11.07.2015 Views

Svet IT v roku 2003 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Svet IT v roku 2003 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Svet IT v roku 2003 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

e d i t o r i a l„Ach, tá nešastná informatizácia Sloven<strong>sk</strong>a!“ povzdychnem si vdy, keï sa dostanem do di<strong>sk</strong>usie <strong>na</strong> túto tému.Celá séria <strong>IT</strong> konferencií z jesene minulého roka sa intenzívne s<strong>na</strong>ila nieèo v tejto oblasti podniknú, ale akosa dalo dopredu oèakáva, bohuia¾, bez podstatného výsledku. Treba však doda, e <strong>na</strong>jmä vzh¾adom <strong>na</strong> absen−ciu kompetentných zástupcov zo strany štátu. Poèas nekoneèných panelových di<strong>sk</strong>usií sa preberali do vyèerpa−nia tie isté témy, tie isté známe fakty, tie isté východi<strong>sk</strong>á a zhruba aj závery. Informatizácia je potrebná, súèas−ný stav nie je v poriadku a treba s tým nieèo robi.Pokúsme sa o vlastnú mikrorekapituláciu. Obèania sa doadujú dostupnosti prostriedkov a sluieb <strong>IT</strong>, firmypôsobiace v tejto oblasti sú pripravené s dodávkami a prípadnou pomocou, ale štát nemá jasno, èo sa od nehoèaká, aká je jeho úloha a ako chce èi môe tento proces podpori. V oblasti vybavenosti domácností, podnikovèi úradov poèítaèmi, softvérom a pripojením do internetu zaostávame za okolitými kraji<strong>na</strong>mi. Rov<strong>na</strong>ko takv úrovni poèítaèovej gramotnosti obyvate¾stva èi aspoò všeobecnom povedomí o monostiach a výhodáchvyuívania prostriedkov <strong>IT</strong>. Rov<strong>na</strong>ko tak zaostávame v oblasti dostupnosti uitoèného èi zaujímavého obsahu èisluieb postavených <strong>na</strong> <strong>IT</strong>. Dy<strong>na</strong>mika nášho rastu v oblasti <strong>IT</strong> pritom nedáva predpoklad <strong>na</strong> dobehnutie okoli−tých krajín, nehovoriac o západnej Európe, Severnej Amerike èi ázij<strong>sk</strong>ých krajinách.Obèania by informatizáciou spoloènosti zí<strong>sk</strong>ali nové monosti èerpania informácií, komunikácie, vzdelávania,zábavy, h¾adania si práce, dorozumievania sa s úradmi, atï. Ako môu informatizácii pomôc? V dos obmedze−nej miere – <strong>na</strong>jmä vyvíjaním spoloèen<strong>sk</strong>ého tlaku prostredníctvom médií a obèian<strong>sk</strong>ych zdruení èi dennoden−ným osobným kontaktom s úradmi èi vo svojom blízkom okolí formou „evanjelizácie“.Firmy pôsobiace v oblasti <strong>IT</strong> majú záujem o informatizáciu <strong>na</strong>jmä z dvoch dôvodov. Prvým je ten, e poz<strong>na</strong>júpotenciál moností vyuívania <strong>IT</strong> a vedia, kde všade a èo všetko by mohli pomôc rieši – od úspory nákladov cezefektívnejšie riadenie a po celkové zrýchlenie všetkých logistických procesov <strong>na</strong> úrovni štátnej èi verejnej sprá−vy. A chcú svoje <strong>sk</strong>úsenosti, expertízu, kontakty, monosti ponúknu tomu, kto by ju mohol v procese infor−matizácie spoloènosti potrebova a aj vyui, teda štátu. Problém je v tom, e ponúkaná ruka sa nestretá s ohla−som. Druhým dôvodom je prirodzená vidi<strong>na</strong> biznisu. Pokia¾ by sa proces informatizácie <strong>na</strong>ozaj rozbehol, pri−niesol by so sebou nové projekty, a teda nové obchodné príleitosti. Firmy sú pripravené s dodávkami aj s pomo−cou, a ako <strong>na</strong> jednej konferencii vyhlásil riadite¾ istej <strong>IT</strong> firmy, „stojíme v štartovacích blokoch a èakáme <strong>na</strong>výstrel, ale nemá nás kto odštartova“. Ako i<strong>na</strong>k by <strong>IT</strong> firmy mohli procesu informatizácie pomôc? Aj tým, eby sa zdruili v jedinom reprezentatívnom profesijnom zdruení, ktoré by zastupovalo absolútnu väèšinu firiempôsobiacich v <strong>IT</strong>. Vytvorením príslušných akèných orgánov od odborných <strong>IT</strong> sekcií cez právne, mediálne a polobistické by sa vytvorila sila, ktorú by si u zástupcovia štátnych inštitúcií nemohli dovoli prehliada. To však<strong>na</strong>ráa <strong>na</strong> tradiènú neschopnos nás Slovákov vzda sa urèitej autonómie a zdrui sa v záujme spoloèného cie¾a.Štát má <strong>na</strong> informatizáciu štátnej správy tie isté dôvody ako hociktorý iný komerèný podnik: zefektívnenie cel−kovej èinnosti, úspora nákladov, zrýchlenie všetkých procesov atï. Hoci proces informatizácie štátnej správyprebieha, mono v òom bada z<strong>na</strong>ènú nekoncepènos, nekompatibilitu IS jednotlivých úradov a netransparent−nos výberových ko<strong>na</strong>ní <strong>na</strong> dodávky <strong>IT</strong>. Druhý pilier informatizácie, t. j. celej spoloènosti, by v prvom momen−te mono nedosiahol hmatate¾né výsledky, ale sekundárne by sa prostriedky mnohonásobne vrátili. A pritompodpora zo strany štátu nepredstavuje len oblas priamych investícií, ale aj oblas daòových ú¾av, úpravy odpi−sov, regulácie cien sluieb atï. Zjednodušenie komunikácie obèanov s úradmi, rozvoj teleworkingu èi dištanè−ného vzdelávania by následne priniesli efekty v rôznych ïalších oblastiach (úspora nákladov, vyššia zamest<strong>na</strong>−nos, vzdelanos, kvalitnejšie spektrum profesií atï.), ktoré by si k volebným úspechom ve¾mi rada pripísalakadá vlád<strong>na</strong> garnitúra. To by však muselo zo strany kompetentných vládnych úradníkov existova pochopeniepre vec <strong>IT</strong>. No doteraz ani jed<strong>na</strong> vláda neprejavila v tejto oblasti prísloveènú štátnickú múdros. Dá sa oèaká−va, e štát zaène ko<strong>na</strong> a <strong>na</strong> tlak EÚ alebo s vidinou zí<strong>sk</strong>ania grantových prostriedkov z fondov EÚ.Doteraz nejestvuje vyko<strong>na</strong>te¾ná štát<strong>na</strong> stratégia informatizácie spoloènosti, neexistuje a<strong>na</strong>lýza súèasného stavu,programový cie¾ èi aspoò rámcový projekt. Politici sa informaèných technológií boja ako kôò stretnutia s kon−<strong>sk</strong>ou salámou, nerozumejú im (presnejšie ich potenciálu a monostiam) a pri téme o informatizácii sa tvária,akoby ste sa im prihovárali esperantom (èerpám z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti).Všetkým zainteresovaným v procese informatizácie nezostáva niè iné ako v rámci svojich moností robi, èo sadá, evanjelizova, a pokia¾ to je moné, spoji svoje úsilie s inými <strong>na</strong> dosiahnutie spoloèného cie¾a. (Viem, etakýto záver vyznieva ako fráza, ale je to pravda a niè vtipnejšie ma ne<strong>na</strong>padlo... ☺)Zaujímavé èítanie vám elá


82 Komentár: /dev/null/01883 Vytvárame WWW stránky II. / 3. èas84 Na potulkách svetom WWW86 Blokujeme internetovú reklamu / dokonèenieLINUXWARE88 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 9. èas91 Utilitky a nástroje pre Linux92 OpenOffice.org 1.0.1 CZ/SK93 Ako vyrieši viacpoèítaèové šialenstvo93 LinuxNews94 Ako <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie pod Linuxom16 <strong>Svet</strong> <strong>IT</strong> v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>REVUE4 Novinky14 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika16 <strong>Svet</strong> <strong>IT</strong> v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>22 Apple inovoval24 Inteligentná domácnos u nie je iba vízia26 PDF verzus XDOC28 Preije formát MP3?30 Le<strong>sk</strong> a bieda lokalizaèných sluieb32 Notebooky od A po ZHARDWARE40 Testovali sme: Lacné atramentové tlaèiarnedo 3500 Sk48 HP OfficeJet 611049 Toshiba e-Studio12050 BenQ FP78151 NEC VT26052 Olympus Camedia C-5050 Zoom54 X-Drive databanka55 Domáci tablet Wacom Volito56 Zariadenia Microcom pre LAN57 Microsoft Wireless Optical De<strong>sk</strong>top58 Dvojica digitálov BenQ60 HP Business InkJet 3000 dtn61 Pa<strong>na</strong>sonic ToughBook CF28 / Technické predstavenie62 Palm Zire63 UMAX Astra 670063 Pocket Hard Di<strong>sk</strong> Drive / Technické predstavenie´INFOWARE95 Novinky: Technológie a biznis101 Efektívny prístup k problematike zálohovania102 TapeWare104 SATdsl – obojsmerné pripojenie do internetu cez satelit105 Oracle Collaboration Suite108 Vírusový radarPROGRAMUJEME110 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 3. èas: Databázováaplikácia112 Nový seriál: DirectAnimation / 1. èas114 Programujeme v jazyku C# / 5. èas115 Assembler pod Windows / 26. èas: Systémové informácie III.117 ASP.NET / 11. èas: Databázová aplikácia vo vývojovom prostredíVisual Studio.NET119 Auto tools / 13. èas121 Digitálni asistenti / 4. èas122 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 9. èas124 Programujeme v Jave / 2. èas: Applety po druhýkrát126 Delphi v praxi / 23. èas: Shareware127 Grafika cez OpenGL / 8. èas: FAQ, blendingSERVIS129 Tipy a triky pre Windows130 Nový seriál: Hardvér pod lupou / 1. èas: Case a zdroj131 Poradòa133 Media klub134 DVD okienkoSOFTWARE64 Advantage Database Server 6.266 Quick Moto67 ABBYY FormReader 4.168 FR<strong>IT</strong>Z!X USB v2.070 PC SU<strong>IT</strong>E72 Eudora73 Microsoft Combat Flight Simulator 3.074 Sharewarové okienko78 7× utilitky <strong>na</strong> prácu s CDINTERNET80 Webové stránky a webové štandardy80 Net & Security news81 Èo nové <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om webe40TESTOVALI SME:Lacné atramentové tlaèiarne2 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


N O V I N K Y<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 18. 12. – 20. 1. Kadý druhý mail je spam! Predaj notebookov vzrástol o 40 %?! Ble<strong>sk</strong> z jasného neba: Palm dáva zbohom systémuGraffiti Intel pripravuje uvedenie prehrávaèov PMP Pentium 4 zrých¾uje <strong>na</strong> 3,2 GHz. Registrácia národných domén po novom Irak je off−line KaZaA môe by alovaná v USA Sony predstavila Memory Stick PRO pre 256 MB, 512MB a 1 GB Skenovanie sietnice <strong>na</strong>miesto stravného lístka Windows .Net Server <strong>2003</strong> nebude! U 12 spoloèností má právoplatnú telefónnu licenciu Roboti budú vidie aj za roh Plus! Digital Media Edition pre Windows XP Font vám reštartuje Windows Stiahnite si Windows Media Player 9 Prvá pomoc pred internetovými pedofilmi Mobilné telefóny sa budú recyklova Ako sa predávajú herné konzoly? 10 rokov za hacknutie prístupu <strong>na</strong> platenú televíziu Klienti EuroTelu poslali <strong>na</strong> Silvestra vyše 3,8 mil. SMSspráv TÚ dostal od ST referenènú ponuku prepojenia VIA Technologies: To <strong>na</strong>jhoršie je definitívne za <strong>na</strong>mi,dúfame... Pin<strong>na</strong>cle <strong>sk</strong>upuje nemeckých programátorov BSA v EÚ rue nekvitnú 17,1 milió<strong>na</strong> SMS správ mal Orange Sloven<strong>sk</strong>o <strong>na</strong>Štedrý deò Microsoft E−Book cracknutý Samsung predstavil 54−palcového LCD giganta Windows pre Izrael<strong>sk</strong>ú armádu pridrahý Prevádzkujete obchodný dom <strong>na</strong> internete?Fakturujete správne? Štúdia: 60 % Amerièanov je on−line pravidelne Biely dom je za monitoring internetu Vianoèné nákupy za 11 mld. Napa¾ovanie DVD 16−rýchlostne v <strong>roku</strong> 2004 Autor DVDxCopy èelí alobe Telekomunikaèný úrad povauje prístup ST zaneústretový Stratový Aliatel zvyšuje zadlenie a mení vedenie Orange sa sahuje zo švéd<strong>sk</strong>eho trhu Pamäte DDR400 sú štandardom! eby vïaka Intelu? Zákaz mobilov v New Yorku Prvé karty s GeForce FX budú od MSI a Leadteku! Šéf TÚ povauje návrh <strong>na</strong> svoje odvolanie za aro−gantný Biely dom zo psej perspektívy Záplaty od RedHatu po novom Talian<strong>sk</strong>a vláda predala Telecom Italia Ericsson sa chce v budúcom <strong>roku</strong> vráti do èiernych èísel Operátori iadajú odvolanie predseduTelekomunikaèného úradu Dimitrij Skliarov bol oslobodený Pentagon sa obáva bezdrôtových sietí Videorekordér s Linuxom? Provideri majú monos vy<strong>sk</strong>úša technológiu ADSL Zarábajte <strong>na</strong> internete! obraním... Windows budú odolnejšie proti vírusom Nišie ceny mobilných procesorov Vyrov<strong>na</strong>nie stojí Microsoft 1,1 miliardy DDR RAM bude lacnejší Hitachi má pevný di<strong>sk</strong> s 15−tisíc otáèkami Adobe Photoshop 8.0 koncom roka Plus Pack pre Windows XP s dodatoènou ochranou Samsung: predstihneme Nokiu! Videli ste u ve¾ký èín<strong>sk</strong>y procesor? Sendo aluje Microsoft!!! Jed<strong>na</strong> výhra P2P siete <strong>na</strong>d copyrightovou organizáciou Ak dostanete infarkt, mobil vám vytoèí doktora Bude Neonode N1 novou vlajkovou loïouMicrosoftu?PDA, ktoré by chcel aj James BondNový vreckový poèítaè predstavila firma Sony. Ide o models oz<strong>na</strong>èením Clie NZ90. Odlišnosou oproti doterajšímmodelom je predovšetkým zabudovanie fotoaparátu s roz−lišovacou schopnosou a 1600 × 1200 pixelov! Tentodvojmegapixelový fotoaparát takmôete poui aj <strong>na</strong> slušné obrazovévýstupy. Ïalšou výbavou fotoaparátuje zabudovaný ble<strong>sk</strong>, dvojnásobnýoptický zoom a monos manuálne−ho <strong>na</strong>stavovania expozície. Navyšeje moné fotoaparát poui aj <strong>na</strong><strong>na</strong>hrávanie videa vo formáte MP4.Vo výbave PDA je aj Bluetoothmodul a pomocou zásuvnýchkariet sa dá doplni aj modul<strong>na</strong> pripojenie prostredníc−tvom WiFi. Clie NZ90 jezároveò aj audiorekor−dérom, do pamäovejkarty MagicGate Me−mory Stick s kapa−citou 128 MB sazmestí a 535minút hlaso−vého záz<strong>na</strong>mu.Nová je ajsynchronizaènákolí<strong>sk</strong>a – jemenšia a má ajaudio− a videovýstup.Súèasou prístroja je aj mechanická klávesnica <strong>na</strong> zadáva−nie dlhšieho textu.Parametre zodpovedajú PDA s <strong>na</strong>jvyššou výbavou.Operaèným systémom je Palm OS 5.0, procesor je 200MHz ARM, TFT displej má rozlíšenie 320 × 480 bodov.Nabíjate¾ná lítiovo−iónová batéria je jednoducho vymeni−te¾ná. Batéria by pod¾a výrobcu mala vydra <strong>na</strong> 10 dnípouívania.Jeho ce<strong>na</strong> je stanovená <strong>na</strong> 800 USD (asi 33 000 Sk bezDPH).Neuros, MP3 prehrávaè z ríše snovNa výstave CES predstavila spoloènos Digital Innovationsúplne novú koncepciu MP3 prehrávaèa. Nazýva sa Neuros,disponuje podsvieteným displejom s rozlíšením 128 × 128bodov. Kapacita pamäte je 128 MB, akumulátor postaèí a <strong>na</strong>10 hodín prevádzky. Jeho rozmery (110 × 64 × 33 mm) ihmotnos (165 gramov) však predurèujú, e to nebude všetko.Súèasou prehrávaèa je FM rádio a aj mikrofón. Hlas èihudbu z rádia alebo mikrofónu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> ivom koncerte) jemoné <strong>na</strong>hráva priamo v MP3 formáte. Pokia¾ pre takto<strong>na</strong>hrané <strong>sk</strong>ladby existujú údaje v internetových databázach,potom pomocou funkcie<strong>na</strong>zývanej HiSi Neuros pripripojení <strong>na</strong> poèítaè tietoúdaje nájde a priradí ku<strong>sk</strong>ladbe. Skratka HiSi jeodvodená od slov „Hear it!Save it!“ – vypoèu a <strong>na</strong>hra.Ïalšou špecialitou jefunkcia MyFi (My Frequen−cy). Umoòuje prehrávaèuNeuros vysiela prehráva−né <strong>sk</strong>ladby v pásme FM.Prirodzene, výkon vysie−laèa je ve¾mi malý, a tedaaj dosah je relatívne krátky– postaèí len <strong>na</strong> nieko¾ko metrov. Funkciu vyuijete <strong>na</strong>pr.vtedy, ak si chcete MP3 <strong>sk</strong>ladby prehra <strong>na</strong> svojej hi−fi vei,resp. <strong>na</strong> autorádiu. Na takéto prepojenie potom nepotre−bujete iadne prepojovacie káble. Novinkou je aj monostvorenia playlistov priamo v prehrávaèi, rov<strong>na</strong>ko priamov Neurose môete <strong>sk</strong>ladby maza alebo si ich objednáva<strong>na</strong> stiahnutie pri ïalšej synchronizácii s poèítaèom.Existuje aj vyhotovenie tohto prehrávaèa kombinovanés pevným di<strong>sk</strong>om s kapacitou 20 GB. Výhodou je, e tentodi<strong>sk</strong> môe pouívate¾ vymeni za iný di<strong>sk</strong>. Panel s di<strong>sk</strong>om jetoti odnímate¾ný a dá sa kúpi aj osobitne. To je monévyui aj <strong>na</strong> prenos bených „poèítaèových“ súborov. Ce<strong>na</strong>základného modelu bude 249 USD, verzia s 20 GB pevnýmdi<strong>sk</strong>om je o 100 USD drahšia.Súèasou dodávky sú slúchadlá, nosné puzdro <strong>na</strong> opa−sok, kábel USB, <strong>na</strong>pájací adaptér a adaptér do auta.Medzistupeò medzi PDA a tablet PCAk sa vám zdá PDA príliš malé a tablet PC alebo notebookzase príliš ve¾ký, potom má pre vás nieèo spoloènos Natio−<strong>na</strong>l Semiconductor, ktorá je predovšetkým výrobcom èipovpre iné spoloènosti (<strong>na</strong>pr. pre SmartDisplay alebo Smart−Phone). Teraz však ponúka aj ucelený produkt s oz<strong>na</strong>èenímGeode Extended Office.Základom hardvérového vybavenia je firemný procesorGeode SC2200 s taktom 233 MHz, ktorý je kompatibilnýs inštrukciami Intel x86. Displej je dotykový, má uhloprieè−ku 16,1 cm a rozlíšenie 1024 × 768 bodov. Súèasou výba−vy je videokamera, Bluetooth, USB, LiIon akumulátor s udá−vanou výdrou 2,5 hodiny, slot pre karty CompactFlasha sieové rozhranie. Rozmery zariadenia sú 183 × 152 ×25 mm a hmotnos 710 gramov. Geode Extended Office sadostane <strong>na</strong> trh v druhej polovici roka <strong>2003</strong> a operaènýmsystémom má by niektorá z edícií Windows XP. Ce<strong>na</strong> zaria−denia nebola ešte stanovená.Vytlaèíme si mobil, iarovku èi Barbie?„Tlaèiarne“ úplne novej generácie vytvorili vedci <strong>na</strong> americkejuniverzite Berkeley. Nové tlaèiarne budú schopné „vytlaèi“trojdimenzionálny objekt s kompletnou elektronickou výba−vou, ktorá bude úplne funkèná! Doterajšie <strong>sk</strong>úšky prebehliúspešne a <strong>na</strong> prezentácii vo francúz<strong>sk</strong>om Nice bola demon−štrovaná tlaè iarovky a dia¾kového ovládaèa. Predstavenýsystém dnes dokáe „vytlaèi“ elementy elektronických obvo−dov, ako sú prepí<strong>na</strong>èe, odpory, diódy a tranzistory.Samotný princíp tlaèe je podobný atramentovýmtlaèiaròam. Rozdiel je v tom, e náplne takýchto tlaèiarní niesú <strong>na</strong>plnené farebným atramentom, ale polymérovou lát−kou s definovanou elektrickou vodivosou (resp. odporom).Technológia umiestòovania polymérov je v tomto prípadepodstatou tvorby elektronických elementov. Vedci <strong>na</strong> uni−verzite v Berkeley majú u zvládnutý systém, ako dosiahnutlaè kondenzátorov, cievok, ale aj tlaèidiel a displejov.Jedinou „netlaèite¾nou“ súèasou ostávajú zatia¾ batérie.Celé zariadenie sa pri tlaèi vytvára po vrstvách, ktoré saumiestòujú <strong>na</strong> seba. Tvorcovia novej technológie oèakávajú,e pomocou tejto technológie bude moné priemyselne vyrá−ba okrem iaroviek a dia¾kových ovládaní aj také zariadenia,ako sú rádioprijímaèe, mobilné telefóny alebo hraèky èidokonca celé televízory! Výrobná ce<strong>na</strong> má by pritom <strong>na</strong>vyšepodstatne nišia ako v prípade doterajšieho spôsobu výroby.4 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


N O V I N K YTlaèenie takýchto produktov dáva tie väèšiu variabilitu privytváraní nových zariadení. Pouívatelia by si tak <strong>na</strong>pr. mohlinecha <strong>na</strong> poèkanie vytlaèi telefón s dizajnom i funkènýmvybavením pod¾a ich momentálnych elaní. Široké uplatneniemá tlaè produktov aj v pri návrhu prototypov zariadení.Nevýhodou nového spôsobu je to, e vytlaèené zariade−nia môete v prípade poruchy rovno zahodi do koša – súprincipiálne neopravite¾né. Ïalším problémom je, e <strong>na</strong>pr.rýchlos prepí<strong>na</strong>nia polymérového tranzistora je asi 100−krát nišia, ne je to v prípade kremíkového tranzistora.V <strong>na</strong>jblišom období je tak pravdepodobné pouitie poly−mérového spôsobu zostrojovania elektronických obvodovv kombinácii s klasickými obvodmi.Svietiaca klávesnicaSvietiacu klávesnicu nedávno predstavila v <strong>na</strong>jnovšom Po−werBooku spoloènos Apple. Je to dobré riešenie pre po−uívate¾a, ktorý chce alebo musí pracova aj v zhoršenýchsvetelných pod−mienkach,<strong>na</strong>pr.v noci.Terazprichádza <strong>na</strong>trh aj ako samo−statný produkt prebené PC. Nazýva sa elu−minx a je to klávesnica s be−ným pripojením pomocou portuPS/2. Má 104 klávesov, 12 funkènýchklávesov a jej tvar je zaoblený. Podsvietenie je realizovanév modrej farbe (tzv. Aqua Marine), firma pripravuje ïalšietri farebné odtiene. Pod¾a výrobcu je výhodou dlhodobáivotnos (stredná doba medzi poruchami je 60 000 pra−covných hodín). Ce<strong>na</strong> zariadenia je 99 USD, produkt je u<strong>na</strong> trhu a dá sa objed<strong>na</strong> aj cez internet.Internetové kaviarne pre mladistvých zatvorenéViete, èo sa stane, ak sa virtuálny svet dostane do <strong>sk</strong>utoèné−ho? Zavrú sa internetové kaviarne. Mest<strong>sk</strong>á správa LosAngeles sa chystá zakáza vstup do internetových kaviarnímladistvým, pretoe <strong>sk</strong>upiny on−line hráèov preniesli svoje sporyz cyber−priestoru do <strong>sk</strong>utoènéhosveta. Naposledy sa dva klany(v poète viac ako 100 úèastníkov)stretli v uliciach mesta, prièombolo nieko¾ko desiatok ¾udí zrane−ných a jeden postrelený. Celkovood jú<strong>na</strong> mali on−line hráèi <strong>na</strong> sve−domí viac ako 300 policajnýchzásahov v uliciach Los Angeles.A tak budú kaviarne prísne sledo−vané. Prevádzkovatelia sa všakhnevajú, pretoe zákaz vstupu premladistvých by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l cite¾nú stratu trieb.Majú hodinky s pripojením <strong>na</strong> internetbudúcnos?Bill Gates vo svojom otváracom prejave <strong>na</strong> výstave CESpredstavil novú technológiu prenosu dát. Tá je implemen−tovaná do hodiniek, ktoré sa dokáu pripoji <strong>na</strong> internet.Hodinky predstavenéMicrosoftom obsahujú tech−nológiu Smart Perso<strong>na</strong>lObjects (STOP), ktoráumoòuje bezdrôtové pri−pojenie k internetu za po−moci novej metódy preno−su dát, pomenovanejDirectBand. Takto jemoné <strong>na</strong> hodinky prijíma tex−tové správy, tlaèové správy, dopravnéinformácie èi <strong>na</strong>príklad informácie o poèasí.Pouívate¾ má pritom monos <strong>na</strong>konfigurova si priamo <strong>na</strong>webovej stránke, o aký typ informácií má záujem, abynebol zaplavený materiálom, ktorý ho nezaujíma.Ïalšou zaujímavou funkciou hodiniek je synchronizáciaèasu s atómovými hodi<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> internete, a to bez oh¾adu<strong>na</strong> prechod medzi èasovými pásmami. K pohodliu pouí−vate¾a prispieva aj farebný displej, ktorý je plne <strong>sk</strong>inova−te¾ný, aby sa prispôsobil vkusu kadého pouívate¾a.Microsoft hodinky vyvíjal v spolupráci so spoloènosouNatio<strong>na</strong>l Semiconductor, ktorá pomáhala zostavi èip obsa−hujúci pamä ROM a RAM, procesor z radu ARM7 a prijí−maè pre signál, prièom dôraz bol kladený <strong>na</strong> nízku spotre−bu, malé rozmery a minimálne výrobné náklady.Technológia DirectBand, ktorá sa stará o prenos údajovdo hodiniek, bola vyvinutá v spolupráci s firmou SCA DataSystems, prièom pri budovaní siete pre nové zariadenia saMicrosoft spolieha <strong>na</strong> kooperáciu s <strong>na</strong>jväèšími po<strong>sk</strong>ytova−te¾mi internetu. A tak by prvotne mala sie fungova vo všet−kých väèších mestách v USA a Ka<strong>na</strong>de.K produkcii nového typu hodiniek sa zatia¾ prihlásili spo−loènosti Fossil, Suunto a Citizen, prièom prvé produkty by sa<strong>na</strong> trhu mali objavi u <strong>na</strong> jeseò tohto <strong>roku</strong>. Suunto chce dosvojho modelu zabudova aj ïalšie funkcie, ako je meraètlaku èi výškomer. Otázne však je, èi sa hodinky dostanúniekedy aj do Európy, keïe výstavba príslušnej siete je plá−novaná len <strong>na</strong> území USA a Ka<strong>na</strong>dy.Ïalší medzièlánok medzi PDA a PC, teraz ajs klávesnicouVýstava CES v Las Vegas priniesla nieko¾ko poèítaèov, ktorévyplòujú medzeru medzi PDA a klasickým poèítaèom.Produkt s kódovým Mini−PC pripravuje firma Vulcan zoSeattle, ktorá patrí známemu multimilionárovi Paulovi Alle−novi (spolu s Billom Gatesom zakladal Microsoft).Allen dúfa, e toto zariadenie bude dostatoène atraktív−ne pre mobilných pouívate¾ov, ktorí ho budú pouíva <strong>na</strong>benú prácu, ale aj sledova video prichádzajúce do poèí−taèa bezdrôtovým spôsobom pod¾a objednávky pouíva−te¾a. Práve <strong>na</strong> takúto oblas sa toti firma Vulcan zameria−va, prièom spolupracuje s producentom filmovej zábavy,spoloènosou Dreamworks SKG.Mini−PC je o nieèo väèšie ako bený vreckový poèítaè,ale ove¾a menšie ako notebooky. Hrúbka zariadenia je2,54 cm, hmotnos menej ako 0,5 kg. Ak ho porovnámes <strong>na</strong>jmenšími mininotebookmi Sony Vaio U1, potom ve¾kosVulcan Mini−PC je polovièná a má len 60 % hmotnosti.Diagonála obrazovky je dos podobná – má 5,8 palcaa rozlíšenie displeja je 800 × 400, vo výbave je 20 GBpevný di<strong>sk</strong>. Súèasou Mini−PC je klávesnica (pod¾a obrázkavšak nie pre hrubšie prsty) a „notebooková“ myš. Pripoji jevšak moné externú klávesnicu a myš. Batérie vydria <strong>na</strong> 4hodiny prevádzky, CD mechanika je pripojená pomocouportu USB 2.0. Pripojenie <strong>na</strong> internet je realizované viace−rými spôsobmi – Wi−Fi, „drôtový“ Ethernet a GPRS.Operaèným systémom Mini−PC je Microsoft Windows XPs urèitými prispôsobeniami a <strong>na</strong> Mini−PC môete spúšabené programy pre tento operaèný systém. Prioritným po−uitím tohto prístroja má by pod¾a jeho autora interaktív<strong>na</strong>televízia, video <strong>na</strong> poiadanie a zakomponovanie prvkovumelej inteligencie do poèítaèových aplikácií.6 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


N O V I N K YPrvé funkèné vzorky prístroja budú hotové <strong>na</strong> jeseò tohto roka a produkt má prís <strong>na</strong> trh<strong>na</strong> budúce Vianoce. Presná predajná ce<strong>na</strong> zatia¾ nebola ohlásená, uvauje sa s rozsahomod 1200 do 1500 USD.Mobilný telefón, ktorý odráa vašu individualitu. Fikcia èi fakt?Dokáete si predstavi mobilný telefón, ktorý sa vám prispôsobí úplne vo všetkom, a tos vaším minimálnym prièinením? Delta 2 je ve¾mi inteligentný prístroj. To z<strong>na</strong>mená, epokia¾ si vymeníte kryt tohto telefónu za nový, automaticky sa prispôsobia i jeho ostat−né funkcie. Pýtate sa, ako je to moné? Za celým projektom stoja dvefirmy. Americká spoloènos Kyocera a softvérová firma Wild−seed. Delta 2 bude patri do prichádzajúcej kategórie mobil−ných telefónov, v ktorých sa spájajú funkcie mobilnéhotelefónu a herného zariadenia. Pritom spoloènos budeklás prioritný dôraz <strong>na</strong> monos prispôsobenia si tele−fónu vlastným poiadavkám.K netradièným prvkom patrí i bumerangovo zah−nuté vyhotovenie, ktoré je momentálne pri mobilnýchtelefónoch ojedinelé. Ak sa zaoberáme vymenúvaním<strong>na</strong>jzaujímavejších vlastností tohto nového typu mobi−lov, urèite sa nemôeme vyhnú funkciám Smart Ski<strong>na</strong> Smart Screen. V prvom prípade ide o ve¾mi jednodu−chú monos výmeny krytu telefónu. V tom druhom ide<strong>sk</strong>utoène o unikát. Po výmene krytu toti táto funkcia zaèneautomaticky meni <strong>na</strong>stavenie mobilného telefónu.Uveïme si konkrétny príklad. Kúpite si kryt <strong>na</strong>pr. s motívomvášho ob¾úbeného hokejového èi futbalového mustva. Po <strong>na</strong>sadení tohto krytu zaèneSmart Screen automaticky meni vyzváòacie melódie, zmenia sa jednotlivé ikony, automa−ticky sa upraví obrázok <strong>na</strong> pozadí a v koneènom dôsledku i medzi svojimi hrami nájdetehru s tematikou krytu (v <strong>na</strong>šom prípade buï hokeja, alebo futbalu). Všetko sa <strong>sk</strong>rátka pri−spôsobí motívu krytu, ktorý si vyberiete.Telefón okrem avizovaných funkcií bude disponova farebným displejom, monosousahovania nových log a zvonení, ponúkne i monos rýchlych dátových prenosov, hlaso−vé HF, 16 MB pamäte èi zabudované FM rádio. Jediná nepríjemná vecièka tkvie v tom, etelefón je momentálne urèený iba pre siete CDMA – èie pre Ameriku. Osobne si však mys−lím, e ide o ve¾mi zaujímavý produkt, ktorý má ve¾kú šancu prerazi, èo by v koneènomdôsledku z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, e by sa mohol zaèa predáva i <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. V USA je k dispo−zícii od januára, a to v cene 200 dolárov (výmenný kryt stojí 50 dolárov).Mobily pomáhajú v boji proti cigaretámMono to bude znie šokujúco, ale odborníci prišli k ve¾mi zaujímavému záveru – tee<strong>na</strong>−geri vïaka mobilným telefónom fajèia ove¾a menej! Vedci to vysvet¾ujú tým, e mobilnýtelefón pomôe mladým ¾uïom prekonáva stav, „v ktorom nevedia, èo s rukami“. Mnohoodborníkov sa domnieva, e práve mobil je tou zbraòou, ktorou sa v blízkej budúcnostivyrazí proti fajèeniu u mladistvých.Vý<strong>sk</strong>umy ukázali, e v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi rokmi brit<strong>sk</strong>é a americké deti voveku pribline 15 rokov fajèia o poz<strong>na</strong>nie menej. V štúdii sa píše o poklese a o 10 %v období medzi rokmi 1998 a 2002. Vlastníctvo mobilného telefónu pritom u mládee vovekovom rozmedzí 15 – 17 rokov stúplo od <strong>roku</strong> 1998 takmer o 70 %.Smartphony aj od Asustekua CompaluV Microsofte sa isto potešili, keï sa im <strong>na</strong><strong>sk</strong>lonku roka podarilo dosta do košiaravýrobcov zariadení typu Smartphoneïalšie dve „oveèky“. Rados bola istoumocnená me<strong>na</strong>mi spoloèností. Asusteka Compal, o nich je toti reè, patriak výrobcom s <strong>na</strong>jlepšou reputáciou v ázij−<strong>sk</strong>om regióne a ich produkty nájdetev ponuke viacerých renomovaných spo−loèností z <strong>IT</strong>.Viac informácií je zatia¾ k dispozícii odCompalu. Ich prístroj by sa mal vo výro−be objavi u tento mesiac a Compal máv pláne výrobu 3 a 4−tisíc kusov mesaè−ne. O prístroji je tie známe, e disponu−je farebným LCD displejom, mikroproce−sorom Texas Instruments OMAP710 pracujúcim <strong>na</strong> frekvencii 133 MHz, slotom prepamäové karty MMC. Známa je dokonca aj predpokladaná ce<strong>na</strong> zariadenia, 500 a 600USD.Trh s LCD rastieA to z<strong>na</strong>mená okrem iného aj nišie ceny. Pod¾a <strong>na</strong>jnovších odhadov dosiahne globálnyobjem predaja „plochých obrazoviek“ v <strong>roku</strong> 2006 objem 62 mld. USD (oproti 28,8 mld.8 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


USD v <strong>roku</strong> 2002). Spolu 70 % z tohto objemu reprezentujú LCDmonitory pre stolné a prenosné poèítaèe spoloène s LCD televíznymiprijímaèmi. Zvyšných 30 % sú palmtopy, rôzne organizéry alebomobilné telefóny. V <strong>roku</strong> 2006 by malo by predaných spolu 113,3mil. LCD monitorov, ktoré by mali ma a 80−percentný podiel <strong>na</strong>celkovom poète aktívne pouívaných monitorov. Dnes je to zhruba20 %. Ceny „väèších“ LCD monitorov by sa mali po minuloroènomprepade udra <strong>na</strong>sledujúcich 12 mesiacov stabilne v pásme 160 a180 USD.serveroch tzv. zadné dvierka, ktoré umoòujú prakticky neobmedze−ný prístup k poèítaèu. Takéto typy vírusov zatia¾ fungujú len <strong>na</strong> poèí−taèoch pracujúcich pod operaèným systémom Windows NT 4.0alebo Windows 2000.Amiga opä oíva?Po viacerých neúspešných pokusoch prichádza <strong>na</strong> pulty nová hard−vérová i softvérová alter<strong>na</strong>tíva, ktorá vychádza z platformy Amiga.Má to by alter<strong>na</strong>tíva k systému Wintel (Windows−Intel).Konica a Minolta spájajú svoje silyDvojica japon<strong>sk</strong>ých spoloèností Konica a Minolta ohlásili svojezámery <strong>na</strong> zlúèenie oboch spoloèností s cie¾om zvýšenia svojej kon−kurencieschopnosti. Najväèšími rivalmi oboch spoloèností sú spolo−ènosti Canon a Ricoh. Zlúèenie by malo prebehnú do konca augus−ta tohto roka a malo by pri òom prís o svoje miesto zhruba 10 % zosúèasných 38 500 pracovníkov oboch spoloèností.Poèítaè a televízor v jednomÏalším z nových typov prístrojov <strong>na</strong> tento rok je kombinácia TV−PC.Jedno z prvých <strong>sk</strong>utoène profesionálnych zariadení ponúka firmaHy−Tek a zariadenie sa <strong>na</strong>zýva Tek Panel 300. Jeho <strong>na</strong>jvidite¾nejšouèasou je ve¾ký, a 30−palcový LCD displej. Zariadenie je pod¾avýrobcu urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v domácnosti i v kancelárii. UmoòujeSoftvérovú èas tvorí nový operaèný systém MorphOS, ktorý mápodobnú architektúru ako BeOS. Je moné <strong>na</strong> òom spúša progra−my z bývalého systému Amiga. Jeho hardvérovou platformou súprocesory PowerPC radu 603e, 604e, 750 a 7400, a to aj v duál−nom <strong>na</strong>sadení. MorphOS disponuje plne grafickým rozhraníma aplikáciami <strong>na</strong> <strong>na</strong>jbenejšie úlohy. Viaceré firmy u teraz pripra−vujú aplikácie práve pre tento systém.Hardvérovú èas predstavujú základné do<strong>sk</strong>y formátu MicroATX,ktoré pre tento operaèný systém (resp. pre Linux) vyrába firma Pe−gasos. Okrem procesorov PowerPC obsahujú èipovú súpravu VIA,sledovanie televízie i prácu <strong>na</strong> poèítaèi, je to aj DVD prehrávaè, digi−tálny videorekordér, herný systém a disponuje aj monosou pripo−jenia <strong>na</strong> internet (sieová karta i a<strong>na</strong>lógový modem).Základom poèítaèa je procesor Intel Pentium 4 s taktom 2 GHz,512 MB pamäte DDR, pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 120 GB a optickoumechanikou DVD/CD−RW. Grafickou kartou je ATI All−in−WonderRadeon, zariadenie má všetky bené poèítaèové vstupy a výstupy.Všetky poèítaèové komponenty sú vymenite¾né.Operaèným systémom je Windows XP, ktorý je doplnený o funk−cie <strong>na</strong> digitálny záz<strong>na</strong>m televízneho obrazu <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u poèí−taèa. Televízor umoòuje <strong>na</strong>raz zobrazi a 16 televíznych kanálov,predvo¾ba umoòuje zapamäta 125 kanálov.Zariadenie má ïalej bezdrôtovú myš a klávesnicu, ako i hernúkonzolu. Reproduktory sú typu Bose a k Tek Panelu pripojíte ajvideokameru pomocou portu FireWire. Ce<strong>na</strong> tohto TV−PC je <strong>na</strong>americkom trhu 6495 USD (okolo 270−tisíc korún bez DPH).Aká bude situácia s poèítaèovými vírusmi tento rok?Pod¾a vyjadrení firiem zaoberajúcich sa a<strong>na</strong>lýzou rizika infekciepoèítaèovými vírusmi sa rok <strong>2003</strong> bude od toho minulého dosvýrazne odlišova. Firma TruSecure sa vyjadrila, e vl<strong>na</strong> vírusov, kto−ré sa šíria pomocou elektronickej pošty, u doznieva. Do poloviceroka <strong>2003</strong> bude takýto spôsob šírenia vírusov v menšine. Dôvodomsú ochranné opatrenia, ktoré zaviedla väèši<strong>na</strong> firiem a domácností.Dôraz sa do budúcnosti prenesie <strong>na</strong> ešte nebezpeènejšie vírusytypu trój<strong>sk</strong>ych koòov a <strong>na</strong> sledovací softvér (tzv. spyware).Domi<strong>na</strong>ntným spôsobom šírenia takýchto vírusov budú hlavne filmysahované z internetu, predovšetkým pornografia. Funkcia vírusovby mala by viac ma<strong>sk</strong>ovaná a nemala by sa prejavi okamite.Spyware u teraz funguje bez toho, aby si to pouívate¾ všimol pocelý èas jeho funkcie. Pritom spyware monitoruje celú prácu po−uívate¾a, ako i zvyklosti pri práci s poèítaèom a tieto informácie saodosielajú mimo poèítaèa. Poèet vírusov typu spyware sa má v <strong>roku</strong><strong>2003</strong> desanásobne zvýši v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom.Pre internetové servery budú v tomto <strong>roku</strong> vírusy pracujúce po−dobne ako Code Red. Takéto typy vírusov vytvárajú <strong>na</strong> infikovanýchslot AGP 2× pre grafickú kartu, sloty PCI, sieové rozhranie, radièdi<strong>sk</strong>ov a ïalšie bené porty, ako ich poznáme zo sveta PC – <strong>na</strong>pr.USB, FireWire, PS/2 atï.U vám nevyhovuje vaše staré PC? Zahoïte ho!V predaji poèítaèov sa zhruba od polovice minulého roka prejavujeevidentný trend vzrastu záujmu o poèítaèe, ktoré sú umiestnenév nieko¾konásobne menších <strong>sk</strong>rinkách (tzv. small form−factor) oprotitým súèasným. Medzi prvými výrobcami z<strong>na</strong>èkových poèítaèov, ktorízareagovali <strong>na</strong> tento trend, boli Dell èi HP−Compaq.Idea takéhoto typu poèítaèa odráa záujem trhu – pouívateliachcú nieèo malé a ¾ahko rozoberate¾né <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jjednoduchšierozšírenie. Pouívate¾ môe bez pouitia nástroja sám vloi <strong>na</strong>pr.pevný di<strong>sk</strong> alebo rozšíri pamä RAM. S väèšími rozširovaniami(<strong>na</strong>pr. špeciálnymi kartami) sa však u nepoèíta. Ak poèítaè do−siahne koniec svojho technologického ivota, jednoducho sa vy−mení za novší model.Toto riešenie prináša menšie celkové náklady <strong>na</strong> vlastníctvo, a tohlavne s oh¾adom <strong>na</strong> podstatné zníenie cien poèítaèov typu smallform−factor, pretoe kúpa nového poèítaèa je v koneènom dôsledkulacnejšia ako rozširovanie a obnovovanie starého poèítaèa.Viaceré firmy <strong>na</strong>pr. v Japon<strong>sk</strong>u sú pripravené investova dovýmeny klasických typov poèítaèov za small form−factor z dôvoduúspory priestoru v kanceláriách. Ïalšou výhodou je podstatne


menší hluk, ktorý generuje táto nová generácia poèítaèov. Pod¾avý<strong>sk</strong>umu a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti Gartner bude do <strong>roku</strong> 2006 tvoripredaj poèítaèov triedy small form−factor polovicu všetkého pre−daja PC.Do domácnosti sa tie presadzuje typ malých <strong>sk</strong>riniek a <strong>na</strong> svetesú tzv. Hi−Fi PC. Najväèším výrobcom základných dosiek pre poèí−taèe do obývaèiek je spoloènos VIA. Ide o efektné vyhotovenia PC,ktoré <strong>na</strong> prvý poh¾ad pripomí<strong>na</strong>jú hi−fi vee. Aj operaèný systémtýchto poèítaèov bude prispôsobený <strong>na</strong> multimediálnu prácu – pre−hrávanie DVD, CD, internetovú èi klasickú televíziu a digitálnevideo.Skontrolujte si pulz vreckovým poèítaèomVreckové poèítaèe jednoz<strong>na</strong>ène prenikajú do kadodenného ivotaa môu aj zachráni ivot. O tom svedèí aj zriadenie špeciálnej strán−ky pre lekárov a pacientov, kde sa <strong>na</strong>chádza preh¾ad zariadenía hlavne softvéru zameraného <strong>na</strong> lekár<strong>sk</strong>e prostredie. Jedno zo za−ujímavých zariadení <strong>na</strong> meranie pulzu a zisovanie hodnôt kyslíkav krvi vyrába spoloènos Dolphin Medical. Ide o kartu vo vyhotoveníCompactFlash, snímaèe s pripojením <strong>na</strong> prst pacienta a príslušnýsoftvér. Softvér umoòuje aj <strong>na</strong>stavenie kritických hodnôt kyslíkai pulzu (horná i spodná hranica), po ktorých prekroèení sa generujezvukový alarm. Oz<strong>na</strong>èenie produktu je Dolphin Voyager a je špe−ciálne urèený pre produkty HP Pocket PC iPaq rad 36xx, 37xx alebo38xx.Dolphin Voyager umoòuje sledovanie a a<strong>na</strong>lýzu dôleitých uka−zovate¾ov zdravotného stavu, a to hlavne pri problémoch s perfúziouu pacientov v domácnosti. Ide o chorobu prekrvenia ¾ud<strong>sk</strong>ého orga−nizmu, ktorá vyaduje v istých chví¾ach okamitú aplikáciu liekov.Všetky <strong>na</strong>merané údaje sú zobrazené <strong>na</strong> displeji vreckového poèí−taèa. Prepojovací kábel je dlhý 150 cm, aby bolo moné jednodu−ché <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> snímaného pacienta. Ce<strong>na</strong> v USA je 600 USD (asi25 000 Sk bez DPH).Video s ukákou tohto zariadenia nájdete <strong>na</strong> stránke: <strong>www</strong>.dolphinmedical.com/products/new_products/DD3000/Dolphin_Voyager.mpgHackneme Xbox spoloène a on−line?Doteraz bolo výzvou rozbeha Linux <strong>na</strong> Xboxe za pomoci mod èipu.Teraz sa to však všetci <strong>na</strong>dšenci s<strong>na</strong>ia dokáza bez modifikáciehardvéru. Pomôeme im aj my v tomto úsilí?¼udia okolo projektu Neo Project sa rozhodli, e <strong>na</strong> hacknutieXboxu pouijú myšlienku zdie¾aného výpoètového výkonu po inter−nete. Take podobne ako funguje projekt Seti@home, ktorý zapomoci tisícok poèítaèov <strong>na</strong> celom svete vyh¾adáva stopy ivota vovesmíre, sa mono u èo<strong>sk</strong>oro uívatelia zapoja do hackovaniaXboxu.Podobný princíp pouil Neo Project pri hackovaní šifry RSA 576.Je však otázne, èi v prípade Xboxu bude osoné zapojenie mnohýchpoèítaèov <strong>na</strong> celom svete. Pretoe konzola je chránená 2048−bito−vým k¾úèom, ktorého prelomenie bude trva ve¾mi dlho. Experti vypo−èítali, e len <strong>na</strong> prelomenie 1024−bitového k¾úèa by bolo potrebných342 miliónov poèítaèov osadených 500 MHz procesormi. A aj také−to enormné mnostvo systémov by <strong>na</strong> šifre pracovalo zhruba rok!Napriek tomu je Microsoft rozhodnutý, tak ako to bolo aj v prí−pade mod èipov, alova èlenov projektu Neo Project za tzv. reverseengineering. Pod¾a oficiálneho vyjadrenia <strong>sk</strong>upiny sa však tá do súd−neho sporu s Microsoftom nepustí a v prípade potreby odstúpi oddistribuovania klienta potrebného <strong>na</strong> vyuitie poèítaèov pri hackova−ní Xboxu. Aj tak je šanca, e by sa <strong>na</strong>dšencom podarilo prelomiochrannú šifru, takmer nulová. A k lepšiemu výsledku nepomôe anis¾úbená odme<strong>na</strong> vo výške 100−tisíc USD.Producenti základných dosiek „presedlajú“ <strong>na</strong> finálneprodukty!Zdá sa, e zhoršujúce sa podmienky <strong>na</strong> trhu s osobnými poèítaèmiu neaia iba ve¾ké spoloènosti, ale aj výrobcov základných poèí−taèových komponentov. Tí sa vzniknutú situáciu rozhodli rieši príklo−nom k produkcii zariadení urèených priamo pre spotrebite¾ov.Okrem klasickej produkcie spoloènosti MSI (Microstar Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l),ktorú reprezentujú základné do<strong>sk</strong>y a grafické karty, sa v tomto <strong>roku</strong>predstavitelia spoloènosti rozhodli spusti aj výrobu Tablet PC, 15"a ne<strong>sk</strong>ôr aj 17" LCD displejov! MSI však nie je zïaleka prvým pro−ducentom základných dosiek, ktorý sa v akých ekonomických pod−mienkach odhodlal k reštrukturalizácii výroby. Prvými lastovièkamitohto trendu boli spoloènosti Chaintech Computer a Shuttle, ktorézaèali diverzifikáciu výroby v poslednom štvr<strong>roku</strong> roka 2001. KýmChaintech sa pustil do výroby Set Top Boxov, Shuttle sa rozhodlo preMini PC (XPC). V minulom <strong>roku</strong> sa postupne pridávali ïalší produ−centi: Asustek Computer – mobilné telefóny, PDA a mobilné PC,Biostar – LCD PC (eDEQ), Elitegroup (ECS) – De<strong>sk</strong>Note, LCD PC(Aio), Gigabyte – Panel PC a v tomto <strong>roku</strong> aj LCD displeje, Jetway –LCD monitory a MiniPC. Podobné plány má <strong>na</strong> tento rok aj spoloè−nos Albatron Technology, ktorá spustí produkciu vlastných LCDmonitorov a LCD televíznych prijímaèov.V súèasnosti to vyzerá tak, e výrobcovia základných dosiek sizavedením produkcie nových komodít chcú zlepši ekonomickú situá−ciu. Otázne je, ako úspešne budú konkurova tradièným výrobcomspomí<strong>na</strong>ných zariadení. Minimálne v oblasti LCD monitorov nie jeúspech vôbec jasný.Zaplate odtlaèkom svojho prstaTak toto sa stalo asi kadému. Vyberiete sa do obchodu. Po hodi−ne (v tom lepšom prípade) tlaèenice v dave ostatných nákupuchti−vých ¾udí a hádzaní všetkých tých vecí do nákupného košíka sapostavíte do radu pri pokladni, a keï u po ïalšej hodine (opäv tom lepšom prípade) <strong>na</strong> vás koneène príde rad, zistíte, e ste sizabudli peòaenku, nemáte dostatok hotovosti alebo ste jednodu−cho preèerpali svoj denný limit. Okrem toho, e je to neuverite¾netrápne, máte obrov<strong>sk</strong>ý problém: Èo teraz? No a práve <strong>na</strong> tentoproblém ponúka riešenie jeden z <strong>na</strong>jväèších nákupných reazcovv USA Kroger.Keï nemáte peniaze, zaplatíte odtlaèkom svojho prsta a svoj dlhvyrovnáte niekedy inokedy. V zásade ide len o ïalší typ, resp. spô−sob otvorenia si kreditného úètu u obchodníka a potvrdzovania jed−notlivých transakcií. I<strong>na</strong>k povedané, <strong>na</strong>jprv sa budete musie zare−gistrova – obchodník overí vašu totonos, opíše si èíslo vašej kre−ditnej karty a „stiahne“ si váš odtlaèok prsta. Tento systém je v súèas−nosti v testovacej prevádzke v troch supermarketoch reazca Krogerv Texase.3D displeje bez okuliarovSpoloènos Sharp ohlásila svoj zámer uvies <strong>na</strong> budúci rok <strong>na</strong> trhprenosné poèítaèe a LCD monitory s technológiou umoòujúcou 3Dzobrazovanie bez nutnosti pouitia špeciálnych polarizaèných oku−liarov. Urèite vás budú zaujíma technické podrobnosti: 3D LCDmonitory sú osadené dvojicou oddelených TFT panelov. Kadý panelje, laicky povedané, <strong>na</strong>smerovaný pre iné oko.No a po<strong>sk</strong>ladaním týchto dvoch obrazov v ¾ud<strong>sk</strong>om mozgu tumáme 3D obraz pred monitorom. Len pre zaujímavos, v Japon<strong>sk</strong>uponúka NTT DoCoMo mobilný telefón z produkcie Sharpu, ktorý jeosadený digitálnym fotoaparátom a displejom umoòujúcim troj−dimenzionálne zobrazi zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né snímky. I<strong>na</strong>k povedané, ideo trojdimenzionálne fotografie.


Ako to je s poklesom predaja hudby?O tom, e dôvodom poklesu predaja hudobných CD nosièov nie súlen poèítaèoví piráti a všetky tie výmenné P2P siete, sa môete doèí−ta <strong>na</strong> webovej lokalite RIAA, ktorá hovorí o tom, e medziroènýpokles predaja CD nosièov predstavuje zhruba 5 %. Nehovorí všaku o tom, e medziroène klesá aj poèet novo uvedených albumov.Konkrétne: v <strong>roku</strong> 1999 bolo v USA uvedených <strong>na</strong> trh 38 900 novýchalbumov, èo v amerických dolároch predstavuje 14,6 mld. obratu.O rok ne<strong>sk</strong>ôr to bolo u len 14 400 albumov, prièom však obrat kle−sol menej výrazne a dosiahol 14,4 mld. USD. Èo to z<strong>na</strong>mená?Obrat neklesá priamo úmerne s poètom novo uvedených titulov <strong>na</strong>trh, èo z<strong>na</strong>mená zhruba to, e je to de facto úspech a tým, kto hudbu„zabíja“, nie sú <strong>na</strong>pa¾ovaèky, ale hudobné štúdiá, ktoré kadoroèneuvedú <strong>na</strong> trh menej titulov.Prichádza lacný BluetoothDodávatelia èipov pre Bluetooth sa <strong>na</strong> konferencii v San Jose dohod−li <strong>na</strong> poklese cien podstatných súèiastok pre toto komunikaèné roz−hranie pod hranicu 5 USD (asi 210 Sk bez DPH). Je to pod¾a nichjediná monos, ako masovo presadi túto perspektívnu komuniká−ciu. Po <strong>sk</strong>onèení konferencie oznámil jeden z <strong>na</strong>jdôleitejších dodá−vate¾ov èipov pre Bluetooth, spoloènos Texas Instruments, e prive¾kých odberoch bude úètova za jeden modul BRF6100 cenu 3,50USD (asi 150 Sk bez DPH). Modul BRF6100 pritom obsahujeBluetooth èip, pamä a správu <strong>na</strong>pájania. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov budútakéto moduly stá v <strong>roku</strong> 2006 menej ako 3 USD.V <strong>roku</strong> 2002 sa predalo spolu 35 miliónov èipových súprav preBluetooth. Tento poèet sa do <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> strojnásobí – predá sa okolo100 miliónov kusov. V <strong>roku</strong> 2006 sa bude roène predáva 500 milió−nov kusov. V tomto období bude týmto komunikaèným rozhranímvybavených 90 % všetkých vreckových poèítaèov a 80 % všetkýchnotebookov.Sony predstavuje mobilné digitálne kinoSpoloènos Sony predstavila nový trend v kombinácii de<strong>sk</strong>topua notebooku. Sony Vaio PCV−W10 obsahuje širokouhlý displej s roz−líšením 1280 × 768 bodov. Vo výbave je, prirodzene, DVD mecha−nika s monosou <strong>na</strong>pa¾ovania <strong>na</strong> CD−RW médiá. Základom je pro−cesor Intel Celeron 1,6 GHz, 512 MB RAM a 60 GB di<strong>sk</strong>. Z<strong>na</strong>menáto, e vlastne máte také menšie prenosné domáce kino.Ve¾mi štýlovo je riešený dizajn tohto prístroja. Klávesnica je vyklá−pate¾ná. V zavretom stave èiastoène chráni displej. Na vidite¾nej èastiobrazovky sa zobrazí údaj o aktuálnom èase s monosou <strong>na</strong>stave−nia nieko¾kých alarmov, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>na</strong>plánované stretnutia.Prepojovacie konektory sú <strong>na</strong> pravej strane – je to USB 2.0,FireWire, modem, pripojenie poèítaèovej siete, dve šachty pre PCkarty (<strong>na</strong>pr. WiFi alebo Bluetooth) a audiokonektory. Sony nemohlovynecha ani port pre Memory Stick. Od poèítaèa vedie len <strong>na</strong>pája−cí kábel a kábel k myši. S takouto výbavou ho môete vyui aj <strong>na</strong>spracovanie údajov z videokamery alebo digitálneho fotoaparátu.Tento poèítaè ukazuje smer ïalšieho vývoja v oblasti digitálnejzábavy. Ak ho nebudete pouíva ako poèítaè, stále vám ostávamonos vyuitia v zatvorenom stave – ako budíka za 1600 USD (asi67 500 Sk bez DPH).Potrebujete k svojmu poèítaèu aj <strong>sk</strong>utoènýotáèkomer?Niektorí výrobcovia sa špecializujú <strong>na</strong> produkty, ktoré si kúpia ¾udias trochu zvláštnymi zá¾ubami. Medzi takýchto výrobcov urèite patrí ajfirma XoXide. Spoloènos sa prioritne zameriava <strong>na</strong> chladenie v PCtechnike. V jej ponuke nájde−me netradièné ventiláto−ry s vysokým výkonoma nízkou hluènosou.Špecialitou ponuky súmrieky <strong>na</strong> ventilátor<strong>sk</strong>rinky poèítaèa s logomalebo z<strong>na</strong>mením. Akry−látové mrieky <strong>na</strong> venti−látor sú v ponuke za 8USD (330 Sk bez DPH)a oce¾ové za 15 USD(620 Sk bez DPH). Pokia¾by vám vzduchové chla−denie nepostaèovalo, Xo−Xide má pre vás <strong>sk</strong>rinkychladené vodou v cene od 220 USD(9200 Sk bez DPH), resp. rozšírenie klasickej <strong>sk</strong>rinky o súpravu <strong>na</strong>chladenie vodou.Viaceré produkty sú orientované vyslovene štýlovo. Skrinka vovyhotovení pripomí<strong>na</strong>júcom klasický televízor je za 130 USD (5400Sk bez DPH). Ak potrebujete dizajn Apple <strong>na</strong> PC, potom je tu pre vásúplne priesvitná <strong>sk</strong>rinka <strong>na</strong> poèítaè.Asi „<strong>na</strong>jimidovejším“ produktom je však tzv. PCtachometer, po z¾ave „u“ za 38 USD(1600 Sk bez DPH). Tento prístroj bymohol pokojne by umiestnený <strong>na</strong>palubnej do<strong>sk</strong>e moderného auta.Ukazuje otáèky ventilátora do hod−noty 8000 ot./ min. a je, prirodze−ne, podsvietený (aby mohol vyniknúv noci). Inštaluje sa relatívne jednodu−cho – obsahuje pripojenie <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájaniePC a sériový port. Softvér pre PC tachometersa predáva osobitne za 15 USD a ukazuje otáèky v softvérovomokne. PC tachometer je zariadenie, ktoré môete pokojne ukázasvojim priate¾om takmer s istotou, e takéto nieèo ešte nevideli.Pokuta za predávanie procesorov Pentium?Spoloènos Integraph, ktorá prednedávnom alovala Intel za poruše−nie autor<strong>sk</strong>ých práv a vymohla od neho 300 miliónov USD náhrady,vyšla s novou šokujúcou alobou. A síce chce poiada o preplateniepoplatkov za patentové práva od kadého ve¾kého výrobcu PC, ktorýoperuje s procesormi Intel. Ak by takáto aloba Intergraphu prešla,museli by výrobcovia ako Dell, HP èi Gateway zaplati poplatky zakadý predaný systém spätne a do <strong>roku</strong> 1995.Microsoft Office <strong>na</strong> Linuxe?O záveroch a<strong>na</strong>lytickej <strong>sk</strong>upiny MetaGroup o tom, e Microsoftchtiac èi nechtiac bude musie prís s aplikáciami pre operaèný sys−tém Linux, sme u písali. Vtedy sme aj spomenuli, e balík kancelár−<strong>sk</strong>ych aplikácií Office pre tento operaèný systém Microsoft asi nepre−pracuje. Takéto riešenie však u existuje, po<strong>sk</strong>ytuje ho firmaCodeweavers. Spoloènos stavia <strong>na</strong> úspechu Linuxu aj <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>to−poch a zároveò povauje Office za ten správny nástroj pre kance−lár<strong>sk</strong>e aplikácie.Ide o produkt pod názvom CoressOver Office. Je to vlastne èa<strong>sk</strong>ódu, ktorý umoòuje <strong>na</strong>inštalova a prevádzkova Microsoft Officepod Linuxom. Môete pracova s Wordom, Excelom, môete si pre−poji Outlook a sahova elektronickú poštu. Ce<strong>na</strong> produktu je 55USD (asi 2300 Sk) a <strong>na</strong> firemnej stránke výrobcu sa <strong>na</strong>chádza ajdemoverzia s 30−dòovou funkènosou.Falšovanie spotrebného materiáluZdruenie Imaging Consumables Coalition of Europe (ICCE) u<strong>sk</strong>u−toènilo v spolupráci s políciou razie proti dvom výrobným a distri−buèným centrám falšovaného spotrebného materiálu v Turecku.Zabavených bolo 100 000 sfalšovaných atramentových náplnía farebných pások, ve¾ké mnostvo obalového materiálu a hologra−mov. Išlo hlavne o produkty firiem Canon, Epson, Hewlett−Packarda OKI. Jasným upozornením <strong>na</strong> falzifikát je vdy podozrivo nízkace<strong>na</strong> produktu.


R E V U E<strong>IT</strong> socIeTyIII. ples v Opere11. január <strong>2003</strong>, Opera SND, BratislavaNa otváracom plese tohtoroènej sezóny sa v Sloven<strong>sk</strong>omnárodnom divadle zaèiatkom januára zišlo 620 prominent−ných hostí z oblasti kultúry, politiky a biznisu. Hostite¾omplesu sa u po tretíkrát stala spoloènos Orange Sloven<strong>sk</strong>o.Straussovým valèíkom Na krásnom modrom Du<strong>na</strong>ji sa od−štartovalo taneèné kolo, po klasike <strong>na</strong>sledovali aj modernej−šie taneèné ánre, pri ktorých si hostia spomí<strong>na</strong>li <strong>na</strong> zabud−nuté krokové variácie....Juraja Kukuru pri príchode víta Pavol Lanèariè, generálny riadite¾ spo−loènosti Orange Sloven<strong>sk</strong>oPozvanie <strong>na</strong> ples prijali aj predstavitelia sloven<strong>sk</strong>ej politickejscény. V popredí minister práce, rodiny a sociálnych vecí¼udovít Kaník s manelkou, <strong>na</strong>pravo podpredseda vlády SRa minister fi<strong>na</strong>ncií Ivan Mikloš. Nechýbali ani Andrej Ïur−kov<strong>sk</strong>ý, Eduard Kukan, Ivan Šimko, Pavol Ru<strong>sk</strong>o, RobertNemcsics èi riaditelia výz<strong>na</strong>mných <strong>IT</strong> spoloèností.Jednou z hviezd veèera bol aj svetoznámy vynikajúci orchester Glen<strong>na</strong>Millera. Prítomných hostí zabávala aj legenda talian<strong>sk</strong>eho popu – <strong>sk</strong>u−pi<strong>na</strong> Ricchi e Poveri èi známa èe<strong>sk</strong>á <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Olympic, ktorá svojimistarými hitmi dostala do varu celú sálu.14 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U E„Milujemrýchlu jazdu!“Ja<strong>na</strong> ikováCommercial Director, SAS ÈR a SRÈasto sa stretávame s názorom,e ¾udia pracujúci v oblastiinformaèných technológii sútechnokrati, suchári, kockaté hlavyatï. O tom, e to nie je pravda,sa vás pokúsime presvedèinovým seriálom rozhovorovs osobnosami z <strong>IT</strong>. Nebudeme sabavi o biznise a technológiách,ale <strong>sk</strong>úsime ich vyspovedaa po<strong>sk</strong>ytnú vám trochu iný poh¾ad<strong>na</strong> ich svet. Keïe dámy majúprednos, zaèí<strong>na</strong>me nenejšoupolovièkou <strong>IT</strong> komunity. Ako a preèo si sa dostala do <strong>IT</strong>?Já jsem kdysi ve Švéd<strong>sk</strong>u vystudovala nìco, co sejmenuje systémová architektura, a to proto, ejsem v <strong>IT</strong> vidìla budoucnost, která se dá <strong>na</strong>víc dì−lat kreativním zpùsobem. Po studiích jsem si aleøekla, e to staèilo (pøispìl k tomu hlavnì Assem−bler, který ke kreativitì mìl hodnì daleko ☺), a popùl roce cestování jsem zaèala dìlat nìco úplnìjiného. Za dalších pár let mi to ale nedalo a zku−sila jsem to znovu a vidíš, ta zkušená trvá u osmlet. Èím je pre teba <strong>IT</strong> bra<strong>na</strong> zaujímavá, od−lišná od ostatných?Dodnes mám pocit, e v <strong>IT</strong> je vìtší koncentraceinteligentních lidí a mì tìší s nimi pracovat – to byltaké pro mì jeden z dùvodù se do <strong>IT</strong> vrátit. Navícse èlovìk v téhle rychle se vyvíjející brani nikdynenudí, stále se objevuje nìco nového, co je tøebavstøebat, <strong>na</strong>uèit se nebo aspoò akceptovat. Ko¾ko hodín denne sa venuješ práci a akovyzerá tvoja celková <strong>sk</strong>ladba dòa, týdòa?To je rùzné, ale døíve to bývalo rozhodnì o mnohohorší. Teï mám více disciplíny, take moje pra−covní dny mají rozumnou délku, a tak mi zbývákvalitní èas <strong>na</strong> ivot mimo práci. Skladba dnea týdne záleí <strong>na</strong> tom, zda jsem v Praze èi Bratisla−vì. Vìtšinou zaèínám pracovní den pozdìji a pakpracuji déle do veèera. V Bratislavì pak bývajípracovní dny vesmìs delší ne ty v Praze. V akých športoch dávaš zabra svojmutelu?Teï právì je to lyování a plachtìní, ale nevím,jestli mohu tvrdit, e pøi tom dávám zabrat svémutìlu ☺.<strong>IT</strong> komun<strong>IT</strong>a & Lifestyle Ako uspokojuješ svoje duchovné potre−by?Urèitì literaturou, dobrou ambientní a klasickouhudbou, filmem – hlavnì evrop<strong>sk</strong>ým (do ki<strong>na</strong> cho−dím opravdu hodnì èasto), umìním zaèátku 20.století (mám ráda kubismus a 30. léta), a pak du−cha vdy povzbudí a osvìí dobrá di<strong>sk</strong>uze s pøá−teli. Na akej <strong>na</strong>jlepšej dovolenke si doterazbola a ako vyzerá tvoja predstava ideálnejdovolenky?Cestování je moje oblíbené téma, protoe pozná−váním nových míst, kultur a tradic nejen uspoko−juji, ale také obohacuji svoji duši. Nemohu jme−novat jednu nejlepší dovolenou, protoe do tétokategorie se jich øadí spousta. Skvìlé bylo pùlroè−ní cestování s batohem po jihovýchodní Asii. Alekonkrétnì <strong>na</strong>pøíklad nikdy nezapomenu <strong>na</strong> ly−ování <strong>na</strong> nejvýše poloené sjezdovce svìta, kteráse té honosí titulem, e ta jed<strong>na</strong> lanovka, kterátam existuje, je nejstarší lanovkou v Jiní Americe(z <strong>roku</strong> 1948). Je to v Bolívii <strong>na</strong> hoøe Chacaltayave výšce 5300 m. To byl den, kdy tì stíhá jednoneuvìøitelné pøekvapení za druhým a ty je<strong>na</strong>sneš. K dalším záitkùm urèitì patøí moje prvnícesta do Mexica, kdy jsem se dostala do ChitzenItza a procházela se po ruinách bájného mays−kého mìsta, o kterém jsem èetla jako malá. Noa teï jsem se vrátila z novoroèního plachtìníz Maroka <strong>na</strong> Kanáry a bylo <strong>sk</strong>vìle.Take ideální dovolená je poz<strong>na</strong>t nová místa,lidi, kultury nebo dìlat nìco jiného, nového a to všev kombi<strong>na</strong>ci s odpoèinkem s kníkou, to, pokudmono v teple – místo pláe mùe být i sau<strong>na</strong>. Akú z<strong>na</strong>èka auta preferuješ, aká je tvojapriemerná cestovná rýchlos ☺ a za ko¾kourobíš vzdialenos Praha − Bratislava?Je fakt, e jezdím ráda rychle, hodnì rychle. Z to−ho vyplývá, e mám ráda rychlá auta. Mému autuse nejlépe jede nìco mezi 180 – 190 km/hod. Toje taková ideální rychlost, samozøejmì <strong>na</strong> dálnici.A ten rekord Praha – Bratislava je 1 hodi<strong>na</strong> a 58Narodená v Prahe, od <strong>roku</strong> 1986 bývavo Švéd<strong>sk</strong>uŠtúdium: odbor computer science –systémová architektúra <strong>na</strong> BorasUniversity, Švéd<strong>sk</strong>o & Mankato StateUniversity, USA.1994: návrat do Prahy, kde pracuje akomarketing specialist v Sony CZ, ne<strong>sk</strong>ôrrozbieha nové zastúpenie Estee Lauderv Èe<strong>sk</strong>ej republike. Návrat do <strong>IT</strong> v <strong>roku</strong>1996 – Sybase, marketing ma<strong>na</strong>ger, po<strong>roku</strong> rozširuje pôsobenie <strong>na</strong> región stred−ná a východná Európa.V septembri <strong>roku</strong> 1998 <strong>na</strong>stupuje doSAS stredná a východná Európa so sídlomv Heidelbergu, <strong>na</strong>jprv ako marketingma<strong>na</strong>ger, ne<strong>sk</strong>ôr pôsobí v tejto pozíciiz Viedne. Od konca <strong>roku</strong> 2001 je späv Prahe, kde pôsobí ako commercialdirector pre èe<strong>sk</strong>ú a sloven<strong>sk</strong>ú kanceláriu.minut vèetnì stavìní <strong>na</strong> hranicích. Ale to se mi po−daøilo jen jednou. Zatím. Akí sú pod¾a teba mui v <strong>IT</strong>? Sú nieèíminí?Tady bych mìla <strong>na</strong>vázat <strong>na</strong> jednu z mých pøede−šlých odpovìdí a øíct, e jsou inteligentnìjší, viï?Já si myslím, e mui v <strong>IT</strong> jsou podobní jako v tìchostatních braních, ale je fakt, e kdy se hocha z<strong>IT</strong> zeptám, zda by mi mohl pøeinstalovat poèítaè,tak dostanu vìtšinou kladnou odpovìï – to jedocela praktické ☺.Jestli chceš konkrétnìjší odpovìï, mìl jsi se zep−tat, jací jsou mui v <strong>IT</strong> <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Protoe pakbych ti odpovìdìla, e vypadají lépe ne ti v Èe−chách ☺. Aké máš plány do blízkej budúcnosti?Teï nemám plány, ale Plán – s velkým P. Chystámse toti vzít si <strong>na</strong> pár mìsícù volno a strávit hoplachtìním v Karibiku.(trochu biznisu): A èo SAS? Odchádzaš definitívne?Víš, kdy se objevila tahle úasná monost, takjsem si uvìdomila, e se ta pøíleitost u nemusív ivotì opakovat. Anebo mùe, ale já ji v danémèase nebudu mít monost vyuít. Take to berujako èas k tomu, zastavit se a podívat se <strong>na</strong> svìta ivot z jiné perspektivy. Ono je to toti obèaspotøeba, èlovìk tak zí<strong>sk</strong>á nejen novou energiia motivaci, ale také vìtší <strong>na</strong>dhled a schopnost øe−šit ùkoly efektivnìji.A SAS? SAS je opravdu firma, pro kterou je ra−dost pracovat, protoe tuto moji filozofii pochopi−la a nechala mi dveøe <strong>na</strong>zpìt otevøené. Navíc jsmejak <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, tak v Èechách <strong>sk</strong>onèili rok 2002velice ùspìšnì – v obou zemích máme rùst pøes30 procent, take i díky tomu se mi bude lehèejiodjídìt. Ïakujem za rozhovor.Martin Drobný2/<strong>2003</strong> PC REVUE 15


R E V U E<strong>Svet</strong> <strong>IT</strong> v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>Po tom, ako smev predošlom èísle <strong>na</strong>èrtlitrochu odvánejšie vízievývoja <strong>IT</strong> <strong>na</strong> nieko¾ko rokovdopredu, <strong>sk</strong>úsime sa v tomtoèísle „vráti <strong>na</strong> zem“a pozrie sa, èo nás reálneèaká tento rok. Zameriamesa pritom <strong>na</strong> poèítaèe a ichkomponenty, notebooky,vreckové poèítaèe, periférie,digitálne fotoaparáty,pamäové médiá a pripojenie<strong>na</strong> internet. Pokia¾ budemekonkrétne uvádza <strong>na</strong>šeodhady cenovej hladinyproduktov, pôjde vdy o cenybez DPH.POÈÍTAÈE TRIEDY PCZ h¾adi<strong>sk</strong>a dizajnu sa v tomto <strong>roku</strong> budeme ove¾aèastejšie ako doteraz stretáva s efektnými a zároveòpraktickými <strong>sk</strong>rinkami <strong>na</strong> poèítaèe. Pouívate¾si toti ove¾a starostlivejšie bude vyberapoèítaè aj pod¾a toho, ako vlastne vyzerá, aký jeve¾ký, èi a ako sa dá rozširova. K štandardu budúv tomto <strong>roku</strong> patri vstupno-výstupné porty vyvedené<strong>na</strong> predný panel poèítaèa, „hitom roka“bude efektné strieborno-èierne farebné vyhotoveniea náleitá doplnková výbava. Z<strong>na</strong>mená to<strong>na</strong>pr. aj integráciu doplnkových chladièov s monitorovanímvnútornej teploty.Oèakávame, e rozmermi a tvarom budú <strong>na</strong>jmenšiepoèítaèe pripomí<strong>na</strong> hrubšiu knihu formátuA5. Napriek svojim malým rozmerom budev takýchto typoch poèítaèov úplná výbava a doModul, ktorý zobrazuje teplotu vnútripoèítaèovej <strong>sk</strong>rinky a inštaluje sa dopriestoru pre 5,25−palcovú mechanikuurèitej miery ich bude moné doplòova rozširujúcimikartami.Pokia¾ ide o procesory, aj v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> budepokraèova súboj veèných súperov – Intelua AMD. K tomu sa pripoja aj procesory od alter<strong>na</strong>tívnychvýrobcov, ako je Transmeta alebo VIA.Maximálne taktovacie frekvencie procesorov u<strong>na</strong> konci minulého roka presiahli v prípade z<strong>na</strong>èkyIntel hranicu 3 GHz a tento trend bude pokraèovaaj v tomto <strong>roku</strong>. Do konca roka <strong>2003</strong> saaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu asi vy<strong>sk</strong>ytnú modely s frekvenciou<strong>na</strong>d 4 GHz a ich výkon sa oproti vlaòajšímprocesorom zdvojnásobí. Pôjde však o špièkovémodely, ktoré nebudú tvori hlavnú èas predaja.Štandardná kapacita pamäte RAM v priemernompoèítaèi sa poèas roka 2002 ustálila <strong>na</strong> hranici128 a 256 MB. V tomto <strong>roku</strong> predpokladámezvýšenie tohto štandardu <strong>na</strong> 512 MB. Pre súèasnébené aplikácie nemá praktický výz<strong>na</strong>m ïalšiezvyšovanie kapacity (okrem <strong>sk</strong>utoèných výnimiek).Hlavnú èas predaja budú v tomto <strong>roku</strong>tvori pamäte typu DDR.Pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 200 GB, 7200ot./min. a 8 MB pamäte cache sa vyuijehlavne pri spracovaní videa. Primárnymspôsobom pripojenia bude Serial ATAKapacity bene predávaných pevných di<strong>sk</strong>ovv <strong>roku</strong> 2002 dosiahli hodnotu 160 GB. V <strong>roku</strong><strong>2003</strong> oèakávame prekroèenie hranice 350 GB. Súvisíto s predpokladanými poiadavkami pouívate¾ov<strong>na</strong> ukladanie filmov v digitálnej podobea spracovanie vlastných videozáberov. Aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu sa presadia pevné di<strong>sk</strong>y s rýchlym prenosomúdajov (okolo 150 MB/s) a s vyuitím <strong>na</strong>jnovšíchtechnológií. Rozhranie Serial ATA sav druhej polovici roka <strong>2003</strong> stane pravdepodobneprimárnym spôsobom pripojenia pevných di<strong>sk</strong>ovv stolných poèítaèoch. Dôvodom sú jednoduchšiekáble, menšie konektory a hlavne vyššiakomunikaèná rýchlos. Cenovým stropom pre takétodi<strong>sk</strong>y bude asi 10 000 Sk.Najväèšej popularite sa tešístrieborno−sivá kombinácia a nový dizajn<strong>sk</strong>riniekZ h¾adi<strong>sk</strong>a ïalšieho vybavenia oèakávamev stolných poèítaèoch a notebookoch integráciusystémov, ktoré dokáu obnovi v minulostizapamätaný stav obsahu celého pevného di<strong>sk</strong>u,a to stlaèením jedného tlaèidla <strong>na</strong> prednom panelipoèítaèa. Rov<strong>na</strong>ko oèakávame ïalšie posilneniebezpeènostných technológií <strong>na</strong> ochranu údajovpred zneuitím.Pripravovaný bezpeènostný subsystém budevyuíva šifrovacie k¾úèe a zabezpeèova dáta,ako i komunikáciu. Základom bude kryptografickýbezpeènostný èip, v ktorom budú uloenék¾úèe, šifrovacie postupy a digitálne podpisy <strong>na</strong>overenie totonosti pouívate¾a. Na bezpeènostnýèip bude <strong>na</strong>dväzova softvérové vybavenie,ktoré zabezpeèí rozhranie pre pouívate¾aa ostatné aplikácie. Na rozdiel od minulosti budúbezpeènostné funkcie bea v chránenom prostredíèipu, a nie v pamäti poèítaèa, šifrovacieSystém <strong>na</strong> identifikáciu pouívate¾a budezabudovaný priamo v notebooku16 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U Ek¾úèe sa nebudú uklada <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Takto sazabezpeèí podstatne vyššia bezpeènos, nedosahujú doterajšie riešenia.Notebook s DVD<strong>na</strong>pa¾ovaèkou,prepojeníms vreckovýmpoèítaèoma webovoukameroupredstavujekompletnémobilnépracovi<strong>sk</strong>oNOTEBOOKYO trendoch v oblasti notebookov podrobnejšie píšeme<strong>na</strong> inom mieste v tomto PCR a tu sa obmedzímelen <strong>na</strong> celkové zhrnutie. Hoci by sa dalooèakáva, e s nástupom PDA a zariadení typuSmartPhone bude postupne podiel notebookov <strong>na</strong>celkových predajoch poèítaèov klesa, opak budepravdou. Bolo to tak vlani a rov<strong>na</strong>ký trend monooèakáva aj v tomto <strong>roku</strong>. Notebook so solídnymvýkonom toti kúpite za sumu, ktorá sa u a takvýrazne neodlišuje od de<strong>sk</strong>topu. Platí to predovšetkýmpre notebook, ktorý sa bude pouívaprevane v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách. V celkovompoh¾ade bude v tomto <strong>roku</strong> pokraèova pokles ciennotebookov a dôvodov bude hneï nieko¾ko. Asi<strong>na</strong>jdôleitejším faktorom je priaznivý vplyv cienLCD panelov, rov<strong>na</strong>ké tvrdenie platí aj v prípademikroprocesorov. Intel toti pred záverom minuléhoroka uviedol, e hodlá upravi cenovú politikuv oblasti mikroprocesorov urèených pre notebooky.Preloené do reèi spotrebite¾a, za mikroprocesorpre notebook u nezaplatíme nieko¾konásobokceny de<strong>sk</strong>topového mikroprocesora, aleiba o 10 a 15 percent viac. Podobnú cenovú politikuu nejaký èas presadzuje AMD a zdá sa, e ajv tejto oblasti má konkurent Intelu èo ponúknu.Ïalšie oèakávanie súvisí s nástupom architektúryCentrino, ktorá zahròuje mikroprocesor s kódovýmoz<strong>na</strong>èením Banias. Tá by mala pre pouívate¾ovprinies dlhú prevádzku notebooku <strong>na</strong>batérie. Pri tomto mikroprocesore sa však Intelbude dra pôvodnej cenovej politiky, a tak budúním poháòané notebooky o nieèo drahšie.Pokia¾ ide o ïalšie trendy, pri notebookoch dôjdek ešte výraznejšej segmentácii, ako je to pride<strong>sk</strong>topoch. U v minulom <strong>roku</strong> sa <strong>na</strong> trhu objavilinotebooky, ktoré výrobcovia oz<strong>na</strong>èujú ako náhradyde<strong>sk</strong>topov. Tieto modely sa u pouívate¾ovtešia pomerne ve¾kej ob¾ube, sú toti lacnejšie akobené notebooky a ich výkon je takmer rov<strong>na</strong>kýako pri de<strong>sk</strong>topoch. Negatívom je nízka výdr pripráci <strong>na</strong> batérie (okolo hodiny), prípadne aj úplnáabsencia batérie. Bude zaujímavé sledova súbojnotebookov triedy náhrady de<strong>sk</strong>topov a triedy lacnýchnotebookov. V spomí<strong>na</strong>ných segmentoch bysme sa mohli doèka ceny pod 30 000 Sk za notebooks výkonom kancelár<strong>sk</strong>eho PC so 14-palcovýmdisplejom a DVD mechanikou.Aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa v tomto <strong>roku</strong> objaviatabletové PC, a to vrátane kompletnejsloven<strong>sk</strong>ej lokalizácieSúèasou vyššej triedy notebookov bude aj kamera<strong>na</strong> zobrazenie obrazu pri videokomunikáciipouívate¾ov, špeciálne miesto bude vyhradenéaj pre vreckový poèítaè.V segmente multimediálnych notebookov sav tomto <strong>roku</strong> stanú benou súèasou DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkya aj tu budeme svedkami súbojamedzi klasickými notebookmi a notebookmikategórie náhrady de<strong>sk</strong>topov.Azda <strong>na</strong>jbúrlivejší bude vývoj v kategóriisubnotebookov, práve v tomto segmente budedebutova u spomí<strong>na</strong>ná architektúra Centrino.Tu pravdepodobne dôjde k vyprofilovaniu úplnenového zariadenia, ktoré je kombináciou tabletPC a mininotebooku. Zariadenia tohtokonceptu u majú v ponuke spoloènostiAcer, Toshiba i HP. Pre Sloven<strong>sk</strong>oje táto správa zaujímavá v tom, ezástupcovia zahranièných spoloènostívyjadrili záujem predáva spomí<strong>na</strong>né zariadenias kompletnou sloven<strong>sk</strong>ou lokalizáciou. Táumoní zadávanie textu v slovenèine, a to vrátanetextu písaného rukou. A<strong>na</strong>lytici uvádzajú, epoèet predaných tabletových PC bude do koncatohto roka predstavova 5 a 10 percent poètupredaných notebookov.Ceny <strong>na</strong>jvyšších modelov vreckových poèí−taèov pre Palm OS budú <strong>na</strong> hranici 20 000Sk. Budú vybavené bezdrôtovým vybavenímBluetooth, satelitnou <strong>na</strong>vigáciou GPS aGPRS pripojením <strong>na</strong> internetVRECKOVÉ POÈÍTAÈEKoniec minulého roka sprevádzal príchod <strong>na</strong>jlacnejšíchPDA pre platformu Palm OS s cenou okolo5000 Sk. Ide o modely, ktoré slúia <strong>na</strong> základnépouitie – teda ako inteligentný poznámkovýblok, uschovávanie kontaktov, termínov a stretnutí.Vybavené sú monochromatickým displejom.Domnievame sa, e poèas tohto roka u ce<strong>na</strong> pre„z<strong>na</strong>èkové“ PDA pod túto hodnotu nepoklesne.Modely budú ma operaèný systém Palm vo verzii5.0, ale oproti minulosti <strong>na</strong>rastie rozlíšenie displeja.Cenová úroveò <strong>na</strong>jvyšších modelov pre platformuPalm OS s farebným displejom a modernýmikomunikaènými technológiami bude v tomto <strong>roku</strong>pod 20 000 Sk.Budúcnosou PDAje integrácias mobilnýmtelefónomdo jednéhoprístroja.Vo výbavebude aj MP3prehrávaèa FM rádioRozšíri sa ajponukapríslušenstvapre vreckovépoèítaèe.Digitálnyfotoaparáts rozlíšením320 ×240bodov uexistuje akokarta formátuMemory Stick.Nevyadujevlastný <strong>na</strong>pájacízdrojPlatforma s operaèným systémom MicrosoftPocket PC sa u nás bude dra <strong>na</strong>d 10 000 Sk. Ajkeï sú ohlásené <strong>na</strong>jnišie modely s monochromatickýmdisplejom a minimálnou výbavou v prepoètepod 10 000 Sk, v tomto <strong>roku</strong> sa ich <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu asi nedoèkáme. Za hornú hranicu pre<strong>na</strong>jvybavenejšie modely Pocket PC povaujemedo konca roka sumu 25 000 Sk.V <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> sa presadia doplnky pre vreckovépoèítaèe, ktoré rozširujú monos ich pouitia<strong>na</strong>pr. o funkciu digitálnych fotoaparátov aleboMP3 prehrávaèov èi FM rádia.Pri obidvoch platformách výrazne <strong>na</strong>rastiepoèet zariadení, ktoré budú kombinova vreckovýpoèítaè a mobilný telefón. U <strong>na</strong> zaèiatku roka2/<strong>2003</strong> PC REVUE 17


R E V U E2004 môe poèet celosvetovo predaných kombinovanýchzariadení prekroèi poèet predanýchPDA. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umov je o takýto typ zariadeniamedzi súèasnými majite¾mi PDA <strong>na</strong>jväèší záujem.Ceny LCD monitorov v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> podstatneklesnú. Štandardom je monos <strong>na</strong>táèaniaobrazovky o 90°MON<strong>IT</strong>ORY S VÁKUOVOUOBRAZOVKOU (CRT) A LCDTrendy v oblasti zobrazovacích zariadení sa v porov<strong>na</strong>nís vlaòajškom nezmenia. Z poh¾adu poètupredaných zariadení budú dominova CRT monitory.LCD monitory sa však budú hlási o slovoešte výraznejšie.Pozrime sa teraz <strong>na</strong> trh so zobrazovacími zariadeniamipo jednotlivých segmentoch. V oblastiCRT monitorov patrili v <strong>roku</strong> 2002 k hlavnémuprúdu 17-palcové monitory a tento stav sa nezmeníani v tomto <strong>roku</strong>. Podiel predaných 19-palcovýchmonitorov bude v tomto <strong>roku</strong> <strong>na</strong>rasta –oèakávame medziroèný nárast predaja do 10 percent.Ponuka LCD monitorov sa bude <strong>na</strong>ïalejrozširova, pretoe hlavne v Ázii sauvádzajú do prevádzky ïalšie výrobnélinky. Okrem objemu produkcie všakbudú rás aj uhloprieèky LCD displejov. Kýmpred pár rokmi bol 17-palcový LCD monitor vlastneraritou, u v prvom pol<strong>roku</strong> tohto roka sa <strong>na</strong>svetových trhoch objavia LCD monitory s uhloprieèkoua 46 palcov! Zlepšia sa aj ïalšie technicképarametre, a ak k tomu pridáme pokraèujúcipád cien, je zrejmé, e LCD monitory siv tomto <strong>roku</strong> opä polepšia.Ceny 15-palcových LCD monitorov by sa v priebehutohto roka mali dosta hlboko pod hranicu7000 Sk a pri 17-palcových modeloch sa hovorío poklese pod 8000 Sk. Ce<strong>na</strong> 18-palcového LCDmonitora by sa do konca roka mala dosta podhranicu 10 000 Sk a ešte výraznejšie by mali klesaceny 21-palcových LCD monitorov.Väèšinu LCD displejov bude moné otáèao 90° a zobrazi tak zvisle celú stránku A4. Rov<strong>na</strong>kobude štandardne dostupná funkcia otoèeniaLCD displeja v prieènom smere tak, e obrazbude môc sledova aj osoba sediaca oprotipouívate¾ovi (<strong>na</strong>pr. klient).Ïalšou tohtoroènou zmenou bude nástup monitorov<strong>na</strong> báze OLED. Spoloènosti Sanyo a Kodaku predstavili prototypy 15-palcových OLED displejovs hrúbkou len 1 cm.GRAFICKÉ KARTYKým <strong>na</strong> zaèiatku roka 2002 bolo domi<strong>na</strong>ntné postaveniespoloènosti nVidia <strong>na</strong>jvýraznejšie,dnes je situácia odlišná.Spoloènos nVidia má ajdnes k dispozícii <strong>na</strong>jvýkonnejšígrafickýèip (v decembriHlavný boj v oblastigrafických kariet sav tomto <strong>roku</strong> odohrámedzi firmami nVidiaa ATI. eliezkom v ohnibude karta GeForce FXohlásený GeForce FX), ako i širokú ponuku èipovpokrývajúcich nároky všetkých <strong>sk</strong>upín pouívate¾ov.V uplynulom <strong>roku</strong> sa tejto firme <strong>na</strong>vyšepodarilo preniknú aj <strong>na</strong> trh s èipovými súpravami.O pozíciu výkonnostného lídra však v <strong>roku</strong><strong>2003</strong> bude táto firma bojova so spoloènosouATI Technologies. V zápase o <strong>na</strong>jvýkonnejší grafickýèip si to aj v tomto <strong>roku</strong> rozdajú práve títodvaja výrobcovia. Obaja ponúkajú èipy podporujúceDirectX 9 a aj ïalšie plány sú odváne.Nádejný konkurent ST Labs to ïaleko nedotiahol,v segmente lacných grafických èipov ho všakúspešne <strong>na</strong>hradili produkty Xabre od firmy SiS.Dnes u prakticky všetci výrobcovia ponúkajúgrafické karty s dvoma výstupmi v dostupnýchcenách. Pri výkonnosti nových poèítaèov takdostávame zaujímavú monos simultánnej prácedvoch pouívate¾ov <strong>na</strong> jednom PC. Èorazväèšej ob¾ube sa teší aj vyuitie PC v úlohe domácehoki<strong>na</strong> èi <strong>na</strong> spracovanie videa, a tak sa èorazèastejšie <strong>na</strong> grafických kartách objavujú aj TVvýstupy a vstupy umoòujúce spracovanie videa.Uvedený trend bude v tomto <strong>roku</strong> ešte výraznejšíako vlani a rov<strong>na</strong>ko to bude v oblasti rozširujúcejsa ponuky doplnkového programovéhovybavenia.CD A DVD MECHANIKYPoèet CD èítacích mechaník predávaných vo svetepostupne klesá a ich miesto jednoz<strong>na</strong>ène preberajúmodernejšie DVD mechaniky. Dôvodomsú väèšie monosti DVD mechaník (prehrávanieDVD filmu, vyššia kapacita) a vyrov<strong>na</strong>nie spodnejcenovej úrovne obidvoch typov prístrojov. Najnišieceny DVD èítacích mechaník sú dnes okolo1600 Sk a ceny <strong>na</strong>jlacnejších CD èítacích mechaníksú len o 100 a 200 Sk nišie.V oblasti mechaník <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie v <strong>roku</strong><strong>2003</strong> predpokladáme jednoz<strong>na</strong>èné presadenieDVD zapisovacích jednotiek <strong>na</strong> úkor zariadeníCD-RW. Zdá sa, e oblas CD-RW u dosiahla svojvrchol a rýchlos zápisu u nie je rozhodujúca.Podstatnejšou charakteristikou je celková kapacitazáz<strong>na</strong>mu a tu DVD nekompromisne vedie. Poèasroka <strong>2003</strong> <strong>na</strong>jnišia ce<strong>na</strong> zariadení CD-RWpoklesne pod 3000 Sk. Predajná ce<strong>na</strong> DVD <strong>na</strong>pa-¾ovaèiek sa do konca roka <strong>2003</strong> zníi pod 10 000Sk a médiá DVD-R sa mono dostanú takmer a<strong>na</strong> cenu dnešných médií CD-R. O formáte pre<strong>na</strong>hrávanie údajov <strong>na</strong> DVD médiá sme sa podrobnejšiezmienili v predošlom èísle PCREVUE. Hlavný súboj sa v tomto <strong>roku</strong>odohrá medzi formátom DVD-RWa DVD+RW, dnes je však nemonépredpoveda víaza.V prvej polovici tohto roka sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu objavia externé mechaniky, pomocouktorých môu pouívatelia <strong>na</strong>pa¾ovaDVD i CD médiá. Rýchlos zápisu pre DVD-R oèakávame<strong>na</strong> hranici 2,4-násobku základnej rýchlosti,pri CD-R médiách to bude 12-násobná a vyššiarýchlos. Takéto externé mechaniky budemoné pripoji pomocou portu USB 2.0, ale ajFireWire. Externý <strong>na</strong>pájací zdroj však bude <strong>na</strong>prevádzku takýchto zariadení nevyhnutný. Oèakávanáce<strong>na</strong> bude <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu okolo 20 000 Sk.V <strong>roku</strong> 2004 oèakávame ïalší vzrast rýchlostízápisu a <strong>na</strong> 16-násobok základu. DVD médiums benou kapacitou 4,7 GB tak bude moné zapísaza 3,5 minúty.Externá mechanika s monosou <strong>na</strong>pa¾ovaniaDVD médií a pripojením pomocou USB 2.0alebo FireWire. Rýchlos zápisu <strong>na</strong> DVD−R je2,4−násobok základu, pre CD−R 12−násobokPAMÄOVÉ KARTYV oblasti pamäových kariet oèakávame len evoluènýnárast kapacít. Štandardná kapacitatakýchto zariadení bola v minulom <strong>roku</strong> 64 alebo128 MB, v tomto <strong>roku</strong> predpokladáme jej vzrastpri bene predávaných modeloch a <strong>na</strong> 256 MB èi512 MB pre typ CompactFlash. V druhej poloviciroka oèakávame cenu takejto karty pod hranicou5000 Sk.U poèas roka 2002 sa ve¾kej ob¾ube tešilik¾úèe USB. Dôvodom je ich jednoduché pouitiezasunutím do portu USB, malé rozmery, prijate¾náce<strong>na</strong> a zabudovaná podpora v <strong>na</strong>jnovšíchoperaèných systémoch. Na svetových trhoch sa18 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U EK¾úè USB ako médium <strong>na</strong> prenos údajov.Štandardnou kapacitou bude 512 MBobjavili vyhotovenia, ktoré integrovali funkciupamäte s fotoaparátom èi webovou kamerou,èítaèkou pamäových kariet, MP3 prehrávaèom,snímaèom odtlaèkov prstov a pod.Kapacita k¾úèov USB u presiahla 1 GB, u nássa však predávali tieto pamäové zariadenia dohodnoty 256 MB. V <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> oèakávame reálnypredaj k¾úèov USB s kapacitou 512 MB a 1 GBv cenách do 5000 Sk.Na Sloven<strong>sk</strong>u sa uvedené kombinácie s inýmizariadeniami asi masovo neuchytia hlavne z dôvoduich vysokej ceny. Výnimkou môe by kombináciak¾úèa USB a MP3 prehrávaèa.Ce<strong>na</strong> za prenesený megabajt údajov je v prípadek¾úèov USB relatívne vysoká. Ako alter<strong>na</strong>tívasa v tomto <strong>roku</strong> budú aj u nás viac predávaexterné pevné di<strong>sk</strong>y s pripojením pomocou USB2.0 alebo FireWire. Ce<strong>na</strong> samotného prepojovacieho„rámèeka“ poklesne <strong>na</strong> 1000 Sk.Výhodou je, e v takomto zariadení môetevymeni pevný di<strong>sk</strong> (3,5 palca) a tento systém jemoné pouíva aj <strong>na</strong> krátkodobú archiváciu èiprenos údajov. Takéto zariadenie môete jednoduchoprenáša aj <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti. Súèasoudodávky býva aj prenosné puzdro.Prenosný pevný di<strong>sk</strong> s <strong>na</strong>pojením <strong>na</strong> portUSB 2.0 je cenovo výhodným riešením <strong>na</strong>prenos ve¾kého mnostva údajov. Dorámèeka sa vkladá bený 3,5−palcový pevnýdi<strong>sk</strong> a môete ho jednoducho vymeniFototlaèiarne s monosou tlaèe fotografiído rozmeru A4 úplne bez okrajovV <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u výraznepresadia farebné laserové tlaèiarne. Prijednoduchších modeloch oèakávame poklescien <strong>na</strong> hranicu 30 000 SkTLAÈIARNE A SKENERYNajpredávanejšími tlaèiaròami <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uostanú „lacné“ atramentové modely. Ich ceny sabudú v tomto <strong>roku</strong> zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> hodnote okolo1500 Sk, urèite sa doèkáme aj darèekového dodaniatakejto tlaèiarne spolu s poèítaèom. Upozoròujeme<strong>na</strong> to, e prevádzka lacnej tlaèiarne bývabez rozdielu z<strong>na</strong>èky dos drahá a ceny spotrebnéhomateriálu asi nepoklesnú.Záujem pouívate¾ov sa bude v tomto <strong>roku</strong> presúvaviac k fototlaèiaròam. Dôvod je jasný – pouívateliapotrebujú èoraz èastejšie vytlaèi kvalitnéfotografie. Aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu sa presadiamodely s tlaèou bez okrajov, <strong>na</strong>jvyššou kvalitoua monosou priamej tlaèe z pamäovej karty.V tomto <strong>roku</strong> u fotografické tlaèiarne budúštandardne pouíva prevane šesfarebný tlaèovýsystém, ktorý umoòuje kvalitnú tlaè fotografiís verným zobrazením ¾ud<strong>sk</strong>ej pokoky.V prípade laserových tlaèiarní povaujeme rok<strong>2003</strong> za prelomový pre farebné modely. Na konciminulého roka prišli <strong>na</strong> náš trh farebné laserovétlaèiarne s cenou pod 30 000 Sk. To je usuma, ktorú podnikový sektor za rýchlufarebnú tlaè bude akceptova. Oèakávamepritom ïalšie zniovanie cenytýchto modelov a pod hranicu,ktorá umoní jej jednorazovýodpis. To bude pre sloven<strong>sk</strong>ýtrh <strong>sk</strong>utoèným katalyzátoromich predaja. Viemeo tom, e rozhodujúcivýrobcovia laserovýchtlaèiarní pripravujú <strong>na</strong>tento rok modely s nízkounákupnou cenou. Pritom ide o farebné laserovétlaèiarne s vysokou rýchlosou tlaèe a dobroukvalitou.Za posledné dva roky sme registrovali v <strong>na</strong>šichprie<strong>sk</strong>umoch nárast predaja multifunkèných zariadení.Tento trend bude pokraèova. Dôvodomje úspora miesta a zjednodušené ovládanie pripouití takéhoto zariadenia.V oblasti <strong>sk</strong>enerov poèítame v tomto <strong>roku</strong> <strong>sk</strong>ôrs evoluèným nárastom štandardného rozlíšenia<strong>na</strong> hodnotu 1200 dpi a rozšírením doplnkovýchsluieb, zameraných hlavne <strong>na</strong> vyuitie <strong>sk</strong>eneraako lacného kopírovacieho zariadenia. Ceny <strong>na</strong>jlacnejšíchmodelov sa budú zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> hodnote2500 Sk. Postupne sa objavia aj <strong>sk</strong>enery s ïalšoupridanou hodnotou – celkom urèite sa doèkáme<strong>sk</strong>enera s integráciou multimediálneho systému.Ten bude hlasovým výstupom ohlasova <strong>na</strong>pr.<strong>sk</strong>onèenie <strong>sk</strong>enovania, resp. radi pri <strong>na</strong>stavenívhodných parametrov <strong>sk</strong>enovania.KLÁVESNICE, MYŠI, DOPLNKOVÁVÝBAVAV tomto <strong>roku</strong> sa aj u nás zvýši podiel predaja klávesníca myší s bezdrôtovým pripojením. Klávesnicebudú vybavené aj doplnkovými multimediálnymièi aplikaènými tlaèidlami, myši sa tvaromešte prispôsobia ergonomickému dizajnu.Súvisí to s poklesom cien takýchto vyhotovenía aj s tým, e mnohí pouívatelia si takýmto spôsobomrobia rados.Ve¾kej ob¾ube sa u v minulosti tešili myši pracujúce<strong>na</strong> optickom princípe snímania pohybu popodloke (teda bez gu¾ôèky), ktoré sú <strong>na</strong>vyše vybavenérolovacím kolie<strong>sk</strong>om, resp. aj ïalšími doplnkovýmitlaèidlami. V <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> budú k štandardupatri práve takéto modely, keïe ich predajnáce<strong>na</strong> sa u príliš neodlišuje od ceny klasickejmyši s gu¾ôèkou.Pomaly, ale iste sa zaèí<strong>na</strong> presadzova trendspájania sa sveta poèítaèov a spotrebnej elektroniky.Objavujú sa zariadenia, ktoré dokáu prepojipoèítaè a televízor èi hi-fi veu. Takto budemoné lepšie vyui výhody viacerých prístrojovpri prehrávaní videa, obrázkov a hudby.KOMUNIKAÈNÉ SYSTÉMYPoèítaèe budú v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> pouíva <strong>na</strong> komunikácius externými zariadeniami hlavne porty USB2.0, v menšej miere FireWire. Oèakávame, e niektorépoèítaèe u nebudú podporova klasickýparalelný a sériovýport a o to viacmiesta budeVäèši<strong>na</strong> klávesníca myší bude k poèítaèupripojená bezdrôtovo2/<strong>2003</strong> PC REVUE 19


R E V U EZadný panel poèítaèov sa zjednoduší.Nebudú sa u vy<strong>sk</strong>ytova staršie portypre paralelné a sériové pripojenie.Ostane tak viac miesta pre modernejšieportyRozboèovaè portov USB v podstavci podmonitor umoní jednoduchšie pripojenieexterných zariadení priamo <strong>na</strong> pracovnomstole pouívate¾aPod¾a ohlásenia <strong>na</strong>jdôleitejších výrobcov budúceny èipov <strong>na</strong> komunikáciu Bluetooth dos výrazneklesa, a to a <strong>na</strong> hodnotu okolo 200 Sk.V <strong>roku</strong> 2006 sa pod¾a a<strong>na</strong>lytikov bude roène predáva500 miliónov kusov zariadení pre Bluetooth.V tomto období bude týmto komunikaènýmrozhraním vybavených 90 percent všetkýchvreckových poèítaèov a 80 percent všetkýchnotebookov.DIG<strong>IT</strong>ÁLNE FOTOAPARÁTYV digitálnej fotografii nás èaká podobne „bláznivý“rok, ako bol ten predošlý. Namiesto ïalšiehorastu poètu snímacích bodov v snímaèoch sa výrobcoviav tomto <strong>roku</strong> pravdepodobne sústredia<strong>na</strong> ponuku modelov presne šitých <strong>na</strong> mieru jednotlivýmkategóriám pouívate¾om. Na trhu sau objavujú <strong>na</strong>jrôznejšie digitálne fotoaparáty,ktoré sú prioritne urèené pre mladých ¾udí, a ponukasa bude ïalej rozširova. Pokia¾ ide o rozlíšenie,predáva sa budú <strong>na</strong>jmä modely s 2- a 4-megapixelovými snímaèmi. Spomí<strong>na</strong>ný rozsahúplne pokrýva potreby amatér<strong>sk</strong>ej fotografie,PRIPOJENIE NA INTERNETPre domácich pouívate¾ov bude u nás, bohuia¾,stále domi<strong>na</strong>ntné klasické vytáèané spojenies vyuitím a<strong>na</strong>lógovej linky alebo linky ISDN. Presektor podnikových pouívate¾ov, pre ktorých jeve¾mi dôleitá mobilita, bude rok <strong>2003</strong> v z<strong>na</strong>menípripojenia pomocou GPRS (tarifikácia pod¾apreneseného objemu dát). Katalyzátorom rozšíreniaGPRS pre tento segment bude aj radikálnypokles cien mobilných telefónov s podporou tohtotypu komunikácie. Mobilní operátori udávajúpre tento typ spojenia typickú rýchlos pripojenia30 kb/s, ale v praxi mono tento údaj povaova<strong>sk</strong>ôr za maximum.Telefóny pre siete UMTS umonia zobraziaj video a pristupova k podnikovým sieam.Na Sloven<strong>sk</strong>u by sa mali objavi v prvejpolovici <strong>roku</strong> 2004<strong>na</strong> zadnom paneli pre porty USB. Port USB vo verzii1.1 sa v nových systémoch bude pouívaèoraz zriedkavejšie.Rozboèovaèe portov USB oèakávame aj v ïalšíchzariadeniach – v klávesnici, stojane monitoraalebo v tlaèiarni. Umoní to jednoduchšie pripájanieïalších zariadení v sérii. Z<strong>na</strong>mená to, enie všetky porty musíte ma <strong>na</strong> poèítaèi a vystaèíteaj s kratšími prepojovacími káblami.Posilní sa aj bezdrôtová komunikácia. Rok<strong>2003</strong> povaujeme za obdobie, keï infraèervenýHP Digital Media Receiver 5000 jezariadenie <strong>na</strong> prepojenie poèítaèaa televízora. Existuje aj bezdrôtováverzia, súèasou je aj dia¾kové ovládanieport úplne vystrieda Bluetooth. Predáva sa budúdoplnkové karty èi adaptéry USB pre Bluetooth,aby bol moný tento spôsob komunikácie aj pristarších poèítaèových systémoch. Ceny takýchtorozšírení sa dostanú pod hranicu 1000 Sk.V <strong>roku</strong> 2002 sa predalo spolu 35 miliónov èipovýchsúprav pre Bluetooth. Tento poèet sa dokonca tohto <strong>roku</strong> strojnásobí – predá sa okolo100 miliónov kusov. Pribúda budú notebooky,ktoré budú ma tento spôsob pripojenia integrovanýv základnej dodávke.Digitálne fotoaparáty v tomto <strong>roku</strong> sa budúvyz<strong>na</strong>èova ešte priaznivejším pomeromvýkon/ce<strong>na</strong>. Oèakávame väèší nástuplacných modelov pre bených spotrebite¾ovnielen èo do monosti ich elektronickej prezentácie,ale aj ich tlaèe.Samozrejme, aj v tomto <strong>roku</strong> sa objavia novésnímaèe, budú však orientované <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> masovejšísegment. V tomto smere sú <strong>na</strong>jvánejšímkandidátom snímaèe typu CMOS (dokonca ajs rozlíšením tri megapixely). Tie sú podstatne lacnejšieako CCD a <strong>na</strong>vyše v poslednom èase sapodarilo výrazne zlepši ich parametre. Pre pouívate¾ovto bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> cenovo dostupnejšieprístroje. V ponuke niektorých firiem sa uobjavujú aj fotoaparáty, ktoré majú len internúpamäovú jednotku (nepouíva sa pamäovákarta).Zaujímavým trendom tohto roka bude postupnákonvergencia digitálnych fotoaparátova iných produktov. V ponuke viacerých výrobcovsa u objavujú digitálne fotoaparáty, ktoréokrem fotografovania a snímania videa môuslúi aj ako diktafóny a MP3 prehrávaèe.Zdá sa, e v tomto <strong>roku</strong> oije aj pripojenie <strong>na</strong>internet pomocou technológie ADSL. Pokia¾ bude<strong>na</strong>ozaj spustená komerèná prevádzka ADSL a budezhruba plati cenová politika ST z testovacejprevádzky, potom sa tento spôsob pripojeniabude teši mimoriadnej popularite. Pod¾a údajovz polovice minulého roka bol mesaèný poplatok<strong>na</strong> úrovni 2000 Sk za trvalé pripojenie pri rýchlosti256 kb/s. Tento spôsob pripojenia u budezaujímavý aj pre domácich pouívate¾ov. Po rýchlejšompripojení pomocou ADSL siahnu aj viacerépodniky.Siete UMTS budú <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u poèas tohtoroka len v štádiu prvých <strong>sk</strong>úšok, reálne <strong>na</strong>sadeniesa oèakáva asi a v prvej polovici roka 2004.ZÁVERPonuka <strong>IT</strong> produktov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>nebude príliš odlišova od svetového trhu. Èakánás ve¾a nových a zaujímavých produktov. Urèiteto bude zaujímavý rok, aj u nás sa budú prejavovavplyvy oèakávaného ozdravenia svetových <strong>IT</strong>firiem.Zdá sa, e v oblasti <strong>IT</strong> <strong>na</strong> rozdiel od praktickyvšetkých ostatných oblastí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u aspoònehrozí masové zdraovanie produktov. Ako jeznáme, od 1. januára <strong>2003</strong> sa uplatòuje zníenieDPH z 23 <strong>na</strong> 20 percent. Je to síce zlacnenie len o3 percentá, ale reálne sa týka prakticky všetkýchproduktov a sluieb v oblasti <strong>IT</strong>.Otázkou ostáva celková kúp<strong>na</strong> sila obyvate¾stva,a teda èi si pouívatelia budú môc dovoliinvestova do tejto oblasti aspoò to¾ko prostriedkovako v minulom <strong>roku</strong>. Veríme, e je to monéa aj u nás budeme môc pracova <strong>na</strong>ozaj s <strong>na</strong>jnovšímitechnológiami.Ondrej Macko, Peter Orvi<strong>sk</strong>ý20 PC REVUE 1/<strong>2003</strong>


