Diplomová práca-Marek Hubinský - Žilinská univerzita

kanálom. Spomenuté výstupné signály modulátora predstavujú spravidla sínusovú nosnú vlnu,ktorej amplitúda, frekvencia, alebo fáza sa mení v závislosti na modulačnom signáleprichádzajúcom z kódera kanála.Skutočný komunikačný kanál umožňujúci bezdrôtový prenos signálu od vysielačak prijímaču má v praxi rôznu podobu. V teoretických úvahách sa však obvykle predpokladá,že je to prostredie, ktorého prenosové vlastnosti nezávisia ani na frekvencii ani na čase.Prichádzajúci signál je tu len utlmený a súčastne je k nemu superponovaný šum s bielymfrekvenčným spektrom a gaussovským rozložením okamžitých amplitúd.V prijímači je signál spracovávaný v opačnom zmysle ako vo vysielači. Demodulátorprevádza vysokofrekvenčný modulovaný signál na postupnosť symbolov, ktorú dekodér kanálutransformuje do tej podoby, aká je na vstupe kodéru kanála. [3]5.2 Prenosová kapacita rádiového kanáluZ teórie rádiovej komunikácie vyplýva, že reálny komunikačný kanál nemôže v určitomčase preniesť ľubovoľné množstvo informácií, ale len množstvo nepresahujúce prenosovúkapacitu C k kanálu. Táto skutočnosť je dôsledkom výskytu šumu, ktorý nedovoľuje naprijímacej strane rozlíšiť jemnejšie zmeny spracovávaného signálu, než je jeho vlastná úroveň.Prenosová kapacita je určená ako maximálne množstvo informácie, ktorú môžeme preniesť cezkanál za 1s. Ak označíme strednú hodnotu signálu na vstupe S a šumu N a šírku pásma kanáluB, je kapacita C k určená vzťahom:Ck⎛⎜⎝S ⎞N ⎠= B log21+ ⎟To je základný vzťah teórie rádiovej komunikácie. Veličina C k je vyjadrená v bitoch zasekundu. Toto vyjadrenie je najvhodnejšie pre číslicové signály, ale používa sa aj preanalógové signály, pretože i tie je možné aproximovať s ľubovoľnou presnosťou číslicovýmisignálmi.Kapacita kanálu C k udáva maximálnu rýchlosť bezchybného prenosu informácieurčitým komunikačným kanálom, ktorý môžeme označiť ako ideálny. Reálne kanály sa môžutejto hodnote len priblížiť a to tým viac, čím efektívnejšie je prenášaná informácia zakódovaná.[3]