R E V U ESPAM: globál<strong>na</strong> hrozbainternetového svetaSpam èie nevyiadaná hromadná pošta je èastoprirovnávaná k reklamným letákom vhadzovaným<strong>do</strong> poštových schránok. V porov<strong>na</strong>nís tým, aké je jednoduché uzamknú vchod vedúcik schránkam obyvate¾ov <strong>do</strong>mu, sa boj s elektronickýmspamom zaplavujúcim <strong>na</strong>še emailové kontázdá nekoneèný a len ako ukonèite¾ný.Tak ako razantný nástup internetu v poslednýchpiatich rokoch z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l otvorenie dverí pre autorovvírusov a èervov, je aj pre spammerov rastúcipoèet pouívate¾ov internetu <strong>na</strong> celom svete ve¾kýmlákadlom. O<strong>do</strong>sielanie spamu je toti ve¾mi<strong>do</strong>brý biznis, v ktorom sa toèia nemalé sumy.Emailové adresy je moné zbiera kdeko¾vek pointernete (ak sa, samozrejme, spammer ne<strong>do</strong>stanerovno k hotovejdatabáze...), staèílen chví¾ku h¾adaa nájdete softvér,ktorý vám automaticky<strong>do</strong>slovapreèeše stránkya vytiahne znich emailovéadresy. Potomto u chce lenrýchle pripojenie<strong>do</strong> internetu,softvér <strong>na</strong>automatickéo<strong>do</strong>sielaniespráv (ajten je kdeko¾vek vo¾ne stiahnute¾ný)a obaovanie sa môe zaèa.Nepríjemností, ktoré so sebou spam prináša, jehneï nieko¾ko a všetky sú pomerne závané. Zaènimeod zbytoèného zahlcovania emailovej schránky.Namiesto sahovania vám urèenej a dôleitej poštysa <strong>na</strong> vás chrlí len mnostvo ponúk všetkých monýchzbytoèností. Najmä <strong>na</strong> pomalšom pripojenía po dlhšej prestávke v sahovaní pošty môe byefekt vyvolaný prítomnosou spamu ve¾mi nepríjemný.Ïalší aspekt je legálnos obsahu, ktorý satakouto formou zasiela. Neraz je v texte spamu pouitáklamlivá ponuka, ktorej cie¾om je získa odpríjemcu správy a potenciálnej obetefi<strong>na</strong>nèné prostriedky vo vierev <strong>do</strong>brý obchod. O fatálnychnásledkoch,akom vymáhanípeòazí èi tovaru a problémoch,ktoré z toho vyplynú pre dôverèivéobete, azda netreba hovori.Tretí a nemenej výz<strong>na</strong>mnýefekt spamu je pôsobenie <strong>na</strong> psychikupouívate¾ov. Tí pod¾a výskumovve¾mi zle znášajú prílev nevyiadanejhromadnej pošty. Aj tá toti umocòujeich pocit neistoty <strong>na</strong> internete, kde sabezpeène cíti len kadý štvrtý pouívate¾.Najhorší vplyv má potom pocit <strong>na</strong>rušeniasúkromia, keï spam zaène prúdi <strong>do</strong> privátnejschránky.O tom, aké rozmery <strong>na</strong><strong>do</strong>bu<strong>do</strong>l problém nevy-iadanej hromadnej pošty, svedèí nieko¾ko <strong>na</strong>sledujúcichèísel. Odhaduje sa, e kadý tretí e-mail dnesje spamom, tento poèet by sa mal v priebehu dvochrokov zvýši a <strong>na</strong> jednu polovicu a to u je skutoènealarmujúce èíslo. Denne by tak internetom malapretiec jed<strong>na</strong> miliarda e-mailov obsahujúcich spam,èo je a nepredstavite¾né mnostvo, spôsobujúceemailovým serverom nemalú záa. U dnes sa mnohíprovideri saujú, e nával spamu ich stojí prive¾apeòazí a benevolencia kompetentných úra<strong>do</strong>v pripostupe proti spammerom škodí v koneènom dôsledkuvšetkým. Na priloenom obrázku ve¾mi peknevidie intenzitu toku spamu po internete.Nájdu sa, samozrejme, svetlé výnimky v po<strong>do</strong>beštátov, ktoré proti spamu zakroèili alebo práve aktívneko<strong>na</strong>jú. Dobrým príkla<strong>do</strong>m je štát Virginia. Tamojšízákonodarcovia rozhodli, e obèania