R E V U EApple inovovalNa výstave MacWorld, ktorá sa ko<strong>na</strong>la od 7. januárav San Franciscu, predstavila firma Apple viacerozaujímavých produktov.Základòová stanica AirPort Extreme jezákladom bezdrôtovej siete pre 50pouívate¾ovHARDVÉRPred rokom pútal <strong>na</strong>jväèšiu pozornos nový Macs dizajnom podobným stolnej lampe. Tento rokbola výstava MacWorld v z<strong>na</strong>mení PowerBooku so17-palcovou LCD obrazovkou. Tá má rozlíšenie a1440 × 900 bodov a pomer strán je 16:10. Veko novéhoPowerBooku je vyhotovené z hliníka, hrúbkanotebooku je len 2,54 cm a hmotnos 3 kilogramy.Jeho súèasou je zabudovaný adaptér <strong>na</strong> bezdrôtovúsie 802.11g s rýchlosou prenosu 54 Mbit/s,Bluetooth a dlho oèakávaný port FireWire 800s prenosovou rýchlosou 800 Mb/s.Novinkou 17-palcového PowerBooku je aj podsvietenáklávesnica so snímaèom vonkajšiehoosvetlenia. Tento snímaè riadi kontrast displejai intenzitu podsvietenia klávesnice. Nový systémtak privítajú pouívatelia, ktorí pracujú dlhé hodinys notebookom pri horších svetelných podmienkach(týka sa to hlavne strihania videa).Hardvérová výbava obsahuje procesor PowerPCG4 s taktom 1 GHz, 512 MB RAM typu DDR, grafickúkartu nVidia GeForce4 440 so 64 MB video RAMa optickú jednotku s monosou zapisovania <strong>na</strong> CDi DVD médiá. Na pripojenie k sieti slúi GigabitEthernet (1000BASE-T).Softvérovou výbavou je operaèný systém Mac OSX 10.2 s podporou nových technológií <strong>na</strong> bezdrôtovúsynchronizáciu údajov medzi poèítaèom a mobilnýmtelefónom èi vreckovým poèítaèom (iSync).17-palcový PowerBook G4 bude v predaji od februáratohto roka a ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong> americkom trhu 3299USD (okolo 135 000 Sk bez DPH).Z trochu iného súdka je PowerBook G4 s 12-palcovýmLCD displejom. Jeho prednosou sú minimálnerozmery a hmotnos len 2 kg. Základomhardvérovej výbavy je procesor PowerPC G4 s taktom867 MHz. Zariadenie je v predaji od koncajanuára a ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> americkom trhu je 1799 USD(okolo 74 000 Sk bez DPH). Udávaná výdr pri práci<strong>na</strong> batérie je 5 hodín.Na bezdrôtové pripojenie k sieti uvádza Applezariadenie pod oz<strong>na</strong>èením AirPort Extreme. Je zaloené<strong>na</strong> technológii 802.11g, ktorá zabezpeèujerýchlos prenosu 54 Mbit/s. To je päkrát viac, akoPowerBook so 17−palcovým LCDmonitorom. Primárnym urèením je strihvidea kdeko¾vek priamo v terénepo<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>jrozšírenejšie bezdrôtové siete s technológiou802.11b. AirPort Extreme je však so sieami802.11b spätne kompatibilný. Za 199 USD je k dispozíciizákladòová stanica pre 50 pouívate¾ov, èopostaèuje pre väèšinu malých podnikov. Základòovástanica obsahuje aj port USB, do ktorého môe bypripojená <strong>na</strong>pr. zdie¾aná tlaèiareò. AirPort ExtremeBase Station obsahuje aj port Ethernet 10/100 BASE-T <strong>na</strong> pripojenie do inej siete alebo DSL modemu.12−palcový displej ocenia hlavne cestovatelia.Na obrazovke je zobrazený prehliadaè Safaris integrovaným prehliadaèom GoogleSOFTVÉRZdá sa, e éra integrácie prehliadaèa Internet Explorerdo prostredia Mac OS sa pomaly, ale iste konèí.Na MacWorde bol toti ohlásený nový prehliadaèod firmy Apple s oz<strong>na</strong>èením Safari. Pod¾a údajovApple nový prehliadaè zobrazuje internetové stránkytrikrát rýchlejšie ako Internet Explorer a Javascriptbeí v tomto prostredí dvakrát rýchlejšie.Vyh¾adávanie informácií <strong>na</strong> internete s vyuitím serveraGoogle je integrované priamo do nástrojovejlišty Safari, <strong>na</strong> jednoduchšie h¾adanie informácií savyuíva hierarchický systém S<strong>na</strong>pBack. K ïalšímfunkciám patrí blokovanie reklamy <strong>na</strong> internetovýchstránkach a kninica bookmarkov organizovanýchpodobne ako v multimediálnych aplikáciáchiTunes a iPhoto. Finál<strong>na</strong> verzia bude k dispozíciiv polovici roka <strong>2003</strong>.Novým softvérovým nástrojom je Apple Keynote,ktorý predstavuje prezentaèný program. Jeho ce<strong>na</strong> je99 USD, k vlastnostiam patrí jednoduchos pouívania,integrácia fotografií a videa, efektná sprievodnágrafika, vopred pripravené šablóny, ako i export aimport pre Microsoft PowerPoint, QuickTimea PDF. Prezident firmy AppleSteve Jobs pri uvedení produktuuviedol, e je u dostatoène vy<strong>sk</strong>úšaný:„Najali sme si vo firme lacnéhobetatestera, ktorý produkt testovalcelý minulý rok. Bol som to ja.“Apple sa tie rozhodol ís cestouintegrácie existujúcich programov dojedného balíka. Od 25. januára je k dispozícii balíkiLife, ktorý bude za 49 USD ponúka aplikácieiPhoto, iMovie, iDVD a iTunes. Balík je urèený prepouívate¾ov, ktorí sa zaujímajú o digitálnu fotografiu,film, hudbu a vytváranie autor<strong>sk</strong>ých DVD.Na poloprofesionálne spracovanie filmov je urèenýnový program Fi<strong>na</strong>l Cut Express za 299 USD. Je toriešenie hlavne pre domácich pouívate¾ov, ktorínepotrebujú profesionálne vlastnosti nelineárnehozalamovania videa.DOPLNKOVÉ VYBAVENIEApple zaèal spoluprácu s niektorými „nepoèítaèovými“firmami. Príkladom môe by spoloènosBurton Snowboards, ktorá pripravila špeciálnubundu pre MP3 prehrávaè Apple iPod. Burton Ampje vodovzdorná bunda, ktorú môu ma obleèenú<strong>na</strong>pr. lyiari pri poèúvaní hudby poèas športovania.V bunde sa <strong>na</strong>chádza odkladacie vrecko preiPod, ovládací panel iPodu je vyvedený <strong>na</strong> ¾avépredlaktie. Z<strong>na</strong>mená to, e pouívate¾ môe ovládahlasitos prehrávania a meni <strong>sk</strong>ladby bez toho,aby si musel rozopnú bundu alebo sòa rukavice.iPod je pritom umiestnený bezpeène a nestratí sa.Takáto hraèka však aj nieèo stojí – ohlásená ce<strong>na</strong>bundy je 499 USD (asi 20 000 Sk), prirodzene, bezsamotného prehrávaèa. Uvedenie tejto bundysúvisí s úspechom iPodu v USA a v Japon<strong>sk</strong>u. Natýchto trhoch má toti <strong>na</strong>jväèší podiel, prièomv USA sa predá kadú minútu jeden kus.Viacero ïalších firiem ohlásilo vývoj produktov,ktoré budú podporova technológiu Rendezvous. Ideo automatické pripojenie a spoluprácu rozliènýchzariadení pomocou protokolu IP (vrátane bezdrôtovejkomunikácie 802.11). Medzi nových výrobcovpatrí <strong>na</strong>pr. Brother, ktorý technológiou Rendezvousvybaví tlaèiareò HL-5070N. Poèítaè si tak sám nájdea <strong>na</strong>konfiguruje tlaèiareò a umoní <strong>na</strong> nej tlaèi beznutnosti akejko¾vek inštalácie èi <strong>na</strong>stavovania. Výrobcaspotrebnej elektroniky TiVo spomí<strong>na</strong>nú technológiuzabuduje do DVD prehrávaèa.ZÁVERApple týmito ohláseniami potvrdil doterajšiu stratégiu– stá <strong>na</strong> èele technologického vývoja a produktyponúka v špièkovom dizajne i vyhotovení.Hlavným <strong>na</strong>sadením produktov je spracovaniemultimédií (hlavne videa) v profesionálnom i domácom<strong>na</strong>sadení. Pod¾a Steva Jobsa v súèasnostieviduje Apple 5 miliónov aktívnych pouívate¾ovnového operaèného systému Mac OS X a pre tentonový systém u existuje 5000 <strong>na</strong>tívnych aplikácií.Prezident Apple oèakáva, e <strong>na</strong> konci roka <strong>2003</strong>bude poèet pouívate¾ov Apple Mac OS X pohybovamedzi 9 a 10 miliónmi. Zo stránky marketingusa firma zameria <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie pouívate¾ov Windows<strong>na</strong> svoju stranu.Ondrej Macko22 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U EInteligentná domácnosu nie je iba víziaInteligentné domácespotrebièe, ktoré by sa samistarali o chod domácnosti,nám ešte pred pár rokmipripadali ako nesplnite¾nésci−fi, no trend vo svete jasneukazuje, e práve tadia¾tovedie cesta <strong>na</strong>šichdomácností. Pozrime sa spolu,aké spotrebièe sa pomalydostávajú do nášho ivotaa <strong>na</strong>ko¾ko nás dokáuodbremeni od starostís chodom domácnosti.ÈO JE DNES CELKOM BENÉAj keï sa medzititulok zdá zavádzajúci, taká jepravda – inteligentné domáce spotrebièe sa u stalibene dostupnými, a aj keï je ich nákupná ce<strong>na</strong>zvyèajne vyššia oproti klasickým kolegom, jemoné si ich zadovái.U v PC REVUE è. 12/2002 sme vás oboznámilis inteligentným vysávaèomTrilobite, ktorý je schopnýprevzia upratovaniev podobe vysávania <strong>na</strong>vlastné plecia. Vašou úlohouje len prinies ho do miestnostia vybra program vysávania. Všetkoostatné potom Trilobite vykoná sám, pokojne ajpoèas vašej neprítomnosti. Trápi vás nemusí ani<strong>na</strong>pájanie prístroja, ten beí <strong>na</strong> batérie a celkomsvojpomocne sa dopraví aj do <strong>na</strong>bíjacej stanice,aby bol pripravený <strong>na</strong> ïalšie pouitie.Tak ako problematiku vysávania má spoloènosElectrolux v spolupráci s Husqvarnou vyriešené ajkosenie trávnika. Mono sa to zdá neuverite¾né,ale ani tejto èinnosti nemusíte venova svoj vzácnyèas. Inteligentná kosaèka je schopná pracovacelkom samostatne a úplne bez vášho zásahu. Pritomje len <strong>na</strong> vás, èi sa rozhodnete pre model, ktorýpracuje so solárnymi èlánkami alebo si radšejvyberiete model <strong>na</strong>pájaný akumulátormi, ktorý savdy pri vybití sám dopraví do <strong>na</strong>bíjacej stanice. Ajpri tomto type inteligentného domáceho spotrebièaje potrebné len prvotne <strong>na</strong>stavi program práce,všetko ostatné prebieha automaticky a bezvášho zásahu.Kontajner <strong>na</strong> pohodlnejšie <strong>na</strong>kupovanie cez internet – sám potraviny u<strong>sk</strong>ladní, vie ich drachladené a informuje vás <strong>na</strong> mobilný telefónKosaèka od Husqvarny samostatne za pomocisolárnej energie upraví váš trávnikAzda <strong>na</strong>jznámejším inteligentným domácimspotrebièom je inteligentná chladnièka s pripojením<strong>na</strong> internet. Predstava takéhoto riešenia lákalaviaceré firmy, medzi nimi <strong>na</strong>príklad aj spoloènosLG, ktorá takúto chladnièku uviedla u v <strong>roku</strong> 2000.Tá fungovala ako akési komunikaèné centrum rodiny,pripojené <strong>na</strong> internet. Chladnièka mala v sebezabudovaný poèítaè, ktorý sa staral o prísun èerstvýchkuchár<strong>sk</strong>ych receptov a bol schopný automatickypod¾a potreby doobjed<strong>na</strong> cez internetïalšie potraviny. Problémom sa pri tomto produktestala ce<strong>na</strong>. Bola taká vysoká, e za òu bolomoné kúpi nielen supervýkonný poèítaè, ale aj<strong>sk</strong>velú chladnièku. Napriek tomu si však chladnièkas pripojením <strong>na</strong> internet <strong>na</strong>šla svojich priaznivcov.Domácnos sa, samozrejme, nezaobíde bez varenia.O to zaujímavejší je aj ïalší nápad od Electroluxu.V tomto prípade ide o inteligentný sporák,ktorý pod¾a èiarového kódu <strong>na</strong> potravinách dokáesám prispôsobi spôsob varenia. Rov<strong>na</strong>ko zaujímavovyznieva idea hovoriacej práèky, takisto z produkcieElectroluxu, ktorá s pouívate¾om komunikujeza pomoci hlasu a robí tak aj z prania zábavnejšiuèinnos. Zaujímavý nový typ domáceho spotrebièaje aj UDU – U<strong>na</strong>ttended Delivery Unit. Ideo akýsi kontajner, ktorý sa poèas vašej neprítomnostipostará o to, aby tovar objed<strong>na</strong>ný z internetuv bezpeèí poèkal <strong>na</strong> váš návrat. Prístup do kontajneraje pritom chránený špeciálnym kódom,ktorý sa pre kadú objednávku generuje jedineène.Z poh¾adu pouívate¾a ide o <strong>sk</strong>utoène inovatívneriešenia u<strong>sk</strong>ladnenia doruèených zásielok.Ak si aj po vymenovaní niektorých príkladov inteligentnýchdomácich spotrebièov myslíte, e inteligentnádomácnos je len utópia, mono vás o opakupresvedèí prípad zo Švéd<strong>sk</strong>a. Konkrétne v mesteŠtokholm sa rozhodla vláda dotova výstavbu obytnéhobloku, pozostávajúceho z „inteligentných domácností“.Centrom takýchto bytov je chladnièkaScreenfridge, ktorá v hierarchii domácnosti preberácentrálnu úlohu a okrem tradiènej funkcie plní ajúlohy z oblasti organizácie, komunikácie èi plánovaniaivota domácnosti.24 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U EWashyTalker – pranie sprevádzané hlasomAKÁ JE BUDÚCNOSINTELIGENTNÝCH DOMÁCNOSTÍ?Z uvedeného vyplýva, e <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr sa inteligentnéspotrebièe stanú benou súèasou nášhoivota. Kedy však budeme býva v úplne inteligentnejdomácnosti, je len ve¾mi aké odhadnú.A ako vlastne takáto domácnos môe vyzera, akobude riadená? Zaujímavým prepojením by mohliby dnes vysoko aktuálne smart displeje. Tie bymohli v rámci domácnosti prebra akúsi centrálnuriadiacu úlohu a zdruova všetky prvky potrebné<strong>na</strong> manipuláciu a <strong>na</strong>stavenie všetkých spotrebièovdo jedného bodu. Komunikácia medzi riadiacoujednotkou a spotrebièmi by, samozrejme, prebiehalabezdrôtovo, pouívate¾ by sa s ovládacím panelomlen pohyboval v priestoroch domu a dolaïovalprípadné detaily, prístroje by však fungovali ajbez jeho zásahu.Ešte zaujímavejšia môe by monos <strong>na</strong>stavenianiektorých èinností v domácnosti cez internet.Predstavte si <strong>na</strong>príklad, e v práci si on-line <strong>sk</strong>ontrolujeteobsah svojej chladnièky a všetko potrebné<strong>na</strong> veèeru doobjednáte. Donášková sluba vám nákupumiestni do UDU kontajnera, vy dostanetetúto informáciu <strong>na</strong> mobilný telefón a pri ceste dobytu len vyberiete zásielku. Prípadne <strong>na</strong> dia¾kupriamo z kancelárie <strong>na</strong>stavíte, kedy má vysávaèzaèa s upratovaním èi kosaèka s kosením trávnika.Bezdrôtovú technológiu by však v doh¾adnej dobedesiatich rokov mohla <strong>na</strong>hradi aj technológiaovládania hlasom. Technicky je táto forma monáu dnes. Po zdoko<strong>na</strong>lení technológie rozpoznávaniahlasu sa mono stane celkom beným javom,e ráno budete chladnièke diktova nákup, ktorý jepotrebné vybavi.Nech však forma ovládania bude akáko¾vek, jecelkom jasné, e domáce spotrebièe sa stanú èoraznezávislejšími od nás ¾udí a väèšinu prác budúvykonáva len s <strong>na</strong>ším dozorom alebo dokonca bezneho. K spotrebièom tak <strong>na</strong>príklad pribudnú doplnkyako inteligentné <strong>sk</strong>lo, ktoré bude meni priepustnossvetla <strong>na</strong> základe poèasia, èi inteligentnáklimatizácia alebo osvetlenie interiéru. Je logické,e v takejto domácnosti bude existova centrál<strong>na</strong>jednotka, ktorá bude zodpovedná za koordináciuScreenfridge, chladnièka, ktorá sa stávaorganizátorom v dome, spravuje alarm,osvetlenie a zásoby potravínvšetkých èinností tak, aby sa minimalizoval poèetzásahov zo strany èloveka.Je ve¾mi aké predpoveda, akým smerom sabude vývoj ubera a aký rýchly bude nástup inteligentnýchspotrebièov. U dnes je však jasné, evšetky nápady a inovácie v tomto smere sledujúlen jeden cie¾ – ušetri nám èo <strong>na</strong>jviac èasu a starostís vyuitím moností súèasnej výpoètovej a komunikaènejtechniky, doplnenej o prvky umelejinteligencie.Martin Turoò2/<strong>2003</strong> PC REVUE 25


R E V U EPDF verzus XDOCMyslím, e by bolo celkomzaujímavé spoèíta, ko¾kosoftvérových firiem a ichprojektov u padlo za obeMicrosoftu. Softvérovýgigant toti neponecháva niè<strong>na</strong> náhodu a vo vhodnomèase do svojho portfóliazahrnie produkt èitechnológiu, ktorá mášancu <strong>na</strong> komerèný úspech.Na <strong>sk</strong>lonku minulého roka sa objavili informácieo tom, e spoloènos Microsoft pripravujenový súborový formát XDoc, ktoréhopodpora má by zahrnutá do pripravovanejjedenástej verzie balíka Office. Prakticky ihneïpo tomto oznámení sa <strong>na</strong> burze prepadla hodnotaakcií spoloènosti Adobe o 7 %. To bol,samozrejme, dôvod <strong>na</strong> to, aby <strong>na</strong> internetevzplanuli vášne. Prakticky okamite sa takmervšade objavovali di<strong>sk</strong>usie plné obáv o budúcnosAdobe a formátu PDF. Otázkou je, do akejmiery sú opodstatnené.MICROSOFT VERZUS ADOBEObe spoloènosti patria v oblasti softvéru medzigigantov, prièom ich vzájomný vzah doposia¾neniesol takmer iadne známky konkurenènéhoboja. Niet sa èo èudova, profilácia firiem je pomernejasná – kým Microsoft sa orientoval <strong>na</strong>operaèné systémy, vývojár<strong>sk</strong>e nástroje a kancelár<strong>sk</strong>ebalíky, spoloènos Adobe ovládla oblasgrafiky, pre-pressu (nástroje <strong>na</strong> profesionálnepublikovanie) a elektronických dokumentov.Obe spoloènosti dokonca spolupracovali <strong>na</strong>vývoji technológie OpenType, ktorá z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ladoslova revolúciu v oblasti technológií tvorbypísma.Idyla medzi softvérovými gigantmi sa po prvýraz <strong>na</strong>rušila, keï sa Microsoft rozhodol uviesvlastný formát pre distribúciu elektronickýchkníh L<strong>IT</strong> a vlastný prehliadaè Microsoft Reader <strong>na</strong>ich èítanie, ktoré sa takmer okamite staliványmi konkurentmi pre formát PDF a programAcrobat Reader, ktoré mali <strong>na</strong> tomto segmentetakmer monopolné postavenie a pochádzajú odspoloènosti Adobe.Novou oblasou stretu medzi oboma spoloènosamisa má sta formát <strong>na</strong> šírenie elektronickýchdokumentov. Aj tu je <strong>na</strong>teraz situácia jasná.Adobe so svojím PDF panuje všade, kde sa pozriete.Otázkou je, dokedy to tak ostane, ak prídeMicrosoft s formátom XDoc.PDF JE KLASIKA...Prioritnou úlohou, pre ktorú bol formát PDFv Adobe vytvorený, bol jednoduchý prenos informáciímedzi platformami. Základnou èrtou PDFv porov<strong>na</strong>ní s inými súborovými formátmi jeschopnos zachova vizuálnu vernos dokumentua prvkov v òom obsiahnutých, ktoré sú závislé odprostredia (typy písma, obrázky), pri prenose medziplatformami. Postupom èasu formát PDF vïakasvojim vlastnostiam medzi pouívate¾mi poèítaèovdoslova z¾udovel. Ve¾kú úlohu pri jehoúspešnej púti zohral internet. Práve vïaka nemusa formát PDF postupne stal štandardom prevýmenu informácií <strong>na</strong>jrôznejšieho charakteru.O výz<strong>na</strong>mnom postavení formátu PDF svedèí ajnedávno zverejnený údaj o celkovom poètedownloadov programu Acrobat Reader, ktorý sadostal cez hranicu 400 miliónov!Potenciál formátu PDF je široký aj pre monosvyuíva nástroje <strong>sk</strong>upinovej spolupráce (anotácie,úpravy textu...) èi úzku väzbu <strong>na</strong> internetovýhypertext (odkazy). Formát PDF tie umoòujeimplementáciu formulárových prvkov, vïakaktorým ho mono vyui aj <strong>na</strong> zber a spracovanieinformácií. Zabudnú nemono ani <strong>na</strong> prepracovanúochranu obsahu dokumentov vo formátePDF, ako aj <strong>na</strong> podporu elektronického podpisujednotlivých súborov. Široké monosti majúpouívatelia aj v prípade výberu nástrojov <strong>na</strong>tvorbu dokumentov PDF, pretoe <strong>na</strong> tento úèeljestvuje široká paleta nástrojov od spoloènostiAdobe, ako aj od ïalších výrobcov.Najnovšou s<strong>na</strong>hou Adobe je presadi formátPDF ako štandard aj v oblasti pre-pressu. Natento úèel sa vytvára modifikovaná verzia formátus oz<strong>na</strong>èením PDF/X.XDOC – „¼UDOVÉ“ XML?Informácie o formáte XDoc sú zatia¾ ve¾mi <strong>sk</strong>romnéa praktické <strong>sk</strong>úsenosti s ním majú iba vývojáriv Microsofte. Ako sme u uviedli, prvý nástroj,ktorý bude nový súborový formát podporova(Office 11), sa <strong>na</strong> trhu objaví v polovici tohtoroka. Pri tvorbe tohto materiálu sme teda mohlivychádza iba z informácií o vlastnostiach, ktorésú dostupné priamo <strong>na</strong> stránkach Microsoftu.A tých nie je ve¾a. Oficiálne firemné oznámenietoti hovorí iba to¾ko, e XDoc je postavený <strong>na</strong>štandarde XML. Technológia má pouívate¾omumoni zí<strong>sk</strong>ava elané informácie z <strong>na</strong>jrôznejšíchzdrojov prostredníctvom „formulárov“.Preloené do reèi pouívate¾a, kadý pouívate¾MS Office 11 bude ma monos vyz<strong>na</strong>èova vovytváraných alebo spracúvaných dokumentochprostredníctvom z<strong>na</strong>èiek XML vybrané údaje.Údaje, ktoré budú v jednotlivých dokumentochtakýmto spôsobom vyz<strong>na</strong>èené, potom budemoné následne z dokumentov vybera a ïalejspracúva. Na úrovni organizácie potom budemoné definova vlastné „schémy“ spracovaniajednotlivých typov údajov.Ak je vám <strong>na</strong>èrtnutý spôsob povedomý, mátepravdu, toto umoòuje u XML. Z formálnehoh¾adi<strong>sk</strong>a by mali medzi XML a XDoc by iba minimálnerozdiely. Zjednodušene by sa dokoncadalo poveda, e XDoc je prostriedkom, akodosta XML priamo k pouívate¾om. Za <strong>na</strong>jväèšiuprekáku masovejšieho rozšírenia XML sa totivo všeobecnosti povauje <strong>sk</strong>utoènos, e nástroje<strong>na</strong> prácu s XML nie sú pre bených pouívate¾ovdostatoène jednoduché. Na definovanie schém,vyz<strong>na</strong>èovanie obsahu a spracovanie XML sú totidoposia¾ k dispozícii iba riešenia, ktoré vyadujúz<strong>na</strong>ènú dávku technických z<strong>na</strong>lostí.Office 11 a formát XDoc teda budú z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>prelom v pouívaní XML, pretoe všetky spomí<strong>na</strong>néoperácie s údajmi budú prebieha v intuitívneovládate¾nom pouívate¾<strong>sk</strong>om prostredí.Zdá sa, e pouívatelia koneène dostanú do rúksilný nástroj <strong>na</strong> vytváranie obsahu. V ideálnomprípade by sa Office 11 stal prvým masovo rozšírenýmnástrojom umoòujúcim oddelenie obsa-26 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U Ehu od formy. Pravdou je, e <strong>IT</strong> priemysel sao takéto riešenie s<strong>na</strong>í u pekných pár rokov (odpredstavenia formátu XML).Zdá sa teda, e budúcnos XDoc je vïakaimplementácii tohto formátu do kancelár<strong>sk</strong>ehobalíka Office ruová. Nepredbiehajme však, <strong>na</strong>ceste je hneï nieko¾ko prekáok. Samozrejme,nechceme zniova silu hlavnej prednosti formátuXDoc, teda masového rozšírenia, ktoré implementáciado balíka Office iste prinesie. Sú tu všakaj urèité riziká. Azda <strong>na</strong>jväèšie predstavuje fakt,e sami pouívatelia dostanú monos definovaschémy, pod¾a ktorých budú údaje spracúvané.Rizikom takéhoto prístupu je <strong>sk</strong>utoènos, e doposia¾úlohy tohto typu riešili odborníci-a<strong>na</strong>lytici.Keby sa vytváranie schém spracovania v rámciorganizácie „delimitovalo“ ušiemu okruhu odborníkov(ideálne riešenie), <strong>na</strong>stane zrejme ïalšíproblém. Pouívatelia toti budú musie dodriava„definované“ postupy vytvárania dokumentova oz<strong>na</strong>èovania obsahu. Tu <strong>na</strong>ráame <strong>na</strong>problém s menom disciplinovanos pouívate¾ov.Ak neviete, <strong>na</strong> èo myslím, <strong>sk</strong>úste sa spýta nejakého„systémaka“, spravujúceho sie hoci v menšejfirme. Posledným rizikovým faktorom rozšíreniaformátu XDoc, ktorý je paradoxne identickýso základným problémom nízkeho rozšírenia formátuXML, môe by <strong>sk</strong>utoènos, e zatia¾ nejestvujeunifikovaný tok dokumentov, ktorý byumonil <strong>na</strong>plno vyui vlastnosti XML (a teda ajXDoc).MÁ PDF ŠANCU?Na základe uvedeného by sa mohlo zda, e jednouz predností formátu XDoc je podpora XML.Pravda je však iná: formát PDF disponuje podporoupre prácu s XML. Keby sme chceli porovnáva,<strong>na</strong> základe údajov známych v súèasnosti bysa dalo poveda, e monosti XDoc a PDF súv tejto oblasti minimálne vyrov<strong>na</strong>né. PDF totiXML z<strong>na</strong>èky vyuíva jed<strong>na</strong>k v prípade „formulárových“dokumentov (platforma XFDF), jed<strong>na</strong>kv prípade vytvárania „štruktúrovaného“ obsahudokumentov. PDF vïaka svojej „kontajnerovej“štruktúre umoòuje vklada ¾ubovo¾né informáciekódované v XML. Táto èrta po<strong>sk</strong>ytuje formátuPDF dobré vyhliadky do budúcnosti.Skeptici však tvrdia, e PDF u nemôe v oblastivýmeny dokumentov ponúknu niè nové.Tento dojem umocòuje sama spoloènos Adobe,ktorá sa v posledných verziách sústredila<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zlepšovanie formátu tak, aby ho bolomoné vyuíva v oblasti pre-pressu. Osobne sivšak myslím, e ide iba o zdanie. Adobe satoti iba sústredila <strong>na</strong> miesta, ktoré boli voformáte PDF „<strong>na</strong>jslabšie“. V súèasnej situáciiformát PDF v oblasti výmeny dokumentovpo<strong>sk</strong>ytoval pouívate¾om všetko potrebné.Súdiac však pod¾a posledných informácií(odkúpenie spoloènosti Accelio, spolupráca soSAP, uvo¾nenie nieko¾kých serverových technológiípre PDF), v Adobe sa <strong>na</strong> príchod formátuXDoc svedomito pripravujú.AKÁ BUDE BUDÚCNOS?Na vynášanie akýchko¾vek súdov je v tejto chvílipri<strong>sk</strong>oro. Prvých programov s podporou formátuXDoc sa doèkáme <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr v polovici tohto roka.Dovtedy má Adobe èas predstavi (èi <strong>sk</strong>ôr prezentova)pouívate¾om svoju víziu vývoja formátuPDF.U dnes však mono odhadnú, e situácia sanebude vyvíja ani zïaleka tak dramaticky, akoju videlo mnostvo di<strong>sk</strong>utérov <strong>na</strong> internetovýchfórach. XDoc bude toti minimálne v úvode viazaný<strong>na</strong> platformu Microsoftu, kým PDF je všeobecnýmštandardom, akceptovaným <strong>na</strong> všetkýchsúèasných relevantných platformách. I keïja sám pracujem <strong>na</strong> platforme Windows, dosako si viem predstavi, ako „zarytí linuxáci“hromadne prechádzajú od formátu PDF k XDoc.Adobe je v tomto segmente podstatne dlhšiea má viac ako dobré postavenie. To spoloènes faktom, e v prostredí internetu a <strong>na</strong> všetkýchplatformách osobných poèítaèov jestvuje pestrýa ve¾mi obsaný archív <strong>na</strong>jrôznejších informáciíuloených práve vo formáte PDF, ho robí v blí-iacom sa súboji s XDoc miernym favoritom. Sámsom zvedavý, ako sa to všetko vyvinie a èi sa<strong>na</strong>pokon nezopakuje situácia, ktorej sme bolisvedkami po vstupe Microsoftu do segmentuelektronických kníh. Aj <strong>na</strong>priek enormnému úsiliuMicrosoftu sa tam toti <strong>na</strong> monopolnom postaveníAdobe niè nezmenilo.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý2/<strong>2003</strong> PC REVUE 27


R E V U ESúboj hudobných formátovPreije formát MP3?Formát MP3 sa objavil ako logické riešenie problematiky,ako uklada hudbu v digitálnej podobe.Keïe audio CD neboli vdy optimálnymriešením a formát WAV nemal iadnu kompresiu,bolo treba nájs riešenie, ktoré by po<strong>sk</strong>ytovalorozumný pomer medzi ve¾kosou súboru a jehokvalitou. A tak sa formát MP3 alebo MPEG Layer 3zdal tým <strong>na</strong>jvhodnejším riešením. Okamite pojeho zverejnení sa <strong>na</strong> internete objavila dostatoènásoftvérová podpora zo strany prehrávaèov, ako ajkodérov do tohto formátu. Skutoèný boom <strong>sk</strong>ladiebvo formáte MP3 potom <strong>na</strong>stal s príchodom prvýchsietí peer to peer, ako <strong>na</strong>pr. Napster. Tie z<strong>na</strong>ènepomohli tomu, aby sa <strong>sk</strong>ladby v digitálnej podobeukladali práve do tohto formátu.Výhodou formátu MP3 boli <strong>na</strong>jmä monostiv oblasti vo¾by vlastností výsledného súboru. Tenmohol ma vzorkovaciu frekvenciu v rozmedzí8000 Hz – 441 000 Hz, 16 alebo 8-bitovú kvalitua bitrate od hodnoty 32 a do 384 kb/s. Samozrejmosouje aj výber medzi kvalitou mono a stereo.Pri kódovaní sa tak nechávala vo¾ba kvality výslednéhozvuku <strong>na</strong> uívate¾ovi a jeho prioritách privytváraní <strong>sk</strong>ladieb MP3.Práve rozšírenie sietí peer to peer z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo nielenúspech, ale aj ohrozenie formátu MP3. Jeho <strong>na</strong>dmernýúspech ukázal aj iným hráèom <strong>na</strong> tomto poli,e je to príliš lukratív<strong>na</strong> oblas <strong>na</strong> to, aby ostala bezpovšimnutia. S <strong>na</strong>jväèšou iniciatívou prišiel softvérovýgigant Microsoft, ktorý sa rozhodol, e svoj formátpovýši <strong>na</strong> akýsi štandard vo svete digitálnejhudby. A tak sa nekorunovaným krá¾om mal staformát Windows Media Audio, v <strong>sk</strong>ratke WMA.Výhod, ktoré nový štandard po<strong>sk</strong>ytoval, bol takistodostatok. V prvom rade sa výborne hodí <strong>na</strong> vytváraniestreamovaných médií, púšaných po internete.Rov<strong>na</strong>ko ako pri formáte MP3 je aj pri WMA monévybera medzi frekvenciami 8000 Hz – 441 000 Hz,16 alebo 8-bitovou kvalitou a bitrate v rozmedzí 5 –192 kb/s, prièom horná hodnota je pod¾a slov expertov<strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie od CD kvality.Okrem technických výhod má však WMA eštejednu silnú stránku v porov<strong>na</strong>ní s ïalšou konkurenciou,ako aj s krá¾om – MP3. WMA má za sebouMicrosoft a ten dokáe vïaka šikovnému marketingusvoje produkty dobre presadi <strong>na</strong> trhu. WindowsMedia Audio v tomto smere nie je výnimka,vo svojom prehrávaèi Windows Media PlayerMicrosoft tento formát presadzuje za štandard.A sila v podobe podpory zo strany operaèného systémuWindows takisto nie je <strong>na</strong> zanedbanie.V porov<strong>na</strong>ní s MP3 sa však formát WMA nestretols takým <strong>na</strong>dšením v komunite. Tento fakt praktickypocítite <strong>na</strong>príklad vo výmenných sieach akoKaZaA, kde je pomer <strong>sk</strong>ladieb MP3 a WMA asi 20:1.V èase, keï sa celý svet zameriava <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> súboj hudobnýchvydavate¾stiev a prevádzkovate¾ov sietí P2P, prichádza logicky<strong>na</strong> svet otázka, èi práve MP3 je tým správnym formátom<strong>na</strong> uchovávanie hudby. Je síce pravda, e MP3 má tradíciua obrov<strong>sk</strong>ú podporu komunity, je však otázne, èi tietoargumenty budú dostatoène silné <strong>na</strong> to, aby vedeli jehovedúce postavenie udra.Èo je však dôvodom takéhoto relatívne slabéhopostavenia formátu Microsoftu? Je ich hneï nieko¾ko.Prvým z nich je podozrenie, ktoré sa <strong>na</strong> interneteroznieslo pred èasom. Išlo o obvinenia, epri prehrávaní súborov WMA vo Windows MediaPlayeri sa po internete odosielajú údaje o tom,ktoré <strong>sk</strong>ladby uívate¾ poèúva. Druhým a ove¾azávanejším faktom, ktorý odsudzuje tento formátdo tieòa neúspechu, je <strong>sk</strong>utoènos, e prvotne bolWMA myslený ako formát, ktorý <strong>sk</strong>oncuje s hudobnýmpirátstvom. Microsoft po dohode s predstavite¾mihudobného priemyslu zabudoval do svojhokodeku také obmedzenia, ktoré znemoòovali prehrávaniechránených <strong>sk</strong>ladieb, pokia¾ neboli autorizované.Takéto opatrenie sa, samozrejme, nemohlopáèi uívate¾om sietí peer-to-peer, ktorí sú<strong>na</strong>vyknutí <strong>na</strong> nulové obmedzenia. A tak aj <strong>na</strong>prieksilnej podpore zo strany Microsoftu hrá WMApopri formáte MP3 len druhé husle.Akéko¾vek neohrozite¾né by sa však mohlo zdapostavenie formátu MP3, aj tu existujú urèité hranice.A tie boli prekroèené mono práve pred èasom,keï tvorcovia tohto formátu ohlásili, e prestáva byzadarmo. Nepomohli ani výrazné protesty <strong>na</strong> internete,stalo sa – všetky aplikácie, ktoré umoòujúvytváranie <strong>sk</strong>ladieb vo formáte MP3, musia odvádzapoplatky autorom formátu. Tento krok tak z<strong>na</strong>menákoniec bezplatných kodérov MP3 a mono právetento obrat môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pomalý úpadok krá¾avšetkých hudobných formátov. A to <strong>na</strong>jmä v období,keï sa v hre objavuje tretí, pomerne nádejný hráè.Jeho meno je Ogg Vorbis. Inými slovami, opensource komunita u prenikla aj do sveta hudobnýchformátov. Po tom, èo sa autori MP3 formátu rozhodlioznámi jeho spoplatnenie, poïakovali sa im v oficiálnomliste tvorcovia formátu Ogg Vorbis. A v èomje tento formát taký prevratný? V prvom rade v licencovaní.Projekt je vedený v s<strong>na</strong>he vytvori otvorenýformát, šírený pod licenciou public domain,teda so zdrojovým kódom. Dôraz sa kládol aj <strong>na</strong> jednoduchéstreamovanie a tvorcovia formátu sa dušujú,e pri rov<strong>na</strong>kom dátovom toku znie Ogg Vorbislepšie ako MP3, zvuk je údajne ivší a vernejší.Ogg Vorbis nerozlišuje kvalitu kódovania pod¾abitrate, urèená však bola 10-stupòová stupnica,kde hodnota 0 z<strong>na</strong>mená <strong>na</strong>jnišiu kvalitu <strong>na</strong> úrovnizhruba 64 kb/s, stupeò 5 je potom porov<strong>na</strong>te¾nýs bitrate <strong>na</strong> úrovni 160 kb/s, <strong>na</strong>jvyšší stupeò jeekvivalentom pre bitrate a 400 kb/s. V tomto formátevšak táto hodnota nez<strong>na</strong>mená nijaký problém,sami autori tvrdia, e s Ogg Vorbisom monokódova <strong>sk</strong>ladby <strong>na</strong>príklad aj <strong>na</strong> úrovni 512 kb/s.Je len otázka èasu, èi sa Ogg Vorbis dokáe <strong>sk</strong>utoènepresadi, faktom však ostáva, e má <strong>na</strong> todostatoèný potenciál. Podpora pre tento formát ubola implementovaná do populárnych prehrávaèov,ako <strong>na</strong>príklad Wi<strong>na</strong>mp èi Sonique aleboUnsanity Echo pre Mac OS.Okrem týchto pomerne známych projektov savšak raz za èas objaví iniciatíva, ktorá si zaslúipozornos, pretoe by mohla prinies prevrat vosvete kompresie hudby. V poslednom èase sa ve¾ahovorilo o formáte Triple S, inými slovami SuperSmall Sound. Jeho tvorcovia sa nechali poèu, enovo vyvíjaný formát bude vïaka unikátnej kompresiiznie rov<strong>na</strong>ko dobre ako <strong>sk</strong>ladby uloenév MP3, a to pri poloviènom bitrate. Keby toto tvrdeniebolo pravdivé, mohlo by <strong>sk</strong>utoène ve¾a zmeni,no aktivita okolo formátu Super Small Soundakosi utíchla a zdralo sa aj jeho oficiálne predstavenie.Je teda otázne, èi sa v marci doèkáme uvedeniaprvých prehrávaèov, ktoré budú tento formátpodporova.Napriek všetkým s<strong>na</strong>hám však MP3 ostáva nekorunovanýmkrá¾om vo svete ukladania hudby.A hoci sú tu s<strong>na</strong>hy o spoplatnenie tohto formátu,uívatelia ho budú vdy vníma ako bezplatný.Svedèia o tom rozmáhajúce sa prenosy dát vovýmenných sieach, kde nájdete stovky miliónovsúborov práve vo formáte MP3. A aj keï má WMAza sebou nezanedbate¾nú silu Microsoftu a OggVorbis silu vývojár<strong>sk</strong>ej komunity a otvoreného formátu,MP3 zatia¾ neohrozene vládne digitálnejhudbe.Martin Turoò28 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U ELe<strong>sk</strong> a bieda lokalizaènýchsluieb Cell of Origin (COO) – <strong>na</strong>jstaršia a <strong>na</strong>jjed−noduchšia metóda, vychádzajúca z celulárnejarchitektúry siete GSM. Základným údajom<strong>na</strong> urèenie polohy mobilného telefónu je infor−mácia o základòovej stanici, s ktorou sa právekomunikuje. Poloha mobilného telefónu jenásledne aproximovaná známou polohouzákladòovej stanice. Presnos tejto metódy jevšak ve¾mi variabilná – od 150 metrov v mes−tách a do 35 kilometrov (èo je teoreticky <strong>na</strong>j−väèší moný polomer bunky GSM). Timing Advance (TA) – vychádza zo z<strong>na</strong>−losti vzdialenosti mobilného telefónu mini−málne od troch základòových staníc. Tentoúdaj je následne zanesený pomocou pria−mok do digitálnej mapy a poloha je urèenáprieseèníkom týchto priamok. Zistením tejtovzdialenosti je poverený mobilný telefón,pretoe ten ju pozná pre všetky základòovéstanice vo svojom okolí (presnejšie poznádobu prenosu rádiového signálu od základ−òových staníc). Presnos urèenia polohyopä závisí od hustoty siete GSM v danej ob−lasti a <strong>na</strong>jlepšie hodnoty sa pohybujú okolo125 metrov.Slubám postaveným <strong>na</strong> lokalizaèných technológiáchv mobilných sieach prorokovalo <strong>sk</strong>velúbudúcnos nemálo prognostických spoloèností.Vízia bombardovania pouívate¾a reklamnýmiponukami pod¾a jeho lokality, vyh¾adávaniestratenej batoiny èi ukradnutého auta alebo zatúlanéhoturistu s mobilom sa zdala lákavá a komerènéúspešná. V <strong>sk</strong>utoènosti len málo mobilnýchoperátorov sa môe v súèasnosti pochváli širokouakceptáciou zo strany zákazníkov a komerènýmúspechom sluieb postavených <strong>na</strong> lokalizaènýchtechnológiách. Problém je s komerèným vyuívanímsluieb tretími stra<strong>na</strong>mi, po<strong>sk</strong>ytujúcimi obsahèi sluby v závislosti od polohy zákazníkov, problémje so správne zvolenou mierou ochrany súkromia,problém je s presnosou lokalizácie èi rôznymiprávnymi aspektmi.V decembri 2002 zaèala <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u spoloènosOrange Sloven<strong>sk</strong>o po<strong>sk</strong>ytova štyri sluby postavané<strong>na</strong> lokalizaèných technológiách (pozri PCR è.1/<strong>2003</strong>), <strong>na</strong> hodnotenie ich prijatia sloven<strong>sk</strong>ouverejnosou je však ešte pri<strong>sk</strong>oro. Otázka ochranysúkromia je však vyriešená, pretoe zákazníkanemono lokalizova bez jeho explicitného súhlasu.Najob¾úbenejšie lokalizaèné sluby medzi širokýmimasami pouívate¾ov vo svete však sú <strong>na</strong>jmävyh¾adávanie známych osôb a obchodov, reštaurácií,bankomatov èi benzínových staníc, èo ponúka<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u aj Orange. Pre obchodných pouívate¾ovje zaujímavé vyui lokalizaèné technológie<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> monitorovanie pohybu svojich pracovníkovv teréne a ich prípadné presmerovanie pod¾apotreby k inému zákazníkovi èi <strong>na</strong> vyzdvihnutiezásielky.Na zistenie polohy osoby s mobilným telefónomexistujú v súèasnosti dve monosti. V prvomprípade sa vyuívajú rozšírené monosti sieteGSM. Presnos lokalizácie pouívate¾a s mobilomsa v takomto prípade pohybuje <strong>na</strong>jèastejšie okolo± 150 m v mestách. V redšie obývaných oblastiachsa tolerancia pohybuje v kilometroch.Metódy urèenia polohy mobilného telefónu v sieti GSMFoto: WirePix, Jim Sulley Time of Arrival (TOA) – vychádza zo z<strong>na</strong>−losti vzdialenosti telefónu od troch základòo−vých staníc, <strong>na</strong> rozdiel od metódy TA všakzberom tejto informácie nie je poverený mo−bilný telefón, ale základòové stanice. Pri tejtometóde však existuje problém èasovej syn−chronizácie všetkých základòových staníc,ktoré v sieach GSM nie sú synchronizovanéa ich synchronizácia predstavuje dodatoènýnáklad <strong>na</strong> strane operátora. Ide pritom o vý−raznú investíciu, ktorá (hlavne v mest<strong>sk</strong>ýchoblastiach) neprinesie výrazné zlepšenieoproti metóde COO. Enhanced Observed Time Difference(E−OTD) – metóda zaloená <strong>na</strong> inštalácii re−ferenèných prijímaèov (Location Measure−ment Unit – LMU) v celej sieti GSM. Údajo vzdialenosti od troch základòových stanícje zí<strong>sk</strong>aný nielen mobilným telefónom, ale ajreferenèným prijímaèom. Tieto údaje sú vzá−jomne <strong>sk</strong>ombinované v digitálnej mape(spolu so známou polohou referenèného pri−jímaèa). Vyuitím referenèných prijímaèovumoní zvýšenie presnosti urèenia polohya <strong>na</strong> 50 metrov.Presnejšia lokalizácia bude moná a pomocoutechnológie UMTS.V druhom prípade sa vyuíva satelitný systémGPS (Global Positioning System), ktorý však vyadujemobilný telefón so zabudovaným prijímaèom GPS.Takéto zariadenia u existujú, nie sú však benev predaji a sú o pár tisíc korún drahšie ako benémobily. Presnos lokalizácie je však v takomto prípadevyššia a pohybuje sa <strong>na</strong> úrovni a ± 5 m.Ïalšou slabinou mobilných telefónov s prijímaèomGPS je nišia výdr <strong>na</strong> batérie a aj obmedzenémonosti ich pouitia v interiéroch oproti benýmmobilom, pretoe systém vyaduje priamu vidite¾nos<strong>na</strong> satelity.Východi<strong>sk</strong>om by mohol by systém A-GPS(Assisted GPS), resp. WAG (Wireless Assisted GPS),ktorý kombinuje výhody oboch systémov, t. j. vyššiupresnos a monos pouíva zariadenie ajvnútri budov, aj v teréne. Pri tomto systéme jemnostvo úloh presunutých z mobilného telefónu<strong>na</strong> sieový server. Na základe pribline známejpolohy zí<strong>sk</strong>a mobil od centrálneho servera informáciuo polohe satelitov, èím odpadá nevyhnutnoszdåhavého a energeticky nároèného vyh¾adávaniasatelitov <strong>na</strong> oblohe. Mobilný telefón zosnímaaktuálny signál satelitov ako „s<strong>na</strong>pshot“ a odošleho <strong>na</strong> spracovanie do centra, kde sa signál vyhodnotía vypoèítaná presná poloha sa vráti spä <strong>na</strong>mobil. A<strong>na</strong>lytici predpovedajú tomuto systémulepšie šance <strong>na</strong> úspech. V Európe by sa mal objaviu v krátkom èase.Systém spojenia siete GSM a systému GPS ponúkasvojim zákazníkom <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u EuroTel od<strong>roku</strong> 2001 prostredníctvom sluby <strong>na</strong> ochranu vozidielproti krádei. Informácia o násilnom vniknutído vozidla sa v priebehu nieko¾kých sekúnd prenesiecez sie GSM/GPRS do operaènej centrály, kdesa údaje o vozidle a jeho polohe zobrazia <strong>na</strong> podrobnýchmapách. Po<strong>sk</strong>ytovate¾ sluby preveríoprávnenos vstupu, a ak sa potvrdí vniknutie cudzejosoby, odovzdá údaje o polohe vozidla políciialebo Interpolu. Súkromie pouívate¾ov systémuostáva nedotknuté, pretoe systém neumoòujeokrem alarmového stavu sledovanie vozidla bezvedomia majite¾a.A práve otázka ochrany súkromia je jednýmz citlivých a problémových miest lokalizaèných slu-30 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U Eieb. Na jednej strane komerènésubjekty by rady upozoròovali<strong>na</strong> svoje sluby èi tovar potenciálnychzákazníkov v mieste ichvý<strong>sk</strong>ytu. Dokonca by za takútoadresnú reklamu mono boliochotné aj plati èi podie¾a sa<strong>na</strong> úhrade mesaèného paušáluzákazníka. Na druhej strane zákaznícinechcú by neustálebombardovaní ponukami <strong>na</strong> výpredajkoených búnd èi novúkolekciu parfumov od Diora.V prípade neustáleho zakazovaniapo<strong>sk</strong>ytnutia informácieo lokalite však komerèné vyuitie týchto sluiebstráca zmysel. Ešte väèším problémom je strachpred zneuitím informácie o aktuálnej polohe pouívate¾amobilného telefónu. Záujemcom o takútoinformáciu môe by <strong>na</strong>pr. iarlivý manel kontrolujúcisvoju manelku ☺. Výsledkom obáv o súkromiebude preto neustále vypnutiefunkcie po<strong>sk</strong>ytovania aktuálnejpolohy a jej po<strong>sk</strong>ytnutie len<strong>na</strong> vyiadanie konkrétnej známejosobe. Operátori vnímajú tietoobavy ako ve¾mi váne, a preto<strong>sk</strong>ôr uprednostòujú ochranusúkromia zákazníkov pred po<strong>sk</strong>ytnutímtýchto informácií,hoci aj oprávneným osobám. Modelovásituácia: rodiè kúpi svojmuadolescentovi mobilný telefón.Na mladého èloveka do¾ahnegeneraèná kríza a uteèie z domu.Rodiè nechce vola políciu a chcesi vyrieši svoj problém – akosa hovorí po sloven<strong>sk</strong>y – „inhouse“. Chce zisti polohu svojhopotomka a vyrieši menší rodinnýkonflikt bez polície, iba „dohovorením do duše“.Pokia¾ však mládeník odmietne výzvu rodièa <strong>na</strong>po<strong>sk</strong>ytnutie údaja o lokalite, ten má smolu. V súèasnostije situácia taká, e hoci on je majite¾ompríslušného mobilného telefónu a SIM karty, operátormu túto informáciu nepo<strong>sk</strong>ytnea neumoní zisti si v takejtokrízovej situácii informáciuo lokalite aj proti vôli „trucujúcehomládeníka“. Podobne dopadnete,ak vám ukradnú auto èikufrík s mobilným telefónom,prípadne len samotný mobil. Tenje síce zapnutý, ale nemá povolenúfunkciu po<strong>sk</strong>ytnú informáciuo lokalite. Je to váš vlastnýmobilný telefón (resp.SIM karta), ale vynemáte monossi ho vystopova.V tejto oblasti by operátor mal prehodnotisvoju politiku a <strong>na</strong> základepredloeného ID preukazu po<strong>sk</strong>ytovatieto informácie, resp. monos„vynútenej“ lokalizácie zariadenia. Problémochrany súkromia môe ma aj právnyrozmer. Zamestnávate¾dá svojim zamest<strong>na</strong>ncom k dispozíciifiremné mobilné telefóny.Ako však rieši situáciu, ak zamestnávate¾chce monitorovapohyb svojich zamest<strong>na</strong>ncov ajv mimopracovnom èase?V súvislosti s ochranou súkromiaje zaujímavá aj aktivita americkejFederálnej komisie prekomunikáciu (FCC), ktorá v rámciaktivity E911 (Enhanced 911)chce dosiahnu, aby èasom všetkymobilné telefóny v USA bolivybavené modulom GPS tak,aby volajúci <strong>na</strong> núdzové èísla(v USA 911) mohli by jednoduchoa rýchlo lokalizovaní. Záchrannétímy by tak mali monosurèi presnú polohu volajúceho a reagova.Iniciatíva E911 však <strong>na</strong>ráa <strong>na</strong> odpor výrobcov,ktorí nie sú schopní ani ochotní dodra nereálnyharmonogram FCC vybavovania mobilov modulomGPS, ako aj protesty obèian<strong>sk</strong>ych zdruení zamerané<strong>na</strong> zmienenú ochranu súkromia v rámci bojaproti aktivitám Ve¾kého brata...V súèasnosti sú okrem lokalizácie známych èiobchodného zariadenia (reštaurácia, bankomat,lekáreò...) ob¾úbené <strong>na</strong>jmä hry a biznis aplikáciepre podnikový sektor v oblasti ma<strong>na</strong>ovania zdrojov.Zaujímavé môe by monitorovanie dopravnýchprostriedkov pre dispeèing MHD, monitorovanievozidiel kuriér<strong>sk</strong>ych a špedièných sluieb,taxisluieb èi bezpeènostných sluieb. Takétovyuitie lokalizaèných sluieb umoòujevýrazne zefektívni vyuitievozidlového parku a zníi jehoprevádzkové náklady a zabraòujeèiernym jazdám, rieši logistikua zaz<strong>na</strong>menáva trasudo knihy jázd. A nesmiemezabudnú ani <strong>na</strong> u spomenutúochranu vozidiel pred krádeou,ich vystopovanie v prípadekrádee. U teraz existujú softvérovéaplikácie, ktoré umoòujú sprístupniinformácie o lokalite zariadenia aj prostredníctvominternetu pouitím štandardného internetovéhoprehliadaèa èi rozhrania WAP <strong>na</strong> telefónochèi vreckových poèítaèoch.Potenciál lokalizaèných sluieb by mohol povzbudipríchod miniatúrnych èipov GPS (jednýmz výrobcov je <strong>na</strong>pr. SiRF Technology Inc.), ktorýmiby mohli by vybavené ¾ubovo¾né príruèné zariadenia(hodinky, vreckové poèítaèe atï.), ale aj cennejšiepoštové èi kuriér<strong>sk</strong>e zásielky alebo väèšiezariadenia, kontajnery a pod. poèas ich prepravyako prostriedok <strong>na</strong> sledovanie ich trasy. Rov<strong>na</strong>kovšak môe by dôleitá informácia o polohe tovaru<strong>na</strong> <strong>sk</strong>lade, rôznych kancelár<strong>sk</strong>ych zariadeniachèi celých technologických celkoch u v pouívanív mieste ich trvalého umiestnenia ako ochra<strong>na</strong>proti ich odcudzeniu. Poèet sledovaných zariadenía vyuitie lokalizaèných sluieb by tak mohlovzrás o nieko¾ko rádov.Martin Drobný2/<strong>2003</strong> PC REVUE 31


R E V U ENOTEBOOKYod A po ZPETER ORVISKÝVlani sme sa venovalinotebookom vo formepredstavovania jednotlivýchproduktov a rov<strong>na</strong>ko intenzívnesa im budeme venova ajv tomto <strong>roku</strong>. Myslíme si však,e <strong>na</strong>stal ten správny èas, abysme vám ponúkli materiál,v ktorom sa <strong>na</strong> notebookypozrieme komplexnejšie. Akteda hodláte v tomto <strong>roku</strong> ajvy prejs od de<strong>sk</strong>topuk notebooku, ponúkame vámpoh¾ad <strong>na</strong> technológiea komponenty pouívané prikonštrukcii notebookov,segmentáciu trhus notebookmi, ale aj doplnkypre ne.Prenosné poèítaèe vo všetkých formách sav uplynulom <strong>roku</strong> stali ahúòom PC biznisu.Príklon pouívate¾ov <strong>na</strong> stranu týchto zariadeníje pochopite¾ný. Èi u je to PDA, alebo notebook,zariadenia ponúkajú dostatoèný výkon <strong>na</strong>to, èo od nich bený pouívate¾ oèakáva. V tomto<strong>roku</strong> sa spektrum mobilných zariadení ešte viacrozrastie. Notebooky však aj <strong>na</strong>priek oèakávanýmzmenám v oblasti mobilných poèítaèov ostanú<strong>na</strong>jpopulárnejšími. Dôvod je jednoduchý: v porov<strong>na</strong>nís inými mobilnými zariadeniami ponúkajú<strong>na</strong>jväèší komfort, prièom z poh¾adu pouívate¾aje práca s nimi prakticky rov<strong>na</strong>ká ako so stolnýmPC. Vïaka cenovému poklesu, ale aj vytvoreniutrhu s pouitými notebookmi sa tento typpoèítaèov stal dostupným aj pre širšie kategóriepouívate¾ov.Niektoré firmy, ale aj domáci pouívatelia sa priplánovaní výmeny osobných poèítaèov zaèí<strong>na</strong>júPodobne ako pri systémovom konektore ajv oblasti výmenných modulov platí, evšeobecný štandard neexistuje. Na obrázkusú riešenia HP a IBM.rozhodova medzi kúpou klasického stolného PCa notebooku. Najlepšie tento trend dokumentujúštatistiky predajov osobných poèítaèov a notebookov.Zaujímavá je aj <strong>sk</strong>utoènos, e o pouívate¾ov,ktorí majú záujem o lacnejšie modely, sa èorazintenzívnejšie zaujímajú aj renomovaní výrobcovia.V ich ponuke sa objavujú lacné modely notebookov,vhodné <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie nielen vo firemnomprostredí, ale aj v domácnostiach.Konektor systémovejzbernice, ktorý slúi <strong>na</strong>pripojenie docking stationèi replikátora portov, mononájs iba <strong>na</strong> drahšíchnotebookoch, urèených <strong>na</strong><strong>na</strong>sadenie v podnikoch.Kadý výrobca vyuíva inýkonektor a líši aj jehoumiestnenie. Na obrázkochsú panely s konektormisystémovej zbernicenotebookov HP, Dell a Acer.Z ÈOHO SA SKLADÁ NOTEBOOK?Ešte zaèiatkom minulého roka platilo, e komponenty,z ktorých sa <strong>sk</strong>ladajú notebooky, sa od komponentovpouívaných <strong>na</strong> stavbu klasických osobnýchpoèítaèov dos výz<strong>na</strong>mne odlišujú. V momente,keï boli <strong>na</strong> trh uvedené notebooky koncepcieDe<strong>sk</strong>top replacement, dostalo toto tvrdenie dosvánu trhlinu. O zmenách, ktoré tieto zariadeniapriniesli, si povieme priamo pri komponentoch,ktorých sa týkajú. Displeje. Sú komponentom, ktorý je <strong>na</strong> notebookubezpochyby <strong>na</strong>jvidite¾nejší. V oblasti displejovdošlo v minulom <strong>roku</strong> iba k dvom zmenám,prièom oèakávaná bola iba jed<strong>na</strong>. Prvou – tou oèakávanou– zmenou bol pokles cien displejov, ktorýsa prejavil aj èiastoèným zníením cien notebookov.Tento trend bude <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu rados pokraèova ajv tomto <strong>roku</strong>.Druhou zmenou, ktorá nebola oèakávaná, bolorozšírenie spektra uhloprieèok LCD displejov integrovanýchdo notebookov. K ustáleným hodnotám11,3", 12,1", 13,3", 14,1" a 15" pribudli displejes uhloprieèkou 16"! Reakcie <strong>na</strong> ohlásenie týchtorozmerných displejov pre notebooky boli rozporuplné.Treba priz<strong>na</strong>, e opodstatnene. Displejs uhloprieèkou 16" je toti pre klasický notebookve¾mi ve¾ký a to, samozrejme, <strong>na</strong> rozmeroch notebookupoz<strong>na</strong>. V momente, keï sa notebookys takýmito displejmi objavili <strong>na</strong> trhu, bol všetkýmdebatám koniec. Výrobcovia ich toti integrovalido modelov kategórie de<strong>sk</strong>top replacement, tedado notebookov, <strong>na</strong> ktorých sa predpokladá prácav kancelárii alebo doma, nie <strong>na</strong> cestách. V tomtoprípade nie sú <strong>na</strong>dštandardné rozmery notebooku,„definované“ displejom, <strong>na</strong> prekáku. Výrobcoviatak zí<strong>sk</strong>ali priestor <strong>na</strong>vyše, ktorý sa v prípadenotebooku s de<strong>sk</strong>topovým mikroprocesorom zíde<strong>na</strong> zaistenie doko<strong>na</strong>lejšieho chladenia. Procesory. Aj <strong>na</strong>priek tomu, e v ostatnýchdvoch rokoch sa <strong>na</strong> trhu objavili mikroprocesorypre mobilné zariadenia od trojice ïalších výrobcov(AMD, Transmeta a VIA Technologies), krá¾om aj <strong>na</strong>tomto segmente trhu ostáva Intel. Jeho pozícia jetu paradoxne ešte o nieèo silnejšia ako v prípadeosobných poèítaèov. Dôvod je jednoduchý. O mikroprocesoryspoloènosti AMD nebol ve¾ký záujem,pretoe viacerí poprední producenti notebookov saobávali problémov s chladením a spotrebou. Tie sasíce <strong>na</strong>pokon ukázali ako neopodstatnené, no v èase,keï sa zdalo, e AMD môe prerazi, nebolozasa schopné dodáva dostatoèné mnostvá svo-32 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U ENa obrázkoch sú prvky <strong>na</strong> ovládanie kurzora od<strong>na</strong>jjednoduchších po zloitejšie. Ako vidie, implementáciafunkcií IntelliMouse sa u stala benou, a tak idú niektorívýrobcovia ïalej (Acer, Toshiba, Umax, Sony, HP a Dell).Unikátom medzitouchpadmi je cPad odspoloènosti Toshiba,ktorý disponuje LCDdisplejom a umoòujezmeni plôšku <strong>na</strong>kalkulaèku alebo radklávesov sprostredku−júcich rýchly prístupk aplikáciám.jich produktov. Pozícia spoloènosti Transmetasa nijako výz<strong>na</strong>mnejšie nemení, jejèipy mono nájs v subnotebookoch. Novéšance sa pre tohto výrobcu otvárajú v segmentetablet PC. VIA Technologies z tohtosegmentu potichuèky „vycúvala“ a praktickyjedinou oblasou, kde jej mikroprocesorynájdeme, sú notebooky kategórie de<strong>sk</strong>topreplacement s agresívnou cenou.Prevaha Intelu sa prejavuje nielen v jehopozícii <strong>na</strong> trhu, ale aj v tom, e výrobcomnotebookov ponúka široké portfólio produktov.V súèasnosti sa v ponuke výrobcov <strong>na</strong>chádzajúnotebooky s mikroprocesormi Celeron(s jadrom Tualatin), Pentium III, Celeron(s jadrom Willamette) a Pentium 4. V prípadevšetkých spomenutých rodín je dostupnýchnieko¾ko modelových radov. Základom<strong>na</strong> pouitie v notebookoch sú mikroprocesorys doplnkovým oz<strong>na</strong>èením Mobile. Ideo upravené verzie mikroprocesorov pôvodne<strong>na</strong>vrhnutých pre de<strong>sk</strong>topy. V prípade rodínMobile Pentium III, Mobile Celeron s jadrom<strong>na</strong> báze NetBurst a Mobile Pentium 4 ideo mikroprocesory vybavené podporou technológieriadenia spotreby Intel SpeedStep.V prípade, e má by vyrobený notebooks dlhšou prácou <strong>na</strong> batérie èi mininotebook,sú k dispozícii mikroprocesory Pentium III LV(Low Voltage) a ULV (Ultra Low Voltage), ktorésa od verzií Mobile líšia ešte nišou spotrebou.Niektorí výrobcovia pouívajú aj notebookypôvodne urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v stolnýchpoèítaèoch. Takéto notebooky sa oz<strong>na</strong>èujúako de<strong>sk</strong>top replacement.Na poli mikroprocesorov nás v tomto<strong>roku</strong> èaká výz<strong>na</strong>mná zme<strong>na</strong>, ktorá – akoi<strong>na</strong>k – bude spojená s Intelom. S oh¾adom<strong>na</strong> špecifické potreby notebookov sa totiIntel rozhodol vyvinú prvý mikroprocesorpre notebooky takpovediac od poèiatku. Všetkydoterajšie notebookové mikroprocesory Intelu(AMD i VIA Technologies) boli toti vytvorenéz mikroprocesorov pôvodne <strong>na</strong>vrhnutých pre stolnépoèítaèe optimalizáciou spotreby a doplnenímniektorých prvkov a technológií. Spomí<strong>na</strong>ný mikroprocesorje zatia¾ známy ako Banias. Na trh budeuvedený pod oz<strong>na</strong>èením Centrino, ktoré však <strong>na</strong>rozdiel od doterajšej praxe zahàòa nielen mikroprocesor,ale aj èipovú súpravu a radiè pre sieovérozhrania (klasické i bezdrôtové siete). Na trhu bysa mal objavi v polovici roka, a hoci sa predpokladá,e notebooky s ním budú spoèiatku dos drahé,prinesie úitok všetkým záujemcom o notebooky.Intel u toti oznámil, e s uvedením mikroprocesoraBanias prispôsobí ceny ostatných rodín mikroprocesorovpouívaných v notebookoch tak, abykorešpondovali s ce<strong>na</strong>mi de<strong>sk</strong>topových verzií! Z<strong>na</strong>menáto, e ceny notebookov opä klesnú! Grafika. Grafika bola vdy komponentom, ktorýpri porovnávaní výkonnosti notebooku so stolnýmpoèítaèom degradoval výkon notebooku. Totokonštatovanie síce platí aj dnes, situácia je všakove¾a lepšia ako kedyko¾vek v minulosti. Súboj výrobcovgrafických èipov, spoloèností ATI a nVidia,je toti rov<strong>na</strong>ko intenzívny v oblasti notebookovako pri de<strong>sk</strong>topoch. Pochopite¾ne, <strong>na</strong>jvýkonnejšieèipy sa vinou svojich energetických nárokov a nárokov<strong>na</strong> chladenie v notebookoch nevy<strong>sk</strong>ytujú.I tak je však výkon grafických akcelerátorov v notebookochpostaèujúci nielen <strong>na</strong> prácu v kancelár<strong>sk</strong>ychaplikáciách, tu splní nároky aj menej výkonnégrafické jadro, integrované do èipovej súpravy,ale aj v grafických aplikáciách, pri prehrávaní videaa dokonca ani moderné hry nemusia by tabu! Pevné di<strong>sk</strong>y. Sú v podobnej situácii ako grafika.Našastie v poslednom období sa štandardom v tejtooblasti stali pevné di<strong>sk</strong>y s rozhranímATA/100. Ešte väèší prínos z tohto h¾adi<strong>sk</strong>amal nástup 5400-otáèkových di<strong>sk</strong>ov, ktorépomaly, ale isto vytláèajú svojich 4200-otáèkových predchodcov. Trendom, ktorémusa azda ani netreba venova, je rastkapacít. Pevné di<strong>sk</strong>y sú vo vybraných notebookochinštalované v rámikoch umoòujúcichich jednoduchú výmenu. Takéto riešeniesa vyuíva <strong>na</strong>jmä v podnikovom prostredí,kde sa o jeden notebook delí nieko¾kopouívate¾ov, kadý z nich má vlastnýdi<strong>sk</strong>, <strong>na</strong> ktorom má operaèný systém i údaje. CD/DVD mechaniky. Koneène sme sadostali ku komponentom, kde sa toho v poslednomobdobí udialo ve¾a. Mechanika CD-ROM sa stáva preitkom, vhodným iba akdo lacného notebooku, urèeného <strong>na</strong> prácuv kancelárii. Mohutný nástup toti zaz<strong>na</strong>menávajúmechaniky CD-RW, ktoré ponúkajúpouívate¾om monos zápisu, a cenovýrozdiel sa aj v tejto oblasti zaèí<strong>na</strong> zni-ova. Ak je notebook výkonnejší, je dobrýmzvykom integrácia DVD mechaniky,ktorá ponúka pouívate¾ovi ïalšie monostivyuitia notebooku (sledovanie filmova práca s multimediálnymi encyklopédiami),prípadne mechanika typu Kombo(kombinovaná DVD mechanika s CD-RW).Špecialitou posledných mesiacov sú DVDzapisovaèky. V minulom <strong>roku</strong> ich do svojichnotebookov implementovali iba Apple,Sony a Toshiba, ale tento rok sa stane DVDzapisovaèka štandardom minimálne v multimediálnychnotebookoch umoòujúcichspracovanie videa. Pamäte. V oblasti, ktorá ešte prednedávnompatrila k tým, èo <strong>na</strong>jmenej podliehalizmenám, sme sa doèkali výz<strong>na</strong>mnéhoposunu. Osvedèené SDRAM súvýsadou mininotebookov a lacných prístrojov. Privýkonných modeloch, zaloených <strong>na</strong> mikroprocesorochPentium 4 èi Athlon, je u štandardom podstatnevýkonnejšia pamä typu DDRAM. Pokia¾ ideo kapacity, s nástupom Windows XP sa stalo 128MB minimom a notebooky umoòujúce integrova1 GB pamäte nie sú niè nezvyèajné. Rozhrania. Aj v tejto oblasti sa pri notebookochodohrala revolúcia. U mnohých výrobcov, prípadnev niektorých modelových radoch bola omnohorýchlejšia ako pri stolných poèítaèoch. Klasickékomunikaèné porty, ako paralelný, sériové èi PS/2,sa pomaly, ale isto z notebookov vytrácajú. Azda<strong>na</strong>jvzdorujúcejším zástupcom zo spomenutej <strong>sk</strong>upinyportov je paralelný, s ktorým sa ešte obèasmono stretnú. Integrácia ostatných je dnes <strong>sk</strong>ôrzvláštnosou. Všetky spomenuté rozhrania <strong>na</strong>notebookoch úspešne <strong>na</strong>hradili porty USB. Niektorénotebooky u disponujú aj jeho rýchlejšímvariantom USB 2.0, známym pod názvom HiSpeedUSB. Rozdiely medzi výrobcami, ale aj jednotlivýmimodelmi sú v poète implementovaných konektorov.Ten sa pohybuje od jedného do štyroch, prièom<strong>na</strong>jèastejšie bývajú <strong>na</strong> notebookoch jeden adva porty USB. Na notebookoch z kategórie multimediálnychsa udomácnilo rozhranie FireWire, ktorébýva <strong>na</strong>jèastejšie zastúpené jediným konektorom,výnimoène sa môeme stretnú s dvojicou.2/<strong>2003</strong> PC REVUE 33


R E V U ES nástupom DVD mechaník do notebookov saz nich stali „mobilné“ domáce kiná. Niektoríproducenti sa preto okrem špecializovanéhosoftvéru rozhodli <strong>na</strong>jmä pri modeloch s väèšouuhloprieèkou pre doplnenie o dia¾kovéovládanie, ktoré po<strong>sk</strong>ytne pouívate¾ovirov<strong>na</strong>ký komfort obsluhy ako pri práci s hi−fisystémami. Komunikaèné rozhrania. Aj v tejto oblasti súnotebooky o krôèik (èi <strong>sk</strong>ôr riadny krok) pred klasickýmipoèítaèmi. Modem a sieová karta pre LANsú samozrejmosou, bez ktorej dnes notebook jednoduchonie je úplný. V závislosti od výrobcua modelu notebooku je zvyèajné doplnenie niektoréhoz adaptérov <strong>na</strong> komunikáciu v bezdrôtovýchsieach. Najèastejšie sa mono stretnú s adaptérmiWiFi (WLAN), o nieèo zriedkavejšie s Bluetooth.Niektoré modely dodávané bez týchto rozhraní sú<strong>na</strong> ich implementáciu pripravené. V prípade, epostupom èasu budete chcie notebook o takétorozhranie rozšíri, ne<strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> nijaký problém. Ajnotebooky, ktoré neumoòujú zabudova modulyMultimediálne vlastnosti niektorýchnotebookov (prehrávanie CD alebo DVD)môete vyui aj bez toho, aby ste notebookzapí<strong>na</strong>li. Na ovládanie prístroja v tomtoreime potom slúi špeciálny panel.Na obrázkoch sú riešenia pouívanév notebookoch od HP a Toshiby.WiFi èi Bluetooth, je moné o tieto komunikaènérozhrania doplni, <strong>na</strong> trhu sú toti adaptéry v podobekariet PC Card alebo zariadení USB.Keï sme pri bezdrôtových sieach, netreba zabúda<strong>na</strong> GPRS. Táto technológia je obyèajne podporovanápripojením vhodného mobilného telefónu,ktorý s notebookom komunikuje prostredníctvomsériového alebo IrDA portu. Na trhu sú však dostupnéaj karty vo formáte PC Card, ktoré ponúkajúrov<strong>na</strong>ké monosti. Úplne ojedinelým riešením jenotebook so zabudovaným modulom GPRS, do ktoréhostaèí vloi SIM kartu (<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu jev tomto vyhotovení dostupný iba Umax). Výmenné moduly. Pri notebookoch stredneja vyššej kategórie sa stali benými CD/DVD mechaniky,di<strong>sk</strong>etové jednotky integrované do výmennýchmodulov. V rov<strong>na</strong>kom vyhotovení bývajú dodávanéaj pevné di<strong>sk</strong>y a doplnkové batérie, prièom <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>posledymenované sa medzi pouívate¾mi tešia ve¾kejob¾ube. Tento jednoduchý princíp po<strong>sk</strong>ytuje pouívate¾omvo¾nos v smere vyuívania spoloènéhopríslušenstva (èo ocenia <strong>na</strong>jmä podniky) a úpravykonfigurácie notebooku pod¾a aktuálnej potreby.V poslednom období došlo pri jednotlivých z<strong>na</strong>èkáchku konsolidácii výmenných modulov, vïaka èomuje moné rov<strong>na</strong>ké príslušenstvo vyuíva pri viacerýchtypoch notebookov. V minulosti bolo bené,e výmenné moduly „pasovali“ iba do jednej rodinynotebookov. Idylku v tomto smere ruší iba <strong>sk</strong>utoènos,e kadý výrobca pouíva vlastné mechanickévyhotovenie modulov, èo zniuje monos ich vzájomnejvýmeny medzi pouívate¾mi. V tomto smeresa však výrazná zme<strong>na</strong> nedá oèakáva. Rozširujúce stanice. Boli donedáv<strong>na</strong> vo svetenotebookov „š¾achtou“. Ich zvláštne postaveniebolo dané jed<strong>na</strong>k tým, e tieto zariadenia podporovaliiba <strong>na</strong>jdrahšie modely notebookov, a jed<strong>na</strong>ktým, e toto príslušenstvo samo osebe patrí k tomu<strong>na</strong>jdrahšiemu, èo je <strong>na</strong> trhu s notebookmi. V súèasnostivýrobcovia notebookov integrujú podporupre docking station aj pri modeloch strednej triedy.Rozširujúce stanice sa vyrábajú v dvoch základnýchdruhoch. Jednoduchší je takzvaný replikátorportov, druhým je plnohodnotná docking station.Replikátor portov je jednoduchší a èasto obsahujeiba porty <strong>na</strong> pripojenie periférnych zariadení(paralelný, sériový, dvojicu PS/2, VGA pre externýmonitor, výnimoène modem, LAN aj USB). Najèastejšiesa toto zariadenie vyuíva v kanceláriách,kde vïaka nemu nemusí pouívate¾ po príchodeprepája notebook so všetkými periférnymi zariadeniami,ale pripojí iba replikátor.Docking station je zloitejšie zariadenie a bývadostupné vo viacerých vyhotoveniach. Toto zariade-Aby sa notebooku darilo...Ako kadé zariadenie aj notebook vyaduje istústarostlivos. Po dlhšej prestávke sme sa opärozhodli zaradi aj zopár odporúèaní pre maji−te¾ov notebookov. Ak sa nimi budete vo svojejpraxi riadi, bude váš notebook „fit“ ove¾a dlhšieako prístroj, ktorý jeho vlastník iba vyuíva. Pracujte s èistými rukami! Tak váš notebooknebude dlhší èas potrebova iadnu špeciálnuoèistu. V prípade notebooku je špi<strong>na</strong> nepriate¾omnielen pre klávesnicu, ale aj prekákou pri prúde−ní vzduchu a v neposlednom rade aj rizikom predisplej. Neèistoty, ktoré sa zachytia pri práci <strong>na</strong>klávesnici, sa po zatvorení prístroja dostanú dokontaktu s displejom a ten sa môe poškodi. Nad notebookom nikdy nejedzte! Toto pra−vidlo sa síce uèí takmer vo všetkých poèítaèo−vých kurzoch aj pri klasických poèítaèoch, prinotebookoch však platí mnohonásobne. Na roz−diel od de<strong>sk</strong>topov tu neohrozujete „iba“ kláves−nicu, ale aj <strong>na</strong>jdôleitejšie komponenty note−booku. Klávesnice toti nie sú vodotesné a pria−mo pod nimi bývajú umiestnené pamäovémoduly, grafické adaptéry èi mikroprocesory.Ak k tomu pridáte prípadné poškodenie do<strong>sk</strong>y,je zrejmé, e cenou za šálku kávy èi pohár mine−rálky môe by strata notebooku. Buïte oh¾aduplní k displeju! Neklaïte <strong>na</strong>òiadne predmety, nebúchajte doò a vyhýbajtesa aj zbytoèným dotykom rukami. Pamätajte, eide o komponent, ktorý je krehký a hlavne kto−rého ce<strong>na</strong> neraz predstavuje aj viac ako polovi−cu ceny notebooku. Nevystavujte notebook vysokým teplotám!Notebooky majú samy osebe problémy s odvo−dom zvyškového tepla, a tak im pri preprave vy−berajte chladnejšie miesto. Notebook nepatrí <strong>na</strong> plá! Vyberte si tamradšej iného spoloèníka. Notebookom škodí tep−lo, o tom sme sa u zmienili, <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong> slneènomsvetle býva èitate¾nos displejov minimál<strong>na</strong>, a takby ste sa museli s notebookom <strong>sk</strong>ry pod slneè−ník. Navyše je <strong>na</strong> plái ïalší nepriate¾ notebooku– piesok. Jeho jemné zrnieèka dokáu zapadnú<strong>sk</strong>utoène všade a výsledkom môu by nielenproblémy s klávesnicou, ale aj pokazená di<strong>sk</strong>eto−vá èi CD−ROM mechanika. Buïte opatrní pri výmenách modulov. Akvlastníte notebook, <strong>na</strong> ktorom je moné vymieòamoduly mechaník èi pevných di<strong>sk</strong>ov, buïte pritýchto operáciách maximálne ostraití. Ak raznieèo zlomíte èi poškodíte, máte jednoduchosmolu. Náhradné mechanické diely sú dostup−né iba ve¾mi zriedka a za riadne mastné sumy.Toto odporúèanie, samozrejme, platí aj pri mani−pulácii s batériami. Pouívajte originálne príslušenstvo! Totoodporúèanie vyplýva z predchádzajúceho.Investícia do originálnych komponentov sa vámcelkom isto vráti v ich dlhodobom pouívaní. NiMH akumulátory dobíjajte a po úplnomvybití! Toto varovanie dnes platí iba pre majite¾ovstarších notebookov. Batérie NiMH toti <strong>na</strong> roz−diel od súèasných lítiovo−iónových èi lítiovo−poly−mérových trpia takzvaným pamäovým efektom.V jeho dôsledku sa pri nesprávnom pouívaní<strong>sk</strong>racuje ivotnos batérie. Batérie dobíjajte iba dodanými zdrojmia <strong>na</strong>bíjaèkami! Ak chcete predåi ivotnos svo−jej batérie, nikdy by ste ju nemali <strong>na</strong>bíja i<strong>na</strong>kako v notebooku, docking station, prípadnešpeciálnej <strong>na</strong>bíjaèke (niektorí výrobcovia ich do−dávajú). Dôvod je jednoduchý: výrobcovia ne−pouívajú batérie s rov<strong>na</strong>kým menovitým <strong>na</strong>pä−tím a kapacitou. Servis ponechajte <strong>na</strong> odborníkov (<strong>na</strong>jlep−šie u dodávate¾a). Notebook je sofistikovanézariadenie, ktoré je <strong>na</strong>bité rôznymi súèiastkami,a iad<strong>na</strong> exkurzia do jeho útrob sa nemusí<strong>sk</strong>onèi dobre. Toto odporúèanie sa týka <strong>na</strong>jmäúprav, upgrade a rozširovania, ktoré sú prinotebookoch podstatne zloitejšie ako pri stol−ných poèítaèoch a èasto vyadujú aj špeciálnenáradie.34 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U Enie vdy obsahuje kompletnú škálu portov a komunikaènýchrozhraní podporovaných notebookom. V prípadevyšších modelov je do docking station moné zabudovabené rozširovacie karty (v súèasnosti PCI), prípadne druhýpevný di<strong>sk</strong>, di<strong>sk</strong>etovú mechaniku èi niektorú z optickýchjednotiek.Podobne ako v prípade výmenných modulov aj prirozširujúcich staniciach platí, e kadý výrobca má vlastnýtyp zbernice a rôzne je aj jej umiestnenie. Pokia¾ ideo jednoduchšie verzie, známe ako replikátory portov, prekvapujema, e výrobcovia ešte nesiahli po riešení <strong>na</strong>báze portu USB. Taký replikátor portov USB by bol <strong>na</strong>rozdiel od dnes pouívaných riešení jednoduchší a aj lacnejší.Zatia¾ toto zariadenie nemá v ponuke iadny výrobca,èo je škoda. Vyhotovenie. Ïalšou z dôleitých vecí <strong>na</strong> notebooku,ktorá sa obyèajne podceòuje, je jeho mechanická konštrukciaa pouité materiály. Tie majú vplyv <strong>na</strong> hmotnosnotebooku, ale <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> jeho mechanickú odolnos. Právetá vo výz<strong>na</strong>mnej miere urèuje, aká bude ivotnos notebookupri kadodennom pouívaní. Plastové telo notebookusíce z<strong>na</strong>mená nišiu hmotnos, ale minimálne vekodispleja by malo by z horèíkovej zliatiny. Displej je totinielen jedným z <strong>na</strong>jdrahších komponentov notebooku, aleaj <strong>na</strong>jzranite¾nejším. Šetrenie v tomto smere by sa námnemuselo vyplati. Ak sa u rozhodnete šetri a kúpi notebooks plastovým puzdrom, investujte èas z ušetrenýchprostriedkov do vhodnej tašky <strong>na</strong> prepravu notebooku.Ani takáto bohatá výbava portmi (sériový port, S−Video vstup,S−Video výstup, modem, LAN, VGA, paralelný port a dvojicaUSB) nie je dnes zriedkavá (IBM ThinkPad A31).Na novších multimediálnych notebookoch nájdete iba rozhraniaUSB, videovýstup, audiovýstup rozhranie FireWire, modema sieový port. Na modeli <strong>na</strong> obrázku je do konektoraaudiovýstupu umiestnený aj optický výstup <strong>na</strong> pripojeniek domácej hi−fi zostave. Batérie. Podobne ako v predchádzajúcich rokochv oblasti batérií dochádza ku kontinuálnemu zvyšovaniukapacity. Bohuia¾, <strong>na</strong> tom, èo pouívate¾ov notebookovzaujíma <strong>na</strong>jviac – výdri notebookov pri práci <strong>na</strong> batérie– sa to neprejavuje. Dôvod je jednoduchý: prírastok kapacitybatérií toti „pohltí“ nárast spotreby nových, výkonnejšíchkomponentov.Bený notebook dnes rov<strong>na</strong>ko ako pred rokmi umoòujepribline dve hodiny práce <strong>na</strong> batérie, prièom jejedno, aký výkon vám po<strong>sk</strong>ytne. Výnimoèným zjavom súnotebooky, ktoré vydria pracova viac ako tri hodiny,a v prípade notebookov s výdrou <strong>na</strong>d hranicou štyrochhodín sa zvyèajne pouíva dvojica batérií.Trocha nepochopite¾ný sa mi však zdá prístup výrobcovnotebookov, ktorí v prípade, e je notebook vybavenýmikroprocesorom s nišou spotrebou, „automaticky“ doòimplementujú batériu s nišou kapacitou. Toto poèí<strong>na</strong>niemá opodstatnenie v prípade mininotebookov, ale inde...?Nu, mne sa to zdá, jemne povedané, èudné! Naozaj neviem,preèo by batéria s kapacitou 6000 a viac mAh, ktorása bene pouíva pri notebookoch de<strong>sk</strong>top replacement,nemohla by implementovaná v notebooku s mobilnýmmikroprocesorom. V takomto prípade by neraz boloS podporou starších portov pre nové notebookyv podobe káblových redukcií sa mono stretnúv dodávkach notebookov iba zriedka, <strong>na</strong>šastietieto jednoduché doplnky u mono bene kúpi ajsamostatne. Na obrázku je redukcia USB/sériovýport.moné dosiahnu dobu práce <strong>na</strong> jedinú batériu, ktorá bysa ve¾mi priblíila dåke pracovného èasu! Ktovie, monosa raz doèkáme...Úplne <strong>na</strong> záver som si nechal notebooky, ktoré nemajúzabudovaný nijaký zdroj <strong>na</strong>pájania. Áno, ide o prístroje zkategórie de<strong>sk</strong>top replacement. Niektorí výrobcovia k týmtonotebookom dodávajú externé batériové moduly, vïakaktorým je moné aj s takýmto prístrojom pracova <strong>na</strong> ¾ubovo¾nommieste, je to však riešenie <strong>na</strong>ozaj iba pre prípad núdzea aj výdr notebooku sa pohybuje okolo jednej hodiny.ÈLENENIE NOTEBOOKOVAk chceme definova segmenty <strong>na</strong> trhu s notebookmi,bolo by dobré sa o nieèo oprie. Praktickyjediným segmentom notebookov, ktorý jeako-tak definovaný, sú mini, alebo ak chcete,subnotebooky. Všetky ostatné kategórie vznikajúnekontrolovane, a tak neèudo, e si kadývýrobca segmenty definuje sám, prièom totoèlenenie prispôsobuje pre svoje produkty. Zladièasto protichodné názory jednotlivých producentovje dos aké. Nami dlhodobo pouívanéèlenenie notebookov definuje <strong>na</strong>sledujúce <strong>sk</strong>upiny:ultraprenosné notebooky, lacné notebooky,kancelár<strong>sk</strong>e notebooky, multimediálnea výkonné notebooky.Zo spomenutej štvorice typov došlo v poslednomobdobí takmer k splynutiu poslednýchdvoch kategórií. Situácia <strong>na</strong> trhu sa všaknezjednodušila. Minulý rok sa toti v ponuke výrobcovobjavili ïalšie dve <strong>sk</strong>upiny notebookov: de<strong>sk</strong>top replacementa tablet PC.Pokúsme sa teda jednotlivé kategórie charakterizova,ich typické konfigurácie a modely od jednotlivých výrobcovnájdete v tabu¾ke. Lacné notebooky. U názov tejto kategórie notebookovje dostatoène výstiný. Spoloèným menovate¾omnotebookov tejto triedy je nízka obstarávacia ce<strong>na</strong>. Kýmpred pár rokmi sa za lacný notebook dal povaova notebooks cenou pod 100 000 Sk, dnes sa za vhodnú hranicutriedenia povauje suma 60 000 Sk, <strong>na</strong> trhu sa však monostretnú aj s lacnejšími modelmi.Konfigurácia typického lacného notebooku dnes vyzerátakto: Celeron (do úvahy prichádza aj Duron èi VIA),pamä SDRAM, pomalší pevný di<strong>sk</strong>, mechanika CD-ROMa di<strong>sk</strong>etová mechanika (obe integrované v tele notebooku).Výdr batérie je v rozmedzí od jednej do dvochhodín. Pri niektorých notebookoch tejto kategórie eštenájdete aj sériové porty, iní výrobcovia podporujú ibaUSB. Pokia¾ ide o uhloprieèku displeja, tá je <strong>na</strong>jèastejšie13,3". Iba výnimoène sa môete pri prístroji tohto typustretnú so 14" displejom. V notebookoch tejto triedy by2/<strong>2003</strong> PC REVUE 35


R E V U Este márne h¾adali výmenné moduly èi zbernicuumoòujúcu pripojenie replikátora portov alebodocking station. V úlohe operaèného systému sapouíva Windows XP Home Edition. Kancelár<strong>sk</strong>e notebooky. Aby sme vás nezavádzali,hneï <strong>na</strong> úvod dodajme, e máme <strong>na</strong> myslinotebooky, ktoré sú urèené výhradne <strong>na</strong> prácu s kancelár<strong>sk</strong>ymiaplikáciami. Z toho vyplýva, e ich výkonnemusí by špièkový a aj podpora pre prácu s multimédiamije o nieèo <strong>sk</strong>romnejšia. Konfigurácia je podobnáako v predchádzajúcom prípade. Základom je13,3" displej, ale v závislosti od ceny to môe by a15". Pre kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie bez problémov vystaèítes Celeronom, pamäou SDRAM, integrovanou grafikou,pomalším di<strong>sk</strong>om a mechanikou CD-ROM, prípadneCD-R/W. Z portov sa stretnbete pravdepodobnes kombináciou USB a paralelný. V niektorých prípadochje k dispozícii systémový konektor <strong>na</strong> pripojeniereplikátora èi docking station. Pri notebookochtejto kategórie by sme ho jednoz<strong>na</strong>ène odporúèali.Z komunikaèných rozhraní tu isto nájdeme modema lokálnu sie. Ako operaèný systém sú vhodné Windows2000 a Windows XP Professio<strong>na</strong>l Edition. Multimediálne notebooky. Základom je displejs uhloprieèkou 14 a 15", výkonný mikroprocesor(Pentium 4), výkonný grafický adaptér (Ge-Force, ATI) s podporou prehrávania DVD, pamäDDR, výkonný pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 60 GB, DVDmechanika, prípadne mechanika kombo alebo DVD<strong>na</strong>pa¾ovaèka. Z rozhraní sú obvykle zastúpené ibamodernejšie USB a FireWire, výnimoène je k dispozíciiparalelný port. Sieové rozhranie a modem súsamozrejmosou. Dobrým zvykom výrobcov je implementáciakvalitnejších reproduktorov. Výnimoènesa mono stretnú s VGA i TV výstupoma vecou, ktorú aj pri týchto notebookoch nájdetezriedka, je optický zvukový výstup SPDIF.Tento typ notebookov postupom èasu akosisplýva s inými kategóriami, niektorí pouívateliai výrobcovia dokonca vidia perspektívu v splynutísegmentov kancelár<strong>sk</strong>ych, multimediálnych a výkonnýchmodelov. Ja osobne som však <strong>sk</strong>eptik. Výkonné notebooky. Táto kategória je akýmsihybridom multimediálnych a kancelár<strong>sk</strong>ychnotebookov. V ponuke výrobcov sú tieto modelyoz<strong>na</strong>èované ako top èi high end. V podstate ideo výkonné systémy s 15" displejom (výnimoène14,1"), ktoré sú však optimalizované <strong>na</strong> pouitiev kancelár<strong>sk</strong>om prostredí.Základom je výkonný mikroprocesor (Pentium 4).Pamä je typu DDR, integrovaná grafika, CD-RW<strong>na</strong>pa¾ovaèka, mechanika DVD alebo kombo, rýchlypevný di<strong>sk</strong>. Okrem USB v tejto kategórii urèite nájdetei paralelný port a niektorí výrobcovia ešte vdypodporujú aj sériový port. Samozrejmosou v tejtokategórii je prítomnos systémového konektoraumoòujúceho pripojenie docking station èi replikátoraportov, rov<strong>na</strong>ko aj podpora výmenných blokov.V úlohe operaèného systému sú tu <strong>na</strong>sadzovanéWindows 2000 a postupne aj Windows XP Professio<strong>na</strong>lEdition. Mininotebooky. Táto kategória sa èasto oz<strong>na</strong>èujeaj pojmami subnotebooky alebo ultraprenosnénotebooky. Ako jediná má exaktne stanovené identifikaènéz<strong>na</strong>ky. Aby mohol by notebook zaradený dotejto kategórie, musí spåòa <strong>na</strong>sledujúce poiadavky:rozmery zatvoreného notebooku musia by menšieako stránka formátu A4, hmotnos musí by pod 2kg, všetko ostatné je ponechané <strong>na</strong> výrobcovi. Totoje rámcová špecifikácia, ktorú u pred peknými párrokmi vytvorila spoloènos Intel a nieko¾ko jej partnerov.Kadoroène je potom táto špecifikácia dopåòanáo detailné informácie viauce sa <strong>na</strong> konkrétneparametre rozhodujúcich komponentov pre <strong>na</strong>jblišieobdobie.Konfigurácia mininotebookov vyzerá takto:11,3" alebo 12,1" TFT displej (niektorí výrobcoviaponúkajú polysilikónové), mikroprocesor s nízkouspotrebou (Pentium LV, ULV alebo Crusoe), pamäteSDRAM, integrovaná grafika a pomalší pevný di<strong>sk</strong>.Optické mechaniky a di<strong>sk</strong>etové jednotky sa dodávajúv externom vyhotovení. Podporované rozhraniasú závislé od výrobcu a konkrétneho modelu.Hitom tohto roka budú mininotebooky s mikroprocesoromBanias a technológiou Centrino od spoloènostiIntel. V prípade notebookov tejto kategórie jeako operaèný systém <strong>na</strong>sadzovaný Windows XPNotebook – ako ho správne prenáša?Výhodou notebooku je, e ho môeme nosivšade so sebou. Vý<strong>sk</strong>umy ukazujú, e ešte stáleje vysoký podiel pouívate¾ov, ktorí si neuvedo−mujú, e pri prenášaní notebookov vznikajúrôzne riziká: riziko poškodenia a straty dát, po−škodenia notebooku a aj straty notebooku akocelku. Špeciálne prístupy sa vyvinuli aj <strong>na</strong> ochra−nu notebookov (a iných citlivých prenosnýchzariadení) ako celku.Ak si zoberieme nemalú hodnotu notebookua náklady spojené s prípadnou opravou mecha−nických poškodení, oplatí sa investova do jehoochrany. Poèas prenosu notebooku ochranuzabezpeèí hlavne kufrík alebo taška. Ak pouí−vate benú aktovku, igelitku alebo dokoncanotebook nosíte pod pazuchou, ako môeteoèakáva nejaký stupeò ochrany v prípadepádu, pošmyknutia èi úderu. Ak je výsledkomiba pra<strong>sk</strong>nutý displej, môete si gratulova. Beznásledkov by ste však mohli zosta pri pouitíšpeciálnych tašiek <strong>na</strong> notebooky.Vybra si môete z aktoviek, tašiek, kufríkov,cestovných kufrov, mobilných kancelárií sozvýšenou ochranou, ba aj plecniakov v rôznychtvaroch a ve¾kostiach. Základom tašiek je nie−ko¾ko vrstiev z rôznych materiálov, ktoré spoluzabraòujú poškodeniu obsahu pri nárazoch,úderoch èi pádoch. Priestor, v ktorom sa <strong>na</strong>−chádza notebook, je vdy vystlaný ochrannoupenovou výstelkou. Doplnkovú ochranu zabez−peèuje výplò zo vzduchových vankúšikov,ktorá absorbuje väèšinu energie prípadnéhonárazu. Priamy úder <strong>na</strong> tašku zastaví pevnáplastová alebo hliníková konštrukcia. Mikro−otrasy, spôsobené ukladaním tašiek <strong>na</strong> podla−hu èi stôl, sú absorbované podlokami špeciál−nej konštrukcie.Samozrejme, takáto taška neslúi iba <strong>na</strong>uloenie prenosného poèítaèa. V niektorých je ajšpeciálne oddelenie <strong>na</strong> tlaèiareò alebo digitálnyprojektor. Všetky tašky sú vybavené rozumnerozloenými vreckami a úschovnými priestormi<strong>na</strong> všetko, èo môete potrebova mimo svojejkancelárie alebo bytu: vrecká <strong>na</strong> CD a di<strong>sk</strong>ety,<strong>na</strong> zdroje <strong>na</strong>pätia a rôzne káble, modemy,mobilné telefóny, vizitky, písacie potreby a,samozrejme, aj rôzne dokumenty. Niektoré va−rianty predstavujú hotovú mobilnú kanceláriu –otvoríte kufrík, pripojíte ho k elektrickej zásuvkejediným káblom a notebook, tlaèiareò, modemsú okamite pripravené <strong>na</strong> prácu bez toho, eby ste ich z kufríka vyahovali.Široká škála povrchových materiálov od nylo−nu, polyesteru, PVC a po odolnú koenkua kvalitnú jemnú kou splní vaše predstavyo taške aj ako o módnom doplnku.Dizajn niektorých tašiek nedáva ani tuši, evnútri je drahý notebook. Dôvodom je za−bezpeèenie ïalšej úrovne ochrany – proti ukrad−nutiu. Okrem takejto pasívnej ochrany existuje ajšpeciálne aktívne ochranné zariadenie od firmyDicota s oz<strong>na</strong>èením Sentinel Alarm. Je topoplašný snímaè, citlivý <strong>na</strong> pohyb, ktorý jedno−ducho a rýchlo pripevníte k notebooku alebotaške. Keby váš notebook „dostal nohy“, spustísa 105−decibelová siré<strong>na</strong>, ktorá v momente pre−kvapenia odstraší kadého zlodeja.36 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


R E V U EProfessio<strong>na</strong>l Edition aleboWindows 2000. Tablet PC. Novinka minuléhoroka vyvolala nemálodi<strong>sk</strong>usií, a to aj <strong>na</strong>priek tomu,e jej masový príchod <strong>na</strong> trhmono oèakáva a v priebehutohto roka. Tablet PC oprávnenevzbudzuje pozornos pouívate-¾ov a ve¾ké nádeje zo strany Microsoftui výrobcov.Minimálne z poh¾adu hardvérovejšpecifikácie sa tablet PC do istejmiery prekrýva s mininotebookmi. Zásadnouodlišnosou je <strong>sk</strong>utoènos, e tabletPC umoòujú ovládanie a vkladanie textu prostredníctvompera, prípadne hlasu. Navyše sav tejto kategórii ponúkajú dva typy zariadení. Prvévychádzajú z klasických mininotebookov, druhénedisponujú nijakou klávesnicou.U v <strong>roku</strong> 1993 uviedla <strong>na</strong> trh spoloènos CompaqComputer notebook, ktorý pouíval <strong>na</strong> ovládaniepero. Model sa volal Concerto a podobne akov prípade tablet PC bolo dokonca moné pouipero aj <strong>na</strong> zadávanie údajov. Podobne ako aj niektorédnešné „pravé“ tablet PC bol celý notebookintegrovaný do LCD monitora, prièom sa moholpouíva aj bez klávesnice (tá bola odnímate¾ná).[Konfigurácia: Intel 486SL, 25 MHz, 4 MB RAM, 250MB HDD, FDD, LCD 640 × 480/16, 300 × 230 × 50mm, 3 kg, MS DOS 6.0, Windows for PenComputingv 1.0, MS Excel 4.0 for PenComputing, NoteTaker(výrobca InkWare), ce<strong>na</strong> asi 120 000 Sk]. Notebooky de<strong>sk</strong>top replacement. Táto kategórianotebookov sa <strong>na</strong> trhu výraznejšie presadilav minulom <strong>roku</strong>. Niektorí výrobcovia notebookovchceli takýmto spôsobom odlíši notebooky, do ktorýchimplementovali <strong>na</strong>jvýkonnejšie mikroprocesory,pôvodne urèené pre stolné poèítaèe. Vznikli takvýkonné notebooky, ktoré však mali isté problémys chladením a výdrou pri práci <strong>na</strong> batérie. Postupomèasu došlo aj v tejto kategórii notebookovNiektoré notebooky kategóriede<strong>sk</strong>top replacement sú vernésvojmu menu do poslednej bodky.V ich tele by ste márne h¾adalibatériu, niektorí dodávatelia toriešia „externým“ batériovýmmodulom (<strong>na</strong> fotografiivpravo).k istej segmentácii,a tak sa môemednes pod oz<strong>na</strong>èením de<strong>sk</strong>topreplacement stretnú s ve¾mi rôznorodouponukou notebookov, prièom niektoréz nich nedisponujú ani zabudovanou batériou.O hardvérovej špecifikácii sa tu prakticky nedáhovori, uhloprieèka displejov sa pohybuje v rozmedzíod 13,3" do 17" (prídu v tomto <strong>roku</strong>!), mikroprocesorysú <strong>na</strong>jèastejšie de<strong>sk</strong>topové Pentiá 4, ale nájdusa aj modely s mikroprocesormi VIA a AMD. Pamätesú <strong>na</strong>jèastejšie DDR, ale pri modeloch s mikroprocesorminájdete aj SDRAM. Široká je škála pevných di<strong>sk</strong>ova optických mechaník. Spomedzi rozhraní súzvyèajné modernejšie USB a FireWire.PRÁCA S NOTEBOOKOMV prípade, e ste v práci, je zrejmé, <strong>na</strong> èo vám notebookslúi (alebo by aspoò mal...). Ak ste si správnezvolili notebook, môete ho po príchode do prácepripoji do docking station a pracova s ním akos beným poèítaèom. V docking station a k nej totimôete ma pripojené všetko, èo s notebookom<strong>na</strong> cesty nemôete nosi, ale v kanceláriioceníte (tlaèiareò, externý monitor,klávesnicu, myš a lokálnu sie). Keïe ce<strong>na</strong>docking station je dos vysoká, ve¾kej ob¾ube sa tešiaaj replikátory portov, ktorých monosti sú však<strong>sk</strong>romnejšie. No aj s ich podporou môete všetkopotrebné pripoji „jedným ahom“ a nemusíte sahraba v spleti káblov. Vhodným doplnkom v tomtoprostredí je <strong>na</strong>bíjaèka akumulátorov. Tá totidokáe batériu <strong>na</strong>bi rýchlejšie, ako keï sa tak dejes batériou zabudovanou v tele notebooku. Ak nemáteexternú <strong>na</strong>bíjaèku a notebook nepouívate trvalo,môete zvýši rýchlos <strong>na</strong>bíjania prechodmi doúsporných reimov, lebo pri zapnutom notebooku jebatéria dobíjaná pomalšie ako pri vypnutom.Ak obèas pracujete doma, prípadne poèas slu-obných ciest v hotelovej izbe, isto svoj noteboooknepouívate výhradne <strong>na</strong> prácu. Práve táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>pouívate¾ov toti <strong>na</strong>jèastejšie iada podporu multimédií,poèí<strong>na</strong>júc kvalitnejšou reprodukciou zvukua konèiac prehrávaním filmových DVD. Niektorémodely notebookov sú <strong>na</strong> takéto kú<strong>sk</strong>y dokoncašpeciálne vybavené a umoòujú sledovanie DVDdi<strong>sk</strong>ov s podobným komfortom ako domáce kino.Ak pripojíte k TV výstupu kvalitný prijímaè a k optickémuzvukovému výstupu zvukovú aparatúru,<strong>na</strong>ozaj vám nebude niè chýba. Pri niektorýchV kombinácii so 16" displejom sa zíde ajodnímate¾ná klávesnica.Kategória Lacný Kancelár<strong>sk</strong>y Multimediálny Výkonný Mininotebook Tablet PC De<strong>sk</strong>top replacementMikroprocesor Celeron, Pentium III, Celeron, Pentium III, Pentium III, Pentium 4, Pentium 4, Athlon Pentium III LV, Pentium III LV, Pentium 4, Athlon XP,Duron Duron Athlon Pentium III ULV, Pentium III ULV, VIACrusoeCrusoeTyp pamäte SDRAM SDRAM, DDR SDRAM, DDR DDR SDRAM SDRAM SDRAM, DDRTyp displeja TFT TFT TFT TFT Polysilicon, TFT Polysilicon, TFT TFTUhloprieèka 12,1" ÷ 13,3" 13,3" ÷ 15" 14" ÷ 15" 14" ÷ 15" 11,3" ÷ 12,1" 11,3" ÷ 12,1" 13,3" ÷ 16"Grafický èip Integrovaný Integrovaný Di<strong>sk</strong>rétny Integrovaný Integrovaný Integrovaný Integrovaný, Di<strong>sk</strong>rétnyVideopamä zdie¾aná systémová zdie¾aná systémová vlastná zdie¾aná systémová / zdie¾aná systémová zdie¾aná systémová zdie¾aná systémová /vlastnávlastnáPevný di<strong>sk</strong> 20 GB > 20 GB 40 GB 60 GB 20 GB 20 GB >40 GBMechaniky: D/C/V/R/K/W 1 š/š/v/v/v/n 2 š/š/v/v/v/n 2 š/n/š/š/š/š 2 š/n/š/š/š/n 2 š/e/e/e/e/n 2 š/e/e/e/e/n 2 š/v/š/v/v/n 2PC Card2 × 2 × 2 × 2 × 1× 1× 2 ×Rozhrania: S/P/U/F/I 3 z/š/š/n/n 4 z/š/š/n/z 4 z/z/š/š/š 4 z/š/š/n/š 4 z/š/š/z/š 4 z/š/š/š/š 4 z/š/š/š/z 4Siete: M/L/B/W 5 š/š/n/n 4 š/š/n/z 4 š/š/z/z 4 š/š/z/š 4 š/š/z/z 4 š/š/n/z 4 š/š/n/n 4Systémová zbernica nie výnimoène nie štandardne výnimoène nie nieHmotnos ÷ 3 kg ÷ 3 kg > 3 kg ÷ 3 kg < 2 kg < 1,5 kg > 3 kgPredstaviteliaAcer Aspire 13XX Aspire 14XX TravelMate 63X TravelMate 27X − TravelMate C−100 TravelMate 42XTravelMate 22XX TravelMate 23XXAsus Premio S 13XX M 2XXX L 3XXX − − −HP XE 4100 XE 4500 − evo n800c − − −evo n800xevo n800vIBM − ThinkPad R,T ThinkPad A ThinkPad A ThinkPad R − −Dell Inspiron Inspiron Latitude Precision Latitude − −Toshiba Satellite Satellite Satellite Tecra Portégé Portégé SatelliteLegenda:1 Mechaniky: D – di<strong>sk</strong>etová jednotka, C – CD ROM, V – DVD, R – CD R/RW, K – Kombo, W – DVD−R, 2 š – štandardne, v – monos výberu, n – nedodáva sa, 3 Rozhrania: S – Sériový, P – Paralelný,U – USB, F – FireWire, I – IrDA, 4 š – štandardne, z – pri niektorých modeloch, n – nie, 5 Siete: M – Modem, L – LAN, B – Bluetooth, W – WLAN2/<strong>2003</strong> PC REVUE 37


