R E V U EVýdavky <strong>na</strong> infokomunikaèné produkty a sluby <strong>na</strong> Slovensku (mil. EUR)Zme<strong>na</strong> Zme<strong>na</strong>2002/2001 2003/20022001 2002 2003 1 (%) (%)Poèítaèový hardvér 261 283 300 8,4 6,0Serverové systémy 92 98 108 6,5 10,2Pracovné stanice 1 1 1 0 0,0Osobné poèítaèe 123 136 141 10,6 3,7Príslušenstvo 45 47 50 4,4 6,4Kancelárska technika 27 30 34 11,1 13,3Kopírky 12 14 16 16,7 14,3Ostatné 15 16 18 6,7 12,5Koncové komunikaèné zariadenia 142 137 108 −3,5 −21,2Mobilné telefóny 112 107 76 −4,5 −29,0Ostatné 29 30 32 3,4 6,7Dátové a sieové zariadenia 352 423 467 20,2 10,4Lokálne siete 32 35 38 9,4 8,6Telefónne ústredne 10 96 86 −4,0 −10,4Mobilné siete 145 207 250 42,8 20,8Prepí<strong>na</strong>èe a smerovaèe 25 29 34 16,0 17,2Ostatné 50 56 60 12,0 7,1Infokomunikaèné zariadenie celkovo 2 781 873 909 11,8 4,1Softvér 114 127 143 11,4 12,6Systémový softvér 53 58 65 9,4 12,1Aplikaèný softvér 60 69 78 15,0 13,0IT sluby 169 197 228 16,6 15,7Sluby operátorov 864 1 100 1 292 27,3 17,5Pevné telefónne sluby 3 318 367 422 15,4 15,0Mobilné telefónne sluby 430 601 720 39,8 19,8Dátové sluby a prenájom vedení 56 63 73 12,5 15,9Sluby káblovej TV 60 68 76 13,3 11,8Trh infokomunikaèných technológií a sluieb celkovo 1 928 2 296 2 571 19,1 12,0Trh informaèných technológií a sluieb celkovo 652 729 806 11,8 10,6Trh telekomunikaèných technológií a sluieb 1 276 1 568 1 765 22,9 12,61 Prognóza, 2 Zahàòa poèítaèový hardvér, kancelársku techniku a koncové komunikaèné zariadenia, 3 Vrátane internetových sluiebZDROJ: EITO, Trendvodného HP s firmou Compaq Computer. Keïe savšak firmy z právnej stránky zlúèili a zaèiatkomtohto roka, v rebríèku vystupujú samostatne.Najväèšou IT firmou z poh¾adu pridanej hodnoty,pôsobiacou <strong>na</strong> slovenskom trhu, je Alcatel Slovakia.Prevanú èas trieb síce <strong>do</strong>sahuje z predaja telekomunikaènejtechniky, je však zároveò <strong>na</strong>jväèším softvérovým<strong>do</strong>mom <strong>na</strong> Slovensku. Druhým <strong>na</strong>jväèšímhráèom slovenského IT trhu z h¾adiska pridanej hodnotyje Siemens Program and System Engineering(<strong>do</strong>nedáv<strong>na</strong> SWH). Firma sa zmenila z <strong>do</strong>dávate¾asoftvéru <strong>na</strong> poskytovate¾a komplexných riešení,v ktorých hrá pôvodný softvér k¾úèovú úlohu. Doprvej päky <strong>na</strong>jväèších <strong>do</strong>dávate¾ov IT <strong>na</strong> Slovenskusa pod¾a vytvorenej pridanej hodnoty <strong>do</strong>stali ajGraTex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, ktorý sa iví pre<strong>do</strong>všetkýmpredajom sluieb, a Softip, slovenský výrobca pôvodnéhopodnikového softvéru.V porov<strong>na</strong>ní výrobcov softvéru a poskytovate¾ovIT sluieb bol <strong>na</strong>jväèším výrobcom softvéru <strong>na</strong>Slovensku Alcatel Slovakia, <strong>na</strong>sle<strong>do</strong>vaný firmouAsset Soft, zaoberajúcou sa vývojom aplikácií prebankovníctvo. Tretiu prieèku s odstupom 150miliónov korún obsadil PosAm Bratislava, ktorýprodukuje pre<strong>do</strong>všetkým aplikácie <strong>na</strong> báze systémuLotus Notes. Len pä firiem malo vlani z predajavlastného softvéru trby vyššie ako sto miliónovkorún.Tridsa <strong>na</strong>jväèších slovenských vývojárskychspoloèností vlani predalo pôvodný softvér za 1,5miliardy korún, prièom <strong>na</strong> ich celkových trbách sapodie¾al len 15 percentami. Pre väèšinu firiem jeteda vývoj a predaj vlastného softvéru