11.07.2015 Views

14× Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

14× Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

14× Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

e d i t o r i a lHeuréka, objavil som recept, ako sa vyrov<strong>na</strong> s chronickým nedostatkom èasu! Prišiel som <strong>na</strong> to pri nedáv−nom striedaní letného a zimného èasu. Deò mal zrazu „25 hodín“ a ja som stihol vybavi omnoho viac vecíako inokedy a ešte som si ráno stihol aj dlhšie pospa. Podstata môjho nápadu je v zrušení jedného dòav týdni (odporúèam <strong>na</strong>príklad pondelok – ten obzvláš nemám rád...☺) a takto zí<strong>sk</strong>aný èas rozdeli medzizvyšných 6 dní. Nebolo by to super, keby mal kadý deò o tri hodiny viac? Alebo kadému pracovnému dòuby sme pridali len jednu hodinu (aby sme sa neprepracovali) a zo „zvyšku“ by sme si spravili taký menší<strong>sk</strong>rátený 20−hodinový tretí víkendový deò, ktorí by mal kadý <strong>na</strong>ozaj len pre seba. eny by ho mohli strávivo fit kluboch, kozmetických salónoch a <strong>na</strong> nákupoch. A mui kadý pod¾a vlastnej individuálnej úchylky(☺): šport, príroda, krèma, frajerky, autá, poèítaèe (!), prípadne celý deò len tak preleòoši v posteli s dobrouknikou. Dos bolo „vtipov“, poïme „back to reality“.Máme koniec roka, a teda „povinnú“ rekapituláciu ïalšieho roèníka PCR. Hodnoti by ste nás však vlastne malivy, ako ste boli spokojní so zloením èísla, s kvalitou a výberom èlánkov, s rozsahom, grafikou, CD prílohou,s ce<strong>na</strong>mi atï. Pod¾a predaja v stánkoch a poètu predplatite¾ov sa zdá, e si stále uchovávame vašu priazeò. Pod¾aoficiálnych mediálnych prie<strong>sk</strong>umov je náš ná<strong>sk</strong>ok pred sloven<strong>sk</strong>ou aj èe<strong>sk</strong>ou konkurenciou distribuovanou <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u nieko¾konásobný (!) a nemá tendenciu zmenšova sa, ale práve <strong>na</strong>opak (èísla nezávislých agentúrpo<strong>sk</strong>ytnem <strong>na</strong> vyiadanie). Nespomí<strong>na</strong>m to preto, aby som sa vyahoval, „akí sme dobrí“, <strong>sk</strong>ôr preto, e sa z èasu<strong>na</strong> èas objavia „šumy“, ako to s <strong>na</strong>mi „ide dole z kopca“ a ako nám konkurencia „dýcha <strong>na</strong> krk“... Nu èo,nerobíme si z takýchto reèí akú hlavu, no patrilo by sa uvies veci <strong>na</strong> pravú mieru.Tešíme sa z dosiahnutých výsledkov, no <strong>na</strong> druhej strane nechodíme z nosom dohora. Nie sme majstri sveta,vieme o svojich rezervách a s<strong>na</strong>íme sa ich odstraòova. Myslím, e za tie roky, èo PCR vychádza, ste sa umohli presvedèi, e to v <strong>na</strong>šom prípade nie je len bená fráza. Výsledkom sú èísla, nie prázdne reèi. Ak mámenejaké slabé miesta a nevidíte z <strong>na</strong>šej strany s<strong>na</strong>hu o nápravu, tak nám to, prosím, „vytmavte“.Tento rok sme v priemere mali v kadom èísle o 8 a 16 strán viac ako vlani. Za rov<strong>na</strong>kú cenu ako v roku2001 a viac−menej aj 2000. V kadom druhom èísle sme mali CD prílohu, budúci rok budeme ma CDv kadom èísle. Budú aj ïalšie zmeny. U nebudeme predáva èasopis v stánkoch bez CD, komplikácies distribúciou boli prive¾ké a presvedèil nás o tom aj enormný záujem o predaj èasopisu s CD. Predplatitelia sivšak budú môc objed<strong>na</strong> aj èasopis bez CD. Pre tých, ktorým je prive¾a zaplati celoroèné predplatné aj s CD<strong>na</strong>raz, sme pripravili monos predplati si PCR s CD len <strong>na</strong> pol roka.Zlá správa je, e sme museli zdvihnú ceny. Sme si vedomí ekonomickej situácie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong>priek tomusi dovolím tvrdi, e <strong>na</strong>ša cenová politika mala a vdy bude ma sociálny rozmer. Roky predávame èasopis podvýrobné náklady s tým, e rozdiel v príjmoch subvencujeme príjmami z inzercie. Ekonomika však nepustí,s<strong>na</strong>ha o ïalší rozvoj a rastúce náklady predurèujú <strong>na</strong>šu cenotvorbu. Zvaovali sme <strong>na</strong>ozaj kadú korunu.Protihodnotou by vám mal by ešte kvalitnejší obsah, väèší poèet strán, nové témy, nové rubriky, pútavejšia,ale pritom nerušivá a preh¾adnejšia grafika, atraktívny obsah CD prílohy èi príalivé súae. Skvalitni by samali <strong>na</strong>še aktivity <strong>na</strong> webe, chceme sa pusti aj do vlastnej TV relácie s týdòovou periodicitou. Nebude tojednoduché, tak nám drte palce. Premiéra by mala by 9. januára 2003 o 17.30 <strong>na</strong> STV1. Pozrite si jua pošlite nám svoj komentár, ako sa vám páèila a èo by ste v nej chceli vidie v ïalších pokraèovaniach.Ako kadý rok v tomto èase aj teraz vás vyzývam <strong>na</strong> spoluprácu pri výrobe PCR. Ak máte návrhy, nápady,pripomienky, èo by sme mali zlepši, nenechajte si ich len pre seba alebo svoje okolie. Nerobíme èasopis preseba, ale pre vás – <strong>na</strong>šich èitate¾ov. Ak viete, e by ste vedeli prispie aj dobrým èlánkom, a chcete sa zapojido tvorby èasopisu, èi u pravidelne, alebo len obèasne, prihláste sa, <strong>na</strong>še dvere sú vám otvorené.Na záver by som rád pripomenul náš cie¾, a to po<strong>sk</strong>ytova vám èo <strong>na</strong>jlepší pomer medzi úitkovou hodnotouinformaèného obsahu a cenou. Ak nás sily neopustia, budeme sa zo všetkých síl usilova pripravova vámmesiac èo mesiac ešte kvalitnejšie, ešte zaujímavejšie, ešte pútavejšie PCR. Zostaòte s <strong>na</strong>mi a urèiteneo¾utujete.Zaujímavé èítanie decembrového èísla a všetko dobré v novom roku vám elá


LINUXWARE116 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 7. èas119 Utilitky a nástroje pre Linux120 LinuxNewsINFOWARE121 Novinky: Technológie a biznis126 Blade servery – nový trend vo svete serverov127 Serióz<strong>na</strong> firma potrebuje riadi svoj server130 Potvrdzovanie elektronického dokumentu / Elektronická podate¾òa133 Ako <strong>na</strong>kupova antivírusový softvér pre sieové prostredie54REVUETESTOVALI SME:14× Vreckové poèítaèe4 Novinky16 Bluetooth <strong>na</strong>berá druhý dych22 Vnímajte zvuk Creativ-ne! / Reportá26 Ako sa robí softvér v Ru<strong>sk</strong>u?30 Mobilné dáta v priamom prenose32 Softvérové pirátstvo / Nie je pirát ako pirát32 / Rozhovor s Romanom Sládekom, prezidentom BSA33 / Policiééé!!! alebo Ako sa proti poèítaèovým pirátom zasahuje v ÈR34 Budú poèítaèe budúcnosti „ráta“ <strong>na</strong> princípe efektu domi<strong>na</strong>?36 Foveon X3 – revolúcia vo svete digitálnejfotografie?40 HyperThreading v hlavnej úlohe46 Vreckové poèítaèe <strong>na</strong> konci roka 2002HARDWARE54 Testovali sme: 14× Vreckové poèítaèe62 Testovali sme: 12× Mikroprocesory Intel66 HP Compaq Evo D31068 IBM NetVista M Series71 Apple iPod pre Windows73 HP De<strong>sk</strong>Jet 450 cbi75 Acer TravelMate 422LC76 Minolta-QMS Magicolor 2300 DL78 Tablet PC v premiére80 5× digitálny fotoaparát84 Trilobite84 Epson EMP-30 / Technické predstavenie85 Infocus LP7086 Toshiba Satellite 5200-80188 Wi-Fi od SMC89 Toshiba DVDROM SD-R5002 / Technické predstavenieINTERNET134 Net & Security news134 Vytvárame WWW stránky II. / 1. èas135 Èo nové <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om webe136 Na potulkách svetom WWW138 UPC a dátové sluby <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u / Rozhovor138 Komentár: /dev/null/016139 Prielom v zobrazovaní WWW stránok <strong>na</strong> obrazovkách mobilnýchtelefónov a PDASERVIS140 Vírusový radar142 Zaèí<strong>na</strong>me s PC / 11. èas: Aký poèítaè kúpi145 Poradòa147 DVD okienko148 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy150 Tipy a triky pre WindowsPROGRAMUJEME151 ASP.NET / 9. èas: ADO.NET – prístup k údajom v databázach153 Grafika cez OpenGL / 6. èas:155 Assembler pod Windows / 24. èas: Systémové informácie158 Programujeme v jazyku C# / 3. èas159 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 7. èas161 Delphi v praxi / 21. èas: Teória formulárov162 Auto tools / 11. èas164 Malé ve¾ké databázy III. / 7. závereèná èas165 Digitálni asistenti / 2. èasSOFTWARE92 Mac OS X 10.2 – Jaguar95 Microsoft Encarta 200396 3D Studio MAX99 CD: EuroPlus + / Kompletná výuèba angliètiny pre kadého100 Kylix3 Enterprise104 PowerDesigner 9.5106 CD: Desiatimi prstami107 Gamesy / Sid Meier’s Simgolf, NHL 2003, Novinky <strong>na</strong> obzore110 Sharewarové okienko115 Wincrypt / Šifrovanie také jednoduché ako komprimovanie súborov62TESTOVALI SME:12 mikroprocesorov Intel2 PC REVUE 12/2002


N O V I N K Y<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 23. 10. – 15. 11. Dell stláèa ceny PDA pod 10 000 Sk Cray má nový superpoèítaè Service Pack 3 pre Office 2000 Orange Sloven<strong>sk</strong>o: hovory a SMS správy vo vianoè−nej akcii za poloviènú cenu DocuNote, alter<strong>na</strong>tívny Tablet PC? Predpremiéra Harryho Pottera <strong>na</strong> internete Napadne Intel SiS? Zoz<strong>na</strong>m adries firmy Kasper<strong>sk</strong>y Labs zneuitý! Piráti v Talian<strong>sk</strong>u horko zaplakali Mikroprocesory XScale pre PDA <strong>na</strong> 1 GHz? Microsoft verzus Európ<strong>sk</strong>a komisia pre hospodár<strong>sk</strong>usúa Jednoèipový televízor od Philipsu! Kópie DVD <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie od originálu Èe<strong>sk</strong>é radiokomunikace zí<strong>sk</strong>ali licenciu <strong>na</strong> hlasovésluby Amazon bude predáva noviny Grafigo zadarmo pre Tablet PC Microsoft zaplatil pokutu za nepovolenú reklamu nVidia zaútoèí s nForce2! V sieti O<strong>sk</strong>ar budú hovory po piatej minúte zadarmo V dôsledku zníenia sadzby DPH klesnú poplatky zainternet <strong>sk</strong>oro o 3 % Sony staví <strong>na</strong> nForce! AmigaOne pripravená <strong>na</strong> štart Nová verzia DirectX? Asi ako! Windows Commander mení meno Vianoèné pozdravy so známkou s vlastnoufotografiou Sony Slovakia za fi<strong>na</strong>nèný rok s trbami7,255 mld. Sk UnitedLinux má 15 000 downloadov Orange Sloven<strong>sk</strong>o plánuje vyplati svojim akcioná−rom prvýkrát dividendy AMD èoraz viac stráca <strong>na</strong> Intel EPSON zaèal podporova Bluetooth Referenènú prepojovaciu zmluvu predloia ST1. januára Náhrada di<strong>sk</strong>ety v podaní Dellu Reuters odmieta obvinenia o údajnom hacku Durony definitívne konèia Prvý di<strong>sk</strong> USB s kapacitou 1 GB Torvalds: Nové stabilné jadro do konca jú<strong>na</strong> Úrad vlády SR nesúhlasí s námietkami ST Vládny tender <strong>na</strong> zvýšenie kapacity siete preveriaÚVO a NKÚ Ako to myslí ST s liberalizáciou? IBM v Maïar<strong>sk</strong>u ukonèí výrobu pevných di<strong>sk</strong>ov Globálny „výpadok“ internetu sa neko<strong>na</strong>l Pretaktovaný Radeon 9000 Pro Robí Google tajnú cenzúru? Od augusta zaplatili niektorí uívatelia za internet ao 233 % viac. Preèo? Prvé computerové sci−fi made in Slovakia Šes nových prírastkov v Nokii! Sony uvádza digitálny videorekordér s Linuxom Budeme prenáša cez internet aj dotyk èi vôòu? Prvý personálny GPS <strong>na</strong>vigátor s farebným displejom DVD rekordér so simultánnym prehrávaním ajzáz<strong>na</strong>mom 100 000 dolárov za zhodenie operaèného systémuv serveri Chcete Hi−Fi PC? Pripravte si 53−tisíc! Namontujete si poèítaè aj <strong>na</strong> bicykel. Poèítaè v aute ako<strong>na</strong>vigaèný alebo riadiaci systém, to u dnes nie iadnyzázrak. Zdá sa, e aj bicykel si u môete vybavi <strong>na</strong>vigaè−ným systémom, a to za menej ako 6000 Sk. Dokáe toprístroj <strong>na</strong>viiOn, ktorý kombinuje funkciu inteligentnéhocyklopoèítaèa a off−line <strong>na</strong>vigaèného systému. Tento poèí−taè je èe<strong>sk</strong>ej výroby a výrobca ho ponúka po celom svete –poboèky firmy sú v Nemecku a USA.Systém off−line <strong>na</strong>vigácie nepotrebuje <strong>na</strong> svoju èinnosiadny druicový systém alebo bezdrôtové pripojenie <strong>na</strong>internet. Cyklista si pred cestou vyberie <strong>na</strong> internete trasu(http://trails.<strong>na</strong>viion.cz/cs),uloí ju do pamäte <strong>na</strong>viiONu(pouíva internú pamä a pa−mäovú kartu CompactFlash). Dô−leité pre cyklistu je potom presné ur−èenie zaèiatoèného bodu trasy – „inter−netové“ trasy tu pouívajú podrobný slov−ný opis štartového miesta, ako aj údaj o <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>ej výške.Poèas cesty sa <strong>na</strong> displeji poèítaèa objavujú informácieo aktuálnej trase – zaujímavosti, opisy okolia a <strong>na</strong>vigaènéúdaje. NaviiON pritom vychádza z informácií o meranejrýchlosti a aj <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>ej výške. Systém hlási aj situácie, akpoblúdite. Pritom vychádza hlavne z rozdielu medzi mera−nou <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>ou výškou a údajov zo zapamätanej trasy(<strong>na</strong>pr. pod¾a plánu máte ís do kopca a v <strong>sk</strong>utoènosti idetez kopca).Ïalšou funkciou <strong>na</strong>viiOnu je priebené zaz<strong>na</strong>menávanieúdajov poèas jazdy a monos ich vyhodnocovania domapomocou stolného poèítaèa. NaviiOn sa pripája k poèítaèupomocou sériového portu. Zistíte si tak <strong>na</strong>pr. detaily o výš−kovom profile vašej trasy, máte preh¾ady o rýchlosti, aktuál−nej teplote, o zaujímavých miestach a pod. NaviiOn dokáezaz<strong>na</strong>menáva aj hlasové správy, ktoré sú v benom súbo−re WAV. Zo zapamätaných údajov je moné vytvori inter−netovú trasu, ktorú môete da k dispozícii vašim známym.Do trasy môete zakomponova aj digitálne fotografie za−ujímavých miest.Vyhotovenie NaviiOnu je vodotesné a nárazuvzdorné,jeho hmotnos je 98 gramov. Napájanie zaisujú dve baté−rie AAA, kapacita internej pamäte (mimo CF) je 150 trás.Viac informácií nájdete <strong>na</strong> stránke výrobcu – http://<strong>www</strong>.<strong>na</strong>viion.cz. Ce<strong>na</strong> prístroja je do 17. novembra 5000Kè (<strong>na</strong>miesto štandardnej ceny 6000 Kè). 1 GB Compact Flash Card je <strong>na</strong> svete. Táto informáciaprišla od americkej spoloènosti Flex−P, ktorá oznámila, esa jej úspešne poda−rilo vyrobi klasickúCompact Flash kar−tu, ktorá má však ka−pacitu 1 gigabajt. Ajkeï ce<strong>na</strong> a ani ïal−šie detaily nie sú preverejnos zatia¾ zná−me, nová karta bymala by predstave−ná <strong>na</strong> výstave Com−dex, presný dátum jej uvedenia <strong>na</strong> trh však stále nie jeznámy. MusicMatch bude pre<strong>na</strong>jíma hudbu. Kaliforn<strong>sk</strong>á spoloè−nos MusicMatch, ktorá je známa <strong>na</strong>jmä vïaka svojmusoftvéru a slubám umoòujúcim on−line príjem hudby,vyhlásila, e uzavrela dohodu s nieko¾kými výz<strong>na</strong>mnými hu−dobnými spoloènosami. Tento krok z<strong>na</strong>mená asi to¾ko, eBMG, EMI Recorded Music, Universal a Warner MusicGroup po<strong>sk</strong>ytnú spolu a 20 000 kompletných albumov donovej sluby, pomenovanej Artist On Demand. Tie si budúmôc predplatitelia ¾ubovo¾ne prehráva, poplatky pritombudú buï 6,95 USD mesaène, alebo 59,40 dolárov pri roè−nej platbe.Pod¾a vyhlásení spoloènosti MusicMatch ide o výz<strong>na</strong>mnýkrok, pretoe hudobné vydavate¾stvá tak majú monoszapoji sa do obchodu s hudbou <strong>na</strong> internete a aj týmtosmerom bojova proti nelegálnemu šíreniu <strong>na</strong>hrávok. PCI bude výrazne rýchlejšie. Skupi<strong>na</strong> PCI−SIG, ktorá jezodpovedná za udriavanie štandardu PCI, ohlásila, ev spolupráci s konzorciom firiem, medzi ktorými sú <strong>na</strong>prí−klad Microsoft, HP èi Intel, zaèala pracova <strong>na</strong> vývoji novejgenerácie štandardu PCI. Ten by sa mal vola PCI−X 1066a mal by <strong>na</strong>hradi dnes pouívané štandardy PCI−X 266a PCI−X 533. V porov<strong>na</strong>ní s nimi by mal umoni kompo−nentom výmenu dát a rýchlosou do 8,5 GB/s. Pod¾a slovPCI−SIG by tak novovyvíjaný štandard mal po<strong>sk</strong>ytnú dosta−toèný výkon s dôrazom <strong>na</strong> spätnú kompatibilitu, a kýmneprídu nové technológie. Batérie <strong>na</strong> celý ivot! Príchod mobilných zariadení všetkéhodruhu so sebou prináša poiadavku <strong>na</strong> malé zdroje energies dostatoènou kapacitou. Ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>í vedci oznámili, e zostro−jili funkèné prototypy palivových èlánkov, ktoré pouívajú akopalivo vodíkový plyn. Podobne sa dá vyui aj bután, propá<strong>na</strong>lebo zemný plyn. Takéto èlánky boli predstavené <strong>na</strong> verej−nej demonštrácii. Išlo o batérie, ktoré mali tvar valca s prie−merom 2 mm a dåkou 2 cm.Vý<strong>sk</strong>um <strong>na</strong> inom univerzitnom pracovi<strong>sk</strong>u sa zameriava<strong>na</strong> „bezpeèné“ rádioaktívne èlánky.Takéto batérie sa oz<strong>na</strong>èujú akoMEMS (MicroElectroMechanicalSystems) a baté−riové èlánky môu pod¾a ichtvorcov fungova celé de−saroèia. Otázkou je lenmiera bezpeènosti v sú−vislosti s rádioaktivitou.MEMS fungujú tak,e energia z rádioizo−topov sa priamo mení<strong>na</strong> pohybovú energiuMEMS komponentov. Pohybová energia sa následne pre−mieòa <strong>na</strong> elektrickú energiu, ktorú batérie po<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> svo−jom výstupe. Ako „jadrové“ palivo sa v tomto prípade po−uíva Nikel−63 s polèasom rozpadu viac ako 100 rokov.Takéto batériové èlánky by tak mali vydra <strong>na</strong>pája zaria−denia minimálne poèas 50 rokov. Pod¾a tvorcov sa pri roz−pade izotopov tohto materiálu produkuje neškodné betaiarenie, a nie alfa alebo gama iarenie, ktoré je pre ¾ud<strong>sk</strong>ýorganizmus škodlivé.Pod¾a oznámenia je dopyt po takýchto typoch batériíhlavne zo strany výrobcov mobilných telefónov. Záujem jeaj o aplikáciu batérií s dlhou ivotnosou v medicín<strong>sk</strong>ychzariadeniach. Rov<strong>na</strong>ko by sa takéto batérie dali poui dobatérií <strong>na</strong>pájajúcich snímaèe v teréne – záujem urèite budema aj armáda.S komerènými produktmi toho druhu by sme sa malistretnú o tri a pä rokov. 8−rýchlostná prepisovaèka DVD. Philips zverejnil infor−máciu o tom, e budúci rok uvedie èipovú súpravu, ktoráumoní vo formáte DVD+RW zapisova osemnásobnourýchlosou. Komplet zloený z tejto èipovej súpravy a opti−ky bude k dispozícii u v prvej polovici roku 2003.4 PC REVUE 12/2002


N O V I N K Y Bude nový Outlook metla pre emailový biznis? KeïMicrosoft uvo¾ní nový Office 11 v polovici roku 2003, uíva−telia môu oèakáva mnostvo zlepšení, hlavne väèšiu ochra−nu súkromia v podobe ochrany pred zvyšujúcou sa hrozbouspamu. Ale kým sa pouívatelia budú radova, emailový trhbude pre reklamné spoloènosti o èosi bolestnejší.Pod¾a <strong>na</strong>jnovších správ Outlook 11, ktorý bol v beta ver−zii uvo¾nený v októbri, zmenil svoj prístup k pošte vo formá−te HTML. Na otvorenie správy v náh¾adovom okne sa nebu−de prihliada ako <strong>na</strong> otvorenie správy. Táto programováèrta má potlaèi bené metódy, ktoré spameri pouívajú <strong>na</strong>overenie adresy. Ak si pozrel príjemca pošty správu ibav náh¾ade, potvrdil odosielate¾ovi adresu a ten si zväèšilsvoju databázu príjemcov o nový prírastok a uívate¾ sa stalnovým terèom.Pretoe Outlook, ako súèas všadeprítomných OFFICE,je <strong>na</strong>jpopulárnejší emailový klient <strong>na</strong> svete, Microsoft uvá−dza 60 miliónov uívate¾ov OFFICE XP len za prvý rok,zme<strong>na</strong> prístupu cite¾ne zasiahne emailový biznis. Napríkladu v septembri dal Microsoft uívate¾om Hotmailu nástroj <strong>na</strong>zbavenie sa záplavy spamu <strong>na</strong> bezplatnom poštovomwebovom serveri.Na druhej strane nové správanie programu „vyèistí“ stôlod umelo zvyšovaného poètu prezretých správ, ktoré <strong>na</strong>hrá−vali po<strong>sk</strong>ytovate¾om reklamy v boji o zí<strong>sk</strong>avanie zákazníka.E−mail patrí medzi iadané nástroje v reklamnom priemys−le a a<strong>na</strong>lytici predpovedajú emailovému marketingu nárasttrieb z 1,4 miliardy dolárov v roku 2002 <strong>na</strong> 8,3 miliardydolárov v roku 2007.Spolu s cielenou emailovou reklamou <strong>na</strong>rastie aj poèetnevyiadaných správ s odhadom okolo 4000 správ roène<strong>na</strong> jedného uívate¾a v roku 2007.Aj keï otvorenie správy je dôleitou velièinou v emailo−vej kampani, reklamné spoloènosti zaèí<strong>na</strong>jú inklinovak iným, nemenej dôleitým faktorom (preposlanie správy,kliknutie <strong>na</strong> odkaz, kúpa) a eliminovanie otvorenia správyv náh¾ade môe prinies nové, ešte dotieravejšie praktikyreklamných spoloèností. AMD a Intel menia ceny. Na tento týdeò ohlásili obaja<strong>na</strong>jväèší výrobcovia procesorov úpravy vo svojich cenní−koch. Ceny pre distribútorov by mali by takéto:Procesor AMDCe<strong>na</strong> v USDDuron 1,2 GHz 39Duron 1,3 GHz 41Athlon XP 1700+ 55Athlon XP 1800+ 72Athlon XP 1900+ 80Athlon XP 2000+ 88Athlon XP 2100+ 99Athlon XP 2200+ 161Procesor Intel (box) Ce<strong>na</strong> v USDCeleron 1,7 GHz 61Celeron 1,8 GHz 77Celeron 2,0 GHz 93Pentium 4 2,0 GHz 168Pentium 4 2,4 GHz 214Pentium 4 2,53 GHz 267 San Diego, Odessa a Athens, „nové“ procesory AMD! AMDzverejnila novú roadmapu svojich budúcich procesorov.Dozvedeli sme sa tak nové oficiálne komerèné oz<strong>na</strong>èeniavyvíjaných modelov: AMD Athlon Clawhammer sa budevola San Diego, serverový AMD Opteron (SledgeHammer)sa zmení <strong>na</strong> Athens a mobilný procesor Mobile Athlon(ClawHammer) dostane oz<strong>na</strong>èenie Odessa.Prekvapením je, e procesory vyrobené 90−<strong>na</strong>nometrovoutechnológiou sa objavia a <strong>na</strong> zaèiatku roku 2004, rov<strong>na</strong>koako nástupca Athlonu XP s kódovým oz<strong>na</strong>èením Barton. Prvýprocesor Intelu s 90−<strong>na</strong>nometrovou technológiou postavený<strong>na</strong> jadre Prescottu by sa mal objavi <strong>na</strong> jar 2003. Preneste si obraz a zvuk bezdrôtovo. S bezdrôtovými tech−nológiami sa v poslednom èase roztrhlo vrece. SpoloènosGrandtec (http://<strong>www</strong>.grandtec.com.tw), ktorá sa špeciali−zuje <strong>na</strong> výrobu zariadení <strong>na</strong> transformáciu signálu medzitelevízorom a PC, predstavila produkt pod názvom GrandPC 2 TV Wireless. Slúi <strong>na</strong> bezdrôtový prenos videa a zvuku,prièom pracuje v bezlicenènom pásme 2,4 GHz. Celézariadenie pozostáva z vysielaèa a prijímaèa. Vysielaè mávstupy pre signál VGA z poèítaèa, DVD prehrávaèa alebohernej konzoly. Má takisto zabudované výstupy pre videoalebo televízor. Prijímaè je jednoduchší – obsahuje výstup<strong>na</strong> televízor. Pri prenose videa a audia môe by vzdialenosdo 10 metrov. Okrem prenosu signálu zariadenia dokáeaj zväèši èi zmenši obraz a dokonca je podporované ajzastavenie obrazu. Sendo zrušil spoluprácu s Microsoftom! Skutoène neoèa−kávaná informácia prišla od spoloènosti Sendo. Tá sa roz−hodla rozviaza svoju spoluprácu s Microsoftom a zruši takspoloène pripravovaný projekt nového mobilného telefónuSendo Z100, ktorý by beal <strong>na</strong> systémeMicrosoft Smartphone 2002.Spoluprácu však firma Sendoneoèakávane ukonèila, dá sa po−veda, e iba ve¾mi krátky èas predoficiálnym uvedením telefónu <strong>na</strong>trh. A tak sa Sendo Z100, samo−zrejme, do predaja nedostane,firma <strong>na</strong>vyše ohlásila, e odvraciasvoje produkty od platformy Mic−rosoftu.Druhým neoèakávaným kro−kom je, e Sendo licencoval tech−nológiu Nokia 60 Series, èo je sys−tém zaloený <strong>na</strong> OS Symbian,ktorý je vyvíjaný Nokiou. Dôvodtohto náhleho obratu vysvetlil Hugh6 PC REVUE 12/2002


N O V I N K YBrogan, CEO spoloènosti Sendo. „Nokia Series 60 po<strong>sk</strong>ytu−je mnoho <strong>na</strong>tívnych funkcií, ktoré Smartphone vo svojomzákladnom koncepte nemá. Je to <strong>na</strong>príklad podpora MMSèi Java. Preto sme sa rozhodli prejs <strong>na</strong> nový systém.“Neoficiálne zdroje hovoria však o tom, e Microsoftnechcel vývojárov spoloènosti Sendo pusti k zdrojovémukódu Smartphone. Práve tu by mal by údajne pôvod celéhoproblému. A keïe Nokia Series 60 je dodávaná spolu sozdrojovým kódom, ktorý si môu výrobcovia mobilnýchzariadení pod¾a potreby upravi, je jasné, preèo sa spoloè−nos Sendo rozhodla práve takto. Mobil s ble<strong>sk</strong>om! Siemens predstavil <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u svoj <strong>na</strong>j−novší mobilný telefón – S55. Siemens S55 je vybavený tech−nológiou MMS, Bluetooth a odnímate¾ným fotoaparátom sozabudovaným ble<strong>sk</strong>om. S55 má farebný displej, disponujetechnológiou Java, zlepšeným organizérom a flexibilnou pa−mäou.Štíhly S55 pouíva technológiu Java, èo umoòuje <strong>na</strong>in−štalova do telefónu mnostvo praktických pracovných i zá−bavných aplikácií. Animovaný inštruktor fitness – Fit @ Work– uívate¾ovi ukáe jednoduché cvièenia, aby ho udral voforme nezávisle od toho, èi sa práve <strong>na</strong>chádza vo svojej kan−celárii alebo v hotelovej izbe.Na perso<strong>na</strong>lizáciu S55slúi pracovný a zábavný soft−vér, ktorý si môno stiahnupriamo z internetu z (http://<strong>www</strong>.mysiemens.com/city).Stiahnu si môno aj prídavnémelódie a hudobné správy,a tak <strong>na</strong>plno mono vyui 16−akordové polyfonické tóny.Doplnky S55 sú štýlovéa uitoèné. Patrí sem bezdrô−tové slúchadlo Bluetooth, po−mocou ktorého uívate¾ môevo¾ne komunikova. ¼ahké 25−gramové slúchadlo sa pohodl−ne prichytí <strong>na</strong> ucho a umo−òuje ovláda hlasovú vo¾bu, prija a ukonèi hovor a prispô−sobi hlasitos zo vzdialenosti a do 10 metrov. K S55 patrítakisto nová súprava do auta (Car Kit Cradle), ktorá pozo−stáva z dvoch èastí a mono ju poui pri ktoromko¾vek tele−fóne Siemens tohto radu. Ïalšími doplnkami sú puzdro <strong>na</strong>telefón, auto<strong>na</strong>bíjaèka, stolová <strong>na</strong>bíjaèka a káble <strong>na</strong> pre−nos dát.S55 je malý (101 × 42 × 18 mm) a ¾ahký (85 g). S po−hotovostným reimom do 300 hodín a èasom hovoru 360minút je ványm konkurentom porov<strong>na</strong>te¾ným telefónom.S55 bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v predaji od decembra 2002a jeho ce<strong>na</strong> vrátane fotoaparátu QuickPic IQP−500 bude24 450 Sk s DPH. Klávesnica vám u neublíi. Pod¾a štatistík zdravotníckychorganizácií a 30 % pouívate¾ov, ktorí denne pracujú sozadávaním textu do poèítaèa, trpí zdravotnými problémami.Inovovaný dizajn klávesnice, ktorá má zabráni poškodeniurúk, predstavila spoloènos A−Four Tech (http://<strong>www</strong>.a4tech.com.tw). Klávesy modelu Ergo A−Shape sú usporia−dané v tvare písme<strong>na</strong> A, èo je pre ¾udí pohodlnejšie. Totousporiadanie odstraòuje prílišné <strong>na</strong>máhanie zápästia pripísaní všetkými desiatimi prstami. Navyše toto usporiadanievzájomne priblíilo klávesy z horného radu (Q, W, O, P), èoumoòuje komfortnejšie ovládanie.Klávesnica je k poèítaèu pripojená bezdrôtovým spôso−bom. Dosah býva do 1,5 metra, súèasou je riešenie <strong>na</strong>zabránenie vzájomného ovplyvnenia viacerých klávesnícv jednom priestore. Jej súèasou je 23 doplnkových kláve−sov, ktoré umoòujú rýchlejší prístup k aplikáciám alebofunkciám. Ce<strong>na</strong> nového typu klávesnice by mala by zhru−ba porov<strong>na</strong>te¾ná s klávesnicou s tradièným usporiadaním. Nokia chce konkurova Nintendu. Spoloènos Nokia saèoraz viac zaujíma o trh s mobilnými hernými zariadeniami,<strong>na</strong> ktorom by rada videla svoje produkty. Prvým by moholby telefón N−Gage.Nokia chce v tomto segmente konkurova <strong>na</strong>jmä spo−loènosti Nintendo, ktorá si väèšinový podiel <strong>na</strong> trhu zabez−peèila pomocou Game Boy Advance. Fín<strong>sk</strong>y výrobca mobil−ných telefónov pritom nechce vystupova len ako dodávate¾hardvéru, jeho ponukav novej produktovejsérii by mala po−kry aj dopyt zá−kazníkov po soft−véri, teda hrách.Budúcnos vidíNokia v monosti multi−player hrania. To bude pri jejnových telefónoch <strong>na</strong> kratšie vzdialenosti moné pomocourozhrania Blueetooth, <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti budú potomhráèom pomáha sluby mobilných operátorov. Èo sa týkakvality hier, ktoré Nokia ponúkne, mali by pod¾a jej vlastnýchslov by <strong>na</strong> úrovni herných konzol. Prvým krokom do novéhotrhu by mal by zo strany spoloènosti nový telefón optimalizo−vaný práve <strong>na</strong> hranie. Ten nesie názov N−Gage a <strong>na</strong> trhu bysa mal objavi vo februári budúceho roku. Nové pamäte DDR III. Prvé vzorky DDR II SDRAM pamätísa pomaly zaèleòujú do reálneho ivota. Organizácia JEDEC,ktorá sa stará o niektoré pamäové špecifikácie, však uhovorí o nástupcovi. DDR III pamäte majú úplne <strong>na</strong>hradiDDR II v roku 2007. Ich štartovacia frekvencia sa zaène <strong>na</strong>800 MHz. Mali by však zvláda a 1500 MHz. Pre nezane−dbate¾ný elektronický šum pri takýchto frekvenciách budenová pamä obsahova technológiu SLT, ktorá ho bude redu−kova. Pamäte DDR III budú aj menej nároèné <strong>na</strong> energiu. Staèia <strong>na</strong> 5.1 zvuk len dva reproduktory? Poiadavky <strong>na</strong>kvalitnú multimediálnu reprodukciu <strong>na</strong>rastajú – takmerk benému štandardu v oblasti zvuku patrí systém 5.1 èi4.1. Ide o kombináciu viacerých tzv. satelitných reprodukto−rov a jedného centrálneho basového reproduktora, ktorévytvárajú dojem priestorového zvuku. V laboratóriách firmyDolby (http://<strong>www</strong>.dolby.com) bola vyvinutá technológia,ktorá takýto dojem umoòuje dosiahnu aj s dvoma repro−duktormi. Jej názov je Dolby Virtual Technology.Vyuíva sa pri tom systém presne vypoèítaného odrazuzvuku od okolitých stien, prièom reproduktory s technoló−giou Dolby Virtual dokáu vyarova v špecifickom uhle.Systém vysvet¾uje obrázok.Namiesto klasického vyarovania pod¾a dráhy A sa po−uíva kombinovaná dráha B.Inštalácia nového systému však pod¾a predstavite¾ovDolby nemá by zloitá, vopred <strong>na</strong>stavené sú <strong>na</strong>stavenia12/2002 PC REVUE 7


N O V I N K Ypre bené typy miestností. Keïe samotné reproduktory nie sú príliš rozmerné, môete sitakýto systém domáceho ki<strong>na</strong> nosi so sebou aj <strong>na</strong> cesty. Obidva reproduktory sa umies−tòujú pred poslucháèom, ako je to v prípade stereosystému. Nevýhodou je, e celý systémdoko<strong>na</strong>le funguje len pre jedného poslucháèa. Pre ¾udí v iných èastiach miestnosti nemusíby dojem doko<strong>na</strong>lý. Dojem pre dvoch poslucháèov sediacich ved¾a seba v benej miest−nosti má by však garantovaný. Dolby bude technológiu predáva pre iných výrobcov.Oèakáva sa, e ju budú aplikova aj svetoví výrobcovia televízorov, DVD prehrávaèov, alei súprav pre PC. Nabíjajte bez sieových káblov II. O systéme <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie mobilných zariadení bez pre−pojovacích káblov od firmy MobileWise sme u informovali. Zrejme ide o zariadenia, ktorépouívatelia potrebujú, a tak s podobným systémom prišla <strong>na</strong> trh brit<strong>sk</strong>á firmaSplashpower http://<strong>www</strong>.splashpower.com). Jej technológia eliminuje vodivý kontakt <strong>na</strong>bí−jaèa a <strong>na</strong>bíjacieho zariadenia. Zariadenie sa bude pouíva hlavne v súvislosti s mobilný−mi telefónmi a vreckovými poèítaèmi.Vyuíva toti indukèný princíp prenosu ener−gie z tenkej (asi 6 mm) podlokySplashPad, <strong>na</strong> ktorej sú poloenémobilné zariadenia doplnenéo malý modul Splash−Module <strong>na</strong> príjem a prevodelektrickej energie. Podlokamôe <strong>na</strong>raz zaisova <strong>na</strong>bíjanie previacero mobilných zariadení, a to s rozliè−nou ve¾kosou <strong>na</strong>bíjacieho <strong>na</strong>pätia. Splash−Module sa vyrába v rozlièných ve¾kostiach a tvarocha zaisuje aj ochranu pred prepätím. Zabudovanie obvo−du SplashModule nevyaduje úpravy <strong>na</strong>bíjacieho obvodua pripája sa do konektora pre sieový adaptér. Celé riešenie má by relatívne lacné, tech−nológia je pripravená <strong>na</strong> predaj aj ïalším výrobcom. Pod¾a zástupcov firmy tento produktvyhovuje bezpeènostným normám a nemá ohrozova údaje <strong>na</strong> magnetických pamäovýchnosièoch. SSS – konkurent pre MP3? SSS, inými slovami Super Small Sound, je pracovný názovnového audioformátu, ktorého vývoj je takmer pri konci. A hoci sa <strong>na</strong> internete o novom for−máte neobjavili iadne konkrétnejšie informácie, SSS je údajne u len krok pred tým, aby bolpredstavený verejnosti. Sta by sa tak malo 14. decembra, hneï po tom, èo budú vyriešenéveci oh¾adom patentovania nového formátu. V marci budúceho roku by sa potom mal obja−vi prvý vo¾ne dostupný audioprehrávaè, ktorý bude SSS podporova. Zatia¾ je známe lento¾ko, e pri rov<strong>na</strong>kej kvalite ako MP3 má formát SSS nieko¾konásobne menší objem dát.Na<strong>sk</strong>ytuje sa však otázka, ako to bude pri takej kompresii vyzera s hardvérovými nárokmi. Èí<strong>na</strong> má vlastný 32−bitový procesor. Nový procesor èín<strong>sk</strong>ej výroby má 32−bitovú archi−tektúru a je taktový <strong>na</strong> frekvencii 266 MHz. Jeho oz<strong>na</strong>èenie je Godson−1 a priamo v èipeobsahuje programovanú podporu pre aplikácie z oblasti tenkého klienta, ako i podporupre pripojenie DSL <strong>na</strong> internet. Majite¾om licenèných práv <strong>na</strong> tento procesor je èín<strong>sk</strong>a spo−loènos BLX IC Design Corp, vývoj však prebiehal v inštitúte ICT, riadenom štátom. Na jehovýrobu sa pouíva 0,18−mikrónová technológia, jeho architektúra je jedineèná. Podobneako procesor Transmetabude aj Godson−1 po−uíva preklad inštrukciízo súpravy X86 <strong>na</strong> vlast−nú inštrukènú súpravu.Èín<strong>sk</strong>i vý<strong>sk</strong>umníci<strong>na</strong>jprv uvaovali o pro−cesore pre servery, pri−èom plánovali vyuitieru<strong>sk</strong>ej architektúry E2K.Tá pod¾a niektorýchoznámení má dosaho−va troj− a pänásobnú výkonnos v porov<strong>na</strong>ní s procesorom Intel Merced. Licenèné po−platky, ktoré vyadovala ru<strong>sk</strong>á stra<strong>na</strong>, však zmenili plány a rozhodnuté bolo o výrobe pro−cesora Godson−1. Cie¾om výroby tohto procesora je <strong>na</strong>sadenie v zhruba 200 000 stred−ných školách, ktoré majú by <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong> internet pomocou linky DSL. Jeho prioritou nieje maximalizácia výkonu, ale nízka výrobná ce<strong>na</strong>, malá spotreba energie a spo¾ahlivos.Taktovacia frekvencia procesora sa do konca tohto roku zvýši. Masové dodávky sa zaènúv polovici budúceho roka. Existujú u aj plány <strong>na</strong> vývoj procesora Godson−2, ktorý mápodporova 64−bitovú architektúru. Ten by sa mal objavi v prvom štvrroku 2004. Office XP za pätinu ceny. Spoloènos Microsoft predstavila verejnosti ponuku pre všetkýchštudentov, ich rodièov a uèite¾ov – <strong>na</strong>jnovší balík Microsoft Office XP Standard za pätinupôvodnej ceny. Ponuka je urèená všetkým iakom základných škôl a študentom strednýcha vysokých škôl do 26 rokov, ktorí <strong>na</strong>vštevujú inštitúcie akreditované Ministerstvom škol−stva SR, ich rodièom a uèite¾om. Microsoft Office je k dispozícii u všetkých autorizovanýchpredajcov spoloènosti Microsoft od 1. novembra 2002. Ich zoz<strong>na</strong>m nájdu záujemcovia <strong>na</strong>adrese http://<strong>www</strong>.microsoft.com/slovakia/predajcovia.8 PC REVUE 12/2002


Kto má nárok <strong>na</strong> študent<strong>sk</strong>ú licenciu Office XP Standard:– iak základnej, strednej alebo vysokej školy zaradenej do siete škôlMinisterstva školstva SR, ak má menej ako 26 rokov,– uèite¾ alebo profesor vyuèujúci v pracovnom pomere <strong>na</strong> škole akre−ditovanej MŠ SR,– rodiè iaka alebo študenta (v prípade, ak iak alebo študent spåòapodmienky v prvom bode).Kto nemá nárok:– podnikatelia, firmy a inštitúcie vyuívajúce softvér v komerènejsfére,– školy a ïalšie inštitúcie (pre ne je urèený iný licenèný program). 15 GHz procesor od Intelu u v roku 2010! Tešíte sa <strong>na</strong> Pentium 4s frekvenciou mierne presahujúcu 3 GHz? Tešte sa aj <strong>na</strong> rýchlejšie pro−cesory. V rámci svojho plánu chce by Intel v produkcii èipov jednugeneráciu pred konkurenciou. A tak sa chystá u v druhej polovicibudúceho roka uvies procesor s novým jadrom a s maximálnou frek−venciou 5 GHz. Pravdepodobne bude vyrábaný 90−<strong>na</strong>nometrovoutechnológiou. Jeho následník Tejas by mal dosahova 6 GHz. Noa v roku 2010 sa Intel chystá uvies 15 GHz procesor. Takýto proce−sor bude pozostáva asi z jednej miliardy tranzistorov a s istotoumôeme tvrdi, e technológiu Pentia 4 vyuíva nebude! DVD−AR – nový formát pre hudobné DVD! DVD je médium, ktoréväèši<strong>na</strong> z nás automaticky spája s filmom, presnejšie videom.Existuje však aj jeho obdoba, ktorá umoòuje pouitie DVD akonosièa pre audio. Formát sa <strong>na</strong>zýva DVD−Audio, a hoci je schválenýDVD Fórom, prive¾a výrobcov ho zatia¾ nepodporuje.Nový formát DVD−AR je z poh¾adu pouívate¾a rozšírením formá−tu DVD−Audio o monos práce s obrázkami. Teda presnejšie o ichvariabilnejšie spracovanie. Aj formát DVD−Audio toti podporujespracovanie obrázkov. V prípade staršieho formátu však ideo obrázky, ktoré sú staticky pridelené k danej <strong>sk</strong>ladbe. Pri DVD−AR jemoné obrázky náhodne meni, orezáva ich, meni ich jas, kontrastèi saturáciu farieb, v špecifikácii sa dokonca vraví aj o ïalšíchmonostiach, tie však nie sú konkretizované. V porov<strong>na</strong>ní s DVD−Audio je v špecifikácii aj ïalší výz<strong>na</strong>mný rozdiel – nišia kapacita!Kým pri di<strong>sk</strong>och DVD−Audio sa hovorí o 78 ÷ 740 minútach, preDVD−AR je definovaná kapacita v rozsahu 48 ÷ 409 minút. Nové optické médiá s kapacitou <strong>na</strong>d 23 GB. Spoloènos FujiFilmpredstavila nové optické médiá, ktoré spåòajú štandardy formátuBlue−Ray Disc. Sú to takzvané R−kové médiá, <strong>na</strong> ktoré sa dajú dátazapísa len raz. U sú schválené médiá s kapacitou 23,3 GB.Podporujú rýchlos zápisu 36 Mb/s a 72 Mb/s pri dvojrýchlostnomzápise. Bolí vás krk pri práci s notebookom? U nemusí! Pouívatelia note−bookov sa èasto saujú <strong>na</strong> bolesti krku, èo je spôsobené hlavne níz−kym postavením jeho displeja. Riešenie tohto problému ponúka spo−loènos Sherpaq univerzálnou dokovacou stanicou Oyster (http://<strong>www</strong>.oysterdock.com).V podstate ide o dokovaciu stanicu, do ktorej sa notebook zasúvanetradiène zhora. Tým sa zdvihne základná plocha displeja. Navyše jemoné aj pripojenie klávesnice a zníi sa aj priestor, ktorý notebookzaberá <strong>na</strong> pracovnom stole. Okrem univerzálneho konektora obsahu−je táto dokovacia stanica aj USB hub a príchytky prepojovacíchvodièov. Hmotnos Oystera je 2,6 kg, ce<strong>na</strong> zatia¾ nebola zverejnená. Modrá obrazovka Windows? Nijaký problém! Urèite ste to u zaili– Windows po zadaní nejakej operácie „spadne“, následne zobrazímodrú obrazovku a mnostvo informácií. Sú však v takej podobe, erozumie im je vlastne nemoné. Práve tento problém rieši softvér odfirmy Alexander LAN (http://<strong>www</strong>.alexander.com). Jeho úlohou jea<strong>na</strong>lyzova príèinu pádu a zabezpeèi opätovné <strong>na</strong>štartovanie celéhosystému.Kam sa uberá vývoj LCD displejov?Pod¾a zverejnených informácií buduje Samsung ïalšiu továreò,v ktorej by <strong>na</strong> technológii šiestej generácie (pochádza od spoloè−nosti Sharp) mala by firma schopná realizova produkciu LCDpanelov <strong>na</strong> substrátoch s maximálnymi rozmermi 1800 × 2000mm! Porov<strong>na</strong>nie s rozmermi substrátov (1100 × 1250 mm),s ktorými „vie pracova“ linka piatej generácie, <strong>na</strong> ktorej budevyrábaný aktuálne <strong>na</strong>jväèší predstavený LCD displej s uhloprieè−kou 46", dáva tuši, èo nás v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch v oblasti LCDdisplejov èaká! Najmä ak sa konzorcium LG.Philips o deò ne<strong>sk</strong>ôrnechalo poèu, e nimi budovaná výrobná linka zvládne výrobu<strong>na</strong> substrátoch s maximálnymi rozmermi 1800 × 2100 mm.Rast uhloprieèok je však iba povestnou špièkou ¾adovca, ktorúvýrobcovia prezentujú. Ruka v ruke s prechodom <strong>na</strong> výrobné linkynovšej generácie ide nielen zväèšovanie plochy substrátov, ale ajzlepšovanie ïalších parametrov, ako sú latencia, kontrast a jasa zniovanie cien. Zaujímavý je aj poh¾ad <strong>na</strong> predstavy výrobcovLCD o tom, ako bude vyzera koexistencia LCD, PDP a OLED dis−plejov <strong>na</strong> trhu. Pod¾a predstáv spoloènosti Samsung by sa mal trhvyprofilova <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:– displeje s uhloprieèkou do 30" – OLED– displeje s uhloprieèkou do 50" – LCD– displeje s uhloprieèkou <strong>na</strong>d 50" – PDPNajväèšiu lahôdku sme si, samozrejme, nechali <strong>na</strong> záver.Výrobcovia LCD displejov toti aj v budúcnosti rátajú s poklesomcien svojich produktov. Pod¾a predstavite¾ov spoloènosti Samsungby ceny LCD panelov u v budúcom roku mohli poklesnú <strong>na</strong> hra−nicu 10 USD za palec a do roku 2010 by sa mali dosta a <strong>na</strong>úroveò 5 USD za palec uhloprieèky! Predstavitelia LG.Philips sú onieèo opatrnejší, keï posun k hranici 10 USD za palec predpo−kladajú a v roku 2005. Pokles <strong>na</strong> 5 USD za palec je však ajpod¾a tejto spoloènosti reálny v roku 2010. V prípade Philipsuvšak predstavitelia spresnili, e spomí<strong>na</strong>né ceny budú platné prePokles cien LCD displejov pod¾a spoloènosti Samsung (ceny súuvedené v Sk)2002 2003 2010Ce<strong>na</strong> 15" LCD 15 750 6750 3375Ce<strong>na</strong> 17" LCD 18 450 7650 3825Ce<strong>na</strong> 18" LCD 33 750 9000 4500Ce<strong>na</strong> 21" LCD 126 000 18 000 9000TV LCD, prièom v oblasti LCD displejov pre notebooky a osobnépoèítaèe by mali by cenové hladiny o nieèo vyššie (niektoré zdro−je hovoria a o dvojnásobku, èo sa nám však zdá nereálne).V polovici roku 2004 by mal predaj LCD prevýši predaj CRTmonitorov a tento trend bude pokraèova a do roku 2006, keïbude pomer predaných kusov LCD k CRT a 5:1. „Kadý vedel, esa to stane, nikto však nevedel poveda, kedy to príde. Teraz, keïce<strong>na</strong> LCD dostatoène klesla a výrobcovia majú dostatok kapacít<strong>na</strong> masovú produkciu, je jasné, e sa tak stane v roku 2004,“zhodnotil situáciu Young.A tak sa predpokladá, e a do roku 2006 budú ceny LCDpanelov klesa, a to a o 13 percent roène. Stále tu, samozrejme,bude cenový rozdiel medzi CRT a LCD. Napríklad 15−palcový LCDdisplej bude v roku 2006 stá priemerne 214 USD, zatia¾ èo porov−<strong>na</strong>te¾ný CRT monitor bude dostupný za 117 USD. „Stále je to 100−dolárový rozdiel, ale je to len 100−dolárový rozdiel,“ povedal Young<strong>na</strong> margo cenovej priepasti medzi CRT a LCD produktmi.Nástup LCD ako èísla jeden v oblasti zobrazovacej techniky jeteda nespochybnite¾ný. Poèítajú s tým aj výrobcovia monitorov, ktorípomaly plánujú odstavova svoje linky <strong>na</strong> výrobu monitorov, to¾kohovoria a<strong>na</strong>lýzy spoloènosti DisplaySearch. CRT monitory však,samozrejme, celkom nevymiznú, ich výrobcovia sa však zamerajú<strong>na</strong> iný trh. Odklonia sa od výroby 19−palcových modelov <strong>sk</strong>ôr k 21−palcovým a budú tak oslovova high−end èas trhu.


Balíèek s oz<strong>na</strong>èením Alexander SPK (System Protection Kit) obsa−huje nieko¾ko modulov umiestnených <strong>na</strong> rôznych poèítaèoch. ModulSPK Capture strái pády systému, vykonáva jeho reštart a oz<strong>na</strong>mujeudalos s výpisom pamäte riadiacemu poèítaèu. Modul SPK Centerprijíma tieto oznámenia a spracúva ich do èitate¾nej podoby.Konkrétne po<strong>sk</strong>ytuje preklad kódu volania tej−ktorej funkcie systémuWindows, oz<strong>na</strong>muje monú príèinu a po<strong>sk</strong>ytuje aj rady <strong>na</strong> nápravutohto stavu. Moduly SPK Capture a SPK Center riadi SPK Ma<strong>na</strong>ger,ktorého hlavnou úlohou je pripravi nástroje <strong>na</strong> riešenie vzniknutéhostavu pre správcu systému.Alexander SPK zatia¾ existuje pre operaèný systém MicrosoftWindows XP/2000 Server a Workstation a takisto pre systémy NovellNetWare. Ce<strong>na</strong> základného balíèka pre jeden server a pä pracov−ných staníc je 499 USD. Toshiba a NEC predstavujú <strong>na</strong>sledovníka DVD pre HDTV. DVD sanám celkom pekne udomácnilo, a tak <strong>na</strong>stal èas, aby nám vývojáripredstavili nieèo novšie, doko<strong>na</strong>lejšie, <strong>sk</strong>rátka nieèo, po èom by <strong>na</strong>šetechnikou rozmaz<strong>na</strong>né duše zatúili. Vývojári spoloèností Toshibaa NEC u nejaký èas pracujú <strong>na</strong> nástupcovi DVD, teraz sa ho roz−hodli predstavi širokej verejnosti. Technológia zatia¾ nemá oficiálnynázov a ten z vývojových laboratórií, ktorý je asi príliš technický(Advanced Optical Disc), asi nikoho príliš ne<strong>na</strong>dchne.No iba do momentu, kým sa nepozrieme <strong>na</strong> to, èo nám ponúka.Technológia bude vyuíva médium ve¾mi podobné súèasnému DVD.V rámci prezentácie boli pouité AOD di<strong>sk</strong>y s kapacitou 15 GB, ktorábola dosiahnutá spojením dvoch záz<strong>na</strong>mových vrstiev s hrúbkou0,65 mm. Na èítanie zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných údajov sa vyuíva modrýlaser. Z poh¾adu pouívate¾ov bude isto <strong>na</strong>jzaujímavejšia <strong>sk</strong>utoènos,e nová generácia DVD je vyvíjaná <strong>na</strong>jmä preto, e súèasné DVDneumoòuje záz<strong>na</strong>m videa v kvalite HDTV a práve ten má technoló−gia AOD sprístupni.Ceny <strong>na</strong>pa¾ovaèiek predsa klesnú!Iba prednedávnom sme vám priniesli informáciu, e do konca rokasa pravdepodobne zníenia cien DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek nedoèkáme,letmý poh¾ad <strong>na</strong> cenníky distribútorov by nás však u èo<strong>sk</strong>oro malpresvedèi o opaku. Hoci by sa pod¾a tohto tvrdenia mohlo zda, esme sa zmýlili, pravda je iná. Lacné DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky, o ktorýchbude reè, toti nebudú pochádza z produkcie spoloèností BTC,LiteOn a Ultima, ako sa pôvodne predpokladalo, ale od výrobcov,ktorí u <strong>na</strong> tomto segmente trhu pôsobia! Spoloènosti Hewlett−Packard, Pa<strong>na</strong>sonic, Pioneer, Ricoh, Teac, Toshiba, Samsunga Yamaha sa toti pripravujú <strong>na</strong> generálne „prezbrojenie“. Uv krátkom èase by sa mali <strong>na</strong> trhu objavi nové modely DVD<strong>na</strong>pa¾ovaèiek z ich produkcie, ktoré pouívate¾om prinesú dlhšieoèakávané zvýšenie rýchlosti záz<strong>na</strong>mu! To by mohlo v oblasti DVDzáz<strong>na</strong>mu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ký posun, ako v oblasti CD−R záz<strong>na</strong>muz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l prechod od 2× k 4× mechanikám! Na splnenie tohtooèakávania si síce ešte poèkáme, ale u teraz je zrejmé, e cenystarších modelov DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek sa zníia.Správy o uvádzaní nových rýchlejších modelov sa objavujúèoraz èastejšie, ide o modely zvládajúce 2×, èi presnejšie 2,4×záz<strong>na</strong>m. Do tejto <strong>sk</strong>upiny patria mechaniky spoloèností Pa<strong>na</strong>sonic(mechanika LF−D521JD s podporou CD−R/RW, DVD−RAM, DVD−R i DVD−RW), Samsung (SR−T03 DVD−R a DVD−RW) a Yamaha (jejoz<strong>na</strong>èenie zatia¾ nepoznáme, ale má podporova DVD+R,DVD+RW, CD−R i CD−RW). Nateraz prvými výrobcami, ktorí unieèo prezradili o DVD mechanikách s podporou 4× záz<strong>na</strong>mu(kompletné DVD <strong>na</strong>pália za 15 minút!), sú Pioneer (model DVR−A05, Sony (model DRU−500A, o ktorom sme u písali) a Teac(model DV−W50). Ostatní výrobcovia zatia¾ mlèia, ale po tom, èosa prvé mechaniky objavia <strong>na</strong> trhu, sa isto odhodlajú viacerí.V hre by toti pod¾a <strong>na</strong>šich správ mali by aj Samsung, Teac,Toshiba i Yamaha.Podobne ako pri CD ani pri DVD zapisovaèkách nie je monézvýšenie rýchlosti záz<strong>na</strong>mu bez rozšírenia ponuky médií, ktorénové rýchlosti sprístupnia. Aj v tejto oblasti sme sa tento týdeòdoèkali hneï troch správ. Prvá pochádza od spoloènosti Pioneer,ktorá oznámila, e rozširuje ponuku DVD−R médií o obojstrannémédiá. Novinka nesie oz<strong>na</strong>èenie DVS−R470WDD50 a v predaji savraj objaví v 50−kusovom balení bez obalov. V prípade tohtomédia zatia¾ neboli zverejnené podporované rýchlosti. Monovšak predpoklada, e maximom bude 2× zápis.Spoloènos Mitsubishi Chemical Media rozšírila ponuku DVDmédií o DVD+R s podporou pre 4× zápis. DVD+R tak „dobehlo“konkurenèný formát DVD−R, pre ktorý sú 4× médiá u dostupné.Novinka z produkcie Mitsubishi by sa reálne <strong>na</strong> pultoch predajnímala objavi v decembri a pod¾a predbených správ si pouívate−lia okrem klasického „kusového“ balenia budú môc zakúpi ajjednu z dvoch variantov päkusového balenia. V prípade päkuso−vého balenia bude <strong>na</strong> výber klasické a farebné balenie, ktorébude obsahova po jednom èiernom, bielom, oranovom, mod−rom a zelenom di<strong>sk</strong>u.Pokia¾ vás zaujímajú ceny, niè nové sa neoèakáva a podobneako vo svete CD médií aj pri DVD budú „rýchlejšie“ di<strong>sk</strong>y aj drah−šie. Kým ceny 2× DVD−R médií sa pohybujú v rozmedzí 4 a 5USD, ceny 4× DVD−R sa pohybujú v rozmedzí 6 a 7 USD.Nateraz posledným, kto sa v tomto týdni poponáh¾al s predsta−vením 4× DVD−R média, je spoloènos Taiyo Yuden. Pod¾a tlaèo−vej správy tejto spoloènosti sa ich predaj mal zaèa u 8. novem−bra a spoloènos u pracuje <strong>na</strong> vývoji DVD−R médií pre 8×záz<strong>na</strong>m a médií typu Blue−ray Disc.Spomí<strong>na</strong>né <strong>sk</strong>utoènosti sa pomaly zaèí<strong>na</strong>jú prejavova spôso−bom, ktorý je pre nás pouívate¾ov <strong>na</strong>jpríjemnejší – poklesom cie<strong>na</strong>ktuálnych modelov. Firmy sa ich toti potrebujú zbavi, aby vytvo−rili priestor pre dopyt po pripravovaných novinkách, a tak sa zaèa−li dia veci. Naj<strong>sk</strong>ôr, samozrejme, v Japon<strong>sk</strong>u, ale priaznivý trendsmeruje aj k nám.Ceny viacerých modelov, ktoré ešte pred pár týdòami stálitakmer rov<strong>na</strong>ké peniaze ako kompletný poèítaè, sa blíia k hrani−ci 10 000 Sk. Najblišie k nej majú modely Toshiba SD−R5002,Sony DRU120A a HP dvd200i.Zdá sa však, e ani nové modely nebudú ove¾a drahšie. Veïúplne nová mechanika Pioneer DVR−A05 by pod¾a predbenýchspráv mala stá okolo 300 USD! Podobná bude zrejme aj ce<strong>na</strong>modelu Teac DV−W50, ktorý je <strong>na</strong> tom, èo sa týka parametrov,ve¾mi podobne. O nieèo vyššia, zïaleka však nie horibilná je ce<strong>na</strong>multiformátového zázraku Sony DRU−500. Táto mechanika, ktorázatia¾ ako jediná <strong>na</strong> trhu zvládne všetky DVD formáty zápisu(DVD−R, DVD−RW, DVD+R i DVD+RW), vraj bude stá 380 USD!Zdá sa, e pred Vianocami sa teda predsa len bude da kúpilacná DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka. Na výber pritom budú nielen „výpreda−jové“ modely, ale aj absolútne novinky v cenách, ktoré v porov−<strong>na</strong>ní so zaèiatkom roka predstavujú tretinu a polovicu a to jedôvod minimálne <strong>na</strong> úvahy o kúpe takejto mechaniky. Nízke cenycelkom isto budú <strong>na</strong> trh s DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkami pôsobi motivujú−co, ešte vdy je tu však prekáka v podobe nekompatibility for−mátov. Tú zatia¾ <strong>na</strong>jlepšie vyriešila firma Sony svojou univerzálnou<strong>na</strong>pa¾ovaèkou. Bude zaujímavé sledova, do akej miery pouí−vate¾om pomôe preko<strong>na</strong> prípadnú obavu z nekompatibility ni−šia obstarávacia ce<strong>na</strong>.


IT socIeTyNa zaèiatkuspoloèen<strong>sk</strong>éhoveèera odovzdávagenerálny riadite¾ORACLE Sloven<strong>sk</strong>oIng. Jozef JurkovièpredsedovipredstavenstvaSOFTIPIng. AlexandroviFrantiškoviZvrškovcovicertifikaènýdokument spoloè−nosti ORACLE.Softip – konferencia IT35. roèník odbornej konferencie, hotel PERMON,Podban<strong>sk</strong>é, 7. – 8. novembra 2002Technologické fórum HTC19. – 20. 11. 2002, hotel Patria, Štrb<strong>sk</strong>é PlesoIng. Viktor Birnstein, generálny riadite¾ HT Computers, a. s., priotvorení tohtoroènej konferencieHP Executive Meeting 2002Vysoké Tatry, Gerlachov, 12. – 13. 11. 2002,hotel HubertÚèastníkom konferencie zaspieval Peter Lipa s kapelou.Kino Orange IMAX Bratislava29. október 2002, Kinosála Orange Imax Bratislava,Iván<strong>sk</strong>a cesta 12Spoloènos HP Sloven<strong>sk</strong>o si pozvala svojich k¾úèových zákazníkov<strong>na</strong> odborné podujatie do Tatier. Na „Diabol<strong>sk</strong>ej noci“ zabávaliKatarí<strong>na</strong> Hasprová a Diabol<strong>sk</strong>é husle Berkyho Mrenicu.Datalan – I2S Informatizáciasloven<strong>sk</strong>ej spoloènosti24. – 25.10.2002, Grandhotel Praha,Tatran<strong>sk</strong>á LomnicaOd 31. októbra si u aj sloven<strong>sk</strong>í diváci môu vy<strong>sk</strong>úša záitok zosledovania trojdimenzionálneho filmu. Kino Orange IMAXBratislava je prvé kino, ktoré <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sprístupní 3D a 2Dprojekcie. Pozvaní hostia si mohli tento záitok vychut<strong>na</strong> u 29.októbra <strong>na</strong> stretnutí s viceprezidentom Imax Corporation, spoje−nom s premietaním filmu T−REX – návrat do kriedy.Vyvrcholením konferencie o informatizácii sloven<strong>sk</strong>ej spoloènostibola panelová di<strong>sk</strong>usia s k¾úèovými predstavite¾mi IT komunity <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u


R E V U EBluetooth<strong>na</strong>berá druhý dychONDREJ MACKOAj vám prekáajú káble, ktorémusíte nosi so sebou? Stestále v pohybe a potrebujetesi obèas <strong>sk</strong>ontrolovaelektronickú poštu,prezrie webovú stránku?Potrebujete prepojinotebook èi vreckový poèítaès mobilným telefónom? Hodilaby sa vám monosbezdrôtovej tlaèe? Potomvás urèite bude zaujímatechnológia Bluetooth.Jej hlavnou devízou je právebezdrôtový spôsobkomunikácie, dosahpokrývajúci minimálne jednucelú miestnos, prièomkomunikujúce zariadenia<strong>na</strong> seba nemusia „vidie“.Technológia Bluetooth sa zaèala vyvíja uv roku 1994, keï mala <strong>na</strong>hradi infraèervenýprenos dát, ktorý nebol príliš pohodlný. Prvéprototypy zariadení s Bluetooth prišli <strong>na</strong> svetv roku 1998. Napriek ve¾kému úvodnému <strong>na</strong>dšeniua nesporne vysokému potenciálu tejto technológiesa konkrétne produkty <strong>na</strong> masový trhv tej dobe nedostali. Za <strong>sk</strong>utoèný masový nástuptechnológie Bluetooth tak môeme povaova aobdobie roka 2002, keï sa konkrétne produktyobjavili <strong>na</strong>ozaj v masovom rozsahu.V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku vysvet¾ujeme charakteristikytechnológie Bluetooth, uvádzame spôsobyjej <strong>na</strong>sadenia v reálnych produktoch a opisujeme<strong>na</strong>še konkrétne <strong>sk</strong>úsenosti pri testovaní takýchtozariadení. Nezabúdame pritom ani <strong>na</strong> obmedzenia,vízie ïalšieho <strong>na</strong>sadenia, resp. alter<strong>na</strong>tívnemonosti riešenia bezdrôtovej komunikácie.Za zmienku stojí, e názov Bluetooth je odvodenýod prekladu me<strong>na</strong> vikin<strong>sk</strong>ého krá¾a HaraldaBlatanda. Krá¾ Modrozub ijúci v 10. storoèí jetak vzorom pre modernú technológiu 21. storoèia.Zariadenie, ktoré podporuje technológiuBluetooth, obyèajne ¾ahko spoznáte pod¾a toho,e sig<strong>na</strong>lizaèná LED dióda svieti netradiènoumodrou farbou.ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKABluetooth [blu:tu:0] je otvorený svetový štandard<strong>na</strong> bezdrôtovú výmenu údajov medzi dvoma aleboviacerými zariadeniami. Dôvodom vývoja tejtotechnológie bolo úsilie vyvinú bezdrôtovú komunikaènútechnológiu, ktorá by sa vyz<strong>na</strong>èovala nízkoucenou, nízkou spotrebou elektrickej energie,malými rozmermi a globálnou dostupnosou, èovyuijú hlavne mobilní pouívatelia. Na synchronizáciuúdajov medzi vreckovým poèítaèom, resp.inteligentným telefónom a stolným poèítaèom èiúdajmi v podnikovej sieti toti postaèí dosta sado dosahu komunikaèného zariadenia a aktivovaprenos údajov. Technológia Bluetooth sa dá s výhodouvyui <strong>na</strong> bezdrôtovú tlaè, výmenu údajovmedzi viacerými poèítaèmi (stolnými, vreckovými,notebookmi), <strong>na</strong> odosielanie faxov èi spracovanieelektronických správ <strong>na</strong> mobilnom zariadení. Kadéz komunikujúcich zariadení musí ma zabudovanúpodporu pre Bluetooth. Keïe Bluetoothvyuíva rov<strong>na</strong>ké frekvenèné pásmo v Európe, Áziièi Amerike, nemusíte si obstaráva špeciálne zariadeniapre konkrétny región, ako je to <strong>na</strong>pr. pritechnológii GSM.PRINCÍP ÈINNOSTIBluetooth je rádiová komunikaèná technológia,ktorá vyuíva bezlicenèné frekvenèné spektrum2,4 GHz. Pod¾a špecifikácie IEEE je maximál<strong>na</strong> teoretickádátová rýchlos pri technológii Bluetooth1 Mbit/s a jej dosah je minimálne 10 metrov (tzv.zariadenia triedy B). Táto vzdialenos však môeby aj vyššia – a do 200 metrov v otvorenompriestore (tzv. zariadenia triedy A). Spotreba elektrickejenergie by mala v pokojovom stave dosahovamenej ako 0,3 mA a okolo 3 mA pri vysielaní.Náklady <strong>na</strong> implementáciu tejto technológie dozariadení sú dnes pri sériovej výrobe okolo 300 Sk.Výhodou technológie Bluetooth oproti dnes ubenému infraèervenému pripojeniu je rýchlejšídátový prenos, väèší dosah aj bez podmienkypriamej vidite¾nosti, resp. bez dodriavania relatívneúzkeho vyarovacieho uhla komunikujúcichzariadení. Odpadajú tak starosti s tým, ekomunikácia sa náhodne preruší práve preto, epoloha zariadení sa náhodne zmení.Ïalšou výhodou je to, e komunikujúce zariadenianemusíte zloito konfigurova. Pred zaèiatkomkomunikácie pomocou protokolu Bluetoothmusí jedno zariadenie (tzv. hos) „poiada“ druhéo akceptovanie pripojenia. Oslovené zariadenie(tzv. hostite¾) má monos túto iados potvrdialebo odmietnu. Po úspešnom <strong>na</strong>dviazaníspojenia u niè nebráni výmene dát, resp.po<strong>sk</strong>ytnutiu sluieb. Týmto spôsobom sa vlastnevytvorí miniatúr<strong>na</strong> sie (èasto sa oz<strong>na</strong>èuje akopikosie) medzi hostite¾om a jedným alebo viacerýmihosami. Takmer všetky zariadenia s technológiouBluetooth môu fungova ako hos, aleaj ako hostite¾.ZAKLADAJÚCE SPOLOÈNOSTIA ICH PODPORAZa vznikom tejto rádiovej technológie stoja ve¾kéIT firmy, prièom lídrom vývoja bola spoloènosEricsson, ktorá vlastní v tejto oblasti viaceropatentov. Bluetooth predstavuje otvorenýštandard, a teda ktorýko¾vek výrobca môe tútotechnológiu poui bez ïalších licenèných poplatkov.Na vývoji a <strong>na</strong>sadení technológie Bluetooth sapodie¾ali aj firmy 3Com, IBM, Intel, Microsoft,Motorola, Nokia, Toshiba a Agere. Oficiálnym zastúpenímje od roku 1998 záujmové zdruenies názvom Bluetooth SGI (Special Interest Group),ktoré nájdete <strong>na</strong> internetovej stránke <strong>www</strong>.bluetooth.com.Zakladajúce spoloènosti boli pri presadzovanítejto formy komunikácie pomerne rozhodné. SonyEricsson, Nokia a Motorola integrujú Bluetoothdo vyššej i strednej triedy mobilných telefónov,resp. do súprav <strong>na</strong> telefonovanie bez pomocirúk, Toshiba pouíva Bluetooth v kartáchSecureDigital pre PDA. 3Com ponúka celé bezdrôtovériešenie podnikovej tlaèe postavené <strong>na</strong>Bluetooth, Intel integruje Bluetooth priamo v èipenových procesorov urèených pre mobilné telefóny,komunikátory a vreckové poèítaèe. Pomerneváhavo sa k technológii Bluetooth postavilazo zaèiatku spoloènos Microsoft. Napriek prís¾ubomsa podpora pre tento štandard neobjavilav pôvodnej verzii operaèného systému WindowsXP (z roku 2001). Jeho integráciu dnes riešiMicrosoft formou opravných balíkov, <strong>sk</strong>utoènápodpora sa vlastne objavila a <strong>na</strong> konci septem-16 PC REVUE 12/2002


Ericsson do konca roka 2002 bude predaných 100 miliónovBluetooth mobilných telefónov. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov zo spoloènostiGartner Group sa predpokladá, e do konca roka2005 sa celosvetovo predá viac ne 560 miliónov kusovzariadení s podporou Bluetooth. Regiónom s <strong>na</strong>jvyššou penetráciouzariadení Bluetooth je Európa. ZdruenieBluetooth SGI v súèasnosti zdruuje 2100 èlenov.Oz<strong>na</strong>èenie zariadení nájdených v okolí poèítaèaPripojenie tlaèiarne <strong>na</strong> virtuálny port COM3Meranie kvality signálu pri pripojení Bluetoothbra tohto roku. Paradoxne ove¾a <strong>sk</strong>ôr túto technológiupodporila spoloènos Apple v operaènom systéme Mac OSX 10.1.NAJÈASTEJŠIE ZARIADENIAS PODPOROU BLUETOOTHDoménou <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie Bluetooth sú mobilné zariadenia –vreckové poèítaèe, mobilné telefóny, prenosné tlaèiarneatï. Bluetooth je dnes súèasou viacerých handsfreesúprav a ïalšieho doplnkového vybavenia k mobilnýmtelefónom. Rov<strong>na</strong>ko sa Bluetooth vyuíva v dia¾kovomovládaní rozlièných elektronických zariadení – <strong>na</strong>pr. hi-fiveí èi televízorov. Môete si kúpi myši a klávesnice, ktorésú k poèítaèu pripojené technológiou Bluetooth. Túto technológiuviacero výrobcov implementuje aj do terminálov –špeciálnych vreckových poèítaèov, urèených hlavne <strong>na</strong>zber údajov v teréne.AKTUÁLNE ROZŠÍRENIE VO SVETEPod¾a oficiálnej stránky Bluetooth SGI bolo u <strong>na</strong> konci februáratohto roka <strong>na</strong> trhu 500 rozlièných typov zariadenís podporou Bluetooth. Pod¾a zdrojov zo spoloènostiBLUETOOTH V PRAXIV rámci testovania sme si v <strong>na</strong>šom testovacom centrevy<strong>sk</strong>úšali komunikáciu s viacerými zariadeniami. Vytvorilisme prepojenie medzi dvoma stolnými poèítaèmi, vreckovýmpoèítaèom èi mobilným telefónom a prenosnoutlaèiaròou. Z týchto zariadení sme si vytvorili bezdrôtovúsie. Zí<strong>sk</strong>ali sme aj poz<strong>na</strong>tky s prenosom obrazu z digitálnejkamery <strong>na</strong> displej vreckového poèítaèa.SPOJENIE POÈÍTAÈA A TLAÈIARNENové základné do<strong>sk</strong>y stolných poèítaèov umoòujú pripojenierozširujúceho modulu Bluetooth v podobe doplòujúcejkarty alebo k¾úèa pre port USB. Pod¾a špecifikáciemodulu Bluetooth od firmy MSI je moná maximál<strong>na</strong>komunikaèná rýchlos 723 kb/s, v otvorenom priestore jedosah a 200 m a pracuje v pásme 2,4 ÷ 2,48 GHz s vyuitím79 moných kanálov. Doplòujúca karta Bluetoothsa pripojuje pomocou kábla <strong>na</strong> konektor <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Alter<strong>na</strong>tívne môete poui tzv. Bluetooth k¾úè,ktorý pripojíte <strong>na</strong> port USB poèítaèa (bez rozoberania poèítaèa).Súèasou doplòujúcej karty je aj externá dipólováanté<strong>na</strong>. Pripomeòme, e ce<strong>na</strong> takejto karty aj s výbavoupre Bluetooth je okolo 5500 Sk bez DPH.Po hardvérovej inštalácii karty, resp. k¾úèa <strong>na</strong>sledujesoftvérová inštalácia. Tým zí<strong>sk</strong>ate v poèítaèi nástroj <strong>na</strong>vyh¾adanie pripojite¾ných zariadení a vyuitie ich sluieb.Ak sa pri preh¾adávaní v okolí antény nájdu nejaké zariadenia,je moné ich pripojenie k poèítaèu, resp. sa dajúvyui ich sluby.Ak potrebujete <strong>na</strong>pr. vytlaèi dokumenty <strong>na</strong> tlaèiarni,potom tlaèiareò môete pripoji <strong>na</strong>pr. pomocou sériovéhoportu. V ovládaèi tlaèiarne preto <strong>na</strong>stavíte zvolený port(<strong>na</strong>pr. COM3) a môete zaèa tlaèi.V rámci testovania sme <strong>sk</strong>úšali tlaèi fotografie, kancelár<strong>sk</strong>edokumenty a všetko pracovalo bez problémov. Oproti pripojeniupomocou portu USB je však doba potrebná <strong>na</strong> prenosúdajov o nieèo dlhšia. Tlaè jednej fotografie 10×15 cm trvalaasi tri minúty. Pokia¾ ide o maximálnu vzdialenos medzipoèítaèom a tlaèiaròou, sme vzh¾adom <strong>na</strong> tvrdenie výrobcuèakali trochu viac – maximál<strong>na</strong> vzdialenos bola v zastavanompriestore (cez jednu stenu) do 18 metrov. Zdá sa, e hlavnemodul Bluetooth v tlaèiarni by si vyadoval lepšiu anténu.Kvalitu aktuálneho spojenia si môete ve¾mi ¾ahko overi ajpomocou ovládacieho softvéru, ktorý obsahuje meranie kvalitysignálu s efektným vyhodnotením v grafickej forme.SPOJENIE DVOCH POÈÍTAÈOV (PC2PC)Ïalej sme <strong>sk</strong>úšali prepojenie dvoch stolných poèítaèova prenos údajov medzi nimi. Na tento úèel sme pouili dvekarty MSI KT3 Ultra 2, ktoré sme spojili pomocou spomí<strong>na</strong>nýchdoplnkových kariet Bluetooth.Zo softvérovej stránky máte monos opätovne pripojik sebe poèítaèe priamo – pomocou virtuálnych sériovýchportov a prenosom súborov do zloiek oz<strong>na</strong>èených akoPublic Folders. Rov<strong>na</strong>ko sa však dá vytvori poèítaèová siea <strong>na</strong> prenos údajov mono vyui sieový protokol.Maximál<strong>na</strong> vzdialenos pri prepojení s doplnkovýmikartami a anté<strong>na</strong>mi v tomto prípade vzrástla <strong>na</strong> zhruba 20metrov. Dosiahli sme aj prenos signálov cez dve steny. Pritakejto vzdialenosti však u kvalita spojenia nie je príliš


R E V U Evysoká a to sa prejavuje aj <strong>na</strong> nišej rýchlostia stabilite spojenia.Venovali sme sa aj presnejšiemu meraniu dosiahnutejrýchlosti komunikácie. Pri dobrej kvalitesignálu sme <strong>na</strong> prenos balíka dát s kapacitou23 MB èakali necelých 20 minút. Tieto testy smerealizovali pri vzdialenosti 15 metrov medzi poèítaèmi,prièom vlastne išlo o prenos údajov z poèítaèav jednej miestnosti do poèítaèa v susednejkancelárii. V praxi tak môete pri takýchto alebopodobných podmienkach orientaène poèíta zhrubas minútou <strong>na</strong> prenos jedného megabajtu dát.Vytvorenie poèítaèovej siete pomocou BluetoothPred zaèiatkom spojenia sa objaví <strong>na</strong> poèítaèi,ktorý funguje ako server Bluetooth, dialógovéokno <strong>na</strong> overenie monosti prenosu údajov.Údaje sa nôu prenáša aj v kryptovanej forme.Overili sme si, e zaradenie kryptovania výraznejšieneovplyvní dobu prenosu údajov.Vy<strong>sk</strong>úšali sme si aj prácu s adaptérom Bluetooth,ktorý je vo vyhotovení príve<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> k¾úèea pripája sa pomocou portu USB. Tento adaptérAdaptér USB – Bluetooth sa uplatní hlavne prinotebookochumoòuje zabudova Bluetooth do ¾ubovo¾néhopoèítaèa s portom USB a nesúvisí s typom pouitejzákladnej do<strong>sk</strong>y. My sme tento k¾úè pripojilik notebooku a takto sme vytvorili bezdrôtovéprepojenie medzi stolným poèítaèom a notebookom.Po pripojení Bluetooth k¾úèa musítespusti inštalaèný program, ktorý obsahuje príslušnýovládaè a ovládací program. Ce<strong>na</strong> tohtoadaptéra je okolo 1500 Sk bez DPH.Ešte pripomeòme, e aj niektorí ïalší výrobcoviazákladných kariet u ponúkajú podporu preBluetooth – <strong>na</strong>pr. pri teste výkonných poèítaèovto bol prípad do<strong>sk</strong>y od firmy Epox.PREPOJENIE STOLNÉHOA VRECKOVÉHOPOÈÍTAÈAÏalším bodom <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok bolospojenie vreckového a stolnéhopoèítaèa. Opä sme vyuili poèítaèso základnou do<strong>sk</strong>ou KT3 Ultra 2a ako vreckový poèítaè sme pouiliHP iPAQ 3970, ktorý vyuíva operaènýsystém Pocket PC 2002.V tomto prípade je moný prenosúdajov buï pomocou Public Folders,ale vlastne je jednoduchšievyui priamy presun údajov. Keï-e vreckový poèítaè pouíva operaènýsystém Pocket PC, po prepojenípomocou Bluetooth ho vidítepriamo v poloke Môj poèítaè. Takvlastne prenášate údaje pomocouschránky operaèného systémuWindows.Program Bluetooth Ma<strong>na</strong>gerumoòuje vyh¾ada všetky zariadeniav okolí a <strong>na</strong>dviaza komunikácius nimi. Program si pamätáaj všetky <strong>na</strong>stavenia zariadení,s ktorými u prebehala komunikáciav minulosti.Bluetooth môete vyui <strong>na</strong>synchronizáciu údajov medzi vreckovýma stolným poèítaèom. Tá saBluetooth Ma<strong>na</strong>gervo vreckovom poèítaèi iPAQSig<strong>na</strong>lizácia kvality signáluv iPAQ-uv tomto konkrétnom prípade týka elektronickejpošty, údajov v kalendári alebo <strong>na</strong>plánovanýchúloh. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> synchronizáciuúdajov nemusíte so sebou nosi synchronizaènúkolí<strong>sk</strong>u. Jednoducho sa dostanete do blízkosti poèítaèaa komunikácia sa <strong>na</strong>dviae automaticky.Softvér Bluetooth Ma<strong>na</strong>ger vo vreckovom poèítaèiiPAQ 3970 vyaduje pred kadým prenosomúdajov z poèítaèa potvrdenie akceptácie partner<strong>sk</strong>ejstrany. Pri synchronizácii údajov je bezpeènoszaistená tým, e synchronizaèný programActiveSync umoòuje výmenu údajov len s týmpoèítaèom, ktorý ste zadali pri jeho inštalácii.Pri priamom priblíení stolného a vreckovéhopoèítaèa sme <strong>na</strong> prenos 20 MB údajov potrebovaliokolo 14 minút.VYUITIE MOBILNÉHO TELEFÓNUV rámci testovania sme ïalej vy<strong>sk</strong>úšali vyuitiemobilného telefónu Nokia 7650 s kartou podporujúcouprotokol GPRS ako modemu <strong>na</strong> pripojeniek poèítaèu. Mobilný poèítaè po odsúhlasenípoiadavky <strong>na</strong> komunikáciu s príslušným poèítaèommôete pri komunikácii v podstate nechavo vrecku kabáta.Mobilný telefón Nokia 7650 umoòuje aj jednoduchéfotografovanie. Tieto fotografie sme s vyuitímBluetooth vytlaèili <strong>na</strong> tlaèiarni HP De<strong>sk</strong>Jet450. V tomto prípade sa nevyadovalo iadne overeniekomunikácie, jednoducho sme pomocou softvéruv mobilnom telefóne <strong>na</strong>šli príslušnú tlaèiareòa tlaè sa mohla zaèa. Nastavenie spôsobu komunikácieje moné v ovládacom programe tlaèiarne.VÍZIE NASADENIA BLUETOOTHBluetooth po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong>ozaj široké monosti vyuitiav rozlièných typoch zariadení poèítaèovej,ale aj spotrebnej elektroniky. FirmaPico Communications <strong>na</strong>príkladvytvorila <strong>na</strong> protokole Bluetoothcelú firemnú sie pre spoloènosPalm Computing v jej kaliforn<strong>sk</strong>omústredí. Základom sieteje centrálny prístupový boda vytvorená sie pokrýva všetkykancelárie, konferenèné miestnostia laboratóriá s celkovouplochou 17 000 m 2 . Je to zatia¾<strong>na</strong>jväèšia plocha s vyuitím technológieBluetooth <strong>na</strong> svete. Zamest<strong>na</strong>ncisi s jej vyuitím môuprezera elektronickú poštu, pristupova<strong>na</strong> internet a synchronizovainformácie <strong>na</strong>vzájom. Prístupovýbod má pritom dosah100 metrov a rieši aj bezpeènosprenášaných informácií. Palmplánuje vytvori takúto sie ajv európ<strong>sk</strong>ych poboèkách firmy.Výrazne sa technológia Bluetoothvyuíva v automobilovompriemysle, a to pri ovládaníaudiosúpravy, resp. prenose monitorovanýchúdajov <strong>na</strong> palubnúdo<strong>sk</strong>u automobilu. Pod¾a údajovniektorých automobiliek je dokoncalacnejšie poui bezdrôtovúkomunikáciu medzi jednotlivýmizariadeniami ne montova klasické káble.Navyše je vraj spo¾ahlivos prepojenia Bluetoothvyššia ako pri káblovom pripojení. Oèakávame, ebudúce automobily budú okrem mobilného telefónuvybavené aj pripojením <strong>na</strong> internet a zabudovanýterminál bude zobrazova elektronické správy, prípadnesi budete môc vyh¾ada informácie <strong>na</strong> webe.Terminál <strong>na</strong> zobrazovanie správ však bude monévybra z palubnej do<strong>sk</strong>y a s centrálnou jednotkoubude prepojený pomocou Bluetooth. Do urèitejvzdialenosti od automobilu tak bude môc jehomajite¾ vyuíva sluby centrálneho systému: audio,internet, mail, elektronický alarm, GPS, mapy atï.U dávnejšie sa Bluetooth vyuíva <strong>na</strong> komunikáciumedzi niektorými súèasami v súaných automobilochF1. Dôvodom je vysoká spo¾ahlivos tohto spojeniapri krátkych vzdialenostiach.Oèakávame, e technológia Bluetooth sa okremspomí<strong>na</strong>ných aplikácií presadí aj v dnes ešte trochufuturistických oblastiach. Ide <strong>na</strong>pr. o elektronickúpeòaenku, ktorá umoòuje bezdrôtovúvýmenu fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov. Pomocou nejtak zaplatíte v obchode èi reštaurácii bez toho, abyste èakali v rade pri pokladni alebo <strong>na</strong> èašníka. Ideo model moderného supermarketu, v ktorom jevybraný tovar evidovaný v košíku kupujúcehopomocou èiarového kódu. Pri východe zo supermarketusa tovar zosníma a platba za tovar sau<strong>sk</strong>utoèní bezdrôtovo z Bluetooth peòaenky.Bluetooth sa bude vyuíva aj pri elektronickýchk¾úèoch, ktoré umonia bez dotyku otvori,resp. zamknú dvere. Rov<strong>na</strong>ko jej <strong>na</strong>sadenie oèakávamepri modernej výmene elektronickýchvizitiek alebo pri prenose informácií z verejnýchzdrojov, <strong>na</strong>pr. elektronické noviny s monosoušpecifikácie obsahu prenesených informácií pod-¾a preferencií pouívate¾a.18 PC REVUE 12/2002


R E V U EBluetooth karta v tlaèiarni HP De<strong>sk</strong>Jet 450ALTERNATÍVNE TECHNOLÓGIENA PRENOS ÚDAJOVVšetko <strong>na</strong> svete je v urèitej miere <strong>na</strong>hradite¾né a ajtechnológia Bluetooth má svoje alter<strong>na</strong>tívy. Jednouz nich je technológia s oz<strong>na</strong>èením NFC (NearField Communication). Oproti technológii Bluetoothsa táto technológia s<strong>na</strong>í presadi ešte nišou<strong>na</strong>dobúdacou cenou. Ide opä o bezdrôtový prenos,ale jej priestorový dosah nie je ve¾ký – je to lenokolo 10 centimetrov. Za touto technológiou stojafirmy Sony a Philips, ktoré sa ju s<strong>na</strong>ia presadi vovreckových poèítaèoch a mobilných telefónoch.Rýchlos prenosu je 212 kb/s a technológia pracujevo frekvenènom pásme 13,56 MHz. Ceny jednotlivýchèipov s technológiou NFC v sériovej výrobe bysa mali pohybova rádovo okolo 10 korún.Známa je aj technológia oz<strong>na</strong>èovaná názvomZigBee alebo HomeRF-lite. Ide o bezdrôtovú technológiu,ktorá by sa mala uplatni hlavne v domácnosti.Pomocou nej by sa mali ovláda zariadeniaako hi-fi vee, domáce kiná èi elektrospotrebièe.Oproti technológii Bluetooth dosahujenišiu prenosovú rýchlos, ale <strong>na</strong> druhej strane jemimoriadne lacná.Spoloènos Cypress Semiconductor (<strong>www</strong>.cypress.com)pred mesiacom uviedla novú bezdrôtovútechnológiu s názvom Wireless USB. Jej hlavné<strong>na</strong>sadenie bude pri bezdrôtovom pripojenímyši alebo klávesnice k poèítaèu.Èip WirelessUSB pracuje <strong>na</strong> frekvencii 2,4GHz, má by lacnejší ako Bluetooth. WirelessUSBmôe <strong>na</strong>raz prepoji sedem zariadení, dosah jeo nieèo viac ako 10 m a latencia je menej ako20 ms. Výsledná latencia sa však môe zmenšipod 8 ms, ak sú <strong>na</strong>raz zapojené len štyri zariadenia.Maximál<strong>na</strong> rýchlos prenosu dát bude 217,6kb/s, poèas prenosu sú údaje kryptované. Aj spotrebaelektrickej energie by mala by nízka.Bené ceruzkové batérie v bezdrôtových klávesniciachby mali vydra a 6 mesiacov.Testovacie vzorky tohto èipu u existujú, s výrobouby sa malo zaèa v prvom štvrroku budúcehoroka. Ce<strong>na</strong> èipu je pri ve¾kých objemoch 3,92 USD(asi 165 Sk), operaèné systémy <strong>na</strong> jeho prevádzkunevyadujú iadne doplnkové ovládaèe.Všetky tu spomí<strong>na</strong>né technológie majú relatívnekrátky dosah. Na väèšie vzdialenosti sa pouívatechnológia oz<strong>na</strong>èená ako Wi-Fi, resp. 802.11b. Táje urèená <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie, ktoré vyaduje priestorovýdosah do nieko¾kých stoviek metrov a vyššiu komunikaènúrýchlos (a 11 Mb/s). Wi-Fi sa takuplatní hlavne pri <strong>na</strong>pojení <strong>na</strong> podnikovú siea internet <strong>na</strong> miestach s vysokou hustotou pouívate¾ov.Ide o tzv. Hot pots – <strong>na</strong>pr. biznis centrá,hotely, konferenèné miestnosti a pod.Bluetooth doplòujúca karta MSI. Pripája sa <strong>na</strong> základnúkartu z<strong>na</strong>èky MSIZÁVERDomnievame sa, e Bluetooth má pred sebou ve¾kýpotenciál a po mierne opatrnom nástupe ju oèakávav budúcom roku prudký nárast. Bluetooth jemimochodom príkladom toho, e celosvetové presadenietechnológie nemusí by jednoduché <strong>na</strong>prieknesporným technickým výhodám a podporeve¾kých firiem. Technológia jednoducho musí prísvo vhodnom èase. Jej èas <strong>na</strong>stal práve teraz a v roku2003 sa s òou budeme bene stretáva pri vreckovýchpoèítaèoch èi notebookoch, ako i periférnychzariadeniach. Pod¾a nášho názoru je práveBluetooth technológia, ktorá bude štandardombezdrôtovej komunikácie <strong>na</strong> krátku vzdialenos.Pozn.: Tlaèiareò HP De<strong>sk</strong>Jet 450 a vreckový poèítaè iPAQ sme sizapoièali od firmy HP Sloven<strong>sk</strong>o, mobilný telefón Nokia 7650 odfirmy Nokia Sloven<strong>sk</strong>o a základné do<strong>sk</strong>y MSI s rozšírenímBluetooth, ako i k¾úè Bluetooth od firmy Agem.12/2002 PC REVUE 21


REPORTÁR E V U EVnímajte zvuk Creativ−ne!Spoloènos Creative Labspredstavila v polovici októbravo Varšave európ<strong>sk</strong>ejnovinár<strong>sk</strong>ej verejnostinieko¾ko k¾úèových noviniekv oblasti zvuku pre PCa pripomenula niektoré uuvedené produkty. Hociväèšinu z produktov sme upriebene v PCR predstavili,nezaškodí si aktuálnu ponukupripomenú.Sound Blaster Audigy 2. Hlavná pozornosbola venovaná uvedeniu druhej generácievlajkovej lode v oblasti zvukových kariet –Sound Blaster Audigy 2 –, ktorá prichádza <strong>na</strong> trhpribline rok po svojom predchodcovi. Aj Audigyu bola ve¾mi kvalitnávaším chrbtom. Táto funkcia pracuje automatickyv akejko¾vek súèasnej hre, ktorá podporujerozhranie DirectSound 3D. Pri prehrávaní DVDfilmov karta Sound Blaster Audigy 2 prináša <strong>na</strong>PC hudobný záitok podobný multikinám s podporoutechnológie Dolby Digital EX, ktorá je uimplementovaná <strong>na</strong> hlavných DVD filmovýchtituloch (<strong>na</strong>pr. Harry Potter 2, Gladiátor atï.).Karta zí<strong>sk</strong>ala certifikáciu THX, èo z<strong>na</strong>mená, evie pracova v štandarde Dolby Digital EX. Prísnycertifikát THX dostala Audigy 2 okrem iného aj zaodstup signálu od šumu 106 dB (SNR), èo predstavujea osemkrát lepšiu èistotu zvuku ako zvukovékarty integrované <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. O vznikštandardu THX sa postaral George Lucas, ktorýnebol spokojný s reprezentáciou zvuku svojich filmovv rôznych kinách, z ktorých len málo dosahovalosvojho èasu profesionálnu úroveò. V roku1980 sa preto Lucas postaral o vývoj a implementáciubalíka kvalitatívnych kontrolných kritériítak, aby filmy z jeho produkcie, ale aj iných tvorcovfilmu boli v kinách <strong>na</strong>ozaj verne reprodukované.O tri roky ne<strong>sk</strong>ôr sa u<strong>sk</strong>utoènila premiérafilmu Návrat Jediho zo série Hviezdnych vojenv prvých dvoch kinách, ktoré spåòali normu THX.V súèasnosti je <strong>na</strong> svete u pribline 2000takýchto kín.Audigy 2 podporuje a 64 3D hardvérovýchzvukov. Na dosiahnutie vysokej reality audiav hrách pouíva Audigy 2 výkonný èip <strong>na</strong> generovanieefektov EAX ADVANCED HD, ako je EnvironmentMorphing (morfovanie priestorov), EnvironmentPanning (prelí<strong>na</strong>nie prostredí), EnvironmentReflections (odrazy prostredí) a EnvironmentFiltering (filtrovanie prostredí).Sound Blaster Audigy 2 obsahuje nový prehrávaèMediaSource disponujúci novými funkciamipre formáty MP3 a WMA, ako je <strong>na</strong>pr. inteligentnáspráva hlasitosti – sleduje odchýlku v hlasitostijednotlivých <strong>na</strong>hrávok MP3, resp. <strong>sk</strong>ladieb,take poèas prehrávania nie je potrebné menihlasitos.Ïalšia nová generácia technológie AudioClean-up odstraòuje syèanie, pra<strong>sk</strong>anie a zvukypre<strong>sk</strong>okov zo súborov MP3, WAV, materiálu <strong>na</strong>hranéhoz vinylových platní alebo kaziet. TechnológiaCMSS 3D (Creative Multi-Surround System)prehrá akúko¾vek stereofónnu <strong>na</strong>hrávku vrátanesúborov MP3 a internetového audia v priestorovomzvuku 6.1 a vytvára bohatý virtuálny priestorovýzvuk v reproduktorovom systéme alebov slúchadlách.Audigy 2 pridáva k PC aj rozhranie SB1394 aleborozhranie FireWire. Verzia Sound Blaster Audigy2 Platinum obsahuje ešte druhé rozhranieSB1394 <strong>na</strong> prednej èasti modulu Audigy drive,ktoré je umiestnené v 51/4" šachte pre PC. Na jednoduchšiepouívanie obsahuje karta SoundBlaster Audigy 2 Platinum dia¾kový ovládaè. Cenysa pohybujú od 5800, resp. 8800 Sk za verziuPlatinum.Ve¾mi razantne vstúpil Creative aj do oblastiprenosných audiozariadení. Na konferencii voVaršave predstavil aj niektoré nové modely.U dávnejšie predstavený Creative MuVo jeminiatúrny MP3 prehrávaè a pamäový k¾úè USBv jednom. Celé zariadenie má rozmery 74 × 35× 16 mm a hmotnos 28 gramov bez batérie.zvuková karta s 24-bitovým vzorkovaním, ktorévšak vyuívala len pri spracovaní zvuku. Naprotitomu Audigy 2 podporuje 24-bitové vzorkovanieaj <strong>na</strong> vstupe a výstupe.Audigy 2 okrem toho pridáva podporu aj prezadný centrálny reproduktor pre priestorovýzvuk 6.1 pri hrách podporujúcich štandardDirectSound 3D alebo pri filmoch s formátomzvuku Dolby Digital EX, novom priestorovomzvukovom formáte, urèenom do filmových štúdií,od spoloènosti Dolby Labs. Pre hráèa hier <strong>na</strong> PC,ktorý súaí v nejakej 3D DirectSound strie¾aèkealebo v hre, kde sa jazdia preteky, po<strong>sk</strong>ytujekarta Sound Blaster Audigy 2 konkurenènú výhodutým, e je schopná umoni, aby ste poèuliprotihráèa prichádzajúceho zozadu priamo zaAudigy 2 umoòuje multikanálový záz<strong>na</strong>mv kvalite 24 bitov/96 kHz, èo je <strong>na</strong>jlepší digitálnydátový tok pri záz<strong>na</strong>me, ktorý je v súèasnosti <strong>na</strong>trhu. Audigy 2 je jediné audioriešenie pre PC, ktoréumoòuje prehrávanie formátu Advanced ResolutionDVD-Audio 24 bitov/192 kHz v stereofónnommóde a 24 bitov/96 kHz v móde 5.1. DVD-Audio je hudba zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná v <strong>na</strong>jvyššom rozlíšení,ktoré je pre PC k dispozícii. S viac ako pänásobnoujemnosou detailu CD-Audia, vyššími vzorkovacímifrekvenciami a bezstratovou kompresioudospieva DVD-Audio do presnej hudobnej reprodukcie,ktorú <strong>na</strong> médiách, ako sú hudobné CD alebomagnetofónová pá<strong>sk</strong>a, nedosiahnete. Bohuia¾,ponuka titulov DVD-Audio je v suèasnosti dosslabá, malo by sa to však u èo<strong>sk</strong>oro zmeni.Creative MuVo22 PC REVUE 12/2002


R E V U EObsahuje 64 alebo 128 MB pamäte typu flash, doktorej môete uloi hudbu vo formáte MP3 aleboWMA. Okrem hudby však môete do tohto prehrávaèapomocou portu USB uloi aj ¾ubovo¾né dátaz PC. O <strong>na</strong>pájanie sa stará jed<strong>na</strong> ceruzková batériave¾kosti AAA. Ce<strong>na</strong> Creative MuVo je 130 USD.Nový Jukebox 3 obsahuje pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou20 GB, èo dovo¾uje <strong>na</strong>hra a 5000 <strong>sk</strong>ladieb vo formáteMP3 alebo 8000 <strong>sk</strong>ladieb vo formáte WMA, èoje ekvivalentné poètu <strong>sk</strong>ladieb <strong>na</strong> takmer 800nosièoch CD! Jukebox vie <strong>na</strong>hra hudobnú <strong>na</strong>hrávkuv priebehu sekundy cez rozhranie SB1394 èi o nieèopomalšie cez rozhranie USB 1.1, ktorým je prehrávaètakisto vybavený. Creative Jukebox 3 vie <strong>na</strong>hrávaa komprimova <strong>na</strong>hrávky i priamo z CD prehrávaèov,minidi<strong>sk</strong>ov alebo magnetofónov. Jeho výstupyCreative Jukebox 3umoòujú pripoji slúchadlá, domáce hi-fi èi aktívnemultikanálové reproduktorové systémy pre PC.Prehrávaè Creative Jukebox 3 sa môe takisto pouívaako externý pevný di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> ukladanie a prenášanieobrazových, zvukových, video èi benýchdigitálnych dát <strong>na</strong>hraných z PC èi notebookov.Infraèervené dia¾kové ovládanie, ako i nové rolovaciekolie<strong>sk</strong>o umoòujú pouívate¾om rýchlo lokalizova<strong>sk</strong>ladby, umelcov alebo daný prehrávacíplán a pristupova k nim s vyuitím radu modifikaènýchvolieb. S pomocou rolovacieho kolie<strong>sk</strong>amôete voli aj <strong>na</strong>stavenie EAX, <strong>na</strong>pr. priestorovéefekty, spomalenie/zrýchlenie prehrávania, pouívate¾<strong>sk</strong>ymodifikovate¾ný 4-kanálový priestorovýzvuk, simuláciu priestorového zvuku v slúchadlách,a <strong>na</strong>stavi ekvalizér. Funkcie inteligentnejsprávy hlasitosti prehrávania vyrovnáva dy<strong>na</strong>mickyhlasitos poèas prehrávania záz<strong>na</strong>mu a medzizáz<strong>na</strong>mami pod¾a prevaujúcich prostredí pouívate¾aa úrovne záz<strong>na</strong>mu.Prehrávaè Creative Jukebox 3 umoòuje menifarbu displeja, jeho osvetlenie, úvodný obrázok <strong>na</strong>displeji a predný kryt. Pri štandardnom osadeníjedným lítiovým akumulátorom je zaruèených 11hodín neprerušeného prehrávania. Pri pouití druhéholítiovo-iónového akumulátora sa doba prevádzkypredåi a <strong>na</strong> 22 hodín (dodáva sa <strong>na</strong> elanie).Ceny sa pohybujú od 18 266 korún.Jukebox Zen je prenosný MP3 prehrávaè, ktorýby si mal pouívate¾ov podmani <strong>na</strong>jmä svojoucenou, ktorá sa pohybuje <strong>na</strong> hranici 299 americkýchdolárov. Za túto sumu dostanú pouívateliakompaktný prehrávaè, ktorý obsahuje 2,5-palcovýdi<strong>sk</strong> s kapacitou 20 GB. Na takéto médium sa vojde5000 128 kb/s MP3 pesnièiek alebo a 8000 <strong>sk</strong>ladiebvo formáte WMA alebo iné dátové súboryz PC. Druhým faktom, ktorý by mohol rozhodnúCreative Jukebox Zeno kúpe výrobku od Creative, je monos pripojeniaprehrávaèa cez rozhranie FireWire. Takto sa výz<strong>na</strong>mnezrýchli prenos súborov, aj keï <strong>na</strong> systémenie je prítomné rozhranie USB 2.0.Kvalita zvuku je výborná vïaka pomeru odstupusignálu od šumu a 98 dB a malým presluchom.Zabudovaná technológia EAX ponúka širokémnostvo nástrojov <strong>na</strong> osobné prispôsobenie a zlepšeniezvuku. V hluèných prostrediach, ako je lietadloalebo auto, mono vyui inteligentné ovládaniehlasitosti (Smart Volume Ma<strong>na</strong>gement – SVM)<strong>na</strong> inteligentné ovládanie dy<strong>na</strong>mického rozsahu<strong>sk</strong>ladieb. Na poèúvanie v ne<strong>sk</strong>orých noèných hodináchSVM stišuje <strong>na</strong>jhlasnejšie èasti <strong>na</strong>hrávky tak,e náhle zvýšenie hlasitosti neruší susedov. Navyšepouíva funkciu Match Volume <strong>na</strong> rovnomerné vyrov<strong>na</strong>niehlasitosti <strong>na</strong>hrávok s rôznou úrovòou bezoh¾adu <strong>na</strong> úroveò, s ktorou boli zakódované. TechnológiaEAX má takisto funkcie Advanced EQ (zlepšenýekvalizér), Time-Scaling (škálovanie èasu),Environmental Effects (priestorové efekty) a 3DSpatialisation features (3D priestorové funkcie).Vstavaný lítiovo-iónový akumulátor umoòujeprehrávaèu Jukebox Zen 12 hodín mobilného prehrávaniahudby.No a <strong>na</strong> záver si necháme novú prenosnú PCkameru Creative PC-CAM 750, ktorá posúva rozlíšenieduálnych kamier a do úrovne 1600 × 1200(2,1 megapixela prekladane). Súèasou kamery jeCreative PC-CAM 750inteligentný ble<strong>sk</strong> a 16 MB vnútornej pamäte, èoumoòuje pouívate¾ovi pouíva ju spolu so stolnýmiPC alebo ju odpoji a pouíva v autonómnommóde ako digitálny fotoaparát. Kamera je vybavená1024 × 768 CCD senzorom a <strong>sk</strong>leným objektívoms dvojitou apertúrou.V prípade, keï je kamera PC-CAM 750 pripojenák stolnému poèítaèu alebo notebooku (pripája sacez rozhranie USB), poslúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie ivéhovidea èi snímanie videokonferencií pri 16,7 miliónochfarieb a rozlíšení a 640 × 480 bodov.PC-CAM 750 takisto po<strong>sk</strong>ytuje 60-minútový zvukovýzáz<strong>na</strong>m alebo 75-sekundové minivideo pri rozlíšení352 × 288. Ce<strong>na</strong> sa pohybuje okolo 6700 korún.Martin Drobný, Varšava24 PC REVUE 12/2002


REPORTÁR E V U EAko sa robí softvérv Ru<strong>sk</strong>u?Spolu so <strong>sk</strong>upinou európ<strong>sk</strong>ych novinárov sme <strong>na</strong>vštívilihlavné sídlo spoloènosti ABBYY Software House, ktorá jeu nás známa programom FineReader. Ten je urèený <strong>na</strong>rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu – tzv. OCR (OpticalCharacter Recognition). Umoòuje konverziu textu, ktorýmáte len <strong>na</strong> papieri, do elektronickej formy. Okrem toho firmavyvinula aj ïalšie produkty – FormReader <strong>na</strong> spracovanieúdajov zí<strong>sk</strong>aných z vyplnených formulárov alebo prekladovýslovník Ligvo.Okrem ústredia v Mo<strong>sk</strong>ve má ABBYY poboèky<strong>na</strong> Ukrajine, v Mníchove a americkom Fremonte,menšie zastúpenie je aj vo Ve¾kej Británii.U nás ju zastupuje spoloènos NUPSESO, a. s.Spoloènos ABBYY bola zaloená v roku 1989, jejzakladatelia pochádzajú z univerzitného prostredia.Pôvodný názov firmy bol BitSoftware, po prieniku<strong>na</strong> svetový softvérový trh firma zmenilanázov <strong>na</strong> ABBYY. Dnes má spolu 260 zamest<strong>na</strong>ncov,ich vekový priemer je 35 rokov.Do Mo<strong>sk</strong>vy sme prišli štyri dni po „vyriešení“èeèen<strong>sk</strong>ej rukojemníckej krízy a <strong>na</strong> atmosféremesta to bolo cíti. Prakticky <strong>na</strong> kadom rohu hliadkovalipolicajti, Èervené námestie ostalo pre verejnoszatvorené, di<strong>sk</strong>usie ¾udí a televízne relácie saobyèajne týkali práve tohto problému. Atmosféruv sídle spoloènosti ABBYY to neovplyvnilo – dostalisme sa priamo k vedeniu firmy, k vedúcim vývojovýchoddelení, ale i do vývojových laboratórií.FineReader v Ru<strong>sk</strong>uABBYY nemá <strong>na</strong> území Ru<strong>sk</strong>a vo svojej oblastiiadnu konkurenciu, èo vedenie firmy povauje zanezdravý jav. Predaj produktu FineReader prekoncových zákazníkov v Ru<strong>sk</strong>u nie je hlavnýmzdrojom príjmov. Tým sú predovšetkým ve¾ké projekty,ktoré sa presadzujú v oblasti štátnej správy,dopravy, poisovníctva a bankovníctva. Niší predajFineReadera pre koncových zákazníkov ovplyvòujepredovšetkým pomerne vysoký podiel softvérušíreného nelegálne <strong>na</strong> èiernom trhu. V rámcivo¾ného programu sme sa náhodou dostali <strong>na</strong> takýtotrh a <strong>sk</strong>utoène FineReader patril medzi poprednétituly. Okrem neho však bolo moné vybrasi zo širokej ponuky softvéru, všetko v zdanlivooriginálnom balení, a to za neobyèajne nízkucenu – okolo 20 USD. Predstavitelia firmy ABBYYpriznávajú, e a 90 % produktu FineReader sav Ru<strong>sk</strong>u predá touto cestou. Oproti minulosti všakFineReader 6 pre Windows v edícii Corporateregistrujú zmenu a pozitívny trend – pouívateliapotrebujú ïalšiu podporu a prispôsobenie <strong>na</strong> konkrétnuoblas. Pre <strong>sk</strong>utoène dôleitých zákazníkovje tak ove¾a jednoduchšie kúpi program za <strong>sk</strong>utoènúcenu ako osta bez monosti podpory a ïalšíchsluieb.FineReader vo sveteV celosvetovom rozsahu je pre firmu ABBYY hlavnoukonkurenciou spoloènos ScanSoft (známy jehlavne produkt OmniPage, spoloènos vlastní ajpráva <strong>na</strong> kedysi rozšírený maïar<strong>sk</strong>ý OCR programRecognita).Pod¾a vyhlásenia prezidenta spoloènostiABBYY obrat predaja sa za minulý rok zdvojnásobila tento istý výsledok oèakávajú aj v tomtoroku. Podie¾ajú sa <strong>na</strong> tom predovšetkým ve¾midobré výsledky v regióne Severnej Amerikya Európy. V porovnávacích testoch v testovacíchlaboratóriách FineReader obyèajne vyhráva.Pripomeòme, e tento program vyhral aj v <strong>na</strong>šomporovnávacom teste, ktorý sme uverejniliv PC REVUE è. 12/2001. V <strong>na</strong>šom prípade boldôvodom ocenenia nielen <strong>na</strong>jlepší pomer správnerozpoz<strong>na</strong>ných z<strong>na</strong>kov, ale aj dôsledné prispôsobenie<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>é prostredie vrátane lokalizovanéhopouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia, podpory prevšetky z<strong>na</strong>ky z <strong>na</strong>šej abecedy, ako i existenciasloven<strong>sk</strong>ého slovníka <strong>na</strong> korekciu pravopisu.Spoloènos ABBYY sa zameriava aj <strong>na</strong> integráciuprogramu FineReader do <strong>sk</strong>enerov (ide o èiastoène26 PC REVUE 12/2002


R E V U Eobmedzenú verziu s oz<strong>na</strong>èením Sprint). Je to pravdepodobne<strong>na</strong>jlepšia cesta, ako ukáza pouívate-¾ovi, e takýto nástroj existuje a dá sa rozšíri <strong>na</strong>úplnú verziu. FineReader sa dodáva v balíku so <strong>sk</strong>enermiz<strong>na</strong>èky Acer, Fujitsu, Lexmark, Microtek,Mustek a Umax. Práve prebiehajú rokovania s firmouEpson. Najblišou s<strong>na</strong>hou je presadi sa ajv dodávkach spolu so <strong>sk</strong>enermi z<strong>na</strong>èky HP, kde sav súèasnosti pouíva belgický program ReadIris.ABBYY predáva svoju technológiu rozpoznávaniaz<strong>na</strong>kov aj iným firmám. Existuje nástroj OCRs oz<strong>na</strong>èením AnyPage pre východoázij<strong>sk</strong>é jazykyod firmy Samsung alebo špeciál<strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>á verzia,predávaná pod názvom OKReader, od firmySumitomo.Program FineReader dnes existuje v šiestejverzii, a to pre platformu Windows (existujú edícieHome, Professio<strong>na</strong>l a Corporate) a Macintosh.Podrobnú recenziu programu FineReader 6 Corporatesme uverejnili v PC REVUE è. 8/2002.Pod¾a predstavite¾ov ABBYY nebolo jednoduchépresadi softvér, ktorý je vyvíjaný priamov Ru<strong>sk</strong>u, v celosvetovom rozsahu. Hoci rozpoznávaciatechnológia jednoz<strong>na</strong>ène preukázalasvoj potenciál, firmy v zahranièí pristupovalik programu s nedôverou. Tento stav sa však upodarilo preko<strong>na</strong> a poèet zahranièných kontraktovza posledné obdobie z<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>rastá.Programátori pracujú <strong>na</strong> opise písme<strong>na</strong> A v novej verzii programuFineReaderVývoj FineReaderaPri návšteve programátorov sme mali monos detailnesa oboznámi s tým, ako sa vlastne Fine-Reader vyvíja. Základom je obrov<strong>sk</strong>á báza z<strong>na</strong>kov,ktorú ABBYY zí<strong>sk</strong>ava po celom svete. Ide o <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanépodoby kadého z<strong>na</strong>ku v rozlièných fontocha štýloch. FineReader dokáe v istej miererozpoz<strong>na</strong> aj text písaný rukou. V tomto prípadesa vyuívajú z<strong>na</strong>ky zí<strong>sk</strong>ané z rozlièných regiónov.Pod¾a vyjadrenia programátorov ¾udia v regiónochpíšu text <strong>na</strong>to¾ko odlišne, e niekedy nedokáupreèíta text pochádzajúci z inej èasti sveta. Hlavnesa líši spôsob písania z<strong>na</strong>kov medzi SevernouAmerikou, západnou a východnou Európou.Na rozpoznávanie sa potom pouívajú dvemetódy. Prvá je porovnávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej podobyz<strong>na</strong>ku s databázou z<strong>na</strong>ku. Pokia¾ sa zistí akceptovate¾nápodoba z<strong>na</strong>ku, priradí sa <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanejpodobe príslušný z<strong>na</strong>k. Pokia¾ nie, a<strong>na</strong>lyzuje sapríslušný z<strong>na</strong>k detailnejšie. Napríklad pre písmenoH sú charakteristické dve zvislé èiary a jed<strong>na</strong>vodorovná. V prípade rozpoz<strong>na</strong>nia takejto konšteláciesa ïalej detailne vyhodnotí vzájomný uholzvislých èiar, aby sa z<strong>na</strong>k odlíšil od písme<strong>na</strong> A.Na kadé písmeno tak vo všetkých podporovanýchjazykoch (tých je 177) existuje takýto objektovýopis a z jeho matematického opisu sa urèujepríslušná podoba. Pokia¾ sa nedosiahne príslušnámiera zhody, ponúkne sa pouívate¾ovik <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej podobe nieko¾ko alter<strong>na</strong>tív z<strong>na</strong>ku.Pouívate¾ potom sám rozhodne, ktorý z<strong>na</strong>kje správny. Príslušná vo¾ba pouívate¾a sa pre<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanú podobu z<strong>na</strong>ku zapamätá. Programsa tak vie „<strong>na</strong>uèi“ správnemu rozpoznávaniupre príslušný dokument.Prostredie programu FineReader je vytvorenév jazyku C++, samotná rozpoznávacia technológiavyuíva vlastné proprietárne prostredie i programovacíjazyk.Výber pracovníkovOboznámili sme sa aj so spôsobom výberu zamest<strong>na</strong>ncovdo firmy. Mesaène toti prijímajú minimálnejedného zamest<strong>na</strong>nca a <strong>na</strong> ich kvalitu kladúve¾ký dôraz. Spoloènos ABBYY jev Ru<strong>sk</strong>u ve¾mi dobre známa. Známeje aj to, e platy zamest<strong>na</strong>ncov súve¾mi dobré. Nie je preto problémnájs uchádzaèov o zamest<strong>na</strong>nie.Vyberá sa predovšetkým z absolventovuniverzít, ale prihlási sa mô-e ktoko¾vek aj bez príslušného vzdelania.Vstupný pohovor pre programátorova a<strong>na</strong>lytikov pozostáva z nároènýchtestov, zameraných hlavne<strong>na</strong> matematiku, fyziku, programovaniea umelú inteligenciu.Po úspešnom absolvovaní vstupnýchtestov je zamest<strong>na</strong>nec prijatý<strong>na</strong> polroènú <strong>sk</strong>úšobnú dobu. Poèastohto obdobia sa má preveri predovšetkýmschopnos zamest<strong>na</strong>nca pracovav tíme a pod¾a poiadaviek firmy.Plat radových programátorov je asi o 20 %vyšší, ako býva zvykom. Pod¾a <strong>na</strong>šich informácií jeèistý priemerný mesaèný plat programátorovv Mo<strong>sk</strong>ve 500 USD (asi 21 000 Sk). Mesaèná mzdavedúcich programátor<strong>sk</strong>ých <strong>sk</strong>upín a špièkovýchprogramátorov vo firme ABBYY môe vyšplha a<strong>na</strong> 2500 USD (asi 105 000 Sk).Pracovný èas nie je presne vymedzený, zvykomvšak býva pracova do ne<strong>sk</strong>orších veèernýchhodín. Pokia¾ pracuje programátor aj v sobotu,má nárok <strong>na</strong> jeden vo¾ný pracovný deò.Pod¾a vyjadrení zástupcov ABBYY mzda nie jepre zamest<strong>na</strong>ncov hlavnou motiváciou. Tou jemonos vytvára produkt, ktorý sa predáva pocelom svete. Fluktuácia programátorov je minimál<strong>na</strong>,v <strong>sk</strong>utoènosti firmu zatia¾ opustil len jedenprogramátor. Ten odišiel do vývojového centra firmyMicrosoft v USA a vraj zvauje návrat. Dôvodommajú by vyhovujúcejšie metódy práce a celkovépracovné prostredie v Mo<strong>sk</strong>ve. PredstaviteliaABBYY nás informovali, e práve vo firme Microsoftje mnoho programátorov ru<strong>sk</strong>ého pôvodu.Vízie budúceho vývojaVo firme ABBYY plánujú vyuitie technológierozpoznávania textu aj v iných oblastiach. Zaujímavábude jej aplikácia pri rozpoznávaní textu12/2002 PC REVUE 27


R E V U Epísaného rukou vo vreckových poèítaèoch. Cie-¾om je vytvori technológiu, ktorá by <strong>na</strong>ozaj zjednodušilaspôsob písania textu.Na pláne je v spolupráci s inými ru<strong>sk</strong>ými firmamiponúknu pouívate¾om hlasový vstuptextu, a to spolu s prekladate¾<strong>sk</strong>ými slubami. Vovývoji je nástroj pre stolné poèítaèe èi notebooky,ktorý by fungoval ako automatický prekladacísystém. Pouívate¾ pritom hovorí do mikrofónu<strong>na</strong>pr. v ruštine a výstup z poèítaèa je opählas, ale <strong>na</strong>pr. v anglickom jazyku. Je to ve¾minároèná úloha, <strong>sk</strong>utoène pouite¾ný produktmôe prís <strong>na</strong> trh <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o 10 rokov.FineReader vyuívajú aj slabo vidiaci alebo nevidiaci¾udia <strong>na</strong> èítanie bených èasopisov alebokníh. V tejto oblasti ABBYY plánuje aj ïalšie funkcie,prièom program bude schopný èíta texta automaticky po<strong>sk</strong>ytova priamy hlasový výstup.Projekt zvýšenia vzdelanostnejúrovneAko sme u spomenuli, okrem programu Fine-Reader sa firma ABBYY podie¾a <strong>na</strong> viacerých projektochs programom FormReader. V rámci návštevysme sa zúèastnili ukákového riešenia <strong>na</strong>ru<strong>sk</strong>om ministerstve pre vzdelávanie. Pod¾a novýchpravidiel toti existuje v celej Ru<strong>sk</strong>ej federáciijednotný systém vydávania tzv. certifikátovo vzdelanostnej úrovni. Takýto certifikát je povinnýpri vstupných pohovoroch <strong>na</strong> prijatie <strong>na</strong>univerzity v Ru<strong>sk</strong>ej federácie, niektoré súkromnéfirmy ich vyadujú aj od uchádzaèov o zamest<strong>na</strong>nie.Testy sa u<strong>sk</strong>utoèòujú vo všetkých 89 regiónochRu<strong>sk</strong>ej federácie, poplatok za spracovaniesa pohybuje od 3 do 5 USD (pod¾a regiónu).Vyhodnocovacie centrum spracúva v špièke a55 000 formulárov denne, o výsledkoch testu satak absolvent dozvie <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do týdòa. Spracovanieformulárov je automatické s vyuitím špeciálneupravenej verzie programu FormReader.Poiadavkou je maximálne presné rozpoz<strong>na</strong>nieodpovedí z formulárov, ako i rukou písaných údajovo testovanej osobe. Zástupcovia ministerstvanás informovali, e dosiahnutá presnos je v dlhodobomhorizonte v priemere 99,95 %.Od zavedenia tohto systému si vládne organizácies¾ubujú zvýšenie vzdelanostnej úrovne, prièomšancu <strong>na</strong> vzdelanie èi prijatie do dobrého zamest<strong>na</strong>niamajú ¾udia zo všetkých regiónovRu<strong>sk</strong>a. Domnievame sa, e takýto systém objaveniatalentov by sa pokojne mohol zavies aj u nás.Ako sa ije v Mo<strong>sk</strong>ve?Poèas vo¾ného programu sme tentoraz malimonos oboznámi sa aj so situáciou v Mo<strong>sk</strong>ve.Nazdávame sa, e tento región nebýva èastýmcie¾om ciest <strong>na</strong>šich èitate¾ov, a preto struène zhrniemepoz<strong>na</strong>tky z tejto 10-miliónovej metropoly.Pokia¾ si odmyslíte nápisy v azbuke, potom saMo<strong>sk</strong>va v oblasti ponuky tovaru, mnostva obchodova automobilov prakticky nelíši od inýchmetropol v Európe. Plati môete rub¾ami, dolármi,široko akceptované je aj euro. Ceny tovarovv ru<strong>sk</strong>om hlavnom meste sú však v priemere asio 10 % vyššie ako <strong>na</strong>pr. v Londýne. Mo<strong>sk</strong>va dnespatrí hlavne ambicióznym mladým ¾uïom, ktoríh¾adia <strong>na</strong> svoju budúcnos s optimizmom.Navštívili sme aj IT centrum v Mo<strong>sk</strong>ve, kde sídliazastúpenia svetových firiem – tzv. ru<strong>sk</strong>é SiliconValley. Prenájom jedného štvorcového metra kancelár<strong>sk</strong>ychpriestorov <strong>na</strong> rok v tejto oblasti vyjde<strong>na</strong> 600 USD (asi 25 000 Sk). V tom sú zapoèítanévšetky sluby vrátane klimatizácie a IT infraštruktúry.Ve¾mi drahé sú aj obytné priestory – štvorcovýmeter <strong>na</strong> okraji Mo<strong>sk</strong>vy stojí roène zhruba400 USD (asi 17 000 Sk), v centre mesta stoja <strong>na</strong>jlepšiekompletne rekonštruované priestory aj10 000 USD (asi 420 000 Sk) za m 2 roène. Je toove¾a viac, ne je zvyèajné <strong>na</strong>pr. v centre NewYorku. Napriek tomu je záujem o priestory z<strong>na</strong>ènýa v Mo<strong>sk</strong>ve sa intenzívne stavia. Denne pribúdaminimálne jed<strong>na</strong> budova. Ceny i platy v inýchregiónoch Ru<strong>sk</strong>a sú však ove¾a nišie.ZáverNávšteva vo firme ABBYY nás presvedèila, e ajru<strong>sk</strong>á spoloènos sa môe presadi. Dôleitá je,prirodzene, technológia, ale ešte viac ochota presadivlastné riešenie v konkurenènom prostredí.ABBYY má <strong>na</strong> to všetky predpoklady a jej príkladbudú <strong>na</strong>sledova aj iné firmy. Cie¾om je podnietischopných ¾udí <strong>na</strong> to, aby neodchádzali do zahranièia,ale presadili sa doma, v prostredí, v ktoromvyrástli.Aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u existujú viaceré softvérovédomy, ktoré majú dobrú technológiu a môu <strong>na</strong>nej rás. Podobne sa stretávajú s tým, e zahraniènéfirmy k nim pristupujú s urèitou nedôverou.Na presadenie tak potrebujú vyvinú minimálnedvojnásobné úsilie ne firmy zo SevernejAmeriky alebo západnej Európy. Príklad spoloènostiABBYY ukazuje, e sa to dá, treba hlavneveri vo vlastné sily a dôrazne ich presadzova.Ondrej Macko, Mo<strong>sk</strong>va28 PC REVUE 12/2002


R E V U EMOBILNÉ DÁTAv priamom prenosePokia¾ zaèiatok tohto roku priniesol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>otechnológiu HSCSD, jeho záver sa niesolv z<strong>na</strong>mení dlho oèakávaného príchodu technológieGPRS. Obom technológiám sme sa podrobnevenovali u viackrát (<strong>na</strong>pr. HSCSD – PCR è. 5/2002,GPRS – PCR è. 7/2002). Odvtedy sa však objaviloviacero nových informácií, obe technológie smeotestovali v praxi, pokúsime sa preto zhrnú <strong>na</strong>šepraktické <strong>sk</strong>úsenosti, výhody, nevýhody obochtechnológií, <strong>na</strong>èrtnú efektívny spôsob ich vyuívaniaa zí<strong>sk</strong>a tak monos pouíva reálny mobilnýinfokomunikaèný spotrebiè v rámci moností,ktoré siete 2.5 generácie v súèasnosti po<strong>sk</strong>ytujú.Na úvod nezaškodí pripomenú si pár základnýchfaktov. Keïe pod¾a viacerých reakcií èitate¾ov ideo zloité technológie, pokúsime sa o z<strong>na</strong>èné zjednodušeniea zostruènenie.HSCSD predstavuje typ doèasného dial-up pripojenias maximálnou rýchlosou prenosu dát43,2 kb/s. Pouívate¾ platí za dobu pripojenia, nieza objem prenesených dát. V súèasnosti slubupostavenú <strong>na</strong> tejto technológii s oz<strong>na</strong>èením HighSpeed Data ponúka <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u len EuroTel, zaaktiváciu zaplatíte 500 Sk bez DPH, mesaènýpoplatok je 350 Sk bez DPH.GPRS predstavuje typ trvalého pripojenia s teoretickourýchlosou prenosu dát 53,6 kb/s. Praktickysa rýchlos prenosu pohybuje <strong>na</strong> úrovni 15 – 20kb/s. V prípade GPRS pouívate¾ platí za mnostvoprenesených údajov, pripojený však môe by nepretrite,t. j. ide o presne opaèný princíp vyuívaniaa spoplatòovania ako v prípade HSCSD.V súèasnosti komerène ponúkajú monos pripojeniacez GPRS u Orange aj EuroTel. Cenováponuka oboch operátorov je podobná. Orange zaaktiváciu sluby úètuje poplatok 450 Sk bez DPH.Mesaèný poplatok za vyuívanie sluby je 299 Skbez DPH a za 1 MB prenesených dát zaplatí zákazník35 Sk (0,034 Sk/kb).EuroTel ponúka aktiváciu sluby do koncaroka 2002 zadarmo, od 1. januára 2003 za aktivaènýpoplatok vo výške 500 Sk. Mesaèný paušálje síce vyšší – 590 Sk bez DPH, ale v tejto cene jezahrnutý vo¾ný dátový prenos v objeme 5 MB.Keby sme však ponuku Orangeu upravili tak, abysa dala porov<strong>na</strong> s EuroTelom, t. j. dopoèítali5 MB balík k cene paušálu, vychádza ponukaOrange o 116 Sk lacnejšie.ÈO NA TO POTREBUJETENa vyuívanie oboch technológií potrebujetezariadenie, ktoré ich podporuje: mobilný telefón,PDA, zásuvnú PC kartu alebo notebook. Vo všeobecnostisa väèšej podpore teší technológiaGPRS, ktorá sa povauje za reálnu technológiusietí 2.5G. Samozrejme, potrebujete SIM kartus aktivovanou slubou a informácie, ako <strong>na</strong>stavizariadenia, èo nebýva vdy jednoduché a bezproblémové.Väèši<strong>na</strong> informácií sa však dá nájs<strong>na</strong> webe operátora, prípadne pri aktivácii slubydostanete CD s <strong>na</strong>staveniami.Kadé zo zariadení má svoje prednosti, ale ajslabé stránky. Mobilný telefón by mal by dostatoènemalý <strong>na</strong> prenášanie, ale súèasne by malma <strong>na</strong> prezeranie obsahu èi jeho ïalšie spracovanieèím väèší displej a rozumnú monos vkladaniatextu. To sú však protichodné poiadavky.Na prezeranie obsahu a vkladanie textu sa lepšiehodia vreckové poèítaèe, nie všetky však disponujúpodporou pre GPRS/HSCSD. Pokia¾ aj áno –èi u priamo, alebo prostredníctvom zásuvnýchkariet èi rôznych „vestièiek“ – nepo<strong>sk</strong>ytujú takúkvalitu „telefonickej“ èasti ako mobilné telefóny.Rozbeha <strong>na</strong> vreckovom poèítaèi pripojenieHSCSD alebo GPRS nie je jednoduché, ani <strong>na</strong>šioperátori to vlastne bene neponúkajú, hoci viaceromodelov u interne rozbehali. Nadviazaspojenie je problém a udra si ho èasto takisto.Najlepšou kombináciou <strong>na</strong> browsovanie èi spracovaniepošty sa preto ukazuje spojenie mobilný telefó<strong>na</strong> vreckový poèítaè, prepojené <strong>na</strong>pr. cez Bluetooth.Mobilný telefón funguje ako modem a obsahwebu alebo poštovej schránky si môete pozrie <strong>na</strong>vreckovom poèítaèi, prípadne notebooku.VÝHODY/NEVÝHODYObe technológie môu by kombinované s protokolomWAP, èím po<strong>sk</strong>ytnú o nieèo rýchlejší prístup(oproti GSM) <strong>na</strong> „zjednodušený“ internet pre tých,ktorí nemajú prístup k tomu „dospeláckemu“.WAP-ový obsah však musí by dostatoène atraktívny,aby pritiahol pozornos tejto komunity. Obajamobilní operátori tento rok výz<strong>na</strong>mne rozšírili obsaha monosti svojich WAP-ových portálov, èo bymohlo pritiahnu väèšiu pozornos pouívate¾ov.Obe technológie sú porov<strong>na</strong>te¾ne vhodné <strong>na</strong>web browsing èi emailovú komunikáciu. Na prenosväèších súborov je z h¾adi<strong>sk</strong>a reálnych prenosovýchrýchlostí vhodnejšia technológia30 PC REVUE 12/2002


R E V U EHSCSD. Na on-line aktualizáciu údajov èi synchronizáciudatabáz je, <strong>na</strong>opak, vhodnejšie GPRS.Výhodou GPRS je on-line prístup – keï príde doschránky nový mail, viete to okamite. Na druhejstrane nie je problém <strong>na</strong> tento úèel v prípadeHSCSD poui SMS notifikáciu, take ste <strong>na</strong> tompribline rov<strong>na</strong>ko. Výhodou GPRS je, e sa nemusíteneustále pripája a prihlasova do siete.Ve¾kou nevýhodou oboch technológií je ichvysoká latencia („odozva“), ktorá sa pohybuje <strong>na</strong>úrovni stoviek milisekúnd. Má to <strong>na</strong> svedomí<strong>na</strong>jmä rádiová èas siete. Prenosová rýchlos <strong>na</strong>web browsing èi prenos väèšieho mnostva údajov<strong>na</strong> úrovni 20-30 kb/s tie ešte nie je ve¾ká sláva. Priweb browsingu však existujú triky, ako urýchli<strong>na</strong>ahovanie stránok. Sahujú sa <strong>na</strong>pr. len zmenenéúdaje <strong>na</strong> stránkach, ktoré <strong>na</strong>vštevujete pravidelne,komprimujú sa grafické objekty, filtrujereklama a pod. Priemerná doba <strong>na</strong>ahovania stránoksa tak dá <strong>sk</strong>ráti 2 a 5-násobne. Pri prenoseväèších súborov si však ve¾mi nepomôete.GPRS menej vyauje kapacitu siete operátora,je k nej ove¾a šetrnejšia. HSCSD zaauje sie podstatneviac, <strong>na</strong> druhej strane pri HSCSD dosiahneteväèšie prenosové rýchlosti.Nevýhodou GPRS je, e obaja operátori so svojimipartnermi zatia¾ nedohodli zahraniènýroaming, take mimo SR s GPRS ve¾a bitov nepošlete.S HSCSD je situácia radikálne lepšia, EuroTelmá dohodnutý roaming s mnohými zahraniènýmioperátormi v Európe a funguje spo¾ahlivo, hoci nievšade <strong>na</strong> maximálne monej rýchlosti.Spôsob spoplatòovania je pre obe technológieúplne odlišný, v jednom prípade platíte za prenesenédáta, v druhom za pretelefonované minúty.Poveda jednoz<strong>na</strong>ène, ktorý spôsob je cenovo výhodnejší,je pomerne aké, aj v jednom, aj v druhomprípade musíte strái niektorú z poloiek:buï èas, alebo objem dát. Pokia¾ potrebujete lenz èasu <strong>na</strong> èas stiahnu väèšie mnostvo dát,výhodnejšia je technológia HSCSD. Ak potrebujeby <strong>na</strong> sieti èasto, <strong>na</strong>jlepšie stále, a prenášajú salen malé objemy dát, výhodnejšie je GPRS. Cenovovychádza cez silnú prevádzku výhodnejšie GPRS,cez víkendy, <strong>na</strong>opak, HSCSD.V budúcnosti by bolo vhodné, keby obajaoperátori pripravili rôzne cenové balíky sluieb,<strong>na</strong>príklad pod¾a mesaèného objemu prenesenýchdát (10, 50, 100 MB...) èi spotrebovaného èasu.Pre operátorov predstavuje High Speed Dataviac-menej len upgrade softvéru a ten vyadujeminimálne zásahy do siete a investícií. GPRS môepredstavova výz<strong>na</strong>mnejší zásah do infraštruktúry.BUDÚCNOSPotenciál oboch technológií nie je len v browsovanípo internete kdeko¾vek v teréne èi mobilnom prístupek pošte. Budúcnos je v po<strong>sk</strong>ytovaní zaujímavýchsluieb èi atraktívneho obsahu. Na to všaktreba nájs partnerov, ktorí by takýto obsah aleboslubu vedeli po<strong>sk</strong>ytnú a vymyslie systém spoplatòovania.Kto bude spoplatòova zákazníka,operátor alebo po<strong>sk</strong>ytovate¾ sluby, v akom pomeresa budú deli atï.V budúcnosti je moné oèakáva, e zákaznícinebudú plati za dobu pripojenia (HSD) aleboprenesené kilobity (GPRS), ale pevnú sadzbu (flatrate) za obsah. Pod¾a predstavite¾ov oboch sloven<strong>sk</strong>ýchoperátorov sú pripravení prípadne sas po<strong>sk</strong>ytovate¾mi obsahu aj podeli o prostriedkyzí<strong>sk</strong>ané od predplatite¾ov sluby za po<strong>sk</strong>ytnutýobsah.Na jeseò tohto roku predstavili EuroTel a TA3monos prenosu streamovaného videa – ivéhovysielania televízie TA3 priamo <strong>na</strong> displej mobilnéhotelefónu. Na prenos videa je moné pouitechnológie GPRS alebo HSCSD, v prípade druhejz nich tak mono vyui prenos on-line aj off-linevidea aj v zahranièí v sieach roamingových partnerov.Pozera TV vysielanie <strong>na</strong> mobile je však <strong>sk</strong>ôr lentechnologickou „èerešnièkou“, resp. ukákou, eto je moné. Prenosný mini TV prijímaè má totineporov<strong>na</strong>te¾ne lacnejšiu prevádzku… Aplikácie,ktoré budú v budúcnosti <strong>na</strong> tomto princípe postavené,môu ma však u ove¾a väèší potenciál,<strong>na</strong>pr. on-line monitorovanie vybraného miestaprostredníctvom vzdialenej kamery, vyuite¾né<strong>na</strong>príklad pri ochrane objektov, detí, zamest<strong>na</strong>ncov,predpovedi poèasia a pod. Ve¾ký potenciálbudú ma sluby postavené <strong>na</strong> lokalizaèných technológiách,<strong>na</strong> ich <strong>na</strong>sadenie však bude treba doriešinieko¾ko technologických, ale aj etickýchproblémov (<strong>na</strong>pr. ochranu súkromia).Neobjavený zostal <strong>na</strong>pr. potenciál perso<strong>na</strong>lizovanejreklamy <strong>na</strong> mobilnom telefóne. Pokia¾ bysa tento spôsob marketingu ujal, je moné, epríjmy z reklamy by dokázali pokry buï celkom,alebo aspoò èiastoène náklady <strong>na</strong> pripojenie.Napriek tomu, e sme <strong>na</strong> obe technológie dosdlho èakali, <strong>na</strong> ich <strong>sk</strong>utoèný príchod v podobezaujímavých sluieb èi po<strong>sk</strong>ytovania platenéhoobsahu si budeme musie ešte chví¾u poèka. Dopríchodu UMTS, teda pravej 3G technológie, všakmono ešte prídu aj iné technológie, ktoré prinesúväèšie prenosové rýchlosti, kratšiu latenciua jednoduchší spôsob inštalovania a vyuívania(<strong>na</strong>pr. EDGE). GPRS aj HSCSD sú tu však u teraza sú pouite¾né.Martin Drobný12/2002 PC REVUE 31


R E V U ENie je pirát ako pirátSoftvérovéNie je tajomstvom, e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa nelegálnemusoftvéru <strong>sk</strong>utoène darí. Je to sèastidané pomermi v minulosti, mentalitou a v neposlednomrade aj ekonomickou situáciou obyvate¾stva.Samozrejme, e tieto argumenty nie súospravedlnením toho, e pri nelegálnom kopírovanísoftvéru dochádza k odcudzeniu duševnéhovlastníctva autora (èi <strong>sk</strong>ôr autorov), èo je klasifikovanéako trestný èin.Samozrejme, tak ako je to aj pri ostatnej trestnejèinnosti, i softvérové pirátstvo je monépod¾a jeho druhu a závanosti rozdeli <strong>na</strong> viacerotypov. Rozdelenie je moné zvládnu vymenovanímštyroch hlavných <strong>sk</strong>upín: Domáci uívatelia pouívajúci nelegálnysoftvér. Táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> je z poh¾adu dosahu <strong>na</strong> celkovúsituáciu <strong>na</strong>jmenej „nebezpeèná“, aj keï jemoné s urèitosou poveda, e je <strong>na</strong>jpoèetnejšia.Väèšinou ide o uívate¾ov, ktorí nelegálny softvérpouívajú z fi<strong>na</strong>nèných dôvodov (licencie sú prenich jednoducho cenovo neprístupné), alebo tuhrá úlohu nevedomos a nedostatoèná osvetao závanosti ich poèí<strong>na</strong>nia. Firmy pouívajúce nelegálny softvér. V oblastiach,kde sa pracuje so špecializovaným softvérom(CAD, DTP a pod.), môe by <strong>na</strong>príkladvybavenie firmy s desiatimi poèítaèmi legálnymsoftvérom dos ve¾ký výdavok. A preto sa niektoréfirmy v s<strong>na</strong>he zníi svoje náklady usilujú pracova<strong>na</strong> nelegálnych kópiách aplikácií. Takto sipred konkurenciou zabezpeèia ná<strong>sk</strong>ok (aspoò èosa týka prevádzkových nákladov) a vytvárajú taknezdravé konkurenèné prostredie. „Skladaèi“ poèítaèov, ktorí sa v s<strong>na</strong>he zí<strong>sk</strong>akonkurenènú výhodu uchýlia k pridávaniu nelegálnehosoftvéru do svojich poèítaèových zostáv.Na Sloven<strong>sk</strong>u je však moné aspoò v tejto oblastibada výrazný pokles prípadov takéhoto charakteru. Organizované <strong>sk</strong>upiny, ktoré <strong>na</strong>pa¾ujú èidokonca lisujú tisícky nelegálnych nosièov a tiepotom úspešne predávajú. Práve táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> jez h¾adi<strong>sk</strong>a škôd, ktoré ich èinnosou vznikajú,<strong>na</strong>jhoršia. Zaujímavé je, e v jednej z poslednýchštatistík, ktoré boli v tejto oblasti vypracované,sa hovorí o tom, e popri krajinách, ako je Rumun<strong>sk</strong>oèi Ukraji<strong>na</strong>, je jedným z hlavných lokalítvýroby nelegálne lisovaných CD aj Èe<strong>sk</strong>á republika.Z uvedeného vyplýva, e aj keï vo všetkýchštyroch prípadoch ide o softvérové pirátstvo,a teda trestný èin, je medzi jeho jednotlivými formamia priepastný rozdiel. Ako sa proti nemuteda bráni? V akom smere vyvinú s<strong>na</strong>hu o dostatoèneúèinné protiopatrenia?Prvým krokom môe by zme<strong>na</strong> mysleniavýrobcov softvéru, ktorí èasto vyadujú od uívate¾ovpríliš vysoké sumy za svoje produkty.Príkladom v tomto smere môe by <strong>na</strong> prekvapeniedokonca aj Microsoft (ale, samozrejme, aj inéspoloènosti), ktorý zaèal po<strong>sk</strong>ytova študentoma uèite¾om základnú verziu balíka MS Office zapätinu ceny. Takto spoloènos zí<strong>sk</strong>ala nielennových zákazníkov (a nie je potrebné hovorio lojalite k produktom jednej spoloènosti), alesúèasne ukázala, e mono vytvori také podmienky,aby bol aj pre uívate¾a nákup legálnehosoftvéru dostatoène výhodný.Samozrejmým opatrením, ktoré by mohlo pomôcpri úèinnejšom boji proti softvérovémupirátstvu, je zvýšenie ochrany programov protiich kopírovaniu. Je pravda, e kadý ochrannýmechanizmus sa dá prelomi, je to len otázkavy<strong>na</strong>loeného úsilia a prostriedkov. Ak sa všakobjaví dostatoène silný mechanizmus, ktorýbude ako prelomite¾ný, mono poèíta s tým,e aspoò bení pouívatelia, ktorí sú technickymenej zdatní, takúto ochranu nepreko<strong>na</strong>jú.Riešení sa ponúka hneï nieko¾ko a viaceré z nichu v urèitých oblastiach trhu úspešne fungujúnieko¾ko rokov. Sú to <strong>na</strong>príklad hardvérové k¾úèe,osobná inštalácia softvéru servisnou firmou,detekcia inštalácie softvéru v LAN s rov<strong>na</strong>kýmsériovým èíslom èi povinná on-line alebo telefonickáregistrácia produktu.Keï hovoríme o boji proti softvérovému pirátstvu,nie je moné nespomenú zdruenie BusinessSoftware Alliance (BSA), ktoré sa celosvetovozasadzuje za dodriavanie autor<strong>sk</strong>ých práv a nieko¾korokov má zastúpenie u aj u nás. Práve BSAv polovici októbra spustila novú kampaò, zameranú<strong>na</strong> zvýšenie úspešnosti odha¾ovania prípadov,keï sa pouíva nelegálny softvér. Pod¾a štatistík,ktoré BSA prezentuje, je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u 47 percentsoftvéru nelegálneho. Je otázne, aká metodikaviedla k tomuto výsledku, treba si však uvedomi,e BSA zastupuje len niektorých výrobcov softvéru,a tak sú výsledky asi dos <strong>sk</strong>reslené (ia¾ smerom<strong>na</strong>dol). Takisto by sa dalo di<strong>sk</strong>utova aj o forme,akou sa BSA s<strong>na</strong>í zamedzi nelegálne pouívaniesoftvéru. Ide <strong>na</strong>jmä o reklamné kampane,ktoré znejú z médií a majú zastrašovací charakter,akýsi zdvihnutý prst, ktorý hrozí kadému,kto sa opovái poui nelegálnu kópiu programu.Ak k tomu pridáme fakt, e zdruenie BSA <strong>na</strong> svojichstránkach <strong>na</strong>báda k „udavaèstvu“ vo formeinformovania o pouívaní nelegálneho softvéru,<strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a sa otázka, èi sú to tie správne systematickékroky, ktoré dlhodobo zníia mieru pirátstva.Nebolo by lepšie, keby sa takto vy<strong>na</strong>loené peniazeradšej investovali <strong>na</strong>príklad do osvetovýchseminárov v školách alebo do projektu <strong>na</strong> splátkovýnákup softvéru študentmi? Mono aj sami výrobcoviasoftvéru uz<strong>na</strong>jú, e problém treba riešiod jeho poèiatku.Martin TuroòROZHOVORRozhovors Romanom Sládekom,prezidentom firmy BSA,o softvérovom pirátstve M. D.: Preèo nepouívajú výrobcovia softvéru,ktorých BSA zastupuje, silnejšie technické prostriedky<strong>na</strong> ochranu proti pouívaniu nelegálnehosoftvéru, <strong>na</strong>pr. hardlocky, detekciu nelegálnychinštalácií s rov<strong>na</strong>kým SN <strong>na</strong> PC v LAN atï.? R. S.: Preèo nie hardlocky? Ce<strong>na</strong> a komplikáciepri inštalácii, všetko smeruje k hromadnejinštalácii a ako by som si vedel predstaviinštalova <strong>na</strong> 1000 poèítaèoch Office a obiehato ešte s hardlockom.Ochra<strong>na</strong> smeruje k on-line overovaniu a registrácii(generuje to však problém s osobnýmiúdajmi), ktoré u pri niektorých dodávate¾ochfungujú a prvé ohlasy sú pozitívne. M. D.: Preèo BSA straší ¾udí trestnými postihmi,resp. ich povzbudzuje k udávaniu „nepriate¾ov“,<strong>na</strong>pr. bývalých zamestnávate¾ov, konkurenènýchfiriem atï., <strong>na</strong>miesto výraznejšej osvetyalebo zníenia cien produktov pre domácich pouívate¾ov? R. S.: BSA sa venuje hlavne osvete (zvyšovaniuprávneho vedomia obyvate¾stva), ale ak sapozrieme <strong>na</strong> veci <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u reálne, keby32 PC REVUE 12/2002


R E V U EPIRÁTSTVOPoliciééé!!! alebo Ako sa proti poèítaèovým pirátom zasahuje v ÈRViacerí z vás si iste spomí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> kampaò BusinessSoftware Alliance (BSA), keï podnikate¾omdistribuovala videokazetu s fiktívnymzásahom proti porušovate¾om autor<strong>sk</strong>ých práv.Ostrí chlapíci v èiernom obleèení s výrazným nápisomPOLICIE vtrhli do malej firmy, kde prezrelipoèítaèe (u len poh¾ad <strong>na</strong> obrazovku im prezradil,e sa v spoloènosti pouíva nelegálny softvér),majite¾ovi firmy poèítaèe zabavili a s pocitomdobre vyko<strong>na</strong>nej práce odišli. Celá <strong>na</strong>hrávkabola viac ako sugestív<strong>na</strong> a <strong>na</strong>priek tomu, e sapohybovala <strong>na</strong> hranici etiky a dobrého vkusu,mala úspech – o porušovaní autor<strong>sk</strong>ých práv vofiremnom prostredí sa zaèalo hovori <strong>na</strong>hlas.Môu však podnikatelia oèakáva hromadnénájazdy policajtov, ktorí im zabavia poèítaèe, abysme „nestrašili“ trestnými postihmi, tak bynám samotná osveta asi nepriniesla zniovaniemiery krimi<strong>na</strong>lity. A ani tresné postihy u niesú strašiakom; ak nepoukáeme <strong>na</strong> konkrétnypríklad, osveta sa minie úèinkom. Jeden dobrýpríklad za všetky: mali sme podnikate¾a, u ktoréhosa vykonávala daòová kontrola. No a spolus inšpektormi z DÚ sa <strong>na</strong> kontrole zúèastnil ajpríslušník polície z ekonomickej kriminálky,ktorý kontroloval softvér pouívaný podnikate-¾om <strong>na</strong> poèítaèoch. Našiel zopár nelegálne<strong>na</strong>inštalovaných programov a pán podnikate¾má problém. Jeho posledná veta <strong>na</strong> tlaèovejkonferencii bola: „Ak nemáte všetok softvérv poriadku, dávajte si pozor aj <strong>na</strong> daòovú kontrolu.“Nemyslím, e je to agresívne alebo nemorálnestrašenie, je to <strong>sk</strong>ôr príklad z reálnehoivota, ktorý ja povaujem jednoz<strong>na</strong>ène zaosvetu.Èo sa týka povzbudzovania k udávaniu, BSAhlavne propaguje svoju informaènú linku, ktoráje urèená primárne <strong>na</strong> informovanie spotrebite¾ov.Tak ako dostáva BSA otázky <strong>na</strong> adresuèlenov BSA, dostáva aj informácie o monomnelegálnom uívaní sotfvéru alebo inom porušovaníautor<strong>sk</strong>ých práv. Aby sa zamedzilo neopodstatnéudávanie, kadú informáciu nieko¾konásobnepreverujeme, a ak je anonymná,v zásade sa jej ïalej nevenujeme.Cenová politika jednotlivých èlenov je vecoukadého z nich, to, èi budú predáva softvér predomácich pouívate¾ov za nišie ceny, BSA nemáako ovplyvni. Skôr by som tu videl priestorpre<strong>sk</strong>úmali, èi je v nich <strong>na</strong>inštalovaný nelegálnysoftvér? A nebude ich zaujíma, e tam mátevšetky firemné dáta èi úètovníctvo?„Ve¾a podnikate¾ov sa ma pýta, do akej miery je tátovideokazeta pravdivá,“ konštatuje expertka Krimi<strong>na</strong>listickéhoústavu v Prahe, ktorá si neelá bymenovaná. „Samozrejme, takto zásah polície v <strong>sk</strong>utoènostinevyzerá. Polícia nemôe len tak vtrhnú dofirmy. V prípade, ak zasahujeme u podnikate¾a, potrebujemesúhlas štátneho zástupcu, ak ideme k niekomudo bytu, musíme ma súhlas zákonného sudcu.“Polícia nemôe ko<strong>na</strong> sama od seba, <strong>na</strong> to potrebujepodnet. Môe prís od obèa<strong>na</strong> èi poškodenejfirmy, <strong>na</strong>príklad aj BSA. Tá však do priebehu vyšetrovaniapriamo zasahova nemôe, pretoe je to súkromnáfirma, a nie orgán èinný v trestnom ko<strong>na</strong>ní.<strong>na</strong> daòové zvýhodnenie domácich pouívate¾ovzo strany štátu, èi u formou nulovej DPH,alebo monosti zníenia si daòového základunákupom výpoètovej techniky. Ak sa zvyšujepoèítaèová gramotnos obèanov, je to v koneènomdôsledku <strong>na</strong> prospech štátu. Ak ostanemereálni, nieèo takéto nemôeme v blízkej budúcnostipredpoklada, take asi aj <strong>na</strong>ïalej budeme<strong>na</strong>kupova softvér, ale aj iné produkty za benékomerèné ceny. M. D.: Povauje BSA údaj o 46 % nelegálne <strong>na</strong>inštalovanéhosoftvéru <strong>na</strong> poèítaèoch v SR za <strong>na</strong>ozajrealistický? Nebola to len zme<strong>na</strong> metodológiealebo vylúèenie „doma“ <strong>sk</strong>ladaných PC zo vzorky<strong>sk</strong>úmaných PC? Ako BSA odhaduje celkový poèetPC pouívaných v SR alebo aspoò predaných poèasroka (<strong>na</strong>pr. 2001)? R. S.: Údaj 46 % povauje BSA za dostatoènepresný a úmerný informáciám o poète predanýchpoèítaèov a predaného softvéru v danomkalendárnom roku. No a èísla o predaných poèítaèocha predanom softvéri sa dajú pomerneexaktne porov<strong>na</strong>. Doma <strong>sk</strong>ladané poèítaèe saodhadujú <strong>na</strong> základe predaných CPU, HDDa mainbordov. Urèitá štatistická odchýlka vzniká,ale nemyslím, e by výrazne ovplyvnilaúdaje, ktoré BSA zverejòuje o úrovni softvérovejkrimi<strong>na</strong>lity.Za redakciu PC REVUE sa zhováral Martin Drobný„Ak nechcete, aby k vám prišla polícia, mali by stema dobré vzahy so zákazníkmi alebo bývalými zamest<strong>na</strong>ncami,“dodáva poloartom policajnáexpertka. „Práve oni môu <strong>na</strong> vás poda podnet. Alesamozrejme, v prvom rade by ste mali pouívalegálny softvér.“V prípade, ak má vyšetrovate¾ podozrenie, <strong>na</strong>sledujekontrola vo firme. Pri zásahu sa okrem vyšetrovate¾azúèastòujú aj krimi<strong>na</strong>listickí experti. Típomocou špeciálneho programu prezrú obsah pevnéhodi<strong>sk</strong>u a <strong>na</strong> základe výsledkov musí podnikate¾predloi dôkazy o legálnosti softvéru. V prípade,ak tak nemôe urobi <strong>na</strong> mieste (<strong>na</strong>príklad ideo poboèku zahraniènej firmy), má nieko¾ko týdòov<strong>na</strong> to, aby si kópie faktúr vyiadal z centrályspoloènosti a predloil ich vyšetrovate¾ovi.Nie kadý podnikate¾ je však ochotný s políciouspolupracova a stáva sa, e odmietne da vstupnéheslo do poèítaèa. Vtedy sa celá výpoètová technikazabavuje a putuje <strong>na</strong> expertízu do krimi<strong>na</strong>listickéhoústavu. Políciu u nezaujíma, èi máte <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u úètovníctvo alebo iné dôleité dáta. Expertízapoèítaèa môe trva nieko¾ko dní, ale aj mesiacov.Podnikatelia si preto radšej rozmyslia, èi simôu dovoli necha poèítaè s firemnými údajmiodviez niekam preè <strong>na</strong> nieko¾ko mesiacov.V prípade, ak sa <strong>na</strong> poèítaèi zistí pouitie nelegálnehosoftvéru, takisto sa zabavuje ako dôkazovýmateriál. Máte však šancu uchova si svojedôleité dáta <strong>na</strong> zálohovacom médiu.Celá kauza ïalej väèšinou pokraèuje vznesenímobvinenia a môe sa <strong>sk</strong>onèi aj pred súdom. Sudcaprihliada <strong>na</strong> viaceré okolnosti – èi u závanostrestného èinu, alebo výšku škody, ktorá bola spôsobená.Porušovate¾ autor<strong>sk</strong>ých práv môe „vyfasova“trest odòatia slobody <strong>na</strong> nieko¾ko rokov èiprepadnutie veci (poèítaèa). Firma, ktorá bola ko<strong>na</strong>nímpáchate¾a poškodená, sa ïalej môe domáhanáhrady škody v obèian<strong>sk</strong>om ko<strong>na</strong>ní.A èo sa stane so zabavenými poèítaèmi? „Na továm neviem odpoveda. Ale krimi<strong>na</strong>listický ústavmá monos poiada súd, aby im takýto poèítaè bolpridelený <strong>na</strong> úèely <strong>sk</strong>úmania. Ja <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> jednomtakom pracujem,“ priznáva expertka Krimi<strong>na</strong>listickéhoústavu v Prahe.Keïe miera poèítaèového pirátstva je aj <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u vysoká, dá sa oèakáva, e poèet policajnýchkontrol vo firmách bude <strong>na</strong>rasta. A monosi aj sloven<strong>sk</strong>á polícia takýmto spôsobomzlepší svoje poèítaèové vybavenie.Vladimír Šimek12/2002 PC REVUE 33


R E V U EBudú poèítaèe budúcnosti „ráta“<strong>na</strong> princípe efektu DOMINA?Vedcom z vý<strong>sk</strong>umného centra<strong>na</strong>notechnológií spoloènostiIBM v americkom San Josésa vïaka pouitiu<strong>na</strong>notechnológií podarilovytvori jednoduché logickéobvody, ktoré však nie súpostavené <strong>na</strong> bázeelektrických obvodov, ale <strong>na</strong>mechanickom princípe! Èakáteda poèítaèe v budúcnostinávrat k mechanickémuprincípu èinnosti? Ktovie, istévšak je, e v IBM sa vedci„hrajú s <strong>na</strong>nodominom“.Otom, e vývojové centrá spoloènosti IBM patriak svetovej špièke, netreba nikoho dlho presviedèa.Staèí poh¾ad <strong>na</strong> rebríèek firiem pod¾apoètu podaných patentov a je zrejmé, akú pozíciuv IBM prisudzujú vývoju. U nieko¾ko rokov patrítáto spoloènos k špièke aj v oblasti <strong>na</strong>notechnológií,prièom jej vý<strong>sk</strong>umné pracovi<strong>sk</strong>á sa venujúnielen základnému vý<strong>sk</strong>umu v tejto oblasti, ale ajaplikáciám. Iba pred pár mesiacmi nám vývojáritejto spoloènosti predstavili smer, akým sa pod¾anich bude v <strong>na</strong>jblišej budúcnosti vyvíjaoblas ukladania údajov. Prednedávnom zasasvetu predviedli historicky prvé kompletnériešenie logických obvodov, ktoré boli „postavené“<strong>na</strong> báze <strong>na</strong>notechnológií. Na rozdiel odoèakávaní však <strong>na</strong>nologika nepracuje <strong>na</strong>princípe elektrických obvodov, ale <strong>na</strong> princípepodobnom efektu domi<strong>na</strong>! Predstavenienovej technológie realizovali vedci z IBM <strong>na</strong>rozdiel od podobných prezentácií nie <strong>na</strong> jedinom„zariadení“, ale hneï <strong>na</strong> nieko¾kých typochlogických obvodov. Základom boli jednoduchélogické obvody AND a OR, ale aj dvojica triedièiek(dvojvstupová a trojvstupová).JEDINEÈNOS NANOLOGIKYSkôr, ako sa pozrieme <strong>na</strong> samotný princíp èinnosti<strong>na</strong>nologiky, pozrime sa <strong>na</strong> jej praktické prínosy.1 23 4K <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším patria potvrdenie monostiïalšieho zmenšovania logických obvodov, z ktorýchsa <strong>sk</strong>ladajú <strong>na</strong>príklad mikroprocesory, ale ajzníenie energetickej nároènosti.Kým vedci z Intelu a ostatných firiem produkujúcichpolovodièe sa s<strong>na</strong>ia zachova platnos Moorovhozáko<strong>na</strong> pre <strong>na</strong>jblišie obdobie, vïaka <strong>na</strong>no-34 PC REVUE 12/2002


R E V U Elogike IBM by sa tento zákon daludra v platnosti ešte riadne dlhýèas. Staèí, ak uvedieme, e <strong>na</strong>jzloitejšízo štvorice predstavených obvodov(trojvstupová triedièka) bolrealizovaný <strong>na</strong> ploche 12 × 17 <strong>na</strong>nometrov,èo je takmer 260 000-krát menej ne plocha, ktorá je <strong>na</strong>realizáciu rov<strong>na</strong>kého obvodu potrebnápri pouití súèasnej <strong>na</strong>jmodernejšejpolovodièovej technológie.Ak vám toto porov<strong>na</strong>nie niè nehovorí,ponúkneme vám ïalšie:kým Intel hovorí o výrobe mikroprocesorovobsahujúcich miliardutranzistorov v èasovom horizonte nieko¾kých rokov,prièom rozmery èipu by mali osta porov<strong>na</strong>te¾né sosúèasnými mikroprocesormi, vedci z IBM hovoriao tom, e <strong>na</strong> kruh s priemerom 7 mm je monéumiestni 190 miliárd hotových logických obvodov.Zaujímavo, ale celkom logicky znie aj ïalšífakt, ktorý celkom isto bude hovori v prospech<strong>na</strong>notechnológií – spotreba energie. Na rozdielod klasického elektrického logického obvodu,v ktorom spotrebúva energiu celý obvod, v prípade<strong>na</strong>nologiky je pod¾a vedcov jedinou energioudodanou „zvonka“ vstupný impulz! Jeho energiasa rovná jednému elektrónvoltu, èo je asi100 000-krát menej ne <strong>na</strong> svoju èinnos potrebujúkonvenèné logické obvody.1 2 3Trojica schematických obrázkov dvojvstupového hradla AND. Na prvom je hradlo v pokojovom stave, „vo¾né“ molekuly (modré) súv štruktúre udriavané príalivými silami (biele polia) pôsobiacimi medzi nimi a molekulami základnej štruktúry (èervené).Na druhom obrázku je situácia po privedení spúšacieho impulzu <strong>na</strong> prvý vstup. Ten spôsobí uvo¾nenie molekúl do druhého stabilnéhostavu (molekuly, ktoré zmenili postavenie, sú zelené). Na poslednom obrázku je výsledný stav obvodu po privedení impulzu aj<strong>na</strong> druhý vstup. Po òom sa „uvo¾nili“ aj ostávajúce molekuly a <strong>na</strong> výstupe sa objaví signál.PRINCÍP ÈINNOSTIExperimentálne <strong>na</strong>nologické obvody, s ktorými sapracuje v laboratóriách IBM, sú vytvorené z molekúlCO, ktoré sú presne rozmiestnené <strong>na</strong> podlokez medi. Molekuly CO sú <strong>na</strong> podloke usporiadanétak, aby tvorili stabilnú štruktúru. V prípade, e jeprivedený vstupný „impulz“, je jeho pôsobenímuvedená do pohybu jed<strong>na</strong> (vstupná) molekula CO.Zme<strong>na</strong> jej polohy spôsobí presun ïalšej molekuly,èo v precíznej štruktúre vyvolá reazovú reakciu,podobnú efektu padajúcich kociek domi<strong>na</strong>. Vhodným<strong>na</strong>stavením molekúl CO je moné vytvorilogické obvody, poèí<strong>na</strong>júc tými <strong>na</strong>jjednoduchšímicez tie zloitejšie. Koneèný stav obvodu je reprezentovanýpolohou „výstupnej“ molekuly, ktoráv prípade, e ostane <strong>na</strong> pôvodnom mieste, reprezentujelogickú nulu a v prípade zmeny polohyreprezentuje logickú jednotku.Pre pochopenie èinnosti obvodov je ideálnepozrie si video, ktoré je dostupné <strong>na</strong> internetovýchstránkach spoloènosti IBM (http://domino.research.ibm.com/Comm/bios.nsf/pages/cascade.html/$FILE/cascade_small.wmv).Ak nemáte pripojenie k internetu, isto vám postaèiaaj obrázky. Na prvom je model štruktúrytrojvstupovej triedièky v „pokojovom stave“. Nadruhom obrázku je zme<strong>na</strong> stavu obvodu vyvolanáprivedením signálu (logickej jednotky) <strong>na</strong>vstup X. Na treom obrázku je stav obvodu poprivedení signálu (logickej jednotky) <strong>na</strong> vstup Ya <strong>na</strong> poslednom obrázku je stav obvodu po privedenísignálu (logickej jednotky) <strong>na</strong> vstup Z.VSTUPNÉ A VÝSTUPNÉ SIGNÁLYNesporne <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším úspechom vedcovz IBM je <strong>sk</strong>utoènos, e okrem zostavenia základnýchlogických obvodov zvládli aj privedenievstupných signálov a odvedenie signálov z výstupov.Bohuia¾, o spôsobe riešenia tohto problémusa v správach od IBM nehovorí. Niet sa však èomuèudova, práve vyriešenie tohto problému je totiv oblasti <strong>na</strong>notechnológií, respektíve v prepojenímechanických a elektronických <strong>na</strong>nokomponentov,povaované za k¾úèové z poh¾adu ich budúceho<strong>na</strong>sadenia v praxi. Iba <strong>na</strong> ilustráciu zloitostitohto problému spomeòme, e <strong>na</strong> uvedenie ka<strong>sk</strong>ádymolekúl „do pohybu“ staèí energia <strong>na</strong> úrovni1 EV (elektrónvoltu). V súvislosti s prepojenímvstupu <strong>na</strong>nologického obvodu s elektrickýmiobvodmi bolo teda potrebné vyrieši problematikuprispôsobenia energetických úrovní. Problematikaprevodu výstupného signálu je ešte zloitejšia,pretoe pohyb ka<strong>sk</strong>ády molekúl je <strong>na</strong> výstupe<strong>na</strong>nomechanickej logiky reprezentovaný zmenoupolohy jedinej molekuly! Pritom je potrebné zaistisprávnu detekciu zmeny jej polohy tak v priestore,ako aj v èase, <strong>na</strong>vyše je potrebné zí<strong>sk</strong>aný výstupnýsignál opä previes <strong>na</strong> vyššiu úroveò, s ktoroubudú schopné pracova ïalšie obvody.PODMIENKY ÈINNOSTINanodomino má <strong>na</strong>teraz aj slabé stránky. K tým<strong>na</strong>jvánejším patria podmienky, za ktorých logickéobvody <strong>na</strong> jeho báze v súèasnosti fungujú. A tie sú<strong>na</strong> míle vzdialené benému pouitiu. Všetky pokusysa toti u<strong>sk</strong>utoèòujú pri teplote blízkej absolútnejnule, presnejšie v rozsahu 4 ÷ 10 stupòov <strong>na</strong>d òou!Druhou z podmienok je vákuum vysokého stupòaa sledovanie èinnosti obvodov je moné iba prostredníctvomkvalitného elektrónového mikro<strong>sk</strong>opu.Kedy sa doèkáme poèítaèov s <strong>na</strong>nologikou? Upredchádzajúci výpoèet dáva tuši, e <strong>na</strong>teraz ide o„špás“, ktorý si v súèasnosti môu dovoli iba špièkovovybavené laboratóriá. Pod¾a vedcov z IBM všakkrátky èas, ktorý <strong>na</strong> vývoj celej technológie potrebovali(dva roky), dáva výbornú perspektívu dobudúcnosti. Cesta k reálnym produktom, ktoré bytento princíp pouívali, však iste ešte nejaký rôèikpotrvá. Prvoradou úlohou stojacou v súèasnostipred vý<strong>sk</strong>umníkmi je vytvori technologické zázemie<strong>na</strong> hromadnú produkciu takýchto zariadení.A samozrejme, dorieši aj niektoré problémy súvisiaces <strong>na</strong>nomechanickými logickými obvodmi. Akototi uvádzajú vedci z vý<strong>sk</strong>umného centra, v súèasnosti<strong>na</strong>jintenzívnejšie pracujú <strong>na</strong> riešení dvojiceproblémov. Prvým je problém „strácajúcich“ sa atómov,druhým <strong>sk</strong>utoènos, e príprava obvodu dopoèiatoèného stavu trvá v súèasnosti nieko¾ko hodí<strong>na</strong> to by v reálnom <strong>na</strong>sadení bolo vánou prekákou.Zdroj: http://<strong>www</strong>.research.ibm.com/resources/news/20021024_cascade.shtmlPeter Orvi<strong>sk</strong>ý12/2002 PC REVUE 35


R E V U EFoveon X3 – revolúcia vo svetedigitálnej fotografie?Meno spoloènosti Foveonvám pravdepodobne niènehovorí. Mono u èo<strong>sk</strong>orosa to zmení, práve tátospoloènos si toti predtromi rokmi nechalazaregistrova patent <strong>na</strong>prevratnú konštrukciusnímaèa pre digitálnefotoaparáty. Na nedávnejPhotokine mali návštevníciprvú monos vidiea vy<strong>sk</strong>úša reálne produktys týmito snímaèmi, je teda<strong>na</strong>èase predstavitechnológiu, ktorá monozmení digitálny svet.SNÍMAÈBolo to u poriadne dávno, èo sme sa v PC REVUEvenovali princípu èinnosti digitálneho fotoaparátu.Aj preto vzh¾adom <strong>na</strong> tému, ktorej sa tentoèlánok venuje, príde vhod krátke vysvetlenie toho,èo je a ako pracuje snímaè.Snímaè v digitálnom fotoaparáte (videokamere)má za úlohu previes svetelnú informáciu(intenzita, farba) <strong>na</strong> elektrický signál. S postupujúcimvývojom sa parametre snímaèov menili.Klasický snímaè (CCD, CMOS)má <strong>na</strong>d jednotlivými bunkamisnímaèa umiestnené farebnéfiltre, èím vzniká mozaikováštruktúraObr. 1Kadá bunka snímaèa je vïakafiltru citlivá iba <strong>na</strong> svetlo danejfarbyZ poh¾adu spotrebite¾a <strong>na</strong>jvidite¾nejšou zmenouje zvyšovanie poètu snímacích bodov. Ove¾a zaujímavejšíje však poh¾ad „dovnútra“ snímaèov.Pouívatelia digitálnych fotoaparátov èastonemajú ani potuchy, <strong>na</strong> akom princípe pracujúsnímaèe, ktoré sú vlastne základom kadéhodigitálu. Aby sme však pochopili tajomstvo <strong>na</strong>jnovšiehotypu snímaèa a jeho revoluènos, musímetroška <strong>na</strong>zrie do jeho „útrob“.RÉBUS MENOM FARBAAj keï sme v úvode <strong>na</strong>písali, e úlohou snímaèaje previes do digitálnej podoby informácie o intenzitea farbe svetla, situácia je o nieèo komplikovanejšia.Všetky doposia¾ pouívané typy snímaèovtoti pracujú iba s informáciou o intenzitesvetla, nezávisle od jeho farby! Namieste jeiste otázka, ako je moné, e digitálne kamerya fotoaparáty po<strong>sk</strong>ytujú farebný obraz. Riešenieje ove¾a jednoduchšie, ne by sa zdalo <strong>na</strong> prvýpoh¾ad. Rozlíšenie farieb nemá <strong>na</strong> starosti sámsnímaè, ale farebný filter!Princíp (znázornený <strong>na</strong> obrázku è. 1) je vlastnepresne opaèný ako ten, ktorý je dobre známyz vytvárania farebného obrazu <strong>na</strong> monitore èiK L A S I C K Ý S N Í M A È S F A R E B N Ý M F I L T R O MVýsledkom je „nekompletná“ obrazová informácia,aj v prípade, e by takýto snímaèsnímal plochu, <strong>na</strong> ktorej by bola jedinázákladná farba (RGB), vo výslednom obrazeby bola informácia o nej zachytená ibav 25 % (R a B), respektíve v 50 % (G) buniekPreh¾ad typov obrazovýchsnímaèov: CCD (Coupled Charge Device) – <strong>na</strong>jstar−ší, ale aj <strong>na</strong>jpouívanejší snímaè. Prvéprodukty vyuívajúce snímaèe CCD satoti <strong>na</strong> trhu objavili takmer pred tromidesiatkami rokov. Rodi<strong>na</strong> snímaèovCCD je pomerne rozvetvená. Spomedzimnohých èlenení uveïme aspoò èlene−nie pod¾a spôsobu èítania obrazovejinformácie prekladaným snímaním,progresívnym snímaním a celoplošnýmsnímaním. Super CCD – ide o variant CCD sní−maèa, pri ktorom je upravený tvara umiestnenie snímacích bodov.Jednotlivé snímacie body majú tvaršesuholníka a sú o 45° pootoèenév porov<strong>na</strong>ní s klasickými snímaèmi CCD.Túto technológiu vyvinula spoloènosFujifilm a snímaèe tohto typu nájdemetakmer výhradne pri fotoaparátoch tejtoz<strong>na</strong>èky. HAD a SuperHAD – tieto snímaèe súvybavené filtrom obsahujúcim miniatúr−ne šošovky pre kadý prvok, èo zlepšujeoptické vlastnosti. Tieto technológievyuíva Sony. CMOS (Complementary Metal OxideSemiconductor) – principiálne sú tietosnímaèe rov<strong>na</strong>ké ako CCD, rozdiel jev spôsobe prepojenia tranzistorov vnútrièipu a, samozrejme, vo výrobnej techno−lógii. PPS CMOS (Passive−pixel Sensors) –pokia¾ ide o konštrukciu a princíp èin−nosti, sú takmer totoné s klasickýmCCD, v porov<strong>na</strong>ní s ním sú síce lac−nejšie, po<strong>sk</strong>ytujú však aj podstatnenišiu obrazovú kvalitu. APS CMOS (Active−pixel Sensors) –z konštrukèného poh¾adu ide o ve¾mikomplexné riešenie. Kadá bunka sní−maèa je toti doplnená o a<strong>na</strong>lytickýobvod, ktorý vyhodnocuje úroveò šumua aktívne ho eliminuje. Vïaka tomutoriešeniu po<strong>sk</strong>ytujú senzory APS výstupyporov<strong>na</strong>te¾né s prvkami CCD. SeeMOS. Snímaèe tohto typu vyvíjaspoloènos Philips. Vývoj bol oficiálneoznámený v roku 2000, vychádza zosnímaèov CMOS, bohuia¾, doteraznebol prezentovaný nijaký praktickývýsledok.36 PC REVUE 12/2002


R E V U Etelevízore. Pri vytváraní obrazu je informácia o jase (prúdelektrónov pri CRT alebo fotónov pri LCD) prevedená <strong>na</strong>farebnú prostredníctvom luminofóru (pri CRT) alebo filtra(pri LCD). Pri snímaní obrazu je situácia obrátená, <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrsvetlo prejde farebným filtrom a následne je bunkou snímaèazmeraná intenzita jasu. Informácia o jase je teda kdispozícii pre kadú farebnú zloku. Pri snímaní obrazusa, samozrejme, pracuje rov<strong>na</strong>ko ako pri jeho vytváranítakzvanými základnými farbami (pod¾a normy RGB,CMYK). Vo svete digitálnej fotografie sa pouíva farebnáschéma RGB. Na èo <strong>na</strong>jjednoduchšie urèenie správnychhodnôt jasu pre jednotlivé farebné zloky sa pouívajúokrem signálov jednotlivých farieb aj prepoèty zloené zosúètov a rozdielov jednotlivých farieb (ak vás táto problematikazaujíma hlbšie, viac nájdete v literatúre opisujúcejprincíp farebnej televízie). Z tohto dôvodu majú snímaèe„predradený“ farebný filter. Svetlo prechádzajúce cezobjektív je pred dopadom <strong>na</strong> svetlocitlivú bunku snímaèaupravené filtrom. Kadý výrobca snímaèov pouíva vlastnétechnológie <strong>na</strong> vytvorenie filtrov pre snímaèe.Prístupy sa líšia pod¾a farebnej štruktúry prvkov a ichrozmiestnenia. Prakticky všetci výrobcovia snímaèovKONIEC FILTROM!Vývojové laboratóriá firiem, ktoré sa spracovaním obrazuzaoberajú dlhé roky, riešili spomí<strong>na</strong>né problémy snímaèovobrazu, vdy však šlo iba o èiastkové riešenia.Situáciu <strong>na</strong>vyše komplikovalo aj cenové h¾adi<strong>sk</strong>o. U tovyzeralo, e v oblasti snímaèov obrazu iadny prevratnýobjav nehrozí. K zlomu však <strong>na</strong>pokon predsa len došlo!Presne pred dvoma rokmi (2. 12. 2002) spoloènosFoveon vyhlásila boj proti snímaèom vyuívajúcim farebnéfiltre. Práve v spomí<strong>na</strong>ný deò toti spoloènos po prvý razverejne prezentovala svoj patent, ktorý zaevidovala <strong>na</strong>americkom patentovom úrade u v roku 1998. Predmetompatentovej prihlášky je unikátny snímací polovodièovýprvok, ktorý umoòuje zí<strong>sk</strong>a kompletnú farebnú informáciuv jedinej snímacej bunke!X3Jednoduchý názov <strong>sk</strong>rýva rov<strong>na</strong>ko prostú myšlienku,riešenie, ktoré spoloènos Foveon predstavila svetu, sanedá charakterizova výstinejšie ako spomenutými slovami.To, èo dlhé roky vyzeralo ako neriešite¾ný problém,toti vývojári tejto spoloènosti vyriešili s vtipom a istouS N Í M A È F O V E O N X 3Foveon X3 vyuíva špeciálnukonštrukciu snímaèa, kde sasnímanie jednotlivýchfarebných zloiek realizujev rámci jednej bunky prevšetky tri základné farbyJednotlivé snímacie bunky súusporiadané vrstvovito, èoumoòuje detegova v rôznej håbkesnímaèa inú farebnú zlokudopadajúceho svetlaVýsledkom je obraz obsahujúci pre kadýbod snímaèa kompletnú obrazovú informáciu,zloenú zo základných farieb (RGB)Obr. 2však pouívajú filtre so štruktúrou G-R-G-B, teda také, kdepolovica buniek snímaèa sníma zelenú zloku a druhápolovica je po štvrtine rozdelená medzi èervenú a modrúzloku. Takto zí<strong>sk</strong>aný obraz pripomí<strong>na</strong> mozaiku, aj pretosa pre snímaèe, ktoré vyuívajú filtre, vilo oz<strong>na</strong>èeniemozaikové. Štruktúra a spôsob èinnosti sú <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené <strong>na</strong>ilustraènom obrázku. Pre úplnos dodajme, e v minulostisa v profesionálnej fototechnike pouívali aj systémys tromi èipmi CCD, kde kadý èip spracúval jednu farebnúzloku (pri profesionálnych videokamerách sa tento spôsobešte vdy vyuíva).Implementácia filtra má, samozrejme, výz<strong>na</strong>mnývplyv <strong>na</strong> rozlíšenie snímaèa, poèet pixelov, o ktorých jek dispozícii kompletná farebná informácia, je niší ako<strong>sk</strong>utoèný poèet pixelov snímaèa. Našastie sa <strong>na</strong> vyhodnocovaniepouívajú dômyselné mechanizmy, bunkynie sú zviazané <strong>na</strong>pevno do štvoríc, ale vyhodnocujú savdy susediace bunky. Vïaka tomuto „fíg¾u“ nedochádzak drastickej redukcii poètu bodov snímaèa a<strong>na</strong> štvrtinu, ale pribline <strong>na</strong> polovicu. Aj tak ide opomerne ve¾kú stratu. Nezanedbate¾ným problémom,ktorý sprevádza komplikované zí<strong>sk</strong>avanie farebnejinformácie, je aj <strong>sk</strong>utoènos, e spracovanie obrazu jevýpoètovo nároèné, èo sa odzrkad¾uje <strong>na</strong> rýchlosti digitálnychfotoaparátov.dávkou <strong>na</strong>dh¾adu. Celý vtip snímaèa typu X3, ako novinkuFoveon pomenoval, spoèíva v tom, e <strong>na</strong> snímacíprvok dopadá svetlo priamo z objektívu, prièom v kadejbunke snímaèa je vytvorená kompletná farebná informácia.Presnejšie povedané, to, èo sa <strong>na</strong> povrchu snímaèa X3javí ako jeden snímací bod, je v <strong>sk</strong>utoènosti komplexnýsnímaè pozostávajúci z troch prvkov, ktoré sú usporiadané<strong>na</strong>d sebou.Vlastný snímací prvok (princíp je <strong>na</strong> obrázku è. 2) jeusporiadaný tak, e <strong>na</strong>jblišie k povrchu je vrstva, v ktorejsa sníma modrá farba, v strede je vrstva, ktorá snímazelenú, a <strong>na</strong>jhlbšie je vrstva snímajúca èervenú farbu.V patentovej prihláške, ktorá princíp snímaèa X3 opisuje,sa uvádza, e snímaè je zaloený <strong>na</strong> rozdielnej „prieraznosti“fotónov. Pod¾a spomí<strong>na</strong>ného materiálu majú<strong>na</strong>jnišiu prieraznos (schopnos vniknú do pevnej látky)fotóny nesúce informáciu o modrej farbe, o nieèo hlbšiesa dostanú fotóny zelenej farby a <strong>na</strong>jhlbšie preniknú fotónyèervenej. Po objavení tohto princípu a experimentálnomoverení jeho funkènosti ostávalo vývojárom jediné:vytvori takú polovodièovú štruktúru, ktorá by umoniladetekciu dopadajúcich fotónov v rôznych håbkach snímaèa.To sa podarilo a náèrt tejto štruktúry je <strong>na</strong> obrázkuè. 3. Na základnej vrstve kremíka s vodivosou typu Pje <strong>na</strong>parená vrstva typu N, v ktorej sú detegované èervenéfotóny, táto vrstva sa <strong>na</strong>chádza vo vzdialenosti 2 mikrometreod povrchu snímaèa. Nad òou je vytvorená polo-12/2002 PC REVUE 37


R E V U Evodièová vrstva typu P, v ktorej sú detegované„zelené“ fotóny, jej vzdialenos odpovrchu snímaèa je 0,5 mikrometra.Úplne <strong>na</strong>vrchu snímaèa je tenká vrstva(0,2 mikrometra) oz<strong>na</strong>èovaná v dokumentáciinldd (podrobnosti o nej sa nám zistinepodarilo), v ktorej sú detegované modréfotóny.VÝHODY X3Hlavná výhoda nového typu snímaèa jezjavná – komplexné spracovanie obrazovejinformácie v rámci jedinej snímacej bunky.To so sebou prináša výhody v podobe vyššiehorozlíšenia <strong>na</strong>snímaných obrazov (pripouití snímaèa s rov<strong>na</strong>kým poètom prvkovako pri mozaikových snímaèoch).Pri praktickom <strong>na</strong>sadení by nový typ snímaèamal po<strong>sk</strong>ytova vyššiu obrazovú kvalitu. Jeho pouitieby malo odstráni niektoré špecifické chybyv obraze, ktoré sú pri bených snímaèoch neodstránite¾né.Ide <strong>na</strong>jmä o: odstránenie efektu „rozpadu“ farebných bodov,ktorý sa niekedy prejavuje pri homogénnychfarebných plochách a vyvoláva dojem neostrostisnímok, elimináciu moiré, ktoré sa prejavuje <strong>na</strong>jmä prisnímaní jemných štruktúr, odstránenie neiaducich reliéfov, ktoré zvyèajnesprevádzajú ostré farebné prechody.Ïalšie výhody nového snímaèa sú v jeho nišejspotrebe (je vyrábaný technológiou CMOS), spôsobespracovania <strong>na</strong>snímanej informácie a v monostiintegrova do jedného obvodu paralelnýa<strong>na</strong>lógovo-èíslicový prevodník.Obr. 3 Rez štruktúrou jednej bunky snímaèa Foveon X3 zobrazuje jednotlivévrstvy polovodièovej štruktúry, prièom sú farebne odlíšené oblasti detegujúcesvetlo danej farby. Na okraji obrázku je vyz<strong>na</strong>èená vzdialenos jednotlivýchvrstiev od povrchu snímaèaVlastnosti snímaèa ho predurèujú <strong>na</strong> konštrukciuprístrojov s elektronickou uzávierkou.Tento typ fotoaparátov nemá fyzickú clonu, aleèas, po ktorý je èip vystavený prúdu fotónov, jedaný riadiacimi signálmi èipu. Zjednodušene povedané,signálom je spustené poèítanie dopadajúcichfotónov, po uplynutí definovaného èasu jesnímanie zablokované a poèet detegovaných fotónov(v podobe <strong>na</strong>pätia) je uvo¾nený <strong>na</strong> ïalšiespracovanie. O to sa stará trojica paralelnýcha<strong>na</strong>lógovo-èíslicových prevodníkov, ktoré realizujúdigitalizáciu <strong>na</strong>meraných hodnôt pre kadúfarebnú zloku.Ïalšou zaujímavou vlastnosou snímaèov Foveonje monos podpory technológie VariablePixel Size (VPS). Tá umoòuje zluèova jednotlivébunky snímaèa do buniek väèších rozmerov(<strong>na</strong>príklad 2 × 2, 3 × 3 èi 4 × 4 body). Toto riešeniesíce zniuje rozlíšenie výslednéhoobrazu, ale umoòuje pouinišie expozièné èasy. Ocenia topouívatelia pracujúci v horších svetelnýchpodmienkach alebo prizáz<strong>na</strong>me videa.NEVÝHODY?Doposia¾ nie sú známe iadne slabéstránky tohto typu snímaèa. Jediné,èo hrá v jeho neprospech, je váhavýprístup výrobcov digitálnych fotoaparátov,ktorý však má ekonomickédôvody – do technológií pouívanýchv súèasnosti investovali firmynemalé peniaze.REÁLNE NASADENIEI keï sa spoloènos Foveon od roku 2000 neustáles<strong>na</strong>í prezentova výhody svojho riešenia,v tejto oblasti je takpovediac <strong>na</strong> štartovej èiare.Jediným praktickým výsledkom je fotoaparátSigma SD9. Spomí<strong>na</strong>ný prístroj od japon<strong>sk</strong>éhovýrobcu optiky a fotoaparátov mali monosvidie (šastnejší aj vy<strong>sk</strong>úša) návštevníci tohtoroènejvýstavy Photoki<strong>na</strong>.V deò, keï som tento èlánok odovzdával, sa <strong>na</strong>stránkach spoloènosti Foveon objavili hneï dvesprávy. Prvá hovorí, e fotoaparát Sigma SD9 jeoficiálne dostupný <strong>na</strong> trhu, a ïalšia uvádza, esnímaèe Foveon X3 plánuje vyui vo svojich produktochspoloènos Alter<strong>na</strong>tive Vision Corporation.eby sa predsa len ¾ady pohli?Peter Orvi<strong>sk</strong>ý38 PC REVUE 12/2002


R E V U EHyperThreading v hlavnej úlohePETER ORVISKÝMikroprocesor Intel Pentium4 nedávno (20. novembra)oslávil druhé <strong>na</strong>rodeniny!V Inteli sa rozhodli oslávitoto výroèie grandiózne a <strong>na</strong>14. novembra <strong>na</strong>plánovalipredstavenie <strong>na</strong>jnovšiehovariantu mikroprocesoratohto radu. Intel v jedinejnovinke pokoril dve méty:prvou je prekroèeniefrekvencie 3 GHz v oblastipracovnej frekvencie, druhou,mono ešte zaujímavejšou,je podpora technológieHyperThreading, ktorá savïaka tomutomikroprocesoru po prvý razpresúva zo serverov dostolných poèítaèov!To je on! Jeden z prvých mikroprocesorov Intel Pentium4 3,06 HT <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Z niè nehovoriaceho opisu jezrejmé, e ide o predprodukènú vzorku, <strong>na</strong> škatuli(biela bez popisu!), v ktorej bol mikroprocesordodaný, bol dátum výroby 26. 10. 2002. Vpravoje nová verzia chladièa s medeným jadrom.Preèo HyperThreading? Vývoj mikroprocesorovje ve¾mi zaujímavá oblas polovodièovéhopriemyslu. Mikroprocesory sú èoraz výkonnejšie,nie vdy je však cesta za zvyšovaním výkonujednoduchá. Všetky doteraz vyuívané technikyzvyšovania výkonu sú ve¾mi zloité a ich <strong>na</strong>sadeniesa, samozrejme, premieta aj do ve¾kosti èipua spotreby energie. Navyše ich <strong>na</strong>sadením sa nedázaisti lineárne zvyšovanie výkonnosti, <strong>na</strong>príkladpri zdvojnásobení poètu výpoètových jednotiekvýkon nestúpne <strong>na</strong> dvojnásobok. Preèo? Nupreto, lebo prakticky nie je moné dosiahnu, abyv kadom inštrukènom cykle spracúval mikroprocesorrov<strong>na</strong>ký poèet inštrukcií. Obmedzením paralelizmupri spracovaní je samotný spracúvanýprogramový kód. Dokonca ani jeho optimalizáciounie je moné dosiahnu ideálny stav (<strong>na</strong>plnenievšetkých výkonných jednotiek).S oh¾adom <strong>na</strong> spomenutú <strong>sk</strong>utoènos je zaujímavépozrie sa <strong>na</strong> vzah vývoja výpoètového výkonu,ve¾kosti èipu a spotreby. Keby sme porov<strong>na</strong>liposledné štyri generácie mikroprocesorov,zistíme, e výkon v celoèíselných operáciáchzaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l nárast <strong>na</strong> úrovni 5 – 6-násobku.I keï toto konštatovanie znie pre pouívate¾ave¾mi priaznivo, dodajme, e za rov<strong>na</strong>ký èas save¾kos èipov zvýšila 15× a spotreba energie dokoncaa 18×! I keï spomenuté èísla platia ibav relatívnom porovnávaní ve¾kosti èipu a spotreby(prepoèítané <strong>na</strong> pouitie rov<strong>na</strong>kej výrobnejtechnológie), je zrejmé, e ide o výz<strong>na</strong>mný nepomer.Práve ten bol dôvodom, preèo sa vývojárizaèali obzera po alter<strong>na</strong>tívnych riešeniach zvyšovaniavýkonnosti mikroprocesorov.Jednou z moností, ako zvyšova výkonnosmikroprocesorov, je vyui <strong>sk</strong>utoènos, e súèasnéoperaèné systémy umoòujú súbený beh viacerýchaplikácií (multita<strong>sk</strong>ing) a niektoré aplikácieaj interne vyuívajú súbené spracovaniekódu (multithreading). Ako sa ne<strong>sk</strong>ôr ukázalo,práve v tejto oblasti je moné dosiahnu zaujímavévýsledky.Mikroprocesory Pentium 4 vo faktoch: <strong>na</strong>sledujúca tabu¾ka obsahuje <strong>na</strong>jdôleitejšie parametre mikroprocesorov Intel Pentium 4. Za dva roky Intel stihol uvies osemnásmodelov. To je kadých štyridsa dní nový mikroprocesor! A takouto frekvenciou uvádzania noviniek sa doposia¾ nemôe pochváli iadny iný mikroprocesor.Dátum uvedenia Jadro Frekvencia L2 Cache Poèet Plocha èipu Výrobná Ce<strong>na</strong>jadra zbernice tranzistorov technológia pri uvedení14. 11. 2002 Northwood 3,06 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 637 USD26. 08. 200206. 05. 2002Northwood 2,8 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 508 USDNorthwood 2,66 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 401 USDNorthwood 2,6 GHz 400 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 401 USDNorthwood 2,5 GHz 400 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 243 USDNorthwood 2,53 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 637 USDNorthwood 2,4 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 562 USDNorthwood 2,26 GHz 533 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 423 USD02. 02. 2002 Northwood 2,4 GHz 400 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 562 USD07. 01. 200227. 08. 200102. 07. 2001Northwood 2,2 GHz 400 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 562 USDNorthwood 2 GHz 400 MHz 512 KB 55 mil. 127 mm 2 0,13 µm 364 USDWillamette 2 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 562 USDWillamette 1,9 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 375 USDWillamette 1,8 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 562 USDWillamette 1,6 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 294 USD23. 04. 2001 Willamette 1,7 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 352 USD20. 11. 2000Willamette 1,5 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 819 USDWillamette 1,4 GHz 400 MHz 256 KB 42 mil. 217 mm 2 0,18 µm 644 USD40 PC REVUE 12/2002


R E V U EBez podporyHyperThreading−uS podporouHyperThreading−uMikroprocesorLogické procesory(v operaènom systéme)VýkonnéjednotkyVýkonnéjednotkyAKO FUNGUJE HYPERTHREADING?Princíp èinnosti mikroprocesora s podporouHyperThreadingu spoèíva v tom, e mikroprocesorsa pre operaèný systém i pre aplikácie tvári,akoby obsahoval dve jadrá. Pravda je však taká,e štruktúra jadra mikroprocesora ostáva nezmenená.Teda pokia¾ ide o výkonné jednotky, obvody<strong>na</strong> spoluprácu s pamäami a samotnú cache.Prepracovaná, presnejšie „zdvojená“, je však èasjadra mikroprocesora, ktorá je v dokumentáciioz<strong>na</strong>èovaná ako ArchStates. Pod tento názov súzahrnuté prostriedky mikroprocesora urèujúceaktuálny stav výpoètového procesu. A to majú <strong>na</strong>starosti registre a stavový vektor.Vïaka tejto úprave je moné ve¾mi rýchlo (jedencyklus) a efektívne prepí<strong>na</strong> medzi jednotlivýmithreadmi. To je vhodné <strong>na</strong>príklad vtedy, ak jed<strong>na</strong>z úloh èaká <strong>na</strong> údaje z hlavnej pamäte. Takáto manipuláciaje moná s kadou výkonnou jednotkou.V podstate je tento princíp práce moné prirov<strong>na</strong>k vypåòaniu medzier. V momente, keï jed<strong>na</strong> úlohanie je schopná obsadi všetky výkonné jednotky, jevo¾ný priestor daný k dispozícii druhej úlohe.Zaujímavý je pomer nárastu výkonnosti k nárastuplochy èipu: kým výkon môe stúpnu ao 30 %, plocha èipu sa implementáciou potrebnýchobvodov zvýši iba o 5 %!HyperThreading v de<strong>sk</strong>topoch? Ako sme uuviedli, technológia HyperThreading sa pouívalav mikroprocesoroch urèených <strong>na</strong> konštrukciuserverov. Prvým mikroprocesorom, do ktoréhoIntel HyperThreading implementoval, bol XeonMP (uvedený 12. 3. 2002), ten bol však urèenýpráve <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v serveroch.Frekvencia. Kým <strong>na</strong> pokorenie prvého gigahertzapotreboval mikroprocesorový priemyseldvadsapä rokov (1974 ÷ 2000), druhý zvládol za17 mesiacov (3. marec 2000 – 27. august 2001)a v prípade pokorenia hranice troch gigahertzovto u bolo iba 15 mesiacov (27. august 2001 – 14.november 2002)! Je to závratné tempo, èo poviete?Uvedenie mikroprocesora Pentium 4 s pracovnoufrekvenciou 3,06 GHz bude v historickýchanáloch spoloènosti Intel dozaista zapísané akovýz<strong>na</strong>mný deò.Ïalšie detaily. Pozrime sa však <strong>na</strong> samotnýmikroprocesor. So svojimi predchodcami má ve¾aspoloèných parametrov (kapacita L2 cache, frekvenciasystémovej zbernice, pätica). Zme<strong>na</strong> jev podpore vyššej pracovnej frekvencie a <strong>na</strong>jmäv implementácii technológie HyperThreading. Zadrobné zmeny mono povaova úpravy chladièov,Výkonné jednotkymikroprocesora a ich vyuitiePorov<strong>na</strong>nie èinnosti klasického mikroprocesora s mikroprocesorom podporujúcim HyperThreading,z ktorého je zrejmý princíp nárastu výkonnosti mikroprocesoraktoré sa budú dodáva so všetkými mikroprocesormis pracovnou frekvenciou vyššou ako 3 GHz! Intels oh¾adom <strong>na</strong> vyššiu priemernú vyaenos mikroprocesorai pracovnú frekvenciu siahol po chladièis medeným jadrom a vyšším poètom rebier.Kým zme<strong>na</strong> materiálu jadra umoòuje doko<strong>na</strong>lejšíprestup tepla z jadra mikroprocesora <strong>na</strong> chladiè,(a)(b)Procesor 1 Procesor 2RiadiacalogikaVýkonné jednotkyCacheLogickýprocesor 1Systémová pamäRiadiacalogikaCacheRiadiacalogikaVýkonné jednotkyLogickýprocesor 2Systémová pamäCacheRiadiacalogikaVýkonné jednotkyVýstupSystémovázbernicaSystémovázbernicaPorov<strong>na</strong>nie „plnohodnotného“ dvojprocesorovéhosystému (a) so systémom vyuívajúcim mikroprocesors technológiou HyperThreading (b)vyšší poèet a nišia hrúbka rebier zvyšujú úèinnúplochu chladièa, a teda jeho efektívnos.PRAKTICKÉ VYUITIEHYPERTHREADINGUNa to, aby ste mohli HyperThreading vyui, jepotrebný nielen mikroprocesor, ktorý ho podporuje,ale aj èipová súprava a, samozrejme, operaènýsystém a aplikácie. Pokia¾ ide o prvú podmienku,èipové súpravy <strong>na</strong> konštrukciu hyperthreadingovýchsystémov sú k dispozícii, Intelsám ponúka štvoricu èipových súprav. Najvyššímmodelom je u klasicky súprava i850E (zlepšenái850) podporujúca pamäte Rambus, ïalej <strong>na</strong>sledujúvarianty èipovej súpravy i845, konkrétneide o verzie GE, PE a GV, všetky tri sú nové a podporujúpamäte DDR s pracovnou frekvenciou 333MHz.V oblasti operaèných systémov sú momentálnek dispozícii Windows XP a Linux (jadro vyššie ako2.4.17). Otázne je, èi bude podpora Hyper-Threadingu sprístupnená aj pre systémy Windows2000 (pri Windows 2000 Server je). Staršie systémy,ako Windows 98 a ME, HyperThreadingnepodporujú.ÈO TO BUDE STÁ?Ako kadá novinka ani Pentium 4 3,06 HT nebudelacná záleitos. Ceny èipových súprav sa odpredchodcov nijako výz<strong>na</strong>mne nelíšia: i850E – 40USD, i845GE – 37 USD, i845PE – 34 USD a 845GV– 28 USD, ce<strong>na</strong> samotného mikroprocesora – 637USD – je však dos vysoká.SLOVENSKÁ PREMIÉRAV ROVNAKÝ DEÒ AKO SVETOVÁ!Uvedenie <strong>na</strong>jnovšej verzie mikroprocesora Pentium4 bolo zaujímavé aj z nášho regionálneho poh¾adu.V Bratislave a Košiciach sa toti v deò oficiálnehopredstavenia nového mikroprocesora ko<strong>na</strong>liprezentácie spoloènosti Intel pre obchodnýchpartnerov, <strong>na</strong> ktorých boli k dispozícii poèítaèovézostavy zaloené <strong>na</strong> uvádzanom èipe. V rámciprvej mali zákazníci monos vidie v akcii systémBrave GoldLine 73G0 od spoloènosti ProCA, v Košiciachzasa systém TLG-111, postavený spoloènos-ou Telegrafia.TESTYNa otestovanie oboch systémov sme pouili rov<strong>na</strong>kétestovacie programy, aké boli pouité prirealizácii nedávneho testu Výkonný poèítaè <strong>na</strong>jeseò 2002 (PC REVUE è. 10/2002, s. 44). Výnimkousú programy Ziff-Davis a aplikácie CD Tacha DVD Tach, ktoré sme tentoraz s oh¾adom <strong>na</strong>krátkos èasu, ktorý sme mali k dispozícii <strong>na</strong>otestovanie systémov, vynechali. Keïe èasovýpriestor <strong>na</strong> testovanie bol obmedzený, poèet realizovanýchtestov sme zníili, v kadom prípadevšak máme k dispozícii dostatok výsledkov.Vyhodnotenie testov. Výsledky testov, ktorésme <strong>na</strong> oboch systémoch <strong>na</strong>merali, nájdete v tabu¾ke.Samozrejme, uvádzame tak hodnoty <strong>na</strong>meranés aktivovanou funkciou HyperThreading(v tabu¾ke ako Brave GoldLine 73G0 HT a Tlg-111HT), ako aj hodnoty <strong>na</strong>merané pri v reime, keïbola táto funkcia zakázaná (v tabu¾ke ako BraveGoldLine 73G0 a Tlg-111). Pre porov<strong>na</strong>nie sme dotabu¾ky doplnili aj výsledky testov dvoch zostávz októbrového testu. Okrem zostavy Zero GX226,ktorá disponovala <strong>na</strong>jvyšším výkonom v teste,sme <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie vybrali aj zostavu Space D,ktorá mala <strong>na</strong>jvýkonnejší mikroprocesor v teste.Z uvedených výsledkov je zrejmé, e novinkaod Intelu bola viac ako zdatná. Badate¾ný je ajrozdiel vo výkonnosti pri testoch so zapnutýma vypnutým HyperThreadingom. Osobne ma zistenýrozdiel vo výkonnosti príjemne prekvapil,ani jeden z pouitých testov toti ešte nie je preHyperThreading optimalizovaný.Samozrejme, zostavy sme vy<strong>sk</strong>úšali aj pri benejpráci. Najmä pri práci s kancelár<strong>sk</strong>ymi aplikáciamia multimédiami bol nárast výkonnostipri aktivovanom HyperThreadingu badate¾ný.42 PC REVUE 12/2002


R E V U EBrave GoldLine 73G0Historicky prvým systémom s 3 GHz mikroprocesoromPentium 4, ktorý sme mali monos otestova,bol systém Brave, postavený spoloènosouProCa. Systém sme síce mali k dispozícii iba tridsašeshodín, v ktorých sú zahrnuté dve noci, èo<strong>na</strong>ozaj nie je ve¾a, ale <strong>na</strong> oboznámenie sa so systémomto staèilo!Konfigurácia. Testovaný systém bol postavený<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e Intel D845PESV, ktorá je vybavenáèipovou súpravou i845PE. Do<strong>sk</strong>a má formát ATX,podporuje mikroprocesory Intel Pentium 4 so systémovouzbernicou pracujúcou <strong>na</strong> frekvencii 400 i 533MHz, pamäte DDR (dva sloty pre 266 alebo 333MHz). Na do<strong>sk</strong>e je integrovaný audioadaptér, dvojkanálovýradiè pevných di<strong>sk</strong>ov (ATA/100), šesticaportov USB 2.0, paralelný port, sériový port a dvojicaportov PS/2. Na základnej do<strong>sk</strong>e je slot AGP (4×)a šes slotov PCI.Zostavu dopåòala grafická karta Microstar (MSI8863) s èipom GeForce4 Ti 4200 a 128 MB pamäte,di<strong>sk</strong>ový subsystém tvorili 80 GB pevný di<strong>sk</strong>Western Digital a DVD mechanika Comaq DVD-117(výrobcom je Pioneer). Systém disponoval 1 GBoperaènej pamäte DDR 333 (dva 512 MB modulySamsung).Zapoièal: ProCA, s. r. o., Tr<strong>na</strong>vaCe<strong>na</strong>: 64 990 Sk bez DPH (79 938 Sk vrátane DPH)Telegrafia TLG−111Deò po oficiálnom uvedení sa do redakcie dostal ajdruhý „sloven<strong>sk</strong>ý“ hyperthreadingový systéma mòa po návrate z pra<strong>sk</strong>ej tlaèovky Intelu miestovytúeného oddychového víkendu èakala ïalšia„šichta“.Konfigurácia. Rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci ajtento stroj bol postavený <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e IntelD845PESV, vybavenej èipovou súpravou i845PE.V úlohe pamäového subsystému boli aj tu vyuitépamäte DDR, v tomto prípade iba jeden moduls kapacitou 256 MB (Pmi Elixir), pracujúci <strong>na</strong> frekvencii266 MHz (škoda, do<strong>sk</strong>a podporuje aj 333MHz). Z komponentov integrovaných <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e boli vyuité: dvojkanálový radiè pevných di<strong>sk</strong>ov(ATA/100), štvorica portov USB 2.0, paralelnýport, sériový port a dvojica portov PS/2. Na základnejdo<strong>sk</strong>e je slot AGP (4×), šes slotov PCI a zvukovýadaptér. Posledné menované zariadenie však nebolovyuité. V úlohe zvukovej karty bola vyuitá zvukovákarta Creative Labs Sound Blaster Audigy.Zostavu dopåòala grafická karta Inno 3D Tor<strong>na</strong>dos èipom GeForce4 MX440 a 128 MB videopamäte,di<strong>sk</strong>ový subsystém tvorili 80 GB pevný di<strong>sk</strong> SeagateBarracuda ATAIV a DVD mechanika Toshiba SD-R1202.Zapoièal: Telegrafia, s. r. o., KošiceCe<strong>na</strong>: 59 990 Sk bez DPH (73 788 Sk vrátane DPH)Najcite¾nejšie sa nám zdalo zrýchlenie práces audiom a videom „<strong>na</strong> pozadí“. Lahôdkou <strong>na</strong> systémochs aktivovaným HyperThreadingom je všakaj extrakcia komprimovaných balíkov èi otváranieprezentácií PowerPoint.ZÁVERIntel opä raz dokázal, e má svoju stratégiu plánovaniaa uvádzania produktov ve¾mi dobre prepracovanú.Druhé <strong>na</strong>rodeniny mikroprocesora Pentium4 oslávil <strong>na</strong>jlepším moným spôsobom – uviedolnovšiu, výkonnejšiu verziu, ktorá otvára v oblastide<strong>sk</strong>topových mikroprocesorov novú etapuhistórie. Priznám sa, u v septembri, keï som videlprvé prezentácie hyperthreadingového systému <strong>na</strong>podujatí Intel Developer Forum (reportá ste simohli preèíta v PC REVUE è. 10/2002), bol som zvedavý,ako sa táto technológia uplatní v praxi. Dnespo prvých reálnych <strong>sk</strong>úsenostiach som optimistom.Úèinky HyperThreadingu pocítite aj v prípade,e nebudete pouíva optimalizované aplikácie,verím však, e tie tu budú èo<strong>sk</strong>oro a <strong>na</strong>mi prezentovanýnárast výkonnosti bude ešte markantnejší.Som si plne vedomý toho, e moje <strong>sk</strong>úsenosti s novoutechnológiou sú minimálne, <strong>na</strong> druhej stranemal som v rukách u pekných pár systémov, takesi azda svoje tvrdenie môem dovoli.Kým pri predvádzaní technológie HyperThreadingIntel tvrdil, e mikroprocesory s touto funkcioubudú k dispozícii iba <strong>na</strong> frekvenciách vyššíchako 3,06 GHz, dnes vyzerá situácia i<strong>na</strong>k. Tesne pooficiálnom uvedení tejto novinky sa toti objaviliPoèítaè Zero Space D Brave Brave TLG−111 TLG−111GX226 GoldLine GoldLine HT73G0 73G0 HTVÝKON CPUPCMark 2002 CPU (<strong>sk</strong>óre) 5457 5951 7432 7606 7258 7435Sandra CPU (MIPS) 4371 4620 6134 7171 6010 7138Sandra CPU MM Int. (it/s) 8880 9956 12356 14358 12169 14321Sandra CPU MM FP. (it/s) 11111 12052 16223 22330 15205 22116VÝKON PAMÄTEPCMark 2002 Memory (<strong>sk</strong>óre) 5759 4317 6448 6565 5080 5113Sandra Chipset Memory Int (MB/s) 2806 1907 2525 2529 1981 1980Sandra Chipset Memory FP (MB/s) 2807 1916 2527 2529 1992 1987VÝKON GRAFIKY3DMark 2001SE 11097 5857 10617 10637 6074 6016APLIKAÈNÉ TESTYBAPCo Index 275 282 258 264BAPCo Office Productivity 205 206 196 201 179 183BAPCo Internet Content Creation 235 250 387 395 379 386SANDRA 2003Sandra CPU – – 7929 8974 7822 9031Sandra FPU – – 1768 2662 1768 2657Sandra iSSE2 – – 4064 5969 4059 5900Sandra CPU MM Int. (it/s) – – 12271 14163 1224 14162Sandra CPU MM FP. (it/s) – – 15601 22653 15581 22580Sandra Chipset Memory Int (MB/s) – – – – 1981 1980Sandra Chipset Memory FP (MB/s) – – – – 1992 1987správy, e HyperThreading sa pravdepodobneobjaví aj v pomalších verziách (z poh¾adu úpravjadra to nie je problém), dokonca mono aj v Celeronoch(!?), poslednej informácii by som všakve¾mi neveril. O tom, e Intel má s Hyper-Threadingom ve¾ké plány, svedèí aj <strong>sk</strong>utoènos, eu v budúcom roku sa doèkáme novej verzie mikroprocesoraPentium 4, vyvíjaného pod kódovýmmenom Nehalem, ktorý by sa mal pre softvér „tvári“ako štvorica mikroprocesorov! Nu, zdá sa, esa máme <strong>na</strong> èo teši.44 PC REVUE 12/2002


R E V U EVRECKOVÉ POÈÍTAÈE<strong>na</strong> konci roka 2002ONDREJ MACKOTest vreckových poèítaèovsme uverejnili v januárovomèísle PC REVUE. Celý roksme vás však priebeneinformovali o prírastkochv tejto oblasti. Vreckovépoèítaèe toti predstavujúv súèasnosti jednuz <strong>na</strong>jdy<strong>na</strong>mickejšie sarozvíjajúcich oblastí IT.Pribúdajú modely i výrobcovia,ktorí sa v tejto oblasti s<strong>na</strong>iapresadi – tento trend vidiehlavne u producentovz Ïalekého východu.Evidentným trendom jezvyšovanie výkonu, podstatnérozšírenie komunikaènýchschopností a celkový nárastfunkènosti PDA.V<strong>na</strong>sledujúcom preh¾ade uvedieme základnévlastnosti vreckových poèítaèov (PDA – Perso<strong>na</strong>lDigital Assistent), rozdelíme ich do kategóriía zhodnotíme oèakávané trendy. V <strong>na</strong>dväzujúcomteste potom podrobnejšie opíšeme 14modelov, ktoré prešli <strong>sk</strong>úškami v <strong>na</strong>šej redakcii.HLAVNÉ URÈENIE PDAZamyslime sa <strong>na</strong> chví¾u, <strong>na</strong> èo sa vlastne dnes<strong>na</strong>jviac pouívajú poèítaèe. Na poèítaèi predovšetkýmvytvárate dokumenty – píšete správy,pracujete s tabu¾kami, pripravujete si prezentácie.Poèítaè je však èoraz viac aj komunikaènýmprostriedkom. Z<strong>na</strong>mená to, e pomocou neho stespojení s inými ¾uïmi, organizáciami, <strong>na</strong>pr.pomocou elektronickej pošty, zí<strong>sk</strong>avate informáciez internetových stránok a pod. Okrem tohomáte v poèítaèi uloené pracovné alebo súkromnékontaktné informácie, osobné údaje a inédôleité údaje – heslá, výroèia atï.Problém je v tom, e moderný ivotný štýl sanesie v z<strong>na</strong>mení mobility – všetky tieto údajechcete ma stále pri sebe, a to aj mimo pracovi<strong>sk</strong>a.Aj <strong>na</strong> sluobnej ceste si chcete pozrie maily,potrebujete <strong>na</strong> ne reagova, mono musíte prezákazníkov okamite pripravi ponuky alebo sistiahnu aktuálny cenník z firemnej stránky. Navyšepotrebujete aj telefonova a všetky informácieo kontaktochby stemali ma stále sosebou. Práve <strong>na</strong> takýtoúèel sa hodia vreckové poèítaèe,ktoré môete pohodlne nosiso sebou.Vreckové poèítaèe nemajú iadne pohyblivémechanické súèasti, ako je <strong>na</strong>pr. pevný di<strong>sk</strong>.Z toho vyplýva, e poruchovos i celková odolnosPDA je ove¾a vyššia, ne je to pri notebookualebo stolnom poèítaèi. Všetky údaje sú uschovanév pamäti RAM, ktorá je aj po vypnutí prístrojazálohovaná elektrickou energiou. Operaènýsystém a základné aplikácie sú uschované v pamätiROM. Štart vreckového poèítaèa je takokamitý. Nemusíte <strong>na</strong> niè èaka, iadne bootovanieèi štart aplikácií. To je ve¾mi výhodnévtedy, ak „v teréne“ súrne h¾adáte nejakú informáciu,<strong>na</strong>pr. telefónne èíslo. Vtedy zapnete PDAa všetky telefónne èísla máte pred sebou do jednejsekundy. Rov<strong>na</strong>ko si môete okamite poz<strong>na</strong>èikrátku poznámku, prezrie alebo operatívnezmeni <strong>na</strong>plánované úlohy alebo termínyschôdzok.46 PC REVUE 12/2002


R E V U EAko sme u spomenuli, jednou z èastých po-iadaviek pouívate¾ov vreckových poèítaèov jeaj prenos hlasu, teda telefonovanie. Jednoduchonie je vdy pohodlné ma so sebou dva prístroje– vreckový poèítaè a mobilný telefón. V súèasnostipreto vzniká kategória vreckových poèítaèov,ktoré u obsahujú aj v nejakej forme integrovanýmobilný telefón.Takéto prístroje vyrábajú tradièní výrobcoviavreckových poèítaèov, ktorí pomocou rozširujúcehopríslušenstva umoòujúdoplni PDA tak, abymohol súèasneslúi aj ako mobilný telefón.Niektorí výrobcovia ponúkajúPDA v takej forme, emodul mobilného telefónu je integrovanýpevne a nedá sa oddeli. K tomu <strong>na</strong>vyše pristupujúaj „tradièní“ výrobcovia mobilných telefónov,ktorí doplòujú telefóny o funkcie vlastnévreckovým poèítaèom.Dochádza tak k prelí<strong>na</strong>niu vreckových poèítaèova mobilných telefónov a vzniku nového kombinovanéhoprístroja.DIZAJNNávrhári vreckových poèítaèov ich dizajn prispôsobiliopísanému spôsobu pouitia. Na prednýpanel prístrojov umiestnili tlaèidlá, ktoré vás <strong>na</strong>jedno stlaèenie privedú k <strong>na</strong>jpouívanejším aplikáciám– kalendáru, telefónnemu zoz<strong>na</strong>mu, vyh¾adaniuinformácií alebo poznámkam. Ïalšousúèasou predného panela je aj jedno kombinovanéalebo dve oddelené tlaèidlá <strong>na</strong> posun zobrazeniapo stranách. Niektoré PDA majú integrovanéaj kombinované <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo (oz<strong>na</strong>èujesa ako jog dial), ktorým sa dajú rýchlo prechádzaaktuálne zobrazené vo¾by. Najèastejšie jejog dial umiestnený <strong>na</strong> ¾avej strane PDA a manipulujetes ním palcom ¾avej ruky. S výhodou hovyuijete <strong>na</strong>pr. pri prechádzaní telefónnehozoz<strong>na</strong>mu. Jog dial môe by takisto kombinovanýs tlaèidlom <strong>na</strong> pohyb po stranách.Priemerná hmotnos vreckových poèítaèovv <strong>na</strong>šom teste je okolo 150 gramov a ich hrúbkaje v prevanej väèšine prípadov do dvoch centimetrov.Celkové rozmery PDA tak vlastne zodpovedajúmenšiemu papierovému zápisníku.Dnešné PDA sú multimediálne, a teda dokáupracova so zvukom, zobrazova obrázky èi premietavideo. K niektorým PDA sa dajú pripojislúchadlá a vyuijete ich ako hudobný prehrávaè.Prevaná väèši<strong>na</strong> PDA v <strong>na</strong>šom teste nepouívamechanickú klávesnicu a text sa zadávapomocou rozpoznávania textu písaného rukou.V takomto prípade sa v súèasných PDA od pouívate¾avyaduje, aby sa <strong>na</strong>uèil istý spôsob písaniaz<strong>na</strong>kov. Obyèajne ide o spôsob ich písaniajedným ahom, èo si musíte jednoducho <strong>na</strong>cvièi.Chví¾u to síce potrvá, ale zvládnu sa to dá.Existujú aj vreckové poèítaèe s mechanickouklávesnicou. Rozmery klávesov sa však museliprispôsobi stiesneným pomerom PDA. Aj v tomtoprípade sa teda od pouívate¾a vyaduje urèitázruènos (a drobnejšie prsty), ale väèšinouje zadávanie textu v tomto prípade jednoduchšie.Dnešné PDA zvyèajne podporujú niektorú z externýchpamäových kariet. Z h¾adi<strong>sk</strong>a rozmerovsa <strong>na</strong>jväèšej popularite tešia karty Secure Digital/MultiMedia Card (SD/MMC). Na takýchto kartáchsa <strong>na</strong>pr. dodávajú programy, ale môu slúi aj <strong>na</strong>rozšírenie operaènej pamäte. Existujú aj karty zaisujúcepríslušnú funkciu – <strong>na</strong>pr. Bluetooth s konektoromkompatibilným s kartou SD.Ïalšie poèítaèe podporujú karty Compact-Flash/MicroDrive (CF/MD). Karty tohto typu majúobyèajne vyššiu kapacitu pamäte, resp. zaisujúniektorú funkènú vlastnos. Tak existuje <strong>na</strong>pr.digitálny fotoaparát, ktorý sa dodáva s konektoromCF.Digitál<strong>na</strong> kamera s pripojením pomocou CompactFlashPoiadavka <strong>na</strong> podporu doplnkových kariet zostrany pouívate¾ov <strong>na</strong>rastá – èasto práve tátovlastnos rozhoduje pri kúpe príslušného PDA.Niektoré PDA umoòujú súèasne poui karty CFi SD a pouívate¾ sa sám môe rozhodnú, èo mu<strong>na</strong>jlepšie vyhovuje.Niektoré PDA umoòujú súèasne poui viacerokariet (Fujitsu Siemens Pocket LOOX 600)Ïalšou z podporovaných kariet je MemoryStick, ktorú presadzuje hlavne spoloènos Sony.Toto vyhotovenie je populárne aj medzi východoázij<strong>sk</strong>ýmiproducentmi. Aj v tomto prípadeexistuje viacero funkèných doplnení – opä siÏalšou monosou rozširovania je port Memory Stick(Sony PEG-SL10)môete vybra <strong>na</strong>pr. rozšírenie PDA <strong>na</strong> digitálnyfotoaparát pre toto rozhranie.Na synchronizáciupouívajú viaceré PDAšpeciálnu kolí<strong>sk</strong>uSYNCHRONIZÁCIA ÚDAJOVDizajn PDA doplòuje aj integrácia komunikaènýchzariadení. PDA môete predovšetkým prepojiso stolným poèítaèom a s ním synchronizovaúdaje. V tomto prípade sa <strong>na</strong>jèastejšie pouívapripojenie USB, <strong>na</strong>pr. pomocou synchronizaènejkolí<strong>sk</strong>y alebo synchronizaèného kábla.PDA sa pritom do kolí<strong>sk</strong>y zasunie a stlaèenímsynchronizaèného tlaèidla, resp. <strong>na</strong> pokyn v ovládacomsoftvéri sa údaje <strong>na</strong>vzájom vymenia.Okrem spojenia s poèítaèom obsahuje kadéz testovaných PDA nejakú bezdrôtovú technológiu,ktorá mu umoòuje komunikova s okolím.Všetky PDA majú integrovaný bezdrôtový infraèervenýport, oproti minulosti sa v niektorýchdrahších modeloch objavil aj Bluetooth. Tentospôsob komunikácie blišie opisujeme <strong>na</strong> inommieste v tomto èísle PC REVUE. Hlavným rozdielomoproti infraèervenému spojeniu je v prípadeBluetooth vyššia komunikaèná rýchlos, väèšídosah a odstránenie podmienky, e komunikujúcezariadenia musia <strong>na</strong> seba vidie.PDA s Bluetooth môe by potom <strong>na</strong>pr. cezcentrálny prístupový bod pripojené do internetualebo podnikovej siete. Infraèervené i Bluetoothpripojenie slúi <strong>na</strong> spojenie <strong>na</strong> relatívne krátkuvzdialenos. Pri väèšej vzdialenosti sa pouívaWi-Fi pripojenie. V <strong>na</strong>šom teste je aj PDA, ktorétakúto formu pripojenia obsahuje u v štandardnejdodávke.POUÍVANÉ OPERAÈNÉ SYSTÉMYPod¾a pouitého operaèného systému sa vreckovépoèítaèe delia <strong>na</strong> nieko¾ko kategórií, ktoré súcharakterizované funkènými vlastnosami, cenoua rozmermi PDA. Palm OSHistoricky starším operaèným systémom je PalmOS. Za týmto operaèným systémom v súèasnostistojí spoloènos Palm Computing a jej divíziaPalm Source. Dnes sa bene pouíva verzia 4.1tohto operaèného systému, niektoré PDA sa všakspoliehajú <strong>na</strong> staršiu verziu 3.5. Rozdiely medzitýmito verziami nie sú príliš výrazné. Verzia 4.112/2002 PC REVUE 47


R E V U EPalm OS 4.1 umoòuje priame písanie poznámok<strong>na</strong> displeji PDApriniesla z pouívate¾<strong>sk</strong>ej stránky hlavne monospísania poznámok priamo <strong>na</strong> plochu obrazovky.Tento spôsob pouívatelia privítali, lebosú <strong>na</strong> to zvyknutí <strong>na</strong>pr. z papierového poznámkovéhobloku.Spoloènos Palm Source u predstavila aj vízieïalších verzií tohto operaèného systému. PalmOS 5.0 niektoré komerène dostupné prístroje upouívajú. Palm OS 5.0 podporuje hardvérovúplatformu ARM 7 a rozširuje multimediálnu podporuvo vreckových poèítaèoch. Zavádza aj lepšiupodporu bezdrôtových sietí a jednoduchšiepouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie. Z oblasti bezdrôtovéhospojenia Palm OS 5.0 poèíta s Bluetooth, GSM,CDMA, 2,5G/3G i 802.11b. Z h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènostipodporuje 128-bitové kryptovanie súborov.Nasledujúca verzia Palm OS 6.0 sa má v PDAobjavi <strong>na</strong> budúci rok. Bude vychádza z operaènéhosystému BeOS, od ktorého zdedí architektúrua niektoré algoritmy. Verzia 6.0 budezameraná <strong>na</strong> bezpeènos aplikácií a <strong>na</strong>jnovšiekomunikaèné rozhrania. Pôjde <strong>na</strong>pr. o káblovépripojenie <strong>na</strong> Ethernet, bezdrôtové pripojeniek sieti a GPRS. Palm OS 6.0 bude aj lepšie pripravený<strong>na</strong> vstup z<strong>na</strong>kov z klávesnice a budespolupracova s operaèným systémom Microsoft.NET. Výhodou je garantovaná spätná kompatibilitaaplikácií so systémom OS 4.0 a 5.0.Synchronizaèný program má podporova aj operaènýsystém Linux.Sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia pre Palm OS nie je problém(Palm m515)PDA s Palm OS sú s osobným poèítaèom spojenépomocou programu Palm De<strong>sk</strong>top a jeho komponentuHotSync. Zaistená je aj priama kompatibilitas programom Microsoft Outlook a synchronizovasi tak môete maily, kontakty, úlohya poznámky. Pre PDA s Palm OS pripravuje firmaApple pre poèítaèe Macintosh nový typ synchronizácies vyuitím technológie iSync. Operaènýsystém Palm OS existuje aj v sloven<strong>sk</strong>ej lokalizovanejverzii.Doplòujúca aplikácia <strong>na</strong> sledovanie èasu v rozliènýchregiónoch sveta (Sony PEG-T625C)Aj v platforme Palm OS si môete spravova súboryz Microsoft OfficeProgram Palm De<strong>sk</strong>top sa vyuíva aj <strong>na</strong> inštaláciunových programov do PDA s Palm OS. Pomocoupouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania pridávateprogramy, ktoré máte uloené v stolnom poèítaèi.Pri <strong>na</strong>jblišej synchronizácii údajov sa potomprogramy <strong>na</strong>inštalujú do PDA. Alter<strong>na</strong>tívnemôete <strong>na</strong>inštalova programy aj tak, e ich prenesietez jedného PDA do druhého. Tento processa oz<strong>na</strong>èuje ako Beam a vyuíva sa pri òom prenosúdajov pomocou infraèerveného portu. Niekadú aplikáciu však môete takýmto spôsobomprenies – niektoré programy sú proti preneseniuchránené. Odinštalovanie programov sa realizujepriamo prostriedkami operaènéhosystému Palm OS <strong>na</strong> PDA.Cez infraèervený port si môetevymieòa aj ïalšie údaje medzi vreckovýmipoèítaèmi. Populárne je hlavneposielanie elektronickej vizitky.Súèasou operaèného systému PalmOS sú bené aplikácie, ktoré pouívate¾oèakáva od kadodenného pomocníkado vrecka. Nájdete tu databázu kontaktov,poznámky, zoz<strong>na</strong>m úloh alebokalendár. Ïalej je to kalkulaèka a uitoènýnástroj <strong>na</strong> h¾adanie informácií vo všetkýchdatabázach. Viaceré spoloènosti pridávajú k základnémuoperaènému systému aj vlastné aplikácie– ob¾ube sa teší hlavne svetový èas, kresliaciprogram, albumy a pod. Mnostvo programovsa <strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong> inštalaènom CD médiu, ve¾a sadá nájs aj <strong>na</strong> internete. Tie sú buï zadarmo,alebo sú šírené ako shareware.Ve¾mi uitoèné sú programy, ktoré vámumoòujú pracova priamo so súbormi z balíkakancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií. Ide o systém DocumentsToGo,ktorý zaisuje nielen konverziu formátovmedzi PDA a PC, ale dokáe ich aj synchronizova.Tento balík integruje do základnejsoftvérovej dodávky viacero výrobcov PDA sPalm OS. Pocket PCÏalším pouívaným operaèným systémom jeMicrosoft Pocket PC (predtým aj Microsoft WindowsCE). Aktuál<strong>na</strong> verzia sa <strong>na</strong>zýva Pocket PC2002. PDA s takýmto operaèným systémom jeúplne integrované do prostredia stolného poèítaèaèi notebooku s operaèným systémom triedyWindows. Vidíte ho tak priamo v poloke MôjPri platforme Pocket PC 2002 vidíte poèítaè priamov poloke Môj poèítaèLokalizáciaoperaènéhosystémuPocket PC2002 (CassiopeiaE-200)poèítaè a môe s ním vlastne pracova, ako kebybol integrálnou súèasou poèítaèa.Celé ovládanie tohto systému sa podobá operaènémusystému Windows XP a nie je problémzvládnu ho za pár hodín. Aj Pocket PC 2002 uexistuje v sloven<strong>sk</strong>ej lokalizovanej verzii.V základnej verzii Pocket PC 2002 nájdete aj„vreckové“ edície programov z balíka kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií Office. Z<strong>na</strong>mená to, e môetepouíva jednoduchú verziu Wordu, Excelu aleboPowerPointu a v nich vytvára dokumenty. Pouívate¾nájde v softvérovej dodávkekalkulaèku, poznámky (i hlasové), kontakty,poštový program èi internetovýprehliadaè. Na inštalaènom CD bývajúïalšie programy orientované hlavne<strong>na</strong> spracovanie grafiky. Aj pre platformuPocket PC 2002 nájdete ve¾a programov<strong>na</strong> internete – v tomto prípadevšak <strong>sk</strong>ôr v platenej podobe.V tejto kategórii nie je problém anis <strong>na</strong>hrávaním hudobných súborov MP3alebo WMA. Ak potrebujete prenieshudbu do PDA priamo z hudobného CDmédia, môete poui <strong>na</strong>pr. WindowsMedia Player z operaèného systému48 PC REVUE 12/2002


Do PDA s Pocket PC môete prenies hudobné súbory priamo z CDmédia (Cassiopeia E-200)Windows XP. Vreckový poèítaè sa pritom správa akomobilné zariadenie, do ktorého je moné prenieshudbu. No opaèný smer z PDA do poèítaèa nie jevzh¾adom <strong>na</strong> ochranu autor<strong>sk</strong>ých práv podporovaný.V rámci operaèného systému Pocket PC 2002môete plnohodnotne pracova s pamäovými kartami,ktoré máte zasunuté v PDA. Je tak monépriame èítanie i zápis údajov. To vyuijete <strong>na</strong>pr. priprezeraní fotografií z digitálneho fotoaparátu <strong>na</strong>vreckovom poèítaèi.Pamäové kartyvidíte priamo vprie<strong>sk</strong>umníkovisystému PocketPC 2002Inštalácia programov a synchronizácia údajov sarealizuje pomocou programu Microsoft ActiveSync.Prenos údajov medzi PC a PDA je v tomto prípademoný jednoduchým presúvaním súborov v zlokeMôj poèítaè. Pri tomto procese sa automaticky realizujeaj konverzia formátov. Súèasou PDA s PocketPC ve¾mi èasto býva aj program Microsoft Outlook2000.Synchronizácia údajov pri platforme Pocket PC 2002Softvér dodaný spolu s operaènýmsystémom Pocket PC 2002 podporuje ajtechnológiu Server ActiveSync. Ten zaisujepriamu serverovú synchronizáciuelektronickej pošty, kalendárov a kontaktovmedzi PDA a podnikovými servermiExchange 2000. V pripravovanejplatforme Microsoft .NET bude ma <strong>na</strong>starosti synchronizáciu údajov s PDAkomponent Microsoft Mobile Information2002 Server.Ani Pocket PC 2002 sa neprestane vyvíja.Microsoft u oznámil uvedenieedície Pocket PC 2002 Phone Edition. Máto by platforma pre kombinované vreckovépoèítaèe a mobilné telefóny. Jejzlepšenia sa majú zamera <strong>na</strong> prenoshlasu a dát. Prvý produkt s touto edícioumá oz<strong>na</strong>èenie XDA a pochádza od firmymmO2 (<strong>www</strong>.mmO2.com).Ïalšou vetvou vývoja bude operaèný systémMicrosoft Smartphone 2002. Ten má by urèenýšpeciálne pre mobilné telefóny a má zabezpeèovaniektoré vybrané funkcie vreckových poèítaèov.Tento operaèný systém Microsoft vyvíja v spoluprácis firmou Texas Instruments. Alter<strong>na</strong>tívne operaèné systémyOkrem týchto dvoch hlavných <strong>sk</strong>upín sa pouívajúaj ïalšie operaèné systémy. Asi <strong>na</strong>jdôleitejší je systémSymbian, za ktorým stojí viacero firiem, vedenýchspoloènosou Psion (vyrába vreckové poèítaèes plnohodnotnou klávesnicou). Dnes sú však známejšiemobilné telefóny od firmy Nokia alebo Sony-Ericsson, ktoré pouívajú tento operaèný systém.V oblasti vreckových poèítaèov sa s<strong>na</strong>í presadiaj Linux. Známe sú <strong>na</strong>pr. PDA od firmy Sharp, ktorétento operaèný systém pouívajú.Ïalší výrobcovia pouívajú vlastný operaènýsystém, prispôsobený pre konkrétny vreckový poèítaèèi mobilný telefón. V tomto prípade môe byproblém s rozširujúcimi aplikáciami. Všeobecnýmštandardom pre mobilné zariadenia sa stávajú aplikácie<strong>na</strong>písané v jazyku J2ME. Takýchto aplikácií jeu vytvorených viacero.DISPLEJVäèši<strong>na</strong> vreckových poèítaèov v <strong>na</strong>šom teste pouívadotykový displej. Z<strong>na</strong>mená to, e displej jed<strong>na</strong>kzobrazuje údaje, ale zároveò slúi aj <strong>na</strong> zadávanieúdajov. Ako myš sa tak pouíva dotykové pero(stylus), ktoré býva zvyèajne umiestnené <strong>na</strong> pravejstrane PDA. Stylus sa èasto pouíva aj ako nástroj <strong>na</strong>realizáciu resetu PDA. Na resetovanie toti trebapotlaèi zapustené tlaèidlo v zadnej èasti PDA.Reset v PDA je však ove¾a zriedkavejší jav, ne jeto <strong>na</strong>pr. v prípade PC s operaèným systémom Windows.Platí to tak pre systém Palm OS, ako i PocketPC 2002. Napriek tomu sa mu niekedy nevyhnete.Niektoré lacnejšie PDA stále pouívajú monochromatickýdisplej. Ob¾úbenou farebnou kombináciouje v tomto prípade èierny text èi ikony <strong>na</strong>svetlozelenom pozadí. Údaje <strong>na</strong> monochromatickomdispleji sa dajú ¾ahko preèíta pri rozliènýchsvetelných podmienkach. Za šera alebo v tme sapouíva tzv. negatívne podsvietenie – v tomto prípadesú ikony a text zobrazené svetlozelenou farbou<strong>na</strong> tmavšom pozadí.


R E V U ES vývojom techniky sa ove¾a èastejšie objavujúfarebné displeje. Pouívatelia chcú farbu, pretoezobrazenie údajov je efektnejšie. Lene farebnýdisplej má vyššiu spotrebu energie a <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>priamom slneènom svetle údaje <strong>na</strong> òom dosako preèítate. Väèši<strong>na</strong> dnešných PDA s farebnýmdisplejom podporuje zobrazenie viac ako65-tisíc farieb.PDA s Palm OS majú rozlíšenie displeja zvyèajne160 × 160 bodov. Spoloènos Sony vo svojichPDA pouíva dvojnásobné rozlíšenie (320 × 320)a <strong>na</strong> displeji to aj vidie.Pracovná plocha poèítaèov platformy Palm OS(Sony PEG-T625C)Pod displejom býva v prípade PDA s Palm OSumiestnená plocha <strong>na</strong> zadávanie textu. Tá je rozdelená<strong>na</strong> èas <strong>na</strong> zadávanie písmen a èas <strong>na</strong>zadávanie èíslic. Po okrajoch tejto plochy bývajúumiestnené „virtuálne“ tlaèidlá <strong>na</strong> vyvolanie pracovnejplochy, doplnkového menu aktuálnej aplikácie,kalkulaèky a h¾adanie informácií. Pokia¾ ideo prístroje s mechanickou klávesnicou, táto plochaúplne chýba a celé ovládanie sa sústreïuje <strong>na</strong>klávesnicu. Viaceré klávesy majú kombinovanývýz<strong>na</strong>m.V prípade operaèného systému Pocket PC jednes štandardom farebný displej s rozlíšením240 × 320 bodov a poètom farieb viac ako 65-OS sa <strong>na</strong>chádzajú prístroje, ktoré <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájaniepouívajú ceruzkové batérie rozmeru AAA. K dnešnémuštandardu však <strong>sk</strong>ôr patrí pouitie <strong>na</strong>bíjate¾nejbatérie typu Li-Ion alebo Li-Polymer. Tietobatérie sa vdy dobíjajú z externého <strong>na</strong>bíjaciehozdroja, ktorý sa pripája <strong>na</strong> sie. Pravdepodobnez dôvodu prúdového obmedzenia sa nevyuíva<strong>na</strong>bíjanie z portu USB.Niektoré PDA realizujú <strong>na</strong>bíjanie batérie lenpomocou synchronizaènej kolí<strong>sk</strong>y. Je to v istomzmysle nevýhoda, pretoe v tom prípade musíte<strong>na</strong> cesty so sebou nosi okrem <strong>na</strong>bíjacieho zdrojaaj kolí<strong>sk</strong>u. V doplnkovej výbave sa však obyèajnenájde aj cestovné vyhotovenie <strong>na</strong>bíjaciehozdroja.Èo sa týka doby ivotnosti batérie, udávanejvýrobcom, treba túto hodnotu vdy bra s rezervou.Podmienky, pri ktorých bola táto hodnotameraná, sú teoretické – býva to s vypnutým podsvieteníma poèíta sa s priemerným pouívanímPDA. PDA s operaèným systémom Palm OS majúvšak dobu výdre vyššiu. Pokia¾ ide o <strong>na</strong>bíjate¾nébatérie Li-Ion, môete poèíta s nieko¾kýmidòami. Ak <strong>na</strong>pájanie zabezpeèujú ceruzkovébatérie AAA, tie vydria aj <strong>na</strong> zopár týdòov.Nevýhodou je, e batérie musíte stále kupova.Pravdepodobne lepšie je pouitie <strong>na</strong>bíjate¾nýchAAA batérií.Výdr PDA s Pocket PC 2002 sa udáva <strong>sk</strong>ôrv hodinách. Maximálne je to 14 hodín, v <strong>sk</strong>utoènostimôete poèíta s tým, e batérie by ste mali<strong>na</strong>bi kadý druhý deò.Nebezpeèný pokles kapacity batérií je pouívate¾ovisig<strong>na</strong>lizovaný. Riadiaci systém vypnePDA tak, aby nedošlo k strate údajov. Nesmietevšak necha takto vybitý vreckový poèítaè pridlhobez <strong>na</strong>bitia, mohli by ste prís o údaje.V tejto súvislosti upozoròujeme <strong>na</strong> pouívaniedoplnkového vybavenia, ako je <strong>na</strong>pr. digitálnyfotoaparát alebo komunikaèné moduly. Pokia¾tieto doplnky nemajú vlastné <strong>na</strong>pájanie, celkováprevádzková doba vreckového poèítaèa dramatickypoklesne.Rozšírenie GSM/GPRS pre poèítaè HP iPAQ 3970. Mávlastné batériové <strong>na</strong>pájanie a softvérovú výbavu. Jehoce<strong>na</strong> je okolo 20 000 Sk bez DPHPo aplikáciirozšíreniaGSM/GPRS môetehneï telefonova(HP iPAQ 3970)Na telefonovanie slúi jednoduchý program,ktorý umoòuje zada telefónne èíslo, prípadneho môete vybra zo zoz<strong>na</strong>mu.Takto si môete udra kontakt s elektronickoupoštou èi s novinkami <strong>na</strong> internete aj <strong>na</strong> cestách.Spôsob zobrazenia internetových stránoksa však musí prispôsobi monostiam displeja <strong>na</strong>PDA. Ako vyzerá podoba <strong>na</strong>šej spravodaj<strong>sk</strong>ejPodobainternetovejstránky<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong><strong>na</strong> vreckovompoèítaèiNiektoré displeje majú ve¾mi kvalitné podsvietenie(fotografia displeja HP iPAQ 3970)tisíc. Displej týchto poèítaèov je dobre podsvietený,ale podsvietenie z<strong>na</strong>ène ovplyvòuje spotrebu.Èasto sa aplikuje snímaè vonkajšieho osvetlenia,ktorý reguluje podsvietenie <strong>na</strong> optimálne podmienkyaj so zoh¾adnením spotreby. Zobrazeniekomplikovanejších obrázkov je pri farebnom displejive¾mi efektné, a to <strong>na</strong>jmä pri horších svetelnýchpodmienkach.NAPÁJANIEPDA dokáe fungova bez externého sieového<strong>na</strong>pájania – teda <strong>na</strong> batériu. V triede PDA s PalmPDA V KOMBINÁCII S TELEFÓNOMTrend priamej integrácie modulu mobilného telefónudo „tradièného“ vreckového poèítaèa <strong>na</strong>štartovalaspoloènos Handspring s modelmi Treo.Tieto PDA obsahujú buï mechanickú klávesnicu,alebo systém rozpoznávania z<strong>na</strong>kov Graffiti a súèasnepodporujú sie GSM 900/1800. Priamo doPDA sa vkladá SIM karta a z týchto prístrojov tedamôete normálne telefonova. Po úvodnomzaváhaní sa v októbri tohto roku objavil <strong>na</strong>firemnej stránke firmy Handspring doplnkovýsoftvér, ktorý umoòuje aj podporu GPRSpre modely Treo.K PDA existuje ve¾mi široká ponuka doplnkovéhovybavenia. Príkladom je doplnkovýmodul (tzv. jacket alebo vesta) prepoèítaè HP iPAQ, ktorý ho dokáe rozšírio modul mobilného telefónu a modemGPRS. Pouívate¾ tak môe po jeho <strong>na</strong>sadenítelefonova alebo by pripojený <strong>na</strong> internet.S pouitou softvérovou výbavou po inštaláciitohto rozšírenia si môete zobrazovainternetové stránky, komunikova s pouitímelektronickej pošty a telefonova.stránky <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, to si môete pozrie <strong>na</strong>obrázku.Rov<strong>na</strong>ko takýto modul je moné zakúpi aj preiné PDA. Príkladom môe by modul z dielne firmyFujitsu Siemens.GSM/GPRS rozšírenie od firmy Fujitsu Siemens a spôsob jeho<strong>na</strong>sadenia <strong>na</strong> poèítaè50 PC REVUE 12/2002


ÏALŠIE PRÍSLUŠENSTVOAko príslušenstvo sa k PDA ponúkajú zariadenia,ktoré umoòujú jeho lepšie vyuitie èi rozšíreniefunkcií. Na jednoduchšie zadávanie textu sa ponúkaexterná mechanická klávesnica. Tá je zvyèajnerozkladacia a v zloenom stave má rozmery podobnéako vreckový poèítaè. Po rozloení jej rozmeryumoòujú pohodlné zadávanie textu. PDA sa kuExterná klávesnicavás zbaví starostí pridlhšom zadávaní textu(Fujitsu Siemens PocketLOOX 600)klávesnici pripája pomocou konektora v spodnejèasti. Pri pouívaní klávesnice je jej odber menejako 1 mA.Pouívatelia si èasto kupujú aj doplnkové puzdrápre PDA. Štandardné puzdro býva toti dosjednoduché. Doplnkové puzdro chráni PDA predPuzdra <strong>na</strong> PDAbývajú niekedypriesvitné.Údaje <strong>na</strong> displejitak môete vidietaj bez otvoreniapuzdra (<strong>na</strong>pr.upozornenie <strong>na</strong>blíiacu saschôdzku)(HP iPAQ 3970)Ob¾úbeným doplnkovým modulom sú modulyGPS – tie umoòujú orientáciu v teréne pomocousatelitného <strong>na</strong>vigaèného systému a pomôu vámorientova sa v meste i v prírode.Pokia¾ potrebujete poui v súvislosti s PDArozširujúce karty primárne urèené pre notebooky,môete si zakúpi rozšírenie <strong>na</strong> PC Card (PCMCIA).Rov<strong>na</strong>ko existujú rozšírenia pre pamäové kartyCompactFlash, Bluetooth, prípadne <strong>sk</strong>enovanie èiarovýchkódov produktov.Aby ste so sebou <strong>na</strong> prezentácie nemuseli nosinotebook, existujú rozšírenia, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú výstupVGA. Takto rozšírené PDA jednoducho pripojíte<strong>na</strong> spätný projektor a prezentácia sa môe zaèa.Ako doplnkové príslušenstvo sa ponúkajú aj náhradnédotykové perá. Dotykové pero sa toti nerazstratí, a ak ho <strong>na</strong>hradíte beným perom, <strong>na</strong> displejito bude po chvíli vidie. Rozširujúce perá èastoumoòujú kombinovanú funkciu – sú jed<strong>na</strong>k dotykovýmperom pre PDA, ale súèasne aj ceruzkou èiklasickým perom. Vybra sa dá aj z viacerých farebnýchkombinácií. Ak sa rozhodnete pouíva <strong>na</strong>ovládanie PDA prst, potom vám mono príde vhodriešenie od firmy Kirrio. Tá ponúka špeciálnynávlek <strong>na</strong> prst, ktorý zabráni zneèisteniu displejaa umoòuje aj presnejšie ovládanie. Táto gumovávecièka stojí 2 eurá.Dotykové pero sa ¾ahko stratí – dokúpi si môete hneïviac kusovKlasickým príslušenstvom je aj riešenie <strong>na</strong> rozšíreniedoby prevádzky <strong>na</strong> batérie. Existujú externé<strong>na</strong>pájacie moduly, ktoré zabezpeèia <strong>na</strong>pájanie PDA,ak ste <strong>na</strong>pr. dlhší èas <strong>na</strong> cestách. Tie sa obyèajnepripájajú <strong>na</strong> zadnú stranu poèítaèa. Pri cestáchv aute vám príde urèite vhod aj <strong>na</strong>pájací adaptér,ktorým si dokáete <strong>na</strong>bi batériu pomocou cigaretovéhozapa¾ovaèa. Rov<strong>na</strong>ko existujú aj adaptéry,poškodením a <strong>na</strong>chádzajú sa v òom priehradky <strong>na</strong>ïalšie príslušenstvo. Dá sa obyèajne vybra medzišportovo ladeným dizajnom v pestrých farbácha vyhotovením z umelej hmoty alebo <strong>sk</strong>ôr decentnýmpuzdrom z koe v tmavej farbe. Niektoré puzdrású prispôsobené tak, aby sa do nich zmestila ajrozkladacia externá klávesnica.Rozširujúce puzdráumoòujú uschova PDA,klávesnicu i ïalšiepríslušenstvo (Fujitsu Siemens)V prípade núdze môete poui aj adaptér <strong>na</strong> 9 Vbatériu (produkt firmy iBIZ)pomocou ktorých môete zaisti núdzové <strong>na</strong>pájaniepomocou benej batérie.V poslednom èase sa roztrhlo vrece s doplnkovýmpríslušenstvom zameraným <strong>na</strong> zábavu. SpoloènosiBIZ <strong>na</strong>pr. uviedla <strong>na</strong> trh FM rádio urèenépre vreckové poèítaèe Pocket PC. Rádio sa dodávavo vyhotovení karty CompactFlash. Súèasou dodávkyje ovládací softvér <strong>na</strong> automatické vyh¾adávanierozhlasových staníc, ich zapamätanie, ako


R E V U ENiektoré PDA môete zmeni aj <strong>na</strong> hudobný prehrávaè(Sony)i <strong>na</strong>stavenie hlasitosti prehrávania. Odhadovanáce<strong>na</strong> je okolo 4500 Sk bez DPH. Existuje aj podobnériešenie pre platformu Palm OS.Firma Sony predstavila televízny tuner, ktorýmá ve¾kos poštovej známky a jeho hlavným zameranímmajú by hlavne PDA. S komerènýmšírením sa poèíta do konca budúceho roka. Výhodouje nízky elektrický odber (len 500 mW), èoumoòuje dlhšie sledovanie televíznych programovaj pri <strong>na</strong>pájaní z batérie PDA. Poèíta sa ajs vyhotovením pre port MMC. Dodávaný softvérmá by urèený pre PDA s platformou Palm OSi Pocket PC 2002.Na chvíle oddychu prídu vhod <strong>na</strong>pr. akèné hrySOFTVÉR PRE PDAPonuka softvéru pre PDA obsahuje praktickyvšetky oblasti zo sveta „bených“ poèítaèov.Nájdete tu hlavne nástroje <strong>na</strong> tvorbu dokumentova spracovanie obrazu a zvuku. Existujú softvérovébalíky, ktoré u¾ahèujú evidenciu tovaruv <strong>sk</strong>ladoch èi prevádzku v doprave alebo zdravotníctve.Ve¾mi široká je ponuka aj oblasti jazykovýchslovníkov èi automatizovaných prekladovýchnástrojov.Populárnymi sa stávajú hry, a to <strong>na</strong>jmä strategické.Existuje <strong>na</strong>pr. edícia známej hry MicrosoftAge of Empires pre PDA s Pocket PC. Ajz akèných hier si vyberiete – sú to rozlièné <strong>na</strong>háòaèkya strie¾aèky. Príkladom je edícia hryQuake aj pre PDA.Súèasou softvéru pre PDA s Pocket PC je ajprogram <strong>na</strong> èítanie elektronických kníh. Takétoknihy si môete pozrie <strong>na</strong> internete zadarmo,resp. si ich zakúpi. Rov<strong>na</strong>ko existuje aj prehliadaèAdobe Reader pre PDA. Keïe formát PDF jednes prakticky univerzálnym riešením <strong>na</strong> šírenierozlièných dokumentov, môete si <strong>na</strong> vreckovompoèítaèi prezera návody, reklamné plagáty èicelé èasopisy. Príklad zobrazenia elektronickejElektronickápodobaPC REVUEvo formátePDF <strong>na</strong>vreckovompoèítaèiverzie titulnej strany PC REVUE è. 1/2002 vo formátePDF je uvedený <strong>na</strong> obrázku.Niektoré PDA prichádzajú aj so softvérom, ktorýdokáe vyui vreckový poèítaè ako dia¾kovýovládaè. Celý systém je jednoduchý – infraèervenýport obsahuje kadý poèítaè, staèí len generovasprávne signály. Tento systém sme vy<strong>sk</strong>úšali s poèítaèomiPAQ 3970 a softvérom Nevo, ktorý obsahujemnostvo vopred <strong>na</strong>stavených televízorovalebo hi-fi systémov, zoradených pod¾a výrobcu.Pokia¾ vaša súprava nevyhovuje <strong>na</strong>programovanému<strong>na</strong>staveniu, môete ho to <strong>na</strong>uèi. Pri výuèbeNiektoré PDAsa dajú vyuiaj akodia¾kovýovládaè preTV alebo Hi-Fi(HP iPAQ3970)pouijete originálne dia¾kové ovládanie a softvérv PDA si príslušné kódy zapamätá.Rov<strong>na</strong>ký program sa <strong>na</strong>chádza aj vo vreckovýchpoèítaèoch od firmy Sony, <strong>na</strong>stavenia súvšak realizované práve pre spotrebnú elektronikuod tejto firmy.ÏALŠIE TRENDY VÝVOJA PDAV ïalšom období oèakávame vývoj hlavne v trochhlavných smeroch. Prvým je zlacòovanie PDA,ktoré ich priblíi benému spotrebite¾ovi. Druhýmsmerom budú ïalšie prístroje s integrovanoumechanickou klávesnicou. Tretím – pravdepodobne<strong>na</strong>jsilnejším – trendom je posilneniekombinácie funkcií PDA a mobilného telefónu.LACNÉ PDAPod¾a <strong>na</strong>šej predpovede v budúcom roku predpokladámezníenie cien <strong>na</strong>jlacnejších PDA pod hranicu5000 Sk bez DPH. Ide o <strong>na</strong>jjednoduchšieprístroje s monochromatickým displejom, ktorévlastne slúia ako náhrada klasického poznámkovéhobloku. Viacero výrobcov u ohlásilo takétovýrobky – <strong>na</strong>pr. tradièný výrobca Palm vyrábaprístroj Palm Zire, ktorý bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u stá4990 Sk bez DPH (to je 6137 Sk s DPH). Tentoprístroj obsahuje adresár, hodiny, kalkulaèku,<strong>na</strong>plánované úlohy a poznámkový blok. Synchronizáciaúdajov je moná s poèítaèom PC i Mac,a to s vyuitím kábla USB. Lákadlom môe by ajhmotnos prístroja (109 gramov) a hrúbka (16mm). Oproti jednoúèelovým organizátorom mátento produkt výhodu v tom, e <strong>na</strong> òom môetespusti aplikácie urèené pre operaèný systémPalm OS. Nevýhodou produktu Zire je kapacitaRAM 2 MB, èo môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> urèité obmedzeniepoètu rozširujúcich aplikácií.Podobné zlacòovanie oèakávame aj pri PDAtriedy Pocket PC. V tomto prípade sa však hranicaLacný vreckovýpoèítaè Palm Zires cenou pod 5000 Skbez DPH5000 Sk bez DPH v budúcom roku urèite neprekoná.Sú to jednoducho drahšie prístroje s farebnýmdisplejom a to nieèo stojí. Nezanedbate¾nýmpoplatkom je urèite aj licencia za operaèný systémspolu s vreckovými aplikáciami z balíka Office.Spodnú cenovú hranicu pre PDA triedy PocketPC budú definova hlavne ázij<strong>sk</strong>é firmy. Ako príkladuveïme spoloènos ViewSonic, ktorej vreckovýpoèítaè V35 má odporúèanú koncovú cenu 299USD (okolo 13 500 Sk). Obsahuje procesor IntelXScale 300 MHz, pamä Flash 32 MB a 64 MB RAM.Podobne lacné PDA s Pocket PC 2002 uviedli <strong>na</strong> trhaj Acer, ASUSTeK alebo Kyocera. Riešenie od firmyASUSTeK je zamerané predovšetkým <strong>na</strong> maximalizáciudoby prevádzky <strong>na</strong> batérie – pod¾a výrobcupostaèí minimálne <strong>na</strong> 15 hodín. Nedávno ohlásilpríchod vreckových poèítaèov s Pocket PC a nízkoucenovou hladinou aj Dell. Ešte do konca roka satak stretneme s PDA s oz<strong>na</strong>èením Axim X5. Najnišímodel PDA od firmy Dell by mal <strong>na</strong> americkomtrhu stá 249 USD (to je mierne pod 10 000 Skbez DPH), prièom ide o poèítaè s procesorom 300MHz a 32 MB pamäou. Jeho súèasou má by synchronizovanýkábel a farebný displej.Oèakávame aj príchod lacných PDA s alter<strong>na</strong>tívnymoperaèným systémom. Indická spoloènosKaii <strong>na</strong>pr. oznámila, e do konca roka uvedienový typ vreckového poèítaèa. Jeho operaènýmsystémom bude Lineo Embedix Plus, ktorýbude podporova aplikácie <strong>na</strong>písané v jazykuJava. Hardvérovým základom poèítaèa Kaii budeprocesor Hitachi SH 7727 s taktom 160 MHz, kto-52 PC REVUE 12/2002


R E V U Erý priamo obsahuje aj modul DSP <strong>na</strong> spracovaniehovorenej reèi. Pamä bude 64 MB SDRAM, displejfarebný s uhloprieèkou 3,5 palca a automatickým<strong>na</strong>stavovaním kontrastu pod¾a vonkajšiehoosvetlenia. Batéria má kapacitu 1200 mAh, zabudovanýsystém riadenia spotreby má pod¾a výrobcuzaruèi a dvojnásobnú dobu prevádzky <strong>na</strong>batérie, ne je to v prípade systému Pocket PC2002. Na tento poèítaè môete priamo cez zabudovanýport USB pripoji tlaèiareò, klávesnicualebo myš. Kaii bude obsahova infraèervenýport a ako doplnok aj sériový port. Ïalšie rozširovaniezaistí šachta pre karty SD a CF. Softvérovévybavenie zaruèuje benú PIM výbavu, súèasouje prehliadaè Opera, kompatibilita s formátmipre Microsoft Office je garantovaná. Netradiènýmprvkom je monos prevodu hovorenéhoslova <strong>na</strong> text a opaène s vyuitím procesora DSP.Hmotnos vrátane batérie je 160 gramov, rozmeryprístroja sú 137 × 73 × 17 mm. Ce<strong>na</strong> zatia¾nebola presne stanovená. Jediným presnejšímúdajom je to, e prístroj má stá menej ako vreckovépoèítaèe s farebnou obrazovkou od firmyPalm.PDA S MECHANICKOUKLÁVESNICOUDruhým trendom bude posilòovanie triedy poèítaèovs integrovanou mechanickou klávesnicou.Keïe klávesnica zaberá miesto a nie vdy jupotrebujeme, oèakávame prístroje so <strong>sk</strong>rývate¾nouklávesnicou. Z<strong>na</strong>mená to, e klávesnica jeumiestnená vo vysúvate¾nej èasti vreckového poèítaèaa <strong>na</strong> bené ovládanie sa pouíva klasickýsystém s dotykovým perom.Príkladom takéhoto prístroja je Palm TungstenT. Ten síce ešte neobsahuje mechanickú klávesnicu,ale jeho spodná èas je u odkrývate¾ná.Zatia¾ sa v nej <strong>na</strong>chádza plocha Graffiti, <strong>na</strong> ktorúsa píše text s rozpoznávaním.Tungsten T vyuíva procesor Texas InstrumentsOMAP 1510 s frekvenciou 144 MHz a doplnenýje o DSP <strong>na</strong> spracovanie zvuku (RealMediaa MP3). Obsahuje podsvietený displej typu TFTs rozlíšením 320 × 320 bodov a farebnou håbkou65-tisíc farieb. Ako operaèný systém vyuíva uVreckový poèítaè Palm Tungsten T s vysúvate¾nouovládacou plochouPalm OS 5.0. Ce<strong>na</strong> tohto PDA <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u bude24 990 Sk bez DPH (30 738 Sk s DPH).V prvom štvrroku budúceho roka príde <strong>na</strong> trhmodel Tungsten W. Jeho základom je procesorMotorola Dragonball VZ 33 MHz a bude pouívaoperaèný systém Palm OS 4.1.1. Displej bude rov<strong>na</strong>kýako pri modeli Tungsten T, jeho súèasouvšak bude mechanická klávesnica, trojpásmovýPripravovaná kombinácia PDA a mobilného telefónuod firmy Motorola (Accompli 009)modul GSM/GPRS a ve¾kokapacitná batéria a <strong>na</strong>10 hodín komunikácie.Ani tradièní výrobcovia mobilných telefónovnebudú zahá¾a. Oèakávame výrazné rozšírenieponuky mobilných telefónov, ktoré sa zároveòbudú da poui ako vreckový poèítaè. NapríkladMotorola pripravuje ïalší model telefónuAccompli A009, ktorý bude ma aj zabudovanúmechanickú klávesnicu.KOMBINÁCIA PDA A MOBILNÉHOTELEFÓNUKombinácia mobilného telefónu a vreckovéhopoèítaèa sa objaví u viacerých výrobcov. Dôvodomje silný dopyt pouívate¾ov po prístrojitejto kategórie. Oèakávame, e takýto produkt saobjaví aj v akciovej ponuke <strong>na</strong>šich mobilnýchoperátorov. Príkladom môe by situácia v Èe<strong>sk</strong>ejrepublike, kde operátor T-Mobile ponúka takýtoprístroj pod oz<strong>na</strong>èením MDA. Ide o vreckovýpoèítaè s operaèným systémom Pocket PC 2002s podporou GPRS. Pri aktivácii niektorých programovsa ponúka za 14 999 Kè bez DPH (to je18 298 Kè s DPH). Oèakávame, e takýchto produktovbude v budúcnosti ove¾a viac.ZÁVERVreckové poèítaèe sa budú v budúcom roku èorazviac objavova v <strong>na</strong>šich vreckách. Bude to obdobie,ktoré priblíi <strong>na</strong>jlacnejšie modely beným spotrebite¾om.Vreckový poèítaè v roku 2003 u nebudelen imidovým doplnkom vrcholného ma<strong>na</strong>éra,ale efektívnym nástrojom <strong>na</strong> organizovanie èasu,úloh a kontaktov aj bených pouívate¾ov.Zo stránky funkèného vybavenia sa v roku2003 budeme ove¾a èastejšie stretáva s modelmis bezdrôtovou komunikáciou a synchronizáciouúdajov. Rov<strong>na</strong>ko pribudnú modely, ktoré vámumonia prístup <strong>na</strong> internet a k elektronickejpošte prakticky kdeko¾vek.Pokia¾ si chcete vybra vhodný model vreckovéhopoèítaèa èi mobilného telefónu kombinovanéhos PDA ešte pod vianoèný stromèek, èítajteïalej. V <strong>na</strong>dväzujúcom teste sa dozviete viaco aktuálnych produktoch <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.12/2002 PC REVUE 53


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E14×Vreckové poèítaèeONDREJ MACKOVrámci testu sme si zapoièali 14 vreckovýchpoèítaèov (PDA). Z tohto poètu boli štyriurèené pre platformu Pocket PC, sedem preplatformu Palm OS a tri zariadenia boli s alter<strong>na</strong>tívnymoperaèným systémom. Priemernáce<strong>na</strong> všetkých testovaných PDA bola 20 900 Sk.Najlacnejší testovaný model stál 6490 Sk bezDPH, <strong>na</strong>jdrahší bol za 34 353 Sk bez DPH.Pri testovaní sme <strong>sk</strong>úšali základnú prácus vreckovým poèítaèom – zaujímali sme sao spôsob vyhotovenia, hodnotili sme hmotnosa rozmery PDA, vy<strong>sk</strong>úšali sme aj nieko¾ko testovacíchprogramov. Preverovali sme si spôsobzobrazenia údajov, multimediálne vlastnostiPDA a èiastoène aj výdr pri práci <strong>na</strong> batérie.Kadý z testovaných vreckových poèítaèovsme pri testovaní pripojili k stolnému poèítaèua overili sme si systém synchronizácieúdajov.Výsledky testovacích programov, hmotnos,rozmery (objem) a cenu jednotlivýchPDA sme v záujme preh¾adnosti vyhodnotiliaj bodovým spôsobom. Upozoròujeme, eudelené bodové hodnotenie sa týka modelovPDA v rámci príslušnej hodnotenej kategórie,teda nie všetkých produktov <strong>na</strong>vzájom!Technické a obchodné parametre testovanýchpoèítaèov sme uviedli do tab. 1. Predajnú cenuvšetkých modelov sme si zisovali v rov<strong>na</strong>kýdeò – 11. novembra 2002.Tab. 1 Technické a obchodné parametre testovaných poèítaèovTyp platformyPlatforma Palm OSTyp vreckového poèítaèa Handspring Treo Handspring Treo Handspring Treo Palm m105 Palm m515 Sony Clie Sony Clie90 180g 270 PEG−SL10 PEG−T625 CProcesor Motorola Motorola Motorola Motorola Motorola Motorola MotorolaDragonBall VZ DragonBall VZ DragonBall VZ DragonBall VZ StrongAMR V DragonBall VZ DragonBall VZFrekvencia [MHz]33 33 33 20 33 33 33Kapacita RAM [MB]16 16 16 8 16 8 16Kapacita ROM [MB] 4 4 4 2 4 8 8Flash ROM " " " " ! ! !Rozlíšenie displeja [body]160 × 160 160 × 160 160 × 160 160 × 160 160 × 160 320 × 320 320 × 320Rozmery displeja [mm]55 × 55 55 × 55 55 × 55 50 × 50 55 × 55 51 × 51 54 × 54Typ displeja farebný, pasívny monochromatický farebný, pasívny monochromatický farebný monochromatický farebnýPodsvietenie displeja negatívne negatívne ! negatívne ! ! !Poèet zobrazite¾ných farieb/úrovní sivej farby 4096 16 4096 16 65 536 16 65 536Zabudovaný modul pre GSM/GPRS " GSM 900/1800/ GSM 900/1800/ " " " "GPRSGPRSZabudovaná mechanická klávesnica ! " ! " " " "Pripojenie USB ! ! ! volite¾ne ! ! !Pripojenie sériové volite¾ne volite¾ne volite¾ne ! volite¾ne volite¾ne volite¾nePort IrDA ! ! ! ! ! ! !Pripojenie Bluetooth " " " " " volite¾ne volite¾nePripojenie Wi−Fi " " " " " " "Pripojenie externého zdroja priamo <strong>na</strong> prístroj ! ! ! " " " "Rozširujúci port v štandardnej dodávke SD / MMC " " " MMC / SD slot Memory Stick Memory StickRozširujúci port volite¾ný " " " " " " "Pripojenie slúchadiel " ! ! " " " "Zabudovaný reproduktor ! ! ! bzuèiak bzuèiak bzuèiak bzuèiakZabudovaný mikrofón " ! ! " " " "Batéria typ Li−Ion Li−Ion Li−Ion 2×AAA Li−Ion 2×AAA Li−Polymer800 mAhUdávaná výdr <strong>na</strong> batérie 10 dní 3 hod. hovoru, 3 hod. hovoru, 8 týdòov 1 týdeò 20 dní 12 dní150 hod. standby 150 hod. standbyPouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾ná batéria " " " ! " ! "Kombinované polohovacie tlaèidlo " ! ! ! ! ! !Tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie zvuku " " " " " " "Operaèný systém Palm OS 4.1H3 Palm OS 3.5.2H5.6 Palm OS 3.5.2H5.6 Palm OS 3.5.2 SK Palm OS 4.1 SK Palm OS 4.1 Palm OS 4.1Rozmery [mm]108 × 71 × 16 110 × 69 × 18 110 × 69 × 18 118 × 79 × 18 114 × 79 × 13 107 × 72 × 17 118 × 72 × 12Hmotnos 113 153 153 125 139 102 136Ce<strong>na</strong> bez DPH 13 310 12 890 31 010 6490 16 990 7990 16 290Dodávate¾ Apcom Bratislava Apcom Bratislava Apcom Bratislava TS Pro TS Pro RR Unlimited RR UnlimitedZáruka 12 12 12 12 12 12 12N/A – údaj sa nepodarilo zisti, ! – model funkciu podporuje, " – model funkciu nepodporuje54 PC REVUE 12/2002


POÈÍTAÈE S PALM OSZ oblasti PDA s Palm OS sme mali zariadenia,ktoré pouívali procesor Motorola s frekvenciou20 alebo 33 MHz. Kapacita pamäte RAM bola8 alebo 16 MB. Nadpolovièná väèši<strong>na</strong> prístrojovpouívala farebný displej.S takouto výbavou po<strong>sk</strong>ytujú PDA s Palm OSdostatoèný výkon a kapacitu <strong>na</strong> dlhémesiace pouívania. Okrem dvoch modelovpouívali všetky <strong>na</strong>bíjate¾nú batériu.S výnimkou jedného modelu všetky PDApouívali <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèu portUSB. Testované vreckové poèítaèepouívali operaèný systém Palm OS 3.5.2alebo 4.1.Priemerná ce<strong>na</strong> v tejto kategórii bola15 000 Sk. Pripomí<strong>na</strong>me, e sme v nejpoèítali aj s prístrojmi, ktoré kombinujúPDA a mobilný telefón.Na testovanie výkonu sme pouili osvedèenýprogram Benchmark 2.0, ktorý preverujerýchlos zobrazenia údajov <strong>na</strong> displeji, vykonávaniematematických operácií v pevnej i pohyblivejrádovej èiarke. Program si môete zadarmostiahnu zo stránky <strong>www</strong>.quartus.net. Výsledkomèinnosti programu je hodnotiace èíslo. Ako etalónbol pri vyhodnotení testu pouitý vreckový poèítaèPalm IIIe, ktorý dosahuje hodnotu 100.Výsledky testovania PDA v <strong>na</strong>šom teste uvádzamev tabu¾ke 2.Platforma Pocket PC 2002Ïalšie platformyCassiopeia Fujitsu Siemens HP iPAQ Toshiba Motorola Nokia 7650 Nokia 9210iE−200 LOOX 600 3970 e740W Accompli 008Intel Intel Intel Intel Motorola N/A RISC ARM9StrongARM 1110 PXA250 PXA250 PXA250 DragonBall VZ206 400 400 400 33 N/A 3364 64 64 64 8 4 4032 32 48 32 2 N/A 8! ! ! ! ! N/A "240 × 320 240 × 320 240 × 320 240 × 320 240 × 320 176 × 208 640 × 20053 × 71 54 × 72 58 × 77 53 × 71 41 × 53 35 × 41 34 × 109farebný farebný farebný farebný monochromatický farebný farebný! ! ! ! ! ! !65 536 65 536 65 536 65 536 4 4096 4096" " " " GSM 900/1800/ GSM 900/1800/ GSM 900/1800/GPRS GPRS HSCSD" " " " " ! !! ! ! ! " " "volite¾ne volite¾ne ! volite¾ne ! " !! ! ! ! ! ! !" ! ! " " ! "" " " ! " " "! ! ! ! ! ! !CFI/II, MMC/SD CFI/II, MMC/SD MMC/SD CFI/II, MMC/SD " " MMCPC Card N/A CF I/II, PC Card RGB " " "! ! ! ! ! ! !! ! ! ! ! ! !! ! ! ! ! ! !Li−Ion 950 mAh Li−Polymer Li−Polymer advanced Li−Ion Li−Ion 800 mAh Li−Ion 830 mAh Li−Ion 1300 mAh1520 mAh 1400 mAh 1000 mAh12 hodín 12 hodín 14 hodín 8 hodín 145 hodín 2÷4 hod. hovoru 4÷10 hod. hovoru80÷230 hod. standby 230 hod. standby! " " ! ! ! !! ! ! ! ! ! !! ! ! ! ! ! !Pocket PC 2002 PocketPC 2002 Pocket PC 2002 Pocket PC 2002 PPSM 3.2 Symbian OS 6 Symbian OS130 × 82 × 17,5 132 × 82 × 17 134 × 84 × 16 125 × 80 × 16 98 × 60 × 25 114 × 56 × 26 158 × 56 × 27190 175 184 185 155 154 24434 353 22 474 28 900 30 990 12 105 21 220 34 228FastPlus SBS HP Sloven<strong>sk</strong>o HT Computers Motorola SK Nokia SK Nokia SK12 24 12 24 12 12 12


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ETab. 2 Výsledky testovania PDA s platformou Palm OS testovacím programom Benchmark 2.0Model/dosiahnuté <strong>sk</strong>óre Handspring Treo 90 Handspring Treo 180g Handspring Treo 270 Palm m105 Palm m515 Sony Clie PEG−SL10 Sony Clie PEG−T625 CBenchmark 2.0 164 162 163 91 156 200 212Handspring Treo90Ide o organizátor, ktorý neobsahujemodul mobilného telefónu.Výhodou oproti iným poèítaèoms názvom Treo je však integráciašachty pre kartu SecureDigitala menšie rozmery. Treo 90 obsahujepasívny farebný displej,súèasou prístroja je mechanickáklávesnica. Poèítaè má otoènéprieh¾adné veko, ktorým sa chránidisplej. Pri zatvorení hornéhokrytu sa zároveò prekryje aj klávesnica.Odkryté ostanú len štyriklávesy <strong>na</strong> rýchly prístup k aplikáciáma <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo. Aj èinnostýchto klávesov je moné blokovazapí<strong>na</strong>cím tlaèidlom. TeloPDA je vyrobené z odolnej umelejhmoty bronzovej farby.Synchronizáciu s poèítaèomzaisuje kábel USB (teda nie štandardnákolí<strong>sk</strong>a). Okrem klasickýchaplikácií z Palm OS tu nájdete<strong>na</strong>pr. svetový èas alebo rozšírenúdatabázu. Na inštalaènom CD nájdeterad rozširujúcich programov.Výhodou je aj kvalitné vyhotoveniea malé rozmery.Dodávate¾: Apcom, BratislavaCe<strong>na</strong>: 13 310 Sk bez DPH(16 371 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOGOOOOOOOGGGkombináciavreckovýpoèítaèa mobilnýtelefóns nízkoucenouHandspring Treo180gTento prístroj od firmy Handspringbol jedným z prvých modelov kombinujúcichPDA s mobilným telefónom.Treo 180g pouíva virtuálnuklávesnicu, zabudovaný displej jemonochromatický. Na rýchle ovládanieslúia tlaèidlá a polohovacietlaèidlo. V ¾avej èasti sa <strong>na</strong>chádzajog dial a pripojenie slúchadiel.Existuje aj model Treo 180ks mechanickou klávesnicou(20 470 Sk bez DPH). Prieh¾adnéhorné veko po zatvorení vypí<strong>na</strong> ajzobrazovanie údajov <strong>na</strong> displeji.Otvorením krytu môete súèasneprija hovor a v kryte je integrovanýreproduktor. Mikrofón sa <strong>na</strong>chádzav základnej èasti prístroja.Horný panel je vyèlenený <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nieprístroja a vo¾bu zvonenia –vibrácia. SIM karta sa vkladá dopriestoru v zadnej strane poèítaèa.Oproti minulosti sa predajná ce<strong>na</strong>tohto prístroja výrazne zníila.Súèasou softvérovej výbavy je<strong>na</strong>pr. internetový prehliadaèBlazer a nástroj <strong>na</strong> výpoèet dennýchnákladov.Dodávate¾: Apcom, BratislavaCe<strong>na</strong>: 12 890 Sk bez DPH(15 855 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOGOOOGGOOOGGHandspring Treo270Ide o zatia¾ <strong>na</strong>jvyšší model kombináciePDA a mobilného telefónuod firmy Handspring. Podobne akomodel Treo 180g môete tentoprístroj poui <strong>na</strong> uschovávaniekontaktov, úloh a bených poznámoka súèasne z neho telefonova.Na rozdiel od spomí<strong>na</strong>ného modeluje však Treo 270 vybavenémechanickou klávesnicou a aj kvalitnýmfarebným displejom.Základným programom jenástroj, ktorý uschováva 50<strong>na</strong>jèastejšie volaných èísel. Z nichje moné vybera ve¾mi jednoduchostlaèením virtuálneho tlaèidlaprstom – tlaèidlo je toti dostatoèneve¾ké. Ve¾mi jednoducho arýchlo sa pomocou zabudovanejklávesnice píšu aj SMS správy.Napriek malým rozmerom klávesovsa dá klávesnica dobrepouíva. Pri prístupe <strong>na</strong> internetmôete vyui aj GPRS a prehliadaèBlazer. Treo 270 však nepodporujehlasovú vo¾bu telefónnychèísel. Súèasou dodávky sú slúchadláa synchronizaèný kábel.Dodávate¾: Apcom, BratislavaCe<strong>na</strong>: 31 010 Sk bez DPH(38 142 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOGOOOGGOGGGGPalm m105Ide o <strong>na</strong>jlacnejší vreckový poèítaèv <strong>na</strong>šom teste. Na <strong>na</strong>pájanie slúiadve ceruzkové batérie AAA, displejje monochromatický. Puzdroprístroja je zhotovené z benejumelej hmoty, horné veko obsahujeprieh¾adné okienko. Palm m105tak vlastne môete pouíva aj<strong>na</strong>miesto náramkových hodín – postlaèení tlaèidla sa ukáe aktuálnyèas a dátum. Predné kryty súvymenite¾né a výrobca ponúkaviacero odtieòov (850 Sk bez DPHza kus). Na èasovú informáciu <strong>na</strong>dväzujeaj signál budíka, ktorý jedostatoène silný.Základné funkcie sa volajúštyrmi tlaèidlami <strong>na</strong> prednompaneli. Synchronizácia sa zadávanetradiène tlaèidlom v hornejèasti predného panela. Štandardnesa synchronizácia vykonávapomocou sériového portu,za doplatok je k dispozícii ajpripojenie USB.Výhodou je kompletná sloven<strong>sk</strong>álokalizácia pre tento PDAa dobrý kontrast displeja prirozlièných svetelných podmienkach.Dodávate¾: TS ProCe<strong>na</strong>: 6490 Sk bez DPH(7983 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOGGGOOOGGOOOOGOOOOO56 PC REVUE 12/2002


Palm m515Palm m515 je vreckovýpoèítaè orientovaný<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> nároènejšiehopouívate¾a. Jevybavený aktívnymfarebným displejom,ktorý sa pri <strong>na</strong>šichtestoch vyz<strong>na</strong>èoval<strong>na</strong>ozaj vysokou kvalitou.Veko prístroja jezhotovené z odolnejkovovej hmoty.V dodávke je aj koené veko displeja. Páèilasa nám aj malá hrúbka prístroja – len 13 mm.Pohodlne si ho tak dáte <strong>na</strong>pr. do vrecka <strong>na</strong>košeli. V hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza priestor<strong>na</strong> kartu SD/MMC. V ponuke sú SD kartys aplikáciami zameranými <strong>na</strong> slovníky, dopravualebo hry.Súèasou dodávky je synchronizaènákolí<strong>sk</strong>a s pripojením <strong>na</strong> port USB. V softvérovejdodávke <strong>na</strong> CD-ROM nájdete<strong>na</strong>pr. systém DocumentsToGo, ktorý vámzaistí kompatibilitu so súbormi z balíkaOffice. Takisto sa dodáva PhotoSuiteMobile Edition <strong>na</strong> prácu s grafikou.Výrobca za príplatok ponúka aj adaptérBluetooth èi Wi-Fi alebo telefónnymodem. Vyhotovenie jeho obalupovaujeme za <strong>na</strong>jlepšie v oblasti PDAs Palm OS.Dodávate¾: TS ProCe<strong>na</strong>: 16 990 Sk bez DPH (20 898 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOGOOOOGOOGGGSony CliePEG−SL10Vreckový poèítaè odfirmy Sony bolv <strong>na</strong>šom teste po prvýkrát.Model PEG-SL10je vybavený monochromatickýmdisplejom,<strong>na</strong>pájanie zabezpeèujúdve ceruzkovébatérie AAA. Na rozdielod iných PDAs Palm OS má displej srozlíšením 320 × 320 bodov.Na displeji to aj vidie – detaily obrazu sú jemnejšiea presnejšie. Displej chráni koené veko,ktoré je snímate¾né.Tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup k aplikáciám súzapustené do puzdra prístroja. Veko PEG-SL10 jevyhotovené z kovovej hmoty. Na ¾avej strane jeumiestnený jog dial a špeciálne tlaèidloBack. Ním sa posúvate v ovládanío jeden stupeò dozadu – <strong>na</strong>pr. z aplikáciedo hlavného menu. Slúi však aj <strong>na</strong>pohyb v rámci aplikácie.Hoci sa model ponúka za relatívnenízku cenu, je vybavený portom prekartu Memory Stick. Zaujímavé je, eSony PEG-SL10 pouíva <strong>na</strong> synchronizáciuzabudovaný port USB a <strong>na</strong> spojenies poèítaèom postaèuje kábel USB.Dodávate¾: RR UlimitedCe<strong>na</strong>: 7990 Sk bez DPH (9828 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovPalm OSVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGSony CliePEG−T626CIde o PDA s farebnýmdisplejom a <strong>na</strong>bíjate¾noubatériou. Ovládacie klávesy<strong>na</strong> rýchle spúšanieaplikácií i pohyb po stranáchsú umiestnenév jednom rade. Podobneako pri modeli SL10 ajv tomto prípade je displejchránenýsnímate¾ným koenýmvekom. Celé puzdro jevytvorené z vysokoleštenéhohliníka, a èo sa týka dizajnu, návrhári sidali zálea. Na ¾avej strane je okrem jog diala spomí<strong>na</strong>ného tlaèidla <strong>na</strong> krok spä umiestnenýaj prvok <strong>na</strong> uchytenie PDA <strong>na</strong> dradlo. Medzidoplnkové aplikácie patrí efektný svetový èasVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:s monosou <strong>na</strong>stavenia piatich alarmov,dia¾kové ovládanie TV alebo hi-fiz<strong>na</strong>èky Sony a systém DocumentsToGo.S kvalitou displeja sme boli ve¾mi spokojní– je jasný a dobre èitate¾ný aj <strong>na</strong>dennom svetle. Tlaèidlo <strong>na</strong> prednompaneli <strong>na</strong> pohyb v rámci strán by všakmohlo by väèšie. Pri <strong>na</strong>šom výkonnostnomteste sme v prípade tohtomodelu <strong>na</strong>merali <strong>na</strong>jlepší výsledokv kategórii PDA s Palm OS.Dodávate¾: RR UlimitedCe<strong>na</strong>: 16 290 Sk bez DPH(20 037 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovHODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOGOOGGG


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EPOÈÍTAÈE S POCKET PC 2002Zo štyroch testovaných poèítaèov s Pocket PC 2002tri pouívali nový procesor Intel PXA250 s taktom400 MHz. Z<strong>na</strong>mená to, e tento procesor sa udefinitívne presadil <strong>na</strong> trhu PDA. Všetky testovanémodely boli vybavené farebným displejom s rozlíšením240 × 320 bodov a poètom zobrazite¾nýchfarieb 65 536. Rov<strong>na</strong>ko všetky sa k poèítaèu primárnepripájali pomocou portu USB. Kadý z poèítaèovpodporoval niektorú z pamäových kariet –<strong>na</strong>jèastejšie CompactFlash. Priemerná ce<strong>na</strong> v tejtokategórii bola 27 500 Sk.Tab. 3 Vybrané výsledky testovania PDA s platformou Pocket PC 2002 programom VOBenchmarkModel/dosiahnuté <strong>sk</strong>óre Cassiopeia E−200 Fujitsu Siemens LOOX 600 HP iPAQ 3970 Toshiba e740WCPU Floating 8,0 12,6 12,6 12,6CPU Integer 15,5 26,9 26,9 26,9Graphics 115,5 99,9 119,8 150,4Memory 8,7 11,2 12,3 12,7Text 3,7 4,3 3,94 3,4Výkonové testy sme v tomto prípade realizovalipomocou testovacieho balíka VOBenchmark (<strong>www</strong>.voscorp.com) a do tab. 3 sme vybrali len niektoréreprezentaèné výsledky. Pri testovaní nás zaujalo, eprocesor XScale PXA250/400 MHz nedosiahol pri výkonovýchtestoch v porov<strong>na</strong>ní s procesorom Strong-ARM/ 206 MHz a taký nárast, ako by sa oèakávalopod¾a taktovacej frekvencie. Dôvodom je pravdepodobneto, e prostredie Pocket PC 2002 ešte nie jeoptimalizované <strong>na</strong> vyuitie nového typu procesora.Casio CassiopeiaE−200Nový model od firmy Casio je urèenýpre operaèný systém Pocket PC2002. Výrobca ponúka aj model BE-800, ktorý pouíva vlastnú verziuoperaèného systému. Model E-200je vyhotovený v kombinácii strieborno-tmavejfarby. Na spodnejèasti predného panela sa <strong>na</strong>chádzajúštyri tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístupk aplikáciám a <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlokombinované s reproduktorom. DoE-200 môete súèasne umiestnikartu CF i SD/MMC, pomocouredukcie sa dajú vyui aj karty PCCard. Na ¾avej strane sa <strong>na</strong>chádzakonektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel,zapí<strong>na</strong>cie, resetovacie tlaèidlo a jogdial. Casio tradiène vyuíva systémdvoch batérií (hlavnej a zálonej),èo je <strong>na</strong> uschovanie údajov asi <strong>na</strong>jbezpeènejšieriešenie.Súèasou softvérovej dodávky jeaj lokalizácia od firmy SunnySoft.Tá sa týka menu, pomoci v èe<strong>sk</strong>omjazyku, správneho zobrazeniadátumu a èasu, ako i monostipísania sloven<strong>sk</strong>ých z<strong>na</strong>kov pomocousoftvérovej klávesnice i s rozpoznávaním.Dodávate¾: Fast PlusCe<strong>na</strong>: 34 353 Sk bez DPH(42 254 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOGOOOOOOOOOGFujitsu SiemensPocket LOOX 600Tento vreckovýpoèítaè nám dodávate¾po<strong>sk</strong>ytol vPocket PCkompletnej dodávke.Mali sme tak ajexternú klávesnicu (asi 4700 Sk bezDPH), <strong>na</strong>bíjaè do auta, modul bezdrôtovéhopripojenia do podnikovejsiete vo vyhotovení CF, pamäovúkartu SD, externý pevný di<strong>sk</strong> Microdrivea elegantné prenosné puzdro.S takouto výbavou môete PDApouíva kdeko¾vek a v podstatevám <strong>na</strong>hradí notebook. Tento modelje umiestnený v odolnom puzdres efektným oblým dizajnom. Priestor<strong>na</strong> hornej strane je urèený prekartu CF, <strong>na</strong> ¾avej strane je šachtapre CF, jog dial a tlaèidlo <strong>na</strong> špeciálnemenu. Pomocou tohto menu jemoný rýchlejší prístup k aplikáciám(tie sú organizované po kategóriách).Na ¾avej strane je tlaèidlo<strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie Bluetooth a <strong>na</strong>hrávaniezvuku. Dotykové pero je vysúvacie,v dodávke sú tentoraz dve perá.Softvérová dodávka obsahuje aplikácie<strong>na</strong> konverziu formátov, kryptovaniesúborov a prácu s grafikou.Dodávate¾: Siemens BusinessServicesCe<strong>na</strong>: 22 474 Sk bez DPH(27 643 Sk s DPH)Záruka: 24 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOOHP iPAQ 3970Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov ide o <strong>na</strong>jlepšie predávanýPDA pre systém Pocket PC2002. Po spojení HP-Compaq tentotyp zaujal miesto produktu Jor<strong>na</strong>da(„klávesnicová“ Jor<strong>na</strong>da však ostalazachovaná). Dôvodom <strong>na</strong> to bol dobrýdizajn iPAQu, rozšírenia, vysokývýkon a ob¾uba u pouívate¾ov.Na prednom paneli sa v spodnejèasti <strong>na</strong>chádzajú ovládacie tlaèidláa kombinované <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo.Reproduktor sa oproti minulostipresunul do hornej èasti PDA.V tejto èasti sa tie <strong>na</strong>chádzainfraèervený i Bluetooth port a šachta<strong>na</strong> kartu SD/MMC. Kartu CF všakiPAQ 3970 nepodporuje. V pravejèasti je tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávaniezvuku. Veko prístroja je vytvorenéz vysokolešteného hliníka. Súèasoudodávky je <strong>na</strong>pr. softvér <strong>na</strong> dia¾kovéovládanie prístrojov, ïalej nástroj<strong>na</strong> spracovanie grafiky. Na stránke<strong>www</strong>.ipaqchoice.com si pouívate¾môe vybra z kategórií softvérubiznis a fi<strong>na</strong>ncie, zábava, doprava,jazyky a softvérové utility.Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 28 900 Sk bez DPH(35 547 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGToshiba e740WVreckový poèítaè Toshiba e740Wbol ako jediný vybavený modulomWi-Fi <strong>na</strong> bezdrôtové pripojenie dopoèítaèovej siete. Ïalšou jedineènosoubolo zabudovanie grafickéhomodulu od firmy ATI s 384 KBvideo RAM, èo sa vyuije hlavne priprezentáciách – nevyhnutný jevšak doplòujúci adaptér s portomRGB. Na hornom paneli je šachtapre pamäovú kartu CF i SD/MMC,ïalej je tu pripojenie slúchadiel,dotykové pero a reproduktor. Ved¾azapí<strong>na</strong>cieho tlaèidla sú dve LEDdiódy – jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizuje <strong>na</strong>bíjaniebatérie a druhá monitoruje komunikáciupomocou siete Wi-Fi. Na¾avom boku e740W je tlaèidlo <strong>na</strong><strong>na</strong>hrávanie zvuku, <strong>na</strong>vigaèný prvok<strong>na</strong> listovanie v zoz<strong>na</strong>me a port <strong>na</strong>IrDA komunikáciu. Zaujímavýmprvkom poèítaèa e740W je vymenite¾nábatéria. Ak idete <strong>na</strong> dlhšiucestu, môete si prikúpi ve¾kokapacitnúbatériu, ktorá vám pod¾avýrobcu vydrí <strong>na</strong> 22 hodín nepretritejpráce. Výhodou je aj dvojroènázáruka a sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia.Dodávate¾: HT ComputersCe<strong>na</strong>: 30 990 Sk bez DPH(38 117 Sk s DPH)Záruka: 24 mesiacovVýkon:Rozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOOOOOGG58 PC REVUE 12/2002


ALTERNATÍVNE OPERAÈNÉ SYSTÉMYDo tejto kategórie sme zaradili prístroje, ktoré ponúkajúhlavne tradièní výrobcovia mobilných telefónov.Boli to dva mobilné telefóny od firmy Nokiaa jeden od firmy Motorola. Ceny sa pohybujú v širokomrozsahu – od 12 150 Sk a po 34 228 Sk bezDPH. Keïe tieto prístroje pouívajú rozlièné operaènésystémy, v tomto prípade sme nepúšali iadnetestovacie programy a kategóriu výkonu smetak nehodnotili.Motorola AccompliA008Accompli A008 patril medzi prvé produkty,ktoré kombinovali mobilnýtelefón GSM/GPRS a PDA. Pouívavlastný operaèný systém, dodáva saspolu s puzdrom <strong>na</strong> pripevnenie <strong>na</strong>opasok. Ïalšou súèasou sú slúchadláa synchronizaèná kolí<strong>sk</strong>a s pripojením<strong>na</strong> sériový port.Na prednom paneli sú štyri tlaèidlá– <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie telefónu, rýchlypohyb v ponukách smeromhore a dole a tlaèidlo s logomMotoroly. To slúi <strong>na</strong> rýchlevolanie hlavnej ponuky telefónu.Pokia¾ nie je otvorenýkryt displeja, tlaèidlánie sú aktívne.Na pravej strane telefónu je tlaèidlo<strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie zvukových poznámok,v¾avo zase listovanie v ponukách.Hornej strane dominuje dos ve¾káanté<strong>na</strong>, ïalej je to infraèervené rozhraniea konektor <strong>na</strong> pripojenie handsfreesúpravy. Tele<strong>sk</strong>opické dotykovépero je <strong>na</strong> spodnej strane. Accompli008 môete rozširova aplikáciami vytvorenýmiv jazyku J2ME. Na tieto aplikácieje vyhradený priestor 2 MB.Zapoièal: Motorola Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 12 105 Sk bez DPH(14 890 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovRozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOOinovaènákombináciatelefónu,poèítaèaa fotoaparátuNokia 7650V tomto prípade ideo kombináciu mobilnéhotelefónu, vreckovéhopoèítaèa a digitálnehofotoaparátu.Domi<strong>na</strong>ntou prístrojaje ve¾ký displej a vysúvacia klávesnica.V zatvorenom stave prístroja jek dispozícii kombinované polohovacietlaèidlo a prístup do menu.Nokia 7650 priamo podporuje ajslovenèinu, a to aj pri písaní SMS.Ponuka operaèného systému obsahujespolu 17 poloiek – telefón,správy, kamera, denník, snímky,profily, nástroje, kontakty, kalendár,sluby, ob¾úbené, úlohy, pripojenie,extra, hry, SIM a Bonus. Pri <strong>na</strong>šomtestovaní sme si pochva¾ovali mimoriadnekvalitný displej, zaujímavépolyfonické zvonenie a monosrealizácie fotografií s rozlíšením 640× 480 bodov. Nokia 7650 má integrovanýWAP prehliadaè, nevýhodouje však absencia zabudovanéhointernetového prehliadaèa. Keïe jemoné poui aplikácie typu J2ME,azda sa bude da tento problémvyrieši.Zapoièal: Nokia Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 21 220 Sk bez DPH(26 100 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovRozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOOGOOOOOOOOGGNokia 9210iModel 9210i predstavuje rozšírenie pôvodnéhomodelu 9210. Ide o systém otváracieho mobilnéhotelefónu, ktorý obsahuje aj plnohodnotnúklávesnicu. V zatvorenom stave funguje ako klasickýmobilný telefón, špecialitou je v tomto prípadelen profil Lietadlo.Základom 9210i je operaèný systém Symbian,podporuje aplikácie <strong>na</strong>písané v jazyku J2ME.K výhodám patrí ve¾ký farebný displej vo vnútornejèasti veka. Na ovládanie slúi klávesnicaa tlaèidlá <strong>na</strong> pravej strane displeja. Nokia 9210ipodporuje kartu MMC, prièom dokáe prehráva ajanimácie vo formáte Macromedia Flash 5. Nokia9210i obsahuje aj internetový prehliadaè.Bohuia¾, nepodporuje komunikáciu GPRS – k¾úèovýmpri prístupe <strong>na</strong> internet tak bude HSCSD. Dobudúcnosti by sme si elali aj zabudovanie komunikácieBluetooth a takisto USB pri pripojení <strong>na</strong>stolný poèítaè. Naopak, za ve¾mi vydarenú povaujemezabudovanú hlasitú hands-free komunikáciu.Zapoièal: Nokia Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 34 228 Sk bez DPH (42 100 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovRozmery:Hmotnos:Ce<strong>na</strong>:HODNOTENIEOOOGGOOOGGOOGGG


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EVYHODNOTENIEV celkovom hodnotení mono konštatova, e výkon i funkènosvreckových poèítaèov za posledný rok výrazne <strong>na</strong>rástli. Potešujúcimtrendom je aj pokles ich predajnej ceny aj o 20 %. Vo všeobecnostibudete spokojní s kadým z predstavovaných modelov. Kadý mávšak svoje špecifické urèenie. Staèí teda presne vedie, èo vlastnechcete, a vyberiete si.Na základe <strong>na</strong>šich testov, výsledkov testovacích programova technických údajov sme sa rozhodli pre <strong>na</strong>sledujúce hodnotenie.V prípade platformy Palm OS sme ocenili model Sony PEG-SL10.Dôvodom je jeho relatívne nízka ce<strong>na</strong> (7990 Sk bez DPH), dobrý kontrastmonochromatického displeja s vysokým rozlíšením, doplnkovásoftvérová výbava, vysoký <strong>na</strong>meraný výkon a monosti rozširovaniacez port Memory Stick.Ak trváte <strong>na</strong> PDA s kvalitným farebným displejom, potom odporúèamemodel Palm m515. Je síce dvojnásobne drahší ako modelSony PEG-SL10, ale zároveò je aj tenší a umoòuje rozširovanies vyuitím karty SD/MMC.V prípade platformy Pocket PC 2002 sme sa rozhodli oceni modelFujitsu Siemens Pocket LOOX 600. Dôvodom je hlavne dobrý pomermedzi funkènosou a <strong>na</strong>dobúdacou cenou. Súèasou tohto PDA za22 474 Sk bez DPH je Bluetooth, podporuje súèasne karty SD/MMCi CF a ovládanie zjednodušuje špeciálny systém menu. Zároveò jek dispozícii celý rad doplnkov, ktoré pomáhajú zvýši funkènosa pohodlie pouívania tohto PDA. Výhodou je aj dvojroèná zárukatohto poèítaèa.Pokia¾ trváte <strong>na</strong> maximálnom výkone PDA, potom je tupre vás model HP iPAQ 3970. Ten je o nieèo drahší, v <strong>na</strong>šichtestoch však dosiahol o èosi lepšie výsledky. Aj tento modelpodporuje Bluetooth a doplnková softvérová výbava je ešte bohatšia.Najvyšší výkon v <strong>na</strong>šich testoch dosiahol model Toshiba e740W,ktorý <strong>na</strong>vyše podporuje aj Wi-Fi. Jeho ce<strong>na</strong> je však v tejto kategórii<strong>na</strong>jvyššia.V prípade kombinácie mobilného telefónu a PDA sme sa rozhodlipre model Handspring Treo 180g. Dôvodom tohto rozhodnutia jerelatívne nízka ce<strong>na</strong> (12 890 Sk bez DPH), štandardný operaènýsystém pre PDA, ktorý umoòuje pouíva viacero existujúcichaplikácií. Ak <strong>na</strong>vyše túite po fotografovaní a dôleitý je pre vá<strong>sk</strong>valitný farebný displej, potom vám odporúèame model Nokia 7650.V tomto prípade nás zaujal dizajn prístroja a univerzálne monostipouitia.ZÁVERVreckové poèítaèe budeme testova aj <strong>na</strong> budúci rok. Oèakávamepritom ïalšie zvyšovanie výkonu, ktoré posunie monosti vreckovýchpoèítaèov a k ich stolným variantom. V oblasti poèítaèov prePocket PC <strong>na</strong>pr. firma Intel u teraz oznámila, e procesor XScalebude existova vo februári budúceho roka s taktovacou frekvencioua 733 MHz. Predpokladáme, e poèas roka dôjde k ïalšej optimalizáciioperaèného systému pre nové procesory.V oblasti Palm OS oèakávame presadenie novej verzie Palm OS6.0, ako aj príchod rýchlejších procesorov. V obidvoch kategóriáchbude zabudovaná podpora technológie <strong>na</strong> bezdrôtové pripojeniek sieti. Pri obidvoch kategóriách oèakávame aj ïalšie zniovanie rozmerov.Pre kategóriu Pocket PC môe by prvou lastovièkou poèítaèToshiba e330, ktorý má hrúbku len 12,7 mm – teda podobnú ako<strong>na</strong>jtenší vreckový poèítaè Palm OS z nášho testu. Jeho recenziu pripravujemedo ïalšieho èísla. Veríme, e aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o sa dostanevreckový poèítaè Axim X5 od firmy Dell. Ten by mal zmeni cenovéhladiny vreckových poèítaèov.Urèite budeme ma monos testova aj širšie spektrum produktov,ktoré spájajú vreckový poèítaè a mobilný telefón.60 PC REVUE 12/2002


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E12 mikroprocesorov IntelPETER ORVISKÝPo ôsmich mesiacoch smepre vás opä pripravili testmikroprocesorov. S oh¾adom<strong>na</strong> aktuálnu situáciu <strong>na</strong> trhu,kde sa mi<strong>sk</strong>y váh opävýraznejšie <strong>na</strong>kláòajú <strong>na</strong>stranu Intelu, sme sarozhodli pozrie práve <strong>na</strong>produkty tejto spoloènosti.Priaznivcov platformy AMDpotešíme rozsiahlym testommikroprocesorov tohtovýrobcu a po uvedenímikroprocesorov Hammer.Ponuka mikroprocesorov od spoloènosti Intelje v súèasnosti dostatoène široká, aj pretosme sa – podobne ako v predošlom teste –sústredili iba <strong>na</strong> mikroprocesory modernejšejkonštrukcie, pri ktorých je záruka, e budú zostrany Intelu podporované ešte minimálneZoz<strong>na</strong>m tohtoroèných noviniek v rodine mikroprocesorov Celeronv priebehu budúceho roka. Rov<strong>na</strong>ko ako v apríliani tentoraz sme teda do testu nezahrnuli mikroprocesoryPentium III a Celeron s jadramiTualatin. Náš test obsahuje spolu dvanás mikroprocesorov,z toho tri boli Celerony s jadrom <strong>na</strong>báze NetBurst a ostávajúcich devä zástupcovpochádza z rodiny Pentium 4.CELERONMikroprocesory Celeron dostali v tomto roku dovienka jadro s architektúrou NetBurst Celeron(15. mája), prvé mikroprocesory tohto typu sateda <strong>na</strong> trhu objavili a po <strong>na</strong>šom teste. Odvtedydošlo aj v tejto rodine k viacerým zmenám.Prechod <strong>na</strong> architektúru NetBurst však neboljedinou zmenou v rodine mikroprocesorovCeleron, u krátko po uvedení dostali aj tietomikroprocesory jadro Northwood, prièom ichhlavné parametre sa zachovali (kapacita cache,frekvencia systémovej zbernice). Zvyšovala sa ibapracovná frekvencia. Úprav v tomto smere bolood ostatného testu hneï nieko¾ko (podrobnýzoz<strong>na</strong>m uvádzame v tabu¾ke).Dátum uvedenia Jadro Frekvencia Zbernica L2 cache Poèet tranzistorov Výrobná technológiajadra04. 11. 2002 Northwood 2,2 GHz 400 MHz 128 KB 35,5 mil. 0,13 µmNorthwood 2,1 GHz 400 MHz 128 KB 35,5 mil. 0,13 µm18. 09. 2002 Northwood 2 GHz 400 MHz 128 KB 35,5 mil. 0,13 µm12. 06. 2002 Willamette 1,8 GHz 400 MHz 128 KB 35,5 mil. 0,18 µm15. 05. 2002 Willamette 1,7 GHz 400 MHz 128 KB 35,5 mil. 0,18 µmTualatin 1,4 GHz 100 MHz 256 KB 0,13 µm03. 1. 2002 Tualatin 1,3 GHz 100 MHz 256 KB 0,13 µmJadrá P4 a ich charakteristikyParametre jadier Pentia 4 Willamette Northwood Northwood "A" PrescottPracovné frekvencie 1.3 ÷ 2.0 GHz 1.4 ÷ 2.6 GHz 2.26 ÷ 3.20 GHz 3.xx ÷ 5.xx GHzSystémová zbernica (fyzicky MHz) 100 100 133 166Systémová zbernica (efektívne MHz) 400 400 533 666L1 Cache (Trace, µ−Ops) 12 K 12 K 12 K ?L1 Cache (Data, KB) 8 8 8 ?L2 Cache (Data, KB) 256 512 512 512 (1024)Výrobná technológia 0.18 µm 0.13 µm 0.13 µm 0.09 µmŠírka hradla 0.09 µm 0.065 µm 0.065 µm 0.045 µmPlocha èipu 217 mm 2 146 mm 2 146 mm 2 ?Poèet tranzistorov 42 Million 55 Million 55 Million ?Hustota tranzistorov (poèet/mm 2 ) 193 548 376 712 376 712 ?Napájacie <strong>na</strong>pätie jadra (V) 1,75 1,50 1,50 ÷ 1,575 1,25Maximálny odberaný prúd (A) 43 41,7 52,7 ?Maximál<strong>na</strong> spotreba (W) 75,3 62,6 81,8 ?Podpora HyperThreading nie nie áno od 3,06 GHz áno, rozšírenáPENTIUM 4Ponuka mikroprocesorov z tejto rodiny sa pomaly,ale isto zuuje. Teraz nemáme <strong>na</strong> mysli škáludostupných pracovných frekvencií, ale <strong>sk</strong>utoènos,e z trhu u definitívne zmizli mikroprocesoryvo vyhotovení Socket 423 a v ponuke ostaliu len mikroprocesory vo vyhotovení Socket 478.Zrátané to majú u aj mikroprocesory Pentium 4so starším jadrom Willamette, ktoré sa síce eštev cenníkoch niektorých dodávate¾ov z èasu <strong>na</strong>èas vy<strong>sk</strong>ytnú, jednoz<strong>na</strong>ènú prevahu však majúNorthwoody. Všetkých devä produktov z tohtoradu, ktoré sme testovali, disponovalo právetýmto jadrom. Aj tak však zástupcovia tejto rodinyneboli „jednotní“, v súèasnosti sú toti <strong>na</strong>trhu tri verzie tohto mikroprocesora, líšiace safrekvenciou systémovej zbernice a podporoutechnológie HyperThreading. Tri z testovanýchmikroprocesorov podporujú 400 MHz systémovúzbernicu a pä 533 MHz zbernicu. Momentálne<strong>na</strong>jrýchlejší z <strong>na</strong>posledy menovanej <strong>sk</strong>upinys pracovnou frekvenciou 3,06 GHz disponuje ajpodporou technológie HyperThreading. O nej saviac doèítate v samostatnom èlánku HyperThreadingv hlavnej úlohe, ktorý nájdete v tomto èíslePC REVUE (<strong>na</strong> strane 40). Podrobný zoz<strong>na</strong>m mikroprocesorovIntel Pentium 4 s charakteristikoua dátumom uvedenia nájdete v rov<strong>na</strong>kej tabu¾keako mikroprocesory Celeron.Èipové súpravy pre P4VýrobcaÈipová súpravaInteli850Uvedený <strong>na</strong> trh Január 2001Pätica 423 / 478 ! / !NorthbridgeSouthbridgeIntel KC82850Intel 82801 BAFrekvencia systémovej zbernice (MHz) 100/133Frekvencia pamätí (MHz) 400Podpora asynchrónnych pamätí !Monos zvýši frekvenciusystémovej zberniceMaximálny poèet pamäových modulov 4Maximál<strong>na</strong> kapacita pamäteáno, <strong>na</strong>d 133 MHz2048 MBPodpora SDRAM / DDR / RDRAM " / " / !Dvojkanálová DDR / RDRAM " / !Podpora Ultra−DMA/33/66/100/133 ! / ! / ! / "Maximálny poèet portov USB 4USB 2.0 "Maximálny poèet slotov PCI 6Integrovaná grafika "Podpora AGP 1× / 2× / 4× / 8× ! / ! / ! / "Podpora HyperThreading "62 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R ETechnické parametre a ceny testovaných mikroprocesorovOz<strong>na</strong>èenie Celeron Celeron Celeron Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 4 Pentium 41,7 1,8 2,0 1,8A 2,0A 2,4 2,4 2,53 2,66 2,8 3,06 HTFrekvencia jadra 1700 MHz 1800 MHz 2000 MHz 1800 MHz 2000 MHz 2400 MHz 2400 MHz 2533 MHz 2666 MHz 2800 MHz 3066 MHzSéria SL6K6 SL6A2 SL6LC SL63X SL5ZT SL68T SL6EU SL6EV SL6EH SL69Z −Frekvencia zbernice 4*100 MHz 4*100 MHz 4*100 MHz 4*100 MHz 4*100 MHz 4*100 MHz 4*133 MHz 4*133 MHz 4*133 MHz 4*133 MHz 4*133 MHzL2 cache 128 KB 128 KB 128 KB 512 KB 512 KB 512 KB 512 KB 512 KB 512 KB 512 KB 512 KBNapájanie 1,75 V 1,75 V 1,525 V 1,5 V 1,5 V 1,5 V 1,5 V 1,5 V 1,525 V 1,525 V −Teplota pri 100 % záai 45 C 47 C 40 C 38 C 38 C 39 C 45 C 47 C 48 C 48 C 52 CCe<strong>na</strong> EU vrátane DPH 3299 4121 4949 7950 9069 10838 11223 13790 17515 22795 35490ce<strong>na</strong>/výkonAKO SME TESTOVALITrocha netradiène sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr pozrieme <strong>na</strong> programovévybavenie, ktoré sme v rámci testu pouili.Základom bol operaèný systém WindowsXP Professio<strong>na</strong>l. Naò sme postupne <strong>na</strong>inštalovalivšetky pouité testovacie programy. Testovaciusuitu tentoraz tvorili <strong>na</strong>sledujúce programy:3DMark 2000, 3DMark 2001SE Pro, PC Mark2002, Sisoft Sandra 2002, SysMark 2001 a testCPU. S oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, e v rámci testusme mali k dispozícii aj mikroprocesor s podporoutechnológie HyperThreading, ktorú spomí<strong>na</strong>néa <strong>na</strong>mi štandardne pouívané testovacie programynepodporujú, museli sme sa poobhliadnuaj po testoch, ktoré by spomenutú technológiupodporovali. H¾adanie nebolo jednoduché, <strong>na</strong>pokonsme sa však v pravú chví¾u doèkali <strong>na</strong>jnovšejverzie programu Sisoft Sandra 2003. Okrem tohtoprogramu sa nám ako vhodné testovacie prostriedkypre hyperthreadingové systémy osvedèiliaj programy MetaBench a GoGoMP3.NA ÈOM SME TESTOVALIV porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim testom mikroprocesorovsme tentoraz zvolili odlišnú filozofiu.Samozrejme, všetky mikroprocesory sme pre porov<strong>na</strong>nievýkonnosti otestovali <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej platforme.Tou sa stala zostava zaloená <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e Intel D845PESV. Ïalšími komponentmitestovacej zostavy boli grafická karta Chaintechs èipom GeForce4 MX 440 a 32 MB pamäte, pevnýdi<strong>sk</strong> Seagate Barracuda ATAV s kapacitou 120 GBa DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka Pioneer. Všetky testovaciekonfigurácie sme doplnili 256 MB pamäovýmmodulom, v prípade tohto komponentu sme všakvyuívali vdy typ pamätí podporovaných základnoudo<strong>sk</strong>ou. V prípade základnej do<strong>sk</strong>yD845PESV to boli 266 a 333 MHz moduly DDR,v prípade základnej do<strong>sk</strong>y D845GBV iba 266 MHzmodul DDR a v prípade do<strong>sk</strong>y 845GLLY zasa 133MHz modul SDRAM. Keïe základná do<strong>sk</strong>aD845GBV disponuje integrovanou grafikou i slotomAGP, testovali sme v nej tak so spomí<strong>na</strong>nougrafickou kartou, ako aj s integrovanou. V prípadezákladnej do<strong>sk</strong>y D845GLLY, ktorá disponujeiba integrovanou grafikou, sme realizovali testiba s òou.U z uvedeného výpoètu je jasné, e mikroprocesorysme testovali prakticky vo všetkýchmoných konfiguráciách. Jedinou platformou,ktorú sme nemali k dispozícii, je i850, vyuívajúcapamäové moduly RDRAM. Takýmto spôsobomsme vytvorili pä testovacích zostáv, <strong>na</strong>dvojici z nich sme otestovali všetkých dvanásmikroprocesorov (v podstate trinás, pretoe3 GHz Pentium 4 sme testovali so zapnutými vypnutým HyperThreadingom), <strong>na</strong> ïalšíchdvoch jedenás a <strong>na</strong> poslednej šes mikroprocesorov.Rov<strong>na</strong>ko ako všetky testované mikroprocesory,aj základné do<strong>sk</strong>y, pamäové moduly,grafickú kartu a pevný di<strong>sk</strong> nám <strong>na</strong> testy zapoièalaspoloènos Asbis.Rozsah testu teda zodpovedá testu 50 poèítaèovýchzostáv! Nu a z takéhoto mnostvavýsledkov sa u dajú pomerne ¾ahko vynášazávery.VÝSLEDKY TESTOVA sme v <strong>na</strong>jašej fáze testu! Ocitli sme sa predklasickým problémom: Ako èo <strong>na</strong>jjednoduchšiea pritom <strong>na</strong>jpresnejšie interpretova tisíce <strong>na</strong>meranýchhodnôt, aby to pre vás nebolo príliš akéèi nezáivné? Tabu¾ka <strong>na</strong>meraných hodnôt v „surovomstave“ neprichádza do úvahy. Preto smesa rozhodli pre jej maximálnu redukciu. Pochopite¾ne,nie všetky výsledky testov sú v <strong>na</strong>šejtabu¾ke <strong>na</strong>meraných hodnôt, do nej sme vybralitesty, ktoré <strong>na</strong>jreprezentatívnejšie dokumentujúvýkonnostné rozdiely medzi mikroprocesormia jednotlivými testovanými platformami.„Plošné“ porov<strong>na</strong>nie výkonnosti mikroprocesorovsme <strong>na</strong>pokon realizovali <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e Intel 845 PESV s grafickou kartou a DDRpamäami pracujúcimi <strong>na</strong> frekvencii 266 MHz.Výsledkom tohto porov<strong>na</strong>nia je graf Výkon všetkýchtestovaných mikroprocesorov. V òom súvýkony všetkých mikroprocesorov vo všetkýchtestoch „normované“ vo vzahu k výkonu 2 GHzmikroprocesora Pentium 4 (100 %). Zostavili smepre vás spolu šes grafov. Dva zobrazujú „èistý“výkon mikroprocesorov, štyri potom ilustrujú,do akej miery sa premietne nárast výkonu mikroprocesorado výkonu celého systému. Rozdielysú badate¾né. Kým v prípade hrubého mikroprocesorovéhovýkonu je nárast výkonu takmer100 % (výsledný index èiastkových testov SiSoftSiS Intel SiS Intel Intel Intel Intel Intel SiSSiS 645 i845D SiS 645DX i845E i845G i850E i845GE i845PE SiS 658November 2001 December 2001 Marec 2002 Máj 2002 Máj 2002 Máj 2002 September 2002 September 2002 November 2002" / ! " / ! " / ! " / ! " / ! " / ! " / ! " / ! " / !SiS 645 Intel 82845 SiS 645DX Intel RG8245EES Intel RG82845G Intel KC82850E Intel RG82845GE Intel RG8245PE SiS 658SiS 961 Intel 82801 BA SiS 961 Intel 82801 DB Intel 82801 DB Intel 82801 BA Intel 82801 DB Intel 82801 DB SiS 963100 66/100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133 100/133100/133 100/133 100/133/166/200 100/133 100/133/166 400/533 100/133/166 100/133/166 400/533/600! ! ! ! ! ! ! ! !áno, <strong>na</strong>d 133 MHz áno, <strong>na</strong>d 166 MHz áno, <strong>na</strong>d 166 MHz áno, <strong>na</strong>d 166 MHz áno, <strong>na</strong>d 166 MHz áno, <strong>na</strong>d 166 MHz áno, <strong>na</strong>d 200 MHz áno, <strong>na</strong>d 200 MHz áno, <strong>na</strong>d 200 MHz3 3 3 3 3 4 3 3 43072 MB 2048 MB 3072 MB 3072 MB 3072 MB 2048 MB 3072 MB 3072 MB 2048 MB! / ! / " " / ! / " ! / ! / " ! / ! / " ! / ! / " " / " / ! " / ! / " " / ! / " " / " / !" / " " / " " / " " / " " / " " / ! " / " " / " " / !! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / !4 4 4 4 4 4 4 4 4" " " ! ! " ! ! !6 6 6 6 6 6 6 6 6! " ! " ! " ! " !! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / " ! / ! / ! / !" " " " "(!, Step 2) ! ! ! "12/2002 PC REVUE 63


H A R D W A R EHP Compaq Evo D310Detail chladenia procesoraIde o poèítaè, ktorý je urèený predovšetkým <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e<strong>na</strong>sadenie. K dispozícii sme mali vyhotoveniede<strong>sk</strong>top, existuje aj vyhotovenie microtower.Celá konštrukcia je vyhotovená tak, e poèítaèrozoberiete bez nástroja. Bez pouitia <strong>sk</strong>rutkovaèasnímete horné veko, pridáterozširovacie karty, vyberiete pevnýdi<strong>sk</strong> alebo CD mechaniku. Všetkyprepojovacie káble sú vybavenéuchytávacím prvkom vo výraznej zelenejfarbe. Na základnej do<strong>sk</strong>e je priestor <strong>na</strong> trido<strong>sk</strong>y PCI a vo¾ný konektor AGP. V štandardnomvyhotovení je toti grafická karta <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Pred neoprávneným rozoberaním sa dá hornéveko chráni zámkom, kadé otvorenie môeby zaevidované a hlásené administrátorovi poèítaèovejsiete.Ve¾mi zaujímavo je vyriešené aj chladenie procesora,ktoré odvádza vygenerované teplo z boènéhokrytu poèítaèa.Zadný panel obsahuje všetky štandardné pripojeniavrátane sieového pripojenia ethernet a štyrochportov USB 2.0. Replikácia dvoch portov je potomvyvedená aj <strong>na</strong> predný panel poèítaèa.Základom testovaného poèítaèa bolprocesor Intel Pentium 4 s taktom 1,8 GHz a 256MB SDRAM. Grafický modul Intel 82845G je <strong>na</strong>základnej do<strong>sk</strong>e. Pevný di<strong>sk</strong> mal kapacitu 40 GB, CDmechanika je 48-rýchlostná. Toto je jed<strong>na</strong> z monostíkonfigurácie, pouívate¾ si môe vybra rýchlejšíprocesor, doplnkovú grafickú kartu, väèší pevnýdi<strong>sk</strong> alebo DVD èi DVD-RW mechaniku.Softvérová výbava <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie poèítaèa netvorív tomto prípade súèas dodávky, treba si justiahnu zo stránky výrobcu. Pomocou nej môetevykonáva inventúru súèastí poèítaèov po sieti, jednoduchosa dá inštalova aj vzorová softvérová výbava<strong>na</strong> viacero poèítaèov. To je výhodné práve pri<strong>na</strong>sadení v podniku.K poèítaèu sa dodáva klávesnica s tlaèidlami <strong>na</strong>rýchly prístup k aplikáciám a myš s rolovacím kolie<strong>sk</strong>om.Poèítaè, klávesnica, myš i prepojovacie káblesú èiernej farby.Poèítaè HP Compaq Evo D-310 sme testovali podobneako v prípade testu výkonných poèítaèovv PC REVUE è. 10/2002. Pouili sme testovaciu súpravuSiSoftSandra, BAPCo SYSMark 2001 a testyz dielne Ziff Davis. Pre preh¾adnos však uvádzamelen reprezentatívne výsledky aplikaèného testu odfirmy BAPCo. V prípade Office Productivity sme <strong>na</strong>meralihodnotu 136 a pri Internet Content Creationto bola hodnota 172. Pod¾a detailných výsledkov testovby tejto zostave zo stránky celkového výkonujednoz<strong>na</strong>ène prospela výkonnejšia grafická karta (kdispozícii je <strong>na</strong>pr. nVidia GeForce4 MX420, 64 MBvideo RAM, TV out). Na kancelár<strong>sk</strong>e pouitie všaktáto štandardná výbava bez problémov postaèuje.Ce<strong>na</strong>: 38 900 Sk bez DPH (47 847 Sk s DPH)Záruka: 1 rokOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EProcesor: Intel Pentium 4, 1,8 GHzZákladná do<strong>sk</strong>a: HPKapacita pamäte RAM: 256 MB DDR−SDRAM 2 × 133 MHz,maximum 2 GB (dve pozície)Pevný di<strong>sk</strong>: Seagate, 40 GB, 7200 ot./min.CD−ROM: LiteOn, 48−rýchlostnáAudio: SoundMAX III so zabudovanou reproduktorovousústavouOperaèný systém: Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l, USRozmery (v × š × h): 140 × 365 × 416 mm66 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EIBM NetVista M SeriesSpoloènos IBM ponúka pre nároèných zákazníkovsériu M stolných poèítaèov NetVista. Existuje celáplejáda konfigurácií, ktoré sa líšia hlavne výkonomprocesora, grafickou kartou a typom optickej jednotky.Poèítaè, ktorý sme mali <strong>na</strong> recenziu, mal vyššiuvýbavu – jej základom je procesor s taktom 2,4 GHz,256 MB RAM a mechanika DVD-ROM.Výhodou poèítaèa NetVista série M je dodávkasoftvéru urèeného <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie poèítaèa, ïalejnástroje <strong>na</strong> prechod celej softvérovej výbavy, ako ajvšetkých dokumentov z jedného poèítaèa <strong>na</strong> druhý.Ïalej sú v dodávke aj rozlièné diagnostické nástroje.To dáva predpoklad dlhodobej a stabilnejprevádzky poèítaèa, èo je podporenéaj trojroènou záruènou dobou. Výrobcagarantuje, e existujúcu hardvérovúkonfiguráciu bude moné zakúpiminimálne po dobu 12 mesiacovod kúpy – to je výhodné preve¾ké podniky, ktorémajú èasto èasovorozloenéinvestície, chcúvšak by vybavenérov<strong>na</strong>kými poèítaèmi.Zo stránky dizajnu sú k dispozícii modely vo formáteMini De<strong>sk</strong>top (bez monosti rozširovania PCIkartami), Small De<strong>sk</strong>top a De<strong>sk</strong>top (v obidvoch prípadochsú k dispozícii štyri pozície pre karty PCI).Vo vyhotovení De<strong>sk</strong>top je <strong>na</strong>vyše priestor <strong>na</strong> štyrimechaniky rozmeru 5,25 palca.Aj v tomto prípade je vyhotovenie poèítaèa také,e umoòuje rozoberanie a inštaláciu doplnkovýchkariet bez nástroja – postaèia vám ruky. Týka sa toaj vyberania optickej mechaniky a pevného di<strong>sk</strong>u.Pokia¾ si to prajete, môete prístupu do poèítaèazabráni zamknutím zámku. Na predný panel poèítaèasú vyvedené dva porty USB 2.0.Farebné vyhotovenie je v èiernej farbe – týka sato <strong>sk</strong>rinky poèítaèa, poèítaèovej myši i klávesnice.Operaèný systém je Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l,súèasou softvérovej dodávky je kancelár<strong>sk</strong>ybalík Lotus SmartSuite Millennium, ïalejklient<strong>sk</strong>y program pre Lotus Notes, antivírusovýprogram a monos obnovy systému <strong>na</strong> stlaèeniejedného klávesu (vyaduje pripojenie <strong>na</strong> internet).Podpora pre poèítaè NetVista je dostupná nepretrite.IBM NetVista M Series sme testovalibenými testovacími programami. Prepreh¾adnos opä vyberáme len výsledkyaplikaèných testov: SysMark 2002 OfficeProductivity – 150, SysMark 2002 InternetContent Creation – 293. Podotýkame,e hlavne pri teste Internet ContentCreation je to ve¾mi dobrá hodnota.Pri vyuívaní grafických aplikácií odporúèamerozšírenie grafickej kartyIntel 82845 niektorou špecializovanougrafickou kartou od firmy nVidiaalebo ATI.V celkovom hodnotení je IBM Net-Vista M Series poèítaè urèený jednoz<strong>na</strong>ènepre nároèného podnikovéhopouívate¾a. Ten ocení výhodustability prevádzky, monostiobnovenia poškodenéhosoftvérového vybavenia a vysokývýkon.T E C H N I C K ÉCe<strong>na</strong>: 1534 USD(asi 64 888 Sk bez DPH,79 812 Sk s DPH)Záruka: 3 rokyDodávate¾: IBM SlovakiaOndrej MackoP A R A M E T R EProcesor: Intel Pentium 4/2,4 GHzPamä RAM: DDR 256 MB (266 MHz)Grafická karta: Intel Extreme Graphics 82845Pevný di<strong>sk</strong>: IBM, 7200 ot./min., 40 GBOptická mechanika: DVD−ROM 16 ×Sieová karta: Intel PRO/1000 Gigabit EthernetAudio: SoundMAX, zabudovaný reproduktorPorty: 4× USB 2.0, 2× RS−232, 1× LPTOperaèný systém: Windows XP Professio<strong>na</strong>l, US68 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EApple iPod pre WindowsMP3 prehrávaè iPod sme u v PC REVUE predstavili.Bola to verzia pre operaèný systém Macintosh.U vtedy sme zvaovali, e tento prehrávaèby sa mohol vyrába aj pre operaèný systémWindows. V podstate ide toti o externý pevnýdi<strong>sk</strong>, take jeho vyuitie je moné v rozliènýchoperaèných systémoch. Na internete sa objaviloviacero programov, ktoré zaisovali spoluprácumedzi iPodom a operaèným systémom Windows.Všimli si to aj vo firme Apple, a tak tento prehrávaèteraz existuje vo vyhotovení pre Windowspriamo od výrobcu.Na testovanie sme mali verziu s 10 GB pevnýmdi<strong>sk</strong>om. Oproti minulosti iPod trochu „schudol“ aje o nieèo tenší. Èiastoène zmenené je aj ovládanie– ovládacia plocha funguje podobne ako touchpadpri notebookoch. Reaguje toti <strong>na</strong> pohyb prstov,a to bez mechanických súèastí. Zabudovaný LCDdisplej je monochromatický s bielym podsvietením.Napájanie zaisuje batéria, ktorá sa dobíja automatickypo pripojení <strong>na</strong> port FireWire. Na cesty jeurèený samostatný sieový <strong>na</strong>pájací adaptér.Hardvérová dodávka je oproti minulosti bohatšia.Okrem samotného prehrávaèa dostanete inovovanéslúchadlá, ochranné puzdro <strong>na</strong> prehrávaè s pripevnením<strong>na</strong> opasok a dia¾kové ovládanie. Aj vovyhotovení pre Windows je prepojenie medzi poèítaèoma iPodom riešené cez port FireWire. Príslušnýkábel, ako i ve¾mi uitoèný prevodník medzi tzv.ve¾kým (6-pinovým) a malým (4-pinovým) konektoromFireWire je takisto v dodávke.Softvérová dodávka je vo vyhotovení pre Windowsúplne odlišná ne v prípade operaèného systémupre Macintosh. Apple v tomto prípade dodávaprogram MusicMatch Jukebox Plus, pomocouktorého je moné prenies súbory MP3 z poèítaèado iPodu a vytvori playlisty. Prenos z iPodu do poèítaèavšak nie je moný (z dôvodu ochrany autor<strong>sk</strong>ýchpráv).Do iPodu sme pri testovaní <strong>na</strong>hrali 200 <strong>sk</strong>ladieb,prièom ich prenos trval asi 2 minúty. Medzi <strong>sk</strong>ladbamijednoducho vyberáte pod¾a názvu, autoraalebo hudobného ánru. S kvalitou prehrávania smeboli spokojní – zvuk je ve¾mi èistý, bez obvykléhošumu. Kvalite prehrávania prospievajú aj nové slúchadlá.Tie sú oproti minulosti o nieèo menšie a pouívajúzlepšený systém reprodukcie zvuku. Pri prehrávanísúboru MP3 sa <strong>na</strong> displeji zobrazuje názov<strong>sk</strong>ladby, jej autor, odohraný èas a èas ostávajúci dojej <strong>sk</strong>onèenia. Môete riadi hlasitos prehrávania,k dispozícii je aj 21 <strong>na</strong>stavení ekvalizéra pod¾a typureprodukovanej hudby.iPod však nie je len MP3 prehrávaè. Ako sme uspomenuli, je to predovšetkým externý pevný di<strong>sk</strong>,ktorým si môete prenáša údaje medzi viacerýmilokalitami. Keï kliknete <strong>na</strong> jeho ikonu v prieèinkuMôj poèítaè, objavia sa nové zloky – Contacts aCalendar. Firmware v iPode teraz obsahuje rozhranie<strong>na</strong> zobrazenie kalendára i adresára vašich kontaktov.Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> cesty si môete okremMP3 a dátových súborov zobra aj adresár a <strong>na</strong>plánovanéúlohy èi poznámky. Kontakty prenášate doiPodu cez formát vCard, kalendár dokáe synchronizovaúdaje s programami, ako je <strong>na</strong>pr. MicrosoftOutlook. Takto si môete cez stolný poèítaè synchronizovaúdaje v kalendári alebo adresári aj svreckovým poèítaèom. Pripomeòme, e vo vyhotovenípre operaèný systém Macintosh je toto riešenieešte elegantnejšie s vyuitím technológie iSync.iPod teraz <strong>na</strong>vyše zobrazuje aj aktuálny dátum aèas, existuje aj monos <strong>na</strong>stavenia budíka.V celkovom hodnotení je iPod nieèím medziprehrávaèom, transportným médiom a vreckovýmpoèítaèom. To všetko u tradiène v elegantnomvyhotovení. Pripomeòme, e v USA sa predávav sieti supermarketov v oddeleniach so spotrebnouelektronikou. iPod predáva ako doplnok kPC aj spoloènos Dell. A<strong>na</strong>lytici odhadujú, e dokonca roka sa predá viac ako milión prehrávaèoviPod.Do budúcnosti by sme si elali aj vyhotoveniepre port USB 2.0, ktoré je vo svete Windows predsalen èastejšie ako FireWire.Ce<strong>na</strong>: 20 070 Sk bez DPH (24 686 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacovZapoièal: BGS DistributionOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EKapacita di<strong>sk</strong>u: 10 GB (vyrába sa aj vyhotovenie 5 a 20 GB)Odhadovaný poèet <strong>sk</strong>ladieb: 2000 (160 kb/s MP3)Zvukový výkon: 60 mW (30 mW <strong>na</strong> kanál)Kapacita bufera: 20 minút hudbyFrekvenèný rozsah: 20 Hz ÷ 20 kHzDisplej: uhloprieèka 2 palce, LCD s bielym podsvietením,rozlíšenie 160 × 128Príslušenstvo: slúchadlá, ochranné puzdro, <strong>na</strong>pájací adaptér,kábel FireWire s adaptéromPodporovaný operaèný systém: Windows Me, Windows 2000a Windows XP Home i Professio<strong>na</strong>lSlúchadlá: priemer 18 mm, impedancia 32 ohmovVýdr batérie pri úplnom <strong>na</strong>bití: do 10 hodín (1200 mAhLiIon batéria)Doba <strong>na</strong>bíjania batérie: 1 hodi<strong>na</strong> <strong>na</strong> kapacitu 80 %, <strong>na</strong>bitie<strong>na</strong> úplnú kapacitu 3 hodinyRozmery: 101,6 × 60,96 × 18,28 mmHmotnos: 185 g12/2002 PC REVUE 71


HP De<strong>sk</strong>Jet 450 cbiH A R D W A R ETáto tlaèiareò je <strong>na</strong>vrhnutá pre mobilných pouívate¾ov,ktorí chcú tlaèi dokumenty<strong>na</strong>ozaj kdeko¾vek, aj tam, kde nie je prítupk elektrickej sieti. Tomu je prispôsobenájej hmotnos, monos prevádzky <strong>na</strong> batérie,spôsoby pripojenia i výkon. Pokia¾máte od firmy HP aj notebook, potom vám<strong>na</strong> cesty postaèuje len jeden externý <strong>na</strong>pájacízdroj – HP De<strong>sk</strong>Jet 450 pouíva ten istýmodel ako všetky nové notebooky od HP.HP De<strong>sk</strong>Jet 450 je moné pripoji pomocouportu USB, súèasou dodávky je aj špeciálnykábel, ktorý umoòuje paralelné pripojenie. Rov<strong>na</strong>kosa dá vyui aj bezdrôtové infraèervené pripojeniealebo spojenie pomocou karty Bluetooth(kupuje sa osobitne). Takisto je moné tlaèi z kartyCompactFlash. Zároveò HP De<strong>sk</strong>Jet 450 podporujebené operaèné systémy pre stolné poèítaèe triedyWindows a Macintosh, ale aj vreckové poèítaèe triedyPalm a Windows CE.Pod¾a výrobcu je maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe 8 stránza minútu vo farbe a 9 strán pri èiernobielej tlaèi vrýchlom reime. Tlaèiareò pouíva technológiu HPPhotoREt IV. V štandardnej dodávke dostávate èiernua farebnú náplò, ako doplnok si môete zakúpi fotografickúnáplò.Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tlaèiarne tvoria tri tlaèidlá(zapí<strong>na</strong>nie, pokraèovanie v tlaèi a zrušenie aktuálnejtlaèovej úlohy) a štyriLED diódy (prevádzka/vybitá batéria,<strong>na</strong>bíjanie batérie a nízka hladi<strong>na</strong> atramentu v jednejalebo druhej náplni).Medzi monosami doplnkového vybavenia jeadaptér do auta alebo lietadla a prenosné puzdro.Softvérová výbava obsahuje ovládaè, monitor stavunáplní a kapacity batérie. Zároveò sa dodáva ajprogram, ktorý <strong>na</strong> základe priemerného pokrytia aštýlu v minulosti vytlaèených strán urèí ostávajúcukapacitu náplní v stranách (myPrintMileage). Softvérovávýbava zaistí aj núdzovú tlaè – po vyèerpaníjednej z náplní sa dokonèí práve prebiehajúcatlaè s ostávajúcou náplòou. Pokia¾ sa minieèier<strong>na</strong> náplò a tlaèíte èiernobiely dokument, potomsa ten núdzovo vytlaèí pomocou miešaniaèiernej z ostatných farieb. Ak sa spotrebuje farebnánáplò, potom sa všetky dokumenty núdzovovytlaèia èiernobielo.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme s tlaèiaròou vytlaèiliokolo 200 listov. Celú prevádzku sme realizovalibez externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja –<strong>na</strong> batériu. Po <strong>sk</strong>onèení testovaniazostala kapacita batérie <strong>na</strong> hodnote23 %. Sig<strong>na</strong>lizácia <strong>na</strong> tlaèiarnivšak u sig<strong>na</strong>lizovala nebezpeènenízku kapacitu batérií.Poèas testovania sme <strong>sk</strong>úšali tlaèobchodných dokumentov i fotografií.Zo stránky kvality tlaèe nás neèakaloiadne prekvapenie – je to jednoducho tlaèiareòs technológiou PhotoREt IV.Informácie z monitora tlaèiarne o ostávajúcejkapacite náplne a batérie12/2002 PC REVUE 73


H A R D W A R EUvedené doby tlaèe Najrýchlejšia tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaètlaèiarní HP [mm:ss] 1 strany èierneho 50 strán farebného 4 fotografií 9 × 13 cma prepoèítaná rýchlos dokumentu dokumentu <strong>na</strong> špeciálny papier A4[str./min.] (Word) (Word) (Photoshop)HP De<strong>sk</strong>Jet 450 Doba tlaèe 0:00:18 0:45:19 0:07:58Rýchlos 3,33 1,10 0,13HP De<strong>sk</strong>Jet 3820 Doba tlaèe 0:00:19 0:19:23 0:04:44Rýchlos 3,16 2,58 0,21HP De<strong>sk</strong>Jet 5550 Doba tlaèe 0:00:18 0:19:12 0:04:35Rýchlos 3,33 2,60 0,22Rýchlos tlaèe HP De<strong>sk</strong>Jet 450 v porov<strong>na</strong>ní s inými tlaèiaròami od firmy HPVstupný podávaè má o nieèo nišiukapacitu ako pri štandardnej stolnejtlaèiarni. Zaujímavým doplnkom jemonos tlaèe <strong>na</strong> poh¾adnice alebofotografické papiere s rozmerom 10× 15 cm. V tomto prípade sa <strong>sk</strong>lopídriak vo vstupnom podávaèi a vytvorísa tak podávaè pre takéto špeciálnemédiá.Výsledky pri testovaní rýchlostitlaèe uvádzame v tabu¾ke. Z nej zistíme,e oproti „stolným“ modelom tlaèiarníje mobilná De<strong>sk</strong>Jet 450 o nieèopomalšia. Je to jednoducho daò za mobilitu.Vy<strong>sk</strong>úšali sme aj tlaè fotografií z pamäovejkarty CompactFlash. KeïeHP De<strong>sk</strong>Jet 450 nemá nijaký displej,výber zvolených fotografií sa môerealizova <strong>na</strong>pr. v digitálnom fotoaparáte.Podmienkou je, aby pouitýfotoaparát podporoval formát DPOF(Digital Print Order Format). Pokia¾takýto fotoaparát vlastníte, postaèujepo oz<strong>na</strong>èení elaných fotografiívloi kartu do poèítaèa a po stlaèenítlaèidla <strong>na</strong> tlaèiarni sa zaène tlaèautomaticky. Aj keï takýto fotoaparátnemáte, môete poui tlaèúdajov z pamäovej karty. Jednoduchovyuijete tlaèiareò ako èítaèku pamäovejkarty, údaje si prenesiete dopoèítaèa a vytlaèíte pomocou niektoréhošpecializovaného programu. Bohuia¾,program Memories Di<strong>sk</strong> Creatorv tomto prípade nie je v dodávke.Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> špeciálny papiervám rozhodne odporúèame zakúpisi fotografickú náplò. Tá sa vymieòaza èiernu náplò a pomocounej dosiahnete aj pri takejto mobilnejtlaèiarni ve¾mi dobré výsledky.Následne sme vy<strong>sk</strong>úšali tlaè s vyuitíminfraèerveného portu z vreckovéhopoèítaèa Handspring Visor Deluxe,ako i s vyuitím Bluetooth z mobilnéhotelefónu Nokia 6310i. V obidvochprípadoch to chce trochu <strong>na</strong>stavovania,ale nie je to niè zloité. Blišieo pripojení pomocou protokolu Bluetoothpíšeme <strong>na</strong> inom mieste v tomtoèísle.HP De<strong>sk</strong>Jet 450 je tlaèiareò, ktoráje urèená jednoz<strong>na</strong>ène pre ¾udí, ktoríbudú tlaèi svoje dokumenty v „teréne“– u zákazníka, v hoteli alebov aute. Na tlaèený výsledok si sícechví¾u poèkajú, ale jej celkový dizajnje <strong>na</strong> mobilné pouitie vynikajúcoprispôsobený. Tlaèi môete kancelár<strong>sk</strong>edokumenty, ale aj fotografie.Odporúèame zakúpi spolu s tlaèiaròouaj špeciálnu fotografickúnáplò. Vaše fotografie tak budú vyzerapo vytlaèení profesionálne. ModelHP De<strong>sk</strong>Jet 450 ci sa dodáva bezbatérie.Hodnotenie:☺ Monosti pripojenia k stolnému alebovreckovému poèítaèu èi mobilnému telefónu☺ Výdr pri práci <strong>na</strong> batérie☹ Rýchlos tlaèeCe<strong>na</strong> (bez DPH):13 400 Sk (16 482 Sk s DPH)HP De<strong>sk</strong>Jet 450 ci: 11 704 Sk (14 395 Sk s DPH)Záruka: 1 rokZapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREMax. rozlíšenie: 4800 × 1200 dpi pri tlaèi<strong>na</strong> špeciálne médiumMax. rýchlos tlaèe: 9 str./min. pri èiernejfarbe, 8 str./min. pri farebnom dokumenteVýdr batérie: <strong>na</strong> 350 listov <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie,dobíjanie trvá 1,5 hodinyPamä: štandardná 126 MB RAM, 4 MB ROMTlaèový jazyk: PCL Level 3Odporúèaný rozsah médií: 75 a 200 g/m 2Kapacita vstupného zásobníka: 45 listovPodporovaný operaèný systém: Windows 9x,Me, NT 4.0, 2000, XP, Max OS 8.6, Mac OSX, Palm OS v3.x, Windows CE 3.0/Pocket PC2000/2002Spotreba el. energie: do 20 W alebo 44 W(pri dobíjaní batérie)Rozmery: 338 × 82,5 × 184 mmHmotnos: 2,08 kg s batériouPrevádzkové náklady (bez DPH): ivotnosèiernej náplne – 450 strán pri 5−percentnompokrytí, ce<strong>na</strong> náplne – 1159 Sk, ce<strong>na</strong>vytlaèenia jednej èiernej strany – 1159/450= 2,57 Sk, ivotnos farebnej náplne –400 strán pri 5−percentnom pokrytí, ce<strong>na</strong>náplne – 1899 Sk, ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednejèiernej strany – 1899/400 = 4,75 Sk; ce<strong>na</strong>fotografickej náplne 1329 Sk, vystaèí <strong>na</strong> 125fotografií s rozmermi 10 × 15 cm74 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EAcer TravelMate 422LCTabu¾ka výkonuVýrobca Acer Microbook ToshibaModel TravelMate 422LC 844TU Satellite 1900−703Testované PCR 12/2002 PCR 11/2002 PCR 11/2002WinBench 99 CPUmark 124 109,0 135,0WinBench 99 FPUmark 6920 6230,0 7600,0Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 3440 3220,0 4990,0Busines Graphics WinMark 99 396 332,0 582,0High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 10 700 9980,0 12800,0High−End Graphics WinMark 911 791,0 1020,03Dmark 2000 6112 3038,0 7629,03Dmark 2001SE 3952 − −Battery Mark – Life Test 2:19:00 2:02:00 2:31:00Battery Mark – Conditioning Run 1:30:00 1:13:00 1:25:00Legenda: <strong>na</strong>jvyšší výkon <strong>na</strong>jniší výkonTabu¾ka konfigurácieVýrobca/ModelAcer/TravelMate 422LCMikroprocesor Intel Pentium 4Pamä dodaná /max./typ 256 MB/1 GB/DDRAMDisplej 15" TFT, 1024 × 768VideosystémATI Mobility Radeon 7500/32 MBPevný di<strong>sk</strong> 30 GB / ATA 100CD−ROM/DVDCombo (DVD−CD/R−CD/RW−CDROM)Di<strong>sk</strong>etová mechanika NieAudiosystémSB kompatibilnýSlotyPC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III)RozhraniaParallel, 3× USB, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, S−Video,systémový konektorKomunikácia10/100Base−T, Modem 56 KbSoftvér v ceneWindows XP Professio<strong>na</strong>l, Norton Antivirus, NTI CD Makera Power DVDŠpeciál<strong>na</strong> výbavaMemoryStick, SD CardRozmery (w × d × h) 327 × 269 × 35,9 mmHmotnos2,99 kgBatériaLi−Ion (11,1 V/6300 mAh)Záruka1 rok (medzinárodná), rozšírenie <strong>na</strong> 3 (za doplatok iba pre SR, ÈR)De<strong>sk</strong>topové vyhotoveniamikroprocesorovIntel Pentium 4nie sú iadnou novinkouu ani v notebookochrenomovanýchvýrobcov. Intel síce uzverejnil svoju predstavuo monom riešenítohto problému úpravoucenovej politiky v oblastimobilných mikroprocesorov,tá sa však doivota dostane <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v priebehuprvého štvrroka budúcehoroka. Minimálne dovtedy námbudú výrobcovia notebookov ponúkamodely z kategórie, ktorú hrdopomenovali de<strong>sk</strong>top replacement a ktoráponúka pouívate¾om výkon ve¾miblízky výkonu de<strong>sk</strong>topu, spojený s výhodami„mobilného balenia“, prièomv porov<strong>na</strong>ní s inými notebookmi jeve¾mi prijate¾ná aj ce<strong>na</strong>.Notebooky radu TravelMate patriliv ponuke Aceru vdy k tomu <strong>na</strong>jvýkonnejšiemua ani v modeloch radu420 to nie je i<strong>na</strong>k. Neklamnou známkoupravdivosti nášho tvrdenia jepoh¾ad <strong>na</strong> konfiguráciu notebooku,ktorú nájdete v tabu¾ke. TravelMate je<strong>na</strong>bitý nielen z poh¾adu výkonnostiintegrovaných komponentov, ale aj èodo výbavy rozhraniami. Okrem štandarduv òom toti nájdete aj rozhranieFireWire, dvojicu slotov pre pamäovékarty (Memory Stick a SD Card) èi výstupvideosignálu (S-Video).VÝKON. Z výkonnostnej stránky patríTravelMate 422LC k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu,èo sme z ponuky notebookov kategóriede<strong>sk</strong>top replacement v tomtoroku mali monos testova. Z poh¾aduvýkonnosti je tento model vyladenýoptimálne, k èomu prispievaaj batéria s dostatoènoukapacitou, ktoránotebook s takým výkonnýmmikroprocesoromudrí v prevádzke v závislostiod pouívaných aplikácií od 80do 140 minút.ZÁVER. Acer prezentuje modelový radTravelMate 42x s de<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormiako plnohodnotnú náhradustolného poèítaèa. Testovanýmodel toto tvrdenie splnil do bodky aje viac ako pravdepodobné, e rov<strong>na</strong>ko<strong>na</strong> tom budú aj ïalšie dva modely,ktoré Acer v tomto rade aktuálne ponúka.Alter<strong>na</strong>tívou pre tých, ktorí vy-adujú vysoký výkon, bude model TravelMate427LC, disponujúci mikroprocesoromIntel Pentium 4 s pracovnoufrekvenciou a 2,5 GHz, pevnýmdi<strong>sk</strong>om s kapacitou 40 GB a 512 MBpamäte. Zaò si, pochopite¾ne, priplatíte16 000 Sk. Ak patríte <strong>sk</strong>ôr k tým,ktorí sa rozhodujú pod¾a ceny, Acermá v tomto rade model aj pre vás –TravelMate 422XV. Ten sa od recenzovanéhomodelu líši iba 14,1" displejoma DVD mechanikou. Pokia¾ ide ocenu, ušetríte 9000 Sk.Okrem u spomenutých vlastnostíje moné oceni aj fakt, e Acer dotohto radu notebookov integroval ajkonektor <strong>na</strong> pripojenie docking statio<strong>na</strong>lebo replikátora portov, èo jev tejto kategórii <strong>na</strong>ozaj výnimoèné.Hodnotenie:☺ Ce<strong>na</strong>/výkon☺ Výdr pri práci <strong>na</strong> batériuCe<strong>na</strong>:83 990 Sk bez DPH (94,069 Sk s DPH)Zapoièal: Acer CZPeter Orvi<strong>sk</strong>ý12/2002 PC REVUE 75


H A R D W A R E PODROBNÁ RECENZIAMinolta−QMS Magicolor 2300 DLDetail displeja tlaèiarnePod¾a nášho prie<strong>sk</strong>umu predaja tlaèiarní v roku2001 je jasné, e <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu sa v tomtoobdobí v oblasti farebných laserových tlaèiarní <strong>na</strong>jlepšiedarilo práve z<strong>na</strong>èke Minolta-QMS. Najnovšíprodukt tejto firmy má túto vedúcu pozíciu zabezpeèiaj do ïalších rokov. Predpoklady <strong>na</strong> to má –firma zvolila agresívne nízku predajnú cenu, kvalitatlaèe je ve¾mi dobrá a oproti minulosti sú nišieaj prevádzkové náklady. Ak vás zaujíma farebnátlaè v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení, èítajte ïalej – dozvietesa o tlaèiarni ove¾a viac.KONŠTRUKCIA A SPÔSOB TLAÈE. Magicolor2300 DL je farebná laserová tlaèiareò, ktorá sa oddoterajších modelov farebných tlaèiarní z<strong>na</strong>èky Minoltalíši vyšším rozlíšením,iným typom procesora, prièomrýchlos tlaèe je v porov<strong>na</strong>níso staršími modelminišia. Výhodná je však hlavnepredajná ce<strong>na</strong> – menej ako28 000 Sk bez DPH. Je to pravdepodobne<strong>na</strong>jlacnejšia farebnálaserová tlaèiareò, ktorú jemoné u nás zakúpi.Ide o tlaèiareò GDI – z<strong>na</strong>menáto, e ju vyuijete len pri tlaèi zPC s operaèným systémom Windows,prièom treba poèíta s tým,e sa pri tlaèi viac obsadzuje procesor v poèítaèi.Magicolor 2300 DL pouíva tzv. karuselovýsystém tlaèe – z<strong>na</strong>mená to, e zásobníky <strong>na</strong>toner pre všetky pouité farby sú umiestnené v otoènombubne. Tu sú umiestnené tonerové zásobníkypre èiernu, purpurovú, azúrovú a ltú farbu (pouitýfarebný model je teda CMYK). Pokia¾ sa tlaèí farebnýdokument, <strong>na</strong> dopravný pás sa prenášajú postupnetonery všetkých pouitých farieb. Z<strong>na</strong>mená to, efarebná tlaè je zhruba 4-krát pomalšia ako èier<strong>na</strong> tlaè.Oproti niektorým starším typom farebných laserovýchtlaèiarní medzi spotrebný materiál nepatríolej – ten je integrovaný priamo do zrnieèok tonera.Spotrebný materiál tak tvorí tonerová kazeta,optický valec a nádoba <strong>na</strong> nespotrebovaný toner(nádobu by však teoreticky bolo moné pouiopakovane, èo bude <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u asi benoupraxou).Magicolor 2300 DL má umiestnený vstupný zásobník<strong>na</strong> papier v spodnej èasti tlaèiarne. Je otvo-76 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R Erený a zmestí sa doò 200 listov (predchádzajúcemodely mali kapacitu 500 listov). Zdá sa nám totrochu málo, ale ak vám to nestaèí, môete si dokúpidoplnkový podávaè <strong>na</strong> ïalších 500 listov.Pri tlaèi postupuje tlaèené médium zo spodnejèasti tlaèiarne do vrchnej, prièom opisuje dráhuleatého U. Konèí vo vrchnom výstupnom zásobníkupotlaèenou stranou smerom dole. Jeho kapacitaje opä 200 strán. Tlaèiareò je moné vybaviaj doplnkovým zariadením <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> obidve stranypapiera.PRIPOJENIE, RÝCHLOS A ROZLÍŠENIE TLA−ÈE. Magicolor 2300 DL je tlaèiareò primárne urèenádo kancelárie a je <strong>na</strong> to aj príslušne vybavená.Okrem paralelného a USB portu obsahuje aj sieovépripojenie <strong>na</strong> Ethernet 10/100.Pod¾a výrobcu je rýchlos tlaèe pri èiernej tlaèi16 strán za minútu a pri farebnej tlaèi 4 strany zaminútu. Výrobca predpisuje maximálne mesaènézaaenie 35 000 strán (uvauje sa pritom s podielom25 % monochromatických a 75 % farebnýchstrán).Maximálne rozlíšenie je 2400 × 600 dpi, pouívate¾si môe vybra ïalej rozlíšenie 1200 × 600 a600 × 600 dpi.KONKRÉTNE TESTY. Výrobca túto tlaèiareò porovnávas výkonnými atramentovými tlaèiaròami,a tak sme testy zamerali aj týmto smerom. ModelMagicolor 2300 DL sme testovali s <strong>na</strong>šou testovacousúpravou pre laserové i atramentové tlaèiarne.Namerané výsledky zo stránky rýchlosti sú uvedenév tabu¾ke. Z nej vyplýva, e Magicolor 2300 jev porov<strong>na</strong>ní s atramentovými modelmi relatívnerýchlym riešením pri tlaèi nároènejších farebnýchstrán, ako sú <strong>na</strong>pr. reklamné plagáty, prezentácieèi fotografie. Tu sa prejavuje efekt vyššej kapacitybuffera, ako aj to, e <strong>na</strong> testovanie sme pouili výkonnýpoèítaè. Upozoròujeme, e pri pomalšompoèítaèi môu by doby tlaèe dlhšie. Naopak, pomalšiaje pri tlaèi kópií relatívne jednoduchej farebnejstrany, èo má <strong>na</strong> svedomí karuselový systémtlaèe.Zo stránky kvality tlaèe sme boli s týmto modelomspokojní – rozlíšenie 2400 dpi po<strong>sk</strong>ytujedobrú kvalitu tlaèe aj pri tlaèi fotografií. Najlepšieatramentové fotografické tlaèiarne síce dosiahnupresnejšie podanie farieb, ale <strong>na</strong>priek tomu <strong>na</strong>základné kancelár<strong>sk</strong>e pouitie je výsledok z Magicolor2300 DL ve¾mi dobrý. Prejavuje sa to hlavne<strong>na</strong> kontraste a konzistentnosti ve¾kých tmavýchplôch, èo je pre atramentové modely èastoproblém. Efektný je aj mierne „vo<strong>sk</strong>ový“ nádychvytlaèeného obrazu, ktorý mu dáva punc profesio<strong>na</strong>lity.Pri tlaèi sa tlaèiareò automaticky kalibruje. Tentoproces <strong>na</strong>stáva vdy po výmene spotrebného materiálualebo po vytlaèení predpísaného mnostvadokumentov. Kalibrácia trvá asi 150 sekúnd a nevyadujesa pri nej spolupráca s pouívate¾om.Hlásenie <strong>na</strong> LCD displeji je moné <strong>na</strong>stavi aj <strong>na</strong>èe<strong>sk</strong>ý jazyk, ovládací program je k dispozícii ajv slovenèine.Súèasou dodávky je tzv. inicializaèný toner,ktorý má pre kadú farbu kapacitu 1500 strán pripokrytí 5 %. Tonerová kazeta, ktorú si pouívate¾kupuje po jej vyèerpaní, má kapacitu 4500 strán apre tento prípad sme aj poèítali prevádzkové náklady.Pre èiernu tlaè s 5 percentným pokrytím vychádzajúnáklady <strong>na</strong> jednu stranu 0,91 Sk bez DPH,(1,12 Sk s DPH). V prípade farebnej strany s 15-percentnýmpokrytím sú náklady <strong>na</strong> jednu stranu 3,46Sk bez DPH (4,26 Sk s DPH).ZÁVER. Pod¾a výrobcu je Magicolor 2300 DL tlaèiareòurèená pre pracovné <strong>sk</strong>upiny do 8 pracovníkov.Domnievame sa, e tento model pravdepodobneukazuje smer cenového postupu vo farebnýchtlaèiaròach – pouívatelia jednoz<strong>na</strong>ène chcúlacné modely. Pouitý karuselový systém síceneumoòuje príliš rýchlu farebnú tlaè, ale hlavne<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u bude asi silnejším argumentom <strong>na</strong>dobúdaciace<strong>na</strong>.V celkovom hodnotení je predajná ce<strong>na</strong> tohtomodelu vyššia, ne je to v prípade aktuálne <strong>na</strong>jlepšíchatramentových tlaèiarní. Výhodou Magicolor2300 je však príprava <strong>na</strong> výbavu v kancelár<strong>sk</strong>omsieovom prostredí a nízke prevádzkovénáklady. Domnievame sa, e táto tlaèiareò sa budeu nás ve¾mi dobre predáva.Hodnotenie:☺ Nízka <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>☺ Dobrá kvalita tlaèe☺ Sieové pripojenie v štandardnej dodávke☹ Nišia kapacita vstupného podávaèa☹ Nišia rýchlos tlaèe pri farebných kópiáchCe<strong>na</strong>: 27 990 Sk bez DPH (34 428 Sk s DPH)Záruka: 1 rokZapoièal: Minolta SlovakiaOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ETechnológia tlaèe: farebná laserováTlaèový jazyk: GDIMaximálne rozlíšenie: 2400 × 600 dpiRýchlos tlaèe: 16 str./min. mono, 4 str./min. farebneŠtandardná/maximál<strong>na</strong> kapacita RAM: 32/288 MBProcesor: PowerPC 405, 200 MHzRozhranie: paralelné, USB, Ethernet 10/100BaseTXPodporovaný operaèný systém: Windows XP/2000/NT4.0/Me/98/95Kapacita štandardného vstupného podávaèa: 200 listovKapacita doplnkového podávaèa: 500 listovSpotreba elektrickej energie: max. 1100 WRozmery: 356 × 500 × 392 mmHmotnos: 27,8 kgPrevádzkové náklady: Kapacita tonerovej kazety – 4500 strán(@ pokrytie 5 %), ce<strong>na</strong> kadej kazety farby CMY –4990 Sk bez DPH, èier<strong>na</strong> kazeta – 3490 Sk bez DPH.Kapacita optického valca pri spojitej tlaèi 45 000 výtlaèkov.Ce<strong>na</strong> optického valca 6200 Sk bez DPH. Kapacita nádoby<strong>na</strong> prebytoèný toner 20 000 strán, ce<strong>na</strong> nádoby 1500 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej èiernej strany pri pokrytí 5 % –3490/4500 + 6200/45 000 = 0,91 Sk bez DPH(1,12 Sk s DPH). Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany pri pokrytí15 % – 3×4990/4500 + 6200/45000 = 3,46 Sk bez DPH(4,26 Sk s DPH). Výpoèty nezahàòajú odpadovú nádobu.Výkonné kancelár<strong>sk</strong>etlaèiarne. Uvedené dobytlaèe [mm:ss] a prepoèítanárýchlos [str./min.]Najrýchlejšia Najrýchlejšia Štandardná Štandardná Štandardná Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Priemerná Priemernátlaè 1 strany tlaè 50 kópií tlaè 50 strán tlaè 8 strán tlaè 6 strán 1 strany 4 fotografií rýchlos rýchlosèierneho farebnej farebného prezentácie tabuliek farebného 9 × 13 cm pre kancelár<strong>sk</strong>e pre fotografickédokumentu strany dokumentu (PowerPoint) a grafov dokumentu <strong>na</strong> špeciálny dokumenty dokumenty(Word) (Word) (Word) (Excel) <strong>na</strong> obyè. papier papier A4 [str./min.] [str./min.](Photoshop)Canon S750Doba tlaèe 0:00:11 0:07:36 0:10:00 0:03:31 0:02:14 0:01:48 0:02:27Rýchlos 5,45 6,58 5,00 2,27 2,69 0,56 0,41Epson Stylus C80Doba tlaèe 0:00:13 0:08:19 0:12:29 0:04:16 0:03:12 0:03:15 0:05:54Rýchlos 4,62 6,01 4,01 1,88 1,88 0,31 0,17HP Business InkJet 2280tnDoba tlaèe 0:00:13 0:07:29 0:10:47 0:02:16 0:01:33 0:02:45 0:09:49Rýchlos 4,62 6,68 4,64 3,53 3,87 0,36 0,10Lexmark Z65nDoba tlaèe 0:00:09 0:07:11 0:11:55 0:06:55 0:04:03 0:05:12 0:09:48Rýchlos 6,67 6,96 4,20 1,16 1,48 0,19 0,10Minolta Magicolor 2300 DLDoba tlaèe 0:00:15 0:12:31 0:07:16 0:02:39 0:01:57 0:00:41 0:00:57Rýchlos 4,00 3,99 6,88 3,02 3,08 1,46 1,05Porov<strong>na</strong>nie rýchlosti tlaèe Minolta Magicolor 2300DL s vybranými kancelár<strong>sk</strong>ymi atramentovými tlaèiaròami4,403,680,480,244,67 0,234,09 0,154,19 1,2612/2002 PC REVUE 77


H A R D W A R ETablet PC v premiéreNa prvý poh¾ad je Acer TravelMate C100 ve¾mipodobný notebooku, isté odlišnosti sú tu všakbadate¾né. Rozmermi (251 × 208 × 29,4 mm) ahmotnosou (1,4 kilogramu) patrí toto zariadeniedo kategórie mininotebookov. Tento model je kombinácioumininotebooku a Tablet PC. Som dos zvedavý,ako sa tomuto univerzálnemu konceptubude dari. V základnej polohe máte k dispozíciiklasický mininotebook s plnohodnotnouklávesnicou a všetkým,èo k tejto kategórii notebookov patrí.Ak si však pozorne prehliadnetedisplej, prídete <strong>na</strong> prvú odlišnos od notebookov,displej je toti otoèný! Pouívate¾ ho môeotoèi o 180° a zloi <strong>na</strong> klávesnicu, èím zí<strong>sk</strong>a plnohodnotnéTablet PC, ovládané perom. Apropo pero,to je umiestnené vo veku displeja a je <strong>na</strong>vlas podobnétým, ktoré poznáme z PDA. Jeden rozdiel bytu však predsa len bol – pero má zabudované tlaèidlofungujúce rov<strong>na</strong>ko ako ¾avé tlaèidlo myši.KONFIGURÁCIA. Iste nebudem klama, ak poviem,e prvé, èo èloveku zíde <strong>na</strong> um pri zmienke onovom operaènom systéme od Microsoftu, sú hardvérovépoiadavky. Pri Tablet PC sa s oh¾adom <strong>na</strong>predpokladané rozmery zariadení dalo oèakáva,e nároky <strong>na</strong> hardvér nebudú preh<strong>na</strong>né. Mierneprotichodnou poiadavkou sú však u niektoré èrtynového operaèného systému, ako rozpoznávaniepísaného textu a hlavne hlasu. Prekvapenie to bolotentoraz príjemné, základom systému je mikroprocesorIntelu (Microsoft pre Tablet PC vybral ešteprodukty od Transmety a VIA Technologies). VAceri stavili <strong>na</strong> osvedèený modelový rad PentiumIII-M ULV (Ultra Low Voltage), ktorý sa vyz<strong>na</strong>èujeve¾mi nízkou spotrebou, implementovanou technológiouSpeedStep a pamäou L2 cache s kapacitou512 KB. V testovanom prístroji bol model s pracovnoufrekvenciou 800 MHz, osadený do èipovej súpravyIntel 440MX, ktorú dopåòalo 256 MB pamäteSDRAM (maximum je 512 MB). Grafický systém jevybudovaný <strong>na</strong> èipe SMI Lynx 3DM+, ktorý je doplnený10,4" LCD displejom podporujúcim rozlíšenie1024 × 768 bodov.Di<strong>sk</strong>ový subsystém je v tele prístrojazastúpený pevným di<strong>sk</strong>om s kapacitou 20GB. V podobe externého modulu sa dodávaCD-ROM mechanika.Acer vybavil svoje prvé Tablet PC azdavšetkými zvyèajnými komunikaènými rozhraniami(dva USB, IrDA, VGA, LAN, modem,PC CARD), ale aj FireWire èi èítaèkou karietSmartCard. Volite¾ne je moné prístroj vybaviaj adaptérom bezdrôtovej siete (802.11b).TABLET PC INPUT PANEL. Je to komponent,ktorý slúi <strong>na</strong> zadávanie textu a príkazov,zjednodušene by sa dalo poveda, e v TabletPC <strong>na</strong>hrádza klávesnicu. Samotný panel mô-e ma tri podoby: v prvom prípade sa vo vyhradenej oblastiobrazovky zobrazuje „klasická“ klávesnica, ktorúvšak pouívate¾ <strong>na</strong>miesto prstami ovláda perom(podobne ako <strong>na</strong> PDA), v druhom prípade sa definovaná oblas obrazovkyzmení <strong>na</strong> „podloku“, <strong>na</strong> ktorú môe pouívate¾písa text perom (takisto podobne ako pri PDA), v treom prípade je aktivované rozpoznávaniereèi a systém prevádza <strong>na</strong> text výrazy diktovanépouívate¾om, v tomto reime je moné nielen vkladanietextu, ale aj plnohodnotné ovládanie poèítaèa.V obidvoch prípadoch, keï systém pracuje s rozpoznávaním(èi u písaného textu, alebo hlasových povelov),je prevedený text prechodne ukladaný do špeciálnehook<strong>na</strong>, v ktorom ho mono dodatoène korigova.WINDOWS JOURNAL. Je to ïalšia zo zaujímavýchèàt nového systému. Umoòuje zaz<strong>na</strong>menávanie poznámokpísaných rukou v tvare, v akom boli zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né.Pouívate¾ v tomto programe pracuje s TabletPC ako s beným papierovým poznámkovým blo-78 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R ERozpoznávanie textu písaného rukou „v priamomprenose“kom, prièom môe nielen písa, ale aj kresli a pracovas farbami. Ïalšou zaujímavou oblasou vyuitiaje monos „korigovania“ jestvujúcich dokumentovrov<strong>na</strong>ko, ako to bene robíme s papierovýmidokumentmi. Táto funkcia je ideál<strong>na</strong> pri korigovanítextov, prièom nie ste obmedzení iba <strong>na</strong> písanietextu, ale máte k dispozícii aj monosti farebnéhozvýrazòovania, vkladania grafiky èi kresleniapiktogramov.Tabu¾ka <strong>na</strong>meraných hodnôtZiff−Davis WB 99 Acer PaceBlade NECTravelMateC100CPUmark 75,3 39,9 39,7FPUmark 4360 1450 1350Business DWM 4760 3350 1520HE DWM 13800 12800 6910Business Graphics WM 86,2 51,1 63HE Graphics WM 427 168 250Battery markConditioning Test 104 102 167Life Test 168 144 220VÝKON. V èasoch, keï notebooky s mikroprocesormiPentium III pomaly, ale isto „vymierajú“, je minimálnezaujímavé otestova aj takýto stroj. Pochopite¾ne,Tablet PC nie je urèený (aspoò v tejtochvíli) <strong>na</strong> prácu s nároènými aplikáciami, ale <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>bené kancelár<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie v teréne. Z tohto dôvodusme výkon TravelMate C100 porovnávali s notebookmipodobnej konštrukcie (PaceBlade a NEC), ktorésme v tomto roku testovali. Výkonnostne nás prvýoficiálny Tablet PC príjemne prekvapil, èo celkomjasne dokumentujú výsledky v jednotlivých testoch,ktoré nájdete v obvyklej tabu¾ke <strong>na</strong>meraných výkonov.Osobne som však od tohto zariadenia oèakával onieèo viac v oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batérie. Necelédve hodinky pri intenzívnej práci èi takmer tri primenej intenzívnom vyuívaní sa mi nezdali práve ideálne.Ak však vezmeme do úvahy kapacitu batérie,ktorou je TravelMate C100 vybavený (1800 mAh), neostávanám iné ako vyjadri s dosiahnutými èasmispokojnos. Domnievam sa však, e pri troche dobrejvôle by sa do prístroja zmestila aj batéria s vyššoukapacitou, èo by pouívatelia iste ocenili.ZÁVER. Acer TravelMate C100 aj <strong>na</strong>priek tomu, enie je „èistokrvným“ Tablet PC, predz<strong>na</strong>menáva novúgeneráciu poèítaèov. Je aké by prorokom votázke úspešnosti tejto platformy.Hodnotenie:☺ Celková koncepcia a univerzálnos☺ Výdr pri práci <strong>na</strong> batérie☺ Nedostupnos sloven<strong>sk</strong>ej verzieCe<strong>na</strong>: 104 990 Sk bez DPH (129 500 Sk s DPH)Zapoièal: Microsoft SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ýWindows XP Tablet PC EditionIba nedávno, 7. novembra, oficiálne uzrela svetlo sve−ta <strong>na</strong>jnovšia verzia operaèného systému WindowsXP od spoloènosti Microsoft. Doplnok v jej oz<strong>na</strong>èe−ní celkom jasne špecifikuje, pre akú <strong>sk</strong>upinu pouí−vate¾ov (presnejšie poèítaèov) je tento systém urèený.Mono u tušíte, e ide o Windows XP Tablet PC Edi−tion, ktorý Bill Gates oficiálne predstavil pribline predrokom. Spoloène s novým operaèným systémom sa<strong>na</strong> trh dostalo hneï nieko¾ko poèítaèov urèených preò.My sme ešte pred oficiálnym uvedením mali monosotestova jeden z prvých modelov Tablet PC. V <strong>na</strong>šomprípade išlo o model spoloènosti Acer TravelMateC100, predstavite¾a <strong>sk</strong>upiny Tablet PC, ktoré budúkoncepène vychádza z notebookov.Windows XP Tablet PC Edition. Ambíciou Micro−softu pri jeho tvorbe bolo posunú poèítaèe <strong>na</strong> cesteza èo <strong>na</strong>jprirodzenejšou komunikáciou èloveka s po−èítaèom o riadny kus ïalej. Pre nás „poèítaèmi po−stihnutých“ znie mono poiadavka <strong>na</strong> ovládanie po−èítaèa hlasom èi perom trocha zvláštne, veï <strong>na</strong>èo námje klávesnica a myš?! Pre milióny potenciálnychpouívate¾ov <strong>na</strong> svete sú však prvé kroky <strong>na</strong> ceste zapoèítaèovou gramotnosou akým súbojom práve stýmito komponentmi a rozhraniami operaèných systé−mov a jednotlivých aplikácií. Napriek desaroèiam vý−voja je poèítaè pre mnostvo ¾udí stále „strašiakom“.Jasným zámerom do budúcnosti je vytvorenie poèí−taèa, ktorý bude s ¾uïmi komunikova im prirodzenýmspôsobom. Tablet PC je medzièlánkom (nie prvým,ojedinelé pokusy o hlasové ovládanie tu boli u kon−com devädesiatych rokov minulého storoèia) <strong>na</strong> cestek vytýèenému cie¾u. Ako som u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, Tablet PCnie je úplne prvý operaèný systém, ktorého tvorcoviasa o novú, vyššiu formu komunikácie usilovali, je všakdoposia¾ <strong>na</strong>jkomplexnejší. Kombinuje toti dve zá−kladné techniky vedúce k „po¾udšteniu“ komunikácie spoèítaèom – ovládanie perom a hlasom. Oboje sa vTablet PC spája v jedinom komponente.Osobne si však myslím, e Microsoft s podporousvojich hardvérových partnerov má dostatoèný po−tenciál <strong>na</strong> to, aby túto platformu dostal do povedo−mia pouívate¾ov. Viem si celkom dobre predstaviviacero profesií, kde by bol Tablet PC ove¾a kom−fortnejším riešením poiadaviek pouívate¾a ako kla−sické PC èi notebook. Ostatne <strong>na</strong> tie sa Tablet PCmôe kedyko¾vek premeni. Azda jediným vá−nejším negatívom tohto zariadenia je z poh¾adu <strong>na</strong>−šinca „prílišná vzdialenos“. Windows XP Tablet PCEdition je toti zatia¾ k dispozícii iba v anglickej ver−zii. Na príprave sloven<strong>sk</strong>ej verzie sa síce pracuje, alev reálnom <strong>na</strong>sadení ju <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uvidíme (o rok). I keïsa nám toto zdranie môe zda <strong>na</strong>ozaj výz<strong>na</strong>mné,treba si uvedomi nároènos prác <strong>na</strong> lokalizácii,ktorá je v prípade tohto operaèného systému ove¾anároènejšia ako pri klasickom, okrem operaènéhosystému treba lokalizova rozpoznávanie písanéhotextu a hovoreného slova, èo nie je jednoducházáleitos.Zariadenie podobnej koncepcie sme u v redak−cii testovali (PC REVUE è. 8/2002), PaceBlade všaknedisponoval operaèným systémom Windows XPTablet PC Edition a v porov<strong>na</strong>ní s prvým plnokrvnýmTablet PC mal aj niší výkon.Aká je ponuka Tablet PC?Acer, Hewlett−Packard, Fujitsu−Siemens, Paceblade,Toshiba a ViewSonic predstavili spolu s uvedenímnového OS Windows XP Tablet PC Edition svojuodpoveï <strong>na</strong> otázku Tablet PC.Výrobcovia sa delia <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny. Na jednejstrane stoja firmy Acer a Toshiba, ktoré len rozširu−jú svoje notebooky o otoèné uchytenie displeja, ktorýje tak moné opaène <strong>sk</strong>lopi <strong>na</strong> prístroj a vytvoriplnohodnotné Tablet PC. Na druhej strane sú všetciostatní výrobcovia, ktorí dodávajú klasické TabletPC bez klávesnice.Acer ponúka svoj model C102T, ktorý pracuje<strong>na</strong> procesore Mobile Intel Pentium III ULV 800 MHzs 20 GB pevným di<strong>sk</strong>om, CD−ROM mechanikou, sie−ovou kartou, modemom a èítaèkou SD kariet. Za−riadenie má hmotnos 1,4 kilogramu a predáva saza 2500 eur.Toshiba uviedla svoj Portege 3500, ktorý obsa−huje 12,1−palcový displej, 1,3 GHz procesor IntelPentium III−M, 40 GB pevný di<strong>sk</strong>, modem, sieovúkartu, šachtu pre SD karty, USB 2.0, Bluetooth aWLAN. Jeho hmotnos je však <strong>na</strong>jvyššia zo všetkýchprístrojov – 1,85 kg. Ce<strong>na</strong> tie nie je zanedbate¾ná,Portege 3500 stojí 3800 eur.Fujitsu−Siemens predstavil svoju podobu TabletPC – Stylistic ST4110 s 10,4−palcovým displejom,800 MHz Pentiom III−M ULV, 20 GB pevným di<strong>sk</strong>om,modemom, sieovou kartou a èítaèkou SD kariet. Ce−<strong>na</strong> tohto prístroja je stanovená <strong>na</strong> 2700 eur, v ceneje pritom aj docking station s DVD mechanikou.HP/Compaq TC1000 takisto obsahuje 10,4−pal−cový displej, procesor od Transmety – TM5800 tak−tovaný <strong>na</strong> 1 GHz. Pevný di<strong>sk</strong> má kapacitu 30 GB,súèasou základnej výbavy je aj USB 2.0, sieovákarta, modem, WLAN a SD èítaèka. Štartovaciace<strong>na</strong> je stanovená <strong>na</strong> 2400 eur.PaceBlade má v ponuke u známy PaceBookTablet s 12,1−palcovým displejom, procesorom Trans−meta Crusoe TM5800 <strong>na</strong> 867 MHz, 20 GB pevnýmdi<strong>sk</strong>om, rozhraním FireWire, sieovou kartou a mo−demom. PaceBook by mal <strong>na</strong> trhu stá 2700 eur.ViewSonic, ktorý bol doteraz známy <strong>sk</strong>ôr ako vý−robca monitorov a LCD, takisto uviedol svoje vlastnéTablet PC. V1100, ako sa tento model volá, je osade−ný procesorom Pentium III−M s 866 MHz, o zobrazova−nie sa stará 10,4−palcový displej, 20 GB pevný di<strong>sk</strong>. Vzákladnej výbave sa dodáva sieová karta, modem,WLAN a rozhranie FireWire. Produkt má hmotnos 1,5kilogramu a <strong>na</strong> trhu sa predáva za 3130 eur.Výrobcovia Acer a Toshiba pre svoje produktydeklarujú a 3,5 hodiny práce <strong>na</strong> batérie, pri klasic−kých Tablet PC by sa výdr <strong>na</strong> batérie mala vyšplhaa <strong>na</strong> hranicu piatich hodín.-po-, -mt-12/2002 PC REVUE 79


H A R D W A R E5× digitálny fotoaparátMinulý mesiac sme si od digitálnych fotoaparátov,presnejšie od ich recenzií, trocha oddýchli, tentomesiac však zameškané dobehneme. Pozrieme sa<strong>na</strong> päticu digitálov a oboznámime vás s ïalšími štyrmimodelmi, ktoré isto v predvianoènom obdobízaujmú. Ponuka modelov je pestrá, a to nielen èodo poètu výrobcov a rozlíšenia, ale aj z h¾adi<strong>sk</strong>a cenovéhorozpätia. CASIO EXILIM EX−M1Prvý spomedzi digitálnych fotoaparátov predstavovanýchv tomto èísle pochádza od spoloènosti Casioa je zaujímavý nielen svojimi miniatúrnymi rozmermi,ale <strong>na</strong>jmä paletou ponúkaných funkcií. ExilimEX-M1 je toti ïalší z digitálnych fotoaparátov,ktoré pouívate¾om ponúkajú nielen monos fotografovaa <strong>na</strong>hráva videosekvencie (aj so zvukom),ale dá sa vyui aj ako MP3 prehrávaè i diktafón. Povýpoète podporovaných funkcií musia by rozmeryprístroja prekvapujúce, veï má formát kreditnejkarty s hrúbkou 12,4 mm, vïaka èomu ho pouívate¾môe bene nosi <strong>na</strong>príklad vo vrecku košele.Produkt sa s oh¾adom <strong>na</strong> univerzálnos dodáva vrozšírenej dodávke, ktorá okrem komponentovobvyklých pre digitály obsahuje aj slúchadlá a dia¾kovéovládanie.Technické parametre fotoaparátu nájdete vtabu¾ke, ja spomeniem iba tie <strong>na</strong>jdôleitejšie. Azda<strong>na</strong>jväèším hendikepom prístroja je nízke rozlíšeniesnímacieho prvku (1,3 megapixela). S oh¾adom <strong>na</strong>rozmery prístroja neprekvapí, e sa budete musiezaobís bez optického zoomu, èo sa výrobca pokúsilvykompenzova implementáciou 4× digitálnehozoomu, s oh¾adom <strong>na</strong> rozlíšenie snímaèa všakod neho nemono ve¾a oèakáva.Ovládanie prístroja je intuitívne, menu je pomerne<strong>sk</strong>romné, poèet ovládacích prvkov nízky (vypí<strong>na</strong>è,spúš, menu a kríový ovládaè) a práve táto kombináciarobí prístroj zaujímavým. Je pravda, e nepo<strong>sk</strong>ytuješpeciálne funkcie, ale to, èo <strong>na</strong> bené „dokumentárne“fotografovanie potrebujete, máte k dispozíciive¾mi rýchlo.Kvalita snímok. Rozlíšenie snímaèa, optika i <strong>na</strong>pevno<strong>na</strong>stavená citlivos pomerne jasne definujúz poh¾adu kvality snímok monosti prístroja. Pripoèítaèovom spracovaní je ich kvalita uspokojivá,rov<strong>na</strong>ko ako pri prezeraní <strong>na</strong> obrazovke, horšie jeto s kvalitou tlaèených výstupov. Iba z <strong>na</strong>ozaj vydarenýchzáberov je moné dosta kvalitné papierovéfotografie a aj v tomto prípade by som rozmeryväèšie ako klasický poh¾adnicový formát (9 × 13 cm)neodporúèal. Na túto kategóriu digitálov je CasioExilim EX-M1 vybavené pomerne kvalitnou automatikou,ktorá si vedela poradi aj v horších svetelnýchpodmienkach. Pre pouívate¾ov, ktorým saCasio pozdáva, ale problém vidia v nedostatoènejkvalite fotografií, mám dobrú správu: v ponuke dodávate¾asa u objavil aj model EX-M2. Ten je praktickyidentický s recenzovaným, jediným rozdielomje implementácia snímaèa CCD s rozlíšením 2 megapixely.Záver. Casio sa špecializuje v oblasti digitálnej fotografie<strong>na</strong> zaujímavé modely, a to buï z poh¾aduceny, alebo funkcií. V prípade modelu EX-M1 platídruhé z tvrdení. Exilim je urèený pre mladých ¾udí,ktorí by isto ocenili jeho univerzálnos a rozmery.S oh¾adom <strong>na</strong> túto cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu bude však pravdepodobne<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu prekákou <strong>na</strong>dobúdaciace<strong>na</strong>.Hodnotenie:☺ Rozmery☺ Funkcie☹ Kvalita fotografiíCe<strong>na</strong>: 19 850 Sk bez DPH (24 420 Sk s DPH)Dodávate¾: Fast plus, s. r. o. HP PHOTOSMART 850Spoloènos Hewlett-Packard sa v tomto roku v oblastidigitálnej fotografie doslova prekonáva. Poslednýmprírastkom v jej ponuke je model, ktorý sastáva novou vlajkovou loïou firmy v tomto segmente.Digitál<strong>na</strong> zrkadlovka Photosmart 850 upútaazda všetkým: snímaèom so 4 miliónmi bodov, objektívoms 8× optickým zoomom, 7× digitálnymzoomom, kvalitným elektronickým h¾adáèikom,priestranným LCD displejom a <strong>na</strong>jmä cenou.Podrobné technické parametre tohto prístrojanájdete v spoloènej tabu¾ke. Pre úplnos však trebadoda, e fotoaparát je rov<strong>na</strong>ko ako jeho predchodcoviavybavený objektívom Pentax, tentoraz všaks 8× optickým zoomom. Štvormegapixelové snímaèesú u pomaly štandardom, opaèné tvrdenieplatí o 2" LCD displeji, ktorý je <strong>na</strong>vyše vybavenýpomerne úèinnou antireflexnou vrstvou, vïaka èomuani práca <strong>na</strong> priamom slnku nespôsobuje problém.Z ïalších parametrov stojí za zmienku úpravarozsahu expozièných èasov. Ich rozsah od 1/200 do16 sekúnd poteší fotografov, ktorí sa venujú statickejfotografii. Výnimoèný je aj rozsah korekcie expozície(±3 EV). Ve¾kou pýchou tohto prístroja jenenápadný elektronický h¾adáèik. Ten si monoväèši<strong>na</strong> pouívate¾ov všimne iba preto, e je mohutnejšíako <strong>na</strong> iných prístrojoch. Dôvod je jednoduchý:HP stavilo <strong>na</strong> progresívnu technológiu Light-View QVGA Microdisplay Engine. Ide o miniatúrnyLCD displej (ako pri všetkých elektronických h¾adáèikoch)s uhloprieèkou 0,19" a rozlíšením 320 ×240 bodov, je vyrobený z feroelektrických tekutýchkryštálov a v porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou ponúka podstatnevyššie obnovovacie frekvencie, vïaka èomuje obraz v h¾adáèiku realistickejší.Ovládanie prístroja je pre túto z<strong>na</strong>èku vyriešenédoslova klasicky a bada <strong>na</strong> òom, e hlavnou úlohoubola jednoduchos aj pre pouívate¾a s minimálnymi<strong>sk</strong>úsenosami. Výz<strong>na</strong>mnou zmenou jeabsencia stavového LCD, jeho funkcie však v plnejmiere prevzali LCD a elektronický h¾adáèik. Pouívateliaisto ocenia implementáciu preddefinovanýchexpozièných reimov, ale aj integráciu reimovs preferenciou clony a èasu. Uitoèné je aj jednoduchéovládanie korekcie expozície. Aby sme80 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R Evšak iba nechválili, slabinou prístroja je jehorýchlos, prièom toto tvrdenie platí celoplošne.Ve¾ké je toti one<strong>sk</strong>orenie spúšte (pocítite prifotografovaní momentiek), èo je èiastoène spôsobenépomalým autofokusom. Fotografovanierýchlych dejov vyluèuje aj uzávierka, <strong>na</strong>jkratšíèas je 1/200 a to èasto nepostaèuje. Pomalý je ajposun zoomu a <strong>na</strong>vyše nie je jeho chod ani úplneplynulý.Kvalita snímok. Photosmart 850 je zo stránkykvality snímok výborné riešenie. Snímky sú vyváenéz poh¾adu farebnosti, ostros je výbornáv strede, drobné nedostatky mono v niektorýchprípadoch odhali <strong>na</strong> okrajoch snímok. Sotvabadate¾né je tvarové <strong>sk</strong>reslenie a aj to sa prejavujeiba v krajnej polohe zoomu. Svetelné podmienkynemajú <strong>na</strong> kvalitu snímok zásadný vplyv,<strong>na</strong>vyše k dispozícii je manuál<strong>na</strong> kalibrácia bielej.Prístroju by mono prospelo doplnenie o vyššiecitlivosti (aspoò dnes u bených ISO 400).Záver. Nová vlajková loï spoloènosti HP celkomisto osloví nie jedného pouívate¾a. HP aj v kategóriidigitálnych zrkadloviek zaútoèil s rov<strong>na</strong>koustratégiou ako v ostatných segmentoch a ponúkakvalitný prístroj s mnostvom funkcií, ktorév tomto prípade vyhovie aj pokroèilejšiemuamatérovi za cenu, ktorá je viac ako sympatická.Samozrejme, prístroj má aj slabé stánky, ale tiesa ukáu a pri porovnávaní s prístrojmi vyššejkategórie. HP sa však v oblasti digitálnej fotografieorientuje <strong>na</strong> „široké masy“ a pre ne je totoriešenie viac ako postaèujúce.Hodnotenie:☺ Manuálne reimy☺ Kvalita fotografií☺ Ce<strong>na</strong>☹ One<strong>sk</strong>orenie spúšte☹ Chod zoomuCeny: 22 854 Sk bez DPH (28 110 Sk s DPH)HP Photosmart 850 s 881: 24 975 Sk bez DPH(30 720 Sk s DPH)Dodávate¾: HP Slovakia OLYMPUS CAMEDIAC−4000 ZOOMV Olympuse sa u stalo tradíciou, e v radochkompaktov Camedia C-2xxx, C-3xxx, prichádzalipostupne <strong>na</strong> trh jednoduchšie a lacnejšie modely,integrované do rov<strong>na</strong>kého tela, s rov<strong>na</strong>kýmsnímaèom a v podstate i elektronikou. Rozdiel jev optike (má nišiu svetelnos), vybavenosti funkciami,v niektorých softvérových drobnostiach a<strong>na</strong>jmä v cene.Tohto roku sa Olympus rozhodol pre osvedèenútaktiku a logickým kandidátom sa stalrad C-4xxx. Nový model síce svojím oz<strong>na</strong>èenímC-4000Z evokuje „príbuznos“ s modelom C-3000Z, nie je to však presné. Tritisícka bola jednoz<strong>na</strong>ènelacným riešením s nišou ponukoufunkcií (v porov<strong>na</strong>ní s C-3030Z a C-3020Z). Porovnávaniemodelov C-4000Z a C-4040Z nie jevôbec také jednoz<strong>na</strong>èné. Výbava, s ktorou jeC-4000Z dodávaná, je síce <strong>sk</strong>romnejšia, ne tá,s ktorou sa dodáva model C-4040Z, <strong>na</strong> druhejstrane nový model disponuje nieko¾kými funk-Casio Exilim EX-M1HP Photosmart 850Olympus Camedia C-4000 ZoomPa<strong>na</strong>sonic Lumix DMC-LC40Sony CyberShot DSC-F717ciami a <strong>na</strong>staveniami, ktoré „základný“ modeltejto série neobsahoval. Samozrejme, toto tvrdenieplatí aj opaène. Keïe model C-4040Zsme vám predstavili v PC REVUE è. 10/2001,v rámci recenzie sme sa pozreli <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> odlišnostimedzi starým a novým modelom.Naj<strong>sk</strong>ôr sa pozrime, o èo je novinka „ochudobnená“.V jej dodávke by ste márne h¾adalidia¾kové ovládanie a za obe padla aj podporaspracovania zvuku. Ten nie je podporovanýv podobe záz<strong>na</strong>mu komentára k snímkam aniv podobe zvuku pri záz<strong>na</strong>me videa.Implementované novinky mono sú <strong>na</strong>ozajzaujímavé. Výborný je reim SuperMacro, ktorýbol doplnený ku klasickému reimu Macro.Vzdialenos, z ktorej je fotoaparát schopný fotografova,sa pri novom reime posúva z 20 ÷80 cm <strong>na</strong> 2 ÷ 20 cm! Vïaka tomu môete prístrojomvytvára jedineèné snímky detailov.S ostrením súvisí ïalšia zme<strong>na</strong>. Na rozdiel odpredošlej generácie je toti pouívate¾ovi k dispozíciivýber oblasti, <strong>na</strong> ktorú má by zaostrené.Príjemné je rozšírenie poètu preddefinovaných<strong>na</strong>stavení vyváenia bielej (zachované je ajmanuálne <strong>na</strong>stavenie) èi implementácia šiestichpreddefinovaných scén (portrét, autoportrét,noèná scé<strong>na</strong>, krajinka, krajinka s ¾uïmi ašport), ktoré <strong>na</strong>jmä menej <strong>sk</strong>úseným pouívate¾omurýchlia manipuláciu s fotoaparátom prifotografovaní v spomenutých situáciách. Zaujímavoufunkciou, prevzatou z lacnejších prístrojov,je 2 in 1, ktorá umoòuje spoji dva záberydo jedného.Skúsenejších fotografov isto poteší implementáciazobrazovania histogramu (s jehopomocou je h¾adanie optimálnych expoziènýchpodmienok v manuálnych reimoch <strong>na</strong>ozaj lahôdkou),podpora <strong>na</strong>stavenia saturácie, doplnenierozlíšení, v ktorých je moné uklada exponovanésnímky, o rozlíšenia s pomerom strán3:2 (optimálne <strong>na</strong> tlaè fotografií v digitálnychminilaboch) èi rozšírená podpora <strong>na</strong>stavení vreime My Mode. Ten toti <strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcichmodelov disponuje podporou preuloenie a štyroch <strong>na</strong>stavení definovaných pouívate¾om,èo oceníte <strong>na</strong>jmä v prípade, ak èastofotografujete v rov<strong>na</strong>kých podmienkach.Do sféry kozmetických zlepšení mono zahrnúrozšírenie poètu jazykov podporovaných vmenu (okrem obligátnej angliètiny pribudlanemèi<strong>na</strong>, španielèi<strong>na</strong> a francúzšti<strong>na</strong>) èi implementáciufunkcií Power On a Power Off, ktoréumoòujú definova snímku z pamäového média,ktorá sa objaví <strong>na</strong> displeji fotoaparátupri jeho zapnutí a vypí<strong>na</strong>ní.Ovládanie prístroja ostalo praktickybez zmien, mierne prepracovanéje menu (pribudli spomenuténové funkcie).Kvalita snímok. Z tohto poh¾aduje <strong>na</strong> tom novinka rov<strong>na</strong>koako predchádzajúci model apri benom pouití sa <strong>na</strong>ozaj nemusíteobáva. Nišiu svetelnosobjektívu síce v niektorých situáciáchcíti, ale to platí iba pri priamom porovnávaní12/2002 PC REVUE 81


H A R D W A R Es C-4040Z. Bezproblémová je tlaè nielen obvyklých fotografických formátov, alepri kvalitnej snímke nemusíte ma obavy ani zo zväèšenín do formátu A4.Záver. Ak ste uvaovali o kúpe „štvormegáèa“, máte po uvedení tohto modelupodstatne aší výber. Ve¾mi aké je u iba rozhodovanie medzi oboma kompaktmiOlympusu – Camediou C-4040Z a C-4000Z. Nech sa však rozhodneteakoko¾vek, chybu nespravíte.Hodnotenie:☺ Super Macro☺ MyMode so štyrmi <strong>na</strong>staveniami☺ Definované scény☺ Poèet rozlíšení <strong>na</strong> uloenie fotografiíCe<strong>na</strong>: 37 000 Sk bez DPH (45 510 Sk s DPH)Dodávate¾: Olympus C&S PANASONIC LUMIX DMC−LC40S digitálnymi fotoaparátmi Pa<strong>na</strong>sonic sme sa tento rok stretli u v dvoch recenziách.V poradí tretiu venujeme prístroju so štvormiliónovým snímaèom, urèenémupre širšie vrstvy fotoamatérov ako v júlovom èísle predstavený modelDMC-L5.Druhý zo „štvormegáèov“ Pa<strong>na</strong>sonic patrí do kategórie kompaktov, disponuje3× optickým zoomom, 2× digitálnym zoomom, optickým h¾adáèikoms korekciou oènej chyby. O zaèlenení do kategórie kompaktov urèených preširšie vrstvy fotoamatérov svedèí aj implementácia preddefinovaných expoziènýchreimov.Telo prístroja je vyrobené z kovovej zliatiny a je dostupné v dvoch farebnýchvyhotoveniach – striebornom a èiernom. Zaujímavo pôsobí umiestnenie výklopnéhoble<strong>sk</strong>u v úkose <strong>na</strong> pravej hornej strane prístroja.Spomedzi technických parametrov a funkcií stojí za povšimnutie objektívLeica Vario Summicron so svetelnosou 2,0, implementácia citlivosti ISO 400,podpora záz<strong>na</strong>mu videa so zvukovým sprievodom èi monos vytváraniazvukových komentárov k snímkam. Z pokroèilejších funkcií je dobrým krokomimplementácia reimu Auto-Bracketing, ktorý umoòuje expozíciu dávkysnímok s rôznymi <strong>na</strong>staveniami kompenzácie. Skúsenejší fotoamatéri istoocenia aj integráciu manuálnych reimov (priorita clony a èasu), i keï mneosobne chýba úplne manuálny reim a <strong>na</strong>jmä monos manuálneho zaostrenia.Podobne ako vyšší model LC-5 aj tento je <strong>na</strong>pájaný proprietárnymakumulátorom s <strong>na</strong>pätím 7,2 V a kapacitou 1400 mAh, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾ovidostatoène dlhý èas <strong>na</strong> prácu. Súèasou dodávky je sieový zdrojpracujúci aj ako <strong>na</strong>bíjaèka.Ovládanie prístroja je preh¾adné, pomer funkcií dostupných priamo a prostredníctvommenu je zvolený ve¾mi citlivo, vïaka èomu nemusíte prièasto„odbieha“ do menu. Samotné menu má preh¾adnú a ¾ahko zapamätate¾nú štruktúru,èo pouívate¾ovi zjednodušuje prácu.Kvalita snímok. Lumix DMC-LC40 disponuje kvalitným objektívom so slušnousvetelnosou. Automatika prístroja pracuje <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni, vïaka èomuje moné z prístroja dosta ve¾mi kvalitné snímky s vyrov<strong>na</strong>ným farebnýmpodaním a bez tvarového <strong>sk</strong>reslenia. Pozor si však treba da pri fotografovaní vhorších svetelných podmienkach, s pouitím citlivosti ISO 400 sa toti pri takýchtosnímkach objavuje šum. Pokia¾ ide o vhodnos snímok <strong>na</strong> tlaè, je <strong>na</strong> tomLumix podobne ako iné „štvormegáèe“ a problém nebudete ma pri tlaèi klasickýchfotoformátov èi zväèšenín do formátu A4.Záver. Pa<strong>na</strong>sonic sa tomto roku rozhodol pre návrat k produkcii digitálnychfotoaparátov a zdá sa, e spravil dobre. Všetky tri testované prístroje tejtoz<strong>na</strong>èky ponúkajú pouívate¾ovi zaujímavý pomer ce<strong>na</strong>/výkon. V prípade modeluLumix DMC-LC40 mono poveda, e ide o klasický kompakt strednej triedy,èomu zodpovedá aj <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> prístroja.Hodnotenie:☺ Parametre☺ Ce<strong>na</strong>☹ Manuálne ostrenieCe<strong>na</strong>: 30 500 Sk bez DPH (37 590 Sk s DPH)Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Slovakia82 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R E SONY CYBERSHOT DSC−F717Jed<strong>na</strong> z noviniek, ktorých uvedenie si Sony nechalo<strong>na</strong> Photokinu, patrí do <strong>sk</strong>upiny digitálnych zrkadlovieks UltraZoomom. Novinka je priamym nástupcommodelu CyberShot DSC-F707, ktorý sme vámpredstavili v januárovom èísle PC REVUE. Takmerpo roku teda prichádza <strong>na</strong> rad ïalšia, v poradí upiata inovácia, ukrytá do rov<strong>na</strong>kého tela. Podobneako predchádzajúci model aj novinka disponujesnímaèom s piatimi miliónmi bodov a 5× optickýmzoomom.Zachované ostali prakticky všetky èrty a funkciepredchádzajúceho modelu (<strong>na</strong>príklad bezkonkurenèné„noèné fotografovanie“), nieko¾ko funkcií,samozrejme, pribudlo a práve o nich si poviemeviac.Zaènime všeobecnými novinkami. Do tejto <strong>sk</strong>upinypatrí podpora formátu EXIF (zjednodušuje komunikácius tlaèiaròou pri priamej tlaèi z fotoaparátu),monos vytvára adresáre <strong>na</strong> pamäovej karteèi zlepšenie autofokusu.Doplnené boli reimy úplne automatickej expozície,programový reim portrét za súmraku,reim MultiBurst, k dispozícii je štvorica predvolieb<strong>na</strong>stavenia kompenzácie bielej a aj úplnemanuálny reim jej <strong>na</strong>stavenia. Zlepšili sa aj niektorévlastnosti fotoaparátu – je podstatne rýchlejšíako jeho predchodca, a to tak pri štarte, akoaj pri ostrení a one<strong>sk</strong>orení spúšte, podobne by sadal charakterizova aj prechod <strong>na</strong> rozhranie USB2.0 (F-717 je iba druhý fotoaparát <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu,ktorý ním disponuje). Zaujímavosou je, e prizáz<strong>na</strong>me videa u nie ste obmedzení iba kapacitoupamäovej karty.Ïalšie zmeny nového modelu ocenia nároènejšífotografi, predovšetkým ide o doplnenie <strong>na</strong>jkratšiehoexpozièného èasu v programovom reime(1/2000 s!), doplnenie monosti výberu piatich bodovostrenia, podpory zobrazovania histogramu(pri snímaní i prehliadaní fotografií, cennejšia jeisto prvá monos) a <strong>na</strong>pokon zvýšenie rozsahu citlivostio ISO 800, ktorá je vhodne doplnená potláèanímšumu (v jasoch a pri expozièných èasoch <strong>na</strong>d1/25 s).U pri predošlom modeli bol pýchou akumulátora i<strong>na</strong>k to nie je ani pri novinke, ktorá vïakaNP-FM50 udrí prístroj v prevádzke aj poèas 4hodín neprerušeného fotografovania. Istotneuznáte, e to je výrazne <strong>na</strong>d monosti aj toho<strong>na</strong>jzarytejšieho fotoamatéra. K špecialitám prístrojatreba prida aj <strong>sk</strong>utoènos, e zoom môepracova dvoma rýchlosami.Kvalita snímok. Z tejto stránky je inovovanej sedemstosedemnástkemoné vytknú máloèo (ja somne<strong>na</strong>šiel niè!). Je ve¾mi aké h¾ada chybièky krásy<strong>na</strong> snímkach exponovaných „pämegáèom“, ktorýaj pri citlivosti ISO 800 nevykazuje takmer iadnyšum (pri sérii asi dvoch desiatok tmavých fotografiísom <strong>na</strong>šiel šum iba v jedinej!). Pokia¾ ide o farebnos,tu je Sony krá¾om, i keï niekedy mám pocit,e fotografie sú farebnejšie ako realita. Pokia¾ ideo tlaèené výstupy, <strong>na</strong> klasické fotografické formátysi môete trúfnu prakticky s kadým záberom (s výnimkoutých, ktoré ste pokazili vy sami). Rov<strong>na</strong>kétvrdenie platí aj o tlaèi do formátu A4, vyššie somne<strong>sk</strong>úšal ís.Záver. CyberShot DSC-F717 je v poradí piatymmodelom Sony, ktorý bol integrovaný do rov<strong>na</strong>kéhotela. To síce mono <strong>na</strong> prvý poh¾ad neoèarí,ale verte, e pri práci dostanete z tohto „nosáèa“ maximum.Zlepšenia medzi predošlou verziou (DSC-F707) a súèasnou sa síce môu zda kozmetické, prirutinnej práci ich však oceníte. Samozrejme, tentomodel nie je urèený menej nároèným èi zaèí<strong>na</strong>júcimfotografom, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak a tomu zodpovedánielen jeho výbava, ale aj jeho ce<strong>na</strong>.Hodnotenie:☺ Objektív☺ Funkcie☺ Noèné reimyCe<strong>na</strong>: 51 211 Sk bez DPH (62 990 Sk s DPH)Dodávate¾: Sony SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ýT E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca Casio Hewlett−Packard Olympus Pa<strong>na</strong>sonic SonyTyp Exilim EX−M1 Photosmart 850 Camedia C−4000 Zoom Lumix DMC−LC40 CyberShot DSC−F717Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 37 mm 1 / F 2,5 ÷ 5,6 37÷300 mm 1 / F 2,8 ÷ 11 32÷96 mm 1 / F 2,8 ÷ 11 33÷100 mm 1 / F 2,0 ÷ 8 38÷190 mm 1 / F 2 ÷ 2,4Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/ruène 100 cm / F / F 90 cm / 10 cm / 50 cm 80 cm / 20 cm, 2 cm / M 30 cm / 6 cm / F 50 cm / 2 cm / 2 cmSpôsob ostrenia FixFocus AF, manuálne AF, manuálne AF AF, manuálneRozsah zoomu: optický/digitálny F / 4× 8× / 7× 3× / 3,5× 3× / 2× 5× / 2×Rozsah uzávierky (s) 1/8000 ÷ 1/4 1/200 ÷ 16 1/1000 ÷ 16 1/1000 ÷ 8 1/2000 ÷ xOchra<strong>na</strong> objektívu Aktívny kryt Krytka Krytka Krytka KrytkaBle<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor i / 3 / F i / 3 / F i / 5 / M v / 4 / F v / 4 / MSnímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 1,34 / 1,24 CCD / 4,13 / 3,81 CCD / 4,13 / 4 CCD / 4,1 / 3,9 SuperHAD CCD / 5,24 / 5,02Podporované rozlíšenia – reim foto 1600 × 1200, 2722 × 1712, 2288 × 1712, 2040 × 1680, 2560 × 1920, 2560 × 1712,1280 × 960, 640 × 480 1136 × 848 2288 × 1520, 1600 × 1200, 1120 × 840, 2048 × 1536, 1280 × 960,2048 ×1536, 1600 ×1200, 640 × 480 640 × 4801024 × 768, 640 × 480Podporované rozlíšenia – reim video 320 × 240 / 30 fps 320 × 240 320 × 240, 160 × 120 320 × 240 320 × 240 / 15 fps15 snímok/sKompresia: poèet stupòov / bez kompresie 3 / F 3 / F 3 2 / M 2 2 / M 3 / MOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia M / F M / M M / M M / M M / MLCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný/ako h¾adáèik 1,6" / F / F 2" / F / F 1,8" / F / F 1,8" / F / F 1,8" / F / FStavový displej F F F F FRozhrania: docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie M / F / F / F / M M / F / M / M / M F / F / M / M / M F / F / M / M / M F / F / M / M / MVnútorná pamä M / 12 MB F / F F / F F / F F / FPodporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC F / F / F / M / M F / F / F / M / M F / M / F / F F / F / F / M / M F / F / M / F / FRozmery (mm) 88 × 55 × 12,4 120 × 120 × 85 109,5 × 76,5 × 66,5 105 × 77 × 65,6 119 × 68 × 151Hmotnos (v gramoch) 87 388 295 310 690Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é M / 2 / F M / 3 / F M / 6 / 4 M / 2 / F F / 0 / FManuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok ±2 EV/ ±1/3 EV ±3 EV/ ±1/2 EV ±2 EV/ ±1/3 EV ±2 EV/ ±0,25 EV ±2 EV/ ±1/3 EVVyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia 4 / M / F M / M / M 6 / M / M 5 / M / M 4 / M / MCitlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100 M / M / 100, 200 M / M / 100, 200, 400 M / M / 100, 200, 400 M / M / 100, 200, 400, 800Videoklipy/so zvukom M / M M / M F / F M / M M / MZväèšenie pri prezeraní 3× 6× 1,5× ÷ 4× 3 4×, 8× 4×, krok 0,5Dodaná pamä/typ média/kapacita F / F SD /16 MB SM / 16 MB SD / 16 MB MS / 32 MBBatérie Zabudovaná LiIon 4 × AA 4 × AA LiIon (7,2 V/1400 mAh) InfoLithiumZdroj/<strong>na</strong>bíjaèka M / M M / M F / F M / M M / MKáble USB 2×USB, video USB, video USB, video USB, videoLegenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach, 3 – krok 0,5×12/2002 PC REVUE 83


TECHNICKÉ PREDSTAVENIEH A R D W A R ETrilobiteŠvéd<strong>sk</strong>a spoloènos Electrolux <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu oficiálne predstavila svoj novýprodukt z radu inteligentných elektrickýchspotrebièov. Ide o vysávaè, ktorýdostal zaujímavé meno – Trilobite. Jeto výrobok, ktorý sám za pomoci ultrazvukudokáe vyko<strong>na</strong> takú otravnú domácuèinnos, ako je vysávanie. Kompaktnézariadenie, ktoré sa vïaka minimálnymrozmerom a <strong>na</strong>pájaniu z batérie dokáe samovo¾nepohybova po miestnosti, sa pod¾a vyjadreniaElectroluxu dokáe samo postara o bojs prachom v domácnosti. Trilobite, ktorý je výsledkom12-roèného vý<strong>sk</strong>umu a vývoja, si tak právom zaslúioz<strong>na</strong>èenie prvý automatický vysávaè <strong>na</strong> svete.Hoci v domov<strong>sk</strong>ej krajine Electroluxu, vo Švéd<strong>sk</strong>u,je výrobok <strong>na</strong> trhu u vyše roka, u nás sa objavila v polovici októbra a jed<strong>na</strong> z prvých vzoriek sadostala do nášho redakèného testu. Po vybalenívysávaèa z ochranného obalu, ktorý pripomí<strong>na</strong>l<strong>sk</strong>ôr škatu¾u <strong>na</strong> klobúk ako <strong>na</strong> domáci spotrebiè,ihneï padne do oka dizajn prístroja. Ten pôsobíve¾mi moderne, pre niekoho a mimozem<strong>sk</strong>y.Farebné vyhotovenie prístroja je však zaujímavé aešte viac podèiarkuje jeho futuristický imid.Vysávaè má, mimochodom, priemer 35 centimetrova výšku 13 cm, èo ho pri hmotnosti 5 kilogramovEpson EMP−30Spoloènos Epson uviedla projektor s oz<strong>na</strong>èenímEMP- 30, ktorý je urèený predovšetkým do oblastizábavy. Vyz<strong>na</strong>èuje sa nízkou predajnou cenou,môe tak by súèasou domáceho ki<strong>na</strong>. Pracuje svyuitím technológie Polysilicon TFT active matrix.V dodávke sa <strong>na</strong>chádza filter <strong>na</strong> zlepšenie projekciefilmov zvýšením ich kontrastu. Svetelnývýkon je 800 ANSI lúmenov – vyaduje sa tedaisté zatemnenie. Súèasou dodávky je textilnáprenosná taška, kábel <strong>na</strong> prepojenie poèítaèaalebo zdroja s výstupmi RCA. Okrem toho môetepoui videovstup S-Video alebo výstup a pomocnýmonitor. Súèasou projektora je aj zvukovýzosilòovaè, audiovstup je 3,5 mm jack. Zaostrenieobrazu sa vykonáva manuálne, pre ostatné funkcieje k dispozícii aj dia¾kové ovládanie. Totoovládanie má rozmery vizitky a dá sa zasunú dootvoru v projektore. V spodnej èasti sú <strong>na</strong>stavovacienoièky.Ovládanie projektora je jednoduché – zdroj signálusa rozpozná automaticky, zaostrenie realizujetemanuálne. Pomocou dia¾kového ovládaèarobí <strong>sk</strong>utoène kompaktným zariadením. Ovládaniesa realizuje pomocou štyroch tlaèidiel a LCD displeja,ktorý s vami komunikuje v slovenèine. Rýchla orientáciav menu je <strong>sk</strong>utoène otázkou len pár pokusov,po ktorých si <strong>na</strong> prácu s Trilobitom zvyknete. Hlavným<strong>na</strong>stavením je výber vysávacieho programu.Trilobite ich ponúka spolu tri, a to:Normálny – vysávaè <strong>na</strong>jprv obíde všetky stenya zmapuje miestnos, vïaka èomu urèí, ko¾ko èasubude <strong>na</strong> vysávanie potrebova. Po zmapovaní sapotom Trilobite ¾ubovo¾ne pohybuje po miestnostia vysáva.Rýchly – pri tomto programe vysávaè zaène okam-ite vysáva bez toho, aby mapoval miestnos.môete <strong>na</strong>stavi mierku, prepí<strong>na</strong> videovstupy,zastavi premietanie obrazu avypnú projektor. Takisto môetevyvola menu v premietanom obrazea tu <strong>na</strong>stavi ïalšie detaily farebnéhopodania obrazu aj zvuku. K dispozíciije meranie doby prevádzkyiarovky alebo reverzné zobrazeniaobrazu (pri premietaní z opaènej stranyplát<strong>na</strong>). Okrem domáceho pouitia sa dá vyuitento projektor aj <strong>na</strong> benú prezentáciu – ak sabude ko<strong>na</strong> cez deò, musíte zabezpeèi istý stupeòzatemnenia miestnosti.-om-T E C H N I C K É P A R A M E T R ESvetelný výkon: 800 ANSI lúmenovKontrast: 400:1iarovka: 130 W, ivotnos 1500 hodínZvukový výkon: 1 WVe¾kos premietaného obrazu: 0,76 × 7,62 mKorekcia vertikálneho <strong>sk</strong>reslenia: ± 15°Rozlíšenie obrazu: <strong>na</strong>tívne 800 × 600, s kompresiou1024 × 768Farebná håbka: 16, 77 milió<strong>na</strong> fariebRozmery: 309 × 219 × 93 mmHmotnos: 2,9 kgElektrická spotreba: 190 WHluènos: 35 dBACe<strong>na</strong>: 75 000 Sk bez DPH (92 250 Sk s DPH)Záruka: 3 rokyDodávate¾: AP Media, <strong>www</strong>.apmedia.<strong>sk</strong>Lokálny – ak nieèo vysypete, staèí, aby ste vysávaè<strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> tento program, vtedy povysáva plochuvo svojom okolí vo výmere jedného štvorcovéhometra.Po výbere programu je u len <strong>na</strong> vás, èivyberiete aj èas, ktorý má Trilobite strávivysávaním. Èasovaè sa pritom pohybuje vrozmedzí 5 – 60 minút, prièom <strong>na</strong> jedno<strong>na</strong>bitie má prístroj energiu <strong>na</strong> zhruba 60minút vysávania. Po dokonèení zvolenéhoprogramu sa vysávaè dokonca sám vráti ksvojej <strong>na</strong>bíjacej stanici a zapne sa pomocounej k prívodu elektrickej energie. Tento úkonvykoná aj v prípade, e mu poèas vysávania zaènúdochádza batérie, aj pri ich totálnom vybití má totiTrilobite ešte energiu zhruba <strong>na</strong> 20 minút, poèas ktorýchmôe h¾ada dobíjaciu stanicu (tá sa mu ohlasujemagnetickým iarením).Ultrazvuk <strong>na</strong> frekvencii 60 000 Hz, pomocouktorého sa vysávaè orientuje v priestore, sa postaráo to, aby sa Trilobite vyhol prekákam a ne<strong>na</strong>ráaltak <strong>na</strong>príklad do stien èi predmetov vmiestnosti. Vïaka senzorom vysávaè <strong>na</strong>príkladneprevrhne ani prázdny pohár, ktorý je <strong>na</strong> zemi, avèas zabrzdí aj pred inými prekákami, ktoré sapred ním objavia. Vysávaè je takisto vybavenýochranným mechanizmom, ktorý vypne prístroj,keby ten zaèal <strong>na</strong>motáva elektrické káble alebovysáva <strong>na</strong> vlhkom mieste. V Electroluxe myslelidokonca aj <strong>na</strong> prípad, ak by sa Trilobite dostal doblízkosti dverí èi schodov. Aby prístroj nešiel tam,kam nemá, dodávajú sa k nemu dve magneticképá<strong>sk</strong>y. Tie vlepíte <strong>na</strong> miesta, kam má ma Trilobitezakázaný prístup, a ten, pokia¾ <strong>na</strong> ne <strong>na</strong>razí,vníma ich ako stenu a otoèí sa pred nimi. Pá<strong>sk</strong>umôete pokojne vlepi <strong>na</strong>príklad aj pod koberec,vysávaè ju bezpeène rozpozná.A aké sú <strong>na</strong>še redakèné <strong>sk</strong>úsenosti s Trilobitom?Podrobili sme ho ne¾ahkému testu vo ve¾kejmiestnosti, plnej zákutí a rohov. Vysávaè sivšak s terénom, ako aj s prachom a inými neèistotamiporadil celkom uspokojivo, nerobil mu problémani prechod <strong>na</strong> dlabu, zavesenie obochkolies prístroja je toti od seba nezávislé. A hoci jesací výkon niší ako pri bených vysávaèoch (predsalen ide o zariadenie <strong>na</strong>pájané batériou), Electroluxodporúèa pouíva vysávaè <strong>na</strong> denné upratovanie,keï by mal dra hladinu prachu v domácnosti<strong>na</strong> benej úrovni. Ak je pre vás tedavysávanie vrcholne odpudivá záleitos alebo stefanúšikom high-tech domácich spotrebièov, je prevás Trilobite dobrým tipom pod vianoèný stromèek.A mono poteší aj manelku :-)...Hodnotenie:☺ Dizajn☺ Sloven<strong>sk</strong>é ovládanie☺ Automatické <strong>na</strong>bíjanie☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 69 900 Sk s DPHZapoièal: ElectroluxMartin Turoò84 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EInfocus LP70Hlavnú výhodu tohto projektora prezradí u prvýpoh¾ad – je malý a ¾ahko sa prenáša. Rozmerypôdorysu sú porov<strong>na</strong>te¾né s poznámkovým blokom,hrúbka je okolo 6 cm. Keï ho chytíte do ruky, zistíte,e je aj ¾ahký – celková hmotnos je okolo jednéhokilogramu.Ide o projektor, ktorý pouíva technológiu DLP smaximálnym svetelným výkonom 1100 ANSI lúmenova jeho maximálne rozlíšenie je XGA (1024 × 768)s monosou kompresie SXGA (1280 × 1024).Horný panel tvorí systém tlaèidiel, ktorými zapí<strong>na</strong>teprojektor a <strong>na</strong>stavujete ho pomocou menuzobrazovaného <strong>na</strong> vytvorenom obraze. V rámcineho môete <strong>na</strong>stavi kontrast, jas, farby, korekciulichobeníka, pomer strán a pod. K dispozíciije meranie doby, poèas ktorej bola pouitá iarovka,vrátane resetovania tejto hodnoty. Zaostrovanieobrazu je manuálne, podobne sa <strong>na</strong>stavujeaj jeho rozmer. Po zapnutí asi poèas úvodných30 sekúnd prebieha zahrievanie iarovky, povypnutí projektora <strong>na</strong>stáva jej dochladzovanie.Na zadnom paneli je port <strong>na</strong> pripojeniedigitálneho výstupu z grafickejkarty (DVI), port S-Video akompozitný videovstup (RCA). Rov<strong>na</strong>koje tu aj audiovstup a snímaèvonkajšieho osvetlenia. Po zapnutízdroja videosignálu projektor automatickyvyh¾adá príslušný pripojenývstup a aktivuje ho. Súèasou dodávkyje aj dia¾kové ovládanie a prenosná taška. Dia¾kovéovládanie sa dá vyui aj ako laserové ukazovadlo,infrasnímaèe <strong>na</strong> projektore sú v prednej i zadnejèasti. InFocus LP70 obsahuje aj port Kensington,ktorý bráni jeho odcudzeniu, a <strong>na</strong>stavovacie no-ièky.Prepojovacie káble umoòujú vyuitie projektoras beným a<strong>na</strong>lógovým výstupom, príslušný kábelzaruèuje aj dátové spojenie s portom USB. Súèasoudodávky je aj program ProjectorMa<strong>na</strong>ger,ktorý pomôe pri <strong>na</strong>stavení projektora z poèítaèa.Dodané sú ïalej káble <strong>na</strong> prepojenie projektoras videoprehrávaèom alebo s televízorom, môeteho teda vyui ako domáce kino.Pri testovaní tohto projektora nás zaujala monos<strong>na</strong>stavenia mierky zobrazovaného obrazus vyuitím jediného tlaèidla, monos zapamätania<strong>na</strong>posledy zobrazeného obrazu, ako i ve¾mitichá prevádzka. Z h¾adi<strong>sk</strong>a hmotnosti bude tentoprojektor zaujímavý hlavne pre obchodných cestujúcich,ktorí realizujú prezentácie priamo u zákazníkov.Ce<strong>na</strong>: 199 300 Sk bez DPH (245 139 Sk s DPH)Záruka: 24 mesiacov (dá sa rozšíri <strong>na</strong> 3 roky)Dodávate¾: AP Media, <strong>www</strong>.apmedia.<strong>sk</strong>Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ENatívne rozlíšenie: 1024 × 768Pouitá technológia: DLP Texas Instruments 0,7" XGA DMDDDRZdroje videosignálu: DVI, S−Video, kompozitnýSvietivos: 1100 ANSI lúmenovKontrast: 800:1iarovka: 120 W/2000 hodínKorekcia lichobeníka: ± 15 %Rozsah projekcie: od 1,5 do 10 mHluènos: 32 dBAFarebná håbka: 16,7 milió<strong>na</strong> fariebRozmery/hmotnos: 148 × 199 × 64 mm/1,1 kgSpotreba elektrickej energie: 155 W12/2002 PC REVUE 85


H A R D W A R EToshiba Satelllite 5200−801Satellite 5200-803 je prvý notebook <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhus DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkou, pouívate¾ovi však ponúkaove¾a viac: vysoký výkon, kvalitnú výbavu, displejs vysokým rozlíšením a dobu práce <strong>na</strong> batérie,akú sme pri notebooku s mikroprocesoromPentium 4-M doposia¾ nevideli.C H A R A K T E R I S T I K AZaèiatkom októbra sa objavila informácia, e spoloènosToshiba zaèala produkciu DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiekurèených <strong>na</strong> montá do notebookov. Iba o deòne<strong>sk</strong>ôr sa poponáh¾ala spoloènos Sony s ohlásením,e takéto notebooky ponúkne. Toshiba, akojeden z <strong>na</strong>jznámejších producentov notebookov,„mlèala“, protiútok prišiel a <strong>na</strong> rozhraní októbraa novembra!Toshiba bez predchádzajúceho rinèania zbraòamiuviedla <strong>na</strong> trh prvý notebook zo svojej produkcievybavený spomí<strong>na</strong>nou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkou SD-R6012. Tá podporuje záz<strong>na</strong>mové formáty DVD-R aDVD-RW. Samozrejmosou je podpora záz<strong>na</strong>mu<strong>na</strong> médiá CD-R a CD-RW. Okrem faktu, e ide oprvú DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku v notebooku, je mechanikazaujímavá aj rýchlosami podporovanýmipri záz<strong>na</strong>me <strong>na</strong> CD médiá (CD-R 16×, CD-RW 10×). Pre úplnos dodajme, e <strong>na</strong> médiáDVD-R a DVD-RW mechanika zapisuje 1×rýchlosou a e umoòuje èítanie CD médií 24× aDVD médií 8×.Pokia¾ ide o konfiguráciu a vyhotovenie notebooku,novinka zodpovedá modelu Satellite 5100-603, ktorý sme vám predstavili v septembrovom PCREVUE. Podrobnejšie informácie sú v tabu¾ke, upozornímevás však aspoò <strong>na</strong> zmeny. Novší modeldisponuje batériou s takmer dvojnásobnou kapacitou– 6100 mAh miesto 3600 mAh (e by koneèneniekto reagoval <strong>na</strong> moje pripomienky?), rýchlejšímmikroprocesorom Pentium 4-M (2 GHz miesto1,9 GHz). Notebook disponuje 60 GB pevným di<strong>sk</strong>om,výkonnou grafikou, 15" LCD displejom s rozlíšením1600 × 1200 bodov, ktoré nájdete iba v<strong>na</strong>jvýkonnejších a <strong>na</strong>jdrahších notebookoch. Jedineènáje podpora priestorového zvuku, notebooktoti zvláda Dolby Digital! A disponuje optickýmvýstupom SPIDIF. No ani pri poèúvaní priamo<strong>na</strong> notebooku nebudete ochudobnení, aj tentorazsiahli v Toshibe po kvalitných reproduktorochharman/kardon s podporou Superbass. Nechýbaani v predošlej recenzii vyzdvihnutý touchpad spodsvietením a LCD displej s rozšírenou funkcio<strong>na</strong>litou,autonómny ovládací panel pre CD a DVDprehrávaè a dia¾kové ovládanie!Programové vybavenie notebooku zodpovedájeho konfigurácii, okrem Windows XP Home Edition,pre rad Satellite obligátnych, je tu balík kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií Microsoft Works Suite voverzii 2002, balík podporujúci <strong>na</strong>pa¾ovanieDVD-R, DVD-RW, CD-R a CD-RW di<strong>sk</strong>ov, podporujúcizálohovanie údajov, ale aj vytváraniefilmových a hudobných titulov. Nechýbajú animultimediálne aplikácie SoftSynthesizer S-ZXG50(vytváranie MIDI súborov) èi Pa<strong>na</strong>sonic MotionDVStudio 3 (plnohodnotné spracovanie digitálnehovidea).VÝKON. Keïe sme iba nedávno testovali predchodcutohto stroja, vedeli sme celkom presne, èood novinky mono oèakáva. A <strong>na</strong>še oèakávania sasplnili do bodky! Výkonnostne notebook preko<strong>na</strong>lsvojho predchodcu. Výkon je excelentný, <strong>na</strong>jmä po-86 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R ETabu¾ka výkonuVýrobca/Model Toshiba Satellite Toshiba Satellite HP OmniBook5200−801 5100−603 xt6200Testované PCR 12/2002 PCR 9/2002 PCR 9/2002WinBench 99 CPUmark 123 118,0 102WinBench 99 FPUmark 6870 6490 5870Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 5120 5060 3390Busines Graphics WinMark 99 584 566 311High−End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 16 600 16 000 10 900High−End Graphics WinMark 1120 1090 6683Dmark 2000 − 7617 2908Battery Mark – Life Test 3:10 1:49 2:36Battery Mark – Conditioning Run 2:46 1:27 1:42Ce<strong>na</strong> bez DPH 159 990 165 990 1 141 170 1Legenda: 1 – v èase uverejnenia recenzieTabu¾ka konfigurácieVýrobca/ModelToshiba Satellite 5200−803MikroprocesorIntel Pentium 4−M 2 GHzPamä dodaná/max./typ 512 MB/1024 MB/DDR (PC2100)Displej 15" TFT, 1600 × 1200VideosystémnVidia GeForce4 Go 460/32 MB DDRPevný di<strong>sk</strong>60 GB/ATA100/5400 otáèokCD−ROM / DVDKombo <strong>na</strong>pa¾ovaèka (DVD, DVD−R, DVD−RW, CD−R, CD−RW,CD−ROM)/internáDi<strong>sk</strong>etová mechanika Externá/USBAudiosystémYamaha SWG, reproduktory harman/kardonSlotyPC Card (1 × typ II), SD CardRozhrania3 × USB 2.0, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, Video, audio, opticalSPIDIF (digitálne audio)Komunikácia10/100Base−T, Modem 56Kb, Bluetooth, mono rozšíri o WLANSoftvér v ceneWindows XP Home Edition, MS Suite 2002, WinDVD,Drag&Drop CD, Motion DV StudioŠpeciál<strong>na</strong> výbavaDia¾kové ovládanie, cPad, MultimediaBar, StyleBay (monodoplni druhú batériu, HDD, CD..)Rozmery332 × 295 × 45,7 mmHmotnos3,2 kgBatériaLi−Ion (10,8 V/6100 mAh)Záruka2 roky/predåenie <strong>na</strong> 3−4 rokykia¾ ide o grafiku a mikroprocesor,slabší je výkon di<strong>sk</strong>ového subsystému(to je však daò za ve¾kokapacitnýdi<strong>sk</strong>). Najvýz<strong>na</strong>mnejšia zme<strong>na</strong> je v prípadedåky práce <strong>na</strong> batériu. To smesíce s oh¾adom <strong>na</strong> „úpravu“ kapacitybatérie tie oèakávali, ale výsledky,ktoré notebook dosiahol v oboch batériovýchtestoch, nás <strong>na</strong>ozaj prekvapili.Posúïte sami: v Life teste dosiaholnotebook 2:46 a v nároènejšomConditioning Run 3:10, èo sú èasy,ktoré vyniknú nielen pri porov<strong>na</strong>ní spredchodcom, ale aj s konkurenènýminotebookmi!ZÁVER. V ponuke notebookov z<strong>na</strong>èkyToshiba sa v tomto roku <strong>na</strong>jèastejšiemenila ponuka v modelovomrade Satellite. Ten sa definitívne pretransformovalz pôvodného <strong>na</strong>jnišiehoradu notebookov tejto z<strong>na</strong>èky<strong>na</strong> <strong>na</strong>juniverzálnejší rad. V súèasnostiv òom toti pouívatelia nájdu širokúpaletu modelov, poèí<strong>na</strong>júc modelmivhodnými <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v úlohekancelár<strong>sk</strong>ych poèítaèov a konèiac modelmi,ktoré sú schopné konkurovavýkonnostne i kvalitou multimediálnejvýbavy aj špièkovým de<strong>sk</strong>topom.Model Satellite 5200-801 patrí do<strong>na</strong>posledy menovanej <strong>sk</strong>upiny, prièomvecí, ktoré <strong>na</strong> òom mono vyzdvihnú,je <strong>sk</strong>utoène ve¾a – poèí<strong>na</strong>júcvýkonom cez konfiguráciu, vybavenosdoplnkami, softvérom èi výdrpri práci <strong>na</strong> batériu a po integráciuDVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky. Priznám sa,keï som tento notebook dotestoval,mal som obavy, ako bude vyzera ce<strong>na</strong>tohto „diabla“. Napokon som bolpríjemne prekvapený, ce<strong>na</strong> je toti o6000 Sk nišia ako pri predošlommodeli pri jeho uvedení <strong>na</strong> náš trh!Istee, cenová hladi<strong>na</strong> 160 000 Sknie je urèená pre široké masy, ale akzváime, èo notebook ponúka, a porovnámeto s konkurenciou alebo sproduktmi rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky, dospejemek názoru, e pomer ce<strong>na</strong>/výkonje pri tomto modeli mimoriadneatraktívny.Hodnotenie:☺ Výkon☺ Výbava☺ Dåka práce <strong>na</strong> batériuCe<strong>na</strong>: 159 990 Sk bez DPH(196 780 SK s DPH)Dodávate¾: HT ComputersPeter Orvi<strong>sk</strong>ý12/2002 PC REVUE 87


H A R D W A R EWi−Fi od SMCO tom, e popularita bezdrôtových technológií prudko<strong>na</strong>rastá, niet pochýb. V <strong>na</strong>šich konèinách je tentotrend v kontexte s liberalizáciou telekomunikaènéhotrhu a (ne)uvo¾òovaním miestnych sluèiek eštecite¾nejší. Bezdrôtové prepojenia sa stali jednouz <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>sadzovaných riešení pre problémposlednej míle pri prístupe do siete internet. Na to,aby som sa blišie oboznámil s Wi-Fi produktmi odspoloènosti SMC, som mal viac ne mesiac. No a terazsa s vami podelím o svoje <strong>sk</strong>úsenosti.KOMPLETNÉ PORTFÓLIO. To, èo ma osobne ve¾mimilo prekvapilo, bola komplexnos produktovéhoportfólia SMC. V oblasti bezdrôtových zariadeníSMC ponúka <strong>na</strong>ozaj úplne všetko, èo potrebujete.Okrem prístupových bodov a bezdrôtových sie-ových kariet (vo vyhotovení PCMCIA, PCI, CompactFlash a externej verzii s pripojením prostredníctvomUSB) sú to tlaèové servery, smerovaèe a anténydodávané spoloène s montánymi kitmi. Je pravda,e uniformnos vo výbere dodávate¾a pri budovaníbezdrôtových sietí nie je a tak úplne nevyhnutná– <strong>na</strong> to sú tu predsa štandardy –, ale minimálneje ve¾mi príjemné <strong>na</strong>kúpi všetko pod jednoustrechou.BEZDRÔTOVÉ KARTY. Ako som u v predchádzajúcomodseku uviedol, bezdrôtové sieové kartysú dostupné v štyroch vyhotoveniach. K dispozíciisom mal tri: PCMCIA, PCI a externú verziu pripojite¾núk poèítaèu prostredníctvom rozhrania USB.Inštalácia všetkých troch typov kariet bola viacmenejbezproblémová. Súèasou dodávky boli vdypríslušné ovládaèe, po ktorých inštalácii a nutnomreštarte bolo „hotovo“. Prekvapením bola pre mòaabsencia urèitého druhu diagnostického nástroja.Po inštalácii <strong>na</strong>jnovších ovládaèov síce pribudlamonos zisti, akou rýchlosou sme k prístupovémubodu pripojení a ako sme <strong>na</strong> tom s kvalitousignálu, ale to je stále málo, resp. menej, ne bymohlo by. Na druhej strane hovoríme o SMC – èiestrednej triede. Na tomto mieste si však neodpustímkritiku za pouitie fixných neodnímate¾nýchantén. Tomuto postupu, priznám sa, nerozumiem.To, e v úlohe bridge èasto nájdeme poèítaè staršiehodátumu výroby s nejakou verziou èi klonomUnixu, je fakt, o ktorom kadý vie. Je to jednoducholacnejšie a v mnohýchprípadoch flexibilnejšiene èier<strong>na</strong> <strong>sk</strong>rinka. No akeï takýto bridge trebapoui <strong>na</strong>príklad pririešení problému poslednejmíle, treba pripojiexternú anténu. S bezdrôtovýmisieovými kartami SMC junepripojíte. A to je škoda. Podpora<strong>na</strong> platformách UNIX/Linux existuje a je funkèná.Pri testovaní sme mali jednu kartu PCI v stroji sOpenBSD 3.1.PRÍSTUPOVÉ BODY. Pri poh¾ade <strong>na</strong> ve¾kými písme<strong>na</strong>mi<strong>na</strong>písané „Plug-And-Play“ <strong>na</strong> škatuli somsa trošku zaèal obáva toho, èo príde. No <strong>na</strong>koniecvšetko dobre dopadlo a prístupový bod bol zanieko¾ko minút <strong>na</strong>konfigurovaný. Tu ma opä SMCpríjemne prekvapilo podporou <strong>na</strong>pájania prostredníctvomethernetového kábla. Treba síce dokúpi<strong>na</strong> tento úèel špeciálnu „rozdvojku“, ale v okamihu,keï bude vašou úlohou <strong>na</strong>montova prístupovýbod <strong>na</strong> stenu do trojmetrovej výšky, budete vïaèníza všetko – a aj za toto. Konfigurácia zariadenia jemoná prostredníctvom SNMP. Súèasou dodávkyje jednoduchá aplikácia umoòujúca <strong>na</strong>stavenievšetkých konfiguraèných parametrov. Na <strong>na</strong>staveniaIP stacku je zariadenie schopné opýta sa DHCPservera. Z poh¾adu bezpeènosti je k dispozícií klasickýWEP (64 a 128-bitový) a filtrovanie klientov<strong>na</strong> základe ich adresy MAC. iadne proprietárnerozšírenia WEP-u neèakajte. Mimochodom, jedenprístupový bod je schopný obslúi 64 klientov.Zaujímavé však je, e do tabu¾ky povolených adries88 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EMAC je moné zada takisto len 64záz<strong>na</strong>mov.BRIDGE. V okamihu, keï budete potrebovavybudova prepoj medzidvoma sieami, pravdepodobne siahnetepo bridge. Bridge od SMC jeschopný pracova v dvoch reimoch –Master a Slave. Jednoduché pravidlohovorí, e k tomu, èo pracuje ako master,sa pripájajú tie, èo pracujú v re-ime slave. Bridge v reime masterplní zároveò úlohu prístupového bodu.Konfigurácia bridge je riešená jednoduchýmwebovým rozhraním. To,e prvotné heslo pre konfiguráciu prístupovéhobodu je MiniAP a pre bridgeWLAN_BRIDGE, komentova nebudem.Monosti bridge sú de facto identickés tými, ktoré ponúka prístupovýbod. Najvýraznejším rozdielom je maximálnypoèet súèasne pripojite¾nýchklientov – 1024 – a fakt, e k bridge jemoné prostredníctvom klasickéhokonektora pripoji externú anténu.ANTÉNY. Urèite vás budú zaujímaèísla. Èo sa týka zabudovaných a neodnímate¾nýchantén, v uzatvorenomprostredí sa pri SMC pohybujeme vpásme od 25 m (11 Mb/s) do 55 m(2 Mb/s). Pri otvorenom prostredí jeto 160 m (11 Mb/s) a 457 m (2 Mb/s).V prípade, ak vašu kanceláriu <strong>na</strong>jlepšiecharakterizuje pod¾a môjho názorudo slovenèiny nepreloite¾nýtermín semi-open environment, je to50 m (11 Mb/s) a 120 m (2 Mb/s). To¾kotabu¾ky. Osobne som mal monosvy<strong>sk</strong>úša zariadenia SMC pri vnútornom<strong>na</strong>sadení, kde sa mi podarilovybudova prepojenie medzi dvojicoukancelárií, vzdialených od seba zhruba25 metrov, s rýchlosou 2 Mb/s.V ceste bolo nieko¾ko prieèok z dutýchtehál. Èo sa týka externých antén, jednusom si <strong>na</strong>montoval do ok<strong>na</strong> a <strong>na</strong>obede v neïalekej reštaurácii som satak stal asi jediným návštevníkom s2 Mb/s pripojením <strong>na</strong> internet. Externéantény sú dostupné so zi<strong>sk</strong>omod 10,5 dB do 21,5 dB. K anté<strong>na</strong>m jemoné (nutné) dokúpi tzv. montánekity pozostávajúce buï z montánehorame<strong>na</strong>, alebo stoja<strong>na</strong>.TO OSTATNÉ. Smerovaè a tlaèové serverysom k dispozícii nemal. Blišieinformácie o monostiach, ktoré ponúkajú,nájdete <strong>na</strong> webovej lokaliteSMC (manuály vo formáte PDF a obrázky).Na tomto mieste len poz<strong>na</strong>menám,e tlaèové servery sú dostupnév dvoch verziách líšiacich sa rozhraním,prostredníctvom ktorého súk nim pripájané tlaèiarne – USB aleboparalelný port.SUMMA SUMMARUM. Z poh¾adutechnológie SMC ponúka okrem nieko¾kýchdrobností to isté ako konkurencia.Na druhej strane ponúka všetko.Pri pouití iadneho z testovanýchzariadení som sa nestretol sozávanejším technickým alebo inýmproblémom. Všetko fungovalo, takako má. Ak chcete jedného dodávate¾a,SMC je jednou z moných volieb.Dovolím si tvrdi, e jednou z týchlepších volieb.Zapoièal: Libra Electronics, a. s.Richard WillmannTECHNICKÉ PARAMETREVšeobecná technická špecifikácia: IEEE 802.11b, IEEE 802.3 2.400−2.4835 MHz, DSSS 64 / 128 bit WEPOrientaèné ceny:Bezdrôtové sieové karty:SMC 2602W – PCI: 5507 Sk bez DPHSMC 2602W – PCMCIA: 3755 Sk bez DPHSMC 2602W – USB: 4196 Sk bez DPHPrístupový bod:SMC 2655W: 8562 Sk bez DPHBridge:SMC 2682W: 17 525 Sk bez DPHAntény:SMC ANT−DI105 – všesmerová,10,5 dB: 6723 Sk bez DPHSMC ANT−DI145 – smerová,14,5 dB: 8011 Sk bez DPHToshiba DVDROM SD−R5002TECHNICKÉ PREDSTAVENIEIde o internú IDE DVD-ROM mechaniku,ktorá umoòuje zápis <strong>na</strong> médiáDVD-R a DVD-RW. Podporované sú,samozrejme, aj médiá typu CD-R aCD-RW. Štandardne je DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkaod Toshiby vybavená 2048 KBpamäte pre buffer a zabudovaný máaj ochranný mechanizmus, ktorý bránipodteèeniu buffera.Toshiba zvolila ve¾mi strohý dizajn,<strong>na</strong> prednom paneli mechanikynájdete iba jedno tlaèidlo <strong>na</strong> jej otvoreniea jednu LED diódu, ktorá indikujeèinnos mechaniky. TOSHIBADVDROM SD-R5002 umoòuje maximálnedvojrýchlostný zápis <strong>na</strong> DVD-Rmédium a maximálne šestnásrýchlostnýzápis <strong>na</strong> CD-R, èo z<strong>na</strong>mená dátovýtok <strong>na</strong> úrovni 2400 KB/s pri <strong>na</strong>pa¾ovaní.Pri DVD-RW je <strong>na</strong>pa¾ovanielen jednorýchlostné. CD-RWmédiá potom Toshiba zvláda <strong>na</strong>pa-¾ova desanásobnou rýchlosou.Inštalácia mechaniky je bezproblémováa vo všetkých 32-bitových verziáchoperaèného systému Windowsje automaticky rozpoz<strong>na</strong>ná bez potrebyinštalova dodatoèný ovládaè.Mechaniku sme mali vo vyhotoveníbulk, teda bez akéhoko¾vek <strong>na</strong>pa-¾ovacieho softvéru, jej testovanie všakprebiehalo v známej aplikácii NeroBurning Rom. Mechanika pracovalabezchybne a bezproblémovo <strong>na</strong>pa-¾ovala jed<strong>na</strong>k DVD, jed<strong>na</strong>k CD médiá,a to stabilne a pri maximálnej dosiahnute¾nejrýchlosti. Rov<strong>na</strong>ko dobre sipoèí<strong>na</strong>la mechanika aj pri èítaní <strong>na</strong>pálenýchaj lisovaných CD a DVDmédií, problém jej nerobili ani zneèistenéa mierne poškriabané médiá.Ak uvaujete o kúpe DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky,mohla by pre vás TOSHIBADVDROM SD-R5002 by pomerneve¾kým pokušením. Ide o kvalitné zariadenieza dobrú cenu, ktoré <strong>na</strong>vyšemôete za mierny príplatok zí<strong>sk</strong>aaj s úplným softvérovým vybavením.-mt-Hodnotenie:☺ Skutoène kvalitná mechanika☺ Ce<strong>na</strong>☹ Rýchlos <strong>na</strong>pa¾ovania CD−R/RWCe<strong>na</strong>: balenie bulk: 10 990 Sk bez DPHbalenie retail: 12 990 Sk bez DPHZapoièal: Agem12/2002 PC REVUE 89


H A R D W A R EVýrobca TITAN TITAN TITAN TITAN Thermaltake ThermaltakeModel TTC−CU4TB TTC−D2T TTC−D3T TTC−D4T Volacno 6Cu Volacno 6Cu+Celkové rozmery (mm) 60 × 60 × 22 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 60 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 55 60 × 52 × 55Rozmery chladiaceho telesa (mm) 60 × 52 × 40 62,5 × 60× 40 62,5 × 60 × 65 60×52×40 60 × 52 × 40Rozmery ventilátora (mm) 60 × 60 × 10 50 × 50 × 15 62,5 × 60 × 20 60 × 60 × 25 50 × 50 × 15 50 × 50 × 15Typ loi<strong>sk</strong>a / poèet Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1Otáèky (ot/min) 4800 4500 4000 6000 4500 7000Maximálny prietok vzduchu (CFM) 20,67 10,2 19,81 18,72 10,2 18,72Hluènos (dBA) < 32 < 28 < 28 < 33 < 28 < 33Predpkladaná ivotnos (hodín) 50 000 50 000 50 000 50 000 50 000 50 000Napájanie (V) / Spotreba (W) 12 / 2,28 12 / 1,32 12 / 1,68 12 / 1,68 12 / 1,68 12 / 1,68PripojenieKonektory: základná do<strong>sk</strong>a / <strong>na</strong>pájanie M / F M / F M / F M / F M / F M / FRozhranie T725 T725 T725 T725 T725Materiál chladièa Cu Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Cu CuCr/Ti/Al Cr/Ti/Al Cr/Ti/AlJadro chladièa Cu Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Si/Fe/Cu/Mn/Zn/Mg/ Cu CuCr/Ti/Al Cr/Ti/Al Cr/Ti/AlPrechod CPU/Chladiè Strieborná pasta − − − pasta pastaUrèený pre mikroprocesoryPentium III M M M M M MAthlon M M M M M MPentium 4 F F F F F FHodnotenieVýkon OOOOOOOOGG OOOOOGGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOOGGG OOOOOGGGGG OOOOOOOOGGHluènos OOOOOOGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOOGGG OOOOOOGGGG OOOOOOOGGG OOOOOOGGGGVhodný pre kancelár<strong>sk</strong>e PC kancelár<strong>sk</strong>e PC kancelár<strong>sk</strong>e PC výkonné PC kancelár<strong>sk</strong>e PC výkonné PCObchodné informácieCe<strong>na</strong> (Sk vrátane DPH) 1200 399,75 670,35 750 630 797Silent Viking – ukonèená výroba, náhrada Volcano 9S. S7 – sa u nedodáva. Aktuálne informácie o dostupnosti a aktuálnych cenách nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.chladice.<strong>sk</strong>Vaení èitatelia,v októbrovom èísle PC REVUE sme v èlánku Aby poèítaèu nebolo horúco (str. 40) uverejnili tabu¾ku s nesprávnymi hodnotami. Tu je teda v správnej podobe.Spoloènosti Kendi Comp, ako i vám sa ospravedlòujem.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý90 PC REVUE 12/2002


H A R D W A R EThermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake Thermaltake ThermaltakeDragon ORB3 Dragon ORB3 S7 Volcano II Volcano 7 Orange ORB Blue ORB Silent Wiking62,5 × 60 × 850 62,5 × 60 × 850 60 × 52 × 55 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 55 62,5 × 60 × 60 60 × 52 × 5562,5 × 60 × 650 62,5 × 60 × 650 60 × 52× 40 60 × 52 × 40 62,5 × 60 × 65 60 × 52× 40 62,5 × 60 × 40 60 × 52 × 4062,5 × 60 × 20 62,5 × 60 × 20 50 × 50 × 15 50 × 50 × 15 60 × 60 × 25 50 × 50 × 15 62,5 × 60 × 20 50×50×15Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 1 Gu¾ôèkové / 14500 7000 4500 4500 6000 4500 4000 400012,4 20,67 10,2 10,2 18,72 18,72 10,2 10,2< 28


S O F T W A R EMac OS X 10.2 – JaguarOperaèný systém Mac OS X sa vo verzii10.2 dostal <strong>na</strong> trh v auguste tohtoroku. Predstavuje ïalšie pokraèovanieradu Mac OS X – teda operaènéhosystému zaloeného <strong>na</strong> unixovom jadres mimoriadne efektným grafickýmrozhraním. Pod¾a výrobcu má nováverzia oproti predchádzajúcej a 150Pomocou aplikácie Sherlock teraz nájdete informácie <strong>na</strong> internetezlepšení. V èlánku vám priblíime graficképrostredie, spôsob pouívania aopíšeme aj nové technológie, ktorétento operaèný systém prináša. Predstavímeoperaèný systém, ktorý mô-e by ukazovate¾om trendu rozvojaIT. Oèakávame, e viacero vlastnostíz grafického ovládania, ale hlavnez inovaèných technológií sa objaví ajv prípade domi<strong>na</strong>ntného operaènéhosystému – koneène nebolo by to prvýa asi ani posledný raz.Na americkom trhu sa Mac OS Xoficiálne oz<strong>na</strong>èuje ako Jaguar. Tentonázov sa pouíval <strong>na</strong>jprv ako kódovémeno. Prejavuje sa to aj v logu operaènéhosystému a <strong>na</strong> škatuli k programu,ktorá nesie výrazne škvrnité X.Mimo územia USA sa toto oz<strong>na</strong>èenieoficiálne nepouíva, príèinou je pravdepodobnekonflikt s rovnomennouz<strong>na</strong>èkou automobilov.MAC OS CLASSIC A JAGUAR. Oprotisystému Mac OS 9 (dnes sa oz<strong>na</strong>èujeako Classic) ide vlastne o úplne odlišnýprodukt. V tomto systéme mô-ete spusti aplikácie, ktoré boli urèenépre starší operaèný systém a nevyuívajúvšetky výhody nového operaènéhosystému.Pod Mac OS X môete v podstatespusti kadú aplikáciu, ktorá je urèenápre systém Unix. Z operaèného systémuNEXTStep, resp. OpenStep zdedilMac OS X aplikaèné rozhranie <strong>na</strong>zývanéCocoa, ktoré umoòuje objektovéprogramovanie. Aplikácie pre MacOS X sa dnes vyvíjajú hlavne v jazykuObjective C. Z dôvodu softvérovej kompatibilitys aplikáciami pre Mac OS 9bola do Mac OS X zabudovaná vrstvaCarbon. Tá umoòuje spúšanie aplikácií,ktoré boli pôvodne vytvorenépre prostredie Mac OS 9 a následneboli optimalizované pre systém MacOS X. Tieto aplikácie <strong>na</strong>plno vyuívajúvlastnosti nového operaèného systému.Väèši<strong>na</strong> aplikácií pre operaèný systémMac OS však u bola prepísanátak, aby <strong>na</strong>tívne podporovala všetkyvlastnosti Mac OS X. Zhruba po septembri2001 (po uvedení Mac OS X10.1) sa doslova masovo zaèali obja-92 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R EÚplne nové aplikácie – inteligentný kalendár iCal a synchronizaèný nástroj iSyncvova <strong>na</strong>tívne aplikácie pre nový operaènýsystém. Táto verzia operaènéhosystému u toti mala odstránenédet<strong>sk</strong>é chyby pôvodnej verzie (predtýmnefungovalo správne <strong>na</strong>pa-¾ovanie, podpora iného ako anglickéhojazyka nebola dôsledná). Tak saobjavili k¾úèové aplikácie od firmyAdobe, Corel, Macromedia alebo Microsoft.Výnimkou je len program QuarkXpress, urèený <strong>na</strong> zalamovanie. Právetento program sa však v grafickýchštúdiách stále dos pouíva a takétoštúdiá si nemôu príliš dovoli experimentova.Pripomeòme v tejto súvislostidôleitú <strong>sk</strong>utoènos, e od novéhoroku budú poèítaèe z<strong>na</strong>èky Macintoshdodávané bez monosti bootovado operaèného systému Mac OS9. Na doplnenie tejto informácie ešteuvedieme, e pre Mac OS X existujezalamovací program InDesign od firmyAdobe.OVLÁDANIE. Grafické rozhranie MacOS X sa oz<strong>na</strong>èuje ako Aqua z dôvodudomi<strong>na</strong>ntnosti modrej farby a prieh¾adnostigrafických ovládacích prvkov.Ïalej Mac OS X obsahuje podporupre celý rad nových technológií.Základným súborovým ma<strong>na</strong>éromje program Finder, ktorý v novej verziiumoòuje zobrazenie vo formeikon, zoz<strong>na</strong>mu alebo v ståpcovej forme.Pre kadého pouívate¾a je monédefinova, ktoré aplikácie môe aktoré nemôe pouíva. Do grafickéhorozhrania pribudli aj ïalšie prvkypre telesne postihnutých – dá sa <strong>na</strong>pr.efektne zväèši èas obrazovky.Dôleitou èasou ovládania je tzv.Dock, ktorý je v predvolenom spôsobev spodnej èasti obrazovky. Sem saumiestòujú <strong>na</strong>jdôleitejšie aplikácie,do jeho pravej èasti sa ukladajú otvorenéaplikácie, a to spolu s krátkymnáh¾adom <strong>na</strong> ich aktuálnu podobu,<strong>na</strong>vyše ešte doplnené o slovný opisaplikácie. Pri prechádzaní docku myšousa jednotlivé ikony zväèšujú, abybolo lepšie vidie ich obsah, resp. urèenie.Minimalizácia práve otvorenýchokien do Docku je sprevádzaná výraznýmgrafickým efektom šikmého zba-¾ovania ok<strong>na</strong>. Dock je dy<strong>na</strong>mický aj vtom, e ve¾kosti ikon jednotlivých aplikáciísa zmenšujú tak, aby sa všetkyzmestili do jedného riadka. Na rozdielod pôvodnej verzie Mac OS X sau v novej verzii ne<strong>na</strong>chádzajú v Dockuprvky <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti, resp.zmenu rozlíšenia.Úplne nový je systém tzv. vy<strong>sk</strong>akovacíchokien. Predstavme si jednoduchúúlohu: chceme <strong>na</strong>kopírova súbordo iného adresára. Doteraz bolo potrebnépomerne nároèným spôsobomotvori cie¾ový adresár. Nový systémpracuje tak, e uchopíte príslušný súbormyšou a prejdete ním <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>ikonu hlavného di<strong>sk</strong>u. Pokia¾ chví¾u<strong>na</strong>d touto ikonou poèkáte, automatickysa otvorí obsah di<strong>sk</strong>u. Následneprechádzate tým istým spôsobom povšetkých adresároch a do iadanéhostavu. Overili sme si, e tento systémpracuje ve¾mi efektívne a rýchlo si<strong>na</strong>ò zvyknete.ŠTANDARDNÉ APLIKÁCIE. Súèas-ou operaèného systému Mac OS X10.2 je aplikaèná výbava, ktorá postaèuje<strong>na</strong> benú prácu s multimédiamia komunikáciu. Okrem aplikáciíod firmy Apple je súèasou MacOS X 10.2 aj internetový prehliadaèInternet Explorer 5.2 od verzie Microsoft(bez programu Outlook Express).Pomocou dodaných aplikácií mô-ete prehráva audio- i videosúbory.Na to slúi program QuickTime 6, ktorýpodporuje aj videoformáty MPEG-4pod¾a normy ISO a audioformát AC3(zvuk 5.1).Zobrazenie stránky <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> a Dock v spodnej èasti obrazovkySkúšali sme program iPhoto <strong>na</strong>spracovanie digitálnych fotografií,a to v súvislosti s digitálnym fotoaparátomod firmy HP a Olympus –v oboch prípadoch bez akejko¾vek konfigurácieèi inštalácie ovládaèov.Ïalšou multimediálnou aplikáciou jeiDVD – nástroj <strong>na</strong> tvorbu DVD di<strong>sk</strong>ovz video<strong>na</strong>hrávok, ktorý <strong>na</strong>dväzuje<strong>na</strong> iMovie <strong>na</strong> jednoduchý strihdomáceho videa.Komunikaèný program Mail zlepšujedoterajšiu prácu s elektronický-12/2002 PC REVUE 93


mi správami tým, e obsahuje tzv. Junk-filter. Ide o automatickéodstraòovanie nevyiadanej pošty. Pracuje týmspôsobom, e ho odstraòovaním nevyiadanej pošty uèítea jeho automatická práca sa poèas uèenia zlepšuje.Aplikácia iChat zdoko<strong>na</strong>¾uje on-line elektronickú komunikáciua je plne kompatibilná s riešením od <strong>na</strong>jrozšírenejšiehopo<strong>sk</strong>ytovate¾a internetového pripojenia v USA –spoloènosti AOL.Aplikácia Address Book je v novej verzii systémovýnástroj, ktorý dokáe spolupracova s ostanými aplikáciami.Plne podporuje formát vCard. Novinkou je ïalej InkWell– v podstate nástroj OCR, ktorým môete zadáva do poèítaèatext <strong>na</strong>pr. písaním rukou <strong>na</strong> tablet, resp. <strong>sk</strong>enovanímtextu zo <strong>sk</strong>enera.Program Sherlock 3 má trochu iný výz<strong>na</strong>m ne v minulosti.Neslúi u <strong>na</strong> h¾adanie informácií v lokálnom poèítaèi,ale dôraz je teraz <strong>na</strong> on-line slubách – zatia¾, bohuia¾,jednoz<strong>na</strong>ène zameraných <strong>na</strong> územie USA. Pre toto teritóriummáte k dispozícii <strong>na</strong>pr. odlety letov, adresy organizáciíalebo program ki<strong>na</strong>.PRIPRAVOVANÉ APLIKÁCIE A TECHNOLÓGIE. Pre systémMac OS X 10.2.1 je moné <strong>na</strong> internetovej adresevýrobcu stiahnu aj ïalšie pripravované aplikácie. Idehlavne o systém iCal a iSync. iCal je inteligentný kalendár,ktorý umoòuje zdie¾a vlastné záz<strong>na</strong>my s ostatnými.Ak si chcete <strong>na</strong>plánova stretnutie s viacerými ¾uïmi,potom pomocou internetu a tohto inteligentného kalendárazistíte optimálny èas <strong>na</strong> stretnutie, ktorý vyhovujevšetkým.iSync je aplikácia primárne urèená <strong>na</strong> synchronizáciu.Dokáete pomocou nej synchronizova údaje medzi poèítaèom<strong>na</strong> jednej strane a mobilným telefónom, vreckovýmpoèítaèom, MP3 prehrávaèom iPod, resp. aplikáciou iCal<strong>na</strong> inom poèítaèi <strong>na</strong> druhej strane. My sme <strong>sk</strong>úšali tútoaplikáciu v súvislosti s vreckovým poèítaèom Palm m515,ktorý bol prepojený pomocou kábla USB. Podmienkou je inštaláciaprogramu HotSync a aj programu iCal. Na komunikácius programom iSync môete vo všeobecnosti vyuiprepojovací kábel alebo niektorú z bezdrôtových komunikaènýchtechnológií.V tejto súvislosti bude ma ve¾ký výz<strong>na</strong>m nová technológias oz<strong>na</strong>èením Rendezvous. Ide o technológiu, ktoráumoòuje pripojenie zariadení bez konfigurácie, tzv. Zeroconfig– <strong>www</strong>.zeroconf.org. Prirodzene, vyaduje sa podporatejto technológie <strong>na</strong> kadom z pripájaných zariadení.V tomto prípade je jedinou podmienkou pripojenie sa dosiete s protokolom TCP/ IP. Na <strong>sk</strong>utoèné pripojenie môetepoui Ethernet, USB, FireWire (niekedy oz<strong>na</strong>èovaný akoiLink), Bluetooth alebo Wi-Fi (známe aj ako IEEE 802.11b,vo svete Apple <strong>na</strong>zývané Airport). Pripájané zariadenienemusíte nijako konfigurova.Na poslednej parí<strong>sk</strong>ej prezentácii Apple Expo sa vyjadrilzástupca spoloènosti Philips o podpore tejto technológie.Pôjde <strong>na</strong>pr. o hi-fi vee alebo televízory. Je to jasnýtrend spájania sa sveta IT a spotrebnej elektroniky. Z<strong>na</strong>menáto, e ak si pouívate¾ doma zapne hi-fi veu, môe<strong>na</strong> nej prehráva MP3 <strong>sk</strong>ladby z poèítaèa, a to bez toho,aby èoko¾vek <strong>na</strong>stavoval èi konfiguroval. Jednoducho si„softvérovo“ prepne výstup <strong>na</strong> hi-fi veu. To isté budeplati aj o televízore, prièom si <strong>na</strong> òom môete prezrieobraz, resp. zvuk z DVD médií fyzicky umiestnených vpoèítaèi. Rov<strong>na</strong>ko si <strong>na</strong> sie a internet pripojíte poèítaè èinotebook v kancelárii, v kaviarni alebo <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u. Všetkobez konfigurácie a pri vyuití Wi-Fi èi Bluetooth aj bezkáblov.Rendezvous síce zatia¾ len zaèí<strong>na</strong>, ale katalyzátoromjeho ïalšieho vývoja je vo¾ná dostupnos pre kadého –hocikto ho teda môe poui bez licenèných podmienok.Objaví sa tak asi aj v iných platformách. Oèakávame, etáto technológia má pred sebou ve¾kú budúcnos a prinesiezjednodušenie práce s poèítaèom.Mac OS X 10.2 plne podporuje aj technológiu Bluetooth.Natívnu hardvérovú výbavu v poèítaèoch Macintosh smevšak ešte nevideli. Apple pre tento prípad odporúèa USB-Bluetooth konvertor od firmy D-link. Domnievame sa, e<strong>na</strong>jbliší poèítaè od firmy Apple bude ma u Bluetoothzabudovaný v originálnej dodávke.Na zrýchlenie grafických operácií je v novom operaènomsystéme zabudovaná technológia QuartzExtreme. Táakceleruje grafické operácie pomocou OpenGL 1.2. Kadézobrazované okno sa pritom prekonvertuje <strong>na</strong> textúru,ktorú grafická karta spracúva s vyuitím OpenGL. Na poèítaèoch,ktoré disponujú lepšou grafickou kartou, sa potomscény zobrazujú rýchlejšie.Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach nového operaèného systému smemali zapoièaný poèítaè Power Mac G4. Ten sme zapojilido firemnej siete postavenej <strong>na</strong> operaènom systéme MicrosoftWindows 2000 Server. Bez nároèného <strong>na</strong>stavovaniapoèítaè rozpoz<strong>na</strong>l pridelenú adresu (pouitý bol systémDHCP) a bolo moné pripoji sa <strong>na</strong> doménu èi k jednotlivýmklient<strong>sk</strong>ym poèítaèom (Windows 98 a Windows2000 Professio<strong>na</strong>l). Pripojenie k internetu bolo v tejtosieti riešené pomocou proxy servera (WinProxy). Pri <strong>na</strong>stavovaníproxy servera sme <strong>na</strong> poèítaèi Power Mac sícechví¾u experimentovali, ale <strong>na</strong>koniec sa to podarilo. Z<strong>na</strong>menáto, e aj poèítaè s operaèným systémom Mac OS X10. 2 je moné plne integrova do siete Windows.ZÁVER. Mac OS X 10.2 je jednoz<strong>na</strong>ène operaèný systém snovými technológiami. Ukazuje smer ïalšieho smerovaniaIT hlavne v oblasti bezdrôtovej komunikácie, multimediálnehospracovania, spájania sveta IT a spotrebnejelektroniky, ale i dizajnu grafického rozhrania. Z h¾adi<strong>sk</strong>arozhodnutia spoloènosti Apple o jej ukonèení podporyMac OS 9 bude kritická reakcia pouívate¾ov. Uvidíme,ako sa jej podarí presvedèi pouívate¾ov <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong>novú verziu. Argumentom pritom môe by hlavne stabilitasystému a komplexnos softvérovej výbavy. Lokalizáciado slovenèiny pre tento systém zatia¾ ešteneexistuje, èe<strong>sk</strong>á lokalizácia by sa mala objavi do koncaroka 2002.Poiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaè Power Mac G3, G4, G4Cube, iMac, PowerBook G3, G4, iBook alebo eMac. Minimálne128 MB RAM, lepšia grafická karta (<strong>na</strong>pr. ATI RAGE128, nVidia GeForce2 MX).Hodnotenie:☺ Perspektívny systém s mnostvom inovaèných technológií☺ Komplexná multimediál<strong>na</strong> výbava pre domácnos☺ Stabilita prevádzky☹ Zatia¾ chýba sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia (pripravuje sa)☹ Hardvérová nároènosCe<strong>na</strong>: je súèasou kadého nového poèítaèa Macintosh,osobitne 7180 Sk bez DPH (8831 Sk s DPH)Zapoièal: Apcom, BratislavaOndrej Macko


S O F T W A R EMicrosoft Encarta 2003Kto by nepoz<strong>na</strong>l tento titul od Microsoftu,akúsi studòu základných vedomostíz kadej oblasti... Aj tentorok sme sa doèkali novej verzie, ktoráje pod názvom Microsoft Encarta2003 publikovaná <strong>na</strong> jednom DVDObr. 1 Prostredie Microsoft Encarta 2003di<strong>sk</strong>u. Najväèšie inovácie <strong>na</strong>stali prislovníku, ktorý je teraz rozdelený <strong>na</strong>tri èasti: výkladový, synonymický aprekladový. Posledný menovaný dokáepreklada z angliètiny do francúzštiny,z angliètiny do španielèiny,z angliètiny do nemèiny a opaène.Opísa podrobne, èo všetko tu nájdete,ia¾, nie je moné, preto aspoòvymenujeme všetky èasti encyklopédie.Prvou je sekcia èlánkov, kde nájdetea 100-tisíc rôznych textov, ktorézachytávajú všetko výz<strong>na</strong>mné z¾ud<strong>sk</strong>ej histórie. Druhou podstatnouobsahovou èasou sú Mapy, ktoré obsahujúdy<strong>na</strong>mický atlas sveta, historickémapy, ako aj mapy s vyobrazenýmivlastnosami jednotlivých lokácií,inými slovami, 1,8 milió<strong>na</strong>lokalít <strong>na</strong> mapách. Ve¾mi bohaté jezastúpenie multimédií, medzi ktorýminájdete vyše 240 videí a animácií,vyše 22-tisíc obrázkov, panoramatickéfotografie, zvuky, ako aj ïalšie súbory.Pozornos si zaslúia aj 3D a 2D virtuálnetúry po niektorých lokalitáchsveta a virtuálne prelety <strong>na</strong>d kontinentmi.Pre tých, ktorýchzaujímajú èísla, je tu osobitnásekcia, venovanápráve štatistikám. Mneosobne je <strong>na</strong>jsympatickejšiaz celej obsahovejšírky Encarty právedy<strong>na</strong>mická èasová os,ktorá vám umoní „prelet“letopoètom existencie<strong>na</strong>šej planéty. Taktosi vizuálne môete prejshistóriu obdobia, ktorévás <strong>na</strong>jviac zaujíma. Obr. 3Obr. 2Jed<strong>na</strong> z tisícov fotografiíMono sa pýtate, èi pri to¾kýchinformáciách nestratí uívate¾ preh¾adv programe. Nie je to však a takézlé, práve <strong>na</strong>opak, ak nieèo h¾adáte,Encarta vám výsledky pekneutriedi. Ak sa teda <strong>na</strong>príklad zaujímateo pojem Slovakia, <strong>na</strong>jprv dostanete<strong>na</strong> prezretie všetky tematicky príbuznéobrázky, potom zoz<strong>na</strong>m èlánkova <strong>na</strong>koniec aj nejaké tie multimediálnesúbory, v tomto prípade v podobezvukových <strong>na</strong>hrávok. Samozrejme,e nie ste odkázaní len <strong>na</strong> vyh¾adávanie,jednotlivé sekcie si môeteProstredie slovníka Encartypostupne prechádza, sú zoradené do<strong>sk</strong>upín a pod<strong>sk</strong>upín, a to presne pod¾asúvislostí, všetko je teda zaloené <strong>na</strong>logike.Internet a Microsoft Encarta 2003sú jeden nerozluèite¾ný celok, a ak disponujetepripojením k sieti, mali byste ho pri práci s programom poui.Encarta sa toti dokáe aktualizova,a tak ešte viac prehlbuje svoj obsah.Ak teda dôjde k výz<strong>na</strong>mnejším udalostiam,obsah sa automaticky aktualizuje.Medzi zaujímavé sluby potompatrí podpora prehrávania vysielaniaon-line rádií z celého sveta, akoaj zobrazovanie meteorologických informáciíz vybraných lokalít.Encarta svojím obsahom doslova<strong>na</strong>plní váš poèítaè informáciami a po<strong>sk</strong>ytnetak celej rodine dostatok informáciíz akejko¾vek oblasti. Ob¾úbenétémy si môete uklada do prieèinkaFavorites.Na jej spustenie vám staèí priemernýpoèítaè, <strong>na</strong> ktorom vám beíaj OS od Microsoftu (od Windows 98a vyššie), podmienkou je však DVDmechanika. Encarta takisto umoòujeprekopírova všetky dáta <strong>na</strong>pevný di<strong>sk</strong>, aby sa zrýchlilo ich <strong>na</strong>èítanie.Stratíte tak síce asi 1,75 GB <strong>na</strong>pevnom di<strong>sk</strong>u, ale z osobných <strong>sk</strong>úsenostívám túto vo¾bu odporúèam,urýchlenie práce stojí za to.Hodnotenie:☺ Mnostvo obsahu☺ Prepojenie s internetom☺ Preh¾adnosCe<strong>na</strong>: 4182 Sk s DPHZapoièal: Microsoft SlovakiaMartin Turoò12/2002 PC REVUE 95


S O F T W A R E3D Studio MAXTempo sa stupòuje. Nové verzie softvéruk nám prichádzajú v èoraz kratšíchintervaloch. Navyše sú <strong>na</strong> pra<strong>sk</strong>nutie<strong>na</strong>plnené novými senzaènýmifunkciami a monosami. Bombastickýrozširujúci plug-in, ktorý ešte vèerastál to¾ko ako celý hlavný balík, jeu dnes jeho súèasou. A to, samozrejme,v pôvodnej cene! Nehovoriaco tom, e vznikajú ïalšie a ïalšie alter<strong>na</strong>tívyprekvapujúco porov<strong>na</strong>te¾nejkvality, prekvapujúco lacné a prekvapujúcood úplne neznámych firiem. Vposlednom èase sa tento drastickýtrend dotkol dokonca aj <strong>na</strong>jväèšíchmien <strong>na</strong> poli poèítaèovej grafiky.Najprv zlacnel Softimage, <strong>na</strong>sledovanýAliasom a Lightwave. Všetci s <strong>na</strong>pätímoèakávali odpoveï <strong>na</strong>jväèšiehohráèa, ale discreet asi dobre vie, akéeso má v rukách. 3ds max 5 s chladnokrvnosouanglického dentlme<strong>na</strong>stále trvá <strong>na</strong> tom, e pod 150-tisíc sas ním nemáme o èom bavi. Keïe sau intenzívne inštaluje po celomsvete, poïme sa <strong>na</strong> jeho finálnu verziupozrie blišie.Hneï po spustení si urèite všimneteprvý dobrý nápad chlapíkov z discreetu.Je to úvodný obrázok, tzv.SplashScreen, <strong>na</strong> ktorom konkurenciav zúfalej s<strong>na</strong>he upúta pozornosnetrpezlivého uívate¾a predvádzadivoké pestrofarebné koláe. Poèasštartu 3ds max 5 sa však <strong>na</strong> pozadímojej ob¾úbenej decentnej „di<strong>sk</strong>ritov<strong>sk</strong>ej“grafiky objaví nieko¾ko náhodnevybraných klávesov spolu svýz<strong>na</strong>mom klávesových <strong>sk</strong>ratiek. Prikadom ïalšom štarte tak môetebuï objavi nové horúce klávesy,alebo si zopakova tie známe. A terazpozor: hneï po <strong>na</strong>inštalovaní 3dsmax 5 som si doò <strong>na</strong>tiahol svoje zauívané<strong>na</strong>stavenie hotkeys zo štvorky,a keï som ho potom opä spustil...Cartoon Shaderno <strong>sk</strong>rátka, váš vyperlièkovaný kláves,ktorým drvíte konkurenciu, savyníma <strong>na</strong> titulnej stránke – to predsakrásne pohladí márnomyse¾núdušièku, nemyslíte? Mòa to tedaurèite dostalo. Mimochodom, i kedyko¾vekpoèas práce s maxom môeteznova zobrazi tentoraz u kompletnúmapu klávesových <strong>sk</strong>ratiek, ktorása asi <strong>na</strong>jviac podobá aktívnej Flashstránke – klikáte po virtuálnej klávesnicia max vám pri kadom klávesezobrazí momentálne priradenúfunkciu. Je to zábavné a zároveò úèinné,ako by povedal klasik :-)...Po spustení uvidíte, e rozhraniemaxu sa zmenilo len nepatrne. Ostatne,ani nebolo potrebné prís so iadnourevoluènou zmenou. Niektoré ikonya poloky menu sa pre<strong>sk</strong>upilialebo presunuli <strong>na</strong> vhodnejšie miesto,tu nieèo pribudlo, tam zasa zmizlo.Tak <strong>na</strong>príklad prepí<strong>na</strong>èe uchopovacíchmódov sa presunuli <strong>na</strong>hor,zamykanie osí má teraz svoj vlastnýmalý toolbar a ten je <strong>sk</strong>rytý, tzv. Tabpanel sa u tie nezobrazí hneï poštarte. Iko<strong>na</strong> Render Last – spustirendering – s rov<strong>na</strong>kými <strong>na</strong>staveniamia rov<strong>na</strong>kého poh¾adu ako <strong>na</strong>posledysa trošku nepochopite¾ne tie porúèala.Zrejme sa predpokladá pouitiehorúceho klávesu. Discreet nám<strong>na</strong>vrhuje <strong>sk</strong>úsi niektoré novinky vmapovaní horúcich klávesov. Napríkladcelkom šikovný QWER mappingmôe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>: Q – mód selekcie, W– posun, E – rotácia a R – zme<strong>na</strong> ve¾kosti.Potom sa však musíme <strong>na</strong>uèipouíva Alt + W <strong>na</strong> zväèšenie aktívnehook<strong>na</strong> <strong>na</strong> celú obrazovku. e byste svoju súpravu rozloenia klávesovnemenili za niè <strong>na</strong> svete? Nijakýproblém. Vaša stará dobrá súprava zverzie 4 je kompatibilná a staèí si ju<strong>na</strong>tiahnu. Discreet ponúka dokoncai kompletne celé pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranierov<strong>na</strong>ké ako v predchádzajúcejverzii, a to vrátane rozloenia nástrojova ikon <strong>na</strong> pracovnej ploche.Èo však <strong>na</strong>priek tomu ostane nové, jeèasová os. Na svojom zaèiatku mánenápadnú ikonu, ktorá ju rozšíri <strong>na</strong>akýsi mini Track View, ako ho poznámezo štvorky. Teda ono to u vlastnenie je ten starý Track View ani vnormálnom okne. Ten sa toti rozdelil<strong>na</strong> tzv. Curve Editor a Dope Sheetèie zobrazenie animaèných kriviekalebo akéhosi grafu k¾úèových pozícií,mimochodom, krásne farebnerozlíšených. Rozdelením týchto dvochspôsobov zobrazenia animácie saspreh¾adnili nástrojové lišty a kadýjeden nástroj je teraz lepšie prispôsobenýsvojmu urèeniu. Keï u hovorímeo animovaní, iste si všimnete, ev pravom dolnom rohu u nie jeve¾ké tlaèidlo Animate. Teraz je tamiko<strong>na</strong> k¾úèa a ved¾a nej dva nové prepí<strong>na</strong>èe– AutoKey a SetKey. AutoKeyje vlastne starý Animate mód, a keïje zapnutý, max vytvára k¾úèové pozíciepresne rov<strong>na</strong>kým spôsobom akov predchádzajúcej verzii. Nový módSetKey pouíva trochu odlišnú filozofiu.Keï je aktívny, pri zmene scénymax nezaz<strong>na</strong>menáva k¾úèové pozícieautomaticky, ale a pri kliknutí <strong>na</strong>ve¾kú ikonu k¾úèa. Vtedy si zafixujevšetky zvolené parametre, ako sú zme<strong>na</strong>polohy, <strong>na</strong>toèenia, ve¾kosti, vlastnostíobjektu, materiálov a podobne.Ktoré z nich má k¾úèova a ktoré, <strong>na</strong>opak,ignorova, to zadávate v tabu¾kefiltrov k¾úèovania. Výsledkom je pracovnýpostup ve¾mi podobný tomu,aký sa pouíva pri klasickej animácii.Spomedzi noviniek v pouívate¾<strong>sk</strong>omrozhraní spomeòme ešte novýnástroj <strong>na</strong> výber lasom, ktorý fungujedokonca ešte lepšie ne v programeAdobe Photoshop, keïe pri ahanítvaru lasa neustále spája jehozaèiatok s koncom, èím umoòujeperfektnú vizuálnu kontrolu výberu.Smerom k high-end animaèným balíkomvykroèili aj transformaèné gizmá(z anglického originálu TransformGizmos, ospravedlòujem sa, ale totosa mi <strong>sk</strong>utoène nepodarilo vhodnepreloi, uívatelia maxu iste vedia, oèom je reè...). Zatia¾ èo gizmo <strong>na</strong>posun sa zmenilo len nepatrne, prirotácii sa zobrazia v rovinách otáèaniafarebné krunice a poèas rotáciesa v reálnom èase zobrazuje efektnýtransparentný uhol otoèenia spolu spresným èíselným údajom. PoslednéScale gizmo je zo všetkých troch <strong>na</strong>jprepracovanejšie.Nájdete <strong>na</strong> òomnové aktívne plochy, ktoré sa rozsvecujú,ak je <strong>na</strong>d nimi kurzor, a umoòujúrealizova všetky druhy zmenyve¾kosti (proporènú, v jednotlivýchrovinách alebo v jednotlivých osiachsúradnicového systému) bez nutnostiakopádneho prepí<strong>na</strong>nia pomocouikon <strong>na</strong> hlavnej nástrojovej lište.Typickým príkladom <strong>na</strong> tradièné zapracovaniepostrehov a poiadaviekpouívate¾ov predchádzajúcich verziímôe by <strong>na</strong>príklad zobrazovanie súradnícv stavovom riadku, ktoré uteraz rešpektuje zvolený súradnicovýsystém, alebo aj zjednodušenie a sú-96 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R EVyklopenie plochy okolo zvolenej hranyJemná selekcia <strong>na</strong> plochystredenie všetkých <strong>na</strong>stavení jednotiekscény do jedného ok<strong>na</strong>.Výrazne zlepšený bol aj systémukladania pomenovaných selekcií.Tu máme k dispozícii nový preh¾adnýdialógový panel, kde sa zobrazujestromová štruktúra selekciíspolu s vymenovaním objektov,ktoré obsahujú. Vïaka ikonám <strong>na</strong> pridávaniea odoberanie vybraných <strong>sk</strong>upínz aktuálneho výberu sa z neho stávasilný nástroj <strong>na</strong> prácu so zloitýmiscé<strong>na</strong>mi. Špeciálne architektom – alenielen im – je urèený systém vrstiev(angl. layers), známy z CAD softvéru,mimochodom, prevzatý zo sester<strong>sk</strong>éhoAutode<strong>sk</strong> VIZ.MODELOVANIE. S uvedenými nástrojmi<strong>na</strong> organizáciu objektov v zloitýchscé<strong>na</strong>ch súvisí i novinka, <strong>na</strong>zvanáCharacter Assembly èie inteligentnézo<strong>sk</strong>upenie objektov, ktorémajú spolu vytvára postavu. Takátozostava typicky obsahuje kostru s vyladenouinverznou kinematikou, priradenépomocné objekty (tzv. Dummies)<strong>na</strong> manipuláciu s postavou prianimovaní, zodpovedajúce kontrolerya, samozrejme, Skin, t. j. samotnýmodel postavy vrátane prípadnéhoodevu. Character Assembly síce nevytvorímodel postavy ani jej kostru,umoòuje však <strong>na</strong> rozdiel od klasickejGroup pracova s jednotlivýmièasami zostavy bez toho, aby ju bolotreba otvára. A zároveò sprístupnípo kliknutí <strong>na</strong> ikonu znázoròujúcu CharacterAssembly funkcie pre celúzostavu, ako <strong>na</strong>príklad uloenie èivloenie animácie alebo zobrazovaniezjednodušených objektov <strong>na</strong>miestokomplexného modelu postavy<strong>na</strong> zrýchlenie prekres¾ovania v poh¾adoch.I pri vytváraní a editácii kostí <strong>na</strong>stalizmeny. Monosti vytvarovaniakosti sú u teraz dotiahnuté <strong>na</strong> hranicudoko<strong>na</strong>losti, nehovoriac o monostizadefinova akýko¾vek objektako kos. Take mnohé neorganickécharaktery, ako roboty alebo stolnálampa, môu by vlastne len kosti.Zaujímavejšie však je, e tzv. BoneEditing Tools umonia doslova prekopacelú kostru u po priradení inverznejkinematiky. Môete kostiv rámci fungujúcej kostry <strong>na</strong>ahovaa <strong>sk</strong>racova, pridáva alebo maza,roza <strong>na</strong> dve menšie (v bode zlomusa, samozrejme, vytvorí kåb), a tovšetko bez porušenia kontinuity IK.Spolu s monosou predefinovaniakmeòovej kosti súvisí <strong>sk</strong>velá BoneColoring Group, kde zadefinujetefarbu prvej a poslednej kosti a maxpreleje celú kostru farebným prechodom.Niè názornejšie si neviem predstavi.Keï sa vo verzii 4 po prvýkrátobjavil nový druh objektu, polygonál<strong>na</strong>sie, asi len málokomu z násbolo hneï jasné, v èom je vlastneEditable Poly lepší v porov<strong>na</strong>ní s klasickouEditable Mesh. Zakrátko savšak stal základným modelovacímnástrojom nielen pre vývojárov 3Dhier. V 3ds max 5 bol panel EditablePoly prepracovaný a doplnený o funkcie,pri ktorých, keï si raz vy<strong>sk</strong>úšate,nechápete iba jediné: ako ste samohli doteraz trápi bez nich a preèotam vlastne neboli u odjakiva. Tak<strong>na</strong>príklad všetky tie <strong>sk</strong>velé vymoenostistarého editovate¾ného polygónu,ako Extrude, Bevel, Outline, Insetatï., sú doplnené minimalistickouikonkou, ktorá otvorí dialóg <strong>na</strong> ich<strong>na</strong>stavenie. Povedzme miery vysunutiavybraných plôch pomocou funkcieExtrude. Je tam políèko <strong>na</strong> zadanieèíselnej hodnoty, neodmyslite¾nýspinner, a ak ním toèíte, vidíte efektvašej úpravy v reálnom èase <strong>na</strong>editovanom objekte. U nijaký stresz pošmyknutia myši a vracania sa okrok spä. Môete sa dosýta zahra sh¾adaním správnej hodnoty a potomjednoducho kliknú <strong>na</strong> Apply. A èo jemimoriadne sympatické, razom satým dostanete do opakovania operácieo práve aplikovanú hodnotu.Vysunutie novovytvorenej plochymôete upravi vzh¾adom <strong>na</strong> poslednúhodnotu. Takto sa dajú ajpomocou primitívnych operáciívytvori pomerne zloité, aj organickétvary. Práve pri modelovaní konèatí<strong>na</strong> <strong>na</strong>jrôznejších chvostov, chobotova chápadiel sa <strong>sk</strong>vele hodí vysunutiepolygónov po krivke. Takýmalý Loft pre vybrané plochy. Silný,ale trošku neohrabaný starý nástrojSlice dopåòa a de facto <strong>na</strong>hrádza novýQuickslice, kde sa rezná rovi<strong>na</strong> definujeble<strong>sk</strong>ovo, ale pritom stále ve¾minázorne jednoduchým <strong>na</strong>kreslenímèiary cez objekt. Plastické detaily sateraz dajú vytvára aj s pouitímakéhosi vyklopenia plôch okolo zvolenejhrany, ktorá tu zastáva funkciupántov.Jemná selekcia sa rozšírila <strong>na</strong> všetkydruhy podobjektov vrátane zobrazeniadosahu pôsobenia pomocoufarebného prechodu. Výber je monézúi alebo rozširova o jeden rad susediacichplôch. Pri výbere hrán a okrajapribudla monos vybra všetkyparalelné hrany do tvaru prstenca(Ring) alebo, <strong>na</strong>opak, všetky <strong>na</strong>pájajúcesa hrany (Loop).Modifikátory Skin, HSDS, Morphera Unwrap UVW boli zlepšené. Skin jerýchlejší a cite¾ne stabilnejší, s novoutabu¾kou váhy jednotlivých vrcholovWeight Table. HSDS tie dostal novýSubdivision stack display, ktorý po<strong>sk</strong>ytujelepší preh¾ad o hierarchii delenia.Morpher teraz podporuje tzv.progresívny morfing, ktorý umoòuješpecifikova prechodové tvary azamedzi tak lineárne premiestnenievrcholov morfovaného modelu. UnwrapUVW bol od základu prepracovaný,a hoci som sa s predchádzajúcou verziouoboznámil len okrajovo, a tátonová je <strong>sk</strong>utoène intuitívne <strong>na</strong>vrhnutáa je rados s òou pracova. Nielen-e s òou dokáete <strong>na</strong>mapova èoko¾vek,ale výrazne u¾ahèí aj vytváranietextúr v externom paint programe.Editácia prebieha v samostatnom editovacomokne. Tu sa rozprestrie azvoleným spôsobom rozloí polygonál<strong>na</strong>sie modelu a pouívate¾ potomiba „lepí“ jednotlivé jej èasti <strong>na</strong>príslušné èasti textúry. Tento processa dá vyui i spätne, keï pre násUnwrap UVW rozprestrie model doroviny, ten si jednoducho „odfotíme“z obrazovky pomocou štandardnejfunkcie Print Screen a vzniknutú bitmapupouijeme ako podklad <strong>na</strong> <strong>na</strong>ma¾ovanie<strong>na</strong>šej textúry, povedzme12/2002 PC REVUE 97


S O F T W A R ERadiosity – globálne osvetlenieLight Tracerv ob¾úbenom Adobe Photoshop. Keï takto pripravenútextúru <strong>na</strong>tiahneme <strong>na</strong>spä do maxu, UnwrapUVW zaruèí, e sadne ako uliata.Keï sa u pohybujeme v oblasti low-poly modelovania,treba spomenú aj dlho oèakávaný Symmetrymodifikátor. U z názvu je jasné, o èo ide. Pri postupnomvytváraní akéhoko¾vek symetrického modelupracujete len <strong>na</strong> jednej jeho polovici, ale okamitevidíte výsledok <strong>na</strong> celku. Špeciálne pre vývojárov hiersú urèené modifikátory Vertex Weld a Edit Normals.Prvý zvára vrcholy objektu <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>stavenéhorozsahu vzdialenosti, druhý slúi predovšetkým <strong>na</strong>interaktívnu editáciu normál povrchu <strong>na</strong> korektnézobrazovanie v tzv. game engines èie prostredí hry.MATERIÁLY. V ponuke materiálov nám verzia 3dsmax 5 prináša veselý materiál Ink'n Paint <strong>na</strong> dosiahnutievzh¾adu kreslených filmov (cartoon shader).Je <strong>na</strong>to¾ko kvalitný, e pravdepodobne serióznymspôsobom zníi ivotnú úroveò výrobcom podobnezameraných pluginov.V roletke algoritmov tieòovania pre štandardnýmateriál pribudol translucency shader, ktorý prinášapodobný efekt prechodu svetla cez objekt akomateriál Raytrace, ale je jednoduchší <strong>na</strong> <strong>na</strong>staveniea výrazne rýchlejší.S odsekom o nových technológiách <strong>na</strong> osvetleniea rendering súvisí Advanced LightingOverride a Radiosity materiál.OSVETLENIE. Toto je asi <strong>na</strong>jväèšia bomba, ktorúdiscreet uvedením 3ds max 5 odpálil! Pod z¾ahkareklamne banálnym názvom Advanced Lighting sa<strong>sk</strong>rývajú hneï dva špièkové systémy <strong>na</strong> výpoèet globálnehoosvetlenia. Light Tracer je v podstate algoritmussledovania dráhy fotónov vychádzajúcich zo svetelnéhozdroja. Radiosity je fyzikálne presná simuláciaosvetlenia pochádzajúca z legendárneho programuLightscape, <strong>na</strong> ktorého jadre nový max stavia.Kadý z týchto systémov má svoje za a proti a je len<strong>na</strong> vás, pre ktorý sa v danej situácii rozhodnete.Radiosity je primárne urèená <strong>na</strong> simuláciu reálnehoosvetlenia vo vizualizáciách architektúry, kdeexceluje <strong>na</strong>jmä v interiéroch. Na osvetlenie scénysa pouívajú nové fotometrické svetlá, ktoré so sebounesú presnú definíciu nielen <strong>sk</strong>utoènej intenzitya spektrálnej charakteristiky svetla, ale aj jehovyarovania a distribúcie v priestore (tzv. Photometricweb). Tieto dáta pre reálne typy svietidiel,pouívané v praxi, ponúkajú ich výrobcovia vo¾ne<strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong> internete. Tým, e informáciu oTank – vyrenderovanýs pouitím jediného svetla: Skylightnepriamom osvetlení ukladá radiosity do farbyvrcholov modelu, je nároèná <strong>na</strong> jeho èistotu primodelovaní a výsledné riešenie môe pri vysokompoadovanom detaile osvetlenia dosahova závratnépoèty plôch. V praxi sa však dá táto hodnotaudra v rozumných medziach a 3ds max 5 vámvïaka dnešným výkonným 3D akcelerátorom ponúknerealtime prechádzku realisticky osvetlenýminteriérom. Reakciu niè netušiaceho prísediacehoarchitekta asi nemusím blišie opisova ☺)...Light Tracer je <strong>na</strong> druhej strane jednoduchší <strong>na</strong>pouitie a nevyaduje realistické fotometrické svetlá.Tu sa nemusí nevyhnutne hra <strong>na</strong> realitu a je muúplne jedno, v akých jednotkách je vaša scé<strong>na</strong> aleboakú intenzitu ste prisúdili slnku vo vašom malomvirtuálnom svete. Napriek tomu ho však mô-ete správnym <strong>na</strong>stavením dovies k absolútne fotorealistickýmvýsledkom.Alebo, <strong>na</strong>opak, správnym preháòaním dosiahnufantastické vizuálne efekty. Light Tracer sa dobrehodí aj <strong>na</strong> rýchle a pritom ve¾mi realisticky pôsobiaceosvetlenie modelu, ktorý chcete prezentova ako solitér.Staèí prida nový druh svetla, tzv. Skylight, pod¾apotreby pod model <strong>na</strong>tiahnu podloku, zapnú LightTracer a rendering. Po pár minútach <strong>na</strong>pätia dostaneteateliérovú fotografiu vášho modelu, osvetlenéhonádherne mäkkým difúznym svetlom. No, mono trochapreháòam, ale <strong>na</strong>pokon posúïte sami pod¾a obrázkatanku vyrenderovaného s pouitím jedinéhosvetla: Skylight.Nasledujúca poznámka je urèená výhradne hardcorepriaznivcom 3D. Ak ste tejto závislosti neprepadli,pokojne ju, prosím, pre<strong>sk</strong>oète:Light Tracer nepodporuje Caustics! ☹RENDERING. S príchodom technológií <strong>na</strong> simuláciurealistického osvetlenia v 3ds max 5 úzko súvisí<strong>na</strong>sadenie novej kontroly expozície. Keïe osvetleniev reálnom svete dosahuje neporov<strong>na</strong>te¾ne širšiuškálu intenzity, ne môe zobrazi poèítaèovýmonitor, je potrebné pracova s jej kompresiou dorozsahov, ktoré vieme správne vyrenderova a zobrazi.Na výber máme hneï nieko¾ko typov kontrolyexpozície. Logaritmickú, vhodnú <strong>na</strong> scény s obrov<strong>sk</strong>ýmdy<strong>na</strong>mickým rozsahom (rozlišuje dennéslneèné svetlo), lineárnu, urèenú <strong>na</strong> scény s nišímdy<strong>na</strong>mickým rozsahom, a automatickú expozíciu,ktorá funguje ve¾mi podobne ako tá v dovolenkovomfotoaparáte. Ako „špecialitka“ je tu ešte PseudoColor Exposure Control, èo je vlastne nástroj <strong>na</strong>a<strong>na</strong>lýzu osvetlenia, ktorý uívatelia Lightscape istepoz<strong>na</strong>jú. Mapuje jednotlivé úrovne osvetlenia vscéne <strong>na</strong> zvolený rozsah farieb a a<strong>na</strong>lyticky presnetak vizualizuje hodnoty osvetlenia <strong>na</strong> sledovanýchplochách (<strong>na</strong>pr. pracovná do<strong>sk</strong>a stola...).Do kategórie Rendering by som zaradil aj novúmonos renderingu do textúry, známu ako tzv. texturebaking. Je zaloená <strong>na</strong> jednoduchom princípe,kde s pomocou komplexných nástrojov <strong>na</strong> modelovanie,materiály a osvetlenie dosiahneme za cenu dlhýchèasov <strong>na</strong> rendering realistický výsledok a tennásledne v podobe textúr aplikujeme <strong>na</strong> zjednodušenýmodel. V animácii potom <strong>na</strong>príklad netreba prepoèítavakomplexné osvetlenie statických objektov vdyznova pre kadú snímku. Ale èo je dôleitejšie, taktovyrenderované textúry môu by vyexportované dorealtime aplikácií, ako sú <strong>na</strong>príklad trojrozmerné hry.Tým svoje dojmy z novej verzie 3ds max konèím.Neviem poveda, èi je piata reinkarnácia celosvetovo<strong>na</strong>jrozšírenejšieho 3D softvéru prelomová.Celkom urèite si však pri päke zachovávam spokojnýúsmev è. 4. Skrátka ne<strong>sk</strong>lamala, hoci oèakávaniaboli dos vysoké!V disciplí<strong>na</strong>ch, ktoré spravili z maxu legendu, je päkaešte väèší suverén ne kedyko¾vek predtým. Vïakazabudovanej radiosity a globálnemu osvetleniu savyšvihol aj v ïalších oblastiach. Vám sa to zdá málo?Tak dobre, Reactor dostanete pribalený zadarmo.Ce<strong>na</strong>: 159 600 Sk bez DPH (196 308 Sk s DPH)Výhradný predajca pre SR:CAADG Architects & planning, spol. s r. o.Ing. arch. Raso Palugyay98 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R ECD: EuroPlus + Kompletná výuèba angliètiny pre kadéhoAnglièti<strong>na</strong> dnes èoraz viac hýbesvetom, a to nielen v oblastiinformaèných technológií, apreto je jej z<strong>na</strong>los nevyhnutnátakpovediac <strong>na</strong> kadom kroku.Pre tých, ktorí by radi dobehlisvoje prípadné meškanie v z<strong>na</strong>lostianglického jazyka, alebopre tých, ktorí by sa v jehoovládaní chceli ešte trošku zdoko<strong>na</strong>li,je urèený titul Euro-Plus +.Ide o kompletný interaktívnyprogram <strong>na</strong> výuèbu angliètinyza vyuitia všetkých dnes dostupnýchprostriedkov, ktoré nám poèítaèe po<strong>sk</strong>ytujú.Aplikácia sa inštaluje prvotnez CD, <strong>na</strong> jej spustenie je však v systémepotrebný DVD di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong> ktoromsú uloené súbory s ukákami, videami,zvukmi èi príkladmi (a tých je<strong>sk</strong>utoène dostatok). Po inštalácii vásEuroPlus + poiada o vytvorenie novéhopouívate¾<strong>sk</strong>ého konta. Vïakatejto vlastnosti je program monévyui <strong>na</strong> výuèbu viacerých pouívate¾ov,prièom kadý má svoj profil,v ktorom sú uloené jeho výsledkyv kurze, ochránený heslom.Po tomto úkone sa vám u zobrazíovládacie prostredie programu, ktorépracuje v reime fullscreen a je <strong>sk</strong>utoèneve¾mi pekne graficky spracované.V òom máte <strong>na</strong> výber hneï z nieko¾kýchhlavných sekcií programu.V prvom rade sú to, samozrejme, výuèbovékurzy, ktoré sú pod¾a nároènostirozdelené do 4 <strong>sk</strong>upín – od tohovenovaného úplným zaèiatoèníkom,mierne pokroèilým, strednepokroèilým a po kurz pre ve¾mi pokroèilýchpouívate¾ov. Po výberedruhu kurzu si jeho obsah môetezobrazi pomocou Mapy kurzu, ktorávám objasní, èo sa v <strong>na</strong>sledujúcichlekciách <strong>na</strong>uèíte. Potom sa u rovnomôete pusti do štúdia a postupneprelistova všetky lekcie. Výhodouvýuèby v programe EuroPlus + jefakt, e <strong>na</strong> to, aby ste sa èo-to <strong>na</strong>uèili,sa pouili všetky audiovizuálne prostriedky.Jed<strong>na</strong>k máte pred seboutext, ten je èasto doplnený videom,ktoré pre lepšie porozumenie môeobsahova aj titulky. Dostatoène sú vprograme zastúpené aj zvukové vzorkya od pouívate¾a sa súèasne vy-aduje interaktivita poèas kurzu. A taknielen dopåòate správne odpovede,ale rov<strong>na</strong>ko môete <strong>na</strong>hráva aj svojuvýslovnos a tú potom porovnávas originálom. V kadom stupni výuèbysa, samozrejme, preberá iný typuèiva, ale <strong>sk</strong>ladba je zhruba rov<strong>na</strong>káa kadá lekcia obsahuje pod¾a výrobcua 150 hodín výuèby.Nezanedbate¾nou èasou programusú aj ïalšie ponuky, ktoré nájdetev hlavnom menu. V prvomrade je to testová èas, ktorávám pomôe pri overení toho,èo ste sa v tej-ktorej lekcii mohli<strong>na</strong>uèi. Testy sú ve¾mi peknespracované a ich nároènos jeprimeraná miestu, kde sa vuèive aktuálne <strong>na</strong>chádzate. Ïalšoumonosou, ktorú EuroPlus+ ponúka, je preh¾ad výsledkov,kde okamite vidíte, akoúspešne ste zvládli absolvovanétesty.Program spolupracuje aj sinternetom a vïaka nemu vámponúkne štyri ïalšie sluby.Prvou je on-line magazín, ktorý mapujedianie z celého sveta a vychádzav štyroch úrovniach, vhodných prevšetky <strong>sk</strong>upiny študentov. Tí si takmôu <strong>na</strong>cvièi èítanie a pochopenieanglického textu. Di<strong>sk</strong>usné fórum jedruhým prvkom, ktorý EuroPlus +ponúka v spolupráci s internetom.V òom môete textom, zvukom, aleaj obrazom komunikova s ostatnýmipouívate¾mi programu. Sluba uèite¾omvám zase ponúkne monosprezrie si on-line <strong>na</strong>jèastejšie chyby,ktoré sa v testoch vy<strong>sk</strong>ytujú. A abycelý program nebol len o uèení, je tuako posledná ponuka sekcia Hry,ktorá vám umoní zahra si nieko¾kojazykových hier s ostatnými pouívate¾mi,ktorí sú práve pripojení k internetu.EuroPlus + je viac ako len vydarenýtitul. S jeho pomocou je monézí<strong>sk</strong>a základné, ako aj rozširujúcevedomosti o anglickom jazyku. Titulje vynikajúco spracovaný, práca s programomje jednoduchá, ovládanie preh¾adnéa intuitívne. Zvolená metodikavýuèby, ktorej samozrejmou súèasousú mnohé obrázky, videá èizvukové <strong>na</strong>hrávky, je ve¾mi dobreprepracovaná a systematicky smerujek zdoko<strong>na</strong>¾ovaniu sa v angliètine<strong>na</strong> základe praktických cvièení. Akteda chcete svojej ratolesti podarovado vienka ïalší jazyk alebo samipremýš¾ate <strong>na</strong>d <strong>na</strong>uèením sa novejreèi, je tento titul dobrou vo¾bou.Hodnotenie:☺ Preh¾adné ovládanie☺ Metodika☺ Mnostvo zvukových, ako aj videoukáokCe<strong>na</strong>: 8499 Sk s DPH (6909 Sk bez DPH)Zapoièal: Media Trade InteractiveMartin Turoò12/2002 PC REVUE 99


S O F T W A R EKylix3 EnterpriseFirma Inprise/Borland uviedla <strong>na</strong> trh v poradí utretiu verziu vývojového nástroja Kylix. Prvou novinkou,ktorú si urèite všimnete hneï pri rozba-¾ovaní škatule, je strieborná nálepka .NET. Ale hlavnýmlákadlom tohto produktu je bezpochyby Kylix3 C++ IDE. No zároveò s Kylix3 C++ IDE zí<strong>sk</strong>ateaj Kylix3 Delphi IDE, èo je vcelku pozoruhodné.Obr. 1Výber komponentov pred inštaláciouurèený pre profesionálne firmy, zaoberajúce sa vývojomaplikácií a ich predajom. Poïme sa teda pozrie,èo za takto investované peniaze dostanete.OBSAH ŠKATULE. Škatu¾a obsahuje spolu 4 CD.Na prvom sa <strong>na</strong>chádza inštalácia Kylix3 EnterpriseEdition (CD okrem toho obsahuje inštaláciu INTER-BASE 6.5, Java2 1.3.1 a opravné balíèky kniníc Qt,JPEG a GLIBC pre Mandrake, RedHat, Suse). V poradídruhé CD obsahuje inštaláciu Enterprise Serverpre Linux, Solaris a Windows, ïalej dokumentáciua príklady. Obsahom tretieho CD je Rave Reportsversion 4.5 CE pre Linux od Nevro<strong>na</strong> Designs (http://<strong>www</strong>.nevro<strong>na</strong>.com). A koneène posledné CD obsahujeTools, teda komponenty pre Kylix, ktoré sú rozdelenédo nieko¾kých kategórií (full, freeware, opensource, lite, shareware, IDE-only a trial). Na tomtoCD ešte nájdete prezentaèné videá firmy Borland,odporúèam pozrie, pri niektorých sa toti aj pobavíte.Okrem štyroch CD v škatuli nájdete plagát <strong>sk</strong>ompletnou hierarchiou objektov, ponuku firmyNevro<strong>na</strong> Designs <strong>na</strong> upgrade produktu Rave Reportsversion 4.5 <strong>na</strong> verziu 5.0, Development LicenceKey Certificate pre Borland Enterprise Servera tri kniky (Quick start, Language Guide a Developer'sGuide). Quick Start obsahuje tieto kapitoly:Úvod, Prostredie Kylixu, Programovanie s Kylixom,Prispôsobenie pracovnej plochy a vysvet¾ujeObr. 2Komponenty Kylix3 Enterprise EditionFirma Borland zvolila zaujímavú stratégiu predaja.Kylix sa dodáva v troch variantoch: Kylix3 Professio<strong>na</strong>l(tento variant obsahuje okrem iného komponenty<strong>na</strong> prácu s databázou, komponenty preinternet, take sa u dá poui <strong>na</strong> serióznu prácu, ato za celkom rozumnú cenu – asi 11 900 Sk bez DPH),Kylix3 Open Edition (je urèený pre programátorovOpen Source – Open Edition má v porov<strong>na</strong>ní s verziamiEnterprise a Professio<strong>na</strong>l podstatne obmedzenúfunkènos. Chýbajú komponenty <strong>na</strong> prácu s databázami,komponenty <strong>na</strong> vytváranie internetovýchaplikácií a vývoj modulov pre server Apache atï., jevšak <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.borland.com k dispozícii zadarmo).Posledným variantom je Kylix3 Enterprise –obsahuje všetky funkcie, ktoré firma Inprise/Borlanddo produktu Kylix3 implementovala. Tento variantvzh¾adom <strong>na</strong> svoju cenu (asi 97 500 Sk bez DPH) jezákladnú prácu a pouitie prostredia Kylixu. PríruèkaLanguage Guide obsahuje detailný opis jazykaObject Pascal (Delphi) a jeho syntax (zaujímavéje, e firma Borland nezaradila do tohto balíka ajšpecializovanú príruèku pre jazyk C++). Poslednápríruèka Developer's Guide je urèená programátoroma obsahuje opis jazyka C++ spolu s opisomjazyka Object Pascal (Delphi). Jednotlivé kapitoly súdoplnené vdy príkladmi tak v jazyku C++, ako ajv jazyku Object Pascal (Delphi). Príruèka má asi 850strán. Všetky tri príruèky sa, samozrejme, dodávajúv anglickom jazyku. Ak vám nebudú informaènetieto príruèky postaèova, môete siahnu po komplexnejelektronickej dokumentácii, ktorá je k dispozíciihneï po <strong>na</strong>inštalovaní produktu.INŠTALÁCIA PRODUKTU. Vlote CD do mechanikya zadajte <strong>na</strong> konzolu <strong>na</strong>sledujúci príkaz:100 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R EObr. 3Vývojové prostredie Kylix3 Enterprisemount −t iso9660 −r /dev/cdrom /mnt/cdromcd /mnt/cdromSkôr ne zaènete inštaláciu produktu, môetepomocou programu v adresári borpretest spustiprogram ./testsystem, ktorého úlohou je otestovaoperaèný systém <strong>na</strong> prítomnos kniníc potrebných<strong>na</strong> bezproblémové spustenie Kylixu. Testovacíprogram zisuje, aká je verzia jadra (musí by2.2.0+), verzia kninice GLIBC (musí by 2.2+, prípadneopravená verzia 2.1.2), X11 Server, prítomno<strong>sk</strong>ninice Libjpeg (6.2.0+) a <strong>na</strong>koniec sa testujeverzia kninice Libgtk (1.2.0+). Ak máte v systéme<strong>na</strong>inštalované správne verzie kniníc, výstupprogramu testsystem by mal vyzera takto:Borland Kylix System Compatibility TestChecking loader....OKChecking kernel >= 2.2.....OKChecking libc >= 2.1.2....OKChecking libjpeg >= 6.2.0....OKLooks GOOD !!!This system should be able to run Borland Kylix!V prípade, e test nedopadne vo všetkých bodochOK a máte problém s kninicou GLIBC, JPEG,resp. Qt, treba z adresára patches, ktorý sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> CD, <strong>na</strong>inštalova príslušný opravný balík.K dispozícii sú opravné balíky kniníc Qt, JPEG aGLIBC pre distribúcie Mandrake, RedHat a SuSE.Ak sa teda test systému <strong>sk</strong>onèil úspešne, môetebez obáv spusti inštaláciu produktu Kylix3 EnterpriseEdition. Zariadite to príkazom ./setup.sh alebosh setup.sh. Vzápätí sa vám zobrazí okno sLICENSE AGREEMENT, po ktorom <strong>na</strong>sleduje samotnáinštalácia produktu Kylix3 (pozri obrázok 1).Inštalátor umoòuje <strong>na</strong>stavi, kam sa bude programinštalova, v ktorom adresári sa vytvoria symbolickélinky, ktoré balíky sa majú <strong>na</strong>inštalova(oproti verziám Professio<strong>na</strong>l a Open Edition je zèoho vybera) a èi si prajete vytvori poloku v menuKDE/GNOME. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Begin Installprebehne <strong>na</strong>inštalovanie programu. Inštaláciazaberie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u pribline 450 MB (samozrejme, tolen v prípade výberu všetkých komponentov, ktoréinštalátor ponúka). Chcel by som však upozorni <strong>na</strong>jednu chybu, ktorá sa môe vy<strong>sk</strong>ytnú. V prípade,e vám inštalátor vypíše chybu Error -10 while installing,treba inštaláciu spusti s parametrom -m(teda ./setup.sh -m, resp. sh setup.sh -m).KOMPONENTY. Kylix3 Enterprise obsahuje viacne 190 CLX <strong>na</strong>tívnych komponentov. Pre komponentypatriace do <strong>sk</strong>upín BaseCLX, DataCLX aVisualCLX sa dokonca po<strong>sk</strong>ytuje zdrojový kód. Nasledujúcizoz<strong>na</strong>m obsahuje všetky tie komponenty,ktoré si máte monos vloi priamo <strong>na</strong> formulár(pozri obrázok 2).NOVINKY V KYLIX3 ENTERPRISE EDITION.Oproti predchádzajúcej verzii Kylix2 pribudlonieko¾ko noviniek: výkonný 32-bitový optimalizujúci kompilátorC/C++, vstavaný assembler s podporou procesora IntelPentium 4, podpora pre predkompilované hlavièkové súbory<strong>na</strong> rýchlejšiu kompiláciu C++, dve integrované vývojové prostredia pre jazykC++ a Delphi, server nástrojov pre vyššiu kontrolu <strong>na</strong>d projektmiC++, monos aktivova externé nástroje pod¾a typusúboru v rámci procesu zostavovania aplikácie(<strong>na</strong>pr. vyvolanie Bison/Yacc pre .y súbory) priamov C++ IDE, monos pridania dodatoèných volieb do kontextovýchmenu jednotlivých typov súborov prevyššiu prunos zostavovania aplikácie v rámciprojektu priamo v C++ IDE, rozšírené monosti ladenia, presmerovanie jednotlivých typov súborov <strong>na</strong>nové implicitné príkazy v C++ IDE, export projektu do GNU make súboru <strong>na</strong> automatickézostavovanie aplikácie,12/2002 PC REVUE 101


S O F T W A R EObr. 4 Prostredie Rave Report CE verzia 4.5 vizuálni návrhári – diagramy, strom objektov <strong>na</strong> rýchlejšiu <strong>na</strong>vigáciu medzikomponentmi <strong>na</strong> formulári, doplnenie kódu HTML, dialógové komponenty FileOpen a FileSave, dbExpress ovládaèe pre Oracle9i a IBM Informix, rozšírená podpora HTML a XML/XML-DTD, rozšírenie Open Tools API, rozšírená podpora MBCS, zme<strong>na</strong> vo viac ne 130 000 riadkoch kninice CLX producent a dispeèer stránok <strong>na</strong> obsluhu štandardnýcha XSL transformovaných stránok XML,logických stránok a pouívate¾<strong>sk</strong>ých adaptérova sluieb, producent stránok XSL <strong>na</strong> kombináciu zdrojovýchdát XML s transformáciou XSL <strong>na</strong> produkovanievýsledného HTML, rozšírenie podpory SOAP, ladenie webových aplikácií priamo v prostredí IDE, Borland VisiBroker 4.5 pre Kylix 3 vrátane vývojaklienta a servera CORBA v jazyku Delphi, Rave Report CE verzia 4.5, (pozri obrázok 4) INDY 9.1, pre C++ – STLPort4.5, XML databáza MyBase, nové verzie databázových strojov – InterBase6.5, MySQL 3.23.49, DB2 7.2, Oracle 9i, Informix9.21, SE 7.2 a iConnect 2.6, PostgreSQLOkrem týchto noviniek nájdete nový WebApp-Debugger.ZÁVER. Kylix3 Enterprise Edition je v celku komplexnýnástroj <strong>na</strong> tvorbu rýchlych aplikácií typuRAD. Prostredie Kylixu je prepracované a vidie, efirma Borland ho stále zdoko<strong>na</strong>¾uje. Niet pochýb,e firma Borland je špièkovým dodávate¾om produktovtypu RAD pre Linux. Dôkazom toho je aj to,e Borland Kylix zí<strong>sk</strong>al ocenenie Best of Show!!(<strong>na</strong>jlepší z predvádzaných produktov) <strong>na</strong> konferenciiLinuxWorld 2002 (San Francisco).Kúpou tohto produktu zí<strong>sk</strong>ate dva vysokovýkonnévývojové nástroje Kylix3 (C++ IDE) a Kylix3(Delphi IDE) <strong>na</strong> rýchly vývoj aplikácií pod Linuxom.Na testovanie tohto produktu bola pouitá distribúciaRedHat Linux release 7.3 (Valhalla) s jadrom2.4.18-3. Keïe nedávno sa <strong>na</strong> webe objavila distribúciaRedHat Linux release 8.0 (Psyche), chcel somKylix3 Enterprise Edition <strong>na</strong> nej otestova. Na mojeprekvapenie nielene sa nespustila grafická inštalácia,ale ani inštalácia <strong>na</strong> konzole nedobehla, tak-e sa mi tento produkt nepodarilo <strong>na</strong>inštalova. Monoto bolo spôsobené chybou niektorej kninice(GLIBC, JPEG, resp. Qt). Zaujímavé však je, e testovacíprogram ./testsystem z adresára borpretestnehlásil iadne chyby.Ce<strong>na</strong>: 97 900 Sk bez DPH (120 417 Sk s DPH)Upgrade z verzií Enterprise: 53 100 Sk bez DPH (65 313 Sk s DPH)Zapoièal: Borland Slovakia, s. r. o.Peter GašparovièVysvetlivky:IDE (Integrated Development Environment) – integrovanévývojové prostredie, ktoré obsahuje previazanýeditor, prekladaè (compiler), spojovací program (linker)a ladiaci nástroj (debugger)RAD (Rapid Application Development) – rýchly vývojaplikácií. Pouíva sa v súvislosti s vizuálnyminástrojmi <strong>na</strong> tvorbu aplikáciíT E C H N I C K ÉP A R A M E T R E Intel Pentium II/500 MHz 256 MB RAM 500 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> úplnú inštaláciu CD−ROM mechanika Monitor s rozlíšením VGA alebo vyšším Myš alebo iné polohovacie zariadeniePodporované distribúcie OS Linux: Red Hat 7.2 Mandrake 8.2 SuSE 7.312/2002 PC REVUE 103


S O F T W A R EPowerDesigner 9.5PowerDesigner 9.5 je momentálne<strong>na</strong>jnovšia verzia z radu integrovanýchprostredí <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu a návrh podnikovýchaplikácií od firmy Sybase. Jeplnohodnotným CASE nástrojom <strong>na</strong>tvorbu informaèných systémov, ktorýpodporuje aj <strong>na</strong>jnovšie priemyselnéštandardy, ako sú UML (Unified ModelingLanguage) a dvojúrovòový návrhdatabázy modelovaním <strong>na</strong> konceptuálneja fyzickej úrovni. Urèený jerov<strong>na</strong>ko pre IT vývojárov, ako aj preobchodných a<strong>na</strong>lytikov, ktorí sa podie¾ajú<strong>na</strong> vývoji aplikácie.PowerDesigner je k dispozícii v nieko¾kýchedíciách, ktoré sú urèené prerôzne cie¾ové <strong>sk</strong>upiny zákazníkov,<strong>na</strong>príklad PhysicalArchitect je urèenýpre databázových špecialistov, Data-Architect pre a<strong>na</strong>lytikov a <strong>na</strong>jbohatšiaje edícia Enterprise Studio,ktorá umoòuje pracova so všetkýmidruhmi modelov a <strong>na</strong> podporutímovej práce a<strong>na</strong>lytikov má repository.Edícií je spolu šes a pre vývojárov,ktorí len pouívajú u hotovémodely, je moné zakúpi za pomernenízku cenu PowerDesigner Viewer,ktorý neumoòuje aktívnu prácus projektom, ale dokáe prezeravšetky typy modelov, ktoré Power-Designer podporuje.INŠTALÁCIA. Inštaláciu zabezpeèujeInstallShield, po spustení si programvyiada sériové èíslo a kód produktu,cie¾ový adresár inštalácie, výber volite¾nýchkomponentov (väèšine pouívate¾ovpostaèia pred<strong>na</strong>stavené) a inštaláciaúspešne prebehne. Rov<strong>na</strong>kobezproblémová je aj prípadná odinštalácia,pri ktorej sa od aplikácie doko<strong>na</strong>levyèistí nielen di<strong>sk</strong>, ale aj registry.PROSTREDIE PD. Základom celéhoEnterprise Studia je dobre ergonomickyprepracované pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie,ktoré <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> predchádzajúceverzie, take návrhár zbehlý vpráci so staršími verziami sa tu budecíti ako doma.V hierarchii objektov PowerDesigneraje <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššom mieste pracovnýpriestor – workspace, zároveò jeaj koreòovým uzlom zoz<strong>na</strong>mu objektov<strong>na</strong> ¾avej strane plochy. Zoz<strong>na</strong>mobjektov (browser) zobrazuje štruktúrucelého priestoru, prièom pod workspaceje zoz<strong>na</strong>m modelov, v rámcikadého modelu sú diagramy, kolekcietabuliek, view, pouívate¾ov a podobne.Rozsiahle modely je niekedyvýhodné pre väèšiu preh¾adnos modulárnerozèleni do viacerých balíkov.Model je v PowerDesigneri základnoupracovnou jednotkou, v òomsú uloené všetky informácie o <strong>na</strong>vrhovanýchobjektoch (tabu¾kách, pouívate¾och,prístupových právachatï.), obsahuje jeden alebo viac grafickýchpoh¾adov – diagramov, kdesú zobrazené symboly <strong>na</strong>vrhovanýchobjektov (<strong>na</strong>pr. tabuliek a ich vzájomnýchväzieb). Workspace definujeaktuálne <strong>na</strong>stavenia celého prostrediaa zoz<strong>na</strong>m otvorených modelov,take umoòuje hneï po štarte programuobnovi prostredie do stavu, vktorom sme prácu <strong>na</strong>posledy ukonèili.Kadý model ako základná pracovnájednotka je uloený vo vlastnomsúbore a slúi ako kontajner pre jednotlivéobjekty. PowerDesigner umoòujepracova s <strong>na</strong>sledujúcimi typmimodelov: konceptuálny dátový model,fyzický dátový model, objektovo orientovanýmodel a model obchodných procesov.K silným stránkam nástroja patrímonos obojsmernej synchronizácierôznych druhov modelov <strong>na</strong>vzájom,ako aj ich synchronizácia s implementáciouinformaèného systému(štruktúra databázy, programovaciejazyky, ako je Java, XML, PowerBuilder,Visual Basic atï.). PowerDesigner tak vjednom produkte spája to, èo sa èastorieši viacerými CASE nástrojmi, zameranýmiiba <strong>na</strong> jeden typ modelovania.PowerDesigner je konfigurovate¾ný(<strong>na</strong>stavenia sú v podstate vizuálnoupodobou XML konfiguraènýchsúborov), èo u¾ahèuje <strong>na</strong>príklad spoluprácus atypickými dialektmi databázalebo programovacích jazykov.BUSINESS PROCESS MODEL. Predstavujezjednodušený UML activitydiagram s rozšírením pre obchodnéprocesy. Neobsahuje implementaènédetaily a môe sa priamo poui akovstupný dokument <strong>na</strong> objektovo orientovanúa<strong>na</strong>lýzu. Urèený je <strong>na</strong>jmä preobchodných a<strong>na</strong>lytikov a ma<strong>na</strong>érov,ktorí so základnou z<strong>na</strong>losou UMLmôu pre IT a<strong>na</strong>lytika kompletne <strong>na</strong>modelovaobchodné procesy a ten<strong>na</strong> ich základe vytvorí objektový model.V praxi sa tento model osvedèil akokomunikaèný prostriedok medzi obchodnýma<strong>na</strong>lytikom a IT vývojárom.OBJEKTOVO ORIENTOVANÝ MO−DEL. Umoòuje <strong>na</strong>vrhova objektovoorientované modely s pouitím notácieUML. Podporovaných je všetkých9 diagramov UML. OOM obsahujetriedy, rozhrania a ich väzbyvytvárajúce štruktúru, ktorá je logickýmpoh¾adom <strong>na</strong> celý SW systém(alebo jeho èas) a v podstate je jehostatickým konceptuálnym modelom.OOM mono vyui <strong>na</strong> èisto objektovémodelovanie (a <strong>na</strong>koniec vygenerovakód pre Javu alebo C++), <strong>na</strong>vyšev spolupráci s fyzickým dátovýmmodelom ho mono poui aj <strong>na</strong> návrhdatabázy.KONCEPTUÁLNY DÁTOVÝ MODEL.Umoòuje návrh konceptu databázovýchštruktúr nezávisle od <strong>sk</strong>utoènéhoRDBMS (Relatio<strong>na</strong>l DataBase Ma<strong>na</strong>gementSystem), v ktorom budú <strong>na</strong>koniecvytvorené. A<strong>na</strong>lytici, ktorí pracujú<strong>na</strong> modeloch obchodných dát, vtomto modeli môu <strong>na</strong>vrhova abstraktnédátové štruktúry a vzahy medzinimi a nepotrebujú pritom poz<strong>na</strong> technickédetaily týkajúce sa implementácie<strong>na</strong> konkrétnom cie¾ovom RDBMS.FYZICKÝ DÁTOVÝ MODEL. Power-Designer má ve¾mi dobre prepracovanúaj tvorbu fyzických dátových modelov,pomocou ktorých mono robi návrhydatabáz <strong>na</strong> fyzickej úrovni. Podporujevšetky dnes bene pouívanéRDBMS, poènúc MS Accessom a konèiacOracle, nevynímajúc ani populárneopen source databázy MySQL a PostgreSQL.Prostredie je rov<strong>na</strong>ko ako vpredchádzajúcich modeloch plne konfigurovate¾né,take v extrémnych prípadochmôeme voli medzi jednoduchýmzobrazením tabuliek len s ichnázvom, ale <strong>na</strong> druhej strane je moné<strong>na</strong>stavi poh¾ad tak, e vidie všetkypodstatné údaje, ako zoz<strong>na</strong>m triggerov,indexov, podrobné vlastnosti ståpcov,èo umoní vytvori graf, ktorý povytlaèení obsahuje komplexnú informáciupre všetkých zúèastnených vývojárov.PowerDesigner zoh¾adòuje pri všetkýchpodporovaných databázach ichsyntaktické zvláštnosti, take z jednéhokonceptuálneho modelu je monévytvori plnohodnotné fyzické modelypre kadú podporovanú databázubez toho, aby bolo treba robi prejednotlivé RDBMS špeciálne zásahydo modelu.Prostredie pre fyzický model jeopä ve¾mi úèelné a je riešené tak,aby veci, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong>jèastejšie,boli <strong>na</strong>jrýchlejšie dostupné. Pripráci s objektmi sa plne berie do úvahyzvolené cie¾ové RDBMS, take nehrozí,e by sme <strong>na</strong>príklad vytvoriliståpec s neplatným dátovým typom apodobne. Rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcichmodeloch je moné ve¾mi široko<strong>na</strong>stavova vzh¾ad (farba, font písmaa podobne) vybraných objektov<strong>na</strong> diagrame, èím sa zvolené objektyzvýraznia a diagram je preh¾adnejší.SQL <strong>sk</strong>ript vygenerovaný z fyzickéhomodelu je preh¾adný a obsahuje ajzodpovedajúce komentáre, take v prípadepotreby nie ve¾ký problém upraviho pod¾a svojho vkusu.Ak sa rozhodneme pouíva pritvorbe databázových objektov vlastnétypizované riešenie, Powerdesignerponúka systém šablón, <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> tvorbu triggerov so zhodnou štruk-104 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R Etúrou pre všetky tabu¾ky, ktoré súplne konfigurovate¾né.DÁTOVÉ SKLADY. V rámci fyzickéhomodelu je moné vytvára aj multidimenzionálnedátové modely dátových<strong>sk</strong>ladov. Dátový <strong>sk</strong>lad sa pouíva<strong>na</strong> ukladanie a a<strong>na</strong>lýzu historických obchodnýchdát, èasto z heterogénnychsystémov. Multidimenzionálny logickýmodel dátového <strong>sk</strong>ladu u¾ahèuje pouitienástrojov OLAP (OnLine A<strong>na</strong>lyticalProcessing), ktoré vyuívajú <strong>na</strong>príkladobchodní a<strong>na</strong>lytici a ma<strong>na</strong>éri.NÁSTROJE NA PODPORUNÁVRHU DATABÁZYModifikácia databázy. Vývojový cyklusaplikácie predstavuje nielen tvorbu,ale aj neustálu zmenu aplikaènejdatabázy. PowerDesigner umoòujeporovnáva aktuálny model databázys modelom, pod¾a ktorého bola databáza<strong>na</strong>posledy vygenerovaná (archívnymodel), a z ich rozdielu vygenerujeSQL <strong>sk</strong>ript, ktorý dostane databázu dostavu zodpovedajúceho aktuálnemumodelu. Pritom <strong>na</strong> rozdiel od niektorýchiných nástrojov CASE, ktoréèasto robia zmeny v tabu¾kách tak,e dáta z nich odloia do temporárnychtabuliek, pôvodné tabu¾ky zma-ú, vytvoria <strong>na</strong>novo a <strong>na</strong>plnia pôvodnýmidátami, PowerDesigner generujevdy, pokia¾ to je moné, <strong>sk</strong>ript obsahujúcipríkazy ALTER, ktorý tabu¾kuzmení bez potreby jej opätovnéhovytvorenia.Reverse engineering. Ïalší silnýnástroj je tzv. Reverse engineering.PowerDesigner sa pripojí priamo <strong>na</strong>existujúcu databázu a vytvorí novýfyzický dátový model, ktorý úplne zodpovedájej štruktúre vrátane väziebmedzi tabu¾kami, triggerov, k¾úèov afyzických <strong>na</strong>stavení. Je ve¾mi uitoèný<strong>na</strong>jmä v prípade, keï treba prevziaprojekt od niekoho, kto sa <strong>na</strong>jradšejspolieha len <strong>na</strong> vlastnú pamä, prípadne<strong>na</strong> nepreh¾adné poznámky. Takto jemoné zí<strong>sk</strong>a nový <strong>na</strong>dh¾ad <strong>na</strong>d projektomaj v situácii, ktorá bola kritická,pretoe dokumentácia zïaleka nezodpovedala<strong>sk</strong>utoènému stavu a v databázovejštruktúre sa pre jej zloitostakmer nedalo vyz<strong>na</strong>.Podpora <strong>sk</strong>riptovania. PowerDesignermá implementované kompletné rozhranieCOM pre všetky svoje objektyod vlastností jednotlivých atribútov apo celé modely. Samotné prostredieobsahuje jednoduchý VBScript editorso spúšaním <strong>sk</strong>riptov. S jeho pouitímje moné vytvori <strong>na</strong>pr. nový fyzickýmodel s tabu¾kami s vyuitím názvovýchkonvencií, prípadne je moné meniu existujúci model, <strong>na</strong>pr. zmenivlastníka všetkých tabuliek, ktoré sú vbalíku Zákazník, z Customer <strong>na</strong> Zakaznik.Táto monos je ve¾mi uitoèná<strong>na</strong>jmä pri rozsiahlych modeloch, kdeby pri zdåhavom ruènom menení atribútov(tabu¾ka po tabu¾ke) mohlo dôj<strong>sk</strong> chybe. Rov<strong>na</strong>ko mono toto rozhranieCOM ve¾mi dobre vyui pri tvorbetlaèových zostáv opisujúcich projektdo prostredia MS Word v prípade, evstavaný systém tvorby reportov z nejakéhodôvodu nevyhovuje.Generátor testovacích dát. Jednouz <strong>na</strong>jdôleitejších fáz pri vývoji aplikácieje testovanie. Na testovanie všaknestaèí len hotová aplikácia s prázdnoudatabázou, ale <strong>sk</strong>utoèná funkènosa prípadné problémy (<strong>na</strong>príklads rýchlosou) sa zaènú prejavova avtedy, keï sa zaène databáza <strong>na</strong>påòa.Ruène <strong>na</strong>klepa do databázy relevantnémnostvo záz<strong>na</strong>mov je dosne¾ud<strong>sk</strong>á úloha a práve tu sa zíde nástroj<strong>na</strong> automatické generovanie dát,ktorý pre model vyrobí SQL <strong>sk</strong>ript plnýInsertov do všetkých tabuliek. Výhodoutohto nástroja je, e ušetríve¾a rutinnej práce. Jeho nevýhodou,<strong>na</strong>opak, je, e PowerDesigner nemávlastný zásobník vzorových textov adáta sú vytvárané pomocou náhodnéhogenerátora. Bené sú <strong>na</strong>príkladreazce typu „TRZHHRNK“, ktoré nepôsobiapríliš zmysluplne. Náhodnýgenerátor <strong>na</strong>vyše nevie zaruèi, evytvorené dáta budú spåòa urèité obmedzenia,<strong>na</strong>príklad unikátnos ståpcova podobne.Generátor tlaèových zostáv. Dokumentáciaje neoddelite¾nou súèasoukadého projektu. Patrí k nej, prirodzene,aj preh¾adný opis dátových štruktúra objektov. Aby ho nebolo trebapísa ruène, po<strong>sk</strong>ytuje PowerDesignernástroj <strong>na</strong> automatizovanú tvorbu dokumentácievo formáte HTML a RTF.Spätná kompatibilita. Problematickáje spolupráca verzie 9.5 s predchádzajúcimiverziami. PD 9.5 toti hneï priotváraní modelu vytvoreného v staršejverzii vykoná upgrade <strong>na</strong> formát 9.5,ktorý je pre PD predchádzajúcich verziínepouite¾ný. Z toho vyplýva aj nutnosudriava v celom vývojovomtíme jednotnos verzií PD. Monos práces modelmi starších verzií by urèitepotešila <strong>na</strong>jmä väèšie softvérové firmy.ZHODNOTENIE. PowerDesigner verzie9.5 je ve¾mi úèinný nástroj <strong>na</strong> zefektívnenievývoja zloitých podnikovýchaplikácií, dokáe výrazne <strong>sk</strong>rátièas a<strong>na</strong>lýzy a návrhu a zároveò zabezpeèíaktuálny stav dokumentácie projektua u¾ahèuje zmeny poèas vývojaïalších verzií aplikácie.-an-TECHNICKÉ PARAMETREWindows 95 a vyššie, Pentium, 32 MB RAM,600 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.Na rozumné pouitie:Aspoò Pentium II a 64 MB RAM. Trebapoèíta s tým, e nároky <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> pamästúpajú priamoúmerne s rozsahomspracúvaného modelu.12/2002 PC REVUE 105


CD: Desiatimi prstamiNeviem ako vám, ale mne sa v strednejškole dostávalo kadý týdeò lekciesprávneho písania <strong>na</strong> klávesnici, tedastrojopisu. Vtedy som potajomky nenávideluèite¾a, ktorý diktoval nezmyselnétexty, dnes mu ïakujem za to, emôem písa tak rýchlo, ako píšem. Akste nemali v škole to „šastie“, aby vásuèili správnemu prstokladu a strojopisu,môete tak urobi dodatoène pomocouprogramu Desiatimi prstami.Prvé, èo ma príjemne prekvapilo,bol fakt, e ide o sloven<strong>sk</strong>ý produkt.Èloveka vdy poteší, keï vidí kvalitnýsoftvér z domácej dielne. Inštalácia softvéruDesiatimi prstami je <strong>sk</strong>utoène jednoducháa po jej dokonèení je prvým<strong>na</strong>stavením, ktoré vykonáte, výbernárodnej klávesnice, ktorú budete priteste pouíva. Následne môete <strong>na</strong>konfigurovaprogram tak, aby ho mohlopouíva viacero pouívate¾ov, prièomkadý pristupuje do svojho vlastnéhoprostredia, môe ma individuálnuúroveò a všetky <strong>na</strong>stavenia sú bezpeène<strong>sk</strong>ryté za prístupovým heslom.Po vytvorení nového konta sa vásprogram opýta, èi ste v písaní <strong>na</strong> klávesnicinováèikom alebo u nejaké <strong>sk</strong>úsenostiso správnym prstokladom máte.Ak sa rozhodnete pre druhú monos,program vám dá <strong>na</strong> výber testovaciulekciu, pod¾a ktorej vyhodnotívaše schopnosti, ktoré u máte, a pod¾anich vás vo výuèbe zaradí. Ak ste nováèikom,program Desiatimi prstami zaènepekne po poriadku a <strong>na</strong>jprv vás<strong>na</strong>uèí základný prstoklad spolu s písanímdaných písmen.Výuèba potom prebieha logicky –cvièíte, a keï splníte poadovaný limitpre lekciu, postupujete ïalej. Prikadej lekcii sa pritom hodnotí rýchlosa chybovos písania. Pokia¾ jede<strong>na</strong>lebo druhý limit nezvládnete, dostanetešancu lekciu opakova, a to adovtedy, kým ju nesplníte pod¾a limitua budete môc pokraèova ïalej.Ve¾mi dobre má program Desiatimiprstami spracované vyhodnocovanie vašichvstupov. V priebehu kadej lekcievám za<strong>na</strong>lyzuje celý text, ktorý stepísali, a ukáe vaše silné, ale aj slabéstránky. V štatistike tak nájdete nielenvšeobecnú informáciu o lekcii spolu svaším slovným hodnotením, ale ajtabu¾ku s hodnotami, kde si môeteprezrie limit pre poèet úderov za minútu,ako aj pre chybovos. V tabu¾kenájdete predpísané a vami dosiahnutéhodnoty. Vo vyhodnotení ïalej nájdetezoz<strong>na</strong>m chybných úderov spolu s detailnýmrozpisom, ktoré chyby ste robili<strong>na</strong>jèastejšie. Okrem èísel vám výsledkyponúkne aj vo forme grafov, ktoré zobrazujúvývoj rýchlosti a chybovosti vášhopísania.Nastavenia programu takisto priamoovplyvòujú jeho správanie sa k pouívate¾ovi.Okrem klasických drobností,ako je výber kurzora èi zvuk, ktorýupozoròuje <strong>na</strong> chybu, tu môete <strong>na</strong>staviaj zobrazovanie pomocnej klávesnice,ktorá úplným nováèikom ukáe, ktoréklávesy by aktuálne mali pouíva.Program Desiatimi prstami obsahujeešte dve doplnkové utility. Prvouje TypingTester, ktorý testuje vašeschopnosti pri prepisovaní súvisléhotextu. Aj tu je ve¾mi dobre riešený systémhodnotenia a a<strong>na</strong>lyzovania vašejúspešnosti. Texty <strong>na</strong>vyše môete odosiela<strong>na</strong> server spolu s vaším hodnoteníma pomôc tak ostatným pouívate¾omprogramu. Druhou pomocnouutilitou, ktorú Desiatimi prstami obsahuje,je TypingGames. Ide o jednoduchúhru, ktorá vtipnou formou privedieuívate¾a k tomu, aby správne a rýchlopísal zobrazovaný text.Desiatimi prstami je <strong>sk</strong>utoène vydarenáaplikácia. Jej úitková hodnotaje vysoká, a ak prejdete všetky lekcie,budete ma nielen správny prstoklad,ale aj zodpovedajúcu rýchlospísania. Program je ako stvorený preškoly a ïalšie podobné zariadenia,ktoré by chceli vyuèova správny strojopis.Mne neostáva niè iné, ne vámprogram Desiatimi prstami odporúèaa nostalgicky spomí<strong>na</strong> <strong>na</strong> èasy, keïsom podobné texty ukal pod dozoromuèite¾a do staruèkého T602...Hodnotenie:☺ Sloven<strong>sk</strong>ý produkt☺ Vysoká hodnota programu☺ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 699 Sk s DPHZapoièal: pmq SOFTWAREMartin Turoò


Rubrika GAMESY Názov súboru / RECENZIApostavi budovy.Sid Meier's SimgolfKadý, kto hral aspoò jednu-dve strategickéhry, by mal poz<strong>na</strong> meno SidMeier. Tento starší pán je autorom nedostihnute¾nejklasickej hry Civilization,jej pokraèovaní s èíslami 2 a 3 amnohých ïalších. Zatia¾ poslednoujeho hrou je Simgolf.Na zaèiatku je menšia rodinná tragédia– umrel prastrýko Harry. To jedôvod, pre ktorý zrazu máte slušnú sumièkupeòazí. Má to však jeden háèik –tieto peniaze môete poui len <strong>na</strong>výstavbu golfového ihri<strong>sk</strong>a, o ktoromprastrýko Harry to¾ko sníval. Ten usíce vybral nieko¾ko vhodných miest,ale rozhodnú sa musíte len a len vy...Na výber je 16 rozlièných lokalít,rozloených po celom svete. Kadá znich sa líši svojou cenou, rozlohou, prípadnenejakým bonusom <strong>na</strong> zaèiatok.V závislosti od charakteru lokality budetemôc vybudova ihri<strong>sk</strong>o s tropickým,pobreným, púštnym alebo parkovýmcharakterom. Na zaèiatku predstavujehlavné obmedzenie rozpoèet –za peniaze stýka Harryho treba nielenkúpi pozemok, ale aj postavi prvújamku a zariadenia ihri<strong>sk</strong>a.Po kúpe pozemku je èas <strong>na</strong> plánovaniea výstavbu prvej jamky. Treba sirozmyslie, kde bude odpali<strong>sk</strong>o, kdegreen, rozmiestni zákernosti ako jazierka,vysokú trávu, bunkre, potôèikya iné zákernosti. V závislosti od nároènostia zaujímavosti kadej jednej postavenejjamky sa toti bude meninálada hráèov. Ak bude dobrá a hra saim bude zda dostatoène zaujímavá,môu si kúpi èlenstvo vo vašom golfovomklube, prípadne privies si priate¾ov.A samozrejme, prinies ve¾a peòazído vašej pokladnice. Z nich potommôete budova ïalšie jamky aleboIhri<strong>sk</strong>o je plné ¾udí, obrat <strong>na</strong>rastáLene <strong>na</strong> kadom golfovom ihri<strong>sk</strong>usa dejú aj nie ve¾mi príjemné veci– tráva rastie, objavujú sa v nej púpavy,a tak treba <strong>na</strong>ja èloveka, ktorýbude trávnik ošetrova. Hráèi sa u<strong>na</strong>viaa vysmädnú, treba im ponúknunápoje èi jedlo – to bude ma <strong>na</strong> starostiïalší zamest<strong>na</strong>nec. Na niektorýchjamkách sa hráèi zvyknú hromadi,èo je dôvod <strong>na</strong> prijatie zamest<strong>na</strong>nca,ktorý plní funkciu dopravnejpolície a hráèov <strong>na</strong>báda, aby sa„pohli“. A potrebujete, samozrejme,aj zabávaèa, ktorý zlepšuje hráèomnáladu. Kadý z týchto zamest<strong>na</strong>ncovmá svoje platové nároky a urèitúvýkonnos. Ak sa vám podarí vybudovaaspoò šesjamkové ihri<strong>sk</strong>o,môete <strong>na</strong> kadú z týchto èinnostíprija špecialistu, ktorého výkonnos(ale aj ce<strong>na</strong>) je vyššia...Ve¾mi dôleitým zamest<strong>na</strong>ncom jeklubový profesionál. Jeho meno jeGary Golf, no ak sa vám nepáèi, pokojneho môete zmeni aj <strong>na</strong> JankoHraško. Golfový profesionál hrávajed<strong>na</strong>k s hráèmi, no môu ho vyzvaaj iní profíci. S nimi potom hráva všetkyjamky <strong>na</strong> vašom ihri<strong>sk</strong>u o peniaze.Na konci tak môete zí<strong>sk</strong>a alebostrati nejaký ten dolárik. Takéto súbojemajú aj ïalší výz<strong>na</strong>m – èím viacich váš profík absolvuje, tým väèšieschopnosti a <strong>sk</strong>úsenosti <strong>na</strong>dobudne.Ešte výnosnejším zárobkovým podnikommôe by usporiadanie profesionálnychtur<strong>na</strong>jov. Ich dotácie môudosiahnu státisícové sumy, èo sa dáve¾mi pekne vyui <strong>na</strong> výstavbu klubu.Pravda, <strong>na</strong> to treba Garyho Golfadobre pripravi. V kadom prípadetieto akèno-hravé vloky do stratégiehru spestrujú.Pozemok, ktorý ste si zakúpili <strong>na</strong>zaèiatku, vám vystaèí <strong>na</strong> prvých párjamiek. Potom <strong>na</strong>stane problém. Budetema málo miesta. Našastie razza èas si <strong>na</strong> vaše ihri<strong>sk</strong>o chodí zahrakomisár golfovej asociácie I. M. Picky,S O F T W A R Ektorý môe povoli nákup ïalšíchpozemkov, <strong>na</strong> ktorých potom môetepokraèova v rozvoji.Simgolf sa ako správ<strong>na</strong> stratégiatoèí okolo peòazí. Tie môete zí<strong>sk</strong>avaod èlenov v podobe èlen<strong>sk</strong>ého príspevku,ale aj tým, e predáte pozemok<strong>na</strong> ihri<strong>sk</strong>u a dovolíte tam postavidomèek èlenovi klubu alebo nejakejcelebrite.Dôleitú súèas hry predstavuje aj<strong>sk</strong>ráš¾ovanie prostredia okolo jednotlivýchjamiek. Niekedy sa k vám vyberiezámoná dáma Iva<strong>na</strong> Richman,a ak je s hrou a klubom spokojná, darujevám nejakú pozornos. Tie si mô-ete aj kúpi, pravda ak <strong>na</strong> to mátedostatok peòazí. Po umiestnení takejtostaroitnosti do prostredia golfovéhoihri<strong>sk</strong>a sa hráèom zlepšujenálada, spresòujú údery.O hráèov sa musíte neustále stara– treba postavi pár lavièiek, bufetov,obchody s golfovými potrebami, tréningovézariadenia, tenisové ihri<strong>sk</strong>áèi garáe pre golfové vozíky.Nech je však Simgolf akoko¾vek zaujímaváhra, autori pod¾a mòa urobilijednu zásadnú chybu. Ak sa vámpodarí dosiahnu pekný zárobok, mô-ete si v svetovej mape vybra ïalšíkút sveta, kde budete stava novéihri<strong>sk</strong>o. No potom sa u nemôetevráti <strong>na</strong> to predošlé. Take zabudnite<strong>na</strong> budovanie impéria.Z h¾adi<strong>sk</strong>a hráèa má hra zaujímavýnámet, slušnú grafiku a hlavne kedyko¾veksi môete uloi rozohratú hru.Skrátka, Simgolf sa dá hra, aj keïoèakávania spojené s menom SidaMeiera nebudú celkom splnené.Hodnotenie:☺ Námet☺ Ukladanie pozícií☺ Na obrazovke sa vdy nieèo deje☺ Tur<strong>na</strong>je a súboje <strong>na</strong> spestrujú hru☹ Impérium si nevybudujetePeter KováèKde postavi ihri<strong>sk</strong>o? To je kardinálny problém. Miest je tak ve¾a a peòazí málo...Prikupovanie pozemkov <strong>na</strong> rozšírenie ihri<strong>sk</strong>a je strategická otázka12/2002 PC REVUE 107


GAMESY / RECENZIANHL 2003Moje obavy z dema sa splnili. Na úplný zaèiatokto¾ko, e som z NHL 2003 z<strong>na</strong>ène <strong>sk</strong>lamaný a vývojhry mi teraz pripadá, akoby šiel smerom <strong>na</strong>spä.Predstavte si, akoby doterajšie NHL vôbec neexistovali;2003 je toti kompletne nová, s novým grafickýmenginom. Intro hry (je ich desa a rôzne sa striedajú)predstavuje mne neznámych amerických hokejistov,vykrikujúcich fa<strong>na</strong>ticky známy a otrepaný sloganEA Sports. Chrap¾avý hlas <strong>na</strong> konci dodá „NHL2003“ a bum! Koniec! Presúvame sa do kompletneprerobeného HTML (podotýkam HTML!!) menu, beztých grafických animovaných vecièiek, <strong>na</strong> ktoré smesi v klasickom menu zvykli. Nehovorím, menu je spracovanémaximálne profesionálne a ve¾mi preh¾adne,ale u to jednoducho nie je ono. JE TO HTML!Novinka minulého dielu (2002), tzv. NHL Cards,v tejto verzii chýba, èo ma tie dos mrzí, <strong>na</strong>vyše chýbaaj importovanie si vlastnej tváre <strong>na</strong> vytvorenéhohráèa (ale vytvori hráèa sa, samozrejme, dá).Takto vytvorení hráèi síce vyzerali ako genetickyzmutované potvory, ale aspoò ste si mohli v prenádhernomreplay poveda: „Áno, to som ja.“ To jeïalšie mínus a za nedostatok povaujem aj nemonosvytvorenia si vlastného tímu s vlastným ` názvoma logom. Mono sme tieto funkcie ani nepouívali,ale bolo dobré vedie, e tam SÚ.Hádam <strong>na</strong>jrazantnejším „kladom“ v menu (o zmenáchv samotnej hre ne<strong>sk</strong>ôr) je ve¾ká podpora on-linehrania. Hlavné menu sa rozde¾uje <strong>na</strong> off-line a on-linehry, no v <strong>na</strong>šom teritóriu je otázka vytrvalostnéhoon-line hrania <strong>sk</strong>ôr len poh¾ad do budúcnosti a hradòom-nocou on-line zápasy cez EA Sports OnLine,ešte k tomu ani nie zadarmo, ale za mesaèný poplatok,si môu dovoli <strong>na</strong>ozaj len tí majetnejší hráèi. Voff-line menu nenájdeme v podstate nijaké zmeny vmonostiach hry (hra, sezó<strong>na</strong>, tur<strong>na</strong>j, sieový zápas),azda len v poèetných <strong>na</strong>staveniach hry, ktoré sú tentorazove¾a preh¾adnejšie.Pristúpme však k samotnej hre. Tu sa nám tohozmenilo dos, i keï <strong>na</strong> prvý poh¾ad to nie je badate¾né.Grafický engine, ako som u spomenul, je kompletnenový a v off-play sekvenciách sú hráèi <strong>na</strong>ozaj<strong>sk</strong>vostne animovaní a graficky prepracovaní. Nepáèisa mi však textúrovanie hráèov. Nemyslím tým dresy(<strong>na</strong> rozdiel od predchádzajúcich dielov <strong>na</strong> hráèoch u„nepo<strong>sk</strong>akujú“), ale písmená a èísla hráèov, ktoré súobèas neèitate¾né. Fyzika puku je koneène dostatoèneprepracovaná a èierny kotúè sa <strong>na</strong> ¾ade správa presnetak, ako by sa mal. Otáèa sa, prevracia a podobne. AIbrankárov je prerobená, tí sa koneène správajú ako¾udia. Skutoène! Môe sa sta, e brankár zaváha apuk sa mu pomalièky dokotú¾a za bránkovú èiaru. Noa podobné zaujímavosti nie sú v novej NHL výnimkou.Replay sú takisto pomenené. Ak sa podarí dakrásny gól, nedoèkáme sa iba klasického replay, aledy<strong>na</strong>mického záz<strong>na</strong>mu z viacerých uhlov s hudbou vpozadí. Treba vidie. Novinkou je „game breaker“, ktorýsi môeme aktivova, len èo morálka tímu stúpne<strong>na</strong> maximum a útoèíme <strong>na</strong> bránu. Po stlaèení P všetko<strong>na</strong> nieko¾ko sekúnd (tuším desa) utíchne a spomalí,poèujete iba tlkot vlastného srdca (teda tohohráèa v hre), take máte výbornú príleitos <strong>na</strong> preèíslenie.Áno, znie to dobre, ale poviem vám, je tonevyuite¾ná sprostos. EA Sports si u nieko¾korokov dávajú zálea <strong>na</strong> hudobnej stránke svojej NHL.Tentoraz sa informácia o kadej <strong>sk</strong>ladbe v menu a vhre objaví v rohu, take vidíte interpreta, názov <strong>sk</strong>ladbya album. Obèas to zavadzia, ale novinka to je. Hudbaje ladená rockovo, za <strong>na</strong>jznámejšieho povaujemPapa Roach.Ak vás to zaujíma, majstri sveta v ¾adovom hokeji,Sloven<strong>sk</strong>o, dostali od EA Sports celkové hodnotenie(overall) 83 bodov, zostava absolútne nepredstavujereprezentáciu. Nechýbajú imaginárni hráèi (nechápem,preèo si nedali tú námahu, veï reprezentaènýchtímov nie je ve¾a) a podobne sú <strong>na</strong> tom nieko¾konásobnímajstri sveta, Èe<strong>sk</strong>á republika. Napriek podrazomv menu EA Sports <strong>na</strong>pravili všetko, èo pokazilipráve v hre. NHL 2003 sa hrá fantasticky a fantastickyaj vyzerá a to je vdy k¾úèový aspekt hry.Výrobca: EA SportsDistribútor: CenegaMinimál<strong>na</strong> konfigurácia: 750 MHz, 64 MB RAM, 3D 8 MBOdporúèaná konfigurácia: 1,7 GHz, 256 MB RAM, 3D 64 MB3D karta: ánoMultiplayer: ánoTyp: športVerdikt: NHL 2003 sa hrá fantasticky a fantasticky aj vyzeráHodnotenie: 80 %Cobra – cobra@gamesweb.<strong>sk</strong>108 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R EGAMESY / NOVINKY NA OBZOREBLACK AND WHITE 2Hra Petra Molyneauxa Black and White zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lapo celom svete obrov<strong>sk</strong>ý úspech. Predstavovalarevolúciu vo svete stratégií a vytvorila takmernový áner hier. Vyspelá umelá inteligencia,výborný príbeh, vplyv hráèa <strong>na</strong> dianie, detailnágrafika a hlavne vo¾ba medzi dobrom a zlom, toboli <strong>na</strong>jdôleitejšie aspekty prvej Black and White.Všade platí: z komerèných dôvodov nenecha nièúspešné minulosti, a práve preto Black and WhiteStudios (štúdio Lionheadu zaoberajúce sa vývojomsérie B&W) nepretrite pracuje <strong>na</strong> vývoji pokraèovania„bo<strong>sk</strong>ej stratégie“ s príz<strong>na</strong>èným a jednoduchýmnázvom Black and White 2.Je celkom jednoduché vysvetli, o èo v pokraèovanípôjde a èoho sa budú týka <strong>na</strong>jvýraznejšiezmeny. Predpokladám, e ste B&W hrali, i<strong>na</strong>k byste tento èlánok asi neèítali. Okrem pochopite¾nýchgrafických zlepšení, ktoré si vyiadajú dvojnásobnývýkon PC ako v jednotke, sa zlepší AI vašejpríšery a, samozrejme, vašich poddaných. Tí budúma svoju vlastnú AI a ich ivot nebude a takýprimitívny ako v predchádzajúcej èasti. Okrem samozrejmýchèinností budú sledova vývoj okolitýchmiest, a pokia¾ sa im nieèo nebude pozdáva,vytvoria si vlastnú armádu a v urèitých formáciách(v závislosti od vývoja techniky a èasového obdobia)zaútoèia <strong>na</strong> „konkurenèné mesto“.Ak budú defenzívni, okolo mesta si môu postaviobranné vee èi múry. Úlohou hráèa bude opädozera a zasahova do deja <strong>na</strong> zemi z bo<strong>sk</strong>éhopoh¾adu pomocou všemocnej ruky. V tejto oblastisa takisto urèite doèkáme nejakých zmien, kadopádnezostáva monos èarovania – èi u dobrých,alebo zlých kúziel, <strong>na</strong> ktoré vám energiu budúpo<strong>sk</strong>ytova oddaní poddaní. Ak ide o vo¾bu dobraa zla, od všetkých hráèových èinností bude závisiejeho orientácia (cháp dobro/zlo) a od jeho orientáciebude závisie grafické stvárnenie celkovej hry,zvukových efektov a podobne.Ako hovoria vývojári Black and White 2, podstatapokraèovania spoèíva vo vedení vojny – obrannejèi útoènej. Staèí si vybra.Výrobca: Lionhead StudiosVydavate¾: EASystém: PCTyp: stratégiaTermín: leto 2003LOG-US – logus@gamesweb.<strong>sk</strong>FIFA 2003Najúspešnejšia futbalová hra sveta sa vracia! FIFAFootball 2003 bude postavená <strong>na</strong> úplne novom hernomengine, máme tu teda nieèo podobné ako v prípadeNHL. Pod¾a informácií sa bude hra viac drapravidiel <strong>sk</strong>utoèného futbalu a hráèov doslova vtiahnedo sveta detailu. FIFA Football 2003 sa predstaví <strong>sk</strong>ompletne prepracovaným AI enginom s tromi <strong>na</strong>jhlavnejšímizme<strong>na</strong>mi: tímová hra, tímová taktika avlastnosti <strong>sk</strong>utoèných hráèov. Vïaka taktike budemoné hra ako tím s jediným cie¾om: prelomi súperovuobranu a útok zakonèi loptou v sieti. Kadýhráè bude ma vlastné atribúty, vy<strong>sk</strong>úšajte si hru za<strong>na</strong>jslávnejšie hviezdy európ<strong>sk</strong>eho futbalu.Razantnou zmenou v hre je ovládanie lopty vrátaniestrie¾ania, driblingu a prihrávok – všetko vyšperkované<strong>na</strong> realistickú úroveò. Nesmieme zabudnú<strong>na</strong> nepresné prihrávky, netrafené hlavièkya zdrvujúce góly. Vo¾né kopy sú neodmyslite¾nousúèasou <strong>sk</strong>utoèného futbalu. FIFA Football 2003vyuíva nové rozhranie, ktoré vyaduje urèitú úroveò<strong>sk</strong>úseností – a práve vïaka nim futbalové hviezdyiaria v <strong>sk</strong>utoènom svete. Rozhranie <strong>na</strong>stavujesilu, odchýlku a uhol výkopu.Všetci známi hráèi vyzerajú a správajú sa ako v<strong>sk</strong>utoènosti, súaia vo všetkých známych ligách avšetkých hviezdnych národných tímoch celéhosveta. FIFA 2003 vlastní, samozrejme, úplnú licencius viac ako 175 licencovanými názvami – 16 líg, 450tímov a 10 000 hráèov. Súate s 18 <strong>na</strong>jznámejšímieuróp<strong>sk</strong>ymi mustvami. Pocíte atmosféru ve¾kéhozápasu hviezd <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènom štadióne, so <strong>sk</strong>utoènýmivlastnosami a ob¾úbenými pokrikmi.FIFA pokraèuje v zauívanom štýle prezentáciezápasov ako v TV – nové polèasové a koneèné animácieboli kompletne prerobené.Výrobca: EA SportsVydavate¾: EASystém: PCTyp: futbalTermín: 3. štvrrok 2002LOG-US – logus@gamesweb.<strong>sk</strong>12/2002 PC REVUE 109


S O F T W A R ESharewarové okienkoVueScan v7.5Opis: program <strong>na</strong> obsluhu <strong>sk</strong>enerov pre Win95-XP; autor ponúka aj mutáciuprogramu pre operaèný systém MacOS 9/X a LinuxVlastnosti: podpora všetkých USB <strong>sk</strong>enerov zn. Epson, vyše desiatich modelov USB odfirmy Canon, <strong>sk</strong>enerov HP 2100, 2200, 4100, 5200, 5300, 6200, 6300 a 7400,ako aj vybraných USB <strong>sk</strong>enerov zn. Microtek a UMAX; podporované sú všetky<strong>sk</strong>enery SCSI a FireWire od firiem Epson, Canon, HP, Microtek a UMAX, ako ajviaceré <strong>sk</strong>enery USB a SCSI filmov; nie sú podporované <strong>sk</strong>enery vyuívajúcepripojenie cez paralelné rozhranie ani <strong>sk</strong>enery USB, v ktorých je podpora rozhraniaUSB realizovaná interným USB/paralelným konvertorom po autodetekcii typu pripojeného <strong>sk</strong>enera a vo¾be typu <strong>sk</strong>enovaného média(film, fotografia, priesvitka) a typu obrázka (farebná, resp. èiernobiela fotografia,text atï.) je moné <strong>na</strong>stavi farebnú håbku a rozlíšenie <strong>sk</strong>enovania (zvláš<strong>na</strong> úèely preview zobrazenia a <strong>na</strong> samotné <strong>sk</strong>enovanie zvoleného výrezu); <strong>sk</strong>enovanýobrázok je moné otáèa s krokom 90 stupòov, resp. je moné aplikovazrkadlové zobrazenie <strong>sk</strong>enovanej predlohy ve¾kos a posunutie výrezu je moné detegova automaticky alebo sa dádefinova manuálne pomocou myši v rámci preview zobrazenia a aj definíciouvlastných èíselných hodnôt, vyjadrených v mm, cm, palcoch alebo v poète obrazovýchbodov; sú pritom k dispozícii aj pred<strong>na</strong>stavené štandardné rozmery papierov,fotografií, filmových políèok a pod.; rozmery zvoleného výrezu je bez potrebyjeho novej definície moné proporcionálne upravi v rozmedzí ± 20 % program ponúka základné obrazové filtre – obnovu vzh¾adu vyblednutýchmédií, redukciu zr<strong>na</strong> a zvýšenie ostrosti obrázkov; v prípade <strong>sk</strong>enerovs infraèerveným kanálom je moné aktivova funkciu retušovania prachua škrabancov; bohaté sú monosti úpravy farebnosti obrázka, keï je monévyui preddefinované automatické úpravy farebnosti, resp. ich ïalej manuálnemodifikova, prièom dôsledok jednotlivých úprav je moné sledova v reálnomèase (s one<strong>sk</strong>orením spôsobeným spracovaním obrázkov) <strong>na</strong> samotnomobrázku alebo <strong>na</strong> jasovom a RGB histograme; parametre <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> typickomvzorovom obrázku je moné pri dávkovom spracovaní uzamknú <strong>na</strong>pouitie <strong>na</strong> všetkých obrázkoch <strong>sk</strong>enovaný obrázok mono uloi do súboru vo formáte TIFF alebo JPEG,resp. vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni, prièom tieto èinnosti sa dajú automatizova;zaujímavá je monos uloenia originálnych (neupravených) dát <strong>na</strong>èítanýchzo <strong>sk</strong>enera do súboru <strong>na</strong> ich ne<strong>sk</strong>oršie spracovanie bez potreby opätovnéhofyzického <strong>sk</strong>enovania predlohy je moné definova parametre dávkového spracovania pre prípad maticeobrázkov v rámci jedného média, resp. aj pre <strong>sk</strong>enery umoòujúce automatickúvýmenu <strong>sk</strong>enovaných predlôh; mono vytvára aj indexový súbor vo formáteBMP obsahujúci celú sériu náh¾adov <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enované obrázky-ph-Autor: Hamrick Software, USAŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia vytvára obrázky znehodnotené reklamnou podtlaèouCe<strong>na</strong> registrácie: 40 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.hamrick.comDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/vuesca75.exeMidget v3.5Opis: program <strong>na</strong> komponovanie hudby bez pouitia notového písmapre Win95-XPVlastnosti: grafické rozhranie programu umoòuje bez pouitia notového písma vytváramax. 16-hlasné hudobné <strong>sk</strong>ladby obsahujúce viachlasnú melodickú zlokua rytmickú zloku; jednotlivé tóny sú <strong>na</strong> obrazovke interpretované svojímnázvom, oz<strong>na</strong>èením oktávy a ich dåky110 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R E program má vstavaný editor nástrojov s monosou ukladania a spätného<strong>na</strong>èítania vlastných <strong>na</strong>stavení; pri programovaní kadého hlasu (kanála) sadefinuje hudobný nástroj, jeho hlasitos a intenzita vyše dvadsiatich dostupnýchefektov a filtrov; v rámci desiateho kanála je moné vklada aj rytmickúzloku jednotlivé tóny sa definujú pomocou poèítaèovej klávesnice v rozsahu priblinedva a pol oktávy, prièom ich výšku je moné po celých oktávach posúvav rámci definovaného rozsahu; práve ukladaný tón je poèute¾ný poèasstláèania príslušného klávesu, prièom pri jeho zápise je moné v rozsahu1 – 100 individuálne <strong>na</strong>stavi jeho dåku a (oproti globálne pred<strong>na</strong>stavenýmhodnotám všetkých efektov) zmenené hodnoty zvolených efektov vstavaný generátor akordov zjednodušuje vkladanie rôznych typov akordov;je dostupná aj funkcia transpozície tónov a postupné stišovanie zvolenejèasti editovanej <strong>sk</strong>ladby celú doposia¾ <strong>na</strong>programovanú èas <strong>sk</strong>ladby, resp. jej èas od aktuálnejpolohy kurzora po koniec je moné zvoleným tempom a hlasitosou prehrávavstavaným prehrávaèom; pri prehrávaní <strong>sk</strong>ladby je moné niektorénástroje umlèa a poèúva len zvolenú <strong>sk</strong>upinu nástrojov po definícii autora a názvu <strong>sk</strong>ladby je moné <strong>na</strong>programovanú <strong>sk</strong>ladbuuloi do súboru vo vlastnom formáte Midget 3 alebo formáte MIDI; zo súboruv oboch formátoch je potom moné <strong>sk</strong>ladbu aj <strong>na</strong>èíta-ph-Autor: Andrew Greenwood, Silver Blade Software, Ve¾ká BritániaŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má obmedzenú dåku <strong>sk</strong>ladby a nepodporuje prácus formátom MIDICe<strong>na</strong> registrácie: 5 GBPDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.silverblade.co.ukDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/sound/midget35.zipMosaic Creator v2.4Opis: program pre Win95-XP <strong>na</strong> tvorbu mozaikových obrázkov a obrázkovýchgalériíVlastnosti: program umoòuje <strong>na</strong> základe farebnej podobnosti po<strong>sk</strong>lada zdrojovýobrázok z malých obrázkov (buniek), ktorých zbierku musí ma program <strong>na</strong>vstupe k dispozícii (v dostatoènom poète a farebnom sortimente), prièomnieko¾ko zbierok obrázkov je k dispozícii <strong>na</strong> stiahnutie z domov<strong>sk</strong>ej stránkyprogramu <strong>na</strong> vstupe sú podporované grafické formáty BMP, JPG, PNG, TIFF, TGA, PCX,GIF a WMF/EMF; vytvorené mozaikové obrázky mono uklada vo formátochBMP, JPG, TIFF a PNG, resp. ich je moné vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni mozaiky je moné <strong>sk</strong>lada aj z jednofarebných buniek, jedného typu bunky(obrázka) s premenlivým sfarbením, resp. mozaiku je moné len <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èivykreslením definovaného tvaru buniek, ktorý môe by obdånikový, trojuholníkový,šesuholníkový, resp. iného tvaru (puzzle, list a pod.); programobsahuje preddefinovanú súpravu tvarov a verzia Pro obsahuje aj editor <strong>na</strong>tvorbu vlastných tvarov pri <strong>sk</strong>ladaní mozaiky je moné aplikova rôzne varianty náhodnosti výberubuniek, ich kolorovania, mixovania s podkladovým obrázkom a pod.; pri definíciivstupných parametrov pomáha sprievodca ponúkajúci krok po krokujednotlivé dostupné <strong>na</strong>stavenia, parametre je potom moné ïalej ladi prostredníctvompreh¾adného menu systému; proces vytvárania mozaikovéhoobrázka je v reálnom èase zobrazovaný v preview okne, výsledný obrázokmono prezera vstavaným alebo zvoleným externým prehliadaèom ïalšou funkciou programu je tvorba obrázkových galérií vo formáte HTML,vhodných <strong>na</strong> uverejnenie <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ých stránkach; indexový súbor tvoríobrázok zloený z náh¾adov <strong>na</strong> všetky pouité obrázky, prièom je k dispozíciive¾ké mnostvo preddefinovaných grafických vzh¾adov, <strong>na</strong>pr. v tvare filmu,puzzle, obrazov v ráme a pod.; kliknutím <strong>na</strong> zvolený náh¾ad sa zobrazí obrázokv úplnej ve¾kosti, prièom v prezeraní galérie je moné ïalej postupovapomocou tlaèidiel <strong>na</strong> posun vpred a vzad, resp. <strong>na</strong> zaèiatok (koniec) galérie a<strong>na</strong> návrat k indexovému obrázku; k jednotlivým obrázkom galérie je monépridáva komentár-ph-Autor: Andrej Olej, SRŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 29 USD za verziu Lite (obmedzená ve¾kos obrázka) alebo 99 USDza verziu PRODomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.aolej.comDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/mc24.zip12/2002 PC REVUE 111


S O F T W A R EDomáce hospodárstvo v2.1Opis: program <strong>na</strong> evidenciu príjmov a výdavkov v domácnostipre Win95-2000Vlastnosti: po prvom spustení programu je k dispozícii vzorový profil, ktorý slúi <strong>na</strong>ilustráciu funkcií programu; je moné ïalej pridáva jeden a viac vlastnýchprofilov (jednotlivých èlenov domácnosti), prièom prístup k vkladaniu, resp.editovaniu príslušných poloiek v rámci daného profilu sa dá chráni heslomAutor: Peter Hlavaèka, SRŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má limitovaný poèet záz<strong>na</strong>movCe<strong>na</strong> registrácie: 200 Sk + DPHRegistrácia: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.bestweb.szm.<strong>sk</strong>/mojeprogramy.htmDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/dh.zip (bez inštalátora)ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/dh_inst.zip (s inštalátorom)AntaresV tomto prípade ide o ve¾mi pekne spracovaný prehliadaè a jednoduchý katalogizérobrázkov. Jeho výhodou je ve¾mi jednoduché ovládanie, ktoré zvládnetedoslova v priebehu nieko¾kých sekúnd. Druhá výhoda, ktorú program prináša,je jeho schopnos spravova ve¾ké mnostvá fotografií a obrázkov, a tobez akéhoko¾vek spomalenia èinnosti. Editaèné monosti sú takpovediac nulové,<strong>na</strong> druhej strane však prezeranie ve¾kej série fotografií nikdy nebolo lepšímzáitkom ako práve pri Antares. Tento softvér toti obrázky nielen ble<strong>sk</strong>ovo<strong>na</strong>èíta, ale <strong>na</strong>vyše je jeho ovládanie pri reime <strong>na</strong> celú obrazovku riešené takkomfortne a prirodzene, e vás to a prekvapí. Ak teda máte <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u nieko¾kostoviek alebo dokonca ešte viac obrázkov a potrebujete výkonný program,ktorý vám zobrazí náh¾ady a v prípade potreby aj celý obrázok, vy<strong>sk</strong>úšajteAntares. Mimochodom, podporuje tieto formáty súborov: BMP, EPS, FPX, GIF,ICO, JPEG, PCD, PCX, PNG, PSD, TIFF a TGA.-mt-Meno: AntaresVe¾kos: 2350 KBDownload: http://base2base.virtualave.netLicencia: shareware záz<strong>na</strong>my o príjmoch a výdavkoch sú rozdelené do 6 hlavných kategórií:bené príjmy (výdavky), odloené príjmy (výdavky) a príjmové (výdavkové)pohyby <strong>na</strong> bankovom úète; v rámci hlavných kategórií je moné vytváraa vymazáva vlastné podkategórie (niektoré <strong>na</strong>jbenejšie sú u preddefinované) program umoòuje preh¾adné zadávanie záz<strong>na</strong>mov v rámci zvolenej hlavnejkategórie a jej podkategórie; kadý záz<strong>na</strong>m obsahuje okrem informácieo dátume a fi<strong>na</strong>nènej sume aj volite¾ný opis príslušnej poloky; je monépresúva zvolenú peòanú sumu z jednej hlavnej kategórie do druhej funkcia zobrazovania fi<strong>na</strong>nèného stavu po<strong>sk</strong>ytuje informáciu o aktuálnomfi<strong>na</strong>nènom stave daného pouívate¾a; zaujímavá je funkcia zobrazenia sumy,ktorú ešte treba ušetri <strong>na</strong> dosiahnutie zvolenej cie¾ovej sumy (<strong>na</strong> nákupnieèoho); zobrazuje sa aj zi<strong>sk</strong> (strata) vo výhrach; všetky fi<strong>na</strong>nèné pohyby,ako aj výpis stavu vo všetkých kategóriách, resp. podkategóriách je monéexportova do textového súboru alebo vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni funkcia štatistického zobrazovania údajov umoòuje zobrazi graf èasovéhovývoja fi<strong>na</strong>nèného stavu v jednotlivých hlavných kategóriách, resp. podielovýdiagram znázoròujúci štruktúru príjmov a výdavkov vo zvolenej hlavnej kategórii(teda podiel definovaných podkategórií <strong>na</strong> výslednej sume)-ph-112 PC REVUE 12/2002


AxCryptAj keï v tomto èísle sme u predstavili jeden ve¾mi dobrýšifrovací program, ktorý nesie názov Wincrypt, predsa lenby som vám rád opísal ešte jednu kompaktnú utilitu,ktorá má rov<strong>na</strong>kú funkciu. AxCrypt je ve¾mi malý program,ktorý sa po <strong>na</strong>inštalovaní automaticky <strong>na</strong>hráva dopamäte. Nemá vlastné pracovné prostredie, program fungujez kontextového menu. V òom môete <strong>na</strong> elanomsúbore vybra z ponuky AxCrypt, aby sa dané údaje zašifrovali,èo sa vykoná okamite, staèí, aby ste zadali heslo.Súbor sa tak <strong>na</strong>hradínovým, šifrovaným,ktorý má príponu *.AXX. Ten je potom moné rov<strong>na</strong>kýmspôsobom aj rozšifrova, staèí poz<strong>na</strong> správne heslo.O ochranu sa stará 128-bitový algoritmus AES, ktorý bymal <strong>na</strong> bené pouívanie bez problémov staèi. Ove¾a viacvšak poteší fakt, e program nezaberá <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u ve¾a miesta,dokonca je open source, èie ak budete ve¾mi chcie,môete si ho prispôsobi.-mt-Meno: AxCryptVe¾kos: 225 KBDownload: http://axcrypt.sourceforge.netLicencia: freewareBadCopy ProAj pri <strong>na</strong>jväèšej opatrnosti sa stane, e z èasu <strong>na</strong> èas saniektoré dátové médiá poškodia. Èo však robi, ak sú dáta,ktoré sú <strong>na</strong> nich obsiahnuté, príliš dôleité? Utilita Bad-Copy Pro je tu práve <strong>na</strong> tento úèel, dokáe toti z poškodenýchmédií vytiahnu maximálne mnostvo dát. Podporujepritom všetky formáty di<strong>sk</strong>iet, ako aj CD di<strong>sk</strong>ov,problémom však nie sú ani iné typy médií, staèí lenvybra. Druhou výhodou je absolút<strong>na</strong> jednoduchos práces programom. Všetko prebieha v piatich krokoch, v ktorýchpostupne vyberiete médium, súbory, rýchlos èítaniaa potom u len èakáte. Následne si môete prezrie, èoprogram dokázal zachráni a uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>. Je to <strong>sk</strong>utoènejednoduché, preto nemusíte hneï podlieha panike, aksa <strong>na</strong> cédeèku alebo di<strong>sk</strong>ete objaví chyba. Skúste to <strong>na</strong>jprvs BadCopy Pro.-mt-Meno: BadCopy ProVe¾kos: 702 KBDownload: <strong>www</strong>.jufsoft.comLicencia: sharewareDe<strong>sk</strong>top SpectatorAj v tomto prípade ide o ve¾mi jednoduchú, ale pomerneuitoènú utilitu. Vïaka nej si toti môete <strong>na</strong> pracovnejploche vytvori ešte tri ïalšie de<strong>sk</strong>topy, a tak zí<strong>sk</strong>atespolu a štyri pracovné plochy. Takáto monos sa vámniekedy <strong>sk</strong>utoènemôe zís a právevtedy je dobré pouitento program.Na rozdielod iných, komplexnejšíchriešenítu nenájdetenijaké prebytoèné<strong>na</strong>stavenia alebofunkcie. De<strong>sk</strong>topSpectator sajednoducho spustí,beí <strong>na</strong> paneliúloh a cez klávesové <strong>sk</strong>ratky alebo kontextové menu ponúkaprepí<strong>na</strong>nie medzi jednotlivými de<strong>sk</strong>topmi. Je to <strong>sk</strong>utoèneuitoèné riešenie, a ak aj vy h¾adáte malú utilitku <strong>na</strong>vytvorenie virtuálnych de<strong>sk</strong>topov, ste tu správne. -mt-Meno: De<strong>sk</strong>top SpectatorVe¾kos: 351 KBDownload: <strong>www</strong>.refog.comLicencia: sharewareOptiIntegratorOptiIntegrator je ve¾mi komplexný program, ktorý sa <strong>sk</strong>ladáz nieko¾kých èiastkových utilít. Ich hlavným cie¾om jezvýši výkon systému Windows a zlepši monosti pouívate¾a<strong>na</strong> ovládaní systému. Jednotlivé èiastkové utility<strong>na</strong>príklad sprístupnia niektoré dôleité systémové funkciedo jedného kontextového menu, umiestneného <strong>na</strong> paneliúloh, èi zobrazia zoz<strong>na</strong>m všetkých aplikácií, ktoré saautomaticky spúšajú pri štarte Windows, spolu smonosou ich editovania. Okrem toho ešte OptiIntegratorpo<strong>sk</strong>ytuje monos necha prejs poèítaè meranímvýkonnosti, aby sa správne urèili <strong>na</strong>stavenia pre swapovacípriestor, ako aj pre cache. Takto struène sa všetkyfunkcie programu opísa nedajú, mali by ste ho všakvy<strong>sk</strong>úša, nájdete v òom <strong>sk</strong>utoène všetko, èo je pre benéhopouívate¾a, ktorý sa chce zapodieva údrbou a lepšoukontrolou systému, potrebné.-mt-Meno: OptiIntegratorVe¾kos: 2172 KBDownload: <strong>www</strong>.sinesoft.netLicencia: shareware


S O F T W A R Eneelané veci. Takto máte <strong>na</strong> jednej strane postarané o to, aby vás otravnépopup okná z týchto adries viac nezaaovali, a <strong>na</strong> druhej strane máte istotu,e ak sú niektoré okná pre vás <strong>sk</strong>utoène dôleité, nebude ich program automatickyzatvára.-mt-Meno: STOPzillaVe¾kos: 6092 KBDownload: <strong>www</strong>.stopzilla.comLicencia: sharewareSuperZipWinZip nie je jediný komprimaèný program <strong>na</strong> svete a okrem neho, samozrejme,existuje dostatok kvalitných alter<strong>na</strong>tívnych riešení. Jedným z nich jeSuperZip, ktorý sa svojím vzh¾adom <strong>na</strong> WinZip z<strong>na</strong>ène podobá. Aj funkcie súPowerControlNeviem ako vy, ale ja si rád vypoèujem pred spaním nieko¾ko MP3 <strong>sk</strong>ladieb,potom sa mi však nechce vstáva, aby som vypol poèítaè. Preto som si <strong>na</strong>šielutilitu PowerControl, ktorá túto vec dokáe spravi za mòa. PowerControl jevlastne taký malý ma<strong>na</strong>ér toho, kedy sa má váš poèítaè vypnú. Všetky <strong>na</strong>stavenia,ktoré je <strong>na</strong> to potrebné vyko<strong>na</strong>, sú zadelené do nieko¾kých krokov, ktorýmipostupne prejdete. Prvotne si vytvoríte nový projekt, potom vyberiete, èichcete, aby sa systém vypol, reštartoval, uspal, hibernoval èi len odhlásil zavás. Následne môete vybra podmienku, za akej sa tak má sta – v urèitý èas,po stanovenom èase chodu alebo po <strong>sk</strong>onèení programu. Ak chcete, môete vpredposlednom kroku vybra aj okolité poèítaèe, ktorých sa to má týka, a tak<strong>na</strong>príklad môete vypnú celú sie. Následne u len potvrdíte a všetko je hotové.Výhodou je, e si môete vytvori nieko¾ko profilov a potom u len aktivova ten,ktorý vám aktuálne <strong>na</strong>jviac vyhovuje.-mt-Meno: PowerControlVe¾kos: 1550 KBDownload: <strong>www</strong>.onlimemedia.comLicencia: sharewareSTOPzillaNajhoršie, èo sa vámpri surfovaní internetommôe sta, jezáplava popup okien.Tie nielene brzdiaváš systém, ale ichobsah <strong>na</strong>vyše zaa-uje vašu linku, a taksa spoma¾uje celé vašesurfovanie. STOPzillaje malá utilita,ktorá sa ve¾mi decentnepostará o to, abybolo kadé popup okno bezpeène eliminované, a to ešte prv, ne sa stihne otvori.Ve¾mi dobre je riešené rozpoznávanie nových popup okien cez tzv. Blacklist èie èiernu listinu. Do nej zadávate adresy serverov, ktoré vám púšajúpri oboch aplikáciách zhruba rov<strong>na</strong>ké, aj SuperZip dokáe extrahova a komprimovasúbory, rozde¾ova ich <strong>na</strong> menšie v prípade kopírovania <strong>na</strong> prenosnémédiá. Èo sa týka miery kompresie, sú <strong>na</strong> tom pri rôznych typoch dát obaprogramy zhruba rov<strong>na</strong>ko, èie nespravíte chybu, ak si vyberiete práve Super-Zip. Pri komprimaèných nástrojoch a utilitách nájdete dnes len ve¾mi máloodlišností, a preto ak chcete program, ktorý je ako WinZip, <strong>sk</strong>úste práve SuperZip.-mt-Meno: SuperZipVe¾kos: 803 KBDownload: <strong>www</strong>.integsoft.comLicencia: sharewareAutori: Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Martin TuroòAVIRRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny w w w . a v i r . s k114 PC REVUE 12/2002


S O F T W A R EWincrypt Šifrovanie také jednoduché ako komprimovanie súborovV dnešnej dobe u celkom isto niktonepochybuje o tom, e zasiela nechránenédôverné dokumenty po interneteje vyslovený ri<strong>sk</strong>. Dáta, <strong>na</strong> ktorýchnám záleí, by sme mali do sveta internetuvypusti v kryptovanej podobe,iba tak môeme ma istotu, e sa dostanúlen k tomu, komu sú urèené.Dôleité je však nájs taký program,ktorý by šifrovanie dokumentovèi iných súborov vykonával tak jednoducho,aby bol vhodný aj <strong>na</strong> kadodennépouívanie priemernými pouívate¾miinternetu. A práve taký softvérsa k nám do redakcie dostal, volása Wincrypt.Jeho inštalácia je ve¾mi jednoducháa rýchla, po jej dokonèení a po vyko<strong>na</strong>níobligátnej registraènej procedúrys ním môete zaèa pracova bezpotreby reštartovania systému. Prvé,èo vás milo prekvapí, je jednoduchosovládacieho prostredia Wincryptu.Vizuálne je rozdelené do troch èastí,v ktorých potom prebiehajú jednotlivékroky šifrovania. V hornej èasti vyberieteponuku Encrypt, prípadneDecrypt, pod¾a toho, èi chcete, aby sasúbory šifrovali, alebo <strong>na</strong>opak, aby sau chránené súbory previedli do normálnejpodoby.Ïalší postup pri prvom výbere jeve¾mi jednoduchý. V stromovej štruktúrevášho di<strong>sk</strong>u, ktorú nájdete v ¾avejèasti ok<strong>na</strong> programu, sa presuniete<strong>na</strong> ten adresár, kde sa <strong>na</strong>chádzajúsúbory urèené <strong>na</strong> šifrovanie. Z obsahuadresára potom v pravej èasti obrazovkypovyberáte tie konkrétnesúbory, ktoré potrebujete (<strong>na</strong>príkladaj pomocou drag&drop), ich poèet nieje nijako obmedzený. Následne staèíu len zada vybrané heslo, potvrdi avykoná sa šifrovanie. Jeho výhodou jeaj fakt, e Wincrypt súbory súèasnekomprimuje, a teda ak ich budete posiela<strong>na</strong>príklad ako prílohu e-mailu,nebudú zabera zbytoène ve¾a miesta.Postup pri dešifrovaní súborov jepotom takmer identický, staèí súborvybra, zada v dialógovom okne hesloa o chví¾u môete pristupova k pôvodnýmsúborom. Ak osoba, ktorejsúbory v chránenej podobe posielate,nemá v systéme <strong>na</strong>inštalovaný Wincrypt,nie je to problém. Program totiumoòuje vytvára aj samorozba-¾ovacie šifrované súbory, ktoré otvoríte(samozrejme, len ak viete heslo)<strong>na</strong> akomko¾vek systéme. Jediným rozdielomje, e pri takomto postupe nemôuby šifrované súboryaj komprimované.S programom som bolpoèas jeho pouívania<strong>sk</strong>utoène maximálne spokojný.Nielene sa jednoduchoovláda, ale <strong>na</strong>vyšepo<strong>sk</strong>ytuje dostatoènúochranu vïaka tomu,e pouíva ve¾mi silný256-bitový algoritmusAES Rijndael. K ovládaniuprogramu treba eštedoplni, e všetky funkcie <strong>na</strong> šifrovaniesú dostupné aj cez kontextovémenu pri oz<strong>na</strong>èených súboroch, takepracova s programom môete aj takýmtospôsobom. A pracova s nímby ste urèite mali, nezaberie vám tove¾a èasu a miera ochrany vašich dátposielaných internetom sa rapídnezvýši.Hodnotenie:☺ Silný šifrovací algoritmus☺ Jednoduché ovládanie☺ KomprimáciaWWW: <strong>www</strong>.wincrypt.comCe<strong>na</strong>: asi 2000 Sk s DPHMartin Turoò12/2002 PC REVUE 115


L I N U X W A R ELinuxWareZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 7. èasPevne verím, e sa vám grafické prostredie Linuxu páèi. Aj keï ste mono nepochopiliv predošlej èasti všetko, nezúfajte, objasní sa vám to ne<strong>sk</strong>ôr.Takáto situácia v Linuxe <strong>na</strong>stane èasto. Nie všetkým informáciám porozumieme<strong>na</strong> prvýkrát. Je to z dôvodu, e Linux je u dnes ve¾mi zloitý komplexinformácií a <strong>sk</strong>utoène nie je moné ich zoradi do chronologického sledu a vysvet¾ovapostupne. Preto niektoré informácie berme ako fakt – je to takto atakto a hotovo! My sa k nim budeme ne<strong>sk</strong>ôr vraca, ale u <strong>na</strong> inej vedomostnejúrovni a vtedy pochopíme tú pravú podstatu, preèo to tak je.Tentoraz trochu odboèíme od grafického prostredia, aj keï nie tak úplne.Musíme si poveda nieèo o programoch, ich distribúcii a inštalácii. Sami mihovoríte, e to potrebujete, lebo chcete <strong>na</strong>inštalova alebo doinštalova niektorýprogram a neviete, ako <strong>na</strong> to.Parameter OpiscVytvorí archívny balíkfnázov súboru alebo adresára, ktorý má archivovavvypisuje, èo práve vykonávawpri kadom súbore sa spyta, èi ho chceme archivova, alebo nietvypíše obsah archívuxrozbalí „starovaný“ archívz<strong>sk</strong>omprimuje daný tar archívTab. 1Poznámka: Vïaka za vaše maily s otázkami a návrhmi. Aspoò mám spätnú väzbu,èo potrebujete objasni, èomu ste neporozumeli alebo èo by ste potrebovali v Linuxedosiahnu. Takto sami tvoríte obsah tohto seriálu. Preto pokojne mailujte <strong>na</strong> mojuadresu.TYPY SÚBOROV. Linuxová distribúcia – tak ako kadý iný operaèný systém –je len urèitá èiastka funkèných programov a súborov. Aj keï sú v dnešnej dobedistribúcie ve¾mi rozsiahle a obsahujú tisíce programov, nie vdy je v nich práveten, ktorý <strong>na</strong>jviac potrebujeme. Vtedy musíme siahnu po programe mimodistribúcie. Môeme ho nájs <strong>na</strong> internete, niektorom cédeèku alebo si ho jednoduchoprinesieme od kamaráta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete èi di<strong>sk</strong>u.(Podobná situácia <strong>na</strong>stane, ak sme z dôvodu malého di<strong>sk</strong>u inštalovali lenodporúèaný rozsah distribúcie a zrazu potrebujeme niektorý program z inštalaènéhocédeèka.)TYPY PROGRAMOV. Programy, ktoré si chceme <strong>na</strong>inštalova a pouíva, samôu <strong>na</strong> rozdiel od iných komerèných operaèných systémov distribuovanieko¾kými spôsobmi, a to ako: zdrojové texty, z ktorých zí<strong>sk</strong>ame program následnou kompiláciou u preloené – <strong>sk</strong>ompilované kódyVšetky programy v Linuxe, èi u ako zdrojové texty, alebo <strong>sk</strong>ompilované, sadistribuujú v akejsi <strong>sk</strong>upine súborov. Takejto <strong>sk</strong>upine hovoríme balík – package(èítaj pekid). Naozaj je to jeden súbor – balík, ktorý obsahuje zabalené všetkypríslušné súbory <strong>na</strong> èinnos toho-ktorého programu.Aby sme vedeli takýto balík správne <strong>na</strong>inštalova, musíme sa <strong>na</strong>jprv oboznámis tým, ako sa takýto balík tvorí a rozba¾uje.Balíky môu by troch typov: archivované archivátorom tar <strong>sk</strong>omprimované vytvorené špeciálnym programom rpmTyp konkrétneho balíka poznáme pod¾a prípony súboru. Ak niekde nájdemeprogram <strong>na</strong>pr. pokus.tar, hneï budeme vedie, e ide o balík typu tar. Ak zbadámesúbor wembin-0.85-1.rpm, je jasné, e ide o balík typu rpm.TAR. tar je <strong>na</strong>jstarší typ archivaèného programu v Unixe. Stadia¾ bol pre kompatibilituprenesený do Linuxu. S jeho pomocou môeme vytvára archívnysúbor, teda taký súbor, ktorý môe v sebe obsahova ve¾a ïalších súborov apodadresárov. Jeho <strong>na</strong>jdôleitejšou úlohou je archivova programy vrátaneatribútov súborov, teda pravidiel prístupu a vlastníctva! Naopak, jeho nedostatkomje, e síce archivuje, ale nekomprimuje. Ak zabalíme do jedného súborupokus pä jednotlivých súborov subor1, subor2, subor3, subor4 a subor5, kadýs ve¾kosou 1 MB, dostaneme výsledný súbor pokus.tar s kapacitou 5 MB a eštepár bajtov <strong>na</strong>vrch pre hlavièku súboru.A ako sa s balíkovaèom tar pracuje?Pre názornos si vytvorme tieto cvièné adresáre a súbory touto postupnos-ou príkazov:[root@rubin /root] # mkdir pokus[root@rubin /pokus] # cd pokus[root@rubin /pokus] # touch subor1 subor2 subor3[root@rubin /pokus] # mkdir pokus2[root@rubin /pokus2] # touch subor21 subor22 subor23[root@rubin /pokus2] # cd[root@rubin /root] # tree pokusPrvé dva príkazy u poznáme. Prvým vytvoríme adresár s názvom pokus,druhým príkazom vstúpime do tohto adresára.Tretí príkaz je pre nás nový: touch (èítaj „taè“ – z angl. dotkni sa) vytvoríprázdny súbor s menom pod¾a parametrov. Môe ís o jeden èi viac súborov. V<strong>na</strong>šom prípade tento príkaz vytvorí tri nové súbory s me<strong>na</strong>mi subor1, subor2 asubor3, a to v <strong>na</strong>stavenom podadresári pokus. V tomto adresári ïalším príkazomvytvoríme nový adresár pokus2 a následným príkazom touch vytvorímeïalšie nové a prázdne súbory subor21, subor22 a subor23.Príkazom cd sa vrátime ho hlavného adresára, teda v tomto prípade do adresára/root.Ale èo je to za príkaz tree?tree (èítaj „trí“ – z angl. strom) vykreslí stromovú štruktúru daného adresára.Ak teda zadáme príkaz:[root@rubin /root] # tree pokus<strong>na</strong> obrazovke sa objaví stromová štruktúra adresára pokus (výpis è. 1):pokus|−− pokus2| |−− subor21| |−− subor22| `−− subor23|−− subor1|−− subor2`−− subor31 directory, 6 files(Buïme si vedomí, e ide iba o demonštraèný príklad.)Teraz z tejto adresárovej štruktúry vytvoríme balík pomocou príkazu tar. Príkaztar má (tak ako všetko v Linuxe ... moja ob¾úbená veta!) ve¾ké mnostvo ovládacíchparametrov. Nám zatia¾ staèí poz<strong>na</strong> iba tie <strong>na</strong>jdôleitejšie, uvedené vtabu¾ke è. 1.VYTVORENIE ARCHÍVU TAR. Teraz vytvoríme balík s názvom archiv1.tar,ktorý bude obsahova adresár pokus vrátane príslušných súborov a podadresárov.Pouijeme parametre c a f:[root@rubin /root] # tar cf archiv1.tar pokusPri tejto operácii zostanú pôvodné súbory a adresáre nedotknuté.Èi sa spomí<strong>na</strong>ný balík <strong>na</strong>ozaj vytvoril, môeme sa presvedèi príkazom:[root@rubin /root] # ls −la a*(a* spôsobí výpis iba tých súborov, ktorých meno sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> písmeno a) adostaneme výpis è. 2:−rw−r−−r−− 1 root root 1181 øíj 13 16:13 a<strong>na</strong>conda−ks.cfg−rw−r−−r−− 1 root root 10240 øíj 27 13:51 archiv1.tarAk máme pocit, e nevieme, èo v danom okamihu príkaz tar vykonáva, zabezpeèímevýpis jeho èinnosti <strong>na</strong> obrazovku parametrom v takto (výpis è. 3):[root@rubin /root] # tar cvf archiv1.tar pokuspokus/pokus/subor1pokus/subor2pokus/subor3pokus/pokus2/116 PC REVUE 12/2002


L I N U X W A R Epokus/pokus2/subor21pokus/pokus2/subor22pokus/pokus2/subor23Príkaz tar teraz vypisuje názvy všetkých súborov a podadresárov, ktoré doarchívu pridáva.Nie vdy chceme do archívu prida všetky súbory, ktoré daný adresár obsahuje.Pouitím vo¾by w zabezpeèíme, e sa príkaz tar vdy spýta, èi chcemeurèitý súbor do archívu prida, alebo nie. Potvrdením y súbor pridáme, stlaèenímn (+ enter) súbor vynecháme (výpis è. 4):[root@rubin /root] # tar cwf archiv2.tar pokusadd pokus?yadd pokus/subor1?<strong>na</strong>dd pokus/subor2?yadd pokus/subor3?<strong>na</strong>dd pokus/pokus2?yadd pokus/pokus2/subor21?<strong>na</strong>dd pokus/pokus2/subor22?yadd pokus/pokus2/subor23?nZ pedagogických dôvodov sme vytvorili nový archív s názvom archiv2.tar.Sme si však istí, e sme do balíka archiv2.tar pridali to, èo sme potrebovali?Presvedèíme sa pomocou parametra t (výpis è. 5):[root@rubin /root] # tar tf archiv2.tarpokus/pokus/subor2pokus/pokus2/pokus/pokus2/subor22Poznámka: V prípade príkazu tar existuje jed<strong>na</strong> zvláštnos – nepoaduje pred písme<strong>na</strong>miparametrov z<strong>na</strong>mienko mínus ( – ).Toto platí iba v Linuxe. Na ostatných un*xový strojoch pomlèku zadávame! A eštejed<strong>na</strong> drobnos – parameter f musí by uvedený vdy ako posledný!ROZBA¼OVANIE ARCHÍVU TAR. Viac ako archivovanie súborov budeme (aspoòv zaèiatkoch) pouíva rozba¾ovanie archívov – èi u zí<strong>sk</strong>aných z internetu,alebo inde.Na rozba¾ovanie slúi parameter x. No a aby sme videli, èo sa deje, pouijemeparameter v a nesmieme zabudnú <strong>na</strong> parameter f, aby sme príkazutar mohli urèi, ktorý súbor má poui – výpis è. 6:[root@rubin /root] # tar xvf archiv1.tarpokus/pokus/subor1pokus/subor2pokus/subor3pokus/pokus2/pokus/pokus2/subor21pokus/pokus2/subor22pokus/pokus2/subor23Obdobným spôsobom môeme poui parameter w, ktorý sa spýta, èi chcemekonkrétny súbor z archívu vybra, alebo nie.KOMPRIMÁCIA ARCHÍVU. Ako sme u spomenuli, klasický tar súbory ibaarchivuje, teda z mnohých súborov vytvorí iba jeden, s ktorým sa podstatnejednoduchšie <strong>na</strong>rába.Je zrejmé, e z dôvodu úspory miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u alebo èasu pri sahovaní súborovpo sieti je efektívnejšie pouíva <strong>sk</strong>omprimované balíky.Tak ako prostredie DOS/Windows pouíva komprimaèné programy typupak, arj alebo zip, aj Linux pouíva obdobné techniky.Parameter Opis−izabezpeèí inštaláciu balíka−Uaktualizuje u <strong>na</strong>inštalovaný balík novou verziou−qzistí verziu balíka−qlzistí obsah balíka−qivypíše ve¾mi podrobné informácie o programe balíka−qfzistí, ku ktorému balíku patrí ten−ktorý súbor−−force spôsobí násilnú inštaláciu, aj keï program rpm poukazuje <strong>na</strong> moné problémy –pouívajte s rozvahou!−hz<strong>na</strong>kmi # <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje priebeh inštalácie−−percent vypíše v percentách, aká èas je u <strong>na</strong>inštalovaná−−nodeps príkaz rpm nebude zisova závislos od iných programov alebo súborov−qa vypíše všetky <strong>na</strong>inštalované balíky v <strong>na</strong>šom systéme−−test táto vo¾ba nerobí <strong>sk</strong>utoènú inštaláciu, iba kontroluje, èi by inštalácia prebehlakorektne; prípadné problémy vypíše <strong>na</strong> obrazovku−vvypisuje, aká èinnos sa práve vykonávaTab. 2V dávnejších zaèiatkoch Linuxu sa <strong>na</strong> „zipovanie“ starovaných archívov pouívaliprogramy gzip a gunzip. (Nezamieòajme s windowsovým ZIP-om! Pouívapodobné techniky, ale s iným algoritmom.) Len pre <strong>na</strong>šu informáciu uvediemepríklad zazipovania nášho balíka archiv1.tar:[root@rubin /root] # gzip −9 archiv1.tarPríkaz gzip vezme súbor archiv1.tar, <strong>sk</strong>omprimuje ho a <strong>na</strong>hradí ho novýmsúborom s názvom archiv1.tar.gz.(Keï hovoríme, e ho <strong>na</strong>hradí, uvedomme si, e pôvodný súbor archiv1.tar sazmae a <strong>na</strong>miesto neho sa objaví nový súbor archiv1.tar.gz.)Èíslica 9 urèuje, e program má poui <strong>na</strong>jväèší moný kompresný pomer, ajkeï <strong>na</strong> úkor èasu.Ak chceme takýto súbor dekomprimova, pouijeme príkaz:[root@rubin /root] # gzip −d archiv1.tar.gz12/2002 PC REVUE 117


L I N U X W A R EDnes u môeme <strong>na</strong> komprimáciu súborov poui priamo príkaz tar. Staèí,ak pouijeme parameter z, a program sám vykoná <strong>na</strong>jprv archiváciu a následnekomprimáciu iadaných súborov:[root@rubin /root] # tar czf archiv1.tar.gz pokusa <strong>na</strong>opak, <strong>na</strong> súèasnú dekomprimáciu a následnú dearchiváciu pouijeme príkaz:[root@rubin /root] # tar xzf archiv1.tar.gzVýhodou je, e sa iadny súbor nezmae, take keï pouijeme príkaz ls -laa*, dostaneme výpis è. 7:−rw−r−−r−− 1 root root 1181 øíj 13 16:13 a<strong>na</strong>conda−ks.cfg−rw−r−−r−− 1 root root 10240 øíj 27 13:51 archiv1.tar−rw−r−−r−− 1 root root 226 øíj 27 13:53 archiv1.tar.gz−rw−r−−r−− 1 root root 10240 øíj 27 13:38 archiv2.tarVšimnime si tú <strong>na</strong>jdôleitejšiu vec – zmenu ve¾kosti balíka archiv1.tar a archiv1.tar.gz!Dobré, nie?Poznámka: Niekedy môeme nájs súbor s príponou tgz. Tá <strong>na</strong>hrádza dvojpríponutar.gz a pracujeme s òou rov<strong>na</strong>kým spôsobom!V poslednom èase sa zaèí<strong>na</strong> pouíva nová, silnejšia komprimaèná metóda, oz<strong>na</strong>èovanáako bzip2. Takto <strong>sk</strong>omprimované súbory spoznáme pod¾a prípony .bz2.Na prácu s touto komprimaènou metódou môeme poui program bzip2.Postup je v zásade rov<strong>na</strong>ký ako pri programe gzip.Takisto môeme poui aj <strong>na</strong>jnovšie verzie programu tar s pouitím parametraI <strong>na</strong>miesto z.Èi práve <strong>na</strong>ša verzia taru pozná tento parameter, zistíme... no, ako???Predsa v manuálových stránkach! (Naozaj len <strong>na</strong> zopakovanie – man tar.).RPMRPM – RedHat Package Ma<strong>na</strong>ger = ma<strong>na</strong>ér balíkov RedHat – je nástroj <strong>na</strong> kompletnúsprávu inštalaèných programových balíkov vrátane inštalovania a odinštalovania.Ako názov hovorí, bol vytvorený firmou RedHat. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e zdrojovékódy tohto systému sú free, pouívajú ho aj tie distribúcie, ktoré vyšli z Red-Hat Linuxu, ako SuSE, Mandrake alebo Caldera, ale aj iné, <strong>na</strong>príklad Solaris a IRIX!Súbory vytvorené touto metódou spoznáme pod¾a typickej prípony .rpm.ÈO RPM DOKÁE. Na rozdiel od tar a tgz balíkov, ktoré dokáu súbory ibaarchivova a komprimova, RPM systém toho dokáe viac: archivuje súbory a adresáre programu do jedného balíka komprimuje jeho ve¾kos pri inštalácii rozbalí súbory do presne stanovených adresárov dokáe zisti, èi u je v systéme takýto balík (programov) inštalovaný ak existuje staršia verzia balíka, upgraduje ju <strong>na</strong> novšiu nesie so sebou pred<strong>na</strong>stavené alebo vzorové konfiguraèné súbory danéhoprogramu a príslušnú dokumentáciu vie vytvori príslušné <strong>sk</strong>ripty, aby sa program automaticky spúšal prištarte Linuxu konfiguraèné programy staršej verzie zachováva, aby sme ich nemuseliznova prácne vytvára zisuje závislosti (nebojte sa! nie od alkoholu, automatov èi poèítaèovýchhier); dokáe zisti, aké pomocné súbory alebo kninice inštalovanýprogram poaduje, a upozorní nás <strong>na</strong> to dokáe inštalovaný súbor zároveò spusti dokáe korektne balík odinštalova zo systému bez násilného zásahu; vieodstráni nepotrebné súbory eviduje inštalované balíky vo vlastnej databázeMy isto budeme v <strong>na</strong>šich zaèiatkoch vyuíva monos, e sa v RPM distribuujúu predkompilované programy. Ale – tak ako všetko v Linuxe – môemezí<strong>sk</strong>a aj zdrojové kódy iadaného programu a vyko<strong>na</strong> kompiláciu sami.Zdrojové kódy programu sa v systéme RPM spravidla oz<strong>na</strong>èujú príponou.src.rpm.Teraz ešte nemáme dostatoèné informácie <strong>na</strong> vlastnú kompiláciu programovzo zdrojových kódov, a tak budeme vyuíva u predkompilované balíky.Skompilovaný softvér, ktorý existuje v podobe RPM, má vo väèšine prípadoviba implicitné <strong>na</strong>stavenia. Tie sú však spravidla prijate¾né.POUITIE RPM. Najdôleitejšie parametre – vo¾by, ktorými ovládame príkazrpm, sú v tabu¾ke è. 2.Poznámka: V Linuxe sa pouívajú dva druhy zápisu parametrov – <strong>sk</strong>rátený, oz<strong>na</strong>èenýiba jedným písmenom, alebo úplný, oz<strong>na</strong>èený jedným alebo nieko¾kými slovami,ktoré celkom zrozumite¾ne charakterizujú úlohu.Zapamätajme si!Jednopísmenové parametre sa uvádzajú jednou pomlèkou, <strong>na</strong>pr. rpm -i.Ak chceme poui viac jednopísmenových parametrov, môeme ich zdrui auvies iba jednou pomlèkou (mínusom), <strong>na</strong>pr.: rpm -qlp.Môeme ich zapisova aj jednotlivo, oddelené medzerami, <strong>na</strong>pr. rpm -q -l -p (alenerobí sa to).„Plnovýz<strong>na</strong>mové“ parametre sa uvádzajú dvoma pomlèkami, <strong>na</strong>pr. rpm --force.Ak chceme zdrui viac takýchto parametrov, zapisujeme ich za sebou, oddelenémedzerou, <strong>na</strong>pr. rpm --percent --test.Ve¾mi èasto má ten istý parameter obidva varianty zápisu, teda -v, ale aj --verbose.Ale nie vdy!!! Preto sa v prípade nejasností pozrite do manuálových stránok!Zdruenie niektorých parametrov môe zí<strong>sk</strong>a trochu odlišný výz<strong>na</strong>m!Miroslav Oravec118 PC REVUE 12/2002


Utilitky a nástroje pre LinuxHACKEDBOXPoznáte BlackBox, vynikajúceho správcu okien (windowma<strong>na</strong>ger)? Je rýchly, jednoduchý, pohodlný, celkompríjemný a hlavne – iný. Nenájdete v òom tlaèidlo Štartani tlaèidlo K, ani... nie, iad<strong>na</strong> spodná lišta èi iné nezmysly.A jed<strong>na</strong> ve¾mi príjemná vlastnos – ak hocikde<strong>na</strong> ploche stlaèíte pravé tlaèidlo myši, vy<strong>sk</strong>oèí vám editovate¾némenu, do ktorého si môete da praktickyèoko¾vek. A preèo píšem o BlackBoxe? Pretoe právez neho vzišiel HackedBox! U BlackBox zachádzal ïaleko,ale autori HackedBoxu to dotiahli ešte ïalej. Bolodstránený toolbar aj slit (<strong>na</strong> rôzne applety), zvýšenárýchlos aj stabilita. A <strong>na</strong>vyše autori u okrem odstraòovaniachýb a zvyšovania rýchlosti neplánujú pridávanijakú funkcio<strong>na</strong>litu <strong>na</strong> projekt – tak to je pekná frajeri<strong>na</strong>:-)Web: http://scrudgeware.org/projects/HackedboxFLTDJProgramov typu PIM (Perso<strong>na</strong>l Information Ma<strong>na</strong>ger) jeaj v oblasti Free Software viac ne dos, mnohé z nichsú <strong>na</strong> vysokej úrovni. Tento pouíva kninicu FLTK (FastLight Tool Kit), take je vcelku rýchly a pomerne malý.Základom programu je kalendár – kliknutím <strong>na</strong> deò sazobrazí textový editor, v ktorom si môete <strong>na</strong>písa poznámky,myšlienky a pod. V hornej èasti hlavného ok<strong>na</strong>sú hodinky, dole je aktuálny dátum a menu. Pomocoutohto menu si môete necha zobrazi upozornenia(alarm), zoz<strong>na</strong>m kontaktov a to-do list. Aplikáciapouíva okrem spomí<strong>na</strong>nej kninice FLTK aj unixovýprogram cal, ktorý je súèasou kadej linuxovej distribúcie.Web: http://<strong>www</strong>.geocities.com/letapk/linux.htmlKCDLABELAk aj vy máte obrov<strong>sk</strong>ý neporiadok v CD zbierke, mátedve monosti. Prvá: ignorova ho. Odporúèam, ak mátevynikajúcu pamä alebojasnovidecké schopnosti adokáete od seba rozlíšidve CD rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky.Druhá: zlikvidova ho. Noa tu vám pomôe tentoprogram. Ve¾mi jednoduchosi môete vytvorivlastné pekné obaly <strong>na</strong>CD, vytlaèi ich, vystrihnúa zaloi CD do obalu. Bohuia¾, okrem prvých dvochúloh vám asi ve¾mi nepomôe, ale to, èo vie, vie vynikajúco!Program pracuje v prostredí KDE [pozri prvé písmenonázvu :-) – nemohol som si odpusti túto poznámku,ale u ma pomalièky takéto názvy zaèí<strong>na</strong>júrozosmieva... aj vás?]. Pomocou tohto programu si mô-ete vytvori prakticky akýko¾vek obal.Web: http://kcdlabel.sourceforge.net/GAMBASPred dvoma mesiacmi sme tu mali interpreter BasicuBlassic. No a tentoraz je tu u celé vývojové prostredie!Urèite ste poèuli o Visual Basicu, vývojovom prostredípre Windows. Umoòuje rýchly vývoj aplikácií (RAD –rapid application development). No a o nieèo podobné sapokúsil autor tohto projektu a vytvorilprostredie s názvom Gambas. Mnohéotvorené projekty si dali za cie¾ kompletne<strong>na</strong>podobni konkurenèný (resp. pôvodnýproprietárny) program. Tentovšak chce ponúknu akúsi alter<strong>na</strong>tívu,nedáva si za cie¾ plne podporova APIVisual Basicu. Prebral z neho iba tiedobré èrty, spôsob vývoja programov apod. Nako¾ko sa mu to podarilo, nemô-em posúdi, pretoe som sa Visual Basicunevenoval, ale Gambas sa mi celkompozdával. Ak to pôjde s vývojom tohtoprojektu aj <strong>na</strong>ïalej tak ako doteraz, mo-


L I N U X W A R Eno u onedlho budú ma hlavne programátori –zaèiatoèníci silný nástroj a za chví¾u si budú môc„<strong>na</strong>klika“ aplikáciu, ktorá splní ich potreby, a nebudúsi musie láma hlavu <strong>na</strong>d relatívne zloitýmspôsobom programovania grafických aplikáciív C/C++. Samozrejme, zaplatia za to niším výkonom,èo však nemusí vdy ve¾mi prekáa (hlavne aksi uvedomíme, e program funguje v KDE, èo jesamo osebe dos nároèné prostredie, take musítema relatívne výkonný poèítaè). Take ak mátenejaké <strong>sk</strong>úsenosti s Basicom, <strong>sk</strong>úste Gambas!Web: http://gambas.sourceforge.net/FALLING BLOCK GAMETúto hru vám urèite netreba predstavova, všake?Okrem ve¾mi pekného dizajnu je potrebné spomenúaj 3D poh¾ad <strong>na</strong> bloky. I<strong>na</strong>k niè nové pod Slnkom,ale celkom pekné „niè“ :-)Web: http://home.attbi.com/~furiousjay/code/fbg.htmlKCDNeverím, e nepoznáte príkaz cd. Nie, toto nie jejeho verzia pre KDE! :-) Ak mávate obèas problémyzorientova sa a zisti, kde ste a kam chcete, kcdvám pomôe – zobrazuje stromovú štruktúru adresárova potom vás presunie <strong>na</strong> správne miesto.AXIS RUNNERAk ste niekedy videli film Matrix, mono ste tiezatúili <strong>sk</strong>áka po stenách ako Neo. Táto hra vámto umoní aspoò <strong>na</strong> poèítaèi – a okrem toho siuvedomíte, aké medzery máte v orientácii v priestore:-). Môete sa hýba prakticky vo všetkýchsmeroch, takisto môete otáèa kamerou(poh¾adom). A aby to nebolo len také bezduchébehanie po stenách, máte aj „misiu“ – zbiera škatulea utiec „zlým chlapcom“. Program pouívapopulárnu kninicu SDL.Web: http://arrowtheory.com/software/axis−runner/BZ FLAGJed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jpopulárnejších hier <strong>na</strong> mašinkách SGI –vraj... Nemôem to však potvrdi, pretoe som snimi nemal monos pracova. Je to však celkompodarená hra, take si ju vy<strong>sk</strong>úšajte zahra s kolegamipo sieti a uijete si kopec zábavy.Web: http://bzflag.org/Automaticky re<strong>sk</strong>enuje adresáre a vygeneruje novýstrom, dokáe pre<strong>sk</strong>akova urèené adresáre (<strong>na</strong>príkladtaké, ktoré obsahujú mnoho podadresárov,ktoré by to celé iba spomalili – a aj tak by stetam nechceli ís), podporuje lokalizáciu, z<strong>na</strong>kyUnicode a väèšinu pouívaných shellov: bash, ash,zsh, tcsh a pdksh. Celkom príjemný program, èopoviete?Web: http://kcd.sourceforge.net/Na CD nájdete aj ve¾a ïalších programov. Akvám výber „nesadol“, pošlite nám svoje tipy –radi ich zaradíme <strong>na</strong> CD.Dovidenia o mesiac!Oto KomiòákL I N U X N E W S KDE 3.1 je pomalièky <strong>na</strong> ceste. Príjemných zmien sadoèkajú azda všetci priaznivci tohto de<strong>sk</strong>topového prostredia.Nový štandardný štýl Keramik sa iste mnohýmzapáèi. Pre tých, ktorí pouívajú KDE a k tomu nejakéaplikácie Gtk (<strong>na</strong>príklad GIMP alebo Mozilla 1.2), je tucelkom pekný štýl práve pre tieto aplikácie. Volá saGeramik a spôsobí, e KDE s Keramikom a aplikácie Gtkbudú <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie. Je to nieèo podobné, ako sapokúšala (dos neúspešne) vytvori firma RedHat voverzii 8.0 svojho systému. Geramik stiahnete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.kde-look.org/content/show.php?content=3952.Tento mesiac bol plný nepríjemných bezpeènostnýchdier. Okrem jednej menšej v KDE sa <strong>na</strong>šla dierahlavne v programe Bind. Ide o <strong>na</strong>jpouívanejší <strong>na</strong>meserver<strong>na</strong> internete. Týka sa to všetkých verzií 4.x a 8.x.Momentálne aktívne vyvíjané a pouívané verzie radu9.x nie sú týmto problémom dotknuté. Pre jednoduchýworkaround môete zakáza rekurzívne queries, ak ichnepotrebujete, prípadne ich povoli len <strong>na</strong> urèité adresyIP. Ako príklad môe poslúi <strong>na</strong>sledujúca ukákaèasti konfiguraèného súboru Bind verzie 8.3.3:options {allow−recursion { 192.168.0.0/16; 127.0.0.0/8; };};Dôleité je však uvedomi si, e toto nezabráni exploitovaniu,iba zníi moný dosah. Najlepšie je upgradova<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu (bind 9 alebo radu 8.x).Väèši<strong>na</strong> distribúcií Linuxu však u štandardne ponúkabind radu 9.x. Problematické tak zostávajú hlavnesystémy zaloené <strong>na</strong> BSD, ktoré vo svojom stromeobsahujú väèšinou bind 8.3.3. Poïme však <strong>na</strong> príjemnejšiu tému. Nová beta verziaprehliadaèa stránok Mozilla (1.2beta1) obsahuje pár<strong>na</strong>ozaj pekných noviniek. Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jzaujímavejších jetá, e Mozilla v téme classic automaticky preberie štýlGtk. Poèas èítania Mozillazine som <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> zaujímavústránku: 101 vecí, ktoré vie Mozilla a MSIE 6.x ich nevie(http://<strong>www</strong>.xulplanet.com/ndeakin/arts/reasons.html).Medzi moje <strong>na</strong>job¾úbenejšie patrí, samozrejme, tabbedbrowsing (áno, MSIE je asi jediný známy prehliadaè,mono okrem linksu, ktorý stále nepodporuje tabbedbrowsing), blokovanie vy<strong>sk</strong>akovacích reklám, monoszakáza <strong>na</strong>èítavanie reklám z istých serverov (<strong>na</strong>príkladbannerové systémy, z<strong>na</strong>ène sa tým urýchli browsovanie),lepšia kontrola zväèšovania fontov (viac akolen 5 úrovní, vie zväèšova aj písmo s fixnou šírkou,ctrl +, ctrl –), témy, cookie ma<strong>na</strong>ér, bezpeèné vypåòanieformulárov, monos viacerých profilov a ochra<strong>na</strong>všetkého centrálnym heslom (uitoèné, ak si za vášpoèítaè niekto sadá a chcete svoj profil s históriou avšetkými <strong>na</strong>staveniami necha utajený). Odporúèamvám <strong>na</strong>vštívi túto stránku aj v prípade, ak u Mozillupouívate, dozviete sa, èo všetko dokáe. Osobne sivšímam, e <strong>na</strong> Mozillu prechádza èoraz viac ¾udí ajpod Windows. Je to dôkaz znova vzrastajúcej slávy akvality tohto prehliadaèa. Ïalšie krajiny ohlasujú svoju podporu Linuxu. Kadýlinuxák to berie ako neklamný z<strong>na</strong>k toho, e vládykrajín dostávajú rozum. Niektoré mono, ale mnohé topod¾a môjho názoru iba vyhlásia, aby im dal Microsoftnišiu cenu za Windows. Posledne sa k nim však pripojiloJapon<strong>sk</strong>o, v ktorom je podpora Linuxu <strong>na</strong>ozaj ve¾misilná. Z internej pošty Microsoftu unikol ïalší Halloweendokument. Ten je pod¾a môjho názoru zo všetkých <strong>na</strong>jzaujímavejší.Nájdete ho <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.opensource.org/halloween/halloween7.php. Microsoft hovorí o tom, eich kampaò proti Linuxu nebola taká úspešná, o sharedsource nevie takmer nikto niè. Najmenej zabrali kampaneútoèiace priamo <strong>na</strong> Linux (<strong>na</strong> povahu GPL, <strong>na</strong> totalcost of ownership a podobne). Niektoré dokonca dopadliv prospech Linuxu. Najzaujímavejším tvrdením sa mizdá to, e Microsoft sám priz<strong>na</strong>l, e musí s total cost ofownership nieèo spravi, lebo pri Windows je TCO vyššieako pri Linuxe.Príjemný zvyšok mesiaca!Juraj Bednár120 PC REVUE 12/2002


NOVINKY: Technológie&biznisI N F O W A R E Softip zvauje podanie aloby <strong>na</strong> minister−stvo spravodlivosti. Spoloènos Softip, a. s.,zvauje podanie aloby <strong>na</strong> Ministerstvospravodlivosti SR (MS), pretoe pod¾aSoftipu ministerstvo porušilo podmienky sta−novené v zmluve medzi spoloènosou a MS.Na základe tejto zmluvy Softip vytvorilProjekt informaèného systému „Podate¾òa –register“ a inštaloval ho <strong>na</strong> Okresnom súdev Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a <strong>na</strong> MS. Informaèný sys−tém však ministerstvo bez vedomia Softipupremenovalo <strong>na</strong> „Súdny ma<strong>na</strong>ment“ a inš−talovalo ho <strong>na</strong> všetky okresné a kraj<strong>sk</strong>ésúdy. Ministerstvo tie neuhradilo Softipuodmenu. MDPT sa chce aktívnejšie podie¾a <strong>na</strong> ria−dení ST. Ministerstvo dopravy, pôšt a teleko−munikácií SR (MDPT) chce v Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikáciách, a. s. (ST) <strong>na</strong>priek mino−ritnému podielu aktívnejšie a razantnejšievstúpi do riadenia spoloènosti. Ako <strong>na</strong>tlaèovej besede povedal minister dopravyPavol Prokopoviè (<strong>na</strong> obr.), zmluva o preda−ji akcií ST dáva štátu výraznejšie práva, akosi ich momentálne uplatòuje prostredníc−tvom ministerstva.Pod¾a Prokopovièa ministerstvo vytýkaväèšinovému vlastníkovi ST, nemeckej spo−loènosti Deutsche Telekom, okrem iného ajneplnenie niektorých záväzkov zakotvenýchv zmluve o predaji akcií ST. Ide <strong>na</strong>jmäo realizáciu investícií poèas jednotlivýchrokov.V súvislosti so zmluvou o predaji akcií STsa objavili aj informácie, e Najvyšší súd SRzrušil všetky rozhodnutia predchádzajúcichministrov dopravy vo veci odmietnutia sprí−stupni dokumenty súvisiace s privatizáciouST. Minister Prokopoviè však zatia¾ zverejne−nie zmluvy, ako aj ostatných dokumentov<strong>na</strong> základe rozhodnutia súdu nepotvrdil.„Musíme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr verdikt súdu dôkladnepreštudova, o ïalších krokoch rozhodnemene<strong>sk</strong>ôr,“ konštatoval. Odvetvie infokomunikaèných technológiípotrebuje strešný orgán. Subjekty pôsobiacev odvetví infokomunikaèných (IK) technoló−gií doposia¾ nevytvorili spoloèný orgán,ktorý by ich zastupoval pri komunikácii soštátnou správou a vytvoril platformu prevnútroštátnu aj medzinárodnú spoluprácu.Nestalo sa tak aj <strong>na</strong>priek tomu, e IK tech−nológie u v súèasnosti zohrávajú v národ−nom hospodárstve SR zásadnú úlohu.Odborníci z oblasti IK technológií to <strong>na</strong> kon−ferencii Informatizácia sloven<strong>sk</strong>ej spoloè−nosti (i2s) hodnotili ako jeden z dôvodov za−ostávania Sloven<strong>sk</strong>a v budovaní informaè−nej spoloènosti. Potreba podstúpi v tejtooblasti konkrétne kroky prinútila zástupcovspoloènosti Datalan k iniciatíve podporujú−cej vytvorenie takéhoto zväzu.„Zástupcovia sloven<strong>sk</strong>ých IK spoloènostísa <strong>na</strong> konferencii i2s v princípe zhodli v po−iadavke <strong>na</strong> vytvorenie profesijnej organizá−cie, ktorá by zastupovala všetky subjektypôsobiace <strong>na</strong> trhu informaèných technoló−gií. Skúsenosti zo zahranièia jednoz<strong>na</strong>ènedokazujú, e koordinovaným postupom jemoné podstatne efektívnejšie presadzovaspoloèné záujmy tohto odvetvia. Budemepreto aktívne iniciova a podporova všetkykroky vedúce týmto smerom,“ uviedol Šte−fan Petergáè, predseda predstavenstva spo−loènosti Datalan.„Datalan bude <strong>na</strong> všetkých fórach vyzý−va spoloènosti a profesijné organizácie pô−sobiace v odbore infokomunikaèných tech−nológií, ako aj relevantné záujmové zdru−enia, aby podporili vytvorenie jednéhostrešného orgánu, <strong>na</strong>príklad Zväzu infoko−munikaèného priemyslu,“ uviedol ïalej Šte−fan Petergáè. Vláda nemá v informatizácii konkrétneciele. Plán informatizácie spoloènosti, ktorýprezentuje sloven<strong>sk</strong>á vláda, nemá vo svojejstratégii jasne definované ciele. Povedal to<strong>na</strong> tlaèovej konferencii predseda predsta−venstva akciovej spoloènosti Softip Ale−xander F. Zvrškovec. V programovom vyhlá−sení vlády SR, ktoré v súèasnosti prechádzaparlamentom, pod¾a neho chýbajú konkrét−nejšie plány, ako informatizáciu realizova.„Vláda má iba elanie, nehovorí však akoa za aké peniaze chce informatizáciu reali−zova,“ povedal.Spoloènos IBM Sloven<strong>sk</strong>o a jej obchodnípartneri usporiadali 29. 10. 2002 v brati−slav<strong>sk</strong>om hoteli Forum odbornú konferen−ciu Lotus Symposium 2002, ktorá bolavenovaná problematike nástrojov <strong>na</strong> ria−denie pracovných tímov, komunikácii vpracovných <strong>sk</strong>upinách a zdie¾aniu infor−mácií aj s riadením organizaèných proce−sov. V rámci programu bola oficiálneuvedená <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh nová generáciaGroupWare systému Lotus Notes /Domino R6.Zároveò boli <strong>na</strong> konferencii predstave−né širokej odbornej a pouívate¾<strong>sk</strong>ej verej−nosti nové trendy v riadení pracovnýchtímov. Lotus Domino / Notes je vedúcimproduktom v oblasti riešení Groupware.Verzia 6 je kontinuálnym pokraèovanímsystému, ktorého vývoj sa zaèal u v roku1983 spoloènosou Lotus DevelopmentCorporation. Po akvizícii spoloènosti IBMa úplnej integrácii produktov Lotus doportfólia IBM verzia 6 u plne vyuíva všet−Budúcnos je v mobilných dátových riešeniachZákazníci okrem mobility hlasovej poadujú aj neobmedzený, bezpeèný a mobilný prí−stup k informáciám, predovšetkým internetu èi vnútropodnikovým informaèným zdro−jom. Sloven<strong>sk</strong>ý trh však oproti západnej Európe nemá dostatoène vybudovanú infra−štruktúru a len málo klientov si môe dovoli do nových technológií investova väèšieprostriedky.Jednou zo spoloèností, ktoré v tejto oblasti pôsobia, je Damovo (od slovDAta,MObility, VOice). Prvý problém sa rieši tým, e dodávate¾ riešení sa podie¾a aj <strong>na</strong> výstav−be infraštruktúry. Takýmto spôsobom bola <strong>na</strong>príklad riešená multimediál<strong>na</strong> sieMinisterstva vnútra SR, optická sie elezníc SR èi elektronické bankovníctvo pre INGBank. Moderným riešením duhého problému je prenájom informaèného systému akosluby. Zákazník nemusí investova do nákupu zariadení, ale platí len za sprostredko−vanie konkrétneho riešenia, <strong>na</strong>príklad za hlasovú slubu. Navyše sa nemusí starao upgrade systému, jeho údrbu èi odstraòovanie prípadných porúch.Štát pod¾a Zvrškovca nevysiela iadnekonkrétne impulzy ani smerom k informaè−notechnologickým firmám. Tie v prípade, akvláda ne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èí, ktorým smerom sa chceinformatizácia ubera, nemôu <strong>na</strong>vrhovaprojekty, ktoré by sa v systéme mohli vyui.Ako predseda predstavenstva Softipu pove−dal, <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v súèasnosti pôsobí dodesa firiem, ktoré by dokázali zabezpeèiinformaèné systémy pre štátnu správu. Štátby mal pod¾a predstavite¾ov spoloènostiSoftip jasne definova aj to, ako sa chce pri−blíi <strong>na</strong>príklad k programu e−Europe. „Maliby tak deklarova, e sa k tejto iniciatíve nie−len pripojili, ale sa chcú k nej aj konkrétny−mi krokmi priblíi,“ uzavrel Zvrškovec. Broadband pre kadého v Junej Kórei?V Junej Kórei bude ma kadá domácnosv roku 2005 vysokorýchlostné pripojenie dointernetu, a to a s kapacitou 1 Mb/s. Takýje cie¾ miestnej vlády, ktorá do projektuinvestuje zhruba 11 miliárd amerických do−lárov, ktoré budú vyuité <strong>na</strong> vybudovaniedostatoène silnej infraštruktúry pre široko−pásmové pripojenie. Projekt, ktorý je výdat−ky výhody integrácie s ostatnými produkto−vými radmi IBM Tivoli, Websphere a DB2.V ïalšej èasti programu boli predstavenéi ïalšie novinky Lotus QuickPlace 3.0a Lotus Sametime 3.0.Program bol rozèlenený <strong>na</strong> dve sekcie.Ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>a sekcia bola urèená vedúcimpracovníkom IT, pre ktorých boli prednáš−ky orientované <strong>na</strong> architektúru systémov amoné rozšírenia, prípadne lepšie vyuitiene podporovaný vládou, bude fi<strong>na</strong>ncovanýzo strany spoloènosti KT Corp, <strong>na</strong>jväèšejmiestnej telekomunikaènej spoloènosti, akoaj ostatných ISP. A tak by u v roku 2005mala by kadá domácnos pripojená rých−losou 1 Mb/s do internetu. U dnes je Ju−ná Kórea drite¾om svetového prvenstva, èosa týka širokopásmového pripojenia. Pod¾aèísel z jú<strong>na</strong> 2002 má takéto pripojenie šesz desiatich domácností v krajine. Koneène bezpeèný prístup do Wi−Fi? Wi−FiAliancia pripravila nový bezpeènostný štan−dard s názvom Wi−Fi Protected Acces,v <strong>sk</strong>ratke WPA. Je to preto, e mnohí uíva−telia si saovali <strong>na</strong> to, e <strong>na</strong> privátnu Wi−Fisie sa môe za urèitých podmienok pripojiv podstate ktoko¾vek a nepotrebuje <strong>na</strong> topovolenie správcu.WPA má <strong>na</strong>hradi súèasný bezpeènostnýštandard WEP, ktorý <strong>na</strong> zabezpeèenie po−uíval pevný k¾úè. WPA bude pouíva do−èasný k¾úè, ktorý by mal neoprávnenémuprieniku do Wi−Fi sietí zabráni. Prvé pro−dukty s WPA by sa mali objavi v prvomštvrroku 2003.LOTUS SYMPOSIUM, IBM Software Technology ConferenceTlaèová konferenciav rámci Lotussympózia, z¾avaRichard Beòo IBMSlovakia, CarmenÈapkoviè IBMSlovakia, LudìkVyh<strong>na</strong>lík IBMÈe<strong>sk</strong>á republika,Ondrej MackoPC REVUEinfraštruktúry. Technická sekcia bola viacurèená pre správcov systémov a bolazameraná <strong>na</strong> praktické vyuitie infraštruk−túry a <strong>na</strong> riešenia technicky orientovanýchproblémov.Poètom 150 úèastníkov bolo LotusSymposium vydarenou technologickoukonferenciou a takisto i <strong>na</strong>štartovanímnovej tradície sympózií Lotus software.12/2002 PC REVUE 121


I N F O W A R E Tranzistory IBM <strong>na</strong> báze SiGe <strong>na</strong>d 350GHz! Jeden z tímov zaoberajúcich sa vývo−jom polovodièových technológií oznámil, evïaka novej výrobnej technológii, oz<strong>na</strong>èo−vanej SiGe (kremíkovo−germániová), sapodarilo vyrobi tranzistory schopné praco−va <strong>na</strong> extrémne vysokých frekvenciách.V tlaèovej správe IBM sa hovorí o 350 GHz,prièom táto hodnota je o 300 % vyššia akopri súèasných èipoch <strong>na</strong> báze kremíkovejtechnológie a dokonca o 65 % vyššia ne pridoposia¾ vyvíjaných integrovaných obvo−doch. Potenciál technológie SiGe je dokon−ca ešte vyšší ako pri technológiách GaAsa InP, ktoré sú povaované za materiály <strong>na</strong>výrobu <strong>na</strong>jrýchlejších tranzistorov.Germánium je rov<strong>na</strong>ko ako kremík po−lovodièovým prvkom, ktorý pomaly upa−dol do zabudnutia. Dodajme, e neprá−vom. Práve germánium bolo konštrukè−ným prvkom, z ktorého sa zhotovovaliprvé sériovo vyrábané polovodièovédiódy. Potom však prišiel mohutný nástupkremíkovej technológie a <strong>na</strong> germániumsa akosi pozabudlo. Ako však hovorí stará¾udová múdros, „niè netrvá veène“ a vïa−ka vývojárom IBM sa germánium po ro−koch opä vracia. V roku 1989 spoloènosIBM po prvý raz prezentovala technológiuSiGe ako prostriedok „zrýchlenia“ kremí−kových èipov, ktorý je <strong>na</strong> rozdiel od spo−mí<strong>na</strong>ných technológií GaAs a InP šetrnejšík ivotnému prostrediu a výrobne jedno−duchší (teda aj lacnejší). Odvtedy sa tech−nológia SiGe stala benou pri výrobe<strong>na</strong>jmä komunikaèných èipov a okrem IBMju vyuíva aj celý rad ïalších spoloèností(Agere, Atmel, Conexant, Infineon, Ma−xim, Motorola, SiGe Semiconductor,Texas Instruments a ïalšie). V septembritohto roka zverejnil správu o príprave <strong>na</strong>implementáciu technológie SiGe aj Intel,ktorý chce vybudova továreò <strong>na</strong> produk−ciu èipov SiGe 90 nm procesom.Nebude to však ve¾mi <strong>sk</strong>oro. Nová tech−nológia SiGe je ešte v štádiu vývoja a s <strong>na</strong>−sadením v reálnych produktoch je monépoèíta <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v horizonte rokov 2005 a2006. Záz<strong>na</strong>my notárov od 1. januára aj <strong>na</strong>internete. Od 1. 1. 2003 <strong>na</strong>stanú v èinnos−ti sloven<strong>sk</strong>ých notárov výz<strong>na</strong>mné zmeny,ktoré budú prínosom pre banky, daòovéúrady, jednotlivých obèanov a iné subjekty.Do prevádzky bude uvedených ïalších 5centrálnych notár<strong>sk</strong>ych registrov.Podnikatelia, ktorí si doteraz mohli po−ièa fi<strong>na</strong>ncie z banky, len ak ruèili nehnu−te¾ným majetkom, majú od zaèiatku budú−ceho roka monos zaloi v prospech svoj−ho verite¾a aj hnute¾ný majetok. Aby nedo−šlo k zneuívaniu tohto inštitútu, bude simôc verite¾ pri po<strong>sk</strong>ytovaní úveru <strong>na</strong> inter−nete overi, èi u tento hnute¾ný majetok jealebo nie je zaloený v inej banke, lízingo−vej spoloènosti èi u iného verite¾a.Od 1. 1. 2003 sa kadý podpis, ktoréhopravos osvedèí notár<strong>sk</strong>y úrad kdeko¾vek<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, centrálne zaeviduje. Aký−ko¾vek orgán, ktorý si bude chcie overipravos podpisu <strong>na</strong> listine, si môe <strong>na</strong> inter−nete zisti, èi k overeniu podpisu <strong>sk</strong>utoènedošlo, respektíve èi úkon podpisu a násled−ného osvedèenia nebol sfalšovaný.Rov<strong>na</strong>ko ako osvedèenia podpisov sabudú centrálne evidova spísané notár<strong>sk</strong>ezápisnice. Pre inštitúciu, ktorá si budechcie overi pravos zápisnice, bude k dis−pozícii internetová stránka Notár<strong>sk</strong>ej ko−mory SR (<strong>www</strong>.notar.<strong>sk</strong>).Notári budú do centrálneho registravklada aj informácie o spísaných závetoch.Súèasou dediè<strong>sk</strong>ého ko<strong>na</strong>nia bude povin−ná lustrácia v registri závetov, èím sa elimi−nuje ohni<strong>sk</strong>o potenciálnych sporov a zjed−noduší sa vyrov<strong>na</strong>nie medzi príbuznýmizosnulých osôb.Projekt budovania uvedených centrál−nych registrov, ktorý pre Notár<strong>sk</strong>u komoruSR realizuje spoloènos Siemens BusinessServices, vzájomne prepojil a zhromaïujeúdaje z 282 notár<strong>sk</strong>ych úradov <strong>na</strong> celomúzemí SR a centrálneho pracovi<strong>sk</strong>a NK SRv Bratislave.Prvým funkèným registrom, implemen−tovaným <strong>na</strong> novej infraštruktúre, bol regis−ter právnických osôb oprávnených pobera1 % dane z príjmov. V prevádzke je od30. septembra 2002. Zme<strong>na</strong> <strong>na</strong> vedúcom poste v IBM. Akooznámila spoloènos IBM, s platnosou od1. 1. 2003 sa novým predsedom správnejrady stane Samuel J. Palmisano (51), ktorýdoteraz pracoval <strong>na</strong> pozícii generálnehoriadite¾a a CEO. Nový post prevezme poLouis V. Gerstnerovi, ktorý je v spoloènostiIBM v pozícii šéfa èinný od roku 1993. Uv marci 2002 prevzal Palmisano, ktorý jev IBM od roku 1973, od Gerstnera postobchodného šéfa (CEO). Spor s Microsoftom sa <strong>sk</strong>onèil. Sú obestrany spokojné? V súdnom spore oh¾adomMicrosoftu padlo koneèné rozhodnutie.Sudkyòa Colleen Kollar−Kotelly tak ukonèi−la štyri roky sa tiahnuci spor, výsledkom jemimosúd<strong>na</strong> dohoda.Spor, ktorý sa <strong>na</strong>ahoval posledné štyriroky, sa zaèal obvinením, e Microsoft za−budoval prehliadaè Internet Explorer pria−mo do operaèného systému. Takto pod¾aalujúcich 18 štátov zvýhodòoval vlastnýprodukt bez toho, aby mala konkurenciašancu <strong>na</strong> férový boj.V priebehu sporu sa však pridávali ïalšieobvinenia, ako <strong>na</strong>nútené inštalácie Win−dows <strong>na</strong> poèítaèové zostavy, nezverejòova−nie API funkcií a pod. Návrhy <strong>na</strong> nápravutohto stavu boli rôzne a sankcie, ktoré alu−júca stra<strong>na</strong> poadovala <strong>na</strong> spoloènos uvali,sa s postupom èasu pritvrdzovali. Od od−stránenia Internet Explorera zo systému cezzverejnenie èastí zdrojového kódu a po roz−delenie spoloènosti <strong>na</strong> viac samostatnýchfiriem, prièom jed<strong>na</strong> by vyvíjala iba operaè−122 PC REVUE 12/2002


I N F O W A R Ený systém, ïalšia aplikácie atï. Microsoftv priebehu sporu neustále argumentoval, epoadované opatrenia sú príliš tvrdé a <strong>na</strong>−vyše nereálne. Oddelenie Internet Exploreraby pod¾a neho mohlo znestabilni celý sys−tém a aj ïalšie opatrenia by mohli spôsobipod¾a vyjadrenia Microsoftu pre pouíva−te¾ov len viac problémov ako úitku. Situáciasa v niektorých momentoch vyhrotila a<strong>na</strong>to¾ko, e Steve Ballmer pohrozil stiahnu−tím Windows XP z predaja a pozastavenímjeho vývoja.Tlak však opadol a pribline pred ro−kom sa spoloènos dohodla s minister−stvom spravodlivosti <strong>na</strong> mimosúdnom vy−rov<strong>na</strong>ní celého sporu. S tým súhlasilo aj 9alujúcich štátov, devä ïalších však po−vaovalo sankcie za príliš mäkké, a tak sarozhodlo pokraèova v spore.Po ïalšom <strong>na</strong>ahovaní sporu však usudkyòa Colleen Kollar−Kotelly prišla k roz−hodnutiu, e iadne ïalšie sankcie <strong>na</strong>Microsoft uvalené nebudú. Také je koneènérozhodnutie, obe strany sa môu ešte odvo−la. Vzh¾adom <strong>na</strong> tlak verejnosti je všakpochybné, e by alujúce štáty plánovaliv obalobe pokraèova. Microsoft sa takistouspokojil s týmto riešením. A tak opatrenia,ktoré boli dohodnuté pred rokom (a z kto−rých niektoré u Microsoft <strong>na</strong>påòa), vstúpiado platnosti – Microsoft bude musie v inšta−lácii operaèného systému umoni pouitieaj iných programov ako jeho vlastných, a tovo všetkých oblastiach, èi u ide o interneto−vé prehliadaèe, emailových klientov, MediaPlayer, Instant Messaging programy.Sprístupni bude musie aj niektoré funkcieAPI a zjednoti sa budú musie podmienkypre OEM predajcov, zanikne tak zvýhodòo−vanie niektorých výrobcov.Spor je teda za <strong>na</strong>mi, ani jed<strong>na</strong> stra<strong>na</strong>v òom zrejme pokraèova nebude. Verejnámienka sa rozdelila <strong>na</strong> dva tábory – prvý,ktorý povauje spor za zbytoèný, a ten, ktorýaj súèasný stav so stanovenými sankciamipokladá za príliš mierny voèi Microsoftu.A tak je len otázka èasu, kedy sa nájde ïalšísporný bod, ktorý sa stane predmetom súd−neho ko<strong>na</strong>nia proti Microsoftu. Aktívne chladenie pre budúce procesory<strong>na</strong>d 4 GHz. Izrael<strong>sk</strong>á zaèí<strong>na</strong>júca spoloènosActive Cool Ltd. (http://<strong>www</strong>.activecool.com) pod¾a vlastného oznámenia vy<strong>na</strong>šlanový spôsob chladenia procesorov s vy−uitím termoelektrickej tepelnej pumpy.Nová technológia sa <strong>na</strong>zýva AC4G. Pod¾apredstavite¾ov firmy Active Cool sa tátotechnológia vyuije pri nových proceso−roch, ktoré budú pracova s taktovacoufrekvenciou <strong>na</strong>d 4 GHz. Väèši<strong>na</strong> súèasnýchprocesorov toti pouíva aktívne chladenie– ide o kombináciu chladièa a ventilátora.Toto riešenie má však svoje limity a pre pri−pravované procesory u nepostaèuje.Vygenerované teplo procesora trápioboch hlavných výrobcov procesorov –Intel i AMD. Súèasné procesory firmy Intelobsahujú špeciálne riadenie modulácietaktovacej frekvencie procesora v závislostiod vygenerovaného tepla. Pokia¾ teplotaprocesora prekroèí istú hranicu, frekvenciaprocesora sa zníi, aby nedošlo k prehria−tiu. Ide o technológiu TCT (Thermal Con−trol Circuit).Technológia AC4G vyuíva rozlièné sní−maèe zabudované <strong>na</strong> chladenom zariade−ní (mikroprocesore). Najdôleitejšou sú−èasou chladenia je termoelektrická pum−pa, ktorá dokáe transportova teplo z jed−ného miesta <strong>na</strong> druhé. AC4G pritom po−uíva samostatnú kartu PCI, ktorá riadi celýproces chladenia. Pokia¾ sa teplota proce−sora zvyšuje, aktivuje sa chladiaca pod−loka, ktorá je umiestnená v blízkosti pro−cesora. Tá odvádza teplo vytvorené v okolíprocesora <strong>na</strong> iné miesto s väèším chladia−cim úèinkom. Existuje vyhotovenie pre pro−cesory Intel Pentium 4 i nové AMD K8.Pod¾a vyjadrenia firmy bude teplota proce−sorov s taktom po <strong>na</strong>sadení AC4G okolo4 GHz len 26 °C pri normálnej prevádzke.Chladiaci ventilátor sa pri technológiiAC4G tie vyuíva, no jeho otáèky sú ove¾anišie ako pri klasickom riešení. Preto je ajgenerovaný hluk z ventilátora niší. Jehootáèky sa zvyšujú len pri extrémnom zvýše−ní teploty procesora pri vyššom zaaenínároènými aplikáciami.Chladiace zariadenie pre technológiuAC4G má stá 120 USD (asi 5000 Sk) a budeho moné zakúpi u <strong>na</strong> zaèiatku budúcehoroka. Pomer výkon/ce<strong>na</strong> je v prípade techno−lógie AC4G vyšší ako pri iných alter<strong>na</strong>tívnychtechnológiách – <strong>na</strong>pr. pri chladení proceso−rov kvapalinou. O technológiu AC4G u pre−javili záujem takí výrobcovia ako <strong>na</strong>pr.Thermal Take, GlobalWin alebo Titan. Európa predbieha v on−line nákupochAmeriku. Štúdie spoloènosti Gartner potvr−dili, e on−line obchodu sa <strong>na</strong>jmä v pred−vianoènom období <strong>sk</strong>utoène darí. A tak bysa mal obrat v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajú−cim rokom zvýši o slušných 48,2 % <strong>na</strong>38,2 miliardy amerických dolárov. Európasi pritom z tejto sumy odnesie 15,77 mi−liardy USD. Prvýkrát tak prvé miesto neob−sadia USA spolu s Ka<strong>na</strong>dou, kde sa oèa−káva obrat vo výške 15,66 miliardy USD.Pod¾a expertov z Gartnera je tento nárastv Európe spôsobený aj špecifickým správa−ním zákazníkov. „Európania si toti tovar<strong>na</strong>jprv vyberú v katalógoch a a potom idú<strong>na</strong> internet, kde si ho u len kúpia,“ oko−mentoval správanie zákazníkov v EurópeGill Mander, a<strong>na</strong>lytik spoloènosti Gartner. Prezident opúša HP. Spoloènos HPoznámila, e Michael D. Capellas opúšapozíciu prezidenta spoloènosti a èle<strong>na</strong>predstavenstva HP. Pozícia prezidenta ne−bude <strong>na</strong>hradená. Prevádzkoví výkonní pra−covníci, ktorí doteraz podliehali MichaeloviCapellasovi, budú odteraz priamo podlie−ha Carly Fiorine.Capellas však dlho nezostal bez práce,keïe okamite <strong>na</strong>stúpil do pozície CEOstratového telekomunikaèného gigantuWorldCom.124 PC REVUE 12/2002


I N F O W A R EBlade servery – nový trend vo svete serverovCelý IT svet zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v posledných rokoch enormnýnárast rýchlostí procesorov, objemov operaènej pamäte èipriestoru <strong>na</strong> pevných di<strong>sk</strong>och. Rovnomerne však rástli ajpoiadavky aplikácií <strong>na</strong> výkonnos hardvéru. Aj vïakatomuto tempu si mnohé podniky vybudovali mohutné ITprostredia s mnostvom serverov s rozdielnymi výkonnostnýmiparametrami, rôznymi štandardmi a rozdielnymispôsobmi správy. Takéto IT prostredia sa vyz<strong>na</strong>èujú ajvysokými nárokmi <strong>na</strong> chladenie a <strong>na</strong>pájanie, nehovoriaco zaberanom priestore.Svetoví výrobcovia serverov si tieto fakty uvedomujú,a preto je èoraz viac vidite¾ná ich s<strong>na</strong>ha po<strong>sk</strong>ytova zákazníkomriešenia, ktoré pomôu odbúra <strong>na</strong> poh¾ad nekonèiacesa problémy s miestom, <strong>na</strong>pájaním, chladeníma zloitosou ich správy.Prvými lastovièkami boli servery urèené <strong>na</strong> umiestneniev rackoch s výškou 1 a 2U (4,45 a 9 cm), výrazneoptimalizujúce zaberaný priestor a po<strong>sk</strong>ytujúce výkonplnohodnotných jedno- a dvojprocesorových serverovs monosami ïalšieho rozširovania. U tieto riešeniasa stretli s ve¾kým úspechom a takéto servery sú v súèasnostivo svete <strong>na</strong>jpredávanejšie.Ïalšou koncepciou, ktorá <strong>na</strong> zaèiatku tohto rokaposunula poh¾ad <strong>na</strong> budúcnos serverov o výrazný krokdopredu, sú takzvané blade servery. Názov blade dostalipod¾a anglického slova oz<strong>na</strong>èujúceho èepe¾, èím savystihuje <strong>na</strong>jmä ich fyzický rozmer – ve¾mi malá šírka.Blade servery od zaèiatku sledujú cie¾ minimalizovanáklady <strong>na</strong> prevádzku serverov prizachovaní všetkých, <strong>na</strong>jmä výkonnostnýchparametrov štandardnýchserverov. Takisto výraznýmtechnologickým krokom vpred priblade serveroch je oddelenie výkonnejèasti od èastí zabezpeèujúcich<strong>na</strong>pájanie, chladenie a konektivitu,èo umonilo dovtedy nebývalúmodularitu. Najlepšie je monéich hlavné vlastnosti reálneukáza <strong>na</strong> konkrétnych modeloch,ktoré sú práve <strong>na</strong> trhu.Spoloènos HP v aktuálnej ponukeštandardných serverov <strong>na</strong>32-bitovej platforme Intel mádvoch predstavite¾ov: HP ProLiantBL10e a HP ProLiant BL20p.BL10e je server s jedným procesoromod firmy Intel <strong>na</strong> báze jadraPIII vo verzii Ultra low Voltage,ktorý zaruèuje nízke nároky <strong>na</strong><strong>na</strong>pájanie a chladenie. Èipovásúprava od firmy ServerWorks je takisto upravená <strong>na</strong> èo<strong>na</strong>jnišiu spotrebu a produkciu tepla. Pevný di<strong>sk</strong> IDE vove¾kosti 2,5", známy <strong>na</strong>jmä z notebookov, je pouitý <strong>na</strong>jmäs oh¾adom <strong>na</strong> svoje minimálne rozmery. Pre úplnos uvediemeešte ve¾kos štandardnej operaènej pamäte, ktorá je512 MB a je moné ju rozšíri do 1 GB. Redundantné <strong>na</strong>pájanie,chladenie a vývod dvoch sieových kariet z kadéhoservera obstaráva šasi, jednoducho montovate¾né do štandardnéhoracku s výškou 3U (13,35 cm). Blade server HPBL10e vïaka svojmu rozmerovému, tepelnému a <strong>na</strong>pájaciemudizajnu umoòuje koncentráciu a dvadsiatich serverovv jednom šasi, teda a neuverite¾ných 280 serverov v jednomracku, vysokom 42U (187 cm). Ïalšou výhodou je hotplugfunkcio<strong>na</strong>lita, ktorá umoòuje pridáva a odobera serveryzo šasi kedyko¾vek tak jednoducho, ako sa vyberajúalebo vkladajú knihy <strong>na</strong> polièku.Od októbra 2002 pribudla v portfóliu HP blade serverovdvojprocesorová verzia HP ProLiant BL20p, v súèasnostis procesormi Intel Pentium III 1,4 GHz. S dvoma hot-plugpozíciami <strong>na</strong> pevné di<strong>sk</strong>y a pamäou rozšírite¾nou do 4 GBpredstavuje tento model výkonný server vo variante optimalizovanomv zmysle nízkej nároènosti <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájaniea chladenie. Kadý server má tri sieové karty integrované<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e spolu s integrovaným Lights Out èipom<strong>na</strong> vzdialenú správu servera. Vývody týchto kariet spolus redundantným chladením zabezpeèuje šasi, ktoré privýške 6U (26,7 cm) po<strong>sk</strong>ytuje pozície pre 8 serverov.Napájanie <strong>na</strong> rozdiel od BL10ezabezpeèuje samostatné <strong>na</strong>pájaciešasi s výškou 3U(13,35 cm), s hot-plug redundantnýmizdrojmi, ktoré dokáeredundantne <strong>na</strong>pája a3 šasi osadené servermi.Ïalším modelom, ktorýzaèiatkom roka pribudne domodelového radu HP Pro-Liant BL, bude štvorprocesorovývariant.Ve¾mi dôleitým aspektompri vývoji blade serverov bolajednoduchá a lacná inštalácia,správa a ma<strong>na</strong>ment. HPpreto spolu s BL servermivyvíjala a vyvíja riešenia <strong>na</strong>rýchle <strong>na</strong>sadzovanie serverovdo prevádzky a optimalizáciusprávy. V súèasnosti produkts názvom Rapid DeploymentPack ponúka riešenia, ktoréumoòujú inštalácie pripravenýchbalíkov <strong>na</strong> jednotlivéservery alebo celé <strong>sk</strong>upinyserverov rádovo v priebehuminút. Takisto je moné priradiurèitej pozícii v šasi konkrétnufunkciu, <strong>na</strong>príkladPrint servera alebo terminálovéhoservera atï. a po osadenítejto pozície serveromokamite prebehne príslušnáinštalácia. Pomocou týchtovlastností spolu s hot-plugfunkcio<strong>na</strong>litou serverov to dávaIT ma<strong>na</strong>érom do rukymonos kedyko¾vek pridáva alebo presúva servery doaplikaèných oblastí, ktoré sú práve v špièke a, <strong>na</strong>opak, prešetrenie <strong>na</strong>pájania a chladenia odobera servery z oblastí,kde nie je potrebný ich výkon. Ak k tomu pripoèítamevariant okamitej výmeny nefunkèného servera systémomhot-plug èi monosti prebratia jeho funkcií iným serveromvo farme, zistíme, e riešenia blade serverov opä posúvajúhranicu dostupnosti o kus ïalej.Ako vidie, vývoj technológií ide mí¾ovými krokmi ïaleja je potešite¾né, e sa uberá aj smerom ku koncepciáma optimalizácii, nielen k prudkému nárastu frekvenciía di<strong>sk</strong>ových priestorov.126 PC REVUE 12/2002


Serióz<strong>na</strong> firma potrebuje riadi svoj serverKadá spoloènos, ktorá realizuje svoju obchodnú alebovýrobnú èinnos <strong>na</strong> ivom trhu a myslí to so svojím biznisomváne, potrebuje zabezpeèi chod svojej aplikaèneja systémovej infraštruktúry <strong>na</strong> spo¾ahlivých a fungujúcichserveroch. Èi u ide o webový server, emailovýserver, databázu, alebo iný ivotne dôleitý server, jepodstatné ma preh¾ad o tom, ako a èi vôbec server funguje.Na to, aby spoloènos mohla riadi svoj biznis, bymala vedie efektívne riadi svoje servery. Kadý výpadok,ktorý by bol spozorovaný príliš ne<strong>sk</strong>oro, by moholspôsobi poškodenie me<strong>na</strong> firmy a stratu dôvery u zákazníkov.Jednou z <strong>na</strong>jväèších výhod serverov postavených<strong>na</strong> báze produktov Intel Server je, e ponúkajúIntel Server Ma<strong>na</strong>gement – kombináciu vyspelého hardvérua softvéru vstavanú v kadej serverovej matiènejdo<strong>sk</strong>e Intel, ktorá sleduje a vyhodnocuje stav serverov24 hodín denne a 7 dní v týdni. Neocenite¾nou výhodouje aj to, e všetky potrebné nástroje <strong>na</strong> správu Intel serverovsú u v cene serverového riešenia, èo má ve¾mi pozitívnyvplyv <strong>na</strong> celkovú výšku tak poèiatoènej investície,ako aj nákladov <strong>na</strong> správu. Ku kadej serverovejdo<strong>sk</strong>e dodáva Intel CD s návodom aj softvérom <strong>na</strong> správuservera.TESTOVANÁ PLATFORMADo redakcie sme <strong>na</strong> otestovanie systému INTEL SERVERMANAGEMENT dostali od <strong>sk</strong>upiny ISA spoloènosti ASBISSK server ISP5521 postavený <strong>na</strong> báze serverovej do<strong>sk</strong>y predual Intel XeonDP – SHG2, osadený dvoma procesormiIntel XeonDP 2,2 GHz, realizovaný kompletáciou v <strong>sk</strong>rinkeIntel SC5200. Ako je zvykom, súèasou dodávky boloCD s ISM vo verzii 5.1, take sme sa hneï pustili do a<strong>na</strong>lýzyjednotlivých moností, po<strong>sk</strong>ytovaných týmto nástrojom,urèeným <strong>na</strong> efektívnu správu.VÝHODY RIEŠENIA OD INTELURiešenia postavené <strong>na</strong> tejto platforme nám po<strong>sk</strong>ytujúmnostvo efektívnych prvkov, ktoré sa od riešení tohtotypu oèakávajú. V prvom rade je to vyššia spo¾ahlivosserverov. Implementáciou Intel Server Ma<strong>na</strong>gementu sadá dosiahnu vyššia produktivita vïaka predåeniu èasumedzi prerušeniami spôsobenými poruchami. Je tovïaka tomu, e príslušný administrátor je informovanýo malom probléme so serverom (<strong>na</strong>príklad poruche ventilácie)<strong>sk</strong>ôr, ako nedostatok alebo príslušné zlyhanieprerastie do ve¾kých rozmerov, <strong>na</strong>príklad tepelnéhopreaenia di<strong>sk</strong>u, do<strong>sk</strong>y alebo pamäte s následným zlyhanímservera. Ak Intel Server Ma<strong>na</strong>gementzvýši spo¾ahlivos serverov, zvýši sa aj dôverav serverové riešenie (èím sa priamoúmernezníi riziko, e dostanete infarkt, keï nieèoprestane fungova ☺). Rov<strong>na</strong>ko zákazníci spoloènostibudú ušetrení nepríjemných výpadkovvašich sluieb. Na rozdiel od mnohých alter<strong>na</strong>tívnychriešení Intel Server Ma<strong>na</strong>gement nepotrebujeiadnu prídavnú ma<strong>na</strong>gement kartu,ktorá obvykle stojí nemalú sumu. Úsporanákladov je viac ako zrejmá. Navyše vïakavzdialenej správe je moné diagnostikovaproblémy <strong>na</strong> dia¾ku, a to ve¾mi presne, takeservisný zásah <strong>na</strong> mieste bude rýchlejší a lacnejší.Odpadá návšteva zákazníka pre diagnostikovanieproblému.INTEL SERVER MANAGEMENTHARDWAREVïaka integrácii ma<strong>na</strong>gement hardware <strong>na</strong> serverovúdo<strong>sk</strong>u nie je nevyhnutná zvlášt<strong>na</strong> ma<strong>na</strong>gement karta.Hardvér integrovaný <strong>na</strong> serverových do<strong>sk</strong>ách Intelu pozostávaz viac ako 200 komponentov, ktoré sledujú ivotnedôleité údaje, ako <strong>na</strong>pätia, teploty, otáèky ventilátorovatï. Moné je dokonca vèas detegova prehriatie procesora,chyby v operaènej pamäti alebo otvorenie predného aleboboèného krytu <strong>sk</strong>rinky (vyhotovenie pedestal) v prípadeneautorizovaného fyzického prístupu k serverom. Ve¾kouvýhodou je aj to, e hardvér umoòuje zisova informácieo komponentoch v serveri, ako <strong>na</strong>pr. model a výrobné èísloserverovej do<strong>sk</strong>y, èo umoòuje jednoz<strong>na</strong>ènú identifikáciu.Intel Server Ma<strong>na</strong>gement funguje dokonca aj vtedy, keï jeserver vypnutý, ale pod <strong>na</strong>pätím a operaèný systém nie je<strong>na</strong>štartovaný. Táto monos sa v mnohých prípadochs ob¾ubou vyuíva, pretoe ve¾a zlyhaní servera spôsobí ajnefunkènos operaèného systému.INTEL SERVER MANAGEMENTSOFTWARESoftvérový backend sa delí <strong>na</strong> dve èasti. Prvou je konzolaISM, ktorá môe by spustená <strong>na</strong> jednom alebo viacerýchklient<strong>sk</strong>ych poèítaèoch administrátorov alebo dozoru,prièom sú podporované operaèné systémy MicrosoftWindows XP Professio<strong>na</strong>l, Microsoft Windows 2000Advanced Server, Service Pack 2 a Microsoft Windows2000 Professio<strong>na</strong>l, Service Pack 2. Druhým komponentomje ISM Instrumentation Software, ktorý je <strong>na</strong>inštalovaný<strong>na</strong> riadenom serveri. Podporovaná súprava operaènýchsystémov je širšia, zahàòa Microsoft Windows 2000Server, Service Pack 2, Novell Netware Server 6 ServicePack 1 alebo Netware 5.1 Service Pack 3, Red Hat LinuxServer 7.2 a finálne Caldera OpenUnix Server 8.0. Samozrejmosouje monos integrácie s populárnymi konzolamiSNMP, a to s HP OpenView Network Node Ma<strong>na</strong>ger 6.2for Windows, Computer Associates (CA) a Unicenter TheNext Generation (TNG) 3.0 for Windows. Na aktivovaniemonosti integrácie je potrebné zabezpeèi <strong>na</strong> sledovanomserveri beh rozhrania SNMP.ISM KONZOLATento neocenite¾ný nástroj zabezpeèujúci prístup k správenám po<strong>sk</strong>ytuje dve operaèné monosti, a to vyh¾adávaniespravovate¾ných serverov v sieti s následnoumonosou spúšania jednotlivých komponentov zabez-Konzola ISM a jednotlivé komponenty ma<strong>na</strong>mentu


I N F O W A R Epeèujúcich ma<strong>na</strong>ment, a to Platform Instrumentation Control (PIC), DirectPlatform Control (DPC), DMI Explorer a Client System Setup Utility (CSSU).PLATFORM INSTRUMENTATION CONTROL (PIC)Medzi základné funkcie PIC patrí monitorovanie a zobrazovanie hodnôt hardvérovýchsenzorov. V tomto administratívnom module je moné <strong>na</strong>stavovaprahové hodnoty (tresholds), po ktorých prekroèení <strong>na</strong>stane jed<strong>na</strong> z pred<strong>na</strong>stavenýchakcií.V prípade jednotlivých prekroèení prahových hodnôt je umonené pouívate¾<strong>sk</strong>oudefiníciou zabezpeèi špecifikáciu latencie, ktorá sa realizuje.PIC – <strong>na</strong>stavenieodosielaniae-mailu (EmailAlert)Po<strong>sk</strong>ytovaný výber je pomerne široký, zahàòajúci shutdown operaèného systémus monosou vypnutia servera, shutdown OS s následným reštartom, vypnutiesystému, reštart systému alebo generovanie prerušenia NMI <strong>na</strong> vyvolaniepríslušnej obslunej rutiny. Samozrejmosou je aj akustická notifikácia sozápisom príslušného nedostatku do logového subsystému.Novou funkciou vo verzii ISM 5.X je podpora odosielania e-mailu (EmailAlert) v prípade prekroèenia prahovej hodnoty. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong> pred<strong>na</strong>stavenúemailovú adresu sa odošle upozornenie o tom, <strong>na</strong> ktorom serveri ktorýsledovaný komponent zlyhal. Samozrejme, táto funkcia sa nedá vyui, akzlyhá sieová karta.Komponent PIC komunikuje so serverom len cez LAN a prístup k funkciámje chránený heslom.PIC – údaj senzora pre otáèky ventilátora aj s prahovou hodnotou 480 RPMDIRECT PLATFORM CONTROL (DPC)Na rozdiel od PIC, ktorý potrebuje <strong>na</strong>štartovaný a fungujúci operaèný systém,DPC umoòuje realizova prístup k serveru bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi je zapnutýDPC – poh¾ad <strong>na</strong> ikony jednotlivých funkciíPIC – <strong>na</strong>stavenie akcie, ktorá <strong>na</strong>stane po zlyhaní ventilátoraalebo vypnutý. Samozrejme, predpokladá sa pripojené <strong>na</strong>pájanie. Takisto jemoné vykonáva urèité príkazy, aj keï je operaèný systém v nestabilnomalebo nefunkènom stave, i<strong>na</strong>k povedané, ak je systém „zamrznutý“. Prístupk serveru je moný cez LAN alebo sériový port s moným pripojením modemu<strong>na</strong> zabezpeèenie monosti vzdialeného zásahu. Prístup je chránený statickýmheslom. Medzi základné funkcie patrí zapnutie a vypnutie servera, reštart servera,štart systému zo servisnej partície, prenos súborov zo servera a <strong>na</strong> server,ako aj prístup k rozširujúcim slubám. Medzi jednotlivé rozširujúce modu-128 PC REVUE 12/2002


I N F O W A R Ely patria FRU (Field Replaceable Unit), ktorý je ma<strong>na</strong>érompo<strong>sk</strong>ytujúcim identifikaèné údaje o komponentoch servera,RSA (Remote Sensor Access), ktorý zobrazuje všetkydetegované senzory, SDR (Sensor Data Records) èiema<strong>na</strong>ér zobrazujúci <strong>na</strong>pr. prahové hodnoty senzorova <strong>na</strong>koniec SEL (System Event Log), ktorého úlohou je zobrazovanieinformácií o udalostiach, ktoré <strong>na</strong>stali poèasbehu servera.Zaujímavou funkciou tohto komponentu je štart zoservisnej partície. Server realizuje reinicializáciu <strong>na</strong>základe zadanej poiadavky, ktorá musí by vyiadanášpeciálne, pretoe za normálnych okolností nie je tátopartícia vidite¾ná pre pouívate¾a servera. Servisná partíciasa musí <strong>na</strong>inštalova ako prvá pri inicializácii serveraz CD, ktoré je priloené k serverovej do<strong>sk</strong>e Intel. Po <strong>na</strong>štartovanído servisnej partície je moné <strong>na</strong> dia¾ku spúš-a rôzne diagnostické programy, ktoré fungujú v textovomreime a sú <strong>na</strong>kopírované <strong>na</strong> servisnej partícii.DMI EXPLORERDe<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gement Interface (DMI) je štandard vytvorenýa spravovaný štandardizaènou <strong>sk</strong>upinouDistributed Ma<strong>na</strong>gement Ta<strong>sk</strong> Force (DMTF). DMIumoòuje správu komponentov <strong>na</strong>chádzajúcich sa v serveri.Výrobca komponentu musí po<strong>sk</strong>ytnú súborMa<strong>na</strong>gement Information Format (MIF), ak má by komponentv súlade s DMI. V tomto súbore sú definovanéatribúty komponentu. Ïalšie informácie môete nájs <strong>na</strong>internetovej stránke <strong>www</strong>.dmtf.org.CSSU – poh¾ad <strong>na</strong> ikony jednotlivých funkciíCLIENT SYSTEM SETUP UTILITY (CSSU)umoòuje <strong>na</strong> dia¾ku spusti SSU alebo iné pomocné programy,ktoré sa normálne spúšajú z CD dodávaného k serverom.Prístup k serveru je moný cez LAN, modem alebosériový port. Medzi základné funkcie patrí výber bootzariadenia, <strong>na</strong>stavenie zabezpeèenia servera, prístupk u spomenutým modulom FRU, SDR, SEL a v neposlednomrade aj k SUM (System Update Ma<strong>na</strong>ger), ktorýumoòuje <strong>na</strong> dia¾ku zmeni verziu BIOS-u alebo firmwares dodatkovou monosou uloenia a obnovy stálych(non-volatile) systémových <strong>na</strong>stavení z a do súboru. Akosami vidíte, systém podporuje realizáciu širokej škályoperácií <strong>na</strong> dia¾ku bez nutnosti fyzického kontaktu soserverom.CLI – zoz<strong>na</strong>m príkazov a výpis stavu senzorovCOMMAND LINE INTERFACE (CLI)Intel Server Ma<strong>na</strong>gement umoòuje vo verzii 5.X riadiservery nielen cez grafické rozhranie, ale aj cez príkazovýriadok, a to z konzoly Windows alebo Linux. Vïakatejto funkcii je moné zadáva príkazy serveru priamoz príkazového riadka alebo vytvori <strong>sk</strong>ripty so <strong>sk</strong>upinoupríkazov, ktoré budú spustené v jednej dávke. Medzi konzoly,ktoré sú podporované pre prístup k serverom, patriav prostredí Microsoft Windows akýko¾vek programTELNET, ako <strong>na</strong>pr. HyperTermi<strong>na</strong>l. Tento spôsob je vhodný<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> pripojenie k jednému serveru. Rov<strong>na</strong>ko jemoné poui príkazový riadok, v tomto prípade je všakpotrebné spusti konzolové rozhranie dppcli. Tento spôsobvyhovuje hlavne pri riadení ve¾kého poètu serverov.V prostredí Linuxu je moné poui príkazový riadok¾ubovo¾ného shellu, <strong>na</strong>príklad csh alebo bash, treba všakspusti konzolové rozhranie dppcli. Tento spôsob vyhovujehlavne pri riadení ve¾kého poètu serverov. Medzipodporované funkcie prístupné prostredníctvom rozhraniaCLI patria zapnutie a vypnutie servera, reštart servera,zme<strong>na</strong> štartovacieho zariadenia (boot) a poradia zariadení,kontrola hodnôt hardvérových senzorov, zobrazeniekonfigurácie siete, vykonávanie Perl <strong>sk</strong>riptov a <strong>na</strong>konieclokalizácia servera v racku blikaním diódy poèaszadaného intervalu.PODPOROVANÉ SERVEROVÉ DOSKYRozhranie ISM zabezpeèujúce ma<strong>na</strong>ment je podporované<strong>na</strong> vybraných serverových do<strong>sk</strong>ách urèených prePentium 4 a XeonDP, a to SHG2 (ISM 5.0.10, SE7500WV2(ISM 5.1), SE7500CW2 (Intel LanDe<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger 6.3)a S845WD1-E (Intel LanDe<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger 6.3). Z dosiek urèenýchpre platformu Pentium III sú podporované SDS2(ISM 3.5.2) a SCB2 (ISM 3.5.2). Samozrejme, ma<strong>na</strong>mentje k dispozícii aj <strong>na</strong> iných serverových do<strong>sk</strong>ách. Presnéúdaje o podporovaných ma<strong>na</strong>mentových softvérocha ich verziách pre jednotlivé do<strong>sk</strong>y sa dajú nájs <strong>na</strong> stránkachfirmy Intel: <strong>www</strong>.intel.com. Na týchto stránkach sadajú nájs a stiahnu aj <strong>na</strong>jnovšie verzie ovládaèov a ma<strong>na</strong>mentovéhosoftvéru.ZÁVERKadý server postavený <strong>na</strong> komponentoch Intel má štandardnevstavanú podporu pre urèitý druh ma<strong>na</strong>mentu.Nevyuíva efektívne túto pridanú hodnotu by bolo hriechom,preto by sa všetci hriešnici mali <strong>na</strong>d sebou zamyslie☺. Èas venovaný inštalácii a správnemu <strong>na</strong>staveniuIntel Server Ma<strong>na</strong>gementu sa vráti v podobe spo¾ahlivéhoa nepretritého chodu serverov a vráti úsmev a pokojdo strhaných tvári administrátorov.Zapoièal: ASBIS ISA GROUPCe<strong>na</strong>: ISM je priamou súèasou podporovaných dosiekIng. Miroslav Lukáè, Milan Gígel12/2002 PC REVUE 129


I N F O W A R EPotvrdzovanie elektronického dokumentuElektronická podate¾òaV ivotnom cykle elektronického dokumentu –podobne ako klasického dokumentu – hrajú výz<strong>na</strong>mnúúlohu úkony, ako je podanie dokumentupodávate¾om, prevzatie dokumentu adresátom,overenie dokumentu notárom a podobne. V záujmepreukázate¾nosti takéhoto úkonu je dôleitéjeho potvrdenie vystavením potvrdenky – v prípadeelektronického dokumentu tzv. elektronickejpotvrdenky.Podanie a prebratie elektronického dokumentu,ako aj vystavenie elektronickej potvrdenkyumoòuje tzv. elektronická podate¾òa (ïalejEPO). Elektronickú podate¾òu a elektronickúpotvrdenku v rámci orgánov verejnej moci aleboverejnej správy vymedzuje vyhláška NBÚ è.542/2002 Z. z. o spôsobe a postupe pouívaniaelektronického podpisu v obchodnom a administratívnomstyku.Aj keï ide o novú vyhlášku, problematika potvrdzovaniapríjmu elektronických dokumentov má <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u u nieko¾koroènú tradíciu a predstavujejeden z výz<strong>na</strong>mných prvkov bezpeènosti elektronickéhobankovníctva (R. Rexa a kol.: Bezpeènos elektronickéhobankovníctva v praxi. PC REVUE è. 6/2001,s.102).V èlánku porovnávame elektronickú podate¾òupod¾a uvedenej vyhlášky s monosami elektronickejpodate¾ne pod¾a reality dennej praxe.Vyhláška NBÚ è. 542/2002 Z. z.Obsah potvrdenkyZ § 6 ods. 2 písm. d) vyhlášky vyplýva, e elektronickápotvrdenka je „elektronický dokument vydanýelektronickou podate¾òou s pouitím èasovej peèiatky“.Èo má by obsahom tohto „dokumentu“ a akomá súvisie s elektronickým dokumentom doruèenýmdo podate¾ne, vyhláška nešpecifikuje. Zrejméje iba pouitie èasovej peèiatky, ale opä chýbajasná informácia, <strong>na</strong>èo má by táto èasová peèiatkavystavená. Moností je toti viac.Potvrdzovate¾Aj keï nie je vo vyhláške explicitne uvedené, eelektronický dokument – elektronická potvrdenka –má by elektronickou podate¾òou podpísaný, povinnospodate¾ne (§ 6 ods. 3 písm. c) „zverejni kvalifikovanécertifikáty všetkých zamest<strong>na</strong>ncov, ktorízabezpeèujú prevádzku elektronickej podate¾ne“,<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e ak uvedený dokument bude podpísaný,bude tam elektronický podpis niektoréhozamest<strong>na</strong>nca podate¾ne.Je škoda, e vyhláška nerieši podpisovanie elektronickýchpotvrdeniek automatizovanou elektronickoupodate¾òou s bezpeèným kryptografickýmmodulom podobne, ako je to v prípade podpisovaniacertifikátov certifikaènou autoritou.V modernom elektronickom svete, ktorý sa i vïakazákonu o elektronickom podpise zaène úspešnerozbieha aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, sa èlovek vykonávajúciurèité operácie manuálne stáva zbytoènoubrzdou.Èas podania dokumentuVo vyhláške sa spomí<strong>na</strong>jú štyri dôleité èasové okamihy: prijatie dokumentu a jeho zaradenie do frontuprijatých dokumentov (ïalej FPD), zaradenie dokumentu do frontu overených prijatýchdokumentov (ïalej FOPD), resp. jeho vyradeniez frontu prijatých dokumentov, vydanie elektronickej potvrdenky, postúpenie dokumentu <strong>na</strong> ïalšie vybavenie.Nikde však nie je špecifikované, èi vôbec, a akáno, tak aký èas má by uvedený v potvrdenkevystavenej elektronickou podate¾òou. Pre podávate¾adokumentu je urèite <strong>na</strong>jdôleitejší èas podaniadokumentu.V niektorých prípadoch je presne stanovenáhodi<strong>na</strong>, dokedy mono podanie urobi. Nedodranietohto termínu podania, resp. neschopnos dokázajeho splnenie, môe ma pre podávate¾a zanásledok z<strong>na</strong>èné straty. Preto zvláštne pôsobí„vo¾né tempo“ pri vystavovaní elektronických potvrdeniekv elektronickej podate¾ni pod¾a uvedenejvyhlášky: „Overenie a následné prijatie elektronickéhodokumentu elektronická podate¾òa potvrdí vydanímelektronickej potvrdenky... a to <strong>na</strong>jviac 60 minút odzaradenia elektronického dokumentu do frontu overenýchprijatých dokumentov“. Pritom sa u nehovorí,za aký èas od príjmu má by dokument preradenýdo FOPD. Pretoe v klasickej podate¾ni, resp. <strong>na</strong> poštenehrozí 60-minútové zdranie vydania doruèenkyk prevzatému dokumentu, je nevhodné nieèopodobné zavádza v elektronickej podate¾ni.Èasová peèiatkaPod¾a § 6 ods. 4 vyhlášky: „Pri manipulácii s elektronickýmdokumentom, <strong>na</strong>jmä pri potvrdzovaní jeho130 PC REVUE 12/2002


prijatia alebo postúpení <strong>na</strong> ïalšiu manipuláciu, vyuíva elektronickápodate¾òa slubu èasovej peèiatky.“Je záhadou, preèo <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie informácie o èase je velektronickej podate¾ni moné vyuíva iba èasové peèiatky,ktoré pod¾a záko<strong>na</strong> è. 215/2002 Z. z. môe po<strong>sk</strong>ytovaiba akreditovaná certifikaèná autorita. Urèite ste u aspoòraz boli svedkom ochromenia práce pokladní v hypermarketev súvislosti s prerušením spojenia s ACS – po<strong>sk</strong>ytovate¾omsluieb súvisiacich s platobnými kartami. Vhypermarkete <strong>na</strong>šastie okrem platenia platobnou kartoucez ACS máte monos plati aj v hotovosti. V elektronickejpodate¾ni pod¾a uvedenej vyhlášky alter<strong>na</strong>tíva neexistuje.Z formulácie uvedeného paragrafu nie je vylúèené, epri podaní elektronického dokumentu a ïalšej manipuláciis ním nemusí staèi iba jed<strong>na</strong> èasová peèiatka.Úvaha o vyhláškeUvedená vyhláška nešpecifikuje obsah elektronickejpotvrdenky, take v nej môu chýba tie <strong>na</strong>jpodstatnejšieprvky: osoba, ktorá úkon (podanie dokumentu) potvrdzuje, obsah úkonu (spojenie potvrdenky s konkrétnym podanýmdokumentom), èas úkonu.To, èo vyhláška „zabetónovala“ dôkladne, je vyuívanieèasovej peèiatky, aj keï ide o prvok ohrozujúci plynulospo<strong>sk</strong>ytovania elektronických potvrdeniek.Na doplnenie predstáv o potvrdzovaní príjmu elektronickýchdokumentov pod¾a uvedenej vyhlášky sa v <strong>na</strong>sledujúcejèasti budeme venova elektronickým potvrdenkáma elektronickej podate¾ni pod¾a reality dennej praxe.Elektronická potvrdenkaAby mala potvrdenka právnu silu a bolo ju moné pouiako dôkaz pri prípadnom spore, musí z nej by zrejmé, ktodaný úkon potvrdil, kedy a èo bolo obsahom tohtoúkonu.Potvrdenka je urèená tomu, koho má chráni – ktov prípade potreby bude musie dokazova, e sa danýúkon u<strong>sk</strong>utoènil. Napríklad: elektronická potvrdenka o podaní dokumentu podávate¾omje urèená podávate¾ovi daného dokumentu, elektronická potvrdenka o prevzatí dokumentu adresátomje urèená doruèovate¾ovi a pod.Elektronická potvrdenka je elektronický dokumentinformujúci o úkone s iným elektronickým dokumentom,je k tomuto inému dokumentu pripojená alebo s nímlogicky súvisí a slúi ako metóda overenia. Pod overenímsa myslí: kto úkon potvrdil – potvrdzovate¾, kedy úkon potvrdil – èas potvrdenia, o aký úkon a v súvislosti s akým elektronickým dokumentomišlo – obsah úkonu, a pod.V prípadnom spore za dostatoène dôveryhodný dôkazje moné povaova elektronickú potvrdenku, ktoráumoòuje overi jednoz<strong>na</strong>èné spojenie potvrdenky s potvrdzovate¾om,èasom potvrdenia a obsahom úkonu.V tomto prípade mono v súlade s terminológiou smerniceEÚ hovori o pokroèilej (zaruèenej) elektronickejpotvrdenke, zatia¾ èo v prípade nejednoz<strong>na</strong>ènosti ktoréhoko¾vekz uvedených spojení ide o „obyèajnú“ elektronickúpotvrdenku, ktorú v prípadnom spore bude potrebnédoplni o ïalšie dôveryhodnejšie dôkazy.Jednoz<strong>na</strong>ènos spojenia elektronického dokumentu(v tomto prípade obsahu úkonu) s osobou (potvrdzovate¾om),ktorá daný úkon v danom èase (èas potvrdenia)urobila, umoòuje zaisti elektronický podpis potvrdzovate¾ak obsahu úkonu, prípadne v kombinácii s èasovoupeèiatkou k tomuto podpisu. Táto jednoz<strong>na</strong>ènos platí zapredpokladu splnenia troch základných predpokladov(elektronický podpis je <strong>na</strong> báze digitálneho podpisu, ideo jednoz<strong>na</strong>èné spojenie verejného k¾úèa s jeho majite¾om– potvrdzovate¾om, súkromný k¾úè potvrdzovate¾a je podjeho výluènou kontrolou).A. Potvrdzovate¾Potvrdzovate¾om úkonu – príjmu elektronického dokumentu– je fyzická osoba, ktorá dokument preberá manuálne.V prípade automatizovaného príjmu dokumentov jepotvrdzovate¾om elektronická podate¾òa. V tomto prípadenejde o podpis konkrétneho pracovníka, ale o podpis elektronickejpodate¾ne, ktorý je potrebné chápa podobneako podpis certifikaènej autority <strong>na</strong> certifikáte verejnéhok¾úèa.B. Èas potvrdenia úkonuV klasickom papierovom svete dochádza k potvrdzovaniupríjmu dokumentu v momente jeho príjmu, prípadnes miernym predstihom, resp. one<strong>sk</strong>orením. V elektronickomsvete, hlavne vïaka automatizácii a vysokému výkonupouitej výpoètovej techniky, je moné v zlomku sekundyokrem príjmu dokumentu a potvrdenia jeho príjmuvyko<strong>na</strong> ešte mnostvo ïalších úkonov, ktoré pri manuálnejmanipulácii s dokumentom s oh¾adom <strong>na</strong> ich èasovúnároènos nie je moné vykonáva.Je nieko¾ko moností zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nia èasu, keï danýúkon (príjem elektronického dokumentu) <strong>na</strong>stal:a) Èas podpisu (signing time)Èas podpisu je jedným z atribútov elektronického podpisu,ktorého integrita je kontrolovaná samotným digitálnympodpisom spolu s integritou podpísaného elektronickéhodokumentu.Pri manuálnej manipulácii s elektronickým dokumentomza správnos uvedeného atribútu zodpovedá konkrét<strong>na</strong>fyzická osoba – potvrdzovate¾, prièom je väèšinouodvodený od systémového èasu prostriedku pouitého <strong>na</strong>vytvorenie elektronického podpisu potvrdzovate¾a.Pri automatickej manipulácii s elektronickým dokumentomje èas podpisu odvodený od systémového èasubezpeèného kryptografického modulu, prípadne bezpeènéhozariadenia presného èasu, ktoré sú súèasou elektronickejpodate¾ne.b) Èasová peèiatka (time stamping)Ide o èasový údaj, ktorý je jednoz<strong>na</strong>ène priradenýk podpisu potvrdzovate¾a <strong>na</strong> elektronickej potvrdenkea ktorého správnos svojím podpisom garantuje po<strong>sk</strong>ytovate¾èasovej peèiatky.Spo¾ahlivos po<strong>sk</strong>ytovania elektronických potvrdeniekelektronickou podate¾òou bude v tomto prípade silne závisieod spo¾ahlivosti po<strong>sk</strong>ytovania èasových peèiatok


I N F O W A R Epo<strong>sk</strong>ytovate¾om èasových peèiatok a od spo¾ahlivostispojenia s ním. Je rozumné, aby si podávate¾obstaral èasovú peèiatku iba k tým elektronickýmpotvrdenkám, pri ktorých bude vyadova dlhodobúplatnos.C. Obsah úkonuAby elektronická potvrdenka umonila jednoz<strong>na</strong>èneurèi obsah úkonu (prijatie/odmietnutie konkrétnehoelektronického dokumentu), je podpispotvrdzovate¾a <strong>na</strong> elektronickej potvrdenke vytvorenýk podpisu doruèeného podpísaného elektronickéhodokumentu a k struènej informácii potvrdzovate¾a(o aký úkon ide – prijatie dokumentu,zamietnutie z dôvodu... a pod.). Je vhodné, abystruèná informácia potvrdzovate¾a bola ïalšímpodpísaným atribútom elektronického podpisupotvrdzovate¾a, ktorého integritu – podobne akointegritu èasu podpisu – kontroluje digitálny podpiselektronickej potvrdenky.Pokroèilá elektronická potvrdenkaZ uvedeného sa môeme dopracova k <strong>na</strong>sledujúcejdefinícii: pokroèilá (zaruèená) elektronická potvrdenkaje vlastne pokroèilým (zaruèeným) elektronickýmpodpisom potvrdzovate¾a k podpisu doruèenéhoelektronického dokumentu. Èas príjmuelektronického dokumentu zachytáva atribút èaspodpisu v elektronickom podpise potvrdzovate¾a,resp. ho pribliuje èasová peèiatka k tomuto podpisu.V druhom prípade ide o tzv. elektronickúpotvrdenku s dlhodobou platnosou.Digitál<strong>na</strong> obálkaZachova dôvernos obsahu elektronického dokumentuumoòuje tzv. digitál<strong>na</strong> obálka. Tá zabezpeèujeutajenie obsahu dokumentu jeho kryptovaním.Ku kryptovaniu dochádza <strong>na</strong> strane autoradokumentu a k odkryptovaniu zase <strong>na</strong> strane adresáta.Na kryptovanie elektronického dokumentu,prípadne podpísaného elektronického dokumentusa vyuíva asymetrická kryptografia, prípadnev kombinácii so symetrickou kryptografiou.Asymetrická kryptografia – digitál<strong>na</strong> obálka 1V tomto prípade autor zakryptuje elektronickýdokument (ED) verejným k¾úèom adresáta (VKadr).Odkryptova takýto dokument (EDaz) je moné ibapomocou zodpovedajúceho súkromného k¾úèa(SKadr). Z<strong>na</strong>mená to, e okrem adresáta, ktorý másúkromný k¾úè pod svojou výluènou kontrolou,nikto iný nemá monos otvori digitálnu obálkus elektronickým dokumentom.Nevýhodou tejto èisto asymetrickej metódy jeèasová nároènos kryptovania, resp. dekryptovaniahlavne dokumentov s väèším objemom. Túto èasovúnároènos eliminuje kombinácia asymetrickejkryptografie so symetrickou kryptografiou.Asymetrická kryptografia v kombinácii so symetrickoukryptografiou – digitál<strong>na</strong> obálka 2V tomto prípade autor správy pouije náhodne vygenerovanýtajný k¾úè (TK) <strong>na</strong> symetrické kryptovanieelektronického dokumentu a súèasne pomocouverejného k¾úèa adresáta (VKadr) zakryptujetajný k¾úè (TK). Digitálnu obálku predstavuje asymetrickyzakryptovaný tajný k¾úè (TKaz) spolu sosymetricky zakryptovaným dokumentom (EDsz).Adresát <strong>na</strong>jprv pomocou svojho súkromnéhok¾úèa (SKadr) odkryptuje zakryptovaný tajný k¾úè(TKaz) a následne pomocou tohto k¾úèa (TK) odkryptujezakryptovaný elektronický dokument.Tajný k¾úè má malý objem, preto jeho asymetrickékryptovanie, resp. dekryptovanie nie je èasovonároèné, rov<strong>na</strong>ko ako symetrické kryptovaniea dekryptovanie väèšieho dokumentu.Reál<strong>na</strong> elektronická podate¾òaZákladnou úlohou elektronickej podate¾ne je prija,resp. umoni prevzia elektronický dokumenta zabezpeèi pre odovzdávajúcu stranu (podávate¾a,resp. elektronickú podate¾òu) pokroèilú(zaruèenú) elektronickú potvrdenku, ktorá umoníjednoz<strong>na</strong>ène overi, ktorý dokument, kto a kedyod odovzdávajúcej strany prevzal.Podávate¾ môe elektronický dokument doruèido podate¾ne: prostredníctvom verejného po<strong>sk</strong>ytovate¾a (po<strong>sk</strong>ytovate¾prístupu <strong>na</strong> internet, po<strong>sk</strong>ytovate¾WAP sluby a pod.) s vyuitím štandardnej aplikácietypu e-mail, WWW prehliadaè, WAP prehliadaè, prostredníctvom pevného alebo dial-up pripojeniak podate¾ni s vyuitím špeciálnej aplikácie, osobne <strong>na</strong> niektorom z dohodnutých médií.V prípade emailového podania v súvislostis moným one<strong>sk</strong>orením doruèenia e-mailu do podate¾nemôe by èas uvedený <strong>na</strong> potvrdenke oprotièasu odoslania e-mailu podávate¾om takisto one<strong>sk</strong>orený.V ostatných uvedených prípadoch, pretoeide o on-line komunikáciu, podávate¾ dokumentusúèasne s podaním dostane od podate¾nepokroèilú (zaruèenú) elektronickú potvrdenku.Vïaka automatizácii jednotlivých operácií vykonávaelektronická podate¾òa súèasne s príjmom dokumentuaj <strong>na</strong>stavené kontroly (<strong>na</strong> platnos certifikátu,platnos podpisu, prítomnos škodlivých kódova bitových sekvencií, dodranie ustanovenýchformátov a pod.). V prípade, e sa doruèený dokument<strong>na</strong>chádza v digitálnej obálke, niektoré kontrolysa nevykonávajú.Súèasne s príjmom dokumentu a jednotlivýmikontrolami podate¾òa vydá príslušnú pokroèilú(zaruèenú) elektronickú potvrdenku. Súèasoupotvrdenky okrem certifikátu je aj CRL pouité <strong>na</strong>overenie platnosti certifikátu podávate¾a dokumentu.Èas príjmu dokumentu a vystavenia elektronickejpotvrdenky po<strong>sk</strong>ytuje bezpeèné zariadenieso zdrojom presného èasu, ktoré je súèasouelektronickej podate¾ne a <strong>na</strong>chádza sav elektronickej potvrdenke ako atribút „èas podpisu“.Podate¾òa má monos vystavova aj elektronicképotvrdenky s dlhodobou platnosou s vyuitímèasových peèiatok od po<strong>sk</strong>ytovate¾a takejtosluby.Preberate¾ môe v podate¾ni prebera iba jemuurèené dokumenty, prípadne dokumenty urèené<strong>sk</strong>upine, do ktorej patrí, alebo dokumenty urèenévšetkým preberate¾om podate¾ne. Pred prevzatímelektronického dokumentu musí preberate¾ podpísaelektronickú potvrdenku o prevzatí dokumentu.A po jej overení sa preberate¾ovi sprístupnípríslušný dokument.Okrem uvedených základných úloh môe elektronickápodate¾òa po<strong>sk</strong>ytova správu dokumentov(Document ma<strong>na</strong>gement), definovanie postupupráce s dokumentom (Workflow), <strong>sk</strong>ladovanie dokumentov(Storage), prevod klasických dokumentovdo elektronickej formy (Capture) a pod.Z bezpeènostného h¾adi<strong>sk</strong>a automatizovanéhopodpisovania elektronických potvrdeniek je tátoelektronická podate¾òa podobne ako certifikaènáautorita <strong>na</strong> automatizované podpisovanie certifikátovvybavená kryptografickým modulom pod¾aCEN/ISSS CWA 14167-2 a umoòuje auditovate¾nospreddefinovaných operácií.Pokroèilé elektronické potvrdenky (v terminológiipod¾a smernice EÚ, nie však v terminológii„zdeformovaného“ sloven<strong>sk</strong>ého záko<strong>na</strong> è.215/2002 Z. z.) pri svojich platobných príkazoch vyuívajútisíce klientov jednej banky <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uu od roku 1996. Opísanú elektronickú podate¾òusi prakticky môete vy<strong>sk</strong>úša <strong>na</strong> adrese:<strong>www</strong>.elektronicka-podatel<strong>na</strong>.<strong>sk</strong>.ZHRNUTIE1. Pre podávate¾a elektronického dokumentu mávýz<strong>na</strong>m iba taká elektronická potvrdenka, ktorá jejednoz<strong>na</strong>ène spojená s obsahom úkonu, jeho potvrdzovate¾oma èasom, keï úkon <strong>na</strong>stal.2. Je vhodné, aby si k potvrdenke, ktorá má madlhodobú platnos, podávate¾ obstaral aj èasovúpeèiatku.3. Pouívanie èasových peèiatok ku kadému podaniuje nelogické. Závislos elektronickej podate¾neod tretej strany zníi jej prunos a spo¾ahlivos.R.Rexa@e-unicom.<strong>sk</strong>132 PC REVUE 12/2002


I N F O W A R EAko <strong>na</strong>kupova antivírusový softvér pre sieové prostredieO antivírusovej ochrane sa toho popísalove¾a, ale nie a to¾ko o kritériách, ktoré máspåòa systém <strong>na</strong> detekciu vírusov v sieovomprostredí. Po<strong>sk</strong>ytneme nieko¾ko rád, ako siobstara dobrý antivírusový program,a priblíime monosti, ktoré súèasnáantivírusová ochra<strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytuje.ROZSAH OCHRANYVzh¾adom <strong>na</strong> rôzne formy komunikácie – predovšetkýmcez internet – je trendom realizova takúbezpeènostnú úroveò antivírusovej ochrany, ktoránebude pokrýva výluène len <strong>sk</strong>enovanie <strong>na</strong> vírusyv internom prostredí siete, ale bude schopná zabezpeèiaj ochranu a kontrolu obsahu elektronickejkomunikácie <strong>na</strong> výstupe a vstupe do informaènéhosystému – siete organizácie. Domi<strong>na</strong>ntná je potrebazabezpeèi ochranu systémov a uívate¾ov predhrozbami, ktoré môu kompromitova bezpeènosa integritu dát v sieti, a to hlavne pred rizikamia hrozbami spojenými s vyuívaním elektronickejpošty.PLATFORMYBená sie je vzh¾adom <strong>na</strong> poèet pouitých informaènýchtechnológií vysoko heterogénne prostredie.Preto ak vám predajcovia odpovedia, e ich produktpodporuje 90 % z uvedených operaèných systémov,môete ho poklada za komplexný: AIX(PowerPC), Digital Unix (Alpha), DOS, FreeBSD(Intel), HP-UX (HP-PA), Linux (Alpha), Linux (Intel),Lotus Notes, Macintosh, Microsoft Exchange, Net-Ware, OpenVMS (Alpha), OpenVMS (VAX), OS/2, SCOOpenServer (Intel), SCO UnixWare (Intel), Solaris(Intel), Solaris (SPARC), Windows 3.1x, Windows95/98/Me, Windows NT/2000 (Intel), Windows NT(Alpha). V kadom prípade existujú produkty, ktorépodporujú všetky uvedené OS.MANAMENTKadý lepší softvér <strong>na</strong> detekciu vírusov by mal obsahovanástroj <strong>na</strong> centrálnu správu, ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>ukonzolu, ktorá umoòuje centralizovanú inštaláciu,konfiguráciu a aktualizácie u<strong>sk</strong>utoèòované z jedinéhoPC <strong>na</strong> celé sieové prostredie. Rov<strong>na</strong>ko pridávanienových PC a serverov do siete by malo byve¾mi jednoduché, technológia by mala zaaovasie len minimálne a nemala by ma iadne nároky<strong>na</strong> uívate¾a, inými slovami, pre uívate¾a musí bytransparentná. Antivírusový program by mal podporovacentralizovaný reporting a posielanie správadministrátorom, urèeným jednotlivcom alebo <strong>sk</strong>upinám.TECHNOLÓGIATechnológia, ktorú pouíva antivírusový program,je ve¾mi citlivá vec. Preto je správne zisti všetkyinformácie o fungovaní antivírusu, ktoré vám jedodávate¾ ochotný po<strong>sk</strong>ytnú. Mali by ste mavyèerpávajúce informácie o platformách, architektúre,módoch <strong>sk</strong>enovania, detekèných metódach,spôsoboch dezinfekcie. Ako príklad uvádzame niektorézákladné charakteristiky nemenovaného, alereálneho antivírusového produktu: antivírus podporujevšetky prv spomí<strong>na</strong>né platformy, pouívaarchitektúru klient – server, serverová èas vykonáva<strong>sk</strong>enovanie a klient <strong>na</strong> základe práce s kontrolnýmisumami inteligentne rozpoznáva, ktorésúbory budú <strong>sk</strong>enované a ktoré sú bezpeènéa netreba sa nimi zaaova, èím zniuje zaaeniesiete a duplicitu <strong>sk</strong>enovania. Súbory sú rozpoznávanénielen pod¾a prípony, ale aj <strong>na</strong> základe binárnejsig<strong>na</strong>túry typu súboru. Serverová antivírusovádetection engine pouíva emulátor kódu <strong>na</strong> detekciupolymorfných vírusov, on-line dekompresor <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie v archívoch a OLE2 engine <strong>na</strong> odha¾ovaniemakrovírusov. Antivírusový program bymal pracova vo viacerých módoch a urèite by mal<strong>sk</strong>enova vašu web/mailovú komunikáciu, bootsektory a pamä. Z pouitých detekèných metódby nemali chýba tzv. patern matching, emuláciaa heuristika, ktoré odchytávajú rôzne mutácie uznámeho vírusu.PODPORA A PREH¼ADNOSLICENÈNEJ POLITIKYTáto oblas je <strong>sk</strong>ôr pre tých, ktorí to všetko zaplatia.Od toho, aká je licenèná politika firmy, závisiavaše ïalšie náklady, preto si s dodávate¾om ujasnite,èo je a èo nie je v cene licencie. Samozrejmosouje podpora 24 hodín/365 dní, zasielanievzoriek vírusov plus pravidelná aktualizácianových verzií antivírusového programu. Mal byby k dispozícii otvorený komunikaèný kanál, abyste v prípade vý<strong>sk</strong>ytu podozrivého súboru mohliposla vzorku <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu. Štandardne by odozvanemala by dlhšia ako 5 pracovných hodín. Rov<strong>na</strong>koby licencia mala obsahova nástroje <strong>na</strong> administráciu.PRIDANÁ HODNOTAA <strong>na</strong>koniec pridaná hodnota. Pod tou si predstavtenieèo, èím by vás malo dané riešenie príjemne prekvapi,nieèo <strong>na</strong>vyše. Jednou z funkcio<strong>na</strong>lít, ktoráv poslednom èase prekvapila, je programátor<strong>sk</strong>érozhranie antivírusového softvéru. Je to príjemnýbonus, ak pomocou C++ kniníc sa dá vyuívaengine renomovanej firmy vo vlastných programoch,èo urèite ocení široké spektrum ¾udí z ITbrane.J. Mièík12/2002 PC REVUE 133


I N T E R N E TNet & Security news Okolo freemailového servera Post.<strong>sk</strong> sa rozvíril prach. Po tom, èo sa <strong>na</strong> interneteobjavili informácie o tom, e sa do schránok uívate¾ov dá dosta, ohradila saspoloènos Petit Press, prevádzkovate¾ servera, e ide o poškodzovanie jej dob−rého me<strong>na</strong>. A nieèo pravdy <strong>na</strong> tom bude, pretoe pri údajnej „bezpeènostnej“chybe ide o tzv. Session stealing, èo je problém viacerých freemailových sluieb,ktorý sa dá rieši len viazaním kadej session <strong>na</strong> jednu adresu IP. Sendmail obsahuje backdoor! Áno, je to tak, jeden z <strong>na</strong>jpouívanejších pošto−vých serverov je ve¾mi náchylný <strong>na</strong> <strong>na</strong>rušenie bezpeènosti, konkrétne ide o verziu8.12.6. Kiwwi <strong>sk</strong>onèilo s po<strong>sk</strong>ytovaním bezplatného internetu u nás. Stalo sa tak15. – 17. 11., zákazníci sluby dostali monos prejs pod firmu Nextra, prièomim boli zachované uívate¾<strong>sk</strong>é mená a heslá, samozrejme, za mesaèný paušál zapripojenie. Ceny internetu nám klesnú! Neradujte sa príliš, a také dobré to zase nebudea nejde ani o ADSL. To len vláda rozhodla, e horná sadzba DPH klesne o 3 per−centá, èo sa, samozrejme, odrazí aj <strong>na</strong> poklese cien internetu. Nebude to ve¾a,ale aspoò nieèo. Bezpeènostné chyby neobišli ani produkty Microsoftu. Tentoraz ide o tri diery,<strong>na</strong> ktoré sú u dostupné tri záplaty. Prvá chyba sa týka Windows XP HelpCenter, ktorá umoòuje <strong>na</strong>príklad zmazanie celého adresára <strong>na</strong> systémeuívate¾a. Druhá diera sa týka Microsoft SQL servera a monosti zí<strong>sk</strong>aniavyšších práv v prípade pouitia Web Ta<strong>sk</strong>s. Posledná z trojice bezpeènostnýchdier sa týka kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru Word a Excel a umoòuje zí<strong>sk</strong>anie dát z<strong>na</strong>padnutého poèítaèa. Po útokoch <strong>na</strong> koreòové DNS servery internetu pristúpila spoloènos VeriSignk protiopatreniam. Dva z 13 serverov, ktoré táto spoloènos spravuje, sapresahovali do novej, zatia¾ neznámej lokality. Aj takto by sa malo predísïalším moným útokom a výpadkom. Zoz<strong>na</strong>m emailových adries firmy Kasper<strong>sk</strong>y Labs bol zneuitý <strong>na</strong> rozposlanienového èerva Braid. Firma sa za prípad ospravedlnila a <strong>na</strong> vysvetlenie uviedla, ek zoz<strong>na</strong>mu emailových adries sa útoèníci dostali po masovom útoku <strong>na</strong> firemnýserver 7. novembra. Slováci zaostávajú v prístupe k stránkam štátnej správy za celosvetovým prieme−rom. Aj keï v porov<strong>na</strong>ní s rokom 2001 stúpol podiel dospelých Slovákov, ktorípristupujú <strong>na</strong> tieto stránky, z 8 <strong>na</strong> 14 percent, je to stále hlboko pod svetovýmpriemerom (30 %). eby to bolo v kvalite vládnych stránok? On−line predaju hudby sa nedarí. Predaj CD nosièov zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v tomto rokuvýz<strong>na</strong>mný pokles. Pod¾a RIAA je vinník jasný, sú ním siete peer−to−peer.Pod¾a štatistiky vypracovanej spoloènosou ComScore Networks sa za prvých 9mesiacov roku 2002 celosvetovo on−line predali CD nosièe a magnetofónovépá<strong>sk</strong>y v hodnote 545 miliónov USD. Tento stav z<strong>na</strong>mená v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kýmobdobím minulého roku pokles o 25 percent. Zdá sa, e uívatelia o nákuphudby <strong>na</strong> internete jednoducho nemajú záujem. A tu nepomôe ani argumento−vanie RIAA, ktorá vo svojej kampani proti hudobnému pirátstvu poukazuje <strong>na</strong> to,e ceny CD nosièov klesli rekordne hlboko. Zdá sa, e ani to uívate¾om nestaèí,a ako podkladá ComScore Networks, ktorá údajne monitoruje správanie 1,5milió<strong>na</strong> spotrebite¾ov, rastie <strong>sk</strong>ôr ob¾uba výmenných sietí. Opera 7 je <strong>na</strong> svete. Na internete sa objavila prvá verejne dostupná beta verziatohto populárneho internetového prehliadaèa. Zmeny neboli len kozmetické, aleprepracovanie sa dotklo aj jadra aplikácie, take tá by teraz mala pracova ešterýchlejšie ako v minulosti. Opera vo verzii 7 je opä dostupná aj ako bezplatnáverzia s reklamnými bannermi a súèasne ako komerèný program za 39 USD a bezreklamy. Na internete je nás 600 miliónov. Pod¾a vý<strong>sk</strong>umu spoloènosti Nua InternetSurveys je <strong>na</strong> svete spolu 605,6 milió<strong>na</strong> uívate¾ov internetu, taký bol odhadova−ný stav v septembri. Toto èíslo svedèí o postupnom náraste poètu uívate¾ov, lenod mája roku 2002 sa ich poèet zvýšil o 4,3 percenta, medziroène to z<strong>na</strong>menározšírenie internetovej komunity zhruba o 17,4 percenta. Spolu a 43−tisíc <strong>sk</strong>ladieb ponúkne vydavate¾stvo Universal <strong>na</strong> download prekadého, kto má záujem. Nebude to, samozrejme, zadarmo, ce<strong>na</strong> za jednu pie−seò je stanovená <strong>na</strong> 99 centov, celý album vás potom vyjde <strong>na</strong> 9,99 americkýchdolárov. Skladby sú pritom dostupné vo formáte Liquid Audio alebo WindowsMedia Audio. Uívate¾ si ich <strong>na</strong>vyše môe po stiahnutí <strong>na</strong>kopírova do prenos−ného prehrávaèa èi <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD. eby prvá rozumná ponuka od hudobnéhovydavate¾stva?Martin TuroòVytvárame WWW stránky II. / 1. èas<strong>Vitajte</strong> pri druhej sérii nášho seriálu. Bude síce kratšia, ale budeme sa venova tvorbeWWW stránok prakticky. Predpokladám, e kadý z vás má u nejakú stránku hotovú, takpreèo ju neukáza svetu? Na to, aby sme <strong>na</strong>še stránky mohli ukáza svetu, musíme ich<strong>na</strong>jprv umiestni <strong>na</strong> nejaký server.UMIESTNENIE STRÁNOK NA INTERNETStránku si môete umiestni <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> firemný alebo škol<strong>sk</strong>ý server, môete vyuifreehostingové servery alebo si kúpi vlastnú doménu. Priestor <strong>na</strong> vlastnú WWW stránkupo<strong>sk</strong>ytuje takisto väèši<strong>na</strong> ISP. Najlepším riešením je vlastná domé<strong>na</strong>, ale zároveò je to aj <strong>na</strong>j−drahšie riešenie. Na zaèiatok si vystaèíme s niektorým z <strong>na</strong>šich freehostingových serverov:Miesto (<strong>www</strong>.miesto.<strong>sk</strong>) – Miesto patrí medzi <strong>na</strong>jznámejšie a <strong>na</strong>jlepšie severy. Sa−mozrejme, má aj svoje problémy. V poslednom èase sa objavila správa, e administráto−rom bol fyzicky odoprený prístup k serveru. A èo Miesto ponúka? vlastné domény (uzivatel).miesto.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.(uzivatel).miesto.<strong>sk</strong> podpora WWW aplikácií <strong>na</strong>písaných v jazyku PHP 20 MB priestoru <strong>na</strong> WWW 20 MB priestoru pre e−mail (uzivatel)@miesto.<strong>sk</strong> vlastný virtuálny server FTP prístup <strong>na</strong> upload WWW stránok POP3 / IMAP4 protokol pre výber pošty (nové – monos SSL zabezpeèenia) posielanie webových formulárov <strong>na</strong> e−mail kódovanie slovenèiny volite¾né umiestnenie reklamy forwarding prichádzajúcej pošty zasielanie kópie prichádzajúcej pošty špeciálne podmienky pre zaujímavé projektyHost (<strong>www</strong>.host.<strong>sk</strong>) – Host patrí takisto medzi známejšie servery. Niekedy ponúkaluívate¾om neobmedzený di<strong>sk</strong>ový priestor. Koncom augusta bol však di<strong>sk</strong>ový priestorobmedzený <strong>na</strong> 50 MB. Èo ponúka? 50 MB di<strong>sk</strong>ového priestoru <strong>na</strong> WWW a e−mail (uzivatel@host.<strong>sk</strong>) Doménu tretej úrovne (uzivatel.host.<strong>sk</strong> & <strong>www</strong>.uzivatel.host.<strong>sk</strong>) Shell konto <strong>na</strong> bezpeèný prístup k vašim e−mailom a dátam Vysokú rýchlos prenosu vašej stránky návštevníkom v sloven<strong>sk</strong>om internete Monos vies vlastnú di<strong>sk</strong>usiu Podporu jazyka PHP <strong>na</strong> tvorbu moderných a dy<strong>na</strong>mických WWW stránok Monos pouitia databázy MySQL <strong>na</strong> generovanie obsahu dy<strong>na</strong>mických stránok WAP technológiu <strong>na</strong> komunikáciu vašej stránky s mobilnými telefónmi Vysokú bezpeènos vašich dát v internete Tím mladých ¾udí, pripravených odpoveda <strong>na</strong> vaše otázky iadne otravné reklamy <strong>na</strong> vašich stránkach Podporu nádejným projektom – registrácia a udriavanie domény druhej úrovne(vasprojekt.<strong>sk</strong>), v prípade záujmu spoluprácu <strong>na</strong> projekte...Home (<strong>www</strong>.home.<strong>sk</strong>) – tento server síce patrí medzi menej známe, ale treba s nímpoèíta: zaregistrovanie domény v tvare vasadome<strong>na</strong>.home.<strong>sk</strong> a <strong>www</strong>.vasadome<strong>na</strong>.home.<strong>sk</strong>zadarmo mail v tvare vasadome<strong>na</strong>@home.<strong>sk</strong> 20 MB priestoru <strong>na</strong> WWW neobmedzený poèet stránok <strong>na</strong> osobu krátka doba prístupu <strong>na</strong> server jednoduché pridávanie a editovanie stránok cez web prístup k emailovej schránke cez web rýchly prístup k súborom cez FTP prístup k e−mailom cez rozhranie POP3 jednoduchá tvorba osobných stránok bez z<strong>na</strong>losti HTMLOkrem týchto troch serverov treba spomenú ešte SZM (<strong>www</strong>.szm.<strong>sk</strong>) a Atlas(<strong>www</strong>.atlas.<strong>sk</strong>).ŠTATISTIKA PRÍSTUPOVStránku u máme <strong>na</strong> internete, ale chceli by sme vedie, akú má návštevnos. Môeme <strong>na</strong>to poui poèítadlo prístupov alebo – ešte lepšie – štatistiku prístupov. Štatistika má opro−ti poèítadlu takú výhodu, e podáva presné informácie o tom, kto, kedy a èo si <strong>na</strong> <strong>na</strong>šejstránke pozeral.Naj (<strong>www</strong>.<strong>na</strong>j.<strong>sk</strong>) – Táto stránka ponúka kompletnú štatistiku. Zaregistrovaním zí<strong>sk</strong>a−me preh¾ad o návštevnosti stránok, a to za deò, mesiac, rok a celkovo, dozvieme sapoèet unikátnych hostov, ktorý deò, mesiac a rok bol pre stránky <strong>na</strong>júspešnejší, aká je134 PC REVUE 12/2002


I N T E R N E Tpriemerná návštevnos stránok, ko¾ko ¾udí nás <strong>na</strong>vštevuje v ktoromdni v týdni a ko¾ko v tú−ktorú hodinu. Zí<strong>sk</strong>ame graf návštevnostiza ostatných 100 dní, graf návštevnosti v priebehu dòa a zistíme,aké prehliadaèe, grafické rozlíšenie a operaèné systémy pouívajúnávštevníci. Sluba ïalej ponúka výpis IP adries návštevníkov, trie−dený pod¾a priania, <strong>na</strong>vyše kliknutím <strong>na</strong> adresu zí<strong>sk</strong>ame presnéúdaje o majite¾ovi adresy. Poslednou novinkou je zasielanie výsled−kov predchádzajúceho dòa e−mailom priamo do emailovej schrán−ky. Okrem toho sa <strong>na</strong> stránke nezobrazuje iad<strong>na</strong> iko<strong>na</strong>. Systémnikoho nevyradí, ani ak nebude ma nieko¾ko dní iadnych návš−tevníkov.Po registrácii musíme <strong>na</strong> stránku umiestni kód, pomocou kto−rého sa budú informácie zí<strong>sk</strong>ava. Tento kód systém vygeneruje pozadaní uívate¾<strong>sk</strong>ého èísla. Tu je príklad takéhoto kódu pre uívate¾aèíslo 00007334: 0))pxDepth = screen.colorDepth;if (!(pxDepth > 0))pxDepth = 0;document.write("");// −−>A tu je príklad štatistiky:REGISTRÁCIA VO VYH¼ADÁVAÈOCHRegistrácia vo vyh¾adávaèoch je dobrý krok smerujúci k zvýšeniunávštevnosti. Ak máme stránku iba v slovenèine, vystaèíme si s regis−tráciou v sloven<strong>sk</strong>ých, prípadne aj èe<strong>sk</strong>ých vyh¾adávaèoch. Z týchsloven<strong>sk</strong>ých by ste nemali zabudnú <strong>na</strong>: Zozam (<strong>www</strong>.zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>) Superzoz<strong>na</strong>m (<strong>www</strong>.szm.<strong>sk</strong>) Atlas (<strong>www</strong>.atlas.<strong>sk</strong>)a z èe<strong>sk</strong>ých <strong>na</strong>: Sez<strong>na</strong>m (<strong>www</strong>.sez<strong>na</strong>m.cz) Centrum (<strong>www</strong>.centrum.cz) Atlas (<strong>www</strong>.atlas.cz)Ak máme <strong>na</strong> stránkach aj anglickú jazykovú mutáciu, príde vhodregistrácia do svetových vyh¾adávaèov: Altavista (<strong>www</strong>.altavista.com) Yahoo! (<strong>www</strong>.yahoo.com) Excite (<strong>www</strong>.excite.com)Mnohí z vás si urèite poloili otázku: „A èo Google?“ Google jefulltextový vyh¾adávaè, ktorý si <strong>na</strong>še stránky „nájde sám“.PROPAGÁCIA STRÁNOK VÝMENNOUREKLAMOUVýmenná reklama je <strong>na</strong>jlacnejší a <strong>na</strong>jdostupnejší variant propagá−cie vlastných stránok. Ide vlastne o systém, keï <strong>na</strong> <strong>na</strong>še stránkyumiestnime kód, ktorý zabezpeèí, aby sa <strong>na</strong> nich zobrazovalareklama ostatných èlenov systému. Za kadé zobrazenie zí<strong>sk</strong>ameurèitý poèet kreditov a za tieto kredity si potom môeme nechazobrazi <strong>na</strong>šu reklamu <strong>na</strong> stránkach ostatných èlenov. Systém námtakisto ponúka mnoho <strong>na</strong>stavení. Môeme si urèi, <strong>na</strong> stránkachs akou tematikou sa bude <strong>na</strong>ša reklama zobrazova, môeme zaká−za zobrazovanie reklamy konkurencie <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich stránkach a pod.Na sloven<strong>sk</strong>om internete sú <strong>na</strong>jpouívanejšie tieto dve sluby:NewLinx a Trafix. Ich monosti sú prakticky vyrov<strong>na</strong>né, musímvšak upozorni, e v systéme Trafix môete zaregistrova iba strán−ku s vlastnou doménou. Pri rozhodovaní medzi týmito dvomaslubami si treba všimnú <strong>na</strong>jmä výmenný pomer. Výmenný pomerje pomer poètu zobrazení reklamy <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej stránke k poètu zobra−zení <strong>na</strong>šej reklamy <strong>na</strong> stránkach ostatných èlenov. Obidva systémysú, samozrejme, zadarmo.NewLinx (http://newlinx.adre<strong>na</strong>line<strong>sk</strong>.<strong>sk</strong>) – je to nová verziastarého známeho systému Mr.Linx, ktorá prešla mnohými zme<strong>na</strong>mia zlepšeniami. Môete si zvoli z 8 ve¾kostí rozmerov reklamy (odmikrobuttonu 88 × 31 pixelov a po štandardný banner 468 × 80pixelov). A èo ponúka: vdy zaruèený výmenný pomer 1:1 perfektné cielenie, komfortné ovlá−danie všetky formáty a druhy bannerov neprichádzate ani o korunu v pla−tenej reklameTrafix (<strong>www</strong>.trafix.<strong>sk</strong>) – aj tentosystém má svoje výhody, ale ak ne−máte vlastnú doménu, nemá vám èoponúknu ako jediní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u po<strong>sk</strong>ytujúGARANTOVANÝ výmenný pomer uod 5:4 èlenmi systému sa môu sta lenseriózne a overené stránky, èo garan−tuje jeho èistotu a zvyšuje úspešnosvašej reklamy Trafix ako prvý <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pod−poruje <strong>na</strong>tívne bannery formátuFlash monos detailného a kategorickypresného cielenia reklamy, zabezpe−èujúca vysokú úspešnos vášho bannera detailné grafické a textové štatistiky vyjadrujúce úspešnos,návštevnos a trend vašich stránok v tomto systéme môete urèi, aké bannery sa <strong>na</strong> vašej stránkenemajú zobrazova – obmedzenie zobrazovania sa konkurencie tím spolupracovníkov kontroluje non−stop èistotu systémupred porušovate¾mi pravidielIgor KulmanÈo nové<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omwebeVítam vás pri prvej èasti novéhoseriálu, ktorý vám kadý mesiacprinesie pár nových a dúfam, eaj zaujímavých adries z nášhointernetu. Hoci jeden seriál o slo−ven<strong>sk</strong>ých WWW stránkach umáme, mesaène sa hromadímnostvo zaujímavých adries,a tak je škoda aspoò ich nespo−menú. Aj tu platí, e ak mátedobrý tip, prosím, pošlite mi hoe−mailom.Ak vás zaujíma kompresiavidea a ïalšie otázky oh¾adomjeho spracovania, mali by stezamieri <strong>na</strong> stránku http://bubu−lak.host.<strong>sk</strong>, nájdete tu dostatokuitoèných informácií.Hudobných fanúšikov zaistepoteší server <strong>www</strong>.a<strong>na</strong>rchy.<strong>sk</strong>,ktorý okrem ve¾mi komplexnéhoon−line shopu prináša aj aktuál−ne informácie zo sveta hudby.Nový je takisto vyh¾adávaè, ktorýpokraèuje vo filozofii, ktorú vosvete <strong>na</strong>sadil Google a ktorá sa<strong>na</strong>zýva minimalizmus. Nájdeteho <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.zoohoo.<strong>sk</strong>.Ak sa pýtate, èo nám dalo minu−lé, teda 20. storoèie, <strong>sk</strong>ústezamieri <strong>na</strong> stránku situovanú <strong>na</strong>http:// storocie.host.<strong>sk</strong>, prekva−pí vás tu podrobný zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>j−výz<strong>na</strong>mnejších udalostí, ktoré saodohrali. http://kvet.jsw.<strong>sk</strong>/ jetakisto zaujímavá adresa, ktorávás <strong>na</strong>vyše dobre pobaví.Môete tu toti sledova ivotjedného celkom beného kance−lár<strong>sk</strong>eho kvetu. Pre fanúšikovhokeja, konkrétne známehohokejistu Miroslava Šata<strong>na</strong>,je urèená stránka<strong>www</strong>.mirosatan.<strong>sk</strong>, podrobnosinformácií o tomto hráèovi je<strong>sk</strong>utoène príjemne zaráajúca.Area 51, UFO, fotografie kruhovv obilí, fotografie mimozemša−nov a všetky veci spojené s toutotematikou nájdete <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.dreamland.szm.<strong>sk</strong>.Poslednú „pikošku“, ktorú vámdnes chcem predstavi, nájdete<strong>na</strong> <strong>www</strong>.sachy.<strong>sk</strong>. Ako u názov<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, pôjde o stránkuvenovanú šachu, tu si ho všakmôete zahra aj on−line.Martin Turoò12/2002 PC REVUE 135


I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B Y S V E T O V É W E B YMARTIN TUROÒ <strong>www</strong>.notcoming.com <strong>www</strong>.iusedtobelieve.com <strong>www</strong>.learn−japanese−online.comNie kadému titulu je súdené, aby sa dostal <strong>na</strong> divadelnédo<strong>sk</strong>y alebo dokonca <strong>na</strong> filmové plátno. Zatia¾ èo tituly,ktoré sú oficiálne vydané, sa tešia nesmiernej pozornosti,tie nerealizované upadajú do zabudnutia. A tak je dobré,e existuje aj takáto stránka, ktorá upozoròuje aj <strong>na</strong> tietituly, ktoré sa <strong>na</strong> výslnie nedostanú.Rodièia vïaka svojim ratolestiam stoja neraz pred ne−¾ahkou otázkou, ako im zodpoveda tú−ktorú zvedavúotázku. A tak neraz situáciu riešia <strong>sk</strong>utoène jednoducho:dieau povedia výmysel. Kolekciu tých <strong>na</strong>jlepších výmys−lov, ktorým deti uverili, nájdete <strong>na</strong> tejto stránke. Je to <strong>sk</strong>u−toène zábavné èítanie.Chceli by ste sa <strong>na</strong>uèi po japon<strong>sk</strong>y, ale vo vašej blízkostisa nekoná nijaký kurz (niet sa èo èudova)? Skúste takurobi on−line, autori tejto stránky s¾ubujú, e práve vïakaich projektu zí<strong>sk</strong>ate dobré z<strong>na</strong>losti japon<strong>sk</strong>ého jazyka. A tonielen z teoretickej stránky, rov<strong>na</strong>ko dobre vás údajne pri−pravia aj <strong>na</strong> praktické vyuitie jazyka. <strong>www</strong>.brewthis.com <strong>www</strong>.googlefight.com <strong>www</strong>.visualthesaurus.comPivo sa celosvetovo teší ob¾ube (<strong>na</strong>jmä u mu<strong>sk</strong>ého poko−lenia). Preto neèudo, e vznikajú stránky, ktoré sa špecia−lizujú práve <strong>na</strong> tento nápoj. A tak aj <strong>na</strong> tejto adrese náj−dete akýsi „pivný portál“, ktorý vás prevedie tajmi jeho prí−pravy, zloenia, ako aj chuti. Okrem toho tu nájdete pivnéhry, pivné piesne, jednoducho všetko, èo s pivom ako−ko¾vek súvisí. <strong>www</strong>.amiannoying.comTáto stránka sa mi do pozornosti dostala iba náhodoua ve¾mi ma pobavila. Nájdete <strong>na</strong> nej vyh¾adávanie pomo−cou Google, ale zadávate dva výrazy alebo textové re−azce. Google potom vyhodnotí výsledky a pod¾a toho, kuktorému výrazu <strong>na</strong>šiel viac odkazov, urèí víaza. <strong>www</strong>.bcdb.comGraficky pekne spracovaná stránka, ktorá <strong>na</strong>vyše plní ajve¾mi uitoènú funkciu. Jednoducho povedané, ide o sy−nonymický slovník. Jediný rozdiel v porov<strong>na</strong>ní s tým kla−sickým je v tom, e tento je v on−line podobe a <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>výklad h¾adaných výrazov pouíva vizuálnu metodiku. <strong>www</strong>.old−computers.comCelebrity a všetci slávni ¾udia <strong>na</strong> nás pôsobia buï kladne,alebo odpudivo, kadý má svojho miláèika, ale urèite ajtoho nenávideného. Na tejto stránke nájdete zoz<strong>na</strong>mcelebrít spolu s hodnotením, èi sú ob¾úbené alebo nie,prièom pre obe monosti sú pri kadej postave doloenéaj patrièné zdôvodnenia.Kadý mal ako diea (a mono nielen ako diea) rád kres−lené rozprávky. Tých je, samozrejme, nespoèetné mno−stvo, a tak èlovek jednoducho stratí preh¾ad. Keby ste sivšak chceli zaspomí<strong>na</strong>, <strong>na</strong>vštívte túto adresu. Na nej náj−dete spracovanú <strong>sk</strong>utoène obsanú databázu kreslenýchrozprávok a animovaných seriálov.Ach, ten vývoj vo svete poèítaèov <strong>na</strong>bral <strong>sk</strong>utoène nepred−stavite¾nú rýchlos. Èlovek sa nestaèí èudova, ako rýchlotechnológie zastarávajú a sú <strong>na</strong>hradzované novými. Zlatéto èasy osembitov! Ak si teda aj vy chcete zaspomí<strong>na</strong> <strong>na</strong>nedávno minulé èasy, <strong>na</strong> tejto stránke nájdete archívstarých dobrých poèítaèov. Majú tam aj Didaktik ☺...136 PC REVUE 12/2002


I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y S L O V E N S K É W E B Y <strong>www</strong>.stopfajceniu.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.anjeliky.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.matusovo−kralovstvo.<strong>sk</strong>21. november bol oficiálnym dòom nefajèiarov. Aj <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u sa nájde silná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá lobuje proti tomu−to zlozvyku, a tak sa niet èo èudova, e sa ich aktivitydostali aj <strong>na</strong> internet. Na pomerne príjemne spracovanejstránke nájdete dostatoèné mnostvo informácií o tom,preèo takéto hnutie vzniklo, aké sú jeho ciele a plány dobudúcnosti. Okrem klasických informácií tu však môetenájs aj ve¾mi uitoèné odborné rady, a to priamo od leká−rov, prípadne právnikov. Pokia¾ sa pozrieme <strong>na</strong> technickéspracovanie prezentácie, je moné stránku pochváli zarýchlos, akou sa <strong>na</strong>èíta. Trošku horšie je to však s dizaj−nom, ktorý síce patrí k lepšiemu priemeru, ale kombiná−cia farieb, ktorú autori zvolili, je <strong>sk</strong>utoène <strong>sk</strong>ôr otázkouzvyku.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOGGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGGAj keï nejde o server, ktorý by rátal tisícky prístupovdenne, predsa je tu dôvod, preèo o òom píšem – ide o myš−lienku, pre ktorú vznikol. V dnešnej uponáh¾anej dobeèasto zabúdame <strong>na</strong> základné veci, a a keï pocítime ichabsenciu, uvedomíme si, ako ve¾mi nám chýbajú.Anjeliky.<strong>sk</strong> je web venovaný rodièom, ktorí stratili svojediea ešte poèas tehotnosti alebo v prvých rokoch ivota.Nájdete tu nielen príbehy, ktoré kruto zasiahli do osudumnohých dvojíc, ale aj rady, ako sa s takýmto problémomvyrov<strong>na</strong>. Hoci to mono nie je potrebné, aj tu ohodnotími vizuálnu stránku webu. Tá je, samozrejme, prispôsobenáobsahu, preto je vyhotovenie <strong>sk</strong>utoène ve¾mi jemné a tvor−covi sa vydarilo. Tmavé farby a nenápadná grafika vystihu−jú smutnú podstatu celého webu. Prosím, zamierte <strong>na</strong>ò...Obsah: OOOOOOOGGGDizajn: OOOOOOOOOGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOO680 rokov po smrti Matúša Èáka Trenèian<strong>sk</strong>eho sa <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u opä obnovilo jedno krá¾ovstvo – to Matúšovo.Aspoò tak hlása prislúchajúca internetová stránka. Ideo <strong>sk</strong>utoène ve¾mi zaujímavý projekt, ktorý pod takoutovirtuálnou identitou zjednocuje väèšinu územia západ−ného Sloven<strong>sk</strong>a, <strong>na</strong> ktorom sa <strong>na</strong>chádza a 50 hradov. Akvás myšlienka zaujala, vedzte, e aj vy sa môete staobèanom nášho krá¾ovstva. Všetko potrebné sa potom udozviete <strong>na</strong> stránke. Rýchlos jej <strong>na</strong>èítania vás nemusítrápi, ide len o pár statických dokumentov, a tak nebu−dete musie èaka dlhé desiatky sekúnd. Dizajn sa takistopodaril, obsah stránky doò presne zapadá. Ak sa tedachcete presvedèi, e aj u nás ešte existuje krá¾ovstvo,zamierte <strong>na</strong> túto stránku.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOO <strong>www</strong>.healthystyle.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.manga.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.volnycas.<strong>sk</strong>Dnes som sa trošku viac zameral <strong>na</strong> zdravie, a tak aj ïalšiastránka je venovaná tejto téme. „Spoloènos pre zdravý i−votný štýl zdruuje jednotlivcov usilujúcich sa o podporuzdravia vlastného i spoloèen<strong>sk</strong>ého šírením myšlienky zdra−vého ivotného štýlu, aktívneho a zodpovedného prístupuk vlastnému zdraviu,“ tak opisujú svoju prezentáciu jejautori. Ak teda aj vy uvaujete, e ivotný štýl, ktorý ste sizvolili, nie je práve <strong>na</strong>jzdravší, mali by ste <strong>na</strong>mieri svojupozornos práve sem. Tu toti nájdete rady, èo zmeni, èoobmedzi a, <strong>na</strong>opak, èomu sa venova vo zvýšenej forme,aby ste posilnili svoje zdravie. Okrem iného tu potom náj−dete aj odkazy <strong>na</strong> zaujímavé projekty, do ktorých sa môetezapoji, môete spoz<strong>na</strong> nových ¾udí, ktorí majú ten istýzáujem ako vy. Vcelku pôsobí stránka ve¾mi dobrým doj−mom, to isté mono poveda nielen o jej obsahu, ale aj ovizuálnej stránke. Ak teda chcete i zdravšie, môete zaèapráve návštevou tohto webu.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGGManga a anime, typické japon<strong>sk</strong>é umenie, si <strong>na</strong>šlo svojichpriaznivcov aj u nás. Aj keï osobne nijako nelipnem <strong>na</strong>tomto druhu umenia, musím priz<strong>na</strong>, e niekedy obdivu−jem trpezlivos a zruènos tvorcov všetkých seriálov a ko−miksov s tematikou manga. A hoci je táto stránka veno−vaná mange nie práve <strong>na</strong>jzloitejšia, u fanúšikov sa tešíve¾kej ob¾ube. Ak medzi nich patríte, vedzte, e tu nájde−te dobre podané informácie o tom, èo manga a animevlastne sú. Zvyšný obsah tohto webu sa toèí okolo rôz−nych príbehov a komiksov mangy, ktoré <strong>na</strong> serveri vychá−dzajú, nechýba ani monos downloadu všetkého, èo máaspoò nieèo spoloèné s mangou. Take ak ste <strong>na</strong>klonenítomuto novodobému umeniu, nech sa páèi, tento serverje tu len a len pre vás. Jeho grafické vyhotovenie, ako ajtechnická stránka sú <strong>sk</strong>ôr tým lepším, èo u nás nájdete,myslím si však, e vás ove¾a viac bude zaujíma obsah.Obsah: OOOOOOOOOGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGGU sme spomenuli iniciatívu proti fajèeniu, stránkuo zdravom ivotnom štýle a <strong>na</strong> záver to pre zmenu budeserver venovaný tomu, ako sa dá efektívne vyui èas,ktorý vám po práci ostane. Kadý, kto chce, sa tu pretomôe poobzera a vyh¾ada si práve to podujatie, ktoré sakoná v jeho blízkosti. Ponuka sa pritom neobmedzuje iba<strong>na</strong> akcie športového charakteru, stránka sa môe hodi<strong>na</strong>príklad aj rodièom s malými demi èi telesne postihnu−tým, aj tí tu toti nájdu dostatok údajov, ktoré môupomôc vyplni ich vo¾ný èas. Aj keï grafické vyhotovenieje ve¾mi strohé, poslanie servera treba vyzdvihnú. Vïakatomu, e <strong>na</strong> jednom mieste ponúka to¾ko informácií,ktoré by ste ináè iba ve¾mi prácne h¾adali, si zaslúi, abyste ho <strong>na</strong>vštívili pri vašich <strong>na</strong>jbliších potulkách webom.Obsah: OOOOOOOOOODizajn: OOOOOOGGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGG12/2002 PC REVUE 137


I N T E R N E TROZHOVOR: UPC a dátové sluby <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uHlavnou témou nášhorozhovoru bolo po<strong>sk</strong>ytovaniedátových sluiebspoloènosou UPC <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, podobne ako jeto <strong>na</strong>príklad aj v susednejÈe<strong>sk</strong>ej republike. M.T.: Plánuje spoloènos UPC po−<strong>sk</strong>ytova dátové sluby <strong>na</strong> Slo−ven<strong>sk</strong>u? Ak áno, kedy a v akom rozsahu? UPC nepochybne plánuje po<strong>sk</strong>ytovadátové sluby <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a plánuje po−<strong>sk</strong>ytova v prvom rade internet <strong>na</strong> masovépouitie do domácností, v prvom krokuv Bratislave. Sme však pripravení o tejtomonosti uvaova a vtedy, ak budú <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u vytvorené regulaèné podmienky<strong>na</strong> to, aby takýto biznis mohol prebiehabez problémov. Naša spoloènos má ne−blahé <strong>sk</strong>úsenosti s reguláciou v káblovejoblasti a nebudeme sa púša do akých−ko¾vek projektov a dátových sluieb prv,ako bude jasný regulaèný rámec a legisla−tívne podmienky. M.T.: Ak sa regulaèný rámec a legisla−tívne podmienky zmenia, èo môu oèa−káva domáci uívatelia? Pokia¾ sa takéto nieèo udeje, <strong>na</strong>ši zákaz−níci môu poèíta so štandardnými sluba−mi, ktoré dnes po<strong>sk</strong>ytujeme v okolitýchkrajinách, to z<strong>na</strong>mená v Po¾<strong>sk</strong>u, v Maïar−<strong>sk</strong>u a v Èechách: dvadsaštyrihodinový prí−stup <strong>na</strong> internet vo ve¾mi výhodných ceno−vých reláciách a vo ve¾mi zaujímavýchrýchlostiach. M.T.: Môete konkre−tizova rýchlos a cenu? Nemôem to konkreti−zova u vzh¾adom <strong>na</strong> to,e neviem, ako bude po−stupova regulaèný rá−mec, respektíve neviem,ako budú pristupova re−gulaèné orgány k <strong>na</strong>šejèinnosti v tejto oblasti.Odporúèam vám, aby stesa pozreli do Èe<strong>sk</strong>ejrepubliky <strong>na</strong> ich ponuku a tam niekde bysme sa chceli priblíi. Zdôrazòujem však,e je ve¾ký rozdiel medzi DPH, ktorá v ÈR je5 % a <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je 23 %. Ak si prepoèí−tate kurzovo ponuku UPC Èe<strong>sk</strong>á republikaa prirátate k tomu ïalších 18 %, v takej ro−vine by sme sa chceli pohybova.Martin Matešeje,ko<strong>na</strong>te¾ spoloènostiUPC M.T.: Ak dôjde k upraveniu právnej si−tuácie, ako rýchlo je schopné UPC rea−gova? Ve¾mi rýchlo – zhruba od 6 do 12 mesia−cov sme pripravení spusti dátové slubyv hlavnom meste. Ale pokia¾ bude inge−rencia štátu taká, aká je dnes, nie je tupriestor <strong>na</strong> rozvoj akýchko¾vek ïalšíchtechnológií, pretoe my nemáme v úmysleobsluhova pä alebo desa zákazníkov,<strong>na</strong>ša spoloènos pracuje pre masový trh. M.T.: Èo si predstavujete pod maso−vým trhom? Masový trh pre nás je v tejto oblastièíslo, ktoré je vdy <strong>na</strong>d 20 000 uívate¾ov –<strong>na</strong>príklad v Bratislave. M.T.: Ïakujem za rozhovorMartin TuroòKomentár PC REVUEAk sa pod¾a informácií z rozhovoru budeme pridàa cien v Èechách, môe by ponu−ka zo strany UPC v prípade jej uvedenia <strong>sk</strong>utoène zaujímavá. V priloenej tabu¾ke simôete porov<strong>na</strong> ceny programov, ktoré by eventuálne mohlo ponúknu UPC,s ce<strong>na</strong>mi, ktoré sú platné pod¾a posledných informácií o pilotnej prevádzke ADSL.Ceny <strong>na</strong> strane UPC sú len informatívne, sú prepoèítané z tých, ktoré spoloènosponúka v Èe<strong>sk</strong>ej republike.Rýchlos Rýchlos Ce<strong>na</strong>downstream upstream(kb/s) (kb/s) (Sk vrátane DPH)STST TP DSL low 384 128 2090ST TP DSL standard 768 256 4060ST TP DSL high 2048 512 11 930UPCMISTRAL HOME 128 96 1695MISTRAL SPEED 320 96 2320MISTRAL BUSINESS 192 128 4700MISTRAL PROFI 320 256 9420U pri prvom poh¾ade je jasné, e <strong>na</strong>jnišiu cenu ponúkne UPC. Otázne však je, èitá bude hra rozhodujúcu rolu, keï za 400 Sk <strong>na</strong>vyše by pri DSL uívate¾ zí<strong>sk</strong>al zhru−ba dvakrát vyššiu rýchlos aspoò pre downstream. Vcelku tak pomer ce<strong>na</strong>/rýchlosvyznieva pri všetkých programoch lepšie pri ADSL.Ponuka zo strany UPC sa tak orientuje <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> domácich uívate¾ov, ktorých zau−jíma <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong>. Za ve¾mi priaznivých podmienok tak môu zí<strong>sk</strong>a pripojenie, ktoréim po<strong>sk</strong>ytne neobmedzený prístup, <strong>na</strong>vyše bez limitu <strong>na</strong> prenos dát. Najnišia ponú−kaná rýchlos <strong>na</strong> úrovni 128 kb/s <strong>na</strong> downstream by <strong>na</strong>vyše mala úplne pokry náro−ky <strong>na</strong> bené pouívanie internetu v domácnosti (surfovanie, e−mail, menšie down−loady). Pre podnikovú sféru a komerèný sektor sa pod¾a parametrov zdá lepším rieše−ním práve ADSL. Obe ponuky však treba bra s dostatoènou rezervou, ADSL odSloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií je odloené takpovediac <strong>na</strong> neurèito a rov<strong>na</strong>ko UPC sa<strong>na</strong> náš trh akosi neponáh¾a. A tak si <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoène lacný a masovo dostupný internetbudeme musie zrejme ešte chví¾u poèka.KOMENTÁR: /dev/null/016Tak nám zabili Ferdi<strong>na</strong>nda, pani Müllerová! Túto okrídlenú vetu vloil Jaroslav Hašekdo úst dobrého vojaka Švejka pred mnohými desiatkami rokov. Hans ChristianAndersen zas prostredníctvom malého chlapèeka zúfalo zvolal, e krá¾ je <strong>na</strong>hý...Vo svete IT nie je ve¾mi ve¾a ¾udí, ktorí by si mohli dovoli nieèo podobné. Veï svetIT je príliš seriózny, vány a vlastne celý o obrov<strong>sk</strong>ých sumách peòazí. Firma si tvrdoa nákladne buduje meno, imid, „korporejt ajdentity“ a stojí ju to mnoho prachov.A potom príde okamih, keï je celé toto úsilie znièené za nieko¾ko sekúnd. Sic transitgloria mundi.Prednedávnom sa v rámci Invexu objavil <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>ej pôde šéf ru<strong>sk</strong>ej antivírusovej spo−loènosti Kasper<strong>sk</strong>y's Lab Eugen (asi poangliètený Jevgenij) Kasper<strong>sk</strong>y. Prezentoval sas prednáškou, ktorej obsah predstavoval jeden z moných katastrofických scenárov,kam smeruje záplava èervov a vírusov <strong>na</strong> internete. Na záver došlo <strong>na</strong> trochu patetic−ké volanie po akomsi „vodièáku“ <strong>na</strong> pouívanie internetu a nápad, z ktorého mi taktrochu behajú zimomriavky po chrbte. Kasper<strong>sk</strong>ého návrh toti znel: „Ak sa niekedyv budúcnosti budete chcie sta aktívnym uívate¾om internetu, budete musie manejaký jedineèný identifikátor, aby vás bolo moné presne identifikova.“ Z takejtovízie mi je nedobre. Skutoène geniálny nápad, hodný nejakého paranoika z KGB, CIA,NSA alebo NBÚ. A mono je za tým trocha nez<strong>na</strong>losti – veï kadý uívate¾ internetumá jedineèný identifikátor – adresu IP... No kadý katastrofický scenár potrebuje eštetrochu šavy – vraj ak sa nestane to, èo <strong>na</strong>vrhuje, hrozí internetu do piatich rokovzáhuba. U sa pomaly zaèí<strong>na</strong>m bá. Ešte šastie, e v antivírusovej brandi sa tietomyšlienky povaujú za marketingový a PR odpad. Chvalabohu. Jeden takýto prorok sau popálil – bol to John McAfee a jeho proroctvo o súdnom dni v súvislosti s vírusomMichelangelo. I<strong>na</strong>k, ak si chcete vychut<strong>na</strong> tieto mierne šialené ru<strong>sk</strong>é nápady, <strong>sk</strong>ústezasurfova <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.zive.cz/h/Byznys/Ar.asp?ARI=107871&CAI.Ako sa hovorí, nešastie nehodí po horách, ale po ¾uïoch. A tak sa zlomyse¾né kole−so dejín prevalilo aj cez Kasper<strong>sk</strong>ého, prièom došlo k potvrdeniu e šustrove deti cho−dia bosé...Stalo sa toti to, e firemný mailserver obsluhujúci antivírusové konferencie spo−loènosti niekto hackol. A celkom zlomyse¾ne cezeò rozposlal nieko¾ko tisíc kópií práveobjaveného èerva Win32/Braid.A. Rozposiela vírus zo servera antivírusovej spoloènos−ti je, mierne povedané, dos silná káva. Pritom program KaV, ktorého je Kasper<strong>sk</strong>y'sLabs výrobcom, tento èerv u v èase rozposielania chytal.Z tejto udalosti si urobilo brutálnu aféru pár ironikov z rozlièných médií. Uvediem<strong>na</strong>príklad správy <strong>na</strong>The Register (http://<strong>www</strong>.theregister.co.uk/content/56/28017.html),News.com (http://news.com.com/2100−1001−965130.html) aleboZdnet (http://<strong>www</strong>.zdnet.com.au/newstech/security/story/0,2000024985,20269813,00.htm). Je toti známou <strong>sk</strong>utoènosou, e spoloènos Kasper<strong>sk</strong>y's Labo objavení predmetného èerva vydala len dva dni predtým <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.kasper<strong>sk</strong>y.com/news.html?id=965391 tlaèovú správu.John Leyden okomentoval vyhlásenie hovorkyne spoloènosti, e „všetko je u opra−vené a znovu beí“, ve¾mi ironicky slovami, e to bolo zrejme myslené ako upokojujú−ce uistenie. Mono by si však všetci mali predsa len uvedomi èasto opomí<strong>na</strong>nú <strong>sk</strong>u−toènos, e antivírusové spoloènosti sa špecializujú <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> ochranu proti vírusom akoproti hackerom.Mám však dojem, e tento incident spôsobí, e si mnohí dajú preveri svoje serve−ry s mailing listami. Veï reklama v takomto štýle nie je prive¾mi iadaná. Aspoò si tomyslím...Peter Kováè138 PC REVUE 12/2002


I N T E R N E TPrielom v zobrazovaní WWW stránok<strong>na</strong> obrazovkách mobilných telefónov a PDA?Presne v polovici októbra oznámila nór<strong>sk</strong>aspoloènos Opera Software ASA, ktorá jeznáma svojím prehliadaèom Opera, erozpracovala technológiu, vhodnú <strong>na</strong>zobrazovanie internetových stránok <strong>na</strong>malých obrazovkách mobilných telefónov,PDA a iných podobných mobilných zaria−dení.Upravenástránka prezobrazovanie<strong>na</strong> zariadeniachs menšímdisplejomGENIÁLNEJE JEDNODUCHÉRiešenie, pre ktoré sa rozhodli odborníciz Opery, vyuíva to, e sa <strong>na</strong> viacerýchstránkach z historických dôvodov po−uívajú <strong>na</strong> rozvrhnutie textu a obrázkov<strong>na</strong> obrazovke tabu¾ky (formátované po−mocou príkazov TABLE, TR, TD jazykaHTML). Samozrejme, tu dochádza k pod−statnému porušeniu logiky jazyka HTML,pretoe tabu¾ka má slúi <strong>na</strong> prezentáciudát. V súlade s platnými súèasnými štan−dardmi a odporúèaniami konzorcia W3C(<strong>www</strong>.w3.org) <strong>na</strong> rozvrhnutie textua grafiky treba pouíva ka<strong>sk</strong>ádové štýly.ako však mono oèakáva, e sa všet−ky „tabu¾kovité“ stránky zo dòa <strong>na</strong> deòpremenia <strong>na</strong> stránky vytvorené s vyuitímCSS2. Mono práve preto odborníci z Ope−ry prišli s nápadom zobrazova tabu¾ky niev súlade so štandardom, ale ináè – po ståp−coch. Toto umonilo zobrazova obyèajnéinternetové stránky bez otravného vodo−rovného rolovania <strong>na</strong> úzkych obrazovkáchmobilných telefónov, PDA a iných kom−paktných zariadení.Okrem toho vodorovné rolovanie jevylúèené aj vïaka tomu, e ve¾ké obrázkysa automaticky zmenšujú tak, aby sazmestili <strong>na</strong> danú malú obrazovku.Na druhej strane tradièná funkciaZoom prehliadaèa Opera umoòuje v mi−niatúrnej podobe zobrazi aj celú pôvod−nú stránku.Na ilustráciu uvádzame pôvodnú po−dobu stránky firmy Nokia (ako vyzerá <strong>na</strong>obrazovke stolného poèítaèa) a to, ako táistá stránka bude zobrazovaná v zariadeníPôvodná podoba stránky firmy Nokiaso šírkou obrazovky 176 pixelov. Vidie, estaèí rolova iba zvisle.HLAVNÁ VÝHODAHlavnou výhodou opísaného riešenia jeto, e pri rozšírení mobilných zariadenís grafickou obrazovkou a zabudovanýmprehliadaèom (ako <strong>na</strong>príklad Nokia9210i Communicator so zabudovanýmprehliadaèom Opera) odpadne potrebaudriava súèasne dve webové stránky –jednu pre obyèajné poèítaèe (povedzmeHTML) a jednu pre mobilné zariadenia(WAP). Toto zníi náklady firiem <strong>na</strong> ichprezentáciu <strong>na</strong> internete. Preto riešenie,s ktorým prišla Opera, má z<strong>na</strong>èné šance<strong>na</strong> úspech. Dokonca v prípade, e by saujalo, mohlo by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zánik WAPstránok.HLAVNÁ NEVÝHODANa druhej strane toto riešenie má aj slabústránku. Je toti <strong>na</strong>vrhnuté ako kompen−zácia pre prípad nesprávneho pouitiatabu¾ky <strong>na</strong> usporiadanie textu a grafiky <strong>na</strong>stránke. Ale èo sa stane s tabu¾kou, ktorá<strong>na</strong>ozaj plní svoju <strong>sk</strong>utoènú úlohu a pre−zentuje povedzme cenník tovarov alebosúhrnné tabu¾ky testov, ktoré èasto vidí−me v poèítaèových èasopisoch? Takáto<strong>sk</strong>utoèná tabu¾ka predsa nemôe by zob−razovaná po ståpcoch...A ÈO INÉ STRÁNKY?V prípade stránok vytvorených s vyuitímka<strong>sk</strong>ádových štýlov je situácia so zobrazo−vaním <strong>na</strong> malých obrazovkách ove¾a jed−noduchšia. U v súèasnosti nielen Opera,ale aj niektoré iné prehliadaèe umoòujúpouíva <strong>na</strong>miesto pôvodného „autor−<strong>sk</strong>ého“ štýlu takzvaný user−defined style –štýl, ktorý <strong>na</strong>definuje pouívate¾. Toto jeve¾mi vhodné <strong>na</strong>príklad pre ¾udí so slabýmzrakom. Môeme preto oèakáva, e ajmobilné zariadenia budú <strong>na</strong>miesto„autor<strong>sk</strong>ého“ štýlu pouíva štýl, ktorýbude prispôsobený fyzickým rozmeromich obrazoviek a dostupným typom a ve¾−kostiam písma.ZÁVERRiešenie, s ktorým prišla Opera, môeihneï sprístupni <strong>na</strong>stupujúcej generáciimobilných zariadení s malými grafickýmiobrazovkami absolútnu väèšinu existujú−cich internetových stránok. Je dobre zná−ma spolupráca Opera Software s takýmivýrobcami mobilných zariadení ako No−kia, Ericsson, Sharp a niektorými ïalšími.Uvidíme, ako sa to vyvinie... Ale je topekný nápad!Igor Podlubný12/2002 PC REVUE 139


S E R V I SPríchod Vianoc spo¾ahlivo spoznám u dva mesiace dopredu. Pomaly sa mi zaèí<strong>na</strong><strong>na</strong>påòa poštový prieèinok vianoènými ponukami. Pre mnohých ¾udí je to ve¾mi proble−matické obdobie. Aj pre mòa. Uvedomím si toti <strong>na</strong>plno holú pravdu o èloveku. Ob−chodníci v s<strong>na</strong>he preda siahajú k vedeckejším metódam predaja. Z toho mi logickyvyplýva, e ich moderné stratégie odzrkad¾ujú reálny stav duševných schopností ¾udu.Teda ak vidíte, èo obchodníci robia, vidíte, akí sme. A to je smutný poh¾ad. Napríkladprišiel mi prospekt, kde mi v úvode vysvet¾ujú, èo je to darèek. Vraj je to predmet, ktorýdávame iným z lá<strong>sk</strong>y. Preto by som mal obdarova obchodných partnerov. No, ja si svo−jich obchodných partnerov <strong>na</strong>ozaj váim, ale lá<strong>sk</strong>a, nie je to preh<strong>na</strong>né? V obchodoch saz nás stáva nieèo ako stádo konzumujúce prefabrikované symboly. Mimochodom, viete,e <strong>sk</strong>ratku XMAS vymysleli americkí marketingoví „droidi“, pretoe poètom písmen save¾mi hodí k slovu SALE. Faktom však je, e <strong>na</strong>priek môjmu <strong>sk</strong>eptickému postoju k moti−vaèným mechanizmom produkujem v tomto èase viac dobroèinnosti. To bude pravde−podobne všeobecný pozitívny prínos tohto sviatku. Myslím, e to funguje <strong>na</strong> väèšinupopulácie. Tieto Vianoce som sa rozhodol oslobodi od sentimentu zasneených dreve−ných chalúpok a priblíi ich viac môjmu reálnemu ivotu. Do odkrytovaného poèítaèa<strong>na</strong> mojom stole poloím plastikový betlehem, k nemu postavím stromèek zo zväzku<strong>na</strong>zeleno eloxovaných drôtov, ktoré majú <strong>na</strong> koncoch blikajúce LED diódy (ten z IKEY)a za tichého šumenia ventilátorov chladièov si surfnem <strong>www</strong>.christmas.com.WIN32/SURNOVA.AÏalšie názvy: W32.Supova.Worm, W32.Kitty.Worm, Worm.P2P.SurnovaWin32/Surnova.A je èerv šíriaci sa v prostredí P2P (peer−to−peer) siete KaZaA a MSNInstant Messengera. KaZaA je výmenný systém, umoòujúci zdie¾anie súborov pro−stredníctvom internetu. Èerv je spustite¾ný súbor formátu PE s dåkou 40 960 bajtov. Je<strong>na</strong>písaný vo Visual Basicu a <strong>na</strong> svoje fungovanie potrebuje kninicu MSVBVM60.DLL.Èerv sa s<strong>na</strong>í prinúti uívate¾a KaZaA alebo MSN Instant Messengera <strong>na</strong> stiahnutie aspustenie svoj kópie pomocou lákavého me<strong>na</strong> súboru s èervom.Po spustení súboru, ktorý je kópiou èerva, sa do adresára C:/Windows/Media <strong>na</strong>ko−píruje èerv pod mnostvom rozlièných mien:Gamecube Emulator (WORKS!!).exeGrand theft auto 3 CD1 crack.exeGTA3 crack.exeHack into any computer!!.exeHalf−life ONLINE key generator.exeHalf−life WON key generator.exeKaZaA media de<strong>sk</strong>top v2.0 UNOFFICIAL.exeKaZaA spyware remover.exeKey generator for all windows XP versions.exeKey generator for over 1,000 applications (really!).exeMacromedia dreamweaver MX (crack).exeMacromedia key generator (all products).exeMicrosoft key generator, works for ALL microsoft products!!.exeMicrosoft Office XP (english) key generator.exeMicrosoft Office XP.iso.exeMicrosoft Windows XP crack pack.exeNorton antivirus 2002.exeQuake 4 BETA.exeStar wars episode 2 downloader.exeWarcraft 3 battle.net serial generator.exeWarcraft 3 ONLINE key generator.exeWindows XP key generator.exeWindows XP serial generator.exeWinrar + crack.exeWinzip 8.0 + serial.exeXBOX emulator (WORKS!!).exeXbox.info.exeÈerv zároveò tento adresár sprístupní pre všetkých uívate¾ov siete KaZaA. Potom saWin32/Surnova.A <strong>sk</strong>opíruje aj do adresára C:/Windows pod me<strong>na</strong>mi:Alles−ist−vorbei.exeDe<strong>sk</strong>top−shooting.exeHello−Kitty.exeBigMac.exeHellokitty.exeCheese−Burger.exeVírusový radarÈerv po spustení zobrazí falošný oz<strong>na</strong>m o chybe:WIN32/SURNOVA.DÈerv Win32/Surnova.D je ve¾mi podobný variantu A. Jeho dåka je 49 152 bajtov a ukla−dá sa pod väèším mnostvom názvov, ale po spustení sa prejavuje rov<strong>na</strong>kým oz<strong>na</strong>momako pôvodná verzia. V registri systému vytvorí v k¾úèi HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run poloku „Supernova“ s hodnotou C:\WINDOWS\BLAARGH.exe.WIN32/STATOR.62464Ïalšie názvy: I−Worm.Stator.aWin32/Stator.62464 je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty. Je<strong>na</strong>písaný v Delphi a <strong>sk</strong>omprimovaný pakovaèom ASPack. Jeho dåka je 62 464 bajtov.Èerv funguje v prostredí operaèných systémov Windows 9x/ME/NT/2000/XP a má schop−nos odosiela niektoré údaje o <strong>na</strong>staveniach poèítaèa.Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný ope−raèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾ných dôvodov môe líši pri kadej jednot−livej inštalácii, pouitý symbolický zápis %windir%.Èerv prichádza ako súbor photo1.jpg.pif v prílohe správy elektronickej pošty. Po spustenísúboru sa èerv aktivuje. Súborom notepad.exe, control.exe, mplayer.exe a winhlp32.exe,ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v adresári %windir%, zmení príponu <strong>na</strong> .vxd. Následne vytvorí vtomto adresári svoje kópie, ktoré <strong>na</strong>hradia premenované súbory.V adresári %windir%/System vytvorí svoju kópiu s názvom loadpe.com. Jej aktiváciupo ïalšom reštarte systému zabezpeèí vytvorením poloky @ v k¾úèi registra systémuHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\CLASSES\exefile\shell\open\command. Jej hodnotupritom <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> c:\windows\system\loadpe.com \"%1\" %*". Èerv vytvorí niekedy ajsúbor %windir%/System/scanregw.exe. Jeho aktiváciu zabezpeèí vytvorením polokyScanRegistry v k¾úèi registra systému HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunServices. Jej hodnotu <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> c:\\windows\\system\\scanregw.exe.V adresári C:\windows\temp vytvorí Win32/Stator.62464súbor photo1.jpg. Súbor obsahuje <strong>na</strong>sledujúcu fotografiu:Túto fotografiu èerv zobrazí, èím ma<strong>sk</strong>uje svoju <strong>sk</strong>u−toènú èinnos. Èerv odosiela svoje kópie prostredníctvompoštového servera smtp.mail.ru. Pokia¾ je èerv aktívny vpamäti, nie je moné spusti program regedit.exe,umoòujúci manipuláciu s registrom systému.Pozor, a teraz nieèo úplne iné:WIN32/FRIENDGREET.EÏalšie názvy: EML/Greeting−Card.EWin32/FriendGreet.E nie je v princípe bená poèítaèováinfiltrácia ako vírus, èerv alebo trój<strong>sk</strong>y kôò. Tento prog−ram sa šíri ako nevyiadaná reklama zasielaná elektronickou poštou, spam, a to sosúhlasom pouívate¾a, ktorý si program dobrovo¾ne <strong>na</strong>inštaluje <strong>na</strong> poèítaè.Výzva <strong>na</strong> inštaláciu prichádza ako správa elektronickej pošty, v ktorej tele sa <strong>na</strong>chá−dza text:Greetings!has sent you an E−Card −− a virtual postcard from FriendGreetings.com. Youcan pickup your E−Card at the FriendGreetings.com by clicking on the linkbelow.http://<strong>www</strong>.friendgreetings.com/pickup/pickup.aspx?code=AL&id=2410021Message:−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−,I sent you a greeting card. Please pick it up.−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−Namiesto textu sa v správe <strong>na</strong>chádza <strong>sk</strong>utoèné meno adresáta, aképouíva <strong>na</strong> odosielanie elektronickej pošty.Po kliknutí <strong>na</strong> odkaz v správe sa z uvedenej adresy stiahne program a dôjde k spus−teniu jeho inštalácie. Poèas inštalácie program upozorní <strong>na</strong> to, e odošle <strong>na</strong> všetky adre−sy v kontaktoch Microsoft Outlooku pozdrav. Ak pouívate¾ súhlasí, dôjde <strong>sk</strong>utoène kodosielaniu poštových správ.Èie èítajte pozorne. Pouívate¾ odsúhlasí spustenie tejto aplikácie <strong>na</strong> svojom poèí−taèi, odsúhlasí rozoslanie e−mailu <strong>na</strong> všetky adresy v svojom adresári a odsúhlasí aj prí−padnú aktualizáciu tejto aplikácie vo svojom poèítaèi. Preto to nemôeme <strong>na</strong>zva infil−tráciou.Po súhlase s licenciou dôjde k rozposlaniu správ elektronickou poštou, obsahujúcichspomenutý text a <strong>na</strong>inštaluje sa aj súbor C:\Program Files\Common Files\Media\win−srvc.exe. Jeho aktiváciu zabezpeèí vytvorenie poloky PMedia s hodnotou C:\\ProgramFiles\\Common Files\\Media\\winsrvc.exe\ vo vetve registra systému HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVAj keï táto spamová aplikácia potrebuje <strong>na</strong> svoje šírenie súhlasné ko<strong>na</strong>nie pouí−vate¾a, predsa sa mimoriadne úspešne šíri. A spomenul som ju tu len preto, aby somdokumentoval úroveò bezpeènostného vedomia bených pouívate¾ov.Tak teda do vírenia v inom roku.Miroslav Trnka a Peter Kováè140 PC REVUE 12/2002


11. èas: AKÝ POÈÍTAÈ KÚPIPrichádza deò, ktorý mnohí túobne oèakávajú.Obchodníci dúfajú,e koniec roka im zlepší celoroènú bilanciu, ma<strong>na</strong>éri optimalizujúdaòový základ a deti sa tešia <strong>na</strong> darèeky. Jednoducho, prichádzajúVianoce. A hoci to vzh¾adom <strong>na</strong> ceny nie je <strong>na</strong>jvhodnejší èas <strong>na</strong> kúpupoèítaèa, v tomto období sa ich predá zvyèajne <strong>na</strong>jviac. Aj preto sav tejto èasti pozrieme (a trochu z <strong>na</strong>dh¾adu, keï u je ten Mikuláš ☺)<strong>na</strong> nieko¾ko modelových PC zostáv <strong>na</strong> Vianoce.Na zaèiatok si pre zjednodušenie rozde¾me všetkých ne−doèkavých záujemcov o nový poèítaè do troch <strong>sk</strong>upín:kancelária: PC v cene do 35 000 Skdomácnosti: PC v cene 30 – 60 000 Skprofesionáli: PC v cene <strong>na</strong>d 60 000 SkPre kadú <strong>sk</strong>upinu zostavíme kompletný PC, t. j. s mo−nitorom a príslušnými perifériami, prièom sme sa s<strong>na</strong>ili vdanej cenovej kategórii nájs <strong>na</strong>jlepšiu monú kombinácius oh¾adom <strong>na</strong> následné predpokladané pouitie poèítaèa.Cenové hranice, ako aj urèenie cie¾ovej <strong>sk</strong>upiny sú,samozrejme, len orientaèné. V reálnom svete sa môemestretnú aj s poèítaèom v cene 25 000 Sk, <strong>na</strong> ktorom saprofesionálne kreslia <strong>na</strong>pr. konštrukcie v AutoCAD−e, alestretol som sa aj s poèítaèom za 75 000 Sk, urèenom <strong>na</strong>písanie pre sekretárku. Ostatne, vývoj v IT oblasti je dosta−toène rýchly <strong>na</strong> to, aby sa PC kúpený pre DTP pracovi<strong>sk</strong>opo dvoch−troch rokoch dostal <strong>na</strong> sekretárkin stôl. KANCELÁRIAV kanceláriách kra¾ujú sekretárky (a <strong>na</strong>vyše sú to èasto blon−dínky ☺). Ich hlavná práca <strong>na</strong> poèítaèi spoèíva v <strong>na</strong>písaní avytlaèení nieko¾kých listov, vedení rôznej evidencie, úètovníc−tva, niekedy aj odpovedi <strong>na</strong> elektronickú poštu a sem−tamniektoré <strong>sk</strong>úšajú drobné logické hry (teda Míny a Solitaire –ale ja len v dobrom, vy máte iné starosti ☺). Obèas sa poèí−Tabu¾ka 1: PC do kancelárieDruh komponentu Z<strong>na</strong>èka a typ Ce<strong>na</strong>(november)Vyhotovenie: Miditower ATX + 250W 1300MB: Gigabyte 7VKMLS, AMD Duron/Athlon, KM266, FSB 266 MHz, ATA 100, 3 × PCI, integr. VGA, 2 × DIMM, 2900integr. LAN 10/100 Realtek, sound AC'97, mATXCPU: AMD Duron asi 1 GHz 1500RAM: DDR 128 MB retail PC 266 1800VGA:on boardHDD: Maxtor Fireball3, 30 GB – 12 ms, 5400 RPM, Ultra ATA/133 2800CD−ROM: MEMOREX Rewriter 1248, 48×40×12, retail 3300FDD: FDD 3,5" TEAC 350Klávesnica: Klávesnica KME 2501, multimediál<strong>na</strong>, PS/2 450Myš s podlokou: Genius NetScroll + PS/2 + farebná podloka 150Zvuková karta: on boardMonitor: Samtron 17" ST76BDF (Dy<strong>na</strong>Flat), 0,20 mm(H), HF 30 – 85 kHz, VF 50 – 160 Hz, maximál<strong>na</strong> šírka 7300pásma 135 MHz, maximálne rozlíšenie 1600 × 1200/68 Hz, odporúèané rozlíšenie 1280 × 1024/75 Hz,1024 × 768/85 Hz, TCO 99Chladiè: Titan TTC−D3TB, chladiè pre AMD Duron/T−bird, FCPGA do 1,3 GHz, Athlon XP do 1800+, 20062,5 × 60 × 60 mm, 4000 ot./min.,


S E R V I SMonitorom môete svojej sekretárke znièi zrak, hlavne ak jenevhodný, malý, s nízkou obnovovacou frekvenciou a <strong>na</strong> malom sto−líku. Radšej trochu zainvestujte (a ten pôvodný niekomu venujte),17" je akurát a ceny sú prijate¾né. Dobrá sekretárka (a samozrejmenielen o<strong>na</strong>) stojí za tú investíciu. Navyše s dobrým monitorom juurèite potešíte a aj jej výkon bude ove¾a vyšší. Ak máte trochu repre−zentatívnejšiu kanceláriu, zvolil by som LCD, ceny 15" (vidite¾ná plo−cha porov<strong>na</strong>te¾ná so 17" monitorom) sú asi 2,5× vyššie ako primonitore a <strong>na</strong>vyše u prichádza pomaly ich èas. Nov takom prípade bude potrebné zvoli aj iný typ MB a VGA.Sieová karta + modem zabezpeèia príslušné spojenie s ostat−nými poèítaèmi v kancelárii a so svetom, hodí sa <strong>na</strong>pr. aj <strong>na</strong> zálo−hovanie dát <strong>na</strong> sekretárkinom CD−RW alebo priamu distribúciupotrebných dokumentov digitálnym spôsobom (t. j. nie tlaè <strong>na</strong>papier, opravy a následné prepisovanie). Ak máte lokálnu sie pri−pojenú k internetu (<strong>na</strong>pr. spôsobom opísaným v PCR è. 11/2002),modem nemusíte kupova.Skrinku kúpte s dobrým zdrojom, a aby sa páèila panisekretárke ☺.Softvér pre kancelár<strong>sk</strong>y poèítaè je nevyhnutné zakúpi hneï prikúpe PC. Ako toti poznám situáciu, zatia¾ som v kanceláriáchnevidel niè iné okrem Windows a Office, preto je vhodné vyuiOEM verziu za poloviènú cenu pri kúpe nového PC. Ak všakpredsa len pouívate iný softvér (<strong>na</strong>pr. Software 602, Linux...),je moné <strong>na</strong> tejto poloke ušetri. Známy Office <strong>na</strong>vrhujemzameni ove¾a lacnejším (a pod¾a mnohých aj jednoduchším)Worksom. Urèite urobí tú istú benú kancelár<strong>sk</strong>u prácu akojeho väèší brat a ani so vzájomným prenosom väèšiny doku−mentov nie je problém (pokia¾ sa, samozrejme, nevyuíva náro−èné formátovanie, <strong>sk</strong>ripty a pod.) Asi jeho jediným nedostat−kom je chýbajúca aplikácia <strong>na</strong> tvorbu prezentácií, èo sa dá riešiinými spôsobmi. Pre predpokladané pripojenie do lokálnej sietesa nemôe poui lacnejší Windows XP Home edition, pretosom vybral <strong>na</strong>jrozšírenejší Windows 98. Môete však zakúpi ajdrahší Windows XP Pro alebo Windows 2000 Pro,hlavne ak ho budete pouíva <strong>na</strong> novej (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>vrhnutej)zostave s novými perifériami, iadate vyššiu bezpeènosa zamest<strong>na</strong>nci s ním vedia pracova. DOMÁCNOSDomáci pouívate¾ si typicky iada univerzálny poèítaè zaprijate¾nú cenu, s dostatoèným výkonom <strong>na</strong> všetky monéèinnosti v domácnosti (od úètovníctva a po <strong>na</strong>jnároè−nejšie hry a videá), ktorý je schopný rôznych „upgrade azlepšení“. Jednoducho, èo <strong>na</strong>jviac muziky za málo peòazí(mnohí obchodníci potvrdia). Ïalším faktom je ten, e deti(väèšinou sa týchto poèítaèov zmocnia ony) vedia èasto oinformaèných technológiách ove¾a viac ako ich rodièia.Poèítaè sa doma spravidla vyuíva pri štúdiu (tvorba do−kumentov, multimediálne prezentácie...), oddychu a zábave(hudba, TV, video, hry...), záujmoch (internet) a povinnostiach(<strong>na</strong>pr. úètovníctvo). Myslím, e v dnešnej dobe u zaèí<strong>na</strong> bynutnou súèasou vybavenia väèšiny domácnosti podobne akopráèka, auto èi televízor. Hlavne ak deti študujú <strong>na</strong> strednýcha vysokých školách. Predovšetkým <strong>na</strong> vidieku je však, ia¾,situácia ešte ve¾mi zlá a <strong>na</strong>miesto zakúpenia aspoò kancelár−<strong>sk</strong>eho PC sa vo¾né peniaze investujú do všetkých moných(èasto aj nepotrebných) vecí. Ani argument, e nie sú peniaze,vdy neobstojí, zvláš ak ho pouije èlovek denne tráviaci èasv hostinci s cigaretou v ruke a s potvrdenkou z BMG Invest.Situáciu je toti moné rieši pôièkou, splátkovým nákupoma pod. a <strong>na</strong> poèítaèi si mono aj nieèo privyrobi (pár postre−hov <strong>na</strong> túto tému uvedieme <strong>na</strong>budúce). V tejto súvislostivïaka patrí aj mojim rodièom, ktorí <strong>na</strong>miesto auta kúpili mnea mojim bratom náš prvý PC, aby sme sa ne<strong>sk</strong>ôr v škole ani vivote nemuseli hanbi pri odpovedi <strong>na</strong> dnes benú otázku, èipoznáme Word.Pre všetkých rodièov, za ktorými prídu deti s návrhom,e budú <strong>sk</strong>ôr doma, ak tam bude èaka PC, alebo vymeniadrogy za internet, uvádzam <strong>na</strong>sledujúci preh¾ad. Prosím,študujte pozorne, je to dnes (stav cien k 5. novembru2002) akýsi zlatý stred zoh¾adòujúci cenu a výkon. Akototi poznám „−násroèných“, majú svoje nároky, a kebyste im kúpili nieèo výrazne horšie, urobíte väèšiu chybu,ako keï nekúpite niè. Teda pokia¾ má by poèítaè aj (alebohlavne) pre ne. Nu, tu je struèný preh¾ad univerzálnehodomáceho poèítaèa, ve¾mi podobného tomu z nášho pra−videlného preh¾adu (tab. 2).Vysvetlivky pre tab. 2:Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka s DPH (no a súètová),vypoèítaná z ve¾koobchodných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u a s pridaním tradiènej mare obchodníkmi. Zostava jeblízka optimálnemu pomeru ce<strong>na</strong>/výkon. Oproti pravidelnejzostave sme po minulom mesiaci pridali aj modem a dokonca sau asi zaèí<strong>na</strong> prejavova èiastoèný rast cien niektorých kompo−nentov. Skúste porov<strong>na</strong> so situáciou pred Vianocami. Ak ostaneešte pár korún, odporúèam zakúpi súèasne aj tlaèiareò.MB sme vybrali s èipovou súpravou VIA KT400/VT8235. Tá upodporuje všetky novinky, <strong>na</strong>pr. serial ATA, AGP 8×, 400 MHzDDR, USB 2.0, a <strong>na</strong>vyše sa zdá, e s ním poèítajú aj všetci výz<strong>na</strong>m−nejší výrobcovia dosiek. My sme ako osvedèeného a cenovo prija−te¾ného (dúfam, e dotknutý dovozca to nezneuije a nezvýši ceny)výrobcu zvolili Gigabite, ktorý vyuil aj monos ponúkanú èipovousúpravou a integroval 6−kanálovú zvukovú kartu, ako aj sieovúkartu. V ponuke je aj trochu drahší models podporou RAID, Firewire 1394 a pod. a nielen od Gigabite (<strong>na</strong>pr.Abit AT7, Asus A7V8X a pod.). MB je urèená len pre procesory odAMD. Ak chcete trochu ušetri, môete kúpi aj staršie osvedèenédo<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>pr. s èipovou súpravou KT 266A (a príslušnýmSouthBridge), ale bez podpory niektorých novších štandardov.Ako CPU sme vybrali výborný Athlon XP, pre cenu <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišejdostupnej frekvencii. Spolu s ním sme vybrali aj masívnejšía tichší chladiè od firmy Titan.RAM pre domácnosti odporúèam od 128 MB do 512 MBv závislosti od výkonu CPU a pouívaného operaèného systému(<strong>na</strong>pr. Windows 98 má problémy s RAM <strong>na</strong>d 256 MB). Po prípad−nom upgrade v budúcnosti sa mono zíde aj 333 MHz taktTabu¾ka 2: PC do domácnostiDruh komponentu Z<strong>na</strong>èka a typ Ce<strong>na</strong>(november)Vyhotovenie (case): Miditower ATX + 300 W zdroj, aj pre P4 1300MB (základná do<strong>sk</strong>a): Gigabyte 7VAX, AMD Duron/Athlon èipová súprava VIA KT400, FSB 266 MHz, 2× ATA133, 3× DDR400 RAM, 42505× PCI, AGP*4/*8, sound Realtek ALC650 6 kanál, LAN 10/100 Realtek 8100L, 4× USB2.0, Dual BIOS, ATXCPU (procesor): AMD Athlon XP 1600+ 2900RAM (operaèná pamä): DDR 256 MB PC 2700 (333 MHz) 3750VGA (grafická karta): GeForce4 MX 440 64 MB DDR 3100HDD (hard di<strong>sk</strong>): WD 40 GB ATA 100, 7200 ot./min. 3850DVD/CD−RW ROM: Teac 48/40/12 retail (+SW) 3650FDD (floppy mechanika): FDD 3,5" TEAC 350Klávesnica: Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 600Myš s podlokou: Genius NetScroll + Optická PS/2 + farebná podloka 500Zvuková karta:<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e, 6−kanálováModem: De<strong>sk</strong>Porte 56k interný s èipom Lucent 1140Monitor: Samsung 17" SM765MB (Magic Bright), 0,20 mm, HF 30−85 kHz, VF 50−160 Hz, maximál<strong>na</strong> šírka pásma 9900180 MHz, maximálne rozlíšenie 1600 × 1200/68 Hz, odporúèané rozlíšenie 1280 × 1024/75 Hz,Highlight Zone, Magic Bright, TCO 99Chladiè: Chladic Duron – gu¾ôèkové Titan TTC D5TB 4/TC, tichý spo¾ahlivý, výkonný 550Reproduktory: Speaker Creative Labs Inspire 4400 , 4.1 2050Spolu (s DPH): zaokrúhlene do: 47 00012/2002 PC REVUE 143


S E R V I Smodulu (<strong>na</strong> prácu s <strong>na</strong>vrhovaným CPU postaèí aj DDR 266 a <strong>na</strong>šavo¾ba tak nebude úplne vyuitá) – aspoò ostane rezerva, <strong>na</strong>pr.pre mnohých domácich overclockerov.Grafická karta dospela minule k ohlasovanej zmene. Navrhovanáje výborná vo¾ba, pretoe je lacná a výkonná a s <strong>na</strong>vrhovanýmCPU si bude rozumie (pozor, existuje nieko¾ko modelov líšiacichsa hlavne rýchlosou a cenou, my sme vybrali stred).Neodporúèam ju však do starších PC s CPU pod 800 MHz,pretoe ten by ju brzdil a nevyuil jej potenciál. Navyše v niekto−rých èipových súpravách (iBX, KT133 a staršie) sa bude správanestabilne, lebo vyuíva inú prácu s <strong>na</strong>pájaním (tzv. štandardAGP ver. 2.0 a u sa pripravuje a pouíva AGP ver. 3.0 s nízkym<strong>na</strong>pätím, ktorý pouíva AGP 8×). Výborný výrobca je inno3D, pri−dáva dobré pamäte, dobrú cenu a iadne zbytoènosti (<strong>na</strong>pr.známe demá). Ak náhodou rozmýš¾ate <strong>na</strong>d zbernicou AGP 8×,potom ju musí podporova aj základná do<strong>sk</strong>a a výkon CPU bymal by <strong>na</strong>d 3 GHz, aby nebol zbytoènou brzdou pre silnú VGA.Moné je zakúpi aj ATI 9000 (prípadne iné), ktorá je v niekto−rých parametroch lepšia ako Ge4 MX 440 a vcelku sú obe porov−<strong>na</strong>te¾né v pomere ce<strong>na</strong>/výkon.HDD je dnes lacný a stále vo vyhotovení ATA 100. Dobrý výrob−ca, dobrý výkon a priaznivá ce<strong>na</strong>. Ak bude treba, je moné kúpiaj vyššie kapacity (<strong>na</strong>pr. pre Virtual CD, video a pod.). Ak sa roz−hodnete kúpi do<strong>sk</strong>u s integrovaným RAID, zídu sa vám dva rov−<strong>na</strong>ké di<strong>sk</strong>y, keï je moné zvýši prenosovú rýchlos reálne ao 50 %, no takisto je ¾ahko moné pri chybnej manipulácii príso všetky dáta.CD−RW som vybral kvalitnú a overenú z<strong>na</strong>èku aj s pridaným SW. Jejce<strong>na</strong> tak nie je ove¾a vyššia. Ak vyuijete <strong>sk</strong>ôr DVD, kúpte to. Dobrériešenie bude èo<strong>sk</strong>oro DVD+RW, ktoré je zatia¾ asi o 12 000 Skdrahšie ako CD−RW. Nezabudnite dokúpi tzv. audiokáblik <strong>na</strong> prepo−jenie CD (CD−RW, DVD) so zvukovou kartou.FDD – zatia¾ pre istotu, ale nie je u nevyhnutnosou. Na presundát je dnes vhodnejšia CD−RW, prípadne USB Memory Stick.Pokia¾ sa však ešte stretávate s di<strong>sk</strong>etami, pár korún radšej obe−tujte a <strong>na</strong>vyše aj <strong>sk</strong>rinka s òou bude lepšie vyzera.Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, podobne ako<strong>na</strong> prácu v kancelárii. Pouite konektor PS/2 (aj pre myš).Myš Genius sme zvolili k tomuto PC v optickej verzii, keï u je to<strong>na</strong> Vianoce ☺. Mala by by dobrým pomocníkom, treba si dalen pozor <strong>na</strong> vhodný farebný odtieò podloky.Zvuková karta + reproduktory. Zvuková karta integrovaná <strong>na</strong>do<strong>sk</strong>e je plne 6−kanálová, to z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>vrhované reproduk−tory sa budú da zapoji. Zvuk je však ve¾mi subjektív<strong>na</strong>záleitos, a preto sa orientujte pod¾a <strong>sk</strong>úseností (dobré jevyhliadnutú zostavu poèu <strong>na</strong>pr. u kamaráta – ale pozor, rozme−ry a zariadenie miestnosti výrazne ovplyvòujú výslednúkvalitu). Zostava by však mala postaèova aj <strong>na</strong> domáce kino.Monitor urèite vyberajte 17", so zrnom pod 0,26 mm a s podpo−rovaným rozlíšením aspoò 1280 × 1024, pri rozlíšení 1024 ×768 zobrazovaciu frekvenciu <strong>na</strong>d 85 Hz, osobne odporúèam <strong>na</strong>d100 Hz. Vybrali sme Samsung s dobrou cenou a výbornými para−metrami, no patrí medzi drahšie typy monitorov (mono bolvyrobený <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ☺).Skrinku kúpte s dobrým zdrojom, VGA, CD−RW, CPU ho urèiteocenia. Vyberte si takú, ktorá sa vám bude páèi a bude madobrý prístup ku komponentom.Modem sme vybrali pre aspoò obèasné pripojenie do internetu.Na zaèiatok k nemu odporúèam kúpi aj kartu NAeX (prípadnenieèo podobné) umoòujúcu pripoji sa k zvolenému providerovi.SW sme do domáceho PC ne<strong>na</strong>vrhli iadny. Jed<strong>na</strong>k u sú ¾udia, ktorípouívajú <strong>sk</strong>ôr zakúpený, ïalej mnohí pouívajú free verzie a pod.Ak však pouívate PC aj <strong>na</strong> úètovníctvo, hráte hry pod Windows apod., odporúèam zakúpi aspoò operaèný systém Windows 98, prí−padne Windows XP Pro. PROFESIONÁLIPosledná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> je ve¾mi rôznorodá. Nájdu sa v nej po−èítaèe pre špeciálne pracovi<strong>sk</strong>á èi programátorov, ktorítestujú programy <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jnovšom dostupnom hardvéri,a nájdu sa aj ¾udia, ktorí chcú ma vdy èo <strong>na</strong>jnovšie vecia menia PC kadý polrok. Ale existuje aj <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí, kto−rí nemajú kde míòa peniaze a pod¾ahli nejakej reklame.Take tu je zostava snov, ktorá <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr o dva roky bu−de dostupná aj pre väèšinu z nás ako domáci PC (tab. 3).Vysvetlivky pre tab. 3:Ce<strong>na</strong> je pre koncového zákazníka bez DPH, vypoèítaná z ve¾koob−chodných cien <strong>na</strong>jväèších distributérov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a s pridanímtradiènej mare obchodníkmi. Ce<strong>na</strong> je pre väèšinu z nás vysoká, alestále je moné vybra iné komponenty a <strong>na</strong>vyše pri takejto zostavezí<strong>sk</strong>a aj nieko¾kotisíckorunovú z¾avu.MB sme vybrali s èipovou súpravou i850, pretoe je zatia¾ jedinávýz<strong>na</strong>mnejšia s podporou pamätí RIMM. ia¾, ani táto, ani i845 (jeho<strong>na</strong>jlepšia verzia je PE/ICH4 – <strong>na</strong>pr. Abit IT7, Gigabite 8PE667a pod. a líši sa podporou pamätí DDR a niším výkonom) nepodporu−je zatia¾ to¾ko „noviniek“ ako mnohé èipové súpravy pre procesory odAMD. Preto sa treba u<strong>sk</strong>romni zatia¾ „len“ s podporou AGP 4×,zabudnú <strong>na</strong> Serial ATA a pod. Na druhej strane sú v súèasnosti spo−mí<strong>na</strong>né „novinky“ ešte väèšinou prakticky nevyuite¾né. Základnúdo<strong>sk</strong>u sme vybrali preto pre CPU Intel P4, lebo väèši<strong>na</strong> nového soft−véru je kompilovaná práve <strong>na</strong> takýchto procesoroch, sú k dispozíciiväèšie frekvencie CPU ako pre AMD a <strong>na</strong>pokon v spolupráci s podpo−rou pamätí RIMM je zostava aj výkonnejšia.Ako CPU sme vybrali výkonný P4 2,5 GHz vo verzii BOX(t. j. s chladièom). Samozrejme, v ponuke sú aj rýchlejšie CPU, aleak <strong>na</strong>pr. P4 2,8 GHz je len asi o 10 % rýchlejší ako <strong>na</strong>vrhovaný,cenovo je min. o 100 % drahší. Azda uznáte, e keby som ajvyberal PC pre milionárov, asi by som vybral rov<strong>na</strong>ko. Monokeby medzitým vyšiel P4 3,0 GHz...RAM je závislá od nutnosti „párovania“ modulov RIMM. Pre cenu,praktické vyuitie a pod. sme <strong>na</strong>vrhli 2× 256 MB moduly. Mali by <strong>na</strong>pracovnú stanicu staèi, <strong>na</strong> iné práce sú urèené servery.Grafická karta je vybraná ako <strong>na</strong>jlepšia moná pre DTP. Matroxje priam stvorená <strong>na</strong> spoluprácu s LCD panelmi a zatia¾ azda nieje moný v tejto oblasti lepší výber. Samozrejme, VGA je vhodnáaj <strong>na</strong> hry.HDD je maximálne moný <strong>na</strong> bezpeènú prácu so súèasnými základ−nými do<strong>sk</strong>ami s podporou ATA. Ak chcete ešte zvýši výkon, odpo−rúèam obzrie sa po radièi RAID a zakúpi dva rov<strong>na</strong>ké HDD.DVD−RW – myslím, e niet <strong>na</strong>d èím v tomto prípade rozmýš¾a,azda si len vybra dobrý typ a z<strong>na</strong>èku.FDD som vylúèil, v DTP štúdiách sa di<strong>sk</strong>ety u èasto dlhšienevy<strong>sk</strong>ytujú. Namiesto nej sme <strong>na</strong>vrhli praktický Memory Stick (jemoné poui aj iné zariadenia s podobnou funkciou).Klávesnicu sme zvolili jednu z <strong>na</strong>jlepších <strong>na</strong> trhu. Nájdete ju podz<strong>na</strong>èkami Microsoft, Memorex a pod.Myš je <strong>na</strong> tom podobne ako klávesnica. V tomto prípade je toMicrosoft, ktorý <strong>na</strong>vyše nepotrebuje ani podloku, hoci osobnemám ten kúsok krajinky <strong>na</strong> stole rád...Zvuková karta + reproduktory. Boli sme nároèní a v tomtoprípade sme nešetrili. Lepšie riešenie je moné u len v spojeníso špeciálnymi reproduktormi <strong>na</strong>d 25 000 Sk (neviem si všakpredstavi tú miestnos, pretoe hlasitos pre <strong>na</strong>jèistejší zvuk bymala by v rozmedzí od 30 – 70 % výkonu). ia¾, väèši<strong>na</strong> súèas−ných dosiek je u aj s integrovanou zvukovou kartou, ktoré sútrochu menej kvalitné ako samostatné zvukové karty a aj viaczaaujú procesor. Ale spravidla sa dá vypnú a <strong>na</strong>hradi.Monitor, teda LCD panel je vybraný ako 18" verzia s rýchloulatenciou a vysokým kontrastom. Èie pouite¾ný aj <strong>na</strong> hry,video.... Lepším riešením sú u len plazmové obrazovky v cene<strong>na</strong>d 300 000 Sk, èo si však neviem predstavi <strong>na</strong> benú prácuv benej miestnosti.Skrinka bola opä vybraná ako trochu menej bený výrobok. Pretakúto zostavu sa však urèite zíde.Modem sme nevybrali, lebo predpokladám, e takýto PC je pri−pojený do internetu iným spôsobom a sieová karta postaèíintegrovaná <strong>na</strong> MB.SW je opä potrebné zakúpi, DTP profesionáli dlhšie pouívajú ten<strong>na</strong> báze Windows 2000, do úvahy pripadá aj Windows XP Pro.Výber ostatného softvéru záleí <strong>na</strong> predpokladanej práci, v niekto−rých prípadoch môe pokojne presiahnu 100 000 Sk za licenciu.Ostatné – máme <strong>na</strong> mysli TV kartu, prípadne strihaciu kartu,záloný zdroj a pod. pod¾a pouívania. Aspoò záloný zdroj savšak zvykne k drahším zostavám zakúpi, aby pribline 5 –10 000 Sk zachránilo ove¾a drahší HW.Záver. Uvedené komponenty, samozrejme, nie sú jediné<strong>na</strong> trhu a zostavy sú len orientaèné. Takisto je monévybra do domáceho PC niektoré komponenty z profesio−nálnej <strong>sk</strong>upiny a <strong>na</strong>opak. Bola tu však s<strong>na</strong>ha o urèitú rov−nováhu a vyladenie zostavy v kadej <strong>sk</strong>upine. Ak chceteešte trochu ušetri, je moné, e v budúcom roku klesneDPH z 23 % <strong>na</strong> 20 % (výhodné pre domácnosti) a <strong>na</strong>vyšesa zvýši monos jednorazového odpisu majetku z 20 000Sk <strong>na</strong> 30 000 Sk (zaujímavé pre firmy). Dúfam však, euvedené orientaèné preh¾ady aspoò trochu pomôu prisprávnom výbere spo¾ahlivého poèítaèa.Ja vám prajem krásne Vianoce, spokojnos s PC podstromèekom a teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutia. Nabudúce tobude o niektorých monostiach, ako zarobi aspoò párkorún s poèítaèom, èo malo by pôvodne dnešnou témou.Nabudúce to však bude aktuálnejšie, teda dovidenia.Daniel SládekTabu¾ka 3: PC pre profesionálovDruh komponentu Z<strong>na</strong>èka a typ Ce<strong>na</strong>(november)Vyhotovenie (case): Miditower ATX + 300 W zdroj pre P4, dobré vetranie, teplomer a ïalšie „drobnosti“ 3500MB (základná do<strong>sk</strong>a): Asus P4T, Socket 478; ATX; èipová súprava I850E; CPU−P4 do 2,4+ GHz; RAM 4× RIMM PC800/PC1066 7800max. 2 GB; UDMA− 33−100 MB; IDE Ultra ATA 100 MB Support; FDD 1× ; AGP 1 (4×); PCI 5×;Serial 2×; LPT 1×; USB v.2.0− 4×; Keyboard − PS/2; Mouse PS/2; Sound on Board – OPTIONALALC 650 6 channel, Audio konektory – Line−in/out, Mic−in, MIDI; NET on board− OPTIONAL Chipset Integrated10/100 Mbs Fast Ethernet LANCPU (procesor): Pentium 4 2,5 GHz, BOX 12 250RAM (operaèná pamä): RIMM 512 MB (2 × 256 MB) 10 000VGA (grafická karta): Matrox Parhelia PH−A128, 512 GPU, 128 MB, DDRAM, 256 bit memory interface s prenosom 20 GB/s, 18 0004× AGP, 200/250 MHz, 400 MHz RamDAC, (primárny/sekundárny), Advanced MultiDisplay, 3× VGA/2× DVI/TV out výstupy, príslušenstvo (SW, karta, kabelá DVI−I – 2× VGA, adaptér DVI/VGA, kabeláVGA – S−video)HDD (hard di<strong>sk</strong>): WD 1200JB, 120 GB, ATA 100, Data Lifeguard, 9,5 ms, cache 8 MB + chladiè 9000DVD/CDRW ROM: PIODVR−A04, DVD prepa¾ovaèka Pioneer 18 500Prenos dát: Memory Stick 128 MB USB 3350Klávesnica: Multimediál<strong>na</strong> US/SK, WIN 98, PS/2 1000Myš s podlokou: OEM MS Intellimouse Explorer 3.0, USB/PS/2 Opt.Whl. 1250Zvuková karta: SB AUDIGY PLATINUM int. 8000Monitor: Samsung 18" 181T TFT, 0,281 mm, 1280 × 1024, HF 30−81 kHz, VF 56−85 Hz, svetlos 250 cd/m 2 , 45 000kontrast 500:1, uhol 85/85/85/85 (L/P/H/S), a<strong>na</strong>log + DVI, doba latencie


Poradòa Upgrade BIOS−u a problém so zvukomMoja zostava je: MB VXpro+, procesor Pentium 166 MMX(pretakt. <strong>na</strong> 188 MHz), 32 MB EDO RAM, grafika S3 ViRGEDX/GX, zvuk MED3931, modem Microcom InPorte Voice,CD−RW Lite−on, 2× HDD WD – 2 GB a 1 GB. Potrebujemodpoveï <strong>na</strong> dve otázky: 1. Chcel by som upgradova BIOS,ale potrebujem vedie tieto informácie: kde zoeniemupgrade (ak sa ešte dá k takejto starej do<strong>sk</strong>e), akým spô−sobom ho upgradujem (prípadne link k manuálu) a èi je tobezpeèné – kedysi som poèul, e upgrade BIOS−ov sa èastonepodarili a poèítaè ostal bezmocný, lebo nemal funkènýBIOS. A keby aj dnes bolo ve¾ké riziko, tak vïaka môjmušastiu viem, e by sa to <strong>sk</strong>onèilo neúspešne.2. Moja CD−RW v kombinácii s mojou zvukovkou a zo−silòovaèom dáva ove¾a lepší zvuk ako rádio pripojené k to−mu zosilòovaèu. Ale má to jednu chybu: pri vyššej hlasi−tosti poèujem v pozadí piesne pí<strong>sk</strong>anie. Ak hýbem myšou,toto pí<strong>sk</strong>anie nepoèu (myš <strong>na</strong> PS/2) Takisto <strong>na</strong> chví¾u pre−stane, ak kliknem alebo stlaèím nejaké tlaèidlo <strong>na</strong> kláves−nici (kláv. <strong>na</strong> konektore DIN). Káblik z CD−RW do zvukovkyje odrušený a ide èo <strong>na</strong>jïalej od základnej do<strong>sk</strong>y – keï bol prinej, bolo to ešte horšie, ale teraz to zaruèene káblik nerobí(keï vypnem v Master Volume hlasitos, stále to pí<strong>sk</strong>a, aj keïCD neprehrávam). A zaujímalo by ma, ako sa to dá odruši(ak sa dá) Lukáš „Catman“ Uher (catman@LUnet.<strong>sk</strong>)Upgrade BIOS−u je pomerne jednoduchá záleitos, trebavšak všeobecne dodra <strong>na</strong>sledujúce podmienky: ma správnu verziu BIOS−u k do<strong>sk</strong>e zabezpeèi nevypadnutie prúdu <strong>na</strong> dobu asi 15 min.[alebo to ri<strong>sk</strong>nú :−)] štartova a upgradova z di<strong>sk</strong>ety zada správne parametre pre upgradePresné podmienky spravidla opisuje výrobca do<strong>sk</strong>y. Privašej staršej do<strong>sk</strong>e je to trochu horšie. No nie je to strate−né. Ako prvý krok si treba všimnú výrobcu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>obale MB, v manuáli...), kde je aj jeho WWW adresa, ale−bo ho nájs cez vyh¾adávaè s vyuitím údajov zobrazenýchpri štarte PC. Na stránke sa potom spravidla pohybujepod¾a <strong>na</strong>stavení, zvyèajne sa h¾adá sekcia support/down−load/BIOS a pod.... Keï zapnete PC a <strong>na</strong><strong>sk</strong>oèí úvodná ob−razovka (s farebným logom vpravo hore), treba ju pomo−cou PAUSE stopnú a odpísa úplne posledný riadok. Jetam èíslo, verzia a dátum pouívaného BIOS−u. Pod¾a tohosi potom môete vybra novší, ktorý potrebujete (nezabud−nite si <strong>sk</strong>ontrolova, èi sa pred ním niekde <strong>na</strong>chádza aj váš).Všeobecne: ak sa prepíše BIOS nesprávnym alebo vy−padne prúd, alebo sa <strong>na</strong>stavia nesprávne parametre, PC sve¾kou pravdepodobnosou <strong>na</strong> danej MB u neoivíte (sa−mozrejme, je ešte moná záchra<strong>na</strong> takto znefunkènenéhoBIOS−u a MB, ale je to u drahšie a nároènejšie). Dobré MBmajú BIOS−y <strong>na</strong> internete dos dlho. Upgrade sa však ne−odporúèa, pokia¾ sa tým nezlepší niektorá funkcia MB (up−grade len preto, e je to novšie, je nesprávne, pretoemôe zlepšova len jednu špecifickú vlastnos, ktorú mo−no nikdy nevyuijete). Blišie však priamo <strong>na</strong> stránke vý−robcu, pokia¾ by ste ho ne<strong>na</strong>šli, môete zada do vyh¾adá−vaèa (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.google.com) parametre: BIOS + down−load + èíslo vášho BIOS−u (zo spodného riadka pri štartePC) a ten by mal nejaký nájs.Osobne tipujem zvukovú kartu – nie je náhodou vo vy−hotovení ISA? Niekedy je potom problém aj v ovládaèoch– èasto sa stáva, e pod Win98 sa prejavujú niektoré chy−by, ale <strong>na</strong>pr. pod W2k nie (alebo <strong>na</strong>opak, typicky <strong>na</strong>pr. star−šie zvukovky od MediaForte). Na podrobnú radu by somvšak musel daný PC vidie.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Ïakujem za odpovede.1. Nerobím to len z h¾adi<strong>sk</strong>a novšej verzie, pokazil sa mijeden di<strong>sk</strong>, teraz mám len 2 GB a nemám ako <strong>na</strong>pa¾ova –a môj BIOS toleruje iba di<strong>sk</strong>y do 8 GB a ja si chcem kúpiaspoò 40 GB. Mimochodom, keby ten prúd vypadol, dá sabiosový èip vybra, zmaza a nejako <strong>na</strong>hra znovu (keï niez compu, tak hoci aj z programátora EPROM−iek)?2. Tá karta je ISA (stará, ale dobrá). Ale kamarát niekdezoh<strong>na</strong>l zadarmo ISA zvukovku Yamaha (i<strong>na</strong>k, on má PCI,toto dostal, ani nevie ako ;−) a <strong>sk</strong>úšali sme ju – tam to pís−kanie nie je a mal som ju v tom istom slote ako mojuMED3931. (No nechcem tú Yamahu – ani 3D zvuk nemá...)Take neviem, èi to bude slotom.Btw, ak áno, dá sa kúpi redukcia ISA −> PCI a pomoh−lo by to?Za doplòujúce odpovede vopred ïakujem. Lukáš „Cat−man“ Uher (catman@LUnet.<strong>sk</strong>)1. ia¾, asi vás <strong>sk</strong>lamem, ale ani upgrade BIOS−u nepo−môe pri èítaní väèších di<strong>sk</strong>ov vo vašom prípade. Skrátkavaša MB hardvérovo zvládne len do 8,4 GB (známy prob−lém starších dosiek), ale dá sa to obís <strong>na</strong>inštalovaním špe−ciálneho ovládaèa od výrobcu di<strong>sk</strong>u. Lene je tam poten−ciálne riziko, e to bude nestabilné, hoci osobné <strong>sk</strong>úse−nosti som nemal zlé (konkrétne s di<strong>sk</strong>om Western Digital15 GB). Ïalší problém môe by aj ATA 100 <strong>na</strong> novomdi<strong>sk</strong>u, prièom vaša do<strong>sk</strong>a je len <strong>na</strong> ATA 33, hoci di<strong>sk</strong> bymal by spätne kompatibilný (urèite však nekupujte s7200 ot. – výkon sa neprejaví).Je však moné, e upgrade BIOS−u lepšie sprístupní<strong>na</strong>inštalovanie špeciálneho ovládaèa <strong>na</strong> pouitie ve¾kýchdi<strong>sk</strong>ov, treba však od<strong>sk</strong>úša konkrétny model di<strong>sk</strong>u, spus−ti od výrobcu špeciálnu utilitku (pre WD je to <strong>na</strong> <strong>www</strong>.wd.com) a tá BIOS otestuje, prípadne <strong>na</strong>inštaluje aj tenšpeciálny BIOS (pre WD EZBios). BIOS by som upgradovala <strong>na</strong>koniec, len ak to bude treba. Ak však nemáte špe−ciálny dôvod pre váš starý PC, asi by som <strong>na</strong> vašom mies−te kúpil nový. Obídete kopec problémov [hoci prídu ïalšie:−)] vznikajúcich s doívajúcim HW.Teoreticky sa zle <strong>na</strong>pálený BIOS dá opravi nielen vèítaèke EPROM, ale je to u taká posledná nádej a nie za−kadým sa to podarí. Vdy sa môe nieèo nenávratne po−kazi (staèí len nešastne vybra èip).2. Práve v tom je to – pokia¾ karta nepodporuje 3D, tak idev ISA väèšinou OK, ak však danú podporu má, väèšinou saobjavia problémy. Slot ISA ešte nevedel správne prenášavšetky pásma a 3D sa podstatne rozšírilo a s PCI. Re−dukcia neexistuje a ani by v danom prípade nepomohla.Najlepšie riešenie vo vašom prípade (samozrejme, len ztechnického poh¾adu) je asi výme<strong>na</strong> PC alebo oelie pod−poru 3D (aj tak nie je pri ISA ideál<strong>na</strong>).-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Ovládaèe DetonátoryChcel by som Vás poiada o radu. Vlastním grafickú kartuMSI GeForce4 MX460, a ako iste viete, GeForce4−ky súopatrené tzv. nView technológiou <strong>na</strong> výstup <strong>na</strong> ïalšímonitor alebo TV. Tu je však problém. Na hranie <strong>na</strong>jnov−ších hier potrebujem èo <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe Detonátory,lene po ich <strong>na</strong>inštalovaní vystupuje <strong>na</strong> TV iba bledo−modrá farba – niè viac a niè menej. Ak znova reinštalujemdrivery doloené ku karte, všetko je s výstupom <strong>na</strong> TV vporiadku, len tie hry nejdú pod¾a mojich predstáv. Mámèaka <strong>na</strong> ïalšiu verziu ovládaèov? LOGUS – hovorka@gamesweb.<strong>sk</strong>Keï som sa hral s <strong>na</strong>staveniami nView <strong>na</strong> MX 440, zdalosa mi, e je všetko OK. Pouil som tento postup:Osobne pouívam síce ovládaèe dodané ku karte (dra−matický nárast výkonu po preinštalovaní novších som ne−pozoroval) a inštalujem ich nie cez Install, ale cez aktua−lizáciu v správcovi zariadení vo Windows (<strong>na</strong>inštaluje všet−ko). Ale kvôli vám som ich následne preinštaloval novýmiDetonátormi a a potom aktivoval nView a výsledok bolOK. Keby to nefungovalo, mono je problém vo VGA (MX440 a 460 nie je ve¾ký rozdiel) alebo iný HW problém(mám starý i440 BX, PIII...). Vyluèujem toti nesprávne <strong>na</strong>−stavenie nView.S E R V I SMám však iný problém: pri spustení testov VGA (3DMArk 2001) mi poèas testovania bliká monitor – z bokovsa stiahne do stredu a zbelie. Robí to dos èasto, ale lenpoèas testovania a štartu Windows (tu zatrasie obraz). Pri−pisujem to však starej èipovej súprave, ktorá ešte nevie prenové karty správne regulova <strong>na</strong>pätie <strong>na</strong> porte AGP. -ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Problém s MX 460Ïakujem za odpoveï. Urèite to vy<strong>sk</strong>úšam, kadopádnesom <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> ïalší problém s MX 460. Kliknite pravýmtlaèidlom <strong>na</strong> ploche, vyberte Vlastnosti, záloku MSI infor−mation (neviem, èi máte kartu od MSI, v prílohe je obrá−zok, otvorte ho, prosím).Všimnite si AGP information pod logom MSI. Nie je za−škrtnutá AGP Traffic E<strong>na</strong>ble a 4× (prièom AGP 4× mo−therboard podporuje) a zaškrtnú sa ani nedá a v manuá−li a u môjho známeho s rov<strong>na</strong>kou kartou je <strong>na</strong> obrázku za−škrtnutá (AGP E<strong>na</strong>ble a 4×). V SiSoft Sandra v sekcii main−board mi ako varovanie dole vypisuje „current AGP datarate not optimal“ a „AGP Bus is unused or AGP card notfully AGP compatible“. A to <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong>koniec: obrazov−ka – vlastnosti >> <strong>na</strong>stavenia >> spresni >> GeForce4MX 460 >> typ zbernice: AGP (reim PCI). Neviem, èo sio tom mám myslie. Za odpoveï opä ïakujem. LOGUS –hovorka@gamesweb.<strong>sk</strong>Pozrel som si AGP – osobne nemám síce kartu od MSI(mám od inno3D) a beím pod AGP 2×(i440 BX viac ne−umoòuje), ale zvyèajne je opisovaný problém spôsobenýBIOS−om. Spravidla tam treba povoli AGP 4×, preto−e východi<strong>sk</strong>ové je 2×. V prípade, e BIOS je <strong>na</strong>stavenýsprávne a v poriadku je aj Windows (osobne ho pri výme−ne HW vdy <strong>na</strong>èisto reinštalujem) s ovládaèmi, potomneviem pomôc. Robila to aj pôvodná karta (ak tam bolanejaká od nVidie s AGP 4×)? No a ten typ a reim zberni−ce – musím doma pozrie, èi to mám aj ja, ak áno, zajtrasa ozvem. Mono sme kúpili dos <strong>sk</strong>oro :−) a mali smeradšej necha testova Amerièanov... A mono... uvidíme– azda nájdeme nejaké riešenie alebo novší ovládaè. Mi−mochodom, odporúèam inštalova ten od MSI, a nie odnVidie, prípadne pozrie <strong>na</strong> ich stránky. V kadom prípa−de zatia¾ to nie je dobré a je mi ¾úto, ale neviem <strong>na</strong> dia¾kulepšie pomôc. Je to aj pre mòa pomerne nová karta a no−vý problém. Ïakujem za pochopenie, ak by ste náhodouboli v iline, mohli by sme sa stretnú a spolu to <strong>sk</strong>úsivyrieši. Aj mòa to toti zaujíma.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Grabovanie do formátu wavMám <strong>na</strong>sledujúcu otázku: Doma èasto poèúvam satelitnérádio Sunshine Live, kde beí 24 hodín taneèná hudba.Chcel by som sa spýta, èi by nebolo moné grabovavysielanie tohto rádia do formátu wav. Ak je to moné,aký hardvér budem <strong>na</strong> to potrebova?Mám Barracudu 80 GB 7200 rpm, Celeron 1,4 GHz,512 MB RAM, AC97. Je potrebné zakúpi nejaký tuneralebo špeciálnu zvukovú kartu? Keï budem ma formátwav grabovaný, aký softvér je <strong>na</strong>jvhodnejší <strong>na</strong> strihanie„waviek“, prípadne <strong>na</strong> odstraòovanie šumu a neèistôt zo<strong>sk</strong>ladieb?Marek ChupekNajlepšie je poui rádiovú kartu – tá priamo umoòujeuklada zvuk <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> (dokonca sa dá <strong>na</strong>stavi aj to, v akomèase...). Je ju moné kúpi samostatne alebo so zvukov−kou, alebo s TV kartou. Ceny od 800 do 7000 Sk pod¾ariešenia a z<strong>na</strong>èky. Osobne mám MediaForte QuadXtremes FM rádiom (asi 1500 Sk) a ide to OK. Ostatný HW je do−staèujúci.Druhá monos je prepoji rádio so zvukovou kartoucez LineIn. Tu však u vzniká väèší šum, ale je to lacnejšie(staèí kúpi/urobi vhodný kábel – dåka, 2 × jack 3,5").Odstraòovanie šumu sa robí v rôznych programoch,kadý má iné výhody. Myslím, e nieèo bolo aj <strong>na</strong> CD REVUE,ïalšie môete nájs <strong>na</strong> internete. Je ich ve¾ké mnostvo,mnohé sú aj free a umoòujú i kompresiu do MP3. -ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Speekery od SurfSoundAký máte názor <strong>na</strong> speekery od výrobcu SurfSound, tohtovýrobcu ste nespomí<strong>na</strong>li vo vašich èlánkoch v PC REVUE.12/2002 PC REVUE 145


S E R V I SUvaujem o kúpe 2−pásmového systému od tejto SurfSound,<strong>na</strong>pr. SS−360N alebo WS 620. Prosím o váš názor v krát−kosti. Ing. Barci ¼udovítÏakujem za dôveru, ia¾, tieto reproduktory som zatia¾ nemalmonos poèu/vy<strong>sk</strong>úša, take neviem zodpovedne poradi.Odporúèam vám však pozrie <strong>na</strong> internete, dôleité sú para−metre, ktoré výrobca garantuje (nielen prehrávanú frekven−ciu, výkon a pod., ale aj poèet aktívnych reproduktorov – uvá−dzate dvojpásmové, ve¾kos, obal, podporovaný spôsob pri−pojenia k PC a ïalším zariadeniam...).Pokia¾ som teraz videl <strong>na</strong> internete, sú porov<strong>na</strong>te¾né<strong>na</strong>pr. s Kinyo v danej cenovej hladine. Ale treba ich poèua zvái, k akej zvukovej karte sú urèené. Mám tie takýpocit, e sú 2 + 1, t. j. max. stereo.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Inštalácia W98 SePotreboval by som poradi. Mám 10 GB HDD a nechce sami tam <strong>na</strong>inštalova W98 Se. Zaène inštalova, ale potommi vypíše takéto hlásenie: „Hlásenie SU0013. Inštalátornemohol vytvori súbory <strong>na</strong> spúšacej jednotke a nemôe<strong>na</strong>inštalova W98.........“ Je to chyba v HDD alebo to treba<strong>na</strong>stavi v BIOS−e. Predtým tam bol 8 GB a fungoval OK.Ïakujem. command@inmail.<strong>sk</strong>Na úplnú odpoveï mám pomerne málo informácií. Predo−všetkým ma zaujíma typ základnej do<strong>sk</strong>y, prídavné karty, èi jedi<strong>sk</strong> nový, alebo nie. Takisto ma zaujíma, v ktorom kroku in−štalácie daný error oznámi... Môe by toti problém, e MBnevie pracova s takýmto di<strong>sk</strong>om (staršie do<strong>sk</strong>y správne rozo−z<strong>na</strong>jú len di<strong>sk</strong> max. 8,4 GB), alebo je poškodený di<strong>sk</strong>, alebozle zapojený, prípadne rozdelený a <strong>na</strong>formátovaný.Ak máte trochu èasu, môete si stiahnu špeciálnu utilitkuz internetu (<strong>www</strong>.wd.com, pod support h¾ada nieèo akodldiag, asi 1,2 MB), ktorá vytvorí špeciálnu spúšaciu di<strong>sk</strong>etua dôkladne preklepe PC. Dokáe identifikova všetky problé−my – èi je zle zapojený kábel, stará MB... Ovládanie je pomer−ne jednoduché, treba trochu vedie po anglicky.Osobne by som di<strong>sk</strong> tie <strong>na</strong>novo rozdelil a preformáto−val – ak bola chyba <strong>na</strong> HDD, tým by som ju odhalil.Problém však môe by aj v tom, e sa s<strong>na</strong>íte o reinštalá−ciu Windows <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, kde u boli <strong>na</strong>inštalované. Najlepšia jetoti tzv. èistá inštalácia po formátovaní HDD, v inom prípa−de (a hlavne pri OEM verziách Windows) inštalaèný programzvykne obšastòova podobnými upútavkami.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Inštalácia Microsoft Outlook 97Prosím o pomoc, u som v koncoch. Po <strong>na</strong>inštalovaní Mic−rosoft Outlook 97 mi po spustení programu systém hlási:„Objavila sa neoèakávaná chyba. Nie je moné nájs infor−maènú slubu PSTPRX.DLL.“ Már<strong>na</strong> bola moja s<strong>na</strong>ha obja−vi návod <strong>na</strong> odstránenie problému <strong>na</strong> internete.Výsledkom bolo len zistenie, e podobný problém zdie¾aešte asi 200 iných pouívate¾ov PC.Ponúknuté návody <strong>na</strong> opravu chyby mne osobne nepri−niesli uspokojivý výsledok. Dokáete mi poradi, ako chybuodstráni? S pozdravom NSG (filozof@ pobox.<strong>sk</strong>)Odstráòte profil a potom ho vytvorte znovu. Ak to nepo−môe, <strong>sk</strong>ontrolujte a opravte vetvu v registroch:HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Office\8.0\Outlook\Setup pre Internet mail only <strong>na</strong>stavi do k¾úèaMailSupport hodnotu 0 pre Corporate on workgroup<strong>na</strong>stavi hodnotu 1. Ïalšie informácie nájdete <strong>na</strong> linkoch:http://support.microsoft.com/default.aspx?scid=KB;EN−US;Q192263& alebo http://support.microsoft.com/default.aspx?scid= KB;EN−US;q222313&-pg-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Adresár WindowsNejakým spôsobom sa mi stalo, e adresár Windows je<strong>sk</strong>rytý. V atribútoch je zaškrtnutá monos, e je to systé−mový adresár, ktorá sa nedá zmeni. Ako to mám urobi,aby to nebol systémový adresár alebo aby nebol <strong>sk</strong>rytý. (VPrie<strong>sk</strong>umníkovi sa adr. Windows zobrazí, ale vo WinComnie, bez toho, aby som v <strong>na</strong>stavení WinCom nedal zobra−zova <strong>sk</strong>ryté a systémové súbory). dweller@sez<strong>na</strong>m.czNechápem dôvod, preèo potrebujete zmeni implicitne pred−definovaný atribút systém. Manipulova s týmito charak−teristikami je <strong>na</strong>jistejšia cesta k znefunkèneniu operaè−ného systému. ☺Ïalšie atribúty sa <strong>na</strong>stavujú v Properties/Vlastnosti kon−krétneho súboru alebo prieèinku.-pg-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Osadenie do<strong>sk</strong>y Lucky Star K7vatRád by som sa vás opýtal, èi je moné „osadi“ základnúdo<strong>sk</strong>u Lucky Star K7vat s èipovou súpravou KT133 proce−sorom Athlon XP 1800+. Do<strong>sk</strong>a mi umoòuje pretaktova−nie FSB <strong>na</strong> 133 MHz. Ïakujem. Andrej Luptak (luptakus@pobox.<strong>sk</strong>)Všeobecne sa pre èipovú súpravu KT 133 neodporúèa po−uíva Athlony XP, aj keï do<strong>sk</strong>a pomocou pretaktovania(zmien násobièov a FSB) teoreticky umoòuje danú frekven−ciu dosiahnu. Nové CPU XP sú <strong>na</strong>vrhnuté pre pamäte DDR atie èipová súprava KT133 nepozná, <strong>na</strong>vyše Athlon XP má nie−ktoré špecifiká v architektúre (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>pájanie, inštrukcie...),ktoré môu spôsobova nestabilitu a problémy. Pre AthlonyXP sú urèené èipové súpravy KT 266 (ešte lepšie KT 266A), KT333 a nový KT 400. Blišie informácie o podpore novýchAthlonov sú <strong>na</strong> stránke výrobcov dosiek, <strong>na</strong>jlepšie v èasti up−grade BIOS−u, kde je moné nájs opis podporovaných CPU aodstránenie problémov, o èipovej súprave mono nájs v in−formácie aj <strong>na</strong> stránke výrobcu, pre KT 133 je to VIA <strong>na</strong> strán−ke AMD. Aby som to teda zhrnul: do urèenej do<strong>sk</strong>y je odpo−rúèané osadi <strong>na</strong>jviac Athlon 1,4 GHz (nie XP).-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Akú <strong>na</strong>pa¾ovaèku?Mám PC K6−2 450 MHz, MBMVP3 a neviem, akú <strong>na</strong>pa¾o−vaèku by mi to utiahlo. Poradíte mi? Maroš (0904290580@sms.eurotel.<strong>sk</strong>)Malo by to utiahnu všetky <strong>na</strong>pa¾ovaèky <strong>na</strong> trhu, trochu tozávisí od zdroja (pre CD−RW, CD−ROM a HDD spolu sa od−porúèa aspoò 250 W).-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Problém s partíciami <strong>na</strong> dvoch di<strong>sk</strong>ochMám <strong>na</strong>sledujúci problém. Vo svojom PC mám 2 HDD.Jeden <strong>na</strong>pevno (80 GB, 5 partícií, C, D, E, F, G) a druhý (60GB, 3 partície) v „šuflíku“. Keï aktivujem obidva <strong>na</strong>raz,Windows automaticky poprehadzuje názvy (písmená) jed−notlivých partícií <strong>na</strong> obidvoch di<strong>sk</strong>och. Nemenná je lenjednotka C. K programom, ktoré mám <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong>jednotke D (a nechcem ich ma <strong>na</strong> C) a zmenila sa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>G, logicky nefungujú odkazy <strong>na</strong> paneli rýchleho spusteniaèi pracovnej ploche. Dajú sa v tomto prípade priradinázvy (písmená) <strong>na</strong>pevno? Akým spôsobom? Dá sa to cezWindows, BIOS alebo existuje <strong>na</strong> to nejaká utilita? Ïaku−jem. JV (mail.postbox@<strong>na</strong>ex.<strong>sk</strong>)Toto je typický problém s viacerými di<strong>sk</strong>ami. Problém je vtom, e BIOS automaticky priraïuje jednotkám di<strong>sk</strong>u po−radie oddielov pod¾a ich vytvorenia. Ide o to, e <strong>na</strong> HDD saprostredníctvom <strong>na</strong>pr. fdi<strong>sk</strong>u vytvorí tzv. primárny oddiela potom sekundárny, v rámci ktorého sa tvoria logické. Aksa podobne postupuje pri všetkých di<strong>sk</strong>och, potom vznik−ne <strong>na</strong> kadom primárny oddiel, ktorý má pri „písmenkova−ní“ prednos. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> 80 s C, D, E, F, G je Cprimárny a ostatné sú logické <strong>na</strong> sekundárnom (rozšírenom)oddiele, 60 GB má tie prvý primárny. Keï sú spolu, tak pís−menko C sa priradí aktívnemu primárnemu oddielu, kde jesystém, písmenko D sa priradí primárnemu oddielu <strong>na</strong> dru−hom di<strong>sk</strong>u a písmenko E sa priradí prvému logickému oddie−lu <strong>na</strong> systémovom di<strong>sk</strong>u a postupuje sa ïalej.Riešením je v fdi<strong>sk</strong>u rozdeli druhý di<strong>sk</strong> bez vytvoreniaprimárneho oddielu (bene sa to nedá, tak sa vytvára asi1 MB, ktorý sa potom ne<strong>na</strong>formátuje a neaktivuje). Po−dobne sa to môe urobi aj <strong>na</strong>pr. prostredníctvom Parti−tion Magic, ktorý <strong>na</strong>vyše v novších verziách umoòuje aj„prepísmenkovanie“. Priradenie písmen v urèitom rozsahuumoòuje aj Win2K a Win XP.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− Ïalší COM portObraciam sa <strong>na</strong> vás s jedným problémom. Mám mater−<strong>sk</strong>ú do<strong>sk</strong>u Sy<strong>na</strong>ctiX 2EP, Intel 815 èipovú súpravu,UDMA 100, 3× DIMM, 1× AGP, 6× PCI, 1× AMR, 2×IDE, 2× FDD, 2× Serial, 1× Parallel, 2× USB. Teraz tammám vyvedený port COM 1 (9−kolíkový), <strong>na</strong> ktorommám zapojený externý modem. Potreboval by somvšak ešte jeden <strong>na</strong> digitálny diár CASIO. Pýtal som sa <strong>na</strong>to, ako sa to dá urobi, ve¾mi mi však nevedia poradi,vraj si mám kúpi redukciu cez USB. Tie mám dva, <strong>na</strong>jednom mám <strong>sk</strong>ener a <strong>na</strong> druhý plánujem zapoji digi−tálny fotoaparát. Chcel by som vás poprosi o radu, akosa to dá urobi <strong>na</strong> tej mojej do<strong>sk</strong>e, aby som tam malešte jeden COM port. Ján Gajdoš, Topo¾èany, jano−ga@stonline.<strong>sk</strong>Vaša do<strong>sk</strong>a (v podstate väèši<strong>na</strong> dosiek) podporuje 2×COM, èie by mala ma dva „9−kolíkové“ konektory.Aspoò <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e, potom staèí iba vyvies prípadnýport. Ináè by sa mohol kúpi rozboèovaè <strong>na</strong> USB (noto je u jed<strong>na</strong>k drahé, jed<strong>na</strong>k násilné riešenie) alebokarta PCI s novými USB (prípadne inými) portami.Ináè, digitálny fotoaparát nemusí by zapojenýstále, take sa raz môe zapoji modem a raz foto−aparát.-ds-−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−Odpovedali Daniel Sládek a Peter Gallo146 PC REVUE 12/2002


S E R V I SÈISTÁ DUŠADVD okienkoHodnotenie:FILM:DVD:Na ¾útos nás všetkých, milovníkov fanta−sy, Tolkie<strong>na</strong>, Gandalfa, hobitieho národa atrojhodinových eposov, nezí<strong>sk</strong>al prvý dieltrilógie LOTR Oscara za <strong>na</strong>jlepší film roku2001, ale jeho <strong>na</strong>jvánejší konkurent, stáv−ka <strong>na</strong> istotu s názvom Èistá duša.FILM: Princeton, 1947. Trieda mladých ma−tematikov je vítaná ostentatívnou úvodnoureèou jedného z profesorov. Nebolo jedno−duché dosta sa sem a ešte ašie bude udr−a sa tu. A predsa sa kadému postupnedarí publikova a vy<strong>na</strong>chádza nové vzorce amatematické zákony, len John Nash (RussellCrowe) <strong>na</strong> štandardné univerzitné dogmièkykašle a h¾adá svoju originálnu myšlienku. Anájde ju, hoci tým poprie stopädesiatroènézákony. Odtia¾ u vedie krátka cesta do vy−snívanej pracovnej pozície vo Wheelerovomlaboratóriu i k tajnému vládnemu projektu,ktorý má odhali soviet<strong>sk</strong>u bombu <strong>na</strong> územíUSA. Medzitým sa John koneène zamiluje,oení a zaloí si rodinu. Všetko vyzerá per−fektne, no vládny projekt mu akosi prerastácez hlavu a pritom riešenie jeho problémuleí neustále v jeho mysli... John Nash totitrpí schizofréniou.DVD: OK, nikomu nechcem bra predstavyo kvalitne pripravenom DVD, ale di<strong>sk</strong> snázvom Èistá duša je tak trochu ochudob−nený. Posúïte sami... Po vloení média domechaniky sa objaví klasické logo Dream−works a šup ho do ve¾mi kvalitného menu.To je rozdelené <strong>na</strong> dve polovice, hornú aspodnú. Horná obsahuje širokouhlý záber(asi 1:2,5) èasti filmu s dåkou asi 22 se−kúnd a podmanivou hudbou zvanou Over−ture zo zaèiatku filmu. Spodná èas obsa−huje menu. Samotný film je vylisovaný vove¾mi krásnom formáte 1,78:1, t. j. štan−dardnom 16:9 (majitelia týchto televízorovtak poèas filmu neuvidia ani kúsok èierne−ho pásu a ich obrazovka bude doko<strong>na</strong>le<strong>na</strong>plnená filmovým obrazom), t. j. èiastoè−ne väèšom ako CLASS 1,85. No mám takýdojem, e obraz by mohol by èistejší azrno menej zrete¾né. Mono je to len sub−jektívny dojem diváka, ktorý si a príliš<strong>na</strong>vykol <strong>na</strong> pásik s oz<strong>na</strong>èením 2,35:1 azrazu vidí film vo väèšom formáte, no nie−ktoré plochy, resp. èasti filmu mohli bymenej komprimované. Èo sa týka zvukovejstopy, resp. stôp, <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádzajúdve a obe vyhovujú z formálnej stránky náš−mu regiónu. Je tu kvalitná Dolby Digital5.1, anglická verzia, ktorá po<strong>sk</strong>ytne obèas−ný surround a nádhernú hudbu. A to ozvu−èenie <strong>na</strong> DVD! Ach, kvalita! O kvalite sa všaknedá hovori v prípade èe<strong>sk</strong>ej stopy. Áno, jeto Dolby Digital 5.1, má aj potrebné vyhoto−venie a surround, no hlasy nie vdy sediaosobám, a èo je horšie, dabing je príšerný zostránky obsadenia hlasov. Pôvodným posta−vám sa nevyrovná ani jed<strong>na</strong>. Je mi ¾úto, ale ztohto h¾adi<strong>sk</strong>a je èe<strong>sk</strong>ý zvuk <strong>sk</strong>lamaním.Ostáva nám tu nieko¾ko bonusov a je ichv<strong>sk</strong>utku len nieko¾ko. Neèakajte nijaké traile−ry, marketingové sekcie èi <strong>na</strong>táèanie z viace−rých uhlov a nebudú ani storyboardy. No èoje horšie, chýbajú dokumenty, featurette,filmy o filmoch. Èo sa týka bonusov, je tu„len“ 27 minút vystrihnutých scén a dvaaudiokomentáre. Ale ruku <strong>na</strong> srdce, tie sú prezmenu ve¾mi dobré, èi u ide o scenáristuAkiva Goldsma<strong>na</strong>, alebo Ro<strong>na</strong> Howarda. Noa to je všetko. Okrem dobrého technickéhovyhotovenia (obraz mohol by trochu lepší,èe<strong>sk</strong>á zvuková stopa radšej nemala by), so−lídneho poètu vystrihnutých scén a dvoch kva−litných audiokomentárov neh¾adajte <strong>na</strong> DVDniè viac. Oscarová dráma vám musí staèi.HANNIBALHodnotenie:FILM:DVD:V èase, keï <strong>na</strong> plát<strong>na</strong> kín vstúpil Èervenýdrak a my lamentujeme za kvalitou Ml−èania jahniat, príde urèite vhod recenziave¾mi kvalitného 2DVD Hannibal.FILM: A nezáleí <strong>na</strong> tom, èi Hannibala mi−lujete ako <strong>na</strong>jlepšiu èas série alebo <strong>na</strong>òh¾adíte <strong>sk</strong>ôr s dešpektom. Hannibal je ne−odmyslite¾ná súèas série, hoci mnohí vra−via, e nedosahuje kvalitu Mlèania jahniat.Zopakujme si teda dej filmu, ktorý monorozdeli <strong>na</strong> tretiny: V tej prvej sledujemeagentku Clarice Starlingovú (tentoraz juhrá Julianne Moore), ako sa po nepodare−nej akcii <strong>na</strong> verejnosti radšej vzïa¾uje doúzadia. „Našastie“ prichádza <strong>na</strong> scénuMason Verger, milionár, ktorý nie je takýbohatý, aby si mohol senátora kúpi, aleraz za èas si ho môe pre<strong>na</strong>ja, a ten pach−tí po Lecterovi pre incident z dávnych èias(a chce sa mu pomsti za zohavenie tváre).Starlingová cestuje za Vergerom, ktorémusa medzitým ozve talian<strong>sk</strong>y vyšetrovate¾Pazzi. Florencia sa stáva ústredným mies−tom druhej tretiny, keï sa <strong>na</strong> obrazovkeobjavuje èoraz èastejšie pán Lecter, ktorýniè nestratil zo svojho šarmu (o èom sa pre−svedèí Pazzi s manelkou). Závereèná treti−<strong>na</strong> patrí pomste Maso<strong>na</strong> Vergera a dávapriestor i tandemu Lecter – Starlingová voväèšej miere, aby dospel k inému koncu,aký nám ponúkla kniha...DVD: Ako je dobrým zvykom, poriadnyfilm bez problémov zhltne dva DVD nosièe(OK, LOTR potrebuje štyri alebo pä ☺). Natom prvom sa <strong>na</strong>chádza samotný film aaudiokomentáre tvorcov a ten druhý jedoslova <strong>na</strong>bitý bonusmi. Nie je to i<strong>na</strong>k ani vprípade Hannibala. Prvé DVD zaberá 7,5 GBa je <strong>na</strong> òom prakticky len film a menu. Filmprichádza v klasickom formáte 1:1,85 a <strong>na</strong>rozdiel od niektorých novších titulov <strong>na</strong> òomnerozpoznáte kompresiu tak ¾ahko, èo je jed−noz<strong>na</strong>èný klad. Výhodou filmu je, samozrej−me, aj väèšie mnostvo noèných scén. Èo satýka zvuku, prinášam <strong>sk</strong>lamanie pre odpor−cov titulkov, èe<strong>sk</strong>ý dabing sa <strong>na</strong> DVD ne<strong>na</strong>−chádza (chvalabohu). Ale ako zadosuèine−nie prichádza ru<strong>sk</strong>á i maïar<strong>sk</strong>á verzia pre<strong>na</strong>še národnostné menšiny. Všetky sú,pochopite¾ne, v Dolby Digital 5.1. Ale akbudete film pozera a chcete si ho vychut<strong>na</strong>,urèite nezabudnite odkliknú v menu Audiopoloku English DTS, pretoe – POZOR!!!Tento film má aj zvukovú stopu DTS, ale <strong>na</strong>obale DVD sa o tejto <strong>sk</strong>utoènosti nedozviete!Niektoré servery zaoberajúce sa tematikouDVD tento fakt prinášajú, iné sú opatrné anevedia, <strong>na</strong> èom sú. (Na DVD je, <strong>na</strong> obale nieje => Èo s tým?) Kadopádne DTS <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>uje a bol by hriech pozera film bez neho.Nieeby obsahoval mnostvo explozívnychscén, takých je len pár (<strong>na</strong>pr. úvodná stre¾bav trnici), ale tie klasické efekty strachu(pozeráte film a <strong>na</strong>raz – bum! – ra<strong>na</strong> zo sub−woofera), tých si uijete nieko¾ko. Poèet zvu−kových stôp <strong>na</strong> prvom di<strong>sk</strong>u dopåòa zaují−mavý audiokomentár Ridleyho Scotta, ktorývám dokáe, e <strong>na</strong> filmové pole neprikvitolnáhodou a e sa v òom vyzná. Prvý di<strong>sk</strong>:palec jednoz<strong>na</strong>ène smeruje <strong>na</strong>hor.Druhý di<strong>sk</strong> zoral znovu takmer osemgigabajtov a je <strong>na</strong>trie<strong>sk</strong>aný dokumentmi apo poslednú stopu. Èakajte zaujímavý ma−sívny 73−minútový dokument Breaking theSilence, ktorý je rozdelený <strong>na</strong> 5 èastí (prí−pravy, <strong>na</strong>táèanie, špeciálne ma<strong>sk</strong>y, hudba areakcie <strong>na</strong> film). Zaujímavá je aj monosvyuitia viacerých uhlov DVD a špecifického<strong>na</strong>zerania <strong>na</strong> urèitú scénu. Pochopite¾ne, enechýba Ridleyho komentár. Úvodnej sek−vencii vôbec venuje Scott ve¾ké miesto i kopuèasu <strong>na</strong> DVD a nechýba ani rozprávanie otom, ako si postupne pre film kreslil mno−stvo storyboardov. Neviem, úvodná sekven−cia je urèite zruène <strong>na</strong>toèená, ale obsahovofilm ve¾mi neobohacuje. Jednou z <strong>na</strong>jzaují−mavejších sekcií je aj 35 minút vystrihnutýchscén. Tých je asi dvanás, niektoré sú len alter−<strong>na</strong>tívami k filmu, niektoré <strong>sk</strong>utoène filmochudobnili a nechýba ani druhý záver (aleopä len filmový, ten kniný urèite neèakajte).Pomerne bohatá je aj závereèná sekcia, ktorása sústredí <strong>na</strong> marketing. Nájdete tu ve¾mive¾kú obrazovú galériu, ktorá obsahuje asi 10sérii fotografií a nieko¾ko desiatok verzií pla−gátu. A ešte je tu neuverite¾ných devätnásspotov, ktoré ukáu hocijakému európ<strong>sk</strong>emudistribútorovi, ako film spropagova, a aj dvatrailery (jeden teaser, druhý plnohodnotnýtrailer). Druhý di<strong>sk</strong>: palec smeruje znovu vý−razne <strong>na</strong>hor.Michal Korec, redaktor Kinema.<strong>sk</strong>12/2002 PC REVUE 147


S E R V I SMEDIA KLUB / výber z ponukyNÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA POZN.2002 FIFA WORLD CUP CD62002−172 1 699 SkAGENT HLÍNA CD52002−168 999 SkANATOMIE... LIDSKÉ TÌLO CD122000−84 499 SkANGLICKÁ GRAMATIKA & KONVERZACE CD22001−95 999 SkANGLICKO – SLOVENSKÝ, SLOVENSKO – CD82000−66 699 SkANGLICKÝ MUL. SLOVNÍKANGLICKY EFEKTIVNÌ CD102000−76 999 SkANOTHER WAR CD112002−185 999 SkNEMÈINA EFEKTIVNÌ CD102000−76B 999 SkANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA EFEKTIVNÌ – ANGLIÈTINA CD32001−104A999 SkANGLIÈTINA – SLOVÍÈKA EFEKTIVNÌ – NEMÈINA CD32001−104B 999 SkARTOPEDIA CD22001−96 799 SkATLANTIS – GAME4U CD112001−147 399 SkAUTOŠKOLA CD72002−174 499 Sk !BIOLOGIE ÈLOVÌKA CD72000−61 710 SkBOTANIKA A ZOOLOGIE CD82000−65 870 SkCAESAR 3 – GAME 4U CD12002−154 299 SkCELÁ RODINA MILIONÁØEM – DÌJEPIS CD42002−161 799 SkCELÁ RODINA MILIONÁØEM – VŠEOBECNÝ PØEHLED CD42002−162799 SkCOLLINS COBUILD STUDENT´S DICTIONARY CD52001−126 1 199 SkCOMMANDOS 2 CD102001−144 1 599 SkCOMANCHE GOLD – GAME 4U CD32002−159 299 Sk !ÈESKÉ KLIPARTY 1 CD22001−92A 592 SkÈESKÉ KLIPARTY 2 CD22001−92B 592 SkÈESKÉ KLIPARTY 1 + ÈESKÉ KLIPARTY 2 – AKCIA CD22001−92C 1 060 SkÈESKÝ VÝBÌR 4 CD22001−97 399 SkÈTYØLÍSTEK CD ROMEK TAJEMSTVÍ PYRAMIDY CD112001−153 299 SkDOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY – 1. DIEL CD52001−115A−1 999 SkDOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINY – 2. DIEL CD52001−115A−2 999 SkDOMÁCI UÈITE¼ NEMÈINY CD52001−115B 999 SkEINSTEIN JUNIOR CD112001−152 799 SkEMPIRE EARTH CD12002−156 1 499 SkEUROPLUS + SPRACHKURS DEUTSCH: CD112001−151 6 799 SkPROFESSIONAL PACKEUROTRAN 2000 – PREKLADAÈ CD699−19 1 169 SkANG. INTERNETOVÝCH STRÁNOKFIFA 2001 CD112001−146 999 SkFILMOVÉ DOBRODRUSTVO CD72000−62B 699 SkFRANCOUZSKY, ŠPANÌLSKY, ITALSKY EFEKTÍVNE:FRANCÚZŠTINA CD10200−78A 698 SkŠPANIELÈINA CD102000−78B698 SkTALIANÈINA CD102000−78C 698 SkFYZIKA – ZEBRA PRO ŠKOLY CD22001−93 999 SkGORDI V ØÍŠI HER CD72000−62A 699 SkGRAFIKA – SKRZ – NASKRZ 2 CD12001−89 399 SkHALF LIFE CD112001−148 599 SkHALF LIFE GENERATION 3 CD42002−165 1 299 Sk !HARRY POTTER CD122001−151 1 599 SkHEROES OF M&M 3 KOMPLET – GAME 4U CD62001−129 399 Sk !HRÁÈUV RÁJ – AKÈNÍ HRY 2 CD42000−53B 399 SkHRÁÈUV RÁJ: KARETNÍ A HAZARDNÍ HRY CD72001−135 399 SkHRÁÈUV RÁJ: SPORTOVNÍ HRY CD72001−136 399 SkHRY A VŠE O MP3 CD1299−36 379 SkHUDBA MP3: MP3 AUDIO CD BUDÚCNOSTI CD1299−37 379 SkCHANGES BEAUTY STUDIO CD122001−153 699 SkCHEMIE II. – ZEBRA PRO ŠKOLY CD22001−94 745 SkJAZZ AND FAUST CD92002−178 999 SkKAMARÁD POÈÍTAÈ CD62001−128 735 SkKANADSKÉ ERTÍKY CD72001−133 399 SkKILOMETROVNÍK EURÓPY CD42001−106 1 399 SkKNIGHTS & MERCHANTS CD42001−112 299 SkKRIIACI CD62002−171 599 SkKÚZELNÉ HRAÈKY CD72000−62C 699 SkLANGMASTER ENGLISH IN ACTION CD52001−122 3 499 Sk *1899 Sk *22CD ROYAL FAMILY1 999 SkLANGMASTER MEAN CITY CD52001−118 1 799 SkNÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA POZN.LANGMASTER MILLENIUM LINE CD52001−125 5 799 Sk *12 799 Sk *2V SPOJENÍ SO SLOVNÍKOM3 499 SkOSOBITNE SLOVNÍK COBUILD1 199 SkLANGUAGE TEACHER 10.0 (VÝUÈBA 2 JAZYKOV) CD42002−164 1 722 Sk !LEGO CREATOR: HARRY POTTER CD62002−170 1 699 SkLEXICON 2002 – ANGLICKÝ VE¼KÝ SLOVNÍK CD12002−23 2 499 SkLEXICON 2002 – NEMECKÝ VE¼KÝ SLOVNÍK CD12002−23D 2 499 SkLINGUA LAND: JAZYKOVÉ HRY CD42000−56 1 399 SkLOGICKÉ HRY CD72000−62E 699 SkLOGICKÉ HRY PRO CHYTRÉ HLAVIÈKY CD32002−160 399 SkMAFIA CD102002−181 1 399 SkMEDIEVAL: TOTAL WAR CD102002−182 1 699 SkMEDAL OF HONOR: ALLIED ASSAULT CD22002−157 1 599 SkMEMORARY ANGLIÈTINA CD52001−120A 1 199 SkMEMORARY NEMÈINA CD52001−120B 1 199 SkMODRÝ BLESK: ZLATÝ VÝBÌR CD82000−68 399 SkMONSTERS INC. CD42002−163 1 299 SkMP3 NA PLNÝ PLYN CD32001−103 399 SkMS EXCEL 2000 CD42001−108 1 049 SkMS WORD 2000− MULTIMEDIÁLNA PRÍRUÈKA CD62001−127 1 049 SkMULTIMEDIÁLNY SLOVNÍK (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 SkNAJLEPŠÍ SHAREWARE ROKU 2000 CD12001−88 399 SkNEMECKÁ GRAMATIKA – CVIÈEBNICE CD42000−51 999 SkNHL 2001 CD102001−143B 599 SkNHL 2002 CD102001−143 1 599 SkNHL 2003 CD112002−184 1 699 SkNO POÈKAJ! CD112002−186 399 SkODYSSEY + BLACK MOON CHRONICLES – GAME 4U CD72002−177399 SkOPERATION FLASHPOINT CD72001−131 999 SkOSOBNOSTI SLOVENSKÝCH DEJÍN CD1099−30 499 SkPC ELEKTRO 2 CD42000−59 399 Sk !PC NA MAXIMUM CD72001−134 399 SkPC TRANSLATOR 2002 – ANGLIÈTINA, NEMÈINA CD42002−163 4 674 SkPEXESA PRO CELOU RODINU CD52002−169 699 SkPLNÁ POLNÍ PRO KANCELÁØ CD12000−82 399 SkPOHÁDKA O MRÁZIKOVI, IVANOVI A NASTÌNCE CD22001−98 699 SkPOLDA III. CD42001−113 699 SkPOLDA 2 – GAME 4U CD42001−113B 299 SkPRVNÍ SVÌTOVÁ VÁLKA CD22001−99 1 199 SkRETURN TO CASTLE WOLFENSTEIN CD12002−155 1 599 SkSETTLERS 2 – GAME 4U CD22002−158 299 Sk !SEXUÁLNÍ VÝCHOVA CD102000−75 1 176 SkSLAVNÍ GENERÁLOVÉ 20. STOLETÍ CD42001−111 1 399 SkSLOVNÍKY FRANCÚZŠTINA CD42001−105A 999 SkŠPANIELÈINA CD42001−105B 999 SkTALIANÈINA CD42001−105C 999 SkSOLDIER OF FORTUNE 2 CD72002−175 1 599 SkSPIDERMAN: THE MOVIE CD92002−177 1 699 SkSTRATENÝ OSTROV CD102000−77 699 SkTHE LONGEST JOURNEY CD92001−139 1 099 SkTHE SHADOW ZORRO – ZORROV TIEÒ CD102002−183 599 SkTHE SIMS: ON HOLIDAY CD52002−167 899 SkTIME MACHINE+DEVIL INSIDE – GAME 4U SPECIAL CD92002−179399 SkTIMOTY CD122001−152 599 SkTOCA TOURNING CARS – GAME 4U CD92002−180 299 SkTOMB RAIDER – GAME 4U CD102001−145 299 SkTOMÍKOVO PODMOØSKÉ DOBRODRUSTVÍ CD1099−33 699 SkTS DETSKÝ KÚTIK II CD62002−173 699 Sk !TS ROZPRÁVKOVÁ MATEMATIKA CD112001−150 649 Sk !VALIBUK + CD ROMIK CD12001−87 499 SkVINIÈ HROZNORODÝ CD102001−142 400 SkWARCRAFT 3: REIGN OF CHAOS CD72002−176 1 599 Sk !ZÁBAVNÉ POÈTY CD72000−62D 699 SkZAK´S WORDGAMES CD52001−117 1 199 SkZEMÌPIS – SVÌT CD72000−60 870 SkLegenda: Uvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného objednávkového lístka alebo v <strong>na</strong>šom internetovom obchode <strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,kde nájdete aj anotácie <strong>na</strong> ponúkané tituly z predchádzajúcich èísel. *1 – kompletné balenie; *2 – jednotlivé tituly, úrovne; výhodná ce<strong>na</strong>; ! <strong>na</strong>jpredávanejšie tituly148 PC REVUE 12/2002


S E R V I SNOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKY NOVINKYCD TITULYHARRY POTTER A TAJOMNÁKOMNATA3D akèná adventúra <strong>na</strong>motívy kninej a filmovejsérie o svetoznámomèarodejníckom uèòovi.Trúfate si <strong>na</strong> druhý škol−<strong>sk</strong>ý rok v Rokforte?Zaèí<strong>na</strong>jú sa tu dia straš−né veci, ktoré ohrozujúštudentov. Harry Pottera jeho priatelia musia rozlúšti záhadu, ktorásiaha do ïalekej minulosti.NEED FOR SPEED:HOT PURSUIT 2Automobilové preteky<strong>na</strong> exkluzívnychautomobiloch, akoFerrari, Porsche,Lamborghini. Unikajtealebo sa postavte<strong>na</strong> druhú stranuzáko<strong>na</strong> a hrajteza policajta. Realistické,detailne vykreslené prostredie a adre<strong>na</strong>línováhudba.FIFA 2003Najúspešnejšia futbalováhra <strong>na</strong> svete prichádzatento rok s ïalšímizlepšeniami. Vïakaúplne novému systémuumelej inteligenciehráèov, ktorý vychádzaz tímovej hry, taktikya z vlastností jednotli−vých futbalistov, spoznáte nové záitkyz hrania.HUGO: HRDINOVIA SAVANYNáuèná hra pre detivo veku 6 – 12 rokov.Tentoraz sa Hugo s pria−te¾mi ocitne v savane,kde pomáha u<strong>na</strong>venémubocianovi odnies vajíèkado pštrosieho, orliehoa krokodílieho hniezda.Deti sa <strong>na</strong>uèia mnohozaujímavého o zvieratkách, ktoré ijú v savane.Okrem zvieracieho pexesa budete fotografovazvieratká <strong>na</strong> safari.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1699 SkCD122002−188Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1699 SkCD122002−189Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1699 SkCD122002−190Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 699 SkCD122002−191KNIHYADOBE INDESIGN 2 – uivatel<strong>sk</strong>ápøíruèkaAutor: Martin Vlach, Petr ŠvédaVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 311InDesign, program <strong>na</strong> zala−movanie tu u nejaký èasje. Jeho kvalita vzrástla<strong>na</strong>to¾ko, e je viac ne sil−nou konkurenciou QuarkXPressu. Nauèíte sapripravova sadzobný obrazec a upravovavzh¾ad stránky, vyui prednosti pri sadzbetabuliek, pracova s rozmanitými fontmi,exportova dokument do PDF a iné.JAVA – programujemeprofesionálnìAutor: Brett SpellVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 1022Je to výuèbový sprievodca,s ktorým rozšírite svojeprogramátor<strong>sk</strong>é umenie.Nauèíte sa všetko potreb−né <strong>na</strong> tvorbu modernéhopouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania, spoznáte uitoènékomponenty a efektívne programovacie techni−ky a dospejete <strong>na</strong>príklad k efektívnemu zabez−peèeniu aplikácií a k zvýšeniu ich výkonu.KDE NAJÍT NA INTERNETU PROGRA−MY ZDARMAAutor: Ondøej PohlVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 90Kniha pre všetkých, ktorínechcú plati zbytoènépeniaze za programy presvoj poèítaè. Väèši<strong>na</strong> prog−ramov sa dá zoh<strong>na</strong> <strong>na</strong>internete zadarmo. Knihavám dá návod, ako a kde takéto programyh¾ada. Navyše sa zaoberá slubami internetu,ktoré vám môu pri h¾adaní programu pomôc.MISTROVSTVÍ V MICROSOFTACCESS 2002Autor: Helen FeddemaVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 604Kniha je urèená kadému,kto sa chce podrobnea zrozumite¾ne oboznámis informáciami databázo−vého programu. K dispozí−cii sú <strong>na</strong>príklad témy: Zopakovanie si, èo u oaplikácii Access vieme, Zvládnutie doko<strong>na</strong>lýchzásad <strong>na</strong>vrhovania databázy; Vytváranie lepšíchformulárov, ovládacie prvky, dopyty a iné.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 413 Sk493K122002CObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1335 Sk494K122002CObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 149 Sk495K122002CObjednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 970 Sk496K122002CMISTROVSTVÍ VE VYHLEDÁVÁNÍNA INTERNETUAutor: Jiøí HlavenkaVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 195„Umenie, ako h¾adat“, to jeslovné spojenie, s ktorým sastretnete v úvode knihy aasi <strong>na</strong>jlepšie vyjadruje jejobsah. Textové dáta, obrázky, hudba, video,multimédiá a v neposlednom rade programybudú iste patri medzi dôvody, pre ktoré <strong>na</strong>web mierite. Preto je druhá èas venovanátýmto zdrojom a okrem návodov, ako ichvyh¾adáva, vám po<strong>sk</strong>ytne i konkrétne odkazy.Objednávkový kód: 497K122002CCe<strong>na</strong>: 253 SkØÍDÍME PROJEKTYS MICROSOFT PROJEKT 2002Autor: Jan KališVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 296Kniha má zjednodušinároènú prácu s koordiná−ciou a riadením jednotlivýchfáz projektu. Aby saMicrosoft Project nestal zlým pánom, ale poho−tovým pomocníkom, pripravili sme pre vás pub−likáciu, ktorá vás prevedie prácou s aplikáciouod samého zaèiatku a poslúi i ako príruèkapre náhodné <strong>na</strong>hliadnutie <strong>na</strong> danú problematiku.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 523 Sk498K122002CPODNIKÁME S INTERNETEMAutor: Ludìk TondrVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 102Publikácia je urèená predrobných podnikate¾ov aivnostníkov, ktorí si chcúsami vytvori vlastné pre−zentácie <strong>na</strong> internetealebo otvori internetový obchod. Opíše imvšetky kroky, ktoré musia sami absolvova: odpripojenia sa k internetu, koncepcie a výrobyvlastných stránok, kam ich umiestni atï.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 205 Sk499K122002CORACLE – Správa, programovánía pouití databázového systémuAutor: Luboslav LackoVydavate¾: Computer PressPoèet strán: 464Táto publikácia po<strong>sk</strong>ytujesolídne vstupné z<strong>na</strong>losti<strong>na</strong> samostatnú prácutvorcom databáz, progra−mátorom <strong>na</strong>dstavbových aplikácií, zaèí<strong>na</strong>júcimadministrátorom i profesionálnympouívate¾om vrátane tých, ktorí sa s Oraclomverzie 8−9i stretávajú po prvýkrát.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 735 Sk500K122002CIPv 6Autor: Pavel SatrapaVydavate¾: NeokortexDodávate¾: Anima KošicePoèet strán: 240IPv6 sa má sta nástupcomsúèasného protokolu IP,ktorý drí pokope internet.Nedostatok adries IP umnohí z vás pocítili <strong>na</strong> vlastnej koi. Právenedostatok adries bol hlavnou príèinou vývojanového protokolu. V knihe nájdete rozdeleniea štruktúru adries, automatickú konfiguráciu,smerovacie protokoly – DNS pre IPv6, bezpeè−nostné prvky (IPsec) a iné.Objednávkový kód: 501K122002ANCe<strong>na</strong>: 363 SkUMÌLÁ INTELIGENCE V PROBLÉMECHGLOBÁLNI OPTIMALIZACEAutor: Zelinka IvanVydavate¾: BENDodávate¾: Anima KošicePoèet strán: 232Kniha oboz<strong>na</strong>mujeèitate¾ov s dvoma novýmialgoritmami evoluènéhocharakteru. Všetky infor−mácie sú písané ¾ahkou formou bez nárokov <strong>na</strong>hlbšie vzdelanie v matematike. Je urèenákadému, kto potrebuje rieši optimalizaènéproblémy bez pouitia vyššej matematiky.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 494 Sk502K122002ANC++ BUILDER V PØÍKLADECHAutor: Tomáš Holan, Roman NerudaVydavate¾: BENDodávate¾: Anima KošicePoèet strán: 192Kniha ponúka zbierku prí−kladov. Sú zvolené tak, abyèitate¾ovi po<strong>sk</strong>ytli repertoár„stavebných prvkov“ dosta−toèný <strong>na</strong> oboznámenie sa s programovacímprostredím, ako aj <strong>na</strong> tvorbu vlastných progra−mov. Na priloenej di<strong>sk</strong>ete nájdete zdrojovétexty, ale aj preloené programy, take nemusí−te niè preklada, aby ste sa pozreli, èo ktorýpríklad robí.Objednávkový kód: 503K122002ANCe<strong>na</strong>: 494 SkVISUAL C# NET – krok za krokem + CDAutor: John Sharp, John JaggerVydavate¾: iDnesDodávate¾: Anima KošicePoèet strán: 656Cie¾om knihy je <strong>na</strong>uèi vászáklady programovania vjazyku C# pomocou apliká−cie Visual Štúdio .NET a .NET Frameworku.Nauèíte sa funkènos jazyka C# a aj jeho uplat−nenie pri vytváraní aplikácií bených <strong>na</strong> operaè−ných systémoch Microsoft Windows. Kniha savenuje deklarácii dátových typov, priraïovaniuhodnôt premenných, vytváraniu vlastnýchmetód, pouívaniu násobného príkazu if a pod.Objednávkový kód: 504K122002ANCe<strong>na</strong>: 825 Sk12/2002 PC REVUE 149


S E R V I STipy a triky pre Windows Zme<strong>na</strong> názvu a ikony zariadenia. Tento trik vám umoní zmeni ikonu zariadeniam (CD−ROM mechanika, di<strong>sk</strong>etová mechanika, di<strong>sk</strong>...), prípadne zmeni aj ich názov (Windows2000 a XP). Všetky zmeny sa budú vykonáva vo vetve HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\DriveIcons. V tejto vetve vytvorte k¾úè, kto−rého meno bude názov jednotky, ktorej sa majú zmeny týka (<strong>na</strong>príklad ...\DriveIcons\D).V tomto k¾úèi vytvorte ïalší, <strong>na</strong>zvaný DefaultIcon (...\DriveIcons\D\DefaultIcon). Terazzmeòte hodnotu poloky (predvolené) <strong>na</strong> plnú cestu k ikonke. Ak súbor obsahuje viace−ro ikon, dopíšte za názov èiarku (,) a èíslo ikonky v súbore (<strong>na</strong>príklad c:\iko<strong>na</strong>.ico,2). Èíslaikon sa poèítajú od nuly.Vo Windows 2000 / XP vytvorte okrem k¾úèa DefaultIcon aj k¾úè DefaultLabel(...\DriveIcons\D\DefaultLabel) a zmeòte hodnotu poloky (predvolené) <strong>na</strong> poadovanýnázov (Napríklad „Moja <strong>na</strong>pa¾ovaèka“).Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\DriveIcons\(písmeno jednoty)\DefaultIcon]Názov: (predvolené)Typ: REG_String (textová hodnota)Hodnota: cesta k ikonkeVetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\DriveIcons\(písmeno jednoty)\DefaultLabel]Názov: (predvolené)Typ: REG_String (textová hodnota)Hodnota: poadovaný opis Oddelené procesy pre plochu a prie<strong>sk</strong>umníka. Windows štandardne vytvára v pamä−ti jeden viacvláknový proces, ktorý obsahuje plochu (de<strong>sk</strong>top), panel úloh (ta<strong>sk</strong>bar) a všet−ky operácie prie<strong>sk</strong>umníka. Ak jed<strong>na</strong> z týchto operácií zlyhá, zlyhajú aj všetky ostatné.Tento trik vytvorí oddelené procesy pre plochu aj prie<strong>sk</strong>umníka, take ak jeden proces zly−há, druhý bude pokraèova. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer. V nej vytvorte nový hodnotu DWORD s náz−vom De<strong>sk</strong>topProcess a priraïte jej hodnotu 1 (obr. 1). Zmeny sa prejavia a po reštarte Win−dows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\ Windows\CurrentVersion\Explorer]Názov: De<strong>sk</strong>topProcessTyp: REG_DwordHodnota: 1 – oddelené procesy0 – neoddelené procesy Štartovacie menu. Windows XP sa dostáva do domácností a stále èastejšie sú duálneinštalácie Windows XP a Windows 98 SE. Pouívatelia si chcú Windows XP vy<strong>sk</strong>úša, ale„pre istotu“ si ponechajú aj Windows 98 SE. Pred štartom operaèného systému sa potomobjavuje štartovacie menu, v ktorom si pouívate¾ zvolí systém, ktorý chce <strong>na</strong>štartova.Štartovacie menu sa štandardne zobrazí <strong>na</strong> 30 sekúnd, èo môe by pre niekoho málo,pre iného zase ve¾a.Ak chcete toto <strong>na</strong>stavenie zmeni, <strong>na</strong>štartujte Windows XP a vyh¾adajte súbor boot.ini.Kliknite <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom myši, zvo¾te Vlastnosti a v sekcii Atribúty odškrtnite vo¾buLen <strong>na</strong> èítanie. Svoj zámer potvrïte. Teraz <strong>na</strong>ò dvakrát kliknite. Súbor sa otvorí vPoznámkovom bloku. Nájdite sekciu [boot under] a v nej poloku timeout=. Tejto po−loke priraïte jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: èíslo z intervalu 1 a 999, ktoré udáva èas v sekundách èíslo 0 <strong>na</strong> okamitý štart predvoleného systému èíslo −1 <strong>na</strong> èakanie <strong>na</strong> vo¾buPoznámka:Predvolený systém je systém uvedený ako parameter poloky default= v súbore boot.ini. Stabilnejší WinAmp 3. Koneène vyšlaúplná verzia WinAmp 3. Obsahuje mnohozlepšení, ale nie je <strong>na</strong>jstabilnejšia. Ak savám stane, e WinAmp zaène vyhlasovachyby a vykonáva „neplatné operácie“(<strong>na</strong>jmä pri práci s ve¾kou databázou súbo−rov MP3), tak vám niekedy nepomôe anipreinštalovanie. Ja som však <strong>na</strong>šiel mo−nos, ako tomu zabráni. WinAmp si všet−ky <strong>na</strong>stavenia ukladá do súboru studio.xnf. Preto si program <strong>na</strong>stavte tak, akovám to vyhovuje, a tento súbor zálohujte.Úplne by mala staèi zme<strong>na</strong> atribútov.Kliknite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> súbor stu−dio.xnf, zvo¾te Vlastnosti a zaškrtnite vo¾−bu Iba <strong>na</strong> èítanie (obr. 2). Tento postupvám odporúèam, ak u nemienite <strong>na</strong>stave−nia WinAmpu meni.Obr. 2 Záloha <strong>na</strong>stavení WinAmpu Easter Egg v Exceli 2000. Tak ako v Exceli 97 aj v Exceli 2000 sa <strong>sk</strong>rýva jed<strong>na</strong> hra.Tentoraz ide o zvláštne preteky áut – veï uvidíte. Spustite Excel a z menu Súbor zvo¾teUloi ako stránku WWW... Objaví sa dialógové okno Uloi ako. V òom zaškrtnite vo¾byVýber : Hárok a Prida interaktivitu (obr. 3). Zošit ulote. Výsledný súbor (stránka.htm)teraz otvorte v Internet Exploreri (verzia 4 a viac). V tabu¾ke sa presuòte <strong>na</strong> riadok 2000Obr. 1 Zapnutie oddelených procesovPoznámka:1. Aplikácia tohto triku <strong>na</strong> systémy s Internet Explorer 5.0 môe spôsobi otváranie jehook<strong>na</strong> po štarte.2. V niektorých systémoch s Internet Explorer 4.01 sa môe pri prechádzaní di<strong>sk</strong>omobjavi chybové hlásenie oh¾adom kninice SHDOCVW.DLL alebo otvori Poznámkovýblok zobrazujúci obsah tohto súboru. Vtedy je lepšie vráti sa k neoddeleným procesom.Obr. 3Musíte zaškrtnú tieto vo¾by, ináè sa hra nespustído ståpca WC. Oz<strong>na</strong>ète celý riadok 2000 (kliknutím <strong>na</strong> èíslo 2000 <strong>na</strong> zaèiatku riadka) a klá−vesom TAB sa presuòte do ståpca WC (v riadku 2000). Pridrte CTRL + ALT + Shift a klik−nite <strong>na</strong> logo office ( ) v ¾avom hornom rohu tabu¾ky. Ak máte <strong>na</strong>inštalovaný DirectX, spus−tí sa s¾ubovaná hra Dev Hunter.Ovládanie hry je takéto: kurzorové šípky <strong>na</strong> pohyb auta, medzerník <strong>na</strong> stre¾bu, klávesO vypúša olej a H zapí<strong>na</strong>/vypí<strong>na</strong> svetlá.Igor Kulman150 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EASP.NET9. èas: ADO.NET – prístup k údajom v databázachMinulý mesiac sme ukázali webovú slubu, ktorá pristupovala k údajom v databázepomocou technológie ADO.NET. V tejto èasti predstavíme technológiu ADO.NET pod−robnejšie. Pri vývoji databázových aplikácií máme nieko¾ko moností, prièom <strong>na</strong>jnovšou,<strong>na</strong>jvýkonnejšou a <strong>na</strong>jkomfortnejšou z nich by mala by práve ADO.NET. To isté, samo−zrejme, Microsoft tvrdil aj o techológiách ODBC, DAO, RDC, ADO a OLEDB, pravdae, vdyv èase, keï tieto technológie boli novinkami. Na úvod preto nezaškodí krátka rekapitulá−cia týchto technológií, pretoe ich v podstate všetky môeme stále pouíva.ODBC (Open Database Connectivity) – výhodou bola a stále je interoperabilita s praktic−ky všetkými databázovými systémami. Na prístup k údajom sa pouíva jazyk SQL.DAO (Data Access Objects) – toto rozhranie slúilo <strong>na</strong> prístup k údajom v databá−zach cez JET/ISAM, vyuíva technológie (ActiveX, OLE automation).RDO (Remote Data Objects) – objekty pre vzdialený prístup k údajom.OLE DB – prístup k údajom v relaèných databázach zaloený <strong>na</strong> technológii COM.Prístup nie je obmedzený monosami jazyka SQL. OLE DB prístup môe pouíva ODBCdrivery. Umoòuje nízkoúrovòový prístup, <strong>na</strong>príklad pomocou kódu v jazyku C++.ADO (ActiveX Data Objects) – <strong>na</strong> prístup k údajom v databázach vyuíva komponen−ty ActiveX pomocou jednoduchého objektovo orientovaného rozhrania.ADO.NET. Podobne ako technológia ASP.NET je zlepšená nástupnícka technológia stránokASP, aj ADO.NET je ïalším evoluèným krokom technológie ADO. Je to súbor tried, štruk−túr rozhraní a typov <strong>na</strong> prístup k údajom uloeným v relaèných databázach v spojenís technológiou .NET Framework.Keby sme chceli zhrnú hlavné výhody technológie ADO.NET do nieko¾kých bodov,mohli by sme spomenú: monos odpojenej práce s údajmi, vzdialene pouite¾ná cache relaèný programový model práca s heterogénnymi údajmi <strong>na</strong>hráva a ukladá údaje ako XML <strong>na</strong>hráva a ukladá relaèné schémy ako XSDAby sme to s teoretickým výkladom nepreháòali, nebudeme <strong>na</strong>príklad prebera teóriuokolo <strong>na</strong>mespaces, radšej si ukáeme základné pojmy a postupy <strong>na</strong> praktických príkladoch.Vytvoríme jednoduchú databázovú aplikáciu <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vo vývojovom prostredí Visual Stu−dio.NET a potom vo vo¾ne šírite¾nom vývojovom prostredí Microsoft ASP.NET Web Matrix.JEDNODUCHÁ DATABÁZOVÁ APLIKÁCIA VO VÝVOJOVOM PROSTREDÍVISUAL STUDIO.NET. Vytvorme teda vo vývojovom prostredí Visual Studio .NET no−vý projekt typu ASP.NET Web Application s názvom <strong>na</strong>príklad DbAplikacia. Súbory, z kto−rých pozostáva náš projekt, budú potom dostupné <strong>na</strong> lokálnom poèítaèi cez URL adresuhttp://localhost/DbAplikacia.Vývoj <strong>na</strong>jjednoduchšej databázovej aplikácie pozostáva v podstate z dvoch krokov: pri−pojenia sa k zdroju údajov, keï vyuijeme nevizuálne komponenty, a zobrazenia údajovpomocou vizuálnych komponentov.Pripojenie k zdroju údajov. V ¾avom okne v záloke Data vybudujeme konektivitu <strong>na</strong>databázu, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> SQL Server 2000, konkrétne <strong>na</strong> tabu¾ku Employees v cviè−nej databáze Northwind. Konektivitu vytvoríme presunutím komponentu SqlDataAdap−ter zo záloky Data <strong>na</strong> plochu aplikácie. Príslušná iko<strong>na</strong> tohto nevizuálneho komponentubude umiestnená v dolnej èasti formulára aplikácie. SqlDataAdapter po <strong>na</strong>definovaní konek−tivity vykoná príkaz v jazyku SQL. Potom je moné pomocou metódy Fill <strong>na</strong>plni objekt typuDataSet. SqlDataAdapter môeme vytvori aj priamo, <strong>na</strong>príklad pomocou kódu typu:SqlDataAdapter myAdapter = new SqlDataAdapter("select * from tabulka", myConnection);DataSet myDataSet = new Dataset();myAdapter.Fill(myDataSet, "menotabulky");Ak SqlDataAdapter vytvárame v návrhovom zobrazení, aktivuje sa sprievodca vytvore−ním pripojenia – Data Adapter Configuration Wizard.V tomto dialógu vyberieme buï niektorý z u existujúcich pripojení (data adaptérov),alebo vytvoríme nový, v ktorom <strong>na</strong>stavíme parametre pre pripojenie sa ku konkrétnejdatabáze. Musíme <strong>na</strong>stavi meno SQL Servera, druh autentifikácie (v <strong>na</strong>šom prípade Win−dows NT integrated security) a vybra databázovú tabu¾ku, v <strong>na</strong>šom prípade Northwind.V ïalšom kroku môeme presnejšie špecifikova údaje, s ktorými máme záujem pra−cova. Na výber môeme poui dopyt SQL alebo uloenú procedúru. Na návrh dopytuSQL pri výbere údajov prostredníctvom tohto komponentu môeme poui Query Buil−der, v ktorom vyberieme príslušné ståpce databázových tabuliek vrátane definovania vä−zieb medzi nimi.V <strong>na</strong>šom prípade, ak sme zaškrtli všetky ståpce, bol vygenerovaný dopyt SQL:SELECT EmployeeID, LastName, FirstName, Title, TitleOfCourtesy, BirthDate, HireDate,Address, City, Region, PostalCode, Country, HomePhone, Extension, Photo, Notes,ReportsTo, PhotoPath FROM EmployeesZ dôvodov zobrazenia v tabu¾ke bude rozumnejšie zobrazi len niektoré ståpce, <strong>na</strong>prí−klad pomocou príkazu:Princíp rozhrania ADO.NETData Adapter Configuration WizardDialóg Data Link PropertiesData Adapter Configuration WizardDialóg Query Builder12/2002 PC REVUE 151


P R O G R A M U J E M EDialóg Data Adapter PreviewDialóg <strong>na</strong> vytvorenie Data SetuWeb Matrix – rozloenie obrazovky vývojového prostrediaVytvorenie stránky typu Filtered Data ReportVýber údajov všetkých zamest<strong>na</strong>ncovDialóg <strong>na</strong> vytvorenie Data SetuSELECT EmployeeID, LastName, FirstName, Title, BirthDate, Address, City,HomePhone FROM EmployeesPo <strong>na</strong>definovaní všetkých parametrov bude vytvorené pripojenie sqlConnection1, prektoré nám sprievodca automaticky vygeneroval pripojovací reazec v tvare:data source=CPRESS−KGBDJFZJ;initial catalog=Northwind;integratedsecurity=SSPI;persist security info=False;workstation id=CPRESS−KGBDJFZJ;pac−ket size=4096Všimnime si, e do projektu bola pridaná aj iko<strong>na</strong> ïalšieho nevizuálneho komponentuSqlConnection.Tento objekt vytvára základnú konektivitu k údajom v databáze.O tom, èi sa <strong>sk</strong>utoène dostaneme k poadovaným údajom, sa môeme presvedèi tak,e klikneme pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> ikonu komponentu SqlDataAdapter a aktivujemepoloku menu Preview Data.Teraz u <strong>na</strong> sto percent vieme, e sa <strong>na</strong>ša jednoduchá ASP.NET aplikácia u dokáe pri−poji k databáze, no klient, ktorý by <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu stránku vstúpil, by zatia¾ iadne údaje neuvidel.Vytvorenie komponentov <strong>na</strong> zobrazenie údajov z vybraných databázových tabu−liek. V tomto kroku vytvoríme nevizuálny komponent DataSet. Postup je takisto jedno−duchý a intuitívny. Klikneme znovu pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> ikonu komponentu SqlDa−taAdapter a aktivujeme poloku menu Generate Dataset.Keby sme mali zjednodušene definova DataSet, ide o definovanú mnoinu tabuliek arelácií. Tabu¾ka v DataSete sa <strong>na</strong>påòa z nejakého DataAdaptéra. Výhodou DataSetu jehlavne <strong>sk</strong>utoènos, e je schopný uschováva viac tabuliek, dokonca z viacerých zdrojov.DataSet môe dokonca pracova aj v odpojenom reime.Pokraèujme však v návrhu <strong>na</strong>šej databázovej aplikácie. Následne umiestnime do ok<strong>na</strong>formulára tabu¾ku <strong>na</strong> zobrazenie údajov (DataGrid), ktorú pripojíme ku komponentuDataSet. DataGrid je zobrazovací prvok, ktorý umoòuje výpis údajov z databázy vo for−me tabu¾ky, schopnej zobrazi dy<strong>na</strong>mické údaje.Umiestnením komponentu DataGrid by malo by jadro jednoduchej aplikácie – pre−hliadaèa databázovej tabu¾ky – ukonèené. Pomocou menu Build −> Build DbAplikáciaprojekt zostavíme a môeme ho odštartova. Na výsledok prezentovaný v okne prehlia−daèa stránok HTML je však zbytoèné plytva obrázkom. Úplne prázdnu, èistú stránkuHTML si toti dokáe predstavi kadý. Ak si predstavíme obsah procedúry Page_Load,ktorá sa aktivuje pri zavádzaní stránky, nemôeme sa tomu ani ve¾mi èudova.private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page here}Do tejto procedúry doplníme kód <strong>na</strong> <strong>na</strong>plnenie DataSetu a pripojenie DataGridu:private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){Výber údajov konkrétneho zamest<strong>na</strong>nca}// Put user code to initialize the page heresqlDataAdapter1.Fill(dataSet_Employees1);DataGrid1.DataBind();Teraz je u výsledok pod¾a <strong>na</strong>šich predstáv, hlavne ak sme sa trocha pohrali s <strong>na</strong>stave−ním vlastností komponentu DataGrid.Týmto krokom sme vyvinuli a vy<strong>sk</strong>úšali <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>jjednoduchšiu databázovú apliká−ciu. Aby bola prakticky pouite¾ná, museli by sme doplni monosti zadávania výberovýchkritérií, triedenia, stránkovanie ve¾kých tabuliek a podobne. Ale o tom všetkom a <strong>na</strong>bu−dúce.JEDNODUCHÁ DATABÁZOVÁ APLIKÁCIA VO VÝVOJOVOM PROSTREDÍASP.NET WEB MATRIX. Aby sme potešili aj priaznivcov vývojového prostrediaWebMatrix, ukáeme vývoj jednoduchej databázovej aplikácie aj v tomto vývojovom pro−stredí. Web Matrix je moné stiahnu <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.asp.net/webmatrix. Na za−loenie nového projektu vyuijeme záloku Data Pages v dialógu <strong>na</strong> pridanie nového pro−jektu alebo súboru. Môeme si vybra z nieko¾kých druhov návrhu budúcej aplikácie, <strong>na</strong>−príklad jednoduchý databázový report, filtrovaný databázový report, databázový reportso stránkovaním alebo databázový report typu Master – Detail, editovate¾ný datagrid apodobne. Náš projekt <strong>na</strong>zveme <strong>na</strong>príklad FiltrovanyReport.V záloke HTML máme kód návrhu stránky HTML <strong>na</strong>šej miniaplikácie. Keïe, ako vidiez obrázka, sprievodca vytvorením aplikácie <strong>na</strong>vrhol stránku <strong>na</strong> pripojenie k tabu¾ke auto−rov v cviènej databáze SQL Servera pubs, musíme <strong>na</strong> pripojenie k inej databázovej tabu¾keniektoré texty prispôsobi. Vyz<strong>na</strong>èili sme ich hrubým fontom.Filtrovaný Data Report152 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EVyber zamest<strong>na</strong>nca:&nbsp;V záloke Code modifikujeme hlavne pripojovací reazec, pole výberu a dopyt SQL <strong>na</strong>výber ståpcov. Vyuili sme rov<strong>na</strong>ký pripojovací reazecdata source=CPRESS−KGBDJFZJ;initial catalog=Northwind;integratedsecurity=SSPI;persist security info=False;workstation id=CPRESS−KGBDJFZJ;packet size=4096aj dopyt SQL <strong>na</strong> výber údajovSELECT EmployeeID, LastName, FirstName, Title, BirthDate, Address, City, HomePhoneFROM Employeesako v predchádzajúcom príklade pre Visual Studio.NET. Zmeny oproti pôvodne <strong>na</strong>vrhnu−tému kódu sme opä vyz<strong>na</strong>èili hrubým fontom.void Page_Load(object sender, EventArgs e) {if (!Page.IsPostBack) {// TODO: update the ConnectionString and CommandText values for your applicationstring ConnectionString = "data source=CPRESS−KGBDJFZJ;initialcatalog=Northwind;integrated security=SSPI;persist security info=False;worksta−tion id=CPRESS−KGBDJFZJ;packet size=4096";string CommandText = "select distinct LastName from Employees";SqlConnection myConnection = new SqlConnection(ConnectionString);SqlCommand myCommand = new SqlCommand(CommandText, myConnection);// TODO: Update the DataTextField valueDropDownList1.DataTextField = "LastName";myConnection.Open();DropDownList1.DataSource=myCommand.ExecuteReader(CommandBehavior.CloseConnection);DropDownList1.DataBind();//insert an "All" item at the beginning of the listDropDownList1.Items.Insert(0, "−− Všetci zamest<strong>na</strong>nci −−");}}void ApplyFilter_Click(Object sender, EventArgs e) {// TODO: update the ConnectionString value for your applicationstring ConnectionString = "data source=CPRESS−KGBDJFZJ;initialcatalog=Northwind;integrated security=SSPI;persist security info=False;worksta−tion id=CPRESS−KGBDJFZJ;packet size=4096";string CommandText;// get the filter value from the DropDownListstring filterValue = DropDownList1.SelectedItem.Text.Replace(" ' ", "''");// TODO: update the CommandText value for your applicationif (filterValue == "−− Všetci zamest<strong>na</strong>nci −−")CommandText = "SELECT EmployeeID, LastName, FirstName, Title, BirthDate,Address, City, HomePhone FROM Employees";elseCommandText = "SELECT EmployeeID, LastName, FirstName, Title, BirthDate,Address, City, HomePhone FROM Employees where LastName = ' " + filterValue + " ' ";SqlConnection myConnection = new SqlConnection(ConnectionString);SqlCommand myCommand = new SqlCommand(CommandText, myConnection);myConnection.Open();DataGrid1.DataSource =myCommand.ExecuteReader(CommandBehavior.CloseConnection);DataGrid1.DataBind();}Aplikáciu môeme ladi buï z vývojového prostredia WebMatrix, alebo priamo prístu−pom <strong>na</strong> príslušnú adresu, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adresu http://localhost/FiltrovanyReport/NewFile.aspx.Vidíme, e aj filter <strong>na</strong> výber údajov funguje tak, ako sme oèakávali.¼uboslav LackoGrafika cez OpenGL / 6. èasSVETLO, HMLA A POHYB PO SCÉNE. Opä sa stretávame pri šiestom pokra−èovaní seriálu. Keïe sa blíia Vianoce, pripravil som pre vás trochu inú tému. Ne−ostaneme pri nezáivnom textúrovaní trojuholníkov, rotovaní a podobných veciach.Tentoraz vás <strong>na</strong>uèím, ako prida do vašej scény svetlo, hmlu a ako sa po nej pohybo−va. Aby som vás ve¾mi ne<strong>na</strong>pí<strong>na</strong>l, pustime sa hneï do programovania.SVETLO. Ako pri všetkých príkladoch aj tu vychádzame zo zdrojového kódu z prvýchtroch èastí, doplneného o zdrojový kód z predošlej èasti, keïe budeme textúrova.Pretoe aj v <strong>sk</strong>utoènosti máme svetlo i tieò, aj tvorcovia OpenGL doò zakomponovalitento „efekt“. OpenGL podporuje pomerne ve¾a typov svetla, nám budú staèi dva typy,a to okolité (ambient) a smerové alebo bodové svetlo (diffuse). Okolité svetlo osvet¾ujepredmet zo všetkých strán, je to teda <strong>na</strong>jprimitívnejšie svetlo. Smerové alebo bodovésvetlo osvet¾uje predmety z jedného bodu. Ideme <strong>na</strong> vec.Do súboru init.cpp pridáme pred ReSizeGLScene riadky, ktoré definujú štyri štvor−prvkové polia. Prvé pole obsahuje hodnoty intenzity ambient svetla, druhé pole cha−rakterizuje intenzitu difúzneho alebo bodového svetla. Predposledné pole udáva pozí−ciu difúzneho alebo bodového svetla. Preèo hovorím o týchto svetlách stále spolu?Pretoe štvrtá poloka tohto po¾a urèuje, èi svetlo bude difúzne alebo bodové. Ak máhodnotu 1, ide o smerové svetlo, ak má hodnotu 0, je to bodové svetlo. No a posled−né pole urèuje farbu materiálu daného predmetu.Glfloat Ambient[]= { 0.0f, 0.0f, 0.0f, 1.0f }; //okolité svetloGlfloat Diffuse[]= { 1.0f, 1.0f, 1.0f, 1.0f }; //difúzne svetloGlfloat Pozicia[4]= { 1.0f, 1.0f, 1.0f, 1.0f }; //pozícia svetla – v <strong>na</strong>šom prípade jeza pozorovate¾omGlfloat Material[]= { 1.0f, 1.0f, 1.0f, 1.0f };//farba materiáluÏalej pokraèujeme v InitGL pred jej koncom. Tam vloíme toto:glLightModelfv ( GL_LIGHT_MODEL_AMBIENT, Ambient );glLightfv (GL_LIGHT0,GL_DIFFUSE, Diffuse );glLightfv ( GL_LIGHT0,GL_POSITION,Pozicia );glE<strong>na</strong>ble ( GL_LIGHT0 );glE<strong>na</strong>ble (GL_LIGHTING); //zapni svetloglMaterialfv(GL_FRONT,GL_AMBIENT_AND_DIFFUSE,Material);Prvý riadok hovorí OpenGL, e má poui okolité svetlo, ktorého atribúty sú v poliAmbient. Druhý riadok zase <strong>na</strong>stavuje zdrojové parametre difúzneho svetla pod sym−bolickým menom GL_LIGHT0. Ïalší príkaz robí to isté, len <strong>na</strong>stavuje pozíciu svetla. Štvr−tý riadok zapne podporu svetla GL_LIGHT0. Piaty zapne svetlo. No a <strong>na</strong>koniec posled−ný riadok <strong>na</strong>stavuje farbu materiálu. Toto by bola inicializácia svetla. Teraz si <strong>na</strong>kreslí−me otextúrovanú kocku, <strong>na</strong> ktorej môeme vidie výsledok. No prv ako sa pustíme doDrawGLScene, musíme si ešte poveda nieèo o normálach. Normály udávajú smer nor−málového vektora, ktorý pouíva OpenGL <strong>na</strong> výpoèet osvetlenia. Normálový vektor jevdy kolmý <strong>na</strong> povrch telesa. Zdrojový kód <strong>na</strong>šej ob¾úbenej kocky sa zmení <strong>na</strong>:glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]);//kreslime kocku – jednoduche osvetlenie – pre jednu stenu jeden normalovy vektorglBegin(GL_QUADS);// Predná ste<strong>na</strong>glNormal3f( 0.0f, 0.0f, 1.0f);//normálový vektorglTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);// zadná ste<strong>na</strong>glNormal3f( 0.0f, 0.0f,−1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, −1.0f);// horná ste<strong>na</strong>glNormal3f( 0.0f, 1.0f, 0.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, −1.0f);// spodná ste<strong>na</strong>glNormal3f( 0.0f,−1.0f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, 1.0f);// pravá ste<strong>na</strong>glNormal3f( 1.0f, 0.0f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, −1.0f);12/2002 PC REVUE 153


P R O G R A M U J E M EglEnd();glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.0f, 1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.0f, −1.0f, 1.0f);// ¾avá ste<strong>na</strong>glNormal3f(−1.0f, 0.0f, 0.0f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, −1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.0f, −1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, 1.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.0f, 1.0f, −1.0f);Ako ste si iste všimli, vyzerá to celkom pekne, no má to nejaké chybièky krásy. To preto,lebo sme pouili jeden normálový vektor pre celú stenu. Aby to vyzeralo ešte krajšie,potrebujeme uda normálový vektor pre kadý vrchol kocky. Skúste si to upravi <strong>na</strong> taký−to spôsob, stojí to za to! Týmto by sme ukonèili ozaj iba struèný výklad o svetle, ktorýstaèí len <strong>na</strong> jednoduché veci. Mono sa ešte niekedy k tejto téme vrátime.HMLA. Ve¾mi èasto, hlavne v 3D strie¾aèkách, sa pouíva efekt hmly. Èi u <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>vzbudenie dojmu, e je chladné jesenné ráno, alebo <strong>na</strong> zobrazenie parnej sauny ☺ atï.Pouívanie hmly je podstatne ¾ahšie ako pouívanie svetla. Nemusíme pouíva iadnenormálové vektory, môeme <strong>na</strong>stavi interval, v ktorom bude hmla, farbu a intenzitu.OpenGL pouíva tri typy hmiel: lineárnu, exponenciálnu a exponenciálnu <strong>na</strong> druhú. Líšia savýpoètom a, samozrejme, výsledným efektom. Lineár<strong>na</strong> má zdanlivo <strong>na</strong>jväèšiu vidite¾nos,exponenciál<strong>na</strong> má trochu menšiu a <strong>na</strong>jmenšiu vidite¾nos má exponenciál<strong>na</strong> <strong>na</strong> druhú.Zaèí<strong>na</strong>me ako vdy zdrojovým kódom z prvých troch èastí, obohateným o kód z pred−chádzajúcej èasti, ktorá zabezpeèuje textúrovanie. Na zaèiatok si definujeme pole, ktoréudáva farbu hmly. Nadefinujeme si štandardnú farbu, ale keï ju chcete ma èervenú, staèízmeni hodnoty RGBA v poli.GLfloat farbahmly[4]= {0.5f, 0.5f, 0.5f, 1.0f};Teraz sa presunieme do funkcie InitGL, kde zmeníme hodnoty funkcie glClearColor,èím dosiahneme vymazanie obrazovky <strong>na</strong> farbu hmly.glClearColor(0.5f, 0.5f, 0.5f, 1.0f); //vyfarbi obrazovku <strong>na</strong> farbu hmlyTeraz prichádza séria príkazov podobných ako pri inicializovaní svetla.glFogi(GL_FOG_MODE,GL_LINEAR);glFogfv(GL_FOG_COLOR, farbahmly);glFogf(GL_FOG_DENSITY, 0.35f);glHint(GL_FOG_HINT, GL_DONT_CARE);glFogf(GL_FOG_START, 1.0f);glFogf(GL_FOG_END, 5.0f);glE<strong>na</strong>ble(GL_FOG);U <strong>na</strong> prvý poh¾ad sa dá z príkazov vyèíta, èo robia, no aj tak si to vysvetlíme. Prvý ria−dok <strong>na</strong>stavuje typ hmly. V tomto prípade je lineár<strong>na</strong>, môete to zmeni <strong>na</strong> GL_EXP aleboGL_EXP2, keï chcete exponenciálnu alebo exponenciálnu <strong>na</strong> druhú. Druhý riadok <strong>na</strong>sta−vuje farbu hmly, tretí v poradí <strong>na</strong>stavuje hustotu hmly <strong>na</strong> 0,35. Ïalej <strong>na</strong>stavíme, aby saOpenGL nestaralo o „presnos“ výpoètov hmly. V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch <strong>na</strong>stavíme hra−nice, èie odkia¾ pokia¾ bude hmla, v <strong>na</strong>šom prípade od 1 do 5. No a <strong>na</strong>koniec staèí lentieto <strong>na</strong>še <strong>na</strong>stavenia zavàši zapnutím hmly a sme hotoví. Ak teraz vytvoríte nejakúscénu, bude zahmlená pod¾a typu hmly, ktorú ste si vybrali. Jednoduché, nie?POHYB PO SCÉNE. Zatia¾ sme len vedeli nieèo <strong>na</strong>kresli, rotova, otextúrova, osvet−li... Lene to je nám málo platné, pretoe sa po takto vytvorenej scéne nemôeme „po−prechádza“. Ukáem vám <strong>na</strong>jprimitívnejší spôsob, ako takýto pohyb realizova. Urobímeto pomocou otáèania celej scény. Všetky uvedené vzorce a výpoèty tu vysvet¾ova dopo−drob<strong>na</strong> nebudeme, choïte do kninice, vypoièajte si knihu Moderní poèítaèová grafika(trochu staršia kniha, ale stále je o modernej poèítaèovej grafike ☺), je to tam výbornevysvetlené. Potom je tu ešte jed<strong>na</strong> monos, a to nájs si tú èas seriálu 3D poèítaèová gra−fika, kde to bolo vysvetlené.Zeditujte súbor init.cpp a presuòte sa do funkcie WndProc <strong>na</strong> to miesto, kde vybavujestlaèenie klávesu. Za to pridajte:case WM_LBUTTONDOWN:{keys[VK_LBUTTON] = TRUE;return 0;} //stlaèené ¾avé tlaèidlo myšicase WM_LBUTTONUP:{keys[VK_LBUTTON] = FALSE;return 0;} //uvo¾nené ¾avé tlaèidlo myšicase WM_RBUTTONDOWN:{keys[VK_RBUTTON] = TRUE;return 0;} //stlaèené pravé −//− −//−case WM_RBUTTONUP:{keys[VK_RBUTTON] = FALSE;return 0;} //uvo¾nené −//− −//− −//−Tým sa postaráme o to, aby program registroval stlaèenie tlaèidla myši. Súbor init.cppulote a zavrite.Teraz otvorte súbor s kresliacou funkciou. Pripojte hlavièkový súbor math.h a definuj−te si <strong>na</strong>sledujúce dve premenné a konštantu:float uhol_x,uhol_y,uhol_z,pos_x,pos_y,pos_z=7.0f;POINT Mys;const float piover180 = 0.01745329252f;Premenné uhol_x, uhol_y, uhol_z udávajú uhol otoèenia o osi x, y, z; premenné pos_x,pos_y a pos_z udávajú polohu pozorovate¾a. Premenná typu bod s názvom Mys obsahu−je pozíciu kurzora myši. No a posledná konštanta s názvom piover180 nám pomôe privýpoètoch, pretoe funkcie sin a cos poèítajú v radiánoch a táto konštanta udáva, ko¾koradiánov je jeden stupeò. Prechádzame <strong>na</strong> <strong>na</strong>jhlavnejšiu vec, pre ktorú sme si definovalitieto premenné. Funkcia ZmenPoziciuKamery zistí súradnice kurzora, z neho vypoèítajúuhly otoèenia a vektory posunutia a <strong>na</strong>koniec pod¾a týchto uhlov otoèia celú scénu.void ZmenPoziciuKamery(void){Definujeme si tri premenné typu float <strong>na</strong> vnútorné pouitie, a to mys_x a mys_y <strong>na</strong>uchovanie pozície kuzora a premennú krok, ktorá bude uchováva rýchlos posunu do−predu a dozadu.float mys_x,mys_y,krok;Teraz z „bezpeènostných“ dôvodov zavoláme glLoadIdentity, ktorá resetuje maticupoh¾adu. Premennú krok <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> 0.5f.glLoadIdentity();krok=0.5f;Teraz vyšetríme prvý prípad, a to keï bude stlaèený kláves šípka hore alebo ¾avé tlaèid−lo myši. Vypoèítame x−ovú a z−ovú pozíciu.if (keys[VK_UP] || keys[VK_LBUTTON]){pos_x += krok*(float)sin(uhol_y*piover180);pos_z −= krok*(float)cos(uhol_y*piover180) * (float)cos(uhol_x*piover180);}No a, samozrejme, musíme sa pohybova dozadu šípkou dozadu alebo pravým tlaèid−lom myši, tak aj túto monos vyšetríme. Riešenie je obdobné, líši sa vlastne len v z<strong>na</strong>−mienkach.if (keys[VK_DOWN] || keys[VK_RBUTTON]){pos_x −= krok*(float)sin(uhol_y*piover180);pos_z += krok*(float)cos(uhol_y*piover180) * (float)cos(uhol_x*piover180);}Teraz ideme vyšetrova otáèanie. Zistíme si pozíciu kurzora myši pomocou GetCursor−Pos a <strong>na</strong>stavíme ho opä do stredu obrazovky.GetCursorPos(&Mys);SetCursorPos(800/2,600/2);Z týchto <strong>na</strong>meraných hodnôt si vypoèítame odchýlku od stredu v smere x a y.mys_x= ((float)MouseBod.x – 800/2)/10;mys_y= ((float)MouseBod.y – 600/2)/10;Keby sme náhodou nemali myšku alebo jednoducho chceme vyui aj klávesnicu, vy−šetríme aj sti<strong>sk</strong> klávesu PAGE DOWN, PAGE UP, LEFT a RIGHT.if (keys[VK_NEXT])mys_y=1;else if(keys[VK_PRIOR])mys_y=−1;if(keys[VK_RIGHT])mys_x=1;else if(keys[VK_LEFT])mys_x=−1;Potom k uhlom otoèenia pripoèítame vypoèítané odchýlky od stredu a rotujeme scénupod¾a osí x, y, z o daný uhol a premiestnime sa <strong>na</strong> opaènú stranu, ako ukazujú premen−né pos_x, pos_y, pos_z.uhol_x+= mys_y;uhol_y+= mys_x;glRotatef(uhol_x,1,0,0);glRotatef(uhol_y,0,1,0);glRotatef(uhol_z,0,0,1);glTranslatef(−pos_x, −pos_y, −pos_z);}A to je všetko. Po <strong>sk</strong>ompilovaní by ste mali vychut<strong>na</strong> všetky výhody 3D sveta. Tentospôsob má jednu chybièku krásy. Keï <strong>na</strong> objekt aplikujete svetlo a budete sa po scénepohybova, svetlo sa bude pohybova s vami. Túto chybu sa pokúsime vyrieši v niekto−rom z budúcich pokraèovaní seriálu.ZÁVER. Opä sme ukonèili jednu èas seriálu, v ktorom ste sa <strong>na</strong>uèili pouíva svetlo,hmlu a pohyb po scéne. V budúcom pokraèovaní sa dozviete nieèo o display listoch amono aj výpoèet fps. Prajem vám príjemné programovanie poèas dlhých zimných veèe−rov a šastné a veselé Vianoce a nový rok.Lukáš Staòa154 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EASSEMBLER pod Windows24. èas: Systémové informácieBene sa pri programovaní stretnete s potrebou zí<strong>sk</strong>a nejaké informácie zo systému (myslí sa<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém), kam patria <strong>na</strong>príklad informácie o <strong>na</strong>stavení systémovýchfarieb, aktuálny adresár, parametre príkazového riadka, verzia operaèného systému, typ pro−cesora, stav <strong>na</strong>pájania atï. My sa tentoraz pozrieme, aké funkcie API <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie systémo−vých informácií máme k dispozícii a èo všetko s nimi môeme robi. Praktický príklad nájdete<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> sekcia Programujeme – Assembler pod Windows.GetCommandLineWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incProstredie práve aktívneho procesu sa <strong>sk</strong>ladá z príkazového riadka, parametrov pri spus−tení a premenných prostredia. Funkcia GetCommandLine vráti príkazový riadok (teda re−azec zakonèený nulou). Príkazový riadok sa <strong>sk</strong>ladá z me<strong>na</strong> cesty (path) procesu v úvo−dzovkách, za ktorou <strong>na</strong>sledujú jednotlivé argumenty.Syntax: LPTSTR GetCommandLineTáto funkcia nemá iadne parametre (pozri <strong>na</strong>sledujúci príklad):....data?hInstance HINSTANCE ?CommandLine LPSTR ?...invoke GetModuleHandle, NULLmov hInstance, eaxinvoke GetCommandLineinvoke WinMain, hInstance, NULL, CommandLine, SW_SHOWDEFAULTinvoke ExitProcess, eax...Výsledok funkcie: LPTSTR: Návratovou hodnotou je adresa príkazového riadka.GetCompterNameWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetComputerName vráti meno poèítaèa aktuálneho systému.Syntax: BOOL GetComputerName, LPTSTR lpBuffer, LPDWORD nSizeLPTSTR lpBuffer: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno systému. Buffer musíma ve¾kos <strong>na</strong>jmenej MAX_COMPUTERNAME_LENGTH + 1 bajtov, kde MAX_COMPU−TERNAME_LENGTH predstavuje hodnotu 15, èo je zadefinované aj vo windows.inc.LPDWORD nSize: Ukazovate¾ <strong>na</strong> adresu, ktorá obsahuje poèet z<strong>na</strong>kov v bufferi predvyko<strong>na</strong>ním funkcie a poèet z<strong>na</strong>kov aktuálne <strong>sk</strong>opírovaných po vyko<strong>na</strong>ní funkcie. Tentopoèet nezahrnuje zakonèovaciu nulu.Výsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti TRUE, i<strong>na</strong>k vráti FALSE.GetCurrentDirectoryWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetCurrentDirectory vráti adresár aktuálneho procesu.Syntax: DWORD GetCurrentDirectory, DWORD nBufferLength, LPTSTR lpBufferDWORD nBufferLength: Ve¾kos buffera, do ktorého sa uloí meno aktuálneho adresára.LPTSTR lpBuffer: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno aktuálneho adresára.Buffer by mal by dostatoène dlhý <strong>na</strong> uloenie me<strong>na</strong> adresára (<strong>na</strong>jviac však MAX_PATH).Tento reazec zakonèený nulou špecifikuje absolútnu cestu k aktuálnemu adresáru.Výsledok funkcie: DWORD: Pri úspešnom ukonèení funkcie je vrátený poèet z<strong>na</strong>kovzapísaných do buffera (tento poèet nezahàòa zakonèovaciu nulu), v opaènom prípadesa vráti hodnota nula. Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila chybou, pretoe buffer nebol dostatoè−ne ve¾ký, indikuje návratová hodnota, ko¾ko bajtov je potrebných <strong>na</strong> uloenie aktuál−neho me<strong>na</strong> adresára. Táto hodnota zahrnuje jeden bajt pre z<strong>na</strong>k nula, ktorý ukonèujereazec. Na blišie urèenie chyby pouite funkciu GetLastError.GetDi<strong>sk</strong>FreeSpaceWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetDi<strong>sk</strong>FreeSpace vráti informácie o špecifikovanom di<strong>sk</strong>u vrátane informácieo vo¾nom mieste <strong>na</strong> danom di<strong>sk</strong>u.Syntax: BOOL GetDi<strong>sk</strong>FreeSpace, LPCTSTR lpRootPathName, LPDWORDlpSectorsPerCluster, LPDWORD lpBytesPerSector, LPDWORD lpNumberOfFreeClusters,LPDWORD lpTotalNumberOfClustersLPCTSTR lpRootPathName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahujecestu koreòového adresára pre jednotku, <strong>na</strong> ktorú sa pýtame. Ak lpRootPathName jeNULL, funkcia pouije ako root aktuálny adresár.LPDWORD lpSectorsPerCluster: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèetsektorov <strong>na</strong> cluster (blok). Sektor je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> bajtov uloených <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Cluster je bloksektorov.LPDWORD lpBytesPerSector: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí poèet bajtov<strong>na</strong> sektor. Ak chceme zisti poèet bajtov <strong>na</strong> cluster, jednoducho vynásobíme hodnotyvrátené v lpSectorsPerCluster s lpBytesPerSector.LPDWORD lpNumberOfFreeClusters: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloípoèet vo¾ných clusterov. Vynásobte tejto údaj krát poèet sektorov <strong>na</strong> cluster a poèetbajtov <strong>na</strong> sektor, aby ste zistili zostávajúci vo¾ný priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Kompresia dát tietohodnoty výrazne <strong>sk</strong>reslí.LPDWORD lpTotalNumberOfClusters: Ukazovate¾ <strong>na</strong> DWORD, do ktorého sa uloí cel−kový poèet clusterov <strong>na</strong> jednotke, resp di<strong>sk</strong>u.Výsledok funkcie: DWORD: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE,i<strong>na</strong>k sa vráti hodnota FALSE. V prípade chyby môete poui <strong>na</strong> jej blišie urèenie funk−ciu GetLastError.GetDriveTypeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetDriveType urèuje, èi dané di<strong>sk</strong>ové zariadenie je removable (výmenné), fixed(pevné), CD−ROM, RAM di<strong>sk</strong> alebo network drive.Syntax: UINT GetDriveType, LPCTSTR lpRootPathNameLPCTSTR lpRootPathName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, špecifikujúci kore−òový adresár di<strong>sk</strong>u. Ak lpRootPathName je NULL, funkcia pouije ako root (koreò)aktuálny adresár.Výsledok funkcie: UINT: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti typ zariadenia(pozri tabu¾ku <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>).GetEnvironmentStringWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetEnvironmentString vráti ukazovate¾ <strong>na</strong> blok premenných prostredia procesu.Syntax: LPVOID GetEnvironmentStringsTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: LPVOID: Návratovou hodnotou tejto funkcie je ukazovate¾ <strong>na</strong>zoz<strong>na</strong>m premenných prostredia. Je to zoz<strong>na</strong>m reazcov zakonèených nulou v tvare:premenná_prostredia=hodnota. Za posledným reazcom zakonèeným nulou <strong>na</strong>sledu−je ešte jeden nulový z<strong>na</strong>k. S týmito dátami by sa malo zaobchádza ako s dátamiurèenými len <strong>na</strong> èítanie. Na zmenu premennej prostredia pouite funkciuSetEnvironmentVariable.GetEnvironmentVariableWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetEnvironmentVariable vráti hodnotu premennej prostredia procesu.Syntax: DWORD GetEnvironmentVariable, LPCTSTR lpName, LPTSTR lpBuffer, DWORD nSizeLPCTSTR lpName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, špecifikujúci meno premen−nej prostredia.LPTSTR lpBuffer: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno premennej prostredia.DWORD nSize: Urèuje poèet z<strong>na</strong>kov v lpBuffer.Výsledok funkcie: DWORD: Návratovou hodnotou je nula, ak sa premenná prostrediane<strong>na</strong>šla. Pri úspešnom ukonèení funkcie je vrátený poèet z<strong>na</strong>kov uloených v lpBuffer(tento parameter nezahrnuje zakonèovaciu nulu). Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila chybou,pretoe buffer je primalý, je návratovou hodnotou poèet z<strong>na</strong>kov aktuálne potrebných<strong>na</strong> uloenie hodnoty premennej. Na blišie urèenie chyby pouite funkciu GetLastError.GetLocalTimeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.inc12/2002 PC REVUE 155


P R O G R A M U J E M EFunkcia GetLocalTime vráti aktuálny lokálny dátum a èas v štruktúre SYSTEMTIME.Syntax: VOID GetLocalTime, LPSYSTEMTIME lpSystemTimeLPSYSTEMTIME lpSystemTime: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru SYSTEMTIME, ktorá sa vyplnílokálnym dátum a èasom. Štruktúra SYSTEMTIME má tvar:SYSTEMTIME STRUCTwYear WORD ?wMonth WORD ?wDayOfWeek WORD ?wDay WORD ?wHour WORD ?wMinute WORD ?wSecond WORD ?wMilliseconds WORD ?SYSTEMTIME ENDSwYear – rok, <strong>na</strong>príklad: 2002,wMonth – mesiac, <strong>na</strong>príklad: január=1, február=2, marec=3...wDayOfWeek – deò v týdni, <strong>na</strong>príklad: nede¾a=0, pondelok=1, utorok=2...wDay – deò v mesiaci, <strong>na</strong>príklad: prvý deò=1, druhý deò=2...wHour – hodi<strong>na</strong> 1−12 alebo 0−23 v závislosti od lokálneho <strong>na</strong>stavenia,wMinute – minúta 0−59,wSecond – sekunda 0−59,wMilliseconds – milisekunda 0−999.Windows udruje systémový èas ako hodnotu svetového èasu – UTC (Universal TimeCoordi<strong>na</strong>tion). Svetový èas je odvodený od greenwich<strong>sk</strong>ého èasu.Výsledok funkcie: Táto funkcia nemá iadnu návratovú hodnotu.GetLogicalDrivesWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetLogicalDrives vráti bitovú ma<strong>sk</strong>u logických jednotiek, ktoré sú aktuálneprístupné.Syntax: DWORD GetLogicalDrivesTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: DWORD: Bitová ma<strong>sk</strong>a logických jednotiek. Bity sú <strong>na</strong>stavené, pokia¾sú dané jednotky prístupné. Bit 0 zodpovedá jednotke A, bit 1 zodpovedá jednotke B,bit 2 jednotke C atï. Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèí chybou, vráti sa hodnota nula.GetStartupInfoWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetStartupInfo vráti informáciu o tom, ako bol proces <strong>na</strong>stavený rodièov<strong>sk</strong>ýmprocesom pri spustení.Syntax: VOID GetStartupInfo, LPSTARTUPINFO lpStartupInfoLPSTARTUPINFO lpStartupInfo: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru STARTUPINFO, ktorú pouilrodièov<strong>sk</strong>ý proces pri vytvorení volajúceho procesu. Štruktúra STARTUPINFO má tvar:STARTUPINFO STRUCTcb DWORD ?lpReserved DWORD ?lpDe<strong>sk</strong>top DWORD ?lpTitle DWORD ?dwX DWORD ?dwY DWORD ?dwXSize DWORD ?dwYSize DWORD ?dwXCountChars DWORD ?dwYCountChars DWORD ?dwFillAttribute DWORD ?dwFlags DWORD ?wShowWindow WORD ?cbReserved2 WORD ?lpReserved2 DWORD ?hStdInput DWORD ?hStdOutput DWORD ?hStdError DWORD ?STARTUPINFO ENDScb – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch.lpReserved – rezervované. Nastavte tento èlen štruktúry <strong>na</strong> NULL.lpDe<strong>sk</strong>top – ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, obsahujúci meno de<strong>sk</strong>topu.lpTitle – názov konzoly pre aplikácie s novou konzolou.dwX – hodnota CW_USEDEFAULT pre x−ový ståpec.dwY – hodnota CW_USEDEFAULT pre y−ový riadok.dwXSize – hodnota CW_USEDEFAULT pre x−ovú dåku.dwYSize – hodnota CW_USEDEFAULT pre y−ovú výšku.dwXCountChars – šírka obrazového buffera (konzola).dwYCountChars – výška obrazového buffera (konzola).dwFillAttribute – farby pozadia a popredia (konzola).dwFlags – príz<strong>na</strong>ky urèujúce dôleité polia v štruktúre STARTUPINFO.wShowWindow – parametre implicitného zobrazovacieho ok<strong>na</strong>.cbReserved2 – rezervované, musí by <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> nulu.lpReserved2 – rezervované, musí by <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> NULL.hStdInput – štandardný handle pre vstup.hStdOutput – štandardný handle pre výstup.hStdError – štandardný handle pre výstup chyby.Výsledok funkcie: Táto funkcia nemá iadnu návratovú hodnotu.GETSYSCOLORWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia GetSysColor vráti aktuálnu farbu špecifikovaného obrazového elementu. Farbysystému sú <strong>na</strong>stavené pre rôzne zobrazované prvky systému. Tieto zobrazované prvkyspoloène opisujú vzh¾ad všetkých okien v prostredí.Syntax: DWORD GetSysColor, int nIndexint nIndex: Urèuje zobrazovaný element, ktorého farbu chceme zí<strong>sk</strong>a. Tento parametermôe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt:COLOR_3DDKSHADOW – tmavá tieòová farba pre trojrozmerné obrazové elementy.COLOR_3DFACE, COLOR_BTNFACE – tvárová farba pre trojrozmerné obrazové elementy.COLOR_3DHILIGHT, COLOR_3DHIGHLIGHT, COLOR_BTNHILIGHT, COLOR_BTNHIGH−LIGHT – ve¾mi svetlá farba pre trojrozmerné obrazové elementy (pre hrany smeromk zdroju svetla).COLOR_3DLIGHT – svetlá farba pre trojrozmerné obrazové elementy (pre hrany smeromk zdroju svetla).COLOR_3DSHADOW, COLOR_BTNSHADOW – tieòová farba pre trojrozmerné obrazovéelementy (pre hrany smerom k zdroju svetla).COLOR_ACTIVEBORDER – farba okraja práve aktívneho ok<strong>na</strong>.COLOR_ACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve aktívneho ok<strong>na</strong>.COLOR_APPWORKSPACE – farba pozadia MDI (Multiple Document Interface) aplikácií.COLOR_BACKGROUND, COLOR_DESKTOP – farba De<strong>sk</strong>topu Windows.COLOR_BTNTEXT – farba textu <strong>na</strong> tlaèidlách.COLOR_CAPTIONTEXT – farba textu titulkového pruhu, tlaèidiel <strong>na</strong> zmenu ve¾kosti ok<strong>na</strong>a šípok scroll baru.COLOR_GRAYTEXT – farba sivého textu. Táto farba sa pouíva <strong>na</strong> znázornenie zakáza−ných volieb. Pokia¾ aktuálny ovládaè zariadenia nepodporuje úplne sivú farbu, je tátohodnota <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> nulu.COLOR_HIGHLIGHT – farba pozadia oz<strong>na</strong>èených poloiek (<strong>na</strong>príklad v zoz<strong>na</strong>me).COLOR_HIGHLIGHTTEXT – farba textu oz<strong>na</strong>èených poloiek (<strong>na</strong>príklad v zoz<strong>na</strong>me).COLOR_INACTIVEBORDER – farba okraja neaktívneho ok<strong>na</strong>.COLOR_INACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve neaktívneho ok<strong>na</strong>.COLOR_INACTIVECAPTIONTEXT – farba textu titulkového pruhu neaktívneho ok<strong>na</strong>.COLOR_INFOBK – farba pozadia pre tooltip (krátky text opisujúci daný ovládací prvok).COLOR_INFOTEXT – farba textu pre tooltip.COLOR_MENU – farba pozadia menu.COLOR_MENUTEXT – farba textu v menu.COLOR_SCROLLBAR – farba scroll baru.COLOR_WINDOW – farba pozadia ok<strong>na</strong>.COLOR_WINDOWFRAME – farba rámu ok<strong>na</strong> Window frame.COLOR_WINDOWTEXT – farba textu v okne.Výsledok funkcie: DWORD: V prípade úspechu funkcia vráti RGB hodnotu, ktorá urèujefarbu pre daný element.GetSystemDefaultLangIDWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetSystemDefaultLangID vráti systémový implicitný identifikátor jazyka.Syntax: LANGID GetSystemDefaultLangIDTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: LANGID: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti systémový implicitnýidentifikátor jazyka. Na zí<strong>sk</strong>anie me<strong>na</strong> jazyka z LANGID pouite funkciuVerLanguageName.GetSystemDefaultLCIDWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc156 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EFunkcia GetSystemDefaultLCID vráti systémový implicitný identifikátor lokalizácie.Aktuál<strong>na</strong> lokalizácia patrí prebiehajúcemu threadu. Je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> implicitnú lokalizá−ciu systému okrem prípadov, keï má pouívate¾ inú implicitnú lokalizáciu. V tomto prí−pade má lokalizácia pouívate¾a prednos. Lokalizáciu môete zmeni volaním funkcieSetThreadLocale.Syntax: LCID GetSystemDefaultLCIDTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: LCID: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti systémový implicitný identifi−kátor lokalizácie. LCID je 32−bitová hodnota, ktorej bity majú <strong>na</strong>sledujúci výz<strong>na</strong>m: bity 0−9sa pouívajú <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie primárneho jazyka, bity 10−15 sa pouívajú <strong>na</strong> odlíšenie podjazy−kov (<strong>na</strong>príklad americká anglièti<strong>na</strong> – austrál<strong>sk</strong>a anglièti<strong>na</strong>), bity 16−19 sa pouívajú <strong>na</strong> opistriedenia identifikátora (pouíva sa <strong>na</strong> odlíšenie špeciálnych japon<strong>sk</strong>ých, èín<strong>sk</strong>ych a kórej−<strong>sk</strong>ých mnoín z<strong>na</strong>kov od Unicode), bity 20−32 sú rezervované.GetSystemDirectoryWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetSystemDirectory vráti meno systémového adresára Windows. Je to systémo−vý adresár, ktorý obsahuje také súbory ako kninice (libraries), ovládaèe (drivers) a fonty(font files).Syntax: UINT GetSystemDirectory, LPTSTR lpBuffer, UINT uSizeLPTSTR lpBuffer: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí meno systémového adresá−ra Windows. Napríklad ak systémový adresár je pomenovaný WINDOWS\SYSTEM a <strong>na</strong>−chádza sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u C, potom funkcia vráti C:\WINDOWS\SYSTEM (reazec zakonèený nulou).UINT uSize: Ve¾kos buffera, do ktorého sa uloí meno systémového adresáraWindows. Meno adresára môe by dlhé maximálne MAX_PATH z<strong>na</strong>kov.Výsledok funkcie: UINT: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti poèet z<strong>na</strong>kov zapísa−ných do buffera. Tento poèet nezahrnuje zakonèovaciu nulu. V prípade chyby je vrátenáhodnota nula. Na blišie urèenie chyby pouite funkciu GetLastError.GetSystemInfoWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetSystemInfo vráti informácie o type hardvéru, ktorý systém pouíva.Syntax: VOID GetSystemInfo, LPSYSTEM_INFO lpSystemInfoLPSYSTEM_INFO lpSystemInfo: Ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia dáta ohardvéri, <strong>na</strong> ktorom aktuálne systém beí. V multiprocesorových prostrediach, ako jeWindows 2000, sa môu hodnoty meni v závislosti od procesora, ktorý obsluhuje apli−káciu v èase volania. Štruktúra SYSTEM_INFO má tvar:SYSTEM_INFO STRUCTwProcessorArchitecture WORD ?wReserved WORD ?dwPageSize DWORD ?lpMinimumApplicationAddress DWORD ?lpMaximumApplicationAddress DWORD ?dwActiveProcessorMa<strong>sk</strong> DWORD ?dwNumberOfProcessors DWORD ?dwProcessorType DWORD ?dwAllocationGranularity DWORD ?wProcessorLevel WORD ?wProcessorRevision WORD ?SYSTEM_INFO ENDSwProcessorArchitecture – urèuje architektúru procesora. Môe to by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledu−júcich hodnôt: PROCESSOR_ARCHITECTURE_INTEL, PROCESSOR_ARCHITECTURE_MIPS,PROCESSOR_ARCHITECTURE_ALPHA, PROCESSOR_ARCHITECTURE_PPC,PROCESSOR_ARCHITECTURE_UNKNOWN. Posledné štyri menované sú pouite¾né iba preWindows NT.wReserved – rezervované <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie pouitie.dwPageSize – urèuje ve¾kos kadej stránky pamäte.lpMinimumApplicationAddress – ukazovate¾ <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišiu monú adresu prístupnú preaplikácie a kninice DLL.lpMaximumApplicationAddress – ukazovate¾ <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu monú adresu prístupnúpre aplikácie a kninice DLL.dwActiveProcessorMa<strong>sk</strong> – ma<strong>sk</strong>a reprezentuje <strong>sk</strong>upinu procesorov konfigurovaných vsystéme. Bit 0 je procesor 0, bit 31 je procesor 31.dwNumberOfProcessors – urèuje poèet procesorov v systéme.dwProcessorType – urèuje typ procesora v systéme. Tento parameter môe by jed<strong>na</strong> z<strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: PROCESSOR_INTEL_386, PROCESSOR_INTEL_486,PROCESSOR_INTEL_PENTIUM, PROCESSOR_MIPS_R4000, PROCESSOR_ALPHA_21064.Posledné dve menované sú pouite¾né iba pre Windows NT.dwAllocationGranularity – urèuje nespojitos, s ktorou je virtuál<strong>na</strong> pamä alokovaná.wProcessorLevel – špecifikuje systémový, od architektúry závislý level procesora.Ak wProcessorArchitecture je PROCESSOR_ARCHITECTURE_INTEL, wProcessorLevelmôe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt (hodnota – výz<strong>na</strong>m): 3 – Intel 80386, 4 – Intel80486, 5 – Pentium.Ak wProcessorArchitecture je PROCESSOR_ARCHITECTURE_MIPS, wProcessorLevelmá tvar 00xx, kde xx je 8−bit. èíslo. Tento èlen môe obsahova <strong>na</strong>sledujúcu hodnotu(hodnota – výz<strong>na</strong>m): 0004 − MIPS R4000.Ak wProcessorArchitecture je PROCESSOR_ARCHITECTURE_ALPHA, wProcessor−Level má tvar xxxx, kde xxxx je 16−bitové èíslo verzie procesora (spodných 16 bitov pred−stavuje èíslo verzie firmware). Tento èlen môe obsahova jednu z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt(hodnota – výz<strong>na</strong>m): 21064 – Alpha 21064, 21066 – Alpha 21066, 21164 – Alpha 21164.Ak wProcessorArchitecture je PROCESSOR_ARCHITECTURE_PPC, wProcessorLevelmá tvar xxxx, kde xxxx je 16−bitové èíslo verzie procesora (horných 16 bitov je ProcessorVersion Register). Tento èlen môe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt (hodnota – výz<strong>na</strong>m):1 – PPC 601, 3 – PPC 603, 4 – PPC 604, 6 – PPC 603+, 9 – PPC 604+, 20 – PPC 620.wProcessorRevision – špecifikuje od architektúry závislú revision (revíziu) procesoraVýsledok funkcie: Táto funkcia nemá iadnu návratovú hodnotu.GetSystemPowerStatusWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetSystemPowerStatus vráti stav batérií. Táto funkcia sa pouíva <strong>na</strong> zisteniestavu batérie, ak je poèítaè <strong>na</strong>pojený <strong>na</strong> záloný zdroj energie (batériu).Syntax: BOOL GetSystemPowerStatus, LPSYSTEM_POWER_STATUSlpSystemPowerStatusLPSYSTEM_POWER_STATUS lpSystemPowerStatus: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúruSYSTEM_POWER_STATUS, do ktorej sa uloia zí<strong>sk</strong>ané informácie. Štruktúra má tvar:SYSTEM_POWER_STATUS STRUCTACLineStatus BYTE ?BatteryFlag BYTE ?BatteryLifePercent BYTE ?Reserved1 BYTE ?BatteryLifeTime DWORD ?BatteryFullLifeTime DWORD ?SYSTEM_POWER_STATUS ENDSACLineStatus – AC power status. Tento parameter môe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcichhodnôt: 0 – Offline (vypnutý), 1 – Online (zapnutý), 255 – Unknown status (neznámy stav).BatteryFlag – stav <strong>na</strong>bíjania batérie. Tento parameter môe by jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcichhodnôt: 1 – High (dostatok energie), 2 – Low (nedostatok energie), 4 – Critical (kritickýstav), 8 – Charging (<strong>na</strong>bíjanie), 128 – No system battery (systém nemá záloný zdrojenergie), 255 – Unknown status (neznámy stav).BatteryLifePercent – zostávajúca ivotnos batérie v percentách (0−100) alebo 255(neznámy stav). Všetky ïalšie hodnoty sú rezervované.Reserved1 – rezervované, musí by nula.BatteryLifeTime – poèet sekúnd udávajúcich ivotnos batérie alebo 0xFFFFFFFF, akpoèet sekúnd nie je známy.BatteryFullLifeTime – poèet sekúnd, ak je batéria úplne <strong>na</strong>bitá, alebo 0xFFFFFFFF, akpoèet sekúnd nie je známy.Správa: WM_POWERBROADCASTVýsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti TRUE, i<strong>na</strong>k vráti FALSE.GetSystemTimeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetSystemlTime vráti aktuálny systémový dátum a èas v štruktúre SYSTEMTIME.Systémový èas je vyjadrený v UTC (Universal Time Coordi<strong>na</strong>ted).Syntax: VOID GetSystemTime, LPSYSTEMTIME lpSystemTimeLPSYSTEMTIME lpSystemTime: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru SYSTEMTIME, do ktorej sauloí aktuálny systémový èas a dátum. Štruktúra SYSTEMTIME je opísaná pri funkciiGetLocalTime.Výsledok funkcie: Táto funkcia nemá iadnu návratovú hodnotu.Literatúra[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS pub−lishing, Brno 1997.[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.Peter Gašparoviè12/2002 PC REVUE 157


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C#3. èasAko som s¾úbil minule, v tejto èasti seriálu o programovaní v C# sa budeme venova objekto−vo orientovanému programovaniu a jeho spôsobom implementácie v C#. Ako ste si u monov predošlej èasti všimli, k¾úèovým slovom pre deklaráciu triedy v C# je class. Kadý program,ktorý <strong>na</strong>píšete, obsahuje aspoò jednu triedu. V jednom súbore .cs môete však ma definova−ných viac tried. No iba jediná môe obsahova metódu Main(). Táto metóda je spustená vdy,keï sa pokúsite spusti daný C# program. Pokia¾ túto metódu vloíte do viacerých tried, pre−kladaè jazyka C# vyhlási chybu (v <strong>sk</strong>utoènosti je moné <strong>sk</strong>ompilova aj takýto súbor, musítevšak prepí<strong>na</strong>èom /main: definova triedu, ktorej metóda Main() má by spustená, ale nepri−spieva to k preh¾adnosti (<strong>na</strong> druhej strane to však môe by dobrou pomôckou pri ladení jed−notlivých tried programu). Býva dobrým zvykom vklada metódu Main() do triedy s rov<strong>na</strong>kýmnázvom, ako je názov súboru. Túto konvenciu som prebral z Javy, ale v C# nie je povinná.Take pokia¾ sa súbor volá Auto.cs, je dobré v òom pomenova hlavnú triedu obsahujúcumetódu Main() ako Auto. Nie je to však povinnosou, môete ju pomenova aj i<strong>na</strong>k. Ïalšoupodmienkou je kvalifikátor prístupu metódy Main(), ktorý musí by public, a takisto to, abytáto metóda bola deklarovaná ako statická. Preèo to tak musí by, to som vysvet¾oval minule.Metóda Main() sa niekedy zvykne oz<strong>na</strong>èova aj ako vstupný bod programu. Táto metóda saspúša pri spustení programu a je zodpovedná za jeho ïalší beh.ZAPUZDRENIE. Zapuzdrenie sa dá definova ako vloenie dát a metód <strong>na</strong> ich spra−covanie do jednej schránky. Touto schránkou je v <strong>na</strong>šom prípade trieda, dáta predstavu−jú jej atribúty a metódy jednotlivé funkcie <strong>na</strong> prácu s nimi. Pri <strong>na</strong>vrhovaní tried je ve¾midôleité, aby jednotlivé triedy obsahovali <strong>na</strong>ozaj atribúty a metódy, ktoré do nich patria.To z<strong>na</strong>mená, e jed<strong>na</strong> trieda by mala obsahova iba dáta, ktoré sa jej bezprostrednetýkajú, a metódy <strong>na</strong> prácu s týmito dátami. Nemala by obsahova dáta a metódy, ktorépriamo nesúvisia s èinnosou alebo úèelom, <strong>na</strong> ktorý bola trieda <strong>na</strong>vrhnutá. V takýchtoprípadoch je lepšie vytvori dve triedy, ktoré majú medzi sebou istý typ (vo¾nej) väzby.Vráme sa však k zapuzdreniu, ktoré patrí medzi základné z<strong>na</strong>ky objektového programo−vania. Aby som vás to¾ko neotravoval teóriou, <strong>sk</strong>úsme si spravi ukáku zapuzdrenia.Demonštrujem ju <strong>na</strong> triede Auto:class Auto {int rychlost, cas;int vypocitajDrahu() {return rychlost * cas;}}Takáto trieda Auto obsahuje dve poloky: rychlost a cas. (Poznámka: V niektorej lite−ratúre sa môete stretnú s pojmom atribút ako názvom dátových poloiek tried. Tentopojem však radšej nebudem pouíva, pretoe oz<strong>na</strong>èenie atribút sa v C# pouíva v inomkontexte. V akom, to si povieme v niektorej z ïalších èastí, keï sa budeme venova meta−dátam.) Trieda Auto takisto obsahuje metódu vypocitajDrahu(), ktorá vráti súèin svojichdátových poloiek, teda dráhu, ktorú auto prejde. Ide o príklad zapuzdrenia, pretoe smezapuzdrili poloky rychlost a cas spolu s metódou <strong>na</strong> ich spracovanie vypocitajDrahu().KVALIFIKÁTORY PRÍSTUPU. Predchádzajúci príklad nebol zïaleka doko<strong>na</strong>lý. Chý−bali mu toti kvalifikátory prístupu (niekedy <strong>na</strong>zývané aj špecifikátory prístupu). Tie slúia <strong>na</strong>definíciu prístupu k jednotlivým polokám a metódam a spôsobu, akým môu by pouívané.Kvalifikátory prístupu sa píšu <strong>na</strong> zaèiatok deklarácie metódy alebo dátovej poloky. Spravidlabýva úèelom zapuzdrenia obmedzi prístup „zvonku“ k dátovým polokám. Nie je toti iadu−ce, aby mala akáko¾vek trieda prístup k polokám rychlost a cas. Preèo? Z jednoduchého dôvo−du: Predstavte si, e by ste vyuívali triedu Auto, konkrétne jej zloky rychlost a cas, vo svojichprogramoch <strong>na</strong> výpoèet dráhy prejdenej autom <strong>na</strong> mnohých miestach (riadkoch programu).Poloka rychlost uchováva rýchlos auta v jednotkách km/h a cas udáva èistú dåku èasu jazdyauta v hodinách. Vy vypoèítavate dráhu prejdenú autom súèinom dvoch týchto poloiek.Skúste si predstavi, èo by sa stalo, keby si implementácia vyadovala pouíva iné jednotky(<strong>na</strong>pr. m/s alebo sekundy – je jedno, èi by sa zmenili jednotky zloky rychlost alebo cas). Museliby ste prepísa všetky svoje programy <strong>na</strong> všetkých miestach, kde vypoèítavate dráhu starýmspôsobom. Pri pouití princípu zapuzdrenia toto nie je moné. Vo väèšine prípadov budetedeklarova dátové poloky triedy tak, aby k nim nemohol nikto pristupova zvonku. Take aniprogramátor (pouíva sa aj oz<strong>na</strong>èenie klient<strong>sk</strong>y programátor – teda programátor, ktorý vy−uíva triedy, ktoré niekto <strong>na</strong>písal u pred ním; klient<strong>sk</strong>ymi programátormi sú v podstate všet−ci, ktorí <strong>na</strong>pr. programujú s pouitím nejakých kniníc), ktorý si bude chcie jednoducho vyná−sobi rýchlos èasom, nebude ma monos pristupova k týmto polokám priamo. A práve <strong>na</strong>toto obmedzenie slúia kvalifikátory prístupu. V jazyku C# poznáme štyri druhy týchto kvali−fikátorov: private, protected, inter<strong>na</strong>l a public. U ich názvy <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, <strong>na</strong> aké obmedzenietieto kvalifikátory slúia. Programátorom v C++ alebo Jave sú tri z nich u urèite známe.Kvalifikátor private slúi <strong>na</strong> maximálne obmedzenie prístupu k danej poloke èi metóde.K takto oz<strong>na</strong>èenému elementu majú prístup len metódy patriace do tej istej triedy ako danápoloka alebo metóda. Väèšinou sa vyaduje, aby dátové poloky mali práve tento kvalifiká−tor, prípadne ak je to nutné, kvalifikátor protected. Ten slúi <strong>na</strong> obmedzenie prístupu k ele−mentu zvonka a dovo¾uje prístup len èlen<strong>sk</strong>ým metódam triedy a metódam v odvodených trie−dach (tejto téme sa viac budeme venova pri dediènosti). Najpriate¾<strong>sk</strong>ejším sa môe zda kva−lifikátor public: umoòuje prístup k elementom <strong>sk</strong>adia¾ko¾vek, èo však predstavuje <strong>sk</strong>ryté ne−bezpeèenstvo z uvedeného príkladu. Väèšinou majú tento kvalifikátor metódy predstavujúcerozhranie triedy, teda metódy priamo urèené <strong>na</strong> komunikáciu triedy s okolím. Posledným kva−lifikátorom, ktorý som zámerne vynechal, je inter<strong>na</strong>l. Tento kvalifikátor je asi programátoromv iných jazykoch neznámy. Predstavuje akýsi mix medzi private a protected, pretoe nímoz<strong>na</strong>èené elementy sú prístupné iba v rámci danej aplikácie. Faktom je, e v praxi ho pravde−podobne prièasto nebudete potrebova. Z toho všetkého, èo som doteraz <strong>na</strong>písal, vyplýva, eideálnym kvalifikátorom pre poloky rychlost a cas je private a pre metódu vypocitaj Drahu()zase public. Ak bude klient<strong>sk</strong>y programátor vašej triedy (ktorým môete by aj vy) pouíva <strong>na</strong>zistenie dráhy, ktorú auto prešlo, túto metódu, nebude problémom zme<strong>na</strong> jednotiek dátovýchpoloiek. Staèí toti iba zmeni metódu vypocitajDrahu() a všetky programy fungujú bez prob−lémov ïalej bez akejko¾vek zmeny kódu. Ukáme si teda, ako vyzerá <strong>na</strong>ša trieda Auto oboha−tená o kvalifikátory prístupu.class Auto {private int rychlost, cas;public int vypocitajDrahu() {return rychlost * cas;}}Táto trieda u nedovolí pristupova k jej dátovým polokám rychlost a cas zvonku,pretoe majú definovaný kvalifikátor prístupu ako private. Metóda vypocitajDrahu() k nimvšak prístup má, pretoe je súèasou rov<strong>na</strong>kej triedy. A keïe táto metóda je definovanáako public, môu ju pouíva všetky metódy a triedy „zvonka“.PRÍSTUPOVÉ METÓDY. No dobre, poviete si. Dátové poloky rychlost a cas sú sícezabezpeèené proti nesprávnemu pouitiu zvonku, ale èo ak budeme potrebova ich hod−noty nejakým spôsobom meni? Odpoveïou <strong>na</strong> túto otázku sú prístupové metódy. Prístupovámetóda je metóda, ktorá nemá za úlohu niè iné, len èíta alebo zapisova hodnoty z jednotli−vých dátových poloiek triedy. Na základe toho, èi prístupová metóda hodnoty èíta alebo zapi−suje, ich rozde¾ujeme <strong>na</strong> èítacie a zapisovacie prístupové metódy. Zauívanou konvenciou jepomenúva metódy spôsobom getXxx() pre èítacie a setXxx() pre zapisovacie prístupovémetódy. Pre poloku cas by teda správnymi názvami boli getCas() a setCas(). Keïe sú všaknázvy dátových poloiek v <strong>na</strong>šom prípade v slovenèine, dovolím si túto konvenciu obís.Vytvoríme si postupne metódy <strong>na</strong>stavCas(), dajCas(), <strong>na</strong>stavRychlost() a dajRychlost():class Auto {private int rychlost, cas;public int vypocitajDrahu() {return rychlost * cas;}public void <strong>na</strong>stavCas(int novyCas) {cas = novyCas;}public int dajCas() {return cas;}public void <strong>na</strong>stavRychlost(int novaRychlost) {rychlost = novaRychlost;}public int dajRychlost() {return rychlost;}}Take teraz u máme zapisovacie aj èítacie metódy pre dátové poloky rychlost a cas.Všimnite si, e èítacie metódy sú rov<strong>na</strong>kého typu (resp. majú rov<strong>na</strong>kú návratovú hodno−tu) ako dátové zloky, ku ktorým pristupujú (v tomto prípade int). Èítacie metódy vracajúaktuálnu hodnotu danej dátovej zloky. Zapisovacie metódy majú návratovú hodnotuvoid (prázd<strong>na</strong> alebo aj nijaká návratová hodnota), pretoe ich úlohou je zapísa novú hod−notu, ktorú dostanú ako parameter v zátvorkách do danej dátovej zloky. Tento spôsobprístupu k dátovým zlokám triedy je typický <strong>na</strong>príklad pre programy v C++ alebo Jave.V C# sú však k dispozícii aj tzv. vlastnosti (angl. properties). Tento spôsob prístupu jeznámy <strong>na</strong>príklad z Delphi. O vlastnostiach si povieme viac v ïalšej èasti seriálu.KONVENCIE POMENOVÁVANIA. Pri pomenovávaní tried, dátových poloiek ametód vychádzam z konvencie pouitej v jazyku Java. Ide o tzv. camel casing, teda obrá−tené písanie ve¾kých a malých písmen. Názvy metód sú písané spojením s malým písme−nom <strong>na</strong> zaèiatku, a pokia¾ sa tento názov <strong>sk</strong>ladá z viac ne jedného slova, sú tieto slováspojené dokopy a zaèiatoèné písmeno kadého slova okrem prvého je písané ve¾kým pís−menom. Názvy dátových poloiek sú vytvárané rov<strong>na</strong>kým spôsobom. Názov triedy je <strong>na</strong>tom podobne, s tým rozdielom, e prvé písmeno je takisto vdy ve¾ké. Tieto konvencie,samozrejme, nemusíte dodriava, je to len otázkou zvyku. Pravdou je, e C# sa s<strong>na</strong>í pre−sadi trochu iné konvencie, ne aké tu opisujem, o èom svedèí u len nutnos pomenova−nia vstupného bodu programu ako Main() – s ve¾kým písmenom <strong>na</strong> zaèiatku názvu metó−dy. Vo¾ba je teda len <strong>na</strong> vás, ale je dobré vybra si jednu konvenciu a tú pouíva stále.ZÁVER. To je <strong>na</strong>teraz všetko, v ïalšej èasti budeme pokraèova v <strong>na</strong>èatej téme, bude−me sa venova vlastnostiam, konštruktorom, deštruktorom a ïalším èrtám OOP v C#.elám vám príjemné preitie sviatkov.Andrej Chu158 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EAko <strong>na</strong> nápoveï / 7. èasVítam vás pri ïalšej èasti seriálu o nápovedi. Naša di<strong>sk</strong>usia bude síce tentoraz urèitýmspôsobom špecifická, no som pevne presvedèený, e rozhodne uitoèná. Hlavnou témouje tvorba nápovednej triedy a jej vyuitie v prostredí komponentu ActiveX DLL. Poviemesi, èo to vlastne trieda je, ako sa zostavuje, ïalej <strong>na</strong>píšeme vlastnú triedu <strong>na</strong> vyuitie ná−povede v ïalších aplikáciách a spomenieme aj aplikáciu nápovede pri budovaní kompo−nentu ActiveX DLL.POJEM TRIEDA. Èo si treba predstavi pod pojmom trieda? Pre zjednodušenieuvaujme o triede ako o akejsi definícii alebo šablóne, ktorá slúi <strong>na</strong> vytváranie objektov.Pokia¾ budeme abstrahova od všeobecnej teórie objektového programovania a zameriame salen <strong>na</strong> pouitie triedy vo Visual Basicu 6.0, potom môeme vyhlási, e trieda predstavujenevyhnutný „podklad“ <strong>na</strong> vytváranie objektov. Samotný objekt, t. j. inštancia urèitej triedy, jekombináciou dát a algoritmov a je charakteristický svojimi metódami a vlastnosami.V procese interakcie s okolím je objekt schopný reagova <strong>na</strong> vonkajšie podnety, vovizuálnom programovaní oz<strong>na</strong>èované ako udalosti. Povedané i<strong>na</strong>k, objekt má svoju vlast−nú identitu a môe pohotovo odpoveda <strong>na</strong> mnostvo podnetov zo svojho okolia. V <strong>na</strong>−šom ponímaní nie je nevyhnutné, aby sme objektovú koncepciu <strong>sk</strong>úmali prive¾mi do håb−ky. Nám bude staèi, keï si uvedomíme, e trieda predstavuje základný kameò <strong>na</strong> gene−rovanie objektov istého typu.Aby sme boli konkrétnejší, presuòme sa teraz do prostredia Visual Basicu. Tu je kódtriedy zapisovaný do špeciálneho modulu, ktorému sa hovorí modul triedy. Moduly triedmajú (vo VB) štandardne trojpísmenovú koncovku .CLS a pod¾a tohto z<strong>na</strong>ku ich môete¾ahko spoz<strong>na</strong>. Samotná a<strong>na</strong>tómia modulu triedy je ve¾mi podobná štandardnému modu−lu (.BAS). Ak teda máte <strong>sk</strong>úsenosti s prácou s klasickými modulmi, nebude vám robi prob−lém ani programovanie vlastných tried.Trieda je základom pre vývoj objektu urèitého typu. Objekt je zasa charakteristický svo−jimi vlastnosami a metódami. Mono vás práve <strong>na</strong>padá otázka, ako sa v <strong>sk</strong>utoènosti dajútakéto vlastnosti a metódy objektu vytvori. Odpoveï <strong>na</strong> túto otázku spoèíva v špecific−kom poh¾ade <strong>na</strong> modul triedy. Metódy objektu sú implementované ako jednotlivé pro−cedúry, ktoré do modulu triedy vloí programátor. Vlastnosti je moné objektu priradidvoma spôsobmi, a síce definovaním verejných premenných v deklaraènej èasti modulutriedy alebo vyuitím špeciálnych procedúr typu Property Get a Property Let. Pokia¾ teda<strong>na</strong>zeráte <strong>na</strong> triedu takto, urèite vám je celá problematika ove¾a jasnejšia.TRIEDA A KOMPONENTY ACTIVEX. Preèo di<strong>sk</strong>utujeme o triedach? Jednoduchopreto, e ich zaradenie do projektu v podobe komponentu ActiveX je ve¾mi uitoèné apo<strong>sk</strong>ytuje mnoho výhod. Pod pojmom komponent ActiveX mono chápa tri základnétypy komponentov: ActiveX DLL, ActiveX EXE a ovládací prvok ActiveX. Dy<strong>na</strong>micky linko−vaná kninica ActiveX DLL je ponímaná ako vnútroprocesový server, pretoe je vdy<strong>na</strong>èítaná do procesu klient<strong>sk</strong>ej aplikácie (je teda dy<strong>na</strong>micky previazaná s klient<strong>sk</strong>ou apli−káciou). Naproti tomu ïalší komponent, ActiveX EXE, ktorý je oz<strong>na</strong>èovaný ako mimo−procesový server, je vdy <strong>na</strong>èítaný do svojho vlastného procesu a týmto spôsobom po−<strong>sk</strong>ytuje sluby ïalším aplikáciám. Posledným komponentom je ovládací prvok ActiveX, èoje v <strong>sk</strong>utoènosti prvok, ktorý môete umiestni <strong>na</strong> panel nástrojov vo VB (prvok teda dis−ponuje vizuálnym rozhraním). Nebudem vás, pochopite¾ne, ïalej zaaova teoretickýmipoz<strong>na</strong>tkami a charakteristikami jednotlivých komponentov ActiveX. Iba by som rád zdô−raznil, e pri vývoji komponentov ActiveX sú prvotným základom vdy triedy. Ako som uspomenul, <strong>na</strong>písanie vlastného komponentu má viac výhod. Predovšetkým je to znovu−pouite¾nos programového kódu a minimalizácia miery jeho duplicity. Keï raz vytvoríte<strong>sk</strong>vele fungujúci komponent, môete ho poui v mnohých <strong>na</strong>stávajúcich projektoch beztoho, aby ste akoko¾vek museli meni štruktúru procedúr alebo kódu. Jednoducho exis−tujúci komponent pridáte do svojho projektu a všetky vlastnosti a metódy, ktoré ste <strong>na</strong>−programovali, môete okamite vyui. A tak sa postupne dostávame k jadru problema−tiky. Predpokladám, e pri vývoji aplikácií dbáte i <strong>na</strong> ich komplexnos a do aplikácií za−raïujete i nápoveï. Preèo by ste však mali písa stále ten istý kód <strong>na</strong> pouitie nápovedev kadej ïalšej aplikácii, keï sa vám ponúka monos vytvori si vlastný komponent ActiveXa všetky potrebné nevyhnutnosti realizova pomocou jedinej triedy. Aby vaša cesta bola èomono <strong>na</strong>jmenej problematická, ukáeme si, ako takú „nápovednú“ triedu zostroji.TVORBA KOMPONENTU ACTIVEX DLL. Spustite Visual Basic 6.0 a pri výbere no−vého typu projektu zvo¾te poloku ActiveX DLL. VB automaticky vytvorí projekt s jednýmmodulom triedy, ktorý je štandardne pomenovaný ako Class1. Presuòte sa do ok<strong>na</strong>Properties a zmeòte meno triedy <strong>na</strong> Napoved<strong>na</strong>Trieda1. Ïalej klepnite v okne ProjectExplorer <strong>na</strong> prvú poloku (oz<strong>na</strong>èenú ako Project1) a premenujte ju <strong>na</strong> Napoved1DLL.Následne projekt ulote.Len èo máte všetko pripravené, môete koneène zaèa s písaním metód pre <strong>na</strong>šu trie−du. Vyberte ponuku Tools a klepnite <strong>na</strong> prvý príkaz Add Procedure. V dialógovom oknezadajte názov procedúry (obr. 1) a stlaète tlaèidlo OK.VB vloí do modulu triedy procedúru so zadaným názvom. Aby procedúra vedela,ktorý súbor nápovede má poui, treba názov súboru explicitne urèi. Pravdepodobne<strong>na</strong>jlepším miestom <strong>na</strong> uschovanie me<strong>na</strong> súboru s nápoveïou je prvý parameter proce−dúry. Po úprave by mala procedúra vyzera takto:Public Sub ZobrazitObsahNapovedy(subor As String)End SubNa zobrazenie súboru nápovede pouijeme API funkciu WinHelp. Úvodný parameterfunkcie WinHelp prijíma identifikáciu ok<strong>na</strong> (handle) v tvare dlhého celého èísla (Long).Aby sme zistili handle ok<strong>na</strong>, pouijeme ïalšiu funkciu API s názvom GetActiveWindow(budeme jednoducho predpoklada, e vdy aktívne okno aplikácie bude iada spuste−nie nápovede). Deklarácie obidvoch funkcií si <strong>sk</strong>opírujte z aplikácie API Viewer a vloteich do deklaraènej èasti modulu triedy. Pokraèujte vloením konštánt, ktoré sú potrebné<strong>na</strong> èinnos nápovede. Postaèia tieto štyri: HELP_CONTENTS, HELP_CONTEXT, HELP_CON−TEXTPOPUP a HELP_QUIT. Rozsah pôsobnosti vloených funkcií a konštánt upravte zPublic <strong>na</strong> Private. Deklaraèná èas modulu triedy by potom mala ma <strong>na</strong>sledujúcu podobu:Private Const HELP_CONTENTS = &H3&Private Const HELP_CONTEXT = &H1Private Const HELP_CONTEXTPOPUP = &H8&Private Const HELP_QUIT = &H2Private Declare Function GetActiveWindow Lib _"user32" () As LongPrivate Declare Function WinHelp Lib _"user32" Alias "WinHelpA" ( _ByVal hwnd As Long, _ByVal lpHelpFile As String, _ByVal wCommand As Long, _ByVal dwData As Long _) As LongTeraz sa premiestnite do procedúry ZobrazitObsahNapovede a zapíšte do nej tentokód:Call WinHelp(GetActiveWindow(), subor, HELP_CONTENTS, 0)Uvedený segment programového kódu volá funkciu WinHelp a zobrazuje úvodnúponuku nápovede. Všimnite si, e ako druhý parameter je funkcii WinHelp odovzdanýparameter funkcie ZobrazitObsahNapovede. Ïalšou zaujímavosou je vnorená funkciaGetActiveWindow().Ak pouívate súbor nápovede, ktorý pracuje i s obsahovým súborom (.CNT), potom by bolo asi vhod−nejšie <strong>na</strong>hradi konštantu HELP_CONTENTS konštantou HELP_FINDER, ktorej hodnota je 11 (&HBv hexadecimálnom tvare).Výborne, prvá metóda je vytvorená. A<strong>na</strong>logickým postupom môete prida ïalšiu pro−cedúru, ktorú pomenujte ako ZobrazitTemuNapovede. Procedúra bude ma takútopodobu:Public Sub ZobrazitTemuNapovede(subor As String, CisloTemy As Long)Call WinHelp(GetActiveWindow(), subor, HELP_CONTEXT, CisloTemy)End SubAby ste mohli zobrazi špecifickú tému nápovede, musíte jednoz<strong>na</strong>ène urèi i jej kon−textové èíslo (identifikátor). Predpokladá sa, e volaný súbor s nápoveïou má k jednotli−vým témam prièlenené kontextové identifikaèné èísla.Pripomenutie: Ako priradi témam nápovede kontextové èíslaPostupujte takto:1. Spustite program Help Workshop a otvorte váš projektový súbor nápovede (.HPJ).2. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Map a potom <strong>na</strong> tlaèidlo Add.3. Do po¾a Topic ID vpíšte kontextový reazec poadovanej nápovednej témy.4. Do po¾a Mapped numeric value zadajte èíslo, ktoré chcete priradi k danej téme.5. Zmeny ulote a rekompilujte súbor nápovede.Pre úplnos uvediem u len výpis kódu ostatných procedúr aj s komentárom.Public Sub ZobrazitPopupOkno(subor As String, CisloTemy As Long)Call WinHelp(GetActiveWindow(), subor, HELP_CONTEXTPOPUP, CisloTemy)End SubProcedúra (metóda) ZobrazitPopupOkno zabezpeèuje zobrazenie nápovednej témy vpopup okne (popup oknom sa rozumie okno obdånikového tvaru, zvyèajne so svetlo−ltou farbou pozadia).Public Sub UkoncitNapoved(subor As String)Call WinHelp(GetActiveWindow(), subor, HELP_QUIT, 0)End SubProcedúra UkoncitNapoved je zodpovedná za zatvorenie ok<strong>na</strong> nápovede a ukonèeniespustenej inštancie WinHelpu.Po spísaní všetkých procedúr vygenerujte komponent ActiveX DLL. V ponuke File klik−nite <strong>na</strong> poloku Make Napoved1DLL.dll a aktivujte tlaèidlo OK. VB zostaví komponentso zadaným názvom a automaticky ho v systéme zaregistruje. Ak sa pozriete do zloky,v ktorej ste uloili projekt, uvidíte podobu vytvorenej dy<strong>na</strong>micky linkovanej kninice (obr. 2).Keï chcete vedie viac, môete <strong>na</strong> ikonu komponentu klepnú pravým tlaèidlom myšia vybra poloku Vlastnosti.Vytvorený komponent budete iste chcie otestova. Vráte sa preto do projektu VB az menu File zvo¾te poloku Add Project a v dialógovom okne vyberte monos StandardEXE. Zobrazenie ok<strong>na</strong> Project Explorer by malo by také ako <strong>na</strong> obr. 3.12/2002 PC REVUE 159


P R O G R A M U J E M EObr. 2VýslednápodobakomponentuActiveX DLLObr. 4Zaèlenenieodkazu <strong>na</strong>vytvorenýkomponentObr. 1 Pridanie procedúry do triedy Obr. 3 Okno Project ExplorerObr. 5IntelliSensev akciiObr. 6Finál<strong>na</strong>podobaok<strong>na</strong> ProcedureAttributesObr. 7Schémanápovednejtriedyv aplikáciiObject BrowserNa formulár pridajte jednu inštanciu ovládacieho prvku CommandButton. Aby bolovôbec moné vyui schopnosti novovytvoreného komponentu, je potrebné do projektu(Project1 v okne Project Explorer) prida odkaz <strong>na</strong> tento komponent. Vyberte ponuku Pro−ject a poloku References. V okne zaèiarknite vo¾bu Napoved1DLL (obr. 4), ktorá pred−stavuje náš komponent, a pokraèujte stlaèením tlaèidla OK.Ïalej aktivujte tlaèidlo Object Browser <strong>na</strong> paneli tlaèidiel alebo stlaète kláves F2.Zo zoz<strong>na</strong>mu vyberte poloku Napoved1DLL. Po selekcii komponentu uvidíte v ¾avejèasti ok<strong>na</strong> aplikácie Object Browser meno triedy a po klepnutí <strong>na</strong>ò sa v pravej èasti obja−via jednotlivé metódy, ktoré sme u <strong>na</strong>programovali. Po klepnutí <strong>na</strong> metódu sa v spod−nej èasti ok<strong>na</strong> objaví jej opis. Poïme však ku „<strong>sk</strong>utoènému“ testovaniu komponentu.Poklepte <strong>na</strong> formulár testovacieho projektu, èím sa otvorí okno <strong>na</strong> zápis programo−vého kódu. Postupujte takto:1. V deklaraènej èasti formulára zadeklarujte objektovú premennú.Dim <strong>na</strong>p As Napoved<strong>na</strong>Trieda12. V obsluhe udalosti Load formulára vytvorte objekt typu Napoved<strong>na</strong>Trieda1 zapomoci príkazu Set a k¾úèového slova New.Set <strong>na</strong>p = New Napoved<strong>na</strong>Trieda13. Do obsluhy udalosti Click tlaèidla zadajte meno premennej, bodku a všimnite si,e VB vám (za pomoci technológie IntelliSense) ponúkol súpravu metód, ktoré môetepoui (obr. 5).Áno, sú to presne tie metódy, ktoré ste zapísali do triedy Napoved<strong>na</strong>Trieda1 pri kon−štrukcii komponentu ActiveX DLL. Ako si môete všimnú, VB pracuje s metódami nášhokomponentu ako s ktorýmiko¾vek inými metódami.4. Zo zoz<strong>na</strong>mu vyberte <strong>na</strong>príklad metódu ZobrazitObsahNapovede. Po zadaní medze−ry VB zobrazí okamitú nápoveï, ktorá vás informuje o tom, e uvedená metóda pracu−je s jedným parametrom, ktorý predstavuje meno súboru nápovede.Na zobrazenie obsahu súboru pokus.hlp zadajte <strong>na</strong>sledujúci kód:<strong>na</strong>p.ZobrazitObsahNapovede "c:\pokus"Aby bolo moné testovací projekt spusti, klepnite v okne Project Explorer <strong>na</strong> polokuProject1 pravým tlaèidlom myši a vyberte monos Set as Start Up. Stlaète kláves F5 aprojekt sa spustí. Pokraèujte klepnutím <strong>na</strong> tlaèidlo a súbor s nápoveïou sa zobrazí <strong>na</strong>obrazovke poèítaèa. Skvelé, však?Samozrejme, e môete experimentova i s ostatnými metódami. Napríklad <strong>na</strong> zobra−zenie témy s kontextovým èíslom 100 môete poui tento kód:<strong>na</strong>p.ZobrazitTemuNapovede "c:\pokus", 100Keï u nebudete nápoveï potrebova, jednoducho zavolajte metódu UkoncitNapoveda zlikvidujte vytvorený objekt príkazom Set <strong>na</strong>p = Nothing.Práve ste mali monos vidie, ako sa vytvárajú a pouívajú komponenty ActiveX DLL. Štan−dardným programátorom by uvedené techniky mohli staèi, no my pôjdeme ešte ïalej.Pokúsime sa prièleni nápoveï i k vytvorenému komponentu a dôsledne ju zabudujeme doprojektu. O tom, e je to <strong>sk</strong>utoène moné, sa presvedèíte <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch.IMPLEMENTÁCIA NÁPOVEDE DO KOMPONENTU ACTIVEX DLL. Pokia¾budeme uvaova o zaradení nápovede do projektu s komponentom, musia by splnenéurèité podmienky. Predovšetkým musí existova samotný nápovedný súbor (pre <strong>na</strong>šepotreby klasický súbor .HLP). Súbor musí obsahova témy a týmto témam musia by pri−radené jednoz<strong>na</strong>èné kontextové èíselné identifikátory. Ak váš súbor s nápoveïou vyho−vuje všetkým uvedeným poiadavkám, môeme prikroèi k práci.1. Spustite VB a otvorte vytvorený projekt s komponentom ActiveX DLL.2. Z ponuky Project vyberte poslednú poloku Napoved1DLL Properties.3. V dialógovom okne špecifikujte nápovedný súbor pre projekt (pole Help FileName) a klepnite <strong>na</strong> OK.4. Teraz zamerajte svoju pozornos <strong>na</strong> okno Project Explorer a poklepte <strong>na</strong> polokuNapoved<strong>na</strong>Trieda1.5. V module triedy vyberte procedúru ZobrazitObsahNapovede. Aktivujte menuTools a vo¾bu Procedure Attributes.Na obrazovke sa objaví okno Procedure Attributes. V sivom poli Project Help File jeu vybratý súbor s nápoveïou, ktorý ste urèili v treom kroku tohto postupu. Do texto−vého po¾a Description <strong>na</strong>píšte struènú charakteristiku metódy a do po¾a Help ContextID zadajte èíselnú hodnotu, ktorá bola prièlenená nápovednej téme v procese mapova−nia. Koneèný výsledok by mal by podobný tomu <strong>na</strong> obr. 6.Po vyko<strong>na</strong>ných zmenách klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Apply, èím sa všetky zmeny uloia. Oknozavrite kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo OK.Pokraèujte tým, e v okne Project Explorer poklepete <strong>na</strong> ikonu formulára testovacie−ho projektu. Stlaète kláves F2 alebo spustite Object Browser z panela tlaèidiel. Vybertenápovednú triedu a metódu ZobrazitObsahNapovede. Všimnite si opis metódy v spodnejèasti ok<strong>na</strong> (obr. 7).Skúste aktivova tlaèidlo Help s vizuálnou podobou ltého otáznika, ktoré sa <strong>na</strong>chá−dza <strong>na</strong> paneli tlaèidiel. Uvidíte, e sa zobrazí okno s urèenou témou nápovede.Rov<strong>na</strong>kým spôsobom je moné pridáva odkazy <strong>na</strong> nápovedné témy i pri ïalších pro−cedúrach. Takto môete zabezpeèi, e uívate¾ bude môc vdy vyvola text nápovedepre konkrétnu metódu. Jediným problémom by azda mohlo by prièlenenie nápovede kpoloke Napoved<strong>na</strong>Trieda1, ktorá sa <strong>na</strong>chádza v sekcii Classes v ¾avej èasti Object Brow−sera. Postup riešenia je pomerne komplikovaný, ale tu je:1. V projekte klepnite <strong>na</strong> poloku Napoved<strong>na</strong>Trieda1 v okne Project Explorera.2. Spustite Object Browser a uistite sa, e v zoz<strong>na</strong>me je vybratá polokaNapoved1DLL.3. Kliknite <strong>na</strong> poloku Napoved<strong>na</strong>Trieda1 pravým tlaèidlom myši a zvo¾te polokuProperties.4. Objaví sa okno Member Options. Do po¾a Description <strong>na</strong>píšte struèný opis triedya do po¾a Help Context ID zadajte kontextové èíslo témy, ktorá sa má zobrazi.Nakoniec aktivujte tlaèidlo OK.Vyko<strong>na</strong>né zmeny môete otestova takto: V okne Project Explorera poklepte <strong>na</strong> for−mulár testovacieho projektu, stlaète kláves F2, oz<strong>na</strong>ète poloku Napoved<strong>na</strong>Trieda1 a klik−nite <strong>na</strong> ikonu s otáznikom.DISTRIBÚCIA A REGISTRÁCIA KOMPONENTU ACTIVEX DLL. Na závernieko¾ko slov o pouití a distribúcii komponentu ActiveX DLL. Ako som u spomenul,Visual Basic komponent pri kompilácii automaticky zaregistruje v operaènom systéme.Podobná je situácia v prípade, keï komponent pridáte k samostatnému projektu a inšta−laèný di<strong>sk</strong> (prípadne di<strong>sk</strong>y) vytvoríte pomocou aplikácie Package&Deployment Wizard. Priinštalácii <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>y poèítaè je komponent ActiveX DLL automaticky zaregistrovaný. Ináje však situácia, keï sa rozhodnete vytvorený komponent len tak prenies (<strong>sk</strong>opírova) <strong>na</strong>iný poèítaè. Komponent by nepracoval správne, pretoe jednoduchým <strong>sk</strong>opírovanímsúboru s kódom komponentu do cie¾ovej zloky klient<strong>sk</strong>eho poèítaèa by ešte nedošlo i kregistrácii komponentu v systéme. V takýchto chví¾ach vám môe pomôc program s náz−vom RegSvr32, ktorý má <strong>na</strong> starosti zaregistrovanie komponentu v systéme, prípadne ajjeho odstránenie zo systému. Uvedený program môete obyèajne nájs v systémovej zlo−ke Windows, prípadne <strong>na</strong> inštalaèných di<strong>sk</strong>och k Visual Basicu. Program treba spúša zpríkazového riadka s platnými parametrami. Ak budete chcie zaregistrova komponent,pouite tento zápis (cestu k programu a komponentu upravte pod¾a potreby):c:\windows\system\regsvr32 c:\Napoved<strong>na</strong>Trieda1.dllNa odstránenie registrácie komponentu potom pouite tento zápis:c:\windows\system\regsvr32 /u c:\Napoved<strong>na</strong>Trieda1.dllDovidenia pri ïalšej èasti seriálu.Ján Hanák160 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 21. èas: Teória formulárovZákladom objektového programovania je programovací nástroj, v <strong>na</strong>šom prípade Delphi.Ten v podstate dokáe <strong>sk</strong>ompilova syntakticky správne <strong>na</strong>písaný zdrojový kód, z ktoréhodostávame výsledný program *.exe. Takýto zjednodušený výklad kompilácie programu jepre tento seriál postaèujúci, z <strong>na</strong>šej témy vyboèujúci, a preto nemá výz<strong>na</strong>m zaobera satým podrobnejšie. Pravdepodobne si mnohí z vás myslia, e o formulároch sa nedá niè<strong>na</strong>písa... Urèite tu odznejú dávno známe postupy, ako formulár pripravi pre tú−ktorúaplikáciu, respektíve <strong>na</strong> ten−ktorý úèel. Predpokladám, e vaše zmýš¾anie o formulárochnie je „inverzné k prirodzenému“. Pokúsim sa vás <strong>na</strong>vies <strong>na</strong> logickú stopu a vyvráti per−manentne opakované tvrdenie, e „formulár je, vdy bol a vdy bude iba formulárom,ktorý nie je sám osebe nièím“.FORMULÁR. Tak ako <strong>na</strong> novostavbe sú zdravé a dobre poloené základy nevyhnutnýmprvkom, aj pri objektovom programovaní musíme dba <strong>na</strong> <strong>na</strong>jelementárnejší prvok prog−ramu, teda formulár. Jeho správ<strong>na</strong> aplikácia, správne <strong>na</strong>stavenie èi jeho <strong>na</strong>èasovanie tak−isto nesú zodpovednos za niektoré – nie fatálne – chyby. Neraz by staèilo „párkrát klik−nú“, samozrejme, <strong>na</strong> to správne miesto, a bolo by po probléme. Zväèša panel Propertiesdáva postaèujúce monosti <strong>na</strong>stavení niektorých z vlastností. Zo <strong>sk</strong>úseností a niektorýchteórií vyplýva všeobecné pravidlo, pod¾a ktorého platí, e <strong>na</strong>stavenie vlastností formulá−ra a komponentov poèas chodu (<strong>na</strong>pr. OnCreate) je výhodnejšie. Výhody mono h¾ada v<strong>na</strong>mi definovaných podmienkach vlastností, dy<strong>na</strong>micky sa prispôsobujúcich. Z teoretic−kého h¾adi<strong>sk</strong>a by sme mali ma podchytené všetko dôleité. Otázkou ostáva, ktoré vlast−nosti sú pre formulár <strong>na</strong>jdôleitejšie.Vlastnos formuláraAutoScrollBorderIconsBorderStyleFormStylePositionWindowStateOpisUmoòuje/zamedzuje rolovanie formuláraMonosti ikon okraja formuláraŠtýl a monosti okrajaŠtýl formuláraPozíciaMonosti ok<strong>na</strong>BorderIcons – zrolovaním ponuky BorderIcons sa dostávame k základnému <strong>na</strong>stave−niu systémovo daných ikon okraja formulára. Na priloenom obrázku vidíme všetky alter−<strong>na</strong>tívy, ktoré nám formulár ponúka (biSystemMenu, biMinimize, biMaximize a biHelp).BorderStyle – v piatej èasti tohto seriálu sme písali obslunú rutinu, ktorou sme zme−nili vlastnosti ok<strong>na</strong>. Konkrétne išlo o monos resize ok<strong>na</strong> bez záhlavia (okraja). Formulárnám ponúka šes základných moností, jeden bez záhlavia, iný s úzkym záhlavím, ba i for−mulár bez monosti úpravy jeho ve¾kosti.FormStyle – za zmienku stojí vlastnos StayOnTop (vdy <strong>na</strong>vrchu). Okrem tejto vlast−nosti si tu nájdeme MDIForm a MDIChild, ktoré sa <strong>na</strong>uèíme pouíva ne<strong>sk</strong>ôr.Position – pozícia ok<strong>na</strong> spusteného programu môe, ale nemusí by parametrom,ktorý sa zí<strong>sk</strong>ava z registrov èi dátových súborov (platí zväèša pre väèšie aplikácie). Para−meter poScreenCenter nám formulár pri spúšaní vycentruje bez oh¾adu <strong>na</strong> pouité roz−líšenie èi predchádzajúce <strong>na</strong>stavenia.WindowState – vysvetlenie jednoduché: operaèný systém Windows, èo svet pamätá,pozná tri základné stavy otvoreného ok<strong>na</strong> – maximalizované, minimalizované a normál−ne. To môeme èaka aj od tejto vlastnosti.Formulár, tak ako ktorýko¾vek iný komponent, má mnostvo udalostí, ktoré staèí lenvhodne aplikova v správnom èase a <strong>na</strong> správnom mieste. Myslím, e <strong>na</strong>jèastejším a <strong>na</strong>j−väèším problémom je správne <strong>na</strong>èasovanie. Ale ak si spomí<strong>na</strong>te, prednedávnom sme ho−vorili o slede udalostí po spustení programu (OnCreate, OnShow, OnPaint, OnActivate,OnResize). Správne pouitie udalostí netreba vidie len v aplikácii a definovaní opatrení,ale hlavne vo vyuití vstupných a výstupných èastí udalostí. Pre názornos uvedieme triudalosti formulára: onKeyPress onKeyUp a onKeyDown, kde parameter Key:word dávapriamu monos zistenia stlaèeného, respektíve práve pusteného klávesu.SPRÁVNE VYVOLANIE FORMULÁRA A VÄZBY MEDZI NIMI. Ak náš prog−ram siaha za hranice malej praktickej aplikácie, urèite vyuíva viacero formulárov. Zasprávne zobrazenie formulára nemono povaova len jeho samotné zobrazenie (<strong>na</strong>pr.:Form2.ShowModal), ale formulár, ktorý sa zobrazí a ukonèí korektným spôsobom. V prí−klade pouijeme dva formuláre: Form1 a Form2. Form1 je zobrazený hneï po <strong>sk</strong>ompilo−vaní programu a Form2 bude zobrazený po stlaèení Button1 (Button1 je komponentomForm1). Prvým krokom je vytvorenie nového projektu a druhého formulára Form2. PreForm2 vytvoríme procedúru zobrazenia (<strong>na</strong>zval som ju ShowFormX):Procedure ShowFormX;BeginWith TForm2.Create(application) dotryshowmodal;fi<strong>na</strong>llyfree;end;End;(Pre dodranie štandardu budeme pouíva termíny Unit1, Unit2.) Do klauzuly Uses(Unit1) dopíšeme Unit2. Zobrazenie je vyvolané stlaèením komponentu Button1, èo za−píšeme:...implementationuses unit2;{$R *.dfm}...procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);beginShowFormX;end;Uvedená monos je jednou zmnohých, ktoré podporujú teóriuformulárov a ich správnu aplikáciu.Nepovaujem takéto zobrazenieformulára za nièím výnimoèné anecítim sa kompetentnou osobou,ktorá by mohla hovori o „maxiko−rektnosti“. Väzby medzi dvoma for−mulármi, respektíve komponentmiReflexný java premennými môeme rozdeli dodvoch základných <strong>sk</strong>upín. Prvou jereflexná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>. Vysvetlenie reflex−nej <strong>sk</strong>upiny je <strong>na</strong>jlepšie demonštro−va <strong>na</strong> globálne definovanej pre−mennej, <strong>na</strong>príklad x:integer;. Opäpouijeme konštrukèný model s dvo−ma formulármi, respektíve unitmi,ktoré sú vzájomne prepojené zapí−saním do klauzuly uses oboch unitov.Autonómny javPremennú i sme zapísali ako glo−bálnu premennú pre unit1. Ak v Unit2chceme <strong>na</strong>plni premennú i, program vyuije Unit1 a premennú <strong>na</strong>plní, respektíve <strong>sk</strong>on−troluje jej obsah. Samozrejme, len za podmienky, e neexistuje lokál<strong>na</strong> premenná i, ktoráje v hierarchii definícií premenných prednostnejšia. Tento jav èasto zmätie programátora,ktorý nedefinuje lokálnu premennú danej funkcie, respektíve procedúry, èím sa vyuívapremenná predurèená <strong>na</strong> iný úèel. Za druhú <strong>sk</strong>upinu povaujeme autonómny jav, ktorýkompenzuje predchádzajúci reflexívny jav.Ak definujeme vo vzájomne prepojených unitoch dve rov<strong>na</strong>ké premenné, nedoèkámesa iadneho chybového hlásenia typu [Indentifier Redeclared 'x'], ale dvoch nezávisle pra−cujúcich premenných. Porov<strong>na</strong>nie takýchto dvoch premenných s rov<strong>na</strong>kým pomenovanímu<strong>sk</strong>utoèòujeme priamym volaním premennej (v <strong>na</strong>šom prípade x).Napr.:...If Unit2.x = x then ......Uvedené volanie je myslené pre Unit1. V prípade reflexného javu môeme hovori ojave „<strong>na</strong>dglobálnej“ premennej.FSMDIFORM & FSMDICHILD. Predstavme si paralelne pracujúce formuláre, takako ich vidíme v <strong>na</strong>jznámejších editoroch (<strong>na</strong>pr. Microsoft Word) a <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom obrázku. Tienám dávajú monos pracova s viacerými súbormi <strong>na</strong>raz, rýchlo medzi nimi prepí<strong>na</strong> apodobne. Opä za to vïaèíme formuláru a jeho u spomí<strong>na</strong>ným vlastnostiam fsMDIForma fsMDIChild. Na demonštráciu opä pouijeme dva formuláre s rôznym <strong>na</strong>stavením.Form1 bude predstavova MDIForm a Form2 bude MDIChild. Takéto <strong>na</strong>stavenie nájdemev paneli Properties (vlastnosti) formulára (FormStyle). Ak chceme dy<strong>na</strong>micky vytvára novéformuláre MDIChild, je nevyhnutný <strong>na</strong>sledujúci zápis.12/2002 PC REVUE 161


P R O G R A M U J E M EUses Unit2;...TForm2.Create(self);...Takisto je nutné definova udalos Form2 èie MDIChild onClose, prièom ak chcemezatvori okno, parameter action <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> hodnotu caFree. Celá procedúra onClosebude vyzera takto:procedure TForm2.FormClose(Sender: TObject; var Action: TCloseAction);beginAction:=caFree;end;Vedzte, e prvé okno MDIChild sa vám otvorí automaticky. Zápis vytvorenia(TForm2.Create(self);) vám pod udalosou onCreate pri kompilácii vypíše chybové hláse−nie "cannot create form. No MDIFromsare currently active". Písa o prispôso−bení si programu <strong>na</strong> ten−ktorý špeci−fický úèel je irelevantné.DÁTOVÉ MODULY?! Mnohí zradov „programátorov“ ani nevedia,<strong>na</strong> èo taký dátový modul slúi.Praktickos jeho vyuitia je badate¾ná<strong>na</strong>jmä pri tvorbe väèších projektov,preto si <strong>na</strong>šiel ob¾ubu v radochpokroèilých programátorov. Za nepí−sané pravidlo povaujem logickéusporiadanie komponentov <strong>na</strong> formulári, kde neraz umiestòujeme aj nevizuálne kompo−nenty, respektíve pouité sluby. Tie pri ich väèšom poète v akomko¾vek nemalom pro−jekte kazia imid programátora aj programu. Pouitím dátového modulu (File\New\Data Module) si spomí<strong>na</strong>né komponenty uloíme <strong>na</strong>ò, prièom väzby a udalosti kom−ponentov sa tým osamostatnia a uloia spolu s dátovým modulom. Vyvolanie a defi−novanie udalostí robíme v rámci dátového modulu. Slubu komponentu vo forme funk−cie, procedúry èi vlastnosti pri ostatnom programovaní vyvoláme tak, ako keby smepracovali medzi dvoma formulármi. Týchto pár riadkov by malo oslovi hlavne niekto−rých zaèí<strong>na</strong>júcich programátorov, ktorí doposia¾ takéto monosti programovania doko−<strong>na</strong>le neprebádali.ZÁVER. Na záver si dovolím jednu múdros (alebo hlúpos?!): „Ak ladenie programu je ak−tom odstraòovania chýb, potom programovanie musí by aktom ich vytvárania.“ (Anonym)Nabudúce u budeme o rok starší! Rád by som vám aspoò touto cestou všetkým za−elal pekne preité sviatky a šastný nový rok 2003. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie.Jozef KOZÁK ml.Auto tools / 11. èas<strong>Vitajte</strong> pri ïalšom pokraèovaní seriálu Autotools. Tentoraz sa znovu pristavíme pri tvorbekniníc, konkrétne si vysvetlíme, ako funguje èíslovanie verzií v prostredí programu libtool.Program libtool môeme spusti s viacerými parametrami (pozri libtool −−help, info lib−tool). Pravdepodobne však tento program nebudeme spúša „ruène“, ale necháme to <strong>na</strong>make. Ako však potom môeme spusti libtool s rôznymi parametrami? Riešenie je celkomjednoduché. V súbore Makefile.am v podadresári so zdrojovými súbormi <strong>na</strong>šej kninicepribudne riadok podobný tomuto:kniznica_la_LDFLAGS = −−parameter1 −−parameter2 ...Takýto riadok, samozrejme, môeme v prípade potreby prida pre kadú jednu kni−nicu. Spomí<strong>na</strong>te si <strong>na</strong> náš program (resp. kninicu) z predošlého pokraèovania nášhoseriálu? Bol to Hello, world! 2.0 – kninica, ktorá obsahovala funkciu hello(char* <strong>na</strong>me).Táto funkcia pri svojom zavolaní pozdravila <strong>na</strong>me. Viac ste sa mohli dozvedie v predchá−dzajúcom pokraèovaní. Tentoraz budeme <strong>na</strong>šu kninicu ïalej zve¾aïova a ukazova si <strong>na</strong>nej ïalšie uitoèné vlastnosti autotools a špeciálne programu libtool.Správanie sa programu libtool môeme ovplyvòova spomí<strong>na</strong>nými parametrami. Zopárzákladných si môete zobrazi štandardnou cestou:libtool −−helpVšimnite si parameter −−mode. Týmto parametrom prikazujete libtoolu, v ktorom módemá pracova. V jednotlivých módoch program kompiluje, inštaluje, odinštaluje, linkuje aspúša programy (kninice). Kadý z týchto módov má svoje vlastné parametre, ktoré simôete necha zobrazi zadanímlibtool −−help −−mode=...Nás teraz bude zaujíma linkovací mód, konkrétne parameter −−version−info. Tento aostatné parametre (niektoré z nich si takisto vysvetlíme) môete uloi do spomí<strong>na</strong>nejpremennej ..._la_LDFLAGS.−releaseParametrom −release N urèujeme poradové èíslo (release) vašej kninice. Tento para−meter sa odrazí aj v názve výstupného súboru (samotnej kninice). V <strong>na</strong>šom prípade bynám vznikol <strong>na</strong>príklad súbor libhello−N.so.0.0.0 (N je, samozrejme, kladné celé èíslo).Nevýhoda takéhoto oz<strong>na</strong>èovania verzií je dos závaná – pouívanie tohto parametra spô−sobí binárnu nekompatibilitu jednotlivých verzií kniníc. Napríklad: v <strong>na</strong>šej kninici sme<strong>na</strong>šli vo funkcii hello() chybu, teda sa chybne správa aj náš program hello. Normálne bynám staèilo prekompilova kninicu a náš program by sa u správal (bez akejko¾vek zmenyv òom) správne. Pri pouití parametra −release to však nestaèí. Pre porušenú kompatibili−tu <strong>na</strong> binárnej úrovni musíme prekompilova (resp. znovu zlinkova s novou kninicou)všetky programy, ktoré pouívali <strong>na</strong>šu pôvodnú (neopravenú) kninicu. Ako vidíte, tentospôsob nie je celkom ideálny, èo<strong>sk</strong>oro si ukáeme iný spôsob oz<strong>na</strong>èovania verzií.−version−infoTýmto parametrom <strong>na</strong>stavujeme verziu <strong>na</strong>šej kninice. Je ve¾mi dôleité uvedomi si,e toto oz<strong>na</strong>èenie nemá niè spoloèné s verziou nášho balíèka! Je to informácia, ktorú po−uíva libtool <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie kompatibility jednotlivých verzií kniníc. Pouíva sa takto:−version−info current:revision:ageVýz<strong>na</strong>m parametrov current, revision a age si hneï vysvetlíme. Všetky tri sú celé èíslaa z nich sa vypoèítajú všetky tri èísla v názve súboru kninice (libhello.so.X.Y.Z). Teda anitieto tri èísla (X, Y a Z) nemajú niè spoloèné s „oficiálnym“ èíslom verzie (v <strong>na</strong>šom prípa−de hello, world 2.0). Keby sme sa trošku pohrali s jednotlivými èíslami (teraz mám <strong>na</strong> myslicurrent, revision a age), prišli by sme <strong>na</strong> to, e s trochou šikovnosti by sme dokázali nájstaké tri èísla current, release, age, z ktorých by libtool vypoèítal X, Y, Z rov<strong>na</strong>ké ako <strong>sk</strong>u−toèné èíslo nášho programu (2.0.0 – keby sme pouívali tri èíslice, a nie dve, ako to bolodoteraz). To by však celá filozofia èíslovania verzií, ktorú pouíva libtool, stratila zmysel –nikdy sa o to nes<strong>na</strong>me! Pri<strong>na</strong>jlepšom porušíme binárnu kompatibilitu aj pri <strong>na</strong>jmenšíchzmenách kninice – a to by sme asi nechceli, však? Tak si teda vysvetlíme výz<strong>na</strong>m spomí−<strong>na</strong>ných troch èísel current, release a age a ukáeme si, ako ich správne <strong>na</strong>stavova a meni,predtým si však ešte povieme nieèo o interface.Interface – v „kniniènom“ prostredí sa chápe ako súhrn globálnych premenných(názvy a ich typy), globálnych funkcií (poèet a typ argumentov, návratové typy, názovfunkcie), štandardný vstup, výstup, chybový výstup, formát súborov, sockety, rúry a pod.Statické funkcie sa nerátajú, pretoe pouívate¾ ich nemôe priamo pouíva.Teraz sa u môeme koneène pusti do vysvetlenia jednotlivých èastí èísla oz<strong>na</strong>èujúce−ho verziu kninice.current – poradové èíslo interface. Ak sa zmení interface, toto èíslo musíme inkremen−tova. Zaèí<strong>na</strong>me èíslova – ako i<strong>na</strong>k – od nuly. Toto platí aj pre ïalšie dve èísla.revision – poradie implementácie <strong>na</strong>jnovšieho interface. Napríklad revision 0 z<strong>na</strong>mená,e ide o prvú implementáciu tohto interface. Ak sa v ïalšej verzii <strong>na</strong>šej kninice nezmeníinterface (stále ponúkame rov<strong>na</strong>ké rozhranie, tie iste funkcie...), ale zmeníme jeho imple−mentáciu (<strong>na</strong>príklad v nejakej funkcii nájdeme chybu a nám staèí opravi iba jej „vnútor−nosti“, a nie spôsob jej volania, jej návratovú hodnotu a pod.), inkrementujeme revision,ale current necháme nezmenené. Ak máme <strong>na</strong>inštalovaných viac verzií tej istej kninice acurrent je rov<strong>na</strong>ké, pri <strong>na</strong>tiahnutí kninice do pamäte sa vyberie tá s <strong>na</strong>jvyšším èíslom revi−sion.162 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M Eage – poèet udávajúci, ko¾ko predchádzajúcich verzií interface je kompatibilných s tým<strong>na</strong>jnovším. Toto èíslo nesmie by väèšie ako current. Keby bol current <strong>na</strong>príklad 5 a age 2,potom by sme s touto kninicou mohli spusti aj programy, ktoré boli linkované s inter−face 3, 4 aj 5.Tieto tri èísla musíme meni v podstate pri kadom release kninice a treba to robiopatrne a dôsledne. Staèí, ak si dobre uvedomíme, èo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú jednotlivé èísla, a ak sabudeme riadi <strong>na</strong>sledujúcimi pravidlami: Vdy, keï zmeníme zdrojové kódy kninice, inkrementujeme revision. Teda ideo novú revíziu aktuálneho interface (došlo iba k interným zmenám). Ak zmeníme interface (<strong>na</strong>príklad pridáme argument do <strong>na</strong>šej funkcie hello()),inkrementujeme current a revision <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> nulu. Ide o prvú revíziu novéhointerface. Ak je nový interface rozšírením predchádzajúceho, ale všetky funkciez predchádzajúceho interface ostali nezmenené (èo sa týka interface, nieimplementácie), inkrementujeme aj age. Nový interface je spätne kompatibilný s týmpredchádzajúcim. Ak v novom interface odstránime funkciu, ktorá sa <strong>na</strong>chádzala v predchádzajúcominterface, porušíme tým spätnú kompatibilitu a age musíme vynulova. Teda mámenový, ale spätne nekompatibilný interface.Prvý release vôbec má oz<strong>na</strong>èenie 0:0:0. Tu je súbor hello.h:#include 3void hello(char* <strong>na</strong>me);A tu je hello.c:#include void hello(char* <strong>na</strong>me){printf("hello, %s", <strong>na</strong>me);}Funkcia síce robí to, èo má, ale v záujme estetickosti výpisu <strong>na</strong> koniec vypisovanéhoreazca pridáme z<strong>na</strong>k prechodu <strong>na</strong> nový riadok \n. Bohuia¾, absenciu tohto z<strong>na</strong>ku sme sivšimli a po prvom release. Jeho pridanie je z nášho poh¾adu dos dôleitá udalos <strong>na</strong> to,aby sme spravili nový release ☺. Inkrementujeme teda revision a dostaneme oz<strong>na</strong>èenieverzie: 0:1:0. Medzitým, samozrejme, zmeníme aj súbor configure.in, ktorý vyzerá takto:dnl Process this file with autoconf to produce a configure script.AC_INIT(src/Makefile.am)AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 2.0)AC_PREFIX_DEFAULT(/usr/local)AM_CONFIG_HEADER(config.h)AC_PROG_INSTALLAC_PROG_LN_SAM_PROG_LIBTOOLAC_OUTPUT(Makefile src/Makefile test/Makefile doc/Makefile)Zme<strong>na</strong> sa týka druhého riadka, ktorý definuje názov balíka a jeho verziu. To, ako bude−me meni tento riadok, je iba <strong>na</strong> nás. Záleí to <strong>na</strong> mnohých veciach; okrem iných aj <strong>na</strong>tom, èi sme sa rozhodli pouíva dve, tri alebo štyri èísla. Ako sme si u povedali, nemáto <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie verzií, ktoré pouíva libtool, nijaký vplyv.Ne<strong>sk</strong>ôr sme sa rozhodli znovu zlepši <strong>na</strong>šu kninicu a znovu to bola iba interná zme<strong>na</strong>(Èo sa dá <strong>na</strong> takej funkcii meni? U ma niè ne<strong>na</strong>padá ☺), a tak sme sa dopracovali k ver−zii 0:2:0. Potom sme pridali funkciu hi(), take tu je hello.h:#include void hello(char*);void hi(char*);Nasleduje hello.c:#include void hello(char* <strong>na</strong>me){printf("Hello, %s!\n", <strong>na</strong>me);}void hi(char* <strong>na</strong>me){printf("Hi, %s!\n", <strong>na</strong>me);}Pridanie novej funkcie však nijako neovplyvnilo funkènos funkcie hello() – nový inter−face je spätne kompatibilný s tým predchádzajúcim. Preto vynulujeme revision (mámenový interface) a inkrementujeme current a age (pre neporušenú kompatibilitu). Takedostávame verziu 1:0:1. Ne<strong>sk</strong>ôr sme sa však rozhodli prida prvej funkcii parameter type,od ktorého závisí, ako bude vyzera výsledný pozdrav. Take <strong>na</strong>jprv hello.h:#include void hello(char*, int);void hi(char*);A teraz hello.c:#includevoid hello(char* <strong>na</strong>me, int type){if (type == 1)printf("hello, %s\n", <strong>na</strong>me);else if (type == 2)printf("hello, %s!\n", <strong>na</strong>me);else if (type == 3)printf("Hello, %s\n", <strong>na</strong>me);elseprintf("Hello, %s!\n", <strong>na</strong>me);}void hi(char* <strong>na</strong>me){printf("Hi, %s!\n", <strong>na</strong>me);}Sami vidíte, e funkciu hello() musíme vola trošku ináè, a preto sme dostali nekom−patibilnú verziu. Vynulujeme teda age a revision a inkrementujeme current – dostali smesa k verzii 2:0:0, ktorú, bohuia¾, u nemôeme poui pre programy, ktoré pouívalipredchádzajúce verzie <strong>na</strong>šej kninice. Ukáme si ešte výsledný Makefile.am:## Process this file with automake to produce Makefile.inlib_LTLIBRARIES = libhello.lalibhello_la_SOURCES = hello.clibhello_la_LDFLAGS = −version−info 2:0:0include_HEADERS = hello.hDISTCLEANFILES = ./.deps/* ./.deps/.PPri zmene interface neh¾adíme iba <strong>na</strong> to, èi sme zmenili API (teda tých pár funkcií, ktorémôe pouíva nejaký program vyuívajúci <strong>na</strong>šu kninicu). Musíme si <strong>sk</strong>ontrolova aj to,èi sme nezmenili nejaký formát súboru, sieový protokol, a všetko, s èím <strong>na</strong>ša kninicapracuje (samozrejme, teraz nemám <strong>na</strong> mysli kninicu hello ☺).Na záver tejto témy si ešte uvedieme príklad súèasného pouitia parametrov −version−info a −release. Predstavte si, e vaša kninica sa utešene rozrastá a dostala sa do štádia,keï by ju bolo dobré rozdeli <strong>na</strong> stabilnú a nestabilnú verziu. Vy však nechcete, aby sipouívatelia museli svoje programy prelinkova s vašou kninicou vdy, keï vydáte novýrelease. V tomto prípade pouijeme −release <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie verzie priamo v názve súborukninice. Pre prvý release stabilnej vývojovej vetvy pouijeme −release 1.0, pre nestabilnúvetvu to bude −release 1.1. Takto si zároveò zabezpeèíte binárnu nekompatibilitu medzitýmito vetvami a pouívatelia si nebudú môc vy<strong>sk</strong>úša kombinova <strong>na</strong>príklad programzaloený <strong>na</strong> stabilnej verzii kninice s nestabilnou kninicou a <strong>na</strong>opak a nespôsobia simoný pád programu.CFLAGS. Na zaèiatku tejto èasti sme spomí<strong>na</strong>li parametre programu libtool, ktoré sapouijú v móde linkovania. Takisto sme spomenuli, e existuje viacero iných módov. Násteraz bude zaujíma kompilovací mód. Všetko, èo priradíme premennej ..._la_LDFLAGS, sapouije ako parameter pri linkovaní. Predstavte si však, e by ste chceli odovzda nejaképarametre kompilátoru, a nie linkeru. Na to pouijeme premennú CFLAGS, tentoraz tobude bez akéhoko¾vek prefixu, pretoe táto premenná je spoloèná pre všetky súbory aprogramy, ktoré má daný súbor Makefile.am.Všetky parametre, ktoré môeme v kompilovacom móde programu libtool poui, sizobrazíme spustením libtool −−help −−mode=compile. Nie je ich a tak ve¾a (dva), zaujímavýje dokonca iba jeden z nich: −static. Tento parameter „presvedèí“ libtool, aby vytvoril ibastatickú kninicu – štandardne sa toti vytvára statická aj dy<strong>na</strong>mická kninica. O rozdie−loch medzi nimi sme si u èo−to povedali minule. Teraz si dáme dokopy to, èo sme sadozvedeli v predchádzajúcom aj tomto odseku, a vytvoríme nový súbor Makefile.am, ktorýnám vytvorí iba statickú kninicu, ktorú <strong>na</strong>vyše optimalizuje prepí<strong>na</strong>èom prekladaèa −O3.## Process this file with automake to produce Makefile.inlib_LTLIBRARIES = libhello.lalibhello_la_SOURCES = hello.clibhello_la_LDFLAGS = −version−info 2:0:0CFLAGS = −O3 −staticinclude_HEADERS = hello.hDISTCLEANFILES = ./.deps/* ./.deps/.PA týmto by sme <strong>sk</strong>onèili ïalšie pokraèovanie nášho seriálu o programoch z rodinky Auto−tools. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie!Oto Komiòák12/2002 PC REVUE 163


P R O G R A M U J E M EMalé ve¾ké databázy III.7. (závereèná) èasV tejto èasti seriálu sa pozrieme <strong>na</strong> databázu MySQL zo systémového h¾adi<strong>sk</strong>a. Poviemesi nieèo o tom, èo by mala silná databáza ma a èo MySQL má èi nemá, ako to rieši a akovyladi server <strong>na</strong> plný výkon.Výkonný produkt – áno èi nie?V dnešnej dobe relatívne neobmedzených informácií sa vynára potreba èo <strong>na</strong>jvýkonnej−šieho databázového produktu. Výkonnos kadého produktu je daná dvoma aspektmi:a) robustnosou databázového systémub) optimalizáciou behu systémuROBUSTNOS SYSTÉMU. Pod týmto pojmom si môeme predstavi poèet a efek−tivitu funkcií systému. Systému, ktorý obsahuje viac (<strong>na</strong>ozaj) potrebných funkcií, hovorí−me, e je robustnejší.Medzi <strong>na</strong>jdôleitejšie funkcie systému zaraïujeme: transakcie – transactions uloené procedúry – stored procedures kurzory – cursors spúšaèe – triggers obmedzujúce pravidlá – constrainsRobustnos je však <strong>na</strong> úkor rýchlosti systému. Spravidla systém, ktorý obsahuje viacfunkcií, a je teda robustnejší, býva aj pomalší.Naopak, systém, ktorý neobsahuje niektoré funkcie, býva ve¾mi rýchly. Nesmieme si všakzamieòa pojem rýchly s pojmom výkonný! Výkonnos je akýsi kompromis medzi robust−nosou a rýchlosou systému.Pozrime sa informatívne <strong>na</strong> jednotlivé funkcie a porov<strong>na</strong>jme ich s monosami MySQL.TRANSAKCIE. Transakcia je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> spracúvaných èinností, ktoré sú kompletne celédokonèené, alebo keï nie sú dokonèené, sú databázy a systém spracúvania ponechané v rov−<strong>na</strong>kom stave ako pred zaèatím transakcie. Transakcie sa povaujú za atomické operácie.Pre názornos si uveïme príklad:Majme databázu FINANCIE a v nej tabu¾ku VYPLATY s dvoma ståpcami ZAMESTNANECa PLAT. Teraz nezáleí <strong>na</strong> type jednotlivých ståpcov.Predstavme si, e zrazu <strong>na</strong>stane fantastický deò, keï sa vedenie podniku rozhodne, esa všetkým zamest<strong>na</strong>ncom zvyšujú platy o 30 %. My ako programátori èi obsluha systé−mu musíme zabezpeèi túto úlohu. Zadáme príkaz, aby sa prepoèítali všetky platy. Úlohabeí, keï tu zrazu <strong>na</strong>stane neoèakávaný výpadok servera! Po obnove servera dostávamenepravdivé informácie. Èas platov je zvýšená, zvyšok ešte nie. Ale ktoré sú to?Práve transakcie zabezpeèia, e dáta, <strong>na</strong>d ktorými úloha nie je z rôznych dôvodov úpl−ne dokonèená, sa vrátia do pôvodného stavu.Preto <strong>na</strong>šu úlohu budeme rieši pomocou transakcie. V prípade podobného výpadku ser−vera sa dáta vrátia do stavu pred spustením úlohy (teda nezmení sa ani jeden plat, pokia¾nie sú zmenené všetky). V prípade, e ne<strong>na</strong>stanú iadne komplikácie, úloha sa správa akobená èinnos servera.Transakèná èinnos je vnútorná èinnos databázového stroja, preto sa o òu ve¾mi ne−musíme stara. Staèí, ak príkazy <strong>na</strong>šej úlohy uzavrieme medzi transakèné príkazy BEGINTRANS, COMMIT alebo ROLLBACK TRANS.MySQL u v posledných verziách podporuje transakcie, ale iba <strong>na</strong> tabu¾kách typuInnoDB. V bene pouívanom type MyISAM transakcie nefungujú. Treba priz<strong>na</strong>, e sú ibav zaèiatkoch a ich kvalita sa bude zlepšova.Musíme si uvedomi, e práve transakcie <strong>na</strong>jviac zdrujú èinnos databázového stroja,teda ho podstatne spoma¾ujú.ULOENÉ PROCEDÚRY. Uloená procedúra je postupnos preloených (<strong>sk</strong>ompilo−vaných) príkazov SQL (presnejšie jazyka Transact SQL), uloených v databáze priamo <strong>na</strong>databázovom serveri.Uloené procedúry ponúkajú mnoho výhod. Jednou z nich je monos odovzdávania para−metrov. Zároveò zvyšujú bezpeènos databázy – pouívate¾, ktorý nemá explicitné práva po−uíva urèitú tabu¾ku, môe s touto tabu¾kou pracova práve pomocou uloených procedúr.Jedným z hlavných prínosov uloených procedúr je, e sú vykonávané ove¾a rýchlejšie akobené príkazy.Pouívanie uloených procedúr nemá v podstate nijaké nevýhody (okrem tej, e takéto pro−cedúry musia by pripravené dopredu a vopred uloené <strong>na</strong> serveri).MySQL zatia¾ nemá monos uloených procedúr, dá sa však oèakáva, e sa v <strong>na</strong>jblišíchverziách objavia (presnejšie by mali by vo verzii 4.1).MySQL server zatia¾ rieši tento nedostatok metódou tzv. pouívate¾<strong>sk</strong>y definovaných funk−cií – user defined function – UDF. Sú to funkcie, ktoré musia by <strong>na</strong>písané v jazyku C aleboC++.KURZORY. Kurzory umoòujú pracova s jednotlivými riadkami výslednej súpravy. Ichpouitie sa ve¾mi podobá prechádzaniu výslednej súpravy pomocou objektov rozhraniaAPI. Kurzor umoòuje programátorovi alebo správcovi databázy vykonáva <strong>na</strong> strane ser−vera pomerne zloité operácie. Je to celkom praktická funkcia, ale práca s kurzormi vya−duje hlbšie z<strong>na</strong>losti.Nevýhodou kurzorov je ich slabý výkon, <strong>na</strong>vyše sú z<strong>na</strong>ène pomalé. MySQL neobsahu−je kurzory – a to je len dobre.SPÚŠAÈE. Spúšaè – trigger – je v podstate uloená procedúra, ktorá sa spustí auto−maticky ako reakcia <strong>na</strong> urèitú akciu a ktorá slúi <strong>na</strong> zachovanie integrity databázy. Akcie,ktoré môu spusti spúšaè, sú príkazy UPDATE, DELETE a INSERT.Majme tabu¾ky KNIHY a ARCHIV_KNIH. Predpokladajme, e chceme, aby sa kadýzáz<strong>na</strong>m odstránený z tabu¾ky KNIHY uloil do tabu¾ky ARCHIV_KNIH.Namiesto toho, aby sme pridávali zloitý kód do aplikácie, ktorá záz<strong>na</strong>m odstráni apresunie do druhej tabu¾ky, alebo aby sme volali uloenú procedúru ruène, môemepoui spúšaè. Ten sa automaticky spustí pri kadom odstránení záz<strong>na</strong>mu z tabu¾ky KNI−HY a jeho úlohou je odstraòovaný záz<strong>na</strong>m uloi do tabu¾ky ARCHIV_KNIH.Spúšaèe majú celý rad výhod. U¾ahèujú zachovávanie referenènej integrity a vyuívajúsa <strong>na</strong> zaistenie platnosti relácií medzi záz<strong>na</strong>mami zviazaných tabuliek. Práve preto, e súspúšané automaticky ako dôsledok inej akcie, môu slúi ako nástroj automatickejúdrby databázy.Ïalšou zaujímavou vlastnosou spúšaèov je ka<strong>sk</strong>ádový efekt. K tomu dochádza, keïspúšaè spustený ako dôsledok urèitej udalosti v jednej tabu¾ke vyvolá spustenie inéhospúšaèa, ktorý zase reaguje <strong>na</strong> príslušnú udalos vo svojej tabu¾ke. To môe by <strong>na</strong> jed−nej strane ve¾mi uitoèné, ale <strong>na</strong> druhej strane aj ve¾mi nebezpeèné.Majme tabu¾ky OBCHODY, kde vedieme obchodnú èinnos, OBJEDNÁVKY, kde evidu−jeme objednávky jednotlivých zákazníkov, a OPERACIE, kde sú evidované všetky obchod−né operácie v súvislosti s objednávkami. Predpokladajme, e chceme odstráni všetkyzáz<strong>na</strong>my v tabu¾ke OBCHODY, ktoré sa viau ku konkrétnemu zákazníkovi. Namiesto to−ho, aby sme tvorili špeciálny program v <strong>na</strong>šej aplikácii, ktorý by po danom zákazníkovi„upratal“, pouijeme spúšaè. Vytvoríme taký spúšaè, ktorý odstráni všetky záz<strong>na</strong>my vtabu¾ke OBJEDNAVKY viazané <strong>na</strong> odstraòovaného zákazníka. A k tabu¾ke OBJEDNAVKYmôeme pripoji ïalší spúšaè, ktorý odstráni všetky obchodné operácie spojené s od−straòovanými záz<strong>na</strong>mami o objednávkach v tabu¾ke OPERACIE.Uvedomme si, e spúšaèe sú uloené <strong>na</strong> strane servera, ich kód je v pamäti systémua spúšajú sa automaticky!Preto ich vôbec nemusíme vola v zdrojovom kóde <strong>na</strong>šej aplikácie!Nevýhodou spúšaèov je fakt, e spoma¾ujú a zaaujú systém. Pri kadej operácii <strong>na</strong>ddanou tabu¾kou sa musí databázový stroj presvedèi, èi sa <strong>na</strong> danú akciu neviae niekto−rý spúšaè. Ak áno, musí ho spusti a vyko<strong>na</strong>. Táto èinnos blokuje èas procesora a týmèas celého systému.MySQL nemá monos poui spúšaèe. Môeme to však obís dobrým návrhom data−bázy a následných aplikácií. Najlepšie je zaisova integritu databázy priamo v kóde apli−kácií. Upratujme po sebe v dátach a nebudeme potrebova spúšaèe!(No musím priz<strong>na</strong>, e by som takúto funkciu v MySQL privítal. V prípade, e by som junechcel pouíva, dal by som to serveru pri spustení <strong>na</strong>javo nejakým prepí<strong>na</strong>èom, aby saz<strong>na</strong>ène zrýchlil. A keï by som ich v inej aplikácii potreboval, tak by som ich zase „zapol“).Pod¾a vyjadrenia autorov MySQL triggermi sa budú zaobera od verzie 4.1 vyššie.OBMEDZUJÚCE PRAVIDLÁ. Obmedzujúce pravidlo (constraint) je spôsob, ako vy−núti dodriavanie pravidiel zaistenia platnosti relácií medzi záz<strong>na</strong>mami zviazaných tabu−liek. Existuje nieko¾ko typov obmedzujúcich pravidiel, ale všetky majú spoloèný cie¾ − zais−tenie referenènej integrity.Predstavme si pole tabu¾ky alfanumerického typu, ktoré by malo obsahova iba pís−mená. Môeme <strong>na</strong>stavi obmedzujúce pravidlo, ktoré pouívate¾ovi zabráni vloi akéko¾−vek èíslo! A tento kód nemusíme implementova <strong>na</strong> strane aplikácie, ale priamo <strong>na</strong> serveri.Obmedzujúce pravidlá však ve¾mi zaaujú systém, a preto sa v MySQL ne<strong>na</strong>chádzajú.Zaistenie integrity dát je teda úplne v rukách programátorov a správcov databázy.OPTIMALIZÁCIA BEHU SYSTÉMU. Ve¾mi èasto (teda <strong>sk</strong>oro vdy!) sa stáva,e po urèitej dobe funkènosti nášho dobrého projektu opadne poèiatoèné <strong>na</strong>dšenie aprogramátori a pouívatelia sa zaènú saova <strong>na</strong> pomalos celého systému. Preto budepotrebné pristúpi k optimalizácii systému, èím dosiahneme urèité zrýchlenie.Faktorov spoma¾ujúcich samotnú rýchlos systému je nieko¾ko a spravidla vdy sa vzmysle Murphyho zákonov spájajú do tej <strong>na</strong>jhoršej kombinácie.Èinnosti eliminujúce tieto faktory si môeme rozdeli do týchto <strong>sk</strong>upín: dolaïovanie výkonu databázy zostavovanie lepších dopytov SQL uvo¾òovanie nevyuitého priestoru úprava a kompilácia zdrojových kódov serveraDOLAÏOVANIE VÝKONU DATABÁZY. Jedným z prvých faktorov, <strong>na</strong> ktorý by smesa mali zamera, je samotný systém. Na akom type poèítaèa je spustený náš databázovýserver? Ko¾ko pamäte má k dispozícii? Aký rýchly je procesor? A di<strong>sk</strong>?Samozrejme, e <strong>na</strong>jlepšie by bolo, keby bol databázový server spustený <strong>na</strong> samostat−nom stroji <strong>na</strong>jmodernejšej konštrukcie s èo <strong>na</strong>jlepšími parametrami. Ale sami vieme, e tonie je vdy moné, a preto treba pristúpi k rozumným kompromisom.Našastie MySQL (<strong>na</strong> rozdiel od iných databázových strojov) nemá ve¾mi vysoké náro−ky <strong>na</strong> hardvér. Asi <strong>na</strong>jviac ho bude „tlaèi“ ve¾kos operaènej pamäte. To preto, leboMySQL je viacvláknový systém. Pri <strong>na</strong>dviazaní spojenia s klientom je vytvorené nové vlák−no – podproces, ktorého úlohou je plni poiadavky klienta. Kadé vlákno poaduje urèi−tú èas operaènej pamäte. Take èím viac pamäte, tým lepšie! Systém s väèšou operaè−nou pamäou býva výkonnejší.Ak teda musíte voli medzi rýchlejším procesorom alebo väèšou pamäou, siahnite popamäti!164 PC REVUE 12/2002


P R O G R A M U J E M EÏalšia oblas, ktorá ovplyvòuje výkon databázového servera, je pevný di<strong>sk</strong>. Rýchlejšídi<strong>sk</strong> zaruèuje rýchlejšie výsledky. Optimálne by bolo uloi tabu¾ky <strong>na</strong> samostatný di<strong>sk</strong>.Asi <strong>na</strong>jpodstatnejším faktorom v tejto téme je pouitý operaèný systém. DatabázaMySQL je vypracovaná a priori pre systém Linux, a tak <strong>na</strong> tomto systéme dosahuje pod−statne lepšie výsledky, ako keby sme ju pouívali v systéme MS Windows. Vyplýva to zkoncepcie pride¾ovania pamäte jednotlivým procesom operaèným systémom.SYSTÉMOVÉ PREMENNÉ. Ak máme <strong>na</strong>jlepší hardvér alebo u lepší nezí<strong>sk</strong>ame, maliby sme sa trochu pohra s databázovým systémom. Výkon systému riadi mnoho systé−mových premenných.Ak zadáme príkaz:mysqladmin −p variablespo zadaní rootov<strong>sk</strong>ého hesla zí<strong>sk</strong>ame výpis systémových premenných, ktoré sú pred<strong>na</strong>−stavené pri behu démo<strong>na</strong> (sluby) mysqld.Jednotlivé premenné môeme zmeni a tým z<strong>na</strong>ène vyladi beh servera.Takisto zadaním parametrov pri spustení mysqld dosiahneme zlepšený beh systému.ZOSTAVOVANIE LEPŠÍCH DOPYTOV SQL. Ïalším bo¾avým miestom pomalos−ti systému sú príkazy SQL, ktoré pristupujú k dátam. Preto pri návrhu databázy budemedodriava tieto <strong>na</strong>jzákladnejšie pokyny: Pouívajme èo <strong>na</strong>jmenšie dátové typy. Èím menší dátový typ, tým menej miestapotrebuje <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ale aj v pamäti. Ståpce by nemali obsahova prázdne hodnoty. Vyhýbajme sa poliam premennej dåky. Nepouívajme prive¾a indexov. (Preštudujme si kapitoly o indexoch!) Typ tabu¾ky urèujme vzh¾adom <strong>na</strong> jej budúci výkon. Táto schopnos sa dádosiahnu iba praxou. Pouívajme implicitné hodnoty. Zostavujme dopyty tak, aby v maximálnej miere pouívali indexy. Pouívajme vo výpisoch výsledkov k¾úèové slovo LIMIT. Venujme pozornos klauzule WHERE.Na tému WHERE by sa dala <strong>na</strong>písa celá kniha (aj sú <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>písané!). Verte, dobrevytvori správny dopyt je <strong>na</strong>ozaj umenie!UVO¼ÒOVANIE NEVYUITÉHO PRIESTORU. Po zmazaní niektorého záz<strong>na</strong>muv tabu¾ke zostáva tzv. hluché miesto. Toto sa v súbore tabuliek kumuluje a tým zaberázbytoène miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Aby sme odstránili tieto hluché miesta, pouijeme príkaz myi−samch, ktorého pouitie sme si u vysvet¾ovali nedávno.PREKLAD A KOMPILÁCIA ZDROJOVÝCH KÓDOV SERVERA. Väèši<strong>na</strong> z nás<strong>na</strong> zaèiatku svojej práce s týmto produktom vyuila pri inštalácii predkompilované súbo−ry, èi u vo verzii tgz, rpm, alebo exe. Tieto predkompilované súbory sú <strong>na</strong>stavené tak,aby fungovali pre èo <strong>na</strong>jširší záber úloh.Ak však chceme podstatne zlepši èinnos MySQL, odporúèam preloi server zo zdro−jových kódov vrátane <strong>na</strong>stavenia príslušných parametrov ešte pred kompiláciou.V prípade Linuxu to nie je a taký problém, zatia¾ èo neviem o nikom, èo by kompilo−val verziu pre MS Windows.ZÁVER. ZÁVER? Toto je <strong>sk</strong>oro posledná èas seriálu Malé ve¾ké databázy. Posled−ná preto, lebo seriál v tejto podobe sa <strong>na</strong>ozaj konèí. A <strong>sk</strong>oro preto, lebo sa predsa lenobèas stretneme – <strong>na</strong> základe vašich mailov a otázok obèas pripravím malú „prednášku“o rôznych fintách a novinkách tejto vynikajúcej databázy.POH¼AD SPÄ. Pamätáte sa <strong>na</strong> to, keï sme zaèí<strong>na</strong>li?Nemali sme o databázach iadne vedomosti. Prešli sme úplnými základmi (1. séria),vytvorili sme prvé funkèné aplikácie, ktoré boli „oknoidné“, èi u sme pouili MS Excel,WWW server Apache a PHP, alebo sme ich <strong>na</strong>programovali v Borland Delphi a povedalisme si zásady správneho návrhu aplikácií (2. séria).V 3. sérii sme si povedali nieèo o indexoch, k¾úèoch a zámkoch. Venovali sme sa bez−peènosti, archivácii dát a ich obnove, o opravách poškodených tabuliek a o replikácii ateraz o vyladení systému.PROMÓCIE. Prešli sme školou databáz – od základnej cez strednú apo vysokú. A preto tí, ktorí prešli a zvládli celý tento seriál, zí<strong>sk</strong>avajú titulDBDr. – DataBase Doctor, teda doktor databázológie. Otvorme šam−pan<strong>sk</strong>é, vypusme svetlice, vystí<strong>sk</strong>ajme kamošky!Ale nezaspime <strong>na</strong> vavrínoch!A <strong>na</strong>koniec len pre zaujímavos: Tento seriál obsahuje: 165 kniných strán 8546 riadkov 56 088 slov 372 276 z<strong>na</strong>kov 194 obrázkov, výpisov alebo grafov v 26 kapitoláchA to je, myslím, pomerne dos.Nech sa nám darí vo svete databáz!(DBDr.) Miroslav OravecP. S.: Mám rád databázy všeobecne, mám rád túto bájeènú databázu a mal som rád ajtento seriál. Asi mi bude za ním smutno...Ale vraj sa hovorí, e kde sa jedno konèí, tam sa iné zaèí<strong>na</strong>. Take hádam predsa len –niekedy dovidenia!Digitálni asistenti / 2. èasVítam vás pri ïalšej èasti seriálu o digitálnych pomocníkoch. V predchádzajúcej lekcii stesa <strong>na</strong>uèili zobrazi pomocníka Office a vytvori jednoduché bublinové okno, ktoré obsa−hovalo nieko¾ko poloiek. Tentoraz pokroèíme ïalej a ukáeme si, ako vytvori interak−tívne bublinové okno, ako obohati toto okno obrázkom a ikonou, a ve¾a ïalšieho.TVORBA INTERAKTÍVNEHO BUBLINOVÉHO OKNA. Aby bolo moné po klep−nutí <strong>na</strong> jednotlivé poloky u<strong>sk</strong>utoèni nejakú operáciu, je potrebné <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zisti, ktorúpoloku pouívate¾ aktivoval. Na tento úèel vytvoríme pomocnú premennú, do ktorejuloíme èíselnú identifikáciu aktivovanej poloky, a za pomoci štruktúrovaného príka−zu Select Case budeme riadi spustenie elate¾ných operácií. Demonštrácia kódu, ktorýprezentuje uvedenú techniku, je zobrazená ïalej.Dim hodnota As Integer 'vytvorenie celoèíselnej premennejWith Assistant.NewBalloon.Heading = "Èo chcete urobi?".Text = "Vyberte jednu z uvedených poloiek:".Labels(1).Text = " Spusti súbor s nápoveïou".Labels(2).Text = " Spusti program"hodnota = .Show 'priradenie èíselnej hodnoty do premennejEnd WithSelect Case hodnotaCase 1With cdl1 '<strong>na</strong>stavenie ovládacieho prvku Common Dialog.HelpFile = "c:\pokus.hlp".HelpCommand = cdlHelpContents.ShowHelpEnd WithCase 2Dim program As Doubleprogram = Shell("notepad.exe", vbNormalFocus) 'spustenie programuEnd SelectAko ste si po preštudovaní programového kódu mohli všimnú, súbor s nápoveïouje volaný pomocou ovládacieho prvku MS Common Dialog. Aby kód fungoval správne,je nevyhnutné, aby ste umiestnili <strong>na</strong> formulár jednu inštanciu tohto ovládacieho prvkua pomenovali ju „cdl1“. Pokia¾ prvok MS Common Dialog nevidíte <strong>na</strong> paneli nástrojov(Toolbox), budete ho musie do vášho projektu prida. Vyberte ponuku Tools a násled−ne klepnite <strong>na</strong> poloku Additio<strong>na</strong>l Controls. Takmer okamite sa objaví dialógovéokno, v ktorom oz<strong>na</strong>ète poloku s názvom ovládacieho prvku a stlaète tlaèidlo OK.Myslím, e bude dobré, keï si vysvetlíme kód uvedený v druhej programovej kon−štrukcii With ... End With. V tejto sekcii sa <strong>na</strong>stavujú poadované parametre prvku Com−mon Dialog tak, aby bolo moné zabezpeèi zobrazenie nápovede. Hodnotu prvej vlast−nosti (HelpFile) tvorí textový reazec jednoz<strong>na</strong>ène urèujúci, ktorý súbor s nápoveïou samá poui. Hodnotu druhej vlastnosti (HelpCommand) tvorí konštanta, ktorá vraví, vakej podobe sa zobrazí nápovedný súbor. Keïe chceme zobrazi úvodnú ponuku nápo−vede, pouijeme konštantu cdlHelpContents. Celú operáciu však zaèí<strong>na</strong> metóda Show−Help, ktorá je zodpovedná za správne a bezpeèné zobrazenie súboru s nápoveïou.Uvedený kód zabezpeèí, aby sa po aktivovaní prvej poloky bublinového ok<strong>na</strong> zob−razil poadovaný nápovedný súbor, zatia¾ èo aktivácia druhej poloky spustí programPoznámkový blok.K¼ÚÈOVÉ VLASTNOSTI ASISTENTA. Pozíciu asistenta môete meni pomocouvlastností Left a Top. Ve¾mi zaujímavou monosou je ovládanie animácie asistenta.Ako iste viete, postavièka pomocníka je plne animovaná, a teda môe rýchlo zaujapozornos pouívate¾a. Práve schopnos zobrazovania asistenta v rôznych animovanýchstavoch je jedineèná a mono ju vhodne vyui pri rozlièných príleitostiach. Animáciamôe by aplikovaná jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> objekt Assistant, ako aj <strong>na</strong> objekt Balloon. V prvom prí−pade je animácia zobrazená okamite po tom, èo je asistent aktívny a vidite¾ný <strong>na</strong> obra−zovke poèítaèa. V druhom prípade je animácia prehraná vo chvíli zobrazenia bublinové−ho ok<strong>na</strong> asistenta. Rýdzo praktickou vlastnosou je MoveWhenInTheWay, ktorá zabez−peèuje automatickú zmenu pozície pomocníka, ak sa ten <strong>na</strong>chádza v „ceste“ pouíva−te¾ovi. Programový kód ilustrujúci nieko¾ko spomenutých k¾úèových vlastností môetevidie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcej ukáke.With Assistant.Left = 200.Top = 200.MoveWhenInTheWay = True.Visible = True.Animation = msoAnimationLookDownEnd WithPRIDANIE OBRÁZKA A IKONY DO BUBLINOVÉHO OKNA. Ak sa vám zdáštandardné bublinové okno nevýrazné, môete ho obohati o ¾ubovo¾ný obrázok a pred−definovanú ikonu v záhlaví ok<strong>na</strong>. Všimnite si tento fragment programového kódu:With Assistant.NewBalloon.Heading = "Informácie".Text = "{bmp c:\obrázok1.bmp}" & " Ak chcete" & _12/2002 PC REVUE 165


P R O G R A M U J E M E" umiestni do záhlavia bublinového ok<strong>na</strong> ikonu," & _" pouite vlastnos {cf 252}Icon{cf 0}" & _" objektu {cf 252}Balloon{cf 0}.".Icon = msoIconTip.ShowEnd WithBitmapový obrázok môete prida <strong>na</strong> ktoréko¾vek miesto v hlavnom texte zadaním prí−kazu {bmp c:\obrázok1.bmp}. Nastavením vlastnosti Icon objektu Balloon môete zobra−zi jednu z preddefinovaných ikon v záhlaví bublinového ok<strong>na</strong> pomocníka.Text zapísaný medzi formátovacími príkazmi {cf 252} a {cf 0} je zafarbený <strong>na</strong>modro.Prvý príkaz farbu textu zapí<strong>na</strong>, zatia¾ èo druhý ju vracia spä do štandardnej podoby. Navybraný text je moné aplikova aj formát jednoduchého podèiarknutia pouitím príkazov {ul1} a {ul 0}.Pre reálne vyuitie asistenta by bolo pravdepodobne <strong>na</strong>jvhodnejšie ihneï <strong>na</strong> zaèiatku zisti, èi pouí−vate¾ vyuíva sluby pomocníka alebo ho, <strong>na</strong>opak, deaktivoval a pracuje iba s nápoveïou konkrétnejaplikácie Office. Keï potom aktivujete asistenta a vykonáte to, èo bolo vaším zámerom, mali by steuvies pomocníka do takého stavu, v akom sa <strong>na</strong>chádzal pred exekúciou vášho programového kódu.I<strong>na</strong>k povedané, ak pouívate¾ bene nepouíva asistenta, tak i po <strong>sk</strong>onèení èinnosti vášho kódu by malby asistent deaktivovaný (vlastnos On by mala by <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu False) a <strong>na</strong>opak.ZOBRAZENIE ASISTENTA IHNEÏ PO OTVORENÍ DOKUMENTU. Predpo−kladajme, e vyvíjate aplikáciu vo VBA a chcete, aby sa pomocník objavil len raz, a síce priprvom otvorení urèitého dokumentu. Teda len èo pouívate¾ otvorí špecifikovaný doku−ment Wordu, objaví sa pomocník s vhodnými informáciami. Tento postup môete vhod−ne vyui, keï budete chcie pouívate¾ovi zobrazi akéko¾vek informácie o dokumente èiho po dokumente previes. Aby ste vyriešili túto úlohu, pridajte do obsluhy udalosti Openobjektu Document potrebný programový kód.Postupujte takto:1. V editore VBA sa uistite, èi je zobrazené okno Project Explorer.2. Dvakrát klepnite <strong>na</strong> poloku ThisDocument, èím sa otvorí okno <strong>na</strong> zápis kódu.3. Z ¾avého otváracieho zoz<strong>na</strong>mu vyberte objekt Document a z pravého zoz<strong>na</strong>muvyberte procedúru Open, ktorú vyplòte <strong>na</strong>sledujúcim kódom:Dim aktivácia As Integeraktivácia = GetSetting("Pokus", "Asistent", "Aktivácia", 0)If aktivácia = 0 ThenAssistant.Visible = TrueSaveSetting "Pokus", "Asistent", "Aktivácia", 1ElseAssistant.Visible = FalseEnd IfImplementáciou jednoduchej testovacej podmienky a zápisu hodnoty do registra (dosekcie HKEY_CURRENT_USER\SOFTWARE\VB and VBA Program Settings\Pokus\Asistent) jemoné pomerne ¾ahko urèi, èi pouívate¾ otvoril dokument po prvý raz (premenná akti−vácia = 0) alebo ide u o druhú (ïalšiu) aktiváciu (premenná aktivácia = 1).AKTIVÁCIA ASISTENTA OFFICE Z VB 6.0. Vo všetkých znázornených príkla−doch sme aktivovali pomocníka Office priamo z prostredia editora VBA aplikácie Word.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si však ukáeme iný postup, v ktorom sa pokúsime zavola asis−tenta Office z prostredia samotného Visual Basicu 6.0. Budeme postupova tak, e z VBspustíme inštanciu aplikácie Word a potom zobrazíme pomocníka. Predpokladom funkè−nosti tejto techniky je prítomnos aplikácií Word XP a VB 6.0 <strong>na</strong> vašom poèítaèi.Našu úlohu môeme rozèleni <strong>na</strong> nieko¾ko podúloh:1. Spustenie inštancie aplikácie Word2. Aktivácia pomocníka, vytvorenie bublinového ok<strong>na</strong> a jeho zobrazenie3. Vyko<strong>na</strong>nie príslušnej operácie <strong>na</strong> základe pouívate¾<strong>sk</strong>ého vstupu4. Ukonèenie spustenej inštancie aplikácie WordEšte pred zaèatím písania kódu je potrebné prida do projektu Visual Basicu 6.0 odkazy <strong>na</strong> príslušnékninice Office. Vyberte teda ponuku Project, zvo¾te poloku References a v dialógovom okne zaèiarknitepoloky Microsoft Office 10.0 Object Library a Microsoft Word 10.0 Object Library.Aktiváciu aplikácie Word mono docieli dvoma odlišnými spôsobmi:1. Zistíme, èi je aplikácia Word spustená, a ak áno, <strong>na</strong>dviaeme s òou komunikáciu.2. Vytvoríme novú inštanciu aplikácie Word.Spomí<strong>na</strong>ná problematika spadá do oblasti automatizácie (Automation, predtým OLE Automation). Skú−senejší programátori urèite vedia, o èom hovorím, pre ostatných po<strong>sk</strong>ytnem len struèné vysvetlenie tohtopojmu, pretoe stredom nášho záujmu nie je pre<strong>sk</strong>úmanie celej mašinérie automatizácie, ale iba asistentOffice. Technológia automatizácie je zaloená <strong>na</strong> báze štandardu COM (Component Object Model), ktorýumoòuje zdie¾anie objektov medzi rozliènými aplikáciami. Je teda moné pracova s objektmi iných apli−kácií, pouíva ich vlastnosti a metódy. COM buduje princíp tzv. komponentového softvéru, keï je apliká−cia chápaná ako kolekcia abstraktných objektov s vlastnosami a metódami. Ak teda komponent aplikáciepodporuje štandard COM, je moné „vypoièa“ si jeho schopnosti <strong>na</strong> spracovanie urèitej úlohy. Uvedená<strong>sk</strong>utoènos má mnoho výhod, ktoré oceníte <strong>na</strong>jmä v situáciách, keï potrebujete vyko<strong>na</strong> urèitú špecifickúúlohu, <strong>na</strong>pr. vypoèíta hodnotu mediánu. Vtip je v tom, e nemusíte celý algoritmus výpoètu mediánu prog−ramova sami, ale zavoláte Excel, ktorému po<strong>sk</strong>ytnete platné vstupné údaje, následne pouijete príslušnúštatistickú funkciu a v priebehu nieko¾kých sekúnd máte poruke výsledok.Word XP je robustná aplikácia, ktorá obsahuje ve¾ké mnostvo rôznych objektov, pri−èom pristupuje i k objektu Assistant, ktorý je zdie¾aný všetkými aplikáciami Office (objektAssistant sa <strong>na</strong>chádza v kolekcii objektov s názvom Microsoft Office Objects). Pre potre−by nášho „technologického dema“ nebudeme bra do úvahy alter<strong>na</strong>tívu kontaktovania uspustenej aplikácie pomocou funkcie GetObject, miesto toho vytvoríme ihneï novú in−štanciu aplikácie pouitím funkcie CreateObject. Náš projekt VB bude netradièný v tom zmys−le, e nebude pracova so iadnymi formulármi ani tlaèidlami. Celý proces bude riadispúšacia procedúra Main, do ktorej umiestnime programový kód <strong>na</strong> spustenie aplikácieWord XP a zobrazenie pomocníka Office.Zaènite tým, e v prostredí VB 6.0 vytvoríte projekt typu Standard EXE a pridáte doòjeden štandardný modul (.BAS), do ktorého deklaraènej èasti zapíšete deklaráciu objek−tovej premennej so <strong>sk</strong>orou väzbou:Public objWord As Word.ApplicationAk je objektová premenná deklarovaná pouitím tzv. <strong>sk</strong>orej väzby (early binding), z<strong>na</strong>mená to, etakto deklarovanej premennej je u v èase návrhu aplikácie priradený urèitý špecifický typ (v <strong>na</strong>šompríklade Word.Application). Tým, e dopredu urèíte typ objektovej premennej, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èíte Visual Basicu,aký typ objektu si budete ela ne<strong>sk</strong>ôr (presnejšie v èase exekúcie kódu aplikácie) vytvori. Tento spô−sob deklarácie objektových premenných je nielen efektívnejší, ale aj komfortnejší. Keïe Visual Basicvie, aký typ objektu sa má vytvori, pomocou technológie IntelliSense vám umoní okamitý prístup kvlastnostiam a metódam objektu u pri písaní kódu v editore.Druhým spôsobom je deklarovanie objektovej premennej pouitím tzv. ne<strong>sk</strong>orej väzby (late bin−ding). V tomto prípade vravíme o tzv. generickom type objektovej premennej. Deklarácia generickéhotypu vyzerá vo VB 6.0 takto:Dim objWord as ObjectPouitie objektových premenných generického typu je síce menej efektívne (VB musí konkrétny typurèi a za behu programu), no v urèitých situáciách potrebné (<strong>na</strong>pr. ak dopredu nevieme urèi typ ob−jektovej premennej, môeme ju deklarova ako generickú).Pokraèujte vloením procedúry Main (Tools>Add Procedure) a zaplòte ju uvedenýmkódom:Set objWord = CreateObject("Word.Application") 'vytvorenie objektovej referencieWith objWord.Documents.Add 'vytvorenie nového dokumentu.Visible = True 'zvidite¾nenie aplikácie.Activate 'aktivácia ok<strong>na</strong> aplikácieEnd WithPomocníkTeraz vlote do modulu procedúru s názvom „Pomocník“ a zapíšte do nej <strong>na</strong>sledujúcikód:Dim hodnota As IntegerAssistant.Visible = TrueWith Assistant.NewBalloon.Heading = "Èo chcete urobi?".Text = " Vyberte jednu z uvedených poloiek:".Labels(1).Text = "Spusti súbor s nápoveïou".Labels(2).Text = "Spusti program".Icon = msoIconTiphodnota = .ShowEnd WithSelect Case hodnotaCase 1Call WinHelp(Form1.hwnd, "c:\pokus.hlp", HELP_CONTENTS, 0)Case 2Dim program As Doubleprogram = Shell("notepad.exe", vbNormalFocus)End SelectAssistant.Visible = FalseobjWord.Quit 'ukonèenie inštancie aplikácie WordSet objWord = Nothing 'uvo¾nenie objektovej referencieEndDeklaráciu API funkcie WinHelp a konštanty pridajte aj do modulu.Public Const HELP_CONTENTS = &H3&Public Declare Function WinHelp Lib _"user32" Alias "WinHelpA" _(ByVal hwnd As Long, _ByVal lpHelpFile As String, _ByVal wCommand As Long, _ByVal dwData As Long) As LongNa záver musíte ešte Visual Basicu poveda, aby exekúciu projektu zaèí<strong>na</strong>l vytvorenouprocedúrou Main. Aktivujte ponuku Project a klepnite <strong>na</strong> poslednú poloku Meno_pro−jektu Properties. V dialógovom okne oz<strong>na</strong>ète záloku General a v otváracom zoz<strong>na</strong>meStartup Object vyberte poloku Sub Main. Ulote zmeny a spustite projekt.Po <strong>na</strong>štartovaní projektu sa spustí aplikácia Word a zobrazí sa pomocník Office s bub−linovým oknom. Po vybratí ktorejko¾vek poloky sa u<strong>sk</strong>utoèní zvolená operácia, ukonèí sabeiaca inštancia Wordu, „vyèistí“ sa objektová premenná a náš program sa ukonèí.Práve sme si ukázali komplexný príklad aktivácie pomocníka Office pomocou VisualBasicu 6.0. Ako vidíte, je moné pomerne ¾ahko spoji schopnosti asistenta Office a štan−dardného nápovedného súboru (.HLP).Ján Hanák166 PC REVUE 12/2002


OPÄ JE TU MAXPARÁDA!Redakcia èasopisu PCREVUE spolu so spoloè−nosou discreet a jej part−nermi <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, spo−loènosami CAADG aYello, v <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong>minuloroèný úspech vyhla−sujú opä súa o <strong>na</strong>jlepšiepôvodné dielo v oblastipoèítaèovej grafiky.Príspevky do súae z oblasti sta−tickej grafiky alebo poèítaèovej animácie jemoné posiela e−mailom <strong>na</strong> adresuredakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> (menšie ve¾kosti súborov do 5 MB)alebo <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresu redakcie.Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïovaaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD a budú umiestnené aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe.Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu, o postu−pe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR. O víazovi roz−Súa o PC Libra + vyhodnotenie ankety1. Aký procesor by ste si zvolili? Intel Celeron 2,6 % AMD Duron 15,4 % Intel Pentium III 1,3 % AMD Athlon 46,1 % Intel Pentium 4 34,6 %2. Ko¾ko operaènej pamäte by ste preferovali? 64 MB 0 % 128 MB 9,1 % 256 MB 37,6 % 512 MB 49,4 % viac ako 512 MB 3,9 %3. Akú z<strong>na</strong>èku a kapacitu pevného di<strong>sk</strong>u by ste si zvolili? IBM 7,0 % Maxtor 10,2 % Seagate 7,0 % Western Digital 23,6 % Quantum 1,9 % Toshiba 0 % 10 GB 0 % 20 GB 1,9 % 40 GB 19,1 % 60 GB 14,0 % 80 GB 13,4 % viac ako 80 MB 1,9 %VYHODNOTENIE:hodne komisia zostavená zo zástupcov <strong>na</strong>šej redakcie apopredných sloven<strong>sk</strong>ých poèítaèových grafikov. Vyhodno−tenie súae bude <strong>na</strong> jar 2003.Podmienky: Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouívasamostatné balíky typu Adobe Photoshop Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> tohoistého motívu)Aby sme vás ešte viac <strong>na</strong>ladili, pozorne si preèítajtetoto èíslo PC REVUE, isto vám neunikne obsiahla recenzia<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziu 3D Studia MAX 5. A aby ste malihneï aj monos vy<strong>sk</strong>úša si svoju fantáziu a kreativitu, <strong>na</strong>priloenom CD REVUE 6 nájdete jeho trial verziu.Tak <strong>na</strong> èo ešte èakáte? Pustite sa do tvorivej práce, veïodme<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène lákavá!Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk!Sponzoruje firmaV októbrovom èísle PC REVUE sme vyhlásili anketu: Keby ste si kupovali poèítaè dnes... no a takto dopadla:Všetkým, ktorí poslali lístok s postrehmi a návrhmipre ïalšie èísla PC REVUE, ïakujeme. Redakèné trièkáposielame týmto výhercom:Z PCR 9/02: Michal Manca, Bratislava; Tomáš Skripèák,Tr<strong>na</strong>va; Vladimír Zlatoš, Pru<strong>sk</strong>é; Jaroslav Priadka,Luèenec; Martin Skubly, Nitrian<strong>sk</strong>a Streda; JaroslavJureèka, Poprad; Tomáš Lištiak, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica; Peter4. Aký typ a ve¾kos monitora by ste uprednostnili? LCD 47,9 % CRT 52,1 % 15" 5,2 % 17" 51,3 % 19" 34,6 % 21" 7,7 % viac ako 21" 1,2 %5. Aké iné príslušenstvo k PC by bolo pre vásnevyhnutné? CD−RW, resp. DVD−RW 25,1 % zvuková karta + reproduktory 25,1 % tlaèiareò 19,0 % modem 17,7 % <strong>sk</strong>ener 10,1 % joystick 0,7 % iné 2,3 %A teraz to, <strong>na</strong> èo u minimálne 1520 èitate¾ov, ktorínám zaslali svoj súaný lístok, èaká: Výhercom multime−diálneho PC Libra sa stáva:Matúš Niník zo Širokého,ktorý vyhral PC v konfigurácii: AMD Duron 950 MHz,128 MB, Western Digital 20 GB, Rive TNT−2 32 MB, CD−ROMAcer 52×, klávesnica a myš. Fotoreportá z odovzdaniaceny uverejníme v budúcom èísle PC REVUE.Srdeène blahoelá <strong>na</strong>ša redakcia, ako aj sponzor súae – spoloènos Libra Electronics, a. s.!POVEDZTE NÁM, AKÍ SME!Tuhár<strong>sk</strong>y, Ban<strong>sk</strong>á Bystrica; Martin Riòak, Prešov; IvanDrugda, iar <strong>na</strong>d HronomZ PCR 10/02: Viktor Stas, Trstená; Pavel Valuška, Zvolen;Emil Marák, Ša¾a; Štefan Dibdiak, Martin; Peter Hropko,Trebišov; Jozef Harmady, Podluany; Dušan Marochniè,Ban<strong>sk</strong>á Bystrica; Ján Kanèo, Luèenec; Rastislav Kováèik,Spiš<strong>sk</strong>á Nová Ves; Maroš Varša, ŠumiacZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. 100PRO PLUS 143 (033/5514 777)2. A&V SLOVAKIA 97 (02/4552 0109)3. AGEM 19, 24, 70, 76, 88, 102 (02/6381 0049)4. ACER 435. AP MEDIA 117, 122 (02/6541 1168)6. APC 39 (+420/2/4144 2404)7. ASBIS SK 31, 87, 91 (02/4487 1589)8. ASM SLOVAKIA 118 (02/4446 2308)9. AUTOCONT 60 (02/6428 7881)10. AV DIGITAL 106, 122, 124 (02/6828 6660)11. BCSR 128 (048/4151 380)12. BGS DISTRIBUTIONS 26 (02/4910 1525)13. BSP 37 (02/5443 0017)14. CASABLANCA 110 (02/5825 2131)15. CASPER 115 (02/4445 0574)16. CENTRON 67, 103, 117, 122 (02/6478 0767)17. CQ SERVICE 139 (02/4820 4911)18. CODUM 127 (02/6353 2921)19. COLUMBEX 10, 80 (02/6827 7777)20. CONQUEST 11, 13, 15, 17 (02/4488 2145)21. CONTINENTAL 14722. DATA 72 (02/4487 3656)23. DATALOCK 131 (02/4445 0129)24. DELL 123 (032/6582 941)25. DIAL TELECOM 133 (02/5825 2111)26. DISKUS 99, 126 (02/5341 6627)27. EPSON 23 (+420/5/4827 811)28. ESET 141 (02/5930 5311)29. EUROTEL 25, 125 (02/4955 3622)30. EUROWEB 74 (02/4445 0044)31. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 75, 95, 105 (041/5116 111)32. EXPERT & PARTNER 8233. GTS SLOVAKIA 20 (02/5778 1111)34. HEWLETT−PACKARD 3, 30, 67, 109 (02/5020 5611)35. HT COMPUTERS 9 (02/5020 5611)36. LIBRA 45, 89 (02/6381 0689)37. IIYAMASK61 (02/5262 4752)38. INTERCOMP SERVICES 131 (02/5441 8046)39. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)40. KROS 93 (041/7232 965)41. LAMA PLUS 104 (041/4361 302)42. MEDIATEL 78, 85 (02/5542 5025)43. METROLOGIE 24, 100 (02/5556 3070)44. MINOLTA 85 (02/6828 2213)45. NEC 7146. NETDESIGN 106 (048/4147 764)47. NEUSIEDLER 41 (02/4445 9046)48. NOVELL 2849. NUPSESO 146 (037/6542 381)50. OKI 73, 86, 90 (+420/2/603 112 838)51. OPAL MULTIMEDIA 124, 129, 150 (051/723 968)52. ORANGE 14 (02/5851 5951)53. P.E.S. CONSULTING 129 (031/780 3419)54. PC BUSINESS 119 (02/4342 5000)55. PRIMA 79 (043/422 4111)56. PROCA 68 (033/5922 131)57. PS PRODUCT 1258. Q COMP 129 (055/6250 167)59. QUENTIN 92 (+420/2/3335 5585)60. REMAX 21 (02/161 07)61. RENAULT 2. OBÁLKA62. S.C.A. NAVIGATION 122 (02/4425 0526)63. S&H WARE 130 (032/7443 836)64. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 5, 29, 38 (0800/123 456)65. SLOVANET 6, 7 (0800−111800)66. SOFOS 46, 49, 51, 53, 69, 101 (02/5478 3980)67. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)68. STORMWARE 115 (02/5479 3647)69. SUNTEQ 94, 113 (046/5430 754)70. SWS DISTRIBUTION 65 (02/4342 6811)71. SYNTEX 124 (02/4552 5471)72. TECPROM 122 (02/4341 0475)73. TEOS TN 111 (032/7436 104)74. TRACO 27 (033/7720 321)75. TRONET 112 (02/5822 4111)76. TSPRO 55, 57, 59 (02/5249 1491)77. UNICORN 3578. VARADY 122 (0903 627 117)79. VIDEONICS 124 (033/7730 931)80. WEBGLOBE 122 (02/5363 4961)81. XENON 114 (0904/401 088)82. ZERO 34, 66 (02/4341 3630)83. ZONER 105 (02/6381 5273)12/2002 PC REVUE 167


Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdZástupcašéfredaktora:Odborná redakcia:Technický riadite¾:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Inzercia:Rediguje:Osvit:Tlaè:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omMartin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poRichard Willmann (rwillmann@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)Branislav Burjaniv (bburjaniv@pcrevue.<strong>sk</strong>)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dsIgor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jaJán Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Juraj Bednár (jbedz<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jbJuraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llMarek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mkMartin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pgPeter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkPeter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ppOto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)eM·Ha PREPRESSTlaèiareò Telem K & MPREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003Blíi sa koniec roka, a teda správny èas <strong>na</strong> informova−nie o tom, ako to bude s ce<strong>na</strong>mi PC REVUE v budúcomroku. Väèši<strong>na</strong> z vás má predplatné <strong>na</strong> PC REVUE zhod−né s kalendárnym rokom, t. j. má zaplatené a odoberáPC REVUE od januára do decembra – tí všetci dostali vnovembrovom èísle PC REVUE poštovú poukáku <strong>na</strong>uhradenie predplatného <strong>na</strong> rok 2003. Kto z nejakéhodôvodu poštovú poukáku nedostal, prosím, <strong>na</strong>hlásteto v redakcii telefonicky alebo e−mailom (predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>, tel.è.: 02/4342 0956) a bude vám dodato−ène zaslaná.Tí z vás, ktorí dostali v novembri predtlaèenúpoštovú poukáku a nechcú ju uhradi poštou,ale bankovým prevodom, musia pri úhrade zadavariabilný symbol (VS), ktorý im bol pridelený. Tennájdu <strong>na</strong> poštovej poukáke v tvare:P0XXXXXX – XXXXX,prièom ako VS treba poui 10 zvýraznenýchèíslic bez pomlèky.Predplatitelia, ktorí uhrádzajú faktúru, si v tomtoèísle nájdu vloenú pro forma faktúru. Po jej uhradeníim bude zaslaná ostrá faktúra. Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objed<strong>na</strong>li PCREVUE s CD v priebehu tohto roka, majú zaplatené6× CD REVUE. V budúcom roku bude vychádzaCD REVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Akmáte záujem, môete si ostatné CD doobjed<strong>na</strong>.Napríklad ak máte objed<strong>na</strong>né PC REVUE odè. 10/2002 do è. 9/2003, máte zaplatené CDdo èísla 4/2003, t. j. 5 ks CD si budete musiedoobjed<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> jedného CD pre predplatite¾ovje 41 Sk, pre ostatných je ce<strong>na</strong> CD 60 Sk. Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok 2003. Od roku 2003 budePC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do rokaaj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušeniadistribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpiPC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinovýchstánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem leno èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−níctvom predplatného.Termín uhradenia predplatného, èi u pošto−vou poukákou, alebo faktúrou, je do 16. 12. 2002.Prosíme o dodranie tohto termínu. Pokia¾ sa chcete sta <strong>na</strong>ším predplatite¾om, môetepoui jeden z <strong>na</strong>sledovných postupov: pošlite nám objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej vámpošleme predtlaèenú poštovú poukáku s pridelenýmVS, resp. pro forma faktúru, uhradíte poštovú poukáku typu A <strong>na</strong> náš úèet:2620081584/1100, Tatra Banka, bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet 2620081584/1100,Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom <strong>na</strong> základetelefonickej alebo e−mailovej objednávky. Pokia¾ nebu−de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−kova!Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).Ceny predplatného bez CD s CDVýtlaèok v stánkuce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríte119 SkPredplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 90 Sk 590 Sk 1140 Sk 288 SkPredplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 518 Sk 996 Sk 432 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou jeposla <strong>na</strong> adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zaslaèíslo karty mládee EURO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!