R E V U EAnonymita <strong>na</strong> internetealebo Máme ešte právo<strong>na</strong> súkromie?Sie internet u od dôbsvojho vzniku bola symbolompre slobodný priestor,miestom, kde ¾udia vo¾nevyjadrovali svoje názory. Kýmv zaèiatkoch išlo len o èistoakademickú sie, urèenúvedeckým pracovníkom,neexistovali prakticky nijaképísané pravidlá prenovovznikajúcu komunitu.Ako sa však internet postupne dostával do povedomiaa prichádzalo k jeho masovejšiemurozširovaniu, zmenil sa aj poh¾ad verejnosti<strong>na</strong>ò. Stále však išlo len o „divokú dung¾u“, ktoránemala správcu, jediným rozdielom oproti akademickémuèi dokonca ešte vojen<strong>sk</strong>ému zaèiatkuinternetu bol zvýšený záujem spoloèností z oblastiIT o toto nové médium.A tak internet rástol a v súèasnosti jeho rozmerydosiahli <strong>sk</strong>utoène gigantické hodnoty. Dokazujúto aj <strong>na</strong>jnovšie vypracované štatistiky,ktoré hovoria o tom, e on-line je <strong>na</strong> svete vyše600 miliónov ¾udí. A vïaka tomu, e internetv dnešnej dobe <strong>na</strong>bral také masové rozmery a jehorozvoj je èoraz rýchlejší, zaèal doò zasahovaaj ïalší zaujímavý faktor – politika.Takýto vývoj sa dal oèakáva. História dokazuje,e tam, kde sa zo<strong>sk</strong>upí väèšie mnostvo pozornosti,sa logicky objaví aj politický záujem. A internetsa takýmto miestom vïaka svojej mohutnej a neustálesa rozrastajúcej komunite stal u dávno.Tlak <strong>na</strong> akési „ovládnutie“ internetu zo strany politickejmoci sa ešte zvýšil po nešastných udalostiachz 11. septembra 2001. Dá sa poveda, e odtohto momentu sa zaèal èoraz razantnejšie presadzovanový trend – zánik anonymity <strong>na</strong> internete.U nejde len o to, e nejaký šikovný „podnikavec“sa vám <strong>na</strong>búra do emailovej schránky a dostanesa tak k vašej pošte èi zachytí vaše heslo <strong>na</strong> prístupdo banky a obohatí sa <strong>na</strong> váš úkor. Hrozbazasahujúca celý internet prichádza priamo zhoraa má systematický charakter. Vo svete politiky jeèoraz badate¾nejší tlak, aby bol internet zbavenýjednej z jeho základných vlastností – anonymity.Urèite ste u niekedy poèuli o systéme Echelon.Ten bol vybudovaný ako súèas dohody UK a USA,ktorej podpísanie sa datuje niekedy do roku 1942alebo 1943. Aj keï sa štáty podie¾ajúce sa <strong>na</strong> projektemaximálne usilujú o jeho utajenie, detaily saèasom predsa len dostali <strong>na</strong> svetlo sveta a pobúriliverejnos. Vedomie, e existuje komplexný systémzameraný <strong>na</strong> masové odchytávanie komunikácie(hlasovej, emailovej), ktorý môe by jehoiniciátormi ¾ubovo¾ne zneuitý, právom vyvolal voverejnosti vlnu nesúhlasu. Takmer okamite savynorili otázky o vyuití tohto systému, o tom,akým spôsobom funguje a èo všetko sa s takýmobrov<strong>sk</strong>ým kvantom zachytených dát robí.Ïalší zaujímavý príklad výrazného potlaèeniaanonymity <strong>na</strong> internete nájdeme v Èíne. Tu je <strong>na</strong>vyšedo z<strong>na</strong>ènej miery spojený s cenzúrou obsahu,ktorý sa <strong>na</strong> èín<strong>sk</strong>y web dostane. Tamojšejvláde sa toto elektronické médium zdá jednoduchopríliš „nebezpeèné“ vzh¾adom <strong>na</strong> záujmyštátu, a tak je jeho pouívanie podrobené prísnejkontrole. Ak v tomto štáte chcete ís do internetovejkaviarne, budete musie predloi doklado svojej totonosti, novinkou je zavádzanie tzv.ID kariet, ktoré sú špeciálne urèené <strong>na</strong> to, aby váspri vstupe identifikovali. Ale ani domáci uívateliato