R E V U Etypoch notebookov nemusíte ma prístroj ani poruke,pretoe disponujú aj dia¾kovým ovládaním.Najèastejšie pouívaný dopravný prostriedok môe vovýraznej miere ovplyvni aj výber notebooku. Ak pouívatenotebook v aute, jestvujú dve monosti. V prípade,e máte k dispozícii vodièa, môete si v òom spravidostatoèné pohodlie <strong>na</strong> prácu aj s rozmernejším notebookom.Vhodným doplnkom je zariadenie umoòujúce<strong>na</strong>pájanie poèítaèa z palubnej siete automobilu – caradapter. Ten oceníte aj v prípade, ak šoférujete sami. Vtedybudete zrejme <strong>na</strong> notebooku pracova poèas prestávok,car adapter však môe pracova aj poèas cesty. V prípade,e je to váš bený spôsob práce, vhodným doplnkomje pracovná do<strong>sk</strong>a pripevnite¾ná <strong>na</strong> volant.Pri cestách vlakom je pouitie notebooku tie bezproblémové.Obmedzova sa nemusíte ani v otázke rozmerovnotebooku, problémom však môe by nedostupnos elektrickejenergie, ktorou by ste dobili batériu.Aj pri ceste lietadlom je moné pouíva notebook.Komfort jeho pouitia je závislý od toho, akou triedou cestujete.V turistickej si bez obmedzovania okolia môetedovoli prácu s mininotebookom. Do prvej triedy sa zmestíteaj s nieèím rozmernejším. Rozdiel je aj v <strong>na</strong>pájaní. Kýmv prvom prípade sa musíte uspokoji s energiou z vašejbatérie, v prípade prvej triedy je v sedadle zabudovanýkonektor <strong>na</strong> pripojenie k palubnej sieti lietadla. Má to všakjeden háèik. Musíte disponova adaptérom, ktorý umonípripojenie vášho typu notebooku. Toto zariadenie sa dákúpi <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách, ale oplatí sa, iba ak cestujete èastejšie.Výz<strong>na</strong>mným obmedzením z poh¾adu pouívania notebooku<strong>na</strong> palube lietadla je rešpektovanie predpisov leteckýchspoloèností. Notebook nesmiete pouíva pri štarte a pripristávaní. Poèas letu nesmiete pouíva mechaniku CD-ROM. Tu sa politika jednotlivých spoloèností mierne líši. Priniektorých staèí nema v mechanike vloené iadne médium,pri iných musíte ma notebook bez tejto mechaniky,prípadne musíte modul s òou z tela prístroja vybra.Obvyklé je pouitie notebookov v leti<strong>sk</strong>ových halách èihotelových priestoroch, ako sú haly èi kaviarne. V zahranièínie je problém vidie ¾udí pracujúcich <strong>na</strong> notebookochaj v reštauráciách èi v parkoch. U nás to však nie je úplnebený jav.KÝM SA VYDÁME NA CESTU...Ak budete cestova, pripravte <strong>na</strong> cestu aj váš notebook.Skontrolujte batériu, výmenné moduly, uistite sa, e mátek dispozícii zásuvku do elektrorozvodnej siete, ktorá sapouíva v krajine, do ktorej cestujete. Rov<strong>na</strong>ko si prevertetyp pouívaného telefónneho ukonèenia, ak plánujetevyuíva vzdialený prístup prostredníctvom modemu. Akmáte k dispozícii rezervnú batériu, urèite si ju priba¾te, rov<strong>na</strong>koako CD-ROM médium umoòujúce obnovenie softvéru<strong>na</strong> vašom notebooku, ovládaèe a zálohu vašich údajov,èlovek nikdy nevie, aká pohroma ho <strong>na</strong> cestách stretne! Naprepravu je, samozrejme, ideálnym riešením vypnutienotebooku a uloenie do špeciálneho kufríka èi tašky.Ak však budete potrebova poui notebook aj v priebehucesty, nemusíte ho vypnú, ale iba uvies do reimuHiber<strong>na</strong>te (Stand By), ktorý vám zaruèí rýchlejší prechoddo pracovného reimu.Ak cestujete lietadlom, potom nezabudnite, e poèasletu je <strong>na</strong> palube zakázané pouíva CD prehrávaèe a toisté platí aj o CD-ROM mechanike notebooku. V takomtoprípade je výhodnejšie vlastni notebook, ktorý umoòujevybra CD-ROM mechaniku a <strong>na</strong> jej miesto vloi sekundárnubatériu. Okrem dobrého pocitu, e neohrozíte vlastnúbezpeènos a, samozrejme, ani bezpeènos svojich spolucestujúcich,predåite tak dåku práce <strong>na</strong> notebooku.NOTEBOOK A ÚDRBAZásahy do notebooku by mali vykonáva vyškolení servisnítechnici, nájde sa však zopár drobností, <strong>na</strong> ktoré simôete trúfnu aj sami. Pravdae, musíte ma <strong>na</strong> zreteli,èo si môete dovoli. Tu je krátky zoz<strong>na</strong>m èinností, <strong>na</strong>ktoré by ste v tomto smere isto nemali zabúda.Displej môete pokojne oèisti, samozrejme, pri tejtoèinnosti musíte by maximálne opatrní (<strong>na</strong> plochu displejasa nesmie tlaèi). Osvedèeným èistiacim prostriedkomje <strong>na</strong> tento úèel lieh a nástrojom mäkká tkani<strong>na</strong>.Klávesnicu a polohovacie zariadenie je moné oèistiv závislosti od typu a intenzity zneèistenia, niekedy staèívysávaè a kefka <strong>na</strong> zuby alebo štetec, pomocou ktoréhouvo¾níme a odsajeme prach a drobné neèistoty. Na oèisteniehmatníkov vystaèíte s handrièkou <strong>na</strong>vlhèenou v roztokusaponátu (s vodou opatrne).Batérie notebookov nevyadujú priebenú údrbu, jediné,èo môete spravi, je <strong>sk</strong>ontrolova èistotu kontaktov,a to nielen priamo <strong>na</strong> batérii, ale aj <strong>na</strong> notebooku, abymala batéria po vloení doko<strong>na</strong>lý kontakt.DOPLNKYKým pri klasických poèítaèoch je monos postupnéhodopåòania nových zariadení ve¾mi jednoduchá, pri notebookochje to v podstate nemoné. Jediné rozhranie, ktoré je<strong>na</strong> takéto úèely k dispozícii, je slot pre karty PC Card, no tenmá isté obmedzenia. K notebookom je však moné pripojimnostvo periférnych zariadení, z ktorých sú mnohé vyvinutéšpeciálne <strong>na</strong> pouitie v spojení s notebookmi. Ponuka<strong>na</strong> trhu s doplnkami pre notebooky je <strong>na</strong>ozaj široká. Výmenné moduly. Ponuka v tejto oblasti je obmedzenáneexistenciou štandardu medzi výrobcami. V prípade,e váš notebook disponuje šachtou pre výmenné zariadenia,pravdepodobne výrobca notebooku pre òu ponúkamechaniky CD/ DVD, pevné di<strong>sk</strong>y a batérie. Ponuka sa môelíši s oh¾adom <strong>na</strong> konkrétneho výrobcu a model. Replikároty a docking station. Aj v tejto oblasti jesituácia identická s predchádzajúcou a <strong>na</strong> výber nebudetema prive¾a. Adaptéry pre PC Card. Prednedávnom boli v tomtovyhotovení ponúkané <strong>na</strong>jmä doplnky v podobe modemov,sieových kariet alebo radièov jednotiek CD-ROM a externýchpevných di<strong>sk</strong>ov. Prvé dva typy zariadení sa v ponukevýrobcov ešte vdy <strong>na</strong>chádzajú, doplnili ich všakïalšie. Vo vyhotovení PC Card si dnes môete kúpi nielenkarty <strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu (WiFi i Bluetooth), ale ajpevný di<strong>sk</strong>, TV prijímaè èi snímaè odtlaèkov. Na trhu súkarty od výrobcov notebookov, ale aj od nezávislých producentov,prièom ponuka je <strong>sk</strong>utoène pestrá. Periférie. Nie, nechceme sa venova klasickým perifériám,ktoré, samozrejme, môete rov<strong>na</strong>ko ako ku klasickémupoèítaèu pripoji aj k notebooku (myši, klávesnice,modemy, tlaèiarne a ïalšie). Mnoho výrobcov toti ponúkapre notebooky špeciálne periférne zariadenia, ako súnumerické klávesnice, špeciálne verzie myší, videokameryèi svietidlá <strong>na</strong> osvetlenie klávesnice.Niektoré notebookyumoòujú priamukomunikáciuprostredníctvomGPRS, staèí do telanotebooku vloiSIM kartu (Umax)38 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ELacné atramentové tlaèiarnedo 3500 SkONDREJ MACKOAko vyplýva z <strong>na</strong>šichkadoroèných prie<strong>sk</strong>umov,záujem sloven<strong>sk</strong>ýchpouívate¾ov sa sústreïujepredovšetkým <strong>na</strong> lacnejšieatramentové tlaèiarne. Právepreto sme sa v tomto èíslešpeciálne sústredili <strong>na</strong> takétomodely. Do testu sme takvybrali modely, ktorých<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> bez DPHbola pod 3500 Sk. Všetkytestované modely tlaèiarní súfarebné a okrem pouitiav domácnosti sa dajúèiastoène vyui ajv kancelárii.Do testu sme dostali modely od všetkých hlavnýchdodávate¾ov, ktorí pôsobia <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu. Z<strong>na</strong>mená to, e sme testovaliz<strong>na</strong>èky Canon, Epson, HP a Lexmark (v abecednomporadí). Zmapovali sme pritom modelyaktuálne <strong>na</strong> zaèiatku tohto roka. Parametre testovanýchtlaèiarní uvádzame v preh¾adnej formev tabu¾ke 1.sa vytvorítlak v komôrkezmenou objemupiezokryštálu pôsobenímelektrického <strong>na</strong>pätia.Piezoelektrický princíptlaèe pouívajú z testovaných modelovtlaèiarne z<strong>na</strong>èky Epson.Atramentové tlaèiarne <strong>na</strong>jèastejšie pouívajúštvorfarebný tlaèový systém CMYK, prièom sapouívajú <strong>na</strong>sledujúce farby: èier<strong>na</strong>, purpurová,ltá a azúrová. Èierny atrament býva umiestnenýv samostatnej tlaèovej kazete. Farebný tlaèenýobraz sa vytvára tak, e kvapôèky rôznofarebnéhoatramentu sa umiestòujú ved¾a seba.Kvapka atramentu práve opúša tlaèovúhlavuV dôsledkunedoko<strong>na</strong>losti¾ud<strong>sk</strong>ého oka potom takýto obraz z dostatoènejvzdialenosti vnímame ako jednoliatyfarebný odtieò. Ako vidie z priloeného obrázka,zoslabené odtiene základných farieb savytvárajú tak, e sa <strong>na</strong> plochu umiestni menšípoèet kvapiek. Navyše viaceré modely tlaèiarnídokáu meni objem vystrelenej kvapky a týmtospôsobom sú schopné jemnejšie urèova zoslabenéodtiene základných farieb. Èasto ide o trirôzne objemy kvapiek.Ve¾kos generovanej kvapky atramentu sa pohybujerádovo v pikolitroch, èo je miliónti<strong>na</strong>zmilióntiny litra (10 -12 l). Frekvencia vystre¾ovaniakvapiek poèas tlaèe dosahuje desiatky kilohertzov,èo z<strong>na</strong>mená 10 000 vystrelených kvapiekza jednu sekundu.POU<strong>IT</strong>Ý SPÔSOB TLAÈETechnológiu tlaèe atramentových tlaèiarní smeve¾mi detailne rozobrali v PC REVUE è. 9/2002v èlánku Atramentové tlaèiarne od A po Z. Natomto mieste sa teda obmedzíme len <strong>na</strong> ve¾mistruèné zhrnutie. Atramentová tlaèiareò vytváraobraz pomocou vystre¾ovania atramentu zo zásobníka.Testované tlaèiarne pouívajú dvezákladné technológie atramentovej tlaèe. V kadomprípade ide vystre¾ovanie kvapiek atramentuz komôrky tlaèovej hlavy pôsobením tlaku.Pod¾a toho, akým spôsobom sa tento tlak vyvíja,rozlišujeme tlaèiarne s termotlaèou a piezoelektrickýmspôsobom tlaèe. Rozšírenejší je termoelektrickýprincíp, pri ktorom sa kvapka atramentuv tlaèovej komôrke prudko zahreje a následnesa vystrelí cez dýzu (èasto nespisovne oz<strong>na</strong>èovanúako try<strong>sk</strong>a). Pri piezoelektrickom princípeSpôsob tvorby zoslabených odtieòov a vplyv premenlivého objemu kvapky atramentu40 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


Menite¾ná ve¾kos kvapiek atramentu pri ichumiestnení <strong>na</strong> papier (zväèšené)VŠEOBECNÉ TRENDY V OBLASTILACNÝCH TLAÈIARNÍPokia¾ sa pouívate¾ rozhoduje o nákupe lacnejatramentovej tlaèiarne, mal by si uvedomi, e jejprevádzkové náklady budú pravdepodobne dosvysoké. Vo všeobecnosti platí, e èím je tlaèiareòdrahšia, tým sú nišie prevádzkové náklady. Premodely z <strong>na</strong>šej testovacej vzorky sú náklady <strong>na</strong>èiernobielu stranu od 1,50 do 3,90 Sk bez DPH a prefarebnú stranu od 3,50 do 5,20 Sk bez DPH. Pritomsme pri výpoète nákladov poèítali s 5-percentnýmpokrytím listu A4 v prípade èierneho atramentua pri farebnom 15 percent (5 % kadou z trochfarieb – <strong>na</strong> farebných èastiach dokumentu sa èiernyatrament nepouíva). Toto pokrytie však bývav praxi èasto vyššie a adekvátne tomu sú vyššie ajprevádzkové náklady. Pri tlaèi fotografií môetepoèíta s pokrytím 80 a 90 %. Vtedy sa ce<strong>na</strong> za tlaèvyšplhá <strong>na</strong> 25 Sk pri formáte 10 × 15 cm a aj <strong>na</strong>100 Sk pri formáte A4. Na porov<strong>na</strong>nie uvádzamereferenèný dokument, ktorý sa pouíva pri meraníspotreby atramentu a má pokrytie presne 5 percent(tzv. list Dr. Grauerta).V súèasnosti sú <strong>na</strong>jlacnejšie modely atramentovýchtlaèiarní vybavené u len portom USB.Z<strong>na</strong>mená to, e k starším poèítaèom bez špeciálnejdoplnkovej do<strong>sk</strong>y (v cene asi 500 Sk bez DPH) takútotlaèiareò nepripojíte. Podporovaným operaènýmsystémom je Microsoft Windows 98 a vyššie. Všetkytestované produkty rov<strong>na</strong>ko podporovali aj operaènýsystém Macintosh OS 9.0, ako i OS X 10.0. Eštepripomí<strong>na</strong>me, e pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností je <strong>na</strong>jlepšiepri inštalácii tlaèiarne postupova tak, e <strong>na</strong>jprvpripravíte tlaèiareò (odbalíte ju, vloíte náplne, pripojíte<strong>na</strong> elektrickú sie), následne spustíte inštalaènýprogram a a <strong>na</strong> jeho výzvu pripojíte port USBk tlaèiarni. Pri niektorých modeloch môe opaènýpostup (teda <strong>na</strong>jprv pripojenie tlaèiarne, potom inštaláciasoftvéru) spôsobi problém pri korektnejinštalácii softvérového vybavenia. Postupujte vdypod¾a pripojeného návodu <strong>na</strong> inštaláciu.Rozmery a hmotnos lacných atramentovýchtlaèiarní sú plne prispôsobené <strong>na</strong> domáce pouitiea umoòujú ich umiestnenie aj <strong>na</strong> stiesnenompriestore pracovného stola. Niektoré testované tlaèiarnemajú ve¾mi zaujímavý tvar. Buï ide o futuristickévyhotovenie, alebo <strong>sk</strong>ôr sa kladie dôraz <strong>na</strong>eleganciu.Konštrukcia lacnejších tlaèiarní je tie prispôsobená<strong>sk</strong>ôr pre menšie mesaèné objemy tlaèe. Výrobcoviatlaèiarní tento údaj príliš nezdôrazòujú.Pripájanie tlaèiarne k poèítaèu pomocou portuUSB (pozor – kábel sa predáva oddelene)Za typickú hodnotu je moné pri testovanej triedetlaèiarní povaova maximálne 500 výtlaèkovmesaène. Sú však aj výnimky, <strong>na</strong>pr. tlaèiareò LexmarkZ45se umoòuje tlaèi a 3000 výtlaèkov.Spotreba elektrickej energie pri tlaèi pomocouatramentových tlaèiarní nebýva vysoká – poèítamôeme maximálne s 25 W. Mimo tlaèe klesá elektrickáspotreba <strong>na</strong> zanedbate¾ných 3 a 5 W. V tejtoOvládacípanellacnejšíchtlaèiarní jejednoduchý –štandardomsú dvetlaèidlá a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaèná LEDReferenèný dokument v programe Words pokrytím 5 percentsúvislosti máme pre vás dôleité upozornenie.Atramentovú tlaèiareò nikdy nevypí<strong>na</strong>jte i<strong>na</strong>k akovypí<strong>na</strong>cím tlaèidlom. Vtedy máte istotu, e tlaèovékazety sa dostanú <strong>na</strong> to miesto, ktoré zaistí ich maximálnuochranu pred zaschnutím. Keby ste tlaèiareòvypli vytiahnutím <strong>na</strong>pájacej šnúry, vypnutímcentrálneho vypí<strong>na</strong>èa èi odpojením UPS, môetezapríèini predèasné ukonèenie ivotnosti tlaèovýchkaziet.Ovládací panel lacných atramentových tlaèiarníbýva ve¾mi jednoduchý. Napríklad v prípade produktuHP De<strong>sk</strong>Jet 3420 nájdeme len jeden kombinovanýprvok – zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a sig<strong>na</strong>lizáciaprevádzky. K štandardu však patria <strong>sk</strong>ôr dve tlaèidlá– jedno <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie, druhé <strong>na</strong> posuv papiera,


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ETab. 1 − Vlastnosti a cenové parametre testovaných tlaèiarníModel tlaèiarne/vlastnos Canon i320 Epson C42 Plus HP De<strong>sk</strong>jet 3420 Lexmark Z45seTechnológia tlaèe Advanced MicroFine Droplet MicroPiezo Variable Droplet HP PhotoREt III Thermal Ejection EnergyMinimálny objem kvapky [pl] 5 6 5 7Maximálne rozlíšenie [dpi] 2400 × 1200 2880 × 720 2400 × 1200 4800 × 1200Poèet dýz èiernej náplne 320 48 416 208Poèet dýz kadej farebnej náplne 128 15 100 64Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe – èier<strong>na</strong> [str./min.] 10 12 10 15Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe – farebne [str./min.] 7 6 8 9Štandardná rýchlos tlaèe – èier<strong>na</strong> [str./min.] 7,9 12 7 10,7Štandardná rýchlos tlaèe – farebne [str./min.] 3,6 6 3,5 4,1Kapacita bufera [KB] 32 12 768 N/APovolená gramá médií [g/m 2 ] 64 ÷ 105 (max. 270) 64 ÷ 90 70 ÷ 90 max 270Spôsob pripojenia k poèítaèu USB 2.0 USB USB 2.0 USB 2.0Maximálne mesaèné zaaenie N/A N/A 500 3000Kapacita vstupného podávaèa [listov] 100 100 100 100Kapacita výstupného podávaèa [listov] N/A 30 50 N/APodpora operaèných systémov Windows 98, Me, 2000, XP, Windows 98, Me, 2000, XP, Windows 98, Me, 2000, XP, Windows 98, Me, 2000, XP,Mac OS 9.0. OS X 10.0 Mac OS 8.6 Mac OS 9.0, 10.0 Mac OS 8.6Napájací zdroj interný interný externý extrernýRýchly návod áno áno áno ánoOvládaè v slovenèine/èeštine èeštine èeštine èeštine èeštineNávod v slovenèine/èeštine elektronický v èeštine elektronický v èeštine papierový v slovenèine papierový v slovenèinePoèet náplní 2 2 2 2Oddelené farebné náplne nie nie nie nieAutomatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv nie nie nie ánoMaximál<strong>na</strong> hluènos poèas prevádzky [dBa] 45 48,5 47 45Výdr èiernej náplne [pokrytie 5 %] 130 220 220 1100Ce<strong>na</strong> èiernej náplne [Sk bez DPH] 280 610 850 1667Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èiernej strany [Sk bez DPH] 2,15 2,77 3,86 1,52Výdr farebnej náplne [pokrytie 15 %] 170 180 190 625Ce<strong>na</strong> farebnej náplne [Sk bez DPH] 600 872 990 2215Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany [Sk bez DPH] 3,53 4,84 5,21 3,54Elektrická spotreba za prevádzky [max. W] 14 16 23 N/ARozmery (š × h × v) [mm] 385 × 195 × 165 424 × 229 × 172 422 × 182 × 142 445 × 245 × 186Hmotnos [kg] 2,4 2,48 2,04 2,56Poznámka bezokrajová tlaè 10 × 15 cm, StarWars CreativeStudio, fotografická náplò – 1750 Sk,podpora ICM v2.0, podpora ICM, sRGB, výdr 450 strán priColorSync 2.5 ColorSync 2 15 % pokrytíZáruka [mesiacov] 12 12 12 12Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 3200 3108 2908 3400Produkt zapoièala firma European Peripherals PrintTrade HP Sloven<strong>sk</strong>o Euromediaresp. vynútenú výmenu tlaèových kaziet. Špeciálnetlaèidlo urèené <strong>na</strong> prerušenie práve prebiehajúcejtlaèe nebýva v tejto <strong>sk</strong>upine produktovpodporované. Skôr sa v tomto prípade spolieha<strong>na</strong> zastavenie prebiehajúcej tlaèe pomocou ovládaèaalebo monitora tlaèe. Aj v tomto prípade satlaè zastaví okamite. Ak by ste zrušili tlaè pomocousprávcu tlaèových úloh v operaènom systémeWindows, èakali by ste <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné ukonèenietlaèe ove¾a dlhšie.Viacero výrobcov pridáva k svojim tlaèiaròamdoplnkový softvér <strong>na</strong> tlaè obrázkov, kalendárovalebo pozdravných kartièiek. Motív takéhoto softvérubýva inšpirovaný <strong>na</strong>pr. populárnym filmom.Povaujeme to pre domáceho pouívate¾a za výhodné,pretoe takto sa ve¾mi ¾ahko a rýchlo dajúvyrobi efektné dokumenty.V poslednom èase sa spreh¾adnilo aj pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie softvérových ovládaèov tlaèiarní.V minulosti <strong>sk</strong>ôr záhadné vo¾by sú dnes <strong>na</strong>hradenépredovšetkým ilustraènými obrázkami, ktorépreh¾adnou formou informujú pouívate¾a o výz<strong>na</strong>mepríslušnej funkcie. Ove¾a èastejšie je súèas-ou softvérovej dodávky aj sprievodca, ktorý detailnevedie pouívate¾a pri tlaèi.K štandardne vybavenému ovládaèu patrí monosvýberu troch stupòov kvality tlaèe, poètu kópií,èasto existuje aj monos optimalizácie tlaèe<strong>na</strong> posielanie výsledku èiernobielym faxom. Väèši<strong>na</strong>tlaèiarní dokáe vytlaèi aj viac stránok <strong>na</strong> jedenhárok (šetrí sa tak papier), resp. jedenvýtlaèok <strong>na</strong> viacero strán (tzv. plagátová tlaè).Doplnková výbava, ako je <strong>na</strong>pr. monos priamehoprenosu digitálnych fotografií pomocou èítaèkypamäovej karty alebo LCD displej, sú výsadoudrahších modelov a v testovanej triede tlaèiarnísa nevy<strong>sk</strong>ytujú.Farebná tlaèová kazeta s integrovanýmifarebnými náplòami. V spodnej èasti jetlaèová hlava a elektronické riadenietlaèovej kazetyÈier<strong>na</strong> a farebná tlaèová kazetado atramentových tlaèiarníATRAMENTOVÉ NÁPLNEVšetky testované modely bez výnimky pouívalidve oddelené tlaèové kazety – èiernu a integrovanúfarebnú. Pri <strong>na</strong>jlacnejších modeloch pouili integrovanéfarebné náplne aj takí výrobcovia, ktoríi<strong>na</strong>k pouívajú oddelený systém pri väèšine svojichproduktov. Z<strong>na</strong>mená to, e farebnú náplò musítevymeni aj vtedy, ak ste niektorý z atramentovešte celkom nespotrebovali. Väèši<strong>na</strong> výrobcovv tejto kategórii pouíva integrovanú atramentovúnáplò a tlaèovú hlavu. V prípade niektorých tlaèiarníje však potrebné vy<strong>na</strong>loi pri vyberaní náplnídos ve¾ké úsilie – v <strong>na</strong>šom teste sa to prejavovalohlavne pri tlaèiarni HP De<strong>sk</strong>jet 3420.42 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


O spotrebovaní niektorej z náplní je pouívate¾informovaný pomocou ovládaèa alebo monitoratlaèePri nákupe tlaèových kaziet vám odporúèameinformova sa o vyhotovení kaziet s predåenou(<strong>na</strong>pr. dvojitou) ivotnosou alebo o z¾ave v prípadenákupu viacerých kusov. Neotvorené atramentovékazety vydria aj nieko¾ko rokov, neprekáa ani<strong>sk</strong>ladovanie pri vysokej alebo nízkej teplote. Prinákupe dvojitého balenia býva ce<strong>na</strong> kaziet asi o 100Sk výhodnejšia. Pri nákupe náplní si vdy <strong>sk</strong>ontrolujte,èi nie sú porušené ich obaly. Stali sa toti prípady,keï sa niektorí predajcovia pokúsili v originálnychobaloch predáva amatér<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>plnenétlaèové kazety. Špeciálnou témou sú náplne, ktorévyrábajú alter<strong>na</strong>tívni výrobcovia. Je jasné, e takétonáplne sú o nieèo lacnejšie, kvalita však býva ve¾mirôz<strong>na</strong>. Ak chcete ma istotu, pouívajte radšejoriginálny spotrebný materiál.Všetky testované tlaèiarne umoòovali priebenézobrazovanie hladiny ostávajúceho atramentuv zásobníkoch. Táto informácia je dostupná buïpomocou monitora tlaèe, alebo pomocou ovládaèa.Rov<strong>na</strong>ko sú k dispozícii aj varovania, ktoré sa vámzobrazia pri nebezpeènom poklese hladiny atramentuv zásobníkoch.Nezabudnite, e po výmene atramentovýchnáplní alebo po nákupe tlaèiarne je vdy potrebnévyko<strong>na</strong> zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv. Ide o proces, keïsa pomocou referenèných výtlaèkov zistí umiestnenietlaèových hláv s mikrometrickou presnosou.Takúto presnos toti nie je moné dosiahnu lenpresným mechanickým uchytením.Obyèajne sa poèas zarovnávania vytlaèí testovacíhárok a je <strong>na</strong> pouívate¾ovi, aby z vytlaèenýchvzorov vybral ten, ktorý je <strong>na</strong>jpresnejší. Pri drahšíchmodeloch pouívajú tlaèiarne automatickézarovnávanie tlaèových hláv. To výrazne zjednodušujepouívanie tlaèiarne, keïe pouívate¾ nie jeobaovaný nevyhnutnosou správneho oz<strong>na</strong>èeniavýtlaèku. Výrobca toti nemá istotu, èi pouívate¾správne porozumel, èo má vlastne <strong>na</strong> výtlaèku h¾ada.Samozrejme, tento spôsob zavádza do hodnoteniavýtlaèku subjektivitu. Z tohto dôvodu pre násani nebolo prive¾kým prekvapením, e aj v kategórii<strong>na</strong>jlacnejších tlaèiarní sa objavil systém automatickéhozarovnávania tlaèových hláv. V tomto prípadefirma Lexmark pouila <strong>na</strong> rozpoznávanie vytlaèenýchvzorov infraèervený optický systém. V budúcnostioèakávame ïalšie posilnenie tohto trenduaj v segmente <strong>na</strong>jlacnejších modelov.ROZLÍŠENIE A KVAL<strong>IT</strong>A TLAÈEAk porovnáme tlaèové rozlíšenie dnešných <strong>na</strong>jlacnejšíchtlaèiarní s tým zhruba spred roka, zistímetakmer dvojnásobné zvýšenie tohto dôleitéhoparametra. Najvyššie výrobcom udávané rozlíšenieje 4800 × 1200 dpi v prípade modelu LexmarkZ45se, èo je pri tlaèiarni v cene pod 3500 Sk bezDPH <strong>sk</strong>utoène pozoruhodná hodnota.Vysoké rozlíšenie sa následne prejavuje <strong>na</strong>dosiahnutej kvalite tlaèe. Ako ukazujú <strong>na</strong>še testy, ajs lacnejšími tlaèiaròami dosiahnete <strong>sk</strong>utoène dobrúkvalitu tlaèe. Týka sa to kvality èierneho textu i obchodnejgrafiky, a to i <strong>na</strong> obyèajnom papieri. Ak pouijetešpeciálny fotografický papier, dosiahnetes testovanými modelmi takmer v kadom prípadepouite¾né výsledky aj pri fototlaèi. Skrátka, dosiahnutákvalita tlaèe je pre triedu pouívate¾ov citlivých<strong>na</strong> cenu <strong>na</strong>ozaj postaèujúca.Pri zarov<strong>na</strong>ní tlaèových hláv sa vytlaèíreferenèný dokument a pouívate¾ vyberie<strong>na</strong>jlepšie vytlaèený vzorPonuka špeciálnych fotografických papierovje ve¾mi široká, pouívajte však vdy médiáodporúèané výrobcomTlaèiareò Lexmark Z45se pouíva <strong>na</strong>automatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hlávinfraèervený tlaèový systémCanon i320 dokáe tlaèi fotografie <strong>na</strong> formát10 × 15 cm bez okrajov


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ETab. 2Program Canon Easy−PhotoPrint umoòujetlaè fotografií s ich automatickýmzlepšením pomocou EXIF 2.2Upozoròujeme, e spotreba atramentu, ako ice<strong>na</strong> špeciálneho fotografického papiera jepomerne vysoká. Pre fotografiu s rozmermi 10 ×15 cm môeme poèíta s nákladmi okolo 25 Sk zakus.Tlaèiareò Canon i320 umoòuje aj tzv. bezokrajovýreim tlaèe <strong>na</strong> formát 10 × 15 cm. V tomtoprípade sa tlaè vykonáva <strong>na</strong> fotografické papiere suvedenými rozmermi a tlaèiareò dokáe umiestniatrament od okraja po okraj. Z<strong>na</strong>mená to, evytlaèená fotografia sa ešte viac podobá tomu, èodostanete vo fotolabe pri klasickej výrobe fotografií.Rov<strong>na</strong>ko súèasou tlaèiarne Canon i320 je ajprogram Easy-PhotoPrint. Ten umoòuje tlaèifotografie s vyuitím systému EXIF 2.2 (ExchangeableImage File). V tomto prípade softvér pritlaèi vyuíva aj doplnkové informácie, ktoré súsúèasou fotografie realizovanej digitálnym fotoaparátom.Ide <strong>na</strong>pr. o pouitú clonu, vyuitieble<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong>stavenie korekcie bielej, ale i typ fotoaparátu,<strong>sk</strong>utoènú dobu expozície, <strong>na</strong>stavenú citlivosalebo ohni<strong>sk</strong>ovú vzdialenos. Všetky tietoinformácie sa vyuijú pri tlaèi fotografie a tým bysa mala kvalita zí<strong>sk</strong>anej fotografie zvýši.Pri niektorých testovaných tlaèiaròach sa ïalejvyuíva systém fotografickej náplne. Táto náplò sazamieòa za èiernu náplò a obsahuje zoslabenéodtiene základných farieb – spravidla je to slaboltá,svetloazúrová a fotografická èier<strong>na</strong>. TaktoNamerané doby tlaèe a prepoèítané rýchlosti pri testovanísa vytvorí šesfarebný tlaèový systém, ktorý sas výhodou uplatní hlavne pri tlaèi fotografií s podobou¾ud<strong>sk</strong>ej tváre.RÝCHLOS TLAÈEDosiahnutá rýchlos tlaèe v prípade testovanýchtlaèiarní je dnes asi <strong>na</strong>jdôleitejšou charakteristikou,ktorou sa odlišujú od drahších modelov. Pre<strong>na</strong>jrýchlejší reim tlaèe udávajú výrobcovia prièiernom texte rýchlos 10 a 15 strán za minútu.V prípade farebnej tlaèe sa udáva rýchlos 6 a 9str./min. V <strong>sk</strong>utoènosti je dosiahnutá efektív<strong>na</strong>rýchlos (od povelu do <strong>sk</strong>onèenia tlaèe) o nieèonišia. Pre štandardný reim tlaèe vychádzapod¾a <strong>na</strong>šich testov rýchlos pri èiernom texteokolo 4 str./min. a pri farebnom dokumente maximálnedo 2 str./min.Tlaè fotografií v <strong>na</strong>jvyššej kvalite trvá ove¾adlhšie. Pri modeli Lexmark Z45se s maximálnymrozlíšením 4800 × 1200 dpi nám <strong>na</strong>jkvalitnejšiatlaè štyroch fotografií s rozmermi 9 × 13 cm,umiestnených <strong>na</strong> jednom hárku A4, trvala takmerpol hodiny. Výrazné zrýchlenie sme však dosiahlipri pouití špeciálnej fotografickej náplne.OBSAH DODÁVKYSúèasou dodávky tlaèiarne je vdy samotná tlaèiareò,prepojovací kábel, resp. externý <strong>na</strong>pájacízdroj, èier<strong>na</strong> a farebná náplò, softvérový ovládaètlaèiarne vo viacerých jazykoch, preh¾adný ilustrovanýnávod <strong>na</strong> pouitie, podrobnejší, èasto elektronickýnávod a niekedy aj doplnková softvérová aplikácia.Kábel USB obyèajne netvorí súèas dodávky,a ak ho ešte nemáte, mali by ste si ho zaobstara<strong>na</strong>pr. priamo v predajni, kde kupujete tlaèiareò.Dve z tlaèiarní nevyadovali pouitie externého<strong>na</strong>pájacieho zdroja, èo povaujeme za ich výhodu.K tlaèiarni sa obyèajne dajú dokúpi náplne,špeciálne papiere, prípadne je moné rozšírištandardnú dobu záruky <strong>na</strong> 24 alebo 36 mesiacov.AKO SME TESTOVALI?Do testu sme tentoraz zaradili štyri modelys priemernou cenou 3270 Sk bez DPH. Pri kadejtlaèiarni sme realizovali testy, ktoré pod¾a nášhonázoru odzrkad¾ujú typické pouitie lacnej atramentovejtlaèiarne. Pri meraní rýchlosti tlaèe smeTyp tlaèiarne/realizovaný test, resp. rýchlos tlaèe Canon i320 Epson C42 Plus HP De<strong>sk</strong>jet 3420 Lexmark Z45seDoba tlaèe 1× A4, Word, <strong>na</strong>jrýchlejšie 0:12,1 0:11,1 0:16,4 0:12,7Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 5,00 5,45 3,75 4,62Doba tlaèe 10 èb. kópií, Word, štandardne 2:48 5:40 3:47 2:20Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 3,57 1,76 2,64 4,29Doba tlaèe 10× A4, Word, štandardne 5:40 17:41 5:13 6:04Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 1,76 0,57 1,92 1,65Doba tlaèe 1× A4, Excel, štandardne 1:45 2:14 1:27 1:51Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 0,57 0,45 0,69 0,54Doba tlaèe 2× A4, AcrobatReader, <strong>na</strong>jkvalitnejšie 6:34 16:57 4:14 14:53Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 0,30 0,12 0,47 0,13Doba tlaèe 1× A4, Photoshop, <strong>na</strong>jkvalitnejšie 3:47 11:36 2:45 9:34Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 0,26 0,09 0,36 0,10Doba tlaèe 4× foto, WindowsPrint,<strong>na</strong>jkvalitnejšie, obyèajný papier 3:37 10:02 2:38 8:48 (7:20)*Doba tlaèe 4× foto, WindowsPrint,<strong>na</strong>jkvalitnejšie, špeciálny papier 3:48 10:29 4:40 29:16 (14:33)*Priemerná rýchlos(okrem tlaèe fotografií) [str./min.] 1,91 1,41 1,64 1,89* po inštalácii fotografickej náplneTakto vyzeral testovací dokument pri tlaèifotografií pomocou operaèného systémuWindows XPvdy merali dobu, ktorá uplynie od zadania povelu<strong>na</strong> tlaè a po okamih, keï je vytlaèená poslednástra<strong>na</strong> príslušného dokumentu.Tlaèiarne sme pripojili k poèítaèu s operaènýmsystémom Windows XP Professio<strong>na</strong>l v anglickejverzii. Na tomto poèítaèi sme mali <strong>na</strong>inštalovanýlen balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií Microsoft Office XPv anglickej verzii so sloven<strong>sk</strong>ým slovníkom <strong>na</strong> korekciupravopisu, program Adobe Acrobat 5.0 a AdobePhotoshop 7.0 v anglickej verzii. Kadú z tlaèiarnísme pripojili k portu USB 2.0 a pri testoch sme<strong>na</strong>inštalovali anglickú verziu ovládaèa. Predtýmsme ešte <strong>sk</strong>ontrolovali softvérovú dodávku, èi je jejsúèasou sloven<strong>sk</strong>á alebo èe<strong>sk</strong>á verzia ovládaèa.Zistili sme, e všetci výrobcovia sa spoliehajú <strong>na</strong>èe<strong>sk</strong>ú verziu ovládaèa, ktorá je bez problémov akceptovanáširokou triedou sloven<strong>sk</strong>ých pouívate¾ov.Podobná je situácia aj v prípade podrobnejšíchnávodov <strong>na</strong> pouitie. Sloven<strong>sk</strong>ý návod je <strong>sk</strong>ôr výnimkou,štandardom býva <strong>sk</strong>ôr príruèka v elektronickejpodobe a èasto v èe<strong>sk</strong>om jazyku. Sloven<strong>sk</strong>ýnávod v papierovom vydaní sme <strong>na</strong>šli v prípademodelov HP De<strong>sk</strong>Jet 3420 a Lexmark Z45se.Najprv sme testovali dobu tlaèe prvej strany pripouití <strong>na</strong>jrýchlejšieho reimu tlaèe. Ide o test,ktorý zoh¾adòuje dobu inicializácie, dobu prenosuúdajov od PC k tlaèiarni, dobu zavedenia papierazo zásobníka do tlaèového mechanizmu a samotnúdobu tlaèe. Tlaèili sme jednoduchú stranu z programuMicrosoft Word XP. Toto meranie sme opakovalitrikrát a do výsledku sme pouili priemernúhodnotu. Medzi jednotlivými meraniami sme poèkaliasi pä minút. Zí<strong>sk</strong>ali sme tak doby tlaèe prvejstrany od 11 do 16 sekúnd, èo bude pre väèšinupouívate¾ov akceptovate¾ná hodnota.Ïalej sme testovali rýchlos tlaèe pri pouitíštandardného (alebo aj tzv. normálneho) reimu.Keïe tento reim je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jpouívanejšímspôsobom tlaèe (pouije sa, ak pouívate¾nevyberie niè iné), venovali sme sa mu <strong>na</strong>jdôkladnejšie.Testovali sme dobu tlaèe desiatich èiernobielychkópií z programu Word. Nasledovala tlaèdesiatich rôznych farebných strán (dokumentobsahoval text, obrázky i tabu¾ky) z programuWord a tlaè jednej strany z programu Excel. Prepoèítanímdoby <strong>na</strong> rýchlosti tlaèe sme v priemerezí<strong>sk</strong>ali reprezentaèné rýchlosti tlaèe v štandardnomreime zhruba od 1 do 2 strán za minútu.Najvyššiu rýchlos tlaèe sme pritom vdy zí<strong>sk</strong>alipri tlaèi èiernobielych kópií z Wordu, ïalej farebnéhodokumentu z tohto programu a <strong>na</strong>jpomalšiabola farebná tlaè z Excelu. Potešite¾ným faktom je44 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


to, e kvalita výtlaèkov bola pri kadej tlaèiarni <strong>na</strong>bené pouitie postaèujúca.Ïalšie testy sme zamerali <strong>na</strong> kvalitu tlaèe, prièomsme pouili <strong>na</strong>jkvalitnejší reim testovanejtlaèiarne. Tlaèili sme dvojstranový reklamný plagátz programu Adobe Acrobat. V tomto prípade smezaregistrovali ve¾mi rozliènú dobu tlaèe – od štyrocha do takmer sedemnás minút. Nasledovala<strong>na</strong>jkvalitnejšia tlaè 12,5-megabajtového obrázkatypu TIFF z programu Adobe Photoshop. Všetky doterazopísané testovacie výsledky sme pouili privýpoète priemernej rýchlosti tlaèe.Pri ïalších testoch sme tlaèili bené fotografie¾ud<strong>sk</strong>ých postáv a prírodnej scenérie. Na tlaè smepouili systém, ktorý je integrovaný v operaènomsystéme Windows XP <strong>na</strong> tlaè obrázkov. Tlaèili smevdy v <strong>na</strong>jkvalitnejšom reime tlaèe, a to štyri fotografies rozmermi 9 × 13 cm <strong>na</strong> jednom hárku A4.Vy<strong>sk</strong>úšali sme tlaè jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> obyèajný papier, ale aj<strong>na</strong> špeciálny fotografický papier. Vdy sme pouilipapier odporúèaný výrobcom – spravidla predávanýpod z<strong>na</strong>èkou výrobcu tlaèiarne (v prípade tlaèiarnez<strong>na</strong>èky Lexmark to bol papier BASF). Zí<strong>sk</strong>ané výtlaèkysme pouili pri hodnotení maximálnej kvality tlaèe,dobu tlaèe uvádzame len pre zaujímavos a pricelkovom priemere sme ju nezoh¾adòovali. Výsledkyzí<strong>sk</strong>ané pri testovaní rýchlosti tlaèe testovaných modelovuvádzame v tabu¾ke 2. V prípade tlaèiarneLexmark Z45se sme testy zamerané <strong>na</strong> tlaè fotografiírealizovali aj fotonáplòou.Všetky uvedené nákupné ceny tlaèiarní, akoi spotrebného materiálu sme zisovali priamo u dodávate¾ova viau sa k 7. januáru <strong>2003</strong>, keï smefi<strong>na</strong>lizovali tento test. Dodávatelia nesú plnú zodpovednosza zverejnené ceny.Canon i320Ide o tlaèiareò s futuristickými tvarmi, ktorá v zlo-enom stave zaberá <strong>na</strong>ozaj málo miesta. Farebnákombinácia je svetlosivá a modrá, odklápací jevstupný i výstupný podávaè. Ovládací panel tvoriadve relatívne ve¾ké tlaèidlá a jed<strong>na</strong> LED dióda.Maximálne rozlíšenie 2400 × 1200 dpi spolu s technológioupresného umiestòovania kvapiek atramentuumoòuje kvalitnú tlaè. Ve¾kos generovanýchkvapiek je premenlivá, minimom je 5 pl. Pod¾avýrobcu si výtlaèky <strong>na</strong> špeciálnom papieri (PR-101)udria pôvodné odtiene a 25 rokov.Aj keï Canon pouíva vo väèšine svojich tlaèiarnísystém s oddelenými farebnými náplòami, v tomtoprípade vyuil integrované riešenie. Je to jednoduchodaò za nišiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu tlaèiarne. Prevádzkovénáklady sú však v porov<strong>na</strong>ní s niektorýmiinými testovanými modelmi výhodné.Ve¾kou prednosou pri tlaèiarni tejto cenovejkategórie je monos bezokrajovej tlaèe pri fotografiáchs rozmermi 10 × 15 cm. Súèasou dodávkyje program Easy-PhotoPrint, ktorý je špeciálne urèený<strong>na</strong> tlaè fotografií. Ako doplnkové vo¾by je monépri tlaèi fotografií <strong>na</strong>stavi korekciu šumu a umelézvýšenie kontrastu tlaèenej fotografie.Ovládaè tlaèiarne umoòuje okrem klasických parametrov<strong>na</strong>stavi špeciálne vo¾by, ako je <strong>na</strong>staveniefarebných efektov (vrátene filtra Sépia), tlaèi jemoné peèiatky èi vodoz<strong>na</strong>ky.Tlaèiareò Canon i320 pri <strong>na</strong>šom testovaní potvrdilavysokú rýchlos tlaèe. Je obzvláš rýchla v <strong>na</strong>jvyššomreime tlaèe a pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálne fotograficképapiere. Aj v prípade tlaèe bených kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov patrila k rýchlejším.Kvalita vytlaèených fotografií je dobrá, hlavne<strong>na</strong> špeciálnom papieri. V poriadku je aj kvalitatlaèe èierneho textu, ktorý je dostatoène kontrastný.Pri dokumente z Excelu však tlaèiareò zobrazilao nieèo kontrastnejšie farby, ne tobolo v <strong>sk</strong>utoènosti. Tento efekt je monépotlaèi <strong>na</strong>stavením zobrazenia farieb vovládaèi. Za 990 Sk bez DPH sa dá rozšírizáruka <strong>na</strong> 24 mesiacov, <strong>na</strong>vyše dostanetekábel USB a 50 špeciálnych tlaèovýchmédií.V celkovom hodnotení je Canon i320výhodnou tlaèiaròou, ktorá sa uplatníhlavne u domáceho pouívate¾a s obèasnoupoiadavkou <strong>na</strong> tlaè fotografií.Zapoièal: European Peripherals, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 3200 Sk bez DPH (3840 Sk s 20 %DPH)Prevádzkové náklady (bez DPH): èier<strong>na</strong>2,15 Sk, farebná 3,53 SkZáruka: 12 mesiacovRýchlos tlaèe:Kvalita tlaèe:Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Softvérová dodávka:HODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOOOOOGGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOO


POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EEpson C42 PlusNa prvý poh¾ad nás <strong>na</strong> tejto tlaèiarni zaujal efektnýmodrý odklápací panel. Je priesvitný, a tak jemoné dobre sledova proces tlaèe dokumentu.Vstupný zásobník papiera je umiestnený v hornejèasti tlaèiarne a tvorí ho odnímate¾ná podpera.Výstupný zásobník sa <strong>na</strong>chádza v spodnej èastia je vysúvate¾ný z telesa tlaèiarne. Pouívate¾<strong>sk</strong>ýpanel tvoria dve tlaèidlá, prièom v obidvoch súzabudované aj sig<strong>na</strong>lizaèné LED. Prvé tlaèidloslúi <strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie tlaèiarne, druhé sa vyuíva <strong>na</strong>posun papiera a výmenu zásobníkov (len povyprázdnení).Pouitý systém tlaèe je piezoelektrický, objemgenerovaných kvapiek atramentu sa mení, minimomje 6 pl. Výrobca pouil v tomto prípade inovovanétypy náplní, pouitý atrament je rýchlozaschý<strong>na</strong>júci. Novinkou je aj automatické zlepšenietlaèe obrázkov s nízkym rozlíšením (<strong>na</strong>pr.zwebu). Overili sme si, e èierny atrament máistú odolnos proti vonkajšej vlhkosti (typ dye).Súèasou softvérovej dodávky je ovládaè a monitortlaèe. Tento monitor u tradiène zobrazujeaj ostávajúci èas do <strong>sk</strong>onèenia tlaèovej úlohy. Odhadnutýèas sa zobrazuje pri dlhších dokumentocha pod¾a nášho merania je celkom presný. Tútovlastnos tlaèiarní Epson povaujeme za ve¾mivýhodnú. V škatuli k tlaèiarni sme <strong>na</strong>šli aj kreatívnyprogram StarWars Creative Studio. Pomocouneho si vytlaèíte <strong>na</strong>pr. pozdravy alebo kalendáres tematikou filmu StarWars.Pri meraní rýchlosti tlaèe sme s touto tlaèiaròoudosiahli <strong>na</strong>jrýchlejšiu dobu tlaèe prvej strany– mierne <strong>na</strong>d 11 sekúnd. Pri ostatných realizovanýchtestoch sme však u rekordy nedosiahli. Prištandardnom reime tlaèe patrí tento model <strong>sk</strong>ôrk pomalším. Dosiahnuté výsledky kvality tlaèe súv oblasti bených kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentovakceptovate¾né. Èierny text je dostatoène kontrastný,aj farebné podanie kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentovbolo v poriadku. Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> špeciálnompapieri by mohla by dosiahnutá kvalitatlaèe aj vyššia. Pri vyšších modeloch z<strong>na</strong>èky Epsonsme toti boli zvyknutí <strong>na</strong> takmer doko<strong>na</strong>lé fotograficképodanie.V celkovom hodnotení ide o model, ktorý sauplatní hlavne v domácnosti <strong>na</strong> tlaè textu a benejgrafiky.Zapoièal: Print Trade, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 3108 Sk bez DPH (3730 Sk s 20 % DPH)Prevádzkové náklady (bez DPH): èier<strong>na</strong> 2,77 Sk,farebná 4,84 SkZáruka: 12 mesiacovRýchlos tlaèe:Kvalita tlaèe:Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Softvérová dodávka:HODNOTENIEOOOOOOOGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOOOGOOOOOOGGGGOOOOOOOOOGHP De<strong>sk</strong>Jet 3420Dizajnéri pri tomto modeli zvolili úplne novú cestua výsledkom je tlaèiareò, ktorá v zloenom stavemá ve¾mi malú håbku. Pokojne ju tak môete uloiaj <strong>na</strong> polièku s knihami. Tlaèiareò však pouívados ve¾ký externý <strong>na</strong>pájací zdroj. Firma HP ostalaverná tradiènému systém pohybu papiera v tvarepísme<strong>na</strong> U. Vstupný zásobník je teda v spodnejèasti, papier prechádza cez tlaèiareò a vychádza dovýstupného zásobníka. Prekvapilo nás, e <strong>na</strong> vybratienáplní z tlaèiarne je potrebné vy<strong>na</strong>loi dosve¾kú silu, vkladanie náplní je bez väèších problémov.Tlaèovou technológiou je HP PhotoREt III, ktorápredstavuje miešanie farebných atramentov v jednombode. Pri tlaèi <strong>na</strong> fotografický papier sa dávybra aj klasická technológia s rozlíšením 2400 ×1200 dpi.Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel je mimoriadne jednoduchý– tvorí ho len zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo kombinovanés LED diódou. Tá trvalým svetlom sig<strong>na</strong>lizuje prevádzkutlaèiarne a blikaním problém alebo predèasnéprerušenie tlaèovej úlohy.Ovládaè je zjednodušenou verziou drahšíchtlaèiarní z<strong>na</strong>èky HP. Vybra sa dá len reim tlaèe,typ papiera, orientácia a rozmery tlaèového média.Monitor tlaèe sa obmedzuje <strong>na</strong> zobrazovanie stavuostávajúceho atramentu v zásobníku, aktuálnychparametrov tlaèe a oz<strong>na</strong>èenia tlaèeného dokumentu.Navyše môete tlaèidlom v monitore zrušiaktuálnu tlaèovú úlohu. Priali by sme si aj blišiezobrazenie priebehu tlaèovej úlohy.Tlaè prvej strany trvala okolo 16 sekúnd, prištandardnom reime tlaèe sme však zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lirelatívne rýchlu prevádzku. Rýchly bol predovšetkýmvýstup z programu Excel a aj tlaè zmiešanéhodokumentu z Wordu. Túto vlastnos povaujeme zave¾mi dôleitú, pretoe takéto dokumenty patriamedzi <strong>na</strong>jèastejšie.Ani v oblasti <strong>na</strong>jkvalitnejšieho reimu tlaèe nepatrítáto tlaèiareò medzi pomalé. Ešte dôleitejšieje však to, e dosiahnutá kvalita tlaèe je vzh¾adom<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu tlaèiarne <strong>sk</strong>utoène dobrá.Spokojní sme boli aj s kvalitou fotografií vytlaèených<strong>na</strong> špeciálnom papieri.V celkovom hodnotení mono uvies, e HPDe<strong>sk</strong>Jet 3420 je výborná tlaèiareò za nízku cenu.Vyuije ju kadý, komu nebudú prekáa relatívnevyššie prevádzkové náklady.Zapoièal: Hewlett-Packard Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 2908 Sk bez DPH (3490 Sk s 20 % DPH)Prevádzkové náklady (bez DPH): èier<strong>na</strong> 3,86 Sk,farebná 5,21 SkZáruka: 12 mesiacovRýchlos tlaèe:Kvalita tlaèe:Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Softvérová dodávka:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOGGGGGOOOOOOOGGG46 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


H A R D W A R ELexmark Z45seVýkon pri fototlaèi– výtlaèky boli zo všetkých testovaných modelov <strong>na</strong>jlepšie.Na druhej strane doba tlaèe v tomto reime bolave¾mi dlhá. Rýchlos tlaèe v štandardnom reime je ove¾avyššia. Napríklad v prípade tlaèe èiernych kópií sme dosiahlis touto tlaèiaròou <strong>na</strong>jrýchlejší výsledok. Dostatoènerýchla bola táto tlaèiareò aj pri tlaèi zmiešaného farebnéhodokumentu z Wordu a Excelu. S kvalitou tlaèe v štandardnomreime sme boli spokojní. Pri testoch sme pouiliaj fotografickú náplò. V tomto prípade sme zí<strong>sk</strong>ali vysokokvalitnéfotografie, a to za podstatne kratší èas.V celkovom hodnotení je Lexmark Z45se tlaèiareòurèená do menších kancelárií <strong>na</strong> osobné pouitie. Tumierne vyššia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> vôbec neprekáa, výhodousú relatívne nízke prevádzkové náklady. Poui sa dáaj <strong>na</strong> kvalitnú tlaè fotografií, hlavne v spolupráci s fotografickounáplòou.Táto tlaèiareò je <strong>na</strong>vrhnutá ako elegantnýdoplnok vášho pracovného stola. Dizajn a precíznosvyhotovenia stáli v tomto prípade <strong>na</strong>prvom mieste. Tlaèiareò je však zo všetkýchtestovaných modelov <strong>na</strong>jväèšia. Efektná jefarebná kombinácia svetlo- a tmavosivej farby,oz<strong>na</strong>èenie modelu a tlaèidlá vyvolávajú dojemhliníkového vyhotovenia. Ovládací panel tvoriadve ve¾ké tlaèidlá a dve samostatné LED.Výrobca osadil túto tlaèiareò systémomAccu-Feed. Ide o prepracovaný systém zavádzaniapapiera, ktorý umoòuje tejto tlaèiarnitlaèi <strong>na</strong> široké spektrum médií a do gramáe270 g/m 2 . V podstate ide o sériu plastovýchkoliesok, ktoré pri zavádzaní dostanú tlaèenémédium <strong>na</strong> presne vymedzené miesto. Pokrèeniepapiera alebo zavedenie viacerých strán <strong>na</strong>raz je takpri tejto tlaèiarni zriedkavosou. Rov<strong>na</strong>ko je papier zavedenývdy v definovanom uhle, a teda nehrozia nepeknéšikmé výtlaèky.Ïalšou špecialitou je automatické zarov<strong>na</strong>nie tlaèovýchhláv, ktoré sme u opisovali v úvodnej èasti testu.Zaisuje ho optický systém, ktorý je zabudovaný <strong>na</strong> vozíkutlaèových hláv. Lexmark Z45se je jedinou tlaèiaròouznášho testu, ktorá má integrované takéto technológie.Lexmark Z45se dosahuje <strong>na</strong> fotografickom papieri rozlíšeniea 4800 × 1200 dpi, èo je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jviacztestovanej vzorky. Na kvalite tlaèe fotografií to aj vidieZapoièal: EuromediaCe<strong>na</strong>: 3400 Sk bez DPH (4080 Sk s 20 % DPH)Prevádzkové náklady (bez DPH): èier<strong>na</strong> 1,52 Sk, farebná3,54 SkZáruka: 12 mesiacovRýchlos tlaèe:Kvalita tlaèe:Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Softvérová dodávka:HODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOGGOOOOOOOOOOOOOOOOOOGGVYHODNOTENIE A ZÁVERTestovanie nás presvedèilo o tom, e aj v segmente lacnejšíchtlaèiarní je moné nájs modely, s ktorými budepouívate¾ citlivý <strong>na</strong> cenu spokojný. Za cenu do 4000 Skaj s DPH si môete kúpi tlaèiareò, ktorá bude úplne vyhovova<strong>na</strong> obèasné pouitie. Tlaèi môete listy, webovéstránky, tabu¾ky a s pouitím špeciálnych papierov ajkvalitné fotografie.Z testovanej vzorky má kadá z tlaèiarní svoje výhodya nevýhody. Otázkou je len to, èomu, resp. akej z<strong>na</strong>èkedáva pouívate¾ presnos.Canon i320 nás zaujal svojou kvalitou tlaèe, ako i rýchlosouv <strong>na</strong>jkvalitnejšom reime. Epson C42 Plus sa hodípre pouívate¾a, ktorý bude tlaèi hlavne èierny text. HPDe<strong>sk</strong>Jet 3420 sa zdá univerzálnym riešením pre domácehopouívate¾a, no prevádzkové náklady sú dos vysoké.Koneène Lexmark Z45se je riešením <strong>na</strong>pr. pre domácichfoto<strong>na</strong>dšencov, ktorí vyuijú jej vysoké rozlíšenie. Ve¾kouvýhodou tejto tlaèiarne je prevádzka s fotografickounáplòou. Pokia¾ si ju zakúpite, zí<strong>sk</strong>ate ve¾mi dobrú kvalitutlaèe fotografií a táto tlaè je aj rýchla.Vlastnosti tlaèiarní, ako i <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> testovanýchmodelov boli ve¾mi podobné. Rozhodovanie o udeleníocenenia tak bolo v tomto prípade ešte zloitejšiene v minulosti. Nakoniec sme sa rozhodli oceni dvamodely. Víazom testu je model Canon i320, ktorý dosiaholdostatoène rýchlu tlaè i kvalitu výstupu. Menšieproblémy pri podaní farieb sa ¾ahko dajú vyrieši <strong>na</strong>stavenímovládaèa. Pouívate¾ ocení aj doplnkovú softvérovúdodávku, ako i široké monosti ovládaèa. Tipom redakciesme sa rozhodli oceni model Lexmark Z45se zaintegráciu doplnkových technológií, monos tlaèe vovysokej kvalite a vynikajúce vlastnosti pri tlaèi fotografiíza pouitia fotografickej náplne. Podobne však nájdusvojich pouívate¾ov aj ostatné tlaèiarne – Epson C42Plus i HP De<strong>sk</strong>Jet 3420.2/<strong>2003</strong> PC REVUE 47


H A R D W A R EHP OfficeJet 6110Tento model predstavuje <strong>na</strong>jnovšie multifunkènézariadenie, ktoré dokáe tlaèi,<strong>sk</strong>enova, kopírova a faxova. ZariadenieHP OfficeJet 6100 je zaloené <strong>na</strong>tlaèovej technológii HP PhotoREt IV.V štandardnej dodávke je èier<strong>na</strong> a farebnánáplò, alter<strong>na</strong>tívne sa dá dokúpi aj fotografickánáplò. Celé zariadenie je v hornejèasti doplnené o automatický podávaè vo¾nýchlistov. Ten má kapacitu 35 listov a vyuijeteho predovšetkým pri automatickomkopírovaní dokumentov.Domi<strong>na</strong>ntou prístroja je ovládací panel. Na prvýpoh¾ad má pomerne ve¾ký poèet tlaèidiel, je všakdôsledne rozdelený <strong>na</strong> èas <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie, kopírovaniea faxovanie. Hlavné tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong> výberèinnosti, prièom si pouívate¾ vyberá medzi farebnýma monochromatickým reimom. V jeho stredeje nepodsvietený LCD displej, ktorý identifikujepráve vykonávanú èinnos.Èas tlaèiarne sa neodlišuje od iných HP tlaèiarnís technológiou PhotoREt IV. Z<strong>na</strong>mená to, e soštandardnou výbavou dostanete zariadenie, ktorévám po<strong>sk</strong>ytne vysokú kvalitu hlavne obchodnejgrafiky. Pokia¾ chcete tlaèi kvalitné fotografie, odporúèamezakúpi fotografickú náplò. V tomto 6-farebnomreime dosiahne tlaèiareò <strong>na</strong> špeciálnompapieri rozlíšenie 4800 dpi. Pri formáte 10 × 15 cmje k dispozícii aj bezokrajová tlaè.Ïalším modulom je klasický kancelár<strong>sk</strong>y <strong>sk</strong>eners rozlíšením 1200 × 2400 dpi. Skenova môete priamodo aplikácií, ktoré máte <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong> pripojenompoèítaèi (<strong>na</strong>pr. Word, grafický editor, aleaj klient elektronickej pošty). Súèasou softvérovejdodávky je aj rozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu,slovenèi<strong>na</strong> je v tomto prípade plne podporovaná.Tlaèiareò a <strong>sk</strong>ener spolu vytvárajú kopírovaciezariadenie. Priamo z predného panela môete zadapoèet kópií (max. 99), <strong>na</strong>stavi mierku a kontrast.Kopírova dokumenty tak môete aj bez pripojenéhopoèítaèa.Fax dosahuje maximálnu prenosovú rýchlos33,6 kb/s, k dispozícii je pamä pre 75 faxovýchèísel a v prípade nedostatku papiera pri prijímanísa do vnútornej pamäte zmestí 80 strán. Pokia¾ je<strong>na</strong> druhej strane farebný fax, môete faxova ajfarebne. TlaèiareòMaximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe: 19 str./min. èiernobielo, 15 str./min.farebneMaximálne rozlíšenie pri tlaèi: 4800 dpi (<strong>na</strong> špeciálny papiera s fotografickou náplòou)Kapacita vstupného podávaèa: 100 listovKapacita výstupného podávaèa: 50 listov SkenerMaximálne optické rozlíšenie: 1200 × 2400 dpiFarebná håbka: 48 bitov FaxMaximál<strong>na</strong> rýchlos: 33 kb/sKapacita pamäte: 80 stránSo zariadením sme realizovali benétesty, sústredili sme sa <strong>na</strong> tlaè a kopírovaniedokumentov. Vytlaèenieprvej strany trvalo 13 sekúndv <strong>na</strong>jrýchlejšom reime. Narealizáciu jednej farebnej kópiev <strong>na</strong>jlepšom reime smeèakali tri minúty a 43 sekúnd.Tlaèiareò umoòuje <strong>na</strong>stavištyri stupne kvality: Fast, Everyday,Normal a Best. Vytlaèenie50 farebných strán s obrázkamia textom trvalo v reime Everyday12 a pol minúty, pri reimeNormal (v podstate vyššia kvalitaobrázkov) to bolo zhruba o dve minútydlhšie. Kopírovanie 30 listov umiestnenýchdo automatického podávaèa trvalo v reime Normal13 a pol minúty. Pri <strong>sk</strong>enovaní sme potrebovali<strong>na</strong> realizáciu prvého náh¾adu 12 sekúnd a <strong>sk</strong>enovaniedo Wordu s rozlíšením 150 dpi bolo hotovéza 20 sekúnd.Ce<strong>na</strong>: 15 500 Sk bez DPH (18 600 Sk s 20 % DPH)Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R E KopírkaMaximál<strong>na</strong> rýchlos kopírovania: 19 kópií/min. èiernobielo,14 kópií/min. farebneNastavenie mierky: od 25 do 400 %Maximálny poèet kópií: 99Kapacita automatického podávaèa: 35 listovPrevádzkové parametre: ce<strong>na</strong> èiernej náplne 900 Sk bez DPH,jej výdr 450 strán (@5 %), ce<strong>na</strong> farebnej náplne 1500 Skbez DPH, jej výdr 400 strán (@15 %). Ce<strong>na</strong> vytlaèeniaèiernej strany 900/450 = 2 Sk bez DPH (2,40 Sk s 20 % DPH),ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany 1500/400 = 3,75 Sk bez DPH(4,50 Sk s 20 % DPH). Ce<strong>na</strong> fotografickej náplne 1060 Skbez DPH, výdr 125 fotografií 10 × 15 cm.Záruka: 1 rok48 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


Toshiba e−Studio120a dostatoène presne, pri tlaèi zloitého grafického obrazcau rozpoznáte mierne <strong>sk</strong>reslenie. Pripomí<strong>na</strong>me, e ide o tlaèiareòtypu GDI, a teda môete tlaèi len z operaèného systémutypu Windows.Overovali sme aj <strong>sk</strong>enovací modul. Na <strong>sk</strong>enovanieje e-Studio vybavené vlastným<strong>sk</strong>enovacím softvérom, ktorý umoòujeuklada <strong>na</strong><strong>sk</strong>enované obrázky do archívu.Rov<strong>na</strong>ko je moné <strong>sk</strong>enova ajstlaèením tlaèidla <strong>na</strong> paneli prístroja(dá sa <strong>na</strong>stavi). V <strong>sk</strong>enovacom programeje moné <strong>na</strong>stavi rozlíšenie <strong>sk</strong>enovaniaa mierne upravova <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanépodoby. Zobrazenie prvotného náh¾adutrvalo 10 sekúnd, <strong>sk</strong>enovanie predlohyA4 s rozlíšením 150 dpi zabralo 18 sekúnd,pri 600 dpi to boli 2 minúty a 18sekúnd. Kvalita <strong>sk</strong>enovania zodpovedá kancelár<strong>sk</strong>emupouitiu, <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie vysokokvalitnejfotografie treba poui iný prístroj.V celkovom hodnotení umoní s-Studiojednoduché kopírovanie dokumentov, vyuijete ho aj akolaserovú tlaèiareò v spojení s poèítaèom. Uitoèným rozšírenímje aj automatický vstupný podávaè. Na obèasné <strong>sk</strong>enovaniesa dá poui aj zabudovaný <strong>sk</strong>ener. Výhodou súnízke prevádzkové náklady pri kopírovaní i tlaèení. Pokia¾potrebujete dosiahnu vyššiu rýchlos kopírovania èi tlaèe,potom vás bude zaujíma prístroj e-Studio 150, ktorýpod¾a výrobcu dosahuje rýchlos 15 strán za minútu.Ce<strong>na</strong>: 34 990 Sk bez DPH (41 988 Sk s DPH 20 %)Dodávate¾: Expert & PartnerOndrej MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R EPredný panel zodpovedá funkciám benej kopírkyIde o monochromatický digitálny kopírovací stroj typuGDI, ktorý zároveò slúi ako laserová tlaèiareò a farebný<strong>sk</strong>ener. Prioritné pouitie je orientované <strong>na</strong> kopírovanieviazaných, ale aj neviazaných dokumentov. Existuje rozšírenie<strong>na</strong> rýchle kopírovanie èi <strong>sk</strong>enovanie neviazanýchdokumentov s automatickým vstupným podávaèom. Natento úèel je dobre prispôsobený predný panel prístroja.Ten obsahuje LCD displej so zobrazením poètu kópií,tlaèidlá <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie tohto poètu, zmenu mierky kopírovania,ako i výber zdroja vstupných médií <strong>na</strong> kopírovanie.Kopírova tak môete <strong>na</strong> papier v spodnom zásobníkualebo aj <strong>na</strong> trochu hrubšie médiá, vkladané do manuálnehopodávaèa <strong>na</strong> pravej strane prístroja. Manuálny podávaèvyuijete aj pri realizácii obojstranných kópií. Dve ve¾kétlaèidlá <strong>na</strong> pravej strane panela slúia <strong>na</strong> zadanie povelu<strong>na</strong> kopírovanie, resp. zastavenie práve prebiehajúcej tlaèe.Vytlaèené dokumenty sa umiestòujú vo výstupnom zásobníkupotlaèenou stranou <strong>na</strong>dol. Umiestnenie vytlaèenýchkópií je realizované tak, e sa dajú jednoducho a rýchlovybera. Rozsah kopírovania umoòuje <strong>na</strong>stavi kópieformátu A4.Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach <strong>na</strong> overenie rýchlosti kopírovaniasme realizovali testy pri kopírovaní 10 a 50 kópií. Kopírovalisme tú istú stranu, prièom 10 kópií sme zí<strong>sk</strong>ali za55 sekúnd (to je rýchlos <strong>sk</strong>oro 11 str./min.) a 50 kópií za4 minúty a 14 sekúnd (rýchlos 11,8 str./min.). Povaujemeto za potvrdenie údajov výrobcu.Pri overení rýchlosti prístroja vo funkcii laserovejtlaèiarne sme tlaèili 50-stránkový dokument z Wordu (obsahovaltext, tabu¾ky i obrázky) a <strong>na</strong> jeho tlaè sme potrebovali9 minút a 15 sekúnd. Porov<strong>na</strong>ním s výsledkamiiných „12-stránkových“ laserových tlaèiarní zistíme, e údajzodpovedá deklarovanej rýchlosti. Lepší èas by sme urèitedosiahli, keby kopírka e-Studio 120 podporovala rýchlejšíport USB 2.0. Doba tlaèe prvej strany sa pohybovala od 15do 18 sekúnd. V zapojení s vyuitím USB 1.1 sa dos èasuspotrebuje práve <strong>na</strong> transport údajov od poèítaèa k tlaèiarni.Kvalita tlaèe zodpovedá rozlíšeniu 600 dpi. Z<strong>na</strong>menáto, e text i obchodná grafika sú zobrazené kontrastne Kopírka a tlaèiareòTyp tlaèe: laserový, monochromatickýRýchlos tlaèe: 12 str./min. (pre model e150 je to 15 str./min.)Maximálny formát tlaèe: A4Tlaèový jazyk: GDIKapacita vstupného buffera: 8 MBKapacita štandardného vstupného podávaèa: 250 listovKapacita manuálneho podávaèa: 50 listovMaximál<strong>na</strong> kapacita vstupných podávaèov: 550 listov (s rozširujúcimmodulom <strong>na</strong> 250 listov); povolená gramá papiera v štandardnejvstupnej kazete: 52 ÷ 90 g/m 2 ; maximálny rozsah gramáe vstupnýchmédií: 52 ÷ 128 g/m 2 (manuálny podávaè)Mierka kopírovania: 25 ÷ 400 % s krokom 1 %Rozsah poètu kópií: 1 a 99Rozlíšenie tlaèe: 600 a 300 dpiDoba zahrievania: 30 sekúndDoba do tlaèe prvej kópie: 9,6 sekundyRozhranie: USB 1.1 a paralelné SkenerRýchlos <strong>sk</strong>enovania: 12 str./min.Rozlíšenie pri <strong>sk</strong>enovaní: 600 × 1200 dpi, softvérovo 9600 dpiRozhranie: len USB 1.1Podporovaný operaèný systém: Windows 98 a vyššíRozmery: 518 × 296 × 463 mmHmotnos: 16 kgSpotreba pri kopírovaní: 1000 WHluènos pri kopírovaní: 46 dBAPrevádzkové parametre: tonerová kazeta výdr 8000 kópií (@5 %)v cene 2890 Sk bez DPH, vývojnica <strong>na</strong> 25 000 kópií v cene 1470 Skbez DPH, valec <strong>na</strong> 25 000 kópií v cene 2500 Sk bez DPH; ce<strong>na</strong>vytlaèenia jednej strany, resp. kópie pri pokrytí 5 %: 2890/8000 +(1470 + 2500)/25000 = 0,52 Sk bez DPH (0,62 Sk s DPH 20 %)


H A R D W A R EBenQ FP781Spoloènos BenQ má v ponuke viaceromodelov LCD displejov. Naposledysme mali monos otestovajeden z vyšších 17" modelovz ponuky tejto spoloènosti.Do spomenutej kategórie horadia nielen technické parametre,z ktorých stoja za povšimnutiekontrast (350:1) a rozsah pozorovacíchuhlov (180° v oboch smeroch),ale aj multimediál<strong>na</strong> výbava prístroja.Pokia¾ ide o ïalšie technické parametre (svietivosèi latencia), tie sú <strong>na</strong> vyhovujúcej úrovni.O výbave monitora sme sa u èiastoène zmienili,chce to však spresnenie. Monitor disponuje dvomavstupmi videosignálu (VGA i DVI), audiovstupom,výstupom pre slúchadlá a linkovým výstupom. V monitoresú zabudované reproduktory i mikrofón.V dodávke sú prepojovacie káble (sieový, VGA aDVI) a CD-ROM.Ovládanie prístroja je riešené pomocou On-ScreenMenu a siedmich tlaèidiel. Samozrejmosou je priameovládanie jasu a kontrastu, za zmienku stojí kvalitnáimplementácia funkcie Autoadjust, ktorá jeprístupná prostredníctvom tlaèidla i-Key.Vlastnosti monitora sme overili prostredníctvomklasickej testovacej zostavy, ktorú pouívame preLCD monitory. Parametre monitora a základné vlastnostisme overili utilitou DisplayMate. Prostredníctvomkolorimetra a programu OptiCAL sme zis-ovali stabilitu farebného zobrazenia. Z poh¾adu podaniafarieb, ich homogenitya stability zobrazeniapo<strong>sk</strong>ytuje monitorvýborné výsledky.Èasová stabilita fariebbola <strong>na</strong> ve¾mi dobrejúrovni a rov<strong>na</strong>ko sa monovyjadri aj o interpretáciividea, i keï tu smes oh¾adom <strong>na</strong> latenciu maliisté obavy, tie sa všaknepotvrdili.CELKOVÉ HODNOTENIE.Medzi 17" LCD displejmiBenQ patrí tento model k <strong>na</strong>jlepšiemu,èo môete ma. Technicképarametre sú <strong>na</strong> dobrej úrovni, kvalita zobrazeniarov<strong>na</strong>ko. Výborný je rozsah pozorovacích uhlov amultimediál<strong>na</strong> výbava monitora. Pouívatelia ocenianielen elegantné strieborné vyhotovenie, ale aj fakt,e displej sa dodáva s montánou súpravou, prostredníctvomktorej ho mono pripevni <strong>na</strong> stenu. Monitorje v prípade, e bude pouívaný s klasickým podstavcom,moné zabezpeèi pred neelaným „premiestnením“prostredníctvom portu Kensington.Z poh¾adu vlastností je prístroj vhodný nielen <strong>na</strong><strong>na</strong>sadenie v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách, ale aj pri prácis grafikou. Prehrávanie videa je tie <strong>na</strong> uspokojivejúrovni. Zarytým „gamesákom“ by som ho všakneodporúèal.Hodnotenie:☺ Parametre☺ Ce<strong>na</strong>☺ LatenciaCe<strong>na</strong>: 22 500 Sk bez DPH (27 000 Sk s DPH)Zapoièala: EuromediaPeter Orvi<strong>sk</strong>ýT E C H N I C K ÉP A R A M E T R E2 0Výrobca/ModelBenQ/FP781Uhloprieèka 17"Rozmer vidite¾nej plochy [mm] 337 × 270Rozmer bodu [mm] 0,264 × 0,264Natívne rozlíšenie 1280 × 1024Šírka pásma [MHz] 140Poèet farieb 16,7Kontrast 350:1Svietivos [cd/m 2 ]Latencia/Zapnutie + Vypnutie [ms] 35 / 20+15Obnovovacie frekvencieVertikál<strong>na</strong> [Hz] 56÷75Horizontál<strong>na</strong> [kHz] 31÷81Pozorovací uholHorizontálny (¼, P) 80 / 80Vertikálny (H, D) 80 / 80RozhraniaVstupy: VGA/DVIM / MIné/AkéM / USBAudioLinkový vstup/výstup <strong>na</strong> slúchadlá M / MReproduktory/MikrofónM / MInéPivot (<strong>na</strong>toèenie displeja o 90°) FZdroj (interný/externý)F / MFyzická špecifikáciaRozmery [mm] 449 × 404 × 202Hmotnos [kg] 4,7Spotreba [watt] 50Legenda: M – áno, F – nie50 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


NEC VT260Na dátovú aj videoprojekciuje tento prístroj vybavenýviac ne slušne, o èom svedèiaaj jeho parametre. Na zobrazenie<strong>na</strong>tívneho rozlíšenia 1024 × 768bodov (umoòuje zobrazi a 1600 ×1200) pouíva DLP èip novej generácie –DDR, pomocou ktorého je obraz jemnejší a farebnéprechody sú oproti LCD projektorom <strong>na</strong> neporov<strong>na</strong>te¾nejúrovni. Bezzáihová 220 W lampa s vyššou úèinnosouponúka svetelný výkon 2100 ANSI lúmenov a vïaka implementáciikvalitnej optiky a nových technológií sa môevýrobca pochváli kontrastom a 1300:1.Ovládanie je intuitívne a základné funkcie sú vyvedenépriamo <strong>na</strong> panel projektora. Orientácia v on-screen menuje preh¾adná a bezproblémová. Nájdete v òom všetky bené<strong>na</strong>stavenia, ale aj mnostvo moností, ktoré rozsahtohto èlánku neumoòuje opísa. Za všetky len spomeniemešpeciálny ma<strong>na</strong>ment farieb, informácie o pripojenomsignáli, ako aj úplný pouívate¾<strong>sk</strong>ý manuál. Prekvapilonás, e výrobca myslel aj <strong>na</strong> ¾udí s poruchou vnímania farieba umonil im prepnú menu do monochromatického re-imu s vyšším kontrastom. Na vzdialené ovládanie poslúiinfraèervený dia¾kový ovládaè so zabudovaným laserovýmukazovadlom a monosou ovládania myši poèítaèa.Po zapnutí si projektor automaticky zosníma vstupný signála <strong>na</strong>staví všetky potrebné parametre. Na vyrov<strong>na</strong>nielichobeníkového <strong>sk</strong>reslenia poslúi zlepšená funkcia keystonekorekcie, ktorá sa tu <strong>na</strong>zýva 3D reform. Vïaka nej unemusíte premieta kolmo <strong>na</strong> plátno, ale vyformujete obrazvertikálne aj horizontálne.Ak nepotrebujete úplný svetelný výkon, môete si <strong>na</strong>stavišetriaci (EKO) reim, pri ktorom sa zníi svetelný výkon, poklesnehluènos a predluje sa ivotnos lampy a o 50 %.Naopak, ak premietate v nároèných podmienkach, zapnete sireim, pri ktorom je zosilnené chladenie, a nemusíte sa obávaani nepretritej prevádzky. Výhodou je aj prachotesnáoptika, ktorá poslúi <strong>na</strong>jmä majite¾om reštaurácií a barov,kde sa ve¾a fajèí a je prašné prostredie. Naopak, pri prezentáciáchpríde urèite vhod monos zväèši si èas <strong>na</strong>pr. premietanéhografu, zatemni obraz èi po pripojení benej myši USBkresli do obrazu a zvýrazòova podstatné informácie. Praktickáje aj monos ovláda poèítaèovú myš dia¾kovým ovládaèomprojektora. Pri stropnej inštalácii zas môete pouivzdialené ovládanie cez rozhranie RS-232.NOVÝ SPÔSOB KOMUNIKÁCIE. To, èo vás urèite upúta,je alter<strong>na</strong>tívny spôsob pripojenia PC. Na projektor môetepripoji poèítaè nielen pomocou klasického 15-pinového konektora,ale, èo je novinkou, aj bezdrôtovo, bez pouitiaakýchko¾vek prepájacích káblov! V projektore je zabudovanáèítaèka kariet, do ktorej vloíte bezdrôtovú sieovú kartuPCMCIA, v menu projektora <strong>na</strong>stavíte typ siete a adresu IP.Rov<strong>na</strong>kú kartu <strong>na</strong>inštalujete do notebooku, spustíte priloenýsoftvér a môete prezentova. Inštalácia hardvéru,ako aj softvéru prebehla jednoducho a bez problémov.Bezdrôtový prenos obrazu má urèite budúcnos a zazmienku stojí aj fakt, e udávaná vzdialenos medzi projektoroma pracovným PC môe by a 200 metrov. Pri <strong>na</strong>šej<strong>sk</strong>úške sa obraz bezproblémovo prenášal zo vzdialenostiasi 70 m. Jediná nevýhoda takéhoto prenosu spoèívav jeho nedoko<strong>na</strong>lej plynulosti. Keïe sieová karta je nútenáprenáša ve¾ké toky dát, aktualizácia obrazu nie je celkomplynulá a je mierne one<strong>sk</strong>orená. Pre bené powerpointovéprezentácie je to však viacne dostatoèné a sieová karta vprojektore sa dá vyui aj <strong>na</strong> posielaniechybových hlásení cezsie. Opä staèí len v menu zadaemailovú adresu príjemcu aadresu poštového servera.Zabudovanú èítaèku môete pouiaj <strong>na</strong> bené pamäové karty a prezentáciuvo forme obrázkov premietnu bezakéhoko¾vek ïalšieho zariadenia. Ak ste vlastníkomdigitálneho fotoaparátu, staèí z neho vybra práve<strong>na</strong>fotenú pamäovú kartu, pomocou redukcie vloi do projektoraa okamite premietnu.DOMÁCE KINO. Prístroj môete pripoji <strong>na</strong> DVD prehrávaècez SVH, SCART, kompozitné video alebo komponentne. Maximálneprojektorom zvládané rozlíšenie je 1080 riadkov aformát 16:9 je plne podporovaný a zobrazovaný bez strát.Na špièkovú a vernú reprodukciu obrazu nepotrebujeteve¾ký svetelný výkon (odporúèame prepnú mód EKO), alehlavne kvalitné zobrazovanie farieb. Najašie je však zobrazièiernu farbu. To projektor NEC LT260 vïaka spomí<strong>na</strong>némukontrastu 1300:1 zvládne vynikajúco a èier<strong>na</strong> je <strong>na</strong>ozajèier<strong>na</strong>. To oceníte <strong>na</strong>jmä pri sledovaní noèných scén, kde siváfarba <strong>na</strong>miesto èiernej výrazne kazí celkový dojem. Ostatnéfarby sa dajú <strong>na</strong>stavi v menu, prièom môete vyui jeden zpiatich reimov pred<strong>na</strong>stavených výrobcom, ako sú presentation,SRGB, video, graphic a movie. Ak vám ani jeden z nichnevyhovuje, <strong>na</strong>stavíte si jas a kontrast základných fariebzvláš, celkovú teplotu farieb v kelvinoch, ale aj intenzitu jednotlivýchzloiek R, G, B, yellow, magenta a cyan.Na vyhladenie nekvalitného signálu je pripravená funkciaredukcie šumu, k dispozícii je aj <strong>na</strong>stavenie polohy obrazu,umelé zatemnenie jeho èasti a pre <strong>sk</strong>úsených pouívate¾ovoverscan v percentách. Na kvalitné spracovanie digitálnehosignálu tu je implementovaný progressive scan.Výsledkom je ostrý a farebne ve¾mi kvalitný obraz, ktorýazda v nièom nezaostáva za <strong>sk</strong>utoèným digitálnym kinom.V prípade, e sa rozhodnete pre inštaláciu premietaciehoplát<strong>na</strong> vo formáte 16:9, <strong>na</strong>stavíte túto poiadavku vmenu a obraz bude vdy reprodukovaný <strong>na</strong> plátno tohtoformátu bez oh¾adu <strong>na</strong> vstupný signál. Nízka hluènos projektora29 db zaruèuje nièím nerušený pôitok z filmu.Ce<strong>na</strong>: 205 000 Sk bez DPH (229 900 Sk s DPH)Dodávate¾: Casper, s. r. o.Vladimír KanášT E C H N I C K É P A R A M E T R ETechnológia: 1 × DLPTM 0,69" DDR DMD digitálny èipRozlíšenie: 1024 × 768<strong>Svet</strong>elný výkon: 2100/1600 ANSI lmKontrast: 1300:1Vstupy: 2 × RGB Mini D−Sub 15/SCART/komponent video, 1 ×Composit video (RCA jack), 1 × S−video, 2 × Audio (RCA), 1 ×RS−232 Mini Din 8−pin;2 × USB (typ A, B), integrovaný PC cardviewer PCMCIA typ IIVýstupy: 1 × monitor 15−pin. Mini D−Sub, 1 × Mini audio, USBVideokompatibilita: HDTV: 1080i, 1080i/50, 720p, 480p, 480i,PAL−Progressive/50Hluènos: 32 dB štandardne, 29 dB ECO modeRozmery: 261 × 289 × 92 mmHmotnos: 2,9 kgSpotreba: 280 W/0,6 W standbyZáruka: 36 mesiacov


H A R D W A R EOlympus Camedia C−5050 ZoomV predošlom èísle sme vám z produkcieOlympusu predstavili ultrakompaktnýdigitál s pämegapixelovýmsnímaèom. Olympus však rov<strong>na</strong>ký snímaèimplementoval aj do ob¾úbenéhoradu kompaktov a práve tento prístrojsi predstavíme v recenzii.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Rad kompaktovCamedia C-X0X0 patrí ku klasikeOlympusu, veï prvý prístroj tejtokoncepcie sa <strong>na</strong> trhu objavil upred štyrmi rokmi (16. februára 1999)a bol ním model C-2020z. Vïaka modeluC-5050z sa tento koncept kompaktudoèkal u svojej štvrtej generácie,èo je pri digitálnych fotoaparátochviac ako úctyhodný výkon. Na prvýpoh¾ad je zrejmá príbuznos novinkys predchádzajúcimi modelmi tohtoradu, rov<strong>na</strong>ko sú však vidite¾né a hmatate¾néaj zmeny a nové prvky, ktorékonštruktéri do tohto modelu implementovali.NOVINKY. Prvou novinkou, ktorú sipouívate¾ všimne u pri poh¾ade dopropagaèných materiálov, je integráciasnímaèa s piatimi miliónmi snímacíchbodov (5,2 spolu, 4,9 efektívnych),ktorý je rov<strong>na</strong>ký ako pri modeliCamedia E-20P (recenzia v PC REVUEè. 2/2002). Z rov<strong>na</strong>kého prístrojapochádza aj mechanizmusvýklopného LCDdispleja, ktorý umoòujemeni polohu v horizontálnomsmere. Ibacvièené oko si môe <strong>na</strong>prvý poh¾ad všimnúupravenú mechanikuprístroja, ktorý je v porov<strong>na</strong>nís predchodcamio nieèo rozmernejší. Ajmenej <strong>sk</strong>úsený pouívate¾však zbadá miernynárast hmotnosti prístroja,èo je daò za jeho odolné mechanickévyhotovenie.V prípade pouite¾ných pamäovýchkariet prináša model C5050z dokategórie kompaktov hneï dve novinky.Prvou je implementácia slotupre nové pamäové karty Olympusu –xD Picture Card. Druhou je podporaa troch typov pamäových kariet!Okrem slotu pre u spomenuté xDPicture Card toti prístroj disponujeaj slotom pre staršie karty Smart-Media a „konkurenèné“ CompactFlash(podporuje karty typu I, II a, samozrejme,aj IBM Microdrive). V prístrojimôete ma súèasne dve pamäovékarty – buï xD a CF, alebo SM a CF.Camedia C−5050 Zoom jejedným z prvých pämegapixelo−vých kompaktov <strong>na</strong> trhu,výpoèet noviniek a funkcií,ktorými sa uchádza o priazeòpouívate¾ov, je poriadne dlhý.V detaile je poh¾ad <strong>na</strong> slotypre pamäové karty.C H A R A K T E R I S T I K ASloty pre SmartMedia a xD toti zdie-¾ajú rov<strong>na</strong>kú štrbinu.Ïalšia novinka sa týka ukladaniasnímok. Podobne ako ostatné kompaktytejto z<strong>na</strong>èky aj C5050 ponúkaširokú škálu formátov (26!). Okremsúborových formátov TIFF (8×) aJPEG (17× v troch kompresných pomeroch),bených prikompaktoch, je k dispozíciiaj menej obvyklýRAW (1×). Za zmienkustojí aj <strong>sk</strong>utoènos, esúbory JPEG vytvárané prístrojomzodpovedajú štandarduDCF (formát EXIF 2.2), ktorýspoloène s podporou DPOF umoòujejednoduchú tlaè fotografií bez nutnostipoui poèítaè.Jednou z vlastností, ktorá bolastarším kompaktom Olympusu vytýkaná,bola vzdialenos od fotografovanéhoobjektu, ktorá je aj pri tomtomodeli štandardne minimálne 20 cm.V tomto fotoaparáte je však integrovanýaj reim SuperMacro, ktorýzmenšuje minimálnu vzdialenos odfotografovaného objektu <strong>na</strong> 2 cm. As touto hodnotou si môete pohodlnetrúfnu <strong>na</strong> detailné zábery aj tých<strong>na</strong>jmenších predmetov. Kozmetickou,ale v praxi isto neocenite¾nou zmenouje rozšírenie podporovaných cit-52 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


Výrobca/Typlivostí o hodnotu ISO 64 (zachovanéostali obvyklé hodnoty 100, 200 a400), ktorú oceníte pri fotografovaní<strong>na</strong> priamom slnku a pri zimnej krajinke.Ku <strong>sk</strong>valitneniu práce fotografapri posudzovaní svetelných podmienok,za ktorých je realizovaný záber,prispeje aj implementácia funkciehistogram.Zmeny sa dotkli aj ponuky dostupnýchfunkcií. Okrem dnes u benýchpreddefinovaných reimov snímania(portrét, šport, osoby v krajine, krajinkaa noèná scé<strong>na</strong>), ktoré sú k dispozíciiako samostatné reimy, jemoné v kadom z ïalších reimovprístroja (program, priorita clony,priorita èasu, manuálny a všetky pouívate¾<strong>sk</strong>é<strong>na</strong>stavenia) vybra okrembeného reimu aj reimy portrét,krajinka a noèná scé<strong>na</strong>. Keï som sau zmienil o pouívate¾<strong>sk</strong>ých <strong>na</strong>staveniach,tie sú ïalšou silnou zbraòoutohto prístroja. K dispozícii máte aosem <strong>na</strong>stavení prístroja kompletnedefinovate¾ných pouívate¾om!Z parametrov prístroja stoja zapovšimnutie rozsah expozièných èasov,ktorý je od 1/2000 sekundy do 16sekúnd. Pri pouívaní vyšších expoziènýchèasov prístroj automatickyzaraïuje funkciu redukcie šumu, a taksa o výsledok nemusíte obáva ani pritakých extrémnych expozièných èasoch.Pouívate¾ môe ovláda nielenostros a kontrast obrazu, ale aj sýtosfarieb. Rozšírené boli aj monosti<strong>na</strong>stavovania teploty farieb, kde jek dispozícii neuverite¾ných osem preddefinovanýchhodnôt a, samozrejme,aj manuálne <strong>na</strong>stavenie.OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Aj z tejtostránky prináša tento model nieko¾koinovácií. Pri kompaktoch tejto z<strong>na</strong>èkysme toti doposia¾ nemali monosvidie <strong>na</strong>stavovacie prvky pre jednotlivéfunkcie. Tie sa pri všetkých doterajšíchmodeloch radu C-X0X0 <strong>na</strong>stavovaliv prostredí menu, prípadne<strong>sk</strong>rátenými vo¾bami. Koncepcia ovládaniapochádza z modelu E-20P. Natele prístroja okrem prvkov benýchpre kompakty Olympusu (spúš,zoom, vo¾ba reimu, menu a zapnutieLCD) nájdeme aj šesticu tlaèidiel akolie<strong>sk</strong>ový ovládaè. Spomí<strong>na</strong>ná šesticatlaèidiel sprístupòuje <strong>na</strong>staveniekonkrétneho parametra [korekcia expozície,reim ble<strong>sk</strong>u, korekcia expozíciepri pouití ble<strong>sk</strong>u (kombináciadvoch klávesov), reim ostrenia (automatické,makro, supermakro, manuálnepre všetky tri predchádzajúce re-imy), spôsob vyhodnocovania ostrenia(ESP) – ním sa <strong>na</strong>stavuje elanáhodnota].Menu prístroja je riešené preOlympus u klasickým spôsobom. Jehoštruktúra a spôsob práce v òom súpreh¾adné a jednoduché. Reakcie prístrojasú dostatoène rýchle. Navyšemá pouívate¾ k dispozícii monosdefinova si „<strong>sk</strong>rátené vo¾by“, prostredníctvomktorých sa môe rýchlodosta k vybranej funkcii.KVAL<strong>IT</strong>A SNÍMOK. Pravdupovediac,k tejto pasái som sa dostával iba ve¾miako. Dlho som toti zvaoval,ako ju <strong>na</strong>písa, aby nevyznela prive¾mipozitívne. Vymýš¾a "muchy" všaknie je môj štýl, a tak musím priz<strong>na</strong>,e prístroj je vo svojej kategórii <strong>na</strong>ozajšampiónom. Kvalita snímok je<strong>na</strong> výbornej úrovni, prièom toto hodnoteniesa dá vïaka mnostvu funkciídosiahnu pri <strong>na</strong>jrôznejších svetelnýcha technických podmienkach a toje pre pouívate¾a digitálu azda tá<strong>na</strong>jvzácnejšia <strong>sk</strong>utoèná devíza. Azdajediné, èo by som prístroju vytkol, jejeho malá rýchlos. Skutoène by somocenil rýchlejšiu èinnos ostriacejautomatiky. Prístroj je však z tejtostránky porov<strong>na</strong>te¾ný s predchodcami.ZÁVER. Camedia C-5050 Zoom ponúkanároènejšiemu pouívate¾ovi <strong>na</strong>ozajve¾a: celokovové telo, snímaè s rozlíšenímpä miliónov bodov, mnostvoreimov, prepracovaný spôsobovládania, podporu troch typov pamä-ových kariet, 26 formátov <strong>na</strong> ukladaniesnímok a bohatú funkènú výbavu.Silnou stranou tohto fotoaparátu jepre túto kategóriu prístrojov nezvyèajneširoká ponuka funkcií. A k tomutreba prida fakt, e digitálov s pämegapixelovýmsnímaèom je <strong>na</strong> trhuako šafranu a medzi kompaktmi platítoto konštatovanie dvojnásobne.S oh¾adom <strong>na</strong> vlastnosti a technicképarametre prístroja je prijate¾ná ajjeho ce<strong>na</strong>. Nu a ak si všetky parametrea <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenosti s týmto prístrojomdáme dokopy, je zrejmé, preèosme sa mu rozhodli udeli ocenenieTip redakcie.Hodnotenie:☺ Kvalita snímok☺ Mnostvo funkcií☺ Osem pouívate¾<strong>sk</strong>ých reimov☹ Umiestnenie krytky objektívuCe<strong>na</strong>: 37 800 Sk bez DPH (45 400 Sk s DPH)Dodávate¾: Olympus Slovakia C&SPeter Orvi<strong>sk</strong>ýT E C H N I C K É P A R A M E T R EOlympus/Camedia C−50 ZoomOhni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 35÷105 mm 1 / F 1,8 ÷ 10Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/supermakro/ruèneSpôsob ostrenia50 cm / 20 cm / 3 cm / MAF, manuálneRozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 3,3×Rozsah uzávierky (s) 1/2000 ÷ 16Ochra<strong>na</strong> objektívuBle<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektorKrytkai / 5 / MSnímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 5,2 / 4,92Podporované rozlíšenia – reim foto 2560 × 1920, 2228 × 1712,2048 × 1536, 1600 × 1200,1280 × 960, 1024 × 768,640 × 480Podporované rozlíšenia – reim video320 × 240 / 15 fpsPodporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIF/RAW 3 / M / MOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekciaM / MLCD: Uhloprieèka/výklopný/otoèný1,8" / M / FStavový displejMRozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie F / F / M / M / MVnútorná pamäF / FPodporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xDM / M / F / F / F / MRozmery [mm] 115 × 70 × 80Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 380 / 480Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é M / 5 / 8Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok±2 EV/ ±1/3 EVVyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia 8 / M / MCitlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / M / 64, 100, 200, 400Videoklipy/so zvukomM / MZväèšenie pri prezeraní 1,5× ÷ 3,5× 3Dodaná pamä/typ média/kapacitaxD / 32 MBBatérie4× AAZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkaF / FKábleUSB, videoLegenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkýchrozlíšeniach, 3 – krok 0,5×


H A R D W A R EX−Drive databankaToto zariadenie je urèené predovšetkýmpre pouívate¾ov, ktorí potrebujúv teréne pracova s niektoroupamäovou kartou.Vyuijete hohlavne v súvislostis digitálnym fotoaparátom,kameroualebo vreckovýmpoèítaèom. Všetkyinformácie z pamä-ových kariet si pomocouneho môete prenies do poèítaèa.Najzaujímavejšou vlastnosouX-Drive je integrácia pevnéhodi<strong>sk</strong>u s kapacitou 20 GB. Z<strong>na</strong>menáto, e informácie z pamäovýchkariet môete prenies <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>,údaje z nich vymaza a pamäové karty<strong>na</strong>ïalej pouíva <strong>na</strong> ukladanie ïalšíchinformácií. X-Drive obsahuje ajintegrovaný <strong>na</strong>pájací zdroj, take prenosinformácií <strong>na</strong>ozaj môete realizovaaj v teréne.V súvislosti s X-Drive môete vyuivšetky dnes pouívané pamäovékarty – CompactFlash typ I a II, IBMMicrodrive, MultiMediaCard, SecureDigital, SmartMedia a Sony MemoryStick.Databanku X-Drive je moné pripojipomocou kábla USB k poèítaèu avšetky údaje z integrálneho pevnéhodi<strong>sk</strong>u prenies do poèítaèa. Rov<strong>na</strong>kovšak môete aj údaje z poèítaèa uloi<strong>na</strong> interný pevný di<strong>sk</strong>. X-Drive sa tedadá vyui aj <strong>na</strong> prenos údajov medzipoèítaèmi – <strong>na</strong> formát ukladanýchúdajov sa nekladú iadne obmedzenia.Jedinou podmienkou je, aby <strong>na</strong>obidvoch poèítaèoch bol port USB.V prípade operaèného systému MicrosoftWindows Me/ XP a Mac OS 9.Xnie je potrebné inštalova nijaké ovládaèe.Pre staršie operaèné systémy musíte<strong>na</strong>inštalova ovládaèe z priloenéhoCD média.Súèasou dodávky je koené puzdro,do ktorého sa zmestí samotnézariadenie X-Drive, špeciálny priestorje vyhradený pre prepojovací kábela pamäové karty. Ovládací panelX-Drive obsahuje dve tlaèidlá a osemLED. Jedno z tlaèidiel umoòuje zapnutiezariadenia a druhé automatickysynchronizuje údaje medzi zasunutýmipamäovými kartami a internýmpevným di<strong>sk</strong>om. Údaje sa v tomtoprípade ukladajú do adresárov pod¾atoho, z akej karty sa prenášajú údajea aké je poradie prenášaných údajov(<strong>na</strong>pr. CF0001 alebo SD0003). LED informujúo prevádzke X-Drive,chybe pri komunikácii, type zasunutejpamäovej karty a kapacite èi<strong>na</strong>bíjaní integrovaného batériovéhozdroja.Na jedno <strong>na</strong>bitie môete zariadeniepouíva asi 2,5 hodiny, <strong>na</strong>bitieprázdnej batérie trvalo asi 4 hodiny.Pokia¾ so zariadením s <strong>na</strong>pájaním pomocoubatérie nevykonávate prenosúdajov, vypne sa po 25 sekundách.Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme realizovaliprenos 11,5 MB údajov z dvoch kariet(CF a SD) a tento prenos trval 20 sekúnd.Existuje vyhotovenie tohto zariadeniaumoòujúce aj prehrávanieúdajov z pamäových kariet. Obsahujepritom integrovaný displej a audiomodul.Pomocou prepojovacích káblovje moné prehrávanie údajov aj<strong>na</strong> externom televízore, hi-fi vei alebopoèítaèi. Pripravuje sa aj verzia sväèším di<strong>sk</strong>om.Ce<strong>na</strong>: 9650 Sk bez DPH(11 580 Sk s 20 % DPH)Výrobca: I−TecDodávate¾: ConQuest Slovakia, s. r. o.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPodpora pamäových kariet: CF I a II, MMC,SD, SM, MicrodriveKapacita pevného di<strong>sk</strong>u: 20 GB (2,5−palcový)Podporované operaèné systémy: MicrosoftWindows 98 SE, 2000, Me, XP, MacOS 8.6a vyššíRozhranie: USB 1.1Napájanie: 220 V cez adaptér (12 V)Integrovaná batéria: opakovane <strong>na</strong>bíjate¾ná,typ Li−Ion, 720 mAh, doba <strong>na</strong>pájania 2,5hodinyRozmery: 130 × 75 × 25 mmHmotnos: 288 gZáruka: 12 mesiacov54 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


Domáci tablet Wacom VolitoSpoloènos Wacom jeaj u nás známa akovýrobca tabletov.Novinkou z jej ponukyje tableturèený hlavne predomácich pouívate¾ov.Z<strong>na</strong>mená to, e ide produkts relatívne nízkou cenou, ktorý si nerobíambície <strong>na</strong>hradi profesionálne tablety. Jeho cie¾om máby <strong>na</strong>hradenie myši pri niektorých úlohách.Volito pozostáva z troch èastí: pracovnej plochy tabletu,pera a dos prekvapujúco aj myši. Pero i myš pracujú bezprepojovacieho kábla a nemajú iadne vymenite¾né batérie.Pracovná plocha tabletu tie nemá nijaký <strong>na</strong>pájacízdroj. Pripája sa k portu USB a takto sa zabezpeèuje ajzásobovanie elektrickou energiou. Celý systém fungujepomocou indukèného systému.Ako to funguje? Pohybujete perom po pracovnej plochetabletu a takto vlastne pohybujete aj kurzorom myši <strong>na</strong>obrazovke. Staèí pohybova sa v urèitej výške <strong>na</strong>d pracovnouplochou tabletu – pod¾a výrobcu sú to 3 mm, pod¾a<strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok staèí aj 5 mm. Pokia¾ sa pohybujete peromtesne <strong>na</strong>d pracovnou plochou, pohybuje sa aj kurzor myši.Dotknutie pera o podloku sa interpretuje ako stlaèenie ¾avéhotlaèidla myši. Dotyk pera <strong>na</strong> pracovnej ploche tabletusig<strong>na</strong>lizuje LED dióda (zmení sa z oranovej <strong>na</strong> zelenú).Na tele pera sa <strong>na</strong>chádza aj malé tlaèidlo. Jeho stlaèeniepredstavuje v predvolenom prípade potlaèenie pravéhotlaèidla myši. Nastavenie vlastností pera sa realizuje pomocouovládaèa – ide predovšetkým o výber z troch stupòovcitlivosti <strong>na</strong> tlak, konfiguráciu èinnosti tlaèidla pera,<strong>na</strong>stavuje sa aj interval pre dvojklik atï.Myš je bez gu¾ôèky, ale nepouíva ani optický princíp. Podobneako pero aj myš pracuje <strong>na</strong> indukènom princípe,z èoho vyplýva, e funguje len <strong>na</strong> pracovnej ploche tabletu.Keï sa s òou dostanete mimo tejto plochy, ovládanie nie jemoné. Na tele má dve tlaèidlá s klasickou funkciou. V ovládaèimôete <strong>na</strong>stavi rýchlos i akceleráciu myši. Pracovnáplocha tabletu obsahuje ešte odkladací priestor <strong>na</strong> pero.Súèasou dodávky je <strong>na</strong>ozaj bohatá softvérová výbava.ArcSoft PhotoImpression je nástroj <strong>na</strong> editáciu digitálnychfotografií. Môete eliminova efekt èervených oèí, <strong>na</strong>stavovajas a kontrast, farebné podanie alebo špeciálne filtre <strong>na</strong>fotografie. Pomocou programu ArcSoft Funhouse si môetevytvára zábavné fotomontáe (<strong>na</strong>pr. podobizeò môete vlo-i do tela inej osoby). Uitoèný doplnok je softvér JustWriteOffice. Ide o rozšírenie pre programy Microsoft Word a Excel<strong>na</strong> priame vkladanie poznámok a náèrtov do vytváranýchdokumentov. Takisto je moné vklada podpis alebo realizovazvýrazòovanie èastí dokumentu pomocou pera. Špeciálnepre dokumenty v programe Word je urèený program Penflow.Ide vlastne o <strong>na</strong>hradenie klasickej ochrany pomocouhesla pri prístupe k chráneným dokumentom. Namiesto heslasa dokument chráni vaším podpisom. Program Penflow savšak dodáva len ako demonštraèná verzia.Zlatým klincom softvérovej výbavy je Corel Painter Classic<strong>na</strong> tvorbu obrázkov. Program umoòuje tvori nákresyhlavne pomocou kresliacich pier. Výhodou je, e pri kreslenísa zoh¾adòuje aj tlak <strong>na</strong> podloku, a teda sa dajú taktovytvára prirodzenejšie nákresy.Teraz nieko¾ko poznámok k pouívaniu. Predovšetkýmsa nesmiete necha odradi prvými neúspechmi. Ovláda Windowspomocou pera je nieèo úplne iné ako prostredníctvommyši. Pero je pre istý typ úloh urèiterýchlejšie i pohodlnejšie, ale treba si<strong>na</strong>ò zvyknú. Aktív<strong>na</strong> plocha tabletuje len 128 × 93 mm. Na ovládanieprogramov to postaèuje, ale akchcete <strong>na</strong>pr. obkresli obrys nejakéhopredmetu, je to u trochu málo.Pero by ste mali pri kreslenídra <strong>sk</strong>ôr v kolmej polohe a tlaèidlo <strong>na</strong>jeho tele by sa malo stláèa palcom, nie ukazovákom. Samotnámyš pribalená k Volitu nevyniká oproti klasickej myši iadnoupridanou hodnotou. Domnievame sa, e väèši<strong>na</strong> pouívate¾ovbude Volito pouíva v spolupráci s klasickou myšou. Volitoprinesie v takomto <strong>na</strong>sadení monos obohati vaše dokumentypodpisom, náèrtmi alebo zvýraznením. Pracovnú plochutabletu môete pouíva ako podloku pod klasickú myš, a keïpotrebujete pracova s perom, tak ho pouijete. Škoda, e peronie je trochu ašie alebo prichytávací mechanizmus tabletutrochu vyšší. Pero má takto tendenciu z driaka vypadnú.Volito je vzh¾adom <strong>na</strong> jeho predajnú cenu dobré zariadenie.Jeho cie¾ovým pouívate¾om je èlovek, ktorý je zvyknutý<strong>na</strong> prácu s perom. Nie je to profesionálne zameranýtablet, ale v domácom <strong>na</strong>sadení èi v menšej kancelárii prinášamonos zakomponovania podpisov, písaných korektúralebo poznámok. Softvérová výbava je bohatá a zameranáje <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> domáceho pouívate¾a. Nezabudnite ani <strong>na</strong>to, e pokia¾ pouívate <strong>na</strong>miesto myši pero, nehrozí vámchronická choroba rúk z dlhodobého drania dlane v neprirodzenejpolohe (tzv. syndróm karpálneho tunela).Hodnotenie:☺ Predajná ce<strong>na</strong>☺ Celková funkcia pera☺ Bohatá softvérová výbava☹ Uchytenie pera v driaku☹ Aktív<strong>na</strong> plocha by mohla by väèšiaCe<strong>na</strong>: 2350 Sk bez DPH (2820 Sk s DPH 20 %)Dodávate¾: ConQuest Slovakia, s. r. o.Ondrej MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R ERozlíšenie: 1000 dpiRozpoznávanie prítlaku <strong>na</strong> podloku: 512 úrovníPodporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98 a vyššíMax. snímaná vzdialenos pera: 3 mmZáruka: 24 mesiacov Volito tabletAktív<strong>na</strong> plocha: 127,6 × 92,8 mmRozmery (šírka × håbka × výška): 224,1 × 221 × 22,3 mmDåka kábla: 1,5 mSpotreba: 0,2 WZdroj <strong>na</strong>pätia: DC 5V, 40 mA (cez port USB)Hmotnos: 332 gPresnos: ± 5 bodov pri 1000 lpi PeroRozmery (dåka × výška) 149 × 12,3 mmHmotnos: 10 gramovProgramovate¾né tlaèidlo MyšRozmery (š × h × v): 113,3 × 61,3 × 36 mmHmotnos: 83 gramovDve tlaèidlá myši, programovate¾né funkcie


H A R D W A R EZariadenia Microcom pre LANNa <strong>sk</strong>lonku roka sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavilisieové komponenty z<strong>na</strong>èky Microcom. S tousme sa doposia¾ mohli stretnú výhradne <strong>na</strong>modemoch vyrábaných èe<strong>sk</strong>ou spoloènosouFincom. Teraz sa situácia mení a z<strong>na</strong>èku Microcommôeme nájs <strong>na</strong> rade produktov pokrývajúcichkomunikaèné potreby pouívate¾ovnielen v oblasti vzdialeného prístupu,ale aj v oblasti lokálnych sietí.Fincom u dlhšie mal v ponuke aj sieové komponentyz<strong>na</strong>èky Microcom. Tie však boli urèenétakmer výhradne <strong>na</strong> pouitie v notebookoch. Išlototi o adaptéry PC Card obsahujúce sieové karty(10 Mb/s a 10/100 Mb/s LAN) èi kombinácie sie-ových kariet s modemami (56 kb/s alebo ISDN). Terazteda prichádza s uceleným radom produktov,prostredníctvom ktorých je moné pokry poiadavky<strong>na</strong> vytvorenie sieového prostredia v domácnostiach,malých a stredných firmách.MICROCOM LAN PORTE 10/100Je to základný model sieovej karty, urèený <strong>na</strong> integráciudo stolných poèítaèov. Ide o sieovú kartu postavenú<strong>na</strong> èipe Realtek RTL8139C/L. Karta umoòujeautomatickú detekciu reimu práce siete a maximálnejpodporovanej prenosovej rýchlosti (10/100 Mb/s).Adaptér podporuje komunikáciu v sieti nielen v re-ime poloduplex, ale aj v duplexe. Za povšimnutie stojí<strong>sk</strong>utoènos, e karta zvládne komunikáciu prostredníctvomrozhrania PCI v širokom spektre pracovnýchfrekvencií (16,75 ÷ 40 MHz). Karta sa dodáva s ovládaèmipre operaèné systémy Windows (95, 98, NT,2000 a XP), Linux a SCO Unix. K prednostiam tohtomodelu patrí aj nízka ce<strong>na</strong>.MICROCOM LAN PORTE W 10/100Druhý z <strong>na</strong>teraz dostupných modelov sieových karietMicrocom je tie vo vyhotovení pre rozhraniePCI. Podobne ako predchádzajúci model podporujeprácu v 10 i 100 Mb/s sieach, v reimoch poloduplexi duplex. Na rozdiel od predchádzajúceho modeluponúka pouívate¾om podporu funkcií Wake-On-LANa Wake-Up, prostredníctvom ktorých je moné „vzdialené“zapnutie a ovládanie poèítaèa v prostredí lokálnejsiete, ktoré vyuijú <strong>na</strong>jmä správcovia sietí. Kým vprípade predošlého produktu po<strong>sk</strong>ytuje výrobcaroènú záruku, pri tomto modeli je po registrácii monépredåi ju <strong>na</strong> tri roky! Aj tento model sa dodáva sovládaèmi pre operaèné systémy Windows (95, 98,NT, 2000 a XP), Linux a SCO Unix.Na vytvorenie lokálnej siete však treba o nieèo viacako sieové karty. Aj preto sa v ponuke Fincomu objavilahneï trojica prepí<strong>na</strong>èov.MICROCOM MINI SW<strong>IT</strong>CH 5 PORTSNajniší model v ponuke spoloènosti má oz<strong>na</strong>èenieMini v názve celkom oprávnene. Jeho rozmery sú82 × 66 × 20 mm. Do tohto priestoru sa konštruktérompodarilo vtes<strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>è disponujúci piatiminezávislými portmi 10BASE-T/100BASE-TX. Kadýz nich má maximálnu priepustnos a 200 Mb/s amôe pracova v poloduplexnom alebo duplexnomreime. K dispozícii je podporafunkcií N-Way a auto-negociace,ktoré prepí<strong>na</strong>è automaticky <strong>na</strong>stavujú tak, aby dosiaholmaximálny výkon. Prepí<strong>na</strong>è disponuje filtramitypu Store-and-Forward, ktoré zabezpeèujú elimináciupoškodených paketov a zvýšenie efektivity. Jedenzo vstupov je urèený <strong>na</strong> prípadné rozšírenie prepojením<strong>na</strong> ïalšie prepí<strong>na</strong>èe (Uplink). V prípade potrebyje moné tento port vyui aj <strong>na</strong> pripojenie¾ubovo¾ného zariadenia (tzv. prekríeným UTP káblom).S oh¾adom <strong>na</strong> minimálne rozmery zariadeniaje zaujímavé jeho masívne celokovové vyhotovenie,vïaka ktorému si prepí<strong>na</strong>è aj pri plnom osadeníprepojovacími káblami udriava stabilnú polohu.V dodávke prístroja je návod <strong>na</strong> pouitie a <strong>na</strong>pájacíadaptér. Škoda, e výrobca s týmto modelomnedodáva montánu súpravu umoòujúcu pripevnenie<strong>na</strong> stenu.MICROCOM MINI SW<strong>IT</strong>CH 8 PORTSAj druhý z prepí<strong>na</strong>èov Microcom, ktorý disponujeôsmimi portmi, má vo svojom oz<strong>na</strong>èení prívlastokMini. Aj v tomto prípade s oz<strong>na</strong>èením produktu korešpondujúrozmery prístroja (138 × 76 × 22 mm),ktoré sú <strong>na</strong> osemportový prepí<strong>na</strong>è <strong>sk</strong>utoène minimálne.Parametre, dodávka i vyhotovenie prístroja sú svýnimkou poètu portov identické s predchádzajúcimmodelom.MICROCOM SW<strong>IT</strong>CH 16 PORTSZatia¾ „<strong>na</strong>jväèším“ sieovým zariadením so z<strong>na</strong>èkouMicrocom je 16-portový prepí<strong>na</strong>è. Ten u nenesieprívlastok mini, jed<strong>na</strong>k sú jeho rozmery predsalen o nieèo väèšie (225 × 126,8 × 44 mm), jed<strong>na</strong>kje v prístroji integrovaný sieový zdroj. Pokia¾ ide o„sieové“ parametre prístroja, tie sú okrem vyššiehopoètu portov identické ako v prípade predošlýchdvoch zariadení. Za zmienku stojí implementáciavyrovnávacej pamäte DRAM s kapacitou 4 MB èipodpora „rozpoznávania“ typu pripojenej kabeláe(vïaka podpore technológie MDI/MDIX).Odporúèané koncové ceny:LAN Porte 10/100: 349 Sk bez DPH (419 Sk s DPH)LAN Porte W 10/100: 370 Sk bez DPH (444 Sk s DPH)Mini Switch 5 Ports: 1966 Sk bez DPH (2359 Sk s DPH)Mini Switch 8 Ports: 2525 Sk bez DPH (3030 Sk s DPH)Switch 16 Ports: 4399 Sk bez DPH (5279 Sk s DPH)Dodávate¾: Fincom SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý56 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


H A R D W A R EMicrosoft Wireless Optical De<strong>sk</strong>topSpoloènos Microsoft je u dlhší èas známa niele<strong>na</strong>ko výrobca softvéru, ale aj ako producent hardvérovýchkomponentov. A tak príliš neprekvapiloobjavenie sa dvoch nových produktovnesúcich spoloèné pomenovanieMicrosoft WirelessOptical De<strong>sk</strong>top. V obochprípadoch ide o spoloènúdodávku poèítaèovejmyši a klávesnicev jednombalení. A ako u názov<strong>na</strong>povedá, sú to bezdrôtovézariadenia, ktorés poèítaèom budú komunikovabez prebytoènej spleti káblov. Bezdrôtovéspojenie medzi myšou, klávesnicou a poèítaèomprebieha pomocou rozhrania IrDA. Signál zozariadení prijíma a do nich súèasne odosiela malývysielaè, ktorý si umiestnite kdeko¾vek <strong>na</strong> stôl.Výhodou je v tomto prípade fakt, e prenosu signálunebránia ani drobné prekáky medzi zariadeniami,nemusíte sa teda bá poloi si pred klávesnicu<strong>na</strong>príklad knihu, prenos nebude <strong>na</strong>rušený. Keï-e v oboch prípadoch ide o bezdrôtové vyhotovenie,je jasné, e <strong>na</strong>pájanie klávesnice a myši musí prebiehaz batérií. Tie sú priloené v balení. Aj myš, aj klávesnicapotrebujú po dve AA batérie. Výdr by pritomnemala spôsobova akosti, mesiac prevádzky<strong>na</strong> batérie by nemal by problém.Oba testované produkty sa líšia len v malom detaile– v jednom prípade je klávesnica v ergonomickomvyhotovení, èo z<strong>na</strong>mená, e klávesy súzalomené do dvoch èastí v tvare písme<strong>na</strong> V a produkttak nesie v oz<strong>na</strong>èení dodatok Pro. Toto vyhotoveniemá šetri vaše zápästia. Preto je pri obochklávesniciach súèasou výbavy aj <strong>na</strong>dstavec predklávesnicou, <strong>na</strong> ktorý si môete poloi zápästia,aby boli v správnej polohe.Výbavou, funkènos-ou, ako aj postupom inštaláciesú však oba produktyúplne identické. Myš je dvojtlaèidlová, doplnenákolie<strong>sk</strong>om. Ve¾mi dobre sa drí v ruke a aj rolovaniekolie<strong>sk</strong>om je vïaka jemnému odporu presné apohodlné. Myš je <strong>na</strong>vyše optická, a tak neobsahujemechanické èasti, ktoré by sa mohli zanáša neèistotami,netrpí ani jej citlivos, ktorá je <strong>na</strong> výbornejúrovni. Klávesnica je tak v benom, ako aj v ergonomickomvyhotovení vybavená rov<strong>na</strong>kou sérioutlaèidiel <strong>na</strong>vyše. A tak <strong>na</strong>d klasickými klávesmi F1– F12 nájdete ïalší rad klávesov. Slúia <strong>na</strong> základnépohybovanie sa v mediálnom prehrávaèi, ako aj<strong>na</strong> ovládanie hlasitosti v systéme. Ïalšie klávesypredvolene otvárajú zloky My Documents, MyPictures a My Music a aktivujú váš predvolený multimediálnyprehrávaè, emailového klienta, internetovýprehliadaè a MSN Messenger. Nad alfanumerickouèasou klávesnice je potom ïalšia trojica klávesov,a to <strong>na</strong> spustenie kalkulaèky, odhlásenie pouívate¾aa <strong>na</strong> uvedenie systému do reimu spánku.Keby vám takáto záplava klávesov <strong>na</strong>vyše nestaèila,vedzte, e sú tu aj ïalšie monosti. KlávesyF1 – F12 toti okrem svojej predvolenej funkcie vsystéme môu po prepnutí fungova aj v druhomreime. A tak <strong>na</strong> nich môete ma <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong>príkladpovely <strong>na</strong> vytvorenie nového dokumentu, jehouloenie, zavretie, tlaè èi funkciu <strong>na</strong> odpovedanie<strong>na</strong> e-mail, jeho preposlanie a podobne. Všetky tietofunkcie si môete, samozrejme, zmeni a <strong>na</strong> klávesydosadi svoje vlastné príkazy tak, aby sa vámjednoduchšie pracovalo.Inštalácia je ve¾mi jednoduchá.K poèítaèu pripojíte prijímaèsignálu cez dva portyPS/2 pre klávesnicu amyš (prípadne cezjeden USB 1.1 a jedenport PS/2, redukcia jepriloená) a z priloenéhoCD <strong>na</strong>inštalujete potrebnéovládaèe a konfiguraèné utilitypre myš a klávesnicu. Po tomto k<strong>roku</strong> môetezariadenia zaèa okamite pouíva. Softvér Intelli-Type Pro a IntelliPoint, ktorý sa spolu s produktomdodáva, vám umoní ešte presnejšie <strong>na</strong>stavi vlastnostiklávesnice a myši, ako je <strong>na</strong>príklad u spomí<strong>na</strong>néprogramovanie klávesov.Ako zhodnoti Microsoft Wireless Optical De<strong>sk</strong>top?Dizajn je bezchybný, myš sa <strong>sk</strong>vele drí v rukea klávesy majú pri písaní ten správny odpor. Navyšeje dodatoèný rad klávesov, ako aj sekundár<strong>na</strong>funkcia F klávesov ve¾mi uitoèná <strong>na</strong> zrýchlenie prácea jej vyššie pohodlie. Za nevýhodu by som pokladalnemonos vypnutia myši, ktorá je stále aktív<strong>na</strong>,aj v èase, keï je poèítaè vypnutý. To je všakazda jediná chybièka krásy, ktorú <strong>na</strong> produkte nájdete.Okrem týchto dvoch modelov Microsoft dodávaaj model, ktorý s poèítaèom komunikuje pomocourozhrania Bluetooth.Hodnotenie:☺ Dizajn☺ Funkènos☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: MS Wireless Optical De<strong>sk</strong>top: 2926 Sk s DPHMS Wireless Optical De<strong>sk</strong>top Pro: 3422 Sk s DPHZapoièal: Microsoft SlovakiaMartin Turoò2/<strong>2003</strong> PC REVUE 57


H A R D W A R EDvojica digitálov BenQU v priebehu minulého roka sme vám prostredníctvomrecenzií predstavili širokú škálu digitálnychfotoaparátov a vyzerá to tak, e tento rok samôete teši minimálne <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú dávku noviniekz tejto oblasti. Okrem osvedèených producentov sabudeme stretáva aj s úplne novými. Svojej šancesa toti postupne hodlajú chopi viacerí ázij<strong>sk</strong>ívýrobcovia.Medzi inými sa do digitálnej fotografie pustil ajBenQ, <strong>na</strong> ktorého sme si po osamostatnení sa odmater<strong>sk</strong>ej spoloènosti Acer zvykli <strong>na</strong>jmä ako <strong>na</strong>producenta periférnych zariadení a komponentov(<strong>sk</strong>enery, LCD i CRT displeje, projektory, CD-R/RW aDVD mechaniky). Zatia¾ sú <strong>na</strong> trhu štyri digitálnefotoaparáty tejto z<strong>na</strong>èky a dva z nich sme mali monosotestova.BENQ DC2110Ako je <strong>na</strong>ším zvykom, zaèneme modelom, ktorý jevybavený snímaèom s menším rozlíšením (dva miliónysnímacích bodov) a ktorého ce<strong>na</strong> je nišia.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Prístroj patrí do kategóriejednoduchších kompaktov bez optického transfokátora.Je vybavený objektívom s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovouvzdialenosou, ktorý z poh¾adu svetelnostipatrí k priemeru. Neprítomnos optického transfokátoraèiastoène supluje implementácia digitálnehozoomu (iba pevné <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> 2×). Pouívate¾má k dispozícii klasický optický h¾adáèik, ako ajLCD displej s uhloprieèkou 1,8". Samozrejmosou jeT E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/Typ BenQ/DC2110 BenQ/DC3310Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos/clo<strong>na</strong> 43 mm 1 / F 2,8 ÷ 8 38 mm 1 / F 3,0 ÷ 13Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/supermakro/ruène 60 cm / 20 cm / − / F 70 cm / 30 cm / − / FSpôsob ostrenia AF AF, manuálneRozsah zoomu: optický/digitálny F / 2× F / 2×Rozsah uzávierky (s) 1/1000 ÷ 1/4 1/500 ÷ 1/30Ochra<strong>na</strong> objektívu nemá KrytkaBle<strong>sk</strong>: typ/poèet reimov/konektor i / 4 / F i / 4 / MSnímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 2,1 / 1,92 CCD / 3,34 / 3,14Podporované rozlíšenia – reim foto 2048 × 1536 4 , 1600 × 1200, 2048 × 1536, 1024 × 768,800 × 600 640 × 480Podporované rozlíšenia – reim video 160 × 120 / 15 fps 320 × 240 / 15 fpsPodporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW 3 / F / F 2 / F / FOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia M / F M / FLCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný 1,5" / F / F 1,8" / F / FStavový displej M FRozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/<strong>na</strong>pájanie F / F / M / M / M F / F / M / M / MVnútorná pamä F / F F / FPodporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD F / M / F / F / F / F M / F / F / F / F / FRozmery (mm) 104 × 70 × 43 99 × 71 × 43Hmotnos bez batérií/s batériami (v gramoch) 155 / 205 180 / 205Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾<strong>sk</strong>é F / F / F F / F / FManuál<strong>na</strong> korekcia expozície: rozsah/krok ±1,8 EV/ ±1/3 EV ±2 EV/ ±1/2 EVVyváenie bielej: pred<strong>na</strong>stavené/automaticky/kalibrácia 4 / M / F 4 / M / FCitlivos: automaticky/<strong>na</strong>stavite¾ná citlivos/hodnoty M / F / 100, 200 M / F / 100Videoklipy/so zvukom M / F M / MZväèšenie pri prezeraní 2× 1,5× ÷ 4× 3Dodaná pamä/typ média/kapacita SM / 8 MB CF / 16 MBBatérie 2× AA LiIon 700mAhZdroj/<strong>na</strong>bíjaèka F / F M / MKáble USB, video USB, videoLegenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach, 3 – krok 0,5×,4 – softvérová interpoláciaintegrovaný ble<strong>sk</strong>. K dispozícii je aj stavový displej,<strong>na</strong> ktorom má pouívate¾ prístup k základným informáciámo <strong>na</strong>stavení prístroja. Fotoaparát je <strong>na</strong>pájanýdvojicou AA èlánkov a ako pamäové médiumpouíva karty typu SmartMedia. Snímky sú ukladanéiba vo formáte JPEG, k dispozícii je vo¾ba kompresiea rozlíšenia. Pouívate¾ si môe vybra ztroch hodnôt rozlíšenia snímok, prièom <strong>na</strong>jvyššierozlíšenie sa dosahuje prostredníctvom softvérovejinterpolácie.OVLÁDANIE. Prístroj je v tejto oblasti vybavenýve¾mi <strong>sk</strong>romne. A toto tvrdenie neplatí iba pri porov<strong>na</strong>nís cenovo ove¾a drahšími modelmi, ale aj sprístrojmi spadajúcimi do rov<strong>na</strong>kej kategórie. Zozvyèajných funkcií tu nájdeme iba monos manuálnejvo¾by kompenzácie bielej a korekciu expozície.O všetko ostatné sa postará automatika. Našpeciality, ako je sekvenèné snímanie, autobracketing,histogram a podobné „vychytávky“, pritomto prístroji zabudnite.VLASTNOSTI PRÍSTROJA. Súhrn technickýchparametrov nájdete v tabu¾ke.Treba poveda, e vlastnosti prístroja implne zodpovedajú. Èo v dokumentácii nenájdete,je hodnotenie rýchlosti prístrojaa tu je pod¾a nás jeho <strong>na</strong>jväèšia slabi<strong>na</strong>.Fotoaparát je dos pomalý u pri snímaní.Pri expozícii má toti one<strong>sk</strong>oreniepresahujúce dve sekundy! To platí v prípade,ak chcete exponova snímku bezpredchádzajúceho „zaostrenia“ èiastoènýmstlaèením spúšte. Ak vyuijete spomí<strong>na</strong>númonos, výrazné zlepšenie nedosiahnete,dostanete sa tesne pod jednu sekundu a s takýmtoone<strong>sk</strong>orením spúšte môete pokojne zabudnú<strong>na</strong> momentky, o fotografovaní športových scén nehovoriac.Prekvapivo ešte horší výsledok dosahujeprístroj pri zápise. Snímka v strednom rozlíšení saukladá takmer dve sekundy, èo by sa ešte ako-takdalo vydra. Ak však prejdete <strong>na</strong> maximálny rozmera kvalitu snímok, èas potrebný <strong>na</strong> uloenie jedinejsnímky sa predåi štvornásobne! Po celých osemsekúnd nemôete s prístrojom robi vôbec niè, tedaokrem civenia <strong>na</strong> blikajúcu LED diódu. Celkom benýmjavom pri digitáloch je, e vo finálnom zábereje obraz o nieèo posunutý v porov<strong>na</strong>ní s tým, èo vidímev optickom h¾adáèiku, pri tomto prístroji tovšak platí aj pri práci s LCD displejom!KVAL<strong>IT</strong>A SNÍMOK. Z rozsahu expozièných èasovi citlivosti fotoaparátu je zrejmé, e je vhodnejší <strong>na</strong>fotografovanie statických obrazov a prácu v lepšíchsvetelných podmienkach. To však pri prístrojochtejto cenovej kategórie platí všeobecne. Na testovacíchsnímkach sme boli prekvapení kvalitnoukresbou detailov. Menšie uspokojenie nám prístrojdoprial v oblasti farebnej vernosti snímok. V tmavšíchoblastiach (tiene) a v oblastiach s vysokýmjasom toti prevauje modrá zloka. Medzi spomí<strong>na</strong>nýmiextrémnymi oblasami zasa v obraze prevaujúèervená a zelená zloka. Defekt síce zo snímok„nekrièí“, je ho však moné postrehnú.Netradiène sa pristavím pri snímkach v <strong>na</strong>jvyššomrozlíšení, ktoré sa zí<strong>sk</strong>ajú interpoláciou. Toto<strong>na</strong>stavenie výrobca odporúèa <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie snímok,z ktorých chcete zhotovova zväèšeniny (do formátuA4). Pri porov<strong>na</strong>ní výtlaèkov formátu A4 zhotovenýchz rov<strong>na</strong>kého záberu uloeného v strednomrozlíšení (zodpovedá rozlíšeniu snímaèa) a interpolovanomrozlíšení sme dospeli k názoru, e kvalitnejšívýstup dosiahnete pri pouití <strong>na</strong>tívneho rozlíšeniasnímaèa.ZÁVER. Z parametrov prístroja, jeho vlastností aceny je zrejmé, e BenQ „pošku¾uje“ <strong>na</strong>jmä po týchsegmentoch trhu s digitálnymi fotoaparátmi, kdesa predpokladá <strong>na</strong>jväèší záujem pouívate¾ov.Model DC2110 je jednoz<strong>na</strong>ène urèený širokým masáma aj <strong>na</strong>priek niektorým výhradám, ktoré sme knemu mali, mohol by by vhodný pre pouívate¾ov,ktorí chcú digitálnu fotografiu vy<strong>sk</strong>úša alebo chcúfotografova prevane statické objekty (vytváraniefotodokumentácie), nie sú však ochotní ve¾a investova.58 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


H A R D W A R EHodnotenie:☺ Kvalitná kresba detailov☹ PomalosOdporúèaná ce<strong>na</strong>: 9990 Sk bez DPH (11 990 Sk s DPH)BENQ DC3310Druhým z ponuky digitálnych fotoaparátov spoloènostiBenQ, ktorý sme mali monos otestova, bol<strong>na</strong>jdrahší, trojmegapixelový model.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Podobne ako v predchádzajúcomprípade ide o digitál spadajúci do triedykompaktov bez optického transfokátora. Prístrojdisponuje objektívom s pevnou ohni<strong>sk</strong>ovou vzdialenosou,ktorý má dokonca ešte o nieèo nišiu svetelnosako predchádzajúci model. Snímaè je typuCCD a disponuje rozlíšením 3 milióny bodov.V tomto modeli sa v BenQu rozhodli pre podporupamäových kariet CompactFlash, zme<strong>na</strong> je aj v <strong>na</strong>pájaníprístroja. O to sa stará LiIon akumulátor. Narozdiel od predchádzajúceho modelu tento disponujekrytkou displeja. K dispozícii máte optický h¾adáèik,ako aj LCD displej s uhloprieèkou 1,8". Natomto modeli však nie je stavový displej a všetkyinformácie sú zobrazované <strong>na</strong> LCD.OVLÁDANIE. I <strong>na</strong>priek tomu, e tento model je podstatnedrahší ako predchádzajúci, koncepcia ovládaniaostala zachovaná. Vybrané funkcie je moné<strong>na</strong>stavova priamo, ostatné nájdete v menu. Podobneako pri predošlom modeli je však k dispozíciiiba obmedzený výber funkcií a <strong>na</strong>stavení. Pribudollen reim sekvenèného snímania a dvojicafunkcií <strong>na</strong> spracovanie obrazu (Sepia a èiernobielafotografia).VLASTNOSTI PRÍSTROJA. Všetky technické parametreprístroja sú k dispozícii v tabu¾ke. V porov<strong>na</strong>nís predchádzajúcim modelom je príjemné, eobraz v LCD displeji zodpovedá snímanému obrazu.Rov<strong>na</strong>ko je moné vyjadri spokojnos s rýchlosouprístroja. One<strong>sk</strong>orenie spúšte je 1,5 sekundypri expozícii bez predchádzajúceho ostrenia a0,7 sekundy s èiastoène stlaèenou spúšou. Spokojnísme boli aj s rýchlosou ukladania fotografiív maximálnej kvalite a rozlíšení. To <strong>na</strong> rozdiel odpredchádzajúceho modelu bolo hotové do 1,5 sekundy.KVAL<strong>IT</strong>A SNÍMOK. Kvalita snímok zí<strong>sk</strong>aných týmtoprístrojom je prekvapujúco dobrá a pokojne simôete trúfnu aj <strong>na</strong> zväèšeniny vo formáte A4.Bohuia¾, <strong>na</strong>še tvrdenie má iba obmedzenúplatnos. Pri fotografovaní toti musíterešpektova nišiu svetelnos objektívu,pevne <strong>na</strong>stavenú citlivos (iba ISO 100) aobmedzený rozsah expozièných èasov,ktorý je dokonca ešte niší ako pri predchádzajúcommodeli (1/30 ÷ 1/500 s)! Tosíce nedáva ve¾mi široké monosti, <strong>na</strong> druhejstrane pri benom fotografovaníbudete s výsledkami <strong>na</strong>ozaj spokojní. Fotografienevykazujú iadne chyby z poh¾adukvality prekreslenia detailov ani zh¾adi<strong>sk</strong>a farebnej vernosti.ZÁVER. Aj v prípade modelu DC3310 platí,e BenQ ním chce oslovi menej nároènýchpouívate¾ov. Prístroj je <strong>na</strong> tom solídne, pokia¾ ide oobrazové výsledky. O nieèo lepší je v porov<strong>na</strong>ní spredchádzajúcim modelom aj v oblasti rýchlosti. Vprípade tohto modelu si však myslíme, e jehoce<strong>na</strong> je vysoká, a to aj s oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, ev štandardnej výbave sa dodáva 16 MB pamäovákarta, LiIon akumulátor, <strong>na</strong>bíjaèka a sieový zdroj.Hodnotenie:☺ Kvalita snímok☹ Funkcie☹ Ce<strong>na</strong>Odporúèaná ce<strong>na</strong>: 19 990 Sk bez DPH (23 990 Sk s DPH)Zapoièal: LIBRA Electronics SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý2/<strong>2003</strong> PC REVUE 59


H A R D W A R EHP Business InkJet 3000 dtnTáto tlaèiareò patrí do <strong>sk</strong>upiny farebnýchatramentových tlaèiarní, ktorésú urèené <strong>na</strong> masovú tlaè v podnikovom<strong>na</strong>sadení. Predurèuje ich <strong>na</strong> tokonštrukcia a z tohto vyplývajúce mesaènézaaenie a rýchlos tlaèe, monéspôsoby <strong>na</strong>pojenia v pracovnej <strong>sk</strong>upine,ako i celkové prevádzkové náklady.Pod¾a výrobcu je Business InkJet3000 tlaèiareò pre pracovné <strong>sk</strong>upinydvoch a desiatich pouívate¾ov, ktorípotrebujú tlaèi dokumenty farebne.Business InkJet 3000 dosahuje rýchlostlaèe, ktorá je porov<strong>na</strong>te¾ná s monochromatickoulaserovou tlaèiaròou ace<strong>na</strong> za vytlaèenie farebnej strany jerelatívne nízka.Na test sme mali k dispozícii <strong>na</strong>jvyššievyhotovenie modelu 3000 s oz<strong>na</strong>èenímdtn. Tento model obsahuje okremparalelného a USB pripojenia aj <strong>na</strong>pojenie<strong>na</strong> poèítaèovú sie, ako i rozširujúcivstupný zásobník. Súèasou softvérovejdodávky je nástroj <strong>na</strong> správutlaèiarne v sieti, ïalej ovládaèe pre PCL6,PCL5 a PostScript a ïalšie <strong>na</strong>stavovacienástroje.Základom tlaèiarne sú dva procesory– Motorola CF s taktom 160 MHza MIPS 5261 s taktom 400 MHz –a 88 MB RAM. Technológia tlaèe je HPPhotoREt III s maximálnym rozlíšením2400 × 1200 dpi. Náplne sú oddelené– pre kadú farbu je samostatná tlaèováhlava a samostatná náplò. Z<strong>na</strong>menáto, e v štandardnej dodávkedostanete spolu osem kusov spotrebnéhomateriálu – štyri tlaèové hlavy aštyri náplne. RadBusiness InkJet pouívasystém tlaèe, pri ktorom sa do tlaèovejhlavy umiestni isté mnostvonáplne. Pokia¾ sa tento atrament spotrebuje,doplní sa z väèšej náplne. NaLCD displeji sa zobrazuje mnostvoostávajúcej náplne v zásobníku prekadú farbu oddelene.Tlaèiareò sme <strong>sk</strong>úšali v zapojenípomocou portu USB 2.0 a s operaènýmsystémom Windows XP. Tlaèilisme podobné dokumenty ako v prípadetestu výkonných kancelár<strong>sk</strong>ychtlaèiarní. V priloenej tabu¾keporovnávame model HP BusinessInkJet 2280 a 3000. Ako je zrejmé,model Business InkJet 3000 bol vovšetkých porovnávaných testochrýchlejší. Tentoraz sme si overovaliaj údaj o <strong>na</strong>jrýchlejšej tlaèi. Tlaèilisme 100 kópií jednoduchého dokumentuv <strong>na</strong>jrýchlejšom reime a výsledoksme zí<strong>sk</strong>ali za šes minút a 30sekúnd. V tejto dobe je zapoèítanýaj èas potrebný <strong>na</strong> priebené <strong>na</strong>plnenienáplní a manipuláciu s papierom.Spoèítaním údajov zí<strong>sk</strong>avamepriemernú rýchlos tlaèe 15,4 stranyza minútu. Pri testovaní sme sivšimli, e vytlaèené hárky sú zahriate,podobne ako je to v prípade laserovejtlaèiarne. V dôsledku dosiahnutejrýchlosti tlaèe sa systémzahriatia médií pouíva preto, abyatrament rýchlejšie zaschol. Potrebnézahriatie sa prejavuje <strong>na</strong> trochudlhšej dobe tlaèe prvej strany, <strong>na</strong>hluènosti i elektrickej spotrebe tlaèiarne.Ovládaè umoòuje tlaèi viacerostrán <strong>na</strong> jeden hárok, resp. jednuPorov<strong>na</strong>nie rýchlosti tlaèe HP Business InkJet 2280dtn a 3000dtnVýkonné kancelár<strong>sk</strong>e tlaèiarne.Uvedené doby tlaèe [mm:ss]a prepoèítaná rýchlos [str./min.]HP Business InkJet 2280 dtnHP Business InkJet 3000 dtnNajrýchlejšia Najrýchlejšia Štandardná Štandardná Štandardná Najlepšia tlaè 1 Najlepšia tlaè 4 Priemerná Priemernátlaè 1 strany tlaè 50 kópií tlaè 50 strán tlaè 8 strán tlaè 6 strán strany farebného fotografií rýchlos rýchlosèierneho farebnej farebného prezentácie tabuliek dokumentu 9 × 13 cm pre kancelár<strong>sk</strong>e pre fotografickédokumentu strany dokumentu (PowerPoint) a grafov <strong>na</strong> obyèajný <strong>na</strong> špeciálny dokumenty dokumenty(Word) (Word) (Word) (Excel) papier papier A4 [str./min.] [str./min.](Photoshop)Doba tlaèe 00:13 07:29 10:47 02:16 01:33 02:45 09:49Rýchlos 4,62 6,68 4,64 3,53 3,87 0,36 0,10Doba tlaèe 00:10 06:08 06:19 01:29 00:54 01:24 02:19Rýchlos 6,00 8,15 7,92 5,39 6,67 0,71 0,434,67 0,236,83 0,5760 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


H A R D W A R ET E C H N I C K É P A R A M E T R EPoh¾ad do vnútra tlaèiarne – vidie systém ohrevu tlaèenéhomédia a podávanie médiatlaèenú stranu <strong>na</strong> viac listov. Vybrasa dá z troch stupòov kvality a urèujesa aj vstupný zásobník (môu bypouité rozlièné typy médií). Pomocouovládaèa je moné urèi poèetstrán, ktoré môete ešte vytlaèi (pripouití priemerného pokrytia zistenéhov minulosti). Pri nebezpeènompoklese hladiny atramentu v zásobníkusa generuje varovné hlásenie,<strong>na</strong>pr. vo forme e-mailu, resp. priameobjed<strong>na</strong>nie od vybraného dodávate¾a.Vcelku ide o ve¾mi rýchlu tlaèiareò,ktorá sa vyz<strong>na</strong>èuje nízkymi prevádzkovýminákladmi – pri èiernejstrane je to 0,76 Sk bez DPH (0,91 Sks DPH) a pri farebnej 2,33 Sk bezDPH (2,80 Sk s DPH). Týmito parametramisa <strong>sk</strong>utoène podobá <strong>na</strong>Najvyššia rýchlos: èiernobielo 21 str./min.,farebne 18 str./min.Rýchlos tlaèe v štandardnom reime:èiernobielo 14 str./min., farebne 7 str./min.Doba tlaèe prvej strany: 14 sekúnd (èier<strong>na</strong>),16 sekúnd (farebne)Odporúèaný objem tlaèe: 30 000 stránNajvyššie rozlíšenie tlaèe: 1200 × 600 dpi(èier<strong>na</strong>), 2400 × 1200 dpi (farebne)Vstupná kapacita: 1000 listov v dvochvstupných zásobníkoch (300 + 700), max.1100 listov s ïalším rozširujúcim zásobníkomKapacita výstupného podávaèa: 300 listovRozsah gramáe: 60 ÷ 105 g/m 2 ; karty110 ÷ 200 g/m 2Tlaè <strong>na</strong> obidve strany papiera: štandardneKapacita RAM: 88 MB (max. 344 MB)Tlaèové jazyky: PCL 5c, PCL 6c, PostScript Level 3Pripojenie k poèítaèu: paralelné, USB 2.0,Ethernet 10/100Base−TXlaserové tlaèiarne. No aj jej <strong>na</strong>dobúdaciace<strong>na</strong> sa prakticky vyrovná niektorýmmodelom farebných laserovýchtlaèiarní. Jednoducho je toalter<strong>na</strong>tíva pre masovú tlaè farebnýchdokumentov.Sieová správa tlaèiarne: HP Web JetAdminPodpor. operaèné systémy: Windows XP, 2000,NT 4.0, 98 a Me, Mac OS 9, Mac OS X, UNIXEl. spotreba: max. 700 W, v stave standby 30 WRozmery: 592 × 640 × 462 mmHmotnos: 35,8 kgPrevádzkové parametre: výdr èiernej náplne –1750 strán (@ 5 %), ce<strong>na</strong> náplne 1260 Sk,výdr kadej z farebných náplní 3300 strán(@5 %), ce<strong>na</strong> kadej z náplní 2477 Sk.Výdr èiernej tlaèovej hlavy – 48 000 strán,ce<strong>na</strong> 2670 Sk, výdr farebnej hlavy –105 000 strán, ce<strong>na</strong> kadej hlavy2670 Sk. Náklady <strong>na</strong> vytlaèenie èiernej strany1260/1750 + 2670/48000 = 0,76 Skbez DPH pri 5−percentnom pokrytí. Náklady<strong>na</strong> vytlaèenie farebnej strany 3*(2477/3300+ 2670/105000) = 2,33 Sk bez DPHpri 15−percentnom pokrytíZáruka: 1 rokCe<strong>na</strong>: od 43 900 Sk bez DPHrecenzovaný model: 62 490 Sk bez DPH(74 988 Sk s DPH)Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoPa<strong>na</strong>sonic ToughBook CF28Keï sa povie notebook, automaticky vám zíde <strong>na</strong>um nieèo malé, ¾ahké a pokia¾ mono dostatoènevýkonné. Spomí<strong>na</strong>ná charakteristika iste vyhovujeväèšine pouívate¾ov, nájdu sa však profesie, kdeby klasický notebook dlho nevydral. Vojaci, pracovníciv akom priemysle èi vý<strong>sk</strong>umníci by celkomisto oeleli niektorú zo spomí<strong>na</strong>ných vlastností <strong>na</strong>úkor vysokej mechanickej odolnosti, odolnosti protivlhkosti, prachu èi otrasom. Práve spomenuté faktorysú toti z ich poh¾adu <strong>na</strong>jväèším rizikom spojenýms <strong>na</strong>sadením mobilného poèítaèa.Vysoké nároky spomenutých<strong>sk</strong>upín pouívate¾ovspåòa iba obmedzenémnostvošpeciálnych notebookov.Na sloven<strong>sk</strong>omtrhu mono nájsazda jedinú z<strong>na</strong>èku ponúkajúcunotebooky spomí<strong>na</strong>ných vlastností – Pa<strong>na</strong>sonic.Aby notebook splnil spomí<strong>na</strong>né poiadavky,musí by upravené nielen jeho mechanickévyhotovenie, ale zvláštne nároky musia spåòa ajjednotlivé komponenty. Neèudo, e Pa<strong>na</strong>sonicToughbook CF-28 má pri pomerne rozumných rozmeroch(300 × 240 × 58 mm) hmotnos 4 kg! Narozdiel od klasických notebookov disponuje celokovovoukonštrukciou (rám) a puzdrom vyrobenýmz horèíkových zliatin. Vïaka tomuto vyhotoveniupreije notebook bez ujmy aj pád <strong>na</strong> zem.Dizajnu notebooku dominuje mohutná rukovä,gumové rohy a nieèo, èo <strong>na</strong> prvý poh¾ad pripomí<strong>na</strong>spí<strong>na</strong>ciu <strong>sk</strong>rinku auta! Spomenutá zvláštnos plní podobnúúlohu ako mechanické zabezpeèovacie zariadeniepri automobile. Bez k¾úèikajednoducho notebook nezapnete! Farebnákombinácia striebornej a èiernej dáva tomuto „robotníkovi“honosný vzh¾ad. Ak chcete nájs porty,musíte sa notebooku dosta „pod kou“, teda podkrytky. Pod tým <strong>na</strong> zadnom paneli sa ukrývajú <strong>na</strong>sledujúceporty: PS/2, audio out, audio in, paralelný asériový. Konektor pre docking station je pod posuvnoukrytkou. USB, VGA a konektor <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong>pájaciehozdroja (ten je <strong>na</strong> boènej strane) sú podgumovými krytkami. Naboku sa <strong>na</strong>chádzajú dvierka,za ktorými je štrbi<strong>na</strong> pre karty PCMCIA. S vyhotovenímprístroja nekorešponduje vo¾ne prístupnýkonektor modemu. V prednom paneli sa pod rukoväou<strong>na</strong>chádza „multimediálny slot“, v ktorommôe by di<strong>sk</strong>etová jednotka, CD-ROM alebo DVDmechanika.V úlohe polohovacieho zariadenia môete pouívabuï touchpad, alebo displej citlivý <strong>na</strong> dotyk,po ktorom je moné „kresli“ špeciálnym perom,v prípade núdze je však moné poui aj prst.Pokia¾ ide o konfiguráciu notebooku, tá nie jeprevratná. Na prácu v prostredí Windows 98 èi2000 však výkonnostne postaèuje. Pri práci <strong>na</strong>batérie udáva výrobca výdr <strong>na</strong> úrovni štyroch hodín,èo je tie uspokojivá hodnota.Ce<strong>na</strong> notebooku je vysoká, celkom iste sa všaknevzahuje <strong>na</strong> výkon, tentoraz platíme za vlastnosti„nedobytnej pevnosti“.-po-T E C H N I C K É P A R A M E T R EMikroprocesor: Mobile Pentium III 600 HzPamä dodaná/max./typ: 128 MB/384 MB/SDRAMDisplej: 12,1" TFT, 800 × 600, 13,3" TFT 1024 × 768Videosystém: Silicon Motion 710/4 MBPevný di<strong>sk</strong>: 20 GB/ATA66CD−ROM/DVD: Za doplatokDi<strong>sk</strong>etová mechanika: ÁnoAudiosystém: SB kompatibilný, ESSSloty: PC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III)Rozhrania: Serial, Parallel, USB, Fast IrDA, VGA, video, audioKomunikácia: Modem 56 KbSoftvér v cene: Windows 98Rozmery (W × D × H): 300 × 240 × 58 mmHmotnos: 4 kgBatéria: LiIon (10,8 V/4500 mAh)Ce<strong>na</strong>: 250 000 Sk bez DPH (300 000 Sk s DPH)Dodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic SlovakiaTECHNICKÉ PREDSTAVENIE2/<strong>2003</strong> PC REVUE 61


H A R D W A R EPalm ZireSpoloènos Palm sa <strong>na</strong> konci minuléhoroka rozhodla pre dva úplne novéprístroje. Uviedla jed<strong>na</strong>k výkonnýmodel Palm Tungsten (recenzia je vpredošlom èísle) a lacný model PalmZire. Produktom Zire sa s<strong>na</strong>í oslovipredovšetkým <strong>sk</strong>upinu ¾udí, ktorí zatia¾nemajú iadne <strong>sk</strong>úsenosti s vreckovýmipoèítaèmi, ale chcú vymenisvoj papierový poznámkový blokza nieèo modernejšie. Cenu posadilvýrobca relatívne nízko – u nássa predáva pod 5000 Sk bez DPH,èo vlastne z<strong>na</strong>mená novú definíciuspodného prahu pre PDA.BALENIE. Prvé, èo nás <strong>na</strong> produktezaujalo, bolo jeho balenie. Nejde totio doterajšie škatu¾ové vyhotovenie,ale celý produkt je zabalený do lecnejšiehopriesvitného obalu. Zire potomdobre vidie aj cez obal, dokonca homôete v obale aj zapnú a vy<strong>sk</strong>úša siho. Navyše je celé pozadie balenia vyhotovenév jasnej oranovej farbe.Skrátka, je to balenie, ktoré láka kupujúceho,ako stvorené do supermarketu.Súèasou balenia je samotný vreckovýpoèítaè, plastový kryt pre displej,pero, <strong>na</strong>pájací konektor s koncovkamiprakticky pre celý svet, kábelUSB, návod <strong>na</strong> pouitie v slovenèinea CD s programom <strong>na</strong> prepojenie Zireso stolným poèítaèom.DIZAJN. Po rozbalení zistíte, e návrháriproduktu sa asi nechali inšpirovadizajnérmi Apple. Pouitá hmotaje toti ve¾mi podobná ako v prípadeMP3 prehrávaèa iPod. Z<strong>na</strong>menáto, e horné veko je z bieleho plastua spodná èas je zo šedej hmoty. Hornýpanel je vytvorený z èierneho plastu.Hrany Zire sú zaoblené, a tak poèítaèdobre zapadne do ruky pouívate¾a.Aj displej je prekrytý vrstvou èírehoplastu, teda len tak ¾ahko ho nerozbijete.Rozmery Zire sú porov<strong>na</strong>te¾né sinými typmi vreckových poèítaèov odfirmy Palm, má však o nieèo menšiuhmotnos.Pri podrobnejšom poh¾ade zistíte,e poèet ovládacích tlaèidiel sa zmenšilz tradièných šiestich <strong>na</strong> štyri. Z toho súdve tlaèidlá urèené <strong>na</strong> rýchly prístup kaplikáciám (kalendár a adresár) a dve<strong>na</strong> posuv v rámci aplikácie (rolovanie).Oproti klasickému vyhotoveniu tedazmizli tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístup k poznámkama <strong>na</strong>plánovaným úlohám.Dobrou správou je, e rolovacie tlaèidlású vyhotovené tak, e sa dajú ovládalen vychy¾ovaním palca. Z<strong>na</strong>menáto, e takto usporiadané tlaèidlá fungujúako kombinované <strong>na</strong>vigaèné kolie<strong>sk</strong>o(jog-dial). Na¾avo od štvorice tlaèidielsa <strong>na</strong>chádza zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo.Monochromatický displej má ve¾kosuhloprieèky 2,75 palca a, bohu-ia¾, je bez podsvietenia. Útechou jeazda len to, e kvalita zobrazeniaúdajov <strong>na</strong> displeji je ve¾mi dobrá aproblémy nebudete ma v miestnostiani <strong>na</strong> slneènom svetle. Podsvietenievám však bude dos chýba v noci aza šera. Jednoducho, je to daò za relatívnenízku cenu prístroja.Zire nemá mechanickú klávesnicu,údaje sa zadávajú hlavne pomocou písaniaz<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> plochu Graffiti (dá sazobrazi aj softvérová klávesnica a znej vybera z<strong>na</strong>ky). Ikony okolo plochyGraffiti sú oproti predchádzajúcim modelomzmenené v tom, e iko<strong>na</strong> <strong>na</strong>spustenie kalkulaèky je <strong>na</strong>hradenáhviezdièkou. V <strong>na</strong>stavení operaènéhosystému je potom moné prideli tejtoikone ob¾úbenú aplikáciu. V predvolenomstave sa jej stlaèením vyvolásynchronizácia údajov so stolným poèítaèom.Horný panel PDA je tie úplnenový. Na rozdiel od väèšiny ostatnýchmodelov od firmy Palm tu nenájdeteuniverzálny prepojovací konektor,ale bený konektor mini-USB.Z<strong>na</strong>mená to však, e Zire nerozšíritepríslušenstvom, ktoré vyaduje univerzálnykonektor. Dobrou správou je,e vïaka benému konektoru USB saZire <strong>na</strong>bíja aj pri pripojení <strong>na</strong> poèítaè.Keïe ve¾kos elektrického výkonu cezkonektor USB nie je celkom dimenzovaná<strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie batérie, nájdeme<strong>na</strong> hornom paneli aj špeciálny konektor<strong>na</strong> pripojenie externého <strong>na</strong>pájaciehozdroja. Takisto sa tu <strong>na</strong>chádzainfraèervený port a priestor <strong>na</strong> uchytenieovládacieho pera. Ovládacie peronie je rozoberate¾né, do priestoru v hornompaneli zapadá bez problémov.Pouitie beného kábla USB <strong>na</strong> synchronizáciuocenia aj pouívatelia,ktorí èasto cestujú. Nemusia totiso sebou nosi objemnejšiukolí<strong>sk</strong>u a odpadnú ajproblémy s jej <strong>na</strong>hradením,ak sa takáto kolí<strong>sk</strong>a niekde<strong>na</strong> cestách stratí.Vonkajší ochranný kryt <strong>na</strong>poèítaè je vytvorený z mäkkejplastovej hmoty a má modrý nádych.HARDVÉROVÁ VÝBAVA. Aj <strong>na</strong>hardvérovej výbave sa odzrkadlilas<strong>na</strong>ha výrobcu èo <strong>na</strong>jviac ušetri.Základom tohto vreckového poèítaèaje <strong>na</strong> dnešnú dobu u pomalší procesorMotorola Dragonball s taktom16 MHz. Kapacita RAM je len 2 MBa pre aplikácie a pouívate¾<strong>sk</strong>é údajeostáva priestor okolo 1,8 MB. Zire nemáiadnu pamä typu Flash. Z<strong>na</strong>menáto, e s rozširujúcimi aplikáciamiv tomto prípade to preháòa nemô-ete. Pamäový priestor je dostatoènýzhruba <strong>na</strong> 1000 adries, pod¾a <strong>na</strong>šich<strong>sk</strong>úseností pri <strong>na</strong>ozajstnom pouívaníprístroja pamä vystaèí zhruba<strong>na</strong> jeden rok.Batéria je dobíjate¾ná a je typu Lithium-Ion.Ak si uvedomíte, e Zirepoháòa pomalší procesor, vo výbaveje len 2 MB RAM a displej nemá podsvietenie,potom je jasné, e takátobatéria <strong>sk</strong>utoène dlho vydrí. Výrobcaudáva jej ivotnos <strong>na</strong> tri a štyritýdne a my tomuto údaju celkom veríme.Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme pouívaliZire v benej prevádzke asi týdeò akadý deò sme synchronizovali údajemedzi PC a PDA. Poèas synchronizáciesme teda batériu vlastne dobíjali. Pretonám po celú dobu pouívania kapacitazabudovanej batérie nepoklesla pod75 %. Nasledoval aj test dlhodobej výdre,prièom sme Zire nechali zapnutýv nepretritej prevádzke a pouívalisme ho len obèas. V tomto prípade sme<strong>na</strong>merali dobu prevádzky 27 hodín a28 minút. To je <strong>sk</strong>utoène ve¾mi dobráhodnota.SOFTVÉROVÁ VÝBAVA. Súèasou Zireje operaèný systém Palm OS 4.1,v rámci ktorého dostávate okrem inéhoadresár, databázu, správcu <strong>na</strong>plánovanýchúloh, poznámky, hodiny,kalkulaèku, alarm a synchronizáciu sostolným poèítaèom. Potlaèením horného<strong>na</strong>vigaèného tlaèidla pri vypnutompoèítaèi sa <strong>na</strong> chví¾u zobrazíaktuálny dátum a èas. Súèasou recenzovanéhopoèítaèa bola aj sloven<strong>sk</strong>álokalizácia.Na priloenom CD médiu nájdetenovú verziu Palm De<strong>sk</strong>top pre PC aMac a program <strong>na</strong> prepojenie s MSOutlookom. Ako bonus dostávate ajštyri jednoduché hry.Pri <strong>na</strong>šom teste výkonnosti pomocouprogramu Quartus sme <strong>na</strong>meralivýkonnostný index 91 %, èo je hodnotatotoná s modelom Palm IIIx.Poz<strong>na</strong>menávame, e v prípade modeluPalm Tungsten sme <strong>na</strong>merali hodnotutohto indexu a 255 %.ZÁVER. Zire je vreckový poèítaè prepouívate¾ov, ktorí ho budú pouíva<strong>na</strong>ozaj len <strong>na</strong> svoje poznámky, adresy,úlohy a kontakty. Na doplnkové aplikácieu asi neostatne pamä. Vzh¾adom<strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu však budetento model <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u asi dobrepredajný.Domnievame sa, e záujmom výrobcubolo <strong>na</strong> lacnom zariadení ukáza, èoje moné s vreckovým poèítaèom robi.Pokia¾ po èase pouívate¾ zistí, e Ziremu u svojimi parametrami nepostaèuje,jednoducho si ho vymení za vyššímodel – <strong>na</strong>pr. Tungsten.Ak si pozrieme konkurenèné modely,<strong>na</strong>jblišie k Zire sú modely SonyClie SL-10 a Palm M105. Obidva tietomodely majú <strong>na</strong>pájanie riešené pomocouAAA batérie, ale majú 8 MBpamäte a displej je moné podsvieti.Sony Clie SL-10 je drahší zhruba o polovicu,má však vyššie rozlíšenia displeja,bohatšiu softvérovú výbavu a<strong>sk</strong>utoèné tlaèidlo jog-dial. Palm M105je cenovo ve¾mi blízky a výrobca ho uvo svojom elektronickom obchode nepo<strong>sk</strong>ytuje.Do budúcnosti oèakávame, e Palmprinesie aj rozšírenie modelu Zire,prièom základná pamä bude ma8 MB a k dispozícii bude aj podsvieteniedispleja.Hodnotenie:☺ Nadobúdacia ce<strong>na</strong>☺ Výdr <strong>na</strong> batérie☺ Hmotnos☹ Nemá podsvietenie displeja☹ Malá kapacita pamäteCe<strong>na</strong>: 4990 Sk bez DPH (5988 Sk s DPH)Dodávate¾: TS−ProOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREDisplej: monochromatický LCD,bez podsvieteniaProcesor: Motorola Dragonball EZ 16 MHzBatérie: Lithium−Ion, výdr 3 a 4 týdnePamä RAM: 2 MBOperaèný systém: Palm OS 4.1 sloven<strong>sk</strong>áverziaRozmery: 112 × 74 × 16 mmHmotnos: 109 gramovZáruka: 12 mesiacov62 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


H A R D W A R EUMAX Astra 6700Spoloènos UMAX uviedla nový <strong>sk</strong>ener s maximálnymrozlíšením 2400 dpi, ktorý sa vyz<strong>na</strong>èujevysokou rýchlosou <strong>sk</strong>enovania. Ideo model Astra 6700, ktorý sa vyuije predovšetkýmv kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení,kde sa vyaduje vysoká rýchlos <strong>sk</strong>enovania.Spôsobuje to jed<strong>na</strong>k konštrukcia<strong>sk</strong>enera, ako i rýchle rozhranieUSB 2.0. Pod¾a výrobcu je náh¾adhotový za 7 sekúnd.Na telese <strong>sk</strong>enera sú umiestnenétri tlaèidlá – v predvolenomstave sú urèené <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie,kopírovanie a zasielanieelektronickej podoby <strong>sk</strong>enovanéhodokumentu pomocou elektronickejpošty.Ako býva dnes u zvykom, rozmery <strong>sk</strong>eneraumoòujú jeho <strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong> preplnenom pracovnomstole. UMAX Astra 6700 nevyadujeexterný <strong>na</strong>pájací zdroj a súèasou dodávky je ajUSB kábel.Súèasou základnej softvérovej dodávky je ovládaè(aj v èeštine), OCR softvér ABBYY FineReaderSprint, správcov<strong>sk</strong>ý program PaperCom DocumentMa<strong>na</strong>ger a program <strong>na</strong> úpravu obrázkov MGIPhotoSuite III SE. Verzia s oz<strong>na</strong>èením Astra 6700Pro obsahuje <strong>na</strong>vyše dia<strong>na</strong>dstavec <strong>na</strong> snímaniepozitívnych aj negatívnych priesvitných predlôha do ve¾kosti 101 × 127 mm. Verzia Astra 6700Plus a Astra 6700 Pro obsahuje <strong>na</strong>vyše programAdobe Photoshop Elements <strong>na</strong> profesionálnu úpravy<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrazu, ako i špeciálny <strong>sk</strong>enovacíprogram SilverFast SE (balenie Pro obsahuje<strong>na</strong>vyše dia<strong>na</strong>dstavec).Program SilverFast SE obsahuje integrovanéštyri základné technológie. Ide o inteligentné odstránenieprachu a škrabancov zo <strong>sk</strong>enovanejpodoby, adaptívne obnovenie farieb z predlohy,elimináciu zr<strong>na</strong> a šumu pri <strong>sk</strong>enovaní z filmovýchpredlôh, ako i zaistenie presného prevodu fariebpri <strong>sk</strong>enovaní z negatívnych filmov (vyaduje zadanievýrobcu, typu a citlivosti filmu).Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme mali k dispozícii balenieAstra 6700 Photo – teda základný balík, rozšírenýo dia<strong>na</strong>dstavec. Vy<strong>sk</strong>úšali sme si <strong>sk</strong>enovaniepredlohy vo ve¾kosti A4. Na realizáciu prvotnéhonáh¾adu sme potrebovali od zadania povelu doukonèenia procesu osem a pol sekundy. Hoci je too nieèo viac, ako tvrdí výrobca, stále je to ve¾midobrá hodnota. Skenovanie predlohy s rozlíšením150 dpi trvalo 13 sekúnd, pri 300 dpi to bolo 33sekúnd. Z<strong>na</strong>mená to, e UMAX Astra 6700 je <strong>sk</strong>utoènerýchly <strong>sk</strong>ener. S vernosou farieb sme bolispokojní.Podanie farieb je moné <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> vyšší kontrasti jas v priloenom ovládacom softvéri. Na<strong>sk</strong>enovanývýsledok potom pôsobí ivším farebnýmpodaním ako originál.Overovali sme si aj funkciu pri vysokom rozlíšení.S dia<strong>na</strong>dstavcom sme <strong>sk</strong>enovali diapozitív<strong>na</strong> rozlíšení 2400 dpi. Skenovanie trvalo v tomtoprípade menej ako 40 sekúnd. Zí<strong>sk</strong>anú <strong>sk</strong>enovanúpodobu sme mohli po úprave v programe MGIPhotoSuite III SE poui aj pri publikaènej èinnosti.Softvérová výbava základného modelu zodpovedá<strong>na</strong>dobúdacej cene. Väèši<strong>na</strong> profesionálnychpouívate¾ov bude ma asi záujem o baleniaPlus a Pro, ktoré obsahujú uitoèné softvérovénástroje. Dia<strong>na</strong>dstavec sa oplatí vtedy, ak sichcete prenies do elektronickej podoby fotografie<strong>na</strong> filmoch. Výhodou <strong>sk</strong>enera je dvojroènázáruèná doba.Ce<strong>na</strong>: 11 690 Sk bez DPH (14 028 Sk s DPH)(verzia Photo s dia<strong>na</strong>dstavcom)Dodávate¾: ConQuest, s. r. o.Ondrej MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R EOptické rozlíšenie: 2400 × 4800 dpiMaximálne softvérové rozlíšenie: 9600 × 9600 dpiFarebná håbka: 48 bitovSkenovacia technológia: CCDRozhranie: USB 2.0Operaèné systémy: Windows 98, Me, 2000, XP, Mac OS 8.6Rýchlos náh¾adu A4 farebne: do 7 sekúndMaximál<strong>na</strong> ve¾kos predlohy: 216 × 297 mmDia<strong>na</strong>dstavec: TPU−6700, maximálne rozmery predlohy101 × 127 mmRozmery: 578 × 272 × 87 mmHmotnos: 2,8 kgZáruka: 24 mesiacovTECHNICKÉ PREDSTAVENIEPocket Hard Di<strong>sk</strong> DriveUrèite sa pamätáte <strong>na</strong> dobu <strong>na</strong>jväèšieho rozmachu„šuflíkov“ pre pevné di<strong>sk</strong>y. Tie s¾ubovali jednoduchúportabilnos väèšieho objemu dát, noich nízka kompatibilita, ako aj rozmeryzapríèinili relatívne malý úspech.Práve tieto dva problémy sas<strong>na</strong>í odstráni zariadeniePocket Hard Di<strong>sk</strong> Drive.Ide o zásuvku pre pevnýdi<strong>sk</strong> s priemerom 2,5 palca.Z tohto údaja vyplýva, e rozmeryzariadenia sú ve¾mi kompaktnéa vysoká nie je ani hmotnos. Druhouvýhodou, ktorú toto zariadenie prináša,je jeho prenosová rýchlos. Prepojenie s poèítaèomtoti prebieha cez rozhranie USB 2.0(v predaji je však aj model pre USB 1.0 a FireWire),ktoré zabezpeèuje dostatoène rýchly prenos údajova <strong>na</strong> úrovni 480 MBit/s. Rov<strong>na</strong>ko jednoducháje aj inštalácia zariadenia, pri ktorej pevný di<strong>sk</strong>vsuniete do boxu, následnezaklapnete predný plastovýuzáver a dotiahneteho <strong>sk</strong>rutkami.Po pripojení kpoèítaèu je zariadenieokamite rozpoz<strong>na</strong>néa z priloenéhoCD k nemu <strong>na</strong>inštalujetepotrebné údaje. Následne po reštarteje moné <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> pripojenýcez Pocket Hard Di<strong>sk</strong> Drive pristupovaako <strong>na</strong> výmenné médium a pracova s údajmi<strong>na</strong> òom. Po <strong>sk</strong>onèení práce je potom moné boxs di<strong>sk</strong>om pohodlne prenies (<strong>na</strong>príklad z kanceláriedomov) a pripoji k inému systému. Povrchováúprava, ako aj vyhotovenie boxu svedèia o tom, eje uspôsobený aj <strong>na</strong> drsnejšie podmienky a sámvýrobca mu pripisuje vysokú ivotnos a odolnosproti otrasom. Príjemným prekvapením je aj zapí<strong>na</strong>ciekoené puzdro, do ktorého sa celý box vkladáa ktoré je súèasou dodávky.Pocket Hard Di<strong>sk</strong> Drive sa tak môe sta dobrýmriešením všade tam, kde je poruke 2,5-palcový pevnýdi<strong>sk</strong> a je potrebné prenáša väèšie objemy údajov,ne je <strong>na</strong>príklad kapacita CD di<strong>sk</strong>u.-mt-Hodnotenie:☺ Rozmery☺ USB 2.0☺ Jednoduché pouívanieT E C H N I C K É P A R A M E T R ERozmery: 133 × 78 × 12,8 mmHmotnos: 160 gRozhranie: USB 2.0Podporované OS: Win 98/ME/2000/XPMac OS 8.6X, 9.XCe<strong>na</strong>: 1680 Sk bez DPH (2016 Sk s DPH)Zapoièal: Agem2/<strong>2003</strong> PC REVUE 63


S O F T W A R EAdvantage Database Server 6.2Takmer kadú väèšiu databázovú aplikáciu, ktorá svojivot zaèala ako de<strong>sk</strong>topový program pre jedného èidvoch pouívate¾ov, èaká <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr prechod <strong>na</strong>architektúru klient/server. Tento proces býva èastokomplikovaný a drahý, preto je s<strong>na</strong>ha zjednoduši hoviac ne logická. Dôraz sa kladie predovšetkým <strong>na</strong> to,aby sa v maximálnej monej miere zredukovala potrebazásahu do databázy a zdrojového kódu aplikácie.Toto je, samozrejme, moné iba za predpokladu,ak databázový server, <strong>na</strong> ktorý budeme prechádza,podporuje náš doterajší databázový formát. Niektomono bude <strong>na</strong>mieta, e spätná kompatibilita nie jepotrebná a databázy jednoducho staèí prekonvertovado nového formátu. Hoci programov <strong>na</strong> konvertovanieje dos, samotná konverzia nie je vdy topravé orechové – jej výsledky toti ani zïaleka nemusiazodpoveda oèakávaniam.Na prvý poh¾ad sa môe zda, e vývojári, ktorímusia „recyklova“ u existujúcu aplikáciu, majúašiu úlohu ako tí, ktorých implementácia projektuešte len èaká. Èiastoène je to pravda, no tá druhá<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> programátorov musí rieši ešte zloitejšíproblém: ako <strong>na</strong>písa program tak, aby bol prechod<strong>na</strong> architektúru klient/server èo <strong>na</strong>jjednoduchší, <strong>na</strong>jrýchlejšía pod¾a monosti èo <strong>na</strong>jlacnejší?Ak sa vám v mysli vynárajú podobné otázky, AdvantageDatabase Server je pre vás ako stvorený,koniec koncov posúïte sami.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Advantage Database Serversa dodáva bez akejko¾vek tlaèenej dokumentácie,tá je toti k dispozícii len v elektronickej podobe.Inštalaèný program otvorí efektné okno, z ktoréhosi vyberáte, ktoré súèasti sa majú <strong>na</strong>inštalova,potom sa spustí starý známy InstallShield. Spomenutéefektné okno, ia¾, nie je ve¾mi praktické aovláda sa dos akopádne. Nepodarilo sa mi <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong>inštalova všetky poadované súèasti <strong>na</strong>raz,musel som to robi postupne.Na inštalaènom CD nájdeme Advantage DatabaseServer pre všetky podporované platformy, menoviteWindows NT/2000/XP, Windows 95/98/ME,Linux (vyaduje glibc 2.1.2-11 alebo novšiu a kernel2.2, prípadne novší) a <strong>na</strong>pokon NetWare (verzie4.x, 5.x a vyššie). Èo sa týka sieových protokolov<strong>na</strong> serveri, Advantage Database Server dokáe spolupracovas protokolom IPX <strong>na</strong> systémoch Net-Ware 4.x (a novších), Windows NT/2000 a Windows95/98/ME. Protokol IP bude bez problémov pracova<strong>na</strong> systémoch NetWare 5 (a novších), WindowsNT/2000, Windows 95/98/ME a Linux. Recenzovanábola verzia pre Windows NT/2000/XP.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. V dokumentácii saiadne poiadavky <strong>na</strong> hardvér neuvádzajú. Keïevšak ide o databázový server, platí staré známe pravidlo,e èím výkonnejší poèítaè, tým lepšie. Programsom testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz Pentiu 4 s 256 MB RAMa Windows 2000 CZ SP3.PROSTREDIE PROGRAMU. Advantage DatabaseServer pre Windows NT/2000 pracuje ako sluba NT,a teda sám osebe iadne prostredie nemá. Na jehomonitoring i konfiguráciu slúi program AdvantageConfiguration Utility, alter<strong>na</strong>tívne je moné poui ajAdvantage Data Architect, o ktorom si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.Server sa dá spúša aj pomocou príkazovéhoriadka – v tomto prípade budú pre program rozhodujúceparametre uvedené v príkazovom riadku a <strong>na</strong><strong>na</strong>stavenia v registroch sa nebude bra oh¾ad.CHARAKTERISTIKA. Advantage je databáza typuISAM, ktorá nevyaduje administrátora. Pracuje sosúbormi DBF kompatibilnými s Clipperom a Fox-Pro, podporované formáty indexov sú NTX (Clipper),CDX a IDX (FoxPro). Pre vývojárov, ktorí nepotrebujúspätnú kompatibilitu s DBF, bude <strong>na</strong>jperspektívnejšíproprietárny formát ADT. Ten po<strong>sk</strong>ytujeoproti DBF viac moností, za všetky spomeòme<strong>na</strong>príklad pole typu AutoIncrement, kvalitnejšiešifrovanie a dlhé názvy polí.Pokia¾ vaša doterajšia databáza pouíva súbory inéako DBF, bude potrebné ich prekonvertova pomocouutility Advantage Data Architect. Konvertova je monésúbory typu dBase, Paradox, dátové zdroje ADO,Pervasive SQL (Btrieve), textové súbory a <strong>na</strong>pokon ajdatabázy, <strong>na</strong> ktoré sa odvolávajú BDE aliasy. Naposledymenovaný variant môe okrem iného poslúiaj <strong>na</strong> konverziu z formátu MS Access.Èo sa týka SQL, systém Advantage StreamlineSQLpodporuje štandard SQL-89 a do urèitej miery ajštandard SQL-92. V dokumentácii sú podrobne opísanérozdiely medzi BDE Local SQL a Streamline-SQL, jedným dychom však treba doda, e vôbecnie sú priepastné (aj <strong>na</strong>priek urèitým obmedzeniamStreamlineSQL).Databázový stroj je moné rozdeli <strong>na</strong> dve èasti:Advantage Local Server a Advantage Database Server.Èo sa týka funkènosti, oba stroje sú zhodné svýnimkou toho, e Local Server nepodporuje transakcie.Vývojár však pokojne môe pouíva metódyStartTransaction, Commit a Rollback – LocalServer ich bude ignorova, èo umoòuje aplikáciuodladi <strong>na</strong> lokálnej úrovni. Takto <strong>na</strong>písaný programvie potom po drobnej úprave spolupracova s AdvantageDatabase Serverom, v tomto prípade ubudú fungova aj transakcie.Advantage Database Server v sebe integruje AdvantageInternet Server, ktorý umoòuje pripája sak databázam cez internet. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e táistá klient<strong>sk</strong>a aplikácia môe by po drobnej úpravepouite¾ná nielen v prostredí lokálnej siete, ale aj internetu.AIS podporuje tri stupne zabezpeèenia: stupeò0 z<strong>na</strong>mená, e pouívatelia sa nemusia prihlasovaa dáta sa prenášajú v nešifrovanej podobe. Stupeò1 u vyaduje, aby sa pouívatelia prihlásili, nodáta sa nešifrujú. Maximálnu bezpeènos prináša stu-64 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R Epeò 2, ktorý sa okrem povinného prihlasovania postaráaj o šifrovanie dátového prenosu. AIS podporujeaj kompresiu prenášaných údajov, no v súvislostis kryptovaním treba pripomenú, e šifrované dátaprakticky nie je moné úèinne komprimova.Ve¾mi dôleitou súèasou väèšiny databázovýchserverov sú uloené procedúry. Oproti iným databázovýmsystémom je tu však jeden podstatný rozdiel:v kontexte Advantage Database Servera toti nehovorímeo uloených procedúrach (stored procedures),ale o tzv. Advantage Extended Procedures. Ide toti oklasické kninice DLL (v prípade Linuxu súbory .so)alebo komponenty ActiveX, umiestnené priamo <strong>na</strong>serveri. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e nie sú písané v proprietárnomjazyku databázového servera, ale v ¾ubovo¾nomprogramovacom jazyku, ktorý dokáe generovakninice DLL èi komponenty ActiveX. Takýtoprístup má svoje výhody aj nevýhody. Jednou z výhodje, e <strong>na</strong> tvorbu Advantage Extended Procedures mô-ete poui svoj ob¾úbený vývojový nástroj (<strong>na</strong>pr.Delphi èi Visual Basic), medzi nevýhody patrí <strong>na</strong>príkladto, e zle <strong>na</strong>písané kninice môu spomali prácuservera. Ïalšou nevýhodou vyplývajúcou z architektúryAdvantage Extended Procedures je nemonospoui ich <strong>na</strong> platformách iných ako Windows a Linux.KLIENTSKE KOMPONENTY. Advantage Databasea Local server je moné pouíva vo viacerých vývojovýchprostrediach. Pod¾a potreby má vývojár <strong>na</strong>výber medzi nízkoúrovòovým prístupom prostredníctvomAdvantage API alebo vysokoúrovòovým prístupom.Najviac sa potešia majitelia Delphi a C++Buildera, pretoe Advantage im prostredníctvom <strong>na</strong>tívnychkomponentov definitívne pomôe odbúraBorland Database Engine. Advantage Local Server jevo¾ne šírite¾ný, obsiahnutý v jedinej kninici DLL (anieko¾kých doplnkových súboroch), ktorá sa musí<strong>na</strong>chádza v rov<strong>na</strong>kom adresári ako váš program, prípadnemôe by umiestnená v systémovom adresáriWindows. Nehrozí tu teda konflikt viacerých verziítoho istého databázového stroja, ako to bolo zvykomv prípade BDE. Natívne komponenty sú k dispozícii ajpre vývojové prostredie Kylix.Èo sa týka ostatných vývojových prostredí, je tumonos pristupova k dátam prostredníctvom AdvantageODBC ovládaèa a OLE DB providera –vyuijú to <strong>na</strong>príklad majitelia nástrojov Visual C++,MS Accessu 97/2000, Visual Basic, Visual FoxPro aCA-Visual Objects. V Extended Systems mysleli aj<strong>na</strong> populárny jazyk PHP, databázu je z neho monépouíva prostredníctvom ovládaèa Advantage PHPDriver. Naprázdno neobídu ani prívrenci Perlu,pre nich je prichystaný Advantage Perl DBI Driver.V CA-Visual objects je moné poui RDD, to istéplatí aj pre Clipper.ADVANTAGE DATA ARCH<strong>IT</strong>ECT. Program AdvantageData Architect je náhradou za aplikáciuDatabase De<strong>sk</strong>top, známu pouívate¾om Delphi aC++ Buildera. Slúi <strong>na</strong> vytváranie a úpravu databáz,správu aliasov, import dát z iných formátov,ale aj <strong>na</strong> monitorovanie servera a zmenu jeho <strong>na</strong>stavení.Nájdeme tu však aj iné uitoèné nástroje,ako <strong>na</strong>pr. Native SQL Utility, Native SQL ODBC Utilitya Advantage Query Builder. V súvislosti s týmitonástrojmi je potrebné zdôrazni jeden dos podstatnýdetail: pouívate¾ musí vdy pred pripojenímdo databázy uvies, ako sa k nej chce pripoji – èicez Local Server, Database Server (vo¾ba Remote)alebo Internet Server. Pre benú údrbu dát postaèílokálne pripojenie, pri konverzii je to dokonca nevyhnutnos.Konverzia 54 MB databázy MS Access cezLocal Server mi toti trvala 3 minúty 45 sekúnd, zatia¾èo cez Database Server 12 minút 22 sekúnd – samiuznáte, e to u je podstatný rozdiel.ZÁVER. Advantage Database Server je cenovo prijate¾né,škálovate¾né riešenie – zaèa môete jednoduchýmprogramom, ktorý po malých úpraváchne<strong>sk</strong>ôr bez problémov pretransformujete <strong>na</strong> aplikáciuklient/server. Pokia¾ aj momentálne nepracujete<strong>na</strong> riešení klient/server a ste vývojár pouívajúciDelphi èi C++ Builder, odporúèam do pozornostiAdvantage Local Server, ktorý je viac ako výbornánáhrada za BDE.Hodnotenie:☺ Škálovate¾nos☺ Podpora Linuxu☺ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: od 249 za dvojpouívate¾<strong>sk</strong>ú do 7495 USDza neobmedzenú licenciu (platí pre US verzie)Výrobca: Extended Systems Inc., USA,<strong>www</strong>.advantagedatabase.comIvan Zernovác ml.


S O F T W A R EQuick Moto66 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>nájdete <strong>na</strong> CD REVUEPatríte k motoristom, ktorí si o prevádzkesvojho „miláèika“ vedú záz<strong>na</strong>mya z èasu <strong>na</strong> èas sa radi pohrajúso štatistikami, alebo máte vo firme<strong>na</strong> starosti vozidlový park a spomí<strong>na</strong>néèinnosti patria k vašej kadodennejpráci? V obidvoch prípadochvám môe pomôc program Quick Moto.Ten je urèený pouívate¾om, prektorých sú knihy jázd a podobné programypríliš komplikované.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Programsa ponúka v troch verziách, ktoré salíšia poètom motorových vozidiel, prektoré je moné vies evidenciu. Základnáverzia je urèená <strong>na</strong> vedenie evidenciepre súkromné osoby. Umoòuje vedeniezáz<strong>na</strong>mov maximálne pre tri vozidlá.Verzia urèená pre malé firmy aivnostníkov je urèená <strong>na</strong> vedenie evidenciemaximálne o piatich vozidlách.Najvyššia verzia, urèená pre firmy aštátne inštitúcie, umoòuje vedenieevidencie pre neobmedzený poèet vozidiel.Výrobca dáva k dispozícii demoverziu,ktorú nájdete <strong>na</strong> CD REVUE.Program sa dodáva <strong>na</strong> CD-ROM médiu,ktoré obsahuje inštalaèné súborya licenèné údaje. Program je urèený preoperaèné systémy Windows (95, 98,2000, NT, 2000 a XP), z èoho vyplývajúaj jeho hardvérové poiadavky,ktoré patria k menším. Dokonca ajpriestor, ktorý vyaduje inštalácia programu<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, je <strong>na</strong> dnešnépomery minimálny – 2 MB!MONOSTI PROGRAMU. Aj <strong>na</strong>priekjednoduchosti predstavuje Quick Motosilný a komplexný nástroj. V programemôete vies evidenciu a sledovanáklady <strong>na</strong> prevádzku vozidiel. Jedinánámaha, ktorú <strong>na</strong> splnenie tohtocie¾a musíte vy<strong>na</strong>loi, je pokia¾ monopravidelné zadávanie údajov, ktorýchje však <strong>sk</strong>utoène iba pár: stav tachometra,mnostvo <strong>na</strong>èerpaného paliva,ce<strong>na</strong> (podporuje aj tankovaniev cudzích menách), dátum. Z týchtoúdajov program prostredníctvomštatistického modulu dokáe zí<strong>sk</strong>aúdaje o priemernej spotrebe vášho vozidla,poète kilometrov prejdených<strong>na</strong> liter paliva, cene za prejdený kilometer,dojazde vozidla <strong>na</strong> plnú nádr,dojazde vozidla <strong>na</strong> aktuálny stavpaliva èi monos vyráta, kedy budepotrebné ïalšie tankovanie. Silnoustránkou štatistík je monos grafickejprezentácie. Tá je síce v prostredíprogramu k dispozícii iba pre relatívnua absolútnu priemernú spotrebu adojazd <strong>na</strong> plnú nádr, ale po exporteúdajov do formátu MS Excel nie jeproblém vytvori pouívate¾om poadovanégrafy v prostredí tohto programu.Okrem nákladov <strong>na</strong> prevádzku vozidlav podobe nákladov <strong>na</strong> pohonnéhmoty umoòuje program evidova avyhodnocova aj ïalšie náklady súvisiaces prevádzkou vozidla: povinné ruèenie,náklady <strong>na</strong> servis a náklady <strong>na</strong>náhradné diely, samozrejme, len vtedy,ak do programu budete zadávazodpovedajúce údaje. Ak áno, programbude tieto údaje zahàòa do výpoètuceny za prejdený kilometer. Pre jejzreálnenie tvorcovia do programuzaradili aj monos zadáva ivotnospouitých náhradných dielov, ktorádefinuje, pre aký poèet kilometrov budedaný diel „rozpoèítavaný“.Ïalšou príjemnou èrtou programuje, e nás môe automaticky upozoròova<strong>na</strong> vybrané udalosti (servisnéprehliadky, výmeny oleja, STK, EKa ïalšie). Nastavovanie udalostí mô-ete realizova buï ako jednorazové,Hlavný panel programu Quick Moto sprístupòuje pouívate¾ovi poh¾ad<strong>na</strong> bené prevádzkové náklady vozidlaUkáka ok<strong>na</strong> s <strong>na</strong>staveniami programualebo opakované (definujete cyklusopakovania).Ïalšie zjednodušenie ponúkajútvorcovia programu prostredníctvomšablón, ktoré sú v programe dostupnépre viacero typov vozidiel. Ak prepoadované vozidlo nie je šabló<strong>na</strong> kdispozícii, môete si ju <strong>na</strong>definovaprostredníctvom pluginu <strong>na</strong> vytváraniešablón. Ak hotovú šablónu pošletevýrobcovi, zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong> oplátku nejakýbonus.Všetky údaje z programu môetepohodlne zálohova, èo príde vhodpri migrácii <strong>na</strong> nový operaèný systém,výmene poèítaèa, prípadne z preventívnychdôvodov.Všetky údaje z programu v podobetabuliek i grafov je moné tlaèi. Prepouívate¾ov, ktorým by v palete podporovanýchfunkcií nieèo chýbalo, jek dispozícii podpora zásuvných modulov(pluginov), prostredníctvomktorých môete jednoducho dopåòado programu ïalšie nástroje. Tie saobjavia nielen v menu, ale aj v podobeikon v nástrojovej lište (ak to vytvorenýplugin podporuje).PRÁCA S PROGRAMOM. Programaj <strong>na</strong>priek tomu, e disponuje mnostvomzaujímavých funkcií, je z poh¾adupouívate¾a nenároèný. Jehoprostredie je preh¾adné a prístup kjednotlivým funkciám má pouívate¾nielen prostredníctvom menu, ale ajprostredníctvom ikon <strong>na</strong> nástrojovejlište. Ponuka ikon dostupných ceznástrojovú lištu sa mení v závislostiod aktuálne zvolených funkcií, èo pouívate¾oviu¾ahèuje orientáciu v programe.Ak vediete evidenciu o viacerýchvozidlách, prepí<strong>na</strong>nie medzijednotlivými vozidlami môete realizovajednoduchým výberom v nástrojovejlište.Záz<strong>na</strong>my o vybranom vozidle sú zobrazovanév hlavnom okne programu.Zoradenie údajov v òom mono volipod¾a ¾ubovo¾ného zo zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nýchúdajov, pod¾a aktuálnej potreby pouívate¾a.Práca so záz<strong>na</strong>mami je jednoduchá.V poslednom ståpci je prekadý záz<strong>na</strong>m k dispozícii údaj o priemernejspotrebe medzi jednotlivýmièerpaniami pohonných hmôt, ktorý jeprogramom generovaný automaticky.Jednotlivé štatistické údaje si môepouívate¾ necha zobrazi tak v èíselnej,ako aj v grafickej podobe.Pred prvým pouitím programutreba <strong>na</strong>stavi jeho vlastnosti. Niektoréz nich, samozrejme, môete ¾ubovo¾nemeni aj poèas práce s programomv závislosti od vašich poiadaviek.K dispozícii sú tieto vo¾by:<strong>na</strong>stavenie meny, spôsobu tankovania(do plnej nádre, z rezervy,rôzne), môete si pri štarteprogramu necha zobrazovaTip dòa, mrieku, vyadovapotvrdenie o zmazaníúdajov, vyuíva preddefinovanýdátum a zvoli èe<strong>sk</strong>ýalebo sloven<strong>sk</strong>ý jazyk (prostredieprogramu i všetky informácie).Hoci som pouívanie programuzvládol úplne intuitívne,pre menej <strong>sk</strong>úsených pouívate¾ovje k dispozícii prepracovanýa obsahovo dostatoène rozsiahlysystém pomocníka, vïaka ktorémusi s programom poradí <strong>na</strong>ozajkadý.ZÁVER. Quick Moto je jednoducháaplikácia, ktorá má <strong>sk</strong>romné hardvérovénároky, je nenároèná <strong>na</strong> z<strong>na</strong>lostipouívate¾a a jednoduchá <strong>na</strong> ovládanie.To všetko robí z tohto programunástroj, pomocou ktorého je zí<strong>sk</strong>aniekomplexných údajov o nákladoch<strong>na</strong> prevádzku motorového vozidla(prípadne vozidiel) otázkou pársekúnd. Samozrejme, za predpokladu,e programu dodáte potrebnéúdaje. Tých <strong>na</strong>šastie nie je mnoho apráve vïaka tomu je nástroj vhodný<strong>na</strong> kadodenné pouitie tak v domácnosti,ako aj vo firme.Hodnotenie:☺ Nízke hardvérové nároky☺ Jednoduchá obsluha☺ Štatistické funkcieCe<strong>na</strong>: 699 Sk, 999 Sk1999 Sk s DPH pod¾a verzieDodávate¾: NETdesingPeter Orvi<strong>sk</strong>ý


S O F T W A R EABBYY FormReader 4.1Program ABBY FormReader 4.1 ješpeciálne urèený <strong>na</strong> spracovanie údajov,ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú vo formulároch.Jeho producentom je ru<strong>sk</strong>á spoloènosABBYY, ktorá je u nás známahlavne svojím programom FineReader<strong>na</strong> OCR spracovanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanéhotextu.FormReader má tri hlavné úlohy:tvorbu šablóny formulárov, ich elektronickéspracovanie vrátane rozpoznávaniatextu písaného rukou auloenie zí<strong>sk</strong>aných údajov do databázy.Hlavným zámerom programu Form-Reader je tak odstránenie nevyhnutnostimanuálneho prepisovania údajovz formulárov pri hromadnom spracovaníúdajov.Na vytvorenie šablón formulárov jemoné poui viac spôsobov – môete<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova èas predlohy ane<strong>sk</strong>ôr ju elektronicky upravi, šabló<strong>na</strong>sa dá vytvori aj prostriedkami grafickéhosoftvéru (<strong>na</strong>pr. Corel Draw aleboQuarkXPress) alebo ho môete jednoduchoa rýchlo zhotovi pomocou špecializovanéhonástroja pre programMicrosoft Visio 2000/XP.Vytvorené šablóny formulárov potommôete vytlaèi a distribuova medzi¾udí, ktorí budú do nich vpisovaúdaje. Formuláre sú vyhotovené v tzv.rastrovej forme, teda je <strong>na</strong> prvý poh¾adjasné, <strong>na</strong> ktoré miesto majú ¾udia zapisovajednotlivé údaje. Zároveò jetakto u¾ahèená aj úloha pri rozpoznávanítextu, keïe sa proces môe sústreïova<strong>na</strong> presne definované miesta.V elektronickej podobe šablóny formuláraurèujete, aké údaje sa v jednotlivýchpolíèkach oèakávajú – <strong>na</strong>pr. èíslice,písmená, dátumy, zaškrtávacie bloky,rádiové tlaèidlá, èiarové kódy a pod.Tieto poloky sa dajú priamo prepoji<strong>na</strong> bunky v databáze. Navyše je monédefinova ïalšie pravidlá <strong>na</strong> rozpoznávanietextu (<strong>na</strong>pr. textové políèko máobsahova len ve¾ké písmená alebo lenèíslice), dá sa realizova kontrola platnostidátumu a pod.Takisto môete zada informácie otom, pre aký región sa má uplatòovarozpoznávanie (¾udia v rozlièných regiónochtoti píšu odlišne) a zada sadá aj jazyk rozpoznávaného textu(<strong>na</strong>pr. slovenèi<strong>na</strong>). Súèasou formuláramôu by aj obrázky, <strong>na</strong>pr. fotografiaiadate¾a o zamest<strong>na</strong>nie. Obrázkyje moné do databázy uklada voformáte BMP, JPG a pod.FormReader obsahuje nástroje <strong>na</strong>automatickú korekciu nesprávanezo<strong>sk</strong>enovaného formulára (<strong>na</strong>pr.šikmo alebo obrátene), prípadne <strong>na</strong>odstránenie rušivých vplyvov pri <strong>sk</strong>enovaní.Operátorovi sa pri spracovaníformulára potom zobrazujú len tiepozície, pri ktorých nebolo rozpoz<strong>na</strong>nietextu stopercentné. Operátor simôe pri pochybnosti o správne rozpoz<strong>na</strong>nejpodobe vybra spomedzi ponúkanýchmoností. Rozpoz<strong>na</strong>néúdaje sa umiestòujú priamo do zvolenejdatabázy. Pre databázy je podporovanýprotokol ODBC, údaje všakmôete uklada do Excelu, textovéhosúboru èi štandardného formátu DBF.FormReader je urèený pre podnikovériešenia pri hromadnom spracovaníúdajov. Informácie sa spracúvajúv dávkach. Z<strong>na</strong>mená to, e <strong>na</strong>razje moné pracova s viacerými formulármi(max. 99). Legálne pouitie programuje chránené hardvérovým k¾úèom(v <strong>na</strong>šom prípade Rainbown USB I-key). Pod¾a údajov z hromadného <strong>na</strong>sadeniaprogramu <strong>na</strong> ru<strong>sk</strong>om ministerstvepre vzdelávanie dosahuje tentoprogram poèas dvoch rokov <strong>na</strong>sadeniapresnos rozpoz<strong>na</strong>nia 99,95 % a jedenoperátor spracuje v pracovnom èasepomocou neho asi 1000 formulárov.Ïalšími oblasami <strong>na</strong>sadenia sú banky,poisovne a štát<strong>na</strong> správa.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme si vytvorili<strong>sk</strong>úšobný formulár s piatimi textovýmipolokami, dvoma zaškrtávacímiboxmi a jednou dátumovou polokou.Formuláre sme nechali vypísa piatimosobám. Následne sme prepojilipoloky z formulára s listom programuExcel. Pri spracovaní údajov sme <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovalivšetky formuláre. Priemernádoba <strong>na</strong> spracovanie jedného formulárabola pä a pol sekundy. Poèas celéhoprocesu sme trikrát potvrdili správnerozpoz<strong>na</strong>ný z<strong>na</strong>k, pri ktorom si programnebol istý. Všetky údaje sme mali<strong>na</strong> záver pripravené v Exceli <strong>na</strong> ïalšiespracovanie.Pokia¾ si chcete program Form-Reader 4.1 vy<strong>sk</strong>úša, existuje výuèbováverzia <strong>na</strong> internete. Prístupovýkód po<strong>sk</strong>ytuje autorizovaný distribútorproduktu. Okrem základnej verziePouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu pri spracovaní formuláraexistuje aj edícia FormReader 4.1Developer, ktorá umoòuje zaraditechnológiu spracovania formulárovdo vlastných aplikácií. Pre ešte vyššiuvýkonnos pri spracovaní formulárovexistuje program Enterprise Forms 1.2,prièom pod¾a výrobcu je moné dosiahnuvýkon spracovania a 100 000 formulárovza 24 hodín.Ce<strong>na</strong>: 90 100 Sk bez DPH (108 120 Sk s DPH)Dodávate¾: NUPSESO, a. s.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREMinimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaès procesorom Pentium 133, Windows 95,32 MB RAM, 150 MB <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u,<strong>sk</strong>ener kompatibilný s rozhraním TWAIN,port USB alebo paralelný výstup(<strong>na</strong> hardvérový k¾úè)2/<strong>2003</strong> PC REVUE 67


S O F T W A R EFR<strong>IT</strong>Z!X USB v2.0FR<strong>IT</strong>Z!X USB v2.0 je kombinácia malejpoboèkovej ústredne a modemuISDN, pripojeného cez port USB, dodávanéhospolu so softvérovým balíkomFR<strong>IT</strong>Z!32 pracujúcim pod 32-bitovýmioperaènými systémami Windows,ktorý umoòuje realizova pripojenie<strong>na</strong> internet a prenos súborov, faxovanie,resp. telefonovanie cez linku ISDN(základná prípojka ISDN BRI).HARDVÉROVÁ ÈAS môe by alter<strong>na</strong>tívneriešená rôznymi spôsobmi:vo forme internej karty PCI, internejkarty ISA s podporou technológie Plug& Play, karty PCMCIA <strong>na</strong> pouitie s notebookmi.Pre spojenie s mobilnýmizariadeniami je k dispozícii aj riešenie(interné aj externé) s podporoutechnológie Bluetooth. Pre serverovéaplikácie sú v ponuke aj interné aktívnekontroléry ISDN s monosou pripojenia<strong>na</strong> 2, 4 a 15 liniek ISDN. Preúplnos treba spomenú aj externúUSB realizáciu bez monosti pripojeniaexterných a<strong>na</strong>lógových zariadení,resp. externú realizáciu prepojite¾núcez sériový port. Výrobca ponúka aj internýADSL/ISDN kontrolér.Ïalej podrobnejšie opíšeme externýISDN kontrolér (modem + poboèkováústredòa), pripojený cez port sošpecifikáciou USB v2.0, s monosoupripojenia a 4 externých a<strong>na</strong>lógovýchzariadení (telefónov s tónovou aj impulznouvo¾bou, záz<strong>na</strong>mníkov a faxov,resp. a<strong>na</strong>lógových modemov, prièomje zaruèená dátová priepustnos a33,6 kb/s). V spolupráci s konfiguraènýmmodulom softvérovej èasti balíkaFR<strong>IT</strong>Z! je moné pouíva funkciuvytáèania telefónnych èísel <strong>na</strong> poèítaèi(ruène zadaných, resp. vybranýchz databázy úèastníkov) s následnýmvyzdvihnutím hovorov <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógovomtelefóne po <strong>na</strong>dviazaní spojenia.Z doplnkových funkcií nevyadujúcichspoluprácu s poèítaèom monospomenú podporu pridrania hovoru,prepí<strong>na</strong>nie medzi dvoma hovormi,trojkonferenciu (3PTY), spätné volaniepri obsadení (CCBS), presmerovaniehovorov, CLIP/CLIR, <strong>sk</strong>rátenúvo¾bu a 40 èísel, tarifikáciu realizovanejkomunikácie, záz<strong>na</strong>m údajovo všetkých prichádzajúcich hovorochv internej pamäti modemu (s monos-ou prenosu <strong>na</strong>zhromadených dátdo poèítaèa). Medzi ïalšie funkcie hardvérovejèasti patrí monos internéhovolania medzi pripojenými externýmizariadeniami (bez aktivácieexternej linky ISDN, a teda zadarmo),prièom interné a externé volanie je68 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>Konfiguraèný modulodlíšené rôznymi vyzváòacími tónmi.Uvedené vlastnosti sú programovate¾néz poèítaèa za pouitia konfiguraènéhosoftvérového modulu, resp.cez pripojený telefón s tónovou vo¾bou.Ve¾koplošné LED prvky sig<strong>na</strong>lizujúaktivitu jednotlivých kanálov a funkciímodemu (<strong>na</strong>pájanie, aktívny portUSB, aktívne externé a<strong>na</strong>lógové zariadeniea aktívne kanály B1, resp. B2).Hardvérový modul spolupracujes 32-bitovými CAPI 2.0 ovládaèmi podoperaèným systémom Win9x/Me/2000/XP s podporou CAPI SoftFax G3(14 kb/s) a CAPI softvérového komprimaènéhoprotokolu X.75/ V.42bis. Je kdispozícii aj softvérové riešenie pracujúcepod operaèným systémomLinux. Monos aktualizácie firmwarehardvérovej èasti cez pripojený poèítaè.Po zakúpení balíka FR<strong>IT</strong>Z! má pouívate¾nárok <strong>na</strong> doivotnú bezplatnúaktualizáciu firmware a zakúpenýchsoftvérových modulov. Na hardvér po<strong>sk</strong>ytujefirma AVM záruku 5 rokov.SOFTVÉROVÁ ÈAS sa <strong>sk</strong>ladá z nieko¾kýchmodulov realizujúcich jednotlivékomunikaèné sluby:Modul FR<strong>IT</strong>Z!dataModul FR<strong>IT</strong>Z!web1. FR<strong>IT</strong>Z!web – modul po<strong>sk</strong>ytujúciprístup <strong>na</strong> internet s podporou automatickéhopripájania druhého kanála(je moné pripája a odpája ho ajruène), dátovej kompresie a móduShort-Hold (automatické ukonèeniespojenia pri reaktivite s rýchlym opätovnýmobnovením spojenia, èo mô-e pri vhodnom <strong>na</strong>stavení zabezpeèiz<strong>na</strong>ènú úsporu telefónnych poplatkov).Pri 128 kb/s spojení je samozrejmosouuvo¾nenie jednej linkypri detekcii prichádzajúceho hovoru.V okne s programom sa priebene zobrazujemnostvo prenesených údajov,ako aj grafické vyjadrenie prenosovejrýchlosti v závislosti od èasu.Štyri grafické symboly informujúpriebene o stave spojenia a o aktivitejednotlivých kanálov, resp. dátovejkompresie.2. FR<strong>IT</strong>Z!data – softvérový modul<strong>na</strong> prenos dát cez linku ISDN. Z prostrediaprogramu je moné kopírova,vymazáva a prenáša jednotlivésúbory èi celé adresáre z lokálnehopoèítaèa <strong>na</strong> vzdialený poèítaè a<strong>na</strong>opak. Podporovaný je komunikaènýprotokol Eurofile Transfer ETS 300383/300 075, resp. protokol IDtrans adátová kompresia X.75/V.42bis. Monýje jednokanálový prenos (64 kb/s),resp. prenos v oboch kanáloch zároveò(128 kb/s) so súèasnou aplikácioudátovej kompresie, ktorá môe uvedenénominálne rýchlosti pri urèitýchtypoch prenášaných súborov z<strong>na</strong>ènezvýši (teoreticky a 312 kb/s). Je tumonos automatického opätovnéhovytoèenia, resp. spätného volania priobsadení, monos automatickéhozrušenia nevyuitého spojenia, ochra<strong>na</strong>prístupu priradením pouívate¾<strong>sk</strong>éhome<strong>na</strong> a hesla, ako aj obmedzenímpod¾a èasu prístupu. Je moné realizovaaj vzdialený prístup externýchpouívate¾ov k definovaným lokálnymzdrojom <strong>na</strong> základe identifikácie èíslavolajúceho (CLI).3. FR<strong>IT</strong>Z!fax – aplikácia <strong>na</strong> vyuitiefaxovej sluby G3 cez ISDN kontrolérpod¾a odporúèania CC<strong>IT</strong>T T.30 s max.rýchlosou 14,4 kb/s a rozlíšením 98,resp. 196 dpi. Pri zasielaní faxu (volite¾neèiernobieleho alebo farebného)sa okno s programom aktivuje benoufunkciou tlaèe z ¾ubovo¾nej aplikácie,presmerovanej <strong>na</strong> ovládaè programuFR<strong>IT</strong>Z!fax. Èíslo adresáta je monézadáva ruène alebo z integrovanejaplikácie FR<strong>IT</strong>Z!Address Book a takistoz databázy MS Outlook 98/2000.Realizácia prenosu je sprevádzanáopisom práve realizovanej èinnostiprogramu, resp. ståpcovým grafomsig<strong>na</strong>lizujúcim progres prenosu. Jemoné aj plánované zasielanie faxovýchspráv vo zvolený dátum a èas èi<strong>sk</strong>upinové zasielanie faxovej správynieko¾kým pouívate¾om. Pri príjmefaxu (èo, samozrejme, vyaduje zapnutýpoèítaè a program) je ho monéokamite vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni,resp. uloi <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> voformáte SFF alebo PCX a informáciu odoruèení novej faxovej správy monoobsluhe poèítaèa sig<strong>na</strong>lizova správou,špecifickou ikonou v lište úloh,resp. akustickým signálom. Prijaté faxovésprávy sa dajú prehliada vstavanýmprehliadaèom s podporou tvorbynáh¾adov a ruèným výberom po-adovanej správy (stránky) a jej detailnýmprehliadnutím (monos zväè-


Modul FR<strong>IT</strong>Z!fonšenia detailu a rotácie obrázka s krokom90°), vytlaèením <strong>na</strong> pripojenejtlaèiarni, resp. uloením do pamä-ovej schránky <strong>na</strong> import do inýchaplikácií. O všetkých prijatých èi zaslanýchfaxových správach sa zaz<strong>na</strong>menávavo forme urnálu dátum a èasprenosu, èíslo adresáta/odosielate¾a(jeho hlavièka), poèet stránok a rozlíšenie,poplatok a dåka prenosu aïalšie informácie. Je monos priradeniavlastných komentárov k jednotlivýmprenosom.4. FR<strong>IT</strong>Z!fon – softvérovo realizovanýISDN telefón s podporou mnostvadoplnkových funkcií: monosdvoch hovorov súèasne, realizácie trojkonferencie,CLIP (zobrazenie èísla volajúceho,a ak sa zadané èíslo <strong>na</strong>chádzav internom adresári, tak aj zobrazenieme<strong>na</strong> volajúceho), CLIR (zamedzeniezobrazenia èísla <strong>na</strong> strane príjemcuhovoru), pridranie a prepí<strong>na</strong>niehovorov, spätné volanie. Je monoszáz<strong>na</strong>mu prebiehajúceho hovoru(<strong>na</strong> èo je druhý úèastník upozornenýzvukovým signálom) prostredníctvomïalej spomenutého moduluFR<strong>IT</strong>Z!vox. Vytáèa èíslo volanéhoúèastníka mono prostredníctvomruènej vo¾by èísla alebo vyvolanímpoloky z databázy FR<strong>IT</strong>Z!Address-Book, resp. MS Outlook. O všetkýchrealizovaných hovoroch v oboch smerochsa robí záz<strong>na</strong>m v podobe telefónnehournálu s monosou tlaèe.5. FR<strong>IT</strong>Z!vox – ISDN záz<strong>na</strong>mník smonosou hlasitého odposluchu. Jemoné zvoli štyri úrovne kvalityzáz<strong>na</strong>mu odkazov do súboru <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u vo formáte WAV (8 kHz/11 kHz, resp. 8-bit./16-bit.), ako ajdåky <strong>na</strong>hrávania <strong>na</strong> jeden odkaz.Lokálne mono odkazy prehráva cezzvukovú kartu èi pripojený telefónnyaparát. Je moné aj dia¾kové ovládanieprehrávania odkazov cez telefón spodporou tónovej vo¾by. Rôznym volajúcimv závislosti od ich èísla, resp.èasu hovoru sa môu prehra rôzneModul FR<strong>IT</strong>Z!voxhlásenia. Aj o funkcii záz<strong>na</strong>mníka saukladá podrobný urnál, z ktoréhoprehliadaèa je moné priamo prehrávajednotlivé odkazy.6. FR<strong>IT</strong>Z!com – VT100/120/220/ANSI terminálový emulátor s automatickýmvytáèaním k ISDN BBS portoms pouitím B kanála a protokoluX.75 s rýchlosou 64 kb/s. Posielanie apríjem dát pomocou X-modem, X-modem1K a Z-modem, monos práce vchat móde.V rámci balíka sa ešte dodáva modulISDNWatch umoòujúci monitorovanievšetkých aktivít modemu aich zaprotokolovanie vo forme textovéhosúboru. Iko<strong>na</strong> programu v lišteúloh Windows znázoròuje aktuálnevyuívané kanály. Modul WebWatchzase umoòuje zobrazi aktuálnyreakèný èas zvolenej cie¾ovej adresy vzávislosti od ve¾kosti ping paketov,resp. kompletnú cestu vysielaných paketov.Ako externá aplikácia od tohoistého výrobcu je dostupný aj programovýbalík s názvom Alice, ktorýumoòuje realizáciu ISDN videotelefónnehospojenia prostredníctvomjedného alebo oboch kanálov ISDNsúèasne. Na ivé videotelefónne spojenieje, samozrejme, okrem mikrofónua zvukovej karty potrebná aj videokamera(pripojená <strong>na</strong>pr. prostredníctvomportu USB), prièom druhýúèastník audiovizuálneho spojeniamusí by vybavený rov<strong>na</strong>kým programom,resp. ¾ubovo¾ným iným riešením,kompatibilným so štandardomH.320. Alter<strong>na</strong>tívne sa prostredníctvomprogramu môe realizovavideokonferencia, prípadne sa môuprenáša aj ¾ubovo¾né iné (off-linevytvorené) audiovizuálne informácie(dia¾kové vzdelávanie, informaèný servis,sledovanie vzdialených procesova pod.). V prípade prepojenia programovAlice <strong>na</strong> oboch stranách je monévyui výkonné algoritmy kompresiezvuku (AV-II) a obrazu (H.263). Rozlíšenieobrazu je od základných 128× 96 obrazových bodov (SQCIF) a do704 × 576 bodov (4CIF). Snímkový rozkladpri rozlíšeniach CIF, QCIF a SQCIFje a 30 fps, resp. max. 15 fps pri rozlíšení4CIF.V súvislosti s úèinnosou záko<strong>na</strong>è. 395/2002 Z. z. o archívoch (od1. 1. <strong>2003</strong>) stojí za zmienku informácia,e k opisovanému systému existujekomplexná <strong>na</strong>dstavba <strong>na</strong> zaistenieodbornej správy registratúry z perasloven<strong>sk</strong>ého autora Miroslava Mrázika(http://<strong>www</strong>.admis.<strong>sk</strong>), ktorá zaisujepresnú evidenciu a správu nielenfaxov, mailov, ale aj klasických písomnýchfiremných dokumentov, ktoré je<strong>na</strong>vyše moné previes do elektronickejpodoby. Súèasou tohto balíka jeaj <strong>sk</strong>enovací modul umoòujúci <strong>na</strong>snímaniepapierovej predlohy a jejodoslanie prostredníctvom faxovaciehomodulu FR<strong>IT</strong>Z!fax.Ce<strong>na</strong> balíka: 9735 Sk s DPHVýrobca: AVM Computersysteme VertriebsGmbH & Co. KG, NemeckoDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.avm.deDodávate¾ pre Sloven<strong>sk</strong>o: HSF Sloven<strong>sk</strong>oDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.hsf−ids.<strong>sk</strong>Peter Hubin<strong>sk</strong>ý


S O F T W A R EPC SU<strong>IT</strong>E nájdete<strong>na</strong> CD REVUEOd decembra minulého roka je k dispozíciinová verzia balíka kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií PC SU<strong>IT</strong>E. Jeho hlavnouvýhodou je <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>,produkt sa toti pre domáceho pouívate¾apo<strong>sk</strong>ytuje úplne zadarmo.Na podnikové pouitie je PC SU<strong>IT</strong>Etakisto zadarmo, no len do poètutroch licencií. Pre ïalšie licencie si uv podnikovom prostredí treba zakúpirozširujúci balík PC SU<strong>IT</strong>E Plus.Celý balík PC SU<strong>IT</strong>E obsahuje štyriaplikácie – textový editor 602Text, tabu¾kovýprocesor 602Tab, program<strong>na</strong> úpravu grafických súborov (hlavnefotografií) 602Photo a elektronickýalbum 602Album.Èitatelia si asi poloili otázku, <strong>na</strong>èom vlastne autor<strong>sk</strong>á firma (Software602)zarába pri po<strong>sk</strong>ytovaní softvéruzadarmo. Pod¾a nášho názoru hlavne<strong>na</strong> predaji doplnkového softvéru ktomuto balíku, ako i posilnení z<strong>na</strong>èkya následnom predaji ïalších aplikácií.K základnému balíku sa toti predávabalík PC SU<strong>IT</strong>E Plus za cenu 1498Sk bez DPH. Ten rozširuje pouitiezákladného balíka o kontrolu pravopisuaj pre sloven<strong>sk</strong>ý jazyk, jeho súèasousú obojsmerné prekladovéslovníky èešti<strong>na</strong> – anglièti<strong>na</strong> a èešti<strong>na</strong>– nemèi<strong>na</strong>. Ïalej sú to slovníky synoným,antoným (aj pre slovenèinu),export do formátu RTF a XHTML, hromadnákorešpondencia, podpora OLE,makrojazyk, prístup ku galérii obrázkovatï. Okrem slovenèiny je súèas-ou tohto balíka aj podpora pravopisua slovníkov synoným pre èeštinu,nemèinu, brit<strong>sk</strong>ú a americkú angliètinu.Program PC SU<strong>IT</strong>E sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><strong>na</strong>šom CD, stiahnu si ho môete aj<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.software 602.<strong>sk</strong>, inštalaènýprogram má 13 MB. Program PCSU<strong>IT</strong>E Plus sa dá pouíva a po zaplatení,objed<strong>na</strong> si ho môete aj <strong>na</strong> CDmédiu. Inštalaèný program má v tomtoprípade 31 MB. K dispozícii je èe<strong>sk</strong>áalebo anglická jazyková verzia balíka.Plnohodnotné pouívanie základnéhobalíka PC SU<strong>IT</strong>E je podmienenéregistráciou. Tá je síce bezplatná, alevyaduje zadanie osobných dát pouívate¾avrátane platnej elektronickejadresy. Na túto adresu bude zaslanýregistraèný kód po úspešnej registrácii.Registraèný kód je postaèujúcoupodmienkou <strong>na</strong> registráciu celéhobalíka.Základnou zmenou celého balíka vporov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcou verziouje blišie prispôsobenie vzh¾adu a funkciámkancelár<strong>sk</strong>eho balíka MicrosoftOffice XP. Základné ikony i celý systémmenu sa ve¾mi ponášajú <strong>na</strong> riešenie,ktoré pouil Microsoft v tomtobalíku. Ikony majú síce iné farebnépodanie ako v prípade Office, ale ichgrafická podoba je prakticky rov<strong>na</strong>ká.Takisto aj dialógové okná boli prispôsobené<strong>na</strong> otváranie alebo ukladaniesúborov pod¾a vzoru Office XP.Pribudol aj adresný priestor oz<strong>na</strong>èenýako eDock. Ide o internetovú alebosieovú lokalitu, kam si pouívateliauschovávajú vytvorené dokumenty.Výhodou je, e dokumenty sú dostupnéz kadého poèítaèa v sieti, resp. z kadéhopoèítaèa pripojeného <strong>na</strong> internet.Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie 602Text a vzh¾ad nových dialógových okien.602TEXT. Asi <strong>na</strong>jdôleitejšou aplikáciouz celého balíka je textový editor602Text. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieprogramu je zobrazené <strong>na</strong> obrázku.Ako je aj z neho zrejmé, <strong>na</strong>písabený text vrátane formátovania nieje iadny problém. Skúsený pouívate¾programu Word dokáe nájsjednotlivé funkcie v 602Text prakticky<strong>na</strong> prvý pokus. Výhodou je, e voväèšine prípadov ostali zachované ajklávesové <strong>sk</strong>ratky.Pri tvorbe textu môete vyuívaštýly, ktoré majú ve¾mi podobné oz<strong>na</strong>èeniei dizajn, ako je to v prípade aplikácieWord XP. Oproti minulosti saove¾a jednoduchšie definujú hlavièkya päty dokumentu (poklepaním <strong>na</strong> hornomalebo spodnom okraji dokumentu),k dispozícii je aj automatická tvorbaobsahu.Tvorcov aplikácie 602Text trebapochváli za zabudovaný systém tabuliek.Toto je <strong>sk</strong>utoène ve¾mi dobreprepracovaná funkcia. Podobne akov prípade Word XP môete priamoz ponuky nástrojovej lišty zvoli poèetriadkov a ståpcov a vybra aj automatickýformát tabu¾ky. Po tom, èo jetabu¾ka hotová, dajú sa jej rozmerymeni <strong>na</strong>jjednoduchšie pomocou myši.Výšku a šírku bunky však môetepresne urèi aj pomocou zadania èíselnejhodnoty v centimetroch. Ak oz<strong>na</strong>èítetextové údaje v tabu¾ke a <strong>sk</strong>opírujeteich do schránky, pri vloení <strong>na</strong>iné miesto v dokumente sa <strong>na</strong> vybranémiesto prenesie text oddelenýtabulátormi – teda bez tabu¾ky. Tabu¾kuje moné zamknú, èím zmrazítevšetky rozmery a atribúty tabu¾ky,zatia¾ èo text v tabu¾ke môete<strong>na</strong>ïalej meni.Na rozdiel od Wordu však nemátev 602Text <strong>na</strong>pr. automatickú opravuniektorých z<strong>na</strong>kov (ve¾ké písmeno <strong>na</strong>zaèiatku novej vety), systém menunie je vybavený <strong>sk</strong>rývaním menejèasto pouívaných funkcií, neexistujepovel <strong>na</strong> automatické formátovaniecelého dokumentu a pod. Poèítanieslov a z<strong>na</strong>kov vo vytváranom texte jesíce k dispozícii, ale, bohuia¾, nedása rozlišova medzi poètom z<strong>na</strong>kov smedzerami a bez nich (pouíva sa lenpoèet z<strong>na</strong>kov s medzerami). Na druhejstrane, pokia¾ máte zapnutú ovládaciulištu Štatistika, zobrazuje sa po-Hore zobrazenie súboru v programe 602Tab, dole v Excel XP. Všimnite si, e niektoré listy v prípade602Tab chýbajú. Mierne sa zmenilo aj farebné podanie.70 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R EÚprava obrázka pomocou intuitívneho zobrazenia vplyvu sledovanéhoparametra. Staèí si len vybra pod¾a svojho vkusu.Zobrazenie doplnkových údajov v programe 602Album.èet slov v dokumente bez nutnostiaktualizácie príslušného po¾a. Tútofunkciu by sme si iste priali aj v programeWord XP. Navyše je v lište Štatistikamoné definova, ktoré údajesa majú zobrazova, a môe ich by<strong>na</strong>raz aj viacero (<strong>na</strong>pr. poèet slov i poèetz<strong>na</strong>kov). Naozaj ve¾mi dobre vypracovanéovládanie.No a prichádzame k tomu <strong>na</strong>jdôleitejšiemu,t. j. k podpore konkurenènéhoformátu DOC. Ten je dnesde facto štandardom textových súborov.Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok je vzájomnákompatibilita ve¾mi dobrá. FormátDOC je pre 602Text predvoleným formátom.Ak teda vytvárate nový dokumenta zadáte povel <strong>na</strong> jeho uloenie,pouije sa práve tento formát. Prirodzene,poèas <strong>sk</strong>úšok sme otvorili viacerotextových súborov, ktoré smepôvodne vytvorili vo Worde.Výsledok <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok je takýto:ak je pôvodný dokument relatívnejednoduchý, zobrazí sa v 602Textúplne rov<strong>na</strong>ko. Pri zloitejších dokumentoch(<strong>na</strong>pr. grafické deformácietextov, zloito usporiadané grafickéobjekty) bude dokument zobrazený v602Text v mierne modifikovanej forme.Z<strong>na</strong>mená to, e budete ma k dispozíciivšetky informácie ako v pôvodomdokumente, ale pravdepodobnebudú umiestnené <strong>na</strong> inom mieste. Pritestoch sa nám nikdy nestalo, e bysme niektorý dokument z Wordu neotvoriliv 602Text, resp. <strong>na</strong>opak. Domnievamesa, e pre väèšinu bených pouívate¾ovje vzájomná kompatibilitaWord XP a 602Text akceptovate¾ná.602TAB. Tabu¾kový editor 602Tab bolv predchádzajúcich verziách chudobnejšoupodobou tabu¾kového procesoraMicrosoft Excel. V novej verziiPC SU<strong>IT</strong>E sa situácia oproti minulostizlepšila, ale stále sa nevyrov<strong>na</strong>jú úplne.Prejavuje sa to hlavne <strong>na</strong> vzájomnejkompatibilite súborov, kde asinebudete úplne spokojní. Ak otváratesúbory typu XLS v programe 602Tab,pravdepodobne vám budú niektoréinformácie z pôvodného dokumentuchýba, resp. budú modifikované.Obyèajne nie je celkom dodrané formátovaniedokumentu. Týka sa tohlavne zobrazenia farieb, pokia¾ sapouijú iné ako základné odtiene.Z pôvodného dokumentu nám všakv 602Tab chýbali celé listy, ktoré v Exceliobsahovali grafy vypoèítané z inýchlistov.Pri èítaní dokumentu vytvorenéhov 602Tab v Exceli sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>liiadne takéto zmeny. Jeden obzvláškomplikovaný dokument, vytvorenýv 602Tab, sme však nedokázali v Exceliotvori (aplikácia ohlásila chybu).V celkovom hodnotení je 602Tabaplikácia, ktorá sa uplatní pri spracovaníèíselných údajov. Pokia¾ však ideo otváranie dokumentov z Excelu, pouívate¾nemá istotu, e zí<strong>sk</strong>a všetkyinformácie z originálu.602PHOTO. Zaujímavý program, ktorýnemá v štandardnej edícii OfficeXP priameho konkurenta. Ako u názovhovorí, je to aplikácia predovšetkým<strong>na</strong> úpravu fotografií. Existujefunkcia <strong>na</strong> priame <strong>na</strong>èítanie fotografiíz digitálneho fotoaparátu alebo <strong>sk</strong>enera.Otvori však môete ¾ubovo¾néobrázky z pevného di<strong>sk</strong>u.Spracúvanú fotografiu môete otáèa,zrkadli, oreza, meni rozmery èipoèet zobrazených farieb (výhodné priumiestnení <strong>na</strong> web). Zaujímavé súfunkcie efekt rybieho oka, potlaèeniaèervených oèí, ako i automatická úpravafotografie. Na úpravu jasu, kontrastu,zaostrenia a jednotlivých farebnýchzloiek vrelo odporúèame funkciu ladenieobrázka. V tomto prípade sa zobrazí<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> deviatich obrázkov s rozliène<strong>na</strong>stavenými parametrami apouívate¾ si priamo vyberá <strong>na</strong>jlepšiepodanie. Tento spôsob vás teda odbremeòujeod toho, aby ste museli nieèovedie o efektoch, a pri úprave postupujetev podstate empiricky.Do budúcnosti by sme si elali, abyniektoré vo¾by v pouívate¾<strong>sk</strong>om rozhraníneboli zobrazené ako dialógovéokná, ale vo forme nástrojovej lišty.To by umonilo pohodlnejšie zmenyv obrázku.Po zakúpení rozšírenia PC SU<strong>IT</strong>EPlus dostanete prístup ku galérii10 000 klipartov.602ALBUM. Tento program spustíte<strong>na</strong> rozdiel od ostatných aplikáciílen po úspešnej registrácii balíka PCSU<strong>IT</strong>E (opä pripomí<strong>na</strong>me, e je tobezplatná registrácia). Je to elektronickýalbum, úzko previazaný s programom602Photo. Do albumu môetevloi sériu fotografií z adresára, digitálnehofotoaparátu alebo <strong>sk</strong>enera aupravova ich prostriedkami programu602Photo. Výhodou je podporaformátu EXIF – teda k dispozícii súvšetky doplnkové informácie o fotografii.Tie môe vyui <strong>na</strong>pr. tlaèiareò<strong>na</strong> automatickú úpravu nesprávneodfoteného obrazu.Album obsahuje èas oz<strong>na</strong>èenú Diaa Foto. V èasti Dia vidíte všetky fotografie<strong>na</strong> diapozitívoch a je to vlastneistá forma indexu albumu. V èasti Fotovidíte fotografiu v úplnej ve¾kosti.Do zobrazenia je moné vloi zobrazeniedoplnkových údajov z formátuEXIF, <strong>na</strong>jväèší výz<strong>na</strong>m má asi zobrazeniedátumu vyhotovenia fotografie.Umiestnenie objektov je moné meni,v predvolenom prípade platí umiestnenieobjektov <strong>na</strong> všetkých fotografiáchv albume. Objekty sa však lenzobrazujú v albume, do tlaèe fotografiísa neprenášajú. Do budúcnosti bysme si elali aj rozšírenie moností <strong>na</strong>povolenie tlaèe niektorých vybranýchobjektov (<strong>na</strong>pr. spomí<strong>na</strong>ný dátum).ZÁVER. Pomer výkon/ce<strong>na</strong> je v prípadebalíka PC SU<strong>IT</strong>E ove¾a vyšší akov prípade Microsoft Office. V podstateje ve¾mi aké vyèíta nieèo programu,ktorý sa po<strong>sk</strong>ytuje zadarmo.Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok je PC SU<strong>IT</strong>Eriešenie, ktoré sa uplatní predovšetkýmv domácom <strong>na</strong>sadení, a to prispracovaní komplexných textovýchdokumentov i fotografií. V prípadeaplikácie 602Tab by bolo treba eštepopracova <strong>na</strong> vzájomnej kompatibilites Excelom.PC SU<strong>IT</strong>E sa môe <strong>na</strong>sadi aj akopodnikové riešenie. V tomto prípadebudú celkové náklady <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenieove¾a nišie, ne je to v prípade MSOffice. PC SU<strong>IT</strong>E môu v podniku pouívatakí pracovníci, ktorí prichádzajúdo styku hlavne s textovýmidokumentmi. Existujú aj sieové licenciepre 5 a 25 pouívate¾ov.Na záver ešte pripomeòme, e pod¾aúdajov výrobcu <strong>na</strong> konci roka 2002prekroèil poèet zaregistrovaných pouívate¾ovbalíka PC SU<strong>IT</strong>E dva milióny.Ak si chcete tento program vy<strong>sk</strong>úša,inštalaèný program nájdete <strong>na</strong><strong>na</strong>šom CD.Hodnotenie:☺ Nadobúdacia ce<strong>na</strong> balíka☺ Kompatibilita 602Text☺ Vlastnosti programu 602Photo☹ Slabá kompatibilita 602Tab☹ Neexistuje sloven<strong>sk</strong>á verzia balíkaCe<strong>na</strong>: základná verzia balíka zadarmo<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.software602.<strong>sk</strong>,rozširujúci balík PC SU<strong>IT</strong>E Plus 1498 Skbez DPH. Pri <strong>na</strong>sadení v podniku zadarmolen do troch licencií, verzia pre 5 pouívate¾ov:6998 Sk bez DPH, pre 25 pouívate¾ov:30 000 Sk bez DPHVýrobca: Software602Ondrej Macko2/<strong>2003</strong> PC REVUE 71


S O F T W A R EEudoraEmailových klientov môete <strong>na</strong> internetenájs neúrekom, a to vo freewarovej,ako aj sharewarovej verzii. Máloktorý znich vám však bude vyhovova, <strong>na</strong>jmäak ste si <strong>na</strong>vykli <strong>na</strong> prácu s intuitívnymprostredím, aké ponúkajú <strong>na</strong>príkladMicrosoft Outlook Express èi jeho väèšíbrat Outlook. Práve v takomto prípadebudete ma ve¾ký problém nájs softvér,ktorý by vám vyhovoval. A ak to nie jeani tak ve¾mi vychva¾ovaný Bat, je tuïalšia monos s názvom Eudora. Podtýmto nenápadným menom sa <strong>sk</strong>rývave¾mi robustný a prepracovaný emailovýklient, ktorý by rozhodne nemal ujsvašej pozornosti.INŠTALÁCIA A SPUSTENIE. Inštalovanienového softvéru je v tomtoprípade ve¾mi rýchle a bezproblémovéa program vám <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u prvotne zaberienecelých 10 MB miesta. Po následnomreštarte budete musie absolvovakúru v podobe <strong>na</strong>stavenia pouívate¾<strong>sk</strong>ýchinformácií, medzi ktoré patrí<strong>na</strong>príklad zadanie údajov k úètu, z ktoréhosahujete poštu. Nez¾aknite sa, akvám program prvotne ponúka downloadlen z jedného úètu, ne<strong>sk</strong>ôr si cez<strong>na</strong>stavenia môete bez problémov pridaïalšie kontá, a to v takom poète,ako potrebujete pri svojej práci.OVLÁDANIE A PÍSANIE E−MAI−LOV. Po prvom zhliadnutí ovládaciehoprostredia programu si uvedomíte,e je tu silná podobnos s Outlookom.Aj keï niektoré prvky sú rozmiestnenéináè, niekedy dokoncalepšie, bude sa vám poèas celej prácezda, e s takýmto prostredím ste upracovali. V ¾avej èasti ok<strong>na</strong> programutoti nájdete miesto, v ktorom saprepí<strong>na</strong>te medzi hlavnými funkciamiklienta. V zálokách tu máte poukladanéhosprávcu podpisov, predvolenýchšablón e-mailov, emailových úètov a,samozrejme, aj samotných správ. NaPracovné prostredie klienta EudoraVytváranie novej správytomto systéme utriedenia je výhodná<strong>na</strong>jmä jeho preh¾adnos a fakt, ekontextové menu sa vdy prispôsobujetomu, v ktorej záloke ste prepnutí.Tá urèená pre e-maily sa ïalejdelí <strong>na</strong> prieèinok <strong>na</strong> doruèenú a odoslanúpoštu a kôš. Opä je len <strong>na</strong> vás,èi sa rozhodnete prida si aj ïalšiezloky, prípadne pre ne <strong>na</strong>stavi špecificképravidlá pre doruèenie pošty.Eudora vám to všetko umoòuje.Hlavným priestorom <strong>na</strong> prácu jepravá èas obrazovky, urèená <strong>na</strong> èítaniea vytváranie nových správ. Výhodouvšak je, e pod týmto priestoromnájdete záloky <strong>na</strong> všetky práve otvorenépoloky, a tak sa môete ve¾mijednoducho prepí<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad ajmedzi piatimi rozpísanými správami,nebude vám to robi problém.Vytvorenie novej správy je jednoduché,staèí kliknú <strong>na</strong> príslušnúikonku, ale môete ís aj cez menuMessage. Poèas vytvárania správymáte všetky <strong>na</strong>jdôleitejšie funkciedostupné v podobe radu ikoniek vhornej èasti tela správy. Tu môetevybera prioritu správy, elaný podpis,kódovanie správy, ako aj typ písma,jeho ve¾kos, zarov<strong>na</strong>nie a farbuv texte. Umonené sú aj jednoduchšiepodoby formátovania, ako <strong>na</strong>príkladodseky èi odráky, je len <strong>na</strong> vás,Bohaté a preh¾adné <strong>na</strong>stavenia<strong>na</strong>ko¾ko vám záleí <strong>na</strong> podobe správy.Pri odoslaní môete vybra takédetaily, ako je uloenie kópie správyèi potvrdenie o doruèení e-mailu adresátovi.FUNKCIE NAVYŠE. U dávno neplatí,e emailový klient by malvedie len písa a odosiela správy, atak aj vás iste zaujíma, èo vie Eudora<strong>na</strong>vyše. V prvom rade je tu ve¾mi jednoduchýsprávca pravidiel pre doruèenésprávy, ktorý zvládne prvotnétriedenie pošty pod¾a vašich <strong>na</strong>stavení.Zaujímavou funkciou je aj kompresiasúboru, v ktorom sa <strong>na</strong>chádzajúsprávy, s cie¾om zabera <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>uèo <strong>na</strong>jmenej miesta. Pokia¾ budete vEudore spravova viaceré emailovékontá a nechcete, aby boli všetkyverejne dostupné, je tu monos špeciálnezloky chráni pred neautorizovanýmvstupom heslom.Prepracovaný je v Eudore aj adresárurèený <strong>na</strong> spravovanie vašichosobných kontaktov. Rov<strong>na</strong>ko peknesú prepracované aj štatistiky, ktorévám presne vypovedajú o tom, aké jevyaenie vašej emailovej schránky.Ak prechádzate <strong>na</strong> Eudoru z inéhoemailového programu, treba spomenúmonos importu u existujúcejdatabázy emailových správ, ako ajkontaktov.HODNOTENIE A ZÁVER. Pracovas Eudorou ma bavilo. Po prvotnomzvládnutí <strong>na</strong>stavení a importu e-mailovsa tento program ukázal ako ve¾mirobustný emailový klient, ktorý sivie poradi s kadodennou záplavoupošty. Ve¾mi bohaté sú aj <strong>na</strong>staveniaprogramu, v ktorých okrem iného mô-ete <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>príklad aj formátodosielania správ èi formát prijímanýchpríloh v e-mailoch. Vcelku takEudo-ra pôsobí ako ucelený a robustnýprodukt, ktorý sa <strong>na</strong>vyše jednoduchoovláda. Ak h¾adáte správcu vašejpošty, je mono tým pravým kandidátom.Nakoniec asi poteší fakt, e Eudoraje freeware spolu s pár reklamnýmipútaèmi. Ak si však priplatíte, môetesa zbavi reklamy. A ak chcete zakadú cenu pracova bez zobrazovaniabannerov, prejdite <strong>na</strong> lite verziu,ktorá je kompletne zadarmo.Hodnotenie:☺ Ovládanie☺ Preh¾adnos☺ NastaveniaLicencia: shareware/freewareDownload: <strong>www</strong>.eudora.comMartin Turoò72 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R EMicrosoft Combat Flight Simulator 3.0Po viacerých predchodcoch, ktorí ovplyvnili poèítaèový svet,uzrel svetlo sveta Combat Flight Simulator 3.0. Oprotiminulosti obsahuje táto verzia mnoho zlepšení. No ajjedno zhoršenie – po zapnutí vás toti neuvíta tradiènýklip, a teda vás <strong>na</strong> zaèiatku niè neoèarí. Zato vás zaujmeve¾mi dobre prepracované hlavné menu. V pozadí menusa premieta film znázoròujúci hangár. Pred hangáromstojí vami zvolené lietadlo, <strong>na</strong> škatuliach s muníciou sedítevy. Toto pozadie sa po preko<strong>na</strong>ní niektorých misií obmieòa,ale len v niektorých detailoch.Hlavné menu obsahuje pä poloiek: Rýchly boj (QuickCombat), Misie (Mission), Kampane (Campaign), hru viacerýchhráèov cez sie (Multiplayer) a <strong>na</strong>koniec základnúpoloku Nastavenia (Options). Naj<strong>sk</strong>ôr sa pozrite do polokyOptions a <strong>na</strong>stavte si ovládanie lietadla, zvukové agrafické <strong>na</strong>stavenia. Táto hra obsahuje pomocníka (Help),ktorý sa netradiène <strong>na</strong>chádza v poloke Options. Pomocníkje dobre vypracovaný a obsahuje všetko potrebné <strong>na</strong> úspešnúhru.V poloke Quick Combat si môete vybra typ letu, lietadlo,miesto boja a pilota. Pri type letu máte <strong>na</strong> výber:Vo¾né lietanie (Free flight), výstine <strong>na</strong>zvanú poloku Psíboj (Dogfight), Zajatie (Intercept), E<strong>sk</strong>orta (Escort) a Pozemnýboj (Ground Attack). Pri vo¾nom lietaní si len tak lietatea obèas zostrelíte nepriate¾<strong>sk</strong>é lietadlo. Psí boj predstavujezákladný boj proti nepriate¾om. Pri Zajatí máte zastavinepriate¾<strong>sk</strong>é lietadlo, kým príde <strong>na</strong> urèený bod. V prípadeE<strong>sk</strong>orty máte za úlohu ochraòova lietadlo alebo budovu.V poslednej poloke Pozemný boj prekvapíte nepriate¾a abojujete proti jeho pozemným cie¾om a lietadlám.Môete si vybra aj lietadlo v poloke Aircraft. Lietadlámôu by brit<strong>sk</strong>é, nemecké a americké. Tieto krajiny súzastúpené aj pri výbere pilota, kadá kraji<strong>na</strong> má trochpilotov (Briggs, Mackenzie a Milne-Lees). Hra za kadého znich je trochu odlišná a po èase sa aj zlepšujú. Okrem tohosi môete vytvori nový profil. Keï si však vytvárate profil,môete si vybra iba z troch podôb pilota. Dá sa zvoli ajlokalita z nespoèetného mnostva miest v Belgicku, Francúzku,Nemecku, Ve¾kej Británii a Holand<strong>sk</strong>u.Ïalšia poloka v hlavnom menu sú misie. Tu si <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrmôete zvoli iba z nieko¾kých misií, po ich splnení sa vámmonosti zväèšujú. Ïalej sa dá vybra lietadlo, ako i zruènostivašich kolegov alebo nepriate¾ov. Môete zvoli aj funkciu,ktorá vám automaticky vyberie schopnosti vašichkolegov. Keï ste si u všetko vybrali, kliknite <strong>na</strong> polokuBriefing. Tu máte k dispozícii všetky informácie o lietadle,trase letu, vybranom pilotovi, stave nádre a mnostvemunície. Potom staèí u len stlaèi Fly a koneène letíte.Táto hra sa však ve¾mi ako ovláda len pomocou klávesnice.Ale ak vlastníte joystick od firmy Microsoft, je tápravá chví¾a vyui ho. Hra má toti prispôsobenie právepre tento ovládací prvok. No ak nemáte poruke takýtoovládaè, dá sa Combat Flight Simulator hra aj s inýmjoystickom so spätnou väzbou.Väèši<strong>na</strong> týchto misií sa odohrávav zlom poèasí za silnéhovetra, take sa s lietadlom akomanévruje. Ale o to vlastne v hreide. Vašou úlohou je splni bojovúmisiu, zneškodni nepriate¾a,a to za kadých podmienok.Treou polokou v hlavnom menusú kampane. Na zaèiatku si mô-ete vybra iba jednu úlohu z kampane,ale ne<strong>sk</strong>ôr sa vám ponukarozšíri a vy môete bojova <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrozliènejšíchmiestach sveta. Tietokampane sa odohrávajú <strong>na</strong> známych,v prevanej miere európ<strong>sk</strong>ycha amerických boji<strong>sk</strong>ách. Väèšinousa takisto ako misie odohrávajúv neprívetivom poèasí, v ktorom vás a vaše lietadlo unášavietor a vidíte <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong> tri metre dopredu.Poslednou polokou hlavného menu je Multiplayer. Tusi môete hru zahra aj so svojimi priate¾mi v poèítaèovejsieti. V sieti môete bojova aj proti poèítaèovým nepriate¾om.Take ide o výbornú multiplayerovú hru. Keï vásu Combat Flight Simulator prestane bavi, musíte vojsdo Options, kliknú <strong>na</strong> poloku koniec CFS3 (Quit CFS3) au ste vonku.Ak h¾adáte hru, ktorá by splnila váš sen lieta a bojova<strong>na</strong> <strong>na</strong>jlepších bojových lietadlách minulého storoèia, CombatFlight Simulator 3.0 je to pravé. A zároveò sa dozvietevšetko o leteckých bitkách, ktoré ovplyvnili koleso dejín.Hodnotenie:☺ Výborne spracovaná grafická stránka hry. Po havárii alebozráke ve¾mi dobre vypracovaný klip výbuchu.☹ Nie je iad<strong>na</strong> šanca pristá s lietadlom <strong>na</strong> zemi. Nároènéovládanie <strong>na</strong> klávesnici.Ce<strong>na</strong>: 1792 Sk bez DPHVýrobca: Microsoft/EnsembleStudiosZapoièal: Microsoft SlovakiaÏalšie informácie: <strong>www</strong>.microsoft.com/games/combatfs3Peter MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R EHardvérové poiadavky: procesor Intel 400 MHz, potrebné miesto<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u 900 MB, pre Windows 98 a Me, 64 RAM,pre Windows XP 128 RAM a grafická karta s videopamäou 16 MB2/<strong>2003</strong> PC REVUE 73


S O F T W A R ESharewarové okienkoRMCA (Realtime MIDI Chord Arranger Pro) v4.2Opis: aplikácia pre Win9x/Me/2000/XP <strong>na</strong> tvorbu sprievodných štýlova realizáciu automatického hudobného sprievodu v reálnom èase; autorponúka pod názvom MAAS (MIDI Auto-Accompaniment Section) aj od¾ahèenúverziu realizujúcu len niektoré funkcie recenzovaného programu (bezmonosti vytvárania vlastných štýlov)Vlastnosti: program sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých modulov (pracujúcich v oddelených oknách),z ktorých medzi k¾úèové patrí editor sprievodných štýlov a <strong>na</strong>hrávaèaranmánov (ktorý predstavuje hlavné okno programu).Imager v2.3 + Imager Enhancer v1.3Opis: sloven<strong>sk</strong>ý prehliadaè a editor obrázkov pre Win95-XPVlastnosti: program Imager je grafický prehliadaè s podporou formátov BMP, DIB, JIF,JPG, PBM, PNG, PCX, PGM, PPM, RLE, TGA, TIF, GIF, ICO, WMF a EMF <strong>na</strong> vstupe(prezeranie), resp. BMP, JPG, PBM, PGM, PPM, PNG, TGA a TIF <strong>na</strong> výstupe(ukladanie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>); pri ukladaní do formátu JPG je moné interaktívne optimalizovakvalitu ukladaného obrázka, prièom sa v dvoch oknách zobrazujejeho pôvodný a výsledný vzh¾ad, ako aj ve¾kos súboru; je k dispozícii funkciahromadnej konverzie z jedného formátu do druhého prehliadaè podporuje <strong>na</strong>sledujúce funkcie: zobrazenie všetkých dostupnýchinformácií o prezeranom obrázku, automatické prezeranie série obrázkov (slideshow),tvorba náh¾adov, lupa a tvorba výrezu (s monosou jeho uloeniado súboru, kopírovania do pamäovej schránky a tlaèe) a takisto presun prezeranéhoobrázka do pozadia pracovnej plochy; z dostupných nástrojov trebaspomenú tvorbu viacstránkových TIF obrázkov a animovaných GIF súborov, kadý sprievodný štýl sa môe <strong>sk</strong>lada z 8 rôznych èastí – úvod, základnáèas, rozšírená èas, ukonèenie a vzájomné prechody medzi nimi; pri tvorbeštýlov sa definuje druh akordov, spôsob ich modifikácie (bez zmeny, zme<strong>na</strong>tóniny, zme<strong>na</strong> druhu akordu, úplná zme<strong>na</strong> a pod.) a ich èasovanie, zaèiatoka koniec jednotlivých èastí (opakujúcich sa sluèiek) a pod.; je potrebné definovaaj pouité nástroje, ich hlasitos a intenzitu jednotlivých efektov ako vstupné zariadenie <strong>na</strong> ovládanie sprievodu mono poui virtuálnu klávesnicu<strong>na</strong> obrazovke poèítaèa, ovládanú myšou, resp. poèítaèovú klávesnicu(s príslušnými tlaèidlami, resp. klávesovými <strong>sk</strong>ratkami <strong>na</strong> ovládanie druhuakordov a aktiváciu prechodov medzi jednotlivými èasami interpretovanéhoštýlu) alebo externú MIDI klávesnicu; je moné vyui aj priame zadávanieakordov prostredníctvom špeciálneho ok<strong>na</strong> s kompletnou tabu¾kou akordov pri ovládaní sprievodu externou MIDI klávesnicou (ktorá sa dá rozdeli <strong>na</strong> 4nezávislé sekcie) je moné pracova v „normálnom móde“, keï sa klávesnicouzadávajú reálne akordy (program rozpoznáva v kadej tónine 17 rôznychakordov) alebo v „dvojprstovom móde“, keï sa tóni<strong>na</strong> akordu definuje nišímtónom a druh akordu (10 rôznych) tónom vyšším v príslušnom relatívnomodstupe od prvého v bloku <strong>na</strong>hrávania aranmánov je moné v rámci zvoleného sprievodnéhoštýlu uklada príslušné akordy a melódiu (obe zloky je moné <strong>na</strong>hra <strong>na</strong>raz,resp. <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr akordy a potom melódiu); volite¾né tempo <strong>sk</strong>ladby je znázoròovanéopticky alebo aj akusticky zvukom metronómu; funkcia Melody Ad Libumoòuje menej <strong>sk</strong>úseným hudobníkom automatickú konverziu melódie hranejv C-dur do tóniny aktuálne interpretovaného akordu vytvorený aranmán je moné uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> vo vlastnom formáte .RCA,resp. exportova do súboru vo formáte MIDI; jednotlivé uloené aranmány,resp. ich sériu definovanú zoz<strong>na</strong>mom je moné prehráva vstavaným prehrávaèom <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.s<strong>na</strong>pshot.cjb.net/rcslib.htm je k dispozícii rozsiahlakninica preddefinovaných sprievodných štýlov vo vlastnom formáte .RCS -ph-Autor: Michael Brick, NemeckoŠtatút programu: shareware (<strong>sk</strong>úšobná verzia umoòuje prácu len s 32 demonštraènýmisprievodnými štýlmi)Ce<strong>na</strong> registrácie: 55 USD (aplikácia MAAS len 24,50 USD)Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.rmca.cjb.netDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/sound/rmca.exeako aj extrakciu ikon zo súborov EXE a DLL; priamo z prostredia programu jemoné asociova jednotlivé grafické formáty a aj prezera obrázky <strong>sk</strong>omprimovanédo archívu vo formáte ZIP priamo z prostredia prehliadaèa je moné aktivova grafický editor ImagerEnhancer, ktorý sa distribuuje ako nezávislý programový produkt; programumoòuje editova obrázky zí<strong>sk</strong>ané nielen zo súboru, ale aj z ¾ubovo¾néhoTWAIN kompatibilného zdroja (<strong>sk</strong>ener, digitálny fotoaparát a pod.) v rámci grafického editora sú k dispozícii štandardné nástroje, ako <strong>na</strong>pr.horizontálne a vertikálne preklopenie, rotácia obrázka (o ¾ubovo¾ný zadanýuhol), tvorba negatívu, prevod do sivej škály, zme<strong>na</strong> farebnej håbky a ve¾kostiobrázka; sú k dispozícii štandardné kresliace nástroje vrátane kresleniaobdånikov so zaoblenými hra<strong>na</strong>mi a šrafovania vytvorených plošných obrazcovs farbou nezávislou od farby obrysov obrazca program umoòuje interaktívnu zmenu (<strong>na</strong> obrazovke je zobrazený pôvodnýaj korigovaný obrázok) pomeru RGB, CMY, YCbCr, HLS a HSV poloiekobrázka, ako aj BCG poloiek (<strong>na</strong>stavenie jasu, kontrastu a gama korekcie); súk dispozícii aj viaceré efekty: zme<strong>na</strong> ostrosti, zvýraznenie detailov, vyhladenie(rozmazanie) obrázka, zvýraznenie obrysov, tvorba rozmazaných okrajovobrázka (obdånikového alebo elipsovitého tvaru s vo¾bou farby a hrúbkyokraja) a zmiešavanie 2 obrázkov väèši<strong>na</strong> funkcií oboch programov sa dá ovláda prostredníctvom klávesových<strong>sk</strong>ratiek; v oboch programoch je moné zvoli si akciu, zodpovedajúcuotoèeniu, resp. stlaèeniu kolie<strong>sk</strong>a myši (ovládanie lupy, výber obrázka a pod.) je k dispozícii viacjazyèná podpora, v èase písania recenzie bola dostupnásloven<strong>sk</strong>á a èe<strong>sk</strong>á lokalizácia-ph-Autor: Roman Riška – EscSoftware, SRŠtatút programu: freewareDom. stránka: http://<strong>www</strong>.escsoftware.host.<strong>sk</strong>Download URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/imager.zip (oba programy spoloène)Hlídací pes 2002 v2.02Opis: nová generácia èe<strong>sk</strong>ého zabezpeèovacieho a monitorovacieho programu<strong>na</strong> ochranu poèítaèa a jeho jednotlivých komponentov pred nepovolaným prístupompre Win95/98/Me/NT/2000/XP74 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R EVlastnosti: program sa dodáva v dvoch verziách: pre domáci poèítaè a <strong>na</strong> pouitiev sieovom prostredí (klient – server) program umoòuje realizova obmedzenie prístupu k <strong>na</strong>sledujúcim aktivitám:prístup k samotnému poèítaèu, spúšanie aplikácií okrem povolených,prístup k zvoleným súborom (definovaným názvom, resp. príponou), inštalácianových programov, prístup <strong>na</strong> zadané internetové adresy, prístup k di<strong>sk</strong>etoveja CD mechanike, prístup k ovládaciemu panelu a správe systémovýchpolitík a pouívanie lokálnej, resp. sieovej tlaèiarne; okrem toho je monéaplikova <strong>sk</strong>rývanie adresárov, ochranu zvoleného typu súborov proti zmenáma vymazaniu, ochranu ikon <strong>na</strong> pracovnej ploche (pred vymazaním, zmenouodkazov èi pridaním nových ikon) a aj obmedzenie dåky pripojenia cezdial-up modem; prístup k <strong>na</strong>staveniam programu je umonený len administrátorovipo zadaní príslušného hesla; pri editovaní <strong>na</strong>stavenia pouívate¾<strong>sk</strong>ýchpráv pre viac pouívate¾ov je moné poui funkciu ich kopírovania; <strong>na</strong>staveniaprogramu je moné zálohova program umoòuje zaz<strong>na</strong>menáva <strong>na</strong>sledujúce pouívate¾<strong>sk</strong>é aktivity(s monosou ich preh¾adného zobrazenia, exportu a tlaèe zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nýchinformácií v chronologickom poradí a s farebným rozlíšením jednotlivýchpouívate¾ov): manipulácia so súbormi, spúšanie aplikácií, obsah písanýchtextov, <strong>na</strong>vštívené internetové adresy (aj s názvami prezeraných stránok),pouitie modemu, CD mechaniky a tlaèiarne (vrátane informácie o názvetlaèeného dokumentu a poète vytlaèených strán); okrem toho sa zaz<strong>na</strong>menávajúaj všetky prístupy <strong>na</strong> sieové zdroje, resp. prístup <strong>na</strong> chránený poèítaèz okolitých poèítaèov pripojených <strong>na</strong> sieti; zaz<strong>na</strong>menávajú sa takisto informácieo vo¾nom mieste <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och a o vyuití procesora; súbory so záz<strong>na</strong>momo aktivitách sú šifrované a prístup k nim je povolený len administrátorovi funkcia automatického vypí<strong>na</strong>nia umoòuje vo zvolený èas vypnú poèítaè,resp. samotný program je k dispozícii rozsiahly pomocník v èe<strong>sk</strong>om jazyku vrátane plávajúcehohelpu k jednotlivým funkciám programu-ph-Autor: Petr Novosad – Novosoft, ÈRŠtatút programu: je k dispozícii <strong>sk</strong>úšobná verzia programu, úplná verzia programu sa dodáva<strong>na</strong> CD médiu spolu s inštalaèným k¾úèom (di<strong>sk</strong>etou)Ce<strong>na</strong> programu pre 1 domáci poèítaè: 970 Sk + DPH (resp. 510 Sk + DPHpre pouívate¾ov predchádzajúcej verzie programu)Dom. stránka: http://<strong>www</strong>.novosoft.czSloven<strong>sk</strong>ý predajca: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Download URL <strong>sk</strong>úšobnej verzie: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/security/hlidpes.zipCpuIdle (Pro) v6.0Opis: nástroj pre Win9x/Me, resp. WinNT/2000/XP (verzia Pro) <strong>na</strong> zníeniepríkonu a zahrievania CPUVlastnosti: program pracuje <strong>na</strong> báze pouitia inštrukcie HLT (pozastavenie èinnostiprocesora) v èase medzi obsluhou dvoch po sebe <strong>na</strong>sledujúcich prerušení;tým sa zniuje priemerne produkované mnostvo tepelnej energie za jednotkuèasu, a teda aj teplota procesora (èo má pozitívny vplyv <strong>na</strong> stabilitu systémua jeho ivotnos) podpora procesorov 386, 486, Pentium,Pentium II, Pentium III, Pentium 4, AMD386, 486, K5, K6, Duron a Athlon, ako ajprocesorov Cyrix, VIA, IDT a UMC; podporaviacprocesorových systémov v spolupráci s vybranými typmi matiènýchdosiek je moné realizovaoptimalizáciu ich <strong>na</strong>stavenia s oh¾adom<strong>na</strong> zvýšenie úèinnosti chladenia v rámci spolupráce s programomMotherBoard Monitor (vo verzii 5.1 avyššej) je moné zabezpeèi aj monitorovanieinformácií zo snímaèov teploty procesora (procesorov), resp. matiènejdo<strong>sk</strong>y a v prípade presiahnutia zvolených kritických hodnôt je moné vyvolazvolenú akciu (zvýšenie úèinnosti chladenia alebo úplné vypnutie systému) vo zvolených intervaloch sa zobrazuje percentuálny podiel stavu neèinnostiprocesora-ph-Autor: Andreas Götz, NemeckoŠtatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 20 USD za verziu pre Win9x/Me a 30 USD za verziu Pro pre WinNT/2000/XPDom. stránka: http://<strong>www</strong>.cpuidle.deDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilmisc/cpuidl60.zipftp://ftp.elf.stuba.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilmisc/cpuidp60.zip (verzia Pro)BitZipperTento šikovný program sa svojou jednoduchosou a intuitívnym ovládanímve¾mi ponáša <strong>na</strong> nekorunovaného krá¾a všetkých pakovaèov, <strong>na</strong> WinZip. Bit-Zipper je však iný, jeho prostredie vám bude síce hneï známe, no práca s nímje iná. Mono je to v integrácii stromovej štruktúry pevného di<strong>sk</strong>u do ¾avejèasti ok<strong>na</strong>, ktorá ešte viac zjednodušuje vytváranie nového archívu. Programvychádza v ústrety aj nováèikom, ktorým pri vytváraní komprimovaných balíkovdát podáva pomocnú ruku v podobe sprievodcu, ktorý krok za krokomspolu s pouívate¾om prejde proces vytvorenia nového archívu. Aj po <strong>sk</strong>om-


S O F T W A R Emyši. Môete tu <strong>na</strong>stavi, aký blok pamäte sa má program pokúsi uvo¾ni, alenezaostáva ani informaèná stránka programu, ktorá vám presne opíše struènéinformácie o systéme. Ve¾mi uitoèná je aj funkcia automatického èisteniapamäte, pomocou ktorej <strong>na</strong>stavíte hodnoty vyaenia pamäte. Keï sú prekroèené,RamCleaner sa automaticky pousiluje o vyèistenie aspoò jej èasti. Medziïalšie <strong>na</strong>stavenia patrí automatické minimalizovanie programu èi jeho spúš-anie pri štarte systému.-mt-Názov: RamCleanerVe¾kos: 650 KBLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.benutec.comprimovaní dát vám však BitZipper vie ponúknu ïalšie zaujímavé monosti.Tou prvou je vytvorenie archívu SFX, teda samorozba¾ovacieho súboru. Medziïalšie vymoenosti potom patrí kontrola integrity dát, odoslanie archívu akoprílohy emailovej správy èi konvertovanie medzi rôznymi typmi komprimovanýchsúborov. Po dodatoènej konfigurácii program dokáe v spolupráci s antivírusomkontrolova aj bezpeènos komprimovaných dát. Nastavenia vám potompomôu integrova BitZipper do kontextového menu èi <strong>na</strong>stavi typysúborov, <strong>na</strong> ktoré sa bude program asociova.-mt-Názov: BitZipperVe¾kos: 2130 KBLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.bitzipper.comRamCleanerO uvo¾òovaní pamäte RAM softvérovou cestou sme u písali a teraz by somvám rád predstavil jeden program z tohto radu, ktorý ma zaujal svojou jednoduchosou.RamCleaner sa po spusteníminimalizuje <strong>na</strong> panel úloh atam èaká <strong>na</strong> vašu ïalšiu aktivitu. Pridvojkliku <strong>na</strong> ikonu programu saautomaticky pokúsi o uvo¾nenie èo<strong>na</strong>jväèšieho bloku pamäte. Tentoproces zaberie celý výkon systému,no netrvá dlhšie ako 20 sekúnd.Samozrejme, okrem tejto operácievám RamCleaner ponúka aj ïalšiemonosti optimalizovania pamäte.Tie sú dostupné cez kontextové menu,ktoré vyvoláte pravým tlaèidlomCryptoBuddyAk vám niekto hovoril, e v pouívaní kryptovacích utilít mu bráni ich komplikovanos,odkáte ho <strong>na</strong> tento program. CryptoBuddy je toti azda <strong>na</strong>jjednoduchšíprogram tejto kategórie, aký som kedy videl. Celé jeho ovládanieje také jednoduché, e nepotrebuje ani pomocníka. V ¾avej èasti ok<strong>na</strong>vyberiete súbor alebo adresár, ktorý chcete zašifrova, v pravej èasti ok<strong>na</strong>potom pre zmenu <strong>na</strong>definujete adresár, kam chcete dáta uloi. Potom ustaèí len zada a potvrdi heslo, ktoré sa pri šifrovaní pouije. Hotovo, u lenjeden klik <strong>na</strong> tlaèidlo Translate a celý proces je <strong>sk</strong>onèený, dáta sú chránené.Proces dešifrovania dát je <strong>na</strong>vlas rov<strong>na</strong>ký. Sami uznáte, e viac sa u tentoproces zjednoduši nedá, iadne <strong>na</strong>stavenia, iadne dialógy, len pár klikov,jedno heslo a všetko je hotové.-mt-Názov: CryptoBuddyVe¾kos: 2190 KBLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.rtsz.com76 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R EMusic Label <strong>2003</strong>Tento program ma zaujal svojou komplexnosou. Nájdete v òom toti kompletnériešenie, èo sa týka vašej domácej audiozbierky. Vïaka programuMusic Label <strong>2003</strong> toti nikdy nestratíte preh¾ad o tom, aké CD èi kazety máteY'z Dock je ve¾mi príjemná utilita pre všetkých majite¾ov operaèného systémuWindows XP. Ak chcete, aby sa vo vašom systéme aspoò jeden prvok ponášal <strong>na</strong>Mac OS, môe to by práve replika docking baru, ktorá však v tomto programenesie meno Y'z Dock. A <strong>sk</strong>utoène je Y'z Dock <strong>na</strong>podobeninou svojho predchodcuzo systému Mac OS. A tak si aj vy môetevo Windows vytvori krásne animovanúlištu, <strong>na</strong> ktorú budete uklada tie ikony,ktoré chcete ma poruke. Je len <strong>na</strong> vás,kam si Y'z Dock umiestnite, môe by vktorejko¾vek èasti obrazovky a aj jehoobsah záleí len <strong>na</strong> vás. Nové poloky<strong>na</strong>ò presuniete jednoducho metódoudrag&drop, podrobnejšie <strong>na</strong>stavenia potomspresníte v dialógovom okne. Pri prechodemyšou sa bude celý panel krásneanimova – <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie od originálnehoMacu. Samozrejme, e všeobecnévlastnosti, ako je ve¾kos panela, jehoprieh¾adnos, <strong>sk</strong>in èi miera animácie,<strong>na</strong>stavíte v konfiguraènom okne. Ak siteda chcete Windows XP oivi milouhraèkou, <strong>sk</strong>úste Y'z Dock.-mt-Názov: Y'z DockVe¾kos: 886 KBLicencia: freewareDownload: http://yz.designtechnika.com/v zbierke, rov<strong>na</strong>ko – èo je pre dnešnú dobu asi typickejšie – tu môete evidovaaj zoz<strong>na</strong>m vašich <strong>sk</strong>ladieb MP3. V prípade CD tak <strong>na</strong>príklad do informáciío jednotlivých albumoch môete pridáva zoz<strong>na</strong>my <strong>sk</strong>ladieb, èas hraniaèi vaše hodnotenie, pokia¾ však pridávate súbory MP3, <strong>na</strong>èítajú sa všetkypotrebné informácie priamo z ID3 tagu, a tak sa vám ušetrí ve¾a práce. MusicLabel <strong>2003</strong> si po¾ahky poradil aj s vyše 7000 <strong>sk</strong>ladbami <strong>na</strong> mojom pevnomdi<strong>sk</strong>u, ktoré rýchlo a preh¾adne zmapoval a následne zaradil do databázy. Táje potom vo¾ne prezerate¾ná, všetky záz<strong>na</strong>my v nej sa pritom môu triedipod¾a vybraných kritérií, ako <strong>na</strong>príklad áner èi interpret. Medzi zaujímavéfunkcie patrí vytváranie playlistov z vybraných súborov èi export údajov<strong>na</strong>príklad do formátu HTML. Music Label <strong>2003</strong> vypåòa všetky poiadavky, ktorésa kladú <strong>na</strong> kvalitného správcu domácej audiozbierky. S programom sa <strong>na</strong>vyšejednoducho pracuje a v prípade problémov je poruke ve¾mi prepracovanýpomocník. Ak si teda chcete vo vašej zbierke urobi poriadok, urèite programvy<strong>sk</strong>úšajte.-mt-Názov: Music Label <strong>2003</strong>Ve¾kos: 6521 KBLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.codeaero.comPeter Hubin<strong>sk</strong>ý,Martin TuroòAVIRRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Y'z Dock2/<strong>2003</strong> PC REVUE 77


S O F T W A R E7× utilitky <strong>na</strong> prácu s CDPokia¾ vlastníte <strong>na</strong>pa¾ovaèku CD médií, istotne ste èo<strong>sk</strong>oro po jej zakúpení zistili,e nevystaèíte len s <strong>na</strong>pa¾ovacím softvérom. Na rozumnú prácu pri vytváranínových médií je potrebné ma v systéme ešte niektoré utility, ktoré všaknie vdy tvoria súèas výbavy <strong>na</strong>pa¾ovaèky. Preto vám prinášame súbor siedmichprogramov, urèených <strong>na</strong> prácu s CD. Všetky majú dve spoloèné vlastnosti:u¾ahèia vám prácu spojenú s vypa¾ovaním CD, a èo je takisto potešujúce, súcelkom zadarmo.Asi prvou vecou, ktorá vás pri vytváraní nového CD bude zaujíma, je médium,<strong>na</strong> ktoré sa chystáte dáta <strong>na</strong>pa¾ova. V tomto smere vám pomôe programCDR Media Code Identifier, ktorý vám z vloeného média v mechanikedokáe presne vyèíta, kto je jeho výrobcom, aká je jeho <strong>sk</strong>utoèná kapacita aaké rýchlosti zápisu di<strong>sk</strong> podporuje. Niekedy vás môe a prekvapi, aký pôvodmajú niektoré z<strong>na</strong>èkové di<strong>sk</strong>y, èi fakt, e údaje uvádzané výrobcom sa môulíši od reality. Na programe oceníte <strong>na</strong>jmä jeho kompaktnos a <strong>sk</strong>utoènos, e<strong>na</strong> jeho spustenie nemusítespúša nijaký inštalaènýprogram, všetkofunguje z jediného súboruEXE.Pokia¾ pre vás <strong>na</strong>pa¾ovaèkaplní aj zálohovaciufunkciu, je samozrejmé,e vám èo <strong>na</strong>jviac záleí<strong>na</strong> dobrom vyuitímédií. Program FillCDvám svoje sluby po<strong>sk</strong>ytnepráve v tomto smere,s jeho pomocou môeteCDR Media Code Identifierzaplni kadý di<strong>sk</strong> a doposledných kilobajtov.Táto funkcia sa vám bude hodi <strong>na</strong>jmä vtedy, ak potrebujete vypáli viac di<strong>sk</strong>ova neviete si poradi s ve¾kými súbormi tak, aby bola kapacita kadého CDoptimálne vyuitá. FillCD vám v tomto smere preukáe dobré sluby, keï povybraní všetkých súborov vykalkuluje práve tie kombinácie súborov, ktoré èo<strong>na</strong>jviac vyplnia CD so zadanou kapacitou.Po <strong>na</strong>pálení CD je, samozrejme, vhodné zaopatri k nemu aj vhodný obal,ktorý nám u¾ahèí organizáciu a identifikovanie di<strong>sk</strong>ov. A <strong>na</strong>èo sa zdriava editovanímv grafických programoch, keï je dnes bene dostupných ve¾a jednoduchýchutilít, ktoré vám túto èinnos z<strong>na</strong>ène zjednodušia. Výsledok je pritomprofesionálny a vašim zbierkam CD urèite hanbu ne<strong>na</strong>robí. Prvým takýmtoprogram je Pochette Express. Ve¾mi jednoducho sa ovláda, pri vytváraní obalupre CD tak len vyberiete typ obalu a potom <strong>na</strong>editujete pár detailov. Obrázky<strong>na</strong> pozadie môete vloi priamo z grafického súboru alebo <strong>na</strong><strong>sk</strong>enova, programpodporuje rozhranie TWAIN. Ak sa chcete pusti do detailnejšej editácieobalu, nie je to problém. Môete <strong>na</strong>stavi rozmery obalu, ak vám tie <strong>na</strong>definovanéz akéhoko¾vek dôvodu nevyhovujú.FillCDPochette ExpressDruhým a ešte jednoduchším programom urèeným <strong>na</strong> vytváranie obalov CDdi<strong>sk</strong>ov je MultiCoverPrint. V tejto utilite vyberiete formát média, pre ktorévytvárate obal, a následne len <strong>na</strong>definujete predný a zadný obrázok. To je všetko,èo potrebujete, program vám potom umoní vytlaèi obal. Toto riešenie, ajkeï sa vám mono bude zda príliš jednoduché, je ideálne v prípade, ak potrebujeterýchlo vytvori obal <strong>na</strong>príklad pre audio CD. Výhodou tohto programuje ešte jed<strong>na</strong> funkcia, ktorú vyuijete <strong>na</strong>jmä vtedy, ak nemáte poruke vhodnýobrázok <strong>na</strong> obal. MultiCoverPrint vám toti umoní vyh¾adáva elaný obal <strong>na</strong>internete.78 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S O F T W A R EMultiCoverPrintCDCheckTestovaè CDÈasom sa zbierka CDrozšíri, a ak <strong>na</strong>pa¾ujete<strong>sk</strong>utoène ve¾a dát, môesa sta, e stratíte preh¾ado tom, èo máte <strong>na</strong> príslušnomdi<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>pálené. O tonepríjemnejšia je tátosituácia vtedy, ak potrebujeteve¾mi rýchlo èosišpecifické vyh¾ada. Tentoproblém vám pomôevyrieši program CD Indexer,jednoduchý katalogizaènýprogram. Tenvám umoní vytvori si CD Indexernovú databázu, do ktorejpotom môete pridáva nové CD. Program potom len preèíta adresárovú štruktúrudi<strong>sk</strong>u s jednotlivými súbormi a uloí si ju. Vy si takto môete zmapovavšetky <strong>na</strong>pálené CD a následne ich obsah prezera, kým nenájdete to, <strong>na</strong> ktoromsú h¾adané údaje. Potom u len staèí di<strong>sk</strong> vloi do mechaniky a dáta prekopírova.Sami uznáte, e takýto postup je ove¾a lepší ne výme<strong>na</strong> desiatokmédií v mechanike.Napa¾ované CD sú, samozrejme, ve¾mi citlivé <strong>na</strong> poškodenie, a tak je dobréma v systéme aj program, ktorý preverí funkènos médií. Takou utilitou je<strong>na</strong>príklad CDCheck, ktorý je schopný prejs celé CD a vèasne detegova chybnésúbory, ktoré by za benej situácie mohli by pre vašu mechaniku neèitate¾né.Výhodou je, e program presne deteguje, v èom je chyba. Ve¾mi dobráje aj funkcia porov<strong>na</strong>nia obsahu CD so zdrojovým adresárom <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u. Vïaka tejto funkcii môete zisti, èi pri <strong>na</strong>pa¾ovaní nedošlo k chybe,ktorá mohla znehodnoti obsah média. A keï u <strong>na</strong> CD boli objavené chyby,CDCheck sa pokúsi poškodené dáta <strong>na</strong>priek tomu preèíta a v správnej podobeich <strong>na</strong>kopírova <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Trochu jednoduchším programom z tejtokategórie je èe<strong>sk</strong>ý produkt Testovaè CD. Tento program po vloení média domechaniky a spustení testovania pokusne <strong>na</strong>èíta celý obsah di<strong>sk</strong>u a zistí taknielen podrobné informácie o vyplnení média a o priemernej rýchlosti èítania.Okrem toho softvér presne nájde miesta, kde by sa mohli vy<strong>sk</strong>ytovachyby, ktoré by znemonili èítanie obsahu CD. Tento program vám pretoodporúèam <strong>na</strong> dodatoèné testovanie èerstvo vypálených médií.Dúfam, e programy, ktoré som vám predstavil, sa vám pri práci s <strong>na</strong>pa-¾ovaèkami CD budú hodi. Všetky pracujú spo¾ahlivo a bez problémov. Všetkýchsedem programov nájdete <strong>na</strong> aktuálnom CD REVUE v špeciálnom adresári.Martin Turoò2/<strong>2003</strong> PC REVUE 79


I N T E R N E TWebové stránky a webové štandardyLen èo je stránka uverejnená <strong>na</strong> internete, je dostupnákadému pouívate¾ovi internetu. Zverejnením osobnejstránky automaticky vstupujeme do <strong>na</strong>jväèšej Big Brothershow <strong>na</strong> svete. Preèo?Jediným dôvodom <strong>na</strong> prípravu a zverejnenie webovejstránky – èi u ide o firmu, vládnu alebo nevládnu orga−nizáciu, záujmovú <strong>sk</strong>upinu, alebo jednotlivca – je zvidi−te¾òovanie sa. Je jasné, e spomenuté moné typy subjek−tov sledujú ve¾mi odlišné ciele. Napríklad firma chce pro−stredníctvom prezentácie <strong>na</strong> webe zvýši odbyt výrobkova úroveò sluieb zákazníkom a tým aj výsledný zi<strong>sk</strong>, kýmosobná stránka vedeckého pracovníka slúi <strong>na</strong> šíreniedosiahnutých výsledkov a budovanie, resp. udriavanieurèitých pozícií v zodpovedajúcej vedeckej komunite. Nadosiahnutie týchto rôznych cie¾ov však treba splni rov<strong>na</strong>−ké základné kritérium – stránka musí by dostupná maxi−málne širokému kruhu pouívate¾ov internetu.Nevyhnutná podmienka dostupnostistránkyNevyhnutnou podmienkou maximálnej dostupnosti strán−ky je to, aby stránka vyhovovala prijatým štandardom(HTML, XHTML, XML, CSS atï.) a bola technicky bezchyb−ná. Len za tejto podmienky sa neminú úèinkom iné zloky– text, grafika, animácia atï.V súèasnosti štandardy pre web vyvíja a schva¾uje kon−zorcium W3C (http://<strong>www</strong>.w3.org/). Konzorcium W3Cvzniklo <strong>na</strong> u¾ahèenie a usmeròovanie ïalšieho vývojainternetu. ivelný vývoj internetových technológií v minu−losti viedol k stavu, keï nesúrodos pouívaných pro−striedkov zaèala brzdi ïalší rozvoj internetu tak v oblastišírenia a výmeny informácií, ako aj v komerènej oblasti.„Domácke“ zlepšenia a rozšírenia jazyka HTML, hlavne zostrany firiem Microsoft a Netscape, v urèitom obdobívyvolali potrebu udriava aspoò dve verzie firemnýchstránok – jednu pre Microsoft Internet Explorer a jednupre Netscape, èo predraovalo náklady <strong>na</strong> údrbu webo−vých sídiel firiem. V ešte horšej situácii sa ocitli subjekty,ktoré nedisponujú zbytoènými fi<strong>na</strong>nènými prostriedkami(<strong>na</strong>príklad vládne a nevládne organizácie, univerzity a inéškoly), ktoré si z pochopite¾ných dôvodov nemohli dovo−li zbytoènú duplicitnú prácu, a teda aj duplicitnú platbuza òu.Práve uvedomenie si spoloèných potrieb a spoloènýchproblémov, prirodzene, priviedlo k zaloeniu konzorciaW3C, ktorého èlenmi sú tvorcovia webových prehliada−èov, výz<strong>na</strong>mné softvérové firmy, vydavate¾stvá, univerzitya iné organizácie, ktoré svoju budúcnos spájajú s inter−netom.Ko¾ko existuje webových prehliadaèov?Na viacerých stránkach nájdeme vyhlásenie typu: „Opti−malizované pre Microsoft Internet Explorer 5 a vyššie,rozlíšenie 800×600“, prièom klasická obhajoba tohtoprístupu znie spravidla takto: „Aj tak MS IE pouíva a80 % ¾udí <strong>na</strong> internete.“ Ale èo majú robi pouívateliainých prehliadaèov? Nezabúdajme, e <strong>na</strong>jdôleitejšouvlastnosou kadej stránky by mala by jej dostupnos –aj bielym, aj èiernym, aj vidiacim, aj nevidiacim a slabo−zrakým, aj hluchým, aj majite¾om 19−palcových monito−rov, aj vlastníkom 14−palcových monitorov – jednoduchomaximálnemu poètu ¾udí bez oh¾adu <strong>na</strong> ich fyzické dis−pozície, operaèný systém, typ a ve¾kos monitora, výkonprocesora atï.Uvedieme pravdepodobne ve¾mi neúplný zoz<strong>na</strong>mexistujúcich základných prehliadaèov: AOL, AOL−Compuserve, AOL−Netscape, AOL−TV, Escape, HotJava,IBM Web Browser, iCab, Galeon, K−Meleon, Konqueror,Liberate TV Navigator, Lynx, Microsoft Internet Explorer,Microsoft MSN Explorer, Microsoft MSN−TV Viewer,Mozilla, NeoPlanet, OmniWeb, Opera, W3C Amaya.Okrem toho existuje pomerne ve¾a ïalších prehliadaèov,ktoré sú v <strong>sk</strong>utoènosti <strong>na</strong>dstavbami k niektorým z uve−dených alebo ich modifikáciami. Treba spomenú aj pre−hliadaèe pre ¾udí s telesnými postihnutiami, <strong>na</strong>príkladBraillesurf, BrookesTalk, IBM HomePage Reader, MarcoPolo, MultiWeb, Sensus Internet Browser, Simply Web2000 atï.Je jasné, e tvorba webových stránok, ktoré by zoh¾ad−òovali špecifiká a odlišnosti všetkých existujúcich prehlia−daèov, je nemyslite¾ná. Jediné rozumné východi<strong>sk</strong>o z da−nej situácie predstavuje tvorba webových stránok v súla−de s prijatými štandardmi a prenechanie spôsobu ich zob−razovania prehliadaèom, ktoré by mali tieto štandardydobre ovláda.Voj<strong>na</strong> prehliadaèov mení svoju podobuVýraz „voj<strong>na</strong> browserov“, spájaný s historickým súperenímprehliadaèov Microsoft Internet Explorer a NetscapeNavigator, pozná asi kadý. V minulosti boli v tejto vojnepouívané viaceré neférové prostriedky. Napríklad Micro−soft zaviedol JScript a Netscape zasa Javascript, obidva pre−hliadaèe zavádzali odlišné parametre príkazov jazyka HTMLa dokonca aj hneï nové príkazy – tak sa zrodili povedzmepríkazy EMBED (Netscape) a MARQUEE (Microsoft).Po vytvorení konzorcia W3C táto voj<strong>na</strong> zmenila svojupodobu: odvtedy je voj<strong>na</strong> prehliadaèov o tom, kto správ−nejšie a rýchlejšie zobrazuje webové stránky, vytvorenév súlade so štandardmi, <strong>na</strong> ktorých schválení sa podie¾alivšetky bojujúce strany.Nová situácia umonila zapoji sa do tejto „vojny“ ajïalším prehliadaèom, medzi ktorými treba spomenúv prvom rade prehliadaèe Mozilla a Opera, ktoré si zí<strong>sk</strong>a−vajú stále viac priaznivcov. Prijatie štandardov koneèneotvorilo cestu aj špecializovaným prehliadaèom, <strong>na</strong>príkladpre ¾udí s telesnými postihnutiami alebo pre mobilnézariadenia.Typ dokumentu a kódovanieKadá korektne vytvorená webová stránka musí obsaho−va deklaráciu typu dokumentu a deklaráciu pouitéhokódovania, ktoré urèujú spôsob spracovania stránky v pre−hliadaèi.Deklarácia typu dokumentu (DOCTYPE) hovorí o tom,ktorá štandardná sústava príkazov bola pouitá pri prog−ramovaní danej stránky. Potom prehliadaè musí iba vediepríkazy tejto sústavy správne a rýchlo interpretova (ren−derova). Napríklad pre stránku vytvorenú v súlade s jazy−kom XHTML 1.0 Strict deklarácia typu dokumentu vyzerátakto:Net & Security news Spoloènos AOL vyradila z hry jednu spamovú spoloè−nos, ktorá za 280 dní poslala zákazníkom provideraviac ako 1 miliardu spamov. Celková pokuta prespammerov presiahla slušných 7 miliónov USD. Ešte raz spam. Ten nás roène stojí 11,9 mld. USD,<strong>na</strong>jhoršie sú <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>jmä v USA. Aj iné èíslo je zau−jímavé, v priemere vás kadý spam stojí presne 4,4sekundy pracovného èasu. PHP 4.3.0 je <strong>na</strong> svete! Trvalo to dlhých 8 mesiacov,ale je to tu, súèasou distribúcie je implicitnekninica GD, nieko¾ko „deprecated“ rozšírení bolovyradených zo stromu, bolo opravených pomernedos chýb (imap, mysql, mcrypt, file upload, gd...)a nechýbajú ïalšie zlepšenia. Máme tu nový druh popup reklamy. Tá ani len neèa−ká <strong>na</strong> vaše kliknutie, staèí, aby ste kurzorom prešlipo banneri, a u ste presmerovaní… India bude ešte viac kontrolova svojich obèanov.Okrem monitorovania e−mailov a odpoèúvania tele−fonátov tu je ïalšie opatrenie – budú sa monitoro−va SMS správy. Je dos moné, e v susedných Èechách ku koncu<strong>roku</strong> zaniknú mikroplatby. Problém je v zákoneè. 124/2002 Sb., ktorý mení okrem iného pravidlá ajpre elektronické platobné systémy. A tak je moné,e všetky tri existujúce systémy v ÈR (IlikeQ,Monetka a DirectPay) do konca roka zaniknú, keïenemajú bankovú licenciu. Zaujímavý je prie<strong>sk</strong>um <strong>sk</strong>upiny Open WebApplication Security Project (OWASP, ktorá zhodno−tila zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jèastejších chýb, ktoré vývojári webo−vých aplikácií pri svojej práci robia. Ich zoz<strong>na</strong>m náj−dete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.owasp.org/. Máme nový registraèný systém pre doménu .<strong>sk</strong>. Tenbol <strong>na</strong>sadený 12. januára a okrem iného umoòujeregistrova domény aj fyzickým osobám nepodnika−te¾om. Po troch rokoch zaèala švajèiar<strong>sk</strong>a polícia so svojímšpecializovaným oddelením opä monitorova inter−net. Problém je však s fi<strong>na</strong>nciami, a tak má celáakcia, urèená <strong>na</strong> boj proti zloèinu, ve¾mi vratkézáklady. Na serveri Bugtraq sa objavila zaujímavá správa,ktorá poukazuje <strong>na</strong> kurióznu bezpeènostnú chybuv operaèných systémoch Windows 2000 a XP. Staèí,aby bol v systéme otvorený špeciálny fontOpenType. Ak ste súbor s takýmto fontom otvoriliv programe Fontview, dodávanom s operaèným sys−témom, Windows sa vám bez varovania sám reštar−tuje. Chyba sa týka systémov s Windows 2000 a XP,<strong>na</strong> Windows 98 a NT sa tento problém neobjavil. Windows XP má ïalšiu kritickú chybu. Tá umoòuje,aby bol vírus èi èerv <strong>na</strong>balený <strong>na</strong> bený súbor MP3alebo WMA. Na infikovanie potom staèí spusti sináh¾ad <strong>sk</strong>ladby v Exploreri. Podobný problém saobjavil takisto pri prehrávaèi Wi<strong>na</strong>mp. Chyba sa <strong>na</strong>druhej strane netýka Windows Media Playeraa Microsoft oznámil, e <strong>na</strong> príslušnej záplate sa upracuje. Tá bola pris¾úbená aj tvorcami Wi<strong>na</strong>mpu. Experti varujú pred novým èervom W32/Lioten. Tensa <strong>na</strong> rozdiel od svojich „kolegov“ nešíri e−mailom,ale aktívne deteguje potenciálne <strong>na</strong>padnute¾né ser−very <strong>na</strong> internete. K tým sa s<strong>na</strong>í <strong>na</strong>poji cez port445, poèítaèe umiestnené za dobre <strong>na</strong>staveným fire−wallom sú tak v bezpeèí. Ak sa však nájde systéms adresou IP, ktorý ochránený nie je, s<strong>na</strong>í sa èervuhádnu administrátor<strong>sk</strong>é heslo a zí<strong>sk</strong>a úplnú kon−trolu. Ak sa mu to podarí, <strong>na</strong>kopíruje súboriraq_oil.exe do adresára System32 vo Windows.Potom sa ïalej s<strong>na</strong>í o svoje šírenie z <strong>na</strong>padnutéhostroja, zatia¾ však nie sú iadne informácie o tom, eokrem šírenia by èerv W32/Lioten robil aj nejakú zá−škodnú èinnos.Martin Turoò80 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N T E R N E TVidie, e v prípade potreby si prehliadaè môe „stiah−nu“ potrebné pravidlá priamo z uvedenej internetovejadresy.Ak typ dokumentu nie je uvedený, prehliadaè nevie,ktorá sústava pravidiel bola pouitá, a pokúša sa iba„uhádnu“ nejaký prijate¾ný spôsob zobrazenia danejstránky. Podobné hádanie si môe dovoli obrov<strong>sk</strong>ýMicrosoft Internet Explorer <strong>na</strong> výkonnom stolnom poèí−taèi, ale nie malý zabudovaný prehliadaè v mobilnom za−riadení.Okrem deklarácie typu dokumentu musí správne vy−tvorená stránka obsahova aj deklaráciu pouitého kódo−vania textu. Napríklad zodpovedajúci príkaz jazykaXHTML pre viacjazyènú stránku v kódovaní UTF−8 vyzerátakto:Potom <strong>na</strong> správne zobrazovanie z<strong>na</strong>kov pouitých ja−zykov staèí <strong>na</strong>stavi v prehliadaèi automatické rozpozná−vanie kódovania. Ak definícia pouitého kódovania chýba,potom bude pouité implicitné kódovanie (spravidlaWestern European) a niektoré alebo viaceré z<strong>na</strong>ky budúzobrazené nesprávne.Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e Microsoft Internet Explorer s je−ho schopnosou „uhádnu“ pouité kódovanie aj bez uve−denia deklarácie pouitého kódovania „rozmaz<strong>na</strong>l“ viace−rých autorov webových stránok, ktorí sa èasto uspokojas tým, èo vidia iba <strong>na</strong> svojom osobnom poèítaèi. Veïpredsa nebudú <strong>sk</strong>úša zobrazova vytvorenú stránku vovšetkých moných prehliadaèoch!Základné nástroje pre autorov webovýchstránokZobrazova vytvorenú stránku vo všetkých moných pre−hliadaèoch vôbec nie je potrebné. Staèí sa iba presvedèi,e stránka je vytvorená v súlade so zvoleným štandardom.Na tento úèel konzorcium W3C po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> svojichstránkach potrebné nástroje: W3C HTML Validator(http://validator.w3.org/) a W3C CSS Validator (http://jigsaw.w3.org/css−validator/). Kadý autor si môe <strong>sk</strong>on−trolova správnos kódu vlastnej stránky, ako aj akejko¾vekinej stránky <strong>na</strong> internete.Uvedené validátory kontrolujú, èi je daná stránka(resp. štýl) vytvorená v súlade s uvedenou špecifikácioujazyka. Niektoré programy <strong>na</strong> tvorbu webových stránokobsahujú prostriedky <strong>na</strong> kontrolu zdrojového kódu (syn−tax checkers, lint programs), ktoré, aj keï sú uitoèné,nie sú <strong>sk</strong>utoènými validátormi. Na druhej strane môukontrolova tie vlastnosti, ktorými sa ozajstný validátornezaoberá: moné problémy s konkrétnymi prehliadaè−mi, chýbajúce záloky, moné problémy s fixnou ve¾−kosou obrazovky niektorých zariadení a podobne.Z vo¾ne dostupných prostriedkov tohto druhu je monéspomenú CSE HTML Validator Lite (http://<strong>www</strong>.html−validator.com/lite/).Pouívanie W3C HTML Validatora je <strong>na</strong>jjednoduchšie,ak máme prehliadaè Opera. Staèí stlaèi CTRL + ALT + Va práve otvorená stránka sa odošle <strong>na</strong> validáciu, ktorejvýsledky budú zobrazené v novom okne. Takto je monévyladi stránky uloené <strong>na</strong> osobnom poèítaèi pred ichumiestnením <strong>na</strong> web.V iných prehliadaèoch je moné otvori <strong>na</strong> tento úèelnové okno a vyui monos „upload file“.W3C HTML Validator vyaduje, aby kontrolovanástránka obsahovala tak deklaráciu typu dokumentu(DOCTYPE), ako aj deklaráciu pouitého kódovania(charset). U toto samo osebe núti autorov webovýchstránok zamyslie sa <strong>na</strong>d štandardmi a <strong>na</strong>d vo¾bou štan−dardu, ktorý <strong>na</strong>jlepšie vyhovuje potrebám konkrétnehoprojektu.Èo nové<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om webeVšetkým domácim majstrom, ktorí sa radi zabávajúmontovaním, by som odporúèal adresu http://thenightrider.host.<strong>sk</strong>/. Na nej toti nájdete pomernepodrobný manuál <strong>na</strong> výrobu jednoduchého elektromo−tora. Priznám sa však, e postup som neoveroval ☺.<strong>www</strong>.funpage.szm.<strong>sk</strong> je ïalšia stránka, ktorú by somvám rád predstavil a ktorá by vám do ivota mohlavnies aspoò trochu lepšej nálady v podobe obrázka èidobrého vtipu.Priaznivci gospelovej hudby túto stránku zrejmepoz<strong>na</strong>jú, ale ak nie, tak odporúèam do pozornostihttp://<strong>www</strong>.gospel−<strong>sk</strong>.host.<strong>sk</strong>/. Návštevníci tu nájdupreh¾ad tohto hudobného ánra u nás <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Únia ien Sloven<strong>sk</strong>a si aj <strong>na</strong> webe <strong>na</strong>šla svoje regionálneHTML Tidy pracuje za vásHTML Tidy (http://tidy.sourceforge.net/) je vynikajúcivo¾ne šírite¾ný program typu syntax checker, ktorý „èistí“HTML kód a dokonca sám inteligentne opravuje viaceréchyby v zdrojovom kóde. Zrozumite¾ná dokumentácia houmoòuje prakticky okamite <strong>na</strong>konfigurova a zaèapouíva. Z mnostva moností tohto malièkého (iba 156KB), rýchleho a ve¾mi inteligentného programu treba spo−menú jeho schopnos da do poriadku aj to, èo vyprodu−kuje MS Word 97/2000 pri ukladaní súboru vo formáteHTML. Okrem toho umoòuje konverziu HTML <strong>na</strong> XHTML,rozdelenie zadaného súboru <strong>na</strong> HTML kód a CSS kód,pekne štruktúrované preformátovanie zdrojového textua ve¾a iných uitoèných vecí.O sile HTML Tidy svedèí aj fakt, e firma Macromedia<strong>na</strong> svojich stránkach po<strong>sk</strong>ytuje návod <strong>na</strong> integráciu jednejz verzií Tidy a programu Macromedia Dreamweaver, ktorýje momentálne povaovaný za taký WYSIWIG editorwebových stránok, ktorý produkuje <strong>na</strong>jmenej chýb v zdro−jovom kóde.Microsoft ešte tak ïaleko nedošiel, preto návod <strong>na</strong> in−tegráciu Microsoft Front Page a HTML Tidy, ako aj zodpo−vedajúce zdrojové kódy v jazyku Visual Basic fo Appli−cations nájdeme inde (http://<strong>www</strong>.suodenjoki.dk/pro−duktioner/artikler/tidy_integration_article.asp).Existuje ve¾a textových (nie WYSIWIG) editorov <strong>na</strong> tvor−bu webových stránok, ktoré ponúkajú integráciu HTMLTidy, <strong>na</strong>príklad vynikajúci NoteTab (http://<strong>www</strong>.notetab.com/), ktorý je dostupný aj vo freeware verzii Light, aleboHTML−Kit (http://<strong>www</strong>.chami.com/free/html−kit/), ktorýje takisto freeware.Pomocníci pri tvorbe ka<strong>sk</strong>ádových štýlovNa tvorbu ka<strong>sk</strong>ádových štýlov je vhodné poui CSS edi−tory typu Top Style (http://<strong>www</strong>.bradsoft.com/), StyleAssistant (http://<strong>www</strong>.styleassistant.de/), Cascade(http://<strong>www</strong>.balthisar.com) atï. Ich výstup si vyadujebuï iadne, alebo len minimálne úpravy vyprodukova−ného súboru CSS. Samotný vývoj štýlu je ¾ahší, ale vytvo−rený štýl treba vdy podrobi validácii pomocou W3C CSSValidatora.Reklamácie komerèného softvéru?Pouitie W3C HTML Validatora a W3C CSS Validatoraa poh¾ad <strong>na</strong> ich chybové hlásenia, prirodzene, môe pri−vies k záveru, e <strong>na</strong>jväèšou chybou je pouívanie WYSI−WIG editorov. Neobstoja také drahé komerèné programyako Microsoft Front Page, Adobe GoLive, dokonca aniMacromedia Dreamweaver. Bez manuálnej úpravy alebopouitia HTML Tidy tieto, ale aj iné WYSIWIG editorywebových stránok spravidla produkujú kód s chybami.Samozrejme, výrobcovia <strong>na</strong> týchto programoch pracujú ajzastúpenie. Pomerne príjemná a pre zainteresovaných(èi zainteresované) urèite hodnotná stránka Únie ienKošického kraja je <strong>na</strong> adrese http://ze<strong>na</strong>.host.<strong>sk</strong>.Nasledujúca prezentácia vás <strong>sk</strong>utoène pobaví, ideo predstavenie nášho „kvázi“ národného hudobnéhonástroja – fujary. Ak vás téma zaujala a chcete vedie,ako sa cudzincom tento nástroj opisuje, zamierte <strong>na</strong><strong>www</strong>.fujara.<strong>sk</strong>. On−line hry všetkého druhu zadarmoa len tak <strong>na</strong> pobavenie vás privítajú <strong>na</strong> adresehttp://redmonster.host.<strong>sk</strong>. Neh¾adajte tu iadne pre−pracované FLASH aplikácie, ale <strong>na</strong> krátku prestávku pripráci sem urèite zamierte. Spisovate¾ Stephen King, tvor−ca mnohých bestsellerov, sa, samozrejme, teší pozornos−ti aj sloven<strong>sk</strong>ých èitate¾ov. Web jemu venovaný nájdete<strong>na</strong> adrese http://stephenking.host.<strong>sk</strong>/. Posledná pred−stavovaná stránka je umiestnená <strong>na</strong> URL<strong>www</strong>.muzeumsv−anton.<strong>sk</strong> – ide o ve¾mi dobre zhoto−venú internetovú prezentáciu múzea vo Svätom Antone.Mimochodom, aj jeho osobná návšteva stojí za to…Martin Turoò<strong>na</strong>ïalej, ale je otázne, èi tie ceny zodpovedajú výkonu. Aktopánky majú chybu šitia, predávajú sa za zlomok cenyako partiový tovar. Preèo by to nemohlo by tak aj v prí−pade softvéru „šitého horúcou ihlou“?Pouívatelia systému TeX dobre poz<strong>na</strong>jú meno profe−sora Do<strong>na</strong>lda E. Knutha (http://sunburn.stanford.edu/~knuth/), autora TeXu, MetaFontu, viacdielnej mono−grafie The Art of Computer Programming a mnostvainých monumentálnych a <strong>na</strong>dèasových prác v oblastimatematiky, informatiky, algoritmov, programovania,poèítaèovej typografie... Ostatným jeho meno spravidlave¾a nepovie, aj keï ide o pravdepodobne <strong>na</strong>jlepšiehoprogramátora všetkých èias. Profesor Knuth nielendaroval ¾udstvu typografický systém TeX, bez ktorého jenemyslite¾né súèasné aj budúce fungovanie modernýchvydavate¾stiev a èasopisov a ktorý patrí k public domainprogramom, ale aj vyplácal odmeny tým, èo objavilichyby v tomto programe. Škoda, e sa podobného kro−ku zo strany výrobcov komerèného softvéru asi ne−doèkáme.Reklamácie objed<strong>na</strong>ných webovýchstránok?Kvalita produktu, ktorý bol dodaný za fi<strong>na</strong>nènú úhradua nevyhovuje existujúcim štandardom, môe predstavo−va dôvod <strong>na</strong> zamyslenie sa aj v prípade webových strá−nok, vytvorených <strong>na</strong> základe komerènej objednávky. Akstránka obsahuje chyby v zdrojovom kóde, mala by byreklamovaná, pretoe pre chyby v zdrojovom kóde môeby stratená urèitá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> potenciálnych zákazníkova s òou súvisiaci zi<strong>sk</strong>. Solíd<strong>na</strong> firma by mala trva <strong>na</strong> tom,aby technické riešenie stránky umoòovalo jej maximálnudostupnos, dlhú ivotnos a ¾ahkú údrbu vrátane prí−padnej konverzie do iného jazyka <strong>na</strong> tvorbu webovýchstránok – ináè povedané, aby stránka vyhovovala strate−gicky vhodne zvolenému štandardu. Ale aj v prípade strá−nok u vytvorených a odovzdaných by bolo logické pred−loi reklamáciu a iada o opravu odhalených chýbv zdrojovom kóde.Webby Awards a iné súaeMôe vyhra súa slohových prác sloh obsahujúci gra−matické chyby? Urèite nie! Môe vyhra súa v progra−movaní program s chybami? Takisto nie – veï by aninefungoval! Ani súa v krasokorèu¾ovaní nevyhrá ten,kto urobil hrubé chyby alebo spadol, nech by akoko¾vekumelecky mával rukami. O súaiach klaviristov alebohuslistov ani netreba hovori. Umelecký dojem – áno, alelen v rámci bezchybnej technickej realizácie. Aj v prípa−de všetkých moných súaí internetových stránok by tomalo by rov<strong>na</strong>ké, pretoe v <strong>sk</strong>utoènosti webová stránkapredstavuje program, ktorý obsahuje nielen text a iné2/<strong>2003</strong> PC REVUE 81


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/018Celý svet je plný správ o <strong>na</strong>jnovších výdobytkoch vedya techniky, ktoré èloveku vraj dokáu u¾ahèi kado−denný ivot. Digitálni asistenti, poèítaèe do vrecka,platobné karty, elektronický podpis, <strong>sk</strong>rátka samé po−trebné a uitoèné veci. Technika šetriaca èas, peniazea nervy...Sám seba tie pokladám za moderného èloveka.Pokia¾ je to moné, platím zásadne bezhotovostne.V banke som nebol u vari pol roka. A pred tým pol−rokom to bolo aj tak len preto, e mi bankomat„zoral“ kartu, keï som náhodou potreboval archaic−kú hotovos. Skrátka, kadú transakciu robím cez in−ternet. Internet pouívam aj <strong>na</strong> èítanie novín, objed−návanie pizze, lístkov do ki<strong>na</strong> (koneène sa to dá,hurá!), komunikáciu so svojimi známymi, <strong>na</strong> prácu(hádajte, ako asi prišiel tento text do redakcie), <strong>sk</strong>rát−ka <strong>na</strong> všetko. Vo vrecku mám mobil, <strong>na</strong> poèítaèi „blú−tút“, USB 2, no nemajte to, keï je to také lákavé...Lene z èasu <strong>na</strong> èas sa TO stane. P O R U C H A.Niekto pretne kábel, zhorí smerovaè èi odíde rozboèo−vaè. A potom len bye−bye, 21. storoèie. Teèú vám ner−vy, zvyšuje sa krvný tlak, a to a do chvíle, kým sa po−rucha neodstráni. Teda kým ju niekto neodstráni.Nie je vlastne dnešný superhypermoderný èlovekotrokom techniky, nespolieha sa <strong>na</strong> òu prive¾mi? Vra−víte si, nie... Spolieha sa je úplne v poriadku. Preèonevyui všetko, èo vám aspoò trochu u¾ahèí ivot?Veï je to také moderné, pohodlné....Ale je to <strong>na</strong>ozaj tak? Pre mnohých jedincov áno.Ale.... U ste si uvedomili, e aspoò u nás, <strong>na</strong> malomSloven<strong>sk</strong>u, sa vám spoliehanie <strong>na</strong> hi−tech môe krutovypomsti? Neveríte? Presvedèím vás príbehmi zo i−vota. Skutoèného, nie virtuálneho.Vianoce. Ste v obchode s hypermarketovým nákup−ným vozíkom plne <strong>na</strong>loeným potravi<strong>na</strong>mi. Pred po−kladòou rady. A potom to príde – oz<strong>na</strong>m z reproduk−tora, e zlyhal systém a platba kartami nie je moná.Vy so svojimi kú<strong>sk</strong>ami plastiku ste <strong>na</strong>hratí. Ale ten ne−andertálec za vami s guèou tisíckorunáèok sa vámsmeje, vycierajúc lté krivé zuby...Objednávate si knihu zo zahranièia. Cez internet,samozrejme. Platíte kartou, tešíte sa <strong>na</strong> to, a vám vy−túená buch¾a dorazí poštou. Potom dostanete po−zdrav z vyclievacej pošty. Rozpitá peèiatka, neèitate¾náadresa. Predvolanie <strong>na</strong> colné ko<strong>na</strong>nie <strong>na</strong> prevzatie kni−hy. No èo u, rezervujete si èas <strong>na</strong> vašu fyzickú prí−tomnos <strong>na</strong> colnici. Keï ju nájdete, zistíte, e je to párdrevených unimobuniek niekde v bratislav<strong>sk</strong>om No−vom Meste. Po istých peripetiách sa prepracujetek okienku, kde dostanete dajaký papier a budete <strong>na</strong>−smerovaní k ïalšiemu okienku. Tu vám pracovníèkaobjasní, e za knihy treba zaplati DPH. A e tú knihumáte <strong>na</strong> pošte u tretí deò. Lene medzièasom je unový rok, a tak je to o 4 percentá viac. (A sa bude razzasa popravova, pracovníci ministerstva fi<strong>na</strong>ncií, èodali nenulovú DPH <strong>na</strong> knihy, pôjdu prví.) Zaškrípetezubami. Ešte šastie, e to vaše škrípanie prehlušuješkrípanie di<strong>sk</strong>u statnej colníckej 286−ky, fungujúceješte aj v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>. A to, e daò nemôete zaplatikartou <strong>na</strong> mieste, ale musíte ís <strong>na</strong> asi 300 metrovvzdialenú poštu (pritom ste <strong>na</strong> colnej poboèke pošty),je u len také posledné podpichnutie.Váne, ¾udia, vykašlite sa <strong>na</strong> techniku, nemá tozmysel. Vráme sa radšej spä <strong>na</strong> stromy. U sa <strong>na</strong> topripravujem – kúpim oštep, hoci aj zo second handu.Pokia¾ mono so vstavaným rádiom a korekciou dráhyletu. Zn.: Ponúknite.Peter Kováèprvky obsahu, ale aj príkazy <strong>na</strong> ich zobrazovanie a vzá−jomné rozmiestnenie.Dodriavanie štandardov by malo by úplne samozrej−mou vstupnou poiadavkou pre všetky stránky prihlásenédo akejko¾vek súae webových stránok – èi u škol<strong>sk</strong>ej,celoštátnej, alebo celosvetovej. Stránky s chybami by sa dotakých súaí nemali ani kvalifikova. Víazné stránkymusia by technicky bezchybné. Jednotlivec alebo tím,ktorý nevie vytvori technicky bezchybnú stránku, sivíazstvo v súai internetových stránok nezaslúi.Vyadovanie technickej správnosti ako „vstupného fil−tra“ do webových súaí však môe dopadnú rov<strong>na</strong>kobezvýsledne ako prirodzené a logické vyadovanie správ−nej výslovnosti od televíznych a rozhlasových moderáto−rov: to, e nevedia vyslovi mäkké ¾ a vyslovujú slová ¾ada lad úplne rov<strong>na</strong>ko, je z nepochopite¾ných dôvodov dru−horadé v porov<strong>na</strong>ní povedzme s ich zovòajškom. Mo−derátor s chybami výslovnosti by sa mal obráti <strong>na</strong> logo−péda – a autor webových stránok by si mal v prvom rade<strong>na</strong>študova štandardy a pouíva validátory.Výuèba „informatiky“ v školáchTermín informatika je uvedený v úvodzovkách zámerne.Èasto toti to, èo sa pod názvom informatika vyuèujev školách všetkých úrovní, nie je informatika, ale iba obo−známenie sa s niektorými prostriedkami informatiky v po−dobe vybraného softvéru a hardvéru. Keby sme to braliváne, potom by sme museli stotoni matematiku ibas pouívaním kalkulaèky.Pokia¾ ide o tvorbu webových stránok v rámci „infor−matiky“, vyuèuje sa prevane pouívanie konkrétnychprogramov – väèšinou je to Microsoft Front Page. Pritomsa za jeho tlaèidlami a menu stráca všeobecný a univerzál−ny štruktúrovaný prístup k tvorbe elektronických doku−mentov, ako aj rozdiel medzi vlastným obsahom doku−mentu a vonkajšou formou jeho prezentácie. Namiestoštruktúrovaného spôsobu myslenia a štruktúrovanej pre−zentácie informácií sa iak alebo študent <strong>na</strong>uèí iba klikavo vybraných programoch.Vhodný základ by predstavovalo práve informovanieo štandardoch <strong>na</strong> webe spolu s dôrazom <strong>na</strong> tvorbu dobreštruktúrovaných a technicky správnych dokumentov. Tietoprincípy sa dajú následne aplikova pri práci tak s existu−júcimi programami, ako aj s programami, ktoré sa objaviaa v budúcnosti.Chyby a opravyVäèšinu chýb, ktoré sa vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong> webových stránkach,môeme rozdeli <strong>na</strong> tri základné <strong>sk</strong>upiny: pravopisné chyby, chyby pouitého jazyka <strong>na</strong> tvorbu webových stránok(HTML, XHTML, XML), chyby v definovaní ka<strong>sk</strong>ádových štýlov (CSS).Na opravu spomenutých typov chýb je moné pouipostupy, ktoré sú uvedené ïalej. Pochopite¾ne, uvádzanépostupy a spomí<strong>na</strong>né názvy programov treba chápa akoorientaèné a prispôsobi ich konkrétnym podmienkama dostupným programom.Oprava pravopisných chýbBohuia¾, úroveò slovenèiny <strong>na</strong> mnohých sloven<strong>sk</strong>ýchstránkach nie je vysoká. Pritom pri pouití existujúcich pro−striedkov <strong>na</strong> úpravu textu nie je vôbec aké vyhnú sachybám pravopisu <strong>na</strong>príklad takto:1. Otvori existujúci HTML (XHTML, XML) súbor v edi−tore s podporou kontroly pravopisu (MS Word, 602Textatï.). Spusti kontrolu pravopisu a nájs slová, ktoré súoz<strong>na</strong>èené ako nesprávne.2. Otvori ten istý HTML (XHTML, XML) súbor v obyèaj−nom textovom editore (Notepad, WordPad atï.) a opraviodhalené pravopisné chyby priamo v zdrojovom kóde.3. Po ukonèení opráv uloi editovaný súbor.Poz<strong>na</strong>menáme, e niekedy je výhodnejšie <strong>na</strong>jprv pripra−vi text pomocou programu s podporou kontroly pravopi−su a a potom pridáva príkazy jazyka <strong>na</strong> tvorbu webovýchstránok (HTML, XHTML, XML). Toto je vhodný krok v prí−pade, ak webmaster nie je autorom obsahu stránkya nemôe si dovoli upravova samotný obsah.V prípade cudzojazyèných stránok je kontrola pravo−pisu rov<strong>na</strong>ko dôleitá. Ak sa návštevník stránky rozhod−ne poui <strong>na</strong> preklad stránky povedzme z nemèiny doangliètiny nejaký automatický prekladaè (Google,BabelFish atï.), preklad bude aj tak nedoko<strong>na</strong>lý – tak<strong>na</strong>èo ho zhoršova ešte viac slovami s pravopisnými chy−bami, ktoré práve pre pravopisné chyby nebudú pre−loené?Oprava chýb pouitého jazyka <strong>na</strong> tvorbu webovýchstránokChyby tohto druhu môu by odstránené iba v reime edi−tovania zdrojového kódu. Postup môe by <strong>na</strong>sledujúci:1. Oboznámi sa so špecifikáciou pouitej verzie jazyka<strong>na</strong> tvorbu webových stránok (HTML 4.01, XHTML 1.0, XMLatï.) <strong>na</strong> stránke W3C.2. Otvori kontrolovaný súbor v obyèajnom textovomeditore (Notepad, WordPad atï.), aby bolo moné opraviodhalené chyby priamo v zdrojovom kóde.3. Skontrolova správnos zdrojového kódu stránkypomocou W3C HTML Validatora (http://validator.w3.org/). Ak chyby nie sú, pokraèova krokom è. 5.4. Oboznámi sa so špecifikáciou konkrétneho príkazu,s ktorým súvisí prvé chybové hlásenie Validatora, a opravitúto prvú chybu (toto èasto odstráni aj niektoré ïalšie chy−bové hlásenia Validatora). Uloi súbor a pokraèova kro−kom è. 3.5. Po ukonèení opráv uloi súbor.Proces opravy chýb jazyka HTML je moné výrazne <strong>sk</strong>rá−ti pouitím opísaného programu HTML Tidy, ktorý umo−òuje pracova v reime off−line.Oprava chýb v definovaní ka<strong>sk</strong>ádových štýlov (CSS)Aj tieto chyby je moné odstráni iba v reime práce sozdrojovým kódom, <strong>na</strong>príklad takto:1. Oboznámi sa so špecifikáciou pouitej verzie jazyka<strong>na</strong> opis ka<strong>sk</strong>ádových štýlov (CSS1, CSS2) <strong>na</strong> stránke W3C.2. Otvori kontrolovaný súbor v obyèajnom textovomeditore (Notepad, WordPad atï.), aby bolo moné opraviodhalené chyby priamo v zdrojovom kóde.3. Skontrolova správnos pouitého externého súboruCSS pomocou W3C CSS Validatora (http://jigsaw.w3.org/css−validator/). Ak chyby nie sú, pokraèova krokom è. 5.4. Oboznámi sa so špecifikáciou konkrétneho príkazuCSS, s ktorým súvisí prvé chybové hlásenie Validatora,a opravi všetky vý<strong>sk</strong>yty tejto chyby. Uloi súbor a po−kraèova krokom è. 3.5. Po ukonèení opráv uloi súbor CSS.Podobne treba <strong>sk</strong>ontrolova aj obsah príkazov v dokumente (embedded style), ako aj hodnôtparametrov STYLE v príkazoch jazyka HTML (in−line style).ZÁVERDodriavanie štandardov je v záujme všetkých „obyva−te¾ov“ internetu z h¾adi<strong>sk</strong>a rozvoja obchodu, vzdelávania,zábavy a komunikácie. Preto by sa mala tvorba webovýchstránok v súlade so štandardmi sta úplnou samozrej−mosou.Igor Podlubný82 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 3. èasTentoraz si ukáeme, ako pomocou PHP odosiela formu−láre priamo <strong>na</strong> e−mail a ako si ušetri zdåhavé opisovanieopakujúcich sa èastí kódu.FORMULÁR PRIAMO NA E−MAILUrèite si spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> 7. èas prvej série nášho seriálu,keï sme sa venovali formulárom. Nami vytvorený formu−lár sa po kliknutí <strong>na</strong> príslušné tlaèidlo odoslal <strong>na</strong> poado−vaný e−mail. Túto operáciu však vykonával emailový klientpouívate¾a, ktorý musel by správne <strong>na</strong>konfigurovaný.A práve tu mohla <strong>na</strong>sta chyba. PHP však <strong>na</strong>šastie obsa−huje funkciu, ktorá odošle formulár priamo <strong>na</strong> e−mail.Pripravme si preto jednoduchý formulár:Jednoduché, však? Funkcia Mail má tri základné para−metre: e−mail prijímate¾a, predmet a text správy. Keïechceme vedie, od koho nám e−mail prišiel, pouijeme ajnepovinný parameter From.INCLUDE A REQUIREObe tieto funkcie slúia <strong>na</strong> vloenie kódu umiestneného vinom súbore. Jediný rozdiel je v tom, e Require nemôetepoui v cykle. Pri pouití týchto funkcií musíme vdy mys−lie <strong>na</strong> bezpeènos. Tieto funkcie sú dos „nebezpeèné“,ak sa poriadne neošetria.Uvedieme si príklad z praxe. Máme webovú stránkuobsahujúcu urèitú hlavièku. Tá je <strong>na</strong>písaná v kadom sú−Mono vás teraz <strong>na</strong>padlo <strong>na</strong>sledujúce:Takýto <strong>sk</strong>ript nemôete nikdy poui!!!Toto je <strong>sk</strong>ript bez akejko¾vek kontroly vstupu alebooverenia. Pri pouití takéhoto <strong>sk</strong>riptu si kadý môe pre−èíta ¾ubovo¾ný súbor z nášho di<strong>sk</strong>u, prípadne podstrèi<strong>sk</strong>ript z inej URL. Ochranou by mohlo by prepnutie PHPdo safe mode, v kadom prípade je však takýto <strong>sk</strong>riptneprípustný.Váš e−mail : Predmet : Text :Výsledok:Obr. 1Aby sme zabránili posielaniu prázdnych, prípadne neúpl−ne vyplnených formulárov, pridáme tento JavaScript:function check() {if (document.formular.email.value=="") {alert('Vyplòte prosím váš e−mail');document.formular.email.focus();return false;}if (document.formular.predmet.value=="") {alert('Vyplòte prosím predmet');document.formular.predmet.focus();return false;}if (document.formular.text.value=="") {alert('Vyplòte prosím text správy');document.formular.text.focus();return false;}}Okrem toho nesmieme zabudnú pozmeni prvý riadokformulára, aby kontrola <strong>sk</strong>utoène prebehla:V prípade, e pouívate¾ nevyplní niektoré políèko, dosta−ne chybové hlásenie (obr. 2) a formulár sa neodošle.Ako ste si u urèite všimli, dáta z formulára bude spra−cúva súbor posli.php:Správa bolaúspešne odoslanábore. Ak ju budeme chcie zmeni, budeme ju musie pre−písa v kadom súbore. Pomocou funkcie include (prípad−ne require) sa dá tento problém jednoducho vyrieši.Hlavièku uloíme do súboru hlavicka.htm a <strong>na</strong> jej miestov kadom súbore vloíme tento <strong>sk</strong>ript:Ak teraz budeme chciehlavièku zmeni, zmení−me ju len v súbore hla−vicka.htm. To, samo−zrejme, nie je jedinévyuitie. Opä príkladz praxe. Naše stránkymajú pevnú štruktúrua mení sa iba text (obr.1). Preèo si neu¾ahèiivot príkazom include?Princíp je jednoduchý.Základom je súbor ob−sahujúci nemennú èas.Nazvime ho zobraz.php. Do „meniacej saèasti“ vloíme príkazinclude, ktorý vpíše sú−bor pod¾a <strong>na</strong>šich po−iadaviek – pod¾a hod−noty premennej id(obr. 3).Obr. 3Obr. 2Správny zápis je takýto:V prvom k<strong>roku</strong> <strong>sk</strong>ript overí, èi hodnota premennej idneobsahuje nepovolené z<strong>na</strong>ky (<strong>na</strong>príklad zobraz.php?id=../tajny.htm). Ak hodnota takéto z<strong>na</strong>ky obsahuje, vpíšesa súbor 404.htm z adresára html oz<strong>na</strong>mujúci chybu.V prípade, e hodnota premennej id obsahuje iba povole−né z<strong>na</strong>ky, <strong>sk</strong>ript testuje, èi existuje súbor v tvare $id.htm(pre zobraz.php?id=<strong>www</strong> je to <strong>www</strong>.htm) v adresárihtml. Ak súbor existuje, vpíše sa, ak nie, vpíše sa súbor404.htm z adresára html oz<strong>na</strong>mujúci chybu.ZÁVERTak to by bolo <strong>na</strong> tento mesiac všetko. Pripomí<strong>na</strong>m vámlen, e máte monos podie¾a sa <strong>na</strong> obsahu tohto seriá−lu. Staèí, ak <strong>na</strong> moju adresu ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong> pošletetip <strong>na</strong> nejakú tému, ktorá vás oh¾adom tvorby WWW strá−nok zaujíma.Igor Kulman2/<strong>2003</strong> PC REVUE 83


I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y <strong>www</strong>.newmars.com/desert <strong>www</strong>.themakeupgallery.info <strong>www</strong>.otisfodder.com/365days.htmlV púšti v Utahu prebiehal v decembri zaujímavý projekt.V rámci neho sa v púšti simuloval dvojtýdenný pobyt <strong>na</strong>povrchu Marsu. Ak vás táto téma zaujíma a chcete si pre−èíta viac vo forme ve¾mi dobre spísaného weblogu,zamierte <strong>na</strong> túto adresu. <strong>www</strong>.aphotoaday.orgMejkap. Pre eny zrejme fenomén, <strong>na</strong> tejto stránke <strong>na</strong>vyševe¾mi dobre zdokumentovaný. Nájdete tu nielen mnostvoinformácií, ale aj ve¾mi pekne zoradené fotografie mejka−pu, a to od celkom decentného a po jeho preh<strong>na</strong>néformy. <strong>www</strong>.housegym<strong>na</strong>stics.comNa tejto stránke beí od zaèiatku roka zaujímavý projekt.Jej autori sa rozhodli, e poèas kadého dòa v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>tu zverejnia jednu MP3 <strong>sk</strong>ladbu, ktorá bude vo¾ne <strong>na</strong>download. Okrem hudby to však bude aj hovorené slovo,ktoré by vás mohlo zauja. Ak chcete teda nejaké MP3,môete to <strong>sk</strong>úsi aj tu. <strong>www</strong>.ecn.cz/private/c10Opä projekt, ktorý sa s<strong>na</strong>í denne vám prinies èosi zaují−mavé. Tento sa pokúša denne návštevníkov servera pre−kvapi novou a zaujímavou fotografiou. Tie sú zbieranévo¾ne po internete a nájdete tu aj <strong>sk</strong>utoène excelentnékú<strong>sk</strong>y. Staèí len zamieri a nájs si fotografiu dòa.Stáva sa smutnou <strong>sk</strong>utoènosou, e z nášho ivota saakosi vytráca šport. Asi netreba hovori, aké je dôleitétento fakt zmeni. A to, e <strong>na</strong>príklad taká gym<strong>na</strong>stika sadá zvládnu aj doma, vám dokáe táto stránka, ktorá vámdokonca poradí, ako <strong>na</strong> to.No more Chernobyl je motto tejto stránky, a tak si asiviete urobi obraz o tom, <strong>na</strong> èo je zameraná. Áno, nájde−te <strong>na</strong> nej zaujímavé materiály o bezpeènosti jadrovej ener−gie, o <strong>na</strong>jväèších rizikách, ako aj o konkrétnych prípadoch,ktoré sa môu sta hrozbou pre ¾udstvo. <strong>www</strong>.vodka.com <strong>www</strong>.pdainternet.com <strong>www</strong>.toxic−mold−news.comTypický ru<strong>sk</strong>ý nápoj z kadého poh¾adu. Nájdete tu nielenjej históriu a recepty <strong>na</strong> ve¾mi zaujímavé a urèite aj dobrédrinky, ale rov<strong>na</strong>ko aj fakty a zaujímavosti o vodke.Navyše sú tu aj linky <strong>na</strong> podobné stránky. Vodku tedamôete nielen pi, ale si o nej aj preèíta, staèí by on−line...Mobilné organizéry si medzi pouívate¾mi <strong>na</strong>chádzajú èo−raz viac priaznivcov, a tak neèudo, e musela vzniknú ajstránka, ktorá sa téme týchto zariadení venuje. Nájdete tuzaujímavé odkazy, download rôznych aplikácií, ako ajïalšie zaujímavosti zo sveta PDA.Na tejto stránke nájdete ve¾mi kvalitne spracovanú pre−zentáciu o hrozbe v podobe toxického odpadu. Okremaktuálnych informácií je tu aj ve¾a materiálu z histórie,rady, ako môete pomôc, a presné informácie, v èom je<strong>na</strong>jväèšie riziko zneèistenia.84 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y <strong>www</strong>.komarno.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.flight.host.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.bookz.<strong>sk</strong>Po dlhom èase som opä <strong>na</strong>trafil <strong>na</strong> vydarenú prezentáciusloven<strong>sk</strong>ého mesta, tentoraz Komár<strong>na</strong>. Na graficky ve¾mizaujímavo a atypicky upravenej stránke návštevník zí<strong>sk</strong>ainformácie o samospráve mesta, jeho organizácii, nechý−bajú ani kontakty <strong>na</strong> všetky potrebné verejné inštitúcie.Ak máte záujem, môete si preštudova aj struèný opishistórie mesta, prípadne sa aspoò virtuálne oboznámis jeho pamiatkami. Nechýbajú ani informácie z oblastikultúrneho ivota v meste a pre tých poz<strong>na</strong>niachtivých jetu pripravený zoz<strong>na</strong>m prominentných osobností z tohtosídla. Ako som u spomí<strong>na</strong>l, dizajn je dobre zladený, <strong>na</strong>prezentáciu mesta sa hodí a aj rýchlos <strong>na</strong>èítania dotváracelkový dobrý dojem.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOGGTento server <strong>na</strong>jviac poteší všetkých leteckých modelárov,ktorí potrebujú pre svoj koníèek èo <strong>na</strong>jviac materiálov.Spozornie by však mohli aj fanúšikova letectva. Na strán−kach ladených v jednoduchom tmavom dizajne nájdetetoti a prekvapivo ve¾a informácií. Osobitná kategória jevenovaná predstaveniu vyše stovky lietadiel, v ïalšej rub−rike je potom dostatok materiálu o výzbroji, podchytenáje aj história letectva a jeho súèasný stav v niektorých kra−jinách. Pre <strong>sk</strong>alných fanúšikov budú zadosuèinenímzoz<strong>na</strong>m leteckých múzeí a zoz<strong>na</strong>m podobne zameranýchstránok. Ako som u spomí<strong>na</strong>l, grafika je ve¾mi jednodu−chá a nenápadná, stránky sa <strong>na</strong>èítajú pomerne rýchlo,celkový dojem je teda viac ne dobrý.Obsah: OOOOOOOOOGDizajn: OOOOOOOGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOGElektronické knihy sa tešia <strong>na</strong>rastajúcej popularite, a taksa aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete objavil server, ktorý sa imšpeciálne venuje. Na adrese <strong>www</strong>.bookz.<strong>sk</strong> nájdete ko−lekciu a zoz<strong>na</strong>m ve¾kého poètu vo¾ne šírite¾ných e−bookov.Okrem zoz<strong>na</strong>mu kníh si tu môete preèíta aj recenzie<strong>na</strong> niektoré z nich, nechýbajú odkazy <strong>na</strong> tematicky po−dobné stránky a di<strong>sk</strong>usné fórum. V sekcii softvéru náj−dete utility potrebné <strong>na</strong> manipuláciu so súbormi elek−tronických kníh a po prípadnej registrácii si môetevytvori vlastné emailové konto. Dizajn ladený do tma−vomodrých farieb stránke prospieva, nebrzdí ani jejrýchlos, vcelku teda mono poveda, e ide o podarenýweb s kvalitným obsahom.Obsah: OOOOOOOOOODizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOG <strong>www</strong>.acidlog.fczbkk.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.ambulancie.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.activescan.<strong>sk</strong>Jeden z prvých weblogov <strong>na</strong> èe<strong>sk</strong>om a sloven<strong>sk</strong>om inter−nete, ktorý však nemá iadne špecifické zameranie. Náj−dete <strong>na</strong> òom monos písa si vlastný weblog a tak sa za−radi medzi ostatných uívate¾ov. Samozrejme, e to nieje povinnos, rov<strong>na</strong>ko sa môete zapoji do di<strong>sk</strong>usie k zá−pisom alebo len pasívne sledova dianie <strong>na</strong> serveri. Jehodizajn je ve¾mi vydarený, vidie, e autor stránok sa grafi−kou iví. Celkový dojem zo servera je vynikajúci, a hociobsah je viac−menej neurèite¾ný, niekedy je ve¾mi zaují−mavé sledova di<strong>sk</strong>usie k denníkom. Aj rýchlos <strong>na</strong>èítaniastránok je <strong>na</strong> výbornej úrovni, zobrazujú sa takmerokamite.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOOOOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOGSkutoène zaujímavá stránka, ktorá by sa pre vás mohlasta aktuálnou, ak sa nebodaj pritrafia nejaké zdravotnéproblémy. Na tomto pomerne jednoduchom serveri po−tom nájdete zoz<strong>na</strong>m zariadení, kde vám môe by po−<strong>sk</strong>ytnutá odborná pomoc. Samozrejme, e jednotlivéambulancie sú rozdelené pod¾a svojej špecializácie, náj−dete tu <strong>na</strong>príklad kozmetické, neurologické, oèné, ale ajveterinárne, ak sa prestane dari vášmu zvieratku. Dizajnstránok je ve¾mi jednoduchý, aj keï prvotný dojem z pre−zentácie je <strong>sk</strong>ôr chaotický, no èasom sa <strong>na</strong> to dá <strong>na</strong>vyk−nú. Problém pri takejto stránke by som <strong>sk</strong>ôr videl v záuj−me verejnosti. Pokia¾ sa samotné ambulancie nepousilujúo svoje spropagovanie, bude ich zoz<strong>na</strong>m ve¾mi krátkya stránka nebude plni svoj úèel.Obsah: OOOOOOOGGGDizajn: OOOOOOOGGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOGKeïe vírusy v dnešnej dobe èoraz viac zasahujú do po−uívania poèítaèov, je dobré vedie, e <strong>na</strong> internete exis−tuje stránka, ktorá vám v prípade toho <strong>na</strong>jhoršieho po−<strong>sk</strong>ytne pomoc. Server activescan.<strong>sk</strong> je v tomto smere uni−kátny, pretoe po<strong>sk</strong>ytuje priamo on−line monos bez−platne <strong>sk</strong>ontrolova váš poèítaè <strong>na</strong> prítomnos vírusov.Celý proces je realizovaný pomocou prvku ActiveX, ktorýzabezpeèí kontrolu a vyh¾adanie vírusov v systéme a ichprípadnú elimináciu. V tomto prípade azda nie je potreb−né hodnoti dizajn stránok, podstatný je obsah a rýchlos,ktoré sú <strong>na</strong> vynikajúcej úrovni.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOrigi<strong>na</strong>lita: OOOOOOOOOGMartin Turoò2/<strong>2003</strong> PC REVUE 85


I N T E R N E TBlokujeme internetovú reklamu / Dokonèenie z minulého èísla AdMuncher 4.4Praktickejším riešením sú špecializované programy <strong>na</strong> blo−kovanie stránok. Nevýhodou je, e nie sú zadarmo a musí−te autorovi za ne a prípadne za ïalšie sluby zaplati, ale<strong>na</strong> druhej strane máte istotu aktualizácie novo objavených„nepohodlných“ serverov. Jedným z takých programov jeaj AdMuncher v aktuálnej verzii 4.4.Program má po inštalácii iba 79 KB a pracuje ako ser−ver „poèúvajúci“ <strong>na</strong> urèitých portoch so zaujímavými funk−ciami. Po spustení sa objaví v paneli beiacich úloh iko<strong>na</strong>,pomocou ktorej pristupujete ku konfigurácii a <strong>na</strong>stave−niam programu. S inštaláciou sa dodáva pripravený fun−kèný zoz<strong>na</strong>m adries s nepohodlným obsahom, ktorý mô−ete, ale nemusíte poui. Sami si môete <strong>na</strong>hra svojevlastné adresy a k dispozícii máte aj expanzné z<strong>na</strong>kyznáme z regulárnych výrazov, èím máte široké monostidefinovania URL adresy <strong>na</strong> blokovanie. Program umoòujeblokova nielen celú doménu (viac sluieb <strong>na</strong> jednej domé−ne), server, ale aj iba urèité konkrétne stránky. Výhoda saprejaví, ak spoloènos stojaca v pozadí reklamy zmeníadresu <strong>na</strong>pr. z ad.dome<strong>na</strong>.com <strong>na</strong> ads.dome<strong>na</strong>.coma vy zadefinujete v konfigurácii iba *.dome<strong>na</strong>.com.Produkt umoòuje poui funkciu IP scramble, ktorápracuje tak, e rozde¾uje kadú HTTP poiadavku <strong>na</strong> inýanonymný proxy server (zoz<strong>na</strong>m serverov si musíte zistisami a <strong>na</strong>hra do špeciálneho zoz<strong>na</strong>mu). Na èo je todobré? Administrátor webového sídla nebude poz<strong>na</strong> va−šu identitu, t. j. nebude vedie, kto ste a odkia¾ prichádza−te, ale <strong>na</strong>príklad aj operátor anonymného proxy serverabude poz<strong>na</strong> iba nevýz<strong>na</strong>mnú èas vašej internetovej akti−vity. Na druhej strane treba podotknú, e to bude madosah <strong>na</strong> rýchlos vášho surfovania. Musíte poloi <strong>na</strong>mi<strong>sk</strong>y váh ochranu súkromia a rýchlos surfovania. Kado−pádne sa funkcia dá rýchlo zruši.AdMuncher pomáha pod¾a uívate¾ovho elania od−stráni obrázky s rozmermi 30 – 85 × 400 – 500 pixelov (klasic−ké reklamné pútaèe <strong>na</strong> internetových stránkach) všetky obrázky formátu 468 × 60 pixelov (funkcia jepodobná predchádzajúcej, ale tá má dosah iba <strong>na</strong> obráz−ky v dokumentoch HTML a táto <strong>na</strong> všetky obrázky s prie−myselným štandardom 468 × 60, ktoré vyuívajú progra−my typu adware; ak takýto obrázok je zistený, AdMuncherho <strong>na</strong>hradí pod¾a toho, ako sú <strong>na</strong>stavené ïalšie vo¾by nevyiadané dialógové boxy príkaz javascriptu onunload, ktorý sa spúša pri opúš−aní stránky súbory midi a wav (hudobné súbory pouité ako hudob−ná kulisa pri prezeraní stránky) metatag s vo¾bou Refresh obrázky <strong>na</strong> pozadí modifikáciu stavového riadka prehliadaèa extrémne malé obrázky, tzv. web bugs rôzne vy<strong>sk</strong>akujúce oknáAdMuncher dáva monos zmeni HTTP poiadavku <strong>na</strong> blokovanie kešovania strá−nok prehliadaèom a proxy servermi zmeni vlastnos document.referer <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný rea−zec, èím zabráni administrátorom<strong>na</strong>vštívenej stránky zisti, odka−dia¾ ste „prišli“ zmeni identifikáciu vášhoprehliadaèa <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný reazec(niektoré stránky z urèitých we−bových sídiel sa môu potomzobrazova nesprávne) definova programy a porty,pre ktoré bude AdMuncher aktív−ny (príde vhod, ak pouívate do−máci firewall) automaticky aktualizova novéblokaèné reazce z centrálnehoservera <strong>na</strong>stavi vo¾bu <strong>na</strong> zrušenie zob−razovania dialógu IE pri chybev <strong>sk</strong>ripte (môe sa vy<strong>sk</strong>ytnú prinásilnom odstránení urèitej èastikódu DHTML)Uívate¾ môe poèas surfovania prida vlastné adresyURL a <strong>na</strong>plni tak svoj zoz<strong>na</strong>m „nepohodlných serverov“.Program mu ukáe <strong>na</strong>posledy „pouité“ adresy a uívate¾môe z adresy jedným kliknutím urobi blokaèný záz<strong>na</strong>mpre doménu, konkrétnu stránku, resp. iba urèitý reazec.Vlastný zoz<strong>na</strong>m môe posla autorom programu <strong>na</strong> dopl−nenie záz<strong>na</strong>mov do centrálneho zoz<strong>na</strong>mu. Ten je k dispo−zícii pri inštalácii alebo aktualizáciáchprogramu.Klady: Podpora rôznych prehliadaèov, apli−kácií a domácich firewallov Praktické dopåòanie nových adriesURL do vlastného zoz<strong>na</strong>mu poèas sur−fovania Vysoká funkcio<strong>na</strong>lita Nízke pamäové nároky Autori aktualizujú centrálny zoz<strong>na</strong>mZápory: Absencia bezpeènostných zón sozoz<strong>na</strong>mom sídiel a definovaním prislú−chajúcich pravidielAutor: http://<strong>www</strong>.admuncher.com/Typ: shareware – 30 dníCe<strong>na</strong>: 15 dolárov Zero PopUp Killer XP 1.2.1Po spustení sa objaví v paneli beiacich úloh iko<strong>na</strong>, pomo−cou ktorej pristupujete k <strong>na</strong>staveniam programu. Programvšak umoòuje blokova iba vy<strong>sk</strong>akujúce okná v InternetExploreri pod¾a uívate¾ovho <strong>na</strong>stavenia, ktorý neponúkamnoho moností: všetky nové nevyiadané okná bez rozdielu nevyiadané okná menšie ako definované rozmery nevyiadané okná s definovaným reazcom v adreseURL, ktorý môe reprezentova doménu, server, stránku,cgi <strong>sk</strong>ript, obrázok...Nastavením funkèného klávesu môete obís <strong>na</strong>stave−nie a povoli vy<strong>sk</strong>akujúce okno.Klady: Blokovanie vy<strong>sk</strong>akujúcich okien pod¾a ve¾kostiZápory: Podpora iba jedného prehliadaèa Nearchivuje názvy stránok, ktoré blokoval Nízka funkcio<strong>na</strong>litaAutor: http://<strong>www</strong>.ax−soft.com/Typ: sharewareCe<strong>na</strong>: 12 dolárov Pop−up Stopper Pro 2.22Pop−Up Stopper Pro je program blokujúci iba vy<strong>sk</strong>akujúceokná poèas surfovania pomocou Internet Explorera vo ver−zii 5 a vyššej.Monosti uívate¾<strong>sk</strong>ého <strong>na</strong>stavenia nepatria medzi <strong>na</strong>j−bohatšie: agresívne <strong>na</strong>stavenie (program pod¾a nejakého algorit−mu rozhodne, èo je pre neho vy<strong>sk</strong>akujúce okno) všetky okná okrem tých, ktoré sú definované v zoz<strong>na</strong>mepovolených domén <strong>na</strong>stavi vo¾bu <strong>na</strong> zrušenie zobrazovania dialógu IE prichybe v <strong>sk</strong>ripte (môe sa vy<strong>sk</strong>ytnú pri násilnom odstráne−ní urèitej èasti kódu DHTML)Príjemná sa ukázala monos zobrazenia štatistiky blo−kovaných okien a zostava ochrany súkromia, ktorá v podo−be rozba¾ovacieho zoz<strong>na</strong>mu ponúka, èo si systém pone−chal ako spomienku <strong>na</strong> <strong>na</strong>še surfovanie. Škoda, e tie sto−py nedovolí „zlikvidova“.Klady: Zobrazenie štatistiky blokovaných okien Zostava ochrany súkromia, ktorá v podobe rozba¾ova−cieho zoz<strong>na</strong>mu ukáe informácie, v ktorých ste zanechalipo sebe stopyZápory: Podpora iba IE, a to aj s problémom so staršími verziamiIE 5.00 Nízka funkcio<strong>na</strong>lita86 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N T E R N E TAutor: http://<strong>www</strong>.panicware.com/Typ: shareware – 30 dníCe<strong>na</strong>: 19,95 dolárov PopupCop 2.0.2.24Praktický nástroj <strong>na</strong> eliminovanie rôznych reklamnýchpraktík a technológií vy<strong>sk</strong>ytujúcich sa <strong>na</strong> internete.Bohuia¾, pouitie nástroja je obmedzené <strong>na</strong> InternetExplorer 5 a vyšší. S inštaláciou vám pribudne nová nástro−jová lišta v Internet Exploreri, pomocou ktorej sa dostane−te k hlavnému <strong>na</strong>stavovaciemu dialógu programu, resp.k praktickým prepí<strong>na</strong>èom reprezentujúcim blokovanieurèitej technológie.Klady: Definícia zón s pravidlami Aktualizácie nových reazcov adries URL Tvorba zostavy Zázemie zabehnutej firmy oh¾adom priebených aktua−lizácií Pouitie s <strong>na</strong>jpouívanejšími internetovými prehliadaèmiZápory: Zasahovanie do <strong>na</strong>stavení prehliadaèov Nepraktické <strong>na</strong>hrávanie vlastného zoz<strong>na</strong>mu nepohodl−ných reazcov URLAutor: http://<strong>www</strong>.adsubtract.com/Typ: shareware – 30 dníCe<strong>na</strong>: 29,95 dolárovOd tvorcu programu máte <strong>na</strong>stavené štyri úrovne za−bezpeèenia ochrany, prièom kadá z nich môe by ne<strong>sk</strong>ôraktualizovaná pod¾a nálady a potrieb uívate¾a alebo po−uitá ako šabló<strong>na</strong> pri tvorbe novej úrovne.V kadej úrovni môu by <strong>na</strong>stavené blokovania <strong>na</strong>sle−dujúcich technológií v rôznych kombináciách: vy<strong>sk</strong>akujúce okná <strong>sk</strong>riptovanie blokovanie tlaèidiel myši èasované spúšanie funkcií sahovanie obrázkov prehrávanie animovaných obrázkov hudba <strong>na</strong> pozadí automatické spustenie Flash súborov komponenty ActiveX Java applety súbory Cookies metatag s vlastnosou Refresh s vo¾bami nezmení obsah ok<strong>na</strong> zobrazí link <strong>na</strong> novú stránku opýta sa, èo ïalej zme<strong>na</strong> ve¾kosti ok<strong>na</strong>Pozitívnou vlastnosou je <strong>na</strong>stavenie správania sa prog−ramu pri zistení poiadavky <strong>na</strong> celoobrazovkový reim –nepríjemná vlastnos niektorých stránok. Uívate¾ môefunkciu implicitne povoli, blokova alebo pri konkrétnejpoiadavke program zobrazí dialóg: „Èo ïalej?“Vy<strong>sk</strong>akujúce okná môu by povolené, resp. blokované aj<strong>na</strong> základe uívate¾<strong>sk</strong>ého zoz<strong>na</strong>mu. Obsah zoz<strong>na</strong>mu si všakmusí uívate¾ <strong>na</strong>hra sám, prièom môe poui expanznýz<strong>na</strong>k „*“ s výz<strong>na</strong>mom „¾ubovo¾né z<strong>na</strong>ky, resp. iadny z<strong>na</strong>k“.V zoz<strong>na</strong>me môu by uvedené celé domény, konkrétne ser−very v doméne alebo urèité stránky z webových sídiel.Bez oh¾adu <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie vo¾by blokovania vy<strong>sk</strong>akujú−cich okien má uívate¾ monos toto obmedzenie zruši priprotokole vyuívajúcom SSL (praktická funkcia v prípadee−komercie, kde môe by v novom okne dôleitá infor−mácia) alebo pre sídla uvedené v zó<strong>na</strong>ch: dôveryhodné lokálny intranet môj poèítaèÏalšie doplòujúce vo¾by umoòujú <strong>na</strong>stavi iné správa−nie programu v urèitých špecifických situáciách, niektorémono <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ani nevyuijeme, <strong>na</strong>pr.: zruši reklamu zo sídla Geocities, známu ako AdSquare zruši reklamu zo sídla FastClick, známu ako InVue blokova nevyiadané dialógy HTML odstráni <strong>sk</strong>ript, ktorý automaticky doplní adresu URL<strong>na</strong>vštívenej stránky do sekcie Ob¾úbené odstráni <strong>sk</strong>ript, ktorý automaticky mení domov<strong>sk</strong>ústránku v <strong>na</strong>staveniach IE blokova „nevidite¾né“ vy<strong>sk</strong>akujúce okná, ktoré <strong>na</strong> poza−dí menia adresu URLPríjemnou vlastnosou programu je mazanie stôp, kto−ré sa zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li systémom a prehliadaèom poèas surfo−vania, <strong>na</strong>pr. umoní: zruši „sušienky“ zruši doèasné súbory zruši poloky z histórie <strong>na</strong>vštívených adries zruši zoz<strong>na</strong>m zadaných adries URLV <strong>na</strong>staveniach môete uvies, kedy sa to má sta.Klady: Definícia zón s pravidlami Klávesová <strong>sk</strong>ratka <strong>na</strong> doèasné zrušenie <strong>na</strong>stavenia blo−kovania Zobrazenie zdrojových a <strong>sk</strong>riptových súborov spolu sosúbormi štýlu <strong>na</strong> jedno kliknutie Rušenie stôp po surfovaníZápory: Podpora iba IE Zóny s pravidlami sa nezaz<strong>na</strong>menávajú k prehliadanejstránkeAutor: http://<strong>www</strong>.popupcop.com/Typ: shareware – 30 dníCe<strong>na</strong>: 19,95 dolárov AdSubtract 2.54Program pracuje ako proxy server so stanovenými pravid−lami pre uívate¾<strong>sk</strong>y definovate¾né bezpeènostné zóny.Bezpeènostnou zónou môe by domé<strong>na</strong> alebo sídlo. Za−škrtávacími vo¾bami sa <strong>na</strong>stavujú pravidlá blokovania <strong>na</strong>−sledujúcich techník: animácie, hudba <strong>na</strong> pozadí, obrázky <strong>na</strong> pozadí, reklam−né pútaèe (program vyuíva vlastný algoritmus) automatická obnova zobrazenia stránky (program zob−razí odkaz), „sušienky“ (zo známych AdServerov sa zobra−zujú èervenou farbou), Java applety, <strong>sk</strong>riptovanie vy<strong>sk</strong>akujúce oknáProgram pri inštalácii aktualizuje proxy <strong>na</strong>stavenie In−ternet Explorera, súbor hosts, ale zabudne zaškrtnú vo¾buobídenia proxy servera pre lokálne adresy. Na stránkyumiestnené <strong>na</strong> vlastnom webovom serveri sa nedostane−te, pokia¾ vo¾bu ne<strong>na</strong>stavíte. Program umoòuje <strong>na</strong>stavi„sušienky“ pomocou DHTML, ale <strong>na</strong> druhej strane nedo−vo¾uje ich pôvodnému serveru èíta. AdsGone 4.1.0Ïalší softvér, ktorý zabezpeèuje blokovanie reklamnéhoobsahu v Internet Exploreri (vy<strong>sk</strong>akujúce okná, flash rekla−mu, animované obrázky, Java applety). Na odhaleniereklamného obsahu vyuíva vlastný zoz<strong>na</strong>m adries URLAdServerov, ale uívate¾ má monos doplni si vlastnézáz<strong>na</strong>my. Takisto obsahuje techniky <strong>na</strong> odhalenie reklamypomocou textu v titulku ok<strong>na</strong>. V <strong>na</strong>staveniach môete<strong>na</strong>stavi rušenie doèasných súborov, histórie a „sušienok“Internet Explorera, ale aj prehliadaèa Netscape v urèitýchèasových intervaloch.Klady: Blokovanie pod¾a titulku ok<strong>na</strong> Aktualizácie nových reazcov adries URL Okno so štatistikou blokovania obsahu Zázemie zabehnutej firmy oh¾adom priebených aktua−lizáciíZápory: Podpora jedného prehliadaèa Neblokuje reklamný obsah, ak ste za proxy serveromAutor: http://<strong>www</strong>.adsgone.com/Typ: shareware – 21 dníCe<strong>na</strong> licencie: 19,95 dolárovZHODNOTENIEAk ste vlastníkom prehliadaèa Opera, urèite vystaèíte s je−ho monosou blokova vy<strong>sk</strong>akujúce okná s reklamou, ale<strong>na</strong> blokovanie reklamných pútaèov to nestaèí a musítepoui iný spôsob. Najzaujímavejším nástrojom, ktorý stojíza povšimnutie, je komerèný program AdMuncher s boha−tou výbavou funkcií a nenásilným integrovaním do reazcaprehliadaè – internet. Pouite¾ný je pre všetky bené pre−hliadaèe a pomocou ikony v systémovom paneli máte <strong>na</strong>dosah ruky všetky <strong>na</strong>stavenia.Vladimír Stanèek2/<strong>2003</strong> PC REVUE 87


L I N U X W A R ELinuxWareZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 9. èasKeï som pred mnohými rokmi zaèí<strong>na</strong>l s péceèkami, existoval iba DOS a príkazovýriadok. Keï som po prvýkrát uvidel „Norto<strong>na</strong>“, myslel som si, e to je ten<strong>na</strong>jväèší pokrok v dejinách softvéru. A aj bol. Dodnes ho nijaký softvér nepreko<strong>na</strong>lv ob¾úbenosti. Príkazový riadok akoby stratil zo dòa <strong>na</strong> deò zmysel.Nebolo to i<strong>na</strong>k ani v mojom stretnutí s Linuxom. Príkazový riadok, i<strong>na</strong>k¾udovo <strong>na</strong>zývaný aj „šel“ (shell) alebo prompt, je dodnes síce <strong>na</strong>jmocnejšínástroj v tomto systéme, ale zároveò ten <strong>na</strong>jväèší strašiak zaèí<strong>na</strong>júcich linuxákov.Tak som si spomenul, e aj ja som <strong>na</strong>jprv pár rôèkov s Linuxom iba koketoval,pokým som sa do neho <strong>na</strong>ozaj zamiloval – práve pre príkazový riadok.No a potom prišiel Polnoèný velite¾ – Midnight Commander. Je to nevlastnýbrat Norto<strong>na</strong>, akoby ich bola jed<strong>na</strong> mater mala...Obdobne ako Norton Commander (nc) v DOS-e aj Midnight Commanderv Linuxe (mc) je ve¾mi silný pomocník, ktorý práve tak odstraòuje bariéry príkazovéhoriadka. Èi zaèí<strong>na</strong>júci linuxák alebo <strong>sk</strong>úsený guru, serverista alebo„de<strong>sk</strong>topák“ – všetci pouívajú mc.Aby sme lepšie preko<strong>na</strong>li „poèiatoèný šok“ z Linuxu, budeme sa mc venova.ÈO JE TO MIDNIGHT COMMANDERmc je súborový ma<strong>na</strong>ér, teda program <strong>na</strong> obsluhu a manipuláciu súborov(všetkých druhov) v danom operaènom systéme.Zámerne nehovorím v Linuxe, lebo mc je portovaný aj pre iné operaèné systémy,<strong>na</strong>pr. typu MS DOS. Beí v textovom reime, teda <strong>na</strong> svoj beh nepotrebuje„oknoidné“ prostredie, ako <strong>na</strong>pr. X-Window. Práve preto je ve¾miob¾úbený aj v tzv. minidistribúciách, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> jednej èi pár di<strong>sk</strong>etách.mc spustíme aj <strong>na</strong> takých archaických strojoch, ako je 386 s 2 MB RAM.Samozrejme, nie je problém mc spusti aj v grafickom prostredí, ale tu dnesvládnu iné, <strong>sk</strong>utoène „oknoidné“ programy, ktoré ešte spomenieme.mc ovláda mnoho súborových systémov. Vyuíva pritom systém VFS – VirtualFile System. Ten umoòuje transparentný prístup do rôznych súborovýchsystémov, <strong>na</strong>pr. DOS, Samba alebo do rôznych archivovaných balíkov typu .tgz,.bz2 alebo dokonca .rpm.VFS umoòuje prácu so vzdialenými di<strong>sk</strong>ami <strong>na</strong> iných zosieovaných poèítaèochtak, ako keby tento di<strong>sk</strong> bol súèasou koreòového stromu nášho poèítaèa.Samozrejme, <strong>na</strong>jväèším prínosom mc je náhrada strašidelných príkazov, akoje cp, rm,ls,cd, mkdir a podobne (dúfam, e sme nezabudli, èo je èo). Ba dokoncadokáe <strong>na</strong>hradi aj také príkazy, ako sú chmod, chown a podobne, i<strong>na</strong>kslúiace <strong>na</strong> (no, <strong>na</strong> èo?)... predsa <strong>na</strong> úpravu prístupových práv!!!A obsahuje aj jednoduchý interný editor mcedit, ktorý celkom zodpovedne<strong>na</strong>hradí editor vi.Domáca stránka mc je <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.gnome.org/mc, kde ho môemenájs vo formáte tgz, prípadne poh¾adajte formát rpm.Tentoraz sa nebudeme zaobera inštaláciou zo zdrojových kódov, lebonemáme ešte dostatok informácií a <strong>sk</strong>úseností. Kto ešte nemá <strong>na</strong>inštalovanýmc, nech ho inštaluje z rpm balíka, tak ako sme si to opísali minule.Obr. 1ŠTRUKTÚRA A OVLÁDANIE mcPozrime sa <strong>na</strong> obr. è. 1.Vidíme, e mc akoby Nortonu z oka vypadol! V hornej èasti sa <strong>na</strong>chádza riadokmenu, v dolnej pre zmenu príkazový riadok (keby náhodou...).Úplne <strong>na</strong> spodnom okraji sa <strong>na</strong>chádzajú poloky jednotlivých k¾úèov F1 aF10.Hlavná plocha je rozdelená <strong>na</strong> dve polovice. Obidve zobrazujú koreòovýstrom. (Tu je asi <strong>na</strong>jväèšia odlišnos od Norton Commandera, kde sa zobrazujújednotlivé di<strong>sk</strong>y. Ako vieme, Linux nemá di<strong>sk</strong>y s písme<strong>na</strong>mi, len strom.)Ten, kto pozná ovládanie Norto<strong>na</strong>, nebude ma problémy zvyknú si <strong>na</strong> mc.mc je moné ovláda z klávesnice alebo myšou. ¼avým tlaèidlom myšimôeme vybera jednotlivé súbory, pravé tlaèidlo slúi <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie viacerýchsúborov a poklepaním <strong>na</strong> spustite¾ný súbor vyvoláme príslušný príkaz.Keïe sa predpokladá pouívanie terminálov rôznych druhov, je moné mc<strong>na</strong>uèi <strong>na</strong> také klávesy, ktoré pouíva príslušný terminál. To dosiahnemepomocou menu (OPTIONS – LEARN KEYS). V prípade nutnosti môeme vypnúzobrazovanie rámèekov okolo panelov. Všimnime si dva z<strong>na</strong>ky <strong>na</strong> hornej èiarepanelov, ktoré symbolizujú polohu od koreòa súborového stromu. Tá lomka (/)z<strong>na</strong>èí samotný koreò, tá vlnovka (~) z<strong>na</strong>èí domov<strong>sk</strong>ý adresár.mc má ešte jednu novú vlastnos. My u vieme, e Linux v podstate nemávlastnos UNDELETE. Jednoducho povedané, èo je v Linuxe raz zmazané, to je<strong>na</strong>veky preè. mc prináša do Linuxu schopnos UNDELETE, aj keï nie je eštedoko<strong>na</strong>lá.A ako spustíme Midnight Commander? No predsa jednoducho! Na príkazovomriadku zadáme dve písmená mc a stlaèíme Enter!MENUMenu v mc zí<strong>sk</strong>ame stlaèením F9 alebo kliknutím <strong>na</strong> lištu menu v hornej èasti.K dispozícii sú tieto poloky menu: ¼avý (Left), Súbor (File), Príkaz (Command),Nastavenie (Options) a Pravý (Right). Teraz sa <strong>na</strong> ne pozrieme podrobnejšie.Pripomí<strong>na</strong>m, e všetky poloky menu je moné vyvola kliknutím myši, ale mysa budeme venova klávesovým <strong>sk</strong>ratkám.Hneï <strong>na</strong> zaèiatku nás prekvapia atypické oz<strong>na</strong>èenia klávesových <strong>sk</strong>ratiek.Linux vyuíva klávesové <strong>sk</strong>ratky, ktoré zaviedol <strong>sk</strong>oro ako štandard editorEmacs. Tie sa delia <strong>na</strong> Control a Meta.Control, struène oz<strong>na</strong>èované ako C, je v <strong>sk</strong>utoènosti kláves Ctrl. Ak niekdeuvidíme symbol C – T alebo C + T, to z<strong>na</strong>èí, e <strong>na</strong>jprv stlaèíme kláves Crtl,pridríme a následne stlaèíme kláves T. V podstate C – T <strong>na</strong>hrádza symbolikuCtrl – T (Ctrl + T).Meta, struène oz<strong>na</strong>èované ako M, môe by kláves Alt (¾avé Alt) alebo Esc(Escape). To preto, e nie všetky terminály poz<strong>na</strong>jú kláves Alt. Ak niekde uvidímesymbol M – T alebo M + T, to z<strong>na</strong>èí, e <strong>na</strong>jprv stlaèíme kláves ¾avé Alt,pridríme a následne stlaèíme kláves T. V podstate M – T <strong>na</strong>hrádza symbolikuAlt – T (Esc – T).Emacs zavádza aj trojkombinácie, <strong>na</strong>pr. C –x p, èo z<strong>na</strong>èí, e musíme v postupnostistaèi klávesy Ctrl, pridríme, k tomu x, pridríme a ukneme <strong>na</strong> klávesp a následne všetky klávesy uvo¾níme.MENU ¼AVÝ A PRAVÝMenu ¼avý a Pravý sú identické a umoòujú <strong>na</strong>stavenie ¾avého a pravého panela(obr. è. 2).Obr. 288 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


L I N U X W A R EMedzi jednotlivými polokami podmenu môeme prechádza šípkami <strong>na</strong>hora <strong>na</strong>dol. Ak sú pri niektorej poloke tri bodky, tie <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e sa tu <strong>na</strong>chádzaïalšie podmenu. Poloku vyvoláme stlaèením klávesu Enter.Jednotlivé menu opustíme stlaèením klávesu Esc.Hneï prvá poloka je Reim výpisu (Listing mode). Midnight Commanderponúka celú škálu spôsobov zobrazenia súborov. Vyberieme si ten, ktorý nám<strong>na</strong>jviac vyhovuje. Osobne dávam prednos vo¾be Plný zoz<strong>na</strong>m súborov (Full),ktorá zobrazuje meno súboru, jeho ve¾kos a dátum zmeny.Poloka Poradie (Sort order) umoòuje zvoli spôsob zoraïovania súborov.Odporúèam <strong>na</strong>stavi triedenie pod¾a Me<strong>na</strong> (Name) spolu s vo¾bou všíma sive¾kos písmen (case sensitive). Súbory s ve¾kými poèiatoènými písme<strong>na</strong>mi sazobrazujú prvé.<strong>na</strong> súbor s takouto príponou iba kliknú a spustí sa príslušný príkaz <strong>na</strong> obsluhu(zobrazenie) daného súboru.MENU NASTAVENIEAk chceme prispôsobi správanie sa mc „<strong>na</strong> svoj obraz“, pouijeme menuNastavenia (Options) a poloky v òom (obr. è. 5).MENU SÚBORNa obr. è. 3 je zobrazené menu Súbor (File).To ponúka monos vykonáva rôzne operácie so súbormi, kopírova, mazaatï. Pre zaèiatoèníkov je ve¾mi pohodlné pouívanie zmeny práv (cHmod) alebovlastníka (chOwn), ktoré umoní zmenu práv a vlastníctva bez nutnostipouíva linuxové príkazy s tými èarovnými èíselnými parametrami. V tomtomenu sú aj všetky príkazy schované pod k¾úèmi F1 a F10.Obr. 5Aktívne vo¾by sú oz<strong>na</strong>èené kríikom [x]. Väèši<strong>na</strong> volieb nevyaduje blišíkomentár. Odporúèam <strong>na</strong>stavi tie vo¾by, ktoré sú <strong>na</strong> obrázku.PRÁCA S BALÍKMINa základe prípony súboru a za vyuitia podpory VFS dokáe mc pracovas balíkmi typu tar, tgz, bz2 alebo rpm.Ak presunieme kurzor <strong>na</strong> súbor s príponou .tgz a stlaèíme kláves F3,môeme si prezrie obsah starovaného súboru (obr. è. 6).Obr. 3mc umoòuje takisto vytvára symbolické a pevné linky, ktoré sme si spomí<strong>na</strong>liu <strong>sk</strong>ôr. Linku vo výpise panela rozpoznáme pod¾a z<strong>na</strong>ku @, zatia¾ èocestu k súboru, <strong>na</strong> ktorú linka odkazuje, zobrazí v dolnom riadku panela.Vytvorenú linku môeme aj editova.MENU PRÍKAZObsah menu Príkaz je <strong>na</strong> obr. è. 4.Obr. 6Asi <strong>na</strong>jefektnejšia je práca s inštalaènými balíkmi typu rpm.Presuòme kurzor <strong>na</strong> súbor s príponou .rpm – hoci <strong>na</strong> ten z predošlej èastiseriálu – a stlaème Enter (obr. è. 7).Balík sa rozbalí a <strong>na</strong> obrazovke sa objaví štruktúra rpm balíka, ktorá je prevšetky rpm balíky (<strong>sk</strong>oro) rov<strong>na</strong>ká.Obr. 4Ak chceme nájs niektorý súbor, pouijeme vo¾bu Nájs súbor. Po zadanípoadovaných údajov táto vo¾ba vyh¾adá všetky súbory, ktoré spåòajú zadanékritériá. Môeme poui zástupné z<strong>na</strong>ky – olíky, ktoré poznáme zo systému.Tak ako jeho starší brat Norton aj mc umoòuje asociova prípony súborovs niektorou akciou. My u vieme, e v Linuxe nenájdeme ve¾a súborov s prípo<strong>na</strong>mi,ktoré sú známe z prostredia MS DOS-u. Ale zauívané prípony sú známeaj tu, hlavne súbory obsahujúce obrázky alebo inštalaèné balíky. Potom staèíObr. 72/<strong>2003</strong> PC REVUE 89


L I N U X W A R EPoznámka: Ak chceme pouíva túto fantastickú vlastnos mc, musíme zabezpeèi, abysúbory s prípo<strong>na</strong>mi .tgz alebo .rpm nemali <strong>na</strong>stavený atribút execute. Na <strong>na</strong>staveniemôeme poui príkaz chmod alebo u spomenuté menu z mc.Ak prenášame súbor z iného operaèného súboru, <strong>na</strong>pr. MS DOS, pomocou di<strong>sk</strong>ety doLinuxu, zmenia sa vzh¾adom <strong>na</strong> iný systém atribútov aj atribúty prenášaného súboru.A spravidla sa <strong>na</strong>staví aj atribút execute.Ten sa s<strong>na</strong>í súbor po kliknutí spusti, a nie umoni jeho rozbalenie.Ak klikneme <strong>na</strong> súbor s oz<strong>na</strong>èením HEADER, môeme si preèíta opis súboru,ktorý u poznáme z príkazu rpm (obr. è. 8).Obr. 9Obr. 8Všimnime si dva spustite¾né súbory z obr. è. 7 – INSTALL a UPGRADE. Tietodva súbory vytvoril mc <strong>na</strong> jednoduché inštalovanie (INSTALL) alebo zaktualizovanie(UPGRADE) daného inštalaèného balíka. Práca je jednoduchá – staèí <strong>na</strong>daný súbor iba kliknú! A nepotrebujeme poz<strong>na</strong> iadne parametre príkazurpm.Obsah inštalaèného balíka nájdeme v súbore CONTENTS.cpio.Obr. 10GRAFICKÉ NADSTAVBY SÚBOROVÝCH MANAÉROVAko sme u spomenuli, mc beí v textovom reime a <strong>na</strong> svoj beh nepotrebujegrafické prostredie. Ale èo poui teda v grafickom prostredí?Kadé grafické prostredie má xterm – to je grafická obdoba terminálu. Keïho spustíme, zadáme mc a zrazu v tomto terminálovom okne uvidíme textovúpodobu mc.Ale vývoj ide dopredu. Skoro v kadom grafickom prostredí existuje akásigrafická podoba mc. Teda nie je to mc v pravom zmysle slova, ale funkcie súve¾mi podobné.V prostredí Gnome môeme nájs Gnome Commander – linuxovú obdobuWindows Commandera, takú ob¾úbenú v prostredí MS Windows.Domov<strong>sk</strong>á stránka projektu je http://<strong>www</strong>.freesoftware.fsf.org/gcmd/index.html.V dnešných verziách Gnome je štandardne <strong>na</strong>inštalovaný novuèièký správcasúborov – Nautilus. Ako vidie z obr. è. 9, integruje v sebe nielen správcu súborov,ale aj ïalšie správcov<strong>sk</strong>é vymoenosti:Obr. 11Keï klikneme <strong>na</strong> záloku Strom, uvidíme kompletnú stromovú štruktúru(obr. è. 10).V známom prostredí KDE existuje takisto podobný správca súborov, ktorýv sebe integruje aj WWW prehliadaè. Jeho názov je Konqueror a jeho vzh¾advidíte <strong>na</strong> obr. è. 11.Sami sa musíme rozhodnú, ktorého správcu budeme pouíva. Ten, ktozvládne Midnight Commander, urèite neschybí, nájdeme ho vo všetkých distribúciáchvrátane spomenutých minidistribúcií. Ale tá <strong>sk</strong>utoèná vo¾ba je <strong>na</strong>vás.Tááák, <strong>na</strong>uème sa pracova s Polnoèným velite¾om alebo s jeho variantmia zistíme, e ten linuxový ivot je zase o nieèo krajší.Miroslav Oravec90 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre Linux FluxBoxMinule sme si predstavili rýchly window ma<strong>na</strong>ger HackedBox, ktorý bolzaloený <strong>na</strong> známom BlackBoxe. FluxBox má podobné korene, ale zo všetkýchtroch WM je pravdepodobne <strong>na</strong>jlepší. Je rov<strong>na</strong>ko rýchly a pritom má niektoréve¾mi uitoèné vlastnosti. Ak pouívate ako web browser Mozillu alebo Operu,urèite poznáte záloky – nemusíte ma otvorených mnoho okien, všetko je v jednom„ráme“, prepí<strong>na</strong>te iba záloky. Podobne to funguje aj vo FluxBoxe. Kadéokno môe ma zobrazenú záloku,a ak ju uchytíte tretím tlaèidlommyši a presuniete <strong>na</strong> zálokuiného ok<strong>na</strong>, okná sa spoja!Prirodzene, nie je to jediná uitoènávlastnos; spomeniem<strong>na</strong>príklad kompatibilitu tém (<strong>sk</strong>inov)s BlackBoxom, zlepšené konfigurovanieklávesových <strong>sk</strong>ratiek(u sa nepouíva utilitka bbkeys,známa z BlackBoxu), samozrejmosouje monos lokalizácieprogramu do rôznych jazykov[bohuia¾, slovenèinu ani èeštinunenájdete, <strong>na</strong> druhej strane tomôete poklada za výzvu! ☺]. Ak vás omrzelo èaka, kým sa KDE vôbec <strong>na</strong>štartuje,a aj tak nevyuívate všetky tie vymoenosti, <strong>sk</strong>úste nieèo ako FluxBox...Web: http://fluxbox.sourceforge.net/ PLWMPointless Window Ma<strong>na</strong>ger. Èo viac doda? ☺ Ešte azda to, e je kompletne<strong>na</strong>písaný v Pythone, a tak si ho môete jednoducho rozšíri a úplne prispôsobisvojim predstavám o doko<strong>na</strong>lom WM. Autor s tým dokonca ráta, pretoePLWM je zároveò aj kninica <strong>na</strong> tvorbu WM (a zároveò je aj jednou z implementácií...).Ak máte chu, vytvorte si vlastný WM a pode¾te sa s <strong>na</strong>mi! V balíkuje aj príklad (spomenutá implementácia) a tá má asi 9 kb, take to <strong>na</strong>ozajnie je niè aké [nedajte sa spoèiatku odradi tým, ako to vyzerá ☺].Web: http://plwm.sourceforge.net/ SelectA máme tu ïalší klasifikátor textov (v predošlom èísle sme si takisto jeden ukázali).Je vo ve¾mi <strong>sk</strong>orom štádiu vývoja, sám autor tvrdí, e <strong>na</strong> seriózne <strong>na</strong>sadenienie je ve¾mi vhodný, ale ako hraèka je to celkom zaujímavé – môete si<strong>na</strong>príklad triedi e-maily, automaticky (a inteligentne) filtrova spam...Web: http://<strong>www</strong>.student.<strong>na</strong>da.kth.se/~d97-miy/select/ NUTAk si potrebujete z nejakých dôvodov kontrolova svoj príjem kalórií, vitamínov,cholesterolu, cukru alebo nieèoho podobného, tento program vám môepomôc. Má rozsiahlu databázu potravín s ich nutriènými hodnotami, databázuodporúèaných denných dávok a takisto databázu, do ktorej si môete zadávapotraviny, ktoré ste <strong>sk</strong>onzumovali. V databázach si udriava <strong>na</strong>ozaj dosúdajov: tuky, sacharidy, proteíny, vitamíny (A, B6, B12, C, E...), minerály (Fe, Cu,Ca, Mg, Na...) a mnoho iných. Celkom zaujímavé èítanie, z mnohých potravínsom bol ve¾mi prekvapený... Program pracuje iba v konzolovom móde.Web: http://<strong>www</strong>.lafn.org/~av832/ CheckBotAk ste webmasterom a pracujete <strong>na</strong> väèšom projekte, môe sa sta, e budetemusie dos radikálne zmeni štruktúru celého webového servera a mnohostránok sa bude musie presunú. To by nebolo a také zloité, keby nebolohypertextu – jed<strong>na</strong> stránka odkazuje <strong>na</strong> druhú, tá zas <strong>na</strong> ïalšiu a tak ïalej.Všetky tieto linky musíte zmeni. A èo ak <strong>na</strong> nieèo zabudnete? S trochou šastiavám nejaký ochotný návštevník pošle e-mail. Ale takých nie je ve¾a, a keï niekto<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> màtvy link, väèšinou ide ïalej. A to predsa nechceme, však? Tentoprogram nám preukáe ve¾ké sluby – <strong>sk</strong>ontroluje všetky linky <strong>na</strong> danom serveria podá detailné hlásenie. Tak môeme da opä všetko do poriadku –zabudnuté linky alebo <strong>na</strong>príklad aj preklepy...Web: http://degraaff.org/checkbot/ Diary2002Ak si chcete vies denník (alebo weblog), mono vám pomôe tento Perl <strong>sk</strong>ript.Jednoduché riešenie, má však jeden háèik – <strong>na</strong> máloktorom free hosting serverivám len tak povolia cgi <strong>sk</strong>ripty... ☹Web: http://<strong>www</strong>.automarktregistrierung.de/webmaster.html makediaryAj v dnešnom modernom svete,plnom rozlièných komunikátorova iných elektronickýchdiárov a handheldov, si mnoho¾udí vedie celkom obyèajnýpapierový diár. Ak máte <strong>na</strong> takýtodiár nezvyèajné poiadavky,preèo si ho neurobítesami? Tento program vám pritom ve¾mi dobre poslúi. Je topythonov<strong>sk</strong>ý <strong>sk</strong>ript, ktoréhovýstupom je post<strong>sk</strong>riptový súbor.Ten si u ve¾mi jednoduchovytlaèíte (ak nie, tak si hoprevediete do PDF a s tým byste u <strong>na</strong>ozaj nemali ma problém...).Potrebujete viac strán<strong>na</strong> poznámky? Alebo väèší plánovaè?Alebo adresár? Všetko si môete <strong>na</strong>definova, usporiada, zvolíte sive¾kos papiera – a hotovo. Program o chví¾u vytvorí výstup a u môete tlaèi...[<strong>na</strong> to budete potrebova asi trochu rýchlejšiu tlaèiareò, hmm... 250 strán nie jehocièo ☺]. Zadosuèinením by vám mal by diár šitý <strong>na</strong> mieru.Web: http://6u.adelie.cx/makediary/ GrepmailZaiste poznáte príkaz grep. Slúi <strong>na</strong> vyh¾adávanie v texte (v súboroch, v rúrachatï.). Grepmail slúi <strong>na</strong> vyh¾adávanie v mailboxoch. Rov<strong>na</strong>ko ako v prípadegrepu aj teraz môete pouíva regulárne výrazy (regex), take môete vašupoiadavku (teda reazec, ktorý chcete h¾ada) špecifikova ve¾mi presne. Ak sav mailboxe h¾adaný text <strong>na</strong>chádza, grepmail vráti celú správu (teda týmto salíši od grepu, tomu je jedno, èo preh¾adáva, a nedokáe rozoznáva konce jednotlivýchspráv...). Program je <strong>na</strong>písaný, asi ako väèši<strong>na</strong> programov <strong>na</strong> spracúvanietextu, v Perle. Okrem klasických mailboxov dokáe spracúva aj zbalené(bzip2, gzip). Takisto dokáe ignorova binárne prílohy, podporuje dátumy ako„medzi 3. januárom a 21. februárom“, rov<strong>na</strong>ko mu môete urèi, èi mávyh¾adáva iba v hlavièkách, alebo <strong>na</strong>opak, iba v tele správ. Mnoho mailovýchklientov má takéto vyh¾adávanie integrované v sebe, ale niekedy potrebujetevyh¾adáva aj priamo v súboroch so správami, prípadne zaradíte tento programdo rúry (pipe) a potom tie správy ešte potrebujete ïalej spracúva...Moností je ve¾a. Skrátka, uitoèný program.Web: http://grepmail.sourceforge.net/To by bolo všetko. Na CD nájdete okrem týchto programov aj pár kniníc, ktorébudete k niektorým programom potrebova. A ako bonus sme pribalili ajposlednú verziu de<strong>sk</strong>topu GNOME!Oto Komiòák2/<strong>2003</strong> PC REVUE 91


L I N U X W A R EOpenOffice.org 1.0.1 CZ/SKV minulosti bola èastým argumentom odporcov Linuxu a slobodného softvéruneexistencia vhodného kancelár<strong>sk</strong>eho balíka. Priaznivci sa odvolávali <strong>na</strong>proprietárny StarOffice, zaèí<strong>na</strong>júce projekty, ako boli KOffice, Siag Office, prípadnekancelár<strong>sk</strong>e programy z projektu GNOME. Fajnšmekri odporúèali TeXa jeho WYSIWYG editory. Na kadom z týchto programov bolo nieèo, èo mnohým¾uïom nedovo¾ovalo pouíva ten-ktorý balík. StarOffice mal problémys diakritikou a zaberal strašne ve¾a pamäte, <strong>na</strong> poèítaèoch, ktoré sa vtedypouívali, korektne išiel <strong>na</strong>ozaj ve¾mi pomaly. KOffice mal problémy s tlaèoudokumentov, balíky z GNOME Office mali problémy s diakritikou, pretoepouívali zastarané 8-bitové kódovanie. TeX bol zase príliš nároèný <strong>na</strong> pouívanie.Zdenko Podobný dodal delenie slov a kontrolu sloven<strong>sk</strong>ého pravopisu. Prekladsa práve dokonèuje a ja túto recenziu píšem v jednom z novších buildov Open-Office.org.Pouite¾nosNieko¾kokrát sa mi stalo, e mi prišiel dokument vo formáte MS Word a nemoholsom ho z rôznych (väèšinou èasových dôvodov) posla <strong>na</strong>spä, aby mi hodotyèný poslal v otvorenom formáte. Nemal som problém ani s otváranímzloitejších dokumentov. Problém môe by s dokumentmi, ktoré obsahujúmakrá. Podarilo sa mi otvori aj prezentácie vo formáte PowerPoint, dokoncaaj posla pár wordov<strong>sk</strong>ých súborov – príjemca si nevšimol, e som pouil inýkancelár<strong>sk</strong>y balík ako MS Office.StarOffice a OpenOffice.OrgAzda <strong>na</strong>jblišie k ideálu bol StarOffice, ktorý obsahoval takmer všetko, èo bolopotrebné v benej kancelárii. Prvý krok k ideálu urobila firma Sun Microsystems,ktorá odkúpila tvorcu tohto balíka, nemeckú spoloènos StarDivision.Po jednej pomerne úspešnej verzii sa rozhodla uvo¾ni zdrojové kódy pod názvomOpenOffice.org. Tak umonila vývojárom z celého sveta prispie k vývojutohto office balíka. OpenOffice.org dal zbohom integrovanému de<strong>sk</strong>topu a mailovémuklientovi, ktoré boli v tom èase dos slabo pouite¾né. Navyše sa výraznezníili pamäové nároky (a okrem toho poèítaèe sú stále silnejšie a pamästále lacnejšia).Balík OpenOffice.org si tak zaèí<strong>na</strong>l zí<strong>sk</strong>ava popularitu. Tento rok vyšli dveúspešné verzie (1.0 a 1.0.1).Balík OpenOffice.org Writer, ktorý <strong>na</strong>jèastejšie pouívam, má <strong>na</strong>ozaj všetko,èo potrebujem. Ide u o <strong>sk</strong>utoène pokroèilý editor <strong>na</strong> tvorbu dokumentov,s podporou databázových funkcií (cez ODBC) a tlaèe do formátu PDF.OpenOffice.org Calc je tabu¾kový kalkulátor – spreadsheet (podobne ako produktMS Excel). Takisto podporuje databázové funkcie a import/export rôznychformátov (vrátane MS Excel). OpenOffice.org Impress je pekný nástroj <strong>na</strong> tvorbuprezentácií. Pravdepodobne ho zaènem pouíva <strong>na</strong> moje budúce prezentácie.Takisto dokáe otvori prezentácie programu PowerPoint, tu však kvalitanie je vdy stopercentná. Pri PowerPointe však ani nevidím reálnu nutnosotvára existujúce prezentácie.OpenOffice.org obsahuje aj jednoduchý vektorový editor a editor rovníc. Jemoné písa <strong>sk</strong>ripty v StarBasicu, prípadne písa rozšírenia v Jave. Samozrejmáje ve¾mi dobrá spolupráca s Mozillou.Build pre WindowsV súèasnosti je aj existujúci funkèný build èe<strong>sk</strong>ej a sloven<strong>sk</strong>ej verzie pre systémMS Windows. O dôvod viac, preèo nekupova MS Office – ak systémWindows <strong>na</strong>ozaj potrebujete, málokedy potrebujete aj MS Office.Èešti<strong>na</strong>Balíku však jednoz<strong>na</strong>ène chýbala podpora lokálneho prostredia. Darmo budetesekretárku presviedèa o tom, e má dávno vedie po anglicky – tie drahšie to<strong>na</strong>ozaj vedia, ale zïaleka nie všetky. A tak sa nieko¾ko dobrovo¾níkov spolus firmou SuSE rozhodli, e spravia èe<strong>sk</strong>ý preklad balíka. Nachádza sa <strong>na</strong> stránkehttp://oo-cs.sf.net/. Nová èe<strong>sk</strong>á verzia je <strong>sk</strong>utoène ve¾mi pouite¾ná a odstraòujeaj nieko¾ko lokálnych problémov (ukladanie do starších formátovv správnom kódovaní a podobne). Momentálne nie sú preloené súbory pomocníka.Slovenèi<strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>ý preklad vznikal o nieèo ne<strong>sk</strong>ôr. Vïaèíme zaò nieko¾kým dobrovo¾níkoma firme OFZ (Orav<strong>sk</strong>é ferozliatinové závody), ktorá preklad vedie. Ide o firmu,ktorá sa rozhodla neplati Microsoftu aké peniaze za Windows s kancelár<strong>sk</strong>ymbalíkom. Preto z väèšej èasti prešli <strong>na</strong> Linux. Takisto však majú nieko¾ko¾udí, ktorí preklad potrebujú. Postupne sa teda zaèala formova komunitaokolo lokalizácie tohto <strong>sk</strong>velého kancelár<strong>sk</strong>eho balíka aj do slovenèiny.ZáverJe <strong>sk</strong>utoène vhodné zvái, aký kancelár<strong>sk</strong>y balík potrebujete a ko¾ko peòazí stezaò ochotní da. OpenOffice.org je zadarmo a <strong>na</strong>ozaj sa èasto oplatí <strong>na</strong>hradidrahšie alter<strong>na</strong>tívy práve týmto balíkom.Juraj Bednár92 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


L I N U X W A R EAko vyrieši viacpoèítaèovéšialenstvoMnohým z vás sa urèite stalo, e vám <strong>na</strong> stole <strong>sk</strong>onèil nie jeden, ale hneï viaceropoèítaèov, ktoré ste museli ovláda. Typický príklad je notebook a de<strong>sk</strong>topovýpoèítaè, prípadne mašiny s Linuxom a Windows. Iste uznáte, e z toho prehadzovaniaklávesníc sa èloveku èo<strong>sk</strong>oro zamotá hlava a u nevie, ku ktorému poèítaèupatrí klávesnica, ktorú práve drí. Práve pre vás tu mám jeden celkom peknýtrik. Je to program x2x, ktorý spojí dva X servery takým spôsobom, e pouívatelen jednu klávesnicu a myšku. Len èo prejdete kurzorom <strong>na</strong> definovaný roh(<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> ¾avý kraj obrazovky), myška sa vám presunie do druhého poèítaèa.Takto ovládate druhý poèítaè (cez sie sa posielajú pohyby myši a klávesy). Hneïako prejdete <strong>na</strong>spä <strong>na</strong> pravý roh, vrátite sa ovládaním k poèítaèu, ku ktorémusú myška a klávesnica pripojené fyzicky. Pouitie je jednoduché:x2x -from DISPLAY -to DISPLAY -SMERDisplay from z<strong>na</strong>mená, odkia¾ sa má myška pohybova (môete si to predstaviako displej poèítaèa, ku ktorému je myš fyzicky pripojená). Display to je druhýdisplej, ktorý chceme ovláda. Parameter SMER môe by east, west, northalebo south (východ, západ, sever, juh). Hovorí, <strong>na</strong> ktorej strane bude citlivýokraj, ktorý spôsobí presun. Ak teda máte vzdialený poèítaè (ktorý má displejoz<strong>na</strong>èený v parametri to) fyzicky v¾avo, pouijete parameter -west.Je však dôleité zachova istú bezpeènos. Ako iste viete, X protokol nie jepráve bezpeèný a nie vdy vás pustí <strong>na</strong> druhý displej. Obidva problémy sa dajúvyrieši tunelovaním X protokolu cez SSH. Na spojazdnenie x2x medzi mojímde<strong>sk</strong>topovým poèítaèom a notebookom pouívam <strong>na</strong>sledujúci príkaz:ssh -f -X juraj@10.2.2.15 x2x -from \$DISPLAY -to :0.0 -westToto spúšam <strong>na</strong> mojej workstation, program x2x sa však fyzicky spúša <strong>na</strong>notebooku. Parameter -X hovorí, e sa majú forwardova X spojenia. Toto musípodporova server, teda musí by zapnutá vo¾baX11Forwarding yesv súbore /etc/ssh/sshd_config (prípadne v ekvivalentnom súbore vo vašej distribúcii).Toto musí by zapnuté <strong>na</strong> remote mašine (teda v mojom prípade <strong>na</strong> notebooku).Parameter -f hovorí, e po spustení príkazu sa má ssh da <strong>na</strong> pozadie a neblokovaterminál. 10.2.2.15 je IP adresa môjho notebooku, juraj je môj login. Potom<strong>na</strong>sleduje príkaz, ktorý sa má spusti. Myšku posielame z forwardovanéhospojenia (teda z toho, ktoré nám ssh vloilo do premennej DISPLAY). Uvedommesi, e pred $DISPLAY musí by lomka, ináè by sa za túto premennú dosadilo eštepred spustením ssh. Ak si <strong>na</strong>miesto x2x <strong>sk</strong>úsite spusti akýko¾vek iný program(<strong>na</strong>príklad xterm alebo Mozillu), spustí sa fyzicky <strong>na</strong> vzdialenom stroji (v mojomprípade <strong>na</strong> notebooku), ale zobrazí sa <strong>na</strong> stroji, z ktorého sme spustili ssh. Parameterto je jasný – je to prvý lokálny displej, ktorý mám <strong>na</strong> notebooku. Keïesom si notebook postavil v¾avo od workstation, pouil som parameter -west.ÈO S WINDOWS?V prípade, e máte konfiguráciu Linuxu a Windows, môete poui programx2vnc, ktorý robí takmer to isté ako x2x, ale ako vzdialený server je vnc server,nie X server. VNC server existuje okrem Windows aj pre Mac. Jestvuje aj programèekWin2VNC, ktorý robí nieèo podobné medzi dvoma stanicami Windows.ZÁVERNa tento jednoduchý program som si spomenul, keï bol jeden môj priate¾smutný z toho, e dostal poèítaè SGI Indigo, ale bez myšky. Ako správny linuxáksom si povedal, e to predsa vôbec nie je problém, myška sa dá zapojido péceèka, ktoré má tie <strong>na</strong> stole, a pohyby myši sa dajú tunelova cez TCP/IP.Potom som si tento program <strong>na</strong>inštaloval, aby som sa pozrel, v akom štádiu sa<strong>na</strong>chádza. Pouíva sa pomerne jednoducho. Jediný problém <strong>na</strong>stane vtedy, keïkurzor zostane <strong>na</strong> „remote“ displeji a daný poèítaè spadne. Neprišiel som <strong>na</strong>jednoduchý spôsob, ako èo <strong>na</strong>jrýchlejšie vráti kurzor <strong>na</strong> pôvodný displej. Totosa mi však èasto nestáva (prišiel som <strong>na</strong> to len vïaka tomu, e som si suspendovalnotebook, keï mu bolo práve dané ovládanie).Dúfam, e ste sa z tohto èlánku okrem iného <strong>na</strong>uèili aj pouíva ssh <strong>na</strong> tunelovanieX-ových spojení a pochopili ste krásu pôvodného návrhu X-Windowsystému – je sieový u od svojho poèiatku.Odkazy:Juraj Bednárhttp://freshmeat.net/projects/x2x/?topic_id=861 - x2xhttp://<strong>www</strong>.hubbe.net/~hubbe/x2vnc.html - x2vnchttp://<strong>www</strong>.hubbe.net/~hubbe/win2vnc.html - win2vncLINUX NEWS Jon Johansen bol zbavený obvinení! Keï tento mladý nór<strong>sk</strong>y programátor<strong>na</strong>programoval kninicu DeCSS, aby si mohol prehráva DVD-èka pod Linuxom,americký zábavný priemysel sa rozhodol, e z toho spraví exemplárny prípad.Bohuia¾, ve¾mi sa im to nevydarilo. Nór<strong>sk</strong>y súd rozhodol, e 16-roèný Johansenneporušil iadny zákon tým, e pomohol cracknú CSS. Jeho cie¾om údajnenikdy nebolo kopírova DVD-èka. Chcel si ich len prehra pod Linuxom. Pod¾anór<strong>sk</strong>eho súdu <strong>na</strong> tom nie je niè zlé. Keïe <strong>na</strong>še právo je ve¾mi podobné tomunór<strong>sk</strong>emu (aspoò v tomto oh¾ade), DeCSS je u nás tie legálne. Právne problémysú len s americkým zákonom DMCA. Toto víazstvo je však víazstvom všetkýchlinuxákov. Pôvodné vyhliadky neboli dobré: americký zábavný priemyselproti jednému 16-roènému chlapcovi. Vyzerá to však tak, e pravda zvíazila. Ochra<strong>na</strong> proti kopírovaniu zabíja hudbu. Poèas vianoèných sviatkov dorodiny dorazilo CD jednej celkom dobrej sloven<strong>sk</strong>ej kapely. Na zadnej stranetohto CD (distribuovaného spoloènosou BMG) som <strong>na</strong>šiel upozornenie: „TotoCD je chránené proti kopírovaniu. Je prehrate¾né v štandardných CD prehrávaèocha <strong>na</strong> PC pouívajúcich operaèný systém Windows(R). Problémy s prehrávanímmôu <strong>na</strong>sta iba vo výnimoèných prípadoch.“ Vyzerá to tak, e som výnimoènýprípad. Mám CD-ROM-ku, ktorá je štandardným prehrávaèom. Keï však CDzasuniem, CD-ROM-ka vyhlási No medium found. Samozrejme, viem o nieko¾kýchspôsoboch, ako toto CD <strong>sk</strong>opírova. Ibae si ho neviem prehra. Takeiad<strong>na</strong> ochra<strong>na</strong> proti kopírovaniu: je to ochra<strong>na</strong> proti prehrávaniu. Z populárnejreklamy o tom, ako kopírovanie zabíja hudbu, by som malou zmenoudokázal urobi asi pravdivejšie tvrdenie. Hudbu zabíja toti ochra<strong>na</strong> protikopírovaniu. Nielene si u iadne CD s takýmto nápisom nekúpim, nemámzáujem o CD, ktoré sa nedá <strong>sk</strong>opírova. Mono si pomyslíte, e hneï chcemdistribuova nelegálne kópie. Nie, odpoveï je iná. Kúpil som si toti MP3 prehrávaè.Keï si kúpim CD, chcem si z neho spravi MP trojky a tie prehráva,keï ráno cestujem v dopravnej špièke. Chcem si svoje CD pusti <strong>na</strong> mojomštandardnom prehrávaèi a poèúva ho pri práci <strong>na</strong> poèítaèi. A myslím, emnoho ¾udí si radšej <strong>na</strong>inštaluje KaZaA a podobný softvér a hudbu si radšejstiahne z internetu, ako by mali bojova s takýmito <strong>sk</strong>vele chránenými cédeèkami.Keby spomí<strong>na</strong>ná kapela dala <strong>na</strong> svoju stránku radšej monos cezinternet si kúpi súbory MP3 alebo OGG, urobil by som to. Mám taký pocit,e súèasný hudobný priemysel melie z posledného. Z Microsoftu ušiel ïalší z Halloween dokumentov, ten <strong>na</strong>jnovší nájdete <strong>na</strong>adrese http://<strong>www</strong>.opensource.org/halloween/halloween8.php. Odporúèam aj editorialhttp://<strong>www</strong>.extremetech.com/article2/0,,805916,00.asp, ktorý <strong>na</strong>písal roblimo.Hovorí o tom, e pouívatelia Windows by mali by vïaèní za to, e existujeLinux. Minimálne ve¾ké spoloènosti sa tak môu teši z niších cien, ktorésú potlaèené hlavne strachom Microsoftu z úspechu Linuxu a OpenOffice.org. Vyšla nová verzia KDE s oz<strong>na</strong>èením KDE 3.1rc6. Toto bude pravdepodobneposledná verzia pred KDE 3.1. Ak to tak bude, KDE 3.1 by malo by uvo¾nenév polovici a koncom januára. Táto verzia zahàòa výsledky bezpeènostnéhoauditu KDE a pár opráv. Takisto vyšla finál<strong>na</strong> verzia OpenOffice.org 1.0.1, ktoré by ste mali nájs <strong>na</strong>tomto vydaní CD Revue (verziu Windows aj Linux). V pláne je aj verzia, ktorábude obsahova èe<strong>sk</strong>é helpy (<strong>na</strong>miesto anglických). Potom zaène prekladate¾<strong>sk</strong>ýtím preklada helpy aj do slovenèiny. Aktuálne informácie o sloven<strong>sk</strong>omOpenOffice.org nájdete <strong>na</strong> http://oo-<strong>sk</strong>.linux.<strong>sk</strong>/. CEO spoloènosti Lindows Michael Robertson sa priz<strong>na</strong>l, e on je pôvodneanonymným sponzorom projektu <strong>na</strong> umonenie spustenia Linuxu <strong>na</strong> Xboxe(bez mod èipu). Microsoft toti aplikácie, ktoré môu by <strong>na</strong> Xboxe spustené,digitálne podpisuje. Takto je vlastne bez špeciálneho èipu nemoné spúšainé aplikácie. V prípade, e by bolo moné pouíva Linux <strong>na</strong> Xboxe bez modèipu, bola by to pre Microsoft ve¾ká strata (<strong>na</strong> kadom predanom Xboxe totiMicrosoft stráca a ráta s tým, e zarobí <strong>na</strong> aplikáciách pre Xbox). Osobne sivšak myslím, e nie je ve¾ká šanca, aby tento projekt uspel. Súkromný k¾úèXboxu je toti 2048-bitový RSA k¾úè, ktorého cracknutie je momentálne nereálne.Okrem toho mod èipy stoja menej ako 20 USD a u existuje viacerodistribúcií Linuxu pre Xbox.Prajem príjemný zvyšok mesiaca!Juraj Bednár2/<strong>2003</strong> PC REVUE 93


L I N U X W A R EAko <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie pod LinuxomÈasto sa mi stáva, e mi ¾udia píšu, ako rozbeha IDE <strong>na</strong>pa¾ovaèku podLinuxom. Rozhodol som sa, e <strong>na</strong>píšem podrobnejší postup, ako bol pred pármesiacmi uvedený v PC REVUE.Napa¾ovaèku zapojte <strong>na</strong> osobitný radiè IDE (teda <strong>na</strong> sekundárny). Ak <strong>na</strong> òombude nejaké zariadenie, nemalo by to by zariadenie, ktoré sa poèas <strong>na</strong>pa¾ovaniapouíva. Urèite by <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom radièi nemal by zapojený di<strong>sk</strong>, z ktoréhosa <strong>na</strong>pa¾uje, alebo di<strong>sk</strong>, ktorý Linux pouíva ako swapovací priestor. Ideálnezapojenie je systémový di<strong>sk</strong> ako Primary Master, <strong>na</strong>pa¾ovaèka ako Secondarymaster. V prípade, e máte inú CD alebo DVD mechaniku, odporúèame ju zapojispolu s <strong>na</strong>pa¾ovaèkou <strong>na</strong> sekundárny radiè v prípade, e nechcete cédeèkápriamo prepa¾ova.Keïe <strong>na</strong>pa¾ovaèky interne pouívajú príkazy SCSI (aj keï sú <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong>radiè IDE), treba pre ne poui ide-scsi emuláciu.Prv ako zaènete èoko¾vek robi, <strong>sk</strong>úste spusti cdrecord -scanbus, èi u náhodouvaša distribúcia ne<strong>na</strong>stavila všetko za vás. Okrem toho odporúèam <strong>na</strong>inštalova<strong>na</strong>sledujúcu súpravu softvéru:cdrecord, mkisofs, eroaster, cdrdaoV prípade, e cdrecord ne<strong>na</strong>šiel vašu <strong>na</strong>pa¾ovaèku, èítajte ïalej. Prihláste sa akoroot. V zavádzaèi LILO treba <strong>na</strong>stavi parameter pre jadro. To sa robí editáciousúboru /etc/lilo.conf:default=Linuximage=/vmlinuzlabel=Linuxread−onlyappend="hdc=ide−scsi"Treba to zmeni v „štandardnom“ jadre, ktoré je uvedené v klauzule default.Prida treba èas uvedenú kurzívou (append=...), prièom <strong>na</strong>miesto hdc je nutnéuvies správne meno zariadenia:ZariadenieHdaHdbHdcHddUmiestnenie <strong>na</strong> radièi IDEPrimárny radiè, masterPrimárny radiè, slaveSekundárny radiè, masterSekundárny radiè, slavePotom je potrebné (opä ako root) spusti príkaz lilo (prípadne /sbin/lilo). Keïvšetko prebehne v poriadku, staèí reštartova poèítaè. Teraz treba (ako root)spusti cdrecord -scanbus a <strong>na</strong>pa¾ovaèka by sa tam mala objavi. Dôleité sú trièísla zariadenia. Príklad:idoru:/home/juraj# cdrecord −scanbusCdrecord 1.10 (i686−pc−linux−gnu) Copyright (C) 1995−2001 Jörg SchillingLinux sg driver version: 3.1.22Using libscg version 'schily−0.5'scsibus1:1,0,0 100) 'TEAC ' 'CD−W512EB ' '2.0B' Removable CD−ROM1,1,0 101) *1,2,0 102) *1,3,0 103) *1,4,0 104) *1,5,0 105) *V tomto prípade teda ide o zariadenie 1,0,0. Toto zariadenie staèí u potom iba<strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>pr. v programe eroaster alebo podobnom <strong>na</strong>pa¾ovacom softvéri.Eroaster má aj detekènú rutinu, keï sa pokúsi zisti tie správne èísla.Na kopírovanie CD 1:1 odporúèam program cdrdao. Ten nemá pekné graficképrostredie, zato sa pouíva ve¾mi jednoducho:cdrdao copy −−device 1,0,0V takomto prípade <strong>na</strong>jprv vloíte CD, ktoré chcete <strong>sk</strong>opírova. V aktuálnomadresári musí by dos miesta <strong>na</strong> celé CD. Potom si program vypýta prázdnemédium a <strong>na</strong>páli tam exaktnú kópiu CD. (Takto sa však nedajú kopírova cédeèkáchránené proti kopírovaniu safedi<strong>sk</strong>om).V distribúcii Mandrake 8.2 je známa chyba v programe eroaster, odporúèamupgrade <strong>na</strong> Mandrake 9.0 alebo aplikova opravu z distribúcie Mandrake.V iných distribúciách je postup <strong>na</strong> rozbehanie rov<strong>na</strong>ký, ibae treba pouiprogramy tej-ktorej distribúcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie potrebných balíkov.Juraj Bednár94 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


NOVINKY: Technológie&biznisI N F O W A R EAké sú <strong>na</strong>jèastejšie chyby internetových aplikácií?Washington<strong>sk</strong>á <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Open Web Application Security Project(OWASP) zverejnila v rámci osvety zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>jèastejších chýb, kto−rých sa dopúšajú vývojári internetových aplikácií. V hitparádenechýbajú chyby validácie pouívate¾<strong>sk</strong>ého vstupu, chyby v logikesystémov autorizácie a systému pouívate¾<strong>sk</strong>ých práv, chyby ma−<strong>na</strong>mentu sessions umoòujúce ich kradnutie (minulý rok bolov prostredí sloven<strong>sk</strong>ého internetu medializované práve kradnutiesessions v súvislosti s freemailovými servermi), chyby oz<strong>na</strong>èovanétermínom cross−scripting alebo rôzne druhy „injections“, súvisiace èiu s databázovými strojmi, alebo lokálnym vykonávaním inýchprogramov. Pozornosti OWASP neunikli ani obvzláš závané chybynesprávneho pouívania kryptografie alebo chyby v zabezpeèeníadministratívnych èastí webových aplikácií (neverili by ste, ko¾koaplikácií má nedostatoène, resp. nijako chránenú administráciu).V kadom prípade, ak vyvíjate internetové aplikácie, <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.owasp.org nájdete ve¾mi zaujímavé èítanie.NBÚ vybudoval technologické prostrediepre elektronický podpisNárodný bezpeènostný úrad SR (NBÚ) zavàšil prvú fázu rozširo−vania elektronického podpisu do reálneho uívania. Ako pove−dal riadite¾ Sekcie elektronického podpisu NBÚ Peter Oravec,úrad vybudoval potrebné technologické prostredie pre vydáva−nie kvalifikovaných certifikátov verejných k¾úèov akreditovanýmcertifikaèným autoritám, èo umoòuje postupné zavádzanieelektronického podpisu do praxe. „Treba však poveda, e po−uitie elektronického podpisu v týchto podmienkach závisí ïalejvýluène od podnikate¾<strong>sk</strong>ých aktivít, pretoe v zákone je ustano−vené, e certifikaèné èinnosti sprevádzajúce vyuívanie elektro−nického podpisu sú výluène podnikate¾<strong>sk</strong>ými èinnosami,“ dopl−nil Oravec.NBÚ bude akreditova v súvislosti s elektronickým podpisom vý−luène právnické osoby, teda certifikaèné autority, ktoré budú pri−de¾ova certifikáty ïalej ostatným právnickým, ale aj fyzickým oso−bám. P. Oravec predpokladá, e NBÚ by mohol prvú certifikaènúautoritu akreditova <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr po troch mesiacoch. V súèasnosti ohlá−sili <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u zaèatie èinnosti dve certifikaèné autority, prièomNBÚ eviduje jednu iados o akreditáciu. „Evidujeme tie dve ia−dosti zahranièných certifikaèných autorít, ktoré majú záujem o akre−ditáciu. Napriek tomu, e zákon o elektronickom podpise takútoakreditáciu umoòuje, z h¾adi<strong>sk</strong>a výkonu je však problémová,“povedal Oravec. Pod¾a neho by sa vzniknutá situácia mohla riešiformou medzivládnej dohody.Z h¾adi<strong>sk</strong>a reálnych projektov, ktoré by vyuívali monosti elek−tronického podpisu v štátnej správe, pripravuje pilotný projektÚstredné daòové riadite¾stvo èi Colná správa SR. Pod¾a Oravca byvšak rozširovate¾mi vyuitia elektronického podpisu v masovejšomrozsahu mohli by ve¾ké informaèno−technologické spoloènosti.Riadite¾ sekcie elektronického podpisu NBÚ potvrdil, e urèité roz−hovory medzi úradom a týmito firmami prebiehajú. „Existuje pred−poklad, e do jedného mesiaca nájdeme styèné plochy, ktorými bysme mohli posunú s<strong>na</strong>enie o rozšírenie elektronického podpisuz polohy úvah do polohy buï zámeru, alebo aj konkrétnych projek−tov,“ konštatoval.Národný bezpeènostný úrad SR zaèal s prácami <strong>na</strong> budovanítechnologického prostredia pre fungovanie elektronického podpisu<strong>na</strong>miesto zaèiatku a v lete minulého <strong>roku</strong>, keï vládou priz<strong>na</strong>né fi−<strong>na</strong>nèné prostriedky dostal a v polovici roka. Pod¾a Oravca <strong>na</strong>priektomu úrad stihol systém dobudova do stavu, keï je reálne monévyuíva elektronický podpis. Vlani sa <strong>na</strong> vybudovanie technologic−kého prostredia pre elektronický podpis vyèlenilo 65 mil. Sk, <strong>na</strong>druhú etapu v tomto <strong>roku</strong> to bude 26 mil. Sk.Microsoft Outlook 2002 ConnectorMicrosoft predstavil softvér vyvinutý s podporou IBM, ktorý umo−òuje pouitie Outlooku 2002 spolu s IBM Lotus Domino serverom.Pouivate¾om tohto servera umoòuje vyuitie Outlooku 2002 <strong>na</strong>spracovanie správ a spoluprácu, ako je emailová klient<strong>sk</strong>a apliká−cia. Viac informácií <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.microsoft.com/cze/presspass/MSG/<strong>2003</strong>0106_news3.aspSun kupuje TerraspringSpoloènos Sun Microsystems, Inc., oznámila, e u<strong>sk</strong>utoènila akvizí−ciu súkromnej firmy Terraspring, ktorá vyvíja softvér <strong>na</strong> automatizá−ciu infraštruktúry.Aký bol rok 2002 v <strong>IT</strong> bizniseRecesia v ekonomike, pikantné škandály a mierny nárast v prie−mysle. To je zopár dôvodov, preèo by <strong>IT</strong> firmy radšej <strong>na</strong> rok 2002zabudli. Skúsme sa spoloène pozrie <strong>na</strong> to, aký bol rok 2002z celosvetového h¾adi<strong>sk</strong>a.Rok 2002 sprevádzali pády multimiliardových spoloèností, <strong>na</strong>j−vidite¾nejším bol asi komunikaèný gigant WorldCom. Po odhaleníúètovného podvodu musela spoloènos poiada o súdnu ochranupred verite¾mi. Novým šéfom spoloènosti WorldCom sa stalMichael Capellas. Problémy WorldComu do urèitej miery poz<strong>na</strong>èi−li globálne fungovanie a spo¾ahlivos internetu. Okrem tohtooperátora sa do problémov dostali aj iné telekomunikaèné firmy –Global Crossing a Qwest Communications. V Európe doplatili <strong>na</strong>prílišné oèakávania z 3G sietí spoloènosti ako France Telecomalebo Deutsche Telekom.Ïalším fenoménom, ktorý poz<strong>na</strong>èil rok 2002, bolo spojeniedvoch ve¾kých <strong>IT</strong> spoloèností – Hewlett−Packard a Compaq Com−puter. V marci minulého roka sme boli svedkom búrlivého hlaso−vania akcionárov. Výsledok hlavne <strong>na</strong> strane akcionárov HP nebolznámy do poslednej chvíle. Svoju úlohu zohrala aj šéfka HP CarlyFiori<strong>na</strong>, proti ktorej sa postavil syn zakladate¾a HP Walter Hewlett.Po tesnom hlasovaní akcionárov HP a jednoz<strong>na</strong>ènej podpore ak−cionárov Compaqu bolo spojenie roka <strong>na</strong> svete. Doterajší šéfCompaqu Michael Capellas sa dostal do vedenia nového HP, aleo dva mesiace ne<strong>sk</strong>ôr sa stal šéfom WorldComu.Súdne spory boli charakteristické pre spoloènos Microsoft.Devä štátov USA vystúpilo proti monopolnému postaveniu tejtofirmy a federálny súd sa ahal celý rok. Nakoniec došlo k mimo−súdnemu vyrov<strong>na</strong>niu, proti èomu sa však <strong>na</strong>koniec odvolali dvaštáty únie a súdny proces pokraèuje. Navyše proti Microsoftuvystúpila aj firma Sun Microsystems a obnovila dávny spor o jazykJava a jeho implementáciu do operaèného systému Windows.Rok 2002 bol v z<strong>na</strong>mení prieniku operaèného systému Linux dopodnikovej a štátnej sféry. Napríklad Ve¾ká Británia a Nór<strong>sk</strong>oinklinujú k Linuxu ako hlavnému prostrediu, v urèitej miere sa pri−dali aj Nemecko, Fín<strong>sk</strong>o a Francúz<strong>sk</strong>o. Je celkom moné, e roz−hodnutie Európ<strong>sk</strong>ej únie o jednotnom operaènom systéme preštátnu správu bude priaznivejšie pre Linux. Mimo Európy sa Linuxpresadil v Èíne a <strong>na</strong> Filipí<strong>na</strong>ch. Microsoft proti tomu chce bojovanovou verziou operaèného systému. Jeho hlavnou èrtou má bypod¾a šéfa pre strategické plánovanie predovšetkým bezpeènos,a nie pridávanie nových funkcií.Rok 2002 poz<strong>na</strong>èilo aj ïalšie posilòovanie <strong>na</strong>jväèších firiem <strong>na</strong>úkor menších. Spoloènos PricewaterhouseCooper sa stalasúèasou IBM za 3,5 miliardy USD, Time Warner patrí pod <strong>na</strong>j−väèšieho ISP providera America Online. Na druhej strane sa voviacerých ve¾kých firmách prepúšalo. Zoz<strong>na</strong>m takýchto spoloè−ností je dlhý. Spomeòme <strong>na</strong>pr. HP, IBM, Sun, Apple, Motorolu,WorldCom, France Telecom, Nortel, Verisign, Quantum, Xerox,Yahoo, Oracle, Corel a pod. Nastali aj zmeny <strong>na</strong> riadiacich funk−ciách. Asi <strong>na</strong>jvidite¾nejší bol odchod dlhoroèného šéfa IBM LouGerstnera zo všetkých funkcií v IBM a jeho <strong>na</strong>hradenie SamomPalmisanom.V celkovom hodnotení bol rok 2002 zo stránky IBM lepší ako2001. V globále však pod¾a IDC ide o dvojciferný pokles obratu.Vyhliadky <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci rok sú pod¾a viacerých a<strong>na</strong>lytikov priaz−nivejšie a rok <strong>2003</strong> by mohol by z viacerých stránok prelomový.2/<strong>2003</strong> PC REVUE 95


I N F O W A R EKonferencia: DidInfo <strong>2003</strong>Na konferencii odznejú prednáškytýkajúce sa vyuitia nových technológiívo vyuèovaní, <strong>na</strong>jnovšie metodicképoz<strong>na</strong>tky uèite¾ov v informatike a ich<strong>sk</strong>úsenosti so zavádzaním informaènýchtechnológií do škol<strong>sk</strong>ej praxe.Hlavným cie¾om konferencie jepo<strong>sk</strong>ytnú uèite¾om všetkých typov škôl –vysokých, stredných a základných –fórum <strong>na</strong> prezentovanie a výmenupoz<strong>na</strong>tkov z vyuèovania informatiky.Viac informácií môete zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>adrese: <strong>www</strong>.didinfo.<strong>sk</strong>Termín ko<strong>na</strong>nia: 20. – 21. marec <strong>2003</strong>9. roèník celosloven<strong>sk</strong>ej konferencie o vyuèovaníinformatiky <strong>na</strong> základných a stredných školáchMiesto: Fakulta prírodných vied UMB,Tajov<strong>sk</strong>ého 40, Ban<strong>sk</strong>á BystricaOrganizátori: Katedra informatikyFakulty prírodných vied UMB Ban<strong>sk</strong>áBystrica; Škol<strong>sk</strong>é výpoètové stredi<strong>sk</strong>ov Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici; Kabinet informatikya výpoètovej techniky MC Ban<strong>sk</strong>áBystricaKontakt: Katedra informatiky FPV UMB,Mgr. Ladislav Huraj, Tajov<strong>sk</strong>ého 40,P.O. BOX 217, 974 01 Ban<strong>sk</strong>á Bystrica,tel.: 088/413−9823, e−mail:huraj@fpv.umb.<strong>sk</strong>,sudol<strong>sk</strong>a@fpv.umb.<strong>sk</strong>.Pridanie riešenia firmy Terraspring do portfólia produktov spoloènosti Sun predstavujevýz<strong>na</strong>mný krok pri realizácii stratégie N1 <strong>na</strong> optimalizáciu dátových centier. V tejto prvej fázeN1 sa oddelené sieové, výpoètové a pamäové prvky transformujú do jedinej zásobárneprostriedkov, èo firmám umoòuje spravova svoje informaèné zdroje ove¾a efektívnejšiea <strong>na</strong> základe podnikových potrieb.Na základe zmluvných podmienok zí<strong>sk</strong>ala spoloènos Sun firmu Terraspring za hotovosv transakcii s cennými papiermi. Technológia firmy Terraspring, zaloenej v júni 1999, auto−matizuje <strong>na</strong>sadzovanie, spravovanie, vidite¾nos a riadenie heterogénnych prostredí dáto−vých centier, zahàòajúc operaèné prostredia Solaris, Linux a Windows/NT.Rastúce obavy z nevyiadanej poštyPod¾a nedávneho prie<strong>sk</strong>umu, vyko<strong>na</strong>ného medzi 1000 spotrebite¾mi spoloènosou Insight−Express, je nevyiadaná pošta rastúcim problémom doma i v práci a respondenti uvádzajú,e je nepríjemná, stojí ve¾a èasu a obane sa blokuje.Prie<strong>sk</strong>um zisoval, aké <strong>sk</strong>úsenosti majú spotrebitelia s nevyiadanou poštou a aké v nichvzbudzuje všeobecné a konkrétne obavy. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu dostáva 37 % respondentovkadý týdeò doma a v práci viac ne 100 nevyiadaných správ a 63 % respondentov dostá−va viac ne 50 nevyiadaných správ týdenne. 69 % respondentov súhlasilo alebo ve¾misúhlasilo s tým, e nevyiadaná pošta uívate¾om elektronickej pošty väèšinou škodí. 77 %z respondentov s demi do 18 rokov uviedlo, e majú obavy alebo ve¾ké obavy z toho, eich deti môu èíta nevyiadanú poštu. 84 % súhlasilo alebo ve¾mi súhlasilo, e nevyiada−ná pošta ich pripravuje o ich osobný èas. 65 % respondentov takisto uviedlo, e kadý deòstrávia <strong>na</strong>d nevyiadanou poštou viac ne 10 minút, a 24 % uviedlo, e <strong>na</strong>d òou stráviakadodenne viac ne 20 minút.Respondenti takisto hodnotili mieru svojich konkrétnych obáv spôsobených nevyiadanoupoštou. Pornografický alebo i<strong>na</strong>k nevhodný obsah nevyiadanej pošty <strong>na</strong>jviac znepokojoval38 % respondentov. 36 % dopytovaných odpovedalo, e <strong>na</strong> odstránenie alebo odhlásenienevyiadanej pošty treba prive¾a èasu. O tretiu pozíciu medzi <strong>na</strong>jèastejšími sanosami <strong>na</strong>nevyiadanú poštu sa s 18 % podelilo odèerpávanie obmedzených zdrojov poèítaèa a elek−tronickej pošty, obanos odhlasovania a blokovania týchto správ a <strong>sk</strong>utoènos, e súnevyiadané a nevítané.Z prie<strong>sk</strong>umu takisto vyplynulo, e vzrastá objem prijímanej nevyiadanej pošty; 74 % res−pondentov oznámilo, e sa objem zvyšuje, a iba 4 % uviedli, e sa zniuje. 42 % respon−dentov uviedlo, e nepouívajú filter nevyiadanej pošty, prièom súhlasili s tým, e nevyia−daná pošta je aktuálny a rastúci problém.Microsoft zverejnil Titanium v druhej beta verziiNová verzia Microsoft Exchange Servera, ktorá nesie meno Titanium, sa objavila u vo svo−jej druhej beta verzii. Záujemcovia si trial verziu môu stiahnu <strong>na</strong> stránkach Microsoftualebo objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> CD. Kombináciou Exchange Server <strong>2003</strong>, Outlook 11 a Windows .NETServer <strong>2003</strong> chce Microsoft ponúknu kompletné riešenie v otázke end to end messagingu.Okrem toho je pri Titaniu zvýšená pozornos venovaná <strong>na</strong> bezpeènosti, ako aj jednoduchejinštalácii èi upgrade produktu. Koneèná verzia by sa pod¾a Microsoftu mala objavi <strong>na</strong> trhuv polovici tohto roka.VeriSign sa opä rozde¾ujePo tom, èo VeriSign pred tromi rokmi zakúpil Network Solutions a túto z<strong>na</strong>èku z<strong>na</strong>ène utl−mil, sa teraz rozhodol zaloi dcér<strong>sk</strong>u spoloènos a spätne odèleni sluby spojené s regis−tráciou TLD domén do samostatnej divízie. Treba však zdôrazni, e nejde o iadny predaj.Nová divízia, resp. dcér<strong>sk</strong>a spoloènos, je a bude v úplnom vlastníctve VeriSignu. Okremsluieb spojených s registráciou domén bude dcéra po<strong>sk</strong>ytova aj sluby spojené s prevádz−kou webových lokalít alebo schránok elektronickej pošty. V novej divízii nájde „svoj domov“zhruba jed<strong>na</strong> päti<strong>na</strong> zo súèasných 3000 kmeòových zamest<strong>na</strong>ncov VeriSign. Len pre infor−máciu, VeriSign v súèasnosti spravuje viac ne 9 mil. domén.Sponzor<strong>sk</strong>ý dar IBMSpoloènos IBM Sloven<strong>sk</strong>o pri príleitosti oslavy svojich 10. <strong>na</strong>rodenín venovala16. decembra 2002 sponzor<strong>sk</strong>ý dar v podobe osobných poèítaèov v hodnote 150 000 SkStrednému odbornému uèilišu <strong>na</strong> Koce¾ovej ulici v Bratislave. Symbolický šek z rúk gene−rálneho riadite¾a IBM Sloven<strong>sk</strong>o pá<strong>na</strong> Borisa Kekešiho prebrala Mgr. Eva Kršková, riadi−te¾ka školy.Darované poèítaèe budú slúi <strong>na</strong> realizáciu projektov pre poslucháèov SOU pre slucho−vo postihnutú mláde, v rámci ktorých si zdoko<strong>na</strong>lia svoje zruènosti v oblasti informaènýchtechnológií a ich vyuitia <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie a spracovanie informácií v praktickom ivote. Zvyšujesa tým ich monos uplatnenia v reálnom pracovnom procese.Preèo je Internet Explorer taký rýchly?Tak túto otázku si dlhší èas kládlo ve¾a vývojárov od „konkurencie“. No a odpoveï, zdá sa,priniesol Slashdot. Konkrétne pod¾a informácií zí<strong>sk</strong>aných z podrobnej a<strong>na</strong>lýzy toho, èoInternet Explorer posiela, sa javí, e odborníci z Redmondu zí<strong>sk</strong>ali rýchlos <strong>na</strong> úkor dodra−nia špecifikácie TCP/IP pri <strong>na</strong>dväzovaní spojenia. Ale po poriadku.Internet je postavený de facto <strong>na</strong> dvoch komunikaèných protokoloch. Tým prvým je bez−stavový UDP, ktorý sa pouíva všade tam, kde, ve¾mi zjednodušene povedané, „neprekáa“,ak sa nejaký paket stratí alebo ak pakety do svojho cie¾a dorazia v inom poradí, ne v akomboli odoslané. Tento protokol pouíva <strong>na</strong>príklad sluba prekladu doménových mien – DNS(aby sme boli presní, aj DNS pouíva TCP <strong>na</strong>príklad pri dopyte zónového transferu – tzv.AXFR dopyt).No a protokol TCP je z poh¾adu vlastností, ktoré ponúka, presným opakom UDP. TCPje stavový protokol zaruèujúci <strong>na</strong>príklad integritu dát pri prenose. Protokol TCP je pouitý<strong>na</strong>príklad aj pri prenose dát prostredníctvom HTTP(S). Komunikácia prostredníctvom TCPmá svoje presne definované pravidlá. Na zaèiatku je tzv. TCP Three Way Handshake –ide o <strong>na</strong>dviazanie spojenia, poèas ktorého sa medzi oboma koncami spojenia vymenia<strong>na</strong>príklad, opä zjednodušene povedané, prvé hodnoty èítaèov paketov. Tieto èítaèe sapotom pri kadom odoslanom pakete inkrementujú, a tak druhá stra<strong>na</strong> vie po<strong>sk</strong>ladapokety pre vyššiu vrstvu OSI v tom správnom poradí, v akom boli odoslané (protokol TCPtoho však robí ove¾a viac – <strong>na</strong>pr. retransmisiu atï.). No a práve toto <strong>na</strong>dviazanie spoje−nia predstavuje oproti UDP urèitú réiu <strong>na</strong>vyše. Ako u názov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, <strong>na</strong>dviazanie96 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N F O W A R Espojenia má tri fázy – sú odoslané tri pakety TCP predtým,ne je odoslaný prvý paket obsahujúci dáta. No a èo <strong>na</strong>to odborníci z Microsoftu? Spojenie jednoducho ne<strong>na</strong>dvä−zujú… Za normálnych okolností by to nefungovalo.Protistra<strong>na</strong> v prípade, ak prijme paket z neexistujúcehospojenia (spojenie nebolo <strong>na</strong>dviazané), paket odmietne(odošle RST alebo v závislosti od konfigurácie firewallupaket jednoducho ignoruje). Ale funguje to. Áno, v prípa−de, ak máte <strong>na</strong>inštalovaný Microsoft Internet InformationServer.Urèite vás zaujíma, èo ak je <strong>na</strong> tej druhej strane <strong>na</strong>prí−klad webový server Apache. Aj <strong>na</strong> toto odborníci z Red−mondu mysleli. V prípade, ak po odoslaní prvého dátovéhopaketu nedostanú odpoveï, zapamätajú si to a pri budúcejpoiadavke u spojenie Internet Explorer <strong>na</strong>dviae štan−dardným spôsobom.Tretím <strong>na</strong>jväèším výrobcom polovodièov budeRenesase vám Renesas Technology niè nehovorí? Viac vám asinepovie ani Re<strong>na</strong>issance Semiconductor for AdvancedSolutions, z ktorého je názov firmy odvodený. Ak všakdodáme Hitachi Semiconductor a Mitsubishi Electric, istospozorniete, veï práve súèet ich obratov robí z Renesasutretiu <strong>na</strong>jväèšiu firmu v odbore. Obe firmy spoloène ozná−mili, e od 1. apríla vytvoria spoloèný podnik s názvomRenesas Technology. Pod¾a zverejneného textu dohodybude 55 % akcií joint−venture vlastni Hitachi a 45 %Mitsubisihi. Obrat spoloènosti by u v prvom <strong>roku</strong> maldosiahnu 7,33 miliardy USD.Zakladatelia do podniku vkladajú nemalé nádeje, toostatne dokumentuje aj vytýèený cie¾. Ním je vytvori firmu,ktorá sa stane <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším producentom èipov premobilné telefóny, siete, autoelektroniku a spotrebnú elek−troniku.Zaujímavosou je, e do spoloèného neboli zaradenétovárne <strong>na</strong> výrobu DRAM pamätí. Tu sa toti „fúzia“ u<strong>sk</strong>u−toènila u v októbri minulého roka, keï divízia výroby pamä−tí spoloènosti Mitsubishi prešla „pod krídla“ Elpida MemoryInc. Bez zaujímavosti nie je ani <strong>sk</strong>utoènos, e Elpida je štvr−tým <strong>na</strong>jväèším producentom pamätí a joint venture je vlast−nený spoloènosami Hitachi a NEC (kadá vlastní 50 %).Zaujímavosou je, e rov<strong>na</strong>ko ako v Renesas aj v Elpide saspoloèná produkcia zaène v apríli!Tak akú Javu uvaria v Microsofte?Spor o integráciu podpory Javy v operaènom systémeWindows sa ahá u nieko¾ko rokov. Pod¾a poslednéhopredbeného rozhodnutia súdu sa zdá, e víazom budespoloènos Sun. Pripomeòme si v krátkosti celý priebehsporu. Spoloènos Sun ohlásila Javu (druh kávy populárnejmedzi programátormi) v <strong>roku</strong> 1995. Od svojho vzniku Javazaujala pozornos a èasto sa dnes oz<strong>na</strong>èuje ako tzv. middle−ware. V podstate ide o prostredie, ktoré umoòuje spúšaprogramy bez akejko¾vek úpravy kódu <strong>na</strong> rozlièných hard−vérových a softvérových platformách.S rastom popularity sa o Javu zaèal zaujíma aj Microsoft.Do operaèného systému Windows sa následne dostala špe−ciál<strong>na</strong> odroda Javy, ktorú však v Microsofte príslušne upra−vili. A práve v tomto bode sa pod¾a sudcu Fredericka Motzadopustil Microsoft nezákonných modifikácií. Súd uz<strong>na</strong>l, eMicrosoft neprávom upravil Javu, zabránil tak plnej podpo−re Javy spoloènosou Sun a nezákonne fragmentoval distri−buèný trh.V novej verzii operaèného systému Windows tak pod¾apredbeného rozhodnutia bude musie Microsoft integrovaoriginálnu verziu Javy. Microsoft sa <strong>na</strong>vyše do budúcnostimusí zdra akéhoko¾vek upravovania funkcií Javy.Právnici firmy Microsoft okamite oznámili, e sa protipredbenému rozsudku odvolajú.115 km bezdrôtovo <strong>na</strong> 2,4 GHzBezdrôtové prepoje zaloené <strong>na</strong> technológii WiFi (IEEE802.11b) nie sú dnes nièím neobvyklým. Neobvyklýmivšak zaènú by v prípade, ak ich dåka dosiahne 115 kmbez pouitia retranslaèného bodu. Tak takýto kúsok sapodaril vedcom v Kalifornii, ktorých úlohou bolo prepojiseizmologickú stanicu umiestnenú <strong>na</strong> ostrove SanClemente do vedeckej a vzdelávacej siete Hpwren. Len prezaujímavos, <strong>na</strong> zhotovenie prepoja medzi pobreíma ostrovom boli pouité bene dostupné zariadenia. Naoboch stranách boli pouité smerové antény s priemerom1 meter a pri vysielacom výkone 0,25 wattov bola dosiah−nutá prenosová rýchlos 300 kb/s. Pod¾a viacerých odbor−níkov boli v tomto prípade dosiahnuté fyzikálne maximátechnológie WiFi a fakt, e sa spoj podarilo zrealizova, jezázrakom sám osebe.Èí<strong>na</strong> – šampión v <strong>IT</strong>Pod¾a vý<strong>sk</strong>umov spoloènosti Aberdeen Group bude v <strong>roku</strong>2006 ve¾mocou vo svete <strong>IT</strong> Èí<strong>na</strong>. V <strong>roku</strong> 2006 tu bude pre−daného ove¾a viac hardvéru, softvéru a sluieb ako <strong>na</strong>prí−klad v Nemecku, Francúz<strong>sk</strong>u èi Ve¾kej Británii. V Európebudú toti investície do <strong>IT</strong> rás ove¾a pomalšie ako v Èíne,kde do <strong>roku</strong> 2006 porastie objem investícií roène o 6,5 per−centa. Len <strong>na</strong> budúci rok oèakáva Aberdeen Group celo−svetovo nárast investícií <strong>na</strong> úrovni štyroch percent.Budeme zahltení reklamnými SMS?Pod¾a <strong>na</strong>jnovšej správy a<strong>na</strong>lyticko−konzultaènej spoloènostiForrester bude <strong>na</strong> budúci rok a 56 % komerèných spoloè−ností pouíva krátke správy SMS <strong>na</strong> marketingové a reklam−né úèely. Mobilnému spamu sa ïalej pod¾a Forrestera budedari <strong>na</strong>jmä vïaka <strong>na</strong>stupujúcim 3G sieam, ktoré ponúkajúpresne to, èo reklamné agentúry potrebujú. I<strong>na</strong>k povedané,u èo<strong>sk</strong>oro sa nám môe sta, e dostaneme z neïalekého2/<strong>2003</strong> PC REVUE 97


I N F O W A R Eki<strong>na</strong> trailer z niektorého z premiérových filmov spoloène s aktuálnym programom. V sú−èasnosti je v Európe odoslaných zhruba 20 mld. krátkych textových správ mesaène, z kto−rých je moné a 10 % oz<strong>na</strong>èi za reklamné. Za posledný rok zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la Committeefor the Supervision of Standards of Telephone Information Services a 500 % nárastsaností <strong>na</strong> mobilný marketing.Vysokorýchlostnému internetu sa daríFederal Communications Commission zverejnila výsledky štatistiky, pod¾a ktorej sa zaposledný rok v USA prudko zvýšil poèet vysokorýchlostne pripojených uívate¾ov. FCCuvádza, e <strong>na</strong> území USA je a 16,2 milió<strong>na</strong> uívate¾ov pripojených vysokorýchlostne.To z<strong>na</strong>mená ve¾mi výrazný nárast v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom, keï bolo pripojenýchasi 9,6 milió<strong>na</strong> uívate¾ov. Reálny poèet ¾udí, ktorí však majú monos prístupu cezvysokorýchlostné pripojenie, je ove¾a vyšší, FCC toti poèíta, e jedno pripojenie sarovná len jednému uívate¾ovi.Najväèšie zastúpenie z typov pripojení má jednoz<strong>na</strong>ène DSL a káblové modemy, ktoréspolu zaberajú asi 90−percentný podiel. Káblové modemy pritom majú <strong>na</strong>jväèší podiel,a 9,1 milió<strong>na</strong> pripojení. Zvyšok je potom rozdelený medzi ISDN a iné alter<strong>na</strong>tívy.Z poètu 16,2 milió<strong>na</strong> pripojení je a 10,4 milió<strong>na</strong> takých, e rýchlos pre downloada upload presahuje 200 KB za sekundu. Pripojenie k internetu s takouto rýchlosou je pri−tom umonené takmer všetkým obyvate¾om USA. FCC uvádza, e a 98 percent obèanovije <strong>na</strong> území, kde je takéto pripojenie technicky zrealizovate¾né.Ako zdvojnásobi kapacitu mobilných sietí?Pod¾a spoloènosti Lucent Technologies by sa mala liekom <strong>na</strong> preaené základòové sta−nice operátorov mobilných sietí sta nová „inteligentná“ anté<strong>na</strong>, ktorá za urèitých situáciíby mala dokáza a zdvojnásobi kapacitu siete. Celé to je o „rozumnejšom“ <strong>na</strong>kladanís frekvenèným spektrom, ktoré, samozrejme, nie je <strong>na</strong>fukovacie. No a tá revolúcia bymala by v anté<strong>na</strong>ch, ktoré doslova a do písme<strong>na</strong> <strong>na</strong>smerujú signál do toho mobilnéhotelefónu, ktorý to <strong>na</strong>jviac potrebuje.1024 bitov v jedinej molekuleVedecký tím univerzity v Oklahome ohlásil prvé výsledky vý<strong>sk</strong>umu zaoberajúceho sa <strong>sk</strong>ú−maním moností molekulárnych pamätí. Pri experimentoch sa vedcom podarilo úspešnezapísa a spätne preèíta rastrový obraz s ve¾kosou 32 × 32 obrazových bodov, èo pred−stavuje informáciu s ve¾kosou 1024 bitov. Na uloenie tohto objemu dát postaèovalajediná molekula tekutého kryštálu. Ide o dosiahnutie historicky <strong>na</strong>jvyššej hustoty záz<strong>na</strong>muvôbec. Technológia, ktorá bola pri pokusoch pouitá, je zaloená <strong>na</strong> ovládaní spinujadier atómov prostredníctvom vyuitia jadrovej magnetickej rezo<strong>na</strong>ncie. O tom, kedy satáto technológia dostane do praxe, je v tejto chvíli ešte ve¾mi aké hovori, pretoe išloo <strong>na</strong>ozaj prvé, aj keï úspešné pokusy.Èo nás pod¾a IDC èaká v <strong>roku</strong> <strong>2003</strong>?Pod¾a odhadov a prognóz nás v budúcom <strong>roku</strong> èaká ochromujúci internetový útok, budeviac spamu. Neminie nás však ani nárast online messagingu, <strong>na</strong>opak, ove¾a pomalšíbude nárast digitálnych identifikaèných technológií.Pod¾a vývoja v <strong>roku</strong> 2002 tak IDC zostavila desa predpovedí, ktoré by sa s <strong>na</strong>jväèšoupravdepodobnosou mali vyplni. Oèakávaný je masívny útok <strong>na</strong> internet v podobe DoSútoku, ktorý prebehne buï priamo po internete, alebo fyzicky <strong>na</strong> internetových uzloch.Dosah má by pod¾a IDC <strong>sk</strong>utoène masívny, ochromená bude väèši<strong>na</strong> internetu.Dôvodom by malo by pobúrenie hackerov <strong>na</strong>d oèakávanou vojnou s Irakom.Na druhej strane by mali <strong>na</strong>rás investície do oblasti <strong>IT</strong> a telekomunikácií, IDC siv tomto smere dovo¾uje odhadnú nárast a <strong>na</strong> úroveò šiestich percent. Medzi ïalšieodhady patrí pomalý nárast predaja stredných serverov, rov<strong>na</strong>ko implementácia 64−bito−vých riešení v tejto oblasti bude len ve¾mi pomalá. Operaèný systém Linux zaberie väèšípodiel <strong>na</strong> trhu s OS, bude to však <strong>na</strong> úkor Unixu, pozícia Windows ostane zatia¾ neohro−zená.Na trhu s telekomunikáciami budú jedinými rastúcimi oblasami Èí<strong>na</strong>, Malajzia èiRu<strong>sk</strong>o. Vïaka týmto novým trhom s vyšším dopytom bude pokles v segmente telekomu−nikácií iba nepatrný.Skutoèný boom však zaije online messaging, kde sa poèíta s nárastom a o 27 per−cent. Len poèet e−mailov vzrastie a o 30 percent <strong>na</strong> celkový poèet 40 miliárd odoslanýchspráv denne. Takisto cite¾ný však bude nárast spamu, ktorého celkový podiel <strong>na</strong> emailo−vých správach bude a 40−percentný.Rast predaja zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú aj digitálne fotoaparáty, ktoré sa u dnes tešia masovémuzáujmu. V polovici budúceho roka by sa tak poèet fotografií <strong>na</strong>snímaných digitálne malvyrov<strong>na</strong> tým klasickým, zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ným <strong>na</strong> film. Staré fotoaparáty však <strong>na</strong>ïalej budúve¾mi rozšírené a k poklesu ich pouívania èi dokonca ich úplnému zatlaèeniu ešte v <strong>roku</strong><strong>2003</strong> nedôjde.98 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N F O W A R EEfektívny prístup k problematike zálohovaniaProces plánovania zabezpeèenia kontinuity prevádzkyinformaèných systémov je ve¾mi dôleitý faktor vcelkovom procese riadenia a zabezpeèovania choduinformaèných infraštruktúr v organizáciách, v podnikoch.Efektívny a správny prístup k tejto problematikeje jedným z hlavných predpokladov vhodnejrealizácie bezpeèného systému, ktorý okrem úschovypriestorov dátových <strong>sk</strong>ladov zabezpeèuje aj ichoptimálne rozloenie, správu a vyhotovenie plánu<strong>na</strong> obnovu systémov v prípade nepredpokladanýchvýpadkov, ktoré môu by spôsobené viacerými faktormi,v podstate neovplyvnite¾nými administrátormi.S <strong>na</strong>rastajúcimi objemami obchodov a nárastominfraštruktúry spoloèností, ktoré môu takmer nebadane<strong>na</strong>bra nepredstavite¾né rozmery, je táto problematikaèoraz pálèivejšia a dôleitejšia vzh¾adom <strong>na</strong>moné vzniknuté škody z dôsledku <strong>na</strong>rušenia kontinuitybehu informaèných systémov a tým aj celejorganizácie alebo podniku, v <strong>na</strong>jhoršom prípade priabsolútnej strate dát, s ktorou sa stretávame prinevhodne <strong>na</strong>vrhnutých zálohovacích systémoch.VÝPADKY A ZLYHANIAAj pri s<strong>na</strong>he o zabezpeèenie absolútnej kontinuityoperability informaèných systémov je vopredpotrebné poèíta s plánovanými prerušeniami prevádzky,ktoré súvisia so zálohovacím procesom relaènýchdatabáz, upgrade softvérového vybaveniaserverov, zme<strong>na</strong>mi pri rozširovaní sieovej infraštruktúry,migráciou serverov <strong>na</strong> novú, výkonnejšiuplatformu alebo zme<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> aplikaènom poli.Tieto prerušenia sú však súèasou plánovania úzkosúvisiaceho s administráciou systémov, prièom súefektívne vopred <strong>na</strong>plánované <strong>na</strong> doby minimálnehovyuívania systému. Iný prípad však <strong>na</strong>stáva prineplánovaných výpadkoch systémov, ktoré úzkosúvisia s poškodením konzistencie dát pôsobením<strong>na</strong>jrôznejších vplyvov. Najèastejším dôvodom takýchtovýpadkov býva zlyhanie hardvérového backendu(vybavenia), poškodenie konzistentnosti dátzlyhaním softvérového backendu (vybavenia) aleboporuchami energetických distribuèných systémov,vznik porúch sieového interkonektu (siete LAN),infiltrácia vírusov a prieniky do informaèných systémovèi u zvonka, alebo zvnútra samotnej spoloènosti.Menej èasto sa stretávame aj s vánejšímiproblémami, ako sú <strong>na</strong>príklad environmentálnevplyvy zahàòajúce záplavy, zemetrasenia, hurikányalebo nebodaj teroristické útoky, sabotáe a vojnovéstavy. Všetky udalosti vplývajúce <strong>na</strong> bezpeènosdátových <strong>sk</strong>ladov úzko súvisia s èiastoènou alebocelkovou stratou údajov, s následným vznikom výpadku,ktorý z<strong>na</strong>mená pre kadú spoloènos stratus neelate¾ným fi<strong>na</strong>nèným dosahom. Ako rýchloa efektívne však dokáeme zabezpeèi návrat dopoadovaného pôvodného stavu? Ako minimalizovavzniknuté straty, ktoré môu neraz dosiahnuohromné rozmery? Hlavnú úlohu pri odpovedi <strong>na</strong>túto otázku hrá realizovaný systém zálohovaniaa efektívnos úschovy záloh.ZÁLOHOVACIE ARCH<strong>IT</strong>EKTÚRYPri realizácii zálohovacieho procesu máme k dispozíciitri základné architektonické modely, ktoré doz<strong>na</strong>ènej miery závisia od samotnej sieovej infraštruktúry.Riešením, s ktorým sa stretávame azda<strong>na</strong>jfrekventovanejšie, je tvorba centrálnych dátových<strong>sk</strong>ladov technológiami SAN a NAS. S centralizovanýmstorage backendom (priestorom <strong>na</strong> ukladaniedát) úzko súvisí aj zálohovací proces, ktorý berieoh¾ad <strong>na</strong> vytváranie efektívnych záloných súborovumoòujúcich návrat k poadovanému stavuv èasovom rade. Keïe <strong>na</strong> uchovávanie dát vyuívamecentralizovaný model, zálohovací proces budeorientovaný <strong>na</strong> vytváranie èasových snímok agregátnehostorage priestoru, èi u celkových, aleboinkrementálnych, a to pod¾a vypracovaného zálohovaciehoplánu. V prípade, e sa realizuje dodatoènáúschova dát aj <strong>na</strong> pevných di<strong>sk</strong>och pracovných staníc,treba v tomto prípade zabezpeèi prostredníctvomtransportných agentov migráciu zálohovanýchdát sieovou infraštruktúrou smerom k centrálnemuzálohovaciemu systému.Obrázok 1 Centralizovaný model zálohovaniaObrázok 2 Distribuovaný model zálohovaniaObrázok 3 Zdie¾aný model zálohovaniaAko alter<strong>na</strong>tíva k centralizovanému zálohovaniuslúi distribuovaný model, ktorý predpokladá existenciuzálohovacieho zariadenia <strong>na</strong> kadej pracovnejstanici. Výhodou je odbremenenie siete LAN odintenzívnych dátových transferov poèas zálohovaciehoprocesu, ktorý je realizovaný centralizovanousprávou zálohovacieho procesu prostredníctvomzálohovacích agentov, ktorí umoòujú vzdialenériadenie tohto procesu jediným administrátorombez nutnosti fyzického prístupu k jednotlivým pracovnýmstaniciam. Pre kadý zálohovaný host (pracovnústanicu alebo server) tak existuje vlastnásúprava záloných médií <strong>na</strong> realizáciu obnovy, èoumoní rýchlu reakciu pri procese obnovy.Tretí model vyuíva ekonomickú efektivituzdie¾aného prístupu k zálohovacím zariadeniam.Kadý z hostov vybavený príslušným transportnýmzálohovacím klientom umoòuje centralizovanúsprávu zálohovacieho procesu, prièom transfer dátmôe by realizovaný samostatnou komunikaènouinfraštruktúrou sprístupòujúcou zálohovacie zariadeniaprostredníctvom protokolov iSCSI a podobne.V tomto prípade nie je nevyhnutné, aby bol dátovýtok realizovaný smerom k centrálnemu zálohovaciemuserveru, efektívnym návrhom sieovej infraštruktúryje moné zabezpeèi úèelne riadený tokdát, ktorý nebude ma vplyv <strong>na</strong> zaaenie dátovejpriepustnosti komunikaènej infraštruktúry.MULTIPLATFORMOVÉ PROSTREDIEPri výbere vhodného zálohovacieho prostriedku,ktorý nám umoní realizova príslušný architektonickýmodel s vyhliadkami <strong>na</strong> vyuitie všetkýchdostupných alter<strong>na</strong>tív, je vhodné klás z<strong>na</strong>èný dôraz<strong>na</strong> podporu multiplatformového prostredia.Keï uváime, e je ve¾mi vhodné a efektívne vyuívajediný centralizovaný softvérový backend slú-iaci <strong>na</strong> realizáciu zálohovacieho procesu, musímebra oh¾ad <strong>na</strong> to, e aj keï je v danom momenteprostredie výhradne jednoplatformové, vyuívajúce<strong>na</strong>príklad výhradne backend Microsoftu, v blízkejbudúcnosti sa môeme stretnú s nutnosouzapoji <strong>na</strong> poli serverov a pracovných staníc aj prostrediarealizované systémami Linux, Novell Netwarealebo pri jednoúèelových embedded pracovi<strong>sk</strong>ách<strong>na</strong>príklad MS DOS. Existujúci zálohovací systém,ktorý plní svoju funkènú úlohu, musí zostav tomto prípade nezmenený pre monos návratusystémov do stavu vybranej èasovej snímky.VÝBER ZÁLOHOVACIEHO BACKENDUOkrem správneho zostavenia plánu zálohovaniaa riešenia havarijných stavov je nevyhnuté zabezpeèivýber správneho zálohovacieho backendu,ktorý spåòa všetky u spomenuté poiadavky poprimnostve iných, ktoré tie nie sú zanedbate¾né.Vytvárané zálohy musia by <strong>na</strong>tívne zabezpeèenéenkrypciou zaloenou <strong>na</strong> k¾úèi/hesle, špecifikovanomadministrátorom, samotný proces zálohovaniaby mal spåòa podmienky distribuovaného spracovania,systém by mal umoòova automatickýzber údajov o hostoch s inštalovaným transportnýmagentom a ich objavovanie, systém obnovy bymal by prístupný jednoduchým a rýchlym spôsobom.Ve¾ký dôraz treba klás aj <strong>na</strong> širokú podporucie¾ových médií, medzi ktorými nesmú chýba di<strong>sk</strong>ovéa pá<strong>sk</strong>ové zariadenia štandardov LTO, DAT,ADR, DLT, A<strong>IT</strong>, Travan, Mammoth a Magstar, èoumoòuje pridáva a vymieòa cie¾ové zálohovaciemédiá v súvislosti so škálovaním informaènéhoa realizaèného backendu spoloènosti v prípade rozširovaniaz dôvodu zvyšovania nárokov <strong>na</strong> systém.Milan Gígel, Ing. Marián Benko2/<strong>2003</strong> PC REVUE 101


I N F O W A R ETapeWareNa realizáciu agregátneho zálohovacieho procesuexistuje viacero komplexných softvérových backendov,ktoré po<strong>sk</strong>ytujú svoj rozsah podporovanýchfunkcií a moností. My sa zameriame <strong>na</strong> pokrokovýzálohovací systém s názvom TapeWare v aktuálnejverzii 6.3 z produkcie renomovanej spoloènostiYosemite Technologies Inc., ktorý nám do redakciezapoièal oficiálny distribútor produktu, spoloènosASBIS SK, s. r. o., prièom test sme konzultovaliso špecialistami ISA Group. Nebudeme tedaotá¾a a pustíme sa do krátkej prehliadky podporovanýchfunkcií. Zaèneme testovanou platformou.V <strong>na</strong>šom prípade sme vyuili centralizovaný modelpozostávajúci zo servera IBM radu eServer X220s operaèným systémom RedHat Linux, vybavenýmpá<strong>sk</strong>ovou mechanikou Seagate DAT 4 mm / 20 GB,pracovnej stanice s operaèným systémom MicrosoftWindows 98 a notebooku so systémom MicrosoftWindows 2000.IMPLEMENTÁCIATestovanie sme zaèali sprevádzkovaním pá<strong>sk</strong>ovejmechaniky <strong>na</strong> linuxovom serveri (samozrejme,mohli sme zvoli <strong>na</strong>príklad platformu Novell Netwarealebo Windows 2000), ktoré prebehlo úplnebezproblémovo, s následným zaèatím inštalaènéhoObrázok 1 Inštalaèný procesprocesu. Prekvapením bola implementácia systémuurèeného pre všetky platformy <strong>na</strong> jedinom CDs jednoduchým a preh¾adným inštalaèným softvéroms rov<strong>na</strong>kým dizajnom pre prostredia DOS,Linux a Netware, ktorý krokovou metódou sprevádzalcelý inštalaèný proces vrátane doinštalovaniapodporných nepovinných súèastí, medzi ktorépatrí medzi inými One Touch Recovery a SQL connector.Zaujímavým spôsobom je riešená aj licenènápolitika, ktorá zmenou aktivaèného k¾úèa sprístupòujejednotlivé monosti bez nutnosti opätovnejreinštalácie systému.Po úspešnej inštalácii servera so sprístupnenímponúkanej transportnej vrstvy TCP/IP popri IPX/SPX sme sa pustili do inštalácie oboch pracovnýchObrázok 2 Prihlasovací dialógObrázok 3 Sprievodcovia operáciamistaníc prostredníctvom prepracovaného grafickéhoinštalaèného programu sprístupòujúceho rov<strong>na</strong>kévo¾by, ako to bolo <strong>na</strong> textovej konzole. Inštaláciaopätovne prebehla bez problémov s automatickýmvyh¾adaním okolitých úèastníkov zálohovacej <strong>sk</strong>upinya prièlenením k nim. U<strong>sk</strong>utoèníme teda prihlasovacíproces k zálohovacej <strong>sk</strong>upine a prezriemesi ponúkané monosti.PRÍSTUP K OPERÁCIÁMPrístup k jednotlivým operáciám je efektívnezabezpeèený <strong>sk</strong>upinou prepracovaných sprievodcov,ktorí slúia <strong>na</strong> prípravu definícií<strong>na</strong> realizáciu jednotlivých úlohs následným uloením <strong>na</strong>staveniado príslušnej záloky zodpovedajúcejoperácii, èi u <strong>na</strong> okamité pouitie,alebo prípravu plánovanejúlohy. Jednotlivé <strong>na</strong>stavenia úlohnie sú uloené <strong>na</strong> jednotlivých pracovnýchstaniciach, ako by ste simohli myslie, k ich uloeniu prichádza<strong>na</strong> vyhradený master server,ktorý je pri inštalácii urèenýako uzlový bod zálohovacej <strong>sk</strong>upiny. Zálohovaciezariadenie však nemusí by pripojené bezprostrednek tomuto hostu, èo nám umoòuje vytvára <strong>na</strong>jrôznejšiezálohovacie architektúry. Medzimnostvom ponúkaných funkcií nájdeme zálohovaniepracovnej stanice alebo <strong>sk</strong>upiny pracovnýchstaníc, zálohovanie serverov v zálohovacej <strong>sk</strong>upine,realizáciu špecifických èiastkových záloh, obnovuzálohovaných dát, verifikáciu existujúcichzáloh, prehliadanie obsahu záloných médií, prehliadkuurnálov a v neposlednom rade prístupk funkciám vytvorenia systému One Touch Recovery.Ako vidno zo samotnej koncepcie, úlohy súmaximálne zjednodušené a agregované do <strong>sk</strong>upínpre monos jednoduchého zostavenia plánovoperácií, prièom dôraz je kladený <strong>na</strong> monos centralizovanéhoriadenia procesu. Po inštalácii beí<strong>na</strong> kadom z hostov sluba (alebo daemon) realizujúcazálohovacie operácie, ktorá preberá úlohyod backup ma<strong>na</strong>gera, take nie je nevyhnutný bezprostrednýkontakt s pracovnou stanicou.ZÁLOHOVACÍ PROCESPri realizácii zálohovacieho procesu si ukáemeefektívnos mechanizmu. Po výbere zdroja zálohovania,ktorý je predstavovaný konkrétnou pracovnoustanicou, <strong>sk</strong>upinou staníca serverov alebo špecifickýchsúprav reprezentovaných<strong>na</strong>príklad prieèinkamidokumentov všetkých stanícv sieti, <strong>na</strong>sleduje špecifikáciacie¾a. V <strong>na</strong>šom prípade máme<strong>na</strong> výber pá<strong>sk</strong>ovú mechanikuDAT, umiestnenú <strong>na</strong> serveri,alebo di<strong>sk</strong>ový priestor vyhradený<strong>na</strong> pracovnej stanici,v benej prevádzke sa všakmôeme stretnú s viacerýmipá<strong>sk</strong>ovými mechanikamiv sieti, vybavenými <strong>na</strong>príkladtape loadermi a podobne.Principiálne mono poveda,e zálohujeme <strong>sk</strong>upinu ¾ubovo¾nýchzdrojov <strong>na</strong> ¾ubovo¾né zálohovacie zariadeniev rámci uzavretej preddefinovanej <strong>sk</strong>upiny,prièom môeme typicky realizova zálohu kompletnúalebo diferenciálnu v závislosti od zálohovaciehoplánu a potrieb èiastkovej obnovy v èasovomrade.Po spustení zálohovacieho procesu, ktorý môeby realizovaný okamite alebo v súlade s plánovanímautomatického spúšania operácií, vyberiemepá<strong>sk</strong>ové médium, pre ktoré realizujeme formátovaniea <strong>na</strong>stavenie prístupu zabezpeèeného hesloms následným zaèatím zálohovacieho procesu. Dátazo všetkých zdrojov migrujú sieovým interkonektomk hostu po<strong>sk</strong>ytujúcemu zálohovaciu mechaniku,prièom poèas tohto procesu zí<strong>sk</strong>avame preh¾adnévyhodnotenie dátového toku, celkového a odzálohovanéhoobjemu dát s monosou zobrazeniavybranej <strong>sk</strong>upiny údajov, èi u týkajúcich sa jednotlivýchhostov, alebo operácií. Osobitný oh¾ad saberie <strong>na</strong> zálohovanie databázy Registry <strong>na</strong> platformeMicrosoft Windows a databázy NDS pouívanej<strong>na</strong> serveroch Novell Netware, ku ktorým sa pristupujeso zrete¾om <strong>na</strong> zachovanie úplnej konzistencie.Obrázok 4 Ciele zálohovaniaPre jednotlivé zálohovacie schémy si môemepripravi definície prislúchajúce k vyhradenejsúprave zálohovacích médií. V praxi to z<strong>na</strong>menámonos samostatného zálohovania jednotlivýchsieových zdrojov èi u vytváraním záloh samostatných<strong>sk</strong>upín pracovných staníc, <strong>na</strong>príkladpod¾a príslušnosti k jednotlivým oddeleniam spoloènosti,alebo v závislosti od obsahu a aplikaènejpríslušnosti pre monos jednoduchej selektívnejobnovy v prípade potreby, <strong>na</strong>príklad pri poškodenídát prechodom <strong>na</strong> verziu softvéru obsahujúcehochybu a podobne.102 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N F O W A R EObrázok 5 Proces zálohovaniaObrázok 6 Definície úloh zálohovaniaVERIFIKÁCIA A OBNOVAV prípade, e <strong>na</strong>stane situácia, keï nie sme si istíkonzistenciou statických dát, ktoré nepodliehajúzmenám, <strong>na</strong>príklad aplikaèné vybavenie, fixné èíselníkya zdrojové dokumenty, je èasto ve¾mi ob-ané zisti, aký je aktuálny stav. Niektoré súborymohli by nebadane zámerne poškodené útoèníkom,nezistením zlyhaním hardvéru mohol bypoškodený obsah alebo vírus spôsobil modifikáciu,èo môe ma nepriaznivý dosah <strong>na</strong> chod informaènéhosystému. Najefektívnejším spôsobomje siahnu po zálonom médiu a realizova verifikáciudát ich porov<strong>na</strong>ním so zálohou. Iste si doká-ete predstavi, aký je tento proces efektívny privykonávaní priebeného auditu desiatok, ba stoviekpracovných staníc <strong>na</strong> zistenie rozdielov oprotielanému stavu. Náprava je jednoduchá: vyuijemeselektívnu obnovu s predvýberom realizovanýmverifikaèným procesom.V prípade zistenia neelaného stavu alebo nebodajzlyhania <strong>na</strong> niektorom z hostov postaèí odstránipríèinu vzniku nehody a realizova obnovuposlednej zálohy príslušného hostu. Ak nový vírusalebo prienik spôsobili stratu z<strong>na</strong>ènej èasti údajovuloených <strong>na</strong> zálohovaných hostoch, prípadne ivelnápohroma poškodila kompletné vybavenie,postaèí pri existujúcej sieovej infraštruktúre alebopri rekonštruovaní novou súpravou pracovných staníca serverov realizova <strong>sk</strong>upinovú obnovu, ktorázabezpeèí efektívny návrat k poslednému zálohovanémustavu. S vyuitím TapeWare sa vzniknutý prestojminimalizuje, èo z<strong>na</strong>ène zníi vzniknutú stratu.Existuje tu však špecializovaný systém rýchlej obnovys názvom One Touch Recovery.ONE TOUCH RECOVERYVynikajúci prístup je realizovanýpre monos takmer okamitej obnovystavu dátového <strong>sk</strong>ladu hostu,ktorý je sám vybavený pá<strong>sk</strong>ovoumechanikou. Pri poruchách hardvérovéhobackendu pracovných staníca serverov sa èasto stretávames kompletnou stratou dát uloených<strong>na</strong> lokálnych storage zariadeniach.Pre <strong>na</strong>jkritickejšie stroje v sieti, kuktorým bezprostredne patria servery,môeme realizova okamitý systémobnovy s názvom One TouchRecovery. Efektivita tohto procesuspoèíva v špecializovanom prístupek problematike plnoautomatickejrekonštrukcie, ktorej predpokladomje vytvorenie súpravy troch bootovacíchdi<strong>sk</strong>iet alebo CD nosièaa existencia kompletnej zálohy systému<strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>ovom médiu. Po <strong>na</strong>bootovaníz recovery média sa povýstrahe potvrdenej administrátoromzinicializuje di<strong>sk</strong>ový subsystémhostu s prípravou partícií, <strong>na</strong> ktorésa realizuje úplná obnova systémuz pá<strong>sk</strong>ového zariadenia. Bootovate¾némédium nesúce základné nástrojea mechanizmus obnovy realizujeplnoautomaticky kompletnýtransfer zálohy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ový subsystém,èo je moné efektívne vyui ajpri preklápaní serverov <strong>na</strong> novýhardvérový backend alebo pri klonovaníserverov <strong>na</strong>príklad pri tvorbe klastrov alebofailover riešení.Obrázok 7 Tvorba One Touch Recovery rescue médiíPREHLIADKA MÉDIÍPred obnovou alebo pri priebenom audite zálohovacíchmédií je moné jednoduchým a preh¾adnýmspôsobom realizova prehliadku ich obsahuaj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o lineárne zálohovaciemédiá. Pre jednotlivé zálohy s èlenením <strong>na</strong>zálohované hosty sú vytvárané katalógy, ktoré súuloené tak <strong>na</strong> samotných zálohovacích médiách,ako aj <strong>na</strong> riadiacom serveri pracovnej <strong>sk</strong>upiny.Týmto spôsobom môeme realizova kontrolusprávnosti výberu zdrojov zálohovania a správnezadelenie do jednotlivých <strong>sk</strong>upín, èo je dôleitépre monos efektívnej obnovy v prípade havarijnéhostavu. Ako všade aj tu platí pravidlo: Dvakrátmeraj a raz re.POL<strong>IT</strong>IKA RIADENIA PRÍSTUPUPretoe ide o systém realizovaný sieovým prepojeníminterkonektom, iste vám neušlo, e pri prístupek funkciám zálohovania, obnovy, verifikáciea prehliadania je potrebné primárne realizova prihláseniedo zálohovacej <strong>sk</strong>upiny, prièom je zabezpeèenáaktív<strong>na</strong> koexistencia viacerých zálohovacích<strong>sk</strong>upín, z ktorých kadá má svojho administrátoras plnými právami prístupu ku všetkýmfunkciám. V rámci kadej pracovnej <strong>sk</strong>upiny súvšak jednotlivým objektom, ktoré sú prezentovanéuívate¾mi, hostami, zálohovacími zariadeniamia súpravami zálohovacích médií, priradené atribútya práva, ktoré presne špecifikujú právomoci jednotlivýchuívate¾ov. Okrem hlavného backup ma<strong>na</strong>ératak môu existova pracovníci urèení <strong>na</strong> pozícieoperátorov, ktorých úlohou je realizova vopredšpecifikovaný súbor operácií, ktorý môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong><strong>na</strong>príklad monos vytvorenia zálohy <strong>na</strong>médium, ale s nemonosou èítania jej obsahu,rov<strong>na</strong>ko ako obnovy, èo je moné jednoducho demonštrova<strong>na</strong> administratívnych a úètovných oddeleniach,ktoré realizujú k¾úèové stavové zálohynie <strong>na</strong> základe dátumových špecifikácií, ale <strong>na</strong> základeuzatvárania období, projektov, úloh a podobne.Popri priebených zálohách zabezpeèujúcichmonos rekonštrukcie systému tak pribúdajúïalšie záloné súpravy vzahujúce sa k špecifikovanýmstavom prislúchajúcim mieram spracovaniaprojektov a podobne, èím sa umoòuje návrat <strong>na</strong>niektoré k¾úèové stavy bez toho, aby musel takétoúlohy zabezpeèova hlavný zálohovací ma<strong>na</strong>ér.ZÁVERProces zálohovania je takmer bezvýz<strong>na</strong>mný v prípadoch,keï nie je moné zabezpeèi potrebnúobnovu dát alebo ich rekonštrukciu. Spolieha sateda <strong>na</strong> vlastné riešenia vo forme ruènej migráciedát ich kopírovaním alebo ukladaním <strong>na</strong> CD nosièevôbec nie je vhodné. Efektívny zálohovací mechanizmuss prvkami centralizmu je ekonomickyvýhodný u pri menších pracovných <strong>sk</strong>upinách,prièom v prípade neustálej expanzie nieje problém dy<strong>na</strong>micky rozširova konfiguráciua zálohovací plán. Preèo sa tedaspolieha <strong>na</strong> to, e práve u mòa iad<strong>na</strong>strata údajov nemôe <strong>na</strong>sta? Štúdieukazujú, e zálohovacie systémy sa tešiaob¾ube práve v prostredí, kde k stratedôleitých údajov došlo, <strong>na</strong>miesto toho,aby sa tieto systémy vyuívali <strong>na</strong> prevenciutakýchto udalostí. Preto sa trebavèas zaèa venova tejto problematike,kým nie je ne<strong>sk</strong>oro. Zaèí<strong>na</strong> budovainformaèný systém spoloènosti odznova,a to s nekompletnými, ba èasto nenávratnestratenými dátami, väèšinou z<strong>na</strong>mená otvorinovú spoloènos a zaèí<strong>na</strong> od základov...Distribútor: ASBIS SK, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: v závislosti od konfigurácie od 4158 Sk <strong>na</strong>de<strong>sk</strong>top a po 88 000 Sk pre ve¾ké spoloènostiMilan Gígel, Ing. Marián Benko2/<strong>2003</strong> PC REVUE 103


I N F O W A R ESATdsl – obojsmerné pripojeniedo internetu cez satelitV priebehu minulého roka uviedla americká firmaHUGHES <strong>na</strong> trh novinku v oblasti alter<strong>na</strong>tívneho pripojenia<strong>na</strong> internet v oblastiach, kde nie je monéinou cestou rieši problém „poslednej míle“. Totozariadenie umoòuje obojsmerné pripojenie <strong>na</strong>internet cez satelit, èie oproti minulosti odpadáproblém posielania povelov èi dát cez pomalšie pevné,<strong>na</strong>jèastejšie dial-up pripojenie. Ide pritom o onlinepripojenie 24 hodín denne za fixný mesaènýpaušál bez akéhoko¾vek obmedzenia z h¾adi<strong>sk</strong>a celkovéhomnostva prenášaných dát. Zí<strong>sk</strong>ate nezávislosod po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetových sluieb, monospremiestòovania v prípade potreby èi monosvyuitia IP multicastingu. Všetky sluby sú optimalizovanépre aplikácie typu prezeranie webovýchstránok, elektronická pošta, audio- èi videostreaming.Optimalizácia IP prevádzky je postavená predovšetkým<strong>na</strong> redukcii reijnej IP komunikácie, prenášanejsystémom v oboch smeroch. Na pripojenienepotrebujete nijaké telefónne linky, káble, dodr-anie maximálnej vzdialenosti rádiového prístupovéhobodu atï. Všetko, èo potrebujete <strong>na</strong> pripojeniePC alebo LAN k internetu, je terminál SATdsl obsahujúcianténu, vnútorné a vonkajšie jednotky. Pod¾aodporúèania firmy HUGHES je toto pripojenie vhodnépre domácnosti, menšie firmy (do 4 PC) aj ve¾kéfirmy s pribline 50 PC. V ponuke má tri modely –DW4000, DW4020 a DW5000. Prvý z nich sa pripájak PC cez rozhranie USB, druhý cez ethernetové (štyri10/ 100 BaseT porty) rozhranie. Model DW4020<strong>na</strong>vyše podporuje vyššie prenosové rýchlosti a fungujeaj ako statický smerovaè s podporou NAT,DHCP a firewallu.My sme <strong>na</strong> testovanie mali k dispozícii právemodel DW4020. Komunikaèný systém obsahujeako vonkajšiu jednotku satelitnú anténu s priemeromtaniera 0,74 m, ako vnútornú jednotku samostatnékomunikaèné zariadenie, ktoré je zloenéz troch èastí – transmitter, receiver a 100 Mbit portswitch. Vonkajšia jednotka je s vnútornou spojenácez dva koaxiálne káble. Firma HUGHES odporúèaèo <strong>na</strong>jkratšie spojenie vnútornej jednotky s vonkajšou– hoci v manuáli je uvedená maximál<strong>na</strong>vzdialenos vonkajšej od vnútornej a 90 m. Naumiestnenie satelitnej parabolickej antény jepotrebné ma priamu vidite¾nos <strong>na</strong> juný obzorzemegule, anté<strong>na</strong> je ¾ahká, a preto ju treba dobreukotvi. Na zvýšenie spo¾ahlivosti sme uloili vnútornújednotku èo <strong>na</strong>jblišie k vonkajšej a samozrejmosouspo¾ahlivej prevádzky je aj <strong>na</strong>pájaniezariadenia zo záloného zdroja <strong>na</strong>pätia. Spotrebazariadenia je 60 W. V ponuke sú antény s ve¾kosami74, 89, 98 a 120 cm. Pre väèšinu územia SRpostaèuje anté<strong>na</strong> 74 cm, <strong>na</strong> východe SR odporúèame89 cm anténu a v miestach so sníenou aleboclonenou vidite¾nosou je moné doda anténupod¾a potreby tak, aby sila satelitného signálu boladostaèujúca <strong>na</strong> bezproblémovú prevádzku.Keïe <strong>na</strong>jzaujímavejšie je pre vás èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr saspoji, struène opíšeme len tretiu èas. Zariadenieobsahuje štyri 100-megabitové porty <strong>na</strong> priamepripojenie ethernetu, konzolový port <strong>na</strong> prvotnúkonfiguráciu zariadenia (ako pri klasických switch/routeroch). Po oivení a základnej konfigurácii samôete okamite pripoji <strong>na</strong> internet. Ako „výbavu“k zariadeniu dostanete: rozsah adries IP, ktoré môete pouíva (vlastnúIP network) adresu IP brány (DW4020) jednu vonkajšiu adresu IP adresu IP primárneho a sekundárneho DNS servera adresu SMTP servera, ktorý vám bude posielapoštu rozhranie <strong>na</strong> vlastnú konfiguráciu brány – HTMLHTML rozhranie brány (zariadenia DW4020) jepreh¾adné. Ponúka vám aktivitu zariadenia – stavzariadenia, štatistiku o prenesených paketoch a ïalšienástroje, ktoré budú v budúcnosti aktívne a budúzaujíma hlavne administrátorov sietí – firewall,NAT a DHCP server.SKÚSENOSTI S VYU<strong>IT</strong>ÍMV PREVÁDZKEZa vyuívanie pripojenia <strong>na</strong> internet cez satelit prostredníctvomDW4020 si mono od predajcu vybraniektorý z paušálov, rozdelených do viacerých kategórií– od rýchlosti 512 kb/s a do 1024 kb/s (a do2048 kb/s pri slube Premium) downstream <strong>na</strong> koncovéhopouívate¾a pri rov<strong>na</strong>kej rýchlosti prístupu64 kb/s upstream (128 kb/s). Po pripojení klientov(<strong>na</strong> webové surfovanie) sa zariadenie <strong>na</strong>vonok správaako klasické ISDN BRI, rýchlos zodpovedápozemnému spojeniu 128 kb/s. Radikálne sa všakmení v prípade downloadu objemnejších dát. Akoprvý sme <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšku nechali sahova nový servicepack pre w2k zo servera Microsoftu – 125 MB súborbol stiahnutý za 50 minút! Samozrejme, e pridownloade nezáleí len <strong>na</strong> vašom pripojení, ovplyvòujúho aj iné faktory. V èase písania tohto èlánkusme si nechali prebehnú test rýchlosti pripojeniaa dolná hranica rýchlosti bola 150,3 kb/s (angelfire.com)a horná 524,4 kb/s (zdroj – MSN).Je pravda, e tento spôsob pripojenia je chúlostivejší<strong>na</strong> ohlasy od klienta, ktoré sa pohybujú <strong>na</strong> úrovni1500 ms. Tento problém je však moné eliminovapouitím dobrého cache-proxy servera (linux-squid),èo zefektívni prenos a vyuitie tohto zariadenia.Pri rozhodnutí vyui tento spôsob komunikácieso svetom je <strong>na</strong>jzaujímavejší fakt, e pripojenie nieje nijako obmedzené platením impulzov, platenímprídavných sluieb, platíte len paušál za non-stoppripojenie bez obmedzenia prenášaných dát.Zapoièal: Ferimex, <strong>www</strong>.ferimex.<strong>sk</strong>Ceny: zariadenie DW4000: 74 000 Skzariadenie DW4020: 90 000 Skmesaèný paušál: reim 512/64 kb: 9500 SkZákladné technické parametreVšetky sluby sú optimalizované pre aplikácie typu: Downstream – Ku-Band QPSK Outroute,– DVB kompatibilný– 5, 10, 20 – 30 Msps (5 – 48 Mb/s) Upstream – OQPSK Inroute– 64, 128, 256 kb/s– Turbo Code (Q4) Spo¾ahlivá 1 W vonkajšia jednotka (ODU) 74 / 89 / 98 / 120 cm eliptická anté<strong>na</strong> Rozširujúce vlastnosti– HPEP (http Performance Enhancing Proxy)– Monos <strong>na</strong>stavenia spätného vytáèaného kanála– On-line <strong>na</strong>stavenie a <strong>na</strong>ladenie cez satelitJúlius Kováè, Martin Drobný104 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


I N F O W A R EOracle Collaboration SuiteZaèneme typickou frázou z oblasti <strong>IT</strong>: svet informatikysa mení a mení sa tým spôsobom, e sa vofirmách menia izolované ostrovèeky informácií,ktoré predstavovali jednotlivé firemné divízie, oddeleniaa niekedy aj pracovníci, <strong>na</strong> integrované informaènésystémy. Len takýmto spôsobom je moné efektívneriadi pracovné kolektívy od tých <strong>na</strong>jmenších, hierarchicky<strong>na</strong>jnišie postavených a po celú firmu.V oblasti integrovanej podnikovej informatiky vystupujúdo popredia dva pojmy: komunikácia, infraštruktúra pre správu obsahu.Tieto dva pojmy zahàòajú to, èo všetci dobre poznámea v dennom firemnom ivote pri svojej práci aj hojnepouívame, <strong>na</strong>príklad e-mail, hlasovú poštu, zdie-¾ané súborové systémy... Všetky spomí<strong>na</strong>né vymoenostisa stali ve¾mi dôleitou súèasou <strong>IT</strong> infraštruktúrykadej organizácie. No nie vdy technológia staèídra krok s poiadavkami pouívate¾ov. Nemyslímetým hardvérové technológie, ktorých monosti poslušnerastú pod¾a Moorovho záko<strong>na</strong>. Potenciálnemonosti rastu sú hlavne v softvérových technológiách.Pouívatelia sa <strong>na</strong>jviac saujú <strong>na</strong> nedostatoènúspo¾ahlivos, bezpeènos, výkon, integráciu hlasovýcha dátových sluieb èi kvalitu vyh¾adávaných informácií.A<strong>na</strong>lytické firmy predpovedajú podstatné zmeny<strong>na</strong> trhu aplikácií <strong>na</strong> spoluprácu, kde vzniká príleitos<strong>na</strong> rýchly vývoj a rastúcu konkurenciu. V aktuálnejspráve zaoberajúcej sa integrovanými prostrediamipre spoluprácu (ICE) uviedol viceprezident IDC prevý<strong>sk</strong>um spolupráce Mark Levitt, e „prostredia ICEuspejú v obmedzenej miere ako zdroje komponentov prekontextovú spoluprácu v akej konkurencii, ktorú predstavujúoperaèné systémy, webové aplikaèné serverya ïalšie širšie platformy pre spoluprácu“. SpoloènosOracle vyuíva túto príleitos a vstupuje <strong>na</strong> trh softvéru<strong>na</strong> spoluprácu s vyspelejšou a integrovanejšouplatformou za ove¾a nišiu cenu a s podporou vysokostabilnej softvérovej infraštruktúry. Oracle CollaborationSuite je výsledkom štvorroèného vý<strong>sk</strong>umu a vývojakomplexného a integrovaného softvéru <strong>na</strong> spoluprácu.A ak sa pokúsime èíta v tlaèových správach„medzi riadkami“, keï niektorá spoloènos uvedie <strong>na</strong>trh nový druh produktu, ktorý predtým vo svojomportfóliu nemala, svedèí to obyèajne aj o akvizícii nejakejinej firmy, èím zí<strong>sk</strong>a produkt alebo jeho èas a,samozrejme, aj know-how, vyškolených zamest<strong>na</strong>ncov,ako aj zákazníkov. Takto <strong>na</strong>príklad zí<strong>sk</strong>al Microsoftvynikajúci produkt Visio, firma IBM vynikajúceCase a UML nástroje od firmy Ratio<strong>na</strong>l Softwarea mohli by sme menova ïalšie známe príklady. Tak jeto zrejme, hoci len èiastoène, aj v tomto prípade.Mono si niektorí z vás všimli informácie o nedávnejakvizícii spoloènosti Steltor z Montrealu v Ka<strong>na</strong>de, ktoráponúkala <strong>na</strong> trhu vynikajúci softvér pre otvorenésystémy, urèený <strong>na</strong> komunikáciu a organizáciu èasu.Oracle Collaboration Suite – komplexnáinfraštruktúra pre správu obsahuTento softvérový produkt okrem iného podporoval ajvšetky funkcie kalendára programu Microsoft Outlook.Zákazníci preto môu aj <strong>na</strong>ïalej pouíva pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie programu Microsoft Outlook a zároveòvyuíva výhody integrovaného balíka od Oracle a vysokostabilnej softvérovej infraštruktúry.eliezkom v ohni <strong>na</strong> trhu aplikácií <strong>na</strong> spoluprácu odspoloènosti Oracle je produkt Oracle Collaboration Suite(v èlánku ho budeme oz<strong>na</strong>èova aj <strong>sk</strong>ratkou OCS). BalíkOracle Collaboration Suite bol <strong>na</strong>vrhnutý tak, aby riešilproblémy <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené v úvode èlánku v rámci modernejinternetovej architektúry, ktorá integruje komunikácius obsahom, take dovo¾uje doruèi správne informácie<strong>na</strong> správne miesto. V prípade komplexného balíka OCSsa však akvizíciou spoloènosti Steltor zrejme zí<strong>sk</strong>ala lenmalá, no dôleitá èas softvérových modulov. Svedèiao tom dva fakty. Jed<strong>na</strong>k OCS je u ohlásený vo verziiRelease 2, jed<strong>na</strong>k som sa mal pred èasom (január 2002)monos zúèastni <strong>na</strong> tlaèovej besede s pánom EricomLagierom, riadite¾om divízie Mobile spoloènosti Oraclepre oblas EMEA, ktorý <strong>na</strong> otázku, èi pouíva svoj notebookso zabudovaným GSM modulom, odpovedal: „Nie,vyuívam monosti ove¾a mobilnejšieho zariadenia, v mojomprípade je to momentálne komunikátor Nokia. Na kontrolumojej pošty mi staèí prihlási sa <strong>na</strong> hlasovú slubuaplikaèného servera a svoje e-maily si <strong>na</strong>príklad vypoèu.Texty e-mailov, ktoré potrebujem odosla, jednoducho <strong>na</strong>hovorímhlasom a adresátovi budú doruèené vo forme komprimovanéhozvukového súboru.“ A tieto monosti námhneï aj prakticky predviedol.Balík Oracle Collaboration Suite obsahuje podporupre <strong>na</strong>sledujúce èinnosti, ktoré sa <strong>na</strong>jèastejšie vy<strong>sk</strong>ytujúvo firemnej praxi: e-mail hlasovú poštu plánovací kalendár zdie¾aný súborový systém vyh¾adávanie bezdrôtový a hlasový prístupKOMUNIKÁCIA, OBSAH A KONTEXTZa posledných 10 rokov sa komunikaèná infraštruktúraa riešenia pre správu obsahu stali kritickou èasou podnikaniaa kadodenného ivota benej firmy. Na jednejstrane sa firmy a organizácie stávajú èoraz viac závislýmiod dobrej komunikácie a prístupu k informáciám, no<strong>na</strong> druhej strane existujúca infraštruktúra nie vdy dríkrok s novými poiadavkami pouívate¾ov, ako sú <strong>na</strong>príkladbezdrôtové technológie. E-mail a súborové systémysú ako škálovate¾né a ich bezpeènos a spo¾ahlivos jeslabá. Èo je horšie, jednotlivé systémy nie sú <strong>na</strong>vzájomprepojené, èo má za následok nemonos efektívnehoprístupu k obsahu a intelektuálnym aktívam firmy.A <strong>na</strong>koniec tieto systémy sa nevedia prispôsobi kontextu,v ktorom sú informácie pouívané (<strong>na</strong>pr. pouívate¾sa <strong>na</strong>chádza v kancelárii alebo obchodný zástupca cestuje<strong>na</strong> stretnutie s klientom). Zamest<strong>na</strong>nci chcú k informáciámpristupova nielen v ¾ubovo¾nom èase z hocijakéhomiesta, ale chcú ma aj monos špecifikova spôsobkedy, kde a akým spôsobom majú by kontaktovaní.Komunikaèná infraštruktúra by mala by schopná prispôsobovasa meniacim potrebám pouívate¾ov. Práves dôrazom <strong>na</strong> všetky spomí<strong>na</strong>né poiadavky bol vytvorenýOracle Collaboration Suite. Tento balík obsahuje celúškálu od<strong>sk</strong>úšaných a spo¾ahlivých technológií Oracle,Zloka prijatých správZloky zdie¾aných súborov


I N F O W A R Ez ktorých kadá adresuje rôzne aspekty komunikácie,správy obsahu a kontext. Tieto technológie sú u nieko¾korokov <strong>na</strong>sadené buï interne v rámci spoloènostiOracle, alebo ich u úspešne pouívajú mnohí spokojnízákazníci.E−MAIL A HLASOVÁ POŠTAŠkálovate¾ný a bezpeèný emailový server dovo¾uje konsolidáciuviacerých existujúcich systémov elektronickejpošty do jediného výkonného, spo¾ahlivého a centrálnespravovaného riešenia, uloeného priamo v databázeOracle. Na prístup k e-mailom môeme vyui ¾ubovo¾nýštandardný PC klient<strong>sk</strong>y softvér, ako <strong>na</strong>príklad MicrosoftOutlook. To by nebola iad<strong>na</strong> novinka, no <strong>na</strong>šee-maily sú prístupné z akéhoko¾vek mobilného èi bezdrôtovéhozariadenia. Na otázku, aký <strong>na</strong>jväèší problémalebo okruh problémov je spojený s e-mailmi, by asikadý z nás odpovedal, e vírusy. Preto je centrál<strong>na</strong>ochra<strong>na</strong> proti vírusom integrovaná priamo v emailovomserveri. Unified Messaging, centralizácia uchovávaniavšetkých typov správ, teda hlasových správ,e-mailov a faxov v databáze Oracle, odstraòuje nutnossynchronizácie a administrácie viacerých separátnychúloí<strong>sk</strong> pre rôzne typy správ. Pouívate¾ má k týmtosprávam prístup pomocou ním preferovaného rozhrania,<strong>na</strong>príklad web, PC, telefón, PDA, fax...PLÁNOVACÍ KALENDÁRKalendárové, plánovacie a PIM (Perso<strong>na</strong>l InformationMa<strong>na</strong>gement) sluby sú prístupné cez web, de<strong>sk</strong>topklienta alebo mobilné zariadenia. Plánovací kalendár jekompatibilný s pravdepodobne <strong>na</strong>jrozšírenejšou PIMaplikáciou – programom Microsoft Outlook. Plánovacídiár jednotlivca by nebol nijakým ternom, <strong>na</strong> túto problematikuexistujú stovky aplikácií, no balík Oracle CollaborationSuite je zameraný <strong>na</strong> spoluprácu, preto obsahujea podporuje <strong>sk</strong>upinové kalendáre a komplexnéplánovanie a rezerváciu zdrojov – <strong>na</strong>pr. rokovacíchmiestností alebo diaprojektorov – v rámci celej firmy.ZDIE¼ANÝ SÚBOROVÝ SYSTÉMBalík OCS obsahuje zdie¾aný súborový systém, ktorý je<strong>na</strong>vrhnutý <strong>na</strong> spoluprácu a zdie¾anie ve¾kého poètudokumentov v rámci organizácie. Súborový systém jeimplementovaný priamo v databáze Oracle, takeumoòuje zlúèi viaceré zdie¾ané di<strong>sk</strong>ové súborovésystémy do jedného robustného a jednoducho udriavate¾néhoriešenia. Výhodou je intuitív<strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>áobsluha, samoobsluné publikovanie a zdie¾anieobsahu medzi pouívate¾mi a pracovnými <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mis pouitím <strong>na</strong>mi preferovaných nástrojov <strong>na</strong> vytváraniedokumentov, v <strong>na</strong>šich konèinách pôjde spravidlao kancelár<strong>sk</strong>y balík Microsoft Office.VYH¼ADÁVANIETo, e náš podnikový informaèný systém obsahujeve¾ké mnostvo údajov a informácií, nie vdy z<strong>na</strong>mená,e sa k týmto informáciám dokáeme efektívnea v primeranom èase dosta. Preto balík Oracle CollaborationSuite obsahuje efektívnu vyh¾adávaciu technológiuOracle Ultra Search. Tá po<strong>sk</strong>ytuje celopodnikovýSearch Engine dovo¾ujúci zamest<strong>na</strong>ncom vyh¾adávapotrebné informácie v intranete alebo extraneteorganizácie. Ultra Search zbiera a indexuje všetky typydokumentov, ako sú webové stránky, databázy, súbory<strong>na</strong> súborových serveroch, e-maily <strong>na</strong> mailových serveroch,dokumenty v portáloch a rôzne iné pouívate¾midefinované zdroje.BEZDRÔTOVÝ A HLASOVÝ PRÍSTUPOkrem technologickej otázky je tu aj otázka filozofická.Aké serverové a aplikaèné technológie budú v pozadía èo nám umonia? Firma Oracle patrí medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšíchhráèov <strong>na</strong> trhu databáz a aplikaènýchserverov. Jej filozofia je zaloená <strong>na</strong> platformoveja technologickej nezávislosti. Klient by sa mal k svojimdátam dosta z ¾ubovo¾ného mobilného zariadenia,prièom nezáleí <strong>na</strong> jeho type, kategórii, operaènomsystéme (Palm OS, EPOC, Pocket PC 2002...), prenosovomprotokole a podobne. Integrujúcim prvkom je aOracle 9i Aplikaèný Server, ktorý zahrnuje aj platformya sluby pre bezdrôtovú komunikáciu. Oracle CollaborationSuite po<strong>sk</strong>ytuje mobilným pouívate¾om úplnýprístup k podnikovým informáciám, nech u sa <strong>na</strong>chádzajúkdeko¾vek a pouívajú ¾ubovo¾né zariadenie.Sprístupòuje e-mail, kalendár, plánovaè úloh, súborya firemné adresáre cez hlasové, PDA, mobil alebo webovoprístupné zariadenia a pagery. Upozorní zamest<strong>na</strong>nca<strong>na</strong> prichádzajúci e-mail èi novú <strong>na</strong>plánovanúschôdzu a zároveò mu dovolí definova, kde sa práve<strong>na</strong>chádza (kontext), tak, aby toto upozornenie boloodoslané <strong>na</strong> zariadenie, ku ktorému má práve prístup.Hlasový prístup k plánovaciemu kalendáru a e-mailomsme mali monos priamo vy<strong>sk</strong>úša. Hlasový prístupby bol bezproblémový, keby sme boli Anglièania.Kto si u <strong>sk</strong>úšal hlasovým prístupom objed<strong>na</strong> v Ka<strong>na</strong>dealebo USA v automate pizzu, vie, o èom hovoríme. Jednoduchoenginom <strong>na</strong> rozpoznávanie hlasu ešte stálespisovná anglièti<strong>na</strong> so sloven<strong>sk</strong>ým prízvukom robímierne problémy. Ale keïe ide hlavne o vyslovovanieèísloviek a jednoduchých príkazov, staèí trochu poèúvaa <strong>na</strong>podobòova a po chvíli je všetko O.K.INTEGRÁCIA A KOOPERÁCIAOracle Collaboration Suite môe <strong>na</strong>hradi doteraz pouívanéneintegrované systémy elektronickej pošty,správy dokumentov a zdie¾aných súborových systémov,ktoré sú práve z dôvodu absencie integrácie pomernenároèné <strong>na</strong> údrbu z h¾adi<strong>sk</strong>a ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov,spo¾ahlivosti a bezpeènosti. OCS dokáe spolupracovas emailovými a kalendárovými vlastnosami známehoa zrejme <strong>na</strong> platforme Windows <strong>na</strong>jèastejšie pouívanéhopoštového klienta a programu <strong>na</strong> plánovanie,produktu Microsoft Outlook. OCS je, samozrejme,dostupný aj pomocou širokej škály tenkých klientov,<strong>na</strong>príklad prostredníctvom vlastného Oracle tenkéhoklienta alebo prostredníctvom webových prehliadaèov,èi u <strong>na</strong> platforme PC, Palm, Pocket PC 2002, prípadnepomocou iných mobilných klient<strong>sk</strong>ych zariadení,<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> platforme Smartphone 2002 alebopomocou beného mobilného telefónu, ktorý podporujetechnológiu WAP.ARCH<strong>IT</strong>EKTÚRABalík Oracle Collaboration Suite obsahuje tri hlavnévrstvy vnútornej architektúry: vrstva infraštruktúry, aplikaèná vrstva, interakèná vrstva.Vrstva infraštruktúry má <strong>na</strong> starosti zdie¾anie obsahu,teda e-mailov, zdie¾aných súborov a kalendára. Naaplikaènej vrstve sa rieši celková správa obsahu, hlasovýprístup, vyh¾adávanie v e-mailoch, súboroch a celomspravovanom obsahu. Na úrovni interakènej vrstvy sarieši komunikácia, a to prostredníctvom klasických telekomunikaènýchkanálov, ako je voice a fax, bezdrôtovéhoprenosu (GSM, GPRS) a, samozrejme, komunikáciaprostredníctvom webu. Potom je moná komunikáciapouívate¾a pomocou širokého spektra komunikaènýchzariadení vrátane mobilných telefónov, PDA a podobne.Celú situáciu názorne zobrazuje schéma.Keby sme chceli zájs hlbšie do technickej úrovne,vymenujeme aspoò podporované štandardy a protokolypre e-mail: MIME (Multipurpose Internet Mail Extension) ESMTP (Extended Simple Mail Transport Protocol) IMAP4 (Internet Messaging Access Protocol version) POP3 (Post Office Protocol version 3) SSL (Secure Sockets Layer)odporúèania a štandardy ECTF (Supports Enterprise Computer TelephonyForum) DTMF a pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie pre Voicemailpre voice a podobnePRÍKLADY KONFIGURÁCIEKonfigurácia a zaèlenenie OCS do <strong>IT</strong> infraštruktúry mô-e by rôz<strong>na</strong>. Na <strong>na</strong>šich schémach sú príklady od <strong>na</strong>jjednoduchšiehoriešenia s jedným serverom cez typic-Komplexné prostredie OCS, zloka Oracle Files je v pravej èasti obrázkaPrístup ku kalendáru z Outlooku a z mobilného telefónu podporujúcehotechnológiu WAP


I N F O W A R ESchéma architektúry Oracle Collaboration Suitekú konfiguráciu s oddeleným aplikaèným a databázovýmserverom a po high-end konfiguráciu.PRISPÔSOBENIE APLIKAÈNEJVRSTVYPodnikovú infraštruktúru okrem štandardne dodávanýchsoftvérových produktov èasto tvoria aj jednoúèelovébalíky, vytvorené špeciálne pod¾a poiadaviekkonkrétnej firmy. Tieto aplikácie spravidla vyuívajúpodnikové databázové a serverové štruktúry. Aplikácie,ktoré tvoria podnikovú infraštruktúru, môu vyuívabalík OCS dvoma spôsobmi: pasívne a aktívne.Pri pasívnom prístupe sa collaboration server aktívnenezapája do aplikaèného procesu, ponúka len transportnésluby pre komunikáciu iných aplikácií medzisebou. Pri aktívnom prístupe sa, <strong>na</strong>opak, vrstva OCS <strong>na</strong>základe vopred stanovených postupov a pravidiel doaplikaènej logiky aktívne zapája.Podnikové aplikácie, èi u novovyvíjané, alebo upravovanédoteraz pouívané, je moné <strong>na</strong>poji <strong>na</strong> balíkOCS pomocou aplikaèných rozhraní Oracle CollaborationSuite API <strong>na</strong> troch vrstvách. Od <strong>na</strong>jnišej serverovejúrovne cez úroveò protokolov a po aplikaènú úroveò.Na aplikaènej úrovni môeme <strong>na</strong>poji <strong>na</strong>šu aplikáciupomocou programovacích jazykov PL/SQL, Javaalebo pomocou jazyka C.POH¼AD NA ORACLECOLLABORATION SU<strong>IT</strong>E Z H¼ADISKAMARKETINGUNebudeme porovnáva ceny balíka OCS s konkurenènýmiproduktmi, <strong>na</strong>príklad od Microsoftu alebo IBM,uvedieme len ceny OCS, prípadní záujemcovia si cenyaj tak vykonzultujú s obchodníkmi od Oracle.Trvalá licencia <strong>na</strong> produkt Oracle CollaborationSuite sa v súèasnosti po<strong>sk</strong>ytuje za 60 USD <strong>na</strong> konkrétnehopouívate¾a vrátane hlasovej podpory a bez oh¾adu<strong>na</strong> poèet zariadení, ktorými bude pouívate¾ pristupovak informáciám. Spoloènos Oracle ponúka balíkOCS aj formou roèného predplatného za 15 USD <strong>na</strong>pouívate¾a a vo forme outsourcingu za 10 USD za mesiac<strong>na</strong> jedného pouívate¾a (táto suma nezahàòa cenuza vyuívané miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u ani cenu za trvalé licenciea technickú podporu). Aby bol poh¾ad z marketingovéhoh¾adi<strong>sk</strong>a èo <strong>na</strong>júplnejší, pokúsime sa nájs <strong>na</strong>produkte firmy Oracle jeho hlavné konkurenèné výhody.Hlavnou výhodou OCS je to, e je postavený <strong>na</strong>vysoko stabilnej softvérovej infraštruktúre Oracle.Všetky údaje sú uloené v spo¾ahlivom databázovomsystéme Oracle 9i, z toho vyplýva okrem spo¾ahlivostiaj monos integrácie, bezpeènosti, univerzálnevyh¾adávanie a prístup prostredníctvom ¾ubovo¾néhozariadenia. Databáza Oracle 9i umoòuje balíku OCSvyuíva technológiu Real Application Clusters <strong>na</strong> úèelškálovate¾ného <strong>na</strong>sadenia aplikácií, jednoduchej správya vysokej dostupnosti <strong>sk</strong>ladovaných súborov, správa informácií pouívate¾ov a Oracle9i ApplicationServer po<strong>sk</strong>ytuje funkcio<strong>na</strong>litu webového servera,adresárových sluieb a monosti jediného prihláseniado systému.Príklad jednoduchej konfiguráciePríklad typickej konfiguráciePríklad rozšírenej konfigurácieNamiesto toho, aby bolo treba modernizova,udriava a spravova mnoho serverov, Oracle CollaborationSuite pomáha zniova náklady, pretoe jepostavený <strong>na</strong> jedinom informaènom depozitári – vysokodostupnej, bezpeènej a škálovate¾nej infraštruktúreOracle9i. Na zvýšenie produktivity koncových pouívate¾ovOCS po<strong>sk</strong>ytuje integrovaný prístup k informáciámpomocou spoloèných komunikaèných nástrojova populárnych rozhraní, ako <strong>na</strong>príklad MicrosoftOutlook.REFERENCIEBohuia¾, nie je v silách redakcie PC REVUE <strong>na</strong>sadia otestova tento produkt v reálnych firemných podmienkach,predsa len je to produkt urèený pre väèšiefirmy, a tak sa spo¾ahneme <strong>na</strong> niektoré dosia¾ zverejnenéreferencie a hodnotenia od predstavite¾ov spoloènostíOracle a Fujitsu Siemens.Sergio Giacoletto, výkonný viceprezident Oraclepre EMEA: „Sme mimoriadne spokojní, e môeme oznámidostupnos Oracle Collaboration Suite v Európe, a tešínás spolupráca s Fujitsu Siemens Computers, pretoe súideálnym partnerom, ktorý nám pomáha preukáza hodnotutohto riešenia pre <strong>na</strong>šich zákazníkov. Oracle CollaborationSuite rieši <strong>na</strong>jvánejší problém príslušných infraštruktúra ich rastúcich nákladov, ktoré sú pre dnešné rozpoètovoobmedzené výpoètové oddelenia neakceptovate¾né.Centralizovaním svojich riešení spracovania správv rámci Oracle Collaboration Suite môu spoloènostidosiahnu okamitú nákladovú efektívnos a zi<strong>sk</strong>y v produktivite.“Charles Rozwat, výkonný viceprezident Oracle preserverové technológie: „Spolupráca sa pre spoloènostistala k¾úèovou otázkou, ale softvér pre nedostatok konkurenciezaostal za potrebami. Uvedením balíka OracleCollaboration Suite prinášame ponuku vysokej hodnotyza nízku cenu: komplexné, integrované a stabilné riešeniepre spoluprácu.“Dr. Joseph Reger, chief technology officer spoloènostiFujitsu Siemens Computers: „Je svedectvom silynášho partnerstva so spoloènosou Oracle,e sa nám podarilo splni svoj s¾ub danýv júli a môeme <strong>na</strong>šim zákazníkom ponúknuOracle Collaboration Suite. Kombinácia<strong>na</strong>šej odbornosti v oblasti hardvéru a poradenstvaspojená so softvérom Oracle ponúkazákazníkom výrazné výhody pri <strong>na</strong>sadzovaníalebo spravovaní riešení kolaborácie.Obe spoloènosti disponujú hlbokým chápanímpodnikového prostredia, èo z<strong>na</strong>mená,e sme schopní po<strong>sk</strong>ytova bezkonkurenènériešenia, ktoré vyhovujú vysokým štandardom,vyadovaným podnikovými zákazníkmi.“Mono si niekto poloí otázku, preèosme povaovali za dôleité citova predstavite¾afirmy Fujitsu Siemens, známejsvojimi servermi, hneï za citátom predstavite¾aOracle. Pri predstavení riešeniaOCS v júli 2002 sa toti spoloènos Oraclezaviazala, e dodá riešenie svojim zákazníkomdo konca roka, a práve vïaka úzkejspolupráci so spoloènosou Fujitsu SiemensComputers dokázala spoloènosOracle uvies riešenie <strong>na</strong> trh ešte pred plánovanýmdátumom. Unikát<strong>na</strong> kombináciasérie serverov PRIMERGY <strong>na</strong> báze Intela PRIMEPOWER <strong>na</strong> báze Solaris/SPARC odFujitsu Siemens Computers po<strong>sk</strong>ytujeideálnu hardvérovú platformu pre OracleCollaboration Suite. Zákazníkom ponúkamonos lepšie konsolidova svoju backendovúinfraštruktúru, urobi ju mimoriadneškálovate¾nou, spo¾ahlivou a bezpeènou,a èo je v dnešnej ekonomickej klíme <strong>na</strong>jdôleitejšie,ušetri peniaze. Oracle Collaboration Suiteumoòuje zákazníkom výrazne zníi náklady spojenés riadením komplexných sietí serverov spracovaniaspráv a kolaborácie pri dosiahnutí vyššej efektívnostiprostredníctvom konsolidácie a integrácie elektronickejpošty, faxu, hlasovej pošty, telefónie, súborov a kalendárovdo jedného univerzálne prístupného, škálovate¾ného,spo¾ahlivého a bezpeèného systému. FujitsuSiemens môe integrova predkonfigurovaný serverhlasovej komunikácie pre Oracle Collaboration Suite,ktorý umoòuje sieovú nezávislos a je schopný zdie-¾a dáta z viacerých mediálnych a sieových zdrojovv rámci IP riešení starších aj <strong>na</strong>sledujúcej generácie.Spoloènos Fujitsu Siemens sa stane aj prvým hightechzákazníkom v Európe, èo je svedectvom dôverytejto spoloènosti v ponúkané riešenie.ZÁVEROracle Collaboration Suite je vybudovaný <strong>na</strong> osvedèenej,plne integrovanej platforme Oracle9i, ktorá zahàòadatabázu Oracle 9i, momentálne vo verzii Release2, Real Application Clusters (i<strong>na</strong>k samostatne licencovate¾náopcia Oracle9i Database Enterprise Edition)a aplikaèný server O9iAS. OCS rieši problémy spojenés komunikáciou a spoluprácou vnútri organizácie,správou obsahu a kontextom doruèenia informácií. Ideo cenovo efektívne a výkonné riešenie, ktoré vychádzaz <strong>na</strong>jprísnejších bezpeènostných kritérií.Zdroje:<strong>www</strong>.oracle.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.oracle.comhttp://otn.oracle.com/products/cs/content.html<strong>www</strong>.fujitsu-siemens.com¼uboslav LackoREKLAMNÝ ÈLÁNOK


I N F O W A R EVírusový radarTento rok sa nám zaèal <strong>na</strong>ozaj pekne. Na vedeckýchportáloch sa objavilo viacero zaujímavých správz oblasti genetiky. Napríklad: Vedci u dokázali <strong>na</strong>základe známej baktérie E. Coli vytvori nový organizmuspouívajúci vo svojej štruktúre aminokyselinup-aminofenylalanín. e nevidíte, èo je <strong>na</strong> tomzaujímavé? Všetok ivot <strong>na</strong> Zemi (samozrejmemimo poèítaèového ivota) je postavený za pomocidvadsiatich základných stavebných blokov – aminokyselín.Preèo práve dvadsa? To nik zatia¾ nevie.Preto môe by zaujímavé, èo sa stane, ak ich bude21, tak ako sa podarilo práve pri zmienenomnovom organizme. Vznikne nová kvalita, ako niektorídúfajú? To síce neviem, ale jedno je isté: <strong>sk</strong>ôrèi ne<strong>sk</strong>ôr sa genetické technológie aj <strong>na</strong>priek¾ubovo¾ným zákazom urèite ocitnú v nepovolanýchrukách a potom sa máme <strong>na</strong> èo teši. To isté sa stalou s poèítaèmi a jedným z dôsledkov sú mraky infiltrácií.Vlastne mono prvý problém tohto druhu bolu s ohòom...Alebo z iného súdka. U sa prišlo <strong>na</strong> to, preèobaktéria Deinococcus radiodurans je tisíckrát odolnejšiarádioaktívnemu iareniu ako ktoráko¾vek ináforma „mimopoèítaèového“ ivota (mimochodom,tritisíckrát odolnejšia ako èlovek). Dosahuje to samoopravnýmsystémom a – èuduj sa svete – zálohovaním.Stále zákazníkom tvrdím, e bez oh¾adu<strong>na</strong> kvalitu ochrany ich PC. Nu, zdá sa, e pán tvorstvasa obèas správa menej rozumne ako baktéria.A ešte jed<strong>na</strong> trochu nevedecká správa. Istá sekta sivytýèila za cie¾ urobi klonovanie ¾ud<strong>sk</strong>ých embryídostupným širokým masám. Za pár desiatok tisícdolárov si kúpite domácu klonovaciu súpravu,zoeniete si k tomu di<strong>sk</strong>rétnu priate¾ku a môete sivytvori vlastného mutanta. No, pravdepodobne tonebude ešte také jednoduché, ale vravím vám,zaijeme s genetikou ešte „kopec srandy“. Keï si všakuvedomím, e ivotu <strong>na</strong> Zemi zostáva u len slabýchpol miliardy rokov, tak je to vlastne jedno. Kadopádne,kým nebudú biotechnologické súpravièky <strong>na</strong>regáloch Tesca, musíme sa „zabáva“ s nudnými poèítaèovýmivírusmi.Win32/Lirva.AÏalšie názvy: W32/Avril-A, WORM_LIRVA.A,I-Worm/NaithWin32/Lirva.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty, prostredníctvom IRC,ICQ a po zdie¾aných sieových di<strong>sk</strong>och. Je <strong>na</strong>písanývo Visual C++ a následne <strong>na</strong> zmenšenie dåky<strong>sk</strong>omprimovaný pakovaèom UPX. Jeho <strong>sk</strong>omprimovanádåka je 32 768 bajtov, tá po dekompresii<strong>na</strong>rastie <strong>na</strong> viac ako 160 kilobajtov.Win32/Lirva.A vyuíva pri šírení elektronickoupoštou chybu v programoch Microsoft InternetExplorer 5.01 a Microsoft Internet Explorer 5.5 s názvomIncorrect MIME Header. Podstatou tejto chyby jemonos spusti èerva u len zobrazením náh¾adusprávy, v ktorej je obsiahnutý. Opis chyby a jej opravasa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-020.asp.Èerv Win32/Lirva.A prichádza so správou, ktorejpredmet je jeden z <strong>na</strong>sledujúcich:Fw: Prohibited customers...Re: Brigade Ocho Free membershipRe: According to Daos SummitFw: Avril Lavigne – the bestRe: Reply on account for IIS−SecurityRe: ACTR/ACCELS TranscriptionsRe: The real estate plungerFwd: Re: Admission procedureRe: Reply on account for IFRAME−Security breachFwd: Re: Reply on account for Incorrect MIME−headerText v tele správy je premenlivý a vy<strong>sk</strong>ytujú sav òom niektoré z <strong>na</strong>sledujúcich viet:Patch is also provided to subscribed list ofMicrosoft® Tech Support:to apply the patch immediately.Microsoft strongly urges all customers using IIS 4.0and 5.0 who have not already done soand do not need to take additio<strong>na</strong>l action.Customers who have applied that patch are alreadyprotected against the vulnerabilitythat is elimi<strong>na</strong>ted by a previously−released patch.Microsoft has identified a security vulnerability inMicrosoft® IIS 4.0 and 5.0To prevent from the further buffer overflow attacksapply the MSO−patchAttachment you sent to %s is intended to overwritestart address at 0000:HH4F%sRestricted area response team (RART)Admission form attached belowVote for I'm with you!FanList admits you to take in Avril Lavigne <strong>2003</strong>Billboard awards ceremonyAvril fans subscriptionV prílohe takejto správy sa <strong>na</strong>chádza súbor, ktoréhodåka je vdy 32 768 bajtov a meno je jednoz <strong>na</strong>sledujúcich:Resume.exeDownload.exeMSO−Patch−0071.exeMSO−Patch−0035.exeTwo−Up−Secretly.exeTranscripts.exeReadme.exeAvrilSmiles.exeAvrilLavigne.exeComplicated.exeSingles.exeSophos.exeCogito_Ergo_Sum.exeCERT−Vuln−Info.exeSk8erBoi.exeIAmWiThYoU.exePo spustení súboru, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v prílohe, saèerv aktivuje. Win32/Lirva.A deaktivuje všetky procesy,ktorých mená vyberá z rozsiahleho zoz<strong>na</strong>mua ktoré patria väèšinou antivírusovým programom.Ukonèuje aj procesy, ktorých okná majú v názve reazcevirus, anti, McAfee, Virus, Anti, AVP alebo Norton.Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾nýchdôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolickýzápis %windir%.Win32/Lirva.A sa potom <strong>sk</strong>opíruje pod náhodnýminázvami, ale vdy s príponou .exe do adresárovC:\Recycled\ a %windir%/System. Pod náhodnýmnázvom, ale s príponou .TFT sa èerv <strong>sk</strong>opíruje doadresára %windir%/Temp. Tu vytvorí aj súboryavril-ii.inf a Complicated.exe. V koreòovom adresáridi<strong>sk</strong>u C: vytvorí súbor AvrilSmile.exe.Súbor avril-ii.inf obsahuje text <strong>na</strong>sledujúcehoznenia:2002 (c) Otto von GutenbergMade in .::]|KaZAkHstaN|[::.As stated before, purpose is only educatio<strong>na</strong>l,however...I'm back to the scene with one more gift |Avril−II|(remember 'A' version of Avril−II)HINT:NB: NEVER ACCEPT GIFTS FROM THE STRAN−GERAvril−II is commonly dangerous because of its over−trojaned issuesGreetz to Brigada Ocho (http://vx.netlux.org/~b8),Darkside Project (http://darkside.dtn.ru)and Weisses Fleisch Project (http://wf.h1.ru)Many thankx to my muse Avril Lavigne whose beau−ty causes work to flow rapidlyNew features included: ICQ/IrC/ShaReD (urgentlypersuade to check it instantly)BackOrifice−server dropper will be included next timeCheerz, Otto (<strong>www</strong>.otto−koden.h1.ru)Svoju aktiváciu èerv zabezpeèí vytvorením polokyAvril Lavigne – Muse vo vetve registra systémuHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run, ktorého hodnotu<strong>na</strong>staví <strong>na</strong> niektorú z vytvorených kópií èerva.Vytvorí takisto rozlièné poloky v novovytvorenejvetve registra systému s názvom HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\OvG\Avril Lavigne.Adresy elektronickej pošty <strong>na</strong> svoje šírenie zí<strong>sk</strong>avazo súborov s prípo<strong>na</strong>mi IDX, NCH, SHTML, TBB,HTM, EML, HTML, WAB, MBX a DBX.Win32/Lirva.A sa dokáe šíri prostredníctvomklienta IRC mIRC tak, e zmení súbor script.ini.Zme<strong>na</strong> spôsobí, e pošle kadému, kto sa pripojí <strong>na</strong>rov<strong>na</strong>ký kanál ako <strong>na</strong>padnutý poèítaè, kópiu èerva.Po zdie¾aných sieových di<strong>sk</strong>och sa èerv šíri tak, emodifikuje <strong>na</strong> dostupnom sieovom di<strong>sk</strong>u súborautoexec.bat, z ktorého spustí kópiu èerva vytvorenúv adresári Recycled <strong>na</strong> danom di<strong>sk</strong>u.Pokia¾ je 7., 11. alebo 24. deò mesiaca, èerv otvoríinternetový prehliadaè a zobrazí stránku dostupnú<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.avril-lavigne.com.Win32/Sobig.A.Win32/Sobig.AÏalšie názvy: W32/SobigWin32/Sobig.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Èerv má dåku65 536 bajtov a je komprimovaný. Po dekompresiije jeho dåka okolo 122 kb.Win32/Sobig.A prichádza so správou, ktorejpredmet je jeden z <strong>na</strong>sledujúcich:Re: MoviesRe: SampleRe: DocumentRe: Here is the sampleV prílohe sa <strong>na</strong>chádza súbor s èervom, ktorý môema meno Movie_0074.mpeg.pif, Document003.pif,Untitled1.pif alebo Sample.pif.Po spustení sa èerv <strong>sk</strong>opíruje pod menomwinmgm32.exe do adresára %windir%, kde vytvoríaj súbor sntmls.dat. Èerv zabezpeèí svoju aktiváciupo reštarte operaèného systému tým, e vytvorípoloku WindowsMGM vo vetve registra systémuHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run. Jej hodnotu <strong>na</strong>staví <strong>na</strong>svoju kópiu v adresári %windir%.Adresy elektronickej pošty <strong>na</strong> svoje šírenie zí<strong>sk</strong>avazo súborov s prípo<strong>na</strong>mi HTM, EML, HTML, WAB,TXT a DBX.Win32/Subig.A sa dokáe šíri aj po lokálnejpoèítaèovej sieti. Èerv vytvára <strong>na</strong> dostupných zdie-¾aných sieových di<strong>sk</strong>och súbor winmgm32.exea adresároch Windows\All Users\Start Menu\Programs\StartUp alebo Documents and Settings\All Users\Start Menu\Programs\Startup. Programy,ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v týchto adresároch, sa automatickyspúšajú, èo spôsobí <strong>na</strong>padnutie poèítaèa.Do vírenia o mesiac.Miroslav Trnka a Peter Kováè108 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M EVývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 3. èas: Databázová aplikáciaSkôr ne prejdeme ku kódu riadenému udalosami a vývoju jednoduchej databázovej apli−kácie, vrátime sa k potenciálnym problémom s emulátormi, <strong>na</strong> ktoré nás upozornili èita−telia. O èo ide? Emulátory Pocket PC sú, èo sa týka komunikácie, <strong>na</strong>to¾ko realistické, evyuívajú protokol TCP/IP. Ak <strong>na</strong> poèítaèi nemáme sieovú kartu, prípadne ju nemámesprávne <strong>na</strong>konfigurovanú alebo zakonèenú, nebude nám fungova prenos aplikácie zvývojového prostredia do emulátora ani konektivita emulátora <strong>na</strong> webové sluby. Pretoje v takýchto prípadoch potrebné <strong>na</strong>inštalova a <strong>na</strong>konfigurova komponent MicrosoftLoopback Adapter, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> inštalaènom CD Windows 2000/XP.Uvedieme aj postup inštalácie tohto komponentu (ktorý nám zaslal èitate¾ p. Holod−òák). Postup je úmyselne podrobnejší, pretoe je adresovaný vývojárom, ktorí vyvíjajúaplikácie pre inú platformu a s konfigurovaním Win2000−XP nemusia ma dostatoènúprax. Ide o zaujímavú situáciu, keï inštalujeme ovládaè práve preto, e nemáme prísluš−ný hardvér, v <strong>na</strong>šom prípade sieovú kartu. Pridáme nové HW zariadenie do systému v okne Control Panel (Ovládací panel), kdeklikneme <strong>na</strong> ikonu Add/Remove Hardware (Prida/odstráni HW zariadenie) V okne Add Hardware Wizard klikneme <strong>na</strong> tlaèidlo Next >. Systém zaène h¾adanové zariadenie, ale keïe v tomto prípade riešime práve problém chýbajúceho hardvé−ru, niè nenájde. Preto <strong>na</strong> otázku, èi sme zariadenie pripojili, odpovieme Yes... (Áno...) apokraèujeme tlaèidlom Next >. Zo zoz<strong>na</strong>mu zariadení vyberieme poloku Add a new hardware device (Prida novézariadenie), potom vyberieme príslušné zariadenie manuálne pomocou vo¾by Install thehardware that I manually select from a list (Advanced). Zo zoz<strong>na</strong>mu vyberieme Network adapters a klikneme <strong>na</strong> Next >. Systém v okne samôe zdanlivo pozastavi aj <strong>na</strong> pár minút, preto poèkáme, kým sa neprekreslí okno.Zo zoz<strong>na</strong>mu zvolíme výrobcu (Microsoft) a klikneme <strong>na</strong> vo¾bu Microsoft LoopbackAdapter. Inštaláciu ukonèíme kliknutím <strong>na</strong> tlaèidlo Finish.Odporúèame prekontrolova aj <strong>na</strong>stavenie spojenia príslušného vývojového prostredias emulátorom Pocket PC 2002. Toto <strong>na</strong>stavenie by malo by štandardne pred<strong>na</strong>stavené.Ak spojenie nefunguje, musíme ho <strong>na</strong>stavi pomocou <strong>na</strong>sledujúceho postupu (takisto odp. Holodòáka): Vo vývojovom prostredí zvolíme v menu poloku Project−>...Properties. V zobraze−nom dialógu hneï v prvej poloke General je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Remote Settings, kde stlaèíme tla−èidlo Configure Target. V dialógu Windows CE Platform Ma<strong>na</strong>ger Configuration vyberieme platformu preladenie Pocket PC 2002 Emulation, teda tú, ktorú pouívame <strong>na</strong> testovanie. Kliknutím<strong>na</strong> tlaèidlo vpravo (Properties) sa objaví nové okno Device Properties. V okne Device Properties má by <strong>na</strong>stavená pre Transport poloka TCP/IPTransport for Windows CE a pre Startup Server poloka Emulator Startup Server. Druhým tlaèidlom Configure overíme, èi je v Emulation Configuration Settings v<strong>sk</strong>upine Communication poloka Ethernet zaškrtnutá vo¾ba E<strong>na</strong>bled.KÓDY PRE OBSLUHU UDALOSTÍ. Visual Studio .NET pri návrhu projektu dôsled−ne dodriava zásadu oddelenia návrhu formulárov od kódu. Návrh formulárov je v súbo−re MobileWebForm1.aspx. Naproti tomu všetok kód je sústredený v súbore MobileWeb−Form1.aspx.cs...<strong>na</strong>mespace MM<strong>IT</strong>pokus{/// /// Summary description for MobileWebForm1./// public class MobileWebForm1 : System.Web.UI.MobileControls.MobilePage{protected System.Web.UI.MobileControls.Form Form1;private void Page_Load (object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page here}#region Web Form Designer generated codeoverride protected void OnInit(EventArgs e){//// CODEGEN: This call is required by the ASP.NET Web Form Designer.//InitializeComponent();base.OnInit(e);}/// /// Required method for Designer support − do not modify/// the contents of this method with the code editor./// private void InitializeComponent(){this.Load += new System.EventHandler(this.Page_Load);}#endregion}}Ak si kód pozrieme pozornejšie, vidíme, e vloené komentáre sa nás s<strong>na</strong>ia <strong>na</strong>vigo−va. Do tela metódy Page_Load môeme <strong>na</strong>príklad dopísa kód, ktorý je potrebné vyko−<strong>na</strong> pri inicializácii stránky a podobne....public class MobileWebForm1 : System.Web.UI.MobileControls.MobilePage{protected System.Web.UI.MobileControls.Label Label1;protected System.Web.UI.MobileControls.TextBox TextBox1;protected System.Web.UI.MobileControls.Command Command1;protected System.Web.UI.MobileControls.Label Label2;protected System.Web.UI.MobileControls.Form Form1;...Vidíme, e návrhová èas Visual Studia sa èinila. Jed<strong>na</strong>k v etape návrhu aplikácie, ale ajpoèas nášho návrhu aplikaèného prostredia, pri ktorom sme rozmiestòovali komponentywebového formulára. Teraz u nie je záhadou ani to, preèo sa po zatlaèení tlaèidla Potvrïnestalo vôbec niè. Obsluná procedúra Button1_Click neobsahuje toti iadny kód.private void Command1_Click(object sender, System.EventArgs e){}Ak chceme len vypísa obsah editaèného okienka v komponente Label3, dopíšeme doprocedúry kódprivate void Command1_Click(object sender, System.EventArgs e){Label3.Text = "Meno " + TextBox1.Text + ", Vek " + TextBox2.Text;}Ak v tomto okamihu otestujeme funkènos <strong>na</strong>šej cviènej miniaplikácie, dopadne to cel−kom úspešne.Našu webovú aplikáciu môeme, samozrejme, vy<strong>sk</strong>úša aj pomocou emulátora PocketPC 2002 v okne internetového prehliadaèa.DATABÁZOVÁ APLIKÁCIA. Ale vráme sa k vývoju databázovej aplikácie pomocouMM<strong>IT</strong>. Len pre úplnos pripomí<strong>na</strong>me, e táto aplikácia beí <strong>na</strong> serveri a mobilné zariade−nie – èi u triedy Pocket PC, Palm, alebo bený mobilný telefón podporujúci technológiuWAP – sa k webovej aplikácii pripája ako tenký klient. Vytvoríme webovú aplikáciu typuadresár, ktorá umoní pouívate¾ovi vyh¾adáva údaje o osobách uloených v databáze.Aby sme ukázali aj ïalšie vyuitie vlastností mobilného zariadenia, pridáme do nej ïalšíodkaz, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> hot−line. V aplikácii vyuijeme údaje z cviènej databázy Northwind, kon−krétne z tabu¾ky Employees, ktorá obsahuje údaje o zamest<strong>na</strong>ncoch firmy. Jej návrhováštruktúra je <strong>na</strong>sledujúca:EmployeeIDintLastName nvarchar (20)Aplikácia v okne emulátora prehliadaèaAplikácia v okne emulátoraprehliadaèa Pocket PC2002Komponenty Toolboxuzo záloky Data⊳ Návrh aplikaènéhoformuláraTest aplikácie v rôznych emulátoroch110 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M EFirstName nvarchar (10)Title nvarchar (30)TitleOfCourtesy nvarcharBirthDatedatetimeHireDatedatetimeAddress nvarchar (60)City nvarchar (15)Region nvarchar (15)PostalCode nvarchar (10)Country nvarchar (15)HomePhone nvarchar (24)Extension nvarchar (4)PhotoimageNotesntextReportsTointPhotoPath nvarchar (255)Tabu¾ka obsahuje 9 záz<strong>na</strong>mov, a pretoe niektoré z nich sú pomerne rozsiahle (<strong>na</strong>prí−klad ståpec Notes a foto), vypíšeme len obsah niektorých ståpcov, <strong>na</strong>príklad príkazomSELECT LastName, FirstName, Title, Address, City, CountryFROM EmployeesLastName FirstName Title Address City Country−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−Davolio Nancy Sales Representative 507 – 20th Ave. E. Apt. 2A Seattle USAFuller Andrew Vice President, Sales 908 W. Capital Way Tacoma USALeverling Janet Sales Representative 722 Moss Bay Blvd. Kirkland USAPeacock Margaret Sales Representative 4110 Old Redmond Rd. Redmond USABucha<strong>na</strong>n Steven Sales Ma<strong>na</strong>ger 14 Garrett Hill London UKSuyama Michael Sales Representative Coventry House Miner Rd. London UKKing Robert Sales Representative Edgeham Hollow Winchester Way London UKCallahan Laura Inside Sales Coordi<strong>na</strong>tor 4726 – 11th Ave. N.E. Seattle USADodsworth Anne Sales Representative 7 Houndstooth Rd. London UKParametre pre pripojeniek databáze NorthwindFungovanie aplikácie <strong>na</strong> platformePocket PC 2002Vráme sa však k <strong>na</strong>šej vyvíjanej aplikácii. Podobne ako v reláciách typu Chuovky <strong>na</strong>j−<strong>sk</strong>ôr urobíme sumár, èo treba ma <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong> poèítaèi, <strong>na</strong> ktorom túto aplikáciubudeme vyvíja: Internet Information Services (IIS) a .NET Framework Visual Studio .NET Microsoft Mobile Internet Toolkit Microsoft Mobile Explorer 3.0, prípadne aj Microsoft Pocket PC emulator Databázový server SQL Server 2000 a cviènú databázu NorthWindAk máme všetky potrebné „ingrediencie“ <strong>na</strong>inštalované a <strong>na</strong>konfigurované, môemepristúpi k vlastnému pracovnému postupu. Vo Visual Studiu vytvoríme novú aplikáciutypu Mobile Web Application s názvom NWadresar. Adresa <strong>na</strong> ladenie projektu potombude http://localhost/NWadresar Riešenie rozdelíme do nieko¾kých krokov.Krok è. 1 – vytvorenie formulára aplikácie <strong>na</strong> plochu aplikaèného formulára umiestnime komponent Label s textom Telefonnyzoz<strong>na</strong>m a <strong>na</strong>stavíme parameter StyleReference = title <strong>na</strong> plochu aplikaèného formulára umiestnime komponent PhoneCall s textomHotline Microsoftu a <strong>na</strong>stavíme parametre PhoneNumber=1−800−555−1212 aAlter<strong>na</strong>teUrl=http://<strong>www</strong>.Microsoft.com pod aplikaèný formulár Form1 umiestnime ïalší komponent Form; ten bude manázov Form2 <strong>na</strong> plochu aplikaèného formulára Form1 umiestnime komponent Link s textomNajdi pracovníka; parameter NavigateURL <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> hodnotu #Form2V závere prvého k<strong>roku</strong> môeme aplikáciu zostavi pomocou menu Build | BuildSolution a pomocou emulátora vy<strong>sk</strong>úša.Krok è. 2 – pripojenie sa k databáze pod SQL Server 2000 prostredníctvomprvku datasetV Toolboxe zvolíme záloku Data a presunieme <strong>na</strong> pracovnú obrazovku prvok SQLData−Adapter.Po umiestnení prvku SQLDataAdapter sa automaticky aktivuje sprievodca pripojení kdatabázovému serveru. Pomocou tlaèidla New Connection vytvoríme pripojenie k data−báze Northwind.Pomocou tlaèidla Test Connection môeme toto pripojenie otestova. V <strong>na</strong>sledujú−com dialógu <strong>na</strong>stavíme vo¾bu Use SQL statements. Do ïalšieho ok<strong>na</strong> zadáme SQL dopyt<strong>na</strong> výber údajov z databázy:SELECT LastName, FirstName, Title, Address, City, Region, Country, ExtensionFROM EmployeesKlikneme <strong>na</strong> ikonu umiestnení prvku SQLDataAdapter pod formulárom a v menuVisual Studia vyberieme poloky Data | Generate Dataset a do editaèného po¾a Newzadáme: employeeDataSet. Zaškrtneme poloku Add this dataset to the designer.V okne Solution Explorer dvakrát klikneme <strong>na</strong> poloku MobileWebForm.aspx. a v menuView klikneme <strong>na</strong> poloku Code.Do procedúry Page_Load pridáme kód (vyz<strong>na</strong>èený hrubým fontom)private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page heresqlDataAdapter1.Fill(employeeDataSet, "Employees");Page.DataBind();}Nastavenie prístupových privilégiípre SQL Server 2000Fungovanie aplikácie <strong>na</strong> rôznych typoch zariadeníV tejto fáze môeme zostavi aplikáciu (pomocou menu Build | Build Solution), abysme si overili, èi sme sa nedopustili nejakej chyby alebo preklepu, no zatia¾ sa ju nepo−kúšajme spusti. Aplikácia by toti vygenerovala chybové hlásenie, e sa nepodarilo pri−poji klienta ASPNET k serveru. Databázový server je toti z bezpeènostného h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>−vrhnutý tak, e neumoní niè, èo sme predtým sami nepovolili. Take musíme v SQL Ser−veri 2000 vytvori nového klienta, v <strong>na</strong>šom prípade ASPNET, a prideli mu privilégiá dodatabázy Northwind, konkrétne do tabu¾ky Employees.Pomocou nástroja SQL Server Enterprise ma<strong>na</strong>ger (aktivujeme ho z hlavného menuWindows v zloke Microsoft SQL Server) vytvoríme nového pouívate¾a ASPNET s prístu−povými privilégiami Windows NT. V <strong>na</strong>šom prípade pouívate¾ovi ASPNET povolíme vdatabáze Northwind, konkrétne v tabu¾ke Employees vykonáva príkazy SELECT, INSERT,UPDATE a DELETE.Na plochu formulára Form2 umiestnime komponent Label s textom Zoz<strong>na</strong>m zamest−<strong>na</strong>ncov a <strong>na</strong>stavíme parameter StyleReference = titleNa plochu formulára Form2 umiestnime komponent ObjectList a <strong>na</strong>stavíme parametreDataSource = employeeDataSet1DataMember = EmployeesLabelField = LastNamePre formulár Form2 <strong>na</strong>stavíme parameter Pagi<strong>na</strong>te <strong>na</strong> hodnotu TRUE. Týmto krokomje návrh formulára predbene ukonèený.Nakoniec môeme pomocou rôznych prehliadaèov a emulátorov vychutnáva plodysvojej práce. Zaèneme <strong>na</strong>ším ob¾úbeným prehliadaèom stránok HTML pod operaèným sys−témom Windows XP, pokraèujeme emulátorom platformy POCKET PC 2002.Nakoniec vy<strong>sk</strong>úšame beh aplikácie pomocou simulátora Openwave, a to <strong>na</strong> dvochtypoch zariadení.Nabudúce ukáeme vývoj aplikácie, ktorá bude pouíva webovú slubu.¼uboslav LackoNávrh aplikaèného formulára2/<strong>2003</strong> PC REVUE 111


P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LDirectAnimation / 1. èasS integráciou rôznych druhov mediálnych obsahov, ako 2D vektorová grafika, 3D grafika, spri−te, video èi audio, pri vývoji multimediálnych titulov alebo webu <strong>na</strong>ráame <strong>na</strong> ve¾ké mnostvoproblémov. Ich preko<strong>na</strong>nie môe by ve¾mi nároèné, a to nielen z h¾adi<strong>sk</strong>a èasu. V prípade mul−timediálnych aplikácií èi hier je vývoj dostatoène výkonného riadiaceho programu (engine)ve¾mi nároèný a zdåhavý proces. O to nároènejšiu úlohu máme, pokia¾ chceme výsledok pub−likova aj <strong>na</strong> webe. Dôvodom je u to, e jazyk HTML, ako základný nástroj pri tvorbe webu,nepo<strong>sk</strong>ytuje mnoho moností, ako zobrazi <strong>na</strong> stránke iný obsah, ne sú obrázky a text.Vývojári preto nemajú inú monos ako siahnu po externých nástrojoch, ktoré potom pro−stredníctvom externých pluginov umoòujú zobrazi aj iný obsah, ako <strong>na</strong>pr. animácie, videoèi dokonca virtuálny svet. Najèastejším spôsobom umiestnenia animácie èi videa, ako môemepozorova <strong>na</strong> stránkach, s ktorými sa denne stretávame, je obsah typu Macromedia Flash.Samozrejme, existujú aj iné komerèné produkty, ktoré <strong>na</strong> tento úèel mono poui. Iným rieše−ním v prípade platformy Windows, špeciálne prehliadaèa Internet Explorer, je vyuitie Direct−Animation, „èle<strong>na</strong> rodiny“ integrovaných API (Application Programming Interface) a ovláda−cích prvkov pod názvom DirectX Media.Microsoft DirectX Media je výsledkom reorganizácie API DirectX verzie 5 <strong>na</strong> dve základ−né vrstvy. Systémová vrstva nišej úrovne (low−level system layer) DirectX Foundation sprístupom k hardvérovej akcelerácii s komponentmi DirectDraw, DirectInput, DirectSound,DirectSound3D, a Direct3D Immediate Mode a aplikaèná vrstva vyššej úrovne (high−levelapplication layer) DirectX Media pre výkonné animácie a streaming. Microsoft DirectXmedia je súhrnný názov pre mnoinu API a ovládacích prvkov Direct3D Retained Mode,DirectPlay, DirectShow a DirectAnimation. Tento tutoriál je zameraný <strong>na</strong> kninicu Direct−Animation, súèas DirectX media, a jej vyuitie pre tvorcov webu a èiastoène i pre vývo−járov aplikácií èi hier v prostredí Visual Basic a Visual C++.Microsoft DirectAnimationšpeciálne pre tvorcov webuumoòuje animova stránkyHTML a integráciu dy<strong>na</strong>mické−ho HTML èi u prostredníctvomVBScriptu, JScriptu alebo Javy.Konkrétne to z<strong>na</strong>mená oboha−ti stránky HTML o 2D vektoro−vú grafiku, 3D grafiku, obráz−ky, video a zvuky. Programá−Obr. 1 DirectX MediaObr. 2Architektúra DirectAnimationtori vo Visual Basicu a VisualC++ môu pomocou kniniceDirectAnimation vo svojich apli−káciách umiestni výkonné ani−mácie bez písania dlhého kó−du. Toto všetko je moné reali−zova priamo prostredníctvomkninice DirectAnimation ale−bo niektorého z ovládacích prv−kov, ktoré umoòujú zjednodu−šený prístup k niektorým trie−dam a funkciám kninice. Konkrétne ide o ovládacie prvky PATH, SPR<strong>IT</strong>E, SEQUENCER aSTRUCTURED GRAPHICS. Architektúra kninice DirectAnimation je znázornená <strong>na</strong> obráz−ku è. 2. Kninica vyuíva niektoré API funkcie DirectShow, DirectX Foundation a funkciea sluby operaèného systému.Jedinou poiadavkou <strong>na</strong> pouitie DirectAnimation pri vývoji animácií pre web jeaspoò minimál<strong>na</strong> inštalácia Internet Explorera 4.x. Ten obsahuje všetok potrebný soft−vér <strong>na</strong> vývoj i zobrazenie multimediálneho obsahu, vytvoreného pomocou Direct−Animation. V prípade vývoja samostatných aplikácií je, samozrejme, potrebné aj kon−krétne vývojové prostredie, <strong>na</strong>pr. Visual Basic, Visual C++. Pri tvorbe konkrétnej ani−mácie máme potom <strong>na</strong> výber nieko¾ko spôsobov pouitia. Buï pristupujeme k jednot−livým funkciám kninice cez tzv. scripting interface v riadkoch JScriptu èi VBScriptu,programovom kóde Visual Basicu èi Visual C++, formulári Java appletu, alebo len vy−uívame a <strong>na</strong>stavujeme vlastnosti spomí<strong>na</strong>ných ovládacích prvkov. Tu sa budeme za−obera hlavne prístupom prostredníctvom JScriptu a VBScriptu. Preto z<strong>na</strong>los aspoòjedného z týchto <strong>sk</strong>riptovacích jazykov bude výhodou, no nie nevyhnutnosou. Tentotutoriál vás s nimi oboznámi aspoò v takej miere, aby ste mohli efektívne vyuíva všet−ky výhody, ktoré DirectAnimation po<strong>sk</strong>ytuje. V prípade ostatných jazykov je základnýprístup ku kninici podobný s oh¾adom <strong>na</strong> syntax konkrétneho jazyka.POU<strong>IT</strong>IE DIRECTANIMATION. S DirectAnimation môete vytvára interaktívneanimácie, a to prostredníctvom relatívne malého mnostva tried a funkcií. Tie vámumonia importova, transformova a zobrazova obrázky, renderova 3D scény s tradiè−ným osvetlením a tieòovaním, prehráva audio− a videosúbory a, samozrejme, toto všet−ko rôzne kombinova. Keïe ide o interaktívne animácie, jednotlivé prvky animácie môureagova <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é vstupy, ako stlaèenie klávesu èi kliknutie myši. To z<strong>na</strong>mená, ekninicu DirectAnimation môete poui <strong>na</strong> zobrazenie animovaných tlaèidiel, animova−ných boèných <strong>na</strong>vigaèných panelov, zobrazovanie 3D modelov, <strong>na</strong> zobrazenie a <strong>na</strong>vigá−ciu vo virtuálnych svetoch a podobne.TRIEDY OBJEKTOV, METÓDY A KONŠTRUKCIA FUNKCIÍ. Jednotlivé triedya metódy kninice DirectAnimation môete poui <strong>na</strong> konštrukciu èasovo závislých, in−teraktívnych funkcií (behaviors). Tie sú zaradené do nieko¾kých kategórií, ako 2D/3D,logické, textové, zvukové a iné funkcie. Funkcie, ktoré sa priamo týkajú zobrazovanýchobjektov a slúia <strong>na</strong> ich prezentáciu, povaujeme za mediálne funkcie. Sú to teda: 2D funkcie (trieda DAImage), 3D funkcie (trieda DAGeometry), zvukové funkcie (trieda DASound).Inou <strong>sk</strong>upinou sú funkcie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie parametrov a vlastností mediálnych funkcií,<strong>na</strong>pr. funkcie transformácie (trieda DATransform), funkcie farby (trieda DAColor) a pod.Ako sme u uviedli, DirectAnimation umoòuje vklada a kombinova rôzne druhy me−diálnych súborov. V animácii môete teda poui: 2D grafiku typu .gif, .png, .jpg a .bmp 3D grafiku typu .wrl a .x videosúbory .avi, .mpg, .mpeg, .mpv, .mp2, .mpe, .mov, a .qt zvukové súbory .mid a .wavOVLÁCACÍ PRVOK DAVIEWERCONTROL. Najprv sa budeme zaobera priamymprístupom ku kninici DirectAnimation, ukáeme si pouitie jednotlivých tried kninice a<strong>na</strong>uèíme sa pomocou nich vytvára výkonné animácie. V druhej èasti sa zameriame <strong>na</strong>ovládacie prvky Sprite, Sequencer, Path a SG.Z prostredia HTML pristupujeme k prvkom kninice DirectAnimation prostredníctvommediálneho ovládacieho prvku DAViewerControl. Ten <strong>na</strong> stránku umiestnime <strong>na</strong>sledujú−cim spôsobom:......Reazec „da“ v riadkuPouitím VBScriptu to bude vyzera takto:


P R O G R A M U J E M Estyle="position:absolute; left:10; top:10; width:500; height:500"classid="CLSID:B6FFC24C−7E13−11D0−9B47−00C04FC2F51D">Riadkamilib = da.PixelLibrary; v JScripte aleboset lib = da.PixelLibrary vo VBScriptesme teda vytvorili objektovú premennú s názvom lib typu DAStatics. Pomocou nej pristu−pujeme ku všetkým funkciám a konštantám triedy DAStatics.VLASTNOSTI PIXELLIBRARY A METERLIBRARY. Tieto vlastnosti ovládaciehoprvku DAViewerControl okrem toho, e vracajú objekty typu DAStatics, <strong>na</strong>stavujú ajmerné jednotky priestoru. Základný súradnicový systém kninice DirectAnimation je metric−ký <strong>na</strong> tvorbu animácií nezávislých od rozlíšenia obrazovky, prièom x−ová súradnica <strong>na</strong>rastásmerom doprava a y−ová smerom hore. Jednotky súradnicového systému HTML sú pixely,prièom stred systému je v ¾avom hornom rohu, x−ová súradnica <strong>na</strong>rastá smerom doprava ay−ová smerom dole. I z tohto dôvodu má kninica DirectAnimation aj druhý súradnicový sys−tém podobný súradnicovému systému HTML so základnou jednotkou jeden pixel s x−ovouosou <strong>na</strong>rastajúcou smerom doprava a y−ovou smerom dole. Máme teda <strong>na</strong> výber dva súrad−nicové systémy. Ktorý chceme vytvori, to závisí od výberu vlastnosti PixelLibrary aleboMeterLibrary, a teda vytvorenia objektu typu DAStatics jedným z <strong>na</strong>sledujúcich spôsobov:lib = da.PixelLibrary; alebolib = da.MeterLibrary;Obr. 3Obr. 4Súradnicové systémyRovi<strong>na</strong> obrázka a 3D súradnicový systémV prípade MeterLibrarysa teda DirectAnimationbude s<strong>na</strong>i o to, aby je−den meter zobrazený <strong>na</strong>monitore sa rov<strong>na</strong>l jedné−mu metru v <strong>sk</strong>utoènosti.Treba si však uvedomi, ez dôvodu zakrivenia obra−zovky monitora môe do−chádza k urèitým nepres−nostiam. Kninica ïalej ob−sahuje nieko¾ko konštánt,ktoré mono poui akonásobite¾ <strong>na</strong> prevod jed−notiek. Sú to konštanty mm,cm, foot, inch, meter a pi−xel. Základnou jednotkouèasu bude v oboch prípa−doch jed<strong>na</strong> sekunda.Toto boli súradnicovésystémy, do ktorých bude−me umiestòova jednotlivéprvky animácie. Ïalej sa budeme pohybova ešte v dvoch iných súradnicových systémoch,a to je súradnicový systém obrázka – tzv. rovi<strong>na</strong> obrázka (image plane) – a 3D súradnico−vý priestor. V rovine obrázka „ijú“ všetky obrázky a základné 2D objekty, ako body, vek−tory, cesty a text. V 3D súradnicovom priestore sa budeme pohybova pri zobrazovaní atransformácii 3D objektov, ich kamier a pod.ZÁKLADNÉ MEDIÁLNE FUNKCIE. Na zobrazovanie obrázkov, základných 2Dgeometrických útvarov, renderovanie 3D objektov a prehrávanie videa a zvuku pouívamezákladné tzv. mediálne funkcie, ktoré mono zatriedi takto: 2D funkcie (trieda DAImage), 3D funkcie (trieda DAGeometry), zvukové funkcie (trieda DASound).Jedným z <strong>na</strong>jèastejších objektov, z ktorých animácia pozostáva, je obrázok a urèite <strong>na</strong>j−jednoduchším spôsobom, ako nejaký obrázok v animácii zobrazi, je importova u neja−ký hotový. DirectAnimation umoòuje vklada obrázky v štyroch známych formátoch, a toobrázky typu .bmp, .jpg, .png a .gif. Pri zobrazovaní obrázkov, ale aj akéhoko¾vek iného2D objektu vyuívame triedu DAImage, resp. musíme vytvori objekt typu DAImage. Nato poslúia funkcie triedy DAStatics. Ide o funkcie triedy DAStatics, ktoré sú tzv. relevant−né k objektu typu DAImage. Jednou z nich je aj funkciaImportImage(url),kde parameter url predstavuje cestu k obrázku a výsledkom funkcie je objekt typu DAImage.Výsledný objekt typu DAImage potom priradíme vlastnosti Image ovládacieho prvku DA−ViewerControl. V podstate všetko, èo chceme zobrazi prostredníctvom prvku DAViewer−Control, musíme odovzda jeho vlastnosti Image v podobe objektu typu DAImage. Potom ulen staèí zavola metódu Start, ktorá spúša animáciu, v <strong>na</strong>šom prípade zobrazí práve impor−tovaný obrázok. V praxi pri pouití JScriptu to potom vyzerá takto: Príklad JS 1.1.Umiestnime <strong>na</strong> stránku ovládací prvok DAViewerControl:Vytvoríme objekt <strong>na</strong>pr. s názvom lib typu DAStatics, pouijeme <strong>na</strong> to vlastnos Pixel−Library, jednotky teda budú pixely:da.Image = Image1;da.Start();Takto sme teda cez DirectAnimation zobrazili obrázok. To, samozrejme, nie je nièzvláštne, ale <strong>na</strong> zaèiatok to staèí. Skutoènú „silu“ a vyuitie DirectAnimation uvidíme ne−<strong>sk</strong>ôr, keï sa <strong>na</strong>uèíme grafiku transformova, hýba òou èi <strong>na</strong>vzájom kombinova.Prv ako sa pustíme do poznávania jednotlivých tried a štruktúry kninice DirectAni−mation, ukáeme si ešte jeden príklad <strong>na</strong> pouitie ïalšej funkcie triedy DAStatics. FunkcieImportMovie(url),kde parameter url je reazec obsahujúci cestu k videoklipu. Funkcia vracia objekt typuDAImportationResult. Jej pouitie je zrejmé, a to import videoklipu. Vrátený objekt typuDAImportationResult po<strong>sk</strong>ytuje tri dôleité vlastnosti: vlastnos Image (objekt typuDAImage) obsahuje obrazovú èas importovaného videoklipu, vlastnos Sound (objekttypu DASound) obsahuje zvuk videoklipu a vlastnos Duration (objekt typu DANumber)obsahuje dåku trvania videoklipu. Take ak chceme prostredníctvom ovládacieho prvkuDAViewerControl zobrazi <strong>na</strong> stránke videoklip, budeme postupova takto: Príklad JS 1.2.Umiestnime <strong>na</strong> stránku ovládací prvok DAViewerControl:da.Image = Video1.Image;da.Sound = Video1.Sound;da.Start();Na dvoch jednoduchých príkladoch sme si postupne ukázali pouitie jednoduchýchfunkcií a prácu s ovládacím prvkom DAViewerControl. Pritom všetko, èo sme museliurobi, bolo zavolanie nejakej funkcie a jej výsledok – objekt urèitej triedy – správne pri−radi vlastnosti známeho ovládacieho prvku. A to je v podstate základom práce s APIDirectAnimation. Pri vytváraní akejko¾vek zloitej animácie bude síce štruktúra <strong>sk</strong>riptualebo programového kódu zloitejšia, ale v základe pôjde stále len o vytváranie a pri−raïovanie objektov, tak ako sme to robili doteraz. V ïalšej èasti sa budeme postupnevenova jednotlivým triedam a relevantným funkciám.Andrej Lúchava2/<strong>2003</strong> PC REVUE 113


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C#5. èasV tejto èasti nášho seriálu sa budeme venova <strong>na</strong>jprv preaovaniu metód a následneparametrom. Po prebraní tejto témy pristúpime k ïalšej èrte OOP – dediènosti. Vysvetlímesi princípy dediènosti a ich konkrétnu podobu v jazyku C#.PREAOVANIE METÓD. Preaovanie metód (method overloading) nesúvisí pria−mo s objektovo orientovaným programovaním, pretoe sa dá poui aj pri klasickom štruktú−rovanom programovaní. Mono ho však ve¾mi efektívne vyui bez oh¾adu <strong>na</strong> to, aký štýl prog−ramovania pouívate (vzh¾adom <strong>na</strong> to, e èítate tento seriál, predpokladám, e objektový), apreto by bolo <strong>na</strong> škodu nevenova sa mu. Preaovanie metód predstavuje v podstatemonos definova viacero metód s rov<strong>na</strong>kým názvom, ale rôznym zoz<strong>na</strong>mom parametrov.Na prvý poh¾ad sa to môe zda zbytoèné, prax vám však ukáe, e preaovanie metód sa dávyui ve¾mi èasto. Príkladom môe by situácia, keï potrebujete spracova nejaké dáta,prièom ich môete zí<strong>sk</strong>a z nejakého zdroja v sieti <strong>na</strong> serveri a máte ich uloené v nejakej pre−mennej ako text, ale zároveò chcete ma monos spracova dáta uloené v súbore. Bezpreaovania by ste museli poui dve metódy s rôznymi názvami – jednu <strong>na</strong> spracovanie dátz textu, druhú <strong>na</strong> spracovanie dát zo súboru. Vïaka existencii preaovania metód mátemonos <strong>na</strong>definova si dve metódy s rov<strong>na</strong>kým menom, prièom tie by sa líšili iba v type svoj−ho parametra. Jed<strong>na</strong> z nich by preberala parameter typu String, druhá parameter typu File.Potom by ste ich mohli ¾ubovo¾ne vola buï s jedným, alebo druhým typom parametra,prièom behové prostredie sa vdy postará o správne volanie metódy, ktorú potrebujete.Preaené metódy sa nemusia líši len typom vyadovaných parametrov, ale aj ich poètom.Mono vás <strong>na</strong>padla otázka, èi by nestaèilo, aby sa preaované metódy od seba líšili návrato−vou hodnotou. Odpoveï znie záporne. Nikdy toti neviete, v akom kontexte budú preaenéfunkcie volané, a preto by v tomto prípade mohla <strong>na</strong>sta nerovnoz<strong>na</strong>ènos. Keby sa preaenémetódy od seba líšili iba návratovými hodnotami a mali by rov<strong>na</strong>ký zoz<strong>na</strong>m parametrov, vsituácii, keï je volaná jed<strong>na</strong> z týchto metód <strong>na</strong>príklad bez toho, aby sme nejako pouívali jejnávratovú hodnotu (èo je korektné – niè nám predsa nebráni vola samotnú metódu bez toho,aby sme niekam ukladali jej návratovú hodnotu), nevedelo by behové prostredie, ktorú zdvoch preaených metód má poui. Take preaované metódy sa od seba musia líši typomalebo poètom (alebo aj typom, aj poètom) parametrov. Skutoènos, e konštruktor je tie ibametódou triedy, je moné vyui v náš prospech tak, e môeme preaova aj konštruktory.Pozrime sa <strong>na</strong> to, èi by bolo moné vyui niekde preaovanie metód v <strong>na</strong>šom príkla−de Auto, <strong>na</strong> ktorom sme pracovali v predošlých èastiach. Vidíme, e by bolo moné pouipreaenie konštruktora. Predpokladajme, e vo väèšine prípadov budeme chcie iniciali−zova premennú cas hodnotou 0. Preto sa nám nechce vola konštruktor stále s dvomaparametrami, ale iba jedným (prislúchajúcim zloke rychlost). Svoj konštruktor si preaí−me tak, aby bolo moné vola ho nielen s dvoma, ale aj jedným parametrom. Pre úplnosuvádzam aj pôvodný konštruktor z predchádzajúcej èasti:public Auto(int paRychlost, int paCas) {rychlost = paRychlost;cas = paCas;}public Auto(int paRychlost) {rychlost = paRychlost;cas = 0;}Teraz môete vytvára inštancie triedy Auto pomocou hociktorého z konštruktorov. To,ktorý z konštruktorov bude pouitý, záleí len <strong>na</strong> tom, ko¾ko parametrov pri ich volanípouijete. Pokia¾ ste sa u stretli s programovaním v niektorých jazykoch, ktoré umoòujúdefinova implicitné hodnoty parametrov, mono vás <strong>na</strong>padlo, e to by bolo práve tosprávne riešenie. C# však, bohuia¾, neumoòuje priraïova parametrom implicitné hod−noty a pouíva tak nepovinné parametre, a preto sa podobné situácie musia rieši inýmspôsobom, <strong>na</strong>jèastejšie práve preaovaním metód.PARAMETRE. Preèo takej triviálnej záleitosti, ako sú parametre, venujem samostat−nú kapitolu? Ako sa presvedèíte, parametre v C# nie sú a taká triviál<strong>na</strong> záleitos, ale <strong>na</strong>druhej strane to zasa nie je niè zloité. Ako som u spomí<strong>na</strong>l, C# neumoòuje definovaimplicitné hodnoty parametrov. C# vám však dovolí definova, èi budú parametre odo−vzdávané hodnotou alebo odkazom. Toto platí však len pre primitívne dátové typy (<strong>na</strong>pr.int), pretoe pri odovzdávaní objektov ako parametrov sú tie odovzdávané odkazom, èoz<strong>na</strong>mená, e v metóde, ktorá vyaduje ako parameter inštanciu nejakej triedy, máte k dis−pozícii tú istú inštanciu, ktorú máte k dispozícii v bloku, ktorý túto metódu volal. Pre jed−noduchos uvediem príklad. Predpokladajme, e máme <strong>na</strong>sledujúcu triedu a metódu:class Cislo {public int hodnota;}static void spracujCislo(Cislo c) {c.hodnota = c.hodnota * 2;}Ïalej predpokladajme, e máme tento blok kódu:Cislo mojeCislo = new Cislo();mojeCislo.hodnota = 5;spracujCislo(mojeCislo);System.Console.WriteLine(mojeCislo.hodnota);Èo myslíte, bude vypísaná hodnota 5 alebo 10? Ak si myslíte, e 10, máte pravdu, pre−toe inštancie triedy sú odovzdávané ako parametre vdy odkazom, nie hodnotou. Totovšak neplatí pre primitívne typy, ako je <strong>na</strong>pr. int:static void spracujCislo(int c) {c = c * 2;}Ak v nejakom bloku kódu (<strong>na</strong>pr. vo funkcii Main()) zavoláme túto funkciu takto:int cislo = 5;spracujCislo(cislo);System.Console.WriteLine(cislo);bude vypísanou hodnotou èíslo 5, pretoe primitívne dátové typy sú odovzdávané ako para−metre hodnotou, teda ich obsah sa pri volaní metódy <strong>sk</strong>opíruje. V tomto prípade však mô−eme toto správanie potlaèi pouitím k¾úèových slov ref a out. Pomocou k¾úèového slova refmôeme zabezpeèi to, aby parameter oz<strong>na</strong>èený týmto k¾úèovým slovom bol odovzdávanýodkazom, a nie hodnotou. K¾úèové slovo ref musíte poui aj pri deklarácii metódy, aj pri jejvolaní. Keby sme teda chceli upravi predchádzajúci príklad s èíslom tak, aby vypisovanou hod−notou bola hodnota 10, a nie 5, predefinovali by sme metódu spracujCislo() týmto spôsobom:static void spracujCislo(ref int c) {c = c * 2;}a volali by sme ju takto:int cislo = 5;spracujCislo(ref cislo);System.Console.WriteLine(cislo);V tomto prípade sa u doèkáme takého výsledku, aký sme chceli. Treba ešte poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,e parameter, ktorý odovzdávate odkazom pomocou k¾úèového slova ref, musí by predtýminicializovaný nejakou hodnotou. Pokia¾ nie je, prekladaè vám vypíše chybové hlásenie. K¾ú−èové slovo out takisto umoòuje rov<strong>na</strong>kým spôsobom odovzdáva parametre odkazom, od refsa líši však v tom, e nevyaduje, aby bola odovzdávanému parametru predtým priradenánejaká hodnota. Podmienkou však je, aby metóda, ktorá parameter preberá, ho inicializovalanejakou hodnotou, v opaènom prípade sa opä doèkáte chybového hlásenia prekladaèa.Poslednou témou, ktorej sa budeme v tejto kapitole venova, je premenlivý poèet para−metrov. V urèitých okamihoch môu <strong>na</strong>sta situácie, keï potrebujete metódu, ktorá prijímapremenlivý poèet parametrov rov<strong>na</strong>kého typu. To je moné u<strong>sk</strong>utoèni pomocou k¾úèovéhoslova params a pouitím po¾a. Keïe poliam sme sa ešte nevenovali, uvedieme si iba jedno−duchý príklad:public static void pocitajPriemer(params int[] cisla) {int sucet = 0;for (int i = 0; i < cisla.GetLength(0); i++) {sucet += cisla[i];}System.Console.WriteLine("Priemer je: " + ((float) sucet / cisla.GetLength(0)));}Potom môeme takúto metódu vola s premenlivým poètom parametrov, <strong>na</strong>pr. takto:pocitajPriemer(1, 2, 3, 4);Metóde pocitajPriemer() môete odovzda ¾ubovo¾ný poèet parametrov typu int a tá znich vypoèíta priemernú hodnotu. Kadá metóda môe ma maximálne iba jeden para−meter oz<strong>na</strong>èený k¾úèovým slovom params a ten musí by uvedený <strong>na</strong> konci zoz<strong>na</strong>muparametrov. Keby bol umiestnený niekde inde, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zaèiatku, a za ním by ešte<strong>na</strong>sledovali nejaké ïalšie parametre, nebolo by moné jednoz<strong>na</strong>ène urèi, ktoré hodnotypatria do po¾a oz<strong>na</strong>èeného slovom params a ktoré tým ostatným parametrom.DEDIÈNOS. Medzi základné èrty objektovo orientovaného programovania patrí aj dediè−nos. Táto èrta by sa v <strong>sk</strong>ratke dala opísa ako zamenite¾nos rodièov<strong>sk</strong>ej triedy akouko¾vek trie−dou, ktorá je jej potomkom. V C# (ostatne ako aj v iných objektovo orientovaných jazykoch)máte monos od akejko¾vek triedy odvodi ïalšiu triedu – toto neplatí v istých prípadoch, keïje trieda oz<strong>na</strong>èená ako zapeèatená, nejde však o príliš èasto vyuívanú schopnos a budeme sajej venova ne<strong>sk</strong>ôr. Pri odvodzovaní sa odvodená trieda <strong>na</strong>zýva potomkom a odvodzovaná trie−da predkom alebo aj rodièov<strong>sk</strong>ou triedou. V C# nie je moné viacnásobné odvodzovanie, akoje to moné <strong>na</strong>pr. v C++. To z<strong>na</strong>mená, e jed<strong>na</strong> trieda môe ma len jedného priameho pred−ka. Priamym predkom triedy rozumieme triedu, od ktorej je daná trieda priamo odvodená.Samozrejme, od takto odvodenej triedy môete odvodi ïalšiu triedu. Ak prvou triedou bolatrieda A, od nej odvodenou trieda B a tou poslednou trieda C (odvodená od B), potom triedaA je predkom triedy B aj C, prièom A je zároveò priamym predkom B a trieda B je priamym pred−kom C. V <strong>sk</strong>utoènosti má kadá trieda práve jedného priameho predka, pretoe pokia¾ vytvorí−te triedu bez predka, v <strong>sk</strong>utoènosti bude táto trieda odvodená od základnej triedy object. Toz<strong>na</strong>mená, e trieda object je predkom všetkých tried, s ktorými sa pri programovaní .NET apli−kácií stretnete. Po odvodení obsahuje odvodená trieda všetky metódy aj dátové zloky akorodièov<strong>sk</strong>á trieda a môe (mala by) pridáva nejaké ïalšie metódy èi dátové zloky. Práve pretomôete všade, kde je potrebné poui inštanciu rodièov<strong>sk</strong>ej triedy, poui aj inštanciu odvode−nej triedy. Teraz uvádzam syntax odvodzovania tried v C#. Programátorom v C++ bude tátosyntax urèite dôverne známa:class Odvode<strong>na</strong>Trieda : Rodicov<strong>sk</strong>aTrieda {/* tu budu definicie metod a datovych zloziek novej triedy */}ZÁVER. Teraz by vám u nemalo robi problém preaovanie metód, práca s parametra−mi, èi u odovzdávanými hodnotou, alebo odkazom. Trochu sme <strong>na</strong>èali aj dediènos, kto−rá bude tvori hlavný obsah <strong>na</strong>sledujúcej èasti nášho seriálu. Dovtedy dovidenia.Andrej Chu114 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M EAssembler pod Windows26. èas: Systémové informácie III.Tentoraz budeme pokraèova opisom funkcií API, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie systé−mových informácií. Praktický príklad nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Programujeme –Assembler pod Windows.SetVolumeLabelWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetVolumeLabel umoòuje <strong>na</strong>stavi oz<strong>na</strong>èenie danej jednotky <strong>na</strong> špecifikovanúhodnotu.Syntax: BOOL SetVolumeLabel, LPCTSTR lpRootPathName, LPCTSTR lpVolumeNameLPCTSTR lpRootPathName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahujemeno cesty koreòového adresára jednotky média, ktorého názov sa má <strong>na</strong>stavi. V prí−pade, ak je tento parameter NULL, pouije sa médium aktuálneho adresára procesu.LPCTSTR lpVolumeName: Ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje novémeno média. Ak je táto hodnota NULL, funkcia vymae aktuálne meno média.Výsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti TRUE, ak je návestie<strong>na</strong>stavené, i<strong>na</strong>k je vrátená hodnota FALSE. Na blišie urèenie chyby pouite funkciuGetLastError.SystemParameterInfoWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno user32.lib user32.incFunkcia SystemParameterInfo sa pouíva <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie a zisovanie systémových para−metrov. Táto funkcia tie môe aktualizova pouívate¾<strong>sk</strong>é parametre a <strong>na</strong>stavenia. Tietoparametre opisujú vlastnosti prístupu, <strong>na</strong>stavenie klávesnice a myši, metrické sústavy,aktuálny jazykový ovládaè a mnohé iné <strong>na</strong>stavenia v systéme.Syntax: BOOL SystemParametersInfo, UINT uiAction, UINT uiParam, PVOID pvParam,UINT fWinIniUINT uiAction: Hodnota, ktorá špecifikuje parameter systému, <strong>na</strong> ktorý sa budemepýta alebo ktorý budeme <strong>na</strong>stavova. Tento parameter môe by jed<strong>na</strong> z hodnôt, ktoré<strong>na</strong>sledujú za opisom tejto funkcie:UINT uiParam: Premenlivý parameter, ktorého pouitie závisí od akcie špecifikovanejv uiAction. Ak tento parameter nie je potrebný pre danú akciu v uiAction, <strong>na</strong>stavte ho<strong>na</strong> nulu.PVOID pvParam: Premenlivý parameter, ktorého pouitie závisí od akcie špecifikovanejv uiAction. Ak tento parameter nie je potrebný pre danú akciu v uiAction, <strong>na</strong>stavte ho<strong>na</strong> NULL.UINT fWinIni: Príz<strong>na</strong>k, ktorý urèuje, èi sa má aktualizova pouívate¾<strong>sk</strong>ý profil a èi máby správa WM_SETTINGCHANGE poslaná všetkým top oknám. Tento parameter môeby nula alebo jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: SPIF_UPDATEINIFILE – zapíše zmeny dopouívate¾<strong>sk</strong>ého profilu; SPIF_SENDCHANGE – pošle správu WM_SETTINGCHANGE pozmene pouívate¾<strong>sk</strong>ého profilu; SPIF_SENDWININICHANGE – to isté ako SPIF_SENDCHANGE.Výsledok funkcie: BOOL: Ak sa funkcia <strong>sk</strong>onèila úspešne, vráti TRUE, i<strong>na</strong>k je vrátenáhodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouite funkciu GetLastError.HODNOTY pre uiAction:⊳ SPI_GETACCESSTIMEOUT – Vráti štruktúru ACCESSTIMEOUT, ktorá opisuje dobu(time−out) ako vlastnos <strong>na</strong> uchovanie k¾úèa (sticky keys), ktoré umoòujú vytvoreniejedného k¾úèa v èase pre násobné sekvencie k¾úèa. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong>buffer <strong>na</strong> uloenie štruktúry ACCESSTIMEOUT. Štruktúra ACCESSTIMEOUT má tvar:typedef struct tagACCESSTIMEOUT {UINT cbSize;DWORD dwFlags;DWORD iTimeOutMSec;} ACCESSTIMEOUT;cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,dwFlags – flag špecifikujúci vlastnosti (time−out) správania pre dostupné funkcie,iTimeOutMSec – špecifikuje dobu (time−out) v milisekundách.⊳ SPI_GETANIMATION – Vráti štruktúru ANIMATIONINFO, ktorá opisuje animaènéefekty aktuálneho pouívate¾a. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer <strong>na</strong> uloenieštruktúry ANIMATIONINFO. Štruktúra ANIMATIONINFO má tvar:typedef struct tagANIMATIONINFO {UINT cbSize;int iMinAnimate;} ANIMATIONINFO, FAR *LPANIMATIONINFO;cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,iMinAnimate – urèuje, èi animácia minimize a restore je povolená (nenulová hodnota)alebo zakázaná (ak ide o nulu).⊳ SPI_GETBEEP – Urèuje, èi je zapnuté upozornenie zvukovou sig<strong>na</strong>lizáciou (warningbeeper). Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená<strong>na</strong> TRUE, ak je upozornenie zvukovou sig<strong>na</strong>lizáciou zapnuté, v opaènom prípade je tohodnota FALSE.⊳ SPI_GETBORDER – Vráti koeficient ve¾kosti okraja (border), ktorý mení výškua šírku okrajov s menite¾ným rozmerom v systéme. Parameter pvParam je ukazovate¾<strong>na</strong> hodnotu UINT, ktorý je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> koeficient šírky okraja.⊳ SPI_GETDEFAULTINPUTLANG – Vráti handle <strong>na</strong> schému klávesnice pre systémovýštandardný vstupný jazyk. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> 32−bitovú hodnotu,do ktorej sa uloí handle schémy klávesnice pre štandardný jazyk. Parameter uiParamnie je vyuitý.⊳ SPI_GETDRAGFULLWINDOWS – Urèuje, èi je povolené uchytenie ok<strong>na</strong> (draggingof full windows). Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stave−ná <strong>na</strong> TRUE, ak je uchytenie ok<strong>na</strong> povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu FALSE.Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k je podporovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalovaný Windows Plus!.Pozrite si SPI_GETWINDOWSEXTENSION.⊳ SPI_GETFASTTASKSW<strong>IT</strong>CH – Tento príz<strong>na</strong>k je zastaraný. Urèuje, èi je povolenérýchle prepí<strong>na</strong>nie úloh (fast ta<strong>sk</strong> switching). Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotuBOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je rýchle prepí<strong>na</strong>nie úloh povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>sta−vená <strong>na</strong> hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETFILTERKEYS – Vráti informácie o štruktúre FilterKeys. Parameter pvParamukazuje <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia informácie o štruktúre FilterKeys. Štruktúra mátvar:typedef struct tagFILTERKEYS {UINT cbSize;DWORD dwFlags;DWORD iWaitMSec;DWORD iDelayMSec;DWORD iRepeatMSec;DWORD iBounceMSec;} FILTERKEYS;cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,dwFlags – <strong>na</strong>staví bit príz<strong>na</strong>ku, ktorý špecifikuje vlastnosti filtra. Sú definované <strong>na</strong>sledu−júce hodnoty: FKF_AVAILABLE – vlastnosti filtra sú dostupné; FKF_CLICKON – poèítaègeneruje zvuk cvaknutia, keï je stlaèený alebo prijatý kláves; FKF_FILTERKEYSON –vlastnosti filtra sú aktívne; FKF_HOTKEYACTIVE – pouívate¾ môe zmeni vlastnostifiltra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne stlaèením klávesu SHIFT pribline <strong>na</strong> osem sekúnd;FKF_HOTKEYSOUND – ak je <strong>na</strong>stavený tento príz<strong>na</strong>k, poèítaè prehrá zvuk sirény, keïpouívate¾ zmení vlastnosti filtra <strong>na</strong> aktívne alebo neaktívne pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky(HOT KEY); FKF_CONFIRMHOTKEY – iba pre Windows 95: Potvrdzovací dialógový box jezobrazený, keï sú vlastnosti filtra aktivované pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);FKF_INDICATOR – iba pre Windows 95: Vizuálny indikátor je zobrazený, keï súvlastnosti filtra aktívne.iWaitMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèikláves <strong>sk</strong>ôr, ne je akceptovaný poèítaèom,iDelayMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, po ktorý musí pouívate¾ stlaèikláves <strong>sk</strong>ôr, ako sa znovu zopakuje,iRepeatMSec – špecifikuje dåku èasu v milisekundách, medzi ktorým sa zopakujestlaèenie klávesu,iBounceMSec – špecifikuje hodnotu èasu v milisekundách, ktorý musí uplynúpo uvo¾není klávesu <strong>sk</strong>ôr, ne poèítaè akceptuje ïalšie stlaèenie toho istého klávesu.⊳ SPI_GETFONTSMOOTHING – Urèuje, èi je vlastnos vyhladzovanie písma (fontsmoothing feature) aktív<strong>na</strong>, resp. povolená. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotuBOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je vyhladzovanie písma povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stave−ná <strong>na</strong> hodnotu FALSE. Windows 95: Tento príz<strong>na</strong>k je podporovaný, iba ak je <strong>na</strong>inštalo−vaný Windows Plus!. Pozrite si SPI_GETWINDOWSEXTENSION.⊳ SPI_GETGRIDGRANULAR<strong>IT</strong>Y – Vráti aktuálnu hodnotu zrnitosti mrieky de<strong>sk</strong>topu.Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí hodnota zrnitosti.⊳ SPI_GETHIGHCONTRAST – Iba pre Windows 95: Vráti informácie o štruktúre HIGH−CONTRAST, ktorá opisuje vlastnosti prístupu k vysoko kontrastnému zobrazeniu pre zra−kovo postihnutých pouívate¾ov. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> buffer, do ktorého sauloí obsah štruktúry HIGHCONTRAST. Štruktúra má tvar:typedef struct tagHIGHCONTRAST {UINT cbSize;DWORD dwFlags;LPTSTR lpszDefaultScheme;} HIGHCONTRAST, FAR* LPHIGHCONTRAST;cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,dwFlags – špecifikuje kombináciu <strong>na</strong>sledujúcich hodnôt: HCF_AVAILABLE – vysoko kon−trastný mód je prístupný; HCF_CONFIRMHOTKEY – potvrdzovací dialóg box sa zobrazí,keï je vysoko kontrastný mód aktivovaný pomocou klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY);HCF_HIGHCONTRASTON – vysoko kontrastný mód je aktívny; HCF_HOTKEYACTIVE –pouívate¾ môe zmeni vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívny alebo neaktívny súèasnýmstlaèením ¾avého klávesu ALT, ¾avého klávesu SHIFT a klávesu PRINT SCREEN (Prt Sc);HCF_HOTKEYAVAILABLE – kláves pre vysoko kontrastný mód môe by povolený.Aplikácia môe vráti túto hodnotu, ale nemôe ju <strong>na</strong>stavi; HCF_HOTKEYSOUND –poèítaè prehrá zvuk sirény, keï pouívate¾ zmení vysoko kontrastný mód <strong>na</strong> aktívnyalebo neaktívny pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky (HOT KEY) ; HCF_INDICATOR – vizuálny2/<strong>2003</strong> PC REVUE 115


