cxxxix. číslo - home.nextra.sk

CXXXIX. ČÍSLO 2006ParlamentnýKuriérČASOPISNÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CXXXIX. ãíslo 2006PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XIVVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skmadar@nextra.skfotoparkur@nextra.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter Gregu‰Marta Toma‰oviãováPeter ZemaníkRedakãn˘ kruh:Gyula BárdosStanislav Jani‰Róbert Madejªudmila Mu‰kováRafael RafajMária SabolováJazyková redaktorka: Jitka MadarásováGenerálny riaditeº: Franti‰ek NagyAsistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544, 0905 224 492Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, Michal Burza,TASR, archív redakciePredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Rudolf BiharyOchrana ústavn˘ch ãiniteºov SROBSAHEditorialNázorová neplodnosÈ parlamentn˘ch strán (F. Nagy) 2Vláda SROzbrojené sily Slovenskej republiky sú pripravené 3e‰te lep‰ie plniÈ svoje úlohy (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m)Úlohy ministerstva budeme zabezpeãovaÈ e‰te kvalitnej‰ie 30(Rozhovor s R. KaliÀákom)Zahraniãn˘ obchodPonúkame svetové slovenské v˘robky (Rozhovor s I. Junasom) 6Armáda SRTúÏby a vojensk˘ Ïivot (Rozhovor s ª. Bulíkom) 8Národná rada SRIntegrovaná obrana a bezpeãnosÈ (Rozhovor s R. Puãíkom) 14Chvatné zákonodarstvo a ústa opozície 26(Rozhovor s M. Hortom)Moderné tajné sluÏby (Rozhovor s P. Prokopoviãom) 33Liberalizácia je prekonané zaklínadlo (Rozhovor s T. Miku‰om) 35Trnutie a nádej z politiky (Rozhovor s M. âíÏom) 37Slota a Belousovová – ako horolezci: jeden istil druhého 52(Rozhovor s R. Rafajom)Veda a v˘skumSkú‰obníctvo vojenskej techniky a v˘zbroje – garancia 17kvality dodávok pre OS SR (F. Petrá‰)Prechod na akciovú spoloãnosÈ vnímam pozitívne 18(Rozhovor s P. Varhoºákom)Profesionalita zostáva na‰ím ‰tandardom 19(Rozhovor s R. Slávkom)Vojenská elektronika z PovaÏia (EVPÚ, a.s.) 20In‰titút Obrann˘ch a Strategick˘ch ‰túdií, a.s. – subjekt 25v˘skumnej a v˘vojovej sféryPrezident SRPrezident SR v Singapure a Vietname (M. Toma‰oviãová) 21KultúraMiroslav Debnár 42Dialógy OA & EW·peciálny súd nie je stánok s hamburgerom 45(Rozhovor s O. Andrásym)Glosy – Poznámky – EsejeO ãom svedãia visegrádske voºby (G. MeseÏnikov) 49Literárne skú‰ky pre poslancov (E. Weidler) 50SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre 54(A. Weidlerová, E. Weidler)www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A LNázorová neplodnosÈparlamentn˘ch stránPodºa v‰etkého slovenskej verejnosti príli‰nezáleÏí na ideológii politick˘ch subjektov,s ktor˘mi sympatizuje. Najmenej tretinaobãanov sa v súãasnosti prikláÀa z teraj-‰ích ‰iestich parlamentn˘ch strán k Smeru-SD, ale napriek onomu dodatoãnému SD vnázve Ficovej strany, ÈaÏko by niekto s istotoutvrdil, Ïe tieto státisíce prívrÏencov Smerusú socialisti alebo sociálni demokrati. Kúspe‰nej strane ich priÈahujú iné prvky neÏsvetonázorové, a ani samotn˘ch manaÏérovSmeru neurãitosÈ jeho filozofického smerovaniapríli‰ neirituje. Ale ani ìal‰ie politickéstrany v NR SR nemajú vyhranené my‰-lienkové zázemie, hádam okrem KDH, ktorésvoju politiku usmerÀuje a riadi v súlades princípmi kresÈansk˘ch, a e‰te presnej‰ierímskokatolíckych cirkevn˘ch dogiem. Nechcemet˘m naznaãiÈ, Ïe v náboÏensk˘ch apolitick˘ch predstavách o v˘voji a potrebáchspoloãnosti, o pravidlách, ktor˘mi samajú obãania riadiÈ alebo o pôsobení SR vmedzinárodnom kontexte existuje absolútnazhoda, ale predsa len pohºad Vatikánu, Konferenciebiskupov Slovenska a KresÈanskodemokratickéhohnutia má toºko styãn˘chmomentov, Ïe stúpencovi KDH je pomernejasné, ão môÏe od predstaviteºov hnutia pririe‰ení závaÏn˘ch spoloãensk˘ch otázok oãakávaÈ,ale aj ão sa od neho, veriaceho obãana,ktor˘ volí KDH, ãaká alebo aj vyÏaduje.Tzv. národné strany – SNS a SMK – zah⁄Àajúprioritne do svojej názorovej agendya do jej praktickej realizácie jeden momentzo spoloãenskej problematiky, a to do tejmiery, Ïe ostatné, ktoré sa oãakávajú od fungovaniapolitického subjektu, ustupujú doúzadia, alebo aj celkom do zabudnutia.TvrdiÈ o SNS, Ïe je pravicovou stranou, jedosÈ odváÏne, pretoÏe ekonomick˘ch a sociálnychzásad sa prid⁄Ïa len veºmi útrÏkovite,takpovediac príleÏitostne, podºa potreby,ako ju priná‰a dan˘ okamih politickej reality– napríklad situácia, ktorá vypl˘va zcelkového smerovania koalície, v ktorej momentálneúãinkuje. Ale e‰te menej moÏnoodhaliÈ pravicovosÈ SMK, pretoÏe tá intenzívneuplatÀuje etnické potreby veºkej men-‰iny, a ich napæÀaním ãi ochraÀovaním sa reprezentujev stabilnej skupine obyvateºstva,bez toho, aby sa jej príslu‰níci verejne svetonázorovodiferencovali. Trochu zjednodu‰enesa dá povedaÈ, Ïe obãanom v okresochs maìarskou men‰inou oveºa viac záleÏína re‰pektovaní ich maìarskosti zo strany‰tátu neÏ na aktuálnom daÀovom systémealebo na spôsobe sociálnej politiky. (Hovorío tom aj Oliver Andrásy v dialógu s publicistomErnestom Weidlerom.) Ani v prípadeSNS alebo SMK to neznamená, Ïe bynemali isté ÈaÏiskové body v ekonomickomriadení ‰tátu alebo vo v˘bere politickéhosystému povedzme pri rozdelení okresov akrajov, ale nie je to taká ucelená ‰truktúra postojov,aby sa z nej mohlo vyvodiÈ v˘raznej-‰ie politické smerovanie oboch strán.HZDS vzniklo ako od‰tiepená ãasÈ subjektu,ktor˘ sám – vzhºadom na okolnosti adobu jeho fungovania – bol politick˘m hybridomzastre‰ujúcim novembrov˘ch revolucionárovalebo ºudí, ktorí sa za nich vydávali.VPN pokojne prijalo medzi svojichãlenov aj b˘val˘ch disidentov, aj b˘val˘chkomunistov, aj idealistov, aj ãíroãírych pragmatikov,aj sociálne laden˘ch ºaviãiarov, ajúprimn˘ch slobodymilovn˘ch liberálov, ajnezorientovan˘ch praviãiarov. HZDS uÏ odsvojho zrodu obohatilo túto ‰irokú paletu záujemcovo politick˘ Ïivot a s ním súvisiacumoc aj o v˘raznú skupinu nacionálne orientovan˘chãlenov a sympatizantov. TrebauznaÈ, Ïe povedzme A. M. Húska mal tendenciudaÈ v‰etk˘m názorov˘m prúdom nejakújednotiacu líniu, ale hlavn˘ prúd HZDS– ako sa sám zaÀ deklaroval –, teda VladimírMeãiar, svojou my‰lienkovou rozpt˘lenosÈouznemoÏnil akékoºvek jasné smerovaniehnutia – a dodnes ho aj ÈaÏko nájdeme.SDKÚ sa síce od svojho vzniku chceloprezentovaÈ ako symbióza oboch smerov, zktor˘ch sa zoskupilo, teda aj kresÈanského,aj liberálneho, ale nikdy nemalo ãas – aleboideológa –, aby z tohto zaujímavého pokusu,ktor˘ mohol zaujaÈ aj európsku verejnosÈako perspektívny podnet pre politické aktivityv modernom ãase 21. storoãia, vytvorilinejakú ucelenej‰iu a najmä presvedãivoznejúcu ideológiu. V‰etky ich teoretické v˘stupyvyzneli príli‰ náznakovo a my‰lienkovonedokázali strhnúÈ ani t˘ch, ktor˘m takétohºadanie v˘chodiska zo súãasného úpadkuklasického rozdelenia politick˘ch stránmohlo konvenovaÈ. Nemali sa ãoho pevnej-‰ieho zachytiÈ.Smer je v dne‰nej fáze svojej krátkej a veºmiúspe‰nej existencie sociálnodemokratick˘.AspoÀ deklaratívne. âlenstvo v Straneeurópskych socialistov malo túto nálepkumedzinárodne usadenej strany potvrdiÈ. To,ão sa v posledn˘ch t˘ÏdÀoch odohralo a ãovyvrcholilo v polovici októbra, keì PES zatiaºãlenstvo Smeru-SD v tomto európskompolitickom zoskupení pozastavila, nahlodaloideovú bázu najsilnej‰ej slovenskej parlamentnejstrany. Pritom komentátor Dag Dani‰veºmi v˘stiÏne a jednou vetou vystihol,Ïe to nie je jedin˘ dôvod, preão zatiaº tentomomentálne v populárnosti najv˘raznej‰ísubjekt je vo svojej politickej prezentáciiambivalentn˘, nevyhranen˘: „Smer je socialistickástrana, ktorú nezakladali socialisti...“(Pravda 18. 10.) Na druh˘ deÀ to v podrobnej‰ejanal˘ze v denníku Sme rozviedolpolitológ Grigorij MeseÏnikov. Nie je dôvod,preão by Smer-SD nemohol vyãleniÈ napríkladskúseného poslanca Borisa Zalu s niekoºk˘miìal‰ími kolegami, aby takúto pôsobivúa modernú definíciu v priebehu niekoºk˘cht˘ÏdÀov vytvorili. Ale – ako potvrdzujúaj ostatné parlamentné strany – akoby nebolzáujem daÈ silnej‰í filozofick˘ základpolitick˘m subjektom, ktoré v slovenskejpolitike úãinkujú. Akoby stále najdôleÏitej-‰ie boli len jednotlivé pragmatické kroky,ktoré prinesú momentálny úspech. Ale to, ãobude so stranou zajtra, aké pevné miesto vslovenskom politickom systéme bude maÈ,akoby uÏ nebolo zaujímavé. Pritom v Európeaj napriek vlnám s poklesmi a vzostupmidesaÈroãia fungujú predov‰etk˘m pevneetablované strany s viac ãi menej sformulovan˘mpolitick˘m programom, predov‰etk˘msocialisti (sociálni demokrati) a konzervatívnikresÈanskí demokrati, resp. ºudovci.A tak aj strany, ktoré fungujú a chcú fungovaÈv slovenskom parlamente a v slovenskomspoloãenskom prostredí, by mali maÈ svojepevné kontúry a v˘stiÏné programové memorandá.Pre dne‰ok, i pre zajtraj‰ok.·éfredaktor2

V L Á D AS RAko ukazujú viaceré tragické udalosti, ktoré sa odohrávajú v súãasnom svete, aj na‰a krajina musí maÈsvoje vlastné ozbrojené sily. Ukázalo sa, Ïe e‰te lep‰ím predpokladom plnenia ich úloh je ichprofesionalizácia. Iba profesionáli dokáÏu v Ïiaducej miere zvládaÈ modernú techniku a schopní byÈnasadení aj v t˘ch najÈaωích podmienkach. Od na‰ej armády sa nielen oãakáva, Ïe bude chrániÈbezpeãnosÈ na‰ej krajiny, ale Ïe bude plniÈ tieÏ misie, ktoré vypl˘vajú z ná‰ho ãlenstva v OSN a NATO.Na‰i vojaci dnes pôsobia vo viacer˘ch krajinách. Minister obrany Slovenskej republikyFranti‰ek KA·ICK¯ vyhovel prosbe a zodpovedal niekoºko otázok pre nበãasopis, ktoré sa t˘kajúozbrojen˘ch síl a úloh, ktoré plnia, ãi e‰te len budú plniÈ.Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky sú pripravenée‰te lep‰ie plniÈ svoje úlohyMohli by ste struãne charakterizovaÈ vበpostojk procesu profesionalizácie ArmádySR? PovaÏujete toto rozhodnutie va‰ichpredchodcov za správne?Vytvorenie profesionálnych ozbrojen˘ch sílpovaÏujem za v˘sledok transformácie ArmádySlovenskej republiky, neskôr ozbrojen˘chsíl Slovenskej republiky. Profesionalizácia jeprocesom postupného prechodu od armádyzmie‰aného typu (povinná a dobrovoºná vojenskásluÏba) na armádu profesionálnu a zaloÏenúna dobrovoºnom princípe. Profesionalizáciazodpovedá prevaÏujúcemu trendu vov˘voji armád ekonomicky rozvinut˘ch demokratick˘ch‰tátov. Moderné zbraÀové systémysú stále technicky zloÏitej‰ie, vyÏadujúinú deºbu práce, inú ‰pecializáciu, ãím sa súãasnepredlÏuje dæÏka potrebnej prípravy vojakovna ich obsluhu.V procese profesionalizácie ozbrojen˘ch sílSR bola ukonãená jej prvá etapa, ktorá rie‰ilakvantitatívnu stránku profesionalizácie. Od 1.januára 2006 slúÏia v ozbrojen˘ch silách SR lenvojaci, ktorí na dobrovoºnom princípe vykonávajú‰tátnu sluÏbu ako profesionálni vojaci. Vsúãasnosti sa nachádzame v ìal‰ej etape, zameranejna kvalitatívnu stránku profesionalizácie.Ide o dosiahnutie stavu „profesionality“ vov˘kone jednotliv˘ch ãinností, vojensk˘ch povolanía funkcií, stavu zaloÏenom na vojensko-odbornej‰pecializácii, získaní potrebn˘chvojensko-odborn˘ch vedomostí, zruãností akompetencií. Súãasne s prípravou personálu as urãit˘m predstihom musia prebehnúÈ zásadnézmeny vo v‰etk˘ch oblastiach fungovaniaozbrojen˘ch síl. Zvlá‰È zdôrazÀujem poÏiadavkurozvoja ºudského potenciálu, modernizáciua zavádzanie nov˘ch zbraÀov˘ch systémov,racionalizáciu v˘cviku jednotlivca a jednotiek,optimalizáciu a efektívnosÈ sluÏieb, vojenského‰kolstva atì.Z uvedeného pohºadu je moÏné kon‰tatovaÈ,Ïe strategické rozhodnutia mojich predchodcovv oblasti profesionalizácie ozbrojen˘ch SRboli v podstate správne, av‰ak nie v‰etko zprijat˘ch rozhodnutí bolo realizované a niev‰etko bolo v dan˘ch podmienkach realizovateºné.âo by ste definovali ako kontinuitu a strategickéciele vo v˘voji, smerovaní a strategickomukotvení Armády SR v ‰truktúrachNATO?V súlade s deklarovan˘mi zahraniãno-politick˘miprioritami samostatnej Slovenskej republikybola v˘stavba a transformácia jejozbrojen˘ch síl od zaãiatku orientovaná napostupné plnenie kritérií, ktoré by umoÏÀovalisplniÈ vojenské poÏiadavky pre vstup doNATO a zároveÀ zabezpeãovali na‰u aktívnuúãasÈ v mierov˘ch operáciách a misiách. Idev‰ak o proces dlhodob˘, kontinuálny, ktor˘na‰im prijatím za ãlena Aliancie nekonãí, alenaopak pokraãuje na kvalitatívne vy‰‰ej úrovnia s väã‰ou cieºavedomosÈou, komplexnosÈoua intenzitou. Cieºom je v ão najkrat‰om ãase dosiahnuÈpoÏadované vojenské spôsobilosti tak,aby ozbrojené sily SR boli modernej‰ie, pouÏiteºnej‰iea lep‰ie nasaditeºné na uskutoãneniecelého spektra misií v súlade so ‰tandardmiNATO.Základné ciele a úlohy ìal‰ieho procesutransformácie ozbrojen˘ch síl SR sú definovanév Obrannej stratégií Slovenskej republikyschválenej Národnou radou SR 23. septembra2005 a následne sú premietnuté do dlhodob˘cha strednodob˘ch plánovacích dokumentovrezortu obrany.Transformácia ozbrojen˘ch síl SR sa v súãasnostiuskutoãÀuje súbeÏne s procesom zásadnejkvalitatívnej transformácie Aliancie,ktorá jej umoÏní efektívne sa vyrovnaÈ s bezpeãnostn˘miv˘zvami a hrozbami 21.storoãia.Transformácia ozbrojen˘ch síl je preto v súãasnostizameraná predov‰etk˘m na budovaniespôsobilostí podºa prijat˘ch Cieºov síl NATO.Kºúãovú úlohu v tomto procese budú maÈtechnologicky vyspelé Sily r˘chlej reakcieNATO. Od roku 2008 v súvislosti s dosahovanímspôsobilostí poÏadovan˘ch v Cieºoch sílNATO budú maÈ ozbrojené sily SR pripraven˘prv˘ kompletn˘ prápor schopn˘ nasadeniav Silách r˘chlej reakcie NATO.Ozbrojené sily SR budujú nasaditeºné audrÏateºné sily s príslu‰nou logistickou podporouriadené zodpovedajúcimi systémami riadeniaa velenia tak, aby na konci roka 2010 boladosiahnutá 40% nasaditeºnosÈ a 8% udrÏateºnosÈz celkového poãtu pozemn˘ch síl v operáciáchv rámci NATO. Postupne nadobudnemespôsobilosÈ poskytovaÈ sily do viacnárodn˘chspojen˘ch operácií a dlhodobo ich udrÏiavaÈ;spôsobilosÈ poskytnúÈ vojenskú podporupre stabilizaãné operácie a rekon‰trukãné úsiliepoãas v‰etk˘ch fáz kríz v rámci celého rozsahumisií.Ak˘ je vበpostoj k ostatn˘m medzinárodn˘mmisiám, na ktor˘ch sa na‰i vojaci zú-3

V L Á D AS RãastÀujú? Máte zámer ich úãasÈ v nich tieÏzredukovaÈ? (Kosovo, Afganistan, Cyprus apod.) Ak˘ je optimálny poãet misií a v nichna‰ich vojakov, ktor˘ povaÏujete za únosn˘pre ekonomiku SR?Vstupom do NATO sa Slovenská republikastala súãasÈou kolektívnej obrany, ako aj spolugarantombezpeãnosti spojencov. Prijatímza ãlena EÚ získala ìal‰ie záruky politickej aekonomickej stability a moÏnosÈ aktívne sapodieºaÈ na formovaní a realizácii európskejbezpeãnostnej a obrannej politiky.Z programového vyhlásenia vlády vypl˘va,Ïe vláda Slovenskej republiky bude vytváraÈpredpoklady pre formovanie takého obrannéhopotenciálu ‰tátu, ktor˘ umoÏní reagovaÈna situácie ohrozujúce bezpeãnosÈ obãanov,‰tátu a spojencov a preventívne eliminovaÈvznikajúce hrozby, vrátane eliminácie hroziebmimo územia SR. Budeme sa usilovaÈ o to, abySlovenská republika do konca roku 2010 primeraneprispievala k obrann˘m schopnostiamkolektívnej obrany NATO a vojensk˘m spôsobilostiamEÚ s cieºom plnohodnotného prí-spevku v ìal‰om období. Zabezpeãíme aktívnuúãasÈ v silách r˘chlej reakcie NATO a EÚa na operáciách medzinárodného krízovéhomanaÏmentu. Na to vyuÏijeme ako nástrojeCiele síl Severoatlantickej aliancie a Hlavnéciele EÚ, ktoré v súlade s povahou modern˘chhrozieb kladú dôraz na: obranyschopnosÈ avnútornú bezpeãnosÈ ‰tátu, schopnosÈ nasadiÈsily aj mimo ná‰ho územia, schopnosÈ podie-ºaÈ sa na niekoºk˘ch operáciách súbeÏne aschopnosÈ pruÏne prispôsobiÈ typ misie meniacejsa bezpeãnostnej situácii.Sme pripravení podieºaÈ sa na plnení in˘chúloh pri zabezpeãovaní stability a mieru v Irakuciviln˘mi prostriedkami a taktieÏ podieºaÈsa na procese budovania irack˘ch bezpeãnostn˘chsíl, ktoré budú schopné prevziaÈ zodpovednosÈza stabilitu a bezpeãnosÈ v Iraku.Materiálne vybavenie a v˘zbroj na‰ej armádyje tieÏ predmetom diskusie nielen v odbornejverejnosti, aj pod dojmom ne‰Èastnejnehody lietadla AN 24 zo zaãiatku tohtoroka. Napriek tomu, Ïe podºa mienky expertovbolo lietadlo z technickej stránky bezchybné,uÏ krátko po nehode táto udalosÈvyvolala tlak na prezbrojenie leteck˘ch síl.Aj nedávne informácie z tlaãe hovoria otomto zámere. MôÏete povedaÈ, kde sú jehopriority?V súãasnosti je úlohou vzdu‰n˘ch síl ozbrojen˘chsíl SR poskytovaÈ sily pre veliteºa spoloãnéhooperaãného zoskupenia v prípade operáciípre obranu záujmov ‰tátu, alebo vojenskejpodpory civiln˘m organizáciám, ale aj udrÏaÈ4

V L Á D AS Rvycviãené a pripravené sily a prostriedky naochranu vzdu‰nej suverenity v rámci koalície,ão znamená disponovaÈ spôsobilosÈou nasadiÈsily a prostriedky na podporu NATO a EÚ vzmysle na‰ich záväzkov.Modernizácia na‰ich vzdu‰n˘ch síl je dôle-Ïitá, s dôrazom na zvy‰ovanie úrovne ich spôsobilosti,a na programy predlÏovania Ïivotnosti,dopæÀajúce naplánované hlavné opravy preväã‰inu prostriedkov vzdu‰n˘ch síl. Kompatibilitas NATO a normami Organizácie pre medzinárodnécivilné letectvo sa stala kºúãovouãrtou na‰ich doteraj‰ích modernizaãn˘ch snáh.Tieto prebiehajúce programy umoÏnia na‰imvzdu‰n˘m silám v blízkom ãase, ako aj v strednodobomhorizonte vyhovieÈ národn˘m aj medzinárodn˘mzáväzkom.Na programe dne‰n˘ch dní je aj otázka rie-‰enia kapacít dopravného letectva v ozbrojen˘chsilách SR. S t˘mto cieºom bola vypracovaná‰túdia, ktorá ponúka niekoºko moÏností.Predpokladám, Ïe do konca tohto roka buderozhodnuté, ak˘m smerom sa cel˘ proces budeuberaÈ. Je niekoºko moÏností. Cez nákup nov˘chlietadiel formou splátkov˘ch kalendárov,lízingu, prenájmu aÏ po spoloãn˘ nákup.Mám záujem, aby pri obstarávaní takéhotocharakteru bola rie‰ená aj otázka vyuÏívaniaoffsetov˘ch programov. Diskusia uÏ prebiehav rámci rezortu obrany, priãom sa hºadá najoptimálnej‰iacesta aj s ohºadom na finanãné prostriedky,ktoré bude potrebné vyãleniÈ na zabezpeãenienov˘ch vojensk˘ch dopravn˘ch kapacít.ÚroveÀ a kvalitu na‰ich v˘cvikov˘ch stredísk(KuchyÀa, Le‰È) hodnotia partneri zNATO veºmi vysoko. Je to jeden zo zámerov,tak˘mto spôsobom ponúkaÈ spoluprácu prespojenecké armády v rámci spoloãnej existenciea spojenectva?Na vojenskom letisku KuchyÀa bol v tomtoroku uÏ po siedmy raz realizovan˘ v˘cvikamerick˘ch pilotov lietadiel F-16 a to na základeMemoranda o porozumení o vyuÏívaní strelníca v˘cvikov˘ch priestorov ozbrojen˘mi silamiSpojen˘ch ‰tátov americk˘ch na územíSlovenskej republiky. Americkej strane vyhovujeotvoren˘ priestor na manévrovanie a jespokojná so zariadeniami na vyhodnocovaniepresnosti streºby a dopadov munície.Poslaním Spoloãného bojového v˘cvikovéhocentra Le‰È je poskytovaÈ intenzívny, realistick˘v˘cvik kombinovan˘ch zbraní a spoloãn˘v˘cvik, zameran˘ na úroveÀ práporn˘chskupín a brigád, ktoré budú asistovaÈ veliteºompri rozvoji vycviãen˘ch, kompetentn˘ch vodcova vojakov v príprave jednotiek na úspechna modernom bojisku. V˘nimoãnosÈou Spoloãnéhobojového v˘cvikového centra Le‰È jevyuÏitie modern˘ch v˘cvikov˘ch zariadení avysoko profesionálnych odborníkov pre bojovéjednotky a jednotky bojovej podpory ozbrojen˘chsíl SR, s cieºom realizovaÈ cviãenia,ktoré obsahujú manéver jednotiek spojen˘ sostrou streºbou, podporovan˘ch pokroãil˘miv˘cvikov˘mi technológiami na riadenie a zaznamenávaniev˘sledkov tak˘chto cviãení. Vposledn˘ch dÀoch sme dali do prevádzky novémoderné strelecké cviãisko JAKUB GUN, ktoréje urãené na v˘cvik zásahov˘ch jednotiek,priãom umoÏÀuje nácvik rie‰enia situácií bojo-vého a protiteroristického charakteru. Je urãen˘nielen vojakom, ale aj príslu‰níkom Policajnéhozboru Slovenskej republiky, vojenskejpolícii, ‰peciálnym a stráÏnym jednotkám. Nastretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jaapomde Hoop SCHEFFEROM som ponúkolãlensk˘m ‰tátom NATO vyuÏitie tohto zariadeniavo vojenskom v˘cvikovom stredisku Le‰È.5

Z A H R A N I â N ¯ O B C H O DSpoloãnosÈ Kerametal, a.s., pôsobí na trhu s vojensk˘m materiálom uÏ viac ako 15 rokova poãas uvedeného obdobia dosiahla pri presadzovaní ‰piãkovej vojenskej techniky slovenskejproveniencie na svetov˘ch trhoch viaceré komerãné úspechy. Parlamentn˘ kuriér priná‰arozhovor s generálnym riaditeºom Kerametal, a.s., Bratislava Ing. Igorom JUNASOM.Ponúkamesvetové slovenské v˘robkyMá va‰a spoloãnosÈ v talóne nejaké komerãnéprekvapenie v podobe realizácie novéhoobchodného projektu?Pravdupovediac, obchod s vojensk˘m materiálomnie je aktivita, ktorá by obzvlá‰È ob-ºubovala prekvapenia akéhokoºvek druhu.Ide skôr o cieºavedomú a v prevaÏnej miereãasovo veºmi nároãnú ãinnosÈ, podliehajúcut˘m najprísnej‰ím kritériám a kontrole narôznej úrovni. Vo vedení firmy sme pred 15rokmi prijali rozhodnutie diverzifikovaÈ na‰eobchodné ãinnosti do oblasti strojárenstva azbrojárskej v˘roby. Obzvlá‰È dôleÏité v tomãase bolo rozhodnutie neorientovaÈ sa primárneiba na ãasovo a materiálne obmedzenéobchodovanie s vojensk˘mi prebytkami z armádySR prípadne âR, ale cieºavedome budovaÈprojekty pre budúce potreby Slovenska,s následnou moÏnosÈou ich perspektívnehouplatnenia na svetov˘ch trhoch. Od zaãiatkusme svoju pozornosÈ nesmerovali iba dokomerãnej oblasti, ale aj do v˘voja a financovaniavybran˘ch projektov, v tesnej kooperáciis partnermi. V˘sledkom je niekoºko dnesuÏ známych v˘robkov, ktoré pre‰li zloÏitoucestou mnoh˘ch testov, skú‰ok a inovácií.Tieto v˘robky boli vyvíjané tak, aby spæÀalivysoké nároky na‰ej armády a polície a abyich charakteristiky boli zluãiteºné s aktuálnymipoÏiadavkami NATO.O ktoré projekty sa jedná konkrétne?V poãiatoãnom ‰tádiu sme analyzovali viaceréprojekty, z ktor˘ch sme sa nakoniec rozhodlipre projekty 155mm húfnica ZUZANAa ºahké obrnené vozidlo ALIGATOR 4x4 apostupne sme participovali aj v ìal‰ích projektoch,ako je modernizácia a remotorizáciatanku T-72 T 100A, v˘voj ÈaÏkého vyslobodzovaciehovozidla RV-20 SAS a spoluprácav projekte lietadlového Èahaãa TALET 30,ako i v nadväzujúcom komplexe technick˘chvozíkov pre zabezpeãenie letovej prevádzky.V neposlednej rade v spolupráci s firmouCSBC ponúkame aj v˘cvikov˘ systémSYSEQ – laserov˘ simulátor pre nácvik priamejstreºby z kanónov 125 mm, 30 mm a20 mm.Ktoré z uveden˘ch projektov sú uÏ beÏnousúãasÈou v˘zbroje OS SR a ktoré majúperspektívu v krátkom ãase upútaÈ pozornosÈodberateºov na svetov˘ch trhoch?Nechcem byÈ neskromn˘, ale na základedlhoroãn˘ch skúseností som presvedãen˘, ÏekaÏd˘ z nich má nielen túto ambíciu, ale ajv‰etky predpoklady. Najväã‰ie ‰ance na uplatneniena zahraniãn˘ch trhoch majú práve tie,ktoré uÏ boli úspe‰ne zavedené do pouÏívaniav OS SR (ZUZANA, ALIGATOR, TA-LET-30). Z nich niektoré uÏ boli úspe‰ne exportovanédo zahraniãia, konkrétne na trhyãlensk˘ch ‰tátov NATO (ZUZANA, TALET30).V obchode s vojensk˘m materiálom platív‰eobecné pravidlo o tom, Ïe v zahraniãí jeuplatniteºn˘ iba tak˘ nov˘ v˘robok, ktor˘bol úspe‰ne zaraden˘ do prevádzky v armáde,resp. v policajn˘ch zloÏkách materskejkrajiny. Bez splnenia tejto podmienky je lenveºmi ÈaÏké oãakávaÈ uplatnenie na‰ej novejtechniky na zahraniãn˘ch trhoch. Pozrimesa napríklad na projekt ALIGATOR 4x4. Implementáciarozhodujúcich kontingentov doArmády SR sa uskutoãnila iba v priebehu posledn˘ch2 rokov. Len takáto referencia námumoÏÀuje na‰u úãasÈ v súÈaÏiach na zahraniãn˘chtrhoch. Dopyt po tomto type technikyje práve v tomto ãase vysok˘. Väã‰ie armády‰tátov NATO majú kaÏdá vlastn˘ v˘vojpodobného typu vozidla a veºmi ÈaÏko pú‰-Èajú do svojho priestoru cudziu konkurenciu,i keì je z iného ãlenského ‰tátu NATO.Popri veºkej publicite a obecného záujmupri získavaní a otváraní nov˘ch automobilieksa takmer v médiách nespomína, Ïe tu veºminenápadn˘m spôsobom vyrastá aj ‰tvrtá, síceveºmi malá automobilka, no vyrábajúca vysokosofistikovanú techniku, ktorá je zaloÏenána vysokej technickej úrovni slovensk˘chkon‰truktérov. Vozidlo ALIGATOR 4x4, ktorésa vyrába vo VOP Trenãín, a.s., uÏ dávnonie je iba transportér vzbudzujúci re‰pektsvojou robustnosÈou, odolnosÈou, manévrovateºnosÈoua r˘chlosÈou. Za posledné necelé dvaroky bolo vyvinut˘ch aÏ päÈ nov˘ch modifikácií,ktoré pre‰li vojensk˘mi skú‰kami a súpostupne odovzdávané svojim uÏívateºom.Momentálne máme v prevádzke spolu uÏ 7modifikácií vozidla ALIGATOR 4x4.Na základe dlhodobého marketingovéhoprieskumu sa nám potvrdzujú veºmi dobréperspektívy aj pre ìal‰ie uplatnenie projektuZUZANA na viacer˘ch trhoch, vo veºmi zaujímav˘chpoãtoch.V˘voj ‰peciálnej techniky je finanãne veºminároãn˘ a v na‰ich podmienkach realizovateºn˘iba zdruÏením prostriedkov ‰tátu a súkromn˘chspoloãností. Len tak˘mto spôsobomje moÏné udrÏaÈ krok s v˘vojom najmodernej‰íchsystémov vo svete, vyuÏiÈ existujúcivedeck˘ potenciál a schopnosti domácehoobranného priemyslu vo v˘voji a v˘robe‰piãkov˘ch technológií. Následne vyvolanázamestnanosÈ má v‰ak kvalitatívne in˘ charakter,ako jednoduchá montáÏ v˘robkov,pretoÏe musí vyuÏívaÈ vysokokvalitnú kon-‰truktérsku a technickú pracovnú silu.Dotkli ste sa váÏnej témy úlohy ‰tátu a jehovplyvu na obrann˘ priemysel...Je to veºmi komplexn˘ problém, sprevádzajúcikaÏd˘ projekt obranného priemyslu uÏ odjeho zrodu. Zaãína sa uÏ v procese v˘voja, pokraãujecez v˘robu, skú‰ky, iplementáciu,ale aj prípadn˘ export. Vo v‰etk˘ch etapáchje prítomnosÈ ‰tátu nezanedbateºná. V˘vojovéa v˘robné podniky obrannej techniky súpod v˘znamnou kontrolou ‰tátu, odberateºomsú ozbrojené sily a obchod podlieha podmienkam,ktoré tvorí ‰tátna legislatíva, ktoráje v súlade s vy‰‰ími princípmi medzinárodn˘chzmlúv, ktor˘ch garantom je opäȉtát. Dotváranie akviziãn˘ch a odbytov˘chpredpokladov v zahraniãí v nemalej miereovplyvÀuje diplomacia a zastupiteºské in‰titúcie.Naviac v˘sledky odbytu a exportu zbrojárskejv˘roby ovplyvÀujú celkové hospo-ALIGATOR 4x46

Z A H R A N I â N ¯ O B C H O Ddárske v˘sledky ‰tátu, zamestnanosÈ atì. Malby sa ‰tát za uveden˘ch okolností vyãleniÈ alebodi‰tancovaÈ od tohto priemyselného odvetvia?A to v období, keì sa kaÏdá z krajínNATO snaÏí v tejto oblasti aktívne vystupovaÈ.Po príklad netreba chodiÈ ìaleko, staãí siv‰imnúÈ politiku susedn˘ch krajín Poºska aleboâeskej republiky, ãi uÏ na poli vytváraniapredpokladov odbytu prostredníctvom poskytovaniarôznych foriem medzivládnychúverov, offsetovej politiky alebo podpory ajsúkromn˘ch spoloãností, ktoré spæÀajú základnépredpoklady urãené príslu‰nou legislatívou.Plávajúci ALIGATOR 4x4Spomínali ste legislatívu. Máte pocit, Ïe jeuÏ v tejto oblasti po prijatí a implementáciibezpeãnostn˘ch pravidiel NATO v‰etkotak ako má byÈ?Situácia je stále vo v˘voji, ale celkom urãitezaznamenala neporovnateºn˘ kvalitatívnyvzostup. Napokon podmienky na získanieoprávnenia pre obchodovanie s vojensk˘mmateriálom, bezpeãnostnej previerky, ale aj nazískanie licencie na v˘voz alebo dovoz materiálualebo sluÏieb sú nároãné a transparentné.Hor‰ie je to s vymoÏiteºnosÈou práva v oblastidu‰evného vlastníctva. Tu má na‰e súdnictvo,Ïiaº, e‰te nedostatoãné skúsenosti ajz toho dôvodu, Ïe du‰evné vlastníctvo za b˘valéhoreÏimu bolo majetkom obecn˘m aanonymn˘m. Z toho dôvodu je aj právne vedomiena‰ich ºudí v tejto oblasti e‰te veºminízke. ªudia bez ak˘chkoºvek ‰krupulí ukradnútechnické rie‰enie in˘ch s pocitom, Ïe saim nemôÏe niã staÈ. Ak sa k tomu pridá e‰tei podpora a ochrana od politickej moci, tak jeto skoro nepriestreln˘ prípad. Máme s t˘mtosvoje skúsenosti, keì skupina ºudí s tichou, noúãinnou podporou jedného b˘valého ministrav minulom období prakticky ukradla projektfinancovan˘ ‰tátom, takmer ho znehodnotilas cieºom nahradiÈ ho odkopírovan˘mvozidlom, ktoré chcela následne v tichostisprivatizovaÈ. Tento zámer sa im nepodarilouskutoãniÈ iba vìaka v˘sledku posledn˘chvolieb a zmeny politiky vlády v oblasti ‰peciálnejtechniky. Aj napriek tomu e‰te dnesdochádza k zneisÈovaniu perspektívnych zákazníkova nakoniec aj spochybÀovaniu dobréhomena na‰ej republiky vo svete.Napriek v‰etkému – ako hodnotíte spoluprácuva‰ej akciovej spoloãnosti s partnermina Slovensku prípadne v zahraniãí?Ozbrojené sily SR sú na‰im najdôleÏitej‰ímpartnerom, bez ktorého by s v˘nimkou projektuvyslobodzovacieho vozidla RV 20, ktoréhouÏívateºské aj komerãné parametre si urãilzahraniãn˘ zákazník, nevznikol ani jedenz v˘robkov, na ktor˘ch v˘voji sa Kerametalpodieºal. VArmáde SR vznikli parametre budúcichproduktov presne podºa potrieb zadávateºa.V˘robok sa po v˘robe zadávateºom testujea po jeho implementácii je konfrontovan˘s reálnymi podmienkami pouÏitia v poli aìalej sa vylep‰uje resp. modifikuje a nakoniecsa rie‰ia aj problémy a reklamácie, ktor˘m savo svete techniky nedá vyhnúÈ. Ide tak o kontinuálnyproces spolupráce, ktor˘ je vysokoprofesionálny.VáÏim si aj spoluprácu s jednotliv˘mi v˘robn˘mipodnikmi, najmä v‰ak s VOP Trenãín,a.s., ktor˘ sa dokázal v enormne krátkejdobe diverzifikovaÈ z opravárenskej ãinnostido oblasti v˘roby ‰peciálnych automobilov.V zahraniãí sme si vybudovali dobrú spoluprácus na‰imi partnersk˘mi v˘robcami komponentov,najmä do vozidiel ALIGATOR4x4. I keì sme evidovali aj neãakané kvalitatívneproblémy u vysoko renomovan˘chv˘robcov, veci sa na základe intenzívnej spoluprácedostali do normálu a k spokojnosti ná-‰ho odberateºa.Ako hodnotíte ìal‰ie perspektívy va‰ej spoloãnostiv oblasti obchodovania s vojensk˘mmateriálom?Ako som uÏ spomenul, na‰e produkty niesú vo väã‰ine prípadov prvoplánov˘m tovarom.Ich odbyt zvyãajne vyvoláva potrebu dodávokìal‰ích komponentov na finalizáciucelého systému, ktorého sú logickou súãasÈou.Na‰ou stratégiou je doplnenie projektov tak,aby sme zákazníkovi vedeli ponúknuÈ kompletn˘uzavret˘ systém. Pokiaº moÏno takpovediacna kºúã.ZUZANA 155mmPríkladom je projekt ALIGATOR 4x4, ãi uÏsvojou modifikaãnou ‰írkou, alebo ako logistickásúãasÈ iného zbrojného systému (akoprieskumné, veliteºské resp. iné vozidlo).ëal‰ím je príklad samohybnej 155 mm kanónovejhúfnice ZUZANA, kde dnes uÏ neponúkamelen samotnú zbraÀ, ale cel˘ delostreleck˘systém. Skladá sa z húfnice, muniãnéhozásobovacieho vozidla, z prvkov umoÏ-Àujúcich riadenie paºby a bojové velenie odbatérie aÏ po brigádu (tzv. systémy BAZUSa DELSYS) a z trenaÏéra pre v˘cvik obsluhyzbraÀového systému. Perspektívne chcemedoplniÈ tento komplex aj o systém delostreleckéhoprieskumu. Aby som nezabudol,delostreleck˘ systém ZUZANA bol doplnen˘aj o 155 mm modernú muníciu zo ZVSDubnica, mimoriadne presnú, s modulárnousústavou náplní v spaliteºn˘ch obaloch. Pokiaºide o logistickú podporu, dnes uÏ ponúkamei kompletné testovacie pracovisko,schopné preskú‰aÈ v‰etky elektronické prvkya naladiÈ prostredie tak, aby systém riadeniapaºby fungoval správne. Nesmiem samozrej-Ëahaã lietadiel TALET 30me zabudnúÈ na logistické vozidlá veliteºského,prieskumného charakteru. Tu ponúkamecelú modifikaãnú ‰kálu na‰ich ALIGATO-ROV 4x4.Tak˘to komplexn˘ delostreleck˘ systémje uÏ vskutku zaujímav˘ pre zákazníka, pretoÏeje pre neho rie‰ením na kºúã a rie‰i ajv‰etky jeho otázky súvisiace so zavedenímzbraÀového systému kalibru 155 mm.Aj v projekte TALET plníme tento zámer,hoci Èahaã lietadiel a letiskovej techniky TA-LET-30 zdanlivo pôsobí ako jednoduchá vec.Musím e‰te raz zdôrazniÈ, Ïe na‰i ºudia vediapristúpiÈ k rie‰eniu témy uÏ v úvode s celkov˘mkomplexn˘m videním. Preto aj TALETje iba ãasÈou komplexného rie‰enia, ktoréreaguje na potreby vzdu‰n˘ch síl v ‰tádiu, keìsa konãí ÏivotnosÈ viacer˘ch zariadení pochádzajúciche‰te z b˘valého Sovietskeho zväzu.TALET-30 je súãasÈou úlohy UZ/LETVA.Tieto univerzálne zariadenia uloÏené na jednoduch˘chvozíkoch dopraví TALET-30 naletové stojisko ako lokomotíva vláãik. Súãas-Èou úlohy je spú‰Èacie zariadenie lietadielSPZ-1 od banskobystrického v˘robcu LOBB,zaradenie HPZ z Leteck˘ch opravovní Trenãín,na plnenie a doplÀovanie hydraulickejkvapaliny do hydraulick˘ch systémov lietadiela na ich preskú‰anie. SúãasÈou rie‰eniasú aj univerzálne zariadenia na dopæÀanie lietadielstlaãen˘m vzduchom a dusíkom. Vpodstate je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe dnes uÏ mô-Ïeme ponúkaÈ TALET-30 aj s ostatn˘mi zariadeniami,ktoré zjednodu‰ujú a zlacÀujúpredletovú prípravu a sú plne pouÏiteºné preleteckú techniku OS SR i NATO.Na záver, pán generálny riaditeº – kde vidíterezervy?S ohºadom na úÏitkové vlastnosti, modifikaãnú‰írku a variabilnosÈ vidím rezervy v ‰ir-‰om uplatnení a vy‰‰ej implementácii vozidieltypu ALIGATOR 4x4, v rámci OS SR ato nielen v rámci MO SR ale aj MV SR.ZdruÏenie vlastníkov projektu ALIGATOR4x4 (MH SR, MO SR, MV SR, Kerametal),prepoÏiãalo MV SR uÏ pred 7 rokmi vtedynovo vyvinutú policajnú verziu vozidla ALI-GATOR 4x4 PC k ich internému pouÏitiu.Odvtedy plní vozidlo veºmi kvalitne v‰etky‰peciálne úlohy.Medziãasom bolo dodan˘ch niekoºko kusovpodobnej techniky do útvaru vojenskejpolície SR a na základe pripomienok MVSR je vozidlo osadené motorom EURO II akoaj systémom ABS. Som presvedãen˘, Ïe vybaveniepolicajn˘ch útvarov plánovan˘mi21 vozidlami ALIGATOR 4x4 by v˘znamn˘mspôsobom zv˘‰ilo úãinnosÈ na‰ich policajn˘chzloÏiek.7

V spolupráci so slovensk˘mi v˘robn˘mi a opravárensk˘mi podnikmi Technopol International, a.s.,zrealizoval niekoºko v˘znamn˘ch projektov zameran˘ch na dodávky vojenskej techniky,náhradn˘ch dielov, servisn˘ch sluÏieb a plnej technickej podpory rôznych systémov.Cieºom je úspe‰ná realizácia exportn˘ch projektov zameran˘ch na v˘voz novovyrobenej techniky,ako aj spoºahlivé dodávky od zahraniãn˘ch v˘robcov, ktor˘ch Technopol International, a.s.,zastupuje voãi subjektom v Slovenskej republike.Aktivity• V˘robca a dodávateº ochrann˘ch a balistick˘ch heliem rôzneho typu• V˘robca a dodávateº 30 mm unikátneho ruãného automatického granátometu RAG-30• V˘robca a dodávateº multispektrálneho maskovacieho pokryvu TRICOMASK 1-03• Dodávateº modernizovanej 122mm kontajnerovej munície AGAT• Dodávateº simulátorov ‰peciálnej techniky vrátane plnej technickej podpory z krajínv˘chodnej Európy• Dodávky a servis komunikaãn˘ch zariadení prevojenské pouÏitie od spoloãnosti HARRIS, divíziaRF Communications• V˘hradn˘ zástupca firmy NAMMO z Nórska,jedného z hlavn˘ch svetov˘ch v˘robcov v oblastistredno- a veºkokalibrovej munícieGranátomet RAG-30TECHNOPOL INTERNATIONAL, a.s.Kutlíkova 17, 852 50 BratislavaTel: +421 2 68286 300Fax: +421 2 68286 212e-mail: os3@technopol.sk,military@technopol.sk Balistická helma Maskovací pokryv TRICOMASK 1–03ho profesionálneho vojaka, ktor˘ pre‰iel plnenímoperaãn˘ch úloh mimo územia SR a spæÀa poÏiadavkyna v˘kon sluÏby je záujem ho udrÏaÈ. V‰etciprofesionálni vojaci po skonãení vyslania súustanovení na funkcie v rámci OS SR, Ïiadny z profesionálnychvojakov nie je a ani nemôÏe byÈ prepusten˘zo sluÏobného pomeru (aÏ po splnení zákonn˘chdôvodov na prepustenie uveden˘ch v zákoneã. 346/2005 Z.z. o ‰tátnej sluÏbe profesionálnychvojakov ozbrojen˘ch síl SR).âo sa t˘ka konkrétne profesionálnych vojakov,ktorí plnia úlohy vo vojenskej operácii Iracká sloboda,po skonãení vyslania budú zaradení do funkciív rámci OS SR takto:• kategória muÏstvo – 57 PrVdo pôvodn˘ch funkcií – 45 PrVdo in˘ch funkcií v pôvodn˘ch útvarov – 11PrVv in˘ch útvaroch – 1 PrV• kategória poddôstojníci – z 24 PrVdo pôvodn˘ch funkcií -19 PrVdo in˘ch funkcií v pôvodn˘ch útvarov – 3 PrVv in˘ch útvaroch – 2 PrV• kategória dôstojníci – z 22 PrVdo pôvodn˘ch funkcií - 20 PrVdo in˘ch funkcií v pôvodn˘ch útvarov – 1 PrVv in˘ch útvaroch – 1 PrVCelkom takto bude zaraden˘ch 103 PrVVláda SR uÏ predloÏila do parlamentu návrh‰tátneho rozpoãtu na budúci rok. Záväzok Slovenskapo prijatí za plnoprávneho ãlena Severoatlantickejaliancie bol, Ïe kaÏdoroãne bude investovaÈdo rezortu obrany 2 % HDP v rámcimodernizácie a re‰trukturalizácie obrannéhosystému. Ako sa napæÀa tento záväzok?Obranná stratégia SR a základné dokumentyobranného plánovania rezortu ministerstva obranypovaÏujú za primeranú úroveÀ v˘davkov vyãleÀovan˘chpre potreby rezortu ministerstva obranyminimálne 2 % HDP. Dosiahnutie tejto úrovnebolo uÏ v roku 2001 deklarované vládou SR. Faktomzostáva, Ïe v uplynul˘ch rokoch táto úroveÀnebola dosiahnutá. V Programovom vyhlásení vládySR (2006) je deklarované zabezpeãenie v˘davkovvyãleÀovan˘ch na obranu tak, aby dosahovaliúroveÀ potrebnú na zabezpeãenie obrany ‰tátu azáväzkov SR. V rámci návrhu rozpoãtu na rok2007 sú pre rozpoãtovú kapitolu MO SR navrhovanérozpoãtové prostriedky vo v˘‰ke asi 1,6 %HDP.Implementácia „Ekonomick˘ch pravidiel riadeniarezortu MO SR“ a „Smernice pre riadenieprojektov v rezorte MO SR“ v podmienkach OSSR s cieºom skvalitniÈ úãasÈ a zainteresovanosÈpríslu‰níkov generálneho ‰tábu v procese plánovaniasíl NATO (Force Generation) patrí k najdôleÏitej‰ímúlohám. MôÏete dnes kon‰tatovaÈ,Ïe proces kontinuálne pokraãuje a aké úlohy ztoho vypl˘vajúce pred vami stoja?Systém ekonomického riadenia nebol v priebehuroka 2006 v rezorte ministerstva obrany plne implementovan˘a v tomto procese sa bude pokraãovaÈv priebehu roka 2007. Nové ekonomické riadenievpl˘va predov‰etk˘m na procesy programovéhorozpoãtovania rezortu. V systéme projektovéhoriadenia bola v priebehu roka 2006 spustená realizácia‰tyroch „pilotn˘ch projektov“, na ktor˘ch saoveruje funkãnosÈ navrhovaného systému. V˘sledkya skúsenosti z realizácie pilotn˘ch projektovbudú následne zapracované do finálnej verzie systému.OS SR participujú na plnení úloh tak pri obranea ochrane vlastného územia, ako aj v medzinárodnompriestore v rámci NATO a EÚ, OSN.V súãasnosti sa zdrojom pnutia a konfliktu javiaaktivity Severnej Kórey. V rámci OSN sa Slovenskoplne zapája do procesu rie‰enia tejto vypätejsituácie. âo v pragmatickom vyjadrenípredstavuje táto angaÏovanosÈ?V súãasnosti pôsobí v zahraniãí v rôznych typochoperácií pod hlaviãkou rôznych medzinárodn˘chorganizácií vy‰e 630 príslu‰níkov OS SR. TútoúãasÈ je potrebné rozdeliÈ do ‰tyroch základn˘ch balíkov:1. úãasÈ v operáciách pod vedením OSN – Ide omierovú misiu na Cypre (210 príslu‰níkov) a omierovú misiu na Golansk˘ch v˘‰inách v poãte96 príslu‰níkov. Do tejto kategórie patria aj pozorovateºskémisie OSN, kde OS SR vyslali pozorovateºovdo S˘rie (2 v UNTSO) a SierraLeone (1 v UNAMSIL) – celkovo do 310 príslu‰-níkov,2. úãasÈ v operáciách pod vedením EÚ – základn˘balík tvorí stráÏna ãata v operácii ALTHEAv poãte 40 príslu‰níkov nasadená v BaH, 4 príslu‰níciv ‰tábe EUFOR v Sarajeve, 2 pozorovateliav misii EUMM na území b˘valej Juhosláviea 2 pozorovatelia pre operáciu v Sudáne– celkovo do 48 príslu‰níkov,3. koaliãné operácie – operácia Iracká sloboda –od roku 2003 v rámci tejto operácie pod vedenímUSA pôsobí v Iraku odmínovacia rota – celkovodo 105 príslu‰níkov,4. operácie pod vedením NATO – v operáciiKFOR v Kosove pôsobí 135 príslu‰níkov, v ‰tábeNATO v Sarajeve 4 príslu‰níci, v operáciiISAF na území Afganistanu je nasadená multifunkãnáÏenijná jednotka v poãte 56 príslu‰níkova vo v˘cvikovej operácii NATO v Iraku pôsobí5 slovensk˘ch in‰truktorov – celkovo do 200príslu‰níkov.Z pohºadu zapojenia OS SR do operácií pod vedenímOSN, NATO a EÚ je moÏné povaÏovaÈúãasÈ na‰ich príslu‰níkov za primeranú. V ìal‰om9

období by bolo vhodné postupne zniÏovaÈ poãet misiípri zachovaní pribliÏne rovnakého poãtu príslu‰-níkov OS SR, ktor˘mi pôsobí v medzinárodnomprostredí dnes.Vyhodnotenie zapojenia OS SR do t˘chto operáciíje vykonávané rôznymi medzinárodn˘mi organizáciamia in‰titúciami. Potrebné je v‰ak moÏnékon‰tatovaÈ, Ïe úãasÈ OS SR, ale aj kvalita t˘chtopríspevkov bola doteraz vÏdy relevantn˘mi organizáciamivysoko hodnotená a prispela k dobrémumenu SR. Od vstupu SR do NATO sa v súladeso záväzkami vypl˘vajúcimi z ãlenstva na‰e zapojeniedo operácií NATO v priebehu posledn˘chdvoch rokov zdvojnásobilo. OS SR nasadili príslu‰-níkov a jednotky do v‰etk˘ch hlavn˘ch operáciíNATO: KFOR, ISAF a NTM-I, ão signalizujeschopnosÈ OS SR nasadiÈ príslu‰níkov a jednotkyna‰ich OS aj do nároãn˘ch operácií pod vedenímNATO. Pragmaticky vyjadrené, úãasÈ príslu‰níkovna‰ich ozbrojen˘ch síl napomáha v medzinárodnomkrízovom manaÏmente spoloãne rie‰iÈ súãasné i budúceproblémy súvisiace s upevÀovaním mieru astability vo svete a na druhej strane na‰a angaÏovanosÈsa nám vracia v podobe získavania medzinárodn˘chskúsenosti, ktoré sú v˘znamné z pohºadubudovania vy‰‰ích spôsobilosti OS SR. Ale jeto i prezentácia SR a jej ozbrojen˘ch síl, zbrojárskycha in˘ch v˘robkov a iné súvislosti.Ako by ste zoradili a charakterizovali priority,ktoré stoja pred OS SR v nasledujúcom roku?Prvou prioritou nasledujúceho obdobia je stabilizáciapersonálu OS SR a zv˘‰enie atraktívnostisluÏby v OS SR pre zabezpeãenie cieºov náboru.Medzi ìal‰ie hlavné priority patrí zabezpeãeniefunkãnosti systému NATINADS, prevádzkyschopnosÈleteckej techniky (MiG-29, Mi-17, An-26) apozemnej zabezpeãovacej techniky, zabezpeãeniejednotiek OS SR v prebiehajúcich operáciáchMKM, splnenie medzinárodn˘ch záväzkov vypl˘vajúcichz ãlenstva SR v NATO a EÚ, zabezpeãenierealizácie obstarania systému MOKYS a v neposlednomrade v˘cvik veliteºov a ‰tábov s dôrazomna jednotky zabezpeãujúce medzinárodné záväzkyobsiahnuté v Cieºoch síl so zameraním naplnenie úloh v rámci konceptu síl r˘chlej reakcieNATO a bojov˘ch skupín EÚ.

N Á R O D N Á R A D A S RNovou tvárou v parlamente je podpredseda SNS, ktor˘ sa po základnej vojenskej sluÏbena bojovom útvare a absolvovaní ‰túdia na právnickej fakulte UK Bratislava profilovalvo funkcii prokurátora a v posledn˘ch rokoch pôsobil ako advokát. V súãasnom funkãnomzaradení pôsobí ako predseda V˘boru NR SR pre obranu a bezpeãnosÈ. Aké smerovaniea moÏnosti vidí Rudolf PUâÍK v t˘chto oblastiach, sa v rozhovore p˘tala Marta Toma‰oviãová.Integrovaná obranaa bezpeãnosÈS ak˘mi predstavami ste prevzali tútofunkciu a ktoré otázky povaÏujete za prioritnév procese ãinnosti zákonodarnéhozboru vo väzbe na parlamentn˘ v˘bor?Za prioritné v procese ãinnosti zákonodarnéhozboru v tomto funkãnom období pova-Ïujem úzku spoluprácu s rezortmi ministerstvaobrany a ministerstva vnútra pri presadzovanílegislatívnych zmien, ktoré priamosúvisia s naplÀovaním úloh vypl˘vajúcich zprogramového vyhlásenia vlády SR.V oblasti obrany ‰tátu pôjde najmä o:– Vytvorenie integrovaného bezpeãnostnéhosystému,– podpora systému civilného núdzového plánovaniapre rie‰enie krízov˘ch situácií, legislatívnyrámec pre ofsetové programyako nástroj na zásadné investície do ozbrojen˘cha bezpeãnostn˘ch zloÏiek.V oblasti vnútorného poriadku a bezpeãnostipôjde najmä o:– Návrh zákona o boji s terorizmom,– návrh zákona o boji proti extrémizmu,– nadobudnutie úãinnosti zákona o preukazovanípôvodu majetku,– návrh zákona o prevencii kriminality.ëal‰ou prioritou v tejto oblasti bude, abysa dominantn˘m prvkom v priamom v˘konesluÏby stal vzÈah medzi slu‰n˘m obãanom aslu‰n˘m policajtom budovan˘ na princípere‰pektovania osobnosti základn˘ch práv a tolerancie.Súãasne v‰ak treba posilniÈ postaveniepolicajta a zv˘‰iÈ jeho právnu ochranu vovzÈahu medzi policajtom a osobou poru‰ujúcouzákon.Ako hodnotíte legislatívne úpravy vysielaniana‰ich vojakov na zahraniãné misie,najmä vo vzÈahu k vojakom v Iraku a akékroky sa pripravujú, v akom ãasovom horizonte,vzhºadom aj na postoj nového generálaUSA o situácii v tejto krajine, akoaj na avizovan˘ návrat na‰ich vojakov vofebruári budúceho roka?Do pôsobnosti NR SR patrí podºa ãlánku86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviÈsúhlas na vyslanie ozbrojen˘ch sílmimo územia Slovenskej republiky, ak nejdeo prípad uveden˘ v ãl. 119 písm. p). V súlades ãlánkom 86 Ústavy SR rozhoduje vládaSlovenskej republiky v zbore podºa ãlánku.119 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky ovyslaní ozbrojen˘ch síl mimo územia Slovenskejrepubliky, ak ide o plnenie záväzkov zmedzinárodn˘ch zmlúv o spoloãnej obraneproti napadnutiu, a to najdlh‰ie na ãas 60dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámiNárodnej rade Slovenskej republiky.Zo znenia ãlánku 119 písm. o) vypl˘va vládeSlovenskej republiky okrem iného právomocrozhodovaÈ o vyslaní ozbrojen˘ch sílmimo územia Slovenskej republiky na úãelhumanitárnej pomoci, vojensk˘ch cviãeníalebo mierov˘ch pozorovateºsk˘ch misií.Vzhºadom na to, Ïe túto právomoc vládySR, t˘kajúcu sa vysielania ozbrojen˘ch síl SRmimo územia SR, opomína ãlánok 87 ÚstavySR, bude v rámci prípadnej zmeny alebodoplnenia Ústavy SR Ministerstvo obranyiniciovaÈ zosúladenie ãlánkov 86 a 119. PredpredloÏením návrhu na rokovanie vlády musíbyÈ predloÏená na rokovanie Bezpeãnostnejrady SR, ktorá podºa § 2 písm. b) bod. 1 zákonaã. 110/2004 Z. z. o fungovaní BR SR vãase mieru posudzuje a predkladá vláde naprerokovanie návrhy súvisiace s plnením záväzkovSR v oblasti obrany a bezpeãnosti,najmä návrhy na vyslanie ozbrojen˘ch sílmimo územia Slovenskej republiky na úãelyhumanitárnej pomoci, vojenského cviãenia,mierovej pozorovateºskej misie a vojensk˘choperácií a na plnenie záväzkov z medzinárodn˘chzmlúv o spoloãnej obrane proti napadnutiu.Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe na základezákona o ozbrojen˘ch silách je predloÏenienávrhu na rokovanie vlády SR v právomociministra obrany, je potrebné v ìal‰om legislatívnomprocese odstrániÈ tento nesúlad vovzÈahu k zákonu o fungovaní BR SR v ãasemieru. Programové vyhlásenie vlády SR, ktorédeklaruje predloÏenie harmonogramu stiahnutiaozbrojen˘ch síl z operácie Iracká slobodadáva priestor na prehodnotenie budúcehopôsobenia príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl v Irakuformou postupn˘ch a vyváÏen˘ch krokov,ktoré re‰pektujú Programové vyhlásenievlády a zároveÀ zohºadÀujú záujmy irackejstrany a na‰ich spojencov. V súlade s t˘m súhlasilavláda Slovenskej republiky svojímuznesením ã. 884 z 18. októbra 2006 so správouo harmonograme stiahnutia príslu‰níkovozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky z operácieIracká sloboda.Na základe správy je plánované dokonãeniesúãasnej 7. rotácie jednotky ozbrojen˘chsíl v operácii Iracká sloboda a jej následnéstiahnutie vo februári 2007. Po uvedenomtermíne je Slovenská republika, v prípadedeklarovaného záujmu ,pripravená podieºaÈ sa14

N Á R O D N Á R A D A S Rna procese budovania irack˘ch bezpeãnostn˘chsíl, ktoré budú schopné prevziaÈ zodpovednosÈza stabilitu a bezpeãnosÈ v Iraku, a to:– v˘cvikom irack˘ch bezpeãnostn˘ch síl naprácu s odmínovacím zariadením BoÏena,– v˘cvikom bezpeãnostn˘ch síl, resp. policajn˘chzloÏiek Irackej republiky na územíIrackej republiky alebo na území Slovenskejrepubliky,– ponechaním 6-tich príslu‰níkov ozbrojen˘chsíl – dôstojníkov vo veliteºstváchkoaliãnej operácie Iracká sloboda,– ponechaním 5-tich príslu‰níkov ozbrojen˘chsíl - dôstojníkov vo V˘cvikovej misiiNATO NTM-I,– darovaním odmínovacích zariadení BoÏenairack˘m bezpeãnostn˘m silám v závislostiod rokovaní s irackou stranou a koaliãn˘mipartnermi, a to formou medzinárodnejzmluvy, ktorou bude Slovenská republikaviazaná,– poskytnutím vojenskej materiálnej pomociirack˘m bezpeãnostn˘m silám podºa po-Ïiadaviek irackej strany a moÏností Slovenskejrepubliky formou medzinárodnejzmluvy, ktorou bude Slovenská republikaviazaná.Vlastná realizácia uveden˘ch krokov jepodºa správy naplánovaná takto:1. Plánované dokonãenie súãasnej 7. rotáciena‰ej jednotky v operácii Iracká sloboda ajej následné stiahnutie vo februári 2007.Stiahnutie na‰ej jednotky z operácie Irackásloboda bude zabezpeãené kombinovanouprepravou:– vyuÏitím komerãn˘ch lietadiel typu Boeing737 a IL-76 na prepravu osôb, zbraní,munície a nebezpeãného materiálu,– vyuÏitím námornej lodnej a Ïelezniãnejprepravy.2. V prípade deklarovaného záujmu je Slovenskárepublika po februári 2007 pripravenápodieºaÈ sa na procese budovania irack˘chbezpeãnostn˘ch síl, ktoré budú schopnéprevziaÈ zodpovednosÈ za stabilitu abezpeãnosÈ v Iraku, a na v˘cviku t˘chto sílv práci s odmínovacím zariadením BoÏenas potenciálnou moÏnosÈou nadväzujúcehodarovania t˘chto zariadení na základemedzinárodnej zmluvy, ktorou bude Slovenskárepublika viazaná.Obsah, formy, metódy a dæÏka v˘cvikubudú definované aÏ po prerokovaní s vládoua spojencami. Realizácia v˘cviku je podmienenáosobitnou zmluvou, ktorá stanoví právnyrámec a podmienky v˘cviku.SR je plnoprávnym ãlenom Severoatlantickejaliancie. Ako hodnotíte spoluprácu sorganizáciami stáleho zastúpenia SR priNATO, s v˘bormi, pracovn˘mi skupinamia agentúrami, sme na primeranom stupnizastúpenia slovensk˘mi odborníkmi v t˘chtozloÏkách?Slovenská republika sa za 2 a pol rokaãlenstva plne etablovala do práce Aliancie astala jej plnohodnotn˘m ãlenom. V súãasnejdobe pôsobí ako dôveryhodn˘ spojenec presadzujúcisvoje zahraniãnopolitické záujmy,ale zároveÀ aj zná‰ajúci zodpovednosÈ zaotázky globálnej bezpeãnosti. V tomto kontextepresadzuje úzku spoluprácu s ìal‰ímiaktérmi medzinárodného spoloãenstva azvlá‰È s EÚ. Priamo na HQ NATO v Bruselije Slovenská republika zastupovaná prostredníctvomStálej delegácie (SD) SR pri NATO,ktorú tvoria zástupcovia MZV, MV (politickásekcia) a rezortu MO SR (sekcia obrany– príslu‰níci sekcií MO a Úrad vojenskéhopredstaviteºa – príslu‰níci G· OS SR). Najvy‰‰ímpredstaviteºom SR v Aliancii je Stálypredstaviteº SR pri Severoatlantickej Rade(NAC) – aktuálne veºvyslanec Igor Slobodník.Pracovníci SD SR pri NATO, spoloãnes nominovan˘mi zástupcami z ústredia aktívnepôsobia vo viac ako 300 v˘boroch, pracovn˘chskupinách a agentúrach. Okrem SD SRpri NATO má SR (prostredníctvom príslu‰-níkov G· OS SR) svoje zastúpenie v obochstrategick˘ch veliteºstvách – ACO (SHAPEv Monse), kde pôsobí Úrad národného vojenskéhopredstaviteºa, v ACT (Norfolk, USA),kde pôsobí Vojensk˘ styãn˘ tím, ako aj v impodriaden˘ch veliteºstvách a zloÏkách.Kredit na pôde Aliancie si SR získala predov‰etk˘maktívnou a úspe‰nou participáciouv alianãn˘ch operáciách (Afganistan, Irak,Kosovo), kde sa nám v poslednom období navy‰epodarilo odstrániÈ prakticky v‰etky národnéprekáÏky brániace vysielaniu a vyuÏitiupríslu‰níkov OS SR pre plnenie ‰irokéhospektra misií, ale tieÏ napr. rozhodnutím prevziaÈna seba v rámci Aliancie úlohu vedúcejkrajiny pre oblasÈ likvidácie vojensk˘ch v˘bu‰nína manaÏmentu následkov (EOD) vrámci programu Konferencie národn˘ch riaditeºovpre vyzbrojovanie (CNAD), ktorá jejednou z desiatich definovan˘ch oblastí vboji proti terorizmu. SVK sa naviac rozhodlaprispieÈ k zlep‰ovaniu spôsobilostí v oblastiEOD aj formou vytvorenia tzv. Centra v˘nimoãnosti(Centre of Excellence) v Novákoch,ktoré by mohlo dosiahnuÈ poãiatoãnúoperaãnú spôsobilosÈ zaãiatkom roka 2007. Vmultilaterálnom alianãnom transformaãnomúsilí zameranom na zlep‰ovanie spôsobilostíje SR najviditeºnej‰ia (najaktívnej‰ia) v oblastiachstrategickej vzdu‰nej prepravy a harmonizáciiplánovania aktivít v operáciách(CPA), kde sme signatárskymi krajinami. Vrámci svojich moÏností sme v horizonte niekoºk˘chrokov deklarovali príspevky do jednotliv˘chrotácií Síl reakcie NATO (NRF).SpomenúÈ treba aj finanãné príspevky do tzv.Trustu fondov pre Ukrajinu (projekt na likvidáciuprebytoãnej munície, ruãn˘ch a ºahk˘chzbraní a prenosn˘ch protivzdu‰n˘chsystémov – MANPADS) a Bosnu a Hercegovinu(projekt na zniÏovanie a reintegráciuvojenského personálu). Z bilaterálneho aspektuSR najaktívnej‰ie podporuje angaÏovaniesa Aliancie na Ukrajine (SR sa usiluje o získanieKontaktného veºvyslanectva Aliancie– CPE) a na Západnom Balkáne, podporujúckroky Aliancie vedúce k priblíÏeniu Srbska,Bosny a Hercegoviny a âiernej Hory do PzMa jasn˘ signál z Rigy pre krajiny MAP (Chorvátsko,Macedónsko a Albánsko). Aktívnymspôsobom pristupuje SR tieÏ k odovzdávaniusvojich skúseností z prístupového procesua‰pirantsk˘m krajinám, ãi uÏ participáciou naalianãn˘ch aktivitách alebo organizovanímseminárov pre krajiny v PzM. Príslu‰níci OSSR pôsobiaci vo vojensk˘ch ‰truktúrachAliancie sú viditeºní a robia SR dobré meno.Za zvlá‰tnu zmienku stojí mimoriadne úspe‰-né vystúpenie brig. generála Macka poãascviãenia Síl reakcie NATO (NRF) v CapeVerde, kde bol jedn˘m z hlavn˘ch brífujúcich.V kontexte novembrového summitu v RigeSR presadzuje politiku otvoren˘ch dverí prea‰pirantské krajiny a podporuje v‰etky hlavnéiniciatívy transformaãného balíka Aliancievedúce k zlep‰ovaniu celkov˘ch spôsobilostíNATO, ão najvy‰‰í predstavitelia SRpredbeÏne potvrdili aj GT dÀa 30. októbra2006 poãas jeho predsummitov˘ch ciest poâK Aliancie.Pôsobenie SR v Aliancii je, po necel˘chtroch rokoch plnohodnotného ãlenstva, moÏnépovaÏovaÈ za úspe‰né. Predstaviteºom rezortovMZV, MV, MO pôsobiacim na alianãnejpôde umoÏnila získaÈ neoceniteºné skúsenostiz konsenzuálneho spôsobu alianãnéhorozhodovania a príslu‰níkom rezortu MO navy‰eskúsenosti z práce v medzinárodn˘ch‰táboch a jednotkách, ão by v koneãnom dôsledkumalo v˘znamnou mierou prispieÈ kzvy‰ovaniu interoperability a celkovej pripravenostina‰ich OS.Po nástupe nov˘ch ministrov sa objavujúinformácie o nehospodárnom vynakladaníprostriedkov ‰tátneho rozpoãtu v rezor-15

N Á R O D N Á R A D A S Rtoch. V˘bor má vo svojej kompetencii ajkontrolu rezortov, aké úlohy budú v tomtosmere ãlenovia plniÈ?Jednou z neoddeliteºn˘ch ãinnosti parlamentuje i kontrolná ãinnosÈ v˘konnej moci.V tomto smere zohrávajú nezastupiteºnú úlohuv˘bory Národnej rady SR. V˘bor NR SRpre obranu a bezpeãnosÈ sa bude touto ãinnos-Èou zaoberaÈ hlavne v t˘chto oblastiach:– Stav a v˘voj ozbrojen˘ch síl, bezpeãnosti‰tátu, bezpeãnostnej situácie, kriminality,stavu pripravenosti civilnej ochrany, ‰tátnychhmotn˘ch rezerv a Hasiãského záchrannéhozboru,– priebeÏné ãerpanie rozpoãtovej kapitolyMinisterstva obrany SR, Ministerstva vnútraSR – bezpeãnostn˘ úsek a S·HR SR,– plnenie konkrétnych úloh z programovéhovyhlásenia vlády jednotliv˘mi rezortmi,– dodrÏiavanie zákonnosti, ãinnosti Ministerstvaobrany SR, ozbrojen˘ch síl SR, Ministerstvavnútra SR, Policajného zboru SR aSprávy ‰tátnych hmotn˘ch rezerv SR,– realizácia zákonov a vykonávacích vyhlá-‰ok k zákonom prijat˘ch kontrolovan˘mirezortmi.V neposlednom rade je to i vykonávanieposlaneck˘ch prieskumov ãlenmi v˘boru voblasti pôsobnosti Ministerstva obrany SR,Ministerstva vnútra SR, Správy ‰tátnychhmotn˘ch rezerv a v organizáciách a in‰titúciách,ktoré tieto ministerstvá riadia.V súãasnosti v parlamente vibrujú otázkyokolo ÚPN spojené s voºbou predsedu aãasto aj s postavením úradu. V âR sa vmáji _05 zaãalo so zverejÀovaním a sprístupÀovanímdokumentov b˘valej vojenskejkontrarozviedky ako súãasti ·tB, abymohla byÈ odhalená jej úloha v r. 1948 –1990. Pripravuje sa tak˘to krok aj na Slovensku,najmä v kontexte so zverejÀovanímzväzkov a agentov ·tB, arizátorov apod.?Neúspe‰ná voºba predsedu Správnej radyÚPN odhalila rozporuplnosÈ postojov medziposlancami. Aj tu sa prejavila na‰a slovenskápolitická vlastnosÈ, Ïe pri akejkoºvek personálnejvoºbe sme schopní zatratiÈ samotnúin‰titucionálnu a dokonca spochybniÈ zákonnúpodstatu, v tomto prípade existenciu Ústavupamäti národa. ÚPN je verejnoprávna in-‰titúcia, ktorá podºa zákona ã.553/2002 Z.zzhromaÏìuje a spracováva v‰etky druhy informácií,vzÈahujúcich sa na dobu neslobodyv rokoch 1939 – 1989 a úloha ústavu zìalekanie je vyãerpaná, pretoÏe nie v‰etky ãinnosti,orgány a in‰titúcie z éry neslobody bolizdokumentované a zverejnené verejnosti. Verím,Ïe ÚPN bude v súãasnej právnej úpravenaìalej zverejÀovaÈ predmetné materiály akosúãasÈ vyrovnania sa s na‰ou históriou. V súãasnostimôÏe verejnosÈ ‰tudovaÈ tajné rozkazyministrov vnútra a objektové zväzky hlavnejsprávy rozviedky ZNB – I. správy ·tB,ktoré ústav zverejnil v septembri. Úlohouústavu je aj udrÏiavanie diskusie, usporadúvaniev˘stav ãi odborn˘ch seminárov na danúproblematiku, pretoÏe súãasná mladá generácia‰tudentov uÏ nemá priamu skúsenosÈ s totalitn˘mreÏimom a jeho praktikami.Sprístupnenie dokumentov Vojenskej kontrarozviedkypatrí do rozsahu pôsobnostiÚPN, pretoÏe podºa sovietskeho vzoru sa stala‰pecifickou súãasÈou ·tátnej bezpeãnostiako samostatn˘ sektor ministerstva národnejbezpeãnosti uÏ zaãiatkom päÈdesiatych rokov.III. správa ZNB riadila a koordinovalakontrarozviednu ãinnosÈ v celo‰tátnom rozsahuprostredníctvom podriaden˘ch útvarovVKR v zväzkoch âeskoslovenskej ºudovej armádya odhalenie jej dokumentov môÏe dokresliÈmozaiku militantnosti reÏimu. ChcemzdôrazniÈ, Ïe aj Rezolúcia ParlamentnéhozhromaÏdenia Rady Európy 1096 z roku 1996O opatreniach na odstránenie dediãstva b˘val˘chkomunistick˘ch totalitn˘ch systémovvníma takúto ãinnosÈ in‰titúcií ako súãasÈtransformaãného procesu k demokracii a ÏezverejÀovanie neslúÏi na odplatu, ale na zachovaniepamäti národa. To v‰etko samozrejmeza dodrÏania princípov prezumpcie nevinya právneho ‰tátu.Model 2015 ako koncepcia transformácieOS SR, spolu s ìal‰ími strategick˘mi dokumentmi,personálnym auditom a integrovan˘mministerstvom dáva odpovedena otázky efektívnosti a funkãnosti. Akovnímate reformné kroky profesionalizácieOS SR?Model 2015 (Dlhodob˘ plán rozvoja ministerstvaobrany s v˘hºadom do roku 2015) aìal‰ie strategické dokumenty (Bezpeãnostnástratégia SR a Obranná stratégia SR) vytvárajúreálne predpoklady na zefektívnenie ãinnostiozbrojen˘ch síl SR. Proces reformyozbrojen˘ch síl SR bol v súlade s Dlhodob˘mplánom rozvoja MO SR s v˘hºadom do roku2015 ukonãen˘ v oblasti ‰truktúr pozemn˘cha vzdu‰n˘ch síl a ìal‰í rozvoj ozbrojen˘ch sílSR je zameran˘ na dokonãenie t˘chto procesovv oblasti síl v˘cviku a podpory (logistickéhozabezpeãenia) a na prijímanie modifikácií(korekcií), ktoré pruÏne reagujú na aktuálnevstupy, napr. :• zníÏenie rozpoãtu rezortu ministerstva obranyoproti potrebám na úrovni 2% HDP ajeho neplánované krátenie v roku 2006,• nové poÏiadavky operácií medzinárodnéhokrízového manaÏmentu ako napr. navr‰ovaniepoãtov jednotiek ozbrojen˘chsíl SR v prebiehajúcich operáciáchNATO/EÚ,• zv˘‰enie rozsahu medzinárodn˘ch záväzkovSR vypl˘vajúcich z Cieºov síl 2006 aúãasti jednotiek ozbrojen˘ch síl SR v siláchr˘chlej reakcie NATO (NRF) a EÚ (EUBG)• prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojen˘chsíl SR o jeden rok skôr, ão si vyÏiadalopreprogramovanie z dôvodov:a) nav⁄‰enia potreby finanãn˘ch prostriedkovna personál (stráÏenie objektov),b)scivilnenia sluÏieb skôr neÏ bolo plánované(stravovanie, upratovanie),c) ur˘chlenia opustenia niektor˘ch objektov,ale s povinnosÈou ich udrÏiavania astráÏenia aÏ do odovzdania.Programové vyhlásenie vlády SR prezentovalozámer zintenzívniÈ úsilie pri presadzovaníkomplexnosti a efektívnosti obranya vytvoriÈ predpoklady pre zdokonalenie systémuriadenia obrany, okrem iného aj aktualizáciouDlhodobého plánu rozvoja Ministerstvaobrany SR s v˘hºadom do roku 2015. Vrámci tejto aktualizácie bude ìal‰í rozvojozbrojen˘ch síl podporen˘ transformáciouv˘konn˘ch a podporn˘ch prvkov obrannéhosystému ‰tátu. Audit MO SR vykonan˘ vroku 2005, bol zameran˘ na organizaãné‰truktúry a procesy riadenia a velenia. V˘sledkyauditu posudzovala komisia ministra obranySR, ktor˘ na základe jej odporuãení vykonalorganizaãné zmeny v riadiacich orgánochMO SR s úãinnosÈou od 1. januára 2006.Predmetné organizaãné zmeny sa zásadn˘mspôsobom nedotkli organizaãnej ‰truktúryGenerálneho ‰tábu a ozbrojen˘ch síl SR. Vykonanieúplnej profesionalizácie ozbrojen˘chsíl SR bolo nevyhnutné pre realizáciu budovania„relatívne mal˘ch, vysoko kvalitn˘ch,primerane vyzbrojen˘ch a vycviãen˘ch síl“(Model 2015). Skúsenosti z ãinnosti plneprofesionálnych ozbrojen˘ch síl SR ukázalina potrebu novelizácie zákona ã. 346/2005 Z.z. o ‰tátnej sluÏbe profesionálnych vojakovozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky zameranústabilizáciu dostatoãného poãtu kvalitnéhopersonálu ozbrojen˘ch síl SR a na nábornového personálu.Na zníÏenie finanãnej nároãnosti pri modernizáciia kvalitnej‰om vybavení OS SRmôÏu pomôcÈ aj aktivity domácich v˘robcov‰peciálnej techniky, ktorí dokáÏu splniÈpoÏiadavky a normy pre oblasÈ dodávoktovarov a sluÏieb NATO. NedokáÏu sa v‰akuplatniÈ aj na zahraniãn˘ch trhoch bezpodpory ‰tátu a zmien v licenãnom konaní.Obracajú sa na vበv˘bor s iniciovanímlegislatívnych zmien v tomto smere?Vláda Slovenskej republiky vo svojomprogramovom vyhlásení deklarovala podporurozvoja obranného priemyslu SR aj jehozapojenie sa do modernizácie a prezbrojovaniaozbrojen˘ch síl SR prostredníctvom medzinárodn˘chvyzbrojovacích projektov vrámci EÚ a NATO. Veì v˘robky slovenskéhostrojárskeho priemyslu ako sú odmínovacíkomplet BoÏena a produkt v˘skumno-v˘vojov˘chkapacít SR DIAL – prístroj na diaºkovúdetekciu otravn˘ch látok poznajú nacelom svete. V poslednom ãase bol medializovan˘nádejn˘ v˘robok slovenského strojárskehopriemyslu, pi‰toº z Detvy. V˘bor NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ je pripraven˘ napomôcÈkonaniu, ktoré by odstránilo legislatívneprekáÏky pri uplatÀovaní sa tak˘chto v˘robkovna zahraniãn˘ch trhoch. Doposiaº sav‰ak nikto na v˘bor s takouto iniciatívou neobrátil.S âR nás spája historická skúsenosÈ, vmnoh˘ch oblastiach podobn˘ v˘voj. Akohodnotíte súãasnú úroveÀ na‰ej spoluprácea v ãom vidíte rezervy aj vo vzÈahu k na-‰im ìal‰ím susedom v obrannej a bezpeãnostnejpolitike?S âeskou republikou je tradiãne veºmiúzka, ãasto pouÏívané „nad‰tandardná“ spolupráca.Na parlamentnej úrovni sú to vzájomnév˘meny parlamentn˘ch delegácií zlo-Ïen˘ch z ãlenov v˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ.UÏ v decembri tohto roka sa stretnemes delegáciou ãeského parlamentu. V˘bor NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ prijal na ostatnejv˘borovej schôdzi rámcov˘ plán zahraniãn˘chciest a náv‰tev na obdobie rokov2007 – 2008. Jednou z priorít tohto plánu súvzájomné v˘menné náv‰tevy v˘borov susedn˘ch‰tátov.16

V E D A A V ¯ S K U MTak ako kaÏd˘ in˘ rezort, aj Ministerstvo obrany SR nevyhnutne potrebuje na zabezpeãenie svojejãinnosti realizovaÈ dodávky rôzneho materiálu, s cieºom vybudovaÈ moderné a kvalitnevyzbrojené zloÏky Ozbrojen˘ch síl. V prípade vojenskej techniky a v˘zbroje ide o materiál vysoko‰pecifick˘, finanãne nároãn˘, schopn˘ demon‰trovaÈ v˘razn˘ niãiaci potenciál. Vzhºadom nacharakter vojenskej techniky a jej moÏné pouÏitie sú na tak˘to materiál kladené vysoképoÏiadavky, najmä v oblasti bezpeãnosti, funkãnosti a spoºahlivosti poãas celého Ïivotného cyklu.Skú‰obníctvo vojenskej technikya v˘zbroje – garancia kvalitydodávok pre OS SRSkú‰obníctvo vojenskej techniky a v˘zbrojeje súbor ‰pecifick˘ch exaktn˘ch postupova metód, ktoré vedia zabezpeãiÈ nielen zisteniestanoven˘ch technick˘ch a uÏívateºsk˘chparametrov, ale sú zároveÀ cestou k zabezpeãeniupoÏadovanej kvality v˘robkov, dodávan˘chdo pouÏívania v Ozbrojen˘ch siláchSR. V spätnej väzbe je poznanie technick˘chparametrov v procese skú‰ania neodmysliteºn˘mzdrojom poznatkov a informácií pre ìal-‰ie zdokonaºovanie a dosahovanie poÏadovanejúrovne technického pokroku a inovácie.V kaÏdom ‰táte (a najmä vo vyspel˘ch západoeurópskychkrajinách) je úplnou samozrejmosÈou,Ïe MO zodpovedá za dodávanútechniku a materiál, s ktor˘mi obãania jednotliv˘ch‰tátov zabezpeãujú obranyschopnosÈkrajiny, resp. realizujú jej záujmy v rámcimierov˘ch misií. K tomu má kaÏdá krajinavybudovanú sieÈ rezortn˘ch skú‰obn˘ch zariadení,ktoré sú garantom práve preverovania‰pecifick˘ch vlastností techniky, vyuÏívanejv prospech rezortu obrany.Svoje miesto v oblasti skú‰obníctva v˘zbrojnejtechniky má i Vojensk˘ technick˘ askú‰obn˘ ústav Záhorie, ktorého hlavn˘mzameraním je skú‰obníctvo zbraní a munície,ale i ìal‰ích druhov tankovej a automobilovejtechniky, Ïenijnej techniky a ìal‰ích ãinností,úzko spojen˘ch s vojenskou technikoua materiálom. Patria sem najmä:• v˘voj a v˘roba úãelov˘ch v˘cvikov˘chzariadení,• vykonávanie technick˘ch in‰pekcií v˘zbroje,• klasifikácia v˘bu‰n˘ch produktov z pohºadumedzinárodn˘ch predpisov bezpeãnostiprepravy• vojenská technická ‰tandardizácia a implementácianoriem krajín NATO a niektoréiné ãinnosti.Skú‰obníctvo zbraní a munície a jeho úroveÀje veºmi úzko spojená s celou radou vnútro‰tátnychi medzinárodn˘ch vzÈahov. Jedn˘mzo základn˘ch prvkov, s ktor˘m je tátooblasÈ prepojená, je úroveÀ obranného priemysluSR.Zbrojná v˘roba bola jednou z oblastí, ktorána‰tartovala v dvadsiatych rokoch minuléhostoroãia vznik skú‰obní a aplikáciu nároãn˘chskú‰ok pre potreby zbrojnej v˘roby predomácich i zahraniãn˘ch odberateºov. Z dávneji nedávnej histórie zabezpeãovania dodávok‰peciálneho materiálu, t.j. v˘zbrojnejtechniky a munície, ãi uÏ formou vlastnéhov˘voja a následnej v˘roby v podmienkach SRalebo nákupom zo zahraniãia, vyplynula veºmipresvedãivá skúsenosÈ, Ïe len pravidelnouprevierkou a priebeÏnou kontrolou pracovníkmirezortu MO (ãi uÏ to boli zástupcovia vojenskejsprávy, zástupcovia vojenského úradukvality, zástupcovia skú‰obn˘ch zariadenía pod.) bolo moÏné zabezpeãiÈ trvalo kvalitnédodávky bezpeãnej, spoºahlivej a funkãnej‰peciálnej techniky a munície. Dobre rozvinut˘systém skú‰obníctva so sebou priná-‰a i veºmi rozvinut˘ systém kon‰trukãnej,technickej, v˘cvikovej a skú‰obnej dokumentácie,ako základného predpokladu exploatácie‰peciálneho materiálu v OS SR. Priskú‰kach sa podºa dokumentácie preverujúv‰etky ãasti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniÈtechnickú spôsobilosÈ v˘robku alebo ohroziÈbezpeãnosÈ obsluhy pri plnení svojichúloh.Nemenej dôleÏit˘m faktorom pri skú‰kachsú praktické poznatky s vyuÏívaním technikya munície „na ostro“. Tieto skúsenosti súveºmi dôleÏité pri spracovávaní v˘cvikovejdokumentácie, aby sa zabránilo prípadn˘mhaváriám alebo ohrozeniu Ïivotov vojakovOS SR. Rovnako dôleÏité sú i skúsenosti zprípadn˘ch ‰etrení vzniknut˘ch havárií technikypri prevádzke alebo vykonávaní streleckejãinnosti.Dlhoroãné poznatky z vykonávania skú‰obnejãinnosti v rámci overovania kvality v˘robkova sledovanie najnov‰ích trendov vo v˘skumea v˘voji vo svete sú prvorad˘m predpokladompre realizáciu v˘vojov˘ch skú‰ok.Tieto sú nevyhnutn˘m základom pre technick˘rozvoj a neustále zlep‰ovanie technick˘chparametrov kaÏdej techniky – ‰peciálnej nevynímajúc.Prudk˘ technick˘ rozvoj v oblasti overovaniakvality v˘robkov v etape v˘roby, ako i intenzívnezavádzanie systému manaÏérstvakvality do v˘robn˘ch organizácií v posledn˘chrokoch by mali vytváraÈ optimálne predpokladypre rast kvality v˘roby. Na druhejstrane existujúci konkurenãn˘ boj a snaha ozniÏovanie nákladov najmä na realizáciu skú-‰ok vytvárajú predpoklady dodania i menejkvalitn˘ch v˘robkov. Najlep‰ou zárukou prezabezpeãenie kvalitn˘ch v˘robkov pre potrebyOS SR je ich dôsledné a pravidelnépreverovanie najmä v etape obstarávania, alei poãas ich prevádzky.Zmena rezortnej legislatívy v roku 2005,ktorá zmiernila poÏiadavky na preverovaniekvality, sa v koneãnom dôsledku negatívneprejavila na kvalite niektor˘ch materiálov,dodan˘ch do Ozbrojen˘ch síl. Stále v‰ak existujev rezorte MO SR moderná skú‰obÀa –Vojensk˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Záhorie– schopná preveriÈ kvalitu, bezpeãnosÈ aspoºahlivosÈ v˘zbroje a tovarov dodávan˘chpre OS SR ako základn˘ predpoklad plneniaúloh obrany ‰tátu, a taktieÏ záruky úspe‰nostipri exportn˘ch aktivitách.Ing. Franti‰ek Petrá‰,riaditeº Vojenského technickéhoa skú‰obného ústavu Záhorie17

V E D A A V ¯ S K U MVojensk˘ technick˘ ústav Liptovsk˘ Mikulበpre‰iel od svojho vzniku v r. 1978 viacer˘mitransformáciami, redukciami, zmenami názvu, ‰truktúry a ekonomickej formy. Posledná saudiala tento rok: 4. augusta zanikol Vojensk˘ technick˘ ústav ako príspevková organizáciaa 5. augusta vznikla akciová spoloãnosÈ Vojensk˘ technick˘ ústav, a.s. Na otázkyParlamentného kuriéra odpovedá v˘konn˘ riaditeº Peter VARHOªÁK.Prechod na akciovúspoloãnosÈ vnímam pozitívneâo znamená rok 2006 pre Vojensk˘ technick˘ústav?Rok 2006 je rokom ukonãenia ãinnostiústavu ako príspevkovej organizácie s nulov˘mpríspevkom a zároveÀ rokom prechoduna akciovú spoloãnosÈ, s úlohami usporiadaÈvzÈahy po príspevkovej organizácii, na‰tartovaÈãinnosÈ akciovej spoloãnosti, vyrie‰iÈzmluvne dojednané úlohy roku 2006 a vytvoriÈpredpoklady pre efektívne fungovanie vnasledujúcich rokoch.Predmetom podnikania spoloãnosti v tejtoetape po vzniku akciovej spoloãnosti sú nasledujúceãinnosti: technické testovania aanal˘zy, v˘voj hardvéru, poskytovanie softvéru,in‰talácia a správa poãítaãov˘ch sietí,sprostredkovanie informácií vo vede a technike,vedecko-technické sluÏby, opravy amontáÏ, ediãná ãinnosÈ, obchodovanie s tovaroma sluÏbami, vyuÏívanie v˘sledkov du-‰evnej tvorivej ãinnosti chránen˘ch osobitn˘mizákonmi, v˘skum a v˘voj z hºadiska zákonao vede a technike.Ktoré z t˘chto aktivít dominujú v ãinnostiústavu v súãasnom období?Za najv˘znamnej‰iu ãinnosÈ naìalej pokladámesofistikovanú v˘robu s úãasÈou v˘skumno-v˘vojov˘chpracovníkov na rie‰enítechnick˘ch prostriedkov a systémov zaveden˘chdo vyuÏívania v OS SR. Nasleduje v˘skuma v˘voj v predmetn˘ch oblastiach pod-ºa aktuálnych potrieb Ministerstva obranySR, s tendenciou vytvoriÈ predpoklady prezhmotnenie v˘sledkov rie‰enia v oblasti nov˘chv˘rob v prospech ‰tátnej správy a naúseku obrany a obranyschopnosti SR. Hlavnouprodukciou spoloãnosti je v súãasnejdobe v˘roba detektorov toxick˘ch a chemick˘chlátok DD-CWA v stacionárnom (statívovom)a mobilnom vyhotovení, zabudovanomdo ALIGÁTORA 4x4 RCHBO, v˘robadetektora nebezpeãn˘ch chemick˘ch látokDD-TIC, urãeného pre priemyselné vyuÏitie,v˘roba transdermálneho profylaktického antidotaproti bojov˘m otravn˘m látkamTRANSANT pre potreby OS SR, v˘roba individuálnehozdravotníckeho balíãka – IZBa individuálneho zdravotníckeho balíãka prev˘sadkárov – IZBV a napokon v˘roba mobilnéhopracoviska náãelníka RCHBO – VY-MOB. Na v˘stave IDEB 2006 získalo právemobilné pracovisko jedno z ocenení.Na ktoré oblasti aplikovaného v˘skumu av˘voja je ústav predov‰etk˘m zameran˘?Aj v roku 2006 plnil ústav svoju pôsobnosÈv nasledujúcich oblastiach: komunikaãné a informaãnésystémy na zabezpeãenie velenia,riadenia a spojenia, tvorba a bezpeãnosÈ informaãn˘chsystémov, prostriedky rádioelektronickéhoboja, prostriedky delostreleckého,radiaãného a chemického prieskumu,optoelektronické a laserové systémy, zdravotníckatechnika a farmácia, v˘strojn˘ materiál,‰tandardizácia súvisiaca s preberaním noriemNATO a medzinárodná spolupráca vprospech vybran˘ch organizácií NATO a EÚ.DD-CWA-ASlovenská republika je uÏ pevnou súãasÈouNATO. Ak˘m spôsobom sa ústav zúãastÀujena rie‰ení úloh ‰tandardizácie pri implementáciinoriem NATO, prípadne na projektochNATO?Na rie‰ení úloh ozbrojen˘ch síl a rezortuobrany, ku ktor˘m sa príslu‰né orgány zaviazaliorgánom NATO, prípadne EÚ, sa podieºamena zmluvnom základe sprostredkovaneprostredníctvom pôsobnosti národnéhoriaditeºa pre vyzbrojovanie a orgánov vyzbrojovaniapríslu‰nej sekcie, orgánov zabezpeãujúcichakviziãn˘ a ‰tandardizaãn˘proces v prospech OS SR, v súãinnosti sostatn˘mi ústavmi vojenskej v˘skumno-v˘vojovejzákladne, vojensk˘mi opravárensk˘mipodnikmi a subjektmi podieºajúcimi sa naúlohách obrany a obranyschopnosti SR. Takátospolupráca vyÏaduje odbornú pripravenosÈa znaãn˘ stupeÀ jazykov˘ch schopnostípri komunikácii v orgánoch NATO a pri rie-‰ení ‰tandardizaãn˘ch úloh ako aj pri vlastnejspolupráci. ·tandardizaãnéúlohy sú v pôsobnostiÚradu pre obrannú‰tandardizáciu, kodifikáciua ‰tátne overovaniekvality a na ich rie‰enieuzatvárame príslu‰nézmluvné vzÈahy.Prechod ústavu zpríspevkovej organizáciena akciovúspoloãnosÈmal zrejmedopad ajna existujúce certifikátya povolenia.Darí sa vám ichznova získaÈ? A vôbec:aké hlavné pozitíva odprechodu na akciovú spoloãnosÈoãakávate?DD-CWA-SPo zániku príspevkovej organizácie samozrejmeskonãila aj platnosÈ povolenia na obchodovanies vojensk˘m materiálom a priemyselnábezpeãnosÈ organizácie. Doteraz saod zániku príspevkovej organizácie podariloopätovne získaÈ certifikát systému manaÏérstvakvality. Úlohou akciovej spoloãnosti jeão najskôr zabezpeãiÈ minimálne dosiahnutiepredchádzajúceho stavu v uvedenej oblasti.Ukazuje sa, Ïe prechod na akciovú spoloãnosÈv na‰ich podmienkach môÏe byÈ pri dobromsmerovaní a hospodárení stabilizaãn˘mprvkom pre zamestnancov z hºadiska ich sociálnychistôt. Stabiln˘ personál je svojimspôsobom istou konkurenãnou v˘hodou priprejavujúcom sa nedostatku vhodn˘ch pracovníkov.18

V E D A A V ¯ S K U MProfesionalita zostávana‰ím ‰tandardomV˘voj, modernizácia a prevádzka leteckej techniky a techniky protivzdu‰nej obrany ‰tátu patria medzinajnároãnej‰ie a zároveÀ medzi najr˘chlej‰ie sa rozvíjajúce oblasti v rámci obranného sektora. NemôÏu sarozvíjaÈ bez existencie ‰pecializovan˘ch in‰titúcií, ktoré sa zaoberajú jej v˘skumom, anal˘zami, prognózami,expertízami. Slovensk˘ leteck˘ in‰titút, a.s., ktor˘ vznikol 1. 8. 2006 transformáciou ‰tátnej príspevkovejorganizácie Vojensk˘ leteck˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav Ko‰ice na akciovú spoloãnosÈ, pôsobí v Ko‰iciach od roku1994. Na otázky odpovedá Rudolf SLÁVKA, v˘konn˘ riaditeº SLI, a.s.Modernizácia leteckej techniky v rámciozbrojen˘ch síl SR je po vstupe SR do NATOjednou z najdôleÏitej‰ích úloh. âo v‰etko vrámci tohto procesu vykonávate a zabezpeãujete?AÏ 50 % náplne ãinnosti in‰titútu tvoria rie-‰enia rôznych prevádzkov˘ch problémov vzdu‰-n˘ch síl, od porúch na leteckej technike, cez rie-‰enie náhrad jednotliv˘ch komponentov aÏ povy‰etrovanie leteck˘ch nehôd, kde je nበin‰titútzastúpen˘ v komisii Ministerstva obranySR. ëal‰ou dôleÏitou úlohou je spracovanieanalytick˘ch materiálov a akviziãn˘ch projektovtechnického rozvoja vojenskej leteckej technikya techniky protivzdu‰nej obrany pre potrebyMO, na základe ktor˘ch sa na ministerstverozhoduje o spôsobe zabezpeãenia operaãn˘chpoÏiadaviek. Nemenej v˘znamn˘ je nበdohºadnad modernizáciou vojenskej leteckej technikySR. Poãas krátkej existencie Slovenskej republikysa modernizovali prakticky v‰etky vojenskécviãné, bojové i dopravné lietadlá, hlavnez dôvodu kompatibility s technikou pouÏívanouv NATO. To znamená, Ïe staré prístrojeboli nahradené modern˘mi prístrojmi na identifikáciulietadiel, spojenie, navigáciu, avionikua iné. V tomto procese bolo na‰ou úlohou vykonaÈpo modernizácii tzv. spojené podnikovéa kontrolné skú‰ky a spracovávaÈ návrhy nazavedenie techniky do pouÏívania v OS. Zaoberámesa aj rie‰ením diagnostiky a spoºahlivostileteckej techniky vzdu‰n˘ch síl. Vypracovalisme ucelen˘ diagnostick˘ systém, v súãasnostinapr. kontrolujeme v‰etky vojenské leteckémotory metódami tribodiagnostiky, vibrodiagnostikya ìal‰ími nede‰trukãn˘mi metódami.Vበústav, tak ako ostatné technické a skú-‰obné ústavy v rámci OS SR, prechádza v súãasnostiprocesom transformácie. Aké novépostavenie podºa vás ãaká SLI, a.s.?Transformácia technick˘ch skú‰obn˘ch ústavovna akciové spoloãnosti je zloÏit˘ proces,ktor˘ je realizovan˘ na základe uznesenia vládySlovenskej republiky ã. 936/2005. Predpokladáme,Ïe proces transformácie bude zav⁄‰en˘do konca tohto roka. Nemyslím si, Ïe transformáciapríspevkovej organizácie na akciovúspoloãnosÈ bola naj‰Èastnej‰ia my‰lienka. Vojensk˘leteck˘ technick˘ a skú‰obn˘ ústav vykonávalcel˘ rad ãinností, ktoré nemali ãisto komerãn˘charakter a ako príspevková organizáciabol pre rezort lacnej‰í. Vzhºadom na skutoãnosÈ,Ïe uveden˘ proces si vyÏaduje obnoveniev‰etk˘ch oprávnení, ktoré mala príspevkováorganizácia (napr. certifikát systému riadeniakvality, akreditácia laboratórií, priemyselnábezpeãnosÈ, obchodovanie s vojensk˘m materiálom),nie je súãasná situácia vôbec jednoduchá.Sme v‰ak realisti a preto sa snaÏíme nájsÈpozitívne stránky tejto skutoãnosti. Príspevkováorganizácia je najzloÏitej‰ia forma hospodárenianá‰ho právneho systému. Je to ak˘si hybridmedzi rozpoãtovou organizáciou a obchodnouspoloãnosÈou. Na druhej strane ãistá obchodnáspoloãnosÈ vás núti hºadaÈ tie najekonomickej‰ierie‰enia a postupy a preto je omnohoefektívnej‰ia. Pokiaº si ‰tát zachová 100 %majetkovú úãasÈ a vyuÏije svoje moÏnosti napodporu a kontrolu rozvoja spoloãnosti, v koneãnomdôsledku prosperujúca obchodná spoloãnosÈmôÏe byÈ i pre neho ekonomicky zaujímavá.SLI, a.s., v súãasnosti zamestnáva mnoÏstvovynikajúcich odborníkov, ‰pecialistov nav‰etky technické oblasti letectva. Ako hodnotítecelkovú odbornú pripravenosÈ va‰ichpracovníkov na stále rastúce nároky a akoìalej zvy‰ujete odbornú spôsobilosÈ technickéhopersonálu?Slovensk˘ leteck˘ in‰titút, a.s., zostal i potransformácii so stabilizovan˘m kvalifikovan˘mpersonálom leteck˘ch ‰pecialistov a odborn˘chzamestnancov, ktorí majú vysoké teoretickévedomosti, pedagogickú a odbornú prax. In-‰titút je certifikovan˘ na systém riadenia kvalitypodºa ISO 9001:2000, má akreditované pracoviskáa do konca tohto roka bude maÈ obnovenúpriemyselnú bezpeãnosÈ a opäÈ získa povoleniena obchodovanie s vojensk˘m materiálom.V‰etky základné funkcie in‰titútu po transformáciiVojenského leteckého technického a skú-‰obného ústavu Ko‰ice zostali zachované. Predmetãinnosti akciovej spoloãnosti sa roz‰iruje.Zvy‰ovaniu odbornej spôsobilosti zamestnancovvenujeme trvalú pozornosÈ. Zástupcovia ná‰-ho in‰titútu sa zúãastÀujú na práci NATO v leteck˘chskupinách pre vyzbrojovanie NAFAG,ktoré rie‰ia predov‰etk˘m otázky kompatibilitya v˘voja nov˘ch zbraÀov˘ch systémov. TátooblasÈ je veºmi v˘znamná a je zameraná naanal˘zu poÏiadaviek ãlensk˘ch krajín a riadiacichorgánov NATO, spracúvanie návrhov obrann˘ch‰tandardov, odporúãaní a pod. Rovnakosa zamestnanci in‰titútu zúãastÀujú na aktivitáchNATO pre v˘skum a technológie (RTO),predov‰etk˘m v rámci panelu AVT. Na in‰titútepracuje cel˘ rad erudovan˘ch odborníkov,ktorí sú aktívni vo vedecko-technickej oblasti.In‰titút sa podieºa na organizovaní medzinárodn˘chseminárov a konferencií. V septembri t.r.,spoloãne s Leteckou fakultou Technickej univerzityv Ko‰iciach, zorganizoval medzinárodnúkonferenciu Nové trendy rozvoja letectva,ktorá sa konala pri príleÏitosti stého v˘roãia lietaniav Ko‰iciach a ktorá mala pozitívny ohlas.19

V E D A A V ¯ S K U MElektrotechnick˘ v˘skumn˘ a projektov˘ ústav, a.s. (EVPÚ, a.s.) v Novej Dubnici je popredná slovenskáspoloãnosÈ, zameriavajúca sa na v˘skum, v˘voj, v˘robu a testovanie riadiacej a v˘konovej elektroniky.V portfóliu spoloãnosti dominujú rie‰enia pre Ïeleznice, automatizované pracoviská pre loÏiskov˘, papierensk˘a sklársky priemysel, ale aj systémy urãené pre obrann˘ a bezpeãnostn˘ sektor.Vojenská elektronika z PovaÏiaVo vojenskej oblasti ponúka EVPÚ, a.s.,najmä tieto rie‰enia:– modulárne komponenty urãené pre modernizáciubojov˘ch vozidiel pechoty• elektrické servosystémy námeru a odmeru• navádzanie a úãinná stabilizácia zbraÀov˘chsystémov• kompletné balistické v˘poãty, gyrovertikála• detekcia a indikácia oÏiarenia vozidla laserom• zadymovacie systémy novej generácieúãinné aj proti termovíznym prostriedkom• komplexná diagnostika systémov vozidlas moÏnosÈou hlásenia informácií nadraden˘msystémom– trenaÏérové systémy prostriedkov pozemnéhovojska, ktoré pomáhajú skvalitniÈ a zlacniÈv˘cvik vodiãov, strelcov a veliteºov bojov˘chvozidiel a osvojiÈ si návyky v rôznychsimulovan˘ch poveternostn˘ch a denno-noãn˘chpodmienkach, vrátane nebezpeãn˘chsituácií, ktoré nie je moÏné cviãiÈ v reálnychpodmienkach• uãebÀové simulátory v zodolnenom vyhotovení,ºahko prenositeºné a in‰talovateºnéaj v poºn˘ch podmienkach• vozidlové simulátory, vyuÏívajú sa reálnebojové vozidlá, simulátor je ºahko montovateºn˘a demontovateºn˘ ako nadstavbareálnych vozidiel• kabínové simulátory postavené na pohyblivejplo‰ine so 6 stupÀami voºnosti– diaºkové, rádiom ovládané riadiace systémyodmínovacích zariadení BoÏena 4 a BoÏena5, ktoré úspe‰ne odmínovávajú územia vdvadsiatich krajinách sveta, vrátane Balkánu,Iraku a Afganistanu.Riadiaci a ovládací systém odmínovacieho zariadenia BoÏenaPrvok optickej ochrany ‰tátnych hraníc a dôleÏit˘ch objektov– dvojosov˘ manipulátor s dennou kamerou, termovíznoukamerou, laserov˘m diaºkomerom a GPSDvojosov˘ manipulátor – nosiã senzorick˘ch systémovnovej generácieZaujímav˘m a v súãasnosti stále dôleÏitej‰ímsektorom, pre ktor˘ EVPÚ, a.s., ponúka svojerie‰enia, sú bezpeãnostné systémy. Ide o optickésystémy stredného alebo ìalekého dosahu,umiestnené na dvojosovom inteligentnom manipulátore,ãi uÏ v nestabilizovanej alebo stabilizovanejverzii.Doteraz pouÏívan˘ manipulátor MSO-2, vyrában˘v stovkách kusov a distribuovan˘ do rôznych‰tátov a oblastí sveta, je v súãasnosti posilnen˘o ìal‰í v˘vojov˘ typ MST01, ktor˘ jepráve v ‰tádiu kompletn˘ch testov. Obidva manipulátorysú urãené na nesenie záÈaÏe aÏ 25 kg.Senzorick˘ systém pozostáva spravidla z citlivejdennej farebnej CCD kamery, noãnej kamerys nechladenou alebo chladenou termovíziou(podºa poÏiadavky na dosah), laserovéhodiaºkomeru a GPS systému. Na zabezpeãenievlastnej ochrany môÏe byÈ systém doplnen˘PIR snímaãmi. Tak˘to komplet, resp. viacerokompletov zapojen˘ch do siete, komunikujepo ethernete s riadiacim systémom, ktor˘ b˘vana kilometre vzdialen˘ od vlastného senzorickéhosystému. Komplet nosiãa aj senzorick˘chsystémov je urãen˘ pre vonkaj‰ie teploty a odolávanároãn˘m klimatick˘m podmienkam.Uplatnenie nachádza najmä v systémoch ochrany‰tátnych hraníc a dôleÏit˘ch objektov. Montujesa na veÏe, aj do prieskumn˘ch a monitorovacíchvozidiel – napr. typu SMV, ktoré sútaktieÏ v portfóliu EVPÚ, a.s.Jednoduch‰iu a zároveÀ lacnej‰iu verziu dvojosovéhomanipulátora senzorick˘ch systémovpredstavuje MINIPAN. Je men‰í ako MSO-2alebo MST01. DokáÏe uniesÈ 10 kg záÈaÏ, ão postaãujena základn˘ senzorick˘ systém. ManipulátorMINIPAN v kombinácii s termovíznoukamerou a operátorskou konzolou ako riadiacoujednotkou predstavuje v˘konn˘ monitorovacísystém, ºahko montovateºn˘ napr. na rôzne typyosobn˘ch vozidiel alebo na veÏe, urãené namonitorovanie ‰tátnych hraníc alebo dôleÏit˘chobjektov.ëal‰ie rie‰enia dvojosov˘ch manipulátorovako nosiãov senzorick˘ch systémov predstavujútypy tvaru „U“, pri ktor˘ch je kontajner so senzorick˘msystémom kon‰trukãne blízko osi otáãania.To predurãuje pouÏitie tohto typu manipulátorana moÏnosÈ nesenia väã‰ích záÈaÏí.Praktické vyuÏitie nájde ako stabilizovan˘ nosiãkamerov˘ch systémov v bojov˘ch vozidláchako aj v systémoch ochrany hraníc.V˘hodou EVPÚ, a.s., okrem zavedeného systémukvality je skutoãnosÈ, Ïe v‰etky vyvinutéa vyrobené komponenty sú podrobené dôkladn˘melektrick˘m, mechanick˘m, klimatick˘ma EMC/EMI testom vo vlastnom skú‰obnomcentre.Integrácia leteckého navádzaãa s dvojosov˘m manipulátoromna prieskumn˘ prostriedokElektrotechnick˘ v˘skumn˘ a projektov˘ústav má aj dve dcérske spoloãnosti v âeskej republike,EVPÚ Defence, s.r.o., v UherskomHradi‰ti a EVPÚ – âR, s.r.o., v Hradci Královom,ako aj jednu dcérsku firmu EVPÚ – ZVS,s.r.o., v Slovenskej republike a jedno zastúpeniev âíne.EVPÚ, a.s.Trenãianska 19, 018 51 Nová DubnicaTel.: +421 42 443 42 53Fax: +421 42 443 42 52e-mail: marketing@evpu.sk20

P R E Z I D E N TS RSingapurPrezident SRv Singapure a vo VietnameV dÀoch 11. aÏ 19. októbra t.r. bol prezident SR Ivan GA·PAROVIâ s manÏelkou Silviouna oficiálnej náv‰teve Singapuru a Vietnamu. Ide o ázijské krajiny, ktoré sa vyznaãujúdynamikou hospodárskeho rastu, ale naviac majú so SR dlhoroãné hospodárske a najmämedziºudské vzÈahy. V delegácii prezidenta SR bol ªubomír Jahnátek, minister hospodárstva SRa ‰tátna tajomníãka Ministerstva zahraniãn˘ch vecí SR Oºga Algayerová. Prezidenta SRsprevádzala aj skupina slovensk˘ch podnikateºov. Materiál spracovala Marta Toma‰oviãová.V programe náv‰tevy prvej z ázijsk˘ch krajínboli zapísané oficiálne rokovania s najvy‰‰ímipredstaviteºmi Singapurskej republiky. PrezidentaSR Ivana Ga‰paroviãa spolu s manÏelkou privítalipred singapursk˘m prezidentsk˘m palácomslávnostn˘m uvítacím ceremoniálom. Ako prvé zosérie rokovaní absolvoval prezident SR Ivan Ga‰-paroviã stretnutie so singapursk˘m prezidentomSellapanom Rama Nathanom. Ten na zaãiatkuvyjadril pote‰enie zo vzácnej náv‰tevy a uviedol,Ïe „náv‰teva prezidenta Slovenskej republiky IvanaGa‰paroviãa je veºk˘m impulzom pre zintenzívnenievzájomn˘ch vzÈahov medzi Singapuroma Slovenskou republikou.“ Prezident Ga‰paroviãuviedol, Ïe ide o historicky prvú náv‰tevu slovenskéhoprezidenta v Singapure a vyjadril presvedãenie,Ïe táto náv‰teva bude signálom pre zlep‰eniena‰ich vzÈahov vo v‰etk˘ch oblastiach – okrempolitickej a ekonomickej, aj v oblasti kultúrnej,vzdelávacej a spoloãenskej. Singapursk˘ prezidentSellapan Rama Nathan v rozhovore so slovensk˘mprezidentom priblíÏil aj históriu Singapuru, ktor˘získal svoju nezávislosÈ od Malajzie v roku1965. „Práve v budovaní ‰tátnosti a veºkosti – Singapurmá dnes 4,5 milióna obyvateºov, sú si na‰e‰táty blízke,“ uviedla singapurská hlava ‰tátu.Prezident SR Ivan Ga‰paroviã po stretnutí sosingapursk˘m prezidentom rokoval s predsedomvlády Singapurskej republiky Lee Hsien Loongom.Ivan Ga‰paroviã na stretnutí potvrdil, ÏeSingapur je v˘znamn˘m predstaviteºom rastu ekonomikyvo v˘chodoázijskom regióne. Podobne ajSlovensko sa ako nová ãlenská krajina EÚ snaÏíekonomicky napredovaÈ a konkurovaÈ v regiónestrednej Európy. Ako povedal slovensk˘ prezident,na‰a krajina má záujem podporovaÈ priamekontakty na podnikateºskej úrovni a iniciovaÈ obchodnémisie. K prv˘m krokom patrí aj slovensko-singapurskéekonomické fórum v Singapure„SR dnes uÏ nie je len 5,5-miliónov˘m trhom, alevstupnou bránou na 500-miliónov˘ jednotn˘ trhEurópskej únie,“ zdôraznil prezident. Podºa IvanaGa‰paroviãa Slovenská republika svojimi odváÏnymidaÀov˘mi, sociálnymi a hospodárskymi reformamipredbehla aj vyspelé pôvodné ãlenské ‰tátyEÚ. Slovensko spolu s ìal‰ími stredoeurópskymiekonomikami je povaÏované za hnací motor novejEurópy. Na‰ou v˘hodou je aj geografická polohav strede Európy, uviedol prezident SR I. Ga‰-paroviã. Prezident SR singapurskému predsedovivlády pripomenul, Ïe Slovensko sa onedlho stanenajväã‰ím producentom automobilov v prepoãte najedného obyvateºa. Aj v tejto oblasti vidí slovensk˘prezident veºk˘ priestor na rozvoj vzájomnejspolupráce. Aj Lee Hsien Loong porovnal strategicképostavenie Singapuru s prienikom na trhy juhov˘chodnejÁzie a strategické postavenie SR sprienikom na európske trhy . „Ak sa budeme vnímaÈako vstupné brány v na‰ich regiónoch, budememôcÈ profitovaÈ z na‰ej kooperácie,“ poznamenalsingapursk˘ premiér. Ivan Ga‰paroviã zdôraznil,Ïe Slovenská republika je dnes uÏ sama schopnáinvestovaÈ v zahraniãí. Pri spolupráci so Singapuromje perspektívna v˘roba informaãn˘ch technológií.Minister hospodárstva ªubomír Jahnátekpripomenul moÏnosÈ vyuÏitia slovensk˘ch skúsenostív energetickom priemysle pri v˘robe elektrickejenergie.Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa stretol aj sostar‰ím ministrom Goh Chok Tongom, ktor˘ bolv rokoch 1990 aÏ 2004 predsedom vlády Singapurskejrepubliky. Hovorili spolu najmä o porovnaníforiem rozdelenia âesko-Slovenska v roku1993 a nadobudnutia nezávislosti Singapuru odMalajzie v roku 1965.21

P R E Z I D E N TS RK posilneniu hospodárskej spolupráce by malaprispieÈ aj úãasÈ podnikateºskej delegácie v sprievodeprezidenta Ga‰paroviãa, ktor˘ v Singapureotvoril spoloãné slovensko-singapurské ekonomickéfórum. Slovensko môÏe byÈ pre Singapurzaujímav˘m partnerom, najmä v strojárskom,chemickom, textilnom, ale aj farmaceutickompriemysle. V˘hodou Slovenska je aj jeho geografickápoloha v strede Európy a ãlenstvo v EÚ. PrezidentGa‰paroviã uviedol, Ïe perspektívnou oblasÈousingapursk˘ch investícií v Slovenskej republikeby mohla byÈ oblasÈ elektroniky, energetiky,informaãn˘ch technológií a bankovníctva.Slovenská republika oceÀuje uºahãenie vízovéhoreÏimu, ktor˘ umoÏÀuje pobyt na území druhejkrajiny bez víz poãas 90 dní, ão podporuje rozvojpodnikateºsk˘ch , kultúrnych ale aj ‰portov˘chvzÈahov. Slovenská strana by uvítala, keby Singapurão najskôr otvoril svoj honorárny konzulát vBratislave. Slovensko otvorilo svoj generálny honorárnykonzulát v Singapure uÏ v roku 2001.V singapurskom Raffles City Convention Centerotvoril prezident SR 13. októbra Slovensko-singapurskéekonomické fórum. Pred vy‰e 200 úãastníkmiz radov domácich aj slovensk˘ch podnikateºovprezident Ivan Ga‰paroviã v príhovore zdôraznilv˘znam posilnenia vzájomn˘ch obchodn˘cha hospodárskych vzÈahov. O tom, Ïe v SR savìaka priaznivému ekonomickému prostrediuoplatí investovaÈ, svedãia aj investície veºk˘cházijsk˘ch firiem ako KIA, Samsung a SONY.“ –uviedol prezident. Ekonomick˘ rast SR sa neustálezvy‰uje a v súãasnosti predstavuje úroveÀ 7% HDP. Rozvoj slovenského automobilovéhopriemyslu nadobudol uÏ také rozmery, Ïe v roku2008 by mala byÈ SR najväã‰ím producentomosobn˘ch automobilov v prepoãte na obyvateºa.Za atraktivitou SR pre investorov stojí viacero faktorov:– vysoko kvalifikovaná a relatívne lacnápracovná sila, dobré podnikateºské a daÀové podmienkya aj v˘hodná geografická poloha. Áziav‰eobecne patrí medzi indikátory rastu ekonomikya Singapur je toho dôkazom. Prezident SRvyjadril nádej, Ïe jeho oficiálna náv‰teva za prítomnostiministra hospodárstva ªubomíra Jahnátka,ako aj podnikateºskej delegácie, bude pozitívnymimpulzom pre rozvoj na‰ich ekonomick˘chvzÈahov. Minister hospodárstva ªubomírJahnátek na ekonomickom fóre uviedol, Ïe Singapurje príkladom toho, Ïe aj ‰tát mal˘ch rozmerovmôÏe byÈ veºmi v˘znamnou a vo svete re‰pektovanouekonomikou. Slovensk˘ minister zároveÀna ekonomickom fóre podpísal Dohodu o podporea ochrane investícií medzi Slovenskou a Singapurskourepublikou.VietnamOficiálna náv‰teva prezidenta Slovenskej republikyIvana Ga‰paroviãa 16. októbra vo Vietnamskejsocialistickej republike sa zaãala slávnostn˘mprivítacím ceremoniálom v Prezidentskom paláciv Hanoji a pokraãovala rokovaním hláv ‰tátov.Prezident Ivan Ga‰paroviã na stretnutí s vietnamsk˘mprezidentom Nguyenom Minh Trietom podãiarkolfakt, Ïe ide o historicky prvú náv‰tevu slovenskéhoprezidenta vo Vietnamskej socialistickejrepublike. Vyjadril pote‰enie z moÏnosti nadviazaÈna tradiãne dobré vzÈahy oboch krajín e‰tez ãias b˘valého âeskoslovenska. Prezident Ga‰-paroviã predstavil Slovensko po zaãlenení do euroatlantick˘ch‰truktúr ako aktívnu krajinu v európskeji svetovej politike. „Rovnako aj Vietnamzohráva dnes v˘znamnú úlohu v Ázii, v zdruÏeníASEAN. Aj z toho by sme mohli vzájomne Èa-ÏiÈ,“ uviedol slovensk˘ prezident. Nguyen MinhTriet povedal, Ïe obe krajiny spája tradícia priateºstva,ktorá sa zaãala pred viac ako polstoroãím.„Vietnam vÏdy dostával podporu zo strany Slovenska.Úprimne vám za to ìakujeme,“ povedalpoãas rozhovoru vietnamsk˘ prezident a vyslovilpresvedãenie o pokraãovaní priateºstva obochkrajín. Náv‰tevu slovenského prezidenta oznaãilza v˘znamn˘ míºnik rozvoja bilaterálnych vzÈahov,priãom v ich zameraní by mala rezonovaÈnová dimenzia ekonomickej spolupráce v nadväznostina zmeny, ktoré sa udiali v oboch krajináchv politickej i hospodárskej rovine. Prezident IvanGa‰paroviã dodal, Ïe zmenou spoloãenskéhousporiadania sa niã nezmenilo na tradiãne dobrompriateºstve a postoji Slovenska k Vietnamskej socialistickejrepublike. Slovensko pozorne sledujereformné úsilie vietnamsk˘ch predstaviteºov avíta jej ekonomické úspechy a podporuje úsilieVietnamu o vstup do WTO. Aj slovensko-vietnamskéekonomické fórum by malo posilniÈ ekonomickúdimenziu vzájomn˘ch vzÈahov obochkrajín. Ivan Ga‰paroviã tlmoãil vietnamskémupartnerovi záujem a podporu slovenskej strany priroz‰irovaní spolupráce smerom k EÚ i zdruÏeniuASEAN. Obaja prezidenti poãas rokovania diskutovalio ekonomick˘ch parametroch svojichkrajín a prezident Ga‰paroviã podãiarkol v˘znamná‰ho automobilového priemyslu ako svetovéholídra medzi producentmi osobn˘ch áut v prepoãtena jedného obyvateºa a naznaãil moÏnosti vzájomnejobchodnej a hospodárskej spolupráce v oblastistrojárstva, chemického, textilného, sklárskehopriemyslu, ale aj v oblasti cestovného ruchu.Témou rozhovoru boli aj otázky obnovy kultúrnychkontaktov a spolupráce v oblasti vzdelávania.„Z nedávnej histórie vieme, Ïe SR bola domovomtisícok vietnamsk˘ch ‰tudentov, z ktor˘chmnohí zostali ÏiÈ a pracovaÈ v Slovenskej republike“,uviedol Ivan Ga‰paroviã. Na záver stretnutiapozval vietnamského prezidenta Nguyena MinhTrieta na oficiálnu náv‰tevu Slovenskej republiky.Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa stretol popoludníaj s predsedom vlády Vietnamskej socialistickejrepubliky Nguyen Tan Dungom. Obaja spoloãneskon‰tatovali, Ïe vzájomné vzÈahy medzi na-‰imi krajinami sú dobré. Bilaterálne vzÈahy by sapodºa vietnamského premiéra mohli zlep‰iÈ v oblastihospodárstva a obchodu. Ivan Ga‰paroviã jerád, Ïe vzájomné vzÈahy sa aj touto náv‰tevou posunúdopredu. Vyjadril presvedãenie, Ïe ekonomickéfóra vietnamsk˘ch a slovensk˘ch podnikateºovpodporia vzájomnú obchodnú spoluprácu.Slovensko, ako ãlen Európskej únie, môÏe byÈ preVietnam v˘hodn˘m partnerom, pretoÏe mu otváravstup na trhy EÚ. Slovensk˘ prezident poìakovalNguyen Tan Dungovi za podporu VietnamuSlovenskej republike pri voºbe za nestáleho ãlenaBR OSN. Uvítali by sme, keby dobré vzÈahymedzi oboma krajinami na‰li svoj odraz v nárasteobjemu obchodnej v˘meny, ktorá v súãasnostipredstavuje len 28 miliónov USD. Ivan Ga‰paroviãvyjadril presvedãenie, Ïe slovensk˘ podnikateliasi z dvoch ekonomick˘ch fór v Hanoji a HoãiminovomMeste prinesú konkrétne námety naposilnenie ekonomickej spolupráce. Slovenskárepublika má záujem o spoluprácu v oblasti energetiky,strojárstva, potravinárstva, sklárstva, textilnéhoa chemického priemyslu. Priestor pre spoluprácuje aj v oblasti cestovného ruchu. PremiérVietnamskej socialistickej republiky ocenil podporuSlovenska Vietnamu a vyjadril presvedãenie,Ïe Slovensko bude aj naìalej poskytovaÈ ‰tipendiávietnamsk˘m ‰tudentom. Podºa neho tisíce‰tudentov, ktorí na Slovensku ‰tudovali, svojímvzdelaním a odbornosÈou posilnili rozvoj Vietnamu.Prezident pripomenul, Ïe dnes uÏ na SlovenskuÏije pribliÏne tri aÏ ‰tyri tisíc Vietnamcov,z ktor˘ch mnohí uÏ majú slovenské obãianstvo.Prezident SR sa stretol aj s predsedom NárodnéhozhromaÏdenia Vietnamskej socialistickej republikyNguyen Phu Trongom. Predseda NárodnéhozhromaÏdenia na stretnutí povedal, Ïe uÏ vminulosti povaÏoval âeskoslovensko za svojhodobrého priateºa. Dnes sa ním stáva Slovenská republika.Za najperspektívnej‰iu oblasÈ na‰ich vzájomn˘chvzÈahov povaÏuje hospodársku spoluprácu,v ktorej vidí e‰te nevyuÏit˘ potenciál. NárodnézhromaÏdenie Vietnamu má dnes päÈsto poslancov,z toho 28% tvoria Ïeny. Prezident je rád, Ïenáv‰teva skupiny poslancov v roku 2003 na Slovensku,na‰tartovala dobrú spoluprácu medziobidvoma parlamentmi. Verí, Ïe aj jeho oficiálnounáv‰tevou sa táto spolupráca posilní. Na záverpredseda Národného zhromaÏdenia Vietnamu ocenilhospodársky rast Slovenska po vstupe do EÚ,ako aj na‰e úspechy na medzinárodnej scéne. Vyjadrilpresvedãenie, Ïe spolupráca medzi vietnamsk˘ma slovensk˘m parlamentom sa e‰te zintenzívni.Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa 17. októbrazúãastnil na ekonomickom fóre v Hanoji.22

P R E Z I D E N TS R„Vietnam môÏe byÈ bránou na 1 miliardov˘trh krajín ASEAN a Slovensko môÏe umoÏniÈprienik na pol miliardov˘ trh krajín EÚ.“, zdôraznilivo svojich vystúpeniach obidvaja predstaviteliaobchodn˘ch a priemyseln˘ch komôr na Vietnamsko-slovenskomekonomickom fóre v Hanoji.Aj Ivan Ga‰paroviã vo svojom príhovore potvrdil,Ïe vzÈahy medzi Slovenskou republikou aVietnamskou socialistickou republikou sú uÏ tradiãnedobré. V poslednom desaÈroãí v‰ak pociÈujemestagnáciu, najmä v hospodárskej a obchodnejoblasti. „Zahraniãná politika SR bude svoju obsahovústránku napæÀaÈ ãoraz viac ekonomickouagendou,“ povedal slovensk˘ prezident. Slovenskáaj vietnamská ekonomika zaznamenávajú v˘razn˘nárast. Na slovenskej strane je to 7% medziroãn˘rast HDP a vo Vietname dokonca o percentoviac. Miera vyuÏitia na‰ich reálnych ekonomick˘chmoÏností je podºa slov prezidenta SR nedostatoãná.Ivan Ga‰paroviã pripomenul, Ïe potrebujemepreklenúÈ bariéru slabej vzájomnej informovanostia ekonomické fórum je tou najlep-‰ou príleÏitosÈou.SR by podºa Ivana Ga‰paroviãa chcela vyuÏiÈaj dobré väzby a kontakty z ãias, kedy na Slovensku‰tudovalo veºa vietnamsk˘ch ‰tudentov. Práveoni sa dnes aktívne podieºajú na rozvoji hospodárstvaa priemyslu krajiny. Hlava ‰tátu verí, Ïe z podnikateºskéhofóra v Hanoji, vzídu uÏ konkrétnekontrakty, v tom vidí hlavn˘ úãel a poslanie takéhotostretnutia.Pred odletom z Hanoja sa slovensk˘ prezidentstretol so zástupcami Zväzu vietnamsko-slovenskéhopriateºstva. Väã‰inu jeho ãlenov tvoria b˘valívietnamskí ‰tudenti, ktorí ‰tudovali na Slovensku.Prezident SR Ivan Ga‰paroviã pokraãoval vosvojej oficiálnej náv‰teve Vietnamu pobytom vjuÏnej metropole Vietnamu v Hoãiminovom Meste.Svoj program zaãal slávnostn˘m otvorením honorárnehokonzulátu Slovenskej republiky. V otváracompríhovore vysoko ocenil fakt, Ïe otvorenímhonorárneho konzulátu nastáva oÏivenie vzájomn˘chdiplomatick˘ch, konzulárnych a obchodn˘chvzÈahov. Zdôraznil, Ïe Vietnam a Slovensko,ktoré majú uÏ tradiãne dobré vzÈahy, by v súãasnostimali posilniÈ ich ekonomickú dimenziu.Obidve krajiny sa dynamicky vyvíjajú a najmä juÏnáãasÈ Vietnamu, konkrétne provincia HoãiminCity je ekonomick˘m ÈahúÀom Vietnamu. Pretoje dobré, Ïe práve tu otvárame generálny konzulát.Generálny honorárny konzul Ho Huy An zdôraznil,Ïe by bol rád mostom medzi vietnamsk˘mia slovensk˘mi obãanmi, ale predov‰etk˘mmedzi obchodníkmi a podnikateºmi. Podºa jehoslov, najväã‰ím jeho úsilím bude zintenzívniÈ hospodársku,ekoomickú a obchodnú spoluprácuobidvoch krajín. Funkciu honorárneho konzulavníma aj ako poìakovanie slovenskému ºudu aSlovensku za v‰etku pomoc, ktorú za vy‰e polstoroãieSlovensko a slovenskí obãania poskytovaliVietnamu.Ivan Ga‰paroviã v Hoãiminovom Meste otvoriluÏ druhé ekonomické fórum vo Vietname. Zdôraznil,Ïe Slovensko má s Vietnamom menej ako30 mil. obchodnú bilanciu v USD a preto podºaneho málo vyuÏívame vzájomn˘ potenciál. Myslísi, Ïe práve ekonomické fóra sú dobré pre aktívnej‰iuvzájomnú spoluprácu. Je rád, Ïe niektor˘mslovensk˘m podnikateºom sa uÏ podarilouzavrieÈ konkrétne kontrakty. Slovenskí podnikateliaoceÀujú hlavne obchodného ducha svojichhoãiminsk˘ch partnerov. Po skonãení programuekonomického fóra prezident Ivan Ga‰paroviã smanÏelkou Silviou nav‰tívili historickú ãasÈ mestaa stretli sa aj s vietnamsk˘mi obãanmi, ktorí absolvovalivysoko‰kolské ‰túdiá na Slovensku. Nazáver náv‰tevy otvoril I. Ga‰paroviã honorárnykonzulát SR vo vietnamskom Hoãiminovom Meste.Minister hospodárstva ªubomír Jahnátek, ktor˘prezidenta SR sprevádzal na historicky prv˘choficiálnych náv‰tevách hlavy ‰tátu v t˘chto republikách,podpísal so singapursk˘m ministrom obchodua priemyslu Lim Eng Kiangom Dohodu opodpore a ochrane investícií medzi Slovenskou republikoua Singapurskou republikou. Podºa ministraJahnátka oãakáva Slovensko po podpísaní dohodyprílev investícií najmä do elektronickéhopriemyslu, informaãn˘ch technológií a bankovníctva.S vietnamsk˘m ministrom obchodu TruongDinh Tuyenom podpísali spoloãne Dohodu oekonomickej spolupráci medzi Slovenskou republikoua Vietnamskou socialistickou republikou.Táto zmluva má umoÏniÈ a uºahãiÈ vstup slovensk˘chpodnikateºov na vietnamsk˘ trh a podporiÈintenzívnej‰ie hospodárske vzÈahy medzi obomakrajinami. Musí v‰ak na Àu e‰te nadviazaÈ dohodao podpore a vzájomnej ochrane investícií a dohodao zabránení dvojitého zdanenia. ·tátna tajomníãkaMinisterstva zahraniãn˘ch vecí SR OºgaAlgayerová podpísala vo Vietname Dohodu medzivládami Slovenskej republiky a Vietnamskejsocialistickej republiky o vzájomnom zru‰ení vízovejpovinnosti pre drÏiteºov diplomatick˘ch pasova uºahãení vydávania víz pre drÏiteºov sluÏobn˘chpasov. Zmluva by mala obmedziÈ moÏnézneuÏívanie sluÏobn˘ch pasov, najmä pri cestáchna Slovensko.

V E D A A V ¯ S K U MIn‰titút Obrann˘cha Strategick˘ch ·túdií, a.s. –subjekt v˘skumnej a v˘vojovej sféryMotto: „ Veda bez praxe je planá – prax bez vedy je slepá“Vznik In‰titútu Obrann˘ch a Strategick˘ch·túdií, a.s., (IOS·) roku 2004 bol podnieten˘poznaním, Ïe problematika obrany a bezpeãnosti‰tátu je komplexn˘m javom, ktor˘ sav nov˘ch podmienkach a v modernom poÀatímôÏe rie‰iÈ iba v rámci multidimezionálneho,vedeckého a systémového prístupu. OdbornáãinnosÈ In‰titútu bola koncipovaná scieºom rozvíjaÈ teoretické poznatky a dosahovaÈrelevantné praktické v˘sledky pri inováciistar˘ch a projektovaní nov˘ch obrann˘cha bezpeãnostn˘ch technick˘ch systémov, rozvojiprvkov a ‰truktúr t˘chto systémov. Vãase vzniku In‰titútu bola oblasÈ v˘skumu av˘voja v predmetnej oblasti i v‰eobecne poznaãenáradom nedostatkov, ktoré negatívneovplyvÀovali procesy zvy‰ovania v˘konnostia efektívneho vyuÏívania v˘sledkov v˘skumua v˘voja. Na základe podrobnej anal˘zyv˘skumu a v˘voja v oblasti obrany a bezpeãnostiboli prijaté v ìal‰om texte uvedenév˘chodiskové aspekty na vyprecizovanie zámerovãinnosti In‰titútu.K základn˘m aspektom patrí poznanie, Ïenajv˘znamnej‰ie zmeny v oblasti rozvojaozbrojen˘ch síl mimo vojensko-politick˘chfaktorov, sú vyvolané zavádzaním nov˘chtechnológií predov‰etk˘m v technickej oblasti.Rastie v˘znam technického predstihu vov‰etk˘ch oblastiach vojenstva. V˘zvy, ktorépred ozbrojené sily stavia rozvoj technológiív 21. storoãí v plnom rozsahu ovplyvnia zavádzanienov˘ch technológií do ozbrojen˘chsíl, a ich úspe‰né aplikácie ovplyvnia aj ichduálne vyuÏívanie v „civilnej“ sfére. Novétechnológie uplatnené v zbraÀov˘ch systémochpriamo ovplyvÀujú vznik nov˘ch strategick˘chpostupov, operaãn˘ch koncepcií anovej taktiky rie‰enia vojensk˘ch i nevojensk˘chkonfliktov. Objektívna tendencia kmultinacionálnemu nasadzovaniu ozbrojen˘chsíl vyÏaduje, aby jednotlivé národnéozbrojené sily mali poÏadovanú interoperabilitua aby boli v‰estranne schopné pôsobiÈ vspoloãn˘ch vojensk˘ch i nevojensk˘ch operáciách,ão vyÏaduje aby boli na rovnakejpoznatkovej, technickej a technologickejúrovni z hºadiska potrieb vedenia operácií.KaÏdá kultúrna spoloãnosÈ si svoju vedecko-v˘skumnúzákladÀu rozvíja ako prioritnúoblasÈ. Ekonomické ambície krajín sa stáleviac opierajú o národné koncepcie rozvoja apodpory vedy, ktorá k dosiahnutiu potrebnejkvality svojho bádania pouÏíva dva druhyv˘skumu – základn˘ a aplikovan˘. Vojenskotechnick˘,resp. obrann˘ v˘skum je potom táãasÈ aplikovaného v˘skumu, ktorá je zameranána skúmanie a experimentovanie v oblastiachprírodn˘ch, technick˘ch, biologickolekárskych,sociálnych vied a vied o Ïivotnomprostredí, ktoré sa vzÈahujú k potrebám obranya bezpeãnosti ‰tátu. Pri rie‰ení modernizaãn˘cha inovaãn˘ch projektov na rozvoj vojensk˘chschopností ‰tátu vznikajú problémy,ktoré je moÏné získaÈ iba v˘skumom. V˘vojobrann˘ch technológií môÏeme chápaÈ akosystematické tvorivé vyuÏitie poznatkov obrannéhov˘skumu k zabezpeãeniu nov˘ch,kvalitnej‰ích zbraÀov˘ch systémov a vojenskejtechniky, ako aj zavedenie nov˘ch, alebozlep‰enie zaveden˘ch materiálov˘ch a nemateriálov˘chsystémov, vrátane stavby aodskú‰ania funkãn˘ch vzorov a prototypov,potrebn˘ch pre skvalitnenie vojensk˘chschopností ‰tátu. Produktom obranného v˘vojaje hotov˘ v˘robok, systémov˘ celok,alebo jeho ãasÈ a pod., ktorého v˘konnosÈ aspoºahlivosÈ bola experimentálne overená,vrátane kon‰trukãnej dokumentácie potrebnejpre v˘robu, alebo finalizáciu.Je v‰eobecne uznávané, Ïe existencia domácehovojensko-technického, resp. obrannéhov˘skumu a v˘voja ako aj obranného priemysluje povaÏovaná za znak technicko-ekonomickejvyspelosti ‰tátu a jeho urãitej suverenity.V˘znamnou súãasÈou hospodárskejpolitiky kaÏdého vyspelého ‰tátu ako aj stratégieobrany ‰tátu je politika v oblasti vyzbrojovania,ktorá sa opiera o vojenskú vedu, obrann˘v˘skum a v˘voj. V tejto politike b˘vazohºadnená dosiahnutá úroveÀ rozvoja domácejzbrojnej v˘roby a jej vedecko-technologickéhozázemia ako i úroveÀ medzinárodnejvojenskej a technickej integrácie. Vhodne‰truktúrovan˘ obrann˘ priemysel zvlá‰È vdne‰n˘ch podmienkach, vytvára okrem dodávokpre národné ozbrojené sily taktieÏ exportn˘potenciál s priazniv˘m dopadom na obchodnúbilanciu ‰tátu a vytvára priestor prerozvoj vyspel˘ch sofistikovan˘ch v˘robn˘chtechnológií s duálnym vyuÏitím i pre civilnév˘roby, rozvoj ºudského potenciálu v oblastiv˘roby, ale aj v oblasti vysoko‰kolskej prípravykvalitn˘ch odborníkov a tvoriv˘ch pracovníkovvedy, v˘skumu a v˘voja, ale predov‰etk˘mrozvoj samotného obranného v˘skumua v˘voja. Cieºov˘m stavom by mal byÈsamozrejm˘ princíp deklarovan˘ v ‰tátnychpolitikách a zauÏívan˘ vo vyspel˘ch ‰tátochEurópy i sveta, Ïe pri rozhodovaní o spôsoberealizácie rozvojov˘ch projektov v oblastivyzbrojovania sa akviziãné rozhodnutiaopierajú o erudované v˘stupy vojenskej vedy,obranného v˘skumu a v˘voja. To znamená,Ïe kaÏdé strategické rozhodnutie je podporenévedeck˘mi poznatkami, systematickouanal˘zou deklarovan˘ch potrieb a exaktnouv˘skumnou a v˘vojovou podporou.Doktrinálne a následné ‰trukturálne zmenyozbrojen˘ch síl SR na konci 20. storoãia,mali za následok radikálny útlm zbrojnej v˘roby.Uvoºnené v˘skumné, v˘vojové a v˘robnékapacity sa nepodarilo nahradiÈ in˘mi programami.Z hºadiska obranného v˘skumu av˘voja sa vytvorila nepriaznivá situácia prejeho ìal‰ie uplatnenie a rozvoj. Zo spektramoÏností na rie‰enie tohto negatívneho stavubolo v IOS· navrhnuté rie‰enie zaloÏenéna vytvorení in‰titucionálneho a legislatívnehozázemia pre cielené budovanie inovaãn˘chsietí z pracovísk v˘skumu, v˘voja apodnikateºskej hospodárskej sféry. Vytváranímcentier pre riadenie a koordináciu inovaãn˘chsietí úãelovo zameran˘ch na potrebypodnikateºsk˘ch subjektov by sa mohli vkrátkej dobe vyprofilovaÈ pracoviská, ktorémôÏu garantovaÈ ur˘chlenie procesov reÈazcav˘skum – v˘voj – v˘roba. Zapájaním tvoriv˘chpracovníkov ako aj ‰tudentov 2. a 3.stupÀa vysoko‰kolského ‰túdia do rie‰eniaúloh v rámci inovaãn˘ch sietí sa prispeje kperspektívnej orientácii odborného vzdelávaniapre potreby ekonomiky zaloÏenej na vedomostiach.Vytvorením inovaãn˘ch sietí v˘skumu av˘voja, ich legislatívnym a in‰titucionálnymzabezpeãením a efektívnou koordináciou rie-‰enia úloh vedy a techniky sa súãasne vytvoriav˘hodné podmienky pre zapojenie integrovan˘chtímov v rámci inovaãn˘ch sietí do medzinárodn˘chprojektov a spolupráce predov‰etk˘mv rámci Európskej únie. Cieºom tohtoúsilia je posilniÈ konkurencieschopnosÈSlovenska prostredníctvom v˘stupov v˘skumua v˘voja.In‰titút Obrann˘ch a Strategick˘ch ·túdií,a.s., sa od svojho vzniku vyprofiloval do pozíciesystémového integrátora, ktorého úlohouje vytváranie, organizovanie a odborné riadenieúãelovo zameran˘ch „ad hoc“ expertn˘chrie‰iteºsk˘ch kolektívov z vysokokvalifikovan˘chodborníkov rôznorodého zloÏenia.Súãasne sa In‰titút podieºa na vytváraní inovaãn˘chsietí prepájaním kolektívov tvoriv˘chpracovníkov vedecko-v˘skumn˘ch in‰titúciís podnikateºskou a priemyselnou sféroupre odvetvia sofistikovanej v˘roby s uplatnenímnov˘ch technológií v podmienkach SR.25

N Á R O D N Á R A D A S RSme národ politick˘ a politika sa stále mie‰a do ná‰ho kaÏdodenného Ïivota. Neviem, ãi sipolitické elity uvedomujú a chcú vidieÈ, Ïe v marazme káuz a kauziãiek, v rôznych politick˘chhrách, ktoré spú‰Èajú a vìaka bulvárnosti väã‰iny médií nás nimi zaplavujú, sa stráca rozmerkultúry a kultúrnosti národa. Politika je chlieb nበkaÏdodenn˘, aj keì by sme sa mali usilovaÈ,aby sa rad‰ej stala tortou, ktorú si krájame iba v dÀoch sviatoãn˘ch. O tom, ãi politici slúÏiaalebo panujú, ako sami re‰pektujú písané aj nepísané pravidlá sa v rozhovore s podpredsedomNR SR Milanom HORTOM za SDKÚ-DS zhovárala Marta Toma‰oviãová.Chvatné zákonodarstvoa ústa opozícieV parlamente nie ste nováãikom, máteskúsenosti a znalosti, ktoré ste nadobudliaj v predchádzajúcom období. Parlamentarizmusmá svoje atribúty a zákonitosti,ktoré sú v˘sledkom napæÀania demokratick˘chzásad. Ako dnes hodnotíte ich uplat-Àovanie na Slovensku a ktoré atribúty trebaposilniÈ, najmä ak údajné „kupovanieposlancov“ v predchádzajúcom období nebolovyvrátené?SR je jednou z najmlad‰ích demokracií nasvete a tak ako v‰etko, aj nበparlamentarizmusje vo v˘voji. Spomíname si na obdobia,ktoré nás nie celkom ctili, keì si víÈaz parlamentn˘chvolieb myslel, Ïe víÈaz berie v‰etko,pamätáme si aj na noc dlh˘ch noÏov.Som rád, Ïe tieto obdobia máme za sebou aparlamentarizmus v podaní t˘ch, ktorí postupneprichádzali do politiky sa aj na Slovenskukultivuje. Myslím si, Ïe v kaÏdom volebnomobdobí by malo platiÈ, Ïe by sme nemaliísÈ pod dosiahnut˘ stupeÀ demokratizáciená‰ho Ïivota a pod dosiahnut˘ stupeÀ kultúryvzÈahov v parlamente. Z tohto pohºadunemôÏem ako opoziãn˘ podpredseda NR SRnepovedaÈ, Ïe pokiaº ide o pomery, ktoré súdané v˘sledkami parlamentn˘ch volieb jevÏdy na t˘ch, ktorí vytvoria vládnu koalíciu,ak˘m spôsobom re‰pektujú uÏ dosiahnut˘stupeÀ demokratizácie a ãi nepo‰kuºujú akovíÈazi po absolútnej moci. Myslím si, Ïe aj vtomto volebnom období, ão sa t˘ka prerozdeleniasme zachovali to, ão tu bolo aj v minulostidosiahnuté. Mám v‰ak jednu drobnúv˘hradu. T˘m, Ïe sme vstúpili do EÚ a vytvoriliV˘bor NR SR pre európske záleÏitosti,ako potvrdenie vy‰‰ej kultúry sme vedenietohto v˘boru zverili v minulom volebnomobdobí do rúk vtedaj‰ej opozície. Urobilisme to preto, lebo ide o v˘bor s najväã‰oukontrolnou funkciou vo vzÈahu k vláde SR ak jej pôsobeniu smerom ku v‰etk˘m in‰titúciámEÚ. Tento konsenzus z minulého obdobiabol naru‰en˘, pretoÏe dokonca ani na jednomz dvoch postov podpredsedu v˘boru nieje zástupca súãasnej opozície. Nie je to dobr˘signál, pretoÏe obdobn˘m spôsobom sa postupovalozo strany súãasnej vládnej koalícieaj v zahraniãnom v˘bore. Varovalo nás to, Ïesa asi pripravuje akási zmena zahraniãnejpolitiky a Ïe sa musíme maÈ na pozore viac,ako sme si mysleli. KaÏdá politická garnitú-26

N Á R O D N Á R A D A S Rra by mala maÈ ambície zvy‰ovaÈ politickúkultúru, ale v t˘chto dvoch prípadoch si myslím,Ïe ide o krok späÈ.NR SR je na zaãiatku 4. volebného cyklua ak má dôjsÈ ku kontinuite vo v˘voji krajiny,aj zákonodarn˘ orgán by mal dotiahnuÈzmeny, ktoré sa ukázali ako nie najefektívnej‰iev jeho ãinnosti. K jedn˘m znich patrí rokovací poriadok, ale aj dotiahnutiekompetencií niektor˘ch v˘borov aparlamentn˘ch komisií. Aké iniciatívy akoopoziãn˘ predstaviteº na poste podpredseduNR SR budete v tomto smere vyvíjaÈalebo aké zmeny ste ochotn˘ podporiÈ?Sú oblasti fungovania parlamentu, kedyby delenie na koalíciu a opozíciu nemalo byÈnielenÏe vyhrotené, ale nemalo by existovaÈvôbec. Dot˘ka sa to tak˘ch záleÏitostí ako jenapr. imunita poslancov, tzv. v˘hody poslancov,ale najmä dôveryhodnosÈ parlamentu uobyvateºstva, o ktorú sa musíme usilovaÈv‰etci rovnako.Patrí sem aj striktné napæÀanie prísahyposlanca konaÈ v najlep‰om vedomí a svedomí?To je myslím si kaÏdému poslancovi jasnéod toho momentu ako prekroãí prah parlamentu,Ïe okrem svojho vedomia a svedomiamusí vÏdy vnímaÈ aj t˘ch, ktorí ho do parlamentuposlali, ktor˘ch má zastupovaÈ, ktor˘mmá slúÏiÈ. V parlamentnej demokracii,kde sa zloÏenie parlamentu vytvára voºbamitzv. pomern˘m systémom, je niekedy veºminároãné, zladiÈ osobitosÈ kaÏdého z poslancov,aby zostal kaÏd˘ vern˘ sám sebe a prísahe snutnosÈou realizovaÈ vládny program. V‰etk˘mnám spoloãne musí ísÈ o zvy‰ovanie politickejkultúry a malo by nám ísÈ o to, abysme si nedávali sami vlastné góly. Tzv. kupovanieposlancov nikto nikdy nedokázal, aleneskutoãne to ublíÏilo parlamentu a k˘m muopäÈ vrátime to, ão mu patrí, teda dôveru obãanov,tak to bude e‰te chvíºu trvaÈ. Demokracianie je to najlep‰ie ão sa vymyslieÈ dá, alenikto niã lep‰ie zatiaº nevymyslel, tento známyv˘rok stále platí. âo sa t˘ka rokovaciehoporiadku a mechanizmov hlasovania, tiemáme definované, existuje 3/5 väã‰ina prischvaºovaní váÏnych a zásadn˘ch otázok,kde by rie‰enia mali byÈ na‰imi spoloãn˘mi.Bolo by veºmi zlé, keby sme v tak˘ch citliv˘chveciach ako je moÏnosÈ diskusie v parlamente,presadzovanie svojich názorov aobhajoba urãit˘ch skupín ºudí zavádzali nieãosilou. Je tu e‰te veºa vecí, ktoré treba rie-‰iÈ, veì zatiaº nie sú jasne vidieÈ hranice medziombudsmanom a poslancom. Poslanec bytotiÏ mal v rámci svojej ãinnosti pomáhaÈ ajregiónu, z ktorého pochádza, venovaÈ sa po-Ïiadavkám obãanov pri rie‰ení ich konkrétnychÏivotn˘ch situácií v období, keì parlamentnezasadá. Preto existujú kancelárie poslancovpriamo v regiónoch. Ak sa aj pristúpik zmenám v rámci rokovacieho poriadkuNR SR, lebo vieme o mnoh˘ch veciach, ktoréje treba e‰te napraviÈ, je to v‰ak väã‰inouzáleÏitosÈ vládnej koalície, ktorá cíti potrebuzmien na zabezpeãenie efektívnej‰ieho rokovaniaparlamentu. Myslím si, Ïe to sú oblasti,kde by sme mali hºadaÈ spoloãnú reã.Na konci predchádzajúceho obdobia saopätovne otvorili otázky niektor˘ch ústavn˘chzmien, ako aj zmeny volebného zákona.Ak˘ je v súãasnosti postoj opoziãnejSDKÚ k t˘mto otázkam?Je pravdou, Ïe ak sa má vstúpiÈ do volebnéhozákona, tak by to malo byÈ v prvej polovicivolebného obdobia. Nemal by to byÈ zákon‰it˘ na mieru podºa preferencií toho ktoréhosubjektu a v období tesne pred voºbami.UÏ v minulosti mala SDKÚ-DS vo volebnomprograme, Ïe chce zo Slovenska, ktoré jednes jedn˘m volebn˘m obvodom, urobiÈ viacvolebn˘ch obvodov, aby vo voºbách zvolenízástupcovia boli k ºuìom bliωie, aby bolibliωie ku konkrétnemu regiónu, z ktoréhovzi‰li. Zatiaº sa nám to nepodarilo. Existovalinázory, aby sa kopírovalo územnosprávneusporiadanie Slovenska, ão by predstavovalo8 volebn˘ch obvodov, iní rozm˘‰ºali nad4. Myslím si, Ïe toto je vec, na ktorej sa budemevedieÈ dohodnúÈ, ãi sme v koalícii aleboopozícii, len treba nájsÈ spôsob ako zaãaÈtúto diskusiu a hºadaÈ ten najoptimálnej‰ímodel pre Slovensko. V predchádzajúcomvolebnom období sa urobili mnohé zmeny vtomto zákone tak, aby do‰lo k priblíÏeniuposlancov k obãanom. Myslím si, Ïe smedostatoãne zdemokratizovali volebn˘ zákonvrátane presadenia váhy preferenãn˘ch hlanenároãn˘ proces a práve z tohto pohºadu bymohla byÈ efektívna funkãnosÈ druhej komory,ktorá by mala nezastupiteºnú zodpovednosÈ.Dnes táto zodpovednosÈ prislúcha prezidentoviSR a jeho kancelárii. Celá normotvornáãinnosÈ je poznaãená zmenami, ktor˘miprechádzame nielen ako mladá demokracia,ale aj preto, Ïe e‰te stále potrebujeme prekopávaÈmnohé normy z ãias komunizmu,ale aj vstupom do EÚ. Pre parlament je to ãastootázka aÏ syzifovskej roboty, aké mnoÏstvonávrhov musíme prerokovaÈ v priebehu jednéhoroka a s odstupom ãasu si neraz povzdychneme,Ïe keby sme poznali v‰etky súvislosti,tak by sme asi boli hlasovali inak.Treba hºadaÈ mechanizmy, ktor˘mi moÏnotieto chyby minimalizovaÈ.SR neraz utrpela na svojom imidÏi právepre nejednotnosÈ postojov pri obrane jejzáujmov v zahraniãí. SR ako ãlensk˘ ‰tátEÚ má pred sebou „maturitu“ na medzinárodnompoli pri formovaní postojov apodnetov k zmenám, ktoré stoja pred orgánmiEÚ pri tvorbe euroústavy a na tonadväzujúcich spoloãn˘ch politík a rekon-‰trukcii európskych mechanizmov. Akovnímate na‰u pripravenosÈ, je t˘mto otázkamv odborn˘ch kruhoch venovaná dosov,ktor˘mi obãania sami menia poradiekandidátov na rozdiel od poradia z politick˘chcentrál. Nemyslím si, Ïe dnes je uÏ na Slovenskudoba na to, aby sme pre‰li na väã‰inov˘alebo kombinovan˘ systém. Skôr sabude môcÈ parlament v budúcnosti zaãaÈ pohrávaÈs otázkou, ãi na Slovensku zostane jednokomorovásnemovÀa alebo pôjde o dvojkomorov˘systém. Niektorí hovoria o Senáte– hornej komore ako o odkladisku politikov,ale keì sa to robí poriadne a poctivo, máto v˘znam. Veì stali sa prípady, Ïe sa prijímalizákony na základe väã‰iny a nie vÏdy sasprávne uchopil aj moment ústavnosti. Aninehovoriac o vzájomnom prepojení jednotliv˘chlegislatívnych noriem. Je to neskutoãstatoãnápozornosÈ tak, aby sme v rozhodujúcejchvíli mali pripravené a prediskutovanédispoziãné materiály v celej ‰írke?Na‰ím vstupom do EÚ a NATO sme dobrovoºneãasÈ na‰ej suverenity posunuli spoloãnémueurópskemu domu, pretoÏe tak vnímamEÚ. EÚ vznikala ako skúsenosÈ vtedaj-‰ej generácie po období svetov˘ch vojen,ktoré boli traumou, tragédiou a ktorú sa tvorcoviamy‰lienky a zakladatelia EÚ rozhodlinikdy viac nezopakovaÈ. Európa a predov‰etk˘mEÚ je o tom, aby sme Ïili v mieri, abysa v‰etky nenávisti medzi krajinami v Európepostupne utlmovali. Myslím si, Ïe Slovenskourobilo úÏasn˘ posun na svojej kredibilite.Ako malá krajina sme v dobrom slova27

N Á R O D N Á R A D A S Rzmysle zachytili v‰etky procesy, ktoré stojapred EÚ a stali sme sa aktívnymi hráãmi.E‰te nikdy nebolo postavenie Slovenska namedzinárodnej scéne také, aké sa podarilo vytvoriÈza posledn˘ch 8 rokov, a to musí kon-‰tatovaÈ kaÏd˘, ãi je z koalície alebo opozície.Chceme, aby aj Balkán, ktor˘ je e‰te stáleurãit˘m neuralgick˘m bodom v Európe sapostupne pacifikoval, civilizoval, aby aj tamzavládli pravidlá re‰pektované v EÚ. Bolisme to my, ktorí sme v mnohom pomáhaliChorvátsku na ceste do EÚ a dúfam, Ïe to ajbude pokraãovaÈ. Pokiaº ide o ìal‰ie procesy,pamätám si, koºko sme sa vytrápili pri euroústavea paradoxne tí, ktorí ju tvorili a nastoliliv nej mnohé váÏne otázky ju nakoniec neschválili.Kroky, ktoré sa pripravujú v EÚ súveºmi nároãné a myslím si, Ïe sa nedajú posudzovaÈz pohºadu jedného volebného obdobia,moÏno ani z pohºadu jednej generácie.Nielen nové krajiny, ale aj krajiny pôvodnej15-ky diskutujú ako ìalej, ako bude zachovanásuverenita a zvrchovanosÈ ãlensk˘ch krajína to je priestor na diskusiu, ktor˘ musia vyuÏiÈpolitici.Odborná verejnosÈ, politológovia nerazpoukázali na skutoãnosÈ, Ïe v parlamente,ale aj vo verejnom Ïivote spoloãnosti prihºadaní rie‰ení prevládajú stranícke záujmynad obãianskymi. Ak˘ je vበnázor k takémutohodnoteniu?Komunizmus nám zanechal traumy na ºudsk˘chdu‰iach, mnoh˘ch pripravil aj o Ïivot,ale zanechal nám aj hospodárenie v takom stave,Ïe odìaºovanie rie‰ení t˘chto problémovby bolo ãím ìalej bolestivej‰ie. Reforma zdravotníctva,ktorá nám nepridala na obºúbenosti,reformy dôchodkového a sociálneho zabezpeãenia,ktoré boli politicky zneuÏívané,boli procesy, v ktor˘ch sa niekde urobili ajchyby, ale rozhodne neboli „straníãením“.Strany na Novom Zélande, ktoré sa pustili dotak˘chto reforiem sa nedostali ani do parlamentu,preto si myslím, Ïe vÏdy je to potrebnéhodnotiÈ cez prizmu zodpovednosti. Vroku 2002 sme vo voºbách napriek zl˘m prognózamzískali cez 15% a po v‰etk˘ch t˘chtoÈaÏk˘ch reformách, napriek tomu, Ïe námniekto podsúva, Ïe sme to mali robiÈ inak, smev roku 2006 získali 18,3% voliãsk˘ch hlasov.Teda viac ako v predchádzajúcom období.Preto si dovolím tvrdiÈ, Ïe na Slovensku jeveºa ºudí, ktorí nám veria, Ïe sme nestraníãili,ale prijali zodpovednosÈ a na‰tartovali rozvojSlovenska. Politické súvislosti nás zavialido opozície, musíme sa nauãiÈ s t˘m ÏiÈ,ale na predchádzajúce 8-roãné obdobie smehrdí. Chyby sa robia v‰ade, aj v politike a trebasi ich vedieÈ priznaÈ, ale nasmerovanieSlovenska je dnes vnímané pozitívne v‰etk˘mi,ktorí rozumejú tomu, ão ãaká nielen nás,ale aj ìaleko stabilnej‰ie demokracie. Krajiny,ktoré si zvykli na urãit˘ systém, na vysokúÏivotnú úroveÀ a zrazu sú pred otázkou reforiem.Vidíme, pred ak˘mi problémami stojaMaìari, aké kroky sa pripravujú na zníÏenieobrovskej zadæÏenosti v âechách, ale aj ãostojí pred Nemcami alebo Francúzmi, ktorí tobudú maÈ oveºa, oveºa Èaωie ako my. V politikeje lákavé viesÈ sa na vlne populizmu, alemusí tu existovaÈ aj sila, ktorá si povie, Ïe otúto krajinu nám ide viac.V˘konná moc má za sebou 100 dní vládnutiaa v parlamente je uÏ vládou SR schválen˘jej prv˘ ‰tátny rozpoãet. Ako hodnotítedoteraj‰ie kroky vládnej koalície a akétrendy nastavuje vo v˘voji SR?Nová vládna koalícia dostala do vienkakrajinu, ktorá je váÏnym hráãom na poli európskeja svetovej politiky, ktorá je vzorommnoh˘m in˘m. Za t˘ch pár t˘ÏdÀov sme sav‰ak stali svedkami toho, Ïe Smer ako najsilnej‰iakoaliãná strana má váÏne problémy vprostredí svojej materskej Európskej socialistickejstrany. Tento problém v‰ak nie je lenproblémom strany Smer. Ide o zdvihnut˘ varovn˘prst, Ïe urãité pravidlá sa v Európectia, bez ohºadu na to, ãi sú to praviãiari aleboºaviãiari. Namiesto toho, aby Róbert Ficotieto pravidlá re‰pektoval, tak napáda eurosocialistov,Ïe sú vo vleku monopolov, a Ïe ichkritika je tu preto, lebo nikto nie je tak˘ sociálnyako Smer. Jednoducho sa útoãí. Tonie je dobrá politika, pretoÏe akokoºvek sa budemenaparovaÈ, existujú urãité mantinely,ktoré v na‰om postavení a pôsobení máme ao to viac nám svedãí pokora a dobrá dávkahrdosti. Arogancia v‰ak k tomu nepatrí. Naviacnedá sa oddeliÈ postoj PES k Smeru odpolitického vnímania Slovenska. T˘ka sa tonás v‰etk˘ch, a opäÈ sme tí, ktorí chodia vysvetºovaÈ.Myslím si, Ïe sme boli poãas prv˘ch 100dní korektnou opozíciou a vládu sme nekritizovalihneì od zaãiatku. Ako opozícia smetu v‰ak na to, aby sme upozorÀovali aj na vecinepríjemné pre vládu. Volebn˘ zisk stranySmer vo voºbách, bol aj o tom, Ïe tu jazykom,ktor˘ sa na Slovensku od ãias Jáno‰íka dobrepoãúva do‰lo ku klamaniu a zavádzaniu obãanov.Smer sºuboval, ako budú postihnutémonopoly, Ïe milionári sa budú viac skladaÈna biednych, zdania sa aj dividendy, dokonca,Ïe pre núdznej‰ích nebude platiÈ 19% daÀz príjmu, ale bude niωia atì. Chvalabohu, Ïesa z nezmyseln˘ch predvolebn˘ch sºubovstrany Smer zatiaº nerealizovalo niã, ale trebanahlas povedaÈ, Ïe obãania boli klamaní.Vláda sa nemôÏe vyhováraÈ, Ïe 100 dní jemálo na splnenie sºubov. Veì dokázali prísÈs nezmyseln˘mi návrhmi, Ïe mimovládnemusektoru zoberú 2% z daÀov˘ch príspevkov odprávnick˘ch osôb, alebo Ïe idú postihovaÈ remeselníkova Ïivnostníkov. Nerozumiemtomu preão sa navrhujú takéto nelogické a zlézmeny av‰ak nieão mi nahovára, Ïe je tokvôli tomu, Ïe strana Smer veºmi potrebujepeniaze na plnenie svojich predvolebn˘chsºubov. Toto v‰ak nie je dobrá cesta.Podºa vás je SNS extrémistickou stranou?Na Slovensku niekedy berieme vyjadreniaJána Slotu ako folklór. Pokiaº nebol vo vláde,ãi v parlamente, tak sa to dalo prehliadaÈ,aj keì takéto vyjadrenia nepatria na slu‰n˘ politick˘stôl. Osobne som presvedãen˘, Ïe namiestoverbálneho útoku na eurosocialistovsi mal pán Fico, predt˘m ako vytvorili vládnukoalíciu, najskôr dlh‰ie pohovoriÈ s predsedomSNS. Ak sa Róbert Fico chválil t˘m,Ïe chodil 8 rokov po Európe a bol aj zástupcomSlovenska na rôznych fórach, tak mu nemohloujsÈ, Ïe tak˘to druh politiky sa v Európejednoducho nenosí. Vznikajú konfliktya váÏne konflikty. Z hlúpych slov je oheÀ nastreche a Európa s t˘m má svoje skúsenosti.Preto sa európski politici ani netaja t˘m, Ïevyjadrenia J. Slotu sú pod prísnej‰ím drobnohºadom,ako tie ostatné. NeprináleÏí mi hodnotiÈ,ãi SNS je alebo nie je extrémistickoustranou, podstatné v‰ak je, ako sme cez prizmuvyjadrení J. Slotu vnímaní v zahraniãí.To si v‰ak musí vysporiadaÈ vládna koalícia,ako chce v tejto neºahkej pozícii ìalej fungovaÈ,najmä z pohºadu medzinárodnej akceptácie.PovaÏujete v t˘chto súvislostiach konanieeuroposlanca P. ·tastného za ‰Èastné?Pokiaº máte na mysli iniciatívu na monitorovanieSlovenska, o ktorej sa toho veºa popísalo,tak musím povedaÈ, Ïe Ïiadna neexistuje.Pripomínam, Ïe keì s t˘m pri‰li niektoríeuroposlanci v EPP, tak na‰i europoslanci,vrátane P. ·Èastného takúto iniciatívu nepodporili.28

V L Á D AS RMinisterstvo vnútra má vo svojej kompetencii funkcie, od ktor˘ch závisia doslova tienajdôleÏitej‰ie oblasti Ïivota spoloãnosti. Ide jednak o ochranu verejného poriadku, Ïivotova bezpeãnosti obãanov, ako aj o chod verejnej správy. Vláda má uÏ sa sebou povestn˘ch „sto dní“.Minister vnútra Róbert KALI≈ÁK prejavil ochotu odpovedaÈ na otázky ná‰ho ãasopisu.Úlohy ministerstva budemezabezpeãovaÈ e‰te kvalitnej‰ie‰iroká, od policajného zboru, cez hasiãsk˘ záchrann˘zbor, cez integrovan˘ záchrann˘ systém,civilnú ochranu, horskú sluÏbu aÏ po verejnúsprávu. âastokrát bola v minulosti verejnáspráva na vedºaj‰ej koºaji, a to nebolodobré. Preto sa rie‰eniu tohto problému budemevenovaÈ iniciatívne, lenÏe ak by smemali hovoriÈ o v‰etk˘ch na‰ich prioritách,nestaãili by na to v‰etky stránky vá‰ho ãasopisu.âo sa t˘ka problému krajsk˘ch úradov,sú zahrnuté do oblasti stenãovania úradníckehoaparátu, ‰etrenia ‰tátnych prostriedkov– nechceme ‰etriÈ na obãanoch, ale na ‰tátnomaparáte. Zru‰enie krajsk˘ch úradov je dnes uÏiba otázkou ãasu. LenÏe prechod ich kompetenciína iné orgány nie je jednoduchá zále-ÏitosÈ a vyÏaduje dôkladnú anal˘zu. Tátoagenda je aktuálna, bude sa rie‰iÈ v roku 2007a e‰te sa urãite o nej bude zhováraÈ.Aké sú va‰e priority v rezorte, ktor˘ ste podlhé roky sledovali ako predseda brannobezpeãnostnéhov˘boru Národnej radySlovenskej republiky? VerejnosÈ zväã‰akladne kvitovala, ako ste svoju úlohu vtejto oblasti plnili. Získali ste cenné skúsenostia problematiku rezortu dobre poznáte.Prekvapilo alebo dokonca zaskoãilovás nieão, keì ste nastúpili do funkcieministra?âo sa t˘ka priorít rezortu, ktor˘ je v mojejkompetencii, tak tou hlavnou je bezpeãnosÈobãanov a od toho sa odvíjajú jednotlivé nadväzujúcepodsystémy t˘chto priorít. Je to samozrejmeboj proti organizovanému zloãinu,boj proti korupcii, boj proti hrozbe terorizmu,ale v neposlednom rade sme k t˘mto prioritámpridali aj ohrozenie dennou kriminalitou.To je ten problém, ktor˘ nám v poslednom obdobípomerne citeºne stúpal a to je vlastnepriamy konflikt medzi kriminalitou a obãanom,kde obãan je kaÏd˘ deÀ vystavovan˘ rizikupráve tejto trestnej ãinnosti. Z môjho pohºaduna to nadväzuje aj snaha, aby sme opäÈvrátili policajtov do ulíc, aby sme posilnili obvodnéa okresné oddelenia policajného zboru,na ãom veºmi intenzívne pracujeme. Abysa v tomto smere zv˘‰ila efektivita na‰ichsnáh, pracujeme na skvalitnení podmienokpráce policajtov. Takisto chceme, aby bola políciaservisom pre obãana, aby sa obãan moholvÏdy s dôverou obracaÈ na políciu. V tejtosúvislosti ma te‰í, Ïe októbrov˘ prieskumverejnej mienky o vzÈahu verejnosti k políciihovorí o 60 % dôvery verejnosti k polícii, ãoje podºa môjho názoru veºmi dobr˘ v˘sledoka je to veºmi dobrá ‰tartovacia pozícia na dosiahnutiet˘ch cieºov, ktoré sme si pre ‰tvorroãnéobdobie ná‰ho pôsobenia stanovili. To,ão nás prekvapilo a o ãom sme uÏ viac ráz hovorili,bol stav v ekonomickej oblasti ná‰hoministerstva, v oblasti hospodárenia, kde smenadobudli pocit, Ïe mnohé prostriedky, ktoréboli investované v minulosti, boli investovanénehospodárne a neefektívne a pretouskutoãÀujeme opatrenia, aby sa táto situáciazmenila, aj z toho dôvodu, Ïe rozpoãet jemen‰í ako minul˘ rok. Som presvedãen˘, Ïenapriek tomu dokáÏeme úlohy ministerstvazabezpeãiÈ kvalitnej‰ie.Pri zostavovaní ‰tátneho rozpoãtu sa veºadiskutovalo o úsporn˘ch opatreniach, ão sat˘ka v˘davkov ‰tátu na chod ‰tátnej správy,konkrétne sa hovorilo o ru‰ení krajsk˘chúradov. Stratila sa táto my‰lienka zagendy vá‰ho úradu alebo je jej realizáciaodloÏená na neskor‰ie obdobie, keì podrobíteanal˘ze jej opodstatnenosÈ?Táto otázka sa urãite nestratila z agendy ná-‰ho ministerstva. Treba v‰ak pripomenúÈ, Ïeagenda ministerstva vnútra je mimoriadneHoci nik nemôÏe spochybÀovaÈ právo novejvlády uskutoãÀovaÈ po svojom nástupezásadné personálne zmeny, predsa lenva‰e rozhodnutie odvolaÈ ‰piãky policajnéhozboru vyvolalo isté prekvapenie. Opozíciavyslovila obvinenie, Ïe i‰lo o servilnosÈk jednému z va‰ich koaliãn˘ch partnerov.Ako hodnotíte toto rozhodnutie po on˘chpovestn˘ch sto dÀoch?Nepochybne, pozícia je tu na to, aby náskritizovala. Niã iné by som od nej ani neoãakával,pretoÏe je to jej základná úloha v demokratickom‰táte. Jej úloha je legitímna amá sledovaÈ na‰e kroky, tak aby sa na‰a prácazlep‰ovala. Krok, na ktor˘ ste sa sp˘tali,povaÏujem za správny a v‰etky kroky, ktorépolícia robí a ktor˘ch dôsledky uÏ zaãínajúpociÈovaÈ obãania, sa ukazujú byÈ dobr˘mv˘sledkom práce nového kolektívu, ktorí jejednotn˘m tímom pracujúcim v prospech obãanaa nie v prospech niektor˘ch jednotlivcov,moÏno dokonca v radoch samotnéhopolicajného zboru. Myslím, Ïe v urãitom ãasovomhorizonte budú v˘meny pokraãovaÈ,budú v‰ak smerovaÈ iba k tomu, aby sa právapolície skvalitnila, aby kaÏd˘ policajt vedel,Ïe je tu predov‰etk˘m na sluÏbu obãanovia na jeho ochranu a ochranu t˘ch hodnôt,ktoré je polícia povinná chrániÈ.Ako chcete napæÀaÈ vami vyslovovanú zásadu,Ïe policajt má byÈ predov‰etk˘m nápomocn˘v‰ade tam, kde ho obãan potrebujea jeho represívna funkcia nasleduje aÏpo tejto povinnosti?Represívna funkcia polície smeruje proti30

V L Á D AS Rt˘m, ão poru‰ujú zákon. Toto sa objavilo ajpri otázke zabezpeãovania bezpeãnosti premávkyna na‰ich cestách. Aj v cestnej premávkenebola úloha polície represívna, alemala zaruãovaÈ bezpeãnosÈ a plynulosÈ cestnejpremávky. A tieÏ dôleÏitou úlohou je prevencia.Ak zaruãíme bezpeãnú a plynulú premávkuako prvú úlohu a napriek tomu ktosibude poru‰ovaÈ predpisy, potom ho budemetrestaÈ. To isté platí aj v oblasti kriminality. Ajtu je prvoradou prevencia. A ak dôjde ku kriminálnymãinom, potom byÈ r˘chli pri ich objasÀovanía pomáhaÈ obãanom, aby sa mohlicítiÈ byÈ v bezpeãí. Preto sme sankciu zaradiliza prevenciu, pretoÏe prevencia je vÏdylacnej‰ia vÏdy obãanovi bliωia.Podºa toho by dopravná polícia mala maȉtatút „anjela“. Ako sa dá tak˘to vzÈahefektívne vybudovaÈ a ak˘mi prostriedkami?Veºmi jednoducho. Myslím si, Ïe drviváväã‰ina na‰ich obãanov má záujem dodrÏiavaÈzákony a tieÏ viesÈ motorové vozidlo v súlades dopravn˘mi predpismi a my musímeumoÏniÈ, aby takéto správanie vodiãa mu zabezpeãilobezpeãnú prepravu z bodu A dobodu B a to dostatoãne r˘chlo. Práve vtedymôÏe obãan v dostatoãnej miere pocítiÈ úlohupolície. Napríklad keì je to kriÏovatka vÎiari nad Hronom, ãi je to v PovaÏskej Bystrici,ãi je to kritická situácia v Bratislave.Dnes uÏ policajti, „anjeli“, alebo ako uÏ ichnazveme (‰éfom dopravnej polície sa stalplukovník Anjel, ão je veºmi milá zhoda okolností),práve títo ºudia sa snaÏia, aby cesta navíkendov˘ oddych, návrat z víkendu alebo situácia,ktorá vznikla keì sme si pripomínalipamiatku zosnul˘ch, aby ich prítomnosÈ bolazárukou, Ïe nebude dochádzaÈ k nehodám aÏe sa bude zmen‰ovaÈ poãet ich obetí v porovnanís mil˘mi rokmi. Protivníkom v tejtooblasti nie sú iba nedisciplinovaní vodiãi,ale aj poãasie, ktorá dokáÏe naozaj skomplikovaÈsituáciu na cestách a tu sa musí o to viacsvojej úlohy zhostiÈ polícia, aj preventívnymiopatreniami, aj riadením dopravy poãaskrízov˘ch situácií.Málo viditeºnou, ale o to viac medializovanou(najmä v prípade úspe‰n˘ch operácií)je práca na poli boja s organizovan˘m zloãinom.Ako sa vám darí pokraãovaÈ v prácisvojich predchodcov, prípade, ktoré ichrozhodnutia ste museli zmeniÈ?Myslím, Ïe v oblasti boja s organizovanoukriminalitou pokraãujeme vo vyt˘ãenej línii.Myslím, Ïe je uÏ vidieÈ rozdiel medzitouto kriminalitou v súãasnosti a t˘m, ak˘bola napríklad v rokoch 1996 ãi 1997. Políciav uplynul˘ch t˘ÏdÀoch odhalila niektorévraÏdy, ktoré sa udiali v podsvetí a boli dlhodoboneodhalené. Pracuje aj na ìal‰ích prípadoch,rozloÏila napríklad skupiny obchodníkovs drogami ãi nelegálnu v˘robu a predajalkoholu. Policajn˘ zbor pravidelne prezentujesvoje v˘sledky. Tak to bude pokraãovaÈìalej a v nastúpenom trende nepoºavíme.PozornosÈ verejnosti tieÏ vyvolala konfrontácias va‰ím predchodcom v otázketlaãenia niektor˘ch dôleÏit˘ch dokladov. Jetento problém tak˘ závaÏn˘, Ïe sa môÏe napríkladohroziÈ vydávanie europasov?Myslím si, Ïe európske pasy sú mimoriadnecitlivou témou najmä preto, Ïe je tam priamykontakt medzi ‰tátnym orgánom a obãanom.·tát má obãanom zabezpeãiÈ voºné cestovanie,ão je jedno z ich základn˘ch práv.Spôsob, ako sa zaãali vydávaÈ nové európskepasy, ich kvalita, najmä kvalita strojov naich zhotovovanie, nás v‰ak donútili, aby smerazantne zaãali meniÈ cel˘ systém vydávaniaeurópskych pasov. Dnes uÏ me‰káme vo vydávanípasov s biometrick˘mi údajmi a urobilisme preto opatrenia, aby sme budúci rokmohli vydávaÈ nové europasy, ktoré uÏ nebudúmenené.BRATISLAVAPROTECTSúkromnábezpeãnostnáagentúraNA·A PONUKAPROTECTPosledná otázka. Získali ste nemalé sympatiebojom za práva policajtov a pri obraneich odborárskych práv. Aké boli va‰eprvé kroky vo funkcii ministra a aké e‰teplánujete urobiÈ, aby bol ‰tatút policajtadostatoãne a spravodlivo ohodnoten˘ a sociálnezabezpeãen˘?Zabezpeãili sme, aby sociálny systém polície,ktor˘ je dnes zabezpeãen˘ pretrvával ajnaìalej. Nie je tento systém ohrozen˘, ako b˘valohrozovan˘ minulou vládou. Chceme hov‰ak rozvíjaÈ, chceme mu daÈ nové parametre,aby sa policajti mohli cítiÈ pri v˘konesvoje sluÏby komfortne a aj v prípade, Ïebudú po‰kodení alebo ohrození na Ïivote,bude na nich a ich rodiny tento systém pamätaÈ.To isté platí aj pri hºadaní prostriedkov nazv˘‰enie samotného ohodnotenia práce policajtov.Na budúci rok plánuje valorizáciu vov˘‰ke 5% a hºadáme prostriedky, aby tátosuma mohla byÈ vy‰‰ia, o ãom samozrejmebudeme informovaÈ verejnosÈ na zaãiatku budúcehoroka, keì sa uskutoãnia konkrétneprepoãty v rámci nového rozpoãtu. Takistoide o zv˘‰enie kvality prostredia, v ktorompracujú, práca s technikou, prostredie kancelárií,kde pracujú.súkromná bezpeãnostná agentúra (SBA)spol. s r. o. Bratislava• STRÁÎNA SLUÎBA – so statickým a obchôdzkovým strážením• PORIADKOVÁ SLUÎBA – s hliadkovou, informátorskoua recepčnou činnosťou• DOHLIADACIA SLUÎBA – s motorizovanými a strážnymi hliadkami• FYZICKÁ OCHRANA OSÔB– pri organizovaných akciách a v prípade ohrozenia osôb• TRANSPORT PE≈AZÍ A CENÍN– so sprievodom osôb alebo vozidiel pri prenose alebo prevoze• BEZPEâNOSTN¯ PRIESKUM A ·TÚDIE OBJEKTOV– s hodnotením účinnosti systémov a návrhom zabezpečenia ochrany• PORADENSKÁ, KONZULTAâNÁA SPROSTREDKOVATEªSKÁ âINNOSË – v oblasti ochranymajetku a osôb (vrátane technického zabezpečenia)Pre našich zákazníkov zabezpečujeme i požiarnu a ekologickú prevenciu,mimoriadne režimové opatrenia, obsluhu pojítoka zariadení i vykurovanie objektov. Aj voči iným, riešiteľným požiadavkámzákazníkov sme ústretovíStromová 13, 831 01 Bratislavatel.: 02/5478 9374, 5477 2220, fax: 02/5478 9374e-mail: protect@protectsba.sk, www.protectsba.sk31

N Á R O D N Á R A D A S RZloÏenie súãasného parlamentu má vo vienku známe osobnosti, ktoré sa uÏ neraz zviditeºniliako ministri, ‰tátni tajomníci, predstavitelia b˘valej vládnej koalície. Majú za sebou skúsenostis vládnutím, majú kontakty a poznajú problematiku rezortov v celej ‰írke. Jedn˘m z nich je ajexminister dopravy Pavol PROKOPOVIâ, poslanec NR SR za opoziãnú SDKÚ, ktor˘ toto volebnéobdobie bude pôsobiÈ ako predseda Osobitného kontrolného v˘boru NR SR na kontrolu ãinnostiSlovenskej informaãnej sluÏby. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.Moderné tajné sluÏbydostaÈ iba vtedy, keì V˘bor NR SR, resp.jeho vedenie bude maÈ dostatoãné informácie,Ïe sa tak deje.Ako by ste charakterizovali dne‰nú tvár afunkãnosÈ SIS?Zatiaº uplynulo málo ãasu na to, aby somvedel komplexne hodnotiÈ, môÏem sa vyjadriÈzatiaº k t˘m veciam v ãinnosti SIS, ktoré nazáklade stretnutí s ºuìmi, ktorí v tejto sférepracujú, som sa dozvedel. Viackrát som sa uÏstretol aj s novomenovan˘m riaditeºom SIS aotvorene diskutujeme o veciach, aby tu vzniklaistá dôvera. Dnes e‰te sa nemôÏem zodpovednevyjadriÈ k tomu, ãi SIS napæÀa svojehlavné poslanie. Médiá v ostatn˘ch mesiacoch,vrátane obdobia pred menovaním novéhovedenia, upozorÀujú na to, Ïe zo SIS vychádzaliinformácie smerom navonok, dokoncaboli indície, Ïe sa „obchodovalo“ sniektor˘mi informáciami a pod. Nov˘ riaditeºSIS po nástupe do funkcie reagoval, oãom svedãí aj to, Ïe okamÏite vymenil viacer˘chvedúcich pracovníkov, takÏe urãité problémysa vyskytli, ale zároveÀ treba povedaÈ,Ïe nov˘ riaditeº zaãal robiÈ kroky k nápraveniektor˘ch vecí. âi uÏ sú rie‰ené a vyrie‰enév‰etky veci, to neviem dnes e‰te zodpovednezhodnotiÈ, pretoÏe 2 – 3 mesiace predstavujúpríli‰ krátky ãasov˘ úsek na posúdenie,ãi sa t˘m dosiahne pozitívny v˘sledok.SIS predstavuje mocensk˘ nástroj, ktor˘má úlohy definované zákonom, ale jeho v˘konv praxi ovplyvÀujú neraz politickéambície. Aké priority pri v˘kone funkciepredsedu V˘boru ste si stanovili?Veºmi by som si Ïelal, aby nበOsobitn˘kontroln˘ v˘bor NR SR skutoãne plnil funkciudohºadu a garanta zákonnosti ãinnostiSlovenskej informaãnej sluÏby. Nechápemto tak, aby sme sa stali ak˘msi druh˘m mocensk˘morgánom, ktor˘ bude filtrovaÈ, dov‰etkého zasahovaÈ a pod.. Îelal by som si abudem pre to robiÈ v‰etko, aby sme mali základnéa zásadné informácie o smerovaní ahlavne, aby sme mali dostatoãné informáciena to, aby sme mohli zamedziÈ zneuÏívanieSIS, jej právomocí, ktoré sú obrovské v tajn˘chsluÏbách, aby sme vedeli dokázaÈ, Ïe vSIS sa pouÏívajú iba zákonné prostriedky.Samozrejme sme si vedomí, Ïe pôjde o veºminároãn˘ proces, pretoÏe poviem to úplneotvorene a úprimne, právomoci V˘boru NRSR pre kontrolu ãinnosti SIS podºa teraz platnejlegislatívy, sú veºmi obmedzené. TútoskutoãnosÈ sme diskutovali uÏ aj v rozhovores riaditeºom SIS, ale aj v rozhovoroch premédiá som dal ak˘si verejn˘ prísºub, Ïe urobímv‰etko pre to, aby sa legislatíva zmenilav tom zmysle, aby mal v˘bor viac právomocí,aby mohol nielen kontrolovaÈ, ale aby moholaj zodpovedne potvrdiÈ alebo vyvrátiÈniektoré skutoãnosti. Myslím si, Ïe by to bolov prospech aj samotnej SIS, ak by sa parlamentn˘v˘bor mohol za Àu zodpovedne postaviÈa povedaÈ, Ïe veci sa dejú v súlade sozákonom. A k tak˘mto postojom sa môÏemeSúãasné právomoci, ktoré má V˘bor NRSR na kontrolu ãinnosti SIS, sú ÈaÏiskovo,ale aj fakticky zamerané viac menej iba nakontrolu financovania, ãi ãerpania a pouÏitiaprostriedkov zo ‰tátneho rozpoãtu vyãlenenév kapitole pre SIS?Presne tak to je. V rámci kontroly nakladanias finanãn˘mi prostriedkami je moÏnépreverovaÈ aj úãelnosÈ vyuÏitia jednotliv˘chnehnuteºností, objektov, ktoré spravuje SIS apod. Ale spadá to presne pod právomoc kontrolyfinancovania, a to nezodpovedá ani lennázvu, ktor˘ má osobitn˘ parlamentn˘ v˘borna kontrolu ãinnosti SIS, teda nie iba na kontroluhospodárenia s finanãn˘mi prostriedkami.MoÏno mám trochu v˘hodu, Ïe v rokoch2000 – 2004 som bol podpredsedom tohto v˘borua mám z toho volebného obdobia istéskúsenosti. Îiaº, vtedy a ani neskôr sa nám nepodarilozmeniÈ legislatívu, neexistovala tu takátosnaha ani v parlamente. Pokúsime sa oto v tomto volebnom období, pretoÏe uÏ vniektor˘ch politick˘ch stranách sú úvahy natému zmeny tejto legislatívy a kompetenciív˘boru. Osobne by som uvítal moÏnosÈ zmenylegislatívy so ‰irok˘m konsenzom v‰etk˘ch,teda koaliãn˘ch aj opoziãn˘ch stránvzhºadom na to, Ïe legislatíva by mala platiÈdlh‰ie obdobie. Dnes nikto nevie, kto o párrokov bude v postavení koalície, ãi vládnejalebo opoziãnej strany. Nemám záujem, abysa legislatíva ‰ila jednostranne iba na mieruopozície alebo koalície, malo by ísÈ o takú legislatívu,ktorá by bola spravodlivá a umoÏ-Àovala by skutoãnú kontrolu. Ak sa má zmeniÈa najmä naplniÈ poslanie parlamentnéhov˘boru na kontrolu ãinnosti SIS na reálny systémkontroly, treba sa zaoberaÈ aj otázkamiposkytovania komplexnej‰ích informácií a vtej súvislosti aj prístupu jednotliv˘ch ãlenovv˘boru alebo vedenia v˘boru po dobrovoºnejbezpeãnostnej previerke napr. aj k ãinn˘m prípadom,ãi uÏ rozpracovávan˘ch alebo rozpracovan˘ch,ak sa t˘kajú urãit˘ch oblastí. T˘msa otvára ìal‰ia otázka stanovenia t˘chto oblastí,medzi ktoré by mali patriÈ otázky dot˘kajúcesa NR SR, poslancov, bezpeãnostnejsituácie v ‰táte a pod. Ide o môj názor, pretoÏek takejto zmene je potrebná ‰iroká a odbornádiskusia. Samozrejme, Ïe prvá otázkakaÏdého je, ako zabezpeãiÈ, aby informácieneunikali von, preto treba veºmi pomaly a precízneslovo za slovom preberaÈ kaÏd˘ jedennávrh, ktor˘ príde, aby sme na jednej strane33

N Á R O D N Á R A D A S RumoÏnili kontrolu, ktorá nie je iba formálna,ale na druhej strane, aby sa úãinn˘m spôsobomzabránilo vyná‰aniu a zneuÏívaniu informácií.Tok informácií musí byÈ tak precízneusmernen˘, aby sa v kaÏdom okamihu, nakaÏdom stupni dalo identifikovaÈ, ãi nedo‰-lo k úniku informácií a ak áno, tak odkiaº vy-‰li. Nie je to jednoduché, ale myslím si, Ïe ibakeì zvládneme skæbiÈ tieto otvorené otázniky,môÏe byÈ ãinnosÈ parlamentného v˘boruna kontrolu ãinnosti SIS efektívna. Úprimnesa priznám, Ïe ak sa nám nepodarí rie‰iÈ tietozáleÏitosti, sám podám návrh na zru‰enie,resp. zmenu tohoto v˘boru, pretoÏe jeho ãinnosÈv opaãnom prípade povaÏujem za zbytoãnúa neefektívnu.To znamená, Ïe ste uÏ v ‰tádiu prípravy novéhonávrhu zákonnej úpravy kompetenciíparlamentného v˘boru na kontrolu ãinnostiSIS?V pléne sme aj v rámci poslednej parlamentnejschôdze rokovali o návrhu novely zákonao SIS pánov poslancov Palka a Lip‰ica,ale priznám sa, Ïe aj ja osobne som nebolveºmi naklonen˘ podporiÈ takto formulovan˘návrh, aj keì vecne by som rád o t˘chto záleÏitostiachdebatoval. V návrhu i‰lo konkrétneo vypustenie z ãinnosti SIS vecí, ktorésa t˘kajú kriminality, boja proti kriminalitea pod., aby sa mohla zameraÈ viac na bojs terorizmom. Myslím si v‰ak, Ïe tak˘ dôle-Ïit˘ zákon, ako je zákon o SIS potrebuje najskôr‰irokú, vecnú diskusiu a nedá sa to rie-‰iÈ predloÏením niekoºko riadkového znenianovely s veºk˘m dosahom priamo do parlamentu,bez akejkoºvek diskusie. Dokoncav˘mena názorov neprebehla ani medzi parlamentn˘miklubmi, ba ani na pôde príslu‰-ného parlamentného v˘boru. Preto som takútonovelizáciu nepodporil. Spolu s kolegom,exministrom obrany M. Fedorom, ktor˘ jeãlenom ná‰ho parlamentného v˘boru a v˘borupre obranu a bezpeãnosÈ pripravujemenov˘ návrh zákona, priãom základom by malbyÈ návrh zákona o tajn˘ch sluÏbách, ktor˘vypracoval branno-bezpeãnostn˘ v˘bor e‰tev predchádzajúcom volebnom období. Je tonávrh, na ktorom sa dohodla koalícia i opozícia,aj keì dnes ide o opaãné garde postaveniaposlancov, ale ide o rie‰enie postaveniaa kompetencií tajn˘ch sluÏieb kompletne,s osobitn˘m zameraním v jednotliv˘ch ãastiachna SIS, vojenské spravodajstvo a pod.Samozrejme, Ïe toto znenie treba e‰te precizovaÈa zohºadniÈ praktick˘ v˘voj, Ïe musíprebehnúÈ diskusia s nov˘m riaditeºom SIS,ale predpokladám, Ïe kaÏd˘ bude k návrhupristupovaÈ v mene vy‰‰ieho princípu, Ïe ideo budúcnosÈ a nie o konkrétnu osobu alebo situáciu.Potrebné je ustráÏiÈ veci tak, aby sa tajnésluÏby nedali zneuÏívaÈ.Aj v nedávnej minulosti sa hovorilo o tom,Ïe treba prijaÈ nov˘ zákon, aby sa vyrie‰ilproblém riadenia tajn˘ch sluÏieb a koordináciaãinnosti jednotliv˘ch zloÏiek tajn˘chsluÏieb? Pripravujete zmeny tak, abysa odstránila aj akási hierarchická neusporiadanosÈtajn˘ch sluÏieb, keì riaditeºaSIS menuje a navrhuje in˘ orgán ako riaditeºavojenského spravodajstva?Áno, je to dne‰ná realita a práve preto nechcemerie‰iÈ situáciu len novelou zákona oSIS. Návrh nového zákona o tajn˘ch sluÏbáchby rie‰il zo ‰irokého pohºadu v‰etky tajnésluÏby tak, aby sa veci zosúladili.In‰pirujete sa modelmi usporiadania a definovaniadelenia a kontroly mocensk˘chzloÏiek ‰tátu v rámci parlamentarizmu ajzo zahraniãia?·tudujeme a poznáme mnohé vzory, alezov‰eobecÀovaÈ na na‰e pomery sa nedá Ïiadenmodel, pretoÏe v krajinách vyspelej európskejpätnástky tajné sluÏby fungujú uÏmnoho rokov, u nás iba niekoºko rokov a ajv rámci nich sú niektoré obdobia spochybÀované.Existujú indície, dokonca súdne procesyk zasahovaniu tajnej sluÏby do rôznych kriminálnychdeliktov a pod. Ak situáciu zoberiemenapr. z regionálneho hºadiska EÚ, inásituácia je u nás a úplne iná v strednej Európea iná na Balkáne. In‰pirovaÈ sa môÏeme pocelom svete, ale svoj modus vivendi si musímenájsÈ sami, aby bol optimálny pre Slovensko.Ochrana civilizaãn˘ch hodnôt a demokracieje stále vecou nanajv˘‰ aktuálnou, pretoÏesloboda, demokracia a bezpeãnosÈ niesú samozrejmosÈou, hoci tak ich väã‰inaºudí vníma. Teroristické hrozby nepoznajúhranice a aj keì „zatiaº“ nepoznámepriame dopady na na‰om území, nebezpeãietu existuje. Ako vnímate ãinnosÈ SIS ajej zapojenie do medzinárodnej spolupráce?Myslím, Ïe neprezradím tajné informácie,ak poviem, Ïe SIS má nadviazané veºmi dobrékontakty s okolit˘mi tajn˘mi sluÏbami vrámci krajín EÚ, Ïe je vysoko hodnotená, zaão si zaslúÏia uznanie v‰etci predchodcoviadne‰ného vedenia, ktorí ju riadili. Na‰a SISmá ão ponúknuÈ a vie narábaÈ s informáciami,ktoré dostáva, práve v boji proti terorizmua proti hrozbám terorizmu. Jednou stránkoumince je v‰ak maÈ takúto profesionálnezdatnú sluÏbu a druhou je, aby skutoãne a fakticky,aj navonok, pracovala iba na t˘chto veciach.A to sa opäÈ vraciam aj k poslaniu parlamentnéhov˘boru na kontrolu ãinnosti SIS,Ïe je treba absolútne zamedziÈ, ale aj presvedãiÈverejnosÈ, Ïe tajná sluÏba sa venuje iba t˘mãinnostiam, ktoré sú jej dané do kompetenciezo zákona a v medziach zákona.V doktríne poslania SIS na základe tzv. integrovanéhomodelu spravodajskej sluÏby,plní úlohy v oblasti vnútorného i vonkaj-‰ieho spravodajstva. V rámci ekonomick˘chaktivít má svoje úlohy aj pri analyzovaníprivatizaãn˘ch podvodov, korupciia klientelizme. V predchádzajúcom volebnomobdobí správa SIS neraz vyvolalarôzne reakcie. Ako dnes zo zmenenej pozície,ako opoziãn˘ politik, vnímate jej ãinnosÈv tejto oblasti?ËaÏko to môÏem porovnávaÈ z pohºaduopoziãného alebo koaliãného politika. Akob˘val˘ ãlen vlády som dostával správy zoSIS, i‰lo striktne o informácie, ktoré sa dot˘kalimoÏného poru‰enia zákona v mojomrezorte a aj na ich základe som veci preverovala ãasto i konal. Dnes sa k tak˘mto zvodkámako opoziãn˘ politik nedostávam, skôride o informácie, ktoré majú v‰eobecnej‰ícharakter v rámci postavenia SR a pod. Charakterizovalby som to nie v rámci porovnávania,ale skôr z pohºadu, Ïe SIS je nútená niekedyzareagovaÈ, pretoÏe pri svojej ãinnostisa dostáva k rôznym informáciám o poru‰ovanízákona napr. v rámci hospodárskej ãinnosti,pri odhaºovaní in˘ch problémov. Zo zákonasú povinní na to reagovaÈ a informovaÈpríslu‰né orgány o tom, ão sa deje. Na druhejstrane sa niekedy môÏu zdaÈ tieto informácienedôveryhodné alebo nedostatoãnepre‰etrené, A tu je otázka, ãi to má ‰etriÈ alebonie. To bola myslím si aj snaha uÏ spomínanejnovely z dielne KDH, aby sa SIS koncentrovalav˘luãne teroristickej ãinnosti atieto ‰etrenia prenechala orgánom Policajnéhozboru SR, ministerstvu vnútra, ão je na‰irokú diskusiu. Návrh bol ‰it˘ horúcou ihloua preto sa v snemovni neprijal. Som v‰akpresvedãen˘, Ïe aj táto oblasÈ sa bude prerokovávaÈpri návrhu uÏ spomínaného novéhozákona o tajn˘ch sluÏbách.Najãerstvej‰ím hitom spojen˘m so SIS súmedializované vyjadrenia o odpoãúvaníposlancov, politick˘ch centrál, samosprávnychpolitikov a pod. Kompetencie a vlastneinformácie z priameho zdroja nemáte,ale ako predseda parlamentného v˘boru,ako vnímate takéto informácie?Ak by sa potvrdilo alebo ak by bolo ão i lendôvodné podozrenie o tom, Ïe SIS aj v tomtoobdobí vstupuje do odpoãúvania ãi uÏ poslancovalebo predstaviteºov politick˘ch subjektov,tak bola by to tak závaÏná vec, Ïe urãiteby som ju rie‰il na úrovni vedenia NR SR,kam by som podal správu ako predseda v˘borua prípadne aj cez orgány ãinné v trestnomkonaní, ak by sa tak dialo bez náleÏit˘chkrokov vypl˘vajúcich zo zákona na takútoãinnosÈ. Ale aj v prípade, ak by sa takáto vecdiala v súlade so zákonom, podºa môjho názoru,i‰lo by o tak˘ závaÏn˘ krok, Ïe by do‰lok spochybneniu dôveryhodnosti celej politickejscény SR. Nechcem ‰pekulovaÈ, ale osobnesom presvedãen˘, Ïe momentálne nie jedôvod na to, aby bol ktokoºvek z poslancovalebo politikov odpoãúvan˘, skôr môÏe ísÈ osledovanie in˘ch osôb a náhodn˘ kontakt sniektor˘m politikom, ão sa nedá vylúãiÈ.34

N Á R O D N Á R A D A S RAk nieão vo v˘voji krajiny má svoju hospodársku, ekonomickú a technickú logiku, tak by nemali prevládnuÈpolitické postoje ãi politická nevraÏivosÈ. Je to veºká v˘zva aj pre celú slovenskú politickú scénu, aby sa zhodlana národno-‰tátnom záujme, bez zbytoãného nálepkovania. Spolupráca s Ruskom je národno‰tátnym záujmomSR, pretoÏe ãím neskôr obnovíme na‰e vzÈahy, na‰e strategické partnerstvo, t˘m viac nás to bude stáÈ.Tvrdil som to v 90. rokoch a tvrdím to aj dnes. To sú slová, ktor˘mi sa konãil rozhovor s poslancom NR SRTiborom MIKU·OM k problematike energetiky a jej súvislostí. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.Liberalizáciaje prekonané zaklínadloPo odstavení dvoch funkãn˘ch jadrov˘chblokov v Jaslovsk˘ch Bohuniciach a in˘chdosluhujúcich elektrární bude SlovenskoãeliÈ nedostatku elektrickej energie. PribliÏnetretinu spotreby budeme musieÈ pokr˘vaÈdovozom. Taká je realita podºa názoruodborníkov, priãom doposiaº sme boliskôr sebestaãn˘mi v˘robcami elektrickejenergie. Ako by ste zhodnotili doteraj‰iekroky a stratégiu energetickej politiky naSlovensku?Doposiaº platí, Ïe máme mierny prebytokprodukcie elektrickej energie vo vzÈahu kvlastnej spotrebe, ão je dôsledok premyslenejenergetickej politiky, ktorú sme realizovali v90. rokoch. Z toho obdobia sa odvíjalo dobudovanie1. a 2. bloku Mochoviec, ekologizáciaprevádzok fosílnych elektrární, ale taktieÏaj rekon‰trukcia V-1 v Bohuniciach, pretoÏesme na základe v˘voja HDP vedeli, aká jekrivka rastu spotreby elektrickej energie. Platí,Ïe rozvíjajúca sa ekonomika je charakterizovanáaj zvy‰ujúcou sa spotrebou elektrickejenergie, pretoÏe sa realizuje väã‰iapriemyselná v˘roba, väã‰í objem sluÏieb azvy‰uje sa aj komfort obãana vzhºadom nastúpajúcu kúpnu silu a vybavenosÈ domácností.TakÏe naplánované bolo aj dobudovanie 3.a 4. bloku Mochoviec, mimochodom rok2005 mal byÈ rokom uvedenia 4.bloku doprevádzky. Pri plánovaní sme vychádzali ztoho, Ïe treba byÈ prebytkov˘, pretoÏe elektrickáenergia bude nedostatkov˘m artiklomv celej Európe, ktorá je vo veºkej miere zá-vislá na dovoze energonosiãov, ãi uÏ z Ruskejfederácie alebo pri dovoze ropy z Arabsk˘chkrajín, plynu z Nórska atì. SnaÏili sme sa postaraÈsa o vlastnú ekonomiku, vlastn˘ ‰tát apotom táto komodita, ktorá je charakteristickávysokou pridanou hodnotou, mala byÈ ajv˘znamn˘m v˘vozn˘m artiklom. Projektovanábola teda nielen sebestaãnosÈ Slovenska,ale zároveÀ aj proexportné správanie sa elektroenergetikys t˘m, Ïe ten kto má dostatokzdrojov, môÏe hraÈ aj v˘znamnú rolu na európskychtrhoch ako tranzitér. Samozrejme zat˘mto v‰etk˘m bolo aj udrÏanie si energetickéhoknow how vo v‰etk˘ch jeho podobách,pretoÏe so zvy‰ujúcou sa technickou vybavenosÈoukrajín sa bude zvy‰ovaÈ aj energetickázávislosÈ. Myslím si, Ïe i‰lo o dobre premyslenústratégiu. Vláda SR v‰ak nezvládlaprístupov˘ proces do EÚ, zbytoãne r˘chlouzatvorila kapitolu energetika, nevyuÏila aniargumentaãn˘ potenciál slovenskej strany azaviazala sa odstaviÈ elektráreÀ, ktorej úroveÀbezpeãnosti je porovnateºná s in˘mi elektrár-Àami podobnej proveniencie. Ide o zbytoãn˘krok, pretoÏe neexistuje Ïiaden ekonomick˘,ekologick˘, bezpeãnostn˘ alebo spoºahlivostn˘dôvod na odstavenie dvoch blokovJE Bohunice. Cel˘ proces bol charakteristick˘t˘m, Ïe bol odmietnut˘ dialóg zodpovedn˘chmiest s odborníkmi. PykaÈ za to budeslovensk˘ obãan, slovensk˘ podnikateº, budememaÈ nedostatok elektrickej energie naúrovni 30 – 35 %, a to uÏ na prelome desa-Èroãia.Cena elektriny rastie v celej Európe, naburze v Lipsku zdraÏela za posledn˘ch‰esÈ rokov na trojnásobok.âo sa t˘ka rastu cien, to je objektívna realita,ktorá súvisí s nárastom cien primárnychenergonosiãov na trhu. Súvisí to aj s nárastomceny ºudskej práce, s infláciou atì., ãiÏe ideo celosvetov˘ trend. Nepoznám Ïiadnu ekonomiku,s v˘nimkou t˘ch, ktoré disponujúväã‰inou svetov˘ch zásob, Ïe by ceny energiínevzrastali. Jediná moÏnosÈ ako sa efektívnebrániÈ proti neoprávnenému rastu cienelektrickej energie spoãíva v realizácii dlhodob˘chpremyslen˘ch stratégií, ão sa t˘kabudovania elektrární a vyuÏívania v prvomrade domácich potenciálne vyuÏiteºn˘ch energonosiãovalebo technológií a zároveÀ vytváraniediverzifikovan˘ch zásob pre tie technológie,kde musíme energonosiãe dováÏaÈ. âoto teda znamená? V prvom rade, keìÏe mámerôzne typy elektrární, mali by sme maÈ na svojomúzemí aj primerané zásoby, ktoré námumoÏnia prekonaÈ aj niekoºko mesiacov trvajúceturbulencie na trhu. Aby sme neboli núteníkupovaÈ okamÏite za cenu, ktorú trh právevygeneroval, v˘voj má svoje píky a poklesy,takÏe aby sme mohli poãkaÈ na vhodnej-‰iu situáciu. Predpokladom takéhoto správaniaje vytváranie diverzifikovan˘ch zásob apotom dôsledné uskutoãÀovanie energetickejpolitiky, ktorá vyuÏíva domáce zdroje. UrãitémoÏnosti máme v hydropotenciáli, kde pridôslednom vyuÏití, ale bohuÏiaº za cenu veºk˘chinvestícií, mohol by e‰te poskytnúÈ elektrickúprácu zhruba na úrovni 10% celoroãnejspotreby. Treba ísÈ aj cestou dôslednéhovyuÏívania geotermálnej energie, ale tietozdroje predstavujú iba zlomky percent na‰ejcelkovej spotreby. Ale treba ísÈ aj cestou vyuÏívaniabiomasy, ão povaÏujem za veºmidôleÏité, aby sme dôsledne naplnili energetick˘rozmer pôdohospodárstva a lesného hospodárstva.Samozrejme, Ïe treba budovaÈtaké zdroje, ktoré sú charakteristické t˘m, Ïeceny energonosiãov stúpajú veºmi málo a tosú jadrové elektrárne. Pochopiteºne, Ïe musímedrÏaÈ krok aj so svetov˘m trendom vyuÏívaniaobnoviteºn˘ch zdrojov, av‰ak budovanievetern˘ch elektrárni na samozásobovaniekrajiny nie je pre nás cestou, tak˘to zdroj jevhodn˘ najmä pre vzdialené lokality, kde niesú iné vhodné druhy energonosiãov, ale existujetu veterná energia so stabilnou intenzitoua smerom prevládajúcu ãasÈ roka.Ako hodnotíte postavenie a ãinnosÈ Úradupre reguláciu sieÈov˘ch odvetví (ÚRSO) vkontexte s prijat˘m regulaãn˘m rámcom,liberalizáciou trhu s elektrinou a zaãleneniaelektrizaãnej sústavy SR do vnútornéhotrhu EÚ?UÏ aj v parlamente som sa pri predkladanísprávy o ãinnosti ÚRSO vyjadril pozitívne,aj keì som poukázal na viaceré nedostatky.Musíme si uvedomiÈ, Ïe kaÏdá spoloãnosÈpotrebuje niekoho, kto dozerá na v˘robcov akto dokáÏe zabezpeãiÈ rovnováhu medzi oãakávaniamispotrebiteºov a producentov, hlavnev oblasti cien. To znamená, Ïe cena bymala byÈ objektívne vygenerovaná tak, abyumoÏÀovala v˘robcom dosahovaÈ primeran˘zisk ako v in˘ch priemyseln˘ch odvetviach,aby bolo moÏné sofistikovaÈ v˘robu, tedazvy‰ovaÈ bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ danéhoodvetvia a zároveÀ umoÏÀuje budovaÈ aj nové35

N Á R O D N Á R A D A S Rnástroje, nové elektrárne. Objektivita má byÈv tom, Ïe posudzovaná je oprávnenosÈ a ‰truktúrajednotliv˘ch nákladov˘ch poloÏiek prísne,vecne, odborne, a nie politicky. Pamätámsi na obdobie, keì o t˘chto otázkach rozhodovalavláda SR a musela zohºadÀovaÈ pri stanovovanícien aj sociálny zmier, aj primeran˘rozvoj energetiky ako chrbtovej kosti ekonomiky,bolo to veºmi ÈaÏké a nie vÏdy sav‰etko podarilo. Osobne som preto presvedãen˘,Ïe by sme mali ísÈ cestou vylep‰ovaniaãinnosti uÏ existujúceho orgánu.Polemiky sa vedú k otázkam ão je to primeran˘zisk, keìÏe po privatizácii jednotliv˘chãastí odvetvia elektroenergetiky sanastolil reÏim zr˘chleného modelu návratnostiinvestícií?UÏ roky sú známe moje postoje, nie sompriateºom privatizácie infra‰truktúrnych ãlánkov‰tátu. Som presvedãen˘, Ïe ‰tát má hraÈrozhodujúcu úlohu, ak má toto odvetvie spo-ºahlivo fungovaÈ v prospech krajiny, v prospechobãana. Kroky, ktoré urobila predchádzajúcavláda najskôr v privatizácii distribuãnejãasti elektroenergetiky je krokom,ktor˘ nemá obdobu v in˘ch ekonomikách aje jednoznaãne ‰kodliv˘. To, Ïe distribútoridosahujú vy‰‰iu mieru zisku, dokonca podºaniektor˘ch údajov aÏ 3-násobne vy‰‰iu ako jeprimeraná miera zisku, je efekt, ktor˘ trebaodstrániÈ a ktor˘m sa treba zaoberaÈ, ak bolporu‰en˘ zákon aj spätne. Zákonn˘m spôsobomtreba zjednaÈ nápravu. Preto hovorím, Ïein‰titút regulátora je treba zachovaÈ, ale trebasa pozrieÈ na to, ak˘m spôsobom úrad dospelk záveru, stanoveniu regulaãného rámcaa ceny, na základe ak˘ch vstupn˘ch parametrov,kto tieto parametre diktuje, aká bolaoprávnenosÈ nákladov˘ch poloÏiek. Samozrejme,Ïe pokiaº je v energetike návratnosÈza 10 – 15 rokov, ide o vynikajúcu investíciu,ale ak sa distribútorom vráti investícia za 3 –4 roky, vzbudzuje to podozrenie. Preto je potrebnézaoberaÈ sa cel˘m procesom ako vlastneprivatizácia prebehla, ale prísne odborne,nie politicky. To je v˘zva pre FNM a aj preministerstvo hospodárstva, aby túto kapitolupodrobili prísnej anal˘ze s cieºom, ãi bol alebonebol poru‰en˘ zákon.Kompetencie ÚRSO treba posilniÈ tak, abymohol vstupovaÈ a overovaÈ si priamo u v˘robcova dodávateºov elektrickej energie jednotlivénákladové poloÏky. Prípadne, akosom hovoril uÏ pred 2 rokmi v parlamente,aby úrad mohol napomáhaÈ aj prípadnej re-‰trukturalizácii elektrární t˘m, Ïe dopredunahlási urãité nákladové poloÏky, ktoré sú vúãtovníctve spoloãností, Ïe ich v urãitom ãasovomhorizonte uÏ nebude vôbec akceptovaÈ.Aby ãinnosti, ktoré priamo nesúvisia s v˘robouelektrickej energie boli odãlenené odmaterskej spoloãnosti a aby ãinnosti, tovary,sluÏby boli nakupované v konkurenãnomprostredí. TaktieÏ formovanie Regulaãnejrady by malo zah⁄ÀaÈ odborníkov aj spotrebiteºsk˘chzväzov aj v˘robcov, aby vznikolrovnováÏny model.Na Slovensku vzhºadom na nedostatok primárnychzdrojov je mimoriadne dôleÏitáv˘roba elektrickej energie z jadra. Na sebestaãnosÈSlovenska v zásobovaní elektrinoubude maÈ rozhodujúci vplyv moÏnádostavba Mochoviec. Taliansky Enel, ktor˘sprivatizoval 66% akcií SE, teraz robí‰túdiu realizovateºnosti, koneãné slovo ãidostavia EMO chcú v‰ak povedaÈ aÏ zhrubao rok. Ak˘ je vበpohºad na efektívnosÈkrokov spojen˘ch s privatizáciou infra-‰truktrálneho odvetvia, energetickou bezpeãnosÈoua udrÏaním rozvoja hospodárstva?Som pragmatik a re‰pektujem realitu. Aknové vlastnícke vzÈahy nebudú spochybnenépo vyhodnotení transakãn˘ch dokumentov,tak to treba braÈ ako fakt. Som presvedãen˘,Ïe rozhodujúcu úlohu v spoloãnostiach, pokiaºto zákonom nie je stanovené inak, majúhraÈ majoritní vlastníci. Ak v‰ak hovoríme osúvislostiach so SE, Ïiaden majoritn˘ vlastníknemá a ani zo zákona nemôÏe maÈ zodpovednosÈza spoºahlivé zásobovanie Slovenskaelektrickou energiou, vlastník sa vÏdybude správaÈ prísne trhovo. Preto vidím rie-‰enie v tom, Ïe treba hºadaÈ cestu pre budúcnosÈ,aby sme zabezpeãili energetickú sebestaãnosÈSlovenska. Veì celá EÚ v minulostipodceÀovala dôleÏitosÈ energetiky, politicipodliehali ilúzii, Ïe trh vyrie‰i energetické potrebyEurópy. Teraz sa koneãne prebúdzajú amajú snahu koncipovaÈ spoloãnú energetickúpolitiku, pretoÏe z hºadiska energonosiãov jecelá Európa nedostatková. Osobne tvrdím, Ïeenergetická bezpeãnosÈ alebo sebestaãnosÈEurópy stojí na pilieroch národnej energetickejbezpeãnosti jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajínEÚ. Aj SR by preto mala ísÈ prísne a dôslednecestou zabezpeãenia dostatoãnéhomnoÏstva elektrickej energie z vlastnej produkcie,ãiÏe musí ísÈ o budovanie doslova nov˘chslovensk˘ch elektrární s veºk˘m „N“.Majoritn˘ vlastník SE pred viac ako rokomohlasoval, Ïe sa zásadne vyjadrí k dostavbe3. a 4. bloku v Mochovciach, ktor˘ch produkciuSlovensko potrebuje. Dnes ohlasuje, Ïepotrebuje e‰te ìal‰í rok na vyjadrenie sa k tejtoinvestícii. Musíme si uvedomiÈ, Ïe ekonomikaalebo ‰tát, ktor˘ nebude schopn˘ poskytnúÈspoºahlivé dodávky elektrickej energiebude v obrovskej nev˘hode a bude odrádzaÈinvestorov. Preto si myslím, Ïe teraz je ãas,keì sa bude koncipovaÈ energetická politika,aby vláda SR zváÏila moÏnosÈ budovania„Nov˘ch slovensk˘ch elektrární“, aké smemali pred privatizáciou. Teda národnej energetickejspoloãnosti, ktorá sa v prvom radebude staraÈ o to, aby domovská krajina maladostatok energie a mohla vyrábaÈ viac ako súpotreby domáceho trhu, aby mohla vyváÏaÈelektrickú energiu. Potrebujeme sa ão najskôrvrátiÈ k strategickému energetickému plánovaniu,pretoÏe sofistikované energetické technológiebude potrebovaÈ kaÏd˘. Národná ekonomika,ktorá si nezachová v hlavách odborn˘chtímov a aj v dobre organizovan˘chspoloãnostiach tieto sofistikované sluÏby,energetické know how, bude ich musieÈ nakupovaÈod in˘ch, a ak nebude dostatoãnákonkurencia na trhu, tak ich ceny budú rásÈ.Na Slovensku vieme efektívne a spoºahlivovyrábaÈ, máme vlastn˘ch ‰piãkov˘ch odborníkov,a pritom zásobovanie elektrickou energioubude potrebné tak dlho ako dlho budeexistovaÈ civilizácia, je to vec dennej potrebya spotreby, preto by sme sa mali chovaÈ akozodpovední politici a národohospodári produkovaÈelektrickú energiu doma na Slovensku.SR ako ãlensk˘ ‰tát EÚ prijala záväzky,ktoré treba plniÈ. Do‰lo k liberalizácii trhovs energiami. Otvoren˘mi zostali otázkydoprivatizácie podielov ‰tátu napr. v SPP,SE, ale ão je taktieÏ dôleÏité aj v˘kon vlastníckychpráv a konkurencieschopnosti.Ak˘ je vበpohºad na doteraj‰iu efektívnosÈv tomto smere?Spotrebiteº je nadviazan˘ drôtom alebopotrubím na dodávateºa a ÈaÏko ho môÏezmeniÈ, prakticky je to nemoÏné, a rovnakéto je s dodávkami elektriny, plynu, vody, ãitepla. Liberalizácia bola ak˘msi zaklínadlomspred pár rokov, ktoré malo zabezpeãiÈaj dostatok elektrickej energie, aj nízke ceny,a nezabezpeãila ani jedno, ani druhé. T˘m, Ïemnohé energetické subjekty sa snaÏili na tzv.liberalizovanom, voºnom trhu získavaÈ ãonajväã‰í poãet zákaziek, ãastokrát i‰li aÏ podceny, príkladom je v˘voj v Kalifornii, kde sazrútila celá elektrizaãná sústava a problémmusel byÈ sanovan˘ desiatkami mld. zo ‰tátnehorozpoãtu USA. Liberalizácia môÏe zabezpeãiÈvygenerovanie dostatoãnej ceny lenvtedy, ak aj liberalizované ceny obsahujú dostatokprostriedkov na udrÏiavanie energetick˘chsystémov a budovanie nov˘ch súãastí,ãi uÏ sú to nové elektrárne alebo prenosovécesty. Zatiaº to nefunguje celkom ani v Európea nemôÏe to fungovaÈ ani na Slovensku,kde máme jedného dominantného v˘robcu amnoÏstvo mal˘ch v˘robcov. Alternatívou bymohlo byÈ, ão som uÏ spomínal, vybudovanienov˘ch SE, ãím by sa vytvorilo aké-takékonkurenãné prostredie.V oblasti energetickej suroviny – plynu jeSR tranzitujúcou krajinou, závislou oddovozu a s t˘m úzko súvisia opätovne otázkycien a v˘voja. Ako by sa v t˘chto súvislostiachmala vyvíjaÈ oblasÈ vzÈahov s Ruskom,keìÏe aj EÚ hºadá ìal‰ie cesty prehlbovaniaspolupráce?BohuÏiaº, mali sme moÏnosÈ udrÏiavaÈ dobréhospodárske vzÈahy s Ruskom, ale do‰lok urãitej diskontinuite. EÚ si uvedomila ove-ºa skôr ako vládnuci slovenskí politici dôle-ÏitosÈ dobr˘ch vzÈahov, a na druhej strane ajRuská federácia si uvedomuje svoje v˘hody,a to Ïe je váÏnym partnerom pre kaÏdého. TietovzÈahy musíme zásadn˘m spôsobom vylep-‰iÈ, pretoÏe pre nás je Ruská federácia dominantn˘mdodávateºom energonosiãov a pod-ºa toho budú vyzeraÈ aj na‰e ceny. Teraz e‰te6 fungujúcich jadrov˘ch blokov na Slovenskuprodukuje viac ako 60% spotreby elektrickejenergie a pouÏívajú ruské palivo, ktoré jemimoriadne kvalitné a cenovo primerané,priãom ceny nepodliehajú siln˘m v˘kyvom.Dnes si v‰etci uvedomujú dôleÏitosÈ spolupráceaj v tejto oblasti, spotreba energií rastie,vzrastajú aj ceny a mnohé ‰táty by chcelipreniknúÈ na energetick˘ trh Ruska alebomaÈ na Àom aspoÀ spoluúãasÈ. Pre mÀa je celkompochopiteºné, keìÏe Rusko má dostatokzdrojov, aj financií, Ïe to povaÏujú za svojenárodné bohatstvo, ktoré si budú spravovaÈsami v rámci nezávislej hospodárskej politikya budú maÈ otvorené vzÈahy ku kaÏdejeurópskej, ãi ázijskej krajine. My v‰ak mámeurãitú v˘hodu, e‰te stále si myslím, Ïe jumáme – a to je spoloãná pozitívna skúsenosÈv oblasti energetiky. SkúsenosÈ, za ktorouzostali osobné priateºstvá.36

N Á R O D N Á R A D A S RVeºa slov o kultúre a kultivovaní politiky sa uÏ popísalo aj pohovorilo a e‰te aj porozpráva, alepokiaº sa nedostanú do realizaãnej podoby, kde zmena je v˘sledkom, stále to bude ako opakujúcasa platÀa. Politika je umenie moÏného, ako sa darí napæÀaÈ svoje vnímanie a sluÏbu verejnostiv rozhovore s Martou Toma‰oviãovou odpovedal podpredseda NR SR Miroslav åÍÎ.Trnutie a nádej z politikya jeho záujmov a nere‰pektovanie „verejnéhozáujmu“, ako základnej hodnoty. Pri v˘konesvojej funkcie sa chcem podieºaÈ na vytváraníkorektného priestoru pre politickú súÈaÏ,robiÈ verejnú politiku, snaÏiÈ sa o to, aby politick˘zápas prebiehal pred oãami verejnostia navrhované rie‰enia sa uskutoãÀovali v spoluprácis Àou.Viaceré hodnotenia úrovne politickej kultúryv rámci parlamentnej demokracie naSlovensku vypovedali o zniÏovaní ‰tandardn˘chvzÈahov politick˘ch strán a poslancov.Vypuklo sa ukázalo, Ïe záujmy ‰tátu aobãanov nepatrili k hodnotám, ktor˘mi bysa riadili ako zodpovední politici. S ak˘mipredstavami spájate v˘kon svojej funkcieako podpredseda NR SR v tomto volebnomobdobí?NestotoÏÀujem sa celkom s hodnoteniami ozniÏovaní ‰tandardn˘ch vzÈahov politick˘chstrán a poslancov. Myslím si, Ïe etická úroveÀfungovania parlamentu vrátane vzÈahov medzistranami, ãi poslancami sa viditeºne skvalitÀujea pribliÏuje sa k beÏn˘m ‰tandardom. Diskusiasa „zvecÀuje“ a aj práca a príprava poslancovje vo v‰eobecnosti obsiahlej‰ia a má primeranúúroveÀ. Celkom inou otázkou je, doakej miery sa politici riadia záujmami obãanov,ako ich vnímajú, v akom rozsahu ich vo svojejpráci realizujú, a ãi ich povaÏujú za záväzné.Nepochybne je môj názor subjektívny, alemyslím si, Ïe s demokraciou sú nezluãiteºnépostoje, Ïe zásadné reformy ‰tátu moÏno robiÈbez súhlasu obãanov, nepripustiÈ verejnú diskusiuo podstate ãi dopadoch navrhovan˘chpostupov, alebo realizovaÈ iba skupinové záujmya vydávaÈ ich za celospoloãensk˘ záujem.U vlád poãas posledn˘ch dvoch volebn˘chobdobí mi najviac vadilo nekritické stotoÏÀovaniesa s abstraktn˘mi ekonomick˘mi hodnotami,aj to diskutabiln˘mi, bez ohºadu na záujemspoloãnosti ako celku, jednostranná absolutizáciaochrany súkromného vlastníctvaAko opoziãn˘ poslanec v predchádzajúcomobdobí ste sa neraz kriticky postavili k niektor˘mneduhom parlamentného Ïivota akonapr. nevylúãenému „kupovaniu“ poslancov,k ãast˘m prestupom poslancov z klubovalebo ich nezávislého postavenia. âastoto bola nezávislosÈ aj od politického programu,na základe ktorého získali dôveruobãanov za konkrétny politick˘ subjekt.Veºa sa hovorilo o úzkom presadzovaní straníckycha individuálnych záujmov na úkorparlamentarizmu obvyklého v demokratickom‰táte. Aké sú va‰e predstavy nápravya predchádzaniu takéhoto v˘voja v budúcnosti?Problém takzvan˘ch „nezávisl˘ch“ poslancov,ktorí sa stali nezávisl˘mi poãas volebnéhoobdobia za minimálne podozriv˘ch okolností,skutoãne povaÏujem za neduh parlamentarizmuu nás, kde sa dramaticky, vo veºkejväã‰ine prípadov ukázalo nere‰pektovanievôle voliãov. ZniÏovalo to akceptáciu politikyverejnosÈou, zapríãinilo obãiansku apatiu askepsu. PredchádzaÈ tomuto javu, podºa mÀa,sa dá iba za pomoci verejnosti alebo aj médiía to spoloãenskou diskreditáciou takého konania,alebo aj uplatnením trestnoprávneho postihutam, kde sa preukáÏe zjavné poru‰enie zákonaprijatím rozliãn˘ch v˘hod. Urãite by pomohloaj sfunkãnenie zákona o preukazovanípríjmu, ale to uÏ je iná kapitola.K jedn˘m z atribútov parlamentarizmupatrí aj kontinuita v˘voja spoloãnosti tak,aby obãan nepociÈoval aroganciu moci, abysa nediali zmeny iba pre zmeny, a hºadali sarie‰enia prospe‰né pre jeho Ïivot. Prioritytohto volebného obdobia stanovilo programovévyhlásenie vlády SR, ale na jeho naplnenieje potrebn˘ efektívny chod parlamentu,najmä pri prijímaní zákonov tak,aby novela nestíhala novelu. Aké opatreniaby mali zefektívniÈ ãinnosÈ parlamentu?K atribútom politickej kultúry patrí aj ‰tandardizovanieprocesov pri odovzdávaní mocia nástupe nového politického vedenia. Nevzniklae‰te potrebná politická tradícia a na základepolitick˘ch zvyklostí akceptovan˘ súborpostupov, ktor˘ samozrejme vytvorí predpokladpre definitívne fungovanie nielen v˘konnej,ale aj parlamentnej moci. Etick˘ kódex‰tátnej správy e‰te nie je vÏit˘; nová vláda37

N Á R O D N Á R A D A S Rdedí politick˘ch nominantov predchádzajúcejvlády, ãasto krát korupãne poznaãen˘ch. Vniektor˘ch prípadoch registrujeme netransparentné,ãi viditeºne úãelové konania a spätosÈúradníkov so záujmov˘mi skupinami. NemoÏnov‰ak jednoznaãne povedaÈ, Ïe ide o preva-Ïujúcu tendenciu. V ústredn˘ch orgánoch ‰tátu,rovnako ako regionálnych ãi mestsk˘ch,pracuje aj mnoÏstvo poctiv˘ch ºudí s potrebn˘miodborn˘mi skúsenosÈami a dobr˘m etick˘mprofilom. Zabezpeãujú potrebnú kontinuitupri fungovaní ‰tátnych úradov, re‰pektujúdemokratické striedanie moci, sú lojálni a nezávislí.Úspech, ãi neúspech novej vlády budenepochybne záleÏaÈ aj na tom, ako zabezpeãípotrebnú stabilitu a zároveÀ nevyhnutné personálnezmeny. V oblasti fungovania parlamentusa ãrtá viacero problémov. Osobitne znepokojiv˘je stav legislatívy a celého súboru právnychpredpisov. Vo v‰eobecnej rovine ani jednaz doteraj‰ích vlád nepristúpila ani v náznakuk regulatórnej reforme. Máme znaãnémnoÏstvo nadbytoãn˘ch predpisov, odvetvovonezosúladen˘ch, dostatoãne nehierarchizovan˘ch.Nepodarilo sa vytvoriÈ ani dobré in-‰titucionálne predpoklady pre zlep‰enie normotvorby,neexistuje, nie je Ïiadne alebo lenmalé prepojenie na konkrétne pracoviská buìakadémie vied alebo príslu‰né fakulty univerzít.·tát prostredníctvom grantov tieto pracoviskáneaktivizuje a prirodzene následne nemápotrebné anal˘zy v‰eobecného stavu, ãi signályna potrebné zmeny, ãi inovaãné aktivity. Základnépochybenia sú známe: nepriame novelyzákonov, ktoré v˘znamne zneprehºadÀujúprávny poriadok, nízka úroveÀ kodifikácieprávnych predpisov, ich ãasté zmeny a to ãastokrátviacnásobné zmeny právneho predpisuna tej istej schôdzi, kompetenãné nejasnosti,rozdielne úpravy tej istej veci v návrhoch zákonovjednotliv˘ch ministerstiev a podobne.Registrujeme aj kompetenãné spory medzi‰tátnou správou a regionálnou, ãi miestnousamosprávou. V˘znamné problémy sú aj s v˘kladomprávnych predpisov a následne právnouistotou adresátov práva a samozrejme ajs vykonateºnosÈou práva a rie‰ením v‰eobecn˘chproblémov zákonnosti. Som presvedãen˘,Ïe v problematike existuje primeran˘ priestorpre rie‰enie tohto stavu. Vláda pripravujeviaceré formy koordinácie prípravy vládnychnávrhov zákona, z úrovne vedenia parlamentupripravujeme kreovanie dvoch stálych komisií:Komisie NR SR pre Ústavu SR a komisieNR SR pre rokovací poriadok. Tieto in‰titútyby si mali vo svojich ‰tatútoch definovaÈzákladné záujmové okruhy a otvoriÈ diskusieaj k naznaãen˘m problémom a samozrejme ajnavrhnúÈ potrebné rie‰enia. Ostáva mi len dúfaÈ,Ïe na prvom mieste bude vecnosÈ diskusiea politikárãenie len kdesi v pozadí.Vo v‰eobecnosti platí, Ïe sa Ïivot parlamenturiadi demokratick˘mi zásadami, ale SRje stále spoloãnosÈou s neustálenou hierarchiouhodnôt, za ão svoj diel zodpovednostinesú aj politické subjekty pôsobiace na tejtoscéne. Napriek tomu by sme sa v‰ak maliuÏ zameriavaÈ viac na hºadanie rie‰ení akorovnocenn˘ partner v rámci EÚ. Existuje afunguje v SR, podºa vás odborné zázemie,ktoré sa orientuje práve t˘mto smerom?Známy sociológ Ralf Dahrendorf, ale napríkladaj prezident Masaryk kedysi hovorili,Ïe pri zásadnej hodnotovej zmene spoloãnostizmenu in‰titúcií urobíte za 3 mesiace, majetkovézmeny za 3 roky, ale zmeny v mysleníãlenov spoloãnosti trvajú 50 rokov. Myslímsi, Ïe dnes uÏ cítime podstatu politick˘chsporov v rokoch 1990 – 1998, 1998 – 2006,lep‰ie rozumieme hodnotov˘m polarizáciám acharakteru zmeny, keì domáci politick˘ v˘vojovplyvÀuje nበvstup do EÚ. Mám pocit, Ïee‰te stále necítime sami seba ako praktickyplnoprávneho ãlena EÚ a nedostatoãne sme sana novú situáciu adaptovali. Odborná sféra sapôvodne organizovala na ideologickej báze asom presvedãen˘, Ïe kooperovala nedostatoãne.Dne‰ná situácia si podºa mÀa vyÏadujeujasniÈ si miesto SR ako národného ‰tátu v EÚ,zadefinovaÈ jeho základné národno‰tátne záujmy,sebarealizáciu v rámci ustálen˘ch „európskych“hodnôt a cielene pripravovaÈ odborn˘aparát vrátane budovania poznatkovej bázy,neustáleho vzdelávania a neustálej interakcies odborn˘m aparátom rie‰iacim „domáce“ reálie.Potrebné bude zváÏiÈ aj vznik tzv. „programovejúrovne“ riadenia ‰tátu, mimo alebo nadúrovÀou ústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy scieºom pripraviÈ tak strategické koncepcie riadenia‰tátu, realizáciu potrebn˘ch reforiem vprimeran˘ch ãasov˘ch horizontoch, ako ajidentifikovaÈ základné rozvojové v˘zvy, vrátanevytvorenia schopnosti kvalifikovane reagovaÈna prípadn˘ proces ìal‰ieho zjednocovaniaEurópy. Na realizáciu t˘chto procesov jepotrebná vzájomná komunikácia a ochota re‰-pektovaÈ záujmy celej spoloãnosti.ImidÏ SR v tomto ãase narú‰ajú vlny vyvolávanéhonacionalizmu a extrémizmu, dokoncaz bruselskej centrály sa nesú hlasy obalkanizácii vzÈahov Slovákov a Maìarov.Podobn˘ scenár si preÏilo aj Rakúsko, keìdo vlády vstúpila Heiderova politická strana.Európski socialisti vyãítajú Smeru, Ïezostavil vládu s nacionalistickou SNS, ãímporu‰il zauÏívané zásady. Ako vnímate eskalovaniea zvládanie t˘chto otázok v medzinárodnomrozmere?V tejto súvislosti mi dovoºte zdôrazniÈ presvedãenie,Ïe súãasná vláda potrebuje pre realizáciusvojich základn˘ch cieºov predov‰etk˘mobãiansky pokoj, minimum skupinov˘ch konfliktova osobitne národnostn˘ch. Ak zásadn˘msmerom jej angaÏovanosti je revitalizáciasociálneho prostredia a maximálneho vyuÏitiasociálneho kapitálu krajiny, tak akékoºvek vyvolávanienacionalizmu, ãi extrémizmu pôsobíautomaticky antagonisticky. Pokiaº je pôvodcomsúãasnej atmosféry akékoºvek cielené konanie,je to smutné, nezodpovedné a hlúpe.Pokiaº nie je, potom je podstata v nedorozumení,v úzkom stupni komunikácie a v medzinárodnomprostredí aj dôsledkom istej v˘vojovejprotichodnosti a rozdielnosti vo vnímaní aktuálnychpotrieb krajiny, ako súãasti a EÚ ako celku.Je zrejmé, Ïe EÚ nemôÏe akceptovaÈ Ïiadnuformu agresívneho nacionalizmu, ãi extrémizmu,pretoÏe to pôsobí automaticky protizjednocovacím aktivitám, povzbudzuje národnéegoizmy a viditeºne neprospieva harmonizáciizáujmov ãlensk˘ch krajín. Faktom je v‰akaj to, Ïe zjednocovací mechanizmus obãas po-‰kodzuje parciálne záujmy krajín tak v hodnotovom(napríklad náboÏenskom), ekonomickom(jednotn˘ trh – kontra ochrana domácejekonomiky), ãi sociálnom (pokoj a harmonizáciusociálneho prostredia, daní a pod.) zmysle.Viditeºn˘m faktorom je aj problém prisÈahovalectva,ãi historick˘ch vzÈahov˘ch reziduímedzi jednotliv˘mi krajinami. Tieto okolnostimôÏu dostaÈ rôzny domáci politick˘ v˘raz,ãi formu a samozrejme nemusia byÈ vnímanépozitívne. Politick˘ v˘raz t˘chto faktorov vjednotliv˘ch krajinách nemusí v‰ak kopírovaÈpolitickú polarizáciu v EÚ a som presvedãen˘,Ïe si nebudeme môcÈ, trochu zjednodu‰ene sidovolím povedaÈ, Ïe nie je dôleÏité, kto je vovláde, ale to, ão tá vláda robí, ako formuluje cielea ak˘mi prostriedkami ich realizuje. Som presvedãen˘,Ïe práve interpretácia a dezinformovaniet˘chto okolností bude predmetomdialógu Smeru-SD s európskymi socialistamia v˘sledok tohto dialógu bude maÈ aj ‰ir‰í v˘znam.V EP pôsobia na‰i europoslanci a ich úlohouby mala byÈ aj obhajoba slovensk˘ch záujmovv podobn˘ch situáciách, ale samozrejmeto nemôÏu zvládnuÈ ako jednorázovú akciu.Ako vy hodnotíte efektívnosÈ ãinnostieuroposlancov, ale aj ìal‰ích odborníkovpracujúcich v EK, priãom nám stále ch˘baobsadenie moÏn˘ch postov takmer v 1/3?Myslím si, Ïe môÏem povedaÈ, Ïe úlohou38

N Á R O D N Á R A D A S R„europoslancov“ by mohla byÈ aj obhajobaslovensk˘ch záujmov, ale zároveÀ pripomenúÈ,Ïe podºa existujúcej kon‰trukcie by to mohlabyÈ predov‰etk˘m obhajoba európskych záujmov.Zmluva o EÚ tieto záujmy dostatoãneuvádza, rovnako ako európske hodnoty a európskepriority. Skôr by teda europoslancimali chápaÈ potreby a záujmy národn˘ch ‰tátovv európskom kontexte, hºadaÈ optimálnuvzÈahovú formu medzi nimi a sprostredkovávaÈdomácu záujmovú optiku európskemu parlamentua in˘m in‰titúciám EÚ. V˘sledkom ichpráce by mala byÈ optimálna forma EÚ zodpovedajúca„priemernému“ záujmu ãlenského‰tátu. Bojím sa, Ïe nemám dostatok informáciío ich pôsobení, aspoÀ nie toºko, aby som ichmohol zodpovedne hodnotiÈ. Myslím si ale, Ïezodpovedajú domácemu stavu poznania vecí,domácemu v˘voju a nedá sa od‰kriepiÈ aj in˘pozitívny rast. NemôÏeme nezobraÈ na vedomie,Ïe pôsobia v prvom volebnom období anedisponujú potrebnou tradíciou.NR SR je na zaãiatku 4. volebného cyklu aak má dôjsÈ ku kontinuite vo v˘voji krajiny,aj zákonodarn˘ orgán by mal dotiahnuÈzmeny, ktoré sa ukázali ako nie najefektívnej‰iev jeho ãinnosti. K jedn˘m z nich patrírokovací poriadok, ale aj dotiahnutiekompetencií niektor˘ch v˘borov a parlamentn˘chkomisií. Dokonca prezident SR I.Ga‰paroviã v jednom rozhovore kon‰tatoval,Ïe parlament stratil kontrolnú funkciua stal sa hraãkou v rukách vlády. Aké iniciatívyna poste podpredsedu NR SR budetev tomto smere vyvíjaÈ alebo aké zmeny steochotn˘ podporiÈ?Ako som uÏ naznaãil in‰titucionálnym predpokladompre ìal‰í rozvoj parlamentarizmu vna‰ej krajine by mal byÈ vznik stálych komisiíparlamentu s predpokladom stálej, teda nepretrÏitejpráce, ão sa t˘ka základn˘ch otázokmedzinárodno-zmluvnej a medzinárodnoprávnejsféry, otázok politického systému, vrátanevolebného, aj vládneho systému. V rámcipráce komisií je moÏné prepojiÈ politick˘ aodborn˘ fenomén s potrebnou úãasÈou verejnostina t˘chto prácach. Chceme priblíÏiÈ domáciodborn˘ potenciál politickému rozhodovaniua zjednocovaÈ ideologicky vyhrotenéstanoviská. Chceme odstrániÈ voluntarizmuspri navrhovaní zásadn˘ch zmien, ich podmienenosÈaktuálnou politickou potrebou, vystaviÈnavrhované zmeny dôstojnému odbornémuoponovaniu a samozrejme aj predbeÏnémuzverejneniu. Pokiaº sa nám tento zámer podaría získame preÀ aspoÀ dobrú vôºu opozície,môÏeme pocítiÈ jednorazov˘ pokrok. Pri projektovanípráce na nasledujúce ‰tyri roky moÏnopredpokladaÈ aj niωí poãet návrhov zákonov,vzhºadom k tomu, Ïe základná reformaprávneho systému sa v podstate konãí. Logickysa bude posilÀovaÈ kontrolná funkcia parlamentu,ktorá sa doteraz vzhºadom na ÈaÏiskotvorby zákonov fakticky podceÀovala. Musímesa teda zamyslieÈ nad jej rozsahom, formami,nástrojmi, ãi spôsobmi uskutoãÀovania.Práve táto funkcia posilní postavenie parlamentuako kontrolného orgánu vlády a zamedzí,aby sa stal „hraãkou“ v rukách vlády. Myslímsi, Ïe obãania ná‰ho ‰tátu zaregistrovalistanovisko súãasného predsedu vlády k otázkampostavenia parlamentu, v ktorom jednoznaãnezadefinoval podriadenosÈ vlády parla-mentu SR, ako aj ochotu tento vzÈah v praxire‰pektovaÈ.Smeru-SD bolo pozastavené ãlenstvo v PESna 10 mesiacov ako v˘raz nespokojnosti svytvorením vládneho zoskupenia so SNS,ktorú v medzinárodnom vnímaní oznaãujúza extrémistickú stranu. Analytici hovoria,Ïe Smer nedodrÏal pravidlá tohto politickéhozoskupenia a rozhodnutie je aj v˘razomnedostatoãnej komunikácie. Súhlasíte s tak˘mtohodnotením a aké opatrenia na zmenupostoja ES pripravujete?Myslím, Ïe ãasÈ odpovede na túto otázkusom uÏ poskytol. âo sa t˘ka pozastaveniaãlenstva Smeru-SD v Strane európskych socialistov(PES) na 10 mesiacov, vnímame to, akov˘hradu proti koalícii s SNS. Je, myslím, samozrejmé,Ïe verejnosÈ cel˘ proces vníma tak,Ïe boli vykonané konzultácie o zostavení koalície,vlády a následne do‰lo k vyjadreniu saStrany európskych socialistov v nበneprospech.Stanovisko PES má, podºa môjho názoru,príãinu v politickej polarizácii eurosocialistov,krátkej histórii, ale aj subjektívnychtenia, najmä zo strany opozície, v ktor˘chsa urputne opakujú pripomienky k neplneniupredvolebn˘ch sºubov Smeru a teraj‰iehopremiéra vlády SR?Je naozaj paradoxné a moÏno aj trochu komické,Ïe opozícia postavila kritiku vládyvlastne na ºavicov˘ch pozíciách. Vyãítajú nám,Ïe kroky a postupy sú v rozpore s volebn˘misºubmi Smeru-SD, Ïe sa neurobili dostatoãnékroky v zavádzaní daní, v sanovaní sociálnychproblémov, Ïe rozpoãet je len fiktívny, aÏe nedodrÏíme kritériá zavedenia Eura. Sompresvedãen˘, Ïe priemerne informovanémuobãanovi je jasné, Ïe programové vyhlásenievlády a jej praktická ãinnosÈ je v˘sledkomprieniku volebn˘ch programov strán, ktoré súvo vládnej koalícii. Rovnako mu je známe, Ïetak HZDS, ako aj SNS nie sú strany sociálnodemokratickéhotypu, aj keì obe deklarujúsociálny pilier svojej politiky. Prednostná politikavlády okrem toho musí zohºadÀovaÈ dediãstvopredchádzajúcej vlády a minimálne vprvom roku svojej vlády plátaÈ resty, ktoré zanechala.Limitom je aj trojroãn˘ cyklus rozpoãtu,personálne bariéry, ako aj ìal‰ie ‰pecifaktoroch,prirodzene krátkodob˘ch kontaktoch,neaprobácii existencie Smeru-SD „domácimi“socialistami a sprostredkovanie nie vÏdydobrého obrazu Smeru-SD. Faktom je, Ïe tzv.„Berlínska“ deklarácia odporúãa ãlenom PESneuzatváraÈ koalície s extrémne nacionalistick˘mistranami. Zápas sa viedol na línii posudzovaniacharakteru SNS. Pravicovej ãastiopozície (SDKÚ, KDH, SMK) sa podariloviacer˘mi aktivitami vytvoriÈ predstavu SNSako strany extrémne nacionalistickej, xenofóbneja protimaìarskej bez ohºadu na skutoãn˘stav, volebn˘ program, koaliãnú zmluvu, ãiprogramové vyhlásenie vlády. Ak sme na‰e pozícieneuhájili a do‰lo na 10 mesiacov k pozastaveniuãlenstva, ide v tejto ãasti o neúspech.K pozitívnemu patrí, Ïe súãasné parlamentnéstrany, okrem socialistov v Maìarsku, veºkúãasÈ na‰ich stanovísk a zdôvodnení minimálnepochopili a som presvedãen˘, Ïe budúcaspolupráca drvivú ãasÈ obáv rozpt˘li.Uplynulo 100 dní vlády a zaznievajú hodnofikáprvého polroku vládnutia. Kritika opozíciemá pozíciu a logiku, ktorú je ÈaÏko nielen-Ïe identifikovaÈ, ale e‰te Èaωie nájsÈ jej zmysel.Pre najbliωie obdobie bude potrebné postaviÈasi verejnú tému, diskusiu o úlohe verejn˘chfinancií, daÀovej etike, etike nakladanias verejn˘m majetkom, otázky financií a právnejdisciplíny, obnoviÈ diskusiu s tripartitou ooptimalizácii daÀovej sústavy, samozrejme ajs akcentom na moÏné formy národohospodárskejpolitiky, otázky rozvoja mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov, humanizáciu pracovnoprávnehoprostredia. V˘sledky diskusie budúrámcovaÈ ãinnosÈ vlády v druhom a nasledujúcichrokoch vlády a som presvedãen˘, ÏeumoÏnia vláde splniÈ drvivú väã‰inu sºubov.Ako by sme zabúdali na to, Ïe splnenie zásadn˘chsºubov si vyÏaduje nutnosÈ vytvoriÈ sipredpoklady na ich uskutoãnenie tak politické,spoloãenské, ako aj materiálne. Veºmi si Ïelámtvrdú, ale vecnú a kon‰truktívnu diskusius opozíciou, lebo iba tá má zmysel. Zatiaºtrniem a dúfam.39

Oficiálna náv‰teva predsedu vlády âRMirka Topolánka na Slovensku14. septembra 2006Oficiálna náv‰teva kambodÏskéhokráºa Norodoma Sihamonihona Slovensku 25. – 28. 9. 2006Oficiálna náv‰teva predseduPoslaneckej snemovne âRMiroslava Vlãeka na Slovensku19. – 21. 9. 200640

Odovzdávanie ‰tátnych vyznamenanípri príleÏitosti ‰tátneho sviatkuDÀa ústavy – 31. 8. 2006Oficiálna náv‰teva srbského premiéraVojislava Ko‰tunicu na Slovensku2. októbra 2006V Bratislave sa 5. septembra2006 stretli ministrizahraniãn˘ch vecí krajínVisegrádskej ‰tvorky41

K U L T Ú R AMiroslavDEBNÁRMiroslav Debnár sa narodil 13.6.1962 v Luãenci. V rokoch 1977 – 1981 absolvoval odborTvarovanie strojov a nástrojov na SUP· v Kremnici. V roku 1990 absolvoval ‰tudijn˘ pobytv Perugii a v roku 1992 ukonãil ‰túdium v odbore dizajn na V·VU v Bratislave. Po skonãení‰koly nastupuje ako pedagóg na Katedru dizajnu ako asistent, neskôr vedúci kurzu dizajnu.Od roku 2002 pôsobí vo funkcii vedúci katedry dizajnu.UÏ poãas vysoko‰kolského ‰túdia sa zúãastnil viacer˘ch v˘stav, ako je napr. InternationalDesign festival v Osake v r. 1989 a 1991. V roku 1992 v˘stavy v Saint-Etienne, v ªubºane.Neskôr vystavoval v Novohradskej galérii v Luãenci, v Spi‰skej galérii v Spi‰skej Novej Vsi,v galérii Lehár vo Viedni, v galérii K.F.A v Bratislave, v Národnej galérii v Prahe na v˘staveArt a interior, na International Trade fair v Tokiu a pravidelne sa prezentuje na Fórumedesignu na v˘stave Nábytok a b˘vanie v Nitre.Okrem pedagogickej ãinnosti sa venuje návrhom v oblasti architektúry, interiérom verejn˘ma privátnym, kde okrem dispoziãn˘ch rie‰ení vstupuje ako autor dizajnér a navrhuje solitéryväã‰inou v oblasti nábytku. V˘poãet interiérov by bol veºmi rozsiahly, tak len spomeniempodkrovn˘ byt v centre Prahy na Hrádku, rodinn˘ dom vo Vajnoroch, na Kolibe, na Slavíne ãina Medenej ulici v Bratislave. Okrem toho mnoÏstvo kancelárskych priestorov pre ZSE v Bratislave, kaviareÀ a vináreÀ preUºuv, v˘tvarno-priestorové rie‰enie BIB 1995 atì. ëalej navrhuje nadstavbu obchodného domu D-nábytok v Luãenci,neskôr cel˘ obchodn˘ dom vo Zvolene a v poslednom ãase rodinné domy v Bratislave a Prahe.2in1Interiér bytu na Dunajskej ul.v BratislaveKonferenãn˘ stolík HAM-HAM42

NK UÁ RL TO ÚD RN AÁ R A D A S RNástenné hodinyMRAKO-DRAPOKolekcia svietidiel PLUS-MÍNUSNápojové fºa‰e pre firmu Martoff43

Oficiálna náv‰teva ministra zahraniãn˘ch vecíCyperskej republiky Yorgosa Lillikasana Slovensku 6. októbra 2006Náv‰teva monackého knieÏaÈa Alberta II.na 33. roãníku Ekotopfilmu v Bratislave24. októbra 2006Slávnostné otvorenie Európskeho informaãnéhocentra v Bratislave 13. októbra 200644

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O zázraãnom prerodení HZDSO tom, ãi má Meãiar inú moÏnosÈ, ako popieraÈ vinuO zodpovednosti KDH za vznik dne‰nej koalícieO prepojení kresÈanstva a umierneného liberalizmuO tom, preão majú Slováci SND, a nie jednoducho Národné divadloO tom, preão sa odhodlala iránsko-americká podnikateºka Ansariová na v˘let do kozmuO dani namiesto koncesionárskych poplatkov pre SRo a STV·peciálny súd nie jestánok s hamburgeromRobert Fico pozval do vládnej koalície SNS aHZDS. Ktorú z t˘chto dvoch strán po prv˘chmesiacoch ich spoloãného vládnutia povaÏujeteza Èaωieho partnera pre Smer, ktorá muviac skomplikuje úãinkovanie v domácej, aleaj zahraniãnej politike?Zatiaº v‰etko nasvedãuje tomu, Ïe to budeSNS, pretoÏe HZDS sa nejako zázraãne prerodilo,a teraz neviem, ãi mám daÈ dôraz na slovo prerodilo,alebo na slovo zázraãne. Vyjadrenia jehopredstaviteºov sú veºmi uváÏlivé, a pokiaº to staãímsledovaÈ v novinách, tak aj rôzne – neviem,ako by som to nazval – netradiãné návrhy tejtovládnej koalície, najmä ão sa t˘ka zdaÀovania,viac-menej brzdí HZDS. Neviem, ão sa deje,ale nebyÈ prípadu Lexa, tak HZDS by sa uÏ pomaliãkyjavilo ako ‰tandardná strana. TakÏe jedineúnos Michala Kováãa mlad‰ieho je stále t˘mtieÀom, ktor˘ je doteraz neprekonan˘, a s ním súvisiaceìal‰ie veci, ako je ne‰Èastná nehoda pánaRemiá‰a, ktorému – podºa najnov‰ích policajn˘chzistení – hádam ako jedinému na svete vybuchloauto poháÀané plynom.Ale práve ide o to, a s t˘m súvisí aj moja otázka,Ïe k˘m SNS komplikuje situáciu vlády zhºadiska príli‰ nacionálne laden˘ch v˘rokov,najmä z minulosti, tak HZDS zasa problematizujesvojich partnerov svojimi tieÀmi zminulosti s náznakmi kriminality, ktoré vrhajúaÏ dodnes nepríjemné otázniky.Ono to väã‰inou tak b˘va, Ïe pokiaº sa nejakéveci nevyjasnia, tak dovtedy, ako sa hovorí,postáva v skrini kostlivec. TakÏe naozaj by samoÏno práve HZDS, respektíve tí jeho ãlenovia,ktor˘m záleÏí na povesti HZDS, mali usilovaÈ oto, aby sa tieto otázne, alebo môÏeme hádam povedaÈaj temné momenty, ktoré sa spájajú s históriouhnutia, nejak˘m spôsobom vyjasnili.Ak chceme dodrÏaÈ prezumpciu neviny, a toiste chceme, tak nemôÏeme vychádzaÈ zo Ïiadnychpodrobností prípadov, o ktor˘ch sa veºadiskutovalo, lebo stále je to nejasné, takÏe nechcemvo svojej otázke priamo pouÏiÈ slovo,ãi sa má niekto ospravedlÀovaÈ. Ale skúsim toformulovaÈ takto: Vy keby ste mohli nejakoovplyvniÈ Vladimíra Meãiara, alebo poradiÈmu, navrhli by ste mu, aby sa nejak˘m in˘mspôsobom neÏ doteraz vyjadril k celej proble-matike od únosu prezidentovho syna aÏ poostatné ãiny, ktoré sa kladú na vrub vtedaj‰ejSIS, teda aÏ po Remiá‰ovu vraÏdu? Aby sa nejakok tomu v‰etkému vyslovil priamoãiarej-‰ie, ãiÏe tak, Ïe by to mohlo uspokojiÈ aspoÀdo istej miery aj t˘ch, ktorí mu nevedia odpustiÈspomínané dramatické udalosti, pretoÏejedno moÏno povedaÈ s istotou, Ïe sa odohraliza jeho vládnutia v období 1994-98.ËaÏko radiÈ, pretoÏe Vladimír Meãiar asi akojeden z mála obyvateºov tohto ‰tátu zhruba vie– práve preto, Ïe bol premiérom –, ão sa vtedyako odohralo. âiÏe len on vie, do akej miery máslovnú voºnosÈ, ako sa vyjadriÈ k udalostiamokolo únosu. My to nevieme, lebo povedaÈ sa dá,samozrejme, ãokoºvek, ale ide o to, aké ãinytam vtedy, v polovici 90-tych rokov, nastali. Aak napríklad on vie, Ïe tie ãiny boli také, ktoréby ho mohli, dajme tomu, váÏne ohroziÈ, tak sanebude snaÏiÈ o to, aby bol tento prípad vy‰etren˘,a potom uÏ ãi povie to, alebo ãi povie ono,je vcelku jedno. Ja si neviem predstaviÈ, keby tobolo tak, ako ho upodozrievali a e‰te stále upodozrievajúniektorí politici z dne‰nej opozície, Ïeby teraz povedal, Ïe sa ospravedlÀuje obetiamalebo pozostal˘m po Remiá‰ovi, lebo to by bolo,samozrejme, zároveÀ priznanie, t˘m by si v zásadepriznal vinu na tomto prípade. âiÏe ak chcezostaÈ v politike, tak nemá inú ‰ancu, ako zatækaÈak˘koºvek podiel na tom, ão sa vtedy stalo alebomohlo staÈ – ako kaÏd˘ manÏel, ktor˘ podvádzasvoju manÏelku, tieÏ nemôÏe iné, ako zatækaÈ,zatækaÈ a zatækaÈ, dokonca aj keì je ãlovek prichyten˘in flagranti, musí zatækaÈ, lebo to sa prostovysvetliÈ nedá. Akokoºvek sa nám to nepáãi,Meãiar nemá moÏnosÈ, iba popieraÈ vinu. A tobuì preto, Ïe je nevinn˘, alebo preto, Ïe – ak nieje blázon – to nemôÏe priznaÈ. V tom je paradoxnosÈjeho situácie.To mi je úplne jasné, preto aj sú otázky niektor˘chmoderátorov, ktorí sa priamo domáhajú,aby im povedal, „ako to bolo“, hlúposÈ, veì– presne ako ste pred chvíºou povedali – vÏiadnom prípade nemôÏe povedaÈ to, ão oniãakajú, Ïe zrejme povie... Ale ja som k tomuani nesmeroval. MoÏno by sa uÏ to dalo chápaÈako pozitívny krok, keby povedal: Mrzíma, Ïe v rokoch, keì som bol predsedom vlá-45

D I A L Ó G Y O A& E Wdy, sa odohrali také a také neprimerané udalosti...To nie je ani Ïiadne priznanie, ani nepriznanie,ale len kon‰tatovanie, ktoré naznaãuje,Ïe je schopn˘ pozrieÈ sa na seba vist˘ch situáciách kriticky, so zodpovednosÈouza to, ão sa poãas jeho vlády dialo.Neviem, no v tomto prípade to asi nie je moÏné,lebo to by bolo tak, ako sa ãasto stáva, Ïe podáteprst a zoberú vám celú ruku. Keby toto urobil,tak by novinári i‰li hneì za ním a p˘tali sa,aké ãiny konkrétne má na mysli, za ktoré zodpovedáa tak ìalej. Neviem, ale to je tak˘ prípad,kde platí len buì-alebo: buì sa to pustí na verejnosÈa celé sa to nejak˘m spôsobom objasní,vrátane dajme tomu moÏn˘ch teoretick˘ch negatívnychdopadov naÀho, alebo prosto sa o tommlãí. Tam nejaká stredná cesta medzi t˘m nie je,a to si, myslím, Meãiar aj uvedomuje, a pretokoná tak, ako koná.A ak by predsa len povedzme mal nejak˘vplyv na to, ão sa vtedy odohralo, alebo by vedelo pozadí t˘ch udalostí, myslíte si, Ïe pozitívnekroky, ktoré moÏno urobil v politikealebo ktor˘mi by prispel k rozumn˘m rozhodnutiamv súãasnej vládnej koalícii, by mohlibyÈ dôvodom, aby sa ho uÏ nik nep˘tal na desaÈrokov starú minulosÈ?Nie, to sa prosto nemôÏe staÈ. Naopak, práveo to viac by sa ho na to p˘tali. Viete, pokiaº – terazhovorím hypoteticky – pokiaº má na svedomínejaké ãiny, ktoré ‰okovali Slovensko v 95-om, 96-om, resp. ich majú na svedomí ním riadeníºudia, tak buì sa naozaj dá na pokánie, a toby znamenalo odísÈ z politiky a stiahnuÈ sa doklá‰tora, alebo – pokiaº chce zostaÈ v politike –tak nemá inú ‰ancu ako to popieraÈ. Samozrejme,pokiaº mu to nejak˘m spôsobom nedokáÏu– opakujem, ak sa s ním spája nieão, ão sa vtedystalo. Ale vidíme, úplne dokázaÈ sa to vzhºadomna amnestie a moÏno aj iné okolnosti nedá.No a potom sa uÏ bude zodpovedaÈ len pred Bo-Ïím súdom, alebo moÏno to povie farárovi nasmrteºnej posteli, ako to bolo... Keì uÏ sme pritom, ako by ste sa vy zachovali – stále hovorímeteoreticky –, keby ste sa dopustili nejakéhoãinu, ktor˘ by bol naozaj odsúdeniahodn˘ a váÏny?âo by ste urobili? Priznali by ste sa k tomua Ïili s t˘m, Ïe v‰etci by to potom, samozrejme,vo vhodnej a pre vás väã‰inou nevhodnej situáciina vás vytiahli a vyhodili vám na oãi: âo tenotvára ústa, v‰ak ten urobil to a to...?Teraz máme príklad s Günterom Grassom,ktor˘ sa verejne vrátil k svojej esesáckej minulosti...A dokonca dobrovoºne, nik ho k tomu nevyz˘vala v podstate sa teda nemusel priznaÈ...Günter Grass sa k tomu odhodlal moÏno aj vzhºadomna svoj vek, takÏe to je uÏ pomaliãky jehospoveì na smrteºnej posteli – asi nechcel umrieÈskôr, ako by toto z jeho mladosti o Àom bolo známe.MoÏno sa mu aj t˘m, Ïe to povedal, uºavilona du‰i, lebo doteraz musel toto svoje tajomstvoniesÈ sám, zatiaº ão, keì nieão niekomu poviete,tak ako keby to uÏ niesli v‰etci, ktorí o tomvedia. Napriek tomu to v‰etk˘m, Ïe sa Grass priznalk tomu, k ãomu sa nemusel priznaÈ, pripadánenormálne. Predpokladám, Ïe ho to uÏ asidlho muselo ÈaÏiÈ. MoÏno nastane aj taká chví-ºa, Ïe ani Vladimír Meãiar neunesie Èarchu, ak honejaká zaÈaÏuje, a prizná sa k tomu, k ãomu sapriznaÈ treba, ale to uÏ bude z donútenia. Priznása nie pod Èarchou nejak˘ch súdnych dôkazov, alepod Èarchou svedomia. Ale ak by sa to stalo, takmu to spoãítajú, ako to teraz spoãítavajú Grassovi.Povedzme, Ïe prejavil dobrú vôºu, a to samu vypomstilo.Viete, ºudia nikdy nestratia svoje základnévlastnosti, a medzi ne na popredné miestapatria aj zlomyseºnosÈ a ‰kodoradosÈ, takÏekeì dostanú príleÏitosÈ, tak ju okamÏite vyuÏijú.VyuÏijú ju, a dupºom by ju vyuÏili v prípadeMeãiarovom, takÏe celkom logicky – zase hovorímehypoteticky –, ak by sa mal k ãomu priznaÈ,tak sa k tomu neprizná, lebo vie, Ïe by mu to jehonepriaznivci, ktor˘ch má dosÈ, s veºkou radosÈouspoãítali, a on by im asi radosÈ urobiÈ nechcel.Ak sa vrátim k va‰ej otázke, ktorú ste mnedali, ja sa jej nechcem vyhnúÈ a rád by somna Àu odpovedal, len je tu jedna malá komplikácia.Neviem si totiÏ predstaviÈ, Ïe ak bysom aj bol na nejakom vy‰‰om poste, urobilby som nieão také markantne protispoloãenské,ão by po‰kodilo moje okolie, nieto e‰tecel˘ ‰tát. Neviem si predstaviÈ, Ïe by som sanieãoho takého dopustil, preto sa mi ÈaÏko nato odpovedá. Aj keì väã‰ina ºudí pochybuje,Ïe je moÏné byÈ povedzme v politike a zachovaÈsi ãist˘ ‰tít, rad‰ej by som asi odi‰iel, neÏpodºahol nejak˘m ‰pinavostiam. Prinajmen-‰om dúfam...Neviem, no priznám sa, Ïe by som tomu tieÏrád veril, ale napríklad zaÏil som také... nechcemto nazvaÈ sklamaním, ale minimálne sa mi zjaviltak˘ otáznik... Nedávno som pozeral v STVreláciu Reportéri, a v nej dávali reportáÏ o tom,ako evidentní mafiáni vysÈahovali nejaké rodinya nejak˘ch ºudí z domu, dokonca neìaleko odnás, tam pod Slavínom, a ako svedok tam vystupovala,aj keì tam akoÏe jej tvár neukazovali, aleja som spoznal, Ïe to bola reÏisérka pani MartaGogálová, ktorá hovorila, Ïe tí mafiáni chceli získaÈten dom a tak vypli plyn a podnikali v‰etkomoÏné, ako sa to v tak˘chto prípadoch robí, nekúriliim, a keì napriek tomu tí ºudia neodi‰li, taknormálne pri‰li nejakí SBS-kári a t˘ch ºudí odtiaºdeloÏovali. A od toho momentu polícia nebolaschopná v‰etky papiere okolo toho vyhodnotiÈ,poradiÈ si nevedela ani in‰pekcia ministravnútra, a to bolo za ministrovania Vladimíra Palka,ktorého si ja veºmi váÏim... V tomto prípadei‰li za ním a jeho vyjadrenie ma prinajmen‰omdosÈ zaskoãilo, lebo povedal, Ïe on k tomu nemáão povedaÈ, nech to rie‰i pán minister KaliÀák,priãom to bolo evidentné poru‰enie úradn˘chpovinností jeho ºudí. To vyjadrenie bolo dosÈcynické – a musím povedaÈ, Ïe to tak tro‰kuotriaslo mojou dôverou, bol som z toho veºmismutn˘, lebo som nepredpokladal, Ïe za ministrovaniaVladimíra Palka, ktor˘ sa vyhlasoval asnáì aj bol mafiobijcom, mafiáni tak˘mto nehoráznymspôsobom mohli prezentovaÈ svoju silua polícia bola úplne paralyzovaná.Keì ste spomenuli KDH, práve som v t˘chtodÀoch ãítal zaujímavú úvahu jedného politológaalebo psychológa, ktor˘ sa v nej usilujedokázaÈ, Ïe vlastne za vznik súãasnej koalície,teda takej, aká je, a aj za to, Ïe sa nedoprivatizovaliniektoré dôleÏité podniky, ktoré malaDzurindova vláda uÏ pripravené na transformáciu,je zodpovedné KDH, ão sa zaãalo uÏt˘m, Ïe vystúpili z vlády a umoÏnili predãasnévoºby. Pritom tvrdí, Ïe predãasné voºbyvÏdy sÈaÏujú situáciu vláde, ktorá je práve primoci, ale potom ju sÈaÏili aj ìal‰ie kroky strán,ktoré ju tvorili, ich váhanie po voºbách, ãimajú ísÈ do nejakej koalície a s k˘m... Onteda, veºmi struãne povedané, dokazuje, ÏeKDH má najväã‰iu zodpovednosÈ.S t˘m by som takto asi nesúhlasil, pretoÏetoto je postoj SDKÚ, ktor˘m sa ani netají. âiÏetoto nie je stanovisko politológa, pokiaº politológneprebral stanovisko SDKÚ. Je to podºamôjho názoru komplikovanej‰í problém. IstáãasÈ KDH mala morálny problém ísÈ do vlády sMeãiarom, a bez Meãiarovej spoluúãasti sa Dzurindomkoncipovaná koalícia vytvoriÈ a udrÏaÈnedala. TakÏe i‰lo o to, ãi ísÈ do nejakej vlády ajza cenu toho, Ïe tam bude HZDS na ãele s Meãiarom,alebo nie. Na tom sa – to je v‰eobecneznáma vec – nevedeli zhodnúÈ. Istá ãasÈ si myslela,Ïe je to privysoká cena za to, aby boli vovláde. Preto sa podºa mÀa nedá hovoriÈ o vine.Vina je nieão jednoznaãné. Vinn˘ je napríkladten, kto zabije. Ale vinn˘ nie je ten, kto neobetujevlastn˘ Ïivot pre záchranu Ïivota niekohoiného. Ide o morálny problém. Tak áno, keby kádehácisúhlasili, tak mohla pokraãovaÈ pôvodnávládna koalícia plus HZDS, ale ãi by to bolo zdlhodobého hºadiska dobré, to je, samozrejme,iná debata. IsteÏe, z pohºadu krátkodobého politickéhoúÏitku by to bolo pre v‰etk˘ch v˘hodné,lebo by zostali pri moci, ale ãi aj z dlhodobéhohºadiska by to bolo dobré, keì berieme doúvahy nejak˘ morálny profil strany, to je otázne.Nehovorím nekompromisne, Ïe nie, len minimálneodmietam to, aby sa na KDH nazeralo na základetoho radikálneho súdu, k akému ten pán politológdospel: Ïe len oni sú vinní za v‰etky tiepolitické problémy, ktoré vznikli v roku 2006.Takto by som to zaruãene nepovedal.Podºa autora, ktorého spomínam, jediná perspektívnamoÏnosÈ do budúcnosti je, Ïe KDHnejak˘m spôsobom koneãne zaãne re‰pektovaÈpotrebu ‰ir‰ieho rámca pre slovenskú pravicu,pretoÏe pravicová politika potrebuje – onto hovorí trochu in˘mi slovami – spoloãnúplatformu, ako je buì pevnej‰ia predvolebnákoalícia SDKÚ a KDH, alebo, ão uÏ nehovorítak jasne, ale tak som to vyãítal z podtextu,naznaãuje, Ïe by mali moÏno splynúÈ.Neviem, ãi krátko pred voºbami, alebo ãi tobolo uÏ po voºbách, ale poãul som v televízii vyjadrenieMikulá‰a Dzurindu, v ktorom tieÏ pomernenezakryte viedol úvahy o tom, Ïe pravicaby sa mala zjednotiÈ, samozrejme pod jeho zástavou.âiÏe je tam istá snaha vytvoriÈ ak˘si AntiSmer.Tak ako Fico zjednotil do svojej stranyv‰etko od stredu doºava, de facto vrátane komunistov,lebo veì oni vo voºbách tieÏ doplatili naúspech veºkého Smeru, keì od sociálnych demokratovaÏ po komunistov v‰etci, ão cítia ºavicovo,volili Smer. Tak nieão také chcel a chce vytvoriÈaj Dzurinda smerom doprava, aby v‰etko,ão cíti pravicovo, volilo jeho stranu. Ale je tokomplikovanej‰ie ako bol projekt smerom doºava,lebo medzi praviãiarmi je zaruãene viacej sebavedom˘chintelektuálov, z ktor˘ch kaÏd˘ másvoj názor. A keì sa stretnú traja intelektuáli, takmajú hneì ‰tyri názory, takÏe to asi také úplnejednoduché nebude. E‰te ani ºudia s tak˘mi relatívnepodobn˘mi názormi ako je, ja neviem,ãasÈ KDH, myslím teraz Miklo‰ka a Palka, avedºa nich OKS, Obãiansko-konzervatívna strana,kde je Peter Zajac a Franti‰ek ·ebej, sa nevediazjednotiÈ na jednej strane, lebo v mnohom46

D I A L Ó G Y O A& E Wmajú síce spoloãné názory, ale v nieãom majúrozdielne, a pre nich je asi dôleÏitej‰ie to, v ãommajú rozdielne názory, takÏe OKS ide mimoKDH. A keì e‰te ani títo sa nevedia akosi zjednotiÈ,tak uÏ si vôbec neviem predstaviÈ, Ïe by napríkladÈahali za jeden povraz s SDKÚ, ktorej práveOKS, aj KDH, vyãítajú príli‰n˘ pragmatizmus,ãiÏe v mene akoby dobrej veci sa drÏia hesla „keìsa rúbe les, tak lietajú triesky“. A v SDKÚ trieskynaozaj menej prekáÏajú, ako t˘m v KDH aOKS. Preto si neviem ich dlhodobú symbiózucelkom dobre predstaviÈ, aj keì treba povedaÈ, Ïepragmatizmus v‰eobecne vyhráva, takÏe je moÏné,Ïe keì odídu do politického dôchodku tí, ãona istom idealizme bazírovali, tak sa mlaì vKDH a v SDKÚ zjednotí na nejakom pragmatickomprístupe k politike, v ktorom bude najdôle-Ïitej‰ie âO, a nie AKO.V tak˘ch krajinách ako âeská republika aSlovenská republika sú kresÈanské stranymalé, nemajú veºkú podporu obyvateºstva.KDH je teraz v parlamente najmen‰ie a v âRKDU-âSL získala v júni 2006 okolo 7 %. Vpredo‰lom volebnom období i‰la do vlády dokoncaso sociálnou demokraciou. TakÏe asi súto dva odli‰né svety a dva odli‰né politicképrincípy kresÈansk˘ch strán v západnej Európe– a v krajinách, kde bol 40 rokov komunizmus.V Nemecku a v Rakúsku sú kresÈanskéstrany silné, vedia vo voºbách bojovaÈ a vediaaj vládnuÈ...Áno, ale teraz si musíme, pochopiteºne, polo-ÏiÈ otázku, ãi na Slovensku sa tak len volajú, Ïesú kresÈanské, lebo napríklad aj SDKÚ má v názvekresÈanstvo, ale súãasne tvrdia, Ïe majú ajateistickú platformu, ão je aspoÀ pre mÀa veºmizvlá‰tne. Eduard Kukan otvorene hlása, Ïe jeateista, ale pritom je v kresÈanskej strane, resp. vateistickej platforme kresÈanskej strany. Tak to jetypická ukáÏka pragmatizmu, ktor˘ povedzmeniektor˘m v KDH dosÈ prekáÏa a tvrdia, Ïe aÏ takípragmatickí by sme nemali byÈ. Je teda otázne, ãiv‰etky strany, ktoré to majú v názve alebo v programe,sú naozaj kresÈansk˘mi stranami, alebo salen tak volajú z nejakého historického dôvodu.Keì bol Eduard Kukan e‰te ministrom a robilsom s ním publicistické rozhovory, aj otomto sme hovorili, a poviem vám pravdu, Ïesom prepojenie kresÈanstva a umiernenéholiberalizmu plne schvaºoval. Viem si ho predstaviÈ,pretoÏe v politike pod kresÈanskou stranounechápem subjekt, v ktorom sa presadzujúpresne tie isté princípy ako povedzme vcirkvách. Ja si myslím, Ïe najmä v Európe,kde existuje najsilnej‰ia kresÈanská tradícia,môÏe re‰pekt k základn˘m náboÏensk˘m princípomkultivovaÈ koexistenciu ateistov s veriacimi,pretoÏe ani pre kultivovan˘ch ateistovnemôÏe priná‰aÈ dodrÏiavanie etick˘chprincípov, stelesnen˘ch „desiatimi BoÏími prikázaniami“,problémy a spôsobovaÈ nejakéÈaÏkosti v reálnom Ïivote, hoci pritom neverianapríklad v JeÏi‰a Krista a Ducha svätého, baani Boha Otca.Áno, samozrejme. Aj moja kolegyÀa EÀa Vacvalová,ktorá je ateistka, myslím si, Ïe veºmidôsledne – a dôslednej‰ie ako mnohí praktizujúcikresÈania – dodrÏiava Desatoro. Jeho princíp,aj keì je ateistka, je jej blízky. V tomto iste sa nemusiakresÈansky a neveriacky zaloÏení ºudiarozchádzaÈ a diferencovaÈ. Ale, viete, keì uÏmáte nieão v názve, to je iné, ako keì sa len takk nieãomu hlásite. Keì je prosto v˘stava psov,tak sa jej nemôÏu zúãastniÈ maãky. Niã protimaãkám, ale nie na v˘stave psov.Pokiaº ide o v˘stavu, máte pravdu, ale pokiaºide o strany, nie som si celkom ist˘. Veì napokonkaÏd˘ od Strany maìarskej koalícieÏiada, aby bola celoslovenská, a aby teda nemalasvoj program zaloÏen˘ iba na tom, ão potrebujemaìarská men‰ina...A podºa vás je to moÏné?Je to moÏné, a bolo by to v˘borné aj pre Stranumaìarskej koalície.Ale pokiaº sa ten subjekt volá Strana maìarskejkoalície, tak vÏdy podstatné bude to, aby svojímspôsobom reprezentoval záujmy slovensk˘chMaìarov a tro‰ku, samozrejme, aj in˘ch men‰ín,ale to len tak popri... Aby to akoÏe nevyzeralo,Ïe bojujú len za Maìarov, tak e‰te priberú podsvoje krídla aj rómsku men‰inu, aj, ja neviem akú,Ïidovskú alebo rusínsku. Ale v podstate bojujúv prvom rade za záujmy Maìarov, lebo tak sa volajúa tak je to, podºa mÀa, aj ãistá hra.Aj tak si myslím, Ïe Strana maìarskej koalícieby urobila dobre, keby dokázala spojiÈdve základné programové línie: v jednej môÏea má, v prípade potreby, braÈ do úvahy problémy,ktoré trápia men‰inov˘ch obyvateºovna zmie‰an˘ch územiach – to je v poriadku,keì bránia ich spoloãenské, kultúrne a politickézáujmy. Druhá a silná línia ich pozornostiby sa v‰ak mala sústreìovaÈ na celoslovensképroblémy, lebo podstatná ãasÈ ÈaÏkostí slovensk˘chMaìarov je totoÏná s problémamiväã‰iny obyvateºstva. Napokon, aj Slovenskánárodná strana by mohla prezentovaÈ niektorénacionálne prvky, keby to nerobili tak vehementne,Ïe t˘m prekryjú svoje celoslovenskéekonomické, sociálne, ‰kolské, zdravotníckea neviem e‰te aké koncepty.Slovenská národná strana je pre mÀa vôbeczvlá‰tna t˘m, Ïe sa naz˘va Slovenská... Vlastnev‰etky strany na Slovensku, moÏno s v˘nimkouSMK, by mali byÈ slovenské národné. Aké iné bynapokon mohli byÈ? V‰etky musia byÈ slovenské.Z tohto hºadiska mi je zvlá‰tna aj Matica slovenská,ktorá voºakedy, áno, bojovala za právaSlovákov v Uhorsku, ale dnes máme na presadzovaniezáujmov slovenského obyvateºstva cel˘‰tátny aparát. Tak naão je Matica? V‰etky stranyv Maìarsku sú maìarské a v Poºsku poºské,ãiÏe e‰te zdôrazÀovaÈ národnosÈ v názve stranyje ãudné. Ale asi to vypl˘va z histórie slovenskéhonároda, takÏe aj v názve divadla máme Slovenskénárodné divadlo, aby si náhodou niektonemyslel, Ïe je maìarské alebo ãeské... âesi ajMaìari majú jednoducho Národné divadlo, leboje jasné, Ïe keì je národné, tak je maìarské aleboãeské, ale u nás sme mnohé in‰titúcie muselinejako diferencovaÈ od budape‰tianskych alebopraÏsk˘ch, aby bolo jasné, Ïe sú slovenské.Preto hovorím, Ïe z historického hºadiska to takvzniklo: my v rôznych názvoch, v ktor˘ch indesvoju národnosÈ povaÏujú za samozrejmú, e‰tezdôrazníme, Ïe je to slovenské. Ale Slovenská národnástrana je z tohto hºadiska pre mÀa tro‰kuaÏ anachronizmus. Maìarská nie, lebo presadzujezáujmy zhruba pol milióna Maìarov Ïijúcichna Slovensku. SMK je na Slovensku vlastneakási „Matica maìarská“. Nev˘hodou je, Ïeoni sa vlastne zastávajú v‰etk˘ch Maìarov, ãiÏezrejme aj komunisticky zm˘‰ºajúcich Maìarov,aj veºmi pravicovo zm˘‰ºajúcich, aj liberálnych,aj konzervatívnych, aj v‰elijako alebo nijakozm˘‰ºajúcich Maìarov. Tento stav nastal potom,keì sa pod tlakom Meãiarovho volebného zákonamuseli zjednotiÈ. Preto SMK asi ÈaÏko hºadánejaké presnej‰ie programové zaãlenenie, ãi jepravicová strana, alebo ºavicová – ona je maìarská,a to ju odli‰uje od ostatn˘ch strán. Aj keì jutak poãas Dzurindovej koalície ãasto oznaãovalia zaraìovali, SMK ÈaÏko môÏe byÈ pravicová,lebo jej ãlenovia alebo sympatizanti, ktorí sú, naopak,ºavicového zm˘‰ºania, by povedali: My vpravicovej strane byÈ nechceme! TakÏe pretosami ãasto povedia: My sme tak nejako stredovástrana! – aby ten spoloãn˘ menovateº bol tak˘‰irok˘, Ïe sa tam zmestia aj praviãiari, aj ºaviãiari,aj liberáli, aj komunisti, aj konzervatívci, ajv‰etci. To je tak˘ odôvodnen˘ pragmatizmus.Taká bola, povedzme, v predminulom storoãíMatica slovenská, ktorá mala teoreticky zjednocovaÈv‰etk˘ch Slovákov proti t˘m, ktorí chceliSlovákom ubliÏovaÈ, hoci ani tam to nefungovalocelkom jednoznaãne, lebo tam sa zase hádalikatolíci s luteránmi.Bol by som nerád, keby sme vynechali veºmizaujímavú aktuálnu informáciu zo zaãiatkutejto jesene, priãom je zaujímavé, Ïe slovenskémédiá ju vlaÏne prijali a takmer ju nekomentujú,hoci ide o historickú udalosÈ: DÀa18. septembra z kozmodromu Bajkonur naruskej rakete Sojuz TMA 9 vyletela k medzinárodnejvesmírnej stanici 40-roãná americkáturistka. E‰te je pozoruhodné aj to, Ïe jeto síce Ameriãanka, ale iránskeho pôvodu. Ajmeno má dosÈ ÈaÏké: Anousheh Ansariová.Táto iránsko-americká podnikateºka v oblastitelekomunikácii za svoju cestu zaplatila 20miliónov dolárov, ão je vy‰e 600 miliónov korúna odletela do vesmíru ako prvá turistka,prvá moslimka a prvá Iránãanka. Moja otázkaznie: Viete sa vÏiÈ do toho, preão sa tátopekná a bohatá Ïena odhodlala k takémuto riskantnémua zaruãene aj veºmi nepohodlnémuv˘letu?Neviem, ale podºa mÀa to nie je nejaká veºkáotázka, Ïe preão. V prvom rade mala peniaze, ãojej uºahãilo jej rozhodnutie, lebo keby ich nemala,tak sa do vesmíru nedostane. Viete, dnes jetaká móda – a to je tak˘ celosvetov˘ trend – byÈv ãomkoºvek prv˘, lebo kto nie je prv˘, tak prestávauÏ byÈ zaujímav˘. âiÏe keì ona teraz bola– ako ste vy sám zdôraznili – prvá Ïena-turistka,prvá moslimka a neviem ão e‰te prvá, tak vtomto v‰etkom ona uÏ bude prvá na veãné veky,lebo uÏ nemôÏe byÈ po nej nikto dodatoãne e‰teraz prv˘. TakÏe keì sa aj o 50 rokov bude hovoriÈ,ktorá bola prvá turistka v kozme, lebo moÏnovtedy to uÏ bude ãastej‰í zjav, tak vÏdy budúmusieÈ spomenúÈ jej meno: ona bola tá prvá.Tak ako doteraz, keì sa hovorí, kto bol prv˘ kozmonaut,tak vÏdy musia povedaÈ, Ïe Rus Gagarin,a musia to povedaÈ aj sebavedomí Ameriãania,Ïe to bol Jurij Gagarin a Ïe to teda nebolAmeriãan. Keì tá dáma získala niekoºko prvenstiev,tak je to z hºadiska jej prestíÏe urãite veºmicenné, keìÏe ona navy‰e bola prvá hneì ztroch zorn˘ch uhlov. A potom je to asi tak˘ celoÏivotn˘záÏitok, ak˘ sa asi nedá celkom ani opísaÈ.Ja tieÏ sem-tam cestujem, necestujem v‰akdo vesmíru, ale len tak po tejto Zemeguli, amám z toho veºmi dobr˘ pocit. âlovek cestujepreto, aby spoznal, aké sú iné krajiny, a keì máãlovek moÏnosÈ vidieÈ zemeguºu z vesmíru, tak47

D I A L Ó G Y O A& E Wje to urãite záÏitok minimálne na cel˘ Ïivot. Pretoja sa jej aÏ tak veºmi neãudujem. MoÏno kebysom mal nazvy‰ 20 miliónov dolárov, tieÏ by somi‰iel ako turista do vesmíru.Áno?Áno. Keby som mal nazvy‰ tie peniaze, tak asiby som – viem si to predstaviÈ – do tohto investoval,lebo predpokladám, Ïe to je jedineãn˘ zá-Ïitok.KeìÏe pripú‰Èate, Ïe aj vy by ste, ak by ste malidosÈ peÀazí, podnikli vesmírnu turistiku, takvás môÏem poprosiÈ, aby ste si predstavili, Ïeste stovky kilometrov vo vesmíre, absolútne niãnie je okolo vás, niã zrejme nemôÏete vidieÈokrem rakety, len ten vesmír, a konkrétne –moÏno – nejaké relatívne blízke teleso. Viete sipredstaviÈ svoj pocit, keby ste vy‰li z rakety donebeského prázdna? Mali by ste tak˘ zvlá‰tnypocit z toho vedomia, Ïe ste tam úplne sáma okolo vás niã, len t˘ch pár spolukozmonautov,a inak ‰iroko-ìaleko ani ãlovieãika?No neviem. Ja sa tak jemne usmievam, keì totohovoríte, pretoÏe som niekde ãítal, Ïe keì spustiliÏelezniãnú dopravu, tak tam vtedy viedli váÏnedebaty o tom, ãi ãlovek môÏe preÏiÈ pohyb prir˘chlosti, ão ja viem, 40 km za hodinu. âi to nejakozásadne neovplyvní ºudsk˘ organizmus, ãinie je nezdravé pre telo, keì sa má takto hrozner˘chlo pohybovaÈ. Podobne to bolo, keì zaãalijazdiÈ automobily – pred autom musel beÏaÈ niektoso zástavkou, lebo to povaÏovali za veºmi nebezpeãnéa chceli zaistiÈ, aby auto niekoho nezrazilo.Dnes e‰te stále aj v lietadle máme nedobr˘pocit, napriek tomu, Ïe sa uÏ lieta pomaly aj 100rokov. Je teda jasné, Ïe keì niekto ide dnes do vesmíru,kam sa e‰te tak dlho zase nelieta, a doterazlietali len ºudia na to vy‰kolení, tak sme v‰etci ztoho úplne zbláznení: Preboha, aké to je! Sme vtej istej pozícii, ako boli ºudia v roku 1870, alebov ktorom roku to bolo, keì bola zriadená prváÏeleznica, a keì v‰etci boli z toho celí vyja‰ení:Preboha, to je nenormálne, Ïe sa to takto r˘chlovalí! Ja si myslím, Ïe to je len vec zvyku a ak saºudstvo doÏije budúceho storoãia, tak o 100, 150rokov by sa nad va‰ou otázkou kaÏd˘ len zasmial,ako by sa niekto mohol tak báÈ vo vesmíre,keì pobudnúÈ tam je celkom normálne.LenÏe vy ste neodpovedali na podstatu tejmojej otázky. Ja som sa nep˘tal na to, ãi malastrach ona a t˘ch ìal‰ích pár kozmonautov,ktorí uÏ vystúpili do voºného priestoru. Iste,ten pocit strachu je tam veºmi pravdepodobn˘,ale ja som sa p˘tal na pocit z vesmíru okolovás, teda vesmíru ako takého. Keby ste uÏboli mimo tej rakety, neviem si ani predstaviÈ,ão a ako by ste videli, ale to je jedno, vnímaliby ste, aké prázdno je okolo vás? Uvedomiliby ste si nad‰tandardnú samotu? Pozerali byste sa a hºadali by ste tam niekde Pána Boha?Asi nie, neviem, ja si myslím, Ïe tam nie je aniPán Boh, ani niã podobné. AspoÀ nie viac ako tuna Zemi. A tieÏ si myslím, Ïe omnoho väã‰ieprázdno a omnoho väã‰ia samota môÏe byÈ tu naZemi, keì sedíte ja neviem v tejto izbe a niktosa o vás pol roka ani neobtrie. Podºa mÀa môÏebyÈ väã‰ia samota tu ako tam, kde je o vás enormn˘záujem, kde telefonujete, kde vás snímajúkamery a odkiaº vás vysielajú v televízii. PodºamÀa tam niet ãasu myslieÈ na samotu, lebo ãlovekje, ako by som povedal, aj v prípade tejtoamericko-iránskej turistky v Ïiari reflektorov.Samota totiÏ nie je fyzick˘ pojem. To je jav psychick˘:sám ste vtedy, keì ste du‰evne sám, a niekeì ste sám fyzicky. Som presvedãen˘, Ïe psychickúsamotu urãite necítila.V oblasti elektronick˘ch verejnoprávnych médiíprichádza ministerstvo kultúry s niekoºk˘miiniciatívami alebo úvahami. Jedna je, Ïe uÏnebudú platiÈ koncesionárske poplatky len tí,ão majú rozhlasov˘ alebo televízny prijímaã,ale v‰etky domácnosti, ktoré pouÏívajú elektrick˘prúd a platia zaÀ. TakÏe potom vlastnenevidím nijak˘ rozdiel medzi normálnoudaÀou a tak˘mto spôsobom platenia koncesionárskychpoplatkov, lebo veì za ‰koly tieÏplatia tí, ão povedzme nemajú deti alebo prinajmen‰omich nemajú v ‰kolách, ale je tosluÏba ‰tátu, povedzme to zjednodu‰ene tak.Nebolo by potom rozumnej‰ie a ãestnej‰ie naozajnazvaÈ tento poplatok daÀou a urobiÈ hosúãasÈou platenia dane?Moja odpoveì bude netradiãne struãná: Áno.To, ão sa teraz naz˘va koncesionárskym poplatkom,by malo byÈ súãasÈou dane, lebo dnes sa uÏnedá odlí‰iÈ, kto televízny alebo rozhlasov˘ signáluÏíva a kto nie. Dnes máte rádio a moÏnoniekde i televízor v telefóne, v aute a v‰ade, kdesa pohybujete. Koncesionársky poplatok je naozajuÏ len anachronizmus, keìÏe televízny a rozhlasov˘prijímaã má de facto kaÏd˘. My‰lienka,Ïe by to malo byÈ súãasÈou dane, je veºmi správna,a keì to zoberiete v peniazoch, tak to zv˘‰eniedane by bolo moÏno o ‰tvrÈ percenta.Ja si vysvetºujem neochotu politikov zaradiÈto k dani t˘m, Ïe to vyzerá pred verejnosÈouveºmi nepekne, ak by zrazu bola vy‰‰ia daÀ oniekoºko korún, pretoÏe nie v‰etci ºudia by zaregistrovali,Ïe platia dokonca menej ako voforme koncesionárskych poplatkov. Viac byplatili len tí, ão majú vysoké príjmy. Ale zpropagandistick˘ch dôvodov by sa poslancibáli tak˘to múdry návrh schváliÈ.Hoci naozaj je to tak, Ïe v súãasnosti úrady vyberajújednu daÀ a potom za rozhlas a STV vyberajúe‰te aj druhú daÀ. Máte pravdu, Ïe kebyto bolo v jednom balíku, tak kaÏd˘ by sa pozeralna celkov˘ objem dane. A tak˘chto prípadov,keì ãlovek musí platiÈ viacero daní, by sme na-‰li viacero. Napríklad prv˘ pilier dôchodkovéhopoistenia, teda ten, v ktorom si ne‰etrím preseba, ale pre v‰etk˘ch, ão poberajú a budú poberaÈdôchodok. Lebo to nie je tak, Ïe si to vlastnesebe ukladám a potom si to po ãase – keì budempotrebovaÈ – vyberiem. Napokon, do tohto spôsobuplatenia môÏeme zaradiÈ aj zdravotné odvody,ão je podºa mÀa tieÏ daÀ. Lebo keì ja dozdravotníctva prispievam a vy za to pôjdete naoperáciu, tak ja solidarizujem s vami a svojímspôsobom prispievam na to, aby ste na Àu mohliísÈ. Pokiaº by som si to ukladal niekde na môjúãet a potom by som si to po dvadsiatich rokochvybral, to je iné, ale v‰etko, ão je takto na princípesolidarity, je svojím spôsobom daÀ.Druhá úvaha ministerstva kultúry – dokoncauÏ kvôli tomu zriadili aj komisiu – sa t˘ka spojeniaSlovenského rozhlasu a Slovenskej televíziedo jedného celku. Vy by ste boli za to akoãlovek, ktor˘ nieão o tom vie, pretoÏe dlhéroky ste pracovali v bratislavskom rozhlase,a teraz intenzívne pracujete v televízii, síce komerãnej,ale tá sa neodli‰uje vo v‰etkom od verejnoprávnej.Priznám sa, Ïe mÀa dosÈ pot oblial, keì somtúto správu ãítal. Ja si myslím, Ïe to je veºmi ne-‰Èastné rie‰enie a ako poznám pomery na Slovensku,teraz prijmú nejak˘ zákon o zlúãení televízies rozhlasom, a potom o 4 roky vyhrá nejakáiná strana, s ktorou príde zasa in˘ minister,ten zase prijme zákon o odlúãení rozhlasu od televízie.A tak sa odohrá takáto veãná hra, Ïe jednavláda nieão zlúãi a druhá to zase rozdelí. Jasi myslím, Ïe by to viedlo k takému chaosu, ktor˘by po troch volebn˘ch obdobiach viedol ktomu, Ïe by zru‰ili cel˘ verejnoprávny rozhlas,aj celú verejnoprávnu televíziu. Lebo ten zmätokby uÏ bol úplne nezvládnuteºn˘. Teraz máme aspoÀdva men‰ie chaosy, ktoré sa snáì dajú pri nejakomrozumnom manaÏovaní ako-tak zvládnuÈ.Hoci s veºk˘mi problémami, ale snáì predsalen dajú. Keby sa v‰ak tieto dva chaosy zlúãilido jedného kompletného chaosu, ja si myslím,Ïe to by uÏ bola nezvládnuteºná situácia, ktorá bynutne po dlh‰om alebo krat‰om ãase viedla k zánikuobidvoch verejnoprávnych in‰titúcií. Ja somdosÈ proti tomu.E‰te k˘m hádam túto tému uzavrieme, rád bysom pripomenul, ão si mnohí nie vÏdy dosÈ uvedomujú,ak˘ je ãoraz väã‰í v˘znam t˘chto verejnoprávnychmédií. Ja tieÏ niekedy uvaÏujem,tieÏ mi rôzne veci zídu na um, keì sa dívamna programy STV, a p˘tam sa sám seba,ãi nemajú pravdu tí, ktorí uÏ teraz hovoria otom, Ïe by sa mohli verejnoprávne médiá zru-‰iÈ a Ïe by sa mali nechaÈ len komerãné. Alehoci dne‰ná STV veºmi nesplÀuje svoje úlohya povinnosti, to e‰te nemusí byÈ dôvod na to,aby sme ich ru‰ili. Komerãné médiá v Európepotrebujú maÈ nieão ako protiváhu.Neviem, ako by to zlúãenie malo byÈ organizaãneurobené, ale v kaÏdom prípade takétochaotické a úãelové zlúãenie je veºmi ne‰Èastné.Keì si predstavíte, Ïe Dzurindova vláda len predkrátkym ãasom zriadila ·peciálny súd, a tátovláda ho zase ide zru‰iÈ, a keì o 4 roky vyhrá zaseiná strana, a tá ho opäÈ zase zavedie, to prosto nieje únosné. Asi na zriaìovanie a ru‰enie tak˘chtoin‰titúcií by mala byÈ potrebná ústavná väã‰inaalebo nieão takéto. MoÏno by to malo byÈ nezru-‰iteºné, ão ja viem, 50 rokov alebo koºko. Keì saako obãan na to pozerám, tak to vo mne vyvolávahrozne zl˘ pocit, lebo ten chaos, ão sa odohrávavonku, sa potom prená‰a aj na mÀa, a iste nielen na mÀa. Veì, keì si to vezmeme, ·peciálnysúd zase nie je stánok s hamburgerom, ktor˘tam raz je, raz nie je, ale to uÏ je váÏna in‰titúcia.A teraz zrazu, e‰te ani nevznikne, e‰te ani naplnonefunguje, a uÏ sa vlastne uvaÏuje o jej zániku.A potom ten, kto vyhrá budúce voºby, budezase zavádzaÈ nieão nové, to, ão uÏ raz – nedostavané– zbúrali. A keby toto nastalo s televíziou,to by bol váÏny zásah do ná‰ho mediálnehoprostredia – v duchu: ão jedna vláda spojí, druhávláda rozdelí. Neviem, ale asi by sa takéto veciv normálnom ‰táte nemali diaÈ. Mne sa veºmi nepáãiloani to, keì zrazu zru‰ili Úrad pre ‰tátnusluÏbu. Tak naão ho zriadili, keì to potom zaseo pár rokov zru‰ia. Existuje také príslovie: Dvakrátmeraj a raz reÏ! Toto by asi malo platiÈ aj vt˘chto veciach. Nech sa rad‰ej dlh‰ie uvaÏuje nadzriadením nieãoho, ale keì sa to uÏ zriadi, taknech to potom existuje. Na mÀa ako na obãanatakéto zmätky veºmi zle pôsobia.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler48

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EO ãom svedãiavisegrádske voºbyPolitick˘ v˘voj v krajinách V4 je v poslednomãase predmetom mnoh˘ch anal˘z. Zatiaº ão e‰tepred rokom – dvoma svetové médiá oznaãovalistrednú Európu za akúsi enklávu stability, integraãn˘chúspechov a radikálnych sociálno-ekonomick˘chreforiem, dnes sa sústreìujú predov‰etk˘mna vnútropolitické turbulencie, v‰ímajúsi novú podobu straníckych konfliktov a spojenectiev,analyzujú preskupovanie síl na politickejscéne, najmä posilnenie pozícií populistick˘chstrán.ZávaÏné otázkyV Poºsku, Maìarsku, âeskej republike a naSlovensku sa v období septembra 2005 aÏ júna2006 uskutoãnili parlamentné voºby, prvé od ichvstupu do Európskej únie. Nastolili viacero otázok,Ïiadajúcich si kvalifikované odpovede. Oãom svedãia volebné v˘sledky? âo majú spoloãnév˘vojové trendy straníckych systémov krajínV4 a ãím sa odli‰ujú? Aké súvislosti sa dajú vystopovaÈmedzi volebn˘mi v˘sledkami a povolebn˘mv˘vojom v t˘chto krajinách na jednej stranea ich pln˘m ãlenstvom v EÚ na strane druhej?Ak˘m smerom sa bude uberaÈ v najbliωích rokochv˘voj visegrádskych systémov politick˘chstrán? Prv˘m odborn˘m podujatím, úãastníci ktoréhosa pokúsili daÈ odpovede na tieto a mnohéìal‰ie otázky, sa stala medzinárodná konferencia„Visegrádske voºby: domáci vplyv a európske dôsledky“,zorganizovaná koncom septembra 2006v Bratislave In‰titútom pre verejné otázky zapodpory Medzinárodného visegrádskeho fondu aNadácie Konráda Adenauera. Vzhºadom na mimoriadnyzáujem expertov, politikov a médií o súãasn˘v˘voj v krajinách V4 sa dá predpokladaÈ,Ïe podujatia podobného druhu sa budú konaÈ ãastej‰ie.Voºby v kaÏdej krajine s reÏimom parlamentnejdemokracie môÏeme analyzovaÈ v troch rovinách:bezprostredné v˘sledky hlasovania (t. j.percentuálne zisky jednotliv˘ch strán a straníckychzoskupení), posuny v konfigurácii politick˘chsíl, ktoré nastali poãas volebného obdobiaa ktoré indikujú urãité trendy vo v˘voji systémovpolitick˘ch strán, dopad volebn˘ch v˘sledkovna proces budovania vládnych koalícií. O ãomteda vypovedá najnov‰ia kapitola visegrádskychvolebn˘ch dejín?âudné zostavy vládnych koalícií1Okolnosti vzniku (alebo neúspe‰n˘ch pokusovo vytvorenie) vládnych koalícií, ich zloÏenie a prezentovanépriority sú dnes najvìaãnej‰ou témoupre politick˘ch komentátorov. Proces budovaniakoalícií v krajinách V4 vyvolal znaãné rozpakya ãasto aj prekvapenia. V Poºsku vládna koalícia,zloÏenie ktorej bolo pred voºbami v septembri2005 najviac oãakávané – mala to byÈ stredopravákoalícia Práva a spravodlivosti (PiS) a Obãianskejplatformy (PO) – napokon nevznikla napriekdlhotrvajúcim rokovaniam o jej vytvorení.Na Slovensku, naopak, po oznámení volebn˘chv˘sledkov pomerne r˘chlo vznikla v júni 2006vládna koalícia v zostave, pravdepodobnosÈ ktorejbola povaÏovaná analytikmi v predvolebnomobdobí za veºmi malú (koalícia Smer–SNS–HZDS). V âR sa produktom júnov˘ch voliebstala „blokujúca rovnováha“, ktorá znemoÏnilavytvorenie akejkoºvek vlády s väã‰inovou podporouv parlamente, priãom viaceré varianty koalícií,o ktor˘ch politické strany po voºbách uva-Ïovali, zomreli skôr, neÏ by mohli uzrieÈ svetlosveta. Napokon nevznikli nijaké koalície: ani„veºká“ stredopravá (ODS–KDÚ/âSL–SZ), ani„malá“ stredopravá (ODS–KDÚ/âSL), ani veºká„pravo-ºavá“ (ODS–âSSD), ani „malá“ stredo-ºavá(âSSD–KDÚ/âSL). V‰etky pokusy vytvoriÈkoaliãnú vládu zlyhali a napokon v septembri2006 vznikol men‰inov˘ kabinet ODS,ktor˘ pôsobil iba mesiac. V Maìarsku sa síce poaprílov˘ch voºbách 2006 vytvorila stabilná – zhºadiska postavenia v parlamente – väã‰inováºavicovo-centristická vláda MSZP – SZDSZ, av-‰ak udalosti v Budape‰ti v septembri 2006 vytvorilinovú atmosféru vo vnímaní volebn˘ch v˘sledkova celého povolebného v˘voja, priãom opoziãnústranu Fidesz tieto udalosti dokonca podnietilik vysloveniu pochybností o legitimite teraj‰iehovládneho kabinetu.Dnes zaznamenávame oproti minulosti omnohoniωiu predvídateºnosÈ povolebného správaniapolitick˘ch aktérov, najmä ich koaliãn˘chstratégií. Ukazuje sa, Ïe mocensk˘ faktor pri vytváraníkoaliãn˘ch vlád sa stáva oveºa v˘znamnej‰ímfaktorom neÏ programová a ideová blízkosÈstrán. Názorn˘m príkladom je Poºsko, ale napokonaj Slovensko. V Poºsku neschopnosÈ dvochsiln˘ch stredoprav˘ch formácií dospieÈ k dohodeo rozdelení mocensk˘ch postov po voºbáchviedla najprv k vzniku men‰inovej jednofarebnejvlády PiS a pár mesiacov nato aj k pozvaniu dovlády dvoch men‰ích strán, „obíden˘ch“ predt˘mpri koaliãn˘ch rokovaniach kvôli ich kontroverznémuideovému profilu (Sebaobrana a Liga poºsk˘chrodín). Na Slovensku stál mocensk˘ faktorv pozadí rozhodnutia vytvoriÈ oxymoronickúvládnu koalíciu, keì dve men‰ie strany – SNS aHZDS – sa v záujme získania mocensk˘ch pozíciífakticky vzdali svojich programov˘ch priorítv prospech „sociálno-demokratického“ programudominantnej strany Smer. V âR pre demokraticképolitické sily síce stále platí tabu na spoluprácu,znamenajúcu priamu úãasÈ komunistickejstrany na vládnutí, dajú sa tu v‰ak vypozorovaÈisté tendencie testovaÈ pripravenosÈ politikov k vytváraniurôznych typov aliancií s KSâM s cieºomrie‰iÈ konkrétne mocenské otázky.Vychádzajúc z reakcií európskych straníckychorganizácií, najmä Strany európskych socialistov(PES), na formovanie slovenskej vládnej koalície,súãasÈou ktorej je SNS, povaÏovaná za radikálno-nacionalistickústranu, je moÏné kon‰tatovaÈ,Ïe v otázke budovania koalícií e‰te stále pretrvávavplyv „európskej podmienenosti,“ aleboprinajmen‰om snaha o udrÏanie takéhoto vplyvu(svedãí o tom rozhodnutie predsedníctva PES,ktoré pozastavilo ãlenstvo Smeru za úãasÈ vovláde s SNS). Nie je v‰ak celkom jasné, do akejmiery budú dôsledné postoje európskych straníckychcentrál v prípade, ak sa zv˘‰i frekvenciavzniku koalícií s úãasÈou nacionalistick˘ch a populistick˘chstrán. Vyvstáva tieÏ otázka, ãi európskestranícke centrály boli dostatoãne principiálnevtedy, keì prijímali nov˘ch ãlenov zo stredoeurópskych‰tátov. Na Slovensku, napríklad, proceseuropeizácie straníckeho systému a jednotliv˘chpolitick˘ch strán v období prístupu krajinydo EÚ nebol úplne dokonãen˘ a r˘chla akceptácia„sociálno-demokratického“ Smeru ako ãlenaPES neprispela k zv˘‰eniu kvality spomínanéhoprocesu a napokon spôsobila problémy aj samotnejPES.Osobitnú pozornosÈ si zasluhuje otázka o väzbáchmedzi vstupom krajín V4 do EÚ a nov˘mitrendmi v ich vnútropolitickom v˘voji. V predvstupovomobdobí boli tieto krajiny povaÏovanéza konsolidované demokracie s prehlbujúcou sastabilitou in‰titucionálneho systému, po vstupe doEÚ v‰ak demon‰trujú isté známky nestability.Vznik podivn˘ch vládnych koalícií, konfrontaãnéaktivity politikov, rast napätia v spoloãnosti,posilnenie pozícií nacionalistick˘ch a populistick˘chsíl – to v‰etko môÏe byÈ vykladané aj akodôsledok postupného oslabovania integraãnéhotlaku, ktor˘ sa nesie v duchu hesla „UÏ sme vstúpilido EÚ, nie sme uÏ viac pod „euro-drobnohºadom“a uÏ neplatia obmedzenia, ktoré nás viedlik úzkostlivej‰iemu dodrÏiavaniu politick˘ch kritérií“.Pre zodpovedné proeurópske politické elityje to skôr varovn˘ signál, ktor˘ musí byÈ vysly‰an˘.Sila strán a straníckych blokovPrejdime k ìal‰iemu aspektu visegrádskychvolieb – ziskom strán a straníckych zoskupení.Voºby v Maìarsku priniesli najvy‰‰iu koncentráciuvoliãsk˘ch hlasov a zároveÀ najniωí poãetstrán, zvolen˘ch do parlamentu (4). Dve najsilnej‰iestrany – MSZP a Fidesz – získali drvivúväã‰inu odovzdan˘ch hlasov – viac ako 85 % privoºbách na celo‰tátnej listine, pri hlasovaní vo vo-49

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Elebn˘ch obvodoch 82 % v prvom kole a 93 %v druhom kole. Základné ‰tiepenie medzi dvomapolitick˘mi tábormi – stredoºav˘m a pravicov˘m– je dosÈ striktné v oblasti politickejkultúry a hodnotov˘ch orientácií (liberalizmusa kozmopolitizmus vs. národn˘ konzervativizmus),je pomerne zreteºné aj v ekonomickejoblasti (socialistická ºavica vs. konzervatívnapravica), i keì tu deklarácie strán nemusia nevyhnutnezodpovedaÈ ich reálnej politike. Rozdielymedzi dvoma hlavn˘mi straníckymi zoskupeniami(MSZP a SDZS vs. Fidesz a MDF)a pomerne vysoká miera predvídateºnosti koaliãn˘chstratégií t˘chto zoskupení vytvárajúpriaznivé podmienky pre striedanie dvoch koaliãn˘chzoskupení.Urãité prvky podobného modelu sa dajú pozorovaÈaj v âeskej republike, hoci väã‰í poãetparlamentn˘ch strán a iné rozdelenie voliãsk˘chhlasov zvy‰uje poãet moÏn˘ch koaliãn˘chvariantov. Dve najsilnej‰ie strany – ODS aâSSD - viaÏu na seba men‰í, neÏ v Maìarsku,podiel odovzdan˘ch hlasov (spolu okolo 68%). Hoci programové rozdiely medzi ODS aâSSD sú dostatoãne veºké, dve men‰ie strany– KDÚ/âSL a SZ – sú schopné vytváraÈ koalícies kaÏdou z nich. NezluãiteºnosÈ programovODS a âSSD bráni vytvoreniu „veºkej“ pravo-ºavej koalície, nulov˘ koaliãn˘ potenciál komunistovzase bráni vytvoreniu akejkoºvek vládys ich priamou úãasÈou. Tesné v˘sledky júnov˘chvolieb v âR znemoÏnili vytvorenie väã‰inovejkoaliãnej vlády, treba v‰ak podotknúÈ, Ïe tak˘tov˘voj bol o.i. spôsoben˘ „reformou“ volebnéhozákona, ktorá mala posilniÈ pozície veºk˘chstrán na úkor mal˘ch zavedením prvkovväã‰inového systému (napríklad väã‰í poãetmen‰ích volebn˘ch obvodov a pouÏitie d’Hondtovejmetódy spoãítavania hlasov). Skutoãn˘mv˘sledkom novelizácie volebného zákona v‰aknebolo zníÏenie poãtu parlamentn˘ch strán, alenerovnosÈ medzi stranami z hºadiska volebnejváhy poslaneck˘ch mandátov. Zatiaº ão na získaniejedného mandátu dve najsilnej‰ie strany– ODS a âSSD – potrebovali 23-tisíc voliãsk˘chhlasov, KSâM 26-tisíc a KDU/âSL 29-tisíc, Strana zelen˘ch potrebovala získaÈ aÏ 56-tisíc hlasov! Ak by v âR platila pôvodná úpravavolebného zákona, po júnov˘ch voºbách2006 by s najväã‰ou pravdepodobnosÈou vzniklaväã‰inová stredopravá koalícia ODS-KDÚ/âSL-SZ.V Poºsku dve najväã‰ie strany, povaÏovanépred voºbami za najpravdepodobnej‰ích koaliãn˘chspojencov – PiS a PO – získali spolu 51% odovzdan˘ch hlasov. Napriek vcelku priaznivejperspektíve pre vznik dvojkoalície sa taknestalo pre rozpory okolo rozdelenia mocensk˘chpozícií. Vy‰‰í oproti maìarskému a ãeskémuparlamentu poãet strán v Sejme – 6 – umoÏ-Àoval vytvorenie viacer˘ch koaliãn˘ch zostáv,jedna z nich sa stala realitou v máji 2006. PokusPiS sformovaÈ väã‰inovú koalíciu s dvomamen‰ími populistick˘mi stranami na báze mocensk˘chzáujmov v‰ak neviedol k vytvoreniustabilnej vlády. V septembri 2006 po odchodeSebaobrany z koalície sa poºská vláda znovu stalamen‰inovou. O pár t˘ÏdÀov neskôr síce spomínanástrana sa prekvapujúco vrátila do vlády,perspektívy udrÏania väã‰inovej podpory prekoalíciu PiS–LPR–Sebaobrana sú v‰ak veºmineisté.Na Slovensku voliãi rozdelili svoje hlasymedzi tri stranícke bloky: ºavicu (29 %), zoskupeniestredoprav˘ch strán (38 %) a strany nacionálno-populistickéhotypu (20 %). Do parlamentusa dostalo 6 strán, existovalo viac moÏnostína zostavenie vládnej koalície. Protireformnénastavenie ºavice a nacionálnych populistovnapokon predurãilo ich tesnej‰iu spoluprácu,dohoda o rozdelení moci medzi Smerom,SNS and HZDS umoÏnila r˘chle vytvorenieväã‰inovej vlády.Zmeny v rámci straníckych systémovPokiaº ide o posuny, ktoré sa udiali v rámcistraníckych systémov, zdá sa, Ïe Maìarsko mánajstabilnej‰í stranícky systém – celková konfiguráciatu zostala nezmenená od predchádzajúcichvolieb. V âR pomer síl medzi hlavn˘mistraníckymi blokmi zostal v podstate podobn˘ako po voºbách 2002, do‰lo v‰ak k v˘znamnémupreskupeniu vnútri t˘chto blokov. Konzervatívniobãianski demokrati svoje pozície posilnili,rovnako ako aj sociálni demokrati (tí v‰akv men‰ej miere), komunisti zoslabli a nová alternatívnastrana – SZ – sa etablovala ako relevantnápolitická sila namiesto liberálov. Na Slovenskusa stredoprav˘m (umiernen˘m konzervatívnym)stranám podarilo v roku 2006 získaÈpodporu, porovnateºnú s rokom 2002, vzostupºavice (deklarovan˘ch sociálnych demokratov),zánik liberálov a komunistov a návrat nacionalistovv‰ak úplne zmenil celkovú konfiguráciustraníckeho systému. Najv˘raznej‰ie zmeny saudiali v poºskom systéme politick˘ch strán, kdeumiernená ºavica zaznamenala dramatické straty,a naopak, volebná podpora konzervatívcov aliberálov podstatne vzrástla. Novému relevantnémupolitickému aktérovi – konzervatívnej náboÏenskejstrane Liga poºsk˘ch rodín – sa podariloprebojovaÈ do Sejmu.Diferenciaãné trendy sú na vzostupeAké závery sa dajú urobiÈ z anal˘zy v˘sledkovvisegrádskych volieb?Po prvé, ãasy, keì v‰etky vlády v regióne, nezávisleod ich straníckeho zloÏenia uskutoãÀovaliveºmi podobnú sociálno-ekonomickú politiku,súvisiacu s procesom vstupu do EÚ (predov‰etk˘mliberalizaãné reformy), sú uÏ zrejmeza nami. Zdá sa, Ïe politika jednotliv˘chvlád bude odteraz väã‰mi vychádzaÈ z vnútro-‰tátnych politick˘ch okolností a bude viac zodpovedaÈdeklarovan˘m straníckym programom,hoci vplyv európskych straníckych centrál nasvojich stredoeurópskych ãlenov bude pravdepodobneaj naìalej pretrvávaÈ.Po druhé, urãité spoloãné ãrty vo v˘voji straníckychsystémov krajín V4 nemajú celoregionálnycharakter. Vidíme, Ïe sú skôr príznaãnépre vybrané krajiny, ãi uÏ ide o oslabenie alebozánik postkomunistickej ºavice (Poºsko, Slovensko),úpadok liberálnych strán (Slovensko,âR) alebo existenciu dvoch ideologicky odli‰-n˘ch, dominantn˘ch strán alebo straníckychblokov (Maìarsko, âR).Po tretie, najnov‰ie kolo visegrádskych voliebpotvrdilo, Ïe stranícky systém v kaÏdejkrajine má vlastnú dynamiku, ktorá nemusí nevyhnutnekore‰pondovaÈ s dynamikou straníckychsystémov in˘ch krajín. Tesné v˘sledkyvolieb a nízka miera predvídateºnosti pouÏívan˘chkoaliãn˘ch stratégií môÏe diferenciaãnétendencie vo v˘voji straníckych systémov krajínV4 iba posilÀovaÈ.Grigorij MeseÏnikov,politológLiterárneskú‰ky preposlancovBol som dlh‰ie chor˘ a tak som koneãne zasaintenzívnej‰ie ãítal. Dokonca aj jednu z najnároãnej‰íchpróz v‰etk˘ch ãias, ‰tylisticky excelentnezachycujúcu ‰irokú ‰kálu rôznych prostredí apostáv a v podstate moÏno najkomplexnej‰í román20. storoãia, „Ulyssesa“ od Jamesa Joycea.T˘ch 700 strán bolo rozko‰ou pre du‰u ut˘ranúhlúpymi televíznymi reláciami, ktoré z pracovn˘chdôvodov musím obãas pozeraÈ. Ako obdivujemBacha a Beethovena a stále rovnako zvedavosa p˘tam, kde sa v ich ºudsk˘ch mozgoch– veì kde inde? – skr˘val zdroj ich tvoriv˘ch nápadov,keì komponovali svoje skladby, ktorépresiahli v‰etky rozmery beÏn˘ch ºudsk˘ch moÏností,tak som Ïasol pri ãítaní Joyceovho románu,ako dokázal vytvoriÈ takú monumentálnumozaiku ºudsk˘ch typov a vyuÏiÈ takú ‰kálu literárnych‰t˘lov, ako sa mu to v tomto diele podarilo.Povedal by som, Ïe po „Ulyssesovi“ je takmernemoÏné napísaÈ prózu, ktorá by mi ako ãitateºovipriniesla e‰te nieão nové aj z hºadiska obsahovej‰truktúry, aj z hºadiska rozprávaãskejpestrosti, aj z hºadiska literárnej excelentnosti.Po tomto silnom záÏitku, ktor˘ obãas dokázalkompenzovaÈ aj moje fyzické bolesti, som predsalen potreboval poskytnúÈ svojej hlave nejakúrelaxáciu, a tak som si vybral jeden z detektívnychrománov Holanìana Roberta van Gulika, „Prípadãínskeho jazera“. Nie som bezduch˘m prívrÏencomdetektívok, a najmä nemám rád také, v ktor˘chsa naturalisticky pretínajú Ïily a z nich teãieprúdom krv, a uÏ vôbec nie také, kde sa ‰ermujepäsÈami a kde sa ºudia pripravujú o Ïivotpästiarskymi údermi. Aj v sérii Gulikov˘ch románov,v ktor˘ch je hlavn˘m hrdinom sudca Ti, zomierajúºudia, ba sú v nich aj krãmové bitky, ale50

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EHolanìan dokáÏe aj tieto inde surové scény akosizmäkãiÈ a zaradiÈ ich takmer bezbolestne doprúdu zloãineck˘ch zásahov. A potom – záÏitokumocÀujú mnohé reálie zo starej âíny 7. storoãia,ktoré bez toho, aby retardovali spád príbehu,poskytujú niektoré zaujímavé poznatky. Napríkladma zaujalo, Ïe – ako vypl˘va z rozprávaniarôznych postáv – ak sa niekto chcel staÈ vy‰‰ímúradníkom – ale moÏno aj pri in˘ch príleÏitostiach– musel podstúpiÈ a zloÏiÈ niekoºko literárnychskú‰ok, ktoré asi boli dosÈ nároãné, pretoÏe niektoríkandidáti sa vzdali funkcie, lebo uÏ nemalichuÈ a vôºu sa na skú‰ku pripravovaÈ, alebo cítili,Ïe na Àu nestaãia.Predpokladám, Ïe toto staroãínske ‰túdium literatúrysa nep odobalo na na‰e hodiny slovenãinys memorovaním úryvkov z Homérov˘ch eposovalebo s bifºovaním desiatok Hviezdoslavov˘chdiel. Nech mi sinológovia prepáãia, ak sam˘lim, ale akosi som vycítil, Ïe i‰lo o zu‰ºachÈovaniemlad˘ch ºudí aj prostredníctvom literárnychzáÏitkov, veì literatúra nie je len bohapustá zábava,ale poskytuje ãlovekovi nov˘ duchovn˘rozmer, priná‰a mu mnoÏstvo podnetov na rozm˘‰ºaniea ãasto rozpaºuje aj jeho city. A v neposlednomrade – v prípade umelecky jedineãn˘chrománov a poviedok ãasto v prvom rade – zve-ºaìuje aj ãitateºov ‰t˘l a ak ten má aspoÀ trochujemn˘ cit pre kultivovanú hru, priná‰a mu právezo ‰t˘lu rozprávania nevídanú rozko‰.A tak mi zrazu zi‰iel na um ‰okujúci nápad: ãokeby aj slovenskí úradníci a politici – ale zaruãeneaj moderátori v televízii a v rozhlase – muselipred nástupom do funkcie ãi zamestnania absolvovaÈnajprv literárne, alebo moÏno e‰te ‰ir‰ieumelecké ãi kultúrne ‰kolenie. Samozrejme, jehozmysel nemoÏno chápaÈ naivne ako memorovanieliterárnych diel alebo ako ‰kolometské popisovanienejak˘ch slávnych obrazov. Základom bymusel byÈ prenos ducha t˘chto jedineãn˘ch dieldo vedomia ‰tudentov, infikovanie poslucháãovunikátnymi schopnosÈami autorov pozoruhodn˘chdiel vyjadriÈ sa originálnym umeleck˘m jazykom,ão by znamenalo, Ïe frekventanti by prestalivnímaÈ rôzne javy sveta a Ïivota jednostranne,len z jedného zorného uhla a aspektu. Jeúplnou zriedkavosÈou, Ïe by niektor˘ politik alebopublicista vná‰al do svojho praktického v˘konunejaké originálne my‰lienky, pohºady alebospôsoby v˘povede. Je to len nekoneãná reÈazúnavn˘ch stereotypov s úzuãkou vrstvou pouÏit˘chslov, ktorá ãasto nevychádza ani tak z hlavya du‰e politika alebo moderátora, ako skôr zpodnetov nejakého in‰truktora alebo poradcu.Ani vplyv in‰pirácií z umeleckej tvorby, a v prvomrade z literatúry, nemoÏno si vysvetºovaÈprostoducho a priamoãiaro; hoci ‰t˘l esejí a publicistick˘chtextov Alexandra Matu‰ku alebo ajVladimíra Mináãa (na rozdiel od ãastej konvenãnostiv jeho románoch) môÏe podnietiÈ ºudí z mimoliterárnejsféry k priamemu napodobÀovaniuniektor˘ch ‰tylistick˘ch postupov a vyuÏívaniaslovn˘ch hraãiek, ako ich ãasto veºmi elegantnea efektívne obaja spomínaní autori vedeli zaãleniÈdo formulovania názorov a postrehov vo svojichúvahách. Pravda, oveºa dôleÏitej‰ie je uvedomiÈsi na príklade originálnych formulácií obochspomínan˘ch autorov samotn˘ princíp jazykovejkomunikácie verejne ãinn˘ch ºudí (medzi nich zaraìujemaj moderátorov rôznych diskusn˘ch rozhlasov˘cha televíznych relácií), jej svieÏosÈ a interesantnosÈs charakteristick˘mi znakmi v˘povede,ktor˘mi sa jeden kvalitne vystupujúci politikalebo publicista odli‰uje o druhého, k˘m tí ostatníaj zvukovo takmer spl˘vajú. V Brazílii majústovky skvel˘ch futbalistov, ale nenapodobiteºnos-Èou svojich kºuãiek a prihrávok s „oãami“ sa spomedzinich predsa len v˘razne vyãleÀujú Ronaldoa Ronaldinho, a preto sú aj zapamätateºnej‰ípre menej zaangaÏovan˘ch fanú‰ikov ako ostatníich kolegovia. In˘mi slovami, v‰etko v Ïivotemá svoj ‰t˘l, ale vyhranen˘ ‰t˘l majú len v˘nimoãníspisovatelia, novinári, politici, futbalistialebo aj krajãírky a módni návrhári. Je pozoruhodné,Ïe v slovenskej rozhlasovej a televíznej Ïurnalistikesa tak˘mto nenapodobiteºn˘m spôsobomod polovice 20. storoãia do jeho konca vyãleÀovalipredov‰etk˘m ‰portoví reportéri, a spomedzinich najmarkantnej‰ie dvaja: Karol Poláka neboh˘ Gabo Zelenay. Práve oni dvaja excelentnepotvrdzujú základnú my‰lienku tejto mojejglosy: obaja boli sãítaní, aj v umení rozhºadení,a neboli zovretí tesnou ko‰eºou zabehan˘ch formulieka stokrát pouÏit˘ch fráz. Je trpkou realitou,Ïe v denníkoch a t˘Ïdenníkoch sú najsuchopárnej‰ía najkostrbatej‰í, a teda aj najnudnej‰ípráve Ïurnalisti v kultúrnych rubrikách. Tí len veºmiÈaÏko môÏu strhnúÈ ãitateºov svojho periodika,aby sa vybrali na svojrázny koncert alebo navzru‰ujúcu v˘stavu.Takto nezáÏivne pôsobia aj mnohí politici vosvojich verejn˘ch vystúpeniach v parlamente, natlaãov˘ch besedách alebo v mediálnych diskusiách.Z hºadiska fascinujúcej pútavosti nemal vosvojom strednom veku páru Vladimír Meãiar.NemôÏem tvrdiÈ, Ïe jeho originalita súvisela s nejak˘mdávnej‰ím pôsobením umeleckej kultivovanostina jeho osobu, ale rozhodne musel byÈ aktívnypri poãúvaní in˘ch osobností s rétorick˘midanosÈami. Je jeho tragédiou, Ïe svoj reãnícky talentnevyuÏil na zmyslupln˘ obsah toho, ão hovoril.Pravda jeho viet bola ãasto v diametrálnomrozpore s ich my‰lienkovou kon‰trukciou.Ak si myslím, Ïe umelecká literatúra dávanové dimenzie jej ãitateºovi, musím podãiarknuÈ,Ïe pritom úloha prózy, poézie alebo drámyvonkoncom nie je osvetovo-v˘chovná, ako satúto predstavu desaÈroãia snaÏili vnútiÈ autoromi verejnosti predov‰etk˘m komunisti, ale do istejmiery v niektor˘ch obdobiach aj predstavitelianiektor˘ch cirkví a, pravdaÏe, aj ·túrovci, priãomna‰Èastie najmä Sládkoviã nepodºahol tak˘mtoteoretick˘m postulátom, ale v „Maríne“ sa stalpriam zakladateºom slovenskej niãím nezaÈaÏenejsubjektívne ladenej poetickej tvorby. Základn˘mrámcom umenia je – podºa mÀa – vysoko kultivovaná,u‰ºachtilá a jedineãná hra, a to aj vtedy,keì koneãn˘m v˘sledkom je tragédia; veì smútoka plaã tieÏ vytrhávajú diváka z Èarchy v‰edn˘chdní a ponúkajú mu svojrázny spôsob uvoºnenianapätia.Politik môÏe strhnúÈ ãasÈ obyvateºstva dramatick˘minacionálne alebo náboÏensky laden˘miapelmi, bez ohºadu na to, ako ladne a vkusnejeho vety znejú. Jeho reã môÏe byÈ plná floskúla potom aj jej ohlas vypl˘va z povrchn˘ch nálada pocitov t˘ch, ão ho poãúvajú, a z veºmi jarmoãn˘ch,krãmov˘ch a bezcenn˘ch potrieb. Úplne in˘dosah majú vystúpenia, v ktor˘ch politik (aleboaj moderátor) získava poslucháãov neo‰úchan˘mipohºadmi na realitu, osobnostn˘m komentovanímudalostí, zmysluplnou perspektívou na základekvalitn˘ch a dôveryhodn˘ch projektov, a tov‰etko v kultivovanej ‰tylizácii, ktorá vyvolávav citlivej‰ích vnímateºoch jeho prejavu ochotunadviazaÈ s reãníkom a jeho ideami Ïiãliv˘ kontakt.Dá sa predpokladaÈ, Ïe takéto komunikatívnespojenie politika a obãana má hlb‰í základ, neÏho má krãmové alebo fanatizmom posvätené spojenie.UÏ asi tretí raz – in˘mi slovami – zdôrazÀujem,Ïe moja úvaha o literárnych skú‰kach in‰pirovan˘chstaroãínskou praxou nechce navodiÈ hypotézu,Ïe ak sa politici (alebo Ïurnalisti) zahæbia do‰túdia (a ãi, e‰te lep‰ie, koncentrovaného ãítania)prózy a poézie, stanú sa lep‰ími a úspe‰nej‰ímipolitikmi (novinármi). Niekoºkonásobne sa zv˘-‰i pravdepodobnosÈ vybrúsenosti ich verejn˘chvystúpení, ale in˘mi negatívami môÏu príÈaÏlivosÈtejto vycibrenosti oslabiÈ alebo celkom zru‰iÈ.Predsedníãka Slobodného fóra Zuzana Martináková– k˘m bola v parlamente – patrila medzi najúspe‰nej‰íchalebo najdôveryhodnej‰ích slovensk˘chpolitikov. Potvrdzovali to rebríãky na základev˘skumov verejnej mienky. Keì som s Àou– ako s podpredsedníãkou NR SR – viedol rozhovorpre Parlamentn˘ kuriér, veºmi príjemnema prekvapila jej sãítanosÈ a konkrétne posúdenieDostojevského vplyvu na jej osobnosÈ. Aj jejrozhºadenosÈou v literatúre – hoci iste nie lenÀou – a jej – pouÏime trochu nadnesené slovo –oãarovanosÈou siln˘mi románmi jedineãn˘ch autorovsi moÏno vysvetliÈ jej nadpriemernú osobitosÈpri získavaní kreditu a autority medzi obyvateºmi.Pritom v politike bola e‰te len krátko a naposte, kde nemala dosÈ moÏností ‰peciálne vyniknúÈ.Ale jej ‰arm, v ktorom práve spôsob reãi akultivovanosÈ pri formulovaní názorov hrali podstatnúúlohu, si pomerne ºahko získaval vzdelanej‰ieskupiny obãanov. Politikárãenie, ktorémupodºahla v poslednej fáze predvolebn˘ch kampaní,ju v‰ak pripravili o mnoh˘ch priaznivcov, ãímsa potvrdilo, Ïe pekne zostavená veta má tieÏ lenrelatívnu presvedãovaciu silu, ak obsah alebocharakter ãinnosti, ktoré sa spájajú s pekn˘mivetami, strácajú svoj etick˘ podtext a svoju politickúãistotu alebo korektnosÈ.V kaÏdom prípade by bola literárna (v‰eobecneumelecká) skú‰ka dobr˘m testom kompetentnostibudúcich verejn˘ch ãiniteºov. Pravda, je tupotom e‰te otázka, kto by kandidátov hodnoverneskú‰al. V starej âíne – ak spisovateº neskresºujealebo ak si len tak podºa ºubovôle nevym˘‰-ºa – najvy‰‰í cisárski úradníci a hodnostári malivysokú úroveÀ a aj autoritu u podriaden˘ch a uobyvateºstva. V na‰ej európsky sa tváriacej demokraciito veru neplatí. Predstavitelia najvy‰‰íchsúdnych orgánov sú neustále spochybÀovaní, parlamentmesiace alebo aj roky nevedel zvoliÈ ch˘bajúcichãlenov Ústavného súdu, a keìÏe ich volíNR SR – tak ako ãlenov mediálnych rád –, niekaÏd˘ je zárukou odbornosti a morálnosti, preto-Ïe poslanci väã‰inou uprednostÀujú t˘ch, o ktor˘chpredpokladajú, Ïe budú sympatizovaÈ s ichstranou. I sám pán prezident ãasto predvádza,ktor˘ politick˘ subjekt mu je bliωí a ktor˘ zasavzdialen˘ – napr. nemenovanie Vladimíra Tvaro‰-ku za viceguvernéra NBS. Zdá sa, Ïe ani na objektívnosÈNBÚ nie je vÏdy spoºahnutie, aspoÀ takto naznaãujú ‰piãky jednej z koaliãn˘ch strán. Aza ktorého predsedu zo ‰iestich parlamentn˘chstrán by dal obãan ruku do ohÀa, aby sa pritomnebál, Ïe o Àu príde? MoÏno by to mohol byÈ niektor˘literárny kritik alebo historik, ale ktor˘? Pravicov˘Peter Zajac, ktor˘ by asi – súdiac podºajeho vzÈahu k slovenskej politickej elite – vyhodilv‰etk˘ch kandidátov?StopäÈdesiat poslancov, ‰estnásÈ ãlenov vládya jedného prezidenta moÏno pote‰iÈ predpokladom,Ïe Slovenská republika sa k nároãn˘m staroãínskymliterárnym skú‰kam rozhodne nevráti.Ani k Ïiadnym in˘m skú‰kam, ktoré by preverovalizáujemcov o vysokú politiku, ãi majú naÀu predpoklady, aby dokázali v pohode a na vysokejúrovni slúÏiÈ slovenskému ºudu.Ernest Weidler,publicista51

N Á R O D N Á R A D A S RSlota a Belousovová –ako horolezci:jeden istil druhéhoRafael Rafaj (predseda Poslaneckého klubu SNS)SNS získala v júnov˘ch voºbách neãakane v˘razn˘úspech, ktor˘ zrejme prekonal aj oãakávaniavedúcich ãiniteºov tejto strany:umiestnila sa na treÈom mieste s 11,7 %, ãojej prinieslo 20 kresiel. Mieni sa strana s v˘sledkami,ktoré oscilujú okolo 10 %, dlhodobouspokojiÈ, alebo mienite uskutoãniÈ nejak˘radikálny krok, ktor˘ by vás priblíÏil khranici najúspe‰nej‰ích strán, teda k 20 %?V˘sledok vo voºbách na úrovni 12 percentsme oãakávali. Ján Slota predpovedal veºmipresne nielen zisk, ale aj pozíciu vo vláde. Je tologick˘ dôsledok systematickej a zrozumiteºnejnárodniarskej politiky na jednej strane a reálnychskúseností voliãov z pôsobenia predchádzajúcejgarnitúry, najmä s negatívami spojenectvaslovensk˘ch strán s SMK. Sme radi, Ïeaj na Slovensku sme potvrdili európsky trendposilÀovania vplyvu patriotick˘ch strán. Ná‰úspech zv˘razÀuje nielen návrat späÈ do parlamentu,ale aj priamo do vlády. Voliãi cítili potrebuzmeny – v orientácii Slovenska si Ïelalivládu slovenskú, v princípoch zaloÏenú na citlivej‰omsociálnom cítení. Tieto dve hodnotysa ideálne dopæÀajú, preto vznikla programovostabilná vládna koalícia. Odteraz nás budú voliãiposudzovaÈ aj podºa konkrétnych ãinov a natúto v˘zvu sme pripravení. Ako hovorieva ná‰predseda, na‰imi najlep‰ími slovami sú na‰evlastné ãiny. V˘sledky prieskumov nás prirodzenete‰ia, ale nepodriaìujeme tejto kategórii na‰upolitiku. Primárne je, aby sme po ‰tyroch rokochpredstúpili s odpoãtom na‰ej práce pre národ aSlovensko.Z ãoho vypl˘va skutoãn˘ zázrak, ktor˘ sa podarilzrejme v prvom rade Jánovi Slotovi, Ïepo nevídan˘ch turbulenciách kedysi pred 5-6 rokmi sa SNS preporodila, ãiastoãne zjednotilas rôznymi prav˘mi SNS a dnes je uÏdokonca vo vláde? Iné strany, povedzmeANO, ale aj SDª a e‰te predt˘m aj SOP, popodobn˘ch búrkach celkom alebo takmerzanikli.Slovenská národná strana nebola a ani nebudestrana na jedno pouÏitie. Sme najstar‰ím politick˘msubjektom na Slovensku, máme najbohat‰iuhistorickú skúsenosÈ s politického zápasuza sebaurãovacie práva Slovákov, v tomtoroku oslavujeme 135.v˘roãie vzniku (1871), sãím sa môÏe v Európe pochváliÈ len málo aktuálnychstrán. SNS je stranou ãitateºnou, zásadovoua principiálnou, ktorá dôrazne plní program,transparentne presadzuje národno-‰tátnezáujmy SR a drÏí slovo. Navy‰e je tu európskytrend posilÀovania vplyvu národn˘ch strán v politickomspektre ‰tátov EÚ. Od roku 1990 pre-‰li v‰etky relevantné strany ‰tiepiacim procesom,ktor˘ sa zaãal pri VPN, postihol KDH, neskôrHZDS, SDª, v poslednom období aj demokratov,obãianskych konzervatívcov, zelen˘ch,ale len národniari sa dokázali opäÈ spojiÈ.Zo skú‰ky sme vy‰li posilnení o skúsenosÈa hodnoty, ktoré nás spájajú. Väã‰ina ãlenov asympatizantov oãakáva od SNS akési politické,a kultúrnotvorné poslanie a ochranu základn˘chhodnôt. Ostatné strany takúto vnútornúhodnotovú kostru nemali, preto nepreÏili. A nemaliani silného a charizmatického lídra ako máSNS v Jánovi Slotovi. Jeho fenomén pragmatickejúspe‰nosti krajského primátora a osobnosti,ktorá púta pozornosÈ médií spolu s jehoschopnosÈou v skratke, originálne a v˘stiÏnepomenovaÈ spoloãenské problémy uÏ po druh˘krátv histórii SNS od obnovenia ãinnosti vroku 1990 prekonali gravitáciu percent a stagnácie.Pre niektor˘ch zázrak, pre in˘ch pouãenie,predurãenie, vyuÏitie skúseností, moÏnostía schopností pre celok, subjekt a spoloãn˘ cieº.Komunikácia v politike má trochu iné zákonitostiako v beÏnom Ïivote. Ale aj tak vyvolávaúdiv, ako sa dokázali tak znovu zblíÏiÈJán Slota a Anna Belousovová, Ïe jeden jepredsedom SNS a kysucká ãiniteºka je jehopodpredsedníãkou. Veì musia nielen dennespolupracovaÈ, ale mali by si aj plne dôverovaÈ.Kto si viac musel zahryznúÈ do jazyka,keì si zaãali znovu na seba zvykaÈ a keì samoÏno predsa len jeden druhému ospravedl-Àoval? Pre koho to bolo Èaωie?Aj na politické manÏelstvo je treba dvoch a52

N Á R O D N Á R A D A S Robaja musia prispieÈ rovnakou mierou vkladuvzájomnej dôvery. Bola to situácia pripomínajúcalezenie horolezcov. V tej chvíli nie je dôleÏité,kto je vy‰‰ie na skale, podstatné bolo, abyjeden istil toho druhého, lebo keby jeden zaãalpadaÈ, stiahol by aj toho druhého. Z v˘rokov naseba by som nerobil vedu, aj keì existuje Schopenhauerovavedecká disciplína – eristická dialektika– venujúca sa umeniu slovného boja, kdesú dovolené v‰etky prostriedky na dosiahnutievíÈazstva. Slovenská spoloãnosÈ aj médiá sú vovytrhávaní udalostí z kontextu skutoãne provinãné,pretoÏe aj americk˘ prezident G. W.Bush odkázal, Ïe jeho pes rozumie ekonomikelep‰ie ako jeho protikandidát. Keì existuje poslanie,ospravedlÀovanie ani ego uÏ nehrá dôleÏitúúlohu. Preto sa mohol v histórii zo ·avlastaÈ sv. Pavol. Vo vedení SNS si preto nemusímezahr˘zaÈ do jazyka. Vonkaj‰ia dôvera verejnostiv na‰u politiku je priamoúmerná vnútornejdôvere, ktorú medzi sebou máme.Vy ste mimoriadne vern˘ spolupracovníkJána Slotu. âo vás k nemu priÈahuje – a ãosi zasa on najviac váÏi na vás, Ïe sa s vaminikdy nerozi‰iel? Navonok sa neobjavili nijakérozpory medzi vami dvoma, ale nejakézaruãene obãas vznikli. Ako ste ich rie‰ili, akoste sa zmierovali?LojálnosÈ alebo vernosÈ povaÏujem za kºúãovúºudskú hodnotu. Osobne sa drÏím motta,aby som kvôli nov˘m priateºom nezabúdal nastar˘ch, ani v zl˘ch ãasoch. Ale v politike byãlovek nemal zabúdaÈ prioritne na toho, kto mudal ‰ancu, kto mu otvoril dvere. MoÏno som pri-‰iel v správny ãas k správnemu ãloveku a ponúkolsom správne v˘chodisko. Jána Slotu poznámaj z jeho ºudskej stránky a viem, Ïe mácharakter, Ïe je ãestn˘ chlap. Ak by obãas vznikolnejak˘ problém, povie vám to rovno dooãí, a aj to, ão oãakáva. Pozícia hovorcu je nieãoako ‰vajãiarska garda pápeÏa. Prijímajú donej len elitu, ale tá si zo slúÏenia urobila cnosÈa ãesÈ. Ján Slota je nepochybne silná osobnosÈ,ale rovnako bez nespochybniteºnej dôvery bytaká dlhá spolupráca asi nevydrÏala a to ma e‰teviac vnútorne posilÀuje. TrpezlivosÈ je naozajveºká cnosÈ. Najmä v politike, kde chce veºa ºudízaÏiariÈ veºmi r˘chlo a namiesto komét sú lenmeteority.Základnou ãinnosÈou poslancov v parlamenteje schvaºovanie zákonov, prípadne aj ichpríprava. Keì ãítate návrh zákona alebojeho novely, keì sledujete rozpravu o Àom,keì ho preberáte vo va‰om klube a napokonkeì uÏ idete hlasovaÈ, do akej miery si uvedomujetejeho text, a najmä to, ako v praxiovplyvní Ïivot tisícov a niekedy aj miliónovobãanov? Máte niekedy aj tak˘ pocit, Ïe odhlasovanímproblematického zákona moÏnonegatívne zasiahnete do Ïivota mnoh˘ch rodín– a máte potom nejaké v˘ãitky svedomia?Ako publicista a hovorca som nauãen˘ veºaãítaÈ a on-line aj ãítané hodnotiÈ. Parlamentv‰ak nie je priestor, kde sa prijímajú dogmy alebopouãky. Spoloãensk˘ Ïivot je dynamick˘, vy-Ïaduje si nielen aktuálnu taktiku, ale aj stratégiu,podlieha zmenám. Treba vidieÈ aj za roh aza horizont. Napríklad aj tradiãn˘ch koaliãnoopoziãn˘chsúradníc. Národniari na‰Èastie majúv azimute vyznaãené národné a ‰tátne záujmy.Tu môÏeme národ vidieÈ nielen ako les, ale ajako druhy a dokonca jednotlivé stromy, ktor˘msa dá pomôcÈ – systémovo aj adresne. Osobnechcem sledovaÈ dve línie: nasmerovanie správnychzákonodarn˘ch trendov, najmä zdravéhorozumu; a potom ão najväã‰ej miery spravodlivosti.BohuÏiaº, v politike sa nesleduje ideál,ale v˘ber men‰ieho zla. Ak uÏ Hegel hovoril ov˘vojov˘ch cykloch, v ktor˘ch sa realizujú jednotlivénárody, takého striedajúce cykly by somvidel aj v politike. V tomto volebnom období dôverua zodpovednosÈ za riadenie na‰ej vlastidostali hodnoty národné a sociálnej spravodlivosti.Táto vláda pres˘pacie hodiny obrátila,preto predpokladám, Ïe rozdiely, ktoré vznikliv minulosti, sa budú vyrovnávaÈ. Zákon vyrovnávaniapatrí medzi základné vesmírne zákony,tak preão by ho nemali uplatÀovaÈ aj politici?Na zaãiatku svojho volebného obdobia minul˘parlament – prinajmen‰om ústami jehovtedaj‰ieho predsedu – si predsavzal, Ïe zv˘-‰i politickú kultúru. Ale na konci jeho ãinnostibola situácia úplne opaãná: parlament saprepadol kamsi na koniec dôveryhodnosti uobyvateºstva. Domnievate sa, Ïe teraj‰ia NRSR, v ktorej tretinu tvorí Smer a vy‰e sedminySNS, zmení toto spoloãenské postaveniezákonodarného zboru? MôÏe maÈ na to pozitívnyvplyv aj vበposlaneck˘ klub?UÏ sa stalo. Po sto dÀoch na‰ej vlády vidieÈmarkantné zlep‰enie v pozitívnej‰om vnímanívlády, skromne dúfam, Ïe aj politiky ako takeja dúfam, Ïe aj in‰titúcie, akou je NR SR. Zatiaºão pred ‰tyrmi rokmi mala vtedaj‰ia vláda dôveryhodnosÈna úrovni len 12 percent, dne‰nejdôveruje vy‰e 40 percent obãanov. Za negatívnymvnímaním poslancov, politiky a parlamentuje viacero faktorov. Historicky sme ako Slovácinezdedili dôveru v zákonodarn˘ zbor, pretoÏeten v Uhorsku prijímal likvidaãné asimilaãnéprotinárodné opatrenia a bol o nás bez nás,ten socialistick˘ bol „papalá‰sky“ a federálnyzas pragocentrick˘. Navy‰e Slováci nezná‰ajúhádky, najmä keì sa hádajú vlastní. No a hádkyv NR SR boli ãasto krát bez zohºadnenia tohopodstatného – zmyslu a ºudí. Liberalizácia a globalizáciaútoãia na tradiãné spoloãné hodnoty,Ïivot núti ãloveka k individualizácii a na jej ‰piciako synonymum bezchrbtového egoizmu vidínárod poslancov. K tomuto skreslenému obrazuprispievajú aj médiá, ktoré bulvarizujú témya zuÏujú spravodajské priority na negatíva,ospravedlÀujúc sa investigatívnym odhaºovanímneduhov. Dramaturgia politickej publicistikyje postavená na nezmieriteºnom rozhádaní sa diskutérov.Nakoniec, dva ostatné parlamenty poznaãilikoaliãno-opoziãné vojny spolu so ‰tiepenímsubjektov s nemorálnym prezliekanímpolitick˘ch triãiek. Ak sa tohto v‰etkého vyvarujemea spolu s opozíciou pochopíme, Ïe hocisme na rôznej palube, sme na jednej lodi, potommôÏeme vzájomne zlep‰iÈ aj politickú kultúrua s Àou aj zv˘‰iÈ dôveru národa v parlament. Národnástrana a jej poslanci sú nepochybne prínosomaj v parlamente.Zdá sa, Ïe súãasná koalícia – a v nej teda ajSNS – sa usiluje získaÈ väã‰í priestor v spravodajstveverejnoprávnej STV. Niekedy ajtak, Ïe toto médium verejne kritizuje. Nemátepocit, Ïe v demokratickej spoloãnosti je toneproduktívna metóda kontaktu politickéhosubjektu s televíziou a so Ïurnalistami? VladimírMeãiar v istom období 90-tych rokovmal, takpovediac, „svojich“ ºudí v manaÏmentei v politickom vysielaní STV, a predsamu to vo voºbách 1998 neprinieslo tak˘úspech, ako zrejme dúfal...Médiá boli a sú ‰iesta veºmoc. Ich pozícia vovplyvÀovaní verejnosti sa dokonca posilÀuje.Médiá a politika sa v‰ak vzájomne potrebujú.Sme národ, ktor˘ Ïije buì telenovelami, alebopolitikou. Keì si niektorá televízia potrebujezv˘‰iÈ sledovanosÈ, zavolá do diskusie Jána Slotu.Ide teda o spojené nádoby. SNS mala na rozdielod HZDS od polovice 90. rokov rozumnej-‰iu a pragmatickej‰iu mediálnu politiku, takÏeani teraz sa neusiluje získaÈ moc ãi priestor.Dovolili sme si v‰ak poukázaÈ na fakt, Ïe Slovenskonemá ucelenú ‰tátnu mediálnu politiku.Minulá vláda zlyhávala aj v komunikaãnej politike.Ako národná strana si len v‰ímame obsahovésmerovanie verejnoprávnych médií. Robiato aj v Británii, kde mediálnej ikone BBCv˘bor zastavil trend rastu sledovanosti, preto-Ïe to bolo na úkor verejnoprávnej sluÏby a jejobsahov. SNS len upozornila, Ïe aj verejnoprávnemédiá na Slovensku by sa mali podºavzoru BBC vrátiÈ k zákonom vymedzen˘m povinnostiam.Napríklad sledovaÈ národn˘ a kultúrotvorn˘charakter. To, Ïe v spravodajstvebol vírus ohrozujúci zásady objektívnosti, vyváÏenostia nestrannosti, dokazuje fakt, Ïe za‰tyri roky od roku 2002 aÏ do volieb nebol vhlavnej diskusnej relácii STV ani jeden zástupcaSNS, hoci strana dosahovala trvalo dôveryhodnosÈnad 5 %. O regulaãnom rámci hovoríaj rezolúcia ã. 2 z konferencie o mediálnej politikev Solúni. Prvá rezolúcia hovorí o univerzálnejsluÏbe spoloãnosti, konferencia z roku1994 zaviedla princíp posilÀovania nezávislého,pluralitného a zodpovedného Ïurnalizmu.PraÏská rezolúcia O budúcnosti verejného vysielaniavzniesla poÏiadavku vytváraÈ fórumpre verejnú diskusiu vyjadrujúc ‰iroké spektránázorov. V relácii Pod lampou je, Ïiaº, jednostrannátma. Deklarácia záverov zo 4. európskejministerskej konferencie kon‰tatuje, Ïe fungovaniemédií v demokratickej spoloãnosti samusí neustále prehodnocovaÈ. Na‰e prehodnocovanieneznamená ovplyvÀovanie.Dobre je vám v kresle poslanca? Máte radosÈz tejto pozície, do ktorej ste sa dostali prv˘raz v Ïivote? Alebo by ste boli rad‰ej povedzmeministrom, ãi ‰tátnym tajomníkom –alebo moÏno riaditeºom televízie?Je jedno v akom kresle sedím, pre mÀa je dôleÏité,aby sa mi maximálne krivila len fyzickáchrbtica od sedenia, nikdy nie morálna a charakterová.Myslím, Ïe do poslaneckého kreslasom zasadol uÏ ako zrel˘ ãlovek, ‰tyridsiatnik,a po dosÈ dlhej dobe v politickom dianí a funkciihovorcu. Som s t˘m vyrovnan˘, pretoÏe vovnútri som stará ‰kola a preferujem postupnosÈa nie r˘chlokvasn˘ kindermanaÏment.Pripravil Ernest Weidler53

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre1. septembra – 30. septembra 2006KaÏd˘ ãlovek – ãi to chce, alebo nie – sav okamihoch tiesne alebo neistoty obracia kblízkym zomret˘m du‰iam.âesk˘ herec Bolek Polívka.TV oko 1. 9.(Kto by takúto my‰lienku vedel citlivej‰iepovedaÈ neÏ komediant-umelec?)Mahmúd Abbás***Kresba: Teichmann. Pravda 2. 9.(Ak˘ nepatrn˘ pohyb delí láskavú mierumilovnosÈod krutosti: staãí, aby blízkov˘chodn˘politik zovrel dlaÀ do päste – a uÏsa mierumilovnému vtáãikovi s vetviãkouv zobáãiku navÏdy zovrie hrdielko.)***Celá stredná a v˘chodná Európa má veºkúv˘hodu v kvalite vzdelania budúcich v˘skumníkov.T˘ka sa to aj Slovenska. Teoretickévedomosti absolventov va‰ich vysok˘ch‰kôl sú veºmi dobré a vo v‰eobecnostisú lep‰ie aj v porovnaní s Veºkou Británioualebo Spojen˘mi ‰tátmi. Problém je v praxi.·tudenti nemajú prístup k najlep‰ej technike,laboratóriá b˘vajú slab‰ie vybavené, a to imch˘ba, keì zaãínajú s vlastn˘mi v˘skumn˘miprojektmi.Prof. Josef Jiricny, riaditeº Ústavupre molekulárny v˘skum rakovinyv Zürichu. Pravda 2. 9.(Ktovie, koºk˘ch nositeºov Nobelovej cenyuÏ mohlo Slovensko maÈ, keby bolo veºkorysej‰iek v˘skumu! A akú mohlo maÈ vosvete autoritu a koºko lukratívnych objednávokna nové produkty a koºk˘ch náv‰tevníkovmodern˘ch lieãebn˘ch penziónovs lekárskymi kapacitami – keby ichmalo, tie penzióny. SNS má dosÈ priestoruna to, aby rukolapne dokázala svojevlastenectvo, najmä teraz, keì tvorí súãasÈvlády.)***To, Ïe sa Izraelu nepodarilo pokoriÈ Hizballáh,potvrdzuje mnohé slabiny konceptuvojny s terorizmom. Jednou z nich je to, Ïehoci sú cieºom teroristi, obeÈami sa stávajú nevinnícivilisti a ich utrpenie posilÀuje teroristickúvec.Americk˘ finanãník a filantropGeorge Soros. Pravda 2. 9.(âíkoºvek ºudsk˘ Ïivot má dnes minimálnuhodnotu, o to men‰iu, o ão viac miliárdºudí na Zemi Ïije. Takú malú, Ïe tisíceºudí si uÏ neváÏi ani vlastn˘ Ïivot, lenaby mohli pripraviÈ oÀ in˘ch, ktor˘ch imktosi predhadzuje ako nepriateºov.)***Za 21 rokov som tu na‰iel lojalitu a ºudí,ktorí pri mne stáli, aj keì sa mi nedarilo. Dalimi svoje plecia, aby som mohol vstaÈ a pokraãovaÈ.ëakujem vám.Americk˘ tenista Andre Agassi (32)po prehratom zápase v 3. kole US Open,ktor˘m ukonãil svoju turnajovú ãinnosÈ.Pravda 4. 9.(Aj keì sme uÏ veºmi skeptickí k tomu,ako si rôzni vodcovia a hrdinovia váÏiahodnoty, ktoré vÏdy rámcovali a napæÀalidôstojnosÈ ãloveka, predsa sa – na‰Èastie –veºmi pravidelne objavujú udalosti, ktorétieto pochyby oslabujú. V súãasnosti ãastoje práve ‰port poslednou a jedinou spoloãenskouaktivitou, ktorá e‰te uchováva– aj napriek mnoh˘m negatívnym javom,ako je doping alebo podplácanie rozhodcov– gavalierstvo a emocionálnosÈ v komunikáciiaktérov a divákov. Po poslednomAgassiho zápase plakali mnohí divácipreplneného ‰tadióna, a veºmi v˘datneronil slzy aj samotn˘ fenomenálny hráã.Bolo to úprimne a spontánne prejavené citovépohnutie umocnené vytrval˘m povzbudzovanímAgassiho poãas v‰etk˘chzápasov, ktoré odohral na US Open. Takétoscény dokazujú, Ïe ºudstvo – napriekveºkému úsiliu niekoºk˘ch darebákov –ani dnes predsa len nie je úplne degenerovanév˘trÏníctvom, bezcitnosÈou a terorizmom.)***1Nikdy som s ním neÏila v tradiãnom rodinnomkruhu. Doma sa nezdrÏiaval. Myslím siv‰ak, Ïe vie byÈ neÏn˘, má zmysel pre humora dokáÏe hovoriÈ o mnoh˘ch veciach veºmimúdro, s veºk˘m zaujatím. Keì v‰ak príde napolitiku, zmení sa na zviera.2Nie som jednou z t˘ch, ktorí po smrti zléhoãloveka hovoria, ak˘ dobr˘ a mil˘ neboÏtíkvlastne v skutoãnosti bol. Neuznávamreãi: o m⁄tvych len dobre. Fidel Castro uÏ premÀa dávno zomrel.Alina Fernándezová, dcérakubánskeho diktátora Castra. LN 4. 9.(Politick˘ fanatizmus a dychtivá túÏba pomoci ubíjajú v ºuìoch v‰etko, ão z ãlovekarobí ãloveka. Fidel Castro má veºapriaznivcov na celom svete, ale hodnota ichobdivu k ãlovekovi, ktor˘ sa dokáÏe „zmeniÈna zviera“, je veºmi nízka.)***Ja a ªuba Trubíniová sme dostali dokopyviac preferenãn˘ch hlasov neÏ celá OKS(Obãianska konzervatívna strana). Urãitemáme svoju cieºovú skupinu.Oºga Pietruchová,zdruÏenie MoÏnosÈ voºby. T˘ÏdeÀ 4. 9.(V OKS sú takí múdri ºudia, Ïe dokáÏuv‰etko odôvodniÈ i pani Pietruchovej, isebe. Aj svoje minimálne preferencie, ajsvoju intelektuálnosÈ, aj svoju nekomunikatívnosÈ.)***1Na Slovensku je málo hereck˘ch príleÏitostí.Moderovanie alebo hosÈovanie v zábavn˘chreláciách, toho je dosÈ, ale herecká prácach˘ba. Úãinkovanie pre ãeské televízie afilm je teda dobrá príleÏitosÈ opäÈ si zahraÈ.2Na Slovensku sa málo nakrúca, takÏe úãinkovaniev ãeskej TV je príleÏitosÈ hraÈ predkamerou. A dôleÏité je aj to, Ïe si môÏeme zarobiÈ.V divadle sa neuÏivíme a nakrúcaniepovaÏujem za dôstojnej‰í zdroj príjmov akodabing.1) Herec Maro‰ Kramára 2), hereãka Anna ·i‰ková, predstaviteliadvoch z hlavn˘ch postáv v ãeskomTV seriáli Letisko. Pravda 4. 9.(Tieto takmer totoÏné trpké kon‰tatovaniasú ìal‰ou obÏalobou Rybníãkovho riadite-ºovania, keìÏe produktívnemu, zlatorodémua tvorivosÈou obdarovanému slovenskémuherectvu úplne zdecimoval moÏnostipredviesÈ svoj talent slovensk˘m divákoma udrÏaÈ tradíciu zaloÏenú chudíkovskoua filãíkovskou generáciou. Ale sú54

S U P E R M O N I T O Raj ÈaÏivou v˘ãitkou doteraj‰ím ministromkultúry za ich nezáujem o materiálnu bázuskvelej súãasti slovenského umenia – amnoh˘m ãerstvo vykvasen˘m miliardárom,ktorí sponzorujú pochybné letné festivaly,ale nie to, ão by prinieslo slovenskémuobãianstvu jedineãné umelecké záÏitky.)***Sférou, v ktorej aj mal˘ národ môÏe zaujaÈpozornosÈ veºkého sveta, je umenie. Stáva sa,Ïe sa o tú vytúÏenú svetovosÈ potk˘name apre vlastné oãi ju nevidíme. Jedn˘m z tak˘chtoverejnosÈou málo pov‰imnut˘ch javovje aj slovenská karikatúra. Hoci nie som odborník,som presvedãen˘, Ïe dosahuje európske,ba svetové parametre. Ako dôkaz moÏnouviesÈ úspechy na‰ich karikaturistov namedzinárodn˘ch v˘stavách, i re‰pekt, ktor˘si svojimi aktivitami vydobyla Slovenskáúnia karikaturistov.Spisovateº Pavel Vilikovsk˘.Sme 21. 9.(Naozaj, Parlamentn˘ kuriér je jedno z nemnoh˘chslovensk˘ch periodík, ktoré vytrvaloupozorÀuje na jedineãnú úroveÀväã‰iny karikatúr, pravidelne uverejÀovan˘chv slovenskej tlaãi. Dá sa to povedaÈaj tak, Ïe autori kresieb sú profesionáli,zväã‰a s patriãn˘m ‰túdiom – a s vyhranen˘mvlastn˘m názorom –, zatiaº ão podstatnáãasÈ pí‰ucich novinárov pôsobí skôramatérsky, bez toho, aby dokázala prezentovaÈsvoj vykry‰talizovan˘ a autentick˘pohºad na udalosti a na ich centrálne postavy.)***NároãnosÈ uãebn˘ch osnov na ‰kolách jeohromná, hádam nastavená na IQ 120 a vy‰-‰ie. Z brány ‰koly vychádzajú deti psychickyzniãené, tie men‰ie si uºavujú kopaním dokamarátov alebo ‰kolského plota. Tí väã‰í sizvyknú pú‰ÈaÈ na psychické uvoºnenie pirátyalebo „oddychujú" hnevliv˘m vykrikovanímpo spoluÏiakoch na druhej strane ulice.âloveku ich musí byÈ ºúto. âo je to za detstvo,ak pí‰u v jednom t˘Ïdni ‰esÈ písomiek?Marek Brna, uãiteº. Pravda 5. 9.(ªahostajnosÈ v‰etk˘ch ponovembrov˘chslovensk˘ch vlád k duchu ‰kolského vzdelávaniaa k systému v˘uãby je donebavolajúca– a nev‰ímavosÈ tisícov láskypln˘chrodiãov k tomu, ako sa s ich deÈmi v ‰kolstvezametá – pouÏime floskulku: ãesÈ v˘nimkám!– je úplne protireãivá k tomu,ako svoje deti v in˘ch súvislostiach rozmaznávajú.)***1VíÈaz demokratick˘ch volieb, ktor˘ mal vprograme to, ão mal, zostavil vládu a ja somdostal ponuku staÈ sa poradcom ministra financií.Mal som dve moÏnosti. Ponuku odmietnuÈalebo prijaÈ. V prípade, Ïe ponuku odmietnem,je dosÈ pravdepodobné, Ïe by sadnes hovorilo o minimálne dvoch sadzbáchdane. Samozrejme by to znamenalo koniecrovnej dane a ja by som sa mohol akurát prizeraÈ,ako sa demontuje rok aj mojej roboty.Asi tak, ako sa teraz musí prizeraÈ b˘val˘ ministerzdravotníctva.2Je zaujímavé, Ïe keì som s Ivanom Miklo-‰om zaãal robiÈ na rovnej dani, ·tefan Hríba Peter Zajac nevypisovali, Ïe spolupracujems vládou populistickou (lebo sºúbila dvojnásobnéplaty), respektíve so skorumpovanou(kauzy vláãiky, skupinka, rôzne tendre).Keby mali byÈ splnené morálne nároky na-‰ich intelektuálov aj vtedy, tak rovnú daÀdodnes nemáme. Podºa nich by som sa asimal za‰iÈ do nejakej bezv˘znamnej strany,zato s krásnymi ideálmi, a vypisovaÈ kraviny.To je skvelá pozícia. âlovek je nezávisl˘,Ïije so sebou v ãistom, je morálnou autoritoukalibru minimálne Güntera Grassa, lenokrem reãí veºa po Àom neostane.Richard Sulík, poradca ministra financií.Sme 5. 9.(Presne tak isto hore uvedení intelektuálikopali do ponovembrového vedenia Slovenskéhorozhlasu, ktoré sa hneì vtedyusilovalo v rámci verejnoprávnosti poskytnúÈvo vysielaní patriãn˘ priestor v‰etk˘mparlamentn˘m subjektom, teda nielen t˘m, ktoré vyhovovali povrchnej a nafúkanejelite.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 6. 9.(Celkom dobr˘ v˘sledok. VÏdy lep‰í, ako0:3 vo futbale s âechmi a Nemcami.)***Neznámi páchatelia strhli informaãnú tabuºus maìarsk˘m názvom mesta RimavskáSobota. Primátor okresného mesta Cifru‰ topovaÏuje za prejav obyãajnej ºudskej hlúposti.Podºa neho Rimavská Sobota zápasí vsúãasnosti s in˘mi, oveºa váÏnej‰ími problémami.Podnikatelia z nej odchádzajú a prispievajútak k ìal‰iemu zvy‰ovaniu miery nezamestnanostiv regióne. A vláda Slovenskasa medzit˘m musí zaoberaÈ národnostnouproblematikou.Denník Magyar Nemzet 6. 9.(Ktovie, ãím by mnohí politici, ktor˘chmaterinskou reãou je slovenãina alebomaìarãina, zaslepovali oãi istej skupineobyvateºstva, keby na Slovensku neÏilapoãetná a silná maìarská men‰ina.)***1Humanisti nebojujú len proti islamskémuextrémizmu, ale aj proti kresÈanskému fundamentalizmu,priãom prívrÏencov obochsmerov spájajú ‰ialené apokalyptické vízie.2Bilancia päÈroãnej stratégie boja proti medzinárodnémuterorizmu je viac ako katastrofálna.Poãet teroristick˘ch skupín a ºudíochotn˘ch do nich vstúpiÈ dramaticky vzrástol.Afganistan a Irak sú destabilizované aplné militantov. Nebezpeãn˘m tempom rastiecivilizaãné napätie a nevraÏivosÈ. Medzinárodnéprávo je v rozklade a mnohé obãianskeslobody na Západe v ohrození.Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár.Slovo 6. 9.(A na súãasnom Slovensku politická a spoloãenskáelita akoby priam demon‰tratívnebola práve proti humanizmu a ignorovalajeho civilizaãné hodnoty.)***V Maìarsku je povinná maturita z dejepisu,u nás je to len voliteºn˘ predmet. Nagymnáziách sa u nás dejepis uãí len tri roky,a to hodinu t˘Ïdenne. Závisí potom do znaãnejmiery od uãiteºov, ak˘ ãas a energiu venujúosvetleniu slovensko-maìarsk˘ch vzÈahovv dejinách a nakoºko ich spoja s aktuálnymiotázkami. Ak to len preletia, mladí ºudiahºadajú odpovede na ulici. Keì sa politiciodvolávajú na dejiny a historikov, spravidlaje to vÏdy v˘raz istého alibizmu. Na dejinya na traumy z dejín sa síce moÏno odvolávaÈaj pri tvorbe projektov budúcnosti,ale b˘va to len odrazov˘ mostík, prv˘ stupienok.Historik Peter Zelenák, v rokoch1995 – 2005 spolupredsedal Slovenskomaìarskejzmie‰anej komisii historikov.Pravda 7. 9.(Dojemná starostlivosÈ o posvätnosÈ národaa jeho záujmy je u mnoh˘ch slovensk˘chpolitikov, Ïurnalistov a verejn˘ch ãiniteºovlen roztrhanou vlajkou, pod ktorúnaháÀajú zaslepen˘ch priaznivcov; je lenv˘hodn˘m spôsobom, ako získavaÈ moc as Àou súvisiace v˘hody. Na skutoãné,hlbinné vlastenectvo zvysoka ka‰lú, leboim niã hmatateºne uÏitoãné neprinesie.)***Poznám politikov, ktorí riadili a riadia tento‰tát po revolúcii. Mnohí z nich sú, pokiaºide o kultúru, s prepáãením, kultúrni diletanti.Nepotrebujú umenie, nerozumejú mu. Nemajúkultúrnu víziu budúcnosti. A o súãasnejvláde uÏ vôbec nemám Ïiadne ilúzie. IdeaÏ pred rok 1989. Som v˘tvarník, budemhovoriÈ o na‰ich problémoch. VerejnosÈ ne-55

S U P E R M O N I T O Rtu‰í, Ïe v hlavnom meste nemáme ani jedin˘priestor, v ktorom by sa dalo prezentovaÈsúãasné umenie v celej ‰írke. Sme jediní z b˘valéhosovietskeho bloku, ão ich nemáme.Viem, o ãom hovorím. V˘stavu, ktorú mámteraz v Národnej galérii v Prahe, by som malmaÈ aj v SNG v Bratislave. Celé jedno poschodiemojich objektov v Prahe v‰ak naSlovensku nemôÏem nain‰talovaÈ. Ani v Bratislave,ani inde na Slovensku. Niet takéhopriestoru. Smutnej‰ie je, Ïe nemôÏeme u násrobiÈ v˘stavy popredn˘ch svetov˘ch v˘tvarníkov,ktorí vystavujú v Budape‰ti a vo Viedni.Neãudujme sa preto, Ïe verejnosÈ strácaso svetov˘m umením kontakt. Nie sú peniaze,ani priestory.Maliar, grafik, sochár, fotograf apedagóg Rudolf Sikora. TV oko 8. 9.(A ani ÏiãlivosÈ. Poslanci si myslia, Ïe súnajdôleÏitej‰ou spoloãenskou skupinou, atak sa domáhajú osobitn˘ch privilégií,imunity, valorizácií platov aj za svoju ãastoveºmi vlaÏnú prácu, hoci povedzme dôchodcomich príjmy valorizujú veºmismie‰ne, bez daÀov˘ch pau‰álov, priãomza mnoh˘mi sú hodnotné celoÏivotné v˘kony.Ministri, primátori a krajskí gubernátorisi kupujú drahé luxusné autá, ale naumelecké ‰koly a na galérie nie sú financie.Aj dne‰ní Mozartovia musia ÏobraÈ aponiÏovaÈ sa pred primitívnou vrchnosÈou.Vraví sa tomu – hºadaÈ si sponzora.)***Nová vládna zostava prebrala ‰tát v najlep-‰om moÏnom období. Zreformovanie daÀovéhosystému, trhu práce a celkové zjednodu‰enieÏivota podnikateºov nás posunulomedzi krajinu s visaãkou – „business friendly“.Smer-SD s koaliãn˘mi partnermi sa moholtí‰ko viezÈ na rastúcej ekonomickej vlnea prihrievaÈ si polievoãku do budúcich rokov.Ale vzrastajú obavy, Ïe cap je záhradníkom.Nesystémová sociálna politika, zásahy dotrhu práce, rozbitie rovnej dane (aj keì s úsilímão najmen‰ích ‰kôd) a ostatné rozporuplnésignály potenciálnych investorov zrejmenenadchnú.Îurnalistka Jana Mravcová.HN 8. 9.(Naozaj, e‰te ani jeden ponovembrov˘ politiknevstupoval do úradu premiéra v takejpriaznivej chvíli ako Robert Fico soSmerom. Ficova energia a ambicióznosÈ bymali byÈ zárukou, Ïe by mohol byÈ úspe‰-n˘ niekoºko volebn˘ch sezón. Pravda, nieje isté, ãi si v˘berom koaliãn˘ch partnerovuÏ vopred nepodpílil pod sebou konár.Napríklad – k˘m Fico sa usiluje vybraÈ sikompetentn˘ch ãlenov vlády, predsedoviaoboch mal˘ch strán si vyberajú nominantov,ktorí sú buì zo Îiliny, alebo bymohli podporiÈ Meãiarove problémy s históriouHZDS, a to bez ohºadu na to, ãiprimerane zvládnu svoje posty. Alebo ãiich chcú zvládnuÈ v súlade so záujmamiobãanov SR.)***Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 9. 9.(Globálny terorizmus uÏ prekroãil nielenhranice ‰tátov a svetadielov, ale – ako vidno– aj neba a pekla.)***Kresba: Danglár. Pravda 9. 9.(Napokon, muÏ z karikatúry sa nápadnepodobá na politika, ktor˘ uÏ dávno predvoºbami vyhlasoval, Ïe ho minulosÈ spredNovembra 1989 nezaujíma a netrápi. Komunizmusbol vraj celkom znesiteºn˘ re-Ïim s mal˘mi chybami...)***Niektorí pesimisti tvrdili, Ïe roky, ktoré nasledovalipo 11. septembri 2001, znamenajúzaãiatok konca amerického storoãia. Iní tvrdili,Ïe ide o zaãiatok nového typu americkéhostoroãia.Niall Ferguson, profesor históriena Harvarde. Sme 9. 9.(Ak platí tvrdenie pesimistov, potom moÏnokon‰tatovaÈ, Ïe teroristi splnili svoj veºk˘cieº, aj keì moÏno neboli aÏ takí veºkívizionári, aby si takéto nároãné predsavzatieúplne presne sformulovali. MoÏnosa chceli len Ameriãanom vysmiaÈ a pritomzabiÈ niekoºko tisíc náhodou vybran˘ch„obyãajn˘ch“ obãanov, ão sa im kplnej spokojnosti tieÏ podarilo. A preto –cynicky – neºutovali ani Ïivoty niekoºk˘chsvojich prívrÏencov, z ktor˘ch sa stali samovrahovia.Mimochodom, bolo by veºmizaujímavé vedieÈ, ãi niektorí – keì sa opasujúgranátmi – majú tesne pred svojím ãinomaj prirodzen˘ ºudsk˘ strach z bolestia zo smrti.)***KaÏd˘ musí vidieÈ, Ïe tento svet nie jespravodliv˘. IbaÏe niektorí to povaÏujú zaprirodzené. A to je zvrátené a nemravné.Albert Marenãin, univerzálny umelecv duchu surrealizmu. Pravda 9. 9.(Mnohí vychádzajú zrejme z toho, Ïe vprírode je v‰elião postavené na hlavu a Ïemedzi Ïiv˘mi tvormi slab‰í v nejednomprípade nemajú právo zavadzaÈ silnej-‰ím. Darwinisti prijímajú tento prírodn˘zákon, nechcú v‰ak vziaÈ do úvahy, Ïe ºudiasa predsa len v ãomsi podstatnom vyãleÀujúzo Ïivoãí‰neho spoloãenstva a Ïetvoria unikátnu skupinu tvorov mysliacicha cítiacich a Ïe táto odli‰nosÈ nie je len v˘sadou,ale – tak sa to poãas stároãí vyvinulo– aj poÏiadavkou na to, aby sa obeºudské vlastnosti – rozum a cit – v plnejmiere pouÏívali v kaÏdodennej praxi. TigretotiÏ nevedia, ão je to spravodlivosÈ, aleãlovek vie. A tváriÈ sa, Ïe ÏiÈ sa dá aj v nemravnosti,je zvieraco zvrátené.)***Keì George W. Bush ospevoval v˘bu‰núa nepotlaãiteºnú túÏbu po slobode v postkomunistick˘chkrajinách ako „oheÀ v hlaváchºudí“, nechcenou iróniou bolo, Ïe tá vetabola aj citátom z Dostojevského Besov. DostojevskijÀou opisoval nemilosrdné konanieanarchistov, ktorí podpália dedinu: "OheÀhorí v hlavách ºudí, nie na strechách domov."Slovinsk˘ filozof a psychoanalytikSlavoj ÎiÏek. Sme 9. 9.(Tragédiou je, Ïe Dostojevského neãítajúani Dzurinda, ani Fico, a ani Bush. Pre ichpragmatickú politiku to nie je potrebné.)***1Ako Ïiak prvej triedy som zaÏil politickútransformáciu, ktorú som vtedy e‰te nechápal.Vnímal som akurát, Ïe nás uãili rádovésestry a potom civilní uãitelia, pred vyuãovanímsme sa modlili a po roku 1948 smespievali PieseÀ práce.2Dne‰ná mladá generácia vyletí skoro z rodiãovskéhohniezda. Obe moje deti r˘chlonadobudli svojím samostatn˘m Ïivotom a‰túdiom v zahraniãí svoj modern˘, nov˘ Ïivotn˘pohºad. Dnes uÏ nie je aktuálne, abysom im dával rady, skôr aby som sa od nichnieão poduãil a vnímal ich myslenie. Je viackozmopolitné.Prof. Ing. ·tefan Luby, DrSc.,predseda SAV. Tele plus 9. 9.(Slovo kozmopolitizmus moÏno e‰te stálemnoh˘ch stra‰í – ako dozvuk komunistickejpropagandy. Najmä star‰ích ºudí. Alednes vlastne znamená, Ïe mladá a strednágenerácia ovláda cudzie jazyky a ak máprimerané vzdelanie a ist˘ talent, odchádzado cudziny a tam si nachádza nielenlukratívne miesto s dobr˘m platom, ale aj‰ir‰ie uplatnenie a spoloãenské uznanie,ktorého je na Slovensku e‰te stále málo.Má to jednu zásadnú nev˘hodu: na Slovenskuzostáva ãoraz menej intelektuálnejkvality.)***Usáma bin Ládin je najpreceÀovanej‰ínarcistick˘ zloduch v‰etk˘ch ãias. Jeho mystick˘bºabot je blúznením klauna. Keì sa56

S U P E R M O N I T O Rmá zaãaÈ skutoãn˘ boj, nasadí si korunu muãeníkaa uteãie. Je skazen˘m, moÏno zanedbávan˘mdieÈaÈom primitívne zbohatnutejdynastie. Urobil si meno ako predstaviteºnadnárodnej kriminálnej korporácie, ktoráteraz vystupuje pod vystatovaãn˘m názvomal-Káida. Ako pokryteck˘ ‰éf treÈoradej rodinyzloãincov rád prikazuje vraÏdiÈ z bezpeãnejvzdialenosti. NazvaÈ ho gerilov˘mbojovníkom by bolo uráÏkou statoãnosti ºudov˘chhrdinov minulosti. Väã‰ina jeho obetísú jeho spolubratia moslimovia a jeho povy‰ovaniesa nad v‰etk˘ch kresÈanov, v‰etk˘chÏidov a v‰etk˘ch ºudí bez vyznania hojedného dÀa odsúdi na bezv˘znamnosÈ, poráÏku,ako aj hanbu.Britsk˘ spisovateº a filozofChristopher Hitchens. Sme 9. 9.(Zbabelci boli a sú najnebezpeãnej‰ímimystifikátormi. Alebo naopak: mystifikátoris patetick˘mi reãami a súãasne iniciátorihrdinsk˘ch skutkov – pokiaº ich vykonajúiní, sfanatizovaní ºudia – sú väã‰inouporiadni zbabelci.)***R˘chlej‰í rast poãtu osobn˘ch áut v âínebrzdí najmä skutoãnosÈ, Ïe záujemca o nákupnového vozidla musí dokázaÈ vlastníctvoparkovacieho miesta, ão je v husto ob˘vanejkrajine problém.âesk˘ ekonóm Pavel Kohout.Pravda 9. 9.(ªudstvo sa skutoãne pomaly nezmestíani do koÏe, ani do priestorov, ktoré donedávnaboli e‰te voºné. Kuriózny ãínskypríklad s rie‰ením parkovania sa moÏnoaj v Bratislave stane jedin˘m moÏn˘m v˘chodiskom,najmä v nov˘ch ‰tvrtiach, ktoréniekto prepcháva domami a ºuìmi vysokonad rámec, ako boli projektované –Dlhé Diely.)***1Je úÏasné, keì sa darí národu udrÏiavaÈsvoje tradície. Toto divadlo má silnú pamäÈ,je s ním spät˘ch veºa osobností kultúry aumenia. Jedna vec, ktorá ma za ten krátkyãas, ão som v divadle, prekvapila, je, Ïeznaãka SND stále medzi ºuìmi funguje.2Nov˘ divadeln˘ priestor musí nadobudnúÈhistóriu, musí byÈ spojen˘ s inscenáciami, sozáÏitkami divákov, aby získal to, ão skutoãnédivadlo má maÈ. Musíme vytvoriÈ priestor,z ktorého si budú odná‰aÈ príjemné záÏitky.Z priestoru, do ktorého ideme, musíme urobiÈdivadlo. Zatiaº je iba budovou.Nová generálna riaditeºka SNDSilvia Hroncová o novej budove SND.T˘ÏdeÀ 11. 9.(Tí, ktorí zaÏili silnú éru SND a ktorí si juakosi automaticky spojili nielen s jedineãn˘mihercami a ostatn˘mi divadeln˘miumelcami, ale aj s budovou âinohry P. O.Hviezdoslava, cítia, ako ubúdajú individuality– a aj preto sa obávajú, ãi nová budovabude schopná uchovaÈ a poskytnúÈnieão z ducha, ktor˘ premenil SND najednu z najv˘znamnej‰ích slovensk˘chkultúrno-spoloãensk˘ch in‰titúcií 20. storoãia.)***Keì ºuìom dávame len znalosti, zruãnosÈa technické schopnosti, je to príli‰ málo.PápeÏ Benedikt XVI. poãas svojejnáv‰tevy v Bavorsku. HN 11. 9.ªudia sú k Bohu hluchí. NemôÏeme ho uÏpoãuÈ, pretoÏe máme v u‰iach príli‰ mnohoin˘ch frekvencií. To, ão sa hovorí o Bohu, sapovaÏuje za nevedecké, nevhodné pre tietoãasy. T˘m v‰ak strácame svoju schopnosÈhovoriÈ s Bohom alebo hovoriÈ k nemu. T˘msa pripravujeme o jednu zo základn˘chschopností.PápeÏ Benedikt XVI. Sme 11. 9.(K základn˘m povinnostiam cirkví patrítrvalo udrÏiavaÈ v ºuìoch schopnosÈ hovoriÈs Bohom. PrekáÏkou pri plnení tejtoúlohy v‰ak je, Ïe cirkvi – aj Vatikán – savzìaºujú od JeÏi‰ovej komunikácie s ºuìmi,ako ju tlmoãia texty Nového zákona.Ako z nich môÏeme dedukovaÈ, JeÏi‰ kládoldôraz na uchovávanie ºudskej dôstojnosti,na úctu v‰etk˘ch voãi v‰etk˘m, a niena vnútorné otroctvo ºudí podriaden˘chnejakej silnej organizácii a hierarchii. Kládoldôraz na lásku, a nie na bolesÈ a neznesiteºnépsychické Èarchy, ktoré sa zbytoãnena ºudí uvaºujú. Na oslobodzovanie ãlovekaod ‰truktúr, ktoré chcú ãloveka gniaviÈbezdôvodn˘mi úlohami a zákazmi aprikázaniami. Nezdá sa, Ïe by Kristus vy-Ïadoval od ºudí obete len preto, aby ºuìomnieão sÈaÏovalo a strpãovalo Ïivot. Cirkevmá oslobodzovaÈ ãloveka od v‰etkého, ãoho vnútorne utláãa a zv˘razÀovaÈ osobn˘vzÈah kaÏdého ãloveka k Bohu, a nie k nejsamotnej.)***Je moÏné, Ïe sa teroristov nedá úplne poraziÈ,ale je moÏné vziaÈ im aspoÀ vietor z plachiet.To by v‰ak Rusko muselo daÈ viac slobodyâeãencom, Irak by musel byÈ obnoven˘,Amerika a Európa by sa museli spoloãneusilovaÈ o mier na Blízkom v˘chode, pretoÏespor medzi Izraelom a jeho susedmi zostávajadrom konfliktu s arabsk˘m a islamsk˘msvetom. USA a Izrael zrejme v poslednomãase zabudli na starú Ïidovskú múdrosÈ,ktorá hovorí, Ïe hrdinom je ten, kto dokáÏezmeniÈ nepriateºa na priateºa.Stuttgarter Zeitung 11. 9.(Silné reãi o potlaãení terorizmu sa v‰akvedú ºah‰ie neÏ sa berie vietor z plachietdobre utajen˘ch, prefíkan˘ch a finanãnezabezpeãen˘ch vodcov terorizmu.)***1Zakladáte firmu. Potrebujete ºudí schopn˘chtvorivo obmieÀaÈ svoje pracovné postupy,aby sa prispôsobili situácii. Koho si vyberiete:Profesionála, ktor˘ roky robí svojuprácu na jednotku? A ão ak by vám viac prospelamatér? Konzervatívni personalisti by takétorie‰enie asi neprijali. Ale pravdou je, Ïevo svete je ãoraz v˘znamnej‰í trend „amaterizácie“.2Pre t˘ch, ktorí potrebujú nápady, platí, Ïeby ich mali hºadaÈ aj na t˘ch najnepravdepodobnej‰íchmiestach. Tam b˘vajú najlep‰ie.Publicistka Marína Gálisová.T˘ÏdeÀ 11. 9.(Názory Ïurnalistky si v‰ak nemoÏno vykladaÈzjednodu‰ene – len ako ãinnosÈ bezodbornej prípravy alebo bez vzdelania.Gálisová má na mysli vyslovene tvoriv˘amaterizmus, za ktor˘m sa skr˘va veºkáusilovnosÈ, nápaditosÈ a enormné úsilie.)***Silnú sociálnu politiku sú schopné robiÈ tiekrajiny, ktor˘ch ekonomiky rastú a kde sa podarilovytvoriÈ silnú strednú vrstvu. Aby v‰ak‰tát mohol prerozdeºovaÈ, potrebuje maÈ k dispozíciizdroje, ktoré môÏu prameniÈ hlavneod daÀov˘ch poplatníkov a z úspor v rámciverejnej správy. Preto by vláda mala prijímaÈtaké opatrenia, ktoré budú viesÈ k úsporám vrámci verejnej správy a budú motivovaÈ da-Àov˘ch poplatníkov na platenie férov˘chdaní.Generálny riaditeº Slovnaftu OszkárVilági. HN 11. 9.(Doteraz sa ponovembrové slovenské vládysústreìovali skôr na podporu veºkopodnikateºov,ão by samo o sebe nebolo na‰kodu, keby nezanedbávali pritom právestrednú vrstvu, ktorá neprodukuje tak˘dobr˘ materiál na propagandu ako prezentáciaúspechov veºk˘ch firiem, ale viebyÈ siln˘m motorom hospodárstva a celéhoÏivota modernej krajiny. Dane z aktivítsilnej strednej vrstvy a nárast zamestnanostisú napokon v˘raznej‰ie neÏ otvoreniejednej veºkej továrne, hoci ani túnepodceÀujeme. Mal˘ záujem o prud‰írozvoj stredného stavu sa prejavil na vlaÏnomvzÈahu doteraj‰ích vlád k cestovnémuruchu, hoci SR má naÀ v˘nimoãné predpokladyaj zásluhou ústretovej prírody,aj mnoÏstvom historick˘ch pamiatok –povedzme hradov a zámkov – roztrúsen˘chpo celej krajine. Pri organizovaníturistiky treba v‰ak viac trpezlivosti a nápaditosti‰tátnych orgánov a samospráv,do ãoho sa nikomu nechce, neÏ pri rokovaniachs manaÏmentmi veºk˘ch zahraniãn˘chfiriem. A potom: keì ich presvedãia,aby u nás investovali, tak sa t˘m niekoºkorokov chvália.)***Dve náboÏenské komunity – islam a kres-Èanstvo – sa od septembra 2001 odcudzili.Mohamed Hasna z Islamskej nadáciena Slovensku.Konkrétne na Slovensku sa, na‰Èastie, e‰teniã nestalo, ale napätie medzi t˘mito dvomasvetmi je jasne viditeºné v‰ade vo svete. Právepre upokojenie situácie sa snaÏíme robiÈ57

S U P E R M O N I T O Rosvetu. Poukazujeme na to, Ïe drvivá väã‰inana‰ich ºudí odmieta terorizmus aj akékoºveknásilie.·éf Zväzu Afgancov na SlovenskuMohammad Juma. HN 12. 9.(Ukazuje sa, Ïe teroristické ataky na NewYork a Washington 11. septembra 2001skomplikovali Ïivot aj tisícom alebo miliónommoslimom, ktorí sú obãanmi USA aeurópskych ‰tátov. Najmä t˘m, ktor˘mmodern˘ Ïivotn˘ ‰t˘l v tomto prostredívyhovuje. MuÏi moslimovia sa ãasto europeizujúa adaptujú vìaka kresÈansk˘mpartnerkám v zmie‰an˘ch manÏelstvách.Jifií Sobota v reportáÏi pre ãesk˘ t˘ÏdenníkRespekt pí‰e o lond˘nskych moslimoch,Ïe „Ïijú na najlep‰om mieste, naakom moslim môÏe ÏiÈ“ a Ïe „majú moÏnosti,o ak˘ch sa ich rodiãom ani nesnívalo“.Hoci si mnohí chcú zachovaÈ svojepôvodné náboÏenstvo – islam – a viacerétypické prvky arabskej proveniencie – zahaºovanieÏien a pod. –, menej staromódnejstrnulosti im vyhovuje, a preto imzrejme Ïivot v Nemecku, vo Francúzsku,ale aj na Slovensku konvenuje, k˘m radikalizmuszákernej organizácie Al-Káidaich dostáva do zloÏitej situácie. NechcúbyÈ „zradcami“ arabskej veci, ale chcú ÏiÈpodºa svojich predstáv a potrieb kultivovane,a nie s v˘bu‰ninami v rukách alebookolo vlastného tela. Zistili, Ïe sú aj kraj-‰ie Ïivotné ciele neÏ iba zákerne vraÏdiÈ náhodouvybran˘ch nevinn˘ch ºudí. Aj preeurópskych moslimov má väã‰iu cenu ÏiÈv porozumení s ºuìmi, ktor˘ch ich „revoluãní“bratia zabíjajú.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 12. 9.(Toto ani nie je karikatúra, ale skôr rébus:Ktorého z mnoh˘ch slovensk˘ch predsedovstrán sa obrázok t˘ka? Alebo v‰etk˘ch?)***Sme pesimistickej‰í, sme nespokojnej‰í,sme smutnej‰í a kritickej‰í ako iné národy vtomto regióne. Tie primárne dôvody asi niesú v ekonomike, ale viac v na‰om prístupe kÏivotu, ktor˘ nevyhnutne musíme chápaÈ vhistorickom kontexte. Poznám ºudí, ktorí,keì ãokoºvek povedia, povedia nieão negatívnealebo kritické. Ak sa ich op˘tam, ãi saim v tento deÀ naozaj niã pozitívne neprihodilo,odpovedia tieÏ negatívne. A pritom zaúplne prirodzené berú to, Ïe sú zdraví, majúprácu a majú rodinné zázemie. Preão je totak?B˘valá viceguvernérka NBSElena Kohútiková. HN 12. 9.(Asi aj preto, Ïe majú nepríjemné skúsenostis v˘vojom v tomto ‰táte. TakmerkaÏdá zmena, ktorá sa udeje v politickejzostave krajiny, priná‰a viac nepríjemn˘chjavov neÏ pozitívnych. Verejní ãiniteliasi málo váÏia svojich voliãov, prece-Àujú svoje osobné záujmy alebo sú príli‰neschopní na to, aby v‰estranne a komplexneskvalitnili rezort, ktorí riadia, aleboaby dobre realizovali funkciu, ktorú získali.Tak sa stalo, Ïe na zaãiatku 90-tychrokov talentovan˘ Meãiar popri niektor˘chrozumn˘ch razantn˘ch krokochúplne zlyhal ako premiér v‰etk˘ch obãanov– rozdelil verejnosÈ na dve proti sebestojace nezmieriteºné skupiny. Dzurindaako premiér sa stal garantom európskyuznávan˘ch reforiem, ale súãasne pripustil,aby sa spoloãenskou krátkozrakosÈouRudolfa Zajaca a ªudovíta Kaníka a nedostatoãnosÈouich legislatívcov stali moÏnomimoriadne uÏitoãné rozhodnutia preveºkú ãasÈ obyvateºstva zbytoãne ÈaÏk˘m,aÏ neznesiteºn˘m bremenom. A tak sa uÏteraz treba obávaÈ, kam vyústi úsilie FicovhovíÈazného tímu o sociálny ‰tát, keì oÀom budú rozhodovaÈ príli‰ mnohí nezrelíministri a iní vysokí ãinitelia. A keì saopozícia bude utápaÈ v rozporoch medzisebou na základe svojich egoistick˘ch straníckychzáujmov.)***Prezident tieÏ sklamal, lebo mlãal a celúvec bagatelizoval. Vo Francúzsku, keì predniekoºk˘mi rokmi podpálili synagógu, naãele demon‰trácie proti intolerancii i‰iel francúzskyprezident.Peter Hunãík, psychiaterz Duanjskej Stredy, ktor˘ sa ‰pecializujena interetnické konflikty. Sme 12. 9.(Ale ten zasa neriadil auto na pretekoch dovrchu a nezúãastÀoval sa na rôznych ºudov˘chzábavách.)***1NespochybÀujme teraz oficiálny skutkov˘stav a akceptujme, Ïe sa 23-roãná ‰tudentkaz Nitry tak obávala skú‰ky, Ïe vyrobila rad-‰ej legendu o národnostne motivovanom útokua e‰te sa aj zmlátila, pretoÏe podºa oãit˘chsvedkov a fotografií predsa len mala vonkaj-‰ie poranenia. Ak by v‰ak aj vo v‰etkommala polícia pravdu, zbavila sa teraz Ficovavláda obvinení z rasizmu?Maìarsk˘ denník Népszabadság 13. 9.2Napätie v maìarsko-slovensk˘ch vzÈahochnevzniklo pre nitriansky prípad, ale práve naopak:ãi je príbeh predloÏen˘ nitrianskou‰tudentkou pravdiv˘ alebo nie, paradoxn˘mspôsobom obidve verzie sú v˘sledkom procesu,ktor˘ sa zaãal uÏ t˘Ïdne predt˘m. Z ústzodpovedného slovenského politika odzneliextrémne protimaìarské vyjadrenia, ktorémohli viesÈ ãi uÏ k fyzickému napadnutiu,alebo aj k tomu, Ïe to niekto zneuÏil a predloÏilhistorku, ktorá prípadne nie je pravdivá.Hovorca maìarského ministerstvazahraniãn˘ch vecí Viktor Polgár.Rádio Slovensko 13. 9.(Ak príde aj predseda vlády Robert Ficona tlaãovú besedu ministra vnútra o policajnomzávere, Ïe nitrianska ‰tudentkamaìarskej národnosti si etnicky motivovan˘prepad len vymyslela, a ak na nej ajvíÈazoslávne reãní, je to dôkaz, Ïe vláda potrebujeaj takouto banálnou ‰tudentskymotivovanou príhodou demon‰trovaÈ predcelou Európou, ako sa jej krivdí. LenÏepremiérovo sebavedomie nebolo na mieste.Ak si ‰tudentka zo strachu pred skú‰-kou vymyslela práve národnostne rámcovan˘útok holohlav˘ch v˘rastkov, znamenáto, Ïe niektorí politici in‰pirujú mlad˘chºudí sloganmi, ktoré prenikajú ajponad apolitickú generáciu svojou agresívnosÈoua dotieravosÈou. Keì bol RobertFico ticho po uverejnení informácie o „incidente“,mal múdro mlãaÈ aj po prudkomzvrate.)***SR – v rozpore s t˘m, v ãom sme sautvrdzovali – nepatrí v európskom meradlek Ïiadnym ‰ampiónom vo vzdelávaní. Májedno z najniωích percent populácie s terciárnymvzdelaním, jedno z najniωích percents celoÏivotn˘m vzdelávaním, v úrovni vzdelávania(predov‰etk˘m vysoko‰kolského)nemôÏe súÈaÏiÈ s popredn˘mi západn˘miuniverzitami.Prezidentka Progresívneho fóraBrigita Schmögnerová. Slovo 13. 9.Na Slovensku nemáme vysokokvalifikovan˘chodborníkov, ktorí by dokázali predná‰aÈaj v angliãtine, vychovávaÈ doktorandova robiÈ vedu.B˘val˘ poslanec NR SR Juraj ·vec,prorektor Slovenskej zdravotníckejuniverzity. HN 26. 9.(Pred nedávnymi rakúskymi voºbami boloskvalitÀovanie vzdelávania v ich krajinejednou z hlavn˘ch tém. Slovenské politickéelity dlhodobo takmer ignorujú akékoºveknámety, ktoré sa t˘kajú vy‰‰ej úrovneindividuálnej ºudskej kvality; a to nielen‰kolstvo, ale hanebn˘m spôsobom ajexistenãné podmienky kultúry alebo masmediálnupolitiku, hoci médiá v˘znamnoumierou ovplyvÀujú duchovné zdraviespoloãnosti. Asi aj preto, Ïe slovensk˘m elitámpríli‰ ãasto ch˘bajú základné parametrekultúrnosti.)***1Aj pod vládou reformistu Khatamiho sa vIráne zachovalo kameÀovanie, tradiãn˘ trestza „sexuálne delikty“, ako homosexualita acudzoloÏstvo. Predãasná strata panenstvaplatí za také závaÏné poru‰enie cti rodiny, Ïeho neodpustia ani len obeti.58

S U P E R M O N I T O R2Pred múrmi väzenia Evin v Teheráne jemladá Ïena po plecia zahrabaná v zemi.StráÏcovia a zamestnanci väznice stoja vkruhu okolo nej a poÈaÏkávajú kamene veºkéako päsÈ. Jama je taká úzka, Ïe sa nedá pohnúÈani malíãkom. Takto totiÏ aj necviãen˘vrhaã kameÀov trafí obeÈ rovno do hlavy.MuÏi zvolajú „Alah Akbar“ (Alah je najväã‰í)a zaãnú hádzaÈ kamene.Oºga Pietruchová, aktivistkav oblasti Ïensk˘ch práv. DF 13. 9.(Hoci „Boh je láska“ – a inak to asi ani nemôÏebyÈ –, náboÏenstvá, ktoré dominujúv európskych, americk˘ch a arabsk˘ch‰tátoch, si zakladajú na chladn˘ch a prísnychzákazoch a príkazoch, v mnoh˘ch regiónochdodnes dokonca v najsurovej‰ejpodobe. Do istej miery môÏeme vidieÈ dôvodyneláskavosti a drsnosti v dávnej‰ejminulosti, keì sa duchovn˘m vodcom zdalo,Ïe roz‰írenú nemravnosÈ nemoÏnozvládnuÈ inak iba exemplárnymi trestami.Ako vidíme, zásluhou tradície sa takétosankcie preniesli v mnoh˘ch komunitáchaÏ do dne‰ka, priãom istá nekompromisnosÈ– bez lásky k ãloveku – je prítomnáaj v kresÈanskom prostredí. Len veºkázmena môÏe poºud‰tiÈ, a t˘m aj priblíÏiÈBoha, ako ho povedzme poznáme z Novéhozákona, k dobroprajnému Duchu, ktor˘bdie nad hrie‰nym ãlovekom s láskavoutvárou. NáboÏenské spoloãenstvá sa musiaoãistiÈ od nánosov ºudskej mizantropiea presvedãiÈ svojich veriacich, Ïe najsilnej-‰í cit, ktor˘ nemá dôvod ignorovaÈ aniBoh, je naozaj láska. Veì, ako napísalapo‰tol Pavol Korintsk˘m: „A ão by sommal takú vieru, Ïe by som hory prená‰al,a lásky by som nemal – niã nie som.“)***Je ãoraz viac pravdepodobné, Ïe Ïivotaschopnéprostredie na Marse existuje aj dnesa v minulosti mohlo podporovaÈ rozmanit˘Ïivot.Thomas McCollom z Astrobiologickéhocentra Coloradskej univerzity.Máme neobyãajne silnú motiváciu podrobnej‰ieskúmaÈ zmrznuté satelity planéty Jupiter.Jej tri veºké mesiace pravdepodobnemajú vrstvy tekutej vody a tesne pod povrchommesiaca Europa sa takmer urãite nachádzaoceán. PrítomnosÈ tekutej vody zvy-‰uje moÏnosÈ existencie mimozemského Ïivota.Richard Greenberg z oddeleniaplanetárnych vied Arizonskej univerzity.Pravda 14. 9.(Vieme si vôbec predstaviÈ, ako by ovplyvniloexistenciu a vedomie ºudstva, keby saukázalo, Ïe vo vesmíre Boh poÏehnal e‰teaj iné podobné bytosti ako sme my? Ohromilaby nás táto veºkolepá informácia?Obmedzila by na‰u malichernosÈ a prízemnosÈ?)***Druhé dejstvo upraveného Hedviginhopríbehu uÏ nie je urãené domácemu publiku.Tu uÏ zvrat nehrozí. Prípad je teraz urãen˘takpovediac na export – pre zahraniãie. Tak˘belgick˘ ãitateº dennej tlaãe bude maÈ iste voveci jasno. V júli sa dozvedel, Ïe na Slovenskuvládnu nebezpeãní pravicoví extrémisti.V auguste zistil, Ïe extrémisti napadli a dobilimaìarskú ‰tudentku. V septembri bude ãítaÈ,ako slovenská polícia odmietla prípad vy-‰etriÈ. A ako ne‰Èastnú Hedvigu musela vziaÈpod ochranu Bugárova SMK, ktorá vraj tieÏ,podºa jedného belgického europoslanca,"musí ãeliÈ prenasledovaniu".Komentátor Dag Dani‰.Pravda 14. 9.(Hoci ani jedna politická strana si v uplynul˘chôsmich rokoch nezískala v‰eobecnúdôveru verejnosti a väã‰inou len vajatalipod zvonom svojich partajn˘ch záujmov,SMK – aj ako vládna strana – mala,moÏno prekvapujúco, najväã‰í re‰pekt voverejnosti. Aj ataky na Àu sa akosi odrá-Ïali ako hrach od betónového múra. Ukazujesa, Ïe povolebná hystéria v SMK situáciuzbytoãne zmenila. Aj keì úãasÈ SNSvo vládnej koalícii vyvoláva veºa pochybnostía obáv, súãasné rozloÏenie síl s v˘raznouprevahou Ficovho Smeru v NR SR avo vláde sa predsa len nedá mechanickyporovnaÈ s politickou a spoloãenskou atmosférou,ktorá na Slovensku zavládla povíÈazstve Meãiarovho HZDS v 1994 a podrastickej parlamentnej novembrovejnoci. Ak nezaãne SMK oveºa citlivej‰ie achladnokrvnej‰ie vyhodnocovaÈ konanieslovenskej vlády, môÏe r˘chlo stratiÈ kreditochrancu maìarskej men‰iny aj v men-‰ine samotnej – a postupne aj v európskomzahraniãí, na ktoré sa veºmi spolieha najmäPál Csáky.)***Jednu z najväã‰ích perverzností, ktorú tátovláda chystá, je znárodnenie budúceho súkromnéhomajetku obãanov v dôchodkovomsystéme. Pripravované zníÏenie príspevkovna osobné úãty znamená, Ïe vláda zoberie ºuìom7 mld. Sk roãne a zníÏi ich dôchodky ztohto zdroja o celú tretinu. V˘sledkom budezníÏenie dôchodkov budúcich dôchodcov.Exminister práce, sociálnychvecí a rodiny ªudovít Kaník. HN 14. 9.,(Pokrytectvo a skrivená optika b˘valéhoministra neopú‰Èajú. Tak ako v ãase, keìbol na ãele rezortu, aj teraz sa zaujíma o‰Èastn˘ osud budúcich dôchodcov v ìalekejbudúcnosti. Ale to, ãomu sa mal naplnovenovaÈ e‰te v ãase, keì viedol sociálneministerstvo – spravodlivosÈou v rozdelenía vo v˘‰ke penzií seniorov, ktorí i‰lidávnej‰ie do dôchodku a v Àom – zväã‰aveºmi mizernom – aj dnes musia ÏiÈ, mubolo a je úplne ºahostajné. Zmätok, ktor˘vniesol svojou unáhlenou reformou, by homal zdrÏaÈ od ak˘chkoºvek kritick˘ch poznámokk teraj‰ej vláde, lebo skutoãnouperverzitou sú práve tie. Veì e‰te sa stálenenapravili chyby, ktor˘ch sa práve on,ªudovít Kaník, dopustil, keì vytvoril dvenerovnoprávne skupiny – starodôchodcova nov˘ch dôchodcov. MoÏno by namiestosebavedomej kritiky mal rad‰ejporozm˘‰ºaÈ o tom, do akej miery jeho v˘konyna poste ministra prispeli k poráÏkepravicovej koalície v júnov˘ch voºbách.)***Ja keì zarábam, tak míÀam. Rad‰ej si peniazeuÏijem za Ïivota, ako ich po smrti niekomudaÈ. A my s Norou minieme dosÈ, nav˘davkoch sa zúãastÀujeme spoloãne.BraÀo Mojsej, spevák a protagonistaneviazanej reality ‰ou v TV Markíza.S BraÀom patríme k strednej vrstve, zarobímedosÈ, ale tieÏ veºa investujeme. Nemí-Àame len na obleãenie, cez leto sme vraziliobrovské peniaze do záhrady. Kúpili sme vírivku,záhradn˘ nábytok za stotisíc, urobili jazierko.Ideme meniÈ aj interiér, to v‰etkobude pred kamerami.Nora Mojsejová, boháãka, BraÀovamanÏelka a partnerka v reality ‰ouv TV Markíza. Plus 7 dní 15. 9.(V podstate kaÏd˘ by mal maÈ právo nasvoju Ïivotnú filozofiu, aj manÏelia Mojsejovci.Zhubné je len to, keì komerãná televíziaa bulvárny t˘Ïdenník im dajú moÏnosÈ,aby svoj Ïivotn˘ ‰t˘l, bezobsaÏn˘prejav a plytké hodnoty prezentovali verejnev neúnosnej miere. MoÏno preceÀujemeich negatívny vplyv na ‰iroké masy,ale ak sa naozaj ich spôsob Ïivota a pohºadna ºudskú existenciu ujímajú najmä medzimlad˘mi, je ‰kodlivosÈ tohto pôsobenianedozerná.)***PovaÏujem za ‰Èastie, Ïe som mal príleÏitosÈvypracovaÈ sa k istému mnoÏstvu finanãn˘chprostriedkov. Keì som zabezpeãilrodinu, mohol som si povedaÈ – teraz si uÏmôÏem dovoliÈ prestaÈ podnikaÈ bez toho,aby som sa musel strachovaÈ o Ïivobytiesvojej rodiny. Je to ‰tádium, keì ãlovek môÏeslobodne pokraãovaÈ v nieãom inom. PravdaÏe,aj iní majú túto moÏnosÈ, ale po získaníurãit˘ch finanãn˘ch prostriedkov si kladúpred seba stále ìal‰ie méty – uÏ mám toºko,ale niektorí majú viac ako ja, tak budem zarábaÈìalej. Je to nekoneãn˘ príbeh, ak si nedokáÏetev istom momente povedaÈ – mámdosÈ, staãí. Ja uÏ nechcem zarábaÈ viac, achcem vyskú‰aÈ spraviÈ nieão pre ostatn˘ch.Myslím si, Ïe by malo byÈ morálnou povinnosÈoukaÏdého, kto dostal od Ïivota viac, pomáhaÈt˘m, s ktor˘mi sa niekedy Ïivot krutozahral.Slovensk˘ milionár Andrej Kiska,ktor˘ aj s partnerom zaloÏil neziskovúorganizáciu Dobr˘ anjel; cez Àu zarobenémilióny poskytujú onkologick˘mpacientom. TV oko 15. 9.(Je to takmer neuveriteºná, a predsa pravdivározprávka, ktorá dostáva do inéhosvetla slovensk˘ podnikateºsk˘ stav. Je tov˘znamn˘ prelom v morálke súãasnej slovenskej„lep‰ej“ spoloãnosti. Ktovie, akoby na Kisku zareagovali Mojsejovci. Aleboby sa nieãomu od neho aj priuãili?)59

S U P E R M O N I T O R***ViedeÀ má náskok ekonomick˘ a geopolitick˘,je centrom v˘znamn˘ch politick˘chin‰titúcií, ale aj kultúrnych a spoloãensk˘chpodujatí. Budape‰È je historicky známej‰iaako Bratislava a Maìarsko malo a má v˘znamn˘chlobistov takmer po celom svete.Preto som presvedãená, Ïe Bratislavu by smemali prezentovaÈ predov‰etk˘m ako modernémesto ponúkajúce viac budúcnosÈ akohistóriu.EuroposlankyÀa Monika Fla‰íková-BeÀováo turistickej príÈaÏlivosti trojuholníkapodunajsk˘ch hlavn˘ch miest.Îupné noviny 15. 9.(BeÀová sa v Bruseli a ·trasburgu viditeºnezmenila, vyrástla a získala rozhºad. ËaÏkov‰ak poãítaÈ s Bratislavou ako s perspektívnymmestom, keì sa v nej pohybujepríli‰ málo modern˘ch intelektuálov aumelcov. Povedzme spisovateºov, ktorí bypritiahli záujemcov zo zahraniãia, takmerniet. A veºmi ani hudobn˘ch skladateºov. Aaj väã‰ina v˘tvarníkov a fotografov, ktorímajú európsku úroveÀ, Ïije – alebo saaspoÀ prezentuje – mimo Bratislavy.)***Najúãinnej‰í spôsob, ako by vlády Európskejúnie mali naloÏiÈ s moslimsk˘mi men-‰inami, je podporovaÈ moslimské Ïeny. Najlep‰ímprostriedkom na to je vzdelanie. DôleÏitéje vyslobodiÈ moslimské Ïeny z pút poverãiv˘chpredstáv a tradícií. Európski politicie‰te neidentifikovali potenciál, ktor˘ spoãívav oslobodení moslimsk˘ch Ïien. Márniat˘m najlep‰iu príleÏitosÈ úspe‰ne uskutoãniÈintegráciu moslimov v rámci jednej generácie.Pritom takéto moslimské Ïeny by pripraviliaj svoje deti na Ïivot v modern˘ch spoloãnostiach.Spisovateºka Ayaan Hirsi Aliová, predãasom bola poslankyÀou holandskéhoparlamentu. Îije na utajenom miestev USA. Sme 16. 9.(Zaiste ani Aliovej odporúãanie nie je jedin˘mmoÏn˘m prostriedkom na úãinnúintegráciu moslimsk˘ch komunít do krajínEurópskej únie. Ale zaruãene je jedn˘mz najperspektívnej‰ích a aj do budúcnostinajrozumnej‰ím spôsobom komunikácies touto veºkou skupinou obãanov, ktorá postupnea nezadrÏateºne vstupuje do európskehokultúrneho prostredia.)***Európa posledné dve desaÈroãia zaãala zaostávaÈ,máme málo peÀazí na vzdelávanie, nainovácie, vedu a v˘skum – niekoºkokrát menejako napríklad USA, Japonsko, Izrael. Ateraz zisÈujeme, Ïe nie sme schopní konkurencie.Za posledn˘ch niekoºko rokov odi‰lo400-tisíc vedcov z Európy do USA. TakÏemusíme na starom kontinente vychovaÈ státisícenov˘ch vedcov. Rozvoj Indie, a najmäâíny, budí váÏne obavy. ªudsk˘ potenciál jetam obrovsk˘ a nárast tak˘ r˘chly, Ïe v HDPza niekoºko rokov predbehnú Európu.Rektor UK Franti‰ek Gahér.Pravda 16. 9.(Európa si zvykla chápaÈ âínu najmä akonepríjemného konkurenta na trhu s lacn˘mipodprsenkami a trampkami, a to jejnatoºko zastrelo zrak, Ïe ani nezaznamenalanárast „zaostal˘ch“ ázijsk˘ch krajínv oblasti, na ktorú boli Amerika a Európazvlá‰È hrdé – vo vedeckom v˘skume avo v˘chove vzdelanej inteligencie. PániSolana alebo Barroso sú len vysoko postaveníeurópski úradníci, ale nie rozhºadení‰tátnici, ktorí by boli schopní daÈ Európenové impulzy, a tak by jej pomohli udrÏaÈsa v popredí svetového diania. Tvárime sa,Ïe sme – Európa – pupkom sveta, a nebadáme,Ïe sa svet toãí a my sme pomaly jehozadkom.)***âasto sa tvrdí, Ïe antipatia voãi Spojen˘m‰tátom nie je vôbec reakciou na jeho preãinyãi preãiny jeho dominujúcich spoloãensk˘chsíl, ale Ïe je to, naopak, reakcia naúspech amerického modelu. Îe propagátoriantipostoja sú závistlivci, neschopní prijaÈzrejmú krásu a vzornú slobodu Spojen˘ch‰tátov. Tento argument je preto tak˘ perfídny,lebo vedie k situácii z Hlavy XXII (vynálezveºkého Ameriãana menom JosephHeller): kto sa doÏaduje prav˘ch ideálovamerickej revolúcie, je Antiameriãan. V tomtozmysle boli Henry David Thoreau, MartinLuther King, Sinclair Lewis ãi Allen Ginsbergsamí brutálni Antiameriãania. Kto ãítalisty ãitateºov v americk˘ch novinách, a vedierozhovory s náhodn˘mi známymi, musíuÏasnúÈ, koºko antiamerikanizmu sa nachádzamedzi americk˘mi obãanmi.Bulharsk˘ spisovateº Ilia Trojanov;Ïije v Kapskom Meste. Sme 16. 9.(V tomto sa malé Slovensko do poslednejbodky podobá na veºké USA. Aj v malejpodtatranskej krajine je protislovensk˘najmä ten, kto je trochu vyspel˘ a citlivovníma chyby a problémy vo svojom ‰táte,a najmä medzi svojimi bezduch˘mi politikmi.Protislovensk˘ v SR znamená toisté, ão v USA protiamerick˘: hºadajúci pozitívnerie‰enia vo verejnom Ïivote cezkritickosÈ vzdelaného obãana.)***Známa talianska novinárka a spisovateºkaOriana Fallaciová zomrela na rakovinu. Mala77 rokov. 11. september 2001 a newyorskédvojiãky v plameÀoch ‰krtli zápalkou hnevuaj v nej. Napísala knihu Hnev a hrdosÈ, ktorejsa predalo neuveriteºn˘ch dva miliónyexemplárov. Vystupuje v nej ako tvrdá kritiãkaislamu. Ona sama knihu nazvala kázÀou.A bola to práve ona, kto zaviedol do verejnéhodi‰kurzu pojem islamofa‰izmus.Sme 16. 9.(Ak znechutene a odmietavo pí‰eme o mlad˘chslovensk˘ch Ïurnalistkách, nie je tov Ïiadnom prípade preto, lebo podceÀujemeÏeny, ale jedine preto, Ïe sú v‰etky veºmipovrchné, a najmä bez vlastného originálnehonázoru na to, ão sa deje na Slovenskualebo v zahraniãí. Len zberkajú, ãosi kde za t˘ÏdeÀ, za dva preãítali v novináchalebo niekde vypoãuli, a z toho variabezduché diskusie s politikmi. Ak˘ islamofa‰izmusalebo podobn˘ postreh vy‰‰ejkvality zaviedli do verejného di‰kurzu?)***Európanstvo e‰te neexistuje. Máme síceeurópske in‰titúcie, no len celkom v˘nimoãnesa stretneme s európskou identitou. Ajnárodná identita sa v‰ak vytvárala postupnecestou národnej agitácie. Aj ‰túrovci si poãaspamätného v˘letu na Devín povedali, Ïe trebaísÈ medzi ºudí a presviedãaÈ ich, Ïe sú príslu‰níkmislovenského národa. T˘mto spôsobomsa formovali v‰etky moderné národy.Národná identita je nieão, ão sa musí stvoriÈ.Historik Du‰an Kováã.T˘ÏdeÀ 18. 9.(Pravda, je otázka, ãi je v silách európskychkomisárov, poslancov a úradníkovvzru‰iÈ obyvateºov EÚ natoºko, aby sa zaãaliidentifikovaÈ s ideou a projektom Európy– ako s nieãím, ão ºudí pozitívne rozochviea vnútorne nadchne.)***Na moslimov má skazonosn˘ dosah kombináciamultikulturalizmu, ktor˘ sa vyÏíva vsebaºútosti a instantn˘ch titulkoch. Vybiãovanéemócie potom slúÏia na odpudivé útokyna kresÈanov v moslimsk˘ch krajinách.Kedy sa naposledy ospravedlnil nejak˘ moslimsk˘vodca za tieto útoky?Anglick˘ denníkThe Daily Telegraph 18. 9.(NájsÈ most medzi islamskou a kresÈanskoukultúrou bude takmer nemoÏné. Aninajmocnej‰ím osobnostiam súãasnosti, povedzmepápeÏovi alebo americkému prezidentovi,sa to nemôÏe podariÈ. A – vlastne– t˘m uÏ vôbec nie, lebo veºkú ãasÈpredstaviteºov islamsk˘ch krajín najintenzívnej‰iedráÏdia práve tí, ktorí sú silnej‰í– politicky, ekonomicky, vojensky,ale aj duchovne – neÏ sú oni.)***Ak to trochu preÏeniem, niektoré veci tufungujú ako pred 20 rokmi. Tu si ºudia e‰teposielajú mnohé materiály faxom! Alebo siv‰imnite nás, keì ideme na rokovanie vládys tonou papierov. To je absurdné. Za posledn˘chosem rokov ‰tát na informaãné technológieminul 50 miliárd korún. A kde je v˘sledok?Ten môj úboh˘ poãítaãík, s ktor˘mviem komunikovaÈ len tu po nejakej sieti? Akde je ten portál, kam vstúpi obãan a vybavísi celú agendu? V Rakúsku sa dá vybaviÈelektronicky 86 percent agendy. Som z ITsveta a myslím si, Ïe za 50 miliárd by to tumalo fungovaÈ ako ‰vajãiarske hodinky.Minister financií Ján Poãiatek (36).T˘ÏdeÀ 18. 9.(Zdá sa, Ïe pau‰álny pohºad na Ficovuvládu – a to e‰te pred prv˘m dÀom, neÏ60

S U P E R M O N I T O Rzaãala úradovaÈ – bol nekorektn˘. Razantn˘minister Poãiatek sa zatiaº úplnevymyká zo série ospal˘ch starnúcich ministrov,ktorí uÏ roky neodkáÏu prekroãiÈhranice pohodln˘ch stereotypov. Ak dlhodobáPoãiatkova ãinnosÈ bude maÈ podobn˘charakter ako jeho nekompromisnétvrdenia, moÏno podnieti celú Ficovuvládu, aby zaãala fungovaÈ ako ‰vajãiarskehodinky.)***Napriek tomu, Ïe Benedikt XVI. sa zasvoje v˘roky o islame dodatoãne ospravedlnil,myslím si, Ïe vedel presne, ão robí. Bolto pokus, ako povedaÈ, Ïe kresÈanstvo je náboÏenstvo,ktoré je mravne nadradené in˘m.Vysoko‰kolsk˘ pedagóg Eduard Chmelár.Sme 19. 9.(Tento pokus má v Európe stároãnú tradíciu.A nezdá sa, Ïe by dnes bol uÏ na ústupe.KDH sa asi aj preto uÏ dlh‰ie v slovenskejpolitike nedarí, lebo tieÏ prebralo tútomanieru a dokonca sa ju pokúsilo – povedzmecez aktivity v NR SR alebo nedávnoaj cez ministerskú prax – preniesÈ na v‰etk˘chobãanov, teda aj na nekatolíkov.)***Slová s kladn˘m v˘znamom sa vyãerpávajúa ich v˘znam slabne. Staãí si vziaÈ ako príkladDesaÈ boÏích prikázaní. V‰etci si pamätáme,Ïe nemáme zabiÈ, pokradnúÈ, zosmilniÈ...Spomeniete si v‰ak na nejaké pozitívneprikázanie? Firmy sa obávajú negatívnehovyjadrovania, pretoÏe majú strach, Ïe tooslabí motiváciu zamestnancov a otupí ichtvorivosÈ. Podºa mÀa v‰ak negatívne môÏepôsobiÈ motivaãne. Vezmite si noviny, ktorélákajú ãitateºov na zlé správy. V‰etk˘ch násfascinujú tragické alebo negatívne správy.Publicistka Lucy Kellawayová.Financial Times 19. 9.(Bolo by zaujímavé skúmaÈ psychické pozadietejto ºudskej potreby venovaÈ zvlá‰tnupozornosÈ nepriazniv˘m, záporne pôsobiacimpodnetom. Je v nej skrytá radosÈ,Ïe nám sa „to“ nestalo? Hºadáme v nej varovaniepre seba sam˘ch? Nachádzameviac motivácie v negatívnych javoch? Alebosi pozitívne informácie a záÏitky nechávamelen pre svoj súkromn˘ Ïivot a prekruh svojich blízkych, aby sme ich mohlinaplno vychutnaÈ?)***Smer potrebuje koncepciu. Budúci rok sadá zachrániÈ pôÏiãkami. ZvaÏovaÈ sa dá ajzv˘‰enie daní o percentuálny bod. Pri súãasnejdynamike hospodárstva by tento krokmal fungovaÈ. Pokryje sa tak zaplátanie dierv dôchodkovom zabezpeãení t˘ch najchudobnej‰ích.ªudia potrebujú dostupné úvery nab˘vanie, malopodnikatelia zase odbúravaniebyrokracie a zrovnoprávnenie s veºkokapitálom.Zázraãné rie‰enia neexistujú. ·tátpotrebuje dobr˘ manaÏment. Najprv v‰akmusí prísÈ dobrá personálna politika a tvoreniekoncepcií. Inak Smer ãaká kruté sklamanieºudí, ktorí ho volili, a politické turbulencie.Zahraniãnopolitick˘ tlak je iba prirodzen˘mvyuÏívaním slabostí neistej vlády.Juraj Draxler, pôsobí v bruselskomCentre pre európske politické ‰túdie.Pravda 19. 9.(Koneãne niekto, kto sa vyhol pri kritikestrany Smer-SD propagandistickému ‰t˘lu– populisti! – a namiesto zosmie‰Àovaniaponúkol konkrétne námety, ktoré dávajúobãanom nádej a lídrom strany ‰ancupostupovaÈ tak, aby to prinieslo Slovenskuosoh.)***Myslím si, Ïe môj let sa stal svojím spôsobomlúãom nádeje pre mladé Iránky Ïijúcev Iráne. PomôÏe im te‰iÈ sa na nieão pozitívne.Anousheh Ansariová (39), prvákozmická turistka; pochádza z Teheránu,odkiaº ako 17-roãná u‰la do USA,kde vy‰tudovala 2 univerzity a teraz je‰éfkou prosperujúcej firmy. Sme 19. 9.(Obdivuhodn˘ paradox 21. storoãia: prváÏena, ktorá ako v˘letníãka letí do kozmu,a tak od‰tartovala novú etapu modern˘chdejín Ïenského rodu, pochádza z Iránu,kde dodnes Ïijú Ïeny s okypten˘mi právami,takmer na stredovekej úrovni. Jej v˘letje moÏno len gestom milionárky, ktorása nevie zmestiÈ do koÏe, ale aj tak je togesto, ktoré ºudstvo úÏasne potrebuje, aknemá zakrpatieÈ v prachu Zeme.***1Honba na ãarodejnice v podobe lustrácií sazaãala uÏ krátko po novembri 1989. Rozmetalaa zniãila hnutie VPN, keì bez dôkazovo ich skutoãnej ãinnosti boli vedúci predstaviteliaVPN a jej kandidáti v prv˘ch slobodn˘chvoºbách v 1990 oznaãení za spolupracovníkov·tB. Mravné posolstvo revolúcie,protitotalitného vystúpenia proti násiliu moci,bolo zneváÏené a popºuvané. Ani ãinnosÈÚPN v tomto smere neprispela dostatoãne kobjasÀovaniu pravdy o na‰ej minulosti. ÚPNsa zmenil na trestajúci orgán, lebo uÏ samotnézverejnenie evidencií vydalo dotknut˘chnapospas neinformovan˘m spoluobãanom.Medzi takto neprávom postihnut˘mi ºuìmi súdlhoroãní politickí väzni, kÀazi, desaÈroãiaprenasledovaní obãania, odporcovia totalitn˘chpraktík, ale aj úplne náhodní ºudia z titulusvojej profesie.2Aká je podoba pravdy o na‰ej minulosti,keì sa neoddeºujú obete od vinníkov, keìopäÈ ubliÏujeme ão i jednému nevinnému?Zdá sa, Ïe na postavení ·tB sa niã nezmenilo:tak ako kedysi ovláda na‰e Ïivoty, lebo jejdokumenty sú jedin˘mi dôkazmi skutoãnosti.Vladimír Ondru‰, ãlen KV VPNv roku 1989. Sme 20. 9.(Koneãne niekto aj mimo nás v Parlamentnomkuriéri spochybnil floskulu oÚstave pamäti národa ako o in‰titúcii, ktorápriná‰a pravdu o komunistickom reÏime.Je to len mal˘, aj to veºmi mechanick˘v˘sek informácií o Ïivote v tej dobe, aak sa jeho v˘sledky preceÀujú, dochádzak v˘raznej deformácii pravdy o charaktereºudí, o spoloãenskej atmosfére a udalostiachpoãas 40-roãného reÏimu, ktor˘ naSlovensku ovládala komunistická stranaako predvoj robotníckej triedy. Napokon,aj to, Ïe v dne‰nej demokracii sa mnohí vysokí‰tátni ãinitelia z komunistického obdobia– napríklad ministri – mohli staÈ vysok˘miãiniteºmi – napríklad predsedamivlády alebo predsedami Ústavného súdu –alebo zbohatlíkmi a úspe‰n˘mi podnikateºmi,dokazuje, Ïe lustrácie a celá ãinnosÈÚPN nijak˘ oãistn˘ spoloãensk˘ procesneznamenali a nezbavili modernú SR najneãistej‰íchstôp po nánosoch komunistickejideológie a etiky.)***Zastavením trestného stíhania vo vy‰etrovanívraÏdy môjho syna som zaskoãená, mie-‰ajú sa mi my‰lienky, spomienky, bolesÈ, ãosom preÏila. Je to veºa pocitov, ktoré sa tlaãiavon. Urãite dôjde k vydieraniu. Cítim to.UÏ sa hovorí o zru‰ení ·peciálneho súdu. Meãiarsa chcel za kaÏdú cenu dostaÈ k moci.Mal záujem o rezort spravodlivosti. E‰te smenepoznali ani vládny program a uÏ hovoril orehabilitácii Lexu. Mne zostáva uÏ len nádej,Ïe aj keì nie hneì, ale urãite vyjde pravda navonok.Anna Remiá‰ová, matka RobertaRemiá‰a zavraÏdeného v apríli 1996.HN 20. 9.(Ani ºudia okolo Ivana Lexu nemajú toºkoodvahy, aby na v˘ãitky Anny Remiá‰ovejreagovali tak arogantne, ako ãasto komentujúin˘ch ºudí, ktorí vyslovujú svojnázor na únos prezidentovho syna a natragickú smrÈ mladého Remiá‰a.)***Kresba: Ladislav Belica. DF 20. 9.(Karikaturistova odroda Rubikovej kocky.)***61

S U P E R M O N I T O RPápeÏ otvoril dobrú tému. Zvolil si v‰aknesprávny citát. Na ilustrovanie toho, ão spôsobujenásilie pri ‰írení náboÏenstva (ktoréhoºvek!),by mu rozhodne lep‰ie poslúÏiliobjektívnej‰ie citáty mnoh˘ch vedeck˘chautorít, ktoré zdokumentovali, ak˘m spôsobomsa z malej kresÈanskej sekty poãas zopárstoroãí stala cel˘ svet objímajúca katolíckacirkev, koºko zla pritom spôsobila. Podºaniektor˘ch autorov poãas sto rokov, od 1450do 1550, pripravil ‰panielsky katolicizmus oÏivot asi 50 miliónov ºudí – Îidov, Arabov,domorodcov z objaven˘ch krajín a dováÏan˘chãiernych otrokov.Publicista Jozef Kr‰ko.Sme 20. 9.(Na Kr‰kovo kon‰tatovanie akosi niktonereagoval. Nemal ako a ãím?)***K˘m o demokracii je známe, Ïe má veºanedostatkov a ch˘b, islam je podºa moslimovdokonal˘. NemôÏeme sa preto ãudovaÈ, ak samoslimovia budú snaÏiÈ o odstránenie demokraciea o jej nahradenie právnym a spoloãensk˘mporiadkom vychádzajúcim priamo zvôle Alahovej.Roman Moravãík, pôsobív obãianskej iniciatíve Voice for Europe.Sme 21. 9.(Skutoãne najnebezpeãnej‰ie sú dokonaléhnutia a reÏimy, lebo uÏ zo zásady nemô-Ïu pripustiÈ nijaké svoje chyby a, naopak,pozitíva t˘ch druh˘ch. Napokon, presnetak˘ bol komunizmus, v ktorom bol na ãeleústredn˘ v˘bor komunistickej strany, ãiÏezboÏstven˘ v˘kvet robotníckej triedy. Atak˘ bol v priebehu histórie vÏdy vtedy ajpápeÏsk˘ reÏim, keì sa pápeÏ vyhlasovalza nespochybniteºného, a teda nekritizovateºného,lebo si prisvojil to, ão patrí lenBohu.)***Extrémizmus je v Európe na vzostupe aprejavuje sa ãoraz otvorenej‰ie aj na Slovenskua v Maìarsku. Na‰Èastie sú to zatiaºokrajové skupiny, dajú sa e‰te monitorovaÈa zvládnuÈ. Extrémistické skupiny sa aktivizujúzvyãajne vtedy, keì cítia, Ïe môÏu zaktuálnej spoloãensko-politickej situácieprofitovaÈ a ÈaÏiÈ. Ich vyãíÀanie by som v‰akneobmedzoval iba na dva známe prípady.Oveºa ãastej‰ie sú útoky na Rómov, ale nevenujesa im väã‰ia pozornosÈ alebo sa bagatelizujú.Myslím si, Ïe je to chyba, lebonárodnostn˘ extrémizmus si potom trúfaviac.Historik László Szarka, ‰éf Ústavupre v˘skum etnick˘ch men‰ín v Budape‰ti.Pravda 21. 9.(Maìarsk˘ historik – pôvodom z Ilavy –upozornil na nebezpeãnú disproporciu,ktorej sa slovenskí politici a experti dopú‰-Èajú. PozornosÈ sa dlhodobo sústreìuje navzÈahy maìarsko-slovenské, hoci tie v Ïivoteobãanov nevyvolávajú nijaké mimoriadnekonfliktné situácie. Príslu‰níci maìarskejmen‰iny i Slováci majú obdobnékultúrne zázemie, majú podobné sociálneproblémy, majú takmer totoÏné záujmy,ale aj analogicky organizovan˘ rodinn˘ Ïivot.Stresy vyvolávajú skôr politici neÏobãania. Zato prirodzené napätia saudrÏiavajú a jedného dÀa môÏu aj nepríjemnevygradovaÈ medzi rómskymi aostatn˘mi komunitami, uÏ aj preto, Ïe Ïivotn˘‰t˘l väã‰iny rómskych osád sa v˘razneodli‰uje od spôsobu Ïivota tradiãnéhoslovenského spoloãenstva a v mnoh˘chprípadoch je ich susedstvo ÈaÏko zluãiteºné.NemoÏno ignorovaÈ ani diskrimináciu,ktorú rómski obãania trpko preÏívajúna svojej koÏi pri hºadaní zamestnania,pri pokusoch postaviÈ si obydlia medzi„bielymi“, alebo aj ich deti v niektor˘ch‰kolách. Pravda, je oveºa ºah‰ie bojovaÈza jazykové a kultúrne práva maìarskejmen‰iny a za pracovnú rovnoprávnosÈpre Slovákov na zmie‰an˘ch územiach,neÏ hºadaÈ moÏnosÈ, ako prirodzene a naúrovni 21. storoãia zaãleniÈ rómsku pospolitosÈdo slovenského spoloãenstva vnaj‰ir‰om slova zmysle.)***Vymenovanie Martina Sarva‰a za riadite-ºa sekcie umenia na ministerstve kultúry sineviem vysvetliÈ inak ako absurdn˘ omylalebo obrovské nedorozumenie odbornej komisiepri v˘berovom konaní. Aktivity tohtopána totiÏ nemajú vonkoncom niã spoloãnés umením, ale patria do kategórie zábavnéhopriemyslu. Predov‰etk˘m vo sfére televíziesa mu programami Reservé, Boom aleboÚlety podarilo pomyselné dno mnohokrátpreraziÈ a klesnúÈ aÏ kamsi do podzemnej ‰achtyvkusu. Teraj‰ia vládna koalícia znamenánávrat staronov˘ch karieristov a prelompre ich mlad‰ích prisluhovaãov. Predstava, Ïetak˘to ãlovek spolurozhoduje napríklad otom, kedy sa na Slovensku doãkáme veºkejgalérie súãasného umenia, v‰ak uÏ ani nie jesmie‰na.Spisovateº Michal Hvoreck˘.TV oko 22. 9.(Návraty a nástupy karieristov sú asi najnegatívnej‰ímdôsledkom demokratick˘chvolieb, najmä ak sa radikálne zmenia ichvíÈazi. Ale zasa – aj to je dobre, Ïe odídutí, ktorí obsadili stovky lukratívnych miestv doznievajúcom období. âím väã‰í kolobehkarieristov, t˘m väã‰ia nádej, Ïe spoloãnosÈbude zdravo fungovaÈ.)***Skupina americk˘ch v˘skumníkov zistila,Ïe 70 percent na‰ej komunikaãnej aktivity jeklebetenie. ªudia – vedci, umelci, filozofi,v‰etci – sa väã‰inu ãasu nezhovárajú o vede,umení a in˘ch hlbok˘ch veciach, ale klebetia.Zmena, ku ktorej v súãasnosti dochádza,je, Ïe toto klebetenie sa prená‰a z bytov, kanceláriía kaviarní do médií. Aj také reality ‰ousú vlastne klebetením o sebe. Akoby koniec20. a zaãiatok 21. storoãí bol vekom psychoanal˘zy– kaÏd˘ sa môÏe vyspovedaÈ rovnopred kamerou.Filozof Egon Gál (1940) predná‰afilozofiu na UK. TV oko 22. 9.(Dá sa povedaÈ, Ïe klebetenie je zvlá‰tnym,moÏno trochu chorobn˘m spôsobomná‰ho záujmu o osudy in˘ch ºudí. A v tomtozmysle si netreba príli‰ vyãítaÈ, ak hovorímeo niekom treÈom, hoci nie vÏdyveºmi lichotivo, lebo to znamená, Ïe hoe‰te stále máme v zábere na‰ej pozornosti.A tak je to potom aj s na‰ím pote‰enímhovoriÈ o sebe samom, hoci to nemusí byÈpresn˘ odraz toho, ão preÏívame a ão si osebe myslíme. Médiá túto roz‰írenú ºudskúvlastnosÈ vyuÏívajú, a najmä odvtedy,ão hrajú dominanciu médiá súkromné,komerãné. Klebetenie je ãasto preto taképríÈaÏlivé – napr. Mojsejovci v TV Markíza–, Ïe neustále priná‰a prekvapujúce informácie,ktoré dokáÏu uspokojiÈ ºudskúzvedavosÈ lep‰ie neÏ ‰tylizované rozprávaniepriemerného autora.)***Podºa ‰tatistiky OECD ‰tuduje v zahraniãív pomere k poãtu obyvateºov asi trikrát toºkoSlovákov ako âechov, Maìarov alebo Poliakov.V roku 2004 ‰tudovalo v zahraniãí 7076 âechov, 8 052 Maìarov a 15 719 Slovákov.Na slovensk˘ch vysok˘ch ‰kolách bololen 1 640 zahraniãn˘ch poslucháãov.Sociológ Miloslav Bahna, SAV.Pravda 23. 9.(V rôznych kontextoch hovoríme o úspechochSR v európskom zahraniãí, o na‰ichprednostiach oproti nov˘m, a ãasto aj star-‰ím ãlensk˘m ‰tátom EÚ. Ale skutoãnúpravdu, ktorá prevy‰uje ‰tatistiky a tvrdeniapolitikov, odzrkadºujú praktické krokykonkrétnych ºudí. Húfny odchod mlad˘chdokazuje, Ïe ani dne‰nému, ani zajtraj‰iemuSlovensku neveria. AspoÀ zatiaº.)***Zastavenie trestného stíhania Ivana Lexuv kauze Róberta Remiá‰a je symbolickoubodkou nielen za najtragickej‰ou aférou éryvládnutia Vladimíra Meãiara, ale i za celouságou Akty SIS a Lexa. Zostáva len otázka,ãi tam, kde je slovenská justícia, je aj spravodlivosÈ.V˘znamná ãasÈ slovenskej verejnosti,si nesie z tohto obdobia traumy a presvedãenie,Ïe nepotrestan˘ zloãin pri budovaní‰tátu je znamenie moru a skazy. K˘m sanezrútia prekáÏky vy‰etreniu zavleãenia prezidentovhosyna, dovtedy Ïije a je plne legitímnaprezumpcia viny tajnej sluÏby a jejb˘valého ‰éfa.Komentátor Peter Schutz.Sme 23. 9.Myslím si, Ïe je to veºká rana pod pás. Pokiaºoslobodíme Lexu, nemôÏeme sa ìalej naz˘vaÈprávnym ‰tátom. Nie je predsa moÏné,aby ãlovek, ktor˘ je podozriv˘ z toºk˘chtrestn˘ch ãinov, bol imúnny proti akémukoºvekobvineniu. Sme naozaj takí ignoranti,aby sme si ako spoloãnosÈ nechali nahovoriÈ,Ïe „skutok sa nestal“?âitateº Libor Voln˘ , Bratislava.Pravda 23. 9.62

S U P E R M O N I T O RVladimír Meãiar ako amnestor vie, Ïe obãianskarehabilitácia Lexu by morálne rehabilitovalaaj jeho amnestie, ktoré uÏ dlhéroky kvária nielen amnestora, ale aj slovenskúlegislatívu, lebo: Judex damnatur, cum nocesabsolvitur – ak sudca zbaví zloãinca viny,odsudzuje seba – a ja dodávam, Ïe kaÏdého,kto s amnestiou súhlasí. A keìÏe Jus est arsboni et aequi – právo je umenie uplatÀovaÈto, ão je dobré a spravodlivé – na rade je novávláda a nov˘ parlament. Ak chcú dokázaÈ, Ïesme naozaj právnym a spravodliv˘m ‰tátom,musia sa zbaviÈ morálneho bremena Meãiarov˘chamnestií.Psychológ a logik ·tefan Knotek.Sme 23. 9.MoÏno sa uÏ nikdy nedozvieme, kto konkrétnesvinstvá v polovici 90. rokov spáchal,ale uÏ dnes s absolútnou istotou vieme, ktourobil v‰etko, aby sa ich vinníci nezistili. V‰táte, kde sa vy‰etrovatelia, prokuratúra asúdy môÏu pochváliÈ najmä t˘m, ão sa dokázaÈnedá, staãí aj tento pocit. Trpké poznanie,zaloÏené na dlhoroãnej skúsenosti, totiÏ nemôÏezru‰iÈ alebo zastaviÈ Ïiadny ‰tátny úradníkalebo sudca. Toto sa zabudnúÈ nedá...Komentátor Peter Vavro.HN 25. 9.Rozhodnutie vyvoláva dojem, Ïe právnyporiadok je flexibiln˘. Obãan môÏe maÈ pocit,Ïe právo pre niekoho platí a pre niekohoneplatí. Forsírovalo sa, Ïe Lexa je vinn˘, Ïeje to neod‰kriepiteºná záleÏitosÈ, a teraz sa odrazuukazuje ako neviniatko. To je dosÈ absurdnév kontexte, ktor˘ Lexa zohral, a v kontextedôkazov, ktoré boli prezentované. ªudiasi môÏu hovoriÈ, Ïe niektorí sudcovia súmanipulovateºní a aj tak sa s t˘m nedá niã robiÈ.Politológ Miroslav Kus˘.Sme 23. 9.Vôbec nie je pravda, Ïe Lexa je ãist˘, nevinn˘a – rehabilitovan˘. Nie je. A ani nemô-Ïe byÈ. V‰etci predsa vieme, Ïe kºúãov˘mhriechom Ivana Lexu bol únos M. Kováãaml. do Rakúska. Väã‰ina ostatn˘ch káuz tubola len v rámci men‰ích, náhradn˘ch sporov.Kauzu zavleãenia M. Kováãa ml. doRakúska totiÏ amnestoval Vladimír Meãiar,ãím zabezpeãil, Ïe súdy s prípadom nemôÏupohnúÈ. V kºúãovom obvinení teda nemohlisúdy I. Lexu ani odsúdiÈ, ale ani oslobodiÈ.Komentátor Dag Dani‰.Pravda 25. 9.(O desaÈroãnej lexovskej kauze sa uÏ hovorískôr ako o bulvárnej kuriozite. Pritomakoby si stále menej ºudí – a t˘ka sa to predov‰etk˘mSmeru – neuvedomovalo naj-Èaωí dôsledok „odloÏenia“ stíhania. TotiÏto, ão kon‰tatuje Kus˘. Darmo sa budúpredstavitelia slovenskej justície doÏadovaÈ,aby sa k nim obãania i poprední verejníãinitelia správali s úctou, akú majúsudcovia v USA alebo vo Veºkej Británii,keì sa oni sami nesprávajú tak, aby si vytvoriliprirodzenú autoritu vo verejnosti.)***Fanatici útoãiaci na pápeÏa uÏ stihli obmedziÈslobodu slova medzi svojimi stúpencami.Nerozumiem, preão by sme im mali dovoliÈ,aby to isté urobili aj s nami.Americká publicistkaAnne Applebaumová.Sme 25.9.06(Z fóbie a z pohodlnosti. Hoci podobn˘strach a podobná pasivita otvorili v 30. rokochdvere k najdesivej‰iemu reÏimu vdejinách ºudstva, k Adolfovi Hitlerovi.)***Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 23. 9.(Nie sú to tie tanky, na ktor˘ch pôjdu Îilinãaniana Budape‰È? MoÏno ich privítajúchlebom a soºou, bryndzov˘mi halu‰-kami a ‰tipºav˘m papriká‰om, takÏe príborsa im zíde.)***Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 25. 9.(Pravda je taká, Ïe kaÏdá poriadna KosÈmá parádne mäsíãko. Mimochodom, v‰imliste si ten originálny kresliarsky ‰t˘l?Medzi karikaturistov vstúpila Ïena!)***V krajine vládnu chronicky slabé vlády,nemá dorie‰enú energetickú politiku, ale minul˘rok bol najúspe‰nej‰í v dejinách. Odvzniku âeskej republiky sa tu Ïiadna vládanemohla oprieÈ o stabilnú väã‰inu v parlamente.Za posledn˘ch osem rokov zaÏiloâesko ‰tyroch premiérov. Od osudu Topolánkovejvlády závisí aj ãesk˘ vstup do eurozóny.Rakúsky denník Die Presse 26. 9.(A predsa – aspoÀ to tak vyzerá – sú âesina tom podstatne lep‰ie ako Slováci. Je ãeskéobãianstvo natoºko inteligentnej‰ie a‰ikovnej‰ie ako slovenské, Ïe tam slabosÈalebo aÏ úbohosÈ vlády nemôÏe krajinupríli‰ po‰kodiÈ?)***V publiku ãasto preÏívam zázrak. Ak jekoncert naozaj úÏasn˘, zrazu odídem z koncertnejsály do akejsi ideálnej krajiny. Neviem,ako dlho tam som, nemám predstavuo ãase. KeìÏe hudba nepozná hranice, nepoznáobmedzenia, nijaké umelé prekáÏky, pretoÏev symfonickej hudbe nie sú slová, takje naozaj slobodn˘m a najpravdivej‰ím vyjadrenímºudskosti.Svetov˘ dirigent Kent Nagano,ktor˘ dirigoval na Bratislavsk˘chhudobn˘ch slávnostiach Mahlerovusymfóniu. Pravda 26. 9.(Umenie je schopné aj tvorcom, aj konzumentompriniesÈ zázraãné záÏitky. Neopakovateºné.Nepredstaviteºné pri pohºadena televízne reality ‰ou. Netreba v‰ak nikomuvyãítaÈ, Ïe sa pripravuje o rozko‰ez Beethovenovej hudby alebo z románuJamesa Joycea. MoÏno sa len ãudovaÈ, Ïesa ºudia s darom emocionality a schopnostiuvaÏovaÈ o nevídan˘ch problémoch zriekajúnebeskej blaÏenosti sami a dobrovoºne.)***Na‰a budúcnosÈ závisí od dialógu medzikresÈanmi a moslimami. VzÈahy medzi islamoma katolíckou cirkvou by mali rovnakoplatiÈ aj v takej oblasti, akou je sloboda vyznania.PápeÏ Benedikt XVI. na mimoriadnejaudiencii s 22 veºvyslancami moslimsk˘chkrajín zastúpen˘ch vo Vatikáne.Nov˘ a v˘nimoãn˘ charakter takejto schôdzkynaznaãuje túÏbu Vatikánu dostaÈ sa zkrízy a zaãaÈ dialóg s moslimami kreatívnymspôsobom. Vatikán si nemôÏe dovoliÈ pokaziÈvzÈahy s moslimami, ktor˘ch je na sveteokolo 1,3 miliardy.Vatikánsky ‰pecialista Marco Politi.Sme 26. 9.(Posledné roky potvrdzujú oprávnenosÈpápeÏov˘ch slov. Pravda, ak na dialóg trebanajmenej dvoch, je otázka, ãi kresÈanianájdu ochotn˘ch partnerov na diskusiu ajv ‰irokom moslimskom prostredí, resp. ãisami vedia, ako tak˘to rozhovor nadviazaÈa viesÈ, aby sa nielen uskutoãnil, ale abybol aj zmyslupln˘.)***Kresba: Danglár. DF 27. 9.(Kresliarovi Danglárovi sa predsa len podarilonájsÈ aj nejaké pozitívum v slovenskejjustícii. Nik predsa nemôÏe pochybovaÈ,Ïe kvalitn˘ toaletn˘ papier je uÏitoãn˘pre v‰etky vrstvy obyvateºstva.)***Po voºbách v Smere naplno zvíÈazil národn˘princíp nad socialistick˘m. Smer sa aj vystupovaním,aj politick˘m obsahom posúva63

S U P E R M O N I T O Rdo priestoru, ktor˘ kedysi patril HZDS. Ficosa stane – a zrejme nadlho – nov˘m pánomstar˘ch území, ktoré tu ostali po Meãiarovi.Jeho strana bude v prvom rade národná – ado istej miery radikálna. AÏ v druhom radebude „socialistická" (v skutoãnosti skôr ºudová).A hlavne: dá sa oãakávaÈ, Ïe Ficovastrana ostane voliãsky silná.Komentátor Dag Dani‰.Pravda 27. 9.(Ak sa Fico a jeho Smer-SD stávajú dediãmia pokraãovateºmi politickej existencieHZDS a Meãiara, vzniká otázka, ãi je topreto, Ïe v˘razná ãasÈ slovenskej pospolitostipotrebuje silné zoskupenia, aj keì sproblematick˘m programom, alebo ãi tádruhá ãasÈ politického spektra – nazvimeju pomocne „pravicová“ – je v komunikáciis obãianstvom nev˘razná, bezkrvná amálo in‰piratívna.)***V normálne fungujúcej spoloãnosti je totak, Ïe hodnoty, ktoré vytvárajú odborníci zamladi,s postupujúcim vekom zveºaìujú aobohacujú o svoje skúsenosti. Navy‰e ichodovzdávajú ìalej, povedzme vo vyuãovacomãi v˘chovnom procese, a v tomto procesedospievajú a zostarnú. Ich vedomosti neskôrpreberajú mlad‰í a cyklus sa opakuje. Toje normálna deºba práce. Mnohí ‰esÈdesiatniciãi sedemdesiatnici sú stále nielen veºmiaktívni, ale ãasto aj mentálne v˘konnej‰í akoniektorí mladí. Ak k tomu prirátame, Ïe vedomostistar‰ích sú vyzretej‰ie a znásobujeich skúsenosÈ a intuícia, nemali by sme ichautomaticky odpisovaÈ.Prof. MUDr. Ján Slezák, nositeº Raduª. ·túra I. triedy, 1. podpredseda SAV.Slovo 27. 9.(AspoÀ vieme, preão nie sme celkom normálnefungujúca spoloãnosÈ. Ignorovanievyrovnanej prítomnosti v‰etk˘ch generáciív politike, hospodárstve, kultúre a vlastnena kaÏdom kroku deformuje ‰truktúruslovenského spoloãenstva.)***Socialisti v západnej Európe nevnímajúSNS ako národne orientovanú, oni povaÏujúSNS za extrémistickú stranu. A konajú takv˘luãne na základe v˘rokov jej predsedu,ktoré sú medializované v celej Európe. Presnetie isté prejavy, ktoré na Slovensku priná-‰ajú SNS body, sú v zahraniãí pre SlovenskozáÈaÏou.Europoslanec Vladimír MaÀka (Smer).DF 27. 9.(SR uÏ síce prijali do EÚ, ale na európskuúroveÀ vyrastie aÏ vtedy, keì väã‰inaobãanov Slovenska zahodí svoje krpce donajbliωieho kontajnera.)***Toto je pre mÀa adekvátna cesta, k˘m tátvoja je správna pre teba. V cieli, ktor˘m jevyslobodenie, sa stretávame.Krédo mnoh˘ch vzdelan˘ch hinduistov.Slovo 27. 9.(Keby tak˘to Ïivotn˘ postoj bol prirodzen˘mzm˘‰ºaním aj mnoh˘ch rozbúren˘chislamistov, aj intolerantného slovenskéhokresÈana alebo arogantného ateistu, svet byvyzeral celkom inak.)***Tri storoãia trvania slovensko-maìarskéhosporu dávajú dôvod na urãité zov‰eobecnenie.Historick˘ pohºad ukazuje, Ïe Maìariboli v spore zvyãajne útoãnej‰í, ale Slovácimali väã‰iu v˘drÏ. Vìaka nej sme aÏ doterazvydrÏali.Novo zvolen˘ ãlen Predsedníctva KDHJán âarnogursk˘. Pravda 27. 9.(Treba znovu a znovu kon‰tatovaÈ, Ïe medzislovensk˘mi ponovembrov˘mi politikmije Ján âarnogursk˘ asi jedin˘, ktor˘sa dokáÏe a aj chce zaoberaÈ váÏnymispoloãensk˘mi problémami z nadhºadu.A na základe svojho skúmania a generalizácievysloviÈ závaÏné a v˘stiÏné gnómy.)***Nie sme ochotní kriticky pristupovaÈ k dejinám.Práve naopak, ÈaÏíme z dávnych vá‰-ní a politiku robíme na tejto báze. Vyrovnanienie je o minulosti, ale o súãasnosti a predov‰etk˘mo budúcnosti – vyrovnaÈ by samali súãasné generácie, nie tie predt˘m, ktoréuÏ neÏijú.Vyrovnanie by malo prebehnúÈ v myslikaÏdého ãloveka. No je moÏné len vtedy,keì väã‰ina verejnosti pochopí a akceptuje to,Ïe záujmy národa nie sú nadov‰etko. Existujúaj vy‰‰ie princípy, isté celoºudské normy.A keì medzi ne dokáÏeme zaradiÈ aj národnúslobodu, ktorú tvoria typické javy modernejnárodnej existencie – rozvinut˘ jazyk,‰kolstvo a kultúra –, tak pochopíme, Ïe kaÏd˘má na to právo, nezávisle od toho, ako saposúvali hranice a kto je práve teraz vo väã-‰ine.Politológ László ÖllŒs (Ïije v ·amoríne).TV oko 29. 9.(Extrémny nacionalizmus vyvoláva kurióznusituáciu: mnoho inteligentn˘ch a citliv˘chºudí, ktorí dokáÏu vnímaÈ udalostiokolo seba s rozhºadom, sa v ist˘ch chví-ºach – a moÏno v istom prostredí – akobyvymkli sami sebe: vedia, Ïe udalosti trebaposudzovaÈ bez falo‰n˘ch vá‰ní, ale anioni vÏdy neodkáÏu odolaÈ ich lákavosti aprispôsobia sa v‰eobecnej negatívnej nálade.)***âo robia populisti? Ak sú populisti v opozícii,iba hovoria protestujem. Oni väã‰inounemajú príli‰ prepracovan˘ program. Majúnejakú tému, väã‰inou si nájdu nepriateºa, potrebujúpolarizáciu. Keì sa ocitnú vo vláde,niekedy skú‰ajú presadiÈ niektoré svoje my-‰lienky, ale väã‰inou narazia na ekonomickéalebo európske mantinely a ãasom sa musiaprispôsobiÈ. To je tá optimistická verzia,Ïe sa radikálny populizmus rozpustí v demokratickejvláde v európskom kontexte.Francúzsky politológ Jacques Rupnik.Sme 29. 9.(Z tónu Rupnikovej analytickej úvahy jasnesa dá vycítiÈ jeho odmietav˘ vzÈah k populizmu.Ale nepáchne z neho to primitívnepoh⁄danie, ak˘m sa prezentujú mnohíslovenskí politici, komentátori a analytici.Naopak, francúzsky politológ pripú‰Èa –keìÏe nie je zaujat˘ fanatik –, Ïe aj tátoskupina politikov môÏe zaznamenaÈ nejak˘v˘voj, ktor˘ nemusí byÈ len negatívny.)***1Robila som vÏdy to, k ãomu som malavnútorn˘ vzÈah. Buì som po tom túÏila, alebosom v tom na‰la zaºúbenie, alebo za to bolitaké dobré prachy, Ïe to bolo super.2Ak ãlovek nenájde zmysel v rodine, tak uÏho podºa mÀa nenájde v niãom. Mne sa zdá,Ïe niã viac nie je.3Pre mÀa je zloÏité ujasniÈ si, preão hrám vofilme. Ak sa nad t˘m zamyslím, úplne chladnea bez emócií môÏem povedaÈ, Ïe prídemdo práce, vezmem si na seba cudzie handrya hovorím vety, ktoré by som v skutoãnostinikdy nemohla tak povedaÈ. Nemá to vôbeclogiku, ani v tom nie je niã zábavného. Alena druhej strane to vo mne nieão rozochvieva,a tak to tvorivé asi je.Najobsadzovanej‰ia ãeská hereãkaAÀa Geislerová. Sme 30. 9.(Mladá generácia síce chladnokrvne demon‰trujesvoju túÏbu maÈ dosÈ finanãn˘chprostriedkov, no napriek tomu ãastomá aj silné citové zázemie so zmyslompre správne ºudské hodnoty.)***Ist˘ inteligent sa presÈahoval a sÈahoval aj7 000 svojich kníh. Kvôli mnoh˘m z nich v‰tudentsk˘ch ãasoch hladoval! Samé poklady!âo by taká kniÏnica pre neho kedysiznamenala! Bol ‰okovan˘, Ïe jeho syna tieknihy vôbec nezaujímajú. MoÏno si tam synáãiknena‰iel svojich sto kníh, moÏno to ibaneboli knihy, ktoré by si sám chcel kúpiÈ.(V‰imnite si, Ïe predpokladám, Ïe syn je inteligent.)KniÏn˘ grafik Fero Jablonovsk˘.Pravda 30. 9.(Z ãoho vyplynula zaÏiadanosÈ po kniháchaspoÀ v zlomkoch mladej generácie pred50 rokmi? Je to len televízia a internet, ktoréolúpili súãasn˘ch mlad˘ch ºudí o chuÈna v‰etky druhy prirodzenej ºudskej rozko‰e,od erotickej po umeleckú?)Vyberajú a komentujúAnna Weidlerová a Ernest Weidler64