nemajú ove¾a jednoduchšie. Aj tu je pouívaniesiete pod ve¾mi prísnym doh¾adoma akéko¾vek porušenie záko<strong>na</strong> sa trestá. V Èínetak anonymita <strong>na</strong> internete neexistuje.Po vhodný príklad však nemusíme ís a tak ïaleko.Aj v Európe sa toti usilovne pracuje <strong>na</strong> tom,aby bola anonymita <strong>na</strong> internete do z<strong>na</strong>ènej mierypotlaèená. Asi <strong>na</strong>jïalej je v tejto oblasti Švajèiar<strong>sk</strong>o,ktoré prijalo zákon ukladajúci internetovým po<strong>sk</strong>ytovate¾ompovinnos archivova emailovú komunikáciusvojich zákazníkov. A tak musia provideri podobu šiestich mesiacov uklada <strong>na</strong>sledujúce informácie:adresu odosielate¾a, adresu príjemcu, dátuma èas odoslania. Ako dôvod sa uvádza boj protiterorizmu a potláèanie organizovanej krimi<strong>na</strong>lity.Paradoxom je, e proti <strong>na</strong>riadeniu sa ohradili aj samotníprovideri, ktorí za zavedením takejto povinnostividia vyššie náklady svojich firiem.Nezaostáva však ani zvyšok Európy, v Európ<strong>sk</strong>ejúnii sa iba prednedávnom prerokúval návrhzáko<strong>na</strong> (<strong>na</strong> ktorom paradoxne spolupracovalaamerická FBI), ktorý by podobné obmedzenia <strong>na</strong>stolilaj v ostatných štátoch. A tak by <strong>na</strong>príkladmali vládne orgány právo pristupova k údajom,ako sú IP adresy uívate¾ov, uívate¾<strong>sk</strong>é menáa heslá, ale <strong>na</strong>príklad aj èísla kreditných kariet.Všetky tieto údaje by spolu s kompletnou komunikáciouboli u ISP archivované minimálne po dobujedného roka!Zdajú sa vám takéto opatrenia nereálne alebopostavené <strong>na</strong> hlavu? Druhé je pravda, ia¾, toprvé nie. U dnes <strong>na</strong>príklad vo Ve¾kej Britániia v Ru<strong>sk</strong>u majú po<strong>sk</strong>ytovatelia internetového pripojeniapovinnos sprístupni dáta, ktoré nimiprechádzajú, vládnej moci. K doko<strong>na</strong>losti dotiahnecelú myšlienku zrejme ako prvý Nový Zéland,tu bude ma štát<strong>na</strong> moc dokonca právo vstúpivám v prípade potreby do poèítaèa. Ak jej totoprávo odopriete, budete trestne stíhaní.Taká je teda aktuál<strong>na</strong> situácia vo svete a viacako jasne vykres¾uje ïalší vývoj. Anonymita <strong>na</strong>internete jednoducho dnes nie je pre politiku iaduca,preto sa ju akýmiko¾vek monými prostriedkamis<strong>na</strong>í <strong>sk</strong>resa <strong>na</strong> absolútne minimum. Všetkosa to údajne deje v záujme zvýšenia bezpeènosti,tento dôvod je však viac ako chabý <strong>na</strong> to, abyv dnešnej dobe obstál. Kto bude chcie osta prevládnu moc „nevidite¾ným“, ten si <strong>na</strong> to cestua prostriedky nájde. Pre teroristu predsa nemôeby problém posiela zašifrované správy a komunikova<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> kryptovaných fórach.Smutné <strong>na</strong> celej situácii však je, e ¾uïom sa postupneodopiera právo <strong>na</strong> èosi také prirodzené, akoje súkromie. Predstava, e niekto zaz<strong>na</strong>menávavašu súkromnú emailovú komunikáciu, vie o tom,<strong>na</strong> ktorej stránke ste kedy boli, kde ste <strong>na</strong>kupovalia s kým ste <strong>na</strong>posledy on-line di<strong>sk</strong>utovali, vôbecnie je príjemná. Zhromaïova systematicky takékvantá dát len s odôvodnením, e „raz mono pomôuobjasni trestnú èinnos, ktorej sa dopustítemono práve vy“, je ve¾mi podozrivé. Najmä ak anilen netušíte, kto všetko sa k nim dostane