tohtoštátu, ktorí spamujú, alebo iné osoby, ktoré posielajúspam obyvate¾om Virginie, môu poèíta s jednýma piatimi rokmi väzenia. Zisk, ktorý rozposielanímhromadnej pošty <strong>do</strong>siahli, takisto pripadneštátu. Ešte tvrdšie kroky podniknú proti odhalenémuspammerovi v Èíne. Okrem trestu, ktorý mu hrozí,sa mu bude o<strong>do</strong>sielaný spam automaticky vraca,a to a <strong>do</strong>vtedy, kým „si to neodnesie“ jeho emailovýserver. Vynára sa však otázka, èo robi, ak spammero<strong>do</strong>siela svoje maily cez cudziu adresu, prípadneje umiestnený <strong>na</strong> cudzom serveri. Vtedy dôjdek odstaveniu inej, takpovediac nevinnej sluby.Ve¾mi dôleitým zlomom pre spammerov bol ajmoment, keï sa prvýkrát podrobne a presne definovalo,èo je moné povaova za spam. Tento krok takistoako prvý podnikol americký štát Virginia, v ktoromzákon definuje spam ako: e-mail hromadne o<strong>do</strong>sielaný so sfalšovanouhlavièkou, e-mail, ktorý je o<strong>do</strong>slaný vo viac ako 100-tisíc kópiách v priebehu 30 dní, správu, vïaka ktorej spammer zarobil viacako 1000 amerických <strong>do</strong>lárov.Na Slovensku, aj keï sa to nezdá, takisto mámezákon, ktorý sa dá proti spammerom pouia ktorý spam zakazuje. Ide o zákon è. 147/2001 Z. z.o reklame, presnejšie § 3 ods. 6 tohto záko<strong>na</strong>:„Reklama sa nesmiešíri automatickýmtelefonickým volacím systémom,telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúcehosúhlasu ich uívate¾a, ktorý je príjemcomreklamy.“ Z tejto vety jasne vyplýva, espam je u nás nelegálny a e jeho o<strong>do</strong>sielateliamusia poèíta s primeraným postihom. Na druhejstrane si neviem predstavi, ako by sa <strong>na</strong> Slovenskus prípadnou alobou takéhoto druhu zaobchádzalo,èi by sa brala váne a bola vybavená <strong>na</strong> spokojnospostihnutej obete.Ak sa u nemôeme úplne spo¾ahnú <strong>na</strong> legislatívu,je <strong>do</strong>bré aspoò vedie, ako sa pred spammermi èo<strong>na</strong>júèinnejšie chráni. Nechcem tu menova všetkypostupy, dnes existujú pomerne vysoko úspešné spamovéfiltre, ktoré vedia pracova <strong>na</strong>d poštovým klientoma poradia si s ve¾kým percentom prichádzajúcehospamu tak, e ten k vám ani ne<strong>do</strong>razí. Stále jetu však nieko¾ko pravidiel, ktoré vám u¾ahèia preh¾adv <strong>do</strong>ruèenej pošte bez toho, aby vás strašil spam: Nezverejòujte svoju emailovú adresu <strong>na</strong> internete!Ak u tak musí by, nepíšte ju v tvaremeno@<strong>do</strong>me<strong>na</strong>.sk, pretoe takto ju odchytí akýko¾vekrobot. Skúste poui formát meno (at) <strong>do</strong>me<strong>na</strong>.sk,ktorý je pre èloveka èitate¾ný a pochopite¾ný,pre robota však nie. Ak chcete vytvori <strong>na</strong> svojich stránkach aktívnulinku <strong>na</strong> svoj mail, aj to sa dá rieši tak, aby vásrobot nevystopoval. Emailovú adresu staèí <strong>na</strong>písav kóde HTML, <strong>na</strong> stránke je pekne èitate¾ná, alev zdrojovom kóde sa nedá nájs. Neodpovedajte <strong>na</strong> spam! Aj keï to mono robítes úmyslom, aby ste <strong>do</strong>tyènej osobe vy<strong>na</strong>dali,nemá to zmysel. V mnohých prípa<strong>do</strong>ch takto lenpotvrdíte, e vaša adresa je aktív<strong>na</strong>, a mnostvospamu sa znásobí. Ak to u ináè nejde, zriaïte si aj druhú emailovúadresu <strong>na</strong> tzv. public úèely, v ktorej znesietedennú spàšku èerstvého spamu z celého sveta.Spam sa stáva globálnou hrozbou pre celý internet.U nejde len o to, e vám <strong>do</strong>razí zopár nevyiadanýchspráv, spam èoraz viac preauje internetovúprevádzku, stáva sa agresívnejším, h¾adá èorazúèinnejšie metódy, ako ¾udí zasiahnu. Tak akov iných oblastiach aj tu je potrebné <strong>na</strong> globálnyproblém h¾ada globálne riešenie, pretoe miera,akou spam <strong>na</strong>rastá, je a hrozivá.Martin Turoò38 PC REVUE 7/2003
