ALFA 2/2011 - Fakulta architektúry STU

1135 2679ARCHITEKTONICKÉ LISTY FAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERS OF THE FACULTY OF ARCHITECTURE SUT02 ¦ 20111 €

Obsah ¦ Contents3 ¦ EditoriálEditorialJulián KepplVÝSKUM NAVRHOVANIA DESIGN RESEARCH4 ¦ CPTED – základné metodologické východiskáPrevencia kriminality – kriminalita v prostredíCPTED - Essential Methodological ConceptsRobert Špaček, Julián Keppl14 ¦ Výskum a prezentácia architektonických pamiatokResearch and Presentation of Architectural HeritageMagdaléna Kvasnicová24 ¦ Metapolis ¬ Paradigma mesta v období post-urbanizmuMetapolis ¬ Paradigm of a City in the Age of Post-urbanismZoltán HolocsyNAVRHOVANIE AKO VÝSKUM RESEARCH BY DESIGN32 ¦ Prehodnocovanie stereotypov ¬ Tvorba mikroprostredia z perspektívy jeho užívateľaReevaluation of Stereotypes ¬ Design of Microenvironment from its User´s Point of ViewVeronika KotradyováDOKTORANDSKÝ VÝSKUM DOCTORAL RESEARCH40 ¦ Od klasických mestských priestorov po experimentFrom Classic Urban Spaces To the ExperimentJana Sajdáková42 ¦ Verejný mestský priestor ¬ Zdroje progresu v diskurzívnych náhľadochUrban Public Space ¬ Resources of Progress in Discursive NotionsKristína Staněková48 ¦ Premýšľanie architektonického poľaConsidering the Architectural FieldPeter HudačRECENZIA REVIEW52 ¦ Veľká kniha o veľkom architektoviRobert ŠpačekŠTUDENTSKÉ REFLEXIE STUDENTS’ REFLECTIONS53 ¦ Environmentálna etikaEnvironmental EthicsKatarína Bútorová54 ¦ IdentitaIdentityDaniel Furdík55 ¦ Krásna architektúra na nemorálne ciele?Beautiful Architecture with Immoral Aims?Michal Chudý56 ¦ Anglické abstraktyEnglish Summary59 ¦ AutoriAuthors2 ALFA 02 ¦ 2011

EditoriálJednou z ťažiskových tém tohto čísla je tvorba prostredia. Odstránením železnej opony na konci osemdesiatychrokov 20. storočia sme sa zbavili olovenej gule marxistických dogiem a z nich vychádzajúcich definíciípojmov a dožičili sme si voľnejšie narábanie so slovami a ich významom. Toto zdanlivé privilégium námposkytla možno nie celkom správne interpretovaná vymoženosť západnej civilizácie nazvaná sloboda slova,ale aj nezadržateľný prílev nových informácií v rôznych svetových jazykoch, najmä v angličtine. Tu sa začalopriam žonglovanie so slovami a ich významami. Aby nedošlo k nedorozumeniu či dezinterpretácii pojmuprostredie, siahol som po renomovaných slovníkoch, aby mi pomohli pri jednoznačnom vymedzení významutohto veľmi všeobecného a frekventovaného slova.Krátky slovník slovenského jazyka 1 pojem prostredie definuje ako situáciu, okolnosti, v ktorom niekto žije,niečo sa deje: pracovné, rodinné, spoločenské prostredie. Táto stručná a jednostranná definícia jazykovedcovnás však nemôže uspokojiť, preto siahneme po iných výkladových slovníkoch. Vo Webstrovom výkladovomslovníku 2 pod pojmom environment nájdeme tieto definície: 1. okolnosti alebo podmienky obklopujúce niečo.2. súhrn okolností obklopujúcich organizmus alebo skupinu organizmov, napríklad a) kombinácia vonkajšíchfyzikálnych podmienok ovplyvňujúcich rast a vývin organizmov, b) komplex sociálnych a kultúrnychpodmienok ovplyvňujúcich charakter jednotlivca alebo spoločenstva. Ak si skúsime definíciu prostredia „vygúglovať“,asi najvýstižnejšia a najstručnejšia definícia z približne 213 000 možnosti v slovenskom vyhľadávačije: „Prostredie je súhrn podmienok fungovania, života. Súhrn vonkajších podmienok sa označuje ako vonkajšieprostredie; súhrn vnútorných podmienok ako vnútorné prostredie.“Webstrova definícia má najbližšie k rozdeleniu prostredia podľa nórskeho architekta a teoretika architektúryChristiana Norberga-Schulza, ktoré je pre architektov a urbanistov azda najvhodnejšie. Norberg-Schulzv jednej zo svojich najvýznamnejších kníh Logika architektúry 3 rozlišuje prostredie fyzikálne, prostredie sociálnea prostredie kultúrne.Fyzikálne prostredie predstavuje všetky hmotné a merateľné zložky prostredia, ako napríklad teplota, vlhkosť,rýchlosť prúdenia vzduchu, oslnenie, skladba ovzdušia, ale aj ráz materiálov, povrchov a predmetov, ktoré,či už vymedzujú, alebo vypĺňajú dané prostredie.Sociálne prostredie vytvárajú predovšetkým vzťahy medzi jednotlivcami alebo spoločenskými skupinamiv danom prostredí. Asi najlepším príkladom sociálneho prostredia v architektúre je účel budovy alebo účel,na aký sa využíva určité miesto. Účel je väčšinou výsledkom rozhodnutia jednotlivca alebo spoločenstva,alebo výsledkom vzájomnej dohody. Podobne je to aj s kultúrnym prostredím, ktoré je však nositeľom istýchnadčasových, trvalých hodnôt.V tomto čísle nášho periodika ALFA sú príspevky venované tak tvorbe fyzikálneho prostredia (Kotradyová,Holocsy), ako aj tvorbe sociálneho prostredia (Špaček, Keppl) i kultúrneho prostredia (Sajdáková, Staněková).Zaujal ma príspevok študentky Bc. Kataríny Bútorovej o environmentálnej etike, ktorý začína citátom o úctek životu humanistu a nositeľa Nobelovej ceny Alberta Schweitzera. Pri diskusii o tvorbe prostredia mi však napadáiný citát, ktorý sa mi zdá vhodný na záver tohto editoriálu. Anglický spisovateľ Gilbert Keith Chestertonpovedal: „Existujú dva druhy vandalov. Jedni ako tí v staroveku, ktorí búrali, druhí ako tí dnešní, ktorí stavajú.“Julián Keppl1Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1997.2Webster’s New Riverside University Dictionary, The RiversidePublishing Company, Boston 1984.3V nemeckom vydaní vo vydavateľstve Ullstein z roku 1965 jetitul Logik der Baukunst (Logika architektúry),v anglickom vydaní v MIT Press v roku 1968 je názov knihyIntentions in Architecture (Pravý zmysel architektúry).ALFA 02 ¦ 2011 3

VÝSKUM NAVRHOVANIACPTED– základné metodologické východiskáPrevencia kriminality – kriminalita v prostredíRobert ŠpačekJulián Keppl4 ALFA 02 ¦ 2011Kriminalita je fenomén starý ako ľudská civilizáciaa rozšírený globálne. Boj s kriminalitou oscilujemedzi reštrikciou a prevenciou. Globálny charakterkriminality, prirodzene, prináša medzinárodnú spoluprácuaj v oblasti prevencie. Konkrétnym príkladomje projekt CPTED – Crime Prevention TroughEnvironmental Design (Prevencia kriminality tvorbouprostredia). Koncepcia CPTED okrem iného prinášaaj spoluprácu policajných zložiek s architektmia urbanistami. V podstate je to náznak ideového návratuk stavu v antických mestách, kde boli na roveňpostavení staviteľ mesta a zákonodarca 1 . V tomtopríspevku chceme poukázať na súvislosti medzi mestom– architektúrou a urbanizmom – a bezpečnosťou,ako ich vnímame v procese výučby na Fakultearchitektúry STU. Táto koncepcia nie je explicitnezakotvená v systéme výučby, venujeme sa jej v rámciaktivít spojených s kvalitou prostredia, najmä naÚstave experimentálnej a ekologickej architektúry.Udržateľnosť života má prírodnú, sociálnu, ekonomickú,kultúrnu zložku a s kvalitou života nepochybnesúvisí aj pocit bezpečnosti.História, ideálne mestoPojem ideálne mesto v sebe skrýva aj snahu riešiťbezpečnosť občanov. Ideálne mesto prechádza históriouurbanizmu ako plynulá niť. Ideálne tu neznamenáaktuálny spôsob fungovania, ale pôvodný zámerurobiť v danom čase najlepšie rozhodnutie prebudúcnosť. Predstava ideálu v zmysle bezpečnostia ochrany vyvrcholila v renesancii a z veľkej častibola prenesená do života. Predstava sociálnychideálov prešla od Thomasa Mora cez utopistickýchsocialistov k Le Corbusierovi, sociálnemu krídluBauhausu… Vlastnou cestou prešiel aj ideál organizáciemesta – racionálne ortogonálne siete, radiálnesystémy, pásmové usporiadania. S tým súviseliaj predstavy o veľkosti… až k fikciám 120-miliónovéhomesta F. Hallera 2 . Podstatou sú vopred danégeometrické pravidlá organizácie mesta. S ideálnymmestom sa spájajú mená od Platóna cez Vitruvia,Albertiho, Filareteho k utopistickým sociálnym idealistomaž k sociálnym revolucionárom. Svoje predstavykreslil búrlivák F. L. Wright i u nás známy súčasnýšvajčiarsky architekt J. Dahinden.„Ideálna“ sieťová pravouhlá štruktúra mesta mákorene v starom Egypte, prešla antikou, Španieli juuplatnili pri Buenos Aires, Barcelone, k dokonalostiju doviedol americký prezident Thomas Jefferson,„naštvorčekoval“ celé Spojené štáty a predprogramovalsystém miest.Pri štúdiu pojmu narazíme na obrázok neznámehoautora, ukazujúci renesančné princípy urbanizmu.Existujúce budovy – rímske koloseum, florentskébaptistérium a triumfálny oblúk sú spojené do obrazumesta a predstavujú tri hlavné zložky života: vojenskú,oddychovú, duchovnú. Kompozícia bola chápanáako alegória dobre organizovaného, ideálnehomesta.Renesančná aditívnosť neznámeho autora sastretla s novými koncepciami – Palmanova, i s detailmiusporiadania objektov vo vzťahu k infraštruktúrea doprave – Sforzinda od da Vinciho či Filareteho.Bezpečnosť bola takmer vždy východiskom, smeromnavonok reprezentovaná hradbami, smerom dovnútraštatútom mesta.Ideálne mestá nie sú len európsky fenomén, poznámeaj orientálne príklady.Reakciou na živelný vstup priemyslu do mestaboli hnutia City Beautiful a Green City z USA – predstavaideálneho mesta položená na existujúce mestá.City Beautiful bolo reakciou na sebareflexiu americkéhospôsobu života na prelome 19. a 20. storočia– konzumnosť, sociálne napätia, násilie, preľudnenémestá s neorganizovaným bývaním… Nositeľmiurbánnych reforiem sa stali stredná a horná strednávrstva. Mestá sa začali zbavovať provizórnychobytných oblastí. Podstatou hnutia bolo zlepšeniehygienických podmienok a v konečnom dôsledkuvytvorenie krásneho mesta, hnutie sa stalo americkýmcieľom. Premisou hnutia bola myšlienka, že krásamesta môže byť účinným sociálnym nástrojom.Prvým systémovým prejavom hnutia v zmysle estetizáciea sociálneho riadenia bol D. Burnhamov plánWashingtonu z roku 1901. Mc Millanova komisia taktovstúpila do charakteru L`Enfantovho barokovéhomesta z roku 1791.

CPTED – základné metodologické východiská1 ¦ Palmanova, stále aktuálne ideálne mestoPopri veľkých a známych koncepciách ideálnehomesta v tichosti existovali predstavy, ktoré možnoskryte ovplyvnili všeobecne známe projekty v 20.storočí. Patrí sem napríklad vízia Metropolis, ktorejautorom je vynálezca žiletky King Champ Gillette.Svoju predstavu publikoval v knižke The HumamDrift v roku 1894. Chcel etablovať ideálnu spoločnosťpre výrobu a distribúciu životných potrieb. Okrempoľnohospodárskych činností, všetky ostatné aktivityi populácia mali byť sústredené v gigantickomurbánnom komplexe Metropolis, v perfektnom ekonomickomsystéme výroby a distribúcie so všetkýmiprvkami pokroku. Chcel len jedno mesto na kontinente,možno aj na svete.Pri pohľade späť boli ideálne pravouhlé systémy,polygonálne uzavreté mestá, záhradné mestá so samostatnýmisuburbiami, pásmové mestá, otvorenéradiálno-okružné mestá… reálna životaschopnosťišla vlastnými cestami.Budúci vývoj bude nevyhnutne hľadať súlads prostredím, priateľskú koexistenciu mesta so samotnýmúzemím, na ktorom stojí i so širším okolím.Budú sa rozvíjať koncepcie zníženej závislosti od primárnychenergetických zdrojov, koncepcie využívaniamiestnych možností. Energetická bezpečnosť je novou,ale strategickou kategóriou.Bezpečnosť – históriaPotreba bezpečnosti bola jedným z hlavných dôvodovvzniku miest. Ochrana pred protivenstvami prírodya ochrana pred inak zmýšľajúcimi ľuďmi opevňovalasídla, mestské hradby sú jedným zo základnýchfenoménov historických miest. Princíp sa neuplatňovallen v Európe, opis čínskeho mesta je – nielenbeletristicky – presvedčivo prezentovaný v knižkáchR. van Gulika o sudcovi Ti.Hradobné systémy sa rozvíjali od staroveku cezstredovek až po sofistikované renesančné „ideálne“opevnené, bezpečné mestá. Ideálne mestá vymýšľalitakmer programovo mnohí architekti – VincenzoScamozzi, Francesco de´ Marchi a iní. Extrémny príkladz hľadiska „vertikálnej“ bezpečnosti mesta predstavujeDaniel Speckle. Častým úkazom boli viaceréhradobné okruhy. Mesto prerástlo prvý obranný systéma musel byť vybudovaný druhý, väčší. Príkladomje dejinami ťažko skúšaná krétska Chania. Byzantskéhradby prestali vyhovovať a počas benátskeho obdobiabol vybudovaný nový hradobný okruh s bastiónmiodolnými proti vtedajšej technike. Tureckému obliehaniuvšak neodolali, delostrelectvo už nemuselohradby rozbíjať, strieľalo ponad ne. Hradby potomúplne stratili význam, v rozvoji mesta boli nahradenéokružnými komunikáciami, napríklad Ringstrassevo Viedni.V našich podmienkach môžeme spomenúť NovéZámky, ktoré boli jednou z najmodernejších protitureckýchpevností v 16. storočí v Európe. Pôdorysvychádzajúci z predstáv o ideálnom meste sav 17. storočí dostal do znaku mesta. V súčasnosti jeuniverzálnym znakom – symbolom Nových Zámkov.Na pôdoryse mesta je dodnes čitateľný pôvodnýprincíp pevnosti.Mesto postavené okolo hradu malo bezpečnosťzaloženú na postupnosti. Obrana sa postupne sťahovalaz hradieb do hradu na jednotlivé nádvoria až doveží. Hradby nám dnes sprítomňujú betónové a inézátarasy okolo veľvyslanectiev a iných budov vyžadujúcichochranu. Transparentnosť parteru nedovoľujeplnohodnotnú ochranu, ktorá väčšinu času nie je nevyhnutná.V prípade „rizikových“ podujatí sa parter„opevní“.ALFA 02 ¦ 2011 5

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦ Skyline San Gimignana je obrazom hľadania bezpečnosti6 ALFA 02 ¦ 2011Bezpečnosť mesta ako celku súvisela aj s požiarnoubezpečnosťou. Katastrofálne požiare sprevádzajúhistóriu všetkých miest. Často boli dôvodom narevitalizačný kvalitatívny skok v urbanizme. Historicidodnes ľutujú, že Londýn sa po veľkom požiari v roku1666 nevyvíjal podľa projektu Ch. Wrena. Kataklizmapre jednu generáciu môže byť katarziou pre históriuurbanizmu. Samostatnou kategóriou bezpečnostibola kedysi ochrana proti epidémiám, najmäproti moru. Zaujímavé informácie tu ponúka najmäM. Foucault v knihe Dozerať a trestať. Mesto bolorozdelené na pravidelné sektory s režimom zberumŕtvych, aby niektorí mali nádej na prežitie. Morovéstĺpy sú ako umelecké artefakty spomienkou na tentotyp nebezpečenstva.Postupnosť v mierke bezpečnosti spočívala v bezpečnostidomu samotného – nielen pred vonkajšímnepriateľom mesta, ale aj pred samotnými obyvateľmi.Príkladmi sú rozvinutejšie vežové domy z talianskychmiest, najviditeľnejšie asi v San Gimignane.Stavanie rodových veží sa pripisuje majetnosti občanov,rozhodujúca však nepochybne bola obranyschopnosť.Vnútri veže sa ťažko útočí, veža sa dá produktívnebrániť. Stavitelia určite boli bohatí, inak byveže nepostavili a mali by o dôvod menej na obranu,nebyť bohatstva. Obrana je zaujímavý fenomén, trebamať dôvod – čo brániť, zároveň „na to“ treba mať.Chránený majetok musí ochranu samého seba dokázaťzaplatiť, to platí dodnes.Ojedinelým príkladom pohodlia a bezpečnostije Vasariho prechod vo Florencii v úrovni druhéhopodlažia Ponte Vecchia. Vasariho koridor bol postavenýna jar v roku 1565 za päť mesiacov. Takmerkilometer dlhá krytá chodba spája vtedajšie pracoviskoFrancessca I. Medici – palác Uffizi a jeho sídlopalác Pitti. Kvôli komfortu vládcu bol presťahovanýaj mäsový trh z Ponte Vecchia. Z chodby je priehľadaj do kostola Santa Felicita – umožňoval diskrétnuúčasť na bohoslužbách. V chodbe je vyše 700 obrazov,tvorí selektívnu súčasť galérie Uffizi. Prechodombolo možno unikať pred vražednými rodovými stretminapĺňajúcimi Machiavelliho tézu, že nastupujúcivládca musí vyzabíjať predchodcu aj s rodinou až dodôsledkov.Priestorová bezpečnosť je obojsmerná veličina.Budovy chránime pred rizikami prichádzajúcimizvonka, mestské priestory chránime pred únikmi rizíkz nebezpečných budov – napríklad z väzení. Niektorémestá, napríklad Kingston na Jamajke, majú definovanénebezpečné zóny, kam sa ne-domorodcomneodporúča zablúdiť. Bezpečnosť domov bola vždya všade zvýrazňovaná mrežami a okenicami najmäna prízemí. Nedostatočná „verejná“ bezpečnosť mestavedie k vytváraniu súkromných uzavretých stráženýchenkláv. V indickom Bombaji môže človek nadobudnúťdojem, že stráženie je jedným z rozšírenýchpovolaní. Bezpečnosť súčasného mesta súvisí s dopravou,kriminalitou a fyzickou bezpečnosťou typu„nepotknúť sa“, „nešmyknúť sa“, nespadnúť do priehlbinyči rieky.Dostatočné osvetlenie, monitorovanie verejnýchpriestorov kamerovými systémami obmedzujú súkromie,základnou otázkou je, na akú mieru súkromia,intimity máme nárok vo verejnom prostredí.Aktuálnym typom bezpečnosti je aj bezpečie prenechcené bezmocné detičky, ktoré je možné na určenýchmiestach bezpečne odložiť. Veľkým oblúkomsa vraciame k možnosti, ktorú poskytoval už temnýstredovek. Dnešné „hniezda“- inkubátory nie sú prikostoloch, ale spravidla pri nemocniciach.

CPTED – základné metodologické východiskáNeslušnosťNeslušnosť nie je len prostým opakom slušnosti.Neslušnosť popiera slušnosť a zároveň útočí na fixovanéspoločenské normy a zvyklosti. Vo všeobecnostije neslušnosť spôsob správania sa pod hranicou právnejpostihnuteľnosti alebo oscilujúci okolo nej. V konečnomdôsledku znižuje pocit bezpečnosti občanov.Individuálna neslušnosť je nepríjemná, ale neohrozujepodstatu mesta. Nebezpečná je neslušnosťsystému, lebo môže mesto postupne zvnútra degradovať.Neslušnosť tu často súvisí so zlyhávaním infraštruktúrnychsietí, subsystémov a údržby. Ak nakonečnú zastávku príde autobus na „výstupište“,cestujúci vystúpia, potom autobus prázdny stojí, na„nástupište“ čakajúci moknú, je to od mesta neslušné.Ak je mesto špinavé, je to neslušné, nastane efekt„malá kopa pýta viac“. Nevysypané smetné koše súneslušnosťou mesta, nie ľudí.Je neslušné, ak mesto neponúka svojim obyvateľoma hosťom dostatok pitnej vody zadarmo. Jeneslušné od mesta, ak neponúka dostatok verejnýchzáchodov a potom postihuje ľudí za budenie verejnéhopohoršenia, prípadne za znečisťovanie mesta.Za kvalitu ponuky musí zodpovedať systém – mesto,mestská časť, obec. Neslušnosť systému z najvyššejúrovne chtiac-nechtiac legalizuje individuálnu neslušnosť.Viaceré aspekty súčasne indikujú aj pocitbezpečnosti občanov a návštevníkov mesta.Ak systém zlyhá v kvalite parametrov prostredia,reakcia ľudí je:– „pozitívne silné povahy“ zostanú slušné,– váhavci si povedia, keď už niekto začal robiť neporiadok,ja sa už len pridávam,– ortodoxní ničitelia vnímajú začaté dielo a aktívnedokonajú neporiadok alebo devastáciu.Normatívnosť má byť zdôraznená slušnosťou. U nássa často stretávame s neslušnosťou, ktorá bojujeproti zavedenej normatívnosti. Na dvojprúdovejceste slušný vodič auta zastane pred prechodom prechodcov, vo vedľajšom pruhu si iný vodič myslí, že tourobil preto, že nevie jazdiť, a zrazí chodca, ktorý saspoliehal na dodržiavanie pravidiel.Krajným prejavom individuálnej a vyhrotenejkolektívnej neslušnosti je vandalizmus – zámernéničenie spoločného majetku alebo majetku inýchjednotlivcov – so zlým úmyslom. Keď Vandali – východogermánskykmeň – ničivo vstúpili do Rímskejríše v 4. a 5. storočí, asi netušili, ako intenzívne vstúpilido histórie. Mesto preukazuje svoju životaschopnosťaj tým, že sa dokáže suverénne a rýchle vyrovnaťaj s prejavmi vandalizmu. Prevencia a najmä okamžitánáprava poškodených vecí je zatiaľ najúčinnejšiaznáma forma boja proti individuálnej neslušnosti.S týmto fenoménom verejnosť často priamo spájanajmä grafity.Pojem grafity historicky súvisí s odovzdávaníminformácií písmom alebo obrazom na verejne viditeľnýchmiestach. Obsahovo sa za prapôvod pojmupovažujú už jaskynné maľby. Samotné slovo a jehosúčasný význam vznikol ako sprievodný jav hiphopovejkultúry v USA. Pouličné skupiny si grafickýmiznačkami vyznačovali územia „patriace“ im – princípteritoriality známy zo živočíšnej ríše. Ľahká dostupnosťsprejov viedla postupne k masovému rozšíreniutohto fenoménu a k prísnej hierarchii sprejerskej scény.Všadeprítomnosť nápisov a obrazov priniesla jednakvznik samostatného sektora služieb špecializujúcichsa na ich odstraňovanie a tiež sformovanie častiteoretikov výtvarného umenia, venujúcich sa tomutoúkazu. Je zaujímavé, možno prirodzené, že sprejeri sútakmer výlučne mladí muži.Noviny International Herald Tribune z 24. – 25.júla 1971 uverejnili krátku štúdiu o tínedžerovi Takiz Manhattanu, ktorý svoje meno a číslo ulice písalvšade, kade chodil – nasledovník či nový Kilroy (ktorýkedysi začal tým známym „Kilroy was here“). Článokvyznieva vcelku pozitívne : „nie je to úžasné?“Súčasný vandalizmus grafít sa v USA delí na „piecer“grafity – vopred plánované „výtvarné“ dielo, odkazalebo téma – tvorí asi 5 %, „gang“ grafity – uličnákomunikácia, šifrované odkazy – 10 %, „tagger“grafity – iniciály jednotlivcov alebo skupín – crews– 80 – 85 %.Európska scéna grafít sa začala vyvíjať počasštudentských revolt koncom šesťdesiatych rokov20. storočia. V USA, kde fenomén vznikol, sa začalos účinnými programami na odstraňovanie grafíta s legislatívnym podchytením postupov zo stranymesta a polície. Tu si treba uvedomiť, že aj súkromnástena tvorí prvok verejného priestoru mesta.Účinné programy uplatňujú princíp „zero tolerance“.Denné čistenie zbavuje writerov motivácie a stojí ichtiež peniaze. Grafity sú svojou podstatou odsúdenéna efemérnosť, ich protagonisti s tým rátajú.Úvahy, či a nakoľko sú grafity umenie, môžu byťnebezpečné, podstatou ostáva, že sprejovanie je útokproti majetku a kultúre. Legalizácia prostredníctvomteórie umenia by mala byť uvážlivá.Programy boja proti grafitom sú založené na bojiso sprejerskou mentalitou demonštrujúcou „tátočasť mesta patrí nám“. Organizácie bojujúce protigrafitom musia účinne a rýchle odstrániť všetky prejavy.Ak do 24 hodín sú plochy opäť čisté, sprejerompostupne prejde chuť a energia. Verejnosť môže maťoprávnený pocit, že mesto patrí jej. Stojí to energiu,trpezlivosť a peniaze, ale mesto je čisté.Grafity sú rebéliou, manifestáciou sily, umenímsubkultúry. Teoretická scéna ponúka kategorizáciu– od latrinálií cez sociálne a politické kampane ažpo voľnú či cielenú výtvarnú tvorbu. Slogan „Grafitynepatria do galérie, patria na ulicu“ sa modifikoval3 ¦ Grafity preniknú aj na celkom neprístupné miesta, Grandplace v LilleALFA 02 ¦ 2011 7

VÝSKUM NAVRHOVANIABBuenos AiresBartolomé Mitre4,2 km (15 min)Avenue Corrientes3,4 km (11 min)Avenue Belgrano3,4 km (11 min)A4 ¦ Porovnanie rôznych urbánnych štruktúr z hľadiskabezpečnosti prístupu, alternatívne trasy medzi bodmizáujmu.Avenue de Wagram3,6 km (8 min)Boulevard de Courcelles3,2 km (6 min)BParížBoulevard Haussmann3,7 km (10 min)AMilánoVia Brera3,8 km (10 min)BCorso Magenta3,6 km (10 min)AVia Francesco Sforza5,0 km (11 min)8 ALFA 02 ¦ 2011

CPTED – základné metodologické východiskávznikom otvorenej galérie z časti berlínskeho múrupo jeho likvidácii. Za základnú, najškodlivejšiu úroveňpovažujeme tagy – podpisy, taggeri sú spodnouvrstvou grafiťákov. Hornú úroveň tvoria kingovia,ktorí občas zo-šľachťujú prázdne plochy voľnýmumením alebo na objednávku reklamami.„Poctivý writer“ nesprejuje kultúrnu pamiatku,prejavujú sa tu len taggeri. Legalizácia grafít mestom,ktoré poskytne voľné plochy, zbavuje sprejovanieadrenalínu, ktorý je v istom zmysle jeho podstatou.Aj tie najkrajšie grafity sa nám väčšinou vnucujú,writeri na jednej strane žiadajú toleranciu, sami všakvedia byť definitívne netolerantní. Negatívnu účinnosťa dynamiku grafít zvyšuje využívanie dopravnýchprostriedkov – električiek a vlakov – ako nosnéhomédia.ToleranciaAk do rozmeru pojmov urbánna demokracia a slušnosťvložíme toleranciu, tolerantnosť, dostanemeďalšie zjemnenie kvality mestského prostredia.Tolerancia, tolerantnosť sú pojmy, s ktorými narábameako so samozrejmosťou. Máme pocit, väčšinoucelkom oprávnene, že ich zmysel chápeme. Pojem savyskytuje od techniky cez politológiu až po každodennýživot. Tolerančný patent Jozefa II. zohral v novodobýchdejinách Európy zásadnú úlohu. Toleranciaje znášanlivosť voči presvedčeniu a názorom, technickynajvyššia prípustná odchýlka. Tolerovať znamenátrpieť, znášať, dovoľovať, pripúšťať, určovať,označovať prípustnú mieru. Termín sa po prvý razobjavil v 16. storočí, v čase náboženských vojen a niekedysa chápal pejoratívne ako synonymum ľahostajnostik pravde náboženských dogiem. Od 18. storočiasa chápe ako duchovný postoj, ktorý každému poskytujeslobodu vyjadrovať svoje názory a postoje odlišnéod zaužívaných či všeobecne prijímaných.Systém musí tolerovať jednotlivca, silnejší partnerslabšieho, ale platí to aj vice versa. Auto tolerujechodca, ale vodičom dobre padne, keď im občas chodecdá „prednosť“ na prechode. Človek, ako zraniteľnejšípartner vo vzťahu človek – automobil, dostávaviac šancí, je zvýhodnený tým, že v situáciách, ktorésú zamýšľané ako rovnoprávne, demokratické, vytvorímepriestorové, fyzické opatrenia. Spomaľujúcepriečne pásy, zúžené a súčasne zdrsnené či prevýšenéprvky v jazdnej dráhe automobilu sú prejavom slušnostia tolerancie voči človeku „na nohách“. Mierademokracie politického, spoločenského života, riadeniaštátu sa, prirodzene, premieta do usporiadaniamesta, podľa vzorca tempo, respektíve potenciaskupiny sa riadi tempom, respektíve potenciou najpomalšiehoalebo najslabšieho člena.Priestor vyplnený toleranciou bolo treba začaťvytvárať z drobných zárodkov prejavov rešpektu vočislabým. V podstate voči človeku vôbec. Stredovekémesto bolo ohľaduplné (azyl, nálezince…), hoci bolospravované kvázi neľudsky. Corbusierovské mestopre človeka nového veku stratilo zo zreteľa človeka,rešpektovalo tri milióny ľudí, ale netolerovalo človeka,človeka indivíduum, človeka starého, človekav kolieskovom kresle, človeka nevidiaceho, hluchého,malého vzrastu… Do tohto myslenia bolo treba„zasunúť páčidlo tolerancie“, vytvoriť medzeru, postupneju zväčšovať a začať byť jednoducho slušný.Najprv možno v mikropriestore, postupne v systéme.Ak autobus umožní nastúpiť všetkým neštandardnepohyblivým ľuďom, sprístupní im celé mesto. Prvoktolerancie robí funkčný systém ľudskejším, súvislosťa závislosť je obojstranná.Urbánna slušnosť a demokraciaPrejavy slušnosti v širokom zmysle slova: zdvorilosť,tolerancia, vzájomná pomoc, ohľaduplnosť, prívetivosť,nezištnosť, asertivita voči inakosti a menšinám)tvorili od nepamäti konštitutívne väzby mestskéhoživota a kultúry. Tie sa síce od mesta k mestumohli meniť, môžu sa v jednom meste historicky modifikovať,ale tvorili a dodnes tvoria základné podhubiemesta, spätne osvetľujúce tak ľudské činnostia vzťahy, ako aj ich priestorové formy, dávajú im sfarbeniea zmysel aj napriek tomu, že boli na dlhý časprekryté „silovým inštrumentáriom“, ktoré je produktomskôr mestskej civilizácie a technológie akomestskej kultúry.Urbánna slušnosť je nielen historickým produktommestského života a kultúry, ale má aj sama zatiaľnereflektované mestotvorné aspekty a dokáže obyvateľova návštevníkov mesta motivovať k adekvátnymreakciám a činnostiam. Tým sa však jej význam vôbecnevyčerpáva. Dá sa predpokladať, že v dobe, v ktorejpostupne padajú nástroje silných a silových postupovna všetkých úrovniach, keď sa „oslabujú“ nástrojeúzemného plánu, normatívnych predstáv o mestea prechádza sa od imperatívnych postupov k strategickýmpostupom, stanú sa tendencie urbánnej slušnostiprijateľnou možnosťou urbanistickej tvorbya myslenia.Ohľaduplnosť, prívetivosť a tolerantnosť nemusiabyť len charakteristiky ľudského správania,vzťahov človeka voči človeku, ale môžu sa stať, akov prípade bezbariérového myslenia a univerzálnehonavrhovania, aj závažnými postulátmi architektonickeja urbanistickej tvorby, ktorá sa prejavuje nielenvo vzťahoch mestských štruktúr voči ľuďom, ale aj vovzájomných súvislostiach jednotlivých komponentovmesta, napríklad dopravného systému voči pešejzóne alebo námestiu, novostavby voči uličnej čiare,architektúry expandujúcej firmy voči drobným architektúrampôvodného mestského osídlenia, dominántvoči obrazu alebo panoráme mesta atď.V slovách slušnosť a zdvorilosť sa v slovenskomjazyku aj vo väčšine „živých i mŕtvych“ európskychjazykov objavujú priestorové dimenzie v doslovnomalebo prenesenom význame alebo odkazy k miestuich utvárania. Ako poukazuje význam slova zdvorilosť– vo francúzštine. courtoisie, v nemčine Höflichkeit– ide tu jednak o formy správania pestované našľachtických dvoroch, ale aj o správanie viazané vždypriestorovo: dvor, vchod, námestie.Slová slušnosť a zdvorilosť označujú primárneurčité formy ľudského správania ako napríklad:vzdávanie úcty starším, pozdravy, privítania známych,priznávanie práva ženám, deťom, cudzincom.Formy zdvorilosti a slušnosti môžu mať podobu nepísanýchzvyklostí, ale môžu získať aj podobu kodifikovanýchpravidiel ceremoniálov a etikety, v ktorej saprirodzené vzdávanie úcty môže meniť na vzdávanieALFA 02 ¦ 2011 9

CPTED – základné metodologické východiskávšadeprítomná slušnosť je vzhľadom na ľudskú prirodzenosťzrejme science fiction, ale v reálnej miereje predpokladom sociálneho pocitu bezpečia.Štruktúra mesta – vnútroblokyPodľa Ch. Norberga Schulza mesto a architektúrazhromažďuje charakter prostredia. (Schulz 1994) 3 .Voľne by sme mestské bloky mohli chápať ako pokračovanietejto fenomenologickej tézy. Mestský blokmá svoj vnútorný život, ktorý odráža individualituobyvateľov a podmienok, v ktorých sa vyvíjal. Nechbol zakladateľský zámer alebo inak nastolený stavusporiadanosti na začiatku akýkoľvek, život vždy priniesolmiestnu svojráznosť. Ľudia si priniesli so sebouzvyky z bývalého bydliska alebo si vytvárali svojevlastné svety. Kuriozitou sú mestské bloky v obrysepôvodných antických amfiteátrov vo Florenciia v Lucce. Základná osnova, štruktúra mesta má, čiuž chcené, alebo časom vygenerované dôsledky nabezpečnosť celku alebo častí. Diferenciáciu vnútornéhoživota mestských blokov možno pozorovať najmäna veľkých ortogonálnych schémach. Zatiaľ čorastlé, radiálno-centrálne, hviezdicové schémy súa priori diferencované, ortogonálne rastre sa diferencujúnásledne. Barcelona so svojou vertikálnoureguláciou sa líši od pôdorysne striktných rastrovNew Yorku, Buenos Aires, Perthu, kde sa bloky výškovodiferencujú. Samostatným príbehom sú americkémestá stále rešpektujúce Jeffersonov grid, čobol asi najväčší zásah do členenia územia v histórii.S expanziou osídľovania prišli možnosti definovaťa deliť nové územie. Územný plán z roku 1785, navrhnutýThomasom Jeffersonom, rozšíril dosah vlády naúzemia rieky Mississippi a Veľkých jazier. Ako reakciuna, podľa neho mätúci, dovtedy používaný zememeračskýsystém, Jefferson navrhol nový pravouhlýmriežkový systém. Mriežka rozdelila územie krajinyna časti o ploche jednej štvorcovej míle – 640 akrov.Dôsledkom bolo viditeľné členenie relatívne nedotknutejkrajiny. Toto nariadenie bolo prvé svojho druhuv Amerike, ale ovplyvňuje urbanizmus a územnéplánovanie dodnes. Najmä predmestia americkýchmiest sú do úmoru štvorčekované až po úroveň mestskéhobloku.V roku 1859 Ildefons Cerdà napísal knihu Teóriastavby miest, na podporu svojho predbežného plánuna rozšírenie Barcelony z roku 1855. Cerdà odvážnepredvídal novú civilizáciu, podporenú spútanímenergie pary, ktorú bude možné charakterizovať mobilitoua komunikatívnosťou. Cerdà v podstate išielv de Garayovych stopách, ibaže jeho rastrová totalitaBuenos Aires z roku 1583 sa postupne výškovodiferencovala a Barcelona ostala v jednej nivelete.Racionálny, radikálne egalitársky návrh je dodnesunikátny. Karteziánsky raster stále predstavuje interpretačnúpolaritu medzi totalitou a demokraciou.Totalita rovnakosti alebo demokracia rovnosti prístupu?Jednu z odpovedí ponúka práve mestský blok.Cerdova totalita sa demokratizuje smerom dovnútra,google maps dnes ponúka priam dobrodružnú prechádzkupo jednotlivých, pôdorysne aj výškovo rovnakýchblokoch. Vnútri si každý žije očividne vlastným,individuálnym životom. Pravouhlý pôdorysmesta je orientačne a dopravne bezpečný.Úplne inak bola založená Haussmannova obnovaalebo aj hausmanizácia Paríža objednanáNapoleonom III. a realizovaná prefektom, barónomHaussmannom v rokoch 1852 až 1870. Práce všakpokračovali aj po skončení druhého cisárstva v roku1870. Projekt obsahoval všetky urbanistické hľadiskáv centre mesta aj v okolitých oblastiach (dištriktoch):ulice a bulváry, reguláciu budov a fasád, verejné parky,vodovody a kanalizáciu, mestské zariadenia, verejnépamätníky. Parížu dal dnešnú tvár. Jeho racionálnepriestorové aj infraštrukturálne prečistenie mestaje sprevádzané i menej oficiálnymi komentármi,z hviezdicových priesečníkov viacerých bulvárov samesto dalo účinne ovládať delostrelectvom. Parížskymestský blok je dôsledkom tohto konceptu.Mestský blok ponúka vzrušujúce interpretácie založenéna Arendtovej pohľade na grécke polis, prektoré boli rovnako charakteristické hradby a zákon.Rovnakú pozíciu tu mal staviteľ mesta a zákonodarca.Mestský blok je najmenšia časť mesta, najmenšítaxón, kde táto paralela ešte platí. Striktne vymedzenýpriestor so zvykmi, ktoré sa v konkrétnej podobevyvinuli v každom bloku mierne odlišne. Sociálnevedomie „nášho dvora“ sa premietlo aj do mestskejliteratúry. Mestský blok môže obsahovať polosúkromný-poloverejnýdvor, môže byť kompaktnoubudovou, môže v ňom byť park alebo ho môže vypĺňaťEisenmannov berlínsky pamätník holokaustu.Program rekonštrukcie mestských blokov je ambícioumnohých miest. Začiatkom deväťdesiatych rokovsme ako FA spolupracovali s viedenskými kolegamina projekte obnovy bloku v štvrti Favoritten voViedni.Spôsob komunikácieMesto komunikuje so svojimi obyvateľmi, s návštevníkmia pasantmi prostredníctvom prvkov, ktorépatria do kategórie informácií, príkazov, zákazov…Vytvárajú systém, ktorý je mestu nadradený,napríklad všeobecný systém dopravného značenia,alebo mesto ako „Corporate Identity" charakterizuje.Krajnou normou komunikácie sú rozkazy – princíprozšírený v armádach celého sveta, autoritárskerežimy ho rozširujú vo väčšej či menšej miere aj doverejnosti, teda aj do mesta. Mesto sa potom hemží„rozkazmi“, ako sa správať. Spoločenstvá navyknuténa demokratické spôsoby totalitu príkazov neprijmú,v procese vzniku a vyzrievania demokracie sa spôsob6 ¦ Nabádanie k ostražitosti, SydneyALFA 02 ¦ 2011 11

VÝSKUM NAVRHOVANIA7 ¦ Uzavreté obytné súbory, Castle v holandskom Dordrechte,Port Grimaud v južnom Francúzskukomunikácie modifikuje. Informačný systém mestamôže oscilovať medzi dvoma krajnosťami – rozkazmia empatiou. Ponúka sa celý rad otázok a osobnýchpostojov:– Ako sa dá niečo slušne a súčasne nekompromisne„prikázať“?– Môžu sa ľudia správať slušne v prostredí vyformovanomagresívne – voči sebe navzájom aj vočiprostrediu?– Reagujem takto, lebo chcem/rozhodol som satak… Určitá situácia ma motivovala a prijal somto za svoje.– Keď ma niekto/niečo slušne požiada, viac ma tozaväzuje ako príkaz; splnenie príkazu nevytváravnútorný záväzok.Je slušnosť prejavom vlastnej vôle alebo môže byť ajdôsledkom strachu z následkov? Otázkou je, ako formovaťprostredie, aby evokovalo slušnosť. „Systém“musí byť silnejší, musí ponúkať možnosti, ktorémožno prijať; iniciatíva zdola má nízku účinnosť.Organizácia dopravy má informovať o svojom fungovanídostatočne zrozumiteľne nielen obyvateľov,ktorí sa vyznajú. Odstraňovanie mestského odpadumusí o spôsobe odhadzovania odpadkov taktiežinformovať. Komunikácia ponechaná na spontánnosťa náhodnosť dáva mestu nádych anarchie.Normatívnosť vyjadrená napríklad v dopravnýcha iných značkách, môže byť reštriktívna, operujúcaskôr so strachom z jej nedodržania alebo môže rátaťso slušnosťou oslovených a operovať so zdvorilosťou.Asociatívnosť systému komunikácie, narábanies evokovaním empatie je účinnejšie, lebo povedanés Milanom Kunderom: „Ani smrť nemá rada, keď sajej prikazuje.“ Spôsob komunikácie musí byť účinnýa slušný až zdvorilý, inak vyvolá prirodzene ľahostajné,neutrálne až negatívne reakcie. Komunikačnýsystém by mal oslovovať prah mravnosti a zodpovednosti.Nesprávnych, neslušných vecí sa máme vystríhať,nie preto, že nám hrozia sankcie, ale preto,že sme sami prijali presvedčenie, že sa to nepatrí.Komunikačný systém by nás mal zahanbiť, ak sa zachovámeinak, ako sa „patrí“.obr. 5Mesto ako potenciálne bojiskoNa vojenskej katedre, kde sme získavali odbornosťženistov, nás učili, ako zničiť to, čo sme sa v školeučili tvoriť. Vojenský pohľad na svet. Boli sme školení,kde umiestniť nálož, aby boli budovy, mosty čonajefektívnejšie zničené. Pozitívne vedomosti bolistavané do služieb účinnej deštrukcie, vieme, kde jev železobetóne výstuž… v predpätom nosníku stačízlikvidovať kotvy.Vojenský pohľad na mesto bol však dovedenýk úplne iným horizontom. Novodobí stratégovia očividnečítajú aj neočakávané texty, vznikajú kurióznespojitosti.O urbanistickom výskume na vojenských akadémiáchpíše známy teoretik, architekt Eyal Weizmanv texte Lethal Theory 4 . Hustá urbánna štruktúra starýcharabských miest a utečeneckých táborov tvorí základňupre útočnú smrtonosnú teóriu Un – walling…možno „nerešpektovanie stien“, „odsteňovanie“.Likvidácia teroristov v Nabluse v roku 2002 saodohrala prienikom izraelských vojakov cez stenya interiéry domov. V hustej urbánnej štruktúre ostalivraj aktéri konfliktu zo vzduchu takmer neviditeľní.Použitý princíp inverznej geometrie prevracia mestskúštruktúru naruby: likviduje súkromie, obnažujesúkromné vnútornosti mesta.Arendtovej demokratická schéma bezpečnosti, istotyv meste:– politická úroveň – „hradby: fyzické alebo právne– súkromná úroveň – steny domov a bytov – je tuzrušená.Vojaci všeobecnou teóriou {čítajú autorov(!)…Deleuze, Guattari… Tschumi} jednak sofistikujú,snažia sa legalizovať… zakrývať podstatu násilia,nech by bolo prípadne akokoľvek oprávnené, jednakzískavajú „intelektuálny“ náskok pred protivníkom.Likvidácia mesta „zhora“ alebo akokoľvek na diaľkuje pre aktéra abstraktná, pri prekračovaní stienide o krajne fyzický zážitok. Ide o postmodernú verziuuž skôr známych taktík v urbánnych konfliktoch.Pri obrane Stalingradu bol z núdze uplatnený princípdistribuovaného, nehierarchizovaného velenia, lebotu bojiskom boli ulice. Bolo nevyhnutné spoľahnúť12 ALFA 02 ¦ 2011

