M o k r a d e

Typy mokradíVšeobecne sa mokrade delia do piatich hlavných mokraďových systémov:- morské (pobrežné mokrade vrátane pobrežných lagún, skalnatýchpobreží a koralových útesov)- estuáriové (zahŕňajúce ústia, delty, prílivové močiare amangrovové močiare)- jazerné (mokrade v blízkosti jazier, stojatých vôd)- riečne (mokrade pozdĺž riek a potokov)- močiarne (močiare, mokriny, rašeliniská).Okrem toho existujú človekom vytvorené mokrade ako sú rybníky,hydinárske farmy, zavlažovaná poľnohospodárska pôda (napr.ryžoviská), vodné nádrže, štrkoviská, čistiarne odpadových vôd akanály.

Prečo chránimemokrade?Mokrade patria medzi najproduktívnejšie biotopy sveta. Sú kolískoubiologickej diverzity, na ich vode a primárnej produktivite je závislénespočetné množstvo druhov rastlín a živočíchov. Sústreďujú sa v nichveľké počty vtákov, cicavcov, plazov, obojživelníkov, rýb a bezstavovcov. Zokolo 20 000 druhov rýb sveta vyše 40% žije v sladkých vodách. Mokradesú tiež dôležitou zásobárňou rastlinného genetického materiálu aposkytujú celý rad ďalších úžitkov. Sú nevyhnutné pre udržiavaniezdravého života, blahobytu a často i existencie ľudí, ktorí v nich žijú.

Funkcie mokradíInterakcie fyzikálnych, biologických a chemických zložiek mokradí ako jepôda, voda, rastliny a živočíchy, podmieňujú, že mokrade plnia určitéfunkcie, napríklad:• zadržiavanie vody• ochrana proti búrkovým prívalom a zmiernenie záplav• stabilizácia brehov a ochrana proti erózii• dopĺňanie zdrojov podzemných vôd• čistenie vôd• zadržiavanie živín• zachytávanie sedimentov• zachytávanie polutantov• stabilizácia miestnych klimatických pomerov, zvlášť zrážok ateploty.

Čo je Ramsarskákonvencia o mokradiach?Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým akobiotopy vodného vtáctva - bežne označovaný ako Ramsarská konvencia podľamiesta prijatia v Ramsare v Iráne 2. februára 1971 - je prvý z novodobýchglobálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanieprírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov "Dohovor omokradiach (Ramsar, Irán, 1971)". V priebehu rokov Konferencia zmluvnýchstrán rozpracovala a urobila výklad základných princípov a obsahu textudohovoru a reaguje na meniace sa priority a trendy v nazeraní na životnéprostredie a na vnímanie tejto problematiky. Ramsarská konvencia je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec premedzinárodnú spoluprácu pri ochrane a múdrom využívaní mokraďovýchbiotopov. Konvencia vošla do platnosti v r. 1975 a v súčasnosti (august 1999)je jej zmluvnými stranami 116 krajín na celom svete. Tieto do Zoznamumokradí medzinárodného významu prihlásili vyše 1 000 mokradí, ktorépokrývajú viac ako 71,3 milióna hektárov.

Inventarizácia mokradíNa túto úlohu sa podujal Slovenský zväz ochrany prírody a krajiny,ktorý ju realizoval v rámci desaťročia ochrany mokradí.Inventarizáciu koordinovalo Centrom mapovania mokradí vPrievidzi.Výsledky práce desiatok mapovateľov za uplynulých 10rokov boli zhrnuté do publikácie MOKRADE SLOVENSKA.V databáze Centra mapovania mokradí je v súčasnosti evidovaných:- 22 medzinárodne významných lokalít (z toho 12 ako zapísanéramsarské lokality),- 72 národne významných mokradí,- 467 regionálne významných mokradí a 1050 lokálnevýznamných mokradí.

Flóra mokradíLekno bieleLeknica žltáPálka úzkolistá

Škripinec jazernýTrsť obyčajná

BublinatkaČervenavecplávajúci

Rašeliniská– RašeliníkRosičkaokruhlolistáVres

Obojživelnivelníky

Vtáci mokradí

MEDZINÁRODNEVÝZNAMNÉ MOKRADESem sú zaradené mokrade spĺňajúce kritériá Ramsarskej konvencie prezapísanie do Zoznamu mokradí medzinárodného významu, mokrade svýskytom rastlín a živočíchov indikujúcich medzinárodný význam lokality(druhy chránené alebo ohrozené z hľadiska globálneho alebo európskeho),prípadne mokrade obsahujúce typy ohrozených prírodných biotopovEurópy. Na Slovensku je do zoznamu zapísaných 12 lokalít.

NPR Šúrkomplex lesných, lúčnych amočiarnych mokradí srybníkom a štrkoviskom vterénnej zníženine narozhraní Podunajskej rovinya Malých Karpát, na výmere831, 39 ha (ochrannépásmo 305,23 ha).

NPR Parížske močiare- rozsiahle močiare s trsťou,pálkou a ostricami napotoku Paríž vjuhovýchodnej častiPodunajskej roviny,významný biotophniezdiaceho amigrujúceho vodnéhovtáctva a ďalšíchživočíchov, na výmere140,59 ha.

NPR Číčovské mŕtveramenoČíčovské mŕtve ramenoľavostranné mŕtve ramenoDunaja, oddelené hrádzouod hlavného toku, s lúčnymporastom, krovinami,porastami trsti, pálky, ostríca vodnej vegetácie,významné stanovištevzácnej flóry a fauny, navýmere 79,87 ha (ochrannépásmo 55,25 ha).