R E V U EÈo <strong>do</strong>káe PDF v novej verzii? Nájdete<strong>na</strong> CD REVUESpoloènos A<strong>do</strong>be <strong>na</strong> sklonkumája predstavila rad novýchproduktov, ktoré umoòujúvytváranie a prehliadanie<strong>do</strong>kumentov vo formáte PDF.Ich hlavnou spoloènou èrtou jepodpora novej verzie tohtoformátu. Èo nám nová verziaPDF ponúka?Náš èlánok nemá ambíciu <strong>na</strong>hradi kompletnýopis nového formátu, ten má ostatne 1107strán a my vám ho v úplnej verzii ponúkame<strong>na</strong> <strong>na</strong>šej CD prílohe. Naším zámerom je zhrnú <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšienové èrty, ktoré formát PDF vo verzii1.5 prináša: práca s vrstvami, zabezpeèenie <strong>do</strong>kumentova elektronický podpis, podpora formátuJPEG2000, podpora multimédií, optimalizácia údajovéhotoku, práca s poznámkami a formulármia štruktúrovaný text.Práca s vrstvami je prvou výz<strong>na</strong>mnou novinkou,ktorú PDF 1.5 prináša. I keï nejde o vrstvy,ako ich poznáme z grafických programov, aleo zdruené skupiny objektov, <strong>na</strong>jpriliehavejšieoz<strong>na</strong>èenie vyplývajúce z ich mechanizmu spracovaniaje vrstvy. Nová verzia PDF toti umoòujezluèova objekty v <strong>do</strong>kumente <strong>na</strong> úèel ich súèasnéhospracovania. Pritom pod pojmom spracovaniesa chápe monos ich zobrazenia alebo, <strong>na</strong>opak,ukrytia. Podpora tejto funkcie bola <strong>do</strong> PDFpod¾a jeho tvorcov zapracovaná pre potreby technickejgrafiky (AutoCAD), dá sa však predpoklada,e vyuitie nájde aj v príprave tlaèových podkla<strong>do</strong>v,kartografii èi špeciálnych kancelárskychaplikáciách.Zaujímavé je pritom moné vyuitie v <strong>na</strong>posledyzmienenej oblasti. Tam aplikácia vrstiev umoníprenos viacerých verzií <strong>do</strong>kumentu v jedinomsúbore. V praxi by sme tak mohli v jednom súborema viaceré jazykové mutácie <strong>do</strong>kumentu, prípadnejeho pôvodný návrh, jednotlivé fázy korektúra finálnu verziu.Práca s poznámkami a formulármi bola tievýz<strong>na</strong>mne rozšírená. Aparát vytvárania anotácií jepodstatne bohatší ako v pre<strong>do</strong>šlých verziách. K dispozíciisú nielen poznámky nepravidelného tvaru,ale aj poznámky umoòujúce prehranie multimediálnehoobsahu. Pokia¾ ide o formuláre, pri týchbola <strong>do</strong>plnená monos formátovania údajov pomocoutextových reazcov, ktoré poskytujú rov<strong>na</strong>kémonosti ako technológia kaská<strong>do</strong>vých štýlov,alebo ak chcete, štandard XHTML.Zabezpeèenie <strong>do</strong>kumentov. V tejto oblasti <strong>do</strong>šlok podstatnému rozšíreniu moností zabezpeèenia<strong>do</strong>kumentov. Pouívate¾ vytvárajúci <strong>do</strong>kumenttoti v novej verzii môe uzamknú nielen celý<strong>do</strong>kument, ako to bolo <strong>do</strong>posia¾, ale aj jeho èasti!Pritom je moné ís a <strong>na</strong> úroveò jednotlivých objektov.Elektronický podpis je súèasou PDF u dlhšie,jeho aplikácia v novej verzii však bola rozšírenátak, aby umoòovala sle<strong>do</strong>va