ALFA 2/2012 - Fakulta architektúry STU

1135 2679ARCHITEKTONICKÉ LISTY FAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERS OF THE FACULTY OF ARCHITECTURE SUT2 ¦ 20121 €

Obsah ¦ Contents3 ¦ EditoriálEditorialBohumil KováčVÝSKUM NAVRHOVANIA DESIGN RESEARCH4 ¦ Univerzálne navrhovanie v sektore turizmuUniversal Design in the Tourism SectorLea Rollová14 ¦ Len učiť nestačíOnly Teaching Will not DoBranislav Jelenčik24 ¦ Architektúra stromoradíHistorické stromoradia a ochrana ich hodnôtArchitecture of Tree AlleysHistorical tree alleys and protection of their valuesKatarína Kristiánová32 ¦ Polyfunkčnosť obytných štruktúr – Vytváranie komplexného obytného prostredia v rámcivonkajšieho mesta. Porovnávacia štúdia Bratislava – ŠtokholmMixed Use in Residential Areas – Creating a comprehensive residential environment within the outer city.Comparative Study Bratislava – StockholmOľga Melcerová44 ¦ Psychológia v nemocničnom prostredíPsychology of Hospital EnvironmentStanislav MajcherNAVRHOVANIE AKO VÝSKUM RESEARCH BY DESIGN54 ¦ Endo-parazitická algo-tektúra vo foyeri FA STUEndo-parasitic Algo-texture in the Foyer of the Faculty of Architecture STUMichal ValúšekRECENZIA KNIHY BOOK REVIEW56 ¦ Bratislava, atlas sídliskAtlas of Mass Housing in BratislavaDana Drobniaková57 ¦ Skúmanie historických stavieb alebo O víne, knedlíkoch a stavebných pamiatkachInvestigation into Historical Structures or about Vine, Dumplings and Built MonumentsMagdaléna KvasnicováŠTUDENTSKÉ REFLEXIE STUDENTS’ REFLECTIONS58 ¦ Architektúra dnes: hamburger, kaviár alebo halušky?Architecture Today: Hamburger, Caviar or Gnocchi?Nina Bartošová59 ¦ Výskum prostredníctvom tvorbyResearch through DesignLucia Benkovičová60 ¦ Anglické abstraktyEnglish Summary63 ¦ AutoriAuthors2 ALFA 2 ¦ 2012

EditoriálEditoriálV období od vydania posledného čísla sa udialo v oblasti architektúry niekoľko zaujímavých vecí. Takmer potrojročnom mlčaní nové vedenie Magistrátu Bratislavy oživilo myšlienku výstavby električkovej trate do Petržalky.Výstavba však znova otvorila otázku Starého mosta. Projektová spoločnosť, ktorá v roku 2008 vyhralatender na projekt koľajovej trate zo Štúrovej ulice na koniec Petržalky, v roku 2009 namiesto opravy Staréhomosta priniesla hneď tri rôzne návrhy na úplne nový most. Opravu spomínam preto, že to tak bolo v podmienkachtendra, ktorú investor (mesto) sebavedome nazval súťaž. A projektant si osvojil, že ju vyhral, hocinapokon súťažil sám. Električka po moste mala byť len dočasné riešenie, víziou bolo viesť definitívu električkypopod Dunaj v tuneli spolu s rýchlovlakmi TEN-T Paríž – Bratislava. Vtedajší primátor v štýle Slovensko máSuperstar zorganizoval SMS hlasovanie o jednej z troch alternatív mosta toho istého autora, SMS-ky súťažiliaj o ceny... Lacnejší pokus o priamu demokraciu som veru ešte nezažil. Od roku 2009 mesto nedokázalo vyhlásiťSlovenskou komorou architektov už pripravenú medzinárodnú súťaž, porota dokonca mala aj úvodnézasadnutie... A zrazu v roku 2012 nám ten istý projektant predložil na stôl dve nové alternatívy mosta. Jednaskutočne využívala konštrukciu pôvodného mosta a aj potichu získala stavebné povolenie. Projektant všakchcel naďalej postaviť úplne nový most – a pripravil druhú alternatívu v štýle poctivého železničného mosta.Pikantné na veci bolo, že zástupca Slovenskej komory stavebných inžinierov na farbistú podporu druhej alternatívyvyhlásil, že na most podľa prvej alternatívy by svoje vnučky nepustil. Na zásah hlavnej architektkya architektonickej obce aj poslanci mesta múdro usúdili, že most potrebuje mať aj architektúru, najmä jehoverejných priestorov. Schválili však druhú alternatívu, ktorá nemá stavebné povolenie. Keďže na súťaž užzrazu času nebolo, lebo Brusel nepočká (známy scenár, ani MS v hokeji 2011, samozrejme, nemohli počkať,takže teraz mestu hrdzavejú koľaje na Hlavnú stanicu), prijali uznesenie o potrebe spolupráce architektas projektantom na druhej alternatíve. Ako účastník rozhovorov som bol názoru, že architekta si má zvoliť projektantsám a keďže verejne vyslovil niekoľko mien, medzi nimi známeho architekta a jeho syna Igora Marka,nebol dôvod navrhovať iných. Mladý, už známy architekt viacerých realizácií verejných priestorov v zahraničípripravil návrhy, projektant sa však stavovsky vzopäl. Oboslal poslancov listom s pohrozením, že akceptáciaarchitektových úprav by ohrozila projekt. Primátor dokonca vyhlásil, že ich akceptácia by vrátila projekt naúzemné konanie. Tomu som neporozumel, keďže jednak konanie je o umiestnení stavby a poloha mosta jedúfam nespochybniteľná a keď už, tak aj alternatíva 2 aj bez architektových zásahov musí ísť do nového konania,keďže na ňu povolenie vydané nie je a mení to podstatné na moste – jeho gabarit. Poslanci, tentoraznemúdro, sa jednomyseľne zľakli prevelice, že by nám Brusel nemusel vyjsť. Tak novinári ironicky napísali –architekti môžu na moste rozhodnúť o lavičkách – či drsnejšie – starý most sa prikrášľovať nebude, bude dopravný.Akoby architektúra bola prikrášlením stavby a nie jej podstatou... Nikoho netrápi, že súčasťou stavbyje aj zbytočná likvidácia zemného valu už hotovej cesty pri Artmedii a jej nahradenie drahou estakádou, žetreba spájať privátne pozemky, že projektant bude aj majster architektúry verejných priestorov. Šafárikovonámestie, Štúrova ulica budú podľa jeho vkusu. Tí, čo učia architektúru verejných urbánnych priestorov, si toprídu potom fotografovať. Ako sa to nemá robiť. Najlepšie sa učí na chybách...Na našej škole prebehla súťaž. Je skvelé, že organizujeme pre študentov súťaže a učíme ich súťaženiu v nádeji,že raz mestá súťaže vypisovať budú. Prekvapilo ma, že súťaž je na viladom. Taký pojem stavebný zákonnepozná a my máme študentov učíť aj správnosti pojmov. Viladom si vymysleli investori, keď chcú v rozpores územným plánom realizovať v zóne rodinných domov bytové domy. Aby podplatné úrady spolu s nimi v rozpores verejnou mienkou mohli vydať na takéto stavby povolenia, tak ich nazvali – viladomy a vila je akožerodinný dom... Ale ani vila nie je v zákone... Podobný trik je apartmánové bývanie s trojizbovými apartmánmis kuchyňou, balkónom, WC a kúpeľňou... akože to nie je trvalé bývanie... Neučme študentov terminologickétriky investorov a úradov, nepreberajme pojmy z bulvárnych titulkov.Z novinových správ ma potešilo, že sú medzi nami jednotlivci, ktorí dokážu závratne rýchlo a oproti bežnýmštudentom v pokročilejšom veku, napísať rigoróznu prácu. A že sú školy, ktoré to dokážu expresne zoponovaťa vydať, aj keď na dvakrát, aj diplom. Je dobré, že na tom rezort nevidí nič podozrivé, prišli by sme o rekord.O to viac rezort zaujíma, ako napríklad budúcim dizajnérom a iným umelcom nanútiť maturitu z matematiky.Začína sa uvažovať, ako plánovať počty prijímaných od požiadaviek spoločnosti (slovenskej), hoci sama spoločnosťto nevie vyrátať. Ani nemôže, trh práce absolventov je dnes nie len slovenský, ale ani len európsky.Nechceme počuť, že každý má právo slobodne si vybrať oblasť štúdia, že nevzdelávame pre Slovensko, alevzdelávame človeka, aby sa vedel v živote uplatniť.Z vysokého školstva ma potešil oficiálny postoj centrálnych úradov štátnej správy a nášho rektorátu, žehosťujúcich profesorov môže fakulta vymenovať bez ohľadu na to, v akom odbore pôsobí a aké má priznanépráva – teda odborné kompetencie. Mali by sme to využiť a vymenovať dákeho odborníka v odbore atómováfyzika, ktorej síce nik z našej vedeckej a umeleckej rady nerozumie, ale na Slovensku sa každý rozumie všetkému.Čo ma však nefalšovane teší, je skutočnosť, že tento rok bude promócia v našej Aule Emila BellušaBohumil KováčALFA 2 ¦ 2012 3

VÝSKUM NAVRHOVANIAUniverzálne navrhovaniev sektore turizmuLea Rollová4 ALFA 2 ¦ 2012Turizmus predstavuje jedno z najdôležitejších a najrýchlejšiesa rozvíjajúcich odvetví priemyslu v Európea podobne ako v ostatných odvetviach aj v tomtosektore sa skúmajú a aplikujú nové trendy, ktoré sazameriavajú na získanie ďalšej klientely formou rôznychprojektov a programov. V súčasnosti je pre prevádzkovateľovturistických zariadení aktuálnou výzvoutzv. „turizmus pre všetkých“ 1 (Tourism for All),ktorý reaguje na požiadavky súvisiace so sociálnouudržateľnosťou spoločnosti. Základným predpokladomformovania „turizmu pre všetkých“ je uplatňovanieetických princípov pri jeho tvorbe a prevádzkovaní,teda vytváranie rovnakých šancí pre všetkých,postupným eliminovaním prvkov diskrimináciev tomto sektore. Sprístupnenie turistických destináciía služieb mládeži alebo sociálne odkázanýmrodinám možno dosiahnuť najmä prostredníctvomzmeny v prístupe manažmentu podnikov v cestovnomruchu, avšak sprístupnenie zariadení pre klientelus obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácievyžaduje aj zmeny v prístupe k tvorbe prostrediaturistických destinácií. Pri implementácii týchtoprincípov do praxe je preto nevyhnutné zabezpečiťbezbariérovú prístupnosť a užívanie prostredia, verejnýchpriestorov, dopravnej infraštruktúry, budova produktov.V roku 1963 bola na IV. medzinárodnom kongresesociálneho turizmu založená organizácia BITS – BureauInternational du Tourisme Social, v roku 2010premenovaná na Organisation internationale dutourisme social OITS 2 , ktorá sa usilovala a dodnes sausiluje sprístupniť cestovanie všetkým ľuďom, osobitnenízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, mladýmľuďom, rodinám, seniorom a osobám so zdravotnýmpostihnutím. Agenda sociálneho turizmu savzťahuje na programy, akcie a aktivity, ktoré by maliumožniť aktívnu participáciu na cestovnom ruchuvšetkým cieľovým skupinám. OITS rozdelila agendu„sociálneho turizmu“ do troch pracovných skupín:– mládežnícky turizmus (Youth Tourism),– turizmus prístupný pre všetkých (AccessibleTourism, Tourism for All),– solidárny, etický turizmus (Solidarity Tourism,Sustainable Tourism, Fair Tourism, ResponsibleTourism, Ethical Tourism).Z uvedeného rozdelenia agendy je zrejmý rozdiel medzipojmami sociálny turizmus, ktorý je široko koncipovanýa turizmus pre všetkých, ktorého podstatouje odstraňovanie bariér v prostredí, v poskytovanýchslužbách a pri komunikácii, a preto je len jednýmz problémových okruhov teórie o sociálnom turizme.V praxi dochádza k vzájomným fúziám jednotlivýchskupín alebo okruhov sociálneho turizmu, preto sanedajú od seba jednoznačne oddeliť.Osoby so zdravotným postihnutím chcú cestovať,väčšinou si však neželajú osobitné programy v zmysleakcií „turizmus pre zdravotne postihnutých“, ktoréich segregujú, prijateľnejšie sú pre ne skôr produktyoznačované pojmom „turizmus pre všetkých“, ktorévytvárajú priestor na oddych a realizáciu každéhohosťa bez rozdielov. Cieľom je teda dosiahnuť ichaktívnu účasť na všetkých spoločenských aktivitácha programoch.Legislatívny rámecRiešenie problematiky sociálnej integrácie zdravotnepostihnutých osôb sa stalo jednou z priorít politíkv celosvetovom meradle, o čom svedčí množstvoprijatých dokumentov a legislatívnych opatrení.Jedným z najvýznamnejších dokumentov o právnejochrane osôb so zdravotným postihnutím je DohovorOSN o právach osôb so zdravotným postihnutímprijatý na Valnom zhromaždení OSN v decembri2006, ktorý ratifikovali všetky členské štátyEurópskej únie vrátane Slovenskej republiky v rokoch2007 – 2010. Na základe tohto dokumentuvypracovala Európska komisia strategický plán EÚv dokumente European Disability Strategy 2010 –2020: A Renewed Commitment to a Barrier-Free Europe (COM (2010) 636 final). V stratégii sú

Univerzálne navrhovanie v sektore turizmuuvedené požiadavky na vytvorenie komplexne bezbariérovoprístupného prostredia metódou Univerzálnenavrhovanie (Universal Design) už v prvom bodetohto dokumentu, čo svedčí o jej dôležitosti pre dosiahnutieinklúzie občanov so zdravotným postihnutímdo života spoločnosti. V tomto bode apeluje Európskakomisia na vlády členských štátov, aby prijaliúčinné legislatívne opatrenia na debariérizáciu urbanistickéhoa architektonického prostredia, pričomplnenie tohto záväzku bude monitorovať v dvojročnýchintervaloch. Slovenská republika musí po prvýraz predložiť Európskej komisii správu o plnení záväzkuv júni 2012.Reč štatistických údajovŠtatistický úrad SR zverejnil v roku 2009 údajeo počte seniorov a o zdravotnom stave obyvateľstvaSlovenskej republiky. Na základe uvedeného dokumentuje na Slovensku z celkového počtu 5 412 254obyvateľov 1 133 437 seniorov, čo je viac ako jednapätina obyvateľstva. Štatistický úrad takisto zisťovalzdravotný stav obyvateľstva, pričom v tabuľke Zhodnoteniechronického ochorenia osôb sa uvádza, žespolu 30 % obyvateľov Slovenska trpí chronickýmichorobami alebo stavmi, pričom percento ochorenínarastá úmerne s vekom 3 . Na základe tejto štatistikymožno hodnotiť celkový zdravotný stav obyvateľstva,nemožno však zistiť, koľko osôb má poruchymobility alebo orientácie, lebo Štatistický úradSR takúto štatistiku doteraz nevykonáva. Podľa dostupnýcheurópskych štatistík žije v Európskej únii127 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu,orientáciu alebo nedokážu vykonávať rôzne aktivity 4 .Toto vyčíslenie však okrem ťažko zdravotne postihnutýchosôb zahŕňa aj skupinu seniorov, ktorí majúvzhľadom na svoj vek rôzny stupeň porúch mobility,sluchu alebo zraku, alebo zhoršený zdravotný stav.Starnutie obyvateľstva má nezanedbateľný vplyv napotrebu bezbariérovej tvorby turistických regiónov,pretože podiel seniorov na európskom trhu turizmubude stále narastať. Podľa údajov Európskeho štatistickéhoúradu sa v krajinách Európskej únie do roku2050 predpokladá nárast počtu obyvateľov staršíchako 65 rokov z terajších 17 % na 30 % populácie 5 .Ekonomický potenciálBezbariérová prístupnosť turistických zariadenía participácia seniorov a zdravotne postihnutýchosôb na všetkých spoločenských aktivitách môže byťpre prevádzkovateľov týchto zariadení ekonomickyprínosná, pretože tieto osoby tvoria nezanedbateľnýpodiel na trhu, môžu častejšie využívať mimosezónnepobyty, pričom dĺžka ich pobytu v destináciinie je časovo obmedzená tak, ako je to u pracujúcejpopulácie.V záujme účinnejšej implementácie „turizmu prevšetkých“ do praxe boli vypracované viaceré štúdie,v ktorých sa autori snažia prevádzkovateľom a majiteľomturistických centier dokázať, že bezbariérovýturizmus prispieva k ekonomickému rastu. Napríkladv nemeckej štúdii Spolkového ministerstvahospodárstva a technológie z roku 2002 Ekonomickéimpulzy bezbariérového turizmu prístupnéhopre všetkých 6 sú zverejnené analýzy a vyhodnoteniaekonomických ukazovateľov pre oblasť bezbariérovéhoturizmu v SRN. Predpokladá sa možný doplnkovýhospodársky rast približne 4 825 mil. eur a nárastbrutto národného produktu o 0,24 %. Ďalšia štúdiaz rovnakého zdroja z roku 2008 Bezbariérový turizmuspre všetkých v Nemecku – faktory úspešnostia opatrenia na zvýšenie kvality 7 hodnotí dosiahnutéúspechy bezbariérového turizmu v jednotlivýchvybratých turistických regiónoch Nemecka. Zverejnenésú rôzne štatistiky a analýzy ekonomického dosahubezbariérového turizmu na nemecký trh, ktorésú však už reakciou na skutkový stav. Autori štúdiekonštatujú, že vďaka čiastočnému sprístupneniuturizmu pre osoby so zdravotným postihnutím bolzaznamenaný nárast intenzity cestovania zo stranyseniorov a osôb so zdravotným postihnutím, ale je1 ¦ Priestor parku je sprístupnený pre všetkých pomocoudômyselných terénnych úprav (Granada, Španielsko)Foto: Fernando Alda2 ¦ Vhodne aplikované prvky bezbariérovostina pešej zóne (Prešov) Foto: Lea RollováALFA 2 ¦ 2012 5

VÝSKUM NAVRHOVANIA3 ¦ Vyhliadkový bod musí spĺňať základnéprvky bezpečnosti (Hawai)Foto: Lea Rollovápotrebné naďalej odstraňovať bariéry, aby bol ekonomickýa spoločenský efekt výraznejší.V štúdii Spolkového ministerstva hospodárstvaa práce Rakúskej republiky Turizmus pre všetkých –bezbariérové navrhovanie a výstavba turistickéhoa voľnočasového hospodárstva sa v časti Čo prinesiebezbariérovosť z ekonomického hľadiska? uvádza,že vybudovanie bezbariérového turizmu predpokladácelkový nárast turistov v EÚ o 260 miliónov, čím bysa zvýšil príjem o ďalších 166 miliárd eur. V tejto štatistikesa však okrem zdravotne postihnutých turistovpočíta aj s ich sprievodcom, teda s rodinným príslušníkomalebo osobným asistentom 8 .1. Prostredie a diverzita jeho užívateľovĽudia so zdravotným postihnutím v histórii bolia dodnes mnohokrát sú vytlačení na okraj spoločnosti.Inakosť súvisiaca s ich telesným, zmyslovým alebomentálnym poškodením bola až do 20. storočiaspájaná s predsudkami a poverami, vnímaná bola negatívneako dielo diabla, strigônstvo, posadnutosť,trest rodičom za ich viny, zločiny a podobne. Napriektomuto všeobecne zaužívanému stredovekému názorusa v histórii našli dobrodinci, ktorí sa snažili pomôcťľuďom „poznačeným osudom”.Vzťah spoločnosti k postihnutým osobám sa menilv kontexte jej vnímania chudoby a milosrdenstva.S nástupom kresťanstva vznikali dobročinné spolkya charitatívne zariadenia, ktoré poskytovali prístrešiealebo opateru ľuďom so zdravotným postihnutím,chudobným a sirotám, ktoré boli veľmi skromnevybavené. Útulne, chudobince, lazarety, špitálya podobne boli často situované v okrajových častiachsídel preto, aby boli chorí a žobrajúci ľudia segregovaníod ostatných obyvateľov. O akceptovaní ľudí sozdravotným postihnutím spoločnosťou a o zabezpečovaníich práv a slobôd možno hovoriť až od polovice20. storočia. V tomto období sa postupne meniloaj myslenie spoločnosti, začali sa stavať prvébezbariérové ústavné zariadenia, pracovné dielnepre invalidov, prípadne bezbariérové byty. Najväčšírozmach tvorby bezbariérového prostredia možnodatovať na prelom 20. a 21. storočia, keď sa začalicelosvetovo prijímať legislatívne opatrenia s cieľomnaplniť túto požiadavku. Tvorba bezbariérovéhoprostredia sa stáva verejným záujmom. Metódy navrhovaniabezbariérového prostredia sa ustavičnezdokonaľujú. V súčasnosti sa považuje metóda univerzálnehonavrhovania za jeden z najefektívnejšíchnástrojov na dosiahnutie inklúzie osôb so zdravotnýmpostihnutím do života spoločnosti.Univerzálne navrhovanie (Universal Design) jemetóda tvorby prostredia, pri ktorej sa navrhujú taképrostredia, budovy a produkty, ktoré sú prístupnéa užívateľné pre všetkých ľudí v čo najväčšej možnejmiere bez toho, aby bola nevyhnutná adaptácia alebošpecializovaný dizajn (Ron Mace). Na rozdiel odpôvodného prístupu tvorby, označovaného pojmom„bezbariérovosť“, sa pri univerzálnom navrhovanínehľadí len na bezbariérové úpravy alebo tvorbu fyzickéhoprostredia, ale aj na vytvorenie orientačnýcha informačných systémov v prostredí, redukuje sazhoršená percepcia prostredia u skupín užívateľovs poruchami orientácie, odstraňujú sa bariéry v komunikáciii poskytovaní služieb, prihliada sa na bezpečnosťužívateľov a podobne. Aby bolo možné tútometódu kvalitne uplatňovať, musia architekti a urbanistizohľadňovať diverzitu užívateľov a ich rozdielnychnárokov už vo fáze tvorby koncepcie stavby,„pri tvorbe verejných priestorov musí byť univerzálnenavrhovanie zastúpené všetkými mierkami, od týchurbanistických cez architektonické až po interiérovéa dizajnérske“ 9 .2. Urbanistická tvorba turistických regiónovÚzemné a krajinné plánovanie významne ovplyvňujekvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestského,vidieckeho aj prírodného prostredia. Vplyv urbánnehoa krajinného prostredia na život jednotlivca a spoločnostije predmetom mnohých výskumov a iniciatívvo svetovom, európskom i národnom meradle.„Urbánna slušnosť“, o ktorej možno podľa M. Zervanaa R. Špačka hovoriť „všade tam, kde možno objaviťprívetivosť, slušnosť, zdvorilosť, tolerantnosť, tedazáujem nielen o seba, ale aj o iných ľudí a zároveň ajo domy, štvrte, celé mesto vrátane iných o nás, manifestovanýv konkrétnych priestorových, tvarových,objemových, farebných a materiálových situáciáchmesta“ 10 .Na základe existujúcich príkladov z praxe je preukázateľné,že takto humánne vytvorené prostrediasú komfortné a pozitívne prijímané všetkými užívateľmi.Aby boli turistický región, mesto alebo obecprístupné pre všetkých užívateľov bez rozdielu, musiabyť prijaté viaceré systémové opatrenia. Bezbariérovo prístupné musia byť verejná doprava, verejné6 ALFA 2 ¦ 2012

Univerzálne navrhovanie v sektore turizmupriestory, orientačné a informačné systémy. Nezanedbateľnouzložkou sú aj opatrenia zvyšujúce bezpečnosťužívateľov prostredia.Byť mobilným je jednou z podmienok plnej realizáciejednotlivca v spoločnosti. Územné plány miestmusia mať preto dôsledne vypracovaný systém hromadnejdopravy, ktorý prepája všetky časti mestskejinfraštruktúry a okrajové obytné štvrte. Z hľadiskauniverzálnej prístupnosti prostredia je žiaduce zohľadniťaj nároky obyvateľov s poruchami pohybua orientácie, teda vybudovať bezbariérový systémdopravy, ktorý zahŕňa celú dopravnú infraštruktúru(cestná sieť, chodníky, križovatky, dopravné stavby),jej vybavenie (nízkopodlažné vozidlá hromadnejdopravy, automaty na predaj a označovanie cestovnýchlístkov) a dopravné služby (informačné centrá,úschovne batožín a pod.). Nezanedbateľnú úlohu zohrávadoplnenie informačných, orientačných a komunikačnýchsystémov v doprave o výstupy vizuálne,hlasové a dotykové, teda o tzv. multisenzorickéformy vnímania.Verejne prístupné priestoryVerejne prístupné priestory poskytujú dostatok možnostína stretávanie ľudí z rôznych sociálnych, kultúrnycha demografických skupín, preto stratégiatvorby týchto otvorených priestorov musí byť orientovanána vytváranie primeraných podmienok prevšetky skupiny užívateľov. Verejný mestský priestorje podľa J. Komrsku „… každý otvorený priestorv meste, teda priestor pod šírou oblohou, ktorý jeprístupný verejnosti a je pre obyvateľov a návštevníkovčímsi príťažlivý. Priestor je verejne prístupnývtedy, ak má voľný vstup nepretržite alebo väčšiučasť dňa; považujem ho za verejne prístupný aj vtedy,ak je oplotený a správca ho uzatvára z prevádzkovýchdôvodov na čas určený na nevyhnutnú údržbu alebov nočných hodinách z bezpečnostných dôvodov“ 11 .Pojem verejný priestor je teda široko koncipovaný a vturistickom regióne možno za verejné priestory považovaťnielen priestory v rámci intravilánu mesta,ale aj verejne prístupné plochy extravilánu. Pokiaľteda hovoríme o univerzálnom navrhovaní verejnýchpriestorov, máme na mysli najmä bezbariérové prístupya užívanie ulíc, peších zón, parkov, námestí,alejí, nábreží, priechodov, nadchodov a podchodov,ale aj tvorbu bezbariérových turistických trás, sprístupnenievodných tokov a plôch, ako aj iných atraktívnychpriestorov v krajinnom prostredí. Tu je všaknevyhnutné poznamenať, že takýto ideálny stav nieje možné dosiahnuť, preto je potrebné hľadať primeranériešenia.Pri návrhu územnoplánovacej dokumentácie v nezastavanomúzemí nie je také náročné dodržať požiadavkyuniverzálneho navrhovania, pokiaľ však nieje riešené územie na strmom svahovitom teréne. Privytváraní koncepcie riešenia územia je optimálneuprednostnenie pohybu peších pred automobilovoudopravou. Platí to najmä pri tvorbe mimoúrovňovéhokrižovania, kde by bolo vhodné viesť trasu prepeších tak, aby nemuseli prekonávať výškové rozdielya cestnú komunikáciu navrhnúť pod úrovňoualebo nad úrovňou terénu. Komunikácie pre pešíchby mali byť optimálne vedené prevažne v smere vrstevníc,to znamená, že sieť bezbariérových pešícha cyklistických komunikácií, turistických trás, ako ajbezbariérovo riešené verejné priestory by mali byťvýchodiskovým prvkom pri tvorbe koncepcie novéhovyužitia územia.V existujúcom zastavanom území, kde je nepriaznivákonfigurácia terénu a sklon chodníkov väčšíako 1 : 20, je často problematické vytvoriť bezbariérovékomunikácie pre chodcov, preto je potrebné navrhnúťaspoň vybratú sieť bezbariérových trás s prípustnýmsklonom komunikácií pre peších 12 , ktorésprístupnia dôležité plochy bývania, prechodnéhoubytovania, občianskej vybavenosti a priestory určenéna rekreáciu. Ak nie je možné vytvoriť bezbariérovétrasy ku každému relevantnému bodu mestskejinfraštruktúry, musí mesto, obec, alebo turistickáagentúra zabezpečiť vhodný systém bezbariérovejkyvadlovej dopravy.Mestský mobiliárUmiestnenie a zabezpečenie mestského mobiliárua prekážok trvalého aj dočasného rázu, napríklad informačnýcha reklamných zariadení, letných terás prireštauračných zariadeniach a podobne, musí rešpektovaťprirodzený pohyb chodcov a nesmie zasahovaťdo priechodnej šírky pešej komunikácie v blízkostiprirodzenej vodiacej línie a takisto do priechodnejšírky umelej vodiacej línie 13 . Mestský mobiliár napešej zóne sa osadzuje do pásov, pričom vhodné jestriedanie mobiliáru s prvkami zelene. Pri osadzovanímestského mobiliáru a vybavenia komunikácie prepeších je dôležité, aby boli všetky prvky ľahko identifikovateľnépre osoby so zrakovým postihnutím, pretoženedostatočne označené predmety im môžu spôsobiťúrazy. Najväčším ohrozením s ú pre ne prekážkya miesta s výkopovými prácami na komunikáciách.Takisto môžu chodcov ohrozovať prvky, ktoré sú osadenénižšie ako 2 200 mm a nevhodne upravená zeleň,ktorá zasahuje do komunikačného priestoru.Pri tvorbe dizajnu prvkov mestského mobiliáru jevhodné použiť metódu univerzálneho navrhovania,aby sa zohľadnili nároky rôznych skupín užívateľov.Vhodné sú napríklad rôzne výšky sedacích plôch lavíc,niektoré časti lavíc by mali byť doplnené podrúčkami,aby sa užívateľom uľahčilo sadanie a vstávanie.Letné terasy musia byť bezbariérovo prístupné,ak je stolovanie umiestnené na zvýšenej podeste,musí byť zabezpečený bezbariérový vstup pomocou4 ¦ Vedľa lavice je spevnená plocha, ktorá slúži na zasunutiekočíka alebo invalidného vozíka (Pearl Harbor, USA)Foto: Lea RollováALFA 2 ¦ 2012 7

VÝSKUM NAVRHOVANIAInformačné systémySúbor informácií o turistickom regióne, meste aleboobci poskytujú informačné kancelárie, ktoré musiabyť realizované a vybavené tak, aby dokázali splniťaj požiadavky osôb s poruchami pohybu a orientácie.Napríklad prehľadné mapy mesta alebo turistickejoblasti v tlačenej forme majú vyznačené hlavné bodyinfraštruktúry, atrakcie, systém peších a dopravnýchtrás, systém bezbariérových trás a podobne, pomocouktorých sú cieľové objekty ľahko dosiahnuteľné.Pre osoby so zrakovým postihnutím sú vhodnou pomôckoureliéfne mapy alebo situačné plániky. Užitočnéa pre turistov atraktívne sú taktilné (dotykové)modely mesta, pešej zóny, budovy a podobne. Dotykovémodely sú dnes bežnou atrakciou mnohých historickýchcentier európskych miest.5 ¦ Akropola je rovnako prístupná pre všetkých (Atény, Grécko)Foto: Lea Rollovánájazdovej rampy. Ak sú na pešej zóne pevne zabudovanézvýšené stoly na občerstvenie v stojacej polohe,musia byť doplnené aj o stôl v štandardnej výške,ktorý je vyhovujúci pre deti a pre osoby sediace nainvalidnom vozíku. Nemožno zabudnúť ani na prvkymestského mobiliáru slúžiace na hry a zábavu,detské ihriská a plochy na hru (maxi šach, bowlinga pod.), ktoré musia poskytovať príležitosti na zapojeniedo hry aj osobám so zdravotným postihnutím.Orientácia v priestorePrehľadná orientácia vo verejnom priestore má výraznývplyv na pocit pohodlia a pohody užívateľov.Spolu so základnými princípmi vizuálnej percepciepatria k prioritám tvorby všetkých verejných priestorov.Orientácia v priestore sa zabezpečí prehľadnýmtrasovaním komunikačných priestorov, použitímkontrastných farebných plôch, prípadne kontrastnýmakcentom pásov s prvkami mobiliáru. Základnoupodmienkou samostatného, bezpečného pohybua možnosti orientácie zrakovo postihnutého človekav prostredí je dostatok informácií, ktoré má možnosťzískavať multisenzorickou formou, teda prostredníctvomhmatu, sluchu, zraku a čuchu. Nevidiace osobysa v priestore orientujú najmä pomocou prirodzenýcha umelých vodiacich línií, pričom umelé vodiacelínie sa spravidla navrhujú len na veľkých plochácha námestiach, ktoré neposkytujú dostatok prirodzenýchvodiacich línií, teda rozhrania medzi rôznymipovrchovými materiálmi, styky medzi chodníkmia stenami, alebo hmatovo vnímateľné pásy vytvorenéz nádob so zeleňou, respektíve z iných výtvarnýchprvkov exteriéru. Vhodným orientačným prvkom sútzv. akustické majáky, ktoré sú osadené nad vchodmidôležitých budov a slúžia ako akustická informáciapre zrakovo postihnutých užívateľov verejnýchpriestorov.Prvky bezpečnostiBezpečnosť pri pohybe v mestskom prostredí je dôležitoupožiadavkou všetkých skupín užívateľov; najmäosoby so zdravotným postihnutím a seniori potrebujú,aby boli všetky povrchové materiály použités ohľadom na bezpečnosť, napríklad na verejnýchpriestranstvách by sa nemali vyskytovať žiadne klzképovrchy, exteriérové rampy by mali byť použiteľnéaj v zimných mesiacoch, preto je vhodné, ak sú zastrešené,prípadne aj vyhrievané. Do komunikačnéhopriestoru by nemali zasahovať visiace predmety,ktoré by ohrozovali bezpečný pohyb chodcov, pričomosoby s poruchami zraku sú najviac ohrozenou skupinou.Niektorí obyvatelia alebo turisti so zdravotnýmpostihnutím môžu byť obzvlášť citliví na trestnú činnosťalebo násilie. Je preto potrebné podniknúť bezpečnostnéopatrenia, ako napríklad dobré osvetlenieverejných priestorov, kontrola vstupov do areálovalebo monitoring priestorov s pomocou kamerovéhosystému 14 .Charakteristické prostrediaturistických lokalítJedným z typických prvkov turistického regiónu súturistické trasy. Pre osoby so zdravotným postihnutím,seniorov a rodičov s malými deťmi je vhodnérealizovať aj bezbariérové turistické trasy, ktoré sprístupniačasti s prírodnými atrakciami alebo miestas pekným výhľadom na krajinu, miesta na pozorovanievtáctva, zveri, rastlín, drevín a podobne. Takétotrasy sa navrhujú na miestach s priaznivou konfiguráciouterénu s miernejším sklonom a tvoria sa akookruhy s rôznou dĺžkou trasy, aby si dokázal každýturista vybrať podľa svojich schopností. Pozdĺž trasy,najmä na atraktívnych miestach, sa situujú oddychovéplochy s doplnkovými službami prípadne atrakciami,ktoré však nesmú zasahovať do hlavnéhokomunikačného ťahu trasy. Na začiatku bezbariérovejturistickej trasy a na križovaní turistických trás8 ALFA 2 ¦ 2012

Univerzálne navrhovanie v sektore turizmusa osadí turistická mapa a reliéfna mapa, ktorá poskytujeinformácie o trasách, o ich dĺžkach, o atrakciách,ktoré sa na trase vyskytujú a podobne. Pokiaľsa pozdĺž bezbariérovej turistickej trasy nachádzajúinformačné štítky, musia byť doplnené s reliéfnyma Braillovým písmom. Štítky môžu označovať dreviny,rastliny a podobne.Zdravotne postihnuté deti potrebujú voľnosť rovnakoako ostatné deti, najmä kvôli získaniu pocitunezávislosti, samostatnosti a sebadôvery, čo súnevyhnutné podmienky pre ich prípravu do života.Potrebný rozlet im poskytuje detské ihrisko, ktoréstimuluje ich predstavivosť, evokuje chuť riskovať,kričať, šantiť a objavovať vo voľnom priestore. Možnosťrozvoja na jednej strane a bezpečnosť na druhejstrane majú určovať smer uvažovania architektapri navrhovaní detských ihrísk. Pri univerzálnom navrhovanídetských ihrísk sa preferuje prehľadné dispozičnéčlenenie ihriska s jednoduchou orientácioua pre zmyslovo postihnuté deti je vhodné zabezpečiťinteraktívne herné prvky poskytujúce dostatok dotykových,akustických a zvukových informácií. Takétoherné prvky poskytujú atraktívne možnosti hry prevšetky deti. Všetky herné zariadenia potrebujú maťdostatočný okolitý priestor, aby bolo možné behaťalebo jazdiť na vozíku alebo na bicykli dookola. Prístupovákomunikácia k priestoru na hranie musí byťspevnená, vybavená príležitostným sedením, aby simohli deti v prípade potreby oddýchnuť. Pri navrhovaníihriska nemožno zabudnúť na to, že postihnutédeti mávajú problém pri prekonávaní obyčajnéhorebríka. Sprístupnenie zvýšených herných zariadenípomocou rampy je univerzálnym riešením, pretoževyhovuje aj ťažko telesne postihnutým deťom. Aksú nevyhnutné aj schody, musia byť riešené formoupresadacieho systému, ktorý je vhodný pre telesnepostihnuté deti s určitou fyzickou zdatnosťou, lebopohyb po tomto systéme možno realizovať len pomocourúk, bez vozíka 15 .Pri tvorbe koncepcie areálu prírodného kúpaliska jevhodné vybrať časť pláže s priaznivou konfiguráciouterénu s miernym spádom, ktorú budú užívať aj rodičias malými deťmi, seniori a osoby so zdravotnýmpostihnutím. Celá koncepcia tvorby areálu sa následneodvíja od tejto časti pláže, pretože musí maťzabezpečený prístup z parkoviska, zo zastávky hromadnejdopravy a v blízkosti tejto pláže by sa malisituovať šatne na prezliekanie, športoviská a stánkys občerstvením. Na bezbariérovo prístupnej pláži samôže vytvoriť vstup do vody pomocou rampy s miernymsklonom, ktorá je ukončená spevnenou plochoupod vodnou hladinou. Pri tejto ploche sa môžu vytvoriťkóje, ktoré jednak slúžia ako držadlá pri vysadaníz vozíka a súčasne si v nich možno odložiť invalidnévozíky počas plávania vo vode, aby nedošlo k ich prípadnému„odplaveniu“. Na prezliekanie návštevníkovprírodného kúpaliska sa navrhujú prezliekacie šatnea pre návštevníkov so zdravotným postihnutím a prerodičov s deťmi musí byť k dispozícii zväčšená prezliekaciakabína a v jej bezprostrednej blízkosti bezbariérovásprcha, ktorá nemusí byť krytá.3. Verejné priestory a budovyÚspešné spoločnosti pôsobiace v sektore turizmu samusia vedieť adaptovať na meniacu sa ponuku a dopyt.V súvislosti s predpokladaným starnutím obyvateľstvaa tým aj zvyšovaním počtu ľudí s rôznymiporuchami pohybu a orientácie je nevyhnutné, abyzohľadnili nároky aj týchto cieľových skupín. Univerzálne– bezbariérové riešenia zariadení zvyšujú ichkvalitu, funkčnosť prevádzky aj trhovú cenu stavbya to vďaka existencii výťahov, komfortnejších komunikačnýchpriestorov alebo širších dverí.Pri navrhovaní novostavieb alebo pri ich rekonštrukciáchmusia majiteľ, prevádzkovateľ zariadenia,manažér alebo špecialista na marketing v súčinnostis architektom, spoznať a pri návrhoch zariadenia akceptovaťaj špecifické nároky klientov so zdravotným6 ¦ Prístup na Akropolu pomocou výťahu (Atény, Grécko)Foto: Lea RollováALFA 2 ¦ 2012 9

VÝSKUM NAVRHOVANIApostihnutím, seniorov, rodičov s malými deťmi a podobne.Kľúčovými kritériami pri navrhovaní týchtozariadení musí byť bezpečnosť, adaptabilita priestorov,dobrá orientácia v priestoroch a nezávislosťnávštevníkov, čo znamená, že každý by sa mal dokázaťpohybovať vo všetkých častiach zariadení samostatne,pokiaľ je to však vzhľadom na jeho zdravotnýstav možné. Cieľom je, aby sa zabránilo segregáciinávštevníkov so zdravotným postihnutím, teda nemaliby sa pre nich vytvárať osobitné priestory, alemali by mať možnosť rovnocenne participovať navšetkých aktivitách, ktoré zariadenie poskytuje. Každýnávštevník by mal mať šancu zapojiť sa do podujatíaktívne ako účinkujúci, prednášajúci alebošportovec, alebo pasívne ako divák alebo poslucháčkultúrnych, športových podujatí, prednášok či konferencií.Aj návštevníci s obmedzenou schopnosťoupohybu a orientácie musia mať zabezpečené bezbariérovéužívanie šatní, javiska, pódia, športoviska, akoaj hľadiska. Takisto by mali mať možnosť absolvovaťrelaxačné procedúry, napríklad pobyt v saune, v soláriu,v bazéne. Pokiaľ autor stavby počíta s týmito skutočnosťamiuž vo fáze tvorby koncepcie stavby, nie jeproblém vytvoriť priestory tak, aby vyhovovali nárokomvšetkých, ťažšie je však zabezpečiť bezbariérovéužívanie v existujúcich budovách. V ďalšej časti príspevkubudú preto stručne pomenované základné požiadavkytvorby nebytových stavieb, ktoré sú typicképre sektor turizmu.Pre novostavby zariadení, navrhnuté pomocoumetódy univerzálneho navrhovania, je typickým znakomvstup do objektu na úrovni pešej komunikácie.Pred vstupom do novostavby nie je vhodné predsadenéschodisko ani použitie zdvíhacích plošín. Prinávrhu horizontálneho, vertikálneho prepojeniapriestorov, konštrukčného systému a pri dimenzovanídverných otvorov, priechodov a veľkostí priestorovsa musí vychádzať z nárokov osôb sediacich na vozíku,pretože majú najväčšie priestorové nároky a tiežnajviac obmedzenú mobilitu najmä pri prekonávanívýškových rozdielov. Pri dimenzovaní únikovýchciest, ako aj hlavných spojovacích chodieb sa všakmusí vychádzať z potreby transportu nosidiel. Dispozičnériešenie by malo byť prehľadné, najvhodnejší jepravouhlý systém komunikácií, ktorý umožňuje jednoduchúorientáciu v objekte. Pri návrhu orientačnéhoa informačného systému je potrebné vychádzaťz nárokov osôb so zrakovým a sluchovým postihnutím,pretože tieto osoby majú najväčšie problémypri orientácii v objektoch a pri slovnej komunikácii.Všetky informačné systémy musia byť riešené tak,aby poskytovali informácie najmenej dvoma spôsobmizmyslového vnímania. Typickým znakom dizajnuvnútorných priestorov je kontrastné farebnériešenie funkčných celkov, ale aj kontrastné farbypodláh, stien, dverí, schodiskových ramien, držadiel10 ALFA 2 ¦ 2012a podobne. Kontrastné farby sú vhodnou orientačnoupomôckou pre hostí so zvyškami zraku, ale aj prehostí s poruchami intelektu, pre seniorov a pre deti.Vedľa vstupných dverí do jednotlivých priestorov,by mali byť osadené informačné štítky s reliéfnyma Braillovým písmom.Pri zmenách dokončených stavieb je mnohokrátproblematické vytvoriť optimálne podmienky bezbariérovosti.Cieľom je dosiahnuť debariérizáciu všetkýchprevádzkových častí, ktoré sú prístupné pre verejnosť.V niektorých zariadeniach však nie je možnétento cieľ splniť. Do akej miery je objekt vhodný nadebariérizáciu, to by mal posúdiť odborník na bezbariérovénavrhovanie, ktorý musí zvážiť viaceré faktory,ako napríklad primeranosť nákladov na úplnúdebariérizáciu vzhľadom na veľkosť stavby, stupeňpamiatkovej ochrany stavby, konštrukčný systéma dispozičné riešenie stavby. Pokiaľ nie je možné realizovaťdebariérizáciu zariadenia v plnom rozsahu,musí sa zariadenie usilovať urobiť aspoň také úpravy,ktoré sú prijateľné a realizovateľné. V zásade bysa mali sprístupniť aspoň tie podlažia, na ktorých jedebariérizácia možná. K nenáročným úpravám patriataké, ktoré nevyžadujú zásah do stavebných konštrukcií.Napríklad väčšina schodísk v historickýchbudovách má držadlá len na jednej strane schodiska,takže montáž držadiel na druhej strane schodiskaje nenáročné riešenie, ktoré uľahčí pohyb návštevníkoms poruchami chôdze a s poruchami zraku. V niektorýchprípadoch postačí zväčšiť dverné otvory, premiestniťnábytok a vybudovať bezbariérovú toaletu.Úpravy pre osoby so zrakovým postihnutím si spravidlanevyžadujú stavebné úpravy, takže sú vykonateľnév ktoromkoľvek objekte.Ubytovacie zariadenia v sektore turizmuPohostinnosť by mala byť prioritou každého prevádzkovateľa,pobyt v ňom by mal byť pre hostí príjemnouskúsenosťou. Okrem vytvárania prívetivéhoa estetického prostredia ubytovacieho zariadeniaje veľmi dôležité venovať pozornosť uspokojovaniupotrieb a očakávaní hostí. Často práve táto skutočnosťrozhoduje o prosperite ubytovacieho zariadenia.Dnes ponúkajú ubytovacie zariadenia svojim hosťomveľkú škálu služieb. Niektoré zariadenia sa špecializujúna konkrétne aktivity hostí, s čím súvisí aj ichponuka služieb, ako napríklad garni hotel, horský hotel,kongresový hotel, wellness hotel, kúpeľný hotel,boutique hotel. Okrem ubytovania hotelového typusú na trhu zariadenia menšieho rozsahu, ako napríkladpenzión, apartmánový dom, turistická ubytovňa,chatová osada alebo kemping.Pre hosťa so zdravotným postihnutím je na Slovenskuproblematické nájsť ubytovacie zariadenie,ktoré je pre neho plne prístupné, o čom svedčí ajPrieskum bezbariérovej prístupnosti ubytovacíchzariadení na Slovensku, ktorý bol realizovaný v roku2009 v rámci štúdie vypracovanej pre Ministerstvohospodárstva SR 16 . Na účely prieskumu bol vykonanýprieskum v 51 ubytovacích zariadeniach, ktoré maliv publikácii: Hotel guide 2008, hotely a ubytovaniev Slovenskej republike pri opise zariadenia uvedenýmedzinárodný symbol prístupnosti. Všetky monitorovanézariadenia vykonali debariérizačné úpravy prehostí na invalidnom vozíku, ale na základe prieskumuje nevyhnutné skonštatovať, že vo väčšine prípadovneboli tieto úpravy dostatočné alebo neboli správnevykonané. Len 33 % z ubytovacích zariadení, ktorévyplnili zaslaný formulár a sú označené medzinárodnýmsymbolom prístupnosti, spĺňajú základné požiadavkybezbariérovej prístupnosti z hľadiska nárokovhostí na invalidnom vozíku, ale ani jedno zo zariadenínesplnilo požiadavky súvisiace s nárokmi osôb sozrakovým a sluchovým postihnutím. Treba však poznamenať,že pri každom z pozitívne hodnotených zariadeníexistujú drobné nedostatky, ktoré možno odstrániťbez zásahu do stavebných konštrukcií.Ak ubytovacie zariadenie ponúka služby pre klientaso zdravotným postihnutím, malo by poskytovaťbližšie informácie o bezbariérovosti zariadenia. V informačnýchbrožúrach alebo na webových stránkachsa informácia o zariadení často obmedzuje na údaj„prístupné pre hostí na vozíku“, alebo je pri zariadeníuvedený len medzinárodný symbol bezbariérovej prístupnosti.To môže spôsobiť, že hosť až po príchodedo zariadenia zistí, že to, čo je v informačných zdrojochoznačené ako „prístupné“, pre neho často takétonie je. Klienti s elektrickým invalidným vozíkomsa mnohokrát nedokážu v zariadeniach pohybovať,pretože takýto vozík má väčšie priestorové nároky.Hostia sa často sťažujú, že nemôžu využívať všetkyslužby, ktoré zariadenie ponúka, alebo že sa napríkladnedostanú na balkón svojej izby. V informačnýchmateriáloch ubytovacích zariadení by sa mali uvádzaťpodrobnejšie informácie o bezbariérovej prístupnosti,napríklad šírky dverných otvorov, bližšieúdaje o vybavení kúpeľne, či je zariadenie vybavenédoplnkovými pomôckami pre hostí s poruchamizraku alebo sluchu a podobne. Osoby so zrakovýmpostihnutím sú často odkázané na pomoc vodiacehopsa, preto by mala byť jeho prítomnosť vo všetkýchprevádzkových častiach zariadenia akceptovateľná.Takisto je vhodné vopred upozorniť, ak niektoré častiubytovacieho zariadenia nespĺňajú požiadavky bezbariérovejprístupnosti. Predišlo by sa tým mnohýmnedorozumeniam a konfliktom. Pri navrhovaní ubytovaciehozariadenia je žiaduci komplexný prístupzaložený na spolupráci architekta, majiteľa, prevádzkovateľa,prípadne manažmentu zariadenia.Ubytovacie zariadenia majú mnohokrát okrem funkcieubytovania aj doplnkové funkcie, najčastejšiekonferenčné priestory a priestory na relax. Tak, ako

Univerzálne navrhovanie v sektore turizmubolo spomenuté, aj tieto priestory musia slúžiť všetkýmklientom zariadenia.Hotelové priestory sú často rozšírené o konferenčnésály, ktoré musia byť vybavené technickýmipomôckami, aby bolo zabezpečené vnímanie prezentáciiviacerými spôsobmi zmyslového vnímanianapríklad indukčnou slučkou, FM systémom aleboinfračerveným systémom na prenos a zosilňovaniezvuku a digitálnym textovým displejom, na ktoromsa zobrazuje hovorené slovo, čo uľahčí vnímanie prezentáciehosťom s poruchami sluchu. Priestor konferenčnejsály musí mať kvalitnú akustiku, je potrebnézaistiť optimálny čas dozvuku a zrozumiteľnosťreči, ako aj vyriešiť dostatočnú zvukovú izoláciu sálovéhopriestoru od okolia. Všetky priestory musiamať dostatočné elektrické rozptýlené osvetlenie, čouľahčuje situáciu hosťom so sluchovým aj zrakovýmpostihnutím.Ak má ubytovacie zariadenie vo svojom vybavenípriestor teplej haly s bazénom, je potrebné zabezpečiťvstup do bazéna aj osobám s ťažkým telesnýmpostihnutím pomocou mobilného zdvíhacieho zariadenia.Návštevníci s ľahším stupňom telesného postihnutia,ale aj niektorí návštevníci na vozíku dokážudo bazéna vstupovať po schodoch, pričom schody immôžu slúžiť ako presadacie stupne. Pre návštevníkovso zrakovým postihnutím je vhodné vytváranie farebnýchkontrastov medzi podlahou a stenou, medzidverami a stenou, prípadne farebne odlíšený okrajbazéna, čo im uľahčuje orientáciu v priestore. Okolobazénov by mal byť vytvorený pás odlišnej textúry,ktorý slúži ako varovný pás. Takisto hala s bazénmiby mala mať dobré akustické vlastnosti. Toto opatrenienielen eliminuje vysokú hladinu hluku v teplejhale, ale uľahčuje aj dorozumievanie hostí so sluchovýma zrakovým postihnutím. Podlahové materiályvo všetkých priestoroch musia mať ľahko udržiavateľnýa protišmykový povrch.Potná kabína alebo kabína solária v relaxačnejčasti ubytovacieho zariadenia musí poskytovať dostatočneveľký podlahový priestor, aby v nich bolomožné manévrovanie s invalidným vozíkom. Po obvodepotnej kabíny sa inštalujú držadlá, ktorých samožno pridržiavať pri presadaní na jednotlivé lavice.Pred výhrevným telesom musí byť zábradlie, abynedošlo k prípadnému popáleniu hostí so zrakovýmpostihnutím. Na ochladzovanie po saunovaní je prehostí s poruchami mobility vhodnejšia studená sprchaalebo oblievanie vodou zo stropného zásobníka,lebo mnohé osoby s ťažšími poruchami mobility nedokážuvyužívať účinok ochladzovacieho bazéna. Naprezliekanie a očistu tela je pre návštevníkov s poruchamimobility vhodná špeciálna hygienická kabína.Takáto kabína poskytuje požadovanú mieru intimity.Ak zariadenie ponúka viac aktivít v rámci priestorovwellness, optimálne je navrhovať priestory šatní tak,aby ich mohli využívať všetci návštevníci bez rozdieluv zmysle princípov univerzálneho navrhovania, tedabez segregácie osôb so zdravotným postihnutím.Multisenzorické prezentáciev múzeách a galériáchVýstavné priestory v múzeách a galériách musia byťnavrhnuté tak, aby vystavené exponáty boli prístupnéa vnímateľné pre všetkých návštevníkov. Najprogresívnejšieformy expozície sú interaktívne, tedavhodné exponáty by mali byť sprístupnené vizuálne,taktilne, akusticky a aj formou experimentu. Vizuálnupercepciu vybratých umeleckých diel a historickýchpredmetov, ako aj informáciu o ich obsahu,umeleckom zámere je takisto žiaduce transformovaťdo taktilnej a akustickej formy. Napríklad obrazypredstavujú rôzne predmety a javy, ktoré by malibyť sprístupnené formou reprodukcie v reliéfnomvyhotovení s opisom vo viacerých formátoch napríkladveľkým písmom, Braillovým a reliéfnym písmoma audio nahrávkou. Opis je vhodným doplnkompri vnímaní reliéfneho obrazu, dáva šancu rozlišovaťa identifikovať rôzne časti obrazu, aby zrakovopostihnuté osoby získali príbeh, ktorý chcel autorsvojím obrazom povedať. Na pozorovanie exponátovvšak možno použiť aj ďalšie kompenzačné pomôcky,napríklad optické lupy, televízne lupy, teleskopy,mikroskopy. Takýmito opatreniami sa zvýši atraktivitavýstavných priestorov pre všetkých návštevníkov.Vo výstavných priestoroch je potrebné poskytnúťucelený systém informačných a orientačných prvkov,pozostávajúci z vodiacich línií alebo vodiacichdržadiel, taktilných, akustických a vizuálnych prvkov.Vhodnou pomôckou môžu byť vodiace držadlá,situované pozdĺž trasy pred jednotlivými exponátmi,do ktorých môže byť integrovaná hlasová informáciao exponáte, ktorá môže byť aktivovaná pomocou tlačidlaalebo fotosenzorom 17 .Zhromažďovacie priestoryV zhromažďovacích priestoroch a v hľadiskách, napríkladkultúrnych, športových stavieb a v konferenčnýchpriestoroch sa musia navrhnúť vyhradené miestapre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybua orientácie. V zmysle platnej legislatívy musí byťv hľadisku kultúrneho zariadenia alebo v priestorena zhromažďovanie osôb vyhradené 1 % z kapacitysedadiel na umiestnenie osoby na vozíku a v hľadiskušportových zariadení to musí byť najmenej 5 ‰z celkového počtu miest na sedenie. Vyhradené miestasa situujú v blízkosti únikových východov, nesmúvšak zasahovať do únikových ciest.V kultúrnych a multifunkčných zariadeniach musíbyť najmenej jedna šatňa pre účinkujúcich riešenátak, aby vyhovovala požiadavkám osôb s obmedzenouschopnosťou pohybu a orientácie. Šatne pre7 ¦ Sprístupnenie vyhliadkových bodov na turistickej trasepre všetkých turistov (Waimea Canyon, Hawai)Foto: Lea Rollová8 ¦ Orientačná reliéfna mapa turistickej lokalitys Braillovým a reliéfnym písmom (Pearl Harbor, USA)Foto: Lea Rollová9 ¦ Vystavené exponáty vnímateľné hmatom SNM (Bratislava)Foto: Zuzana ČerešňováALFA 2 ¦ 2012 11