CPTED – základné metodologické východiská8 ¦ Sklenená elegancia, architektúra verzus bezpečnosť,Manchestersa na iniciatívu jednotlivých skupín bojovníkov,centrálne velenie nemohlo mať prehľad a účinnekomunikovať.Dnes sa dá využiť špičková elektronika na pozorovanieprítomnosti ľudí v domoch cez steny, mestskétkanivo je priehľadné, priam mizne. Následne najnovšiezbrane umožnia cez steny účinnú streľbu.K špeciálnym jednotkám patria architekti a stavebníinžinieri, ktorí vedia stavať, a preto aj účinnejšieselektívne ničiť. „Chirurgické“ ničenie objektovprotivníka nie je z hľadiska rozsahu ničenia porovnateľnés masívnym bombardovaním z lietadiel alebodelostreľbou. Účinok na protivníka je vraj eštehorší. Útočiaci vojaci môžu byť v miestnosti vedľa,nad, pod… cieľovou skupinou a nikto nevie, cez ktorústenu, strop, podlahu vojaci preniknú, alebo cezktorú stenu so smrteľnou účinnosťou priletia projektily.Steny medzi domami a bytmi účinnosť útokumožno paradoxne zvyšujú, lebo útočníci sú neviditeľní,aspoň pokiaľ cieľové skupiny nezískajú rovnakútechniku. Priestor je podľa tejto teórie len vecouinterpretácie… ulice, dvere, okná, sú zakázané, leboútočníkom tu hrozí smrť, pohyb cez steny a interiérydomov je bezpečný.Vojaci s filozofickým a iným odborným vzdelanímrobia z vojny a zabíjania príbeh zdôvodňovaný metódamiPR. Architekti ako keby mali vymýšľať mestos ohľadom na budúci vojenský konflikt, čo urbanizmusumožní, alebo v čom zabráni tej-ktorej stranekonfliktu. A nejde tu o tradične chápanú obranu, aleo charakter a kvalitu mestského tkaniva z hľadiskapriepustnosti. Ostane armáda útočníkov – obrancovna uliciach alebo presiakne do vnútra budov? Tvoriťmesto ako potenciálne bojisko je morbídna predstava,ale niektoré vojenské akadémie takto možno získavajú(intelektuálny?) náskok.Starý známy boj o Berlín bol, samozrejme, inýmpríbehom, vrcholilo moderné vedenie vojny, hlavnúúlohu hrali ulice, symbolom bolo vztýčenie sovietskejzástavy na Reichstagu. Teória opisovaná EyalomWeizmanom zrejme nie je priamo prenosná na európskemestá, určite však dotvára pohľad na fenoménmesto.Súčasný stavVo výučbe sa pohybujeme v celej škále mierky, ktorú„obhospodaruje“ FA STU. V mierke mesta ide o úvahu,či je bezpečné mať priamo na území mesta letiskoa rafinériu, v mierke architektúry sa venujeme najmäbezpečnosti obytného prostredia a v mierke dizajnuide o bezpečnosť sveta predmetov. Bezpečnosť obytnéhoprostredia tvorí ťažisko našej pozornosti. Užpred vyše 10 rokmi sme sa podrobne začali venovaťštrukturácii a diferenciácii prostredia od intímnehocez súkromné, polosúkromné, poloverejné a verejné.Aj skúsenosti z projektu CEPTED ukazujú, že dôslednéhierarchizovanie obytného prostredia prispievak jeho bezpečnosti. Ďalšou možnosťou je vytváranieuzavretých enkláv – kondomínií, tu je otázkou,či sa koncepcia „secured by design“ nemení na „isolatedby design“. Novým fenoménom je zohľadňovaniesúčasnej hrozby terorizmu, do architektúry vnikánapríklad zohľadňovaním používania celozasklenýchpriečelí. Padajúce sklo môže byť zdrojom väčších rizíkako samotný (bombový) útok.Štúdia bola spracovaná v rámci vedeckého výskumuv kontexte medzinárodného projektu CPTED.1ARENDTOVÁ, Hannah: Vita activa. Praha, OIKOMENH 2007.2HALLER, F.: Totale Stadt, ein Globales Modell. Olten, Walter –Verlag 1968.3SCHULZ, Ch. Norberg: Genius loci. Praha, Odeon 1994.4Eyal Weizman je architekt sídliaci v Londýne, je riaditeľ centrapre výskum architektúry na Goldsmiths College, University ofLondon. Weizman, Eyal: Lethal Theory: http://roundtable.kein.org/files/roundtable/Weizman_lethal%20theory.pdf: V príspevkuboli voľne použité publikované texty:5ŠPAČEK, Robert: Urbánna demokracia ako fenomén mestskéhoprostredia. In: Životné prostredie, roč. 33, 1999, č. 2, s. 61 – 66.6ZERVAN, M. – ŠPAČEK, Robert: Hypotéza urbánnej slušnosti. In:Životné prostredie, roč. 35, 2001, č. 4, s. 173 – 178.7ŠPAČEK, Robert: Seriál Tváre mesta v časopise EurostavTM 2. Demokracia, ES 2/2003 s.85TM 3. Totalita I. (diktátori ako architekti), ES 3/2003, s. 89.TM 4. Totalita II. (architekti ako diktátori), ES 4/2003, s. 61.TM 9. Slušnosť I. – trocha histórie, ES 2/2004, s. 29.TM 10. Slušnosť II. – tolerancia, ES 3/2004, s. 61.TM 11. Slušnosť III. – spôsob komunikácie, ES 4/2004, s. 59.TM 13. Neslušnosť, ES 7/2004, s. 57.TM 14. Grafity, pôvodne graffiti, ES 8/2004, s. 67.TM 17. Bezpečnosť 1, ES 3/2005, s. 71.TM 18. Bezpečnosť 2, ES 4/2005, s. 75.TM 21. Ideálne mesto, ES 8/2005, s. 59.TM 23. Taktilná zóna mesta, ES 2/2006, s. 72.TM 40. Vojenský „urbanizmus“, ES 9/2008, s. 36.TM 53. Vnútrobloky, ES 3/2010, s. 31.ALFA 02 ¦ 2011 13

VÝSKUM NAVRHOVANIAVýskum a prezentáciaarchitektonických pamiatokMagdaléna Kvasnicová„Nebezpečenstvom pre dejiny nie je prítomnosť,ale sfalšovaná história.“Friedrich Achleitner14 ALFA 02 ¦ 20111. Pamiatkový výskum ako prostriedok legitimizáciepamiatkovej ochranyHistorická architektúra je súčasťou kultúrneho dedičstva.Ako zdroj a prostriedok kolektívnej pamätia identity konkrétneho kultúrneho spoločenstva jepotenciálnou pamiatkou, t. j. objektom verejného záujmuzachovať ho a chrániť, čiže trvalo udržať. Obsahpojmu pamiatka je však ambivalentný a mení sa v závislostiod aktuálnych hodnotových záujmov spoločenstva,ktoré predmetný objekt za pamiatku uznalo.Od prvotnej podoby antických starožitností v 18.storočí sa rozšíril v 19. storočí na všetky artefaktystarších dejín umenia. V priebehu 20. storočia sa dozorného uhla pamiatkovej ochrany dostali fenomény,ktoré pojem pamiatka typologicky, respektíve časovorozšírili o artefakty, ktoré pôvodne neboli cieľom ochrany:kultúrnu krajinu, prírodné dedičstvo (prostredie),obraz mesta, architektúru meštianskych domov,technické a priemyselné pamiatky – tzv. industrial čiarchitektúru moderny a neskorej moderny.Aj keď pojem pamiatky a pamiatkových hodnôtv minulosti podliehal a bude vždy podliehať politickýma ideologickým manipuláciám, nemožno rezignovaťna možnosť ich objektivizácie, ktorý umožňujevedecký výskum. Vedecké poznanie je v praktickejstarostlivosti o pamiatky podmienkou sine qua non.Pomáha legitimizovať verejný záujem na zachovaníurčitého architektonického diela. Už Dvořákova koncepciapamiatkovej starostlivosti bola založená nakontrolnej funkcii vedeckého umeleckohistorickéhovýskumu. Max Dvořák umeleckohistorický výskumpraktizoval ako organický, ale pomocný prostriedokpamiatkarskej praxe, regulujúci praktické zásahy dopamiatok. 1 Táto situácia viedla k významnému postaveniuumeleckohistorickej hodnoty, historickej hodnotya hodnoty veku ako ťažiskových v hodnotovejkvalifikácii pamiatok.Pamiatkový (architektonicko-historický, archeologický,reštaurátorský) výskum, ktorý vychádza z analýzya rozboru historickej architektúry in situ, pomáhaakademickým dejinám umenia stáť pevnými nohamina zemi a otvoriť do seba zahľadenú disciplínu k primárnymhmotným prameňom a s jej pomocou uvádzaťčasto neznáme a na prvý pohľad nenápadné architektúrydo širších súvislostí regionálneho aleboeurópskeho kultúrneho vývoja. Tento aspekt zdôrazňujejeho propedeutický ráz tak pre historické vedy,ako aj pre prakticky zameranú pamiatkovú starostlivosť.Vedecká interpretácia nálezov z pamiatkovýchvýskumov nanovo definuje pamiatkové hodnoty objektova servíruje objektívne argumenty pre schopnosťa vhodnosť ich zachovania. Zároveň legitimizujeich pamiatkovú ochranu. Pri ambivalentnosti stanoveniahodnôt pamiatky ako projekčného zrkadla rôznychzáujmov, zostáva vedecké hľadisko kultúrnohistorickýchhumanistických disciplín (dejiny umenia,archeológia, história) jediným reálnym a nezávislýmnástrojom ich objektivizácie.Výsledky desiatok či stoviek pamiatkových výskumovdopĺňajú alebo často aj zásadne narúšajú dovtedyvšeobecne prijaté umeleckohistorické interpretácie,búrajú stereotypy výkladu, nútia nanovointerpretovať nové poznatky, čím posúvajú umeleckohistoricképoznanie. Objav ranogotických vežovýchalebo šírkových dvojpriestorových domov na územíBratislavy a Košíc 2 či identifikovanie ranogotickéhopaláca v hmote Pálffyho paláca na Panskej uliciv Bratislave 3 v osemdesiatych rokoch 20. storočiapracovníkmi MSPSOP rozšíril a prehĺbil predstavyo charaktere a typológii profánnej ranostredovekejobytnej architektúry v mestách. Pamiatkové prieskumyhistorického jadra Trenčína, Žiliny, Trnavyv osemdesiatych rokoch 20. storočia okrem rozbitiazažitej predstavy o „drevenej“ zástavbe našich miestv stredoveku, rehabilitovali aj dovtedy zaznávanúneohistorickú a eklektickú architektúru 19. storočia.Bolo aj ich zásluhou, že v roku 1982 došlo k vyhláseniutýchto miest za mestské pamiatkové rezervácie.Objavy jadra románskeho kostola v Šebastovciach 4 ,románskej rotundy v Baďane 5 či ranogotického kostolav Kľačne v hmotách mladších barokových či historizujúcichkostolov, ktoré upriamili odborný pohľadna tieto historikmi umenia zabudnuté objekty,nie sú žiadnou výnimkou. Nové poznatky o stredovekýchkostoloch, priniesli architektonicko-historickéa umeleckohistorické výskumy realizované po roku2000 v Rači, v Lábe (I. Gojdič, 2003), v Bernolákove(E. Sabadošová, M. Havlík, 2004), reformovaný kostolv Seni (M. Ďurišová, J. Krcho, 2004), Veľkej Tŕni(J. Krcho, 2005), v Dovalove (L. Kürthy, B. Glocková,2004), v Čičarovciach a v Strede nad Bodrogom(L. Kürthy, B. Glocková, 2005), v Malej Mači(M. Bóna, 2008). K najexkluzívnejším objavom poslednýchrokov patrí bezpochyby Kaplnka sv. MargityAntiochijskej v Kopčanoch – archeologickým výskumomidentifikovaná ako veľkomoravský kostol 6 alebov roku 2007 objavená neskorogotická Kaplnka

Výskum a prezentácia architektonických pamiatok3 ¦ Konzervácia, reštaurovanie: Český Krumlov - Radničnáč. 29, výskum, projekt a realizácia architekt V. Girsa a kol.,2001. Foto: V. Girsa1 ¦ Konzervácia, údržba: Dolní Kounice, zaniknutý kláštorpremonštrátok Rosa Coeli, zač. 20. storočiaFoto: M. Kvasnicová2 ¦ Konzervácia a reštaurovanie: Petronell-Carnuntum,Heidentor. Nová interpretácia triumfálnej brány s použitímnových médií sprostredkúva pôvodnú podobu architektúry,2001. Foto: M. KvasnicováALFA 02 ¦ 2011 15

VÝSKUM NAVRHOVANIA6 ¦ Slohová rekonštrukcia: Trenčín, Matúšova ul. - Katovdom, pamiatkový výskum a autor rekonštrukcie: P. Kresánek,80. roky 20.storočia. Zdroj foto: http://www.trencin.sk4 ¦ Slohová rekonštrukcia: Banské Štiavnica - Radničná ul.,2007. Foto: M. Kvasnicová5 ¦ Rekonštrukcia fasády z 19. storočia: Banská Štiavnica,Trojičné nám, 2005. Foto: M. Kvasnicovásv. Anny identifikovaná v hmote radnice v BanskejŠtiavnici, dovtedy známa iba z písomných prameňov. 7Uvedenie nového zákona o ochrane pamiatkovéhofondu č. 49/2002 Z. z. do platnosti v roku 2003 daloväčšie právomoci krajským pamiatkovým úradoma upravilo legislatívny rámec vykonávania pamiatkovýchvýskumov. Investície a stavebný boom vytvorilnové možnosti výskumnej práce a akceleroval vykonávaniepamiatkových výskumov. V úvode zborníkaMonumentorum tutela č. 17 z roku 2007, sumarizujúcehosituáciu od vstupu nového pamiatkového zákonado platnosti sa konštatuje: „Je potešujúce, žepamiatkové výskumy nadobudli nové rozmery, že savykonávajú systematicky a z roka na rok stúpa nielenich počet, ale najmä kvalita. Dokumentácie pamiatkovýchvýskumov nadobúdajú podobu vedeckýchštúdií, sú často kolektívnym dielom odborníkov viacerýchdisciplín.“ 8Informačný potenciál pamiatkových výskumovzvyšuje hodnotový potenciál historickej architektúryako pamiatky a legitimizuje uplatnenie kritérií pamiatkovejochrany pri ich oprave, respektíve obnove.Zistenie nových faktov, predpokladaných alebo vôbecnetušených informácií o skúmaných objektoch,pomáha nielen poznať ich architektúru v nových súvislostiach,pre dejiny umenia a iné historické vedyobjaviť a rozširovať látku k hodnoteniu a vedeckej interpretácii,ale rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovaťaj prístup k pamiatkovej obnove. Realita však ukazuje,že nie vždy je to tak. Výsledky výskumov s ichprísnymi požiadavkami na zachovanie autentickýchoriginálnych častí architektúry skôr obmedzujú plánymalých aj veľkých investorov, kladúcich z ekonomickýchdôvodov nerealistické funkčné požiadavkyna architektúru, ktoré sú nezlúčiteľné so zachovanímjej identity ako kultúrnej pamiatky.2. Pamiatkový výskum a koncepty zaobchádzanias architektúrouPo realizácii pamiatkového výskumu, ktorý nás oboznámils minulosťou architektonickej pamiatky, savynára otázka: čo s jej súčasnosťou a budúcnosťou.Nájsť na túto otázku odpoveď je celospoločenskýproblém, ktorého riešeniu sa nemôže vyhnúť nik, počnúcvlastníkmi cez pamiatkarov, architektov a ďalšíchodborníkov – špecialistov až po politikov a širšiuverejnosť. Možno ho zvládnuť len vtedy, keď sú stanovenéjasné ciele a dosiahnutý konsenzus všetkýchzúčastnených o dôvode a vhodnosti jej zachovania.Východiskom je artefakt v jeho do súčasnosti zachovanomstave ako výsledku historických stavebnýmpremien, pre ktorý treba navrhnúť koncepciu, ktorázabezpečí jeho existenciu v budúcnosti so zachovanímjeho vlastností, znakov a hodnôt, ktoré sú nositeľmijeho identity ako pamiatky. Treba si uvedomiť,že každý ďalší zásah reprezentuje novú historickúvrstvu, ktorá mení vnútornú štruktúru objektu vovšetkých jeho prejavoch: vo funkcii, forme, v materiália stavebnej technike.V zaobchádzaní s architektonickou pamiatkouH. Eckert, J. Kleinmans a H. Reimers rozlišujú šesťkonceptov využívaných v pamiatkovej starostlivosti 9 :A. Koncepty, ktoré akceptujú historický vývoj objektudo súčasnosti a proces starnutia a jeho stopy akohodnotu:1. Dožitie, akceptujúce rozpad.2. Údržba, snažiaca sa rozpad spomaliť (obr. 1)3. Konzervácia, snažiaca sa rozpad zastaviť (obr. 2)B. Koncepty, ktoré sa usilujú o premenu historickéhovývoja objektu a snažia sa proces starnutia rozličnýmspôsobom a v rozličnej miere zvrátiť:4. Oprava, vylepšujúca slabé miesta a poškodenia(obr. 3)5. Obnova, zasahujúca objekt novou vrstvou, zodpovedajúcousúčasným požiadavkám (obr.4)6. Rekonštrukcia, vytvárajúca znova zaniknutú podobu(obr. 5)Takto formulovaná štruktúra šiestich konceptovuľahčuje prístup k architektonickým pamiatkam16 ALFA 02 ¦ 2011

Výskum a prezentácia architektonických pamiatok7 ¦ Náznaková prezentácia zaniknutého gotického kostolaa krypty: Vajnory - Kostol sv. Ladislava - svojpomocne, 2009.Foto: M. Kvasnicová8 ¦ Nové intervencie do historickej substancie hradu:Weidhofen, Rakúsko, H. Hollein, 2007.a podporuje uvedomelé a racionálne zaobchádzanies nimi. Autori ich chápu ako pomôcku a nie ako hotovérecepty, lebo ak sa konsekventne aplikujú, nie súschopné dostatočne reflektovať jedinečnosť a mnohovrstevnatosťarchitektonickej pamiatky. Súčasne sitreba uvedomiť, že sa môžu vzťahovať k architektonickémudielu ako celku, ale aj diferencovane k jehočastiam.Ak figurujú tieto koncepty ako kritériá, možnopodľa nich vyhodnotiť a zatriediť doterajší vývoj architektonickejpamiatky tak, aby sa dali odhadnúť budúceexistenčné možnosti pamiatky v ich celej šírke.Ako principiálne myšlienkové modely ponúkajúpracovné hypotézy, ktoré umožňujú posudzovať výhodyaj nevýhody, sprevádzajúce každé zaobchádzanies architektonickou pamiatkou.Ako metodické usmernenie umožňujú kontrolovaťrozhodnutia a praktické opatrenia v celku aj detailev ich pôsobení na štruktúru architektonickej pamiatky(na funkciu, formu, materiál a stavebnú techniku). 10Úlohou spracovateľa pamiatkových výskumov vovzťahu k uvedeným konceptom je:– kriticky posudzovať stav poznania pamiatky,– dodávať informácie o stavebno-historickoma umeleckohistorickom vývoji pamiatky,– dodávať argumenty na zaobchádzanie s architektúrouako pamiatkou, t. j. identifikovať a definovaťpamiatkové hodnoty,– formulovať a navrhovať spôsob a rozsah rehabilitácie(definovať časti určené na konzerváciu,reštaurovanie, respektíve na rekonštrukciu),– definovať stupeň inovácie pamiatky.– Úlohou architekta vo vzťahu k uvedeným konceptomje:– riešiť prispôsobenie súčasných požiadaviek na zachovanústavebnú substanciu (č. 3 – 5),– vyriešiť vzťah starej a novej stavebnej substancie(č. 3, 5, 6),– navrhnúť zaniknutú historickú štruktúru určenúna rekonštrukciu (pamiatkový výskum ako podkladje v tomto prípade podmienka sine qua non).Pri rehabilitácii historickej architektúry je projektujúciarchitekt postavený zoči-voči konkrétnej architektonickejpamiatke s úlohou zabezpečiť jej ďalšiuexistenciu. Základným ideovým predpokladomúspešného zvládnutia tejto úlohy je, aby architektporozumel a akceptoval pamiatkové hodnoty predmetnejpamiatky. K tomu mu pomáha pamiatkovývýskum. Vo všeobecnosti panuje medzi kreatívnymiarchitektmi názor, respektíve mýtus, že pripravovaťkoncept rehabilitácie a revitalizácie architektonickejpamiatky je úloha málo kreatívna, a preto nie dostatočneatraktívna. V konečnom dôsledku je tentopostoj architektov ako tvorcov novej reality celkompochopiteľný aj vzhľadom na to, že starostlivosťo historické prostredie, respektíve konkrétny artefaktv jeho autentickej podobe, ktorého ochrana je z rôznychdôvodov predmetom verejného záujmu, vyžadujevlastniť určitý informačný a znalostný potenciálzo starších dejín stavebného umenia (premeny historickýchforiem, tradičných materiálov, stavebnejtechniky…). Týmto informačným potenciálom nedisponujeprojektujúci architekt, ale skôr špecialista– „pamiatkar“, či už historik umenia, respektívehistorik architektúry, archeológ, reštaurátor, alebostavebný inžinier zameraný na historické konštrukciea technológie. Na platforme profesionálnej pamiatkovejochrany, ktorá si vyžaduje bezpodmienečnevedecké poznanie objektivizujúce rozsah a spôsobzásahu do pamiatky, a ktorá uprednostňuje primárneúdržbu, konzerváciu, jednoduché opravy, reštaurovanie,len vo výnimočných prípadoch rekonštrukciuzaniknutej časti architektúry, respektíve detailu,sa projektujúci architekt musí pri návrhu koncepciedeliť o kompetenciu so znalcom – historikom architektúry,ktorým je v súčasnej situácii najmä a predovšetkýmspracovateľ príslušného pamiatkovéhovýskumu, respektíve metodik príslušného krajskéhopamiatkového úradu.Väčší priestor pre architekta sa otvára v prípadeobnovy chápanej ako renovácia, respektíve adaptáciaarchitektonickej pamiatky. Je to v situácii, keďALFA 02 ¦ 2011 17

VÝSKUM NAVRHOVANIA9 ¦ Obnova vkladajúca novú vrstvu: Filozofická fakultaUniversity of New York, S. Hall, 2007.z rôznych dôvodov, najčastejšie z dôvodu novéhofunkčného využitia objektu, respektíve jednotlivýchpriestorov, treba originálnu historickú architektúrudoplniť o novú hmotu či detail („novotvar“), ktorýnikdy nebol súčasťou pôvodného artefaktu. V tejtosituácii si treba uvedomiť, že prechádzame z platformypamiatkovej ochrany na platformu voľnejarchitektonickej tvorby, ktorá je výsostnoukompetenciou architekta, ktorú si snaží uhájiť v neutíchajúcichsporoch s protagonistami pamiatkovejochrany najmä vtedy, keď treba z rôznych dôvodovnavrhovať novú architektúru na mieste zaniknutejhistorickej stavebnej štruktúry.Eckert – Kleinmanns – Reimers v prípade obnovy(renovácie) rozlišujú dva prístupy k zachovanej stavebnejsubstancii 11 :a) adíciu, ktorá zachováva predchádzajúci stava presúva nové požiadavky na nezávislé stavebnéčasti,b) subtrakciu, ktorá odkrývaním, odstraňovanímhistorických kultúrnych vrstiev vytvára z originálnejhmotnej substancie architektonického objektuvhodný podklad (substrát) pre súčasný novotvar(súčasný v zmysle aktuálne plánovanéhozásahu).Adícia a subtrakcia sú prístupy, ktoré sa usilujúo zmenu (pokračovanie) historického vývoja objektu(resp. priestoru) tým, že nahrádzajú zaniknutý, respektívedoplňujú narušený originál pôvodnej substancienovým tvarom. V prípade architektúry akoúžitkového umenia je to kvôli ďalšiemu využívaniuobjektu podmieňujúcemu jeho ďalšiu existenciu nevyhnutné,aj keď z hľadiska zachovania pamiatkovýchhodnôt často veľmi problematické. Preto je namiestepoužívať skôr termín obnova, konverzia, adaptácia,nie rekonštrukcia, ktorý je v tomto prípade mätúci.V súčasnej pamiatkovej praxi na Slovensku i vosvete sa uplatňujú pri revitalizácii architektonickýchpamiatok najviac renovačné prístupy formousubtrakcie, a to najmä na intenzívne využívanompamiatkovom fonde v mestských pamiatkovo chránenýchštruktúrach (pamiatkových rezerváciách, pamiatkovýchzónach) či pamiatkach mladšej architektúry19. a 20. storočia. Treba povedať, že tentoprístup je v podstate deštruktívny, lebo nie je reverzibilný.Množstvo subtraktívnych zásahov je priamoúmernéustupovaniu pragmatickým požiadavkám investorov,sledujúcich prednostne ekonomický zisk.Nedôslednosť, zlá interpretácia a voľná manipulácias poznatkami z pamiatkových výskumov vedie k nezrozumiteľnostia strate výpovednej schopnosti a pamiatkovýchhodnôt architektúry.Obnova formou adície, na rozdiel od subtrakcie,svojím striktným oddelením novej vrstvy od staršejsubstancie je ohľaduplnejšia k pamiatke, lebo junedeštruuje a je reverzibilná.V prípade návrhu „novotvaru“ slúžia výsledky pamiatkovéhovýskumu lepšiemu porozumeniu kultúrnohistorickéhokontextu vzniku, formovania, významua funkcie existujúceho historického objektu,respektíve prostredia a majú korektívnu funkciu.Môžu poskytnúť projektujúcemu architektovi potenciálskúseností a inšpirácií pre vlastnú tvorbu.Novostavba, respektíve „novotvar“, ktorý je výsledkomkreativity architekta, je konfrontovanýs existujúcou historickou substanciou urbanistickéhoprostredia alebo konkrétnej architektonickej pamiatky.Je na zodpovednosti architekta (rozhodujejeho erudovanosť, empatia, talent a kreativita, ochotakomunikovať s pamiatkarom, respektíve spracovateľompamiatkového výskumu), akým spôsobom sak pôvodnému historickému artefaktu postaví. Trebasi uvedomiť, že štýlová originalita nemusí byť jedinýmznakom tvorivého prístupu. Výsledky pamiatkovýchvýskumov sú v tomto prípade pre architektarelevantné a záväzné v zachovaných častiach, ktorébudú rehabilitované konzerváciou, reštaurovaním,menej rekonštrukciou.Konzervácia, reštaurovanie a rekonštrukcia sa presadzujúnajmä u architektúry s vysokým potenciálompamiatkových hodnôt a aj to v prípade rekonštrukcieskôr výberovo na častiach architektúry. Tu je pamiatkovývýskum podmienkou sine qua non realizovateľnostiprojektu.Pamiatkový výskum je vynikajúcim inštrumentomkvalifikovanej pamiatkovej ochrany a jeho hlavnouúlohou je vypovedať, v čom je hodnota obnovovanéhodiela. Má význam sám o sebe, pre poznanie,ktoré o pamiatke prináša. Hoci odkrýva historicképodoby diela, jeho zmyslom nie je iniciovať fyzickúobnovu historickej vrstvy len preto, že bola identifikovaná.Zmyslom pamiatkovej starostlivosti nie jevracať pamiatky do zaniknutej historickej podoby.Rekonštrukcia je síce legitímna, ale vo svojej podstateskôr výnimočná záležitosť. Všeobecne v súčasnejpamiatkovej starostlivosti prevláda konzervačná doktrína,ktorá považuje za východisko pamiatkovej obnovyzachovaný historický stav, prípadne najmladšiuhodnotnú vrstvu.Miera uplatnenia výsledkov pamiatkových výskumovpri revitalizácii pamiatky závisí od:– stavu poznania a realizovateľnosti konzerváciealebo rekonštrukcie,– koncentrácie a hierarchie pamiatkových hodnôt,– schopnosti a ochoty ich akceptácie vlastníkom,investorom a architektom,– kompatibility novej funkcie s historickou,– finančných možností vlastníka a investora,18 ALFA 02 ¦ 2011

Výskum a prezentácia architektonických pamiatok10 ¦ Obnova ako subtrakcia, historická substancia akosubstrát pre novotvar: Herst Tower, N. Foster, 2007.11 ¦ Obnova ako adícia: Nová architektúra sa opiera o vežustredovekého opevnenia, Hainburg, Informačné centrumNárodného parku Donauauen, projekt W. Prix, 2001.Foto: M. Kvasnicová a Coop Himmelblau.– aktuálnej doktríny inštitucionalizovanej pamiatkovejstarostlivosti a prostriedkov jejpresadzovania.Spoločným východiskom pamiatkovej obnovy nasledujúcichpríkladov objektov a súborov rôzneho stavebno-historickéhovývoja, typologického určenia,funkčného využitia bol vopred realizovaný pamiatkovývýskum. Výsledná podoba architektonickýchpamiatok z jednej strany dokumentuje ambivalentnosťvyužívania poznatkov z pamiatkových výskumov,z druhej strany poukazuje na dôležitosť ichsprávnej interpretácie poznatkov tak metodikom– pamiatkarom, ako aj kreatívnym architektom,ktorí nesú hlavnú zodpovednosť za zachovanie ichpamiatkových hodnôt.2.1. Dva kostoly v jednom. Obnova fasádyKostola sv. Mikuláša v KľačneHistorické východiskáArchitektonicko-historický výskum Kostola sv. Mikulášav Kľačne 12 prezentuje situáciu, keď pamiatkovýarchitektonicko-historický výskum in situ v odbornýchkruhoch nereflektovanej architektúry, vyvolanýpragmatickou potrebou opraviť fasády kostola, môženielen radikálnym spôsobom ovplyvniť pôvodnéumeleckohistorické hodnotenie zdanlivo nezaujímavejstavby, ale stať sa podnetom na zápis do ústrednéhozoznamu pamiatkového fondu s pridelenímštatútu národnej kultúrnej pamiatky. Na prvý pohľadindiferentná architektúra kostola, ktorý nebolvedený ako kultúrna pamiatka, sa vo svetle nálezov,ktoré identifikovali v hmote objektu jadro ranogotickéhokostola, zmenila na významný doklad stredovekejarchitektúry so vznikom datovaným do poslednejtretiny 13 . storočia. Výsledky poukázali aj na iné zaujímavéproblémy, ktoré sa otvárajú pre ďalší vedeckývýskum: z hľadiska typológie stredovekých kostolovv slovenských pomeroch ojedinelá veža situovanána východnej strane nad presbytériom otvorila otázkurozšírenia typu tzv. chorturmkirche, t. j. kostolas chórovou vežou na území Slovenska, stavebnéhotypu vyskytujúceho sa najmä v rakúskom a bavorskomPodunajsku; alebo výskum patrocínií, kde zistenézaniknuté konpatrocínium sv. Gála avizuje kultúrnohistorickésúvislosti s nemecky hovoriacimprostredím v stredoveku.ALFA 02 ¦ 2011 19

VÝSKUM NAVRHOVANIA12 ¦ Obnova pamiatky ako adícia: Paríž - Eiffelova veža -projekt rozšírenia hornej plošiny. Serrero architects, 2008.Pamiatková obnovaNovozískané poznatky o stavebno-historických premenáchsa uplatnili aj pri pamiatkovej obnove exteriérukostola, ktorá prebehla po roku 2000. Pod odbornýmvedením KPÚ Nitra (pracovisko Topoľčany)bol akceptovaný stav objektu z prvej tretiny 19. storočias tým, že metódou rekonštrukcie obnovili stredovekúmaľovanú červenú kvádrikovú výzdobu nanárožiach veže, južnom opornom pilieri (tu nebolapozitívne zistená výskumom) a okolo južného gotickéhookna na veži a súčasne obnovili barokový výrazstrechy veže. Súčasťou obnovy bola akceptácia a týmaj rehabilitácia barokového exteriérového výrazulode kostola metódou konzervácie, bez prezentácieďalších gotických a neskorogotických prvkov (západnéhoukončenia, resp. nárožia ranogotického kostola,okno s mníškou, lomený kamenný portál s motívomihlanca na južnej fasáde…), zistených pamiatkovýmvýskumom, ktoré by návštevníkovi explicitným spôsobomavizovali stredoveký pôvod objektu. 14 V situácii,keď sa pracovníci KPU rozhodli rekonštruovaťstredovekú maľovanú výzdobu fasád, ale rezignovalina analytickú prezentáciu zaujímavých a estetickyaj výtvarne hodnotných gotických prvkov, zastalapamiatková obnova v polovici cesty. Výhodou snáďzostáva istota, že jedinečné výtvarné detaily sa podomietkovými vrstvami zachovajú pre ďalšie generáciebez úhony.2.2. Návrat luxusu – obnova hotelového komplexuna Štrbskom PleseHistorické východiskáZakladateľ osady Štrbské Pleso Jozef Szentiványi(1817 – 1905) dal v roku 1872 postaviť prvé budovyokolo jazera a inicioval prvé turistické chodníkyv jeho okolí. V roku 1901 uhorský štát prenajalŠtrbské Pleso v záujme rozvoja cestovného ruchubelgickej spoločnosti spacích a jedálenských vozňovWagons Lits Cook. Belgičania sa veľkorysými investíciamistihli zapísať zlatými písmenami do rozvojatatranského hotelierstva a kúpeľníctva postavenímveľkých luxusných hotelov v Starom Smokovci(1904), v Tatranskej Lomnici (1905) a na ŠtrbskomPlese (1906). Neďaleko od najstaršej časti komplexubývalej Jozefovej vily od G. Majunkeho, vyrástolpodľa projektu budapeštianskych architektov GuidaHoepfnera a Gézu Györgyiho jeden z najluxusnejšíchhotelov s ubytovacím trojpodlažným krídlom s 54 izbamis ústredným kúrením, ktoré zabezpečovalo prvýkrátcelosezónnu prevádzku hotela. Grandhotel(bývalý hotel Kriváň) poskytoval najvyšší štandardtechnickým vybavením a úrovňou aj rozsahomposkytovaných služieb. O bohatosti a o umeleckej ajarchitektonickej hodnote secesných interiérov svedčiaveľkorysé spoločenské priestory bývalej čitárne,jedálne, vstupný vestibul s maľovanou hrazdenoukonštrukciou. V exteriéri hotela sa zmiešavajú prvkysecesného štýlu s prvkami vysokohorskej architektúryuplatňujúcej prírodný materiál z miestnych zdrojov(žulový kameň) a hrazdenú konštrukciu.20 ALFA 02 ¦ 2011

Výskum a prezentácia architektonických pamiatok13 ¦ Obnova pamiatky ako adícia: nová budova múzea stojíreliktoch historickej architektúry: Kolumba, Kolín nadRýnom, P. Zumthor, 1997-2007.V rokoch 1914 až 1917 vznikla na mieste staršej kaviarnea bazáru z roku 1887 železobetónová architektúrastravovacieho a obchodno-spoločenského centraosady, zároveň doplnkové zariadenie hotela. Natatranské pomery začiatku 20. storočia nezvyčajnýskeletový veľkopriestor ponúkal variabilné riešenieinteriérov a na plochej streche jedinečnú vyhliadkuna tatranské hrebene. Budovu Končistej, na ktorejterase strechy v roku 1937 zriadili prvé tatranskéastronomické observatórium, v roku 2005 asanovali.Po prevrate v roku 1918 sa pokračovalo na dokončenírozostavanej dostavby nového hotela, ktorýspojil komplex troch objektov do jednotného celku.Južná fasáda hotela Hviezdoslav, ktorú architektprečlenil rastrom otvorených lodžií, využijúc priaznivújužnú orientáciu, predznamenáva funkcionalistickúorientáciu nasledujúcich rokov. Je pozoruhodnásvojou architektonicko-výtvarnou jednotouvďaka použitiu originálnych funkčných a zároveň dekoratívnychprvkov, ktoré dokladajú inšpiráciu českouodnožou dobového dekorativizmu, šíriaceho sav Európe v rámci hnutia art deco. Hotel Hviezdoslavako mohutný päťpodlažný trojtrakt s polozapustenýmsuterénom bol ešte veľkorysejšie koncipovanýako jeho predchodca.Bývalý liečebný komplex Hviezdoslav bol výnimočnýaj z umeleckohistorického hľadiska ako jedinýdoteraz známy dokument mladým štátom subvencovanejzákazky na kompletné zariadenie interiérovod umeleckého združenia Artěl, najvýznamnejšiehoreprezentanta českého dekorativizmu začiatku dvadsiatychrokov 20. storočia. 15 Český rondokubizmusv architektúre sa ako súčasť dobového hnutia artdeco v Európe prejavil najmä v návrhoch zákazkovéhonábytku určeného do reprezentačných miestnostíministerstiev alebo zastupiteľských úradov, vybavovanýchvtedy všeobecne nábytkom v dekoratívnomštýle, inšpirovanom ľudovým umením. Ornamentikaprepracovaná na Janákových a Gočárových fasádachsa kodifikovala do ornamentálneho systému, aplikovanéhona rôzne predmety a materiály. Tento ornamentálnysystém sa na čas vyvinul v životaschopnýfenomén, podporujúci ašpiráciu dekorativizmu nauznávaný československý štýl svojej doby, tešiaci sapodpore oficiálnych miest ako umenie dôstojne reprezentujúcenovovzniknutý štát. 16 Rondokubizmus sav prvej polovici dvadsiatych rokov 20. storočia staloficiálnym československým národným slohom, ktorýmá v kontexte európskej architektúry jedinečnépostavenie. 17 Žiaľ, obraz o podobe jednotlivých hotelovýchizieb si môžeme dnes vytvoriť len z niekoľkýchfragmentov malieb a prvkov, ktoré sa zachovali,a na základe historických fotografií a ukážok z tvorbyjednotlivých protagonistov Artělu a Spoločnostiumeleckého priemyslu a niekoľko kusov mobiliáru. 18„Národným“ farbám českého rondokubizmu (okrová,červené rámy okien a biele krídla) zodpovedalaaj pestrá farebnosť fasád. Od začiatku päťdesiatychrokov začal komplex – využívaný zároveň ako liečebňa,ubytovňa, výskumný ústav, obchodné strediskos ľudovou jedálňou a reštauráciou – postupne upadať,čo spôsobili permanentne adaptované interiérypostupne zbavované pôvodného výrazu a mobiliáraz utilitárnych dôvodov. Koncom deväťdesiatych rokov20. storočia sa komplex nachádzal už v dezolátnomstave.ALFA 02 ¦ 2011 21

VÝSKUM NAVRHOVANIAPamiatkové výskumy 19 potvrdili významné pamiatkovéhodnoty komplexu: urbanisticko-krajinárskezapojenie do prírodného prostredia, typologickúdiferencovanosť (vila, hotel, nákupná dvorana), hmotovúa štýlovú rôznorodosť a súčasne architektonickyzaujímavú a bohatú kompaktnosť celku. Hodnotykomplexu znásobuje slohový charakter objektov, ktorésú reprezentačnými ukážkami svojho typu a štýlu:vila Jánošík a hotel Kriváň ako príklad neskorej secesie,vo vysokohorskom prostredí Tatier ovplyvnenejalpskou architektúrou; Končistá ako raná modernaústiaca do funkcionalizmu (t. č. asanovaná) a hotelHviezdoslav ako reprezentant nastupujúcej modernejarchitektúry do tatranských osád, ovplyvnenejčeským rondokubizmom a folklorizmom. Významnáarchitektonická pamiatka je jedinečný dokument vývojakúpeľno-rekreačnej a hotelovej architektúry naSlovensku, ktorý svojho času patril k naprogresívnejšíma najluxusnejším stavbám svojho druhu a voVysokých Tatrách k najlepším adresám. 20Obnova architektonickej pamiatkyObnova kultúrnej pamiatky premenila bývalý liečebnýdom Hviezdoslav na luxusný hotel Kempinski. 21Po dokončení obsahuje 118 izieb, apartmánové byty,wellness centrum, konferenčné priestory. Priorita jekomfort, vysoká kvalita služieb. Kempinski je značkanajstaršej hotelovej siete v Európe. Neklamný znak,že klimatické kúpele Štrbské Pleso prechádzajú nakomerčnú bázu. K areálu hotelového komplexu patrianovostavby na západnej strane a liečebný domSolisko. Jeho obnovu projektoval architekt PeterČerno. Možno aj to bol dôvod, že mu zverili do rúkosud spustnutého komplexu rozloženého na brehuplesa. 22Nová funkcia kládla veľké nároky na priestorovémožnosti a zachovanú technickú infraštruktúruhistorických stavieb, ktoré bolo treba prispôsobiťprísnym nárokom päťhviezdičkového luxusného hotela.Záujmy pamiatkovej ochrany architektonickejpamiatky sa sústredili na rehabilitáciu a prezentáciuvybraných častí architektúry, ktoré boli špecifikovanéna základe pamiatkových výskumov a konzultáciíarchitekta a manažéra projektu s metodikom KPÚ:rekonštrukciu pôvodného výrazu a farebnosti fasádz doby vzniku jednotlivých objektov, konzerváciu,respektíve rekonštrukciu štýlového charakteru vybranýchspoločenských priestorov (vstupný vestibul,jedáleň, čitáreň, klubová miestnosť), prezentáciua reštaurovanie vybraných hodnotných prvkov (71).Hoci sa dispozícia musela prispôsobiť súčasným nárokoma náročným funkčným požiadavkám (dokoncabolo treba podkopať základy), nosné konštrukciea historické schodiská sa zachovali s pôvodnou výbavou.Niektoré historické prvky a detaily (ktoré netvorilisúčasť zoznamu) boli obnovené ako replikys prispôsobením súčasným požiadavkám (niektoréokná, interiérové dvere).Konflikt historickej dispozície s novými priestorovofunkčnými požiadavkami sa rozhodol architektriešiť podzemnou spojovacou chodbou vedľa historickýchbudov, ktorú ručne vysekali do skalnej morény,na ktorej je komplex postavený. Tým, že do podzemiaumiestnil technické a prevádzkové zázemiehotela a wellness, znížil hrozbu devastačných zásahovv historických spoločenských priestoroch nadzemnýchpodlaží.Za socializmu zdevastovaný hotelový komplexzmenil svoju tvár. S novými majiteľmi bývalá zotavovňaako päťhviezdičkový hotel zaujala pozíciu,ktorá jej patrila na začiatku 20. storočia – luxusnéhozariadenia, ktorým súkromní belgickí podnikateliachceli do Tatier prvýkrát pritiahnúť solventnúklientelu a postaviť turistický ruch na novú úroveň.Ľudový ráz ustúpil komerčným zámerom. Ambícioudeveloperov je vytvoriť z komplexu vlajkovú loď slovenskýchhotelov. Tradícia miesta a štýlová architektúraso štatútom národnej kultúrnej pamiatky súv tomto prípade významnou pridanou hodnotou.ZáverV pamiatkovej starostlivosti a ochrane majú pamiatkovévýskumy svoje pevné miesto ako súčasť prípravyobnovy architektonických pamiatok, poistené ajlegislatívne. Poskytujú detailné poznanie o premenáchtvárnosti architektúry v závislosti od meniacejsa historickej funkcie. Poskytujú optimálne poznaniea vyhodnotenie historickej substancie, čím generujúimpulzy pre dejiny architektúry a pre architektonickútvorbu. Pamiatkový výskum poskytuje architektovisurovinu na ďalšie spracovanie. Ako hlavnémurežisérovi obnovy pamiatky mu ponúka možnosťorientovať sa v jej hodnotovej štruktúre, osvetľujekultúrnohistorické súvislosti a estetické, umelecké,funkčné, materiálno-technické aspekty. Pamiatkovévýskumy, využívajúce metódy duchovedných disciplínpomáhajú získať vedecký odstup, a tým vytvárajúpredpoklad objektívnejšieho posúdenia a definovaniahodnoty a významu architektonického objektuako pamiatky a legitimizujú presadzovanie verejnéhozáujmu na jeho zachovanie a ochranu. Je to pamiatkovývýskum, ktorý posúva architektonický objektpod reflektor inštitucionalizovanej pamiatkovejstarostlivosti so všetkými dôsledkami legislatívnejochrany. Tento vedecký aspekt pamiatkovej starostlivostireprezentovaný najmä architektonicko-historickým,umeleckohistorickým a archeologickým výskumomnesmie v napäťovom poli rôznych záujmovzaniknúť. (G. Hajos, 1996)Skúsenosti z praxe pamiatkovej starostlivostiukazujú ťažkosti s akceptáciou výsledkov pamiatkovýchvýskumov, najmä v nich formulovaných kritérií22 ALFA 02 ¦ 2011