NPR Senné - rybníkyProdukčné a mimoprodukčné rybníky vybudovanév bývalom inundačnom území riečky Okna naVýchodoslovenskej rovine. Je to jedna znajvýznamnejších hniezdnych a migračnýchlokalít vodného vtáctva na Slovensku. Mokré lúkya pasienky v okolí rybníkov tvoria tiež významnéstanovištia vzácnej flóry a fauny, s výmerou213,31 ha (ochranné pásmo 211,28 ha).

Niva Moravy(CHKO Záhorie)- komplex tečúcich vôd,mŕtvych ramien rieky,stojatýchvôd,sezónnych mlák,mokrých lúk amočiarov. Nachádza sav povodí slovenskéhoúseku rieky Moravymedzi obcou Brodské asútokom s Dunajom. Naploche 4971 ha sa tuzachovali vzácnespoločenstvá rastlín aživočíchov.

Dunajské luhyZvyšky lužných lesov,ramien apodmáčaných územív alúviu Dunaja (vdĺžke 76 km a snežnými rozlohou 14335 ha) s 9maloplošnýmichránenýmiúzemiami.

LatoricaMedzihrádzový priestor v 22 km dlhomúseku rieky Latorica v CHKO Latorica vjužnej časti Východoslovenskej roviny.Územie je charakteristické lužnými lesmi,mŕtvymi ramenami a nivnými lúkami navýmere 4 358 ha.

Mokrade TurcaMozaika mokraďových ekosystémov rôzneho typu v Turčianskej kotline. RiekaTuriec vytvára meandrujúce, takmer prírodné koryto s málo narušenýmvodným režimom, so zachovalou vegetáciou a spolu s viacerými prítokmipodmieňuje existenciu cenných priľahlých mokradí. Lokalita je významná zhľadiska diverzity bentických organizmov, rýb, mokraďových spoločenstiev,biogeografického, hydrologického aj krajinárskeho. Pozostáva z viacerýchchránených a na ochranu navrhovaných mokraďových území

Alúvium RudavyČasť neregulovaného toku rieky Rudava (ľavostrannýprítok Moravy), ktorý preteká cez viate pieskyZáhorskej nížiny na západnom Slovensku, a časťtoku Rudávky. Zachovalý komplex meandrujúcichtokov a priľahlých mokradí sprevádzanýsvojráznou vegetáciou so vzácnymispoločenstvami; reprezentatívna ukážkaekosystému malých nížinných tokov s lužnýmilesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašelinnýmispoločenstvami, ktoré sa striedajú sosuchomilnými spoločenstvami viatych pieskov.

PoiplieZvyšokrozsiahlejšiehomokraďového ekosystému povodiaIpľa na juhu stredného Slovenskav cezhraničnom úsekunadväzujúcom na rozľahlejšiemokrade v Maďarsku. Územie sveľkou koncentráciou prírodnýchhodnôt z hľadiska hydrologického,botanického, geomorfologického azoologického. Hranice lokality sútotožné s hranicou navrhovanejCHKO Poiplie, ktorá obsahujeniektoré vyhlásené alebonavrhované chránené územia.

Mokrade OravskejkotlinyLokalita zahŕňa fragmenty pôvodnýchrozsiahlych rašelinísk a močiarovOravskej kotliny. Predstavuje pestrúmozaiku zachovalých, hydrologicky abiologicky veľmi významných ajedinečných mokradí v cezhraničnejpolohe pri hraniciach s Poľskom, odsúvislého komplexu pôvodných lesnýchrašelinísk cez nelesné rašeliniská akrovité močiare čiastočne prepojenéekosystémom podhorského toku, až povodohospodársky dôležité a zoologickyzaujímavé jazero (Oravská priehrada).Územie je významné z hľadiskabiodiverzity ako stanovištezriedkavých, vzácnych aohrozených druhov rastlín aživočíchov. Prevažná časť územialeží v CHKO Horná Orava sniekoľkýmimenšímirezerváciami

Rieka Orava a jejprítokyČasť riečneho systému podhorskéhocharakteru v povodí Oravy nasevernom Slovensku, ktorý patrí zhľadiska diverzity pôvodnej bioty, akoaj z hľadiska prirodzeného charakteruabiotických zložiek k najzachovalejšíma najvýznamnejším ekosystémomsvojho druhu v strednej Európe. Narieke Orava (od Tvrdošína po ústie doVáhu) a jej prítokoch (dolné úsekyOravice, Studeného potoka,Chlebnického potoka, Pribišskéhopotoka, Pucovského potoka aZázrivky) sa udržala vysokákoncentrácia cenných prírodnýchfenoménov. Rieka Orava je vyhlásenáza chránený areál.

Alúvium TisyLokalita sa nachádza v najjuhovýchodnejšom cípeSlovenska a Východoslovenskej nížiny a zahŕňa 6 kmúsek rieky Tisa na území SR a jej alúvium vprihraničnej polohe s Ukrajinou a Maďarskom. Častialúvia sú permanentne a periodicky zaplavované. Naúzemí sa vyskytujú fragmenty lužných lesov a krovín,mŕtve rameno vytvorené meandrovaním rieky vminulosti a trávne porasty. Lokalita je súčasťounavrhovaného multilaterálneho ramsarského územia vpovodí hornej Tisy (Rumunsko, Ukrajina, Maďarsko,Slovensko).

Štátna ochrana prírody a krajiny SRRegionálna ochrana prírody a krajiny PrešovHlavná 93080 01 PrešovTel.: 051/ 77 327 13matuvkova@sopsr.sk