VÝSKUM NAVRHOVANIA10 ¦ Výťahom sa možno dostať od suterénu až na zelenústrechu (Academy of Sciences, San Francisco, USA)Foto: Lea Rollovášportovcov v športových zariadeniach by sa mali situovaťna tom istom podlaží, ako je hracia plocha, telocvičnásála alebo teplá hala bazénov. V športovýchhalách, kde je väčšia kumulácia športovcov, musí byťnajmenej jedna bunková šatňa pre ženy a jedna premužov navrhnutá metódou univerzálneho navrhovaniatak, aby poskytovala priestor na prezliekaniea odkladanie šatstva aj zdravotne postihnutým športovcom.Šatne pre návštevníkov bazénových zariadenísú zväčša vybavené prezliekacími kabínami, pretonajmenej dve kabíny musia priestorovo a vybavenímzodpovedať požiadavkám osôb na vozíku. Zväčšenékabíny môžu súčasne slúžiť ako rodinné kabíny.V mnohých bazénových zariadenia sa situuje tzv. bezbariérovášatňová jednotka 18 , ktorá segreguje návštevníkovso zdravotným postihnutím od ostatnýchnávštevníkov, čo je však pri tomto type zariadení všeobecneakceptovateľné. Pri zmenách dokončenýchšportových alebo kultúrnych stavieb sa mnohokrátnedajú bezbariérovo sprístupniť priestory šatní a hygieny,preto sa musí realizovať aspoň jedna špeciálnahygienická kabína spoločne pre mužov a ženy. Tátokabína slúži na prezliekanie a vykonávanie hygienynávštevníkov so zdravotným postihnutím, prípadnerodičov s deťmi, pričom skrinky na odkladanie vecísa zväčša situujú mimo priestoru hygienickej kabíny.4. „Turizmus pre všetkých“ na SlovenskuOtázka budovania fungujúceho „turizmu pre všetkých“na Slovensku predstavuje medzirezortný problém,ktorý je potrebné riešiť na vládnej, regionálnejaj samosprávnej úrovni. Základným predpokladom jevybudovanie bezbariérovej infraštruktúry. Pri debariérizácii prostredia a zariadení sa však nemožno koncentrovaťlen na osoby s telesným postihnutím, prípadneosoby na invalidnom vozíku, ako je to bežnoupraxou, ale musia sa zohľadniť aj nároky ostatnýchskupín zdravotného postihnutia a nároky seniorov,ktorí môžu mať rôzne poruchy mobility a orientácie.Univerzálne navrhovanie, a teda prostredie bez bariérvo fyzickom prostredí, v orientácii a komunikáciije jednou z podmienok postupnej inklúzie týchtodiskriminovaných skupín obyvateľstva do života spoločnosti.Odstraňovanie bariér v prostredí je dlhodobýproces a mal by byť rozdelený do viacerých etápimplementácie:1. Legislatívna úprava stavebných predpisov2. Edukácia a propagácia problematiky „turizmu prevšetkých“3. Sprístupnenie stavieb a prostredia v turistickejdestinácii4. Certifikácia bezbariérovej prístupnosti stavieb5. Motivačné stimuly pre majiteľov/prevádzkovateľovzariadeníV stavebnej legislatíve SR nie sú uvedené zásadybezbariérovej prístupnosti turistických zariadenía služieb, mali by preto byť prijaté príslušné legislatívneopatrenia, v ktorých by boli stanovené požiadavkyna vytváranie bezbariérových trás a objektovvo fáze územného plánovania a následne požiadavkyna bezbariérové riešenia stavieb turistického sektora.Z hľadiska turizmu je potrebné tiež vytvoreniejednotného systému piktogramov a orientačných pomôcokpre osoby so zrakovým postihnutím. Jednotlivýmzariadeniam, produktom a službám by sa maliprideľovať značky bezbariérovej kvality formou certifikácie,ktorá by mohla byť založená na báze dobrovoľnosti.Motiváciou pre certifikačný proces by bolfakt, že napríklad certifikované ubytovacie zaradeniaby mohli byť zaradené do medzinárodnej siete bezbariérovýchubytovacích zariadení. Hosťom so zdravotnýmpostihnutím by certifikácia zaručila kvalituposkytovaných služieb, a preto by bola rozhodujúcapri výbere konkrétneho zariadenia.V súčinnosti s odborníkmi na bezbariérovú prístupnosťa organizáciami, prípadne s agentúramicestovného ruchu, by mal byť vypracovaný strategickýplán budovania „turizmu pre všetkých“ – vybraťby sa mali niektoré vhodné lokality, ktoré majú dobrúdopravnú dostupnosť (leteckú, železničnú, cestnú)a súčasne ponúkajú prírodné atrakcie, ako sú turistickétrasy, liečivé pramene, vínne cesty, agroturistikua podobne. Napríklad debariérizácia kúpeľných12 ALFA 2 ¦ 2012

Univerzálne navrhovanie v sektore turizmuzariadení na Slovensku by mohla byť vhodným ekonomickýmimpulzom na rozvoj zdravotného turizmua wellness turizmu. Najvhodnejšie sú také turistickélokality, ktoré sú v blízkej nadväznosti na diaľničnúsieť, pretože mnoho zdravotne postihnutých osôbcestuje na dovolenku vlastným autom, ktoré im zabezpečímobilitu v rámci destinácie.Vhodným adeptom na vybudovanie bezbariérovéhomesta sú Košice, ktoré medzinárodná komisia vybralaako „Európske hlavné mesto kultúry“ na rok 2013 spolus Marseille, čo súčasne zaväzuje štátnu správu a samosprávumesta, aby boli pripravení prijať všetkýchhostí z Európy vrátane seniorov a tiež tých, ktorí majúzdravotné postihnutie. Bezbariérová prístupnosť kultúrypre všetkých je uvedená aj ako jedna z podmienokprojektu „Európske hlavné mesto kultúry“.Podporiť by sa mali projekty zamerané na školeniaprevádzkovateľov turistických a kúpeľných zariadení,pracovníkov agentúr turizmu na celonárodnej aj nalokálnej úrovni, ale aj školenia architektov a projektantov.Témy seminárov by mali byť zamerané na odstraňovaniebariér a na nevytváranie nových bariérv exteriérovom a interiérovom prostredí, v doprave,ako aj na bezbariérovú komunikáciu a poskytovanieinformácií a služieb pre klientov so zdravotným postihnutíma seniorov.Na Slovensku je problematika tvorby bezbariérovéhoprostredia u odbornej verejnosti často podceňovanáa mnohokrát chápaná v zúženom spektre rampa– výťah – bezbariérová toaleta. Mnohí urbanisti,architekti a stavební inžinieri nepoznajú dostatočnenároky osôb so zdravotným postihnutím, najmä osôbso zrakovým a sluchovým postihnutím a pri navrhovanístavieb alebo pri rekonštrukcii stavieb postupujúpodľa zaužívanej metódy tvorby pre „priemernéhočloveka“, ktorá je v súčasnosti neakceptovateľná.Prvky bezbariérovosti sa snažia uplatňovať v zmysleplatnej legislatívy, ktorá však nedostatočne vystihujedanú problematiku. Za problematické možno považovaťaj označovanie stavieb alebo produktov medzinárodnýmsymbolom prístupnosti. Súčasná praxje taká, že mnoho objektov a produktov označenýchtýmto symbolom nespĺňa stavebné predpisy, lebo neexistujeúčinná forma kontrolného mechanizmu aniautorizovaná osoba, ktorá by posúdila oprávnenosťpoužívania tohto označenia. Tieto fakty majú častovplyv na zníženie užívateľskej kvality stavieb, čomôže v praxi spôsobiť mnohé nedorozumenia a spory.Vhodným nástrojom úspešného implementovaniaproblematiky bezbariérového turizmu do praxesú finančné a motivačné stimuly, ktoré podporujúvýskum, edukáciu, ako aj realizáciu projektov súvisiacichs bezbariérovým turizmom. Dotácie na všetkyprojekty súvisiace s rozvojom turizmu by malibyť posudzované aj s prihliadnutím na zabezpečenieprístupnosti pre všetkých klientov. Na propagáciu„turizmu pre všetkých“ môžu slúžiť aj bezbariérovoprístupné webové stránky, na ktorých sú zverejnenéinformácie súvisiace s bezbariérovým turizmom,pozitívne príklady z praxe, informácie o jednotlivýchdestináciách, ubytovacích zariadeniach, o bezbariérovýchkultúrnych a športových podujatiach a podobne.Organizovať a medializovať by sa mali rôznepropagačné, výstavné a súťažné podujatia súvisiaces touto problematikou.Téma vytvárania „turizmu pre všetkých“ je v súčasnostinaliehavá nielen vzhľadom na deklarované požiadavkyzabezpečenia integrácie diskriminovanýchskupín do života spoločnosti, ale aj vzhľadom na zvýšenýzáujem o cestovanie zo strany seniorov a osôbso zdravotným postihnutím. Frekvencia cestovaniatýchto skupín obyvateľstva by sa pravdepodobneešte zvýšila, ak by sa v sektore turizmu zlepšili podmienkyprístupnosti, teda ak by boli poskytnuté patričnébezbariérovo prístupné priestory a služby a akby okrem neprekonateľných architektonických bariérnemuseli zápasiť aj s bariérami v myslení ľudí.1Poznámka: pojem je z angl. „Tourism for All“, v praxi sapoužíva aj spojenie „accessible tourism“ (prístupný turizmus).Aktivity súvisiace s tvorbou prístupného turizmu zastrešujemedzinárodná nezisková organizácia ENAT, ktorej cieľom jeformou rôznych aktivít, konferencií a zverejňovania pozitívnychpríkladov z praxe napomáhať pri aktivizácii a propagáciibezbariérového cestovania. http://www.accessibletourism.org/2http://www.bits-int.org/en/index.php3Štatistický úrad SR: EÚ SILC 2009 – Zisťovanie o príjmocha životných podmienkach domácností v SR.4SCHENNER, Johan UDOLF-STOBL, Elisabeth: Tourismus fürAlle – Barrierefreies Planen und Bauen in der Tourismus- undFreizeitwirtschaft. Wien: Bundesministerium für Wirtschaft,Familie und Jugend & Wirtschaftskammer Osterreich, 2009, s. 2.5EUROSTAT: Europe in figures – Eurostat yearbook. In the spotlight- Demographic change: challenge or opportunity? Eurostat,2008, Figure SP.11: Population projections, EU –27, s. 30.6NEUMANN, Peter – REUBER, Paul: Ökonomische Impulseeines barrierefreien Tourismus für alle. Dok. Nr. 526. Berlin:Bundesministerium für Wirtschaft und Technologie, 2004. Teil:3.1.4 Potenziale des barrierefreien Tourismus für die gesamteVolkswirtschaft, s. 40.7NEUMANN, Peter, REUBER, Paul: Barrierefreier Tourismusfür Alle in Deutschland – Erfolgsfaktoren und Maßnahmen zurQualitätssteigerung. Berlin: Bundesministerium für Wirtschaftund Technologie, 2008. Teil 3.2.1. Urlaubsreiseintensität, s. 57.8SCHENNER, Johan – UDOLF-STOBL, Elisabeth: Tourismus fürAlle – Barrierefreies Planen und Bauen in der Tourismus- undFreizeitwirtschaft. Wien: Bundesministerium für Wirtschaft,Familie und Jugend & Wirtschaftskammer Österreich, 2009, s. 4.9SAMOVÁ, Mária: Univerzálna tvorba: antidiskriminačná výzva.In: ALFA 3/2011, s. 6 – 13.10ZERVAN, Marian – ŠPAČEK, Robert: Hypotéza urbánnejslušnosti. In: Životné prostredie. Revue pre teóriu a tvorbuživotného prostredia. 4/2001, Bratislava, SAV, s.173.11JAKUŠOVÁ, Martina: Diskusia o verejných priestoroch. In:Urbanita 1/2011, Bratislava, Urbion.11 ¦ Turistická agentura vybavená aj špeciálnymiautobusmi (Valencia, IT)Foto: Lea Rollová12Poznámka: prípustné sklony rámp sú definované vo vyhláškeMŽP SR č. 532/2002 Z. z.; na základe vlastného výskumua požiadaviek normy ISO/IEC Guide 71 (Guidelines for standardsdevelopers to address the needs of older persons and personswith disabilities) je najväčší prípustný sklon chodníka 1 : 21, ak jesklon väčší, musí byť realizovaný a vybavený ako rampa.13Poznámka: Viac o tejto problematike sa možno dozvedieťz publikácie:ČEREŠŇOVÁ, Zuzana: 2.3. Orientačné systémy pre zrakovopostihnuté osoby In: Samová, Mária a kol.: Tvorba bezbariérovéhoprostredia, základné princípy a súvislosti. Bratislava, Eurostav2008, s. 24.14Poznámka: viac o aplikovaní prvkov bezpečnosti v zmyslekriminality sa možno dozvedieť z teórie „Crime PreventionThrough Environmental Design“ http://www.cptedsecurity.com/cpted_design_guidelines.htm, alebo z článku:KEPPL, Julián – BENKOVIČOVÁ, Lucia: Architektonicképrostriedky na tvorbu bezpečného prostredia miest. In: Urbanita2/2011, Bratislava, Urbion, s. 22 – 27.15Poznámka: Viac o tvorbe prístupných detských ihrísk sa možnodozvedieť z publikácie:ČEREŠŇOVÁ, Zuzana: 3.4. Parky a detské ihriská. In: Samová,Mária a kol.: Tvorba bezbariérového prostredia, základné princípya súvislosti. Bratislava, Eurostav 2008, s. 48.16ROLLOVÁ, Lea: Bezbariérový turizmus. Nároky osôb sozdravotným postihnutím na ubytovacie zariadenia a služby.Bratislava, CEDA FA STU 2010. 120 s., tu s. 86.17Poznámka: Viac o tejto problematike sa možno dozvedieťz publikácie:ČEREŠŇOVÁ, Zuzana: 6. Kultúra. In: Tvorba bezbariérovéhoprostredia. Základné princípy a súvislosti. Bratislava, Eurostav2008, s. 95.18Poznámka: Viac o tejto problematike sa možno dozvedieťz publikácie: ROLLOVÁ, Lea: 7. Šport. In: Samová, Mária a kol.:Tvorba bezbariérového prostredia, základné princípy a súvislosti.Bratislava, Eurostav 2008, s.103.ALFA 2 ¦ 2012 13

VÝSKUM NAVRHOVANIALen učiťnestačíBranislav Jelenčík14 ALFA 2 ¦ 2012Výnimočne úspešní absolventi univerzít s medzinárodnouakceptáciou sú nepochybne „rodinnýmstriebrom“ každej Alma Mater. Stretávame sa s nimina stránkach akademických periodík, ale každoročneaj vo verejnoprávnych médiách. V koncentrovanej,„instantnej“ forme preukazujú efektívnosť a kvalituvzdelávacieho programu, skúsenosti pedagógov, aleaj schopnosť získať správnych ľudí do svojich lavíc.Usmiaty mladý človek ruka v ruke s topmanažéromnadnárodného gigantu predstavuje silný prísľub budúcimadeptom štúdia, ich rodičom či blízkym. Čoviac si môže priať ktorýkoľvek akademický funkcionár,pedagóg. To je jeden uhol pohľadu. Žiaľ, nie jejediný. Na druhej strane nás masmédia pravidelne informujúo náraste nezamestnanosti v období, keď bypráve noví absolventi mali obsadzovať perspektívnemiesta pre sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. S neistouperspektívou svojich študentov po skončení univerzitnéhoštúdia sa stretáva každý pedagóg pôsobiaciv posledných semestroch štúdia. Niektorí ju ešte bagatelizujú,ale väčšina o nej otvorene hovorí a snažísa nájsť recept, ako s ňou bojovať. Čo teda lepšiecharakterizuje situáciu? Úspech či obavy? Pravda nepochybne„sedí“ na „chvostoch“ Gausovej krivky. Vyvolenýchso zlatými pracovnými zmluvami nie je takveľa, aby sme usilovné štúdium mohli považovať súčasneza samozrejmý katapult do sveta cyber-vedy,veľkého biznisu alebo (v prípade dizajnu a architektúry)umenia. Približne rovnaký počet ako superabsolventovje aj tých málo úspešných. Dôvodov bývamnoho. Treba rátať aj s celkom obyčajnou „ľudskousmolou“, chorobami, profesijným zlyhaním počas nešťastnejzhody okolností. V prípade obidvoch skupínisto nemožno hovoriť o štatisticky charakteristickýchprofiloch absolventov. Gausov „šedý priemer“ – aleboreálna väčšina sa metódou pokus/omyl/nápravapostupne v praxi viac-menej udomácni. Niektorí súparadoxne z perspektívy celoživotného pôsobenianapokon úspešnejší ako študenti šampióni. Kto najpríznačnejšiecharakterizuje úroveň školy? Koho evidujeodborná i laická verejnosť, keď doznie P. R., prípadnekorporátna reklama univerzitných sponzorov?Študenti – šampióni na svojej kariérnej ceste veľmirýchlo strácajú kontakt s tým, čo nazývame všeobecnáprax. Použijem paralelu so športom. Špičkový slovenskýfutbalista či hokejista – internacionál sa dostávarýchlo do kolotoča ponúk skautov športovéhomarketingu. Tréneri a funkcionári malých mužstievsa ani len neodvážia vysloviť ponuku. Jeho rodák pamätajúcisi ho ešte zo žiackej ligy síce o ňom počúvaz rozhlasu, sleduje občas jeho hru na veľkých medzinárodnýchpodujatiach. Naživo mu však robia radosťcelkom iní hráči. Tlieska, hrozí, nosí na pleciach alebohanobí pri pive priemerných.Rovnako možno položiť celkom praktickú otázkuz iného súdka. Kto sa v čase celoživotného vzdelávaniabude obracať na svoju univerzitu s požiadavkouna doplnenie kvalifikácie v špecializovaných kurzoch,kto ponúkne svoje praktické skúsenosti ako externýpedagóg z praxe? Odpoveď je jednoduchá! Bude toniekto z väčšiny priemerných. Je to záležitosť priorít,hodnôt, cieľov i možností. Ľudia, ktorí sa dostanúskoro na profesijný vrchol, sú determinovaní množstvomšpecifických povinností. Žijú v iných podmienkach(prístup k informáciám, ale napríklad aj honorovaniepráce). „Nepôjde to!“, aj keby veľmi chceli.Ak občas predsa len ponúknu svoju účasť na akciiAlma Mater – je to skôr jednorazové alebo občasnépôsobenie.Vzdelávanie začalo byť oprávnene vnímané akoprodukt uplatňovaný na trhu. Trhové segmenty sivyberajú produkt podľa potrieb a želaní. Prednosťmá ponuka s najvyšším potenciálom komplexnéhoúžitku 1 . Študovať v podmienkach výzvy (vysoká kvalitaštúdia medzinárodne uznávanej univerzity), bezzískania kompetentností na zvládnutie efektívnehoprechodu medzi školou a praxou našich zákazníkov(študentov, ich rodičov – ale i zamestnávateľova investorov) neuspokojí. V súčasnom univerzitnomvzdelávaní budúcich manažérov, osobitne v anglosaskejkultúre, sa kladie vysoký dôraz na pripravenosťna okamžitý výkon. Zjednodušene to nazývajú„Day after…“. Nastúpiš do novej pozície, tvoj projektschválili, dostal si novú úlohu – čo začneš robiť odprvej minúty nasledujúceho pracovného dňa? Netrebazdôrazňovať, že od študenta sa očakáva odpoveďnielen v zmysle izolovaných schopností zo špecializácie.To, že vie napríklad vypracovať súvahu hospodáreniaorganizácie k danému termínu je samozrejmosťou.Prenesene aj schopnosť študenta Ústavudizajnu určiť kombináciu farieb v konkrétnom návrhu,hovorí len málo o jeho praktickom potenciáliv korporátnej praxi. Ovládanie práce s farbou je jazykomprofesie. V podstate nevyhnutná podmienka.

Len učiť nestačíVstupyBlack boxVýstupy1 ¦ Transformačný model prípravy študenta na praxAk chce byť škola (fakulta) vnímaná ako seriózna,dôveryhodná inštitúcia s vysokým kreditom akceptovateľnéhopartnera, príprava absolventa naprechod do praxe v rozšírenom diapazóne kompetentnostísa musí stať v jej študijných programochsamozrejmosťou.Učíme, vzdelávame alebo vychovávame?Napriek tomu, že odpoveď na otázku je jednoducháa znie – vzdelávame aj vychovávame súčasne, zdá saakoby sme v tejto problematike stále trochu tápali,nevedeli k nej zaujať odborne vyargumentovaný postoj.Utvrdila ma v tom aj pedagogická konferenciapri príležitosti Dňa učiteľov (28. marca 2012). Slová„učíme“, „vzdelávame“, „vychovávame“ používamečasto veľmi emotívne a angažovane, no ich významovápodstata je v kontextoch zahmlená a zdá sa, že neveľmipresne vymedzujú poslanie našej práce. (Voľnenadväzujem na jednu zo svojich skorších analýz 2 ).Pozrime sa teda celkom prakticky na náš pedagogickýproces cez transformačný model prípravyštudenta na prax znázornený na obrázku 1. Vedomezostávam v celkom pragmatickej rovine bez pátosua filozofovania o Alma Mater. Uvažujem čisto manažérsky3 . Vstupy, ktoré do transformačného procesunašej fakulty natekajú, môžeme primárne rozdeliťna hmotné, nehmotné a ľudské. Hmotné napríkladna nehnuteľné, hnuteľné a finančné. Nehmotné súnaše kompetentnosti, know-how, goodwill, ľudskési treba, samozrejme, všímať najintenzívnejšie,lebo sú najcennejšie, ale bude stačiť, ak si ich prepotreby analýzy rozdelíme na uchádzačov o štúdium(zatiaľ na vstupe) a zamestnancov školy (vedomenehovorím len o pedagógoch). Čo je výstupomtransformácie, ktorú dočasne považujem za čiernuskrinku, v ktorej sa niečo deje? Výstupy možno opäťdeliť do skupín podobných ako v prípade vstupov. Jetam niečo hmotné – množstvo administratívy, ktoréprocesy na škole generujú, učebné pomôcky, výstupyvedeckej práce, niečo nehmotné – napr. konkrétneskúsenosti s riešením individuálnych problémovposlucháčov školy na zahraničných pobytoch, pri neočakávanejdlhodobej práceneschopnosti a podobne.Nehmotným výstupom je aj posilnený imidž, reputáciaškoly šírená spokojnými absolventmi a ich hrdýmiblízkymi. (Fascinuje ma nápis na chodníku vedúcomk budove: „Toto je fakulta – naša!“ Znie toúprimne, milo a stavovsky.) Pozrime sa však dôslednejšiena výstupy týkajúce sa ľudí. Uchádzači sazmenili na absolventov – to nás musí zaujímať najviac,no nesmieme zabudnúť ani na zamestnancov.Výstupom v ich prípade je transformáciou nezničený,opätovne využiteľný, vysokomotivovaný profesionáls rozšírenými kompetentnosťami. To je možnotéma budúceho rozboru. Venujme sa primárne profiluabsolventa.Koho odprevádzame do praxe?Na prvý pohľad takmer nezmyselná otázka. Absolvovanímštátnej skúšky a obhajoby sa predsa naši absolventistávajú profesionálmi v súlade s obsahomakreditačného listu vyštudovanej špecializácie. Tomá formálny i legislatívny význam pre jeho zaradeniedo profesijného života doma, či dokonca v zahraničí,všade tam, kde sú naše tituly akceptované. Internemôžeme polemizovať o počte hodín, prístupek výkladu látky, využívaným pomôckam či o kultúreorganizácie. No pokiaľ sme de jure zaradení do systémuštátneho vzdelávania, naši absolventi postúpilio riadny krok k plánovanej a dúfam i vytúženej praxi.Môžu v nej uspieť? Ako sa stretáva profil absolventa,jeho kompetentnosti, osobnostné predpoklady s nekompromisnýmipodmienkami reality?V úvode som už spomenul osobitné postavenieštudentov šampiónov. Predpokladajme, že budú maťna ružiach ustlaté a neznamenajú pre školu 4 problém.Ďalšou, celkom príjemnou, no neveľkou skupinouabsolventov, sú budúci zamestnanci rodinnýchfiriem vlastných príbuzných. Pri promócii im okremúspešného štartu do života musíme popriať, abysa dobre darilo rozbehnutému biznisu čo najdlhšie.Potom by aj oni mohli prirodzene prosperovaťa profitovať.Hoci takáto práca môže byť náročná, predsa lensľubuje aké-také sociálne istoty a v subordináciiaspoň miernu benevolenciu. Zostáva nám však najväčšiaskupina – tí, ktorí sa chcú zamestnať alebo saodvážia podnikať. Sú to ľudia, ktorých by sme mohliprirovnať k prvosledovým bojovým jednotkám zanašu (fakultnú) budúcnosť. Skupina je skúškou našejúčelnosti i zrkadlom pravdivo odpovedajúcim, ktosme a kam kráčame (aj tomu, čo o sebe nevieme).Súčasná manažérska teória hovorí, že ľudia– ľudské zdroje „pretekajú“ organizáciou v časei v kariérnom raste. Znamená to, že sú oslovovaníponukami na prácu, sú informovaní o uvoľnenýchpracovných miestach, sú zaraďovaní do výberovýchkonaní, sú rôzne testovaní a porovnávaní, aby napokonzaujali isté pracovné miesto, kde sú zacvičovaní,vycvičovaní, školení, vzdelávaní, vychovávaní, hodnotenía vo vymenovávaní možno pokračovať ďalejcez rôzne formy motivácií, penalizácií, postupu v hierarchiicez prepúšťanie až po odchod do dôchodku…,najmä však sú využívané ich kompetentnosti k plneniunadplánovacích a plánovacích aktivít organizáciízamestnávateľov, prípadne objednávateľov pracovnýchvýkonov. Hoci by sa mohlo zdať, že podskupinatypických zamestnancov sa bude kladenými nárokmilíšiť od podnikateľov – živnostníkov, či od s. r. o., vôbecnejde o dramatický rozdiel. Podnikajúci absolventisa predsa zúčastňujú na tendroch. Sú rovnakoregrutovaní, vyberaní, sú oboznamovaní so špecifickýminárokmi objednávateľov a potvrdzujú, že ichbudú počas zmluvy rešpektovať – často ide o celkomidentický zácvik ako v prípade zamestnancov, takistosú posudzovaní, hodnotení, rovnako môžu predčasneskončiť ako dodávatelia (nespokojnosť – zrušenieobjednávky, krach organizácie objednávateľa), čo jeidentické s prepustením z práce. Môže im byť vyjadrenáspokojnosť prostredníctvom ďalšej objednávky.Čo je rovnako motivujúce ako poverenie vyššímikompetenciami a zodpovednosťou v zamestnaní. Ajpodnikateľ počas svojho pôsobenie strieda objednávateľov,dokonca celkom iste raz svoju aktívnu kariéruskončí – odchodom na zaslúžený odpočinok.Či už zamestnávateľom, alebo odberateľom idev podstate o jedno – „Tok“ zamestnanca alebo angažovanéhododávateľa organizáciou musí byť:1. nákladovo efektívny2. z pohľadu ľudského kapitálu zabezpečujúci jehokvalitu, kvantitu a privlastniteľnosť3. zvyšujúci oddanosť a motiváciu4. v súlade s cieľmi organizácie5. eticky akceptovateľný.Jednou z ciest, ako uvedené podmienky naplniť, je eliminovaťúsilie a náklady na zacvičovanie, výcvik, zaškoľovanie,vzdelávanie, výchovu, prípadne osobnostnúprofylaktiku napríklad v oblasti práce pod tlakom,pri vedení alebo v tíme. A napokon to najhlavnejšie;„nenásilne“ presúvať najzložitejší výkon v oblasti práces ľuďmi – motiváciu na ich vlastné bedrá.ALFA 2 ¦ 2012 15

VÝSKUM NAVRHOVANIAPsychickáodolnosťFluentnáschopnosťpracovaťOdbornévedomosti,zručnosti,skúsenostia prax2 ¦ Univerzálne osobnostné kritériáVýkonnosťAutomotiváciaZ toho vyplývajú pre školu (fakultu)nasledujúce tézy:– Príprava absolventa pre prax nespočíva len v teoretickoma praktickom zvládnutí akreditovaného učiva.– V praxi využiteľný a perspektívne vnímaný absolventmusí disponovať skupinou doplnkových kompetentností(zručností, návykov, osobnostnýchpredpokladov, odpracovanými skúsenosťami, certifikátmi,účelovými zaškoleniami, nevyhnutnýmiinformáciami – napríklad čo znamená pracovaťv systémoch manažmentu kvality…).– Pri nábore, výbere, naviazaní zmluvného vzťahus absolventmi, hodnotení ich efektívnosti (ako zamestnancov,tak dodávateľov či iných partnerov) sadnes už využívajú vysoko sofistikované manažérskemetódy a systémy, ktoré rýchlo odhaľujú skutočnépredurčenie kandidáta pre pracovnú ponuku.– Ak škola (fakulta) bude ignorovať tieto metodiky,systémy a skupinu kritérií, bude sa čoraz viac dostávaťdo driftu od reality a jej reputácia klesne.– Škola musí teda nielen učiť predpísané učivo, ale ajvzdelávať a vychovávať pre plynulé a pokiaľ možnobezproblémové zaradenie sa absolventov do profesionálnehoživota, kde je učivo nevyhnutnou podmienkoukvalifikácie, no samo osebe nestačí.– Škola musí ustavične skúmať, dokonca prognózovať,čo by mohla prax v budúcnosti potrebovaťa vzhľadom na 6-ročný proces transformácie uchádzačao štúdium na absolventa by mala nastaviťprocesy tak, aby vyhovovali nárokom na profesionálovminimálne v horizonte 12 rokov (dvojnásoboktrvania štúdia). Znamená to, že škola nebudev závese – prekvapená, ustavične dobiehať požiadavkypraxe, ale, naopak, bude sama vytyčovaťtrendy, čím presvedčí prax o svojej nenahraditeľnostia účelnosti.Ako vnímajú a na základe čoho hodnotianášho absolventa v praxi?V úvode kapitoly chcem upozorniť na fakt, s ktorýmnaši pedagógovia príliš nerátajú, lebo ho pravdepodobneprakticky nezažili. Ešte pred pätnástimi rokmiväčšina absolventov uchádzajúcich sa o zamestnaniealebo zákazky prišla do prvého kontaktu s ľuďmiidentického vzdelania, profesijných skúsenosti či stavovskejpríslušnosti. Tí neraz celkom spontánne odhadovalivyužiteľnosť adepta pre organizáciu. Starší,skúsený architekt, dizajnér v pozícii majiteľa alebomanažéra (zvyčajne projektového manažéra) ateliérumal čisto profesijné predstavy o kompetentnostiachnevyhnutných pre typ objednávok, ktoré by mal budúcispolupracovník alebo zamestnanec realizovať.Veda o riadení zdrojov, s osobitným zameraním navedenie ľudí bola pre nich príťažou. V čase konjunktúryekonomiky, keď nebolo o zákazky núdze, dokázalitotiž manažérske omyly pohodlne prefinancovať.Dnes (a platí to dvojnásobne pre budúcnosť) jevšak situácia diametrálne odlišná. Mnohé firmy, ktorédokázali krízu prekonať, sa vnútorne posilnili, čomalo priamy dosah na „normalizáciu“ ich „organizačnejarchitektúry“, formátu, politík, identity a podobne.Procesy riadenia obmedzených zdrojov v časeprehodnocovania bývalého plytvania sa sofistikujú.Neoddeliteľným znakom tejto skutočnosti je aj prehodnocovaniepracovnej náplne v jednotlivých pozíciácha dôsledná profesionalizácia pracovných miest.Pre našich absolventov to znamená, že prvé kontaktypri snahe získať prácu neprebehnú so stavovsky zviazanouchápavou, možno i obdivovanou osobnosťouz profesie, ale tzv. vrátnikom, ktorý triedi uchádzačovna základe jasných dohodnutých kritérií. Takýmtovrátnikom sa stáva sociológ – manažér ľudskýchzdrojov, podnikový právnik, psychológ personálnejagentúry a podobne. Dokonca aj projektový manažérv oblasti architektúry a dizajnu môže byť dnes skôrekonóm alebo marketingový špecialista. Oni filtrujúuchádzačov, skôr ako sa v nejakom pokročilom koletendra dostanú pred človeka, ktorý povie: „Tentouchádzač je taký úžasný talent, že som ochotný riskovaťostatné jeho nedostatky a začnem s ním spolupracovať.Napokon, je to moja firma, ja rozhodujem,čo chcem – čo by som mal urobiť!“Kritériá využívané pri systémovýchmetodických metódach výberu uchádzačovna pracovné pozície alebo spoluprácuKritériá môžeme rozdeliť do štyroch hlavných skupín:• univerzálne – osobnostné• univerzálne – profesijné• zamestnanecké (pre výkonných zamestnancov)• manažérske/dodávateľské (pre zamestnancov nariadiacich pozíciách/podnikateľovPredstavím ich detailne. Vizuálne má celá koncepciavedome podobu akýchsi kolies. To preto, aby sme siuvedomili, čo odváža našich absolventov k úspechomv profesionálnom živote. Ako prvú uvádzam skupinuUniverzálne osobnostné kritériá na obrázku 2. Univerzálnev zmysle využitia ako v prípade zamestnancov,tak aj partnerov alebo dodávateľov prác.Prvým kritériom v skupine je výkonnosť osobnosti– vytrvalosť. To je súčasne najdôležitejšie kritérium.V smere hodinových ručičiek (2., 3. a 4. poradiedôležitosti) nasleduje automotivácia. Schopnosťsám seba presvedčiť o zmysle – význame a dôležitostipráce. Ďalej Fluentná schopnosť pracovať, čiže byťschopný vykonávať požadované činnosti dlhodoborovnako výkonne a kvalitne. Táto schopnosť je mimoriadnedôležitá pre plánovanie a profesijnú spoľahlivosť.Nasledujúcim kritériom je psychická odolnosť,čiže schopnosť vyrovnať sa so stresom, zmenami,s nedostatkom, kritikou, ale aj sústredenosť, empatia,rozvážnosť a podobne. Posledným kritériom sú16 ALFA 2 ¦ 2012

Len učiť nestačíodborné kompetentnosti, ktoré sú síce najprirodzenejšiez pohľadu praxe, ale na rozdiel od predchádzajúcichsa dajú naučiť, osvojiť, nadrilovať, prípadnenahradiť iným typom zdrojov (napr. diskalkúlia eliminovanávýpočtovou technikou). Napokon, u absolventovsa reálne neráta s dlhodobou praxou. Uvedomujemesi, že ju získajú postupne. Kompetentnostisa však účinne nadobúdajú s podporou predchádzajúcichkritérií, preto stoja hierarchicky vyššie.Ako druhú skupinu kritérií uvádzam Univerzálneprofesijné kritériá na obrázku 3. Prvým kritériomv tejto skupine je prirodzená kreativita a tvorivosť.Jej nedostatočnosť možno eliminovať metódami napodporu kreatívneho myslenia (podrobnejšie v nasledujúcichpríspevkoch), ale pre dizajn a architektúruide o kritické kritérium. Nasleduje flexibilita, akoschopnosť pružnej reakcie na podnety, ale v pracovnomprostredí aj schopnosť vykonávať viacero odbornýchčinností. Pri poddimenzovaných zdrojoch jevýchodiskom z núdze. Ďalším kritériom je adaptabilita– schopnosť prispôsobiť sa (podmienkam, nárokom…)a posledným je schopnosť improvizácie. Ideo nachádzanie či využívanie náhradných riešení, čovšak nemusí byť výsledok kreativity, ale napríkladmultiprofesijných skúseností, vedomostí.Ako tretiu uvádzam skupinu Zamestnanecké kritériána obrázku 4. Prvým kritériom skupiny zamestnaneckýchkritérií je kompatibilita s kultúrou organizácie,projektového tímu, pracovného kolektívu.Kultúra je súbor písaných a nepísaných pravidielsprávania, uznávaných hodnôt a symbolov, hmatateľnýcha nehmatateľných prejavov organizácie, ktoréformujú jej život, súdržnosť ľudí v nej, históriu.Ovplyvňujú výkonnosť, filozofiu aj identitu organizácie.Vzbury jednotlivcov – osobností či menšíchskupín voči kultúre v organizáciách prinášajú vždynepríjemné problémy a konflikty. Po príklady nemusímechodiť ďaleko. Každý pedagóg má niekoľkoskúseností nesúladu osobných kultúr poslucháčovs kultúrou školy. Nasledujúcim kritériom je kompatibilitas motivačnými nástrojmi. Každá mentálnezdravá osobnosť má v rôznych etapách svojho životameniace sa faktory motivácie. Kým jeden len hľadáistoty, ktoré by mu pomohli sústrediť sa na prácua nemyslieť na prežitie, iný si uspokojuje osobné egoobjavujúc pocit naplnenia životných ideálov a cieľov.Organizácia v istom období disponuje iba limitovanýmimožnosťami uspokojovať (minimálne) tzv.hygienické faktory, ktorými sú napríklad odmena zaprácu, kvalita pracovného prostredia, šance na postup.Rovnako ako motivačné faktory týkajúce sa postaveniapracovníka v kolektíve, jeho potenciálu prepoverovanie, zodpovednosť, vzťahy s nadriadeným,sebarealizáciu. V oblasti motivácie sa teda stretávajúočakávania zamestnanca s možnosťami organizácie.Súlad znamená vzájomný posun vpred a synergiu,nesúlad, naopak, rozčarovanie, demotiváciu. Ďalšímkritériom je kompatibilita s etickými nárokmi. V organizáciáchfunguje množstvo etických systémov,ako napríklad normy riadenia v oblasti spravodlivéhozaobchádzania so zamestnancami, systémy ochranyzdravia a prostredia, etické profesijné kódexy, protokolysprávania sa na pracovisku. Najprirodzenejšímietickými nárokmi, ktoré organizácia ustanovuje, súlojalita a poslušnosť. Medzi personalistami sa tradujeskúsenosť, že ak počas prijímacieho pohovoruadept nadáva na predchádzajúceho zamestnávateľa,bude o tri mesiace nadávať na vás. Posledným,ale nie zanedbateľným kritériom je kariérny potenciál.Fluktuanti a tzv. prežívači (zamestnanci, ktorísi nájdu pre seba pohodlnú pracovnú pozíciu, v ktorejneprinášajú vzhľadom na svoj potenciál primeranýúžitok – parazitujú) sú pre organizácie rizikomi vyhodenými nákladmi. Zamestnanec, ktorý získavarokmi práce v organizácii skúsenosti, by mal vrátiťorganizácii investície do jeho rozvoja ambicióznymkariérnym rastom, plnením čoraz náročnejších úloha nahrádzaním odchádzajúcich pracovníkov na zodpovednejšíchpozíciách.(Poznámka autora: kritériá v tejto skupine sú podľaniektorých zdrojov dopĺňané ešte o kompatibilitus pracovnou náplňou, kompatibilitu s pracovnýmkolektívom, kompatibilitu s osobnostným profilomnadriadeného. Moje delenie kritérií tieto názory integruje.Napriek tomu sa pozastavím pri poslednommenovanom. Je mimoriadne citlivo vnímané v západnejmanažérskej kultúre. Mne samému sa takmerpred dvadsiatimi rokmi stalo, že som sa zúčastnilv rámci výskumu ako fiktívny účastník výberovéhokonania. Zahraničná firma, ktorá o mojej úlohe nevedela,ma pokladala za účastníka s mimoriadnouperspektívou (podľa portfólia prác a praxe). Keď všakkomparovali moje najvyššie dosiahnuté vzdelaniea kvalifikáciu, smutne konštatovali, že nesmú prijímaťani na najvyššie manažérske pozície ľudí s vyššímvzdelaním ako majú členovia predstavenstva.Porušila by sa tým budovaná (podľa môjho názoruskôr virtuálna) subordinácia, na ktorej firme veľmizáležalo. Závažnosť tohto problému mi však potvrdilineskôr ďalšie skúsenosti z pôsobenia v zahraničí.)Zostala nám posledná skupina kritérií: Manažérske/dodávateľskékritériá. Popisuje ich obrázok 5.Manažérske/dodávateľské kritériá začínajú kritériom– typ orientácie. Ľudia v zodpovedných pozíciáchsa sústreďujú na dve dimenzie v dvoch orientáciáchpodľa teórie dimenzií zrelosti (Humprhrey F. Osmond)alebo podobnej teórie manažérskej mriežky(Blake R., Moutonová J., 1980). Zjednodušene možnohovoriť o vyváženosti orientácie na ľudí (zamestnancov– podriadených, na ich potreby a želania) verzusorientácie na splnenie úlohy (dodržanie kvality, termínov,lokalizácie) alebo o vyváženosti orientácie naSchopnosťimprovizácieAdaptabilita3 ¦ Univerzálne profesijné kritériáKariérnypotenciálKompatibilitas etickýminárokmi4 ¦ Zamestnanecké kritériáCitlivosťna indíciea schopnosťprognózovaťSchopnosťriadiťa kontrolovaťOchotaprijímaťzmeny5 ¦ Manažérske/dodávateľské kritériáKreativitaFlexibilitaKompatibilitas kultúrouKompatibilitas motivačnýminástrojmiTyp orientáciePredpokladypre transformačnévedenie – líderstvoALFA 2 ¦ 2012 17

VÝSKUM NAVRHOVANIAROZVOJ OSOBNOSTIvrodené– psychosomatické a rodové danosti– energetická predispozícia– inteligencia– talent– prirodzená kreativita– výkonnosť, vytrvalosť– charizma– dôvtipnosť, schpnosť a rýchlosť reakcie na podnety– cit pre mieru – vkus– empatianaučené– vzdelanie– hygienické a sociálne návyky– sebaovládanie (prekonávanie osobných blokov)učeniezácvikvýcviktréning6 ¦ Prehľad základných kompetentností a ich nadobúdanie– manuálne a sociálne zručnosti– algoritmy /vzorce/ správania– profesijné a pracovné postupy– trpezlivosť, vytrvalosť– všeobecný prehľadvzdelávanievýchovausmernovanie iiiosvojené– prax, skúsenosti– vyššie sociálne zručnosti (napr. manipulácia)– schopnosť kritického myslenia– situačný (strategický) prehľad– schopnosť analýzy, syntézy, prognózy– schopnosť pracovať fluentne– automotivácia– ambicióznosť– zodpovednosť– história a imidžvýsledok (kvalita, kvantita) verzus orientácie na proces(spôsob či postup dosahovania výsledku – niekedyaž úzkostlivé preferovanie postupu s rizikom, žeza daných okolností nebude výsledok vôbec dosiahnutý).Tento rozbor je pre potreby mojej analýzy dostačujúci,chcem však upozorniť, že pre organizácie,ktoré v súčasnosti pracujú pod vysokým tlakom konkurenčnéhoprostredia, má výber riadiacich pracovníkova dodávateľov podľa uvedených dimenzií zásadnývýznam.Druhým kritériom v skupine je kritérium – predpokladyna transformačné vodcovstvo vychádzajúcez teórie transakčného a transformačného štýlu vedenia.Táto teória rozlišuje dva štýly vedenia – transformačnýštýl a transakčný štýl vedenia. (BurnsM. James, 1978). Na označenie transformačného štýluv poslednom čase častejšie počúvame pojem líderstvo– leadership. Opäť sa pokúsim problematikuvysvetliť čo najjednoduchšie. Burns opisuje transakčnýštýl vedenia ako „kupovanie“ si výkonnosti, lojalitya nasledovania (podriadenosť kompetenciám)na rozdiel od transformačného štýlu, ktorý motivujenasledovať na základe pochopenia zmyslu toho, čood zamestnancov manažér vyžaduje, aké spoločnébenefity môžu spolu získať. Rovnako využíva charizmu,individuálny prístup, silnú empatiu a obdiv kukompetentnostiam a osobnostným znakom či správaniusa lídra. Transakčný štýl je možno použiteľnýv dobrých časoch, keď manažér má dosť zdrojov, abysi lojalitu kúpil. Vedie však k nárastu nárokov a týmzákonite aj k postupnému vyčerpaniu zdrojov. Transformačnýštýl, naopak, funguje aj v časoch kríz, zdrojovejpoddimenzovanosti, vo vojne, v krutom konkurenčnomprostredí – keď sa podarí realizovať, dokážepôsobiť takmer nekonečne a charakterizujú ho sprievodnésynergické efekty. Nečudujme sa, že osobnosti,ktoré disponujú vlastnosťami lídra, sú v organizáciáchpreferované. Nie je žiadnym tajomstvom, že väčšinavýznamných dizajnérov, architektov, projektantovdisponovala, disponuje práve týmto obrovskýmdarom. Osobnosti – lídrov máme okrem cudziny, našťastie,aj doma (dokonca na fakulte).Pokladám za dôležité, keď už organizujeme rôzneprezentácie významných osobností, aby sme ichokrem success stories vyzývali hovoriť o spôsoboch,ako kooperujú, komunikujú, ovplyvňujú, motivujú.Niekedy mám pri rozhovoroch s poslucháčmi fakultypocit, že pripisujú úspech hosťujúcich osobnostískôr „božskému“ talentu, šťastiu, občas tvrdej prácia riskovaniu. No neidentifikujú úsilie ovládnuť personálnymanažment a rozvoj osobných predpokladovpre líderstvo. V tejto súvislosti mi nedá, aby somsa nepodelil aj o radostné skúsenosti z pozorovaniaštudentov na predmete Podpora kreativity a inovatívnosti,kde ich ustavične vystavujem novým výzvam.V tvorivých skupinkách sa zreteľne prejavujúprirodzení lídri s vysokou pravdepodobnosťou úspešnejkariéry. Do budúcnosti uvažujem aj o tom, že bysom nechal na fakultnom fóre (iste by sa to dalo zorganizovať)rozprávať o dosahovaní cieľov práve ich.Naši poslucháči a absolventi musia dostávať impulzyk riadeniu individuálnej diferenciácie už od svojichrovesníkov. Je to podnetnejšie a znepokojujúcejšieako od „starcov“ z praxe. Tretie kritérium je schopnosť– riadiť a kontrolovať. Týka sa celkom pragmatickýchkompetentností v organizovaní a prerozdeľovanízdrojov, uplatňovaní vplyvu a moci, schopnostikomunikovať, poverovať, motivovať, tvoriť koncepcie,siete a určovať stratégie. Monitorovať, meraťa hodnotiť výkon a dodržiavanie pravidiel. V prípadepotreby určovať spôsoby, ako stav modifikovať.Zostáva posledné kritérium – citlivosť na indíciea schopnosť prognózovať. Opäť čo najjednoduchšie;existuje množstvo ľudí, ktorí nedokážu vycítiť blížiacesa problémy. Nemajú situačný prehľad a nevidiasúvislosti javov, dejov okolo. Zmeny v podmienkachbuď vôbec nedekódujú, alebo dekódujú nekorektneako dôsledky predchádzajúcich aktivít či zásahov.Takíto manažéri alebo dodávatelia sú pre každú18 ALFA 2 ¦ 2012

Len učiť nestačíorganizáciu pohromou. Sú príčinou zlyhaní, ktorýmsa dalo účinne predchádzať, čo bolí dvojnásobne.Preto sú preferované ich náprotivky.Všetky vymenované kritériá vo všetkých skupináchsú dnes odborníci schopní posudzovať exaktne, systematickya metodicky. Slúžia na to ankety, vyšetrenia,manažérske inkubátory a centrá hodnoteniazamestnancov. Ak bude mať súčasná či budúca organizáciaaspoň minimálny záujem o absolventa fakulty,nebude jej robiť problém zistiť si jeho kompatibilitus absolútnou istotou.Na doplnenie uvádzam ešte niekoľko ďalších hľadanýchvlastností radového zamestnanca:– profesijná zručnosť (doslova aj manuálna –v prípade dizajnérov a architektov napr. výrobamodelov)– schopnosť pracovať v tíme, skupinách, projektocha v kulturálnej rôznorodosti– schopnosť pracovať systematicky a metodicky– schopnosť manažovať informácie– ovládanie procesných a podporných technológií– schopnosť zodpovedne spravovať zverené aktívaa zdroje– systematickosť, metodickosť, chronologickosť(opakovateľnosť) v pracovných postupoch– citlivosť na zmeny výkonnosti– schopnosť manažovať svoju časovú kapacitu(time-manažnent).učímvzdelávamvediemSituačnýprehľadÚdaje/dátaInformácieVedomostiOptimálne rozhodnutieRozšírený repertoár reakciína prichádzajúce podnetyPochopenieSchopnosť ovládať/spracúvať/informácieSchopnosť zberaťa triediť surové údaje dovyužiteľných informáciíSchopnosťinterpretovaťvedomostiStrategickáprevahaSchopnosť využívaťvedomosti nadosahovanie cieľovA podobné doplnkové vlastnosti vyhľadávané medzimanažérmi a podnikateľmi:– schopnosť viesť skupiny a tímy, projekty– schopnosť 360-stupňového riadenia – networking– schopnosť myslieť strategicky a tvoriť stratégie– schopnosť riadiť v prostredí kulturálnejrôznorodosti– schopnosť riadiť zmeny– schopnosť riadiť projekty a schopnosť riadiťprojektovo– schopnosť interpretovať javy, stavy, výsledky procesov,deje– pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu– pohotovosť, pripravenosť, koncentrácia– ambicióznosť, cieľavedomosť, iniciatívnosť– schopnosť odhaľovať, prezentovať a riadiť zmyselaktivít– schopnosť oddeliť profesijný a manažérsky formátosobnosti– schopnosť orientácie v kontexte (situačnáanalytika)– široký repertoár reakcií na podnety– schopnosť efektívne komunikovať– schopnosť plánovať– schopnosť kriticky (komplexne) myslieť– schopnosť riadiť výkonnosť.Aké sú reálne kompetentnosti 5 našich absolventovcez optiku uvedených kritérií?Zoznam je bohatý najmä na „nové“ kompetentnosti,ktoré v minulosti boli skôr výsadou „kariérnych“ manažérov,neraz pripravovaných ako politické kádrovérezervy. Architekti a dizajnéri nastupujúci v postaveníSZČO, podnikateľov, vedúcich tímov, vyjednávačovzákaziek a podobne do prostredia otvoreného trhupostmodernej globalizovanej spoločnosti sa však bezuvedených kompetentností nezaobídu.Otázkou je: čo všetko a akým spôsobom môže zabezpečiťsamotná škola (fakulta). Čo získava študentv rodine, čo na školách nižších stupňov? Prípadne, čoby mohol ďalej študovať súbežne, postgraduálne?Môžeme vôbec očakávať od študenta, ktorý by maldnes zvládať množstvo nových informácii v profesiiešte čosi navyše?Na začiatok úvah je vhodné systematizovať si kompetentnosti,aby sme ľahšie pochopili ich vzájomnúsúvislosť, zdroje, možnosti a zodpovednosti za ichrozvoj. Škola (fakulta) skutočne nemôže a nedokážepripraviť pre prax akéhosi „supermana“, ak náhodou…ale o tom trocha neskôr.Obrázok 6 ukazuje jednotlivé základné kompetentnostiv mape ich osvojovania.Na nasledujúcom obrázku 7 vysvetlím podrobnejšie,čo znamená etapa učenia a čo etapa vedenia –7 ¦ Schéma Knowledge management(Manažmentu vedomostí)© autor voľne podľa Amin, A. a kol.: Building a knowledge-Sharing Culture, http://www.oilfield.slb.com, 2001ALFA 2 ¦ 2012 19

