R E V U EROZHOVOR Ako si sa <strong>do</strong>stal ku kybernetike?Èo a inšpirovalo? V mojom prípadetoti rozhodla kniha Dvere <strong>do</strong> leta odRoberta Heinlei<strong>na</strong> a, samozrejme,Isaac Asimov...Hmm, Heinlein, Asimov – <strong>na</strong> chví¾u mámpocit, e som malý chlapec. Ale Pavlov fun−guje – prakticky okamite mi <strong>na</strong>padáAsimov a jeho tri zákony robotiky. A eštejeho Dvestoroèný èlovek – <strong>na</strong> niektoré vecisa asi <strong>na</strong>ozaj nedá zabudnú. Tuším som<strong>na</strong> konci tejto poviedky vdy plakal. U somju dlho neèítal, musím znovu vyskúša, èi toešte stále funguje ☺.No a preèo kybernetika? Pamätám si, eu len ten názov ma kedysi fascinoval, ajkeï som pomerne dlho identifikoval, èo tovlastne je. No a keïe som sa niekedy <strong>na</strong>gymnáziu rozho<strong>do</strong>l, e nebudem „èistýmteoretikom“, ale aj „praktikom“ (to sa netý−ka <strong>do</strong>mácnosti), všetky klasické vedy, akomatematika a fyzika a pod., <strong>do</strong>stali èerve−nú a ja som zvolil interdisciplinárnu kyber−netiku s ve<strong>do</strong>mím, e jej súèasou <strong>na</strong> EFSVŠT je odbor robotika. Mama bola rada,videla to prakticky – chcela len robota <strong>na</strong>ehlenie, prípadne nejaké ïalšie nudné<strong>do</strong>máce práce. Prepáè, mama, aj ja, ajostatní „kybernetici“ ti zostali ve¾a dlní. Baví a robi v IT biznise, ma<strong>na</strong>−ova iných ¾udí atï.? Nemáš niekedychu vráti sa radšej <strong>do</strong> výskumu?Stav po 12 rokoch – baví s výhradami. U si<strong>do</strong>vo¾ujem h¾ada nieèo <strong>na</strong> okorenenie.Biznis nie je jednoduchý a <strong>do</strong>ba je samé„zmenové ko<strong>na</strong>nie“. Na jednej strane je to<strong>do</strong>bré, ne<strong>do</strong>volí to po¾avi, <strong>na</strong> druhej stranev princípe je to o tom istom. Ka<strong>do</strong>pádnesom si zvykol <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>miku, ktorá by asi vovýskume bola <strong>na</strong>niè, a <strong>na</strong> široké spektrumspracúvaných informácií, èo je v priamomprotiklade s výskumnou špecializáciou.Pravda je, e niekedy po tom návrate túim– je to však skôr také synonymum pokoja <strong>na</strong>prácu, ktorú chceš urobi <strong>na</strong>ozaj poriadne.¼udia sú špeciál<strong>na</strong> kapitola. Dobre ma−<strong>na</strong>ova ¾udí sa dá, keï sa s nimi <strong>do</strong>statoè−ne ve¾a rozprávaš. U nie som taký komu−nikatívny, ako som bol, a niekedy ma pre−kvapuje, ako pomaly iní chápu moje myš−lienky. Mám za úlohu sem−tam trochu vi−zionárèi, ale ten prenos <strong>do</strong> <strong>reality</strong> bolí (asiobidve strany). Ko¾ko hodín denne stráviš za poèí−taèom, <strong>na</strong> poradách, obchodnýchstretnutiach? Ko¾ko èasu stráviš <strong>na</strong>sluobných cestách týdenne èi me−saène? A èo <strong>na</strong> to rodi<strong>na</strong>?Ja to mám zoradené pod¾a priorít. Tie sagenerujú neustále – <strong>do</strong>ma, pri športe,v posteli. Take keï ráno <strong>na</strong>stúpim, viem, èosú <strong>na</strong>jdôleitejšie veci, ktoré by som chcelspravi. Je jedno, èi ide o poradu, obchodnéstretnutie, <strong>na</strong>písanie materiálu – všetko máv podve<strong>do</strong>mí nejakú prioritu, prièom sa,samozrejme, s<strong>na</strong>ím ob<strong>do</strong>bné aktivity gru−pova. K tomu pristúpi x neodkladných vecíad hoc, a tak je èo min. od 9.00 <strong>do</strong> 18.00robi. K tomu pristupuje kopec veèerných ob−„<strong>Prenos</strong> vízií <strong>do</strong> <strong>reality</strong> bolí.“Štefan PetergáèPredseda predstavenstva Datalan, a. s.Štúdium <strong>na</strong> FEI STU, odbor technická kybernetika, <strong>do</strong>ktorandské štúdium <strong>na</strong> KAR FEISTU, téma poèítaèové videnie, v r. 1988 prechod <strong>na</strong> pedagogickú pozíciu odborný asis−tent, zaloil Datalan spolu s ïalšími 4 asistentmi z fakulty, výrazný podiel <strong>na</strong> profiláciifirmy ako systémového integrátora.chodných a spoloèenských stretnutí a peknýrok je za <strong>na</strong>mi. Èo povaujem za svoju ve¾kú„rodinnú“ prednos, je úmyselné vyhýbaniesa sluobným cestám. Ak <strong>na</strong>ozaj nemusím,nejdem. Našastie mám <strong>do</strong>statok kolegov,ktorí vedia, e je potrebné ís, a obchodnéveci zvládnu <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> úrovni. Ko¾ko mailov denne <strong>do</strong>stávaša ko¾ko z nich stíhaš vybavi? Robíšaj <strong>do</strong>ma? Vieš si predstavi, e by siv budúcnosti iba „teleworkoval“?Rátam to <strong>na</strong> obrazovky, ale len keï sompár dní preè. I<strong>na</strong>k je to zvládnute¾né, pre−toe väèši<strong>na</strong> z nich je odignorovate¾ná(v zmysle nejaký ponukový spam, staèí pre−posla správnemu èloveku a pod.). Je to,samozrejme, aj tým, e som vo firme poziè−ne mimo klasických výkonných štruktúr.Moje interné hodnotenie „mailovej“ záaeje pod¾a toho, ko¾ko dní som pozadus mailmi, ktoré by som za normálnychokolností (myslím tým <strong>do</strong>statok èasu) vyba−vil hneï. Pohybuje sa to od jednotiek dní <strong>do</strong>týdòa, pri niektorých výnimkách, ku kto−rým som pri preèítaní ne<strong>na</strong><strong>do</strong>bu<strong>do</strong>l kladnývzah, to môe by aj viac.S prácou <strong>do</strong>ma sú to také periódy –mám ob<strong>do</strong>bia, keï <strong>do</strong>ma intenzívne pracu−jem (<strong>do</strong>konca aj <strong>na</strong> poèítaèi ☺), ale sú ajob<strong>do</strong>bia, keï by sme ten poèítaè kvôli mnevôbec nemuseli ma. Ka<strong>do</strong>pádne by mimaximálne vyhovovalo, keby som moholten−ktorý zámer èi biznis pripravi <strong>do</strong>ma,o<strong>do</strong>vzda informácie a plány <strong>na</strong> nejakýchkrátkych mítingoch vo firme a vráti sa opä<strong>do</strong> rodného hniezda alebo <strong>na</strong> iné civilnémiesto a kontrolova priebeh <strong>na</strong>pr. pro−stredníctvom emailovej alebo telefonickejkomunikácie. Má to jeden háèik, <strong>na</strong> druhejstrane (ako prijímate¾ informácií a plánova následný šéfrealizátor) by som musel byopä ja. Nájs ¾udí, ktorí majú èas a schop−nos aspoò <strong>na</strong> 80 percent pochopi a zrea−lizova vaše plány, je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi aké. Ako bojuješ so stresom?Po prvé – nesmieš si „to“ a tak pripúša. Aleak si „to“ a tak nepripúšaš, nie si a taký<strong>do</strong>brý hráè, lebo ti chýba kus motivácie.Po druhé – pode¾ sa o stres. Nechci bystresovaný sám, <strong>do</strong>praj aj iným v tíme.Po tretie – musíš ma rozohraný <strong>do</strong>sta−toèný poèet hier. Stres je para<strong>do</strong>xne týmmenší, èím viac potenciálne úspešných hiermáš rozohraných (platí len pre normálnefungujúcu štatistiku – ak sa zblázni aj tá,verejne vyhlasujem, e sa nebudem hlásik autorstvu tohto bodu).Po štvrté – kadý máme v ivote k dispo−zícii ešte kopec iných vecí, ktoré tvoj obrov−ský stres zníia <strong>na</strong> zanedbate¾nú úroveò (tunech si kadý uve<strong>do</strong>mí sám, èo by to takmohlo by).Po piate – prevetraj si hlavu (niektorí siju resetujú) – <strong>na</strong>pr. šport, slovenský športa pod. Èo povauješ za svoj ivotnýúspech?LIfesTyleivotný úspech je len jeden – aj keï sa pre−javuje dvojmo, a to Syncekom Stevkom(pozor – bude ma osemnás) a DcerenkouIvankou (smeruje k trinástke – trasie to òoua aj <strong>na</strong>mi). Takto ich mám v mobile.Obrovský podiel (neviem, èi nie väèší akoja) <strong>na</strong> tomto úspechu má moja e<strong>na</strong> Iveta. Ako si udriavaš preh¾ad o dianív IT? Chodíš <strong>na</strong> školenia, odbornékonferencie, stíhaš èíta odborné èa−sopisy, knihy? Sleduješ dianie <strong>na</strong>spravodajských serveroch?Zo všetkého trošku, ale <strong>na</strong>jviac sa mi páèi,keï si s niekým <strong>na</strong>ozaj <strong>do</strong>brým sadnema <strong>do</strong>tyèný ma informuje (a poúèa), niekedypekne <strong>do</strong> håbky, o tom èi inom novo<strong>do</strong>bomzázraku alebo projekte. No a takýchto ¾udímáme v skupine habadej. Okrem toho somneustále zapojený <strong>do</strong> práce v rámci ve¾kýchprojektov a èasto hovorím s <strong>na</strong>ozaj múdry−mi zákazníkmi, bol by v tom èert, aby sa <strong>na</strong>mòa nieèo ne<strong>na</strong>lepilo. Akým športom si nièíš telo?10. júla minulého roku som zaèal opä be−ha. Zaèiatkom septembra toho istého rokusom mal o 10 kíl menej (staèí beha 4 a 5−krát <strong>do</strong> týdòa – buï hodinovku, alebo 8 km<strong>na</strong> èas). Poskytnutie tohto návodu nebudespoplatnené ☺. Behával som vcelku po−loprofesionálne <strong>na</strong> niších školách, potom23 rokov nie, take <strong>na</strong> tento nový zaèiatoksom hrdý. Okrem toho je to MTB (kadý rokskúšam nový bike – teraz full suspensionSpecialized), rád zjazdujem <strong>do</strong>statoène rých−lo, nosím prilbu a niekedy rozmýš¾am, èi bypomohla pri tej pädesiatke medzi stromami.Tento rok som vyhlásil verejne za Rok <strong>do</strong>sky.V januári som sa raz postavil <strong>na</strong> snowboarda teraz tvrdím, e u mi to celkom ide a ochví¾u zaèí<strong>na</strong>m s windsurfingom (po 17rokoch). Skrátka inovujem svoje športy, veïinovácia je zákla<strong>do</strong>m úspechu nielen v IT. Akú hudbu máš rád, aká kniha av poslednom èase zaujala?Ja mám rád rytmiku – akúko¾vek, ale rytmi−ku. Èo sa týka výrazu skladby, moje pocitya v duchu preferovaný ivotný štýl <strong>na</strong>jlepšiev poslednom èase vystihli èuèoriedky zoSugababes (to ma trochu fascinuje) a ichRound, round...S knihami sa to v poslednom èase hod−ne zlepšilo – chodí k nám sem−tam mamaa tá je nejaký knihomo¾, take Iveta vdy<strong>na</strong>kúpi novú sériu kníh <strong>na</strong> zhltnutie. Zve−ziem sa aj ja, len mám menej èasu. Ale cel−kom ma zaujala séria príbehov CliveCusslera s Dirkom Pittom (aj keï tie posled−né u boli také... také predikovate¾né). To jevšak typická literatúra <strong>na</strong> vo¾ný èas. Mojímjednoz<strong>na</strong>èným favoritom zostáva <strong>do</strong>bré sci−fi a knihou kníh Hviezdy môj osud odAlfreda Bestera (môc si tak zajauntova!?). Na akej <strong>na</strong>jlepšej <strong>do</strong>volenke si <strong>do</strong>−teraz bol a ako vyzerá tvoja predsta−va o ideálnej <strong>do</strong>volenke?Priznám sa, e <strong>na</strong>jlepšie „<strong>do</strong>volenky“ sús ¾uïmi blízkej krvnej skupiny – a to je asi aj14 PC REVUE 7/2003
R E V U EIT komunITaSM☺TÁNKAodpoveï <strong>na</strong> ideálnu <strong>do</strong>volenku. Skutoèneje aké poveda, ktorá bola <strong>na</strong>jlepšia, alev pamäti asi viac utkvejú také bláznivejšie.Aj keï ja <strong>na</strong>pr. zboòujem také dni <strong>na</strong> <strong>do</strong>−volenke, keï <strong>do</strong>slova niè nerobím, len sapova¾ujem.Akurát som pocítil urèitý „stereotyp“ v ná−plni <strong>do</strong>voleniek, a preto som sa aj rozho<strong>do</strong>lzaèa s inováciou športov. A okrem toho,keï to zvládnu moje deti, musím aj ja. Máš svoje preferované z<strong>na</strong>èky, po−trpíš si <strong>na</strong> ne (auto, obleèenie, soft−drink, spotrebná elektronika, mobil,letecká spoloènos...)?Mám jedinú preferovanú z<strong>na</strong>èku – športováobuv ADIDAS. To u je skoro historická zá−leitos – niekedy pred 7–8 rokmi sme sachví¾ku pobavili o teniskách a skonèilo sa tonezmierite¾ným rozdelením <strong>na</strong> ADIDASa NIKE. Patria k tomu reèòovanky (väèšinounereprodukovate¾né) a neustále slovné sú−boje, èo je lepšie. Má to aj <strong>do</strong>bré stránky –<strong>na</strong> rozdiel od iných sa v tej športovej obuvi<strong>na</strong>ozaj vyznám, len predavaèi sú z toho ne−šastní. Len <strong>na</strong> priblíenie, keï som chcelspravi kolegovi z druhého tábora minulýrok ra<strong>do</strong>s (mal väèšiu oslavu) a u ma nièprogresívne ne<strong>na</strong>padlo, rozho<strong>do</strong>l som sa,e si kúpim NIKE a obujem si ich. Kúpil somsi prenikavo èervené tenisky a predstavte si,ten kolega si to za celý veèer nevšimol, ajkeï som mu ich otàèal a pred nos. Bol sompekne vytoèený. Potom mu to niekto pove−dal štýlom, e Petergáè mal obuté NIKE,a ja som tri dni <strong>na</strong> lyovaèke v Talianskuneustále vysvet¾oval svojim verným z klubuADIDAS, e som nezradil, e kolega ich ne−chutne zavádza, veï som si ich kúpil ibapreto, aby mal ra<strong>do</strong>s. No katastrofa... A <strong>na</strong> záver tri „biznis“ témy.1. Myslíš si, e sa po <strong>na</strong>šom vstupe <strong>do</strong>EÚ ešte zvýši odchod ¾udí s kvalifiká−ciou z IT za lepšími zárobkami zahranice? Máš riešenie, ako tomu za−bráni?Všeobecne by som sa ve¾mi èu<strong>do</strong>val, keby sanezvýšili poèty kvalifikovaných ¾udí odchá−dzajúcich za hranice. V princípe sú dve zá−kladné obmedzenia – ak tie formálne padnúalebo budú postupne odbúravané, potomostane u len jedno – a to je „kvalita“ samot−nej kvalifikácie (ako <strong>na</strong>pr. z<strong>na</strong>los jazykaa pod.) Miera uve<strong>do</strong>menia si týchto skutoè−ností rastie, a preto bude èoraz viac kvalifi−kovaných ¾udí pripravených <strong>na</strong> uplatneniev zahranièí. Najmä od mladej generácie bysom priam oèakával, e to pôjde minimálneskúsi. Mnohí sa urèite vrátia a vznikne priro−dzený kolobeh „kvalifikácie a know−how“medzi Slovenskom a EÚ, prípadne ïalšímikraji<strong>na</strong>mi. Je to však prirodzený dôsle<strong>do</strong>kglobalizovanej ekonomiky a nášho zapoje−nia sa <strong>do</strong> nej. Preto aj otázku, èi mám rieše−nie, ako tomu zabráni, chápem skôr ako<strong>na</strong>ráku <strong>na</strong> katastrofický scenár, kde by tenprirodzený kolobeh nefungoval (bol by viac−menej jednostranný). No a aby katastrofickýscenár ne<strong>na</strong>stal, je potrebné príslušnú kvali−fikáciu aj <strong>na</strong> Slovensku patriène ohodnoti,<strong>na</strong>jlepšie benými štandardnými prostried−kami (je jedno, èi ide o IT alebo zdravotníc−tvo, alebo vedu a pod.). Ve¾mi nízke ohod−notenie, prípadne <strong>do</strong>siahnutie nejakejakceptovate¾nej úrovne ohodnotenia s vy−uitím neštandardných prostriedkov budetoti <strong>na</strong>ozaj výrazne deformova ekonomic−ko−sociálnu akceptáciu a uplatnenie tej−kto−rej kvalifikovanej skupiny ¾udí a bude nevy−hnutne vies k tvrdým riešeniam vrátaneodcho<strong>do</strong>v. 2. Èo by si odporúèal „mládení−kom“ (stre<strong>do</strong>/vysokoškolákom), ktorísa rozhodujú, èo so ivotom, a h¾a−dajú návod <strong>na</strong> úspech?Po prvé: toto je <strong>na</strong>ozaj „silná“ otázka a somsi úplne istý, e nechcem by v pozícii uni−verzálneho radcu <strong>na</strong> úspech v ivote. Ne−myslím si, e by som mal <strong>na</strong> to kvalifikáciu –úspech dnes je diverzifikovaná vec a môešho nájs <strong>na</strong> to¾kých miestach! A okrem tohomnohí z tých mládeníkov <strong>do</strong>siahli viac akoja (merané cez prizmu súèasnej spoloènosti).Ka<strong>do</strong>pádne pouívam pár trikov, ktoré po−môu a neuškodia:– zvládnu <strong>do</strong> 21. roku plynule dva cudziesvetové jazyky,– èím skôr sa cie¾ave<strong>do</strong>me informovaa rozho<strong>do</strong>va, <strong>na</strong>pr. rozhodi èo <strong>na</strong>jskôrvlastnú informaènú sie o monostiach štú−dia a následnom uplatnení tak <strong>na</strong> Slo−vensku, ako aj v zahranièí (internet, študen−ti, ktorí tam u boli, rodi<strong>na</strong>, škola, infor−maèné fondy a pod.); urèite to súvisí ajs mierou „definitívneho“ rozhodnutia, èochcem robi – èím presnejšie viem, èochcem, tým ¾ahšie sa h¾adá,– èo <strong>na</strong>jskôr zaèa intenzívne spoloèenskyi (alebo i<strong>na</strong>k, drsnejšie povedané, zaèasa „predáva“); kontakty, <strong>na</strong>pojenie sa <strong>na</strong>správnu osobu v kombinácii so správnymiinformáciami môu by <strong>do</strong>brým štartom –ak o vás nikto nevie, máte hendikep,– asi <strong>na</strong>jdôleitejšie – s<strong>na</strong>i sa robi aspoònieèo <strong>na</strong>ozaj poriadne alebo ma o nejakúoblas reálny záujem; bez záujmu a aspoònejakých výsledkov to budete ma aké. 3. Ako je moné, e ste sa v Data−lane <strong>do</strong>teraz vdy <strong>do</strong>kázali <strong>do</strong>hodnú<strong>na</strong> ïalšom smerovaní firmy, <strong>na</strong>peniazoch atï.? Slovenské firmy totiväèšinou vznikajú delením....Asi sme menší mamonári ako inde ☺. Alereálne, túto otázku <strong>do</strong>stávam èasto, prièomodpoveï nie je jednoduchá, veï to by stemuseli vidie za oponu, ako to <strong>na</strong>ozaj fun−guje. Ka<strong>do</strong>pádne sú ¾udia, ktorí výrazneovplyvòujú fungovanie firmy, a sú ¾udia, ktorího ovplyvòujú menej (a nie je to v ma−jite¾ských podieloch, ale v myšlienkacha výsledkoch). Èo je zaujímavé, ak sa <strong>na</strong> zá−klade prirodzeného vývoja takéto skupinyvytvoria, je skoro nemoné <strong>na</strong>priek všetkýmpozitívnym s<strong>na</strong>hám daný status zmeni.Zatia¾ sa vdy podarilo nájs akceptovate¾númieru kompromisu. A ideme ïalej... Ïakujem za rozhovor.Martin DrobnýOrange & Apocalyptica12. jún 2003, Divadlo Aré<strong>na</strong>, BratislavaKa<strong>do</strong>roèné neformálne stretnutie spoloènosti Orange Slovensko s hosami a partnermi satento rok uskutoènilo v bratislavskom divadle Aré<strong>na</strong>. U pri vstupe vítali hostí fantastickémasky <strong>na</strong> chodú¾och a letnými farbami hý−riace taneènice.Prítomní zaili pozitívny šok, keï moderátorpo pôsobivom úvodnom scénickom progra−me uvie<strong>do</strong>l <strong>na</strong> pódium fínsku superstar – trioApocalyptica. Program sa zaèal kreatívnouuv−show a prvým vystúpením skupiny Apo−calyptica, ktorá pricestovala <strong>na</strong> Slovenskovýluène <strong>na</strong> túto akciu. V druhom vystúpenífínskych hviezd, ktoré trvalo vyše 45 minút,sa k triu pripojil aj bubeník Dave Lombar<strong>do</strong>z trashmetalovej formácie Slayer.Keïe po vystúpení ostávalo trojici Fínovešte 5 hodín <strong>do</strong> odletu <strong>do</strong>mov, <strong>na</strong>sle<strong>do</strong>valaïalšia vl<strong>na</strong> fotenia, teraz u s úplne odvia−zanými a osmelenými hosami, a priate¾skérozhovory a <strong>do</strong> svitania. Na fotografii generálny riadite¾ spoloènosti Orange SlovenskoPavol Lanèariè s èlenmi skupiny Apocalyptica.7/2003 PC REVUE 15