Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
N O V I N K Ytálne prijímaèe televízneho signálu by v tomto dostávali ajšpeciálnu informáciu o tom, ktorá relácia nesmie by zaz<strong>na</strong>−menávaná. FCC sa ïalej zasadzuje, aby zariadenia, ktorénebudú schopné takúto informáciu èíta, boli zakázané a abysa tak zamedzil ich predaj. Len takto sa pod¾a predstavite¾ovFCC bude da zabráni tomu, „aby sa vytvárali takmer per−fektné nelegálne kópie, a to celkom beztrestne“.Riešenie sa zdá úèinné, otázne je, ako ho prijme verej−nos. Ochranný mechanizmus, ktorý by sa <strong>na</strong>chádzal v prijí−maèoch, sa celkom iste niekomu podarí obís. A ak niektodoteraz zhotovoval a šíril nelegálne kópie, nebude mu torobi problém aj <strong>na</strong>ïalej. Jediní, ktorí by z tohto opatreniamohli ma problémy, sú výrobcovia digitálnych TV prijí−maèov. Na nich bude toti vyvíjaný tlak, aby novú techno−lógiu v prípade jej schválenia èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr implementovali,a to neh¾adiac <strong>na</strong> náklady.Ide teda opä o zúfalý pokus Hollywoodu, ako bojovas problémom nelegálneho šírenia kópií digitálneho obsahu.Úèinnos tohto riešenia je však ve¾mi otáz<strong>na</strong>. Ak sa presadí,povedie to <strong>sk</strong>ôr len k vlne nespokojnosti <strong>na</strong> strane uí−vate¾ov.Sluby 4G prídu u <strong>na</strong> budúci rokSiete 4G <strong>na</strong>stupujú a ich sluby by mohli by bene dostup−né u v priebehu budúceho roka. Aspoò také sú výsledkyvý<strong>sk</strong>umu spoloènosti Visant Strategies.Hlavným faktorom, preèo by sa mohli sluby ponúkanésieami 4G presadi, je ich priaznivejšia ce<strong>na</strong> a vyšší výkonv porov<strong>na</strong>ní so sieami tretej generácie. Tieto sluby bymohli by uvedené u v priebehu budúceho roka a u v roku2007 by mohli dosahova a 14−percentný podiel <strong>na</strong> trhus 50 miliónmi uívate¾ov.Aj keï v minulosti sa kadý mobilný operátor téme sietí4G radšej vyhýbal, dnes je jasné, e z tejto technológie sau èo<strong>sk</strong>oro stane ve¾mi lukratívny biznis a spoloènosti, ktorémyslia trošku viac do budúcnosti, sa u <strong>na</strong> príchod novýchsluieb pripravujú. Tie budú v prvom rade ponúka z<strong>na</strong>ènézrýchlenie prenosu dát a práve tu je ich <strong>na</strong>jväèší potenciál.Ak porovnáme maximálnu rýchlos sietí 3G, ktorá sa pohy−buje <strong>na</strong> hranici 386 kb/s, a odhadovanú maximálnu rých−los pre siete 4G, ktorá je <strong>na</strong> úrovni 20 Mb/s, je jasné, akézrýchlenie a potenciál nová generácia prináša.Spoloènos Visant Strategies však varuje, e aj <strong>na</strong>priekrazantnému úsiliu o rýchle presadenie sietí 4G sa aj takdrvivá väèši<strong>na</strong> operátorov bude stále pridàa u existujúcichtechnológií a <strong>na</strong>príklad zo sietí 2.5G sa bude s<strong>na</strong>i vyaimaximum. Prechod <strong>na</strong> nové technológie sa tak oèakáva avtedy, keï si operátori budú istí vysokou zi<strong>sk</strong>ovosou.IDC: Windows je lacnejší ne Linux!Pod¾a <strong>na</strong>jnovšej štúdie IDC, sponzorovanej spoloènosouMicrosoft, je koeficient celkovej ceny vlastníctva (Total Costof Ownership) serverov postavených <strong>na</strong> operaènom systé−me Microsoft 2000 niší ne pri <strong>na</strong>sadení open sourceLinuxu. Štúdia sa <strong>na</strong> koeficient TCO pozerá v horizonte pia−tich rokov. Tak <strong>na</strong>príklad drahší (podstatne drahší) sú ¾udia,ktorí sa starajú o Linux, ne tí, ktorí sú kamaráti s Windows.Pod¾a tejto štúdie stojí podpora jednej stovky pouívate¾ov<strong>na</strong> serveri s Linuxom 13 263 USD roène, prièom pri pouitíWindows je to len 11 787 USD. Štúdia plná prekvapeníhovorí <strong>na</strong>príklad aj o tom, e operaèný systém Windows je<strong>na</strong> tom oproti Linuxu lepšie v oblasti zdie¾ania dokumentov,tlaèe a bezpeènosti...Bude ma AMD chladnejšie mikroprocesoryako Intel?Poèet Hammerov sa pravdepodobne zníi a miesto piatichverzií AMD uvedie iba tri. Nové Hammery budú disponovaa 100 miliónmi tranzistorov. V porov<strong>na</strong>ní s de<strong>sk</strong>topovýmimikroprocesormi súèasnostia blízkej budúcnosti je to <strong>na</strong>−ozaj dos (Athlon má 38 mi−liónov, Pentium 4 má 55 mi−liónov a Banias bude ma 77miliónov tranzistorov), úcty−hodné èíslo, <strong>na</strong> serverového„konkurenta“ Itanium 2 (220 miliónov tranzistorov) a do−konca ani ohlásený nVidia GeForce FX (125 miliónov) tovšak nestaèí.Ove¾a zaujímavejšia je však posledná zo sledu informá−cií o Hammeroch. Pod¾a nej by nové èipy AMD mali maspotrebu 70 W a v serverovej verzii pre Athlon 64 sa rátas príkonom <strong>na</strong> úrovni 50 W. Ak sa AMD podarí tento para−meter dodra, bude Hammer „chladnejším“ mikroproceso−rom ako súèasné Pentium 4 (70 wattov). Ak vezmeme doúvahy <strong>sk</strong>utoènos, e AMD plánuje príkon 70 W pri takmerdvojnásobnom poète tranzistorov, neostáva nám niè iné ibavystrúha AMD poklonu. Kým Opteron (serverový Hammer)bude ma spotrebu 70 wattov, Itanium 2 „zhltne“ úctyhod−ných 130 wattov, èo je takmer dvojnásobok!Nová verzia OS Windows asi v roku 2004.Poznáme niektoré detaily!O novej verzii operaèného systému zatia¾ zástupcovia spo−loènosti Microsoft mlèia. Je to pochopite¾né – Windows XPje v štádiu, keï sa relatívne dobre predáva a nie je preèozverejòova detaily o pripravovanej verzii. Práce <strong>na</strong> <strong>na</strong>sle−dovníkovi tohto systému, samozrejme, prebiehajú.Kódové meno nového de<strong>sk</strong>topového operaèného systé−mu je Longhorn, jeho testovanie sa zaène <strong>na</strong> budúci roka finál<strong>na</strong> verzia sa oèakáva v roku 2004. Spôsob ovláda−nia, architektúra i celkové pojatie nového operaèného sys−tému bude vzh¾adom <strong>na</strong> Windows XP úplne odlišné. Celýoperaèný systém bude toti zaloený <strong>na</strong> XML a bude fungo−va len <strong>na</strong> novšej hardvérovej výbave.Zavedie sa <strong>na</strong>pr. nový súborový systém, ktorý <strong>na</strong>hradídoterajší systém FAT, FAT32 alebo NTFS. Jeho hlavnouvýhodou má by efektivita uloených informácií a monoszjednodušeného vyh¾adávania informácií bez oh¾adu <strong>na</strong> to,v akých typoch súborov sú uloené (textový súbor, tabu¾ka,maily a pod.). Nový súborový systém bude bez problémovspolupracova s pamäovými médiami s kapacitou <strong>na</strong>d1 terabajt (takéto pevné di<strong>sk</strong>y sa oèakávajú u v roku2004). Ïalšou výhodou má by previazanie s aplikáciouYukon, èo je kódové meno relaèného databázového systé−mu SQL Server (oèakáva sa u v polovici roka 2003).Longhorn zavedie ïalej jednotný program, ktorý by samal pouíva <strong>na</strong> všetky štandardné operácie s poèítaèom.Doteraz, pokia¾ chcete pracova s textovým dokumentom,otvoríte si <strong>na</strong> to textový procesor, ak s tabu¾kami, tak ta−bu¾kový procesor, s e−mailmi pracujete s klientom elektro−nickej pošty. Všetky tieto operácie by mala zvláda v pripra−vovanej verzii centrál<strong>na</strong> aplikácia. Oèakáva sa teda, e doLonghornu prejdú aj niektoré moduly z dnešného balíkakancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií Office. Z<strong>na</strong>mená to však, epouívatelia budú musie upravi niektoré zaité zvyklostiv ovládaní operaèného systému. Longhorn má by tieschopný vlastnými prostriedkami spracúva audio, obrázkya streamované video, tak ako je to dnes v operaènom sys−téme Mac OS X.Aký bude osud sietí P2P?2. decembra zasadal v Los Angeles federálny súd vo vecialoby voèi niektorým prevádzkovate¾om sietí P2P. Ideo sie Morpheus a Grokster. Asi <strong>na</strong>jpopulárnejšia sieKaZaA zatia¾ ostáva mimo tohto ko<strong>na</strong>nia, pripravuje savšak aloba aj v tomto smere.alujúcou stranou sú filmové štúdiá so sídlom v Holly−woode a hudobné <strong>na</strong>hrávacie spoloènosti. Predmetomobvinenia je porušenie autor<strong>sk</strong>ých práv v masovom roz−sahu. alujúca stra<strong>na</strong> poaduje okamité zastavenievýmenných sietí P2P a globálny zákaz distribúcie softvéru,ktorý by umoòoval nelegálne šírenie autor<strong>sk</strong>y chráne−ných diel. Je to prvýkrát, èo súdne pojednávanie má riešiotázku sietí P2P ako celku. V prípade súdnych procesovs Napsterom a Madsterom (známym <strong>sk</strong>ôr ako Aimster)bolo ko<strong>na</strong>nie ukonèené predbeným zákazom distribúcieautor<strong>sk</strong>y chránených diel.V dôsledku tohto zákazu sa Napster dostal a k ban−krotu a prechádzal rozliènými predajmi a <strong>na</strong>koniec<strong>sk</strong>onèil v rámci spoloènosti Roxio. Jeho budúcnos je dnesneznáma. alujúca stra<strong>na</strong> si od tohto procesu s¾ubuje sys−tematické vyriešenie nelegálnej distribúcie softvéru, ako ajzmenu v správaní sa pouívate¾ov. Sie Madster muselanedávno <strong>na</strong> základe rozhodnutia súdu pozastavi svojuèinnos a odstavi svoje servery.Obidve alované strany prevádzkujú siete bez servera,zatia¾ èo Napster i Madster pouívali <strong>na</strong> šírenie súborov cen−trálny server. V tomto prípade teda ide o útok <strong>na</strong> celú sie,ktorá je vytváraná v podstate pouívate¾mi, ktorí si <strong>na</strong>vzájomvymieòajú hudobné <strong>sk</strong>ladby, filmy a licenèný softvér, a tobez priamej