Výskum a prezentácia architektonických pamiatokpamiatkovej ochrany. Dôsledkom je to, že architektzaobchádza s historickou substanciou architektonickejpamiatky z historického hľadiska nereflektovanea často diletantsky. Architekti sú disponovaní akceptovaťa tvorivo zapracovať výsledky pamiatkových výskumovvtedy, keď vnímajú architektonickú pamiatkunie ako mŕtvy predmet, nepotrebnú starožitnosť čiprodukt „ľudskej vynaliezavosti, ktorej výsledky svojhočasu poslúžili a potom šli do šrotu“ (T. S. Eliot),ale ako prameň skúseností a živej tradície, ktorá inšpirujea súčasne stimuluje architekta na kultúrnezaobchádzanie s ňou. To však vyžaduje, aby architektpamiatke porozumel. Koniec koncov činnosť každéhoarchitekta, či si to prizná, alebo nie, bola a vždy jezávislá od predchádzajúcich funkčných a formálnychriešení a starších či mladších vzorov, s ktorými sa ichnapodobovaním, prekonávaním alebo dištancomvedome alebo podvedome vyrovnáva. Ak architektakceptuje tento kooperatívny a nadindividuálny aspektarchitektonického navrhovania, umožní mu tovnímať seba, svoju prácu a svoj návrh nie ako jedinéa konečné riešenie nekompatibilné s pamiatkou, alev kontinuite jej individuálnych dejín a dejín spoločenstva,ktorého je súčasťou.Štúdia bola spracovaná v rámci vedeckého výskumunadväzujúceho na tému habilitačnej práce autorky.1BAKOŠ, Ján.: Intelektuál a pamiatka. Bratislava, Kalligram2004, s. 185.2MELICHERČIK, Martin: Nové poznatky o vzniku a vývojibývalého Hlavného námestia v Bratislave (Výskumy stredovekýchvežových domov). In: Pamiatky a príroda Bratislavy. ZborníkMSPSOP, Bratislava: 1988, s. 156 – 167; FERUS, Viktor – BAXA,Peter: Meštiansky dom v druhej polovici 13. storočia (príspevokk typológii stredovekej meštianskej architektúry. In: Tamže,s. 120 – 155).3MELICHERČÍK, Martin – REXA, Daniel: Výsledkyumeleckohistorického a archeologického výskumu na Nálepkovejulici 19 – 21 v Bratislave. In: Archaeologia historica, 11, 1986,s. 271-279.4KLADEKOVÁ, Viera – KLADEK, Gabriel – KRCHO, Ján.: Prípadkostola svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach pri Košiciach. In:Projekt č. 6, 1994, s. 26 – 29.5CHOVANOVÁ, Iveta.: Pamiatky a múzeá. 1994.6BOTEK, Andrej: Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch– výsledky výskumov a metodické otázky obnovy. In: Studiaarchaeologica slovaca mediaevalia VI, Levoča 2007, s. 96 – 102;SABADOŠOVÁ, Elena - HAVLÍK, Marián: Kostol sv. MargityAntiochijskej, Kopčany. Stavebno-architektonický výskum.Elaborát Slovenský pamiatkový ústav, regionálne strediskoBratislava 1999, rkp.; BOTEK, Andrej. – ÚRADNÍČEK, Vladimír:Kostolík sv. Margity Antiochijskej, Kopčany. Reštaurátorskývýskum. Záverečná správa. Katedra reštaurovania VŠVU,Bratislava 1998, rkp.; BAXA, Peter – FERUS, Viktor – GLASER-OPITZOVÁ, Renata – KATKINOVÁ, Jana: Veľkomoravské hrobypri Kostole sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. In: Pamiatkya múzeá 3, 2005, s. 48 – 50; atď. Najnovšie: GREGOROVÁ, Janaa kol: Prezentácia architektonického dedičstva II. Bratislava,Perfekt 2008, s. 188 – 189.7Reštaurátorský výskum v roku 2007 viedla akad. mal. EvaMitzová, zatiaľ nepublikované. Pozri aj: LABUDA, Jozef –MIŇO, Martin: Radničná kaplnka v Banskej Štiavnici. Pamiatkya múzeá 4, 2008, s. 48 – 51. Novšie: Banská Štiavnica,Radničné námestie 1, radnica – architektonicko-historickýa umeleckohistorický výskum fasád, autor: Mgr. M. Šimkovic,2010, rkp.8OROSOVÁ, Martina: Úvodné slovo. In: Monumentorum tutelač. 17, PÚ SR Bratislava: 2006, s. 8; Zborník bol prvým vedeckýmmateriálom, ktorý v ucelenej podobe sústredil najvýznamnejšievýsledky archeologických a architektonicko-historickýchpamiatkových výskumov za roky 2003 – 2005, odkedy sapodmienky pamiatkovej ochrany aj realizácie samotnýchpamiatkových výskumov radikálne zmenili. Podľa nového zákonač. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu sa pamiatkováochrana na Slovensku stala súčasťou štátnej správy s výkonnoumocou, realizácia pamiatkových výskumov prešla z rúk niekoľkýchodborných inštitúcií do rúk špecializovaných jednotlivcov,ktorí sa venujú jednotlivým typom výskumu, kodifikovanýchv zákone o ochrane pamiatkového fondu ako súkromní bádateliana základe osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti navykonávanie pamiatkových výskumov. Hodnotením Odbornometodickejkomisie PÚ SR prešlo v rokoch 2003 – 2010 551 (!)pamiatkových výskumov. K hodnoteniu pamiatkových výskumovz pohľadu komisie pozri: KALINOVÁ, Michaela – KUBEKOVÁ,Lýdia – SZERDOVÁ, Ľubica: Pamiatkové výskumy a ich spôsobrealizácie v rokoch 2003 – 2005. Pamiatkové výskumy –aktuálny právny stav. (1. časť). In: Informátor Archívu PÚ SR č. 37,2007, s. 14 – 16. KALINOVÁ, Michaela – KUBEKOVÁ, Lýdia –SZERDOVÁ, Ľubica: Pamiatkové výskumy a ich spôsob realizáciev rokoch 2003 – 2005. Vyhodnotenie pamiatkových výskumovna základe činnosti Odborno-metodickej komisie PÚ SR – klady,problémy a nedostatky. (2. časť) In: Informátor Archívu PÚ SRč. 38, 2008, s. 17 – 18.9ECKERT, Hannes– KLEINMANNS, Joachim – REIMERS, Holger:Denkmalpflege und Bauforschung: Aufgaben, Ziele, Methoden.Karlsruhe, Sondersforschungsbereich 315, 2000, s. 151.10Tamže, s. 164.11Tamže, s. 161.12KVASNICOVÁ, Magdaléna a kol.: Kostol sv. Mikuláša, Kľačno.Pamiatkový výskum. FA STU Bratislava, 1995. KVASNICOVÁ,Magdaléna: Kostol sv. Mikuláša v Kľačne. Príspevok k dejinámstredovekej architektúry na Hornej Nitre In: Umeniev kultúrnohistorických súvislostiach. Zborník z vedeckejkonferencie, konanej dňa 26. – 27. októbra 2006 na Trnavskejuniverzite v Trnave, TU Trnava 2007, s. 86 – 92.13KVASNICOVÁ, Magdaléna: Patrocínium svätého Gálav stredovekej architektúre Slovenska. Kostol ako stred sídliskovejjednotky. In: Studia archaeologica slovaca mediaevalia VI, 2007,s. 53 – 82.14Pamiatková obnova objektu nebola konzultovaná sospracovateľkou pamiatkového výskumu.15Táto zákazka bola jedinečná v tom, že bola najväčšou zákazkouArtělu v dejinách jeho existencie a že na nej participovalisvojimi návrhmi interiérov najvýznamnejší pražskí architektia výtvarníci Vlastislav Hofman (1884 – 1964), Ladislav Machoň(1888 – 1973), Otakar Novotný (1880 – 1959), Rudolf Stockar(1886 – 1957), Jaromír Krejcar (1895 – 1947), mnohí významníprotagonisti českého kubizmu, národného dekorativizmu,neskôr funkcionalizmu. Návrhy štyroch interiérov hotelovýchizieb Hofmana, Machoňa, Novotného a Stockara pre štátnyhotel na Štrbskom Plese vystavili dokonca v roku 1922 (23?)v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe (Stavba, 1923). Artělbolo v českom umení prvé kolektívne umelecké združeniezamerané na výrobu užitého umenia v celom rozsahu, ktorésa v rokoch tesne po prevrate etablovalo ako reprezentačnáinštitúcia užitkového umenia, ktorej členovia pracovali nareprezentačných štátnych zákazkách mladého štátu ako výrazunovonadobudnutej národnej a štátnej suverenity…16ADLEROVÁ, Alena: České užité umění 1918 – 1938. Praha,Odeon 1983.17DULLA, Matúš – MORAVĆÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra 20.storočia na Slovensku. Bratislava, Slovart 2002.18V objekte sa zachovali dve drevené maľované stropné kazety,vitráž z farebného skla nad hlavným vstupom, fragmentynástennej dekoratívnej výmaľby, z mobiliáru lustre, textilnátapiséria (pravdepodobne autorské dielo textilnej výtvarníčkyMarie Teinitzerovej), drevené skrine a stoličky. Plastickéa mohutné formy nábytku, uplatnenie plastických trojuholníkova poloblúčikov boli inšpirované českým rondokubizmoma hnutím národného svojrázu, ktoré vychádzalo z ľudovéhoumenia a folklóru. Podobne aj nástenná výmaľba, s drobnýmrastrom rastlinnej a geometrizujúcej ornamentiky, s uplatnenímbohatej a radostnej farebnej škály, s farbami v základných tónochčervenej, bielej, okrovej, modrej a zelenej. Súčasťou výzdoby boliaj pestrofarebné koberce s geometrizujúcimi motívmi.19GOJDIČ, Ivan – ZVEDELOVÁ, Kristína – TIMKOVÁ, Michaela:Štrbské Pleso, kúpeľný komplex Jánošík, Hviezdoslav, Kriváň,Končistá. Architektonicko-historický výskum. Bratislava február2004; KVASNICOVÁ, Magdaléna – SEMANČÍK, Maroš: ŠtrbskéPleso – Kúpeľný komplex Jánošík, Hviezdoslav, Kriváň, Končistá.Doplňujúci umeleckohistorický výskum. Bratislava 2006. ArchívKPÚ Prešov.20To, že hotel bol obľúbeným miestom pobytu českeja slovenskej spoločenskej, kultúrnej a politickej elitydokumentuje pobyt prezidenta Beneša, prezidenta Tisu, KarlaČapka a ďalších.21GOLEJOVÁ, Blanka a kol.: Rekonštrukcia a dostavba Grandhotela Kempinski na Štrbskom Plese. In: Eurostav č. 7, 2007,s. 25 – 30. JESENKO, Matúš: Slovo zhotoviteľa. Eurostav č. 7,2007, s. 27.22ČERNO, Peter: Slovo autora. In: Eurostav č. 7, 2007, s. 26.ALFA 02 ¦ 2011 23

VÝSKUM NAVRHOVANIAMETAPOLISParadigma mesta v období post-urbanizmuZoltán Holocsy Rok 2007 sa stal prelomom v dejinách civilizácie –po prvýkrát v histórii ľudstva počet obyvateľov miestprevýšil počet tých, čo žijú na vidieku. Urbanizáciaešte nikdy nenapredovala takým tempom ako v súčasnosti,a stále sa zrýchľuje. Mesto je odjakživa považovanéza najkomplexnejšie fyzické vyjadrenie politických,ekonomických, kultúrnych a ekologickýchašpirácií/možností tej-ktorej civilizácie. Dramatickézmeny a nesmierne dynamické procesy, ktorýmiprechádza v súčasnosti celé ľudstvo, nemohli nezanechaťsvoje stopy aj na tvári súčasného mesta.Ekonomický vývoj podporený sériou dejinných politickýchudalostí doviedol globalizáciu do fázy, keď sauž stala fenoménom zasahujúcim každé miesto nasvete. Jedným z dôsledkov globalizačného tlaku jenárast urbanizácie a meniaci sa ráz urbánneho prostrediai samotnej obsahovej náplne pojmu mesto.Technologická sféra, tvorená predovšetkým počítačovýmia telekomunikačnými technológiami prebralimnohé funkcie, ktoré plnilo klasické mesto – tvorbupriestorov, kde sa schádzajú známi i neznámi ľudia,vymieňajú si podnety, tovar aj informácie. Keďsa značná časť týchto potrieb a ich uspokojovaniepreniesla do virtuálnej sféry, zmenilo to ráz i funkciemestského priestoru. Pod vplyvom technologickýcha spoločenských zmien sa mení spôsob, akým vnímamečas, priestor či krajinu a ich vzájomné vzťahy.Predkladaná práca si kladie za cieľ zmapovať a opísaťstav, v akom sa nachádza mesto na začiatku 21. storočia.Skúma javy a fenomény, ktoré rozhodujúcim spôsobommenia tvár súdobého mesta i naše predstavyo ňom. Skúma dosah celospoločenských fenoménovako modernizácia, globalizácia, sekularizácia a informatizáciana ráz a povahu spoločnosti. V druhej častiskúma, porovnáva a opisuje dva typy miest a ich vývoj,ako dvoch reprezentantov odlišných paradigiem.Paralelným motívom predkladanej práce je téma dôležitostinemateriálnej substancie tvoriacej mesto.Druhá polovica 20. storočia je obdobím postupnéhoopúšťania newtonovsko-descartesovskej paradigmy 1 ,ktorá určila charakteristickú tvár moderného mesta.Ohromný úspech tejto paradigmy bol spôsobenýniekoľkými zásadnými faktormi – predovšetkýmredukciou komplexity sveta na prehľadný mechanistickýmodel trojrozmerného priestoru definovanéhoklasickými euklidovskými postulátmi – priestorje absolútny, nemenný, nehybný. Rozdiel medzihmotou a (prázdnym) priestorom je jednoznačný24 ALFA 02 ¦ 2011

METAPOLISa jasne rozlíšený – buď hmota, alebo priestor. Časpodľa tejto predstavy je podobne absolútny, autonómnya nezávislý od hmotného sveta, rovnomerneplynúci, smerujúci od minulosti cez prítomnosťdo budúcnosti. Expanzia civilizácie poháňanej vedeckýmmaterialistickým svetonázorom, používajúcejtechnológie umožnené rozvojom vedy a technikyboli základom pre vznik globalizácie ako jedného zozákladných aspektov tohto modernizačného procesu(obr.1). Sprievodnými znakmi tohto procesu sú javy– industrializácie– urbanizácie– byrokratizácie– sekularizácieRelatívne uzavretý svet mesta sa odjakživa úzko viazalna ideu univerza. Mesto predstavuje kozmos, teritóriums postihnuteľným rádom, striktne oddelenýmod vonkajšieho, cudzieho, démonmi obývanéhopriestoru, ktorý tvorí chaos (obr. 2). Nájdenie, určenietakéhoto bodu v priestore sa v dávnej minulostistalo momentom, ktorý človeku umožnil vyčleniťz mora chaosu ostrov bezpečia, priestor, ktorémučlovek rozumel, nadviazal s ním vzťah a naplnil hosvojou existenciou 2 . Akt založenia mesta, či lenpostavenia domu, sa pre náboženského človeka stávaanalógiou stvoriteľského diela bohov, kozmogóniou.Staviteľ vytvára svet, za ktorý preberá zodpovednosťza jeho udržiavanie a obnovovanie (obr. 3). V ponímaníCh. N. Schulza možno jeho tézu o povahe architektúryparafrázovať do podoby – mesto je konkretizáciouexistenciálneho priestoru spoločnosti. Pojmymiesto, priestor pre dom a v širšom význame priestormesta, nikdy neoznačovali len abstraktnú geometrickúentitu, tak ako je napríklad definovaná v euklidovskýchpostulátoch, ale priestor nehomogénny, anizotropný,s teritóriami, ktoré v sebe nesú významy,ktoré má človek svojou existenciou, činnosťou odhaliť,konkretizovať, naplniť novým významom 3 .Vzťah človeka k miestu a času takisto podlieha v dejináchzmenám. V predmoderných kultúrach bolopočítanie času spájané s miestom – čas bol lokalizovaný,aj keď dosť nepresne a flexibilne. Masové rozšíreniemechanických hodín spôsobilo synchronizáciuľudských činností, aká do tých čias nebola možná,viedla k nebývalej efektivite od priemyslu, obchoduaž po vojenstvo. Spojitosť miesta a času bola definitívneprerušená, význam minulosti a budúcnosti,voľakedy rovnocenné súčasti času je potlačený1 ¦ALFA 02 ¦ 2011 25

VÝSKUM NAVRHOVANIA2 ¦3 ¦4 ¦26 ALFA 02 ¦ 2011v prospech prítomnosti. V tejto súvislosti je významnýFoucaultom zavedený pojem heterotópia – akýsidruh ne-miesta či miesta inakosti, narušujúce homogenituurbánnych priestorov 4 . Súčasné mesto sa javíako kumulácia či navrstvenie heterotópií. Mesto takstráca význam ako topologická entita a dôležitejšousa stáva akcia, ktorej poskytne svoj priestor ako scénu,javisko na prežívanie heterochrónie. Každý obyvateľmesta môže definovať svoje individuálne heterotópiea heterochrónie, ich prekrývaním a prienikmisa definujú nové mestské štvrte a zóny, ktoré sa nemusiaprekrývať s tými fyzickými. Každý mestskýpriestor môže žiť svoje paralelné životy, môže byť preniekoho miestom, v ktorom prežíva svoj každodennýčas a pre iného úplným protikladom – heterotópioua heterochróniou súčasne.Pre súčasné mesto má proces sekularizácie viacerodôsledkov, ktoré dokážu teologický/sociologickýfenomén premietnuť do svojho obrazu, priestoru.Významným dôsledkom sekularizácie pre obrazmesta je zmena vo vnímaní zodpovednosti človekaza stav krajiny a spôsobu jej využitia 5 . Krajina už nieje miestom, ktoré človek dostal od Boha pre svojuexistenciu, ale komoditou, ktorá má jediný cieľ –maximalizovať zisk (obr.4). Kým moderna sa úpornesnažila ideu Boha nahradiť sekularizovanou verziou„veľkého rozprávania“ a uskutočniť rôznu podobuUtópie, postmoderná doba stratila všetky ilúzie o jejrealizovateľnosti.Globalizácia bola jedným zo spúšťačov procesutransformácie metropoly na metapolu. Čo je príznačnépre globalizáciu, je úžasná akcelerácia celéhoprocesu, ktorá bola v posledných troch dekádachumožnená synergickým spolupôsobením zmien v politickej,ekonomickej i technologickej sfére. Pád železnejopony a krach totalitných režimov, rúcaniecolných a obchodných bariér podporené masívnymnasadením informačných a logistických technológiívytvorilo situáciu, keď sa kapitál i tovar môže voľnešíriť takmer kdekoľvek na svete rýchlosťou, aká jeumožnená rýchlosťou pripojenia na sieť. Moc národnýchštátov je oslabená. Časť tejto moci odovzdaliv procese integrácie do nejakého vyššieho politickéhocelku (napr. EÚ) a o (rôzne veľkú) časť boli jednoduchoobrané nadnárodnými korporáciami. Globálnykapitál si cez rôzne sieťové štruktúry vytvára vlastnéteritóriá, prijíma vlastné pravidlá i rozhodnutia, ktoréuž nie sú určované politickou elitou, ale definovanévlastnými cieľmi. V situácii, keď je úloha štátuoslabená, mnohé funkcie sa prenášajú na regiónya mestá. Bývalá rivalita štátov sa mení na súťaž regiónovi samotných miest. Zmeny spôsobu výroby,rozmach sektora služieb a výskumu, miznutie politickýcha obchodných bariér, ich nahradenie a prepojenieinfraštrukturálnymi sieťami, dramatický rozvoja zlacnenie logistiky, umožnili enormný nárastmobility kapitálu, ktorý je naďalej hlavným generátoromurbanizácie 6 .Dôležitým momentom v procese globalizácie jedigitalizácia – podľa Saskie Sassen je významnýmdôsledkom digitalizácie schopnosť pomocou sofistikovanýchfinančných produktov dematerializovať,„skvapalniť“ akúkoľvek hodnotu, komoditu a urobiťmobilným aj to, čo dovtedy mobilným nebolo.Časopriestorová kompresia, ktorá je dôsledkom rozvojakomunikačných a informačných technológií,mení vzťah centrum – periféria. Pre súčasnú situáciuje charakteristické stieranie rozdielov medzi centroma perifériou a nová kvalita distribúcie medzi nimi.Robertson ju priliehavo definoval ako glokalizáciu,vzťah simultánnej previazanosti lokálneho a globálneho– na jednej strane globalizácia informácií,myšlienok, pracovnej sily, tovaru, služieb, médií, nadruhej strane lokalizácia kapitálu, financií. Pojemglobalizácie vystihuje obojsmernosť procesu globalizácie,stav, keď periféria už nie je len pasívnympríjemcom inštrukcií či statkov z centra, ale stáva sajeho partnerom pri prijímaní rozhodnutí. Výraz tok(flow) sa stáva jedným z najčastejšie používanýchslov, ktoré sa snažia opísať realitu metapoly – jej dynamiku,premenlivosť, tekutosť. Zosieťované mestáfungujú v rôznych mierkach – môže ísť o globálnu interurbánnuúroveň vzťahov, môže ísť o sieťové vzťahy,ktoré vytvára metapola so svojím bezprostrednýmokolím, alebo sieť uzlov vytvorených priamov samotnej metapole. Kľúčovým kritériom pre rozvoja prosperitu metapoly sa stáva dopravná a telekomunikačnákonektivita.Kým človek nebude zbavený svojej fyzickej stránky,materiálne, fyzické bude vždy spolupôsobiť s virtuálnym,digitálnym a tvoriť navzájom prepojenékomplexné prostredie metapoly. Virtuálna sféra jepridaná, ďalšia vrstva, ktorá sa vnorila do fyzickeja prenikla ju spôsobom, ktorý rekonfiguroval celú urbánnusféru, pôsobí v nej a mení ju. Fenomén virtualityje téma, ktorej myslenie sa dostáva do urbánnehodiskurzu v okruhu architektov a urbanistovv šesťdesiatych rokoch 20. storočia paralelne s filozofmia sociológmi, v dobe, ktorá už modernistickékoncepty mesta a predovšetkým ich praktickú realizáciuvnímala veľmi kriticky. Išlo najmä o práceKevina Lyncha, Roberta Venturiho, Alda Rossiho,Christiana Norberga-Schulza. Mitchell v závere svojejpráce „e-topia: „Urban Life, Jim – but not as weknow it“? z roku 1999 dospieva k niekoľkým dôsledkompre stavbu metapoly, ktoré sumarizuje do piatichbodov:1. dematerializácia2. demobilizácia3. hromadná personalizácia4. inteligentná prevádzka5. mäkká transformácia

METAPOLISRozvoj priemyselnej výroby vyústil do druhu mesta,pre ktorý sa ustálilo označenie METROPOLIS.Tento typ mesta sa začína rozvíjať začiatkom 19. storočias prvou priemyselnou revolúciou, ktorá bola naštartovanáv Anglicku v polovici 18. storočia sérioutechnických vynálezov. Obdobie medzi dvoma svetovýmivojnami bolo časom, v ktorom sa definitívnevykryštalizovala podoba metropoly ako esenciálnejmaterializácie karteziánsko-newtonovskej paradigmy– ako mesto, ktoré je postavené na mechanickej(re)produkcii objektov, extenzívnom, expanzívnom,hierarchickom a centralizovanom raste, mesto uskutočnenejmechanickej utópie, mesto industriálnehoveku. Metropolis je mesto, ktoré zhromažďuje migrantovz vidieka, rozkladá prácu na sériu drobných,mechanicky opakovateľných pracovných úkonov, ktorýchsúčtom (podľa možnosti v rámci pásovej výroby),býva typický produkt doby – mechanický stroj 7 .Abstraktný ideál moderny sa začal šíriť po celom svete,centralizoval, homogenizoval, štandardizoval, racionalizoval,prefabrikoval a človeka postupne odrezávalod vlastnej histórie, identity i pôvodnej krajiny.Hlavným problémom metropoly sa postupne stal samotnýjeho obyvateľ – bolo čoraz ťažšie prispôsobiťho ideálu, ktorý pre neho vysnívali jeho architekti,presvedčení o tom, že poznajú definitívne riešenievšetkých problémov stavby mesta (obr.5).Metapolis sa stáva vyjadrením urbánneho prostrediapostindustriálnej spoločnosti. Nevieme presnedatovať, kedy paradigma metropoly prestala vyhovovaťopisu súčasného mesta a bola nahradenákonceptom Metapolis 8 . Mesto konca šesťdesiatychrokov 20. storočia však už začína vykazovať skôr znakymetapoly ako metropoly, v osemdesiatych rokochuž začína dominovať v najväčších mestách. Rýchlosťvývoja miest v šesťdesiatych rokoch akceleruje, právevo chvíli, keď sa zdalo, že mestské plánovanie dostaliarchitekti pod svoju kontrolu (obr.6). Po celom svetesa v dôsledku populačnej explózie a novej vlny industrializáciezrýchľuje trend urbanizácie. V súčasnostižije v slumoch jedna miliarda ľudí (podľa správy OSNThe Challenge of Slums: Global Report on HumanSettlements, 2003), do roku 2030 sa podľa očakávanítento stav zdvojnásobí. Podobné procesy začaliprebiehať prakticky po celom svete a vznikajú lokálnemutácie slumov v podobe barrias, shantytowns,bidonvilles, imijondolo, favelas, dharaví, pueblosjóvenes a iných miest tieňov (shadow towns, informalcity), ktoré majú mnoho spoločných znakov – neformálny,neregulovaný a nelegálny spôsob vzniku,nedostatočnú technickú a dopravnú infraštruktúru,problémy s vysokou kriminalitou a čiernou ekonomikou(obr.7). Sú to ad hoc postavené štvrte používajúcena svoju stavbu recyklované suroviny – plechy,kartóny, nájdené tehly, ilegálne pripojenie na elektrickérozvody, popierajúce všetky etablované zásadymoderného urbanizmu – sú prehustené, extenzívne,nízkopodlažné, vznikajúce bez akéhokoľvek plánu,riskantne postavené, s nedostatočným hygienickýmvybavením. Sú to teritóriá, ktoré sú viac-menej mimodosahu oficiálnej moci a vytvárajú enklávy lokálnychautorít. Okupujú územia, ktoré sú pre regulérne mestoťažko zhodnotiteľné (často okolo zvyškových priestorovdopravnej infraštruktúry, prudkých svahoch čiekologicky menejcennom prostredí), technicky ťažkovyužiteľné; bez zábran dokážu vrastať do organizmumesta, vytvárajúc bizarné kombinácie vysokéhoa nízkeho, regulovaného a chaotického, oficiálnehoa neformálneho, luxusu a núdze. Hoci samotnáexistencia týchto slumov nie je výhradným znakommetapoly, samoorganizujúci spôsob a vnútorná logikaich vzniku, vzorce rastu analogické s prírodnýmiprocesmi opísanými v teórii komplexných systémov,môžu slúžiť ako extrémny prípad pre rastové simulačnémodely metapoly ako jeden z možných spôsobovprognóz jej rozvoja. Pre metapolu je zaujímavýi model ekologickej nenáročnosti slumov, ktoré majúnízke energetické nároky a veľkú časť surovín potrebnýchpre svoj život recyklujú 9 . V krajinách s rozvinutouekonomikou nadobudli procesy rastu mesta inýráz – typickým je prejav suburbanizácie. Akčný rádiusjednotlivca bol v dôsledku automobilizácie rozšírenýdo okruhu desiatok kilometrov od centra. Motiváciaopustiť centrum v prospech predmestia je spôsobenádvoma hlavnými príčinami – prvá je snaha nájsťpríjemnejšie miesto na (individuálne) bývanie (pokračovaniemyšlienky záhradného mesta) a získanielacnejšieho pozemku než v predraženom centre, vytvárajúrôzne kategórie urban sprawl, „sídelnej kaše“.Nižšie ceny pozemkov sú tiež dôvodom, prečo sa časťvýroby, obchodu a služieb sťahujú na perifériu a dopredmestských zón, čo spôsobuje ďalšie „rozrieďovanie“hustoty a využitia centrálnych mestských zón.V prípade európskych miest býva ďalším motívomopúšťania centier jednoduchší proces získavania stavebnýchpovolení, lebo nie sú podrobované kritériámochrany pamiatok, prípadne možno očakávať menšíodpor okolia proti výstavbe, taký častý v hustejšie zastavanýchúzemiach. Vzrastajú nároky na dopravnúinfraštruktúru, ktorá na jednej strane podporuje konektivitu,na druhej strane vytvára a zahusťuje sieťbariér a nepriepustných ohraničení (obr.8). Vznikásúvislý urbanizovaný pás premenlivej koncentrácieplynulo nadväzujúci na susedný pás, bez jasne diferencovanejhranice, vytvárajúc tak polycentrickésúmestia, v rôznych kontextoch a rôznymi autorminazývané exurbia, edge city (Garreau, 1991), networkcity (Batten, 1995), postmodern city, definované predovšetkýmdopravnou infraštruktúrou. Metapolaprináša do tohto javu nový moment, ktorým je prepojeniesuburbií telekomunikačnými sieťami – efekty,ktoré prinášajú, môžu v dôsledku práce doma5 ¦ALFA 02 ¦ 2011 27

VÝSKUM NAVRHOVANIA6 ¦28 ALFA 02 ¦ 2011znížiť nároky na dopravné vyťaženie. Takisto obohateniemonofunkčných predmestských zón o niektorénajčastejšie využívané funkcie občianskeho a rekreačnéhovybavenia môžu znížiť nároky na ustavičnúmigráciu za jednotlivými službami 9 . Fenomény masovejexpanzie slumov a suburbanizácie sú javy, ktorénie sú výhradným špecifikom metapoly, boli prítomnéaj v modernom (či dokonca premodernom) meste– metropole, ale meniaci sa spoločenský kontext impridáva iné významy a prináša iný spôsob hodnoteniaa v konečnom dôsledku i riešenia.To, čo zásadným spôsobom prispelo k premenemetropoly na metapolu, bola radikálna zmena výrobnýchpostupov: kým v metropolis je to mechanickáreprodukcia strojov a nástrojov (teda sektor priemyslu),v metapolis je hlavným generátorom sektorslužieb – predovšetkým tvorba, spracovanie a sprostredkovanieinformácií. Zmeny spôsobu výroby,rozmach sektora služieb a výskumu, miznutie politickýcha obchodných bariér, ich nahradenie a prepojenieinfraštrukturálnymi sieťami umožnili enormnýnárast mobility (často špekulatívneho) kapitálu, ktorýje naďalej hlavným generátorom urbanizácie. V situácii,keď je rola národného štátu oslabená, musízodpovednosť za svoj rozvoj prebrať mesto samotné– každé mesto je dnes odsúdené do roly zvodkyne,ktorá musí ustavične rozširovať svoj repertoár trikov,ktorými sa snaží zaujať globálny kapitál a aspoňčasť z neho dostať do svojho gravitačného poľa, abymu umožnila rozvoj či aspoň prežitie. Súčasne dnesžiadne mesto nie je schopné prežiť len z lokálnychzdrojov. Každé dnešné mesto akoby chcelo (či skôr jenútené) obsiahnuť celý svet, byť viditeľné odvšadiaľa pritiahnuť pozornosť hoci aj z toho najvzdialenejšiehokúta sveta. V tomto konkurenčnom boji súperís inými mestami o získanie aj tej najmenšej výhody.Na to, aby nejaké mesto prežilo a mohlo sa rozvíjať,je nútené upustiť od tradičných fixných štruktúrpostavených na opozícii mesto – okolitá krajina.Súčasné urbánne topografie majú tendenciu prerastaťdo okolitého prostredia a sú modelované najmädopravnými a komunikačnými koridormi ako vektormimobility. Tekutá ekonomika, ktorej najúčinnejšímnástrojom sú informačné technológie, rozpúšťa tradičnýmestský organizmus. Mechanický stroj je nahradenýpočítačom a zariadeniami telekomunikácií.Tento posun má závažné dôsledky pre architektonickýa urbánny priestor: kým v metropolis je konkrétnydruh činnosti viazaný na konkrétne miesto, v metapolisto zásluhou informačných technológií neplatí– jeho obyvateľ si môže z ľubovoľného miesta vymieňaťinformácie s kýmkoľvek vo svete, kto je podobnepripojený a zdieľať výsledky svojej duševnej práce beztoho, aby fyzicky prekonával vzdialenosť. Fyzické telometropoly bolo prekryté virtuálnym poľom metapoly,pričom jeho hranice sú omnoho menej zreteľnéa ťažšie opísateľné. Pri metapolis už nemôžeme hovoriťo lineárnom raste, extrapolácii, ale o kombináciácha interakciách jedného teritória s inými teritóriami,o vrstvení a splývaní viacerých rovín – vrstiev.Metapolis rozpúšťa tradičné hierarchické a centralizujúceštruktúry do viac či menej homogénnych sieťovýchči rizomatických štruktúr, ktoré sú dynamické,neukončené, podporujúce i prerušujúce toky (informácií,kapitálu, ľudí i tovaru), miesta, ktoré kumulujúi miesta, ktoré sú (zdanlivo) prázdne 11 . Územiemetapolis sa stáva komplexným systémom simultánnychvzťahov a udalostí, podmienených aleboovplyvnených väčšou či menšou efektívnosťou možnýchkombinácií medzi jednotlivými vrstvami aktivity,ktoré ju charakterizujú. Na pochopenie špecifíkmetapoly je dôležité práve vrstvenie a prelínanierôznych funkcií, udalostí, na rozdiel od monofunkčnýchfyzických zón metropoly. Na rozdiel od tradičnéhochápania verejného priestoru metropoly, ktorýsa dal stotožniť s fyzickým miestom, verejný priestor

METAPOLIS7 ¦metapoly možno definovať ako prelínanie fyzickéhoa virtuálneho priestoru (kyberpriestoru).Metropolis, ako o nej uvažovali jej architekti, jereprezentovaná predovšetkým svojou fyzickou substanciou,hmotou a hmotnosťou svojej architektúry,ktorá člení a definuje urbánny priestor. V konceptemetropoly stále prežíva predstava mesta ako estetickéhoobjektu, ktorého vizuálnu štruktúru možno vyprojektovať.Modernistické predstavy funkcionalistickýcharchitektov a urbanistov už síce prinášajú sosebou priestorový rozpad klasickej urbánnej štruktúry,na druhej strane sú navrhované ako formálne projekcie,ktoré sa svojou podstatou nelíšia od spôsobu,akým sa robili barokové zásahy do mesta či urbanistickékoncepty 19. storočia. Zmenil sa iba estetickýslovník – podstata – projekcia dopredu známej estetickejpredstavy ostala nezmenená. Haussmannovavízia línií kompozičných osí, pretínajúcich sa v sústavenámestí vytvárajúcich rôzne hierarchizovanýmestský priestor, je z hľadiska metódy zhodná s podstatnehomogénnejším, abstraktným, ortogonálnymrastrom Le Corbusiera. Viera v možnosť projektumetropoly bola možná len za súčasného prijatia karteziánskejparadigmy – svet (a potreby ľudí v ňom)je mechanicky redukovaný na svoju hmotnú, materiálnuzložku, ktorého fungovanie je vyjadrené funkcionalitoumechanického stroja. Tak, ako je možnépredvídať akciu takéhoto stroja, nie je ťažké predvídaťani budúci rozvoj a potreby metropoly, ktoré sadajú vyjadriť čírou kvantifikáciou. Tento postup dostalpriliehavý názov projekcia (premietanie), čo jebežné pomenovanie spôsobu, akým sa navrhuje architektúra,urbanizmus. Pri projekcii (premietaní) jedôležitý moment prítomnosti dopredu známeho obrazu(hoci len v mysli viac či menej disponovanéhoautora), ktorý sa premietne pomocou konvenčnýchsymbolov do plánov, projektov. Projektanti metropolypredpokladali, že budúci stav sa dá prognózovaťna základe lineárnej extrapolácie súčasného stavu.Metóda projekcie môže zaznamenať čiastkové úspechyaj v súčasných podmienkach, jej úspech je týmistejší, čím menšie územie rieši a, naopak, architektmôže splniť zadanie developera a vytvoriť (často lenilúziu) fungujúceho a estetického urbánneho mikrosveta,ale len čo sú prekročené jeho hranice, narážana problémy s jeho integráciou do organizmu mesta.Metóda projekcie metapoly zlyháva, keď má zachytiťcelé mesto a čo i len načrtnúť prognózu jeho vývoja.Súčasný urbanizmus zdedil techniky plánovania,ktoré sú už pre opis reality metapolis nedostatočné.Hlavným problémom je to, že tieto techniky sa zaoberajúlen fyzickým priestorom mesta a nepočítajús ďalšími nemateriálnymi – virtuálnymi rovinami,ktoré sú už neoddeliteľnou súčasťou každej metapolis.Metapolis tak možno úspešnejšie opísať pojmamiz teórie chaosu ako sieť atraktorov, samoorganizujúceštruktúry, gravitačné polia, vektory rastu, supravodivétopografie schopné ustavičnej sebareorientácie– techniky, ktoré umožňujú opísať dynamické systémyv ich ustavičnej zmene. Polycentrická štruktúrametapolis umožňuje účinnejšie sa vyrovnať s náhlymistavmi nestability spôsobené permanentnoufluktuáciou kapitálu (obr.9). Metapolis teda okremsvojej relatívne statickej materiálnej substancie tvorínesmierne dynamický systém, ktorý je neviditeľnýa je fakticky permanentne v interakcii s bližšímči úplne vzdialeným okolím. Mapa metapoly už jednoduchonemôže byť len záznamom jeho fyzickéhopriestoru a funkcií v ňom rozmiestnených. Klasickýúzemný plán mesta je technika, ktorá čoraz ťažšiedokáže zabezpečiť uspokojivý rozvoj mesta. Územnýplán súčasnej metapoly je klasická mapa, ako to bolov prípade metropoly, s farebnými škvrnami rozmiestneniajednotlivých mestských funkcií, o ktorých satvorca mapy domnieva, že sú na správnom mieste.Hoci je táto domnienka podložená množstvom analýzALFA 02 ¦ 2011 29

VÝSKUM NAVRHOVANIA8 ¦9 ¦Tabuľka charakteristických pojmov pre jednotlivé typy miestTabuľka podľa Kolektív: Metapolis – the dictionary of advancedarchitecture. Barcelona, Actar 2003, s. 626.a expertíz, prevládajúca farba použitá pri metapole,by mala byť farbou označujúcou polyfunkciu – a jejkvalitu špecifikovať sériou parametrov, ktoré sa dajújednoducho kvantifikovať bez toho, aby sa nežiaducoznížila flexibilita plánu. Parametre ako maximálnaemisná či hluková záťaž územia, počet automobilovokupujúcich danú funkciu, svetlotechnické parametre,percento zelene – to sú všetko hodnoty, ktoré sadajú ľahko kvantifikovať, kontrolovať, pri zachovanípotrebnej flexibility. Spomenuté parametre sú zároveňtými, na ktorých prekročenie je najviac citlivéobyvateľstvo metapoly. Pružnosť územného plánu jedôležitým predpokladom na udržanie jeho legitimity.Jej základom je dosiahnutie politického konsenzuo rozvoji nejakého územia. Od zadania a formulácievstupov po dosiahnutie tohto konsenzu zvyčajneuplynie mnoho rokov, čo pri súčasnej dynamike vývojaznamená, že fakticky hneď po jeho schválení možnozačať s prípravou nového plánu. Mesto vlastnenezažije moment, keď by mu nejaký plán vyhovoval.Autority zodpovedné za vývoj mesta sú odsúdené byťneustále o krok pozadu za vývojom mesta.Snahou architektonického a urbanistického výskumuby malo byť hľadanie takých metód a postupov,ktoré dokážu zaznamenať a opísať aj jeho nemateriálnevrstvy a zachytiť jeho pohyb, dynamiku,rytmus v rôznych časových cykloch a úsekoch. Ich vizualizáciaby mala dokázať odhaliť nové mapy mesta,ktoré môžu byť radikálne odlišné od máp zachytávajúcichfyzickú substanciu mesta, ale často môžu byťpresnejšie a definovať či diagnostikovať vitálne bodymestských štruktúr s vyššou účinnosťou ako tradičnémetódy. Jednou z týchto metód môže byť využitepotenciálu virtuálneho modelovania na konštrukciunovej mapy mesta – stáva sa novým možným nástrojomna vizualizáciu virtuálnych tokov kapitálu, informácií,dokáže zachytiť časové cyklické zmeny a rytmymesta, dokáže parametricky pružne reagovať na zmenyv pláne – už nie statický plán, ale pružný model 12 .Už nie vyprojektovaná vízia budúceho stavu, ale flexibilnáhomeostáza urbánneho prostredia, reagujúcana akciu adekvátnou reakciou. V konečnom dôsledkuvšetky snahy o plán metapoly, by mali smerovaťk tomu, aby vytvorili mestské prostredie, ktoré jeekologicky udržateľné, esteticky prijateľné a umožňovaliexistenciu bez väčšieho pocitu ohrozenia, nežje to v súčasnej zložitej dobe možné.Pojem METAPOLIS je pracovný názov pre pomenovaniepostindustriálneho mesta. Tento pojem sav súčasnosti len napĺňa obsahom, paralelne s nímexistuje veľké množstvo pomenovaní, ktoré majúambíciu postihnúť ráz a vlastnosti postindustriálnehomesta. Takmer každý autor, ktorý sa venuje tejtotéme sa pokúša presadiť vlastný názov, mnohé z nichsa obsahovo viac či menej prekrývajú. V tejto chvíli jepredčasné odhadovať, ktoré pomenovanie sa presadí,a tak sa stane úspešným, ako to bolo v prípade dnesuž ustáleného pojmu metropoly. Výhody pomenovaniametapoly spočívajú v tom, že je schopné poskytnúťrámec na pokrytie najrôznejších variantov mestaa vytvoriť škálu subkategórií postindustriálnehomesta. Niektoré príklady pokusov o pomenovanienovej urbánnej situácie na konci 20. storočia:Global City (Saskia Sassen),Informational City (Manuel Castells),Edge City (Joel Garreau),Postmetropolis, Cosmopolis (Eduard W. Soja)Non City (Félix Duque)Polis Metropolis MetapolisKlasické Moderné SúčasnéAbsolútne Relatívne InteraktívneFixné Stabilné DynamickéMetafyzické / Fyzické Fyzické / reálne Reálne / virtuálneEsenciálne Materiálne InformačnéAnalógové Mechanické DigitálneRituálne Funkčné OperatívneSymbolické Dogmatické OportunistickéHierarchické Pozičné TaktickéKontinuálne Diskontuačné StriedavéKompaktné Fragmentované FraktálneExaktné Precízne KombinatorickéPedvídateľné Merateľné DiferenciálneNorma Typ GénProto-logické Typologické TopologickéUniformné Variabilné EvolučnéFormálne Abstraktné ZmiešanéČisté Puristické HybridnéKontrola Rád SynergiaKód Vzťah Kombinácia30 ALFA 02 ¦ 2011

METAPOLISPost-it City (Giovanni La Varra)Generic City (Rem Koolhaas)City of Exacerbated Difference – COED©(Rem Koolhaas)Metacity Datatown (MVRDV)City of Bits, Networked city (William J. Mitchell)Uvedené pomenovania predstavujú možné jednotlivéfazety mnohorozmerného fenoménu metapoly.Niektoré zachytávajú väčšiu časť jeho podstaty,iné pomenovaním vyjadrujú nejakú kľúčovúvlastnosť. Niektoré upriamujú pozornosť na veľkosťa rýchlosť rastu či globálny význam, iné zdôrazňujúvýznam virtuálnej sféry alebo nedostatok charakterupovýšený na poznávací znak. Niektoré zasa zdôrazňujújeho ekologickú sebestačnosť či nezávislosť odcentra, alebo naopak, novú centricitu, napojenú naglobálne toky. Pojem metapoly má potenciál obsiahnuťich do jedného komplexného pojmu, ktorý je vyjadrenímfenoménu súčasného mesta, mesta postindustriálnejparadigmy.Metapolis je komplexný fenomén, ktorý je priemetomzmien v ľudskej civilizácii na prahu 21. storočiado podoby mesta. Tieto zmeny zasahujú všetkyoblasti života – prácu, bývanie, prežívanie voľnéhočasu. Je to mesto, ktoré zažilo vpád digitálnej sférydo svojho organizmu. Mesto, ktorého rozmery a početobyvateľov presiahli čokoľvek, čo bolo v históriivybudované a táto veľkosť prináša situácie, ktorétvoria novú kvalitu, z ktorej je utkané jej tkanivo;kde chaos je stav, z ktorého dokáže profitovať. Mesto,ktoré má ambíciu pohltiť okolitú krajinu, ale zároveňumožňujúce zažiť mestský život bez toho, abysme žili v meste. Mesto, ktoré nahradilo kontextprostredím. Mesto, ktoré už nemôže byť vyprojektované,ale musí byť negociované svojimi užívateľmi.Kde je poľnohospodárstvo spriemyselnené a krajinaurbanizovaná. Mesto, ktoré dokáže otočiť pomer napäť dní na vidieku a dva dni v meste. Metapolis sadokáže správať ako počítačový čip – ponúknuť čorazviac, na čoraz menšej ploche. Nahrádza homogeniturozmanitosťou, abstraktnú geometriu vrstvami krajiny.Je multikulturálne, multietnické, generujúceudalosti, ktoré tvoria jeho podstatu. Iba úplná otvorenosťimpulzom mu dokáže zabezpečiť prežitie.Relativitu moderny nahrádza interaktivitou, stabilnédynamickým, reálne virtuálnym, mechanické digitálnym,fragmentálne fraktálnym, variabilitu evolúciou,typológiu topológiou, puristické hybridným,typ génom; rád je nahradený synergiou, hmota informáciou,dogma oportunizmom. Bude to mesto,ktoré vznikne prepojením noosféry s technosférou,premenlivé, dynamické, reagujúce. Jeho nemateriálnavrstva umožní omnoho väčšiu prispôsobivosť potrebámjednotlivca ako metropola, vznikne možnosťušiť si mesto na mieru. Jeho budúcnosť sa nedá nakresliťdo plánu, ale vyjadriť v stratégii rozvoja. Je tomesto, ktoré musí riešiť prehlbujúce sa rozdiely medzijeho obyvateľmi a znížiť svoju ekologickú náročnosť.Je to mesto radikálnej plurality, priestor takmervšetkých potencialít a priestor našej existencie.Štúdia bola spracovanáv rámci vedeckého výskumunadväzujúceho na tému dizertačnej práce.1Pojem paradigmy používam v zmysle, ako ho vo svojomklasickom diele z roku 1962 Štruktúra vedeckých revolúciídefinoval Thomas S. Kuhn. Hoci Kuhn skúmal vývoj a priebehzmeny paradigmy na poli vedeckého výskumu, pojem samotný,ako aj samotný proces zmeny sa preniesol do širšieho kultúrnehoa civilizačného kontextu.2Témou sa ako jeden z prvých obšírnejšie zaoberal MirceaEliade. V diele Posvätné a profánne sa výsledky jeho bádaniana túto tému dostali i mimo antropologické a religionistickéodborné kruhy a pomohli pri formulovaní fenomenologickýcha existencionalistických pohľadov na mesto, ktoré potomvýznamne prispeli k demontáži postulátov CIAM-u.V spomenutom texte Eliade na inom mieste píše: „Prenáboženského človeka priestor nie je homogénny (rovnorodý);priestor má určité trhliny, zlomy: existujú určité časti priestoru,ktoré sa kvalitatívne odlišujú od iných. … Existuje na jednejstrane priestor, ktorý je posvätný a ktorý je v dôsledku toho‚silný’, významuplný, a na druhej strane priestory, ktoré súneposvätené a ktoré preto nemajú vlastnú štruktúru a vlastnúkonzistenciu, ktoré sú amorfné.“ V takomto ponímaní sapodľa autora v zlomoch a ruptúrach priestoru odhaľuje pevnýbod, stredová os celej budúcej orientácie – „prejav posvätnaontologicky zakladá svet“. V mnohých prípadoch sa posvätnýokrsok okolo takéhoto bodu stáva kondenzačným jadrom,okolo ktorého vzniká mesto. Toto jadro, stred (či omfalos –pupok) je často vytýčené priesečníkom (križovatkou) dvoch osísledujúcich priebeh svetových strán, tak, ako cardo a decumanumpredstavujú typický príklad tejto situácie.3Norberg-Schulz tak vo svojich tvrdeniach pokračuje z pozícieteoretika architektúry v myšlienkovej línii skúmajúcej základnývzťah človeka a sveta, ktorá patrí medzi základné filozofickéotázky a ku ktorej sa vo väčšej či menšej miere vyjadril každývýznamnejší filozof pri formulácii svojich ontologickýchvýchodísk. V 20. storočí to bol predovšetkým nemecký filozofMartin Heidegger, ktorého práca Bauen, Wohnen, Denken sastala významným materiálom pre neustále interpretácie na poliarchitektúry a urbanizmu.4Myšlienky Michela Foucaulta, ktoré zverejnil vo svojejprednáške z roku 1967 nazvanej Des Espaces Autres (Priestoryinakosti), v ktorej skúma vzťah medzi utópiou a heterotópiou.Utópia, pojem, ktorý do európskeho kultúrneho kontextupriniesol Thomas Moore vo svojej rovnomennej knihe z roku1516, je miesto či umiestnenie (emplacement) mimo reálnehomiesta, respektíve na ne-miesto, zároveň však dokážu reálnepôsobiť na spoločenské vedomie a vytvárať nový referenčnýrámec medzi mysleným (ireálnym) a reálnym. Foucault v každejdobe a v každej spoločnosti nachádza miesta, ktoré sú druhomreálne uskutočnených utópií: „Sú to miesta mimo všetkýchz možných miest a zároveň ich možno jednoznačne lokalizovať.Keďže sú tieto miesta celkom odlišné od miest, ktoré odzrkadľujúa o ktorých vypovedajú, nazvem ich protikladne k utópiám –heterotópie.“5Tak ako mesto voľakedy symbolizovalo poriadok uprostredchaosu (divočiny), dnes nepredvídateľne (chaoticky) bujniea spotrebúva čoraz väčší podiel substrátu, z ktorého žije. Tentosubstrát sa zároveň stáva (ťažko dosiahnuteľným) ideáloma predmetom túžby väčšiny obyvateľov mesta. Napĺňanie týchtotúžob v podobe migrácie do víkendových sídiel na vidiekua turizmus všeobecne predstavujú ďalšiu záťaž, s ktorou sa musívyrovnať už aj tak ťažko skúšaný zvyšok krajiny.6Globalizácia je jedným z kľúčových pojmov pri štúdiumodernizácie, bez pochopenia ktorých nie je možné opísať anisúčasnú urbánnu situáciu. Je to pojem, ktorý je nesmiernekomplexný a ktorého skúmanie dnes tvorí samostatnú vednúdisciplínu, v ktorej jednotliví autori ťažko hľadajú konsenzus.Zložito hľadajú zhodu aj na základnom fakte, či je globalizáciakontinuálnym vyústením predchádzajúcich historických procesov,alebo ju treba vnímať ako kvalitatívnu zmenu, diskontinuituv dejinnom vývoji, úplne novú epochu. Bez globalizácie nieje metapolis. Globalizácia bola jedným zo spúšťačov procesutransformácie metropoly na metapolu. V práci sa opieramnajmä o príspevky Giddensa, Baumana, Williama M. Robertsona.V prípade dosahu globalizácie na urbánnu situáciu sú zásadnépríspevky Saskie Sassen.7Na pochopenie prvej fázy vývoja Metropolis môžeme študovaťmnožstvo odborných textov. Plastickejší obraz poskytneprečítanie dvoch-troch základných diel Charlesa Dickensa.8Samotný pojem metapolis použil prvýkrát v tejto súvislostiFrançois Ascher vo svojej eseji Métapolis ou l'avenir des villes(1995) a zdá sa, že v súťaži rôznych pomenovaní, ktoré by výstižnecharakterizovali dnešné mesto je to práve tento názov, ktorý by samohol najúspešnejšie naplniť pestrým a protirečivým obsahom,ktorý tvorí mesto súčasnosti.9Metapola sa snaží o menej invazívne, ale v konečnom dôsledkuo efektívnejšie riešenia, ktoré vo väčšej miere rešpektujú reálnepomery – namiesto utópie, ktorú sa nikdy nepodarí realizovaťv naplánovanom rozsahu, sa snaží cielenými zásahmi zmierniťnajkritickejšie problémy slumov, predovšetkým budovaníminfraštruktúry či zariadeniami verejných služieb. Typickýmpríkladom takéhoto prístupu sú práce skupiny Urban ThinkTank z Caracasu, Venezuela, pod vedením Alfreda Brillembourgaa Huberta Klumpnera, ktorí na základe štúdia miestnychpodmienok navrhli niekoľko stavieb a zásahov do lokálnej verzieslumu, barrios – išlo predovšetkým o vybudovanie lanovky,ktorá na prudkom svahu barrie vytvára chrbtovú kosť verejnejdopravy, okolo ktorej sa môžu rozvíjať ďalšie verejne prospešnéfunkcie. Tento model zlepšenia urbánnych podmienok nie je takýradikálny ako modernistické riešenia, je viacej „soft“, nevychádzaz univerzálnych princípov, ale využíva (ad hoc) riešenia špecificképre miestny kontext, exkluzívnu expertízu architekta dopĺňao významný podiel participácie obyvateľov a užívateľov miesta.10Značná časť suburbánnej populácie žije v strážených enklávachs kontrolovaným vstupom – tieto enklávy sa postupne meniaz komerčného združenia (typu landowners associations),vytvárajú si vlastné regulatívy (po)užívania daného územiaa postupne získavajú status, ktorý vytvára samostatné mestouprostred mesta. Mesto je tak rozdelené na bezpečné oblastia zóny pod kontrolou gangov, ktorým je lepšie zďaleka sa vyhnúť.11Podľa Kolektív: Metapolis – the dictionary of advancedarchitecture. Barcelona, Actar 2003.12Príkladom by mohol byť model podobný hre Sim city, využitýpre potreby plánovania. Priekopnícke postupy parametrickýchmetód urbánneho navrhovania sú obsiahnuté v prácach MVRDV,Kas Oosterhuis a vo výskumoch kolektívov z Die EidgenössischeTechnische Hochschule (ETH) Zürich.ALFA 02 ¦ 2011 31