VÝSKUM NAVRHOVANIAvzdelávania v procese Knowledge managementu,teda tzv. manažmentu vedomostí kľúčovej koncepciepre prípravu osnov akejkoľvek akademickej inštitúcie.Dominujúce sú slová akcieschopnosť a vedomosti.Uvádzam ich preto, že základná schéma manažmentuvedomostí sa nekončí nadobudnutými vedomosťami,ale akcieschopnosťou, čiže využitím vedomostína generovanie optimálneho rozhodnutia: ako riešiťkonkrétne problémy – situácie. Schéma súčasnepoukazuje na neexistenciu automatickej istoty, žesamotné lexikonálne vedomosti bezpečne privedúich vlastníka k schopnosti efektívneho rozhodnutia.Musí navyše rozvíjať schopnosť chápania súvislostí(tzv. 360-stupňové hodnotenie situácie), relevantnéhointerpretovania vedomostí, ich selekcie,sústredenia a primeraného nasadenia v aktuálnejsituácii. To vedie k strategickej prevahe. Príkladomnech je zápas v šachu medzi človekom, ktorý poználen pravidlá pohybu figúrok po šachovnici so šachovýmveľmajstrom. Nepochybne ide o vopred stratenú„partiu“ a navyše, aj keby sa veľmajster na súperaani nepozrel, po pár ťahoch by mu bolo jasné,o koho ide.To, čo sústavne zdôrazňujem na akademických fórach,ale aj svojim študentom znie: „Na začiatku jeoceán údajov, ktoré máte k dispozícii. Víťazi nie sú tí,ktorí oceán ‚prelejú’ do svojej mentálnej databázy,ale tí, ktorí v nej budú mať presne to, čo v konkrétnejsituácii, čase, podmienkach využijú pre naplnenie určenýchcieľov.“Nedávno sme v rozhovore so študentmi poslednéhoročníka prišli na kontext, ktorý sa učili ešte počasbakalárskeho štúdia. Pokladali ho za ťažký ako témuskúšky, no vonkoncom nevedeli, na čo slúži a akýmá význam v praxi. Stačilo mi päť minút, aby soms nimi pomyselne prebehol rebríkom manažmentuvedomostí a zmenil ich „vlastníctvo informácií“ naschopnosť „konať“ – správne sa rozhodovať pri projektovaní.(Musím sa priznať, v čase vysokoškolskéhoštúdia som kontextu veľmi nerozumel ani ja.)Kde sa teda končí naše pedagogické úsilie? Pri informovaní?Pri kontrole objemu vedomostí počasskúšania? Pri vysvetľovaní a rozvíjaní schopnosti interpretovaťto, čo sme im vyložili? Odchádzajú našiabsolventi do praxe, hoc ako elévi, aspoň s minimálnymrepertoárom reakcií na podnety a zmeny? Uvedommesi, že v tejto fáze ich života nemajú vlastnežiadne skúsenosti s turbulentnými pomermi v praxi.To, či obrazne prežijú, bude záležať predovšetkým narýchlosti a kvalite, akou pochopia, o čo v konkrétnejsituácii, kauze ide a ako rýchlo a dobre nájdu medzitým, čo sa od nás dozvedeli – optimálne rozhodnutie.Preto kladú veľký význam spomínaniu pedagógana to, ako on sám reagoval v istých situáciách praxe.Študenti podvedome cítia pretrvávajúcu bariéru, valmedzi samotným faktom, že niečo vedia (nabifľovalisa) a dokonalým chápaním problematiky, nehovoriacuž schopnosti: optimálne sa rozhodnúť. Ak si niektooptimisticky myslí, že tieto slová sú nadsadené,nech sa posadí na štátnice alebo obhajoby. Koľkoabsolventov pri otázke, prečo sa rozhodli pre to, čiono riešenie mlčí alebo habká! Ak by mali svoje odpovedezískané sofistikovanou analýzou a nasledujúcousyntézou, ak by si boli istí možnosťami, ktorýmidisponovali i objektivitou výberu optimálneho riešenia,keby o tom boli vnútorne presvedčení, nemaliby predsa problém primerane reagovať. Samo zrejme,prihliadam na stres, trému, komunikačnú neskúsenosť.Sami sme neboli iní. O dva tri mesiace po promóciivšak budú naši absolventi nútení prezentovaťa vyjednávať výsledky vlastnej práce v nepomerneagresívnejších a neprajnejších pomeroch praxe.Smutné pozdvihnutie očí, povzdych a žmolenie vreckovky,ktoré im takmer s rodičovským pochopenímprehliadame pri skúškach, budú faktickým koncomich zákazky, tendra a možno aj snubne sa vyvíjajúcejkariéry v rozbehnutej firme.Kto iný ako fakulta?Na absolventa sú v praxi od prvých dní kladené vysokénároky – vyššie ako zažila väčšina pedagógov,ktorí končili vysokoškolské štúdium pred revolúciou(napriek tomu, že si to niekedy nechceme priznať).Možno preto taký znepokojujúci počet mladých ľudís naším diplomom nepracuje v odbore, ako sme todokázali my. (Nielen v odbore, ale aj na miestach,kde je šesťročné univerzitné štúdium viac ako absurdné,lebo predavačov kedysi vychovávali učňovskéškoly.) Situácia sa, žiaľ, nezlepší a konkurenčnýboj aj na poli personálnej kariéry bude silnieť. Ktoz neho vyjde ako víťaz, bude bez diskusie nositeľmultiprofesných vedomostí, skúseností – takmer„renesančný človek“. V dizajne a architektúre určite!I keď tieto slová vyznievajú znepokojujúco, s radosťoukonštatujem, že po Bellušových chodbách ichzopár desiatok chodí. Ak diskutujeme o zmene v prístupek vzdelávaniu – diskutujeme o tom, či ich ešteďalších pár desiatok pridáme, či tie budúce stovkyúspešných ešte viac pozdvihneme na pomyselný piedestál.Máme na to? Je skutočne komplexný multiprofesijnýprístup záležitosť vysokej školy, univerzity?Skutočne nestačí len učiť?Odpoveďou môže byť kontext profesijnej spoľahlivostiako celkom relevantný integrátor všetkých ostatnýchuvádzaných kritérií. Náš absolvent musí byťv profesijnej existencii spoľahlivý. To znamená byťschopný dlhodobo napĺňať funkčné požiadavky pracovnejpozície (poverení i zodpovednosti) a prijatýchúloh – cieľov. Navyše v ustavične sa meniacich podmienkach,v tvrdých rámcoch propozícií, bez výkyvovvýkonnosti – fluentne.20 ALFA 2 ¦ 2012

Len učiť nestačíučímevzdelávame/vedieme/vychovávameObrázok 8, ktorý som si dovolil mierne modifikovaťpre potreby tejto kapitoly, približuje analýzu procesunadobúdania vedomostí, ako ju spracovala vzdelávaciaagentúra DEVELOR. Úlohou pedagóga prvého,druhého, ale aj tretieho stupňa vysokoškolského štúdiaje podľa uvedenej schémy neskončiť svoje úsiliena pomedzí „Vedomej znalosti“ študentov (niečoexistuje, viem o tom, viem si to „vygooglovať“ – takýtobohatý je, žiaľ, niekedy mentálny svet našichštudentov po absolvovaní sebanáročnejšej skúšky).Pedagóg, pedagogický zbor musí presunúť v transformačnomprocese školy študentov čo najďalej dokvadrantu za hranicou „podvedomej znalosti“ – čižerutinného správania v oblasti študovaného odboru.Preto tvrdohlavo zdôrazňujem našim poslucháčom,že po diplomovej práci už nebude žiadna „divokákarta“, žiadna amnestia na vymanenie sa z omylova chýb. Diplomová práca je pre našich absolventovto, čo v starej cechovej kultúre „meisterstück“. Dokáž,že si hodný stať sa majstrom ctihodného cechu(staviteľov, remeselníkov…), inak späť na vandrovku!Týmto sa dostávame k úvahám o profesijnej bezpečnosti,spoľahlivosti našich absolventov – o rutinev robení správnych vecí, správnym spôsobom, naprvý pokus, s najnižšími nárokmi na vstupné zdroje.Ide pravdepodobne o najzávažnejší problém pri prípraveabsolventov na prax. V minulosti (v čase socialistickýchpodnikov), prípadne vo veľkých firmáchexistovalo, existuje obdobie vedomého izolovaniaelévov od rizikových aktivít. Obdobie zapracovania,tútorstvo, mentoring, supervízia starších kolegov,tímov. Programy na zácvik, výcvik, výchovu si dnesvšak môžu dovoliť v podstate len silné a konsolidovanéorganizácie – firmy. Dokonca i tie v čase hospodárskejkrízy redukujú výdavky do činností hodnotenýchako nestrategické. Mimochodom, výkonyv oblasti podnikového vzdelávania klesli za poslednéroky viac ako o polovicu a aj to, čo dnes ešte prebieha,je dotované neraz len 10 až 20 percentamipôvodných rozpočtov. Skutočnosť sa premieta doúrovne výkonov. Kedysi trocha nadnesené konštatovanie,že profesionál – projektant je často jednounohou v „kriminále“, môže aktuálne znamenať krutútrestnoprávnu zodpovednosť alebo trocha menejfatálny pád na ekonomické dno (krach). Študenti sami priznávajú so svojimi skúsenosťami zo zamestnanía brigád. „Našťastie“, ide skôr o zneužívanieich úsilia za nízku mzdu či porušovanie autorskýchpráv. Neuvedomujú si však, ako blízko sú k obvineniamz rôznych typov hospodárskej kriminality. Odpoškodenia majetku cez nezodpovedné narábanie sozverenými kompetenciami, krádež a podobne. Nielenfiktívnych z vypočítavosti, ale, žiaľ, aj faktických– objektívnych. Mladý človek v prílišných ambíciáchsiaha po výzvach, na ktoré v istých rámcoch ešte nedorástol.Je vďačnou obeťou, lebo nedokáže vnímaťPodvedomáznalosťProfesijnáspolahlivosťRutinné aktivityAplikovaniezložité súvislosti a o to menej predvídať úskoky, pascenastražené skutočnými vinníkmi. Schopnosť rozpoznávaťvzťahy medzi poverením (kompetenciami),disponibilnými zdrojmi pre plnenie úloh a zodpovednosťouje kritickou schopnosťou každého, kto preberápracovný záväzok. Sú medzi nimi otvorené, ale ajlatentné súvislosti. Napokon: „Neznalosť zákona neospravedlňuje.“Najlepšie je – neučiť sa na vlastnýchchybách! Práve tu pravdepodobne zohráva škola (fakulta)rozhodujúcu úlohu.Počas stredoškolského štúdia by bola takáto „výchova“predčasná (nepochopená). V rodine však vôbecnemusia nastať podmienky na vedenie dieťaťak celému rozsahu pracovnoprávnej zodpovednosti –najmä nie v konkrétnych prípadoch. Rodičia ani inítútori našich poslucháčov nemusia byť primeranevzdelaní, disponovať skúsenosťami či prehľadom. Pokiaľsi dnes základné a stredné školy zvykli „parazitovať“na rodinnej výchove a tzv. rodičovskej pedagogike,je to len tým, že na to domáce prostredie ako-takstačí. Projekty s druháčikmi riešia zvyčajne „googlovaním“starší súrodenci, otec skúša noty a mama privarení rieši rovnice na matematickú olympiádu. Suplovaťfakultu, osobitne v štúdiu založenom vo veľkejNevedománeznalosťVedomáznalosťUčenie saIDEÁLNE PRIP RAVENÝ ABSOLVENTPrecvičovanieVedománeznalosť8 ¦ Schéma nadobúdania vedomostí podľa agentúry DEVELOR© autor, 2010 voľne podľa metodiky vzdelávacej agentúryDEVELOR.ALFA 2 ¦ 2012 21

VÝSKUM NAVRHOVANIAmiere na talente a kreativite je skôr utópia a celá rodičovskápedagogika je v čase akreditovaného a validovanéhovzdelávania absurdita ako hrom! Bez zveličovaniasi užívame jej horké plody minimálne v etapebakalárskeho štúdia. To je v prvom rade o učení sa,čo napodiv spôsobuje študentom riadny šok. Návykna systematickú prácu, efektívny time-manažment,ukotvenie vedomostí pomocou logických štruktúr ječoraz vzácnejší.Študenti si uvedomujú, že vzdelávací proces mámnohé slabiny. Osvojili si ich predovšetkým zneužívať,najmä v prvých ročníkoch. Vtedy je absencia,dolce far niente, redukcia povinností výdobytkomakademického života. Prístup k povinnostiamje povrchnejší a vypočítavý. Naučia sa neodpúšťaťaj vyčítať pedagógovi nedokonalosť procesu, abytým zakryli vlastné nedostatky, ale najmä neistotua komplexy. Ide im to prekvapivo dobre. Učenie mátotiž relatívne fungujúce metriky na monitorovanie,či prebieha efektívne, alebo nie. Porozumel som, neporozumelsom? Viem, ako to použijem pri skúškachtestoch, viem, ako s tým naložím v praxi? Ich videnienašej schopnosti učiť je brilantné priam ako chirurgiaoka. Režú presne, hlboko. Keď si vypočujete ichtakmer profesionálnu kritiku, hneď sa vám rozjasní.Občas je dobré nechať si nastaviť zrkadlo. Dnes majúschopnosť porovnávať, lebo migrujú medzi univerzitnýmiprostrediami u nás i v zahraničí. Počúvajúprednášky renomovaných autorov, pracujú na konkrétnychprojektoch v praxi, kde nás tiež nešetria.Báza pedagógových skúseností sa oproti časom štúdiastrednej generácie tiež zasadne zmenila. Kým mysme boli vďační aj za prepisovanie skrípt, ktoré námniekto predčítaval, oni majú študijných materiálovdostatok – plný internet. Recitujúcim pedagógomopovrhujú. Učenie ako klasické nalievanie informáciído dutín vedomia považujú za stratu času. V podstatevšak nežiadajú nič nelogické, nemožné. Vráťtesa k schéme Knowledge manažmentu – chcú spoznávať,teda objavovať význam, hľadať príčiny i súvislosti.Dôležitejší ako kvantita je zmysel vedomostí. Toje príznakom transformačného vedenia – líderstva.Študenti obrazne pochovávajú učiteľov – chcú lídrov,úžasných, rozhľadených, ale najmä na otázkymúdro odpovedajúcich majstrov. Čím pohotovejšiea prekvapujúcejšie, tým lepšie. Pedagogický procesje pre nich ďalšia šou. Presne ako v súťaži talentov.Na začiatku konkurz, na konci zmluva a šek. Niekdemedzi tým populárne celebrity ukazujúce, ako to ide,organizujúce „liahne či stajne“ šampiónov. V tomtoveku autoritou nie sú rodičia, tých iba blahosklonneakceptujú. Spoločnosť, média, reklama im neponúkasvetlé vzory, skôr naopak. Vo svojom veku i mentálnejvyspelosti vysokoškoláka sú už dostatočne kritickí,aby smotánku odignorovali. V ich sociálnom„backgrounde“ takisto nenájdeme ani autority z getči ulice. Kto sa postaví pred nich a ukáže im lepší svetnádeje? Substituentom rodiny, rozmanitých farmárov,povaľačov z víl či TV rajov, breptajúcich futbalistov,rapujúcich gaunerov sa v prípade znechutenýchvysokoškolských študentov môže celkom prirodzenestať pedagóg, i keď sme v to už nedúfali. Pozor! Nebermeto ako vyslovené víťazstvo: medzi slepými je ajjednooký kráľom, hovorí staré slovenské porekadlo.Študenti lipnú na pedagógoch, ktorí sú schopnía ochotní ich viesť, či prenesene, vychovávať.Navštívil som raz budovu stredovekej islamskejuniverzity v Antalyi (Turecko). Je zrenovovaná a slúžiako predajňa suvenírov. Dispozícia však zostala zachovanáa tak nebolo ťažké sa v predstavách vrátiťdo čias jej najväčšej slávy. Namiesto tried v nej boliotvorené kóje, kde sa okolo majstra – učenca (nielenučiteľa) rozložili, priamo fyzicky na ňom lipli –boli natlačení jeho nasledovníci. Počúvali múdreslová, viseli na jeho perách, dokonca cítili jeho dych,keď sa rozčúlil alebo bol emotívny. Obmedzovali ichjeho gestá, mohli sa ho dotknúť a cítiť jeho energiu.Doslova im pomáhal vstať z ich nevedomosti. Spolujedli. Videli preto jeho skromnosť a pokoru. Spolutrávili siestu v horúčave poludnia. Videli pretojeho nekonečnú vytrvalosť. Spolu komunikovali –v samej podstate významu slova komunitáre = vymieňať.Obohacovali sa navzájom. Podnecovali jehoúvahy, aby im napokon odovzdal viac, ako len mohlitušiť. Majster bol osnovy, majster bol vesmír! Majsterbol právo – hovoril, čo je dobré a čo zlé. Hlavnevšak hovoril PREČO je to tak. Majster mohol byťmajstrom iba vtedy, keď žil DOBRÉ. Odsudzovať bezVZDANIA SA ZLÉHO nič neznamenalo. Majster bolpredovšetkým žitá múdrosť a skúsenosť. Nazývali tokvalifikácia. Jeho morálka a odovzdanosť poslaniuboli jeho diplomy, doktoráty, habilitácie i profesúra.Naši študenti vôbec nie sú iní ani po storočiach.Zostupujete niekedy úprimne medzi nich? Tak veľminás potrebujú. Po chvíli padá maska flegmatizmu,opovrhovania autoritami. Prestanú sa ostýchať – dokoránotvárajú svoje srdce i názory. Keď pocítia záujemo ich boliestky a neistotu, keď spoznajú, že zanaším počínaním je nezištná snaha pomôcť, poslucháreňsa mení na skutočnú univerzitu. Zdroj univerzálnejprípravy na sociálne a mentálne bohatší život.To je vzdelávanie, vedenie i výchova! To je budovaniezákladov dobra, úcty, pokory a tolerancie, bez ktorýchnemožno profesionálne rásť, dosiahnuť sebauspokojenieani zaslúžený objektívny úspech.(To, že ich väčšinou vidíme iných, je len dôsledkomzranenia z podceňovania i nedôvery v zlý systém. Systémškoly, ktorá len „učí“! Tá ich zablokovala, naplnilakomplexmi, znechutila a priviedla k rezignácii.Odmieňanie chodiacich encyklopédií je pre skutočnemysliacich a kreatívnych demotivujúce.)22 ALFA 2 ¦ 2012

Len učiť nestačíSlová na záverŠkola sa musí posunúť z metaforického rámca učiacehostroja do organickej metafory mozgu riadiacehovšetky aktivity rozvoja študentovej osobnosti. Prejsťz „transakčného“ učenia (toto by si mal vedieť a keďto zvládneš postupuješ!) na „transformačné vedenie– výchovu“ (vnímaš výhody toho, čo si sa dozvedel,ako to všetko dokážeme spolu rozvíjať ďalej vo vzájomnýprospech?).Vedenie – vzdelávanie je vlastne podpora komplexnejorientácie. Samozrejme, siahajúca za hraniceprísne vymedzené špecifickým vedeckým odborom čitechnológiou.Zdá sa teda, že interdisciplinárna skúsenosť je preefektívnosť absolventa po príchode do praxe prospešnejšia.Je jeho zreteľným konkurenčným náskokom.Ako však vnímať interdisciplinaritu? O čo bynám malo ísť? Stačí nám len odborová interdisciplinaritaalebo potrebujeme už „cross function“ 6 vzdelávanie?Obrazne: stačí, aby naši architekti mali elementárnuprípravu v dizajne a naopak. Spolu potomnech zvládajú aj užitočný grafický dizajn… Alebo trebaísť ďalej? Ďalej, znamená byť pripravený prierezovo,cez jednotlivé funkcie obsahu vlastnej práce.Byť pripravený organizovať pridelené zdroje vrátanenajťažšieho, ktorými sú zverení ľudia. Okrem základovmanažmentu, ekonomickej gramotnosti by malbyť budúci profesionál zorientovaný v sociológii, vofilozofii, v logike, profesionálnej etike a etikete…,základoch pracovného práva. Samozrejmosťou súkomunikačné, vyjednávacie a prezentačné zručnosti,podpora kreativity a inovatívnosti v podmienkach,keď nápady prirodzene neprichádzajú (nedostatokčasu, stres). Žiadanými a aktuálnymi sú aj témy„emergency“ či bezpečnosť správy zdrojov (informácií)a riadenie rizík. Mohli by sme pokračovať desiatkouiných prospešných schopností a zručností.(Poznámka autora: čo je nevyhnutná interdisciplinaritapre našich absolventov, to by som rád rozobralv niektorom z budúcich príspevkov. Bude sa týkať obsahutransformačného procesu, aby sme nezostalilen pri Black Boxe.)Cieľom transformačného procesu študenta elévana efektívneho profesionála počas štúdia je nielenúspešný diplomovaný architekt či dizajnér. Cieľommusí byť obojstranná spokojnosť, radosť z procesuvýmeny skúseností – študentovho vedenia a vysokámotivácia zúčastnených. Škola, ktorá to dokáže, nebudemať o študentov núdzu!1Naplnenie (univerzálnych) potrieb a (individualizovaných) želanínazývame úžitkom.2Príspevok na odbornom seminári/kolokviu Ústavu interiérua výstavníctva FA STU v Bratislave INTERDISCIPLINÁRNYPRÍSTUP K DIZAJNÉRSKEJ A ARCHITEKTONICKEJ TVORBE/PRIENIK DIZAJNU S HUMANITNÝMI VEDAMI A JEHO PRÍNOSdňa 13. decembra 2010 na Fakulte architektúry STU BA spojenés prezentáciami príspevkov pod záštitou projektu APVV 0278-07Princípy tvorby bytového interiéru – Ako zdravo a správne sedieťa pracovať, odpočívať a spať.3Autor od roku 1997 prednáša Manažment na britskej The OpenUniversity Busines School, ktorej je absolventom. Vo svojichpríspevkoch sa snaží ponúkať systémový metodický pohľad naproblémy pedagogického procesu, ktorý si osvojil v jej prostredí.4Pozri Kľúčové faktory úspechu organizácie – to, čo nám pomáhaprežiť a rásť. V prípade fakulty je to jej imidž, dostatok financiía bezpečná akreditácia. Imidž je závislý od vnímania verejnosťou,teda od uplatnenia absolventov, ďalej od podmienok štúdiaa tzv. hodnoty za peniaze (naplnenie očakávaných úžitkov za to,čo museli absolventi a ich sponzori do procesu štúdia vložiť –financie aj ostatné zdroje). Financie sú závislé od úspornosti,účinnosti, účelnosti a etickosti akademického procesu (interne),ale aj od imidžu (externe). Akreditácia súvisí z politikou riadeniaľudských zdrojov, ale predovšetkým s úrovňou dosiahnutýchvýsledkov vedeckej činnosti a relevantného nastavenia obsahuštúdia.5Súbor osobnostných znakov, vedomostí, schopností, zručností,skúseností. Nezamieňať s kompetenciami.6Naprieč funkciami – pojem z prostredia súčasnéhomanažmentu, ktorý predstavuje nový pohľad na riadenie cezvnímanie potrieb rozmanitých zdrojov a aktivít.Literatúra:Keby som mal niekomu odporučiť, čo by si mal prečítať, abyporozumel trhovej ekonomike a modernému manažmentu – boliby to určite tieto knihy:DRUCKER, Peter F. (1980), Managing in Turbulent Times,Butterworth Heinemann, London 1980.Pretože Petra Druckera považujem za najpružnejšie reagujúcehoa najzrozumiteľnejšieho teoretika v oblasti riadenia ľudskýchzdrojov. Škoda, že v roku 2005 zomrel. Dožil sa však 95 rokova počas úžasného 20. storočia zmapoval množstvo meniacich sanázorov od klasického riadenia ľudí cez riadenie skupín a tímov,riadenie ľudských zdrojov až po leadership.KOTLER, Philip: Marketing management, Victoria Publishing,a. s., Praha 1997.Philip Kotler mnohých uráža tisícorakým kompilovaním svojichpredchodcov, mnohých unavuje, nie je žiadny vizionár len…,len napísal túto knihu, ktorú má doma každý, kto sa venujeriadeniu a osobitne riadeniu marketingu. Je to biblia marketingu,trhových procesov a uspokojovania zákazníkov.MARX, Karl: Capital, A Critique of Political Economy, VolumeI, http://www.marxists.org/archive/marx/works/download/pdf/Capital-Volume-I.pdfPre predrevolučné generácie povinné čítanie, ktoré bolo akousirebelantskou povinnosťou ignorovať. Mal som to šťastie, že somsi ju prečítal ešte raz pred desiatimi rokmi a bolo to vzrušujúcečítanie, ktoré by mal ako predjedlo skonzumovať každý, ktochce čítať Michaela Eugene Portera s vedomím, že rozumiepodnikaniu, trhom a konkurenčnej súťaži.PORTER, Michael Eugene: Competitive Strategy. Free Press,New York, 1980.(kniha bola zvolená za deviatu najvplyvnejšiu manažérsku knihu20. storočia)PORTER, Michael Eugene: Competitive Advantage. Free Press,New York, 1985.Keď som sa prelúskal oboma uvedenými knihami, povedal som si:„Tak teda takto to je!“ „Všetko, čo potrebujete vedieť o šanciachna úspech v biznise, ale báli ste sa opýtať.“ To sú dve hrubéknihy Mi chaela Egene Portera – starý a nový zákon pre guruovstrategického videnia sveta biznisu.ALFA 2 ¦ 2012 23

VÝSKUM NAVRHOVANIAArchitektúrastromoradíHistorické stromoradiaa ochrana ich hodnôtKatarína Kristiánová24 ALFA 2 ¦ 2012Kým architektúra budov je kompozíciou vybudovanouspravidla z neživých materiálov, či už historickytradičných, či moderne nových, diela krajinnejarchitektúry sú komponované najmä z rastlín, materiálu,ktorý je živý, dýcha, rastie, starne i umiera.Stromy v architektonickej kompozícii tvoria hmotu,objem i vnútorný priestor. Ich veľkosť i majestátnosťdosahuje rozmery chrámov. Ich premenlivosťv čase, vplyvom striedania ročných období či veku,akoby odzrkadľovala samotný život človeka. Ale stromy,podobne ako architektúra budov, majú schopnosťdožívať sa veľmi vysokého veku, a tak sa stávajúnositeľmi kultúrnohistorických hodnôt, pamäťougenerácií i pamäťou krajiny. 1 Stromoradia, ako špecifická– komponovaná lineárna priestorová formáciastromov usporiadaných v rade 2 , majú nezvyčajnýestetický potenciál.Stromoradia v krajineStromoradia, ako zámerne komponovaný prvok, súarchetypálnym predstaviteľom rytmu, ktorý do krajinyvnáša, ako hovorí Storm, „lidský řád“ 3 . Stromoradialemujú vodné toky, tvoria vetrolamy a podobne,ale najčastejšie sú spojené s komunikáciou, cestouv krajine. Aj názov aleja je odvodený od francúzskehoslova aller alebo allée, vo význame chôdza, cesta, aleaj stromoradie 4 . Zámerné vysádzanie stromov pozdĺžciest je známe v rôznych historických obdobiachi v rôznych kultúrach. Starorímsky architekt Vitruvius(* 80/70 pred Kr. – † 15 pred Kr.), po ňom aj Alberti(*1404 – † 1472) a Palladio (*1508 – † 1580) zdôrazňovalidôležitosť vysádzania tienistých stromoradípozdĺž ciest 5 .Bohatú tradíciu vysádzania alejí môžeme sledovaťaj na našom území. V období manierizmu a barokaboli líniami stromoradí spájané lovecké obory,panské sídla a ich parky. Obľúbenými drevinami bolinajmä lipy, ale aj duby, javory a bresty, v období vrcholnéhobaroka aj pagaštan konský, neskôr v obdobíempíru pyramidálne topole 6 a v období romantizmunapríklad aj agáty. 7 Aleje boli súčasťou barokovejsakrálnej krajiny, keď protireformačné úsilie obohatilokrajinu nielen o kaplnky, kalvárie, prícestné kríže,ale aj o aleje. Nariadenie Márie Terézie z roku 1769ukladalo občanom povinnosť vysádzať stromy kdekoľvekna výsadbu súce miesta 8 . Za vlády Márie Teréziea Jozefa II. nastal aj rozmach budovania cestnejsiete a pozdĺž ciest boli vysádzané stromy – z hospodárskych,estetických, orientačných aj bezpečnostnýchdôvodov. V tomto osvietenskom obdobíbolo obľúbeným vysádzanie ovocných stromoradí,hrušiek, jabloní, orechov a čerešní 9 . Stromoradia satak v priebehu 18. a 19. storočia stali charakteristickýmprvkom kultúrnej historickej krajiny.V súčasnosti sú stromoradia často vnímané ako nežiaducapríťaž ohrozujúca cestnú premávku, sťažujúcaúdržbu komunikácií a podobne, i napriek tomu, žev mnohých prípadoch už boli vybudované nové trasyrýchlostných komunikácií a obchvatov, spĺňajúceúčel rýchlej a bezpečnej dopravy, čo umožňuje novýpohľad na funkcie stromoradí a pôvodných ciestv krajine, keď utilitárne dopravné hľadiská môžu prevážiťhľadiská ochrany kultúrnohistorických, estetickýcha krajinotvorných hodnôt stromoradí.Stromoradia v urbanistickej štruktúre sídielStromoradia sa stali aj súčasťou urbanistickej štruktúrymiest. Hoci v pôvodnom stredovekom mestskompôdoryse pre ne nebolo miesto, v období baroka súkoncipované veľké architektonické a urbanistické súbory,ktorých dominantným kompozičným znakomje princíp trojzubca, spájajúci relatívne nezávislé urbanistickésúbory do veľkého celku. Lúče ulíc sú lemovanéstromoradiami a zbiehajú sa vyúsťujúc doreprezentačných priestorov 10 . Prvky prechodu štruktúrysídla do prírody a vstupu prírodných prvkovdo sídla sa takto uplatňujú vo vznešených osovýchpriestorových kompozíciách alejí stromov, ktoré lemujúcesty spájajúce rezidencie, letné sídla panovníkova šľachty, parky a zvernice 11 . Najznámejšou a súčasnenajväčšou alejou v Európe sa stala Avenue deParis vo Versailles, lemovaná radmi platanov, ktorouAndré Le Nôtre položil základ lúčovitého mestskéhoplánu Versailles.Ďalším významným obdobím, keď sa stromoradiastali súčasťou urbanistickej štruktúry miest, boloobdobie rozvoja miest v 19. storočí, keď sú odstraňovanéfortifikačné systémy stredovekých miestbrániace ich plošnému rastu a mestá v celoeurópskommeradle prechádzajú fázou pomerne veľkolepejurbanizácie 12 . Známa je Haussmannova prestavbaParíža, ktorá inšpirovala prestavby celého raduďalších európskych miest 13 , kde veľkolepé bulvárylemujú línie stromoradí. Veľkoryso koncipovanýmistromoradiami je lemovaná aj novovzniknutá Ringstrassevo Viedni, ale napríklad aj súčasná Moyzesovaulica v Košiciach, bývalá Rákóczi körút, v prvej polovici19. storočia nazývaná aj Dolná, Stredná a Hornápromenáda, ktorá vznikla v priestore bývalého Glacis,po zasypaní priekopy opevnenia na ženijne upravenomteréne 14 .

Architektúra1 ¦ Majestátny sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum (Lindl.) Buchholz) pred vežami kláštora v Jasove Foto: Katarína KristiánováALFA 2 ¦ 2012 25

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Burgring, časť viedenskej Ringstraße okolo roku 1872Foto: Michael Frankenstein. Zdroj: Ausstellungskatalog:Blickfänge einer Reise nach Wien – Fotografien 1860 – 1910 –Aus den Sammlungen des Wien Museums, http://en.wikipedia.org/wiki/File:Burgring_1872.jpg3 ¦ Stromoradie na Moyzesovej ulici (bývalej Rákóczi körút)v Košiciach okolo roku 1939Zdroj: http://www.regikepek.hu/kepek.aspx?pid=906&AlbumID=1334 ¦ Platanová aleja na Alžbetinom ostrovev Komárne v roku 1910Zdroj: Vasárnapi Ujság, 1910.Stromoradia sa stávajú menej obľúbeným kompozičnýmprvkom v druhej polovici 20. storočia, keď sútradičné urbanistické formy verejných priestorov, akosú ulica, námestie alebo park, nahradené rozsiahlymverejným priestorom sídliskových štruktúr bez jasnejartikulácie jednotlivých priestorov. Aj vegetačné prvkysú komponované skôr v rôznych nepravidelnýchsolitérnych a skupinových formáciách. Až postmodernaznova sčasti objavila pravidelnosť a rytmusstromoradí, spolu s pravidelnou geometriou globóznychtvarov korún stromov.V súčasnej urbanistickej štruktúre, sledujúcej najmäekonomické ukazovatele, stromoradia a ich priestorovéi fyziologické nároky súperia o limitovanýverejný priestor s priestorovými nárokmi dopravy,inžinierskych sietí, potrebami presvetlenia, oslneniabudov a podobne.Slávne stromoradia SlovenskaTak ako len niektoré stavby spĺňajú kritériá hodnotnejarchitektúry, aj zo stromoradí len niektoré sa stanúnositeľmi výnimočných hodnôt. Príklady výnimočnýchhistorických stromoradí môžeme nájsť aj naSlovensku, ale len niektoré z nich majú priznaný štatútvýnimočnosti, napríklad ako chránené stromy, akomiestne pamätihodnosti, alebo sú chránené v rámcichránených areálov a podobne. Sú i také, o ktorýchsa dozvedáme už len z historických máp, umeleckýchzobrazení prostredníctvom malieb, grafík, fotografiíi pohľadníc alebo z literárnych prameňov.Steinhübel v roku 1990 pri písaní knihy Slovensképarky a záhrady konštatuje: „Pri písaní týchto riadkovsa so zármutkom dozvedáme, že v Zborove zanikliuž posledné kusy 100 Rákóciho líp.“ 15 Zaniknuté slávnelipové stromoradie v Zborove bolo späté s históriourodu Rákóciovcov 16 . V zborovskom kaštieli sa rádzdržiaval František Rákóci 17 a stromoradie preslávilJuraj Rákóci 18 , keď svoje listy datoval „Datum Zboroviaesub centum tiliis“ – v Zborove, pod sto lipami 19 .Stromy a stromoradia sa často viažu k historickejudalosti alebo k historickej osobnosti. Po tragickejsmrti kráľovnej Alžbety, cisárovnej Sisi v roku 1898,vtedajší minister pôdohospodárstva Ignácz Darányivydal vyhlášku, podľa ktorej mali byť vysádzanépamätné, tzv. alžbetínske stromy na jej pamiatku.Pôvodne mali byť stromy vysádzané ako stromynového milénia, tzv. mileniálne stromy, ale nečakanáudalosť zmenila pôvodné nariadenie. Darányivo vyhláške žiadal, aby medzi výsadbami prevládalistromy s previslými korunami ako napríklad smutnévŕby, jasene, buky a aj obľúbené stromy cisárovnejSisi – duby, smreky a iné dlhoveké dreviny 20 . Výsledkytohto nariadenia boli spísané a vydané v roku1899 knižne, aj s presným počtom a uvedením druhov,i s kresbami pôdorysných riešení výsadieb 21 . Alžbetínskepamätné stromy, stromoradia, háje i parkysa vysádzali po celom území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Takto bola vysadená pamätná Alžbetínskapešia zóna Spišského Podhradia, Alžbetínske námestiev Bratislave, v Komjaticiach, Alžbetínska záhradav Tomášove, v Šamoríne a mnohé ďalšie. Celkový početvysadených stromov na vtedajšom území Rakúsko-Uhorskabol 2 787 413 kusov, z toho ihličnatých1 503 842, listnatých 1 023 470, ovocných 139 959kusov a 120 142 kusov krov 22 . Svojou zeleňou a výsadbamibol venovaný cisárovninej pamiatke aj Alžbetinostrov v Komárne. Tu sa nachádza aj platanováaleja, v súčasnosti zapísaná v štátnom zoznamechránených stromov – Katalógu chránených stromov23 . Pozostáva zo 67 jedincov platanov javorolistých(Platanus hispanica Münchh.) vo veku približne250 rokov.Stromoradia, ako významný fenomén krajinnéhorázu, v minulosti dotvárali jedinečný obraz krajinySpiša, Turca, Šariša i ďalších regiónov Slovenskaa niektoré z nich sa zachovali až do súčasnosti. Napríkladna strednom Spiši kompozícia parkov šľachtickýchsídiel Čákiovcov 24 , v Hodkovciach, Bijacovciachi Spišskom Hrhove, prechádza rôznymi formami dovoľnej krajiny a okolitá krajina je využitá aj v kompozíciiparkových priestorov, komponovaním vizuálnehokontaktu s dominantou krajiny – Spišským hradom 25 .Vzájomné prepojenie týchto objektov bolo v krajinezvýraznené stromoradiami pozdĺž ciest spájajúcichtieto sídla. Krajina bola doplnená stromovou vegetáciou,použitou zámerne na formovanie krajinnéhoobrazu 26 . Kompozícia parku v Hodkovciach prechádzado krajiny alejou borovíc, líp a javorov lemujúcstarú cestu k rozhraniu travertínových kôp Dreveníkaa Ostrej hory. Táto cesta, pôvodne najkratšia spojnicaHodkoviec a Spišského Podhradia, spájala areálkaštieľa so Spišským hradom a Spišským Podhradíma zanikla po druhej svetovej vojne výstavbou asfaltovýchciest. V súčasnosti aleja, ktorá bola vysadenákoncom 18. storočia, okolo roku 1780 počas životagrófa Emanuela Čákiho 27 , je jednou z najstaršícha najzachovalejších historických alejí na Slovensku.Pozostáva zo 62 starých až 230-ročných stromov, 47líp, 6 javorov a 9 borovíc 28 . Použitie ihličnatých drevínje v alejach veľmi zriedkavé a zaujímavé 29 , v prípadehodkovskej aleje súvisí aj s priľahlou remízkou,fragmentom borovicového lesíka, komponovanýmprvkom, ktorý je čitateľný aj na historických mapáchparku z konca 19. storočia. Ďalšou zaujímavou alejouSpiša je i jednostranná topoľová aleja pri ceste podSpišským hradom do Hodkoviec a Žehry. Ako uvádzaTomaško 30 , mohutné jedince pyramidálnych topoľov(Populus nigra ˇItalicaˇ) sú len žalostným zvyškomalejí, ktoré vynikali v otvorenej krajine a zvýrazňovalijej väzby aj pri pohľade zo Spišského hradu. Pyramidálnytopoľ Populus nigra ´Italica´ bol od poslednejštvrtiny 18. a začiatkom 19. storočia veľmi26 ALFA 2 ¦ 2012

Architektúraobľúbeným. Bol rozšírený po celej Európe v polovici18. storočia z Talianska, z údolia rieky Pád v Lombardii,do Francúzska v roku 1749, Anglicka v roku 1758a Severnej Ameriky v roku 1784. Keďže jeho popularitaspôsobila aj jeho presýtenie, už súdobé príručkypre krajinných architektov uvádzali aj návody, akoho používať v kompozíciách tak, aby nebol „nudný“,alebo dokonca „negustiózny“ 31 . Každý druh má svojcharakteristický habitus a každý inak pôsobí v krajinea vytvára špecifickú atmosféru 32 . Pyramidálny topoľbol iste takým obľúbeným aj preto, že jeho použitiepripomínalo atmosféru talianskej krajiny a jej cyprusov,čo ani Spišu nie je také vzdialené, ako by sazdalo. Na Spiši pôsobilo mnoho umelcov talianskehopôvodu a talianske vplyvy sa premietali i do architektúrya umeleckých diel, o čom svedčia napríkladi výnimočné objekty renesančnej architektúry Spiša.Najcharakteristickejšími pre Spiš sú však jeho lipovéaleje, napríklad mohutná obojstranná lipová aleja priceste č. I/18 z Beharoviec do Spišského Podhradia, aleaj obojstranné aleje ovocných stromov pri cestách odSpišského hradu do Bijacoviec, zo Spišskej Kapitulydo Baldoviec a ďalšie. Tieto výnimočné stromoradiaSpiša však nie sú zaradené do Štátneho zoznamuchránených stromov. Napriek tomu, že územie strednéhoSpiša má minulosť veľmi bohatú na prírodnéaj kultúrnohistorické hodnoty, v Štátnom zoznamechránených stromov je evidovaných v okrese SpišskáNová Ves len 5 jedincov stromov a v okrese Levočalen 4 jedince stromov a ani jedno stromoradie 33 .Aj región Turca ponúka príklady výnimočných stromoradí.Známe sú Mošovské aleje v katastrálnomúzemí Mošoviec, v okrese Turčianske Teplice. Mošovskéaleje, ktoré tvoria prevažne javory, jasene, lipy,ale aj orech čierny, sú príkladom citlivého prístupuRévaiovcov 34 ku komponovaniu krajiny. Anglickýpark pri kaštieli prechádza do krajiny prostredníctvomalejí smerom na Blatnicu, do Socoviec a na Háj.Aleje boli využívané nielen na prechádzky na koňochči kočoch, ale mali brániť veľkému vetru, vysúšaniua erózii pôdy. 35 Na historických fotografiách je predkaštieľom vidieť aj alejovú promenádu z roku 1880z topoľov, no tie sa nezachovali. 36 Ochrana Mošovskýchalejí je zabezpečená prostredníctvom územnejochrany prírody, sú súčasťou chráneného areáluMošovské aleje. Chránený areál Mošovské aleje bolvyhlásený už v roku 1969 a predmetom ochrany jeochrana systému stromových alejí popri hlavnýcha poľných cestách v intenzívne využívanej poľnohospodárskejkrajine. Platí v ňom 3. a 4. stupeň ochrany.Podobne možno uviesť aj mnohé ďalšie príkladyvýznamných stromoradí na Slovensku. V záujme zachovaniaich kultúrnohistorických, estetických a krajinotvornýchhodnôt sú namieste otázky spôsobuich ochrany.Ochrana hodnôt historických stromoradíLegislatívna ochrana drevín rastúcich mimo lesav zastavanom i mimo zastavaného územia obcí je realizovanáprostredníctvom zákona o ochrane prírodya krajiny 37 a vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorousa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochraneprírody a krajiny. Ustanovenia zakazujú ničiť a poškodzovaťdreviny, stanovujú povinnosť vlastníkom,správcom alebo nájomcom pozemkov, na ktorom sadreviny nachádzajú, sa o dreviny starať, ošetrovaťa udržiavať ich. Ustanovené sú aj princípy povoleniavýrubu a princípy spoločenského hodnotenia drevín.Táto všeobecná ochrana však nezabezpečuje zachovaniestromoradia na danom mieste, v danej konkrétnejlokalite. Nezabezpečuje ochranu kontinuitykrajinárskej historickej hodnoty stromoradia, nestanovujepovinnosť vykonať kompenzáciu tak, aby bolazachovaná autenticita jeho krajinárskej, estetickeja historickej hodnoty.V záujme ochrany hodnôt historických stromoradíje preto potrebné vytvárať stromoradiam osobitnúprávnu ochranu, napríklad prostredníctvom tých kategóriiochrany prírody, ktoré umožňujú zabezpečenieosobitnej starostlivosti o stromoradia.Ochrana v kategórii chránený strom umožňuje zabezpečenieosobitnej starostlivosti o chránené stromya ich ochranné pásmo. 38 Umožňuje vypracovaťProgramy starostlivosti o chránené stromy, aleboProgramy záchrany chránených stromov. Aj spoločenskáhodnota chránených stromov je vyššia, okreminých všeobecne uplatniteľných indexov sa prechránené stromy uplatňuje špeciálny index. Pri určovanívýšky finančnej náhrady za vyrúbané drevinya v rozhodovaní o náhradnej výsadbe by bolo možnéurčovať povinnosť vykonať kompenzáciu tak, abybola zachovaná kontinuita krajinárskej, estetickeja historickej hodnoty stromoradí. Nezanedbateľnýmfaktom je efekt propagácie hodnôt chránených stromov,vzbudzujúci záujem verejnosti a cieľových skupínľudí o ich zachovanie. Aj preto je dôležitá koncepčnosťpri budovaní sústavy chránených stromova stromoradí, keďže výber môže u laickej verejnostivzbudzovať dojem, že tie stromoradia, ktoré nie súzaradené v štátnom zozname chránených stromov,nie sú hodnotné. V súčasnosti Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky eviduje v štátnom zoznamechránených stromov podľa Katalógu chránenýchstromov len nasledovné stromoradia uvedené v tabuľke1. 39 Sú to Lipová aleja v Ľubochni, Lipová alejav Žiline-Bytčici, Urpínska aleja v Banskej Bystrici,Platanová aleja v Komárne, Stromoradia líp pristarom kostole v Zázrivej, Lipy pri bývalej mestskejstrelnici v Banskej Štiavnici a Pagaštanová alejav Starej Ľubovni. 40Ochrana stromoradí v kategórii chránený stromvšak vykazuje aj nedostatky. V prípade stromoradí sa5 ¦ Priehľad z Hodkovskej aleje na Spišský hradFoto: Katarína KristiánováALFA 2 ¦ 2012 27

VÝSKUM NAVRHOVANIATabuľka 1Stromoradia evidované v Katalógu chránenýchstromov. Zdroj: Štátny zoznam chránenýchstromov – Katalóg chránených stromov.problematickým javí chápanie samotného predmetuochrany, keď v kategórii chránený strom je ako predmetochrany chápaný samotný jedinec a jeho prípadnýmzánikom zaniká aj predmet ochrany. Predpokladomzachovania historickej autenticity rastlinnýchprvkov, akými sú napríklad aj stromoradia, všaknemôžu byť originálne exempláre rastlín, ale, akouvádza Pejchal 41 , zachovanie princípu, zachovanieoriginálnej substancie – podstaty. V prípade stromoradíje to napríklad zachovanie kompozičného princípulineárneho rytmického usporiadania, zachovaniedruhového zloženia, priestorového a tvarovéhousporiadania, čo vzhľadom na obmedzenú životnosťrastlinných prvkov môžu i musia spĺňať aj nové jedince.Aj keď ochrana stromoradí v kategórii chránenýstrom vykazuje nedostatky a nedokonalosti právevo vzťahu k zachovaniu tohto princípu, napriektomu je pre ochranu stromoradí mimoriadne dôležitáa programy starostlivosti o chránené stromy alebopogramy záchrany chránených stromov by mali pracovaťaj s konceptmi zachovania krajinárskej, estetickeja historickej kontinuity. 42Ťažiskové právne dokumenty, ktoré upravujú podmienkyochrany a rozvoja kultúrneho a prírodnéhodedičstva a stanovujú podmienky identifikácie, evidenciea ochrany celospoločenských hodnôt sú pamiatkovýzákon 43 a zákon o ochrane prírody a krajiny44 . Hoci sa v uvedených zákonoch pojednávao rezortných problémových okruhoch, presahy predmetuzáujmu a mnohé ciele obidvoch zákonov súspoločné. 45 Je teda otázkou, aké sú možnosti ochranystromoradí aj z hľadiska pamiatkovej starostlivosti,keďže sú nositeľmi kultúrnohistorických hodnôt.V praxi je napríklad málo využívaný štatút miestnychpamätihodností, ktorý má veľký potenciál identifikovaťhodnoty blízke práve miestnej komunite. 46Obec si môže viesť, v zmysle § 14 zákona č. 49/2002Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, evidenciu pamätihodnostíobce. Do evidencie pamätihodnostímožno zaradiť nehnuteľné a hnuteľné veci, kombinovanédiela prírody a človeka, historické udalosti,názvy ulíc, katastrálne a zemepisné názvy viažuce sak histórii a osobnostiam obce. K pamätihodnostiammožno zaradiť aj staré stromy v katastri, Božie múky,kríže a iné objekty viažuce sa k histórii obce. Krajsképamiatkové úrady na požiadanie poskytnú obcimetodickú a odbornú pomoc pri evidovaní pamätihodnostíobce. Napríklad v meste Prešov sú akohmotné nehnuteľné pamätihodnosti mesta evidovanédve stromoradia – aleja Kmeťovho stromoradiaa gaštanová aleja Masarykovej ulice. Kmeťovo stromoradiedokumentuje rozhodnutie mestskej radyzo štyridsiatych rokov 19. storočia, ktorá sa uznieslana regulácii územného rozvoja mesta. Pre novúzástavbu boli určené plochy aj vo východnej častimesta za hradbami, kde vznikla nová ulica – dnešnáVajanského ulica. Stará cesta, ktorou sa hradbamiuzavreté stredoveké mesto obchádzalo z východnejstrany, dostala v regulačnom pláne výnimočné postavenie.Stala sa promenádnou ulicou, o čom svedčíjej vtedajší názov Sétatér – prechádzková plocha.Do tohto obdobia je datovaná aj výsadba stromovejaleje z pagaštanu konského (Aesculus hippocastanumL.), lipy malolistej (Tilia cordata Mill.) a javoramliečneho (Acer platanoides L.). V tridsiatych rokoch20. storočia niesla názov Komenského stromoradie,neskôr bola premenovaná na Kmeťovo stromoradie.V súčasnosti je aleja najstaršou ucelenou sadovníckoukompozíciou na území mesta. Dosiaľ je prevažnepešou ulicou, dreviny sú v relatívne dobrom stave.Stromy boli v roku 2008 ošetrené, staticky zabezpečenéa na miestach dávnejších asanácií sú dnes vysadenémladé lipy. 47 Gaštanová aleja Masarykovejulice v Prešove je obojstranná stromová aleja vytvárajúcakompaktnú zelenú líniu, ktorá dominuje takmercelej Masarykovej ulici. Staré stromy pagaštanukonského (Aesculus hippocastanum L.) sú vysadenév pravidelnom rytme a dokladujú historicky významnúudalosť v živote mesta i celého Šariša. Po príchodeprvej lokomotívy do Prešova v lete 1870 sa oslavujúciPrešovčania rozhodli vysadiť stromoradie poobidvoch stranách ulice vedúcej od železničnej stanicedo centra mesta. Stromy tejto aleje predčasnezostarli poškodzovaním predimenzovanou dopravoua aj kalamitným výskytom škodcov, nevhodné rezyv korunách a nedostatočná starostlivosť oslabili ichEv. číslo Názov Slovenský názov taxónu Vedecký názov taxónu Okres Kataster Organizačný útvar ŠOP SRS 139 Lipová aleja lipa malolistá Tilia cordata Mill. Ružomberok Ľubochňa Správa Tatranského NPS 185 Lipová aleja v Žiline-Bytčici lipa malolistá Tilia cordata Mill. Žilina Bytčica Správa NP Malá FatraS 255 Urpínska aleja agát biely, javor poľný, lipaveľkolistá, pagaštan konskýRobinia pseudoacacia L., Acercampestre L, Tilia platyphyllos Scop.,Aesculus hippocastanum L.Banská Bystrica Banská Bystrica Správa CHKO PoľanaS 263 Platanová aleja v Komárne platan javorolistý Platanus hispanica Münchh. Komárno Komárno Správa CHKO Dunajské luhyS 268 Stromoradia líplipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Dolný Kubín Zázrivá Správa NP Malá Fatrapri starom kostoleS 291 Lipy pri bývalej mestskej lipa malolistá Tilia cordata Mill. Banská Štiavnica Banská Štiavnica Správa CHKO Štiavnické vrchystrelnici v Banskej ŠtiavniciS 313 Pagaštanová aleja pagaštan konský Aesculus hippocastanum L. Stará Ľubovňa Stará Ľubovňa Správa Pieninského NP28 ALFA 2 ¦ 2012