úèasti prevádzkovate¾a siete. alovaná stra<strong>na</strong>sa bránila tým, e po<strong>sk</strong>ytuje len svoje nástroje a nemôe byzodpovedná za to, ako ich vyuívajú pouívatelia. Ako prí−klad pouila kopírovacie zariadenia, kde výrobcovia tienemôu nies zodpovednos za to, èo sa vlastne kopíruje. Ajkopírovacím zariadením tak vlastne môu porušova autor−<strong>sk</strong>é práva (prefotíte si <strong>na</strong>pr. celú knihu).alujúca stra<strong>na</strong> vyjadruje proti tomu námietku, ez technickej stránky nie je medzi Napsterom a modernýmisieami P2P iadny rozdiel – umoòujú výmenu chráne−ných súborov. Aká cesta sa <strong>na</strong> šírenie súborov <strong>na</strong>ozajvyuíva, nie je pre nich dôleité, keïe objektívne dochá−dza k porušeniu ich práv. Na príklade kopírky uviedli pro−tiargument, e výrobcovia kopírovacích strojov nemajútechnickú monos kontroly toho, ako sa ich produkt vlast−ne pouíva. V prípade sietí je pod¾a nich moné monito−rova proces výmeny súborov a realizova opatrenia, abynedochádzalo k porušeniu autor<strong>sk</strong>ých práv.Záujem o neplatené sluby sietí P2P je obrov<strong>sk</strong>ý. Po−d¾a správ zo servera <strong>www</strong>.download.com je týdennýobjem sahovania klientov sietí P2P <strong>na</strong>sledujúci: Mor−pheus 400 000 stiahnutí a Grokster 122 000 stiahnutítýdenne. Klient KaZaA má týdenný objem sahovaniaa 3,4 milió<strong>na</strong>, ale hlavne z dôvodu teritoriálnehoumiestnenia tejto spoloènosti sa jej zatia¾ darí unikaoèakávanému súdnemu sporu. Súdne vypoèutie trvaloasi dve hodiny a pod¾a oèakávania neprinieslo iadnekonkrétne rozhodnutie. Pozorovatelia však odhadujú, esudca vynesie rozhodnutie, ktoré nepoteší prevádzkova−te¾ov sietí P2P. Dokonca sa oèakáva súdny príkaz <strong>na</strong>doèasné zastavenie prevádzky alovaných sietí. Ïalšiesúdne ko<strong>na</strong>nie je <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> 19. decembra. Pod¾aamerického práva platí princíp precedensu. Ak budevýrok súdu taký, e prevádzkovatelia sietí P2P budúmusie blokova autor<strong>sk</strong>y chránené diela alebo dokoncabudú musie odstavi siete, bude to ma dosah <strong>na</strong> všetkysiete P2P spadajúce pod americkú jurisdikciu. Práve tumá výhodu sie KaZaA, ktorá má prevádzkovate¾a <strong>na</strong>Kajman<strong>sk</strong>ých ostrovoch a vies s òou súdny proces nebu−de jednoduché.Zatia¾ však ostáva nejasné, ako by bolo technickymoné odstavi distribuované siete. Grokster i KaZaA sútoti zaloené <strong>na</strong> technológii FastTrack, zatia¾ èoMorpheus je zaloený <strong>na</strong> sieti Gnutella. Obidve siete súteoreticky schopné ïalšej èinnosti aj bez prevádzkovate¾asiete. Lepšie je však <strong>na</strong> tom Morpheus, ktorý pouívaúplne decentralizovanú sie a jej vypnutie by sa dosiahlolen súèasným odpojením všetkých klientov od siete. Akovyplýva z postupu pri prechode <strong>na</strong> „povinnú“ novú verziuklienta pri sieach FastTrack, v tomto prípade by azdastaèilo obmedzi vstup pouívate¾ov pre takú verziu klien−ta, ktorá ešte neexistuje.6 PC REVUE 1/2003