NAVRHOVANIE AKO VÝSKUMPrehodnocovanie stereotypovTvorba mikroprostredia z perspektívy jeho užívateľaVeronika Kotradyová32 ALFA 02 ¦ 2011Architektúra a dizajn nás tvaruje a v tom horšomzmysle aj deformuje. Aby bol človek stredobodomarchitektúry, architektúra musí byť ponímaná vysokointerdisciplinárne. Rešpektovať znalosti z oblastispoločenských vied, ergonómie, neuroergonómiea medicíny všeobecne, je už v progresívnom dizajnesamozrejmosťou.Stavajú sa obrovské obytné budovy a mamutieadministratívne komplexy so žiadnym pochopením,respektíve empatiou ku skutočným potrebám ichužívateľov. Máloktorí súčasní architekti a investorisa zamýšľajú nad humánnou stránkou veci, investorichcú predovšetkým výhodne predať a nad ďalekosiahlymidôsledkami sa už nezamýšľajú. Architektisú v ich službách a musia rešpektovať ich požiadavky,majú však možnosť zmysluplne argumentovať a určitýmspôsobom byť „advokátmi“ budúcich užívateľov.Často sa stáva, že dizajnéri a architekti pri svojejtvorbe myslia viac na to, ako budova alebo výrobokbudú vyzerať a čo povedia kolegovia z brandže na ichoriginalitu a inovatívnosť či trendovosť, a pritom zabúdajú,ako sa v priestore budú jeho užívatelia cítiť,alebo v prípade produktového dizajnu, s akým pocitombudú ich výrobky používať. Aj samotní užívatelia/investoripri tvorbe svojho súkromného prostrediačasto myslia na reprezentatívnosť svojhopriestoru a to, čo povedia „tí druhí“, než na to, ako sav ňom budú skutočne cítiť.Nesprávne návyky a stereotypy sú v našej kultúrehlboko vžité a ich odstránenie si vyžaduje spojenéúsilie samotných užívateľov, odborníkov, ako aj spoluprácumienkotvorných médií.Frustrácia z hmotného prostredia, ktoré nás obklopuje,vedie (najmä u mládeže) k hľadaniu únikuz reality v rôznych závislostiach a prejaviť sa môžepsychickými poruchami a na psychosomatickej úrovniaj fyzickými ochoreniami.Základnou tézou našej filozofie je, že prostredie/mikroprostredie (bytový aj verejný interiér, v ktoromväčšinu nášho života prebývame) ovplyvňuje naše:• správanie• pocit pohody (v rámci krátkodobého pobytuv interiéri)• fyzické a duševné zdravie (v rámci dlhodobéhopobytu v interiéri)Nejakú osobu a jej potreby nemožno posudzovaťmimo jej kontextu, preto chápať dizajn ako terapiuznamená „zanalyzovať“ užívateľa komplexne počnúczdravotnými problémami cez sociálnu anamnézu(jeho rodinné a sociálne zázemie), jeho pracovné zázemiea zmyslové, racionálne a emocionálne preferencieužívateľa.Súčasná populácia trpí predovšetkým civilizačnýmichorobami 21. storočia, ktoré sú spôsobené prejedaním,stresom, fajčením, pitím alkoholu a nedostatkompohybu.Ľudí trápi srdcovo-cievny systém, chronické chorobypľúc, rakovina a metabolické ochorenia, ako jecukrovka. Všetky tieto problémy sa dajú zmierniť aleboaž úplne vylúčiť spolu s celkovým zdravým spôsobomživota (čo sa týka životosprávy) aj znižovanímenvironmentálneho stresu, teda stresu spôsobenéhonaším materiálnym prostredím. Stres možnozvládnuť okrem iného aj správnym životným štýlom(dostatok spánku, pravidelné stravovanie) a vyhýbanímsa stresujúcim podmienkam prostredia. Je dobrébyť obklopení obľúbenými vecami a mať vytvorenéprostredie, ktoré na nás vplýva pozitívne. A práve toje parketa pre dizajnérov a architektov.Definícia prostrediaDefinícia rôznych úrovní prostredia podľa Lakomého(1976) 1 je uvedená v tabuľke.Ďalej by sme mohli tieto prostredia definovať ako:• mikroprostredie: nábytok, úžitkové predmety• semiprostredie: byt, pracovisko, napríkladkancelária• mezzoprostredie: obytný dom, verejná budova• makroprostredie: dedina, mesto, krajina• globálne prostredie: svetadiely, svetVyhnúť sa anonymnému projektovaniu a zapájať budúcichúčastníkov do procesu navrhovania nielenv privátnom sektore, ale aj vo verejnom, to je predmetomkomunitného dizajnu.1. Komplexná diagnostika v rámci dizajnuako terapieV angličtine body conscious design (dizajn s prihliadnutímna ľudské telo), human centered design (dizajnorientovaný na človeka, inclusive design (komplexný/univerzálny dizajn), universal design (univerzálny dizajn),všetky tieto hnutia/filozofie majú spoločný základa cieľ – vytvoriť prostredie a výrobky v ňom vhodnéa dostupné pre každého človeka. Je však možnévytvoriť riešenia vhodné pre všetkých? Do verejnýchpriestorov je bezpodmienečne nevyhnutné vytvoriťempatické a tolerantné riešenie voči ľudom s akýmkoľvektrvalým či prechodným hendikepom. Ako je tovšak v súkromnej sfére, v najbližšom bezprostrednomprostredí? Je v ňom možné vytvoriť univerzálne riešeniavhodné pre všetkých zainteresovaných?Z literárnej rešerše aj z vlastných výskumov jednoznačnevyplýva potreba poznania širších súvislostíužívateľa a následnej individualizácie podmienok

Prehodnocovanie stereotypovA jedinec mikroprostredieB malá sociálna skupina semiprostredieC veľká sociálna skupina mezzoprostredieD organizovaná spoločnosť makroprostredieE ľudstvo globálne prostredie Definícia rôznych úrovní prostredia podľa Lakomého (1976)prostredia. Individualizácia je zas úzko spojená s flexibilitoua adaptabilitou. Na prvom mieste je všakempatia a tolerancia. Ani živočíchy nie je možnépoznať bez znalosti ich prirodzeného prostredia,tak ani človeka nemožno posudzovať bez kontextu,a teda aj jeho prirodzeného a umelého prostredia,v ktorom žije.Individualizácia je spôsob, ako vyjsť človeku v ústretya vytvoriť pre neho vhodné prostredie.Aj pri zostavovaní systému komplexného diagnostikovaniasme sa inšpirovali anamnézami zaužívanýmipri fyzioterapeutickom diagnostikovaní a pridalik tomu položky pochádzajúce zo sociálnych vieda dopracovali sme sa k nasledujúcej štrukturalizácii.Komplexná diagnostika teda pozostáva z nasledujúcichzložiek:• Telesný výzor• Antropometria• Zdravotné problémy– rodinná anamnéza– psychiatrická a psychosomatická anamnéza– pohybová anamnéza (ortopedická, športováa rehabilitačná)/aktívny verzus pasívny– fyziologické funkcie– alergická/imunologická anamnéza a nosovokrčno-ušnéochorenia– gynekologická anamnéza– srdcovo-cievne choroby– abusus – nadmerné používanie látok užívanýchv rámci spoločenských zvyklostí (alkohol,cigarety)– neurologická anamnéza• Sociálna anamnéza• Pracovná anamnéza• Preferencie zmyslové, racionálne a emocionálne(pre oblasť tvorby a používania mikroprostredia)– prirodzené preferovanie určitého prostredia/archetypálne charakteristiky– emocionálny dizajn/vkusové, esteticképreferencie– subjektívna potreba komfortu– subjektívna potreba súkromia/teritorialita,intimitaAk pre niekoho navrhujeme individuálne prvky, jedobré mať ho imaginárne „pred očami“, tak je väčšiašanca, že mu navrhneme nábytok ozaj „na mieru“.Personalizácia dizajnu je spôsob, ako sa vo svojichnávrhoch čo najbližšie priblížiť k budúcemu užívateľovi,a tak čo najlepšie vyhovieť jeho požiadavkám,pri zachovaní nášho umeleckého presvedčenia.2. Antropometria – ľudské telo v materiálnomprostredíPredovšetkým najbližšie prostredie – mikroprostrediemusí zodpovedať telesným rozmerom človeka, čosa pri mnohých prvkoch nábytku nedodržiava, novépoznatky z oblasti antropometrie a ergonómie sa eštenepresadili pri tvorbe nábytku a interiérových prvkov.Od povojnového obdobia naša populácia výraznerástla, v súčasnosti sa však tento trend zastavuje.Mnohé normy zostavené v šesťdesiatych až sedemdesiatychrokoch 20. storočia sú však už prekonané.Telesné rozmery dnešnej populácie sú dôležité presprávne navrhovanie nábytku a ostatných interiérovýchprvkov.Posledné meranie v ČSSR bolo vykonané a spracovanévo Vestníku MZ SSR z roku 1987, ktorý udávavšetky priemerné telesné rozmery populácie. Odposledných podrobných antropometrických meraníčeskoslovenskej populácie ubehlo vyše 23 rokov a odtvorby štandardov už približne 40 rokov. Odvtedydošlo k viditeľnej zmene v telesných rozmeroch súčasnejpopulácie, preto je zmysluplné prehodnotiťsúčasne platné nábytkárske normy, ktoré by malinadväzovať na nové antropometrické merania súčasnejpopulácie, uskutočnené na štatisticky čo najpočetnejšejvzorke respondentov. Keď si vezmeme lenposledné meranie telesnej výšky 18-ročných, za posledných30 rokov sa priemerná výška u dievčat zvýšilapribližne o 3 cm – podľa posledného meraniav roku 2001 to bolo 165,61 cm a u mužov približneo 4 cm (v roku 2001 to bolo 179,35 cm). Výrazná zmenavýšky by už nemala nastať.Antropometrické pomôcky slúžia dizajnéroma inžinierom pri navrhovaní akýchkoľvek výrobkov.Napríklad spoločnosť Open Ergnomics Ltd. ponúkasoftware PeopleSize – antropometric software. Jev ňom zaznamenaných 289 rôznych rozmerov častíľudského tela, ktoré sa dajú získať jednoduchým kliknutímna schéme.V rokoch 2008 – 2010 sme riešili výskumný projektAPVV 0278-07 – Princípy tvorby bytového nábytkuv spolupráci Lignoprojektu, a. s., a Fakulty architektúrySTU.V úvodnej fáze projektu sme porovnávali výsledkynašej skupiny 202 respondentov (z toho 121 žiena 88 mužov vo veku od 18 do 30 rokov) s údajmi voVestníku MZ 1987. V priemere vyšli naše údaje vyššie– až o 5 cm, extrémny rozdiel – až 8 cm vznikol pritelesnej výške, ako aj pri hmotnosti žien (až 12 kg, čoje však spôsobené aj vekovou kategóriou našich respondentova vzorka respondentov pre vestník bola ajz vyšších vekových kategórií) 2 .ALFA 02 ¦ 2011 33

NAVRHOVANIE AKO VÝSKUM1 ¦ Oblek na simuláciu tretieho veku (Third Age) bol vyvinutýpre spoločťnosť Ford Motors. Foto: autorka2 ¦ Variabilita polôh na stoličke Capisco od Petra Opsvika(Opsvik, 2008)3 ¦ Projekt Identity z Petržalky od fotografa Juraja Chlpíka(Gindlová, 2006)Samotný nábytok, najmä ten, ktorý prichádza dopriameho a intenzívneho kontaktu s ľudským telom,ako je sedací alebo odpočinkový, a teda lôžkový nábytok,by mal ponúkať možnosti meniť polohy tela,dať určitú slobodu pohybu, aby sa predchádzalo deformáciámtela, ktoré zas vedú aj k deformovanýmstavom mysle (napr. hrbenie sa pri sedavom zamestnanívedie k zníženiu celkovej vitality a sklonu k depresiám)a tiež sa vyhnúť ischémii (nedostatočnémuprekrveniu).Ideálny stav je, keď je nábytok rozmerovo nastaviteľnýalebo individuálne navrhnutý „na mieru“.3. Zdravotné problémy našej populácie a ichreflexia pri tvorbe mikroprostrediaStarí Slovania mali podľa všetkého problémy najmäs tuberkulózou a artritídou, dnešných obyvateľovSlovenska trápia najčastejšie civilizačné choroby21. storočia. Účinným prostriedkom pre dizajnérov,najmä na empatiu s rôznymi zdravotnými ťažkosťamibudúcich užívateľov, sú rôzne ergonomické simulátory.Uvedieme aspoň dva z nich, ktoré boli prezentovanéna výstave Egonomics v Design Museumv Londýne v novembri 2009.Na posilnenie empatie so starými ľuďmi slúži obleksimulujúci „tretí vek“, zobrazený na obr. 1. Oblekbol vyvinutý pre spoločnosť Ford Motor aby sa podporilaempatia voči starším vodičom v prevažne mladomdizajnérskom tíme. Obdobný simulačný oblekvyvinula firma BMW a používa ho aj firma BLUM 3 privývoji svojich nábytkových kovaní.Existuje aj oblek na simuláciu osteoporózy, ktorýbol navrhnutý, aby pomohol ľuďom pochopiť a priamozažiť podmienky v osteoporóze, ktorou trpí len voVeľkej Británii 9 miliónov ľudí a redukuje mobilitukľúčových kĺbov. Pomocou obleku získajú predstavuo tom, aké sú limitujúce podmienky ľudí trpiacichtýmto ochorením pri interakcii s objektmi okolo nicha tvrdé obmedzenia, ktorým čelia počas každodennýchaktivít.Keďže sedavý spôsob života spôsobuje mnohézdravotné problémy, je tu namieste prehodnotiť predovšetkýmsamotné sedenie, ako aj celkovú koncepciupriestorov, v ktorých sa dlhodobo zdržiavame.Neuroergonomický prístup k tvorbe mikroprostrediaokrem iného prehodnocuje opodstatnenosťsedenia v pravom uhle (filozofie Petra Opsvika 4 ,Galen Cranzovej 5 či Dr. Mandala 6 ). Mohli by sme ichzhrnúť do základných téz:– dať na výber v telesných pozíciách – hlavná myšlienkafilozofie Petra Opsvika: najlepšia poloha jetá ďalšia, preto by mal byť nábytok polohovateľnýa priestor ponúkať možnosť zaujať všetky možnépolohy,– najzdravšie je sedenie ako v sedle obkročmo a sedeniena ploche naklonenej dopredu – poloha polostoja-polosedu– tzv. perching;– koncipovať sedenie tak, aby bola možnosť vykladanianôh do rôznych pozícií.Dá sa tak predchádzať nielen degeneratívnymochoreniam pohybového aparátu, ale aj obezitea všetkých ochoreniam podmienenými environmentálnymstresom. Ak už nie je možné zabezpečiť spomínanépodmienky a priestor ponúka len štandardnépravouhlé sedenie, je podstatné:– mať správny sklon sedadla – základná chyba, ktorása opakuje pri mnohých stoličkách a kreslách,je príliš veľký uhol medzi operadlom a sedadlom(viac ako 95°), pričom nie je k dispozícii dostatočnevysoké operadlo a podnožka, ktoré sú úplnounevyhnutnosťou na dosiahnutie úľavy, samostatnáopierka hlavy na odpočinkové (prípadne pasívne)sedenie je potrebná na uvoľnenie krčnejchrbtice,– čo najuniverzálnejšie tvarovanie sedákovej škrupiny,bez určujúcich priehlbín, ktoré môžu byťdiskriminujúce,– dostatočná neomínajúca chrbtová opierka – podľamožností s otvorom v driekovej oblasti, aby sazadok dal viac zasunúť dozadu, ale v oblasti lopatiekaby poskytoval dostatočnú rovnomernúoporu,– pri škrupinovo tvarovaných operadlách s podrúčkami,čo najmenej zvažujúca časť operadla, ktoráuž má podopierať lakte, aby sediaci nemal dojem,že mu padajú ruky a zároveň príliš vysoké podrúčkyobmedzujú v pohybe trupu a rúk.Pri univerzálnom sedení je najlepšie nepoužívať operadlo,lebo ustavičné opieranie nám ochabuje chrbtovésvaly, ktoré potom nevydržia bez opory. Môže totrvať aj dva až tri mesiace, kým máme šancu vytrénovaťsi tieto svaly tak, aby oporu nepotrebovali a myaby sme bez operadla nepociťovali skorú únavu.Najtvrdšia deformácia detí a mladých ľudí nastávav školách, kde sú nútení sedieť v pravom uhledlhé hodiny, preto je nanajvýš nevyhnutné prehodnotiťpráve školský nábytok a prostredie. V habilitačnejpráci bolo tejto problematike venované viacpriestoru.4. Súvislosť s tvorbou interiéru/odporúčaniana predchádzanie civilizačným chorobám• dynamizovať interiérTu opäť poukazujeme na nevyhnutnosť pohybuna uchovanie funkčnosti pohybového ústrojenstvaa na predchádzanie degeneratívnym ochoreniam pohybovéhoaparátu, deformáciám tela a jeho držania.Zaujímavý je aj fakt, že všetky živočíchy trpia osteoartrózou,okrem tých, ktoré žijú zavesené, z čoho34 ALFA 02 ¦ 2011

Prehodnocovanie stereotypovnám vyplýva, že čím viac polôh dokážeme počas dňaa noci zaujať, tým lepšie sú naše predpoklady vyhnúťsa tomuto ochoreniu.• individuálne posúdiť zdravotný stav a adekvátnek nemu nadimenzovať nábytok a ostatnéinteriérové prvky (najmä sedací a odpočinkovýnábytok). Hovoríme o komforte ich používania.Keďže pri týchto ochoreniach bývajú bolestivépredovšetkým kĺby, veľmi vhodné je zaobstaraťsi sedací nábytok prispôsobený diagnóze, čo satýka tvrdosti čalúnenia alebo sklonov medzi operadlom,sedadlom a pri odpočinkových kreslácha ležadlách predovšetkým prítomnosť podnožkya opierky hlavy,• bezbariérovosť/prístupnosť interiéru a nediskriminovaťľudí trpiacimi fyzickýmia mentálnymi hendikepmi a tiež ľudí s nadváhouobmedzujúcim dimenzovaním interiérovýchprvkov – univerzálny dizajnKľúčovou záležitosťou najmä pre užívateľovs postihom pohybového aparátu (platí to aj pre všetkyostatné hendikepy) je bezbariérové sprístupneniebudov a ich interiéru.• znížiť množstvo environmentálneho stresuvšeobecneZnížiť až vylúčiť environmentálny stres je nevyhnutnénajmä u jedincov s poruchami príjmu potravyje, lebo práve oni si svoje frustrácie aj z prostredia,v ktorom žijú, kompenzujú práve abnormálnym príjmompotravy.5. Sociálna anamnéza (SA)Nikoho nemôžeme pochopiť, posudzovať a pomôcťhľadať pre neho vhodné riešenie jeho mikroprostrediabez poznania jeho sociálneho kontextu. Pretosme do komplexnej diagnostiky zaradili aj sociálnuanamnézu.Domov je miesto, kde môžeme zavrieť dvere zavonkajším svetom a správať sa prirodzene.Naše preferencie, čo sa týka prostredia a jeho objektovsa formujú od narodenia. Sme silne ovplyvneníprostredím, v ktorom sme vyrastali. Existujeteória, že podvedome uprednostňujeme prostredie,v ktorom sme sa v minulosti, respektíve v detstvea mladosti cítili dobre. Keď hľadáme nehnuteľnosť,v ktorej by sme chceli dlhodobejšie žiť, podvedomesa riadime týmito spomienkami. Od ranného detstvaprostredie stimuluje rozvoj našich zručností a naúrovni mikroprostredia práve hračkami a prostredímv detských izbách, predškolských a školských zariadeniach,na ihriskách ovplyvňujeme hodnotový rebríčekdetí a zmyslové preferencie. Čo sa týka príslušnostik určitej sociálnej skupine, vždy nám záleží natom, čo si o nás okolie pomyslí. Antropológ DanielMiller (2001) 7 nazýva tých druhých, ktorých názor jepre nás mimoriadne dôležitý „the Jones“. Preto častozvažujeme, koho si do súkromného priestoru pustímea čo mu ukážeme. Naše prostredie je totiž miestom,kde prezentujeme svoje ego.6. Mikroprostredie ako „point of display“ alebopredĺžené ego užívateľaOsobné veci a interiérové doplnky/dekorácie sú prezentáciouvkusu a celkovej osobnosti užívateľa. Prílišmnoho interiérových dekorácií a osobných predmetovmôže v užívateľoch spôsobiť únavu z veľkéhomnožstva externých stimulov (senzory stimuly) prezmysly. Práve týmito interiérovými doplnkami majúužívatelia, ale aj profesionálni dekoratéri tendenciupriestor preplniť.V každom prípade však predmety tohto typua predovšetkým bytové textílie nielenže vylepšujúakustickú pohodu v interiéri, ale aj opticky a haptickypriestor „zatepľujú“, respektíve zútulňujú.Obklopovanie sa drobnosťami, ktoré nám pripomínajúpozitívne zážitky, napríklad dovolenkové alebocestovateľské zážitky (tým, že sú to veci menšiehorozmeru, stávajú sa častým suvenírom z ciest) aleboide o darček od blízkej osoby, sú súčasťou nášho súkromnéhoživota. Zodpovedá to reflektívemu dizajnu.Najmä pre „singlov“ sa byt stal priestorom naprojekciu inštalovania samého seba, vlastné steny sastali preukazom totožnosti.Vzťah k veciam sa veľmi zreteľne vykryštalizujenapríklad pri rozchode páru. Keď sa vzťah končírozchodom alebo rozvodom, všetky druhy emóciívyplávajú na povrch, čo sa týka majetku, nehnuteľností,lebo stav vzťahu sa okamžite zmaterializuje.Hnuteľné predmety a predovšetkým nehnuteľnostisa stávajú vecou mimoriadne osobnou a predstavaich straty je pre väčšinu ľudí stratou časti svojho JA(ega).7. V umeníDobrou sociologickou sondou bol projekt fotografaa kameramana Juraja Chlpíka. Pod názvom Identityz Petržalky. Fotografie zachytávajú človeka a jeho súkromnýpriestor. Dopĺňa ich už len údaj o tom, koľkorokov konkrétny človek v Petržalke prežil. Chlpík saprostredníctvom snímok sústreďuje na človeka, ktorýžije v panelovej zástavbe. Na Petržalke ho zaujíma sociálnapestrosť spoločnosti, ktorá sa vyvíja. To, ako satu vytvára identita obyvateľov. „Váš byt, dom – každájedna miestnosť je priestorom vašej pamäti a súčasneintímnym prostredím osobnej histórie, je pretoveľmi podstatné, aké tieto priestory sú a čo sa v nichnachádza; svetlo, atmosféra a vôňa miesta, chuť spomienokv nás zostávajú dlho a určujú náš životný pocit,“hovorí Juraj Chlpík.Identita/stotožnenie sa s miestom, kde žijemea jeho akceptovanie je takisto predmetom skúmaniaenvironmentálnej psychológie, ktorou sa zaoberámeaj v 5. kapitole.8. Zmeny v životnom štýle – kultúrne a spoločenskévplyvyPodľa nemeckého sociológa Petra Wippermana(2005) silným trendom súčasnosti je preferovanieživota ako single a tiež s tým súvisiaca silná mobilitaodborníkov/špecialistov. Týmto ľuďom sa v modernejsociológii hovorí „nomádi“. Flexibilná komunitavýberu (z angl. community of choice) nahrádzazáväzné vzťahy ako rodina alebo partnerstvo. Ľudiasíce snívajú o intaktnom vzťahu, ale viazne to na pripravenostiprijať osobné obmedzenia. Je oproti tomunielen náhrada rodiny (rodinné placebo), ale zároveňaj sieť, ktorú môže človek zakaždým obnovovať – aktualizovať.Aby sme boli presní, nejde len o pobaveniepozvaných hostí, ale aj o spätnú väzbu: ukáž mi,ako bývaš – a ja ti poviem, či by som ťa mohol maťrád. Stredobodom všetkého snaženia je túžba po láskealebo prinajmenšom po sociálnom teple. Kuchyňasa vracia do centra pozornosti, spoločné činnostiv blízkosti „pece“ oslavujú svoj návrat.Tento spôsob života si vyžaduje mimoriadnu flexibilitua najmä skladnosť a trvanlivosť nábytkovýchprvkov tak, aby boli schopné niekoľkonásobného rozobratia,transportu a znovuzloženia. Navyše nábytkovézostavy musia byť dostatočne variabilné, abyvyhoveli vždy novému prostrediu. V západných krajináchveľmi obľúbené loftové typy bývania umožňujúsystém vloženia bytovej jednotky do akéhokoľvekpriestoru, ktorý nebol pôvodne navrhovaný ako bytový.Takéto riešenia si vyžadujú netradičný prístupv každej oblasti bývania – od varenia, spania atď.Práve na tento účel sú mimoriadne vhodné modulovékuchyne, ktoré pozostávajú zo samostatných jednotiek(modulov) a možno ich voľne variovať. Stačívyriešiť pripojenie jednotky na umývanie riadu navodoinštaláciu a varnú jednotku zas na plyn aleboelektroinštaláciu. Tieto už tým činom úplne variabilnénie sú. Ďalším silným trendom je postavenie vareniaa gurmánstva na piedestál. Varenie a degustovaniesa tak stáva spoločenskou záležitosťou. S týmtocieľom sa usporadúvajú stretnutia s priateľmi – tzv.event cooking. Adekvátna tomu musí byť aj kuchyňa,ktorá podľa možností umožňuje pracovať simultánneviacerým kuchárom.Je všeobecne známym faktom, že ako klesá pôrodnosťv ekonomicky vyspelých krajinách, tak stúpapočet psov, mačiek a iných domácich zvierat. Je tojednoduchší spôsob, ako dostať rýchlu citovú spätnúväzbu, než mať funkčné medziľudské vzťahy. Chovzvierat dosť ovplyvňuje aj tvorbu bytového interiéru.Okrem špeciálneho „nábytku“ a iných interiérovýchprvkov priamo pre zvieratá, ide najmä o ich ležoviskáa miesta na hranie, je potrebné brať na zvieratá ajALFA 02 ¦ 2011 35

NAVRHOVANIE AKO VÝSKUM4 ¦ Projekčný ateliér poskytujúci možnosť zaujať pri práci viactelesných polôh (Cranz, 2000)ohľad pri výbere materiálov a povrchov nábytku preľudí, predovšetkým, aby vydržali spolužitie so zvieratami.Tento jav môžeme nazvať ako pet-fenomén.9. Pracovná anamnézaTak ako potrebujeme poznať sociálne zázemie človeka,tak je aj jeho práca mnohoznačná pre poznaniejeho kontextu. Podľa Gutha a kol. (1995) jedna tretinaživota, ktorú väčšina ľudí prežije v práci, modifikujepsychosociálne postoje pacienta, ako aj fyzickédanosti a pohybové stereotypy. V nedávnej minulostibol únik do choroby chápaný ako akýsi návyk, ktorýu niektorých ľudí pretrval zo školských rokov, keď sak lekárovi unikalo „v strachu pred písomkou“. Dnesje dôsledkom pracovných problémov, stresov, pocituohrozenia, strachu pred zodpovednosťou, pred reálnouskutočnosťou.Naše zamestnanie a prostredie, v ktorom ho vykonávame,jednoznačne ovplyvňuje náš psychický aj fyzickýstav. Veľkú rolu hrá aj to, či nás práca baví, akoaj to, či máme dobrý pracovný kolektív, lebo v takomprípade sme menej vystavení environmentálnemustresu práve vnútorným zápalom a lepšou koncentráciouna prácu.a) Práca domaPráve vďaka digitalizácii a telekomunikácii doby silnietrend trvalej práce doma. Kariéra je pre mnohoľudí dôležitá a sú pre ňu ochotní veľa obetovať zosvojho súkromného života. Ideálny stav je, keď si domovnenosíme prácu vôbec, keď práca ostáva na pracovisku,zatvárame za ňou dvere s odchodom z prácea doma by už mal byť len rodinný a spoločenskýživot, oddych a koníčky. Zo psychologického hľadiskaje rozhodne lepšie pracovňu separovať, priznanouoptickou bariérou, akou sú dvere alebo aspoň deliacoustenou v podobe regálu či nízkej stienky. Ak jepracovný kút úplnou súčasťou miestnosti, ktorá jeurčená na iný účel, môže to mať negatívny vplyv nasamotného pracujúceho, lebo je vyrušovaný a on takistovyrušuje ostatných a takto vlastne pracuje neustále.Neexistuje tak žiadna ani pomyslená hranicamedzi prácou a relaxom. To platí predovšetkým preľudí v slobodných povolaniach, ktorí pracujú domaaj počas pracovného času a „medzi ľudí“ chodia lenna pracovné stretnutia. Táto skupina má najväčšiušancu trpieť workholizmom. Pri práci doma (a najmäv spálni) je tu dilema, že sme v prostredí, ktoré v náspodvedome evokuje relax, ale sme nútení pracovať,dodržiavať termíny atď., to je riziko home officov, jeto konflikt vedomia a podvedomia.Najmä pre home office sú vhodné prírodné materiály,aj čo sa týka nosnej konštrukcie, práve možnopreto, že v bežných kanceláriách sa vyskytuje minimálne.V súčasnosti, keď je práca za počítačom(počítačové hry alebo internet) aj zdrojom zábavyvo voľnom čase, nie je vlastne miesto pre počítačpracoviskom v tom pravom zmysle slova. Vtedy bymalo byť svojím dizajnom skôr protipólom nášhodenného pracoviska a hoci je učené takisto „naprácu“, malo by mať rozhodne ľudskejšiu mierku ajv materiálovom, aj v dizajnovom riešení.Určite si v takom prostredí môžeme dovoliť odvážnejšiea originálnejšie vybavenie pracovne, aj čosa týka farieb a materiálového vyhotovenia vrátaneväčších možností použitia filozofie dynamickéhosedu a mať možnosť meniť polohu trupu aj nôh a takistomať možnosť pracovať postojačky či poležiačky.V tomto prostredí sa nemusí škrobene reprezentovať.Na obrázku je zobrazený koncept pracoviska podľaprofesorky Galen Cranzovej 6 . Ide o zariadenie pracovnéhointeriéru (architektonického ateliéru) s možnosťoumeniť viaceré telesné polohy. Od sedenia napodlahe, „perching“ až po relax v horizontálnej polohe.Chce to aj riadnu dávku odvahy, prekonať vžitéstereotypy, ktoré nám kážu, že sa má sedieť peknespôsobne za stolom.Prirodzene, že každý privíta možnosť vyložiť sinohy na nosnú konštrukciu stola, prípadne na časť,ktorá je na to špeciálne určená, ako je to napríkladpri stole Centro od Petra Opsvika 5 , ktoré vyrábala firmaStokke. Na nosnú konštrukciu možno natiahnuťgumené popruhy, na ktoré sa dajú pohodlne vyložiťnohy, a tak s nimi počas sedenia dokonca aj cvičiť.Ako príklad kancelárie „založenej na podlahe“ môžemespomenúť kanceláriu profesorky Barbary Tietzev Berlíne 6 .b) Práca na verejnom pracoviskuZákladné koncepcie pracovísk by sme mohli rozdeliťna:– individuálne pracoviská– skupinové pracoviská– otvorené kancelárske krajiny– ateliéryZ pohľadu humanizácie sú najdiskutovanejšie otvorenékancelárske krajiny. Namieste sú tam, kde je potrebnýtok informácií priamo medzi zamestnancamia ich priama komunikácia je nevyhnutná na vykonávanieich práce.Nevýhodou je, že sa navzájom rušia pri telefonátoch,pri rokovaniach a podobne. Podľa slov zamestnancov,ktorí pracujú na takomto type pracoviska, jeto sila zvyku, ako sa dá naučiť „odstrihnúť“ od hlukua ruchu naokolo a sústrediť sa aj na náročnú prácuvyžadujúcu absolútnu koncentráciu. Je len otázne, zaakú cenu v psychosomatickej úrovni.Z opačnej strany výhodou je aj to, že nadriadenítakto majú o svojich pracovníkoch najlepší prehľad –je to otázka kontroly nad zamestnancami.Pri veľkoplošne riešených kanceláriách je všakpre pracovníkov podstatné, aby mali vymedzené svoje„teritórium“, to znamená, aby boli oddelení aspoňopticky, clonou, paravánom, prípadne úložným36 ALFA 02 ¦ 2011

Prehodnocovanie stereotypovsystémom, ktorý hoci neúplne, ale symbolicky vymedzujeteritórium pracovníka. Takisto je dôležité, abypracovník mal možnosť umiestniť svoje osobné veci,ktoré mu napomáhajú k pocitu pohody.Sústredená, analytická práca si skôr vyžaduje oddelenýpracovný priestor, kde je pracovník rušený minimálne.Ideálne je riešenie, keď pracovisko umožňujebyť v priamom kontakte s pracovníkmi pri tímovejpráci/práci na projektoch a v prípade, že sa potrebujepracovník sústrediť a nebyť rušený, je na to upravenánejaká časť pracoviska. Napríklad v sídle BMWv Lipsku (budova je od Zahy Hadid) sú kancelárie riešenéako jeden veľký, dokonca kaskádovite poňatýpriestor, kde vedúci zamestnanci nemajú oddelenépriestory, sú súčasťou tímu, čo má podľa ich psychológovdobrý vplyv na vzťahy na pracovisku a efektivitupráce.Na rokovania a na individuálnu sústredenú prácuexistujú oddelené kóje, s dobrou zvukovou izoláciou,kde sa pracovníci v prípade potreby môžu „uchýliť“,keď potrebujú byť nerušení.Aj kreatívci môžu pracovať na vývoji nových ideíindividuálne alebo v skupine (kolektíve), môžu takfungovať aj na princípe toku kreatívnej energie.Takto fungujú aj reklamné, dizajnérske a architektonickéateliéry a väčšinou si to všetci zúčastnenípochvaľujú.Dobre známou je aj filozofia spoločnosti Google,ktorá vytvára svojim zamestnancom unikátne prostredievo svojich sídlach po svete tak, aby do prácechodili radi. Majú dovolené kombinovať prácu s relaxoma na to majú k dispozícii hojdacie siete či stolnýfutbal.Neoddeliteľnou súčasťou súčasných administratívnychpriestorov je aj konferenčný mobiliár.10. Preferencie zmyslové, racionálne a emocionálne(pre oblasť tvorby a používaniamikroprostredia)Podľa kanadského environmentálneho psychológaRoberta Gilforda (1997) 11 , ak hovoríme o zmyslovomvnímaní, treba si uvedomiť dve veci: po prvé, v prostredíexistujú faktory vplývajúce na naše zmysly,ktoré možno objektívne merať – hluk, teplota, vlhkosť,rýchlosť prúdenia vzduchu a podobne. Na druhejstrane je tu faktor subjektívneho prežívania. Aleto, ako vnímame prostredie, závisí od mnohých individuálnychfaktorov, kde hrajú úlohu také parametreako vek, pohlavie, aktuálny fyzický/psychický stav, životnýštýl, spätosť s daným miestom, kultúrne a sociálnepozadie jednotlivca. Celkový dojem z miestaje teda subjektívnou, vnútornou projekciou objektívnychaj subjektívnych faktorov utvárajúcich prostrediedo vedomia jednotlivca. Vychádza však z kolektívnejskúsenosti a nemôže sa stať nikde inde. Patrík určitému miestu.Dizajn môže vnášať filozofiu, stratégiu a môžebyť prostriedkom na učenie a môže byť prevenciouproti civilizačným chorobám alebo ich terapiou.Z prostredia sa učíme, vychováva nás, budujeme sik nemu vzťah, motivuje nás alebo demotivuje a tiežsi z neho budujeme stereotypy, a to už od narodenia.Určité stereotypy máme vrodené, určité zas odpozorovanéa naučené práve z fyzického (neživého)prostredia a správania sa živých stvorení v ňom, pretožečlovek má zo všetkých živočíchov najsilnejšiuschopnosť sa učiť.Viacero výskumov svetovo uznávaných odborníkovsa zhoduje na tom, že sú určité preferenciev priestore, ktoré máme vrodené, ale vieme ichprostredníctvom našej kultúry a racionálneho mysleniaprekonať. Podľa Tolju (2000) vedomie a vnútornépocity / podvedomie sú v našej kultúre častov rozpore 12 .Zo štúdia evolučnej psychológie, vychádzajúcz predpokladu, že človek žije v budovách len 10 000rokov a 6 miliónov rokov žil vo voľnej prírode, pričomnervový systém ostalviac-menej ten istý a na základe vlastného výskumudefinoval Grant Hildenbrandt (1999) 13 päť archetypálnychcharakteristík, ktoré vysvetľujú, prečo5 ¦ Stôl Centro, dizajn: Peter Opsvik, pre Stokke(Opsvik, 2008)ALFA 02 ¦ 2011 37

NAVRHOVANIE AKO VÝSKUM6 ¦ Výhľad & úkryt (Hildenbrandt, 1999)7 ¦ Haptické vlastnosti povrchu sa nám ukladajú dopodvedomia ovplyvnia celkový dojem a atmosféru, ktorú siz pobytu v prostredí odnášamehomo sapiens uprednostňoval určité miesta a, naopak,niektorým sa vyhýbal. Aby sme prežili, potrebovaliprvé ľudské bytosti potravu, vodu a ochranu,a ich potomkovia pravdepodobne zdedili potrebu/vkus podporného prostredia. Päť archetypálnychcharakteristík prostredia sú výhľad, úkryt, lákadlo,nebezpečenstvo a komplexný poriadok.Výhľad a úkryt, ale aj lákadlo a nebezpečenstvopriamo súvisia so subjektívnou potrebou súkromia –intimity a od toho odvodenej teritoriality v priestore,ktoré sú nevyhnutné pre dostanie nervového systémudo stavu pokoja alebo v prípade potreby vyburcovaťku aktivite /koncentrácii. Súvisí s možnosťou vidieťa nebyť videný, keď chceme pozorovať a pritom maťpokoj (kontakt s exteriérom) alebo vidieť a byť videný,keď chceme socializovať alebo nevidieť a byť videný,čo je asi najmenej pokojná možnosť, čo je ako prechádzaťzo svetla do tmy a vzbudzuje to v nás pocithroziaceho nebezpečenstva. Darmo vieme racionálnezdôvodniť, že nám nič nehrozí, náš nervový systém tonevie a dostáva sa do stresu. Keď ho takto zaťažujemetrvale, spôsobuje to negatívny stres, ktorý sa potommôže odzrkadliť na našom zdravotnom stave.Lákadlo/atrakcia nás však nabáda na prieskuma objavovanie nového. Tajomstvo v sebe zahŕňa nielenprítomnosť novej informácie, ale jej prísľub, pričomskúmanie tajomstiev má evolučný osoh.Čo sa týka komplexného poriadku, kde nám vyhovujeusporiadanie, v ktorom je systém a ľahká orientácia,pričom objekty v ňom poskytujú aj drobné zaujímavédetaily.Toto vieme jednoznačne ovplyvniť dispozícioupriestoru a vzhľadom priestorových prvkov, predovšetkýmfyzickými bariérami (steny a v nich umiestnenédvere a okná, a potom bariéry vytvorené objektmiv priestore a napokon imaginárne/pomyselnébariéry v podobe osobnej priestorovej bubliny.Podľa Donalda Normana (2004) 14 , americkéhoodborníka na kognitívnu aplikovanú psychológiu,existujú tri úrovne vnímania dizajnu: inštinktívny/pudový(z angl. visceral), behaviorálny/úžitkový(z ang. behavioral) a reflektívny (z angl. reflective).A podľa týchto úrovní pomenúva aj druhy dizajnu.Túto teóriu vypracoval na základe štúdií evolučneja kognitívnej psychológie, pričom vychádza z toho,že intuitívne sa nám páčia veci pripomínajúce námprežitie v prírodnom prostredí (pudový dizajn), pričominá úroveň je úžitková, kde vnímame fungovaniepredmetu alebo prevádzku priestoru a najvyššia úroveň,najtypickejšia pre druh homo sapiens, je úroveňreflektívna, ktorá má najviac do činenia práve s mozgovoukôrou a ľavou hemisférou mozgu. Tu nás najviacoslovuje príbeh, filozofia výrobku (prostredia).„Spolužitie“ s výrobkami by malo byť jednoduchéa zmyslovo podnetnéVýrobky by mali mať jednoducho pochopiteľnú funkciua zaobchádzanie s nimi by malo byť zjavné naprvý pohľad, aby sa tak pri ich používaní predišlo sériifrustrácií. A v neposlednom rade musíme pri navrhovanímyslieť aj na ostatné zmysly. Hoci väčšinuinformácií z okolitého sveta vnímame očami, zapojenieaj ostatných zmyslov pri vnímaní prostredia prinášado života inú kvalitu. Priestor vnímame aj rukamia celým telom, vnímame aj jeho zvuky a vône,a to je fakt, ktorý sa pri tvorbe prostredia často podceňuje.Len pri jednoduchom dotýkaní sa povrchuobjektov v priestore sa nám do povedomia dostávamnožstvo podnetov, ktoré nás ovplyvňujú podľa odkazu(pozitívne alebo negatívne), ktorý v sebe majú.11. Priestor navrhovaný s ohľadom na človekaby mal:• byť prehľadný, lebo dezorientovaný znamenápsychotický. Samozrejme, pokiaľ nejde o verejnépriestory, kde je dezorientácia plánovaná a má nejakýzámer ako pri usporiadaní regálov v supermarketoch,pri výstavných expozíciách a podobne.Dlhodobejšie zdržiavanie sa v takomto priestorevšak prináša spomínaný psychotický stav• ponúkať dostatočne vzdušné a pohyb podporujúceriešenie, lebo veľkosť priestoru subjektívnehodnotíme podľa toho, aké činnosti v ňom môžemevykonávať a na aké materiálne prekážky v ňompri bežných činnostiach narážame• svojou samotnou koncepciou ponúkať možnostivariovať telesné polohy počas práce aj počasodpočinku38 ALFA 02 ¦ 2011

