj skonãia:v Ïumpe.)***V USA uÏ dávnej‰ie zistili, Ïe samotná mzda nieje na prvom mieste spokojnosti s prácou, ale aÏ natreÈom ãi ‰tvrtom. ªudia si v‰eobecne vysoko ceniadobré vzÈahy. Ak by ste mali chodiÈ do práceznechuten˘, cel˘ deÀ bojovaÈ s niek˘m, maÈ za‰éfa ãloveka, ktor˘ si na vás zasadol, odídete rad-‰ej preã, hoci vám bude ºúto za slu‰n˘m platom.ManaÏéri ãloveka s jeho zloÏitou psychikou nezriedkavnímajú len ako koliesko v mechanizme ãiv˘robnú jednotku.Psychológ Ivan Sarmány-Schuller.Pravda 31. 5.(Îiaº, i mnohí politici vnímajú obãana len akokoliesko v spoloãenskom mechanizme. Ako zdeformujeãlovekovu pohodu, keì mu vezmú jehodesaÈroãia opatrovanú pôdu, len preto, lebo jupotrebujú pri v˘stavbe diaºnice?)***Kresba: Roman Sika. Tele plus 31. 5.(Veì tak aj cel˘ slovensk˘ poklad vrátane SNDvyzerá.)***Je to neobyãajná situácia: svetoznámy dramatikpobudne 13 rokov na jednom z najväã‰ích hradovako prezident a keì skonãí, vráti sa k divadlu.Presnej‰ie: k prvej verzii hry, ktorú zaãal písaÈ e‰tepred svojím prezidentovaním. Václav Havel vykonaltak˘to husársky kúsok.Martin Porubjak na margo svetovej premiéryHavlovej hry „Odcházení“.Sme 31. 5.(Mnohí ºudia vstúpili do politiky, aby u‰li predsvojím nezaujímav˘m povolaním, a potom sa politickéhopostu drÏia zubami-nechtami, lebo neovládajúniã, ãím by si mohli tak dobre zarobiÈ.Havlov príbeh je úplne in˘. Havel bol – a je! –dramatikom. A politika sa stala jeho súkromn˘mv˘krikom proti spoloãensk˘m deformáciám.Preto aj jeho návrat z politiky do civilného Ïivotabol úplne logicky – do divadla.)***Rodiãia sa v minulosti deÈom viac venovali. âítaliim rozprávky a potom im vysvetºovali princípydobra a zla. Dnes rodiãia prenechávajú tútoúlohu televízii a internetu. Deti trápia vzÈahy medzirovesníkmi, medzi rodiãmi a deÈmi, ale aj to, ãokedysi nebolo – materiálne záleÏitosti typu kamarátmá znaãkové veci a ja nie... Trápi ich aj slab‰íkontakt s rodiãmi.Detská psychologiãkaDagmar Kopãanová. Pravda 31. 5.(Odborníci nám dnes dokáÏu exaktnej‰ie vysvetliÈproblémy detí a ná‰ho vzÈahu k nim. Apritom – paradoxne – stále Èaωie dokáÏeme tietomúdre anal˘zy zakomponovaÈ do kvality na-‰ej komunikácie s t˘mi, ktor˘ch máme najrad-‰ej na svete.)***ZadosÈuãinením pre mÀa je, Ïe sa nepotvrdili tieveci, keì ste si vy a pán Dzurinda mysleli, Ïe steasi jediní v tomto ‰táte, ktorí vedia ãítaÈ, písaÈ a jesÈpríborom. Jednoducho nastúpila sociálnodemokratickávláda, ktorá ukázala, Ïe vie vládnuÈ, Ïe vie riadiÈhospodárstvo. Program vlády je rozvrhnut˘ na‰tyri roky, za ktoré tu bude posilnen˘ sociálny ‰tát.Minister kultúry Marek Maìariãk Ivanovi Miklo‰ovi.Na telo (TV Markíza) 1. 6.