len <strong>do</strong>plnkovýmpredmetom podnikania. Na druhej strane je<strong>na</strong> Slovensku viacero spoloèností zameranýchvýhradne <strong>na</strong> tvorbu poèítaèových programov. NapríkladNovitech a Kros vyrábajú podnikový softvér,Eset antivírusové programy, InsData aplikáciepre poisovníctvo.V rebríèku poskytovate¾ov IT sluieb sa <strong>na</strong> èeleumiestnili Logica Slovakia a Siemens PSE, za ktorýmivïaka štruktúre a výške celkových trieb <strong>na</strong>sledujeslovenský Alcatel. Dvadsapä <strong>na</strong>jväèšíchposkytovate¾ov vlani predalo IT sluby za 5,3 miliardykorún, èo predstavovalo 40 percent z ich celkovýchtrieb.NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚVÝVOJÁRSKE FIRMYNajrýchlejšie rastúcou slovenskou IT firmou je systémovýintegrátor Delta Electronic Services keïv rokoch 2000 a 2002 zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jvyšší absolútnynárast pridanej hodnoty.V prvej desiatke <strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcich slovenskýchIT firiem <strong>do</strong>minujú výrobcovia pôvodnýchsoftvérových aplikácií. Viacerí z nich sa zároveòzaoberajú ich implementáciou u zákazníka a integrácious jeho ostatnými systémami. Axa sa špecializuje<strong>na</strong> bankovníctvo. Softec, Datalock, A<strong>na</strong>softAPR a Kros sa zaoberajú tvorbou a implementácioupodnikových a ekonomických informaènýchsystémov. Hour sa koncentruje <strong>na</strong> perso<strong>na</strong>listikua riadenie ¾udských zdrojov, Eset vyvíja antivírusovéprogramy. Plejádu softvérových producentov<strong>do</strong>påòajú poskytovatelia implementaèných a konzultaènýchsluieb Sféra a GraTex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l.VEDIE TELEKOMUNIKAÈNÝ SEKTORPrvé tri miesta rebríèka obsadili Slovenské telekomunikácie,Orange Slovensko a EuroTel Bratislava.Z 22,5 miliardy korún pridanej hodnoty, ktorúvlani vytvorilo štrnás telekomunikaèných firiem,<strong>na</strong> ne pripadlo 98 percent.Devädesiatštyri firiem pôsobiacich <strong>na</strong> slovenskomtrhu informaèných technológií a sluieb (IT)zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo vlani trby 41 miliárd korún, èo jeo štvrtinu viac ako v roku 2001. Tieto údaje všakv podstate o ve¾kosti slovenského IT trhu nevypovedajú.Predaj toho istého poèítaèa alebo poèítaèovéhoprogramu môe by toti zarátanýv trbách dvoch i troch spoloèností – distribútora,predajcu i poskytovate¾a komplexných riešení.Lepším ukazovate¾om je pridaná hodnota, ktorávystihuje schopnos generova zdroje pouite¾né<strong>na</strong> ïalší rozvoj. Len z vytvorenej pridanej hodnotytoti môe firma investova <strong>do</strong> vývoja novýchproduktov èi <strong>do</strong> školení zamest<strong>na</strong>ncov, budúcichkonzultantov a expertov <strong>na</strong> špièkové sluby. SedemdesiatšesIT firiem, ktoré poskytli príslušnéúdaje, vytvorilo vlani pridanú hodnotu 4,4 miliardykorún, èo oproti roku 2001 predstavuje nárasto 12 percent.Na èele <strong>na</strong>jväèších slovenských IT firiem, zoradenýchpod¾a <strong>do</strong>siahnutých trieb, sa tradiènedria distribútori výpoètovej techniky a lokálnezastúpenia zahranièných gigantov. Najviac produktovinformaèných technológií vlani predalaspoloènos BGS Distribution. Ešte vyššie trby <strong>do</strong>siaholtakzvaný nový Hewlett-Packard (HP), ktorývznikol v polovici uplynulého roka spojením pô-TRH IT NA SLOVENSKU POD¼A EITOTrochu iný poh¾ad <strong>na</strong> trh IT <strong>na</strong> Slovensku poskytujeEuropean Information Technology Observatory(EITO), pod¾a ktorého sa vlani <strong>na</strong> Slovenskupredali infokomunikaèné produkty a sluby vhodnote 2,3 mld. EUR (94 miliárd korún). Predstavujeto 3,4 percenta hrubého <strong>do</strong>máceho produktu,èo korešponduje s úrovòou IT investíciía spotreby ostatných stre<strong>do</strong>- a výcho<strong>do</strong>európskychkrajín. Oproti roku 2001 výdavky <strong>do</strong> IT a telekomunikáciístúpli takmer o dvadsa percent.V raste má slovenský trh pokraèova aj v tomtoroku, no pomalším tempom.Najväèší kus z koláèa infokomunikaèného trhu siodhryzli telekomunikaèní operátori – 47,9 percenta.Ve¾ká koncentrácia operátorov, <strong>na</strong>jmä mobilných,je typická pre celú strednú a východnúEurópu. Na Západe je podiel telekomunikaènýchsluieb <strong>na</strong> celkovom trhu niší. V Európskej únii<strong>do</strong>sahuje 42,2 percenta a v USA len 36,3 percenta.Pokia¾ ide o trh informaèných technológií (bez telekomunikaènýchsluieb), Slovensko je stále výrazneorientované <strong>na</strong> nákup hardvéru. A<strong>na</strong>lytici EITOoèakávajú, e situácia by sa mala pomaly meni,pretoe mnohé firmy si u vybu<strong>do</strong>vali základnúinfraštruktúru a zaèí<strong>na</strong>jú sa zaujíma aj o slubys pridanou hodnotou a softvérové riešenia. V <strong>na</strong>jblišíchdvoch rokoch však táto zme<strong>na</strong> ešte ve¾mizrete¾ná nebude.Jozef Andacký je vedúci redaktor týdenníka Trend24 PC REVUE 7/2003
R E V U ESERIÁLDigitál<strong>na</strong> fotografia od A po ZDIGITÁLALEBO KLASIKA?PETER ORVISKÝNázov seriálu Digitál<strong>na</strong> fotografia od A po Z smezvolili zámerne, <strong>na</strong>šou ambíciou je ponúknuvám komplexný materiál, v ktorom by sme váspostupne oboznámili so všetkým, èo sa vám pripráci s digitálnou fotografiou môe zís. V rámciseriálu sa teda budeme postupne venova <strong>na</strong>sledujúcimokruhom tém: èo sú digitálne fotoaparáty,ako sa èlenia a ako sa odlišujú od filmových predchodcov,budeme sa venova základným konštrukènýmprvkom digitálnych fotoaparátov a prezradímeèosi o ich vplyve <strong>na</strong> kvalitu prístroja, predstavímevám jednotlivé typy pamäových kariet, pozriemesa aj <strong>na</strong> funkcie digitálnych fotoaparátov,v rámci „rýchlokurzu“ vám dáme návod, ako správnefotografova s digitálom, pozrieme sa <strong>na</strong> monostispolupráce digitálnych fotoaparátov s inýmiIsté zlepšenia sa síce objavujú kadý rok, no nie súto revoluèné zmeny, skôr ide o posun hraníc medzikategóriami a drobné zlepšovanie komponentov.Na to, aby ste si dnes spravili kvalitné farebnéfotografie, nepotrebujete výnimoèné vybavenieani ve<strong>do</strong>mosti. Elektronika prevzala kontrolu <strong>na</strong>dexpozíciou, štandar<strong>do</strong>m sa stal zabu<strong>do</strong>vaný elektronickýblesk. A pri automatoch je bené pouitiešpeciálnych filmových kaziet, ktoré umoòujúautomatické <strong>na</strong>stavenie citlivosti s vylúèenímchýb.DIGITÁLNY FOTOAPARÁTDigitálny fotoaparát sa èasto od klasického <strong>na</strong>vonokve¾mi neodlišuje. Skutoèné rozdiely sú ukrytévnútri prístrojov, v ich princípoch a spôsobe práce.Prvým vidite¾ným rozdielom, ktorý vari nik neprehliadne,je integrácia LCD displeja. Ten je v súèasnosti<strong>na</strong> rozdiel od poèiatkov digitálnej fotografie súèas-ou väèšiny prístrojov. Je však skôr dôsledkom akopríèinou digitálnej technológie. Displej v digitálnychprístrojoch zvyèajne plní dve funkcie. Jed<strong>na</strong>k umoòujeprezeranie exponovaných fotografií, jed<strong>na</strong>ksprostredkúva funkciu elektronického h¾adáèika, ktoráje v súèasnosti podporovaná <strong>na</strong> väèšine prístrojov.Najzásadnejšie rozdiely sa skrývajú vnútri prístroja.Kým klasické prístroje realizujú záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>film, digitálne prístroje pouívajú snímaè CCD èieprvok reagujúci <strong>na</strong> intenzitu <strong>do</strong>padajúceho svetla,ktorý je spojený s pamäovým systémom. Odpadáteda celá mechanika, spojená s vedením filmu.Èasto sú digitálne prístroje konštruované aj bezmechanickej uzávierky.Pri klasickom fotoaparáte je po exponovaní všetkýchpolíèok filmu potrebné vymeni kazetu s filmom,exponovaný film vyvola a z pouite¾nýchsnímok vyrobi fotografie. Pri digitálnom prístrojije to trocha i<strong>na</strong>k. Kapacita pamäového média jesíce tie obmedzená, ale po zaplnení celej kapacityju nemusíme vymieòa (samozrejme, aj takýto prístupje moný), staèí pripoji fotoaparát k poèítaèua údaje z neho prehra <strong>do</strong> poèítaèa.Prakticky bez zmeny by mohla by optika. Nie jeto však úplná pravda. Plocha prvkov CCD je odlišnáod plochy filmového políèka, z èoho vyplývajúúpravy objektívu. Nezmenené však ostávajú clo<strong>na</strong>,expozimeter, meraè vzdialenosti, blesk a iba èiastoènéúpravy vyaduje riadiaca elektronika.V porov<strong>na</strong>ní s klasickým fotoaparátom ten digitálnyponúka väèší komfort. Napríklad vo väèšineprístrojov sa spolu so snímkou ukladá aj dátumPrierez klasickým fotoaparátom (Nikon)Prierez digitálnym kompaktom (Sony)zariadeniami, prezradíme vám, ako sa <strong>do</strong>stanetek „papierovým“ fotografiám, a budeme sa zaoberaaj monosami archivácie, ïalšieho spracovaniaa prezentácie digitálnych fotografií.VÍAZSTVO DIGITÁLOV SA BLÍIVyslovi takéto tvrdenie pred pár rokmi bolo odváne.Dnes je situácia podstatne odlišná, a tak sao definitívnom „odchode“ klasických prístrojov, vyuívajúcichzáz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> film, hovorí èoraz èastejšie.Z poh¾adu niektorých výrobcov <strong>do</strong>šlo k zlomu uv minulom roku. Príjmy z predaja digitálov totiu niektorých výrobcov preko<strong>na</strong>li príjmy z predajaklasických prístrojov. Digitály tak <strong>do</strong>siahli prvústrategickú métu. Na moment, keï sa stanú preva-ujúcimi fotoaparátmi <strong>na</strong> trhu, si však ešte budememusie poèka.Klasika. Klasické fotoaparáty sú dnes takmeridentické s tým, èo bolo <strong>na</strong> trhu pred pár rokmi.a èas, keï bola zhotovená. Pri <strong>na</strong>jnovších prístrojochsa môeme stretnú aj s monosou vytvárasi k snímkam opisy vkladaním zvukového záz<strong>na</strong>mu.Väèši<strong>na</strong> prístrojov dnes podporuje aj záz<strong>na</strong>mvidea spoloène so zvukom. To je však vo ve¾mi malomrozlíšení a èasto aj v obmedzenej dåke.Okrem klasického fotografovania nové prístrojezvládnu aj vytváranie série záberov <strong>na</strong>sledujúcichv krátkom èasovom slede. Niektoré prístroje je <strong>do</strong>koncamoné poui v spojení s poèítaèom, TV prijímaèomalebo videom ako videokameru, pochopite¾ne,s niším rozlíšením a snímkovou frekvenciou.DIGITÁL PRE VŠETKÝCHZdá sa, e výrobcovia i predajcovia digitálov pochopili,ako je moné tieto prístroje spopularizovamedzi širšími vrstvami pouívate¾ov. Prav<strong>do</strong>u všakostáva, e rezervy v tejto oblasti sú a zrejme eštenejaký èas potrvá, kým sa ponuka digitálov stane26 PC REVUE 7/2003