Prehodnocovanie stereotypov8 ¦ Voľne umiestnené skladacie stoličky na nábrežív Alicante, ukážka zhlukov v závislosti od slnka a tieňaFoto: autorka• mať koncepčne navrhnuté dostatočné množstvoúložných priestorov tak, aby sa predchádzalo nekontrolovateľnémuhromadeniu vecí a tým aj kumuláciiexterných zmyslových podnetov. Čo satýka množstva viditeľných osobných vecí a dekorácií,mala by byť v miestnosti nastolená rovnováha,žiaden extrém nie je dobrý – ani príliš málo,ani príliš veľa stimulov• riešenie priestoru by malo podporovať možnosťrozdelenia teritórií, ktoré sú kontrolovateľné týmužívateľom, ktorému je teritórium určené. Maťkontrolu nad územím (teritórium), to je prvýpredpoklad, aby sme sa niekde cítili bezpečne.Ženy skôr preferujú chránený priestor, muži zasaskôr otvorené priestory. Toto platí pri všetkýmmiestnostiach – v obytných priestoroch, napríkladpri sedení v obývačke je tiež nepríjemné, keďsa potrebujeme vytočiť celým trupom, aby sme videli,kto prichádza a platí to predovšetkým v spálni,ktorá by mala byť naším bezpečným „brlohom“• ponúknuť tolerantné riešenie pre všetky typyosobností a pri koncipovaní obytného priestoruzohľadniť rozdielnosti v temperamente/typológiiosobností a v priestore ponúknuť na výber z riešenívhodných pre obidve kategórie – pre introvertaaj pre extroverta, lebo pravdepodobnosť, žesa v jednej domácnosti stretnú zástupcovia obidvochskupín je viac než istá.Téma bola súčasťou výskumu v súvislosti s habilitačnouprácou autorky.1Definícia prostredia sociológa Zdeňka Lakomého jeuvedená v publikácii SCHMEIDLER, Karel. A KOL.: Sociologiev architektonické a urbanistické tvorbě. Brno 1997, bližšiesme túto definíciu rozvinuli v článku Kotradyova, Veronika:Prehodnocovanie stereotypov pri tvorbe prostredia/Môže byťdizajn terapiou? In: Zborník zo seminára Interdisciplinárnyprístup ku dizajnérskej a architektonickej tvorbe, december 2010,FA STUBA.2Projekt zahŕňal hĺbkovú rešerš problematiky prehodnocovaniaštandardov a stereotypov tvorby interiéru a jeho súčasťou bol ajterénny výskum, ktorý mapoval aktuálne problémy a inovatívneriešenia predovšetkým v zahraničí v reálnom prostredí a tiežtesty komfortu pri sedení, práci, odpočinku a spánku, kde sana vybranej vzorke respondentov overujú súčasné štandardya navrhujú nové, respektíve modifikované riešenia. Bližšie pozriKolektív autorov: správy z výskumu APVV 0278-07 – Princípytvorby bytového nábytku, etapy E01-E05, 2008 – 2010.3www.blum.at4Peter Opsvik je nórsky dizajnér, ktorý od sedemdesiatych rokovdlhodobo experimentoval s tvorbou alternatívneho sedaciehonábytku, v roku 1979 prišla na trh jeho prvá kľakačka Balance,ktorú vyrobila firma Stokke. Bližiš pozri OPSVIK, Peter: Sitzenandersbetrachtet. Oslo, Gaidaros Forlag 2008, s. 206.5Galen Cranz je americká sociologička zaoberajúca saprehodnocovaním sedenia a celkovej tvorby prostredia a jejednou zo zakladateľov filozofie/hnutia body Conscious Design,pôsobí na UC Berkeley. Bližšie pozri CRANZ, Galen: The Chair,rethinking culture, body and design. New York, Norton paperback2000, p. 187, 288.6A.C. Madal je dánsky ortopéd/ergonóm, ktorý od šesťdesiatychrokov experimentoval s alternatívnym školským/pracovnýmnábytkom, ktorý je aj v súčasnosti v Dánsku rozšírený,charakteristické sú dopredu naklonené sedacie plochy. Bližšiepozri MANDAL, A.C: Seated man (Homo Sedens), AppliedErgonomics, Oxford press 1981.7Britský antropológ Daniel Miller sa dlhodobo zaoberá materiálnoukultúrou. Jej odzrkadlenie sa v tvorbe bývania je publikovanév MILLER, Daniel a kol.: Home Possession, Material Culturebehind Closed Doors. Berg, Oxford, New York 2001, p. 234.8Dvojice fotografií 1 x 1 m 36 ľudí a ich bývania (vždy spárovanýportrét osoby a jeho izba) boli vystavené v lete roku 2006na Novom moste. Výstava sa tešila vysokému záujmu médiía jedným z článkov publikovaných k tejto téme je GINDLOVÁ,Barbara.: Identity z Petržalky (Juraj Chlpík). Designum 5 –6/2007.9Nemecký sociológ Peter Wipperman vedie výskumný ústavzaoberajúci sa trendmi v životnom štýle Trendbüro v Hamburgu.Citácia pochádza z jeho článku Opzionizmus na ich webovejstránke, www.trendbuero.de, 2004.10Dôležitosť posudzovania celkového stavu pacienta, hľadaniesúvislostí s jeho životným štýlom a pracovnou anamnézou jeodporúčaným postupom pri fyzioterapeutickom vyšetrení. Bližšiepozri GUTH, Anton. a kol.: Vyšetrovacie a liečebné metodiky prefyzioterapeutov. Bratislava, LIECREH 1995.11Kanadský psychológ Robert Gilford pôsobí v oblastienvironmentálnej psychológie Robert Gilford. Viac v GILFORD,Robert: Environmental Pschology. Allyn and Bacon 1997.12Jader Tolja, taliansky lekár, osobnosť psychosomatickejmedicíny, neuroergonóm, psychoterapeut a jeden zo zakladateľovfilozofie aj asociácie pre dizajn s prihliadnutím na telo(Association for Body Conscious Design), ktorý sa dlhodobošpecializuje na výskum vzťahu ľudského tela a priestoru vychádzaz pozorovania, že náš nervový systém spolu s „reptilian brain“je často v rozpore s našou mozgovou kôrou, kde zas sídli to, čoje ovplyvniteľné kultúrou. Tiež vyvinul teóriu o tom, že telo jeinteligentný samoriadiaci ekosystém. Bližšie pozri TOLJA, Jader –SPECIANI, Francesca.: Pensare con corpo (Bodythinking). Milano,Zelig 2000, 2003.13Grant Hildenbandt - americký architekt a pedagóg pôsobiaciv Seattli sa dlhodobo zaoberá správaním sa ľudí v priestorea v tejto oblasti urobil viacero výskumov spolu so študentmiarchitektúry. Bližšie pozri HILDENBANDT, Grant: Origins of ArchitecturalPleasure. Univeristy of California Press 1999, p. 174.14Donald Norman je americký odborník na kognitívnu aplikovanúpsychológiu. Viac v NORMAN, Donald. A.: Emotional Design.Basic books New York 2004.ALFA 02 ¦ 2011 39

DOKTORANDSKÝ VÝSKUMOd klasických mestských priestorovpo experimentNetradičný postup návrhu – návrhu verejného priestoru (od Eisenmana cez Eisensteina)Jana Sajdáková40 ALFA 02 ¦ 2011Priestor. Jazyk. Text. Znak. Architektúra je mysleniev priestore. Najpríznačnejším znakom architektúry jepriestor; s ním nevyhnutne spojený čas, pohyb, obraz.O plynutí – trvaní – o zastavenom čase, o ustavičnompohybe, o priestore v pohybe. Priestory sústatické alebo sa nám len zdajú statické? Prebiehav nich život, prechádzajú, žijú v nich ľudia alebosú len existenciami v priestore potvrdzujúce jehovlastnú existenciu? Táto otázka bola nastolená dávnopred nami, hry s priestorom a časom nachádzamev dielach nielen architektov, ale vôbec v umenía s ním súvisiacou estetikou, filozofiou vôbec. Abytieto „polia“ mohli spolu komunikovať, musí existovaťpole, na ktorom sa stretnú v rovnocennom dialógu.„Reč“ je o jazyku, reči, texte; z tohto dôvodu bola stále je logickým krokom na pomenúvanie problémovznakov a ich skladania, štúdium lingvistikya čiastočne rétoriky.Eisenman, filozof, píšuci architekt, ktorý vyšielz „krabicovej“ architektúry, aby stretol Derridu, a vrátilsa cez „krabice“ späť k architektúre „to push it forward“.Predstavil „diagramatickú architektúru“, ktoráposúva architektonický diskurz o priestore ďalej.FOLD alebo záhyb. Oslobodzuje sa od stále pretrvávajúcejdoktríny Le Corbusierovho priestoru voľnéhoplánu, Miesových horizontál, očarený barokom(Deleuze: Fold, Leibnitz and the Baroque) rešpektujúcich, hovorí o povrchu, záhybe, o poché.Eisenstein; inžinier, režisér, a jeho montáž 1 atrakcií.Dostal sa k nej cez japonské divadlo kabuki,a pritom Japonci netušili, že už „montážujú“.Film zobrazuje realitu, priestor, sen, je to dnes už24 obrazov/s, cez rozličnú optiku kamery, strihača…,a predovšetkým je tu pre nás, cez optiku (oko), vizualitucez našu percepciu na ďalšie vnímanie.Film je podobne ako architektúra text, čítame ho,ale – nehovoríme ním. Christian Metz v ňom nachádzazákladné tézy Freudovej psychoanalýzy, Deleuzeobjavuje priestor cez obraz – pohyb, obraz – čas; jeto médium, ktoré rovnako ako Terragniho architektúrapre fašistov má ovplyvňovať, toto rovnako vyplývauž zo samotnej inštitúcie filmu (Deleuze)/Inštitúciouarchitektúry bude potom „shelter alebo habitat“?Filmový priestor pracuje s reálnym, dnes už ajumelo vytvoreným priestorom, ale otázka je, akok nám film hovorí, skracuje čas do 120 minút večernéhofilmu, ako nám sprostredkúva význam, akýmspôsobom pretvára význam, upozorňuje, vedie, kompromituje,klame.Cez MONTÁŽ 1 ; ako premyslený systém skladaniafilmových znakov do viet, do textu.Smerujem k možnosti návrhu stratégie (filmového)priestoru. Film „realitu“ zobrazuje, vyvoláva pocity,ktoré si uchovávame, nesieme so sebou ďalej.Ako má na nás pôsobiť priestor; má nás rozplakať,potešiť, zabaviť…? Ak to dokáže film, mohla by ajarchitektúra. To je cieľ. Verejné priestory by nemuselibyť len nevyhnutným „what remains in betweenthe buildings“.Film zobrazuje priestory v rozličnom čase, z rozličnýchmiest, hrá sa s nimi, aby vytvoril celkovú ideu,ktorú nám odkazuje autor a to všetko cez montáž.Eisenmanove verejné priestory ako návod, ako kódovaťvýznamy do „domov“.Eisensteinova montáž ako metóda spájaniavýznamov.Cesta vedie cez jazyk, text, cez písmo sa pokúsiťextrahovať filmovosť filmu a nájsť ju vo verejnompriestore, zaručiť tak dojem, vyvolať pocit, pôsobiť.Ďalší výskum bude obsahovať rozbory vybranýchprojektov Eisenmanových verejných priestorov a verejnýchbudov, kde sa budú konkrétne označovať, popisovaťpostupy, operácie, s ktorými pracuje, a s akýmiznakmi ako tvorí významy… Ako som v úvodnejčasti spomínala, Eisenman je architekt, ktorý zaznamenávasvoje myšlienky aj v texte, ku každému projektutento prináleží, odkrýva tajomstvo, ktoré autorzámerne vytvára. Tvorí Eisenmanov vlastný archív –jeho prístup k architektúre ako takej, a jeho východiská,ktoré siahajú k štrukturalistom. Dekonštrukcieako filozofia, ktorú rozvíja Jacques Derrida, je v podstatepodmienkou pochopenia Eisenmana, pretožeDerridov slovník preberá.Dekonštrukcia odhaľuje hranice nášho nazeraniana svet. Pomáha odstraňovať štandardné nazeraniena svet. Podľa Derridu je jediným možným spôsobomprezentácie sveta. Bytie, existencia sa môže

Od klasických mestských priestorov po experimentmontážeLe Corbusier's FREE planlangagejazyk, text, ikona, symbol,reprezentamen, syntax, index>>> ZNAKCH. Pierce, de Sausssurefrancúzska m. lyrickej abstrakcie – svetlo, bielaamerická m.Mies's 2 horizontalsnemecký expresionizmus m. – tiene, čiernaEisenman – fold„zmontovaný“„filmový“ priestor?Eisenman – priestorikona, index, kód, stopa,palimpsest, diagram >>> ZNAKDerrida, Deleuze, EisenmanEisentein – filmový priestorikona, index, kód, stopa,palimpsest, montáž >>> ZNAKDeleuze, Metz, Eisenmansovietska organická montážEisensteinhorizontála zvuku?2x horizontálna montážhorizontála obrazu1x vertikálna montážprezentovať len v jazyku. Dekonštruovať znamená ísťza význam, za znak, za text.Jazyk je podstatou prezentácie sveta. Preto jenevyhnutný výklad jazyka a to cez F. de Saussuraa CH. S. Peirca. CH. S. Peirce vyvinul systém klasifikácieelementov podľa štruktúr (štruktúra determinovanávzťahom medzi slovom – hlavou a jehoprislúchajúcimi a od slova závislými komponentmi).Aplikuje vedeckú metodiku na fenomenológiu,a snaží sa ňou vysvetliť a vyjasniť naše idey vôbec.Toto je základná báza pre spomenuté porovnávanie.Takýto jazykový systém bude tvoriť spoločný menovateľEisenmanovej aj Eisensteinovej analýzy v proceseporovnávania a možného vzájomného obohacovaniaa výmeny „informácií“.Výklad montáže záberu ako podstaty filmua tvorby jeho významu prebehne cez rôzne školymontáže: organická/materiálna sovietska, nemeckáexpresionistická, americká empirická Griffithovskáako základ dnešného „hollywoodoo“, francúzskamontáž lyrického abstrakcionizmu; s cieľom prísťk základnému znaku.Film cez pohľad vzťahu diváka (voyera) – filmu.Príspevok Christiana Metza skúma film cezFreudovskú psychoanalýzu, smeruje k vnímaniu filmuako takého, jeho účinok a našu zmenu po zhliadnutíči identifikáciu s hlavným hrdinom. Sny, fantázie,halucinácie… ako spolu súvisia?Film podrobený syntaxi jazyka – Jaccobsonovepostupy filmu ako jazyka. To všetko len potvrdzujesúčasné smerovanie Eisenmana. Vo svojich terajšíchprojektoch sa snaží práve o zviditeľnenie (návrhu) architektonickéhozámeru. Pozoruje a sleduje reakciučloveka v prostredí zobrazených architektonickýchzámerov. Skúma, ako človek tieto idey chápe a akoho ovplyvňujú, nie svojím významom, ale tým, čo nazývadojem/zážitok/pôsobenie (afekt). Hľadá sekundárnepodmienky v architektúre (podobne, ako keďideme do kina, vidíme film; hudba ako sekundárnapodmienka tu vytvára jeho emočné pozadie). Chcenájsť všetky veci, ktoré nie sú primárne ako obraz,funkcia atď., ktoré sú ako hudba vo filme. Snaží sa vystopovať,ako architektúra komunikuje na somatickeja perceptívnej úrovní cez zvuk, materiál (nie len cezzrak); o toto sa predsa snaží aj film – nekomunikujepredsa len vizuálne, aj keď je to „povrchne“ zjavné.Metz ako filmový teoretik začal na film aplikovaťlingvistické tézy. Film nepovažuje za jazyk, aleza reč bez jazyka. Je to text. Znakový systém. Na základeSaussurovho pojmu langage označuje film akonesystematický, komplexne semiotický jazyk, sledujejeho podstatu, jednotky a ich kombinácie do celkovejštruktúry. Filmová reč je v jeho poňatí riadenágrande syntamatique, najmenšie jednotky – zábery(znaky) fungujú podľa rôznych systémov, aby spoluvzniklo filmové rozprávanie. Rozprávanie je istejanalógii priestorové, to, čo čítame, si uvedomujeme,vnímame, film je 2D tak ako text, ale na čítanie jetu divák. Film je teda textom a ako text ho číta divák.Ich vzťah vysvetľuje cez Freudovu psychoanalýzu,vnímanie a participácia sa stávajú základom prepochopenie filmu. Pri vnímaní filmu čítame významycez obrazy. Metz skúma, kto, čo je nositeľom významu,signifikantom, ktorý diváka vedie k zabúdaniu nareálny referent, a tak mu uľahčuje ponor do fikcie.Pri sledovaní divákovej percepcie cez psychoanalytickéfigúry: zrkadlová fáza, voyerizmus, fetiš; opisujevnímanie filmu divákom a jeho projekciu. Divák premietafilm do svojho života a svoj pohľad premietana plátno. (Bolo by zaujímavé toto „slepé zrkadlo –princíp ne/videnia, zdvojenia aplikovať v architektonickejtvorbe…)Eisenstein hovorí o horizontálnej a vertikálnejmontáži. Pri horizontálnej ide o klasickú metodikutvorby nemého filmu so všetkými jeho znakmi, montážou.Pri audiovizuálnom filme druhú horizontálutvorí médium zvukov, ticha, hudby, takto máme dvehorizontály. Tu sa dostávame k hľadaniu vnútornejsynchrónnosti zobrazenia a „hudby“. Vonkajšiusynchrónnosť predstavuje (napr. nesúlad pohybupier s vypovedaným slovom vystopované v jednomfilmovom políčku).Spojovacím článkom medzi dvoma horizontálami,spoločným jazykom synchronizácie je pohyb (akoho rozoberá Deleuze). Synchronizácia sa začína prirodzenýmsnímaním predmetu, javu. Umenie sa začínavo chvíli, keď spojením zvuku a obrazu nereprodukujespojenie existujúce v prírode, ale dosahuje saspojenie vychádzajúce z výraznosti diela. Diagramo dvoch rozdielnych horizontálach rozdielne poprepájanýchje v podstate diagramom montáže – stratégiefilmového priestoru ala Eisenstein.Analýza stratégie FOLD 2 a MONTAGE 1 . Ich porovnaniea umožnenie prenosu filmového na stranuarchitektonického.Vystavanie vlastnej metódy – návrh stratégie (návrhu)priestoru, na základe rovnocenného architektonickéhodialógu (Eisenmnan) a filmového priestoru(Eisenstein) cez spoločný language. (HRA na šachy,DNA… a iné spoločenské hry. Od veľkého k najmenšiemua späť, ale k inému vyskladanému veľkému).Takto skonštruovaná metóda, bude návodom, akopracovať s verejným priestorom, aby tento priestorpôsobil v mene vybraného zámeru (žánru) a aby vyvolalpožadovaný pocit. Overenie tejto hypotézy navybranom verejnom priestore (konkrétnej ulici, námestí,parku…) bude predmetom výskumu overovanéhov praxi, v konkrétnych podmienkach.Príspevok je súčasťou výskumu k dizertačnej práci.autirky.1montáž – operácia, ktorá dolieha na obrazy – pohyby, abycelok a ideu, obraz uvoľnila – času. Ide o skladbu obraz pohybovustanovujúcich určitý nepriamy obraz času.2záber – podstata základných štruktúrnych prvkov sa neodhaľujev opise v ich statickej materiálnosti, ale cez ich funkčnývzťah k celku. Tým, že sa nám podarí odhaliť funkcie záberu,dostaneme jeho najúplnejšiu definíciu. Jednou zo základnýchfunkcií záberu je nevyhnutnosť obsahovať význam. Podobne akov jazyku existujú významy prislúchajúce fonémam – nedeliteľné,morfémam – gramatické a slovám – lexikálne. Pri zábere máaj oveľa menšie jednotky – detaily záberu alebo oveľa väčšie– postupnosti záberov. V tejto hierarchii významov je záber/slovo základným nositeľom významov filmového jazyka, nejdeo celú skutočnosť, ale iba o jej rozmermi plátna ohraničenúčasť, svet sa vymedzuje do viditeľného – indiskrétneho. Mimorámu – neviditeľný a diskrétny. Vytyčuje poriadok čítania, syntax;ide o poriadok vytváraný umeleckým zámerom. Záber je zároveňbunka montáže; jeho hranicou je línia zlepenia epizódy s druhou.Film zobrazuje 3D svet, ale záber samotný je charakteristickýdvojrozmernosťou (treťou dimenziou záberu je čas, ktorý dánasledujúce zábery do pohybu, plátna, navyše spomenutádvojrozmernosť záberu je jeho ďalšou ohraničenosťou. Trojakáohraničenosť záberu – po obvode – okrajmi záberu, objemom– plochosťou a jeho následnosťou, tvorí vydelenú štruktúrnujednotku filmu…)ALFA 02 ¦ 2011 41

DOKTORANDSKÝ VÝSKUMVerejný mestský priestorZdroje progresu v diskurzívnych náhľadochKristína Staněková42 ALFA 02 ¦ 2011Mesto je zložitým amalgámom komplexných sociálnych,spoločenských, kultúrnych, politických a inýchprocesov a javov, je „elementom ľudskej spirituálneja fyzickej kultúry a je nepochybne jedným z najvyššíchprejavov tejto kultúry“. 1 Urbanizmus, alebo umeniestavby miest, je „… súborom pracovných metód a postupovslúžiacich k zámernému formovaniu ľudskéhoosídlenia“, 2 ktoré „… spĺňa ašpirácie spoločnostia reprezentuje jej hodnoty“. 3 Fyzickým prejavommesta je urbánna forma, v istej miere zjednodušeniatvorená štruktúrou objektov a urbánnym priestorom(urbánny a mestský v intenciách tohto príspevkuvnímame ako synonymum). Urbánny priestor tedamožno zobraziť ako negatív štruktúry objektov tvoriacichmesto, ktorý rovnako ako objekty disponujevlastnosťami, ako je mierka a tvar. Súčasne je preňdôležitá vzájomná nadväznosť jednotlivých subpriestorov(obr. 1). Verejný mestský priestor je integrálnousúčasťou mestského priestoru, keďže „… sa týka všetkýchčastí umelo vytvoreného a prírodného prostredia,kam má verejnosť voľný prístup. Zahŕňa: všetkyulice, námestia a ďalšie priestory, či už s primárnoufunkciou obytnou, komerčnou, spoločenskou, aleboadministratívnou, tie otvorené priestranstvá, parkya poloverejné priestory, kam má verejnosť voľnýprístup (aspoň počas dňa). Spadajú sem aj rozhraniakľúčových vnútorných a vonkajších priestorova privátne priestory, do ktorých má verejnosť bežnevoľný prístup“ (obr.2). 4 Len ulice často zaberajú 25 až35 percent intravilánu. 5 Dobrý návrh teda nepochybnepozitívne prispeje k celkovému obrazu mesta, zatiaľčo nízka kvalita, či už jednotlivých prvkov, alebocelku automaticky musí viesť k opačnému výsledku.Nespokojnosť so stavom mestského prostrediaa zistenie, že postupy nedávnej minulosti opakovanezlyhali v tvorbe zmysluplných a obľúbených verejnýchpriestorov, viedli v západných krajinách k extenzívnemuteoretickému a empirickému výskumuširokého spektra prekrývajúcich sa okruhov definujúcichtúto oblasť. Čo je najdôležitejšie, tento výskumviedol k uznaniu významu verejného mestskéhopriestoru pri vytváraní udržateľného prostrediamesta, keďže sa empiricky preukázalo, že výslednádobrá kvalita verejných mestských priestorov „… mápotenciál prispieť k širokému spektru pozitívnych javova procesov prebiehajúcich v meste. Dobrý verejnýpriestor je platformou pre podporu sociálnej kohéziea interakcie a jeho výchovný vplyv napomáha budovaniusociálneho kapitálu, je priestorom na ekonomickúvýmenu a elementom determinujúcim ekonomickúsúťaž a investičné rozhodnutia, priamo ovplyvňujespotrebu energie, je dôležitým prispievateľom ku kvaliteživota v mestských priestranstvách a ovplyvňujezdravie a blaho lokálnej populácie“. 6 Závery týchto

Verejný mestský priestor1 ¦ Verejný mestský priestor, časť Nolliho mapy Rímazdroj: http://nolli.uoregon.edu/výskumov viedli k legislatívnym zmenám a úpravám,ktoré sa týkajú obsahu a formy územných plánov, sozameraním sa, okrem iného, na komplexnú stratégiutvorby verejného mestského priestoru.Komplexné chápanie pojmu verejný mestský priestorje zrejmé aj z oficiálnych definícií urbanizmu. Akopríklad uvádzame oficiálnu definíciu Ministerstvaživotného prostredia Veľkej Británie (Departmentof Environment) z roku 1997, ktorá stanovuje, že urbanizmus(urban design) je: „… vzťah medzi rôznymibudovami; vzťah medzi budovami a ulicami, námestiami,parkmi a inými priestormi, ktoré tvoria verejnúsféru; vzťah jednej časti obce, mesta a veľkomestak iným častiam; a vzorce pohybu a aktivít, ktoré na základetoho vznikajú. V krátkosti, (urbanizmus sú) komplexnévzťahy medzi všetkými elementmi zastavanéhoa nezastavaného prostredia“. 7 Neskoršia vládnapublikácia – By Design – ponúka ucelenejšiu definíciu,stanovujúc, že: „Urbanizmus je umením tvorbyurbánnych priestorov pre ľudí. Zahŕňa spôsob, akýmurbánne priestory fungujú a zaoberá sa otázkami verejnejbezpečnosti v urbánnych priestoroch, rovnakoako ich výzorom. Venuje sa tiež vzájomnému vzťahuľudí a priestoru, pohybu a urbánnej formy, prírodnéhoa zastavaného prostredia; a procesom na zaistenievýsledného úspechu, ktorým budú dobré a obľúbenéobce, mestá a veľkomestá.“ 8Územné plány našich miest a obcí sa problematikoukomplexného riešenia verejného priestoru nezaoberajú,dokonca môžeme konštatovať, že sa explicitnenezaoberajú ani verejným priestorom ako takým.Súčasné snahy o zlepšenie kvality života v mestea jeho obrazu sa takmer výlučne obmedzujú na riešenieizolovaných najpálčivejších problémov, čo odvádzapozornosť od faktu, že žiadna zložka urbánnehoprostredia, či už je to parkovisko, detské ihrisko, alebozeleň nie je izolovanou entitou. Možno teda pozorovať,„… že strácame schopnosť poodstúpiť a pozrieťsa na to, čo produkujeme ako celok“. 9 V tomto príspevkupreto odpovedáme na výzvu, ktorá vychádzaz presvedčenia, že „… by sme sa mali prestať natoľkozapodievať individuálnymi budovami a inými fyzickýmiartefaktmi a namiesto toho uvažovať o priestorochv ich celistvosti“, 10 teda pýtať sa sami sebaa uvažovať o tom, čo produkujeme ako celok.Aby sme boli skutočne schopní pochopiť legislatívnezmeny v západných krajinách, zhodnotiť ichpredvídateľný vplyv na mestskú formu a verejnúsféru, porovnať ich s predvídateľným vplyvom našichpostupov a eventuálne ich využiť ako impulzna prehodnotenie nášho legislatívneho prístupuv danej oblasti, je potrebné najprv dosiahnuť hlbšiepochopenie ich východísk. Tento príspevok sa pretovenuje hlbšiemu ozrejmeniu kontextu teoretickej2 ¦ Štruktúra objektov a urbánny priestorzdroj: archív autorkyALFA 02 ¦ 2011 43

DOKTORANDSKÝ VÝSKUM3 ¦ Tradičná a funkcionalistická urbánna forma, diagram:Rowe, C., – Koetter, K., zdroj: Carmona et al., Public PlacesUrban Spaces: The Dimensions of Urban Designbázy, z ktorej súčasná legislatíva týchto krajín vychádza,rovnako ako aj poukázaniu na potenciálnurelevantnosť týchto diskurzívnych náhľadov v našichpodmienkach.Prístupy k stavbe miest 19. a 20. storočia,ich vplyv na urbánnu formu a verejnýmestský priestorTradičná urbánna formaVýchodiskovým bodom nášho skúmania je tradičnámestská forma, ktorá je nositeľom tradičného mestskéhopriestoru. Za takúto mestskú formu môžemepovažovať stav vývoja urbánnej formy tesne prednástupom industriálnej revolúcie sprevádzanej masívnouindustrializáciou a urbanizáciou. 11 Až do tohtobodu rozvoj miest limitoval spôsob dopravy obmedzujúcisa na peší pohyb a využitie koňa či inýchťažných zvierat. Využitie stavebných materiálov bolozúžené na materiály lokálne dostupné, z čoho vyplývalaj relatívne konzistentný výraz miest. Murovanéa drevené nosné konštrukcie boli prevládajúcimi stavebnýmitechnikami. Možnosti týchto materiálovobmedzovali výšku stavieb maximálne na šesť až sedempodlaží. Vyššie budovy na špeciálne účely akokatedrály či mestské veže boli stavané len zriedka.S výnimkou prírodných katastrof alebo veľkoplošnejdeštrukcie podmienenej vojenskými konfliktmiboli „zmeny urbánnej štruktúry pozvoľné, umožňujúctak generáciám deriváciu pocitu kontinuity a stabilityz ich fyzického okolia“. 12 Z fyzického okolia, ktorétvoria bloky budov definujúce a obklopujúce exteriérovépriestory. Táto spojitá urbánna hmota (mestskýblok) vymedzuje ulice, námestia a jemne prepletenúuličnú sieť.Zmena tradičnej urbánnej formyV priebehu 19. storočia došlo k zásadným sociálnyma ekonomickým zmenám známym dnes ako industriálnarevolúcia. Zvýšenie populácie a zmeny poľnohospodárskychmetód mali za následok prebytokpracovnej sily na vidieku. Prosperujúce mestá industriálnycha baníckych oblastí predstavovali ponukupráce a zdanlivo aj lepší životný štandard, čo podnietilovlnu migrácie. Rapídny rast miest však viedolk výraznému preľudneniu. Mestské úrady nebolina takýto rýchly nárast počtu obyvateľov pripravené,chýbala im dobrá organizácia a skúsenosť. Keďženeexistoval systém verejnej dopravy, robotníci bývaliv okruhu pešej dostupnosti od tovární v narýchlo budovanýchrobotníckych kolóniách, väčšinou v nezdravýcha nehygienických podmienkach. 13Bola to práve hrôza z biedy chudobných mestskýchštvrtí industriálnych miest kráčajúca rukav ruke s predpoveďou novej éry, v ktorej bude civilizáciaprofitovať z technologického pokroku a industriálnejprodukcie, čo architektov a inžinierov viedlok hľadaniu nových foriem a plánov na zlepšenie životnýchpodmienok v meste, ako aj na začlenenie novýchproduktov vedy a techniky do jeho organizmu.Z najmarkantnejších to snáď boli nové stavebné materiálya konštrukčné techniky, železnica, výťah, spaľovacímotor a, samozrejme, sociálne a ekonomickéinovácie zastúpené nemocnicami, veľkokapacitnýmikanceláriami, hotelmi a industriálnymi koncernmi.Modelov snažiacich sa adresovať nové výzvy boloviacero. Niektoré ovplyvnili spôsob novej výstavby,ako aj rekonštrukciu miest koncom 19. a na začiatku20. storočia a sú rešpektované a uznávané ako dobrépríklady, či už teoretického, alebo praktického prístupuk stavbe miest. Patria medzi ne, ako uvádza Laricea Macdonald, 14 Haussmanova rekonštrukcia Parížaso započatím prác v roku 1853, Parks Movementv USA s hlavným predstaviteľom Fredericom LawomOlmstedom, za ktorého začiatok možno označiť návrhprvého verejného parku v USA a to newyorkskéhoCentral Parku v 60. rokoch 19. storočia. Ďalej je topojednanie Camilla Sitteho Stavba miest podľa umeleckýchzásad z roku 1898 a koncepcia NeibourhoodUnit, čo voľne môžeme preložiť ako koncepcia Štvrte,ktorú vypracoval Clarence Perry v roku 1929. Anijedna z nich však neovplyvnila súčasnú tvár miestviac ako nasledujúce dve koncepcie, reprezentovanékoncepciou záhradného mesta Ebenezera Howardaz roku 1902 a funkcionalistickými princípmi formulovanýmiv Aténskej charte z roku 1933 s ich hlavnýmzástancom v osobe Le Corbusiera. Práve z toho dôvoduim budeme venovať väčšiu pozornosť.Na otázku, prečo boli vyššie zmienené modelya princípy stavby a rozvoja miest v nich zakotvenév podstate opustené v prospech posledných dvoch,nemožno v tomto bode dať uspokojivú jednoznačnúodpoveď. Je možné, že posledné dva modely bolivnímané ako jednoduchšie aplikovateľné, keďže ponúkalinenáročné priamočiare riešenie problémovurbánnej formy a bolo relatívne jednoduché implementovaťich do plánovacej legislatívy. Nie je všakúplne vylúčené, ako sarkasticky v jednej zo svojich44 ALFA 02 ¦ 2011

Verejný mestský priestorhier poznamenáva Patrik Suskind: „… čo je dobré,musí ustúpiť, lebo stojí v ceste progresu.“Objekty definujúce priestor verzus objektyv priestoreFunkcionalisti zastávali názor, že prostriedky procesovkontroly a usmerňovania vývoja sa radikálnemusia zmeniť. Predpoveď novej éry, v ktorej bude civilizáciaprofitovať z technologického pokroku a industriálnejprodukcie a vtedajší duch doby ich viedolk zdôrazňovaniu nutnosti pretrhnutia zväzkovs minulosťou. Na základe nových medicínskych poznatkovtýkajúcich sa vplyvu prostredia na zdraviepopulácie zatracovali tradičnú urbánnu formu a derivovaliformu novú: tradičné ulice, námestia a mestskébloky boli zavrhnuté v prospech racionálnych,ortogonálnych doskových a bodových blokov posadenýchv parku alebo v inom otvorenom priestranstve.Formu, v ktorej priestor prestáva byť uzatvorený budovami,plynie voľne okolo nich, aby bola umožnenácirkulácia vzduchu, prístup svetla a prístup k otvorenýmpriestranstvám (obr.3).Funkcionalistické idey, podporované populárnouvidinou progresu a modernosti, veľkoplošne dostaliv západných krajinách priestor po roku 1945, a tov prvej vlne vo forme rekonštrukcie vojnou zničenýchmiest. Následne dochádzalo k demoláciám chudobnýchštvrtí, implementácii schém dopravnej infraštruktúrya usmerňovaniu ďalšieho rozvoja mesta nazáklade novej logiky zónovania. Sebavedome sa tvrdilo,že takýto prístup k tvorbe mesta a komplexnáprestavba zaručí výrazné zlepšenie kvality prostrediaa efektívnejšiu dopravnú sieť. 15Rozklad tradičného poňatia morfológie mestskéhopriestoru však viedol k neblahému vplyvu nasociálne, spoločenské, kultúrne, ekonomické a inéštruktúry tvoriace verejnú sféru mesta, ktorá zmysluplnefungovala v prostredí tradičného mestskéhopriestoru. 16Narúšanie a rozklad týchto významných atribútovverejnej sféry začal byť markantný v polovici 60. rokova viedol k vlne kritiky a výskumov tvoriacich základsúčasného diskurzu. Rozhodli sme sa pre výberjedného hlasu z mnohých, ktorý definuje fenoménstrateného verejného priestoru vychádzajúc z výskumumorfologickej dimenzie priestoru: „V súčasnommeste sú urbanisti konfrontovaní s výzvou pristupovaťk tvorbe vonkajšieho prostredia ako ku kolektívnemuzjednocujúcemu rámcu pre nový rozvoj. Určitetotiž výrazne nepomôže kozmetická úprava priestorov,ktoré sú primárne úplne nevhodne tvarovanéa naplánované na využitie verejnosťou. Obvyklý procesrozvoja miest dnes vidí stavebné formy ako izolovanéobjekty umiestnené v krajine, nie ako súčasťrozsiahlejšej štruktúry ulíc, námestí a živého verejnéhopriestoru. Rozhodnutia o spôsobe rozvoja sa robiaz dvojdimenzionálnych plánov funkčného využitia, bezzváženia trojdimenzionálnych vzťahov medzi budovamia priestorom a bez skutočného pochopenia ľudskéhosprávania sa. O urbánnom priestore sa zriedkauvažuje ako o exteriérovom objeme s vlastnosťamiako sú tvar a mierka a o jeho nadväznostiach na inépriestory. Preto to, čo dnes vo všeobecnosti vzniká jeneforemný antipriestor“ (obr.4). 17V tomto bode považujeme za nutné poznamenať,že stavebný vývoj v krajinách komunistického blokusa odlišoval od kapitalistických krajín. Ilustráciouminimálne časového posunu implementácie funkcionalistickýchprístupov, je výstavba panelovéhosídliska Petržalka pre 150 tisíc obyvateľov so začiatkomv roku 1973. Podobný projekt podstatne menšejmierky Pruitt-Igoe, postavený v roku 1955, a topodľa rovnakých princípov, bol v tom čase už otázkouminulosti. K jeho demolácii došlo v júli 1972, keďžebol vyhlásený za neobývateľný. 18 Jednou z mnohýchlekcií, ktoré Pruitt-Igoe poskytol, bolo, že rozľahlépriestranstvá voľne plynúcich nedefinovaných plôchzelene nedokážu poskytnúť zmysluplný priestor prekomplexné kultúrne a sociálne faktory a procesy,ktoré sú kľúčovými pre „dobrú“ mestskú formu. Tátoskutočnosť je zjavná v prípade Petržalky, ako aj v prípadeostatných rovnako koncipovaných obytnýchzón. Ich „obývateľnosť“ je teda daná skôr vtedajšoupolitickou a ekonomickou situáciou, spoločenskýmzriadením, ako aj z toho vyplývajúcim psychologickýmnastavením jednotlivcov a v podstate bez možnostiinej voľby. V podmienkach kapitalistických demokraciísa z tohto typu obytných súborov spravidlastali getá a sú do súčasnosti synonymom sociálnychproblémov a kriminality.Vzájomne prepojené mestské priestoryverzus izolované entityRast priemyselných miest spočiatku charakterizovalozvyšovanie hustoty. Rozvoj predmestských železničnýchsystémov od konca 19. storočia vyústil aj dorapídneho nárastu plošnej rozlohy. Začiatok 20. storočiabol svedkom implementácie autobusov a električiek,vo väčších mestách aj podzemných dráh. Toumožnilo decentralizáciu, v prvej fáze rezidenčnýchzón. Nová forma urbanizácie, ktorá sa signifikantnelíšila od tradičnej urbánnej formy, bolo predmestie.Postupne sa vyvinuli dva základné modely –„Kompaktnejšie predmestie s vyššou hustotou a dochádzkovýmivzdialenosťami (tradičný urbanizmus)a menej kompaktné predmestie s nižšou hustotou,orientované na využitie automobilovej dopravy, polycentrický(sub)urbanizmus.“ 19 Pôvodnou motivácioupre hnutie záhradných miest s ich idealizovanýmpredmestským modelom bolo uniknúť industriálnemumestu, jeho znečisteniu, chorobám a kriminalite.Koncepcia „bývania v zeleni“ ponúkala lepšiu kvalitu4 ¦ Västra Forlunda, Švédsko, foto: Johansson, C. G.,zdroj: Trancik, R.: Finding Lost Space: Theories of Urban DesignALFA 02 ¦ 2011 45

DOKTORANDSKÝ VÝSKUM5 ¦ Sun City, Arizona, USA, zdroj: Hnilička, Sídelní kaše6 ¦ Mukařov, Česká republika, zdroj: Hnilička, Sídelní kaše46 ALFA 02 ¦ 2011bývania, záhradu, zdravšie prostredie a vyšší sociálnystatus. Tento model sa stal okamžite atraktívnyma napriek jeho následnému častému zneužívaniu, dodnešných dní je často využívaným modelom. „Ak bysme zmerali vplyv hnutia záhradných miest na základedopadov ich priameho potomka – urban sprawl– vplyv tohto hnutia značne prevyšuje vplyv funkcionalizmu.“20 Napriek tomu, že sa iniciálne prejavilv západných rozvinutých kapitalistických krajinách,od deväťdesiatych rokov fenomén tzv. sídelnej kaše(urban sprawl) výrazne ovplyvňuje formu aj našichmiest, ako aj prevádzkové vzťahy a dostáva sa mučoraz väčšej pozornosti. Najmarkantnejším symptómomje rapídny nárast extenzívnej zástavby kolóniírodinných domov (obr.5,6), ktorému sa obšírnejšievenuje Hnilička. 21 Kobercová zástavba rodinných domovje však len jedným z fyzických prejavov tohtofenoménu, ktorý je charakterizovaný nespojitou zástavbou,keď napriek častému priestorovému funkčnémupremiešaniu je každá nová výstavba pojednávanáako samostatná entita s napojením na hlavnúzbernú komunikáciu bez reflexie okolitej zástavby.Pešia dostupnosť ani nadväznosti verejných priestorovjednotlivých súborov nie sú predmetom záujmu,keďže tento typ výstavby predpokladá primárne využitieautomobilovej dopravy na dosiahnutie vytýčenejcieľovej oblasti (obr.7).Súčasný diskurz a jeho teoretické vymedzenieAko sme už spomenuli, v polovici šesťdesiatych rokovnespokojnosť so stavom mestských priestorovpodnietila vlnu teoretických aj empirických výskumovformujúc tak základ pre súčasný teoretický rámec.Podľa Carmonu 22 chápanie urbanizmu do tohtobodu bolo primárne orientované na produkt a malosklon koncentrovať sa najmä na vizuálne kvalitya estetické vnímanie priestorov (vizuálno-estetickátradícia), opomínajúc kultúrne, sociálne, ekonomické,politické a priestorové faktory a procesy prispievajúcek úspešným a životaschopným verejnýmmestským priestorom. Za prelomové práce, venujúcesa sociálnemu využitiu a zovšeobecniteľnej percepciimestských priestorov, sú považované Lynchov Obrazmesta (The Image of the City – 1960) a JacobsovejSmrť a život amerických veľkomiest (The Death andLife of Great American Cities – 1961). V tejto líniinasledovala vlna výskumov (tradícia sociálnehovyužitia), ktorej závery ich pozorovania potvrdili,doplnili a rozšírili. Za zmienku stojí minimálneŽivot medzi budovami od Jana Gehla (Life BetweenBuildings – 1971) či Whyteov Sociálny život malýchurbánnych priestorov (The Social Life of Small UrbanSpaces – 1980). Za posledných dvadsať rokov sa všakdo popredia dostávajú práce „… simultánne sa zaoberajúceurbánnym priestorom ako hmotne-estetickouentitou a behaviorálnym rámcom“, 23 syntetizujúcetak predchádzajúce dva prúdy do prúdu nového, definovanéhoako tradícia tvorby miesta. V rámcitradície tvorby miesta sa viacero teoretikov, ako ajpraktizujúcich urbanistov zaoberá definíciou fyzickýchznakov spoločných pre obľúbené mestské priestorya „dobré“ urbánne formy, 24 následne využiteľnýchformou normatívnych štandardov dosiahnutieželaných výsledkov.Plánovanie verzus trhZávery týchto výskumov našli a nachádzajú ohlasv legislatívnych prístupoch mnohých západnýchkrajín i napriek tomu, že zmenám na tejto úrovninezriedka predchádza ostrá diskusia. Tá prebiehav intenciách argumentov za a proti zabezpečeniuvýznamnejšej úlohy územného plánovania a urbanistickéhonavrhovania v procese determinujúcomformovanie miest. Odporcami plánovania sú trhovémechanizmy považované za najlepší nástroj na zabezpečenieefektívnosti a rovnosti. Plánovanie vidiaako kontraproduktívne, lebo obmedzuje súkromnévlastnícke práva a individuálnu slobodu. Na to, abybolo efektívne, malo by sa v čo najväčšej možnej miereriadiť trhom. 25 Tento postoj prevláda aj v našichpodmienkach. Výraz plánovanie má stále pachuť komunizmua voľný trh, liek na všetky problémy, asociovanýs ideálmi slobody a rovnosti, sa stal fetišom.(Zdá sa, že ani súčasná svetová kríza dôverou vo voľnýtrh výrazne neotriasla.) K bližšej špecifikácii typuslobody zaručovanej voľným trhom však spravidlanedochádza. Senová pritom poukazuje na rozdielmedzi negatívnymi a pozitívnymi teóriami slobody:„Negatívny pohľad vidí slobodu exkluzívne v zmyslenezávislosti jednotlivca od interferencie vonkajšíchvplyvov, pod ktorými sa myslí vláda, inštitúcie a iníjedinci. Pozitívny náhľad, ktorý možno charakterizovaťrôznymi spôsobmi, nevidí slobodu v zmysle závislostialebo nezávislosti jednotlivca od interferencievonkajších vplyvov, ale v zmysle toho, čo daná osobareálne môže robiť alebo môže byť. Tento rozdiel môžebyť kľúčový pre rôzne prístupy k myšlienke slobodya jej implikácie. Ak osoba hladuje a nemá prostriedkyani praktické možnosti adekvátne sa nasýtiť, potompozitívna sloboda danej osoby je úplne skompromitovaná.Naopak, jej negatívna sloboda môže byť úplnenedotknutá, ak jej zlyhanie v obstaraní si potravy nebolozapríčinené interferenciou iných jedincov.“ 26Ktorú z definícií slobody teda naše súčasné trhovépraktiky (a nimi ovplyvnený prístup k stavbe miest)reprezentujú? Na základe našich pozorovaní, ktorýchbližšia analýza nie je predmetom tohto príspevku,vychádzajú z negatívnej teórie slobody. Zástancoviazabezpečenia významnejšej úlohy územného plánovaniav procese determinujúcom formovanie miest,naopak, vychádzajú z pozitívnej teórie slobody, pričomvšak problematiku trhu a plánovania rozhodne