(„Sociálny ‰tát“ znamená zrejme vytváraniedobr˘ch sociálnych podmienok pre v‰etk˘chobãanov ‰tátu, teda aj pre stredn˘ stav, ktor˘ síceneÏije v chudobe, ale rozhodne ani v neprimeranombohatstve. Súãasná vláda zatiaº v‰aktúto veºkú spoloãenskú skupinu ignoruje, keìÏesa vo svojich drobn˘ch opatreniach – vianoãnédôchodky limitované v˘‰kou penzií – stará leno najbiednej‰ích.)***Iniciátorom modernizácie vatikáskeho denníkaLe’Osservatore romano bol pápeÏ Benedikt XVI.Historick˘m zlomom je prijatie Ïeny do redakãnéhotímu. TridsaȉesÈroãná Silvia Guidi je prvou redaktorkouvatikánskeho denníka v dejinách. Naväã‰iu úãasÈ Ïien pri tvorbe L´Osservatore romanovyzval nového ‰éfredaktora priamo pápeÏ.Publicista Imrich Gazda.T˘ÏdeÀ 2. 6.(Na jednej strane môÏu byÈ katolíci pote‰ení, Ïesa niektoré pápeÏove náhºady na rôzne doteraj‰iecirkevné obmedzenia radikálne menia.Ale na druhej zostáva trpkosÈ z toho, Ïe celé stároãia– a v mnohom e‰te aj teraz – si Vatikán neuvedomuje,akou brzdou pre skutoãnú vieruãloveka v Boha – teda nie v cirkev – je vyluãovanieÏien z rôznych duchovn˘ch aktivít. Celibátbol v˘sledkom ºudskej svojvôle, a nie BoÏejvôle.)***Na javisku pre mÀa nie je podstatné, ãi partnerkavolí liberálov, alebo ãi dirigent je presvedãen˘národniar – v‰etk˘m nám ide o to, aby inscenáciabola ão najlep‰ia. Bolo by fajn, keby sme sa doÏilisituácie, keì v denníku ãi ãasopise budú poprisebe bez vá‰ní pôsobiÈ novinári, ktor˘ch spája profesionalitaa úsilie robiÈ dobré a ãítané médiá, nievykonávaÈ pokyny straníckych centrál ãi dohody zdákych piknikov majiteºa.Poslanec Du‰an Jarjabek (Smer-SD),opern˘ a operetn˘ spevák. HN 2. 6.(Jarjabkove slová by moÏno mohli byÈ na prvommieste v Kódexe moderného novinára. LenÏepráve aj politici spôsobujú, Ïe situácia je dramatickej‰ia,neÏ by mala byÈ. My v PK uÏ roky uverejÀujemevedºa seba ãlánky autorov bez ohºaduna ich prípadné stranícke pozadie. PovaÏujemeto za prirodzené obohatenie obsahu ãasopisu.Napr. Du‰an âaploviã ako opoziãn˘ poslanecmal kaÏd˘ mesiac priestor v rubrike „Glosy...“.)***Pre môjho syna neexistujú Ïiadne fakty. UÏ ako‰kôlkar chcel pochopiÈ veci, ktor˘m ja nerozumiemdodnes. „Kde sa konãí vesmír? Komu sanarodil Boh? Naozaj nikdy nezomrie? A fakt v‰etkovidí? Aj pod vankú‰?" nadvihol ho, leÏiac zamrieÏkami v detskej postieºke. „Aj do Talianska?A to v‰etko v jednej chvíli? Ako je to moÏné?"Bestsellerová spisovateºkaPetra DÏerengová-Nagyová.Pravda 2. 6.(Keby sme dlh‰ie zostali deÈmi, moÏno by smeskôr na‰li odpovede na mnohé otázky.)***Maºbu mám veºmi rád, a hoci môj Ïivot je úplnein˘, neÏ ak˘ vedú bohémski umelci, re‰pektujemich pre tvorivosÈ a in˘ pohºad na svet. Chcel somurobiÈ nieão práve pre mlad˘ch slovensk˘ch maliarov.Tak sme vytvorili kaÏdoroãnú súÈaÏ s nezávislouporotou a celkom slu‰nou sumou pre víÈazov.·paniel Ignacio Jaquotot, generálnyriaditeº VÚB. T˘ÏdeÀ 2. 6.