R E V U EAkademický štýlvo svete biznisu Anton Scheber, výkonný riadite¾ spoloènosti SOFTEC MDR: Máte technický background s prepojením<strong>na</strong> akademický svet, ale robíte v pozíciivrcholového ma<strong>na</strong>éra. Do akej miery vás tátopozícia uspokojuje? Neahá vás to opä sa venovaprogramovaniu, databázam...Anton ScheberVýkonný riadite¾ spoloènosti SOFTEC, predtýmvedúci odboru, námestník riadite¾a INFOSTAT,aplikovaný vý<strong>sk</strong>um v oblasti informatiky so zameraním<strong>na</strong> programovacie prostriedky, systémyriadenia bázy dát a metodické aspekty IS SCH: Vysvetlenie je celkom jednoduché. Vový<strong>sk</strong>umnom ústave venujúcom sa informatike somsa dostal z pozície vý<strong>sk</strong>umníka a do pozície námestníkapre vý<strong>sk</strong>um. Tá práca ma odborne uspokojovala,ale èo mi vdy prekáalo, bolo, e sa nášaplikovaný vý<strong>sk</strong>um robil rozpoètovým spôsobom.Keï chcel niekto dosiahnu uz<strong>na</strong>nie alebo priestorpre svoju prácu, musel presvedèova rôznymidruhmi argumentov, z ktorých len niektoré bolihodnotové. A preto sme spolu s niektorými kolegamiprijali ve¾mi <strong>sk</strong>oro výzvu a monos ís konfrontovasvoje schopnosti a výsledky do trhovéhoprostredia. Neprosi o dotácie, o rozpoètový priestor,ale zaloi si firmu a prostriedky si zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>objektívnom trhu.Toto bol hlavný motív, preèo <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí <strong>na</strong>štartovalaSoftec v roku 1990. Vtedy sa zaèala druháetapa môjho profesijného pôsobenia a odvtedysom bol vo vedúcej pozícii v spoloènosti, ktorá máteraz nejakých 120 zamest<strong>na</strong>ncov. MDR: Nerobilo vám problém <strong>na</strong>uèi sa predávasvoju prácu v komerènom prostredí? SCH: To bolo, samozrejme, horšie. Vedecký štýlurèite nie je dobrý predpoklad do tvrdého komerènéhoprostredia. Hráèi z akademického prostrediasi prinášajú <strong>sk</strong>ôr návyky by opatrní vo výrokoch,nepreháòa a by schopní to, èo sa povie, verifikovaa obháji. Majú <strong>sk</strong>lon vyjadrova sa v konzervatívnomštýle. V obchode, zvláš kde sa hromadnepredávajú štandardné produkty, však obyèajnevyhrávajú agresívni. Akademické návyky sú všakuitoèné vtedy, keï ide o to, aby ve¾kí zákazníciuverili, e <strong>na</strong> tej druhej strane je niekto, kto viesvoje výroky ustá. V <strong>na</strong>šej brani to potom vedie<strong>sk</strong>ôr k úspešnému uplatneniu sa v tvorbe zloitýchsystémov, ktoré sa nepredávajú štandardnýmimarketingovými metódami, ale zí<strong>sk</strong>aním dôveryzákazníka a dobrými referenciami. MDR: Ko¾ko hodín denne pracujete? Aký je vášštýl práce? SCH: Spolu asi jedenás hodín denne. V sobotu,nede¾u sa s<strong>na</strong>ím nepracova alebo tam si nechávamlen nedokonèené veci. MDR: A ako toto tempo zvládate? SCH: Mám trochu dlhšiu obedòajšiu prestávku... MDR: A viete <strong>na</strong> konci dòa bez problémov odísod práce? Zavrie kanceláriu a súèasne prepnúmyslenie <strong>na</strong> úplne iné témy? SCH: Samozrejme, nie vdy a z èasu <strong>na</strong> èas sa ajv noci budím, niekedy pre nedostatok zákaziek, inokedypre nedostatok ¾udí alebo rôzne pracovnéproblémy, <strong>na</strong>príklad keï niektorý zákazník neplatí.V poslednom èase však máme šastie <strong>na</strong> serióznychzákazníkov. Ale kolísanie medzi nedostatkom prácea nedostatkom pracovníkov, ktoré má taký nepríjemnýsínusový priebeh, je niekedy <strong>na</strong>ozaj ú<strong>na</strong>vné. MDR: Nemáte nijaké špeciálne aktivity <strong>na</strong> to,ako sa zbavi stresu? SCH: Nie, s<strong>na</strong>ím sa však vô¾ou potláèa prejavystresu. Nebolo to jednoduché, takisto ako všetciostatní som mával zrýchlený tep, tlak, huèaniev hlave. Nauèil som sa to však postupne zvláda, ajkeï boj s podvedomím je dos aký ☺.lifestyle MDR: Vráme sa k biznisu. Tento rok sa blíimedo oèakávanej Európ<strong>sk</strong>ej únie, urèite to budema vplyv aj <strong>na</strong> informatický biznis <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Do akej miery vás pod¾a vášho oèakávanianáš vstup do EÚ postihne? Dokáu sloven<strong>sk</strong>éIT firmy odola tlaku zahranièných dodávate¾ovriešení ERP? SCH: Neoèakávam nejakú principiálnu zmenunášho postavenia, pretoe výz<strong>na</strong>mnú èas <strong>na</strong>šichriešení a sluieb exportujeme u teraz. Robíme prezákazníkov v siedmich štátoch Európy. Niektorí súv EÚ, niektorí nie. A z tejto <strong>sk</strong>utoènosti pramení aj<strong>na</strong>ša sebadôvera. Neobávame sa negatívnychdôsledkov nášho vstupu do EÚ, <strong>sk</strong>ôr predpokladámenárast moností. A pokia¾ ide o zahraniènýchdodávate¾ov riešení ERP, tí hlavní pôsobia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uu teraz.Mojou hlavnou obavou je však <strong>na</strong>še školstvo,schopnos sloven<strong>sk</strong>ých škôl produkova dostatokkvalitných sloven<strong>sk</strong>ých odborníkov. Tie ešte otvorenejšiehranice budú mono z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e <strong>na</strong>šetalenty budú chcie ešte viac študova v zahranièía èasto za hranicami u zostanú. Myslím, e EÚmôe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre sloven<strong>sk</strong>ý informatický priemysel<strong>na</strong>jväèší problém v tom, e umoní talentomuèi sa a potom zosta za hranicami. Z tohomám väèšie obavy. MDR: Nemyslíte si, e by otvorenie novej fakultyFIIT mohlo trochu zlepši situáciu? SCH: Mrzí ma, e sa nedokázali spoji viacerí, èiu odborníci z FEI, FMFI UK, alebo teraz z novejFIIT, a vytvori pracovi<strong>sk</strong>o s <strong>na</strong>dkritickým potenciálompedagógov. Skôr by vedeli zí<strong>sk</strong>a potrebnézdroje a stabilizova odborníkov...My z priemyslu môeme prispie k úspechu takýchtošpecializovaných vysokoškol<strong>sk</strong>ých pracoví<strong>sk</strong>tým, e ich budeme podporova, okrem iného ajfi<strong>na</strong>nène. Investície do prípravy budúcich odborníkovv školách sa urèite vrátia tým, e pre <strong>na</strong>šefirmy vychovajú viac a lepšie pripravených pracovníkov.My sme pripravení sponzorova vysoké školstvo– a verím, e rov<strong>na</strong>ko aj kolegovia z inýchinformatických firiem. Je však potrebné, aby sa ajvysoké školy vedeli lepšie zorganizova. Myslím si,e problém sloven<strong>sk</strong>ého informatického vysokéhoškolstva nie je iba v peniazoch, e ve¾a problémovje v ¾uïoch. Ja drím FIIT palce, pretoe som tamvyrástol a verím ¾uïom, ktorí za fakultou sú. MDR: Posledná otázka je trochu bulvár<strong>na</strong>... ☺Poèul som, e máte rád dobré ví<strong>na</strong>. Prezraïtenám svoje ob¾úbené z<strong>na</strong>èky. SCH: Mám rád dobré ví<strong>na</strong>. Ob¾úbil som si èervenéví<strong>na</strong>, aké, barikované, <strong>na</strong>príklad z odrodyMerlot. Z bielych nemám favorita. Stále si myslím,e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ešte nerobíme také dobré víno,ako by sme vedeli urobi. Prešiel som u všetkyz<strong>na</strong>èky a stále h¾adám dlhodobo spo¾ahlivéhododávate¾a kvalitných sloven<strong>sk</strong>ých vín. MDR: Ïakujem za rozhovor.14 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>
itkomunitaIV. ples v OpereR E V U EHistorické priestory OperySloven<strong>sk</strong>ého národného divadlav sobotu 10. januára <strong>2004</strong>privítali viac ako 500prominentných hostía úèinkujúcich <strong>na</strong> IV. plesev Opere. Mui v dobovýchkostýmoch v štýle „starejBratislavy“, vo fraku s bielymšálom a klobúkom, vítaliprichádzajúcich hostí.V tónoch Straussovho valèíka vtancovalo <strong>na</strong> špeciálneupravený parket 24 taneèných párov.Pozvanie <strong>na</strong> ples prijali aj predstavitelia sloven<strong>sk</strong>ej politickejscény Eduard Kukan, Ivan Mikloš, ¼udovít Kaník, AndrejÏurkov<strong>sk</strong>ý, nechýbali ani zástupcovia diplomatickéhozboru, ako aj ïalší prominentní hostia.Svetoznámeho Fantóma opery pre túto jedineènú príle−itos spoloène pripravili a zaspievali ¼ubica Vargicováa Kamil Mikulèík. Celoveèerný program pokraèoval vystú−pením Jiøího Kor<strong>na</strong> a Sisy Sklov<strong>sk</strong>ej so zmesou hitov z muzi−kálov. Ïalším hudobným hosom bola stálica èe<strong>sk</strong>ej popscény Marie Rottrová. Polnoèným a dlho oèakávaným pre−kvapením bolo vystúpenie hlavnej hviezdy veèera LisyStansfield, ktorej chyt¾avé hity Change èi All around theworld dodnes bodujú <strong>na</strong> taneèných parketoch, ale aj <strong>na</strong>televíznych hudobných kanáloch a v rádiách.Závereèné vystúpenie patrilo Michalovi Davidovi a jehoznámym hitom. Z ostatných úèinkujúcich <strong>na</strong> IV. plesev Opere nemono nespomenú Diabol<strong>sk</strong>é husle BerkyhoMrenicu, Janu Kociánovú so svojou sprievodnou kapelou,orchester Boom band.Úderom <strong>na</strong> gong odbila brit<strong>sk</strong>á speváèka Lisa Stansfield,hlavná hviezda veèera, zaèiatok plesovej sezónyDobre sa zabávali aj dvaja konkurenti (v súkromí všakkamaráti a bývalí kolegovia z èias Digitalu) – generálnyriadite¾ Oracle Sloven<strong>sk</strong>o Jozef Jurkoviè (v¾avo) a generálnyriadite¾ SAP Sloven<strong>sk</strong>o Milán Hán s manelkamiHostite¾om IV. plesu v Opere bola tak ako po iné rokyspoloènos Orange Sloven<strong>sk</strong>o. Hostí plesu privítal jejgenerálny riadite¾ Pavol Lanèariè. Veèerom sprevádzalašarmantná Soòa Müllerová.Taneèné figúry vykrúcal aj Ivan Marták (riadite¾pre stratégiu a regulaèné vzahy Orange Sloven<strong>sk</strong>o)s manelkouAko vidno, dobrá nálada nechýbala ani generálnemu riadite¾ovispoloènosti Microsoft Slovakia Róbertovi ŠimonèièoviPravú popolnoènú zábavu priniesla <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Elán, ktorá svojimi hitmi dostala do varu všetkých hostí.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 15
Change language