Verejný mestský priestorneadresujú formou plánovanie verzus trh. Stavajú saskepticky len k premise, že by trhové procesy a silymali byť hlavným (a najdôležitejším) determinantomformovania a vývoja miest. Upozorňujú, že trhvie cenu všetkého, ale nepozná hodnotu ničoho, inýmislovami „chýbajú mu hodnoty a ideály, ktoré bysiahali za výkonnosť a efektivitu; tie hodnoty a ideály,ktoré historicky usmerňovali plánovanie občianskychspoločností“. 27Je skutočne nevyhnutné učiť sa navlastných chybách?V rámci tohto príspevku sme sa venovali zmenám urbánnejformy v priebehu 19. a 20. storočia, sledujúcpritom vývoj raných teoretických prístupov k stavbemiest, ich praktický vplyv na urbánnu formu a fungovanieverejnej sféry. Súčasne sme načrtli hlavnéokruhy následného teoretického a empirického výskumuv danej oblasti. Tento prístup sme využili akoprostriedok na objasnenie zdrojov progresu v súčasnýchdiskurzívnych náhľadoch na význam a spôsobtvorby verejného mestského priestoru, z ktorých vychádzaodlišný legislatívny rámec západných krajín,so snahou poukázať na skutočnosť, že posúdenierelevantnosti týchto diskurzívnych náhľadov ponúkapotenciál na ich možné využitie práve v našichpodmienkach.Môžeme zhrnúť, že charakteristiky zmien urbánnejformy u nás a v západných krajinách sa zhodujú,aj keď vzhľadom na rozdielny politicko-spoločenskývývoj časový rámec je odlišný. V tejto súvislosti tedanemožno zazlievať chýbajúce teoretické a výskumnépodhubie, no zbližovanie politicko-spoločenskéhovývoja (v súčasnosti už v podstate jeho korešpondencia)indikuje predpoklad, že overený teoretickýfundament podmieňujúci zmeny v prístupe k stavbemiest v západných krajinách možno analogicky využiťaj v našich podmienkach na tvorbu lepších verejnýchmestských priestorov a kvalitnejšieho prostrediamesta.Príspevok je súčasťou výskumu k dizertačnej práci.7 ¦ Vzájomne prepojené mestské priestory a izolované entity, diagram: Duany, A. – Plater-Zyberk, E.,zdroj: http://www.smartgrowthamerica.org/2009/05/28/doctors-prescribe-smarter-growth/1MOUGHTIN, C. – MERTENS, M.: Urban Design: Street andSquare. Oxford, Elsevier 2008, p. 12.2HRUZA, Jiří.: Slovník soudobého urbanizmu. Brno, Odeon 1977,p. 266.3RAPOPORT, A.: In: MOUGHTIN, C. – MERTENS, M.: UrbanDesign: Street and Square. Oxford, Elsevier 2008, p. 11.4CARMONA, M. – MAGALHAES, C. – HAMMOND, L.: PublicSpace: The management dimension. London, Routledge 2008,p. 5.5LARICE, M. – MACDONALD, E. (ed.): The Urban Design Reader.New York, Routledge 2009.6CARMONA, M. – MAGALHAES, C. – HAMMOND, L. (pozn. 4),p. 8.7Department of Environment. In: CARMONA, M. – TIESDELL,S. – HEATH, T. – OC, T.: Public Places Urban Spaces: TheDimensions of Urban Design, Second edition. Oxford, Elsevier2010, p. 10.8Department of Environment, Transport & Regions, Commissionfor Architecture & the Built Environment: By Design: UrbanDesign in the Planning System: Towards Better Practice.2000, p. 8, http://www.communities.gov.uk/publications/planningandbuilding/bydesignurban, vyhľadané 17. 6. 2010.9TIBBALDS, F.: Making People Friendly Towns: Improving thePublic Environment in Towns and Cities. Harlow, Longmann1992, p. 9.10Ibid, p. 9.11CARMONA, M. – TIESDELL, S. – HEATH, T. – OC, T.: PublicPlaces Urban Spaces: The Dimensions of Urban Design, Firstedition. Oxford, Elsevier 2009.12Ibid, p. 21.13Ibid.14LARICE, M. – MACDONALD, E. (ed.), (pozn. 5).15TRANCIK, R.: Finding Lost Space: Theories of Urban Design.Oxford, Elsevier 1986.16JACOBS, Jane: The Death and Life of Great American Cities,The failure of modern town planning. New York, Vintage Books1992.17TRANCIK, R., (pozn. 15), p. 1.18Ibid.19CARMONA, M. – TIESDELL, S. – HEATH, T. – OC, T.: PublicPlaces Urban Spaces: The Dimensions of Urban Design, Secondedition. Oxford, Elsevier 2010, p. 25.20Ibid, p. 25.21HNILIČKA, Pavel: Sídelní kaše, Otázky k suburbánní výstavběrodinných domu. Brno, Era 2005.22CARMONA, M. – TIESDELL, S. – HEATH, T. – OC, T., (pozn. 7, 11).23Ibid.24Bližšie pozri LYNCH, K.: A Theory of Good City Form. TheMIT Press, Cambridge and London 1981, Allan Jacobs, DonaldAppleyard: Manifest urbanistického navrhování, In: KarelMeier (ed.): Urbanistická čítanka I.: Vybrané texty urbanistickéliteratury XX. století. Praha, Česká komora architektů 2000,s. 70 – 81, Congress for the New Urbanism: Charter for theNew Urbanism. 1997, http://www.cnu.org/charter, vyhľadané17. 6. 2010, respektíve Urban Task Force: Towards an UrbanRenaissance. Urban Task Force, London 1999.25RICHARDSON, H. W. – GORDON, P.: Market Planning:Oxymoron or common sense? Journal of American PlanningAssociation 59, 1993, (3):347 – 352.26SEN, A. In: BANERJEE, T.: Market Planning, Market Planners,and Planned Markets. Journal of American Planning Association59, 1993, (3):353 – 360, p. 355.27BANERJEE, T.: Market Planning, Market Planners, and PlannedMarkets. Journal of American Planning Association 59, 1993,(3):353 – 360, p. 356.ALFA 02 ¦ 2011 47

DOKTORANDSKÝ VÝSKUMPremýšľanie architektonického poľaPeter Hudač48 ALFA 02 ¦ 2011Pole predstavuje pomerne frekventovaný pojem architektonickéhojazyka. Jeho výskyt a použitie je širokospektrálnea ponúka zaujímavé interpretácie a prepojenia.Texty mnohých teoretikov odkazujú priamoalebo nepriamo na skúmaný fenomén. Problematikaje aktuálna najmä vo vzťahu k súčasným architektonickýmkonceptom, kde sa teória polí premieta donástroja architektonického navrhovania. Práca sasnaží vytvoriť všeobsiahly obraz architektonickéhopoľa, určeného na základe jeho znakov a vlastností,ktoré vyplývajú z konkrétnych príkladov; dostať poledo procesu premýšľania znamená nielen definovaťpole, ale aj pochopiť jeho možnosti, diapazón jehopoužitia. Vedľajším produktom je tak viacvrstvová,plastická predstava o významoch, väzbách, vzťahocha kontextoch polí v architektúre.Vybrané teórie políPravdepodobne prvé vedecké teórie polí sa týkalifyzikálnych silových polí, ktoré objavil v 19. storočíMichael Faraday. Argumentoval, že: „prázdny priestornie je vôbec prázdny, ale prestúpený siločiarami, ktorésú schopné pohybovať vzdialenými predmetmi“. 1V oblasti silových polí neskôr uskutočnil kľúčovýobjav elektromagnetizmu, ktorý umožnil vyrábaťelektrický prúd, a jeho silové polia mali vplyv naEinsteinov opis teórie gravitácie, tak, ako aj na súčasnúteóriu strún, ktoré boli opísané v pojmoch silovýchpolí.Ďalšie „nearchitektonické“ teórie polí pochádzajúod sociálnych psychológov – Kurta Lewina a PierraBourdieua z prvej polovice 20. storočia. Lewinovaanalýza silového poľa mala veľký vplyv na ďalší vývojspoločenských vied, ale keďže jeho teória najviacovplyvnila oblasť skupinovej dynamiky a sám pôsobilna inštitúte MIT, kde aplikoval svoju teóriu na sociálnučinnosť 2 , potom mala jeho teória zásadný vplyvaj na chápanie skupinového javu, s ktorým pracujúsúčasné mestotvorné simulácie. V poli (sociálnej situácii),ktoré analyzoval, sú obsiahnuté sily, ktoré súbuď hnacie (podporujú pohyb k cieľu), alebo brániace(blokujú pohyb) 3 . Jeho pole by sa dalo v jednoduchostiopísať ako dynamické silové pole, v ktorom jestav ktorejkoľvek časti poľa závislý od ostatných súčastí.To v sociálnom priestore znamená, že „správaniejednotlivca musí byť odvodené z totality spolupôsobiacichskutočností“. 4 Bourdieu opisuje sociálnepole ako hierarchický systém spoločenských postavení,sociálnu arénu, v ktorej dochádza k manévru osôba k zápasu v snahe o žiaduce prostriedky. „Pole je nastavenie,v ktorom sú umiestnení agenti a ich ‚sociálnepozície’ a poloha každého agenta v poli je výsledkominterakcie medzi špecifickými pravidlami v poli…V kultúrnej sociológii prirovnáva bežné každodennéinterakcie k hre.“ 5Od týchto sociálnych, dynamických, silovýchpolí je už k architektonickým poliam veľmi blízko.Súčasné architektonické teórie polí nazerajú problémrôznosmerne, a to najmä z dôvodov finálnych zámerovvyužitia poľa pre aktuálnu interpretáciu architektúry.Klasická otázka „čo je architektúra?“ pretosmeruje k výkladom používajúcim „pole“ ako argument,východisko, nástroj konceptu.Prvú ucelenú teóriu polí v architektúre vypracovalStan Allen v eseji Od objektu k poľu, v ktorej zaviedoltermín „field conditions“ – poľné podmienky, ktorýmpotvrdil jednoznačný vzťah architektúry ku kontextu.Ako sám priznáva, dvojznačný význam tohto termínuodkazuje jednak na kontext a „znamená prijatie reálnaso všetkými jeho nečistotami a nepredvídateľnosťou“a zároveň sa odvoláva na smerovanie od „jednéhok mnohému“ – od jednotlivcov ku kolektívom, odobjektu k poliam.„V jeho najkomplexnejšom prejave sa tento konceptvzťahuje na matematickú teóriu polí, na nelineárnedynamické procesy a počítačové simulácieevolučnej zmeny. Ide o paralelný posun v poslednýchtechnológiách od analógového objektu k digitálnympoliam… ‚Poľné podmienky’ sú prevráteným fenoménom:nie sú definované presahujúcou geometrickouschémou, ale zložitými miestnymi spojeniami. Na formezáleží, ale nie tak na forme vecí ako na forme medzivecami.“ 7Niekoľko teórií či skôr voľných definícií je združenýchv slovníku – The metapolis dictionary of advancedarchitecture. 8 Pokus o komplexnejšie uchopeniea začlenenie pojmu „pole“ do systému pokročilej„advanced“ architektúry vidí pole ako kríženie síl,podklad a dynamické médium. Tento encyklopedickýpojem svojimi referenciami na iné pojmy vytváraštruktúru vzťahov, ktoré sú vyjadrené implicitne, avšakpo ich vystopovaní vzniká topologická orientačnámapa. Je možné odčítať a vystopovať vzájomný vplyvpojmov, a chápať jednotlivé prepojenia aj ako jednosmernétrasy od označujúcich pojmov cez samotnépole smerom k označovaným pojmom, ktoré sú akobynakazené významom poľa.

Premýšľanie architektonického poľaPole ako kríženie síl„Koncept ‚poľa’ definuje miesto ako rámec pre rozpoznávanie,ale aj ako scenár ‚šarvátok’ medzi napätiamia silami: je to akčné ‚pole’ (alebo bojové).Práca s logistikou poľa znamená pracovať so zariadeniamischopnými definovať rôzne pohyby a udalostitvárou v tvár fluktuujúcim trajektóriám, variabilnýmiv súlade s vnútornou logikou a vonkajšímipožiadavkami. Teda hovorenie iba o budovách (architektúrealebo stavbách v ich obvyklom zmysleslova) nereflektuje túto podivnú situáciu kríženiaa výmeny…“Manuel GausaPole ako podklad/layout„Pole v tvare subjektu bez mierky môže byť definovanéurčitými obmedzujúcimi pravidlami, ako aj pomocousúradníc alebo sietí. Ide o všeobecné tvary, ktoréspolu súvisia a artikulujú v rovnakom čase; sú to špeciálne‚happeningy’, obohatené o informácie, ktorésa týkajú nastavení, programov, udalostí alebo špecifickýchzáujmov. Sú to teda rizikové sily vždy v stavetransformácie. Sú vždy v pohybe, v neustálom vývoji,nie sú nikdy zrekonštruované, sú dynamické a zložité,v stave progresívnej zmeny…“Manuel Gausa„Vonkajšok je rovnako dôležitý a určujúci ako vnútro.To, čo máme, nie sú objekty a vonkajšia realita, alespojitosť medzi formami, ktoré sa zabaľujú a rozbaľujú,otvárajú a zatvárajú, ktoré sa na niečo zameriavajúa rovnako slúžia ako zameriavač. Architektúra tedaexpanduje v realite, v médiu, v prostredí. To médium,na ktorom sa objavuje, je pole.“José MoralesPole ako dynamické médium„… Stádo (roj, kŕdeľ) je jav, ktorý jasne ilustruje pojempoľa – definované presné podmienky a relatívnenezaujaté k širšej globálnej forme. Pri týchto zadefinovanýchpravidlách neboli prekážky alebo trhlinypredpokladom kolapsu skupiny. Rozdiely a prekážkyv okolí vyprovokovali prispôsobenie, rovnakým spôsobom,ako sa tekutina prispôsobí svojmu obalu.Kŕdeľ, rovnako ako zhluk rýb alebo dav ľudí, ktorí sazúčastňuje na kolektívnej udalosti, predkladá podobnúštruktúru, bez ohľadu na veľkosť a počet účastníkov.I keď sa dejú strety a zásahy, nemenný modelsa vyvíja. Správanie týchto subjektov, bez ohľadu naopakovanie sa, má tendenciu produkovať podobnékonfigurácie, nie ako pevný typ, ale ako kumulatívnyvýsledok miestneho vzoru správania sa… “Fernando Porras 9Pole sa objavuje aj v teoreticko-grafickej podobe akojedna vrstva v multištrukturálnom meste, ako ho vidíPetra Kempf. Mesto tvoria štyri navzájom prekrývanéoperatívne kategórie, cez ktoré reflektuje súčasnýkomplexný stav dnešného mesta.„Hoci nikdy úplne nepochopíme celkovú komplexnosťmesta v jeden okamih, môžeme pochopiť urbánnykonštrukt cez interakciu jeho častí.“ 101. Kozmologická pôda; 2. legislatívne agentúry;3. prúdy, toky a sily; 4. uzol, slučky a spojenia. Dotretej kategórie, v ktorej sú združené dynamické javymesta, spadá aj pole.„Pole je provizórne miesto, bez definitívneho územia.Operuje ako prevodovka, značí a riadi zmenu.Každé pole je preto dynamické a funguje akoprestupná báza, cez ktorú sa uskutočňuje mestskátransformácia.“Petra Kempf 11„Pole se propojují, překrývají se navzájem a jsou nejasněvymezena. Smysly jsou pole.“Maurice Merleau-Ponty 12Posledný citát je z okruhu zmyslového vnímaniaa inšpiroval aj myslenie a tvorbu Stevena Holla, ktorýho začlenil do svojej knihy Paralaxa. Problematika,ktorou sa táto časť zaoberá, úplne vybočuje z dosiaľuvádzaných teórií a ani nie je v pravom zmysle architektonickouteóriou polí. Spadá pod fenomenológiuvnímania, ktorá premýšľa telesné vnímanie svetaa slovo pole je len súčasťou slovníka, ktorým je opisovanévnímanie. Merleau-Ponty poukazuje, že teloje: „rozhraním, prostredníctvom ktorého komunikujemes okolitým svetom“. 13 Perceptívny vzťah človekaa architektúry či skôr architektonického priestoruje nepopierateľný a práve v tomto vzťahu je človekhodnotiacim subjektom kvality architektonickéhokonceptu. Tak ako hovorí Merleau-Ponty „o jednotevecí, ktorá ostane skrytá, pokiaľ budeme jednotlivékvality považovať za dáta náležiace striktne oddelenýmsvetom videnia, čuchu, hmatu atď.“ 14 , tak v súvislostis vnímaním a zažívaním architektúry, hovoríHoll o okamihoch, keď jednotlivé predmety strácajúsvoje jasné vymedzenia a dochádza k prepájaniu,prepletaniu a prekrývaniu sa priestorov, materiálova detailov.„Architektura, počínajíc hapticko-optickým světemmateriálů a detailů až po prostorové vazby utvářenéve světle popředí, středního plánu a pozadí, se projevujeprostřednictvím vnímaní. Zážitek proplétání, nebolipropojování předmětu a pole, je základní silouarchitektury.“ 15Kritika políRozšírené pole architektúryProblematika poľa je aktuálna najmä vo vzťahu k súčasnýmarchitektonickým konceptom, kde sa teóriapolí premieta do nástroja architektonického navrhovania.Treba si však objasniť, kde sa sú časnáarchitektúra nachádza. Podľa Anthonyho Vidlera 16architektúra nedávno vstúpila, po niekoľkých desaťročiachsamostanovenej autonómie, na výrazne širšiepole. Architektúra, podobne ako socha o niekoľkodesaťročí skôr – ako to vo svojom článku opísalaRosalinda Krauss 17 – našla novú formálnu i programovúinšpiráciu v rade odborov a technológií od krajinnéhoplánovania až po digitálnu animáciu.„Tam, kde sa predošlí teoretici pokúšali zistiť jedinúa podstatnú bázu pre architektúru, tam sa terazoslavuje mnohosť a početnosť. Tak ako toky, sietea mapy nahradili mriežky, štruktúry a históriu. Tam,kde sa kedysi horlivo diskutovalo o Corbusierovskýcha Palladiánskych zdrojoch, sa teraz študujú myšlienkovézdroje Henriho Bergsona a Gillesa Deleuza,vzhľadom na očakávania neformálnych procesov.Bloby, roje, kryštály sa množia ako nové stavebné formy,zatiaľ čo softvér svojím dynamickým efektom nahradiltradičné spôsoby reprezentácie.“ 18Parametrické urbanistické polia„Modernizmus bol založený na koncepte priestoru.Parametricizmus diferencuje polia.“ 19Pohotovú odpoveď na zložitosť každodennej situácienašich miest a tekutý stav spoločnosti sa snažíponúknuť parametricizmus. Zásady parametrickéhourbanistického navrhovania sú v protiklade s modernistickýmurbanizmom. Le Corbusier velebil priamelínie a pravé uhly ako víťazstvo človeka nad prírodou.Tiež si však uvedomoval, že napriek tomu, že „Prírodasa nám javí ako chaos… duch, ktorý ovláda prírodu, jeduch poriadku.“ 20Kým jeho pochopenie prírodného poriadku bololimitované úrovňou vtedajšej vedy, dnes existujúALFA 02 ¦ 2011 49

nástroje na odhalenie komplexného poriadku, ktorýstojí za tými vzormi, ktoré sa javia tak chaotickya dokážeme ich do značnej miery simulovať. „V tomtoprocese dáva parametrická citlivosť väčšiu váhuspomínanej ceste osla než jednoduchosti a čistýmgeometriám uloženým v jednom suverénnom geste.“ 21Parametricizmus, podľa Patricka Schumachera– nový architektonický štýl, definuje a vytvára parametrickýmodel, ktorého súčasťou sú meracie parametre,geometrické parametre objektov a okolitéparametre prostredia. Vonkajšie okolnosti regulujúnastavenia parametrického modelu pomocou premenných.Deformácia je cielený a legitímny stavvyvolaný zápisom informácií. V manifeste parametricizmudefinoval Schumacher nový typ priestoru,s novým spôsobom utvárania, fungovania, ale aj obývania.Formuluje parametrické urbánne prostredie –ako zhluk, roj budov, zasadených vo vzorovane členitompoli, ktoré sa kontinuálne mení bez zreteľnýchhraníc. Polia sú tekuté, dynamické systémy, „akobykvapaliny v pohybe, štruktúrované vlnami, tokmia špirálovými vírmi“. Je to samoregulujúce prostredies možnosťou neustálej odpovede na meniace sapodmienky v reálnom čase. Orientácia v takomtopoli sa neriadi navyknutými spôsobmi, aké popisujena príklad Kevin Lynch 22 , ale pomocou vektorovýchsmerov, zmeny orientácie a hustoty vzorov.„Súčasná architektúra má zámer konštruovať novúlogiku – logiku polí –, ktorá preraďuje vyššie, aby organizovalaa artikulovala novú úroveň dynamizmua komplexnosti súčasnej spoločnosti.“ 23Diagram a tvorba Petra Eisenmana diagramatickýspôsob navrhovania reflektuje a zaznamenávakomplexné poľné podmienky – médium a stav, v ktoromsa súčasná architektúra nachádza. Klasické architektonicképonímanie diagramu 24 je založené na hierarchickom,statickom, určitom princípe. FormulácieDeleuza pri interpretáciách Michela Foucaulta všakhovoria, že to nie je nič s pevnou štruktúrou, aleide o „pružné spojenie vzťahov medzi silami“ o „sériustrojových síl“ 25 . Takýto Deleuzov diagram spĺňapredpoklady stať sa poľom. Vzťah diagramu a poľafunguje aj obrátene, v zmysle poľa ako analógie diagramu,ak je diagram interpretovaný ako deleuzovskýparalelogram síl..„Diagram už nie je zvukový alebo obrazový archív,ale mapa, kartografia koextenzívna s celým sociálnympoľom. Je to abstraktný stroj.“ 26Tento deleuzovský abstraktný stroj pôsobí aj nagenézu projektu virtuálneho domu Petra Eisenmana.Dom pochádza z interakcie deviatich kociek, ktorépredstavujú potenciálne vektorové pole vzťahov.Každý vektor deformuje mriežky, linky samotné sastanú silami v pohybe, ktoré vzájomne reagujú.„Návrh pre virtuálny dom napríklad ukazuje poles premenlivou intenzitou ako lokalitu projektu. Stavpoľa je sústava bodov a liniek, ktorých hrany sú výsledkomakcie – reakcie vnútorných obmedzení vyrobenýchstrojom. Tieto podmienky tvoria tvar v súvislostis vektormi a časom.“ 27Eisenman narába aj s elektrickým poľom, pomocouktorého môže kontrolovať v istej fáze organizáciumolekúl tekutých kryštálov. Usporiadanie molekúltyčového tvaru je funkciou teploty. Tekuté kryštálysú materiálnou fázou na polceste medzi tekutosťoua kryštálom. Je to postupné narušovanie pôvodnejkryštalickej fázy do kinematického stavu, čo predstavujeprechodnú fázu molekulárneho zoradenia, preddosiahnutím izotropného alebo kvapalného stavu.Zaujíma ho to najmä z toho hľadiska, že dostávazápis vo forme diagramov, ktoré ukazujú ďalší aspekttekutých kryštálov, pri ktorom sú z viacerých vrstieva super – impozícií, vnímané ako deformácie mnohýchrôznych vrstiev.Pohyb v pšeničnom poli v spojení so psychologickýmefektom osamotenia malo vplyv na tematickyspracované pole v návrhu pamätníka obetiam holokaustuv Berlíne v roku 2005. Je to plocha medziPotsdamer Platz a Brandenburskou bránou, s rozlohou5 akrov, ktorá je posiata 2 700 tmavosivými betónovýmiblokmi. Jednotlivé kvádre majú pôdoryss konštantným rozmerom, ale líšia sa svojou výškou,ktorá sa plynule mení, a tak vytvára efekt zvlnenejplochy. Pravidelný, racionálny princíp horizontálnehousporiadania blokov tak kontrastuje s „iracionalitou“vo vertikálnom smere a vyjadruje Eisenmanovzámer poukázať na rozporuplnú povahu udalosti,ktorú má pamätník pripomínať.„Arrays“ – programovacie poliaPole figuruje v sfére architektonického navrhovaniav zásade vo dvoch rovinách, a to v zmysle témy – ikonografickya v zmysle nástroja. Obidve roviny pokladámza pomerne rozsiahle a rozmanité, ale môže sastať, že pole v istom kontexte a jazyku bude zodpovedaťobidvom kategóriám. Bude teda príznačné, keďtakéto polia označíme ako hybridné. Čoraz častejšiea samozrejmejšie využívanie generatívnych procesovinformačných strojov v architektonickom navrhovanís poľom priamo pracuje. A to na niekoľkých úrovniach– od triviálneho významu zadávania premennýchdo políčok cez definovanie „array” v zdrojovomkóde pri programovaní algoritmov až po nelineárnesimulácie biologických procesov. V programovacíchjazykoch majú polia obrovský význam a umožňujúrýchlu realizáciu niektorých operácií. V jednoduchostiby sa tieto polia dali opísať ako nejaké statickékontajnery, v ktorých sú uložené odkazy na istý početprvkov – objektov spolu s ich vlastnosťami 28 . Poliasa definujú použitím symbolov hranatých zátvoriek.50 ALFA 02 ¦ 2011

Premýšľanie architektonického poľaPomocou zložitých zátvoriek sa do polí vpisujú rôznehodnoty a obyčajnými zátvorkami sa zadávajú príkazya operácie platné pre tieto vytvorené polia 29 . Akohodnoty poľa môžu byť iné polia alebo viacrozmernépolia. Zaujímavou kvalitou polí je teda ich dimenzionalita.Doteraz všetky príklady polí dosahovali trizákladné dimenzie a v prípade samoorganizujúcichsa dynamických celkov aj štvrtý – časový rozmer,keďže sa virtuálni agenti s umelou inteligenciou organizovaliv čase. Takéto informačné pole, ako je „array”môže mať prekvapivo oveľa viac rozmerov, a toaž 256. Táto kvalita sa ťažko chápe, a pravdepodobnemá význam len pre programátorov, ktorí však stále voväčšej miere spolupracujú s architektmi, alebo sú architekti.Táto multidimenzionalita patrí však do opisuvlastností polí, čím posúva úvahy o dimenziáchpolí a ako vlastnosť nástroja súčasných konceptov tomôže mať na architektúru zásadný dosah.ZáverAnthony Vidler hovorí, že „dejiny architektúry20. storočia sa ponímali ako dejiny priestorovýchkoncepcií“. 30 Ak je to tak, a ak je pole priestorovýfenomén, je skutočne možné predstaviť si dejiny architektúryako dejiny architektonických polí. Novýarchitektonický koncept – parametricizmus je jednouz posledných úvah o priestorovom usporiadanísúčasného mesta, ktorý umožňuje nový pohľadaj na jeho historickú štruktúru. Vzhľadom na možnostiuplatnenia digitálnych metód navrhovania jevšak predovšetkým prekvapivým prínosom pre aktuálnekoncepty urbanistických polí. Táto práca chcerovnako začleniť disciplínu architektúry do kontextovnového premýšľania priestoru, medzi ktoré patrípremýšľanie architektonického poľa vyznačujúcehosa mnohosťou paradigiem a presahom aj do mimoarchitektonickýchsfér.Pole vystupuje v architektúre v rozmanitých podobách.V neposlednom rade ide o uvádzané poliarozšírenej, pokročilej tzv. „advanced“ architektúry,ktoré možno chápať ako komplexné prostredie – médium.Je definované silami, tokmi, prúdmi, energiami,vektormi vo vzájomnej prepojenosti a súčinnosti,a prejavuje sa tak v urbanizme mesta, ako aj v samotnejarchitektonickej štruktúre. V meste, ako úžasnekomplikovanom systéme, dochádza k ustavičnejzmene a transformácii prostredia. Na architektúresa prejavuje celé pôsobenie poľa a všetky udalostiv poli, kde zmena alebo deformácia neznamená nevyhnutneporušenie poriadku, ale je legitímnou odpoveďoutopologickej architektúry. Už nestačí ibapoznať vlastnosti síl, ale je nevyhnutné prenášať ichreálnu intenzitu do konceptu cez médium počítača,ktoré v oblasti experimentálnej architektúry otvorilonovú dimenziu. Jedným z nástrojov na uchopeniea transformáciu síl do architektonického konceptu jediagram, ako paralelogram síl. Je to abstraktný stroj,ktorý generuje neobmedzený počet riešení. Ďalšímipomocnými nástrojmi analógov polí sú vitálne simulačnéprogramy, schopné vytvárať zložitosti, akoodraz skutočných javov, pomocou lokálnych podmienok.To je samotná podstata poľa, mechanizmu,v ktorom jednotlivé lokálne udalosti majú vplyv nacelé okolie. Toto nazeranie „advanced“ architektúryv podstate naznačuje možnosti a smer ďalšieho premýšľaniafenoménu architektonického poľa.Príspevok je súčasťou výskumu k dizertačnej práci.1KAKU, Michio: Fyzika nemožného. Praha, Argo 2010. s. 22.2http://www.psychoweb.cz/psychologie/kurt-lewin--teorie-pole--gestaltpsychologie/3http://wikipedia.infostar.cz/k/ku/kurt_lewin.html4http://en.wikipedia.org/wiki/Field_theory_(psychology)5http://cs.wikipedia.org/wiki/Pierre_Bourdieu6ALLEN, Stan: From object to field. In: AD, Architecture aftergeometry. s. 24.7Tamže, s. 24.8GAUSA, Manuel and co.: The metapolis dictionary of advancedarchitecture. Barcelona, Actar 2003.9Tamže, s. 220 – 222.10KEMPF, Petra: You are the city. Observation, Organization andTransformation of Urban Settings. Lars Muller publishers, 2009,s. 13.11Tamže, s. 13.12HOLL, Steven: Paralaxa. Brno, ERA group, spol. s r.o., 2003,s. 58.13UHRÍK, Martin: Digitálna architektúra. Bratislava, Eurostav2010, s. 121.14MERLEAU-PONTY, Maurice.: Svět vnímání. Praha, Oikoymenh2008, s. 25.15HOLL, Steven: Paralaxa. Brno, ERA group, spol. s r.o., 2003,s. 56.16VIDLER, Anthony: Architecture's expanded field. ArtforumInternational Magazine, Inc., Gale Group 2004.17KRAUSS, R.: Sculpture in the Expanded Field. October. 1979,č. 8.18VIDLER, Anthony: Architecture's expanded field. ArtforumInternational Magazine, Inc., Gale Group 2004.19ed. LEACH, Neil: Architectural design. Didital Cities. Vol. 79,no 4, july – august 2009, s. 18.20Tamže, s. 18.21Tamže, s. 18.22LYNCH, Kevin A.: The Image of the city. MassachusettsInstitute of Technology 1960.23SCHUMACHER, P.: Parametricism as style – parametricismmanifest. London 2008.24Grafická skratka, názorný obrazec, vzorec; grafický vyjadrovacíprostriedok architektonického konceptu; schéma vzájomnýchvzťahov, vysvetľujúci a analytický prostriedok; generatívnyprostriedok v procese navrhovania.25DELEUZE, Gilles: Foucault. Praha, Hermann & synové 2003,s. 54.26Tamže.27GALOFARO, Luca: Digital Eisenman, An Office of theElectronic Era. Basel, Birkhäuser 1999, s. 44.28PECINOVSKÝ, Rudolf: OOP, Naučte se myslet a programovatobjektově. Brno, Computer Press, a. s., s. 544.29TERZIDIS, Kostas: Algorithmic architecture. Oxford, Elsevier,s. 72.30VIDLER, Anthony: Questions of space: The Pyramid and theLabyrinth (or the Architectural Paradox). Studio internationalCXC, č. 977, sept. – okt. 1975, s. 136.ALFA 02 ¦ 2011 51

RECENZIAVeľká knihao veľkom architektoviRobert ŠpačekMatúš Dulla: Architekt Emil BellušBratislava, Slovart 2010. 320 s.ISBN 978-80-556-0293-6Na svete je ďalšia kniha MatúšDulla: Architekt Emil Belluš. Napísal juarchitekt o architektovi predovšetkýmpre architektov, ale aj pre milovníkovslovenskej histórie, kultúry a krásnychkníh. Špičkový teoretik a vedec vydalkrásnu knihu s ambíciou osloviť širokúčitateľskú obec. Napísať knihu o príslušníkovislovenského kultúrnehopanteónu znamená v prvom rade potrebuvyrovnať sa s jeho veľkosťou.Matúš Dulla už od začiatku deklaruje,že účtuje s legendami. To je dobre,lebo legendy zdvíhajú sebavedomie,ale pravda má trvalejšiu hodnotu. Poprečítaní celej knihy sa však ťažko ubrániťdojmu, že autor monografie napokonbellušovskú legendu dokoncamytologizuje. Dulla je dôsledný, až taksa vžíva do obdobia Bellušovej mladostia jednotlivých období jeho života,že používa aj jazyk, z ktorého vaniedobová atmosféra. Okolo Belluša, sosebe vlastnou dôslednosťou, neúnavnebuduje konštrukciu dobovej atmosféry,niekedy sa až zdá, že samotnábiografia je zámienkou na výskum a interpretáciucharakteru doby a prostredia.Čitateľovi sa prihovára úctyhodnémnožstvo archívnych materiálov, autorje už z predchádzajúcich publikácií„nastavený“ na veľké syntézy.Kniha je rozdelená do šiestich kapitols následným podrobnejším členením(bohatý a perfektne zoradenýdokumentačný materiál je pri štandardeautora aj vydavateľstva zrejmenevyhnutnosťou). Kapitoly tvoriaskôr tematické celky ako chronologickúpostupnosť. Je to výhoda obsiahlejknihy, čitateľ si môže vybrať ktorúkoľvekčasť, vrátiť sa k predošlej alebojednu preskočiť, kniha funguje aj tak.Vydavateľská koncepcia viacerých rovínkomunikácie s čitateľom je zvládnutábravúrne, možno čítať samotnýtext, preskakovať k profilom stavieb čiosobností. Obrázky sú komentovanésamostatnými textami, ich dvojjazyčnosťlen podčiarkuje vysoký autorskýaj vydavateľský štandard. Spolu s anglickýmiabstraktmi jednotlivých častísúčasne posúva Bellušovu slovenskosťdo „veľkého“ sveta.Dullova schopnosť písať odbornétexty v knihe prerastá do takmer beletristickejdejovosti. Kapitoly 2. a 3. najednej strane trocha trpia aditívnosťourecenzií jednotlivých objektov, nadruhej strane však autor poctivo hľadákontexty, analýzy jednotlivých dielširoko tematizuje. Za zmienku by možnostál aj Bellušov vplyv na dobovútvorbu, bankové pobočky v DunajskejStrede, Modre a inde, na ktorých pokiaľBelluš neparticipoval priamo, súmožno výsledkom remeselného epigónstva.Dá sa tu konkrétne reálne vystopovaťBellušova trendovosť aleboostal v histórii ojedinelým zjavom? Jeiste nepodstatné diskutovať na tému,či sú Bellušove družstevné domy mestotvornejšieako obchodný dom Brouka Babka, alebo Manderlák. Dulla jepresvedčivo mienkotvorný historika teoretik, jeho apriórne tvrdenie je ajtu dostatočné. Malá osobná poznámka:Kolonádový most v Piešťanoch jezvláštny fenomén, na jednej straneimidžová moderna, na druhej straneosobná spomienka, veľmi sa páčil ajmojej babke.Kniha a Dullove interpretácie provokujúk úvahám a otázkam. Autor bynebol verný sám sebe, keby nemilosrdnenepísal aj o rozporoch a sporoch,ktoré tvorba architektúry nevyhnutneprináša. V architektúre akoby utilitárnosťviac stierala problémovosť prorežimovejtvorby ako v iných sférachumenia. Otázka je, prečo konjunkturalizmusarchitektov posudzujemezhovievavejšie ako konjunkturalizmusumelcov ... čo napríklad s Bellušovouúčasťou v súťaži na hradné návršiea podhradie Bratislavy pre árijskýcharchitektov? (Poznámka autora:Ministersto dopravy a verejných prác,rezort verejných prác v Bratislave vypísalov decembri 1940 verejnú anonymnúmedzinárodnú súťaž na získanieideových plánov pre regulačnú a zastavovaciuúpravu časti mesta Bratislavyna hradnom návrší a na podhradí a naideové riešenie budov slovenských vysokýchškôl na tomto území. Súťažbola všeobecná, anonymná a bolaprístupná odborníkom árijského pôvoduzo Slovenska, nemeckej ríše, protektorátuČiech a Moravy, Talianskaa Juhoslávie.)Tu by sme, samozrejme, nečakaliostrý aktívny protest, ale ľahké ignorovanieby potešilo. Ostáva otázka – prečosú architekti tak často radi v úloheslužobníka? Dnes sa, samozrejme, ľahkomoralizuje, ale na druhej strane faktyostanú faktami. Aj Mladá garda jev lepšom prípade omyl, v horšom poplatnosť,hoci v tom období asi nebolomožné reagovať inak, ale týmto argumentommožno ospravedlniť čokoľvek.A napokon kontext peripetií okoloSlavína by si zaslúžil zmienku, že kvôlijeho finálnej siluete bola zbúraná krásnaveža Kostola Panny Márie Snežnejna kalvárii.Legendu podporuje možno aktuálnepovedané „Bellušov kód“, tajomnosťdetailov opísaná v časti Láskak detailu a najmä môj obľúbený reliéfod Ladislava Snopeka na západnejstrane Pavilónu teoretických ústavovv Bratislave, ktorý zachytáva moment,keď sochár odovzdáva reliéf architektovi.V mužovi v strede kompozíciesochár možno spodobil samého EmilaBelluša. Určite nie je bez zaujímavosti,že architekt tu drží model budovy obrátenýk divákovi opačnou stranou budovy,než na ktorej je osadený, na uličnejfasáde je reliéf s modelom budovys fasádou do námestia – kódovanie parexcellence. Budova dnešnej fakulty architektúryvo svojej večnej fasáde nesieuchované nielen naratívne reliéfy,štátny znak Československej republiky,ale aj stopy po projektiloch z roku 1968na severnej fasáde. No a pri analyzovaníako „form follows function“ (formasleduje funkciu ) pri budove – Pavilóneteoretických ústavov, neslobodno zabúdaťna vzťah auly a podlažia nadňou, cenou za kompozičnú formálnosťsú vcelku dramatické Vierendeelovenosníky nad aulou, steny chodby súmasívne železobetónové, s minimálnemožnou perforáciou.Bellušovo vedecké a publikačné pôsobenieje stále nedocenené, v spomienkachviac rezonuje jeho tvorba.Architekti z praxe sa často s dešpektompozerajú na písanie kníh, stačípredsa projektovať a učiť. Tento renesančnýprincíp Belluš zrejme považovalza deficitný. Užitočné by bolo vydaťkomentovanú výberovú reedíciu jehotextov, aj keď viaceré jeho formuláciesú archaické alebo napísať monografiuBelluš – akademik SAV.Z knihy celkovo vanie nostalgia,akoby sa Matúš Dulla lúčil s mnohoročnýmkľúčovým výskumom. Ako sámpriznáva, k Bellušovi pristupuje s (nepochybnezaslúženou) sympatiou.Kniha sceľuje naše poznanie Belluša– o Bellušovi, ďalším autorom nechávamožno už len „dohľadávky“ a variantnévysvetlenia a interpretácie.Pokiaľ ide o formálnu stránku monografie,grafik odviedol nielen špičkovúprofesionálnu prácu, nemožno saubrániť dojmu, že bol osobne pozitívnezaujatý. Viaceré fotografie súčasnéhostavu sú tak trocha populárne farebné,sú v rozpore s dôstojnosťou pôvodnýchdobových dokumentov. Možno to všakknihu priblíži širokému čitateľskémuvkusu. Kniha svojou krásou a nadštandardnýmvydavateľským spracovanímakoby kopírovala „večnosť“ Bellušovejarchitektúry. K typografickým šperkompatrí dvojfarebné označenie odkazovv texte, tie pod čiarou modrýmičíslami, poznámky červenou. Dullovakniha o Bellušovi je aj jasným slovomo potrebnosti tohto nosiča informácií,dokazuje, že kniha je nenahraditeľná.Autorov pozoruhodný zoznam monografiíje touto knihou dôstojne korunovaný.Zaslúži si to Belluš – aj Dulla.52 ALFA 02 ¦ 2011

Enviromentálna etikaKatarína BútorováŠTUDENTSKÉ REFLEXIE„Mravný človek je vtedy, ak mu je každý život, aj životzvieraťa, aj život rastliny posvätný.“Albert SchweitzerEnvironmentálna etika – o čo vlastne ide? Ide o filozofickúdisciplínu, ktorá sa zaoberá správaníma usmerňovaním ľudského konania k životnému prostrediu.Zakladá sa na ľudskej zodpovednosti, zachovanípodmienok života na Zemi. Je to určitá formaspoločenského a kultúrneho správania sa človeka.Nejde však o postoj človeka k človeku, ale určuje, akoby sa mali ľudia správať k živej prírode a k jej zložkám.Na základe svojich princípov vymedzuje správaniesa ľudskej spoločnosti k životnému prostrediu.Environmentálna etika sa orientuje na problémyspojené s reálnym životom ľudskej spoločnosti v oblastiochrany životného prostredia a teoreticky zdôvodňujemorálne princípy a zásady, ktoré by vyvolalialebo by mohli vyvolať zmenu správania sa ľudík prírode a motivovať ich k zachovávaniu prírodnéhobohatstva a k ochrane života ako takého. Tak ako ja,tak aj každý jeden z nás je schopný rozlíšiť dobré odzlého. Individuálne rozlíšenie dobra a zla môže maťdosah aj na spoločnosť. Problémy životného prostrediasa vnímajú a posudzujú ako globálne problémyľudstva, lebo sa týkajú všetkých ľudí na planéte.Aký je súvis medzi architektúrou a environmentálnouetikou? Vytvárame etickú alebo neetickú architektúru?Myslím si, že na architektúre vôbec nezáleží.Skôr ide o etiku architektov samotných, dôstojnéľudské JA. Architekt si môže a nemusí vybrať zákazkuod investora, ktorá je alebo nie je ohľaduplná k okoliu.Neprekáža mu, čo navrhne, ak bude z toho profitovať.Neprekáža mu, že bude robiť zlú architektúru,lebo urobí to, o čo ho investor požiada. A o totu predsa ide, nie? Na druhej strane, architekt simôže uchovať svoju architektonickú dôstojnosť, sámk sebe sa zachová eticky a odmietne zákazku, o ktorejsi myslí, že je neetická, respektíve že nie je dobrá.S týmto je úzko späté aj efektívne bývanie. Mnohítúžia po bývaní v samostatnom rodinnom dome,mimo mestského ruchu a dokážu do toho investovaťaj nemalé prostriedky. Ale je to práve efektívnebývanie, keď dochádza k dezurbanizácii prostredia?Zároveň musíme cestovať za prácou, plniť si každodennépotreby svojho života, ako je vozenie detí doškoly, nákupy atď., čo znamená ďalšia spotreba energiea zvýšenie nečistoty prostredia. A možné riešenie?Jednou z možností je zatraktívnenie prostrediamiest, aby ľudia nemuseli utekať na vidiek, prípadneponúknuť efektívnejšie formy zástavby. Skompaktniťzástavbu sídiel. Aby sa zachovala pešia dostupnosť čidostupnosť miestnych centier a hromadnej dopravy,s čím je spojené šetrenie územia. Architektonickoukoncepciou zas môžeme riešiť pasívne a nízkoenergetickédomy, ktoré šetria životné prostredie.Priestory obytných miestností s vyššou kvalitouvnútorného prostredia oddeliť od pomocných priestorov.Okná orientovať najmä na južnú stranu. Dotejto časti môžem zahrnúť aj využívanie alternatívnychmateriálov a technológií. V súčasnosti je natrhu široký sortiment stavebných materiálov z obnoviteľnýchzdrojov. Do tejto kategórie možno zaradiťmateriály z odpadu, ktoré sú recyklovateľné a nenáročnéna energiu a dopravu alebo „prírodné“ materiályako nepálená hlina, slama či drevo.Medzi obnoviteľné zdroje energie patrí, samozrejme,slnečná energia, ktorá dokáže pokryť až 70 %spotreby tepelnej úžitkovej vody v domácnostiacha 50 % spotreby tepla. V rámci našej republiky bysom chcela poukázať aj na malé vodné elektrárne, kdesa dá získať toľko elektrickej energie ako z Gabčíkova.Záhorie a Košická kotlina má vynikajúce podmienkyna využívanie veternej energie. Geotermálna energiamá na Slovensku potenciál šesťkrát väčší ako prvédva bloky v Mochovciach. K producentom najväčšiehoenergetického potenciálu však vo všeobecnostibezpochyby patrí biomasa – energia komunálnehoodpadu, spaľovanie dosiaľ nevyužívanej slamy, odpadz poľnohospodárskych produktov, bioodpad z lesova podobne.Do environmentálnej problematiky zapadá ajúbytok neobnoviteľných prírodných zdrojov. Týkasa to najmä plytvania zdrojov, ktoré využívame presvoje pohodlie, a to nie vždy efektívnym spôsobom.Príkladom je aj plytvanie pitnou vodou. Jednouz možností je jej viacnásobné využívanie. Celkovémnožstvo vodných zásob na Zemi sa odhaduje na1 360 až 1 640 miliónov kubických kilometrov. V oceáneje obsiahnutých 97,2 % celkového množstvavody. 2,5 % vody obsahujú ľadovce a polárne čiapky.Zvyšná tekutá voda nachádzajúca sa v trvalom obehusa pohybuje napokon v rozmedzí 0,03 % až 0,05 %.Aby sme dosiahli nižšiu spotrebu vody, môžeme používaťarmatúry šetriace vodu, ako aj prietokové redukciena vodovodných batériách, neumývať riadypod tečúcou vodou, či používať moderné a úspornébatérie, ktoré uľahčia manipuláciu pri nastavení teplotyvody, čím ušetríme až 4 % vody. Napríklad voduvypustenú z práčky možno opätovne zachytiť a ďalejju využiť na splachovanie záchodu alebo zachytávanádažďová voda nám môže poslúžiť na technickéúčely. Dnes sú už bežné aj koreňové čistiarne odpadovýchvôd, kde spätné využitie vody slúži napríkladna polievanie lúk. Aj odpad je neodmysliteľnousúčasťou konzumnej spoločnosti. Pre mnohých ľudíje pohodlnejšie kúpiť si polotovary, výrobky dennejspotreby zabalené v materiáloch, ktoré sú pre našeživotné prostredie zaťažujúcim faktorom. Prírodanemá k dispozícii žiadne organizmy, ktoré by ich dokázalirozložiť a zaradiť ich do kolobehu látok v prírode.Mnohé odpady možno recyklovať, ale to by ľudiamuseli precízne a zodpovedne separovať odpad v samotnýchdomácnostiach, firmách a priemyselnýchpodnikoch.Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa teda pýtam:„Aká je environmentálna etika dnes a aká bude v dohľadnomčase?“ Dnes už slovo ekológia vôbec nieje cudzie, ako aj s ním súvisiace pojmy: ekologickévýrobky, ekológia a bývanie, ekológia životného prostredia,ekologická technológia. Snažíme sa bojovaťo autentickú krásu prírody?Domnievam sa, že architekt by sa mal angažovaťdo súvisiacich problémov, modifikovať a obohacovaťnávrhy investora tak, aby konečný výsledok priniesolriešenie rešpektujúce prostredie. Tlmiť negatívnepresvedčenie klienta a zobrať zodpovednosť zavýsledný návrh. Nepodľahnúť len samotnému navrhovaniustavieb za výborný honorár, ale myslieť ajna globalizačné aspekty, šíriť princípy ekológie a jejšetrnosti. A tak ako architekt aj ostatní ľudia by samali viac zaoberať týmito aspektmi. Veď táto problematikaje oveľa komplikovanejšia, ako sa na prvýpohľad môže zdať. Bez rozvíjania environmentálnejetiky sa môže celkový vývoj z dlhodobého hľadiskazabrzdiť, či nadobudnúť regresívne znaky. Hoci sa tietootázky životného prostredia stali súčasťou aj pedagogickýchprocesov na školách či politických, sociálnych,psychologických a filozofických analýzach,predovšetkým musí byť záujmom nás ľudí, ako budemekonať v súlade s environmentálnymi charakteristikami.Ak to nebudeme brať vážne, tento vplyv sazačne vytrácať a slabnúť. Nemožno zabúdať, že hodnotakvalitného životného prostredia bude čím ďalej,tým viac naberať na svojej významnosti.Esej bola napísaná v rámci predmetuEnvironmentálna podstata architektúry na Ústaveexperimentálnej a ekologickej architektúry FA STU.ALFA 02 ¦ 2011 53