(Je vÏdy lep‰ie, keì je umenie závislé na inteligentnombankárovi, neÏ na chladne kalkulujúcomministrovi, ktor˘ môÏe podºa straníckehokºúãa rozdávaÈ granty.)***Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 2. 6.(Pe‰iaci padajú – dôleÏité v‰ak je, Ïe dáma naãele vlády pevne stojí.)***Obdivovala som Hlinického, vedel urobiÈ poriadok.Chodil do ‰túdií, poznal v‰etky profesie amyslím si, Ïe vedel, ako to robiÈ. Druhá vec je, Ïemal aj ideologickú a stranícku podporu, musel odovzdávaÈisté informácie a divákom posunúÈ ajmnoÏstvo ideologick˘ch posolstiev. V na‰ej redakciisme slobodu mali paradoxne aj za Kubi‰a.Musím dokonca povedaÈ, Ïe to bolo lep‰ie ako neskôrza Rybníãka, za ktorého ‰la detská redakcia oddeviatich k piatim.Hereãka a moderátorkaPaÈa Jarjabková. Sme 3. 6.83

S U P E R M O N I T O R(K˘m rozhlas mal po novembri ´89 úÏasné ‰Èastie,Ïe VPN sa rozhodlo poveriÈ úlohou riadite-ºa inteligentného, vzdelaného Vladimíra ·tefka,ktor˘ SRo odboº‰evizoval, hoci bol ãlenom KSâ,a povzniesol do polohy blízkej európskej verejnoprávnosti–, STV rozloÏili trendy jednak siláckyantiboº‰evické a jednak zaÈahujúce vysielaniedo záujmov straníckej propagandy – HZDS,KDH – manaÏérmi ‰okujúco amatérskymi.)***Deti nám zvyknú písaÈ srdcervúce príbehy, Ïe sauÏ nemôÏu dívaÈ na to, ako maminka nemá peniazena stravu. Písalo nám 14-roãné dievãa na vozíku,Ïe súd ho uÏ 10 rokov nechce zveriÈ do opateryockovi, hoci s ním b˘vala a s t˘mto rie‰ením súhlasilaaj jej matka. Deti trápi, keì nemôÏu ísÈ nav˘let pre nedostatok peÀazí.Vedúca kancelárie ombudsmana HenrietaAntalová. Sme 3. 6.(Desivá nehumánnosÈ rozkladá na‰u mravnúpodstatu a pripravuje deti o vieru, Ïe ºudia súdobrí a ºudstvo spravodlivé.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 3. 6.(Odpoãúva SIS politikov, alebo niektorí politicipoãúvajú SIS?)***Chodím do prírody nesmierne rada a v‰ade vidímznaky, náznaky, symboly, znamenia a mám dojem,ako by mi nieão rozprávali. Ale aby som to dokázalaaj stvárniÈ, musím motívy z prírody zaÏiÈ.Moje oãarenie pritom môÏe byÈ rôzne. Niekedy jeto vtáãí spev, niekedy ‰elest lístia. Aj to vnímam akoposolstvo, ktor˘m mi príroda chce nieão povedaÈ.V˘tvarníãka Eva Bachratá-Linhartová.Slovo 4. 6.(Podstatná je odpoveì na otázku, ãi symboly,ktoré v ãloveku oÏijú pri pohºade na oãarujúceobrazy, sú prúdom in‰pirácií prichádzajúcich doãlovekovho vedomia z vonku, a ãi v tej „prírodnej“podobe v Àom aj zakotvia, alebo ãi sú zhlukomrôznorod˘ch vnemov, ktoré potom bleskur˘chlospracuje akási schopnosÈ priamo v ãlovekua teda aÏ tá dá symbolom koneãnú a rozhodujúcupodobu.)