Architektúraživotaschopnosť. Preto sa začala komplexná obnovaaleje, staré a poškodené stromy postupne nahradiamladé jedince. Obyvatelia mesta majú k tomutostromoradiu emocionálny vzťah, uvedomujú si, žepagaštanová aleja na Masarykovej ulici je priestorovoukompozíciou, nezvyčajným historickým odkazomo postavení železnice, ktorá i v návštevníkoch mestazanecháva nezabudnuteľnú spomienku. 48V legislatívnom rámci ochrany prírody je málo využívanou,alebo skôr vôbec nevyužívanou kategóriou,a to nielen z hľadiska ochrany hodnôt stromoradí –kategória chránený krajinný prvok. Na celom územíSlovenska je evidovaný len jeden chránený krajinnýprvok – Vápenický potok v katastrálnom území ZáhorskejBystrice na území hlavného mesta SR Bratislavy.Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírodya krajiny zaviedol dve nové kategórie chránenýchúzemí: chránené vtáčie územie a chránený krajinnýprvok. Chránené krajinné prvky sa v zmysle zákonavyhlasujú na ochranu takých významných krajinnýchprvkov, ktoré plnia funkciu biocentra, biokoridorualebo interakčného prvku, najmä miestneho aleboregionálneho významu. Na ich území môže platiť2. až 5. stupeň ochrany. To, že stromoradia, hoci súvýznamnými fenoménmi krajinného rázu, charakteristickýmznakom kultúrnej krajiny a nesporne nositeľmijedinečných estetických a kultúrnohistorickýchhodnôt, no nie sú chránené ako chránené krajinnéprvky, tkvie pravdepodobne v samotnej súčasnej definíciikategórie chránený krajinný prvok, ktorá preferujevýlučne ekologické hľadiská, ale i v samotnomchápaní – alebo skôr nepochopení – aj ekologickejhodnoty stromoradí.V záujme ochrany mnohorakých hodnôt stromoradíje vhodné paralelné využitie rôznych nástrojovna stanovenie podmienok ich identifikácie, evidenciea ochrany, napríklad i prostredníctvom územnéhoplánovania. V praxi sú však dosiaľ menej úspešnémetodiky týkajúce sa charakteristického vzhľadukrajiny a pôsobenia krajinných prvkov v krajinnomobraze 49 a je potrebné, ako upozorňuje Gál 50 , hľadaťmožnosti ovplyvnenia metodiky spracovania územnoplánovacícha krajinno-ekologických dokumentovtak, aby pri nevyhnutnej ekologickej stabilite krajiny,bola pre krajinu rovnako dôležitá i stabilita estetická.V tejto oblasti hlavným problémom úspešnejšejimplementácie je podľa Miklósa 51 „mäkká“ definíciahodnôt, založených na „percepcii, charaktere, interakciách,faktoroch“ ktoré je možné vykladať rôznymspôsobom. V konečnom dôsledku sa však opatreniana uchovanie hodnôt musia dotknúť využívania konkrétnehomateriálneho prvku krajiny 52 .Naliehavosť potreby hľadania spôsobov ochranyhodnôt stromoradí je vyvolaná najmä skutočnosťou,že stromoradia spravidla lemujú cesty, pozemnékomunikácie, a najčastejším dôvodom k výrubustromoradí pozdĺž ciest býva bezpečnosť cestnej premávky,alebo výstavba, či rekonštrukcia komunikácií.Na stromoradia pozdĺž komunikácií sa vzťahujú,ako k tzv. cestnej zeleni, ustanovenia Cestného zákona– zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciáchv znení neskorších predpisov a v takýchtoprípadoch, ak oprávnenie alebo povinnosť výrubuvyplýva z osobitných predpisov, 53 sa na výrub drevínnevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. V Českejrepublike masívny výrub stromoradí pozdĺž ciestv rokoch 2007 a 2008 vyvolal veľkú nespokojnosťobčanov a občianskych združení, čo viedlo k prijatiutzv. „alejovej novely“ 54 , ktorá zabezpečila sprísneniespôsobu uskutočňovania výrubu stromoradí formoupovoľovacieho konania. K problematike zachovania,obnovy i starostlivosti o stromoradia pozdĺž komunikáciíprebieha v Českej republike v súčasnosti spoločenskádiskusia. Metodika zachovania alejí 55 , spracovanáv roku 2010, identifikuje problémy, analyzujekonflikty záujmov a navrhuje možnosti riešenia, ktorésa týkajú napríklad úpravy legislatívy, technickýchnoriem, navrhuje opatrenia diferencované podľa jednotlivýchkategórií pozemných komunikácií, zohľadňujeaspekty vlastníctva, správy komunikácií i spôsobyfinancovania a podobne. Opiera sa o príkladyriešenia problematiky v nemeckých krajinách, kdeprebehla celospoločenská diskusia k tejto téme užpred desiatimi až pätnástimi rokmi a v oblasti ochrany,zachovania aj obnovy alejí sa dosiahli pozoruhodnévýsledky. 56 Odporúča metodiku mapovania alejí 57a ochranu alejí prostredníctvom inštitútu významnéhokrajinného prvku 58 i využívanie inštitútu ochranykrajinného rázu. Je veľmi vhodným príkladom riešeníaj pre naše pomery, keďže legislatíva Českej republikyvychádza z podobných princípov a podmienok. 59ZáverStromoradia sú podľa Storma „fenoménom zasahujúcimzmysly i vedomie, vzbudzujú citový zážitok“. 60Historické stromoradia sú nositeľmi jedinečnýchestetických a kultúrnohistorických hodnôt. Uvedenépríklady výnimočných stromoradí na Slovensku,i uvedené možnosti a spôsoby ich ochrany poukazujúna potrebu venovať väčšiu pozornosť problematikeochrany, údržby aj obnovy stromoradí v rámci budovaniakoncepcií ochrany kultúrnohistorických a estetickýchhodnôt sídelnej zelene i krajiny. Stromoradiasú významnými fenoménmi krajinného rázu,charakteristickým znakom kultúrnej krajiny, sú neodškriepiteľnenositeľmi jedinečných estetických a kultúrnohistorickýchhodnôt, súčasťou genia loci. Niesú však len „duchom“, sú konkrétnym materiálnymprvkom krajiny a je potrebná nielen identifikácia ichhodnôt, ale aj prijatie jasne definovaných opatrenína ich uchovanie.6 ¦ Mošovské alejeFoto: Katarína KristiánováALFA 2 ¦ 2012 29

VÝSKUM NAVRHOVANIANapríklad dub je dlhovekou drevinou, dožívajúcou sa 500,výnimočne aj 1 000 rokov. Dub letný /Quercus robur L.) v obciDubinné má vyše 800, pravdepodobne 850 rokov, obvodkmeňa: 733 cm, výšku 25 m. Nie je zaradený v štátnom zoznamechránených stromov.2V odbornej literatúre sú uvádzané rôzne definície pojmustromoradie. Napríklad ako drevitá formácia malých rozmerov,usporiadaná zvyčajne v línii, obklopená trávnatými aleboobrábanými stanovišťami, pozri ELIÁŠ, Pavol: Antropogénnebiotopy. In: Ružičková, Helena et al. (eds.): Biotopy Slovenska.UKE SAV 1996. 192 s., alebo ako súvislá líniová výsadba stromov,ktoré nie sú súčasťou iných plôch zelene, pričom počet stromovv rade je minimálne päť, pozri REHÁČKOVÁ, Tamara: Vybranékvantitatívne a kvalitatívne parametre stromoradí v Bratislave.In: Sídlo – park – krajina I. Mesto, zeleň, kvalita života. Nitra,SPU 2002, s. 111 – 116, alebo jednoducho, ako stromy vysadenév rade, pozri HRUBÍK, Pavel – KUBASKÁ, Michaela: Tree alleysin selected localities of the Nitra town. Folia oecologiae Vol. 32,2005. s. 68 – 72.3STORM, Vojtěch: Krajinný fenomén stromořadí. In: Hendrych,Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejí a stromořadí v krajině,metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ 2008. 162 s.4Význam pojmu aleja, alebo stromoradie možnoz etymologického hľadiska považovať za synonymum. Ajv rôznych profesijných a náučných slovníkoch sa obidva pojmyčasto zamieňajú a ich charakteristika nie je jednoznačná.Napríklad v záhradníckom slovníku je aleja charakterizovanáako líniovo usporiadaná, väčšinou stromová vegetácia, ktorámá spravidla sprievodný ráz a stromoradím sa rozumie líniovávýsadba stromov spravidla jedného druhu často tvoriaca sprievodlíniového prvku alebo stavby, pozri MAREČEK, František ed.:Zahradnický slovník naučný. Díl 1. Praha, ÚZPI 1994, s. 60.ČSN pre sadovníctvo a krajinárstvo charakterizujú stromoradieako líniovú výsadbu stromov spravidla jedného druhu častotvoriacich sprievod líniového prvku alebo stavby. Za aleju sapovažuje dvojradové a viacradové stromoradie pozdĺž pozemnejkomunikácie. Odlišnosť v chápaní pojmov aleja a stromoradiezaznamenával napríklad zákon o povinnosti výsadby stromovokolo ciest z roku 1884, ktorý uvádza, že všade okolo ciestmusia byť vysádzané aleje alebo jednoduché stromoradia, pozriVYSLOUŽIL, Miloslav: Historické aleje – cesty do historickýchzáhrad. Historické záhrady Kroměříž 2006 http://www.unescokromeriz.cz/sborniky.html5HENDRYCH, Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejía stromořadí v krajině, metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ2008. 162 s.6Topoľ je označovaný aj ako strom francúzskej revolúcie, podľaslovnej podobnosti peuple – národ, ľud a peuplier – topoľ, pozriSTORM, Vojtěch: Krajinný fenomén stromořadí. In: HENDRYCH,Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejí a stromořadí v krajině,metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ 2008. 162 s.7HENDRYCH, Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejía stromořadí v krajině, metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ2008. 162 s.8KOCOURKOVÁ, Jarmila: Přírodní prostředí vesnice. Ústavúzemního rozvoje Brno, 1995. 96 s.9HENDRYCH, Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejía stromořadí v krajině, metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ2008. 162 s.10VODRÁŽKA, Peter: Genéza vzťahu sídla a prírodnéhoprostredia. Životné Prostredie roč. 35, č. 4/2001, s. 9 – 12.11Tamže.12Tamže.13Haussmannovský systém veľkých bulvárov ovplyvnil prestavbyLyonu, Marseille, Milána či Bruselu, koncepcia okružnej triedynašla uplatnenie v Kolíne nad Rýnom, Kodani, Lipsku, Brnei v Košiciach, pozri LUKÁČOVÁ, Elena – POHANIČOVÁ, Jana:Rozmanité 19. storočie. Perfekt 2008, s. 100.14KOLEKTÍV: História Košíc pre budúcnosť mesta. Zásadyochrany pamiatkovej rezervácie. Mestská pamiatková rezerváciav Košiciach. Krajský pamiatkový úrad Košice, 2005. 134 s.15STEINHÜBEL, Gejza: Slovenské parky a záhrady. Osveta 1990.140 s.16Juraj Rákóci I. (I. Rákóczi György) s manželkou ZuzanouLorántffy kúpil panstvo od Gašpara Šerédyho (Serédy Gáspár).17II. Rákóczi Feerenc.18Rákóczi György.19MIKSZÁTH, Kálmán: Magyarország lovagvárai. 1890. 92 s.http://mek.oszk.hu/02100/02184/20KERESZTESOVÁ, Soňa – KUBIŠTA, Richard: PamätnéAlžbetínske stromy Žitného ostrova. In: Študentská vedeckákonferencia FZKI: Zborník príspevkov a prezentácií zo študentskejvedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Nitra – 28. apríla2009. s. 188 – 193, pozri aj KERESZTESOVÁ, Soňa: Posvätnéa dejinne významné stromy. Diplomová práca. FZKI SPU 2008.21ANONYM. Erzsébet királyné emlékfái. Pallaszréeszvénytársasság nyomdája, Budapest 1899.22Tamže.23Vyhlásené chránené stromy sa evidujú v štátnom zoznameosobitne chránených častí prírody a krajiny, ktorý je úradnouevidenciou chránených stromov a ich ochranných pásiem.Zoznam chránených stromov Slovenska a základné informácieo nich spolu s vyobrazením sú uverejnené aj v Katalóguchránených stromov Slovenska, ktorý je databázovým výstupomštátneho zoznamu chránených stromov a je určený najmä preverejnosť.24Csáky.25TOMAŠKO, Ivan: Historické parky a okrasné záhrady naSlovensku. Bratislava, Veda 2004. 160 s.26TOMAŠKO, Ivan: Gotická a baroková krajina stredného Spiša.Životné prostredie č. 6/2000, s. 313.27Csáky Emanuel.28ŠKORVÁNKOVÁ, Katarína – DIVOK, František: Náučná lokalitaHodkovská aleja. Asociácia strážcov chránených území Slovenskav spolupráci so Správou národného parku Slovenský raj.Informačná tabuľa 2005.29STORM, Vojtěch: Krajinný fenomén stromořadí. In: Hendrych,Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejí a stromořadí v krajině,metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ 2008. 162 s.30TOMAŠKO, Ivan: Historické parky a okrasné záhrady naSlovensku. Bratislava, Veda, 2004. 160 s.31WOOD, D. CHristina: „A Most Dangerous Tree“: The LombardyPoplar in Landscape Gardening. Arnoldia Boston Volume: 54,Issue: 1, 1994, s. 24 – 30.32STORM, Vojtěch: Krajinný fenomén stromořadí. In: Hendrych,Jan ed.: Hodnocení a dokumentace alejí a stromořadí v krajině,metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ 2008. 162 s.33Podľa zákona o ochrane prírody môže krajský úrad životnéhoprostredia vyhlásiť za chránené kultúrne, vedecky, ekologicky,krajinotvorne a esteticky mimoriadne významné stromy aleboich skupiny vrátane stromoradí. Robí tak vydaním všeobecnezáväznej vyhlášky. Podkladom pre vyhlásenie je projekt ochranychráneného stromu, ktorý z vlastného alebo iného podnetuvyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo spôsobilá osoba.Nevyhlasujú sa však na území chránených krajinných prvkov,prírodných rezervácií a prírodných pamiatok. Podľa metodickejpríručky. ŠOP SR sú za významné stromy pre účely budovaniaa dobudovania sústavy chránených stromov považované stromynajmä pôvodných druhov drevín Slovenska, majúcich aspoň jednuz nasledujúcich hodnôt významnosti: strom má mimoriadnyvek, obvod alebo výšku, strom má, ako výsledok individuálnejpremenlivosti druhu, morfologickú formu habitu, kmeňa,koruny, listov, kvetov alebo plodov, vyznačujúcu sa zvláštnosťami30 ALFA 2 ¦ 2012

Architektúrav tvare, veľkosti a sfarbení, strom má mimoriadnu historickú,kultúrnu, ekologickú, krajinotvornú alebo estetickú hodnotu.Významnosť jednotlivých hodnôt v procese vyhľadávania nie jeprísne limitovaná, v prvej fáze získavania potenciálu stromov jevhodné akceptovať subjektívny pohľad každého prispievateľaalebo nálezcu. Pozri KRIŠTOF, Milan: Ochrana a starostlivosťo chránené stromy. Metodická príručka. Štátna ochrana prírodySlovenskej republiky, Riaditeľstvo štátnej ochrany prírodyv Banskej Bystrici. 2010. 36 s.34Mošovce sa do definitívneho vlastníctva Révaiovcov (Révay)dostali v roku 1534, šesť rokov po tom, ako im ich darovalFerdinand I. Habsburský. Posledným mošovským členom rodinybol gróf František Révai. Do vlastníctva šľachtickej rodinyRévaiovcov patrili napríklad aj Blatnický hrad, pozemky a zámokv Sklabini, kaštieľ s parkom v Turčianskej Štiavničke.35Pozri BEŇOVSKÝ, Jozef a kol.: Mošovce v premenách času.Martin, Osveta 1984. 304 s., LIPPAN, Miloš a kol.: Mošovce.Banská Bystrica, Stredoslovenské vydavateľstvo 1971. 405s., TATÁR, Jozef: Mošovce v historickej, kultúrnej a prírodnejmozaike. Mošovce, Obecný úrad Mošovce 2003. 124 s.a REŤKOVSKÝ, Peter: Turistický sprievodca po mošovskýchpamätihodnostiach.Mošovce, Obecný úrad Mošovce 2004. 36 s.36BEŇOVSKÝ, Jozef a kol.: Mošovce v premenách času. Martin,Osveta 1984. 304 s.37Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v zneníneskorších predpisov38KRIŠTOF, Milan: Ochrana a starostlivosť o chránené stromy.Metodická príručka. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky,Riaditeľstvo štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici 2010.36 s.39Štátny zoznam chránených stromov – Katalóg chránenýchstromov.40K 31. 12. 2006 bolo na Slovensku evidovaných 478chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí, čopredstavovalo 1 320 jednotlivých stromov zastúpených70 druhmi pôvodných a nepôvodných drevín. K 31. 12. 2010bolo evidovaných v štátnom zozname chránených stromov užlen 459 chránených stromov a ich skupín, čo predstavovalo1 271 jednotlivých stromov zastúpených 67 druhmi (z toho32 pôvodných a 35 nepôvodných druhov pozri KRIŠTOF, Milan:Prehľad chránených stromov Slovenska podľa okresov a krajov,evidovaných v štátnom zozname k 31. 12. 2010. (2011) Chránenéúzemia Slovenska 82 Odborno-metodický a informačný časopisŠtátnej ochrany prírody SR. s. 42. V súčasnosti je podľa Katalóguchránených stromov už len 448 chránených stromov a ichskupín, čo predstavuje pokles.41PEJCHAL, Miloš: Rostliny a autenticita památek zahradníhoumění. Acta horticulturae et regiotecturae, roč. 13, č.Mimoriadne – Special. 2010, s. 56 – 60.42pretože hodnota stromoradí je mnohoraká a nespočívalen v dendrologickej hodnote alebo v hodnote exaktnevyjadriteľnej biometrickými údajmi stromov, nespočíva lenv meraní, alebo hodnotení zdravotného stavu a podobne, aleje vyjadrením spoločenského konsenzu o uznaní hodnoty, napr.i kultúrnohistorickej.43Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v zneníneskorších predpisov.44Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v zneníneskorších predpisov.45KOLEKTÍV: Spišský hrad a pamiatky jeho okolia. Riadiaci plánlokality svetového kultúrneho dedičstva. Zostavila AcademiaIstropolitana Nova 2008, spracovatelia Kilián J., Horanská E.Obstarávateľ mesto Spišské Podhradie.46Tamže.47http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=14969. Zverejnil: JozefMačo 13.12.2010 08:16, aktualizoval: Jozef Mačo 13.12.2010 11:4348http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=14968. Zverejnil: JozefMačo 13.12.2010 08:15, aktualizoval: Jozef Mačo 13.12.2010 11:4149JANČURA, Peter et al.: Metodika identifikácie a hodnoteniacharakteristického vzhľadu krajiny. MŽP, Bratislava, SA ŽP,Banská Bystrica, TU vo Zvolene 2010. 8 s.50GÁL, Peter: Projektová príprava a rozhodovací procesv územiach so špecifickou hodnotou a územiach ochrany prírodya krajiny. In: Dohnány Branislav, Vodrážka Peter eds. Priestorovéplánovanie v územiach so špecifickým režimom. Road Bratislava,FA STU 2000, s. 187 – 200.51MIKLÓS, László: Krajina v dohovore a krajina vo vede.Enviromagazín 6/2010, s. 20.52Tamže. Súčasné koncepty ochrany prírody narábajú s prvkamihmotnej povahy, na rozdiel od konceptov pamiatkovej ochrany,ktorá pracuje aj s aspektmi ochrany prvkov a javov nehmotnejpovahy.53Napríklad zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciáchv znení neskorších predpisov, zákona NR SR č. 164/1996 Z. z.o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskompodnikaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 70/1998 Z. z.o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskompodnikaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 143/1998 Z. z.o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č.308/2000 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 243/2003 Z. z..54Zmeny zákona o pozemných komunikáciách a zmeny zákonao ochrane prírody a krajiny, ktorými sa upravili pravidlá pre výrubv prípade stromoradí.55ESTERKA, Jakub – HENDRYCH, Jan – STORM, Vojtěch –MATĚJKA, Lukáš – LÉTAL, Aleš – VALEČÍK, Michal – SKALSKÝ,Martin: Silniční stromořadí v české krajině – koncepce jejichzachování, obnovy a péče o ně. Praha, Arnika – Centrum propodporu občanů 2010. 64 s.56V Nemecku, existuje vládny program na ochranu alejía s úspechom využívajú celý rad opatrení pre zvýšeniebezpečnosti cestnej premávky. V rokoch 1949 až 1999, bolo naúzemí Spolkovej republiky Nemecko odstránených približne50 tisíc kilometrov alejí v záujme bezpečnosti cestnej premávky.Prudko stúpal počet automobilov a prioritou bol ekonomickýrozvoj a rýchla doprava. Na území vtedajšej NDR vzhľadomk menej výkonnej ekonomike nebol automobilový boom takprudký a nebol tlak na plošný výrub alejí kvôli rozširovaniu ciest.Vysádzanie ovocných stromov pozdĺž ciest bolo až do konca60. rokov považované za dôležitú úlohu národného hospodárstva.Po spojení Nemecka obyvatelia „Západného Nemecka“ znovuobjavili krásu stromoradí. Bolo nutné riešiť otázku rekonštrukciíciest v bývalej NDR a verejná mienka sa postavila proti výrubualejí. Verejné kampane vysvetľovali hodnotu a význam alejípre krajinu, turizmus, živočíchy a podobne. Boli zavedenévzdelávacie programy, napr. aj výučba vodičov prejazdom alejamiv autoškolách. V súčasnosti sa dôraz kladie na technické riešenievýsadieb. Kým pruský zákon z roku 1900 stanovil odstup stromovv alejach od okraja vozovky na 75 cm, súčasná spolková technickánorma predpokladá odstup v novo vysádzaných alejach 4,5metra pri komunikáciách I. triedy a 3,5 metra pri komunikáciáchII. a III. triedy. Keď to pomery na mieste neumožňujú a jedná sao cesty nižšej triedy aj bližšie. Pri plánovaní výsadieb sa berieohľad na terénnu situáciu a vlastnícke pomery. Formu výsadbynavrhuje správa ciest a diskutuje s orgánmi ochrany prírody.Pozri ESTERKA, Jakub – HENDRYCH, Jan – STORM, Vojtěch –MATĚJKA, Lukáš – LÉTAL, Aleš – VALEČÍK, Michal – SKALSKÝ,Martin: Silniční stromořadí v české krajině – koncepce jejichzachování, obnovy a péče o ně. Praha, Arnika – Centrum propodporu občanů 2010. 64 s.57Materiál uvádza príklad metodiky mapovania – modelz Olomouckého kraja, ktorý bol spracovaný v spoluprácis Katedrou geografie Prírodovedeckej fakulty UniverzityPalackého v Olomouci.58Aj v susednej Českej republike je ochrana historickýchstromoradí a alejí realizovaná viacerými spôsobmi. V súčasnostinie je orgánmi ochrany prírody systematicky riešená otázkaochrany alejí ako významného krajinného prvku (VKP). Zákono ochrane prírody Českej republiky definuje VKP ako ekologicky,geomorfologicky nebo esteticky hodnotnú časť krajiny, ktoráutvára jej typický vzhľad alebo prispieva k udržaniu jej stability.59pozri aj REHÁČKOVÁ, Tamara: Ochrana drevín v právnomsystéme Slovenska a v zahraničí. In: Dreviny vo verejnej zeleni.Nitra, SPU 2011, s. 153 – 159.60STORM, Vojtěch: Krajinný fenomén stromořadí. In: Hendrych,Jan ed. Hodnocení a dokumentace alejí a stromořadí v krajině,metody a přístupy. Průhonice, VUKOZ 2008. 162 s.ALFA 2 ¦ 2012 31

VÝSKUM NAVRHOVANIAPolyfunkčnosť obytných štruktúrVytváranie komplexného obytného prostredia v rámci vonkajšieho mesta.Porovnávacia štúdia Bratislava – ŠtokholmOľga Melcerová32 ALFA 2 ¦ 2012V priebehu posledných 15 – 20 rokov sledujemevýrazný odliv obyvateľov Bratislavy do okrajovýchmestských častí a ďalej do okolitých menších miesta obcí, proces označovaný ako rezidenčná suburbanizácia.Migrácia obyvateľov smerom von z mestanepochybne súvisí s túžbou po krajšom a lepšomživotnom prostredí, ovplyvnenou monotónnosťoua anonymitou bývania na panelových sídliskách v obdobísocializmu. Aktuálne prebiehajúci proces suburbanizáciemá výrazný vplyv na efektívnosť využitiaúzemia a fungovanie vonkajšieho mesta, pričomje otázne, nakoľko nové obytné súbory, vznikajúcev okrajových mestských častiach, napĺňajú predstavyobyvateľov o vyššom štandarde a kvalite bývania.Štúdia analyzuje realizované a plánované rozvojovéprojekty vo vybraných okrajových mestských častiachBratislavy z hľadiska polohy, funkčnej skladby,dopravného napojenia a hmotovo-priestorového riešenia,ich ekonomický, sociálno-psychologický a krajinno-ekologickývplyv. Na základe porovnania spoločnýchcharakteristických znakov s parametramia stratégiou rozvoja podobných obytných štruktúrvonkajšieho mesta v Štokholme navrhuje možnostieliminovania negatívneho dosahu intenzívnej urbanizáciev okrajových polohách sídla.1. Proces rezidenčnej suburbanizáciev rámci Bratislavy1.1 Vývoj migrácie obyvateľstva od roku 1991Proces rezidenčnej suburbanizácie možno v rámciBratislavy sledovať zhruba od polovice deväťdesiatychrokov 20. storočia, odkedy pôvodne vidieckakrajina v okolí hlavného mesta prechádza výraznýmizmenami. Pre prvú fázu bratislavskej suburbanizáciebolo charakteristické budovanie rodinných domovs veľkým pozemkom, bohatšou vrstvou obyvateľovna voľných parcelách na okraji zastavaného územia(najznámejším príkladom je obytná štvrť Strmé vŕškyv Záhorskej Bystrici). Druhá fáza sa prejavila akokomerčná výstavba formou developerských projektovs vytváraním nových rezidenčných areálov, častopriestorovo oddelených od pôvodného intravilánu. 1Spočiatku bol veľmi atraktívny severný smer (Pezinok,Modra, Senec) a východný smer (Šamorín, DunajskáStreda). Po vybudovaní tunela Sitina, čo výraznezlepšilo dopravnú situáciu, sa začal rozvíjať ajzápadný smer (Záhorie). V súčasnosti prebieha suburbanizáciajužným smerom (Jarovce, Rusovce, Čunovo),pričom je veľmi populárne osídľovanie pohraničnýchmaďarských a rakúskych obcí slovenskýmobyvateľstvom. V súčasnosti sa za spádové územieBratislavy považuje tzv. funkčný mestský región, ktorýzahŕňa až 110 obcí. 2V rámci procesu rezidenčnej suburbanizácie majúšpecifické postavenie okrajové mestské časti, ktorésú administratívne súčasťou hlavného mesta, alenapriek tomu si stále zachovávajú vidiecky ráz. Keďžespájajú výhody bývania v meste a na vidieku, stávajúsa z hľadiska migrácie mestského obyvateľstva mimoriadneatraktívne. Hoci celkový počet obyvateľovBratislavy za posledných dvadsať rokov klesol, práveuvedené okrajové mestské časti zaznamenali výrazný,v niektorých prípadoch až 50 % prírastok.1.2 Príčiny sťahovania obyvateľovsmerom von z mestaSuburbanizačné tendencie, ktoré aktuálne v Bratislaveprebiehajú, majú niekoľko príčin:– zahusťovanie mestskej štruktúry, ktoré negatívneovplyvňuje kvalitu bývania v niektorých častiachmesta,– zvýšenie životnej úrovne obyvateľov – predovšetkýmvyššie príjmy, ktoré umožňujú zaplatiť vyššiucenu za nehnuteľnosť, kúpiť si dve autá a podobne,– túžbu po príjemnejšom životnom prostredí –zdravšom, kvalitnejšom a estetickejšom bývaní,– ceny pozemkov a domov porovnateľné s cenamibytov v meste (slogan mnohých developerskýchprojektov „dom za cenu bytu“).Odliv obyvateľov do suburbánnej zóny sa dotýka predovšetkýmdvoch sociálnych skupín. Najpočetnejšiuskupinu tvoria mladé páry vo veku 28 – 40 rokovs minimálne jedným dieťaťom, ktorí dosiahli určitúpracovnú pozíciu a spoločenské postavenie a kupujúsi prvé, prípadne druhé bývanie. Stresový životnýštýl sa snažia vyvážiť pokojným bývaním v rodinnomdome. Druhú početnú skupinu tvoria páry vo veku45 – 55 rokov so staršími deťmi, ktoré dosiahli profesijnývrchol a vlastnia nehnuteľnosti, ktorých predajommôžu financovať nové bývanie. Tí utekajú z panelákado rodinného domu, o ktorom celý život snívali. 32. Analýza dosahu procesu rezidenčnejsuburbanizácie na príklade rozvojovýchprojektov v rámci vybraných mestskýchčastí Bratislavy2.1 Základné údaje o vybraných mestskýchčastiach a rozvojových projektochPre podrobnejšiu analýzu dosahu suburbanizáciev rámci Bratislavy boli zvolené tri mestské časti,ktoré od roku 1991 zaznamenali najvýraznejší nárastpočtu obyvateľov. Ide o Vajnory, Záhorskú Bystricua Rusovce (tabuľka 1). Ich spoločným znakom je polohav rámci vonkajšieho mesta a pretrvávajúci vidieckyráz osídlenia, hoci sú súčasťou hlavného mesta užniekoľko desaťročí. 4

Polyfunkčnosť obytných štruktúr1 ¦ Začiatok výstavby izolovaných rodinných domov v lokaliteNové Šúty formou postupného rozširovania zastavanéhoúzemia VajnôrFoto: Oľga Melcerová3 ¦ Územie určené pre výstavbu projektu Pod vŕškamiv Záhorskej Bystrici, v popredí realizácia málopodlažnýchbytových domov v rámci 1. etapy projektu, v pozadí štvrťStrmé vŕškyFoto: Oľga Melcerová5 ¦ Výstavba izolovaných rodinných domov v rámci projektuGaštanová alej v RusovciachFoto: Oľga Melcerová2 ¦ Príklad novej zástavby malopodlažných bytových domovna Širokej ulici vo VajnorochFoto: Oľga Melcerová4 ¦ Výstavba izolovaných rodinných domov a málopodlažnýchbytových domov v rámci realizácie 1. etapy projektu Podvŕškami v Záhorskej BystriciFoto: Oľga Melcerová6 ¦ Priestorová izolácia novej výstavby – oddeleniekondomínia Gaštanová alej v Rusovciach od susediacejzástavby betónovým plotomFoto: Oľga Melcerová2.1.1. Vajnory2.1.2 Záhorská Bystrica2.1.3. RusovcePoloha: v severovýchodnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava IIIRozloha: 13,5 km 2Počet obyvateľov: 5 168 (k 31. 12. 2010),od roku 2001 nárast o 35 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domovjužne a severovýchodne od zastavaného územia(zrealizované),– výrobno-skladové areály západne a severneod zastavaného územia (zrealizované),– areál obchodných a nákupných centier južneod zastavaného územia (zrealizované),– obytná zóna „Nové Vajnory“ západne od zastavanéhoúzemia (plánovaná výstavba 2012 –2022),– rezidenčný projekt „Šprinclov majer“ severozápadneod zastavaného územia (plánované),– rezidenčný projekt „Nemecká dolina“ severovýchodneod zastavaného územia (plánované),– projekt „Nové šúty“ – výstavba radových rodinnýchdomov a málopodlažných bytových domov južneod zastavaného územia (výstavba 2012 – 2014),– projekt „Kratiny“ – výstavba izolovaných rodinnýchdomov severovýchodne od zastavaného územia(plánované),– technologický park „CEPIT“ severne odzastavaného územia(plánovaná výstavba 2010 –2026).Poloha: v severnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava IVRozloha: 32,3 km 2Počet obyvateľov: 4 034 (k 31. 3. 2011),od roku 2001 nárast o 93 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domov v lokalite„Strmé vŕšky“ východne od zastavaného územia(zrealizované),– výstavba málopodlažných polyfunkčných objektovv priestore Námestia rodiny v centre(zrealizované),– projekt „Rezidencia Záhorská“ – výstavba málopodlažnýchbytových domov západne od zastavanéhoúzemia (zrealizované),– projekt „Pod vŕškami“ – výstavba izolovaných a radovýchrodinných domov a málopodlažých bytovýchdomov južne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2014),– projekt „Átriá Vlkovka“ – výstavba átriových rodinnýchdomov severovýchodne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2012),– projekt „Záhorské sady“ – výstavba izolovanýchrodinných domov juhovýchodne od zastavanéhoúzemia (výstavba 2011 – 2012),– projekt „Pod cintorínom“ – výstavba izolovanýchrodinných domov severne od zastavaného územia(plánované).Poloha: v južnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava VRozloha: 25,5 km 2Počet obyvateľov: 2 751 (k 31. 12. 2010),od roku 2001 nárast o 43 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domov v lokalite„Pieskový hon“ južne od zastavaného územia(zrealizované),– projekt „Gaštanová aleja“ – výstavba izolovanýchrodinných domov a málopodlažných bytovýchdomov južne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2012),– projekt „Lesopark“ – výstavba izolovaných rodinnýchdomov východne od zastavaného územia(výstavba 2010 – 2012),– projekt „Rusovský sad“ – výstavba izolovanýchrodinných domov severne od zastavaného územia(výstavba 2010 – 2013),– projekt „Greenlight“ – výstavba izolovanýchrodinných domov južne od zastavaného územia(plánované),– projekt „Castellum“ – nové centrum Rusoviec(plánované).ALFA 2 ¦ 2012 33

VÝSKUM NAVRHOVANIAokres mestská časť počet obyvateľov1991 2001 31.12.2009 prírastok / úbytok od r. 1991i. staré mesto 49 018 44 798 40 828 - 16.7 %ružinov 73 131 70 004 71 802 - 1.8 %ii. vrakuňa 18 201 18 386 19 866 + 9.1 %podunajské biskupice 21 087 19 749 21 207 + 0.6 %nové mesto 40 317 37 418 37 778 - 6.3 %iii. rača 20 784 20 172 20 548 - 1.1 %vajnory 3 384 3 828 5 057 + 49.4 %karlova ves 22 154 32 843 34 510 + 55.8 %dúbravka 37 442 35 199 34 725 - 7.3 %iv.lamač 7 004 6 544 6 722 - 4.0 %devín 771 884 1 099 + 42.5 %devínska nová ves 15 233 15 502 16 153 + 6.0 %záhorská bystrica 1 731 2 086 3 194 + 84.5 %petržalka 128 251 117 227 112 545 - 12.2 %v.jarovce 1 124 1 199 1 388 + 23.5 %rusovce 1 759 1 922 2 669 + 51.7 %čunovo 816 911 970 + 18.9 %spolu 442 197 428 672 431 061 - 2.5 %Tabuľka 1Zmeny v počte obyvateľov v rámci mestskýchčastí Bratislavy od roku 1991 52.2 Charakteristické znaky vybranýchrozvojových projektovV rámci vybraných mestských častí Bratislavy bolipre analýzu zvolené aktuálne prebiehajúce a pripravovanéprojekty rezidenčného rázu. Výnimku tvoriaprojekty technologického parku CEPIT vo Vajnorocha polyfunkčný projekt Castellum pre centrum Rusoviec6 , v rámci ktorých je plánovaný aj výrazný podielfunkcie bývania. Vybrané projekty boli podrobnejšieskúmané z hľadiska funkčnej skladby, dopravnéhonapojenia, hmotovo-priestorového riešenia, polohy,ekonomického, sociálno-psychologického a krajinnoekologickéhovplyvu, pričom sa ukázalo, že majú niekoľkospoločných charakteristických znakov.2.2.1 Funkčná skladbaZ analýzy funkčnej skladby (tabuľka 3) je zrejmé, žev rámci realizovaných, respektíve plánovaných projektovdominuje rezidenčný segment. Prevažujúcezastúpenie funkcie bývania má výrazný dosah na zvýšeniepočtu obyvateľov uvedených mestských častí.V prípade realizácie všetkých projektov v plánovanomrozsahu by sa počet obyvateľov počas nasledujúcichpätnásť rokov zvýšil v Rusovciach o polovicu,v Záhorskej Bystrici dvojnásobne a vo Vajnorochaž päťnásobne (tabuľka 2).Navrhované nové obytné súbory sú vo väčšine prípadovbudované bez adekvátnej vybavenosti. S výnimkouveľkých projektov vo Vajnoroch (Nové Vajnory,Nemecká dolina, CEPIT), je v rámci funkčnejskladby len minimálny podiel zastúpenia komerčného,nekomerčného alebo voľnočasového segmentu.Miestna vybavenosť je vzhľadom na prudký nárastpočtu obyvateľov kapacitne aj kvalitatívne nedostačujúca,pričom projekty nezohľadňujú nevyhnutnosťjej dopĺňania vzhľadom na zvyšovanie počtuobyvateľov.Ako vyplýva z detailnej analýzy projektov v ZáhorskejBystrici (tabuľka 4), realizovaný podiel vybavenostnýchzariadení je v porovnaní s projektovanýmstavom radikálne znížený. Developeri buď vybavenosťz projektu úplne vylúčia a odkazujú na existujúcezariadenia v mestskej časti a v blízkych polohách(projekt Záhorské sady), alebo ju plánujú realizovaťaž v ďalších etapách výstavby, pričom argumentujútým, že chcú skladbu vybavenosti prispôsobovať aktuálnympožiadavkám a potrebám nových obyvateľov(projekty Pod vŕškami a Átriá Vlkovka). 7Tieto tendencie vyplývajú zo snahy developerskýchspoločností o čo najrýchlejší zisk, na úkor vytvoreniaoptimálnych životných podmienok pre nových obyvateľov.Namiesto plnohodnotného polyfunkčnéhoobytného prostredia, po ktorom noví obyvateliatúžia, vnikajú len akési monofunkčné „nocľahárne“.Vidieť tu istú paralelu s hromadnou bytovou výstavbouv čase socializmu, hoci v rámci sídlisk boli budovanéaspoň zariadenia základnej vybavenosti (obchody,MŠ, ZŠ a pod.).2.2.2 Dopravné napojenieMonofunkčnosť prostredia – a s ňou súvisiaci deficitpracovných príležitostí – má negatívny dosah nanárast nárokov na dopravnú infraštruktúru, čo spôsobujenevyhnutnosť každodenného dochádzania domesta za akýmikoľvek aktivitami (práca, škola, nákupy,kultúra, voľný čas) a vytvorenie istej „závislosti“od jadrového mesta. Výstavba obytných zón bezadekvátnej vybavenosti podporuje súčasný bratislavskýtrend nevyužívania lokálnej vybavenosti a služieb.Tento fakt spôsobuje neúmerný nárast mobilityv rámci mesta, predovšetkým vo forme automobilovejdopravy, nakoľko nové rezidenčné štvrte nemajúzabezpečenú dostatočnú obsluhu hromadnoudopravou.V rámci väčšiny rezidenčných projektov nie je dodržiavanáoptimálna pešia dostupnosť zastávokmestskej a prímestskej dopravy (asi 500 m = 10 – 12minút pešej chôdze). S výnimkou projektov v Rusovciachsa len malá časť rozvojového územia vo Vajnorocha Záhorskej Bystrici nachádza v optimálnejdochádzkovej vzdialenosti k súčasným zastávkammestskej a prímestskej dopravy (napr. pri projekteZáhorské sady je dochádzková vzdialenosť k zastávkeaž 1,5 km). Rovnako sa neuvažuje s novými trasami,respektíve linkami hromadnej dopravy. Developeripredpokladajú, že noví obyvatelia budú používaťako hlavný dopravný prostriedok automobil, preto sa34 ALFA 2 ¦ 2012

mestskáčasťvajnoryzáhorskábystricarusovcerezidenčný počet bytových jednotiekprírastok počtuprojekt v rodinných domoch v bytových domoch spolu obyvateľovnové vajnory ° ° 7 467 16 784šprinclov majer ° ° ° °nemecká dolina 271 / 302 309 / 230 580 / 532 1 881 / 1 734nové šúty 16 68 84 252 *kratiny 18 – 18 54 *cepit – ° ° 2 500spolu 21 471 / 21 324pod vŕškami 110 1 000 1 110 3 330 *záhorské sady 106 – 106 318 *átriá vlkovka 42 – 42 126 *pod cintorínom 99 – 99 297 *spolu 357 1 000 1 357 4 071gaštanová alej 112 116 228 684 *lesopark 24 – 24 72 *rusovský sad 61 – 61 183 *greenlight 29 – 29 87 *castellum ° ° ° °spolu 226 116 342 1 026Polyfunkčnosť obytných štruktúrTabuľka 2Nárast počtu obyvateľov v rámci jednotlivýchrezidenčných projektov) 16-18° = údaje neboli dostupné* = uvažovaná obložnosť – 3 obyvatelia na 1 bytovú jednotkukladie dôraz na optimálne cestné napojenie a zabezpečeniedostatočného počtu parkovacích miest.Ani jeden z projektov neuvažuje so systémom integrovanejdopravy s využívaním železnice v rámciMHD, napriek krátkemu cestovnému času medzi analyzovanýmimestskými časťami a centrom Bratislavy(cesta medzi Vajnormi a hlavnou stanicou trvá vlakomlen 12 minút a medzi Rusovcami a Petržalkoulen 10 minút, v prípade realizácie projektu TEN-Tby cesta vlakom z Rusoviec do centra trvala len asi15 minút).2.2.3 Hmotovo-priestorové riešeniePre väčšinu nových projektov je typická monotónnakobercová zástavba rodinných domov, bez výraznejartikulácie a hierarchie verejných priestorov. V rámciobytných zón nie sú cieľavedome formované ťažiská,napríklad vo forme lokálnych centier vybavenosti.Uvedený trend sa dotýka väčšiny rezidenčných zónv Záhorskej Bystrici a v Rusovciach a menších projektovvo Vajnoroch, kde sa uvažuje iba so zástavbourodinných domov bez alebo s minimálnym podielomintegrovanej vybavenosti. V prípade projektu Podvŕškami v Záhorskej Bystrici sú naplánované verejnépriestory v nadväznosti na objekty vybavenosti, situovanépri vstupe do územia v nadväznosti na Bratislavskúulicu, tieto však budú realizované až v 2.etapevýstavby. S cieľavedomým koncipovaním centiera súvisiacou priestorovou hierarchiou a artikuláciousa stretávame až pri väčších projektoch v rámci Vajnôr,kde sa plánuje vyšší podiel integrácie vybavenostnýchfunkcií.2.2.4 Poloha a forma zástavbyV mnohých prípadoch sú rezidenčné zóny polohovoizolované, bez vzťahu a väzby na jestvujúce osídlenie,bez rešpektovania charakteru a formy pôvodnejzástavby. Z hľadiska polohy vo vzťahu k zastavanémuúzemiu príslušnej mestskej časti sú rozvojové projektyrealizované:• zahusťovaním existujúcej zástavby:– zastavané územie sa rozširuje v nadväznosti na jestvujúcuurbanistickú štruktúru;– k výstavbe dochádza pozdĺž komunikácii, ktoré vychádzajúzo zastavaného územia;– prevažuje individuálna výstavba, respektíve rekonštrukcierodinných domov a menšie investorsképrojekty (do 50 domov);• výstavba na nezastavaných plochách:– plochy novej výstavby sú od pôvodnej zástavby oddelenévoľnou krajinou;– nová zástavba je bez vzťahu a nadväznosti na pôvodnúštruktúru;– prevažuje hromadná „kobercová“ výstavba formouveľkých developerských projektov (50 a viacdomov).Nové projekty v Záhorskej Bystrici a Rusovciach sarealizujú formou rozširovania zastavaného územiaobce v kontakte s existujúcou zástavbou. V niektorýchprípadoch však chýba adekvátne prepojenie jestvujúceja novej zástavby, čo je čiastočne limitovanéparceláciou susedných obytných štruktúr (napr. projektyPod vŕškami a Pod cintorínom) alebo jestvujúcimifyzickými či prírodnými limitmi (napr. projektyGaštanová aleja alebo Lesopark). V prípade niektorýchprojektov je polohová izolácia podporená vytváranímuzatvorených, oplotených areálov (tzv. „gatedcommunities“), s poskytovaním určitých služieb preobyvateľov, napríklad šofér, záhradné práce, upratovaniea podobne (Záhorské sady). Vo Vajnoroch súv priamej nadväznosti na existujúce zastavané územierealizované len menšie rezidenčné projekty (Nemeckádolina, Kratiny, Nové šúty), rozsiahlejšie projektysú navrhované na plochách mimo intravilánu(Nové Vajnory), v prípade projektov CEPIT a Šprinclovmajer ďalej od zastavaného územia v kontaktes výrobno-skladovými areálmi severne od Vajnôr.2.2.5 Sociálno-psychologický vplyvPolohová izolácia má negatívny vplyv aj v sociálnejoblasti, keďže väčšina nových obyvateľov sa separujeod pôvodnej miestnej komunity, nemá snahu zapájaťsa do života obce a nadväzovať akékoľvek kontakty.Anonymita nových obytných zón kontrastuje s pôvodnýmdedinským prostredím blízkych susedskýchvzťahov. Novousadlíci majú silné väzby na mestoa takmer žiadne na rezidenčné sídlo.ALFA 2 ¦ 2012 35

VÝSKUM NAVRHOVANIAmestskáčasťvajnoryzáhorskábystricarusovcerezidenčnýprojektkomerčný segment(podlažná plocha)nekomerčný segment(podlažná plocha)voľnočasový segment(podlažná plocha)nové vajnoryadministratíva 140 597 m 2obchod a služby 64 046 m 2 verejné služby 92 162 m 2 ihriská 29 938 m 2šprinclov majer ° ° °obchod a služby 5 092 / 4 426 m 2nemecká dolina administratíva 5 092 / 4726 m 2požiarna zbrojnica 1 696 / 1 733 m 2 prechodné ubytovanie 1 696 / 1 418 m 2verejné stravovanie 3 395 / 3 152 m 2nové šúty – – –kratiny – – –cepitvýskumné centrum 160 310 mobchod a služby 33 510 m 2hotel 4 360 mkongresové centrum (kultúra) 6 300 m výroba elektroniky 10 500 m 2 športové plochy 10 314 mzákladná škola 3 400 m 2telocvičňa 450 mmaterská škola 2 584 m 2univerzita 172 040 m 2zdravotné stredisko 693 m 2pod vŕškami nákupné centrum 8 000 m 2 – –záhorské sady – – –átriá vlkovka administratíva, obchod a služby 174 m 2 – –pod cintorínom obchod a služby 300 m 2 – –gaštanová alej služby 1 152 m 2lesopark – – –rusovský sad obchod 600 m 2 – –greenlight – – –castellum ° ° °Tabuľka 3Integrácia funkcií iných ako bývanie v rámci rezidenčných projektov 16-18° = údaje neboli dostupnéprojektrealizáciadruh vybavenosti výmera (m 2 ) druh vybavenosti výmera (m 2 )komerčný segmentpod vŕškami obchod: nákupné centrum 8000 – –záhorské sadyadministratíva: administratíva – 200 m 2obchod: obchod – 800 m 24000 – –služby: služby – 1000 m 2 , hobby centrum – 1000 m 2 , záhradníctvo – 800 m 2 , veterinár – 200 m 2átriá vlkovka administratíva obchod, služby 1470 ° 174pod cintorínom obchod, služby 200 – –nekomerčný segmentpod vŕškami školstvo: zš a mš ° – –záhorské sadyzdravotníctvo: zubár – 100 m 2sociálne služby: klub – 500 m 2 600 – –átriá vlkovka zdravotníctvo ° – –pod cintorínom – – – –voľnočasový segmentpod vŕškami športová hala, ihriská, relaxačné zariadenia ° – –záhorské sady fitnes – 300 m 2 , wellness – 300 m 2 , kryté tenisové kurty – 300 m 2 900 – –átriá vlkovka ihriská – hracie plochy ° – –pod cintorínom – – – –Tabuľka 4Analýza komerčného, nekomerčného a voľnočasového segmentu v rámci rezidenčných projektov v Záhorskej Bystrici 17° = údaje neboli dostupné– pri projektoch Pod vŕškami, Záhorské sady a Átriá Vlkovka sú pri realizovanom stave uvádzané údaje pre 1. etapu realizácie– pri projekte Pod cintorínom sú uvádzané údaje navrhovaného riešenia Variantu A36 ALFA 2 ¦ 2012

Polyfunkčnosť obytných štruktúrNoví obyvatelia prichádzajú do dedín zvyknutí nainý spôsob života – mestský. Vnášajú do sídelnéhospoločenstva iné vzory spôsobu života, ktorý je v prevažnejmiere zbavený agrárnej stopy typickej pre pôvodnéobyvateľstvo. Nútia susedov prehodnocovaťchov domácich zvierat v blízkosti ich plotov či búraťnevyužívané hospodárske objekty, ktoré zasahujú doich zorného poľa. 8Typickým príkladom sociálnej segregácie sú rezidenčnéprojekty v Záhorskej Bystrici. Vzhľadom naatraktivitu tejto mestskej časti, a s ňou súvisiacevysoké ceny pozemkov a nehnuteľností, predstavujebývanie v Záhorskej Bystrici určitú formu prestíže,reprezentuje istý spoločenský status a príslušnosťk vyššej spoločenskej vrstve, čo sa navonok prejavujenapríklad už spomínaným vytváraním uzatvorenýchobytných zón.2.2.6 Urbanistická ekonómiaVäčšina rezidenčných komplexov má nedobudovanú,respektíve poddimenzovanú infraštruktúru (najmädopravnú), minimalizované verejné plochy, obslužnépriestory a zeleň so snahou maximalizovať ziskovépredajné plochy pozemkov pre rodinné domy. Ďalšímproblémom je vysoká hustota zástavby, ktorú spôsobujedopyt po malých parcelách (300 – 400 m 2 ).Často sa zdá, že noví obyvatelia sa iba snažia získaťk anonymnému mestskému bývaniu pozemok s trávnikomnavyše.Kým veľkosti parciel sa menia v závislosti od lokalitya rázu (typu) zástavby od malých až po nadštandardneveľké (napr. projekt Záhorské sady), v prípadeväčšiny analyzovaných rezidenčných projektov súminimalizované verejné priestory a obslužné plochyna úkor zväčšovania parciel pre zástavbu rodinnýchdomov.2.2.7 Krajinno-ekologický vplyvProces suburbanizácie má negatívny vplyv na úbytokornej pôdy a nárast zastavaných plôch, keďže väčšinarezidenčných projektov je realizovaná tzv. „na zelenejlúke“. Nárast ročných úbytkov poľnohospodárskejpôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámerymá stúpajúcu tendenciu. Podľa údajov ministerstvapôdohospodárstva (2008) bolo napríklad v roku2004 v Bratislavskom kraji odsúhlasených približne300 ha poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárskevyužitie. V roku 2006 bol zaevidovaný až desaťnásobnýnárast. 1Väčšina analyzovaných rozvojových projektov(s výnimkou projektov Castellum v centre Rusoviec,Nové Vajnory v priestore bývalého letiska Vajnorya čiastočne Gaštanová aleja na mieste bývaléhodružstva v Rusovciach) je realizovaná na ploche pôvodnevyužívanej na poľnohospodárske účely, čo lenpotvrdzuje negatívny trend rozširovania zástavby naúkor záberu voľných plôch. Na realizáciu rezidenčnýchzón v plánovanom rozsahu bude potrebný záberasi 15 ha poľnohospodárskych pozemkov v mestskejčasti Rusovce, asi 94 ha v Záhorskej Bystrici a asi115 ha vo Vajnoroch.3. Možnosti riešenia negatívnych dosahovrezidenčnej suburbanizácie uplatnenímpolyfunkčnosti v rámci obytnéhoprostredia – inšpirácia stratégiou mestaŠtokholm3.1 Pozitívne prínosy polyfunkčnostiCharakteristickým znakom života v mestách aj na dedináchv minulosti bola sebestačnosť a autonómnefungovanie, akási prirodzená polyfunkčnosť viazanána funkciu bývania. Väčšina potrieb obyvateľov bolauspokojovaná v rámci sídla, čo v prípade miest predstavovalointegráciu remesiel, obchodu a bývania, nadedinách prepojenie remesiel, poľnohospodárskejvýroby a bývania.Jedným z možných spôsobov odstránenia kvalitatívnychnedostatkov obytných zón v okrajových poloháchmesta by mohlo byť dobudovanie chýbajúcejvybavenosti a spolyfunkčnenie obytného prostredias cieľom zabezpečiť obyvateľom komplexný servistak, aby neboli vo všetkom odkázaní na zariadeniav rámci vnútorného mesta a tým úplne závislí od automobilovejdopravy. Za hlavné prínosy polyfunkčnéhorozvoja sa považuje:– rovnomerné rozloženie funkcií vzhľadom na prevádzkovúefektívnosť,– úspora plôch, zvýšenie intenzity využitia územia,– vyššia ekonomická prosperita,– prostredie vyššej kvality a bohatosti, podpora sociálnejintegrácie.Z hľadiska funkčnej skladby sú v rámci suburbánnychrezidenčných zón žiadané predovšetkým funkcieviazané na obytné prostredie, ktoré zabezpečujúnevyhnutný servis pre obyvateľov – komerčný segmentv podobe prevádzok obchodu a služieb, najmälokálneho rázu (pekár, cukrár atď.), nekomerčný segmentv podobe základnej vybavenosti (materské centrá,materské školy a základné školy, zdravotné stredisko),rekreačný segment, ktorý reprezentujú rôznešportové a voľnočasové aktivity, najmä v nadväznostina prírodné prostredie. Mimoriadne žiadané sú nezávadnévýrobné aktivity, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti(opravy automobilov, záhradníctvo a pod.).Kým v rámci polyfunkčných štruktúr situovanýchvo vnútornom meste sa za úspech považuje 10 – 15 %zastúpenie iných funkcií ako bývania, pre suburbánneobytné zóny je žiadaný presne opačný pomer – tojest minimálne 10 – 15 % zastúpenie iného ako rezidenčnéhosegmentu. Ideálne by bolo presadeniefunkčného premiešania v skladbe približne 70 %ALFA 2 ¦ 2012 37