ŠTUDENTSKÉ REFLEXIEIdentitaDaniel FurdíkČo je to vlastne identita? Identita je v psychológiiindividuálna jednota a ucelenosť, v ktorej jednotlivecprežíva sám seba a pociťuje, že sebou zostávav rôznosti stavov, ktoré postupne prežíva v priebehusvojej existencie. Koreň pojmu „identita“ tvorílatinský termín idem (to isté, totožné), ktorý so sebounesie dva neoddeliteľné významy. Prvý odkazujena absolútnu rovnakosť (totožnosť), zatiaľ čo tendruhý predpokladá určitú typickosť (osobitosť), ktoráje stála a pretrváva v čase. Pojem „identita“ takobsahuje dva vymedzujúce aspekty porovnávanieosôb a vecí: podobnosť a rozdielnosť (Jenkins 2008:17). Tieto aspekty stáli aj na začiatku kariéry pojmu„identita“, ktorý má bohatú filozofickú minulosť.Otázky „trvalosti (stálosti) uprostred zmeny“ a „rovnakostiuprostred rozmanitosti“ zamestnávali filozofovod čias starovekého Grécka až po súčasnú analytickúfilozofiu.Termín identita sa dá použiť aj v našej oblasti,v architektúre. Mám na mysli to, že každé miesto,mesto, priestor môže mať svoj charakteristický pocit,ktorý vytvára, ktorým pôsobí na človeka, pozorovateľa.Pri formovaní miesta máme v úmysle, aby pôsobilopríjemne, aby sa ľahko zapamätalo a aby to bolomiesto niečím osobité. Napríklad mestá v Holandskumajú inú atmosféru ako mestá v Spojených štátoch.Inak je vnímaný Paríž a inak Londýn. Samozrejme, žeto, ako pôsobí na človeka mesto, ovplyvňujú viacerékomplexne prepojené veci. Je to geografická poloha,mentalita ľudí, historické podmienky umožňujúcevýstavbu, a mnohé iné. Niekedy je ťažké povedať,či človek vytvára prostredie, alebo či to, kde človekžije, ovplyvní jeho a potom sa toto môže preniesť ajdo jeho tvorby, ktorá formuje prostredie. Podľa môjhonázoru je toto ťažko odlíšiteľné a asi platí oboje.Človeka formuje miesto, kde vyrastá a aj on vplývana prostredie, ktoré ďalej ovplyvňuje ľudí. Identitumiesta či mesta ďalej vytvára ľudská činnosť.Symbolom Paríža je Eiffelova veža, Londýna Big Ben,ale aj nový prvok – ruské kolo na brehu Temže, ktorétam bolo vybudované na prelome tisícročí. Identitumesta vytvárajú aj konkrétne budovy, ktoré sa preneho stávajú symbolmi, možno svojou monumentalitou,významnou polohou, ale zväčša aj uľahčujúorientáciu v jeho okolí.Mesto Moskva je charakteristické svojimi veľkýmiproporciami takmer všetkého. Má trinásť miliónovobyvateľov, veľké dopravné tepny vedúce priamodo centra. Doprava na niektorých týchto triedach jevedená siedmimi pruhmi v jednom smere a siedmimiv druhom smere, mierka človeka je tu teda veľmimalá. Tieto ulice boli prestavané ešte za Stalinovýchčias, kvôli tomu, aby sa dopravné tepny dali využívaťaj v prípade zbombardovania priliehajúcich budov,a zasypaní častí šírky vozovky. Ďalej napríklad tzv. paneláky,ktoré boli u nás vystavané v dvanástich podlažiach,by pri moskovských panelákoch pôsobili akominiatúry. Tam sú bežne 25-poschodové. Priestoryďalej od úplného centra sú medzi obytnými domamiširoké aj 200 metrov. Človek sa cíti veľmi malý. PreMoskvu sú charakteristické aj osobité stavby. Sú tonapríklad tzv. „Stalinskije vysotki“, je to sedem výškovýchbudov vystavaných v jednom štýle po celejMoskve. Najznámejšia z nich je Lomonosovova univerzitana Leninských horách v Moskve. Táto dominantaje z nich najvyššia a jedinečná je aj svojou polohouna jedinom kopci v širokom okolí, keďže celémesto je postavené na bažinatom, plochom území.Ďalej je to asi najznámejšia, najcharakteristickejšiastavba pre cele Rusko, Chrám Vasilija Blaženého.A takisto Chrám Krista Spasiteľa. Táto stavba bolapostavená v priebehu veľkej časti 19. storočia. Poveľkej októbrovej revolúcii mal byť zbúraný a najeho mieste mal byť postavený pamätník socializmu,známy aj ako Palác sovietov. Chrám bol zbúraný,ale Palác Sovietov nebol nikdy postavený a na jehomieste sa až do konca osemdesiatyh rokov 20. storočianachádzalo kúpalisko. Po páde režimu sa začalos obnovou pôvodného chrámu. Dokončený bol zadesať rokov a posvätený bol v roku 2000. Keďže bolvystavaný úplne nanovo, a len na základe nájdenýchfotografií, pomocou počítačov, nazýva sa aj digitálnychrám. Na tomto príklade môžeme dobre vidieť to,ako si človek cení spomenutú identitu, je to niečo,čo je zhodné, niečo, čo je však aj napriek zubu časutrvácne.Mestá si zachovávajú svoju identitu aj v dnešnomčase globalizácie. Globalizácia je nevyhnutná.Prináša plusy aj mínusy. Z môjho pohľadu plusy prevažujúnad mínusmi, najmä čo sa týka bežného životačloveka. Možnosti lacnejšieho prístupu k veciambežnej spotreby, ale treba dbať na to, aby mestá nestrácalisvoju identitu len kvôli architektúre, ktorá sapodobá jedna na druhú. Treba dbať na to, aby bolav súlade s jestvujúcim stavom, aby ho ďalej zveľaďovalaa rozvíjala jeho autenticitu.Esej bola napísaná v rámci predmetuEnvironmentálna podstata architektúry na Ústaveexperimentálnej a ekologickej architektúry FA STU.54 ALFA 02 ¦ 2011

Krásna architektúra na nemorálne ciele?Michal ChudýŠTUDENTSKÉ REFLEXIEV dejinách kultúr a národov učení stavitelia vynakladalinesmierne úsilie v snahe vytvoriť veľkolepé,monumentálne, nádherné diela ukrývajúce v sebenadčasovú ohurujúcu a dych vyrážajúcu krásu. Grécinavrhovali veľkolepé chrámy plné vysokých stĺpov,Rimania vytvorili viadukty, akvadukty, koloseum čipanteón, stredovekí stavebníci ohromovali ľud nebotyčnýmiklenbami a nebesky žiariacimi gotickýmirozetovými oknami na katedrálach.Albert Speer bol ministrom zbrojnej výroby nacistickéhoNemecka a Hitlerov ríšsky architekt. Ajon, ako veľkolepí architekti čias minulých sa svojimidielami preukázal ako znamenitý architekt a o jehokvalitách svedčia napríklad diela ako areál so štadiónomna Zepelline alebo Nová ríšska kancelária. Majúv sebe krásu a estetiku antiky a mohutnosť gotiky.Môžu byť však Speerove diela považované za krásne,ak za motívmi ich vzniku bolo budovanie nacistickejríše zodpovednej za vyše 70 miliónov ľudských životov?Pri hľadaní odpovede sa treba najprv snažiť zodpovedaťnasledujúce otázky. Čo znamená pojem krása?Ako je definovaná krása? Je dobrá? Ukrýva v sebekrása dobro? Je dobro súčasťou a podstatou krásyalebo sú to dve nezávislé skutočnosti? Môže byťkrásne aj to, čo je vytvorené s nemorálnym zámerom?Krásou sa zaoberali mnohí filozofi vo väčšej čimenšej miere. Formulovali rôzne, väčšinou veľmi podobnédefinície. Podľa toho, či ich kritériá krásy bolizamerané len na vonkajšie znaky, alebo aj na vnútornéznaky ich možno rozdeliť na dve skupiny.Filozofi všímajúci si len vonkajšie znaky krásyboli napríklad: sofisti, pytagorejci, Albert Veľký,Tomáš Akvinský, Dostojevskij a v podstatnej miereaj sv. Augustín. Sofisti považovali za krásne to, čoje príjemné zraku a sluchu. Pytagorejci krásu definujúako poriadok, mieru, proporciu (symetriu),zladenosť, harmóniu. Závisí od štruktúry (zostavenia,harmónie) častí a je to kvantitatívna, matematickávlastnosť, ktorá sa dá vyjadriť číslom (mierou,proporciou). Podľa Alberta Veľkého krása je žiarenieformy, podľa Tomáša Akvinského, krása je vlastnosťvecí, ktoré sa nám páčia, keď sa na ne dívame.Krásne je to, čo sa páči v pohľade, čiže v zážitku videnia.Krásu tvorí najmä úplnosť, čiže dokonalosť,úmernosť, čiže súlad, proporcia, harmónia a jas, žiara.Podľa Dostojevského je prejavom zdravia a vitality,zdrojom harmónie a pokoja. Svätý Augustín saproblematike krásy venoval dokonca v celom jednomdiele. Chápal ju ako kvalitatívny vzťah častí, z pojmurytmus urobil základ celej estetiky. Zo starovekej estetikypreberal dve základné tézy: 1. krása je objektívnouvlastnosťou vecí a človek nie je jej tvorcom, alevnímateľom; 2. krása spočíva v harmónii, čiže v usporiadaníprvkov – správny vzťah týchto častí vytváraich súlad, poriadok, jednotu a práve tie rozhodujúo kráse. Krásu predmetov chápal ako prejav vonkajšíchznakov, ale prisudzoval jej pôvod u Boha (zdroja pôvodca krásy).Ak sa pozrieme na architektonické diela AlbertaSpeera cez optiku uvedených definícií, zistíme nasledujúceskutočnosti: rytmicky radené stĺpy, kolonáduevokujúce priečelia budov, drahý lesklý (žiariaci)kamenný obklad, vyvážená proporcia, symetria, harmónia,všetky kritériá krásy sú splnené v najvyššejmiere. Speerove diela sú jednoznačne krásne a pytagorejciči Augustín by boli rozhodne ukázali zdvihnutýpalec nahor.Na druhej strane však stoja filozofi všímajúci siaj vnútorné znaky krásy. Boli to napríklad Sokrates,Xenofón, Platón.Sokrates vidí krásu v primeranosti. Ak chápemSokratovu primeranosť vo vonkajších znakoch,Speerove diela by sme posúdili ako krásne. Ak všakSokrates mal na mysli primeranosť v zmysle „takakurát“ (ani veľa, ani málo), jeho dielo by sme nenazvalikrásnym, lebo svojou vnútornou podstatousa úplne vymyká miernosti a striedmosti či primeranosti.Filozoficky boli zamerané na podporenie budovaniaríše postavenej na dobýjaní a zabíjaní, tedanemorálnych a neetických hodnotách. Ideové hodnotyhlavného vodcu Adolfa Hitlera sa len ťažko dajúnazvať miernymi. Aj vonkajšie prejavy, ako napríkladmierka, sú skôr neprimerané ľudskému cíteniu a vnímaniu.V tomto svetle sa Speerove diela už nejaviaaž tak krásne ako pri konfrontácii s prvou skupinoufilozofov.Druhí filozof, Xenofón, za krásne považuje to,čo optimálne plní svoj účel. Areál so štadiónom naZeppeline rozhodne plní svoj účel znamenite. Ďalejvšak Xenofón pokračuje tvrdením, že užitočné jekrásne v tom, na čo je to užitočné. Účelnosť sa napĺňav morálke človeka. A tu je už kritériom krásyjednoznačne morálka, čo znamená, že Speerove dielavytvorené v službe ríšskeho architekta sú opakomkrásy pre ich nemorálny charakter.Krása podľa Platóna obsahuje podstatné, nadčasovéa to, čo podlieha premenám v čase, konvenciáma predstavám, pričom toto premenlivé určenie másvoje kritérium v absolútnej idei krásy. Ďalej tvrdí,že vrchol tejto krásy tvorí idea, ktorá sa člení na trioblasti: estetickú krásu, etickú krásu a krásu, ktoráprislúcha mysleniu (noetická krása). Platón stotožňujekrásu s dobrom a pravdou, súhra týchto trochvytvára harmóniu. Len to, čo je harmonicky krásne,je samo osebe nemenné a čisté. Z kritického pohľadučloveka dneška nevyznávajúceho nacistické hodnoty,areál so štadiónom na Zepelline postráda akúkoľveketickú krásu, akékoľvek dobro či pravdu. Preto podľaPlatónovej definície tento objekt nie je prejavom absolútnejidey krásy, môže byť nanajvýš prejavom krásyestetickej.Aké sú teda odpovede na položené otázky?Kritériami krásy môžu byť len vonkajšie znaky aleboaj vonkajšie znaky v spojení s vnútornými vlastnosťami.V tom prvom prípade je krásny aj objekt, ktorémuchýba etické a morálne dobro. V druhom prípade jekrásne len to, čo spĺňa aj kritériá morálky a etiky. Jelen na každom človeku, cez akú optiku sa bude dívaťna svet okolo seba. Kiežby to bola vždy tá platónovskáoptika.Esej bola napísaná v rámci predmetuEnvironmentálna podstata architektúry na Ústaveexperimentálnej a ekologickej architektúry FA STU.ALFA 02 ¦ 2011 55

Robert ŠpačekJulián KepplVÝSKUM NAVRHOVANIAKriminalita je fenomén starý ako ľudská civilizáciaa rozšírený globálne. Boj s kriminalitou osciluje časný švajčiarsky architekt J. Dahinden.stavy kreslil búrlivák F. L. Wright i u nás známy sú-medzi reštrikciou a prevenciou. Globálny charakter „Ideálna“ sieťová pravouhlá štruktúra mesta mákriminality, prirodzene, prináša medzinárodnú spoluprácuaj v oblasti prevencie. Konkrétnym príkla-uplatnili pri Buenos Aires, Barcelone, k dokonalos-korene v starom Egypte, prešla antikou, Španieli judom je projekt CPTED – Crime Prevention Trough ti ju doviedol americký prezident Thomas Jefferson,Environmental Design (Prevencia kriminality tvorbouprostredia). Koncepcia CPTED okrem iného privalsystém miest.„naštvorčekoval“ celé Spojené štáty a predprogramonášaaj spoluprácu policajných zložiek s architektmi Pri štúdiu pojmu narazíme na obrázok neznámehoautora, ukazujúci renesančné princípy urbanizmu.a urbanistami. V podstate je to náznak ideového návratuk stavu v antických mestách, kde boli na roveň Existujúce budovy – rímske koloseum, florentsképostavení staviteľ mesta a zákonodarca 1 . V tomto baptistérium a triumfálny oblúk sú spojené do obrazumesta a predstavujú tri hlavné zložky života: vo-príspevku chceme poukázať na súvislosti medzi mestom– architektúrou a urbanizmom – a bezpečnosťou,ako ich vnímame v procese výučby na Fakulte paná ako alegória dobre organizovaného, ideálnehojenskú, oddychovú, duchovnú. Kompozícia bola chá-architektúry STU. Táto koncepcia nie je explicitne mesta.zakotvená v systéme výučby, venujeme sa jej v rámciaktivít spojených s kvalitou prostredia, najmä na stretla s novými koncepciami – Palmanova, i s detail-Renesančná aditívnosť neznámeho autora saÚstave experimentálnej a ekologickej architektúry. mi usporiadania objektov vo vzťahu k infraštruktúreUdržateľnosť života má prírodnú, sociálnu, ekonomickú,kultúrnu zložku a s kvalitou života nepochyb-Bezpečnosť bola takmer vždy východiskom, smeroma doprave – Sforzinda od da Vinciho či Filareteho.ne súvisí aj pocit bezpečnosti.navonok reprezentovaná hradbami, smerom dovnútraštatútom mesta.História, ideálne mestoIdeálne mestá nie sú len európsky fenomén, poznámeaj orientálne príklady.Pojem ideálne mesto v sebe skrýva aj snahu riešiťbezpečnosť občanov. Ideálne mesto prechádza históriouurbanizmu ako plynulá niť. Ideálne tu nezna-boli hnutia City Beautiful a Green City z USA – pred-Reakciou na živelný vstup priemyslu do mestamená aktuálny spôsob fungovania, ale pôvodný zámerurobiť v danom čase najlepšie rozhodnutie pre City Beautiful bolo reakciou na sebareflexiu americstavaideálneho mesta položená na existujúce mestá.budúcnosť. Predstava ideálu v zmysle bezpečnostia ochrany vyvrcholila v renesancii a z veľkej čas-– konzumnosť, sociálne napätia, násilie, preľudnekéhospôsobu života na prelome 19. a 20. storočiati bola prenesená do života. Predstava sociálnych né mestá s neorganizovaným bývaním… Nositeľmiideálov prešla od Thomasa Mora cez utopistických urbánnych reforiem sa stali stredná a horná strednávrstva. Mestá sa začali zbavovať provizórnychsocialistov k Le Corbusierovi, sociálnemu krídluBauhausu… Vlastnou cestou prešiel aj ideál organizáciemesta – racionálne ortogonálne siete, radiál-hygienických podmienok a v konečnom dôsledkuobytných oblastí. Podstatou hnutia bolo zlepšeniene systémy, pásmové usporiadania. S tým súviseli vytvorenie krásneho mesta, hnutie sa stalo americkýmcieľom. Premisou hnutia bola myšlienka, že krá-aj predstavy o veľkosti… až k fikciám 120-miliónovéhomesta F. Hallera 2 . Podstatou sú vopred dané sa mesta môže byť účinným sociálnym nástrojom.geometrické pravidlá organizácie mesta. S ideálnym Prvým systémovým prejavom hnutia v zmysle estetizáciea sociálneho riadenia bol D. Burnhamov plánmestom sa spájajú mená od Platóna cez Vitruvia,Albertiho, Filareteho k utopistickým sociálnym idealistomaž k sociálnym revolucionárom. Svoje predtovstúpila do charakteru L`Enfantovho barokovéhoWashingtonu z roku 1901. Mc Millanova komisia tak-mesta z roku 1791.CPTED – základné metodologické východiská1 ¦ Palmanova, stále aktuálne ideálne mestoPopri veľkých a známych koncepciách ideálneho Bezpečnosť – históriamesta v tichosti existovali predstavy, ktoré možno Potreba bezpečnosti bola jedným z hlavných dôvodovskryte ovplyvnili všeobecne známe projekty v 20. vzniku miest. Ochrana pred protivenstvami prírodystoročí. Patrí sem napríklad vízia Metropolis, ktorej a ochrana pred inak zmýšľajúcimi ľuďmi opevňovalasídla, mestské hradby sú jedným zo základnýchautorom je vynálezca žiletky King Champ Gillette.Svoju predstavu publikoval v knižke The Humam fenoménov historických miest. Princíp sa neuplatňovallen v Európe, opis čínskeho mesta je – nielenDrift v roku 1894. Chcel etablovať ideálnu spoločnosťpre výrobu a distribúciu životných potrieb. Okrem beletristicky – presvedčivo prezentovaný v knižkáchpoľnohospodárskych činností, všetky ostatné aktivityi populácia mali byť sústredené v gigantickom Hradobné systémy sa rozvíjali od staroveku cezR. van Gulika o sudcovi Ti.urbánnom komplexe Metropolis, v perfektnom ekonomickomsystéme výroby a distribúcie so všetkými opevnené, bezpečné mestá. Ideálne mestá vymýšľa-stredovek až po sofistikované renesančné „ideálne“prvkami pokroku. Chcel len jedno mesto na kontinente,možno aj na svete.Scamozzi, Francesco de´ Marchi a iní. Extrémny prílitakmer programovo mnohí architekti – VincenzoPri pohľade späť boli ideálne pravouhlé systémy, klad z hľadiska „vertikálnej“ bezpečnosti mesta predstavujeDaniel Speckle. Častým úkazom boli viacerépolygonálne uzavreté mestá, záhradné mestá so samostatnýmisuburbiami, pásmové mestá, otvorené hradobné okruhy. Mesto prerástlo prvý obranný systéma musel byť vybudovaný druhý, väčší. Príkladomradiálno-okružné mestá… reálna životaschopnosťišla vlastnými cestami.je dejinami ťažko skúšaná krétska Chania. ByzantskéBudúci vývoj bude nevyhnutne hľadať súlad hradby prestali vyhovovať a počas benátskeho obdobiabol vybudovaný nový hradobný okruh s bastión-s prostredím, priateľskú koexistenciu mesta so samotnýmúzemím, na ktorom stojí i so širším okolím. mi odolnými proti vtedajšej technike. Tureckému obliehaniuvšak neodolali, delostrelectvo už nemuseloBudú sa rozvíjať koncepcie zníženej závislosti od primárnychenergetických zdrojov, koncepcie využívania hradby rozbíjať, strieľalo ponad ne. Hradby potommiestnych možností. Energetická bezpečnosť je novou,ale strategickou kategóriou.né okružnými komunikáciami, napríklad Ringstrasseúplne stratili význam, v rozvoji mesta boli nahrade-vo Viedni.V našich podmienkach môžeme spomenúť NovéZámky, ktoré boli jednou z najmodernejších protitureckýchpevností v 16. storočí v Európe. Pôdorysvychádzajúci z predstáv o ideálnom meste sav 17. storočí dostal do znaku mesta. V súčasnosti jeuniverzálnym znakom – symbolom Nových Zámkov.Na pôdoryse mesta je dodnes čitateľný pôvodnýprincíp pevnosti.Mesto postavené okolo hradu malo bezpečnosťzaloženú na postupnosti. Obrana sa postupne sťahovalaz hradieb do hradu na jednotlivé nádvoria až doveží. Hradby nám dnes sprítomňujú betónové a inézátarasy okolo veľvyslanectiev a iných budov vyžadujúcichochranu. Transparentnosť parteru nedovoľujeplnohodnotnú ochranu, ktorá väčšinu času nie je nevyhnutná.V prípade „rizikových“ podujatí sa parter„opevní“.4 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 5VÝSKUM NAVRHOVANIA1 ¦ Konzervácia, údržba: Dolní Kounice, zaniknutý kláštorpremonštrátok Rosa Coeli, zač. 20. storočiaFoto: M. Kvasnicová2 ¦ Konzervácia a reštaurovanie: Petronell-Carnuntum,Heidentor. Nová interpretácia triumfálnej brány s použitímnových médií sprostredkúva pôvodnú podobu architektúry,2001. Foto: M. KvasnicováVýskum a prezentácia architektonických pamiatok3 ¦ Konzervácia, reštaurovanie: Český Krumlov - Radničnáč. 29, výskum, projekt a realizácia architekt V. Girsa a kol.,2001. Foto: V. GirsaMagdaléna Kvasnicová1. Pamiatkový výskum ako prostriedok legitimizáciepamiatkovej ochranyjektov a servíruje objektívne argumenty pre schop-výskumov nanovo definuje pamiatkové hodnoty ob-Historická architektúra je súčasťou kultúrneho dedičstva.Ako zdroj a prostriedok kolektívnej pamäti ich pamiatkovú ochranu. Pri ambivalentnosti stanonosťa vhodnosť ich zachovania. Zároveň legitimizuje„Nebezpečenstvom pre dejiny nie je prítomnosť,ale sfalšovaná história.“a identity konkrétneho kultúrneho spoločenstva je venia hodnôt pamiatky ako projekčného zrkadla rôznychzáujmov, zostáva vedecké hľadisko kultúrnohis-Friedrich Achleitner potenciálnou pamiatkou, t. j. objektom verejného záujmuzachovať ho a chrániť, čiže trvalo udržať. Obsah torických humanistických disciplín (dejiny umenia,pojmu pamiatka je však ambivalentný a mení sa v závislostiod aktuálnych hodnotových záujmov spolo-nástrojom ich objektivizácie.archeológia, história) jediným reálnym a nezávislýmčenstva, ktoré predmetný objekt za pamiatku uznalo.Od prvotnej podoby antických starožitností v 18. mov dopĺňajú alebo často aj zásadne narúšajú do-Výsledky desiatok či stoviek pamiatkových výsku-storočí sa rozšíril v 19. storočí na všetky artefakty vtedy všeobecne prijaté umeleckohistorické interpretácie,búrajú stereotypy výkladu, nútia nanovostarších dejín umenia. V priebehu 20. storočia sa dozorného uhla pamiatkovej ochrany dostali fenomény, interpretovať nové poznatky, čím posúvajú umeleckohistoricképoznanie. Objav ranogotických vežovýchktoré pojem pamiatka typologicky, respektíve časovorozšírili o artefakty, ktoré pôvodne neboli cieľom ochrany:kultúrnu krajinu, prírodné dedičstvo (prostre-Bratislavy a Košíc 2 či identifikovanie ranogotické-alebo šírkových dvojpriestorových domov na územídie), obraz mesta, architektúru meštianskych domov, ho paláca v hmote Pálffyho paláca na Panskej uliciv Bratislave 3 v osemdesiatych rokoch 20. storočiatechnické a priemyselné pamiatky – tzv. industrial čiarchitektúru moderny a neskorej moderny.pracovníkmi MSPSOP rozšíril a prehĺbil predstavyAj keď pojem pamiatky a pamiatkových hodnôt o charaktere a typológii profánnej ranostredovekejv minulosti podliehal a bude vždy podliehať politickýma ideologickým manipuláciám, nemožno rezigkumyhistorického jadra Trenčína, Žiliny, Trnavyobytnej architektúry v mestách. Pamiatkové priesnovaťna možnosť ich objektivizácie, ktorý umožňujevedecký výskum. Vedecké poznanie je v praktickej zažitej predstavy o „drevenej“ zástavbe našich miestv osemdesiatych rokoch 20. storočia okrem rozbitiastarostlivosti o pamiatky podmienkou sine qua non. v stredoveku, rehabilitovali aj dovtedy zaznávanúPomáha legitimizovať verejný záujem na zachovaní neohistorickú a eklektickú architektúru 19. storočia.určitého architektonického diela. Už Dvořákova koncepciapamiatkovej starostlivosti bola založená na niu týchto miest za mestské pamiatkové rezervácie.Bolo aj ich zásluhou, že v roku 1982 došlo k vyhláse-kontrolnej funkcii vedeckého umeleckohistorického Objavy jadra románskeho kostola v Šebastovciach 4 ,výskumu. Max Dvořák umeleckohistorický výskum románskej rotundy v Baďane 5 či ranogotického kostolav Kľačne v hmotách mladších barokových či his-praktizoval ako organický, ale pomocný prostriedokpamiatkarskej praxe, regulujúci praktické zásahy do torizujúcich kostolov, ktoré upriamili odborný pohľadna tieto historikmi umenia zabudnuté objekty,pamiatok. 1 Táto situácia viedla k významnému postaveniuumeleckohistorickej hodnoty, historickej hodnotya hodnoty veku ako ťažiskových v hodnotovej kých kostoloch, priniesli architektonicko-historickénie sú žiadnou výnimkou. Nové poznatky o stredove-kvalifikácii pamiatok.a umeleckohistorické výskumy realizované po rokuPamiatkový (architektonicko-historický, archeologický,reštaurátorský) výskum, ktorý vychádza z ana-(E. Sabadošová, M. Havlík, 2004), reformovaný kos-2000 v Rači, v Lábe (I. Gojdič, 2003), v Bernolákovelýzy a rozboru historickej architektúry in situ, pomáha tol v Seni (M. Ďurišová, J. Krcho, 2004), Veľkej Tŕniakademickým dejinám umenia stáť pevnými nohami (J. Krcho, 2005), v Dovalove (L. Kürthy, B. Glocková,na zemi a otvoriť do seba zahľadenú disciplínu k primárnymhmotným prameňom a s jej pomocou uvá-(L. Kürthy, B. Glocková, 2005), v Malej Mači2004), v Čičarovciach a v Strede nad Bodrogomdzať často neznáme a na prvý pohľad nenápadné architektúrydo širších súvislostí regionálneho alebo sledných rokov patrí bezpochyby Kaplnka sv. Margity(M. Bóna, 2008). K najexkluzívnejším objavom po-európskeho kultúrneho vývoja. Tento aspekt zdôrazňujejeho propedeutický ráz tak pre historické vedy, mom identifikovaná ako veľkomoravský kostol 6 ale-Antiochijskej v Kopčanoch – archeologickým výsku-ako aj pre prakticky zameranú pamiatkovú starostlibov roku 2007 objavená neskorogotická Kaplnkavosť. Vedecká interpretácia nálezov z pamiatkových14 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 15ENGLISH SUMMARYCPTED– základné metodologické východiskáPrevencia kriminality – kriminalita v prostredíVýskum a prezentáciaarchitektonických pamiatokEnglishSummary56 ALFA 02 ¦ 2011CPTED – EssentialMethodological ConceptsPrevention of criminality – criminalityin the environmentBy Robert Špaček, Julián Keppl¦Criminality is a phenomenon as oldas human civilisation itself and is aworldwide occurrence.The fight withcriminality oscillates between restrictionand prevention. The global natureof criminality naturally meansinternational cooperation, in the fieldof prevention as well. A particularexample is the CPTED project - Crimeprevention through environmentaldesign. Among other things, theCPTED concept supports internationalcooperation between police, localauthorities, developers, planners andarchitects. The concept of designingout crime is recognised across Europeas a new and innovative method forcreating safer environments by engagingall stakeholders in the consultationprocess at the state of affairs inancient cities, where the urban designerand the lawmaker shared equalstatus (Arendt 2007).In our contribution we intend tooutline the connections between townarchitecture and town planning andsecurity how we perceive them in theprocess of education at the Facultyof Architecture, STU. This conceptis not explicitly anchored in the systemof teaching; we rather address itin the frame of activities connectedwith the quality of the environment,mainly at the Institute of Sustainableand Experimental Architecture. Thesustainability of life consists of natural,social, economic and cultural elements.The feeling of security is undoubtedlyrelated to the quality of life.Research and Presentation ofArchitectural HeritageBy Magdaléna Kvasnicovᦦ¦Historic architecture is an inevitablecomponent of cultural heritage.Historic structures as a resource andmedium of collective memory andidentity of a certain cultural communityare potential historic monumentsand therefore a subject of public interestrequiring preservation and protection,i.e. sustainable development.Even though historic monuments andtheir values will always be affected bypolitical, ideological and other manipulations,it is necessary not to giveup the possibility of objectification offeredby research in this field. Researchof historic architecture (concerning architectural,artistic, and archaeologicaland/or restoration aspects) facilitateslegitimating public interest inthe preservation of architectural worksand it is a necessity sine qua non inmaintaining historic structures. Dueto the fact that setting the value ofhistoric structures has a rather ambivalentcharacter as a result of thepresence of diverse interests, the scientificperspective of the humanities(e.g. art history, archaeology, history)remains the only real and independentinstrument for their objectification.Research of historic architecture providesan information potential, thusincreasing the value of historic buildingsand significantly influencing approachesto their restoration.According to H. Eckerdt, J. Kleinmannsand H. Reimers there are twotypes of concept for treating historicarchitecture: those concepts acceptinghistoric development until the presentstate and considering signs of thisageing process as a value (preservation,maintenance, conservation), andconcepts aiming for modification ofthe historic development of the givenconstruction, which try to various extentsto reverse this process (renewal,reconstruction, renovation).Renovation or adaptation of historicarchitecture offers architects

VÝSKUM NAVRHOVANIAZoltán Holocsy Rok 2007 sa stal prelomom v dejinách civilizácie – a spoločenských zmien sa mení spôsob, akým vnímamečas, priestor či krajinu a ich vzájomné vzťahy.po prvýkrát v histórii ľudstva počet obyvateľov miestprevýšil počet tých, čo žijú na vidieku. Urbanizáciaešte nikdy nenapredovala takým tempom ako v súčasnosti,a stále sa zrýchľuje. Mesto je odjakživa po-stav, v akom sa nachádza mesto na začiatku 21. storo-Predkladaná práca si kladie za cieľ zmapovať a opísaťvažované za najkomplexnejšie fyzické vyjadrenie politických,ekonomických, kultúrnych a ekologických sobom menia tvár súdobého mesta i naše predstavyčia. Skúma javy a fenomény, ktoré rozhodujúcim spô-ašpirácií/možností tej-ktorej civilizácie. Dramatické o ňom. Skúma dosah celospoločenských fenoménovzmeny a nesmierne dynamické procesy, ktorými ako modernizácia, globalizácia, sekularizácia a informatizáciana ráz a povahu spoločnosti. V druhej častiprechádza v súčasnosti celé ľudstvo, nemohli nezanechaťsvoje stopy aj na tvári súčasného mesta. skúma, porovnáva a opisuje dva typy miest a ich vývoj,ako dvoch reprezentantov odlišných paradigiem.Ekonomický vývoj podporený sériou dejinných politickýchudalostí doviedol globalizáciu do fázy, keď sa Paralelným motívom predkladanej práce je téma dôležitostinemateriálnej substancie tvoriacej mesto.už stala fenoménom zasahujúcim každé miesto nasvete. Jedným z dôsledkov globalizačného tlaku jenárast urbanizácie a meniaci sa ráz urbánneho prostrediai samotnej obsahovej náplne pojmu mesto. opúšťania newtonovsko-descartesovskej paradigmy 1 ,Druhá polovica 20. storočia je obdobím postupnéhoTechnologická sféra, tvorená predovšetkým počítačovýmia telekomunikačnými technológiami prebrali ta. Ohromný úspech tejto paradigmy bol spôsobe-ktorá určila charakteristickú tvár moderného mes-mnohé funkcie, ktoré plnilo klasické mesto – tvorbupriestorov, kde sa schádzajú známi i neznámi ľu-redukciou komplexity sveta na prehľadný mechanýniekoľkými zásadnými faktormi – predovšetkýmdia, vymieňajú si podnety, tovar aj informácie. Keď nistický model trojrozmerného priestoru definovanéhoklasickými euklidovskými postulátmi – pries-sa značná časť týchto potrieb a ich uspokojovaniepreniesla do virtuálnej sféry, zmenilo to ráz i funkcie tor je absolútny, nemenný, nehybný. Rozdiel medzimestského priestoru. Pod vplyvom technologických hmotou a (prázdnym) priestorom je jednoznačnýa jasne rozlíšený – buď hmota, alebo priestor. Čas postavenia domu, sa pre náboženského človeka stávapodľa tejto predstavy je podobne absolútny, autonómnya nezávislý od hmotného sveta, rovnomer-Staviteľ vytvára svet, za ktorý preberá zodpovednosťanalógiou stvoriteľského diela bohov, kozmogóniou.ne plynúci, smerujúci od minulosti cez prítomnosť za jeho udržiavanie a obnovovanie (obr. 3). V ponímaníCh. N. Schulza možno jeho tézu o povahe archi-do budúcnosti. Expanzia civilizácie poháňanej vedeckýmmaterialistickým svetonázorom, používajúcejtechnológie umožnené rozvojom vedy a techniky záciou existenciálneho priestoru spoločnosti. Pojmytektúry parafrázovať do podoby – mesto je konkreti-boli základom pre vznik globalizácie ako jedného zo miesto, priestor pre dom a v širšom význame priestorzákladných aspektov tohto modernizačného procesu mesta, nikdy neoznačovali len abstraktnú geometrickúentitu, tak ako je napríklad definovaná v euklidov-(obr.1). Sprievodnými znakmi tohto procesu sú javy– industrializácieských postulátoch, ale priestor nehomogénny, anizotropný,s teritóriami, ktoré v sebe nesú významy,– urbanizácie– byrokratizáciektoré má človek svojou existenciou, činnosťou odhaliť,konkretizovať, naplniť novým významom 3 .– sekularizácieRelatívne uzavretý svet mesta sa odjakživa úzko viazalna ideu univerza. Mesto predstavuje kozmos, tejináchzmenám. V predmoderných kultúrach boloVzťah človeka k miestu a času takisto podlieha v deritóriums postihnuteľným rádom, striktne oddelenýmod vonkajšieho, cudzieho, démonmi obývaného zovaný, aj keď dosť nepresne a flexibilne. Masové roz-počítanie času spájané s miestom – čas bol lokali-priestoru, ktorý tvorí chaos (obr. 2). Nájdenie, určenietakéhoto bodu v priestore sa v dávnej minulosciuľudských činností, aká do tých čias nebola možná,šírenie mechanických hodín spôsobilo synchronizátistalo momentom, ktorý človeku umožnil vyčleniť viedla k nebývalej efektivite od priemyslu, obchoduz mora chaosu ostrov bezpečia, priestor, ktorému až po vojenstvo. Spojitosť miesta a času bola definitívneprerušená, význam minulosti a budúcnos-človek rozumel, nadviazal s ním vzťah a naplnil hosvojou existenciou 2 . Akt založenia mesta, či len ti, voľakedy rovnocenné súčasti času je potlačený24 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 25METAPOLIS1 ¦Veronika KotradyováNAVRHOVANIE AKO VÝSKUMPrehodnocovanie stereotypovA jedinec mikroprostredieB malá sociálna skupina semiprostredieC veľká sociálna skupina mezzoprostredieD organizovaná spoločnosť makroprostredieE ľudstvo globálne prostredie Definícia rôznych úrovní prostredia podľa Lakomého (1976)prostredia. Individualizácia je zas úzko spojená s flexibilitoua adaptabilitou. Na prvom mieste je však nom prostredí2. Antropometria – ľudské telo v materiál-empatia a tolerancia. Ani živočíchy nie je možné Predovšetkým najbližšie prostredie – mikroprostrediemusí zodpovedať telesným rozmerom človeka, čopoznať bez znalosti ich prirodzeného prostredia,tak ani človeka nemožno posudzovať bez kontextu, sa pri mnohých prvkoch nábytku nedodržiava, novéa teda aj jeho prirodzeného a umelého prostredia, poznatky z oblasti antropometrie a ergonómie sa eštev ktorom žije.nepresadili pri tvorbe nábytku a interiérových prvkov.Od povojnového obdobia naša populácia výraz-Individualizácia je spôsob, ako vyjsť človeku v ústretya vytvoriť pre neho vhodné prostredie.ne rástla, v súčasnosti sa však tento trend zastavuje.Aj pri zostavovaní systému komplexného diagnostikovaniasme sa inšpirovali anamnézami zaužívanýdesiatychrokoch 20. storočia sú však už prekonané.Mnohé normy zostavené v šesťdesiatych až sedemmipri fyzioterapeutickom diagnostikovaní a pridalik tomu položky pochádzajúce zo sociálnych vied správne navrhovanie nábytku a ostatných interiéro-Telesné rozmery dnešnej populácie sú dôležité prea dopracovali sme sa k nasledujúcej štrukturalizácii. vých prvkov.Posledné meranie v ČSSR bolo vykonané a spracovanévo Vestníku MZ SSR z roku 1987, ktorý udá-Komplexná diagnostika teda pozostáva z nasledujúcichzložiek:va všetky priemerné telesné rozmery populácie. Od Telesný výzorposledných podrobných antropometrických meraní Antropometriačeskoslovenskej populácie ubehlo vyše 23 rokov a od Zdravotné problémytvorby štandardov už približne 40 rokov. Odvtedy– rodinná anamnézadošlo k viditeľnej zmene v telesných rozmeroch súčasnejpopulácie, preto je zmysluplné prehodnotiť– psychiatrická a psychosomatická anamnéza– pohybová anamnéza (ortopedická, športová súčasne platné nábytkárske normy, ktoré by malia rehabilitačná)/aktívny verzus pasívny nadväzovať na nové antropometrické merania súčasnejpopulácie, uskutočnené na štatisticky čo najpo-– fyziologické funkcie– alergická/imunologická anamnéza a nosovokrčno-ušnéochoreniaposledné meranie telesnej výšky 18-ročných, za početnejšejvzorke respondentov. Keď si vezmeme len– gynekologická anamnézasledných 30 rokov sa priemerná výška u dievčat zvýšilapribližne o 3 cm – podľa posledného merania– srdcovo-cievne choroby– abusus – nadmerné používanie látok užívanýchv rámci spoločenských zvyklostí (alkohol, o 4 cm (v roku 2001 to bolo 179,35 cm). Výrazná zme-v roku 2001 to bolo 165,61 cm a u mužov približnecigarety)na výšky by už nemala nastať.– neurologická anamnézaAntropometrické pomôcky slúžia dizajnérom Sociálna anamnézaa inžinierom pri navrhovaní akýchkoľvek výrobkov. Pracovná anamnézaNapríklad spoločnosť Open Ergnomics Ltd. ponúka Preferencie zmyslové, racionálne a emocionálne software PeopleSize – antropometric software. Je(pre oblasť tvorby a používania mikroprostredia) v ňom zaznamenaných 289 rôznych rozmerov častí– prirodzené preferovanie určitého prostredia/ ľudského tela, ktoré sa dajú získať jednoduchým kliknutímna schéme.archetypálne charakteristiky– emocionálny dizajn/vkusové, estetickéV rokoch 2008 – 2010 sme riešili výskumný projektAPVV 0278-07 – Princípy tvorby bytového ná-preferencie– subjektívna potreba komfortubytku v spolupráci Lignoprojektu, a. s., a Fakulty architektúrySTU.– subjektívna potreba súkromia/teritorialita,intimitaV úvodnej fáze projektu sme porovnávali výsledkynašej skupiny 202 respondentov (z toho 121 žienAk pre niekoho navrhujeme individuálne prvky, jedobré mať ho imaginárne „pred očami“, tak je väčšiašanca, že mu navrhneme nábytok ozaj „na mieru“. Vestníku MZ 1987. V priemere vyšli naše údaje vyš-a 88 mužov vo veku od 18 do 30 rokov) s údajmi voPersonalizácia dizajnu je spôsob, ako sa vo svojich šie – až o 5 cm, extrémny rozdiel – až 8 cm vznikol prinávrhoch čo najbližšie priblížiť k budúcemu užívateľovi,a tak čo najlepšie vyhovieť jeho požiadavkám, je však spôsobené aj vekovou kategóriou našich res-telesnej výške, ako aj pri hmotnosti žien (až 12 kg, čopri zachovaní nášho umeleckého presvedčenia. pondentov a vzorka respondentov pre vestník bola ajz vyšších vekových kategórií) 2 .Architektúra a dizajn nás tvaruje a v tom horšom Súčasná populácia trpí predovšetkým civilizačnýmichorobami 21. storočia, ktoré sú spôsobené pre-zmysle aj deformuje. Aby bol človek stredobodomarchitektúry, architektúra musí byť ponímaná vysokointerdisciplinárne. Rešpektovať znalosti z oblastatkompohybu.jedaním, stresom, fajčením, pitím alkoholu a nedostispoločenských vied, ergonómie, neuroergonómie Ľudí trápi srdcovo-cievny systém, chronické chorobypľúc, rakovina a metabolické ochorenia, ako jea medicíny všeobecne, je už v progresívnom dizajnesamozrejmosťou.cukrovka. Všetky tieto problémy sa dajú zmierniť aleboaž úplne vylúčiť spolu s celkovým zdravým spôso-Stavajú sa obrovské obytné budovy a mamutieadministratívne komplexy so žiadnym pochopením, bom života (čo sa týka životosprávy) aj znižovanímrespektíve empatiou ku skutočným potrebám ich environmentálneho stresu, teda stresu spôsobenéhonaším materiálnym prostredím. Stres možnoužívateľov. Máloktorí súčasní architekti a investorisa zamýšľajú nad humánnou stránkou veci, investorichcú predovšetkým výhodne predať a nad ďaleko-(dostatok spánku, pravidelné stravovanie) a vyhýba-zvládnuť okrem iného aj správnym životným štýlomsiahlymi dôsledkami sa už nezamýšľajú. Architekti ním sa stresujúcim podmienkam prostredia. Je dobrésú v ich službách a musia rešpektovať ich požiadavky, byť obklopení obľúbenými vecami a mať vytvorenémajú však možnosť zmysluplne argumentovať a určitýmspôsobom byť „advokátmi“ budúcich užívateľov. je parketa pre dizajnérov a architektov.prostredie, ktoré na nás vplýva pozitívne. A práve toČasto sa stáva, že dizajnéri a architekti pri svojejtvorbe myslia viac na to, ako budova alebo výrobok Definícia prostrediabudú vyzerať a čo povedia kolegovia z brandže na ich Definícia rôznych úrovní prostredia podľa Lakoméhooriginalitu a inovatívnosť či trendovosť, a pritom zabúdajú,ako sa v priestore budú jeho užívatelia cítiť, Ďalej by sme mohli tieto prostredia definovať ako:(1976) 1 je uvedená v tabuľke.alebo v prípade produktového dizajnu, s akým pocitombudú ich výrobky používať. Aj samotní užíva- semiprostredie: byt, pracovisko, napríklad mikroprostredie: nábytok, úžitkové predmetytelia/investori pri tvorbe svojho súkromného prostrediačasto myslia na reprezentatívnosť svojho mezzoprostredie: obytný dom, verejná budovakanceláriapriestoru a to, čo povedia „tí druhí“, než na to, ako sa makroprostredie: dedina, mesto, krajinav ňom budú skutočne cítiť. globálne prostredie: svetadiely, svetNesprávne návyky a stereotypy sú v našej kultúrehlboko vžité a ich odstránenie si vyžaduje spojené dúcich účastníkov do procesu navrhovania nielenVyhnúť sa anonymnému projektovaniu a zapájať bu-úsilie samotných užívateľov, odborníkov, ako aj spoluprácumienkotvorných médií.metom komunitného dizajnu.v privátnom sektore, ale aj vo verejnom, to je pred-Frustrácia z hmotného prostredia, ktoré nás obklopuje,vedie (najmä u mládeže) k hľadaniu úniku 1. Komplexná diagnostika v rámci dizajnuz reality v rôznych závislostiach a prejaviť sa môže ako terapiepsychickými poruchami a na psychosomatickej úrovniaj fyzickými ochoreniami.nutím na ľudské telo), human centered design (dizajnV angličtine body conscious design (dizajn s prihliad-Základnou tézou našej filozofie je, že prostredie/ orientovaný na človeka, inclusive design (komplexný/mikroprostredie (bytový aj verejný interiér, v ktorom univerzálny dizajn), universal design (univerzálny dizajn),všetky tieto hnutia/filozofie majú spoločný zá-väčšinu nášho života prebývame) ovplyvňuje naše: správanieklad a cieľ – vytvoriť prostredie a výrobky v ňom vhodnéa dostupné pre každého človeka. Je však možné pocit pohody (v rámci krátkodobého pobytuv interiéri)vytvoriť riešenia vhodné pre všetkých? Do verejných fyzické a duševné zdravie (v rámci dlhodobého priestorov je bezpodmienečne nevyhnutné vytvoriťpobytu v interiéri)empatické a tolerantné riešenie voči ľudom s akýmkoľvektrvalým či prechodným hendikepom. Ako je toNejakú osobu a jej potreby nemožno posudzovaťmimo jej kontextu, preto chápať dizajn ako terapiu však v súkromnej sfére, v najbližšom bezprostrednomznamená „zanalyzovať“ užívateľa komplexne počnúc prostredí? Je v ňom možné vytvoriť univerzálne riešeniavhodné pre všetkých zainteresovaných?zdravotnými problémami cez sociálnu anamnézu(jeho rodinné a sociálne zázemie), jeho pracovné zázemiea zmyslové, racionálne a emocionálne prefenoznačnevyplýva potreba poznania širších súvislos-Z literárnej rešerše aj z vlastných výskumov jedrencieužívateľa.tí užívateľa a následnej individualizácie podmienok32 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 33Prehodnocovanie stereotypovTvorba mikroprostredia z perspektívy jeho užívateľaMETAPOLISParadigma mesta v období post-urbanizmuthe widest possibilities for creativework, e.g. when for certain reasons theoriginal historic architecture needs tobe extended by a new mass or detail.Eckerdt - Kleinmanns – Reimers differentiatetwo approaches relating tothe preserved substance: addition (independentconstruction parts fulfillnew requirements) and subtraction(creation of suitable base or substratefor a new form or shape by removinghistoric layers). In both cases we leavethe platform of preservation in favourof free architectural design, resultingin everlasting arguments between architectsand representatives advocatingthe preservation of historic structures.The research results are in thiscase relevant and obligatory for thearchitect in the preserved parts whichare to be conserved, renovated or reconstructed.In the case of new substances,the research results facilitateunderstanding the historic and culturalcontext of the origin, formation,significance and functions of the givenhistoric building or its environment,and also bear the corrective function.Research results can provide architectswith a wealth of experience andinspiration for their own design work.The presented examples of renovationof historic architecture show theambivalence in utilization of researchresults. At the same time they drawattention to the importance of a correctinterpretation of gained knowledgefor methodologists – the preservationistsand creative architects whobear the main responsibility for maintaininghistoric architecture.MetapolisA Paradigm of a City in the Ageof Post-urbanismBy Zoltán Holocsy¦¦City? – An old word. (from Metapolis– the dictionary of advanced architecture,Actar, Barcelona 2003)The city is regarded as the mostcomplex physical expression of the political,economic, cultural and ecologicalaspirations of each civilization.The concept of the classical citymust be replaced by the new idea ofthe metapolis. This idea refers in a radicalway to the depth of changes whichexpose the contemporary city in anage when the shape of post-industrialsociety is gaining real lines. The ideaof the post-urban city is concernedas a manifestation of the new liquideconomy, which is based on the mobilityof the information technologies ona global scale. This phenomenon is atthe same time coupled with the globaltendency towards the dramatic accelerationof urban development. Thespeed and intensity of this process hasplaced architects and especially townplannersinto a new position wheretraditional urban planning techniquesare considered as obsolete. Modernityhas brought its own concept of the cityas Metropolis – the urbanity whichis based on the mechanistic (re)productionof objects, extensive, expansionary,hierarchical and centralisedgrowth, the city of carried out mechanisticUtopia.Metapolis has become an expressionfor the post-industrial city.At the metapolis, we are not able tospeak about a linear growth, but aboutthe combinations and interactions ofone's territory to others, about stratificationsand merging of several planesand layers. The Metapolis dissolvesthe traditional hierarchical and centralisingstructures into a more or lesshomogeneous network- or rhisomaticstructures (the sort of self-generatedstructures which exist in nature, to thestructures which are dynamic, unfinished,sustaining or interrupting theflows and areas which cumulate or,are (seemingly) empty). The territoryof the metapolis became a complexsystem of simultaneous relations andevents which are conditional and influencedon the basis of possible conjunctionsbetween several layers ofactivities.The contemporary urban topographiestend to root into their surroundingenvironment and are modelledparticularly by transport andcommunication corridors as vectorsof mobility. The liquid economy dissolvesthe traditional urban organismand changes it into a territory of superimposedcentrality. The city startsto be described in terms of chaos theory,as a network of attractors, gravitationfields, vectors of growth and superconductivetopographies, which arecapable of permanent self- reorientation.The polycentric structure of citiesmakes it possible to face up withsudden states of instability caused bypermanent fluctuation of the capital.Another important shift from the paradigmof Metropolis to Metapolis isthe increase of importance from thephysical to non-physical, non-materialand virtual aspects of cities. Theirvisualisation can uncover new citymaps, which can be radically differentfrom maps rendering the physical substanceof towns.The goal of this work is an attemptat some kind of cataloguing, descriptionand comparison of the phenomena,terms and concepts which aredefining and reflecting the inherenceand advancement of contemporarycities.Reevaluation of StereotypesDesign of Microenvironment fromits User´s Point of ViewBy Veronika KotradyovᦦThe paper deals with re-evaluatingthe environmental design stereotypesformed through inhabiting naturaland built environments. It deals withthe conflict between culture and rationalthinking on the one hand andinstinct and self-regulation of the humanbody and nature on the other.It explores the conflict presented inwestern civilization by different formsin decision-making in our lives, includingenvironmental design.The thesis consisted of literaturestudies, consultations with expertsfrom the human sciences and my ownfield research (test of comforts and behavioralfield research).The core of the thesis is an individualcomplex diagnostics of the user, includinghealth problems, social andworking anamnesis and sensorial,emotional and rational preferences,and thus it contributes to the individualizationof a personal space creationfor users. It also analyzes themethods of behavioral research as animportant part of human-centereddesign/body conscious design. Thiswork is a part of the research projectand serves as an initial study materialfor the course of Humanization of theMicroenvironment – Body ConsciousDesign.ALFA 02 ¦ 2011 57

Jana SajdákováDOKTORANDSKÝ VÝSKUMPriestor. Jazyk. Text. Znak. Architektúra je myslenie Filmový priestor pracuje s reálnym, dnes už ajv priestore. Najpríznačnejším znakom architektúry je umelo vytvoreným priestorom, ale otázka je, akopriestor; s ním nevyhnutne spojený čas, pohyb, obraz.O plynutí – trvaní – o zastavenom čase, o ustanéhofilmu, ako nám sprostredkúva význam, akýmk nám film hovorí, skracuje čas do 120 minút večervičnompohybe, o priestore v pohybe. Priestory sú spôsobom pretvára význam, upozorňuje, vedie, kompromituje,klame.statické alebo sa nám len zdajú statické? Prebiehav nich život, prechádzajú, žijú v nich ľudia alebo Cez MONTÁŽ 1 ; ako premyslený systém skladaniasú len existenciami v priestore potvrdzujúce jeho filmových znakov do viet, do textu.vlastnú existenciu? Táto otázka bola nastolená dávnopred nami, hry s priestorom a časom nachádzaho)priestoru. Film „realitu“ zobrazuje, vyvoláva po-Smerujem k možnosti návrhu stratégie (filmovémev dielach nielen architektov, ale vôbec v umení city, ktoré si uchovávame, nesieme so sebou ďalej.a s ním súvisiacou estetikou, filozofiou vôbec. Aby Ako má na nás pôsobiť priestor; má nás rozplakať,tieto „polia“ mohli spolu komunikovať, musí existovaťpole, na ktorom sa stretnú v rovnocennom dialó-architektúra. To je cieľ. Verejné priestory by nemu-potešiť, zabaviť…? Ak to dokáže film, mohla by ajgu. „Reč“ je o jazyku, reči, texte; z tohto dôvodu bol seli byť len nevyhnutným „what remains in betweena stále je logickým krokom na pomenúvanie problémovznakov a ich skladania, štúdium lingvistiky Film zobrazuje priestory v rozličnom čase, z roz-the buildings“.a čiastočne rétoriky.ličných miest, hrá sa s nimi, aby vytvoril celkovú ideu,Eisenman, filozof, píšuci architekt, ktorý vyšiel ktorú nám odkazuje autor a to všetko cez montáž.z „krabicovej“ architektúry, aby stretol Derridu, a vrátilsa cez „krabice“ späť k architektúre „to push it fordovaťvýznamy do „domov“.Eisenmanove verejné priestory ako návod, ako kóward“.Predstavil „diagramatickú architektúru“, ktoráposúva architektonický diskurz o priestore ďalej. významov.Eisensteinova montáž ako metóda spájaniaFOLD alebo záhyb. Oslobodzuje sa od stále pretrvávajúcejdoktríny Le Corbusierovho priestoru voľ-extrahovať filmovosť filmu a nájsť ju vo verejnomCesta vedie cez jazyk, text, cez písmo sa pokúsiťného plánu, Miesových horizontál, očarený barokom priestore, zaručiť tak dojem, vyvolať pocit, pôsobiť.(Deleuze: Fold, Leibnitz and the Baroque) rešpektujúcich, hovorí o povrchu, záhybe, o poché.projektov Eisenmanových verejných priestorov a ve-Ďalší výskum bude obsahovať rozbory vybranýchEisenstein; inžinier, režisér, a jeho montáž 1 atrakcií.Dostal sa k nej cez japonské divadlo kabuki, pisovať postupy, operácie, s ktorými pracuje, a s akýrejnýchbudov, kde sa budú konkrétne označovať, po-a pritom Japonci netušili, že už „montážujú“. mi znakmi ako tvorí významy… Ako som v úvodnejFilm zobrazuje realitu, priestor, sen, je to dnes už časti spomínala, Eisenman je architekt, ktorý zaznamenávasvoje myšlienky aj v texte, ku každému pro-24 obrazov/s, cez rozličnú optiku kamery, strihača…,a predovšetkým je tu pre nás, cez optiku (oko), vizualitucez našu percepciu na ďalšie vnímanie. zámerne vytvára. Tvorí Eisenmanov vlastný archív –jektu tento prináleží, odkrýva tajomstvo, ktoré autorFilm je podobne ako architektúra text, čítame ho, jeho prístup k architektúre ako takej, a jeho východiská,ktoré siahajú k štrukturalistom. Dekonštrukcieale – nehovoríme ním. Christian Metz v ňom nachádzazákladné tézy Freudovej psychoanalýzy, Deleuze ako filozofia, ktorú rozvíja Jacques Derrida, je v podstatepodmienkou pochopenia Eisenmana, pretožeobjavuje priestor cez obraz – pohyb, obraz – čas; jeto médium, ktoré rovnako ako Terragniho architektúrapre fašistov má ovplyvňovať, toto rovnako vyplýva Dekonštrukcia odhaľuje hranice nášho nazeraniaDerridov slovník preberá.už zo samotnej inštitúcie filmu (Deleuze)/Inštitúciou na svet. Pomáha odstraňovať štandardné nazeraniena svet. Podľa Derridu je jediným možným spô-architektúry bude potom „shelter alebo habitat“?sobom prezentácie sveta. Bytie, existencia sa môžeLe Corbusier's FREE planMies's 2 horizontalsEisenman – fold„zmontovaný“„filmový“ priestor?Eisenman – priestorikona, index, kód, stopa,palimpsest, diagram >>> ZNAKDerrida, Deleuze, Eisenmanprezentovať len v jazyku. Dekonštruovať znamená ísťza význam, za znak, za text.Jazyk je podstatou prezentácie sveta. Preto jenevyhnutný výklad jazyka a to cez F. de Saussuraa CH. S. Peirca. CH. S. Peirce vyvinul systém klasifikácieelementov podľa štruktúr (štruktúra determinovanávzťahom medzi slovom – hlavou a jehoprislúchajúcimi a od slova závislými komponentmi).Aplikuje vedeckú metodiku na fenomenológiu,a snaží sa ňou vysvetliť a vyjasniť naše idey vôbec.Toto je základná báza pre spomenuté porovnávanie.Takýto jazykový systém bude tvoriť spoločný menovateľEisenmanovej aj Eisensteinovej analýzy v proceseporovnávania a možného vzájomného obohacovaniaa výmeny „informácií“.Výklad montáže záberu ako podstaty filmua tvorby jeho významu prebehne cez rôzne školymontáže: organická/materiálna sovietska, nemeckáexpresionistická, americká empirická Griffithovskáako základ dnešného „hollywoodoo“, francúzskamontáž lyrického abstrakcionizmu; s cieľom prísťk základnému znaku.Film cez pohľad vzťahu diváka (voyera) – filmu.Príspevok Christiana Metza skúma film cezFreudovskú psychoanalýzu, smeruje k vnímaniu filmuako takého, jeho účinok a našu zmenu po zhliadnutíči identifikáciu s hlavným hrdinom. Sny, fantázie,halucinácie… ako spolu súvisia?Film podrobený syntaxi jazyka – Jaccobsonovepostupy filmu ako jazyka. To všetko len potvrdzujesúčasné smerovanie Eisenmana. Vo svojich terajšíchprojektoch sa snaží práve o zviditeľnenie (návrhu) architektonickéhozámeru. Pozoruje a sleduje reakciučloveka v prostredí zobrazených architektonickýchzámerov. Skúma, ako človek tieto idey chápe a akoho ovplyvňujú, nie svojím významom, ale tým, čo nazývadojem/zážitok/pôsobenie (afekt). Hľadá sekundárnepodmienky v architektúre (podobne, ako keďideme do kina, vidíme film; hudba ako sekundárnapodmienka tu vytvára jeho emočné pozadie). Chcenájsť všetky veci, ktoré nie sú primárne ako obraz,funkcia atď., ktoré sú ako hudba vo filme. Snaží sa vystopovať,ako architektúra komunikuje na somatickeja perceptívnej úrovní cez zvuk, materiál (nie len cezlangagejazyk, text, ikona, symbol,reprezentamen, syntax, index>>> ZNAKCH. Pierce, de SausssureEisentein – filmový priestorikona, index, kód, stopa,palimpsest, montáž >>> ZNAKDeleuze, Metz, Eisenmanzrak); o toto sa predsa snaží aj film – nekomunikujepredsa len vizuálne, aj keď je to „povrchne“ zjavné.Metz ako filmový teoretik začal na film aplikovaťlingvistické tézy. Film nepovažuje za jazyk, aleza reč bez jazyka. Je to text. Znakový systém. Na základeSaussurovho pojmu langage označuje film akonesystematický, komplexne semiotický jazyk, sledujejeho podstatu, jednotky a ich kombinácie do celkovejštruktúry. Filmová reč je v jeho poňatí riadenágrande syntamatique, najmenšie jednotky – zábery(znaky) fungujú podľa rôznych systémov, aby spoluvzniklo filmové rozprávanie. Rozprávanie je istejanalógii priestorové, to, čo čítame, si uvedomujeme,vnímame, film je 2D tak ako text, ale na čítanie jetu divák. Film je teda textom a ako text ho číta divák.Ich vzťah vysvetľuje cez Freudovu psychoanalýzu,vnímanie a participácia sa stávajú základom prepochopenie filmu. Pri vnímaní filmu čítame významycez obrazy. Metz skúma, kto, čo je nositeľom významu,signifikantom, ktorý diváka vedie k zabúdaniu nareálny referent, a tak mu uľahčuje ponor do fikcie.Pri sledovaní divákovej percepcie cez psychoanalytickéfigúry: zrkadlová fáza, voyerizmus, fetiš; opisujevnímanie filmu divákom a jeho projekciu. Divák premietafilm do svojho života a svoj pohľad premietana plátno. (Bolo by zaujímavé toto „slepé zrkadlo –princíp ne/videnia, zdvojenia aplikovať v architektonickejtvorbe…)Eisenstein hovorí o horizontálnej a vertikálnejmontáži. Pri horizontálnej ide o klasickú metodikutvorby nemého filmu so všetkými jeho znakmi, montážou.Pri audiovizuálnom filme druhú horizontálutvorí médium zvukov, ticha, hudby, takto máme dvehorizontály. Tu sa dostávame k hľadaniu vnútornejsynchrónnosti zobrazenia a „hudby“. Vonkajšiusynchrónnosť predstavuje (napr. nesúlad pohybupier s vypovedaným slovom vystopované v jednomfilmovom políčku).Spojovacím článkom medzi dvoma horizontálami,spoločným jazykom synchronizácie je pohyb (akoho rozoberá Deleuze). Synchronizácia sa začína prirodzenýmsnímaním predmetu, javu. Umenie sa začínavo chvíli, keď spojením zvuku a obrazu nereprodukujespojenie existujúce v prírode, ale dosahuje saOd klasických mestských priestorov po experimentmontážefrancúzska m. lyrickej abstrakcie – svetlo, bielaspojenie vychádzajúce z výraznosti diela. Diagramo dvoch rozdielnych horizontálach rozdielne poprepájanýchje v podstate diagramom montáže – stratégiefilmového priestoru ala Eisenstein.Analýza stratégie FOLD 2 a MONTAGE 1 . Ich porovnaniea umožnenie prenosu filmového na stranuarchitektonického.Vystavanie vlastnej metódy – návrh stratégie (návrhu)priestoru, na základe rovnocenného architektonickéhodialógu (Eisenmnan) a filmového priestoru(Eisenstein) cez spoločný language. (HRA na šachy,DNA… a iné spoločenské hry. Od veľkého k najmenšiemua späť, ale k inému vyskladanému veľkému).Takto skonštruovaná metóda, bude návodom, akopracovať s verejným priestorom, aby tento priestorpôsobil v mene vybraného zámeru (žánru) a aby vyvolalpožadovaný pocit. Overenie tejto hypotézy navybranom verejnom priestore (konkrétnej ulici, námestí,parku…) bude predmetom výskumu overovanéhov praxi, v konkrétnych podmienkach.Príspevok je súčasťou výskumu k dizertačnej práci.autirky.1 montáž – operácia, ktorá dolieha na obrazy – pohyby, abycelok a ideu, obraz uvoľnila – času. Ide o skladbu obraz pohybovustanovujúcich určitý nepriamy obraz času.2 záber – podstata základných štruktúrnych prvkov sa neodhaľujev opise v ich statickej materiálnosti, ale cez ich funkčnývzťah k celku. Tým, že sa nám podarí odhaliť funkcie záberu,dostaneme jeho najúplnejšiu definíciu. Jednou zo základnýchfunkcií záberu je nevyhnutnosť obsahovať význam. Podobne akov jazyku existujú významy prislúchajúce fonémam – nedeliteľné,morfémam – gramatické a slovám – lexikálne. Pri zábere máaj oveľa menšie jednotky – detaily záberu alebo oveľa väčšie– postupnosti záberov. V tejto hierarchii významov je záber/slovo základným nositeľom významov filmového jazyka, nejdeo celú skutočnosť, ale iba o jej rozmermi plátna ohraničenúčasť, svet sa vymedzuje do viditeľného – indiskrétneho. Mimorámu – neviditeľný a diskrétny. Vytyčuje poriadok čítania, syntax;ide o poriadok vytváraný umeleckým zámerom. Záber je zároveňbunka montáže; jeho hranicou je línia zlepenia epizódy s druhou.Film zobrazuje 3D svet, ale záber samotný je charakteristickýdvojrozmernosťou (treťou dimenziou záberu je čas, ktorý dánasledujúce zábery do pohybu, plátna, navyše spomenutádvojrozmernosť záberu je jeho ďalšou ohraničenosťou. Trojakáohraničenosť záberu – po obvode – okrajmi záberu, objemom– plochosťou a jeho následnosťou, tvorí vydelenú štruktúrnujednotku filmu…)40 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 41americká m.nemecký expresionizmus m. – tiene, čiernasovietska organická montážEisensteinhorizontála zvuku?2x horizontálna montážhorizontála obrazuKristína StaněkováDOKTORANDSKÝ VÝSKUM1 ¦ Verejný mestský priestor, časť Nolliho mapy Rímazdroj: http://nolli.uoregon.edu/výskumov viedli k legislatívnym zmenám a úpravám, Územné plány našich miest a obcí sa problematikoukomplexného riešenia verejného priestoru neza-ktoré sa týkajú obsahu a formy územných plánov, sozameraním sa, okrem iného, na komplexnú stratégiu oberajú, dokonca môžeme konštatovať, že sa explicitnenezaoberajú ani verejným priestorom ako takým.tvorby verejného mestského priestoru.Komplexné chápanie pojmu verejný mestský priestorje zrejmé aj z oficiálnych definícií urbanizmu. Ako a jeho obrazu sa takmer výlučne obmedzujú na rieše-Súčasné snahy o zlepšenie kvality života v mestepríklad uvádzame oficiálnu definíciu Ministerstva nie izolovaných najpálčivejších problémov, čo odvádzapozornosť od faktu, že žiadna zložka urbánnehoživotného prostredia Veľkej Británie (Departmentof Environment) z roku 1997, ktorá stanovuje, že urbanizmus(urban design) je: „… vzťah medzi rôznymi bo zeleň nie je izolovanou entitou. Možno teda pozo-prostredia, či už je to parkovisko, detské ihrisko, ale-budovami; vzťah medzi budovami a ulicami, námestiami,parkmi a inými priestormi, ktoré tvoria verej-sa na to, čo produkujeme ako celok“. 9 V tomto prísrovať,„… že strácame schopnosť poodstúpiť a pozrieťnú sféru; vzťah jednej časti obce, mesta a veľkomesta pevku preto odpovedáme na výzvu, ktorá vychádzak iným častiam; a vzorce pohybu a aktivít, ktoré na základetoho vznikajú. V krátkosti, (urbanizmus sú) komkozapodievať individuálnymi budovami a inými fy-z presvedčenia, že „… by sme sa mali prestať natoľplexnévzťahy medzi všetkými elementmi zastavanéhoa nezastavaného prostredia“. 7 Neskoršia vládna toroch v ich celistvosti“, 10 teda pýtať sa sami sebazickými artefaktmi a namiesto toho uvažovať o pries-2 ¦ Štruktúra objektov a urbánny priestorpublikácia – By Design – ponúka ucelenejšiu definíciu,stanovujúc, že: „Urbanizmus je umením tvorby Aby sme boli skutočne schopní pochopiť legis-a uvažovať o tom, čo produkujeme ako celok.zdroj: archív autorkyurbánnych priestorov pre ľudí. Zahŕňa spôsob, akým latívne zmeny v západných krajinách, zhodnotiť ichurbánne priestory fungujú a zaoberá sa otázkami verejnejbezpečnosti v urbánnych priestoroch, rovnako sféru, porovnať ich s predvídateľným vplyvom na-predvídateľný vplyv na mestskú formu a verejnúako ich výzorom. Venuje sa tiež vzájomnému vzťahu šich postupov a eventuálne ich využiť ako impulzľudí a priestoru, pohybu a urbánnej formy, prírodné-na prehodnotenie nášho legislatívneho prístupuVerejný mestský priestorMesto je zložitým amalgámom komplexných sociálnych,spoločenských, kultúrnych, politických a iných voľný prístup“ (obr.2). 4 Len ulice často zaberajú 25 aža privátne priestory, do ktorých má verejnosť bežneprocesov a javov, je „elementom ľudskej spirituálnej 35 percent intravilánu. 5 Dobrý návrh teda nepochybnepozitívne prispeje k celkovému obrazu mesta, za-a fyzickej kultúry a je nepochybne jedným z najvyššíchprejavov tejto kultúry“. 1 Urbanizmus, alebo umenie tiaľ čo nízka kvalita, či už jednotlivých prvkov, alebostavby miest, je „… súborom pracovných metód a postupovslúžiacich k zámernému formovaniu ľudské-Nespokojnosť so stavom mestského prostrediacelku automaticky musí viesť k opačnému výsledku.ho osídlenia“, 2 ktoré „… spĺňa ašpirácie spoločnostia reprezentuje jej hodnoty“. 3 Fyzickým prejavom ne zlyhali v tvorbe zmysluplných a obľúbených ve-a zistenie, že postupy nedávnej minulosti opakova-mesta je urbánna forma, v istej miere zjednodušenia rejných priestorov, viedli v západných krajinách k extenzívnemuteoretickému a empirickému výskumutvorená štruktúrou objektov a urbánnym priestorom(urbánny a mestský v intenciách tohto príspevku širokého spektra prekrývajúcich sa okruhov definujúcichtúto oblasť. Čo je najdôležitejšie, tento vý-vnímame ako synonymum). Urbánny priestor tedamožno zobraziť ako negatív štruktúry objektov tvoriacichmesto, ktorý rovnako ako objekty disponuje ho priestoru pri vytváraní udržateľného prostrediaskum viedol k uznaniu významu verejného mestské-vlastnosťami, ako je mierka a tvar. Súčasne je preň mesta, keďže sa empiricky preukázalo, že výslednádôležitá vzájomná nadväznosť jednotlivých subpriestorov(obr. 1). Verejný mestský priestor je integrálnou potenciál prispieť k širokému spektru pozitívnych ja-dobrá kvalita verejných mestských priestorov „… másúčasťou mestského priestoru, keďže „… sa týka všetkýchčastí umelo vytvoreného a prírodného prostre-priestor je platformou pre podporu sociálnej kohézievov a procesov prebiehajúcich v meste. Dobrý verejnýdia, kam má verejnosť voľný prístup. Zahŕňa: všetky a interakcie a jeho výchovný vplyv napomáha budovaniusociálneho kapitálu, je priestorom na ekonomic-ulice, námestia a ďalšie priestory, či už s primárnoufunkciou obytnou, komerčnou, spoločenskou, alebo kú výmenu a elementom determinujúcim ekonomickúsúťaž a investičné rozhodnutia, priamo administratívnou, tie otvorené priestranstvá, par-ovplyvňujeky a poloverejné priestory, kam má verejnosť voľný spotrebu energie, je dôležitým prispievateľom ku kvaliteživota v mestských priestranstvách a ovplyvňujevýsledného úspechu, ktorým budú dobré a obľúbené pochopenie ich východísk. Tento príspevok sa pretoho a zastavaného prostredia; a procesom na zaistenie v danej oblasti, je potrebné najprv dosiahnuť hlbšieprístup (aspoň počas dňa). Spadajú sem aj rozhraniakľúčových vnútorných a vonkajších priestorov zdravie a blaho lokálnej populácie“. 6 Závery týchtoobce, mestá a veľkomestá.“ 8venuje hlbšiemu ozrejmeniu kontextu teoretickej42 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 43Peter HudačDOKTORANDSKÝ VÝSKUMPole predstavuje pomerne frekventovaný pojem architektonickéhojazyka. Jeho výskyt a použitie je širostavenie,v ktorom sú umiestnení agenti a ich ‚sociál-a k zápasu v snahe o žiaduce prostriedky. „Pole je nakospektrálnea ponúka zaujímavé interpretácie a prepojenia.Texty mnohých teoretikov odkazujú priamo kom interakcie medzi špecifickými pravidlami v poli…ne pozície’ a poloha každého agenta v poli je výsled-alebo nepriamo na skúmaný fenomén. Problematika V kultúrnej sociológii prirovnáva bežné každodennéje aktuálna najmä vo vzťahu k súčasným architektonickýmkonceptom, kde sa teória polí premieta do Od týchto sociálnych, dynamických, silovýchinterakcie k hre.“ 5nástroja architektonického navrhovania. Práca sa polí je už k architektonickým poliam veľmi blízko.snaží vytvoriť všeobsiahly obraz architektonického Súčasné architektonické teórie polí nazerajú problémrôznosmerne, a to najmä z dôvodov finálnych zá-poľa, určeného na základe jeho znakov a vlastností,ktoré vyplývajú z konkrétnych príkladov; dostať pole merov využitia poľa pre aktuálnu interpretáciu architektúry.Klasická otázka „čo je architektúra?“ pretodo procesu premýšľania znamená nielen definovaťpole, ale aj pochopiť jeho možnosti, diapazón jeho smeruje k výkladom používajúcim „pole“ ako argument,východisko, nástroj konceptu.použitia. Vedľajším produktom je tak viacvrstvová,plastická predstava o významoch, väzbách, vzťahoch Prvú ucelenú teóriu polí v architektúre vypracovala kontextoch polí v architektúre.Stan Allen v eseji Od objektu k poľu, v ktorej zaviedoltermín „field conditions“ – poľné podmienky, ktorýmVybrané teórie polípotvrdil jednoznačný vzťah architektúry ku kontextu.Pravdepodobne prvé vedecké teórie polí sa týkali Ako sám priznáva, dvojznačný význam tohto termínufyzikálnych silových polí, ktoré objavil v 19. storočí odkazuje jednak na kontext a „znamená prijatie reálnaso všetkými jeho nečistotami a nepredvídateľnos-Michael Faraday. Argumentoval, že: „prázdny priestornie je vôbec prázdny, ale prestúpený siločiarami, ktoré ťou“ a zároveň sa odvoláva na smerovanie od „jednéhok mnohému“ – od jednotlivcov ku kolektívom, odsú schopné pohybovať vzdialenými predmetmi“. 1V oblasti silových polí neskôr uskutočnil kľúčovýobjav elektromagnetizmu, ktorý umožnil vyrá-„V jeho najkomplexnejšom prejave sa tento kon-objektu k poliam.bať elektrický prúd, a jeho silové polia mali vplyv na cept vzťahuje na matematickú teóriu polí, na nelineárnedynamické procesy a počítačové simulácieEinsteinov opis teórie gravitácie, tak, ako aj na súčasnúteóriu strún, ktoré boli opísané v pojmoch silovýchpolí.technológiách od analógového objektu k digitálnymevolučnej zmeny. Ide o paralelný posun v poslednýchĎalšie „nearchitektonické“ teórie polí pochádzajú poliam… ‚Poľné podmienky’ sú prevráteným fenoménom:nie sú definované presahujúcou geometrickouod sociálnych psychológov – Kurta Lewina a PierraBourdieua z prvej polovice 20. storočia. Lewinova schémou, ale zložitými miestnymi spojeniami. Na formezáleží, ale nie tak na forme vecí ako na forme me-analýza silového poľa mala veľký vplyv na ďalší vývojspoločenských vied, ale keďže jeho teória najviac dzi vecami.“ 7ovplyvnila oblasť skupinovej dynamiky a sám pôsobil Niekoľko teórií či skôr voľných definícií je združenýchv slovníku – The metapolis dictionary of ad-na inštitúte MIT, kde aplikoval svoju teóriu na sociálnučinnosť 2 , potom mala jeho teória zásadný vplyv vanced architecture. 8 Pokus o komplexnejšie uchopeniea začlenenie pojmu „pole“ do systému pokročilejaj na chápanie skupinového javu, s ktorým pracujúsúčasné mestotvorné simulácie. V poli (sociálnej situácii),ktoré analyzoval, sú obsiahnuté sily, ktoré sú podklad a dynamické médium. Tento encyklopedic-„advanced“ architektúry vidí pole ako kríženie síl,buď hnacie (podporujú pohyb k cieľu), alebo brániace(blokujú pohyb) 3 . Jeho pole by sa dalo v jednodu-štruktúru vzťahov, ktoré sú vyjadrené implicitne, avkýpojem svojimi referenciami na iné pojmy vytvárachosti opísať ako dynamické silové pole, v ktorom je šak po ich vystopovaní vzniká topologická orientačnástav ktorejkoľvek časti poľa závislý od ostatných súčastí.To v sociálnom priestore znamená, že „správa-pojmov, a chápať jednotlivé prepojenia aj ako jedno-mapa. Je možné odčítať a vystopovať vzájomný vplyvnie jednotlivca musí byť odvodené z totality spolupôsobiacichskutočností“. 4 Bourdieu opisuje sociálne pole smerom k označovaným pojmom, ktoré sú akobysmerné trasy od označujúcich pojmov cez samotnépole ako hierarchický systém spoločenských postavení,sociálnu arénu, v ktorej dochádza k manévrunakazené významom poľa.osôbPremýšľanie architektonického poľaPole ako kríženie sílopakovanie sa, má tendenciu produkovať podobné prepletaniu a prekrývaniu sa priestorov, materiálov„Koncept ‚poľa’ definuje miesto ako rámec pre rozpoznávanie,ale aj ako scenár ‚šarvátok’ medzi napätiami výsledok miestneho vzoru správania sa… “„Architektura, počínajíc hapticko-optickým světemkonfigurácie, nie ako pevný typ, ale ako kumulatívny a detailov.a silami: je to akčné ‚pole’ (alebo bojové).Fernando Porras 9 materiálů a detailů až po prostorové vazby utvářenéPráca s logistikou poľa znamená pracovať so zariadeniamischopnými definovať rôzne pohyby a uda-Pole sa objavuje aj v teoreticko-grafickej podobe ako vuje prostřednictvím vnímaní. Zážitek proplétání, ne-ve světle popředí, středního plánu a pozadí, se projelostitvárou v tvár fluktuujúcim trajektóriám, variabilnýmiv súlade s vnútornou logikou a vonkajšími Petra Kempf. Mesto tvoria štyri navzájom prekrýva-architektury.“ 15jedna vrstva v multištrukturálnom meste, ako ho vidí boli propojování předmětu a pole, je základní siloupožiadavkami. Teda hovorenie iba o budovách (architektúrealebo stavbách v ich obvyklom zmys-komplexný stav dnešného mesta.Kritika políné operatívne kategórie, cez ktoré reflektuje súčasnýle slova) nereflektuje túto podivnú situáciu kríženia „Hoci nikdy úplne nepochopíme celkovú komplexnosťmesta v jeden okamih, môžeme pochopiť urbán-Problematika poľa je aktuálna najmä vo vzťahu k sú-Rozšírené pole architektúrya výmeny…“Manuel Gausa ny konštrukt cez interakciu jeho častí.“ 10časným architektonickým konceptom, kde sa teória1. Kozmologická pôda; 2. legislatívne agentúry; polí premieta do nástroja architektonického navrhovania.Treba si však objasniť, kde sa sú časnáPole ako podklad/layout3. prúdy, toky a sily; 4. uzol, slučky a spojenia. Do„Pole v tvare subjektu bez mierky môže byť definovanéurčitými obmedzujúcimi pravidlami, ako aj pomo-mesta, spadá aj pole.architektúra nedávno vstúpila, po niekoľkých desať-tretej kategórie, v ktorej sú združené dynamické javy architektúra nachádza. Podľa Anthonyho Vidlera 16cou súradníc alebo sietí. Ide o všeobecné tvary, ktoré „Pole je provizórne miesto, bez definitívneho územia.Operuje ako prevodovka, značí a riadi zmešiepole. Architektúra, podobne ako socha o niekoľročiachsamostanovenej autonómie, na výrazne šir-spolu súvisia a artikulujú v rovnakom čase; sú to špeciálne‚happeningy’, obohatené o informácie, ktoré nu. Každé pole je preto dynamické a funguje ako ko desaťročí skôr – ako to vo svojom článku opísalasa týkajú nastavení, programov, udalostí alebo špecifickýchzáujmov. Sú to teda rizikové sily vždy v stave transformácia.“movú inšpiráciu v rade odborov a technológií od kra-prestupná báza, cez ktorú sa uskutočňuje mestská Rosalinda Krauss 17 – našla novú formálnu i progra-transformácie. Sú vždy v pohybe, v neustálom vývoji,Petra Kempf 11 jinného plánovania až po digitálnu animáciu.nie sú nikdy zrekonštruované, sú dynamické a zložité,„Tam, kde sa predošlí teoretici pokúšali zistiť jedinúa podstatnú bázu pre architektúru, tam sa te-v stave progresívnej zmeny…“„Pole se propojují, překrývají se navzájem a jsou nejasněvymezena. Smysly jsou pole.“raz oslavuje mnohosť a početnosť. Tak ako toky, sieteManuel GausaMaurice Merleau-Ponty 12 a mapy nahradili mriežky, štruktúry a históriu. Tam,„Vonkajšok je rovnako dôležitý a určujúci ako vnútro.kde sa kedysi horlivo diskutovalo o CorbusierovskýchTo, čo máme, nie sú objekty a vonkajšia realita, ale Posledný citát je z okruhu zmyslového vnímania a Palladiánskych zdrojoch, sa teraz študujú myšlienkovézdroje Henriho Bergsona a Gillesa Deleuza,spojitosť medzi formami, ktoré sa zabaľujú a rozbaľujú,otvárajú a zatvárajú, ktoré sa na niečo zameriavarýho začlenil do svojej knihy Paralaxa. Problematika, vzhľadom na očakávania neformálnych procesov.a inšpiroval aj myslenie a tvorbu Stevena Holla, ktojúa rovnako slúžia ako zameriavač. Architektúra teda ktorou sa táto časť zaoberá, úplne vybočuje z dosiaľ Bloby, roje, kryštály sa množia ako nové stavebné formy,zatiaľ čo softvér svojím dynamickým efektom na-expanduje v realite, v médiu, v prostredí. To médium, uvádzaných teórií a ani nie je v pravom zmysle architektonickouteóriou polí. Spadá pod fenomenolóhradiltradičné spôsoby reprezentácie.“ 18na ktorom sa objavuje, je pole.“José Morales giu vnímania, ktorá premýšľa telesné vnímanie svetaa slovo pole je len súčasťou slovníka, ktorým je opisovanévnímanie. Merleau-Ponty poukazuje, že telo „Modernizmus bol založený na koncepte priestoru.Parametrické urbanistické poliaPole ako dynamické médium„… Stádo (roj, kŕdeľ) je jav, ktorý jasne ilustruje pojempoľa – definované presné podmienky a relatívne jeme s okolitým svetom“. 13 Perceptívny vzťah člove-Pohotovú odpoveď na zložitosť každodennej situ-je: „rozhraním, prostredníctvom ktorého komuniku-Parametricizmus diferencuje polia.“ 19nezaujaté k širšej globálnej forme. Pri týchto zadefinovanýchpravidlách neboli prekážky alebo trhliny je nepopierateľný a práve v tomto vzťahu je človek ponúknuť parametricizmus. Zásady parametrickéhoka a architektúry či skôr architektonického priestoru ácie našich miest a tekutý stav spoločnosti sa snažípredpokladom kolapsu skupiny. Rozdiely a prekážky hodnotiacim subjektom kvality architektonického urbanistického navrhovania sú v protiklade s modernistickýmurbanizmom. Le Corbusier velebil priamev okolí vyprovokovali prispôsobenie, rovnakým spôsobom,ako sa tekutina prispôsobí svojmu obalu. vecí, ktorá ostane skrytá, pokiaľ budeme jednotlivé línie a pravé uhly ako víťazstvo človeka nad prírodou.konceptu. Tak ako hovorí Merleau-Ponty „o jednoteKŕdeľ, rovnako ako zhluk rýb alebo dav ľudí, ktorí sa kvality považovať za dáta náležiace striktne oddelenýmsvetom videnia, čuchu, hmatu atď.“ 14 , tak v sú-sa nám javí ako chaos… duch, ktorý ovláda prírodu, jeTiež si však uvedomoval, že napriek tomu, že „Prírodazúčastňuje na kolektívnej udalosti, predkladá podobnúštruktúru, bez ohľadu na veľkosť a počet účastníkov.I keď sa dejú strety a zásahy, nemenný model Holl o okamihoch, keď jednotlivé predmety stráca-Kým jeho pochopenie prírodného poriadku bolovislosti s vnímaním a zažívaním architektúry, hovorí duch poriadku.“ 20limitované úrovňou vtedajšej vedy, dnes existujúsa vyvíja. Správanie týchto subjektov, bez ohľadu na jú svoje jasné vymedzenia a dochádza k prepájaniu,48 ALFA 02 ¦ 2011 ALFA 02 ¦ 2011 49ENGLISH SUMMARYVÝSKUM NAVRHOVANIAOd klasických mestských priestorovpo experimentNetradičný postup návrhu – návrhu verejného priestoru (od Eisenmana cez Eisensteina)1x vertikálna montážVerejný mestský priestorZdroje progresu v diskurzívnych náhľadochPremýšľanie architektonického poľaFrom Classic Urban Spaces to theExperimentBy Jana Sajdákovᦦ¦We may go beyond. Although we seethe space as the most important attributeof architecture, the space isnot just what simply remains betweenthe walls. Loos talks about “DasPrinzip der Bekleidung”, Le Corbusierabout The Free Plan, Mies´s Void under“Umbrella”, and this is whereEisenman also belongs. As a writer,philosopher, architect he constantlytries to push architecture forward... heis in the process. On the other hand,there is film, as a medium which operateswith space, time, movementand images. These are the commoditiesthat architecture and film operatewith. The ´film´ space is evolved bymontage – the basic strategy of film.Eisenman´s architecture progressesby The Fold. Both the architectureand the film are parallel, but a possibleway how to start a dialogue amongthem is simply through common language– the system of how we communicate,and share our ideas.The projecthas also brought along new approachesin the educational process of studentsof various architecture majorswithin the framework of mutual cooperationand joint multidisciplinarysolutions.Urban Public SpaceResources of Progress inDiscursive NotionsBy Kristína StaněkovᦦIt has been observed that planningpolicies and design guidance in developedwestern countries significantlydiffer from the ones used in ourcountry. This paper briefly exploresthe changes of urban form and publicspace in the course of 19th and 20thcentury following the evolvement ofthe theoretical approaches and practicesof urban design, their impact onurban form and the public realm andsubsequent theoretical and empiricalresearch. This approach is used asa means of tracing the sources of currentdiscursive notions from whichstem the changes in legislative approachin these countries. The aim isto point out that these discursive notionscould serve as a source of potentialnew guidelines in our country,because it appears that most ofthe development characteristics outlinedcorrelate with those in our country,although there were time laps inthe implementation and occurrenceof some approaches as comparedto western countries. Negative outcomesobserved are similar as well.That leads us to believe that the urbandesign discourse as discussed inwestern countries needs to be furtherstudied, because it might be a valuableresource of information for determiningour future course of deliveringsustainable cities and viable and cherishedenvironments.Considering the ArchitecturalFieldBy Peter Huda覦¦The field represents a fairly frequentexpression in architectural language.Its frequent use and usage is widespreadand offers many interestinginterpretations and connotations. Intheir works, many theoreticians relateto the phenomenon, either directlyor indirectly. The issue is verytopical, especially in relation to architecturalthinking where the theoryof fields influences the architecturaldesign tools. The study attempts todraw a wide range image of the architecturalfield, which is defined by itssymbols and qualities which are basedon individual examples. To involve thefield into the process of thinking, it isnecessary not only to define it but alsoto recognise its possibilities and alsoits range of application. Thus a side effectof such thinking is a multi-layeredand plastic notion of meanings, links,relations and contexts of the field inarchitecture.58 ALFA 02 ¦ 2011

AUTORI ¦ AUTHORSAutori ¦ Authorsprof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.Ústav ekologickej a experimentálnejarchitektúryFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakeppl@fa.stuba.skprof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.Ústav ekologickej a experimentálnejarchitektúryFakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaspacek@fa.stuba.skdoc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.Fakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakvasnicova@fa.stuba.skBc. Katarína Bútorová– študentka inžinierskeho štúdiaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaxbutorova@is.stuba.skBc. Daniel Furdík– študent inžinierskeho štúdiaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaxfurdik@is.stuba.skBc. Michal Chudý– študent inžinierskeho štúdiaFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavaxchudymi@is.stuba.skdoc. Ing. Veronika Kotradyova, PhD.Ústav interiéru a výstavníctvaFakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakotradyova@fa.stuba.skIng. arch. Zoltán Holocsy, PhD.Katedra architektonickej tvorbyVysoká školy výtvarných umeníHviezdoslavovo námestie 18814 37 Bratislavaholocsy@afad.skMgr. art., Ing. arch. Jana Sajdáková– doktorandkaÚstav urbanizmu a územného plánovaniaFakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavajana.sajdakova@stuba.skIng. arch. Kristína Staněková– doktorandkaÚstav urbanizmu a územného plánovaniaFakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavakristina.stanekova@stuba.skMgr. Art. , Ing. arch. Peter Hudač– doktorandÚstav ekologickej a experimentálnejarchitektúryFakulta architektúra STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavapeter.hudac@stuba.skALFA 02 ¦ 2011 59

ARCHITEKTONICKÉ LISTYFAKULTY ARCHITEKTÚRY STUARCHITECTURE PAPERSOF THE FACULTY OF ARCHITECTURE, SUTročník ¦ volume 16rok ¦ year 2011číslo ¦ number 2Redakčná rada ¦ Editorial boarddoc. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíkovápredsedníčka redakčnej rady ¦ chair of the editorial boarddoc. RNDr. Ingrid Belčáková, PhD.prof. Ing. arch. Julián Keppl, PhD.prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.doc. PhDr. Magdaléna Kvasnicová, PhD.doc. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.Ing. arch. Mária Topolčanská, PhD.Šéfredaktorka ¦ Editor in chiefIng. arch. Irena DorotjakováJazyková redaktorka ¦ Language editorprom. fil. Blažena MoravčíkováAnglický preklad ¦ English translation and editingMgr. Jarmila Archlebová, PhD., Mgr. Zuzana Motešická, PhD., Kevin SlavinVšetky texty prešli posúdením redakčnej rady.All texts have been approved by the editorial board.Grafická koncepcia a layout ¦ Graphic concept and layoutMgr. art. Matúš LelovskýMgr. art. Juraj BlaškoFotografie ¦ PhotosArchív FA STU, archív autorovFA STU and authors’ archivesObrázok na obálke ¦ Cover imageVygenerovaná suma všetkých fotografií tejto publikácieComputer generated images from the publicationVydáva ¦ Published byFakulta architektúry STUNámestie slobody 19, 812 45 Bratislavawww.fa.stuba.sktel.: + 421 918 665 026, + 421 2 57 27 61 78e-mail: dorotjakova@fa.stuba.skTlač ¦ Printed byBIND print, s. r. o.Amurská 36, 821 06 BratislavaVychádza štvrťročne ¦ Published quarterlyISSN 1135-2679Evidenčné číslo MK SR: EV 4209/10Cena: 1 €

ALFA 02 ¦ 2011ISSN 1135-2679