***Kandidát na prezidenta Obama pôsobí dojmom‰okujúco vyrovnaného víÈaza. Má dar vsugerovaȺuìom, aby sa v Àom videli, a ponúka záhadn˘úsmev. Je liberálom, ktor˘ podporuje rokovania sozahraniãn˘mi nepriateºmi a stiahnutie sa z Iraku. Nojeho teória, Ïe vie preklenúÈ ideologické rozdielyamerického národa bez toho, aby to rie‰il vojnou,zanecháva v niektor˘ch Ameriãanoch pocit, Ïe akopolitika ho e‰te len treba prekuknúÈ.Publicista Michael Powell.New York Times 5. 6.(Slovenskí publicisti a analytici sa zmôÏu nanajv˘‰na neustále opakovanie frázy, Ïe RobertFico je populista a Ïe MikulበDzurinda by sauÏ mal vzdaÈ postu predsedu strany. Ale nemajúfantáziu a ani dar ‰tylizácie na to, aby obochv˘znamn˘ch politikov ‰ir‰ie charakterizovali aaby skúmali ich „du‰u“.)***VÏdy, keì leziem, smrÈ je to posledné, na ão myslím,inak by som si ju privolával. My‰lienka máveºkú silu.Horolezec Dodo Kopold (28), ktor˘vlani vystúpil na tri osemtisícovky – âo Oju, NangaParbat a ·i‰a Pangmu. Îurnál 5. 6.(Zdalo by sa, Ïe ostrieºan˘ chlap, ktor˘ má za sebouviac ako sto hodnotn˘ch v˘stupov v Tatrách,Alpách, JuÏnej i Severnej Amerike a v Himalájach,musí byÈ príli‰ realistom na to, abymohol byÈ ão len trochu poverãiv˘. A predsa ajKopold v istom zmysle je. SmrÈ môÏe ãloveka dobehnúÈkedykoºvek a kdekoºvek. âlovek by malmaÈ pred Àou úctu neustále a v‰ade. Ale nemá.Niekedy sa bojí viac – v lietadle – a niekedy vôbec.)***V ãom sa zviditeºÀovali súãasní europoslanci aako obhajovali záujmy obãanov SR, je pre ich voliãovveºká neznáma. Viacerí z nich predvádzaliväã‰iu aktivitu na reprezentaãn˘ch plesoch v Bratislaveako v EP. DoÀ sa zväã‰a navrhujú ministerskívyslúÏilci, zaslúÏilí ãlenovia strán a nepríjemnístranícki konkurenti. Skutoãní odborníci a mladáprogresívna krv ch˘bajú.V rubrike Listy ãitateºovLadislav Kováãik, RuÏindol. Pravda 5. 6.(ÍsÈ voliÈ by mali maÈ právo len takí osvietení obãaniaako Ladislav Kováãik.)***Úradníci. Mizern˘ plat, ãasto sa striedajúci politickyvymenovaní ‰éfovia, niekedy politicky, a nieracionálne odvodená pracovná agenda, neurãit˘kariérny rast a Ïiadne ‰ance ovplyvniÈ veci k lep-‰iemu. A najmä – nemoÏnosÈ robiÈ si svoju robotuporiadne, aby mala zmysel a aby z nej mal ãlovekradosÈ. Na úradníkov nadávame a zároveÀ sa ich ajbojíme.Ekonóm Svetovej bankyAnton Marcinãin. HN 6. 6.(Úradníci sú buì beÏní podriadení zamestnanciako väã‰ina z nás – alebo páni a panie, ktorísa nevedia zmestiÈ do koÏe. Ale nikdy nie sú toaj to. ªudstvo by Ïilo oveºa slobodnej‰ie a bezstresov, keby nebolo t˘ch druh˘ch.)***PribliÏne päÈsto rokov bola Európa politick˘m,kultúrnym a ekonomick˘m centrom sveta. Jej mocv‰ak sprevádzalo krviprelievanie a utrpenie, ktorévyvrcholilo dvoma samovraÏedn˘mi vojnami v20. storoãí. Od roku 1945 sa stávala ãoraz blahobytnej‰ou,mierumilovnej‰ou – a súãasne bezv˘znamnej‰ou.Teraz má Európa na v˘ber: má sa pokúsiÈobnoviÈ svoju pozíciu v centre svetového diania?Alebo sa má uspokojiÈ s pohodlnou bezv˘znamnosÈou?Komentátor Gideon Rachman. FinancialTimes 6. 