clxvii. – clxviii. číslo - home.nextra.sk

V L Á D AS RKºúãov˘m je ekonomick˘rozmer diplomacieZmiernenie dopadov globálnej hospodárskej krízy a ìal‰ie upevÀovanie medzinárodného postavenia SRa slovenskej zahraniãnej politiky. To sú priority, na ktoré sa chce sústrediÈ nov˘ ‰éf slovenskej diplomacie.So susedn˘m Maìarskom plánuje diskutovaÈ o vzájomn˘ch problémoch. ,,Budem sa usilovaÈ o to, aby za môjhopôsobenia bola zahraniãná politika Slovenskej republiky predvídateºná a ãitateºná, voãi zahraniãn˘m partneromako aj obãanom Slovenskej republiky.” Uviedol to vo svojom prejave na prvej tlaãovej konferencii po nástupedo funkcie ministra zahraniãn˘ch vecí SR Miroslav LAJâÁK, ktor˘m sa prihlásil k politike,na‰tartovanej jeho predchodcom Jánom Kubi‰om.Riadenie ministerstva zahraniãn˘ch vecípreberám po viac neÏ dvoch rokoch prácemôjho predchodcu, a uznávaného koleguJána Kubi‰a, ktor˘ tu odviedol veºk˘ kusdobrej práce.K dne‰nému dÀu sa Slovenskej republikepodarilo splniÈ v‰etky strategické zahraniãnopolitickéciele. Od nástupu tejto vlády – je tovstup do schengenského priestoru, ratifikáciaLisabonskej zmluvy. Zvládli sme zavedenieeura a zru‰ili vízovú povinnosÈ so Spojen˘mi‰tátmi americk˘mi. Aktívnou prácou vintegraãn˘ch zoskupeniach, ktor˘ch smeãlenmi a zapojením sa do diplomatick˘ch avojensk˘ch misií, potvrdzujeme seriózny prístupk plneniu na‰ich spojeneck˘ch záväzkov.Postupne zvy‰ujeme rozvojovú pomoc a reagujemetak na potrebu pomôcÈ krajinám, ktorésú na jej prijímanie odkázané.Priorita, ktorú nadiktoval ÏivotHlásim sa ku kontinuite zahraniãnej politikySlovenskej republiky. Vyrástla na hodnotách,skú‰kach a spojenectvách, ktoré sú overenéãasom. Nastupujem do funkcie v období,keì sa musíme vyrovnávaÈ s následkamiglobálnej finanãnej a hospodárskej krízy.Táto skutoãnosÈ síce nemení na‰e zahraniãnopoliticképriority, ale mení ich hierarchiu.Prioritou priorít pre celú vládu Slovenskejrepubliky aj pre ministerstvo zahraniãn˘chvecí sa stáva práca na zmiernení negatívnychdopadov krízy na Slovenskú republikua jej obãanov. Kºúãovou úlohou ministerstvazahraniãn˘ch vecí pod mojím vedením buderozvoj ekonomického rozmeru slovenskej diplomacie.Neexistuje medzinárodné fórum, pre ktoréby rie‰enie hospodárskej krízy nebolo témouãísla jedna. Platilo aj to pre nedávnuMníchovskú bezpeãnostnú konferenciu, naktorej som sa zúãastnil. V tomto duchu smeuÏ podnikli prvé kroky. Aktivizovali smena‰u sieÈ zastupiteºsk˘ch úradov, a útvary vústredí.Tento zámer by som zhrnul do troch bodov.V prvom rade urobiÈ v‰etko pre vy‰‰iu podporuslovenského exportu. Po druhé udrÏiavaÈintenzívnu komunikáciu s na‰imi kºúãov˘miinvestiãn˘mi partnermi. Po tretie vyuÏiÈãlenstvo v Európskej únii a medzinárodn˘chorganizáciách na lep‰ie presadenie národn˘chpotrieb a záujmov s aktivitami, ktoré tietoorganizácie vyvíjajú práve na zmiernenienásledkov krízy. VyÏiada si to uωiu spoluprácuministerstva zahraniãn˘ch vecí s ìal‰ímirezortmi vlády, najmä s ministerstvom hospodárstva,neÏ to bolo doposiaº.Stabilné piliere: EÚ a NATOStrategické priority ostávajú nemenné. Plnevychádzajú z Programového vyhlásenia vládySlovenskej republiky. Ide o aktívne pôsobeniev Európskej únii, ktorá je základn˘mrámcom ná‰ho sociálneho a hospodárskehorozvoja. ëalej je to ãlenstvo v Severoatlantickejaliancii, ktorá predstavuje pilier na‰ejbezpeãnosti. V rámci neho budeme ìalej aktívnepracovaÈ na posilÀovaní transatlantick˘chväzieb. Európska únia a Severoatlantickáaliancia sú piliere, na ktor˘ch budemestáÈ. Predstavujú rámec, v ktorom sa budemepohybovaÈ a hodnoty, ktoré budeme re‰pektovaÈ.Slovensko sa rovnako bude opieraÈ o veºmiaktívnu spoluprácu predov‰etk˘m s krajinamiVy‰ehradskej ‰tvorky (âeskou republikou,Poºskom a Maìarskom) a Rakúskom.Spolu s partnermi v Európskej únii budemeposilÀovaÈ racionálnu a. pragmatickú líniubudovania vzájomn˘ch vzÈahov s Ruskomi ìal‰ími v˘chodoeurópskymi krajinami,predov‰etk˘m s Ukrajinou.Naìalej budeme venovaÈ pozornosÈ priestoruzápadného Balkánu. Bezpeãn˘ v˘voj vEurópe si totiÏ neviem predstaviÈ bez stabilizáciea konsolidácie v˘voja v tomto európskomregióne.Budem sa usilovaÈ o lep‰iu synergiu slovensk˘chsubjektov v cudzine, a hºadaÈ spôsob nalep‰ie vyuÏitie moÏností, kompetencií i finanãn˘chprostriedkov v‰etk˘ch hráãov, ktorímajú ústavnú kompetenciu a zodpovednosÈpre pôsobenie v zahraniãí. Chcem tieÏpriblíÏiÈ zahraniãnú a domácu politiku zintenzívnenímspolupráce rezortu diplomacie sNárodnou radou SR, ako aj lep‰ou komunikácious podnikateºskou a finanãnou sférou,akademickou obcou, s vy‰‰ími územn˘micelkami a mimovládnymi organizáciami.DiskutovaÈ s chladnou hlavouSlovensko-maìarské vzÈahy sú oveºa kvalitnej‰iea lep‰ie ako ich prezentujeme. Slovenskárepublika a Maìarská republika veºmidobre spolupracujú v Európskej únii a NATO,sú súãasÈou Vy‰ehradskej ‰tvorky. Máme dobr˘dialóg v mnoh˘ch oblastiach – ekonomickej,kultúrnej i komunikácie medzi obãanmi.PovaÏujem za nesprávne a chybné redukovaÈna‰e vzÈahy na napätia alebo problémy,ktoré vypl˘vajú z odli‰ného interpretovaniahistórie. Namiesto bombastick˘ch vyhláseníalebo nejak˘ch deklarácií, myslím, Ïe by smesa mali vrátiÈ na literu a na duch základnejzmluvy. Práve základnú zmluvu o dobrom susedstvea spolupráci z marca 1995 povaÏujemza základ vzÈahov. Vytvára rámec, ktor˘ potrebujemea pokr˘va v‰etky aspekty na‰ichvzÈahov. Jeden z jej ãlánkov znamená akceptovaniev‰etk˘ch existujúcich medzinárodn˘chdokumentov a konvencií, ktoré definujúpostavenie osôb patriacich k národnostn˘mmen‰inám. V súlade so základnou zmluvoupracuje dvanásÈ zmie‰an˘ch komisií. Z nichby som spomenul komisiu pre otázky národnostn˘chmen‰ín, ktorá vypracovala viac neÏsto odporúãaní pre vládne kabinety Maìarskejrepubliky aj Slovenskej republiky. Ani raz sanestalo, Ïe by jedna alebo druhá vláda neakceptovalaktorékoºvek z odporúãaní.Chcem vidieÈ slovensko-maìarské vzÈahyako vzÈahy korektné, priateºské, partnerské,spojenecké, lebo tak˘mi sú. O nevyrie‰en˘chproblémoch treba diskutovaÈ s chladnou hlavou.PokaziÈ vzÈahy je totiÏ omnoho ºah‰ie,neÏ ich potom naprávaÈ. Îiaden rozumnezm˘‰ºajúci ãlovek nemôÏe maÈ záujem natom, aby sme si ich naru‰ili.9

E N E R G E T I C K É S P O L O â N O S T Ihodnotíte uplynulé obdobie a pôsobenieskupiny Shell v na‰ej krajine?Musím kon‰tatovaÈ, Ïe rok 2008 patril opäÈmedzi veºmi úspe‰né vo v‰etk˘ch oblastiachná‰ho podnikania na Slovensku. Prevádzkaãerpacích staníc zaznamenala ìal‰ie nárastyv predaji pohonn˘ch hmôt a ich celkov˘ poãetsa rozrástol na ãíslo 69. Rovnako predajna‰ich olejárskych produktov má vzostupnútendenciu, takÏe skupina Shell hodnotí situáciuna Slovensku urãite pozitívne.Znamená to, Ïe dôvera centrály sa odrazilaaj v otvorení nov˘ch oblastí podnikaniaShellu na Slovensku?Predov‰etk˘m, skupina Shell vidí potenciálìal‰ieho rozvoja v celom regióne strednej av˘chodnej Európy. V posledn˘ch mesiacochsme veºmi intenzívne pracovali na zaãatí podnikaniav dvoch úplne nov˘ch oblastiach.Najskôr by som rád spomenul tú najnov‰iu.V polovici januára sme zaãali s plnením lietadielleteck˘m palivom na bratislavskomletisku. Po Rusku a âeskej republike je takSlovensko treÈou krajinou regiónu, kde ShellAviation poskytuje svoje sluÏby.âo si od tohto podnikania sºubujete?Verím, Ïe zaãatím na‰ej ãinnosti na bratislavskomletisku prispejeme k zv˘‰eniu konkurenciea k ìal‰iemu rozvoju ná‰ho najv˘znamnej‰ieholetiska. Podarilo sa nám uÏ získaÈprv˘ch stálych zákazníkov a Bratislava satak pripojí k ìal‰ím viac ako 880 letiskám voviac ako 70 krajinách celého sveta, kde poskytujemena‰e sluÏby. A verím, Ïe zákazníkovbude neustále pribúdaÈ.Druhou oblasÈou, v ktorej ste zaãali ãinnosÈna sklonku minulého roka, bolo obchodovanieso zemn˘m plynom. Zaãali ste podnikaniev ãase, ktor˘ bol pre tento sektorviac neÏ dramatick˘…S obchodovaním so zemn˘m plynom smezaãali v novembri uplynulého roka. Prvé dodávkyzemného plynu zaãali k na‰im zákazníkomprúdiÈ v januári tohto roka. Teda vãase preru‰enia dodávok zemného plynu naSlovensko. Táto krízová situácia veºmi dôkladnepreverila na‰u pripravenosÈ, a ja mô-Ïem s ist˘m odstupom len kon‰tatovaÈ, Ïe smecelú situáciu zvládli a dodávky pre na‰ich zákazníkovboli zabezpeãené. Viac detailov otejto oblasti podnikania vám v‰ak poskytnemôj kolega Branislav KaluÏn˘.Pán KaluÏn˘, priblíÏte nám ãasÈ skupinyShell, ktorá sa zaoberá obchodovaním sozemn˘m plynom…Shell zaujíma popredné miesto vo svetovomplynárenstve uÏ viac ako 40 rokov. Jejdcérska spoloãnosÈ Shell Gas & Power jev˘znamn˘m aktérom vo v‰etk˘ch ãinnostiachv rámci plynového reÈazca – v˘roba, doprava,LNG, obchod. Na‰e hlavné trhy sú vÁzii a v Tichomorí, v Severnej Amerike a ajv Európe. V Európe spoloãnosÈ Shell EnergyEurope BV dodáva svoje rozsiahle portfólioasi 40 miliárd kubick˘ch metrov zemnéhoplynu mimo dodávky od tretích strán. Vsúãasnosti pôsobíme v 19 krajinách a mámepribliÏne 8 000 zákazníkov, od medzinárodn˘chobchodníkov aÏ po priemyseln˘ch aobchodn˘ch klientov.Branislav KALUÎN¯Ako zapadá vstup na slovensk˘ trh dostratégie Shell Energy Europe?Strednú a v˘chodnú Európu povaÏujeme zaregión s vysok˘m potenciálom, a to ako vìakajeho rastu, tak aj vìaka umiestneniu zásobovacíchciest z v˘chodu. âoraz viac krajínotvára svoje trhy s plynom konkurencii a vydávasa na cestu liberalizácie trhu, a preto starostlivomonitorujeme v˘voj na trhoch stredneja v˘chodnej Európy a vyhodnocujeme objavujúcesa príleÏitosti.V roku 2006 Shell Energy Europe BVúspe‰ne vstúpila na ukrajinsk˘ trh so zemn˘mplynom. Dodávame plyn priemyseln˘modberateºom a zaloÏili sme spoloãnosÈ,ktorá bude spracovávaÈ plyn z na‰ej vlastnejÈaÏobnej ãinnosti. V roku 2007 sme vstúpilina trh so zemn˘m plynom v Maìarsku a vroku 2008 v Rakúsku. V tom ãase sme zalo-Ïili stredoeurópsku centrálu vo Viedni. Zostavilisme tím pre marketing zemného plynua zaãali sme ãinnosÈ a dodávky priemyseln˘ma obchodn˘m odberateºom. Systematickypokraãujeme v roz‰irovaní na‰ej zákazníckejzákladne. Súãasne spoloãnosÈ ShellEnergy Europe BV vykonávala prieskumslovenského trhu s cieºom ponúknuÈ tu odberateºomspoºahlivú alternatívu ich teraj‰íchdodávateºov.Aká je va‰a vízia stratégie pre slovensk˘trh?Slovensko sa stáva kºúãov˘m trhom v tomtoregióne vìaka svojmu priemyselnému potenciálua súãasnému rastu, rovnako ako vìakasvojej polohe v˘znamnej tranzitnej krajiny.Liberalizaãné snahy slovenskej vlády poskytujúpevnú základÀu na fungovanie otvorenéhotrhu. To nám umoÏÀuje preniesÈ v˘hodykonkurenãného prostredia na na‰ichkoncov˘ch odberateºov – nové príleÏitosti,flexibilita a moderné sluÏby. Odberatelia simôÏu vybraÈ také ponuky, ktoré priná‰ajúnajväã‰ie v˘hody ich konkrétnej ãinnosti aposilÀujú ich obchodné aktivity.Zaãatie podnikania v tejto oblasti si v‰akiste vyÏaduje veºmi dlhú a starostlivú anal˘zu…UÏ na zaãiatku minulého roka zaãala spoloãnosÈShell rokovanie s priemyseln˘mi odberateºmio ich potrebách a oãakávaniach vovzÈahu k otvoreniu trhu. Boli sme nad‰ení zich veºmi pozitívnej reakcie a vôle na hºadanienov˘ch rie‰ení a individuálnych partnerstievso skutoãne globálnym aktérom. V priebehuroka sme potom verejne oznámili úspe‰-n˘ vstup na trh a, ako uÏ bolo povedané, prvédodávky na‰im priemyseln˘m odberateºomboli uskutoãnené v januári 2009.Keì hovoríme o pozitívnej reakcii odberateºov,ão povaÏujete za rozhodujúci faktorvá‰ho úspechu pri zaãatí novej spolupráce?Sú to dva faktory: na‰a flexibilita, oddanosÈa obetavosÈ ná‰ho tímu. Presvedãili sme sa,Ïe flexibilita vzÈahov a moÏnosÈ prispôsobiÈna‰u ponuku potrebám zákazníkov je presneto, ão zákazníci hºadajú. To je tá pridaná hodnota,ktorú môÏe spoloãnosÈ Shell ponúknuÈvìaka svojmu ohromnému a diverzifikovanémuportfóliu dodávok plynu. To v‰etko, podporenéoddanosÈou a osobn˘m prístupom na-‰ich pracovníkov, tvorí základ ná‰ho úspechu.Na‰a flexibilita, schopnosÈ poãúvaÈ a reagovaÈna poÏiadavky zákazníkov nás odli‰uje odkonkurencie a predstavuje faktory, ktoré na‰izákazníci oceÀujú.Kde vidíte budúcnosÈ vá‰ho odboru a zákazníckejzákladne?Etablovali sme sa na tunaj‰om trhu a zaãalisme zákazníkom ponúkaÈ nové v˘hody.KeìÏe stále viac priemyseln˘ch aj obchodn˘chzákazníkov poÏaduje nové individuálnevzÈahy, máme tu dobrú základÀu na budúcirast. Ako nákup energií zohráva pre zákazníkovstále v˘znamnej‰iu úlohu, stávajú sa znich do znaãnej miery odborníci. Preto mô-Ïete uspieÈ len v prípade, Ïe dokáÏete byÈspoºahliv˘m partnerom a dokáÏete priniesÈsvoje skúsenosti a v˘hody z ostatn˘ch trhov.Za veºmi dôleÏitú povaÏujeme aj schopnosÈspolupracovaÈ so zákazníkmi na medzinárodnejúrovni. S ìal‰ím rozvojom otvorenéhotrhu a konkurencie spoznajú zákazníciv˘hody moÏnosti voºby. Na‰e prvé kroky naSlovensku nám dávajú veºa optimizmu. Veríme,Ïe Shell bude jedn˘m z hlavn˘ch aktérovna slovenskom trhu a na trhoch v tomtoregióne a stane sa dodávateºom, ktor˘ je prezákazníkov prvou voºbou.13

E U R Ó P S K Y P A R L A M E N Tdo roku 2020 zníÏia emisie skleníkov˘chplynov o 20 % a o rovnakú mieru zv˘‰ia podielobnoviteºn˘ch zdrojov energie. âas bolpritom neúprosn˘. Správa Medzivládnehopanelu OSN pre klimatické zmeny naznaãila,Ïe globálne otepºovanie si vyÏaduje okam-Ïité opatrenia. EÚ je pritom jedn˘m z najväã-‰ích zneãisÈovateºov Ïivotného prostredia vosvete.Doãasn˘ v˘bor pre klimatické zmenyschválil odporúãania pre EÚ v oblasti klimatick˘chzmien. Okrem navrhnut˘ch opatreníposlanci zdôrazÀujú, Ïe zmena klímy prebiehar˘chlej‰ie a s váÏnej‰ími následkamineÏ sa pôvodne predpokladalo. Cieºom opatreníje zamedziÈ, aby sa priemerná teplotaZeme v porovnaní s predindustriálnym obdobímzv˘‰ila o viac ako 2°C.Najnov‰ie vedecké poznatky podºa ClaudaTurmesa dokazujú, Ïe pestovanie cukrovejrepy a obilia za úãelom biomasy neu‰etrítoºko CO 2 , ako sa pôvodne predpokladalo.Chybou tieÏ je, Ïe väã‰ina biomasy slúÏi napremenu na palivá. Turmes verí, Ïe „biomasav Európe by bola uÏitoãnej‰ia, ak by sa vy-Ïívala na kombináciu v˘roby tepla a energie“.Biomasa by tak nahradila uhlie v tepeln˘chelektrárÀach. „VyuÏívaním biomasy pri v˘robeelektriny a tepla namiesto pôvodného uhliadokáÏeme u‰etriÈ tri aÏ ‰tyri krát viac emisiíCO 2 ,“ dodáva poslanec.ZniÏovaÈ emisie by sa mali nauãiÈ aj obãania.Napríklad ‰etrením elektrickej energie ãicestovaním hromadnou dopravou.Jedn˘m z hlavn˘ch nástrojov na zniÏovanieemisií skleníkov˘ch plynov v EÚ je systémobchodovania s emisiami. Smernicou oobchodovaní s emisn˘mi kvótami skleníkov˘chplynov sa EP zaoberal prostredníctvomsprávy poslankyne Avril Doyle (EPP-ED,IE). Podºa Systému obchodovania s emisiamimá kaÏdá krajina EÚ a kaÏd˘ priemyseln˘podnik pridelené presné mnoÏstvo emisiíCO 2 (takzvané kvóty), ktoré môÏe do ovzdu-‰ia vypustiÈ. S emisiami sa navy‰e obchoduje.Ak potrebujete vypustiÈ viac emisií, mô-Ïete si ich kúpiÈ na aukcii od t˘ch, ktorí svojlimit nevyãerpali. Tona CO 2 sa aktuálne predávapo 28 eur. Cieºom je trhov˘mi nástrojmizníÏiÈ mnoÏstvo emisií skleníkov˘ch plynov.NASTANE ÉRA ZELENEJ ENERGIE?V súãasnosti vyuÏívajú krajiny EÚ energiuzo slnka, vetra ãi biomasy rôznorodo. K˘mna Malte predstavuje vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie 0 %, na Slovensku je to6,7 %, vo ·védsku aÏ 39 %. Celkov˘ priemerEÚ je 8,5 %.Lep‰ie vyuÏívanie obnoviteºn˘ch energetick˘chzdrojov by pomohlo nielen atmosfére,ale aj ekonomike. Komisia predpokladá,Ïe zv˘‰ením podielu zo súãasn˘ch 8,5 % na20 % by sa zabránilo vypusteniu 600 aÏ 900miliónov ton CO 2 roãne a zníÏila by sa spotrebufosílnych palív o 200 aÏ 300 miliónovton roãne. Boom v obnoviteºn˘ch zdrojochenergie by zároveÀ do roku 2020 vytvoriltakmer milión nov˘ch pracovn˘ch miest. Luxembursk˘poslanec Claude Turmes je presvedãen˘,Ïe cieº pätinového podielu obnoviteºn˘chzdrojov do roku 2020 je síce správny,obavy v‰ak má z navrhnutého textu. Tenpodºa jeho názoru „ohrozuje súãasn˘ systémnárodnej podpory pre obnoviteºné zdroje energie“.Rie‰ením by bola väã‰ia záruka pre investíciedo tohto priemyslu.Milan Gaºa (EPP-ED), uviedol, Ïe akovlastník malej vodnej elektrárne sám vie, ãovyÏaduje v˘roba elektrickej energie z obnoviteºn˘chzdrojov. „BohuÏiaº viem veºa aj otom, s ak˘mi veºk˘mi problémami, ãastokrátumelo produkovan˘mi, zápasia ºudia, ktoríchcú t˘mto spôsobom energiu vyrábaÈ a distribuovaÈ.ZároveÀ vyjadril poºutovanie nat˘m, „Ïe Komisia aj vlády mnoh˘ch ãlensk˘ch‰tátov EÚ nesú vinu na zanedbávaníopatrení v oblasti energetickej úãinnosti“ apodceÀujú strategick˘ v˘znam tohto problému.Smernicou o vyuÏívaní energie z obnoviteºn˘chzdrojov sa EP zaoberal prostredníctvomsprávy poslanca Clauda Turmesa (EFA,LU), priãom poslanci ju podporili pomeromhlasov 635:25:25. Jej obsah sa t˘ka trochsektorov – sektora elektriny, sektora kúreniaa chladenia a sektora dopravy – a jedn˘m zjej hlavn˘ch cieºov je zabezpeãiÈ, aby sa doroku 2020 na celkovej energetickej spotrebeEÚ podieºali obnoviteºné zdroje energie aÏ dov˘‰ky 20 %. Ide napr. o vyuÏívanie veterneja slneãnej energie ãi geotermálnych prame-Àov. V sektore dopravy sa má v rámci celkovéhovyuÏívania palív do roku 2020 dosiahnuÈaspoÀ 10 % podiel obnoviteºn˘ch energií(najmä biopalív).SPOTREBITELIA V CENTRE ZÁUJMULegislatívny návrh oddeliÈ v˘robu a dodávkyelektriny ãi plynu predloÏila Európskakomisia e‰te v septembri 2007. Od tohto opatreniasi sºubuje ‰ir‰í v˘ber pre spotrebiteºova viac investícií do obnoviteºn˘ch zdrojovenergie.Jedn˘m z kºúãov˘ch bodov návrhu je oddeleniev˘roby a dodávok energie. Znamenáto, Ïe v˘robca energie uÏ viac nebude môcÈvlastniÈ aj prenosové sústavy. Väã‰ina poslancovsa vlani v júli k tomuto návrhu postavilakladne. Oãakáva sa totiÏ, Ïe to povediek zv˘‰en˘m investíciám do energetickej infra‰truktúry.Britská socialistka Eluned Morgan predstavilav pléne svoju správu o vnútornom trhu selektrinou 17. júna. V texte sa v˘razne zasadzujeza oddelenie v˘roby elektriny od jej dodávok.„Vo viac neÏ polovici v‰etk˘ch krajínEÚ existuje jedna spoloãnosÈ, ktorá kontrolujeviac neÏ 70 % trhu,“ zdôraznila Morgan.Práve nové pravidlá by tak mali umoÏniÈ väã-‰iu konkurencieschopnosÈ v sektore. ZároveÀby sa v‰ak mala posilniÈ ochrana „zraniteºn˘ch“zákazníkov. Ide najmä o to, aby vzime od elektriny nemohli byÈ odpojení dôchodcoviaãi zdravotne postihnutí.Europoslanci schválili uznesenie, v ktoromnavrhujú opatrenia za úãelom zníÏenia astabilizácie cien energií. Hlavn˘m nástrojomby mala byÈ podpora obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, diverzifikácia zdrojov a tieÏ zníÏeniezávislosti od dovozu fosílnych palív. Text ìalejpodãiarkuje v˘znam spoloãnej energetickejpolitiky a navrhuje posilniÈ transparentnosÈa boj proti energetickej chudobe.Reakciou na rastúce ceny energií by pod-ºa poslancov mala byÈ vy‰‰ia podpora obnoviteºn˘chzdrojov energie, diverzifikácia zdrojova tieÏ zníÏenie závislosti od importu fosílnychpalív. Takéto opatrenia by prispeli kstabilizácii trhu s energiami, zníÏili by nákladypre spotrebiteºov a viedlo by to k naplneniuRámcovej zmluvy OSN o klimatick˘chzmenách.Zita Ple‰tinská poukázala na to, Ïe európskispotrebitelia elektrickej energie a plynumajú právo vyuÏívaÈ univerzálnu sluÏbu, ãiÏeprávo na dodávky presne stanovenej kvalityza primerané, ºahko a jasne porovnateºné atransparentné ceny. „Spotrebitelia musia maÈmoÏnosÈ slobodnej v˘meny dodávateºa bezak˘chkoºvek prekáÏok. Musia rozumieÈ, za ãoplatia.“Ako uviedol slovensk˘ europoslanec SergejKozlík, Európa má v˘znamnú moÏnosÈovplyvÀovaÈ ceny energie, a to dostatoãnouprodukciou vlastnej energie zaloÏenej na inejbáze neÏ sú ropa a plyn.17

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AStredoslovenská energetika, a. s., (SSE) je energetická spoloãnosÈ, ktorá pôsobí v regióne strednéhoSlovenska uÏ 85 rokov, kde dodáva a distribuuje elektrinu pre pribliÏne 690 000 zákazníkov – podnikya domácnosti, ktor˘m poskytuje komplexné sluÏby spojené s dodávkou a vyuÏitím elektrickej energie.V roku 2002 francúzska spoloãnosÈ Electricité de France (EdF) nadobudla 49 % akcií SSE. Parlamentn˘kuriér oslovil generálneho riaditeºa a predsedu Predstavenstva SSE, Pierra CHAZERAINA.Pokraãujeme v nastúpenej cesteUrãite má SSE svoju stratégiu naplánovanúdo budúcnosti, av‰ak ako vnímate nepopierateºn˘vplyv ekonomickej krízy naSlovensku a jej dopad na SSE?Celosvetová ekonomická situácia je váÏnaa predpovede sú neisté. Slovensko je malé aekonomicky proexportne orientované, pretoakékoºvek v˘razné spomalenie ekonomiky pridôleÏit˘ch obchodn˘ch partneroch nemôÏe vna‰om prostredí byÈ bez negatívneho dopadu.PretoÏe väã‰ina priemyselnej v˘roby jezávislá od dodávky elektriny, SSE zaznamenalapodstatné zníÏenie spotreby elektriny vdôsledku preru‰enia v˘robn˘ch kapacít voviacer˘ch spoloãnostiach, ão vedie k zníÏeniuobchodnej marÏe a k zv˘‰eniu pohºadávokzákazníkov. T˘m, Ïe strojárensk˘ priemysela automobilov˘ priemysel boli identifikovanéako celosvetovou krízou najviac zasiahnutéoblasti ekonomiky a SSE dodávaelektrinu mnoh˘m t˘mto spoloãnostiam, situáciapostihla aj na‰u spoloãnosÈ. T˘m, Ïespoloãnosti preru‰ili alebo obmedzili svojuv˘robu, spotreba elektriny sa tieÏ zníÏila.I napriek t˘mto zl˘m správam a veºkej neistotesi myslím, Ïe je dôleÏité vyhodnotiÈ sinevylep‰uje hlavne prevádzkov˘ v˘kon akvalitu siete, popri dodávke elektriny na‰imzákazníkom, roz‰írení sluÏieb pre priemyseln˘chzákazníkov a v˘robn˘ch projektoch.V prístupe k zákazníkovi sa snaÏíme zlep‰iÈkvalifikáciu ná‰ho personálu s cieºom slúÏiÈna‰im zákazníkom na profesionálnej úrovni.Napriek v‰etk˘m t˘mto faktom nezabúdamezachovaÈ základné hodnoty etického kódexuna‰ej Skupiny, z ktor˘ch najdôleÏitej‰iesú: re‰pekt k jednotlivcom, zodpovednosÈ kÏivotnému prostrediu, zvy‰ovanie v˘konu,angaÏovanosÈ voãi komunite a dôleÏitosÈ integrity.Pri charaktere ná‰ho podniku si v‰akuvedomujeme, Ïe na‰a najväã‰ia pozornosÈmusí smerovaÈ k bezpeãnosti práce a ochraneÏivotného prostredia.Z kºúãov˘ch projektov, ktoré rozvíjame,môÏem spomenúÈ vybudovanie plynovej turbínyv Luãenci, prebiehajúcu v˘stavbu novejadministratívnej budovy spoloãnosti a technologickéhocentra v Îiline, nov˘ systém zákazníckehomanaÏmentu ISU.Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov na‰ich aktivít jeDo pozície generálneho riaditeºa a predseduPredstavenstva SSE ste boli zvolen˘len nedávno – koncom minulého roka. Akovnímate súãasnú pozíciu SSE? Uvedomujetesi vo v‰eobecnosti súãasnú energetickúpozíciu Slovenska?Iste, Slovensko bude medzi rokmi 2009 a2025 potrebovaÈ dodatoãné v˘robné kapacityna pokrytie oãakávaného deficitu. PoÏadovanárovnováha medzi ponukou a dopytomnebude dosiahnutá bez vybudovania elektrární,ktoré by zabezpeãili prechodné obdobiepred postavením jadrového reaktora tretejgenerácie.Aká je teda súãasná pozícia SSE?V podstate SSE kupuje elektrinu, aby zásobovalasvojich koneãn˘ch zákazníkov. Väã-‰ina z nich je na Slovensku, ale SSE sa tieÏroz‰írilo do âeskej republiky, kde zásobujejedného z Top 80 zákazníkov Skupiny, reÈazecMetro. Slovensko zatiaº nevlastní v˘znamnúv˘menu energie. Vopred stanovenéceny sú väã‰inou urãované majoritn˘mi v˘robcamiv ich dlhodob˘ch zmluvách, av‰akslovenské ceny sú teraz v súlade so susedn˘mitrhmi – obzvlá‰È v âeskej republike. Prit˘chto podmienkach príli‰ nízkej trhovej likviditypouÏíva SSE v‰etky dostupné nástroje,vrátane svojho v˘nimoãného vzÈahu sosesterskou spoloãnosÈou Everen v Poºsku,aby optimalizovala svoju pozíciu.tuáciu na Slovensku rozváÏne a vyhnúÈ sa príli‰némupesimizmu.Vzhºadom k t˘mto okolnostiam, aká jestratégia SSE do budúcnosti?SSE sa sústredí na existujúcu hlavnú ãinnosÈ,na distribúciu, kde spoloãnosÈ udrÏateºudrÏateºn˘rozvoj, ktorého plnenie preukazujenesmiernu angaÏovanosÈ celej EdF skupiny.V rámci tohto cieºa sa kaÏdé dva roky organizujesúÈaÏ o cenu udrÏateºného rozvoja azamestnanci alebo spoloãnosti z celej EdFskupiny môÏu svojimi nápadmi prispieÈ kudrÏateºnému rozvoju.18

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ANa‰ou cestou je odbornosÈa erudovanosÈVUJE je v súãasnom období technicky sofistikovaná a ekonomicky v˘znamná inÏinierskaspoloãnosÈ energetiky Slovenska. Je jednou z mála spoloãností, ktoré si zachovali rozsah svojichpôvodn˘ch aktivít a svoje aktivity roz‰iruje, a to aj do oblastí mimo jadrovej energetiky.Ná‰mu ãasopisu poskytol rozhovor predseda predstavenstva VUJE Zoltán HARSÁNYI.V roku 2001 ste nastupovali do pozície predsedupredstavenstva VUJE. Aké boli vtedyva‰e zámery a ciele?Mojím prvorad˘m cieºom bolo udrÏaÈ smerovaniena veºké a technicky nároãné projektyv slovenskej energetike, kde by boli zúroãenérozsiahle odborné skúsenosti a erudovanosÈpracovníkov VUJE. Veºmi zásadn˘m cieºombolo splniÈ plánované hospodárske v˘sledky.ëal‰ím zámerom bolo pokraãovaÈ v nastúpenomrozvoji diverzifikácie spoloãnosti mimo oblastijadrovej energetiky, pretoÏe v tom období sana jadrovú energiu nepozeralo priaznivo.Aké je súãasné postavenie VUJE na Slovenskua v EÚ?VUJE sa plne alebo v˘znamnou mierou podieºala,a platí to i pre súãasnosÈ, na najv˘znamnej‰íchprojektoch slovenskej energetiky. VysokúúroveÀ odborn˘ch schopností ‰pecialistovVUJE potvrdzuje aktívna spolupráca s najv˘znamnej‰ímieurópskymi energetick˘mi spoloãnosÈami.Vytvára s nimi konzorciá, v rámci ktor˘chVUJE pracuje ako v˘znamn˘ alebo i generálnydodávateº. ·pecialisti VUJE tradiãnerealizujú odborné ãinnosti pre atómové elektrárnev âeskej republike a ìal‰ích krajinách EÚ.V období posledn˘ch ‰tyroch rokov sú na‰eaktivity v˘znamné i pre atómovú elektráreÀPak‰ v Maìarsku. Na‰i pracovníci sú aktívni ajv rôznych medzinárodn˘ch a v˘skumn˘ch projektoch,ãi to uÏ je v rámcov˘ch programochEÚ, v projektoch OECD alebo v Medzinárodnejagentúre pre atómovú energiu vo Viedni.Ako je pripravená va‰a spoloãnosÈ na realizáciudostavby 3. a 4. bloku v Atómovej elektrárniMochovce?Pracovníci VUJE majú rozsiahle skúsenostiz v˘stavby, rekon‰trukcie a modernizácie blokovs reaktormi typu VVER. Zúãastnili sme saaj na v˘stavbe 1. a 2. bloku v Mochovciach. Tietoskúsenosti sme zúroãili pri prepracovaní pôvodnéhoprojektu a vypracovaní bezpeãnostnejdokumentácie pre 3. a 4. blok. V súãasnostisme jedn˘m zo ‰tyroch dodávateºov pre dostavbujadrového ostrova 3. a 4. bloku. Pracujemena tzv. mobilizaãn˘ch prácach, ktoré súúvodnou etapou dostavby. Oãakávame, Ïe oniekoºko t˘ÏdÀov budú podpísané hlavné kontraktyna dostavbu jadrového ostrova a zaãnemenaplno pracovaÈ na zmluvne dohodnut˘chaktivitách.Tento projekt je v súãasnosti pre nás najv˘znamnej‰ímprojektom a jeho realizácia vytvorínové pracovné miesta nielen v na‰ej spoloãnosti,ale tieÏ u na‰ich slovensk˘ch subdodávate-ºov na obdobie 4 aÏ 5 rokov, ão súãasná slovenskáekonomika mimoriadne potrebuje.Aké sú va‰e súãasné a plánované aktivity, ktorésúvisia s pripravovanou v˘stavbou novejatómovej elektrárne v Jaslovsk˘ch Bohuniciach?Od 1. januára 2009 po odstavení 2. blokuelektrárne V1 v Jaslovsk˘ch Bohuniciach saSlovensko ocitlo v energetickom deficite. Verím,Ïe v‰etci chceme, aby Slovensko bolo krajinou,ktorá dokáÏe vyuÏiÈ súãasn˘ vysok˘ odborn˘potenciál, ak˘ v jadrovej energetike máme.Je urãite v˘hodnej‰ie zamestnaÈ odborníkov acel˘ podporn˘ potenciál, ktor˘ tu máme po odstaveníblokov elektrárne V1, ako ich pre‰ko-ºovaÈ a dováÏaÈ elektrickú energiu zo zahraniãia.·pecialisti VUJE spracovali základnú ‰túdiuvhodnosti umiestnenia nového bloku v súãasnejlokalite Jaslovsk˘ch Bohuníc a veríme, Ïe budemejedn˘m z rozhodujúcich dodávateºov pripravovanejv˘stavby nového atómového zdroja.Aké sú hlavné dôvody na umiestnenie novéhojadrového zdroja v lokalite Jaslovsk˘chBohuníc?Dôvodov na umiestnenie nového jadrovéhozdroja v lokalite Jaslovské Bohunice je viac,spomeniem iba tie hlavné: Lokalita je dlhodobosledovaná z pohºadu vplyvu na Ïivotné prostrediea teda je dostatok podkladov pre zhodnotenievplyvu nového jadrového zdroja na Ïivotnéprostredie. Pre lokalitu a jej ‰ir‰ie okoliebolo vykonané geologické a seizmické hodnoteniea sú presne stanovené poÏiadavky pre v˘stavbunového jadrového zdroja. K dispozícii jedostatoãn˘ vodn˘ zdroj pre technologickú vodu,nie sú potrebné dodatoãné investície pre zv˘‰enieprietoku vo vodnom zdroji. Sú vybudovanéprístupové cesty, Ïeleznica a ostatná infra-‰truktúra. Záber nového územia je v dôsledkuv˘znamného vyuÏitia areálu odstaven˘ch blokovA1 a V1 mal˘. Je moÏné vyuÏitie dobréhonapojenia na prenosovú elektrizaãnú sústavy adôleÏité odberateºské regióny. Z priestorov nadelektrárÀou sú vylúãené letové koridory a jevybudovan˘ systém vyrozumenia a varovaniapre prípad akejkoºvek udalosti a s t˘m súvisiacehavarijné plány. U‰etria sa náklady za v˘stavbunáhradného tepelného zdroja pre uÏ vybudovanúsústavu centrálneho zásobovania teplompo odstavení blokov V2 (pre Trnavu, Hlohovec,Leopoldov a Jaslovské Bohunice). Existuje tutechnická a vzdelávacia infra‰truktúra (strednéa vysoké technické ‰koly v Trnave a v Bratislave).A napokon, je moÏné vyuÏitie kvalifikovanéhoskúseného prevádzkového personálu a dodávateºsk˘chfiriem.Okrem t˘chto viac-menej technick˘ch dôvodovje v‰ak veºmi podstatná aj priaznivá odozvaobyvateºov v okolí lokality, ktorí dlhodobovnímajú pozitívny vplyv jadrovej energetikyna ekonomick˘ rozvoj celého regiónu, ale tieÏna ich rodiny.19

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K APred rokom poskytol generálny riaditeº Jadrovej a vyraìovacej spoloãnosti a. s. (JAVYS) Ing. JánVALKO ná‰mu ãasopisu rozhovor. Na otázku, s ak˘mi predsavzatiami nastupuje do novej pozície vtedyodpovedal, Ïe hlavn˘m zámerom je pokraãovaÈ v nastúpenej ceste dosahovania vysokého ‰tandardujadrovej bezpeãnosti, optimalizovaÈ vnútropodnikové procesy a postupne prebudovaÈ spoloãnosÈ JAVYSna modernú firmu s vysokou konkurenãnou schopnosÈou. Ján Valko po roku hovorí o v˘voji spoloãnostiJAVYS a o perspektívach, ktoré ju umiestnili do centra pozornosti verejnosti.Pripravení na nové úlohyplexn˘mi ãinnosÈami, a preto sa na‰e zámeryrealizujú postupn˘mi krokmi. Organizaãná‰truktúra sa vyvíja tak, aby sme sa dopracovalik cieºu, ktor˘ sme si dali. Pri takejveºkej spoloãnosti sa to nedá realizovaÈ zo dÀana deÀ, ani za rok, ãaká nás e‰te veºa práce.Popri t˘chto ãiastkov˘ch cieºoch sme robilimaximum na zachovanie ‰tandardu jadrovejbezpeãnosti, a to sa nám darí na veºmi vysokejúrovni. Myslím si, Ïe sme na dobrej cestea rok 2008 hodnotím pre spoloãnosÈ JAVYSako úspe‰n˘, urãite lep‰í ako predchádzajúceroky.A v reãi ãísel? Aké boli konkrétne hospodárskev˘sledky JAVYS za rok 2008?MôÏem zatiaº len v‰eobecne hovoriÈ o predbeÏn˘chv˘sledkoch, pretoÏe hospodárskyv˘sledok prechádza procesom auditu a v˘slednéãísla musia byÈ autorizované. Ak bysom to mal hodnotiÈ po aktivitách – druh˘blok jadrovej elektrárne V1, ako som uÏ uviedol,dosiahol najlep‰ie v˘sledky v celej svojejhistórii. To sa prejavilo na vyrobenommnoÏstve elektrickej energie a z toho sa odvíjajúcichpríjmoch spoloãnosti. Plánovan˘objem v˘roby sme prekroãili.Na‰a druhá aktivita – jadrové sluÏby sa vpriebehu roku vyvíjali zloÏitej‰ou cestou. Alev koneãnom sumáre môÏeme skon‰tatovaÈ, Ïesme spracovali plánované mnoÏstvo rádioaktívnychodpadov a dokonca sme plán mierneprekroãili. Z toho rovnako vypl˘vajú trÏby nadplánovan˘ objem v oblasti jadrov˘ch sluÏieb.Podºa predbeÏn˘ch v˘sledkov hospodáreniaspoloãnosti za minul˘ rok, ktoré momentálneprebiehajú auditom, sa ukazuje, Ïe smedosiahli viac ako plánovan˘ zisk.Ako aktuálne hodnotí jadrovú bezpeãnosÈzariadení, ktoré prevádzkujete, Úrad jadrovéhodozoru SR?âinnosÈ na‰ej spoloãnosti priebeÏne sledujeÚrad jadrového dozoru SR a ostatné dozornéorgány. Vo vedení spoloãnosti sme si pre‰-li správy sumarizujúce jednotlivé ãinnostispoloãnosti v roku 2008 vo v‰etk˘ch sledovan˘choblastiach. S pote‰ením môÏem skon-‰tatovaÈ, Ïe v˘sledky dosiahnuté v ãinnostiach,ktoré sledujú príslu‰né ‰tátne dozory,boli aj v minulom roku na veºmi dobrej úrovni.Na na‰ich jadrov˘ch zariadeniach sa nevyskytliudalosti, ktoré by boli hodnotené vmedzinárodnej stupnici ako udalosÈ na jadrovomzariadení. Nevyskytol sa Ïiaden poÏiar,ani nebola naru‰ená radiaãná bezpeãnosÈ.ÚJD a ostatné dozorné orgány, ktoré priebeÏnevykonávajú svoju ãinnosÈ na na‰ichzariadeniach, nám na‰e závery potvrdili. JadrovábezpeãnosÈ na na‰ich zariadeniach je napoÏadovanej úrovni v rámci domácich aj medzinárodn˘ch‰tandardov.V ãase kulminujúcej energetickej krízy saopäÈ do centra pozornosti dostal 2. blokjadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice.Tesne po odstavení mal prípadn˘m znovuuvedenímdo v˘konovej prevádzky za-Ambície, s ktor˘mi ste nastupovali na postgenerálneho riaditeºa boli nepochybne veºké.Ako sa vám darilo spomínané predsavzatianapæÀaÈ? âo v‰etko sa udialo vo va-‰ej spoloãnosti za ten rok?V priebehu jedného roka sa v JAVYSeudialo mnoho zmien. V˘znamnou udalosÈoupre spoloãnosÈ JAVYS bolo to, Ïe sa nám pozmenilaãinnosÈ. Od 1. januára 2009 sme prestaliprevádzkovaÈ 2. jadrov˘ blok elektrárneV1 a na‰e ãinnosti sú sústredené na poskytovaniejadrov˘ch sluÏieb a vyraìovanie jadrov˘chzariadení. Pribudli nám aj nové úlohy,ktoré nám boli uloÏené vládou SR a na-‰ím akcionárom – Ministerstvom hospodárstvaSR.Koncom roka sme bezpeãne odstavili druh˘prevádzkovan˘ blok jadrovej elektrárneV1, ktor˘ dosiahol v roku 2008 vynikajúce v˘sledky,najlep‰ie v histórii svojej prevádzky.âo sa t˘ka optimalizácie vnútropodnikov˘chprocesov, Jadrová a vyraìovacia spoloãnosÈje mladou firmou s rôznorod˘mi kom-Foto – archív JAVYS20

Foto – archív JAVYSbezpeãiÈ núdzové kapacity na obdobie nevyhnutnéna obnovenie dodávky elektrickejenergie do elektrizaãnej prenosovejsústavy. V akej situácii sa 2. blok JE V1 vsúãasnosti nachádza a ão e‰te do koncaroka 2008 pre slovenskú energetiku dokázalvyprodukovaÈ?Zaãal by som odpoveìou na druhú ãasÈva‰ej otázky. Druh˘ blok jadrovej elektrárnedosiahol v predo‰lom roku rekordné v˘sledky.Poãas celého roku bol prevádzkovan˘ nanominálnom v˘kone, bez ak˘chkoºvek vynútenízníÏenia v˘konu alebo porúch. Vyrobil3 550 393 MWh elektrickej energie a aj t˘mtov˘sledkom preukázal svoju v˘bornú technickúkondíciu a schopnosÈ vyrábaÈ elektrickúenergiu aj naìalej. V˘bornú kondíciu2. bloku JE V1 urãite potvrdia aj hodnotenianezávisl˘ch medzinárodn˘ch organizácií, ktoréoãakávame v priebehu 3. ‰tvrÈroku 2009.Práve bezpeãnosÈ a dobr˘ technick˘ stavbloku umoÏnili v ãase krízovej situácie uva-ÏovaÈ o jeho moÏnom znovunábehu. Tátopotreba nakoniec nenastala a na bloku sa zaãalirealizovaÈ práce vychádzajúce z plánuukonãovania prevádzky. Zjednodu‰ene toznamená, Ïe sú utlmované ãinnosti a odpájanézariadenia, ktoré priamo nesúvisia so zabezpeãenímpoÏadovaného prevádzkovéhostavu, pokiaº sa na bloku nachádza jadrovépalivo.Bolo by moÏné v prípade akejkoºvek ìal-‰ej krízy 2. blok znova uviesÈ do prevádzky,alebo je jeho odstavenie – z technologickéhohºadiska – uÏ nezvratn˘ proces? Je e‰tepouÏiteºn˘?Blok je pouÏiteºn˘ dovtedy, k˘m nezaãnefáza likvidácie a nevykonajú sa nevratnézmeny, brániace moÏnému nábehu bloku.Nevratné zmeny sa dot˘kajú hlavne technologickéhozariadenia primárneho okruhu, ãiÏereaktora, parogenerátorov, hlavn˘ch cirkulaãn˘chãerpadiel, kompenzátora objemu,cirkulaãného potrubia a podobne. Ak by potrebaznovunábehu vznikla, ão si asi nikto ne-Ïelá, ãas a technické opatrenia spojené s prípravouna nábeh budú o to dlh‰ie a nároãnej-‰ie, ãím neskôr takáto potreba nastane.Skúsme v‰ak hºadieÈ do budúcnosti jadrovejenergetiky na Slovensku. Okrem dostavbyMochoviec je tu perspektíva v˘stavbynovej jadrovej elektrárne v Jaslovsk˘chBohuniciach. V akom ‰tádiu sa cel˘ procesnachádza?Na‰a spoloãnosÈ JAVYS zaãala v zmysleuznesenia vlády zo 17. decembra minuléhoroku prípravné práce na vytvorení spoloãnéhopodniku so strategick˘m partnerom, ktor˘mje ãeská spoloãnosÈ âEZ. Momentálnerealizujeme rokovania, nevyhnutné na formovaniespoloãnosti, v ktorej bude maÈ JAVYSmajoritné postavenie, spojené s rozhodovanímo strategick˘ch otázkach t˘kajúcich sachodu spoloãnosti.Po zaloÏení zaãne spoloãn˘ podnik realizovaÈprvé prípravné práce, ktor˘mi sú najmävypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti akoaj posudzovanie vplyvu nového zdroja na Ïivotnéprostredie a podobne. Úlohou JAVYSuje okrem iného vyuÏiÈ potenciál domácichdodávateºsk˘ch organizácií a vytvoriÈ tak maximálnypriestor pre ich efektívnu úãasÈ vprojekte.Foto – archív JAVYSVa‰a spoloãnosÈ dala nedávno vypracovaÈreprezentatívny nezávisl˘ prieskum, v ktoromrespondenti odpovedali na otázky t˘kajúcesa zdrojov energie, jadrovej budúcnostikrajiny, v˘hod a nev˘hod vyuÏívaniajadra, bezpeãnosti, informovanosti aúlohy ‰tátu v jadrovej energetike. Aké boliv˘sledky prieskumu a prekvapili vás niektorénázory a stanoviská? Ako vnímajúobyvatelia Slovenska prítomnosÈ a budúcnosÈjadrovej energetiky v na‰ej krajine?Prieskum jednoznaãne ukázal, Ïe takmer90 % obyvateºov chce, aby Slovensko boloenergeticky sebestaãnou krajinou. A to zdôrazÀujem,Ïe prieskum sa robil v lete minuléhoroku, e‰te pred plynovou krízou. V˘sledkyprieskumu boli pre mÀa osobne príjemn˘mzistením – ºudia sa pozerajú na problematikuenergetiky, a ‰peciálne jadrovej,veºmi racionálne. V jadrovej energii vidiazáruku stability a moÏnosÈ, ako udrÏaÈ cenyenergií bez väã‰ích zmien.Takmer 80 % respondentov je presvedãen˘ch,Ïe práve jadrová energetika zaruãí energetickúnezávislosÈ krajiny a umoÏní diverzifikáciuzdrojov.Rovnako 80 % populácie si myslí, Ïe ‰tátby sa mal snaÏiÈ o zv˘‰enie svojho vplyvu naoblasÈ jadrovej energetiky. Myslím si, Ïe kaÏdéhoz oblasti jadra musí te‰iÈ, ak sú na‰e víziev súlade s väã‰inov˘m názorom.Ako teda ìalej v jadrovej energetike naSlovensku? A ão na tejto ceste k obnoveniuenergetickej samostatnosti Slovenska môÏe– a chce – urobiÈ JAVYS?SpoloãnosÈ JAVYS môÏe prispieÈ k rozvojuvyuÏívania jadrovej energetiky na Slovenskupráve dôsledn˘m realizovaním komplexnéhocyklu jadrovej energetiky, poãnúcv˘stavbou a prevádzkovaním jadrov˘ch elektrárnía konãiac tzv. zadnou ãasÈou jadrovejenergetiky v jadrovom reÈazci (t. z. vyraìovaniejadrov˘ch zariadení a poskytovanie jadrov˘chsluÏieb v oblasti spracovania a uloÏeniarádioaktívnych odpadov a vyhorenéhojadrového paliva).Aktuálne stojíme pred strategicky dôleÏitouúlohou, ktorou je príprava a v˘stavba novéhojadrového zdroja na Slovensku.Rád by som v‰ak upozornil na to, Ïe posunk jadrovej energetike je celosvetov˘ trend.Obnovu svojho jadrového parku ohlásili Rusko,USA, Veºká Británia, Francúzsko ãi Kanada.·védsko a Taliansko zru‰ili protijadrovémemorandá a stavaÈ jadrovú elektráreÀchcú napríklad aj na‰i severní susedia v Poºsku.S jadrovou energetikou, ktorá má na Slovenskuviac ako päÈdesiatroãnú históriu,máme bohaté skúsenosti. To je dobr˘ základ,na ktorom chceme stavaÈ aj ìalej. Januárovákríza poukázala na váÏne problémy, ktoré vsektore energetiky môÏu nastaÈ, priãom jadrosa javí ako nevyhnutná súãasÈ budúcich rie-‰ení, ktoré môÏu tieto dopady eliminovaÈ.21

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AMnohé zmeny sa udiali vo svete jadrovej energetiky odkedy bolo objavené prvé jadrové ‰tiepeniea Frédéric Joliot Curie zaregistroval prv˘ patent reÈazovej reakcie uránu v roku 1939.Prvá jadrová elektrická energia bola vygenerovaná v Sovietskom zväze v roku 1954 z reaktoraãíslo 5 MWe Obninsk. ªudstvo ãelilo niekoºk˘m jadrov˘m ne‰Èastiam (Hiro‰ima, Nagasaki,âernobyº a iné), ktoré pozastavili rozvoj jadrovej energetiky takmer na 20 rokov.Renesanciajadrovej energetikyPo mnoh˘ch rokoch odmlky je jadrováenergia opäÈ vítaná ako v˘znamn˘ zdroj energie.V súãasnosti svet ãelí energetickej dileme– na jednej strane sú to vysoké poÏiadavkyna dodávky energie, volajúce po masívnychinvestíciách do energetickej infra‰truktúry,na druhej strane sú to neustále sa zvy-‰ujúce ceny obvykl˘ch uhºovodíkov˘ch zdrojov.V súãasnosti sú ‰tyri veºké trendy, ktoréhovoria v prospech jadrovej energie.POPULÁCIA A EKONOMICK¯ RASTTLAâIA NA DODÁVKY ENERGIENa základe ‰túdie How to Sustain the NuclearRenaissance spoloãnosti Capgemini saodhaduje, Ïe celosvetov˘ energetick˘ dopytdo roku 2030 porastie roãne o 1,2 % (ãlenskékrajiny OECD v priemere o 0,6% a krajiny,ktoré nie sú ãlenmi OECD o 1,7 %). Energetickéspoloãnosti nie sú schopné nahradiÈ rezervyropy a zemného plynu, ich zdroje sú limitované.Pri súãasnom tempe spotreby saodhaduje, Ïe ropné rezervy postaãia na nasledujúcich44 rokov, plynové na takmer 67 rokova zásoby uhlia by mali vystaãiÈ na ìal‰ích146 rokov. Tento tlak zvy‰ujúcej sa spotrebya obmedzen˘ch zdrojov zvy‰uje ceny ropy,ako aj plynu a uhlia.STRATEGICK¯ V¯ZNAM BEZPEâNOSTIENERGETICK¯CH DODÁVOKV súãasnej dobe sa 62 % celkov˘ch ropn˘chrezerv nachádza v oblasti Strednéhov˘chodu. Okolo 41 % plynov˘ch rezerv sataktieÏ nachádza na Strednom v˘chode a okolo27 % v Rusku. Európska únia (EÚ) sa stávaviac a viac závislá od rusk˘ch zásob plynu,ktoré by mali predstavovaÈ aÏ 50 % celkov˘chdodávok plynu do roku 2030. Vynárasa preto hrozba, Ïe niektoré z krajín, ktorédodávajú plyn a ropu môÏu vyuÏívaÈ svojezdroje v mene dosiahnutia svojich politick˘chcieºov ãi skryt˘ch hrozieb v ãasoch nedostatoãn˘chdodávok. A preto mnohé krajinydováÏajúce zdroje energií pracujú na tom,aby sa vymanili z energetickej závislosti. Jepreto potrebné, aby sa vynakladali investíciedo alternatívnych zdrojov, ako sú veterná,solárna, biomasová, geotermálna a samozrejmejadrová energia.POTREBA VYSOK¯CH INVESTÍCIÍSPRÁVNEHO TYPUPodºa v˘skumu Medzinárodnej agentúrypre energetiku (International Energy Agency– IEA) publikovaného v novembri 2007,budú v rozpätí rokov 2006 aÏ 2030 celosvetovopotrebné investície do energetickej infra‰truktúry(ropa, plyn a elektrika) v celkovejv˘‰ke aÏ okolo 22 biliónov USD. V rozvinut˘chkrajinách boli mnohé komponentyenergetickej infra‰truktúry vybudované po2. svetovej vojne (elektrárne, elektrické rozvodnésiete) a ich doba Ïivotnosti sa blíÏi kukoncu, ãiÏe bude potrebné ich nahradiÈ.Predpokladá sa, Ïe globálny dopyt po elektrickejenergii sa v nasledujúcich 20 rokochzdvojnásobí. Problém sa stáva viac komplexn˘mz dôvodu potreby obmedzenia emisiíCO 2 , ktoré spôsobujú globálne otepºovanie.A preto sú potrebné presne smerované investíciedo energetickej efektivity, jadrovejenergetiky, obnoviteºn˘ch a uhlík zachycujúcicha skladujúcich technológií.ZNEPOKOJIVÉ KLIMATICKÉ ZMENYV posledn˘ch rokoch sa z dôvodu obáv zrapídneho nárastu teploty Zeme stala téma klimatick˘chzmien dôleÏitou tak pre politikov,ako aj pre populáciu na celom svete. Mnohívedci veria, Ïe emisie CO 2 a iné plyny vytvárajúceskleníkov˘ efekt spôsobujú globálneotepºovanie. IEA predpokladá, Ïe do roku2030 emisie CO 2 narastú o 46 %. EÚ je momentálnelídrom v zniÏovaní CO 2 emisií a jedn˘mz jej krokov k zlep‰eniu je implementáciasystému Emission Trading System (ETS)o povolen˘ch CO 2 emisiách, ktor˘ je zaveden˘od roku 2006.Ako by sme mali reagovaÈ na zvy‰ujúci sadopyt po energiách? K dispozícii máme totiÏiba limitované a nerovnomerne rozmiestnenéuhºovodíkové zdroje, a zároveÀ chcemezabrániÈ navy‰ovania CO 2 emisií. Pravdepodobneneexistuje jednoduchá odpoveì natúto otázku, ale nápomocná by mohla byÈkombinácia rôznych aktivít, ako napríkladúspora energie, rozvoj a v˘voj obnoviteºnejenergie, rozvoj technológií na odchyt auskladnenie uhlíka alebo rozvoj technológiíjadrovej energetiky.Spomedzi v‰etk˘ch zdrojov energií, jadrováa vodná sú jediné, ktoré je moÏné vytvoriÈvo veºkom mnoÏstve, koordinovane a bezCO 2 emisií. TaktieÏ relatívne dobré rozmiestnenieuránu po svete robí jadrovú energetikustrategicky vyváÏenou pre mnohé krajiny,ktoré sú momentálne závislé od dovozu ropya plynu. A aj preto sme v súãasnosti svedkamicelosvetovej jadrovej renesancie.JADROVÁ RENESANCIAV posledn˘ch rokoch sa stretávame s dvomatypmi úsilia o oÏivenie jadrovej energetiky:1. Investície do stavby nov˘ch jadrov˘chelektrárníV súãasnosti je celosvetovo aktívnych 439reaktorov, 34 sa stavia a 320 nov˘ch projektovsa plánuje. Podºa Medzinárodnej agentúrypre jadrovú energiu (International AtomicEnergy Agency – IAEA) bola celosvetováenergetická kapacita v roku 2008 372 gigawatov.Do roku 2030 sa predpokladá nárastna 473 aÏ 748 gigawatov. Graf zobrazujúcistúpajúcu tendenciu energetickej kapacitymôÏete vidieÈ na obrázku 1.Obr. 1: Celosvetov˘ nárast kapacity jadrovej energiev rokoch 2007 – 2030 (v gigawatoch)22

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K A2. Zv˘‰enie objemu v˘roby existujúcichjadrov˘ch elektrárníEnergetické spoloãnosti sa zaãali zameriavaÈna modernizáciu a predæÏenie Ïivotnostielektrární. V mnoh˘ch európskych krajináchjadrové elektrárne boli z pôvodne navrhnut˘ch25 rokov Ïivotnosti predæÏené na40 rokov uÏívania. Následné predæÏenie Ïivotnostije predpokladané na 60 rokov. PrevádzkovateliataktieÏ investujú do modernizácieelektrární s cieºom zv˘‰iÈ produktivitu, priãomtieto kroky zvyãajne majú veºmi dobrúfinanãnú návratnosÈ. Progres sa neudial len prizvy‰ovaní produktivity, ale aj v oblasti ochranypracovníkov elektrární a bezpeãnostnej/nehodovejmiery.NEVYHNUTNÉ PREDPOKLADYNA UDRÎANIE JADROVEJ RENESANCIEEfektívna jadrová kontrolaZmluva o ne‰írení jadrov˘ch zbraní (NuclearNon-Proliferation Treaty – NPT) hovorío ne‰írení jadrov˘ch zbraní a jadrovomodzbrojení. Zmluva bola prijatá v roku 1970187 signatármi. Zmluva podporuje kooperáciuna poli mierov˘ch jadrov˘ch technológiía rovnak˘ prístup k t˘mto technológiám prev‰etky ‰táty, ktoré NPT podpísali. Len 4 suverénne‰táty túto zmluvu nepodpísali, a toSeverná Kórea, India, Pakistan a Izrael.Prísny bezpeãnostn˘ manaÏmentJe veºmi dôleÏité aplikovaÈ bezpeãnostn˘manaÏment poãas celej doby Ïivotnosti jadrov˘chelektrární, a zároveÀ je potrebné zalo-ÏiÈ nezávislé bezpeãnostné orgány, stanoviÈprísne prevádzkové procesy a monitorovaÈ aktivityprevádzkovateºov elektrární.Mnohé ‰túdie dokázali, Ïe nehody sú zvyãajnev˘sledkom súvisiacich udalostí. Nehodámby sa dalo predísÈ, ak by predchádzajúceincidenty boli dôkladne reportované aanalyzované. IAEA implementovala medzinárodnústupnicu jadrov˘ch udalostí – InternationalNuclear Event Scale (INES), a t˘mv˘razne zlep‰ila transparentnosÈ prevádzkovateºovjadrov˘ch elektrární voãi bezpeãnostn˘morgánom a verejnosti.Obr. 2: Medzinárodnú stupnicu jadrov˘ch udalostí(International Nuclear Event Scale -INES)Rádioaktívny odpad je najkontroverznej-‰ia téma v jadrovej energetike. Niektoré vysokorádioaktívne odpady majú veºmi dlhúÏivotnosÈ, ktorá sa meria na milióny rokov.Je potrebné ich upraviÈ najbezpeãnej‰ímmoÏn˘m spôsobom, a následne oãakávaÈ vedeck˘a priemyseln˘ pokrok, ktor˘ umoÏnípremeniÈ ich na nízko rádioaktívny odpad skrátkou lehotou Ïivotnosti (napríklad transmutáciou).Riadenie dlhodob˘ch projektov a veºk˘chinvestíciíV˘stavba jadrovej elektrárne stojí niekoºkomiliárd dolárov a jej ÏivotnosÈ môÏe byÈ predæÏenána 60 rokov. Na samotnú stavbu elektrárnesa predpokladá 7 aÏ 10 rokov, priãomniekoºko rokov pred zaãatím v˘stavby je potrebn˘chna vyjasnenie regulaãn˘ch poÏiadaviek,napr. dizajn, lokalita, kon‰trukcia a vplyvna zdravie a Ïivotné prostredie. Preto investoria prevádzkovatelia elektrární potrebujúmaÈ istotu, Ïe projekty jadrovej energetiky súpodporené jednoduch˘mi, dlhodob˘mi a stálymiregulaãn˘mi pravidlami zo strany vlády.Zaistenie finanãnej konkurencieschopnostijadrovej energiePri dne‰n˘ch vysok˘ch cenách ropy a plynuje jadrová energia cenovo v˘hodná. V ‰túdiiHow to Sustain the Nuclear Renaissancespoloãnosti Capgemini boli identifikované 4rizikové faktory konkurencieschopnosti jadrovejenergie:1. Potreba dlhodobého cenového indexuplynov spôsobujúcich skleníkov˘ efekt:klimatické zmeny a následné vládne cielelimitovaÈ emisie CO 2 v mnoh˘ch rozvinut˘chkrajinách je jasn˘m plusom pre renesanciujadrovej energetiky. Problémomv‰ak je, Ïe rozvojové krajiny e‰te nemajústanovenú ako hlavnú prioritu zniÏovanieprodukcie CO 2 emisií.2. Uhlie: jedin˘ zdroj, ktor˘ by mohol byÈ serióznymkonkurentom jadrovej energie.Uhlia je dostatok a je ‰iroko rozpt˘lené pocelom svete. Finanãné investície a technologicképoÏiadavky na vybudovanie infra-‰truktúry v okolí uhoºn˘ch baní, na transporta elektrárne sú pomerne nízke.3. Konkurencia zo strany verejne podporovan˘chobnoviteºn˘ch zdrojov energie:vyuÏívanie obnoviteºn˘ch energií (veterná,solárna, biomasa), ktorá je ekonomickykonkurencieschopná v súãasnosti rastie,najmä vìaka verejnej podpore.4. Konkurencia z neregulovaného trhu: vniektor˘ch ãastiach sveta trh s energiaminie je regulovan˘. Prevádzkovatelia jadrov˘chelektrární musia niesÈ riziká takéhototrhu v novom prostredí.Aby si prevádzkovatelia jadrov˘ch elektrárníudrÏali dlhodobú finanãnú konkurencieschopnosÈna otvorenom trhu, musia pripraviÈmoderné biznis modely, pozorne zhodnotiÈriziká a optimalizovaÈ prevádzku.Plynul˘ rast priemysluV mnoh˘ch krajinách bola v˘stavba jadrov˘chelektrární pozastavená na takmer 20 rokov.V súãasnosti sa preto mnoÏstvo finanãn˘chin‰titúcií zdráha investovaÈ na tomtopoli. Na udrÏanie jadrovej renesancie je nevyhnutnézapojiÈ rôznych kapitálov˘ch úãastníkovv ich vlastnom prostredí, ako aj v nov˘chkrajinách, a zároveÀ je dôleÏité, abyprevádzkovatelia jadrov˘ch elektrární spolupracovalina medzinárodnej úrovni.Podºa posledn˘ch svetov˘ch prieskumovexistuje pri súãasnej spotrebe dostatoãnémnoÏstvo uránu pre v‰etky jadrové reaktorynajmenej na ìal‰ie storoãie. Av‰ak veºk˘mproblémom je starnúca pracovná sila. Bezpeãnostnéorgány, dodávatelia a prevádzkovatelia,tí v‰etci potrebujú postupne nahradiÈ odchádzajúcugeneráciu odborníkov.V poslednom desaÈroãí boli vedomosti o jadrovejenergetike, technológiách a bezpeãnostivylep‰ené prácou akademikov a v˘skumníkov.Je potrebné, aby boli zaloÏené v˘skumnéin‰titúty jadrovej energetiky aj v krajinách,kde sa doteraz tomuto odboru pozornosÈnevenovala, hlavne z dôvodu, aby sa podporilpriemysel a podchytili sa mladé talenty vtejto oblasti.Akceptácia verejnosÈouCivilné jadrové aktivity sa v mysliach ºudíneustále spájajú s vojensk˘mi, príkladom súspomienky na Hiroshimu a Nagasaki, ktorí sústále Ïivé. Jadrová energetika je mlad˘ priemysel.Kvôli nedostatoãn˘m vedomostiamsa v minulosti urobilo veºa ch˘b, a ºudia majúpreto pocit nebezpeãenstva.Kvôli nedostatoãnej a neefektívnej komunikáciis predstaviteºmi jadrového priemysluzaãali mimovládne organizácie ako napríkladGreenpeace mediálnu vojnu proti jadrov˘maktivitám. Prezentované informácie b˘valiãasto skreslené a spôsobili prehnan˘ strach zjadrovej energetiky.Vlády a prevádzkovatelia jadrov˘ch elektrárníby mali pokraãovaÈ v ãistení pozostatkovpo star˘ch jadrov˘ch elektrárÀach, zlep-‰iÈ svoje komunikaãné zruãnosti a poskytovaÈverejnosti relevantné a aktuálne informácie vºahko porozumiteºnej forme.Verejná mienka je zvyãajne viacej naklonenátomuto priemyslu v krajinách, kde sú inézdroje energie nedostatoãné, kde ãelia klimatick˘mzmenám alebo sú závislé od dodávkyenergií z in˘ch krajín. Aj keì sa verejnámienka o jadrovej energetike stáva neustálepriaznivej‰ou, e‰te stále je pred Àou dlhá cesta,pokiaº verejnosÈ bude skutoãne uistená ojej bezpeãnosti. V súãasnosti sú v‰ak bezpeãnostnéopatrenia natoºko vyspelé, Ïe ak sanevyskytne v˘nimoãná situácia, nemali bysa vyskytnúÈ Ïiadne nehody.Jana REM·ÍKOVÁCapgemini Slovensko, s. r. o.23

N Á R O D N Á R A D A S RR E L K O s.r.o.InÏinierska a poradenská spoloãnosÈRELKO tvorí skupina inÏinierov, vedeck˘chpracovníkov a konzultantov, uznávan˘ch odborníkovv oblasti bezpeãnosti prevádzky jadrov˘chelektrární. SpoloãnosÈ bola zaloÏená vo februári1993 s cieºom vykonávaÈ bezpeãnostné anal˘zy,hodnotiÈ prevádzkové skúsenosti a poskytovaÈkonzultaãnú ãinnosÈ pre jadrové elektrárne.Hlavné ãinnosti sú zamerané na pravdepodobnostnéhodnotenie bezpeãnosti (PSA), optimalizáciuúdrÏby, anal˘zy rizika poÏiarov a záplav,anal˘zy prasknutia vysokoenergetick˘chpotrubí, anal˘zy extern˘ch udalostí (pád lietadla,zemetrasenia, extrémne meteorologicképodmienky, atì.), ìal‰í v˘voj opatrení na riadeniehavárií a návrhy bezpeãnostn˘ch poÏiadaviek,noriem a návodov. âinnosti RELKO súroz‰írené aj do oblasti elektrizaãnej prenosovejsústavy, chemického priemyslu a in˘ch potenciálnenebezpeãn˘ch technológií. Cieºom je rozvíjaÈvedeckú základÀu chápania priemyseln˘chhavárií a tak zlep‰iÈ hodnotenie rizika,riadenie, prevenciu a zmiernenie následkov ÈaÏk˘chhavárií.PSA JADROV¯CH ELEKTRÁRNÍHodnotenie rizika a zvy‰ovaniebezpeãnosti jadrov˘ch elektrárníAnal˘zy identifikujú a popisujú kombinácieudalostí, ktoré, ak sa vyskytnú, vedú k ÈaÏk˘m haváriáms tavením aktívnej zóny reaktora a predstavujúnajväã‰ie potenciálne riziko pre verejnosÈ.Aplikovaná metodika zahrÀuje spracovanie informáciío projekte jadrového bloku, spôsobe prevádzkya prevádzkovej histórii. Navy‰e sa zohºad-Àuje spoºahlivosÈ prvkov bezpeãnostn˘ch systémova ºudského ãiniteºa, fyzikálny priebeh haváriís tavením aktívnej zóny reaktora a moÏné environmentálnea zdravotné úãinky. Logické modelyznázorÀujú kombinácie udalostí, vedúcichk po‰kodeniu aktívnej zóny reaktora. Fyzikálnemodely zobrazujú priebeh ÈaÏk˘ch havárií a transportrádioaktívnych látok do okolia. V˘sledkyanal˘zy identifikujú dominantné havarijné re-Èazce s najväã‰ím príspevkom k riziku. Návrhomvhodn˘ch opatrení je moÏné zniÏovaÈ riziko azvy‰ovaÈ bezpeãnosÈ prevádzky.V súãasnosti takéto modely sú spracované preväã‰inu jadrov˘ch elektrární na celom svete.Okrem toho, Ïe odhaºujú slabé miesta jadrov˘chblokov, sú vhodn˘m nástrojom aj na monitorovanierizika poãas normálnej prevádzky a odstávkyna v˘menu paliva, pre riadenie havárií, havarijnéplánovanie a dozornú ãinnosÈ nad jadrovoubezpeãnosÈou.MEDZINÁRODNÉ PROJEKTYRELKO sa podieºa aj na rie‰ení v˘znamn˘chmedzinárodn˘ch projektov, zameran˘ch na hodnoteniea zvy‰ovanie bezpeãnosti jadrov˘chelektrární v strednej a v˘chodnej Európe. V tejtooblasti spolupracuje s mnoh˘mi svetov˘mi renomovan˘mifirmami. Spolupracuje aj s Medzinárodnouagentúrou pre atómovú energiu(MAAE) so sídlom vo Viedni. ZúãastÀuje sa v˘skumn˘chprojektov a misií MAAE. Víziou jev˘voj, ‰írenie a aplikácia nukleárnej vedy atechniky v prospech nás v‰etk˘ch. RELKO satieÏ usiluje maÈ svoj podiel na tom, aby sa tátovízia stala skutoãnosÈou.RELKO pre jadrové elektrárne poskytujehlavne tieto sluÏby:• spracovanie PSA ‰túdií na 1., 2. a 3. úrovni prepln˘ v˘kon a odstaven˘ reaktor na v˘menu paliva• príprava podkladov pre rozhodovanie pri zvy-‰ovaní bezpeãnosti jadrovej elektrárne• v˘voj monitoru rizika jadrového bloku• optimalizáciu limitov a podmienok prevádzky• optimalizáciu údrÏbov˘ch ãinností na bázespoºahlivostne orientovanej údrÏby• spoºahlivostné anal˘zy poãítaãov˘ch bezpeãnostn˘chsystémov a systémov merania a regulácie(softvér a hárdvér)• anal˘zy rizika vnútorn˘ch poÏiarov a záplav,prasknutia vysokoenergetick˘ch potrubí, extern˘chudalostí• v˘voj opatrení na riadenie havárií, návrhybezpeãnostn˘ch poÏiadaviek, havarijn˘chpredpisov a návodov• hodnotenie rizika pri vyraìovaní jadrov˘chblokov z prevádzkyTECHNOLÓGIEPOD KONTROLOU• AUTOMATIZÁCIA• ELEKTROSYSTÉMY• MERANIE• REGULÁCIA• ·TÚDIE• PROJEKTY• DODÁVKY• MONTÁΕ OÎIVENIE• SERVIS24PPA CONTROLL, a.s., Vajnorská 137, 830 00 Bratislava 3Tel.: +421 2 4923 7374, fax: +421 2 4923 7313, e-mail: ppa@ppa.sk, www.ppa.sk24

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AJadrová energetikaa bezpeãnosÈO nevyhnutnosti a moÏnostiach vyuÏívania jadrovej energetiky maximálnym bezpeãn˘m spôsobom v súlades poÏiadavkami EÚ je presvedãen˘ aj predseda Rady správcov Národného jadrového fondu Viliam ZIMAN,ktor˘ spoloãne s kolektívom autorov poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.Àujúcich bezpeãné vykonávanie ãinnostíZâJE. Stratégia súãasne stanovuje aj financovaniejednotliv˘ch projektov a ãinností súvisiacichso ZâJE.Súãasná stratégia bola schválená VládouSlovenskej republiky v máji 2008. Podºa zákonasa má minimálne raz za 5 rokov aktualizovaÈ.V súãasnosti uÏ zaãala príprava na jejaktualizáciu.âo je cieºom Národného jadrového fondu(NJF) a ak˘mi zákonmi a legislatívou sariadi?Po skonãení prevádzky treba jadrové elektrárneriaden˘m a kontrolovan˘m spôsobomuviesÈ do takého stavu, aby jadrové zariadenia,vyhoreté jadrové palivo a vzniknuté rádioaktívneodpady neohrozili Ïivotné prostredie,zdravie a Ïivoty obyvateºstva a obsluhujúcehopersonálu. V‰eobecne sa proces poukonãení prevádzky naz˘va závereãnou ãas-Èou jadrovej energetiky.Národn˘ jadrov˘ fond bol zriaden˘ na základezákona ã. 238/2006 (Zákon o jadrovomfonde) a jeho úãelom je sústreìovaÈ a spravovaÈfinanãné prostriedky urãené na závereãnúãasÈ jadrovej energetiky. Tieto finanãnéprostriedky poskytuje podºa ustanovení uvedenéhozákona na ãinnosti, súvisiace so závereãnouãasÈou jadrovej energetiky.Závereãnou ãasÈou jadrovej energetiky(ZâJE) sa rozumie:– ukonãenie prevádzky jadrového zariadenia(ukonãenie v˘roby elektrickej energie atepla) na úãely vyraìovania,– vyraìovanie jadrov˘ch zariadení z prevádzkya nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘mpalivom a rádioaktívnymi odpadmi z vyraìovania,– skladovanie vyhoretého jadrového palivapo odstavení jadrového zariadenia,– kontrola úloÏísk rádioaktívnych odpadov avyhoretého jadrového paliva.Zákon o jadrovom fonde ukladá Radesprávcov vypracovaÈ návrh „Stratégie závereãnejãasti jadrovej energetiky“ (stratégie),ktor˘ po schválení Vládou SR je základn˘mdokumentom pre ãinnosÈ, tvorbu dlhodob˘cha strednodob˘ch plánov jadrového fondu.Stratégia ZâJE je základn˘m dokumentom,ktor˘ stanovuje stratégiu Slovenskej republikya jej ‰tátnych orgánov na obdobie najbliωích15 rokov s v˘hºadom aÏ do konca storoãia.Navrhuje rie‰enia, ktoré zabezpeãia, Ïeãinnosti ZâJE sú v súlade s poÏiadavkami naochranu zdravia ãloveka, na ochranu Ïivotnéhoprostredia, priãom ich dôsledky nebudú neprimeran˘mspôsobom prená‰ané na budúcegenerácie.Cieºom stratégie je:– stanoviÈ opodstatnené, vedecky, technologickya finanãne prijateºné zásady pre rie-‰enie ZâJE v Slovenskej republike,– vytváraÈ základn˘ princíp pre rozhodovanievo v‰etk˘ch ãinnostiach ZâJE,– zrozumiteºn˘m spôsobom poskytovaÈ informácieo dlhodobom rie‰ení otázok ZâJEv‰etk˘m dotknut˘m in‰titúciám a ‰irokejverejnosti.Stratégia ZâJE plní poÏiadavky Zákona ojadrovom fonde, re‰pektuje základné dokumentyako sú: Atómov˘ zákon, Zákon o posudzovanívplyvov na Ïivotné prostredie, Zákono verejnom zdravotníctve a ìal‰ie. Vychádzaz anal˘zy doteraj‰ieho v˘voja a odbornéhoodhadu budúcich trendov pri mierovomvyuÏívaní jadrovej energie a ionizujúcehoÏiarenia. Re‰pektuje odporúãania Medzinárodnejagentúry pre jadrovú energiu, a zodpovedajúcedokumenty Európskej únie.Stratégia sa opiera o 50-roãnú skúsenosÈslovensk˘ch organizácií a in‰titúcií v oblastijadrovej energie a praxou preveren˘ modernizovan˘systém právnych predpisov umoÏ-Sú vybudované vhodné úloÏiská rádioaktívnehoodpadu, najmä hlbinné úloÏiskápre vysokoaktívny odpad?ÚloÏiská tzv. stredne a nízkoaktívnychkrátkoÏijúcich rádioaktívnych odpadov súdnes rutinne prevádzkované v mnoh˘ch ‰tátoch.Sú postavené na povrchu (Slovensko,âesko, Anglicko, Francúzsko, ·panielsko,Japonsko, USA, Maìarsko atì.), nehlbokopod povrchom (Maìarsko, âesko, Rumunsko),hlboko pod povrchom (Fínsko), alebotieÏ pod morsk˘m dnom (·védsko). Podºa súãasn˘chprístupov v‰etky ostatné odpady, t.j.tzv. stredne a nízkoaktívne dlhoÏijúce, vysokoaktívne,a tieÏ vyhoreté palivo, pokiaº bysa ukladalo ako také, musia byÈ ukladané vhlbinn˘ch (stovky metrov) úloÏiskách. Odbornákomunita v oblasti nakladania s rádioaktívnymiodpadmi a vyhoret˘m palivomzastáva názor, Ïe pri umiestnení úloÏísk na/vovhodnom geologickom prostredí sú tieto technickyrealizovateºné, a to tak, Ïe budú bezpeãné(z hºadiska vplyvu na ºudí a Ïivotné prostredie)inherentne. To znamená, Ïe budúbezpeãné nielen poãas prevádzky a po nej, aletieÏ kedykoºvek v ìalekej budúcnosti. âo sahlbinn˘ch úloÏísk t˘ka, v súãasnosti je vo sveteprevádzkované úloÏisko WIPP (Waste IsolationPilot Plant) v Novom Mexiku, kde saukladajú dlhoÏijúce odpady pochádzajúce zobranného programu USA, najbliωie k spusteniusú úloÏiská v Yucca Mountain (Nevada,USA, prv˘ odpad by mal byÈ uloÏen˘ vroku 2020) a úloÏisko v Olkiluoto (Fínsko,prvé vyhoreté palivo by malo byÈ uloÏené takistov roku 2020). Prakticky kaÏd˘ zo ‰tátovprevádzkujúcich jadrové elektrárne (vnedávnej minulosti i Slovensko) má svojvlastn˘ program v˘voja hlbinného úloÏiska.V˘voj od poãiatoãn˘ch úvah po uvedenie doprevádzky trvá niekoºko desiatok rokov a jepomerne nákladn˘. Okrem zmienen˘ch úlo-Ïísk sa v tomto v˘voji dnes nachádzajú najìalejFrancúzsko a ·védsko. V súãasnosti sav Európe ãoraz viac presadzuje my‰lienkarealizácie hlbinn˘ch úloÏísk spoloãn˘ch previac ‰tátov. Ekonomická v˘hodnosÈ spoloãnéhomedzinárodného hlbinného úloÏiska jeevidentná. Viac o tejto téme moÏno nájsÈ nawww.sapierr.net.25

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AJe dostatok mechanizmov, ktoré sú urãenépre nakladanie s rádioaktívnym odpadom?Mechanizmami sa zrejme myslia technológiespracovania a úpravy rádioaktívnychodpadov a ich kapacity, transportné kapacitya kapacity skladov, kde bude odpad „ãakaÈ“medzi rôznymi ‰tádiami reÈazca nakladania sním, resp. kapacity koneãného uloÏenia. Cel˘systém – reÈazec nakladania s rádioaktívnymiodpadmi je nastaven˘ tak, aby pre kaÏd˘druh rádioaktívneho odpadu, ktor˘ vznikápri prevádzke a vyraìovaní jadrov˘ch elektrárnía tieÏ pri vyuÏívaní rádioaktívnych Ïiariãovv medicíne, priemysle a v˘skume, bolk dispozícii dostatok technológií a kapacít vãase, keì sú potrebné. Rovnaké kon‰tatovaniesa dá uviesÈ pre vyhoreté palivo. V‰etkytechnológie a kapacity sú v súãasnosti prevádzkovanéa. s. JAVYS. Z v˘znamn˘ch technológií,ktoré sú dnes k dispozícii, moÏnouviesÈ: Bohunické spracovateºské centrum(cementácia kvapaln˘ch odpadov, spaºovaniea vysokotlaké lisovanie pevn˘ch odpadov),bitumenaãné linky v Jaslovsk˘ch Bohuniciachna spracovanie kvapaln˘ch rádioaktívnychodpadov, zariadenie na finálne spracovaniekvapaln˘ch odpadov v Mochovciach,vitrifikaãná linka v Jaslovsk˘ch Bohuniciach,zariadenia na fragmentáciu pevn˘ch odpadovz vyraìovania, charakterizáciu odpadov voboch lokalitách, skladovacie a transportnékapacity. Kapacita existujúcich úloÏn˘ch boxovmochoveckého úloÏiska, kde sa ukladajúodpady zacementované do betónov˘chkontajnerov spevnen˘ch kovov˘mi vláknami(v˘robÀa kontajnerov je v Trnave), je dostatoãnáminimálne asi na ìal‰ích desaÈ rokov.Dnes sa uÏ pripravuje jeho roz‰irovanie. SútieÏ zavádzané nové prístupy, napríklad v súãasnostipretavba kovov˘ch odpadov z vyraìovaniav zahraniãí. âo sa t˘ka vyhoretéhopaliva, medzisklad v Jaslovsk˘ch BohuniciachumoÏÀuje skladovaÈ palivo do dobyjeho predpokladaného uloÏenia v hlbinnomúloÏisku (cca 50 rokov). Jeho súãasná kapacitaumoÏÀuje prijímaÈ k skladovaniu vyhoretépalivo z oboch jadrov˘ch elektrární (EBOa EMO) e‰te necel˘ch 10 rokov. Pre ìal‰ie obdobiesú pripravované nové skladovacie kapacity.V˘voj hlbinného úloÏiska v Slovenskejrepublike stagnuje uÏ asi 7 rokov; vládouakceptovaná stratégia závereãnej ãasti mierovéhovyuÏívania jadrovej energie uvaÏuje sjeho pokraãovaním.Ako je to s v˘menou skúseností a zabezpeãovanímkvalifikovan˘ch odborníkov prepráce s jadrov˘m odpadom?V˘mena skúseností funguje vcelku dobre:kaÏd˘ má dnes moÏnosÈ dostaÈ sa k informáciámv oblasti, ktorá ho zaujíma. Poãet medzinárodn˘chodborn˘ch podujatí je veºk˘. Jetu cel˘ rad medzinárodn˘ch organizácií, kdev˘mena skúseností je jedn˘m z princípovich fungovania; uvediem tri: Medzinárodnáagentúra pre atómovú energiu, Európska únia,Agentúra pre jadrovú energiu OECD. Problematikezabezpeãovania jadrov˘ch odborníkovpre oblasÈ nakladania s rádioaktívnym odpadomsa venuje cel˘ rad medzinárodn˘ch projektov,napríklad projekt CETRAD (CoordinationAction on Education and Training inRadiation Protection and Radioactive WasteManagement) rie‰en˘ aj za slovenskej úãastia ukonãen˘ v roku 2005. Projekt po anal˘zesituácie v ‰tátoch EÚ napríklad kon‰tatoval,Ïe síce vo v‰eobecnosti je poskytovanévzdelávanie a tréning na rôznych úrovniach,ale zároveÀ existuje veºká generaãná dieramedzi odborníkmi dnes uÏ v dôchodkovomveku (t. j. okolo 50 – 60 rokov) a mlad˘mi absolventmivysok˘ch ‰kôl a in˘ch foriem ‰túdia(okolo 25 – 35 rokov).Myslíte si, Ïe je verejnosÈ dostatoãne objektívneinformovaná o v‰etk˘ch moÏnostiach,v˘hodách aj rizikách jadrovej energetiky?Objektívne zrejme áno. Ako sa ale kon‰tatovalona konferencii na danú tému usporiadanej26. januára 2009 Sociálnym a Ekonomick˘mV˘borom Európskej komisie v Bruseli,veºké rezervy sú stále v správnosti, informaãnejobsaÏnosti a hlavne transparentnostiposkytovan˘ch informácií. NajzávaÏnej-‰ia je v‰ak potreba zlep‰iÈ úãasÈ verejnosti narozhodovacom procese, ão je v oblasti nakladanias rádioaktívnymi odpadmi a hlavneumiestÀovania úloÏísk vec kºúãová. Informácieo projektoch Rámcov˘ch programovEÚ – Euratom t˘kajúcich sa tejto problematiky,pozri www.radwastegovernance.eu .Ak˘m spôsobom je moÏné zv˘‰iÈ informovanosÈ,predov‰etk˘m dostupnosÈ informáciípre obyvateºov Slovenska va‰ej strany?Treba povedaÈ, Ïe médiá na Slovensku informujúprevaÏne len o negatívach jadrovejenergetiky. NJF po spracovaní Stratégie závereãnejãasti jadrovej energetiky zverejnilcel˘ text Stratégie na Internete. âiastoãnebola o nej zmienka aj v dennej tlaãi. Nezaznamenalisme ale Ïiadne ohlasy verejnosti. Jadrováenergetika, ako rozhodujúca súãasÈenergetiky Slovenskej republiky by si zaslú-Ïila väã‰iu informovanosÈ vo v‰etk˘ch masmédiách.Nie je nám v‰ak známe, ãi o informáciemá záujem aj ‰iroká verejnosÈ. Veºk˘záujem o informácie prejavujú mimovládneorganizácie, predov‰etk˘m ich zaujímajú riziká,dopad na Ïivotné prostredie a finanãnénáklady.InformovanosÈ v oblasti závereãnej ãasti jadrovejenergetiky je moÏné zv˘‰iÈ úplnouotvorenosÈou v informovaní. NJF pre zv˘‰enieinformovanosti verejnosti vytvoril v roku2008 internetovú stránku, ktorú trvale aktualizuje.Na stránke je moÏné sledovaÈ v‰etkyrozhodujúce dokumenty NJF, ìalej ãinnosÈRady správcov, roãné finanãné plány a pod.Boli aj informácie o moÏnosti vytvoreniaEurópskej akadémie pre jadrové inÏinierstvo.Aké sú predpoklady pre jej vznik?Na 1. zasadnutí Európskeho jadrového fóra(European Nuclear Energy Forum) v novembri2007 v Bratislave ponúkol zástupcaE.ON W. Hohenfelder moÏnosÈ vytvorenia„European Nuclear Training Academy“ vMníchove. Zatiaº nebola vytvorená. Poprioãakávan˘ch prínosoch v‰ak existujú a prevládajúskôr opatrné prístupy k „centralizovanémueurópskemu jadrovému vzdelávaniu“.KaÏdá krajina si uvedomuje, Ïe potrebujenárodnú bázu vzdelávania v jadrov˘ch disciplínacha najmä energetike, pretoÏe toto odvetvieje jedn˘m zo strategick˘ch v hospodárskejpolitike ‰tátu. Slovensk˘ univerzitn˘systém má vybudované svoje silné a dostatoãnéjadrové vzdelávanie, ktoré uÏ niekoºkodesaÈroãí plní potreby Slovenska i medzinárodn˘chin‰titúcií. Ch˘ba mu v‰ak vhodné vybavenielaboratóriami a ìal‰ími zariadeniami,ako sú ‰kolské reaktory a pod.Domnievam sa, Ïe je v záujme SlovenskarozvíjaÈ svoje jadrové ‰kolstvo a vzdelávacísystém. S t˘m sa viaÏe i podpora v˘skumu zostrany ‰tátu.Nepochybne je zmysluplná i spolupráca av˘mena skúseností na medzinárodnej úrovniv rámci workshopov, kurzov a seminárov.Aké sú zdroje fondu a komu moÏno financieprideliÈ?Najväã‰ím zdrojom NJF sú príspevky oddrÏiteºov povolení na prevádzku jadrov˘chelektrární. ëal‰ími zdrojmi sú pokuty uloÏenéÚradom jadrového dozoru SR, úroky zvkladov na úãtoch NJF, dotácie zo ‰tátnehorozpoãtu a môÏu byÈ aj dotácie a príspevky zfondov EÚ.Finanãné prostriedky z NJF je moÏné pouÏiÈna úhradu oprávnen˘ch nákladov, ktoréboli vynaloÏené na ãinnosti súvisiace so závereãnouãasÈou jadrovej energetiky. MôÏemeich poskytnúÈ len drÏiteºom povolenia na:– prevádzku jadrového zariadenia pre obdobieukonãovania prevádzky za úãelom jehovyradenia,– na etapu vyraìovania jadrového zariadenia,– na uzatvorenie úloÏiska vyhoretého jadrovéhopaliva alebo rádioaktívnych odpadova jeho in‰titucionálnu kontrolu,– na nakladanie s vyhoret˘m jadrov˘m palivoma rádioaktívnymi odpadmi,– na nakladanie s jadrov˘mi materiálmi,– na v˘voz alebo prepravu jadrov˘ch materiálov.Sú uÏ známe v˘sledky hospodárenia fonduv roku 2008?Áno, fond zaãal rok 2008 so zostatkom finanãn˘chprostriedkov z minul˘ch rokov vov˘‰ke 18,363 mld. Sk. V roku 2008 boli naúãty fondu odvedené finanãné prostriedkyod drÏiteºov povolení na prevádzku jadrov˘chzariadení (Slovenské elektrárne, a. s., aJadrová a vyraìovacia spoloãnosÈ, a. s.) vo v˘-‰ke 2. 371 mld. Sk a v˘nosy z úrokov finanãn˘chprostriedkov vkladan˘ch na termínovanéúãty v ·tátnej pokladnici vo v˘‰ke 0,841mld. Sk. V roku 2008 bola poskytnutá dotáciazo ‰tátneho rozpoãtu na financovanie nákladovvynaloÏen˘ch na nakladanie s jadrov˘mimateriálmi, ktor˘ch pôvodca (majiteº)nebol identifikovan˘ vo v˘‰ke 3,16 mil. Sk.Jedn˘m z plánovan˘ch zdrojov fondu sú ajodvody urãené na krytie tzv. historického deficitu.V roku 2008 boli plánované vo v˘‰ke1,75 mld. Sk. Tieto odvody majú byÈ vyberanéna základe nariadenia vlády SR, ktoré alev súãasnosti nie je e‰te vydané.V˘davky fondu v roku 2008 boli necel˘ch1,14 mld. Sk. Z toho náklady vynaloÏené navyraìovanie Jadrovej elektrárne A-1 a spracovanierádioaktívnyh odpadov z tohto vyraìovaniaboli vo v˘‰ke 1,122 mld. Sk. Zvy‰oktvorili náklady sa správu NJF.26