a kedy ichmôe proti vám poui. Nechcem, aby to vyzneloparanoicky, ale štát, ktorý má takéto komplexnéinformácie o svojich obyvate¾och, má <strong>na</strong>d nimi súèasneobrov<strong>sk</strong>ú moc. Nechcem preháòa, ale ve¾mimi to pripomí<strong>na</strong> situáciu opísanú v knihe pá<strong>na</strong>Orwella s názvom 1984.Ako si teda ochráni svoje súkromie? Zasielajtesvoje e-maily kryptované, pripájajte sa <strong>na</strong> stránkypomocou anonymizérov, predplate si anonymnýprístup do internetu, nepo<strong>sk</strong>ytujte svojeosobné údaje. Tieto a podobné opatrenia vámpomôu aspoò sèasti ochráni nieèo také vzácne,ako je vaše súkromie. Je však zaráajúce, e o to,aby ste boli anonymní, sa musíte stara vy. Eštepred pár rokmi sa <strong>na</strong> ¾udí, ktorí svoje správy šifrovali,pozeralo ako <strong>na</strong> paranoických èudákov.Dnes sa však takéto opatrenia stávajú takmer nevyhnutnými<strong>na</strong> to, aby sa dodrala jed<strong>na</strong> zo základnýchvlastností internetu – jeho sloboda.Martin Turoò24 PC REVUE 1/2003
R E V U EFarebný rýchlikOKI série C5000„Demonštrácia“ pouívate¾ov za presadenie lacnejfarebnej laserovej tlaèiarneSpoloènos OKI predstavila <strong>na</strong> stretnutí v polovicinovembra európ<strong>sk</strong>ym novinárom novéfarebné tlaèiarne série C5000.Predstavenie bolo tentoraz trochu netradièné– poèas úvodnej prezentácie toti vstúpili do sálydemonštranti. S transparentmi v rukách a hlasitýmipokrikmi sa doadovali svojho: „Chcemelacné farebné tlaèiarne! Dajte nám farebné riešeniepre menšie kancelárie! Potrebujeme rýchlufarebnú tlaè!“ Ako vysvitlo, šlo o premyslenýkrok firmy OKI a demonštranti boli súèasou prezentácie.Tlaèiarne série C5000 sú toti modelyurèené hlavne do segmentu SoHo, teda premenšie kancelárie alebo domácnosti. Pod¾avyjadrenia zástupcov firmy OKI tento segmentpredstavuje 19 miliónov firiem po celej Európe.Ich predajná ce<strong>na</strong> je oproti predchádzajúcimmodelom nišia a tlaè je dostatoène rýchla.Séria C5000 predstavuje LED tlaèiarne, ktorésú schopné tlaèi vo farbe rýchlosou 12 strán zaminútu a pri monochromatickej tlaèi a 20str./min. Ide o tzv. tandemové tlaèiarne, èo z<strong>na</strong>mená,e systémy tlaèových kaziet sú usporiadanéza sebou. Tlaèové kazety sú štyri (ltá, purpurová,azúrová a èier<strong>na</strong>), prièom pri kadej kazeteje oddelite¾ný tlaèový valec a zásobník <strong>na</strong> toner.Súèasou tonera je vo<strong>sk</strong>, ktorý zaisuje okreminého aj le<strong>sk</strong>lý nádych výtlaèku. Ak sa tlaèia lenèiernobiele dokumenty, ostatné farebné tlaèovévalce sa mierne podvihnú tak, aby bolo monédosiahnu maximálnu rýchlos monochromatickejtlaèe. Navyše sa v tomto prípade spotrebúvalen toner èiernej farby.Prvá farebná stra<strong>na</strong> je vytlaèená za 14 sekúnd,pri èiernobielej tlaèi staèí <strong>na</strong> prvú stranu len9 sekúnd. Výhodou oproti sérii C7000 je aj zmenšenierozmerov – tlaèiareò zaberá <strong>na</strong> pracovnomstole menej miesta. Zmenšenie tlaèiarne sa dosiahlominiaturizáciou systému valcov a zlepšenímcelkového mechanického usporiadania vnútritlaèiarne.Maximálne rozlíšenie série C5000 je 600 ×1200 dpi. S doplnkovým vybavením je moné tlaèi<strong>na</strong> obidve strany papiera, rozšíri si môete ajvstupný podávaè, resp. doplni tlaèiareò o pevnýdi<strong>sk</strong>. Séria C5000 má zabudovanú automatickúkalibráciu farieb. Z<strong>na</strong>mená to, e vdy po zapnutítlaèiarne prebieha <strong>sk</strong>úška <strong>na</strong>stavenia, prièomsa pomocou zabudovaného senzora vyhodnocujeaktuálne podanie farieb.Takto prebiehalo porov<strong>na</strong>nie rýchlosti tlaèeOKI C5300n a konkurenèného modelu.Celkový èas potrebný <strong>na</strong> vytlaèenie10 strán bol 1:05 pri OKI C5300<strong>na</strong> 3:15 pri konkurenènom modeli.Súèasou prezentácie bolo aj porov<strong>na</strong>nie rýchlostitlaèe modelu OKI C5300n a tlaèiarne odhlavného konkurenta. Porov<strong>na</strong>nie bolo premietanéako záz<strong>na</strong>m, <strong>na</strong> ktorom bolo vidie obidve tlaèiarnepripojené k rov<strong>na</strong>kému notebooku, prièomtlaèili rov<strong>na</strong>ké farebné dokumenty z programuMicrosoft Word. Na vytlaèenie10 strán staèila modelu OKI5300n jed<strong>na</strong> minúta a pä sekúnd,zatia¾ èo <strong>na</strong> konkurenènej tlaèiarnito boli tri minúty a 12 sekúnd.Len èo budeme ma tlaèiareò OKIC5300n k dispozícii <strong>na</strong> recenziu,overíme si toto porov<strong>na</strong>nie pri <strong>na</strong>šichtestoch a budeme vás informovao výsledku.Hlavné <strong>na</strong>sadenie tlaèiarní jev oblasti farebnej tlaèe textovýcha tabu¾kových dokumentov aleboprezentácií z balíka MicrosoftOffice, ako i tlaè reklamných dokumentovtypu PDF. Výrobca ichodporúèa pre pracovné <strong>sk</strong>upiny,Mechanické riešenie tlaèiarneC5100n/5300n<strong>na</strong>sadenie v hoteloch, cestovných kanceláriáchalebo športových kluboch. Tu sa vyuijú <strong>na</strong> tlaèkadodenných farebných dokumentov, ale ajreklamných bannerov. Maximál<strong>na</strong> gramá tlaèovéhomédia je toti 203 g/m 2 a maximál<strong>na</strong> dåkatlaèeného bannera je a 1200 mm. Tlaèiarne sérieC5000 dokáu upravi zapekaciu teplotu, resp.rýchlos pohybu tlaèového média <strong>na</strong> základemerania hrúbky tlaèeného média. V tomto prípadesa musí médium vloi do multifunkèného podávaèaa manuálne zada povel <strong>na</strong> tlaè.Dizajn tlaèiarní je moderne oblý, súèasou jeLCD displej a ovládacie tlaèidlá. Séria C5000 nieje primárne urèená <strong>na</strong> tlaè fotografií. Spotrebnýmateriál tvorí zásobník <strong>na</strong> toner, tlaèový valec,zapekacia jednotka a transportný podávaè.K dispozícii budú zatia¾ dva modely série C5000.OKI C5100n pouíva tlaèový systém GDI (tlaèi sadá len zo systému Windows) a jej odporúèaná ce<strong>na</strong>je 999 eur (40 960 Sk bez DPH). Je vybavená portomUSB 2.0 a pripojením <strong>na</strong> poèítaèovú sie. Poháòa juprocesor s taktom 200 MHz a kapacita RAM je32 MB. Vstupný zásobník má kapacitu 300 listov,s rozširujúcim zásobníkom <strong>na</strong>raz do tlaèiarneumiestnite 530 listov. Odporúèaný mesaèný výkonje 50 000 strán, kapacita tonerových zásobníkov je5000 strán pri 5-percentnom pokrytí.OKI C5300n je vybavená tlaèovým jazykomPCL5c a PostScript 3, kapacita jej pamäte je 64 MB,prièom pouíva procesor s taktovacou frekvenciou400 MHz. Okrem portu USB a sieového pripojeniamá zabudovaný aj paralelný port. Volite¾ný pevnýdi<strong>sk</strong> s kapacitou 10 GB sa môe vyui <strong>na</strong> tlaèsúkromných dokumentov aj pri pouití v pracovných<strong>sk</strong>upinách, uloenie firemných formulárov.Dobre sa dá vyui aj pri rýchlejšej tlaèi kópií rozsiahlejšíchdokumentov. Odporúèaná ce<strong>na</strong> pretento model je 1499 eur (61 500 Sk bez DPH). Obidvapredstavené modely tlaèiarní sa <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ýtrh dostanú v polovici januára 2003.Ondrej Macko, Praha26 PC REVUE 1/2003