6.(âo môÏe byÈ väã‰ím potvrdením v‰eobecnejpohodlnosti ako to, Ïe uÏ desaÈroãia Európa nevyprodukovalaÏiadneho reformátora, revolucionára,ba ani ‰tátnickú osobnosÈ, ale ani spisovateºaz rodu Shakespearov ãi Dostojevsk˘ch?)***Biedou ná‰ho futbalu je to, Ïe talenty sa u násprispôsobia podpriemeru a r˘chlo prídu na to, Ïe imto vlastne staãí na pohodln˘ Ïivot. Hráã v‰ak musímaÈ v sebe motor, inak to nefunguje.Tréner a dlhoroãn˘ vynikajúci futbalista LadislavJurkemik. HN 6. 6.(Do kultúry, do ‰portu, do politiky ãasto vstupujúzdravo ambiciózni, usilovní a aj talentovaníºudia. Ale zakrátko väã‰inu z nich zomelie nemilosrdn˘mlyn pohodlnosti a priemernosti ichprostredia. To je základn˘ trend dne‰ka: staÈ sacelebritou a potom pohodlne zarábaÈ veºké peniaze.Treba si veºmi váÏiÈ t˘ch, ão tvoria ãestnév˘nimky.)***Za prijímanie úplatku pôjde na 3 roky za mreÏeb˘val˘ primátor âadce Pohanãeník. Korupcia naSlovensku kvitne predov‰etk˘m v komunálnej sfére.Obce a mestá dostali pri reforme verejnej správyviac právomocí, viac peÀazí a t˘m aj viac moÏnostípre starostov, primátorov i mestsk˘ch poslancov,ako sa obohacovaÈ a prelievaÈ verejné peniazedo súkromn˘ch vreciek.Komentátor Márius Kopcsay. Pravda6. 6.(Zatiaº v‰ak existuje len mal˘ spoloãensk˘ tlakna verejn˘ch ãiniteºov, aby im nezi‰lo ani naum okrádaÈ v akejkoºvek podobe ostatn˘ch obãanov.Preto, Ïe je to nechutné a nemorálne, aleaj preto, Ïe by to bolo príli‰ riskantné ohrozeniesºubnej kariéry.)***Otázka, ãi som veriaci, je na prv˘ pohºad jednoduchá,ale neviem na Àu jednoznaãne odpovedaÈ.Najmä po tragédiách, ktoré sa vo svete neustáledejú. Neviem si predstaviÈ, Ïe to nejaká vy‰‰iamocnosÈ dovolí. âím viac si v‰ak ãítam o vesmírea jeho fungovaní, t˘m viac si uvedomujem, Ïe ná‰svet nemôÏe existovaÈ iba tak. Pravdepodobne tuje nejaká sila zodpovedná za to, ão sa deje, ale asinie je stále pri kormidle.Najpredávanej‰í autor bestsellerovz lekárskeho prostredia Robin Cook.TV oko 6. 6.(Aj známy spisovateº podlieha tisícroãnej vÏitejpredstave, Ïe Boh sa rozhoduje podºa t˘ch ist˘chzásad ako ºudia. Je v‰ak moÏn˘ aj druh˘ v˘klad.Boh je naozaj tak˘ slobodn˘ ako nik in˘, a pretopreÀho nemusí byÈ také rozhodujúce ako preºudí, aby bol pri kormidle vÏdy, keì majú ºudiapocit, Ïe by pri Àom mal byÈ.)***Politika ma absolútne nezaujíma, je to nieão, ãoide úplne mimo mÀa. Nikdy som napríklad nebolvoliÈ prezidenta SR, ani sa v budúcnosti nechystám.Táto téma mi je úplne ukradnutá.Spevák Richard Müller.HN 6. 6.(KaÏd˘ by si mal v‰ak uvedomiÈ, Ïe raz môÏe dohorieÈjeho Cigaretka na 2 Èahy a zrazu zistí, Ïeje v‰etk˘m okolo seba úplne ukradnut˘.)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler84