TECHNICKÃ UNIVERZITA V KOÅ ICIACH - Utc.sk
TECHNICKÃ UNIVERZITA V KOÅ ICIACH - Utc.sk TECHNICKÃ UNIVERZITA V KOÅ ICIACH - Utc.sk
Strojnícka fakulta, Žilinská univerzitaKAVSspoľahlivo doložiť výpismi uvedenými v protokole z merania, ktoré obsahuje nižšieuvedené prílohy :diagnostický graf s percentuálnou kvalifikáciou podielu zložiekdiagnostický graf s absolútnou kvalifikáciou podielu zložiek v µmDiagnostickým meraním neovplyvňujúcim priebeh výroby je možné zistiť vplyvskutočného oneskorenia serva, chybu mŕtveho chodu v detekovaných osiach, chybunastavenia serva, chybu priečnej vôle, cyklickú chybu, chybu kolmosti (pravouhlosti),chybu priamosti, chybu nastavenia odmeriavania a celkový stav nastavenia pohonovvšetkých osí. Stroj je možné testovať vo všetkých rovinách. Sledovaním trendu vývojapresnosti strojov a diagnostika opakovateľnosti sú ošetrené diagnostickými blokmi :analýza trendovmaximálna opakovateľnosťštatistická opakovateľnosťĎalšou prednosťou tohto systému je možnosť vytvárať archív z uskutočnenýchmeraní a tým získať kontinuálny pohľad na vývoji parametrov stroja. Nasadením tohtotypu diagnostiky je možné sledovať trendy vývoja presnosti NC a CNC strojného parku.Je možné určiť, ktorý stroj je schopný splniť požiadavky na presnosť daného typusúčiastky.Touto klasifikáciou a jej periodickým opakovaním je možné znížiť náklady nanepodarky vzniknuté zlým dorazením výrobku na stroj. Ďalej je možné znížiť nákladyvzniknuté odstránením stroja, pretože sledovaním trendu vývoja presnosti je možnéstanoviť potrebu opravy skôr, než dôjde k závažnejšej poruche. Oprava je menejnákladná predovšetkým je minimalizovaná doba nutného odstavenia stroja. [8]Tab.1 Parametre systémuRozlíšeniePresnosť senzoru kalibračného systémuMaximálna snímacia frekvenciaPredĺženiePrevádzková teplota0,1 μm±0,5 μm (pri 20 °C)250 hodnôt za sekundu50mm, 150mm, 300mm0 °C – 40 °C (32-104F)40
Strojnícka fakulta, Žilinská univerzitaKAVS6 Experimentálna časť6.1 Príprava vzoriekNa prípravu vzoriek sme použili východiskový materiál 11500.3. Z tohtopolotovaru o rozmeroch 2000 x 2000 mm a hrúbke 15 mm sme na páliacom stroji typuRS 131 východiskový polotovar narezali na 9 častí o rozmeroch 300 x 285 mm. Ďalejnasledovalo zarovnanie čiel a bočných hrán vzoriek na vertikálnej frézke FA4AVčelnou valcovou frézou o priemere Ø100 mm. Ďalej sme vzorky prebrúsili z obidvochstrán z rozmeru 15 mm na rozmer 13 mm na magnetickej brúske typu BRH40B. Všetkyďalšie operácie sme vykonávali na CNC obrábacom stroji HURCO typu VMX 30t.Poslednou operáciou pripravovanej vzorky bolo vyfrézovanie otvoru o priemere200mm. Ako nástroj bola použitá dvojzubá fréza z tvrdokovu o priemere 14mm.Celkovo bolo pripravených sedem vzoriek, kde jedna vzorka bola pripravená akonáhradná vzorka.Obr. 6.1 Rozmery vzorky po obrábaní6.2 Popis meraniaMeranie sme uskutočnili na CNC vertikálnom obrábacom centre HURCO typuVMX30t. Pre daný CNC obrábací stroj sa koncepčne uvažuje o využití na väčšieobrobky, je tu teda obrovský nárast sily, vhodný pre hrubovanie, ale aj pre inétechnologické možnosti. Meranie bude prebiehať v dvoch polohách a to v polohecentrálnej a v polohe okrajovej. Za polohu centrálnu považujeme polohu využívanú a zapolohu okrajovú považujeme polohu v pravej hornej časti obrábacieho stroja, ktorá sana obrábanie súčiastok nevyužíva. Týmto meraním chceme potvrdiť, prípadne vyvrátiť41
- Page 1 and 2: ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINESTRO
- Page 3 and 4: Abstrakt v SJDiplomová práca sa z
- Page 5 and 6: PoďakovanieChcel by som sa poďako
- Page 7 and 8: 6.4.1 Meranie zložiek síl pôsobi
- Page 9 and 10: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 11 and 12: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 13 and 14: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 15 and 16: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 17 and 18: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 19 and 20: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 21 and 22: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 23 and 24: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 25 and 26: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 27 and 28: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 29 and 30: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 31 and 32: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 33 and 34: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 35 and 36: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 37 and 38: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 39 and 40: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 41 and 42: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 43: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 47 and 48: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 49 and 50: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 51 and 52: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 53 and 54: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 55 and 56: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 57 and 58: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 59 and 60: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
- Page 61 and 62: Strojnícka fakulta, Žilinská uni
Strojnícka fakulta, Žilin<strong>sk</strong>á univerzitaKAVS6 Experimentálna časť6.1 Príprava vzoriekNa prípravu vzoriek sme použili východi<strong>sk</strong>ový materiál 11500.3. Z tohtopolotovaru o rozmeroch 2000 x 2000 mm a hrúbke 15 mm sme na páliacom stroji typuRS 131 východi<strong>sk</strong>ový polotovar narezali na 9 častí o rozmeroch 300 x 285 mm. Ďalejnasledovalo zarovnanie čiel a bočných hrán vzoriek na vertikálnej frézke FA4AVčelnou valcovou frézou o priemere Ø100 mm. Ďalej sme vzorky prebrúsili z obidvochstrán z rozmeru 15 mm na rozmer 13 mm na magnetickej brú<strong>sk</strong>e typu BRH40B. Všetkyďalšie operácie sme vykonávali na CNC obrábacom stroji HURCO typu VMX 30t.Poslednou operáciou pripravovanej vzorky bolo vyfrézovanie otvoru o priemere200mm. Ako nástroj bola použitá dvojzubá fréza z tvrdokovu o priemere 14mm.Celkovo bolo pripravených sedem vzoriek, kde jedna vzorka bola pripravená akonáhradná vzorka.Obr. 6.1 Rozmery vzorky po obrábaní6.2 Popis meraniaMeranie sme u<strong>sk</strong>utočnili na CNC vertikálnom obrábacom centre HURCO typuVMX30t. Pre daný CNC obrábací stroj sa koncepčne uvažuje o využití na väčšieobrobky, je tu teda obrov<strong>sk</strong>ý nárast sily, vhodný pre hrubovanie, ale aj pre inétechnologické možnosti. Meranie bude prebiehať v dvoch polohách a to v polohecentrálnej a v polohe okrajovej. Za polohu centrálnu považujeme polohu využívanú a zapolohu okrajovú považujeme polohu v pravej hornej časti obrábacieho stroja, ktorá sana obrábanie súčiastok nevyužíva. Týmto meraním chceme potvrdiť, prípadne vyvrátiť41