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AKoncom roka 2008 sa uskutoãnilo stretnutie zástupcov federálnych vládnych organizácií, predstaviteºovspolkov˘ch krajín Dolné Rakúsko, Burgenland, ViedeÀ a expertov z v˘skumn˘ch ústavov a poradensk˘chorganizácií s viacer˘mi zástupcami, medzi nimi aj zástupcami z Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.V rozhovore s predsedníãkou UJD SR Martou ÎIAKOVOU sa bliωie zoznámime s aktuálnymi otázkamizo spomínanej oblasti. Redakãne pripravila Anna Komová.âo zaujíma expertovAk˘mi najnov‰ími informáciami disponujetev oblasti jadrovej bezpeãnosti a ochranypred jadrov˘m Ïiarením? Prinieslo stretnutienieão nové o ãom treba hovoriÈ?Stretnutia so zástupcami Rakúska sa uskutoãÀujúna pravidelnej báze raz roãne na základevládnej dvojstrannej dohody o v˘mene informáciív oblasti jadrovej a radiaãnej bezpeãnosti.Takéto stretnutia sa konajú aj s ìal‰ímisusedn˘mi ‰tátmi, ako sú Poºsko, Ukrajina,Maìarsko, âeská republika a dokonca i Slovinsko.Stretnutia sú zamerané na vzájomnúv˘menu informácií o najnov‰om dianí v ichkrajinách v oblasti vyuÏívania jadrovej energiepre mierové úãely so zameraním sa naenergetické i v˘skumné reaktory, jadrovú aradiaãnú bezpeãnosÈ, nakladanie s rádioaktívnymodpadom, havarijnú pripravenosÈ ako izmeny v príslu‰nej legislatíve a medzinárodnúspoluprácu.Program ostatného stretnutia s Rakúskomkoncom roka sa niesol tieÏ v tomto duchu.Diskutovalo sa o zmenách v legislatíve, ktorésa dot˘kajú Slovenska?Na bilaterálnom rakúsko-slovenskom stretnutí,ktoré sa konalo v decembri minuléhoroka sa vo vzÈahu k zmenám v slovenskej legislatívediskutovalo o troch okruhoch otázok.Prv˘m okruhom bola novelizácia atómovéhozákona ã. 541/2004 Z. z. v znení neskor‰íchpredpisov súvisiaca s transpozíciounovej Smernice EÚ ã. 2006/117/Euratom odozore a kontrole prepravy rádioaktívnychodpadov a vyhoretého jadrového paliva z EÚ,do EÚ a tranzit cez EÚ. Smernica má administratívnycharakter a urãuje práva a povinnostiÏiadateºov o povolenie na prepravu a administratívnepostupy povoºujúcich orgánov vdotknut˘ch ‰tátoch EÚ pri rozhodovaní o vydanípovolenia na prepravu. Táto nová smernicanahrádza pôvodnú Smernicu 92/3/Euratom,ktorá bola doteraz transponovaná v §16atómového zákona. Z vecného hºadiska ide oroz‰írenie pôsobnosti smernice aj o vyhoretépalivo. Z administratívnych noviniek tátosmernica poãíta s tzv. automatick˘mi povoleniami.Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR)prezentoval postup prác na transpozícii smernicevrátane vykonania vnútrokomunitárnehopripomienkového konania na úrovni EÚ aÏpo finálne prijatia zákona v NR SR 18. 9.2008. Zákon bol publikovan˘ v Z. z. 25. 10.2008 pod ãíslom 408/2008 Z. z. a nadobudolúãinnosÈ 25. 12. 2008. V‰etky notifikaãné povinnostivoãi EÚ boli splnené oficiálnou notifikáciou17. 11. 2008. T˘mto postupom ÚJDSR zabezpeãil plnenie povinností Slovenskejrepubliky v poÏadovanom termíne, keìÏe kaÏd˘ãlensk˘ ‰tát EÚ bol povinn˘ prijaÈ opatreniana vnútro‰tátnej úrovni k citovanej smernicia zároveÀ tieto prijaté opatrenia notifikovaÈdo 25. 12. 2008.Druh˘m okruhom diskutovan˘ch legislatívnychotázok bol postup prác ÚJD SR v roku2008 na koncepãnom materiáli „Anal˘za stavua koncepcia budovania nového systémuobãianskoprávnej zodpovednosti za jadrové‰kody v Slovenskej republike“. Materiál vládaSR schválila 3. 12. 2008 a bolo k nemu prijatéuznesenie vlády SR ã. 880/2008. Materiálanalyzuje stav v Slovenskej republike, vychádzajúciz povinností zmluvného ‰tátu Viedenskéhodohovoru o obãianskoprávnej zodpovednostiza jadrové ‰kody z roku 1963 a taktieÏzohºadÀuje aktivity Európskej komisie smerujúcepostupnému tlaku na pristúpenie nov˘chãlensk˘ch krajín EÚ k ParíÏskemu dohovoruo zodpovednosti voãi tretej strane za ‰kodyspôsobené v jadrovej energetike, ktor˘ tvoríprotiváhu k Viedenskému dohovoru, síce zaloÏenúna rovnak˘ch postulátoch, ale s vy‰‰ímlimitom zodpovednosti. Na základe prijatéhouznesenia vlády SR ã. 880/2008 bol koncepãn˘materiál schválen˘ a bolo uloÏené predsedníãkeÚJD SR predloÏiÈ na rokovanie vlády SRdo 30. júna 2010 nov˘ osobitn˘ zákon o obãianskoprávnejzodpovednosti za jadrové ‰kodya o jej finanãnom krytí, ktor˘ bude vyÀat˘z atómového zákona a budú v Àom zahrnuténiektoré obsahové zmeny, ako napríklad zv˘-‰enie limitu zodpovednosti z dne‰n˘ch 75 mil.eur za kaÏdú jednotlivú jadrovú udalosÈ resp.50 mil. eur za prepravu rádioaktívnych materiálovna novú úroveÀ 300 mil. eur, resp. 86mil. eur, rozloÏenie dôkazného bremena medzipo‰kodeného a ‰kodcu a pod.Tretím diskutovan˘m okruhom boli práce napríprave nového atómového zákona, ktor˘ jev stave rozpracovanosti v intern˘ch podmienkachÚJD SR. Nov˘ atómov˘ zákon sa pripravujepod vplyvom praktick˘ch skúseností z doteraj‰iehouplatÀovania zákona ã. 541/2004Z. z., referenãn˘ch úrovní WENRA, moÏnejnovej pripravovanej smernice EÚ o jadrovejbezpeãnosti, prechodu SR na euro a pod.Ako sa hodnotila havarijná pripravenosÈ aradiaãn˘ monitoring?Poãas ostatného stretnutia sa nediskutovalokonkrétne o havarijnej pripravenosti, boliv‰ak na oboch stranách prezentované informácieo radiaãnom monitoringu. nehodnotili.Rada by som v‰ak uviedla, Ïe spolupráca v oblastihavarijnej pripravenosti medzi Slovenskoma Rakúskom je dlhoroãne na veºmi dobrejúrovni. Obidve krajiny veºmi úzko spolupracujúpri príprave a tieÏ samotnej úãasti nacviãeniach organizovan˘ch EÚ, Medzinárodnouagentúrou pre atómovú energiu (MAAE)a obidvomi krajinami, ìalej sa spoloãne podie-ºajú na rie‰ení projektov EÚ súvisiacich s v˘vojomsystémov na podporu rozhodovania vprípade nehody alebo havárie jadrov˘ch zariadenía v neposlednom rade si vzájomne vymie-Àajú informácie o aktivitách vo svojich domovsk˘chkrajinách.O ão je najväã‰í záujem v oblasti jadrovejenergetiky, aká je najdiskutovanej‰ia problematikazo strany rakúskych expertov?V rámci kaÏdoroãn˘ch bilaterálnych stretnutíSlovenská republika informuje zástupcovvlády a spolkov˘ch krajín Rakúska o v‰etk˘chrelevantn˘ch skutoãnostiach a ãinnostiachv oblasti mierového vyuÏívania jadrovejenergie na Slovensku, ktoré sa udiali od poslednéhostretnutia. Sú to teda informácie z oblastilegislatívy, posudzovacej a hodnotiacej ãinnostiako aj z in‰pekãnej ãinnosti úradu. Tradiãnenajväã‰í záujem z rakúskej strany je o informáciet˘kajúce sa stavu jadrovej bezpeãnostijadrov˘ch zariadení prevádzkovan˘ch v SR,realizácie projektov jej zvy‰ovania a v˘sledkovna‰ej kontrolnej ãinnosti. Na poslednomstretnutí bolo najviac pozornosti venované licenãnémuprocesu dostavby AE Mochovce 3.a 4. blok, ktor˘ sa uskutoãnil v roku 2008.Ak˘ stav zaznamenali podºa anal˘z nadprojektovéhavárie, ão úãinnosÈ kontajnmentua barbotáÏneho systému v prípademaximálnej projektovej havárie?V roku 2006 bol k atómovému zákonu vydan˘súbor nov˘ch vykonávacích predpisov,vyhlá‰ok ÚJD SR. Tie poÏadujú pre projektatómov˘ch elektrární rie‰iÈ vybrané nadprojektovéhavárie a analyzovaÈ ich.Anal˘zy nadprojektov˘ch havárií vrátaneÈaÏk˘ch havárií sú ãasÈou dokumentácie predkladaneja posudzovanej na ÚJD SR v rámci27

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K Asprávnych konaní. Prevádzkovateº AE Mochovce1. a 2. blok a AE Bohunice 3. a 4. blok(V2 Bohunice) má spracované návody na rie-‰enie nadprojektov˘ch havárií. Boli vyvinutév spolupráci so zahraniãn˘mi firmami. Pripravujúsa technické rie‰enia, aby projekt atómov˘chelektrární mohol vybrané nadprojektovéhavárie, v prípade ich vzniku, bezpeãne zvládnuÈ.Rie‰enie vybran˘ch nadprojektov˘ch haváriíuÏ bude súãasÈou projektu AE Mochovce3. a 4. blok pred ich uvedením do prevádzky(prednedávnom sa oficiálne zaãala dostavba;uvedenie do prevádzky je plánované v rokoch2012 – 2013 ).V deväÈdesiatych rokoch minulého storoãiasa prevádzkovatelia atómov˘ch elektrární vkrajinách strednej Európy (âesko, Maìarsko,a Slovensko), kde sú v prevádzke atómovéelektrárne sovietskej kon‰trukcie vybavenékontajnmentom s potlaãením tlaku (VVER-440/V213), spojili v ich úsilí doplniÈ dôkazya plne preukázaÈ funkãnosÈ ochrannej obálkya barbotáÏneho systému vzhºadom na národné,ale aj medzinárodné bezpeãnostné poÏiadavky.Bolo vykonanej veºa analytickej a experimentálnejpráce. Integrálne experimenty saúspe‰ne realizovali na veºkorozmernom experimentálnomzariadení vybudovanom na dan˘úãel v Elektrogorsku, Ruská federácia. âiastkovéexperimenty na fragmentoch barbotáÏnehosystému a komponentoch kontajnmentuboli vykonané v dotknut˘ch krajinách vrátaneSlovenska. Odhalené nedostatky v projektea zhotovení barbotáÏneho systému neboliv˘znamné. Na Slovensku boli odstránené preAE Mochovce 1. a 2. blok e‰te v procese jejdostavby, pred uvedením do prevádzky a preAE Bohunice 3. a 4. blok (V2 Bohunice) v procesejej modernizácie. OdstraÀovanie zisten˘chnedostatkov a vylep‰ovanie kontajnmentua barbotáÏneho systému prebiehalo na Slovenskuv súãinnosti s realizáciou in˘ch bezpeãnostn˘chvylep‰ení t˘kajúcich sa zv˘‰eniaseizmickej odolnosti atómov˘ch elektrární,zv˘‰enia tesnosti kontajnmentu, ãi v˘menyniektor˘ch komponentov. Nezávislé overeniefunkãnosti barbotáÏneho systému ‰tátnymidozorn˘mi orgánmi bolo vykonané pod zá‰titouOECD/NEA (Organizácia pre ekonomickúspoluprácu a rozvoj / Jadrová energetickáagentúra) v rámci projektu PHARE financovanéhoEurópskou komisiou zaãiatkom tohtostoroãia a zároveÀ bolo súãasÈou prístupovéhoprocesu Slovenska do Európskej únie. Nezávisléhooverenia sa zúãastnili experti z krajínNemecko, Veºká Británia, âesko, Maìarsko,Ruská Federácia a Slovensko vrátane expertovz Úradu jadrového dozoru SR. V˘sledkynezávislého overovania potvrdili funkãnosÈbarbotáÏneho systému a jeho schopnosÈodolaÈ projektov˘m haváriám vrátane maximálnejprojektovej havárii. O záveroch z overovaniabola informovaná Európska komisia.Slovensko t˘m splnilo jednu z podmienokprístupového procesu do Európskej únie.Súhrnné analytické, experimentálne a ìal-‰ie dôkazy o funkãnosti kontajnmentu vrátanebarbotáÏneho systému sú uvedené v bezpeãnostn˘chsprávach. Tie sú predkladané aposudzované na ÚJD SR v rámci správnychkonaní pre jednotlivé atómové elektrárne.Kontajnment s barbotáÏnym systémom spæÀaustanovené legislatívne poÏiadavky a má dostatoãnúbezpeãnostnú rezervu. V prípadevzniku havárie na atómovej elektrárni vrátanemaximálnej projektovej havárii je kontajnmentAE Mochovce 1. a 2. blok ako aj kontajnmentAE Bohunice 3. a 4. blok schopn˘ splniÈpoÏadované funkcie a zabrániÈ tak úniku rádioaktívnychlátok do Ïivotného prostredia.V pozornosti zostávajú aj seizmické vylep-‰enia. MôÏete byÈ konkrétna, v ãom sa oãakávajúzmeny?V prvom rade bola vykonaná nová dôkladná‰túdia: „Revízia seizmického ohrozenia lokalityAE Mochovce“. Táto ‰túdia bola nezávisleposúdená zahraniãn˘mi ‰pecialistami astanovila nové potenciálne riziká spojené sovznikom zemetrasenia.V dôsledku tejto pravdepodobnostnej ‰túdiePSHA (Probabilistic Seismic Hazard Assesment)boli definované nové zadávacie hodnotypre lokalitu AE Mochovce. V ìal‰om krokuboli tieto hodnoty ‰tátnym dozorom SRkonzervatívne zv˘‰ené o bezpeãnostnú rezervua následne bola vykonaná revízia Úvodnéhoprojektu AE MO34, kde uÏ boli akceptovanéuvedené poÏiadavky ÚJD SR.V praxi to znamená, Ïe v‰etky stavebné objektya technológie, tak ako budú nain‰talovanébudú preprojektované na nové seizmickézadanie, ktoré sa oproti pôvodnému Úvodnémuprojektu AE Mochovce 3 a 4 blok zv˘‰ilo.Na základe toho budú prijaté opatrenia, ktoréovplyvnia zodolnenia stavebn˘ch objektovako aj technológií na AE Mochovce 3 a 4blok. Príkladom takéhoto postupu je aj AEV2 v Jaslovsk˘ch Bohuniciach.Objednávateº prijal na základe podnetovÚJD SR koncepciu na niekoºk˘ch úrovniachverifikácie projektovej a preukaznej dokumentácie:• preukazné dokladovanie seizmickej odolnostizariadení u v˘robcov a dodávateºovjednotliv˘ch prvkov a zariadení,• overenie predkladanej preukaznej dokumentácieprojektov˘mi organizáciami hlavn˘chdodávateºov,• vlastné a dodatoãné preverenia nezávisl˘miorganizáciami.Tieto ãinnosti sa budú uplatÀovaÈ v etapeprípravy jednotliv˘ch vykonávacích projektova v etape dokladovania „skutoãného stavu“ porealizácii jednotliv˘ch ãastí kaÏdého vykonávaciehoprojektu.ÚJD SR bude uplatÀovaÈ právo kontrolovaÈstav jednotliv˘ch etáp projektov v ãasti dokladovaniaseizmickej odolnosti v dôleÏit˘ch etapáchv˘stavby.V období rokov 1997 aÏ 2000 prebehla rekon‰trukciaMedziskladu vyhoretého paliva vJaslovsk˘ch Bohuniciach (MSVP) zameranána zv˘‰enie skladovacej kapacity z pôvodn˘ch5 040 vyhoret˘ch kaziet na 14 112 vyhoret˘chkaziet v˘menou zásobníkov T-12 zazásobníky KZ48 a seizmické zodolnenie stavebnejãasti a technológií MSVP na 8° MSK.Experti sa zaujímajú v rámci AE Mochovceaj o zabezpeãenie ochrany proti teroristick˘mútokom, viete poskytnúÈ dôveryhodnéinformácie?Opatrenia zamerane na ochranu proti teroristick˘mútokom sú súãasÈou plánov fyzickejochrany jadrov˘ch materiálov a jadrov˘ch zariadenía sú klasifikovane ako dôverné informácie.Preto ich nie je moÏné zverejniÈ. Úradvenuje dozoru nad t˘mito opatreniami zv˘‰enúpozornosÈ a pravidelne vykonáva in‰pekãnúãinnosÈ zameranú na fyzickú ochranu. Vroku 2006 vykonala MAAE v Slovenskej republikemisiu IPPAS (Internationa PhysicalProtection Advisory Service), ktorá bola zameranána posúdenie úrovne domácej legislatívyv oblasti fyzickej ochrany a úrovne fyzickejochrany v závode SE-EMO. Závery misie boliklasifikovane MAAE ako „Highly Confidential“,misia v‰ak kon‰tatovala, Ïe národná legislatívaje v súlade s medzinárodn˘mi ‰tandardamia odporúãaniami a úroveÀ fyzickejochrany je primerane a porovnateºná s fyzickouochranou v in˘ch krajinách.Ako sa hodnotí jadrová bezpeãnosÈ atómovejelektrárne V2 Bohunice?O úrovni jadrovej bezpeãnosti AE V2 sa nakaÏdom bilaterálnom stretnutí podáva aktuálnainformácia, rovnako ako aj o ostatn˘chprevádzkovan˘ch AE v SR. Na poslednomstretnutí bola podaná informácia o ukonãeníúloh modernizácie na t˘chto blokoch, ktoréboli postupne realizované od roku 2000. TaktieÏbola veºmi pozitívne prijatá struãná informáciao ukonãenom procese periodickéhohodnotenia jadrovej bezpeãnosti AE V2 podesiatich rokoch jej prevádzky. V˘sledkomtohto hodnotenia je zoznam identifikovan˘choblastí, v ktor˘ch je moÏné vykonaÈ ìal‰iezlep‰enie. Na základe tohto zoznamu bol navrhnut˘plán nápravn˘ch opatrení spolu s termínmiich implementácie. SúãasÈou plánu preAE V2 je aj realizácia opatrení na zmiernenienásledkov prípadnej ÈaÏkej havárie.Vieme bezpeãne zaobchádzaÈ s rádioaktívnymodpadom na Slovensku?Bezpeãnému a environmentálne vhodnémunakladaniu s rádioaktívnym odpadom sa v SRvenuje veºká pozornosÈ. Je vypracovaná národnástratégia závereãnej ãasti palivového cyklu,ktorá stanovuje koncepciu, ako sa budenakladaÈ s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoret˘mjadrov˘m palivom z jadrov˘ch elektrární.Aby jednotlivé ãinnosti s t˘mto spojené bolivykonávané bezpeãne a boli kontrolovateºné,v Atómovom zákone a nadväzn˘ch vyhlá-‰kach sú stanovené poÏiadavky na túto ãinnosÈ.PozornosÈ sa venuje uÏ tvorbe rádioaktívnychodpadov, ich zberu, triedeniu, skladovaniu,spracovaniu, úprave ako aj ich ukladaniu.Okrem jadrov˘ch elektrární máme v SR vprevádzke aj jadrové zariadenie, ktoré sú urãenépráve úpravu a spracovanie rádioaktívnychodpadov ako sú cementaãná linka, vitrifikaãnálinka, bitumenizaãná linka, lisovÀa...,sklad vyhoretého jadrového paliva a republikovéúloÏisko nízko a stredne aktívnych odpadov.V‰etky pouÏívané technológie spæÀajúprísne bezpeãnostné poÏiadavky stanovenélegislatívou a sú plne porovnateºné s t˘mi najlep‰ímitechnológiami pouÏívan˘mi vo svete.Kedy je naplánované stretnutie expertov,ktorí sa zaoberajú zv˘‰enou pozornosÈou saspektom na jadrovú bezpeãnosÈ?Stretnutia s Rakúskom sa na základe dohodyo spolupráci a v˘mene informácií uskutoã-Àujú v periodick˘ch roãn˘ch intervaloch. Najbliωiestretnutie sa bude konaÈ na území Slovenskav priebehu roka 2009. Presn˘ termínnebol e‰te stanoven˘.28

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AHlavnou príãinou rusko-ukrajinskej plynovej vojny v januári 2009, ktorá takmer na dva t˘Ïdnezastavila dodávky plynu z Ruska pre európskych odberateºov cez územie Ukrajiny, bola zlázmluva o podmienkach dodávok plynu z Ruska pre Ukrajinu a tranzitu cez jej územie,podpísaná spoloãnosÈami Gazprom, Naftohaz a RosUkrEnergo 4. januára 2006. Pri obchodn˘chzmluvách platí, Ïe sú dobré a trvácne vtedy, ak sú vzájomne v˘hodné pre obidvoch partnerov.ZároveÀ platí, Ïe ani tá najlep‰ia zmluva nemôÏe byÈ dobrá a trvácna ak partneri nemajúdostatok dobrej vôle rie‰iÈ konflikty, ktoré sa v obchodnom vzÈahu vyskytnú beÏne, dohodou alebosúdnou cestou. BohuÏiaº, v prípade rusko-ukrajinskej plynárenskej zmluvy z januára 2006neplatilo ani jedno, ani druhé. Ak sa chceme pokúsiÈ zodpovedaÈ na otázku ãi nová zmluvapodpísaná 19. januára 2009 je zárukou, Ïe sa nebudú opakovaÈ krízy, ktoré by viedlik obmedzeniu alebo k preru‰eniu dodávok plynu z Ruska cez územie Ukrajiny znova niekedyv budúcnosti, musíme sa pokúsiÈ pochopiÈ podmienky obchodu s plynom medzi Ruskoma Ukrajinou tak, ako sa vyvinuli za posledn˘ch zhruba päÈ rokov.Príãiny rusko-ukrajinskéhoplynového sporua pouãenie pre SlovenskoPlynovod Nabucco; zdroj: prezentácia Nabucco Gas Pipeline International GmbHPOSTSOVIETSKY KONTEXTNa pochopenie kontextu dvoch rusko-ukrajinsk˘chplynov˘ch kríz (2006 a 2009), ktoréohrozili energetickú bezpeãnosÈ Slovenskaa zároveÀ spochybnili dôveryhodnosÈ Ruskaako spoºahlivého dodávateºa i Ukrajiny akospoºahlivého prepravcu plynu, sa treba vrátiÈo niekoºko rokov späÈ do minulosti. Zmenuobchodn˘ch podmienok pri dodávkachplynu iniciovalo Rusko, podºa slov predseduruskej vlády Vladimíra Putina, e‰te v rokoch2002 aÏ 2003. Rusko sa rozhodlo prejsÈ natrhové vzÈahy s b˘val˘mi sovietskymi republikamiv otázke dodávok energetick˘ch surovín,t. j. prestaÈ dodávaÈ ropu a plyn za „sovietske“ceny, resp. ceny, ktoré sa odli‰ovaliod cien na vnútornom ruskom trhu iba akcenou tranzitu.Rusko v priebehu 90. rokov pouÏilo hrozbuprechodu na „svetové ceny“ vo vzÈahochs b˘val˘mi sovietskymi republikami vÏdyak potrebovalo presadiÈ vlastné hospodárskeale i geopolitické záujmy. V prípade Ukrajinyje ukáÏková najmä dohoda medzi prezidentmiRuska a Ukrajiny Borisom Jeºcinoma Leonidom Kravãukom z Massandry v auguste1993, ktorá znamenala súhlas Ukrajinys odovzdaním Rusku jadrového arzenálu(takmer 1 000 jadrov˘ch hlavíc a 163 balistick˘chrakiet), ktor˘ sa po rozpade ZSSR ocitolna území Ukrajiny, rovnako ako i s dislokáciouâiernomorskej flotily Ruska v Sevastopolena Kryme na obdobie 20 rokov(finálna dohoda bola podpísaná v roku 1997),s podmienkou zachovania „star˘ch“ cien nadodávky plynu a ropy z Ruska. Ak dnes predsedaruskej vlády tvrdí, Ïe Rusko prostredníctvomnízkych cien na ropu a plyn dotovaloekonomiky b˘val˘ch sovietskych republíkod rozpadu ZSSR sumou 75 miliárd USD,mal by spomenúÈ i protihodnoty, ktoré zatento „barter“ získalo a ne‰lo vÏdy len o protihodnotyvojenského alebo strategickéhov˘znamu, ale napr. i úãasÈ rusk˘ch spoloãnostípri privatizácii ukrajinsk˘ch rafinérií, moldavsk˘chelektrární a pod.Cenová politika Ruska v oblasti energetick˘chsurovín voãi b˘val˘m sovietskym satelitombola súãasÈou stratégie ekonomickej,politickej a bezpeãnostnej integrácie v rám-29

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K Aci SN·. I‰lo o prioritu ruskej zahraniãnej politiky.Rusko rezignovalo na cenovú politikuv otázkach dodávok uhºovodíkov b˘val˘mkrajinám ZSSR aÏ po rezignácii na pokusdosiahnuÈ pretvorenie SN· na funkãnú medzinárodnúorganizáciu. V roku 2003 sa zrodilprojekt vytvorenia Jednotného hospodárskehopriestoru (JHP), ktor˘ mal kopírovaÈúspe‰n˘ model integrácie EÚ v postsovietskompriestore a nahradiÈ SN·. SN· bol vyhlásen˘za „m⁄tvy projekt“ a zároveÀ, Ruskosa rozhodlo postupne zmeniÈ i obchodnépodmienky pri dodávkach plynu b˘val˘msovietskym republikám.PRECHOD NA NOVÉ PODMIENKYUkrajina a Bielorusko ako kºúãové krajinyz pohºadu tranzitu ruského plynu do Európydostali v roku 2003 ponuku: „staré“ceny na dodávky plynu (cca 50 USD za tisíckubíkov) je moÏné zachovaÈ iba za podmienkyvlastníckeho vstupu Gazpromu do spoloãnostíprevádzkujúcich tranzitné plynovody naich území. Táto ponuka trvá dodnes a rusk˘predseda vlády ju potvrdil i v januári 2009 vãase poslednej plynovej vojny s Ukrajinou,argumentujúc, Ïe Bielorusko má iné cenypreto, lebo vy‰lo v tejto otázke Rusku v ústrety.V roku 2003 v‰ak ani Alexander Luka‰enkav Bielorusku, ani Leonid Kuãma v Ukrajinenesúhlasili s ruskou ponukou. Bieloruskobolo prvou krajinou, voãi ktorej Gazpromuplatnil vydieraãskú metódu zastavenia dodávokplynu ako nástroja na vyrokovanienov˘ch podmienok. Vo februári 2004 bolizastavené dodávky plynu z Ruska cez plynovodJamal vedúci cez Bielorusko a Poºsko doNemecka. Metóda sa ukázala byÈ úãinná, Luka‰enkasúhlasil so vstupom Gazpromu dospoloãnosti Beltransgaz, ktorá prevádzkujetranzitn˘ plynovod na území Bieloruska. Pouãen˘Luka‰enkovou skúsenosÈou z februára2004, Kuãma sa rozhodol rokovaÈ s Gazpromomo moÏnostiach vytvorenia spoloãnéhotranzitného podniku. V auguste 2004 bolpodpísan˘ dodatok k rusko-ukrajinskej plynárenskejzmluve z decembra 2000, ktor˘predpokladal vytvorenie spoloãného podnikuNaftohazu s Gazpromom. Na Ukrajine sav‰ak na prelome rokov 2004 a 2005 uskutoãnilaoranÏová revolúcia, ktorá prekazila realizáciuprojektu. Nová „oranÏová vláda“ zostavenávo februári 2005 zmietla zo stolaplán na vytvorenie spoloãného plynárenskéhopodniku medzi Gazpromom a Naftohazom.V priebehu roku 2005 Gazprom oznámil,Ïe poãínajúc rokom 2006 zv˘‰i ceny plynupre v‰etky b˘valé sovietske krajiny s v˘nimkouBieloruska. Nové ceny pre kaukazské republiky– Gruzínsko, Arménsko a AzerbajdÏan– boli stanovené na úroveÀ 110 USD apre Moldavsko 160 USD za tisíc kubíkov. IbaBielorusko malo i naìalej platiÈ 46,7 USD zatisíc kubíkov tak ako predt˘m, t.j. cena preBielorusko mala zostaÈ na úrovni cien navnútornom ruskom trhu. Nová cena pre„oranÏovú“ Ukrajinu bola stanovená v rozmedzíod 160 do 230 USD za tisíc kubíkov. Av-‰ak, v polovici decembra 2005 Gazprom uÏoznámil, Ïe „trhová európska cena“ pre Ukrajinupredstavuje 230 USD za tisíc kubíkov. Vporovnaní s cenami pre iné b˘valé sovietskerepubliky i‰lo o jednoznaãne najvy‰‰iu cenu.Rozhodnutie prikloniÈ sa k hornej hranici‰kály „trhovej ceny“ plynu pre Ukrajinu, ktorábola v priebehu roku 2005 avizovaná naúrovni od 160 do 230 USD, Gazprom vysvetlilporu‰ením dohody zo strany Ukrajinypodpísanej prezidentom Kuãmom v auguste2004, ktorá predpokladala vytvorenie spoloãnéhoplynárenského podniku pre tranzitplynu cez územie Ukrajiny do Európy.Na opakované hrozby ruskej strany v priebehuroka 2005, Ïe ak nebude spoloãn˘ tranzitn˘podnik tak bude zv˘‰ená cena plynu preUkrajinu, nová ukrajinská vláda odpovedalahrozbou, Ïe v takomto prípade zv˘‰i v˘‰kutranzitn˘ch poplatkov pre prepravu ruskéhoplynu cez ukrajinské územie. Poslednoukvapkou, ktorá obrazne povedané pretieklapohár trpezlivosti Gazpromu, bolo schváleniezákonu v ukrajinskom parlamente, ktor˘ zakázalprivatizáciu tranzitného plynovodu naúzemí Ukrajiny. V januári 2006 sa Gazpromrozhodol pouÏiÈ voãi Ukrajine rovnakú presvedãovaciumetódu, akú pouÏil voãi Bieloruskuvo februári 2004. Prv˘krát sa energetickéspory Ruska s jeho susedmi dotkli priamoi záujmov Slovenska.RUSKO-UKRAJINSKÁ DOHODAZ JANUÁRA 20061. januára 2006 Gazprom zastavil dodávkyzemného plynu pre Ukrajinu s cieºom dosiahnuÈzmenu obchodn˘ch podmienok stanoven˘chzmluvou z roku 2000, ktorej platnosÈpôvodne mala skonãiÈ v roku 2010, a najmäakceptovanie novej ceny zo strany Ukrajiny.Ukrajinská strana si poãas prv˘ch kritick˘chdní roku 2006 odoberala rusk˘ plyn urãen˘na export do Európy pre vlastné potreby– o ão viac z plynovodu odobrala, a to menejdostali európski odberatelia Gazpromu. Vjanuári 2006 síce e‰te nedo‰lo k úplnémupreru‰eniu dodávok do Európy, av‰ak, bolisme svedkami modelovej situácie, ktorá sa voveºa väã‰om rozmere zopakovala na zaãiatkuroku 2009. V˘sledkom bol podpis novejzmluvy medzi Gazpromom, Naftohazom aRosUkrEnergo 4. januára 2006. Zmluva bolav˘hodná pre Gazprom a nev˘hodná pre Ukrajinu.Nev˘hodné zmluvy nemajú dlhú trvácnosÈ.Na pochopenie rusko-ukrajinskéhokonfliktu v januári 2009 je dôleÏité pochopiÈako boli zmenené podmienky pre Ukrajinu zpohºadu predchádzajúceho zmluvného reÏimu.Ukrajina je v absolútnych ãíslach po USA,Japonsku, Rusku a Nemecku piatym najväã-‰ím spotrebiteºom plynu na svete. Jej aktuálnaroãná spotreba sa pohybuje na úrovni zhruba76 miliárd kubíkov plynu. Z vlastn˘chzdrojov Ukrajina vyÈaÏí roãne okolo 20 miliárdkubíkov plynu. Vìaka dohode z decembra2000 Ukrajina dostávala roãne 21 aÏ25 miliárd kubíkov ruského plynu ako naturálnyekvivalent hodnoty poplatkov za tranzitplynu cez jej územie z Ruska do Európy.Pri vyrátavaní plynového ekvivalentu poplatkovza tranzit sa vychádzalo z nominálnejceny ruského plynu na hranici s Ukrajinou vov˘‰ke 50 USD za tisíc kubíkov, objemu prepravenéhoplynu cez územie Ukrajiny (pohybujesa nad úrovÀou 120 miliárd kubíkovroãne) a ceny tranzitu 1,093 za tisíc kubíkovprepraven˘ch na 100 km. Zvy‰n˘ch nieãomálo cez 30 miliárd kubíkov nakupovalaUkrajina z Turkménska v cene 50 USD za tisíckubíkov na rusko-uzbeckej hranici, priãomcena turkménskeho plynu na ukrajinsko-ruskejhranici po zarátaní nákladov na tranzitcez územie Ruska a rabatu prepravnej spoloãnostibola zhruba 70 USD za tisíc kubíkov.Dohoda zo 4. januára 2006 v‰ak v‰etko zmenila.Predov‰etk˘m, vìaka predchádzajúcemuzmluvnému reÏimu, Ukrajina vôbec nepotrebovalanakupovaÈ plyn z Ruska. Podºa novejdohody, Ukrajina sa zaviazala, Ïe roãnenakúpi 17 miliárd kubíkov ruského plynu vcene 230 USD za tisíc kubíkov, ão je 4,5-násobn˘nárast oproti cene 50 USD. Av‰ak, zatiaºão nová dohoda z januára 2006 zv˘‰ilacenu ruského plynu pre Ukrajinu 4,5 – násobnesmerom hore, cena poplatkov za tranzit ruskéhoplynu bola zv˘‰ená v podstate veºmizmierlivo z 1,093 na 1,6 USD za tisíc kubíkovprepraven˘ch na 100 km. Pritom priemernátrhová „európska“ cena za tranzit plynu sapohybuje od 3,5-4 USD hore za tisíc kubíkovprepraven˘ch na 100 km. Navy‰e, zatiaº ãocena na tranzit bola podºa novej dohody fixovanána 5 rokov, cena na plyn pre Ukrajinu„dodan˘ z územia Ruskej federácie“ (17 miliárdkubíkov za 230 USD a 34 miliárd kubíkovzo Strednej Ázie za 95 USD) bola fixovanána jeden rok a mala byÈ vÏdy predmetomnov˘ch rokovaní s ruskou stranou. In˘mislovami, rokovania o fixnej cene na kaÏd˘nov˘ rok zaloÏili systémov˘ problém dorusko-ukrajinsk˘ch plynárensk˘ch vzÈahova doslova predpokladali kaÏd˘ boÏí rok horúcurokovaciu jeseÀ medzi Gazpromom aNaftohazom.Dohoda z januára 2006 priniesla ìal‰ie negatívnezmeny pre Ukrajinu v porovnaní spredchádzajúcim zmluvn˘m reÏimom. Predov‰etk˘m,Ukrajina stratila priamy prístup k alternatívnemuzdroju dodávok lacnej‰ieho plynuzo Strednej Ázie a najmä z Turkménska,ktor˘ bol v poslednom období kºúãov˘ pre pokrytiedomácej spotreby. Pre úplnosÈ dodajme,Ïe turkménsky plyn stál na rusko-kaza‰skejhranici v prvej polovici roku 2006 65USD za tisíc kubíkov, v druhej polovici 100USD, v roku 2007 sa jeho cena zv˘‰ila na 110USD a v roku 2008 na 140 USD. Obsahompredchádzajúcich dohôd boli i garancie ruskejstrany pre tranzit plynu z Turkménska cezúzemie Ruska do Ukrajiny. Dohodou z januára2006 sa Ukrajina v podstate vzdala zmlúvo dodávkach a podmienkach tranzitu, ktorépred ãasom uzavrela s Turkménskom a Uzbekistanom.Monopol na dodávky plynu preUkrajinu z Ruska i Strednej Ázie získaladcérska spoloãnosÈ RosUkrEnergo (RUE), vktorej Gazprom kontroloval 50 % a zvy‰-n˘ch 50 % ukrajinskí podnikatelia DmytroFirta‰ a Ivan Fursin. Navy‰e, podºa predchádzajúcehozmluvného reÏimu, Ukrajina mohlavoºne disponovaÈ rusk˘m plynom, ktor˘ získalaako naturálny ekvivalent platby za tranzit,a podºa potreby a moÏností i re-exportovaÈtento plyn do zahraniãia. Nová dohoda juzbavila tohto práva. ReexportovaÈ plyn zUkrajiny mohla iba spoloãnosÈ RUE. Naftohazmusel súhlasiÈ i s t˘m, Ïe spolu s RUE vytvorídcérsku spoloãnosÈ UkrGazEnergo(UGE; v pomere 50 : 50 %), ktorá bude di-30

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AstribuovaÈ plyn dodan˘ z Ruska i StrednejÁzie ukrajinsk˘m odberateºom.NOVÁ KRÍZAA NOVÁ DOHODARusk˘ prezident Dmitrij Medvedev a predsedavlády Vladimír Putin za vinníkov plynovejkrízy v januári 2009 oznaãili politick˘chlídrov Ukrajiny, ktorí údajne zastupujúzáujmy politicko-hospodárskych klanov usilujúcichsa o kontrolu nad obchodom s plynom.âiastoãne je s nimi moÏné súhlasiÈ.Dohoda z januára 2006, ktorá spravila z neznámejspoloãnosti RUE so sídlom vo ·vajãiarskua základn˘m kapitálom 37-tisíc USDmonopolného dodávateºa plynu do Ukrajiny(piaty najväã‰í spotrebiteºsk˘ trh na svete), bynebola moÏná bez politickej podpory vtedaj-‰ej ukrajinskej vlády na ãele s Jevhenijom Jechanurovomblízkym prezidentovi ViktoroviJu‰ãenkovi. Rovnako je pravda, Ïe JúliaTymo‰enková, ktorá sa ujala postu predsedníãkyvlády v marci 2008 sa nikdy netajila,Ïe bude usilovaÈ o zmenu nev˘hodnej plynárenskejdohody. ZároveÀ v‰ak platí, Ïe Gazprombol signatárom dohody z januára 2006,Ïe predsedom jeho správnej rady v ãase podpisudohody bol teraj‰í prezident Ruska DmitrijMedvedev, a Ïe v RUE Gazpromu patrí50 % akcií. Ak bola schéma rusko-ukrajinskéhoobchodu s plynom netransparentná, môÏeza to rovnak˘m dielom vtedaj‰ie vedenie Naftohazui Gazpromu, vrátane najvy‰‰ích politick˘chpredstaviteºov jednej i druhej krajiny.V októbri 2008 predsedovia vlád Tymo‰enkováa Putin oznámili, Ïe sa dohodli na nov˘chpodmienkach plynárenskej dohody.Podºa zverejnen˘ch informácií, malo ísÈ opriamu dohodu medzi Gazpromom a Naftohazombez sprostredkovateºsk˘ch spoloãností.Ukrajina mala prejsÈ do troch rokov na platbyza dodan˘ plyn v cene, ktorá sa stanovírovnako ako v prípade európskych odberate-ºov: základná cena upravená o koeficientspriemerovan˘ch cien ropného oleja a mazutuna holandskej burze za obdobie ‰iestichmesiacov. Dovtedy sa cena bude dohodovaÈrokovaním ako fixná na jeden rok. Rovnako,po uplynutí troch rokov Gazprom bude platiÈeurópsku cenu za tranzit plynu cez územieUkrajiny. Naftohaz spolu s Gazpromom vytvoriadcérsku spoloãnosÈ, ktorá bude predávaÈplyn ukrajinsk˘m odberateºom. Dohodabola vzájomne korektná a z pohºadu Gazpromui atraktívna, keìÏe predpokladala zv˘‰eniejeho podielu na vnútornom ukrajinskomtrhu. Je pravda, Ïe avizovaná dohoda sa stalapredmetom politického zápasu na Ukrajinea bola podrobená kritike najmä zo stranyprezidenta Ukrajiny Viktora Ju‰ãenka. Bol tov‰ak dostatoãn˘ dôvod pre Gazprom na to,aby 1. januára 2009 zastavil dodávky naUkrajinu? Vedenie Naftohazu spadá do kompetencievlády, nie prezidenta. Ak nie, aké inédôvody mal Gazprom? S k˘m na Ukrajine sachcel dohodnúÈ ak nie s predsedníãkou vlády?V novembri Gazprom poÏiadal ukrajinskústranu, aby zaplatila dlh za dodávky plynu zarok 2008 vo v˘‰ke 2,4 miliardy USD. Naftohazpriznal dlh vo v˘‰ke 1,5 miliardy USD azvy‰ok sa zaviazal doplatiÈ aÏ po rozhodnutíarbitráÏneho súdu v ·tokholme, ktor˘ obidvestrany uznali ako autoritu pre rie‰enie sporovpodºa dohody z januára 2006. Naftohazargumentoval t˘m, Ïe podºa dohodnutej platobnejschémy (Naftohaz platí RUE a RUEplatí Gazpromu) je moÏné dlh za mesiac októberstanoviÈ aÏ v januári 2009. Následne Gazpromoznámil, Ïe za „správnu cenu“ preUkrajinu pre rok 2009 povaÏuje 250 USD zatisíc kubíkov. Naftohaz povaÏoval za „správnucenu“ rozmedzie 200-210 USD za tisíc kubíkov.Boli tieto nezhody aÏ tak závaÏné a dostatoãnéna to, aby Gazprom bez ìal‰ích rokovanía bez uplatnenia svojho nároku na arbitráÏnomsúde v ·tokholme zastavil 1. januára2009 dodávky na Ukrajinu? A keì v Gazpromezistili, Ïe Naftohaz presmeroval tranzitna magistrálnom plynovode zo zásobníkovna západnej Ukrajine do v˘chodn˘ch oblastí,tak sa rozhodli 7. januára zavrieÈ kohútikyúplne? Naftohaz zaplatil väã‰iu ãasÈ Gazpromomvyãísleného dlhu za rok 2008 a novápriemerná cena, ktorú bude platiÈ Ukrajina nazáklade dohody podpísanej 19. januára 2009podºa formuly v˘poãtu európskej ceny (mínus20 %), vzhºadom na oãakávané nízkeceny ropy, nebude oveºa vy‰‰ia neÏ Naftohazompôvodne ponúkan˘ch 210 USD za tisíckubíkov. Na rozdiel od októbra 2008, dohodapodpísaná 19. januára 2009 nerie‰i otázkupodielu Gazpromu na ukrajinskom trhu splynom. Pravda, ak neboli podpísané ìal‰iedohody, o podpise ktor˘ch obidve strany neinformovali.Gazpromu staãilo veºmi málo na to, abypreru‰il dodávky plynu na Ukrajinu a následnei pre európskych odberateºov. Pretoplatí záver, Ïe síce nová rusko-ukrajinská dohodaz januára 2009 je lep‰ia neÏ stará dohodaz januára 2006, opakovanie podobn˘chkríz v‰ak nevyluãuje. Pri predpokladan˘chnízkych cenách ropy v roku 2009 je moÏnéoãakávaÈ, Ïe Ukrajina bude schopná platiÈdohodnuté ceny na rusk˘ plyn. Úplne otvorenouotázkou v‰ak zostáva schopnosÈ GazpromuplatiÈ zhruba 2,5-3 krát vy‰‰iu cenu zatranzit cez územie Ukrajiny poãínajúc rokom2010, ak priemerná cena ropy v roku2009 zostane na úrovni 40 USD. Otvorenouotázkou zostáva i podiel Gazpromu na ukrajinskomtrhu a najmä realizácia jeho dlhodobéhozámeru z ktorého „to celé, poãínajúc rokom2004 zaãalo“ – kontrola nad tranzitomcez územie Ukrajiny. Navy‰e, finanãná krízaprispeje k zv˘‰eniu politickej nestability naUkrajine a nie je moÏné vylúãiÈ, Ïe i v samotnomRusku. A keìÏe Gazprom i Naftohaz sú‰tátne spoloãnosti, ich obchodná politika budev plnej miere závisieÈ od zmien na vrcholn˘chpostoch ukrajinskej i ruskej politiky. Politick˘chneznámych je v rusko-ukrajinskom plynárenskombiznise príli‰ veºa na to, aby sa európskiodberatelia mohli spoºahnúÈ, Ïe sa uÏniã nemôÏe staÈ.POUâENIEPRE SLOVENSKOZemn˘ plyn sa prepravuje do Slovenska zRuska magistrálnym plynovodom cez územieUkrajiny od roku 1972. V januári 2009 sa prv˘krátv dejinách prevádzky plynovodu stalo,Ïe tlak v potrubí na preberacej kompresorovejstanici vo Veºk˘ch Kapu‰anoch na hraniciachs Ukrajinou bol „0“. Dodávky plynuboli úplne preru‰ené na 11 dní od 7. do 18. januára.Slovensko ãelilo najväã‰iemu vonkaj-‰iemu ohrozeniu od svojho vzniku v roku1993. Vláda vyhlásila núdzov˘ stav a zaviedlaregulaãn˘ stupeÀ ã. „8“, ktor˘ obmedzilodber plynu veºkoodberateºom iba nanevyhnutnú úroveÀ. Zhruba 1000 podnikovmuselo dramaticky obmedziÈ v˘robu. Ministerstvohospodárstva vyhlásilo, Ïe kaÏd˘ deÀbez dodávok plynu znamená pre slovenskúekonomiku stratu vo v˘‰ke zhruba 100 miliónoveur, in˘mi slovami, za 11 dní i‰lo o stratuvo v˘‰ke viac neÏ 1 miliarda eur. Toto jezhruba cena, ktorú sme v januári 2009 zaplatiliza prakticky 100 % závislosÈ od jednéhozdroja a jednej trasy dodávok zemného plynu.Ak by sa SPP nedohodol s RWE Transgasa matersk˘mi spoloãnosÈami GDF Sueza E.ON Ruhrgas, plyn by zaãal na SlovenskoprúdiÈ aÏ o niekoºko dní neskôr a „cena zazávislosÈ“ by bola e‰te vy‰‰ia. 18. januára2009 prv˘krát v histórii zaãal prúdiÈ na Slovenskoplyn zo západu, nie z v˘chodu. Ak sibudeme za rusk˘ plyn priplácaÈ na zaãiatkukaÏdého roka zhruba 1 miliardu eur, kto e‰temôÏe tvrdiÈ, Ïe je pre nás najlacnej‰í a Ïenemá zmysel investovaÈ do diverzifikáciezdrojov a trás dodávok?Poãas horúcich plynov˘ch debát v chladn˘chjanuárov˘ch dÀoch obidvaja doterazsluÏobne najdlh‰ie slúÏiaci predsedovia vládSR Vladimír Meãiar i MikulበDzurinda priznali,Ïe ich vlády v minulosti nevenovali dostatoãnúpozornosÈ diverzifikácii dodávokzemného plynu. Hlavné pouãenie z plynovejkrízy v januári 2009 je, Ïe si to uÏ nemôÏe dovoliÈÏiadna zodpovedná vláda tejto krajiny.Slovensko sa stalo rukojemníkom sporu medziRuskom a Ukrajinou. KeìÏe nevieme tentospor ovplyvniÈ, resp. nevieme zabrániÈ jehozopakovaniu v budúcnosti, nemáme na v˘ber:musíme urobiÈ v‰etko ão je v na‰ich silách,aby sme neboli jeho rukojemníkom.Alexander DULEBAriaditeºV˘skumné centrum Slovenskej spoloãnostipre zahraniãnú politiku, n. o.(âlánok bol pôvodne napísan˘ pre ãasopis Slovgas a vychádzaso súhlasom jeho redakcie.)31

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K APrudko rastúci dopyt po energiách je bezpochyby globálnym celosvetov˘m fenoménom súãasnosti,ktor˘ je spôsoben˘ nárastom populácie, ako aj obrovsk˘m ekonomick˘m rastom viacer˘chrozvojov˘ch krajín. Európa dnes dováÏa 50 % energie pre svoje potreby. Do roku 2030by dovoz mohol vzrásÈ aÏ na 64 % celkov˘ch spotrebiteºsk˘ch nárokov. Nie je niã zlé na dovozeenergie ako takom, ak ide o otvorené, transparentné a konkurenãné prostredieglobálneho energetického trhu. âastokrát to v‰ak tak nie je.Slovensko, EÚ a vonkaj‰iaenergetická bezpeãnosÈDne‰ná nestabilita energetick˘ch trhov austaviãn˘ nárast globálneho dopytu po energiáchnabáda na dôkladné posudzovanie avyhodnocovanie rizík pre dodávky energií. Tosa musí odráÏaÈ aj v aktivitách EÚ a jej snaheefektívne a úãinne rie‰iÈ otázku jej budúcichenergetick˘ch potrieb. Energetická bezpeãnosÈje naliehavou otázkou energetickejpolitiky, ktorá sa pri zvy‰ujúcej sa závislostiEÚ od dovozu energií prirodzene stala politickouprioritou pre EÚ. Táto energetická realitanúti EÚ hºadaÈ spoloãné rie‰enia pre formovaniea napæÀanie úãinnej spoloãnej energetickejpolitiky.Slovensko vníma svoju energetickú bezpeãnosÈako zreteºn˘ bezpeãnostn˘ problémkrajiny i ako integrálnu súãasÈ národnej bezpeãnosti.Z hºadiska energetickej bezpeãnostiSlovensko patrí ku krajinám so silnou jednostrannouzávislosÈou od dovozov fosílnychpalív i jadrového paliva, ão zvy‰uje mieru zraniteºnostijeho ekonomiky. Preto Slovenskomá prirodzen˘ záujem o efektívne európskespoloãné rie‰enia.Tvrd˘ konkurenãn˘ zápas o zdroje fosílnychsurovín uÏ prebieha a komplikuje ho regionálnapolitická nestabilita, resp. nepredvídateºnosÈv˘voja v producentsk˘ch oblastiach,ale aj tranzitn˘ch koridoroch. Preto budemenútení ãerpaÈ zdroje energií odv‰adiaº,kde budú dostupné. Pri zabezpeãovaní energiena uspokojovanie na‰ich potrieb budezrejme stále ãastej‰ie potrebné komunikovaÈs krajinami, ktor˘ch záujmy sú odli‰né od záujmovEÚ a ktoré nemusia zdieºaÈ rovnakéhodnoty. Energetické potreby EÚ tak môÏuv˘razne obmedziÈ presadzovanie ‰ir‰ích cie-ºov spoloãnej zahraniãnej politiky.S narastajúcimi obavami o bezpeãnosÈ dodávoka asymetrickou závislosÈou krajín EÚod extern˘ch dodávateºov, sa otázky energetickejbezpeãnosti stávajú dôleÏitou súãas-Èou vnútorn˘ch debát EÚ t˘kajúcich sa energetickejbezpeãnosti vo v‰etk˘ch jej aspektoch.Nedávna plynová kríza zo zaãiatku rokazv˘raznila potrebu zintenzívnenia diskusií ajo reforme a re‰trukturalizácii vnútorného trhus plynom. Jednotn˘ a konkurencieschopn˘ európskytrh s plynom by nepochybne pomoholvytvoriÈ efektívny mechanizmus solidaritymedzi európskymi spotrebiteºmi, posilniÈ kolektívnubezpeãnosÈ dodávok a eliminovaÈvplyv bilaterálnych vzÈahov na prístup k plynu.Jednotn˘ európsky trh by totiÏ vytvorilpodmienky a priestor na dodávky plynu doEÚ a nie do jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajín.DôleÏitou súãasÈou energetickej bezpeãnostije aj vytvorenie integrovaného energetickéhoobojsmerne priechodného prepravnéhosystému v rámci EÚ. Európska komisiapredloÏila ãlensk˘m krajinám plán na hospodárskuobnovu Európy. Tento plán zah⁄Àa ajprojekty v oblasti energetiky na posilnenievnútorn˘ch prepojení v rámci EÚ, ktoré bymali posilniÈ energetickú bezpeãnosÈ t˘chtokrajín a celej EÚ.Slovenská republika, ako jedna z krajínnajviac postihnut˘ch plynovou krízou, veºmicitlivo posudzuje plány na realizáciu jednotliv˘chprojektov. Ak chceme efektívne areálne zvy‰ovaÈ energetickú bezpeãnosÈ EÚ,potom plán na hospodársku obnovu Európymusí adekvátne odráÏaÈ situáciu v jednotliv˘chregiónoch. Anal˘za plynovej krízy ukazuje,Ïe je nevyhnutné posilniÈ práve regionálneprepojenia v strednej a juhov˘chodnej Európea vyãleniÈ aj adekvátne finanãné prostriedkyz rozpoãtu Európskej komisie na ichrealizáciu.Medzi rozhodujúce vonkaj‰ie faktory zaisteniabezpeãnosti dodávok patria spoºahlivéa predvídateºné zdroje, stabilita tranzitn˘chkrajín a diverzifikácia zdrojov a prepravn˘chtrás. V tomto kontexte kºúãovú úlohu zohrávavonkaj‰ia energetická politika EÚ. Jej základn˘mpredpokladom je vytvorenie strategickéhopartnerstva s producentsk˘mi a tranzitn˘mikrajinami. Tento prístup si vyÏadujevyuÏitie dostupn˘ch nástrojov vonkaj‰ej ivnútornej politiky EÚ v prospech energetickejbezpeãnosti, vrátane Európskej susedskejpolitiky, obchodnej politiky, ako aj bilaterálnych,multilaterálnych a regionálnych dohôd,a programov zameran˘ch na ‰pecifickúspoluprácu, ktoré ponúka EÚ. Snaha o zabezpeãeniestability zdroja a tranzitu musí zohºad-ÀovaÈ vnútorné aj vonkaj‰ie aspekty postaveniaa politiky producentsk˘ch a tranzitn˘chkrajín. Vyhneme sa t˘m dopadom konfliktov,ktor˘ch nie sme úãastníkmi.Okrem tradiãn˘ch energetick˘ch partnerstievje potrebné formovaÈ iniciatívy a energetickúspoluprácu s perspektívnymi partnermis potenciálom rozvoja diverzifikácieenergetick˘ch zdrojov a prepravn˘ch trás.EÚ musí aktivizovaÈ svoj potenciál spolupráces krajinami a zintenzívniÈ energetick˘dialóg so svojimi partnermi, ktor˘ by bol súãasÈouinkluzívneho rámca vzájomnej spolupráce.SR ako tranzitná krajina má potenciála záujem efektívne prispieÈ do tohto procesu.Pre Slovensko i pre veºkú ãasÈ Európy zostávaaj pre najbliωie desaÈroãia rozhodujúcimpartnerom v oblasti energetiky Rusko.ZároveÀ Európa naìalej ostáva pre Ruskohlavn˘m odberateºom jeho energetick˘ch surovín.Európa má záujem viesÈ s Ruskou federácioukorektn˘ a pragmatick˘ dialóg. Vzájomnéenergetické vzÈahy by mali viesÈ kobojstrannej prospe‰nosti. V záujme Slovenskaje aj rozvoj susedského partnerstva sUkrajinou. Európa potrebuje spoºahlivé apredvídateºné dodávky energií. Ponúka korektnévzÈahy a rovnak˘ prístup oãakáva aj odsvojich partnerov.Plynová kríza zo zaãiatku t. r. a realitaenergetickej bezpeãnosti, s ktorou boli naostrokonfrontované viaceré ‰táty EÚ, núti EurópuprehodnotiÈ svoj postoj k jadrovej energii.Jadrová energia má svoje opodstatnenémiesto pri rie‰ení a uspokojovaní rastúcichglobálnych energetick˘ch potrieb. VyuÏívaniejadrovej energie môÏe pomôcÈ uspokojiÈzvy‰ujúci sa dopyt po energiách, ako aj zv˘-‰iÈ bezpeãnosÈ dodávok energií a zníÏiÈ uhlíkovéemisie. Aj keì jadrová energia nie je jedin˘mrie‰ením pre energetickú bezpeãnosÈ,bez jadrovej energie zrejme nebude moÏnéreálne uskutoãniÈ zámery na zaistenie energetickejbezpeãnosti. Jadrová energia, ako jedenz najlacnej‰ích nízkouhlíkov˘ch energetick˘chzdrojov, ktor˘ je zároveÀ odolnej‰í voãicenov˘m zmenám, môÏe tieÏ poskytovaÈ väã-‰iu ochranu pre stabilitu ekonomiky.Progres, ktor˘ potrebujeme dosiahnuÈ priformovaní spoloãnej energetickej politikyEÚ je teda predov‰etk˘m záleÏitosÈou politickejvôle. Tá v‰ak musí byÈ motivovaná reálnymia kredibiln˘mi zárukami vo vzÈahu kbezpeãnosti dodávok jednotliv˘ch ãlenov EÚ.Otázkou je, ãi je EÚ pripravená definovaÈspoloãnú dlhodobú stratégiu vo vzÈahu k zdrojomjej energetick˘ch dodávok? Cesta k vonkaj‰ejenergetickej politike vedie aj cez vnútornúpolitiku EÚ a jej vnútorné nástroje.Igor KUCERodbor ekonomickej diplomacieMinisterstvo zahraniãn˘ch vecí SR32

V L Á D AS REliminácie následkov krízy·tátny tajomník Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Peter ÎIGA sa v˘razne zapájado napæÀania cieºa ministerstva, ktor˘m sa zabezpeãuje pre obyvateºov stabilizácia cien energiía ìal‰í rozvoj hospodárstva na Slovensku. So svojimi skúsenosÈami sa podelil s redaktorkouAnnou Komovou v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.politiku partnerské vzÈahy Ministerstva hospodárstvaSR ako orgánu ‰tátnej správy voblasti energetiky a ako vykonávateºa akcionárskychpráv na jednej strane a energetick˘chspoloãností na druhej strane nie sú antagonistické.Spolupráca pri rie‰ení odborn˘chotázok je podºa môjho názoru na dobrejúrovni. âi uÏ ide o odborné aspekty energetickejlegislatívy alebo o prípravu koncepãn˘chdokumentov k spolupráci priz˘vameodborníkov z jednotliv˘ch spoloãností.Napríklad pri príprave dôleÏitého dokumentuStratégia energetickej bezpeãnosti SR vpracovn˘ch skupinách pôsobilo 16 odborníkovz SE, a. s., SPP, a. s., ZSE, a. s., SSE, a. s.a VSE, a. s.Ako by ste s odstupom ãasu hodnotili v˘sledkyúsilia vlády SR v oblasti stabilizáciecien energií?Zatiaº sa nám podarilo udrÏaÈ cenu elektrinyi cenu plynu na prijateºnej úrovni, aj keìto nebolo to „bezbolestné“. Elektrina ako ajplyn, vzhºadom na stupeÀ plynofikácie naSlovensku, patria k základn˘m Ïivotn˘m potrebám,ktoré zásadn˘m spôsobom ovplyvÀujúkvalitu Ïivota obyvateºov. Preto vláda usilujezabezpeãiÈ pre domácnosti právo zásobovaniat˘mito komoditami v urãenej kvalite zaprimerané ceny. Vzhºadom na avizovan˘znaãn˘ nárast cien energií pre rok 2009 a súãasnúsituáciu v slovenskej ekonomike, doteraj‰írast cien energií, rast nákladov na spotrebn˘kô‰ obyvateºstva, ale aj nedostatoãnúkonkurenciu na trhu s elektrinou a s plynom,rozhodla sa vláda vo v‰eobecnom hospodárskomzáujme v energetike uloÏiÈ povinnostispoloãnostiam, ktoré vyrábajú elektrinu a dodávajúplyn. Na základe rozhodnutia MHSRSlovenské elektrárne, a. s., musia dodaÈ elektrinuv mnoÏstve najviac 6 TWh za cenu urãenúÚradom pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvípre odberateºov elektriny v domácnosti amalé podniky so stanovenou v˘‰kou odberuelektriny.Podobne Slovensk˘ plynárensk˘ priemysel,a. s. musí dodaÈ odberateºom v domácnosti,ktor˘ch roãná spotreba plynu nepresiahne 6500 m 3 , plyn za cenu urãenú Úradom pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.Tieto opatrenia sú v súlade s príslu‰n˘mismernicami EÚ pre vnútorn˘ trh s elektrinoua s plynom. Platia na obdobie od roku 2009aÏ do vyrovnania ekonomického ukazovate-ºa „podiel v˘davkov na energie na celkov˘chpríjmoch domácnosti“ s priemerom ãlensk˘ch‰tátov Európskej úniePravda, dotknuté spoloãnosti tieto rozhodnutianeprijali bez v˘hrad. VyuÏili opravnéprostriedky, ktoré umoÏÀuje zákon o správnomkonaní. Momentálne sú príslu‰né rozhodnutiaministerstva predmetom skúmaniav súdnom konaní. Na ministerstve sme v‰akpresvedãení, Ïe sa postupovalo v súlade soslovensk˘m právnym poriadkom a príslu‰-n˘m smernicami EÚ.Nie je problémom, Ïe ‰tát nemôÏe napriekmajorite akcií ãasto rozhodovaÈ tak, ako bysa to vyÏadovalo, len preto, Ïe nemá právorozhodovaÈ aj vo fáze riadenia podnikov?Toto je problém, s ktor˘m sa boríme od nástupusúãasnej vlády. Osobitne sme to poci-Èovali v oblasti cenovej politiky, pretoÏe vládech˘ba, napriek majorite vo vlastníctve akcií,priestor na presadzovanie názorov a záujmovv oblasti cien energií. Tento fakt násviedol k vydaniu zákona o podávaní cenov˘chnávrhov obchodn˘ch spoloãností, ktor˘ upravuje,Ïe obchodné spoloãnosti môÏu podaÈ cenov˘návrh podºa zákona o regulácii v sieÈov˘chodvetviach iba na základe uzneseniavalného zhromaÏdenia. T˘m ãinom sa pôdavalného zhromaÏdenia stala miestom na diskusiuo opodstatnenosti cenov˘ch návrhovmedzi predstaviteºmi v‰etk˘ch akcionárovjednotliv˘ch energetick˘ch spoloãností.Aká je situácia v partnersk˘ch vzÈahochmedzi ‰tátom a dodávateºmi energií? VietenájsÈ spoloãné rie‰enie?Napriek rozdielnym názorom na cenovúâo v‰etko sa musí zobraziÈ v cenách energií?Podrobnosti o spôsobe vykonania cenovejregulácie u energetick˘ch komodít a slu-Ïieb s nimi spojen˘ch, urãuje v˘nosom Úradpre reguláciu sieÈov˘ch odvetví. Úrad urãíspôsob v˘poãtu maximálnej ceny alebo pevnejceny, alebo porovnateºnej ceny alebo tarify,priãom spôsob v˘poãtu ceny musí zohºadÀovaÈoprávnené náklady a primeran˘zisk vrátane rozsahu investícií, ktoré moÏnodo ceny zapoãítaÈ. Rozsah oprávnen˘ch nákladova primeran˘ zisk musia zohºadÀovaÈpotrebné investície na zabezpeãenie dlhodobejprevádzkyschopnosti sústavy a siete vrátanealikvotnej ãasti povinn˘ch odvodov nalikvidáciu jadrovoenergetick˘ch zariadení anakladania s vyhoret˘m jadrov˘m palivom arádioaktívnymi odpadmi.Do ãoho pri cenotvorbe môÏe ministerstvovstúpiÈ, ão viete z vá‰ho postu ovplyvniÈ nazmiernenie cien spotrebiteºom?Právomoci ministerstva hospodárstva vymedzujejednak zákon o energetike, jednakzákon o regulácii v sieÈov˘ch odvetviach. Vrámci prvého z nich ide o právomoc vydaÈrozhodnutie vo v‰eobecnom hospodárskomzáujme, o ktorej som uÏ hovoril v úvode ná-‰ho rozhovoru. Pokiaº ide o zákon o reguláciiv sieÈov˘ch odvetviach, v jeho pôvodnomznení cel˘ regulaãn˘ proces i‰iel úplne mimoministerstva. V aktuálnom znení sa na základenovelizácií vykonan˘ch v rokoch 2007 a2008 pozícia ministerstva zmenila v tom, Ïeje zapojené do procesu regulácie. Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví návrh ceny predlo-Ïen˘ regulovan˘m subjektom posúdi. Posúden˘návrh predloÏí ministerstvu aj s potrebn˘mipodkladmi na v˘poãet ceny. Ministerstvosa k predloÏenému návrhu ceny vyjadrído desiatich dní; inak sa má za to, Ïe k predloÏenémunávrhu nemá pripomienky. Ak ministerstvomá pripomienky a v˘hrady k ceno-33

V L Á D AS Rvému návrhu, za‰le stanovisko úradu. Je vkompetencii úradu zváÏiÈ opodstatnenosÈ t˘chtopripomienok. V prípade , Ïe Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví stanovisko ministerstvav cenovom rozhodnutí nezohºadní, jepovinn˘ toto stanovisko uverejniÈ spolu srozhodnutím o cene do 15 dní na svojej internetovejstránke a vo svojom vestníku. O samotnejcene teda ministerstvo nerozhoduje,to je v˘luãná kompetencia Úradu pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.Ste priamo zainteresovan˘ aj pri príchodenov˘ch investorov. Aká je ìal‰ia perspektívapre moÏné investovanie na Slovensku?Som presvedãen˘, Ïe Slovensko je stále zaujímavoukrajinou pre investovanie, poãnúczemepisnou polohou, pokraãujúc politickoustabilitou, kvalitou podnikateºského prostrediaa pracovnej sily, konãiac moÏnosÈou získaȉtátnu investiãnú pomoc na dobré a vhodneumiestnené investiãné projekty. Slovenskáagentúra pre rozvoj investícií a obchoduSARIO, ako aj na‰i obchodní radcovia v zahraniãísystematicky vykonávajú propagaãnépodujatia, aby sem prilákali perspektívnychinvestorov. SARIO má rozpracovanéviaceré zaujímavé projekty, av‰ak pod vplyvomprebiehajúcej globálnej finanãnej a hospodárskejkrízy mnohí nádejní investori voliavyãkávaciu taktiku. Niektorí zrejme ajupustia od úmyslu v najbliωej dobe na SlovenskuinvestovaÈ. A to nielen kvôli ch˘bajúcimfinanãn˘m zdrojom, ale najmä kvôliobave o reálne umiestnenie produkcie natrhoch.Ako jedno z opatrení na elimináciu následkovglobálnej krízy pripravilo ministerstvonovelizáciu zákona o investiãnej pomoci,ktorú v t˘chto dÀoch v skrátenom legislatívnomkonaní schválila uÏ Národná radaSR. Spomínaná legislatívna úprava je nasmerovanána domácich i zahraniãn˘ch investorov.Okrem iného im umoÏní získaÈ investiãnúpomoc pri niωej investícii na obstaraniedlhodobého hmotného majetku i dlhodobéhonehmotného majetku pre projekty v oblastipriemyselnej v˘roby, ako aj pre projektyv oblasti podpory rozvoja cestovného ruchuako tomu bolo doteraz. Novelizáciou zákonasa taktieÏ zniÏuje hranica na obstaranienov˘ch v˘robn˘ch a technologick˘ch zariadení,ktoré sú urãené na v˘robné úãely nahodnotu najmenej 40 % z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného a dlhodobéhonehmotného majetku u odvetví priemyselnejv˘roby a na hodnotu najmenej 20 %v odvetví cestovného ruchu z celkovej hodnotyobstaraného dlhodobého hmotného adlhodobého nehmotného majetku. Uvedenéopatrenie umoÏní podporiÈ aj menej sofistikovanéinvestiãné projekty, pri ktor˘ch je rozhodujúcimãiniteºom pracovná sila. Tietozmeny sa do návrhu zákona zapracovali akodoãasné na obdobie od 1. apríla 2009 do 31.decembra 2010.Máte prehºad o tom, kde by e‰te mohol naSlovensku vyrásÈ napríklad priemyseln˘park? Do akej miery to ovplyvní hospodárskakríza?Niekoºko priemyseln˘ch parkov budujúmestá ako projekty schválené v rámci opatreniaSektorového operaãného programu Priemysela sluÏby zameraného na podporu budovaniapriemyseln˘ch parkov a rekon‰trukciuv˘robn˘ch hál. Tento program sa implementovalprostredníctvom Ministerstva hospodárstvaSR v programovacom období 2004– 2007. Schválené boli priemyselné parky vmestách Poprad, Snina, Myjava, Trebi‰ov,Lipany, Detva, Pre‰ov Galanta, Luãenec, Vranovnad Topºou, Hnú‰Èa, Hurbanovo a v obciachJaklovce, Vígºa‰, Koj‰ov a Diakovce. Zt˘chto projektov sú uÏ niektoré dokonãenénapr. Pre‰ov, Poprad a Vranov. Ostatné sadobudovávajú.Aj v novom programovacom období 2008– 2013 je v rámci Operaãného programuKonkurencieschopnosÈ a hospodársky rastopatrenie, ktoré je zamerané na oÏivenie tzv.hned˘ch priemyseln˘ch parkov, teda revitalizáciustar˘ch priemyseln˘ch zón. V prvejv˘zve na predkladanie projektov boli úspe‰-né mestá Bardejov, Trnava, Stropkov, Gelnicaa Tornaºa. Vybudovanie infra‰truktúry t˘chtoparkov by finanãná kríza nemala ovplyvniÈ,nakoºko finanãné zdroje na ich vybudovaniesú uÏ alokované. Problém v‰ak môÏebyÈ so získaním investorov a firiem, ktoré bysa mali v priemyseln˘ch parkoch usadiÈ. Tí,s ktor˘mi sa pri predkladaní projektu uvaÏovalo,nemusia byÈ v dôsledku prebiehajúcejkrízy v ãase dokonãenia parku v takej kondícii,Ïe si budú môcÈ dovoliÈ rozbiehaÈ novú v˘robu.A na záver, aj keì sa na tému plynu sa diskutujetakmer v‰ade, môÏete sa vyjadriÈk podstatn˘m okolnostiam ako ich vidíte,ktoré zapríãinili v˘padok plynu do Európy?Naozaj, o tejto téme sa uÏ popísalo veºa.MôÏem len zopakovaÈ to, ão je objektívnourealitou. Gazprom 1. januára 2009 prudkozníÏil a po troch dÀoch úplne preru‰il dodávkyzemného plynu do Európy cez ukrajinskútranzitnú trasu, pretoÏe nedo‰lo k podpisuzmluvy s Ukrajinou o dodávkach plynua jeho tranzite cez územie Ukrajiny. Smutnéna tom je, Ïe v tomto obchodom spore, ktor˘má aj zahraniãnopolitické, a v prípadeUkrajiny aj vnútropolitické aspekty, sa Slovenskoa niektoré krajiny juhov˘chodnej Európystali rukojemníkmi. A to i napriek tomu,Ïe sme mali riadne uzavreté zmluvy a vyrovnanézáväzky. Nik neoãakával, Ïe Gazpromzastaví úplne dodávky plynu dlhoroãn˘m adobre platiacim partnerom v Európe. Takétonieão sa za 40 rokov dodávok plynu nestalo.Ale, ako to uÏ v Ïivote chodí, v‰etko zlé je nanieão dobré. Januárová plynová kríza námumoÏnila odhaliÈ slabé miesta v krízovompláne na rie‰enie núdzového stavu a prijaÈ takélegislatívne opatrenia, aby sme sa v budúcnostivedeli s takouto situáciou jednoduch‰ie vyrovnaÈ.Prinútila nás, a s nami aj väã‰iu ãasÈEurópy, razantnej‰ie sa zaoberaÈ projektmi nadiverzifikáciu zdrojov plynu a trás jeho tranzitua hºadaÈ partnerov aj finanãné zdroje naich realizáciu.Skúste pripojiÈ rie‰enie situácie tak, aby sauÏ spomínan˘ stav nezopakoval. Dá sa tovôbec, zo stany EÚ, ovplyvniÈ?V súãasnosti sa uÏ v rámci EÚ diskutuje oNávrhu nariadenia zakladajúceho programna podporu hospodárskej obnovy poskytnutímfinanãnej pomoci Spoloãenstva pre projektyv energetike. Jeho súãasÈou je príloha oprojektoch energetickej infra‰truktúry. Nariadeniepoãíta s celkovou finanãnou pomocouvo v˘‰ke 3,5 mld eur v rokoch 2009 a2010. Budeme presadzovaÈ, aby sa prioritnezabezpeãili projekty budovania európskej infra‰truktúryv plyne a elektrine v t˘ch ãlensk˘chkrajinách, ktoré sú vo veºkej miere závisléod jedného dodávateºa zemného plynu.T˘ka sa to predov‰etk˘m regiónu strednej ajuhov˘chodnej Európy. Slovenská republikasa uchádza o spolufinancovanie na tri projekty:projekt plynárenského prepojenia Veºk˘Krtí‰ – Balassagyarmat, projekt reverznéhochodu medzi âeskom a Slovenskom úpravoukompresorov˘ch staníc Ivánka a Veºké Zlievcea projekt zabezpeãenia technickej infra-‰truktúry pre dodávky plynu z Rakúska medziBaumgarrtenom a Plaveck˘m Petrom. St˘mto projektom súvisí aj zv˘‰enie kapacít zásobníkovna skladovanie zemného plynu voboch krajinách. V elektroenergetike presadzujemeprojekty prepojenia slovenskej amaìarskej prenosovej sústavy Gabãíkovo –Maìarsko a Veºké Kapu‰any – Maìarsko.V rámci ekonomickej dimenzie diplomaciemedzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskejrepubliky a Ministerstvom zahraniãn˘chvecí Slovenskej republiky pod gesciouministra hospodárstva sa vytvára medzirezortn˘konzultaãn˘ a koordinaãn˘ mechanizmuspre komplexné posudzovanie otázokvnútornej i vonkaj‰ej energetickej bezpeãnostiSlovenskej republiky. Medzirezortnákoordinaãná skupina pre energetickú bezpeãnosÈbude zastre‰ovaÈ najmä aktivity v oblastimonitorovania a anal˘z v˘voja medzinárodn˘ch– európskych aj mimoeurópskych teritórií,ktoré majú prioritn˘ v˘znam z hºadiskadiverzifikácie dodávok energie do Slovenskejrepubliky, bude tieÏ analyzovaÈ v˘vojovétendencie, ktoré môÏu ovplyvÀovaÈ energetickúbezpeãnosÈ Slovenskej republiky aviesÈ k prípadnému krízovému stavu v zásobovaníjednotliv˘mi druhmi energie.34

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RAktuálna situácia a v˘voj dopadov finanãnej krízy na slovenské hospodárstvo je veºmi nástojãivou témou aj pregenerálneho riaditeºa sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Vojtecha FERENCZA,ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol rozhovor. Redakãne pripravila Anna Komová.Finanãná krízaa slovenské hospodárstvos najväã‰ím záberom pomoci aÏ po menej úãinné,ale potrebné. NajdôleÏitej‰ie sú opatrenia ,ktoré systémovo rie‰ia problém a najmenejohrozujú deficit ‰tátneho rozpoãtu. Vláda SRpristúpila aj na rie‰enia – opatrenia, ktoré budúmaÈ dopad aj na v˘davky ‰tátneho rozpoãtu.Podºa ‰tatistík sa rast priemyslu v októbri minuléhoroku po viac ako troch rokoch zastavil.Je to podºa vás v˘luãne dôsledok finanãnejkrízy?Vplyv krízy moÏno posúdiÈ, keì si porovnámev˘voj indexu priemyselnej produkcie za agregáciupriemyselná v˘roba za obdobie 11 mesiacovroku 2008 oproti porovnateºnému obdobiuroku 2007 s indexom priemyselnej produkcietejto agregácie ãisto v 11-tom mesiaci oprotinovembru 2007. V kumulatívnom vyjadreníbola dosiahnutá hodnota indexu 104.4, ão dokazujerast objemu v˘roby o 4,4 %, priãom pri medziroãnomporovnaní za samotn˘ mesiac november,keì uÏ dôsledky krízy boli v˘razne viditeºné,sa dosiahla hodnota 91,7, t. j. pokles v˘robyv objeme o 8,3 %. Vo väã‰ine odvetví priemyselnejv˘roby bol trend v˘voja podobn˘ a dása povedaÈ, Ïe pokles bol spôsoben˘ prevaÏnedôsledkom finanãnej krízy, po ktorej nastala recesiav dopyte po priemyseln˘ch v˘robkoch.Sú v‰ak aj odvetvia, v ktor˘ch pokles trÏieb akoaj objemu v˘roby bol badateºn˘ uÏ od zaãiatkuroku 2008. Ide napríklad o textilnú a odevnú v˘robu,spracovanie koÏe a v˘robu obuvi, ãi spracovaniedreva a v˘robu v˘robkov z neho. Problémyt˘chto odvetví sú v‰ak dlhodobej‰iehocharakteru (silná konkurencia z âíny) a pretomuseli rie‰iÈ ‰trukturálne problémy uÏ v minulosti.Finanãná kríza ich situáciu e‰te zhor‰ila.Aké sú, vám prístupné, ìal‰ie v˘sledky monitorovaniafinanãnej krízy?Z poverenia ministra hospodárstva SR vykonávamfunkciu predsedu Monitorovacieho v˘boru,ktor˘ zasadá pravidelne v dvojt˘ÏdÀov˘chintervaloch a jeho úlohou je práve monitorovaÈsituáciu v dôsledku globálnej ekonomickejkrízy na Slovensku a dávaÈ návrhy opatrenína zmiernenie jej dopadov. Najväã‰ím negatívnymdôsledkom krízy pre spoloãnosÈ a hospodárstvoje hromadné prepú‰Èanie zamestnancov.Vo 4. t˘Ïdni hlásili hromadné prepú‰Èaniez Molexu Ko‰ice pribliÏne 1 000 pracovníkov,zo Îeleziarní Podbrezová 361 pracovníkov, zKronospanu SK, Pre‰ov 138 pracovníkov. Prepú‰ÈaÈmá aj Immea Vranov nad Topºou a Inmart,Bardejov. Podºa t˘chto hlásení by o prácu maloprísÈ 1 625 ºudí.Veºkí investori, ako Samsung Galanta, KIAMotors Slovakia, MOBIS Slovakia, VolkswagenBratislava a PSA Trnava zatiaº neplánujú zni-ÏovaÈ stav pracovníkov. Z dôvodu zníÏenia dopytuv‰ak vykonávajú opatrenia v organizáciipráce. SpoloãnosÈ KIA MOTORS Slovakiaupravila pracovn˘ ãas na 35 hodín na jednuzmenu t˘Ïdenne, Mobis Slovakia pracuje nadve smeny, ale hodlá skrátiÈ pracovn˘ ãas na 30hodín t˘Ïdenne. Volkswagen zavádza nov˘ systém,tzv. flexikonto pracovného ãasu. SpoloãnosÈSONY Slovakia stiahla ÏiadosÈ o poskytnutieinvestiãnej pomoci na roz‰írenie v˘robya plánuje zniÏovaÈ stav o 31 pracovníkov.âo je dôleÏité a moÏné urobiÈ, aby sa dôsledkykrízy pre Slovensko zmiernili?Podstatné je realizovaÈ opatrenia na zachovaniezamestnanosti a podporu odbytu a spotreby.Pre podnikateºské prostredie je potrebné zmäkãiÈpodmienky a zabezpeãiÈ dostupnosÈ poÏadovan˘chfinanãn˘ch zdrojov a spotrebn˘ch úverov.VytváraÈ moÏnosti pre investorov a ìal‰iepracovné miesta, spojiÈ v˘skum s praxou a finanãnepodporiÈ rozvoj nov˘ch technológií asystémov.NapæÀaÈ opatrenia vlády od t˘ch prioritn˘chMáte presné údaje, koºko pracovn˘ch miestsa zru‰ilo a koºko je e‰te ohrozen˘chÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujepravidelne tieto údaje Monitorovaciemuv˘boru. Celkove je ohrozen˘ch 20 864 pracovn˘chmiest, z toho v rámci hromadnéhoprepú‰Èania 13 732 miest a mimo hromadnéhoprepú‰Èania 7 132 miest. Naopak k dispozícii je9 322 voºn˘ch pracovn˘ch miest. V‰etky uvádzanéúdaje sú dynamické a môÏu sa viac ãi menejodli‰ovaÈ v rôznych ãasoch spracovania.OvplyvÀuje ich rozhodnutie zamestnávateºa aním nahlásená zmena.Je potrebné kon‰tatovaÈ, Ïe k 1. februáru2009 pri‰lo o prácu cca 1 100 ºudí. Uvedenáhodnota 20 864 pracovn˘ch miest znamená vysloveneohrozené pracovné miesta – ãiÏe tie,ktoré sa zrejme zru‰ia vzhºadom na situáciu vhospodárstve, ale nemuseli by sa ru‰iÈ, ak by krízaustúpila.Stav k 1. februáru 2009 ilustrujú tabuºky.Ak˘ vplyv na prehlbovanie krízy na Slovenskumajú práve banky a preão?Vo v‰eobecnosti si dnes komerãné banky pôsobiacena Slovensku úãtujú neúmerne vysokúmarÏu za sluÏby v porovnaní s bankami v susedn˘chãlensk˘ch krajinách EÚ. To je jeden zdôvodov pretrvávajúcej nedostupnosti úverovpre podnikateºskú sféru, aj keì úrokové sadzbyi‰li dole.ëal‰ím dôvodom je, Ïe komerãné banky neprejavujúzáujem prispôsobiÈ svoje produktyna podporu zmiernenia dopadov krízy podnikateºskéhoprostredia, ani u obãanov. Potvrdzujúto aj v˘sledky sledovan˘ch indexov jednotliv˘chukazovateºov bankového sektoru, kde jeminimálny nárast v poskytovaní úverov obyvateºstvu(cca 0,2 % v závere roka 2008) a poklesvo v‰etk˘ch ostatn˘ch ukazovateºoch poskytovaniaúverov a pôÏiãiek (zdroj: NBS).Preto Monitorovací v˘bor dal nov˘ návrhopatrenia, v ktorom podporu dostupn˘ch a lacnej‰íchúverov pre MSP a veºké podniky navrhujerie‰iÈ cez ‰tátne banky, a to SZRB a EXIMbanku bez spolupráce s komerãn˘mi bankami.Podobne navrhuje rie‰iÈ aj úverové linky cezEurópsku investiãnú banku, priãom by ruãil ‰táta v˘hodou by bolo lacnej‰ie a r˘chlej‰ie získavaniefinanãn˘ch zdrojov urãen˘ch na úãel obnovyhospodárstva EU a lep‰ia prehºadnosÈ smerovaniapodpory pre jednotlivé oblasti a regióny.Nesmieme zabudnúÈ ani na to, Ïe táto kríza35

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RPoãet ohrozen˘ch pracovn˘ch miest mimo hromadného prepú‰Èania:sumár26. 1. – 1. 2. sumár od zaãiatku sumár2009 za rok 2008 sledovaného 1. 1. – do koncaobdobia (10/2008) aktuálneho t˘ÏdÀaPoãet ÚPSVR 23 35 39 30Poãet zamestnávateºov 35 154 271 111Poãet ohrozen˘ch PM 810 4 722 7 132 2 410Poãet ohrozen˘ch zamestnancov v rámci hromadného prepú‰Èania:sumár26. 1. – 1. 2. sumár od zaãiatku sumár2009 za rok 2008 sledovaného 1. 1. – do koncaobdobia (10/2008) aktuálneho t˘ÏdÀaPoãet ÚPSVR 22 37 42 29Poãet zamestnávateºov 31 86 141 50Poãet ohrozen˘ch PM 2 758 9 282 13 732 4 289sa zaãala práve v bankovom sektore hypotékamia finanãnou bublinou v obchodoch s hypotékami.Kríza sa zaãala ‰íriÈ z bánk, a tie museli odpisovaÈ„nezdravé“ úvery zo svojho portfólia.Do obdobia neÏiaducich javov, dostala sa ajkríza s plynom. âo je podºa vás dôleÏité, abysa napriek vyrie‰eniu momentálneho stavuneprehlbovala hrozba z neistoty?V tejto otázke uÏ zaãala konaÈ aj EK, keìschválila investície na dobudovanie energetickejinfra‰truktúry EÚ. Pre Slovensko to znamenápodporu projektu na plynové prepojenie Slovenskaa Maìarska (Veºk˘ Krtí‰ – Balassagyarmat)s v˘‰kou príspevku EÚ 25 mil. eur. Okremtoho EK navrhuje vyãleniÈ 20 mil. eur na podporutoku plynu v smere západ – v˘chod v prípadekrátkodob˘ch v˘padkov dodávok. Z tohoobjemu ráta na prepojenie Slovenska na Baumgarten,prípadne na zabezpeãovanie reverznéhotoku plynu z âeska.Akú úlohu zohráva podºa vás práve solidaritamedzi krajinami EÚ?Veºkú. Tak ako to platí v beÏnom Ïivote, Ïesám ãlovek veºa nezmôÏe, tak to platí aj v medzinárodnommeradle. Zvlá‰È sa to prejavuje prinepredvídan˘ch situáciách, ako sú pohromy aÏivly. SúdrÏnosÈ a pomoc EÚ sme videli aj prizastavení dodávok plynu. Veì aj Slovensko sasnaÏí pomáhaÈ in˘m v nepriazniv˘ch situáciách,resp. slab‰ím napredovaÈ. Solidarita je to najºudskej‰ie,ão môÏe ãlovek v sebe maÈ a je dobré,ak sa rozvíja vo v‰etk˘ch smeroch.Ako si predstavujete rie‰enie energetickejkrízy pre budúcnosÈ?V prvom rade ministerstvo hospodárstva vykonávaa pripravuje rôzne opatrenia, aby sapodobná situácia uÏ neopakovala. Predpokladáme,Ïe sa budú realizovaÈ tie priority a opatrenia,ktoré schválila vláda SR uÏ 15. októbra2008 v Stratégii energetickej bezpeãnosti SR.Ich realizácia je síce nároãná na ãas a financie,ale dá sa dôvodne predpokladaÈ, Ïe sa nimi v budúcnostizamedzí moÏnej energetickej kríze.Samozrejme sa popritom vyuÏijú aj poznatky askúsenosti z uplynul˘ch dní.Je biomasa vyuÏívaná ako palivo ekologickáa lacnej‰ia, dá sa s Àou poãítaÈ pri v˘robe tepla?S biomasou sa dá poãítaÈ najmä na v˘robutepla. Je vhodná aj na v˘robu elektriny a biometánu.V spomínanej Stratégii energetickejbezpeãnosti SR sa s Àou poãíta ako s v˘znamn˘mdomácim obnoviteºn˘m zdrojom na v˘robutepla. MH SR v súãasnosti pripravuje nov˘zákon, ktor˘ zabezpeãí aj podporu vyuÏitia biomasy.Jeho úãinnosÈ oãakávame v druhej polovicitohto roka.Predpokladá sa , Ïe v dôsledku svetovej finanãnejkrízy budú na Slovensku niωie ajpríjmy z daní, zatiaº o 3,585 mld. eur. Ak˘vplyv to bude maÈ na hospodárstvo?To je otázka pre ministerstvo financií. Ale urãiteto ovplyvní v˘davky v ‰tátnom rozpoãte,prehæbi sa deficit ‰tátneho rozpoãtu a niektoréãinnosti sa obmedzia alebo úplne zastavia.Smerovanie energetikyZabezpeãenie energetick˘ch potrieb pre Slovensko je jedn˘m z cieºov energetickej politiky, ktorá vyÏadujeaj efektívne vyuÏívanie, plynulú dodávku a maximalizáciu úspor. O nároãnosti plnenia úloh sa viac dozvietez rozhovoru, ktor˘ pre Parlamentn˘ kuriér poskytol generálny riaditeº Sekcie energetiky Ministerstvahospodárstva Slovenskej republiky Ján PETROVIâ. Pripravila Anna Komová.Koncom minulého roku, presne 2. – 3. októbra2008 sa v Pie‰Èanoch konala, pod zá‰titouMH SR odborná energetická konferenciaENERGOFÓRUM 2008, kde sa nielen hodnotilv˘voj a smerovanie zmien v energetickej legislatívea stabilita dodávok elektriny, ale sa naãrtliaj nové pohºady na efektívne vyuÏívaniea hospodárenie s energiami. Splnili sa va‰eoãakávania, zaznamenali ste aj vplyv hospodárenias energiami na ìal‰í v˘voj na trhu?Situácia v energetike, a to nielen na Slovenskusa v posledn˘ch rokoch vyvíja ÈaÏko predvídateºn˘mspôsobom. Podobne je to vo v˘voji situáciena trhu s energiami. Dôsledkom takéhoto v˘vojasú znaãné v˘kyvy cien ãi uÏ ropy, ropn˘ch produktov,ale aj plynu, ktoré ovplyvÀujú aj trh s elektrinou,plynom a teplom na Slovensku.V na‰om regióne je predov‰etk˘m nedostatokkapacít na v˘robu elektriny, preto je v súãasnosti,ale aj do budúcnosti veºká potreba obnovy v˘robn˘chkapacít a roz‰írenia prenosov˘ch kapacít.Slovensko je ‰tátom vysoko závisl˘m od dovozuprimárnych energetick˘ch zdrojov, preto je36

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS Rotázka energetickej bezpeãnosti najvy‰‰ou prioritou.Zaãiatkom roka sme pre‰li plynovou krízou,z ktorej sa musíme pouãiÈ a pripraviÈ opatrenia,aby aj takéto v˘padky plynu boli zvládnuteºné.No a posledn˘ v˘voj je znaãne poznamenan˘hospodárskou krízou, ktorá má veºk˘ vplyv aj natrh s ropn˘mi produktmi, plynom alebo elektrinou.V súvislosti s v˘vojom na trhu s energiou je dôleÏitáúloha energetickej efektívnosti a hospodárenias energiami. Energetická efektívnosÈ je v˘znamn˘mprispievateºom k plneniu hlavn˘ch trochcieºov energetickej politiky. Preto pri návrhoch rie-‰ení sa vychádza z princípu optimalizácie nákladova ekonomickej efektívnosti.Ako sa vníma liberalizácia pri obchodovaní selektrinou?Na túto otázku je moÏné upriamiÈ pozornosÈ zdvoch pohºadov. Na jednej strane trh s elektrinouna Slovensku je plne liberalizovan˘ a funkãn˘. Vposledn˘ch dvoch, troch rokoch na trhu k tradiãn˘m,respektíve pôvodn˘m úãastníkom trhu selektrinou pribudli aj nezávislí dodávatelia a obchodnícis elektrinou. TieÏ moÏno povedaÈ, Ïe ajlikvidita trhu s elektrinou je na relatívne vysokejúrovni, i keì je tu priestor na zlep‰ovanie. Na SlovenskukaÏd˘ odberateº je oprávnen˘m odberate-ºom elektriny, ãiÏe má právo na v˘ber svojho dodávateºaelektriny. Potvrdzuje sa, Ïe vytvorenépodmienky podporujú konkurenãné prostredie atransparentnosÈ na trhu s elektrinou.Uveden˘ stav priná‰a okrem nov˘ch hráãov ajnové metódy, spôsoby a predov‰etk˘m príleÏitostitrhu s elektrinou.Na druhej strane úãinky otvorenia trhu sa neprejaviliv dostatoãnej miere, tak ako by bolo Ïiaduce,a to predov‰etk˘m z dôvodu nedostatoãnejkonkurencie. Túto situáciu aj v spolupráci s Úradompre reguláciu sieÈov˘ch odvetví a Protimonopoln˘múradom SR analyzujeme a iste prijmemeprimerané opatrenia na jej zlep‰enie.Chcem v‰ak zdôrazniÈ, Ïe nastavené podmienkysmerom k dosiahnutiu nediskriminaãného atransparentného trhového prostredia musia byÈvytvorené tak, aby bola zároveÀ zachovaná spo-ºahlivosÈ, bezpeãnosÈ a stabilita elektrizaãnej sústavy.Myslím, Ïe najdôleÏitej‰ou úlohou pri obchodovanís elektrinou by malo byÈ uspokojovaniespotrebiteºov, kde vidíte rezervy pri napæÀanítohto cieºa?Tu by som nadviazal na predchádzajúcu odpoveì.Ako som povedal v‰etci odberatelia s elektrinoumajú právo na v˘ber dodávateºa. ZároveÀje prevádzkovateº sústavy povinn˘ na transparentnoma nediskriminaãnom základe umoÏniÈprístup do sústavy tretím stranám. Uvedené v‰akneznamená, Ïe ihneì vzniklo prostredie s plnohodnotnouhospodárskou súÈaÏou.Nové opatrenia sa navrhujú na základe hodnoteniadoteraj‰ej praxe fungovania trhu a poznatkovjeho úãastníkov. Aktuálne je dokonãenie legislatívnejúpravy podpory obnoviteºn˘ch zdrojovenergie a vysoko úãinnej kombinovanej v˘robyelektriny a tepla.Spolu s âeskou republikou sa pripravuje úpravapodmienok a spôsobu denného obchodovanias elektrinou a prístupu k prenosovej cezhraniãnejkapacite, ão bude maÈ nesporne pozitívny vplyvna likviditu trhu s elektrinou.V blízkej budúcnosti budú tieÏ implementovanénové pravidlá stanovené smernicami a nariadeniamiEurópskej únie, ktoré budú prijaté v rámcitzv. 3. liberalizaãného balíãka.Úlohou Ministerstva hospodárstva bude hºadaÈrie‰enia, ktor˘mi by sa zvy‰ovala otvorenosÈ trhus elektrinou, ale tieÏ zabezpeãila spoºahlivá a bezpeãnádodávka elektriny a zároveÀ udrÏala rovnováhamedzi záujmami úãastníkov trhu s elektrinou.Myslím na to, Ïe pri tomto v‰etkom treba maÈ nazreteli úãinky najmä na sociálne najcitlivej‰ieskupiny, ãiÏe domácnosti, aby sa vplyvom podmienokna trhu s elektrinou neocitli v zloÏitej sociálnejsituácii.âo je nevyhnutné dodrÏaÈ pri hospodárení senergiami aby sa dosiahli lep‰ie v˘sledky?Implementácia princípov energetickej efektívnostiv praxi predstavuje prijímanie opatrení natom ktorom stupni v˘roby, prenosu, distribúcie aspotreby energie, v˘sledkom ktor˘ch je zníÏeniespotreby energie na jednotku v˘stupu, bez zníÏeniaúrovne kvality poskytovan˘ch alebo spotrebovávan˘chsluÏieb.K charakteristick˘m podmienkam na zavádzanieprincípov energetickej efektívnosti patrí motiváciajednotliv˘ch subjektov k uskutoãneniuúsporn˘ch opatrení a k energeticky efektívnemusprávaniu sa, jasná zodpovednosÈ za poÏadovanéciele a dosahované v˘sledky, ako aj potrebné ekonomickéa právne prostredie.Ministerstvo hospodárstva vypracovalo Akãn˘plán energetickej efektívnosti na roky 2008 aÏ2010, ktor˘ bude nasledovan˘ ìal‰ími trojroãn˘miplánmi. SúãasÈou je prijaté opatrenie informovanosti‰irokého okruhu verejnosti v rámci informaãnéhoa monitorovacieho systému.Na podporu tejto oblasti bol schválen˘ zákonã. 476/2008 Z.z. o energetickej efektívnosti.Zákonom je vytvoren˘ rámec na stanoveniepoÏiadaviek na efektívnosÈ pri pouÏívaní energiet. j. pri premene, prenose, preprave, distribúcii aspotrebe a stanovenie povinností pri pouÏívaníenergie. Zákon vymedzuje povinnosti pre v˘robcuelektriny a v˘robcu tepla v súvislosti s dosahovanímaspoÀ minimálnych úãinností pri stavbe, rekon‰trukciia prevádzke zariadenia na v˘robuelektriny, zariadenia na v˘robu tepla a zariadeniana kombinovanú v˘robu elektriny a tepla.Prevádzkovatelia sústav majú povinnosÈ pravidelnehodnotiÈ zariadenia na prenos, prepravu,distribúciu a rozvod energie a vybran˘ch médií naúãely zisÈovania strát resp. energetickej nároãnostidopravy energie a médií. Vlastníci budov súpovinní hydraulicky vyregulovaÈ vykurovaciu sústavuv budove a rozvody teplej vody, zabezpeãiÈautomatickú reguláciu teplonosného média v závislostiod vonkaj‰ej teploty a opatriÈ rozvodytepla a teplej vody tepelnou izoláciou. Spotrebiteliaenergie sú povinní vykonávaÈ energetickéaudity.Ako sa vyvíja budovanie krátkodobého trhu selektrinou, je e‰te veºa nedorie‰eného?V súãasnosti sa pripravuje úprava podmienoka spôsobu denného obchodovania s elektrinouprepojením trhu âeskej republiky a Slovenskej republiky.Projekt sa vyvíja v súlade s predpokladmibudovania spoloãného trhu. Na jeho prípravubola zriadená pracovná skupina, ktorej úlohou jenavrhnúÈ a pripraviÈ podmienky a takú obchodnúplatformu, ktorá bude v súlade s európskou a národnoulegislatívou. Tento projekt tieÏ prispeje kzaisteniu bezpeãnosti prevádzkovania oboch elektrizaãn˘chsústav.V rámci prípravy projektu sa vykonávajú nevyhnutnéúpravy predpisov t˘kajúce sa trhu selektrinou a prístupu k sieti a informaãn˘ch systémovzúãastnen˘ch spoloãností. Úãastníci trhu selektrinou budú informovaní o úpravách tak, abysa mohli vãas pripraviÈ na nové podmienky obchodovania.NepreceÀuje sa otázka spoloãného trhu, myslítesi, Ïe sa vyrie‰ia v‰etky problémy t˘kajúcesa elektriny?V Ïiadnom prípade nie je vytvorenie spoloãnéhotrhu liekom na v‰etky otvorené otázky fungovaniatrhu s elektrinou. To nikto samozrejme aninetvrdil a s t˘mto zámerom nebol na‰tartovan˘projekt spoloãného trhu.Cieºom prepojenia národn˘ch trhov s elektrinouje pri zachovaní suverenity riadenia národn˘chprenosov˘ch sústav a regulaãn˘ch oblastí, umoÏniÈúãastníkom oboch národn˘ch trhov ÏiadaÈ a ponúkaÈelektrinu na národn˘ch trhov˘ch miestach.Prínosom bude zv˘‰enie likvidity denného trhus elektrinou, vy‰‰ia dostupnosÈ elektriny a odstránenierizík spojen˘ch s obchodovaním zvlá‰Ès elektrinou a zvlá‰È s kapacitou na predmetnomcezhraniãnom profile.Pre slovensk˘ch úãastníkov trhu tento projektprinesie spustenie spotového trhu s elektrinou s pomernestabilnou likviditou uÏ od zaãiatku prevádzky.V Európe aj na Slovensku je stále nedostatokelektriny, je moÏné, Ïe sa to zmení, aká je perspektíva?Odstavovanie energetick˘ch zdrojov z dôvoduukonãenia projektovanej doby Ïivotnosti, ekonomickejneefektívnosti alebo ekologick˘ch dôvodovje kontinuálny proces. Z bilancie Slovenskabude celkov˘ úbytok kapacity za obdobie 2006 aÏ2010 predstavovaÈ zhruba 1 370 MW. Trend vyraìovaniav˘robn˘ch kapacít bude z dôvodov Ïivotnostiv˘robn˘ch zariadení pokraãovaÈ aj v ìal-‰om období.Súãasná situácia spojená s hospodárskou krízoupoukazuje na stagnáciu v spotrebe elektriny. Z hºadiskadlhodobého v˘hºadu v‰ak moÏno oãakávaÈrast spotreby elektriny.Podºa prognózovaného v˘voja spotreby a v˘robyelektriny, po sprevádzkovaní 3. a 4. bloku JEMochovce a realizácii plánovan˘ch investícií aplánovanej v˘stavbe obnoviteºn˘ch zdrojov dôjdeokolo roku 2013 ku krátkodobému vyrovnaniubilancie. Po tomto období sa predpokladá aj v˘stavbaìal‰ích zdrojov vrátane nového jadrovéhozdroja v lokalite Jaslovské Bohunice, ktoré nepriaznivúsituáciu v bilancii spotreby a v˘robyelektriny zmiernia a dostanú do vyváÏenej polohy.Sleduje sa aj prepojenosÈ trhov? Ako vidíte dobudovanienov˘ch elektrizaãn˘ch prepojení sosusedn˘mi ‰tátmi?Slovenská elektrizaãná sústava je s v˘nimkouRakúska prepojená so v‰etk˘mi susediacimi sústavamia môÏe plniÈ podmienky prevádzky pod-ºa kritérií prepojen˘ch sústav.Z pohºadu posilÀovania cezhraniãn˘ch prepojeníide najmä o posilnenie cezhraniãného profiluSlovensko – Maìarsko a Slovensko – Ukrajina.Súvisí to predov‰etk˘m s predpokladan˘mnárastom zdrojov elektriny najmä vo v˘chodnejãasti Slovenska, ktoré by svojím v˘konom preÈa-Ïovali spomínané profily. Projekty na posilneniet˘chto profilov sú súãasÈou projektov transeurópskychsietí v spoloãnej politike Európskej únie.O budúcom posilÀovaní cezhraniãn˘ch spojenímedzi uveden˘mi elektrizaãn˘mi sústavamisa priebeÏne rokuje s dotknut˘mi zahraniãn˘miprevádzkovateºmi prenosov˘ch sústav.37

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AÚrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví na jednej strane musí chrániÈ koncového spotrebiteºa predzneuÏívaním dominantného postavenia monopoln˘ch dodávateºov energií, no na druhej strane zasamusí zabezpeãiÈ takú návratnosÈ investícií podnikateºsk˘ch subjektov, ktorá umoÏní ich spoºahlivú,kvalitnú a bezpeãnú dodávku. O to sa snaÏí aj predseda Úradu a Rady pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvíJozef HOLJENâÍK, ktor˘ nás zoznámi bliωie so spomínanou problematikouv rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.Ako je to s cenotvorbouv oblasti energiíV rámci V4 sme mali najvy‰‰ie ceny zaplyn, ão môÏeme oãakávaÈ v priebehu roku2009?Ceny za dodávku plynu pre domácnostiboli v roku 2007 vysoko nad úrovÀou cien vostatn˘ch krajinách V4. V roku 2008 sa postupnedostali na ich úroveÀ a tento trendbude zachovan˘.V predchádzajúcom období ste neuznalidôvody plynárov na zvy‰ovanie plynu –faktúry za prepravu firmy Eustream –,aká je skutoãnosÈ po e‰te stále aktuálnejkríze v dodávke plynu, teda v súãasnosti?Bolo rozhodne viac dôvodov na zamietnutiecenového návrhu SPP, a. s., na zmenurozhodnutia ã. 0018/2008/P, ktor˘m Úrad urãilmaximálne ceny za dodávku plynu pre domácnostia podmienky uplatÀovania t˘chtocien na rok 2008. Doklady, ktoré SPP, a. s.,predloÏil úradu, neboli spracované v poÏadovanomrozsahu a kvalite a v˘razná zmenaekonomick˘ch parametrov, ktorá umoÏÀujezmeniÈ predmetné cenové rozhodnutie poãasregulaãného roka nebola dostatoãne odôvodnená.TaktieÏ údaje predloÏené SPP, a. s.,ktoré preukazovali oãakávanú nákupnú cenuplynu, nezodpovedali aktuálnym hodnotámhlavn˘ch parametrov v ãase posudzovaniacenového návrhu a ktoré ovplyvÀujú nákupnúcenu plynu v zmysle kontraktu na dodávkuruského zemného plynu do SR uzatvorenejmedzi Gazprom export Ltd. a SPP, a. s.Musí sa kaÏdé zdraÏovanie ropy prejaviÈna zv˘‰ení cien zemného plynu? âo v‰etkoza t˘m treba vidieÈ?Existuje korelácia medzi cenami ropy acenami ÈaÏkého vykurovacieho oleja (ËVO)a ºahkého vykurovacieho oleja (ªVO) na svetov˘chkomoditn˘ch trhoch. Nákupná cenaplynu sa odvíja od cien ËVO a ªVO a taktieÏod kurzu SKK/USD resp. USD/EUR. CenyËVO a ªVO na svetov˘ch trhoch ale vstupujúdo vzorca pre v˘poãet ceny plynu v dlhodobompriemere (9 mesiacov). Z kon‰trukcievzorca vypl˘va, Ïe krátkodob˘ nárast cenyropy na svetov˘ch trhoch resp. pokles neznamenáokamÏit˘ nárast resp. pokles ceny plynu.Turbulencie v cenách ropy v roku 2008 súsvedectvom toho, Ïe úrad zodpovedne analyzovalich príãiny a nepodºahol tlaku trhu a aniÏiadnych lobistick˘ch skupín. MoÏno tedapovedaÈ, Ïe práve úrad zabezpeãuje stabilituv cenovom v˘voji.Kto nastavuje podmienky pre v˘voj cenyna trhu s plynom?Podmienky pre v˘voj ceny na svetov˘chtrhoch sú ovplyvÀované faktormi, na ktoréSlovenská republika nemá dosah. Vplyv naceny za dodávku plynu má taktieÏ hodnotapoplatkov za pouÏitie prepravn˘ch a distribuãn˘chsietí. Dovoºujem si upozorniÈ, Ïe vrámci Európskej únie a ‰pecificky v podmienkachSlovenskej republiky neexistujetrh s plynom, pretoÏe tu je jeden dominantn˘dodávateº plynu a Ïiadna konkurencia.Vstup nov˘ch hráãov na trh znemoÏÀujeokrem iného majetkové prepojenie medzi dodávateºom,distribúciou a prepravou a prevádzkovateºmizásobníkov.âo je dôleÏité a aktuálne posúdiÈ pri úpravecien plynu? Vychádzate z návrhov plynárov?Pri posudzovaní návrhu na zmenu cenyplynu sa spravidla vychádza z návrhov regulovanéhosubjektu, priãom pri overovaní hodnôtuveden˘ch v cenov˘ch návrhoch regulovanéhosubjektu spolupracuje aj s in˘mi orgánmi‰tátnej správy. Úrad kaÏd˘ návrh zodpovedneposudzuje a skúma predov‰etk˘mjeho súlad s domácou a európskou legislatívoua v neposlednom rade porovnáva predloÏen˘cenov˘ návrh s vlastn˘mi anal˘zamia perspektívami v˘voja cien na svetov˘chtrhoch .Sú podºa vás v‰etky nákladové poloÏky,ktoré urãujú v˘slednú cenu, reálne?Úlohou úradu je práve overovanie v‰etk˘chnákladov. Nie vÏdy sú náklady reálne a pretopoãas cenového konania ich musí regulovan˘subjekt zodpovedne a presvedãivo zdôvodniÈ.Úrad kontroluje oprávnenosÈ nákladovnielen v ãase podania návrhu, ale aj po uplynutíregulaãného obdobia, kedy sa hodnotí, ãiboli predpoklady pravdivé.Nemáte niekedy pocit, Ïe SPP sa snaÏí o ãonajvy‰‰ie zisky za kubík plynu? MôÏete povedaÈ,v ak˘ch rozpätiach sa v súãasnostipohybuje ich zisk?KaÏd˘ subjekt na trhu sa snaÏí o dosiahnutiezisku, to je podstata podnikania. V prípaderegulovan˘ch cien je zisk z regulovanejãinnosti pevne urãen˘, podºa príslu‰nej metodikycenovej regulácie. Dodávka plynu prepodnikateºskú sféru nie je regulovaná a pretoo ziskoch dosahovan˘ch v tomto segmentenemá úrad prehºad.Ako sa odzrkadlí nov˘ kontrakt s rusk˘mGazpromom a ìal‰ie v˘chodiská z krízy,ktoré vláda urãila po nepriaznivom obdobíplynovej krízy na cenách?Ako som uÏ povedal, v‰etko záleÏí na v˘-38

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K Anajsplynofikovanej‰ou krajinou Európy, hneìpo Holandsku. Na 49 000 km 2 rozlohy ‰tátuje v prevádzke 31 600 km distribuãn˘ch potrubí.Z 2 891 miest a obcí Slovenska je 2 227pripojen˘ch k plynárenskej rozvodnej sieti, ãoreprezentuje 77 %, ale v nich Ïije 94 % slovojinákupn˘ch cien plynu. Vzorec na ichv˘poãet je súãasÈou kontraktu medzi Gazpromexport Ltd. a SPP, a. s. MoÏno kon‰tatovaÈ,Ïe nákupná cena sa vyvíja priaznivo. Ztoho dôvodu ani nov˘ kontrakt neznamená zásadn˘vplyv na ceny plynu.Úrad pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví, regulujeod minulého roka aj ceny v˘robcovelektrickej energie, je to v súlade s poÏiadavkamiBruselu o trhovom prostredí?Situácia na Slovensku poskytla úradu dostatoãnémnoÏstvo argumentov. V rámci prístupovéhoprocesu do Európskej únie sa Slovenskárepublika zaviazala odstaviÈ dva blokyjadrovej elektrárne V1 v Jaslovsk˘ch Bohuniciach.Z v˘vozcu elektriny sa Slovenskárepublika stala jej dovozcom. Súãasn˘ nárastspotreby elektriny doma i v okolit˘ch krajinácha hroziaci nedostatok kapacít na v˘robuelektriny, ako aj nedostatoãne rozvinutékonkurenãné prostredie na trhu s elektrinous v˘razn˘m dominantn˘m postavením najväã-‰ieho v˘robcu elektriny Slovensk˘ch elektrární,a.s., ktor˘ pokr˘va vy‰e 60 % spotrebyelektriny v Slovenskej republike, vytvorilipodmienky pre ìal‰ie zv˘‰enie vplyvu tohtodominantného v˘robcu elektriny. Cenu elektrinyvôbec a osobitne cenu pre domácnostia malé podniky negatívne ovplyvÀuje skutoãnosÈ,Ïe trh s elektrinou vzhºadom na absenciuzdrojov v Slovenskej republike ako aj vEurópskej únii v podstate neexistuje. V dôsledkutejto situácie bola ohrozená najmäbezpeãnosÈ dodávok elektriny s dôrazom nacenu dodávky elektriny s osobitn˘m zameranímna odberateºov elektriny v domácnosti amalé podniky.Úrad na základe v˘voja cien na trhu selektrinou z dôvodu ohrozenia odberateºovelektriny mal˘ch domácností a mal˘ch podnikovpristúpil k regulácii podºa zákona o regulácii,s cieºom prijaÈ náleÏité opatrenia naochranu odberateºov elektriny v domácnostia mal˘ch podnikov a t˘m poskytnúÈ adekvátnezáruky na ochranu zraniteºn˘ch odberateºovelektriny ako aj zabezpeãiÈ, aby odberateliaelektriny v mal˘ch domácnostiacha malé podniky poÏívali právo zásobovaniaelektrinou v urãenej kvalite za porovnateºné,transparentné, dostupné a spravodlivé ceny.Cel˘ proces bol zodpovedne a dôsledne konzultovan˘v Európskej komisii a v˘sledkomje konsenzus.âo priná‰a regulácia ceny plynu pre veºkoodberateºov– teplárne, ktoré ho vyuÏívajúnapríklad na vykurovanie domácností?Ceny za dodávku plynu na v˘robu tepla urãenéhopre domácnosti sú urãené na fixnejbáze, ktoré predstavujú lep‰iu predvídateºnosÈ,uºahãujú ekonomiku v˘robcov pri stanovovanícien tepla. Hlavn˘m prínosom je, Ïe cenaplynu pre t˘chto odberateºov je cel˘ rok fixná.Budete reagovaÈ aj na veºmi nízke ekonomickéukazovatele?Neviem, ão myslíte pod nízkymi ekonomick˘miukazovateºmi. V rozhodnutiach úraduv‰ak bude urãite zohrávaÈ svoju úlohu ajzmena ekonomick˘ch podmienok a reálnakúpna sila v kontexte so situáciou a legislatívouEurópskej únie.Pracujete s dostatoãne presn˘mi anal˘zami,ktoré vyuÏívate pri regulácii cien, nemôÏesa staÈ, Ïe zl˘m odhadom ceny prudkovzrastú?Predpoklady úradu obsahujú aj urãitú rezervupri náhlych v˘kyvoch cien hlavn˘ch parametrov,ktoré ovplyvÀujú regulované cenyv oblasti plynárenstva. Jednoznaãne v‰akna‰e anal˘zy nebudú nikdy príãinou prudkéhonárastu cien.Prihliadate pri regulácii aj na kúpyschopnosÈobyvateºov Slovenska?Úrad pri posudzovaní návrhov cien zvaÏujecel˘ komplex údajov, podkladov a anal˘z.KúpyschopnosÈ obyvateºstva nie celkom presn˘pojem. Skôr by sa hodilo hovoriÈ o reálnejkúpnej sile, resp. reálnych príjmoch domácností.Je to v‰ak len jeden z údajov, ktor˘musí byÈ posudzovan˘ v kontexte s princípmiregulácie a právom Európskej únie.Nezávideniahodná situáciaV období zastavenia plynu pre Slovensko a Európu, pomáhali udrÏaÈ distribúciu plynu predov‰etk˘mrezervy zahraniãn˘ch firiem. V˘konn˘ riaditeº Slovenského plynárenského a naftového zväzuJán KLEPÁâ objasnil aj uvedenú skutoãnosÈ v rozhovore, ktor˘ redakãne pripravila Anna Komová.venskej populácie. Podobne je na tom i slovensk˘priemysel. Spolu s takmer nulovou diverzifikáciouzdrojov zemného plynu (Slovenskozhruba 1,5 % z roãnej spotreby zemnéhoplynu kryje ÈaÏbou z vlastn˘ch loÏísk)je rozvinutá plynofikácia hlavn˘m dôvodom,preão sa zastavenie dodávok zemného plynudotklo Slovenskej republiky tak dramaticky.Rozvinutá plynárenská infra‰truktúra je v˘sledkomrozhodnutia, ktoré v sedemdesiatychrokoch minulého storoãia prijala vtedaj-‰ia Rada vzájomnej hospodárskej pomocipod vedením Sovietskeho zväzu, Ïe hlavn˘koridor pre prepravu ruského zemného plynudo krajín západnej Európy sa vybuduje naúzemí âeskoslovenska. Skutoãne parametreslovenského prepravného systému sú impozantnéa nemajú v Európskej únii obdobu. Ideo sústavu piatich tranzitn˘ch plynovodov spriemerom 1 200 a 1 400 mm, ktoré sú schopnéprepraviÈ 94 miliárd m 3 roãne.Ako vidíte situáciu, ak sa spätne pozerátena krízu v dodávkach plynu, ktorú sme za-Ïili v‰etci? Preão bolo Slovensko najviacpostihnuté zo stredoeurópskych krajín?Zemn˘ plyn tvorí 26 % slovenského energetickéhomixu. Slovensko je v‰ak druhouNebolo moÏné krízu v dodávkach predvídaÈa keì uÏ nastala, preão bol problém dostaÈplyn z údajne dostatoãn˘ch zásobníkovna Slovensku?Prvé kubíky ruského plynu zaãali na SlovenskoprúdiÈ plynovodom Bratstvo v roku1967. Nasledovalo ‰tyridsaÈ rokov bezpeã-39

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K An˘ch a spoºahliv˘ch dodávok. Preto ani 6. januára2009 ráno, keì poklesli dodávky ruskéhoplynu na úroveÀ 30 % z kontrahovanéhomnoÏstva, nikto neveril, Ïe dodávky klesnúaÏ na nulu. Veºmi to pripomínalo situáciu z januára2006, keì sa po troch dÀoch situáciavrátila do normálu. Siedmy január 2009 bolpre v‰etk˘ch ‰okom, Ruská federácia i Ukrajinavtedy stratili kredit spoºahlivého dodávateºa,resp. prepravcu zemného plynu. Nedá sapovedaÈ, Ïe by Slovensko bolo na túto situáciuúplne nepripravené. Krízov˘ ‰táb bolkreovan˘ uÏ v polovici decembra 2008 a pretomohol zaãiatkom januára 2009 zaãaÈ efektívnepracovaÈ. âo sa t˘ka podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu, aj v tejto oblastiSlovensko vzbudzuje re‰pekt. Celková kapacitaslovensk˘ch podzemn˘ch zásobníkov je2,75 miliárd m 3 . A vezmeme do úvahy, Ïe roãnáspotreba zemného plynu na Slovensku vroku 2007 bola 5,67 miliárd m 3 , tak podzemnézásobníky predstavujú takmer 50 % roãnejspotreby. Len na porovnanie, vo VeºkejBritánii je to iba 4 %.Problém so zásobníkmi spoãíval v tom, Ïev prv˘ch dÀoch po preru‰ení dodávok boltlak v plynárenskej sieti e‰te tak˘ vysok˘, Ïetlak plynu vyÈaÏovaného z podzemn˘ch zásobníkovsa nemohol presadiÈ. To sa po niekoºk˘chdÀoch vyrie‰ilo. ëal‰í problém bol,Ïe v˘stupy z podzemn˘ch zásobníkov, ktorésú lokalizované na Záhorí, idú prevaÏne do distribuãnej,nie prepravnej siete. Preto je z jestvujúcichpodzemn˘ch zásobníkov jednoduch‰iezásobovaÈ západné ako v˘chodnéSlovensko.Dostáva Slovensko uÏ dnes zmluvne dohodnutéobjemy ruského plynu cez Ukrajinu?Áno, treba v‰ak poznamenaÈ, Ïe slovensk˘mtranzitn˘m systémom prepravuje svojplyn okrem SPP, a. s., i ìal‰ích 13 plynárensk˘chspoloãností (Gazpromexport, RWETransgas Net, Wintershall, Verbundnetzgas,Geoplin, INA atì.)Preão nebol schopn˘ rusk˘ Gazprom ihneìzv˘‰iÈ dodávky plynu cez poºsk˘ plynovodJAMAL na Slovensko?Poºsk˘ plynovod JAMAL má zhruba tretinovúkapacitu (30 miliárd m3 roãne) slovenskéhoprepravného systému a jeho prepravnúkapacitu si uÏ predt˘m rezervovali a vyuÏívaliiné plynárenské spoloãnosti.Aké sú moÏnosti dnes? Ak sa kríza zopakovala,ako niektorí tvrdia, vedeli by smeaktuálne reagovaÈ uÏ na základe vlastn˘chskúseností?Áno, vedeli! Som hrd˘ na to, Ïe slovenskíplynári dokázali v rekordnom ãase prepraviÈzemn˘ plyn, prv˘krát v histórii v smere západ– v˘chod. Aj keì si napokon ich v˘sledky‰ikovne prisvojili politici. Preukázala saveºmi dobrá súãinnosÈ s ãesk˘mi plynármi,bez nich by sme totiÏ plyn zo západnéhosmeru nedostali. Treba si v‰ak uvedomiÈ, ÏeEurópa je stále viac závislá na dodávkachruského plynu. Ak by kríza netrvala dva t˘Ïdne,ale dva mesiace, mohlo by sa staÈ, Ïe ajtí, ktorí nám veºkoryso prepustili zo svojichkvót zemného plynu (E.ON Ruhrgas, Gaz deFrance Suez a RWE Transgas) by zaãali byÈopatrnej‰í s ohºadom na dodávky pre ichvlastn˘ch odberateºov.Nebolo treba skôr myslieÈ na budúcnosÈ arátaÈ aj s prípadn˘m stavom krízy?Ako som uÏ spomínal v odpovedi na predchádzajúcuotázku, ‰tyridsaÈroãná skúsenosÈs bezproblémov˘mi dodávkami zemného plynuukolísala ostraÏitosÈ politikov a ãiastoãnei plynárov. Bol som ‰esÈ rokov podpredsedomÚradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví a osobnesom upozorÀoval ministrov hospodárstvana potrebu diverzifikácie zdrojov plynu. Je totiÏnaivné sa domnievaÈ, Ïe zahraniãní investoriv SPP, a. s., i Nafta, a. s., pri‰li na Slovensko,aby rie‰ili otázky jeho energetickejbezpeãnosti. O to sa musí zaujímaÈ ‰tát, resp.‰tátni nominanti v orgánoch t˘chto firiem. Akmá slovensk˘ ‰tát troch zástupcov zo siedmichv predstavenstve SPP, tak aj v prípade,Ïe sú prehlasovaní, môÏu predloÏiÈ ministrovihospodárstva alebo premiérovi podklady,na základe ktor˘ch ‰tát novelizuje príslu‰nézákony alebo vyhlá‰ky. ·tát v tak˘chto prípadochvÏdy Èahá za dlh‰í koniec.Aká je denná spotreba zemného plynu naSlovensku dnes, nezv˘‰ila sa?Priemerná spotreba zemného plynu v prvomt˘Ïdni februára (kedy robíme tento rozhovor)bola 23 miliónov m 3 . Na spotrebu plynuv tomto roãnom období má veºk˘ vplyvvonkaj‰ia teplota, ktorá ovplyvÀuje dodávkyplynu pre teplárenské spoloãnosti. Spotrebaplynu sa v poslednom období nezv˘‰ila. Trebasi totiÏ uvedomiÈ, Ïe v‰etci odberatelia súviazaní odberov˘mi diagramami, ktoré si dohodlipri uzatváraní zmluvy a potom denn˘minomináciami.Takmer dvojt˘ÏdÀov˘ v˘padok plynu naSlovensku poznaãil viac väã‰ích i men‰íchfiriem, ktoré museli redukovaÈ v˘robu,vláda je pri vymáhaní ‰kôd za spoloãn˘ postups EÚ. Ak˘ je vበnázor?Ruská strana uÏ signalizovala, Ïe sa budeodvolávaÈ na tzv. force majeure, vy‰‰iu moc.Medzinárodné spoloãenstvo delí prípady „forcemajeure“ na dve skupiny:• prírodné force majeure: zemetrasenie, záplavy,rozsiahle poÏiare a nepredvídateºnédramatické zmeny poãasia• politické force majeure: vojna, teroristickéútoky, obãianske nepokoje, politické násilie.Zrejme bude dosÈ problematické zaradiÈpreru‰ené dodávky plynu do niektorej z t˘chtokategórií.Kto je teda za vyvolanie krízy zodpovedn˘– Ukrajina alebo Ruská federácia?V tejto otázke v súãasnosti prevládajú aleboemócie alebo politika. âisto z pragmatickéhohºadiska, slovenské plynárenské firmymajú zmluvy podpísané s rusk˘m Gazpromexportom.Na základe nich Rusi pristaviadohodnuté objemy plynu na medzi‰tátnej plynovejstanici Veºké Kapu‰any, slovenská stranaza ne zaplatí a si ich odoberie. Takátozmluva bola podpísaná naposledy v novembri2008. Ak ju Gazpromexport podpísal, prevzalna seba aj v‰etky riziká prepravy kontrahovan˘chmnoÏstiev cez územie Ukrajiny.Mohol totiÏ zvoliÈ aj in˘ prístup: my Rusi niesme schopní zabezpeãiÈ plynulú prepravuplynu pre Slovensko cez územie Ukrajiny.Preto vám predáme plyn na rusko-ukrajinskejhranici a vy si dohodnite s Ukrajinou prepravn˘kontrakt. Toto by bolo transparentné rie-‰enie, keì by sme mohli jednoznaãne urãiÈ,kto je za krízu zodpovedn˘. Takto koncipovanázmluva v‰ak nebola a preto otázka zodpovednostiskôr pripomína situáciu, ão boloskôr, vajce alebo sliepka. V kaÏdom prípadeSlovenská republika nepodpísala Ïiadnezmluvy na prepravu plynu s Ukrajinou, pretood Ukrajiny nemá ão vymáhaÈ.Veríte plynovodu Nabucco?Plynovod Nabucco nie je otázkou viery, aleposúdenia reálnych moÏností. Je to projekt celoeurópskehov˘znamu, ktor˘ predstavujeskutoãnú diverzifikáciu zdrojov plynu. Jehozámerom je priviesÈ do strednej a juhov˘chodnejEurópy plyn z kaspickej oblasti a Iránu(má druhé najväã‰ie zásoby zemného plynupo Ruskej federácii). Ide o 3 300 km dlh˘plynovod, s roãnou prepravnou kapacitou 31miliárd m 3 a s rozpoãtov˘m nákladom 8 miliárdeur. Problémom celého projektu je, odkiaºzohnaÈ zdroje zemného plynu, keì plynz kaspick˘ch ‰tátov (Turkmenistan, Uzbekistan,Kazachstan) z väã‰ej ãasti uÏ vykúpiliRusi a Irán ãelí embargu a kritike medzinárodnéhospoloãenstva kvôli svojmu nukleárnemuprogramu. Napriek tomu si myslím,Ïe diplomatické úsilie by mohlo priniesÈsvoje ovocie. Európska únia okrem verbálnychproklamácií veºa pre Nabucco neurobila.Nemci uprednostÀujú Nord Stream, TalianiSouth Stream, ão je konkurenãn˘ projektNabucca a stredná Európa sa zrejme bude musieÈo seba postaraÈ sama. VáÏne impulzy vtomto smere priná‰a súãasné ãeské predsedníctvoEurópskej únie.âo si myslíte o my‰lienke zaloÏiÈ novú ‰tátnuplynárenskú firmu prípadne aj s rusk˘mGazpromom?Je to vskutku nezvyãajná situácia, keì ‰tát,ktor˘ má v SPP podiel 51 %, chce zaloÏiÈ konkurenãnúfirmu, s podielom pravdepodobnet˘m ist˘m, s ìal‰ou firmou. ·tát t˘m budekonkurovaÈ sám sebe. Na druhej strane jetento návrh váÏnym signálom. Ak si má slovenskávláda vybraÈ zahraniãn˘ch investorovv plynárenskom odvetví, dôveruje skôr rusk˘m,ako francúzskym alebo nemeck˘mspoloãnostiam. Zrejme má na to svoje dôvody,ãi oprávnené, ukáÏe budúcnosÈ. ZároveÀtu vidím aj posun vo vnímaní slovenskéhoplynárenského trhu ruskou stranou. Gazprombol totiÏ ãlenom konzorcia, ktoré v roku 2002vyhralo medzinárodn˘ tender pre privatizáciuSPP. V roku 2004 v‰ak Rusi konzorciumdobrovoºne opustili. Ak dnes rozm˘‰ºajú ospoloãnom podniku na Slovensku znamenáto, Ïe svoj pôvodn˘ prístup prehodnotili.PoznámkaSlovensk˘ plynárensk˘ a naftov˘ zväz vznikol vroku 1993 a zdruÏuje 54 spoloãností, podnikajúcichv plynárenskom a naftovom odvetví. ZastupujeSlovenskú republiku v Medzinárodnej plynárenskejúnii a v ìal‰ích medzinárodn˘ch organizáciách(MARCOGAZ, CEOCOR). Organizuje konferencie,semináre a vzdelávacie akcie v plynárenstve. Vydávaodborn˘ ãasopis Slovgas.40

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RZelená kniha o energetike obsahuje viac návrhov na udrÏanie „konkurencieschopn˘cha bezpeãn˘ch“ dodávok energií do EÚ. Jej odporúãania pravdepodobne vzhºadom na geopolitick˘konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nestaãili. K tejto téme odpovedá riaditeºka odborumedzinárodn˘ch vzÈahov v energetike Ministerstva hospodárstva Slovenskej republikyAlena ÎÁKOVÁ na otázky redaktorky Anny Komovej.Treba hºadaÈspoloãné v˘chodiskázriadení programu finanãnej pomoci projektomv oblasti energetiky v rámci európskejobnovy. Toto nariadenie urãuje projekty, ktoréby mali získaÈ finanãnú podporu Spoloãenstvav celkovej v˘‰ke 1,5 aÏ 2 mld. eur. Oce-Àujeme preto konkrétne v˘sledky druhéhostrategického prieskumu v tejto oblasti a budemepresadzovaÈ doplnenie ìal‰ích projektovt˘kajúcich sa budovania infra‰truktúry donávrhu nariadenia so zohºadnením jednakmiery závislosti od jedného dodávateºa ale ajúroveÀ technick˘ch dispozícii v krajináchSpoloãenstva pre alternatívme rie‰enia poãasjanuárovej plynovej krízy.V ãom je najväã‰í v˘znam druhého strategickéhoprieskumu energetiky – akãnéhoplánu pre energetickú bezpeãnosÈ a solidaritu?Základom energetickej politiky pre Európuprezentovanej v januári 2007 a schválenejEurópskou radou v marci 2007 sú tri piliere– konkurencieschopnosÈ, udrÏateºnosÈ a bezpeãnosÈdodávok. K prv˘m dvom pilierom uÏzverejnila EK legislatívne balíãky dokumentov(tretí liberalizaãn˘ balíãek a klimatickoenergetick˘balíãek). Druh˘ strategick˘ prieskumenergetiky, zverejnen˘ v novembri2008, je komplexn˘ strategick˘ dokument,ktor˘ navrhuje rie‰enia o bezpeãnosti dodávokenergie pre EÚ. Z hºadiska dlhodobej ajkrátkodobej bezpeãnosti je tento dokumentpostaven˘ na piatich pilieroch – budovanieinfra‰truktúry diverzifikácia dodávok energie;rozvíjanie vonkaj‰ích vzÈahov v energetike;zabezpeãenie dostatoãn˘ch zásob ropy a zemnéhoplynu spolu s vyvimut˘mi mechanizmamireakcií v prípade krízy; zvy‰ovanie energetickejefektívnosti; maximalizovanie vyuÏitiadomácich zdrojov energie Európskej únie.SúãasÈou celého balíãka dokumentov sú ajnávrhy smerníc EÚ v oblasti energetickejefektívnosti – o ‰títkovaní produktov, ‰títkovanípneumatík, o energetickej hospodárnotibudov a o povinnosti ãlensk˘ch ‰tátov skladovaÈzásoby ropy a ropn˘ch v˘robkov. ZároveÀsa viacer˘mi oznámeniami zaãala diskusiao niektor˘ch ìal‰ích legislatívnychnávrhoch napr. o smernici o zabezpeãení dodávokzemného plynu a o nástrojoch na dosiahnutieenergetickej bezpeãnosti - transeurópskeenergetické siete, TEN-E.Rada ministrov pre dopravu, telekomunikáciea energetiku Európskej únie prijme nasvojom rokovaní dÀa 19.2.2009 k Druhémustrategickému prieskumu energetiky svojezávery.Ktor˘ návrh v druhom strategickom prieskumeenergetiky sa dá povaÏovaÈ z hºadiskaSR za najdôleÏitej‰í a môÏe sa staÈ základomrie‰ení podobn˘ch situácií, v ak˘chsa SR ocitla na zaãiatku roka?Z hºadiska Slovenskej republiky moÏnopovaÏovaÈ za najdôleÏitej‰í prioritu rie‰enieproblematiky infra‰truktúry, ktorá je najefektívnej‰ímnástrojom rie‰enia problematikydiverzifikácie. V záujme diverzifikáciezdrojov energií stredoeurópskeho regiónu povaÏujemezároveÀ za dôleÏité vyãlenenie dostatoãn˘chfinanãn˘ch prostriedkov na európskejúrovni pre projekty vzájomného prepojeniainfra‰truktúry tak, aby bolo zabezpeãenédostatoãné prepojenie transeurópskychtrás v smeroch sever – juh, ktoré je jednou zo‰iestich priorít v oblasti infra‰truktúry.Priority druhého strategického prieskumuenergetiky boli zohºadnené pri tvorbe návrhunariadenia Európskeho parlamentu a Rady oV rámci tretieho liberalizaãného balíãkapre vnútorn˘ trh s elektrinou a plynommala byÈ zriadená Agentúra pre spoluprácuregulátorov v oblasti energetiky. K akémupokroku do‰lo v tejto oblasti?Návrh nariadenia, ktor˘m sa zriaìuje Agentúrapre spoluprácu regulaãn˘ch orgánov voblasti energetiky (Agentúry) je jedn˘m zlegislatívnych návrhov tretieho liberalizaãnéhobalíãka pre vnútorn˘ trh s elektrinou a plynom,ktor˘ bol zverejnen˘ v septembri 2007.Návrh nariadenia sa stal predmetom politickejdohody na Rade ministrov októbri 2008,ktorá obmedzuje právomoci Agentúry naotázky cezhraniãného prenosu elektriny.Agentúra bude môcÈ do tak˘chto sporov zasiahnuÈv prípade, Ïe sa regulátorom ãlensk˘chkrajín nepodarí dosiahnuÈ dohodu do‰iestich mesiacov od zaãatia sporu.V súãasnosti prebieha neformálny trialógrokovaní Európskej komisie, Parlamentu aRady, ktor˘ by mal urãiÈ v˘slednú podobu nariadenia.Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe by sídlo Agentúrymalo byÈ následne urãené do konca ãeskéhopredsedníctva, nበminister hospodárstvana Rade ministrov pre dopravu, telekomunikáciea energetiku v decembri 2008 oficiálnepoÏiadal o na‰u kandidatúru na sídloAgentúry v Bratislave. V tejto veci boli na základeuznesenia vlády ã. 749/2008 z 15.októbra oslovené francúzske predsedníctvo,Európska komisia a predseda Európskehoparlamentu. ZároveÀ bol v‰etk˘m relevantn˘mministrom ãlensk˘ch ‰tátov zaslan˘ listso ÏiadosÈou o podporu pre kandidatúru Bratislavyza sídlo Agentúry. V súãasnosti saspolu so Slovenskom uchádza o sídlo Agentúryaj Rumunsko.41

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V AS RV súvislosti s preru‰ením dodávok zemnéhoplynu sa ukazuje aj dôleÏitá otázka dostatoãn˘chzásob ropy a ropn˘ch v˘robkov.Ak˘ postoj má SR k navrhovanej legislatívena úrovni EÚ?SR víta návrh smernice Rady, keìÏe tátoproblematika je veºmi aktuálna aj v dôsledkupreru‰enia dodávok zemného plynu z Ruska,keì sme sa ocitli spolu s in˘mi krajinami,ktoré sú v prevaÏnej miere závislé od dodávokropy a zemného plynu od jedného dodávateºa,v krízovej situácii. V prípade preru‰eniadodávok zemného plynu môÏe byÈ ropanáhradn˘m palivom, a preto je dôleÏité zabezpeãiÈjej dodávky v stave núdze. Za dôleÏitépovaÏuje Slovenská republika koordináciu sfungujúcim krízovém mechanizmom Medzinárodnejenergetickej agentúry (IEA), ktorejje SR tieÏ ãlenom.V súvislosti so zmenou metodiky v˘poãtunúdzov˘ch zásob je v‰ak v súãasnosti zrejmé,Ïe SR bude musieÈ v absolútnom mnoÏstvezv˘‰iÈ objem zásob ropy a ropn˘ch produktov.Zv˘‰i sa t˘m energetickú bezpeãnosÈ,av‰ak prinesie zv˘‰ené nároky na ‰tátny rozpoãet.Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe rokovaniao tomto legislatívnom návrhu sú e‰te na samotnomzaãiatku, bude potrebné presadzovaÈpostupn˘ prechod na tento zv˘‰en˘ objem zásoba vyrie‰enie ìal‰ích technick˘ch záleÏitostí, ako sú napr. intervaly podávania správo komerãn˘ch zásobách ropy.Podporuje SR v rámci EÚ aktivity prepodporu energetick˘ch technológií?Jedn˘m z opatrení, ktoré vyplynuli z energetickejpolitiky pre Európu, schválenej vmarci 2007 bol aj Strategick˘ plán pre energetickétechnológie (SET plán). Mal vytvoriÈrámec pre podporu energetick˘ch technológií,predov‰etk˘m podporu obnoviteºn˘chzdrojov energie a skladovania a zachytávaniauhlíka. V rámci SET plánu bola zaloÏenáRiadiaca rada, ktorá by mala koordinovaÈúsilie v oblasti energetick˘ch technológií. Vpriebehu roku 2009 by EK mala zverejniÈoznámenie t˘kajúce sa financovania nízkouhlíkov˘chtechnológií. Malo by obsahovaÈkomplexn˘ prehºad financovania energetick˘chtechnológií v jednotliv˘ch ãlensk˘ch‰tátoch a zároveÀ navrhovaÈ rie‰enia na ichväã‰iu podporu. SR povaÏuje energetickétechnológie za jeden z nástrojov, ktoré následnezníÏia závislosÈ EÚ od dovozov energie.Podporujeme preto tieto trendy.Druh˘ strategick˘ prieskum energetikyzdôrazÀuje v˘znam vzÈahu EÚ a tretíchkrajín. Do akej miery boli odporúãaniadruhého strategického prieskumu zohºadnenépri rie‰ení preru‰enia dodávok plynu?Druh˘ strategick˘ prieskum zdôrazÀujev˘znam vzÈahov EÚ s tretími krajinami voblasti energetiky, zdôrazÀuje tieÏ potrebuEÚ hovoriÈ „jedn˘m hlasom“ a potrebu, abysa energetika stala súãasÈou obchodn˘ch dohôdEÚ a tretích krajín. Poãas plynovej krízyskutoãne EÚ hovorila „jedn˘m hlasom“,o ãom svedãí aj skutoãnosÈ, Ïe na finálnomsttretnutí za EÚ ako celok rokoval zástupcapredsedníckej krajiny. Tento postup pravdepodobneur˘chlil rie‰enie krízy a zabránil, abysa ãlenské ‰táty EÚ stali súãasÈou sporu Ukrajinya Ruska. Plynová kríza bola aj potvrdenímo potrebe schválenia dohody o partnerstvea spolupráci medzi EÚ a Ruskom. ZároveÀtieÏ potvrdila, Ïe je potrebné angaÏovaÈUkrajinu v rámci Dohody o energetickomspoloãenstve krajín juhov˘chodnej Európy, ãoby malo za následok v Ukrajine prijatie legislatívyEÚ v oblasti energetiky. T˘m by sazv˘‰ila transparentnosÈ a zníÏilo by sa rizikopreru‰enia dodávok.Jedn˘m z pilierov energetickej politiky EÚje udrÏateºnosÈ. Ako je tento pilier zohºadnen˘v rámci legislatívy SR?V rámci legislatívy SR je v oblasti udrÏateºnostipri v˘robe energie predov‰etk˘m zdôraznenápotreba vy‰‰ieho vyuÏívania obnoviteºn˘chzdrojov energie (OZE). MH SR vsúãasnosti predkladá na rokovanie vlády Zákono podpore obnoviteºn˘ch zdrojov energiea vysoko úãinnej kombinovanej v˘roby, ktor˘by mal vytvoriÈ rámec pre podporu energiez OZE. DôleÏit˘m nástrojom realizácietrvalej udrÏateºnosti pri v˘robe energie je ajenergetická efektívnosÈ.SR bude tieÏ musieÈ zohºadniÈ klimatickoenergetick˘balíãek, ktorého definitívne znenieby malo byÈ odsúhlasené na Rade ministrov31. marca 2009. Tento komplexn˘ balíãeksa t˘ka podpory energie z obnoviteºn˘chzdrojov, limitov pre emisie v rámci systémuobchodovania a mimo tohto systému aj skladovaniaa zachytávania uhlíka. V súãasnostisme v zaãiatoãnej fáze prípravy na implementáciutohto balíãka.Mimoriadne dôleÏitú úlohu tieÏ zohrávaoblasÈ energetickej efektívnosti. K ak˘mzmenám v národnej legislatíve do‰lo v tejtooblasti?4. novembra bol schválen˘ Zákon o efektívnostipri pouÏívaní energie, ktor˘ ustanovujepovinnosti pri pouÏívaní energie a poÏiadavkyna efektívnosÈ pri pouÏívaní energie.Tento zákon stanovuje poÏiadavky na tepelnúizoláciu rozvodov tepla v budovách, stanovujepojem energetická sluÏba a definujepodmienky na povolanie energetického audítora.Zákon implementuje Smernicu o energetickejúãinnosti koneãného vyuÏitia energiea energetick˘ch sluÏbách a je dôleÏit˘mkrokom k splneniu Akãného plánu pre energetickúefektívnosÈ na roky 2008 – 2010.Podarí sa dodrÏiavaÈ záväzky EÚ v oblastiklimaticko-energetického balíãka a prechoduna nízkouhlíkovú ekonomiku?DodrÏiavanie záväzku klimaticko-energetickéhobalíãka je dôleÏité kvôli obmedzeniuzmeny klímy na dva stupne Celzia. Zv˘‰eniepriemern˘ch teplôt o viac ako dva stupne bypodºa v súãasnosti dostupn˘ch informáciíprinieslo náklady, ktoré presahujú nákladyna vykonanie potrebn˘ch opatrení. Re‰trukturalizáciaekonomiky EÚ na nízkouhlíkovúekonomiku môÏe priniesÈ nové príleÏitosti,nové „zelené“ pracovné miesta a predstavujespôsob, ak˘m EÚ naìalej zostane lídromv oblasti trvalej udrÏateºnosti. DodrÏiavaniecieºov balíãka je tieÏ mimoriadne dôleÏitépre pozíciu EÚ v rámci vyrokúvania globálnejdohody o zmene klímy.Zásoby energetick˘ch surovín –ropy a zemného plynu,nachádzajúce sa v loÏiskách naúzemí Slovenskej republiky, súveºmi malé. Roãná ÈaÏba t˘chtosurovín predstavuje pribliÏne 1 %ich spotreby. Bliωieo energetickej bezpeãnostiSlovenskej republiky a zásobáchenergetick˘ch surovín sadozvieme z rozhovoru, v ktoromna otázky Anne Komovejodpovedá predseda Správy‰tátnych hmotn˘ch rezervSlovenskej republiky,Marián âAKAJDA.Zaãneme veºmi v‰eobecnou, zato v‰akãastou otázkou: Ak˘ je skutoãn˘ stavzásob energetick˘ch surovín na Slovenskudnes? Treba sa obávaÈ nedostatku?Medzi najdôleÏitej‰ie a v súãasnosti nenahraditeºnéenergetické suroviny na celomsvete patrí ropa a zemn˘ plyn. Tietosuroviny sú potrebné na riadne fungovaniev‰etk˘ch odvetví priemyslu (ako primárnej,tak i sekundárnej a terciárnej sférykaÏdého ‰tátu).Slovenská republika je úplne závisláod dovozu t˘chto energetick˘ch surovín.Ak si uvedomíme, Ïe na‰a najväã‰ia a jedinárafinéria spracuje roãne 5 miliónov42

· T Á T N E H M O T N É R E Z E R V Y S RZásoby energetick˘ch surovínSlovenskej republikyton ropy a domáca ÈaÏba je 25-tisíc ton ºahkosi vypoãítame, Ïe domáca roãná ÈaÏba bynestaãila ani na dvojdÀové spracovanie rafinérie.Podobná situácia je i v spotrebe a domácejÈaÏbe zemného plynu. Roãná spotrebazemného plynu Slovenskej republiky je pribliÏne5,7 mld. m 3 , ale jeho domáca ÈaÏba jepribliÏne 60 miliónov m 3 , ão je priemernáspotreba na 3,5 dÀa.Ropa a zemn˘ plyn sú vlastne strategickésuroviny z hºadiska potrieb národného hospodárstvaSlovenskej republiky, no vlastnégeologické zásoby sú diferencované.Ak˘ v˘voj predpokladáte?Slovenská republika v roku 2004 bola prijatáza ãlena Európskej únie (EÚ) a v roku2007 sa stala ãlenom Medzinárodnej energetickejagentúry (IEA). KeìÏe takmer v‰etky‰táty Európskej únie sú závislé od dovozuenergetick˘ch surovín, pri predvstupov˘chrokovaniach sa Slovenská republika muselazaviazaÈ plniÈ Smernicu Európskej rady, ktoráurãuje na zv˘‰enie energetickej bezpeãnostikrajín Únie vybudovaÈ a trvalo udrÏiavaÈ núdzovézásoby ropy alebo ropn˘ch produktovna úrovni minimálne 90 dní ãistej priemernejroãnej spotreby ropy alebo ropn˘ch produktov.Slovenská republika tento cieº dosiahla vroku 2008 a k 31. decembru 2008 mala núdzovézásoby ropy a ropn˘ch produktov na 91dní ãistej priemernej roãnej spotreby.Plynová kríza, ktorá zasiahla Európu, alehlavne Slovenskú republiku zaãiatkom tohtoroku prinútila krajiny Európskej únie ako iSlovenskú republiku zamyslieÈ sa nad problémomrie‰enia plynovej krízy. Predpokladása, Ïe v najbliωom období prijme Európskarada smernicu, ktorá bude urãovaÈ krajinámEurópskej únie udrÏiavaÈ trvalo núdzové zásobyi plynu.ëal‰ím spôsobom ako ãeliÈ energetick˘mkrízam v jednotliv˘ch krajinách Európskejúnie je poprepájanie energetick˘ch sietí (ropovodova plynovodov) Európy, aby sa v prípadepotreby mohli obísÈ niektoré nespoºahlivékrajiny, cez ktoré prechádzajú hlavnéenergetické tepny.Veºmi dôleÏité bude v ìal‰om období vyuÏitiejadra, ãím sa dá dosiahnuÈ najekologickej‰iaa najlacnej‰ia v˘roba elektrickej energie.Na zníÏenie spotreby fosílnych palív (ropya zemného plynu) sa treba zameraÈ na ‰etreniea vyuÏívanie nov˘ch technológií ich spracovania,ako i získavania energie z in˘chzdrojov (solárna energia, tepelné ãerpadla,získavanie bioplynu z odpadu a podobne).Sú dostatoãne dobudované potrebné rezervnéskladovacie kapacity na ropu a ropnéprodukty, ako aj podzemné zásobníkyzemného plynu?Núdzové zásoby ropy a ropn˘ch produktovsa skladujú na základe zmlúv v skladovacíchtermináloch Transpetrolu a Slovnaftu, ktoréboli v minulosti za t˘mto úãelom vybudovanéna území Slovenskej republiky. Situáciuv‰ak ãiastoãne skomplikovala nepremyslenáa chybná privatizácia t˘chto spoloãností.Skladovacie kapacity zatiaº postaãujú na skladovaniepredpísan˘ch núdzov˘ch zásob.DrÏanie núdzov˘ch zásob plynu zatiaº Európskaúnia nepredpisuje, ale mnohé ãlenskékrajiny uÏ zaãali s ich budovaním. Na územíSlovenskej republiky sú veºmi kvalitné podzemnézásobníky na skladovanie zemnéhoplynu v objeme 2,7 mld. m3. Ak by sa iba 60% t˘chto kapacít vyuÏívalo na skladovanienúdzov˘ch zásob plynu, dal by sa uskladniÈplyn na 81 dní priemernej dennej spotrebyzemného plynu Slovenskej republiky. Îiaº, itieto podzemné zásobníky boli sprivatizované.Spoloãnosti, ktoré ich sprivatizovali ichvyuÏívajú na skladovanie plynu za komerãn˘chpodmienok pre zahraniãné spoloãnosti.Vytvárajú sa vhodné podmienky na financovanietvorby a skladovania núdzov˘chzásob strategick˘ch energetick˘ch surovín?Núdzové zásoby ropy a ropn˘ch produktovsú v zmysle zákona 170/2001 Z. z. o núdzov˘chzásobách ropy alebo ropn˘ch produktocha rie‰ení stavu ropnej núdze financovanézo ‰tátneho rozpoãtu. Za tvorbu a udrÏiavanienúdzov˘ch zásob zodpovedá Správa‰tátnych hmotn˘ch rezerv Slovenskej republiky.Pridelené financie v rozpoãte pre kapitolutrvalo nepostaãujú na plnenie tejto dôleÏitejúlohy. Preto Správa ‰tátnych hmotn˘ch rezervSlovenskej republiky navrhuje financovanietvorby a udrÏiavania núdzov˘ch zásobropy a ropn˘ch produktov, ako i núdzov˘chzásob plynu rie‰iÈ systémovo, ako sa rie‰ia vin˘ch krajinách Európskeho spoloãenstva(Maìarsko, Nemecko, ·panielsko a in˘ch).Aké sú v ìal‰om období úlohy Správy ‰tátnychhmotn˘ch rezerv Slovenskej republiky?·tátne hmotné rezervy predstavujú jeden zdôleÏit˘ch prvkov zdrojovej základne hospodárstvaSlovenskej republiky pri rie‰ení krízov˘chsituácií. Delia sa na hmotné rezervy,mobilizaãné rezervy a pohotovostné zásoby.V roku 2008 predloÏila Správa ‰tátnych hmotn˘chrezerv Slovenskej republiky na zasadanievlády koncepciu rozvoja na roky 2009 aÏ2011, ktorú vláda schválila. Cieºom prijatejkoncepcie je prispôsobiÈ vytváranie a hospodárenieso ‰tátnymi hmotn˘mi rezervami objektívnympoÏiadavkám a vytvoriÈ predpokladypre efektívny v˘kon ãinností zabezpeãovan˘chúloh s úãelovo urãen˘mi majetkov˘mihodnotami spravovan˘mi Správou ‰tátnychhmotn˘ch rezerv Slovenskej republiky.Tieto poÏiadavky vypl˘vajú zo súãasnéhostavu ‰tátnych hmotn˘ch rezerv a zmienbezpeãnostného prostredia zaãlenením Slovenskejrepubliky do Európskej únie a Medzinárodnejenergetickej agentúry pri OECD. Vzáujme ochrany bezpeãnosti Slovenskej republikyje potrebné dbaÈ o zniÏovanie zraniteºnostiekonomiky vytváraním zásob ‰tátnychhmotn˘ch rezerv s prispôsobením tohto procesupoÏiadavkám platn˘m v EÚ. Na odstránenierizík, ohrození a rie‰enie krízov˘ch situáciíBezpeãnostná stratégia Slovenskej republikyukladá vytváraÈ primerané rezervy.Prioritou Správy rezerv je i naìalej ãinnosÈspojená s tvorbou a udrÏiavaním núdzov˘chzásob energetick˘ch surovín (ropy a ropn˘chv˘robkov, ako i plynu) a rie‰ením stavu energetickejnúdze.Na základe situácie z posledn˘ch rokov saukazuje, Ïe vzhºadom na klimatické zmeny,orientovanie sa poºnohospodárskej produkciez potravinárskych komodít do oblasti biopalíva rastúce potreby obyvateºstva bude potravínubúdaÈ. Z tohto dôvodu sa oãakáva, Ïe trhs prebytkami potravinárskych komodít sautlmí. Dostatoãné zásoby ‰tátu by sa tak mohliefektívne rie‰iÈ prostredníctvom zásobhmotn˘ch rezerv v spolupráci s Ministerstvompôdohospodárstva Slovenskej republiky.Hmotné rezervy by v tomto systémemohli predstavovaÈ stabilizaãn˘ prvok s garantovan˘mminimálnym mnoÏstvom skladovan˘chzásob.V oblasti mobilizaãn˘ch rezerv v ìal‰omobdobí je prioritnou úlohou dobudovanie aroz‰írenie pracoviska zabezpeãujúceho „Doktrínukrvnej bezpeãnosti ‰tátu“, ktorá bolaschválená Radou obrany ‰tátu na 29. zasadaníRady obrany ‰tátu v roku 1999. Správa rezervv spolupráci s Ministerstvom obrany SRna Hematologicko-transfúznom oddeleníÚstrednej vojenskej nemocnice v RuÏomberkuvybudovala zariadenie na prípravu askladovanie hlboko mrazen˘ch erytrocytov akrvn˘ch derivátov na zásahy pri váÏnych popáleninách,‰okov˘ch stavoch a hromadn˘chúrazoch. Takéto pracoviská sú v Európe lentri (Praha, Brusel, RuÏomberok).Pohotovostné zásoby tvoria poloÏky nevyhnutnépre zabezpeãenie preÏitia osôb poãasnajdramatickej‰ieho obdobia mimoriadnejudalosti, poloÏky a technické prostriedkypre zabezpeãenie akcieschopnosti zásahov˘chjednotiek a pre ostatné záchranné ãinnosti.Sú urãené ako nevyhnutná pomoc v obdobímimoriadnej situácie pre uspokojenie základn˘chÏivotn˘ch potrieb obyvateºstva napostihnutom území, ktoré stratilo moÏnosÈzabezpeãovaÈ svoje základné Ïivotné potreby,poãas prv˘ch troch dní po vzniku krízovej situácie.Toto sú v struãnosti priority a úlohy preSprávu ‰tátnych hmotn˘ch rezerv na ìal‰ieobdobie.43

N Á R O D N Á R A D A S RAko sa aktívne zúãastÀovaÈna medzinárodnej politikeAj o plnení úloh, ktoré vypl˘vajú z ãlenstva v medzinárodn˘ch organizáciách a následnemodelujú zahraniãnú politiku, sa s Borisom ZALOM, predsedom Zahraniãného v˘boru NR SR,ktor˘ má bohaté skúsenosti v spomínanej oblasti, rozprávala redaktorka Anna Komová.Ako predseda Zahraniãného v˘boru NR SRspoloãne s ãlenmi v˘boru robíte aj kontrolyna Ministerstve zahraniãn˘ch vecí. Ako ãasto,kto je iniciátorom a aké aktuálne otázkyste rie‰ili v poslednom ãase?S predchádzajúcim ministrom zahraniãn˘chvecí Jánom Kubi‰om, ‰tátnou tajomníãkou OºgouAlgayerovou a Dianou ·trofovou sme malidobré a zabehané pracovné vzÈahy. Od formálnychaÏ po neformálne. Nemalo by sa to meniÈ.âasto nበv˘bor poz˘va ministra a to ku konkrétnymtémam, obãas zasa ãlenovia v˘boru chodiana ministerstvo, a to vÏdy s konkrétnou témou.Minister Kubi‰ bol veºmi zhovorãiv˘ a ochotn˘prísÈ referovaÈ o kaÏdej svojej zahraniãnejpracovnej ceste, ãi o rokovaní v organizáciách.MoÏno v tom bude pokraãovaÈ aj jeho nástupca.·tátna tajomníãka Algayerová je zasa veºmiaktívna v oblasti rozvojovej pomoci a tu jejúlohy nezávidím.Je podºa vás dostatoãne aktívna na‰a zahraniãnápolitika, a v ãom by mala byÈ viditeºnej‰ia?To nie je jednoduchá otázka, lebo kaÏd˘máme svoje osobitné predstavy. Ale, podstatnéje, Ïe zvládame pre Slovensko také Ïivotne dôleÏitéprocesy ako bol vstup SR do Schengenu,prijatie Lisabonskej zmluvy a teraz eura. Ak siuvedomíme, tu uÏ ne‰lo o formálne prijatie doEÚ, ale o ÈaÏk˘ proces prispôsobenia Slovenskanov˘m ‰tandardom, po ktor˘ch sme so závisÈoupokukovali dlhé desaÈroãia. Som rád, Ïe cel˘ tentoproces ukonãíme práve v ãase 20. v˘roãia novembrov˘chudaloti 1989 – nie plané ideologickéfrázy o novembri, ale naplnenie reálnych tú-Ïob, ktoré ºudia s novembrom ´89 spájali, to jena‰a politika.âo je pre obyvateºov Slovenska smerom k zahraniãiunajdôleÏitej‰ie a ako si treba upev-ÀovaÈ pozíciu v medzinárodn˘ch ‰truktúrach?Dá sa povedaÈ, Ïe Slovenská republikamá v poslednom desaÈroãí pevnej‰iu pozíciuvo svete?Urãite áno, veì sme ãlenmi NATO a EÚ avstupom do eurozóny sme aj v elitnom klube.Aj na‰a pozícia v ãase ekonomick˘ch turbulenciíje stabilnej‰ia, obãan sa cíti bezpeãne aj pokiaºide o jeho vklady ãi pracovné miesto. V orgánochEÚ navrhujeme rie‰enia, a to úspe‰ne,zoberte si energetiku, alebo naposledy slovensk˘návrh na emisné kvóty, ktor˘ bol prijat˘ aoceÀujú ich v‰etky novoprijaté krajiny EÚ.Pravda, pôsobíme aj v ìal‰ích organizáciách: nezabudnime,Ïe sme aktérmi v desiatkach mierov˘chmisií, ão zlep‰uje Ïivot v príslu‰n˘chkrajinách miliónom obyvateºov. Som rád, Ïe saSlovensko nedalo na cestu izolacionizmu, zahºadenostido seba, ale Ïe sa aktívne zúãastÀujememedzinárodného Ïivota. No a nezabudnime naOSN, tam sme uÏ tradiãne veºmi aktívni.âo si myslíte, Ïe treba v˘raznej‰ie podporiÈv medzinárodn˘ch vzÈahoch ão by prospelopredov‰etk˘m Slovensku?Slovensko je malá krajina a tak v medzinárodnejpolitike musí konaÈ koordinovane sosvojimi spojencami. Urãite vyrie‰enie izraelsko-palestínskehokonfliktu je najdôleÏitej‰ie,jeho nerie‰enie povzbudzuje teroristické aktivity.Poìme na slovensko-maìarské vzÈahy, ktorésú ãasto diskutované. Ako by ste hodnotili aktuálnusituáciu?V‰etko zlé je na nieão dobré, hovorí prísloviea tak moÏno trocha napätej‰ia diskusia ukazujeaj nové cesty. Myslím, Ïe na maìarskej stranemusí e‰te prebehnúÈ zloÏit˘ proces vysporadúvaniasa s minulosÈou, Maìari sa budú musieÈvo svojej du‰i zbaviÈ svojich m˘tov a tieÀov minulosti.Ak si predstavovali, Ïe EÚ je cestou kvytvoreniu akéhosi bezhraniãného maìarstva,pom˘lili sa a to bude ìal‰í orie‰ok pre ich sebavedomie.Zdravé maìarské prem˘‰ºanie môÏebyÈ zaloÏené len na váÏení si vlastnej krajiny akodemokratickej republiky a nie sny o VeºkomUhorsku. Paradoxom je, Ïe si ãasÈ Maìarov neuvedomuje,Ïe práve aÏ pádom Uhorska saotvoril priestor pre demokratické Maìarsko.Nostalgia za minulosÈou bola vÏdy protidemokratickáa vÏdy na Àu Maìari doplatili. No a na‰emilé Slovensko sa môÏe na tento proces nepochybnepozrieÈ aj z veºkorysého nadhºadu. Iste,máme poãetnú maìarskú komunitu, v‰etky men-‰inové práva sú zabezpeãené, ão aj medzinárodnéspoloãenstvo uznáva. Îiadne reálne konfliktysa na zmie‰anom území nedejú, obãania na-Ïívajú v pokoji. OceÀujem v tejto súvislosti aktivitupredsedu parlamentu Pavla Pa‰ka, ktor˘na rozhovoroch s predsedníãkou maìarskéhoparlamentu Katalin Szilyovou inicioval spoloãnérokovania v˘borov oboch parlamentov.Ak sa to podarí, bude to veºk˘ krok vpred, to tue‰te nebolo. No musím zasa so zatrpknutosÈoupovedaÈ, uÏ niekoºkokrát som svojmu maìarskémukolegovi navrhol rokovanie a vÏdy ho odmietol.Tak uvidíme, ako to bude teraz.Do akej miery sa podºa vás prejaví svetová finanãnákríza v medzinárodn˘ch vzÈahoch sozameraním na Slovensko?Myslím, Ïe sa neprejaví.Vidíte aj ìal‰ie moÏnosti v upevÀovaní spolupráces medzinárodn˘mi organizáciami vrámci Európskej únie?âlenstvo Slovenska v EÚ v˘razne zv˘‰ilona‰u prestíÏ a váhu na medzinárodnej scéne.Ako predseda v˘boru to zaÏívam na vlastnejkoÏi, keì sa desiatky diplomatov hlásia na prijatiea prirodzene témou nie je Slovensko, aleto ãi vieme podporiÈ ich pozície a návrhy vrámci EÚ alebo NATO. Slovensko sa stalo medzinárodn˘mhráãom, ktorého sila nie je viazanána jeho veºkosÈ, ale na na‰u rolu, ktorú hrámev EÚ, sme Slovensko a zároveÀ celá EÚ.Ako vnímate bezvízov˘ styk, ktor˘ nám Spojené‰táty americké umoÏnili od 17. novembraminulého roku? V ãom sú pozitíva a naopak?USA mali voãi nám najponiÏujúcej‰í spôsobvydavania víz. Iste to pociÈovala aj Bushova administratívaa tak to na konci jeho vládnutiazmenili. To je pre slovensk˘ch obãanov dobre.No zatiaº je vstup do USA viazan˘ na administratívneúkony obãas ãasovo nároãné. Nie je toto, ão my v Európe chápeme ako bezvízov˘styk, bezstarostn˘ pohyb z krajiny do krajiny.Iste sa pod to podpísala aj americká protiteroristickávojna a to treba akceptovaÈ, bezpeãnosÈobãanov je urãite najdôleÏitej‰ia.Brusel oãakáva od novozvoleného americkéhoprezidenta, Ïe sa upevnia vzÈahy s Európou.Aké rozhodnutia sú neodkladné prespomínané oãakávanie od obidvoch strán?Uvidíme, aké ciele si Obamova administratívapostaví. Clintonová si tieÏ musí zostaviÈ prioritya verte, Ïe to nebude ºahké. Potom uvidíme,do akej miery sa budú vedieÈ zbaviÈ typick˘chrepublikánskych predsudkov. Verím, Ïespolupráca s Európou bude uωia, no ale veì veºmir˘chlo to uvidíme, ako ìaleko sa posunie rie-‰enie palestínsko-izraelského konfliktu.44

V L Á D AS RNa zaãiatok roka 2009 len ÈaÏko zabudneme. Oãakávané dodávky plynu pre Európu z Ruskasa stali takmer dennou témou viacer˘ch obyvateºov nielen zo Slovenska. O to viac situácia trápilapriamo ministra hospodárstva SR ªubomíra JAHNÁTKA, ktor˘ niekoºko dní realizovalkrízov˘ scenár moÏností opätovn˘ch dodávok plynu pre Slovensko. Podarilo sa.Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.Keì je situácia váÏna...ZníÏená dodávka plynu sa na‰Èastie nedotkladomácností ani zdravotníckych zariadení,ale zato obmedzila, alebo aj úplne zastavilav˘robu asi v 1 000 firmách na Slovensku.Poznáte následky?Zatiaº nemáme k dispozícii Ïiadne presnej-‰ie údaje. V tomto sme úplne závislí od podkladov,oãakávan˘ch od jednotliv˘ch firiem ãispoloãností, ktoré mohli na „plynovej kríze“stratiÈ a utrpieÈ ‰kody. MH SR ich v tomto duchuvyzvalo, aby presne a overiteºne vyhodnotiliv˘‰ku prípadn˘ch strát. Je zrejme komplikovanéoddeliÈ následky, ktoré v tom ãasespôsobilo zastavenie dodávok plynu a to, ãouÏ ide na vrub svetovej finanãnej a hospodárskejkrízy. Tie predchádzajúce odhady ‰kôd,ktoré sa masívne prezentovali v médiách saukázali byÈ dosÈ netransparentné a ÈaÏko dokázateºné.Isté je v‰ak jedno. Vyhlásenie obmedzujúcehoodberového stupÀa ã. 8 spôsobilo,Ïe priemyselní odberatelia so zmluvne dohodnut˘mmnoÏstvom zemného plynu nad633 MWh/rok museli zníÏiÈ odber zemnéhoplynu na úroveÀ bezpeãnostného minima. Tov podstate znamenalo zastavenie priemyselnejv˘roby v najväã‰ích slovensk˘ch priemyseln˘chpodnikoch. Regulácia sa dotkla pribliÏne770 subjektov. V ãase krízy a bezprostrednepo jej skonãení ani samotné firmy nedokázalivyãísliÈ priame a nepriame hospodárske‰kody, ktoré zastavenie dodávok plynu spôsobili.Preto sa ako jedno z opatrení rie‰enia následkovplynovej krízy spracoval dobrovoºn˘mimoriadny podnikov˘ v˘kaz na zmapovanienásledkov v˘luky dodávok zemného plynu vpriemysle, ktor˘ MH SR rozoslalo dotknut˘mpriemyseln˘m podnikom. Prostredníctvomtohto v˘kazu chceme získaÈ objektívne informácieo vplyve nedostatku plynu na priemyselSR. Samotn˘ v˘kaz pozostáva z porovnaniazákladn˘ch ekonomick˘ch ukazovateºovza obdobie december 2007 a december 2008,ako aj január 2008 a január 2009. To v‰akumoÏní urobiÈ si obraz len o v˘vojov˘ch tendenciáchv priemysle. To ostatné, exaktné jev réÏii a kompetencii samotn˘ch dotknut˘chsubjektov a na ich ochote dodaÈ rezortu hospodárstvapresné, overené a dôveryhodné informácie,ãísla a fakty.Gazprom obviÀuje Ukrajinu z krádeÏe plynu,aké sú ìal‰ie dôvody pre vzniknutú krízu,kde vidíte jej zaãiatok, pán minister?Hlavnou príãinou boli minuloroãné neúspe‰-né rokovania s Ukrajinou o podmienkach dodávokplynu na Ukrajinu v r. 2009. Nedo‰lo kdohode o otázke splatenia ukrajinského dlhuvoãi RF za dodávky zemného plynu v roku2008 a v predchádzajúcom období, o cenáchza plyn pre potreby Ukrajiny, ani o poplatkochza tranzit ruského plynu cez územie Ukrajinydo tretích krajín. Ruská strana uviedla akodôvod obchodn˘ spor s Ukrajinou. Podºa ná-‰ho názoru má kauza síce svoju obchodnú iprávnu dimenziu, ale ide zároveÀ o politick˘a zahraniãno-politick˘ problém. Nám ani teraza ani v ãasoch, keì kríza vrcholila ne‰lo oto, robiÈ medzi Ruskom a Ukrajinou arbitra. Tosme nakoniec prezentovali aj na pôde EÚ aEK. Nám i‰lo najmä o to, aby sa dodrÏiavalimedzinárodné zmluvné záväzky, aby v tomtospore vystupovala Únia a EK ako jeden celok,aby sa vtedy ão najr˘chlej‰ie dodávky obnovilia aby sa nieão podobné, extrémne a neãakanév budúcnosti neopakovalo.Aké sú alternatívne moÏnosti a ìal‰ie dodávkyplynu, nemohlo by Slovensko vyuÏívaÈplynovod Nabucco?Zo strednodobého hºadiska v˘stavba plynovoduNabucco predstavuje vhodnú moÏnosÈpre dovoz plynu z kaspickej oblasti, Blízkehov˘chodu ãi Egypta a Iránu. Projekt v súãasnostizastre‰uje konzorcium ‰iestich spoloãnostíz krajín, ktor˘mi by mal plynovod prechádzaÈ.A to rakúskej OMV, maìarskej MOL, rumunskejTRANSGAZ, bulharského energetickéhoholdingu EAD, tureckej BOTAS a nemeckejRWE Group. Slovensko sa k tomutoprojektu opätovne oficiálne prihlásilo. V tejtosúvislosti môÏem pripomenúÈ, Ïe s projektomNABUCCO, ako vhodn˘m rie‰ením nadiverzifikáciu zdroja komodity i prepravnejtrasy uÏ poãítala Stratégia energetickej bezpeãnostiSR do roku 2030. Teda materiál, ktor˘uÏ vlani schválila vláda SR. Stratégia má e‰te45

V L Á D AS Rniekoºko osobitostí. Ide o komplexnú dokument,ktor˘ pod gesciou MH SR vypracovalkolektív vy‰e 100 odborníkov a ‰pecialistov zenergetick˘ch ãi akademick˘ch kruhov a ktor˘ministerstvo poskytlo na verejnú i odbornúdiskusiu.âo môÏe zabrániÈ väã‰iemu vyuÏívaniu plynovoduNabucco? MôÏe to byÈ práve politickásituácia?Je potrebné vyrie‰iÈ základn˘ problém. âizdroje plynu na prepravu t˘mto plynovodombudú dostatoãné. Teda ãi na zaãiatku potrubias oznaãením vstup, bude dosÈ plynu. To dnesÏiaº nie je isté. K tomu sa pridáva aj ìal‰í problém.Politick˘ ... pretoÏe Turecko uÏ teraz zaãínapoliticky vyuÏívaÈ budúcu závislosÈ EÚ odplynovodu Nabucco a kladie si podmienky,ktoré so samotn˘m projektom, jeho v˘stavboualebo technick˘mi otázkami nesúvisia.Ako je to s finanãnou garanciou, pri predpokladevyuÏívania plynovodu Nabucco?Mal by politickú podporu ‰tátov Únie?Projekt Nabucco je zaraden˘ aj medzi prioritnéenergetické projekty EÚ, ktor˘m budevenovaÈ pozornosÈ vrátane investícií na ichprípravu a realizáciu. Negatívny vplyv na rozhodnutiamôÏe maÈ finanãná kríza. Na druhejstrane, práve budovanie tak˘chto veºk˘ch projektov,ktoré v koneãnom efekte podporia domácuspotrebu a vytvoria pracovné miesta,môÏe byÈ veºmi dobr˘m rie‰ením a v˘hodnoualternatívou. V prospech hovorí aj skutoãnosÈ,Ïe projekty takéhoto charakteru ovplyvniaenergetickú bezpeãnosÈ na dlhé desaÈroãia.Preto si myslím, Ïe by mala byÈ dostatoãná politickávôºa na to, aby zúãastnené tranzitné‰táty v úzkej spolupráci s celou EÚ alokovalidostatok zdrojov, aby sa projekty typu Nabuccoprípadne Adria LNG stali realitou. Boloby veºmi dobré, keby do‰lo aj k skráteniu ãasuv˘stavby a finalizácie oproti pôvodn˘m plánom.Na druhej strane Slovensko samotné nieje v stave projekt takéhoto rozsahu a v˘znamupresadiÈ. Bez konsenzu na európskej úrovni sanieão také sotva podarí. Nakoniec, spomeÀmesi na sporné a nekonkrétne v˘sledky medzinárodnejkonferencie o projekte Nabucco, ktorása konala nedávno v Budape‰ti.Turkménsky prezident Berdymuchammedovsa verejne vyjadril, Ïe nové rozsiahle lo-Ïisko, ktoré sa na‰lo práve v Turkménsku,môÏe poskytnúÈ plyn Európe – nie je moÏnéaj takéto rie‰enie?Podºa na‰ich informácií Turkmenistan spolus AzerbajdÏanom a Kazachstanom sa dohodlis Ruskom na v˘stavbe nového spoloãnéhoplynovodu okolo Kaspického mora, ktor˘ bymal slúÏiÈ najmä pre export plynu smerom doRuska. Myslím si, Ïe Európa musí, a urãite ajbude, monitorovaÈ a posudzovaÈ aj alternatívudodávok plynu z tejto oblasti. Ani oblasÈ strednejÁzie a ani Irán v‰ak z mnoh˘ch hºadísk nedávajúpevné garancie, Ïe dohodnuté zmluvnépodmienky sa budú bezozvy‰ku dodrÏiavaÈ.No aj to môÏe byÈ postupom ãasu inak. V súãasnostimá alebo vyvoláva cel˘ projekt stálemnoho otázok, na ktoré sa odpovede len hºadajú.Hovorilo sa aj o plynovode Adria, ktor˘ byv prípade, Ïe by sa predæÏila jeho, trasa moholzásobovaÈ aj Slovensko. Je to moÏné?Plynárensk˘ projekt Adria LNG by umoÏnildodávky plynu do Európy z Líbye, AlÏírska,Kataru a pod. Nejde v‰ak o klasick˘ plynovod,ale o tzv. LNG projekt ( Liquefied NaturalGas). V tomto prípade sa vyÈaÏen˘ zemn˘plyn pri zdroji skvapalní, potom sa lodnoudopravou – tankermi prepraví k lodnému terminálupre LNG, kde sa mu na osobitn˘chtechnologick˘ch zariadeniach opäÈ vráti plynnéskupenstvo. Po tejto procedúre sa plyn uÏnatlaãí do klasick˘ch plynovodov vybudovan˘chna pevnine a transportnou sieÈou sa dostanedo krajiny urãenia. S vybudovaním termináluAdria LNG sa uvaÏuje na pobreÏí Chorvátskas t˘m, Ïe touto cestou by mal prúdiÈ plynnajmä pre Taliansko, ·panielsko a Francúzsko.Pri tomto projekte by sa dala vyuÏiÈ ajãasÈ existujúcej infra‰truktúry.Projekt Adria LNG bol predmetom nedávnychrokovaní podpredsedu vlády Du‰ana âaploviãas podpredsedníãkou vlády ChorvátskaJadrankou Kosorovou. Otvorená téma pokraãujev t˘chto dÀoch aj v rámci 1. zasadnutiaMedzirezortnej konzultaãnej komisie Ministerstvahospodárstva SR a Ministerstva hospodárstva,práce a podnikania ChR. Osobnesom o Àom niekoºko ráz v Záhrebe rokoval spredstaviteºmi chorvátskej exekutívy i zástupcamipríslu‰n˘ch energetick˘ch firiem. OsobitosÈoutohto projektu je, Ïe umoÏÀuje nielen diverzifikáciuzdrojov, ale aj diverzifikáciu trás.Do terminálov tohto typu by sa mohol prepravovaÈaj skvapalnen˘ rusk˘ plyn.Ako je to so zásobami plynu na Slovensku?Poãas núdzového stavu v zásobovaní plynomsa objavovali rozporné správy o stave zásoba ÈaÏobnom v˘kone z podzemn˘ch zásobníkovzemného plynu pre potreby Slovenskav SR a na území âR v Doln˘ch Bojanoviciach.Ukázalo sa, Ïe vzhºadom na reálne vlastníckevzÈahy ‰tát nemá dostatoãné informácie o tom,ako sa vyuÏívajú zásobníky, ani dostatoãn˘vplyv na nakladanie so zásobami v nich a najmäna vyuÏívanie ÈaÏobn˘ch kapacít. Doterazto nebolo problémom, pretoÏe Slovensko sae‰te nikdy v histórii neocitlo v situácii, Ïe bymuselo ÈaÏiÈ cel˘ objem na kaÏdodenné zásobovanieplynom zo zásobníkov. Plyn z tohtozdroja sa vyuÏíval len na vykr˘vanie rozdielovv spotrebe a v dodávkach a to v˘luãne vzimnom vykurovacom období. Úrad pre reguláciusieÈov˘ch odvetví vyuÏijúc svoje kompetencievyÏiadal od prevádzkovateºov podzemn˘chzásobníkov podrobnej‰ie údaje, z ktor˘chvyplynulo, Ïe skladovací objem zásobníkov vSR a zásobníka v Doln˘ch Bojanoviciach v âRje 3 miliardy 326 miliónov m 3 a maximálmydenn˘ ÈaÏobn˘ v˘kon je 48 035 000 m 3 .Z anal˘zy údajov sa v‰ak zistili aj niektorénezrovnalosti. SPP, a. s., sa v roku 2008 vzdalzmluvnej skladovacej kapacity a v˘konov vprospech zahraniãn˘ch firiem, ão spôsobilo, Ïeaj v ãase vyhláseného stavu núdze sa zemn˘plyn zo zásobníkov dodával mimo územiaSlovenskej republiky. Dodávky plynu zo zásobníkovdo zahraniãia prakticky znemoÏnilivyuÏitie potenciálnej moÏnosti ÈaÏby zemné-46

V L Á D AS Rho plynu zo zahraniãného zásobníka (Baumgarten).NevyuÏívali sa ani vlastné skladovaciekapacity a v˘kony v Doln˘ch Bojanoviciach,ale kapacity zahraniãn˘ch spoloãností.T˘mito presn˘mi informáciami, v takomtopoÏadovanom rozsahu nedisponovali v kritick˘chdÀoch ani ãlenovia krízového ‰tábu. Tív ãasovom strese museli vychádzaÈ a rozhodovaÈsa len na základe dostupn˘ch informácií apodkladov.Aby sa takéto situácie neopakovali, aby sazabezpeãila plynulosÈ dodávok plynu, a aby sazabránilo i predchádzalo stavu núdze pri naru‰enídodávok plynu, ministerstvo hospodárstvaur˘chlene vykonalo legislatívne opatreniea predloÏilo v skrátenom legislatívnom konanínávrh novely zákona o energetike. V prospechskráteného konania hovoril fakt, Ïe plynárenskésubjekty musia dostaÈ dosÈ potrebnéhoãasu, aby opatrenia boli v stave technickyrealizovaÈ.S dodávkou plynu súvisí aj elektrická energia,aké nebezpeãenstvo sa zaÏehnalo vyrie-‰ením krízovej situácie?Závery rokovania krízového ‰tábu z 8. januára2009 neboli veru optimistické. Po odstaveníV1 podporné sluÏby pre elektrickú prenosovúsústavu zabezpeãujú generátory, ktorésú väã‰inou na báze plynu. Aj na tieto zariadeniasa vzÈahovali obmedzenia vypl˘vajúcez vyhláseného regulaãného stupÀa ã. 8.T˘m, Ïe boli ohrozené podporné sluÏby preelektrickú sieÈ, neboli sme Ïiaº ìaleko ani odstavu, Ïe budeme ãeliÈ úplnému v˘padku elektrickejenergie. Boli sme blízko tzv. blackoutu.Situáciu nám znaãne skomplikoval aj po-Ïiar v tepelnej elektrárni v Zemianskych Kostoºanoch.To bol hlavn˘ dôvod preão vláda prijalarozhodnutie o prípravách na opätovnéspustenie len pár dní predt˘m (31. decembra2008) odstaveného 2. bloku V1 v Jaslovsk˘chBohuniciach. Vzhºadom na zahraniãno-politickéaspekty tohto kroku malo ísÈ iba o krajnérie‰enie situácie, ak by nepostaãovali iné opatrenia,ktoré pripravila SEPS, a. s., na udrÏaniepodporn˘ch sluÏieb.Ako by ste hodnotili pomoc zo susedn˘ch‰tátov?Vo v‰eobecnosti chcem a musím vyzdvihnúÈ,Ïe v ãase plynovej krízy fungoval princípsolidarity. Krajiny, ktoré mali dodávky plynuz in˘ch zdrojov resp. in˘mi trasami pomohli‰tátom, ktoré sa ocitli bez plynu. Ani Slovenskoneostalo bez pomoci za ão patrí vìaka v‰etk˘m,ktorí sa na tom podieºali. Osobitne trebaoceniÈ nasadenie a postoj ãeského premiéraMirka Topolánka, ktor˘ bol aktívnym ãlánkomrokovaní o obnovení dodávok plynu, ãiuÏ smerom k Rusku a Ukrajine alebo k ‰tátomEÚ.Keì zlyhali alternatívne rie‰enia dodávokcez Ukrajinu, ãeská plynárenská spoloãnosÈRVE Transgas technicky realizovala dodávkyzo svojich zásob, a tieÏ z nemeck˘ch a francúzskychkvót z dodávok ruského plynu prúdiacehoplynovodom Jamal. V histórii dodávokplynu do SR po prv˘krát prúdil plyn zo západuna v˘chod cez územie âeskej republiky.Nieão také by sa v‰ak za „normálnych podmienoka okolností“ rie‰ilo pravdepodobne mesiace.Pomoc ponúklo Poºsko aj Maìarsko. Av-‰ak po dôkladnom preskúmaní moÏností sa tietoponuky ukázali ako nerealizovateºné, pretoÏeneboli dostupné Ïiadne okamÏité zdroje,ktoré by sa dali prepraviÈ na Slovensko. Poukázaliv‰ak na nevyhnutnosÈ potreby rie‰iÈ plynovodnéprepojenia s obomi krajinami a aj vrámci celého priestoru Únie.Ako vnímate postoj Bruselu k situácii naSlovensku?Predstavitelia EÚ uÏ krátko po preru‰ení dodávokvstúpili do rokovaní so oboma stranamisporu a usilovali sa o to, aby sa Rusko aUkrajina vrátili k rokovaciemu stolu a rie‰ilivzniknutú situáciu. O kon‰truktívnom prístupeâeskej republiky, ako predsedajúcej krajinyEÚ som uÏ hovoril. Zrealizoval sa aj návrhna vyslanie tímu pozorovateºov EÚ, ktor˘ monitorovaltok ruského plynu na Ukrajine. 12.januára sa v Bruseli konalo mimoriadne zasadanieRady EÚ pre energetiku, kde som informovalo situácii na Slovensku a stretol som sas pochopením aj v otázke opätovného spusteniedruhého bloku jadrovej elektrárne JaslovskéBohunice. PravdaÏe s v˘nimkou Rakúska.S EÚ sme viedli intenzívny dialóg a ja vyzdvihujempragmatick˘ a vecn˘ prístup partnerovz ãlensk˘ch krajín k rie‰eniu ÈaÏkej situácie, vktorej sa Slovensko nachádzalo. No aj v opaãnomsmere, EK prostredníctvom predstavite-ºa Generálneho riaditeºstva EÚ pre energetikua dopravu Dominiquea Ristoriho, ktor˘ nav‰tívilSlovensko bezprostredne po skonãení plynovejkrízy, ocenila rozváÏny postup Slovenskaa zachovanie jednotnej a solidárnej línie,ktorú presadzovala EÚ pri rie‰ení tejto krízy.Dá sa predpokladaÈ, Ïe kríza v dodávkeplynu sa uÏ nebude opakovaÈ, analytici sanevyjadrujú optimisticky.Îiaº, nedá sa absolútne vylúãiÈ, Ïe sa podobnékrízové situácie budú opakovaÈ. Preto je nevyhnutnésa z toho pouãiÈ a prijaÈ konkrétneopatrenia, aby sme boli lep‰ie pripravení. Ateda aj schopní efektívnej‰ie takéto neÏelanéstavy zvládnuÈ. Nie je to len problém Slovenska.Je to váÏna vec s ktorou sa musí vyrovnaÈveºká väã‰ina európskych ‰tátov. Januárovákríza osobitne poukázala na dôleÏitosÈ úzkejmedzinárodnej spolupráce a solidarity v tomtosektore.Aké v˘chodisko nastolila na‰a nová skúsenosÈz plynovej krízy pre budúcnosÈ?Ministerstvo hospodárstva veºmi r˘chlo poskonãení krízy analyzovalo príãiny a dôsledkyv˘padku dodávok plynu. Prakticky „poãasjazdy“ aj navrhlo krátkodobé, strednodobé adlhodobé opatrenia, ktoré vláda uÏ 28. januára2009 aj schválila. Medzi prv˘mi sa rie‰ililegislatívne opatrenia, ktoré zabezpeãia väã‰ieprávomoci ‰tátu pri rie‰ení núdzového stavu vplynárenstve a núdzov˘ch zásob v podzemn˘chplynov˘ch zásobníkoch. Legislatívneopatrenia sa v podobe novely zákona o energetikev skrátenom legislatívnom konaní dostaliuÏ na rokovací stôl v˘borov a následne ajna februárovú schôdzu NR SR, ktorá ichschválila. ëal‰ie opatrenia smerujú predov‰etk˘mna zabezpeãenie diverzifikácie zdrojov aciest na prepravu plynu na Slovensko. Tie sivyÏadujú predov‰etk˘m rokovania na medzinárodnejúrovni, ale aj hºadanie modelov financovania,aby sa Slovensko mohlo zapojiÈ domedzinárodn˘ch projektov.Bratislavská teplárenská, a. s., (BAT, a. s.)je jedn˘m z najväã‰ích v˘robcova distribútorov tepla a teplej vodyna Slovensku. Pôsobí na území hlavnéhomesta a zásobuje takmer 45 % Bratislavy.Hlavnou ãinnosÈou BAT, a. s., je v˘roba teplaa elektrickej energie. Kombinovanou v˘roboutepla a elektriny zabezpeãuje hospodárne prevádzkovaniesústav centralizovaného zásobovaniateplom (CZT), ktor˘mi dodáva teplo odberate-ºom piatich mestsk˘ch ãastí Bratislavy.BAT, a. s., vlastní a prevádzkuje dve sústavy CZT:• Bratislava – v˘chod zásobuje Staré Mesto,Nové Mesto, RuÏinov• Bratislava – západ zásobuje Dúbravkua Karlovu VesTieto sústavy CZT zabezpeãujú dodávku teplaa teplej úÏitkovej vody v prevaÏnej väã‰inedo bytov˘ch objektov, administratívnych, zdravotníckych,kultúrnych, ‰kolsk˘ch a ‰portov˘chzariadení. BAT taktieÏ dodáva teplo pre priemyseln˘chodberateºov.Hlavnou prioritou a základn˘m cieºom spoloãnostiBratislavská teplárenská, a. s., je spokojnosÈkoneãn˘ch spotrebiteºov s tepelnou pohodoua komfortom v ich domácnostiach a napracoviskách. Veºk˘ dôraz pritom kladie naudrÏiavanie kvality Ïivotného prostredia, hlavneovzdu‰ia hlavného mesta.Bratislavská teplárenská, a. s., sa neustálymzdokonaºovaním svojej prevádzky, obchodnej politikya prístupu ku v‰etk˘m súãasn˘m, budúcimi potenciálnym odberateºom a koneãn˘m spotrebiteºomtepla vyprofilovala na modernú a konkurencieschopnúspoloãnosÈ. Má za sebou bohatúhistóriu a 55-roãné skúsenosti s prevádzkovaníma budovaním tepelno-technick˘ch zariadení.Dlhodob˘m cieºom Bratislavskej teplárenskej,a. s., je nielen obstáÈ v konkurencii mnoh˘chteplárensk˘ch spoloãností a podnikateºsk˘chsubjektov, ale hlavne patriÈ medzi najlep-‰ích z nich.Bratislavská teplárenská, a. s.,Bajkalská 21/A, 812 22 Bratislava,tel.: 02/57 372 111, fax: 02/57 372 375,batas@batas.sk, www.batas.sk47

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K APoãas prv˘ch januárov˘ch dní ãelilo Slovensko mimoriadnej situácii – v dôsledku bilaterálnehokonfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou boli vôbec po prv˘krát v 40-roãnej histórii tranzitnéhoplynovodného systému úplne zastavené dodávky plynu z v˘chodu na na‰e územie. V˘padok v dodávkachplynu preveril akcieschopnosÈ v‰etk˘ch zúãastnen˘ch strán – Slovenského plynárenského priemyslu,priemyseln˘ch odberateºov aj politikov. O tom, ão ukázala plynová kríza a ão sa v jej dôsledku zmení,sme hovorili s predsedom predstavenstva SPP, a. s., Berndom WAGNEROM.Cestou je regionálna spoluprácaSlovensko pristúpilo k vyhláseniu obmedzujúcichopatrení pre priemyseln˘ch odberateºov.Bolo to rozhodnutie nevyhnutné?V˘padok spôsoben˘ poklesom dodávok napribliÏne tretinu dennej potreby Slovenska,ktor˘ nastal 6. januára, dokázal SPP bez problémovkompenzovaÈ prostredníctvom ÈaÏbyz podzemn˘ch zásobníkov. Keì sa v‰ak dodávkyzastavili úplne, vedeli sme, Ïe tak˘tov˘padok dlh‰ie obdobie nemôÏe byÈ plne pokryt˘z na‰ich zásobníkov. ZvaÏovali smev‰etky scenáre, ale kºúãov˘m problémombolo, Ïe nikto nedokázal zodpovedaÈ na otázku– ako dlho môÏe kríza trvaÈ. V tejto situáciibolo pre SPP absolútnou prioritou zabezpeãeniedodávok pre domácnosti, vykurovanie,nemocnice a nevyhnutné sluÏby pre obyvateºstvona celom území Slovenska. Z tohtodôvodu plynárensk˘ dispeãing pristúpil kvyhláseniu obmedzujúceho odberového stup-Àa pre priemyseln˘ch odberateºov. K obmedzeniuspotreby pre priemysel pristúpili aj vBulharsku ãi Maìarsku, viacero európskychvlád pre ão najlep‰ie zvládnutie situácie vyzvaloodberateºov na nevyhnutné obdobie nazmenu palivovej základne, ão moÏno tieÏ povaÏovaÈza reguláciu spotreby zemného plynu.Januárová plynová kríza váÏne zasiahlacelé hospodárstvo Slovenska a vyvolalaváÏne obavy u obyvateºstva. Pri pohºadespäÈ, aké ponauãenie si z nej podºa vá‰honázoru môÏeme zobraÈ?V prvom rade by som rád zdôraznil, Ïe ajkeì mnohé krízové scenáre spred januára2009 definovali opatrenia pre prípadné obmedzeniadodávok zemného plynu, nikto v Európenepredpokladal, Ïe by mohlo dôjsÈ k situácii,kedy sa dodávky ruského plynu zastaviaúplne. Pre mÀa je jedn˘m z kºúãov˘ch poznaníz tejto krízy najmä to, Ïe aj napriektomu, Ïe sme s podobnou situáciou nemali doterazskúsenosÈ, SPP zabezpeãil plyn pre domácnosti,nemocnice a ‰koly bez ak˘chkoºvekobmedzení. ZároveÀ sa nám podarilo v pomernekrátkom ãase zabezpeãiÈ dodatoãné zásobyplynu, aby sme mohli uvoºniÈ obmedzeniapre priemyseln˘ch odberateºov. DôleÏitou, amusím povedaÈ, Ïe pozitívnou skúsenosÈoubola pre nás aj disciplína veºkoodberateºov,ktor˘m by som touto cestou rád poìakoval,pretoÏe plynulé zásobovanie domácností bolomoÏné najmä vìaka dodrÏiavaniu obmedzeníodberu v priemysle. V neposlednom radekríza ukázala aj mimoriadnu solidaritu európskehoplynárenstva a zvládli sme ju ajvìaka nezi‰tnej pomoci a spolupráci na‰ichobchodn˘ch partnerov v susedn˘ch krajinácha pomoci zahraniãn˘ch akcionárov SPP –E.ON Ruhrgas a GDF SUEZ.Kríza nezasiahla v‰etky európske krajinyrovnako. âím to je, Ïe Slovensko patrilospolu s Bulharskom ku krajinám, ktor˘chsa zastavenie dodávok dotklo najzásadnej-‰ie?V otázke miery dopadov zastavenia dodávokna jednotlivé krajiny zohráva dôleÏitúúlohu ‰truktúra dodávok a mieru plynofikácie.Slovensko je po Holandsku druhou najplynofikovanej‰oukrajinou v Európskej únii, ão jedané historicky. Slovensko dováÏa pribliÏne98 % svojej spotreby zemného plynu z Ruska.Tento zdroj bol poãas uplynul˘ch ‰tyrochdekád stabiln˘ a Slovensko figurovalo akohlavn˘ prepravca ruského plynu do Európy.Na‰a krajina je stabiln˘ partner tak pre spotrebiteºovplynu v Európe, ako aj pre samotnéRusko, a preto sa na‰a pozornosÈ v minulostisústreìovala najmä k zabezpeãeniu stabilitytohto tranzitného systému a vyuÏívaniusystému podzemn˘ch zásobníkov.Krízové situácie sú ãasto katalyzátoromopatrení, ktoré v koneãnom dôsledku vedúk pozitívnym zmenám. Mala podºa vás plynovákríza aj nejaké pozitívne efekty?V SPP sme si plne vedomí toho, Ïe v˘padokv dodávkach plynu a s ním spojené obmedzujúceopatrenia mali závaÏn˘ dopad naprevádzku mnoh˘ch podnikov na Slovensku,a nerád by som zºahãoval závaÏnosÈ tejto situácievymenúvaním pozitív. âo v‰ak mô-Ïem povedaÈ, je, Ïe udalosti z januára úplnezmenili viaceré, dovtedy platné predpokladyv európskom plynárenstve, a v‰etky novéprojekty a kroky, ãi uÏ na Slovensku ale aj vcelej Európe, budú v‰etky zúãastnené stranyhodnotiÈ uÏ so skúsenosÈou z tejto krízy. Urãitebudú nanovo prehodnotené konkrétneplynárenské projekty a na prvé miesto sa dostanezvy‰ovanie bezpeãnosti. MÀa osobne zaujaljeden fakt a to, Ïe sa objavila jedineãnásolidarita medzi plynárensk˘mi spoloãnosÈami.V ãase, keì nikto nevedel, ako dlho budetrvaÈ, sa z nás stali partneri, na ktor˘ch smesa mohli obrátiÈ. Na túto skúsenosÈ by sme nemalizabudnúÈ a keì budú na‰i susedia potrebovaÈpomoc, nemali by sme pred nimi zatváraÈpomyselné dvere.V súvislosti s plynovou krízou sa zdá, Ïe sazv˘‰i tlak na hºadanie alternatív, vedúcichk diverzifikácii zdrojov plynu alebo prepravn˘chciest. Aké budú v tomto smerekroky SPP?PovaÏujem za potrebné povedaÈ, Ïe plyn vrámci kontraktu s Gazprom exportom budevzhºadom na geografickú polohu a prepravnúinfra‰truktúru Slovenska aj v budúcnostipre nás hlavn˘m zdrojom. Na ão sa v‰ak v súãasnostiv SPP sústredíme, je hºadanie alternatívk ruskému plynu pre prípad núdze, ktoréby zv˘‰ili bezpeãnosÈ dodavok v kritick˘chsituáciách. V kontexte diverzifikácienie je ani tak dôleÏité, z akej krajiny plyn pochádza,ale aby ho bolo moÏné prepraviÈ naSlovensko z viacer˘ch prístupov˘ch bodov, ato najmä v prípade, Ïe preprava cez vstupn˘bod vo Veºk˘ch Kapu‰anoch nebude z ak˘ch-48

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K Akoºvek dôvodov moÏná. Dá sa povedaÈ, Ïe samotnákríza bola praktickou ukáÏkou reálnychmoÏností diverzifikácie, a keì sa vrátim kva‰ej predchádzajúcej otázke, tak práve tomoÏno povaÏovaÈ za jej pozitívnu stránku.Aké konkrétne kroky v tomto smere robíSPP teraz?Prv˘m konkrétnym krokom na zaisteniebezpeãnosti dodávok zemného plynu na Slovenskuje podpis takzvan˘ch letters of intentso spoloãnosÈami E.ON Ruhrgas, GDF SUEZa VNG. V podpísan˘ch dokumentoch E.ONRuhrgas, GDF SUEZ a VNG deklarujú svojuprincipiálnu ochotu dodávaÈ zemn˘ plyn zvlastn˘ch zdrojov pre SPP. Tieto dohody samôÏu t˘kaÈ tak prípadov, keì nastane obmedzeniedodávok plynu z Ruska, akou bolauplynulá, januárová plynová kríza, ako ajprípadov, keì Gazprom export ‰tandardnedodáva plyn pre SPP. Presné podmienky tak˘chtododávok vrátane technického rie‰eniaa ceny budú predmetom ìal‰ích rokovaní okonkrétnych zmluvách.O napojení Slovenska na iné dopravné cestysa uvaÏuje uÏ dlh‰ie, ktoré z nich sú realizovateºné?Touto úlohou sa SPP zaoberá dlhodobo.Slovensko je svojim tranzitn˘m systémomnapojené nielen na Ukrajinu, ale aj na Rakúskoa âeskú republiku. Hoci tieto napojeniaboli v uplynul˘ch desaÈroãiach vyuÏívané v˘hradneako v˘stupné, poãas plynovej krízy sanapojenie na âeskú republiku vyuÏilo akovstupné miesto – po sprevádzkovaní reverznéhochodu prv˘krát prúdil plyn na Slovenskoopaãn˘m smerom. To doteraz bolo premnoh˘ch nemysliteºné a je úÏasné, Ïe sa to podariloimplementovaÈ tak r˘chlo. Zaujímavéje pre nás aj napojenie na plynárensk˘ uzolBaumgarten v Rakúsku. Ten je v‰ak dlhodobozásobovan˘ plynom z Ruska, preto vidímejeho vyuÏitie najmä pri krátkodob˘ch v˘menn˘chobchodoch.Ako vidíte úlohu SPP v kontexte dlhodob˘chprojektov budovania nov˘ch plynovodov?Dcérska spoloãnosÈ SPP, Eustream, ktoráprevádzkuje tranzitnú sieÈ, sa intenzívne zapájado medzinárodn˘ch aktivít. V decembriminulého roka podpísal s prevádzkovateºmiprepravn˘ch sietí krajín juhov˘chodnej Európy(Taliansko, Slovinsko, Rakúsko, âesko)Memorandum o porozumení. Cieºom spoluprácemedzi partnersk˘mi spoloãnosÈami jeposilniÈ koordináciu a transparentnosÈ postupovpri v˘stavbe budúcich sieÈov˘ch pripojení,harmonizáciu technick˘ch ‰tandardov at˘m aj bezpeãnosÈ dodávky energií do Európy.V SPP sa momentálne sústreìujeme najmäna krátko- a strednodobé rie‰enia. Plányv˘stavby nov˘ch plynovodov v Európe samozrejmepozorne sledujeme, ale v tejto súvislostitreba dodaÈ, Ïe v mnoh˘ch prípadoch sú tietoprojekty predmetom viac politick˘ch akoekonomick˘ch diskusií.Podºa viacer˘ch názorov bolo kºúãov˘mprvkom pre zvládnutie plynovej krízy vyuÏívaniepodzemn˘ch zásobníkov plynu.Slovensko ich má údajne dostatok, ale vyuÏívajúich zahraniãné spoloãnosti. Boloby rie‰ením pre moÏné obmedzenia dodávokplynu v budúcnosti vybudovanie ìal-‰ích zásobníkov plynu?SPP má v zásobníkoch zazmluvnenú vy‰-‰iu kapacitu ako si vyÏaduje európska legislatíva,na úrovni aÏ jednej tretiny roãnej spotreby,ão je európsky nadpriemer. Úloha zásobníkovje najmä vo vykr˘vaní vy‰‰ej spotrebynapríklad poãas zimn˘ch mesiacov a tieÏ nakompenzovanie prípadn˘ch v˘kyvov v dodávkachna strane dodávateºa, ale vÏdy za predpokladu,Ïe dodávky plynu nie sú preru‰enéúplne. Som rád, Ïe poãas uplynulej krízy nebolproblém poÏiadaÈ spoloãnosti vyuÏívajúceslovenské zásobníky, aby uvoºnili svoj plynpre SPP. Bol to férov˘ prístup, v ktorom niktonezneuÏil svoju pozíciu. KaÏd˘, kto mohol,pomohol.Správa ÚRSO o vyuÏívaní podzemn˘ch zásobníkovhovorí, Ïe poãas krízy odchádzalzemn˘ plyn do zahraniãia. Preão sa to dialo?Nemohol byÈ tento plyn pouÏit˘ na Slovensku?Prevádzkovatelia zásobníkov si poãas krízyplnili svoje záväzky a postupovali pritomnad rámec záväzkov voãi slovensk˘m odberateºom.Mali v‰ak isté záväzky aj voãi odberateºommimo Slovenska. O tomto fakte bolinformovan˘ aj krízov˘ ‰táb. Ale ani ÈaÏba plynulen pre slovensk˘ch odberateºov by v danejdobe neznamenala men‰í dopad pre Slovensko.Plynárensk˘ systém v danej chvílitotiÏ nedokázal prijaÈ väã‰í objem ako sa Èa-Ïilo zo zásobníkov. Podarilo sa nám zabezpeãiÈdodatoãné objemy zemného plynu odE.ON Ruhrgas, GDF SUEZ a RWE Transgaszo svojich uskladnen˘ch zásob ako aj dodatoãn˘mtokom z âeskej republiky. Vìakatomu sme mali k dispozícii viac plynu, ako dovoºovalimoÏnosti podzemn˘ch zásobníkov naSlovensku.Ak˘ je vበnázor na schválenú novelu energetick˘chzákonov t˘kajúcu sa zásobníkov?KaÏdá kríza takéhoto rozsahu, ako sme za-Ïili v januári, si vyÏaduje dôkladnú anal˘zuv‰etk˘ch technick˘ch a obchodn˘ch opatrení.NepovaÏujem preto za ‰Èastné prijímaÈ legislatívnezásadné zmeny v takom krátkom ãase poskonãení krízy a navy‰e bez ‰ir‰ej diskusie.Prijatá novela podºa ná‰ho názoru v˘znamneohrozuje spoluprácu s okolit˘mi krajinami vprípade núdzovej situácie. Pokiaº je zákonomv núdzovej situácii zamedzená ÈaÏba z podzemn˘chzásobníkov pre zmluvn˘ch zákazníkovzo susedn˘ch krajín, môÏe SlovenskooãakávaÈ rovnaké opatrenia aj z ich strany.Som presvedãen˘, Ïe do takejto diskusie malibyÈ zahrnutí aj prevádzkovatelia plynárensk˘chsystémov na Slovensku a v okolit˘chkrajinách. Aj keì sa opäÈ vrátim k januárovejkríze, práve regionálna a európska solidarita,bola kºúãov˘m faktorom, ktor˘ v˘znamnepomohol rie‰iÈ situáciu. Národné rie‰enie preSlovensko nepomôÏe zlep‰iÈ situáciu krajinyv rámci stavu núdze, práve naopak.Na záver e‰te otázka o cenách zemnéhoplynu. Gazprom oznámil tento rok poklescien o viac ako 30 percent. Kedy tento poklespremietne do cien na Slovensku?MôÏem povedaÈ, Ïe tento pokles uÏ dnesmôÏu pociÈovaÈ priemyselní odberatelia. Jeto skupina zákazníkov, s ktor˘mi máme uzavretézmluvy s presne dohodnut˘mi pravidlamizohºadÀovania v˘voja nákupn˘ch cien plynu.Pri domácnostiach si v‰ak treba uvedomiÈniekoºko dôleÏit˘ch vecí. V prvom rade, narozdiel od mnoh˘ch in˘ch európskych krajín,ceny zemného plynu pre domácnosti v minulomroku na Slovensku nerástli. Po druhé,ceny pre domácnosti na rok 2009, tak ako súnastavené, nezohºadÀujú skutoãné oãakávanénáklady. Tento problém tu bol uÏ minul˘ rok,keì ÚRSO odmietol dva návrhy na úpravucien kvôli rastu nákupn˘ch cien. Takto na‰ejspoloãnosti vznikla v minulom roku strata vdanom segmente viac ako miliarda korún.Ani pri aktuálnom poklese cien plynu zo stranyGazpromu totiÏ nemáme pokryté náklady.Nebránime sa pomáhaÈ t˘m, ktorí to naozajpotrebujú a to zvlá‰È v ãase hospodárskej krízy.Pomoc by v‰ak podºa nás mala byÈ cielenána t˘ch, ktorí to naozaj potrebujú.49

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AZásobníky zemného plynu na Slovensku majú celkovú skladovaciu kapacitu 2,7 mld. m 3 . SpoloãnosÈNAFTA a.s. prevádzkuje podzemn˘ zásobník zemného plynu s kapacitou 2,13 mld. m 3 . Jeho kapacitasa v súãasnosti roz‰iruje o skladovací objekt Gajary-báden, ktorého prvá etapa je uÏ v prevádzke.Zásobníky zemného plynu slúÏia na vykr˘vanie sezónnych rozdielov (zima – leto) v spotrebe plynu a nazaistenie bezpeãnosti dodávok plynu v prípade ich v˘padkov. O fungovaní zásobníkov poãas plynovejkrízy a o bezpeãnosti dodávok plynu sme sa porozprávali s predsedom predstavenstva NAFTA a.s.Jeanom-Lucom RUPPOM a generálnym riaditeºom NAFTA a.s. Martinom HOLL¯M.Zásobníky spoloãnostiNAFTA a.s. zohrali poãasplynovej krízy kºúãovú úlohuAk˘ je vበnázor na obmedzenie zahraniãn˘chzákazníkov poãas stavu núdze z pohºaduskladovania?J. L. Rupp: NAFTA a.s. poskytuje v rámcisvojej podnikateºskej ãinnosti sluÏby skladovaniaplynu patriaceho jej klientom a pretorozhodnutia o jeho pouÏití sú v kompetenciikonkrétneho klienta. Skladovacie sluÏbypozostávajú z vtláãania plynu, jeho skladovaniaa následnej ÈaÏby a sú ponúkané na transparentnoma nediskriminaãnom základe vzmysle pravidiel slovenskej a európskej legislatívyformou verejn˘ch súÈaÏi. T˘m je zabezpeãenárovnosÈ prístupu ku skladovacejkapacite. Maximálnu ochranu úãastníkov trhupri získavaní skladovacích kapacít poskytujeNAFTA a.s. aj v zmysle Prevádzkového poriadkuschváleného Úradom pre reguláciusieÈov˘ch odvetví.M. Holl˘: Obmedzenie zahraniãn˘ch klientovv podobe jednostranného rozhodnutia nieje podºa nás vhodn˘m rie‰ením, pretoÏe môÏevyvolaÈ odvetné opatrenia a naru‰iÈ solidaritumedzi krajinami, ktorá je pre rie‰enie t˘chtosituácii nevyhnutná. Získanie ÈaÏobn˘chv˘konov zásobníka od zahraniãn˘ch zákazníkovpre potreby Slovenska v ãase núdze nazáklade dohody je rozhodne lep‰ím rie‰ením.Jean-Luc RUPPAk˘m spôsobom spoloãnosÈ NAFTA a.s.rie‰ila ‰pecifickú situáciu s pozastaven˘midodávkami zemného plynu?J. L. Rupp: Zásobníky spoloãnosti NAFTAa.s. zohrali poãas plynovej krízy kºúãovú úlohu.Takmer v‰etok plyn, ktor˘ sa na Slovenskupoãas krízy spotreboval, pochádzal z podzemn˘chzásobníkov zemného plynu. Splnilisme si v‰etky povinnosti voãi zákazníkompodºa pokynov plynárenského dispeãingu.Podali sme maximálny v˘kon pri spoºahlivejprevádzke na‰ich zariadení.M. Holl˘: Situácia s dodávkami plynu poãaskrízy bola v˘nimoãná, keìÏe plyn z Ukrajinyvôbec netiekol a bezpeãnostn˘ ‰tandard urãen˘slovenskou legislatívou poãítal s najviac30-percentn˘m poklesom dodávok z Ruska.Plynárenská infra‰truktúra totiÏ nebola naprojektovanátak, aby plné v˘kony zásobníkabola schopná odobraÈ distribuãná sieÈ. Pretosme nad rámec na‰ich zmluvn˘ch záväzkovhºadali v spolupráci so skupinou SPP technickérie‰enie ako zabezpeãiÈ plyn pre v˘chodMartin HOLL¯krajiny. Nafta zohrala dôleÏitú úlohu t˘m, Ïesme podporili ÈaÏbu zo zásobníkov cez tranzitn˘plynovod v smere zo západu na v˘chod.Tento reverzn˘ (opaãn˘) chod v tranzitnomplynovode nastal po prv˘ raz po 40 rokochprevádzky.V poslednom období sa objavujú problémys dodávkami ruského plynu cez Ukrajinu.Ako na to reaguje NAFTA a.s.?M. Holl˘: NAFTA a.s. v uplynul˘ch rokochpokraãovala v roz‰irovaní svojich skladovacíchkapacít. Od roku 2003, keì spoloãnosÈpre‰la procesom re‰trukturalizácie, sme zv˘-‰ili skladovacie kapacity z 1,7 miliardy na2,13 miliardy kubíkov, t.j. o 25 percent. Adekvátnek tomu sme investovali do zv˘‰eniavtlaãno-ÈaÏobn˘ch v˘konov na‰ich zásobníkov.J. L. Rupp: Rozbehnut˘ máme aj projekt naìal‰ie roz‰írenie skladovacej kapacity „Gajary-báden“,ktorého prvá etapa bola uvedenádo prevádzky v roku 2008. Zostáva dokonãiÈìal‰ie dve etapy, jednu do roku 2011 a druhúdo 2013. V˘stavba zásobníka v Gajarochzv˘‰i celkovú skladovaciu kapacitu Nafty,a. s., na úroveÀ 2,5 miliárd kubick˘ch metrovplynu.Zv˘‰i plynová kríza dopyt po zásobníkochplynu?M. Holl˘: Slovensko a Rakúsko má z pomedziv‰etk˘ch krajín EÚ najväã‰í podiel skladovacíchkapacít na spotrebe plynu. Po dobudovaníprojektu Gajary-báden to bude viacako 50 percent. Verím, Ïe aj investícia Gajary-bádensa bude po nedávnej plynovej krízevnímaÈ ako jedna z moÏností, ako zaistiÈvy‰‰iu bezpeãnosÈ dodávok na území Slovenska.Zásobníky sú v‰ak len jedn˘m z nástrojovzvy‰ovania bezpeãnosti dodávok plynu.50

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AAké sú podºa vás ìal‰ie alternatívy zv˘‰eniabezpeãnosti dodávok plynu?J. L. Rupp: Okrem zásobníkov plynu existujúaj iné moÏnosti zv˘‰enia bezpeãnosti dodávok,ako sú napríklad cezhraniãné dodávkyplynu, budovanie nov˘ch prepravn˘chtrás ãi ponuka zmlúv na dodávky plynu smoÏnosÈou preru‰enia. Veºmi v˘znamnou sajaví aj regionálna spolupráca medzi ‰tátmi aplynárensk˘mi spoloãnosÈami a jej rozvoj nazmluvnom základe postavenom na princípesolidarity.M. Holl˘: Niektoré z uveden˘ch nástrojov,popri ÈaÏbe zo zásobníkov, sa vyuÏili uÏ poãaskrízy. A to napríklad cezhraniãn˘ spätn˘tok plynu v smere západ – v˘chod z âeskejrepubliky. Je na úãastníkoch trhu s plynom,aby sa rozhodli, ktorá alternatíva je pre nichvhodnej‰ia a nákladovo optimálna.âo si myslíte o rie‰ení bezpeãnosti dodávokplynu prostredníctvom núdzov˘ch (strategick˘ch)zásob plynu v podzemn˘ch zásobníkoch?J. L. Rupp: Je to jedna z moÏností, o ktorejsa dokonca diskutovalo aj na európskej úrovni.Ukázalo sa, Ïe táto alternatíva je neekonomická,pretoÏe popri cene za skladovanieje potrebné nakúpiÈ aj plyn ako strategickú zásobu,ktor˘ bude trvalo uskladnen˘ v zásobníkupre prípad stavu núdze. Toto rie‰enie bymalo v˘znamn˘ negatívny dopad na cenyplynu pre koncov˘ch spotrebiteºov.Do akej miery sa vieme brániÈ v˘padkomdodávok plynu z cudziny ÈaÏbou plynu zvlastn˘ch produkãn˘ch zdrojov na Slovensku?M. Holl˘: Te‰í ma fakt, Ïe sme v posledn˘chrokoch pri hºadaní nov˘ch loÏísk zemnéhoplynu boli úspe‰ní. Vìaka tomu sme si zaistiliÈaÏbu na ìal‰ích päÈ aÏ desaÈ rokov. V porovnaníso spotrebou Slovenska úroveÀ domácejÈaÏby predstavuje dve percentá. Na‰ousnahou je tento podiel v budúcnosti zv˘‰iÈ realizáciouambiciózneho prieskumného programuv spolupráci so spoloãnosÈou OMV,s ktorou realizujeme spoloãn˘ prieskum hlbok˘chnálezísk. ËaÏba plynu z domácich zdrojovtak môÏe ãiastoãne prispieÈ k zlep‰eniuenergetickej bezpeãnosti. Nebude v‰ak zohrávaÈrozhodujúcu rolu.Ako vníma spoloãnosÈ NAFTA a.s. schválenienoviel zákonov t˘kajúcich sa energetiky,hlavne regulácie cien?Pohºad na centrálny areál PZZP v Plaveckom ·tvrtku.M. Holl˘: NAFTA a.s. ako spoºahliv˘ a renomovan˘prevádzkovateº zásobníka vÏdy re‰-pektovala zákonn˘ rámec vymedzen˘ pre svojuãinnosÈ a preto bude aj naìalej riadne plniÈsvoje legislatívne povinnosti . Av‰ak v situácii,kedy bude existovaÈ dopyt po skladovacíchkapacitách, na pokrytie novelou zavádzanéhonového bezpeãnostného ‰tandardu dodávokplynu, nepovaÏujeme zavedenie cenovej regulácieza vhodné rie‰enie. Akákoºvek reguláciacien zniÏuje záujem úãastníkov trhu investovaÈ.ZároveÀ cenová regulácia nebude maÈ aniv˘znamn˘ dopad na cenu plynu pre koncov˘chspotrebiteºov, lebo cena za skladovanie tvorílen 3-4% koneãnej ceny plynu.âasÈ technologického zariadenia v zbernom stredisku plynu. Foto Archív NAFTA a.s.51

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AHoci sa v ãasoch hospodárskej krízy upriamuje men‰ia pozornosÈ na Ïivotné prostredie a ekológiu, Ïivot sa nekonãía na budúcnosÈ je potrebné myslieÈ neustále. V polovici februára spustila preto spoloãnosÈ ZSE Energia, a.s.,v spolupráci s Nadáciou Ekopolis na Slovensku unikátny projekt, ktor˘ má cez Nadaãn˘ fond Îivá energiaprispieÈ k rozvoju vyuÏívania obnoviteºn˘ch zdrojov energie, k rozvoju energetickej efektívnosti, ako aj k podporeosvetovej ãinnosti a podpore v˘skumu a v˘voja v oblasti energetickej efektívnosti.Îivá energiaod‰tartovala novú etapu„Nadaãn˘ fond Îivá energia je v˘sledkomspolupráce na‰ej spoloãnosti s Nadáciou Ekopolis,ale hlavn˘ impulz pri‰iel od zákazníkovZSE Energia, ktorí sa rozhodli odoberaÈ elektrinuvyrobenú z obnoviteºn˘ch zdrojov energie,“uviedol ãlen predstavenstva ZSE Energia, a.s.Miroslav Reck˘. Princíp financovania fondu jetak˘, Ïe klient energetickej spoloãnosti na základezmluvy bude odoberaÈ isté mnoÏstvo energiez obnoviteºn˘ch zdrojov. Za kaÏdú spotrebovanúMWh takejto energie zaplatí 3,30 €, ktoréidú do Nadaãného fondu Îivá energia. Zatiaº o„Ïivú energiu“ prejavili záujem hlavne nadnárodnéspoloãnosti, ktoré cítia svoju spoloãenskúzodpovednosÈ aj v ãase globálnej krízy. Postupomãasu sa v‰ak oãakáva nárast aj zo stranyostatn˘ch podnikov ãi individuálnych odberateºovenergií.Celkov˘ objem financií urãen˘ pre tento rokje 56 429 eur. O tieto prostriedky sa môÏu uchádzaÈhlavne mimovládne neziskové organizácie,môÏu to v‰ak byÈ aj zdruÏenia obcí, regionálneorgány ãi odborné zdruÏenia. „ZáujemcoviamôÏu svoje prihlá‰ky podaÈ do 15. apríla,“ informovalriaditeº Nadácie Ekopolis Peter Medveì.Ako ìalej dodal, viac informácií o fonde aformulári nájdu záujemcovia na internetovejstránke www.ekopolis.sk.Základn˘m kritériom pre v˘ber projektov budeich verejnoprospe‰n˘, neziskov˘ charakter. „Akhovoríme o investiãn˘ch projektoch, tak budújednoznaãne smerované do ‰kôl alebo sociálnychzariadení. ëal‰ími kritériami budú merateºnédopady na úsporu energie, uskutoãniteºnosÈ ãinávrhy vhodn˘ch technológií a technické rie‰enia,“informoval Medveì. Podºa neho by z Nadaãnéhofondu Îivá energia mala byÈ financovanárealizácia projektov od zaãiatku aÏ po ich finalizáciua mala by trvaÈ maximálne jeden rok.Slovensku stále ch˘bazariadenie typu „hands-on science“Vo ‰tvrtok 5. februára 2009 boli v bratislavskej design factory vyhlásené v˘sledky ‰tudentskej architektonickejsúÈaÏe ELEKTRÁR≈A PIE·ËANY – Nové vyuÏitie historickej pamiatky. Do súÈaÏe sa zapojilo 24 ‰tudentovFakulty architektúry STU v Bratislave. VíÈazom sa stal autorsk˘ kolektív Michal Ganobjak a Vladimír Hain.ZároveÀ prebehla aj krátka rovnomenná v˘stava dokumentujúca celú súÈaÏ, ktorá trvala do 10. februára.Opätovne bude v˘stava rein‰talovaná v priestoroch FA STU a v Pie‰Èanoch.·tudentskú architektonickú súÈaÏ ELEK-TRÁR≈A PIE·ËANY vyhlásila 30. septembra2008 spoloãnosÈ Západoslovenská energetika, a.s., v spolupráci s Fakultou architektúry STU vBratislave (FA STU) a Design Factory, o. z.Predmetom súÈaÏe bolo vytvorenie ideovéhonávrhu na nové vyuÏitie kultúrnej pamiatkyMestskej elektrárne Pie‰Èany z roku 1906 a jejpriºahlého areálu. Podºa zámerov vlastníka objektua budúceho hlavného investora rekon-‰trukcie, Západoslovenskej energetiky, má zrekon‰truovan˘priestor slúÏiÈ najmä deÈom a mládeÏik hravej forme uvaÏovania o kolobehuenergie v prírode a v Ïivote ºudí. Spolupráca sozástupcami mesta Pie‰Èany otvára moÏnosti na‰ir‰ie vyuÏitie pamiatky ako kultúrno-spoloãenskéhostánku so stálou expozíciou technickéhomúzea o histórii v˘roby a rozvodu elektrickejenergie, ãi ako miesta komorn˘ch v˘stava koncertov.Hodnotiaca komisia sa stretla dÀa 23. januára2009 v Design Factory a hodnotila 13 odovzdan˘chprojektov podºa kritérií:• komplexná architektonická kvalita ideovéhonávrhu,• kvalita navrhovaného rie‰enia z pohºadu pamiatkovejochrany,• kvalita navrhovaného rie‰enia v urbanistickomkontexte,• reálnosÈ a realizovateºnosÈ navrhovaného rie-‰enia,• ekologická a energetická udrÏateºnosÈ navrhovanéhorie‰enia.Ako najkomplexnej‰ie rie‰enie priestoru aobjektov areálu v kaÏdom ohºade porota vyhodnotilasúÈaÏn˘ návrh autorskej dvojice MichalGanobjak a Vladimír Hain, ktorá získala 1.miesto a finanãnú odmenu 1 000 eur.„Dôvodov na rekon‰trukciu priestorov boloviacero, ale dovoºte aspoÀ tri hlavné. V prvomrade záchrana historickej pamiatky priemyselnejarchitektúry. K jej záchrane akoby neexistovalavôºa na viacer˘ch miestach Slovenska.ZároveÀ chceme ponúknuÈ deÈom a mládeÏi zaujímav˘priestor na bádanie o kolobehu energiív prírode a spoloãnosti a to interaktívnym spôsobom.ZároveÀ tak vytvoriÈ inkubátor nov˘chnápadov, prístupov a vyuãovacích metód pre prírodnévedy. V neposlednom rade nás podporilv na‰om úmysle aj rastúci dopyt verejnosti poinformáciách t˘kajúcich sa efektívneho vyuÏívaniaenergií. Nበzáujem o premenu priestoruna detské a mládeÏnícke vzdelávacie centrum sadatuje niekedy od leta roku 2005. Vtedy sme siuvedomili, Ïe na Slovensku stále ch˘bajú zariadeniatypu „hands-on science“, ktoré sú v krajináchEÚ beÏné,“ povedal predseda predstavenstvaZápadoslovenskej energetiky, a. s., KonradKreuzer.Odhadovan˘ termín otvorenia prvej ãasti jejar – leto 2010 a ão sa financovania t˘ka, rozsahúprav a zámer si bude okrem v˘znamnéhopríspevku ZSE vyÏadovaÈ hºadanie aj ìal‰íchmoÏn˘ch zdrojov, vrátane fondov EÚ.52

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K AVSE roz‰iruje svoj záväzokìaleko nad rámec legislatívyV súvislosti s nedávnou „plynovou krízou“ sa opäÈ vynorilo niekoºko pojmov z oblasti hospodárenia s energiami.Jedn˘m z ãasto spomínan˘ch slovn˘ch spojení je aj energetická efektivita. Práve k tomuto pojmu sa viaÏerozsiahla kampaÀ, ktorú uÏ pred takmer rokom spustila V˘chodoslovenská energetika, a. s. (VSE).O tom, ão v‰etko VSE v oblasti úspor energií dokázala, sme sa pozhovárali s predsedom predstavenstvaa generálnym riaditeºom VSE Norbertom SCHÜRMANNOM.Preão sa vlastne VSE angaÏuje v oblastiúspor energií, keì by logicky malo byÈ v jejzáujme, aby zákazníci spotrebovali elektrinyão najviac?Okrem spoºahlivej dodávky elektrickej energiechceme zákazníkom poskytovaÈ komplexnéenergetické sluÏby. Zavedením sluÏieb v oblastienergetickej efektívnosti sa VSE stáva atraktívnej‰ímpartnerom aj vo vzÈahu k potenciálnymnov˘m zákazníkom na‰ej spoloãnosti.Rozvíjaním energetického poradenstva saVSE chce zaoberaÈ dlhodobo. Boli sme prví naSlovensku, kto pri‰iel so samostatnou poradenskouwebstránkou. Je súãasÈou ná‰ho komplexnéhoprístupu k poskytovaniu poradensk˘chsluÏieb zákazníkom. Navy‰e, úspora energie jepre nás vecou zodpovedného prístupu nielenk zákazníkom, ale aj k Ïivotnému prostrediu.âo sa vám teda za uplynul˘ rok podarilodosiahnuÈ v oblasti podpory ‰etrenia energií?Keì sme s touto témou zaãínali, postavilisme ju na ‰tyroch pilieroch. Zaviazali sme sa,Ïe so ‰etrením zaãneme od seba; spustili smerozsiahle poradenské aktivity; zastre‰ili smepartnerstvá s ìal‰ími firmami a nezabúdameani na budúce generácie. V niektor˘ch z nichsme urobili veºk˘ kus práce, v ìal‰ích vidno prvév˘sledky práve v tomto období.Zaãnime t˘m, ão je uÏ za nami. Kam pokroãilaVSE v jednotliv˘ch oblastiach?Na prv˘ pohºad je asi najviac viditeºná oblasÈenergetického poradenstva. Na na‰ej stránkewww.SetrimeEnergiu.sk sme zaznamenali náv‰tevnosÈna úrovni 6 500 uÏívateºov mesaãne.Oproti zaãiatku prevádzky stránky uÏ na nej pribudliìal‰ie sekcie, venované napríklad poradenstvupri nákupe spotrebiãov.Veºmi obºúbenou sa stala aj anal˘za v˘hodnostivyuÏitia tepelného ãerpadla. Viac ako stozákazníkov sa na nás obrátilo s poÏiadavkou naprepoãet v˘hodnosti jednotliv˘ch spôsobov vykurovania.Niektorí z nich sa práve na základetejto anal˘zy rozhodli pre vykurovanie modern˘mitepeln˘mi ãerpadlami.To sme uÏ pri ìal‰om pilieri va‰ej kampane,partnerstvách. Ako ich hodnotia tí, s ktor˘mispolupracujete?Ide o systém prepojen˘ch nádob. Synergick˘efekt pre v‰etk˘ch zainteresovan˘ch vznikávtedy, ak je príspevok rovnocenn˘ a prínos evidentn˘pre kaÏdého. Tento koncept to podºamÀa zaruãuje. VSE vstupuje do projektu s v˘hodnousadzbou EKO DOM (resp. EKO) a poukáÏkouna 670 eur, na‰i partneri dodávkou tepeln˘chãerpadiel so zºavou 10 % a zákazník takzíska lep‰iu návratnosÈ svojej investície. âíslahovoria sami za seba: zv˘hodnenú sadzbu naprevádzku uÏ existujúcich tepeln˘ch ãerpadieluÏ u nás má viac ako 70 zákazníkov, prvé dvetepelné ãerpadlá s podporu VSE uÏ sú v prevádzkea poãet partnerov projektu vzrástol z pôvodn˘chpäÈ na súãasn˘ch sedem.Na úvod ste hovorili o tom, Ïe VSE zaãínalood seba. I‰lo len o formálnu deklaráciu? Alebonaozaj ‰etrí aj VSE?Máte pravdu. Na Slovensku sa hovorí, Ïepod lampou b˘va najväã‰ia tma. A to sme nemohlidopustiÈ. Zaãali sme samozrejme anal˘zami,ktoré zabrali urãit˘ ãas. Ale aj tu uÏ mámereálne v˘sledky. V dvoch budovách VSE uÏmáme aj my nain‰talované tepelné ãerpadlá,ktoré by nám mali priniesÈ úsporu cca 70 % spotrebovanejenergie. Práve prebieha rozsiahlakampaÀ zameraná na na‰ich vlastn˘ch zamestnancov.V nej ich nabádame na ‰etrenie, ale ãoje dôleÏitej‰ie, p˘tame sa ich na zlep‰enia. Nápady,ktoré nám uÏ prichádzajú svedãia o tom,Ïe aj na‰im zamestnancom záleÏí na tom, abysa energiu neplytvalo. A to ma te‰í.·etrenie energiou je z veºkej ãasti o postojoch.A tu je badateºn˘ dopad minulého reÏimu,keì bolo v‰etko spoloãné ale pritom nikoho.Menia sa tieto postoje u ºudí na Slovensku?Zmena postojov je dlhodobá a nároãná úloha.Veºa si v‰ak sºubujeme od mladej generácienepoznaãenej zlozvykmi z minulosti. Mal˘ch‰kolákov kaÏdoroãne nabádame k rozm˘‰ºaniuo ‰etrení elektrinou cez literárnu súÈaÏ. Pí‰ueseje, kreslia komiksy alebo vym˘‰ºajú rozprávkyvÏdy so spoloãn˘m menovateºom –úsporami. Tento rok sme dostali 300 prác zov‰etk˘ch oblastí v˘chodného Slovenska.K aktivitám, ktoré vidno v tomto období,patrí aj na‰a spolupráca so Zelen˘mi ‰kolami.Ide o celoslovensk˘ koncept tvorby ekologickéhopovedomia na základn˘ch ‰kolách prostredníctvomcertifikovania ‰kôl. VSE do neho prispievauãebn˘mi materiálmi zameran˘mi na‰etrenie energií.·etrenie je potrebné, energetickú stabilitukrajiny v‰ak asi samo o sebe nespasí. Kde jepodºa vás kºúã?Podºa mÀa ide o boj na viacer˘ch frontoch.V prvom rade je potrebné, aby sa Slovensko ãonajviac vymanilo zo závislosti na dovoze. Budovaniev˘robn˘ch kapacít je v‰ak investiãneveºmi nároãné a nezaobíde sa bez stabilnéhoprostredia v horizonte niekoºk˘ch desiatok rokov.Svet sa tieÏ bude musieÈ viac pozrieÈ na obnoviteºnézdroje energie. V kaÏdej z t˘chto moÏnostísme pripravení sa angaÏovaÈ. Samozrejmenie sami, ale v spolupráci s ìal‰ími subjektamina trhu, ãi uÏ ide o ‰tát, v˘robné podniky aleboostatné energetické spoloãnosti.53

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ANa‰a krajina spolu s ìal‰ími európskymi ‰tátmi nedávno preÏívala neoãakávanú, veºmi váÏnuenergetickú krízu. Územná samospráva pozorne sledovala celkovú situáciu. Mnohé mestá a obcei samosprávne kraje v rámci svojich moÏností museli urobiÈ konkrétne opatrenia, aby zmiernilidopady krízy na svojich obyvateºov. Vìaka energetickej kríze sa stali aktuálnymi témami otázkyenergetickej bezpeãnosti. Jednoznaãn˘m záverom je potreba ur˘chliÈ proces realizácie programuinteligentnej energie, najmä diverzifikácie a decentralizácie energetick˘ch zdrojov, zníÏenieenergetickej závislosti a uplatnenie lokálnych zdrojov.Nové moÏnosti rie‰eniaProblematika komunálnej energetiky. Energetická kríza z pohºadu miest –energetická efektívnosÈ a moÏnosti vyuÏívania lokálnych energetick˘ch zdrojovVyuÏívanie vody ako energetického zdrojamá na Slovensku dlhodobú tradíciu. AÏ do50. rokov fungoval na Slovensku veºk˘ poãetmal˘ch vodn˘ch (najmä horsk˘ch) elektrární.I v súãasnosti vodná energia predstavujecca 30 % portfólia energetick˘ch zdrojov.Obnova sústavy mal˘ch vodn˘ch elektrárnípredstavuje jednu z mnoh˘ch alternatív,tento program v‰ak vyÏaduje dobudovanienárodného legislatívneho rámca a národnépodporné zdroje v kombinácií s extern˘mizdrojmi Európskej únie a ìal‰ích finanãn˘chmechanizmov.Malé vodné elektrárne (MW)Jednou z programov˘ch priorít Únie miestSlovenska je program efektívnej tvorby a vyuÏívaniaenergií na princípe trvalej udrÏateºnosti.V roku 2004 sa z iniciatívy asociácie európskychmiestnych samospráv podporujúcichlokálnu politiku trvalo udrÏateºnej energetiky– Energie-Citiés – zaãal proces vytváranianárodn˘ch záujmov˘ch zdruÏení. Hlavn˘mimpulzom bolo tzv. BISE MEMORAN-DUM. Slovensko bolo medzi 22 ‰tátmi, ktoréstáli pri vzniku tejto iniciatívy. Prvou aktivitoubola celoslovenská konferencia „Fórumpre racionálne vyuÏívanie energie v slovensk˘chmestách“, ktorá sa konala 14. júna2005 v Banskej Bystrici. ZároveÀ sme spustiliproces formovania záujmového zdruÏeniamiest a obcí pre trvalou drÏateºnú energetickúefektívnosÈ CITENERGO, ktor˘ bol zav⁄‰en˘3. októbra 2008 1. valn˘m zhromaÏdenímv Trnave.UÏ v období pred formálno-právnym ustanovenímCITENERGO Únia miest Slovenskas Energetick˘m centrom Bratislava (ECB),Centrom energetick˘ch alternatív (CEA), soSlovenskou inovaãnou a energetickou agentúrou(SIEA) a ìal‰ími partnermi pripravila radpodujatí, zameran˘ch na tepelnú energetiku,alternatívne zdroje a kogeneráciu, verejnéosvetlenie, transfer technológií, financovanie,ale aj stratégie, koncepcie a prípravy konkrétnychprojektov a zakladanie regionálnychenergetick˘ch centier. Dnes uÏ táto téma v prostredíúzemnej samosprávy nie je neznámympojmom. Podarilo sa vytvoriÈ personálne ain‰titucionálne podmienky pre realizáciu tohtoprogramu. Vo väã‰ine miest boli spracovanéstrategické dokumenty, akãné plány a realizovanéprvé projekty vyuÏitia lokálnychzdrojov a zaãal sa realizovaÈ program úspornéhoa efektívneho vyuÏitia energie.Najnov‰ie technológie a moÏnosti vyuÏívanialokálnych obnoviteºn˘ch zdrojov energiepredstavujú reálny program zníÏenia závislostiod jedného zdroja energie a reálny príspevokk úsporám energie tak vo verejnom Ïivote,v˘robnej sfére, v oblasti sluÏieb i v domácnostiach.Na Slovensku potenciál lokálnychobnoviteºn˘ch zdrojov energie (OZE)predstavujú najmä: voda, biomasa a biopalivá,geotermálna energia, solárna a veternáenergia.VODAKolektorové poleBIOMASAZdroj: EurObsrv’ER 2007V súãasnosti najreálnej‰í zdroj OZE predstavujebiomasa. V˘znam biomasy stúpa aj vsúvislosti s jej potenciálom pozitívne vpl˘vaÈna ekonomick˘ rozvoj zaostal˘ch regiónov.Poºnohospodárstvo a lesníctvo dávajú ‰ancupracovaÈ aj ºuìom s niωím vzdelaním. Právetí majú na pracovnom trhu problém uspieÈ.Skúsenosti s vyÏívaním biomasy v komunálnejenergetike – najmä v teplárenstve – dokazujú,Ïe biomasa je lacnej‰ia. Presviedãajúsa o tom uÏ obyvatelia Sabinova, Hnú‰te,Detvy, HriÀovej, Revúcej, Dob‰inej, DolnéhoKubína, Novej Dubnice, ale aj Zvolena,Partizánskeho, Trenãína, Martina. V tomtoroku sa budú realizovaÈ projekty vyuÏitiabiomasy v teplárenstve v Tisovci, Îarnovici,Ko‰iciach, Kremnici. Ako príklad vyuÏitiabioplynu na v˘robu elektrickej energie moÏnouviesÈ poºnohospodárske druÏstvo v Kapu‰anochpri Pre‰ove. Vìaka dostupnosti‰trukturálnych fondov, technickému pokrokua stále v˘hodnej‰ej pozícii oproti fosílnym palivámje biomasa na Slovensku najperspektívnej‰ímobnoviteºn˘m energetick˘m zdrojom.Aj preto biopalivám v na‰om spoloãnomprograme Únie miest Slovenska, ECB, CEA54

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ABiomasa (mil. ton)a ìal‰ích partnerov v rámci CITENERGOvenujeme mimoriadnu pozornosÈ.I nedávny, uÏ siedmy roãník medzinárodnejkonferencie International Slovak BiomassForum 2009, ktor˘ pod zá‰titou Ministerstvapôdohospodárstva SR pripravilo ECBv spolupráci s Úniou miest a CITENERGOreálne preukázal, Ïe biomasa má reálny potenciálzbaviÈ nás závislosti od dodávok energonosiãov,od nestabiln˘ch dodávateºov prinajmen‰omv oblasti centrálneho zásobovaniateplom. Hlavn˘mi témami konferencieboli: Politické a in‰titucionálne aspekty energetickéhovyuÏívania biomasy, Biopalivá,Biomasa – prostriedok na zniÏovanie emisiíCO2, Energetické vyuÏívanie odpadov, Poºnohospodárskabiomasa – energetické plodinya Financovanie projektov. Závery konferenciejednoznaãne potvrdili vysok˘ potenciálbiomasy a biopalív z hºadiska dostupnosticeny, zvy‰ovania kvality Ïivotného prostrediaa dokonca i zníÏenia miery nezamestnanosti,najmä marginálnych sociálnych skupínobyvateºov.GEOTERMÁLNA ENERGIAA SOLÁRNA ENERGIAV˘znamn˘, najmä perspektívny energetick˘potenciál na Slovensku predstavuje geotermálnaenergia. V súãasnosti veºkou prekáÏkoujej ‰ir‰ieho vyuÏitia sú vysoké primárneinvestiãné náklady. Rovnako to platí i pri vyuÏívanísolárnej energie, najmä pri ‰ir‰omuplatnení fotovoltaiky.Elektrina zo slnka (MW p )VETERNÁ ENERGIAZdroj: EurObsrv’ER 2007Zdroj: EurObsrv’ER 2007Veterná energia sa na Slovensku vyuÏívav minimálnom rozsahu. Stále prebieha veºmiintenzívna diskusia medzi zástancami a odporcami.Zástancovia poukazujú najmä najej spoºahlivosÈ, jednoduchú údrÏbu, nenároãnosÈprojektovej prípravy, realizácie i moÏnosȺahkej demontáÏe zariadení a rozvodov.Odporcovia poukazujú najmä na ru‰iv˘ vplyvzariadení v obraze krajiny, na negatívne dopadyna Ïivotné prostredie i psychiku obyvateºov.Na moÏnosti intenzívnej‰ieho vyuÏívaniaveternej energie na Slovensku bola zameranáuÏ druhá pravidelná celoslovenská konferencia,ktorá organizuje spoloãnosÈ B. I.D. services, s. r. o., s Úniou miest Slovenskaa ZZMO TUEE CITENERGO, ktorá sa konala19. februára 2009 v areáli Incheby vBratislave.Elektrina z vetra (MW)TEPELNÉ âERPADLÁZdroj: EurObsrv’ER 2007Vysoké investiãné náklady sú najmä v súãasnostiveºkou prekáÏkou uplatnenia nov˘chtechnologick˘ch zariadení a postupov.Napr. tepeln˘ch ãerpadiel, ktoré v˘razne zvy-‰ujú energetickú i ekonomickú efektívnosÈ.Jedn˘m z mála pozitívnych príkladov je novákogeneraãná jednotka v objekte Domova dôchodcovv Ko‰iciach – ide o kombinovanúv˘robu elektriny a tepla. Tento projekt je v˘nimoãn˘t˘m, Ïe elektrina vyrobená v kogeneraãnejjednotke bude zásobovaÈ tepelnéãerpadlo a vyrobené teplo bude dokurovaÈ tepeln˘systém napojen˘ tieÏ na tepelné ãerpadlo.PoloÏme si na záver otázku: ktoré rie‰eniaby boli najperspektívnej‰ie a reálne napríkladpre individuálnu bytovú v˘stavbu (rodinnédomy) na Slovensku? Aké systémové postupya rie‰enia by boli vhodné pre bytové objekty,zariadenia ‰kolstva, zdravotníctva, prípadnepre priemysel – v súãasnosti nemôÏemea nevieme daÈ jednoznaãnú odpoveì. Napríkladaj rodinné domy moÏno napojiÈ nacentrálne zdroje tepla a teplej vody, resp. vyuÏívaÈtradiãné i alternatívne zdroje na jednotlivéobjekty, resp. ich napájaÈ na atomizovanéenergetické systémy. Vy‰‰ie uvedené príkladydokladujú moÏnosÈ reálneho vyuÏitiamiestnych alternatívnych zdrojov, najmä biomasypre dodávku tepla a teplej vody pre bytovéobjekty i verejné zariadenia. Prirodzenena centrálne zdroje tepla a teplej vody moÏnonapojiÈ aj jednotlivé prevádzky sluÏieb ipriemyselné podniky.Pre veºké priemyselné podniky predstavujev˘znamn˘ energetick˘ potenciál vyuÏívanieodpadov ako alternatívnych zdrojov energie.Ako v˘nimoãne pozitívny príklad moÏnouviesÈ PovaÏskú cementáreÀ, v ktorej vyvinulitechnológiu BIOTRIX. Ide o bezpeãnú,ekologickú a bezodpadovú likvidáciu stabilizovan˘chrizikov˘ch materiálov Ïivoãí‰-neho pôvodu z kafilérií. Spaºovanie mäsovokostn˘chmúãok priná‰a popri likvidácii odpadovÏivoãí‰neho pôvodu aj v˘razné zníÏeniepra‰nosti a emisií CO 2 , NO 2 .Najlacnej‰ia je v‰ak u‰etrená energia. Pretoje veºmi dôleÏité pokraãovaÈ v zatepºovaníbytov˘ch objektov i verejn˘ch zariadení adosahovaní energetick˘ch úspor postupnouin‰taláciou energeticky efektívnych zdrojovosvetlenia (v interiéri aj v exteriéri), energetickyúspornej bielej i ãiernej elektrotechniky,prípadne i senzorov˘ch a regulaãn˘ch zariadení.Nedávna energetická kríza, ktorá sa reálnemôÏe kedykoºvek zopakovaÈ upozornila nanevyhnutnosÈ zmeniÈ celkovú energetickú politikuna v‰etk˘ch úrovniach vlády a zodpovednosti.Dnes je úplne zrejmé, Ïe je potrebnéaktualizovaÈ národné referenãné rámce, icelkovú energetickú stratégiu Európskej únie,rovnako je potrebné aktualizovaÈ národnúenergetickú stratégiu a systémovo dotvoriÈlegislatívny rámec, s cieºom mobilizovaÈ podpornémechanizmy pre realizáciu programuinteligentnej energie, najmä diverzifikácie adecentralizácie energetick˘ch zdrojov, s dôrazomna vyuÏitie miestnych obnoviteºn˘chzdrojov energie. Na‰ím spoloãn˘m cieºom jea musí byÈ energetická bezpeãnosÈ.Pre realizáciu tohto cieºa je potrebné vytvoriÈpodmienky tak pre celoeurópsku, ale najmäcelonárodnú koordináciu a systémovúrealizáciu tohto programu, u nás doma, naSlovensku, napríklad formou in‰titútu splnomocnencavlády Slovenskej republiky, resp.Rady vlády SR pre energetickú bezpeãnosÈ,ako sa uvádza vo vyhlásení prezídia Úniemiest Slovenska zo 16. januára 2009.Marián MINAROVIâgenerálny sekretár Únie miest Slovenskaa vedúci manaÏér CITENERGOKotol na drevny odpad_Beky Snina55

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ABezprecedentná plynová kríza, ktorá zaãiatkom roka ochromila celé Slovensko, poukázalana nevyhnutnosÈ diverzifikácie na‰ich energetick˘ch zdrojov. V˘padok v dodávkach plynu pocítili najmäv˘robné podniky, ktoré museli zníÏiÈ odber zemného plynu na úroveÀ bezpeãnostného minima.Energetická kríza sa v‰ak nepriamo dotkla i beÏného obãana. Aj keì dodávky tepla pre domácnostinapokon neboli ohrozené, skutoãnosÈ, Ïe v mnoh˘ch slovensk˘ch mestách sa teplo vyrába takmer v˘luãnez plynu, vzbudzovala u ºudí oprávnené obavy z moÏného v˘voja. Obyvatelia Ko‰íc boli v˘nimkou. Tamoj‰iatepláreÀ spaºuje najmä ãierne uhlie, ale nebráni sa ani alternatívnym energetick˘m zdrojom. Viacv rozhovore s predsedom Predstavenstva spoloãnosti TepláreÀ Ko‰ice, a. s., Ing. Ladislavom LAZÁROM.Alternatívne zdroje energieby nemali zvy‰ovaÈ ceny teplanapríklad o spaºovaní rastlinnej biomasy –drevnej ‰tiepky, pilín, sena alebo slamy, ãi ovyuÏívaní alternatívnych zdrojov energie –geotermálnej, slneãnej a veternej energie.MoÏností je teda hneì niekoºko. Je v‰ak dôleÏitéurãiÈ si priority, pretoÏe vstupné investíciesú obrovské.Akú úlohu zohráva v tomto procese ‰tát?Podpora zo strany ‰tátu a miestnych samosprávbude dôleÏitá. Je potrebné si uvedomiÈ,Ïe diverzifikácia vstupov, vyuÏívanie alternatívnychzdrojov ãi zlep‰enie Ïivotného prostredianieão stoja, nie je to zadarmo. DaÀouza ãistej‰ie ovzdu‰ie a zv˘‰enie bezpeãnostisú nemalé náklady na tieto projekty. RealizovaÈsa budú len tie, ktoré budú hospodárskyefektívne, resp. strategické z pohºadu bezpeãnosti‰tátu.K˘m niektoré teplárne v ãase plynovejkrízy zaÏívali paniku, vy ste upokojovalisvojich odberateºov, Ïe im preru‰enie dodávoktepla v Ïiadnom prípade nehrozí.Kde ste brali istotu?Istotu nám dávala na‰a palivová základÀa.Teplo totiÏ vyrábame predov‰etk˘m z ãiernehoenergetického uhlia – zhruba 70 percentz celkového objemu. Zvy‰n˘ch 30 percenttvorí teplo vyrobené z plynu. Navy‰e smeupravili technologick˘ spôsob v˘roby, ãonám umoÏnilo e‰te viac zníÏiÈ spotrebu plynu.Vìaka dostatoãn˘m zásobám uhlia smemali stopercentnú istotu, Ïe dodávky tepla ateplej úÏitkovej vody nebudú preru‰ené Ïiadnemuz na‰ich zákazníkov. Pre nedostatokzemného plynu sme v‰ak museli ãiastoãneobmedziÈ v˘robu elektrickej energie a poskytovaniepodporn˘ch sluÏieb pre stabilizáciuelektrizaãnej sústavy SR.Zmienili ste sa o geotermálnej energii. Vokolí Ko‰íc je niekoºko potenciálnych zdrojovpodzemnej horúcej vody. Najznámej-‰ím je projekt Geoterm pri ëurkove, naktorom ste chceli pred ãasom participovaÈ.V akom je to ‰tádiu?Ko‰ická tepláreÀ verejne deklarovala záujemvstúpiÈ do spoloãnosti Geoterm, ktoráplánuje vyuÏitie ìurkovsk˘ch geotermálnychzdrojov – buì ako spolumajiteº tejto spoloãnosti,alebo sme chceli odkúpiÈ cel˘ balíkakcií Geotermu. S teraj‰ím majiteºom spoloãnostisme rokovali o prvej moÏnosti. Rozchádzalisme sa v‰ak v názoroch na návratnosÈvynaloÏen˘ch investícií. K˘m my sme saJanuárové udalosti spustili intenzívnu diskusiuna tému diverzifikácie energetick˘chzdrojov. Ako vnímate túto problematiku?Slovensko musí diverzifikovaÈ svoje energetickézdroje, o tom niet poch˘b. Otázne je,akou cestou sa vydáme. Veºa sa dnes hovorí56

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K A„uspokojili“ s 15-roãnou návratnosÈou pri zachovanístabiln˘ch cien tepla, druhá stranamala predstavu oveºa skor‰ích termínov návratnosti.To by v‰ak zákonite viedlo k nárastuceny tepla v meste. Teplo dodávané z Geotermuby tak bolo drah‰ie ako teplo vyrobenéz uhlia a plynu.V akom stave je projekt dnes?SPP ako rozhodujúci akcionár Geotermu sana jar roku 2008 rozhodol vyhlásiÈ tender naodkúpenie svojho podielu. Prihlásili sme sadoÀ a pripravili podrobnú anal˘zu – venovalisme tomu mesiac intenzívnych prác. Vpriebehu súÈaÏe sa v‰ak podmienky tendramenili a na jeho konci do‰lo dokonca k ich zásadnejzmene: Geoterm stratil práva na prieskumnéúzemie na vyuÏívanie geotermálnychvôd. Získala ich spoloãnosÈ Slovgeoterm(táto spoloãnosÈ nie je predmetom tendra), ãopovaÏujeme za znaãne ‰pekulatívne, lebo obespoloãnosti sú personálne prepojené. TepláreÀKo‰ice je ‰tátna akciová spoloãnosÈ, apreto si nemôÏe dovoliÈ kúpiÈ „maãku vo vreci“.TaktieÏ z pohºadu zabezpeãenia finanãn˘chzdrojov nesmú byÈ v projekte Ïiadne pochybnostipo technickej ani právnej stránke.Geoterm deklaroval pripravenosÈ projektu narealizáciu. Pravdou v‰ak je, Ïe tento projektnie je pripraven˘ na sto percent.Je teda projekt Geoterm definitívne m⁄tvy?To si nemyslím. Nበzáujem o tento projektstále trvá, naìalej rokujeme s SPP ako majoritn˘makcionárom. ZdôrazÀujem, Ïe my niesme brzdou energetického vyuÏívania geotermálnehozdroja pri ëurkove. Sme pripravenípodieºaÈ sa na jeho realizácii, Ïiadame v‰akodstrániÈ v‰etky nejasnosti a nedostatky vprojekte. Vedenie ko‰ickej teplárne podporujerozvoj a vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, av‰ak pri zachovaní ceny tepla nadlhodobo prijateºnej úrovni pre obyvateºovmesta Ko‰ice. Tieto zdroje nemôÏu maÈ za následokdrastick˘ nárast ceny tepla. Toto je ná‰dlhodob˘ strategick˘ cieº.Existujú aj iné moÏnosti vyuÏívania geotermálnejenergie?SkutoãnosÈ, Ïe to s alternatívnymi zdrojmienergie myslíme váÏne, podãiarkuje fakt, Ïesme koncom januára 2009 získali prieskumnéúzemie pri obci Ko‰ická Polianka. Podºaodborníkov je v tamoj‰om podzemí voda s teplotouokolo 120 °C. Ak geologick˘ prieskumpotvrdí tieto odhady, o spomínané lo-Ïisko budeme maÈ dlhodob˘ záujem. To istéplatí aj o prieskumnom území s geotermálnymizdrojmi pri obci Záborské neìaleko Pre-‰ova, ktoré sme získali koncom minuléhoroka. Tieto projekty sú z pohºadu napojeniana centrálnu vykurovaciu sústavu v mestejednoduch‰ie, finanãne menej nároãné a ão jehlavné, majiteºom práv na tieto územia jepriamo na‰a tepláreÀ.Na zaãiatku boli spomenuté aj iné alternatívnezdroje...Vo vysokom ‰tádiu rozpracovanosti je vyuÏívanietepla zo spaºovania drevnej ‰tiepky,ktorej je v okolí mesta dostatok a dnes sa nevyuÏíva.Podiel na celkovej spotrebe tepla vKo‰iciach bude pokr˘vaÈ ôsmimi percentami.Je vyrie‰ené technické napojenie na centrálnusústavu. Investor ãaká na stavebné povolenie.V súãasnosti uÏ vyuÏívame teplo vyrobenév mestskej spaºovni s podielom 3 percentána celkovej spotrebe tepla v meste.Väã‰iemu vyuÏitiu bráni staré technologickézariadenie spaºovne a spoºahlivosÈ dodávok.Na záver, aké sú teda va‰e dlhodobé cieles alternatívnymi zdrojmi?Na‰ím strategick˘m cieºom je 50-percentn˘podiel alternatívnych zdrojov na v˘robetepla v Ko‰iciach do roku 2015. Chceme vyuÏívaÈgeotermálnu energiu, drevnú ‰tiepku aspaºovanie odpadu spôsobom, ktor˘ bude garantovaÈdlhodobo prijateºné ceny tepla a teplejvody v Ko‰iciach.PROFIL SPOLOâNOSTITEPLÁRE≈ KO·ICE, A. S.• najväã‰í v˘robca tepla vo forme horúcejvody a pary na Slovensku• riadiaci dodávateº v systémecentrálneho zásobovania teplom (SCZT)v Ko‰iciach• v˘robca elektrickej energie (technológiakogeneraãnej v˘roby tepla a elektriny)• poskytovateº podporn˘ch sluÏieb a regulaãnejelektriny pre stabilizáciuelektrizaãnej sústavy SR• pôsobnosÈ na území miest Ko‰ice(85 % podiel v SCZT) a Pre‰ov(sídlisko Sekãov)• roãná produkcia tepla: 1 140 GWh(4 100 TJ)• roãná produkcia silovej elektrickejenergie: 350 000 MWh• akcionár: Fond národného majetku SR(vlastní 100 % akcií spoloãnosti)57

S L O V E N S K É B A N Í C T V OHornonitrianska hnedouhoºná panva je najbohat‰ia a najrozsiahlej‰iav Slovenskej republike. Prvé pokusy s dob˘vaním uhlia siahajúdo 18. storoãia. Cieºavedomá priemyselná ÈaÏba sa datuje od obdobia,keì sa Západouhorská kamenouhoºná spoloãnosÈ zapísala do podnikovéhoregistra a 1. júla 1909 zaãala s v˘stavbou Bane Handlová.ËaÏba uhlia na hornej Nitremá uÏ storoãnú kontinuituHISTÓRIAPeter âiãmanecV ãase druhej svetovej vojny boli Handlovskéuhoºné bane jedin˘m ÈaÏobn˘m závodomna Slovensku. Poãas vojny sa zaãaliprvé kutacie práce v Novákoch, kde bol prv˘vozík uhlia vyÈaÏen˘ v roku 1940. K dvom Èa-Ïobn˘m závodom v regióne hornej Nitry pribudolv roku 1962 najmlad‰í – BaÀa Cigeº.Do roku 1950 boli bane sústredené v jednompodniku – Handlovsk˘ch uhoºn˘ch baniach.Po vybudovaní nov˘ch závodov aj naloÏiskách mimo hornej Nitry bolo vytvorenév roku 1960 ZdruÏenie slovensk˘ch uhoºn˘chbaní so sídlom v Prievidzi. V júli 1965vznikli Uhoºné a lignitové bane, po reorganizáciiv roku 1977 sa pretransformovali nakoncern Uhoºné a lignitové bane. Okrem Èa-Ïobn˘ch závodov zastre‰ovali aj úãelové organizáciezamerané na projektovanie, bansk˘v˘skum, automatizáciu riadenia a neskôr ajstrojársku základÀu a v˘stavbovú organizáciu.Podobné ãlenenie zostalo aj po 1. januári1989 v rámci ‰tátneho podniku Slovenskéuhoºné bane. Rozhodnutím vlády sa zaãiatkomroku 1993 rozãlenili na sedem samostatn˘chsubjektov. Jedn˘m z nich sa stal ‰tátnypodnik Hornonitrianske bane, Prievidza, akonástupnícka organizácia Slovensk˘ch uhoºn˘chbaní. Tvorili ho od‰tepné závody BaÀaCigeº, BaÀa Handlová, BaÀa Nováky, Banskámechanizácia a elektrifikácia Nováky a Hlavnábanská záchranná stanica Prievidza.V roku 1996 prebehla transformácia ‰tátnehopodniku na akciovú spoloãnosÈ. K 30.júnu 1996 bol zru‰en˘ bez likvidácie ‰tátnypodnik Hornonitrianske bane a 1. júla 1996zaloÏil Fond národného majetku SR akciovúspoloãnosÈ Hornonitrianske bane Prievidza.V ìal‰om období prezídium FNM vydalorozhodnutie o privatizácií 97 % akcií Hornonitrianskychbaní Prievidza v prospech nadobúdateºaHornonitrianske bane, zamestnaneckáakciová spoloãnosÈ, Prievidza.Proces re‰trukturalizácie spoloãnosti zaãalv roku 1997. Postupne do‰lo k centralizáciirozhodujúcich ãinností s cieºom zabezpeãeniaefektívnej‰ieho hospodárenia. Rok 2009Zaãiatky priemyselnej ÈaÏby uhlia.je pre spoloãnosÈ v˘nimoãn˘, pretoÏe si pripomínaokrúhle jubileum – 100 rokov od zaãatiapriemyselnej ÈaÏby uhlia v regióne hornáNitra. ZároveÀ znamená aj storoãnicu ÈaÏbyhnedého uhlia na Slovensku.SÚâASNOSËDnes je akciová spoloãnosÈ Hornonitrianskebane Prievidza najväã‰ou spoloãnosÈouSlovenskej republiky zaoberajúcou sa ÈaÏbouhnedého uhlia. V roku 2008 zabezpeãilaobjem ÈaÏby 2 184 tisíc ton. Takmer 67 percentspotreby hnedého uhlia na Slovensku vy-ÈaÏili hornonitrianski baníci. Najv˘znamnej-‰ím obchodn˘m partnerom sú Slovenskéelektrárne, ElektráreÀ Nováky, kde roãne expedujeme2 milióny ton hnedého uhlia.Na‰ou súãasÈou sú dva závody zabezpeãujúce‰pecializované ãinnosti. Od‰tepn˘ závodHlavná banská záchranná stanica vykonávabanskú záchrannú sluÏbu a riadi závodnébanské záchranné stanice s celoslovenskoupôsobnosÈou. OpodstatnenosÈ svojej existenciepreukazuje nielen pri ÈaÏbe surovín, ale ajv celospoloãenskom meradle, ako jedna zozákladn˘ch zloÏiek Integrovaného záchrannéhosystému.Hlavnou náplÀou v˘robného programustrojárskeho od‰tepného závodu Banská mechanizáciaa elektrifikácia Nováky je v˘robaa opravy banskej techniky. Najv˘znamnej‰ímproduktom je v˘stuÏ radu BMV, ktorú vyvinulibanskí v˘skumníci v Prievidzi ‰peciálnepre potreby ÈaÏby v hornonitrianskych baniach.V˘stuÏe nielen vyrábame, ale aj overujemeich kvality v podzemí.Obchodn˘mi aktivitami sme sa presadili naãeskom a poºskom trhu, úspe‰ne sme realizovalidodávku 44 kusov mechanizovan˘ch v˘stuÏíradu BMV pre tureckého zákazníka –spoloãnosÈ Park Teknik. Pri podnikaní v strojárskychaktivitách vyuÏívame hlavnú konkurenãnúv˘hodu a s dodávkou banskej technikyponúkame aj skúsenosti s dob˘vaním uhliaa pomoc na‰ich baníkov pri zavádzaní technikydo prevádzky. V súãasnosti pripravujemeponuky na dodávky v˘stuÏí upraven˘chpodºa konkrétnych poÏiadaviek zákazníkovpre Ukrajinu, Turecko a Vietnam.Okrem v˘roby banskej techniky spolupracujemeaj s partnermi z Francúzska, Nemecka aRakúska, prevaÏne v oblasti v˘roby stavebn˘chstrojov a dopravn˘ch zariadení. V septembriminulého roka sme sa v poºskom mesteãku58

S L O V E N S K É B A N Í C T V ODôleÏitosÈ domácich zdrojov bola potvrdenáaj v ãase plynovej krízy, keì sa opäÈ ukázalavysoká hospodárska hodnota domácehouhlia.V neposlednom rade domáca produkciauhlia podporuje sociálnu solidaritu prostredníctvomudrÏania pracovn˘ch miest. Z tohtopohºadu bude pripravovaná ÈaÏobná kapacitav˘znamn˘m prínosom pre zachovanie zamestnanostia udrÏanie Ïivotnej úrovne obyvateºovv regióne hornej Nitry. Pri roãnejÈaÏbe z 11. úseku 400 000 – 600 000 ton poskytnepracovnú príleÏitosÈ pre 500 zamestnancovv období 15 rokov. V˘razne prispejek zv˘‰eniu energetickej bezpeãnosti Slovenska.VÍZIE A PERSPEKTÍVYBanskú mechanizovanú v˘stuÏ nielen vyrábame, ale aj vyuÏívame v podzemí. Uplatnenie na‰la aj za hranicami Slovenska.Sosnowiec predstavili na jednej z najväã‰ích anajv˘znamnej‰ích v˘stav WORLD MININGEXPO 2008. Expozícia na‰ich v˘stuÏí mala unáv‰tevníkov veºmi pozitívny ohlas.BUDÚCNOSËHlavn˘m zámerom podnikateºského plánuna rok 2009 je zabezpeãenie produkcie uhliana úrovni 2 223 tisíc ton, ão znamená nárastoproti minulému roku o 39-tisíc ton. Ako jedenz popredn˘ch zamestnávateºov Trenãianskehosamosprávneho kraja poskytneme pracovnúpríleÏitosÈ pre 4 120 zamestnancov.DôleÏit˘m cieºom je aj zabezpeãenie ÈaÏobnejspôsobilosti spoloãnosti v nasledujúcomroku 2010 na úrovni 2, 2 milióny ton.Z tohto pohºadu bol pre nás uplynul˘ rokv oblasti investícií v˘nimoãn˘ a mimoriadnenároãn˘. Celkom sme preinvestovali 22,3miliónov eur (673 miliónov korún), ão je podvoch desaÈroãiach najvy‰‰í objem investovan˘chprostriedkov.Najv˘znamnej‰ou a zároveÀ aj najnároãnej‰ouinvestíciou je pripravovaná ÈaÏobnákapacita 11. pole ÈaÏobného úseku Nováky.Nachádza sa tu 10 miliónov ton geologick˘chzásob hnedého uhlia, z ktor˘ch vyÈaÏiteºn˘chBanská mechanizovaná v˘stuÏ BMV 1Mi –produkt strojárskeho závodu Banská mechanizáciaa elektrifikácia Nováky.je 7,2 miliónov ton. Na ich sprístupnenie jenevyhnuté uvoºniÈ povrch budúceho podrúbavanéhoúzemia. VyÏaduje to prekládku 800 mkoryta rieky Handlovka, 1 850 m koryta riekyNitry, Ïelezniãnej trate Ko‰ – Nováky vdæÏke 2 950 m, 880 m Ïelezniãnej vleãky doVojenského útvaru Nováky, prekládku vedeniaveºmi vysokého a vysokého napätia, vysokotlakovéhoplynovodu, optick˘ch a telekomunikaãn˘chsietí. Na maximalizovanievyuÏitia uhoºn˘ch zásob sú v‰etky rozhodujúcepreloÏky vtesnané do 65 metrového koridoru.Predpokladané investiãné náklady,vrátane investícií v podzemí a na povrchu, súvo v˘‰ke 36,5 miliónov eur (1,1 miliardaSk).Práce na vyvolan˘ch investíciách na povrchusme zaãali 1. mája 2008. Prvé tonyuhlia z novej ÈaÏobnej kapacity by mali byÈvyÈaÏené v októbri tohto roka. 11. pole ÈaÏobnéhoúseku Nováky bude zabezpeãovaÈ Èa-Ïobnú spôsobilosÈ Hornonitrianskych baníPrievidza v rokoch 2009 aÏ 2023.V¯ZNAM DOMÁCEJ ËAÎBYUHLIAV˘znam primárnych energetick˘ch zdrojovuhlia a domácej ÈaÏby uhlia je zhodnoten˘ vEnergetickej politike SR, v Stratégii energetickejbezpeãnosti SR do roku 2030 a rovnakoaj v Surovinovej politike.Slovensko je vysoko závislé od dovozuprimárnych energetick˘ch zdrojov. Uhlie jepo hydroenergetickom potenciáli riek jedin˘mv˘znamnej‰ím domácim zdrojom a zni-Ïuje závislosÈ od importu. Pôsobí na udrÏanieprijateºnej cenovej úrovne v rámci konkurencies trieden˘mi druhmi uhlia a prispievak spoºahliv˘m a cenovo prijateºn˘mdodávkam tepla. Je dôleÏit˘m zdrojom nav˘robu elektriny, ãím vytvára stabilné a bezpeãnépodmienky regulácie v elektrizaãnejsústave SR a prispieva k bezpeãnosti dodávokelektriny, vrátane diverzifikácie technick˘chzdrojov na v˘robu elektriny. Tieto skutoãnostisú potvrdené aj vládou Slovenskej republikyv‰eobecn˘m hospodárskym záujmomv rámci energetickej legislatívy, kompatibilnejs legislatívou Európskej únie.ËaÏba uhlia na hornej Nitre jej storoãnicounekonãí, ale vìaka investiãn˘m aktivitám mákontinuitu a perspektívu. Súãasn˘ svet jesvetom zmien, preto podstatou strategickéhoriadenia firmy musí byÈ jej schopnosÈ prispôsobovaÈsa neustále sa meniacemu vonkaj-‰iemu prostrediu. Re‰pektujeme nároãnosÈSprístupnenie uhoºn˘ch zásob novej ÈaÏobnej kapacity –11. poºa ÈaÏobného úseku Nováky si vyÏiadalo aj preloÏku korytarieky Nitra. Na snímke stavba nového koryta rieky Nitry.prostredia v podnikaní v energetike a pripravujemeaktivity, ktoré nám umoÏnia zabezpeãiÈekonomicky primeranú a efektívnu ÈaÏbu.V strategickom období rokov 2009 aÏ 2013predpokladáme objem ÈaÏby 2,2 milióny ton,s postupn˘m poklesom na úroveÀ 1,6 miliónaton.V rámci ìal‰ieho rozvoja budeme postupneroz‰irovaÈ svoje pôsobenie v nov˘ch projektochzameran˘ch na oblasti energetiky,strojárstva, dopravy, Ïivotného prostredia acestovného ruchu.Na‰ou víziou zostáva racionálne ÈaÏiÈ zásobyv dob˘vacom priestore Cigeº, Handlová,Nováky, uspokojovaÈ poÏiadavky v‰eobecnéhohospodárskeho záujmu pri v˘robeelektriny, zabezpeãovaÈ stabilitu spoloãnosti,spokojnosÈ a sociálnu starostlivosÈ o zamestnancov.Dr.h.c. Ing. Peter âiãmanec, PhD.predseda predstavenstvaa generálny riaditeºHornonitrianske bane Prievidza, a. s.59

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ANové technológie sa do Ïivota dostávajú vÏdy veºmi ÈaÏko, pretoÏe ich konkurencieschopnosÈ je spoãiatku nízkavzhºadom na vysoké investiãné náklady a nepripravenosÈ prostredia. Plnenie zámerov EÚ, dosiahnuÈ do roku2020 podiel obnoviteºn˘ch zdrojov energie (OZE) v priemere 20 % z celkovej spotreby, znamená pre Slovenskonasadenie nov˘ch technológií s pokrytím niωieho podielu, a to do 14 %. Na tento úãel sú v rozpoãte EÚ vyãlenenéprostriedky aj pre Slovensko vo forme podporn˘ch fondov, ktoré spolu s podporou z rozpoãtu SRmajú byÈ prideºované podºa miestnych pravidiel.Ing. Peter KáãerikDátum narodenia: 9. 1. 1961Miesto narodenia: TopoºãanyBydlisko: Zvolenská 11, 949 11 NitraStav: Ïenat˘, 2 detiVzdelanie:Základné: ZD· v Topoºãanoch 1967 – 1975a v Bojnej 1975 – 1976Stredné: Gymnázium v Topoºãanoch 1976 – 1980Odborné: EF SV·T Katedra automatizácie a regulácie,Technická kybernetika, odbor meracia technika 1980 – 1985Priebeh zamestnania:1985 – 1987 ZSE, ‰. p., Bratislava, Oddelenie dispeãerskeja riadiacej techniky, Odbor HDO, ako technik pre hromadnéa diaºkové ovládanie1987 – 1993 ZSE, ‰. p., Bratislava, Oddelenie dispeãerskeja riadiacej techniky, Odbor ochrán a automatík,ako riadiaci pracovník skupiny ochrán pracovisko Nitra1990 – 1993 Ïivnostník popri zamestnaní, revízie elektrick˘chzariadení NN, VN, VVN, montáÏne a údrÏbové práce1993 – 1994 LiV Elektra, spol. s r. o., ako vedúci montáÏí1994 – 1997 LiV Elektra, spol. s r. o., ako technick˘ riaditeº1997 – 1999 LiV Elektra, spol. s r. o., ako generálny riaditeº1999 – 2009 LiV Elektra, a. s., ako generálny riaditeºa predseda predstavenstva2008 – 2009 Bioenergetická spoloãnosÈ, a. s., Slovensko, akopredseda predstavenstvaJazykové znalosti:Rusk˘ jazyk aktívneNemeck˘ jazyk pasívneZáºuby:Vãelárstvo, hudba, ‰portHºadanie cestyk rozvoju zelenej energieZatiaº je realita taká, Ïe podpora je ÈaÏko prístupnáa jej získanie znamená v aktuálnom návrhuzákona o podpore OZE pre investora takúveºkú stratu na trÏbách, Ïe sa mu pomoc z eurofondovvôbec neoplatí prijaÈ. KeìÏe projektysú finanãne nároãné (3 – 5 mil. eur), na ich financovaniebanky nechcú dávaÈ úver vzhºadomna absenciu istoty návratnosti úveru. Situácia bysa mala zlep‰iÈ po dopracovaní zákona o podporeOZE Ministerstvom hospodárstva a predloÏenído parlamentu. Po jeho schválení by ajslovenská legislatíva garantovala viacroãnú v˘kupnúcenu z OZE (takmer celá Európa má v legislatívezakotvenú 15-roãnú garanciu v˘kupnejceny). Nákladová cena energie z OZE nie jekonkurencieschopná a tak bez tejto podporypovaÏujú banky projekty za rizikové.AKO SA (NE)DÁ POSTAVIË OZE?KaÏd˘ staviteº OZE musí vyrie‰iÈ niekoºkoúloh. Predov‰etk˘m nájsÈ lokalitu, kde je moÏnépostaviÈ zdroj. ZosúladiÈ svoj zámer so záujmamiostatn˘ch dotknut˘ch subjektov. Aknájde pochopenie a podporu v lokalite, musí savyrovnaÈ s územn˘mi záujmami obce. Ak zdrojpotrebuje pre svoju ãinnosÈ suroviny, musí zabezpeãiÈich trval˘ stabiln˘ prísun z malej vzdialenosti.S prípravou v˘stavby OZE sú spojenétechnické problémy, ktoré je potrebné vyrie‰iÈa k tomu treba prieskumy, merania a anal˘zy.E‰te nie je ani jasné ãi sa bude stavaÈ a uÏ je tumnoÏstvo nákladov, ktor˘ch pokrytie je v nedohºadne.Ak sú v˘stupy tejto úvodnej etapy priaznivé,zaãína sa proces získavania potrebn˘ch povolení.Od súladu s energetickou koncepciou SR,cez ekologické posúdenie aÏ po získanie stavebnéhopovolenia. Spracovanie t˘chto podkladovsprevádzajú ìal‰ie a e‰te vy‰‰ie náklady.Po získaní stavebného povolenia môÏe prísÈmedzihra, na konci ktorej je zmluva o nenávratnomfinanãnom príspevku ‰tátu s podporou európskychfondov. Tento príspevok v‰ak znamenázníÏenie v˘kupnej ceny energie. Jednoduch˘prepoãet ukáÏe investorovi, ãi toto zníÏenienediskvalifikuje získanie príspevku. OZE musína seba zarobiÈ a jeho financovanie musí byÈsplatené z príjmov za predaj energie. In˘ zdrojnemá.KaÏdé podnikanie si vyÏaduje úver. Jeho získanieje podmienkou aj pre zaãatie v˘stavbyOZE. Banky majú vlastnú metodiku pre posúdenieúspe‰nosti projektu. Metodika ich chránipred nenávratn˘mi úvermi a pri jej uplatÀovaníbanky vychádzajú z faktov. Ak je v˘kupnácena energie stanovovaná podºa súãasn˘ch zákonovSR (cez v˘nosy URSO) kaÏd˘ rok, takje to pre banku faktor, ktor˘ definuje, Ïe pre obdobienávratnosti (7 – 10 rokov) nie sú jasnétrÏby za energiu. Nepomáhajú argumentácie ostave v celej Európe. Banka posudzuje projektna Slovensku a vychádza z na‰ich podmienok.KaÏdoroãné stanovovanie ceny doposiaº prebiehalos jej kaÏdoroãn˘m nárastom. To znamenápre banku síce urãité pozitívne oãakávanie aj prebudúcnosÈ, ale len predpoklad, nie istotu. A kdenie je istota, je riziko. Riziková investícia je prebanku nezaujímavá a ak prejaví ochotu financovaÈju, tak len za cenu zhor‰enia podmienokpre klienta.QUI BONO?VyuÏitie podpory z eurofondov vytvára priestorpre rast slovenského HDP. Táto podpora slú-Ïi na na‰tartovanie na‰ej ekonomiky, no o niekoºkorokov skonãí. Jej nevyuÏitie znamenáspomalenie rozvoja ná‰ho hospodárstva.Niet inej moÏnosti ako sa vyrovnaÈ so zhor-‰ovaním stavu Ïivotného prostredia, len hºadaÈalternatívne zdroje energie. Raz tento trend zasiahneaj Slovensko a keì pri jeho financovanínevyuÏijeme moÏnosti poskytované eurofondmiteraz, tak si zaplatíme v‰etky náklady zvlastného neskôr.60

S L O V E N S K ÁE N E R G E T I K ATam kde sa rozdávajú peniaze, je priestor ajna korupciu. Na to treba daÈ pozor. Ale tieÏ nieza cenu nadbytoãnej byrokracie. Sú to prostriedky,ktoré sú vytvorené z daní poplatníkov v rozvinutej‰íchekonomikách a o to dôslednej‰iebudú poskytovatelia kontrolovaÈ ich pouÏitie.Pravidlá sú neúprosné. Ak sa nenaplnia podmienkyposkytnutia, budú sa financie musieÈvrátiÈ. Na druhej strane nevyuÏitie znamená odmietnutiepomocnej ruky. Peniaze sa síce vrátiado rozpoãtu EÚ, ale veºkú radosÈ to nespôsobí.Sú to m⁄tve peniaze, ktoré neposlúÏili narozvoj v európskom meradle, a teda nepriniesliani Ïiadny zisk pre EÚ ako celok. Minuli saúãinkom.Niektoré OZE svojím charakterom znamenajúnestabiln˘ zdroj energie. Fotovoltaické ãlánkyv noci nevyrábajú elektrinu a veterné elektrárnesa bez vetra netoãia. V energetickej stratégiisa s t˘mito javmi odborníci zaoberali a daliprimeran˘ priestor aj t˘mto zdrojom. Podmienkya rozsah ich nasadenia v obmedzenom rozsahuneznamenajú váÏny problém. Fotovoltaickéãlánky vyrábajú elektrinu cez deÀ, keì je spotrebavy‰‰ia, a na miestach spotreby, ão sa dáspojiÈ a spotrebovaÈ energiu tam, kde sa vyrobí.To má pozitívny vplyv na straty spôsobovanédistribúciou elektriny z miesta v˘roby namiesto spotreby. Aj kombinácia v˘stavby premenliv˘chneregulovateºn˘ch zdrojov elektrickejenergie (slnko, vietor, voda) s preãerpávacímivodn˘mi elektrárÀami dáva dobré vyhliadky.V ãase prebytku elektriny vytláãajú ãerpadlávodu z dolnej nádrÏe do hornej a v ãase nedostatkusa z vody akumulovanej v hornej nádrÏivyrába elektrina rovnako ako v beÏnej vodnejelektrárni (ako príklad poslúÏi preãerpávaciaelektráreÀ âierny Váh). Fotovoltaické elektrárnemoÏno stavaÈ v blízkosti fabrík pracujúcichna dve denné zmeny, a tie vyrobenú elektrinudokáÏu na mieste spotrebovaÈ.Brzdenie rozvoja v˘roby energie z OZE byzdanlivo mohlo prospieÈ in˘m zdrojom energie.Odborníci v‰ak ãoraz dôraznej‰ie hovoria o dodrÏanívhodného spektra zdrojov – energetickéhomixu. Znamená to, Ïe musí byÈ dodrÏan˘vhodn˘ podiel aj regulovateºn˘ch zdrojov, napríkladzdroje elektrickej energie spaºujúce bioplynto po vhodnej úprave môÏu byÈ rovnakodobre ako napríklad zdroje na zemn˘ plyn (ãoje fosílne palivo dováÏané z Ruska), alebo uhoºnézdroje (uhlie je zväã‰a z dovozu). Tú úpravutreba v‰ak zaplatiÈ a na to treba vytvoriÈ legislatívnepodmienky.Roz‰írenie vlastností OZE na báze bioplynuo regulaãné schopnosti znamená poskytnúÈ sluÏbuelektrizaãnej alebo plynárenskej sústave. TakátosluÏba v elektroenergetike bude stále Ïiadanej‰ia,pretoÏe veºké jadrové zdroje nemajúdostatoãné regulaãné schopnosti. V˘voj k jadrupozvoºna smeruje na celom svete. V˘stavbajadrov˘ch elektrární v spojení s útlmom tepeln˘chelektrární spaºujúcich uhlie spôsobí hladpo regulaãnom v˘kone. Ak by bol k dispozíciidostatoãn˘ regulaãn˘ v˘kon veºkého poãtu mal˘chbioenergetick˘ch elektrární, tak môÏu poskytnúÈpri riadení elektrizaãnej sústavy cennúsluÏbu.Cena energie z OZE musí byÈ dotovaná, pretoÏena trhu sa nemá ‰ancu uplatniÈ. Otázkou je,z ak˘ch zdrojov bude dotácia krytá. Aby systémfungoval správne, mala by byÈ dotácia byÈ nezávisláod ‰tátneho rozpoãtu, pretoÏe je schva-ºovan˘ kaÏd˘ rok a niet záruky, Ïe sa príslu‰n˘objem prostriedkov kaÏdoroãne podarí vyãleniÈ.Ak bude dotácia vytváraná z predajnej cenyenergií, musí sa zákonite zv˘‰iÈ, ão je nepopulárneopatrenie. Má v‰ak logiku v tom, Ïe najviacby pri vhodnom mechanizme platili najväã-‰í spotrebitelia, teda tí istí, ktorí najviac prispievajúformou odvodov do ‰tátnych zdrojov. A takje im vlastne jedno, ãi pokryjú náklady na podporuOZE cez dane, alebo cez cenu energií.Zdá sa, Ïe celému procesu pomôÏe len ur˘chlenédokonãenie a následné schválenie zákonao podpore OZE.EXISTUJE CESTA K OZE?Náreky nepomôÏu a najbliωia pomoc je nakonci vlastného ramena. KeìÏe je Európa plnápríkladov ako iní dokázali postaviÈ mnoÏstvoOZE, tak to snáì také beznádejné nebude. Popríklady netreba ísÈ ìaleko. Staãí do âiech. Na‰isusedia stavili na podporu fotovoltaiky a dnessú na ãele rebríãka EÚ medzi staviteºmi fotovoltaick˘chelektrární. Zaznamenávajú rozvoj aj napriekhor‰ím slneãn˘m pomerom ako má Slovensko.Príklady moÏno nájsÈ aj v oblasti in˘ch OZE.Podmienky na v˘robu bioplynu z kvasenia (fermentácie)biomasy majú krajiny EÚ podobné.V‰ade je priestor pre cielene pestovanú biomasu.Treba v‰ak udrÏaÈ rovnováhu voãi pestovaniupotravín. Odpady z potravinovej biomasy súãasto efektívne vyuÏiteºné ako surovina do fermentaãnéhoprocesu a priná‰ajú úÏitok v OZE.Na pestovanie biomasy sú vyuÏiteºné aj kontaminovanéplochy, ktoré na in˘ úãel vyuÏiÈ nemoÏno.Anal˘zy ukázali, Ïe priestor na niekoºkostoviek megawattov z tak˘chto zdrojov naSlovensku existuje. A to je v˘znamn˘ podiel.KeìÏe podpora v krajinách EÚ je rozmanitá,sú aj rozliãné formy rozvoja OZE. Niekde saviac vyuÏíva vietor, inde fermentácia biomasy,alebo malé vodné zdroje. Jedno majú v‰ak spoloãné.Podporu domáceho finanãného sektora.·anca pre slovensk˘ch investorov do OZE tu je,ale aj konkurencia. KeìÏe financovanie OZE uÏvo viacer˘ch krajinách Európy prinieslo vysokúnávratnosÈ vynaloÏen˘ch prostriedkov, vytvárasa tak potenciál na expanziu do in˘ch lokalít.Skúsenosti s financovaním OZE sú uÏ dostatoãné.Po dopracovaní a schválení podpornej legislatívyna Slovensku by sa dal priestor aj slovenskémukapitálu pred zahraniãn˘m.Ing. Peter KÁâERIKpredseda predstavenstvaBioenergetická spoloãnosÈ, a. s.BIOENERGETICKÁ SPOLOâNOSË, A.S.Bioenergetická spoloãnosÈ, a.s. bola zaloÏenáv roku 2007 s cieºom poskytovania komplexn˘chsluÏieb a realizácie projektov v oblasti obnoviteºn˘chzdrojov a ekologickej v˘roby energií. BioenergetickáspoloãnosÈ, a.s. vznikla ako silná kombináciaschopností a skúseností mladého kreatívnehotímu za úãelom vedenia zákazníka k úspechu.SpoloãnosÈ ustanovila spoluprácu so skupinoumedzinárodne uznávan˘ch spoloãností a expertov.Toto zdruÏenie si získalo re‰pekt a dôveru ako uzákazníkov, tak aj u ‰tátnych orgánov.NበcieºNበcieº je vyjadren˘ mottom: „The Future isGreen – BudúcnosÈ je zelená“, vyjadrujúce, Ïe verímev rozumné vyuÏitie a obnovovanie prírodn˘chzdrojov. Sme tu, aby sme zákazníkom poskytlitechnologicky a ekonomicky najlep‰ie rie‰enia,ktoré nepo‰kodzujú prírodu. Robíme Ïivot ºah‰í súãasnejgenerácii vìaka ponúkan˘m inovatívnymtechnologick˘m rie‰eniam v˘roby tepla, elektrickejenergie a palív, ktoré nám umoÏnia udrÏaÈrozvoj bez obáv o budúce generácie.Na‰a cestaKeìÏe svet je komplexn˘, aj na‰ou hlavnouúlohou bolo vÏdy poskytovaÈ komplexné sluÏby. Vna‰ich projektoch vyhodnocujeme potreby zákazníkaako súãasÈ integrovaného sociálneho a technologickéhosystému, v ktorom vyhºadávame moÏnosÈvytvorenia uzavretého systému s minimálnouprodukciou odpadov a vysoko efektívnou v˘robouenergií.Tento systém sme nazvali BIOENERGETICK¯KOMPLEX.Ponúkame moÏnosti dodávky na kºúã bioenergetick˘chkomplexov:• Projekãná a inÏinierska ãinnosÈ s moÏnosÈoudodávky na kºúã.• Podpora pri financovaní projektov v oblastiobnoviteºn˘ch zdrojov energií.– bioplynové stanice s v˘robou tepelnej a elektrickejenergie– paroplynové cykly spaºujúce zemn˘ plyn alebobioplyn– in‰talácie, údrÏba a servis kogeneraãn˘ch jednotiek– úprava bioplynu na úroveÀ kvality zemnéhoplynu– v˘roba bioetanolu a biopalív z lignocelulózov˘chmateriálov– konverzia marenej tepelnej energie na elektrickúv termo hydro generátoroch– ãistenie, úpravy a odsoºovanie vôd pre komunálnuaj priemyselnú oblasÈ– komunálne a priemyselné spracovanie a zhodnocovanieodpadov– energetické zhodnocovanie odpadov61

Î I V O T N É P R O S T R E D I EOd roku 2005 platí na Slovensku ‰pecifická legislatíva t˘kajúca sa nakladanias elektrozariadeniami a elektroodpadom. Táto legislatíva je v˘sledkom implementácierelevantn˘ch legislatívnych aktov Európskej únie. Systémov˘m adresn˘m spôsobom bolavyrie‰ená plo‰ná zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov elektrozariadení za elektrov˘robky a za tzv.historick˘ i nov˘ elektroodpad. Bola tak nahradená dovtedaj‰ia nesystémová a parciálnapovinnosÈ platiÈ príspevky do ne‰tátneho Recyklaãného fondu za malú ãasÈ elektrozariadení.Od 13. augusta 2005 tak zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu v rozsahu predt˘mneb˘valom organizujú, zabezpeãujú a hlavne financujú v˘robcovia a dovozcoviaelektrozariadení, resp. nimi zaloÏené a riadené kolektívne systémy.Kto v skutoãnosti financujena Slovensku nakladanies elektroodpadom?RIADNE KOLEKTÍVNE SYSTÉMYFUNGUJÚ TRANSPARENTNE AEFEKTÍVNEZa obdobie rokov 2005 – 2008 kolektívnesystémy v˘robcov a dovozcov zorganizovali,zabezpeãili a financovali zber, prepravu aspracovanie takmer 40 000 ton elektroodpadu,na ão bola v tomto období vynaloÏená takmer1 mld. korún. Vy‰e 250 mil. Sk bolo ztohto venované na financovanie spätného odberua zberu od obãanov, jeho propagáciu aZber elektroodpadu kategórií 1 – 7na následnú prepravu na spracovanie. Takmerv‰etky ostatné prostriedky (okrem reÏijn˘chnákladov systémov) zaplatili KS spracovateºsk˘mspoloãnostiam za spracovanie elektroodpadu.Kolektívne systémy v˘robcov a dovozcovpracujú na neziskovej báze a ich v˘sledkysú verejne dostupné na ich webov˘chstránkach, vo v˘roãn˘ch správach, resp. vzbierke listín.Údaje o ãinnosti kolektívnych systémov súprehºadne uvedené v nasledujúcich tabuºkácha grafoch:Kolektívne systémy (KS) 2005 2006 2007 2008* spolu 2005 – 2008Ekolamp 77 294 142 497 206 294 155 154 581 239Elekos 58 656 203 070 555 282 392 600 1 209 608Envidom 1 725 500 4 564 200 8 013 110 11 194 280 25 497 090Etalux 15 561 61 306 123 040 114 672 314 579ZEO 12 352 45 648 75 183 57 000 190 183SEWA 610 791 2 348 527 4 292 237 4 769 156 12 020 711KS spolu 2 500 154 7 365 248 13 265 146 16 682 862 39 813 410Ostatní 1 060 023 940 047 692 550 1 317 139 4 009 757Celkom spolu 3 560 177 8 305 295 13 957 696 18 000 001 43 823 167* zatiaº predbeÏné ãíslaZber elektroodpadu z v˘robkov kategórií1 – 7 v roku 2008Zber elektroodpadu z v˘robkov kategórií1 – 7 v rokoch 2005 – 20087 %9 %93 %91 %KS spoluOstatníKS spoluOstatní62

Î I V O T N É P R O S T R E D I EMnoÏstvo elektrozariadení kategórií 1 – 7 uveden˘ch na trh v SRKolektívne systémy (KS) 2005 2006 2007 2008* spolu 2005 – 2008(kg) (kg) (kg) (kg) (kg)Ekolamp 1 411 685 1 352 500 1 143 321 1 150 317 5 057 823Elekos 2 993 834 3 161 012 2 848 577 3 303 000 12 306 423Envidom 22 552 200 24 171 505 28 849 800 32 305 899 107 879 404Etalux 1 713 324 1 861 664 2 025 701 1 886 585 7 487 274ZEO 886 369 1 096 294 1 129 000 1 255 177 4 366 840SEWA 12 577 797 11 971 763 13 899 040 16 822 502 55 271 102KS spolu 42 135 209 43 614 738 49 895 439 56 723 480 192 368 866Ostatní 5 120 082 7 425 924 5 886 352 1 276 520 19 708 878Celkom spolu 47 255 291 51 040 662 55 781 791 58 000 000 212 077 744* zatiaº predbeÏné ãíslaPodiel elektrozariadení kategórií 1 – 7uveden˘ch na trh v SR v roku 20082 %Podiel elektrozariadení kategórií 1 – 7uveden˘ch na trh v SR v rokoch 2005 – 20089 %KS spoluOstatní98 %V poslednom ãase sa v médiách objavilisprávy, podºa ktor˘ch údajne zber, prepravua spracovanie elektroodpadu zabezpeãuje a financujene‰tátny Recyklaãn˘ fond. Podºaúdajov na stránke tohto fondu (zdrojwww.recfond.sk) bolo za roky 2002 aÏ 2004(obdobie platenia príspevkov do fondu) vyseparovan˘chspolu 4 037 ton elektroodpadu.Prevádzkové financovanie tohto zberu bolorie‰ené platbami v˘robcov a dovozcov spracovateºsk˘msubjektom. Nefinancoval hoteda v nijakom prípade ne‰tátny Recyklaãn˘fond. Prijaté príspevky do fondu za elektrozariadeniapredstavujú za roky 2002 – 2007sumu 308 703 107 Sk.Tento fond v období rokov 2002 – 2008 vydalz príspevkov v˘robcov a dovozcov (pozrivy‰‰ie) viac ako 200 mil. Sk na vybudovaniespracovateºsk˘ch kapacít, priãom pod-ºa ná‰ho názoru sa jedná v mnoh˘ch prípadocho technológie s veºmi drahou prevádzkoua v˘stupom, ktorého kvalita spôsobujeìal‰ie predraÏenie procesu spracovania vdôsledku zlej obchodnej realizovateºnosti v˘stupn˘chfrakcií. Aj preto je spracovanie nat˘chto technológiách dnes jedno z najdrah‰íchv celej Európe.Z porovnania uveden˘ch v˘sledkov ãinnostikolektívnych systémov v oblasti elektrav SR jasne vypl˘va, ako sú zdroje urãenéna zber a recykláciu vyuÏívané a aké v˘sledkypriná‰ajú.Predstavitelia fondu súãasne ‰íria dezinformácieo tzv. virtuálnych potvrdenkách, o nenapæÀanífondu v dôsledku údajného obchádzaniaa poru‰ovania legislatívy a o ak˘chsi2 mld. korún, ktoré vraj unikajú zo systému.Títo promotéri ne‰tátneho Recyklaãného fonduignorujú fakt, Ïe uÏ nie je predpoklad ìal-‰ieho napæÀania fondu, keìÏe uÏ splnil svojuKS spoluOstatní91 %historickú úlohu a skutoãnosÈ, Ïe do fonduprostriedky neplynú je v˘sledok trhovéhofungovania odpadového hospodárstva a naplneniaúãelu vzniku fondu tak, ako sa topredpokladalo a deklarovalo pri jeho vzniku.NenapæÀanie fondu prostriedkami nie je tedav nijakom prípade v˘sledkom „obchádzaniasystému“ a ani „neunikajú“ nijaké 2 mld. korún,ako sa snaÏia verejnosÈ zavádzaÈ predstaviteliafondu.Navy‰e v návrhu novely zákona o odpadochje zakomponovaná stopercentná povinnosÈplatieb do ne‰tátneho Recyklaãného fondupre v˘robcov a dovozcov elektrick˘ch aelektronick˘ch zariadení nespadajúcich podãasÈ 7 zákona (prakticky ide o profesionálnezariadenia vyuÏívané v˘luãne mimo domácností),ktorej ch˘ba akákoºvek logika a úãel.Pripadá nám nenáleÏité a nezdôvodniteºnépouÏiÈ takto získané prostriedky napr. na deklarovan˘rozvoj separovaného zberu, rozvojkapacít recyklácie, ãi zhodnotenie, keìÏe re-Ïim nakladania s t˘mito zariadeniami poskonãení ich Ïivota u uÏívateºov (napríklad po10 rokoch uÏívania, keì peniaze v ne‰tátnomRecyklaãnom fonde uÏ dávno neexistujú)je jasne dan˘ zákonmi a uÏívateº musí prefinancovaÈlikvidáciu svojho zariadenia e‰teraz. Tak˘to zámer iba jednoznaãne spôsobízníÏenie konkurencieschopnosti slovensk˘chsubjektov ich neopodstatnen˘m dodatoãn˘mfinanãn˘m zaÈaÏením.Ing. Jifií Mikulenkagenerálny riaditeº SEWA, a. s.Ing. Martin Ciranriaditeº ENVIDOMKolektívne systémy aktívne prispievajú k rozvoju systému zberu elektroodpadu aj formou organizovaniamobiln˘ch zberov v obciach a mestách.63

V L Á D AS RAj v stavebníctve dominujeúspora energiíMinister v˘stavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janu‰ek si so záujmom prezeral vystavované exponátyv sprievode komisára EU pre priemysel Guntera Verheugena a ministra dopravy, v˘stavby a rozvoja miest NemeckaWolfganga Tiefenseeho.Stavebn˘ priemysel zaÏíva ÈaÏké ãasy. Bankya investori sú opatrnej‰í a nov˘ch budovpribúda pomenej. Stavebníci sa zaãínajúorientovaÈ na energeticky úsporné budovy sr˘chlou finanãnou návratnosÈou.Zaãínajúca finanãná kríza tematicky poznaãilaaj 17. roãník BAU v Mníchove – tradiãn˘veºtrh stavebn˘ch hmôt, stavebn˘chsystémov a architektúry, ktor˘ sa koná kaÏdédva roky a patrí medzi najväã‰ie v Európe.Na v˘stave teda dominovala nielen témaskæbenia modern˘ch technológií s úsporouenergií, ale aj otázka, ako pomôcÈ stavebníctvu,ktoré sa taktieÏ ocitlo v kríze. Od 12.do 19. januára prezentovalo na ploche 180000 ‰tvorcov˘ch metrov viac ako 1 800 v˘robcovzo 40 krajín svoje v˘robky a technológie.Niektorí vystavovatelia predstavili konkrétnekroky, ktoré v najbliωích mesiacochpodporia aj vlády t˘chto ‰tátov. V˘konn˘ riaditeºBAU 2009 Norbert H. Bargmann :“Novétrendy v stavebníctve sú v znamení úsporenergií. Poãas tejto finanãnej krízy nebude nikstavaÈ nové domy. V‰etci chcú skôr u‰etriÈ.“T˘mto témam boli venované aj poãetné konferencie,sympóziá a diskusie, ktoré sú tradiãn˘misprievodcami stavbárskeho veºtrhu. Dveveºtrhové fóra – BudúcnosÈ v˘stavby a MakroArchitektúra– boli zaujímavé predov‰etk˘mpre plánovaãov, architektov, developerova investorov. V‰etky predná‰ky boli simultánneprekladané z nemãiny do angliãtiny.Prístup na ktorékoºvek fórum bol súãas-Èou vstupenky na veºtrh BAU. V osobitn˘chv˘stavn˘ch odboroch boli témy budúcnostipredstavené formou ‰peciálnych ukáÏok akonapríklad : Trvalá stavba, Bezbariérová v˘stavba,Euro-vise okná a dvere, BudúcnosÈstavby z dreva a Taliansky dizajn.Na v˘stave sa prezentovali aj slovenské firmySmreãina Hofatex, NORDIA z RuÏomberka,VASPO z Trenãianskej Turnej a Maslenz Badína, ktoré drÏali krok s konkurenciouaj v oblasti nízkoenergetick˘ch rie‰enía návrhov.Po prv˘krát v histórii tejto populárnej v˘stavysa dostalo cti zástupcovi Slovenska byÈspoluotvárateºom veºtrhu. Na 17. roãníku tobol minister v˘stavby a regionálneho rozvojaSR Marian Janu‰ek, ktorého partnermi pritomto slávnostnom akte boli komisár EU prepriemysel Gunter Verheugen, minister dopravy,v˘stavby a rozvoja miest NemeckaWolfgang Tiefensee a ãelní predstavitelia bavorskejvlády a v˘staviska Messe Munchen.Slovensko a Nemecko patria v ostatn˘ch rokochmedzi európsku ‰piãku v rozvoji stavebnéhopriemyslu. Finanãná kríza ale spôsobila,Ïe sa pozitívny trend zaãína otáãaÈ. PretoNemecko prijalo viacero opatrení na zvrátenienepriaznivého v˘voja a ìal‰ie opatreniapripravuje. Minister dopravy, v˘stavby a rozvojamiest Nemecka Wolfgang Tiefensee :“Oãakávame mierny pokles v oblasti v˘stavbydomov a rovnako aj v priemysle. Neznamenáto v‰ak, Ïe sa s t˘m len tak ºahko zmierime.Na potlaãenie dôsledkov krízy mienimevyuÏiÈ práve ekologické nástroje. Ekologickéa úsporné technológie nie sú u násÏiadnou novinkou, ale tentoraz ich chcemepouÏiÈ na prestavanie budov, ktoré sú vovlastníctve ‰tátu. ·tát investuje peniaze doprestavby ‰kôl, úradov. Investície budú podmienenévyuÏívaním modern˘ch ekologick˘chtechnológií, ako aj technológií, ktoré prinesúv˘znamnú energetickú úsporu. ·tátnemusektoru to prinesie energetickú úsporu,sektoru stavebníctva prácua zároveÀ t˘m podporímeaj rozvoj modern˘ch technológií.“Ani Slovensko nechce v tejto oblasti zaostaÈ.Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR vypracovalo Koncepciu energetickejhospodárnosti budov do roku 2010 sv˘hºadom do roku 2015, ktorú schválila ajvláda. Minister Marian Janu‰ek :“ Hlavn˘mzámerom koncepcie bolo vytvoriÈ podmienkypre postupné zlep‰ovanie energetickejhospodárnosti budov na Slovensku cez stanoveniecieºov, priorít a systémov˘ch krokov aich napæÀanie stanovením úsporn˘ch a motivaãn˘chopatrení, programov, úloh, ãím by samalo dosiahnuÈ v˘razné zníÏenie existujúcehopotenciálu moÏn˘ch úspor energie. Rozsahnovej v˘stavby bytov˘ch i nebytov˘chbudov od roku 1991 jasne ukazuje, Ïe rozhodujúcipotenciál moÏn˘ch úspor energie je vexistujúcich budovách, v ktor˘ch sa dlhodobozanedbávala údrÏba a opravy, ktoré nevyhovujúsúãasn˘m tepelnotechnick˘m poÏiadavkáma ich vlastníci sú väã‰inou menejsolventní. Energetické opatrenia sa nedajúrealizovaÈ bez potrebn˘ch finanãn˘ch podporn˘chmechanizmov. V rokoch 2009 a 2010 jepotrebné pripraviÈ dlhodob˘ program úãinn˘chinovatívnych opatrení úspor energie vbudovách spolu s formami ich podpory, takaby v˘stupy tohto programu v˘znamneovplyvnili zvy‰ovanie energetickej hospodárnostiv budovách po roku 2011 do roku2015 (2020). Do budúcnosti sa treba zameraÈna v˘stavbu budov s nízkou spotrebouenergie nielen z dôvodu neustáleho rastu cienenergie, ale treba maÈ na zreteli i energetickúbezpeãnosÈ, enviromentálnu udrÏateºnosÈa konkurencieschopnosÈ.VyuÏívanie efektívnychtechnológií nám dáva moÏnosti pri v˘stavbenízkoenergetick˘ch budov ba dokoncaenergeticky pasívnych budov dosahovaÈveºké úspory energií. Takéto stavby sú ale nároãnej‰iena projektovú prípravu, pouÏitiekvalitn˘ch materiálov a nezanedbateºná jerealizácia stavebn˘ch prác.“V˘stava BAU 2009 ponúkla prehliadkut˘ch najdokonalej‰ích technológií v stavebníctvea naãrtla aj v˘chodiská a rie‰enia problémov,do ktor˘ch stavbárov dostala finanãnákríza. Nás te‰í, Ïe Slovensko sa na nej nestratiloa potvrdilo svoju konkurencieschopnosÈ.Dagmar Vaneãková,hovorkyÀa MVRR SR64

N Á R O D N Á R A D A S RSvetová kríza nadobúda v hospodárstve kaÏdej krajiny inú podobu. PretoÏe ekonomika kaÏdého‰tátu má vlastné priority, aj dosah a intenzita je rôzna. K tomu, ão sa e‰te oãakáva na Slovensku,aj o tom aké sú v˘chodiská, sa doãítate v nasledujúcom rozhovore s predsedom V˘boru NRSRpre hospodársku politiku Maro‰om KONDRÓTOM, ktor˘ pripravila Anna Komová.Univerzálne rie‰enia neexistujú...Máte aj ekonomické vzdelanie – vysvetlite,preão je pre Slovensko podstatn˘ podielhrubého domáceho produktu na jednéhoobyvateºa?Tento parameter predstavuje ‰tandardn˘ukazovateº pre meranie Ïivotnej úrovne. Taksa porovnávajú jednotlivé krajiny a zvlá‰Èdynamika rastu tohto ukazovateºa je siln˘mindikátorom ekonomického zdravia krajiny.Obyvateºa v‰ak bude skôr zaujímaÈ reálny rastrozdielu medzi Ïivotn˘m minimom a priemern˘mãi najãastej‰ím platom, ão tvorí moÏnolep‰í indikátor jeho individuálnej Ïivotnejúrovne.Ekonomick˘ rast Slovenska v posledn˘chmesiacoch minulého roka dosiahol takmer10 %, ão to znamená v skutoãnosti vt˘chto dÀoch, myslím v dÀoch, keì sa naSlovensku prejavujú následky celosvetovejhospodárskej krízy?Ak chápeme krízu zároveÀ ako príleÏitosÈ,potom SR má veºkú príleÏitosÈ optimalizovaȉtruktúru investícií pri stále konkurenãnejv˘hode relatívne nízkych nákladov vo v˘hodnejpolohe v strede Európy. Na Slovensku investoripostavili najmodernej‰ie v˘roby vautomobilovom a nadväzujúcom strojárskompriemysle, ako aj v elektronickom priemysle.Zaznamenali sme pomerne v˘razn˘ náraststavebnej produkcie a buduje sa infra‰truktúrakrajiny. Pokiaº pouÏijeme zdrav˘ rozum avecne budeme realizovaÈ krok po kroku opatreniavedúce v prvom rade k zabezpeãeniu súdrÏnostispoloãnosti ako veºmi podstatnéhoprodukãného faktora, potrebného pre prekonaniedôsledkov krízy, potom máme ‰ancu.Predsa nik nebude vyhadzovaÈ práve dobudovanéinvestície najmodernej‰ieho charakteru.Na Slovensku sa v minulom období zaãaliprejavovaÈ náznaky porúch na trhu, ãi uÏ toboli poruchy na trhu bytov a realít ale nakoniecaj trh práce stále vykazuje znaãné regionálnerozdiely . Preto opatrenia stimulujúcedobudovanie infra‰truktúry sú rie‰ením sosynergick˘m efektom a vytvárajú pridanúhodnotu na‰ej krajiny, umoÏÀujúcu nadväznéinvestície v zaujímav˘ch lokalitách. ZároveÀv období, keì je útlm v automobilovoma strojárskom priemysle a dobiehajú aj stavebnéprojekty zaloÏené na komerãn˘ch princípoch, je moÏné uvoºnené kapacity vyuÏiÈ pribudovaní infra‰trukturálnych projektov ako súdiaºnice a pod. Pokiaº ste si v‰imli, vláda sat˘mito projektmi intenzívne zaoberá, ão vytvárareálne pracovné miesta a cez mzdu vnútorn˘dopyt na trhu kryt˘ vytvorenou pridanouhodnotou . To je dôleÏité. Ako ìal‰í príkladby som uviedol, Ïe mestám a obciamch˘bajú parkoviská, zvlá‰È v historick˘chcentrách mesta. Tu je veºk˘ priestor na iniciatívumiest a podnikateºského sektora. Mámevysokú spotrebu energií, ãi uÏ je to energiapotrebná na b˘vanie alebo pri tvorbe HDP vpriemysle. Aj tu je veºmi v˘znamn˘ priestorna investície, ktoré vytvárajú pridanú hodnotua teda ich realizáciou budú zvy‰ovaÈ ÏivotnúúroveÀ obãanov. To sú v‰etko projekty, keìsú dobre pripravené, urãite s primeranou investiãnounávratnosÈou a teda financovateºnékomerãn˘mi bankami. Kríza pomáha zreálniÈceny na trhu, a t˘m sa aj nové projekty stanúatraktívnymi. ZároveÀ je dôleÏité, abysme umne vyuÏili systém sociálneho poisteniana správne formovanie trhu práce. NesmiemezabúdaÈ ani na skutoãnosÈ, Ïe temer40% na‰ich obyvateºov Ïije pod vysok˘mstresom a v rôznych formách depresií. MusímeuvaÏovaÈ aj o investíciách umoÏÀujúcichredukovaÈ stres a zv˘‰iÈ kvalitu preÏívania Ïivotaobãanom.Podºa analytikov euro pomohlo Slovensku,no v rakúskom denníku sa objavilo kon‰tatovanie,Ïe euro nemusí preÏiÈ teraj‰iu finanãnúkrízu, je to spojené s EÚ, ktorej sanemusí podariÈ presadiÈ medzinárodnúdohodu t˘kajúcu sa rie‰enia problému „toxick˘ch„ aktív .Bankov˘ a finanãn˘ sektor nesie váÏnuzodpovednosÈ za vznik hypotekárnej a finanãnejkrízy a s ním orgány vykonávajúcedohºad. UÏ v roku 2005 The Economist poukazovalna to, Ïe rozsah cenovej bubliny natrhu s nehnuteºnosÈami dosiahol v USA pribliÏnehodnotu roãného HDP. A nikto sa nesnaÏilo korekciu na trhu. Nik v EU, aspoÀ tonie je známe, nerie‰il tento problém v roku2005. Tak ako v kríze v rokoch 2000/20001padli prudko kapitálové trhy, tak podobn˘obraz je aj na dne‰nom trhu. Ak za pádom nasledovalrad ‰kandálov, známych ako Enron,WorldCom a ìal‰ie, aj dnes sú sprevádzajúcimznakom ‰kandály veºkého rozsahu. Typick˘príklad predstavuje defraudácia finanãníkaMadoffa, oznaãovaného ako osoba, ktoráspôsobila najväã‰iu defraudáciu v dejináchfinanãníctva. Predseda sociálnych demokratovNemecka pán Franz Muntefering koncomjanuára 2009 neváhal takéto osoby oznaãiÈza gangstrov a pyromaniakov, ktorí odpálilikrízu. Finanãná kríza váÏne nabúrala demokraciua hlavne dôveru v in‰titúcie, ãi uÏfinanãného trhu alebo dohºadu nad ním. A dôveraje skutoãne tou najcennej‰ou devízou,ktorú si musí kaÏd˘ nielen získaÈ, ale hlavnena trhu udrÏaÈ. Urãite nie som odborník na toxickéaktíva, ale zodpovednosÈ za ne by malaprevziaÈ spoloãnosÈ, ktorá ich emitovala naprimárnom trhu a tá vláda, ktorá vykonávaladohºad nad emitentom a príslu‰n˘mi ratingov˘miagentúrami. In˘mi slovami, mali byich stiahnuÈ z trhu a vyplatiÈ náhradu vo v˘-‰ke predajnej ceny. Boli to ratingové agentúry,ktoré prakticky vydávali vysvedãenie okvalite t˘chto aktív. Je veºmi jednoduché povedaÈobãanom, investorom, Ïe je to trh, ãospôsobuje pokles ich investície. Ale investorisa oprávnene p˘tajú a budú p˘taÈ, ãi skutoãneinvestiãné fondy odpracovali profesionálnesvoju prácu alebo sa spoºahli na skreslenéinformácie, ãi dokonca sa aktívne zúãastnilina t˘chto obchodoch. MôÏem VámuviesÈ z predchádzajúcej krízy fondy, ktorékopírovali trh a teda pri poklese padali strhom alebo vykazovali e‰te hor‰ie v˘sledky,ale boli aj fondy, ktoré nezaznamenali stratu,akurát nevykázali v období poklesu zisk. Vt˘chto fondoch si ich manaÏéri poctivo odrobilisvoju prácu. TakÏe rie‰enie je potrebné vidieÈtam, kde problém vznikol a zároveÀ veºmidetailne analyzovaÈ bankov˘ a finanãn˘sektor. Nie nadarmo premiér oznaãil na‰eDSS za nebankové subjekty. Celú problematikuII. piliera som diskutoval e‰te v decembri2007 na parlamentnej pôde a k tejto problematikeje potrebné sa vrátiÈ. A veºmi razantne.Ak si vezmeme príklad z USA, potomnové informácie hovoria o tom, Ïe hlavnípredstavitelia bánk na Wall Streete vytvorili„upokojujúce“ správy o finanãnej situácii a oportfóliách investorov. Hospodárske novinynedávno priniesli informácie, Ïe uÏ do‰lo kzat˘kaniu. Po kolapse dvoch fondov boli zatknutídvaja vrcholní manaÏéri z finanãnej in-‰titúcie Bear Stearns. Prezident skupinyCountrywide Angelo Mozilo, ‰éf Fennie MaeDaniel Mudd ãi vedúce osobnosti ostatn˘chhypotekárnych domov, ako Lehman Brothers,Merill Lynch a Wachovia ãelia obvineniam zmiliardov˘ch strát. Finanãné domy vykázalistratu takmer biliónov dolárov, cel˘ trh v novembristratu 2 000 miliárd dolárov a dnes saodhady lí‰ia od 6 do 7 miliárd, presne toºkoako v rokoch dot.com krízy 2000/2001. Súdnysystém v USA je aspoÀ pruÏn˘. Ale ove-ºa lep‰ím opatrením je predchádzaÈ stratám a66

N Á R O D N Á R A D A S Rna to musí slúÏiÈ dobrá regulácia, zvlá‰È reguláciarizika. Len t˘m sa obnoví dôvera natrhu.Buìme konkrétni, ako sa kríza dotkne napríkladÏivnostníkov a ão je práve pre nichpripravené na zmiernenie následkov?Pomerne jednoduch˘ a veºmi úãinn˘ nástrojna stimuláciu remesiel a sluÏieb predstavujeprogram zateplenia bytov, v˘meny okiena zníÏenia energetick˘ch strát budov. Spolus reguláciou a rozvinutím obnoviteºn˘ch zdrojovenergie umoÏÀuje tento program rozvinúÈv regiónoch malé a stredné podniky, vytvoriÈreálne pracovné miesta a hlavne vytvoriÈpridanú hodnotu, ktorá sa bude reprodukovaÈ.Navy‰e, kaÏdá u‰etrená energia prispeje kzv˘‰eniu energetickej bezpeãnosti krajiny,zníÏeniu dovozu energonosiãov a posilneniezahraniãného platobného úãtu. Práve v tejtooblasti môÏeme reálne stimulovaÈ ekonomikua pri primeran˘ch mzdách financovaÈ tentoprogram z úspor energií. Existuje rad návrhovako pripraviÈ tak˘to program, ale pokiaºnenájdeme rie‰enie, ktoré bude nútiÈ kproduktivite práce, ceny za materiál a prácustúpnu a dostanú sa veºmi r˘chlo za moÏnosÈfinancovania z úspor energie a znova sa vytvoríporucha na trhu. Je to práve vláda a parlament,ktorá by mala nájsÈ takú reguláciutrhu, ktorá zaruãí maximalizáciu produkãnejschopnosti trhu bez vzniku porúch. Na neviditeºnúruku trhu uÏ neveria ani zarytí praviãiari,pokiaº nie sú ich ciele totoÏné s pyromanmi.Tu je e‰te veºká úloha vlády. Nielenu nás ale aj v celej EÚ sú aÏ na 70 % ºudianespokojní so sluÏbami energetick˘ch podnikov.Vysoké náklady na energiu im odãerpávajúreálne Ïivotnú úroveÀ. Kde miznú tietopeniaze?Viaceré automobilky zredukovali v˘robu,rovnako stavbári, aj iné odvetvia ak˘ jepredpoklad, bude sa stav e‰te prehlbovaÈ?Ako sa dá pomôcÈ?Prezident Obama poskytol americk˘m automobilkám18 mesiacov na zavedenie v˘robyautomobilov spæÀajúcich prísne ekologickélimity a nízku spotrebu. MôÏeme pozitívnevnímaÈ signály, ktoré vysiela koncernVolkswagen, ktor˘ ohlasuje plnenieprísnych emisn˘ch limít EÚ platn˘ch odroku 2014 v nov˘ch pripravovan˘ch modelocha nízku spotrebu pohonn˘ch hmôt aj vkategórii luxusn˘ch automobilov. To je príleÏitosÈaj Bratislavského závodu. Konkurenciaje neúprosná a tá ur˘chºuje aj u ostatn˘chautomobiliek v˘voj t˘mto smerom. Redukciapredaja je doãasná a o to viac bude potrebnédodávaÈ automobily na trh za dvaroky. âo sa t˘ka stavebného odvetvia, moÏnokon‰tatovaÈ, Ïe vysoké ceny nehnuteºnostíprakticky zastavili predaj bytov. Priemernépríjmy na‰ich obyvateºov sú úmernépri 5 %tnej cene peÀazí cene bytov kdesiokolo 600 aÏ 750 € (18 000 aÏ 22 000 Sk)za jeden m 2 ‰tandardného bytu. Kde majú obãaniavziaÈ dvoj a viacnásobok tejto ceny, keìich platy tomu nezodpovedajú? Vznikla poruchana trhu a je potrebná korekcia a dosiahnutiestavu, aby sa trh pohyboval okolo rovnováÏnehostavu a nevytváral takéto v˘raznécenové a s Àou súvisiace poruchy. Anal˘zouby sa mali zistiÈ príãiny a správnym nastavenímregulácie predchádzaÈ vzniku tak˘chtoporúch.Kde vidíte zdroj poruchy na trhu s nehnuteºnosÈami?V prvom rade nárast ceny mohol vzniknúÈlen vtedy, ak na trhu bolo viac peÀazí na stranedopytu ako na strane ponuky. To je moÏnévyvolaÈ len poskytnutím mäkk˘ch úverov,ktoré sa skombinovali s efektom meny peÀazía nerealistick˘m oãakávaním premietnut˘mdo cien bytov. Konflikt záujmu banky, ktoráfinancuje nielen projekt developerskej spoloãnostiale následne aj poskytuje hypotekárneúvery obãanom pre ten ist˘ projekt je typick˘mpríkladom, kedy sú ãasto bankou poskytnutémäkké úvery. Ak navy‰e celé riziko splateniaúveru vãítane rizika ceny peÀazí je presunuténa obãana, banka si môÏe len spokojnemädliÈ ruky. Dnes dokonca za túto rizikovúoperáciu zaplatia vo vybran˘ch prípadochv‰etci obãania cez dane a banky si opäÈ mädliaruky. Ale problém je v nesprávnej reguláciiproduktu, produkt jednoducho nechránispotrebiteºa a banka sa nepodieºa adekvátnena riziku spojenom s obchodn˘m prípadom.ârtajú sa hneì dve opatrenia. Prvé predstavujeoddelenie financovania projektov developersk˘mspoloãnostiam od poskytovania úverovobãanom. Druh˘m opatrením je, aby rizikospojené so splácaním úveru bolo rovnomernerozdelené medzi banku a fyzickú osobupodºa v˘‰ky splatenej ãasti úveru. Tietodve skutoãnosti veºmi r˘chlo nastavia rovnováhuna trhu a trh s nehnuteºnosÈami zaãne vykazovaÈvy‰‰iu produkãnú schopnosÈ a zabezpeãíìaleko viac bytov zvlá‰È pre mladé rodinya samozrejme poskytne aj viac pracovn˘chpríleÏitostí. Súãasné opatrenie zo strany vládyje vyjadrením len solidarity, ale a tak je toformulované, nesmie dôjsÈ k zneuÏitiu tohtoprístupu , pretoÏe jedin˘m víÈazom nakoniecbude zase len bankov˘ sektor na úkor spotrebiteºova Ïivotnej úrovne nás v‰etk˘ch.âo by spôsobilo v hospodárstve zníÏeniedaní?Ak budeme hovoriÈ o zníÏení daní na úrovnifyzickej osoby v podobe odpoãítateºnejpoloÏky základu dane, potom je to stimulujúceplo‰né opatrenie, jeden z cieºov vlády. Akv‰ak zníÏime dane na úrovni sadzby dane aje jedno ãi u právnickej alebo fyzickej osoby,nemoÏno oãakávaÈ cielen˘ impulz. Skôrsnahu o úspory, v˘voz kapitálu alebo presunspotreby do luxusu. A to ekonomiku nepotiahne.Javí sa ìaleko úãelnej‰ie nasmerovaÈ peniazena tvorbu reálnej pridanej hodnoty, ktoroumôÏe byÈ aj zníÏenie nákladov, napríkladenergetick˘ch a ktoré síce nevytvoria rastHDP, ale zmenia pozitívne ‰truktúru nákladov,ãi uÏ na úrovni rodiny alebo podniku, ato je ãastokrát vy‰‰í efekt pre rast Ïivotnejúrovne ako samotn˘ rast HDP.Dá sa povedaÈ, Ïe Slovensko zastihla krízaodbytu na zahraniãn˘ch trhoch a domácejspotreby, aké následky e‰te nepoznáme?V roku 2009 sa oãakáva v˘razn˘ poklestrhu spotrebného tovaru. Podobne je moÏnéoãakávaÈ v˘razn˘ pokles turistického ruchu.Na‰i podnikatelia asi musia prejsÈ tvrdou ‰kolou,aby vnímali, kto je ich zákazník, aké máfinanãné moÏnosti a v konkurencii musia vytvoriÈpríleÏitosÈ pre seba. Staãilo jedno zaváhaniea aktívni rakúski podnikatelia prevzaliznaãnú ãasÈ poºskej, ukrajinskej a ruskejklientely a Tatry zrazu majú v˘razne niωiuobsadenosÈ. Prechod na euro spôsobilo obdobn˘efekt, napr. aj v Taliansku a in˘ch turistickyorientovan˘ch krajinách, k˘m podnikateliapochopili, Ïe je lep‰í reálny turista akoÏiadny. A trvalo im to viac ako dve sezóny.âím skôr analyzujeme podmienky a identifikujemepríãiny, t˘m skôr moÏno urobiÈ nápravu.Dnes je moÏné uãiÈ sa v ·panielsku, kdekríza v nehnuteºnostiach a turistickom ruchunabrala váÏne rozmery a zabezpeãila suverénnenajvy‰‰í stav v nezamestnanosti v EÚ.Kto bude potrebovaÈ najv˘raznej‰iu pomoc,myslíte si, Ïe to bude strojárstvo a automobilov˘priemysel?Veºa sa hovorí o pomoci. Z hºadiska krátkodobéhosú to skutoãne opatrenia, ktoré musiapracujúci pocítiÈ, Ïe nie sú sami v kríze,Ïe je tu v opodstatnen˘ch prípadoch ‰tát, aleaj podnikateºsk˘ sektor a odbory , ktorí cezsvoje in‰titúcie podávajú pomocnú ruku. Musíto byÈ ale forma, ktorá neumoÏní zneuÏiÈ tietoin‰titúty pomoci. PretoÏe potom sa zo solidaritystáva zneuÏívanie systému. Ale z hºadiskastrednodobého musíme posilniÈ investíciedo vzdelania a hlavne do aplikovanéhov˘skumu a v˘voja. Je to overené v praxi, ãov˘voj nevyvinie, to v˘roba nemôÏe vyrobiÈ aobchod predaÈ. Dnes nám v˘razne pomôÏeokamÏite uviesÈ moderné produkãné technológiedo praxe tak, aby vytvárali trvalé hodnoty.Nie nadarmo je to program obnoviteºn˘chzdrojov energie a energeticky inteligentn˘chbudov ako nosn˘ program prezidentaObamu ale aj EÚ. Aj na Slovensku mámeniektoré v˘znamné príklady tak˘chto iniciatív.Na druhej strane pociÈujem slab˘ záujemvedy a jej predstaviteºov o orientáciu v˘skumuna reálne v˘stup do praxe. PretoÏe to uÏnie je ãiarka za odborn˘ ãlánok ako kritérium,ale konkrétna hodnota ktorá preveruje ichkvalitu práce. A tá je na Slovensku skutoãnenízka, staãí sa pozrieÈ na postavenie Slovenskav inováciách EÚ. Sme na chvoste.âo sa robí preto, aby sa zv˘‰ila domácaspotreba?Zv˘‰enie domácej spotreby je potrebnérie‰iÈ rozhodujúcou mierou cez investície,ktoré budú zabezpeãovaÈ tvorbu hodnôt v reprodukovanejpodobe. Jednorazové rozdanievzácnych investiãn˘ch prostriedkov dospotreby bez krytia t˘chto peÀazí prácou,realizovanou na trhu, znamená prejedeniekapitálu, ktor˘ následne zmizne. Ale ãasÈ prostriedkovje potrebné poskytnúÈ v rámci solidaritytam, kde iné rie‰enie nie je k dispozíciiv primeranom ãase.Dá sa ãasovo ohraniãiÈ toto nepriaznivéobdobie?Ak vychádzame z vlastností nov˘ch produkãn˘chtechnológií, ktor˘ch masívne nasadeniepredstavuje reálne rie‰enie krízy a ichpostupné zavádzanie, potom ãasov˘ horizonttroch aÏ päÈ rokov sa zdá byÈ realistick˘, aksprávne pochopíme v˘zvu doby, nespanikárimea systémom postupn˘ch krokov pri pouÏitízdravého rozumu budeme problém rie‰iÈ vprvom rade v prospech obãana a spotrebiteºa.67

N Á R O D N Á R A D A S RNa celkov˘ rast a rozvoj ‰tátu má vplyv aj zharmonizovanie v˘voja jednotliv˘ch regiónov a tak v regionálnej politikedo roku 2013 zostáva v popredí napríklad podpora zo spoloãn˘ch fondov. No na celkov˘ rast majú vplyv viaceréfaktory. Viac v rozhovore s poslancom NRSR za SMER-SD Pavlom GOGOM a redaktorkou Annou Komovou.Aby sa nestrácala schopnosÈkonkurencieAko by ste hodnotili súdrÏnosÈ medzi regiónmipri súãasnom stave prehlbujúcej sakrízy?Ak by som mal hodnotiÈ súdrÏnosÈ jednotliv˘chregiónov v tejto hospodárskej situácii,nie som si ist˘, Ïe by to bolo celkom objektívne.Priznám sa, neviem aké kontakty vãase prehlbujúcej sa krízy nadviazali medzisebou jednotlivé regióny. UÏ som sa jedenkrátvyjadril, Ïe cítim medzi regiónmi ist˘druh egoizmu a nemyslím, Ïe by sa vytrácalz ich Ïivota. Samozrejme, Ïe na oficiálnejúrovni sa vymieÀajú skúsenosti, av‰ak súãasnáhospodárska situácia je pre nich, ale aj prenás nieãím nov˘m, s ãím sa musíme vyrovnaÈ.Rozvoj kaÏdého regiónu závisí od miestnejsamosprávy, od toho, ako si jednotlivémiestne a regionálne parlamenty príjmu programekonomického a hospodárskeho rozvoja.Av‰ak záver minulého roka urãite zasiaholdo ich plánov. Myslím, Ïe problémy, ktoré zastihlijednotlivé krajiny v ãase finanãn˘ch ahospodárskych pádov a zasiahli aj na‰e regióny,budú maÈ ekonomické dôsledky, aj keì nechcemvyvolávaÈ negatívne my‰lienky, noverím, Ïe sa z nich postupne dostaneme. Verímv pracovitosÈ a odhodlanosÈ na‰ich ºudípremôcÈ ÈaÏkosti spojené s hospodárskymv˘vojom, ktor˘ tu nastal. BohuÏiaº, nie na‰ouvinou.Nemá dne‰ná doba vplyv na regionálnukonkurencieschopnosÈ?Neviem, ãi je táto otázka správne poloÏená.Viete, konkurencieschopnosÈ podnikov, firiema spoloãností je zdravá v ãase zdravejekonomiky. Ak sa vyvíja a rozmáha v˘robaa v jednotliv˘ch krajoch nachádzame Ïivotaschopnúkonkurenciu, je to dobré. Av‰ak, aksa zatvárajú podniky rovnakého zamerania,tak ich predchádzajúca zdravá konkurencieschopnosÈneprinesie veºa nového. Skôr naopak,úsilie o rozvoj a záchranu podnikumôÏe maÈ opaãn˘ efekt. Nájdu podniky zdravúmotiváciu v ãase, keì o ich v˘robky nieje záujem, nejdú na odbyt? V ãom si majú navzájomkonkurovaÈ? Ak postupne zniÏujúv˘robu, nútia zamestnancov pracovaÈ na poloviãn˘úväzok, myslíte, Ïe hºadajú moÏnostirozvoja? Skôr sa snaÏia o zachovanie tradiãnejv˘roby, zachovanie v˘robného programua budú ãakaÈ na postupné oÏivenietrhov. Ak v‰ak vedenie podnikov nedokáÏeobhájiÈ svoj v˘robn˘ proces, dochádza k zatvoreniuv˘robn˘ch prevádzok. KonkurovaÈsi v tom, kto predá viac v˘robkov v ãase krízy,nie je zdravé. Je to skôr o záchrane, a ãastoaj o zaplatení základn˘ch odvodov, ãi uÏmzdov˘ch alebo v˘robn˘ch nákladov.Aké zmeny treba podºa vás presadzovaÈ vjednotliv˘ch regiónoch, aby sa ºah‰ie spoloãneodolávalo globálnej kríze?Neexistuje jednoduch˘ návod, ako postupovaÈpri rie‰ení globálnej krízy v jednotliv˘chregiónoch. KaÏd˘ región má svoje ekonomickéa hospodárske osobitosti. Aj kaÏd˘región je rozdielne hospodársky vyspel˘. âomá robiÈ región, ktor˘ má rozvinut˘ priemysel- mal by si ho udrÏaÈ. âo má robiÈ región,ktor˘ má niωí priemyseln˘ potenciál – malby si ho tieÏ udrÏaÈ. Ale za akú cenu? V ãomsi budú konkurovaÈ, v hospodárskom raste?Asi ne. Skôr v tom, kto sa udrÏí na trhu. A aksa udrÏí, tak je to v˘sledok jeho silnej konkurencieschopnostiv predchádzajúcom období.Nie som prognostik ani ekonóm, ktor˘ bymal zázraãnú paliãku na ºah‰ie zvládnutieglobálnej krízy v regiónoch, ale okrem ekonomick˘chopatrení súãasnej slovenskej vládya zákonov, ktoré boli prijaté v zr˘chlenomlegislatívnom konaní v NR SR, by mali zohraÈdôleÏitú úlohu samosprávy, od samosprávnychkrajov po jednotlivé regionálne amestské. Preto vítam aj fakt, Ïe ZMOS sa dohodolna spoloãnom postupe s vládou SR apokúsi sa v rámci svojej kompetencie vypracovaÈprogram ‰etrenia na najbliωie dva roky,tak, ako o tom hovorí aj Memorandum podpísanémedzi obidvomi subjektmi.Myslíte si, Ïe Memorandum o spoluprácimôÏe priniesÈ v súãasnom stave pomoc vrozvoji regiónov, prípadne k zníÏeniu dopadovkrízy na regióny?Memorandum o spolupráci pri rie‰ení dopadovfinanãnej a hospodárskej krízy na slovenskúspoloãnosÈ bolo podpísané po dohodedvoch siln˘ch partnerov. Myslím, Ïe smev‰etci pochopili, Ïe aj Slovensko musí ãeliÈdopadom celosvetovej finanãnej a hospodárskejkrízy. To sa samozrejme prejaví aj v regiónoch,preto by bolo dobré, aby sa vytvoriloúsilie o väã‰iu súdrÏnosÈ miestnych a regionálnychsamospráv. SúdrÏnosÈ by malanahradiÈ vzájomnú konkurenciu. EliminovaÈv‰etky dopady na rozvoj miest, udrÏiavaÈ stupeÀhospodárskeho a ekonomického v˘vojabez sociálnych dopadov na obyvateºstvo budeÈaÏké, ale treba takéto opatrenia prijaÈ. Ak tobude potrebné, treba zvolaÈ mimoriadne zastupiteºstváa znovu prejsÈ príjmovú a v˘davkovúpoloÏku samosprávnych rozpoãtova prehodnotiÈ ju podºa konkrétneho v˘voja vjednotliv˘ch regiónoch. Ist˘ zákonn˘ rámec,ktor˘ by dopomohol k eliminovaniu hospodárskejkrízy, dala vláda SR i NR SR, ktoráprijala nielen balíãek ekonomick˘ch opatrení,ale aj niekoºko zákonov v skrátenom legislatívnomprocese, so zreteºom na udrÏanienajmä sociálnych istôt ºudí na Slovensku.Dne‰ná doba je pomerne hektická a tak budepotrebná spolupráca na kaÏdom kroku. Spoluprácanesmie skæznuÈ do improvizácie, alemusí sa vytvoriÈ ‰iroká zhoda názorov a opatrení.âo treba najviac v súãasnom stave podporovaÈpre udrÏateºn˘ rozvoj regiónov?Skúste to zov‰eobecniÈ.UÏ som niektoré naznaãil v súvislosti sprijat˘mi ekonomick˘mi zákonmi v NR SR.Otázkou zostáva, ako sa budú postupne transformovaÈdo konkrétneho Ïivota. Naznaãilsom aj potrebu sadnúÈ si na úrovni samospráva rie‰iÈ vlastnú rozpoãtovú politiku.Mnohé rezervy sú urãite v efektívnosti ãerpaniafondov EÚ, ktoré by mohli byÈ nápomocnépri podpore zamestnanosti. Jednoznaãnebude treba dávaÈ pozor na obozretnú finanãnúpolitiku, na stabilitu verejného sektoru anebáÈ sa v rámci moÏností podporovaÈ aj vytváraniesociálnych podnikov a pod. Nechcemsa uÏ vracaÈ k Memorandu medzi vládou SRa ZMOS-om, ale ak sa dohodnuté ukazovatelea podmienky budú uplatÀovaÈ v praktickomÏivote, do veºkej miery to napomôÏeeliminovaÈ negatívne dôsledky hospodárskeja finanãnej krízy. Kríza nie je len u nás, mácelosvetov˘ záber. Nedá sa odhadnúÈ jej trvanie.Do akej miery zasiahne do zdrav˘ch koreÀovna‰ej ekonomiky, budeme vidieÈ v najbliωíchmesiacoch. ªudí na Slovensku v‰aktreba povzbudzovaÈ, a nie vytváraÈ ãiernescenáre. Ekonomick˘ rast a prekonávaniekrízy je spoloãn˘m cieºom t˘chto dní.Ak˘ vplyv má európska územná spoluprácana rozvoj Slovenska a jeho udrÏateºnosÈ68

N Á R O D N Á R A D A S Ra ako vnímate pozíciu SR k budúcnostipolitiky súdrÏnosti v kontexte revízie rozpoãtuEÚ?Ak budeme hovoriÈ o súdrÏnosti, ktorejcieºom je zniÏovaÈ ekonomické a sociálnerozdiely medzi jednotliv˘mi ãlensk˘mi ‰tátmia regiónmi EÚ, tak si musíme uvedomiÈ,Ïe tento nástroj zohºadÀuje v˘voj vnútri EÚ,ako aj mimo jej hraníc. Ekonomick˘ rast a súdrÏnosÈsa navzájom ovplyvÀujú. ZníÏenierozdielov pomáha regiónom a sociálnym skupinámprispievaÈ k celkovému ekonomickémurozvoju a obidva tieto subjekty z tohomôÏu len získaÈ. Preto veºmi záleÏí od dobrezameran˘ch investícií a od dobr˘ch podnikateºsk˘chpríleÏitostí, ktoré môÏu posilniÈ regionálnukonkurencieschopnosÈ. T˘m, Ïe Slovenskoprijalo v˘zvu a vstúpilo do EÚ, má‰ancu vyuÏívaÈ ‰trukturálne fondy a t˘m zni-ÏovaÈ regionálne disparity. Som si ist˘, ÏeSR povaÏuje politiku súdrÏnosti za prioritnú,pretoÏe má vplyv na zniÏovanie regionálnychrozdielov, v duchu strategick˘ch cieºovlisabonskej stratégie, ktorá rie‰i ekonomick˘rast a zamestnanosÈ ako aj rozvoj vidieka.Súhlasím s názorom, Ïe v˘‰ka podpory pre regiónyby mala závisieÈ nielen od úrovne rozvinutostiregiónov, ale aj od úrovne rozvinutostiãlenského ‰tátu. Takáto alokácia finanãn˘chprostriedkov môÏe jednoznaãne prispieÈk posilÀovaniu regionálnych identít a môÏeposilniÈ aj partnerstvá medzi mestsk˘mi a vidieckymioblasÈami.Nebolo by potrebné hlb‰ie prepojiÈ vidieckeoblasti a mestá, aby sa dosiahol spoloãn˘v˘raznej‰í a trval˘ rozvoj?Práve som to naznaãil v predchádzajúcejotázke. Uωie prepojenie vidieckych oblastía miest môÏe priniesÈ v˘raznej‰í a trvalej‰írozvoj. Lep‰ie sa môÏe vyuÏiÈ územná rozmanitosÈ.Vybudujú sa mestá a mestské oblasti,revitalizujú sa sídla, zmodernizuje sa sieÈ infra‰truktúry,zdokonalí sa energetická efektívnosÈ.Dnes je ak˘msi modern˘m trendom,Ïe obce, ktoré majú vytvorené moÏnosti, hºadajúinvestorov, ktorí tam budujú priemyselnéparky, infra‰truktúru, zamestnávajú vlastn˘chobãanov a zaãínajú konkurovaÈ okresn˘mãi krajsk˘m mestám. V niektor˘ch regiónochtak ºudia z miest budú chodiÈ do prácena dediny, do priemyseln˘ch zón, k˘m doterazto bolo naopak. Je to aj dôsledok prehustenostimestsk˘ch sídel, mestá nemajú kdestavaÈ, sú predimenzované vo v‰etk˘ch oblastiach,kriÏujú sa elektronické ãi telefónneprepojenia, úzke cesty, ulice, vodovodné a kanalizaãnéprepojenia nie je moÏné kapacitneroz‰íriÈ a pod.Ktoré regióny sa zúãastÀujú na cezhraniãnejspolupráci napr. v rámci INTEREG,prípadne v in˘ch medzinárodn˘ch projektoch?Tento operaãn˘ program, ktor˘ umoÏÀujespoluprácu medzi regionálnymi a miestnymiorgánmi, prispieva k zlep‰eniu efektívnostipolitík regionálneho rozvoja. Je zaloÏen˘ nateritoriálnej spolupráci a je do neho zapojen˘ch29 ‰tátov Európy. Priznám sa, Ïe nemámzmapované v‰etky regióny Slovenska, abysom mohol jednoznaãne hodnotiÈ cezhraniãnúspoluprácu v rámci tohto operaãného programuINTEREG, av‰ak vo v‰etk˘ch samosprávnychkrajoch existujú oddelenia, ktorésa zaoberajú strategick˘mi ãinnosÈami smerujúcimik regionálnemu rozvoju a cezhraniãnejspolupráci. Podporujú projekty spoluprácena vidieku v rámci samosprávnych krajovi mimo nich, za hranicami. Na medzinárodnejúrovni sú vytvorené nezávislé organizácieregiónov, napr. ZdruÏenie európskych regiónovARE, kde sú zdruÏené aj niektoréna‰e samosprávne kraje a ich vzájomná komunikáciamôÏe prispieÈ k ekonomickej prosperitek presnej‰ej identifikácii záujmov kultúrnychi spoloãensk˘ch. Na‰e samosprávnekraje sa prostredníctvom v˘ziev stali súãas-Èou kapitalizaãn˘ch projektov zameran˘chna oblasÈ zv˘‰enia efektivity inovaãn˘ch regionálnychpolitík.Ako vnímate vzÈah regionálnej politiky a‰tátu?Aj keì sú samosprávne kraje autonómne vrozhodovaní, ‰tát sa nesmie zbaviÈ zodpovednostia v prípade potreby pomôcÈ zaostalej‰ímregiónom. Je v záujme ‰tátu vyrovnávaÈregionálne rozdiely. Nakoniec, je to aj súãasÈouProgramového vyhlásenia vlády. âo sat˘ka regionálnej politiky, sú vypracované ajzásady regionálnej politiky, ktoré definujúv˘chodiská, ciele, princípy i nástroje regionálnejpolitiky, aj s väzbou na regionálnu politikuEurópskej únie. Viem, Ïe tieto zásadyboli vypracované v ãase, keì sme sa nezaoberalifinanãnou a hospodárskou krízou, alepo prijatí balíãka ekonomick˘ch opatrení samôÏu staÈ, po poznaní konkrétnej situácie vregiónoch, pomocníkom pri zniÏovaní hospodárskychrozdielov jednotliv˘ch regiónov.Aj keì smev˘znamn˘m hráãom...PribliÏne 20 % spotreby plynu Európskej únie prechádza cez Slovensko, no 98 % spotreby kryjeme dovozom.Dlhodobá zmluva s Gazpromom sa konãí na budúci rok. Ako ìalej a aké sú moÏnosti, sa p˘tala redaktorkaAnna Komová ãlena V˘boru NRSR pre hospodársku politiku, poslanca Tibora GLENDU.Monitoruje sa ponuka a dopyt plynu z hºadiskadlhodob˘ch trendov v˘voja plynárenstva?Monitorovanie dodávok plynu je dôleÏitéz hºadiska zabezpeãenia bezpeãnej a spoºahlivejdodávky zemného plynu v dostatoãnomobjeme pre v‰etky segmenty odberateºov. Vtejto súvislosti sa najväã‰í dôraz venuje monitorovaniuúrovne oãakávanej budúcej spotrebya dostupn˘ch dodávok plynu a to za úãelomrovnováhy ponuky a dodávky plynu najednej strane a dopytu a spotreby plynu nastrane druhej.Monitoring ponuky a dopytu z dlhodobéhohºadiska sa samozrejme vykonáva aj unás. Na strane dodávateºov je monitoring nevyhnutn˘pre plánovanie investícii do plynárenskejinfra‰truktúry, ako aj do v˘skumunov˘ch loÏísk zemného plynu.Podºa predbeÏn˘ch anal˘z Európskej úniesa oãakáva nárast dodávok zemného plynu vroku 2030 zo súãasn˘ch cca 500 mld. m 3 /rokna 780 mld. m 3 /rok, priãom moÏno oãakávaÈpokles ÈaÏby v krajinách Európskej únie takmero 100 mld. m 3 /rok v roku 2030.Z pohºadu Slovenska sa predpokladomspotreby a dopytu po plyne venuje aj v minulomroku vládou schválená Stratégia energetickejbezpeãnosti. Spotreba plynu na Slovenskudo roku 2013 by mala byÈ zhruba nadne‰nej úrovni, nakoºko realizované úspornéopatrenia spôsobujú pokles spotreby plynu.Tento pokles bude pravdepodobn˘ vykryt˘rastom produkcie nov˘ch investorov, i keì zpohºadu súãasnej situácie a hospodárskej krízyje to tieÏ minimálne v krátkodobom horizonteotázne.Sú predpoklady a vhodné podmienky nazapojenie Slovenska do medzinárodn˘ch69

N Á R O D N Á R A D A S Rplynárensk˘ch projektov?Aj keì rusk˘ plyn a jeho tradiãné dopravnétrasy zostávajú najv˘znamnej‰ími z hºadiskadodávok pre Slovensko, stále sa sledujú avyhodnocujú moÏnosti diverzifikácie dodávokzemného plynu. KeìÏe v t˘chto prípadochide o projekty, do ktor˘ch je zapojen˘chviac spoloãností a z viacer˘ch krajín, je tupriestor na realizáciu len v ‰ir‰ej spolupráci.Pre Slovensko sa pri skúmaní moÏnostídiverzifikácie zdrojov a dopravn˘ch ciest akonajperspektívnej‰ie javia projekty plynovoduNabucco a dodávky plynu s vyuÏitím termináluAdria LNG, samozrejme v prípade ichrealizácie. Perspektívne môÏu byÈ aj dodávkynórskeho plynu cez âeskú republiku aleboRakúsko. Samozrejme, Ïe sledujeme ajmoÏnú realizáciu plynovodov Blue Stream ãiSouth Stream, ktoré by mali doviesÈ plyn doMaìarska a Rakúska.Rôznymi aktivitami sa hlásime k t˘mtoprojektom a k perspektíve pripojenia a moÏnostiamdodávok plynu aj na Slovensko, predov‰etk˘mão sa t˘ka realizácie prepojení sMaìarskom a Rakúskom.V súãasnosti sa v rámci Rady EÚ prerokúvanávrh nariadenia zakladajúceho programna podporu hospodárskej obnovy poskytnutímfinanãnej pomoci Spoloãenstva pre projektyv oblasti energetiky. Toto nariadeniepoãíta s finanãnou pomocou pre projekty plynárensk˘cha elektrizaãn˘ch prepojení vo v˘-‰ke 1,75 mld. eur.Na predbeÏnom zozname projektov infra-‰truktúry je aj projekt plynárenského prepojenieSlovenska a Maìarska, ktoré presadzujeMinisterstvo hospodárstva. Projekt by samal staÈ súãasÈou severo-juÏného prepojeniaBaltické – Jadranské more.Okrem toho Slovensko v koordinácii s dotknut˘misusedn˘mi krajinami uskutoãÀujekroky, aby do zoznamu podporovan˘ch projektovboli zaãlenené aj projekty, ktoré majúzabezpeãiÈ moÏnosÈ toku plynu v smere západ– v˘chod a projekt zabezpeãenia technickejinfra‰truktúry pre dodávky plynu z Rakúskana Slovensko.Je zabezpeãené efektívne vyuÏívanie existujúcichdistribuãn˘ch sietí?Distribuãné siete sú charakterizované t˘m,Ïe majú postavenie prirodzen˘ch monopolov.Platná energetická legislatíva zabezpeãujev‰etk˘m úãastníkom trhu s plynom na dostatoãnejúrovni rovnaké práva pokiaº ide o prístupk t˘mto zariadeniam. Konkurencia sa vrámci trhu s plynom uskutoãÀuje na trhu dodávkyplynu. Prevádzkovateº distribuãnej sieteposkytuje sluÏby distribúcie plynu na nediskriminaãnomzáklade pre v‰etk˘ch úãastníkovtrhu s plynom.Preto je z hºadiska hospodárnosti, stability,bezpeãnosti a spoºahlivosti dodávok plynupotrebné, aby sa zabezpeãilo efektívnevyuÏívanie existujúcich distribuãn˘ch sietí.Stanovovanie primeran˘ch podmienok apostupov na pripojenie a prístup do distribuãnejsiete, ako základnej podmienky pre zv˘-‰enie efektívnosti fungovania trhu s plynom,je cieºom regulaãnej politiky stanovujúcejspôsoby regulácie sieÈov˘ch odvetví.Úlohou Úradu pre reguláciu sieÈov˘ch odvetvíje zabezpeãovaÈ podmienky pre kvalituposkytovan˘ch distribuãn˘ch sluÏieb, priãomzároveÀ aplikuje také metódy regulácie,ktoré vedú k niωím nákladom na distribúciuplynu. Regulaãn˘ úrad zároveÀ vytvára podmienkypre efektívny rozvoj, bezpeãnú a spo-ºahlivú prevádzku distribuãn˘ch sietí. Z hºadiskaefektívneho vyuÏívania existujúcichdistribuãn˘ch sietí regulaãn˘ úrad analyzujeaj v˘‰ku strát a vlastnej spotreby plynu v distribuãnejsieti a zabezpeãuje motivaãné faktoryna zniÏovanie strát v sieti.Súãasne platnou energetickou a regulaãnoulegislatívou v spojení s úlohami regulátora súvytvorené podmienky na zabezpeãenie efektívnehovyuÏívania existujúcich distribuãn˘chsietí.Rozm˘‰ºa sa aj o budovaní nov˘ch prepravn˘cha distribuãn˘ch sietí?Z pohºadu Slovenska je moÏnosÈ budovanianov˘ch prepravn˘ch sietí spojená s rozvojomcezhraniãn˘ch kapacít a budovanímnov˘ch prepojovacích kapacít s prepravn˘misieÈami susedn˘ch ‰tátov tak ako som uÏuviedol v predchádzajúcej odpovedi.Pokiaº ide o v˘stavbu distribuãn˘ch sietí,Slovensko má jednu z najrozsiahlej‰ích distribuãn˘chsietí v Európe. Preto je jej ìal‰í rozvojspojen˘ s budovaním nov˘ch sietí závisl˘jedine od ekonomického vyhodnotenia prínosuroz‰irovania, ako aj od skutoãného v˘vojaspotreby plynu na slovenskom trhu.Dá sa rátaÈ so zásobami plynu, ktoré sú vslovensk˘ch zásobníkoch v období krízy?V podzemn˘ch zásobníkoch zemného plynuuskladÀujú plyn rôzne spoloãnosti vrátaneSlovenského plynárenského priemyslu, a.s. Kríza, ktorá nastala v dodávkach plynu naSlovensko v januári 2009 ukázala v˘znampodzemn˘ch zásobníkov plynu v stavoch núdze.V súãasnosti je v parlamente balík novelizáciízákonov, ktor˘ jasne ustanovuje mechanizmusa umoÏÀuje aj vstup ‰tátu do procesuskladovania plynu práve v ãase stave núdze.Rusk˘ prezident Dmitrij Medvedev vyzvalna ur˘chlené vybudovanie nov˘chplynovodov obchádzajúcich Ukrajinu, bolby to krok k men‰ej závislosti Európy, napríkladod politick˘ch konfliktov?Cieºom diverzifikácie na európskej i národnejúrovni je zníÏiÈ stupeÀ závislosti od jednotliv˘chdodávateºov, ão by malo prispieÈ kukonkurencii v oblasti dodávky plynu, ako ajk zv˘‰eniu miery bezpeãnosti dodávky, hlavnez pohºadu rie‰enia situácie v prípade v˘padkujedného zdroja.Realizácia t˘chto projektov môÏe predstavovaÈúãinn˘ prostriedok pre diverzifikáciuEurópy na zdrojoch zemného plynu a prepravn˘chtrasách plynu. Ich realizácia je v‰akmoÏná len po bilaterálnych a multilaterálnychdohodách viacer˘ch partnerov.Do akej miery ohrozujú plány Ruska s v˘stavbouplynovodov Nord Stream a SouthStream európsky projekt na v˘stavbu plynovoduNabucco?Projekty Nord Stream a South Stream bysom nestaval prioritne do pozície ohrozeniav˘stavby plynovodu Nabucco.Nové projekty sa snaÏia zníÏiÈ poãet krajín,cez ktoré jednotlivé plynovody prechádzajú.Súvisí to predov‰etk˘m so snahou ovplyvniÈprepravné poplatky. Toto sa t˘ka predov‰etk˘mplynovodu Nord Stream, ktor˘m byplyn prúdil priamo z Ruska do Nemecka cezBaltické more, priãom by obi‰iel v‰etky dne‰-né tranzitné krajiny.Plynovod South Stream by mal prepravovaÈplyn z Ruska cez âierne more do Bulharskaa ìalej do Talianska. Je reálna moÏnosÈ, Ïev Bulharsku sa bude deliÈ na severnú a juÏnúãasÈ, priãom severná ãasÈ by smerovala cezMaìarsko do Rakúska. Z tohto pohºadu ideo cieºovú trasu podobnú ako plynovod Nabucco.Pre realizáciu plynovodu Nabucco budepravdepodobne rozhodujúca zdrojová ãasÈ,ãiÏe ak˘ plyn bude dodan˘ do plynovodupre európskych odberateºov.Naozaj otvorenou otázkou je, ktor˘ z t˘chtoprojektov sa stane aj realitou. Plynovod Nabuccoje prioritne podporovan˘ Európou,Rusi v‰ak majú plyn pre South Stream. Najnov‰iesa v Európe hovorí aj o spolupráci sRuskom s cieºom vyhnúÈ sa konkurencii plynovodov.Ak˘ je vበnázor na vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energií?V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobierokov 2006 – 2010 sa vláda SR v oblastienergetiky okrem iného zaväzuje, Ïevytvorí podmienky pre vy‰‰ie vyuÏívanie obnoviteºn˘chzdrojov energie pri v˘robe elektrinya tepla, ako aj vyuÏívanie biopalív v doprave.V ‰ir‰om v˘zname sa obnoviteºnézdroje energie vnímajú ako v˘zva, príleÏitosÈvyuÏiÈ komplex pozitívnych dosahov, ktorénie je vÏdy moÏné exaktne finanãne vyãísliÈ.VyuÏívanie domácich zdrojov obnoviteºn˘chzdrojov energie napríklad prispieva k viazaniufinanãn˘ch zdrojov v domácej ekonomike,ktoré by inak boli pouÏité v zahraniãí nanákup fosílnych palív.Zvy‰ovanie podielu obnoviteºn˘ch zdrojovenergie na v˘robe tepla prostredníctvom geotermálnejenergie a biomasy povaÏujem zaobrovskú v˘zvu pre Slovensko. Vo vzÈahu kspomínanej plynovej kríze treba vidieÈ, ÏevyuÏívanie t˘chto dvoch druhov obnoviteºn˘chzdrojov energie ako domácich energetick˘chzdrojov zvy‰uje bezpeãnosÈ a diverzifikáciuv zásobovaní teplom. Z môjho pohºadudôraz na biomasu, ktorá by mala nahrádzaÈzemn˘ plyn v oblasti vykurovania, jeviac ako vhodn˘m rie‰ením.V˘znamn˘ potenciál obnoviteºn˘ch zdrojovenergie spoãíva najmä v rozvoji vidieckychregiónov, stimuluje rozvoj malého astredného podnikania, vznik nov˘ch pracovn˘chpríleÏitostí a rast zamestnanosti. Tietozdroje podporujú ekonomick˘ rozvoj na regionálnejúrovni a prispievajú k posilneniu adiverzifikácii ‰truktúry priemyslu a poºnohospodárstva.ZároveÀ ich vyuÏívanie je zaloÏenéna vyspel˘ch a environmentálne ‰etrn˘chtechnológiách, v˘razne prispievajú k zniÏovaniuemisií skleníkov˘ch plynov a ‰kodlivín.Myslím si, Ïe k znaãnému pokroku pre vyuÏívanieobnoviteºn˘ch zdrojov energie prispejeaj zákon o podpore obnoviteºn˘ch zdrojovenergie, ktor˘ pripravilo Ministerstvo hospodárstvaSR a ktor˘ je v legislatívnom procese.70

N Á R O D N Á R A D A S RPlynová kríza, na ktorú e‰te zatiaº nikto z nás nezabudol, bola dôsledkom nedorozumenia medziRuskom a Ukrajinou. Aj tu sme pocítili solidaritu okolit˘ch krajín a asi sme si viac ako inokedyuvedomili potrebu spolupráce. Rozhovor s podpredsedom V˘boru NRSR pre hospodársku politikuMilanom REHÁKOM pripravila Anna Komová.Plynová kríza a rozvojová mocDá sa povedaÈ pán podpredseda, Ïe i‰lopredov‰etk˘m o obchodn˘ spor?Po roku 2000 sa Rusko rozhodlo zmeniÈobchodnú politiku pre dodávku strategick˘chsurovín do b˘val˘ch sovietskych republík, t.j. postupne zv˘‰iÈ ceny komodít na úroveÀcien pre ‰táty EÚ. Preto si myslím, Ïe v tejtotzv. plynovej vojne medzi Ruskom a Ukrajinouide v prvom rade o obchod so strategickousurovinovou – plynom a politické pozadieje druhoradé. Ide o obchodn˘ spor, kde jehlavnou príãinou ,,boj“ o ekonomick˘ vplyv,vlastníctvo a peniaze.Do akej miery sa do popredia dostávali politickézáujmy?VáÏne si myslím, Ïe politické záujmy Ruskasú druhoradé, ale neviem politické pozadiekrízy posúdiÈ z hºadiska vnútropolitickéhovo väzbe na ukrajinskú politickú scénu.Môj názor vypl˘va z faktu, Ïe Rusko obmedzilododávky zemného plynu ako prvémuBielorusku v roku 2004, ktoré nemoÏnopodozrievaÈ, Ïe je protiruské. Následne Bieloruskosúhlasilo s vytvorením spoloãnéhorusko-bieloruského podniku, ktor˘ vlastní aprevádzkuje tranzitné potrubia na území Bieloruskaa v˘sledok: odvtedy nemá Bieloruskoproblémy s dodávkou a tranzitom plynu acena je na úrovni cien na vnútornom ruskomtrhu, ãiÏe podstatne niωia ako na európskomtrhu.Naproti tomu Ukrajinsk˘ parlament v roku2005 schválil zákon, ktor˘ zakazuje privatizáciutranzitného potrubia na jej území. Nasledovalojasné stanovisko Ruska: nemámeekonomick˘ vplyv, vlastníctvo tak potom iceny budú ako pre ‰táty EÚ.Kto zatvoril kohútik ako prv˘? Preão siUkrajina a Rusko nerie‰ia problémy tak,ako sa to robí v civilizovanom svete?Treba sa vrátiÈ do roku 2006, t. j. prvej ply-novej krízy. Rusko z nej vy‰lo ako jednoznaãn˘víÈaz. Nová dohoda zásadne zmenila podmienkyv neprospech Ukrajiny. Po roku 2006sa veºké európske ‰táty Taliansko, Nemecko,Francúzsko obetovaním spoloãného postojaEÚ voãi Rusku v mene národn˘ch záujmovpokúsili zabezpeãiÈ podpísaním bilaterálnychdohôd s Ruskom, ale i tak pocítili dosah rusko-ukrajinskéhosporu. Rusko si je plne vedomé,Ïe má v rukách plyn a rozhoduje o jehododávkach ale i budovaní nov˘ch tranzitn˘chzásob. Proti sebe má v otázke energetickéhozabezpeãenia nejednotnú Európu.Rusko v roku 2009 zastavením dodávokplynu len potvrdilo tento stav a zároveÀ vyuÏilopríleÏitosÈ potrestaÈ Ukrajinskú vládu aprezidenta Ju‰ãenka. Veºmi jasne im ukázalo,Ïe sa nemôÏu akosi samozrejme spoliehaÈna podporu ‰tátov EÚ, resp. USA. Ruskovlastne nepriamo vyzvalo Ukrajinu za tichejpodpory EÚ na prehodnotenie podmienokprevádzky tranzitn˘ch trás podºa ich predstáv.Veºa sa hovorí o potrebe diverzifikovaÈspôsob dodávky plynu na Slovensko, akáje va‰a predstava?Musíme si uvedomiÈ, Ïe Rusko zostane vnajbliωích rokoch v˘znaãn˘m dodávateºomenergetick˘ch strategick˘ch surovín do EÚ sperspektívou zosilnenia svojho postavenia.Aké sú iné moÏnosti hºadania alternatívnychdodávateºov a transportn˘ch trás? Odpoveì jejednoduchá, severná Afrika, oblasÈ Kaspickéhomora, Blízky v˘chod a doãasne míÀajúcesa zásoby plynu v Severnom mori. Realizáciaje ale podstatne zloÏitej‰ia. Vybudovanienov˘ch transportn˘ch trás si vyÏaduje veºkéfinanãné prostriedky, ãas a samozrejme politickédohody. Slovensko musí hºadaÈ rie‰eniaihneì, i keì doãasne, aby sa neopakoval stavz januára tohto roku.V prvom rade si musíme e‰te raz s chladnouhlavou prehodnotiÈ strategické energetickézáujmy. Je to urãite udrÏanie si ão najväã-‰ieho objemu tranzitu ruského plynu. V tommáme spoloãné záujmy s Ukrajinou. ObídenieUkrajiny pre nás znamená vysokú finanãnústratu z daní, dividend a taktieÏ stratu stoviekpracovn˘ch miest. Reálna diverzifikácia15 – 25 % objemu roãnej spotreby plynu,vhodné prepojenie so susedn˘mi sústavami audrÏanie si tranzitu sú v˘zvy, ktoré vy‰li z posledn˘chdní a ktoré musí Slovensko spolu sakcionármi SPP okamÏite rie‰iÈ.Malo by sa Slovensko angaÏovaÈ v tejto oblastisamostatne alebo spoloãne s EÚ?Krajiny ako Slovensko, závislé od dovozustrategick˘ch surovín nemajú v˘nimoãné postaveniena trhu z titulu svojej veºkosti. Pretoaj dlhodobé rie‰enia zásobovania Slovenskastrategick˘mi surovinami musia byÈ úzkonaviazané na zoskupenia krajín v na‰om prípadekrajín EÚ. Pre nás je veºmi dôleÏitáenergetická solidarita v rámci EÚ. Táto v‰akneznamená len spoloãnú energetickú politiku,ale hlavne strategické investície do infra-‰truktúry, ktorá prepojí trhy európskych krajína diverzifikuje dodávateºov strategick˘chsurovín.Zdá sa, Ïe sa e‰te neskonãilo ÈaÏké obdobie,pretoÏe ekonomická kríza zasahuje Slovensko,ão sa dá urobiÈ pre to, aby sa dôsledkyzmiernili?Kríza nevznikla na území Slovenska ani nezanikne,ale my sa musím snaÏiÈ opatreniamivlády tlmiÈ jej vplyvy. Slovensko je maláotvorená ekonomika závislá vo veºkej miereod v˘vozu, a tak celosvetová hospodárskakríza dopadá na nás celou váhou. Nikto e‰terozsah a dosah krízy nepozná a nik na svetenemá zázraãné nástroje na jej rie‰enie. Mámobavy, Ïe nezamestnanosÈ bude stúpaÈ najmäv krajinách, ktoré majú málo diverzifikovanéhospodárske systémy, a takou krajinousme Ïiaº aj my. Ale máme napriek v‰etkémui trochu ‰Èastia. Rozhodujúce reformy sú vpodstate hotové a euro je na‰ou menou. VládaSR spravila prvé protikrízové opatrenia.Jednotlivé ,,protikrízové balíãky“ priná‰ajúopatrenia so ‰irok˘m vplyvom na ekonomiku,ale budú musieÈ nasledovaÈ ìal‰ie opatrenia,ktoré dajú rozhodujúci impulz na na‰tartovaniehospodárstva. Je názor, Ïe opatreniatreba dávkovaÈ postupne. Je potrebné dobrenaãasovaÈ realizáciu investícií, ktoré ‰tát,,musí vykonaÈ“ napr. v˘stavbu cestnej infra-‰truktúry (navrhované PPP projekty), energetick˘chzdrojov ( Mochovce), modern˘chtechnológií a pod., ale tieto musia byÈ okam-Ïite vykonateºné. Ak také nie sú v potrebnomrozsahu treba sa v infra‰truktúre sústrediÈ namalé r˘chlo vybudovateºné projekty. PrípadnespustiÈ také, kde sú prípravné práce hotové.Projekty s dlh˘m horizontom dokonãenianebudú ako protikrízové opatrenia úãinné.Jedno staré príslovie hovorí: Zmeny ktor˘msa nedokáÏeme vyhnúÈ, je lep‰ie privítaÈ sotvorenou náruãou. Zostáva len dodaÈ: potomzostáva ãas, na ich rie‰enie vo svoj prospech.Myslíte si, Ïe by sme sa mohli oprieÈ aj ozahraniãné skúsenosti?KaÏdá rozumná krajina bude momentálnerobiÈ opatrenia, zmeny a reformy aby zmiernilakrízu a vylep‰ila v˘chodiská pre svojuekonomiku. Tie, ktoré nebudú robiÈ niã alebomálo budú po kríze v porovnaní s ostatn˘mhor‰ie. Musíme realizovaÈ vlastné predstavy,konfrontovaÈ ich so svetom a tie lep‰ieoperatívne vyuÏívaÈ. KaÏdá pozitívne overenáskúsenosÈ prispôsobená na na‰e podmienkymôÏe byÈ pre nás prínosom.71

N Á R O D N Á R A D A S REurópska komisia odsúhlasila národn˘ rozvojov˘ plán, v rámci ktorého sa na Slovensku prijal aj spoloãn˘Operaãn˘ program Priemyselná infra‰truktúra a Operaãn˘ program Îivotné prostredie. Venujú sa ajobnoviteºn˘m zdrojom energie, vyuÏívaniu biomasy, slneãnej energie, vodnej energie a veternej energie.Hovorí sa o obnoviteºn˘ch zdrojoch energie aj na pôde parlamentu? Na otázky Anny Komovej odpovedá ãlenV˘boru NRSR pre hospodársku politiku Stanislav KAHANEC.Obnoviteºné zdroje energiíSúãasné vyuÏívanie obnoviteºn˘ch zdrojovenergií predstavuje len 2,6 % z celkovejspotreby primárnych zdrojov energie.Z technicky vyuÏiteºného potenciálu obnoviteºn˘chzdrojov energie sa vyuÏíva len asi17 %. Preão stále zostáva nevyuÏité obrovskémnoÏstvo energie?Existuje niekoºko bariér roz‰írenia OZE naSlovensku. Základom akéhokoºvek rozvojavyuÏívania OZE je legislatíva, ktorá by v rozumnejmiere podporovala ich vyuÏívanie venergetickom mixe. Je potrebné zároveÀ povedaÈ,Ïe OZE sa nedajú povaÏovaÈ za energetickézdroje, ktoré by pri súãasn˘ch moÏnostiachtechnického rozvoja dokázali nahradiÈkonvenãné fosílne alebo jadrové zdroje,ãi palivá. Majú v‰ak svoj v˘znam ako súãasÈenergetického mixu, ãiÏe ako doplnkovéa nezávislé zdroje. Ich vyuÏívanie a roz-‰írenie je taktieÏ podmienené energetickoupolitikou SR, nízkym záujmom energetick˘chspoloãností o odber energie z t˘chtozdrojov (keìÏe nie v‰etky OZE produkujúºahko regulovateºnú a predvídateºnú energiu),ako aj znaãn˘mi investíciami, ktoré vy-Ïadujú pri svojej realizácii. Tieto investície súv‰ak v súãasn˘ch podmienkach rizikové, najmäz dôvodu ch˘bajúcej legislatívy, ktorá byurãila jasné pravidlá pre trh s energiou zOZE. Absentuje aj zákon o podpore OZE,ktor˘ uÏ pripravuje MH SR, no jeho schváleniesa predpokladá aÏ na budúci rok. V neposlednomrade je to aj v dôsledku nedostatoãnejspoloãenskej akceptovateºnosti i osvetyãi propagácie no najmä podpory pri vyuÏívaníOZE.âo v‰etko treba na Slovensku vyrie‰iÈ abysa aspoÀ ãiastoãne naplnili ambiciózne cieleEÚ v tejto oblasti?Na prvom mieste musí existovaÈ politickávôºa prijaÈ OZE vo väã‰ej miere do energetickejkoncepcie Slovenska, keìÏe produkciaOZE sa na Slovensku iba rozbieha a vo vyuÏívaníalternatívnych OZE Slovensko v porovnaníso ‰piãkov˘mi ‰tátmi EÚ v˘raznezaostáva. Následne je potrebné pripraviÈ legislatívnyrámec, ktor˘ zabezpeãí vhodnépodmienky pre vyuÏívanie OZE, lep‰ie vyuÏiÈpodporné programy z fondov EU, ale aj voveºa väã‰ej miere realizovaÈ „domácu“ podporupre ich vyuÏívanie cez legislatívu i ekonomicképodmienky. Na naplnenie t˘chtocieºov je nevyhnutné, aby súãasná vláda pri-‰la v tejto oblasti s koncepciou, pretavenou vlegislatíve i v podporn˘ch nástrojoch, smerujúcouk dlhodobej udrÏateºnosti a energetickejefektívnosti. K rozvoju OZE je Ïiaduca ajoveºa v˘raznej‰ia participácia ‰tátu na podporev˘skumu a v˘voja, pri financovaní pilotn˘chprojektov ako aj pri stimulácii inováciía budovaní know-how. DôleÏitá je tieÏ ove-ºa vy‰‰ia informovanosÈ a vzdelávanie spoloãnostio OZE ako forme „zelenej energie“ a ichpozitívnych prínosoch najmä vo vzÈahu k Ïivotnémuprostrediu.Aj keì reálny ekonomick˘ a energetick˘potenciál pri OZE je dosÈ v˘znamn˘ naSlovensku sa nevyuÏívajú dostatoãne . âímto je, Ïe je mal˘ záujem, slabou informovanosÈou,alebo nákladmi?Viacer˘mi faktormi. Jedn˘m z nich je ajslabá informovanosÈ. OZE sa na Slovenskuneprezentujú dostatoãne ako forma „zelenejenergie“ (teda energie „priateºskej“ k Ïivotnémuprostrediu), ako inovácie a progres,ako technológie pre budúcnosÈ. âasto je ichobraz budovan˘ ako nieão, ão je spoloãnostia energetike Slovenska na Èarchu. Napriektomu, Ïe vo svete sa deklaruje stále väã‰iapodpora zv˘‰eniu investícií a podielu OZE nacelkovej spotrebe energie. Ako kaÏdé energetickédielo, aj OZE vyÏadujú znaãné vstupnénáklady a dlhodobej‰iu návratnosÈ, ão spôsobuje,Ïe do projektov OZE sa angaÏujúskôr finanãne silnej‰í investori. Vo veºkejmiere v‰ak napredovanie OZE je limitovanépredov‰etk˘m dostatoãn˘m záujmom ‰tátu opodporu i propagáciu OZE v spoloãnosti,zvlá‰È dostatoãnou podporou ‰tátu v energetickejpolitike Slovenska. Súãasná vláda v‰akãasto namiesto tejto podpory a stimulov, svojoupolitikou moÏného zo‰tátÀovania energetick˘chpodnikov ãi deformaãn˘mi intervenciamido regulaãného rámca i ekonomiky,odrádza potenciálnych investorov od nov˘chinvestícií a odvádza aj pozornosÈ ºudí od váÏnychekonomick˘ch problémov a ich rie‰ení.Väã‰ím vyuÏívaním obnoviteºn˘ch zdrojovenergií by sa podstatne zlep‰ila aj ãistotaovzdu‰ia, okrem in˘ch v˘hod, nestáloby za to, aby sa tieto obnoviteºné zdrojeenergií viac vyuÏívali aj na Slovensku?Samozrejme, Ïe áno. Práve priazniv˘ vplyvroz‰írenia OZE v energetickom mixe na skvalitnenieÏivotného prostredia by mal byÈ motiváciounielen k podpore ich vyuÏívania, nonajmä k podpore inovácií v oblasti OZE, tedak podpore rozvoja energetick˘ch technológiíbudúcnosti. Veì OZE sa aj vzhºadom na rastúceceny fosílnych palív, najmä v posledn˘chrokoch, stále viac a viac posúvajú docentra politickej i ekonomickej pozornostiako energetickej alternatívy, ktorá je aj jedn˘mz hlavn˘ch nástrojov pre naplnenie trochzákladn˘ch cieºov energetickej politiky EÚ.Teda na zabezpeãenie konkurencieschopnosti,trvalej udrÏateºnosti a bezpeãnosti dodávokenergií. O vplyve bezpeãnosti dodávok smesa mohli na Slovensku (a nielen na Slovensku)presvedãiÈ len nedávno, pri v˘padku dodávokplynu z Ruska cez Ukrajinu. O moÏn˘ch‰kodách oveºa väã‰ieho rozsahu pridlh‰om v˘padku dodávok asi nikoho súdnehopresviedãaÈ nemusím. Aj tento prípad poukazujena nevyhnutnosÈ diverzifikácie dodávateºov,nielen trás dodavok energií. Jednouz pomocn˘ch ciest je aj diverzifikácia zdrojov,teda aj cez OZE, ktoré sú nielen cestouk ochrane Ïivotného prostredia, ale aj cestouk zniÏovaniu objemov dodávok, teda aj kniωej energetickej závislosti Slovenska.Do akej miery sa vyuÏíva u nás práve geotermálnavoda na zásobovanie teplom, vykurovaniea prípravu teplej vody?Geotermálna energia predstavuje domácizdroj, jej vyuÏitie je bezpeãné, s minimálnymdopadom na Ïivotné prostredie. Medzi najperspektívnej‰ielokality u nás patrí Ko‰ickákotlina. V súãasnosti sa geotermálna vodavyuÏíva asi v 35 lokalitách, najmä na rekreaãnéúãely, ale aj na vykurovanie kancelárskycha hotelov˘ch priestorov, v poºnohospodárstve(vykurovanie skleníkov) apod.Okrem väã‰ieho poãtu geotermálne vykurovan˘chkúpalísk, ktoré si vyÏadujú relatívnenízke investiãné náklady, bolo v Galante vspolupráci s islandskou firmou vybudovanéaj zariadenie vyuÏívajúce geotermálnu energiuna vykurovanie sídliska, nemocnice a domovadôchodcov. Aj napriek v˘razne niωiemutechnickému potenciálu, oproti slneãnejenergii, má Slovensko cca 26 perspektívnychoblastí geotermálnych zdrojov pre vykurovanie,ale aj pre lieãebné úãely. Zaujímav˘mperspektívnym projektom z Ko‰ickej kotlinyje projekt vykurovania Ko‰íc z geotermálnehovrtu s napojením na sústavu centrálnehozásobovania teplom, ktor˘ by mohol vykr˘vaÈaÏ 60 % spotreby tepla.72

N Á R O D N Á R A D A S RAj vyuÏívaním slneãnej a geotermálnejenergie by sa u‰etrilo väã‰ie mnoÏstvo klasick˘chenergetick˘ch zdrojov, ako je uhlie,ropa a zemn˘ plyn. Aká je perspektíva?O potenciáli vyuÏitia geotermálnej energiesme uÏ hovorili. Z celkového pohºadu predstavujeslneãná energia v rámci v‰etk˘chOZE na Slovensku najväã‰í potenciál. TechnickyvyuÏiteºn˘ potenciál slneãnej energiebol oficiálne stanoven˘ Ministerstvom hospodárstvaa predstavuje po biomase druh˘ najväã‰ítechnick˘ potenciál v rámci Slovenska.Slneãná energia teda reprezentuje aj v˘raznenevyuÏit˘ potenciál OZE. PerspektívavyuÏitia bude závisieÈ od vhodn˘ch podmienok,ako ekonomick˘ch, tak aj technick˘ch.DôleÏitá bude opäÈ podpora ‰tátu. Myslímsi, Ïe napr. dotácie na slneãné kolektory, tepelnéãerpadlá, pri jasne stanoven˘ch pravidlách,by podporili rozvoj vyuÏitia t˘chtozdrojov v individuálnych bytov˘ch v˘stavbách,‰etrenie energie v rôznych budovách ãibytov˘ch domoch. Viem si takisto predstaviÈaj oveºa ‰ir‰ie vyuÏitie geotermálnej energie.Prírodné danosti v niektor˘ch lokalitách Slovenskanám toto vyuÏitie priam núkajú. Aj terazje práve v ‰tádiu hºadania vyuÏitia úspe‰-n˘ vrt v Lipanoch. ëal‰ie moÏnosti sa núkajúnapr. pri Ko‰iciach i Pre‰ove. Súãasnéenergetické prostredie zamerané takmer v˘luãnena jadrovú energiu a dodávky plynu zRuska, ako aj ch˘bajúce stimuly, v‰ak silnovpl˘vajú na nízke vyuÏívanie OZE.V ktorom priemyselnom odvetví by samohli vyuÏívaÈ obnoviteºné zdrojoch ihneì?Hlavne v energetike, napr. zv˘‰ením podieluv˘roby elektrickej energie z OZE. MedziOZE, pomocou ktor˘ch by sa dala vyrábaÈelektrická energia, patrí hlavne vyuÏitie vodnéhopotenciálu, spaºovanie biomasy, vyuÏitievetra a v neposlednom rade i slnka. OZEsa taktieÏ môÏu vyuÏívaÈ na ohrev vody (najmä solárna energia), vykurovanie objektov(najmä geotermálne energia). Núkajú sa aj tepelné,ale aj kogeneraãné zdroje tepla i elektrickejenergie pri vyuÏití biomasy. Biomasamá znaãnú perspektívu vyuÏitia najmä v centrálnychvykurovacích systémoch, ale taktieÏpri spoluspaºovaní s fosílnym palivom vtepeln˘ch elektrárÀach a pri kombinovanejv˘robe elektriny a tepla. Je teda tieÏ alternatívoupre zniÏovanie spotreby fosílnych palívi pre zniÏovanie energetickej závislosti. Vov‰eobecnosti je teda ich hlavné vyuÏitie vov˘robe elektrickej energie a tepla. Znaãnérezervy vo vyuÏití v‰ak má aj nበnajv˘znamnej‰íOZE, teda vodná energia. Zatiaº ão vyspeléeurópske ‰táty vyuÏívajú potenciál vodn˘chtokov na 85 aÏ 90 %, Slovensko vyuÏívatento hydroenergetick˘ potenciál iba na cca57 %. Teda aj tu máme znaãn˘ priestor na roz-‰írenie vyuÏívania OZE.Dá sa pokladaÈ investovanie do obnoviteºn˘chzdrojov energií za dobrú investíciu?Urãite áno, ako ekonomicky tak aj spoloãensky.Nehovoriac uÏ o pozitívnom vplyvena Ïivotné prostredie, pri ‰ir‰om vyuÏívaníinovácií a technológií budúcnosti. Akzhrniem, uÏ jednotlivo spomínané v˘hody, investíciedo OZE priná‰ajú najmä diverzifikáciuzdrojov energií a zníÏenie energetickej závislostivo väzbe na zníÏenú potrebu dovozuenergií, od fosílnych palív poãnúc, aÏ po dovozplynu ãi surovín pre v˘robu palív a pohonn˘chhmôt. OZE sú, podºa môjho názoru,aj energiami budúcnosti, zvlá‰È z hºadiskaochrany Ïivotného prostredia, ktoré nie jelen spoloãn˘m problémom Slovenska, ba aniEurópy, ale na‰ej zemegule.Ktoré krajiny EÚ najviac vyuÏívajú obnoviteºnézdroje energií?Vo v‰eobecnosti sa dá povedaÈ, Ïe najviacvyuÏívajú OZE práve najviac rozvinuté krajiny.Veºkú perspektívu vyuÏitia biomasy prevykurovanie reflektovali najmä ·védsko aDánsko, sa najviac vyuÏíva biomasa vo formepeliet. Záujem o tento trh sa v‰ak r˘chlorozrastá aj v Rakúsku, Fínsku, Taliansku a Nemecku.Z európskeho pohºadu napr. v oblastislneãnej energie, ako zdroja tepla sú v˘raznevpredu Nemecko, Grécko a Rakúsko, vovyuÏití slneãnej elektroenergie je to predov‰etk˘mNemecko. Prím pri vyuÏívaní veternejenergie majú Nemecko a ·panielsko, privyuÏívaní biopalív je to opäÈ Nemecko a s odstupomFrancúzsko, Taliansko, ·védsko a·panielsko. Prírodné danosti na‰ej krajiny,snáì okrem vyuÏiteºného vetra, núkajú pre vyuÏitieOZE mnoho. V ich vyuÏívaní v‰ak máSlovensko ão doháÀaÈ.Sme na zaãiatkudiverzifikaãn˘ch zmienMá bohaté skúsenosti z ekonomiky a obchodu. Od roku 2004 pracovala ako vedúca exportného oddeleniav akciovej spoloãnosti Zentiva International Hlohovec, kam pri‰la po deväÈroãnom pôsobení vo funkciifinanãnej a daÀovej poradkyne generálneho riaditeºa akciovej spoloãnosti Slovakofarma v Hlohovci.Od roku 1993 do 1995 bola riaditeºkou a konateºkou spoloãnosti Transtrade, s .r. o., Bratislava.Dva roky predt˘m bola vedúcou slovenskej poboãky ‰panielskej obchodnej spoloãnosti Compensaciony Comercio so sídlom v Barcelone. Rozhovor, ktor˘ so ‰tátnou tajomníãkou Ministerstva zahraniãn˘chvecí SR Oºgou ALGAYEROVOU pripravila Izabela Nagyová, sa zaãína pri téme obchodnej diplomacie.Jej v˘znam práve v období hospodárskej krízy nadobúda e‰te naliehavej‰í rozmer.Ako by ste hodnotili doteraj‰ie kroky slovenskejdiplomacie v ekonomickej oblastivo vzÈahu k slovensk˘m firmám?Ekonomick˘ rozmer diplomacie je neoddeliteºnousúãasÈou zahraniãnej politiky SR. Akby som sa mala jednoducho definovaÈ, ão rozumiemepod pojmom ekonomick˘ rozmerdiplomacie, sú to jednak v‰etky aktivity slovenskejzahraniãnej sluÏby, ktoré pomáhajúpresadzovaÈ slovenské ekonomické záujmy vzahraniãí – jednak tie ãinnosti, ktoré pomáhajúprílevu zahraniãného kapitálu do SR,ktoré majú zv˘‰iÈ energetickú bezpeãnosÈkrajiny, ale aj komplexná agenda zahraniãnejrozvojovej pomoci SR.Tieto aktivity sa usilujeme koordinovaÈ sostatn˘mi ekonomick˘mi rezortmi, s podnikateºsk˘mizväzmi i obchodn˘mi komorami.Dôraz kladieme predov‰etk˘m na prístupnosÈekonomick˘ch informácií pre slovensképodniky o moÏnostiach rozvoja exportu,na prezentácie, ale aj komplexnej‰ie poradenstvoo makroekonomick˘ch tendenciáchv jednotliv˘ch regiónoch sveta. V ãase v˘raznéhoposilÀovania väzby medzi vnútornou avonkaj‰ou hospodárskou politikou, v ãasenastupujúcej hospodárskej krízy, to vnímameako na‰u prioritnú úlohu.Ako sa darí SR prostredníctvom zastupiteºsk˘chúradov realizovaÈ ekonomickú dimenziudiplomacie?Finanãná a nastupujúca globálna hospodárskakríza urãuje aj priority ãinnosti ministerstvai zastupiteºsk˘ch úradov v zahraniãí.Do centra rezortu diplomacie na tentorok staviame pomoc pri prekonávaní azmierÀovaní dôsledkov hospodárskej krízy.Tejto úlohe podriaìujeme aj prípravu za-73

V L Á D AS Rhraniãn˘ch aktivít na‰ich ústavn˘ch ãinite-ºov.Pomáha nám v tom aj nová organizaãná‰truktúra ministerstva a vytvorenie Sekciehospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci.Zameriavame sa na komplex úloh spojen˘chs ekonomickou bezpeãnosÈou ‰tátu sdôrazom na energetickú bezpeãnosÈ, na plnenieúloh v oblasti rozvojovej pomoci. To zvy-‰uje kredit SR v zahraniãí a vytvára priestorpre vstup slovensk˘ch podnikov do teritórií,ktoré sú prijímateºmi slovenskej rozvojovejpomoci. V súãasnosti mobilizujeme na‰e kapacity,aby sme pomohli v ão najvy‰‰ej mierezabezpeãiÈ zdroje EÚ na diverzifikáciuenergetick˘ch trás ãi na rie‰enie dôsledkovhospodárskej krízy v SR. To samozrejme vy-Ïaduje aj zmenu tradiãného profilu diplomata,ktor˘ bude musieÈ byÈ ãoraz viac schopn˘orientovaÈ sa v ekonomickej problematike abude k tomu i cieºavedome veden˘.Slovensko je naìalej závislé od dovozuenergií z Ruskej federácie. Aké ponauãeniesi odná‰a slovenská diplomacia z nedávnejplynovej krízy?Áno, Slovensko je jednostranne závislé nadovoze ropy a zemného plynu z Ruskej federácie,preto je zraniteºné. Aj keì na‰e dávnej-‰ie anal˘zy poukazovali na túto hrozbu, strategickázávislosÈ sa nedá zmeniÈ za pár mesiacov.V tomto zmysle aj nedávnu plynovúkrízu v dôsledku problémov v rusko-ukrajinsk˘chvzÈahoch vnímame ako memento. Necitliv˘modstavením tretích krajín od dodávokplynu si obaja hlavní aktéri krízy vzali zarukojemníkov korektn˘ch a platiacich európskychklientov. Problém t˘m získal i politick˘a bezpeãnostn˘ európsky rozmer. Krízav˘znamne spochybnila dôveryhodnosÈ na-‰ich v˘chodn˘ch partnerov. Teraz sme na zaãiatkuradu systémov˘ch diverzifikaãn˘chzmien, ktoré ur˘chlia niektoré regionálneprepojenia prepravnej infra‰truktúry s Maìarskom,Rakúskom, uvaÏujeme aj o budúcomvyuÏití európskeho plynovodu Nabucco, prípadnei dodávok skvapalneného plynu z juÏnéhosmeru. Od EÚ oãakávame, Ïe prispejek financovaniu ìal‰ích diverzifikaãn˘ch rie-‰ení. OceÀujeme, Ïe aj poãas nedávnej krízysme sa mohli oprieÈ o ústretov˘ a solidárnyprístup na‰ich priateºov v âeskej republike,Nemeckej spolkovej republike, Francúzsku,Maìarsku i Poºsku.S ktor˘mi krajinami má Slovensko podpísanúdohodu o strategickom partnerstve?Mohli by ste mi priblíÏiÈ najmä tie dohody,ktoré vytvárajú podmienky pre silnej-‰iu spoluprácu v oblasti energetiky?Predseda vlády SR Robert Fico a prezidentFrancúzskej republiky Nicolas Sarkozy podpísaliv septembri 2008 v ParíÏi Politickú deklaráciu,implementaãn˘ Akãn˘ plán o strategickompartnerstve medzi SR a FR a Dohoduo spolupráci medzi SR a FR o rozvoji mierovéhovyuÏívania jadrovej energie. Dohoduvnímame ako konkrétny príklad spolupráce venergetike v kontexte strategického partnerstvas Francúzskom. Strategické partnerstvodefinuje záujem vlád oboch krajín vytvoriÈ reciproãnepriaznivé politicko-ekonomické prostrediena rozvoj vzÈahov v oblastiach spoloãnéhozáujmu na najbliωích päÈ rokov.âo môÏe Slovensko stratiÈ a ão získaÈ vdôsledku rozvíjajúcej sa krízy na svetov˘chfinanãn˘ch trhoch v podmienkach globalizácie?Ako som uÏ uviedla, svetová ekonomikaprechádza turbulentn˘m obdobím. V‰etkyrozhodujúce ekonomiky opakovane korigujúodhady ekonomického rastu. Niektoré sa uÏdostali za hranicu prepadu, do recesie. Navy-‰e, nemoÏno s istotou predpovedaÈ, ako dlhobude kríza trvaÈ, a aké budú jej dôsledky.SR má silne proexportne orientovanú ekonomiku,takÏe zníÏená v˘roba i spotreba na-‰ich hlavn˘ch ekonomick˘ch partnerov v EÚsa nevyhnutne dot˘ka aj slovenského hospodárstva.Stratíme dobre rozbehnutú dynamikuhospodárskeho rastu, stratíme ãasÈ trhov aveºmi pravdepodobne i ãasÈ technologickyprekonanej v˘roby. Najbolestivej‰ia budestrata mnoh˘ch pracovn˘ch miest, ão automatickyznamená zníÏenie Ïivotného ‰tandardupre mnohé rodiny. Zmiernenie sociálnychdopadov krízy bude pre túto vládu absolútneprioritné.Kríza v‰ak poskytuje ‰ancu na masívnumobilizáciu v‰etk˘ch zdrojov a inovaãnéhopotenciálu, aká by poãas konjunktúry nebolamoÏná. Poãas krízy je psychologicky ºah‰ierealizovaÈ hlboké zmeny v ‰truktúre ekonomikys perspektívou podstatného ozdravenia.Ako si stojí Slovensko s plnením svojich záväzkovv oblasti rozvojovej pomoci?Slovensko poskytuje rozvojovú pomoc uÏod roku 2003. Dodnes poskytlo prostriedkyv objeme 276 miliónov eur. Praktick˘m v˘sledkomtejto pomoci za obdobie 2004 –2007 je 223 realizovan˘ch rozvojov˘ch projektovv 16 prioritn˘ch krajinách v hodnote25,7 miliónov eur. Realizovaná pomoc zviditeºnilaSR, prehæbila na‰e väzby s partnersk˘mikrajinami, otvorila dvere na etablovanieslovensk˘ch subjektov v zahraniãí a vytvorilanové in‰titucionálne a expertné kapacityna Slovensku. Poskytovanie rozvojovejpomoci SR vyhodnotila konferencia Slovenskoa rozvojová pomoc: v˘zvy a skúsenosti,ktorú sme organizovali u nás na ministerstvekoncom januára tohto roku.V˘‰ku finanãn˘ch prostriedkov na rozvojovúpomoc urãite ovplyvní ekonomická kríza.Slovensko v roku 2005 ako nov˘ ãlen EÚprijalo záväzok, Ïe sa bude usilovaÈ o zv˘‰enieobjemu prostriedkov na oficiálnu rozvojovúpomoc na 0,17 percenta hrubého národnéhodôchodku v roku 2010 a 0,33 percentahrubého národného dôchodku v roku 2015.Tento cieº sa zdá byÈ v kontexte teraj‰ej krízyi napriek zvy‰ovaniu príspevku zo ‰tátnehorozpoãtu príli‰ ambiciózny. Osobitne dôleÏit˘je pre nás efektívnej‰í spôsob vyuÏitiaposkytovanej pomoci. Preto sme vypracovalinovú Strednodobú stratégiu rozvojovejpomoci SR na roky 2009 – 2013, ktorú plánujemepredloÏiÈ na rokovanie vlády vo februáritohto roku.S ak˘m v˘sledkom sa skonãilo stretnutiepolitick˘ch predstaviteºov EÚ v ParíÏi v polovicijanuára k otázke rie‰enia krízy vautomobilovom priemysle, na ktorom stesa zúãastnili?V rámci Celonárodného panelu pre automobilov˘priemysel, ktor˘ sa uskutoãnil 20.januára 2009, a na ktorom sa zúãastnili predstaviteliaviacer˘ch európskych krajín a Európskejkomisie, zdôraznil predseda vládyFrancúzska Francois Fillon potrebu poskytnúȉtátnu pomoc v‰etk˘m aktérom automobilovéhopriemyslu na zv˘‰enie jeho konkurencieschopnosti.Okrem vytvorenia strategickéhoinvestiãného fondu vo v˘‰ke 300 miliónoveur na podporu zariadení do automobilovpre pomoc subdodávateºom, prisºúbil Fillonfrancúzskym automobilkám pomoc päÈ aωesÈ miliárd eur na krátkodobé financovaniev˘roby. Firmy sa v‰ak musia zaviazaÈ, Ïe kìal‰ej delokalizácii v˘roby nedôjde, a v tomprípade dostanú aj ‰tátne garancie pôÏiãiek napodporu vedy a v˘skumu. Tieto opatrenia saoficiálne potvrdili podpísaním protokolu odohode o zriadení Fondu na modernizáciu v˘robcovautomobilov predstaviteºmi ‰tátu azástupcami automobilového priemyslu právev rámci tohto stretnutia. Mala som moÏnosÈaktívne vystúpiÈ v rámci diskusie predstaviteºovkrajín EÚ, ktoré sú lídrami v automobilovompriemysle. Informovala som o situáciiv tomto sektore a o dopadoch finanãnej ahospodárskej krízy naÀ, ako aj o podporn˘chopatreniach zo strany vlády SR.74

N Á R O D N Á R A D A S RAj keì nechceme vytváraÈ falo‰n˘ dojem, Ïe kvalita zákonodarnej a inej parlamentnej práce závisív prvom rade od vzdelania a in˘ch profesionálnych ukazovateºov kaÏdého jedného poslanca – veìpotom by staãilo pozbieraÈ po Slovensku niekoºko desiatok právnikov, sociológov, ekonómov, moÏnoaj pedagógov a politológov, a uÏ by NR SR prekvitala úspe‰n˘mi rozhodnutiami a kvitli by ajobãania od spokojnosti nad svojím parlamentom –, predsa len je uÏitoãné, keì sa medzi zvolen˘mizástupcami obãanov s rôznymi pozitívnymi vlastnosÈami objavujú aj takí, ktorí dokáÏu prehæbiÈkvalitu rozhodovania povedzme parlamentn˘ch v˘borov bohat˘mi skúsenosÈami z praxe v danejoblasti, pre ktorú sa isté skupiny zákonov prijímajú. Nie je na‰ou úlohou, aby sme na tomto miesteposudzovali politické predpoklady povedzme ãlenky poslaneckého klubu Smeru-SD a sociálnehov˘boru NR SR PhDr. ªubice RO·KOVEJ, ale ako pozitívny fakt môÏeme vyzdvihnúÈ to, Ïe táto nováposlankyÀa vládnej strany priná‰a do mnoÏstva diskusií a rozhodovacích aktov súvisiacichso sociálnou, pracovnou a rodinnou sférou súkromného i verejného Ïivota ‰irokú ‰kálu osobn˘chskúseností a teoretick˘ch poznatkov. ªubica Ro‰ková nielenÏe absolvovala odbor psychológiena ko‰ickej filozofickej fakulte, ale od roku 1978 zblízka spoznala intímne ºudské problémy v rôznychv˘chodoslovensk˘ch manÏelsk˘ch a psychologick˘ch poradniach (a to aÏ po post riaditeºky).Skúsenosti a zov‰eobecnenia z tejto jej praxe sa hojne prejavujú aj v rozhovores publicistom Ernestom Weidlerom.V poslaneckom klubesme veºmi súdrÏníniekoºk˘ch dÀoch v parlamente domov alebokeì odchádzam na noãn˘ r˘chlik – tak vtedyje bozk urãite. A t˘ka sa to nielen manÏela,ale aj rodiãov, a v‰etci mi prajú, aby somsa r˘chlo a ‰Èastne vrátila domov. So synmije t˘ch rozlúãok menej, lebo obaja ‰tudujú vBratislave, takÏe sa stretávame viac-menej tu.Ale napriek tomu, Ïe sú to uÏ dospelí muÏi,e‰te sa nikdy nestalo, aby sme si nedali bozk,kdekoºvek sa stretneme a s k˘mkoºvek z nás.Pôsobíte ako ãlovek, ktor˘ má radosÈ zo Ïivota.Máte ju aj?Áno, urãite. Ja som veºmi optimistick˘ ãloveka rada idem dopredu. NapæÀa ma mojapráca, moja rodina, moji priatelia, ja somvìaãná za kaÏd˘ deÀ, ktor˘ preÏijem, a keìsi ho veãer zbilancujem, te‰ím sa na to, ak˘bude zasa deÀ zajtraj‰í.Akú veºkú rodinu máte?Mám dvoch synov, ale my sme usadení akoviacgeneraãná rodina, pretoÏe Ïijeme s mojimirodiãmi. Máme na‰ich stark˘ch – dôchodcov,o ktor˘ch sa teraz toºko rozpráva –doma, takÏe Ïijeme v‰etci spolu: oni, syn,manÏel, ja a tieÏ, musím podotknúÈ, nበpes,ktor˘ je akoby jeden z ãlenov rodiny.A keì povedzme odchádzate z domu prvako manÏel, alebo naopak, manÏel prv,ako vy, vo dverách sa na rozlúãku bozkáte?My, keì som doma, odchádzame do prácevÏdy spolu ráno na siedmu, takÏe ten bozkakosi neprichádza do úvahy, ale urãite tenbozk príde, keì sa vrátim z Bratislavy poPreto sa p˘tam, lebo povedzme rodinnébozky vyzerajú byÈ v súãasnosti ãasto uÏlen takou nejakou formálnou, a teda ajdosÈ zbytoãnou záleÏitosÈou, ktorá sícemôÏe, ale aj nemusí byÈ, lebo to akoÏe nieje niã dôleÏité. A potom aj z toho mávamepocit, Ïe najmä mladí ºudia Ïijú dnes dosÈodcudzene. Technika, ktorá ich vÈahuje nacelé hodiny do svojho zajatia, ich aj pohlcuje,aj zahlcuje, takÏe na mnohé veci nemajúãas, ba ani pomyslenie A aj preto sa imzazlieva, Ïe sú málo citoví. LenÏe keì detiod maliãka vidia prejavy vzájomnej náklonnostiu svojich rodiãov, a teda keì v ichrodinnom prostredí má svoje miesto ajemocionalita, a keì sa prederú na povrchaj citové momenty, môÏe to na ne pôsobiÈnapriek v‰etk˘m internetom a mobilompríÈaÏlivo, pozitívne a in‰pirujúco. âo poviete?Súhlasím s t˘m, ão vravíte. Ja si myslím,Ïe vôbec základom citovej väzby a základomsympaticky vyznievajúcej komunikácie medziºuìmi je v prvom rade vzÈah detí s rodiãmi.Ako sa vyvíja ten, tak sa aj vytvára atmos-75

N Á R O D N Á R A D A S Rféra v rodine, a v tejto citovej pohode ja vidímzáklad v‰etkého, ão je potrebné pre pozitívnyv˘voj mlad˘ch ºudí: väzby, pohladenia,kontakty. Súhlasím s vami v tom, ÏemoÏno mnohí ºudia zabúdajú na podstatnémomenty vo vzÈahu s najbliωími kvôli siln˘mvonkaj‰ím technick˘m lákadlám. Ale ak hovorímeo dobr˘ch osobn˘ch kontaktoch, taknemyslíme – alebo nemôÏeme myslieÈ – lenna to, Ïe si spolu s t˘m druh˘m alebo s t˘midruh˘mi vypijeme kávu, ale Ïe je to práve ajto, na ão ste upozornili vo svojej otázke: Ïeje to aj neÏn˘ bozk, aj neÏné pohladenie, ãilen potºapkanie po pleci, lebo ºudia dotykpotrebujú na to, aby emocionálne rástli a abysi naplno uvedomovali, s k˘m Ïijú. Ja siosobne myslím, Ïe aj skúsenosÈ mnoh˘chpersonálnych firiem hovorí o t˘chto dôleÏit˘chmomentoch na kaÏdom kroku Ïivota,teda dokonca aj v práci, v zamestnaní. Nie jenajdôleÏitej‰ie maÈ len vysokú inteligenciu avedieÈ pracovaÈ, ale niekedy práve pre dobrév˘sledky práce a pre jej dobr˘ priebeh jeemocionálny kvocient oveºa dôleÏitej‰í akoãokoºvek iné, lebo ak je ãlovek zrel˘ emocionálne,je stabiln˘, vyrovnan˘, má obyãajne ajdobré rodinné zázemie, nemá váÏne konflikty– a ak nejaké konflikty aj prídu, vie ichrie‰iÈ a neuteká od nich. Myslím si teda, Ïekeby mala svoje pevnej‰ie miesto v ÏivotekaÏdého ãloveka dostatoãná citovosÈ, boloby v rodinách menej konfliktov, menej rozvodov,moÏno menej útekov detí a moÏno ajmenej rôznych stresov˘ch situácií. Domnievamsa, Ïe niekedy my star‰í na to zabúdame,niekedy si moÏno myslíme, Ïe sme uÏ vgenerácii, ktorá má podobné citové prejavyza sebou a Ïe sa to hodí len pre mlad‰ích. Jeto v‰ak omyl. Myslím si, Ïe láska, priateºstvo,úsmev a pohladenie patrí do kaÏdej vekovejkategórie. A ak deti nemajú väzbu na svojichrodiãov a ak rodiãia ich tejto väzbe nenauãia,myslím si, Ïe potom, keì budú tieto deti dospelé,nebudú maÈ vÏitú citovú väzbu na svojichpartnerov, na svoje deti, ale ani spätne nasvojich rodiãov. A niekedy mám tak˘ pocit,Ïe na to, ão na‰i starí rodiãia mali – totiÏ pocitpovinnosti, Ïe sa treba postaraÈ o svojichstar˘ch rodiãov alebo o tetu, alebo o niekohoiného z rodiny, kto nikoho nemá – akokeby sa zabúdalo. My tohto príbuzného r˘chlodáme do domova dôchodcov, nech sa oneho stará ‰tát a nech si on sám platí za to zosvojho. Ale nበvzÈah k blízkym, ktorí nás potrebujú,nie je len o náv‰teve, Ïe prídeme, keìmá sviatok, alebo Ïe prídeme ich pozrieÈ,keì je voºn˘ deÀ. To je o tom, Ïe kaÏd˘ ãlovekchce byÈ v blízkosti t˘ch svojich dobr˘chºudí, ktor˘ch mal okolo seba od mladosti alebood detstva. Niekedy sú to moÏno dobrí susedia,moÏno dobrá rodina, priatelia, ale jeveºmi dôleÏité, aby sme rozváÏne posúdili rebríãekhodnôt práve v dne‰nom uponáhºanomsvete, kde mnohí z nás si myslíme, Ïe prioritnéje len konzumovaÈ, a uspokojuje nás právelen to, keì máme vysok˘ príjem, aby smesi mohli doÏiãiÈ dobr˘ konzum, a Ïe to je najlep‰ízáklad pre cel˘ nበÏivot, keì sme kdesina rebríãku na‰ich priateºov vysoko hodnotenípre na‰e finanãné príjmy, pre na‰e postaveniea pre podobné veliãiny. Ja osobne simyslím, Ïe ‰Èastn˘m rie‰ením pre ºudí, ktorísi nevedia uÏiÈ pekné chvíle s láskou a medzisvojimi blízkymi, nebude ani veºk˘ finanãn˘prílev. Nie sme bohatí len t˘m, Ïe máme peniaze,ale kaÏd˘ ãlovek je bohat˘ najmä t˘m,Ïe je bohat˘ duchom, Ïe má vÏdy niekoho, nakoho sa môÏe oprieÈ. Lebo ak nájdeme medzisvojimi blízkymi ºudí, na ktor˘ch sa mô-Ïeme spoºahnúÈ, Ïe nás podrÏia, Ïe nám uká-Ïu správny spôsob rie‰enia a sú k nám otvorenípri ak˘chkoºvek problémoch a v akúkoºveknoãnú ãi dennú hodinu, vieme, Ïe sme ne-Ïili svoj Ïivot nadarmo. A e‰te musím dodaÈ– ak aj nás nájdu ºudia, ktorí sa môÏu oprieÈo nás a spoºahnúÈ sa na nás.Okrem politiky sa ãomu venujete?Venujem sa psychológii, je to moja dlhoroãnápráca a mám s t˘m ãím ìalej, t˘m viacejvnútorn˘ch problémov, ãomu sa viacejalebo sústredenej‰ie venovaÈ, ãi politike, ãisvojej praxi. Je to veºká dilema. Na jednejstrane cítim, Ïe politická práca je dôleÏitá, Ïeto, ão teraz v parlamente robím, má v˘razn˘dosah na ºudí. Na druhej strane si uvedomujem,Ïe je veºmi dôleÏitá aj psychologická práca,pretoÏe ºudia ãím ìalej, t˘m viacej majúveºa rôznych psychick˘ch problémov. Nedása hneì povedaÈ, Ïe je to nejaká du‰evná porucha,je to totiÏ len urãitá nerovnováha, urãitávnútorná kríza toho-ktorého ãloveka – azrazu ju má rie‰iÈ, priãom nevie ako. MoÏnonie je na to pripraven˘, moÏno len chce nejaképovzbudenie a v tomto, myslím si, Ïepsychológia zohráva veºmi, veºmi dôleÏitúúlohu a v mnoh˘ch prípadoch je aj nedocenená,najmä preto, Ïe mnohí ºudia ju e‰te stálespájajú s nieãím patologick˘m, s nieãím, ãovlastne do dne‰nej doby moÏno aÏ tak v˘razneani nepatrí. Ja si v‰ak, naopak, myslím, Ïepsychická stabilita ãloveka je alfa i omegajeho ìal‰ieho Ïivota a jeho rozvoja.Ste pomaly uÏ tretí rok v parlamente. Myslítesi, Ïe sa za ten ãas poslanci okolo vásveºmi zmenili?To je ÈaÏká otázka. Neviem, ako sa zmenili,lebo ich aÏ tak veºmi nepoznám. Ani akopsychológ si netrúfam povedaÈ, Ïe by sa právev politickom prostredí nejako v˘raznezmenili charaktery ºudí. MôÏem skôr hovoriÈo mojom vzÈahu k nim, alebo ako na mÀapôsobia. Svojich kolegov poslancov v na-‰om klube pokladám za veºmi serióznychpartnerov a za veºmi ‰ikovn˘ch ºudí. Ale najviac,ão sa mi páãi, je to, Ïe sme veºmi súdrÏní,Ïe sa vieme navzájom potiahnuÈ, Ïe sivieme navzájom pomôcÈ, a nikto – aspoÀ janiã také nebadám – nie je tak˘, Ïe by sa zrazusprával py‰ne a Ïe by predvádzal, ako munarástli veºké krídla. Myslím si, Ïe nበklubje veºmi, veºmi solidárny. Je to veºmi potrebné,lebo my v parlamente máme veºmi váÏnuúlohu: pred kaÏd˘m hlasovaním si musímepredstaviÈ tisíce rôznych obãanov a vziaÈna vedomie, Ïe na‰ím hlasovaním ovplyvnímev praxi ich ìal‰í Ïivot. Buì im ho spestrímea uºahãíme, alebo, naopak, sÈaÏíme. Viete,myslím si, Ïe kaÏd˘ poslanec si musí uvedomiÈ– a to je jedno, za ktorú politickú stranuv národnej rade je –, Ïe na jednej strane jeosobnosÈou, ktorá sa môÏe presadiÈ v rámcisvojej odbornosti, a Ïe aj ako ãlovek môÏeprejaviÈ svoju individualitu, lenÏe na druhejstrane si zase musí uvedomiÈ, Ïe je súãasÈoukolektívu a pokiaº je veºk˘m individualistom,vznikne z toho osobn˘ problém, preto-Ïe úãinkovaÈ v kolektíve je vÏdy dosÈ zloÏité.Predpokladám, Ïe v‰ade, nielen v na‰omklube strany Smer-SD, platia urãité v‰eobecnézásady, ktoré klub a kaÏd˘ v Àom musí dodrÏiavaÈ.Ale takisto musím povedaÈ, Ïe smenikdy neboli politicky tlaãení do takej situácie,aby sme museli hlasovaÈ proti svojmusvedomiu, proti svojmu presvedãeniu. KaÏd˘z nás sa môÏe slobodne vyjadriÈ, Ïe má sniektor˘m hlasovaním problém a povedaÈ:NemôÏem, mám v˘hrady, mám takú aleboonakú skúsenosÈ v súvislosti s t˘mto problémom!TakÏe v tomto smere si myslím, Ïehlasovanie je vÏdycky slobodné a vychádzazo svedomia kaÏdého poslanca. Samozrejme,ako v kaÏdej práci, aj v poslaneckej jev‰elião, ão sa dá vylep‰iÈ a zdokonaliÈ, napokonpráca poslanca je beh na dlhé trate a jetu len máloão, ão má krátku ÏivotnosÈ. Ja zaseba ako ãlovek, ktor˘ je v parlamente prvévolebné obdobie, poviem veºmi úprimne, Ïemi trvalo urãit˘ ãas a nejeden mesiac, k˘msom sa vôbec zÏila s my‰lienkou, o ãom to jea aká je to práca. Predpokladám, Ïe takto zaãínaliv‰etci poslanci. MoÏno niektorí, ktorísú uÏ niekoºko rokov v aktívnej politike a súuÏ dlh‰ie poslancami, sa vzdialia beÏnej praxiÏivota a niekedy ako keby pozabudli na to,Ïe obãania ãasto majú iné problémy neÏ mya niekedy ich zaujíma konkrétny v˘sledok, alenie spôsob, ako sme k nemu dospeli. Ale keìsa na to pozriem z nadhºadu, som presvedãená,Ïe v‰etko, ão sa snaÏíme v parlamente prijaÈ,je v prospech ºudí a navy‰e v‰elião mô-Ïeme v blízkej budúcnosti zlep‰iÈ, veì e‰temáme dosÈ dlh˘ ãas pred sebou, ãiÏe e‰te niesme na konci. Ale urãite v rámci sociálnej oblasti,ktorej sa ‰peciálne venujem, veì som ajv sociálnom v˘bore, sa uÏ dosÈ vykonalo z ná-‰ho programu. Povedala by som, Ïe zámeryministerstva práce, sociálnych vecí a rodinysú splnené skoro na 90 %, ão dokazuje, Ïe ministerstvourobilo veºk˘ kus práce. SociálnaoblasÈ je oblasÈ, kde je vÏdy v‰etkého nedostatoka kde sa dá rozvíjaÈ nová a nová iniciatíva.To je to isté ako v zdravotníctve ãi ‰kolstve,kde ãokoºvek prijmeme, je len v prospechºudí. Súãasne v‰ak nesmieme zabúdaÈani na druhú stranu sociálnej starostlivosti, totiÏna moÏnosti rozpoãtu, na moÏnosti a obmedzenia,ktor˘mi limituje práve túto oblasÈhospodárska kríza. Tá totiÏ, ãi chceme, alebonechceme, zasahuje aj na‰u spoloãnosÈ, na‰ichºudí, takÏe ak˘koºvek ìal‰í rozvoj a ìal‰iepotrebné aktivity mÀa ako poslankyne, a takisto aj ministerstva a celej sociálnej oblasti závisiaod dostatoãného prísunu peÀazí povedzmedo Sociálnej poisÈovne. To, ão chcemeºuìom poskytnúÈ a to, ão máme k dispozícii,sú také spojené nádoby: keì máme viacejpeniaÏkov, tak – myslím –, Ïe vláda a pán premiérjednoznaãne ukázali, akou prioritou jepre nás sociálna oblasÈ, ão sa prejavilo najmät˘m, Ïe dostali najviac peÀazí v rámci rozpoãtu,a to umoÏnilo zv˘‰iÈ dávky od detí aÏ podôchodcov – nechcem teraz vymenovávaÈv‰etky tieto dávky. A myslím, Ïe sa urobí poriadokaj v prvom a druhom pilieri, aby ºudiaskutoãne verili dôchodkovému systému, lebood toho sa odvíja v‰etko podstatné v tejto citlivejoblasti: ak mám dostatok kladn˘ch aj záporn˘chinformácií a verím systému, takviem, ako sa mám rozhodnúÈ.76

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O ºuìoch, ktorí dokáÏu ÏiÈ bez ucha na mobileO novinách, ktoré v USA ãítajú rozhodujúci ºudia na dôleÏit˘ch miestachO nepouãiteºnosti ºudí, ktorí si vypijúO prorokoch, ktorí sa zjavia, keì dozrie dobaO hercovi, ktor˘ sa stal tribúnom a z politika zasa ‰oumenomO tom, ãím ‰okoval podnikateº Tkáã moderátora HríbaO pºutí na zem poãas plesu v opereO tom, kto spracuje prezidenta Obamu na svoj obrazÎivotn˘ ‰t˘l kruto nastaven˘zamestnávateºmiako to bolo, preão, tak také detaily na t˘ch be-Ïiacich titulkoch, na tie ako keby nebol ãas ato uÏ ako keby nikoho ani nezaujímalo. KaÏd˘,koho stretnem, mi povie: Aké krásne ãasyboli pred mobiln˘m telefónom, ale zároveÀ povie,Ïe bez mobilu si uÏ Ïivot nevie ani predstaviÈ.A v‰etci sme takí, Ïe keì raz si zabudnememobiln˘ telefón a nemáme ho ão len polhodinu, tak sme z toho úplne nervózni, akokeby nám nieão i‰lo uniknúÈ – okrem zopárºudí, ktorí majú tú silu a dokáÏu ÏiÈ bez toho,aby mali ucho stále na mobile. Ale títo mienkotvornénoviny nevykúpia.E‰te donedávna sa zdalo, Ïe veºmi pevnou,ba neoddeliteºnou súãasÈou verejného alebospoloãenského Ïivota civilizovaného ãlovekaje mienkotvorná tlaã. A zrazu v uplynul˘chmesiacoch do‰lo vo vyspelom zahraniãí i naSlovensku k váÏnemu ohrozeniu existencienovín. Aj dlhé roky uznávan˘m americk˘mdenníkom klesá náklad a musia prepú‰ÈaÈzamestnancov. A na Slovensku sa niektorézasa usilujú zachrániÈ svoje zotrvanie natrhu t˘m, Ïe v˘razne menia svoju podobu,od informaãného a mienkotvorného denníka,ako doteraz chceli byÈ, k bulvárnosti. Jeto dôsledok finanãnej krízy, vpádu internetuaj do Ïurnalistickej ãinnosti alebo zmenypotrieb moderného ãloveka?Podºa môjho názoru hlavnou príãinou jezmena Ïivotného ‰t˘lu, ão zah⁄Àa v‰etko moÏné,napríklad aj existenciu mobilného telefónualebo existenciu internetu. Îijeme nepomerner˘chlej‰ie, ako sme Ïili voºakedy, a jednoduchov tejto r˘chlosti nie je ãas sa zastaviÈ atro‰ku rozm˘‰ºaÈ a vytváraÈ si nejakú mienku,lebo na to, aby vôbec vznikli nejaké názory, treba,aby si ºudia sadli, ako napríklad my dvajasedíme a rozprávame sa. LenÏe na to v tomtouponáhºanom svete jednoducho nie je ãas a dokonca,ão je zvlá‰È smutné, Ïe na to nie je ãasani u ºudí, ktorí tvoria tzv. intelektuálne ‰piãky.Aj tí sa naháÀajú, aj tí za deÀ musia stihnúÈmoÏno toºko, ão predt˘m stihli za t˘ÏdeÀ. Tak-Ïe kedy a kde by vznikali tie názory? KaÏd˘chce len strohú informáciu, o ktorej si uÏ pomyslíto alebo ono, a tú strohú informáciu naozajnájde ãi v teletexte, alebo na TA3, aleboaj na in˘ch staniciach – v âT24 to dokonca beÏídole pod obrazom, takÏe ãlovek si zapne niektorútelevíznu stanicu na 10 alebo na 5 minúta vlastne tam sa r˘chlo dozvie zásadné informácie:v Indii zomrelo 520 ºudí pri zemetrasení,v âíne boli záplavy, v Austrálii horí a BarackObama urobil tak˘ a onak˘ krok. A za 5minút uÏ vieme v‰etko. Nevieme veºmi súvislosti,ani niã podstatné, ale informácie v takejtej najholej‰ej podobe, Ïe vlastne len v podstateãítame titulky, tie dostaneme. Keì sa maniekto op˘ta: Vie‰ o tom, Ïe v Indii bolo zemetrasenie?– tak áno, viem. Ale Ïe uÏ kde to bolo,Znamená to teda, Ïe tlaã naozaj speje ksvojmu koncu a Ïe nemá nádej? Îe uÏ tedaranné alebo veãerné noviny s ãerstvou vô-Àou tlaãe nebudú príÈaÏlivou súãasÈou Ïivota?Tak v takej podobe, Ïe vyjde v denníku 8-stranov˘ elaborát na tému príãiny svetovejhospodárskej krízy, uÏ asi nie. MoÏno nieão takétouverejnia v nejakom úplne odbornom ãasopise,ktor˘ vyjde v náklade 800 kusov, ale vnormálnej dennej tlaãi asi nie je veºká ‰anca,Ïe by niekto ãítal 8-stranov˘ analytick˘ ãlánok.Musím v‰ak povedaÈ, aby som nebol jednostrann˘,Ïe u nás na Slovensku je na príãine ajveºmi mal˘ trh. Ale keì uÏ aj v Amerike je tentoproblém, tak to uÏ naozaj je zlé. Ja som sivÏdy myslel, Ïe tam noviny, ktoré sú nároãnej-‰ie, ãíta, samozrejme, omnoho menej ºudí, akoãíta bulvár, ale vzhºadom na poãet obyvateºovUSA aj t˘ch je v absolútnych ãíslach veºa. Anavy‰e to ãítajú rozhodujúci ºudia na dôleÏit˘chmiestach, teda tí, ktorí chcú dostaÈ najzávaÏnej‰ieinformácie, tí sa jednoducho dostanú kdôleÏit˘m informáciám aj cez drah‰iu inzerciu,hoci sa môÏe zdaÈ svojím spôsobom nelogické,aby bola drah‰ia inzercia v novinách smen‰ím poãtom ãitateºov, ale dajú na to peniaze,lebo sa im to inzerentom oplatí. Tovar, ktor˘mnohí z nich ponúkajú, nie je pre masovéhoãitateºa a masového konzumenta. Zobertesi totiÏ hocijakú firmu, no najmä niektorú zt˘ch väã‰ích, kto v nej rozhoduje o tom, aké telefónysa pre cel˘ podnik objednajú a aké autá77

D I A L Ó G Y O A& E Wsa kúpia? To sú takmer vÏdy jeden-dvaja ºudia,a preto je podstatné, akú inzerciu ãítajú práveoni, a nie sekretárky a upratovaãky a v‰etcimoÏní, ktorí sa v podniku vyskytujú vo väã‰ompoãte. Keì teda vieme ovplyvniÈ jednéhodvochºudí z t˘ch hlavn˘ch vo firme, tak to jedôleÏitej‰ie, ako keì ovplyvníme 100 sekretárok.TakÏe z tohto hºadiska moÏno ani nebolotaké nelogické, ak, ja neviem, Wall Street Journalmal omnoho drah‰iu inzerciu, neÏ iné denníky,povedzme The Sun, napriek tomu, Ïemal men‰í náklad. Na Slovensku je ten problém,Ïe tuná v‰etko prebieha v tak˘ch maliãk˘chãíslach – takÏe tu Ïivorí e‰te aj bulvár, ãouÏ je úplne smie‰ne.A nie je ‰anca na úspe‰né fungovanie nielentlaãe, ale aj in˘ch dôleÏit˘ch fenoménov, akby sa zmenil Ïivotn˘ ‰t˘l? Iste, to neznamená,Ïe budeme chcieÈ, aby sa obnovil úplnetak˘ spôsob Ïivota, ak˘ tu bol niekedy predtridsiatimi alebo päÈdesiatimi rokmi...... pred objavením mobiln˘ch telefónov...Skutoãne nie je moÏné, Ïe naraz sa ºudia zastavia,odhodia mobily a zrieknu sa internetu.Ale nemohli by ºudia predsa len naraztrochu zmúdrieÈ, alebo dospieÈ, Ïe by sa dostalido iného ‰tádia, do inej fázy svojhorozm˘‰ºania? NemôÏe sa staÈ zázrak, Ïe zaseby ºudia nadobudli úÏasn˘ pocit z toho, akosa povedzme Ïilo v mestách pred rokmi –ráno by si sadli do kaviarne, pokiaº by v˘slovnez nejakého dôvodu nemuseli beÏaÈ doroboty, sadli by si tam na hodinu, dali by sikávu, posedeli by si, preãítali noviny aleboby podebatovali s niek˘m zo svojho kruhu.Bolo by to nádherné...Ale keì je to nádherné, alebo keì by to bolonádherné, nie je nádej, Ïe ºudia sa raz zastaviaa aspoÀ ãasÈ z nich, aj keì nie v‰etci, veìto ani nie je treba, sa znovu vráti k takémutopokojnej‰iemu ‰t˘lu Ïivota?Neviem, do akej miery to v‰ak záleÏí od ºubovôletak˘chto kaviarensk˘ch ºudí. Keì bolamoja dcéra zamestnaná v istej nadnárodnejspoloãnosti, tak bola v práci úplne cel˘ deÀ. I‰latam ráno o ôsmej a pri‰la veãer o siedmej odpondelka do piatku, a to e‰te cez víkend im organizovaliv‰elijaké spoloãenské programy.Síce to prezentovali, akoÏe sa to deje v rámcizábavy, lebo sa povedalo, Ïe si idú spoloãne zahraÈbejzbal alebo ja neviem ão, takÏe i‰li tamakoÏe spoloãne, ale de facto e‰te aj tam ich ‰kolili.TakÏe dá sa povedaÈ, Ïe pre firmu vlastnerobíte od rána do veãera viac-menej sedemdní v t˘Ïdni. Moja mama bola nedávno pár dnív nemocnici, keì my s manÏelkou sme boli odcestovaní.Dcéra vtedy povedala, Ïe keby e‰testále robila v tej supermodernej firme, tak bystarú mamu vlastne ani nemohla ísÈ pozrieÈ,lebo tam sú – ako to uÏ b˘va v nemocniciach– náv‰tevné hodiny len do piatej, a ona chodiladomov o siedmej. A aj obedÀaj‰ia prestávka,ktorú vo firme mali, tieÏ bola len striktnápol hodina. TakÏe Ïivotn˘ ‰t˘l je tak kruto nastaven˘v prvom rade od samotn˘ch zamestnávateºov.Ak by sme teda chceli nejakú v˘znamnej‰iuzmenu v masovej‰om meradle, takby sa v prvom rade museli tro‰ku zamyslieÈ na‰izamestnávatelia, v akom zhone musia ÏiÈ ichzamestnanci. Samozrejme, sú jednotlivci, ktoríakoby si sami organizovali ten ãas, a tí by siho mohli takto preorganizovaÈ, ako vravíme, aleto je len niekoºko jednotlivcov, ktorí – keìsme hovorili o nákladoch tlaãe – nezachrániaÏiadne noviny. To by museli naozaj v prvomrade zamestnávatelia pochopiÈ, Ïe keì niektorobí 12 hodín v kuse 7 dní v t˘Ïdni, tak to nieje dobré. Alebo by musela nastaÈ nejaká vzburazamestnan˘ch ºudí, lebo je to paradox – ãonie je niã ãudné, lebo Ïivot je pln˘ paradoxov–, Ïe sa máte zamyslieÈ nad t˘m, ako Ïijete –,ale ako a kedy sa nad svojím Ïivotom zamyslíte,keì vás práve ten Ïivot núti, aby ste sa naháÀali?âasto sa zastavíte aÏ vtedy, keì skonãítenapríklad v nemocnici. NaháÀate sa, nemátena niã ãas, a tak potom dostanete infarkt, le-Ïíte v nemocnici – a potom uÏ naozaj musíteleÏaÈ. A aÏ v tom ‰tádiu, v tej situácii rozm˘-‰ºate znehybnen˘ na posteli nad svojím Ïivotom.A vtedy aj skutoãne niektorí ºudia zmenilisvoj Ïivotn˘ ‰t˘l, prestali fajãiÈ, niektorí dokoncaaj predali svoje firmy... Ja sám poznámniekoºk˘ch ºudí, ktorí sa naháÀali, a zrazu, keìsa im nieão stalo, si povedali: Mám síce miliardy,ale naão sú mi, keì teraz mám poráÏku? Atak rad‰ej predal svoju firmu – poznám konkrétnetak˘ prípad – a zaãal sa venovaÈ viacsebe. A e‰te aj ìal‰ích poznám, ktorí buì veºmiobmedzili svoju osobnú úãasÈ vo svojich firmách,alebo ich úplne predali a dostali kopu pe-Àazí, a tie si teraz uÏívajú niekde na cestách posvete. No a v spoloãenskom Ïivote tak˘m infarktomje v podstate veºká kríza, teda taká, akúzaÏívame aj teraz. A tak, paradoxne, moÏnokeby sa tá kríza, ktorá nás teraz trápi, nejakorozumne vyuÏila, a keby sme mali poãas nejalebo po nej tro‰ku ãas na zamyslenie, abysme pouvaÏovali nad t˘m, ão robíme, preão torobíme a ãi to dobre robíme, tak aj veºká krízaby mohla priniesÈ ºuìom nieão pozitívne.Najmä keby do‰lo k nejakému prehodnoteniuhodnôt, aby sme koneãne za dôleÏité povaÏovalito, ão je dôleÏité, a za menej dôleÏité to,ão je menej dôleÏité, lebo mám tak˘ pocit, Ïev súãasnosti je najväã‰ou krízou kríza hodnôta morálky. To, ão v r˘chlom slede Ïivotn˘ch situáciípovaÏujeme za veºmi dôleÏité, asi aÏtaké veºmi dôleÏité nie je, a naopak.Sú noviny, ktoré pravidelne uverejÀujú ºudsk˘a pracovn˘ v˘voj ºudí z podnikateºskejelity, teda najmä v˘znamn˘ch topmanaÏérovv úplne odli‰n˘ch podnikoch – a je zaujímavé,Ïe väã‰ina z nich sú ºudia v dosÈmladom veku, povedzme okolo tridsiatky,nanajv˘‰ tak nejako do ‰tyridsiatky. A v ichrozprávaní sa naozaj ãasto objavilo to, oãom ste pred chvíºou hovorili. Keì sa novinártoho manaÏéra p˘tal, ãi sa vo svojejfunkcii nejako zmenil, a keì sa zmenil, ão honajviac ovplyvnilo, tak presne toto hovoril:Ïe robil 7 dní do t˘ÏdÀa a kaÏd˘ deÀ aj 12hodín. AÏ naraz pri‰la chvíºa, keì dostal infarktalebo podobnú váÏnu chorobu, takÏemusel ísÈ do nemocnice – a tam sa stalo to,ão ste opísali vy. Bol síce ‰ikovn˘m manaÏérom,inak by sa na tak˘ vysok˘ post nedostal,lebo v súkromnom sektore na rozdiel odverejného sa predsa len vyÏadujú pozitívnepracovné schopnosti, k ãomu protekcia nepomáha.Ale keì tak leÏal a zam˘‰ºal sa,tak pri‰iel na to, Ïe jeho pocit nevyhnutnostirobiÈ deÀ i noc nespoãíva v tom, Ïe by jehonekoneãná fyzická prítomnosÈ v podnikubola nutná, ale veºmi ãasto v tom, Ïe si ne-vedel tak zorganizovaÈ ãas, aby robil sícev‰etko, ão treba, ale nejako inak, neÏ doteraz.Áno, lenÏe on je ten ‰éf, ktor˘ to môÏe preseba zmeniÈ, ale je otázka, ãi bol aÏ tak˘ múdry,Ïe zmenil potom aj Ïivoty svojich zamestnancov,a teda ãi t˘m zmenil aj ich Ïivotn˘ ‰t˘l,aby ani oni nerobili 12 hodín 7 dní v t˘Ïdni...Podºa toho, ão vraveli, takto viac-menej rozumneto zaãali braÈ aj pre svojich podriaden˘ch– pochopili, Ïe celú svoju firmu musiariadiÈ trochu inak. Iste to nemohlo vo veºkomovplyvniÈ ãítanie tlaãe, ale zaruãene toaspoÀ istej skupine v˘konn˘ch ºudí umoÏnilozlep‰iÈ ich Ïivotn˘ rytmus.Ono, viete, v praxi to je tak, Ïe naozaj kaÏd˘,kto je v nemocnici, si povie, Ïe bude ÏiÈinak, a najmä zdrav‰ie, neÏ Ïil dovtedy, ale keìz nemocnice vyjde, koºk˘m a ako dlho tentokrásny plán vydrÏí? Lebo, bohuÏiaº, asi jepravdou aj v tej celospoloãenskej oblasti, o ktorejhovoríme, Ïe k˘m je zle, k˘m je – dajmetomu – kríza, tak budeme nad v‰eliãím rozm˘‰-ºaÈ, ale v tej chvíli, keì kríza pominie, ja sa veºmiobávam toho, Ïe sa znovu vrátime k zauÏívan˘mstereotypom, keìÏe ãlovek je raz tak˘,Ïe keì je zle, tak posºubuje v‰etko moÏné,hory-doly, ako sa hovorí, dá si rôzne záväzkya vymyslí najodváÏnej‰ie plány. A potom zase,keì sa zlé ãasy pominú, tak na v‰etky svojepredsavzatia zabudne. Veì asi v‰etci sme to za-Ïili, nie? Keì sme si vypili, veãer sme nadávalia du‰ovali sa, Ïe „uÏ nikdy nebudem piÈ,lebo je mi zle“, no a potom, keì ãlovek vytriezvie,na to zabudne – a potom to znovu zopakujee‰te niekoºko krát v Ïivote. Takí sme myºudia nepouãiteºní.Iné v˘chodisko nevidím, len to, Ïe musíniekto prísÈ, kto bude maÈ takú autoritu, abyho ºudia zaãali pozorne poãúvaÈ, a nielen poãúvaÈ,ale Ïe sa ão najviac z nich bude sna-ÏiÈ svoj Ïivot aj trochu usmerniÈ a zmeniÈpodºa strhujúcich slov takéhoto nejakého nev‰ednéhoãloveka. Len ani ja neviem, kto byto mal byÈ.Ja si neviem predstaviÈ, Ïe aj keby sa tak˘tov˘nimoãn˘ ãlovek objavil a Ïe by k masámhovoril ão aj anjelsk˘m hlasom, Ïe by ºudia zrazuzmenili svoj Ïivotn˘ ‰t˘l. Je to smutné, aleje to tak, Ïe nejaká zmena, najmä pozitívna,vÏdy súvisí s nejak˘m ne‰Èastím. Paºo Hammelb˘va v Devíne – v dedine pod hradom, medziDunajom a Moravou –, a on hovorí, Ïe preneho najkraj‰ie chvíle sú, keì je Devín zaplaven˘vodami z rieky, lebo je odrezan˘ od sveta,nemôÏu ísÈ nikde autom, a e‰te aj telefón jeim zbytoãn˘, lebo ão budú telefonovaÈ, keì ajtak nikde nemôÏu ísÈ. A Ïe potom, keì sú zaplavení,tak chodia od domu k domu v nejak˘chgumákoch, a tam si sadnú, popíjajú si vínko,lebo niã iné robiÈ nemôÏu, a preÏívajú svojímspôsobom veºmi príjemné idylické chvíle,ako hovoríme, keì túÏime po star˘ch ãasoch,lebo do‰lo na dedinu ne‰Èastie, Ïe Devín je zaplaven˘.Ale on je zároveÀ aj ºudsk˘ a súdrÏn˘.Alebo e‰te príklad je situácia tesne po vojnách.Vtedy sa ºudia vracajú k základn˘m hodnotám.âlovek sa pozrie okolo seba – a te‰í saz toho, Ïe Ïije. A Ïe svieti slnko a nevybuchujúbomby. Ale slnko svieti aj teraz, keì nie jevojna a ani bomby nevybuchujú, aj Ïijeme, alemy sa z to nete‰íme. Namiesto toho lietame s78

D I A L Ó G Y O A& E Wnasolen˘m zadkom od jednej povinnosti kdruhej, a nadávame, Ïe ão je to za Ïivot.Ani keì sa pozriete na históriu ºudstva,neboli poãas t˘ch storoãí ºudia, ktorí malitak˘ dar reãi, aby aj vás donútili povedaÈ si:odteraz budem robiÈ nieão iné, ão je kvalitnej‰ie?Neveríte, Ïe by mohol byÈ niektotak˘, kto by aj vás, ktor˘ patríte k intelektuálnejelite, dokázal pritiahnuÈ a chytil byvás, obrazne povedané, za plecia, zatriasolvami a povedal by vám: Zobuì sa!?Aby som bol úplne úprimn˘, neviem si tocelkom dobre predstaviÈ. UÏ boli prípady, Ïepovedzme jehovisti presvedãili údajne desiatkyalebo stovky ºudí, a tí sa dokonca vzdali majetku,len potom sa to väã‰inou, bohuÏiaº,skonãilo tak, Ïe ‰éfovia t˘ch jehovistov ich majetokrozpredali a peniaze si nechali pre seba.A nielen v Amerike, ale aj kde-kade v juÏnejAfrike boli rôzni kazatelia, ktorí dokonca dosiahli,Ïe mnohí hromadne spáchali samovraÏdy.TakÏe asi aj takí sú ºudia, ktorí dokáÏu veºmivpl˘vaÈ na myslenie in˘ch ºudí, a nie vÏdyto, ão vyzerá ako u‰ºachtil˘ úmysel, naozaj ajdobre dopadne. Ja nehovorím, Ïe sa to nemô-Ïe uberaÈ aj dobr˘m smerom, len na to musiabyÈ vytvorené podmienky. Viete, keì pri‰iel vo-ºakedy Martin Luther King a hovoril to, ão hovoril,ão sa teraz – paradoxne po neviem koºk˘chrokoch – viac-menej zdá ako blízka realita,tak aÏ teraz sa zaãínajú napæÀaÈ jeho vtedaj‰ieslová. Z toho mi vypl˘va, Ïe vtedy dozrelana to doba, aby povedal tie slová o svojomsne (Ïe bieli a ãierni si budú rovní a pod.),ale zrejme vtedy e‰te doba nedozrela dostatoãnena to, aby sa takéto my‰lienky nejak˘mspôsobom premieÀali aj na skutky. Stáva sa tode facto aÏ teraz. TakÏe ja si myslím, Ïe to, naão je zrelá doba sa aj stane a ãlovek, ktor˘ tosformuluje, sa vÏdy nájde. Zoberte si atmosféru,ja neviem, konca 60-tych rokov. Vo vzduchubolo cítiÈ, Ïe sa nieão stane, v literatúre, ajv novinách sme to videli - a potom sa zázraãnena‰li ºudia, ãi to uÏ boli Dubãek, alebo ekonóm·ik, ktorí tú dobu zosobnili. ... A potomzase, keì pri‰iel osemdesiaty deviaty rok, zasebola zrelá doba na nieão nové – a tieÏ sme touÏ asi rok predt˘m cítili vo vzduchu – a zrazusa objavil Milan KÀaÏko, o ktorom sme sícev‰etci vedeli, Ïe existuje ako herec uÏ dávnopredt˘m, ale to, ãím sa stal v novembri ’89, asinikto v Àom nevidel, aj keì sme ho poznali, anikto ani netu‰il, Ïe bude nejak˘m tribúnom revolúcie.A zrazu z niãoho niã sa z KÀaÏka, ktor˘bol hercom a ktor˘ hral to i ono, dokoncaaj kapitána Nálepku, zrazu sa stal vodca más.Ale v‰imnite si ìal‰í posun: Ïe potom sa opäÈdoba zmenila a zrazu KÀaÏko mávnutím zázraãnéhoprútika, zmizol. Prestal byÈ tribúnoma politikom, a stal sa zasa opäÈ hercom,ba takmer ‰oumenom.A ão keì to predsa len nie je také jednoznaãné,pokiaº ide o dobu a jej vodcu? Keì s tak˘múspechom zrazu strhol desaÈtisíce ºudínov˘ americk˘ prezident Obama, je to lenpreto, Ïe dozrela patriãná doba, alebo dozrelaj ist˘ ãlovek?Ja si myslím, Ïe Barack Obama vyplnil tieoãakávania, ktoré bez ohºadu na neho v americkejspoloãnosti existovali a dozrievali. Existovalatam nejaká spoloãenská objednávka anaplnil ju Obama. ªudia nieão veºmi oãakávali,nieão veºmi chceli, a ja osobne si myslím,Ïe to bolo bez ohºadu na Baracka Obamu. Lenmusel prísÈ niekto, kto tie oãakávania potomstelesnil. Zhodou okolností ním bol Obama.LenÏe to my nemôÏeme vedieÈ, ãi doba, hocina nejakého lídra ãakala, Ïe ho nena‰la. Akho nena‰la, tak ani nevieme, Ïe by také nieãobolo. Doba moÏno bola zrelá, ale nena‰ielsa nik, kto by ju nejako premenil alebo primeraneovplyvnil.Tak môÏu uÏ potom byÈ jemné odtiene v tom,ako si nejakú spoloãenskú situáciu vysvetlímea rozoberieme. Ale zoberte si, ja neviem, tridsiateroky: keby v tej dobe Hitler nebol, tak siho svojím spôsobom musia vymyslieÈ, takistoako v Taliansku – zasa v úplne inej krajine –sa objavil Mussolini a v ·panielsku generálFrancisco Franco. Bola teda asi taká doba, Ïesi vyÏadovala tak˘chto nejak˘ch diktátorov, nastupujúcifa‰izmus ich potreboval, ale, samozrejme,medzi nimi boli dosÈ veºké osobnérozdiely, takÏe povedzme Franco bol úplnein˘ diktátor, ako bol Mussolini, a Hitler bol –a to mimoriadne viditeºne – úplne in˘ neÏ oniobaja. TakÏe ak hovoríme, Ïe napríklad Mussolinia Hitler boli jeden fa‰istick˘, druh˘ nacistick˘vodca, tak dôleÏit˘ rozdiel medzi nimibol, ão uÏ len v tom, Ïe Mussoliniho priãinenímzìaleka nezabili toºko ºudí, ako ich povedzmedal zabiÈ Hitler, lebo t˘ch boli celé milióny.A to uÏ potom, samozrejme, súvisí s naturelomtoho vodcu. Ale to základné v˘chodisko,Ïe doba poznaãená neskutoãne hlbokoukrízou v tridsiatych rokoch si vyÏadovala nejakéhovodcu je zrejmé. Situácia bola totiÏtaká zlá, tak bezv˘chodisková, Ïe ‰iroké masytúÏili po jednoduch˘ch a zdanlivo úãinn˘ch rie-‰eniach. A po tzv. poriadku. A ãi uÏ tieto oãakávaniapotom naplnil Horthy v Maìarsku,alebo Hitler v Nemecku, alebo Mussolini v Taliansku,alebo Franco v ·panielsku, alebo Tisona Slovensku, je uÏ vcelku jedno. Teraz hovorímo prevzatí moci a prv˘ch rokoch vlády, nieo tom, ão pri‰lo potom, lebo to asi nechceli anití, ão po vodcoch volali. Len aby to bolo jasné.A takisto teraz, podºa mÀa, nastala takádoba, Ïe sa Amerika dostala do istého ‰tádia,keì napríklad nemohol vyhraÈ Obamov protikandidátMcCain, lebo americká ekonomika,ale ani americká verejnosÈ uÏ jednoducho nebolaochotná zná‰aÈ ìal‰ie vojnové ÈaÏenia, tobôÏaj boli katastrofálne neúspe‰né. Vojna jejednoducho drah˘ ‰pás, a Amerika na to uÏ nemala.Vãera veãer som rozm˘‰ºal o tom, ão byteraz vlastne mal Obama urobiÈ také, aby dokázal,Ïe je to nieão nové, a aj s manÏelkou smedospeli k tomu, Ïe asi by mal dosiahnuÈ stav,aby Ameriãania prestali byÈ vo svete v‰eobecnetakí nenávidení, ako sú teraz, aby ºudia maliaj keì uÏ nie radi Ameriãanov, ale aspoÀ by knim necítili takú nenávisÈ, ako je to teraz. Lebo,bohuÏiaº, keì teraz prídete do Grécka, zistíte,Ïe ºudia nielen nezná‰ajú Ameriãanov, ale súna nich úplne alergickí. A keì dôjdete do ·panielska,alebo vlastne kamkoºvek – a to nehovorímuÏ o nejakom Iraku alebo Afganistane–, v‰ade nezná‰ajú Ameriãanov. TakÏe keby saObamovi podarilo dosiahnuÈ to, Ïe Ameriãanovby ºudia vo svete brali aspoÀ nejako indiferentne,bol by to asi veºk˘ úspech nového trendu,ktor˘ Obama propaguje. Bola by to úÏasnávec, keby sa mu podarilo dosiahnuÈ, Ïe by ºudiamali Ameriãanov radi. Uvidíme, ãi a akosa na‰tartuje, lebo zatiaº v‰etci máme len oãakávania,ale nevieme, ako sa to skonãí. Mimochodom,ak ãakáme, Ïe príde nejaká osobnosÈ– a ona vÏdy príde –, ktorá naplní isté oãakávaniadoby a aj ºudí, ktorí ju Ïijú –, tak ão je,podºa vás, oãakávaním doby teraz?Dnes sme svedkami, ale aj obeÈami stra‰néhopoklesu morálky, a to v podstate na celomsvete. A v tejto chvíli je toho toºko, Ïe ani nemôÏemepresne povedaÈ, ãi to súvisí len sozl˘mi a egoistick˘mi tendrami, alebo ãi skôrs klientelizmom, keì ãlovek vo funkcii dá ãonajviac zo ‰tátneho svojej rodine, alebo ãi sdesiatkami in˘ch podobn˘ch denn˘ch javov.Îije aj medzi nami veºmi známy politika uÏ 15 rokov mu ticho prechádza bez ak˘chkoºvekdôsledkov, Ïe umoÏnil svojim dospel˘mdeÈom zmocniÈ sa mnoh˘ch lukratívnychpodnikov, a darí sa to ututlávaÈ celej rodineaÏ dodnes, hoci jeden z podnikov, ktor˘dostali do rúk poãas jeho vlády a ktor˘ jeveºmi dôleÏit˘ pre slovenskú kultúru, pod ichriadením trápne skrachoval. Pritom on v‰etkysvoje aktivity majstrovsky spája e‰te aj spekn˘mi reãami, na ktoré mu ºudia dlho naleteli.Vyzerá to, Ïe patrí medzi svät˘ch a jehocelá rodina aj s ním sam˘m v skutoãnostisymbolizujú konanie len veºmi málo posvätené.Ch˘ba spoloãenská morálka, ktorá byv nás upevÀovala pocit, Ïe chceme poslúÏiÈaj druh˘m, aby sa ão najviac ºudí na Slovenskumalo dobre a aby aj ‰tát mal dobré základypre dne‰n˘ch i zajtraj‰ích obãanov. Alee‰te raz podãiarkujem, Ïe to nie je len úkazslovensk˘, ale nadnárodn˘.Keby niekto pri‰iel s tak˘mto etick˘m programom,bolo by mi to kaÏdopádne sympatické.Ale nedávno som pozeral debatu moderátora·tefana Hríba s podnikateºom pánom Tkáãom,ktor˘ patrí medzi bohat‰ích obãanov Slovenska,a aj pán Hríb bol dosÈ ‰okovan˘, keìPatrik Tkáã povedal, Ïe vlastne celá meãiarovskáprivatizácia bola v úplnom poriadku a Ïe tamsa niã odsúdeniahodné nestalo. Hríb vtedy dosÈlapal po dychu. Ale aÏ potom ho Tkáã úplneuzemnil, keì vyhlásil, Ïe súdy rozhodli ako rozhodli,a t˘m pádom Ïe je v‰etko v poriadku. Priznámsa, Ïe v tej chvíli som od Hríba tro‰ku ãakalnejakú otázku – Ïe dobre, súd je súd, ale Ïeãi on ako ãlovek ide vÏdy na doraz a Ïe keì jepovedzme aj nieão vyslovene len z hºadiska paragrafovmoÏné, ãi to vÏdy aj vyuÏíva. Z praxevyplynulo, Ïe asi to vyuÏíva a Ïe keì je janeviem aspoÀ nejaká malá právna ‰trbinka,alebo právne vákuum, alebo ako to nazvaÈ, taksa do toho asi strãí. TakÏe podstata spoloãenskéhoproblému je zrejme v tom, Ïe pri na‰omkonaní sa uspokojujeme t˘m, ak na‰e ãiny niesú protizákonné. A keì nieão nie je protizákonné,tak to uÏ povaÏujeme aj za spoloãensky prijateºnéa morálne. LenÏe to, Ïe nieão je protizákonné,je len úpln˘ základ, v prípadne zákonnosti,respektíve protizákonnosti ide vlastne oto, ãi niekoho zavrú basy alebo nie. Medzimorálkou a trestnoprávnou zodpovednosÈouje v‰ak e‰te jeden obrovsk˘ priestor a momentálneten obrovsk˘ priestor vypæÀajú neãestnéúmysly, alebo – ako by som to povedal – ºudiav podstate vyuÏívajú pravidlo, ktoré sa dostalodo popredia v uplynul˘ch rokoch, Ïe ãonie je trestné, sa vykonaÈ môÏe. Pokúsim sa toobjasniÈ na jednoduchom príklade. Keì pôjdemna ples v opere a budem tam pºuÈ na79

D I A L Ó G Y O A& E Wzem, tak to nie je trestné, za to ma nikto v podstatenemôÏe zavrieÈ. Ale jednoducho to nebudemrobiÈ, lebo to nie je slu‰né. Na druhejstrane sa beÏne toleruje, ak niekto v rámci politikyalebo podnikania – obrazne povedané –pºuje na zem, pretoÏe to nie je trestné, len neslu‰né.Tu by musel nastaÈ radikálny zlom,aby sa pºutie na zem v politike, v ekonomike,v podnikaní – v rôznych formách verejného Ïivota– povaÏovalo uÏ za neprijateºné, ãiÏe abysa neslu‰né konanie, o ktorom sa vie, Ïe do vyspelejspoloãnosti nepatrí, zo spoloãenského Ïivotavylúãilo a aby sa netvrdilo, Ïe keì nieãonie je trestné, tak preão by to podnikateº alebopolitik nerobil...Zdá sa, Ïe v ne‰Èastnom 20. storoãí prevaÏovalialebo mali väã‰í vplyv na ºudstvo i najednotliv˘ch ºudí negatívne osobnosti, akoboli Hitler a jeho spolupútnici, a oveºa menejtaké, ako bol kedysi v 15. storoãí MajsterJan Hus alebo v prvej polovici minuléhostoroãia Mahátma Gándhí. NemôÏemedúfaÈ, Ïe nejak˘ hlboko mravn˘ a presvedãivohovoriaci ãlovek vstúpi do vedomia ºudítohto veku?Ja skôr som náchyln˘ veriÈ, alebo dúfaÈ, v pôsobenieverejnej mienky, neÏ v silu nejakéhojednotlivca. Myslím si, Ïe spoloãenská elita byneslu‰ného jedinca, ktor˘ nedodrÏiava pravidláhry, mala spomedzi svojich radov jednoduchovyvrhnúÈ. Ale veºk˘ problém je v tom, Ïekto u nás tvorí spoloãenskú elitu. âasto sú toºudia, ktor˘m má slu‰n˘ ãlovek problém ajruku podaÈ. Poãetná ãasÈ bohat˘ch ºudí v tejtodobe do‰la k svojim bohatstvám nie veºmi korektn˘mspôsobom – naozaj ãesÈ v˘nimkám,pretoÏe urãite sú aj takí, ktorí sa dostali k svojmumajetku bezúhonne –, ale väã‰ina do‰la knemu moÏno nie protizákonne, ale na hrane zákona.A keì toto sú bohatí ºudia na Slovensku,tak v praxi to funguje tak, Ïe tá neãestná väã-‰ina vyvrhne zo svojich radov tú ãestnú men-‰inu, napríklad preto, aby zbytoãne nekládli nepríjemnéotázky. MoÏno bude musieÈ prísÈ druhá,tretia generácia, ktorá uÏ zabudne na hriechysvojich star˘ch rodiãov a zaãne inak nielenuvaÏovaÈ, ale aj konaÈ, a nebude uÏ vo vlekusvojich star˘ch otcov. Lebo ãlovek v princípe,podºa mÀa, chce, aby nejaká morálka platila,len keì on sám ju mnohokrát poru‰il, takveºmi ÈaÏko bude kázaÈ morálku. To uÏ zase toºkocitu snáì v sebe má, Ïe si povie: Tak keì jasom urobil takéto a takéto veci – teraz nechcemnikoho menovaÈ, aj keì, samozrejme,vedeli by sme obidvaja veºmi r˘chlo povedaÈnejaké, a vcelku známe mená –, keì som urobilto a to, tak ja nemôÏem byÈ ten, ão bude kázaÈo morálke! A tak je rad‰ej ticho, a dá svojedeti ‰tudovaÈ do ·vajãiarska alebo do Anglicka,a kdekade do sveta, a tak dúfa, Ïe z jeho rodinybude ãestná rodina. A v tomto úÏasnompokrytectve je cel˘ problém. V‰etci, ktorí smevideli film Krstn˘ otec, veºmi dobre to poznáme,lebo celá mafiánska rodina Corleonovcovvlastne po niãom inom tak netúÏila, neÏ po tom,aby sa stala slu‰nou rodinou so slu‰n˘m podnikaním.Ale Corleonemu sa to stále a stále nedarilo,lebo stále ho ten mafiánsky spôsob Ïivotastiahol späÈ. A tu u nás, podºa mÀa, tí, ãodo‰li tieÏ v‰elijak˘mi mafiánskymi alebo polomafiánskymimetódami k miliardov˘m majetkom,chcú, aby sa ich rodina v priebehuniekoºk˘ch rokov stala slu‰nou rodinou, a najmäaby ju za takú povaÏovala verejnosÈ. Lenãi sa im to podarí, je otázne, lebo môÏu dopadnúÈtak, ako rodina Corleonovcov, pretoÏe prostredie,v ktorom zaãali bohatnúÈ, ich vÏdystiahlo späÈ. Tá snaha oãistiÈ sa v‰ak u nich vÏdyje a aj bude.Viete, keì tak o tom rozm˘‰ºam aj z hºadiskapriebehu histórie, aspoÀ tej, ktorú dovidímespätne od dne‰ka po jej zaãiatok, takfakticky v priebehu tisícok rokov sa vyskytla– aspoÀ ako mi moja pamäÈ pripomína –iba jedna jediná taká mravne úplne ãistáosobnosÈ, Ïe mohla klásÈ na ºudí aj najprísnej‰iepoÏiadavky. LenÏe tá, aspoÀ podºav‰eobecne uznávaného posúdenia, ani nebolaãlovekom, ale Bohom. V podstate JeÏi‰Kristus jedin˘ nemá Ïiadne ‰kvrny na svojejdu‰i, lenÏe jeho vplyv na okolie – aspoÀv dobe, keì Ïil – sa poãítalo na smie‰ne desiatkyºudí. A tak ãi bol t˘m, kto by bolmravne oãistil izraelsk˘ ºud, z ktorého pochádzala medzi ktor˘m Ïil, to je naozajÈaÏké povedaÈ. Ja viem, Ïe po niekoºk˘ch storoãiachjeho vplyv aÏ zázraãne narástol, aleto rad‰ej teraz na tejto malej ploche nerozoberajme,lebo korene roz‰írenia kresÈanstvav Európe a potom aj v ostatnom svetesa nedajú len tak ºahko definovaÈ a charakterizovaÈ.Ale hneì povedzme ìalej, ão sa s ním stalo...Nedopadol dobre: ukriÏovali ho.TakÏe ºudstvo nezmenil ani on...Trvalo potom dlho, dlho, dlho, k˘m sa kres-Èanstvo presadilo svetovo, v podstate niekoºkostoroãí. KresÈanstvo vlastne zaãalo byÈ zaujímavéaÏ okolo roku – neviem presne – niekedyokolo rokov 700-800, najmä za panovaniacisára Karola Veºkého a jeho rí‰e... V christianizáciiv‰ak dosiahol v˘znamnej‰í pokrok –podºa niektor˘ch historikov – aÏ vtedy, keì pre-‰iel k politike krviprelievania a násilného obracaniana vieru. Najviac odolávali kresÈanstvuSasi, tak potom Karol Veºk˘ zhromaÏdil v‰etk˘chhlavn˘ch predstaviteºov jednotliv˘chkmeÀov – ãi ão to tam mali. Oni si mysleli, Ïedo‰li na poradu, ale on ich v‰etk˘ch pochytala povraÏdil. Karol Veºk˘ teda dosÈ brutálnenútil chudákov Sasov ku kresÈanstvu, ak sidobre pamätám, v jeden deÀ ich dal vo VerdenepopraviÈ aÏ 4 500. Rozhodne to nebol naj-‰Èastnej‰í spôsob ‰írenia kresÈanstva, ale dnessi môÏeme povedaÈ, Ïe vtedy boli také ãasy.Preskoãme e‰te na záver do na‰ej najhorúcej‰ejsúãasnosti. Kto bude maÈ, podºa vás,väã‰í vplyv na tvár americkej politiky: Obamaako osobnosÈ, ako individualita, alebo tí,ão ho budú ovplyvÀovaÈ? To sa asi nedáúplne oddeliÈ, ale v podstate sa p˘tam na to,ãi v Àom samotnom je nejaká vnútorná sila,ktorá ho bude drÏaÈ pri jeho ideáloch a víziách,takÏe pôjde za nimi a bude sa snaÏiÈ,aby sa ão najviac zrealizovali, alebo ãi hoskôr ovplyvnia jeho poradcovia, ministri aostatní politici z jeho okolia?T˘m, Ïe nepoznám Obamu osobne, ani jehookolie, ani pomery v Bielom dome, tak to bysom si asi netrúfal povedaÈ. Ale keì berieme lennejakú v‰eobecnú analógiu, tak tí poradcovia,samozrejme, väã‰inou dostanú svojho ‰éfatam, kde ho chcú maÈ, lebo ich je veºa a sú toväã‰inou profesionáli, takÏe iste majú na to spô-soby, ako kaÏdého prezidenta a aj ministra dostaÈtam, kde chcú. A keì to tro‰ku posuniemna Slovensko, tak dostaÈ aj kaÏdého premiératam, kde chcú. TakÏe ja osobne si myslím, Ïenakoniec aj Obamu svojím spôsobom spracujúna svoj obraz, ale to vlastne, ako som naznaãil,platí o kaÏdom v˘znamnom verejnom ãiniteºovi.A ani premiéra som nespomenul úplnelen tak náhodou alebo okrajovo. Vyzerá síceako pevn˘ stæp, ktor˘m len tak ºahko nikto nepohne,ale podºa mnoh˘ch indícií si myslím, Ïeani on nie je celkom samostatn˘ a Ïe tieÏ podlieharôznym vplyvom svojho okolia.âo si myslíte o tom, Ïe Obama menovalsvoju ÈaÏkú súperku Clintonovú na tak˘dôleÏit˘ post, ak˘m je ministerka zahraniãia?Neviem, ale ja som to bral ako úplne beÏn˘politick˘ Èah, ktor˘ dokonca vyuÏívali e‰te ajniektorí riaditelia STV, keì po tom, ako vyhralikonkurz na riaditeºa, tak t˘ch porazen˘chkandidátov postrkali kdekade. Ja som to bralako naozaj veºmi pragmatick˘ krok, lebo kebyObama nevzal k sebe do vlády Clintonovú, takv rámci svojej strany by mal proti sebe neustáleveºmi aktívne opoziãné krídlo. TakÏe jemúdre kaÏdého potenciálneho vodcu opozíciezamestnaÈ nejakou funkciou, aby mal plnéruky práce s nároãn˘m rezortom a aby nev⁄taldo mÀa. Veì len si predstavte Obamu, keby toneurobil – tak by neustále blízko neho bola minimálnejedna nespokojná Clintonová, ktorá bychodila a chodila, mala by veºa ãasu, cestovalaby po Spojen˘ch ‰tátoch a ‰tvala by protiObamovi v rámci svojej strany. Tak je múdrej-‰ie, keì je ministerkou zahraniãn˘ch vecí,bude maÈ robotu a nebude ‰tvaÈ proti nemu. Nemyslímsi teda, Ïe ona je tam preto, lebo by juObama aÏ tak obdivoval, alebo tak si ju váÏil– jednoducho odstavil moÏnú silnú kritiãku vrámci svojej strany. A pokiaº ide o Àu ako o ministerku,ja si myslím, Ïe ona normálnu robotu,ktorá sa od nej Ïiada, odvedie na slu‰nejúrovni, veì uÏ je dlho v politike. Inak, touto nomináciousa nestalo, myslím, niã mimoriadne.Jednoducho tu uplatnil Obama staré Macchiavelihozákony, ktoré naozaj stále platia – Ïekoho nevie‰ poraziÈ, s t˘m sa spoj. Obama judokonca aj porazil, ale aj tak sa s Àou spojil.Napokon, v politike nikdy nie je isté, ãi steniekoho definitívne porazili.Áno, a preto je lep‰ie si ho zobraÈ k sebe, neÏho nechaÈ mimo svojho okruhu. Minule sompozeral film o tom, ako nastúpil na anglick˘trón Juraj VI., a tam vystupoval aj WinstonChurchill. KrẠJuraj VI. ho poÏiadal, aby zobraldo svojej vlády nejakého ãloveka, ktor˘v‰ak predt˘m Churchilla kritizoval. Churchillbol skutoãne veºk˘ duch, a tak na kráºovu ponukualebo poÏiadavku zareagoval takto: „Jaho zoberiem do vlády úplne bez problémov,lebo je taká stará indiánska zásada, Ïe rad‰ejbudem maÈ niekoho vo svojom stane, aby cikalmimo stanu, ako ho nechaÈ mimo stanu, aon mi potom bude cikaÈ do stanu. Tak toto urobilv podstate aj Obama, Ïe rad‰ej si zobralClintonovú do svojho stanu, aby cikala mimojeho stanu, ako keby ju nechal mimo stanu aona by potom cikala do stanu.S Oliverom Andrásym uvaÏovalErnest Weidler80

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EMoÏno má pravdu minister(Maìariã), a nie novinár (Hríb)(alebo: Sloboda slova vo verejnoprávnom médiuznamená slobodu hocijakého slova?)Keì na zaãiatku roka 2007 v STV zru‰iliÏivú noãnú reláciu ·tefana Hríba „Pod lampou“,po krátkom ãase vedenie SRo mu ponúklov Rádiu FM jej rozhlasovú verziu „Bezlampy“. Samotn˘ Hríb toto rozhodnutie atúto ponuku – udiala sa uÏ poãas vlády RobertaFica a ministrovania Mareka Maìariãa– vnímal „ako odváÏne rozhodnutie“ (T˘ÏdeÀ2. 2. 09). Tohto roku v polovici januárav deÀ pohrebu básnika Milana Rúfusa Hríbv spomínanej relácii povedal o Rúfusovi: „Jaho mám spojeného s t˘m, Ïe v t˘ch najhor‰íchrokoch Slovenska bol na zlej strane. A nebolto omyl, bolo to vedomé.“ (Sme 2. 2.) Myslelt˘m – ako od‰ifroval po ãase svoj súd – „jehoalibistick˘ postoj poãas komunizmu, za ktor˘bol odmenen˘ zhovievavosÈou reÏimu, anajmä jeho tich˘ súhlas s meãiarizmom...“ Vposlednom vydaní spomínanej relácie to akobydovysvetºoval a zduplikoval: „Poãas komunizmubol ãlenom komunistickej strany a poãasmeãiarizmu bolo jeho meno a jeho básniãkypouÏívané v najhor‰ích novinách, akékedy Slovensko malo.“ (SRo 31. 2.)Hríba zvlá‰È pobúrilo to, Ïe sa vedenie SRoospravedlnilo poslucháãom za jeho poznámkuna Rúfusovu adresu. (Sám v‰ak v „T˘Ïdni“16. 2. vysvetlil: „KeìÏe viacerí ºudiatvrdia, Ïe Rúfus ãlenom KSâ nebol, beriemvinu na seba. OspravedlÀujem sa t˘mto rodineMilana Rúfusa a poslucháãom Rádia FMza informáciu, ktorej pravdivosÈ neviem dokázaÈ.“Tento Hríbov postup pripomína metódybulvárnych novinárov.)VerejnoprávnosÈV‰etko má korene v Hríbovej rigoróznejdu‰i, ktorá je nekompromisná – raz viac, razmenej spravodlivo – a ktorá neberie na vedomieokolnosti, v ktor˘ch ãlovek Ïije a za ktor˘chsa rozhoduje. Ale ani jeden zo základn˘chkresÈansk˘ch princípov: milosrdenstvoBoÏie. Patrí do tej ne‰Èastnej skupiny, ktoráuprednostÀuje chápanie Boha ako Sudcu, akoBytosÈ, ktorá stále skúma ºudskú hrie‰nosÈ, lenaby mohla na ão najviac ºudí ukázaÈ prstoma ním bodnúÈ karhavo, ba aÏ v˘hraÏne doºudskej hrude. A ãasÈ koreÀov má zrejme ajv Hríbovom sebavedomí majiteºa a nositeºaveãnej neomylnej pravdy. KaÏdého nehodnéhoodkopáva od stola s Veãerou Pánovou ae‰te aj potom doÀho kope.V tomto mu dôkladne asistuje neoblomn˘Peter Zajac, hoci práve od intelektuálov Hríbaa Zajaca by sa dal oãakávaÈ ‰irokospektrálnyhumanizmus, ktor˘ sa síce neuspokojujes hanebn˘mi pokleskami ºudí, a preto ich odmieta,ale nikdy nie na báze akejsi pomstivosti,neoblomnej zloby a bez empatie k ºudsk˘mslabostiam – najmä t˘m, ktoré sa prejavili podzv˘‰en˘m tlakom spoloãenskej atmosféry.Peter Zajac od roku 1989 pôsobí vo vysokejslovenskej politike, aj teraz je predsedomObãianskej konzervatívnej strany. Veºmiúprimne môÏem napísaÈ, Ïe mnohé jeho napísanéãi vyslovené texty majú mnoho múdrychmy‰lienok – veºa podobne inteligentn˘chpolitikov v SR nie je. A predsa tento literárnyvedec nedokáÏe získaÈ pre svoju politikuani niekoºko stoviek priaznivcov. Samozrejme,moÏno sa odvolaÈ na primitívnosÈ anechápavosÈ „‰irok˘ch más“, ale to je veºmipovrchná a nepravdivá interpretácie situácie.KeìÏe politika – tak ako povedzme divadloalebo bohosluÏby v kostole – sú verejnoukomunikáciou ãiniteºov, hercov alebo kazateºovs ist˘m okruhom ºudí, nezáujem verejnostio politika vypl˘va v prvom rade z jehoneúãinného oslovovania obãanov.Keì v T˘Ïdni (9. 2.) berie Hríba do ochrany,nesnaÏí sa posúdiÈ konfliktnú udalosÈ zviacer˘ch aspektov, ktoré príbeh nepochybneobsahuje, ale prilieva oheÀ na Hríbovuprotirúfusovskú pahrebu. Je preÀho nepochopiteºné„verejné ospravedlÀovanie sa SRo zaslobodne vysloven˘ názor“. Ale len preto,lebo nie je schopn˘ prekroãiÈ svoju sudcovskújednostrannosÈ, ktorá nepripú‰Èa, Ïe veci sadajú vysvetliÈ rôznymi spôsobmi – a v kaÏdommôÏe byÈ kus pravdy. A navy‰e nezohºad-Àuje podstatu verejnoprávnosti elektronickéhomédia. Tak ako ju nie je zrejme ochotn˘re‰pektovaÈ ani Hríb.Rádio verejnej sluÏby sa musí maximálneusilovaÈ prezentovaÈ vo svojej produkcii programy,ktoré relevantn˘m spôsobom a na patriãnejúrovni prinesú nejak˘ úÏitok v‰etk˘msociálnym a individuálne-ºudsk˘m skupinám.A preto aj úãinkujúci v reláciách s viacer˘mihosÈami musia predstavovaÈ ‰irokú názorovú‰kálu, ão napríklad Hríb minimálne re‰pektovaluÏ v „Lampe“ vysielanej z STV. V˘raznúprednosÈ pri v˘bere mali jeho priatelia,známi a iste aj obdivovatelia – preto bol Zajacãast˘m Hríbov˘m hosÈom, k˘m iní, rovnakointeligentní a kompetentní ºudia sa naobrazovku nedostali takmer nikdy. Znalcovmediálnej tvorby nemohol moderátor oklamaÈprefíkan˘m pokusom rafinovane vytvoriÈ zdanieplurality t˘m, Ïe medzi svojich blízkychzamie‰al jedného, veºmi zriedkavo dvochinonázorov˘ch ºudí, ktorí uÏ t˘m, Ïe nemalirovnakú v˘reãnosÈ a intelektuálnu zdatnosÈako Hríbovi favoriti, sa zmohli len na úbohúoponentúru a v podstate vÏdy „prehrali“. Hríbsi zrejme neuvedomil, Ïe podobnú trápnumetódu vedenia pluralitn˘ch diskusií vysielalaSTV e‰te poãas Kubi‰ovho riaditeºovania,keì meãiarovskej vláde blízky moderátorpoz˘val predstaviteºov Matice slovenskeja národoveckej inteligencie, aby prezentovalisvoju propagandu, a pro forma medzinich zasunul jedného predstaviteºa vtedaj‰ejopozície – ako inak, takmer vÏdy ne‰kodnéhopredstaviteºa SDª.VráÈme sa k Zajacovmu tvrdeniu. Moderátorvo verejnoprávnom médiu je povinn˘ siuvedomiÈ, kedy a ako „slobodne“ môÏe vysloviÈsvoj názor. Lebo aj poslucháãi majú právona svoj názor, na svoje pocity a na svojemy‰lienky. Ak je v‰eobecn˘m úzusom slovenskejspoloãnosti, Ïe v súvislosti s úmrtím a pohrebomuznávanej osobnosti – a Rúfus bol,napriek tomu, Ïe ho Hríb a neskôr Zajac vosvojom ãlánku vyhodili na morálne ºudskésmetisko, uznávan˘m básnikom – ºudia odmietajúneúctivosÈ a ne‰etrnosÈ, musí to moderátorre‰pektovaÈ, a buì nejsÈ pred mikrofón,alebo sa správaÈ slu‰ne. Hríbovo prirovnaniesvojej pozície – v T˘Ïdni 2. 2. – k situáciipoãas pohrebu sovietskeho ãiniteºa âernenka,„keì sme na gymnáziu nemohli maÈ telocvik,pretoÏe by sme kriãali a smiali sa,“ jeskutoãne impertinentné a tentoraz by sa malHríb ospravedlniÈ kultúrnym ãitateºom svojhoãasopisu, Ïe z nich robí bezcitn˘ch hlupákov.Rúfusa moÏno za v‰elião odmietaÈ a anijeho poéziu nemusí kaÏd˘ zboÏstvovaÈ, ale akv 20. storoãí malo Slovensko len pár majstrovskyver‰ujúcich humanistov-básnikov aRúfus medzi nich patril, prirovnanie re‰pektuvoãi jeho osobnosti k povinnej úcte voãi ãiniteºovitotalitnej strany je vskutku hrubozrnné.Mimochodom, ak v „T˘Ïdni“ budú písaÈ oDominikovi Tatarkovi, ktor˘ je od Novembra’89 ikonou demokratickej kultúry, tieÏ zv˘-81

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eraznia, Ïe bol komunistom a Ïe v ãase prvejfázy b˘valého reÏimu, keì Rúfus písal svojebásne o Trati mládeÏe, vydal prostoduch˘socialistickorealistick˘ román „Prv˘ a druh˘úder“? A budú pri kaÏdej zmienke o predstaviteºochsúãasnej slobodnej kultúry Feldekovia ·trasserovi (a mnoh˘ch ìal‰ích) uvádzaÈ,Ïe boli ãlenmi strany? A majú Hríb, aleaj Zajac predstavu o ºudskom zázemí kultivovanéhoãloveka, e‰te aspoÀ trochu vychovanéhov „starom duchu“, ktor˘ mal a má nadu‰i stopy po rozhlasov˘ch prenosoch z niekoºk˘chabsurdn˘ch komunistami zreÏírovan˘chprocesov konãiacich justiãn˘mi vraÏdami?Boli to roky a desaÈroãia, keì ºudí bezproblémov zatvárali a vyhadzovali z práce akeì sa ãlovek bál maÈ rodinu, lebo nevedel,ako obstojí v dileme medzi starostlivosÈou osvoje deti, ich moÏnosÈou ‰tudovaÈ na stredn˘cha vysok˘ch ‰kolách, finanãn˘m zabezpeãenímich najnutnej‰ích potrieb – a medziochraÀovaním svojej mravnej ãistoty. Vediatíto páni aspoÀ nieão o muãiv˘ch hodinách citlivéhoRúfusa?Minister Maìariã nemusel vo svojom ãlánku„Len si tak kopnúÈ do Rúfusa“ (Slovo 21.1.) pripisovaÈ Hríbovi potrebu neslu‰ne savo vysielaní správaÈ k Rúfusovi kvôli akejsimoderátorovej protislovenskosti. T˘m veºmizdevalvoval svoj ãlánok, ktor˘ bol v podstatekorektn˘ a zodpovedal postojom mnoh˘chvyspel˘ch kultúrnych obãanov SR k Rúfusovi.Ak si Hríb myslí, Ïe Maìariã zneuÏil svojepostavenie verejného ãitateºa, keì zatelefonoval– vraj – do SRo a vyslovil nesúhlass Hríbov˘m „kopaním do Rúfusa“, tak ja simyslím, Ïe Hríb zneuÏil svoje postavenie‰éfredaktora „T˘ÏdÀa“ – fungujúceho aj zpredplatného t˘ch, ão chcú ãítaÈ Schutzove aÎitÀanského komentáre, Lasicove fejtóny adokonca aj Hríbove editorialy, pokiaº ich nepí‰eo sebe –, ak dovolil v Àom neprimeraneveºakrát in˘m i sebe reflektovaÈ svoju krivduz toho, Ïe SRo prestal vysielaÈ jeho „Lampu“.âi sa to Hríbovi a Zajacovi páãi, alebonie, verejnoprávne médium má svoje limity,a to práve preto, Ïe má slúÏiÈ ‰irokej verejnosti,a teda re‰pektovaÈ jej záujmy, poÏiadavky,jej rôznorodé zm˘‰ºanie, ale aj jej cítenie.KaÏd˘, kto sa dostane k jeho mikrofónu,musí byÈ mimoriadne vyspel˘ tvorca, ktor˘má maÈ dispozície pre to, aby si uvedomilsvoju úÏasnú zodpovednosÈ za v‰etko, ão,ako a kedy hovorí. A aby vzal na vedomie, ãoje sloboda slova a ão je zneuÏitie tejto slobodyna problematické prezentovanie svojichnázorov, najmä keì je to bez moÏnosti konfrontácies in˘mi názormi. Hríb si v‰ak uÏ vSTV poz˘val vo veºkej miere hostí, ktorí vedelialebo aspoÀ cítili, ão sa v Hríbov˘ch reláciáchpatrí hovoriÈ, aby to bolo v súlade spredstavou moderátora o vyznení t˘chto relácií.V t˘chto prípadoch nejde teda len oslobodu slov, ktoré sa vyslovia, ale skôr o sloboduzachovaÈ si svoju du‰u.KeìÏe som dávno pred Hríbom vysielal vSRo akéhosi predchodcu „Lampy“ – hneì odroku 1990 som sa stretával v tvrd˘ch súbojochs anonymn˘mi telefonujúcimi poslucháãmiv „Noãn˘ch dialógoch“ –, viem, oãom hovorím. Je neobyãajne nároãné na moderátoraabsolvovaÈ takéto tvrdé konfrontáciea ani netvrdím, Ïe som ich vÏdy k svojejvlastnej spokojnosti zvládol. Ale mám pocit,Ïe som ão najmenej hoci len duchovne znásilÀovalsvojich partnerov v ‰túdiu a t˘m menejtelefonujúcich ºudí zo v‰etk˘ch spoloãensk˘chvrstiev –, k˘m Hríb bol dosÈ upriamen˘na vybranú vzorku intelektuálnych respondentov.Nemienim sa porovnávaÈ s Hríbom,len chcem najmä Petra Zajaca upozorniÈna to, Ïe narábaÈ pri Ïivom vysielaní a pripohºade naÀ so slobodou prejavu si vyÏadujeveºkú opatrnosÈ a rozváÏnosÈ – a aj znalosÈpravidiel tohto vysielania. JednostrannosÈ jeneprípustná, hoci ani bezbrehá pluralita nie jevÏdy zárukou „verejnoprávneho“ v˘sledku.Ako kaÏd˘ tvoriv˘ ãlovek, aj moderátor musípruÏne a vnímavo reagovaÈ na kaÏd˘ podneta na kaÏdú situáciu.Ktovie, ãi Hríbovi aspoÀ niekedy zíde naum, ako svojou úzkoprsosÈou – ktorá nie je totoÏnáso zásadovosÈou – deformuje svoje Ïurnalistickéaktivity a ambície. Samozrejme,nieão sa mu môÏe páãiÈ, nieão nepáãiÈ, a animoderátor novinár sa nemusí stotoÏniÈ s celou‰kálou názorov, naopak. Ale na rozdiel odpropagandistov musí túto ‰kálu aspoÀ registrovaÈa musí zváÏiÈ, ãi v nej nie je nieão, ãoby predsa len mal nechaÈ presiaknuÈ do svojhoregistra postojov.âlenstvo v komunistickej straneJe to neprehºadné mnoÏstvo príbehov a hádamz kaÏdého moÏno napísaÈ román. Ale unás sa o závaÏnej téme Slovenska v 2. polovici20. storoãia nepí‰u ani len odborné ‰túdie,povedzme sociologické alebo psychologické.A tak my, laici, sme nútení uverejÀovaÈaspoÀ osobné poznatky a skúsenosti znejakého v˘seku tohto jedineãného námetu.Pravdu povediac, neviem a ani som nikdyneskúmal, ãi bol Rúfus v KSâ. KeìÏe somnikdy nezbadal, Ïe by na svojom prípadnomãlenstve v strane budoval svoju kariéru aleboÏe by si ním vybojovával vydávanie svojichbásní – a keìÏe sa mi kádrovníctvo vÏdydosÈ hnusilo, – v‰ímal som si na Rúfusovi predov‰etk˘mjeho básne alebo jeho zaujímavéeseje. Hoci sa mi zdá trápne hovoriÈ, Ïe ja sámsom nikdy ãlenom komunistickej – a ani Ïiadnejinej – strany nebol, musím to v tejto chvílinapísaÈ, ak mám v mojom rozprávaní pokraãovaÈ.PreÏil som v tej súvislosti veºa vnútorn˘chtrápení, a nielen s t˘m, Ïe sa odo mÀa– ako od publicistu v ‰tátnom rozhlase – ãlenstvov strane ãakalo, ale aj v súvislosti so v‰etk˘m,ão sa okolo mÀa odohrávalo.Na jeseÀ 1961 sme traja Ïurnalisti z redakciepre mládeÏ vytvorili reláciu „Na modrejvlne“, v ktorej som úãinkoval do roku 1969,keì som z redakcie musel odísÈ. Zakrátko satento program, ktor˘ pozostával z viacer˘chãastí, stal jedn˘m z najobºúbenej‰ích na Slovensku.ëal‰í dvaja kolegovia v „Modrejvlne“ ãlenmi KSâ boli (uÏ som o tom v inejsúvislosti písal). ·éfredaktor síce uznal, Ïemám asi najviac dispozícií na to, aby som bolvedúcim na‰ej malej redakcie, ale keìÏe somnebol straníkom, nemohol som sa nijak˘m ‰éfomstaÈ. Na‰Èastie, moji dvaja kolegovia,ktorí boli ãlenmi KSâ, mali v prvom radedu‰u novinárov – a aÏ potom boli straníkmi.TakÏe pri samotnej práci, ba aj pri odmeÀovaní,sa partajná príslu‰nosÈ nebrala do úvahy,hoci v ‰ir‰om tíme veºkej redakcie smemali kolegu, ktor˘ síce mesaãne nevykonalani pätinu z toho, ão ostatní, pretoÏe bol lektoromÚV KSS a túto funkciu si plnil aj vúradnom ãase, ale z titulu svojej straníckej angaÏovanostisi robil nárok na vy‰‰í plat, akosme mali my ostatní.Ani kaÏd˘ straník nebol teda rovnak˘ anepôsobil vo svojom okolí rovnako. Komunizmusnajmä svojou praxou mi bol veºmi nesympatick˘,a preto komunisti nemali mojuveºkú priazeÀ. Ale odmietam v‰eobecne, bezkonkrétnych reálií, poh⁄davo a odsudzujúconiekoho hodnotiÈ len preto, Ïe bol ãlenomKSâ. Jeden môj známy mal malú dcéru a tábola veºmi chorá. Jedinou nádejou pre Àubolo, Ïe ju vezmú do straníckeho sanatória.A tak on, jej otec, vstúpil do strany. Bola tostále tá istá totalitná a slobodu ubíjajúca strana,ale on nebol ten ist˘, ako mnohí iní, ão doKSâ vstupovali preto, lebo boli karieristi.Moji dvaja spolupracovníci v „Modrejvlne“ nikdy nedali najavo, Ïe ja som in˘, menejcenn˘,neÏ oni – hoci takéto pov˘‰enectvosa okolo nás prejavovalo veºmi ãasto. Nestalosa ani jeden raz – a naozaj to v t˘ch rokochnebolo zanedbateºné –, Ïe by ma ktor˘koºvekz nich nútil alebo ão len nahováral, aby smezaradili do relácie nieão, ão by ulahodiloideológom v straníckych orgánoch, ktoré veºmibedlivo sledovali, ão sme vysielali. KeìÏeja som písal scenár relácie, prirodzene a samozrejmedobrovoºne re‰pektovali moje postavenieneformálneho vedúceho „Modrejvlny“. PrevaÏovala v nich ctiÏiadosÈ byÈ uznávan˘mitvorcami úspe‰nej a príÈaÏlivej relácienad potrebou osobnej nadradenosti a presadzovaniasvojej privátnej dominancie. Namiestotoho, aby oni mÀa strhli do víru straníckejexkluzívnosti spojenej s viacer˘mi v˘hodami,zdá sa mi, Ïe skôr oni sa dali mnounadchnúÈ pre u‰ºachtilé zámery a humanizáciuná‰ho vysielania, zatiaº ão mnohí redaktoriv rôznych rozhlasov˘ch reláciách sa nechalioblúzniÈ solídnymi odmenami za tzv. angaÏované,teda stranícky a propagandistickyzafarbené programy.NesÈaÏujem sa, Ïe som mal menej v˘sadako mnohí iní, naopak, mám mal˘ pocit sebauspokojenia,Ïe sa mi podarilo zachovaÈ siaspoÀ ãiastoãnú moÏnosÈ pôsobiÈ na vtedaj-‰iu mladú generáciu t˘mi pekn˘mi ideami aideálmi, ktoré som stihol e‰te na prahu komunistickéhoreÏimu získaÈ aj na gymnáziu, alenajmä v evanjelickom doraste. Pí‰em o tomaj preto, Ïe síce nemám nijaké dôkazy alebosvedectvá alebo spomienkové texty súvisiaces mladosÈou Milana Rúfusa, ktor˘ ju zhodouokolností tieÏ preÏil v evanjelickom prostredí,ale dosÈ oprávnene sa môÏem domnievaÈ– z toho, ão viem a ão som od neho ãítal,– Ïe aj on musel nasiaknuÈ t˘mi krásnymi okamihmi,ktoré dnes uÏ zriedkakto z mladejgenerácie preÏíva. Nedávno som písal práveo tom, Ïe som mal ‰Èastie na dvoch v˘born˘chduchovn˘ch v Îiline, ktorí mi poÏehnali vstupdo boº‰evického rozhlasu s t˘m, Ïe svojuprácu v Àom mám vyuÏiÈ práve na ‰írenie bohumil˘chmy‰lienok a ºudsk˘ch postojov (ãoby mi Ïiaden inkvizítor neodsúhlasil). A viemsa vÏiÈ do Rúfusa v „ideologickom“ prostredí,v ktorom aj on pôsobil na katedre slovenãiny,pretoÏe po cel˘ ãase mojej tvorivej existenciev bratislavskom rozhlase som preÏívaltrpké vnútorné nepokoje a v˘ãitky svedomia,keì som si ãasto nevedel odpovedaÈ na82

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eotázku, ão je vlastne z morálneho hºadiskanajsprávnej‰ie: opustiÈ rozhlas, kde som sapredsa len nemohol úplne vyhnúÈ niektor˘mnázorovo problematick˘m textom, alebo pokraãovaÈvo vysielaní sprostredkujúcom poslucháãommnohé my‰lienky a hodnoty, ktorénikde inde v tom ãase nezískali a nepoãuli.Myslím si v‰ak, Ïe ak sa aj cez 40 rokovmarx-leninskej povinnej ideológie viac alebomenej predsa len v spoloãnosti udrÏaliidey, ktoré sa horko-ÈaÏko prená‰ali cez stároãiaºudskej civilizácie, tak zásluhu má natom kombinácia rôznych „disidentsk˘ch“ aktivít.Samoupálenie Jana Palacha otriasalodu‰ami citlivej‰ích ºudí, Lasica so Satinsk˘malebo ·litr so Such˘m – a viacerí ìal‰í – vyvolávaliv tisícich ºuìoch nielen veºmi potrebnúdobrú náladu, ale spochybÀovali aj skvelosȉpiãiek strany v politbyre a in˘ch v˘boroch,neÏ sa písalo v úvodníkoch vtedaj‰ejstraníckej tlaãe, Charta ´77 navodzovala aspoÀu ãasti obãanov pochybnosti o správnejlínii oficiálnej ideológie, svieãková manifestáciav Bratislave vyvolávala tich˘ obdiv k ºuìom,ktorí sa postavili proti striekaãkám hasiãsk˘cháut – a na‰e vysielanie v 60. rokochposkytovalo pozitívne signály o duchovnebohat‰om svete a Ïivote, neÏ propagovalasluÏbiãkárska publicistika. Ak sa v ºuìochdodnes po 40-ich rokoch uchovala spomienkana toto vysielanie a sú takí, ktorí nám e‰testále zaÀ ìakujú ako za svetielko v komunistickejtme, je to predsa len potvrdenie, Ïe ajza komunizmu bolo treba premyslene a cie-ºavedome nieão konaÈ, a nielen ticho doma sedieÈpri televízore alebo niekde v chate pri jazerealebo moÏno v akadémii vied.Práve Peter Zajac, namiesto vytrval˘ch antikomunistick˘chatakov v dobe uÏ dávnopostkomunistickej, by sa mal zamyslieÈ nadspoloãenskou uÏitoãnosÈou svojich verejn˘chaktivít. Jeho ãlánky sú verbálne najsilnej‰ie,plné pu‰ného prachu – a predsa po ich uverejneníniã z najhnusnej‰ích vlastností súãasnejdoby sa neprepadne do horúceho pekla,niã v neetickom politickom prostredí nevybuchne,niã nezasiahne neutrálne, pasívnealebo pohodlné davy, aby sa aspoÀ trochurozk˘vali a podieºali na oãistení rôznych verejn˘chin‰titúcií od mnoh˘ch svinstiev.Rúfusa desaÈroãia recitovali amatérskiinterpretiPoãas zboº‰evizovanej „ºudovej demokracie“50. rokov vznikla v âesku amatérska recitaãnásúÈaÏ Wolkrov Prostûjov a na SlovenskuHviezdoslavov Kubín. âesi zakrátkosvoje podujatie zideologizovali, pre súÈaÏiacichvymysleli popri voºnom v˘bere aj prednespovinnej básne z poézie ich socialistick˘chbásnikov, najprv iba Jifiího Wolkra, neskôraj S. K. Neumanna. Samozrejme, slovenskíideológovia zakrátko pri‰li so svojouiniciatívou a robili v‰etko moÏné, aby lektorislovenskej súÈaÏe ju tieÏ podobn˘m spôsobomobohatili. Pravda, prekvapujúco práve naSlovensku sa okolo HK zi‰la skupina básnikov,novinárov a univerzitn˘ch pedagógov, atá chcela z podujatia vytvoriÈ základÀu premlad˘ch tvoriv˘ch ºudí, ktorí sa nechcelipoddaÈ schematickej predstave o umeleckejtvorbe a jej interpretácii ako slúÏky straníckychfunkcionárov a propagandistov.E‰te prekvapujúcej‰ie je, Ïe vìaka vytrvalosti,ba aÏ nepoddajnosti t˘chto lektorov sana Slovensku nikdy nepodarilo presadiÈ tútopovinnú splátku oficiálnym dozorcom naddu‰ami obãanov a v tomto prípade najmämlad˘ch ºudí – tí mohli na HK recitovaÈ básnea prózy, ktoré si vybrali podºa vlastnéhouváÏenia a vlastnej chuti. KeìÏe lektori malidobré meno a autoritu z profesií, v ktor˘chtrvalo fungovali, aj stranícki funkcionári malipred nimi ist˘ re‰pekt a nechceli nasilu presadiÈsvoju poÏiadavku. A tak sa mladí ºudiamohli predviesÈ t˘m, ão ich pri ãítaní zaujalo.Navy‰e, aj lektori nosili mlad˘m záujemcomknihy, aby si mali z ãoho vybraÈ – a bolito knihy bez akéhokoºvek straníckeho obmedzeniaãi dokonca donútenia ako povinnéhosocialistického ãítania. MoÏno by niekedyPetra Zajaca, alebo dokonca aj ·tefana Hríbamohlo zaujímaÈ, ako úãinkovali tieto dotykymládeÏe s kvalitnou európskou i americkouliteratúrou na ich vedomie a ão bol – ajvzhºadom na obmedzenosÈ, ktorú vnucovali‰kolám predstavitelia najvy‰‰ích miest prevyuãovanie slovenãiny – priestor pre akétakéslobodné uvaÏovanie vyspelej‰ích ‰tudentov.UÏ asi nikto neohodnotí tieto aktivityhádam desiatky intelektuálov, ktorí nimi zasiahlistovky a moÏno aj tisíce ºudí istou umeleckoua morálnou kvalitou, teda hodnotami,ktoré moÏno pre seba odhaliÈ v jedineãn˘chliterárnych dielach.Ponúknem aspoÀ jeden evidentn˘ príklad.Samozrejme, t⁄Àom v oku boº‰evick˘ch ãiniteºovboli najmä texty, ktoré sa nejako viazalina Boha a Bibliu. Bolo vylúãené, aby sa takétotexty – mimo cirkevného prostredia –mlad˘m ºuìom vo verejnom priestore dostalido rúk. V rámci recitaãn˘ch súÈaÏí lektorinielen povolili, ale rôznym spôsobom aj podporovalipovedzme básne, ktoré vychádzali zbiblick˘ch príbehov, veì historicky najuznávanej‰íslovensk˘ básnik Hviezdoslav, napísalcelú sériu biblick˘ch a náboÏensk˘ch básní.A tak na jednom HK zvíÈazila SoÀa Müllerová(vtedy e‰te slobodná ‰tudentka Behúlová)strhujúcim, perfektn˘m prednesomúryvkov z Hviezdoslavovej „Ráchel“. Je toskutoãne príbeh z Biblie z ãias JeÏi‰ovho narodenia,pretlmoãen˘ básnickou sugesciouskvelého básnika. A ten znel a dot˘kal sa u‰ía vedomia plného hºadiska kubínskeho divadla.Dnes je takmer smie‰ne nejako spozornieÈpri tejto informácii. Poãas komunizmu to nebolamaliãkosÈ. Veì proti úãastníkom svieãkovejmanifestácie, ktorí nechceli rúcaÈ reÏim,iba sa na námestí modliÈ a zapáliÈ svieãky, nasadiliÈaÏkú techniku.Aby Ïiaden bojovník proti komunizmu nemuselzháÀaÈ v archíve dôkazy o mne (a najmäproti mne), sám napí‰em o sebe, Ïe smei s druh˘m novinárom medzi lektormi – JánomKamenist˘m – písali aj scenáre programovna Ïelanie propagandistov. Na kaÏdomHK musel byÈ aspoÀ jeden program k nejakémuv˘roãiu, ão sme pripú‰Èali ako protiváhutomu, Ïe sme potom mohli voºnej‰ie narábaÈs dramaturgiou a koncepciou celého 4-dÀového programu HK. Nech súdi ktokoºvek,ãi sme platili veºa za to, Ïe najmä mladí recitátorimohli slobodomyseºne, bez ideologickejzáÈaÏe, realizovaÈ svoje projekty, vyberaÈsi texty podºa svojho Ïelania a prepracovávaÈsa k jadru, zmyslu a kráse literárnej tvorby.Boli sme sami sebe tvrd˘mi, nepríjemn˘miv˘kriãníkmi i otáznikmi, neprechádzalo to ceznás ºahko, ale aj z odstupu rokov – alebopráve po tomto odstupe a po nástupe súãasnejv‰eobecnej amorálnosti – máme pocit, Ïena‰a cesta bola jednou z moÏn˘ch a zaruãenenajefektívnej‰ích, ako ãeliÈ totalite, ktorousme boli obklopení. MoÏno by sa aj dne‰némudemokratickému Slovensku zi‰li úãinné,efektívne protiakcie, ktoré by oslabovali súãasn˘duchovn˘ nihilizmus a priná‰ali najmämlad˘m ºuìom podnety nahrádzajúce príÏivníctvoa konzumnosÈ hociãím kraj‰ím, ãlovekadôstojn˘m a udrÏiavajúcim veãnú líniu humanizmu.Zajacova demagógia, s ktorou v T˘Ïdni(9. 2.) prirovnáva Hríbov nevkusn˘ útokna m⁄tveho Rúfusa v priamom prenose sMikulovou kritikou Rúfusovej tvorby 70.rokov, je naozaj nedôstojná veºkého literárnehovedca, ktor˘ predná‰a dokonca aÏ vBerlíne. Len aby sa mohol op˘taÈ, ãi „uÏzase Ïijeme v ãasoch, keì sa názor trestá“a ãi „je Rúfus posvätn˘, nedotknuteºn˘?“Nie, podstata nie je v tabuizovaní v˘raznejosobnosti 2.polovice 20. storoãia. Ale vtomto konkrétnom prípade v nechutnosti,kedy kritika zaznela. Osobne by som nepovedalna Hríbov v˘pad ani slovo. Nerádpodlieham rôznym formálnostiam. AleHríb hovoril vo verejnoprávnom rozhlase.Ak si predstavím, Ïe Rúfus pravdepodobnebol najrecitovanej‰ím básnikom poãasv‰etk˘ch Hviezdoslavov˘ch Kubínov – a aksi predstavím, aké stovky pomerne vyspel˘chmlad˘ch – ale nielen mlad˘ch – ºudíto boli – a ak si predstavím, koºkí z nich veºmicitlivo preÏívali prednesy jeho básní –a ak si predstavím, ako sa aj pod Rúfusov˘mvplyvom práve mnohí z nich dodnesusilujú ÏiÈ úctyhodne, a v tom duchu vychovávajúaj svoje deti – a ak si predstavím,ão mnohí z nich pocítili, ak poãuliHríbove slová –, tak ma predsa len trochuzamrazí. Ja osobne som moÏno intenzívnej‰ievnímal poéziu Miroslava Válka neÏRúfusovu a svoj názor som si drÏal aj akolektor. Ale nikdy som si neprisvojoval právoodsudzovaÈ, ãi dokonca vysmievaÈ t˘ch,ktor˘m Rúfus uãaroval. Keì Hríb hovorilo Rúfusovej mizérii, nemal ani trochu empatiepre podstatnú ãasÈ slovenskej verejnosti.Napokon, Rúfusa mimoriadne vyzdvihovalivo svojich nekrológoch aj Du‰ek, Feldek,Karol D. Horváth („Bol to európskybásnik“) a v recenzii poslednej Rúfusovejzbierky „Ako stopy v snehu“ Peter Bil˘(„Odi‰iel nielen vnútorne krásny a ãist˘ ãlovek,ale aj jeden z najväã‰ích talentov slovenskejpoézie“), teda v˘kvet slovenskej demokratickejliteratúry. Aj preto sa domnievam,Ïe neverejnoprávne konal Hríb, anie vedenie SRo, keì sa poslucháãomospravedlnilo, ão – paradoxne – nakoniecuznal zrejme aj samotn˘ Hríb, keì sa tieÏospravedlnil – aspoÀ v „T˘Ïdni“ (16. 2.).Ernest Weidler,publicista83

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENa Hrad! Na Hrad!A povedal Marek Trubaã, hovorca prezidentaSlovenskej republiky: „Za hlavu ‰tátuje podºa Ivana Ga‰paroviãa zvolen˘ ten kandidát,ktor˘ získa nadpoloviãnú väã‰inu platn˘chhlasov oprávnen˘ch voliãov, ãiÏe zúãastnen˘ch.“Podobn˘ názor má aj prezidentskákandidátka Zuzana Martináková („Ak nadpoloviãnáväã‰ina t˘ch, ão prídu voliÈ, si zvolív prvom kole prezidenta, tak by sa to malore‰pektovaÈ.“), odli‰n˘ názor odprezentovalipre médiá aj Iveta Radiãová („V prvom kolemôÏe byÈ rozhodnuté, len ak ten kandidátzíska nadpoloviãnú väã‰inu v‰etk˘ch voliãsk˘chhlasov. Inak by to nemalo legitimitu.“),aj Franti‰ek Miklo‰ko („Stopercentne jeto nadpoloviãná väã‰ina v‰etk˘ch moÏn˘chvoliãov.“).A môÏeme maÈ problém (s ak˘m sme sa doteraznestretli , lebo ani v jednom prvom koledoteraj‰ích prezidentsk˘ch volieb ani jedenkandidát hranicu 50 percent zúãastnen˘chani len neatakoval), ak sa stane to, ão naznaãujeuÏ viacero prieskumov verejnej mienky,Ïe v prvom kole prezidentsk˘ch volieb získaIvan Ga‰paroviã viac ako 50 percent zúãastnen˘chvoliãov. Nie je to totiÏ vôbec vylúãené– viac ako 50-percentnú podporu zo zúãastnen˘chvoliãov získal Ivan Ga‰paroviã nielenvo februári 2008 podºa prieskumu MVK,ale aj v auguste (MVK) a v decembri podºaprieskumu spoloãnosti GfK Slovakia.Napríklad podºa GfK Slovakia by Ga‰paroviãzískal 51,1 percenta voliãov, Iveta Radiãována druhom mieste 39 percent a tretiaZuzana Martináková vy‰e ‰esÈ percent. TátospoloãnosÈ urobila aj prieskum, ako by potenciálnedopadlo druhé kolo a postavila protisebe tri potenciálne dvojice. V súboji Ga‰paroviã– Radiãová by zvíÈazil súãasn˘ prezidents 54,6 % rozhodnut˘ch voliãov, Radiãovú byvolilo 45,4 %. Ak by sa v druhom kole stretliIvan Ga‰paroviã so Zuzanou Martinákovou,prezident by vyhral so 78,2 % (Martinákováby dostala 21,8 %). Ak by bolo druhé kolo ãistoÏenské, Radiãová by získala 74,8 % a Martináková25,2 percenta.Podºa posledného doteraz známeho prieskumu,ktor˘ 12. – 18.decembra 2008 uskutoãnilaagentúra MVK, opäÈ by Ivan Ga‰paroviãzískal nadpoloviãnú väã‰inu zúãastnen˘chvoliãov (55 percent). Druhej Radiãovejby svoj hlas odovzdalo 32,6 percenta osloven˘ch,tretieho Franti‰ka Miklo‰ka (4,6) a‰tvrtú Zuzanu Martinákovú (4,5) delila odseba jediná desatina percenta. KeìÏe v tomãase e‰te nebolo úplne jasné, kto bude kandidovaÈ,v prieskume sa objavili aj mená,ktoré sa neskôr kandidátmi nestali.Voºby prezidenta SR budú na jar 2009.Predstavte si situáciu, Ïe by sa prvé kolo konalouÏ dnes. Komu by ste dali svoj hlas, akby sa o funkciu hlavy ‰tátu uchádzali títokandidáti?Ivan Ga‰paroviã 55,0Iveta Radiãová 32,6Franti‰ek Miklo‰ko 4,6Zuzana Martináková 4,5Milan Melník 1,7Ivan ·imko 0,9Milan Sidor 0,3Július Kubík 0,3Dagmar Bollová 0,1Zdroj: MVKVráÈme sa v‰ak ku problému, ktor˘ síce slovenskípolitici poznajú uÏ takmer rok, niãv‰ak doteraz pre jeho vyrie‰enie neurobili –okrem spoliehania sa, Ïe kandidáti si rozdeliahlasy v prvom kole tak, Ïe sa vyhneme potenciálnejhanbe. O tom v‰ak neskôr.PribliÏne pred rokom (4. marca 2008) otvorilústavn˘ právnik Rado Procházka jedenzaujímav˘ problém, keì pre denník Sme povedal:„V˘klad, re‰pektujúci doteraj‰iu praxa opierajúci sa najmä o gramatiku a úãel, vediek záveru, Ïe väã‰inou, potrebnou pre zvoleniev prvom kole, sa rozumie nadpoloviãnáväã‰ina z odovzdan˘ch hlasov, ktoré súplatné.“Reakcie právnej obce boli skoro napospolodmietavé, so svojím odli‰n˘m názorom sapre médiá vyjadrili Ernest Valko, Peter Kresák,Jozef Vozár aj Ivan Trimaj a braÈ ich naºahkú váhu skutoãne nemoÏno – t˘m skôr, akvyjadrovali názor, ak˘ jednoznaãne prevládalv odbornej aj laickej obci od prijatia novelyústavy v roku 1999, podºa ktorej „za prezidentaje zvolen˘ kandidát, ktor˘ získa nadpoloviãnúväã‰inu platn˘ch hlasov oprávnen˘chvoliãov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnúväã‰inu hlasov voliãov, koná sa do 14dní druhé kolo volieb. Do druhého kola voliebpostupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získalinajväã‰í poãet platn˘ch hlasov. V druhomkole volieb je za prezidenta zvolen˘ ten kandidát,ktor˘ získal najväã‰í poãet platn˘chhlasov zúãastnen˘ch voliãov“.Na tomto mieste odcitujem svoj text z 5.marca 2008 (HN), lebo niã lep‰ie som odvtedyo tejto téme nenapísal: „Ak sa vám zdá, Ïeveci fungujú, urãite ste nieão prehliadli. To jejeden z kºúãov˘ch Murphyho zákonov. V súvislostis prezidentsk˘mi voºbami sa takoutoistotou zdalo tvrdenie, Ïe uÏ v prvom kolemôÏe zvíÈaziÈ len ten kandidát, ktor˘ získanadpoloviãnú väã‰inu hlasov v‰etk˘ch oprávnen˘chvoliãov zapísan˘ch vo voliãsk˘ch zoznamoch.Toto presvedãenie podporuje aj fakt,Ïe na víÈazstvo v druhom kole staãí „najväã-‰í poãet platn˘ch hlasov zúãastnen˘ch voliãov“– a dichotómia „zúãastnen˘ch“ a„oprávnen˘ch“ voliãov sa zdala jednoznaãnáa dostatoãná a mala napokon aj svoju logiku.Rado Procházka vo vãeraj‰om SME v‰akpoukázal aj na nieão iné – Ïe ‰esticu slov z ãl.101 ods. 4 Ústavy SR, t. j. na víÈazstvo v prvomkole potrebnú „nadpoloviãnú väã‰inuplatn˘ch hlasov oprávnen˘ch voliãov“, moÏnovnímaÈ aj inak.Doteraz sa zdalo – podºa celkového vyznenia‰iestich slov a spôsobu rozhodovania vdruhom kole – ako zjavné, Ïe nadpoloviãnáväã‰ina platn˘ch hlasov 4 miliónov oprávnen˘chvoliãov sú dva milióny plus 1 voliã.Podºa vzoru Procházku a na ilustráciu si84

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Erozdeºme toto sexteto slov na dve iné kôpkyako doteraz. V prvej kôpke je duet „nadpoloviãnáväã‰ina“ (ãomu rozumieme v‰etci,veì deliÈ dvoma je jednoduché), v druhej kôpkekvarteto „platn˘ch hlasov oprávnen˘chvoliãov“ – ão uÏ nie sú 4 milióny 200-tisícv‰etk˘ch voliãov ako napríklad v roku 2004,ale iba necelé dva milióny oprávnen˘ch voliãov,ktorí pri‰li hlasovaÈ a ich hlasy boli platné.A nadpoloviãná väã‰ina tejto inak chápanejkôpky je uÏ necel˘ milión hlasov.âo je rozdiel viac ako závaÏn˘.“Na spresnenie – slová z ústavy „platné hlasyoprávnen˘ch voliãov“ moÏno pri inomuhle pohºadu vnímaÈ aj ako hlasy „zúãastnen˘chvoliãov“ – aj takáto interpretácia má totiÏsvoju logiku a podºa informácií spred niekoºk˘chdní si ju osvojil aj prezident IvanGa‰paroviã. âím táto interpretácia nadobúdana závaÏnosti – a teoretick˘ právny spor samôÏe staÈ súãasÈou politického súboja uÏ oniekoºko dní.IsteÏe, proti tejto Procházkovej interpretáciisa e‰te vlani v marci ozvalo viacero právnick˘chkapacít. Napríklad Ivan Trimaj vdenníku Sme napísal: „V ãl. 101 ods. 4 Ústavyje v‰ak nejasnosÈ iba vtedy, keì prvú vetuustanovenia ãítame ako osamotenú, bez zreteºana iné ustanovenia Ústavy. Ale tak˘ postupnezodpovedá ‰tandardn˘m vykladacímpravidlám.Prvú vetu, v znení „Za prezidenta je zvolen˘kandidát, ktor˘ získa nadpoloviãnú väã-‰inu platn˘ch hlasov oprávnen˘ch voliãov“,treba ãítaÈ spolu so ‰tvrtou vetou, podºa ktorej„V druhom kole volieb je za prezidentazvolen˘ ten kandidát, ktor˘ získa najväã‰ípoãet platn˘ch hlasov zúãastnen˘ch voliãov“.Ústava teda striktne rozli‰uje oprávnen˘chvoliãov a zúãastnen˘ch voliãov. Kto je oprávnen˘voliã, vymedzuje Ústava najmä v ãl. 30a Ústavou predpokladané zákony o voºbáchdo Národnej rady a o spôsobe voºby prezidentaako právo obãana, ktor˘ dov⁄‰il ustanoven˘vek. Status oprávneného voliãa nie je nikdepodmienen˘ skutoãnou úãasÈou na voºbách.Oprávnen˘ voliã je zapísan˘ do stálehozoznamu oprávnen˘ch voliãov (§ 4 ods. 1zákona o spôsobe voºby prezidenta) v ãase,keì e‰te nemoÏno vedieÈ, ãi sa volieb zúãastníalebo nie. Preto aj ten, kto sa volieb nezúãastní,je v zmysle Ústavy a citovan˘ch zákonovoprávnen˘m voliãom. Z toho dôvodu v prvomkole voºby je potrebné získaÈ nadpoloviãnúväã‰inu platn˘ch hlasov v‰etk˘ch voliãov,ktorí boli (ão aj dodatoãne) zapísaní do volebnéhozoznamu, lebo v‰etci sú resp. bolioprávnení zúãastniÈ sa volieb, t.j. boli v zmysleÚstavy a zákona v deÀ volieb oprávnen˘mivoliãmi.Ústava pouÏíva terminológiu „oprávnen˘voliã“ aj v ãl. 98 ods. 1, keì platnosÈ referendapodmieÀuje v prvom rade úãasÈou nadpoloviãnejväã‰iny „oprávnen˘ch voliãov.“ Aksa zisÈuje pomer zúãastnen˘ch a oprávnen˘chvoliãov, potom nemôÏe ísÈ o totoÏné pojmy.“Podobne sa pre denník Sme vyjadrili ajprávnici Ernest Valko (b˘val˘ predseda ãesko-slovenskéhoústavného súdu) a Jozef Vozár(zástupca riaditeºa Ústavu ‰tátu a právaSAV): „Ak sa o funkciu prezidenta uchádzajúv prvom kole viacerí kandidáti vychádza zpredmetn˘ch ustanovení záver, Ïe na zvolenieje potrebn˘ nadpoloviãn˘ poãet hlasov v‰etk˘choprávnen˘ch voliãov. Zákonodarca pritvorbe tejto novely ústavy jednoznaãne chcelrozlí‰iÈ medzi rozdielnymi situáciami. A to ãikandiduje len jeden uchádzaã o funkciu prezidentaalebo kandidátov je viac. Rovnako zákonodarcarozlí‰il, ãi sa jedná o prvé alebodruhé kolo prezidentsk˘ch volieb. Tieto rozdielneskutkové aj právne situácie zákonodarcarozlí‰il tak ako moÏno od racionálneho zákonodarcuoãakávaÈ – teda aj terminologicky.Raz hovorí o väã‰ine „oprávnen˘ch voliãov“(inakpovedané v‰etk˘ch voliãov oprávnen˘chvoliÈ vrátane nezúãastnen˘ch na voºbách)a druh˘krát o “zúãastnen˘ch voliãoch“.Ak by bol zákonodarca chcel stanoviÈ rovnaképodmienky pre prvé aj druhé kolo volieb,volil by aj rovnakú terminológiu. MimochodomÚstava pouÏíva termín „oprávnen˘ voliã“aj v ãl. 98 ods. 1, keì platnosÈ referendapodmieÀuje úãasÈou nadpoloviãnej väã‰iny„oprávnen˘ch voliãov,“ teda v‰etk˘ch voliãovoprávnen˘ch voliÈ. Doteraz nikto nespochyb-Àoval skutoãnosÈ, Ïe ‰tyri zo ‰iestich referendboli neplatné práve preto, Ïe nedo‰la nadpoloviãnápolovica „oprávnen˘ch voliãov“.“A teraz z roviny teórií do roviny ‰pekulácií– prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa nazdáva,Ïe na víÈazstvo v prvom kole mu staãí nadpoloviãnáväã‰ina zúãastnen˘ch voliãov aviacero prieskumov verejnej mienky naznaãuje,Ïe to nie je nereálne. Ak sa teda napríkladstane, Ïe 21. marca 2009 prídu k volebn˘murnám 2 milióny 200-tisíc oprávnen˘chvoliãov a jeden milión 122 tisíc z nich oznaãíkríÏikom Ivana Ga‰paroviãa, ão bude brániÈústrednej volebnej komisii, aby vyhlásila„meno, priezvisko a akademick˘ titul kandidáta,ktor˘ získal nadpoloviãnú väã‰inu platn˘chhlasov oprávnen˘ch voliãov a bol zvolen˘za prezidenta“ (§ 30), ak si nadpoloviãnáväã‰ina ãlenov komisie (teda sedem) osvojilanázor, s ak˘m sa stotoÏÀuje aj prezidentGa‰paroviã. Pravdepodobn˘ spor – lebo niãiné sa v takomto prípade nedá oãakávaÈ – bymusel rie‰iÈ Ústavn˘ súd. âo by bolo medzinárodnouhanbou, akej by sa dalo predísÈjednoduchou novelou ústavného ãlánku 101,ods. 4.Róbert Kotian85

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KOD 1. DECEMBRA 2008 DO 15. JANUÁRA 20092. decembra – Poslanci NR SR diskutujúo spornej novele ‰kolského zákona z dielneopoziãnej SMK. Návrh sa na minulejschôdzi prekvapujúco dostal do druhého ãítaniaaj vìaka podpore zákonodarcov Smeru-SD.Jej autori, poslanci SMK József Berényia László Szigeti, poÏadujú, aby sa vuãebniciach, uãebn˘ch textoch a pracovn˘chzo‰itoch schvaºovan˘ch ministerstvom ‰kolstvauvádzali geografické názvy v jazykochnárodnostn˘ch men‰ín. Smer-SD uÏ avizoval,Ïe predseda parlamentu Pavol Pa‰ka pripravípozmeÀovací návrh, podºa ktorého by sageografické názvy uvádzali najprv v maìarãinea následne v slovenãine. Koaliãná SNSpresadzuje opaãné poradie, dvojjazyãné uvádzanienázvov je ochotná pripustiÈ aj SMK.ªS-HZDS je za to, aby v texte boli v˘luãneslovenské názvy. Opoziãní partneri, SDKÚ-DS a KDH, sú pripravení návrh SMK podporiÈ.2. decembra – Zmluva o mimosúdnomvyrovnaní, ktorú uzavrela ‰tátna spoloãnosÈTipos s cyperskou firmou Lemikon Limited,je nehoráznosÈ. Na dne‰nej tlaãovej konferenciito vyhlásil podpredseda SDKÚ-DSIvan Miklo‰. Opoziãní zákonodarcovia zmluvuzískali na dne‰nom poslaneckom prieskumena ministerstve financií aj napriektomu, Ïe im ju zástupcovia rezortu nechcelinechaÈ. „Zmluva je pre ‰tát jednoznaãne nev˘hodnáa v˘hodná pre druhú stranu,“ povedalexminister financií. Myslí si, Ïe verejnosÈmá právo poznaÈ v‰etky informácie, keìÏe ideo verejné financie.2. decembra – Uvádzanie geografick˘chnázvov v uãebniciach národnostn˘ch men‰ínby malo maÈ dvojjazyãnú podobu len v prípadenázvov, ktoré sú v jazyku národnostnejmen‰iny vÏité a zauÏívané. Vypl˘va to z pozmeÀujúcehonávrhu, ktor˘ k novele ‰kolskéhozákona predloÏil predseda parlamentu PavolPa‰ka. „V uãebniciach, ako aj uãebn˘chtextoch a pracovn˘ch zo‰itoch vydávan˘chv jazyku národnostnej men‰iny budú geografickénázvy uvádzané nasledovn˘m spôsobom:geografické názvy, ktoré sú vÏité a zauÏívanév jazyku národnostnej men‰iny sauvádzajú dvojjazyãne a to najprv v jazykupríslu‰nej národnostnej men‰iny a následnev zátvorke alebo za lomkou v ‰tátnom jazyku,“uviedol Pa‰ka svoj návrh.2. decembra – Predseda parlamentu PavolPa‰ka (Smer-SD) dnes na tretí pokusotvoril mimoriadnu 30. schôdzu NR SR,ktorej jedin˘m bodom je návrh troch opoziãn˘chstrán na vyslovenie nedôvery ministrovifinancií Jánovi Poãiatkovi. Dôvodom snahyo odvolanie ministra Poãiatka je kauza Tipos,v ktorej údajne nekonal vo verejnom záujme.2. decembra – Kauza Tipos je podvodom,za ktor˘ prevzal politickú zodpovednosÈaj predseda vlády Robert Fico. Najskôr t˘m,Ïe nekonal, neskôr t˘m, Ïe aktívne bráni ministrafinancií Jána Poãiatka. Pri uvádzaní návrhuna vyslovenie nedôvery ‰éfovi rezortufinancií to dnes na úvod mimoriadnej schôdzeNR SR uviedol zástupca navrhovateºov,podpredseda opoziãnej SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.Na zaãiatku bol podpredseda KDH Daniel Lip‰ic a jeho neãakanépriznanie, Ïe druhá Dzurindova vláda zostala pri moci aj vìakakupovaniu poslancov. Snaha o sebareflexiu a priznanie si morálneho dlhub˘valej koalície voãi ich voliãom sa v‰ak do veºkej miery minula v˘sledkom– teda aspoÀ v politick˘ch kruhoch. Do akej miery sa vystúpenieDaniela Lip‰ica prejaví na jeho dôveryhodnosti medzi radov˘mi voliãmi,sa e‰te len uvidí.Do akej miery jeslovenská politikadôveryhodná?I. âO TEDA POVEDAL DANIEL LIP·ICPodpredseda KDH a b˘val˘ minister spravodlivostiDaniel Lip‰ic pri predstavení obãianskejiniciatívy na podporu Ivety Radiãovej Slovensko,ty na to má‰!, sa vrátil do minulosti auvaÏoval o dôvodoch, preão b˘valá vládna koalíciastratila dôveru u obãanov. Okrem inéhospomenul aj podivuhodné správanie sa dvoch poslancovªS-HZDS, pánov DÏupu a Kolesára,ktorí neãakane zaãali podporovaÈ vládnu koalíciuv ãase, keì stratila v NR SR nadpoloviãnúväã‰inu: „Keì dvaja tvrdí házedesáci, pán DÏupaa Kolesár – to neboli nejakí takí, Ïe nejakémierne krídlo, to boli tvrdí házedesáci, z veãerado rána zaãnú hlasovaÈ s vládnou koalíciou, takão je to? Je to nejaké náhle osvietenie? Náhle saim zaãali páãiÈ reformy? Asi nie. Proste nemôÏmerobiÈ z ºudí hlupákov, Ïe budeme hovoriÈ, Ïemy dodnes vlastne si myslíme, Ïe naozaj u nichdo‰lo k nejakej náhlej zmene názoru, kedy sa zdvoch tvrd˘ch kovan˘ch házedesákov stali dvajareformní poslanci národnej rady. Ja si myslím,Ïe to moÏné nie je... Myslím si, Ïe Ïiaden rozumn˘ãlovek, ak z neho nechceme robiÈ hlupáka, neverítomu, Ïe keì je parlament zablokovan˘ avláda nemá dostatok hlasov a z veãera do ránadvaja tvrdí opoziãní poslanci zrazu prejdú, bezvysvetlenia, a hlasujú s vládou, Ïe to je v poriadku.To nie je v poriadku.“Kupovanie poslancov bola podºa Lip‰ica poslednoukvapkou, ktorá viedla k rozãarovaniu voliãovvtedaj‰ích vládnych strán, k ich frustrácii a následnejapatii. Preto dnes buì nevolia alebo voliaopozíciu pragmaticky – ako men‰ie zlo. „âo si majúºudia myslieÈ, ak situácia v parlamente nezávisíod toho, kto má koºko hlasov vo voºbách, ale odtoho, kto je ako úspe‰n˘ pri lobovaní poslancov.To sa mi zdá, Ïe je akoby rozpad dôvery v politick˘systém. Beriem to aj ako svoju chybu.“Osobnou chybou Lip‰ica bolo, Ïe na RadeKDH 24. septembra 2005 v Bytãi netrval nahlasovaní o odchode kresÈansk˘ch demokratovz druhej vlády Mikulá‰a Dzurindu. Vtedy prevládalv KDH názor, Ïe po kupovaní poslancovnemôÏu zostaÈ vo vláde. „Îe táto kauza tak oslabujedôveryhodnosÈ voãi na‰im voliãom, Ïe musímez vlády odísÈ.“ Napokon v‰ak nehlasovalia z vlády odi‰li aÏ pre v˘hradu vo svedomí, tedapre neochotu Dzurindu prijaÈ záväzok, vypl˘vajúciz Vatikánskej zmluvy.Dzurindove vlády sklamali voliãov, ktorí ichvolili preto, Ïe budú iní ako jej Meãiarove predchodkyne.Úplne bez ‰kandálov sa podºa Lip‰icavládnuÈ nedá, zlé v‰ak je, Ïe nikto nechce tietochyby priznaÈ. „Aj s na‰imi vládami boli spojené‰kandály, korupcia, zmanipulované tendre,kupovanie poslancov. A nebola vyvodená adekvátnazodpovednosÈ,“ vyhlásil Lip‰ic. Voãi voliãomb˘valej vládnej koalície tak vznikol morálnydlh, ktor˘ podºa Lip‰ica treba splatiÈ. Prv˘mkrokom k zmene má byÈ voºba Ivety Radiãovejza prezidentku, a to aj v prípade, Ïe jej materskáSDKÚ-DS nenájde odvahu na sebareflexiu. Lip-‰ica tieÏ mrzí nejednoznaãná podpora KDH.Radiãová je nielen nominantkou SDKÚ-DS,SMK a KDH, ale je aj obãianskou kandidátkou,vysvetlil Lip‰ic. Nie je spojená so ‰kandálmi akauzami, ale so sociálnymi úspechmi b˘valej vlády.Má ãist˘ ‰tít, voliãi by tak prv˘krát od roku1998 nevyberali men‰ie zlo. „Preto je táto iniciatívaaj v˘zvou, v˘zvou opoziãn˘m voliãom – jednaksa zapojiÈ, podporiÈ túto iniciatívu, ale ajprísÈ voliÈ, mobilizovaÈ sa,“ povedal dnes na tlaãovejbesede. Radiãová by opäÈ priniesla dospoloãnosti pozitívnu emóciu, takú, aká vládlav spoloãnosti v roku 1998.II. AKO TO LIP·IC VYSVETLILNA BLOGU SMEMnoÏstvo reakcií na toto vystúpenie – plusútrÏkovité informácie v médiách – viedli DanielaLip‰ica k tomu, aby na blogu denníka Sme precíznej‰ievysvetlil, o ão ich iniciatíve v skutoãnostii‰lo.Úvodné vyhlásenie iniciatívy „Slovensko, ty nato má‰!“Po roku 1998 sa Slovensko dlh˘ ãas posúvalovpred. Síce s chybami a problémami, ale kaÏd˘z nás cítil, Ïe sme napredovali. Stali sme sasúãasÈou Západu, vstúpili sme do EÚ a NATO,vzrástli sme hospodársky. UÏ nie sme chudobnípríbuzní, ale v mnohom sme pred na‰imi susedmi,âechmi, Poliakmi ãi Maìarmi. Na to, ãoSlovensko po roku 1998 dosiahlo, sme v‰etci naSlovensku hrdí.Ale ako to uÏ na Slovensku b˘va, obdobia rastusa striedajú s obdobiami stagnácie. Po roku2006 sme zaãali spomaºovaÈ a dnes cítime, ÏeSlovensko zastalo. Nenapredujeme, stojíme namieste. V nieãom sa moÏno dokonca vraciame86

späÈ, a to dobe, keì ãelíme veºkej hospodárskejkríze. NezamestnanosÈ opäÈ narastá aj preto,lebo od roku 2006 sa prílev nov˘ch veºk˘ch investorovv˘razne spomalil. Regionálne rozdielysa nedarí rie‰iÈ. V ‰kolstve a zdravotníctve saneurobili Ïiadne zásadné opatrenia.Preão je to tak? Kde sa stala chyba? Preão dnesstrany, ktoré od novembra 1989, a hlavne po roku1998 tlaãili Slovensko dopredu, stratili podporuºudí?Vzostupy Slovenska sa vÏdy diali za aktívnejmasovej podpory úãasti ºudí. Bez podpory zdolasa niã nezmení. V‰etci to cítime, Ïe medzi opoziãn˘mistranami a ich voliãmi vyrástla bariéra.Bariéra narastá aj medzi vládnou koalíciu a znaãnouãasÈou spoloãnosti. Áno, základy ekonomikysme dali do poriadku. Áno, zo Slovenskasme urobili súãasÈ Západu. Ale v ‰t˘le vládnutiasme sklamali. Nerie‰ili sa korupãné aféry,zmanipulované tendre, kupovanie poslancov.ªudia uÏ majú po krk volenia men‰ieho zla.ªuìom prekáÏa pokrytectvo, s ak˘m sa mnohí politiciv opozícii spoliehajú na to, Ïe ºudia ich nakoniecaj tak budú so ‰krípajúcimi zubami voliÈ.ªudia nepôjdu k nadchádzajúcim voºbám,ktoré nás v tomto a budúcom roku ãakajú, pokiaºsa nepresvedãia, Ïe do‰lo k priznaniu a pouãeniusa z ch˘b, ktoré sme urobili. Aj pretovznikla iniciatíva „Slovensko, ty na to má‰!“ Tátoiniciatíva chce vyzvaÈ obãanov, aby nerezignovalina veci verejné, vyzvaÈ ich, aby i‰li voliÈ. Tosi v‰ak vyÏaduje aj zmeny v opoziãn˘ch stranách,aby sme voliãov presvedãili, Ïe sme sa naozaj pouãiliz minul˘ch ch˘b, aby sme pre‰li od slov kãinom.Slovensko ãakajú prezidentské voºby. Iniciatíva„Slovensko, ty na to má‰!“ vznikla aj preto,lebo sme presvedãení, Ïe Slovensko má na to,aby malo dobrého prezidenta. ªudia sa nemusiarozhodovaÈ o men‰om zle. V prezidentsk˘chvoºbách sa nevolia strany, ale ãlovek. Medziprezidentsk˘mi kandidátmi vidíme osobnosÈ,ktorá by mohla byÈ dobr˘m prezidentom. Spájasa s Àou ekonomicko-sociálny vzostup Slovenska,nie je spájaná so Ïiadnym ‰kandálom a má‰ancu byÈ zvolená.Ak chceme, aby sa Slovensko pohlo dopredu,aby táto osobnosÈ bola zvolená, nesmie zostaÈosamotená.Ak chceme, aby sa Slovensko pohlo dopredu,potrebuje na‰u podporu.Ak chceme, aby sa Slovensko opäÈ pohlo dopredu,nesmieme zostaÈ doma.Vyz˘vam ºudí, ktorí chcú, aby sa SlovenskoopäÈ pohlo dopredu, aby podporili v prezidentsk˘chvoºbách profesorku Ivetu Radiãovú.Chápem, Ïe ãasÈ voliãov chce v prvom koleprezidentsk˘ch volieb podporiÈ Franti‰ka Miklo‰ka,ktorého si aj ja osobne váÏim. Vyz˘vamjeho voliãov, aby v druhom kole prezidentsk˘chvolieb podporili Ivetu Radiãovú.Vyz˘vam ºudí, ktorí spolu s nami veria, Ïe Slovenskona to má, aby sa zapojili a podporilina‰u iniciatívu.Daniel Lip‰ic, v Bratislave,27. januára 2009Veríme, Ïe Slovensko má na to, aby v politikeboli ºudia dôveryhodní nielen odborne ale ajmorálne. Pre nás je tak˘m politikom Daniel Lip-‰ic. Preto sa t˘mto pripájame k jeho iniciatíve„Slovensko, ty na to má‰!“.Karel Hirman, energetick˘ analytik a mana-Ïér, Milan Krajniak (1973), marketingov˘ manaÏér,Richard Rybníãek (1969), podnikateº a novinár,Filip Vagaã (1965), obãiansky aktivista,Vladimír Zlack˘ (1974), ekonomick˘ analytik.III. AKO NA TO REAGOVALIOSTATNÍ POLITICIReakcie slovensk˘ch politikov, bez ohºadu nato, ãi koaliãn˘ch alebo opoziãn˘ch, boli takmerabsolútne odmietavé ãi prinajmenej nechápavé.Vladimír Palko (KDS): Dne‰ná iniciatívaDaniela Lip‰ica budí veºké rozpaky. „VracaÈ sak problému nevystúpenia z vlády pre podozreniez korupcie po tri a pol roku pôsobí dosÈ umelo.“Ako vtedaj‰í minister vnútra tento problémrie‰il podaním trestného oznámenia. TvrdiÈ, Ïev˘chodiskom z tohto morálneho zlyhania je voºbaIvety Radiãovej za prezidentku, je nezdôvodniteºné.„Ak je pravda, Ïe SDKÚ-DS uplácalaposlancov, aby sa udrÏala vláda, tak IvetaRadiãová mohla byÈ ministerkou práve pre to.“Béla Bugár (SMK): Podpredseda KDH DanielLip‰ic dne‰n˘mi vyjadreniami o kupovaníposlancov za b˘valej vlády pomáha teraj‰ej koalíciia nie opoziãnej spolupráci. Takéto veci bysa nemali vyÈahovaÈ, ak nie sú jednoznaãné dôkazy.„Urãite ani ja naivn˘ nie som.“ Ako vtedaj‰ípredseda SMK a podpredseda parlamentus nik˘m nerokoval ani nemienil rokovaÈ, vrátaneposlancov za ªS-HZDS Karola DÏupu a EduardaKolesára. Dohadovania s opozíciou o chodeparlamentu boli nároãné, na kaÏdej zmene samuseli dohodnúÈ. Opozícia niekedy nebolaochotná pustiÈ niektoré návrhy zákonov ani napôdu parlamentu.MikulበDzurinda (SDKÚ-DS): „Nechcesa mi veriÈ,“ komentoval Lip‰icove apely na priznaniemorálneho dlhu b˘valej koalície voãi voliãomza chyby v ‰t˘le vládnutia. „Ja nemám ãopriznávaÈ. Keì pán Lip‰ic má ão priznaÈ, nech toprizná. Kde bol doteraz? âo také sa udialo vãera,predvãerom, Ïe to vyÈahuje teraz,“ dodal. Akmá Lip‰ic informácie o kupovaní poslancov, jejeho povinnosÈou oznámiÈ ich polícii.Robert Fico (Smer-SD): To sa môÏe staÈ lenna Slovensku, Ïe minister spravodlivosti prídepred televízne kamery a pokojne povie „áno, kupovalisme poslancov“. Keì uÏ niekto pristupujeku kupovaniu poslancov, a e‰te sa k tomu ajotvorene prizná po dva a pol roku, alebo trochrokoch, je to nieão, ão nemá Ïiadnu obdobu a vakejkoºvek inej krajine by to viedlo k rozbitiumoÏno politického systému. Dne‰né vyjadreniaDaniela Lip‰ica na tému kupovania poslancov súnatoºko závaÏné, Ïe by mal okamÏite zaãaÈ konaÈaj generálny prokurátor.Robert KaliÀák (Smer-SD): Prezidentskákandidátka Iveta Radiãová vedela veºmi dobreo tom, Ïe t˘ÏdeÀ pred jej nástupom do ministerskéhokresla boli kúpení dvaja poslanci a ona ajnapriek tomu túto funkciu prijala. „Je to jej najväã‰ímorálny pre‰ºap.“IV. AKO SA O TOM ROKOVALONA PÔDE NR SR„K˘m zaãneme rokovaÈ, dovoºte, aby som po-Ïiadal pána podpredsedu o vedenie schôdze,2. decembra – Podpredseda opoziãnejSDKÚ-DS Ivan Miklo‰ podºa premiéra RobertaFica radil vláde spraviÈ v prípade Tiposuto, ão robia mafiáni. Po prehratom súdnomspore s ãesk˘m podnikateºom RadovanomVítekom totiÏ Miklo‰ navrhol daÈ ‰tátny Tiposdo konkurzu. „Podávam verejné trestnéoznámenie cez médiá na orgány ãinné v trestnomkonaní, aby zváÏili, ãi toto navádzanie,ktoré pán Miklo‰ v priamom prenose niekoºkokrátpovedal, nezakladá skutkovú podstatutrestného ãinu. Ak sa niekto chce vyhnúÈzodpovednosti t˘m, Ïe firmu zru‰í a zaloÏínovú firmu, to môÏe v urãitej situácii zakladaÈaj trestnoprávnu zodpovednosÈ,“ upozornilpoãas svojho vystúpenia na mimoriadnejschôdzi NR SR premiér Fico, na ktorej saopozícia pokú‰a o odvolanie ministra financií.ZároveÀ zdôraznil, Ïe vláda v prípade Tiposurobí v‰etko, ão môÏe, aby zmiernilanásledky prehratého sporu.2. decembra – Minister financií Ján Poãiateknesúhlasí s argumentmi opozície najeho odvolanie. „Absurdné je, Ïe ma idete odvolávaÈza to, Ïe som sa snaÏil, aby ‰tát pri-‰iel o ão najmenej. Vybral som ten najmenejzl˘ variant z t˘ch, ktoré pripadali do úvahy,“vyhlásil ‰éf rezortu financií poãas svojhovystúpenia na dne‰nej mimoriadnej schôdziNárodnej rady (NR) SR. „My sme sa rozhodliísÈ cestou práva, nie bezprávia. Existovalrozsudok Najvy‰‰ieho súdu, právoplatn˘,vykonateºn˘. Keby sme to neurobili, Tiposzanikne, ão by spôsobilo oveºa väã‰iu ‰kodu,“argumentoval minister financií, priãom moÏnénáklady vyãíslil na 3,5 aÏ ‰tyri miliardySk (116,2 aÏ 132,8 milióna eur).3. decembra – ·oféri a ostatní úãastnícicestnej premávky sa musia od februára 2009pripraviÈ na balík zmien. Tie priná‰a oãakávan˘nov˘ cestn˘ zákon z dielne ministerstvavnútra, ktor˘ dnes schválili poslanci Národnejrady SR. SnemovÀa uÏ raz takmer totoÏn˘návrh odobrila, následne sa jej ale nepodariloprelomiÈ veto prezidenta SR. Nov˘zákon o cestnej premávke zavádza v nezmenenejpodobe celoroãné svietenie, zákaz telefonovaniapoãas jazdy, ale aj prísnej‰iesankcie za alkohol za volantom.3. decembra – Uvádzanie geografick˘chnázvov v uãebniciach národnostn˘ch men‰ínbude maÈ od nového roka dvojjazyãnú podobulen v prípade názvov, ktoré sú v jazyku národnostnejmen‰iny vÏité a zauÏívané. Vypl˘vato z novely ‰kolského zákona, ktorú dnes107 hlasmi schválili poslanci Národnej radySR. Pôvodn˘ návrh z dielne poslancov SMKpoãítal s t˘m, Ïe v t˘chto uãebniciach budúgeografické názvy uvedené len v jazyku príslu‰nejmen‰iny. SnemovÀa v‰ak schválilapozmeÀovací návrh predsedu parlamentuPavla Pa‰ku.3. decembra – NR SR svojím dne‰n˘mnoãn˘m hlasovaním, v ktorom poslanci zamietlinávrh opozície na vyjadrenie nedôveryministrovi financií Jánovi Poãiatkovi, pod-ºa predsedu vlády Roberta Fica jasne rozhodlao podºa neho absurdnej kauze Tipos. „Národnárada jasne preukázala, Ïe plnú zodpovednosÈza kauzu nesie Ivan Miklo‰ t˘m, Ïevec nevyrie‰il, keì mal moÏnosÈ,“ uviedolpremiér po skonãení dne‰ného rokovaniavlády.87

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K3. decembra – Politické strany budú odnového roka zverejÀovaÈ zoznam darcov nainternete ‰tvrÈroãne a nie raz za rok vo v˘roãnejspráve, ako im to ukladá teraj‰í zákon. Vypl˘vato z novely zákona o politick˘ch stranácha politick˘ch hnutiach, ktorú dnesschválili poslanci Národnej rady SR. Podºanovej úpravy bude môcÈ politick˘ subjekt vhotovosti od jedného darcu prijaÈ raz roãnedar v hodnote najviac 5 000 eur (150 630 Sk).Dar alebo iné bezodplatné plnenie bude môcÈstrana prijaÈ len na základe písomnej zmluvy,doteraz sa zmluva spisovala pri daroch od5 000 Sk (165,97 eura). Zoznam darcov budestrana povinná zverejÀovaÈ na svojej internetovejstránke ‰tvrÈroãne, najneskôr do 30 dnípo ukonãení kalendárneho ‰tvrÈroka.3. decembra – Predseda Slovenskej národnejstrany Ján Slota sa otvoren˘m listom obrátilna prezidenta SR Ivana Ga‰paroviãa, abynepodpísal novelu zákona o v˘chove a vzdelávaní,ktorú dnes schválila Národná rada(NR) SR. Podºa Slotu je novela ‰kolského zákonaneústavná a protizákonná.3. decembra – Parlamentné v˘bory slovenskéhoa maìarského parlamentu prerokujúdo konca februára otvorené otázky, ktoréexistujú vo vzájomn˘ch slovensko-maìarsk˘chvzÈahoch. Dohodli sa na tom dnes vmaìarskom Komárome predseda Národnejrady SR (NR SR) Pavol Pa‰ka a predsedníãkaNárodného zhromaÏdenia Maìarskej republikyKatalin Sziliová. Predsedovia zákonodarn˘chzborov kon‰tatovali, Ïe pohºadyna fungovanie Fóra maìarsk˘ch poslancovKarpatskej kotliny (KMKF), ktorého úãastníkmisú aj poslanci NR SR za SMK, sa rozchádzajú.K˘m Sziliová aj dnes tvrdila, ÏeKMKF je legitímnym konzultaãn˘m fórombez medzinárodnej právnej relevancie a po-Ïiadala o stiahnutie príslu‰nej rezolúcie NRSR, Pa‰ka trval na tom, Ïe in‰titucionalizáciaKMKF je pre SR neprijateºná.4. decembra – Predseda NR SR PavolPa‰ka sa dnes stretol s nezávisl˘m poslancomªubo‰om Micheºom a informoval ho o tom,Ïe mu za neospravedlnenú úãasÈ na siedmichrokovacích dÀoch na novembrov˘ch schôdzachparlamentu strhne jeden mesaãn˘ plata pau‰álne náhrady. Micheº prejavil záujemnaìalej si uplatÀovaÈ svoj poslaneck˘ mandáta súãasne dodal, Ïe usporiada svoj programtak, aby mohol poslaneck˘ mandátzodpovedne vykonávaÈ.4. decembra – Parlament dnes na návrhvlády SR verejn˘m hlasovaním odvolal zfunkcie predsedu Telekomunikaãného úradu(TÚ) Branislava Máãaja. Za jeho odchodhlasovalo 75 zo 133 prítomn˘ch zákonodarcov,55 bolo proti a traja sa zdrÏali hlasovania.Podºa ministra dopravy ªubomíra VáÏneho(Smer-SD) bolo dôvodom na odvolaniepredsedu TÚ neakceptovanie stratégie naprechod na digitálne vysielanie z jeho strany.Telekomunikaãn˘ úrad ako orgán ‰tátnejsprávy podºa VáÏneho nepostupoval vo viacer˘choblastiach podºa niekoºk˘ch uznesenívlády SR. Opozícia oznaãila uvedené dôvodyna odvolanie predsedu TÚ za úãelové.Skutoãn˘m dôvodom odvolania Máãaja jepodºa opoziãn˘ch poslancov záujem finanãn˘chskupín presadiÈ sa v procese digitalizáciea ‰peciálne vo verejnom obstarávaní napretoÏe chcem vyuÏiÈ svoje právo a vystúpiÈ naúvod schôdze,“ povedal po schválení programufebruárovej schôdze predseda NR SR PavolPa‰ka a pokraãoval: „Bezpochyby dôveryhodnosÈje dnes slovo, ktoré je azda najfrekventovanej‰ienielen na Slovensku, ale aj v situácii,kedy na kaÏdého a nielen na Slovensku tvrdo dopadajúnásledky finanãnej a hospodárskej krízy.Ja som pôvodne chcel hovoriÈ o inom type dôveryhodnostia budem aj o Àom hovoriÈ, alenedá mi, aby kontext, ktor˘ dnes zamestnáva vládya exekutívy sveta, neodznel ani na pôde NRSR. DôveryhodnosÈ. A je na nás a to je to, ão sabude vinúÈ ako livemotív môjho vystúpenia, vpolitikoch, ak˘m spôsobom ºudí presvedãíme, Ïesme dôveryhodní, a Ïe rozhodnutia a návrhy, ktorébuì prijímame alebo podávame, sú myslenéúprimne a Ïe im ºudia naozaj môÏu dôverovaÈ.Pôvodne som chcel zaãaÈ úplne ináã, ale ajdne‰né grémium a spôsob, ak˘m si parlamentnáopozícia opäÈ zaãala otváraÈ otvorené dveredo politického priestoru, ma núti, aby som aj naprieknaozaj najzávaÏnej‰ej problematike, ktoroubezpochyby hospodárska kríza je, tak tro‰-ku hovoril aj o inej dôveryhodnosti. OpäÈ smesvedkami ãohosi, ão sledujeme uÏ viac ako 2,5roka. OpäÈ sme svedkami toho, Ïe paradoxne ãímviac sa vraví a ãím viac sa to zdá racionálne apragmatické, t˘m je to viac politické a úãelovéa cieº je jedin˘ – ãím hor‰ie, t˘m lep‰ie a ukázaÈ,ako to niekto nevie a ako to niekto vie. Jasom 2,5 roka tak˘to spôsob myslenia odmietala preto som sa rozhodol aj dnes vystúpiÈ a odmietnuÈto aj dnes. A aj preto budem hovoriÈ odôveryhodnosti. Po 2,5 rokoch toho, ako aj napôde Národnej rady sme svedkami programovejvágnosti, prázdnoty, dnes zrazu sú tí, ktorí sapriamo aj osobne a v exekutívnych funkciách podieºalina dopadoch, ktoré dnes musíme rie‰iÈ, tí,ktorí chcú prichádzaÈ s rie‰eniami, ale nie s rie-‰eniami, ktoré majú konkrétny, reálny dopad, ales rie‰eniami, ktoré majú v˘razne politick˘ kontext.Slovensko poãas svojich dejín zaÏilo mnohoexperimentov, ani neviem, ãi si to tak mal˘ národzaslúÏil a dnes dopadajú na nás alebo dobiehajúnás niektoré dôsledky a následky urãit˘chexperimentov. Predchádzajúce dve vlády, alenajmä tá ostatná poãas 4 rokov tak˘chto experimentrealizovala. Treba objektívne povedaÈ,Ïe vychádzal z kontextu, ktor˘ dnes trápi cel˘svet a Ïe bol prejavom toho, ãomu sa hovorí globalizáciaa Ïe bol teoreticky a hodnotovo postaven˘na neoliberalizme a na predstave slobodya rastu a trhu, ktor˘ svojimi mechanizmami zabezpeãíprosperitu a sociálny blahobyt pre kaÏdého.Dnes aj na plecia ºudí na Slovensku dopadajútvrdé následky t˘chto nielen teoretick˘ch,ale aj praktick˘ch omylov.âo je ale hor‰ie, na tento experiment existovalaaspoÀ aká-taká miera legitimity. Tí ºudia dostalivo voºbách mandát od ºudí a realizovaliãosi, o ãom si mysleli, Ïe to je ten zázrak, ktor˘tejto krajine pomôÏe. âo je ale najhor‰ie, dnesnás dobiehajú aj následky iného experimentu, sktor˘m sa pravdepodobne tak ºahko nevyrovnáme.Experimentu, ktor˘ demokratick˘ svet aÏ takveºmi nepozná. PretoÏe aj v in‰titúciách, ako súparlamenty, sú naproti tomu dôsledne postavenéhranice a bariéry. A t˘m experimentom b˘valejvlády a jej predstaviteºov, ktorí aj dnes sediav tejto Národnej rade, bol zvlá‰tny spôsob v˘konumoci. A ten zvlá‰tny spôsob v˘konu moci akoto uÏ v parlamentn˘ch demokraciách je nevyhnutné,bol postaven˘ na kupovaní a korumpovaníãlenov národného parlamentu.A rovnako ako sa musíme vyrovnaÈ s následkamihospodárskej krízy, dámy a páni z opozíciea mrzí ma to, Ïe to poviem tak otvorene, budemesa musieÈ vyrovnaÈ aj s následkami tohtoexperimentu a tejto krízy. A to mám obavy, Ïebude asi bolestnej‰ie ako vyrovnanie sa s dopadmihospodárskej krízy, do ktorej dnes hovoríkaÏd˘ a do rie‰ení ktor˘ch je prizvan˘ kaÏd˘, ktotomu rozumie, kto chce a kto pozitívne prispievak tomu, aby Slovensko napredovalo ìalej a nezná‰aloão najviac negatívnych dopadov.Pred niekoºk˘mi dÀami pán poslanec Lip‰icteatrálne priznal, Ïe poãas b˘valej vlády do‰lo kukorupcii poslancov. Zhodou okolností som tu sedelpoãas toho minulého volebného obdobia vopozícii a ãosi ãlovek videl, ãosi ãlovek tu‰il, alejednoducho ako to v opozícii b˘va, musel tobraÈ aj na vedomie. Pánovi Lip‰icovi trvalo 3roky, k˘m sa pán exminister spravodlivosti rozhodolpovedaÈ pravdu, vyliaÈ si srdce. Trvalomu viac ako 1 250 dní, k˘m si poloÏil otázku, citujem:„Keì dvaja takí tvrdí HZDS-áci, pánDÏupa a Kolesár z veãera do rána zaãnú hlasovaÈs vládnou koalíciou, tak ão je to?“ Pán poslanec,tá odpoveì je veºmi jasná, korupcia. Toje kupovanie poslancov, takto vládol Dzurinda.A k˘m sme to dlhé 3 roky, ale aj predt˘m poãastoho volebného obdobia mohli len tu‰iÈ, domnievaÈsa a dnes je to pravda, ktorú potvrdil ãlenvládnej koalície, ãlen vlády, ktorá vládla takzvanouväã‰inou, demokratickou väã‰inou, ktorútvorili ºudia, ktorí z veãera do rána z neznámychpríãin zmenili zásadne svoj postoj. Viete, vtedySlovensko tu‰ilo, Ïe do‰lo ku gigantickému podvodua Ïe kaÏd˘, kto len tro‰ku tu politiku sledoval,nerozumel, ão sa deje a iba my, keì smeboli v opozícii, stále sme tvrdili nieão iné. Niktoto nebral váÏne. A trvalo roky, k˘m sa na‰ieljeden z b˘val˘ch najvy‰‰ích ãiniteºov ‰tátu, abypovedal pravdu. MoÏno si naivne myslel, Ïe sat˘m oãistí, lenÏe, pán Lip‰ic, takto to asi nefunguje.Naru‰ili ste dôveryhodnosÈ nie va‰u a va-‰ej vlády a ºudí, ktorí ju reprezentovali, Dzurinda,Miklo‰, vy, predseda parlamentu Hru‰ovsk˘,ale vy ste naru‰ili dôveryhodnosÈ voãi námv‰etk˘m. Voãi v‰etk˘m t˘m slu‰n˘m, ktorí sú tupreto, aby realizovali to, na ão dostali od ºudí vslobodn˘ch voºbách mandát. âo je ale najhor‰ie,a zas je to o dôveryhodnosti, pretoÏe sa oblúkombudeme vracaÈ k tomuto termínu a jednoduchoneexistuje spôsob, ako sa z toho vyviniÈ. Súãasnáopozícia, ktorá vtedy vládla, t˘mto spôsobompredviedla, Ïe je jej v‰etko úplne jedno, a Ïe predpocitom moci a realizáciou moci ju niã nezastaví.Preão dnes mám veriÈ t˘mto ºuìom, ako toúprimne myslia so Slovenskom? Ako je to st˘mi excelentn˘mi geniálnymi nápadmi, s ktor˘miprichádzajú a budeme svedkami aj na tejtoschôdzi v podobe viac ako dvadsiatich poslaneck˘chnávrhov zákonov, ktoré predkladajú tí,ktorí to vtedy robili tak a dnes to robia inak. AkonaplniÈ kategóriu dôveryhodnosti? A ja sa sp˘tam,viete, ak˘ je rozdiel a pouÏijem tu va‰u reãníckuotázku, pán Lip‰ic, medzi z veãera dorána záhadne sa zmeniaceho hodnotového postojavtedy poslancov pána Kolesára a DÏupu ava‰ou hodnotovou zmenou, pán Dzurinda, pánMiklo‰, páni z KDH, pani Radiãová. Ak˘ je vtom rozdiel? Veci, ktoré, keì ste mali moc v rukách,ste realizovali tak, Ïe ste doviedli Slovenskona pokraj sociálneho krachu. Dnes zrazumáme my prijímaÈ opatrenia v podobe záko-88

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Knov, ktoré majú ale diametrálne odli‰n˘ hodnotov˘rozmer. Je to o dôveryhodnosti. Kto a preãoby mal tak˘mto návrhom dôverovaÈ. Viete,dva a pol roka poãúvam od t˘chto dám a pánovo tom, ako tento parlament nedemokraticky vediem,ako je nedemokratick˘, ako tu je tyraniaväã‰iny, ako nemôÏu presadiÈ niã, ão je rozumné.DôveryhodnosÈ, niã iné. Ako dôverovaÈ návrhom,ktoré sa zdajú ãudné, nie pokrytecké. Tietodámy a páni nás obviÀujú z prehre‰kov voãidemokracii, ale kto kupoval t˘ch poslancov, ktovládol, kto ich korumpoval? A kto to priznal? Vy,kolegyne a kolegovia z koalície, alebo vy pánLip‰ic a vy, ktorí ste vtedy vládli. A preto je premÀa nepochopiteºné, ako s ºahkosÈou ste schopnísa vyrovnaÈ s ãímsi, ão po‰pinilo cel˘ slovensk˘parlament. S akou ºahkosÈou hovoríte o tom,Ïe to je ak˘si morálny dlh a e‰te ho povy‰ujetena cnosÈ, aby ste pomohli niekomu, kto sa na tompriamo podieºal, kto z toho priamo profitoval aktor˘ sa dnes tvári, Ïe je ten, ktor˘ je jedin˘správny tejto krajine pomôcÈ. A hovorím o urãitejkandidátke, ktorá sa bude uchádzaÈ o najv˘znamnej‰ípost na Slovensku.Mali by sme vedieÈ v demokracii akceptovaÈin˘ názor. Mali by sme byÈ pripravení hovoriÈ apoãúvaÈ sa navzájom a mali by sme re‰pektovaÈaj chyby. Ale ão sa nedá v demokracii nikde nasvete, ani na Slovensku ani v Amerike akceptovaÈ,to je klamstvo. A podvod na obãanoch a spôsoby,ktoré do demokratick˘ch ‰tandardov nepatria.A dva a pol roka sa cel˘m t˘mto parlamentomako tieÀ vinie kauza s kupovaním poslancov.Trvalo dlhé roky, k˘m sa z tohto parlamentupodarilo opäÈ vybudovaÈ in‰titúciu, ktorá nie jeautomaticky spájaná s mechanizmami a s technikami,ktoré ste predvádzali, keì ste vládli.Áno, a ãísla sú jednoducho kruté, ale pravdivé.DôveryhodnosÈ slovenského parlamentu je dnesdvojnásobná proti tomu, aká bola za va‰ej vlády.A viete preão? Lebo v tomto parlamente niktonekupuje poslancov na to, aby presadil svojuvôºu, nikto nepotrebuje nikoho korumpovaÈ. Vtomto parlamente vládnu tvrdé pravidlá hodnôta tvrdé pravidlá zhody. Zhody na programe, ktor˘dostal mandát od ºudí, a zhody na tom, ako mávyzeraÈ budúcnosÈ tejto krajiny, a to je zásadn˘rozdiel medzi t˘m, ako to bolo a ako to je dnes.A nezakr˘vajme si oãi pred t˘m, Ïe politická kultúrana Slovensku má svoje limity a obmedzenia.Ja si totiÏto neviem predstaviÈ, Ïe by sa nieãopodobné stalo v Spojen˘ch ‰tátoch alebo vNemecku.Páni, ktorí ste boli zodpovední za to, ão sa tudialo a o ãom hovoril pán Lip‰ic, vy, ktorí máteradi také ‰tandardné demokratické západné vzory,ão tak ten morálny dlh splatiÈ ºuìom na Slovenskut˘m, Ïe koneãne odídete. Îe sa vzdátemandátu a Ïe poviete, áno, urobili sme chybu, alenemáme ão robiÈ v Národnej rade, ktorú sme po-‰pinili, aj v‰etk˘ch t˘ch, ktorí si ãestne a poctivozastávajú svoju pozíciu. âo vy na to? Samozrejmeje to a uvedomujem si právne a ústavneirelevantná v˘zva, ale ste to vy, ktorí máte plnéústa morálky a ste to vy, ktorí ste korumpovalislovensk˘ parlament a kupovali poslancov a steto vy, ktorí hovoríte o morálnom dlhu a povaÏujeteto za vyrie‰enie v‰etkého tak, ako keby stepovedali ºuìom na Slovensku, nuÏ tak fajn, mysme to urobili, áno, mÀa to tak bolí, je to morálneveºmi zlé, ale my uÏ odteraz budeme v‰etcidobrí, voºte nás. Ani zmienka o tom, aké konzekvenciechcete, alebo ste schopní z t˘chto svojichpostojov vyvodiÈ.Vrátim sa opäÈ k dôveryhodnosti, pretoÏe otomto bude táto schôdza. UÏ sa to zaãalo pri stretnutígrémia, zaãalo sa to dávno predt˘m mediálnouexpozíciou za vìaãnej podpory médií a budeto tu pokraãovaÈ. Miera ob‰trukcie, snaha dokázaȺuìom, Ïe jednoducho, ãím hor‰ie, t˘m lep-‰ie. Je mi ºúto, ale ja nemôÏem dôverovaÈ ºuìom,ktorí, keì mali moc v rukách, ãosi robili a dneshovoria nieão iné. Ktorí manipulujú neustále sverejnou mienkou. Ktor˘ch zámer nie je reálnapolitická debata, mimochodom, dnes Slovenskopotrebuje exekutívne akty a rozhodnutia tam, kdemajú reálnu moÏnosÈ v˘konu. My samozrejmemôÏeme hovoriÈ o politick˘ch dôsledkoch. Aj onich budeme hovoriÈ, sú tu desiatky bodov programu,vládnych návrhov, poslaneck˘ch návrhov,rozprávajte dámy a páni, aj z opozície,máte priestor vyjadriÈ sa k energetike, k dopadomhospodárskej krízy, ku v‰etkému, len nezabúdajte,miera dôveryhodnosti. Kto to hovorí? A akotíto ºudia konali a ão t˘m sledujú? A je to naozajtak úprimné, ako sa o to snaÏia? Viete, len niekoºkopríkladov a pomôÏem si, sledoval somniektoré televízne debaty. Pán Miklo‰, vy tak klamete,Ïe to je aÏ nieão nehorázne. Ako môÏeniekto zobraÈ váÏne od vás ak˘koºvek návrh? PouÏijemznovu to, ão pouÏívate ako základ va‰ejargumentácie o tom, ako táto vláda a aj tento par-prevádzkovateºa pravidelného vysielaniaDVB-T.5. decembra – Opoziãní poslanci ·tefanKuÏma (SDKÚ-DS), Iván Farkas (SMK) aStanislav Kahanec (KDH) podali dnes vparlamente návrh na zvolanie mimoriadnejschôdze NR SR s jedin˘m bodom programu,ktor˘m bude odvolanie ministra v˘stavby aregionálneho rozvoja Mariana Janu‰ka(SNS), podpísan˘ 51 opoziãn˘mi poslancami.Dôvodom na tento krok je podºa nichtender ministerstva v˘stavby (MVRR) naInformaãné a vzdelávacie aktivity, poskytovanieprávnych, tlmoãníckych a prekladateºsk˘chsluÏieb a zabezpeãenie prípravy a implementácieoperaãn˘ch programov v gesciiministerstva za 3,6 miliardy Sk (120 miliónoveur). V obstarávaní mali byÈ úspe‰né ajfirmy Avocat a Zamedia, ktoré sú spájané soSNS.5. decembra – Na základe doteraj‰íchfaktov má premiér Robert Fico dôvodné pochybnosti,ãi minister v˘stavby a regionálnehorozvoja Marian Janu‰ek (SNS) konal vprípade sporného tendra na jeho ministerstvesprávne. Aj keì jeho pochybnosti v priebehutohto t˘ÏdÀa zosilneli, s definitívnym rozhodnutímo prípadnom odvolaní ministrapoãká na v˘sledky prebiehajúcich kontrolÚradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) aNajvy‰‰ieho kontrolného úradu (NKÚ).8. decembra – Predseda NR SR PavolPa‰ka (Smer-SD) otvoril dnes rokovanie mimoriadnej31. schôdze parlamentu, na ktorejsa opoziãní poslanci pokúsia vysloviÈnedôveru ministrovi v˘stavby a regionálnehorozvoja Marianovi Janu‰kovi (SNS). Vládana svojom dne‰nom rokovaní vyslovilanesúhlas s návrhom skupiny opoziãn˘ch poslancovna vyslovenie nedôvery ministroviv˘stavby.Sporn˘ tender na Ministerstve v˘stavby aregionálneho rozvoja (MVRR) SR, kvôliktorému sa opoziãné strany snaÏia dnes o vyslovenienedôvery ministrovi Marianovi Janu‰kovi(SNS), oznaãil jeho stranícky ‰éfJán Slota za umelo vytvorenú a médiami v˘datneÏivenú kauzu. Odmietol tieÏ v˘hrady,Ïe minister o tomto probléme s médiami nekomunikoval.9. decembra – Rozhodnutie o rekon‰trukciibratislavského hradu prijala vláda uzneseníme‰te v roku 2001, do roku 2007 sav‰ak na Àu pravdepodobne nena‰li peniaze.V rámci informácie o priebehu rekon‰trukcieBratislavského hradu a areálu to dnes vparlamente povedal predseda Národnej rady(NRSR) Pavol Pa‰ka. Informáciu predniesolna ÏiadosÈ poslanca KDH Júliusa Brocku,ktor˘ kritizoval najmä zámer venovaÈ 350 miliónovSk (11,6 milióna eur) na rekon‰trukciubudovy, v ktorej majú byÈ poslaneckéubytovne.9. decembra – Poslanci Národnej radySR dnes vyãerpali cel˘ 63-bodov˘ program29. schôdze parlamentu, ktorá bola poslednouriadnou schôdzou v roku 2008. NajbliÏ-‰ie sa na rokovaní stretnú 3. februára 2009.9. decembra – Národná rada SR po ukonãeníposlednej tohtoroãnej riadnej schôdzepokraãuje v mimoriadnom rokovaní o opoziãnomnávrhu na vyslovenie nedôvery ministroviv˘stavby a regionálneho rozvoja89

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KMarianovi Janu‰kovi (SNS). Poslanci o jehoodvolaní zaãali diskutovaÈ v pondelok popoludní.Po tom, ako plénum zákonodarnéhozboru nebolo pri hlasovaní o pokraãovanírokovania aj po 19. hodine uzná‰aniaschopné,predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD) 31. schôdzu preru‰il a jej zvy‰ok presunulna dnes.Minister v˘stavby a regionálneho rozvojaMarian Janu‰ek (SNS) ostáva aj po dne‰-nom hlasovaní poslancov Národnej rady(NR) SR vo svojej funkcii. Za jeho odvolaniehlasovalo 51 zo 123 prítomn˘ch zákonodarcov,proti bolo 72 poslancov.11. decembra – Predseda Strany maìarskejkoalície (SMK) Pál Csáky nebude figurovaÈna kandidátke za poslanca do Európskehoparlamentu. Podºa jeho slov sa na tomzhodlo predsedníctvo strany. „Jednou z moÏnostíje to prijaÈ, ísÈ do Bruselu a pokraãovaÈvo vedení strany. LenÏe oãakávam, Ïe budúcirok bude mimoriadne turbulentn˘ a ten ìal-‰í tieÏ, takÏe prídu hor‰ie ãasy. Preto si myslím,Ïe predseda má byÈ doma, ão je i názorpredsedníctva,“ povedal dnes pre TASR.16. decembra – Ak by sa parlamentnévoºby konali v prvom decembrovom t˘Ïdnitohto roka, vyhrala by ich strana Smer-SD,ktorá by získala od voliãov 48 percent hlasov.Na druhom mieste by skonãila SNS s13,2 percentami. Najväã‰ia opoziãná stranaSDKÚ-DS by sa s 11,7 percentami umiestnilana treÈom mieste. Vypl˘va to z prieskumuÚstavu pre v˘skum verejnej mienky(ÚVVM) pri ·Ú SR. Podºa v˘skumu by sav poslednom mesiaci roka parlamentn˘chvolieb nezúãastnilo 18,3 percenta obãanov.AÏ 17,9 % respondentov by si nevedelo vybraÈÏiadnu z politick˘ch strán. V parlamenteby bolo zastúpen˘ch ‰esÈ strán. Poslancistrany Smer-SD by obsadili polovicu kresiel– 75. Zastúpenie v poãte 21 mandátov bymala SNS. Opoziãná SDKÚ-DS by disponovala18 kreslami. SMK by patrilo 13 mandátov,keìÏe v prieskume získala 8,6 % hlasov.DvanásÈ zákonodarcov by obhajovalo ªS-HZDS, ktorá by získala 7,6 % hlasov a 11kresiel by bolo urãen˘ch pre KDH so 7,2 %hlasov.17. decembra – Minister zahraniãn˘chvecí Ján Kubi‰ (nominant Smeru-SD) odchádzazo svojej funkcie. Oznámil to nadne‰nej mimoriadnej tlaãovej besede v Bratislaves t˘m, Ïe prijal ponuku generálnehotajomníka OSN Pan Ki-muna pracovaÈ na pozíciiv˘konného tajomníka Európskej hospodárskejkomisie OSN so sídlom v Îeneve.„Po konzultácii s premiérom Robertom Ficoma prezidentom SR Ivanom Ga‰paroviãomsom túto ponuku prijal a dnes, respektívevo ‰tvrtok (18.12.) by to mal formálnepotvrdiÈ aj Pan Ki-mun,“ vysvetlil Kubi‰.Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD)povedal, Ïe nie je príli‰ nad‰en˘ z toho, ÏeKubi‰ odchádza, „ale záujmy SR musia maÈprednosÈ pred záujmami koalície“.17. decembra – Bratislavsk˘ hrad by samal v najbliωích rokoch komplexne zrekon-‰truovaÈ, náklady dosiahnu 125,9 miliónaeur (3,8 miliardy Sk). O rekon‰trukcii hradnéhopaláca za 837,5 milióna Sk (27,8 miliónaeur) rozhodla vláda e‰te v roku 2002,dnes kabinet odsúhlasil návrh na zmenu alament zle pouÏíva prostriedky. 4 miliardy naBratislavsk˘ hrad. Pán Miklo‰, kde ste to zobrali,vy ste boli minister financií? V‰ak sa pozritena tu rozpoãtovú kapitolu. 300 miliónov, tu smeto schvaºovali. Tu som to povedal. Premiér vásna to upozornil, minister financií vás na to upozornil,ja vás na to upozorním, poÏiadame, nepouÏívajteklamstvá, neklamte ºudí, hovorte reálne,nie, bác na druh˘ deÀ to isté. Toto má byÈ spôsob,ako sa buduje dôveryhodnosÈ? A toto jespôsob, aby ja som vám veril, Ïe zníÏenie danía zru‰enie alebo zníÏenie odvodov, to je ten geniálnyliek, ktor˘ spasí Slovensko a celé hospodárstvo?Áno, tam, kde sú reálne moÏnosti akde ‰iroké spektrum podnikateºskej sféry, reprezentantovsociálnej sféry, odborov, povedaliáno, toto sú reálne nástroje, tam to vláda realizuje.Viete preão? Lebo tí ºudia sú dôveryhodní.Lebo nieão v Ïivote dokázali. Ale nevládli zapomoci skorumpovan˘ch a kúpen˘ch poslancovza kaÏdú cenu, aby realizovali zmeny, ktorédrvivá väã‰ina ºudí na Slovensku odmietala.A preto dámy a páni, sa te‰ím na 32. schôdzu,pretoÏe bude o dôveryhodnosti a nepochybujem,Ïe napriek tomu a uÏ to vidím, ako zase tyraniaväã‰iny zmietla zo stola v‰etk˘ch t˘ch,ktorí mali pripravené tie najlep‰ie rie‰enia preSlovensko, ako sa budú v médiách prezentovaÈ,ako trpia, ako nemôÏu pomôcÈ tomu Slovensku.Vy ste mohli pomôcÈ Slovensku. Mali ste na to8 a minimálne 4 posledné alebo ostatné roky. Aako to dopadlo, ºudia cítia aj dnes. Chvalabohu,Ïe táto koalícia a táto vláda bola schopná a budeschopná realizovaÈ bezo zbytku svoj program.Program solidarity, sociálnych istôt a to aj vãase, kedy sa cel˘ svet naozaj musí vysporadúvaÈs veºmi nepríjemn˘mi dopadmi hospodárskejkrízy. A preto dovoºte, dámy a páni, aby som nazáver vyzval v‰etk˘ch t˘ch, ktorí nechcú robiÈpolitiku samu pre seba, len preto, aby sa za kaÏdúcenu zviditeºnili a preto, aby dokazovali, akoto tí, ão to chcú robiÈ úprimne, nevedia, ale tí, ãochcú naozaj pomôcÈ, aby aj na tejto schôdzi vyuÏiliak˘koºvek priestor pri ak˘chkoºvek návrhochv rozpravách, ktoré nech trvajú nekoneãnéhodiny a nech kaÏd˘, kto to myslí úprimne apouÏijem teraz v˘raz, ktor˘ som si osvojil odpána Dzurindu, poctivo, nech majú priestor aj na32. schôdzi Národnej rady.MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)Schádzame sa prv˘krát v tomto kalendárnomroku. Je to prvá riadna schôdza NR SR. Mali stemoÏnosÈ, aby ste sa rozhodli túto moÏnosÈ vyuÏiÈ,udaÈ tón nielen tejto schôdzi, ale vlastne celémukalendárnemu roku, ktor˘, ako ste povedali pravdivo,je pred nami v‰etk˘mi rokom veºkej v˘zvy.Najprv nás potrápila kríza plynová, teraz nás trápikríza finanãná, hospodárska. Vy ste na zaãiatkuroku mohli udaÈ tón hºadania spoloãn˘ch rie-‰ení pre ºudí, ale vy ste sa rozhodli udaÈ tón totálnejkonfrontácie.Pán predseda, totálna konfrontácia niã dobréhopre ºudí na‰ej vlasti neprinesie. Predsedavlády mi napísal pred niekoºk˘mi dÀami list. Vtomto liste ma poÏiadal o nomináciu ná‰ho zástupcudo krízovej rady. V liste ma upozornil, Ïenebude akceptovaÈ nomináciu politika aj preto,Ïe na politickú rozpravu je pripraven˘ na pôdeNárodnej rady Slovenskej republiky, teraz somodcitoval pasáÏ z listu predsedu vlády mne,predsedovi opoziãnej politickej strany. Pretookrem toho, Ïe ma prekvapila tá skutoãnosÈ, Ïeste sa rozhodli pre tón totálnej konfrontácie, maprekvapuje aj skutoãnosÈ, Ïe takúto politickúdebatu, ktorú predseda vlády ponúkal, práve natomto mieste odmietate. A dovolím si na záverpovedaÈ, Ïe si myslím, alebo povedaÈ to, ão si myslím,preão to odmietate. Myslím, Ïe to robítepreto, aby ste prekryli aroganciu, s akou odmietatea popierate opozícii základné právo v Národnejrade diskutovaÈ.Ivan Miklo‰ (SDKÚ-DS)Pán predseda parlamentu, koaliãná väã‰inauÏ tretíkrát odmietla v priebehu niekoºk˘ch mesiacovdiskusiu na pôde parlamentu o opatreniach,ktoré by viedli k tomu, aby kríza nebolataká hlboká, aby nestrácalo toºko ºudí prácu,aby boli vytvárané nové pracovné príleÏitosti.Tretíkrát ste túto diskusiu odmietli. Podºa môjhonázoru sme jeden z mála, ak nie jedin˘ parlamentv Európe, kde sa o t˘chto veciach nediskutuje.Pritom dôkaz, Ïe tá diskusia by mohlabyÈ prospe‰ná, ten dôkaz podáva sama vládnakoalícia, keì postupne prijíma niektoré návrhy,s ktor˘mi sme my tu pred niekoºk˘mi mesiacmipri‰li. V auguste som oznámil nበnávrh na zv˘-‰enie odpoãítateºnej poloÏky o 18- tisíc Sk, odmietliste to, odmietli ste aj pozmeÀovací návrh,ktor˘ sme v tomto zmysle dali. Teraz vláda prichádzas t˘m ist˘m zv˘‰ením, dokonca o tú istúsumu. Na jeseÀ ste odmietli návrh Ivety Radiãovejna súbeh mzdy a sociálnej dávky. Teraz vládaprichádza s t˘m ist˘m rie‰ením, aj keì nie dostatoãn˘m,nie tak˘m efektívnym, ako bol pôvodn˘návrh. Na jeseÀ ste odmietli daÀové a odvodovézv˘hodnenia pre Ïivnostníkov, ktoré navrhovalIvan ·tefanec. Dnes vláda s t˘m ist˘mprichádza. Toto je len na ilustráciu toho, Ïe niemy sme nedôveryhodní a Ïe nie nám nejde o hºadanierie‰ení. TakÏe, pán predseda, chcem vásubezpeãiÈ, Ïe na vበkonfrontaãn˘ tón nenaskoãíme,ìalej budeme ÏiadaÈ, aby sme tu o t˘chtoopatreniach diskutovali a ìalej budeme predkladaÈnávrhy zákonov aj vo forme pozmeÀovacíchnávrhov, aj vo forme poslaneck˘ch návrhov,ktoré budú rie‰iÈ to podstatné, o ão námide a to je o to, aby ºudia nestrácali prácu a abypráca vznikala, tak ako, mimochodom, na‰a politikaviedla k tak˘mto v˘sledkom.·tefan KuÏma (SDKÚ-DS)Ja mám dojem, Ïe ste tro‰ku uÏ aj pozabudliniektoré veci. My sme uÏ raz to Slovensko z krízydostali. Asi ste zabudli na krachujúce banky,Devín banku, Slovakiu, Dopravnú banku aj spani ªuptákovou svokrou, 25-percentné úroky,nesplatiteºné na úvery, ão mali podniky a 18-percentnúnezamestnanosÈ. Viete, ako sme vámodovzdali vládu? Odovzdali sme ju tak, Ïe bola10-percentná nezamestnanosÈ, banky boli zdravéa mali ste najlep‰ie rozbiehajúcu sa ekonomikuv Európe. Napriek tomu sme pred pol rokomzaãali upozorÀovaÈ na moÏnosÈ krízy a dávaÈnávrhy. Vôbec ste nás vtedy nechceli poãúvaÈ.Viete, ão mne bolo povedané? Îe Slovenska sakríza nedotkne, Ïe dokonca západné firmy budúku nám prená‰aÈ svoju v˘robu, Ïe je lacnej‰ia, apreto my opatrenia nepotrebujeme. To je lennieão vy‰e pol roka, ão som dostal takúto odpoveì.Keì sme dávali svoje návrhy, nereagovaliste na ne. Presviedãali ste, Ïe tu bude 7-percentn˘rast. Tak ste to dávali aj do ‰tátneho rozpoãtu.Dnes sa ukázalo, Ïe ste sa hrubo m˘lili. Pretoje veºká otázka, komu treba dôverovaÈ? Tomu,kto mal pravdu, alebo tomu, ão sa m˘lil?A e‰te jednu vec, pán Pa‰ka. Chcem sa sp˘-90

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í KtaÈ, ão to je, keì ãlovek ako Micheº, ktor˘ sa najtvrd‰iez nás vyjadroval ku politike vlády, odrazuz veãera do rána, ako vy hovoríte, ju zaãnepodporovaÈ? âo to je, pán predseda Pa‰ka?Jana Vaºová (Smer-SD)Myslím si, Ïe treba opozícii obãerstviÈ pamäÈ,aká kríza bola kedysi na Slovensku a to krízav sociálnej politike, aké ich opatrenia a ich rie-‰enia priniesli rabovaãky Rómov na v˘chodnomSlovensku, priniesli nespokojnosÈ lekárov,priniesli nespokojnosÈ invalidov, kde zákon o sociálnompoistení sa dostal na ústavn˘ súd a ìalej,ako padli BMG Invest, kedy vláda nemala túodvahu sa postaviÈ a povedaÈ ºuìom, ako sme impovedali v druhom pilieri my, kde sú tie rizikáa ão treba robiÈ. Nechali ºudí tak. Toto povaÏujemza krízy v sociálnej politike a nerozprávajmeo tom, Ïe dnes máte právo diskutovaÈ napôde tohto parlamentu. Veì máte právo diskutovaÈo sociálnych veciach, veì bude predsavládny návrh o sluÏbách v zamestnanosti, mô-Ïete tam diskutovaÈ, môÏete dávaÈ pozmeÀujúcenávrhy.âiÏe toto boli veci, na ktoré ste uÏ zabudli aktoré si myslím, Ïe toto boli krízy a va‰e rie‰eniaa opatrenia v sociálnej politike boli úplnemárne. Ako som predt˘m povedala, priplávalazáchranná loì Smeru, vlády a celej koalície,ktorá priniesla nové sociálne opatrenia. Áno,boli ste ako Titanic.ªubomír Petrák (Smer-SD)Ja si myslím, Ïe ide o dve dôveryhodnosti. Poprvé, je to dôveryhodnosÈ návrhov, po druhé, jeto dôveryhodnosÈ partnerov, s ktor˘mi máte rokovaÈ.Aká je dôveryhodnosÈ návrhov, ak vá‰partner hovorí, Ïe jedin˘m správnym rie‰ením nahospodársku krízu je zniÏovanie daní a odvodov.Ja osobne to vnímam, Ïe v ãase hospodárskej krízyje to lieãenie rakoviny acylpyrínom. ZniÏovaniesadzieb daní bez fi‰kálnej neutrality je vãase krízy urãite sabotáÏou, hospodárskou sabotáÏou.Aká je dôveryhodnosÈ návrhu zniÏovaniaodvodov, ktor˘ znamená e‰te väã‰í deficit dôchodkovéhosystému, ktor˘ zaplatia nasledujúcegenerácie. Aká je teda dôveryhodnosÈ t˘chtonávrhov z úst t˘ch, ktorí majú plné ústa odmietaniazadlÏovania budúcich generácií, s ãím v‰etcisúhlasíme a podávajú návrhy, kde sa ãiny rozchádzajúso slovami.Dostaneme sa k otázke dôveryhodnosti partnerov,s ktor˘mi máme sedieÈ za rokovacím stolom.Sú dôveryhodní tí, ktorí svojimi rozhodnutiamiobrali Slovensko o sebestaãnosÈ vo v˘robeelektrickej energie svojimi predchádzajúcimirozhodnutiami? A mohol by som v oblasti energetickejpokraãovaÈ veºmi dlho. Sú dôveryhodnítí, ktorí váÏne problémy politizujú a namiestonávrhov na rie‰enie t˘chto problémov iba politikárãiaa snaÏia sa ukazovaÈ, Ïe oni sú jedinívyvolení. Ja si osobne myslím, Ïe tadiaºto cestanevedie a plne stojím za t˘m, ão ste povedali vosvojom vystúpení.Alexander Slafkovsk˘ (SDKÚ-DS)Zvlá‰tny spôsob v˘konu moci. V˘kon mocitak˘ ako v praxi ãlovek ãasto vidí dnes na Slovenskuzástupcami vládnej koalície, veºmi sapribliÏuje tomu, ão v âeskoslovensku bolo vidieÈzaãiatkom 50. rokov. Keì ten, kto nemá správnezaradenie, je automaticky vysánkovan˘ z pozície,z funkcie, z prístupu k verejn˘m zdrojombez akéhokoºvek dôvodu, staãí na to len príslu‰nosÈku koalícii. To si myslíte, Ïe je tensprávny v˘kon verejnej moci? Od vás tu zaznievamravokárstvo o dôveryhodnosti a pod. Jasom nebol v parlamente v tom ãase, keì kauzaDÏupa, Kolesár sa udiala. Bol tu pán Lip‰ic. Máplné právo povedaÈ to, ão povedal a myslieÈ si otom, ão si o tom chce myslieÈ. Ale pre mÀa ãlovek,ktor˘ sám dá pokyn na sfal‰ovanie prepisuzáznamu z Národnej rady, má nulovú dôveryhodnosÈ.Vladimír Meãiar (ªS-HZDS)1. Musím protestovaÈ proti tomu, ão tu tlmoãianiektorí zástupcovia opozície, a to je historickáloÏ o mojej vláde. Túto historickú loÏ nevediaprekonaÈ v sebe a nie sú pre nich rozhodujúceani ãísla.2. Pokiaº ide o vládu, ktorá bola, Mikulá‰aDzurindu, tá vláda mi nerobila zle len politicky,ohrozila ma na Ïivote. âiÏe mám dôvod byÈ s Àounespokojn˘. Pokiaº i‰lo o slová, ktoré povedalpán predseda parlamentu, stotoÏÀujem sa s nimi.Iba som za to, aby boli Èahané a dovedené do dôsledkov.PoloviãatosÈ trestá kaÏdého z nás. Ahneì aj poviem, Ïe v ãom. Pozrite sa, je plynovákríza, v‰etci sme pobúrení a chceme rie‰enia,ale za prezidenta republiky navrhujeme toho,kto dal príkaz na predaj zásobníkov plynu. Hovorímeo tom, ão v‰etko sa dialo v období vládyDzurindu a urobili obrovské chyby najmä vsociálnej oblasti, tam bol absolútny voluntarizmus,ale prezidentom Slovenskej republiky mábyÈ ãlovek, ktor˘ podporoval túto politiku a podpisovalv‰etky jeho zákony a nikdy nevystúpilproti a má dôveru niektor˘ch strán mojej vládnejkoalície. Som proti kupovaniu poslancov, nakoniecto nebol len Kolesár a DÏupa, o ktor˘ch sahovorí. Kde to rie‰il Jirko Malchárek, podºa v‰etkéhotuto jednal v re‰taurácii, ale aj pán prezidentsi zobol, kde bral Mira Maxona k sebe a zobralho hneì za volebného lídra z jednej strany do druhej.Je to dôsledné? âiÏe ak prídeme do dôsledkov,tak potom ako z toho obdobia jeden dobr˘,druh˘ zl˘ pri tej istej politike? Ak je niekto dobr˘za Meãiara, ak je dobr˘ za Moravãíka, ak jedobr˘ za Dzurindu, dobr˘ za Fica, tak v prírodeje na to pomenovanie takého Ïivoãícha. Je tochameleón. Keì je to v politike, tak je politick˘chameleón, ktorého Ïivíme z vládnej koalície.Daniel Lip‰ic (KDH)Pán predseda, vy ste nám tu predviedli naozajv zaãiatkoch ekonomickej krízy jedno politickédivadlo. Ja som prekvapen˘, a ja si myslím, Ïeto je vበrukopis, snaha znechutiÈ voliãov. VytvoriÈim predstavenie, podºa ktorého kaÏd˘ aj takkradne a klame a to sa vám do urãitej miery ajpodarilo. Áno, ja som priznával morálny dlh avìaka nemu ste vyhrali voºby. Vyhrala voºbyvláda, ktorej synonymom sú práve ‰kandály rovnakéhodruhu trestnoprávne nedokázateºné, alenejako rozumne nevysvetliteºné. Spomeniem jachtu,Tipos, nástenku, kaÏd˘ mesiac nov˘ ‰kandál.ªudia majú pocit, Ïe politika je divadlo. Vyste to dnes, pán predseda parlamentu, svojím vystúpenímpotvrdili. Majú pocit, Ïe politici nieãohovoria na javisku, ale za oponou robia nieão iné.Majú pocit, Ïe vrcholní predstavitelia v parlamentevystupujú o dôveryhodnosti, ale v zákulisímoÏno podnikajú v rôznych rezortoch. To simyslím, Ïe je základn˘ problém, pán predsedaparlamentu, v dôveryhodnosti a toho, Ïe ºudiaberú celú politiku ako divadlo. Vy ste ich dneso tom svojím vystúpením len presvedãili.roz‰írenie rekon‰trukcie o obnovu objektovv areáli Bratislavského hradu. KanceláriaNárodnej rady SR obnovu hradu za 3,8 miliardySk odôvodÀuje zhor‰ujúcim sa technick˘mstavom paláca, priãom komplexnú rekon‰trukciuv‰etk˘ch objektov v jednom ãasovomrozpätí povaÏuje za efektívnej‰iu akopermanentnú obnovu, ktorá by inak bola potrebná.Cieºom roz‰írenia pôvodného zámeruje aj dovybavenie expoziãn˘ch a prevádzkov˘chpriestorov Slovenského národnéhomúzea v hradnom paláci. Poãíta sa i s v˘stavbounov˘ch parkovacích miest. V rámcirekon‰trukcie sa uvaÏuje o prestavbe ãastihradn˘ch priestorov na ubytovne pre poslancovza zhruba 11,6 milióna eur (350 miliónovSk). Ide o celkové náklady na rekon-‰trukciu daného objektu, podºa predsedu parlamentuPavla Pa‰ku samotné ubytovne budústáÈ 1,32 milióna eur (40 miliónov Sk). Dnesplatí NR SR za prenájom bytov pre mimobratislavsk˘chposlancov päÈ miliónov Sk(165.969 eur) roãne.18. decembra – Prezident SR Ivan Ga‰-paroviã na druh˘krát podpísal nov˘ cestn˘zákon z dielne ministerstva vnútra (MV).Národná rada SR sa touto právnou normoumusela na poslednej parlamentnej schôdziopätovne zaoberaÈ po tom, ão sa poslancompred ãasom nepodarilo prelomiÈ veto hlavy‰tátu. ·oféri a ostatní úãastníci cestnej premávkysa tak musia od februára 2009 pripraviÈna balík zmien.18. decembra – Petiãn˘ v˘bor Komunistickejstrany Slovenska (KSS) vyzbieral presvojho prezidentského kandidáta Milana SidorauÏ viac ako 20 000 podpisov. Na dne‰-nej tlaãovej konferencii o tom informovalpredseda KSS Jozef Hrdliãka19. decembra – Kandidátka na prezidentaSR, b˘valá poslankyÀa Národnej rady SRza Komunistickú stranu Slovenska a teraj‰iavysoko‰kolská pedagogiãka Dagmara Bollovázískala k 1. decembru 2008 potrebn˘ poãetpodpisov pre svoju kandidatúru.19. decembra – Prezident SR Ivan Ga‰-paroviã nepodpísal novelu zákona o v˘chovea vzdelávaní (‰kolsk˘ zákon) a vrátil ju doparlamentu. O nepodpísanie novely Ïiadalprezidenta aj predseda Slovenskej národnejstrany (SNS) Ján Slota, ktor˘ mu zaslal otvoren˘list.28. decembra – Najv˘znamnej‰ím rozhodnutímslovenského parlamentu v roku2008 bolo schválenie Lisabonskej zmluvy.Rozhodnutie o termíne prezidentsk˘ch voliebvyvoláva polemiku zbytoãne, lebo skrátenieãi predæÏenie ãasu, kedy sa môÏu kandidátina prezidenta propagovaÈ, o niekoºko t˘Ïd-Àov nemôÏe rozhodnúÈ o v˘sledku volieb. Zaneochotou opozície zapojiÈ sa do práce na dorie‰enítechnick˘ch problémov v ústave aleborokovacom poriadku Národnej rady (NR)SR môÏe byÈ zámer vyuÏívaÈ právnu neistotuna vlastnú propagáciu. V rozhovore preTASR to povedal predseda NR SR PavolPa‰ka.1. januára – Kancelária Národnej rady SRbude v tomto roku hospodáriÈ so 42,370 miliónaeur (1,28 miliardy Sk), ão predstavujeoproti roku 2008 nárast o 7,5 percenta. Peniazepôjdu na plnenie funkcií a ãinnosÈ poslancova v˘borov parlamentu vrátane od-91

P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í Kmien asistentom poslancov, v˘davkov naprevádzku poslaneck˘ch pracovní v areáliNR SR, ako aj kancelárií v regiónoch, v˘davkovna ubytovanie poslancov mimo ubytovaciehozariadenia NR SR, na ãinnosÈ poslaneck˘chklubov a na poslanecké pracovne. RozpoãetzohºadÀuje aj v˘davky na platy poslancovEurópskeho parlamentu. TaktieÏ saz nich zabezpeãuje rekon‰trukcia Bratislavskéhohradu.6. januára – Poslanci Národnej rady SRby mali v roku 2009 stráviÈ v rokovacej sálezákonodarného zboru dovedna 69 dní. Poãítas t˘m harmonogram rokovacích dní pretento rok od predsedu parlamentu Pavla Pa‰-ku, ktor˘ prediskutovalo poslanecké grémium25. novembra 2008. Minul˘ rok saposlanci v sále zi‰li poãas 78 dní, harmonogrampoãítal so 67 dÀami. Po prv˘ raz vtomto roku zasadnú zákonodarcovia do lavíc3. februára. K˘m vlani bol jedin˘m mesiacombez rokovacieho dÀa august, harmonogrampre tento rok poãíta so ‰tyrmi tak˘mitomesiacmi. Poslancov zrejme v parlamentenebude moÏné vidieÈ v januári, marci, májia auguste. V júli, teda poãas letn˘ch prázdnin,by mali rokovaÈ tri dni. Posledná zo‰iestich riadnych schôdzí v tomto roku jenaplánovaná od 1. do 18. decembra. Slávnostnáschôdza venovaná sºubu nového prezidentaSR bude 15. júna.13. januára – Minister zahraniãn˘ch vecíSR Ján Kubi‰ potvrdil, Ïe na poÏiadanie premiéraRoberta Fica zostáva vo svojej funkciina neurãit˘ ãas s ohºadom na dorie‰eniesúãasnej plynovej krízy. Oznámil to dnes nanovoroãnom stretnutí prezidenta SR IvanaGa‰paroviãa s veºvyslancami a diplomatmipôsobiacimi v SR.14. januára – Treba vytváraÈ takú politickúklímu, aby sa obãania na tohtoroãn˘chvoºbách zúãastnili. Na dne‰nom stretnutí spredstaviteºmi Národnej rady (NR) SR tokon‰tatoval prezident SR Ivan Ga‰paroviã.„Voºby dopadnú dobre, keì obãania prídu voliÈ,“poznamenal Ga‰paroviã. ZároveÀ vyzvalposlancov NR SR, aby vytvárali dobrú politickúklímu, aby k volebn˘m urnám, ãi uÏ vprezidentsk˘ch voºbách, voºbách do Európskehoparlamentu, ale aj vo voºbách do vy‰-‰ích územn˘ch celkov, pri‰lo ão najviac voliãov.15. januára – Konzervatívni demokratiSlovenska (KDS) predloÏili dnes popoludnído parlamentu návrh ústavného zákona o suverenitev priamych daniach a odvodoch aústavn˘ zákon o ochrane manÏelstva. „RozhodovaÈo daniach znamená maÈ vo svojichrukách ekonomickú budúcnosÈ krajiny, moÏnosÈovplyvÀovaÈ Ïivotnú úroveÀ obãanov.Zatiaº túto právomoc Slovensko má,“ povedalpredseda KDS Vladimír Palko na margoústavného zákona o suverenite v priamychdaniach a odvodoch. Podºa neho v‰ak v Európskejúnii uÏ niekoºko rokov trvá tlak, abysa dane harmonizovali a aby o ich v˘‰kerozhodovala EÚ. ZároveÀ dodal, Ïe prijatieeura je pre Slovensko veºk˘m pozitívom, ale„fi‰kálne nástroje si musíme ponechaÈ vosvojich rukách“.(rk)V. A âO NA TO DOBROSLAV TRNKA?Generálny prokurátor Dobroslav Trnka vyhlásil,Ïe kauza kupovania poslancov v roku 2005,bude opäÈ obnovená. Veºa si v‰ak od toho nesºubuje.Trnka síce vyhlásil, Ïe nepozná dôvody,ktoré viedli Lip‰ica k tak˘mto v˘rokom, pokladáto v‰ak skôr za jeho osobné vyjadrenie: „NeprináleÏími komentovaÈ politické vyhláseniapánov poslancov a vôbec nechcem komentovaÈ,ãi t˘m chcú nieão dosiahnuÈ alebo nie.“ Napriektomu je za obnovenie vy‰etrovania celej kauzy.Ako povedal, toto vy‰etrovanie bolo len pozastavené,ãi pôjde len o technické rie‰enie.„VyuÏijem oprávnenia, ktoré mám, ale je tokorupcia, je to úplatok, patrí to ·peciálnej prokuratúre.Obnovíme to vy‰etrovanie. Nerobí topre nás Ïiaden problém,“ skon‰tatoval Trnka.Pôvodné vy‰etrovanie sa v‰ak net˘kalo DÏupus Kolesárom, ale b˘valej poslankyne Aliancienového obãana Ivety Henzélyovej. Tú nahraljej b˘val˘ stranícky ‰éf Pavol Rusko pomocouskrytej kamery. V nahrávke sa exposlankyÀazmieÀovala o tom, Ïe jej isté osoby za dohodnutéhlasovanie finanãne pomôÏu. „Dom, peniazea tak,“ hovorí Henzélyová v nahrávke. Na Ruskovuotázku, ãi to boli „na‰i“, odpovedala „niena‰i, to bolo príli‰ okaté. To cez na‰ich dakto pri-‰iel“. Rusko povedal, Ïe jej ponúkali dom, nejak˘chdesaÈ miliónov. „Nie, suma vôbec nebola,ja som povedala, Ïe zbytoãne, Ïe peniaze nevezmem,“odpovedala Henzélyová. KeìÏe v‰akmala Henzélyová v tom ãase poslaneckú imunitu,vyuÏila svoje právo a neoznaãila osobu, ktorájej úplatok mala údajne ponúkaÈ.„Generálna prokuratúra nemá moÏnosÈ pouÏiÈinkviziãné metódy, natiahnuÈ ju na ‰kripec,nalepiÈ jej nejaké rozÏeravené peãatidlo na zadoka vynútiÈ si nejaké meno. Takisto nemáme tútomoÏnosÈ voãi pánovi Kolesárovi a DÏupovi,“vysvetlil svojsky Trnka.V súãasnosti sa v‰ak podºa Trnku situáciazmenila, keìÏe s t˘mto obvinením vystúpil Lip-‰ic, ktor˘ v tom ãase sedel na stoliãke ministraspravodlivosti. „PoÏiadame pána Lip‰ica, abynám vysvetlil v˘roky, ktoré boli v médiách produkované.Ak to odznelo tak, ako to bolo produkované,tak tomu sa mi dvakrát ani nechce veriÈ,Ïe by to pán exminister povedal. My si hov‰ak zavoláme a ak má relevantné dôkazy, Ïe pritzv. kupovaní poslancov prebehli transakcie spojenés trestn˘mi ãinmi úplatkárstva, otvorímetrestné stíhanie, ktoré je momentálne v kauzeHenzélyová preru‰ené,“ dodal generálny prokurátor.(www.aktualne.sk)VI. KAUZU POSÚVA AJVLADIMÍR MEâIARPredseda ªS-HZDS Vladimír Meãiar chce vsúvislosti s kauzou údajného kupovania poslancovparlamentu spred troch rokov vypovedaÈ naGenerálnej prokuratúre SR. Uviedol to pre televíziuTA3 s t˘m, Ïe uplácaÈ mal exminister hospodárstvaJirko Malchárek: „Jirko Malcháreksa preriekol a poslancovi Tiborovi Cabajovi oznámilv tro‰ku podguráÏenom stave, Ïe uÏ smet˘ch dvoch kúpili,“ povedal pre TA3 Meãiar.Cabaj doplnil, Ïe ho stretol v ubytovni. „Vdobrej nálade na moju otázku, Ïe aká je situácia,ãi uÏ vieme vôbec rokovaÈ, odpovedal, Ïe je tov poriadku, uÏ dvoch máme,“ poznamenal. Malchárektieto tvrdenia oznaãil za vytækanie politickéhokapitálu a nezmysel.VII. A âO NA TO MÉDIÁ?Vládnutie na morálny dlhV˘zva Daniela Lip‰ica, aby opoziãné subjektypriznali svoj morálny dlh z ãias, keì boli stranamivládnymi, a svoj dlh teraz splatili, vyvolalareakcie, z ktor˘ch je zjavné, Ïe na morálne v˘zvypolitici reagujú tak, Ïe to s morálkou nemániã spoloãné. Na fakt, Ïe druh˘ Dzurindov kabinetspravuje ‰tát spôsobom, ktor˘m vytváraveºk˘ morálny dlh voãi spoloãnosti, dlhé rokyupozorÀovali v‰etci, ktor˘m nezáleÏí ani tak natom, kto je pri moci, ale ako vládne. Nezávislémédiá, mimovládne organizácie a kritickí analyticivtedy vládnucej garnitúre pripomínali, Ïeporu‰uje písané i nepísané pravidlá, Ïe úãelovoobchádza zákon, Ïe pri získavaní väã‰iny v parlamentestratila v‰etky zábrany a Ïe t˘m morálno-politickypo‰kodzuje krajinu. S t˘mto dlhomv‰ak vtedy vládne strany i‰li do volieb a prehraliich. Ani po nich svoj dlh nepriznali a nesplatiliodchodom v‰etk˘ch zodpovedn˘ch z ichstraníckych postov. Preto aj úroky z dlhu narástlitak, Ïe sú veºké ako preferencie Smeru.Z toho, ako opoziãné ‰piãky reagovali na Lip-‰ica, je zjavné, Ïe sa svojich stoliãiek chcú drÏaÈaÏ do ìal‰ích volieb, hoci z nich mali odísÈ najneskôrv roku 2006. Ich odchod po voºbách vroku 2010 v‰ak bude natoºko oneskoren˘, Ïe triroky me‰kajúca Lip‰icova v˘zva je v porovnanís t˘m vzorom vãasnosti.Daniel Lip‰ic po viac neÏ troch rokoch spomenul,Ïe o posledné zvy‰ky dôveryhodnosti sab˘valá koalícia pripravila t˘m, Ïe kupovala poslancov.„Keì dvaja tvrdí hazedesáci pán DÏupaa Kolesár z veãera do rána zaãnú hlasovaÈ svládnou koalíciou, tak ão je to?“ sp˘tal sa Lip-‰ic a premiér mu odpovedal: Je to priznanie, poktorom by mal konaÈ prokurátor a po ktoromopozícia nemá morálne oprávnenie kohokoºvekkritizovaÈ. Otázka potom znie, aké morálneoprávnenie byÈ vo vláde má strana, ktorej predsedaneobjasnil svoj podiel na mysterióznej premenedvoch poslancov. V roku 2005 bolo HZDSopoziãnou stranou, ale jeho predseda vtedy spochybÀovalmoÏnosÈ vládnej spolupráce so Smerom.Vyhlasoval, Ïe so Smerom by sa síce dalazískaÈ moc, ale nedalo by sa vládnuÈ. Keì sa vseptembri 2005 parlament zablokoval, na stranukoalície pre‰li práve poslanci, o ktor˘ch VladimírMeãiar povedal, Ïe „patrili k najortodoxnej-‰ím a bolo treba ich mierniÈ“. Páni DÏupa a Kolesárrobili vÏdy iba to, ão od nich oãakával ichpredseda. Ten prv˘ opustil HZDS s odbojn˘mvyhlásením, Ïe v budúcnosti, keì uÏ v‰etci budemev prachu zabudnutia, Meãiar zostane „stálicouslovensk˘ch dejín najvy‰‰ieho lesku“. Natom, Ïe príklon DÏupu a Kolesára ku koalícii bolpokraãovaním ich vernosti Meãiarovi in˘mi prostriedkami,sa zhodli mnohí – poãínajúc Maxonoma konãiac Slotom, ktor˘ o Meãiarovi povedal:„On si ich tam predal doslovne jak baranovalebo jak otrokov.“ SkutoãnosÈ, Ïe predchádzajúcagarnitúra vládla na morálny dlh, tú dne‰núneoprávÀuje, aby reãami o cudzom dlhu zakr˘valasvoj vlastn˘.Marián Le‰ko,Sme 29. januára 200992

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre3. decembra 2008 – 21. januára 2009Dnes trocha klesá záujem o u‰tipaãné politickékresby. Hlasy volajúce po politickej korektnostisÈaÏujú karikaturistom Ïivot. Je tov‰ak podobné ako s vulkánom. Teraz je moÏnovyhasnut˘, ale staãí nov˘ politick˘ ãi sociálno-kritick˘pohyb, aby zasa vyrazil na povrch.Francúzsky karikaturista Michel Dixmier.Süddeutsche Zeitung 3. 12.(V SR sú v‰ak najsmie‰nej‰ie práve hlasy farizejskyvolajúce po politickej korektnosti.)***Strom, z ktorého sa postaví kostol, stvorilPánboh. Ale drevo, z ktorého vzniká klá‰tor, jeuÏ ºudská skúsenosÈ. Vzniká cez um ãloveka.âlovek je schopn˘ vytvoriÈ túto krásu svojimikostolmi, sochami, obrazmi, umením. Je schopn˘prekonaÈ svoju de‰truktívnu povahu. Truhlár,ktor˘ dokoneãna hobºuje cyprusové drevo,nie je ‰Èastn˘. V jeho Ïivote je veºa drám,tragédií a zla. Ale keì vojde do dielne a zaãnehobºovaÈ a le‰tiÈ drevo, skúsenosÈ a tradícia vjeho ruke i pohybe vytvárajú takú krásu v predmete,ktorá to zlo svojím spôsobom vyvaÏuje.Maìarsk˘ spisovateºLászló Krasznahorkai („Satanské tango“).LN 3. 12.(Skormútene si uvedomujeme: slovenská literatúra,najmä próza, e‰te stále neexistuje.A ktovie, ãi uÏ nie je neskoro. âi sa v internetovomveku bude vôbec schopná kon‰tituovaÈ.âi sa niekto vzchopí prekonaÈ smskovúa e-mailovú reã.)***Kritické politické spravodajstvo nie je lukratívnymbiznisom. Zánik v‰eobecn˘ch titulov apreorientovávanie médií na bulvárny obsahvidíme aj v SR. Po pomalom skæzavaní Pravdydo ‰teklivej‰ej podoby na internete a nedávnomnástupe zmien v tlaãenej podobe hrozí, ÏeSME, ktorého náklad dlhodobo tieÏ klesá, ostanejedin˘m ‰ir‰ie ãítan˘m serióznym denníkom.Juraj Draxler, bruselské Centrumpre európske politické ‰túdie. Sme 3. 12.(Potenciálnu silu v‰ak skr˘vajú blogy nainternete so ‰ir‰ou názorovou slobodou, neÏkedy predt˘m bola.)***U nás sa hovorí: Keì si Európa k˘chne, Afrikadostane nádchu. Keì sa prestane dariÈ Európanoma Ameriãanom, dvojnásobne sa zhor-‰ia vyhliadky Afriãanov. NielenÏe sa obmedziazdroje charitatívnej pomoci, ale klesne aj dopytpo káve a bavlne, teda po plodinách, ktor˘chpestovaním sa Ïivia najchudobnej‰ie africkérodiny.·éf ugandskej organizácie JIDDECO.Standard 4. 12.(Veºmi chceme, aby k nám Afriãania zboÏneupierali oãi. Ale potom musíme zniesÈ ajÈarchu ich biedy na pleciach. A dokonca impomáhaÈ ju aj niesÈ.)***Nepochybne najzaujímavej‰ou správou zkresÈanského sveta je ÏiadosÈ petrohradsk˘chkomunistov o svätoreãenie Stalina. Ba ani cirkevnávrchnosÈ proti Stalinovej ikone, vystavenejv chráme svätej Oºgy, údajne niã nenamieta.Filozof Oliver Bako‰.Pravda 4. 12.(ªudia jednoducho potrebujú celebrity, ktor˘mby sa mohli klaÀaÈ a ktoré by mohli slepoobdivovaÈ. Stalin je hrdina komunistickejéry, priãom sa mu pripisujú miliónym⁄tvych obetí. NuÏ a ão? Veì to boli triedninepriatelia. A tí sa veºmi nelí‰ia od nepriateºov,ktor˘ch si poãas storoãí vymyslela cirkev.)***Pre niektor˘ch muÏov sú Ïeny ako fºa‰avína. Keì sa fºa‰a vyprázdni, zaobstarajú si ìal-‰iu.Americká hereãka Meg Ryan.Rakúsky denník Presse 4. 12.(Niã nové pod slnkom. ·koda len, Ïe sa hereãkanezamyslela nad t˘m, ãi jej pravda jetrápnej‰ia pre Ïeny, ktoré sa stávajú fºa‰amivína, ãi pre muÏov, ktorí z t˘ch flia‰pijú.)***Na bavorskom vidieku zomrel slovensk˘básnik Rudolf Skukálek. V 60. rokoch bol jedn˘mz najvplyvnej‰ích ºudí v umeleckej brandÏi,no dnes uÏ jeho meno veºa nehovorí animnoh˘m jeho rovesníkom. Bojím sa, Ïe o Àomnevedia ani tí Slováci, ktorí by mohli v rámcisvojich právomocí uvaÏovaÈ, ako v˘nimoãnéhokrajana-básnika koneãne nahlas doceniÈ.Hudobn˘ publicista Jifií âern˘.Sme 4. 12.(Potrebuje nejak˘ rodoºub v˘nimoãnéhokrajana, ktor˘ sa nedá daÈ v banke na úãet?)***Nov˘ prezident e‰te predt˘m, neÏ prevzalúrad, vyrie‰il spôsob, ako stimulovaÈ ekonomiku,.Staãilo, Ïe ho ºudia zvolili. Obchodné produkty,ktoré pripomínajú, oslavujú a praktickykanonizujú Obamu, predáva takmer kaÏd˘. Aidú na draãku. Zákazníci uÏ pred inauguráciouObamu za 44. prezidenta USA minuli naobamabíliu okolo 200 miliónov dolárov.Glosátor Stuart Elliott.The New York Times 4. 12.(Je to ãarovné: dnes najviac konkurujú hollywoodskymhviezdam pápeÏi a prezidenti.)***Kresba: Milan Vavro. Extra plus december(KeìÏe je to zrejme politik, tak mu je zdrav˘rozum v kaÏdom prípade naniã.)***Poãas mojej vlády bola atmosféra a politickákultúra úplne iná. Ako premiér som mal mimoriadnedobré vzÈahy so SMK: v prvom kabinetesom mal z nej 3 ministrov, v druhom 4a v‰etci odviedli v˘bornú prácu. ÚãasÈ SMK vovláde v˘znamne prispela k úspechom SR.·éf SDKÚ MikulበDzurinda.Pravda 5. 12.(Keì sa hodnotí priebeh Dzurindov˘ch vlád,najãastej‰ie sa hovorí o niektor˘ch závaÏn˘chekonomicko-sociálnych reformách a oprijatí SR do NATO a EÚ. Neprávom sav‰ak vynecháva jeho skutoãne úctyhodnátaktika vo vzÈahu k maìarskej men‰ine.)***âo si má vôbec Amerika myslieÈ o boji protiterorizmu? Ak beriete boj proti terorizmu akovojnu, ÈaÏko obísÈ argument, Ïe je to vojna bezhraníc. Terorista sa môÏe ukr˘vaÈ kdekoºvek.Extern˘ autor Jonathan Mahler.New York Times 5. 12.(Je to citlivá otázka pre demokratov: Správajúsa teroristi tak, aby sa k nim vyspel˘svet mohol správaÈ ako k zajat˘m bojovníkom,ãi ako k beÏn˘m naru‰ovateºom zákonov?)***Po dne‰ku budem svoje jediné dieÈa presviedãaÈ,aby sa z tohto ‰tátu odsÈahovalo.Primátor Pezinka Oliver Solga93

S U P E R M O N I T O Rpo tom, ako súd zamietol Ïalobu mestaa obãianskych aktivistov proti povoleniuskládky odpadov pár sto metrov od centra.Pezinka. Sme 5. 12.(Na svete je viac ºudí, ktorí by chceli emigrovaÈ,neÏ krajín, kam by odi‰li.)***Cel˘ Ïivot som bol naladen˘ antikomunisticky.Dnes som pomaly tieÏ v opozícii, lebo kapitalizmussom si predstavoval naozaj úplneinak. Podºa mÀa skonãil uÏ v 80. rokoch. Myslím,samozrejme, ten poctiv˘.Moderátor a dídÏej Fero Hora.TV oko 5. 12.(Najsmutnej‰ie je, Ïe zatiaº nemoÏno zo ÏivotavygumovaÈ ani reÏimy, ani politiku.)***V politike existuje horror vacui (hrôza zprázdna), ão v praxi znamená, Ïe cel˘ politick˘priestor je úplne zaplnen˘ a Ïe v Àom nie je„voºné“ miesto pre novú stranu. KaÏdá nová sisvoj priestor musí získaÈ na úkor in˘ch strán adoplniÈ ho ãasÈou obãanov, ktorí k voºbám nechodia.Bez v˘razného, mediálne i vzdelanostnesilného, charizmatického lídra nemôÏe Ïiadnanová úspe‰ná strana vzniknúÈ. A musí maÈprogram, ktor˘ osloví aspoÀ 35 % voliãov.Podpredseda poslednej federálnej vládyâSFR Miroslav Macek. LN 5. 12.(Keby v dne‰n˘ch popredn˘ch stranách prevaÏovalislu‰ní a kon‰truktívni ºudia, nebolby na vznik in˘ch strán dôvod.)***Pred vojnou som bola hrdá na to, Ïe sa môjsyn stal prezidentom Ruska, ale dnes sa zaÀhohanbím.Gruzínka Vera Putina (82) tvrdiaca,Ïe Vladimír Putin je jej syn, ktorého dalaako 10-roãného na adopciu.Daily Telegraph 5. 12.(Putin uÏ dlh˘ ãas vyzerá ako chlapec zoslu‰nej rodiny. Ale veì moÏno aj je.)***Kongres ODS musí daÈ odpovede aj na otázky,ktoré sme si v minulosti nemuseli klásÈ.Niektoré z nich majú len zlé a hor‰ie odpovede.Niektoré bolia, uÏ len keì si ich poloÏíme,a ani odpovede nebudú bez bolesti. Musímeznovu nájsÈ odvahu hºadaÈ. Tentoraz nerozhodujemelen o budúcich dvoch rokoch a lensami o sebe. Musíme stanoviÈ krátkodobú ví-Èaznú taktiku i dlhodobú stratégiu „trvalo udrÏateºnejpravice“ v âR 21. storoãia. Rozhodujemeo budúcnosti politického systému u nás nadlhé roky.Predseda ODS Mirek Topolánek.LN 6. 12.(Veºmi podobné slová mal vysloviÈ v minul˘chrokoch na niektorom podujatí SDKÚ ajDzurinda. Bezbolestne a bez odvahy aj voãisebe samému nemoÏno prejsÈ od úspechovpoãas dvoch vlád 1998 – 2006 k novémurozmachu kvalitnej politiky.)***Rada tancujem, preto sa obãas vyberiem nadiskotéku, aj do lesbick˘ch a homosexuálnychbarov. Zoznámim sa tam s ºuìmi, ktor˘ch bysom inak sotva stretla. Keì sa mi niektor˘chpodarí presvedãiÈ, aby volili Zelen˘ch, poviemsi, Ïe to bol dvojnásobne vydaren˘ veãer.PoslankyÀa rakúskej Strany zelen˘chUlrike Lunacek. Standard 6. 12. 2008.(Homosexuáli sú úplne rovnako BoÏími stvoreniamiako tí, ktorí si uÏívajú sex s ºuìmiopaãného pohlavia. I preto ich Boh sotvabude súdiÈ tak arogantne, ako niektorí ºudia.)***Václav Klaus zostáva stále na‰ím prezidentom– prinajmen‰om ústavne a fyzicky. Obávamsa v‰ak, Ïe po SMS, ktoré poslal ministromODS „Vymazávam si vás z mobilu,“ definitívnezomrel mentálne. AÏ doteraz som sinaivne myslel, Ïe podobné SMS patria do arzenálu11-roãn˘ch dievãat, ktor˘m sa oÏenilidol z plagátu. Ale Ïe by to mohol vyviesÈ prezident?Publicista Petr Holec.âesk˘ t˘Ïdenník Reflex on-line 6. 12.(Inteligentn˘ spôsob, ako niekoho moderneuraziÈ: vymazaÈ si ho z pamäti mobilu.)***Nová administratíva Bieleho domu je obrazomtej ãasti Ameriky, ktorá zmaturovala svyznamenaním. Po boku Obamu (absolventprávnickej fakulty na Harvarde) budú ÏiariÈabsolventi najskvelej‰ích americk˘ch univerzít.Ani jedna americká vláda sa e‰te neskladalaz takého mnoÏstva b˘val˘ch prímusov (najlep‰íchÏiakov). Jej ãlenovia sú 2x inteligentnej‰íneÏ chudáci reportéri, ktorí o nich budúpísaÈ, alebo aj 3x, ak rátame i politick˘ch komentátorov.Americk˘ komentátor David Brooks.Sme 6. 12.(Netrúfame si posúdiÈ, o koºko rozumnej‰ía bystrej‰í sú ãlenovia slovenskej vlády akoaliãní ‰éfovia oproti novinárom, ale nik tonevie tak presne ako samotn˘ premiér, ktor˘odhalil intelektuálnu úbohosÈ tejto spoloãenskejskupiny nevzdelancov, keì ich bezzaváhania nazval – 29. 10. 2008 – idiotmi.)***Mám vnuka na Harvarde a rád by som sa do-Ïil toho, Ïe by som mu letel na promóciu.Scenárista Zdenûk Mahler(film „Zabudnite na Mozarta“). LN 6. 12.(To, Ïe sa 80-roãn˘ mimoriadne usilovn˘ atalentovan˘ ãesk˘ znalec hudby nedostaldlhé roky napríklad do USA – a Ïe teraz tamletí vÏdy, keì má dôvod, potrebu a peniaze–, moÏno komentovaÈ dvojako: 1. Komunizmusbol hanebn˘, keì primitívne obmedzovalvyspel˘ch ºudí, aby mohli naplno realizovaÈsvoj talent, svoje vedomosti a svoje túÏby.2. Je skvelé, ão priniesol 17. november1989 nadan˘m a múdrym ºuìom.)***âlovek nevydrÏí dlh‰ie ako rok v depresívnejnálade.Nemeck˘ psychológ Hans-Georg Häusel.Denník Presse 6. 12.(Ako dlho sa v‰ak vydrÏí ãlovek smiaÈ, najmäs batohom zl˘ch skúseností na chrbte?)***Prezident Mugabe mal pravdu, keì povedal,Ïe len Boh ho môÏe odvolaÈ. Presne to sa deje.Îiadny tyran neÏije veãne. Îiadny krut˘ reÏimnepreÏije. Boh koná. Medzinárodn˘ chórus sarozozvuãal, aby skoncoval s brutálnym reÏimom,ktor˘ ako cholera niãí Zimbabwe.Arcibiskup John Sentamu.T˘Ïdenník Observer 7. 12.(Dejiny nepotvrdzujú BoÏiu úãasÈ na poráÏkachtyranov. Boh za ºudí sotva môÏekonaÈ – a nemôÏe ani bojovaÈ. Nie Boh, aleAngloameriãania vstupujú do Mugabehoveºmi zlej hry a môÏu dosiahnuÈ jeho poráÏku.)***Poãas adventu mám najviac práce. Vyzerá totak, Ïe práve v tomto ãase pociÈujú ºudia potreburozchádzaÈ sa, lebo si náhle uvedomia, sk˘m nechcú stráviÈ Vianoce.Psychologiãka Silvia Fauck.Berliner Zeitung 8. 12.(Frázisti povrchne vyhlasujú Vianoce zasviatky pokoja a rodinnej pohody. Realistiv‰ak vedia, Ïe v tomto období sú ºudia najcitlivej‰ína nespravodlivé rany od osudu.)***Maìari nepoznajú svoju históriu tak dobre,ako si myslia, a takmer niã nevedia o tom,koho a ako poãas svojej histórie utláãali. Ru-‰ilo sa slovenské ‰kolstvo, zosilnilo sa pomaìarãovanieSlovákov. Maìari nie sú si vedomít˘chto krívd. Problém vo v˘klade spoloãn˘chdejín je v‰ak aj na slovenskej strane. Priestordne‰ného Slovenska sa v SR opisuje ako prirodzenájednotka slovenského národa a nieako dôsledok celosvetového v˘voja, poãas ktoréhoSlováci a Maìari nemali veºa moÏnostíprehovoriÈ do podoby hraníc.Profesor Korvínovej univerzityv Budape‰ti István Kollai.Sme 9. 2. Pravda 9. 2.(VzÈahy Maìarov a Slovákov by nemali lúskaÈani historici – nik by ich nemal lúskaÈ.)***NezaslúÏia si, aby ich popravili. Chcem,aby títo hrozní ºudia strávili zvy‰ok Ïivota voväzení.Alice Hoagland o atentátnikochodsúden˘ch na trest smrti (jej syn zahynulv troskách newyorského WTC). Time 9. 12.(Deti sú poÏehnaním matiek. Ale aj zdrojomich najväã‰ích tragédií.)***ªudské práva sú pre mnohé reÏimy iba slovnoupretvárkou. Ale ten, kto ich sústavne poru‰uje,si uÏ nikdy nemôÏe byÈ svojou mocoucelkom ist˘.·éfredaktor Thomas Schmid.Nemeck˘ t˘Ïdenník Welt 9. 12.94

S U P E R M O N I T O R(Veºk˘m ‰Èastím pre väã‰inu reÏimov je, Ïeºudia príli‰ nebazírujú na svojich právach.)***Globalizácia sa podobne ako kapitalizmusnezdiskreditovala, ale my‰lienka, Ïe ide o bezhraniãnepozitívnu silu, sa jednoducho ukázalaako chybná.Ekonomická redaktorkaTracy Corrigan.Daily Telegraph 9. 12.(V‰etky bezhraniãné a naveky platné spoloãenskéteórie sú veºmi ohraniãené, pretoÏespoloãenské pohyby sú veºmi nevyspytateºnéa Ïiaden spoloãensk˘ systém nemá posvätenie,Ïe je na veãné ãasy. Dosiaº ani Ïiadennebol.)***O Bohu sa na kongrese ODS veºa hovorilo.Najsilnej‰iu „BoÏiu zvesÈ“ priniesol v úvodnomslove predseda Topolánek. Aj t˘m sa zrejmeusiloval o hlb‰iu ideovú zakorenenosÈ svojejpolitickej strany po tom, ão z nej odi‰iel ideov˘otec Klaus. Je oprávnená otázka, kde indesa má konzervatívna politická strana zakoreÀovaÈneÏ v „poriadku BoÏom“. ªudí v sále sav‰ak odkaz na kresÈansk˘ základ vôbec nedotkol.Viac ich zaujímalo, kto bude vládnuÈ.Publicista Petr Fischer.Hospodáfiské noviny 10. 12.(Európski politici sú chorobne pripútaní kpominuteºn˘m otázkam dÀa a k svojim v˘hodám.Nie sú, nechcú byÈ, ale zrejme aninevedia byÈ kvalitnou elitou národa.)***Údiv mnoh˘ch Nemcov nad doÏivotn˘mtrestom, ktor˘ libanonskému ‰tudentovi YoussefoviE. H. vymeral súd v Düsseldorfe za plánovanéteroristické útoky na regionálne vlaky,ukazuje, Ïe v Nemecku e‰te stále prevládavlaÏn˘ postoj ku skutoãnej hrozbe terorizmu.Komentátorka Annette Ramelsberger.Süddeutsche Zeitung 10. 12.(U mnoh˘ch je vlaÏnosÈ stopou po nekoneãnomvysedávaní pred rôznymi obrazovkami.Terorizmus je pre nich ‰okujúcej‰í akotelevízny ‰ot neÏ ako skutoãná hrozba.)***KaÏd˘ jeden ºudsk˘ Ïivot je hoden románu.Spisovateºka TáÀa Keleová-Vasilková.Pravda 10. 12.(Ale nie kaÏd˘ román je hoden ão len minútyºudského Ïivota. Ani keì je od najúspe‰-nej‰ej autorky najúspe‰nej‰ieho slovenskéhovydavateºstva.)***Do bankrotu sa prihlásila chicagská spoloãnosÈTribune. Tá nevydáva len denník ChicagoTribune, ale aj ìal‰ie slávne tituly BaltimoreSun a Los Angeles Times. âoskoro istovznikne diskusia na tému, ãi tieto tituly predstavujúkultúrne dediãstvo, ktoré treba chrániÈ.A ão keì záujem o záchranu americk˘ch médiíprejavia nejaké ãínske alebo blízkov˘chodnéfondy?Publicista Jan Macháãek.Respekt.cz 10. 12.(Je uÏ takmer isté, Ïe 21. storoãie bude storoãím,keì sa ºudia nebudú môcÈ ãudovaÈ niãomu.Bohatí arabskí ‰ejkovia kupujú slávneanglické futbalové kluby, palestínsky radikálnyHamas si na svoju ochranu objednátrebárs francúzsku cudzineckú légiu amienkotvorné americké noviny si moÏnokúpi ãínsky komunistick˘ ústredn˘ v˘bor.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 10. 12.(To skôr vyzerá na BoÏie pripináãiky.)***S Habermasom si musíme povzdychnúÈ, ÏezniÏovanie kvality obsahu médií zniÏuje i kvalitutoho, ão ºudia dennodenne rie‰ia, o ãomprem˘‰ºajú a o ãom sa rozprávajú. Mladá frontaDnes zhusÈuje svoj aktivizmus do elementárnehoservisu, v ktorom nám radí, ako zvládnuÈtento ÈaÏk˘ ãas, kde v˘hodne nakúpiÈ, kdesa dobre najesÈ a ão zdravé si doma uvariÈ. TestlyÏí strieda test vysávaãov, vedºa návodov,ako schudnúÈ, sú rady pre zdrav˘ sexuálnyÏivot.Politológ LukበJelínek.Neviditeln˘ pes 10. 12.(To, ão sa v âR deje s MFD, to sa u nás dejes Pravdou. KeìÏe SR je veºmi mal˘ trh,mienkotvorné noviny budú maÈ stále viacstarostí, aby preÏili. A aby v húfe bulvárnychºahkoodencov na‰li aspoÀ pár ãerstv˘ch,rozhºaden˘ch a originálnych tvorcov mienky.)***Asistovaná samovraÏda nevylieãiteºne choréhoprofesora Ewerta, ktorú odvysielal britsk˘TV kanál Sky Real Lives, rozprúdila nielen diskusiuo eutanázii, ale nastolila aj otázku, kamaÏ smie zájsÈ TV a ãi prenos bol v záujme verejnostialebo ãi ‰lo iba o nechutn˘ voyeurizmus.“Publicistka Gina Thomas,Frankfurter Allgemeine Zeitung 11. 12.(KeìÏe Ewert s prenosom svojho umieraniasúhlasil, nemoÏno ho klasifikovaÈ tak prísne,ako nechutné televízne ‰pehovanie intimityºudí, ktorí o tom ani nevedia.)***PravdaÏe som bol v mladosti arogantn˘, alenehanbím sa za to. Povojnová spoloãnosÈ bolatak nepriateºsky naladená voãi t˘m, ão chcelipreraziÈ, Ïe sme jednoducho museli bojovaÈproti svojmu okoliu. A navy‰e, moja generácianenávidela a tvrdo odmietala burcujúcu hudbupodporovanú totalitn˘mi reÏimami v Nemeckua Sovietskom zväze.Francúzsky skladateº Pierre Boulez.Daily Telegraph 11. 12.(Áno, bol ãas, keì aj umelecká tvorba rôznymspôsobom reagovala na reÏimy neºudskéa zabijacke, a tak vlastne „vstupovala doboja“. Dnes je uÏ umenie na míle vzdialenéod verejnosti, a t˘m aj od angaÏovanosti,takÏe k politick˘m excesom takmer nedochádza.)***SR si z dlhodobého hºadiska vybudovalaveºmi silnú makroekonomickú platformu. Jev‰ak skutoãne potrebné, aby sa v SR zlep‰iloriadenie a zv˘‰ila zamestnanosÈ. Okrem tohopotrebuje SR viac „inteligentn˘ch investícií“,a to najmä do oblasti vzdelávania a inovácií.Predseda EK José Manuel Barroso.Îurnál 11. 12.(Pri na‰ich úspechoch nám musí byÈ veºmiºúto, Ïe nám ch˘ba inteligentná politika.)***Prezident Klaus síce tvrdí, Ïe predsedníctvoEÚ je len bezv˘znamné úradovanie, pretoÏepoliticky riadia úniu veºké ‰táty. Ale aj tak saod predsedajúcej krajiny oãakáva, ak˘ politick˘„leadership“ predvedie. VeºkosÈ ‰tátu nemusíbyÈ dôleÏitá. Keì vlani veºké Nemecko neuspelos prijatím novej európskej zmluvy, ktoráby nahradila odmietnutú euroústavu, iniciatívuprevzalo malé Portugalsko. Dokumentsa dnes volá „Lisabonská zmluva“.Politolog Jifií Pehe.Pehe.cz 11. 12.(Ak sa âechom, ktorí majú podobné ãrty politikya Ïivota ako Slováci, podarí obstáÈ vich nároãnom európskom poslaní, bude to ajpre SR povzbudením, Ïe môÏe vstupovaÈe‰te razantnej‰ie do európskej politiky neÏdoteraz, a Ïe môÏe byÈ úspe‰ná.)***Najchudobnej‰í ºudia by nemali doplácaÈ nachamtivosÈ bohat˘ch.Generálna tajomníãka Amnesty InternationalIrene Khan. Standard 11. 12.(Ale doplácajú, lebo chamtivosÈ bohat˘chnepozná hranice. Premiér Fico chce poãaskrízy tomu zabrániÈ. Ak sa mu to podarí,bude to nevídan˘ prelom v sociálnej politike.)***K˘m beÏní zamestnanci v tomto roku odpracovaliokolo 250 dní, bol pln˘ pracovn˘ ãas poslancov90 dní. Aj keì parlament nerokuje,beÏí im pln˘ plat – v hrubom asi 108-tisíc Sk.Îurnalistky Vanda Vavrová a DianaSchniererová. Pravda 12. 12..(Aj pomerne vysoké platy, aj v˘hody z imunity,aj oveºa voºnej‰í pracovn˘ ãas by obãaniaposlancom ºah‰ie tolerovali, keby mnohíústavní ãinitelia aspoÀ svojím vystupovanímre‰pektovali beÏnú slu‰nosÈ a prejavovalispoloãenskú kultúrnosÈ.)***95

S U P E R M O N I T O RPKO? Miesto dÏezov˘ch dní, Bratislavskejl˘ry, legendárnych koncertov, taneãného Dunajskéhopohára – podujatí, na ktoré sa nezabúda.Hlavn˘ vstup do budov stráÏia dve sochy,veºké postavy v národn˘ch krojoch od akademickéhosochára Tibora Bártfaya.Publicistka Lucia Tkáãiková.TV oko 12. 12.(Ako ºahko sa Bratislava stáva mestom ajbez toho zvy‰ku atmosféry, ktorú e‰te mala.Metropola Slovenska má hrie‰ne málo budov,ktoré vyÏarujú atmosféru nadãasovosti,keìÏe je v nich zakliaty duch osobností,ktoré v nich popri svojej tvorbe prezentovaliaj svoju individualitu. Jedineãné historickédediãstvo odzrkadºujúce umelecké aºudské hodnoty kvalitného Slovenska predstavujúpovedzme PKO a pyramídová budovaSRo.)***Mám rád knihy, lebo ich netreba zapojiÈ doelektriny.Hollywoodsky herec Alec Baldwin.Guardian 12. 12.(Je veºmi pohodlné, Ïe máme skoro na v‰etkoelektrinu. A je krásne, Ïe v na‰om Ïivotezostalo e‰te veºa záÏitkov, na ktoré elektrinunetreba.)***Vzdelanie sa nedá testovaÈ, zato vzdelávanieáno. Vezmite si Singapur: Tam ‰kolákovtrénujú mechanicky. V testoch singapurskí Ïiacidosahujú skvelé v˘sledky, ale keì vyjdú zo‰koly, sú sociálne po‰kodení. Preto mi je mil-‰ie, ak na‰e deti skonãia v strede poºa, ale sú‰Èastné.Známy rakúsky matematik RudolfTaschner. Standard 12. 12.(Je to krásna úloha pre ministra ‰kolstva:prijaÈ opatrenia, aby deti v SR boli ‰Èastné.)***Kresba: Fedor Vico. HN 12. 12.(Neviem. Mne povedali, Ïe je to ak˘si balíãekproti kríze.)***Îena mi obãas vyãíta, Ïe som voãi na‰im de-Èom veºmi benevolentn˘, v‰etko som im dovolila nenauãil ich ctiÈ si nejaké limity. Podºa mÀasi kaÏd˘ ãlovek urãuje svoje limity sám. Keìje veºmi prísna v˘chova, dieÈa sa aj tak v istejchvíli odtrhne.Básnik Daniel Hevier.TV oko 12. 12.(KaÏd˘ spôsob v˘chovy môÏe byÈ dobr˘, banajlep‰í. KaÏd˘ má svoje zdôvodnenie aoprávnenie. Veì ºudia sú, na‰Èastie, tisícorakí.Kvalita v˘chovy asi najviac závisí odtoho, koºko osobnostn˘ch a citov˘ch bonusovdo nej otec a matka vloÏia.)***Nechcel by som byÈ e‰te raz dieÈaÈom, pretoÏetlak na dne‰né deti je obrovsk˘. UÏ v základnej‰kole sa boja, Ïe nezoÏenú prácu. To je‰ialené. Keì ja som sa pripravoval na maturityv roku 1957, vedel som, Ïe napriek vrodenejlenivosti budem môcÈ ‰tudovaÈ, ão somchcel. Teraz musí maÈ dieÈa priemer známok aspoÀ1,3, ak má uspieÈ. Aké temné vyhliadky!Volker Ludwig, vedúci divadla pre mládeÏGrips Theater. Berliner Zeitung 13. 12.(Médiá sú plné informácií o vyspelosti aúspechoch mlad˘ch ºudí. Úplne sa zabúda nakrásu a hodnotu detsk˘ch hier, mlad˘chpriateºstiev a ru‰ného tínedÏerského Ïivota.Ak si ho neuÏijú, keì majú 12–18 rokov, takuÏ si tie nádherné záÏitky niãím nenahradia.)***Najhor‰í scenár? Prídu väã‰ie búrky, väã‰iesuchá. Bangladé‰ v súãasnosti pravidelne ãelízáplavám. âo by sa stalo, keby zmizol úplne?Kde pôjde 150 miliónov jeho obyvateºov? DoIndie, do Pakistanu? S obmedzen˘mi zdrojmiobÏivy to znamená len jedno: konflikty. Boj ovodu môÏe byÈ novou vlnou vojen. UÏ sa todeje. Konflikt v Sudáne je aj súboj o vodu.Alexandra, vnuãka slávneho dobyvateºamorsk˘ch hlbín Cousteaua.Pravda 15. 12.(Je v‰ak v sile ºudstva ovplyvniÈ Ïivly a dohodnúÈsa s miliónmi ìal‰ích pozem‰Èanov,aby sme zmenili svoj zniãujúci ‰t˘l Ïivota?Aká je nádej, Ïe zmúdrieme a Ïe venujemesústredenú pozornosÈ záchrane prostredia,v ktorom ãlovek Ïije – a v inom ÏiÈ nevie?)***Kresba: Shooty. Sme 16. 12.(Pani profesorka, to dlÏizné hore – to je ºahké.KaÏd˘ vie, Ïe je to Ludolfovo ãíslo. Aleto pod t˘m – to nik nevie, ãi je to ãíslo Miklo‰ovoalebo Poãiatkovo.)***Ak nie si súãasÈou rie‰enia, si súãasÈou problému.Právnik Peter Hodál.Sme 17. 12.(A niektorí ako keby mali doslova rozko‰ zospôsobovania problémov.)***Slobodn˘ obchod nie je ani zìaleka dokonal˘,ale jeho alternatívy sú hor‰ie. Protekcionizmuspo‰kodzuje bohatstvo, demokraciu i mier.Potrebujeme novú, spravodlivú obchodnú dohodu.Profesor Frank Trentmann,Lond˘nska univerzita. HN 17. 12.(Súãasná situácia vyvoláva podobné naliehavévarovania, aké vyslovovali pred 80rokmi humanisti, napríklad Karel âapek.Uvedomoval si, ak˘m nebezpeãenstvom jepre svet nacionálny socializmus a Hitler.Zdá sa, Ïe finanãná kríza, ktorá obmedzujedôleÏité prvky slobody, môÏe maÈ katastrofálnedôsledky pre modernú ºudskú existenciu.)***Západná Európa najskôr lákala imigrantov,lebo chcela lacnú pracovnú silu. ·panielom sanechcelo za drobné oberaÈ olivy a pomaranãe,tak si volali Afriãanov. Teraz sa v‰ak ãasyzmenili, v dôsledku finanãnej krízy sa podlamujúkolená aj pevn˘m európskym pracovn˘mtrhom. Práce, ktoré robili Afriãania, chcú zrazurobiÈ nezamestnaní ·panieli. Otázne len zostáva,ão so v‰etk˘mi Afriãanmi, ktor˘ch hospodárstvozrazu nepotrebuje.Politologiãka Katarína Mallok.Sme 17. 12.(Morálka ºudstva v 20. storoãí nebola veºmichvályhodná. Ale zdá sa, Ïe globálna krízae‰te znásobí ºudsk˘ i národn˘ egoizmus anajviac po‰kodí mravnú podstatu ºudí.)***Rada by som Ïila v Iraku, najmä ak by mavydali za tohto hrdinu.EgypÈanka Amal Saad Gumaa (20);otec ju ponúkol za manÏelku al-Zaidimu,novinárovi, ktor˘ hodil topánkydo amerického prezidenta Busha.Time 18. 12.(HodiÈ topánku do reãniaceho americkéhoprezidenta bola odvaha, ale ani kaÏdá nebojácnosÈnie je hrdinstvom, ktoré musímeobdivovaÈ. MôÏe byÈ len samoºúbosÈou.)***Dôchodky v roku 2008 rástli pomal‰ie neÏmzdy – ich reálna hodnota, a teda i kúpna siladôchodcov sa síce zlep‰ili, no pomal‰ím tempomneÏ rástli platy pracujúcich.Riaditeº Nadácie F. A. HayekaMartin Chren. HN 19. 12.(Mnohí politici si neuvedomujú, Ïe rozdielmedzi priemernou mzdou a priemern˘mdôchodkom, podºa ktorého sa hodnotí ÏivotnáúroveÀ seniorov a ktor˘ po Novembri’89 v˘razne klesá, je dôleÏit˘ faktor. PoskytovateliasluÏieb a obchodníci urãujúsvoje ceny podºa príjmov zamestnan˘ch ºudía reálna kúpyschopnosÈ dôchodcov je stáleniωia.)96

S U P E R M O N I T O R***Regionálne rozdiely na Slovensku sú obrovské,dokonca sú jedny z najväã‰ích v Európe astieranie t˘chto rozdielov môÏe kríza priamoohroziÈ. Bratislava a Bratislavsk˘ kraj zrejmeani pri fatálnych dôsledkoch krízy nebudú natoºkoohrozené, ako v˘chod Slovenska.Sociologiãka Sylvia Porubänová.Plus 7 dní 19. 12.(Reálna koncepcia odstraÀovania odli‰n˘chpodmienok Ïivota v regiónoch SR je mimoriadnenároãná úloha. Ale len také odkr˘vajúkvality manaÏérov, ktor˘mi sú aj ministri,takÏe na radikálne opatrenia politick˘chgéniov sa e‰te len ãaká.)***ªudia oãakávajú od ekonómov recept nalieãenie súãasnej krízy. Chcú od nich priveºa.Kríza totiÏ nie je len ekonomická, ale aj civilizaãná.Kde sú filozofi, kÀazi, sociológovia aumelci?âesk˘ ekonóm TomበSedláãek.Sme 19. 12.(Pridávajú sa k ostatn˘m obãanom pri zhá-Àaní lukratívnych a v˘nosn˘ch pozícií.)***Hercov a komikov Lasicu a Satinského somobjavila, keì som mala 16 rokov. Môj otec JozefKroner naz˘val Jula a Milana, Ïe sú filozofickíklauni. A mal pravdu. Rada som chodievalana ich úÏasné predstavenia. A pre mÀabolo cÈou, Ïe som si s nimi mohla neskôr aj zahraÈ.Hereãka Zuzana Kronerová.Pravda 19. 12.(Je pikantné, Ïe najv˘raznej‰ími osobnosÈamislovenskej divadelnej produkcie druhejpolovice 20. storoãia boli komici, „estrádnihumoristi“. Kroner ich oprávnene a múdronazval „filozofick˘mi klaunami“. Navy‰eboli aj najv˘raznej‰ími oponentmi totalitnéhoreÏimu, ktor˘ ich nenávidel a odsúval zcentra kultúrneho diania, ako len mohol.)***Bol by som rad‰ej, ak by spoloãnosÈ a ekonomikafungovali bez politick˘ch zásahov.Naozaj nie je zmysluplné, aby v‰etko riadil ‰tát.Ale zmysluplné bude, ak podnikatelia ãeliacifinanãnej kríze pochopia, Ïe nie je jedno, v ktorejkrajine prevádzkujú svoje podniky.Ministersk˘ predseda HessenskaRoland Koch. Berliner Zeitung 20. 12.(ªudstvo je v ‰tádiu, keì v‰etky dôleÏitérozhodnutia závisia od politick˘ch in‰titúcií.·vajãiari sú zrejme jediní, kde má hlasobãanov – referendum – rovnakú silu akopremiérova vôºa. Inde je takmer nemoÏné,aby beÏní ºudia rozhodovali o chode ‰tátu.)***Niekedy predám za dvadsaÈ minút 10 000‰iat, kaÏd˘ kus za 59.90 dolára.Svetoznáma módna návrhárkaDiane von Fürstenberg. Weltwoche 20. 12.(Svet sa nachádza v absurdnej situácii, keìodsúdeniahodní nie sú tí, ktorí sa priÏivujúna neºudsk˘ch, aÏ chorobn˘ch sociálnychprotireãeniach a kumulujú javy prispievajúcek neoprávnen˘m rozdielom medzi miliardármia Ïivoriacimi chudákmi, ale poh⁄daniusú vystavení tí, ktorí triedne protikladyoznaãujú ako prejav necivilizovanosti.)***Prezident Klaus by s krízou rázne skoncoval:âesi by mali zaãaÈ poriadne utrácaÈ. T˘mby sa ekonomika udrÏala v dobrej kondícii.LenÏe aby to mohlo takto fungovaÈ, musia maÈokrem bánk dobrú perspektívu aj podniky a ºudia.Podniky v‰ak Ïiadne objednávky nemajúisté a nevedia, ãi sa majú do roz‰irovania prevádzkyvôbec pú‰ÈaÈ. A s domácnosÈami je totak isto: ako môÏu ºudia rozm˘‰ºaÈ o roz‰afnosti,keì nevedia, ãi sa zrazu neocitnú bez práce.Komentátorka Lída Raku‰anová.âesk˘ rozhlas 20. 12.(Politici cítia, Ïe majú povinnosÈ odporúãaÈobãanom, ako konaÈ poãas krízy. Ale ak byboli úprimní, museli by sa priznaÈ, Ïe nijak˘dobr˘ nápad nemajú – a ani ho nemajúodkiaº zobraÈ.)***K diskusii o minaretoch opäÈ musím zdôrazniÈ,Ïe v krajine, ktorá re‰pektuje náboÏenskúslobodu, je samozrejmosÈou právo kaÏdéhonáboÏenského spoloãenstva uznaného zákonom– teda aj islamu –, aby si budovalo BoÏiedomy. Je v‰ak ‰kandál, ak v Saudskej Arábii,v ktorej vládne islam, prinajmenej milión katolíkovnáboÏenskú slobodu uÏívaÈ nemôÏe.Rakúsky kardinál Schönborn.Diskusná relácia Pressestunde (ORF) 21. 12.(Boh musí zasadiÈ ºudstvu siln˘ úder, aby saspamätalo zo svojej nezná‰anlivosti.)***·portovcom môÏe jeden deÀ, jedno víÈazstvo,jedna nehoda úplne zmeniÈ Ïivot. Preto potrebujúrituály, preto veria na povery. Pilot F1Modena prestaval v kaÏdej hotelovej izbe nábytok,aby leÏal hlavou ku dverám: „M⁄tvychvyná‰ajú nohami dopredu, keì si teda ºahnemnaopak, preÏijem to.“ LyÏiari mávajú v helmáchsväté obrázky. B˘val˘ salzbursk˘ futbalov˘tréner Trappatoni zakaÏd˘m pokropil trávniksvätenou vodou, ktorú mu dala jeho sestramní‰ka, aÏ potom mohli hráãi nastúpiÈ na zápas.V Salzburgu to v‰ak neúãinkovalo.·portov˘ komentátor Heinz Prüller.Standard 21. 12.(Rituály upokojujú du‰u, dávajú – Ïiaº, neoprávnene– pocit istoty. Ale nie sú niãímin˘m, neÏ len hrou, do ktorej sa ºudia usilujúprefíkane zapojiÈ aj Boha.)***Priateº z Los Angeles, mi vravel, Ïe nedávnotakmer zbankrotovala uznávaná fotografickáagentúra. Jej prácu prevzali paparazzovia.Dnes uÏ nikto nechce pekné, v˘pravnéfotografie filmov˘ch hviezd. Chceme ich vidieÈbez príkras: prenasledované, u‰tvané, rozãúlené.Anglická publicistka Miranda Sawyer.Observer 21. 12.(Mediálny priemysel sa zvrhol na produkciuo‰klivostí. Hercom a ostatn˘m, ktorí sapovaÏovali za umelcov, dnes platia honoráreza to, Ïe sú ochotní byÈ amorálnymi zvrátencamizriekajúcimi sa princípov, vkusu,umeleck˘ch ambícií a dobrého mena.)***Vidiecke poºovaãky ma nauãili veºa o tom,ako vyjsÈ s ºuìmi. Staãí, ak zaãnete spolu s nimivá‰nivo zabíjaÈ zvieratá.Spevák Eric Clapton o tom,preão predal svoje vzácne zbrane.Independent 22. 12.(Ako v‰ak majú vychádzaÈ s ºuìmi tí, ktor˘msa zabíjanie zvierat hnusí?***ëal‰ie posilÀovanie zásahov ‰tátu do Ïivotaobãanov a do ekonomiky je zlá správa preobãanov a podnikateºov. TotiÏ ãoraz ãastej‰iezásahy ‰tátu sa uskutoãÀujú na úkor a na úãetväã‰iny. Tej väã‰iny, ktorá na otázku „Naão jemi ‰tát?“, odpovie: Na niã, prípadne len na to,aby mi z vrecka vyÈahoval peniaze a obÈaÏovalma nezmyselnou byrokraciou.Prezident ZdruÏenia podnikateºovSlovenska Ján Oravec. Sme 22. 12.(Kto môÏe nieão zmeniÈ na spôsobe existencieºudstva, aby sa zoptimalizovala v súladeso skutoãn˘mi potrebami ºudí? Musí tobyÈ radikálna zmena, ale kde nájsÈ silnúosobnosÈ schopnú vytvoriÈ novú koncepciuspolunaÏívania ºudí? A najmä presadiÈ ju?)***Tradiãne chodím na 1 – 2 dni do klá‰tora kbenediktínom. S nimi som o vode a suchomchlebe. Uznávam, Ïe sme v modernom svete.Obãas v‰ak treba vypadnúÈ a hºadaÈ svoje vnútornéja.Pál Csáky (pobudol 2 dniv benediktínskom klá‰tore v Maìarsku).Pravda 22. 12.(Tak˘to krok politika je zvlá‰tny. Ale e‰tezvlá‰tnej‰ie je, Ïe nevyvolal nijakú ozvenuv médiách a vo verejnosti. Alebo je normálne,aby sa lídri strán zatvárali do klá‰tora?)***Zdrav˘ strach je rovnako prospe‰n˘ akozdrav˘ smiech. Sú to dve strany tej istej mince.V jednom i druhom prípade ide o túÏbuuniknúÈ pred údermi Ïivota.Anglick˘ herec a spisovateº Mark Gatiss.Daily Telegraph 22. 12.(Ak˘ je v‰ak strach a smiech, ktor˘ zaplavujeTV obrazovky? Sú aspoÀ trochu zdravé?)***Kardinál Christoph Schönborn vidí v aktuálnejhospodárskej kríze aj pozitívnu ‰ancu. Porozpade komunizmu si svetová ekonomika vybralacestu neoliberalizmu – a ten dnes stojí nasvojom konci. Teraz si treba premyslieÈ, ão saurobilo nesprávne. Systém, ktor˘ vedie k zv˘-97

S U P E R M O N I T O R‰enej nezamestnanosti, je perverzn˘. V stredepozornosti sa musí zasa ocitnúÈ ãlovek.Rakúsky denník Die Presse 22. 12.(Je pozoruhodné, Ïe takmer totoÏné záveryzo súãasnej drastickej krízy predkladajúverejnosti slovensk˘ socialistick˘ líder Ficoa vysok˘ rakúsky cirkevn˘ ãiniteº. Hlavnúvinu za v‰etko má neoliberalizmus. Dogmatickíhorlitelia, nech veria v ãokoºvek, nenávidiav‰etko, ão aspoÀ trochu d˘cha slobodou,a preto ak˘koºvek liberalizmus aj vo v˘znameumiernenosti a zná‰anlivosti ich privádzado tranzu totálnej nenávisti.)***âasto ku mne prichádzajú priatelia z Bratislavyãi z Pe‰ti a na námestí v ·ahách sa okoloohrievaãa rúk rozprávajú. Pred 3 dÀami smesa opäÈ zi‰li – Slováci a Maìari – a hovorili smeo tom, Ïe varené víno má lep‰iu chuÈ ako nenávisÈ.Psychiater Péter Hunãík.Sme 22. 12.(Ktovie, ãi by pointa Hunãíkovho v˘roku neoslovilaaj Jána Slotu. MoÏno by zistil, Ïe varenévíno zo ·iah je naozaj veºmi dobré.)***Rozprávka musí maÈ dobr˘ koniec. Predstavtesi, Ïe dieÈaÈu na dobrú noc rozpoviete príbeh,kde na konci v‰etci zomrú, drak zoÏerie princaa podobne. Ako by potom zaspalo? DieÈa jeveºmi krehká bytosÈ, potrebuje maÈ pocit, Ïeveºkí mu zaruãia bezpeãn˘ svet. Dospelí pretouÏ od nepamäti rozprávajú deÈom príbehy sdobr˘m koncom. Klasické rozprávky sú obºúbenépreto, lebo zaÈahujú rolety pred okolit˘msvetom.Psychologiãka Eva Ja‰‰ová.Pravda 23. 12.(Existuje aj druh˘ múdry názor: deÈom trebaodokr˘vaÈ realitu v plnej nahote, abyich neskôr nezaskoãila svojou krutosÈou. Apredsa je plne odôvodnené deti aj chrániÈpred hrôzami, ktoré sa zvonku rôznymi kanálmina ne valia. Detstvo je jedin˘ vek,keì má ãlovek ‰ancu na bezstarostnosÈ, lentreba, aby kaÏd˘, kto vychováva, na‰ielsprávny pomer medzi otvorenosÈou a príjemneprivret˘mi roletami.)***V poslednom ãase ãasto poãujem otázku:Verí‰ v Boha? Tam, odkiaº pochádzam, ºuìomv⁄ta v hlave iná otázka: Je Boh dobr˘ alebo v‰emohúci?Ak je v‰emohúci, preão dopustí, abybolo na svete toºko biedy? Inak povedané, p˘tajúsa: Preão by sme mali veriÈ v zlého Boha?Îurnalista Karsten Krampitz.Berliner Zeitung 23. 12.(Asi robíme kardinálnu chybu, keì si dovo-ºujeme pridaÈ Bohu akékoºvek prívlastky.Ak je Boh dobr˘, nebol by nás vyhnal kvôlijabæãku z raja. A ak je zl˘, tak vôbec nieje.)***Aby sme mohli efektívne rie‰iÈ problémy,ktoré trápia aj najmocnej‰ie ‰táty, potrebujemevoºn˘ tok my‰lienok a informácií. Budovaniea posilÀovanie energick˘ch demokracií po celomsvete je práca pre mnohé generácie, ale jeto naliehavá práca, ktorú nemôÏeme odkladaÈ.Zdatná civilná spoloãnosÈ a energické slobodnémédiá pomáhajú pri zaisÈovaní integrity demokratick˘chin‰titúcií a presadzovaní zákona.B˘val˘ americk˘ veºvyslanec v SRVincent Obsitnik. HN 23. 12.(Médiá naozaj zohrávajú v modernej spoloãnostimimoriadne dôleÏitú úlohu. Zabúda sav‰ak na jedno: nestaãí, ak sú médiá slobodné,rovnocenná je aj poÏiadavka, aby malikvalitn˘ch Ïurnalistov. Lebo zlí Ïurnalistipôsobia na ºudí neobyãajne de‰truktívne.)***Na internete som natrafil na kliniku, kde sakaÏd˘ zamestnanec na znak firemnej lojalitypodrobil operatívnemu zákroku. Na hromadnejfotografii vyzerali hrôzostra‰ne. V‰etci mali dokonalézuby a hladkú tvár bez jedinej vrásky.Vtedy som pochopil, Ïe musím napísaÈ operuo strate vlastnej osobnosti, ktorá je omnoho závaÏnej‰ianeÏ strata vlastnej tváre.Autor libreta opery o plastickej chirurgiiArmando Iannucci. Daily Telegraph 23. 12.(Dne‰n˘ Ïivot modern˘ch ºudí je kaÏdodennéstrácanie vlastnej tváre, teda du‰e. A ove-ºa menej to spôsobujú chirurgovia, neÏ tvorcoviatelevíznych relácií a politici.)***Innsbruckí sociológovia sledovali ºudí naulici, ãi zaplatia za noviny, ktoré si vzali zo samoobsluÏnéhoboxu. Prieskum ukázal, Ïe najviacpodvádzali pravidelní náv‰tevníci kostola.Jedna vec je istá: viera v Boha nerobí ºudío niã lep‰ími, ako ich robí hor‰ími neviera.Prezidentka Britskej humanistickejspoloãnosti Polly Toynbee.Guardian 23. 12.(Náv‰teva kostola nehovorí niã o tom, ãiBoh je, alebo nie je. Pre mnoh˘ch môÏe byÈlen lacnou a ºahkou cestou k blaÏenému Ïivotupo smrti, ale nie bezpodmieneãne kBohu.)***VÏdy ma zaráÏalo, Ïe sa americkí ºavicovíintelektuáli, ktorí boli silne promarxistickí,nikdy nepresÈahovali do Ruska. Napriek presvedãeniumali radi svoj súkromn˘ majetok,slobodu slova a spolãovania. Neboli, povedalby som, intelektuálne úprimní.Ameriãan Marcel Guarnizo pôsobiaciako katolícky kÀaz v Moskve.Trend 24. 12.(Napokon, po Novembri ’89 sa aj na Slovenskunajr˘chlej‰ie stali kapitalistami –alebo sa nimi chceli staÈ – b˘valí najoddanej‰íbojovníci za práva proletariátu.)***Rok 2008 sa zapí‰e do análov ako rok, poãasktorého diskriminácia a prenasledovaniekresÈanskej men‰iny v rôznych krajinách svetadosiahli nevídané rozmery: zapálené kostoly,útoky na bohosluÏby a farnosti: Vy‰e 90 %náboÏensky motivovan˘ch kriminálnych ãinovpoãas uplynul˘ch 12 mesiacov bolo namieren˘chvoãi kresÈanom.Publicista Heimo Schwilk.Welt.online 25. 12.(Zato ani kresÈania tam, kde tvoria väã‰inu,sa ne‰títia prenasledovaÈ rôzne men‰iny.)***NemôÏem sa ubrániÈ dojmu, Ïe prav˘m dôvodom,preão sa na európsku integráciu pozerámes nedôverou a hºadáme dôvody jej ‰kodlivostipre nás, je obyãajn˘ strach. Strach z vonkaj‰iehosveta, ktorému nerozumieme. Bojímesa, Ïe neobstojíme a Ïe sa v Àom môÏeme stratiÈ.Je to strach obyvateºov útulnej kotliny zamohutn˘mi horami, ktoré nás chránia a tvoriaprirodzenú hranicu na‰ej krásnej krajiny. Îiadnynárod, ktor˘ je otvoren˘ a ktor˘ má dosÈ sebavedomia,t˘mto strachom v takej miere netrpí.B˘val˘ ‰éf spravodajstva TV NovaJan Vávra. âesk˘ rozhlas 26. 12.(Mali by sme si aspoÀ viac váÏiÈ Dunaj,umen‰ujúci na‰e zápecníctvo. Bránou k svetuby mali byÈ aj na‰i ‰tudenti úspe‰ne pôsobiaciv zahraniãí, keby sa vracali na Slovensko.)***Politická satira nás nezaujíma. Prv˘ aj posledn˘bod ná‰ho nepísaného pravidla je vyh˘baÈsa politike ako ãert kríÏu. Politika je pre náspríli‰ smutná záleÏitosÈ.Komick˘ herec René ·túr,spolutvorca TV sketchshow Ooops!TV oko 26. 12.(Ak koncom 20. storoãia na Slovensku politikapohltila takmer v‰etk˘ch ºudí, v 21. storoãíje v móde zhnusenosÈ z politiky. Virtuózpolitickej satiry Markoviã sa v TV s politikouúplne prepadol, Andrásy s Vacvalovouv pravej chvíli u‰li z politického dere‰aa venujú sa – veºmi úspe‰ne – nenároãnej zábavev relácii „Aj múdry schybí“.)***Kto vie vyhrávaÈ, musí vedieÈ aj obãas prehraÈ.Ale prehraÈ so cÈou a noblesou.Oãn˘ lekár MUDr. Milan Izák.Tele plus 27. 12.(Je to hodnotné odporúãanie. A predsa másvoj háãik práve v profesii prof. Izáka. TotiÏlekárova prehra je obvykle definitívnoubodkou za zdravím alebo aj Ïivotom pacienta.)***Sme hrd˘ národ. Ale máme byÈ v súãasnostina ão hrdí? Poctivo sa hrabem v spomienkach.Ktor˘ âech sa v roku 2008 zapísal do európskejalebo svetovej histórie, aby sme naÀhoa cez neho trochu aj na seba mohli byÈ py‰ní?PomôÏte mi nájsÈ Najväã‰ieho âecha roku2008!Spisovateº Jan KrÛta.Blog jan-kruta.cz 27. 12.(Musí byÈ nejak˘ váÏny dôvod, Ïe sa dnes vÏiadnom národe neobjavujú Ïiadni Veºkí ºudia.Ak veºkosÈ ºudí zhltáva neudrÏateºn˘tlak plytkosti, kam sa rútime?)98

S U P E R M O N I T O R***Urãite existuje elita funkãná – tú máme totiÏvÏdy, bez ohºadu na to, z ak˘ch blbcov a „nímandov“je zloÏená. Jednoducho, sú isté funkcie,ktoré dávajú status kaÏdému, kto ich zastáva.Otázka je, ãi v SR existuje elita v˘konová.Podºa mÀa existuje aj tá, lebo aÏ takí netalentovanínie sme. âo neexistuje, je to, aby elitav˘konová bola vÏdy elitou funkãnou.Komentátor Marián Le‰ko.Sme 27. 12.(Systém, ktor˘ pôsobí demokraticky, je u náspraktickou politikou veºmi znetvoren˘.)***Príbeh obchodnej firmy Buddenbrookovcovz 19. storoãia pripomína na‰u súãasnú situáciu.Aj dnes sa pohybujú medzi nami podvodníci,ktorí vná‰ajú do podnikania otrávenépravidlá, a aj dnes nad t˘m mnohí slu‰ní ºudiav záujme vlastného r˘chleho zisku privierajúoãi.ReÏisér Heinrich Breloer(film „Buddenbrookovci“). Presse 27. 12.(Kedysi boli medzi miliónmi statoãn˘ch niekoºkípodvodníci, ktorí sa slu‰n˘ch predsalen trochu báli. Dnes dominujú milióny podfukárov,medzi ktor˘mi sa pohybujú neveºkézvy‰ky statoãn˘ch ºudí – a tí sa veruoprávnene boja masy podvodníkov.)***Kresba: Marcel Kri‰tofoviã. Tele plus 27. 12.(Podºa na‰ej internej súÈaÏe najvtipnej‰ianovoroãná euro-karikatúra.)***V novom roku by ma pote‰ilo, keby kaÏdédieÈa dostalo ‰katuºu kriedy, aby mohlo vybehnúÈvon a hraÈ sa nebo-peklo-raj. âím viac detísa bude hraÈ vonku, t˘m bezpeãnej‰ie budúna‰e ulice. A tie deti by navy‰e trochu aj schudli.Anglická spisovateºka Deborah Moggach.Observer 28. 12.(Ale ão s grázlami v prepychov˘ch autách,ktorí nie sú opatrní ani k deÈom na ulici a pokojneich zráÏajú prir˘chlo sa Ïenúcimi vozmi,priãom navy‰e z miesta ãinu ujdú?)***Arcibiskup Sokol previedol rozsiahle cirkevnépozemky na nadáciu, v ktorej je ‰tatutárom.Osloven˘ realitn˘ maklér poznamenal,Ïe hodnota preveden˘ch parciel s celkovourozlohou takmer 30 km 2 môÏe byÈ najmenej120 miliónov Sk. Darovaciu zmluvu podpísalSokol tak za cirkev, ako aj za nadáciu FundatioEcclesiae Sancti Ioanni Baptistae.Noviny TV JOJ 28. 12.(Luther uÏ na zaãiatku 16. storoãia dobre vedel,preão treba cirkev reformovaÈ a preãodo svojej reformaãnej etiky zaradil aj kritikujej bohatstva. Bol totiÏ presvedãen˘, Ïecirkev nemá na tomto svete opl˘vaÈ pozemsk˘mimajetkami. Cirkev má byÈ podºa nehoanalógiou svojho Pána, a ten chodil po tomtosvete v chudobe. Je v‰ak moÏné, Ïe arcibiskupSokol nemal ãas ãítaÈ Nov˘ zákon.Alebo ho ãítal inak ako Luther.)***Jedna ãasÈ slovenskej spoloãnosti s veºkouradosÈou smeruje k tomu, aby zbohatla, a druhás veºkou bolesÈou preÏíva to, Ïe sa cíti chudobnej‰ia.âasÈ dozrieva v poznaní tejto situáciek hlb‰iemu, správnej‰iemu videniu sveta.Sú ºudia, ktorí vedia zarobiÈ väã‰ie mnoÏstvopeÀazí a Ïijú správnym spôsobom. Sú otvorenípre sluÏbu a pomoc in˘m. V slovenskej spoloãnostije prítomného veºa dobra, ale aj moÏnoprehnané nad‰enie za zbohatnutím. Úlohacirkvi je pripomínaÈ skutoãn˘ rozmer ºudskéhojestvovania. A Ïe duchovn˘ rozmer je cennej‰í.Bratislavsk˘ arcibiskupStanislav Zvolensk˘. Pravda 29. 12.(Keì sledujeme, ão dlhodobo ãiní Ján Sokol,a ãítame, ão napísal Stanislav Zvolensk˘,schádza nám na um, ãi sa obaja arcibiskupimodlia k tomu istému Bohu. A najmä: ãije súãasná slovenská katolícka cirkev viacSokol, alebo Zvolensk˘?)***Najpopulárnej‰ou osobnosÈou Ruska v celejjeho histórii sa stáva Stalin, hoci väã‰ina svetaho povaÏuje za masového vraha a diktátora.Podºa oficiálnych v˘sledkov celoruskej sú-ÈaÏe na 1. mieste skonãil geniálny vojvodcaAlexander Nevsk˘, ktor˘ tesne predbehol premiéraStolypina (zaãiatok 20. storoãia). Samotn˘Stalin má byÈ podºa oficiálnych v˘sledkovaÏ na 3. mieste, ão ºavicovo orientovanáruská verejnosÈ odmieta uznaÈ. Tvrdí, Ïe saKremeº zºakol medzinárodnej hanby, a preto organizátoriprojektu v˘sledky sfal‰ovali.âeská publicistka Petra Procházková.Sme 29. 12.(ByÈ v prieskumoch verejnej mienky s veºkouprevahou hlasov na niektorom z prv˘chmiest nemusí byÈ vÏdy zárukou ºudskejvyspelosti toho, kto získa veºa hlasov odºudu.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 29. 12.(Aj mnohí dne‰ní politici sa drÏia stalinskejpouãky: Kto má dobrého triedneho nepriateºa,nepotrebuje priateºa.)***Fakt, Ïe ºudia neraÀajkujú, poukazuje nakvalitu ich rodinného ovzdu‰ia.Riaditeº Japonskej spoloãnostiplánovaného rodiãovstva Kitamura.Time 29. 12.(A keby e‰te ani neveãerali, oveºa lep‰ie bysa im spalo. A moÏno aj milovalo.)***·tát musí vytváraÈ tak˘ stav, aby sa v Àompríslu‰níci men‰ín cítili komfortne – aby im poskytovalão najlep‰ie podmienky v kultúre a v‰kolstve. Slovenská vláda preto musí, a my smeto robili, hºadaÈ i vtedy, keì SMK nie je vo vláde,predstaviteºov maìarskej men‰iny, s ktor˘mimôÏeme spolupracovaÈ, povedzme primátorova starostov.B˘val˘ minister zahraniãia Ján Kubi‰.Lidové noviny 30. 12.(Keì Ján Kubi‰ poskytoval rozhovory slovensk˘mmédiám, boli ãasto dosÈ rozpaãité,ako keby si predsa len dával pozor na kaÏdéslovo, ktoré vyslovil – aby ho z „domácich“nik zaÀ chytiÈ nemohol. Pre ãeské novinyako by hovoril uvoºnenej‰ie, od du‰e.)***Iskra z novembra 1989 (alebo z jari 1968),ktorá mala do politiky vliaÈ ãistotu, spravodlivosÈ,radosÈ a vy‰‰iu silu, vyhasína. MoÏno ajpreto je za úspechmi roka 2008 tak málo nad-‰enia. Akokoºvek bol úspe‰n˘, nebol ani trochumagick˘. PretoÏe mal veºké brucho. A malúdu‰u.Komentátor Dag Dani‰.Pravda 30. 12.(A my v‰etci, lebo nás k tomu podnecujú, saprepadávame do svojich obrovit˘ch brúch.)***Britská panovníãka chce písomne zaviazaÈsvojich 200 zamestnancov k mlãanlivosti, abyzabránila poºovaãke médií na kráºovskú rodinu.Zamestnancom, ktorí si predajom informáciícelkom dobre zarábajú, sa to nepáãi.Novinárka Jutta Sommerbauer.Presse 30. 12.(Aj slovenskí panovníci sa pokú‰ajú – zatiaºnepísomne – zaviazaÈ svojich 5 miliónov zamestnancovk mlãanlivosti, aby zabránilipoºovaãke médií na vládnu rodinu.)***Nበ‰tát sa opäÈ, ako skoro celá Európa,vzdialil od toho, ão obãania od ‰tátu chcú, tedazabezpeãenia slobody a pravidiel. V Európe sauÏ ÈaÏko hovorí o nejakej slobode a o súkromíosobnosti. ªudstvo sa zaãína meniÈ na t˘ch, ãosú v databáze sledovaní, a na t˘ch, ão sledujú.Advokát Václav Vlk.LN 30. 12.(UÏ len keì vezmeme do úvahy, koºko rôznychdotazníkov a „priznaní“ musíme kaÏd˘rok vyplniÈ pre rôzne ‰tátne daÀové, so-99

S U P E R M O N I T O Rciálne a zdravotnícke in‰titúcie, prebehnenám mráz po chrbte. V‰etci sme uloÏení asputnaní v desiatkach evidencií.)***Najmä v súãasnej hospodárskej kríze je europre Slovákov v˘znamn˘ psychologick˘ nástroj,dvíhajúci ich optimizmus a sebavedomie.V‰etci doteraj‰í ãlenovia eurozóny si mohlipoãas existencie eura overiÈ, Ïe spoloãná menapriniesla predov‰etk˘m veºké v˘hody: stabilitu,koniec niãiv˘ch devízov˘ch ‰pekulácií a pov˘‰enieEÚ na svetovú hospodársku veºmocRakúsky denník Die Presse. 30. 12.(Vstup SR do eurozóny donútil aj európskychÏurnalistov nazrieÈ moÏno prv˘ raz naEÚ trochu z odstupu a vnímaÈ ju ako unikátneucelené spoloãenstvo.)***Priatelia a rodina sa zhromaÏdili na pohrebnomceremoniáli dramatika Harolda Pintera,ktor˘ si sám starostlivo naplánoval. Ch˘baliba jeho jedin˘ syn, ktor˘ otcovi nikdy neodpustil,Ïe opustil jeho mamu a zavinil, Ïe sa upilana smrÈ. Zomrela 53-roãná roku 1982.Reportér Stephen Adams.Daily Telegraph 31. 12.(Preão vlastne aj géniom a nositeºom Nobelovejceny – a Pinter ním bol – tak záleÏí natom, ako ich budú pochovávaÈ a menej natom, akú kvalitu mal ich osobn˘ Ïivot?)***Vnucuje sa otázka, ãi vlastne ekonomick˘pokrok má nejak˘ zmysel, keì niektoré kedysibeÏné veci sú stále nezvládnutej‰ie. Napríklad– maÈ viac detí, priãom na‰i predkovia ichuÏivili aj ‰tyri. Alebo preãítaÈ kaÏd˘ mesiac dveknihy. Alebo preÏiÈ víkend v prírode.Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Jan Mertl.MFD 31. 12.(Ktovie, ãi by si boli ºudia Ïelali prudk˘ ekonomick˘rozmach, keby boli tu‰ili, aké dramatickézvraty v ich hlavách spôsobí a o ãoochudobní ich citové zázemie.)***Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus december(âo pán Fico povie, to je pre niektor˘ch karikaturistovPísmo sväté,)***Ako JeÏi‰ povedal, nestaãí daÈ záplatu na staré‰aty.PápeÏ Benedikt XVI. Time 1. 1.(Nezdá sa, Ïe by pápeÏove apely mali u svetov˘chlídrov nejak˘ viditeºn˘ ohlas. Ktovie,ãi preto, Ïe aj pápeÏova autorita je primalána to, aby zaúãinkovala na dne‰n˘ch doseba zahºaden˘ch politikov, alebo ãi preto, Ïedne‰ní politici sú vôbec hluchí, slepí a bezcitní.)***Strany volenie zástupcov do EP uÏ klasickypoÀali ako voºby do územia tepl˘ch miest. Presvojich zaslúÏil˘ch straníckych kolegov, o ktor˘chvo väã‰ine prípadov doma nikto nestojí.ËaÏko sa potom ãudovaÈ ºuìom, Ïe o toto hlasovanieje minimálny záujem.Publicistka Nora Sli‰ková.Îurnál 2. 1.(Vo vzÈahu k EÚ majú stranícke aparáty naozajkrátkozrak˘ postoj a robia minimumpre to, aby pomohli skvalitniÈ na‰u európskupolitiku. Akoby staãilo, Ïe nás do EÚprijali, Ïe poberáme eurofondy – a ostatnév Európe nám môÏe byÈ ukradnuté.)***Parlament schválil novelu zákona, ktorá prikazujevyplácaÈ príspevok za opatrovanie spätne.Môj manÏel sa stará o 9-roãného autistickéhosyna a na‰a rodina so ‰tyrmi deÈmi s peniazmipoãítala. Za vrchol trápnosti povaÏujemlist z úradu práce: „...dúfame, Ïe zmena v˘platyna va‰u finanãnú situáciu nebude maÈ nepriazniv˘vplyv.“ To nemajú vôbec prehºad oreálnej Ïivotnej situácii ºudí so zdravotn˘mpostihnutím, keì dokáÏu napísaÈ takú hlúposÈ?Je to hanba tohto ‰tátu. Ministerka Tomanována svoju funkciu nestaãí odborne, ani ºudsky.Elena I‰tvánová z Prednej Hory.Pravda 2. 1.(Starobn˘m dôchodcom v roku 2009 valorizovalipenzie uÏ od januára, lebo to politickyvyznelo efektne – veì i‰lo o milión ºudí.Zdravotne postihnut˘ch je oveºa menej, hocipráve oni v prvom rade potrebujú solidaritu,a tak im vyplácanie príspevku presunuli.)***Zo v‰etk˘ch komunistick˘ch reÏimov dodnespriÈahuje a ovplyvÀuje západn˘ch intelektuálovCastrov. To v‰ak nehovorí niã o Kube,ale o pohodlnosti t˘ch intelektuálov. Argumentujút˘m, Ïe reÏim vznikol z potrieb Kubysamotnej – a tento argument im umoÏÀuje nevidieȉtát pre‰pikovan˘ fízlami a ochudobÀovan˘korupciou a technologickou zaostalosÈou.Komentáror Zbynûk Petráãek.LN 2. 1.(V SR sú intelektuáli takí leniví, Ïe uÏ sa nevyjadrujútakmer o niãom okolo seba.)***K téme Krista treba pristupovaÈ s urãit˘mre‰pektom a pokorou, to nie je voºná tvorba.Krista v Snine mi v‰ak zadávala súkromnáosoba a nekládla mi nijaké obmedzenie.V˘tvarník Svetozár Ilavsk˘,autor najväã‰ej slovenskej sochy Krista. Îurnál2. 1.(Ani medzinárodne uznávan˘ sochár neodolaltrendu poloÏiÈ sa na vlnu tradiãnejprepiatej úctivosti, keì vysvetºuje, ako pristupovalk téme Krista. Hoci vôbec nie jeisté, ãi samotn˘ JeÏi‰ by si mimoriadnu pokoruvyÏadoval.)***Cel˘ morálny Ïivot je prejavom lásky kBohu. Sú v‰ak ‰peciálne úkony, ktoré sa vzÈahujúna Boha priamo, predov‰etk˘m kaÏdodennámodlitba a aspoÀ v nedeºu a vo sviatky svätáom‰a, ako aj zdrÏiavanie sa prác, ktoré niesú nevyhnutné. Svät˘ Otec veºmi zdôrazÀuje,aby sme zachovali posvätnosÈ nedele. Je todeÀ, keì sa má intenzívnej‰ie preÏívaÈ rodinnéspoloãenstvo, ktoré je poãas t˘ÏdÀa rozídené.Majte ãas na seba, ak chcete byÈ ‰Èastní.Spi‰sk˘ diecézny biskupFranti‰ek Tondra. Nâ 2. 1.(Je svät˘m právom biskupa vstupovaÈ s nárokmina veriacich v pastierskom liste, akpritom neÏiada od ‰tátu, aby podºa toho prijalzákony zasahujúce v‰etk˘ch obãanov.)***Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Îurnál 2 1.(Len ãi má slovenská vláda dobre navoskovanésane a slovensk˘ ºud teplé rukavice?)***V SR podstatné pri prechode na euro je, akoono zapôsobí na slovenskú ekonomiku, v celejeurozóne i po 20 rokoch najmenej podobnúzápadoeurópskej. âi sa podarí postupnevyrovnaÈ platmi i cenami ostatn˘m ‰tátom EÚ.Ale ak to Slováci zvládnu, bude jasné, Ïe aj mysme uÏ mohli euro maÈ a zvládnuÈ ho. A to budepre mnoh˘ch ãesk˘ch politikov veºmi nepríjemné.âesk˘ publicista Lubo‰ Palata.LN 3. 1.(âesi sú teraz veºmi rozpaãití: nevedia, ãi simôÏu dovoliÈ po desaÈroãiach spoluÏitia Slovákomãosi závidieÈ. Najmä prijatie eura,keì oni e‰te stále pouÏívajú svoju korunu.)***KaÏdého ‰tvrtého malého Francúza vychovávalen jeden rodiã, väã‰inou matka, a ustaviãneklesá poãet sobá‰ov. Lamentovanie konzervatívcovje zbytoãn˘m pesimizmom: demokracienahrádzajú formy väzieb z minulostinov˘m pletivom vzÈahov na dobrovoºnom základe.Aj preto Francúzsko spojilo zamestnanosÈa materstvo úspe‰nej‰ie ako jeho nemeck˘sused.Francúzsky filozof Pascal Bruckner.Sme 3. 1.(Je pochybné tvrdenie, Ïe rodinu najviac100

S U P E R M O N I T O Rohrozujú anarchisti, bohémovia a liberáli.Veì ão je dôleÏitej‰ie: udrÏiavaÈ zatuchnutépredsudky, ktoré umel˘mi princípmi ubíjajúporozumenie medzi rodiãmi a deÈmi,alebo pocit dospel˘ch i detí, Ïe rodina, i keìnemá úradné poÏehnanie, je najpríjemnej-‰ou bázou kaÏdodenného Ïivota?)***DieÈa, ktorému rodiãia pravidelne ãítajú, jevyrovnanej‰ie. Prospieva to jeho intelektu icitovej rovnováhe. Pritom dôleÏitej‰í neÏ samotn˘text rozprávky je intenzívny kontaktdieÈaÈa s rodiãom. âítanie rozprávok priná‰a de-Èom oveºa viac neÏ len r˘chle zaspávanie. Die-Èa sa cíti byÈ dôleÏité a milované a vie, Ïe tenv˘luãn˘ ãas v priebehu dÀa patrí len jemu.·éfka projektu „Celé âesko ãte dûtem“Eva Katru‰áková. MFD 3. 1.(Napokon, aj pre ãítajúceho rodiãa je to príleÏitosÈpre vy‰‰í typ sebarealizácie. Ak chcetotiÏ dieÈa zaujaÈ, musí ãítanie trochu rozohraÈ,musí podaÈ, aj keì si to neuvedomí, ist˘druh umeleckého v˘konu, aby dieÈa malo silnej‰ízáÏitok.)***K˘m ãakám v kaviarni na kávu, pohºad sami zastaví na mladej dvojici pri vedºaj‰om stole.Mladá Ïena s dlh˘mi blond vlasmi si nenútenevyloÏila nohy na stôl, hneì k tanieru s polievkou.Mlad˘ muÏ jej jednou rukou masírujeprsty na nohách, druhou si naberá polievku.Îena sa nezbedne chichúÀa a snaÏí sa prevrhnúÈmu palcom na nohe polievku. Pohºad naholé nohy vo mne vzbudzuje ºahk˘ hnus. Mojeoko je nezná‰anlivé. Scéna pri vedºaj‰om stolesa nedá vypnúÈ obyãajn˘m ovládaãom – a takvstávam a porazená odchádzam.Chorvátska spisovateºkaDubravka Ugre‰iãová. Sme 3. 1.(Presadzujeme ão najviac rôznorodej voºnostipre moderného ãloveka. Ale netrúfame siani my povedaÈ, kde je hranica medzi slobodoua drzosÈou, hoci tu‰íme, Ïe niekde je.)***Slogan „Európa bez bariér“„, pod ktor˘mâR v 1. polroku 2009 predsedá EÚ, je vynikajúci.To je veºmi dobrá línia, ktorú podporujeme.A keì chceme Európu bez bariér, tak nielenbez ekonomick˘ch, ale i politick˘ch. VEÚ nejde len o slobodu ºudí, ale aj o siln˘ politick˘projekt zaloÏen˘ na my‰lienke solidarityvo v‰etk˘ch oblastiach.Predseda EK Jose Barroso.âesk˘ rozhlas 5. 1.(A predsa je veºmi hrubá bariéra, na ktorúbruselská elita rada zabúda: hrub˘ múrpriepastne rozdielnej Ïivotnej úrovne v ãlensk˘chkrajinách EÚ. Ak sa z eurofondovrozdávajú milióny eur farmárom, preão nikomunezi‰lo na um podporiÈ dôchodcov znov˘ch ‰tátov EÚ, kde i najvy‰‰ie dôchodkysú niωie ako najniωie v bohat˘ch krajinách,aby seniori aspoÀ záver Ïivota preÏiliv európsky primeranej dôstojnosti?)***To, Ïe politika je dominantne muÏská hra, jedané t˘m, Ïe patrí do rovnakej kategórie hier,ako sú futbal alebo hokej. Jedno i druhé si vy-Ïaduje peniaze, hráãov, ihriská, konexie, ale ajznalosÈ pravidiel. A to sa nám, Ïenám, nedostáva.Nie div, keì nás poãas celej zaznamenanejhistórie vychovávajú ako slneãnice a na‰u milovanúdruhú polovicu ºudstva ako slnko, a mymáme právo i povinnosÈ sa nielen za ním otáãaÈ,ale i s vìaãnosÈou a strachom sa mu kla-ÀaÈ.ManaÏérka Marie Haisová.iDNES.cz 5. 1.(Iste, sú aj Angely Merkelové alebo Ïeleznélady Thatcherové, ale tie sú od nás ìaleko.V na‰ej vláde je len jedna slneãnica, a tá sapokorne skláÀa k svojmu muÏskému Slnku.)***Prezident v novoroãnom prejave odporúãa:„Nezabúdajme na t˘ch, ktorí na‰u pomoc najviacpotrebujú – na seniorov, rodiny s deÈmi,nezamestnan˘ch, chor˘ch a osamel˘ch.“ Takto teda je: pomáhajme nezabúdaním. Nie div,Ïe mi zi‰iel na um aforizmus poºského básnikaJuliana Tuwima: „Myslime na chudobn˘ch,povedal mi lodÏsk˘ fabrikant. To niã nestojí.“Politik a psychiater Ivan David.âesk˘ internetov˘ denník Britské listy. 5. 1.(V tuwimovskom duchu myslí na chudobn˘chaj väã‰ina podnikateºov SR.)***ZráÏka s lyÏiarkou mu môÏe zniãiÈ kariéru.Titulok ãlánku o zráÏke predsedu durínskejvlády Althausa na alpskom svahu soslovenskou lyÏiarkou, ktorá pritom zomrela.Lidové noviny 5. 1.(Aj seriózny denník môÏe podºahnúÈ lákadluoriginálnosti. Titulok necitlivo navodzujeu ãitateºa dojem, aká dôleÏitá je kariéranemeckého politika, ãím zosúva na niωíschod závaÏnosti fakt, Ïe pri zráÏke pri‰la oÏivot 41-roãná Slovenka, matka 4 detí.)***Britsk˘ kapitalistick˘ systém 13. 10. 2008uznal, Ïe zlyhal. Kríza vypukla v oblasti pôÏiãiek,ale jej niãivá sila sa formovala vo sféreprodukcie, kde dochádzalo k stále nerovnej‰iemurozdeleniu pridanej hodnoty medzi kapitáloma robotníkmi. Valiacu sa vlnu nezachytiliani slabé odbory; ani sociálna demokracia,správajúca sa k Marxovi ako k zdochnutémupsovi.Vedec Lucien Séve. Slovo(pôvodne v Le Monde diplomatique) 7. 1.(Lenin a Stalin v‰etko zideologizovali. AjMarxa. Iste to nebol hlúpy muÏ, ale v ZSSRz neho urobili ikonu komunistickej strany aznemoÏnili, aby jeho diela ºudia ãítali akoostatnú odbornú literatúru a zvaÏovali, ãosa blíÏi k pravde o kapitalistickej spoloãnosti.)***„ApolitickosÈ“ európskej politiky nie je m˘tom,ale realitou. Existuje azda tieÀová EK, ktoráãaká na budúce voºby, aby vystriedala doteraj‰iueurópsku vládu? Existuje v euroin‰titúciáchzreteºne definovaná opozícia? Nie, súlen skupiny, ktoré bránia nieãí záujem v konkrétnychkauzách. LenÏe demokracia politikupotrebuje. Bez nej sme len svedkami hry naakési objektívne, neutrálne rie‰enie problémov.Nebojuje sa o vízie, ale len sa rie‰i.Publicista Ladislav Jakl.Euportal.cz 7. 1.(Predsedníctvo EÚ prinieslo pre âR po rokochºahostajnosti k veºkej európskej politikeprinajmen‰om záujem o nadnárodnézáleÏitosti v in‰titúcii, ktorá zastre‰uje domácupolitiku. Aj SR by potrebovala zázraãn˘prút, ktor˘ by európsky vzpruÏilSlovákov.)***Mladá mamiãka 2 ‰kolákov zo Spi‰a sa staráo syna pripútaného na invalidn˘ vozík. Nieje zamestnaná, za opatrovanie syna poberá od‰tátu peÀaÏn˘ príspevok. Prekvapil ju list z úradupráce. Tento mesiac vraj s príspevkom nemápoãítaÈ. Nov˘ zákon stanovil, Ïe príspevky sabudú vyplácaÈ mesaãne pozadu. A tak príspevokza január dostane aÏ vo februári. Dozvedelasa o tom v‰ak aÏ deÀ pred Vianocami.Îurnalistka Monika Toporcerová.Sme 8. 1.(Nemali by v ãase krízy – keì sa obmedzujúplaty desiatkam solídnych ºudí a keì sadokonca prepú‰Èajú tisíce poctivo pracujúcichobãanov – v˘razne zníÏiÈ platy t˘chpracovníkov ministerstva sociálnych vecí,ktorí navrhujú sociálne neudrÏateºné zákony,a t˘ch poslancov, ktorí za ne hlasujú, azamestnancov úradov práce, ktorí sa k sociálneodkázan˘m správajú sociálne nesolidárne?Prípadne viacer˘ch úplne prepustiÈ?)***Európa si musí uvedomiÈ potrebu spoloãnéhopostupu. Teraz to funguje tak, Ïe v Bruselisa dohodne spoloãná energetická politika ahneì nato sa kaÏdá z krajín snaÏí hºadaÈ na Rusovextra kontakt. Potom sa stráca sila Európy,ão Rusom vyhovuje.V˘konn˘ riaditeº plynárenskéhoa naftového zväzu SR Ján Klepáã.Pravda 8. 1.(âlenské ‰táty EÚ v‰ak povaÏujú svoj egoizmusza samozrejmosÈ a aj bruselská elita,aj národné vládne elity robia málo pre to,aby EÚ bola kompaktn˘ a akcieschopn˘celok.)***KieÏ by som mal brilantn˘ nápad, ale nemám.Riaditeº Google Eric Schmidto záchrane novín obrím vyhºadávaãom.Time 8. 1.(E‰te na konci 20. storoãia bolo nepredstaviteºné,Ïe by bola „mienkotvorná tlaã“ v nejakomohrození. Dobré a vplyvné novinyboli veºmocou. Moderná technika mení – ana celom svete – mnohé dôleÏité atribútyºudského Ïivota. Pritom je zaujímavé, Ïeakoby v tom istom momente ustrnulo ajnovinárstvo ako profesia. Zrazu sa dobrí aoriginálni novinári – ale aj ‰éfredaktori – voveºkej miere rozplynuli.)101

S U P E R M O N I T O R***Rok 2009 bude pre vládnu koalíciu prv˘, keìbude postavená pred v˘zvy, na ktoré bude musieÈdávaÈ skutoãné odpovede. Doteraj‰ie procesy(Schengen, euro, fungovanie ekonomicko-finanãnéhosystému) boli na‰tartované vminulosti a dali sa zmanaÏovaÈ pasívnym spôsobom.ÚdrÏbársky spôsob vládnutia uÏ nestaãí.Predseda SMK Pál Csáky.HN 9. 1.(Csáky podceÀuje Ficovu ‰ikovnosÈ: ten ajkrízu donúti, aby mu slúÏila.)***Na najv˘znamnej‰om európskom TV festivalev Monte Carle získala moja inscenáciaMário a kúzelník Striebornú nymfu. Veºmi mito pomohlo, hoci mi do Monaka nedovolili vycestovaÈa ceny za mÀa prevzali iní. Odvtedysom dostával ponuky aj na ìal‰ie zaujímavéprojekty.ReÏisér Miloslav Luther.TV oko 9. 1.(To, ão si dovoºovali komunistickí papalá‰ik stovkám vyspel˘ch, aj najtvorivej‰ích slovensk˘chosobností s európskou úrovÀou,bola nevysloviteºná drzosÈ sebavedom˘chpov˘‰encov. Luther nesmel prekroãiÈ na‰ehranice, keìÏe jeho brat emigroval na Západ.Îil tu ako väzeÀ, ktor˘ v‰ak nijak˘zloãin nespáchal.)***Americká demokracia je ustálená a rokmipreverená, zatiaº ão v Rusku sa len ukotvuje.A my namiesto toho, aby sme pomáhali vÈahovaÈRusko do multilaterálnych sietí a popularizovalidemokraciu medzi jeho obyvateºmi,rad‰ej z neho robíme geto, ktoré sa raz naozajmôÏe staÈ korisÈou nebezpeãn˘ch nacionalistova moÏno aj totalitárov.Politológ LukበJelínek.âesk˘ rozhlas 10. 1.(Vnímanie Rusov ako potenciálnych Európanovje rozhodne prijateºnej‰ie neÏ slavianofilskézboÏÀovanie, z ktorého prípadnekvapne aj slu‰n˘ zisk.)***Bude vedieÈ najºavicovej‰ie orientovan˘ prezidentv americk˘ch dejinách, Obama, vládnuÈv krajine, kde sa 2/3 v‰etk˘ch Ameriãanov oznaãujúza konzervatívnych? Väã‰ina si myslí,Ïe ‰tát nemá sprevádzaÈ Ïivot svojich obãanovod kolísky aÏ po hrob, ale Ïe sa má drÏaÈ v úzadí.Obama v‰ak sníva o sociálnom ‰táte pod-ºa európskeho vzoru – a kríza dáva jeho snukrídla.Holandsk˘ spisovateº Leon de Winter.Sme 10. 1.(Obama nepotrebuje byÈ pre svoju popularitupraviãiarom, staãí, keì niektor˘mi dobre‰tylizovan˘mi formuláciami zaujme ‰irokúverejnosÈ bez veºkého ideologizovania.)***Rusko uzavretím kohútikov na plynovodepoliticky poníÏilo európsku dvadsaÈ sedmiãku,a to zbraÀou, ktorú proti Západu niekdaj‰í Sovietskyzväz nikdy nepouÏil. Preru‰enie dodávokukázalo, Ïe v‰etci zákazníci Ruska a Ukrajinysa môÏu ocitnúÈ v ich manévrovacej pasci.Francúzsky denník Le Figaro 12. 1.(Kam sa podeli sladké slová o bratstve, ktorédesaÈroãia s˘tili reãi slovansk˘ch Rusovvo vzÈahu k Bulharom, ale hojne i k Slovákom?V‰etko bolo len falo‰né pokrytectvobez akejkoºvek vnútornej hodnoty? DnesRusi nemajú nijak˘ch spojencov ani priate-ºov.)***Budeme sa snaÏiÈ osloviÈ t˘ch, ktorí nechcúísÈ voliÈ. Slu‰ne sa im pokúsime vysvetliÈ, Ïepotom sa nemôÏu sÈaÏovaÈ, ako dopadli v˘sledky.Sú to mladí ºudia, ktorí sú apatickí, nezaujímaich to, a ºudia, ktorí sú znechutení politikoua nevidia alternatívu.·éf Radiãovej prezidentskej kampaneJán Füle. Sme 12. 1.(Apatickí ºudia, ktorí nevidia alternatívu,v‰ak nepôjdu voliÈ a nebudú sa ani sÈaÏovaÈ.)***Politici nám maºujú pod nos, ako k jestvujúcimplynovodom zabezpeãia alternatívy vpodobe ìal‰ích potrubí. Kto v‰ak zaruãí, Ïe saaj s nov˘mi kohútikmi nebude niekto hraÈ rovnako,ako so star˘mi? Problém nie je v potrubí,ale v t˘ch, ão o Àom rozhodujú.Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 12. 1.(Uzol z potrubí je tak˘ zauzlen˘, Ïe sa ho nechceloDzurindovi a Ficovi rozmotávaÈ.)***Keì som mal 20 rokov a pri‰li Beatles, môjotec sa ãudoval, ão sa mi na tom môÏe páãiÈ.Nevedel som mu vysvetliÈ, Ïe práve takátomuzika do nás vstupuje úplne prirodzene, prihovárasa nám a rozochvieva nás. Ale dnes uÏotca chápem, keì poãujem techno alebo raperov.·Èastím a slobodou umenia v‰ak je, Ïe sanemusí páãiÈ v‰etk˘m.Spisovateº a scenárista Du‰an Du‰ek.Sme 12. 1.(Du‰ek je krásna ºudská du‰a. Patrí medzizriedkav˘ch ºudí, ktorí nechcú nikoho dirigovaÈ,ão sa má komu z umenia páãiÈ, a ão nie.)***Keì dospievam na koncerte Mozarta, idemdo spoloãnosti a bavím sa s kolegami. Po Wagneroviidem domov, zamknem sa a zaspím. Idez neho obrovská sila! Keì som v Covent Gardenprv˘ raz poãul Walk˘ru, myslel som, Ïe vtej chvíli zomriem a odletím do neba.Walesk˘ basbarytonista Bryn Terfel.LN 13. 1.(âasto uvaÏujem, ãi väã‰iu nádej dotknúÈ saBoha majú kÀazi alebo hudobníci.***ªudia, ão mi zohyzdili tvár, nechcú, abyÏeny boli vzdelané. Chcú, aby z nás boli hlúpeveci.Shamsia Husseini z Kandaháru (17),ktorú neznámi cestou do ‰koly polialikyselinou. New York Times 13. 1.(Len bezhraniãné mon‰trum dokáÏe poliaÈkrásnu tvár kyselinou.)***Je otázkou, ãi niekedy budeme maÈ na Slovenskuv˘znamnú svetovú univerzitu.Fyzik Peter Marko‰, pedagógna fakulte elektrotechniky a informatiky.HN 13. 1.(Totálna porucha systému: Podºa nadnárodn˘chprieskumov univerzitné ‰kolstvoSR ako celok zaostáva, ale niektorí pedagógoviasú natoºko zdatní, Ïe podávajú v˘konyna európskej úrovni a majú „otvorenédvere i v najlep‰ích v˘skumn˘ch tímoch“ vzahraniãí.)***V roku 1994, keì som bol ministrom privatizácie,nav‰tívili ma zástupcovia Kanadskoamerickejolejárskej spoloãnosti, ktorí chcelivstúpiÈ na slovensk˘ trh. Prejavili záujem o rozvodnúplynárenskú sieÈ. A tieÏ, aby ‰tát ich spoloãnosÈpustil do plynofikácie SR. Túto ponukuv‰ak energicky zamietli súdruhovia z vtedaj‰ejSDª a DÚ s t˘m, Ïe SR má predsa dobrezmluvne zabezpeãené dodávky plynu a ropyz Ruska, ão pre na‰e potreby úplne staãí.Advokát Milan Janiãina.Pravda 14. 1.(Ozaj, od koho dostala SDKÚ v koalíciáchtvrd‰ie údery? Od SDª alebo od KDH?)***Kreslo ‰éfa STV je uÏ tradiãne povaÏovanéza obdobu elektrického aspoÀ v symbolickomv˘zname, lebo uÏ veºmi dávno z neho neodi-‰iel niekto úplne prirodzen˘m spôsobom, navy‰etak, aby za sebou zanechal konsolidovanúa fungujúcu verejnoprávnu televíziu.Mediálna analytiãka Alena Behúnová.Slovo 14. 1.(Aby vôbec pri‰iel niekto za riaditeºa STVprirodzen˘m spôsobom, musel by sa v SRobjaviÈ normálny politik, ktor˘ by vysvetlilpartajn˘m kolegom, Ïe ‰éfa verejnoprávnejSTV treba zvoliÈ prísnym a ãestn˘m v˘beromspomedzi uzuãkého mnoÏstva dobr˘chmanaÏérov schopn˘ch aj stráÏiÈ financie,aj nájsÈ ºudí s citom pre moderné vysielanie,aj vrátiÈ do STV profesionálov, ktorív nej kedysi dobre pracovali.)***Poãas nedávnej náv‰tevy Lond˘na som nemoholuveriÈ, Ïe sa po meste voºne pohybujúnenávistní fanatici a pokojne môÏu rozmetaÈ nakúsky autobus pln˘ Ïien a detí.Herec Mickey Rourkeo moslimsk˘ch fundamentalistoch.Daily Telegraph 14. 1.(Pritom treba dodaÈ, Ïe podºa psychológovsú mnohí teroristi veºmi inteligentní ºudia.)***Redakãn˘ personál niektor˘ch ãesk˘ch mé-102

S U P E R M O N I T O Rdií sa znovu a znovu pú‰Èa do kompilácií o tom,akí sú âesi ºudia, ão si o nich myslí svet a v zajatíak˘ch m˘tov a bludov âesi aj svet Ïijú.Publicista Petr Bílek.Reflex 14. 1.(Bolo by intelektuálnou rozko‰ou poãúvaÈ vdiskusnej TV exhibícii Csákyho a Slotu natému, akí sú Slováci a Maìari ºudia a ãi si onich svet vôbec nieão myslí.)***Sarkozy 1. polrok 2008 prekonával dozvukysvojej mezaliancie so svetskou divou CarlouBruniovou. Tá bola hlavnou politickousprávou, ktorá zatienila i ‰trajk úradníkov a ‰tudentov.Publicista Jefim Fi‰tejn.Neviditeln˘ pes 14. 1.(Zdalo sa nám, Ïe Sarkozy a‰piruje na tituleurópskeho ‰tátnika. Ale ak k tomu prispelinajmä ‰arm a charizma talianskej modelkyCarly, potom sa musíme predsa len zháãiÈ.)***SchopnosÈ vyuÏívaÈ informaãno-komunikaãnétechnológie sa stáva základnou „digitálnoukompetenciou“ kaÏdého z nás. Je dnesnemenej dôleÏitá, ako bolo kedysi poãítanie, písaniealebo ãítanie. eLearning pomáha zohºadniÈfakt, Ïe kaÏd˘ Ïiak sa uãí individuálne.Riaditeº gymnázia v BratislaveNorbert Kyndl. HN 15. 1.(Dnes uÏ nie sú priepastné regionálne rozdielylen v zamestnanosti alebo sociálnejoblasti, ale aj v modernosti vyuãovania a vyspelostiÏiakov na rôznych ‰kolách.)***Îijeme v krajine, kde sa dá najviac zbohatnúÈvìaka politick˘m kontaktom. Do tohtosystému sú namoãené v‰etky strany pribliÏnerovnakou mierou, takÏe netreba nikomu fanú-‰ikovaÈ a na nikoho ukazovaÈ prstom. Ak o kandidátocha kandidaãn˘ch zoznamoch rozhodujústrany, korupcia je uÏ vopred zabudovaná dosystému.Ekonóm Pavel Kohout.Blog aktuálnû.cz 16. 1.(Formálne sú politické strany klubmi s v˘kvetomspoloãnosti. Ale, Ïiaº, v celom ich systémesú zlat˘mi tehlami zabudované najhor-‰ie prvky amorálnosti. To neznamená, Ïev‰etci ãlenovia ãi funkcionári sú nemravn˘miindivíduami, ale uÏ v pôvodnom zámeremnoh˘ch, preão do strany vstúpili – tak akov komunizme – je Ïivot na spoloãenskom,mocenskom i finanãnom v˘slní. Boli stranyniekedy v histórii aj symbolom osoÏnosti?)***Erotika je uÏ dnes pre diváka odpudivá.KaÏd˘ distribútor dnes hovorí, Ïe cieºová skupinafilmov sú tínedÏeri. Keì som si robil testovaciepremietanie, zistil som, Ïe tínedÏerisú stra‰ne puritánski. Prasatá sú aÏ tí okolodvadsiatky a najväã‰ie prasatá sú aÏ po tridsiatke.Úspe‰n˘ ãesk˘ filmov˘ reÏisérJan Hfiebejk. TV oko 16. 1.(Po dlhom ãase príjemná informácia o stredo‰kolákoch.)***Nedávno som sa rozprával s jednou uãiteºkouslovenãiny, ktorá mi hovorila, Ïe Ïiacioh⁄Àajú nos nad Hviezdoslavom. Îiadny Angliãannepovie, Ïe Shakespeare je blbosÈ, rovnakoako to nepovie Nemec o Goethem. Akoje moÏné, Ïe Slovák to o Hviezdoslavovi povie?Hudobník Peter Machajdík,od 1992 pôsobí v Nemecku i na Slovensku.Sme 16. 1.(Aj vzdelanci uÏ desaÈroãia ‰íria hlúposti, ÏeHviezdoslav je nezrozumiteºn˘. Nie je topravda. Je to pozoruhodn˘ básnik a pokryteck˘vzÈah Slovákov k nemu – „najväã‰íbásnik, ale je nezrozumiteºn˘, nedá sa ãítaÈ“– je odrazom v‰eobecnej úbohosti.)***Îijem obklopená hudbou. Vo vilke na Lermontovovejb˘vam od narodenia. Dom patrína‰ej rodine od roku 1918, keì ho kúpil star˘otec, poslanec Pavel Blaho. Ulica odjakÏivahostila v˘znamné slovenské rodiny. Îili tuStodolovci, Jurkoviãovci ãi Smrekovci. Domd˘cha umením a históriou. Jeho múry sú doslovanasiaknuté hudbou. Veì populárne ‰lágrenôtil za klavírom nielen môj otec, spevákJanko Blaho, ale aj rodinn˘ priateº Franti‰ekKri‰tof Vesel˘.Speváãka a profesorka operného spevuEva Blahová. O Îene.sk 16. 1.(Tieto slová citujeme s obavou, pretoÏe mnohíSlováci cítia priam antipatiu ku v‰etkémume‰tianskemu, hoci práve múry mnoh˘chburÏoáznych domov nasiakli atmosféroutvorivosti a spoloãenskej vyspelosti, ãonám v dne‰n˘ch panelákoch veºmi ch˘ba.)***Kresba: Peter Homola. Pravda 17. 1.(Prv˘ básnik, ktor˘ robí autogramiádu nanebesiach: Milan Rúfus.)***Priznám sa, Ïe nemám niã ani proti nakupovaniuv nedeºu, nakoniec, veºké nákupné centrású aj spoloãenskom záleÏitosÈou, ãlovek tamstretne mnoÏstvo známych, podobne ako tobolo kedysi na korze. Navy‰e tam nepr‰í a nieje tam zima.Divadeln˘ a televízny reÏisérMartin Káko‰. Sme 17. 1.(Nákupy v obchodn˘ch centrách naozaj niesú len prejavom pohodlnosti alebo bizniso-vej posadnutosti, ale práve ony ãasto napæÀajúpotrebu ãloveka stretávaÈ sa s priateºmia preÏiÈ niekoºko hodín v debate s deÈmi.Postoj niektor˘ch cirkví a kÀazov kt˘mto modern˘m spoloãensk˘m kontaktomºudí len potvrdzuje, ako sú ãím ìalej, t˘mviac odtrhnutí od Ïivota a aj od ºudsk˘chdu‰í, o ktoré sa majú staraÈ.)***Chcem oceniÈ úsilie, ktoré vyvinuli poãaskrízy SPP minister Jahnátek a aj premiér Ficoa chcem sa im zaÀ aj poìakovaÈ. Chcem oceniÈaj operatívnu zloÏku rie‰enia a to, Ïe v‰etcihneì hºadali spôsob, ako dodaÈ na Slovenskoplyn. Krízy by mali vÏdy ºudí spájaÈ. Tu smev‰etci na jednej lodi a mali by sme sa usilovaÈkonaÈ tak, aby sme boli jednotníPredseda SDKÚ MikulበDzurinda.Na telo (TV Markíza) 18. 1.(Dzurindova pochvala má dvojnásobnúhodnotu, lebo hodinu pred ním STV umoÏnilapremiérovi Ficovi excelovaÈ bez oponentav relácii „O 5 minút 12“, ktor˘ príleÏitosÈpromptne vyuÏil na to, aby Dzurindovu vláduzneváÏil.)***Pamätajme si Rúfusove slová, aby sme nebolilen tvory, ale aj bytosti.Podpredseda vlády Du‰an âaploviã.Pravda 19. 1.(Pravda je totiÏ taká, Ïe sme dnes ãastozvieratskej‰í, neÏ keì sme boli opicami.)***Je isté, Ïe bankári a politici nám urãite (poãaskrízy) nepovedia pravdu. Keì ide o financie,uprednostÀuje sa optimistická loÏ. Veìktorúkoºvek banku môÏe poloÏiÈ nedôveraklientov.Komentátor Ivan Hoffman.Deník.cz 19. 1.(Dilem okolo lÏí je veºa. Má povedaÈ lekárpacientovi úplnú pravdu o jeho zlom zdravotnomstave? Má banka povedaÈ pravdu osvojej situácii, keì si t˘m aj klientom môÏespôsobiÈ úpadok? Kedy má matka povedaÈsynovi, Ïe jeho otcom je niekto in˘?)***Väã‰ina Ameriãanov verí, Ïe ãlovek sa nemusívÏdy riadiÈ iba svojimi osobn˘mi záujmamia Ïe ‰tát nemusí vÏdy sledovaÈ len svojeúzko vymedzené priority, pretoÏe sú vy‰‰iehodnoty cenné pre v‰etk˘ch. Preto tam fungujecharita aj na komunálnej úrovni. Preto tamºudia stále chodia v nedeºu do kostola. Preto saspoloãne pomodlia aj pred rockov˘mi koncertmi.Îurnalista Teodor Marjanoviã.MFD 20. 1.(Prosto, v Amerike majú ideály, nad ktor˘miv Európe ãasto mávneme rukou. Európaje duchovne úplne vyprahnutá, v˘razneviac, neÏ USA, ktoré mnohí európski kres-Èania bezdôvodne povaÏujú za bezboÏn˘brloh liberalizmu.)***103

S U P E R M O N I T O REÚ sme predsedali 14 dní – a popularita vládysmeruje neãakane hore. Îe by prechádzkypo ãerven˘ch kobercoch a potriasanie si rúk sosvetov˘mi bossmi skutoãne fungovalo? BeÏn˘konzument politickej reality si zvykol na to,Ïe vidí svojho premiéra na ulici, ako mláti novinára,ktor˘ si ho chcel vyfotiÈ s koãíkom. Azrazu vidí tohto istého borca, ako usilovne rokujes Putinom, aby âechom a Slovákom nebolav ob˘vaãke zima. Národu teda iste imponuje,ak jeho politick˘ líder nie je svetu nasmiech.Glosátor Miroslav Koreck˘.T˘den.cz 20. 1.(Ako by preferencie Roberta Fica zareagovali,keby okrem vlády SR predsedal ajEÚ?)***Obama se stal najväã‰ou americkou hviezdou,musí v‰ak dokázaÈ, Ïe je aj skutoãn˘mvodcom. Francúzi ho porovnávajú so Sarkozym.Jeho rodáci oãakávajú, Ïe ão najr˘chlej-‰ie vytiahne Ameriku z recesie, Francúzi aNemci chcú, aby poslúchal Európu, Rusi, abyposlúchal Rusko, âíÀania chcú, aby ocenilváhu ãínskej civilizácie, ºudia z Palestíny, abyich zachránil pred Izraelom, Izrael chce, aby impomohol zniãiÈ Hamas, Kubánci snívajú o zru-‰ení embarga a Poliaci o tom, aby do USAmohli cestovaÈ bez víz.Poºsk˘ denník Rzeczpospolita 20. 1.(Obama sa v predvolebnej kampani takprezentoval, Ïe vzbudil nadprirodzené nádejemiliárd ºudí na svete. A sumarizáciav‰etk˘ch t˘chto nádejí dokumentuje, v akejneprirodzenej, teda virtuálnej podobe sacivilizácia v 21. storoãí pohybuje.)***Vy nie ste iba americk˘m snom. Ste írskym,európskym, africk˘m, izraelsk˘m i palestínskymsnom.Spevák Bono z kapely U2 prezidentoviObamovi pred pol miliónom ºudí.Sme 20. 1.(Ani slová z úst jednej z najÏiarivej‰íchhviezd nemusia znamenaÈ niã. Ale preão bysa ºudstvo po kru‰n˘ch desaÈroãiach nemohlodoãkaÈ Ïiarivého okamihu, keì sastane siln˘m muÏom sveta modern˘, úctyhodn˘prorok?)***V‰etky Obamove slová nabité pátosomsvedãia o pokore, ktorá u prezidenta nie je samozrejmá.Akoby tu niekto aj naãúval, nielenprikazoval. Akoby niekto zápasil sám so seboubez toho, aby uÏ v‰etko vedel.Süddeutsche Zeitung 21. 1.(BoÏe i v‰etky patrónky tejto krajiny, doÏiãtekoneãne aj Slovensku takéhoto ‰tátnika.)***Pri natáãaní filmu Pokoj v du‰i som sa sústredilna otázku, preão je ·tefan, ktoréhohrám, zl˘. VÏdy totiÏ existuje dôvod pre zlo.V‰etci sme sa narodili nahí a ãistí, nieão sa námv‰ak muselo v Ïivote staÈ, aby sme sa obrátilik zlu. Musel som vo svojej fantázii vypátraÈ,ãi je od ·tefana moÏné oãakávaÈ, Ïe sa e‰tezmení na dobrého.Herec Roman Luknár.HN 21. 1.(Rozko‰e pozemského Ïivota musia maÈ veºkúsilu a príÈaÏlivosÈ, keì ani obava, Ïe posmrti – a na veãné veky – zhltnú ãloveka pekelnéútrapy, ho nedonúti, aby Ïil dobre.)***Ak heslá o silnom sociálnom ‰táte nemajúskonãiÈ ako heslo So Sovietskym zväzom naveãné ãasy a nikdy inak, treba im pridaÈ ãosiviac ako propagandu.Komentátor Ivan ·tulajter.Sme 21. 1.(PripomeÀme, Ïe Sovietsky zväz v roku 1991s hanbou zanikol.)***Keì dnes veãer prídem domov a pozriem sado zrkadla, nebude mi ºúto, ão uvidím.George W. Bush sledujúc inauguráciuprezidenta Obamu. Time 21. 1.(Bushov osud pripomína trochu Dzurindov.Obaja vykonali niekoºko osoÏn˘ch rozhodnutí,ku ktor˘m potrebovali odvahu, a nikin˘ ju nemal. Pravda, ich zvlá‰tne sebavedomieich veºmi vzìaºovalo od du‰evnéhorozpoloÏenia obyvateºstva – v Bushovomprípade aj zahraniãného. A preto vo vedomíºudí preváÏili negatívne prvky ich politickéhokonania a pocit, Ïe obaja nebolidobr˘mi osobnosÈami.)***Najmarkantnej‰ím prejavom krízy súãasnéhov˘tvarného umenia sú azda prázdne galérie.A aj nezáujem o umelecké diela, ktoré sú na verejn˘chpriestranstvách ãi vo v˘znamn˘ch budovách.Navy‰e aj t˘ch je v porovnaní s in˘mi,men‰ími mesteãkami vo svete, poriedko.Predseda Spolku v˘tvarníkov SlovenskaPeter Valach. Slovo 21. 1.(Pred rokmi, tesne po Novembri ’89, som bolv men‰om meste v USA. A priam ma vyviedloz miery, keì som vo‰iel do vestibulu najväã-‰ej továrne v meste – a zrazu som nevedel, ãisom v galérii, alebo v nábytkárskej firme.Bol to ohromujúci záÏitok pre moju du‰u.Iste, obrazy tam viseli aj z reklamn˘ch dôvodov.Ale bol to obchodn˘ faktor, ktor˘ mal vysokúkultúrnu hodnotu. AAmeriãanom sa tozrejme páãilo. Koºko Slovákov videlo v Medzilaborciachobrazy Andyho Warhola?)***Poãujte, (moslimskí) lídri kdekoºvek na planéte,ktorí sa snaÏíte zasiaÈ svár alebo zvaliÈvinu za bolesti svojich spoloãností na Západ:Uvedomte si, Ïe vበºud vás bude posudzovaÈpodºa toho, ão vybudujete, a nie podºa toho, ãozniãíte. Vy, ktorí sa upínate k moci pomocoukorupcie, podvodov a umlãiavania disentu.Uvedomte si, Ïe ste na zlej strane dejín, ale Ïemy vám podáme ruku, ak prejavíte ochotu rozovrieÈsvoju päsÈ.Prezident USA Barack Obamav inauguraãnom prejave.iHNed.cz 21. 1.(·koda, Ïe Mikulá‰ovi Dzurindovi za dva apol roka nezi‰lo na um osloviÈ s rovnan˘mapelom lídrov víÈaznej koalície, a menoviteRoberta Fica. TotiÏ naozaj: Veºmi r˘chlonadíde ãas, keì obãania SR prestanú svojeelity posudzovaÈ podºa toho, ão zniãia z kon-‰truktívnych ãinov predo‰l˘ch generácií, alepodºa toho, ão vybudujú.)***Britsk˘ strategick˘ analytik Rogers správnepredpokladal, Ïe vedenie al-Káidy nie je skupina„zl˘ch mulláhov“ motivovan˘ch len iracionálnounenávisÈou, ale Ïe sú to inteligentníºudia s dlhodobou stratégiou. Podºa neho prvotn˘múãelom útokov z 11. septembra bolo obalamutiÈUSA, aby napadli Afganistan (a aj inémoslimské ‰táty), lebo to by zradikalizovalomoslimské obyvateºstvo a vytvorilo vlny dobrovoºníkovpre bin Ládinovu organizáciu. Lenão to Bush skutoãne urobil, stal sa muÏom al-Káidy a jej hlavn˘m záujmom bolo udrÏaÈ hopri moci.Nezávisl˘ publicista z Lond˘naGwynne Dyer. Sme 21. 1.(V tom je rafinovan˘ egoizmus al-káidov˘chlídrov, ktorí obetujú aj Ïivoty vlastn˘chbratov a sestier, keì ich nahuckajú na samovraÏdy:nie preto, aby dali zabiÈ pár Ameriãanov,Izraelãanov a in˘ch „nepriateºov“,ale preto, aby mali zámienku „byÈ lídrami“a zh⁄ÀaÈ miliónové dotácie od bohat˘ch Arabov.)***Kresba: Danglár. Pravda 21. 1.(Najúspe‰nej‰ia televízna tvár januárovejplynovej dekády. Kde sa môÏu naÀho hrabaÈAndy Kraus, ba aj Marianna ëurianová?)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler104