L I N U X W A R Eno u onedlho budú ma hlavne programátori –zaèiatoèníci silný nástroj a za chví¾u si budú môc„<strong>na</strong>klika“ aplikáciu, ktorá splní ich potreby, a nebudúsi musie láma hlavu <strong>na</strong>d relatívne zloitýmspôsobom programovania grafických aplikáciív C/C++. Samozrejme, zaplatia za to niším výkonom,èo však nemusí vdy ve¾mi prekáa (hlavne aksi uvedomíme, e program funguje v KDE, èo jesamo osebe dos nároèné prostredie, take musítema relatívne výkonný poèítaè). Take ak mátenejaké <strong>sk</strong>úsenosti s Basicom, <strong>sk</strong>úste Gambas!Web: http://gambas.sourceforge.net/FALLING BLOCK GAMETúto hru vám urèite netreba predstavova, všake?Okrem ve¾mi pekného dizajnu je potrebné spomenúaj 3D poh¾ad <strong>na</strong> bloky. I<strong>na</strong>k niè nové pod Slnkom,ale celkom pekné „niè“ :-)Web: http://home.attbi.com/~furiousjay/code/fbg.htmlKCDNeverím, e nepoznáte príkaz cd. Nie, toto nie jejeho verzia pre KDE! :-) Ak mávate obèas problémyzorientova sa a zisti, kde ste a kam chcete, kcdvám pomôe – zobrazuje stromovú štruktúru adresárova potom vás presunie <strong>na</strong> správne miesto.AXIS RUNNERAk ste niekedy videli film Matrix, mono ste tiezatúili <strong>sk</strong>áka po stenách ako Neo. Táto hra vámto umoní aspoò <strong>na</strong> poèítaèi – a okrem toho siuvedomíte, aké medzery máte v orientácii v priestore:-). Môete sa hýba prakticky vo všetkýchsmeroch, takisto môete otáèa kamerou(poh¾adom). A aby to nebolo len také bezduchébehanie po stenách, máte aj „misiu“ – zbiera škatulea utiec „zlým chlapcom“. Program pouívapopulárnu kninicu SDL.Web: http://arrowtheory.com/software/axis−runner/BZ FLAGJed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jpopulárnejších hier <strong>na</strong> mašinkách SGI –vraj... Nemôem to však potvrdi, pretoe som snimi nemal monos pracova. Je to však celkompodarená hra, take si ju vy<strong>sk</strong>úšajte zahra s kolegamipo sieti a uijete si kopec zábavy.Web: http://bzflag.org/Automaticky re<strong>sk</strong>enuje adresáre a vygeneruje novýstrom, dokáe pre<strong>sk</strong>akova urèené adresáre (<strong>na</strong>príkladtaké, ktoré obsahujú mnoho podadresárov,ktoré by to celé iba spomalili – a aj tak by stetam nechceli ís), podporuje lokalizáciu, z<strong>na</strong>kyUnicode a väèšinu pouívaných shellov: bash, ash,zsh, tcsh a pdksh. Celkom príjemný program, èopoviete?Web: http://kcd.sourceforge.net/Na CD nájdete aj ve¾a ïalších programov. Akvám výber „nesadol“, pošlite nám svoje tipy –radi ich zaradíme <strong>na</strong> CD.Dovidenia o mesiac!Oto KomiòákL I N U X N E W S KDE 3.1 je pomalièky <strong>na</strong> ceste. Príjemných zmien sadoèkajú azda všetci priaznivci tohto de<strong>sk</strong>topového prostredia.Nový štandardný štýl Keramik sa iste mnohýmzapáèi. Pre tých, ktorí pouívajú KDE a k tomu nejakéaplikácie Gtk (<strong>na</strong>príklad GIMP alebo Mozilla 1.2), je tucelkom pekný štýl práve pre tieto aplikácie. Volá saGeramik a spôsobí, e KDE s Keramikom a aplikácie Gtkbudú <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie. Je to nieèo podobné, ako sapokúšala (dos neúspešne) vytvori firma RedHat voverzii 8.0 svojho systému. Geramik stiahnete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.kde-look.org/content/show.php?content=3952.Tento mesiac bol plný nepríjemných bezpeènostnýchdier. Okrem jednej menšej v KDE sa <strong>na</strong>šla dierahlavne v programe Bind. Ide o <strong>na</strong>jpouívanejší <strong>na</strong>meserver<strong>na</strong> internete. Týka sa to všetkých verzií 4.x a 8.x.Momentálne aktívne vyvíjané a pouívané verzie radu9.x nie sú týmto problémom dotknuté. Pre jednoduchýworkaround môete zakáza rekurzívne queries, ak ichnepotrebujete, prípadne ich povoli len <strong>na</strong> urèité adresyIP. Ako príklad môe poslúi <strong>na</strong>sledujúca ukákaèasti konfiguraèného súboru Bind verzie 8.3.3:options {allow−recursion { 192.168.0.0/16; 127.0.0.0/8; };};Dôleité je však uvedomi si, e toto nezabráni exploitovaniu,iba zníi moný dosah. Najlepšie je upgradova<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu (bind 9 alebo radu 8.x).Väèši<strong>na</strong> distribúcií Linuxu však u štandardne ponúkabind radu 9.x. Problematické tak zostávajú hlavnesystémy zaloené <strong>na</strong> BSD, ktoré vo svojom stromeobsahujú väèšinou bind 8.3.3. Poïme však <strong>na</strong> príjemnejšiu tému. Nová beta verziaprehliadaèa stránok Mozilla (1.2beta1) obsahuje pár<strong>na</strong>ozaj pekných noviniek. Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jzaujímavejších jetá, e Mozilla v téme classic automaticky preberie štýlGtk. Poèas èítania Mozillazine som <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> zaujímavústránku: 101 vecí, ktoré vie Mozilla a MSIE 6.x ich nevie(http://<strong>www</strong>.xulplanet.com/ndeakin/arts/reasons.html).Medzi moje <strong>na</strong>job¾úbenejšie patrí, samozrejme, tabbedbrowsing (áno, MSIE je asi jediný známy prehliadaè,mono okrem linksu, ktorý stále nepodporuje tabbedbrowsing), blokovanie vy<strong>sk</strong>akovacích reklám, monoszakáza <strong>na</strong>èítavanie reklám z istých serverov (<strong>na</strong>príkladbannerové systémy, z<strong>na</strong>ène sa tým urýchli browsovanie),lepšia kontrola zväèšovania fontov (viac akolen 5 úrovní, vie zväèšova aj písmo s fixnou šírkou,ctrl +, ctrl –), témy, cookie ma<strong>na</strong>ér, bezpeèné vypåòanieformulárov, monos viacerých profilov a ochra<strong>na</strong>všetkého centrálnym heslom (uitoèné, ak si za vášpoèítaè niekto sadá a chcete svoj profil s históriou avšetkými <strong>na</strong>staveniami necha utajený). Odporúèamvám <strong>na</strong>vštívi túto stránku aj v prípade, ak u Mozillupouívate, dozviete sa, èo všetko dokáe. Osobne sivšímam, e <strong>na</strong> Mozillu prechádza èoraz viac ¾udí ajpod Windows. Je to dôkaz znova vzrastajúcej slávy akvality tohto prehliadaèa. Ïalšie krajiny ohlasujú svoju podporu Linuxu. Kadýlinuxák to berie ako neklamný z<strong>na</strong>k toho, e vládykrajín dostávajú rozum. Niektoré mono, ale mnohé topod¾a môjho názoru iba vyhlásia, aby im dal Microsoftnišiu cenu za Windows. Posledne sa k nim však pripojiloJapon<strong>sk</strong>o, v ktorom je podpora Linuxu <strong>na</strong>ozaj ve¾misilná. Z internej pošty Microsoftu unikol ïalší Halloweendokument. Ten je pod¾a môjho názoru zo všetkých <strong>na</strong>jzaujímavejší.Nájdete ho <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.opensource.org/halloween/halloween7.php. Microsoft hovorí o tom, eich kampaò proti Linuxu nebola taká úspešná, o sharedsource nevie takmer nikto niè. Najmenej zabrali kampaneútoèiace priamo <strong>na</strong> Linux (<strong>na</strong> povahu GPL, <strong>na</strong> totalcost of ownership a podobne). Niektoré dokonca dopadliv prospech Linuxu. Najzaujímavejším tvrdením sa mizdá to, e Microsoft sám priz<strong>na</strong>l, e musí s total cost ofownership nieèo spravi, lebo pri Windows je TCO vyššieako pri Linuxe.Príjemný zvyšok mesiaca!Juraj Bednár120 PC REVUE 12/2002
NOVINKY: Technológie&biznisI N F O W A R E Softip zvauje podanie aloby <strong>na</strong> minister−stvo spravodlivosti. Spoloènos Softip, a. s.,zvauje podanie aloby <strong>na</strong> Ministerstvospravodlivosti SR (MS), pretoe pod¾aSoftipu ministerstvo porušilo podmienky sta−novené v zmluve medzi spoloènosou a MS.Na základe tejto zmluvy Softip vytvorilProjekt informaèného systému „Podate¾òa –register“ a inštaloval ho <strong>na</strong> Okresnom súdev Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a <strong>na</strong> MS. Informaèný sys−tém však ministerstvo bez vedomia Softipupremenovalo <strong>na</strong> „Súdny ma<strong>na</strong>ment“ a inš−talovalo ho <strong>na</strong> všetky okresné a kraj<strong>sk</strong>ésúdy. Ministerstvo tie neuhradilo Softipuodmenu. MDPT sa chce aktívnejšie podie¾a <strong>na</strong> ria−dení ST. Ministerstvo dopravy, pôšt a teleko−munikácií SR (MDPT) chce v Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikáciách, a. s. (ST) <strong>na</strong>priek mino−ritnému podielu aktívnejšie a razantnejšievstúpi do riadenia spoloènosti. Ako <strong>na</strong>tlaèovej besede povedal minister dopravyPavol Prokopoviè (<strong>na</strong> obr.), zmluva o preda−ji akcií ST dáva štátu výraznejšie práva, akosi ich momentálne uplatòuje prostredníc−tvom ministerstva.Pod¾a Prokopovièa ministerstvo vytýkaväèšinovému vlastníkovi ST, nemeckej spo−loènosti Deutsche Telekom, okrem iného ajneplnenie niektorých záväzkov zakotvenýchv zmluve o predaji akcií ST. Ide <strong>na</strong>jmäo realizáciu investícií poèas jednotlivýchrokov.V súvislosti so zmluvou o predaji akcií STsa objavili aj informácie, e Najvyšší súd SRzrušil všetky rozhodnutia predchádzajúcichministrov dopravy vo veci odmietnutia sprí−stupni dokumenty súvisiace s privatizáciouST. Minister Prokopoviè však zatia¾ zverejne−nie zmluvy, ako aj ostatných dokumentov<strong>na</strong> základe rozhodnutia súdu nepotvrdil.„Musíme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr verdikt súdu dôkladnepreštudova, o ïalších krokoch rozhodnemene<strong>sk</strong>ôr,“ konštatoval. Odvetvie infokomunikaèných technológiípotrebuje strešný orgán. Subjekty pôsobiacev odvetví infokomunikaèných (IK) technoló−gií doposia¾ nevytvorili spoloèný orgán,ktorý by ich zastupoval pri komunikácii soštátnou správou a vytvoril platformu prevnútroštátnu aj medzinárodnú spoluprácu.Nestalo sa tak aj <strong>na</strong>priek tomu, e IK tech−nológie u v súèasnosti zohrávajú v národ−nom hospodárstve SR zásadnú úlohu.Odborníci z oblasti IK technológií to <strong>na</strong> kon−ferencii Informatizácia sloven<strong>sk</strong>ej spoloè−nosti (i2s) hodnotili ako jeden z dôvodov za−ostávania Sloven<strong>sk</strong>a v budovaní informaè−nej spoloènosti. Potreba podstúpi v tejtooblasti konkrétne kroky prinútila zástupcovspoloènosti Datalan k iniciatíve podporujú−cej vytvorenie takéhoto zväzu.„Zástupcovia sloven<strong>sk</strong>ých IK spoloènostísa <strong>na</strong> konferencii i2s v princípe zhodli v po−iadavke <strong>na</strong> vytvorenie profesijnej organizá−cie, ktorá by zastupovala všetky subjektypôsobiace <strong>na</strong> trhu informaèných technoló−gií. Skúsenosti zo zahranièia jednoz<strong>na</strong>ènedokazujú, e koordinovaným postupom jemoné podstatne efektívnejšie presadzovaspoloèné záujmy tohto odvetvia. Budemepreto aktívne iniciova a podporova všetkykroky vedúce týmto smerom,“ uviedol Šte−fan Petergáè, predseda predstavenstva spo−loènosti Datalan.„Datalan bude <strong>na</strong> všetkých fórach vyzý−va spoloènosti a profesijné organizácie pô−sobiace v odbore infokomunikaèných tech−nológií, ako aj relevantné záujmové zdru−enia, aby podporili vytvorenie jednéhostrešného orgánu, <strong>na</strong>príklad Zväzu infoko−munikaèného priemyslu,“ uviedol ïalej Šte−fan Petergáè. Vláda nemá v informatizácii konkrétneciele. Plán informatizácie spoloènosti, ktorýprezentuje sloven<strong>sk</strong>á vláda, nemá vo svojejstratégii jasne definované ciele. Povedal to<strong>na</strong> tlaèovej konferencii predseda predsta−venstva akciovej spoloènosti Softip Ale−xander F. Zvrškovec. V programovom vyhlá−sení vlády SR, ktoré v súèasnosti prechádzaparlamentom, pod¾a neho chýbajú konkrét−nejšie plány, ako informatizáciu realizova.„Vláda má iba elanie, nehovorí však akoa za aké peniaze chce informatizáciu reali−zova,“ povedal.Spoloènos IBM Sloven<strong>sk</strong>o a jej obchodnípartneri usporiadali 29. 10. 2002 v brati−slav<strong>sk</strong>om hoteli Forum odbornú konferen−ciu Lotus Symposium 2002, ktorá bolavenovaná problematike nástrojov <strong>na</strong> ria−denie pracovných tímov, komunikácii vpracovných <strong>sk</strong>upinách a zdie¾aniu infor−mácií aj s riadením organizaèných proce−sov. V rámci programu bola oficiálneuvedená <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh nová generáciaGroupWare systému Lotus Notes /Domino R6.Zároveò boli <strong>na</strong> konferencii predstave−né širokej odbornej a pouívate¾<strong>sk</strong>ej verej−nosti nové trendy v riadení pracovnýchtímov. Lotus Domino / Notes je vedúcimproduktom v oblasti riešení Groupware.Verzia 6 je kontinuálnym pokraèovanímsystému, ktorého vývoj sa zaèal u v roku1983 spoloènosou Lotus DevelopmentCorporation. Po akvizícii spoloènosti IBMa úplnej integrácii produktov Lotus doportfólia IBM verzia 6 u plne vyuíva všet−Budúcnos je v mobilných dátových riešeniachZákazníci okrem mobility hlasovej poadujú aj neobmedzený, bezpeèný a mobilný prí−stup k informáciám, predovšetkým internetu èi vnútropodnikovým informaèným zdro−jom. Sloven<strong>sk</strong>ý trh však oproti západnej Európe nemá dostatoène vybudovanú infra−štruktúru a len málo klientov si môe dovoli do nových technológií investova väèšieprostriedky.Jednou zo spoloèností, ktoré v tejto oblasti pôsobia, je Damovo (od slovDAta,MObility, VOice). Prvý problém sa rieši tým, e dodávate¾ riešení sa podie¾a aj <strong>na</strong> výstav−be infraštruktúry. Takýmto spôsobom bola <strong>na</strong>príklad riešená multimediál<strong>na</strong> sieMinisterstva vnútra SR, optická sie elezníc SR èi elektronické bankovníctvo pre INGBank. Moderným riešením duhého problému je prenájom informaèného systému akosluby. Zákazník nemusí investova do nákupu zariadení, ale platí len za sprostredko−vanie konkrétneho riešenia, <strong>na</strong>príklad za hlasovú slubu. Navyše sa nemusí starao upgrade systému, jeho údrbu èi odstraòovanie prípadných porúch.Štát pod¾a Zvrškovca nevysiela iadnekonkrétne impulzy ani smerom k informaè−notechnologickým firmám. Tie v prípade, akvláda ne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èí, ktorým smerom sa chceinformatizácia ubera, nemôu <strong>na</strong>vrhovaprojekty, ktoré by sa v systéme mohli vyui.Ako predseda predstavenstva Softipu pove−dal, <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v súèasnosti pôsobí dodesa firiem, ktoré by dokázali zabezpeèiinformaèné systémy pre štátnu správu. Štátby mal pod¾a predstavite¾ov spoloènostiSoftip jasne definova aj to, ako sa chce pri−blíi <strong>na</strong>príklad k programu e−Europe. „Maliby tak deklarova, e sa k tejto iniciatíve nie−len pripojili, ale sa chcú k nej aj konkrétny−mi krokmi priblíi,“ uzavrel Zvrškovec. Broadband pre kadého v Junej Kórei?V Junej Kórei bude ma kadá domácnosv roku 2005 vysokorýchlostné pripojenie dointernetu, a to a s kapacitou 1 Mb/s. Takýje cie¾ miestnej vlády, ktorá do projektuinvestuje zhruba 11 miliárd amerických do−lárov, ktoré budú vyuité <strong>na</strong> vybudovaniedostatoène silnej infraštruktúry pre široko−pásmové pripojenie. Projekt, ktorý je výdat−ky výhody integrácie s ostatnými produkto−vými radmi IBM Tivoli, Websphere a DB2.V ïalšej èasti programu boli predstavenéi ïalšie novinky Lotus QuickPlace 3.0a Lotus Sametime 3.0.Program bol rozèlenený <strong>na</strong> dve sekcie.Ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>a sekcia bola urèená vedúcimpracovníkom IT, pre ktorých boli prednáš−ky orientované <strong>na</strong> architektúru systémov amoné rozšírenia, prípadne lepšie vyuitiene podporovaný vládou, bude fi<strong>na</strong>ncovanýzo strany spoloènosti KT Corp, <strong>na</strong>jväèšejmiestnej telekomunikaènej spoloènosti, akoaj ostatných ISP. A tak by u v roku 2005mala by kadá domácnos pripojená rých−losou 1 Mb/s do internetu. U dnes je Ju−ná Kórea drite¾om svetového prvenstva, èosa týka širokopásmového pripojenia. Pod¾aèísel z jú<strong>na</strong> 2002 má takéto pripojenie šesz desiatich domácností v krajine. Koneène bezpeèný prístup do Wi−Fi? Wi−FiAliancia pripravila nový bezpeènostný štan−dard s názvom Wi−Fi Protected Acces,v <strong>sk</strong>ratke WPA. Je to preto, e mnohí uíva−telia si saovali <strong>na</strong> to, e <strong>na</strong> privátnu Wi−Fisie sa môe za urèitých podmienok pripojiv podstate ktoko¾vek a nepotrebuje <strong>na</strong> topovolenie správcu.WPA má <strong>na</strong>hradi súèasný bezpeènostnýštandard WEP, ktorý <strong>na</strong> zabezpeèenie po−uíval pevný k¾úè. WPA bude pouíva do−èasný k¾úè, ktorý by mal neoprávnenémuprieniku do Wi−Fi sietí zabráni. Prvé pro−dukty s WPA by sa mali objavi v prvomštvrroku 2003.LOTUS SYMPOSIUM, IBM Software Technology ConferenceTlaèová konferenciav rámci Lotussympózia, z¾avaRichard Beòo IBMSlovakia, CarmenÈapkoviè IBMSlovakia, LudìkVyh<strong>na</strong>lík IBMÈe<strong>sk</strong>á republika,Ondrej MackoPC REVUEinfraštruktúry. Technická sekcia bola viacurèená pre správcov systémov a bolazameraná <strong>na</strong> praktické vyuitie infraštruk−túry a <strong>na</strong> riešenia technicky orientovanýchproblémov.Poètom 150 úèastníkov bolo LotusSymposium vydarenou technologickoukonferenciou a takisto i <strong>na</strong>štartovanímnovej tradície sympózií Lotus software.12/2002 PC REVUE 121