VÝSKUM NAVRHOVANIA7 ¦ Pohľad z obytnej štruktúry na Kista Science Tower akoorientačný bod v rámci centra Kista.Foto: Oľga Melcerovázastúpenie bývania a 30 % zastúpenie doplnkovýchfunkcií, najmä charakteru vybavenosti a služieb.Výsledkom premiešania rozličných funkcií je skráteniedochádzkových vzdialeností (dochádzanie pešoalebo na bicykli) a možnosti „viacúčelových ciest“(angl. „multi-purpose trips“). Pešia dostupnosť vybavenostnýchzariadení a pracovných príležitostív nadväznosti na bývanie, tzv. „mesto krátkych ciest“,prirodzene znižuje nároky na dopravné plochy, zvyšujeprevádzkovú efektívnosť a podporuje časovoa energeticky úspornú mobilitu. Rovnomerné časovévyužitie prevádzok počas dňa zase pozitívne pôsobína zníženie nárokov na statickú dopravu a zmenšeniepotrebného počtu parkovacích miest.Z hľadiska spôsobu premiešania je pri suburbánnychrezidenčných zónach možné realizovať polyfunkčnéštruktúry jemnej a strednej zrnitosti funkčnéhopremiešania, to jest polyfunkčné objektya polyfunkčné zóny – centrá. Polohovo bývajú centráviazané na systém hromadnej dopravy a lokalizovanév blízkosti jeho staníc a zastávok.Polyfunkčné štruktúry plnia úlohu kontaktovýchzón a poskytujú priestor pre priame spoločenské kontakty,ktoré sú v súčasnej dobe veľmi žiadané. Účelnépremiešanie funkcií podporuje aktivitu počas celéhodňa a premiešaním rozličných využití v rámci územiaprispieva k posilneniu sociálnej integrácie a verejnéhoživota. Polyfunkčnosť má pozitívny vplyv aj nasociálnu (spoločenskú) ochranu prostredia, čo sa následneprejavuje znížením kriminality.Z ekonomického hľadiska sú hlavnými výhodamipolyfunkčného prostredia redukcia plôch jednotlivýchfunkcií, redukcia dopravných plôch a efektívnaprevádzka. Polyfunkčnosť prispieva k zvýšeniu intenzityvyužitia územia a šetreniu pôdou, čo v konečnomdôsledku vedie k zabezpečeniu vyššej ekonomickejprosperity, napríklad pri integrovanom usporiadanímožno dosiahnuť úspory na podlažných plochách asi10 % a pri plochách pozemkov asi20 %. 9 Integrácia využití podporuje vzájomné posilňovaniefunkcií a zvyšuje pravdepodobnosť ichuplatnenia – podporujúce sa aktivity budú mať jednana druhú synergický efekt, čo znamená, že celkovýzískaný príjem bude väčší ako súčet čiastkových.Polyfunkčnosť prostredia má pozitívny dosah našetrenie pôdnym fondom prostredníctvom zvýšeniaintenzity využitia pôdy a zastavanosti pozemkova zníženia znečistenia a množstva exhalátov a škodlivýchlátok, čo súvisí so zmenšenými nárokmi nadopravu.Polyfunkčnosťou je možné eliminovať praktickyvšetky negatívne dosahy vytvárania monofunkčnýchobytných zón v okrajových polohách mestaa jej uplatnenie môže v konečnom dôsledku viesťk premene monocentrickej urbánnej štruktúry napolycentrickú.3.2 Základné údaje o analyzovaných obytnýchštruktúrach v ŠtokholmeV rámci Štokholmu sa analýza sústredila na jestvujúceobytné štruktúry, ktoré by mohli byť vzorom prerozvoj analyzovaných mestských častí Bratislavy. Prepodrobnejšie skúmanie boli zvolené tri obytné zóny,ktoré aktuálny územný plán označuje ako strategickéuzly pre ďalší rozvoj a zatraktívnenie – Kista,Spånga – Solhem a Vällinby. Keďže plánované rozvojovéprojekty sa v Štokholme realizujú predovšetkýmzahusťovaním a revitalizáciou nevyužívanýcha neefektívne využitých plôch v meste bez ďalšiehozáberu zelene, respektíve poľnohospodárskej pôdy,38 ALFA 2 ¦ 2012

Polyfunkčnosť obytných štruktúr8 ¦ Nákupné centrum Kistal Galleria, ktoré tvorí prepojenieobytnej štruktúry s vedecko-technologickým parkomFoto: Oľga Melcerová10 ¦ Železničná stanica Spånga s autobusovým terminálomv centrálnej časti obytnej štvrteFoto: Oľga Melcerová12 ¦ Pohľad na Vällingby centrum s nákupnýmcentrom Vällingy City, vľavo vstup do stanice metra,v pozadí vežové bytové domy Foto: Oľga Melcerová9 ¦ Typická pešia ulica v rámci Kista Science Parks integráciou vybavenostných prevádzok do parteruadministratívnych objektov Foto: Oľga Melcerová11 ¦ Typická ulica s vybavenosťou v parteri v rámci centraSpånga, v pozadí železničná stanicaFoto: Oľga Melcerová13 ¦ Príklad novej polyfunkčnej obytnej štruktúry vo väzbe naVällingby centrumFoto: Oľga Melcerovávýskum bol zameraný na kvalitatívne parametrekomplexného obytného prostredia jestvujúcich rezidenčnýchzón. Vzhľadom na polyfunkčný ráz vybranýchštruktúr s výrazným zastúpením komerčného,nekomerčného a voľnočasového segmentu, by samohli stať vzorom pre vytvorenie plnohodnotnéhomestského prostredia v okrajových častiach nášhohlavného mesta.3.2.1 KistaPoloha: v severozápadnej časti Štokholmu,súčasť mestskej časti Rinkeby-KistaRozloha: 413 ha 10Počet obyvateľov: 10 924 (na konci 3. štvrťroku2011), od roku 2001 nárast o 18 % 10Počet pracovných miest: 27 822 (v r. 2009),v roku 2011 vytvorených 492 nových miest 10V Kiste sa nachádza obytná štruktúra, zložená v prevažnejmiere z bytových domov a bývalá priemyselnázóna, ktorá sa v priebehu posledných pätnástich rokochtransformovala na významný vedecko-technologickýpark – Kista Science City, považovaný za jedenz najväčších a najdôležitejších klastrov firiem preinformačné a telekomunikačné technológie na svete(integruje asi 500 spoločností, niekoľko výskumnýchcentier a škôl). Obytnú zónu s vedecko-technologickýmparkom prepája Kista centrum, vytvorenév nadväznosti na stanicu metra, v rámci ktorého jesituovaný aj najväčší a najpopulárnejší štokholmskýshopping mall Kista Galleria. Význam lokality podporujeaj jej strategická poloha v okrajovej časti mestav blízkosti letiska Arlanda. 11Rozvoj, ktorý zažíva Kista, by sa mohol stať vzorompre ďalší development mestskej časti Vajnory.Strategická poloha v blízkosti bratislavského letiskaa diaľnice, ako aj železnica, ktorá umožňuje rýchlespojenie s centrom, predurčujú túto časť mesta nasituovanie vybavenosti celomestského až nadmestskéhovýznamu. Postupnou revitalizáciou priestorubývalého vajnorského letiska a ďalších výrobnýchareálov v okolí by mohlo v tejto časti vzniknúť plnohodnotnémestské prostredie. Projekt technologickéhoparku CEPIT by sa mohol stať dobrým základompolyfunkčného rozvoja celej lokality, ktorý by okrembývania priniesol do územia aj komplexnú vybavenosťa pracovné príležitosti.3.2.2 Spånga – SolhemPoloha: v západnej časti Štokholmu,súčasť mestskej časti Spånga-TenstaRozloha: 311 ha 10Počet obyvateľov: 9 024 (na konci 3. štvrťroku2011), od roku 2001 nárast o 29 % 10Počet pracovných miest: 5 993 (v r. 2009) 10Obytná štruktúra mestskej časti Spånga vznikla koncom19.stor. výstavbou okolo železničnej trate. V zastavanomúzemí, obklopenom 500 ha rekreačnouoblasťou Järvafältet, prevláda zástavba izolovanýchrodinných domov, dvojdomov a radových domov. 12Polyfunkčné centrum mestskej časti bolo vytvorenév kontaktovej polohe medzi viacerými obytnýmisúbormi v nadväznosti na zastávku vlaku (ktorýje v rámci integrovaného systému dopravy súčasťouMHD) a autobusový terminál.Ráz a kvalitatívne parametre obytnej štruktúryv rámci Spångy by sa mohli stať vzorom pre ďalšírozvoj mestskej časti Rusovce. Prevažujúca zástavbarodinných domov, citlivo osadených do územiav nadväznosti na rekreačnú lokalitu a polyfunkčnýráz centrálnej časti s vybavenosťou, v prevažnej miereintegrovanou do parteru málopodlažných bytovýchdomov, je vynikajúcim príkladom komplexnej obytnejzóny v okrajovej časti mesta, kde urbánna štruktúraplynulo prechádza do prírodného prostredia.3.2.3 VällingbyPoloha: v západnej časti Štokholmu,súčasť mestskej časti Hässelby-VällingbyRozloha: 137 ha 10Počet obyvateľov: 7 768 (na konci 3. štvrťroku2011), od roku 2001 nárast o 17 % 10Počet pracovných miest: 3 154 (r. 2009),v roku 2011 vytvorených 254 nových miest 10Urbanistický návrh na výstavbu Vällingby spracovalarchitekt Sven Markelius v rokoch 1947 – 1950, pričomrealizácia bola ukončená v roku 1954. Hlavnoumyšlienkou koncepcie bolo vytvoriť lokálne komerčnécentrum v nadväznosti na stanicu metra, najbližšiek stanici situovať bytové domy a ďalej (ale stálev rámci pešej dochádzkovej vzdialenosti) izolovanérodinné domy a radové domy, s citlivým začlenenímdo okolitého prírodného prostredia. 13 Vällingbysa stalo akousi vstupnou bránou s vybavenostnýmcentrom vyššieho významu pre okolité vilové obytnéštvrte.ALFA 2 ¦ 2012 39

VÝSKUM NAVRHOVANIAkista spånga vällingbyrezidenčný segmentv rodinných domoch 754 2 027 445počet bytov v roku 2011: v bytových domoch 4 856 1 383 3 661spolu 5 610 3 410 4 106komerčný segmentadministratíva - komerčná x o x o, p x oobchod – potraviny, zmiešaný tovar x c, p x p x cobchod – špecializovaný x c, p x o, p x c, oobchod – supermarket x c 2 p x cobchod – nákupné centrum 1 c 2 cverejné stravovanie – reštaurácia x c, p x p x c, pverejné stravovanie – kaviareň, bar x c, p x p x c, pslužby komerčného charakteru x c, o, p x o, p x c, pnekomerčný segmentadministratíva – správna1 oškolstvo – mš 12 o 8 o 10 oškolstvo – zš 3 o 1 oškolstvo – sš 1 o 2 o 1 oškolstvo – vš1 ozdravotníctvo – ambulancie x c, p x p x o, pzdravotníctvo – polikliniky, nemocnice 1zdravotníctvo – lekáreň 1 c 1 p 1 osociálne služby – denné centrum 1 o 1 osociálne služby – zariadenie pre seniorov1 okultúra – knižnica 1 c 1 p 1 ckultúra – kino, divadlo, amfiteáter 1 c 2 okultúra – polyfunkčné kultúrne zariadenie1 okultúra – kostoly a pastoračné centrá 1 o 2 ovoľnočasový segmentprechodné ubytovanie – cestovný ruch 6 o 1 oprechodné ubytovanie – študentské bývanie 1 ošport – ihrisko pre deti x x xšport – ihrisko pre špecializovaný šport2 / futbal1 / tenis2 / futbal1 / tenis1 / bedminton1 / loptové hryšport – športová hala 2 o 3 o 1 ošport – plaváreň1 ošport – fitnes, relaxačné centrum x c, p x p 2 cTabuľka 5Prehľad zastúpenia zložiek rezidenčného, komerčného,nekomerčného a voľnočasového segmentu v rámci vybranýchobytných súborov v ŠtokholmeC = zariadenia integrované v rámci vybavenostného centraO = zariadenia situované v samostatnom objekteP = zariadenia integrované do parteru objektovx = vzhľadom na výrazný podiel zastúpenia zariadenídaného druhu, presný počet nešpecifikovaný1 / futbalKoncepcia Vällingby by mohla byť inšpiráciou prerozvoj v rámci mestskej časti Záhorská Bystrica, najmäpre ďalšiu výstavbu na plochách južne od súčasnéhozastavaného územia smerom na Lamač. Polyfunkčnáštruktúra, vytvorená v uvedenej lokalite, bysa vzhľadom na výhodnú polohu s dobrým dopravnýmnapojením mohla stať centrom vyššieho významuaj pre ďalšie obce v spádovom území tejto častiBratislavy.3.3 Uplatnenie polyfunkčnosti pri vytváraníkomplexného obytného prostrediav rámci ŠtokholmuNa rozdiel od Bratislavy, Štokholm už na začiatku 20.storočia pochopil potrebu centralizovaného územnéhoplánovania pre rozvoj celého regiónu a začalpostupne rozvíjať polycentrickú urbánnu štruktúru.Na prelome 19. a 20. storočia mesto prezieravokúpilo rozľahlé poľnohospodárske pozemky v okolípôvodného historického centra s úmyslom postaviťnové obytné štvrte a vyriešiť tak nedostatokbytov. Po programoch obytnej zástavby „own yourown house“ („vlastni svoj vlastný dom“) na prelomestoročí a „garden cities“ („záhradné mestá“) v medzivojnovomobdobí, ktoré viac menej skončili akomonofunkčné „nocľahárne“, prichádza mesto začiatkompäťdesiatych rokov s koncepciou „ABC-Stad“= Arbete, Bostad, Centrum („ABC-mesto = Práca,Bývanie, Centrum“). 13 Pokrokový model bol úspešneaplikovaný pri výstavbe mestských častí Vällingbya Farsta, ktoré dodnes patria k najobľúbenejším.Štokholm systematicky rozvíjal sieť mestskej hromadnejdopravy a v nadväznosti na dopravný systémbudoval centrá jednotlivých obytných súborovaj v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch v rámci„Miljonprogrammet“, hoci pri výstavbe týchto obytnýchsúborov sa už podstatne menej investovalo dokultúrnej a sociálnej infraštruktúry. V tejto súvislostitreba poznamenať, že vzhľadom na systém rozvojamesta ani jedna z mestských častí Štokholmu, narozdiel od Bratislavy, nemá vyslovene vidiecky ráz.Trend polycentrického rozvoja mesta s dôrazomna vytváranie kvalitného obytného prostredia a verejnýchpriestorov sa premietol aj do aktuálnehoúzemného plánu s podtitulom „Stockholm – Thewalkable city“ („Štokholm – prechádzkové mesto“),prezentovaného v roku 2009. Medzi 4 hlavné cielepatrí, okrem posilnenia celomestského centra, aj dôrazna rozvoj strategických uzlov, vzájomné prepojeniemestských častí a vytvorenie živého urbánnehoprostredia v rámci celého mesta. 143.3.1 Funkčná skladbaV Štokholme sa s realizáciou komplexného obytnéhoprostredia stretávame už od päťdesiatych rokov20. storočia, keď sa vzorom pre budovanie obytných40 ALFA 2 ¦ 2012

Polyfunkčnosť obytných štruktúrzón v rámci vonkajšieho mesta stala koncepcia „ABCStad“. Ako je evidentné z údajov uvedených v tabuľke5, pre analyzované obytné súbory je charakteristickézastúpenie všetkých funkčných zložiek, to jest okremrezidenčného aj primeraná integrácia komerčného,nekomerčného a voľnočasového segmentu. Vybavenosťje situovaná predovšetkým do centrálnych polôhvzhľadom na ráz obytnej zástavby buď vo formevybavenostných centier (Vällingby, Kista), v menšejmiere vo forme samostatných objektov, alebo prevádzokv parteri obytných domov (Spånga). V rámcivybavenostných centier sa stretávame so zastúpenímrôznych funkčných druhov nielen komerčnéhorázu (napr. správna administratíva, pastoračné centrá,knižnice a pod.) aj prevádzok s väčšími priestorovýminárokmi (napr. supermarkety, prestupné terminályhromadnej dopravy a pod.). Nákupné centráaktívne využívajú plochy na úrovni parteru, čo mápozitívny vplyv na kvalitu verejného priestoru (napr.Vällingby). V priamej väzbe na obytné štruktúry jev adekvátnom rozsahu budovaná nekomerčná vybavenosť– školské, kultúrne a zdravotnícke zariadenia.Výrazná je snaha o vytváranie pracovných príležitostív okrajových polohách mesta (príkladom je Kistas vedecko-technologickým parkom, výstavným a kongresovýmcentrom).Podiel zastúpenia funkcií v rámci nových projektovnie je dopredu definovaný, snahou je vždy nájsť,v rámci dialógu medzi mestom a konkrétnymi investormi,respektíve developermi, najoptimálnejšie riešeniepre danú lokalitu a projekt. Vybavenosť je vždybudovaná súbežne s obytnými štruktúrami, nie v neskoršíchetapách, a v primeranom rozsahu vzhľadomna počet obyvateľov, čo má zásadný vplyv na kvalitubývania (príkladom je nová polyfunkčná zástavbav nadväznosti na Vällingby centrum alebo v rámciKista Science City).3.3.2 Dopravné napojenieŠtokholm je známy mimoriadne efektívnym systémomhromadnej dopravy, ktorý je plánovaný na regionálnejúrovni a pokrýva územie celého mestskéhoregiónu. Pri plánovaní nových projektov je prvoradétrasovanie dopravnej infraštruktúry s preferenciouekologických hromadných prostriedkov – koľajovejdopravy (vlak, metro, električka) ako nosného systémudoplneného o autobusové linky. V poslednýchdesiatich rokoch sa mesto zameriava na dobudovanieprepojení medzi významnými uzlami urbánnej štruktúryradiálnymi trasami električky. Napriek poveternostnýmpodmienkam sú v Štokholme pre obyvateľovprijateľné dlhšie dochádzkové vzdialenosti (do20 – 30 minút pešej chôdze) a mimoriadne obľúbenáje cyklistická doprava. Štandardom je systém„park and ride“ s parkovaním automobilov alebo bicyklovna zastávkach nosného dopravného systému.Keďže mesto má priamy kontakt s vodnými plochami,v rámci MHD je využívaná aj lodná doprava.Všetky analyzované obytné súbory sú vytvorenév nadväznosti na stanice metra (Kista, Vällingby)alebo vlaku (Spånga) ako nadradeného dopravnéhosystému v rámci mesta, ktoré sú v priamom kontaktes terminálmi autobusovej dopravy. Dobrá dopravnáobsluha systémom MHD prirodzene znižuje využívanieautomobilovej dopravy. Jednoznačne najlepšiedopravné napojenie, vzhľadom na svoj význam,má Kista, ktorá sa nachádza v dotyku s diaľnicou E4smerom na Uppsalu, má priame autobusové spojenies letiskom Arlanda a okrem metra aj vlakové spojenies centrom mesta. Vytvorením značného počtupracovných miest sa súčasne podarilo obmedziť pohybv smere do centra a podporiť v rámci mobilityv meste „opačný“ smer.3.3.3 Hmotovo-priestorové riešeniePolyfunkčné obytné prostredie charakterizuje prirodzenýdopyt po zastúpení všetkých potrebných funkcií,pričom najvyššia miera integrácie funkčnýchzložiek je lokalizovaná v rámci centra obytnej zóny.Tvorba centier má pozitívny vplyv aj na formovaniehmotovo-priestorovej štruktúry s prirodzenou snahouzvýrazniť centrálne polohy výškovými a priestorovýmidominantami ako orientačnými prvkamiv území a väzbou na kvalitné verejné priestory. Príkladomvýškových dominánt sú Kista Science Towera vežové bytové domy v rámci Vällingby a Spångacentrum, vzorom pre kvalitné riešenie verejnýchpriestorov sú námestia v nadväznosti na vybavenostnécentrá Kista a Vällingby a prevádzky integrovanédo parteru bytových domov v rámci centra Spånga.V novom územnom pláne Štokholm presadzujemetodiku podporenia a revitalizácie centier vonkajšiehomesta so zámerom odľahčiť celomestské centrum.Komplexnou rekonštrukciou už prešlo Vällingbycentrum a plánuje sa ďalšie rozširovanie centierKista a Spånga.3.3.4 Poloha a forma zástavbyV rámci Štokholmu sú štvrťové a lokálne centráobytných zón vonkajšieho mesta formované v nadväznostina zastávky nadradeného systému hromadnejdopravy. Centrá vyššieho významu sú vytváranéna okraji vonkajšieho mesta, čím sú dobre dostupnépre všetkých pasantov a s budovaním radiálnych tráselektričky sa ešte zvyšuje ich význam. V tejto súvislostiKista plní funkciu nadradeného vybavenostnéhocentra aj pre nadväzujúce štvrte Husby a Akallaa Vällingby aj pre všetky okolité obytné zóny.Z hľadiska foriem sa v prípade analyzovaných obytnýchštvrtí stretávame s relatívne vysokou hustotouzástavby bytových a rodinných domov. Pri bytovýchdomoch prevažuje málopodlažná zástavba sekciovýchALFA 2 ¦ 2012 41

VÝSKUM NAVRHOVANIA14 ¦ Autobusový terminál pred vstupom do stanicemetra v rámci Vällingby CentrumFoto: Oľga Melcerováalebo pavlačových domov, vytvárajúcich rôzne formyblokov, s cieľavedomým formovaním verejných a poloverejnýchpriestorov (Kista, Vällingby). Bodovéa vežové bytové domy sú zväčša situované v centreobytnej štruktúry a plnia úlohu orientačných prvkov.Pri rodinných domoch prevažujú intenzívnejšie formyzástavby v podobe radových domov (Kista, Vällingby),izolované rodinné domy sa objavujú len výnimočne(Spånga).3.3.5 Sociálno-psychologický vplyvRozvojové projekty v Štokholme vždy vznikajú za participáciemiestneho obyvateľstva všetkých vekovýchkategórií, ktorí sú o pripravovanom zámere dôsledneinformovaní a svoj názor a požiadavky môžu vyjadriťprostredníctvom ankiet alebo v rámci diskusií.Cieľom osvety je, aby bol nový rozvoj mesta akceptovaný,pozitívne prijatý a aby sa lokálni obyvatelias ním stotožnili. Výnimkou nie sú zásadné zásahya zmeny v navrhovanej štruktúre vzhľadom na požiadavkyobyvateľov. 153.3.6 Urbanistická ekonómia:efektívnejšie využívanie územia pri vertikálnejintegrácii funkciíKeďže rozvojové projekty v Štokholme vznikajúv rámci dialógu medzi mestom a potenciálnymiinvestormi, mesto aktívne využíva nástroje naintegráciu nekomerčných zariadení prostredníctvomspolufinancovania súkromným sektorom, keďžeprimeraným zvýšením podielu komerčnej vybavenostimožno zaplatiť aktivity nekomerčnéhoa voľnočasového rázu (napr. mesto dovolí investorovizvýšiť podlažnosť, a tým zväčšiť rozsah podlažnýchplôch pod podmienkou integrácie materskej školy doparteru objektu). Rovnako je bežné, že mesto aktívneparticipuje na príprave projektu a samo vyhľadávainvestorov a developerov pre konkrétnu lokalitua projekt. 153.3.7 Krajinno-ekologický vplyvŠtokholm v rámci svojich rozvojových projektov kladiemimoriadny dôraz na ekologickosť a udržateľnosť.V roku 2010 získal ocenenie European GreenCapital (Európske zelené hlavné mesto), udeľovanéEurópskou komisiou a jedným zo zámerov udržateľnéhorozvoja je ukončiť využívanie fosílnych palívv meste do roku 2050. Rozvojové projekty sa realizujúpredovšetkým zahusťovaním (výstavba novej polyfunkčnejštruktúry v nadväznosti Vällingby centrum)alebo revitalizáciou nevyužívaných a neefektívne využitýchplôch v meste (prípad transformácie bývalejpriemyselnej zóny na Kista Science Park) so snahouo zachovanie podielu zelených plôch v meste.4. Možnosti presadenia polyfunkčnéhoprostredia – inšpirácia systémom územnéhoplánovania v ŠtokholmeUvedené negatívne dosahy výstavby monofunkčnýchrezidenčných zón v okrajových častiach Bratislavyčiastočne poukazujú na zlyhávanie platného systémuúzemného plánovania.Pri vytváraní funkčne zmiešaného prostredia jedôležité stanoviť únosnosť intenzity využívania územiaz hľadiska hustoty zástavby a optimálnu mierupolyfunkčného využitia. Keďže sa v súčasnosti dopytpo jednotlivých segmentoch trhu relatívne rýchlomení, je potrebné, aby územné plány dokázali natento stav pružne reagovať. Podstatou dynamickýchrozvojových plánov je určitá miera flexibility z hľadiskaproporcie, ale i druhov funkcií, ktoré môžu doúzemia vstupovať, vyjadrená istou mierou tolerancie(intervalom hodnoty ukazovateľa) v rámci stanovenýchekonomických regulatívov.V Štokholme je hlavným nástrojom na presadzovaniekomplexného obytného prostredia flexibilný systémúzemného a regulačného plánovania (tzv. „rollingplanning“). Územný plán mesta nie je záväznýa predstavuje len víziu – stratégiu smerovania rozvojamesta na obdobie nasledujúcich desať rokov. Hlavnýmnástrojom regulácie výstavby sú tzv. „detaileddevelopment plans“, ktoré sú obdobou regulačnýchplánov zóny. Vypracúva ich mesto (oddelenie územnéhoplánovania) a vznikajú ako výsledok dialógumedzi reálnymi „hráčmi“ v území – mestom, investormialebo developermi a verejnosťou.42 ALFA 2 ¦ 2012

Polyfunkčnosť obytných štruktúrNa rozdiel od zahraničia naše územné plány definujúfunkčné využitie územia a regulatívy intenzityvyužitia územia striktným spôsobom bez potrebnejmiery flexibility. Konkrétni developeri a investori,vstupujúci do územia, musia rešpektovať platnúÚPD, schvaľovanie prípadných zmien je komplikovanéa zdĺhavé. V tvorbe územných a regulačnýchplánov sa nedoceňuje urbanisticko-architektonickákoncepcia formovania priestoru (napr. vytypovaniehlavných verejných priestorov, lokálnych centier,plôch pre parkovú zeleň a pod.). Kým v prípade územnýchplánov sídla je regulácia príliš všeobecná (lenv plochách), v prípade územných plánov zóny, naopak,príliš zaväzujúca, stanovená na základe „idealistickej“urbanistickej štúdie, ktorá je považovaná zanajoptimálnejšie využitie daného územia.ZáverMigráciu obyvateľstva v rámci Bratislavy už niekoľkorokov ovplyvňuje proces rezidenčnej suburbanizácie.Kým celkový počet obyvateľov hlavného mesta zaposledných dvadsať rokov klesol, výrazný prírastokzaznamenali niektoré okrajové mestské časti, ktorémajú dostatok rezervných plôch pre rozvoj (väčšinourázu poľnohospodárskej pôdy) a stále si zachovávajúvidiecky ráz. Keďže spájajú výhody bývania v mestea na vidieku, stávajú sa z hľadiska migrácie mestskéhoobyvateľstva mimoriadne atraktívnymi.Štúdia analyzuje dosah procesu rezidenčnej suburbanizáciena príklade mestských častí Bratislavy(Vajnory, Záhorská Bystrica a Rusovce), ktoré od roku1991 zaznamenali radikálny nárast počtu obyvateľov.Pri podrobnejšom skúmaní rezidenčných projektov,realizovaných a pripravovaných v uvedených mestskýchčastiach, z rozličných hľadísk bolo zistené, žemajú niekoľko spoločných charakteristických znakov:monofunkčnosť (prevaha rezidenčného segmentua absencia adekvátnej vybavenosti), nedostatočnédopravné napojenie prostriedkami hromadnej dopravy,monotónnosť s absenciou artikulácie a hierarchiehmotovo-priestorovej štruktúry, polohová izoláciaa s ňou súvisiaca sociálna segregácia, malé výmerypozemkov a tendencia neúmerného zvyšovania hustotyzástavby, prevažujúca výstavba na zelenej lúkeso záberom poľnohospodárskej pôdy a zvyšovanieekologickej záťaže neefektívnou transformáciou prírodnéhoprostredia vonkajšieho mesta.Riešením uvedených negatívnych dosahov na ráza fungovanie obytných štruktúr v okrajových poloháchmesta by sa mohla stať väčšia miera uplatneniapolyfunkčnosti v rámci bývania. Dobrým príkladomna vytváranie komplexného obytného prostrediav polohách vonkajšieho mesta je stratégia hlavnéhomesta Švédska Štokholm, ktoré už od päťdesiatychrokov 20. storočia systematicky rozvíja polycentrickúurbánnu štruktúru. V štúdii sú následne analyzovanéexistujúce obytné štvrte v rámci Štokholmu (Vällingby,Spånga, Kista), ktoré by sa mohli stať vzorompre ďalší rozvoj okrajových mestských častí Bratislavy.Z podrobnejšej analýzy sú zrejmé pozitívne prínosyuplatnenia polyfunkčnosti v rámci obytnéhoprostredia ako zabezpečenie adekvátnej vybavenosti,vytvorenie pracovných príležitostí, zníženie dopravnýchnárokov, prirodzené formovanie centier v ťažiskovýchpolohách, podpora sociálnej kontroly prostrediaa zvýšenie bezpečnosti, efektívnejšie využívanieúzemia a šetrenie pôdnym fondom.Nástrojom na presadenie polyfunkčnosti obytnýchštruktúr v Štokholme je flexibilnejší systém územnéhoplánovania, ktorý umožňuje pružnejšie reagovaťna aktuálnu situáciu a plánovať nový rozvoj v rámcidialógu medzi mestom, konkrétnym developeromalebo investorom a miestnymi obyvateľmi.Uplatnenie skúseností a systému plánovania mestaŠtokholm v podmienkach Bratislavy by mohloprispieť k transformácii monofunkčných obytnýchsatelitov na komplexné obytné prostredie a rozširovaniuplnohodnotnej urbánnej štruktúry aj do okrajovýchmestských častí, čo by bolo z hľadiska efektívnostivyužitia a fungovania vonkajšieho mestajednoznačne pozitívom.Štúdia bola spracovaná v rámci Programu napodporu mladých výskumníkov STU v Bratislave.1K analýze jednotlivých fáz rezidenčnej suburbanizáciea prehľadu záberu pôdy pre novú výstavbu v rámci Bratislavypozri ŠVEDA, Martin: Zmeny vo využití zeme vo funkčnommestskom regióne Bratislava. In: Acta Geographica UniversitatisComenianae, Vol. 54, 2010, No. 1, s. 137 – 155.2K definícii funkčného mestského regiónu pozri BEZÁK, Anton:Funkčné mestské regióny v sídelnom systéme Slovenska. In:Geografický časopis, roč. 42, 1990, č. 1, s. 57 – 73.3K analýze sociálnych skupín, ktorých sa rezidenčnásuburbanizácia dotýka, pozri MANČÍKOVÁ, Barbora – KREMSKÝ,Peter: Odchod z paneláka na vidiek. Dostupné na internete:http://reality.etrend.sk/byvanie/odchod-zpanelaku-na-vidiek.html. Online 21. 4. 2011.4Vajnory sú súčasťou Bratislavy od roku 1946, Rusovcea Záhorská Bystrica od roku 1972.5Podľa údajov Štatistického úradu SR. Dostupné na internete:http://www.statistics.sk. Online 28. 1. 2012.6Projekt Castellum je zatiaľ len v štádiu urbanistickoarchitektonickejštúdie, ktorá vzišla z verejnej súťaže v roku2010, keďže realizácia je podmienená schválením zmenyúzemnoplánovacej dokumentácie. Informácie o súťaži dostupnéna internete: http://www.castellum.sk.7Podrobnejšia analýza dosahu realizácie nových rezidenčnýchprojektov v rámci Záhorskej Bystrice bude súčasťou príspevku„Uplatnenie polyfunkčnosti pri riešení negatívnych dosahov rezidenčnejsuburbanizácie v rámci územia vonkajšieho mesta (Prípadováštúdia Bratislava-Záhorská Bystrica/Štokholm)“ autorov OľgaMelcerová, Miroslav Kollár v pripravovanej publikácii: Efektívnosťa únosnosť intenzity využitia územia slovenských miest a obcí.8K sociálnemu dosahu rezidenčnej suburbanizácie na pôvodnýchobyvateľov pozri MANČÍKOVÁ, Barbora: Cesta z mesta nachádzafanúšikov. Dostupné na internete: http://reality.etrend.sk/byvanie/cesta-z-mesta-nachadza-fanusikov.html. Online 21. 4. 2011.9K prínosom polyfunkčného prostredia z ekonomického hľadiskapozri VITKOVÁ, Ľubica: Urbanistická ekonómia ako faktorúzemného rozvoja. Bratislava, Vydavateľstvo STU 2001. 124 s.10Podľa údajov zo štatistiky mesta Štokholm (Statistik omStockholm). Dostupné na internete: http://www.uskab.se/. Online18. 2. 2012.11Podrobnejšie informácie na stránkach Kista Science City a KistaGalleria Dostupné na internete: http://en.kista.com/ a http://www.kistagalleria.se/index.htm. Online 18. 2. 2012.12Podrobnejšie informácie na stránkach mesta Štokholm (Cityof Stockholm). Dostupné na internete: http://international.stockholm.se/. Online 18. 2. 2012.13Podrobnejšie informácie na stránkach Vällingby City. Dostupnéna internete: http://www.vallingbycity.se/ a http://en.wikipedia.org/wiki/V%C3%A4llingby. Online 18. 2. 2012.14Aktuálny územný plán mesta Štokholm „The walkablecity“ schválilo mestské zastupiteľstvo 15. 3. 2010 a platí nanasledujúcich desať rokov.15Z osobného rozhovoru s pani Christinou Leifman, vedúcouodboru pre strategické plánovanie v rámci City PlanningAdministration Stockholm dňa 2. 9. 2011.16Informácie o jednotlivých projektoch v rámci Vajnôr dostupnéna internete:– http://www.novevajnory.sk. Online 28. 1. 2012.– http://eia.enviroportal.sk/detail/stare-letisko-bratislavavajnory.Online 28. 1. 2012.– http://www.uzemneplany.sk/upn/bratislava-vajnory-mestskacast/nemecka-dolina/urbanisticka-studia/vykres/alternativaa-komplexny-urbanisticky-navrh-priestorove-usporiadanie-afunkcne-vyuzitie-uzemia.Online 28. 1. 2012.– http://eia.enviroportal.sk/detail/nove-suty-obytna-zona. Online28. 1. 2012.– http://www.vajnory-kratiny.sk. Online 28. 1. 2012.– http://www.cepit.sk. Online 28. 1. 2012.– http://eia.enviroportal.sk/detail/cepit-central-european-parkfor-innovative-technologies-bratislava.Online 28. 1. 2012.17Informácie o jednotlivých projektoch v rámci Záhorskej Bystricedostupné na internete:– http://www.podvrskami.sk. Online 11. 11. 2011.– http://eia.enviroportal.sk/detail/obytna-zona-krce-mczahorska-bystrica-sektory-subsektory-h1-h21-h22-h2.Online 11. 11. 2011.– http://www.zahorskesady.sk. Online 11. 11. 2011.– http://eia.enviroportal.sk/detail/obytny-subor-bohackyzahorska-bystricaOnline 11.11.2011.– http://www.atriavlkovky.sk. Online 11. 11. 2011.– http://eia.enviroportal.sk/detail/obytny-subor-vlkovka-5-mczahorska-bystricaOnline 11. 11. 2011. Online 11. 11. 2011.18Informácie o jednotlivých projektoch v rámci Rusoviecdostupné na internete:– http://www.gastanovaalej.sk. Online 28. 1. 2012.– http://www.lesoparkrusovce.sk. Online 28. 1. 2012.– http://www.rusovskysad.sk. Online 28. 1. 2012.– http://www.greenlight.sk Online 28. 1. 2012.ALFA 2 ¦ 2012 43

VÝSKUM NAVRHOVANIAPsychológia v nemocničnom prostredíStanislav Majcher44 ALFA 2 ¦ 2012Vedecké štúdie poukazujú na to, že pocit psychickejpohody môže pozitívne ovplyvňovať zdravotný stavpacienta, znižovať množstvo užívaných liekov protibolesti, ako aj urýchľovať celý liečebný proces.Dôležitým psychickým aspektom v tomto procese jestres. Stres je psychologický a emocionálny proces,ktorý negatívne vplýva na neurohormonálne, imúnnea muskoskeletálne funkcie, t. j. všetky funkcie,ktoré majú zásluhu na liečebnom procese pacienta.Psychika zohráva dôležitú úlohu pri začiatku chorobya zásadne ovplyvňuje jej priebeh a liečenie. Dôvodomje centrálny nervový systém, ktorý môže byť iritovanýzlyhaním psychologickej obrany človeka a spôsobiťneadekvátne správanie imúnneho systému.Zlepšovanie psychickej pohody pacienta je jednýmz hlavných cieľov architektúry v procese vytváraniavhodného nemocničného prostredia.Nemocnicu musíme chápať ako komplex systémova oddelení, kde nie je možné izolovať vplyv jednotlivýchfaktorov od systémového riešenia architektonickéhokonceptu. Existujú však niektoré vedeckypodložené teórie, ktoré poukazujú na smerovanie architektúryv tomto procese.Pickerov inštitút, ktorý zameriava celú svoju činnosťna vedecký výskum v oblasti „patient- centeredcare“ (starostlivosť orientovaná na pacienta), definovalzákladné požiadavky vhodného nemocničnéhoprostredia ako jednu zo svojich hlavných odvetvískúmania „environmental care”(liečebné prostredie).Tieto požiadavky sú založené na niekoľkoročnýchvýskumoch, kde pacienti diskutovali o faktoroch,ktoré pre nich zohrávajú najdôležitejšiu úlohu prizlepšovaní ich psychickej pohody. Pickerov inštitútich potom rozdelil do týchto základných bodov 1 :– Prostredie umožňujúce priamy kontakt s prírodoua svetlom– Prostredie nehlučné a nerušivé– Prostredie podporujúce pocit priestorovejorientácie– Prostredie poskytujúce možnosti pozitívnehorozptýlenia– Prostredie umožňujúce blízkym byť súčasťouliečebného procesu– Prostredie chrániace súkromie– Prostredie bezpečnéProstredie umožňujúce priamy kontakt s prírodoua so svetlomExistuje niekoľko spôsobov, akými prichádzajú pacienti,zamestnanci, ale aj návštevníci nemocnice dokontaktu s prírodou.1. vizuálny kontakt s prírodným prostredím (výhľadz okna, maľby a obrazy na stenách s prírodnýmmotívom…)2. priamy kontakt s exteriérovým prírodným prostredím(návšteva zelených átrií, okolitých parkov,záhrad…)3. priamy kontakt s interiérovým prírodnýmprostredím (zimné záhrady, dvorany, interiérovérastliny…)V roku 1859 Charles Robert Darwin publikoval svojuevolučnú teóriu, ktorá sa stala jednou z najrevolučnejšíchfilozofií vôbec s obrovským vplyvom nakultúrno-spoločenské dianie. Civilizácia a príroda sazačali považovať za dva rozdielne svety. Človek bolsúčasťou obidvoch. Bol biologickou jednotkou prírodyz pohľadu druhového členenia a zároveň rozmýšľajúci,kreatívny tvor s vlastnou kultúrou. Za dôkaztýchto odlišností bol považovaný aj fakt, že biologickécharakteristiky človeka sú dané prírodou, do vývojaktorých nemohol zasiahnuť, na rozdiel od kultúry,na ktorej vytvorení sa podieľal vlastnými rozhodnutiami2 . Darwinova teória pomáha tvrdeniu, že civilizáciaje negatívnym fenoménom, ktorá bráni človekužiť v harmónií s prírodou a v konečnom dôsledku vediek jeho totálnemu zániku.Tvrdenie, že civilizácia ničí ľudstvo si rýchlo našlosvoju cestu aj u predchodcov psychiatrie a psychológie.Napríklad George Beard tvrdí, že s rýchlosťourozvoja spoločnosti sa rovnako rýchlo zväčšujeaj rozdiel medzi prírodou a spoločnosťou. Poukazujeto na príklade, že najviac v histórii trpeli tí, čo bolinajviac civilizovaní. Presvedčenie, že nedostatočnýkontakt s prírodným prostredím môže mať negatívnyvplyv na ľudské zdravie, sa v súčasnosti čoraz častejšiestáva zdrojom skúmania (Planetree Hospitals 3 ,

Psychológia v nemocničnom prostredíEvidence Based Design 4 ). Z evolučnej teórie teda vyplýva,že človek je vo svojej podstate súčasťou prírodnéhoprostredia a jeho normálny a prirodzenýstav je byť zdravý. Preto každý z nás má aj svoje samo-uzdravovaciemechanizmy, ktoré boli počas miliónovrokov evolúcie v prirodzenej harmónii s prírodoua ich fungovanie závisí od prírodných aspektov.Aj keď je vedecký výskum v oblasti vplyvu prírodnéhoprostredia na človeka relatívne v začiatkoch, už dnesmožno jednoznačne preukázať, že prírodné prostrediedokáže redukovať stres a znižovať depresiu účinnejšieako prostredie umelé, vytvorené človekom.Vizuálny kontakt s prírodným prostredímĽudia vo všeobecnosti vnímajú pohľad na príroduako efektívny prostriedok slúžiaci na zmierneniestresu a bolesti. Tento takzvaný regeneračný efektprírody bol vyvinutý ako výsledok evolučnej históriečloveka 5 . Evolučným vývojom sa príroda v podvedomíčloveka zakorenila ako vrodený zdroj fascináciea obnovy s cieľom stimulovať ľudí a nútiť ich hľadaťkontakt s bezpečným prírodným prostredím, ktorýobsahuje prostriedky a možnosti nevyhnutné na prežitie.Skutočnosť, že podhľad na vonkajšie prírodnéprostredie môže pozitívne ovplyvňovať priebeh liečbypacienta, preukázala revolučná vedecká štúdia R.Ulricha, z roku 1984 6 , ktorá u širokej verejnosti spôsobilarozruch. Autor sa v nej zaoberal vzťahom nemocničnéhoprostredia a dĺžky uzdravovacieho procesupacientov po operácii. Pacienti boli náhodnerozdelení do dvoch druhov izieb. Jeden druh iziebmal výhľad na prírodné prostredie, ktoré obsahovalomnožstvo zelene a dostatočné množstvo dennéhosvetla. Druhý typ izieb mal výhľad na tehlovú stenususediacej budovy s nedostatočným množstvomdenného svetla. V štúdii dospel k názoru, že pacientis možnosťou výhľadu do prírody sa uzdravili takmero jednu tretinu rýchlejšie a množstvo liekov proti bolesti,ktoré počas liečby užívali, bolo zjavne menšieako pri skupine s výhľadom na susednú stenu budovy.Tento výskum dokazuje spojitosť medzi vizuálnymvnemom a uzdravovacím procesom a poukazujena skutočnosť, že ak je tento aspekt v nemocničnomprostredí podcenený a okná izby majú nevhodný výhľad(v tomto prípade na stenu susednej budovy),môže nastať situácia, keď pacient stráca vizuálnustimuláciu, ktorú zažíva v každodennom živote, čonásledne vedie k predĺženiu celkovej liečby. Ako jevlastne možné, že niečo také „obyčajné“ ako pohľadna prírodu poskytuje pozitívne stimuly a urýchľujeliečebný proces? Odpoveď by sme mohli hľadaťv našej dávnej histórii, ktorá bola po celú dobu s prírodouúzko spätá. Pohľad na prírodu vyvoláva u človekaevolúciou vyvinuté príjemné pocity, ktoré redukujústres a depresiu, a takýmto spôsobom pozitívnevplývajú na celý liečebný proces.Skoršie vedecké štúdie zaoberajúce sa vplyvompriestorov bez okien na psychický stav človeka potvrdili,že okná nie sú len hygienickou nevyhnutnosťou,ale že nedostatok kontaktu s vonkajším prostredímspôsobuje emocionálne zmeny v osobnosti, stresa depresiu 7 . Podľa štúdie T. Markusa 8 existuje päťhlavných kritérií, ktoré majú vplyv na riešenie oknav nemocničnom prostredí:– denné svetlo– priame slnečné žiarenie– prirodzené vetranie– výhľad– ochrana súkromiaTieto kritériá sa navzájom prelínajú, preto aj nasledujúcevýskumy, ktoré sa sústredili na výhľad a jehoúčinky na ľudské zdravie, môžu byť ovplyvnené rovnakoaj spolupôsobením ostatných aspektov. Spokojnosťs výhľadom, ktorý okno umožňuje, závisí od viacerýchfaktorov, ako sú: veľkosť okna, veľkosť plochymiestnosti, veľkosť vonkajšej steny, výška parapetu,ako aj od druhu vonkajšej informácie, ktorú výhľadposkytuje. Podľa spomínaného výskumu sa spokojnosťzvyčajne dosahuje vtedy, keď plocha okna tvoríminimálne 20 % – 30 % plochy exteriérovej stenymiestnosti.Odporúča sa, aby pacient v sediacej či ležiacej polohemal výhľad na okolie, čo mu v podvedomí evokujepocit väčšej istoty. Najlepšie to spĺňa okno so zníženýmparapetom. Zaujímavé riešenie 9 použil rakúskyarchitekt Volker Giencke pri projekte nemocnice1 ¦ Riešenie osvetlenia čakárenských priestorov dennýmsvetlom presklennou stenou (čakárenské priestory sú optickyprepojené s átriom, v ktorom je situovaný nemocničný park),Klinika diakonov v Stuttgarte, Arcass Freie ArchitektenFoto: Stanislav MajcherALFA 2 ¦ 2012 45

VÝSKUM NAVRHOVANIAv Bregenz. V nemocničných izbách vo vyšších podlažiach,kde ležiaci pacienti nemohli mať vizuálny kontaktso zeleňou, umiestnil na vnútornú stranu stropupri okne zrkadlo, ktoré odráža do miestnosti obrazvonkajšieho diania. Znížený parapet je v tomto prípaderiešený tak, že poskytuje pacientom aj možnosťsedenia a pohodlného výhľadu do exteriéru. Trebatiež poznamenať, že aj keď väčšina výskumov odporúčariešenie okna so zníženým parapetom, ojedinelenázory hovoria proti a argumentujú to tým, že v niektorýchprípadoch sa pacienti môžu cítiť ohrození,špeciálne ak trpia fóbiou z výšky.2 ¦ Riešenie detailu okna v nemocnici v BregenzArchív autoraPriamy kontakt s exteriérovým prírodnýmprostredímParky sa v súčasnosti stávajú veľmi dôležitou súčasťounemocníc. Postupne nastáva znovuobjavovanieich pozitívnych vplyvov, ktoré boli počas druhej polovice20. storočia z dôvodu vývoja liečebných technológiía ekonomických dôvodov posúvané do úzadia.Záhrady neposkytujú len posilňújuci a upokojujúcipohľad na prírodu, ale majú potenciál redukovaťstres a ovplyvňovať liečebné výsledky pacientov ajinými mechanizmami. Významné výskumy v osemdesiatycha deväťdesiatych rokoch priniesli dôkazy,že pobyt v nemocničnej záhrade a s tým spojené aktivitymajú pozitívny vplyv na ľudské zdravie.Za jednou z prvých systematických štúdií zaoberajúcichsa nemocničnými parkami a ich vplyvom naľudské zdravie je považovaná štúdia M. Coopera 10 ,ktorá sa uskutočnila v roku 1994 – v San Franciscu.Podľa tejto štúdie, pacienti považujú nemocničnéparky za veľmi dôležitú súčasť ich pobytu v nemocnici,lebo poskytujú dôležitý pozitívny kontrast, oprotispravidla sterilnému vnútornému priestoru. Domácaverzus inštitucionálna mierka, prírodné verzus umeléprostredie, bohatý zmyslový zážitok verzus limitovanýzmyslový detail, organické jemné línie verzusprevaha priamych, rovných línií, miesto s možnosťoubyť sám verzus nepatrné množstvo súkromia,čerstvý vzduch verzus nemocničné ovzdušie, impulzyprírodného prostredia evokujúce cyklus života verzusimpulzy nemocnice evokujúce stiesnenosť, chorobua smrť. Tento výskum svoju činnosť sústredil na získanieodpovedí na tieto otázky:Pocity pacientov po čase strávenom v záhrade:(Celkové zlepšenie nálady 90 %; Viacej zrelaxovaný,upokojený 79 %; Osviežený, silnejší 25 %; Schopnýmyslieť 22 %; Cítiť sa lepšie, byť viacej pozitívne naladený19 %; Nábožensky alebo spirituálne spojený6 %; Žiadna zmena nálady 5 %)Aspekty záhrady, ktoré pomáhajú pacientom cítiťsa lepšie:(Stromy, rastliny, príroda 69 %; Vôňa, zvuk, čerstvývzduch 58 %; Možnosť súkromia 50 %; Pobyt s priateľmi50 %; Možnosť výhľadu na zeleň a prírodné46 ALFA 2 ¦ 2012