zmeny vyko<strong>na</strong>nés jednotlivými objektmi v <strong>do</strong>kumente. Ak je PDF<strong>do</strong>kument „podpísaný“, môe by otvorený kadýmpouívate¾om, ktorého elektronický podpisspåòa preddefinované pravidlá, alebo iba definovanýmipouívate¾mi. Nastavenie „prístupovýchpráv“ je, samozrejme, <strong>na</strong> tvorcovi <strong>do</strong>kumentu.Podpora formátu JPEG2000. Vïaka podporetohto formátu získavajú pouívatelia, ktorí budúvytvára <strong>do</strong>kumenty vo formáte PDF 1.5, monosvyuíva efektívnejšiu stratovú i bezstratovú kompresiuobrazových údajov. Okrem toho je monévyuíva ïalšie vlastnosti formátu JPEG2000, ako jepostupné <strong>na</strong>èítanie informácií (nájde uplatneniepri práci s <strong>do</strong>kumentmi <strong>na</strong> webe), vyuitie profilovICC èi vyuívanie kanálov.Podpora multimédií <strong>do</strong>šla v PDF 1.5 tak ïaleko,e jeho tvorcovia ho oz<strong>na</strong>èujú za formát, s ktorýmbez obáv môete vytvára mimoriadne komplexnémultimediálne albumy a prezentácie. Do formátuPDF je pod¾a <strong>na</strong>jnovšej špecifikácie moné vkladaako objekty súbory MP3 a klipy vo formáte Quick-Time. Po<strong>do</strong>bne ako pri ostatných objektoch vlo-ených <strong>do</strong> PDF aj pre tieto multimediálne objektymono definova spôsob spracovania. Tvorca <strong>do</strong>kumentuteda môe definova implicitný a alter<strong>na</strong>tívnyprehrávaè ním vloených multimédií, ako ajspôsob, akým majú by prehraté (v okne, samostatne,v definovanej oblasti...). Na spracovaniemultimediálnych objektov je moné vyuíva ajJavaScript.Optimalizácia údajového toku. Z rozšíreniaschopností o multimédiá i monosti ukladaniaviacerých verzií <strong>do</strong>kumentu v jednom <strong>do</strong>kumentevyplynula pre tvorcov formátu ïalšia poiadavka:optimalizova – èi skôr minimalizova – údajovétoky. Túto nároènú úlohu vyriešili jed<strong>na</strong>k organizáciouúdajov vnútri <strong>do</strong>kumentu PDF, jed<strong>na</strong>kaplikáciou rôznych kompresných metód. Tie sa totivolia v závislosti od údajov, <strong>na</strong> ktoré majú byaplikované (iná pre text, iná pre èiarovú grafiku,iná pre bitmapy). Navyše PDF 1.5 v porov<strong>na</strong>nís predchádzajúcou špecifikáciou vyuíva monoszoskupovania rov<strong>na</strong>kého typu objektov a ich spoloènúkompresiu.Štruktúrovaný text. Poslednou novinkou jerozšírenie moností vytvárania z<strong>na</strong>èiek, respektíveštruktúrovaného textu. Novo boli okrem u zmienenýchnoviniek súvisiacich s podporou opisu vrstieva anotácií <strong>do</strong> formátu PDF implementovanémodely <strong>na</strong> opis rozloenia stránky a tabuliek. Rozšírenábola aj monos špecifikácie informácií spojenýchs typmi písma.Záver. Nová verzia azda <strong>na</strong>jrozšírenejšieho formátu<strong>na</strong> výmenu elektronických <strong>do</strong>kumentov jeteda <strong>na</strong> svete. Ako rýchlo a <strong>do</strong> akej miery sa všakuplatní v praxi, to sa ukáe a èasom. Nie všetkymonosti nového formátu je toti moné vyuívau teraz, mnostvo z nich si vyiada zmeny v programochurèených <strong>na</strong> vytváranie <strong>do</strong>kumentov voformáte PDF, a to èi u v po<strong>do</strong>be uvedenia novýchverzií, alebo vo forme nových rozširujúcich modulov.O formáte PDF 1.5 si teda budete celkom isto<strong>na</strong> <strong>na</strong>šich stránkach môc preèíta ïalšie informácieaj v rámci recenzií nových produktov.Peter Orviský40 PC REVUE 7/2003