Svet IT v roku 2003 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

e d i t o r i a l„Ach, tá nešastná informatizácia Slovenska!“ povzdychnem si vdy, keï sa dostanem do diskusie na túto tému.Celá séria IT konferencií z jesene minulého roka sa intenzívne snaila nieèo v tejto oblasti podniknú, ale akosa dalo dopredu oèakáva, bohuia¾, bez podstatného výsledku. Treba však doda, e najmä vzh¾adom na absen−ciu kompetentných zástupcov zo strany štátu. Poèas nekoneèných panelových diskusií sa preberali do vyèerpa−nia tie isté témy, tie isté známe fakty, tie isté východiská a zhruba aj závery. Informatizácia je potrebná, súèas−ný stav nie je v poriadku a treba s tým nieèo robi.Pokúsme sa o vlastnú mikrorekapituláciu. Obèania sa doadujú dostupnosti prostriedkov a sluieb IT, firmypôsobiace v tejto oblasti sú pripravené s dodávkami a prípadnou pomocou, ale štát nemá jasno, èo sa od nehoèaká, aká je jeho úloha a ako chce èi môe tento proces podpori. V oblasti vybavenosti domácností, podnikovèi úradov poèítaèmi, softvérom a pripojením do internetu zaostávame za okolitými krajinami. Rovnako takv úrovni poèítaèovej gramotnosti obyvate¾stva èi aspoò všeobecnom povedomí o monostiach a výhodáchvyuívania prostriedkov IT. Rovnako tak zaostávame v oblasti dostupnosti uitoèného èi zaujímavého obsahu èisluieb postavených na IT. Dynamika nášho rastu v oblasti IT pritom nedáva predpoklad na dobehnutie okoli−tých krajín, nehovoriac o západnej Európe, Severnej Amerike èi ázijských krajinách.Obèania by informatizáciou spoloènosti získali nové monosti èerpania informácií, komunikácie, vzdelávania,zábavy, h¾adania si práce, dorozumievania sa s úradmi, atï. Ako môu informatizácii pomôc? V dos obmedze−nej miere – najmä vyvíjaním spoloèenského tlaku prostredníctvom médií a obèianskych zdruení èi dennoden−ným osobným kontaktom s úradmi èi vo svojom blízkom okolí formou „evanjelizácie“.Firmy pôsobiace v oblasti IT majú záujem o informatizáciu najmä z dvoch dôvodov. Prvým je ten, e poznajúpotenciál moností vyuívania IT a vedia, kde všade a èo všetko by mohli pomôc rieši – od úspory nákladov cezefektívnejšie riadenie a po celkové zrýchlenie všetkých logistických procesov na úrovni štátnej èi verejnej sprá−vy. A chcú svoje skúsenosti, expertízu, kontakty, monosti ponúknu tomu, kto by ju mohol v procese infor−matizácie spoloènosti potrebova a aj vyui, teda štátu. Problém je v tom, e ponúkaná ruka sa nestretá s ohla−som. Druhým dôvodom je prirodzená vidina biznisu. Pokia¾ by sa proces informatizácie naozaj rozbehol, pri−niesol by so sebou nové projekty, a teda nové obchodné príleitosti. Firmy sú pripravené s dodávkami aj s pomo−cou, a ako na jednej konferencii vyhlásil riadite¾ istej IT firmy, „stojíme v štartovacích blokoch a èakáme navýstrel, ale nemá nás kto odštartova“. Ako inak by IT firmy mohli procesu informatizácie pomôc? Aj tým, eby sa zdruili v jedinom reprezentatívnom profesijnom zdruení, ktoré by zastupovalo absolútnu väèšinu firiempôsobiacich v IT. Vytvorením príslušných akèných orgánov od odborných IT sekcií cez právne, mediálne a polobistické by sa vytvorila sila, ktorú by si u zástupcovia štátnych inštitúcií nemohli dovoli prehliada. To všaknaráa na tradiènú neschopnos nás Slovákov vzda sa urèitej autonómie a zdrui sa v záujme spoloèného cie¾a.Štát má na informatizáciu štátnej správy tie isté dôvody ako hociktorý iný komerèný podnik: zefektívnenie cel−kovej èinnosti, úspora nákladov, zrýchlenie všetkých procesov atï. Hoci proces informatizácie štátnej správyprebieha, mono v òom bada znaènú nekoncepènos, nekompatibilitu IS jednotlivých úradov a netransparent−nos výberových konaní na dodávky IT. Druhý pilier informatizácie, t. j. celej spoloènosti, by v prvom momen−te mono nedosiahol hmatate¾né výsledky, ale sekundárne by sa prostriedky mnohonásobne vrátili. A pritompodpora zo strany štátu nepredstavuje len oblas priamych investícií, ale aj oblas daòových ú¾av, úpravy odpi−sov, regulácie cien sluieb atï. Zjednodušenie komunikácie obèanov s úradmi, rozvoj teleworkingu èi dištanè−ného vzdelávania by následne priniesli efekty v rôznych ïalších oblastiach (úspora nákladov, vyššia zamestna−nos, vzdelanos, kvalitnejšie spektrum profesií atï.), ktoré by si k volebným úspechom ve¾mi rada pripísalakadá vládna garnitúra. To by však muselo zo strany kompetentných vládnych úradníkov existova pochopeniepre vec IT. No doteraz ani jedna vláda neprejavila v tejto oblasti prísloveènú štátnickú múdros. Dá sa oèaká−va, e štát zaène kona a na tlak EÚ alebo s vidinou získania grantových prostriedkov z fondov EÚ.Doteraz nejestvuje vykonate¾ná štátna stratégia informatizácie spoloènosti, neexistuje analýza súèasného stavu,programový cie¾ èi aspoò rámcový projekt. Politici sa informaèných technológií boja ako kôò stretnutia s kon−skou salámou, nerozumejú im (presnejšie ich potenciálu a monostiam) a pri téme o informatizácii sa tvária,akoby ste sa im prihovárali esperantom (èerpám z vlastnej skúsenosti).Všetkým zainteresovaným v procese informatizácie nezostáva niè iné ako v rámci svojich moností robi, èo sadá, evanjelizova, a pokia¾ to je moné, spoji svoje úsilie s inými na dosiahnutie spoloèného cie¾a. (Viem, etakýto záver vyznieva ako fráza, ale je to pravda a niè vtipnejšie ma nenapadlo... ☺)Zaujímavé èítanie vám elá