Psychológia v nemocničnom prostredítextúry 26 %; Praktické zariadenia záhrady umožňujúceoddych 17 %; Neviem 8 %)Najčastejšie vykonávané aktivity v záhrade:(Relax 94 %; Prechádzka 73 %; Rozhovor 73 %; Spoločenskýkontakt 68 %; Jedenie 61 %; Terapia 53 %;Čakanie 38 %; Prijímanie návštev 36 %; Spoločenskéhry 12 %) Pobyt v nemocničnej záhrade však nemôžemepovažovať za všeliek, ktorý dokáže vyliečiť rakovinualebo zlomenú nohu. Tento pobyt nám môželen dopomôcť aktivizovať svoje vlastné uzdravovacieprocesy.Interiérový kontakt s prírodným prostredímĽudia si vo všeobecnosti spájajú interiérové rastlinys pocitom pohody a vnímajú ich ako upokojujúcea zdraviu prospešné. Rastliny a kvety zohrávajúdôležitú úlohu predovšetkým pri odbúravaní stresu,mentálnej únave, zlepšovaní nálady a absorbovanínečistoty z ovzdušia. V nemocničných zariadeniachboli kvety a rastliny dlho považované za zdrojnákazy, respektíve zdroj patogénnych baktérií, ktorémôžu spôsobovať choroby. Práve z toho dôvodu bolaväčšina uskutočnených výskumov zameraná skôr nazistenie rizika, ako na ich pozitívny vplyv na zdraviečloveka. Až doteraz však tieto výskumy zlyhávajú nadôkazoch medzi spojitosťou bakteriálnych organizmovprítomných v pôde a nemocničnými infekciami11 . Napriek tomu však navádzajú k opatrnosti predprítomnosťou kvetov v priestoroch s akútne chorýmipacientmi, nie však z dôvodu šírenia infekcií, alez dôvodu možných alergických reakcií.Zabezpečenie kontaktu so svetlom„Pre rýchle uzdravenie pacienta je dôležité nielendenné svetlo, ale aj priame slnečné svetlo“. FlorenceNightingale, 1860 12Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré majú antidepresívnyvplyv na pacienta je denné svetlo. V prípade,že je denné osvetlenie podcenené a architektonicko-priestorovériešenie interiéru neumožňujejeho dostatočný prísun, môže to spôsobovať okrempsychických problémov aj nesprávne fungovanie fyziologickýchfunkcií. Teoreticky existujú tri spôsoby,ktorými môže denné svetlo pozitívne vplývať na ľudskézdravie 13 :– cez vizuálny systém (zlepšuje viditeľnosť)– cez biologický systém (zlepšuje každodenný cyklus)– cez psychologický systém (zmiernenie depresií)Tieto pozitívne vplyvy sa prejavujú aj na dĺžke liečbypacientov v nemocničnom prostredí. Výskum K. Beauchemina14 skúmal, či množstvo denného svetlamôže mať vplyv na dĺžku liečby pacientov s psychickouporuchou. Dĺžka pobytu pacientov s depresiouumiestnených v slnečných izbách sa porovnávalas dĺžkou pobytu pacientov umiestnených v izbáchbez priameho slnečného svetla. Výsledkom bolo,že pacienti v slnečných izbách sa v priemere liečili16,5 dňa, čo je v porovnaní s druhou skupinou,ktorá sa liečila 19,5 dňa, takmer 15 % rozdiel v dĺžkepobytu.V ďalšom výskume K. Beauchemin 15 skúmal, čimnožstvo slnečného svetla môže ovplyvňovať aj dĺžkuliečby pacientov s myokardiálnym infarktom. Počasdĺžky skúmania boli pacienti náhodne rozdeľovanído slnečných izieb a izieb bez priameho slnečnéhosvetla. Dĺžka liečby pacientov v slnečných izbáchbola v priemere o 30 % kratšia, ako pri pacientochv izbách bez priameho slnečného svetla. Zaujímavýmzistením bolo aj zredukovanie úmrtnosti. V izbáchbez slnečného žiarenia zomrelo počas experimentu40 pacientov z 335, v slnečných izbách to bolo 21 pacientovz 293, čo je pokles takmer o 40 %.Množstvo slnečného svetla v nemocničnej izbemôže ovplyvňovať aj objem podávaných liekov protibolesti. Výskum J. Walcha 16 porovnával množstvopodávaných analgetík medzi dvoma skupinami pacientovzotavujúcich sa po operácii chrbtice. Pri prvejskupine pacientov, ktorí boli umiestnení v slnečnýchnemocničných izbách sa znížil objem podávanýchliekov proti bolesti o 22 %, v porovnaní s pacientmiv nemocničných izbách s menším stupňom preslnenia.Pričom prvá skupina izieb mala o 46 % viacejpriameho slnečného žiarenia ako druhá skupina.Okrem množstva svetla je dôležitým aspektomaj druh svetla vzhľadom na svetové strany. VýskumAlfreda J. Lewyho 17 zistil, že vystavenie pacienta slnečnémusvetlu v ranných hodinách je z hľadiskazmiernenia depresie takmer dvakrát účinnejšie akoslnečné svetlo vo večerných hodinách. F. Benedettivo svojom výskume 18 ďalej rozvinul tento dôkaza skúmal, či vplyv slnečného svetla v ranných a vo večernýchhodinách má vplyv na dĺžku liečby pacientovs manickou depresiou. Pacienti umiestnení v izbáchs orientáciou okien na východ mali v priemere o 3,6dňa kratší pobyt v nemocnici ako pacienti v izbách sozápadným výhľadom.Nie sú žiadne pochybnosti, že ľudia vo všeobecnostipreferujú osvetlenie denným svetlom oproti umelémuosvetleniu nielen preto, že je príjemnejšie, aleaj preto, že ma pozitívny vplyv na ich psychický stav.Výskum J. Heerwagena 19 , ktorý sa konal v USA, zistil,že až 73 % ľudí si myslí, že denné svetlo im na rozdielod umelého vie zlepšiť pocit pohody. Denné osvetlenieje spravidla jasnejšie a má viacej vyváženú škálufarebného spektra ako väčšina umelého osvetlenia.To iste platí aj o vlnovej dĺžke, ktorá je pri umelomosvetlení v porovnaní s denným svetlom nedostatočná,čo následne môže spôsobovať depresiu, náladovosť,žiadostivosť po karbohydrátoch a v neposlednomrade aj zvýšený krvný tlak. Z toho dôvodu byumelé osvetlenie v nemocničných izbách malo v čonajväčšej miere napodobňovať svojimi vlastnosťamisvetlo denné. Ako vhodný spôsob sa odporúča riešenierozptýleným, nepriamym svetlom.Prostredie nehlučné a nerušivéJeden z najčastejších rušivých vplyvov v nemocnicije hluk. Nemocničné priestory majú spravidla zvukovoreflektívne plochy, ktoré odrážajú a šíria hluk,namiesto toho, aby ho pohlcovali. Všeobecne by smemohli hluk v nemocničnom prostredí rozdeliť podľazdroja do troch skupín 20 :– hluk pochádzajúci od ostatných pacientov– hluk pochádzajúci od používania liečebných prístrojova pomôcok– hluk z exteriéruPodľa príručky svetovej zdravotníckej organizácie 21 jeprípustná hodnota pre kontinuálnu hlukovú hladinuv nemocničných izbách 40 dB, počas nočného spánkuby nemala vo svojich najvyšších fázach prekročiť35 dB. Skutočné hodnoty kontinuálnej hlukovej hladinysú však podľa výskumov 22 , ktoré sa zaoberalihlukom v nemocničnom prostredí, podstatne vyššiea ich hodnota sa napríklad v prípade anglických nemocnícpohybuje v priemere od 45 dB do 68 dB. Pritýchto hodnotách je dôležité spomenúť, že decibelyrastú logaritmicky, takže každých 10 dB znamená približnézdvojnásobenie hluku (hluk o hodnote 60 dBje približne štyrikrát vyšší ako 40 dB).Hluk môže mať nepriaznivý vplyv na liečbu pacientov,ako aj na správanie a pracovnú činnosť personálu.Výskumy, ktoré sa zaoberali vplyvom hlukuna zdravotný stav pacienta konštatovali, že vyššiehodnoty hluku spôsobujú zvýšený krvný tlak, vyššiufrekvenciu úderov srdca, nižšiu absorpciu kyslíka prikyslíkovej terapii, zhoršený spánok. Všetky tieto aspektymôžu viesť k zhoršeniu zdravotných výsledkovpacienta 23, 24 . Hluk je neprijateľný aj pre prácu personálu.Nevhodné akustické vlastnosti priestoru môžuviesť k únave, stresu, komunikačným nedorozumeniama tak spôsobovať omyly v liečebnom procese.Redukovať hluk na prijateľné hodnoty je nevyhnutnévo všetkých lôžkových častiach nemocnice. Pacientivo viaclôžkových nemocničných izbách sú spravidlaviac vnímaví na hluk ako pacienti v jednolôžkovýchizbách. Hlavným zdrojom hluku v tomto prípade súostatní pacienti a ich činnosť (prijímanie návštev,rozprávanie s personálom, vykonávanie liečebnýchúkonov u spolupacientov, kašeľ atď.). Tento zdrojhluku je mimoriadne stresujúci najmä z dôvodu, žepacient nemá nad ním kontrolu a cíti sa diskriminovaný.Hluční spolubývajúci sú podľa R. Ulricha najčastejšímdôvodom pri presunoch pacientov.Výskum organizácie Press Ganey 25 , ktorý sa konalna vzorke dvoch miliónov pacientov v 1 462 nemocničnýchzariadeniach zistil, že ak sú pacienti umiestnenív jednolôžkových izbách, tak ich celková spokojnosťs hladinou hluku v nemocnici je o 11,2 % vyššiaako u pacientov vo viaclôžkových izbách. Výskum ďalejpoznamenáva, že táto hodnota je veľmi výrazná,vzhľadom na to, že zvýšenie spokojnosti pacientovALFA 2 ¦ 2012 47

VÝSKUM NAVRHOVANIA3 ¦ Plochy komunikačných priestorov sú riešené zo zvukovoabsorbčnýchmateriálov – UMCG nemocnica v AmsterdameFoto: Stanislav Majcher4 ¦ Informačná tabuľa s popisom a mapou momentálnejpolohy pred každým krížením smerov – Bosch nemocnicav Stuttgarte Foto: Stanislav Majcher5 ¦ Prvky výtvarného umenia majú okrem estetickej funkcie ajfunkciu orientačnú, VU liečebné centrum v AmsterdameFoto: Stanislav Majchers pobytom hoci len o 1 % až 2 % je pre nemocnicefinančne mimoriadne náročný proces.Štúdia V. Blomkvista 26 , ktorá skúmala efekt akustickéhoriešenia stropu na pacientov po infarkte zistila,že pri použití zvukovo-absorbčného stropu majúpacienti vo viaclôžkových izbách lepší spánok, súmenej stresovaní a rehospitalizácie na iné miesto súnižšie ako u pacientov v miestnosti s neupravovanýmstropom. Nezávisle od štúdie V. Blomkvista, bol v tejtooblasti uskutočnený aj iný výskum 27 , ktorý skúmalvplyv akustických zmien na zdravotný stav pacientovv ošetrovacej jednotke s kardiovaskulárnym ochorením.V tomto prípade bol tiež použitý na zlepšenieakustických vlastností priestoru zvukovo-absorpčnýpodhľad. Pri porovnaní kardiovaskulárnych vlastnostípacientov, ktorí sa liečili pred zmenou a po zmeneakustických podmienok, bolo zistené, že pacienti poakustických zmenách vykazovali lepšie zdravotné výsledkyako skupina, ktorá bola v týchto priestorochliečená pred akustickými zmenami.Špeciálnu pozornosť pri riešení nemocničnéhozaradenia je potrebné venovať aj dopravnému hluku.Súvislosťou medzi týmto negatívnym vplyvoma zdravotným stavom ľudí, ktorí mu boli vystavení,sa zaoberalo sympózium v Hague 28 . Prezentovanévedecké štúdie sa zhodli v závere, že hluk pochádzajúciz dopravy, môže zásadne ovplyvňovať kvalituspánku a celkovú psychickú pohodu človeka (meralimnožstvo užívania liekov na spanie, porovnávala sacelková nálada, únava a pod.). Tieto štúdie sa netýkalinemocničného prostredia, ale logicky môžemepredpokladať ich negatívny vplyv aj na liečebný procespacienta.Prostredie podporujúce pocit priestorovejorientáciePre psychickú pohodu pacienta je mimoriadne dôležité,aby vedel, kde sa v komplexe nemocnice nachádza,ako sa môže samostatne dostať na jemu žiadanémiesto.Isadore Rosenfield 29Kvalitný informačný systém, ako aj čitateľnosť a jednoduchosťdispozičného riešenia je jednou z prvýchvýhod nemocničného prostredia pre pacienta, ktorýje obyčajne dezorientovaný a stresovaný svojou chorobou.Informačný systém nemocnice je dizajnérskynáročnou úlohou, ktorú nie je možné riešiť čiastočne.Vyžaduje si komplexný prístup, ktorý v sebe integrujezrozumiteľné vizuálne značenia, verbálne a hmatovénavigácie pre osoby zrakovo postihnuté, ako aj globálnuštruktúrnu čitateľnosť objektu (ani výborneriešený informačný systém nebude efektívny v budove,ktorá má komplikovanú dispozíciu a neposkytujejednoduchú orientáciu a prirodzený pohyb).Podľa R. Ulricha 30 zahŕňa informačný systém v nemocničnomprostredí štyri hlavné aspekty:Administratívne a procedurálne informácie:pod ktorými autor rozumie elektronické informáciedostupné na internetovej stránke a osobne získanéinformácie pacienta pri informačnom pulte. Tátočasť nie je cieľom skúmania tejto práce.Vonkajší navádzací systém: ktorý zahŕňa informačnétabule s navádzacími bodmi a líniami na parkovisko.Tieto by mali byť umiestnené na hlavnýchdopravných trasách smerujúcich k nemocnici eštepred príjazdom. Je to prvý kontaktný bod pacientas nemocnicou, ktorý môže ovplyvniť jeho nasledujúcenálady a psychický stav. Výskum J. Carpmana 31skúmal, do akej miery sa pacienti a návštevníci nemocnicepridržiavajú vonkajšieho informačného značenia,keď je viditeľný cieľ ich cesty (v tomto prípadevstup do parkoviska). Bolo zistené, že až 37 % respondentovignorovalo značenie, ktoré ich navádzalona zadný vstup do podzemného parkoviska a skúšalona základe podvedomej orientácie uzavretý vstup,ktorý im bol dostupnejší.Vnútorný navádzací systém: pri prvej návštevenemocnice musia pacienti spravidla čeliť mnohýmproblémom súvisiacich s hľadaním správneho smeru.Vnútorný informačný systém (informačné tabule,mapy s označeným bodom momentálnej polohy,smerové navádzanie a pod.) zohráva v tomto procesedôležitú úlohu. Experimentálny výskum Y. Nelsona 32zistil, že pacienti, ktorí pri svojej orientácii v nemocnicimali k dispozícii kvalitný informačný systém,dosiahli požadovaný cieľ rýchlejšie, mali väčšiu sebadôverua menej požiadaviek na personál. Na druhejstrane, ak pacienti mali k dispozícii nevhodne riešenýinformačný systém a orientovali sa len na základesvojej intuície a informácií, ktoré dostali od personálu,vykazovali všeobecne nižšiu spokojnosť s poskytovanýmislužbami a pri dosiahnutí cieľa im bolanameraná vyššia hodnota stresu ako u pacientovz prvej skupiny. Tento výskum poukazuje na dôležitosťvhodného riešenia informačného systému, ktorýbude pacientov podvedome nútiť, aby sa podľa nehoorientovali.Ďalší výskum J. Carpmana 33 konštatoval, že smerovéoznačenia by mali byť umiestnené pred každýmkrížením smerov, ako aj v miestach, kde sa meníorientačný znak prostredia (zmena druhu podlahy,zmena farby stien). V prípade, ak ide o dlhý priestor,kde nie sú žiadne zmeny v orientačných znakoch, jepodľa tohto výskumu nevyhnutné umiestniť orientačnéznačky každých 30 m.Veľmi vhodným prvkom vnútorného informačnéhosystému sú mapy s označeným bodom momentálnejpolohy. Tento typ mapy však dostatočne spĺňasvoju orientačnú úlohu len v polohe, keď horná časťmapy korešponduje s priestorom v smere pohybu zamapou. V opačnom prípade pacienti nielenže strávia48 ALFA 2 ¦ 2012

Psychológia v nemocničnom prostredídlhý čas na zorientovanie sa v priestore, ale častozvolia aj zlý smer 34 .Identifikačný navádzací systém musí zaujať aj svojouoriginalitou a jednoduchosťou, aby pacienta hociaj podvedome nútil sa podľa neho orientovať.Musí byť riešený komplexne a hľadať súvislostis konkrétnymi danosťami priestoru.Veľmi známe sú napríklad spôsoby farebného riešenia,kde sa jednotlivé oddelenia líšia navzájominou farbou a na základe toho sú aj pomenované.Vhodnou súčasťou informačného systému je výtvarnéumenie. Svojou originalitou v danom priestoreumožňuje pacientovi si lepšie zapamätať konkrétnemiesto ako orientačný bod.Z hľadiska vhodnej terminológie pri pomenúvaníjednotlivých oddelení bolo zistené 35 , že pacientisi ľahšie pamätajú názvy, ktoré sú blízke ich každodennémuživotu (zelený pavilón sa určite lepšie pamätáako pavilón výskumu nervovo-cievnych ochorení).Jedným z najvhodnejších spôsobov terminológieje už spomínané farebné kódovanie nemocničnýchpriestorov 36 . Odporúča sa ho používať predovšetkýmpre nasledujúce časti nemocnice:– interné farebné kódovanie (pomenovanie krídielnemocnice)– externé farebné kódovanie (pomenovanie jednotlivýchbudov komplexu nemocnice)– vertikálne farebné kódovanie (pomenovanie jednotlivýchposchodí)Tento spôsob označovania je vhodný jedine v prípade,ak je použitých maximálne päť rozdielnych druhovfarieb. V opačnom prípade môže byť orientačnáčitateľnosť farieb neúčinná.Kvalitným informačným systémom môžeme zásadneeliminovať priestorovú dezorientáciu pacientaa ušetriť čas personálu. Podľa výskumu C. Zimringa37 , ktorý sa konal v nemocniciach v USA, sa čas,ktorý personál strávi koordinačným vysvetľovaním,rovná ročne dvom pracovným miestam na plný úväzok(4 500 hodín pracovnej činnosti).Prostredie poskytujúce možnosti pozitívnehorozptýleniaPacienti v nemocnici často trpia nedostatkom činnosti.Tento pocit „nudy“ spôsobuje, že sa pacientuzavrie do seba a do svojho trápenia. Venuje tak svojejchorobe prehnanú pozornosť, čo nemá pozitívnyvplyv na jeho psychiku a v konečnom dôsledku anina jeho liečbu. Nemocničné priestory by mali pretoposkytovať rôzne možnosti pozitívneho rozptýlenia,ktoré by dokázali odpútavať pozornosť pacientov odsvojho ochorenia, a tak zmierňovať ich pocit napätiaa stresu.Pozitívne rozptýlenie v nemocnici môže byť prezentovanévo viacerých formách. Od možnosti vykonávaniarôznych každodenných aktivít evokujúcichpacientom život mimo nemocnice cez rôzne formyumenia až po celkové estetické a farebné stvárnenievnútorných priestorov.Aktivity pripomínajúce život mimo nemocniceDo kategórie aktivít evokujúcich život mimo nemocnicemôžeme všeobecne zaradiť: obchody, služby,knižnice a fonotéky, kaviarne a reštaurácie, priestorynáboženského obradu, priestory rehabilitačno-rekreačnýchaktivít.Výskum záujmu o jednotlivé činnosti v nemocnici,ktorý uskutočnila Salfordská univerzita, 38 ukázal,že 31,7 % pacientov pokladá obchodné priestorya služby v nemocnici za veľmi potrebné (konkrétneide o predaj novín, časopisov, kníh, kaderníctvo, pošta,bankové služby). Negatívny postoj malo len 2,3 %opýtaných. Podobné hodnotenia (31 %) mali aj službyako kaviarne a reštaurácie. Ostatné aktivity akopriestory náboženského obradu a rehabilitačno-rekreačnépriestory boli skôr hodnotené ako uspokojujúce.Poskytnutie týchto služieb dáva pacientompocit normálneho každodenného života, s možnosťouspoločensko-sociálneho kontaktu s priateľmi a srodinou. Nezanedbateľným aspektom sú aj ekonomickévýhody, plynúce pre nemocnicu, ktoré súvisias komerčným rázom niektorých aktivít.UmeniePodľa NHS 39 plní umenie v nemocničnom prostredínajmä tieto funkcie: odpútavanie pozornosti pacientaod choroby a znižovanie jeho stresu, vzdelávanie,zlepšovanie orientácie (môže byť integrovanou súčasťouinformačného systému). Pre nemocničné prostredie,je najvhodnejšie prezentovať výtvarné umeniea dramatické formy umenia 1 .Výtvarné umenie môže byť v nemocnici vyjadrenévo viacerých formách. Najčastejšie sa však môžemestretnúť s obrazmi, fotografiami, nástennými maľbami,mozaikami, keramikou, okennými vitrínami,skulptúrami a nábytkom. Na dôležitosť výtvarnéhoumenia poukázal výskum Rosalie Staricoff 40 , ktorýsa konal v nemocniciach v Chelsea a Westminster.Výskum skúmal úlohu výtvarného a dramatickéhoumenia v nemocničnom prostredí. Trval tri rokya zúčastnilo sa na ňom 1 000 respondentov. V časti,ktorá sa zoberala otázkou, do akej miery si pacienti,návštevníci a zamestnanci všímajú prvky výtvarnéhoumenia situovaného v nemocnici, bolo zistené, že 93% pacientov, 96 % návštevníkov, 99 % zamestnancovsi všimlo prvky nainštalovaného výtvarného umenia.Z toho 70 % až 80 % respondentov z každej skupinyreferovalo, že nainštalované výtvarné diela ich pozitívnezaujali a pomohli im odvrátiť myšlienky od momentálnychproblémov. Tento výskum ďalej skúmalaj vplyv výtvarného umenia na pacientov s rakovinou.Bolo zistené, že počas prijímania chemoterapieskupina pacientov, čo bola v priestore s prvkom výtvarnéhoumenia (obraz s prírodnou scenériou) malao 18 % nižší stupeň úzkosti a o 34 % nižší stupeň depresieako skupina v priestore bez výtvarných prvkov.Dôležitým aspektom výtvarného umenia v nemocničnomprostredí je aj jeho motív. Pri posudzovanívhodného obsahu umeleckých diel musíme zohľadňovaťpsychický stav pacientov. Je známe, že stresovaníľudia sú citlivejší na svoje okolie a ich stimulačnýsystém vníma svoje okolie spravidla emocionálnea nepredvídavo.Paul Niedenthal vo svojom výskume 41 zistil, že ľudiapod stresom a tlakom podliehajú tzv. „emocionálnemustotožňovaniu“, to znamená, že ak je takáosoba v prítomnosti množstva stimulov (objektov),najpravdepodobnejšie zameria svoju pozornosť naten, ktorý je najemocionálnejší.Vhodný motív výtvarného diela pre nemocničnéprostredie by mal byť z toho dôvodu obsahovo zreteľnýa jasný. Výskumy, ktoré boli uskutočnené v tejtooblasti, varujú pred používaním abstraktnéhoumenia, ktorého význam možno interpretovať viacerýmispôsobmi a zatiaľ čo nestresovaná osoba homôže vnímať zaujímavo a objavujúco, u osoby, ktoráje pod vplyvom stresu, môže nejednoznačný motívvyvolávať napätie a úzkosť.Výskum J. Carpmana 43 , ktorý skúmal reakcie pacientovna rôzne motívy umeleckých diel, konštatoval,že pacienti pozitívne reagovali na prírodnémotívy, ktoré u nich evokovali kladné asociáciez predchádzajúcich skúseností. Abstraktné motívyboli vnímané rôznorodo (od prevládajúcich veľmi negatívnychreakcií až po ojedinele pozitívne reakcie).Podobné výsledky potvrdila aj štúdia Rogera Ulricha44 . Psychologicky vhodné umelecké diela prenemocničné prostredie by podľa tejto štúdie maliobsahovať emocionálne pozitívne gestá, ktoré byu pacientov evokovali nádej, radosť, lásku, dôstojnosť,mier, pokoj, bezpečnosť a najmä život. Špeciálnymprípadom sú psychicky postihnutí pacienti, kdeje motív a jeho realistickosť hlavným určujúcim faktorompri výbere vhodných umeleckých diel.Výtvarné umenie s prírodným motívom má podľavýskumu R. Ulricha 45 aj liečebné výsledky. Výskum sazaoberal uzdravovacím procesom 166 pacientov pooperácii srdca. Pacienti boli rozdelení do troch rovnakýchskupín. Jedna skupina pacientov mala v izbena stene obraz s prírodným motívom. Druhá skupinaobraz s abstraktným motívom a tretia nemala v izbežiaden obraz. Ulrich deklaruje, že skupina pacientov,ktorá mala v izbe obraz s prírodným motívom vykazovalanajmenšie hodnoty úzkosti a stresu. U skupinypacientov, kde na stene visel obraz s abstraktnýmmotívom, boli na druhej strane zaznamenané tietohodnoty ako najvyššie. Tento výskum je zaujímavý, ajkeď by sme mohli polemizovať s metódami meraniaALFA 2 ¦ 2012 49

VÝSKUM NAVRHOVANIA6 ¦ Fyzický model nemocnice tvorí súčasť orientačnéhosystému – Bosch nemocnica v StuttgarteFoto: Stanislav Majcher7 ¦ Kaviareň ako súčasť vstupnej haly priestorov nemocniceUMCG nemocnica v AmsterdameFoto: Stanislav Majcherúzkosti a stresu u pacientov po operácii srdca (keď jeich zdravotný stav nepredvídateľný a frekvencia tepuzávisí od úspešnosti operácie a iných liečebných faktorov).Napriek tomu je možné z tohto výskumu usudzovať,že príjemná a utišujúca vizuálna stimuláciamôže zlepšiť psychický stav pacienta.Prostredie umožňujúce blízkym byť súčasťouliečebného procesuExistuje veľa štúdií, ktoré dokazujú, že psycho-sociálnapodpora zo strany blízkeho človeka (rodinnýchpríslušníkov, priateľov) má vplyv na redukovaniestresu pacienta 46, 47 . Pacienti spravidla vstupujú donemocničného prostredia so strachom o svoj zdravotnýstav a život. V tomto stave sa môžu cítiť osamelía izolovaní od svojich blízkych, čomu prispievaaj inštitucionálny a neosobný ráz nemocnice. Tietopocity môžeme vhodným architektonickým riešenímprostredia len zmierniť, eliminovať ho dokáže jedineľudský faktor.Choroba spôsobuje stres nielen samotnému pacientovi,ale aj jeho blízkemu okoliu a často sa stáva,najmä v prípade detských oddelení, že rodičia zostrachu o zdravotný stav svojho dieťaťa, chcú zostaťv jeho prítomnosti a byť mu nápomocní v jeho chorobe.Umožnenie blízkej osobe zostať v priamej prítomnostisvojho drahého je v konečnom dôsledku zozdravotných dôvodov lepšie pre obidve strany a práveblízky človek sa môže stať niekedy viac nápomocnýv liečebnom procese ako ošetrovateľ.Výskum K. Powersa 49 , ktorý skúmal prítomnosť rodičovna detskom oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti,konštatoval zlepšenie psychického stavuu rodičov, ako aj u detí. Zo strany personálu bola prítomnosťrodičov vnímaná pozitívne. Rovnako pozitívnevýsledky boli dosiahnuté aj v nemocnici Methodistcampus of Clarian Health v Indianapolise, kdesa rozhodli na oddelení srdcových chorôb realizovaťprojekt „rodina ako súčasť liečby“. Zaujímavým zistenímvšak bolo zásadné zníženie fluktuácie personálu,ktorá tvorila do začiatku tohto projektu jeden z hlavnýchproblémov spomínaného oddelenia 50 .Výskum P. Astedt-Kurkiho 51 , ktorý skúmal, akémiesta v nemocnici preferujú rodinní príslušníci prinávšteve svojho blízkeho, konštatoval, že 49 % rodinnýchpríslušníkov sa vyjadrilo pre nemocničnúizbu, 20 % skôr preferuje spoločenskú miestnosť naoddelení a 21 % posedenie so svojím blízkym v kaviarni.Ako hlavná požiadavka pri voľbe miesta, bolaspomenutá možnosť súkromia pri rozhovore. Nedostatkomvýskumu bolo, že sa konal na nemocničnomoddelení s viaclôžkovými izbami a nediferencovalnázory respondentov vzhľadom na počet lôžok.Môžeme však predpokladať, že v prípade poskytnutiajednolôžkových izieb by percentuálne hodnotypre nemocničnú izbu boli ešte vyššie. Prítomnosťrodinných príslušníkov môže zásadne znížiť aj početfyzických úrazov na nemocničnej izbe. Výskum A.Hendricha 52 zistil, že ak pacienti boli na rehabilitačnomoddelení umiestnení v jednolôžkových izbácha bola im umožnená prítomnosť rodinných príslušníkov,ktorí im asistovali pri liečbe, tak počet fyzickýchúrazov (pádov) pacientov sa znížil o viac ako dvetretiny. Pády, ktoré sa predsa len vyskytli, vyplývaliskôr z nesprávnej manipulácie s chorým a nespôsobiližiadne vážnejšie zranenia, ktoré by zásadne ovplyvnililiečbu pacientov.Najvhodnejším spôsobom, ako poskytnúť priateľoma rodinným príslušníkom možnosť participovaťna liečbe pacienta, je riešenie, ktoré poskytuje jednolôžkováizba, a to vďaka svojej priestorovej koncepciia možnosti dostatočného súkromia. Viaclôžková izbamá na druhej strane negatívny vplyv na prítomnosťrodinných príslušníkov. Nedostatok súkromia priamoovplyvňuje ich vzájomnú komunikáciu s pacientom,ktorého prišli navštíviť. Rozhovor v prítomnostiostatných spolupacientov je spravidla vedený v neosobnomtóne a je determinovaný návštevnými hodinami53 . Psychická a spoločenská podpora zo stranyrodinných príslušníkov a priateľov má dôležitý antistresujúciefekt, preto je dôležité z pohľadu architektonickéhoriešenia vytvoriť čo najlepšie podmienky,ktoré by tento proces podporovali.Prostredie chrániace súkromieNedostatok súkromia je jedným z hlavných dôvodovnespokojnosti pacientov s hospitalizáciou v nemocničnomprostredí 54 . Wolf a Laufer na základe svojhovýskumu 55 definovali štyri oblasti súkromia, ktoré súv nemocničnom prostredí žiadané:1. dostatok vlastného priestoru2. dostatok príležitostí byť mimo obťažovania druhýmipacientmi3. možnosť byť sám4. možnosť súkromne komunikovaťVzťah medzi nedostatkom vlastného priestorua správaním pacientov skúmal vo svojej skoršej štúdiiCraig Zimring 56 . Všeobecným zistením tohto výskumubolo, že ak má pacient poskytnutý ohraničenýsúkromný priestor, akým je napríklad súkromná izba,má tendenciu sa správať viacej spoločensky a sebavedomo.V opačnom prípade, ak pacient pociťuje nedostatoksúkromia pre svoje potreby, môžu nastaťdve situácie: pacient sa utiahne do seba a svojho trápenia(stav rezignácie) alebo začne s dožadovaním sasvojich hraníc (stav bojovnosti voči niekomu). Ani jedenz týchto prípadov nemá pozitívny vplyv na jehopsychický stav.Ďalším negatívnym faktorom, ktorý priamo súvisís nedostatkom súkromia, je hluk. Vedecké výskumydokazujú, že hluk pochádzajúci od spolupacientovje jedným z hlavných aspektov, ktoré zapríčiňujú50 ALFA 2 ¦ 2012

Psychológia v nemocničnom prostredínespavosť 57 . Tento zdroj hluku však môže pacient voviaclôžkovej izbe len veľmi ťažko ovplyvniť, čo má neskôrza následok nevyžiadané presuny a s tým súvisiacenáklady a riziká. Možnosť súkromia poskytujeaj slobodu vo vykonávaní rôznych kultúrnych a náboženskýchpraktík, ktoré by v opačnom prípade mohlimať rušivý vplyv na spolubývajúcich pacientov 58 . Tietopraktiky sú často pre pacientov dôležité a prispievajúim k psychickej pohode.Dobrá komunikácia medzi lekárom a pacientom doznačnej miery pomáha pri správnom a rýchlom diagnostikovaníochorenia a následnom aplikovaní vhodnejliečby.Výskum P. Ubela 59 poukazuje na to, že pacienti dokážuotvorenejšie rozprávať o svojej chorobe a zdravotnýchproblémoch s lekárom v súkromí, bez prítomnostitretej osoby (zdravotnej sestry alebo inéhopacienta).Najlepším riešením, ktoré rešpektuje spomenutépožiadavky, sa zdá byť jednolôžková izba, lebo poskytujezo všetkých riešení najlepšiu výhodu auditoriálneho,vizuálneho, pachového súkromia.Prostredie bezpečnéZákladom psychickej pohody pacienta v nemocničnomprostredí je pocit bezpečnosti. Bezpečnosť bymala byť pre nemocničné prostredie samozrejmosťou.Aby to však platilo, je potrebné poskytnúť istotupacientom najmä v týchto troch oblastiach:– redukovanie šírenia infekcií– redukovanie terapeutických a farmaceutickýchchýb– edukovanie telesných úrazovInfekcie sa prenášajú kontaktom a vzduchom. Infekciespôsobené pobytom v nemocnici spolu s liečebnýmia farmaceutickými chybami sú v USA na prvommieste v rebríčku spôsobených úmrtí ľudí. Ročne zabijúviacej Američanov ako AIDS, rakovina prsníkaalebo automobilové nehody. Čistota ovzdušia a vetraniezohráva rozhodujúcu úlohu pri prenose patogénnychhubových spór, ktoré sa najviac podieľajú nacelkovom stupni infekčných ochorení. Najvhodnejšíspôsob vetrania je podľa „The Green Guidelines forHealthcare Construction state“ 60 prirodzené vetranies použitím otváravých okien. Otváravé okná taktiežumožňujú pacientom priamejší kontakt s vonkajšímprostredím (cítiť vôňu prírody, povievajúci vánoka pod.).Jedným z hlavných zdrojov liečebných omylova klinických incidentov je premiestňovanie pacientaz izby do izby alebo na iné oddelenie. Dôvod, prečotieto omyly vznikajú, je ľudský faktor (problém v komunikáciemedzi personálom, meškanie, strata informáciíalebo náhly problém s výpočtovou technikou).Výskum M. Phiriho 61 hovorí, že pri premiestňovanípacienta je až 70 % pravdepodobnosť aspoň jednejliečebnej chyby. V nemocnici s viaclôžkovými izbamije spravidla denne 6 – 9 prípadov, keď musí byť pacientpresunutý 62 . Tento problém možno do veľkejmiery vyriešiť poskytnutím jednolôžkových izieb,ktoré svojou flexibilnosťou umožňujú vykonávať každodennéliečebné úkony priamo na izbe, a tak redukovaťzbytočné presuny pacientov.Pri telesnom úraze pacient utrpí nielen fyzickú, aleaj psychickú ujmu na svojom zdravotnom stave, čímsa predlžuje jeho pobyt v nemocnici a zvyšujú sa finančnénároky na jeho liečbu. Výskum S. Brandisa 63 ,ktorý sa zaoberal prevenciou pádov v 201 nemocniciach,zistil, že 51,8 % pádov sa prihodilo v nemocničnejizbe, 24,4 % v sprche, 6,3 % na chodbe, 15,2 %v iných častiach nemocnice. Presúvanie z postelena posteľ je podľa tohto výskumu najkritickejšoučinnosťou, pri ktorej sa prihodilo 42,2 % všetkýchpádov.Nemocničné prostredie na SlovenskuPri charakterizovaní súčasného stavu nemocničnýchzariadení na Slovensku možno konštatovať, že väčšinaz nich nespĺňa ani základné očakávania dnešnéhopacienta.Väčšina slovenských nemocníc pochádza z obdobiaspred roka 1989 a verejnosti sú známe najmä presvoje chladné a neosobné prostredie, nepriehľadnosťvnútornej prevádzky, ktorá vyvoláva dezorientáciuu návštevníkov a pacientov, bariérové riešenie vstupnýchpriestorov a v neposlednom rade zastarané vnútornévybavenie.Väčšina týchto problémov vyplýva z reflektovaniafilozofie socialistického systému, ktorý nevnímal človekaako individualitu, ale skôr ako časť kolektívu. Čoje ešte umocnené aj tým, že väčšina slovenských nemocnícbola navrhovaná a postavená v období monoblokovejéry, keď sa viacej prihliadalo na prevádzkovo-koncepčnériešenie ako na osobné požiadavkypacienta.Po roku 1948 bol na Slovensku vybudovaný celýrad nemocníc tohto typu. Veľkolepé nemocničnéstavby šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov tvoriaveľkoryso budované nemocničné komplexy s premyslenouvnútornou prevádzkou a dispozíciou, ale nadruhej strane sú: „spustnutými monštrami – ošarpanýmistavebnými troskami kolosálnych rozmerov“ 64 .Pacient sa tu postupne stával číslom v stroji na liečenie,kde prvky, ktoré by v ňom podporovali pocitvľúdnosti a znižovali jeho stres, boli pri navrhovaní,ako aj pri realizácii opomenuté.Odklon od prírodných elementov v druhej polovici20. storočia, inštitucionalizácia a neosobnosť obrovskýchnemocničných komplexov, zahrňujúcich čonajväčší počet rôznorodých oddelení, sa ukázal akonesprávny.8 ¦ Kaplnka ako súčasť nemocničného prostredia – nemocnicaKarl-Olga v StuttgarteFoto: Stanislav Majcher9 ¦ Nemocničné prostredie chodbového priestoru vybavenémadlom – Erasmus MC hospital v RotterdameFoto: Stanislav MajcherALFA 2 ¦ 2012 51

VÝSKUM NAVRHOVANIA10 ¦ Interiér nemocničnej izby,Fakultná nemocnica v BratislaveFoto: Tatiana Lizoňová11 ¦ Interiér čakárne, nemocnica v BardejoveFoto: Stanislav Majcher„Nemocnice takejto veľkosti sú už vo svojom architektonickomkomponovaní zložitým a takmer sa núkapovedať neľudským strojom, mašinériou, ktorá už znezmyselňujekonvenčné architektonické archetypy.“ 64Negatívny vplyv týchto inštitucionálnych bludísksa rovnako prejavuje aj v celom procese nemocničnejliečby a zatiaľ čo v historickom Grécku bolo prijímaniepacienta náboženským obradom, dnes je to stresujúci,neosobný proces, s negatívnym vplyvom napacientovu psychiku. Choroby a zranenia sú očividnesúkromnou záležitosťou, pričom súčasné nemocnicesú spravidla kolektívne monštrá obrovských rozmerov,ktorých úlohou nie je rešpektovať súkromiea psychiku pacienta, ale „liečiť“.„Najradikálnejšou a najefektívnejšou cestou, akozlepšiť architektúru nemocničného prostredia, je oslobodiťju od jej neosobného inštitucionálneho charakteru,to je však skôr záležitosť manažérov zdravotníckehosystému ako architektov.“ 2Monoblokové objekty sa len veľmi ťažko (z hľadiskaflexibility) prispôsobujú súčasným podmienkama ich využitie na iný účel je spravidla neobyčajne náročnéalebo až nemožné 65 . Jedným z problémov je ajnízka kvalita použitého materiálu, ktorý bol dostupnýv období, keď bola väčšina slovenských nemocnícpostavená. V súčasnosti musíme niektoré z týchtoobjektov kompletne renovovať s prihliadnutím napodmienky humanizácie. Pri objektoch, kde je renovácianeefektívna, vzhľadom na to, že sa nachádzajúvo veľmi zlom stavebnom stave a ich štruktúra nedovoľujemožnosti adaptácie na dnešné potreby liečbypacienta, je potrebné hľadať aj iné možnosti riešenia,ako napríklad ich konverziu na inú funkciu alebo dokoncademoláciu.ZáverVhodné nemocničné prostredie nemôže byť len odrazomsnahy o vytváranie estetickejších interiérov,ale má to byť vedecky podložený proces, ktorý saprioritne zameriava na psychický stav pacienta a súčasneumožňuje personálu vykonávať svoju prácu čonajefektívnejšie. Väčšina existujúcich sociálno-psychologickýcha zdravotníckych výskumov formulujenasledujúce odporúčania pre aplikáciu v architektonickejtvorbe: poskytnúť pacientom stres redukujúcivýhľad na prírodné elementy z okna nemocničnejizby, umožniť pacientom priamy kontakt s prírodnýmprostredím, poskytnúť čo najlepší kontakt s dennýmsvetlom a slnečným svetlom, poskytnúť nehlučnéa nerušivé prostredie v nemocničnej izbe, vhodnýminformačným systémom podporovať orientáciu pacientav priestore, poskytnúť možnosti pozitívnehorozptýlenia a spoločenských aktivít, poskytnúť dostatoksúkromia, zlepšiť výmenu vzduchu v lôžkovejčasti a každej izbe poskytnúť vlastné hygienické zariadenie,umožniť blízkym byť súčasťou liečebnéhoprocesu, decentralizovať stanice zdravotných sestierbližšie k nemocničným izbám a tak zlepšiť dohľadnad pacientom.Väčšina humanizačných faktorov sa opiera o jedenspoločný cieľ – dosiahnuť psychickú pohodu a udržaťpocit vlastnej identity pacienta v inštitucionálnommodeli nemocničnej liečby.52 ALFA 2 ¦ 2012

Psychológia v nemocničnom prostredí1Planetree, Inc. and Picker Institute (2008), Patient-CenteredCare Improvement Guide, s.170 – 175, publikované na:http://www.patient-centeredcare.org (15. 05. 2012)2Cor Wagenaar (2003) pre „Evidence Based Design: Architectureas medicine“ Medzinarodne sympozium, Univerzitne liecebnecentrum, Groningen, Holandsko, s. 13 – 14.3www.planetree.org4www.healthdesign.org5KAPLAN, Stephen (1995). The restorative benefits of nature:Towards an integrative framework. Journal of EnvironmentalPsychology, 15, s. 169 – 182.6ULRICH, Roger (1984). View through a window may influencerecovery from surgery. Science 224: s. 420 – 421.7Ne’eman, Eliyahu – HOPKINSON, Ronald G. (1970) Thedetermination of minimum acceptable window size. LightingResearch and Technology, Vol. 2, 1970, s. 17.8Markus, T., A., (1967) The Function of Windows – A Reappraisal,Building Science, Vol. 2, 1967, s. 97 – 121.9Architectural Review The, March 2002, s. 63.10COOPER-MARCUS, C. & BARNES, Marni (1995). Gardens inHealthcare Facilities: Uses, Therapeutic Benefits, and DesignRecommendations. Martinez, CA: The Center for Health Design.11LACHARITY, Linda kol. (2003). Are plants vectors fortransmission of infection in acute care? Critical Care NursingClinics of North America, 15, s. 119 – 124.12NIGHTINGALE, Florence (1860) Notes on Nursing: What it isand what it is not. Harrison, London.13BOYCE, Peter. – HUNTER, Claudia. & HOWLETT, Owen.(2003). The benefits of daylight through windows. New York:Lighting Research Center.14BEAUCHEMIN, Kathleen & HAYS, Peter. (1996). Sunnyhospital rooms expedite recovery from severe and refractorydepressions. Journal of Affective Disorders, 40(1), s. 49 – 51.15BEAUCHEMIN, Kathleen & HAYS, Peter. (1998). Dying in thedark: Sunshine, gender and outcomes in myocardial infarction.Journal of the Royal Society of Medicine, 91(7), s. 352 – 354.16WALCH, Jeffrey a kol. (2005). The effect of sunlight onpostoperative analgesic medication usage: A prospective studyof spinal surgery patients. Psychosomatic Medicine, 67(1),s. 156 – 163.17LEWY, Alfred a kol. (1998). Morning vs evening light treatmentof patients with winter depression. Archives of GeneralPsychiatry, 55(10), s. 890 – 896.18BENEDETTI, Francesco a kol. (2001). Morning sunlight reduceslength of hospitalization in bipolar depression. Journal ofAffective Disorders, 62(3), s. 221 – 223.19HEERWAGEN, Judith & HEERWAGEN, David (1986). Lightingand psychological comfort. Lighting Design + Application, 16(4),s. 47 – 51.20MILETTE, Isabelle & CARNEVALE, Franco (2003). I’m trying toheal… noise levels in a pediatric intensive care unit. Dynamics,14(4), s. 14.21BERGLUND, Birgitta – LINDVALL, Thomas & SCHWELA,Dieter (1999). Guidelines for community noise. World HealthOrganization: Protection of the Human Environment.22BLOMKVIST, Vanja a kol. (in press, 2004). Acousticsand psychosocial environment in coronary intensive care.Occupational and Environmental Medicine.23JOHNSON, Amy Nagorski (2001). Neonatal response tocontrol of noise inside the incubator. Pediatric Nursing, 27(6),s. 600 – 605.24GABOR, John a kol. (2003). Contribution of the intensive careunit environment to sleep disruption in mechanically ventilatedpatients and healthy subjects. American Journal of Respiratoryand Critical Care Medicine, 167(5), s. 708 – 715.25Press Ganey, Inc. (2003). National patient satisfaction datafor 2003.26BLOMKVIST, Vanja a kol. (2004). Acoustics and psychosocialenvironment in coronary intensive care. Occupational andEnvironmental Medicine.27HAGERMAN, Inger a kol. (2005). Influence of intensivecoronary care acoustics on the quality of care and physiologicalstate of patients. International Journal of Cardiology, 98(2),s. 267 – 270.28Health Council of the Netherlands (2004). Effects of noise onsleep and health. Publication no. 2004/14. The Hague: HealthCouncil of the Netherlands.29Rosenfield Isadore, Hospital Architecture and Beyond,Reinhold Book Corporation, New York 1969, s. 63.30ULRICH, Roger – XIAOBO, Quan (2004) The Role of thePhysical Environment in the Hospital of the 21st Century, TexasA & M University.31CARPMAN, Janet a kol. (1985). Hospital design andwayfinding: A video simulation study. Environment & Behavior,17(3), s. 296 – 314.32NELSON-SHULMAN, Yona (1983 – 1984). Information andenvironmental stress: Report of a hospital intervention. Journalof Environmental Systems, 13(4), s. 303 – 316.33CARPMAN, Janet a kol. (1984). No more mazes: Researchabout design for wayfinding in hospitals. Ann Arbor, Michigan:The University of Michigan Hospitals.34LEVINE, Marchon, & HANLEY, Gilbert (1984). The placementand misplacement of you-are-here maps. Environment& Behavior, 16(2), s. 139 – 157.35CARPMAN, Janet. & GRANT, Michael (1993). Design thatcares: Planning health facilities for patients and visitors(2nd ed.). Chicago: American Hospital Publishing.36http://www.nhsestates.gov.uk37ZIMRING, Craig (1990). The costs of confusion: Non-monetaryand monetary costs of the Emory University hospital wayfindingsystem. Atlanta, GA: Georgia Institute of Technology.38The University of Salford, Investigation and Assessment ofAttitudes to and Perceptions of the Built Environments in NHSTrust Hospitals, 2003.39http://www.nhsestates.gov.uk40STARICOFF, Rosalia Lelchuk a kol. (2001) A Study of theeffects of the visual and performing arts in healthcare, HospitalDevelopment, Vol. 32 No. 6 June 2001, s. 25 – 28.41NIEDENTHAL, Paula a kol. (1994) The Heart’s Eye: EmotionalInfluences in Perception & Attention.San Diego: Academic Press,s. 87 – 113.42COOPER-MARCUS, Clare & BARNES, Marni (1995). Gardensin Healthcare Facilities: Uses, Therapeutic Benefits, and DesignRecommendations. Martinez, CA: The Center for Health Design.,s. 55.43CARPMAN, Janet (1993). Design that cares: Planning healthfacilities for patients and visitors (2nd ed.). Chicago: AmericanHospital Publishing.44ULRICH, Roger. – GILPIN, Laura : Healing arts: Nutrition forthe soul. San Francisco, Jossey-Bass 2003, s. 117 – 146.45ULRICH, Roger a kol. (1993). Effects of exposure to natureand abstract pictures on patients recovering from heart surgery.Paper presented at the Thirty-Third, Rottach-Egern, Germany46LEPORE Stephen, MATA Allen, EVANS Gary (1993) Socialsupport lowers cardiovascular reactivity in an acute stressor.Psychosomatic Med 55, s. 518 – 524.47KOMARCK, Thomas a kol. (1990) Social support reducescardiovascular reactivity to psychological challenge: A laboratorymodel. Psychosomatic Med 52, s. 42 – 58.48Hoekstra Ed, Room for the Patient, evaluation of theinstrument, prezentácia na medzinárodnom sympóziu –Architecture of Hospitals, Univerzitne liečebné centrumGroningen 2005.49POWERS, Karen – RUBENSTEIN, Jeffrey (1999). Familypresence during invasive procedures in the pediatric intensivecare unit. Archives of Pediatrics & Adolescent Medicine, 153(9),s. 955 – 958.50Cathryn Domrose (2002), A Family Affair, NurseWeek, april2, 2002.51Astedt-Kurki, Päivi – Paunonen, Marja, & Lehti, Kristiina(1997). Family members’ experiences of their role in a hospital:A pilot study. Journal of Advanced Nursing, 25(5), s. 908 – 914.52Hendrich, Ann – Fay, Joy & Sorrells, Amy (2002, September).Courage to heal: Comprehensive cardiac critical care. HealthcareDesign, s. 11 – 13.53Sallstrom, Christina a kol. (1987). Relatives‘ experience of theterminal care of longterm geriatric patients in open-plan rooms.Scandinavian Journal of Caring Science, 1(4), s. 133 – 140.54Press Ganey, Inc. (2003). National patient satisfaction data for2003., NHS Estate55Wolfe, Maxime – Laufer, Robert (1974) The concept ofprivacy in childhood and adolescence. In Carson, DH (ed), Man-Environment Interaction (s. 29 – 54), Milwaukee, WI: EDRA.56ZIMRING, Craig (1981) Stress and the Designed Environment,Journal of Social Issues, Vol. 37, No. 1, 1981, s. 145 – 171.57ULRICH, Roger. – LAWSON, Bryan – MARTINEZ, Matthew.(2003). Exploring the patient environment: An NHS estatesworkshop. London: The Stationery Office.58GALANTI, Geri-Ann (1997) Caring for patients from differentcultures: Case studies from American hospitals. University ofPennsylvania Press, US.59UBEL, Peter. A. – ZELL, Margaret – MILLER, David (1995).Elevator talk: Observational study of inappropriate comments ina public space. American Journal of Medicine, 99(2), s. 190 – 194.60Green Guidelines for Healthcare Construction: CreatingHigh Performance Healing Environments. Center for MaximumPotential Building Systems. Dec. 2003.61PHIRI, Michael: One Patient One Room – Theory & Practice:An evaluation of The Leeds Nuffield Hospital, Univerzitav Sheffielde 2003.62KOBUS, Richard a kol. (2000). Building type basics forhealthcare facilities. John Wiley & Sons, New York. s. 101 – 102.63BRANDIS, Susan (1999). A collaborative occupational therapyand nursing approach to falls prevention in hospital inpatients.Journal of Quality in Clinical Practice, 19(4), s. 215 – 221.64DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: ArchitektúraSlovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 199.65SMITH, Rich: Service Solutions: healing the sick hospital, TheHague: Health Council of the Netherlands, 2004.ALFA 2 ¦ 2012 53

NAVRHOVANIE AKO VÝSKUMEndo-parazitickáalgo-tektúravo foyeri FA STUMichal Valúšek1 ¦ Generovanie endo-parazitickejformy vo foyer na FA STUDigitálnynávrh formyPrepojenie algoritmuv plugine GrasshopperProjekt sa zameriava na vzájomné postavenie dvochkontrastných sústav a hľadá ich využitie v oblastiochrany, „zásobovania“ alebo obojstrannej koexistenciea pomocou algoritmu sa usiluje nájsť otázky zúročeniatýchto protichodných štrukturálnych alianciív architektúre s rôznou výhodnosťou alebo nevýhodnosťoupre obidve strany. Symbiózu a parazitizmusnechápe ako čisté protiklady, ale ako tesné prepojenievzťahov, keď jeden systém prispôsobuje svojuformu a „diktátorsky“ usmerňuje tok ľudí v priestorena základe asociatívnych zväzkov s prostredím.Vstupná fáza projektu – definovanie kritériíV architektonickom vymedzení ide o vyžitie charakterua potencie sústavy v návrhu emergentných väziebendo-parazitickej formy, ktorá využíva priestorfoyeru FA STU v Bratislave ako „tráviaci trakt“ telahostiteľa. Táto vnútorná dutina fakulty je následnepretkávaná logickými smermi nekonvenčnej modulácieriadenej gramatikou matematických podmienoka cyklov jazyka Visual Basic v Grasshopperi. Stenyparazita tu vymedzujú nový priestor, ktorého diverzifikovanésmery stanovujú limity jeho pohyblivéhoobjemu. Akoby vznikal priestor v priestore. Tentoprojekt je výsledkom práce študenta Bc. AladaraCsernáka z predmetu Digitálna architektúra I. – skriptovanieZS 2011/2012, ktorý na tomto zadaní pracovalpod vedením Ing. arch. Michala Valúška ako hlavnéhoriešiteľa tohto projektu riešeného v rámci Programuna podporu mladých výskumníkov 2011 (odborná konzultáciaRNDr. Andrej Hosťovecký, PhD.).Zápis kódu algoritmu cez jazykVisual Basic v GrasshopperiNávrhová fáza projektu – digitálny algoritmusNa začiatku návrhu sa uplatňuje náhodný, avšak vďakalogike algoritmu korigovaný princíp generovaniaprvotných bodov vo foyeri, ktoré sú kontrolnýmiuzlami vodiacich kriviek prebiehajúcich tiel parazita.Uzly kriviek idúcich z otvorov foyeru, kde je predpokladanénasávanie potravy parazita, sú následnev rámci algoritmu spájané logicky s najbližším voľnýmuzlom podľa smeru. Takto generované priestorovékrivky produkujú zdanlivo chaotickú spleťparazitických prúdov, ktoré diktujú nové usmerneniapohybu ľudí ako „potravy“ z piatich smerov, čímvyužívajú „ľudský“ potenciál vnútri fakulty. Cielenepritom skracujú cesty medzi krídlami a vstupom dobudovy s rozumnou distribúciou ľudí. Telá parazitareagujú na túto neobyčajnú stravu ako na vnútornépohyblivé atraktory, ktoré prechádzajú útrobamia v daných miestach nafukujú ich steny ako senzibilný„tráviaci trakt“ vo foyeri. Na druhej strane sú tietosmery istým kontrastom k voľnému pohybu ľudív otvorenom priestore a pôsobia viac diktátorsky akoslobodne. Svojím objemom pôvodný priestor foyerviac zmenšujú a uberajú z jeho formy, čím koketujús istou myšlienkou obavy nad nevyužitím jeho prázdnejdutiny. Akoby chceli telá tejto endo-parazitickejalgo-tektúry vyplniť voľný priestor, do ktorého súumiestnené. Ich povrch pritom umocňujú čiastočnéperforácie vychádzajúce z parametrického sledovaniapolohy vonkajších statických atraktorov v priestore,čím zabezpečujú preslnenie vnútra algo-tektúry a vytvárajújej interaktívne kontinuum.Vďaka parametrickej väzbe kódovaného algoritmuv Grasshopperi dokáže parazit vo výsledku meniťpriemer i charakter geometrie a veľkosť, smerovaniei nábeh perforácií na základe vzdialenosti a polôhviacerých atraktorov. Náhodné rozhodenie vnútornýchbodov vodiacich kriviek parazita je pritomfundamentom vždy inej generácie chaotickej „pásomnice“,ktorej vývoj sa dá ťažko predvídať (teóriachaosu). Ale aj napriek chveniu jej uzlov je v rámcialgoritmu stále deterministická a riadená pokynmizdola nahor. Dramatický rozsah vyhýbajúcej formysa usiluje apelovať na emócie diváka s cieľom podporiťemergentný dojem samopašného tela parazitickejalgo-tektúry (algoritmicky navrhovanej architektúry),ktoré je azda prejavom „fóbie z prázdna“.54 ALFA 2 ¦ 2012

Endo-parazitickáVťahuje ľudí, kriticky zapĺňa a využíva priestor foyeruna svoju ochranu, ale súčasne poskytuje nové smerya prepojenia. Medzi striktným tvarom foyeru a dynamickouformou parazita tak vzniká kontrast, ktorýopisuje húževnaté hmoty naťahujúce sa ako pavúčiesúkno s teoretickým charakterom ocele (pozri digitálnevýstupy projektu).Výrobná fáza projektu –realizácia fyzického modeluPo stanovení algoritmu nasledovalo optimalizovaniedigitálneho modelu pre výrobu pomocou technológie3D tlače. Na začiatku bolo potrebné maximálnepresne vymodelovať priestor foyeru, vyladiťvšetky smery parazitických prúdov, aby sa vzájomnenedotýkali a nájsť nielen optimálne rozloženie formy,ale tiež stanoviť minimálnu hrúbku stien parazitavzhľadom na postačujúcu pevnosť a stabilitu reálnehomodelu.Vzhľadom na to, že telá parazita sú chápané akočiastočne pružné a súčasne ľahké avšak pevné oceľovéformy bez použitia podpery alebo závesu, bolazvolená ako najvhodnejšia technológia 3D tlače –Laser Sintering s použitím kompozitu Alumid. Ideo plastový prach „polyamidu“ s prímesou hliníka,ktorý zabezpečil vysokú pevnosť kritických visiacichčastí modelu (telá parazita) s istou mierou ohybnosti,nízku hmotnosť a zároveň skvelé mechanickévlastnosti s určitou termálnou odolnosťou a kovovýmvzhľadom. Je preto úžasným materiálom načiastočné odprezentovanie odvážnej myšlienky tohtoprojektu, ktorý otvára diskusiu o hľadaní využitiačiastočne pevných i elastických látok v architektúre.Okrem toho je výhodou tohto kompozitu, že po odbúranímetalických častíc je biokompatibilný, recyklovateľnýa neškodný pre životné prostredie.Tento typ technológie 3D tlače a daný kompozitnapokon stanovil potrebnú minimálnu hrúbku(2 mm) stien parazita, pričom bola stále zaistená potrebnástabilita i tuhosť nepodoprených častí modelua taktiež ich primeraná čitateľnosť v rámci detailu(pozri Fyzické výstupy). Vzhľadom na túto hrúbkunásledne vyšla minimálna veľkosť modelu 300 mmx 300 mm x 115 mm na podstave 340 mm x 340 mm,čo bolo postačujúce, lebo pri menších rozmeroch bysa už stratila čitateľnosť modelu a hrúbka stien bynezodpovedala mierke. Výsledný 3D model napokonprispieva svojím reálnym priestorových výstupomk charakteru nekonvenčných štruktúr v architektúrea je jedným z hmatateľných a praktických výstupovdoktorandského výskumu riešiteľa tohto projektu.Výstupy dosiahnuté riešením projektuPoužívanie počítača prináša nové skúseností, ak architektvstúpi do dialógu so strojom na úrovni návrhualgoritmu, čím je schopný vytvárať náročné zámery,ktoré rozširujú možnosti tradičných CAD softvérova výrobné postupy CAM technológií. Interakcia všakmusí byť transparentná, s presnou skladbou algoritmov,ktoré nesmú byť ťažkopádne, ale celkom determinované.Prínosom projektu je ukážka uplatneniapresných pravidiel pri návrhu zložitej architektonickejkompozície, ktorá následne využíva možnostitechnológie 3D tlače na zhmotnenie nekonvenčnýchideí do reálneho modelu. Tento projekt reprezentujenielen oblasti súčasnej tvorby v rámci inovačnýchtechnológií v architektonickom navrhovaní, ale jehodigitálny algoritmus i fyzické stelesnenie je súčasnecenným reprezentačným materiálom ukazujúcimnové prístupy v tvorbe na predmete Digitálna architektúrana FA STU.Projekt prezentuje zložité vzťahy použitím parametrickýchpostupov v Grasshopperi, čo prináša výsledkyz hľadiska aplikácie Teórie chaosu (štruktúraje citlivá na vzťahoch a väzbách vstupných parametrov),matematických (logické pravidlá algoritmu),geometrických (generovanie digitálnych geometrií),výrobných (presnosť a kvalita 3D modelu) a aj umeleckýchsúvislostí (estetika výstupov) chaotickýchskladieb v algoritmickom navrhovaní komplikovanýchštruktúr.Metodickým výstupom projektu je napokon prototypalgoritmu riešiaci dané zadanie vo verzií Grasshopper0.8.0007 pre softvér Rhinoceros 4. a tvorivýmvýstupom uplatnenie parametrických postupovna úrovni reálneho modelu, čím demonštruje výrobnútechnológiu 3D tlače priamo v praxi. Digitálnyi reálny model tohto projektu tak prináša originálnefenomenologické výsledky priestorovej organizáciechaotickej štruktúry, keď jednoduchý algoritmusprezentuje konceptualizovanie hľadajúce riešeniapomocou jasných predpokladov, ktoré následne spĺňajústanovené kritériá v architektúre.2 ¦ Digitálne výstupy: Výsledné vizualizácie endo--parazitickejformy vo foyer na FA STU3 ¦ Fyzické výstupy: Reálny model endo-parazitickejformy vo foyer na FA STUALFA 2 ¦ 2012 55

RECENZIABratislava: Atlas sídliskDana DrobniakováVoľné zelené plochy a stromy, deka natráve, verejný park s ružovými záhonmi,obľúbená socha Býk na ceste doškoly, zariadenia občianskej vybavenostia zastávka mestskej hromadnejdopravy „na dosah ruky“… Zidealizovanápredstava o bývaní v sídlisku? SídliskoFebruárka, na ktorom som prežiladetské a študentské roky, bolo takéideálne aj v skutočnosti.Monografia Bratislava: Atlas sídliskobraz bratislavských sídlisk neidealizujea ani ho negatívne neskresľuje– predkladá koncentrovaný odbornýprehľad faktov o ich vývoji. Čitateľskyzrozumiteľnou formou autori chronologickyradia ekonomické, kultúrnea politické dôvody ich vzniku, dosah nasociálnu štruktúru bratislavskej spoločnostia územný rozvoj mesta. Atlasformuje vnímanie fenoménu bratislavskýchsídlisk v historických súvislostiachjednotlivých etáp: plánovaniekoncepcie, realizácia projektu, vývojarchitektonicko-urbanistického diela.V úvodnej textovej a nosnej obrazovejčasti s databázou encyklopedickýchúdajov autori dokumentujú sídliská realizovanév rokoch 1950 – 1995 v Bratislave.Obsahovým zameraním trochzákladných častí Atlasu umocňujú svojcieľ – neromantizovať sídliskovú realitu.Prvá časť mapuje históriu vznikusídlisk, analyzuje jednotlivé urbanistickékoncepcie, upozorňuje na špecifikáa súvislosti výstavby na územímesta, zaoberá sa otázkami spoločenskejakceptácie sídlisk. Grafové prílohyobsahujú údaje signalizujúce kvalituobytného prostredia, avšak nie je dostatočnezrejmé, či bolo cieľom autorovlen informovať, alebo aj motivovaťk porovnávaniu a hodnoteniu. Výsledokporovnávania prezentovanýchpríkladov z hľadiska dostupnej občianskejvybavenosti, hustoty osídlenia čivzdialenosti od atraktívneho centramesta môže byť neobjektívny, leboby sa porovnávali sídliská o veľkostisamostatného mesta s mestskýmištvrťami, respektíve enklávami bývaniav meste. Druhá časť – jadro publikácie– inventarizuje 21 príkladovsídlisk prostredníctvom unikátnychmáp, tabuliek a fotografií. Tretia časťposkytuje prehľad typových bytovýcha nebytových budov, netypovýcha experimentálnych budov vrátane výtvarnýchdiel realizovaných v rámci výstavbysídlisk. Kvalifikovane zostavenúdatabázu tvoria aj údaje o autorochdiel a adresa ich lokalizácie. Dokumentačnúhodnotu Atlasu sídlisk znásobujefakt, že po rozpade projektovýchústavov po roku 1989 sa rozpadli ajkompletné archívy a sumarizovať údajenielen o sídliskách, ale aj o ďalšíchdielach urbanizmu a architektúry sastáva doslova detektívnym príbehom.Rozhodovanie o rozvoji mesta v súčasnostiovplyvňuje prioritne hra čísiela argumenty investorov. Kultúrnohistorickýkontext „nového a starého“ sav procese rozhodovania odsúva do pozadia.V monografii obsiahnuté údajeo územnom rozsahu hromadnej bytovejvýstavby, hustote obyvateľov na ichúzemí, pomere občianskej vybavenostik počtu obyvateľov a vzdialenosti odcentra sú pre kompetentných predstaviteľovštátu a mesta signálom naprehodnotenie doterajších prístupovk posudzovaniu investičných zámerov.Téma bratislavských sídlisk zastupujejednu z ťažiskových tém pre diskusiutak o koncepcii územnej štruktúrymesta, ako aj o radikálnejšej orientáciína integrované plánovanie a rozhodovanieo rozvoji mesta.Grafické spracovanie Atlasu s racionálnoudatabázou nosných údajovo skúmanej sídliskovej zástavbe predstavujevizuálne kompaktnú informáciua kvalifikovaný podklad aj pre ďalšieanalýzy vývoja hromadných foriembývania po roku 1995. Autentickosťdoby vzniku a atmosféru prostrediasídlisk umocňuje čiernobiela archívnafotodokumentácia, kompozičné zámeryradenia zástavby prehľadne dokumentujea akcentuje decentná modráfarba.Oceňujem edukatívnu hodnotu monografiepre široké spektrum budúcichdomácich i zahraničných čitateľov– odbornú aj laickú verejnosť vrátaneúradníkov a politikov mesta. Paralelnéanglické texty tvoria jedinečný odbornýprínos publikácie a praktický základpre kooperáciu v oblasti riešeniaproblematiky sídliskovej formy zástavbytypickej pre rozvoj európskychmiest najmä v druhej polovici 20. storočia.Som presvedčená, že tento Atlas– kniha s väčšinovým podielom fotografií,máp a tabuliek usporiadanýchv čitateľsky pútavej forme – zaujmeaj tých, ktorí sa odborným knihám vyhýbajú,respektíve veštia nepriaznivýosud klasickej tlačenej knihe.Henrieta Moravčíková, Mária Topolčanská,Matúš Dulla, Katarína Haberlandová,Slávka Toscherová, Peter Szalay, SoňaŠčepánová: Bratislava: Atlas sídlisk,1950 – 1995 / Bratislava: Atlas of MassHousing, 1950 – 1995, Bratislava, Slovart2011. 344 s. ISBN: 978-80-556-0478-756 ALFA 2 ¦ 2012

Skúmanie historických stavieb alebo O víne,knedlíkoch a stavebných pamiatkachMagdaléna KvasnicováKaždý historický architektonický objektmá svoj príbeh, svoje vlastnédejiny, nesie charakteristické znakysvojho vzniku a premien, ktoré hoformovali v priebehu jeho existencie.Je nositeľom informácií, významov,indícií, vďaka ktorým sa stáva súčasťoudejín architektúry a kultúry. Akozdroj a prostriedok historickej pamätia identity tvorí významnú súčasť kultúrnehodedičstva.Pamiatkový výskum ako súčasť predprojektovejprípravy obnovy pamiatokje prakticky zameraný výskum, ktorýsa orientuje na poznávanie, dokumentovaniea hodnotenie historickejarchitektúry. Ako most medzi dejinamiumenia a architektonickou tvorbouje conditio sine qua non a dôležitýnástroj zodpovednej ochrany a trvalejudržateľnosti architektonickéhodedičstva.V posledných mesiacoch sa na pultochaj slovenských kníhkupectievobjavila tematicky jedinečná knižnápublikácia Zkoumání historických staveb.Prvé texty Ing. Mgr. Petra Maceka,najmä publikovaná metodika operatívnehoprieskumu a dokumentácie(OPD) stavebných pamiatok, uverejnenéa prístupné na internetových stránkachNárodního památkového ústavuČeskej republiky dávali tušiť, že časomdozreje aj syntetickejšie poňatá publikácia,ktorá odbornú aj laickú verejnosťpodrobne a atraktívnym spôsobomuvedie do tajomstiev disciplíny,ktorá na rozdiel od archeologickéhoa reštaurátorského výskumu nie je ažtak na verejnosti známa. Už to, že dokázalidať dohromady 39 autorov k napísaniuodbornej a pritom aj pre laikovľahko čitateľnej a príťažlivej publikácie,bolo zo strany editorov Ing. arch.Vladislava Razíma a Ing. Petra Macekahusárskymkúskom.Publikácia síce vznikala na pôde Národníhopamátkového ústavu – územnípracoviště středních Čech v Prahe,ale zapojili sa do nej aj ďalší pracovníciústavu, štátnych inštitúcií, vysokýchškôl a Akadémie vied ČR i súkromnívýskumníci.Úvodnú tretinu publikácie zaberajúkapitoly, ktoré vymedzujú predmet,predstavujú základnú systematiku,druhy a metódy prieskumov historickýchstavebných pamiatok, opisujúhistorické, spoločenské, technickéa ďalšie súvislosti ich skúmania.Hlavná a ťažisková časť uvádza čitateľado mnohostranného a veľmi zaujímavéhosveta stavebno-historickýchprieskumov. Formou krátkych maximálnetrojstranových textov na rozhraníodborného textu a eseje nám 39 (!)autorov predkladá príklady z praxe výskumuhistorických stavieb. Za beletristickyznejúcimi názvami sa skrývajúpestré príbehy takmer sedemdesiatkyskúmaných historických objektov, členenéobsahovo na základe špecifikácieprieskumu alebo použitej metódy. Výbera radenie sa snaží postihnúť to typické,ale tiež vzájomné rozdiely a vzťahy.Najväčšia pozornosť je venovanástavebno-historickému prieskumu.Napríklad pod názvom Dovednost, alenedbalost, řád i zmatek sa predstavujehĺbkový stavebno-historický prieskumvzájomne konštrukčne previazanýchstavieb. Pod názvom Přemýšlení o bánisa dozviete o kresebnej dokumentáciiako najľahšom spôsobe záznamu zložitejštruktúry, Husté mračno kolem katedrályo 3D skenovaní ako nástroji nazískanie plánovej dokumentácie stavby,Stačí vstoupit do dvora o dôležitostihlásení nálezu v rámci operatívnehoprieskumu a dokumentácie, Podkrovnépoklady o operatívnom prieskumev ťažko prístupných častiach stavieb,Omítky v nemilosti o prieskume s dôrazomna povrchové úpravy stavby, Poslednísvědectví starého mlýna“ (tu súlen pravé úvodzovky, prečo? aj ďalej)o prieskume pred demoláciou stavby,Kostel pod domem o archeologickomvýskume, Vzepětí a pády jedné fasádyo reštaurátorskom výskume, Přílišmnoho oken a dvéří o pasportizáciia inventarizácii modernej architektúry,Pod svícnem bývá tma o stavebnotechnickomprieskume, O synagóze,které teklo do bot o výhodách spojeniastavebno-technického a stavebno-historickéhoprieskumu, Dřevo jako korunnísvědek o dendrochronologickomprieskume (s. 281) atď.Podľa slov editorov uvádzané príkladyukazujú veľký význam, nezastupiteľnosť,rozsah a rozmanitosť skúmaniaa dokumentovania, približujú spôsobyuvažovania stavebného historikaa ďalších špecialistov. Oboznamujús prostredím a okolnosťami realizovanýchprieskumov a v neposlednomrade dávajú nahliadnuť do najrôznejších,často veľmi subtílnych a svojráznychnálezových situácií, pri ktorýchodkrývaní nie je núdza o skutočne dobrodružnézážitky. Okrem významnýcha zaujímavých nálezov, ktoré pomáhajúodkrývať bohaté stavebné dejinyjednotlivých objektov a tak konštruovaťpestrý obraz historických premienčeskej architektúry, „prieskumníckestopovanie“ prináša aj také kuriozity,ako napríklad objav nápisu na stenepri bočnom vstupe do Kaplnky sv. Jozefana zámku Nový hrad pri Lounoch:„Na den všech Svatých přece vypili smevíno červený měch a měli jsme k oběduknedlíky, podpísaný Matěj, 1652.“ Nápis,stavebným historikom interpretovanýako pamätný nápis – pripomienkaslávnostného ukončenia pracovnejčasti stavby v roku 1652:Publikácia je zámerne usporiadanátak, aby sa stala dobrým sprievodcompo súčasnom stave a potrebách výskumuv blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti.Každý text je bohato ilustrovaný,sprevádzajú ho obrazové prílohy s komentárom,ktoré dohromady poskytujúbohatý prehľad o používaných prameňocha dokumentácii. Na konci jeSlovníček odborných výrazov.V pamiatkovej starostlivosti a ochranena Slovensku majú pamiatkové výskumysvoje pevné miesto ako súčasťprípravy obnovy architektonických pamiatok,poistené aj legislatívne. Poskytujúdetailné poznanie o stavebno-historickomvývoji pamiatky a premenáchtvárnosti architektúry v závislosti odmeniacej sa historickej funkcie. Poskytujúoptimálne poznanie a vyhodnoteniehistorickej substancie, čím generujúimpulzy pre dejiny architektúry a prearchitektonickú tvorbu.Dielo kolektívu českých stavebnýchhistorikov jednoznačne potvrdzujeobrovský význam a prínos skúmaniahistorických stavieb pre vedecképoznanie a pre praktickú obnovu pamiatok.Určite v nej nájdu zdroj poučeniaaj samotní architekti pre lepšieporozumenie a citlivejšie zaobchádzanies architektonickou pamiatkou.Záujemcovia o dejiny architektúry,študenti, architekti, historici architektúry,odborníci pracujúci s architektonickýmdedičstvom! Knihu Zkoumáníhistorických staveb si nenechajte ujsťa rýchlo sa poponáhľajte do kníhkupectva…V tiráži sa totiž uvádza nákladlen 1 000 kusov…RAZÍM, Vladislav – MACEK, Petr(ed.): Zkoumání historických staveb.Praha, Národní památkový ústav 2011.s. 312. ISBN: 978-80-86516-41-7ALFA 2 ¦ 2012 57

ŠTUDENTSKÉ REFLEXIEArchitektúra dnes:hamburger, kaviár alebo halušky?Nina BartošováArchitektúra sa dotýka nás všetkých. Vo všeobecnej,verejnej, ale aj veľmi intímnej rovine, či už smesi toho vedomí, alebo nie. Operuje naším vedomíma podvedomím od prvého momentu, keď otvorímeoči, keďže sa zvyčajne nerodíme „na zelenej lúke“, alev konkrétnom prostredí, vytvorenom ľudskou spoločnosťou,poznamenaným jej kultúrou a históriou.Rovnako ako tí, čo nás splodili, žili v danom mieste,ktoré formovalo ich optiku videnia sveta, otváraloalebo obmedzovalo im obzory a podpisovalo sa ajna ich náladách, ktoré nás možno ovplyvnili skôr nežsme sa prvýkrát nadýchli. Architektúra je kulisou našichživotov, ktorú si na jednej strane sami vytvárame,ale recipročne ona dotvára nás. Mapuje našu minulosť,odráža charakter ľudí a je rovnako rôznorodáako rozdielni sme aj my. Môže byť otvorená či uzavretá,arogantná alebo prispôsobivá alebo jednoducho„dobrá“ či „zlá“. Práve subjektívnosť posledne menovanéhokritéria sa javí ako najväčšie úskalie rozširujúcepriepasť v názoroch tých, čo ju tvoria, a laikov,čo ju užívajú.Táto priepasť medzi architektmi a užívateľmi začalanajmarkantnejšie narastať od 20. storočia, nástupommoderny a pokračujúc postmodernou. Je tocelospoločenský jav, ktorý poznačil nielen architektúru,ale týka sa všetkých druhov umenia, od výtvarnéhopo múzické, kde na jednej strane vzniká „vysoké“umenie a architektúra a na druhej strane umeniea stavby, s ktorými sa mnohí ľudia stotožňujú, ktorésa im zdajú dosť útulné na to, aby v nich chceli bývať.Tie často vykazujú, z pohľadu architektov, mnohéznaky nevkusu a nízkej kultivovanosti. Napriektomu sa vo všeobecnosti tešia všetky tie sedlovéstrechy s vikiermi, pastelové farby omietok, napodobeninydrahých materiálov a degradované historickétvaroslovie pomerne veľkej obľúbenosti. Na to, abysme dnes mohli doceniť „krásne umenie“, nestačímať schopnosť vnímať krásu, ale nevyhnutne trebaporozumieť autorovej koncepcii, čo je bez akéhokoľvekpoznania kontextu takmer nemožné. Nad laickýminázormi ako „Picasso nevedel zďaleka tak dobrekresliť ako Boticelli“, alebo že „čmáranicu“ JacksonaPollocka zvládne každý, môžu umelci a teoreticiso smiechom mávnuť rukou a dotyčným odporučiťnávštevu kolotočov namiesto galérie.Ak má byť súčasná architektúra podobne nepochopená,je to problém. Architektúra je síce „matkouumení“, ale musí plniť najmä utilitárnu funkciu –a mala by byť ľuďom vo všeobecnosti zrozumiteľná.Okrem toho si vo väčšine prípadov nevyberieme, čis danou stavbou prídeme, alebo neprídeme do stykutak, ako sa môžeme vyhnúť návšteve kultúrnejinštitúcie. Na druhej strane to, čo si mnohí stavajúpodľa katalógov, je architektúrou len v takej miere58 ALFA 2 ¦ 2012ako „architektúra počítačovej siete“. Lenže aj tietostavby vychovávajú a formujú vkus ľudí. A tak akodeti odchované na hamburgeroch netúžia po kaviári,deti vyrastajúce v satelitnom mestečku vystavanomv štýle podnikateľského baroka ťažko zatúžia po niečomsofistikovanejšom. Zatiaľ čo jedlo je len vecouosobnej chuti, s architektúrou je to o čosi komplikovanejšie.Môže nám byť jedno, čo náš sused jedáva,ale už nie celkom jedno, kde býva, ak sa na jeho „haciendu“musíme pozerať z vlastného okna. Ťažko savšak možno na suseda hnevať – dnešná architektúraodráža to, čo sa deje s celou súčasnou spoločnosťou.Čo je teda to nehmatateľné, čo robí architektúruskutočne architektúrou? Slovami Le Corbusiera je„architektúra umnou, presnou a veľkolepou hrou objemovzoskupených vo svetle“ 1 Aby sme však presnejšiepochopili, čo naozaj odlišuje architektúru od inejľudskej stavby, treba sa oprieť o renesančný výkladslova vychádzajúci z Albertiho (De re aedificitoria,1485) 2 , ktorý definuje architektúru v zmysle, v akomju chápeme dnes. To znamená – aby dané dielo mohlobyť architektúrou, musí mať okrem vhodnostiužitia ľuďmi a prispôsobivosti ich konkrétnym aktivitám,stability a trvanlivosti konštrukcie aj schopnosťprezentovať idey a skúsenosti prostredníctvomsvojej formy. Architektúra neoznačuje len jednotlivéstavby, ale aj celú zložitosť ich vzájomných vzťahovv urbanizme mesta, predstavuje objemy, ale ajpriestor medzi nimi, v mierke od makro až po mikroštruktúru.Aká je teda architektúra dnes – odhliadnuc od všetkýchteoretických definícií? Je skutočne tak veľmi ináako v minulosti? Rovnako ako kedykoľvek predtýmnastavuje zrkadlo spoločnosti a jej hodnotám, naznačujeideály a na druhej strane prezrádza nedostatky.Tak ako je súčasnosť poznačená výrazným individualizmom,taká individualistická je aj architektúra.Už to nie je o slohu, štýle, ale o rukopise konkrétnehoarchitekta. Súčasne sa rúcajú limity, ktoré architektúrav minulosti z konštrukčného hľadiska mala. Zdása, že už takmer nič nie je nemožné a len ľudská fantáziaa neprispôsobiví statici stavajú jediné hranice.Počítačové softvéry pomáhajú vygenerovať štruktúry,aké by sa za pomoci pera a pravítka nikdy vytvoriťnedali. Vývoj materiálov neuveriteľne pokročil a dovoľujestavať spôsobom, ako sa našim predkom aninesnívalo. Lenže to všetko sú to len nástroje a hmotav rukách ľudí, na ktorých schopnostiach a úsudkunajväčšmi záleží.Je to práve ľudský faktor, ktorý rozhoduje o tom,či vznikne dobrá, alebo zlá architektúra. Mnohí architektipodľahnú svojmu egu a neodolajú možnostipostaviť si svoj pomník, iní zasa nemajú dosť síl odolaťtlaku investorov postaviť na najmenšej parceleekonomicky čo najvýhodnejšiu stavbu bez rešpektovaniaďalších aspektov. Niektoré stavby sú napriektomu ohromujúce, nesúc rukopis skvelého architekta.Vzácnosťou porovnateľné kaviáru, ale, žiaľ, aj čosa ich počtu týka. Tým sa dá odpustiť, že sa povznieslinad identitu toho-ktorého miesta. Sú ako majákna mori a môžu stáť rovnako dobre v Šanghaji akov New Yorku. Horšie je to s množstvom „hamburgerov“.Rýchlo kvasenej architektúry, respektíve staviebz prefabrikovaných dielov, bezduchých kópií odkiaľsi,ktoré prebratím formy bez myšlienky zhrublia stratili na pôvabe. Len málo architektov je takýchgeniálnych, aby mohli udávať smer. Vo všeobecnostije dôležitejšie, nakoľko vnímaví a citliví dokážubyť a v akej miere si uvedomujú krehkosť genialoci, do ktorého vstupujú. Architektúra je a aj vždybola formou prezentácie, vizitky jej majiteľa. Dnes,pri veľkoplošnej výstavbe obchodných štvrtí a centierje tento fakt ešte vypuklejší. Architektúra sastáva symbolom prestíže, ktorá sa dá vyjadriť rôzne.Pompéznosťou alebo skvelou realizáciou, prázdnymobalom alebo duchom.Nedá sa povedať, že by architektúra bola dnes horšiaako v minulosti, alebo že by architekti boli menejschopní, hoci by sme už asi ťažko našli renesančnéhogénia, ako bol Michelangelo. Dôvodom je aj to, že sadnes architekti oveľa viac špecializujú a od nikoho saneočakáva, že bude vedieť všetko. Ak si myslíme, žemáme zlú a necitlivú architektúru, nemusíme všetkozvaliť na jej tvorcov. Je načase zamyslieť sa možnonad tým, akí sme my. Architekta si vyberá klient, ajkeď finálnu zodpovednosť nad výsledkom nesie jejautor. Nakoľko si je toho vedomý, to je v mnohýchprípadoch otázne. Zodpovední architekti stavajúcitlivo, čítajú históriu, vedia vystihnúť špecifickosťdaného miesta. Uvedomujú si, ako ľahké je zničiťneuchopiteľné, ale ako ťažké je to znova vytvoriť. Nemusiabyť všetci geniálni, aby boli dobrí. Nikomu sanežiada každý deň jesť kaviár. Celkom postačí, keďnenásytnému investorovi vedia namiesto „hamburgera“ponúknuť miestne „halušky“ a presvedčiť ho, žeto za to stojí. Ako? Tak, že nezabudnú, ako ich skvelopripraviť, a potom nebudú odkázaní na mleté mäsoz dovozu len preto, že je dostupné…Esej získala II. miesto (boli udelené tri II. miesta) v II.ročníku Literárnej súťaže 2011 na tému KREATIVITA –ARCHITEKTÚRA – IDENTITA, ktorú zorganizovali Spolokarchitektov Slovenska, Britská rada a občianskezdruženie Archimera.1Le Corbusier. Za novou architekturou (Versune architecture), 1923, s. 16.2Leon Battista Alberti (1404 – 1472).

ŠTUDENTSKÉ REFLEXIEVýskum prostredníctvom tvorbyLucia BenkovičováVo všeobecnosti možno klasifikovať výskumnú metodológiuna tri druhy: „research for design/designresearch“ (v princípe proces stanovovania cieľova dôvodov výskumu), „research about design“ (prieskumsúčasného stavu poznania danej problematikya potenciálnych možností jej rozvoja) a „research through/bydesign“ (ďalej RTD). Tá posledná, „výskumprostredníctvom tvorby“, predstavuje pomerne nový,avšak už osvedčený spôsob generovania potrebnýchspoľahlivých informácií. Tento prístup vychádzahlavne z premisy, že systémy, produkty a príbuznéslužby by sa mali venovať problémom spoločnosti,s ohľadom na ten ktorý odbor, poskytujúci patričnevysoké možnosti využitia. Snaží sa teda viac reagovaťna aktuálne ľudské potreby podporujúc multidisciplinárnyprístup.„Výskum prostredníctvom tvorby zlučuje inšpiráciu,inováciu a originálne myslenie, „design research“kulminuje v akte kreativity, individuálnej snahe spočívajúcejna pojednaní medzi tvorbou a výskumom.Primárnym cieľom výskumu prostredníctvom tvorbyje pochopiť, ako rôzne aspekty vedomia, teoretickéaj aplikované, možno generovať a syntetizovať.“(Maxe Fisher)Súčasným cieľom výskumníkov v tejto oblasti jerozšíriť a formalizovať použitie RTD, ako výskumnejmetódy, a lepšie pochopiť a dokumentovať poznatkyzískané touto metódou. K hlavným výhodám RTDpatrí: využívanie konštrukčných a projektantskýchčinností ako možnosti prístupu ku komplikovanýmsituáciám s nejasným, či dokonca protichodnýmprogramom činnosti, tlak na zameriavanie sa na výskumbudúcnosti a etika tvorby. Ide o kanonický druhvýskumnej aktivity istého procesu tvorby, využívaprístup humanitných a spoločenských vied a má rozsiahlejšízáber v praxi ako len produkcia artefaktov,a to so zámerom podnietiť spoločenské zmeny. RTDtiež umožňuje výskumníkom ignorovať komerčné záležitostiv prospech zamerania sa na nové pochopenietechnológie, respektíve výroby. K istým nevýhodámmožno zaradiť trochu „romantický“ pohľad natvorbu, priepasť medzi teóriou a praxou či nedostatokpríkladov a kritických analýz, ktoré však možnočasom preklenúť.Aby sa metóda RTD stala uznávaným a „platným“vedeckým prístupom, uvádza sa potreba systematickéhoprístupu, rozvoja metodológie, zdokonaleniadefinujúcich poznatkov, smerníc a predpisov, respektíveodporúčaní, ako aj spôsobu vyhodnocovaniavýsledkov, rovnako i venovania pozornosti práciostatných výskumných pracovníkov, hoci, „…ak niektonevie odpoveď, potom všetky odpovede majúrovnakú hodnotu. Z toho vyplýva, že počiatočný bodriešenia každého problému je svojvoľný a v podstatenezávislý od úvah a riešení iných…“ (Ralph Knowles)Možno tvorbu vôbec nazvať výskumom? Paralelyv tejto otázke hľadajú aj architekti. Marian Zervanv štúdii publikovanej v časopise Životné prostredie4/2000 píše:„… považujem architektúru, v jej najlepších výkonoch,predovšetkým za tvorbu, nie som si istý, či ajvyužívanie spomínaných logík povedie k systematizáciivšeobecne prijímaných postupov vyvodzovaniaa zdôvodňovania…“Zahŕňa architektúra, ako veda, viac štúdium jejtvorby, teda navrhovania, alebo samotných jej produktov?Architekt Peter Rickaby, tvrdí, že „stavebnévedné odbory zameriavajú množstvo detailných štúdiína materiály, stavebné prvky a systémy služieb,avšak zlyhávajú v pochopení, že celok je viac ako lensúčet jeho jednotlivých komponentov. Architektonickáveda by sa preto určite viac venovala histórii, atribútoma možnostiam stavieb ako systematickým interakciámforiem, štruktúr, služieb, prostredia a ľudí,aby ozrejmila proces tvorby, ako proces navrhovaniasám osebe.“ Z pohľadu kombinácie architektonickejpraxe a výskumného poradenstva sa zdá byť zrejmé,že architektúra, ako veda, musí nevyhnutne predovšetkýmsama prispieť k svojmu rozvoju. A to nielenpreto, že bez účasti tejto vedy sa úloha profesií v stavebnompriemysle „zmršťuje“ na exteriérové dekorovanie,zatiaľ čo špecialisti z iných disciplín preberajúväčšinu „skutočnej práce“ v tvorbe prostredia…Architektonickým výskumom prostredníctvomtvorby sa – v spolupráci s viacerými medzinárodnýmiodborníkmi – začal zaoberať aj belgický profesorarchitektúry Johan Verbeke (Sint-Lucas School ofArchitecture). Spája skúsenosti z praxe i ateliérov,pozornosť sústreďuje na extrahovanie a rozvoj poznatkovz návrhových procesov, používa proces navrhovaniaako výskumnú metódu. Napokon, architektúraje vedný odbor charakteristický holistickýmmultidisciplinárnym charakterom, je ovplyvňovanápoznatkami a metodológiou humanitných aj „exaktných“vied, ale súčasne aj umením. Vyvíjaný programsi kládol nasledujúce základné otázky: Čo jevlastne RTD? Ako môže tento prístup viesť k výskumnémuprojektu? Aký je kontext a aké sú požiadavkypre RTD? V prípravnej fáze projektu prebehliviaceré, prevažne neformálne, diskusie, ktorých predbežnézávery boli následne implementované do vytvoreniaškoliaceho programu pre výskumníkov v ôsmichmodulových variáciách: výskumná metodológiaa komunikácia, poznatky, úvahy, rozpoznávanie znakov,konsolidácia skúseností, výskum zameraný naprax, dizajn a umenie, a PhD. v praxi. Každá pozostávalaz dvojdňovej práce s istými vopred stanovenýmiteoretickými inštrukciami. Tri roky skúseností viedlik vytvoreniu niekoľkých spolupracujúcich skupínpracujúcich na rozvoji výskumu založeného nanavrhovaní a praxi, ako metodológie i skúsenostia poznatkov získaných z praxe, zvýšila sa účasť namedzinárodných konferenciách a rozbehlo sa viacerovýskumných projektov zaoberajúcich sa toutoproblematikou.Peter Krogh (Institute of Design, Aarhus School ofArchitecture) hovorí: „Použiť tvorbu ako prístup jevoľba. Navrhovanie je jedinečný a disciplinárny prístups vlastnými postupmi, ktorý prináša jedinečnévýsledky.“ (2007) RTD charakterizuje ako kvalitatívnya otvorený hypotézam, praktický, úzko nadväzujúcina teóriu a naopak. N. Cross tvrdí, že „návrhovépoznatky spočívajú v produkte”. Ako prostriedky RTDcharakterizuje brainstorming, simulácie, vytváranieprototypov, skice a podobne.David V. Keyson a Miguel Bruns Alonso (ID StudioLabTU Delft) využívajú vo svojej prípadovej štúdiiempirickú metódu RTD, ktorá je špecifická podporovanímpotreby vytvoriť niekoľko testovateľnýchhypotéz (po sérii skúšobných prototypovo zameranýchštúdií), ktoré sú potom začlenené do prevádzkya testované na cieľových používateľoch. Prístupstavia na kontextuálnych „vyšetrovacích“ metódach,ako mapovanie súvislostí, vedúcich k overiteľnémufunkčnému prototypu, súčasne k rozširovaniu fundamentálnychpoznatkov procesu tvorby.Stále pomerne neznáma výskumná metóda „výskumprostredníctvom tvorby“ legitímne využívametódy a procesy z tvorivej praxe, holistický prístupintegrujúci poznatky a teórie z rôznych disciplína svojou iteratívnosťou „prekoncipováva“ danúproblematickú situáciu a jej preferovaný stav. V súčasnostisa objavujú snahy o rozširovanie a formalizovanietejto metódy, ako aj o pochopenie, ako jejej prostredníctvom generované poznanie či teória.Súčasní poprední výskumníci, napriek mnohým kritikám,veria, že RTD by mohla byť jedným z najdôležitejšíchpríspevkov výskumných pracovníkov zaoberajúcichsa navrhovaním širšej vedeckej komunite.Do budúcnosti sa vynára potreba vytvoriť kritériá prešpecifikáciu vhodných prístupov a vyhodnocovaniekvality príspevkov (Zimmerman)…Príspevok vznikol v rámci predmetu doktorandskéhoštúdia Teória a metodológia vedy k jednej z tém predmetu(Logika architektúry) v letnom semestri akademickéhoroka 2010/2011 – prednášajúci: prof. Ing.arch. Julián Keppl, PhD.ALFA 2 ¦ 2012 59

Lea RollováVÝSKUM NAVRHOVANIATurizmus predstavuje jedno z najdôležitejších a najrýchlejšiesa rozvíjajúcich odvetví priemyslu v Európea podobne ako v ostatných odvetviach aj v tomtosektore sa skúmajú a aplikujú nové trendy, ktoré sazameriavajú na získanie ďalšej klientely formou rôznychprojektov a programov. V súčasnosti je pre prevádzkovateľovturistických zariadení aktuálnou výzvoutzv. „turizmus pre všetkých“ 1 (Tourism for All),ktorý reaguje na požiadavky súvisiace so sociálnouudržateľnosťou spoločnosti. Základným predpokladomformovania „turizmu pre všetkých“ je uplatňovanieetických princípov pri jeho tvorbe a prevádzkovaní,teda vytváranie rovnakých šancí pre všetkých,postupným eliminovaním prvkov diskrimináciev tomto sektore. Sprístupnenie turistických destináciía služieb mládeži alebo sociálne odkázanýmrodinám možno dosiahnuť najmä prostredníctvomzmeny v prístupe manažmentu podnikov v cestovnomruchu, avšak sprístupnenie zariadení pre klientelus obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácievyžaduje aj zmeny v prístupe k tvorbe prostrediaturistických destinácií. Pri implementácii týchtoprincípov do praxe je preto nevyhnutné zabezpečiťbezbariérovú prístupnosť a užívanie prostredia, verejnýchpriestorov, dopravnej infraštruktúry, budova produktov.V roku 1963 bola na IV. medzinárodnom kongresesociálneho turizmu založená organizácia BITS – BureauInternational du Tourisme Social, v roku 2010premenovaná na Organisation internationale dutourisme social OITS 2 , ktorá sa usilovala a dodnes sausiluje sprístupniť cestovanie všetkým ľuďom, osobitnenízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, mladýmľuďom, rodinám, seniorom a osobám so zdravotnýmpostihnutím. Agenda sociálneho turizmu savzťahuje na programy, akcie a aktivity, ktoré by maliumožniť aktívnu participáciu na cestovnom ruchuvšetkým cieľovým skupinám. OITS rozdelila agendu„sociálneho turizmu“ do troch pracovných skupín:– mládežnícky turizmus (Youth Tourism),– turizmus prístupný pre všetkých (AccessibleTourism, Tourism for All),– solidárny, etický turizmus (Solidarity Tourism,Sustainable Tourism, Fair Tourism, ResponsibleTourism, Ethical Tourism).Z uvedeného rozdelenia agendy je zrejmý rozdiel medzipojmami sociálny turizmus, ktorý je široko koncipovanýa turizmus pre všetkých, ktorého podstatouje odstraňovanie bariér v prostredí, v poskytovanýchslužbách a pri komunikácii, a preto je len jednýmz problémových okruhov teórie o sociálnom turizme.V praxi dochádza k vzájomným fúziám jednotlivýchskupín alebo okruhov sociálneho turizmu, preto sanedajú od seba jednoznačne oddeliť.Osoby so zdravotným postihnutím chcú cestovať,väčšinou si však neželajú osobitné programy v zmysleakcií „turizmus pre zdravotne postihnutých“, ktoréich segregujú, prijateľnejšie sú pre ne skôr produktyoznačované pojmom „turizmus pre všetkých“, ktorévytvárajú priestor na oddych a realizáciu každéhohosťa bez rozdielov. Cieľom je teda dosiahnuť ichaktívnu účasť na všetkých spoločenských aktivitácha programoch.Legislatívny rámecRiešenie problematiky sociálnej integrácie zdravotnepostihnutých osôb sa stalo jednou z priorít politíkv celosvetovom meradle, o čom svedčí množstvoprijatých dokumentov a legislatívnych opatrení.Jedným z najvýznamnejších dokumentov o právnejochrane osôb so zdravotným postihnutím je DohovorOSN o právach osôb so zdravotným postihnutímprijatý na Valnom zhromaždení OSN v decembri2006, ktorý ratifikovali všetky členské štátyEurópskej únie vrátane Slovenskej republiky v rokoch2007 – 2010. Na základe tohto dokumentuvypracovala Európska komisia strategický plán EÚv dokumente European Disability Strategy 2010 –2020: A Renewed Commitment to a Barrier-Free Europe (COM (2010) 636 final). V stratégii súuvedené požiadavky na vytvorenie komplexne bezbariérovoprístupného prostredia metódou Univerzálnenavrhovanie (Universal Design) už v prvom bodetohto dokumentu, čo svedčí o jej dôležitosti pre dosiahnutieinklúzie občanov so zdravotným postihnutímdo života spoločnosti. V tomto bode apeluje Európskakomisia na vlády členských štátov, aby prijaliúčinné legislatívne opatrenia na debariérizáciu urbanistickéhoa architektonického prostredia, pričomplnenie tohto záväzku bude monitorovať v dvojročnýchintervaloch. Slovenská republika musí po prvýraz predložiť Európskej komisii správu o plnení záväzkuv júni 2012.Reč štatistických údajovŠtatistický úrad SR zverejnil v roku 2009 údajeo počte seniorov a o zdravotnom stave obyvateľstvaSlovenskej republiky. Na základe uvedeného dokumentuje na Slovensku z celkového počtu 5 412 254obyvateľov 1 133 437 seniorov, čo je viac ako jednapätina obyvateľstva. Štatistický úrad takisto zisťovalzdravotný stav obyvateľstva, pričom v tabuľke Zhodnoteniechronického ochorenia osôb sa uvádza, žespolu 30 % obyvateľov Slovenska trpí chronickýmichorobami alebo stavmi, pričom percento ochorenínarastá úmerne s vekom 3 . Na základe tejto štatistikymožno hodnotiť celkový zdravotný stav obyvateľstva,nemožno však zistiť, koľko osôb má poruchymobility alebo orientácie, lebo Štatistický úradSR takúto štatistiku doteraz nevykonáva. Podľa dostupnýcheurópskych štatistík žije v Európskej únii127 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu,orientáciu alebo nedokážu vykonávať rôzne aktivity 4 .Toto vyčíslenie však okrem ťažko zdravotne postihnutýchosôb zahŕňa aj skupinu seniorov, ktorí majúvzhľadom na svoj vek rôzny stupeň porúch mobility,sluchu alebo zraku, alebo zhoršený zdravotný stav.Starnutie obyvateľstva má nezanedbateľný vplyv napotrebu bezbariérovej tvorby turistických regiónov,pretože podiel seniorov na európskom trhu turizmubude stále narastať. Podľa údajov Európskeho štatistickéhoúradu sa v krajinách Európskej únie do roku2050 predpokladá nárast počtu obyvateľov staršíchako 65 rokov z terajších 17 % na 30 % populácie 5 .Ekonomický potenciálBezbariérová prístupnosť turistických zariadenía participácia seniorov a zdravotne postihnutýchosôb na všetkých spoločenských aktivitách môže byťpre prevádzkovateľov týchto zariadení ekonomickyprínosná, pretože tieto osoby tvoria nezanedbateľnýpodiel na trhu, môžu častejšie využívať mimosezónnepobyty, pričom dĺžka ich pobytu v destináciinie je časovo obmedzená tak, ako je to u pracujúcejpopulácie.V záujme účinnejšej implementácie „turizmu prevšetkých“ do praxe boli vypracované viaceré štúdie,v ktorých sa autori snažia prevádzkovateľom a majiteľomturistických centier dokázať, že bezbariérovýturizmus prispieva k ekonomickému rastu. Napríkladv nemeckej štúdii Spolkového ministerstvahospodárstva a technológie z roku 2002 Ekonomickéimpulzy bezbariérového turizmu prístupnéhopre všetkých 6 sú zverejnené analýzy a vyhodnoteniaekonomických ukazovateľov pre oblasť bezbariérovéhoturizmu v SRN. Predpokladá sa možný doplnkovýhospodársky rast približne 4 825 mil. eur a nárastbrutto národného produktu o 0,24 %. Ďalšia štúdiaz rovnakého zdroja z roku 2008 Bezbariérový turizmuspre všetkých v Nemecku – faktory úspešnostia opatrenia na zvýšenie kvality 7 hodnotí dosiahnutéúspechy bezbariérového turizmu v jednotlivýchvybratých turistických regiónoch Nemecka. Zverejnenésú rôzne štatistiky a analýzy ekonomického dosahubezbariérového turizmu na nemecký trh, ktorésú však už reakciou na skutkový stav. Autori štúdiekonštatujú, že vďaka čiastočnému sprístupneniuturizmu pre osoby so zdravotným postihnutím bolzaznamenaný nárast intenzity cestovania zo stranyseniorov a osôb so zdravotným postihnutím, ale jeUniverzálne navrhovanie v sektore turizmu1 ¦ Priestor parku je sprístupnený pre všetkých pomocoudômyselných terénnych úprav (Granada, Španielsko)Foto: Fernando Alda2 ¦ Vhodne aplikované prvky bezbariérovostina pešej zóne (Prešov) Foto: Lea Rollová4 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 5Branislav JelenčíkVÝSKUM NAVRHOVANIAVýnimočne úspešní absolventi univerzít s medzinárodnouakceptáciou sú nepochybne „rodinnýmstriebrom“ každej Alma Mater. Stretávame sa s nimina stránkach akademických periodík, ale každoročneaj vo verejnoprávnych médiách. V koncentrovanej,„instantnej“ forme preukazujú efektívnosť a kvalituvzdelávacieho programu, skúsenosti pedagógov, aleaj schopnosť získať správnych ľudí do svojich lavíc.Usmiaty mladý človek ruka v ruke s topmanažéromnadnárodného gigantu predstavuje silný prísľub budúcimadeptom štúdia, ich rodičom či blízkym. Čoviac si môže priať ktorýkoľvek akademický funkcionár,pedagóg. To je jeden uhol pohľadu. Žiaľ, nie jejediný. Na druhej strane nás masmédia pravidelne informujúo náraste nezamestnanosti v období, keď bypráve noví absolventi mali obsadzovať perspektívnemiesta pre sľubne sa rozvíjajúcu kariéru. S neistouperspektívou svojich študentov po skončení univerzitnéhoštúdia sa stretáva každý pedagóg pôsobiaciv posledných semestroch štúdia. Niektorí ju ešte bagatelizujú,ale väčšina o nej otvorene hovorí a snažísa nájsť recept, ako s ňou bojovať. Čo teda lepšiecharakterizuje situáciu? Úspech či obavy? Pravda nepochybne„sedí“ na „chvostoch“ Gausovej krivky. Vyvolenýchso zlatými pracovnými zmluvami nie je takveľa, aby sme usilovné štúdium mohli považovať súčasneza samozrejmý katapult do sveta cyber-vedy,veľkého biznisu alebo (v prípade dizajnu a architektúry)umenia. Približne rovnaký počet ako superabsolventovje aj tých málo úspešných. Dôvodov bývamnoho. Treba rátať aj s celkom obyčajnou „ľudskousmolou“, chorobami, profesijným zlyhaním počas nešťastnejzhody okolností. V prípade obidvoch skupínisto nemožno hovoriť o štatisticky charakteristickýchprofiloch absolventov. Gausov „šedý priemer“ – aleboreálna väčšina sa metódou pokus/omyl/nápravapostupne v praxi viac-menej udomácni. Niektorí súparadoxne z perspektívy celoživotného pôsobenianapokon úspešnejší ako študenti šampióni. Kto najpríznačnejšiecharakterizuje úroveň školy? Koho evidujeodborná i laická verejnosť, keď doznie P. R., prípadnekorporátna reklama univerzitných sponzorov?Študenti – šampióni na svojej kariérnej ceste veľmirýchlo strácajú kontakt s tým, čo nazývame všeobecnáprax. Použijem paralelu so športom. Špičkový slovenskýfutbalista či hokejista – internacionál sa dostávarýchlo do kolotoča ponúk skautov športovéhomarketingu. Tréneri a funkcionári malých mužstievsa ani len neodvážia vysloviť ponuku. Jeho rodák pamätajúcisi ho ešte zo žiackej ligy síce o ňom počúvaz rozhlasu, sleduje občas jeho hru na veľkých medzinárodnýchpodujatiach. Naživo mu však robia radosťcelkom iní hráči. Tlieska, hrozí, nosí na pleciach alebohanobí pri pive priemerných.Rovnako možno položiť celkom praktickú otázkuz iného súdka. Kto sa v čase celoživotného vzdelávaniabude obracať na svoju univerzitu s požiadavkouna doplnenie kvalifikácie v špecializovaných kurzoch,kto ponúkne svoje praktické skúsenosti ako externýpedagóg z praxe? Odpoveď je jednoduchá! Bude toniekto z väčšiny priemerných. Je to záležitosť priorít,hodnôt, cieľov i možností. Ľudia, ktorí sa dostanúskoro na profesijný vrchol, sú determinovaní množstvomšpecifických povinností. Žijú v iných podmienkach(prístup k informáciám, ale napríklad aj honorovaniepráce). „Nepôjde to!“, aj keby veľmi chceli.Ak občas predsa len ponúknu svoju účasť na akciiAlma Mater – je to skôr jednorazové alebo občasnépôsobenie.Vzdelávanie začalo byť oprávnene vnímané akoprodukt uplatňovaný na trhu. Trhové segmenty sivyberajú produkt podľa potrieb a želaní. Prednosťmá ponuka s najvyšším potenciálom komplexnéhoúžitku 1 . Študovať v podmienkach výzvy (vysoká kvalitaštúdia medzinárodne uznávanej univerzity), bezzískania kompetentností na zvládnutie efektívnehoprechodu medzi školou a praxou našich zákazníkov(študentov, ich rodičov – ale i zamestnávateľova investorov) neuspokojí. V súčasnom univerzitnomvzdelávaní budúcich manažérov, osobitne v anglosaskejkultúre, sa kladie vysoký dôraz na pripravenosťna okamžitý výkon. Zjednodušene to nazývajú„Day after…“. Nastúpiš do novej pozície, tvoj projektschválili, dostal si novú úlohu – čo začneš robiť odprvej minúty nasledujúceho pracovného dňa? Netrebazdôrazňovať, že od študenta sa očakáva odpoveďnielen v zmysle izolovaných schopností zo špecializácie.To, že vie napríklad vypracovať súvahu hospodáreniaorganizácie k danému termínu je samozrejmosťou.Prenesene aj schopnosť študenta Ústavudizajnu určiť kombináciu farieb v konkrétnom návrhu,hovorí len málo o jeho praktickom potenciáliv korporátnej praxi. Ovládanie práce s farbou je jazykomprofesie. V podstate nevyhnutná podmienka.Ak chce byť škola (fakulta) vnímaná ako seriózna,dôveryhodná inštitúcia s vysokým kreditom akceptovateľnéhopartnera, príprava absolventa naprechod do praxe v rozšírenom diapazóne kompetentnostísa musí stať v jej študijných programochsamozrejmosťou.Učíme, vzdelávame alebo vychovávame?Napriek tomu, že odpoveď na otázku je jednoducháa znie – vzdelávame aj vychovávame súčasne, zdá saakoby sme v tejto problematike stále trochu tápali,nevedeli k nej zaujať odborne vyargumentovaný postoj.Utvrdila ma v tom aj pedagogická konferenciapri príležitosti Dňa učiteľov (28. marca 2012). Slová„učíme“, „vzdelávame“, „vychovávame“ používamečasto veľmi emotívne a angažovane, no ich významovápodstata je v kontextoch zahmlená a zdá sa, že neveľmipresne vymedzujú poslanie našej práce. (Voľnenadväzujem na jednu zo svojich skorších analýz 2 ).Pozrime sa teda celkom prakticky na náš pedagogickýproces cez transformačný model prípravyštudenta na prax znázornený na obrázku 1. Vedomezostávam v celkom pragmatickej rovine bez pátosua filozofovania o Alma Mater. Uvažujem čisto manažérsky3 . Vstupy, ktoré do transformačného procesunašej fakulty natekajú, môžeme primárne rozdeliťna hmotné, nehmotné a ľudské. Hmotné napríkladna nehnuteľné, hnuteľné a finančné. Nehmotné súnaše kompetentnosti, know-how, goodwill, ľudskési treba, samozrejme, všímať najintenzívnejšie,lebo sú najcennejšie, ale bude stačiť, ak si ich prepotreby analýzy rozdelíme na uchádzačov o štúdium(zatiaľ na vstupe) a zamestnancov školy (vedomenehovorím len o pedagógoch). Čo je výstupomtransformácie, ktorú dočasne považujem za čiernuskrinku, v ktorej sa niečo deje? Výstupy možno opäťdeliť do skupín podobných ako v prípade vstupov. Jetam niečo hmotné – množstvo administratívy, ktoréprocesy na škole generujú, učebné pomôcky, výstupyvedeckej práce, niečo nehmotné – napr. konkrétneskúsenosti s riešením individuálnych problémovposlucháčov školy na zahraničných pobytoch, pri neočakávanejdlhodobej práceneschopnosti a podobne.Nehmotným výstupom je aj posilnený imidž, reputáciaškoly šírená spokojnými absolventmi a ich hrdýmiblízkymi. (Fascinuje ma nápis na chodníku vedúcomk budove: „Toto je fakulta – naša!“ Znie toúprimne, milo a stavovsky.) Pozrime sa však dôslednejšiena výstupy týkajúce sa ľudí. Uchádzači sazmenili na absolventov – to nás musí zaujímať najviac,no nesmieme zabudnúť ani na zamestnancov.Výstupom v ich prípade je transformáciou nezničený,opätovne využiteľný, vysokomotivovaný profesionáls rozšírenými kompetentnosťami. To je možnotéma budúceho rozboru. Venujme sa primárne profiluabsolventa.Koho odprevádzame do praxe?Na prvý pohľad takmer nezmyselná otázka. Absolvovanímštátnej skúšky a obhajoby sa predsa naši absolventistávajú profesionálmi v súlade s obsahomakreditačného listu vyštudovanej špecializácie. Tomá formálny i legislatívny význam pre jeho zaradeniedo profesijného života doma, či dokonca v zahraničí,všade tam, kde sú naše tituly akceptované. Internemôžeme polemizovať o počte hodín, prístupek výkladu látky, využívaným pomôckam či o kultúreorganizácie. No pokiaľ sme de jure zaradení do systémuštátneho vzdelávania, naši absolventi postúpilio riadny krok k plánovanej a dúfam i vytúženej praxi.Môžu v nej uspieť? Ako sa stretáva profil absolventa,jeho kompetentnosti, osobnostné predpoklady s nekompromisnýmipodmienkami reality?V úvode som už spomenul osobitné postavenieštudentov šampiónov. Predpokladajme, že budú maťna ružiach ustlaté a neznamenajú pre školu 4 problém.Ďalšou, celkom príjemnou, no neveľkou skupinouabsolventov, sú budúci zamestnanci rodinnýchfiriem vlastných príbuzných. Pri promócii im okremúspešného štartu do života musíme popriať, abysa dobre darilo rozbehnutému biznisu čo najdlhšie.Potom by aj oni mohli prirodzene prosperovaťa profitovať.Hoci takáto práca môže byť náročná, predsa lensľubuje aké-také sociálne istoty a v subordináciiaspoň miernu benevolenciu. Zostáva nám však najväčšiaskupina – tí, ktorí sa chcú zamestnať alebo saodvážia podnikať. Sú to ľudia, ktorých by sme mohliprirovnať k prvosledovým bojovým jednotkám zanašu (fakultnú) budúcnosť. Skupina je skúškou našejúčelnosti i zrkadlom pravdivo odpovedajúcim, ktosme a kam kráčame (aj tomu, čo o sebe nevieme).Súčasná manažérska teória hovorí, že ľudia– ľudské zdroje „pretekajú“ organizáciou v čase14 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 15VstupyVýstupyLen učiť nestačí1 ¦ Transformačný model prípravy študenta na praxi v kariérnom raste. Znamená to, že sú oslovovaníponukami na prácu, sú informovaní o uvoľnenýchpracovných miestach, sú zaraďovaní do výberovýchkonaní, sú rôzne testovaní a porovnávaní, aby napokonzaujali isté pracovné miesto, kde sú zacvičovaní,vycvičovaní, školení, vzdelávaní, vychovávaní, hodnotenía vo vymenovávaní možno pokračovať ďalejcez rôzne formy motivácií, penalizácií, postupu v hierarchiicez prepúšťanie až po odchod do dôchodku…,najmä však sú využívané ich kompetentnosti k plneniunadplánovacích a plánovacích aktivít organizáciízamestnávateľov, prípadne objednávateľov pracovnýchvýkonov. Hoci by sa mohlo zdať, že podskupinatypických zamestnancov sa bude kladenými nárokmilíšiť od podnikateľov – živnostníkov, či od s. r. o., vôbecnejde o dramatický rozdiel. Podnikajúci absolventisa predsa zúčastňujú na tendroch. Sú rovnakoregrutovaní, vyberaní, sú oboznamovaní so špecifickýminárokmi objednávateľov a potvrdzujú, že ichbudú počas zmluvy rešpektovať – často ide o celkomidentický zácvik ako v prípade zamestnancov, takistosú posudzovaní, hodnotení, rovnako môžu predčasneskončiť ako dodávatelia (nespokojnosť – zrušenieobjednávky, krach organizácie objednávateľa), čo jeidentické s prepustením z práce. Môže im byť vyjadrenáspokojnosť prostredníctvom ďalšej objednávky.Čo je rovnako motivujúce ako poverenie vyššímikompetenciami a zodpovednosťou v zamestnaní. Ajpodnikateľ počas svojho pôsobenie strieda objednávateľov,dokonca celkom iste raz svoju aktívnu kariéruskončí – odchodom na zaslúžený odpočinok.Či už zamestnávateľom, alebo odberateľom idev podstate o jedno – „Tok“ zamestnanca alebo angažovanéhododávateľa organizáciou musí byť:1. nákladovo efektívny2. z pohľadu ľudského kapitálu zabezpečujúci jehokvalitu, kvantitu a privlastniteľnosť3. zvyšujúci oddanosť a motiváciu4. v súlade s cieľmi organizácie5. eticky akceptovateľný.Jednou z ciest, ako uvedené podmienky naplniť, je eliminovaťúsilie a náklady na zacvičovanie, výcvik, zaškoľovanie,vzdelávanie, výchovu, prípadne osobnostnúprofylaktiku napríklad v oblasti práce pod tlakom,pri vedení alebo v tíme. A napokon to najhlavnejšie;„nenásilne“ presúvať najzložitejší výkon v oblasti práces ľuďmi – motiváciu na ich vlastné bedrá.ENGLISH SUMMARYUniverzálne navrhovaniev sektore turizmuLen učiťnestačíBlack boxEnglishSummaryUniversal Design in theTourism SectorBy Lea Rollovᦦ¦¦People with disabilities have theright to travel and they want to enjoytraveling and leisure experiences.However, their travel experiences arestill characterized by transportationconstraints, inaccessible accommodationand touristic sites, and inadequatecustomer services. There hasbeen a call on the tourism providersto adopt Tourism to All principles asa foundation to achieve greater socialsustainability. Providing accommodationand services in the tourism sectorto youth, or socially deprived familiescan be achieved mainly through changesin the attitude of management ofenterprises in this sector, but makingaccessible the facilities for clients withlimited mobility or orientation disorders,requires change in architecturalenvironments, buildings and productsin tourism destinations. Principlesof „Universal Design / Design for All“should also be applied to a variety ofpublic areas and services, including informationservices, such as transport,shops, cafes, restaurants, theatres,sports facilities and other places ofentertainment. “Universal Design” isa design philosophy that envisions thebuilt environment to be designed forthe specific and changing needs of allclients, irrespective of their age, statusand physical capabilities.The aim of this paper is to pay attentionto the needs of disabled peoplewith respect to special solutions indesign of urban areas, public spaces,transportation, public buildings andproducts which are typical for touristdestinations. There are descriptions ofrequirements related to design of barrier-freehiking trails, accessible watersurfaces as well as other attractive areasin the landscape. In the part “accessiblepublic buildings” are namedthe basic requirements for the creationof accommodation facilities, exhibitionspaces, auditoria, access devicesfor pools, dressing rooms for performersand athletes, etc. In conclusion, asystem of implementation principlesof the Tourism for All in Slovakia isproposed. Removing barriers in the environmentis a long-term process andshould be divided into several levels ofimplementation: the formulation andintroduction of related legislation inorder to protect the right of the disabledpersons to access of facilities andenvironment, education and trainingon awareness and sensitivity to disabilityissues, provision of accessiblefacilities in the tourism sector, establishmentof the system of certificationfor public buildings and productsin order to motivate the owners / operatorsof accommodation and recreationalfacilities.Only Teaching Will not Doby Branislav Jelenčík¦¦¦¦¦The paper deals with effective trainingof graduates for their professionalpractice. It analyzes a group of criticalcriteria for the attractiveness ofa graduate when applying for a jobor work from the position of an entrepreneur,a freelancer specifically.A group of propositions resulting froman analysis is discussed in this paper.Preparing graduates for their professionalpractice is not only a topic ofacquiring theoretical knowledge andpractical skills provided by accreditedcourses. In practice, an employableand prospective graduate mustpresent a group of complementarycompetencies (skills, habits, personalpredispositions ...). In the recruitmentprocess, selection, and final signing ofwork contract with an applicant, theemployees or recruitment companiesuse highly sophisticated methods andmanagement systems to quickly detectreal professional qualities of theapplicant. If the school (faculty) ignoresthese methods and required criteriaits graduates will increasingly recedefrom the opportunity to get a jobrelated to the studied field. As a result,the reputation of the school will fallas well. The school must therefore notonly teach the prescribed courses, butalso educate and train for a smoothand seamless inclusion of its graduatesinto professional life. The schoolmust constantly examine and possiblypredict what the professionalpractice needs might be in the future.60 ALFA 2 ¦ 2012

Katarína KristiánováVÝSKUM NAVRHOVANIAKým architektúra budov je kompozíciou vybudovanouspravidla z neživých materiálov, či už historickytradičných, či moderne nových, diela krajinnejarchitektúry sú komponované najmä z rastlín, materiálu,ktorý je živý, dýcha, rastie, starne i umiera.Stromy v architektonickej kompozícii tvoria hmotu,objem i vnútorný priestor. Ich veľkosť i majestátnosťdosahuje rozmery chrámov. Ich premenlivosťv čase, vplyvom striedania ročných období či veku,akoby odzrkadľovala samotný život človeka. Ale stromy,podobne ako architektúra budov, majú schopnosťdožívať sa veľmi vysokého veku, a tak sa stávajúnositeľmi kultúrnohistorických hodnôt, pamäťougenerácií i pamäťou krajiny. 1 Stromoradia, ako špecifická– komponovaná lineárna priestorová formáciastromov usporiadaných v rade 2 , majú nezvyčajnýestetický potenciál.Stromoradia v krajineStromoradia, ako zámerne komponovaný prvok, súarchetypálnym predstaviteľom rytmu, ktorý do krajinyvnáša, ako hovorí Storm, „lidský řád“ 3 . Stromoradialemujú vodné toky, tvoria vetrolamy a podobne,ale najčastejšie sú spojené s komunikáciou, cestouv krajine. Aj názov aleja je odvodený od francúzskehoslova aller alebo allée, vo význame chôdza, cesta, aleaj stromoradie 4 . Zámerné vysádzanie stromov pozdĺžciest je známe v rôznych historických obdobiachi v rôznych kultúrach. Starorímsky architekt Vitruvius(* 80/70 pred Kr. – † 15 pred Kr.), po ňom aj Alberti(*1404 – † 1472) a Palladio (*1508 – † 1580) zdôrazňovalidôležitosť vysádzania tienistých stromoradípozdĺž ciest 5 .Bohatú tradíciu vysádzania alejí môžeme sledovaťaj na našom území. V období manierizmu a barokaboli líniami stromoradí spájané lovecké obory,panské sídla a ich parky. Obľúbenými drevinami bolinajmä lipy, ale aj duby, javory a bresty, v období vrcholnéhobaroka aj pagaštan konský, neskôr v obdobíempíru pyramidálne topole 6 a v období romantizmunapríklad aj agáty. 7 Aleje boli súčasťou barokovejsakrálnej krajiny, keď protireformačné úsilie obohatilokrajinu nielen o kaplnky, kalvárie, prícestné kríže,ale aj o aleje. Nariadenie Márie Terézie z roku 1769ukladalo občanom povinnosť vysádzať stromy kdekoľvekna výsadbu súce miesta 8 . Za vlády Márie Teréziea Jozefa II. nastal aj rozmach budovania cestnejsiete a pozdĺž ciest boli vysádzané stromy – z hospodárskych,estetických, orientačných aj bezpečnostnýchdôvodov. V tomto osvietenskom obdobíbolo obľúbeným vysádzanie ovocných stromoradí,hrušiek, jabloní, orechov a čerešní 9 . Stromoradia satak v priebehu 18. a 19. storočia stali charakteristickýmprvkom kultúrnej historickej krajiny.V súčasnosti sú stromoradia často vnímané ako nežiaducapríťaž ohrozujúca cestnú premávku, sťažujúcaúdržbu komunikácií a podobne, i napriek tomu, žev mnohých prípadoch už boli vybudované nové trasyrýchlostných komunikácií a obchvatov, spĺňajúceúčel rýchlej a bezpečnej dopravy, čo umožňuje novýpohľad na funkcie stromoradí a pôvodných ciestv krajine, keď utilitárne dopravné hľadiská môžu prevážiťhľadiská ochrany kultúrnohistorických, estetickýcha krajinotvorných hodnôt stromoradí.Stromoradia v urbanistickej štruktúre sídielStromoradia sa stali aj súčasťou urbanistickej štruktúrymiest. Hoci v pôvodnom stredovekom mestskompôdoryse pre ne nebolo miesto, v období baroka súkoncipované veľké architektonické a urbanistické súbory,ktorých dominantným kompozičným znakomje princíp trojzubca, spájajúci relatívne nezávislé urbanistickésúbory do veľkého celku. Lúče ulíc sú lemovanéstromoradiami a zbiehajú sa vyúsťujúc doreprezentačných priestorov 10 . Prvky prechodu štruktúrysídla do prírody a vstupu prírodných prvkovdo sídla sa takto uplatňujú vo vznešených osovýchpriestorových kompozíciách alejí stromov, ktoré lemujúcesty spájajúce rezidencie, letné sídla panovníkova šľachty, parky a zvernice 11 . Najznámejšou a súčasnenajväčšou alejou v Európe sa stala Avenue deParis vo Versailles, lemovaná radmi platanov, ktorouAndré Le Nôtre položil základ lúčovitého mestskéhoplánu Versailles.Ďalším významným obdobím, keď sa stromoradiastali súčasťou urbanistickej štruktúry miest, boloobdobie rozvoja miest v 19. storočí, keď sú odstraňovanéfortifikačné systémy stredovekých miestbrániace ich plošnému rastu a mestá v celoeurópskommeradle prechádzajú fázou pomerne veľkolepejurbanizácie 12 . Známa je Haussmannova prestavbaParíža, ktorá inšpirovala prestavby celého raduďalších európskych miest 13 , kde veľkolepé bulvárylemujú línie stromoradí. Veľkoryso koncipovanýmistromoradiami je lemovaná aj novovzniknutá Ringstrassevo Viedni, ale napríklad aj súčasná Moyzesovaulica v Košiciach, bývalá Rákóczi körút, v prvej polovici19. storočia nazývaná aj Dolná, Stredná a Hornápromenáda, ktorá vznikla v priestore bývalého Glacis,po zasypaní priekopy opevnenia na ženijne upravenomteréne 14 .1 ¦ Majestátny sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum (Lindl.) Buchholz) pred vežami kláštora v Jasove Foto: Katarína Kristiánová24 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 25ArchitektúraOľga MelcerováVÝSKUM NAVRHOVANIAV priebehu posledných 15 – 20 rokov sledujemevýrazný odliv obyvateľov Bratislavy do okrajovýchmestských častí a ďalej do okolitých menších miesta obcí, proces označovaný ako rezidenčná suburbanizácia.Migrácia obyvateľov smerom von z mestanepochybne súvisí s túžbou po krajšom a lepšomživotnom prostredí, ovplyvnenou monotónnosťoua anonymitou bývania na panelových sídliskách v obdobísocializmu. Aktuálne prebiehajúci proces suburbanizáciemá výrazný vplyv na efektívnosť využitiaúzemia a fungovanie vonkajšieho mesta, pričomje otázne, nakoľko nové obytné súbory, vznikajúcev okrajových mestských častiach, napĺňajú predstavyobyvateľov o vyššom štandarde a kvalite bývania.Štúdia analyzuje realizované a plánované rozvojovéprojekty vo vybraných okrajových mestských častiachBratislavy z hľadiska polohy, funkčnej skladby,dopravného napojenia a hmotovo-priestorového riešenia,ich ekonomický, sociálno-psychologický a krajinno-ekologickývplyv. Na základe porovnania spoločnýchcharakteristických znakov s parametramia stratégiou rozvoja podobných obytných štruktúrvonkajšieho mesta v Štokholme navrhuje možnostieliminovania negatívneho dosahu intenzívnej urbanizáciev okrajových polohách sídla.1. Proces rezidenčnej suburbanizáciev rámci Bratislavy1.1 Vývoj migrácie obyvateľstva od roku 1991Proces rezidenčnej suburbanizácie možno v rámciBratislavy sledovať zhruba od polovice deväťdesiatychrokov 20. storočia, odkedy pôvodne vidieckakrajina v okolí hlavného mesta prechádza výraznýmizmenami. Pre prvú fázu bratislavskej suburbanizáciebolo charakteristické budovanie rodinných domovs veľkým pozemkom, bohatšou vrstvou obyvateľovna voľných parcelách na okraji zastavaného územia(najznámejším príkladom je obytná štvrť Strmé vŕškyv Záhorskej Bystrici). Druhá fáza sa prejavila akokomerčná výstavba formou developerských projektovs vytváraním nových rezidenčných areálov, častopriestorovo oddelených od pôvodného intravilánu. 1Spočiatku bol veľmi atraktívny severný smer (Pezinok,Modra, Senec) a východný smer (Šamorín, DunajskáStreda). Po vybudovaní tunela Sitina, čo výraznezlepšilo dopravnú situáciu, sa začal rozvíjať ajzápadný smer (Záhorie). V súčasnosti prebieha suburbanizáciajužným smerom (Jarovce, Rusovce, Čunovo),pričom je veľmi populárne osídľovanie pohraničnýchmaďarských a rakúskych obcí slovenskýmobyvateľstvom. V súčasnosti sa za spádové územieBratislavy považuje tzv. funkčný mestský región, ktorýzahŕňa až 110 obcí. 2V rámci procesu rezidenčnej suburbanizácie majúšpecifické postavenie okrajové mestské časti, ktorésú administratívne súčasťou hlavného mesta, alenapriek tomu si stále zachovávajú vidiecky ráz. Keďžespájajú výhody bývania v meste a na vidieku, stávajúsa z hľadiska migrácie mestského obyvateľstva mimoriadneatraktívne. Hoci celkový počet obyvateľovBratislavy za posledných dvadsať rokov klesol, práveuvedené okrajové mestské časti zaznamenali výrazný,v niektorých prípadoch až 50 % prírastok.1.2 Príčiny sťahovania obyvateľovsmerom von z mestaSuburbanizačné tendencie, ktoré aktuálne v Bratislaveprebiehajú, majú niekoľko príčin:– zahusťovanie mestskej štruktúry, ktoré negatívneovplyvňuje kvalitu bývania v niektorých častiachmesta,– zvýšenie životnej úrovne obyvateľov – predovšetkýmvyššie príjmy, ktoré umožňujú zaplatiť vyššiucenu za nehnuteľnosť, kúpiť si dve autá a podobne,– túžbu po príjemnejšom životnom prostredí –zdravšom, kvalitnejšom a estetickejšom bývaní,– ceny pozemkov a domov porovnateľné s cenamibytov v meste (slogan mnohých developerskýchprojektov „dom za cenu bytu“).Odliv obyvateľov do suburbánnej zóny sa dotýka predovšetkýmdvoch sociálnych skupín. Najpočetnejšiuskupinu tvoria mladé páry vo veku 28 – 40 rokovs minimálne jedným dieťaťom, ktorí dosiahli určitúpracovnú pozíciu a spoločenské postavenie a kupujúsi prvé, prípadne druhé bývanie. Stresový životnýštýl sa snažia vyvážiť pokojným bývaním v rodinnomdome. Druhú početnú skupinu tvoria páry vo veku45 – 55 rokov so staršími deťmi, ktoré dosiahli profesijnývrchol a vlastnia nehnuteľnosti, ktorých predajommôžu financovať nové bývanie. Tí utekajú z panelákado rodinného domu, o ktorom celý život snívali. 32. Analýza dosahu procesu rezidenčnejsuburbanizácie na príklade rozvojovýchprojektov v rámci vybraných mestskýchčastí Bratislavy2.1 Základné údaje o vybraných mestskýchčastiach a rozvojových projektochPre podrobnejšiu analýzu dosahu suburbanizáciev rámci Bratislavy boli zvolené tri mestské časti,ktoré od roku 1991 zaznamenali najvýraznejší nárastpočtu obyvateľov. Ide o Vajnory, Záhorskú Bystricua Rusovce (tabuľka 1). Ich spoločným znakom je polohav rámci vonkajšieho mesta a pretrvávajúci vidieckyráz osídlenia, hoci sú súčasťou hlavného mesta užniekoľko desaťročí. 41 ¦ Začiatok výstavby izolovaných rodinných domov v lokaliteNové Šúty formou postupného rozširovania zastavanéhoúzemia VajnôrFoto: Oľga Melcerová2 ¦ Príklad novej zástavby malopodlažných bytových domovna Širokej ulici vo VajnorochFoto: Oľga Melcerová2.1.1. VajnoryPoloha: v severovýchodnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava IIIRozloha: 13,5 km 2Počet obyvateľov: 5 168 (k 31. 12. 2010),od roku 2001 nárast o 35 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domovjužne a severovýchodne od zastavaného územia(zrealizované),– výrobno-skladové areály západne a severneod zastavaného územia (zrealizované),– areál obchodných a nákupných centier južneod zastavaného územia (zrealizované),– obytná zóna „Nové Vajnory“ západne od zastavanéhoúzemia (plánovaná výstavba 2012 –2022),– rezidenčný projekt „Šprinclov majer“ severozápadneod zastavaného územia (plánované),– rezidenčný projekt „Nemecká dolina“ severovýchodneod zastavaného územia (plánované),– projekt „Nové šúty“ – výstavba radových rodinnýchdomov a málopodlažných bytových domov južneod zastavaného územia (výstavba 2012 – 2014),– projekt „Kratiny“– výstavba izolovaných rodinnýchdomov severovýchodne od zastavaného územia(plánované),– technologický park „CEPIT“ severne odzastavaného územia(plánovaná výstavba 2010 –2026).3 ¦ Územie určené pre výstavbu projektu Pod vŕškamiv Záhorskej Bystrici, v popredí realizácia málopodlažnýchbytových domov v rámci 1. etapy projektu, v pozadí štvrťStrmé vŕškyFoto: Oľga Melcerová4 ¦ Výstavba izolovaných rodinných domov a málopodlažnýchbytových domov v rámci realizácie 1. etapy projektu Podvŕškami v Záhorskej BystriciFoto: Oľga Melcerová2.1.2 Záhorská BystricaPoloha: v severnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava IVRozloha: 32,3 km 2Počet obyvateľov: 4 034 (k 31. 3. 2011),od roku 2001 nárast o 93 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domov v lokalite„Strmé vŕšky“ východne od zastavaného územia(zrealizované),– výstavba málopodlažných polyfunkčných objektovv priestore Námestia rodiny v centre(zrealizované),– projekt „Rezidencia Záhorská“ – výstavba málopodlažnýchbytových domov západne od zastavanéhoúzemia (zrealizované),– projekt „Pod vŕškami“ – výstavba izolovaných a radovýchrodinných domov a málopodlažých bytovýchdomov južne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2014),– projekt „Átriá Vlkovka“ – výstavba átriových rodinnýchdomov severovýchodne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2012),– projekt „Záhorské sady“ – výstavba izolovanýchrodinných domov juhovýchodne od zastavanéhoúzemia (výstavba 2011 – 2012),– projekt „Pod cintorínom“ – výstavba izolovanýchrodinných domov severne od zastavaného územia(plánované).Polyfunkčnosť obytných štruktúr5 ¦ Výstavba izolovaných rodinných domov v rámci projektuGaštanová alej v RusovciachFoto: Oľga Melcerová6 ¦ Priestorová izolácia novej výstavby – oddeleniekondomínia Gaštanová alej v Rusovciach od susediacejzástavby betónovým plotomFoto: Oľga Melcerová2.1.3. RusovcePoloha: v južnej časti Bratislavy,súčasť okresu Bratislava VRozloha: 25,5 km 2Počet obyvateľov: 2 751 (k 31. 12. 2010),od roku 2001 nárast o 43 % 5Prehľad rozvojových projektov:– výstavba izolovaných rodinných domov v lokalite„Pieskový hon“ južne od zastavaného územia(zrealizované),– projekt „Gaštanová aleja“ – výstavba izolovanýchrodinných domov a málopodlažných bytovýchdomov južne od zastavaného územia(výstavba 2008 – 2012),– projekt „Lesopark“– výstavba izolovaných rodinnýchdomov východne od zastavaného územia(výstavba 2010 – 2012),– projekt „Rusovský sad“ – výstavba izolovanýchrodinných domov severne od zastavaného územia(výstavba 2010 – 2013),– projekt „Greenlight“– výstavba izolovanýchrodinných domov južne od zastavaného územia(plánované),– projekt „Castellum“ – nové centrum Rusoviec(plánované).32 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 33ArchitektúrastromoradíHistorické stromoradiaa ochrana ich hodnôtPolyfunkčnosť obytných štruktúrVytváranie komplexného obytného prostredia v rámci vonkajšieho mesta.Porovnávacia štúdia Bratislava – ŠtokholmArchitecture of Tree AlleysHistorical Tree Alleys and Protectionof Their Valuesby Katarína Kristiánovᦦ¦Architectural design of buildings isusually a composition made up of inanimatetraditional or modern materials,whereas landscape designs arecomposed mainly of plants, i.e. materialswhich are animate, breathing,growing, aging and dying. Treesin an architectural composition forma mass, volume and inner space. Likebuildings, trees are long-lasting objects,which carry cultural heritage ofgenerations and the country.Tree alleys as a specific composedlinear spatial formation of trees inrows provide an unusual architectural,aesthetic and landscape formingpotential. They are usually a part ofa road in the country or settlement.Intentional planting of trees along theroads is known from several historicperiods and cultures. A rich traditionof tree alleys can be also observed inour region. In the 18th and 19th centuriestree alleys became a significant elementof landscape and a componentin urban structures. In a contemporaryurban structure with emphasis on economicaspects, tree alleys and theirspace requirements compete withspatial needs of traffic, infrastructure,street lightning, and exposure ofbuildings to the sun, etc. Tree alleysalong the roads are often perceivedas a burden for road maintenance andtraffic safety.Historical tree alleys are a part ofcultural heritage, which can be provedby many examples in Slovakia. Theways of their protection is an essentialissue in the area of preservationof their cultural, historic and aestheticvalues. Heritage Regulation and Natureand Landscape Protection Regulationare major legal documents thatregulate protection and developmentof cultural and natural heritage, andset conditions for their identification,registration and preservation. In theinterest of protecting diverse values oftree alleys it is appropriate to involvevarious instruments for setting conditionsof their identification, registrationand preservation, e.g. throughland use planning. The methodologydealing with characteristic appearanceof the landscape and the impact of itselements on the landscape scene hasbeen rather unsuccessful in Slovakia.The mentioned examples of outstandingtree alleys in Slovakia and the describedpossible ways of their protectionbring about the need to pay moreattention to the issues of protection,maintenance and renovation of oldtree alleys within the protection conceptsof cultural, historic and aestheticvalues of settlements and landscapegreenery.Tree alleys are a significant phenomenonof landscape character anda hallmark of civilised landscape. Theyalso carry a unique aesthetic, historicand cultural value; and they are a substanceof the ambience. However, theyare not only a “spiritual element”.They present a physical component,which requires not only an identificationof their values, but also a clearlydefined set of proceedings for theirpreservation.Mixed Use in Residential AreasCreating a Comprehensive ResidentialEnvironment within the Outer City –Comparative StudyBratislava – StockholmBy Oľga Melcerová¦In recent years the migration of populationin Bratislava is influenced bythe process of residential suburbanization.While during the last 20 yearsthe total number of city inhabitantshas decreased, there is a significant increaseof population in some outer cityboroughs that have enough free areasfor development (mainly of agriculturalland) as well as still retain the ruralcharacter. As combining advantages ofliving in the city and in the countryside,they have become very attractiveand popular in terms of immigration.First, the comparative study analysesimpacts of residential suburbanizationon case of three Bratislavaboroughs (Záhorská Bystrica, Vajnorya Rusovce) in which, since 1991, thenumber of inhabitants has increasedthe most. Detailed research of executedand planned residential development,considering the various qualitativeaspects, have shown that all theanalyzed housing projects have somecommon characteristics: monofunctionality(predominance of residentialsegment and absence of required facilitiesand job opportunities), insufficienttransport connection by means ofpublic transport, monotony and missingarticulation and hierarchy of massspatialstructure, spatial isolation andrelated social segregation, small housingplots and tendencies for increasingthe housing density, constructionmainly in green fields with occupationof arable land and increasing environmentalload by ineffective transformationof natural environment within theouter city.The possible solution for avoidingthe above mentioned negative impactsof residential suburbanizationon qualities of outer city could be thegreater integration of other than residentialsegments within the housingareas – the mix of uses. Since the 50-ties of the 20th century, Stockholm,the capital of Sweden systematicallydevelops the polycentric urban structure.Its strategy could be an inspirationfor implementing the mixed useinto residential environment in ourconditions.Second, the study analyses the existinghousing areas of Stockholm(Vällingby, Spånga, Kista) that couldbecome a positive example for furtherdevelopment of outer city boroughs inBratislava. A detailed research clearlyshows benefits of mixed use developmentin relation to the residentialfunction as e.g. providing the neededfacilities, creating work places, reducingtraffic demands, forming centers innodal areas, supporting social controland increasing safety, using the landin effective way and saving the landresources.The main tool for implementationof mixed use in residential areas ofStockholm is a dynamic system of cityplanning that allows flexible reactingon actual situation and conditions aswell as planning the new developmentin a dialog between the city, particulardevelopers or investors and localresidents.Application of the experience andthe planning system of the city ofStockholm in conditions of Bratislavacould contribute to transformation ofmonofunctional residential satellitesinto the comprehensive residential environmentas well spread of qualitativeurban structure into the areas ofouter city with the positive impact oneffectiveness of land use and city operationin terms of sustainability.ALFA 2 ¦ 2012 61

Stanislav MajcherVÝSKUM NAVRHOVANIAVedecké štúdie poukazujú na to, že pocit psychickejpohody môže pozitívne ovplyvňovať zdravotný stavpacienta, znižovať množstvo užívaných liekov protibolesti, ako aj urýchľovať celý liečebný proces.Dôležitým psychickým aspektom v tomto procese jestres. Stres je psychologický a emocionálny proces,ktorý negatívne vplýva na neurohormonálne, imúnnea muskoskeletálne funkcie, t. j. všetky funkcie,ktoré majú zásluhu na liečebnom procese pacienta.Psychika zohráva dôležitú úlohu pri začiatku chorobya zásadne ovplyvňuje jej priebeh a liečenie. Dôvodomje centrálny nervový systém, ktorý môže byť iritovanýzlyhaním psychologickej obrany človeka a spôsobiťneadekvátne správanie imúnneho systému.Zlepšovanie psychickej pohody pacienta je jednýmz hlavných cieľov architektúry v procese vytváraniavhodného nemocničného prostredia.Nemocnicu musíme chápať ako komplex systémova oddelení, kde nie je možné izolovať vplyv jednotlivýchfaktorov od systémového riešenia architektonickéhokonceptu. Existujú však niektoré vedeckypodložené teórie, ktoré poukazujú na smerovanie architektúryv tomto procese.Pickerov inštitút, ktorý zameriava celú svoju činnosťna vedecký výskum v oblasti „patient- centeredcare“ (starostlivosť orientovaná na pacienta), definovalzákladné požiadavky vhodného nemocničnéhoprostredia ako jednu zo svojich hlavných odvetvískúmania „environmental care”(liečebné prostredie).Tieto požiadavky sú založené na niekoľkoročnýchvýskumoch, kde pacienti diskutovali o faktoroch,ktoré pre nich zohrávajú najdôležitejšiu úlohu prizlepšovaní ich psychickej pohody. Pickerov inštitútich potom rozdelil do týchto základných bodov 1 :– Prostredie umožňujúce priamy kontakt s prírodoua svetlom– Prostredie nehlučné a nerušivé– Prostredie podporujúce pocit priestorovejorientácie– Prostredie poskytujúce možnosti pozitívnehorozptýlenia– Prostredie umožňujúce blízkym byť súčasťouliečebného procesu– Prostredie chrániace súkromie– Prostredie bezpečnéProstredie umožňujúce priamy kontakt s prírodoua so svetlomExistuje niekoľko spôsobov, akými prichádzajú pacienti,zamestnanci, ale aj návštevníci nemocnice dokontaktu s prírodou.1. vizuálny kontakt s prírodným prostredím (výhľadz okna, maľby a obrazy na stenách s prírodnýmmotívom…)2. priamy kontakt s exteriérovým prírodným prostredím(návšteva zelených átrií, okolitých parkov,záhrad…)3. priamy kontakt s interiérovým prírodnýmprostredím (zimné záhrady, dvorany, interiérovérastliny…)V roku 1859 Charles Robert Darwin publikoval svojuevolučnú teóriu, ktorá sa stala jednou z najrevolučnejšíchfilozofií vôbec s obrovským vplyvom nakultúrno-spoločenské dianie. Civilizácia a príroda sazačali považovať za dva rozdielne svety. Človek bolsúčasťou obidvoch. Bol biologickou jednotkou prírodyz pohľadu druhového členenia a zároveň rozmýšľajúci,kreatívny tvor s vlastnou kultúrou. Za dôkaztýchto odlišností bol považovaný aj fakt, že biologickécharakteristiky človeka sú dané prírodou, do vývojaktorých nemohol zasiahnuť, na rozdiel od kultúry,na ktorej vytvorení sa podieľal vlastnými rozhodnutiami2 . Darwinova teória pomáha tvrdeniu, že civilizáciaje negatívnym fenoménom, ktorá bráni človekužiť v harmónií s prírodou a v konečnom dôsledku vediek jeho totálnemu zániku.Tvrdenie, že civilizácia ničí ľudstvo si rýchlo našlosvoju cestu aj u predchodcov psychiatrie a psychológie.Napríklad George Beard tvrdí, že s rýchlosťourozvoja spoločnosti sa rovnako rýchlo zväčšujeaj rozdiel medzi prírodou a spoločnosťou. Poukazujeto na príklade, že najviac v histórii trpeli tí, čo bolinajviac civilizovaní. Presvedčenie, že nedostatočnýkontakt s prírodným prostredím môže mať negatívnyvplyv na ľudské zdravie, sa v súčasnosti čoraz častejšiestáva zdrojom skúmania (Planetree Hospitals 3 ,Evidence Based Design 4 ). Z evolučnej teórie teda vyplýva,že človek je vo svojej podstate súčasťou prírodnéhoprostredia a jeho normálny a prirodzenýstav je byť zdravý. Preto každý z nás má aj svoje samo-uzdravovaciemechanizmy, ktoré boli počas miliónovrokov evolúcie v prirodzenej harmónii s prírodoua ich fungovanie závisí od prírodných aspektov.Aj keď je vedecký výskum v oblasti vplyvu prírodnéhoprostredia na človeka relatívne v začiatkoch, už dnesmožno jednoznačne preukázať, že prírodné prostrediedokáže redukovať stres a znižovať depresiu účinnejšieako prostredie umelé, vytvorené človekom.Vizuálny kontakt s prírodným prostredímĽudia vo všeobecnosti vnímajú pohľad na príroduako efektívny prostriedok slúžiaci na zmierneniestresu a bolesti. Tento takzvaný regeneračný efektprírody bol vyvinutý ako výsledok evolučnej históriečloveka 5 . Evolučným vývojom sa príroda v podvedomíčloveka zakorenila ako vrodený zdroj fascináciea obnovy s cieľom stimulovať ľudí a nútiť ich hľadaťkontakt s bezpečným prírodným prostredím, ktorýobsahuje prostriedky a možnosti nevyhnutné na prežitie.Skutočnosť, že podhľad na vonkajšie prírodnéprostredie môže pozitívne ovplyvňovať priebeh liečbypacienta, preukázala revolučná vedecká štúdia R.Ulricha, z roku 1984 6 , ktorá u širokej verejnosti spôsobilarozruch. Autor sa v nej zaoberal vzťahom nemocničnéhoprostredia a dĺžky uzdravovacieho procesupacientov po operácii. Pacienti boli náhodnerozdelení do dvoch druhov izieb. Jeden druh iziebmal výhľad na prírodné prostredie, ktoré obsahovalomnožstvo zelene a dostatočné množstvo dennéhosvetla. Druhý typ izieb mal výhľad na tehlovú stenususediacej budovy s nedostatočným množstvomdenného svetla. V štúdii dospel k názoru, že pacientis možnosťou výhľadu do prírody sa uzdravili takmero jednu tretinu rýchlejšie a množstvo liekov proti bolesti,ktoré počas liečby užívali, bolo zjavne menšieako pri skupine s výhľadom na susednú stenu budovy.Tento výskum dokazuje spojitosť medzi vizuálnymvnemom a uzdravovacím procesom a poukazujena skutočnosť, že ak je tento aspekt v nemocničnomprostredí podcenený a okná izby majú nevhodný výhľad(v tomto prípade na stenu susednej budovy),môže nastať situácia, keď pacient stráca vizuálnustimuláciu, ktorú zažíva v každodennom živote, čonásledne vedie k predĺženiu celkovej liečby. Ako jevlastne možné, že niečo také „obyčajné“ ako pohľadna prírodu poskytuje pozitívne stimuly a urýchľujeliečebný proces? Odpoveď by sme mohli hľadaťv našej dávnej histórii, ktorá bola po celú dobu s prírodouúzko spätá. Pohľad na prírodu vyvoláva u človekaevolúciou vyvinuté príjemné pocity, ktoré redukujústres a depresiu, a takýmto spôsobom pozitívnevplývajú na celý liečebný proces.Skoršie vedecké štúdie zaoberajúce sa vplyvompriestorov bez okien na psychický stav človeka potvrdili,že okná nie sú len hygienickou nevyhnutnosťou,ale že nedostatok kontaktu s vonkajším prostredímspôsobuje emocionálne zmeny v osobnosti, stresa depresiu 7 . Podľa štúdie T. Markusa 8 existuje päťhlavných kritérií, ktoré majú vplyv na riešenie oknav nemocničnom prostredí:– denné svetlo– priame slnečné žiarenie– prirodzené vetranie– výhľad– ochrana súkromiaTieto kritériá sa navzájom prelínajú, preto aj nasledujúcevýskumy, ktoré sa sústredili na výhľad a jehoúčinky na ľudské zdravie, môžu byť ovplyvnené rovnakoaj spolupôsobením ostatných aspektov. Spokojnosťs výhľadom, ktorý okno umožňuje, závisí od viacerýchfaktorov, ako sú: veľkosť okna, veľkosť plochymiestnosti, veľkosť vonkajšej steny, výška parapetu,ako aj od druhu vonkajšej informácie, ktorú výhľadposkytuje. Podľa spomínaného výskumu sa spokojnosťzvyčajne dosahuje vtedy, keď plocha okna tvoríminimálne 20 % – 30 % plochy exteriérovej stenymiestnosti.Odporúča sa, aby pacient v sediacej či ležiacej polohemal výhľad na okolie, čo mu v podvedomí evokujepocit väčšej istoty. Najlepšie to spĺňa okno so zníženýmparapetom. Zaujímavé riešenie 9 použil rakúskyarchitekt Volker Giencke pri projekte nemocnicePsychológia v nemocničnom prostredí1 ¦ Riešenie osvetlenia čakárenských priestorov dennýmsvetlom presklennou stenou (čakárenské priestory sú optickyprepojené s átriom, v ktorom je situovaný nemocničný park),Klinika diakonov v Stuttgarte, Arcass Freie ArchitektenFoto: Stanislav Majcher44 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 45Michal Valúšek1 ¦ Generovanie endo-parazitickejformy vo foyer na FA STUNAVRHOVANIE AKO VÝSKUMProjekt sa zameriava na vzájomné postavenie dvochkontrastných sústav a hľadá ich využitie v oblastiochrany, „zásobovania“ alebo obojstrannej koexistenciea pomocou algoritmu sa usiluje nájsť otázky zúročeniatýchto protichodných štrukturálnych alianciív architektúre s rôznou výhodnosťou alebo nevýhodnosťoupre obidve strany. Symbiózu a parazitizmusnechápe ako čisté protiklady, ale ako tesné prepojenievzťahov, keď jeden systém prispôsobuje svojuformu a „diktátorsky“ usmerňuje tok ľudí v priestorena základe asociatívnych zväzkov s prostredím.Vstupná fáza projektu – definovanie kritériíV architektonickom vymedzení ide o vyžitie charakterua potencie sústavy v návrhu emergentných väziebendo-parazitickej formy, ktorá využíva priestorfoyeru FA STU v Bratislave ako „tráviaci trakt“ telahostiteľa. Táto vnútorná dutina fakulty je následnepretkávaná logickými smermi nekonvenčnej modulácieriadenej gramatikou matematických podmienoka cyklov jazyka Visual Basic v Grasshopperi. Stenyparazita tu vymedzujú nový priestor, ktorého diverzifikovanésmery stanovujú limity jeho pohyblivéhoobjemu. Akoby vznikal priestor v priestore. Tentoprojekt je výsledkom práce študenta Bc. AladaraCsernáka z predmetu Digitálna architektúra I. – skriptovanieZS 2011/2012, ktorý na tomto zadaní pracovalpod vedením Ing. arch. Michala Valúška ako hlavnéhoriešiteľa tohto projektu riešeného v rámci Programuna podporu mladých výskumníkov 2011 (odborná konzultáciaRNDr. Andrej Hosťovecký, PhD.).Návrhová fáza projektu – digitálny algoritmusNa začiatku návrhu sa uplatňuje náhodný, avšak vďakalogike algoritmu korigovaný princíp generovaniaprvotných bodov vo foyeri, ktoré sú kontrolnýmiuzlami vodiacich kriviek prebiehajúcich tiel parazita.Uzly kriviek idúcich z otvorov foyeru, kde je predpokladanénasávanie potravy parazita, sú následnev rámci algoritmu spájané logicky s najbližším voľnýmuzlom podľa smeru. Takto generované priestorovékrivky produkujú zdanlivo chaotickú spleťparazitických prúdov, ktoré diktujú nové usmerneniapohybu ľudí ako „potravy“ z piatich smerov, čímvyužívajú „ľudský“ potenciál vnútri fakulty. Cielenepritom skracujú cesty medzi krídlami a vstupom dobudovy s rozumnou distribúciou ľudí. Telá parazitareagujú na túto neobyčajnú stravu ako na vnútornépohyblivé atraktory, ktoré prechádzajú útrobamia v daných miestach nafukujú ich steny ako senzibilný„tráviaci trakt“ vo foyeri. Na druhej strane sú tietosmery istým kontrastom k voľnému pohybu ľudív otvorenom priestore a pôsobia viac diktátorsky akoslobodne. Svojím objemom pôvodný priestor foyerviac zmenšujú a uberajú z jeho formy, čím koketujús istou myšlienkou obavy nad nevyužitím jeho prázdnejdutiny. Akoby chceli telá tejto endo-parazitickejalgo-tektúry vyplniť voľný priestor, do ktorého súumiestnené. Ich povrch pritom umocňujú čiastočnéperforácie vychádzajúce z parametrického sledovaniapolohy vonkajších statických atraktorov v priestore,čím zabezpečujú preslnenie vnútra algo-tektúry a vytvárajújej interaktívne kontinuum.Vďaka parametrickej väzbe kódovaného algoritmuv Grasshopperi dokáže parazit vo výsledku meniťpriemer i charakter geometrie a veľkosť, smerovaniei nábeh perforácií na základe vzdialenosti a polôhviacerých atraktorov. Náhodné rozhodenie vnútornýchbodov vodiacich kriviek parazita je pritomfundamentom vždy inej generácie chaotickej „pásomnice“,ktorej vývoj sa dá ťažko predvídať (teóriachaosu). Ale aj napriek chveniu jej uzlov je v rámcialgoritmu stále deterministická a riadená pokynmizdola nahor. Dramatický rozsah vyhýbajúcej formysa usiluje apelovať na emócie diváka s cieľom podporiťemergentný dojem samopašného tela parazitickejalgo-tektúry (algoritmicky navrhovanej architektúry),ktoré je azda prejavom „fóbie z prázdna“.Vťahuje ľudí, kriticky zapĺňa a využíva priestor foyeruna svoju ochranu, ale súčasne poskytuje nové smerya prepojenia. Medzi striktným tvarom foyeru a dynamickouformou parazita tak vzniká kontrast, ktorýopisuje húževnaté hmoty naťahujúce sa ako pavúčiesúkno s teoretickým charakterom ocele (pozri digitálnevýstupy projektu).Výrobná fáza projektu –realizácia fyzického modeluPo stanovení algoritmu nasledovalo optimalizovaniedigitálneho modelu pre výrobu pomocou technológie3D tlače. Na začiatku bolo potrebné maximálnepresne vymodelovať priestor foyeru, vyladiťvšetky smery parazitických prúdov, aby sa vzájomnenedotýkali a nájsť nielen optimálne rozloženie formy,ale tiež stanoviť minimálnu hrúbku stien parazitavzhľadom na postačujúcu pevnosť a stabilitu reálnehomodelu.Vzhľadom na to, že telá parazita sú chápané akočiastočne pružné a súčasne ľahké avšak pevné oceľovéformy bez použitia podpery alebo závesu, bolazvolená ako najvhodnejšia technológia 3D tlače –Laser Sintering s použitím kompozitu Alumid. Ideo plastový prach „polyamidu“ s prímesou hliníka,ktorý zabezpečil vysokú pevnosť kritických visiacichčastí modelu (telá parazita) s istou mierou ohybnosti,nízku hmotnosť a zároveň skvelé mechanickévlastnosti s určitou termálnou odolnosťou a kovovýmvzhľadom. Je preto úžasným materiálom načiastočné odprezentovanie odvážnej myšlienky tohtoprojektu, ktorý otvára diskusiu o hľadaní využitiačiastočne pevných i elastických látok v architektúre.Okrem toho je výhodou tohto kompozitu, že po odbúranímetalických častíc je biokompatibilný, recyklovateľnýa neškodný pre životné prostredie.Tento typ technológie 3D tlače a daný kompozitnapokon stanovil potrebnú minimálnu hrúbku(2 mm) stien parazita, pričom bola stále zaistená potrebnástabilita i tuhosť nepodoprených častí modelua taktiež ich primeraná čitateľnosť v rámci detailu(pozri Fyzické výstupy). Vzhľadom na túto hrúbkunásledne vyšla minimálna veľkosť modelu 300 mmx 300 mm x 115 mm na podstave 340 mm x 340 mm,čo bolo postačujúce, lebo pri menších rozmeroch bysa už stratila čitateľnosť modelu a hrúbka stien byEndo-parazitická2 ¦ Digitálne výstupy: Výsledné vizualizácie endo--parazitickejformy vo foyer na FA STU3 ¦ Fyzické výstupy: Reálny model endo-parazitickejformy vo foyer na FA STUprispieva svojím reálnym priestorových výstupomk charakteru nekonvenčných štruktúr v architektúrea je jedným z hmatateľných a praktických výstupovdoktorandského výskumu riešiteľa tohto projektu.Výstupy dosiahnuté riešením projektuPoužívanie počítača prináša nové skúseností, ak architektvstúpi do dialógu so strojom na úrovni návrhualgoritmu, čím je schopný vytvárať náročné zámery,ktoré rozširujú možnosti tradičných CAD softvérova výrobné postupy CAM technológií. Interakcia všakmusí byť transparentná, s presnou skladbou algoritmov,ktoré nesmú byť ťažkopádne, ale celkom determinované.Prínosom projektu je ukážka uplatneniapresných pravidiel pri návrhu zložitej architektonickejkompozície, ktorá následne využíva možnostitechnológie 3D tlače na zhmotnenie nekonvenčnýchideí do reálneho modelu. Tento projekt reprezentujenielen oblasti súčasnej tvorby v rámci inovačnýchtechnológií v architektonickom navrhovaní, ale jehodigitálny algoritmus i fyzické stelesnenie je súčasnecenným reprezentačným materiálom ukazujúcimnové prístupy v tvorbe na predmete Digitálna architektúrana FA STU.Projekt prezentuje zložité vzťahy použitím parametrickýchpostupov v Grasshopperi, čo prináša výsledkyz hľadiska aplikácie Teórie chaosu (štruktúraje citlivá na vzťahoch a väzbách vstupných parametrov),matematických (logické pravidlá algoritmu),geometrických (generovanie digitálnych geometrií),výrobných (presnosť a kvalita 3D modelu) a aj umeleckýchsúvislostí (estetika výstupov) chaotickýchskladieb v algoritmickom navrhovaní komplikovanýchštruktúr.Metodickým výstupom projektu je napokon prototypalgoritmu riešiaci dané zadanie vo verzií Grasshopper0.8.0007 pre softvér Rhinoceros 4. a tvorivýmvýstupom uplatnenie parametrických postupovna úrovni reálneho modelu, čím demonštruje výrobnútechnológiu 3D tlače priamo v praxi. Digitálnyi reálny model tohto projektu tak prináša originálnefenomenologické výsledky priestorovej organizáciechaotickej štruktúry, keď jednoduchý algoritmusprezentuje konceptualizovanie hľadajúce riešeniapomocou jasných predpokladov, ktoré následne spĺ-DigitálnyPrepojenie algoritmuZápis kódu algoritmu cez jazyknávrh formyv plugine GrasshopperVisual Basic v Grasshopperiňajú stanovené kritériá v architektúre.nezodpovedala mierke. Výsledný 3D model napokon54 ALFA 2 ¦ 2012 ALFA 2 ¦ 2012 55ENGLISH SUMMARYVÝSKUM NAVRHOVANIAPsychológia v nemocničnom prostredíEndo-parazitickáalgo-tektúravo foyeri FA STUPychology of the HospitalEnvironmentBy Stanislav Majcher¦¦¦¦Scientific studies point out that thefeeling of psychic well-being can positivelyaffect the patient´s state ofhealth; reduce the amount of the usedanti-pain pills, and accelerate the healingprocess. Stress is an importantpsychic aspect in this process. Stress isa psychological and emotional processthat negatively affects the neuro-hormonal,immunological, muscular andskeletal functions, that is all functionsthat participate in the healing process.The psyche plays an important roleat the start of an illness, and it fundamentallyaffects the course and thehealing process. The reason for this isthe central nervous system that can beirritated by failure of psychological defencethus negatively affecting the immunologicalsystem.Improvement of the psychologicalwell-being in hospitals is the core aspectof architectural design of hospitalenvironments.A hospital should be understood asa complex of systems and wards whereit is not possible to exclude any partwhen speaking of systematic architecturalconcepts. There are some scientificconcepts that point out to the architecturalfunctions in this respect.The Picker institute aims its activitiesto scientific research in the fieldof patient-centred care. Thus, the basicpatient-oriented requirements ofa suitable hospital environment havebeen defined.Endo-parasitic Algo-texturein the Foyer of the Facultyof Architecture STUBy Michal Valúšek¦¦¦The project solves the design and productionof endo-parasitic algo-tecturein the foyer of the Faculty of ArchitectureSlovak University of Technologywith the help of digital technique ofscripting in Grasshopper and productiontechnology 3D printing – LaserSintering. It is a hybrid of multi-disciplinaryresearch that provides newaspects of applying the principles ofmathematics, computer geometry,manufacturing technology and artisticaesthetics on the platform of architecturaldesign of complex forms.This creative process represents theknowledge of the parametric designand looks for the optimal solutionsof a difficult architectural composition,which is also shown on a physicalmodel done on the appropriate level ofprofessionalism.62 ALFA 2 ¦ 2012

Autori ¦ Authorsprof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.Ústav urbanizmu a územného plánovaniaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakovac@fa.stuba.skdoc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.Ústav dejín a teórie architektúrya obnovy pamiatokFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavamagdalena.kvasnicova@stuba.skIng. arch. Lucia Benkovičová – doktorandkaÚstav ekologickeja experimentálnej architektúryFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaucia.benkovicova@stuba.skdoc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.Ústav architektúry občianskych budovFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavalea.rollova@stuba.skIng. Branislav Jelenčík, ArtD.Ústav dizajnuFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavabranislav.jelencik@stuba.skIng. arch. Katarína Kristiánová, PhD.Ústav krajinnej a záhradnej architektúryFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakristianova@fa.stuba.skIng. arch. Stanislav Majcher, PhD.Ústav architektúry občianskych budovFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavamajcher@fa.stuba.skIng. arch. Oľga Melcerová, PhD.Ústav urbanizmu a územného plánovaniaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavamelcerova@fa.stuba.skIng. arch. Dana Drobniaková, PhD.Magistrát hl. mesta SR BratislavyOddelenie územného plánovaniaPrimaciálne nám. 1, 814 99 Bratislavadana.drobniakova@bratislava.skIng. arch. Nina Bartošová – doktorandkaÚstav dejín a teórie architektúrya obnovy pamiatokFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavanina.bartosova@stuba.skALFA 2 ¦ 2012 63

ARCHITEKTONICKÉ LISTYFAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERSOF THE FACULTY OF ARCHITECTURE, SUTročník ¦ volume 17rok ¦ year 2012číslo ¦ number 2Redakčná rada ¦ Editorial boarddoc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíkovápredsedníčka redakčnej rady ¦ chair of the editorial boarddoc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.Ing. arch. Mária Topolčanská, PhD.Šéfredaktorka ¦ Chef editorIng. arch. Irena DorotjakováJazyková redaktorka ¦ Editorprom. fil. Blažena MoravčíkováAnglický preklad a korektúra ¦ English translations and editingPhDr. Danica Brečková, Mgr. Zuzana Motešická, PhD.Texty boli recenzované. ¦ All texts have been reviewed.Grafická koncepcia a layout ¦ Graphic concept and layoutMgr. art. Matúš LelovskýMgr. art. Juraj BlaškoFotografie ¦ PhotosArchív FA STU, archív autorovFA STU and authors’ archivesVydáva ¦ Published byFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavawww.fa.stuba.sktel.: + 421 918 665 026, + 421 2 57 27 61 78e-mail: dorotjakova@fa.stuba.skTlač ¦ Printed byBIND print, s. r. o.Amurská 36, 821 06 BratislavaVychádza štvrťročne ¦ Published quarterlyISSN 1135-2679Evidenčné číslo MK SR: EV 4209/10Cena: 1 €Toto číslo vychádza s podporou Prvej stavebnej sporiteľne, a. s.

ALFA 2 ¦ 2012ISSN 1135-2679