P R O G R A M U J E M Eindikátor sa zobrazí, keï je vysoko kontrastný mód aktívny. Táto hodnota nie jepouívaná a je ignorovaná;lpszDefaultScheme – ukazovate¾ <strong>na</strong> reazec obsahujúci meno štandardnej farebnej schémy.⊳ SPI_GETICONMETRICS – Vráti metriky spojené s iko<strong>na</strong>mi. Parameter pvParamobsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí obsah štruktúry ICONMETRICS.Štruktúra má tvar:typedef struct tagICONMETRICS {UINT cbSize;int iHorzSpacing;int iVertSpacing;int iTitleWrap;LOGFONT lfFont;} ICONMETRICS, FAR *LPICONMETRICS;cbSize – urèuje ve¾kos štruktúry v bajtoch,iHorzSpacing a iVertSpacing – horizontálny a vertikálny priestor v bodoch pre kadú ikonu,iTitleWrap – ak je tento príz<strong>na</strong>k nenulový, popis ikony je <strong>na</strong> novom riadku. V prípade,e je tento parameter nula, popis ikony sa nezarovnáva.lfFont – špecifikuje font, ktorý sa pouije <strong>na</strong> popis ikony.⊳ SPI_GETICONT<strong>IT</strong>LELOGFONT – Vráti informáciu o písme, ktoré sa pouije pre textikony. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloí obsahštruktúry LOGFONT. Štruktúra má tvar:typedef struct tagLOGFONT {LONG lfHeight;LONG lfWidth;LONG lfEscapement;LONG lfOrientation;LONG lfWeight;BYTE lfItalic;BYTE lfUnderline;BYTE lfStrikeOut;BYTE lfCharSet;BYTE lfOutPrecision;BYTE lfClipPrecision;BYTE lfQuality;BYTE lfPitchAndFamily;TCHAR lfFaceName[LF_FACESIZE];} LOGFONT;⊳ SPI_GETICONT<strong>IT</strong>LEWRAP – Urèuje, èi je zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony povolené alebozakázané. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE,ak je zarov<strong>na</strong>nie popisu ikony povolené, i<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETKEYBOARDDELAY – Vráti <strong>na</strong>stavenie one<strong>sk</strong>orenia opakovania klávesu preklávesnicu. Parameter pvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloíaktuálne <strong>na</strong>stavenie one<strong>sk</strong>orenia opakovania klávesu pre klávesnicu.⊳ SPI_GETKEYBOARDPREF – Urèuje, èi si pouívate¾ praje, aby aplikácie zobrazovalirozhranie <strong>sk</strong>rytej klávesnice pre pouívate¾ov, ktorí uprednostòujú pouívanie klávesnice<strong>na</strong>miesto myši. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená<strong>na</strong> TRUE, pokia¾ je splnená táto podmienka, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený<strong>na</strong> hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETKEYBOARDSPEED – Vráti <strong>na</strong>stavenie opakovania klávesu. ParameterpvParam je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí aktuálne <strong>na</strong>stavenieopakovania pre klávesnicu.⊳ SPI_GETLOWPOWERACTIVE – Urèuje, èi je, resp. èi nie je aktívny mód šetreniaobrazovky. Toto umoòuje šetrièom obrazovky prispôsobi ich prostredie <strong>na</strong> kompenzá−ciu v situáciách nízkeho odberu (low−power). Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotuBOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je mód šetrenia obrazovky aktívny, i<strong>na</strong>k je para−meter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE. Tento príz<strong>na</strong>k nie je podporovaný pre 32−bitové aplikácie <strong>na</strong> Windows NT alebo Windows 95. Podporovaný je iba <strong>na</strong> Windows 95a iba pre 16−bitové aplikácie Windows.⊳ SPI_GETLOWPOWERTIMEOUT – Zí<strong>sk</strong>a faktor èasového zdrania pre zhasnutieobrazovky. Tento príz<strong>na</strong>k nie je podporovaný pre 32−bitové aplikácie <strong>na</strong> Windows NTalebo Windows 95. Podporovaný je iba <strong>na</strong> Windows 95 a iba pre 16−bitové aplikácieWindows. V prípade, e je pouitá podmienka nízkeho odberu, môe šetriè obrazovkypoui rôzne faktory èasového zdrania pre vstup do módu šetrenia obrazovky.Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí aktuálny faktorèasového zdrania pre vstup do módu šetrenia obrazovky.⊳ SPI_GETMENUDROPALIGNMENT – Urèuje, èi sa pop−up menu zarovná do¾avaalebo doprava. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong>TRUE, ak sa pop−up menu zarovná doprava, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong>hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETMINIMIZEDMETRICS – Vráti štruktúru MINIMIZEDMETRICS, ktorá opisujemernú sústavu minimalizovaného ok<strong>na</strong>. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong>buffer, do ktorého sa uloia dáta štruktúry MINIMIZEDMETRICS. Štruktúra má tvar:typedef struct tagMINIMIZEDMETRICS {UINT cbSize;int iWidth;int iHorzGap;int iVertGap;int iArrange;} MINIMIZEDMETRICS, FAR *LPMINIMIZEDMETRICS;⊳ SPI_GETMOUSE – Vráti prah a rýchlos myši. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> polehodnôt UINT. Tieto celé èísla predstavujú x−ové posunutie, y−ové posunutie a rýchlosmyši. Na zistenie podrobnosti si pozrite funkciu mouse_event.⊳ SPI_GETMOUSEHOVERHEIGHT – Iba pre Windows NT: vráti výšku štvorca vbodoch, vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generujesprávu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sauloí výška v bodoch.⊳ SPI_GETMOUSEHOVERTIME – Iba pre Windows NT: vráti èas v milisekundách,pokým zostal ukazovate¾ myši v pravouholníku, pre funkciu TrackMouseEvent generujesprávu WM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sauloí èas v milisekundách.⊳ SPI_GETMOUSEHOVERWIDTH – Iba pre Windows NT: vráti šírku štvorca v bodoch,vnútri ktorého zostal ukazovate¾ myši. Pre funkciu TrackMouseEvent generuje správuWM_MOUSEHOVER. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloíšírka v bodoch.⊳ SPI_GETMOUSEKEYS – Vráti informácie o vlastnostiach prístupu k tlaèidlám myši.Tieto údaje sú uloené v štruktúre MOUSEKEYS. Parameter pvParam obsahuje ukazova−te¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia dáta štruktúry MOUSEKEYS. Tvar štruktúry je:typedef struct _MOUSEKEYS {DWORD cbSize;DWORD dwFlags;DWORD iMaxSpeed;DWORD iTimeToMaxSpeed;DWORD iCtrlSpeed;DWORD dwReserved1;DWORD dwReserved2;} MOUSEKEYS;⊳ SPI_GETMOUSETRAILS – Iba pre Windows 95: indikuje, èi je funkcia Mouse Trailspovolená. Táto funkcia zlepšuje vidite¾nos kurzora myši pri aktivite. Parameter pvParamje ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu INT. Ak je táto hodnota nula alebo jed<strong>na</strong>, funkcia je blokova−ná. V prípade, e je táto hodnota väèšia ako jed<strong>na</strong>, funkcia je povolená.⊳ SPI_GETNONCLIENTMETRICS – Vráti metrickú sústavu nepouívate¾<strong>sk</strong>ej plochyneminimalizovaného ok<strong>na</strong> v štruktúre NONCLIENTMETRICS. Parameter pvParamobsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia dáta štruktúry NONCLIENTMETRICS.Štruktúra má tvar:typedef struct tagNONCLIENTMETRICS {UINT cbSize;int iBorderWidth;int iScrollWidth;int iScrollHeight;int iCaptionWidth;int iCaptionHeight;LOGFONT lfCaptionFont;int iSmCaptionWidth;int iSmCaptionHeight;LOGFONT lfSmCaptionFont;int iMenuWidth;int iMenuHeight;LOGFONT lfMenuFont;LOGFONT lfStatusFont;LOGFONT lfMessageFont;} NONCLIENTMETRICS, FAR* LPNONCLIENTMETRICS;⊳ SPI_GETPOWEROFFACTIVE – Tento príz<strong>na</strong>k nie je podporovaný pre 32−bitovéaplikácie <strong>na</strong> Windows NT alebo Windows 95. Podporovaný je iba <strong>na</strong> Windows 95a iba pre 16−bitové aplikácie Windows. Urèuje, èi je povolená fáza power−off šetreniaobrazovky. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE,pokia¾ je fáza power−off povolená, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotuFALSE.⊳ SPI_GETPOWEROFFTIMEOUT – Tento príz<strong>na</strong>k nie je podporovaný pre 32−bitovéaplikácie <strong>na</strong> Windows NT alebo Windows 95. Podporovaný je iba <strong>na</strong> Windows 95 a ibapre 16−bitové aplikácie Windows. Vráti hodnotu èasového zdrania pre fázu power−offšetrenia obrazovky. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloíaktuálny faktor èasového zdrania pre vstup do fázy power−off šetrenia obrazovky.⊳ SPI_GETSCREENREADER – Iba pre Windows 95: urèuje, èi je prítomný programprekreslenia obrazovky, ktorý presmeruje textové dáta do Braillovho zobrazenia písmaalebo syntetizátora reèi. Tieto údaje umoòujú aplikáciám, aby povolili softvér pre zra−kovo postihnutých pouívate¾ov. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktoráje <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, pokia¾ je program prekreslenia obrazovky inštalovaný, i<strong>na</strong>k jeparameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETSCREENSAVEACTIVE – Urèuje, èi je alebo nie je povolený šetriè obrazovky.Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, pokia¾ ješetriè obrazovky povolený, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE.⊳ SPI_GETSCREENSAVETIMEOUT – Vráti hodnotu èasového zdrania pre šetrenieobrazovky. Parameter pvParam ukazuje <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí hodnotaèasového zdrania v milisekundách.⊳ SPI_GETSERIALKEYS – Vráti štruktúru SERIALKEYS, ktorá opisuje vlastnosti prístu−pu k sériovým k¾úèom. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktoréhosa uloia dáta štruktúry SERIALKEYS. Štruktúra má tvar:116 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M Etypedef struct tagSERIALKEYS {DWORD cbSize;DWORD dwFlags;LPSTR lpszActivePort;LPSTR lpszPort;DWORD iBaudRate;DWORD iPortState;} SERIALKEYS, FAR* LPSERIALKEYS;⊳ SPI_GETSHOWSOUNDS – Urèuje, èi pouívate¾ uprednostòuje vizuálnu reprezentá−ciu zvuku. To umoòuje aplikáciám, aby povolili softvér pre sluchovo postihnutýchpouívate¾ov s výstupom zvuku ako grafických dát. Parameter pvParam obsahuje ukazo−vate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, pokia¾ je povolená vlastnos ukázvuky, i<strong>na</strong>k je parameter pvParam <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> hodnotu FALSE. Táto hodnota je ekvi−valentná volaniu funkcie GetSystemMetrics s parametrom SM_SHOWSOUNDS.⊳ SPI_GETSNAPTODEFBUTTON – Iba pre Windows NT: Urèuje, èi je povolená funkcias<strong>na</strong>p_to_default_button. Ak je funkcia povolená, kurzor myši sa automaticky presunie<strong>na</strong> default tlaèidlo „OK“ alebo „Apply“ v dialógovom okne. Parameter pvParam obsahu−je ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu BOOL, ktorá je <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> TRUE, ak je funkcia aktív<strong>na</strong>,alebo <strong>na</strong> FALSE, ak je funkcia neaktív<strong>na</strong>.⊳ SPI_GETSOUNDSENTRY – Vráti štruktúru SOUNDSENTRY, ktorá opisuje parametrevlastností prístupu k výstranému zvuku. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾<strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia dáta štruktúry SOUNDSENTRY. Štruktúra má tvar:typedef struct tagSOUNDSENTRY {UINT cbSize;DWORD dwFlags;DWORD iFSTextEffect;DWORD iFSTextEffectMSec;DWORD iFSTextEffectColorBits;DWORD iFSGrafEffect;DWORD iFSGrafEffectMSec;DWORD iFSGrafEffectColor;DWORD iWindowsEffect;DWORD iWindowsEffectMSec;LPTSTR lpszWindowsEffectDLL;DWORD iWindowsEffectOrdi<strong>na</strong>l;} SOUNDSENTRY, *LPSOUNDSENTRY;⊳ SPI_GETSTICKYKEYS – Vráti štruktúru STICKYKEYS, ktorá opisuje parametrevlastností prístupu ku k¾úèom sticky. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾<strong>na</strong> buffer, do ktorého sa uloia dáta štruktúry STICKYKEYS. Štruktúra má tvar:typedef struct tagSTICKYKEYS {DWORD cbSize;DWORD dwFlags;} STICKYKEYS, *LPSTICKYKEYS;⊳ SPI_GETTOGGLEKEYS – Vráti štruktúru TOGGLEKEYS, ktorá opisuje parametrevlastností prístupu k prepí<strong>na</strong>cím k¾úèom toggle keys. Prepí<strong>na</strong>cí k¾úè má za následokprodukovanie vysokého šumu, keï je modifikovaný kláves stlaèený, a hlbokého tónu,keï je kláves uvo¾nený. Parameter pvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> buffer, do ktoréhosa uloia dáta štruktúry TOGGLEKEYS. Štruktúra má tvar:typedef struct tagTOGGLEKEYS {DWORD cbSize;DWORD dwFlags;} TOGGLEKEYS;⊳ SPI_GETWHEELSCROLLLINES – Iba pre Windows NT: vráti poèet riadkov, o ktorésa posunú <strong>na</strong>pr. údaje v listboxe, keï pouívate¾ pootoèí kolie<strong>sk</strong>om myši. ParameterpvParam obsahuje ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu UINT, do ktorej sa uloí poèet riadkov.Štandardne sa vráti hodnota 3.⊳ SPI_GETWINDOWSEXTENSION – Iba pre Windows 95: indikuje, èi je inštalovanérozšírenie Windows, tzv. Windows Plus!. Parameter uiParam <strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> 1. ParameterpvParam nie je pouitý. Funkcia vráti TRUE, ak je rozšírenie <strong>na</strong>inštalované, alebo FALSE,ak nie je.⊳ SPI_GETWORKAREA – Vráti ve¾kos pracovnej plochy (de<strong>sk</strong>top). Ide o plochu<strong>na</strong>d panelom, v ktorom sa <strong>na</strong>chádza tlaèidlo START. Nastavte parameter pvParam <strong>na</strong>adresu buffera RECT, do ktorého sa uloí merná sústava pracovnej plochy v obrazovýchbodoch. Štruktúra RECT má tvar:typedef struct _RECT {LONG left;LONG top;LONG right;LONG bottom;} RECT;Literatúra[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNISpublishing, Brno 1997.[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows. Win32 API. Computer Press, Praha 1999.Peter GašparovièASP.NET / 11. èas: Databázová aplikáciavo vývojovom prostredí Visual Studio.NETPo predchádzajúcej èasti, ktorá slúila ako teoretická príprava, pristúpime k vývojuukákovej databázovej aplikácie vo vývojovom prostredí Visual Studio .NET. Na webe jeu k dispozícii aj beta verzia nového vývojového prostredia Visual Studio .NET <strong>2003</strong>.Aby sme ukázali monosti vývoja komplexných ASP.NET databázových projektov s po−uitím technológie ADO.NET, vytvoríme rozsiahlejší projekt. Námetom projektu budedatabázová aplikácia <strong>na</strong>d tabu¾kami customers a orders z cviènej databázy Northwind.Naša aplikácia bude riešená ako trojvrstvová. databázový server (SQL Server 2000) kninica tried CustomersData ASP.NET aplikácia CustomersWebNáš projekt bude pozostáva z dvoch èastí.CustomersData – Projekt typu Class Library. Táto kninica tried bude zaisova prí−stup k údajom pre zvyšok projektu. Kninica zapuzdruje všetok potrebný kód <strong>na</strong> prí−stup k údajom. Vráti buï mnoinu Data Set, alebo jednoduché hodnoty. Kód kniniceje <strong>na</strong>písaný v programovacomjazyku Visual C#, ale môemepoui ¾ubovo¾ný .NET progra−movací jazyk.CustomersWeb – Projekttypu ASP.NET webová apliká−cia. Aj táto aplikácia bude<strong>na</strong>písaná v programovacomjazyku Visual C#, ale monos−tiam sa ani v tomto prípademedze nekladú, môeme,samozrejme, poui ¾ubovo¾ný.NET programovací jazyk.Ešte si v krátkosti predstaví−me aj prvú vrstvu. Databázovýserver predstavova netreba,ale cvièné tabu¾ky áno. Bude−me pracova <strong>na</strong>d dvoma tabu¾−kami databázy Northwind –customers a orders.Obr. 1Schéma architektúry trojvrstvovéhodatabázového projektuSELECT CustomerID, CompanyName, Address, City FROM customers;CustomerID CompanyName Address City−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−ALFKI Alfreds Futterkiste Obere Str. 57 BerlinANATR A<strong>na</strong> Trujillo Emparedados y helados Avda. de la Constitución 2222 México D.F.ANTON Antonio Moreno Taquería Mataderos 2312 México D.F.AROUT Around the Horn 120 Hanover Sq. London...SELECT OrderID, CustomerID, OrderDate, ShipCity, ShipCountry FROM orders;OrderID CustomerID OrderDate ShipCity ShipCountry−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−− −−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−10248 VINET 1996−07−04 Reims France10249 TOMSP 1996−07−05 Münster Germany10250 HANAR 1996−07−08 Rio de Janeiro Brazil10251 VICTE 1996−07−08 Lyon France10252 SUPRD 1996−07−09 Charleroi Belgium10253 HANAR 1996−07−10 Rio de Janeiro BrazilTieto tabu¾ky sú relaène zviazané pomocou ståpca CustomerID. Väzbu medzi nimi bysme v príkaze SQL mohli zapísa takto:SELECT * FROM customers, orders WHERE customers.CustomerID = orders.CustomerID;VYTVORENIE PROJEKTU CustomersData. Vo vývojovom prostredí VisualStudio.NET vytvoríme nový projekt (vo¾ba New v menu Project | File). Projekt s názvomCustomersData bude typu Class Library a vytvoríme ho v zloke Visual C# Projects.Umiestnime ho do nejakého adresára, <strong>na</strong>príklad s názvom MojeProjekty.Po zatlaèení tlaèidla OK námsprievodca vytvorením apliká−cie (Application Wizzard) vytvo−rí kostru aplikácie.Ako vieme z predošlej èasti,DataSet okrem sprístupneniaúdajov po<strong>sk</strong>ytuje aj výkonnýmodel <strong>na</strong> prístup k údajom vodpojenom reime. Môe za−puzdrova jednu alebo viacerodatabázových tabuliek. V prí−pade, ak potrebujeme vysokúrýchlos pri èítaní údajov, po−uijeme <strong>na</strong>miesto DataSetu rad−Obr. 2 Vytvorenie projektu CustomersData šej DataReader. Naj<strong>sk</strong>ôr si ukáe−2/<strong>2003</strong> PC REVUE 117


P R O G R A M U J E M Eme prístup k údajom v jednej databázovej tabu¾ke pomocou DataSetu. Pomaly sa mô−eme teda pusti do programovania. Nijaké obavy, nebude toho ve¾a. Kód, ktorý budemepridáva do kostry aplikácie, bude vyz<strong>na</strong>èený hrubým fontom. Zaèneme tým, e <strong>na</strong> zaèia−tok súboru Class1.cs za kód using System pridáme dva riadky:using System.Data;using System.Data.SqlClient;a za kódpublic Class1(){//// TODO: Add constructor logic here//}Pridáme kód novej metódy:public DataSet DajDataset(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial catalog= north−wind;integrated security=SSPI ");SqlDataAdapter cmd = new SqlDataAdapter("SELECT * FROM customers", conn);DataSet vysledok = new DataSet();cmd.Fill(vysledok, "customers");return vysledok;}Metóda DajDataset() vracia, ako vyplýva u z jej názvu, DataSet. V jej tele vytvorímenovú inštanciu objektu typu SqlConnection <strong>na</strong> pripojenie sa k zdroju údajov a novú in−štanciu objektu typu SqlDataAdapter. V konštruktore objektu SqlConnection bude re−azec, ktorý obsahuje parametre pre pripojenie sa k databázovému serveru. V <strong>na</strong>šomprípade to bol reazec "data source=LLEVO;initial catalog= northwind;integratedsecurity= SSPI". V konštruktore objektu SqlDataAdapter bude SQL dopyt "SELECT *FROM customers" a referencia <strong>na</strong> u vytvorený objekt SqlConnection. Po týchto prí−pravných krokoch <strong>na</strong>sleduje vytvorenie novej inštancie DataSetu DataSet vysledok = newDataSet();Po vytvorení DataSetu pouijeme SqlDataAdapter <strong>na</strong> jeho <strong>na</strong>plnenie údajmi z tabu¾kycustomers cmd.Fill(vysledok, „customers“);. V tejto etape môeme pomocou vo¾by BuildCustomersData v menu Build projekt CustomersData preloi a zostavi. Na projekteCustomersData budeme ešte pracova, ale urèite sme nedoèkaví dosia¾ vytvorený kódvy<strong>sk</strong>úša. Preto sa pustíme do vývoja druhej èasti projektu, do ASP.NET aplikácie Custo−mersWeb.VYTVORENIE PROJEKTU CustomersWeb. V tomto k<strong>roku</strong> vytvoríme ASP.NETaplikáciu CustomersWeb v programovacom jazyku Visual C# ako projekt typu ASP.NETWeb Application. Postup je rov<strong>na</strong>ký ako pri èasti projektu CustomersData a je zrejmý zobrázka 3. Adresa URL webového projektu potom bude http://localhost/CustomersWeb.Pri vytváraní tejto druhej èasti projektu nezabudnime zaškrtnú vo¾bu Add to Solution.Obidve èasti – CustomersData aj CustomersWeb – potom budeme ma v jednom pro−jekte.Doteraz zvolený postup nebol náhodný. Keïe èas projektu CustomersData máme uvytvorenú, môeme teraz do projektu CustomersWeb prida referenciu <strong>na</strong> túto kninicutried. V okne Solution Explorer otvoríme zloku projektu CustomersWeb a klikneme pra−vým tlaèidlom myši <strong>na</strong> zloku References. V kontextovom menu vyberieme vo¾bu AddReference. V dialógu Add Reference vyberieme zloku Projects a v nej projekt Customers−Data. Tlaèidlom Select presunieme odkaz <strong>na</strong> projekt CustomersData do dolnej èasti dia−lógu (Selected Components).Prepneme sa do návrhového zobrazenia formulára WebForm1.aspx a metódou drag anddrop sem presunieme z toolboxu komponent DataGrid. Do zdrojového kódu WebForm1.aspx.cs pridáme riadokusing System.Data.SqlClient;Ak chceme nieèo zobrazova <strong>na</strong> stránke webovej aplikácie, musíme príslušný kódumiestni do metódy PageLoad.System.Data.DataSet dsCust;private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page hereCustomersData.Class1 cust = new CustomersData.Class1();dsCust = cust.DajDataset();DataGrid1.DataSource = dsCust;DataGrid1.DataBind();}Vytvorili sme novú inštanciu triedy CustomersData.Class1 a zavolali sme metódu DajDataset(). Pomocou kódu DataGrid1.DataSource = dsCust; sme pripojili DataSet k Data−Gridu. Pretoe budeme spúša aplikáciu CustomersWeb, <strong>na</strong>stavíme tento projekt akoStartup. V tejto fáze môeme funkèný prototyp projektu zostavi a vy<strong>sk</strong>úša. Mala by sanám zobrazi jednoduchá databázová tabu¾ka <strong>na</strong> stránke HTML.Ak sa pohráme s <strong>na</strong>stavením komponentu DataGrid, zí<strong>sk</strong>ame <strong>na</strong>miesto takéhoto stro−hého výpisu výpis formátovaný pod¾a <strong>na</strong>šich predstáv.PRÍSTUP K ÚDAJOM CEZ DATAREADER. Okrem DataSetu ukáeme vytvoreniea pouitie objektu typu SqlDataReader <strong>na</strong> rýchly prístup k údajom v databáze. Rýchlos jevšak v tomto prípade vykúpená prístupom typu read−only. V èasti projektu Customers−Data pridáme do súboru Class1.cs kód:public string[] DajRetazce(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial catalog=north−wind;integrated security=SSPI; ");string sql = "SELECT CompanyName FROM customers" ;SqlCommand cmd = new SqlCommand(sql, conn);System.Collections.ArrayList result = new System.Collections.ArrayList();conn.Open();SqlDataReader oReader = cmd.ExecuteReader();while( oReader.Read()){result.Add(oReader.GetString(0)) ;}return (string[])result.ToArray(typeof(System.String));}Táto metóda vráti výsledok ako pole reazcov. Funkènos metódy je zaloená <strong>na</strong> objek−te System.Collections.ArrayList, ktorý budeme vyuíva <strong>na</strong> doèasné uloenie údajov. Ob−jekt SqlConnection vyaduje explicitné otvorenie, preto musíme zavola metódu conn.Open();.Následne deklarujeme premennú typu SqlDataReader a <strong>na</strong>plníme ju spustením objektutypu SqlCommand. SqlDataReader oReader = cmd.ExecuteReader(); údaje budeme èíta vcykle typu dovtedy, kým metóda oReader.Read() nevráti hodnotu NULL. Jednotlivé záz<strong>na</strong>−my budú postupne pridané do po¾a reazcov, preto <strong>na</strong> èítanie pouijeme metódu Get−String.Na iné úèely by sme mohli <strong>na</strong> èítanie údajov z DataReadera poui metódy GetDecimal,GetInt32 alebo GetFloat. Nakoniec <strong>sk</strong>onvertujeme ArrayList do po¾a reazcov metódouToArray.return (string[])result.ToArray(typeof(System.String));Znovu <strong>na</strong>stal èas <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie novej metódy, preto sa prepneme do projektu Cus−tomersWeb. V kontextovom menu projektu aktivujeme vo¾bu Add Web Form a pridámeformulár s názvom Customers.aspx. Tento súbor <strong>na</strong>stavíme ako štartovaciu stránku pro−jektu.Do formulára Customers.aspx pridáme z toolboxu vizuálny komponent typu ListBox.Následne pridáme kód, ktorý zavolá metódu DajRetazce() z kninice CustomersData. Nazaèiatok kódu aplikácie za riadok using System.Data; pridáme riadokusing System.Data.SqlClient;Ak chceme nieèo zobrazova <strong>na</strong> stránke webovej aplikácie, musíme príslušný kódumiestni do metódy PageLoad. V tele procedúry PageLoad vytvoríme novú inštanciuCustomersData.Class1 cust a následne deklarujeme pole reazcov a uloíme doò výsle−dok vrátený metódou DajRetazce(). Jednotlivé reazce budú uloené do ListBoxu v cykleforeach...private void Page_Load(object sender, System.EventArgs e){// Put user code to initialize the page hereObr. 3Vytvorenie èasti projektuCustomersWebObr. 4Pridanie referencie <strong>na</strong> projektCustomersDataObr. 5Spustenie projektu CustomersWeb118 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M Emetódu DajObjed<strong>na</strong>vkyZakaznikov(). Pomocou nej môeme vytvori DataSet, ktorý za−puzdruje obsah obidvoch tabuliek – customers aj orders.Obr. 6}Pridanie aplikaèného formuláraObr. 7Vy<strong>sk</strong>úšanie webovejstránky pomocouprehliadaèaCustomersData.Class1 cust = new CustomersData.Class1();string[] data = cust.DajRetazce();foreach(string item in data){ListBox1.Items.Add(item);}Teraz môeme otestova vytvorenú webovú stránku – buï v okne vývojového prostre−dia (v okne Solution Explorer vyvoláme kontextové menu pre stránku Customers.aspx a zneho vyberieme vo¾bu Build and Browse), alebo v pomocou webového prehliadaèa <strong>na</strong>adrese http://localhost/CustomersWeb/Customers.aspx.NAPLNENIE DATASETU Z VIACERÝCH RELAÈNE ZVIAZANÝCH TABU−LIEK. Pokraèujeme vo vývoji kninice tried CustomersData. Zatia¾ sme vyuívali moností.DataSetu pomerne <strong>sk</strong>romne, DataSet sme <strong>na</strong>plnili údajmi z jednej databázovej tabu¾ky.V tomto k<strong>roku</strong> ukáeme pouitie DataSetu pre údaje z dvoch relaène zviazaných tabuliek,medzi ktorými je vzah typu master−detail. Do èasti projektu CustomersData pridámepublic DataSet DajObjed<strong>na</strong>vkyZakaznikov(){SqlConnection conn = new SqlConnection("data source=LLEVO;initial catalog=north−wind;integrated security=SSPI");string sql1 = "SELECT * FROM customers";SqlDataAdapter cmdCust = new SqlDataAdapter(sql1, conn);string sql2 = "SELECT * FROM orders";SqlDataAdapter cmdOrd = new SqlDataAdapter(sql2, conn);DataSet result = new DataSet();cmdCust.Fill(result, "customers");cmdOrd.Fill(result, "orders");result.Relations.Add("Objed<strong>na</strong>vkyZakaznika",result.Tables["customers"].Columns["CustomerID"],result.Tables["orders"].Columns["CustomerID "]);return result;}Naj<strong>sk</strong>ôr vytvoríme novú inštanciu objektu SqlConnection <strong>na</strong> pripojenie sa k databázo−vému serveru a dve inštancie objektu SqlDataAdapter, prvý z nich bude pripojený <strong>na</strong> data−bázovú tabu¾ku customers a druhý <strong>na</strong> tabu¾ku orders. Vytvoríme novú inštanciu DataSetua <strong>na</strong>plníme ju údajmi z obidvoch tabuliek cez príslušné DataAdaptery. V poslednom k<strong>roku</strong>pomocou metódy DataSetu Relations.Add definujeme relaèný vzah medzi obidvoma ta−bu¾kami.result.Relations.Add("Objed<strong>na</strong>vkyZakaznika", result.Tables["customers"].Columns["CustomerID"],result.Tables["orders"].Columns["CustomerID "]);Tento zápis vyjadrený pomocou dopytu SQL by bolSELECT * FROM customers, orders WHERE customers.CustomerID = orders.CustomerID;¼uboslav LackoAuto tools / 13. èasOpä tu máme nový mesiac, nové PC REVUE a ïalšie, tentoraz u trináste pokraèovanienášho seriálu o programoch z rodinky Auto tools. Stretávame sa u rok aj dva mesiace –ak sa pamätáte, prvýkrát sme sa stretli v januári 2002 a potom v auguste sme si dalimenšiu prázdninovú prestávku – to je presne trinás èastí. Za ten èas sme sa <strong>na</strong>uèili, akosvoje programy, <strong>na</strong>písané v jazyku C, prípadne C++, „presvedèi“, aby sa vedeli <strong>sk</strong>ompi−lova <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrozliènejších operaèných systémoch: od MS Windows cez MAC OS a po <strong>na</strong>j−rôznejšie variácie Unixov vrátane Linuxu. Minule sme sa zaèali venova problematike pri−spôsobovania si aplikácií v èase kompilácie – ak niekto vo vašom projekte nebude potre−bova istú vlastnos, môe ju jednoducho vypnú a <strong>sk</strong>ompilovaný program bude menšía rýchlejší. Ïalej si <strong>na</strong>príklad môe vybra, s akou kninicou sa má váš program zlinkova,a tak ïalej.Minule sme si ukázali makro AC_DEFUN, pomocou ktorého definujeme vlastné makrá.Ïalej to boli makrá <strong>na</strong> výstup textu (AC_MSG_CHECKING, AC_MSG_RESULT, AC_MSG_WARN a AC_MSG_ERROR) a makro, ktoré rozšíri akceptovate¾né parametre programu con−figure (AC_ARG_ENABLE). Toto <strong>na</strong>posledy menované makro pridá spomenutému progra−mu configure parameter −−e<strong>na</strong>ble−foo, ktorý potom môete smelo pouíva ako ktorýko¾vekiný parameter tohto programu. Teraz sa budeme venova podobnému makru, ktoré všakpridá parameter −−with−foo. Ïalej si ukáeme aj nejaké praktické príklady pouitia všetkýchtýchto makier.AC_ARG_W<strong>IT</strong>H. Toto makro pridá spomenutý parameter −−with−. Pouíva sa podobneako AC_ARG_ENABLE:AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(lib, help, [ak áno], [ak nie])Prvý parameter je názov, ktorý sa pouije za −−with−, v tomto prípade to teda bude −−with−lib. help je text, ktorý sa zobrazí pri tomto parametri pri spustení ./configure −−help.Tretí parameter obsahuje príkazy, ktoré sa vyko<strong>na</strong>jú, ak náš −−with parameter pri konfi−gurovaní pouijeme, no a posledný sa a<strong>na</strong>logicky pouije pri nepouití nášho parametra.Napríklad:AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(mylib,[ −−with−mylib=DIR use mylib installed in DIR],[echo "Using mylib installed in $withval"], [echo "Configuring without mylib!"])Z príkladu vidíte, e v premennej $withval sa bude <strong>na</strong>chádza text za −−with−mylib=.V prípade, e uvediete iba −−with−mylib, premenná bude obsahova yes. Ak uvediete−−without−mylib, premenná bude obsahova text no – vdy sa však vykoná tretí parametermakra AC_ARG_W<strong>IT</strong>H! V poslednom prípade (teda ak neuvediete vôbec niè) sa vykonáštvrtý parameter tohto makra – vypíše sa text Configuring without mylib!. Toto si trebadobre uvedomi, pretoe je rozdiel, keï neuvediete niè alebo uvediete −−without−mylib!Teraz si ukáeme jednoduchý príklad, pomocou ktorého môete špecifikova adresár,v ktorom sa <strong>na</strong>chádzajú kninice MySQL a hlavièkové súbory.AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(mysql,[ −−with−mysql=DIR use mysql installed in DIR],[if test −n $withval && test $withval != "no" && test $withval != "yes"; thenecho "Using MySQL installed in $withval"elif test $withval = "no"; thenAC_MSG_ERROR([This program needs MySQL to work!])elseecho "Using standard MySQL installation dir /usr/local/"fi], [echo "Using standard MySQL installation dir /usr/local/"])Toto makro bude fungova takto: ak nepouijeme parameter −−with−mysql vôbec,vypíše sa informácia o pouití štandardného adresára s <strong>na</strong>inštalovanou databázou MySQL(vykoná sa teda predposledný riadok v <strong>na</strong>šom výpise). Ak pouijeme iba parameter −−with−mysql bez urèenia adresára (teda nepripíšeme =...), vypíše sa rov<strong>na</strong>ká informácia, tento−raz je to však riadok za else (vyššie). Ak pouijeme kompletný parameter (a teda premen−ná $withval neobsahuje ani no, ani yes, ani nie je prázd<strong>na</strong> (to všetko kontroluje ten dlhýriadok za if), vypíše sa informácia o pouitom adresári. Keby sme nechceli poui MySQLvôbec (teda sme pouili −−without−mysql), configure nás <strong>na</strong> to upozorní chybovým hláse−ním a nepustí nás ïalej (pouili sme nám u známe makro AC_MSG_ERROR, s ktorým smesa oboznámili v predchádzajúcej èasti).Naše makro síce funguje, ale nemá nijaký praktický výz<strong>na</strong>m, pretoe zistený adresárs inštaláciou MySQL nijako „neoznámime svetu“, teda okrem informaèného výpisu.Najlepšie by bolo, keby sme zistené informácie vedeli odovzda tomu správnemuMakefile súboru, nie? Napríklad by sme mohli upravi premennú CFLAGS, ktorá obsa−huje parametre prekladaèa. Takto by sme mu <strong>na</strong>príklad mohli da vedie, kde má hla−vièkové súbory MySQL h¾ada. Spôsobov je viacero, my si ukáeme jeden ve¾mi jedno−duchý a pritom ve¾mi úèinný – je ním makro AC_SUBST. Má iba jediný parameter –názov premennej. Pamätáte sa, e sme sa kedysi dávno zaoberali makrom AC_OUTPUT?Parametrami tohto makra boli názvy Makefile súborov, ktoré sa mali vygenerova vzávereènej fáze behu programu configure. Áno, práve toto makro spôsobilo výpis crea−ting Makefile. A v tejto fáze prebieha (okrem iných) aj tento proces: máme premenné,ktoré sme si „oz<strong>na</strong>èkovali“ makrom AC_SUBST, <strong>na</strong>príklad niekde v súbore configure.in(teda <strong>na</strong>príklad aj tam, kde sme zapísali <strong>na</strong>še vlastné makrá). V súboroch Makefile.ampouijeme takéto z<strong>na</strong>èky – @premen<strong>na</strong>@. A v spomenutej závereènej fáze sa všetkytieto z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong>hradia aktuálnym obsahom $premennej. Aktuálnym preto, e obsah2/<strong>2003</strong> PC REVUE 119


P R O G R A M U J E M E„oz<strong>na</strong>èkovanej“ premennej sa môe po „oz<strong>na</strong>èkovaní“ zmeni, pouije sa a jej posled−ná hodnota. Teraz si ukáeme zlepšené makro, tentoraz pre známu grafickú kninicu QT:AC_MSG_CHECKING([for Qt])qt_default=$QTDIRAC_ARG_W<strong>IT</strong>H(qt,[ −−with−qt=DIR where the root of Qt is installed],[if test −n "$withval" && test "$withval' != "no" && test "$withval" != "yes"; thenqt_dir=$withvalelif test $withval = "no"; thenAC_MSG_ERROR([You must have Qt e<strong>na</strong>bled!)elseqt_dir=$qt_defaultfi], [qt_dir=$qt_default])qt_lib=$qt_dir/libqt_inc=$qt_dir/includeAC_MSG_RESULT([libs: $qt_lib, headers: $qt_inc])AC_SUBST(qt_lib)AC_SUBST(qt_inc)Zmysel celého kódu by vám mal by zrejmý. Premenná $QTDIR je systémová a obsa−huje inštalaèný adresár kninice Qt. Ak <strong>na</strong> svojom poèítaèi túto kninicu nemáte, pokojnesi ju môete <strong>na</strong>hradi <strong>na</strong>príklad /usr/local/qt, <strong>na</strong> funkènosti príkladu to vôbec niè nezmení.Teraz si koneène môeme zaeditova niektorý z <strong>na</strong>šich Makefile.am súborov. Napríklad akmáme v hlavnom adresári projektu podadresár so zdrojovými súbormi src, otvormesrc/Makefile.am. Môe vyzera <strong>na</strong>príklad takto:## Process this file with automake to produce Makefile.inbin_PROGRAMS =foofoo_SOURCES = main.cpp foo1.cpp foo2.cppfoo_LDADD = −lqtfoo_LDFLAGS = −L@qt_lib@INCLUDES = −I@qt_inc@Všimnite si hlavne posledné dva riadky. Potom spustite automake a poprezerajte sivytvorený súbor Makefile.in. Nájdete tam takisto @qt_lib@ a @qt_inc@. Po spustení ./con−figure si pozrite to isté miesto v súbore Makefile – a tieto texty tam u nenájdete, <strong>na</strong>hra−dia sa konkrétnymi hodnotami.Teraz si <strong>na</strong>še makro ešte trošku zlepšíme: pridáme si „autodetekciu“ adresára s <strong>na</strong>in−štalovanou kninicou a overenie, èi zadaný adresár <strong>na</strong>ozaj obsahuje potrebné kninice. Toprvé by sme mohli vyrieši <strong>na</strong>príklad takto: v predošlej èasti sme si ukázali makro, ktorévyh¾adáva v daných adresároch istý súbor a názov prvého adresára, ktorý ho obsahuje,uloí do premennej. Tu ho máme:AC_DEFUN(FIND_FILE, [for i in $2; dofor j in $1; doif test −r "$i/$j"; then$3=$ibreak 2fidonedone])Opísali sme si ho u v predchádzajúcej èasti, a tak sa tým teraz nemusíme zdriava.Toto makro nám však samo osebe nepostaèí. Nadefinujeme si druhé makro, ktoré potomv súbore ./configure.in môeme jednoducho poui (samozrejme, všetko môeme písa dojedného súboru, ale pri takýchto a rozsiahlejších makrách si pomôeme ináè – tieto dvemakrá <strong>na</strong>píšeme do súboru acinclude.m4). Úlohou druhého makra bude:1. prida parametre −−with;2. <strong>sk</strong>ontrolova obsah premenných, ak nie sú prázdne, overi, èi sa v daných adresároch<strong>na</strong>chádzajú správne súbory;3. ak sú premenné prázdne alebo sú adresáre v druhom bode nesprávne, vy<strong>sk</strong>úšaštandardné inštalaèné adresáre, do ktorých sa kninice zvyknú inštalova (môe ich byaj viac);4. zadefinova premenné <strong>na</strong> pouitie v súboroch Makefile.am.Teraz si postupne rozoberieme všetky body. Po prvé si musíme uvedomi, ktoré para−metre chceme vlastne prida. V <strong>na</strong>šom prípade máme tri monosti. Buï to bude iba jed<strong>na</strong>vo¾ba – zada adresár s <strong>na</strong>inštalovanou kninicou Qt a adresáre s hlavièkovými súbormi akninicami sa automaticky vytvoria pridaním /include, resp. /lib. Druhou monosou jeprida dve vo¾by – prvá pre kninicu, druhá pre hlavièkové súbory. Tretia monos vznik−ne spojením dvoch predošlých – pridáme tri parametre. Prvým môeme urèi spoloèný zá−klad oboch podadresárov. Druhými dvoma parametrami ho môeme prepísa. Je to <strong>na</strong>j−zloitejšia monos, ale pre pouívate¾a asi <strong>na</strong>jpríjemnejšia. Pri troche z<strong>na</strong>lostí shell <strong>sk</strong>rip−tovania by vám však nemalo robi problémy implementova hociktorú z týchto troch mo−ností. My sa rozhodneme pre poslednú monos.V druhom bode si pomôeme makrom, ktoré sme si definovali vyššie. Tretí bod je po−dobný, ale <strong>na</strong>miesto adresárov, ktoré nám oznámil pouívate¾ prostredníctvom príkazo−vého riadka, pouijeme zoz<strong>na</strong>m typických adresárov, v ktorých by sa kninica a hlavièko−vé súbory mohli <strong>na</strong>chádza. Štvrtý bod je <strong>na</strong>jjednoduchší, podobný tomu v predchádza−júcom príklade.Teraz sa môeme pusti do tvorby nášho makra. Nazvime si ho <strong>na</strong>príklad QT. Rov<strong>na</strong>koako makro FIND_FILE ho uloíme do súboru acinclude.m4. Zaèí<strong>na</strong> sa môe <strong>na</strong>príkladtakto:AC_DEFUN(QT, [AC_MSG_CHECKING([for Qt])AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(qt,[ −−with−qt=DIR where the root of Qt is installed],[ac_qt_lib=$withval/libac_qt_inc=$withval/include])AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(qt−lib,[ −−with−qt−lib=DIR where the Qt libraries are installed],[ac_qt_lib=$withval])AC_ARG_W<strong>IT</strong>H(qt−includes,[ −−with−qt−includes=DIR where the Qt headers are installed],[ac_qt_inc=$withval])])Pridali sme si tri parametre −−with− a informovali sme pouívate¾a, e configure sa právezaoberá kninicou Qt. Cestu ku kninici ukladáme do premennej $ac_qt_lib, cestu k hla−vièkovým súborom máme zase v premennej $ac_qt_inc. Toto sú len pomocné premenné,v súboroch Makefile.am ich nebudeme pouíva. Teraz si overíme, èi tieto premenné vô−bec nieèo obsahujú, a ak áno, èi ukazujú <strong>na</strong> správne adresáre. Pred posledný riadok dopl−níme tieto riadky:if test −n $ac_qt_lib && test −e $ac_qt_lib/libqt.so; thenqt_lib=ac_qt_libelseFIND_FILE(libqt.so, [$QTDIR/lib /usr/local/qt/lib /usr/lib /usr/local/lib], qt_lib)fiif test −z $qt_lib; thenAC_MSG_RESULT(no)AC_MSG_ERROR([The Qt libraries were not found!])fiNajprv overíme obsah premennej $ac_qt_lib. Ak je jej obsah správny, priradíme ho dopremennej qt_lib. I<strong>na</strong>k sa pokúsime správny adresár „uhádnu“ – druhý parameter makraFIND_FILE je zoz<strong>na</strong>m adresárov, ktoré potenciálne môu obsahova súbor libqt.so, tedakninicu Qt. Ak niektorý z daných adresárov tento súbor <strong>sk</strong>utoène obsahuje, jeho menopriradí do premennej qt_lib. Ak je táto premenná aj po tomto k<strong>roku</strong> prázd<strong>na</strong>, z<strong>na</strong>menáto, e sa nám kninicu nepodarilo nájs. Preto to oznámime <strong>na</strong>sledujúcimi riadkami po−uívate¾ovi. Podobne to urobíme aj s hlavièkovými súbormi:if test −n $ac_qt_inc && test −e $ac_qt_inc/qt.h; thenqt_inc=ac_qt_incelseFIND_FILE(qt.h, [$QTDIR/include /usr/local/qt/include /usr/include /usr/local/include], qt_inc)fiif test −z $qt_inc; thenAC_MSG_RESULT(no)AC_MSG_ERROR([The Qt headers were not found!])fiAk všetko prebehne bezchybne – èi u pouívate¾ zadal správne adresáre, alebo smeich „uhádli“ my –, mali by sme to pouívate¾ovi oznámi. My ho <strong>na</strong>vyše informujeme otom, ktoré adresáre sme pouili. Nakoniec ešte pouijeme nám u známe makro AC_SUBST:AC_MSG_RESULT([libs: $qt_lib, headers: $qt_inc])AC_SUBST(qt_lib)AC_SUBST(qt_inc)Teraz u môeme spustí bootstrap alebo:aclocal && autoheader && automake && autoconfPotom <strong>na</strong>sleduje ./configure buï s parametrami, alebo bez nich (v závislosti od toho,èi sme náš adresár s Qt zahrnuli medzi štandardné adresáre). No a <strong>na</strong>koniec vytúený prí−kaz make, ktorý zabezpeèí kompiláciu.ZÁVER. V tejto èasti sme si ukázali pokroèilé metódy, ktoré nám zabezpeèia vyššiu por−tabilitu <strong>na</strong>šich programov, aj keï vyuívajú rôzne kninice, ktoré sa môu v rôznych sys−témoch <strong>na</strong>chádza v rozlièných adresároch. Nabudúce si ukáeme, ako si tieto informá−cie uklada, aby sme ich nemuseli pri kadom konfigurovaní znova zisova a zbytoènetento proces predlova. Take dovidenia o mesiac!Oto Komiòák120 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M EDigitálni asistenti / 4. èasV tejto èasti seriálu sa budeme zaobera tvorbou digitálnych asistentov. Dozviete sa všet−ky potrebné informácie, ktoré budete potrebova pri vytváraní postavièiek digitálnychsprievodcov.SOFTVÉROVÉ VYBAVENIE. Aby ste mohli vytvára súbory s digitálnymi pomocník−mi (.ACS), potrebujete program s názvom Microsoft Agent Character Editor. Túto apli−káciu môete zadarmo zí<strong>sk</strong>a z internetovej stránky http://<strong>www</strong>.microsoft.com/agent2/sdk/ace.exe. Samozrejme, e okrem spomí<strong>na</strong>nej aplikácie sa <strong>na</strong> vašom poèítaèi musia<strong>na</strong>chádza i základné (programové) súbory technológie MS Agent 2.0. Tie sa po inštalácii<strong>na</strong>chádzajú v zloke MsAgent, ktorá je podzlokou koreòovej zloky Windows. Pokia¾ uve−denými súbormi nedisponujete, môete opä poui celosvetovú sie internet. Na adresehttp://<strong>www</strong>.microsoft.com/msagent nájdete všetko potrebné. V poriadku, „organizaèné“záleitosti máme za sebou, môeme prikroèi k objasneniu jadra problematiky.TVORBA DIG<strong>IT</strong>ÁLNEHO POMOCNÍKA. Ak po inštalácii spustíte program AgentCharacter Editor, privíta vás táto hlavná obrazovka (obr. 1).Obr. 1Ako som u spomenul, editor môete poui <strong>na</strong> tvorbu súborov s digitálnymi pomoc−níkmi. V <strong>sk</strong>utoènosti môete vytvori tri typy pomocníkov:1. Custom CharacterAk budete chcie vytvori pomocníka špeciálne pre istý druh aplikácie, pouite tentotyp. Pri tvorbe asistenta tohto druhu budete musie sami <strong>na</strong>stavi všetky potrebnéanimácie a stavy asistenta.2. Default CharacterIde o štandardný typ digitálneho pomocníka. Po vybratí tohto profilu editor sámautomaticky <strong>na</strong>konfiguruje potrebné animácie a priradí ich jednotlivým stavom pomocníka.3. Office CharacterAk je vaším primárnym cie¾om tvorba asistentov <strong>na</strong> pouite v balíku Office 2000a/alebo 2002 (XP), vyberte si tento typ pomocníka. I v tomto prípade vám editor auto−maticky ponúkne príslušné <strong>na</strong>stavenia.My sa budeme zaobera tvorbou štandardného pomocníka (Default Character).Otvorte preto ponuku File, ukáte <strong>na</strong> poloku New a vyberte poloku Default Character.Editor pripraví potrebné súèasti a zobrazí ich v preh¾adnej stromovej štruktúre v ¾avej èastihlavného ok<strong>na</strong> aplikácie. Obsah stromovej štruktúry je zobrazený <strong>na</strong> obr. 2.Ak si prezriete túto stromovú štruktúru, uvidíte, eobsahuje jeden hlavný uzol (Character) a dva vnorenéuzly (Animations a States). Po klepnutí <strong>na</strong> polokuCharacter sa v pravej èasti ok<strong>na</strong> aplikácie <strong>na</strong> zálokeProperties objavia vlastnosti pomocníka, ktorého prá−ve vytvárate.Obr. 2Hlavné okno programu Agent Character EditorStromová štruktúravytvorených súèastíVlastnosti sú rozdelené do troch hlavných sekcií: Ge−neral Information, Output Options a Identifier. V pr−vej sekcii (General Information) môete <strong>na</strong>stavi jazyk(Language), ktorý bude pomocník štandardne po−uíva. Program automaticky vyberie ten jazyk, ktorý pri svojej práci primárne pouívate.Do po¾a Name zadajte názov pre vášho digitálneho asistenta. Ak budete chcie, aby sapouívate¾om zobrazoval i opis pomocníka (opisom môe by <strong>na</strong>pr. predstavenie sapomocníka), vyplòte pole Description. V druhej sekcii (Output Options) sa uistite, e súzaškrtnuté polia Supports standard animation set (Podpora štandardnej animaènejsúpravy) a Use word balloon (Pouíva bublinové okno). V rámci sekcie Output Optionsmáte monos <strong>na</strong>stavi i pouitie hlasového generátora reèi (Use synthesized speech forvoice output), no táto problematika u presahuje rámec nášho seriálu. Posledná sekcia(Identifier) obsahuje pole, v ktorom sa <strong>na</strong>chádza reazec z<strong>na</strong>kov a èísel, ktorý jedineèneidentifikuje asistenta v poèítaèovom systéme. Napravo od spomí<strong>na</strong>ného po¾a sa <strong>na</strong>chádzatlaèidlo New GUID, po ktorého aktivácii sa vygeneruje iný identifikátor asistenta.Povedzme si teraz nieko¾koslov k obsahu druhej záloky(Word Balloon) (obr. 3).Ako iste viete, asistent pri„rozprávaní“ pouíva bublino−vé okno. A práve monosti a vo¾−by, ktoré sú zdruené v tejtoèasti, vám dovo¾ujú upravi si pa−rametre bublinového ok<strong>na</strong> pod−¾a vašich preferencií. Na zálo−ke môete vidie dve sekcie: De−fault Display Settings a Samp−le. Venujme sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr prvej znich. Tu môete urèi, ko¾ko pís−men bude tvori jeden riadok(Characters per line), èi poèetObr. 3 Obsah záloky Word Balloonriadkov (Number of lines), ktoré budú vypåòa priestor bublinového ok<strong>na</strong>. Napravo odspomenutých ovládacích prvkov sa <strong>na</strong>chádzajú dve zaškrtávacie polia. Pole Auto hideurèuje, èi sa bublinové okno pomocníka po zobrazení potrebných informácií samo uza−tvorí. Pole Auto pace zapí<strong>na</strong>, resp. vypí<strong>na</strong> monos zobrazovania informaèného textubublinového ok<strong>na</strong> po jednotlivých slovách.V sekcii Sample môete <strong>na</strong>stavova typ pouitého písma (Font), jeho farbu (Fore−ground Color), ako aj farbu pozadia (Background Color) a okraja (Border Color) bubli−nového ok<strong>na</strong>.Posuòme sa teraz o krok ïalej a zaènime s vytváraním animácií pre asistenta.TVORBA ANIMÁCIÍ PRE ASISTENTA. Keïe sa pomocník prezentuje <strong>na</strong> obra−zovke ako animovaná postavièka, budete musie pripravi sekvencie obrázkov, vytvárajú−ce jednotlivé animácie. V súvislosti s tvorbou animácií si musíme vysvetli spojenie ani−mácií a príslušných stavov asistenta. Pokia¾ ste niekedy pracovali s digitálnym pomocní−kom, pravdepodobne viete, e ten sa môe <strong>na</strong>chádza vo viacerých tzv. stavoch. Pojmomstav sa rozumie správanie sa asistenta v urèitých okamihoch, resp. jeho reakcia <strong>na</strong> urèitéudalosti. Napríklad pomocník sa môe <strong>na</strong>chádza v stave „<strong>na</strong>èúvania“ èi v stave „rozprá−vania“. Aby bolo moné tieto stavy vizuálne prezentova, sú všetky spojené s konkrétny−mi animáciami, resp. animaènými súpravami. Inými slovami, to, e sa pomocník <strong>na</strong>chá−dza v urèitom stave, spoznáte pod¾a príslušnej animácie.Ak v stromovej štruktúre v ¾avej èasti ok<strong>na</strong> programu klepnete <strong>na</strong> poloku States, otvorí sa vám zoz−<strong>na</strong>m dostupných stavov. Zoz<strong>na</strong>m po<strong>sk</strong>ytuje preh¾ad stavov, v ktorých sa môe pomocník <strong>na</strong>chádza(<strong>na</strong>pr. Showing, Hiding, Listening a mnohé ïalšie).Pri generovaní profilu pomocníka typu Default Character sa editor sám postará o to,aby boli animácie správne prièlenené k jednotlivým stavom pomocníka.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti spoloène vytvoríme ve¾mi jednoduchú animaènú súpravu, ktorábude pozostáva z dvoch obrázkov. Táto animácia sa bude prehráva pri aktivácii pomoc−níka.Pokraèujte vybratím poloky Animations v stromovej štruktúre pracovných súèastí. Vpravej èasti ok<strong>na</strong> programu sa zobrazia informácie o animáciách (záloka Properties). Tusi všimnite rámec Default Frame Settings, v ktorom je moné <strong>na</strong>stavi k¾úèové paramet−re jedného animaèného políèka. Výška políèka (Height) a šírka (Width) sú štandardne<strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> hodnoty 128 obrazovkových bodov (pixelov). Doba trvania snímky (NewFrame Duration) je stanovená <strong>na</strong> jednu desatinu sekundy. Dvakrát klepnite <strong>na</strong> polokuAnimations, <strong>na</strong> èo sa vám sprístupní zoz<strong>na</strong>m dostupných animácií. Pouite vertikálnyposuvník, aby ste sa dostali do druhej polovice zoz<strong>na</strong>mu. Pravým tlaèidlom myši klepnite<strong>na</strong> animáciu s názvom Show a z kontextovej ponuky vyberte príkaz New Frame. Programvytvorí jednu animaènú snímku (Frame 1) a v pravej èasti zobrazí monosti s tromizálokami: General, Branching a OverLays. Pre nás sú dôleité vo¾by, ktoré ponúka prvázáloka. Ide predovšetkým o pridanie obrázka, ktorý bude zapåòa prvé pole animácie.Keïe v <strong>na</strong>šom príklade budeme pracova s dvoma animaènými snímkami, klepnite ešteraz <strong>na</strong> poloku Show pravým tlaèidlom myši a pridajte ešte jednu animaènú snímku(Frame 2). Vytvorili sme teda dve snímky, do ktorých následne umiestnime obrázky.PRÍPRAVA OBRÁZKOV PRE ANIMÁCIE. Obrázky, ktoré budeme vklada do jed−notlivých animaèných snímok, je potrebné vytvori v externom grafickom programe (jasom pouil program Skicár). Obrázky musia by uloené v 8−bitovej farebnej håbke (256farieb) a pouitý musí by formát BMP alebo GIF.Obrázky môu by uloené i v 2−bitovej (4 farby) èi 4−bitovej (16 farieb) farebnej håbke. Predpokladámvšak, e budete chcie pouíva práve 8−bitovú farebnú håbku, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje predsa len širšie spek−trum potenciálnych farieb.Rov<strong>na</strong>ko bude dobré, keï budete dodriava pred−volené rozmery obrázkov (128 × 128 pixelov). Pri−pravené ukákové obrázky môete vidie <strong>na</strong> obr. 4.TVORBA TRANSPARENTNÉHO POZADIAOBRÁZKOV. Keby sme pouili obrázky v takejpodobe, v akej sa práve <strong>na</strong>chádzajú, <strong>na</strong>razili by smepo vygenerovaní súboru s asistentom <strong>na</strong> problémtzv. plného (netransparentného pozadia). Zvyèajnebudete chcie, aby sa postavièka vášho pomocníkaObr. 4Obrázky pre dvesnímky (Frame 1a Frame 2)zobrazovala s priesvitným pozadím, teda aby bolo vidie iba postavièku, a nie jej bielepozadie. To u<strong>sk</strong>utoèníme malým trikom. Postupujte takto:1. V stromovej štruktúre súèastí klepnite <strong>na</strong> poloku Animations. Upriamte svojupozornos <strong>na</strong> záloku Properties a <strong>na</strong> sekciu Palette Information. Tu sa <strong>na</strong>chádzajúinformácie o pouitej palete farieb.2/<strong>2003</strong> PC REVUE 121


P R O G R A M U J E M EObr. 5Tvorba transparentného pozadiaobrázkov2. Jedenástu farbu paletyvyberie editor ako transparent−nú. Aby bolo pozadieobrázkov s pomocníkom trans−parentné, musíte farbu pozadiatýchto obrázkov <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>farbu, ktorú vybral editor. Tentoproces znázoròuje obr. 5.3. Upravte obrázky <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èe−ným spôsobom a ulote ich.PRIRADENIE OBRÁZKOVK SNÍMKAM. Vráte sa do prog−ramu Agent Character Editor,vyberte animáciu Show a klepni−te <strong>na</strong> snímku Frame 1. V pravejèasti ok<strong>na</strong> v sekcii Images klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add Image a vyh¾adajte obrázok pre prvúsnímku. Túto procedúru opakujte i pre druhú snímku (Frame 2), do ktorej vlote druhýobrázok.Aby ste vytvorili plnohodnotného pomocníka, budete musie <strong>na</strong>vrhnú a <strong>na</strong>kresli ani−mácie pre všetky jeho stavy.ZOSTAVENIE FINÁLNEHO SÚBORU S POMOCNÍKOM (.ACS). Ak ste vytvo−rili všetky animácie, ktoré sú pre èinnos asistenta dôleité, môete pristúpi ku koneènejvývojovej fáze, ktorou je zostrojenie finálneho súboru s pomocníkom. Ešte predtým všakulote dáta pomocníka do projektového (definièného) súboru (.ACD). Vyberte ponukuObr. 6 Základné informácie o asistentoviFile, klepnite <strong>na</strong> príkaz Save As azadajte meno pre váš definièný sú−bor s pomocníkom. Nakoniec vyber−te ešte raz ponuku File a klepnite<strong>na</strong> príkaz Build Character. V dialó−govom okne zadajte meno pre vý−sledný súbor s asistentom. Po akti−vácii tlaèidla OK program vygeneru−je platný súbor s pomocníkom. Akklepnete <strong>na</strong> vytvorený súbor s po−mocníkom pravým tlaèidlom myši avyberiete záloku Verzia, uvidíte vi−zuálnu interpretáciu asistenta so zá−kladnými informáciami o òom (obr. 6).NABUDÚCE. V budúcej èasti se−riálu sa budeme zaobera programo−vým modelom asistenta (MS Agent2.0). Ukáeme si, ako zaradi do pro−stredia Visual Basicu odkaz <strong>na</strong> potrebné kninice a ako zobrazi pomocníka v jeho základ−ných stavoch. Pomyselným „zlatým klincom predstavenia“ potom bude aktivácia digitál−neho asistenta z prostredia internetovej stránky.Dovidenia opä o mesiac, priatelia.Ján HanákAko <strong>na</strong> nápoveï / 9. èasVítam vám pri ïalšej èasti seriálu o tvorbe nápovede. V tomto pokraèovaní sa budem s<strong>na</strong>−i zodpoveda otázky èitate¾ov, ktorí sa pri zostavovaní systémov nápovede dostali doviac−menej problémových oblastí. Ešte prv, ako sa dostaneme k samotným dopytom, chcelby som sa ospravedlni všetkým tým, ktorým sa nedostalo okamitej odpovede <strong>na</strong> otázku.Jednoducho nie je v mojich silách odpoveda <strong>na</strong> všetky dopyty, èi u z pracovných, aleboèasových dôvodov. A teraz sa pustime do riešenia „nápovedných“ problémov. Otázka 1: Rád by som sa spýtal, ako je moné pouíva makrá systému WinHelp zprostredia programovacieho jazyka VB 6.0. Pravdepodobne bude treba urèitým spô−sobom „<strong>na</strong>stavi“ API funkciu WinHelp, no neviem ako. Odpoveï: Áno, <strong>na</strong> to, aby bolo moné pouíva z aplikácie <strong>na</strong>písanej vo VB 6.0 makrásystému WinHelp, je potrebná spomí<strong>na</strong>ná funkcia. Len <strong>na</strong> pripomenutie si predstavmedeklaráciu API funkcie WinHelp:Public Declare Function WinHelp _Lib "user32" Alias "WinHelpA" ( _ByVal hwnd As Long, _ByVal lpHelpFile As String, _ByVal wCommand As Long, _ByVal dwData As Long _) As LongAk budete chcie poui funkciu <strong>na</strong> aktiváciu makier, budete musie <strong>na</strong>stavi parame−ter wCommand <strong>na</strong> hodnotu HELP_COMMAND. Deklarácia konštanty HELP_COMMANDvyzerá takto:Public Const HELP_COMMAND = &H102&Posledný parameter funkcie WinHelp (dwData) bude predstavova kompletný zápismakra, ktoré si prajete zavola. Predpokladajme, e budete chcie pomocou programo−vého kódu aktivova makro PopupId, ktoré zabezpeèí zobrazenie špecifikovanej témynápovede v popup okne. Pripomeòme si, e makro PopupId pracuje s dvoma parametra−mi. Ide o názov súboru s nápoveïou a kontextový reazec (teda Topic ID) tej témy, ktorábude následne zobrazená v popup okne. Pri zápise makra musíte pamäta <strong>na</strong> dve dôleité<strong>sk</strong>utoènosti. Po prvé makro musíte zapísa v jeho <strong>sk</strong>rátenom tvare (v prípade makraPopupId je <strong>sk</strong>rátený zápis PI), pretoe systém WinHelp bude akceptova iba krátky tvarnázvu makra, pokia¾ ten existuje. Po druhé celý zápis makra musí by umiestnený do úvo−dzoviek, pretoe ide o textový reazec, ktorý musí by umiestnený v premennej (paramet−ri) typu String. Ak sa blišie pozriete <strong>na</strong> deklaráciu API funkcie WinHelp a konkrétne <strong>na</strong>jej posledný parameter dwData, uvidíte, e ten je v podobe dlhého celého èísla (dátovýtyp Long). Vzniká nám teda problém v pouití dátových typov.Keby ste sa pokúsili zavola makro pomocou ïalej uvedeného zápisu, Visual Basic byzobrazil správu s chybou è. 13 – nesúlad dátových typov.Call WinHelp(Me.hwnd, "c:\pokus.hlp", _HELP_COMMAND, "PI(`c:\pokus.hlp', `Tema_02')")Ak sa pokúsite vi sa do úlohy Visual Basicu, jeho správanie isto ¾ahko pochopíte.Posledný parameter toti oèakával numerickú hodnotu, zatia¾ èo mu bol ponúknutý tex−tový reazec – a chyba bola <strong>na</strong> svete. Aby sme túto chybovú situáciu vyriešili, pouijememalý trik. Vytvoríme ešte jednu deklaráciu funkcie WinHelp (presnejšie <strong>sk</strong>opírujeme túsúèasnú), ktorú však pomenujeme WinHelp_pre_makra. Dátový typ posledného para−metra novovytvorenej funkcie zmeníme <strong>na</strong> String. Nová funkcia bude ma túto podobu:Public Declare Function WinHelp_pre_makra _Lib "user32" Alias "WinHelpA" ( _ByVal hwnd As Long, _ByVal lpHelpFile As String, _ByVal wCommand As Long, _ByVal dwData As String _) As LongNa zavolanie makra PopupId zapíšte tento fragment programového kódu (cestu k váš−mu súboru s nápoveïou a názov témy upravte pod¾a potreby):Call WinHelp_pre_makra(Me.hwnd, "c:\pokus.hlp", _HELP_COMMAND, "PI(`c:\pokus.hlp', `Tema_02')")Zdrojový kód u<strong>sk</strong>utoèní aktiváciu systému WinHelp, ktorý následne zavolá makro PI ato zobrazí v popup okne tému „Tema_02“ zo súboru „c:\pokus.hlp“.Problém nesúladu dátových typov je takto zdarne vyriešený a makro vykoná svojuprácu bezchybne. V súvislosti s pouitím makra však vznikol ïalší problém, ktorý súvisí sospustenou inštanciou systému WinHelp. Po pouití makra je teda potrebné túto inštanciuukonèi a uvo¾ni tak alokované pamäové zdroje. Do obsluhy udalosti Unload formuláraumiestnite tento výpis programového kódu:Call WinHelp_pre_makra(Me.hwnd, "c:\pokus.hlp", _HELP_COMMAND, "Exit()") Otázka 2: Do svojej nápovede by som chcel zaradi video vo formáte AVI. Neviem,èi je to vôbec moné, a preto som sa rozhodol poiada vás o radu. Ak to nápoveïštýlu Windows 95 nedokáe, budem musie poui nápoveï HTML? Odpoveï: Áno, videosúbory vo formáte AVI môete do nápovedného systému typu Windows95 umiestni, nemusíte ihneï prechádza do prostredia nápovede HTML. Aby ste to docielili,pouite v súbore s témami (.RTF) špeciálny príkaz {mci}, ktorého deklarácia vyzerá takto:{mci[_left | _right] [options,] file<strong>na</strong>me}Pokia¾ budete chcie videoklip zarov<strong>na</strong> v okne <strong>na</strong> pravú alebo ¾avú stranu, pouite voli−te¾ný parameter _left, resp. _right. Volite¾né hodnoty sekcie options blišie urèujú cha−rakteristiku prehrávania videoklipov. Zoz<strong>na</strong>m týchto hodnôt je uvedený v tejto tabu¾ke.Hodnota CharakteristikaEXTERNAL Prehrávanie videoklipu sa u<strong>sk</strong>utoèní mimo hlavného ok<strong>na</strong> systému nápovede.NOPLAYBAR Zabráni zobrazeniu ukazovate¾a priebehu prehrávania videoklipu.NOMENU Ak je zobrazený ukazovate¾ priebehu, nie sú prístupné tlaèidlá pridruenej ponuky.REPEAT Po ukonèení prehrávania videoklipu sa snímka automaticky pretoèí <strong>na</strong> zaèiatok a opä sa zaène prehráva.PLAY Prehrávanie videoklipu sa u<strong>sk</strong>utoèní ihneï po otvorení platného AVI súboru.Pri pouití viacerých hodnôt ich odde¾ujte medzerami, nie èiarkami.Posledný parameter file<strong>na</strong>me je povinný a determinuje meno súboru s videoklipom.Príklad pouitia príkazu: {mci exter<strong>na</strong>l, Subor_1.avi}Pri pouití multimediálnych AVI súborov majte <strong>na</strong> pamäti <strong>sk</strong>utoènos, e tieto súborymôu by ve¾mi objemné a ich pouitie môe z<strong>na</strong>ène spomali prácu s nápovedným sys−témom.122 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M E Otázka 3: Existuje v programe Word jednoduchšia cesta pre aplikáciu formátu dvo−jitého podèiarknutia a <strong>sk</strong>rytého textu? Pri písaní informaèného textu je toti ve¾minekomfortné stále „odbieha“ do príslušnej ponuky a vybera formát textu tam. Odpoveï: Textový procesor Word ponúka klávesové <strong>sk</strong>ratky, ktoré môete pri tejto prí−leitosti vhodne poui. Pre aplikáciu formátu dvojitého podèiarknutia vyberte poado−vaný text do bloku a stlaète klávesy CTRL + SHIFT + D. Skrytie textu potom zabezpeèíkombinácia klávesov CTRL + SHIFT + H.Obr. 1Bitové mapydodávanés programomHelp Workshop Otázka 4: Disponuje program Help Workshop neja−kými „preddefinovanými“ obrázkami, ktoré monopoui? Odpoveï: Áno, kompilátor nápovede obsahuje galériubitových máp (obr. 1), ktoré môete poui v súbore stémami (.RTF).Pouitie týchto bitových máp sa spája s príkazom{bmx}, ktorý u poznáte. Napríklad zápis {bmc short−cut.bmp} zaradí do nápovede obrázok so šípkou. Otázka 5: Potrebujem vytvori nápoveï a pouí−vam postup z vášho seriálu. Naj<strong>sk</strong>ôr pomocou prog−ramu Word 97 <strong>na</strong>píšem text a uloím ho ako súborRTF. Potom spustím aplikáciu Help Workshop, vytvo−rím nový projekt a do neho zaradím u vytvorenýsúbor s témami. Keï však vydám pokyn <strong>na</strong> kompilá−ciu súboru, program zobrazí túto chybovú správu:HC4002: Warning:The RTF file ..\Subor.rtf is corrupted at offset 945.HC4005: Warning:The .\Subor.hlp help file has not been created.Môete mi poradi? Odpoveï: Postup tvorby nápovede je správny. Domnievam sa, e chyba bude v kom−pilátore súborov nápovede, presnejšie v jeho verzii. Pravdepodobne máte <strong>na</strong> svojom poèí−taèi <strong>na</strong>inštalovanú staršiu verziu ako 4.03. Bude teda nevyhnutné, aby ste si zadováilinovšiu verziu, ktorú si môete zadarmo stiahnu z tejto internetovej adresy: http://<strong>www</strong>.helpmaster.com/hlp−developmentaids−hcw403.htm. Ak chcete zisti, akú verziu kom−pilátora pouívate, vyberte ponuku Help a klepnite <strong>na</strong> poloku Version. Program násled−ne zobrazí dialógové okno s informáciami o platnej verzii (obr. 2). Otázka 6: Do svojej nápovede by som chcel umiestni tlaèidlo, po ktorého stlaèe−ní by sa pouívate¾ovi zobrazili informácie o pouitom obrazovkovom rozlíšení a fa−rebnej håbke. Poraïte, prosím. Odpoveï: Ak chcete zobrazi okno s informáciami o vlastnostiach obrazovky, pouite mak−ro ControlPanel v takomto tvare:ControlPanel(de<strong>sk</strong>.cpl,,3) Otázka 7: Do nieko¾kých tém nápovede by som rád umiestnil statickú oblas. Nechsa však s<strong>na</strong>ím akoko¾vek, statickú oblas sa mi stále nedarí vytvori. Pri kompiláciisúboru s nápoveïou sa vypisuje táto chyba:HC3048: Warning: topic #1 of C:\ Subor.rtf :Nonscrolling region defined after scrolling region.Kde robím chybu? Odpoveï: Pri tvorbe statickej alebo nerolujúcej oblasti musíte pamäta <strong>na</strong> to, e text,ktorý takto formátujete, sa musí <strong>na</strong>chádza vdy <strong>na</strong> samom zaèiatku nápovednej témy.Ak teda formátujete príslušným spôsobom text, ktorý je umiestnený uprostred témy,kompilátor zobrazí uvedenú chybovú správu. Otázka 8: Pracujem s programom Visual Basic 6.0 a chcel by som vytvori nápoved−ný text pre jednotlivé poloky ponuky. Mám <strong>na</strong>príklad ponuku Súbor, v ktorej súzo<strong>sk</strong>upené príkazy <strong>na</strong> vytvorenie nového súboru, otvorenie u existujúceho súboruatï. Niektorým polokám by som rád priradil nápoveï. Ako <strong>na</strong> to? Odpoveï: Jednou monosou, ako priradi nápovedný text polokám ponuky, je zob−razova tento text v samostatnom ovládacom prvku StatusBar. Vdy, keï pouívate¾ umiest−ni kurzor myši „<strong>na</strong>d“ aktívnu plochu poloky, objaví sa v stavovom pruhu informaèný textopisujúci danú poloku. Pretoe však poloky ponuky vo VB 6.0 sú schopné spracúva ibaudalos Click, teda udalos, keï pouívate¾ klepne <strong>na</strong> poloku, <strong>na</strong> implementáciu tejtoidey by bolo potrebné istým spôsobom obís štandardné spracovanie udalostí prostred−níctvom VB 6.0. Potenciálnym riešením by mohlo by pouitie funkcií API a pokroèilýchprogramátor<strong>sk</strong>ých techník, no to je téma prekraèujúca rámec tohto seriálu.Druhou monosou by mohlo by zobrazenie nápovede ihneï po aktivácii klávesu F1.Ak by sa teda kurzor myši <strong>na</strong>chádzal „<strong>na</strong>d“ plochou poloky menu a pouívate¾ by stlaèilpríslušný kláves, zobrazilo by sa hlavné okno s nápovedným textom. Pri pouití tejto mo−nosti však musia by splnené urèité podmienky:1. Musí by pripravená téma s informaèným textom.2. Téme musí by priradená identifikaèná numerická hodnota.3. V prostredí Visual Basicu musí by vybratý súbor s nápoveïou, ktorý chcete poui(ponuka Project, poloka Properties, záloka General, pole Help File Name).Ïalej vyberte ponuku Tools a klepnite <strong>na</strong> príkaz Menu Editor (ten istý úèinok dosiah−nete i pouitím klávesovej <strong>sk</strong>ratky CTRL + E). Vyberte poloku, ktorej chcete priradi ná−poveï, a do po¾a HelpContextID zadajte numerickú hodnotu témy nápovede, ktorá sa bu−de zobrazova po aktivácii klávesu F1 (obr. 3).Obr. 2Zistenie verzieprogramu HelpWorkshopSpustite aplikáciu, ukáte kurzorom myši <strong>na</strong> príslušnú poloku menu a stlaète klávesF1. Okamite by sa mala zobrazi nápoveï k danej poloke ponuky. Otázka 9: Programujem vo Visual Basicu 6.0. Existuje v tomto prostredí aj inámonos aktivácie nápovede okrem priameho volania API funkcie WinHelp? Odpoveï: Samozrejme, iná monos existuje. Nápoveï je moné zavola i pomocouovládacieho prvku MS Common Dialog. Ak sa tento ovládací prvok ne<strong>na</strong>chádza v súpra−ve nástrojov (Toolbox) programu VB, musíte ho tam prida. To u<strong>sk</strong>utoèníte tak, e vybe−riete ponuku Project a klepnete <strong>na</strong> poloku Components. V dialógovom okne <strong>na</strong> zálokeControls vyberte poadovaný prvok a následne kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo OK. Pokraèujte tým,e pridáte jednu inštanciu prvku Common Dialog <strong>na</strong> formulár. Ïalej uvádzaný výpis zdro−jového kódu objasòuje proces zavolania nápovede pomocou tohto prvku.With CommonDialog1.HelpFile = "c:\pokus.hlp".HelpCommand = cdlHelpContents.ShowHelpEnd WithAko si môete všimnú, <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr je potrebné pomocou <strong>na</strong>stavenia hodnoty vlastnostiHelpFile urèi súbor s nápoveïou, ktorý sa má poui. Hodnotu ïalšej vlastnosti (HelpCom−mand) <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> jednu z preddefinovaných konštánt. Keïe chceme zobrazi hlavnúponuku nápovede, pouijeme konštantu cdlHelpContents. Nakoniec zavoláme metóduShowHelp, ktorá má <strong>na</strong> starosti proces zobrazenia nápovede <strong>na</strong> obrazovke poèítaèa.Zobrazenie špecifickej témy <strong>na</strong> základe numerickej hodnoty ilustruje tento kód:With CommonDialog1.HelpFile = "c:\pokus.hlp".HelpCommand = cdlHelpContext.HelpContext = 10000.ShowHelpEnd WithObr. 3Obr. 4Nastavenie vlastnostiHelpContextID poloky ponukyVloenie a zobrazenieinformácií o verzii nápovedeS ovládacím prvkom Common Dialog môete experimentova pod¾a chuti, a ak vámpráca s ním pripadá pohodlnejšia, môete <strong>na</strong> aktiváciu nápovede pouíva výhradne ten−to prvok.Otázka 10: Všimol som si, e v ponuke Tools programu Help Workshop sa <strong>na</strong>chá−dza poloka Shed. Keï <strong>na</strong> túto poloku klepnem, spustí sa program Hotspot Editor.Mohli by ste vysvetli, <strong>na</strong> èo je tento program dobrý? Odpoveï: Program Hotspot Editor alebo SHED (èo je <strong>sk</strong>ratka pre Segmented Hypergra−phics Editor) slúi <strong>na</strong> vytváranie tzv. hotspotov, èo sú grafické aktívne miesta, <strong>na</strong> ktorémôe pouívate¾ kliknú a spusti tak nejakú akciu. Hotspoty pracujú <strong>na</strong> podobnom prin−cípe ako image mapy, s ktorými sa môete stretnú <strong>na</strong> mnohých internetových stránkach.Ak máte k dispozícii obrázok v jednom z podporovaných formátov (.BMP, .WMF, .DIB),môete <strong>na</strong> ploche tohto obrázka vytvori nieko¾ko citlivých miest, po ktorých aktivácii sau<strong>sk</strong>utoèní <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>ok do iných tém nápovede èi spustenie pouívate¾<strong>sk</strong>ého makra. Vý−sledným produktom programu je súbor vo formáte SHG. Odkaz <strong>na</strong> tento súbor sa násled−ne umiestni do súboru s témami (.RTF) nápovede pomocou príkazu {bmx}. Ako vytvoritakýto súbor, to si ukáeme v <strong>na</strong>sledujúcom príklade. Postupujte pod¾a uvedených in−štrukcií:2/<strong>2003</strong> PC REVUE 123


P R O G R A M U J E M E1. Spustite program SHED.2. Zvo¾te ponuku File a klepnete <strong>na</strong> poloku Open. Tu vyberte váš obrázok.3. Myšou <strong>na</strong>kreslite <strong>na</strong> plochu obrázka obdånik, ktorý bude predstavova aktívnuoblas.4. Z ponuky Edit vyberte poloku Attributes.5. V okne Attributes v poli Context String zadajte kontextový reazec témy,do ktorej sa bude po aktivácii hotspotu „<strong>sk</strong>áka“.6. Uistite sa, e v otváracom zoz<strong>na</strong>me Type je vybratá poloka Jump.7. Z otváracieho zoz<strong>na</strong>mu Attribute vyberte poloku Invisible.8. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.9. Ulote súbor (File>Save As).10. Otvorte váš súbor s témami (.RTF) a vlote do neho odkaz <strong>na</strong> súbor s hotspotom(príklad: {bmc hotspot1.shg}).Takto sme vytvorili súbor SHG s jedným citlivým miestom. V okamihu, keï pouívate¾klepne <strong>na</strong> túto aktívnu oblas, zobrazí sa iná téma nápovede. Otázka 11: Chcel by som, aby sa po klepnutí <strong>na</strong> poloku Verzia z ponuky Pomoc−ník zobrazili informácie o autorovi súboru s nápoveïou. Poraïte mi, prosím, ako tomám urobi. Odpoveï: Informácie o autorovi a copyrighte môete zadáva v projektovom súbore ná−povede (.HPJ) po klepnutí <strong>na</strong> tlaèidlo Options. Tu <strong>na</strong> záloke General v sekcii CopyrightInformation môete zada text, ktorý sa bude objavova v dialógovom okne s informá−ciami o verzii súboru s nápoveïou (obr. 4). Otázka 12: Na kompiláciu súborov s nápoveïou pouívam program Help Work−shop, ktorý som si stiahol z adresy vo vašom èlánku. Súbor s témami (.RTF) vytvá−ram v aplikácii Word XP (èe<strong>sk</strong>á verzia). Pouívam operaèný systém Windows ME(sloven<strong>sk</strong>á verzia). Naráam však <strong>na</strong> problém, pravdepodobne so z<strong>na</strong>kovou strán−kou. Niektoré sloven<strong>sk</strong>é z<strong>na</strong>ky (<strong>na</strong>jèastejšie ) vo výslednom súbore s nápoveïou(.HLP) sú zobrazované ako štvorèek. Zaujímavé je, e nie všetky, teda niektoré súsprávne zobrazené, niektoré nie. Prišiel som <strong>na</strong> to, e pokia¾ vytvorím nový .RTFsúbor a <strong>sk</strong>ompilujem ho, je to v poriadku. Ak však do tohto súboru dopíšem ïalšítext, po <strong>na</strong>sledujúcej kompilácii <strong>na</strong>stávajú problémy. Neviem prís <strong>na</strong> to, kde ro−bím chybu. Odpoveï: Problém so zobrazovaním písme<strong>na</strong> je v<strong>sk</strong>utku zvláštny a pri svojich experi−mentoch som zatia¾ neprišiel <strong>na</strong> to, kde problém vzniká. Ako èitate¾ správne predpokla−dá, pravdepodobne ide o konflikt rozlièných z<strong>na</strong>kových súprav. Skúšal som vytvori jed−noduchý súbor s témami v anglickej verzii programu Word XP pod sloven<strong>sk</strong>ou verziouoperaèného systému Windows Me. A <strong>sk</strong>utoène, problém so zobrazovaním uvedenéhopísme<strong>na</strong> sa vy<strong>sk</strong>ytol. Na druhej strane však musím spomenú i fakt, e <strong>na</strong> poèítaèi s <strong>na</strong>in−štalovanou anglickou verziou operaèného systému Windows XP a rov<strong>na</strong>ko anglickou ver−ziou aplikácie Word XP bolo všetko v úplnom poriadku a písmeno sa zobrazovalo správ−ne. V súvislosti s týmto dopytom by som rád apeloval <strong>na</strong> vás, váení èitatelia. Ak niekto zvás pozná riešenie tohto problému, pode¾te sa oò s <strong>na</strong>mi.Ján HanákProgramujeme v Jave2. èas: Applety po druhýkrátV pokraèovaní nášho seriálu sa budeme venova <strong>na</strong>ïalej appletom, konkrétne si poviemenieèo o správcoch umiestnenia a o jednotlivých komponentoch, ktoré môete v apple−toch pouíva.ZÁKLADNÉ POJMY O KOMPONENTOCH. Aj keï sa komponentom budeme ve−nova trochu ne<strong>sk</strong>ôr, hneï po tom, ako si vysvetlíme fungovanie správcov umiestnenia, musí−me si objasni nejaké základy u teraz, a to práve pre spomí<strong>na</strong>ných správcov umiestnenia.Pokia¾ u máte <strong>sk</strong>úsenosti s programovaním vo vizuálnych programovacích prostre−diach, ako je <strong>na</strong>pr. Visual Studio alebo Delphi, tak vám pojem komponent urèite nie jeneznámy. Komponenty predstavujú súèasti, z ktorých zostavujete program. Delia sa <strong>na</strong>vizuálne a nevizuálne. Medzi tie vizuálne patria tie, ktoré má pouívate¾ monos priamovidie, ako <strong>na</strong>príklad tlaèidlo, nápis alebo tabu¾ka. K nevizuálnym komponentom môepatri <strong>na</strong>príklad pripojenie k databáze. Pouitie komponentov umoòuje ve¾mi jednodu−ché a efektívne znovupouitie u vytvoreného kódu. Komponenty sa vyuívajú <strong>na</strong>jmä vtzv. RAD (Rapid Application Development) vývojár<strong>sk</strong>ych prostrediach, prièom aj pre Javuich existuje nieko¾ko. V Jave je kadý komponent reprezentovaný príslušnou triedou, oby−èajne odvodenou od triedy Component (AWT) alebo JComponent (Swing).Špeciálnym prípadom komponentov sú kontajnery. Kontajner predstavuje komponent,ktorý je urèený <strong>na</strong> to, aby sa doò pridávali ïalšie komponenty. Kontajner môe by in−štanciou triedy Container alebo nejakej triedy odvodenej od triedy Container. Keïe trie−da JComponent je takisto potomkom triedy Container, kadý komponent odvodený odJComponent predstavuje aj kontajner, a teda môete doò teoreticky pridáva ïalšie kom−ponenty, ale odporúèam <strong>na</strong> to pouíva iba tie triedy, ktoré sú <strong>na</strong> tento úèel priamo urèe−né. Trieda Container po<strong>sk</strong>ytuje okrem iného nieko¾kokrát preaenú metódu add(), ktorejúlohou je, ako ste u urèite uhádli, prida komponent do kontajnera. Na opaèný úèel slúiametódy remove() a removeAll(). V AWT implementácii je samotná trieda Applet takisto kon−tajnerom, do ktorého môete priamo pridáva komponenty a umiestòova ich tak <strong>na</strong> applet.Toto je moné priamo volaním metódy add() inštancie triedy Applet. Aplikáciou tohto postu−pu pri pouívaní kninice Swing však dosiahnete vyvolanie výnimky, pretoe jej implementá−cia triedy JApplet je mierne odlišná. Kontajner, do ktorého môete pridáva jednotlivé kom−ponenty, musíte zí<strong>sk</strong>a volaním metódy getContentPane() (vracia objekt typu Container) in−štancie appletu a jeho metódou add() potom môete pridáva komponenty.Poïme sa pozrie <strong>na</strong> jednoduchý príklad. V òom vytvoríme jednoduchý komponentJLabel a pridáme ho <strong>na</strong> plochu appletu:// // import javax.swing.*;import java.awt.*;public class MojApplet extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(150, 30));JLabel <strong>na</strong>pis = new JLabel("Prvy komponent");Container kontajner = getContentPane();kontajner.add(<strong>na</strong>pis);}}Výsledok po spustení v appletvieweri vidíte <strong>na</strong> obrázku 1. Tento jednoduchý applet vosvojej metóde init() vytvoril inštanciu triedy JLabel, èo nie je niè iné ne vizuálny kompo−nent textový nápis. Má nieko¾ko konštruktorov, my sme pouili ten, ktorý preberá akoparameter jednoduchý reazec, ktorý je obsahom nápisu. Následne do premennej kontaj−ner bol uloený kontajner appletu, do ktorého bol textový nápis pomocou metódy add()vloený. Celý tento zápis je moné <strong>sk</strong>ráti <strong>na</strong> jeden riadok takto:getContentPane().add(new JLabel("Prvy komponent"));Vo väèších programoch sa tento zápis neodporúèa, pretoe za to èasto zaplatíte zní−enou preh¾adnosou kódu.SPRÁVCOVIA UMIESTNENIA KOMPONENTOV. Na to, aby bolo moné kon−trolova, kam budú jednotlivé komponenty umiestòované a ko¾ko miesta budú zabera,slúia správcovia umiestnenia (angl. layout ma<strong>na</strong>ger). Kninice AWT a Swing po<strong>sk</strong>ytujúnieko¾ko správcov rozmiestnenia, take pri návrhu svojej aplikácie by ste nemali ma iad−ny problém vytvori akýko¾vek zloitý layout.Najjednoduchší správca umiestnenia je po<strong>sk</strong>ytovaný triedou BorderLayout. Tentosprávca rozmiestnenia je <strong>na</strong>stavený implicitne, pokia¾ ne<strong>na</strong>stavíte iného správcu metódousetLayout(), ktorú po<strong>sk</strong>ytuje objekt Container, ktorý môeme zí<strong>sk</strong>a volaním metódygetContentPane(). BorderLayout umoòuje umiestòova komponenty <strong>na</strong> pevne urèenépozície dané konštantami NORTH, SOUTH, EAST, WEST a CENTER, definovanými v tejtotriede. Na kadú pozíciu je moné umiestni <strong>na</strong>jviac jeden komponent, take spolumôete <strong>na</strong> plochu spravovanú správcom BorderLayout umiestni maximálne pä kompo−nentov. Pridávanie komponentov je takisto realizované metódou add(), ale s pouitím ajdruhého parametra, ktorým je jed<strong>na</strong> zo zmienených konštánt. Správca BorderLayout námumoòuje definova aj minimálnu ve¾kos horizontálnej a vertikálnej medzery medzi jed−notlivými komponentmi pomocou metód setHgap() a setVgap(). Najlepšie si všetky tietoveci ukáeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade, kde pouijeme práve správcu umiestneniaBorderLayout, umiestnime <strong>na</strong> plochu appletu pä tlaèidiel a <strong>na</strong>stavíme medzi nimi verti−kálnu medzeru 5 a horizontálnu medzeru 15:// // import javax.swing.*;import java.awt.*;public class MojApplet extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(300, 200));BorderLayout spravca = new BorderLayout();spravca.setVgap(5);spravca.setHgap(15);Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(spravca);JButton tlacidlo = new JButton("Stred");kontajner.add(tlacidlo, BorderLayout.CENTER);tlacidlo = new JButton("Sever");kontajner.add(tlacidlo, BorderLayout.NORTH);tlacidlo = new JButton("Juh");kontajner.add(tlacidlo, BorderLayout.SOUTH);tlacidlo = new JButton("Vychod");kontajner.add(tlacidlo, BorderLayout.EAST);tlacidlo = new JButton("Zapad");kontajner.add(tlacidlo, BorderLayout.WEST);}}124 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


P R O G R A M U J E M EV tomto jednoduchom programe sme v metóde init() <strong>na</strong>jprv<strong>na</strong>stavili ve¾kos appletu, potom sme vytvorili nového správcu umiest−nenia, <strong>na</strong>stavili poadované ve¾kosti medzier a tohto správcu sme pri−radili kontajneru appletu pomocou metódy setLayout(). NásledneObr. 1sme pridávali pomocou metódy add() do appletu tlaèidlá, prièomsme umiestnenie komponentu špecifikovali druhým parametromtejto metódy. V <strong>sk</strong>ratke sa ešte zmienim o komponente JButton, keïe sme ho v pred−chádzajúcej ukáke nieko¾kokrát pouili. Ako ste si urèite všimli, JButton predstavujekomponent tlaèidlo. Opä má nieko¾ko konštruktorov, prièom my sme pouili ten, ktorývyaduje ako parameter reazec, ktorý bude zobrazený <strong>na</strong> tlaèidle. Komponentom sabudeme venova a po tom, èo <strong>sk</strong>onèíme výklad správcov umiestnenia, a preto sa tuteraz o tomto komponente nebudem rozpisova. Výsledok uvedeného programu vidíte<strong>na</strong> obr. 2.Ïalším správcom umiestnenia, ktorému sa budeme venova, je FlowLayout. Ide opä ove¾mi jednoduchého správcu, o niè zloitejšieho, ne je BorderLayout, ale u sa ho netý−kajú obmedzenia, ako je maximálny poèet komponentov. Mono ste u pod¾a názvuodhadli, e ide o správcu, do ktorého môete vo¾ne pridáva komponenty. Tie sú zobra−zované postupne, ako ich pridávate, ved¾a seba z¾ava doprava, a kým je zaplnený celýriadok. Vtedy správca FlowLayout prejde <strong>na</strong> ïalší riadok a opä pokraèuje v pridávaníkomponentov ved¾a seba z¾ava doprava. Kadý riadok s komponentmi je zarov<strong>na</strong>ný <strong>na</strong>stred. Takisto stojí za povšimnutie fakt, e komponenty sú zmenšené <strong>na</strong> <strong>na</strong>jmenšiumonú ve¾kos, èo v prípade textových nápisov a tlaèidiel z<strong>na</strong>mená takú <strong>na</strong>jmenšiuve¾kos, aby sa <strong>na</strong> ne zmestil iadaný text. Správca FlowLayout rov<strong>na</strong>ko ako BorderLayoutpo<strong>sk</strong>ytuje metódy setVgap() a setHgap() <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie minimálnej vertikálnej a horizon−tálnej medzery. Nasledujúci príklad pridá do appletu 5 tlaèidiel pri pouití správcuFlowLayout. Pre úspornos uvádzam iba metódu init(), zvyšok kódu je zhodný s pred−chádzajúcim:public void init() {this.setSize(new Dimension(200, 100));Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(new FlowLayout());for (int i = 1; i


P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 23. èas: SharewareVstup do tajov tejto problematiky èaká kadého programátora, ktorý by rád svoje umeniev podobe programov šíril komerèným spôsobom, zväèša so štatútom shareware. Urèite saocitnete pred nie jednoduchou otázkou, ako budete prezentova a chráni svoj programpred „softvérovými pirátmi“. Predsa len je ochra<strong>na</strong> zväèša „zlomená“, a tak sa len neèin−ne prizeráme, ako sa <strong>na</strong> internete objavuje jeden crack za druhým... Aj keï niè, èo èlovekvytvoril, nie je doko<strong>na</strong>lé, netreba hádza flintu do ita. Ak poèítaè chápeme ako sústavukomponentov, virtuálne prepojených so softvérom, vtedy môeme tvrdi, e poèítaèovábezpeènos neexistuje <strong>na</strong> iadnej úrovni. Urèitá vízia dosiahnutia doko<strong>na</strong>lej bezpeènosti jejednoz<strong>na</strong>ène v koexistencii virtuálnej èasti softvéru a elektroniky, hardvéru. Keïe ne−chcem vnucova svoj subjektívny názor, pustíme sa do programovania. Kadodenne sastretávame so zauívaným slovkom demo. To vychádza z anglického slova demonstrate(predvádzacia alebo demonštraèná verzia). Táto monos ochrany je azda <strong>na</strong>jjednodu−chšie, no nie vdy <strong>na</strong>jefektívnejšie riešenie. Väèšinou ide o väèšie projekty, ktorých distri−búcia z h¾adi<strong>sk</strong>a objemu dát nie je efektív<strong>na</strong>. Vtedy sa oplatí prezentova programy v balí−koch, ktorým hovoríme demo. Obmedzenia vytvárame priamo bez monosti zmeny.OBMEDZENIA DEMO. Ak nechceme demonštraèný program ukráti o iadnu z jehofunkcií alebo ak ho chceme prezentova v plnej paráde, vtedy sa nám núka <strong>na</strong>jzauíva−nejší spôsob ochrany, ktorým je èasové obmedzenie programu. Môeme ho realizova via−cerými spôsobmi, prièom kadý je plnofunkèný a zároveò nedoko<strong>na</strong>lý z bezpeènostnejstránky. Ak vychádzame z hardvérovej podstaty PC, nemáme ve¾a reálnych a spo¾ahlivýchmiest, kde môeme trvalo uloi stavovú informáciu. Prvú monos urèite vidíme vo vyuitíregistrov OS. Je to predsa len väzba <strong>na</strong> operaèný systém, ktorého reinštalácia nie je <strong>na</strong>dennom poriadku. Aj <strong>na</strong>priek tomu, e sme prácu s registrami systému u viackrát vyuí−vali a opisovali, zopakujeme si tento postup ešte raz. Do klauzuly uses si dopíšeme kni−nicu Registry a DateUtils. Zadefinujeme si globálnu premennú TRegistry. V <strong>na</strong>šom prípa−de to bude premenná reg.varForm1: TForm1;reg:TRegistry;implementation{$R *.dfm}Celá kontrolná ruti<strong>na</strong> sa zaène po spustení, teda v udalosti OnCreate. Takto vyzerá támoja:procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);beginreg:=TRegistry.Create;with reg do beginRootKey:=HKEY_CURRENT_USER;OpenKey('Software\PCRevueTest',true);if ValueExists('StartDateTime') then beginif ReadDateTime('StartDateTime')


P R O G R A M U J E M Edialógy. Opä zdôrazòujem, e stále hovoríme o demobalíku, ktorý neobsahuje iadnumonos registrácie a následné odstránenie obmedzení.SHAREWARE REGISTRÁCIA. Pre malý program, ktorý chceme šíri so štatútom sha−reware, sa nám neoplatí modifikova úplnú verziu a pretvára ju <strong>na</strong> demo. Efektívnejšie jevyui monos registrácie priamo v programe. Našou úlohou je vytvori demoobmedze−nia programu a monos zaregistrova sa tak, aby nevznikla škoda <strong>na</strong> strane autora prog−ramu a, samozrejme, ani <strong>na</strong> strane koncového pouívate¾a. Zverejòova akýko¾vek postupdy<strong>na</strong>mického kódovacieho k¾úèa je úplne zbytoèné. Nijaký, ani ten <strong>na</strong>jjednoduchší spôsobvytvorenia dy<strong>na</strong>mického k¾úèa nie je zlý. Veï v koneènom dôsledku ide len o zmätenieprotivníka èi špekulanta, ktorý sa rozhodol poruši licenèné podmienky, èím sa dopustilminimálne priestupku, ak nie trestného èinu. Po úspešnom zaregistrovaní máme opä dvemonosti uloenia registraèných dát. Vyuitím registrov alebo priamo do súboru exe, èi<strong>na</strong> iné miesto pevného di<strong>sk</strong>u, ktoré je pridelené súèastiam daného programu. Nevyluèujesa ani kombinovaný spôsob ochrany (registre OS, súbory). Registráciu cez internet nepo−vaujem za <strong>na</strong>jšastnejšie riešenie. Aj <strong>na</strong>priek jej efektivite, bezpeènosti èi rozšírenýmmonostiam nie je tento spôsob prijímaný s ve¾kou dávkou <strong>na</strong>dšenia. Predsa len interne−tom nie je vybavený kadý PC.SHAREWARE BEZPEÈNOS. Zásady pri programovaní shareware, mierené proticrackerom, sú viacerým <strong>sk</strong>úseným programátorom akýmsi „otèenášom“. Nikdy nepouívajte jednoz<strong>na</strong>èné názvy procedúr a funkcií. V prípade, e vytvorítefunkciu JeHesloSpravne, u¾ahèíte prácu crackerovi. Take buïte viac kreatívni. Nevytvárajte jednoúèelové kontrolné funkcie. Do dôleitých, funkènos obmedzujú−cich funkcií vlote vdy aj inú, dôleitú èas programu. Ak sa cracker pokúsi „vynopo−va“ danú funkciu, program sa stane nepouite¾ným. V prípade registrácie poèkajte s overovaním hesla asi 2 sekundy. Takmer úplne satým vylúèi útok BruteForce. Èas èakania nám zabezpeèí príkaz sleep(milliseconds);. Ukladajte heslá <strong>na</strong> neobvyklé miesta. Pre kontrolu je dobré poui viacero kópií.V prípade, ak ne<strong>na</strong>stane zhoda, program sa nespustí. Nevyuívajte statické string <strong>na</strong> informovanie pouívate¾a (<strong>na</strong>pr. neplatné heslo).U¾ahèuje to orientáciu v programe. Vyuívajte dy<strong>na</strong>mické premenné èi systémové hláse−nia, prípadne si tie hlásenia adekvátne zakódujte. Neberte teda moje prv uvedené zdro−jové kódy za bezpeèné. Sú to ukákové zápisy, kde sa toto pravidlo porušuje pravidelne(ShowMessage). Zlomyse¾ne mäte crackera atrapami. Napríklad tak, e <strong>na</strong>jdôleitejšiu funkciupomenujete SpustiObmedzenia.Dodranie kadého uvedeného bodu nám zvyšuje a crackerom zniuje percentuálnevyjadrenú šancu <strong>na</strong> úspech, preto dbajte <strong>na</strong> ich praktickú aplikáciu. Mono to definujeteako vnášanie chaosu do vašich preh¾adných zdrojových kódov! Ak je chaos len pre inteli−gentných, tak by nemal vzniknú nijaký problém ☺. Prajem vám ve¾a šastia a úspechovvo vašej nie ¾ahkej kariére. Na ïalšie programovacie stretnutie sa u teraz tešíJozef KOZÁK ml.Grafika cez OpenGL / 8. èas: FAQ, blendingPo mesiaci sa opä stretávame u pri ôsmom pokraèovaní tohto seriálu (ako ten èas ply−nie, u treba uvaova, èo bude po jeho <strong>sk</strong>onèení). No <strong>sk</strong>ôr ako zaèneme s vysvet¾ovanímnovej látky (blendingu), dáme priestor zopár otázkam, ktoré mi prišli e−mailom.FAQ Otázka: Nefunguje mi zdrojový kód, èo mám robi? Odpoveï: Musím sa priz<strong>na</strong>, e som v zdrojovom kóde urobil nieko¾ko preklepov. Akich neviete odstráni, <strong>na</strong>píšte mi e−mail, pošlem vám správny kód, ktorý <strong>na</strong>ozaj funguje. Otázka: Som stálym èitate¾om PC REVUE. Píšem Vám, pretoe ma zaujala Vašarubrika Grafika cez OpenGL. Som v tomto smere len zaèiatoèník, aj keï mám zasebou zaèiatky v C++ a to je aj podnet <strong>na</strong> moju otázku. Chcel by som sa Vásspýta, èi existuje nejaká publikácia oh¾adom programovania v OpenGL alebostránka <strong>na</strong> internete, ktorá sa tejto problematike venuje. Peter Tarasoviè – tarasovic@vlake.army.<strong>sk</strong> Odpoveï: Na internete je ve¾a stránok, ktoré sa zaoberajú programovaním v OpenGL.Z tých <strong>na</strong>jlepších spomeniem len nehe.gamedev.net, mizanin.szm.<strong>sk</strong>, z ktorých èerpámnámety, ïalej <strong>www</strong>.opengl.cz, tutoriál <strong>na</strong> <strong>www</strong>.builder.cz. S knihami je to u ašie. ia¾,zatia¾ som sa nestretol s knihou o OpenGL v slovenèine, ale ak vám anglièti<strong>na</strong> nerobí prob−lém a máte dobrý príjem, <strong>sk</strong>úste sa pozrie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.amazon.com, kde sa dajú kúpi. Akchcete nejakú knihu zadarmo, <strong>sk</strong>úste domov<strong>sk</strong>ú stránku tohto seriálu, a to <strong>www</strong>.glgrafi−ka.miesto.<strong>sk</strong>, ktorá sa v <strong>na</strong>jblišom èase bude rozširova. Toto je <strong>na</strong>ozaj len struèná odpo−veï, ak sa chcete opýta <strong>na</strong> nieèo špeciálne, <strong>na</strong>píšte mi e−mail. Otázka: Ve¾mi sa mi páèi Váš seriál o programovaní v OpenGL, ale neviem nikdezoh<strong>na</strong> Vami spomí<strong>na</strong>né Visual C++ 5.0 Learning Edition a v programe Dev−C++ mistále vypisuje hlásenia, akoby som nemal #includované súbory gl.h, glaux.h a glu.h.Mám pridané aj všetky kninice, pretoe ukákový program dodávaný s programommi funguje. Dá sa to nejako vyrieši??? Stály èitate¾ Pichalsi – pichalsi@pobox.<strong>sk</strong> Odpoveï: Èo sa týka toho Visual C++, nemusíte ma práve túto verziu, povedal som,e staèí aj takáto, pretoe mne to funguje, ale ak máte verziu 6, tam vám to tie pôjde.No a èo sa týka Dev−C++, je to ve¾mi dobrý program, sám som ho pouíval, kým somnezoh<strong>na</strong>l Visual C++. Ak nepotrebujete všakovaké funkcie vo Visual C++, pokojnemôete pouíva aj toto vývojové prostredie. A nezaberie ani to¾ko miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Apreèo vám vlastne nejde? Nestaèí len pomocou #include pripoji hlavièkové súbory, trebapripoji aj kninice, kde sú definované objekty, ktoré sú deklarované v hlavièkových súbo−roch (ko¾ko ¾udí som poslal touto vetou do blázinca? ☺). Tento úkon je jednoduchý.V menu Project vyberte poloku Project options. Vy<strong>sk</strong>oèí vám okno, podobné tomu <strong>na</strong>obrázku è. 1. Editovací riadok obsahuje parametre linkera, no a my mu musíme poveda,e potrebujeme <strong>na</strong>linkova ešte OpenGL kninice. Je to vlastne to isté, ako keï sme voVisual C++ pridávali kninice pomocou Project options. Do tohto riadka treba <strong>na</strong>písa: −lopengl32 −lglu32 −lglaux. Potom staèí stlaèi OK a je to. Ešte je tu jeden problém – Dev−C++ má nejaké problémy s konštantou CDS_FULLSCREEN. Preto treba <strong>na</strong> zaèiatku súbo−ru init.cpp túto konštantu definova:#define CDS_FULLSCREEN 0x00000004Po tomto úkone by malo všetko fungova. Ak nedajboe nie, kontaktuje ma, <strong>sk</strong>úsimvám pomôc. Ale som si <strong>na</strong> 99 % istý, e to fungova bude.Tak a teraz môeme prejs k hlavným témam tejto èasti – blending a trochu zlepšenýpohyb po scéne. Aj toto pokraèovanie bude trochu dlhšie, hlavne pokia¾ ide o pohyb poscéne, no <strong>na</strong>koniec uvidíte, e je to úplne jednoduché. Dos bolo reèí, ideme <strong>na</strong> blending.BLENDING. Najprv si musíme vysvetli, èo je to blending. Mono to u niekto vie, aleako som zistil z e−mailov, tento seriál èítajú aj ¾udia, ktorí nie sú machri v pojmoch z gra−fiky (dokonca aj 12−roèný študent!). Blending je vlastne, po sloven<strong>sk</strong>y povedané, priesvit−nos. Týmto spôsobom môete vytvori rozlièné efekty, <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>lo, ma<strong>sk</strong>ing (o òom vniektorej budúcej èasti), bitmap font (takisto aj tejto téme sa budem venova asi v mar−covej èasti) a neviem ešte èo...Obr. 1Pouívanie blendingu je ve¾mi jednoduché. Ukáeme si to <strong>na</strong> príklade. Máme dve tex−túry, jednu spodnú a jednu vrchnú. Spodná textúra bude ma inú farbu ako vrchná. Tietotextúry uloíme <strong>na</strong> seba a trochu posunieme, aby sme si ukázali, e blending funguje.Podstatou príkladu je vytvori nieèo také, èo znázoròuje obrázok è. 2.Vychádzame ako vdy zo základného zdrojového kódu s funkciami <strong>na</strong> manipuláciu stextúrami. Najprv si zmeníme poèet textúr <strong>na</strong> 2 a uvedieme cestu k nim. Textúry sú tedahotové. Teraz sa presunieme do funkcie DrawGLScene. Nakreslíme jednu textúru viac do−zadu u štandardným postupom príkazov:glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[0]);glBegin(GL_QUADS);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f);glVertex3f(−1.0f, −1.0f, −2.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f);glVertex3f( 1.0f, −1.0f, −2.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f);glVertex3f( 1.0f, 1.0f, −2.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f);glVertex3f(−1.0f, 1.0f, −2.0f);glEnd();Teraz musíme <strong>na</strong>kresli vrchnú textúru, ale musí by priesvitná. To je dôvod, aby smezapli blending úplne jednoduchým príkazom:glE<strong>na</strong>ble(GL_BLEND); //zapni blendingNa to však musíme vypnú håbkový test, aby nám nerobil problémy. Prišiel èas <strong>na</strong> výbertypu blendingu, pretoe existuje ve¾a typov blendingu. Tento typ urèuje tzv. blendingová2/<strong>2003</strong> PC REVUE 127


P R O G R A M U J E M Erovnica, ktorú <strong>na</strong>stavujeme cez glBelndFunc. Má dva parametre, prvý špecifikuje, odakého vstupného komponentu bude závisie výsledok. U nás to bude alpha – jas. Èie akbude ma vrchná textúra hodnotu jasu 0.5f, bude <strong>na</strong> polovicu prieh¾adná. A ten druhýparameter urèuje spôsob výpoètu výsledku. My pouijeme GL_ONE.glDisable(GL_DEPTH_TEST); //vypni håbkový testglBlendFunc(GL_SRC_ALPHA,GL_ONE); //<strong>na</strong>stav blendingovú rovnicuObr. 2glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[1]);glBegin(GL_QUADS);glColor4f(1.0f,1.0f,1.0f,0.5f);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f( 0.0f, −2.0f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 2.0f, −2.0f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 2.0f, 0.0f, 0.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f( 0.0f, 0.0f, 0.0f);glEnd();glDisable(GL_BLEND);glE<strong>na</strong>ble(GL_DEPTH_TEST);} //koniec funkcie DrawGLSceneNastavenia blendingu mámeza sebou a teraz u len staèí <strong>na</strong>−kresli druhú textúru. Ešte predjej kreslením <strong>na</strong>stavíme jej hod−notu jasu cez glColor4f. Keï takurobíme, musíme u len za kód,ktorý kreslí blendovanú textúru,vloi príkazy, ktoré blending vyp−nú. Ak by sme tak neurobili, ajspodná textúra bude priesvitná ato my nechceme. Zdrojový kódtýchto operácií by mal vyzeraasi takto:Ako sami vidíte, blending je efekt málo nároèný <strong>na</strong> zdrojový kód a èas. Pri správnom<strong>na</strong>stavení blendingovej rovnice vie toho <strong>na</strong>ozaj ve¾a. Aj my budeme túto súèas OpenGLdos vyuíva.KAMERA. Pamätáte sa, keï sme v 6. èasti seriálu (PCR è. 12/2002) preberali pohyb po<strong>na</strong>mi vytvorenej scéne? A pamätáte sa <strong>na</strong> to, e som vám s¾úbil, e v niektorej z budúcichèastí to trochu zlepšíme? Práve prišiel ten s¾úbený èas. Teraz si toti ukáeme efektívnejšíspôsob, ako sa pohybova po scéne pomocou jednej funkcie kninice glu (OpenGL utilitylibrary – kninica, ktorá obsahuje nieko¾ko uitoèných funkcií <strong>na</strong> prácu s OpenGL), kon−krétne gluLookAt. Aby sa <strong>na</strong>ša práca s touto funkciou ešte zefektívnila, vyuijeme výhodyjazyka C++ a vytvoríme si vlastnú triedu, ktorú pomenujeme Ccamera. V nej budú sústre−dené funkcie s algoritmami <strong>na</strong> výpoèet poh¾adu.Ako prvé si vytvoríme hlavièkový súbor, ktorý bude obsahova deklaráciu štruktúrytejto kninice. Hlavièkový súbor sa bude vola <strong>na</strong>pr. kamera.h a jeho obsahom bude toto(jednotlivé metódy triedy budú vysvetlené postupne):#ifndef _KAMERA_H#define _KAMERA_Hclass CVector {public:float x,y,z;};class CKamera {public:CVector m_Pozicia;CVector m_Pohlad;CVector m_UpVector;CKamera();void NastavPoziciu(float positionX, float positionY, float positionZ, float viewX, floatviewY, float viewZ, float upVectorX, float upVectorY, float upVectorZ);void RotujPohlad(float X, float Y, float Z);void SledujMys();void PohniKamerou(float speed);};#endifAko ste si všimli, v tomto súbore sme si definovali ešte jednu triedu CVector. Je to trie−da vektora (dúfam, e kadý z fyziky vie, èo je vektor!!!), ktorú budeme ve¾mi èastopouíva aj v triede kamery. Trieda CVector má tri poloky, a to x, y a z, èo sú vlastnesúradnice koncového bodu vektora v priestore.Vytvoríme si nový C++ súbor, ktorý bude obsahova definície metód triedy CKamera.Na zaèiatku musíme ešte pripoji hlavièkové súbory math.h, windows.h a v neposlednomrade aj kamera.h.#include "kamera.h"#include #include Trieda CKamera obsahuje tri premenné, ktoré urèujú pozíciu kamery (m_Pozicia), smer,kam sa kamera „pozerá“ (m_Pohlad), a tzv. upVectror, ktorý urèuje, ktorý je smer hore.Ïalej obsahuje trieda aj štyri funkcie a jeden konštruktor. Najprv si rozoberieme kon−štruktor. Ten sa nám postará o <strong>na</strong>stavenie polohy kamery, jej poh¾adu a upVectora. Po−loha kamery bude v strede súradnicového systému, bude „pozera“ dopredu a upVectorbude vlastne y−ová os.CKamera::CKamera(){};m_Pozicia.x=0.0f;m_Pozicia.y=0.0f;m_Pozicia.z=0.0f;m_Pohlad.x=0.0f;m_Pohlad.y=0.0f;m_Pohlad.z=−1.0f;m_UpVector.x=0.0f;m_UpVector.y=1.0f;m_UpVector.z=0.0f;Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jzákladnejších funkcií je NastavPoziciu, ktorá <strong>na</strong>staví vektory <strong>na</strong> hodnoty,ktoré boli zadané ako parametre funkcie. Je to takisto ve¾mi jednoduchá funkcia, pretoev nej nepouívame iadne výpoèty. Vlastne je ve¾mi podobná konštruktoru, veï posúïtesami:void CKamera::NastavPoziciu(float positionX, float positionY, float positionZ, float viewX, floatviewY, float viewZ, float upVectorX, float upVectorY, float upVectorZ){m_Pozicia.x = positionX;m_Pozicia.y = positionY;m_Pozicia.z = positionZ;m_Pohlad.x = viewX;m_Pohlad.y = viewY;m_Pohlad.z = viewZ;m_UpVector.x = upVectorX;m_UpVector.y = upVectorY;m_UpVector.z = upVectorZ;};Keïe my sa chceme aj otáèa v <strong>na</strong>šej scéne, musíme do triedy vloi aj funkciu <strong>na</strong>otáèanie kamery. Je u trošku zloitejšia, pretoe v nej musíme poui jeden pomocný vek−tor <strong>na</strong> urèenie smeru pod¾a osi X,Y a Z.void CKamera::RotujPohlad(float X, float Y, float Z){CVector vVector; //pomocný vektor <strong>na</strong> urèenie smeruAko prvé si musíme urèi smer pod¾a jednotlivých osí. To urobíme jednoduchým odèíta−ním poh¾adu od pozície v danom smere. Èie hodnoty pomocného vektora urèíme takto:vVector.x = m_Pohlad.x − m_Pozicia.x; //smer pod¾a XvVector.y = m_Pohlad.y − m_Pozicia.y; //smer pod¾a YvVector.z = m_Pohlad.z − m_Pozicia.z; //smer pod¾a ZPo týchto úkonoch sa môeme pusti do výpoètu rotácie. Jednotlivé vzorce tu vy−svet¾ova nebudem, pretoe nám to rozsah èlánku nedovolí. Ak by ste to <strong>na</strong>ozaj chcelipochopi, <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke seriálu <strong>www</strong>.glgrafika.miesto.<strong>sk</strong> nájdete toto vysvetleniev elektronickej podobe. Pred samotným výpoètom pre konkrétnu súradnicovú os všakmusíme otestova, èi chceme rotova aj pod¾a tejto osi. Celý zdrojový kód výpoètov budevyzera takto:if(X) {m_Pohlad.z = (float)(m_Pozicia.z + sin(X)*vVector.y + cos(X)*vVector.z); //rotuj pod¾a osi Xm_Pohlad.y = (float)(m_Pozicia.y + cos(X)*vVector.y − sin(X)*vVector.z);}if(Y) {m_Pohlad.z = (float)(m_Pozicia.z + sin(Y)*vVector.x + cos(Y)*vVector.z); //rotuj pod¾a osi Ym_Pohlad.x = (float)(m_Pozicia.x + cos(Y)*vVector.x − sin(Y)*vVector.z);}if(Z) {m_Pohlad.x = (float)(m_Pozicia.x + sin(Z)*vVector.y + cos(Z)*vVector.x); //rotuj pod¾a osi Zm_Pohlad.y = (float)(m_Pozicia.y + cos(Z)*vVector.y − sin(Z)*vVector.x);}}; //koniec funkcie RotujPohladKeïe v poslednom èase boli jednotlivé èasti seriálu Grafika cez OpenGL ve¾mi dlhé,tentoraz to trochu <strong>sk</strong>rátime a pokraèova budeme u <strong>na</strong>budúce. Veï ko¾kým z vás u tiepredlhé výklady lezú <strong>na</strong> nervy.ZÁVER. V tejto èasti sme sa <strong>na</strong>uèili pouíva blending, ktorý vyuijeme aj v budúcichèastiach, <strong>na</strong>jmä pri bitmap fonte a ma<strong>sk</strong>ingu. Nabudúce ešte dokonèíme kameru a pustí−me sa do bitmap fontu. Ale ako tak pozerám, aj látka o bitmap fonte bude rozdelená <strong>na</strong>dve èasti, z toho bude jed<strong>na</strong> <strong>na</strong>budúce a druhá v PCR 4/<strong>2003</strong>. Ale to všetko a <strong>na</strong>budú−ce. Zatia¾ vám nechám blending ulea v hlave, aby ste ho <strong>na</strong>budúce mohli bez problé−mov pouíva. Prajem pekný február a pekné záitky s programovaním v OpenGL.Zdroje: blending – nehe.gamedev.netcamera – <strong>www</strong>.gametutorials.comLukáš Staòa128 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S E R V I STipy a triky pre WindowsSKRYTIE POLOIEK V PANELI ÚLOHWindows XP obsahuje mechanizmus <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rývanie všetkých poloiek v paneli úloh (No−tification Area) okrem hodiniek. Poloky v tomto paneli môete <strong>sk</strong>ry pre vybraného po−uívate¾a alebo pre všetkých pouívate¾ov poèítaèa.Skrytie poloiek v paneli úloh pre vybraného pouívate¾a:Prihláste sa ako pouívate¾, ktorému chcete <strong>sk</strong>ry poloky v paneli úloh. V registroch vyh¾a−dajte vetvu HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer. Vytvorte v nej novú DWORD hodnotu, <strong>na</strong>zvanú NoTrayItemsDisplay, a priraïtejej hodnotu 1.Zmeny sa prejavia po odhlásení a opätovnom prihlásení.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]Názov: NoTrayItemsDisplayTyp: REG_DWORDHodnota: 1Skrytie poloiek v paneli úloh pre všetkých pouívate¾ov:V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer. Vytvorte v nej novú DWORD hodnotu, <strong>na</strong>zvanú NoTrayItemsDisplay, a priraïte jej hodnotu 1.Zmeny sa prejavia po reštarte.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\ Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]Názov: NoTrayItemsDisplayTyp: REG_DWORDHodnota: 1ZVISLÉ CENTROVANIE VO WORDEAko urèite všetci viete, text sa dá vo Worde centrova vodorovne. Okrem toho sa však dácentrova aj zvislo. Staèí v menu Súbor | Nastavenie strany <strong>na</strong> záloke Rozloenie zvoliv sekcii Zvislé zarov<strong>na</strong>nie monos Centrova (obr. 1).Obr. 1píšte ju, presuòte kurzor za text azvo¾te Vloi | Prerušenie. Z ponúk−nutých moností vyberte Prerušisekciu a pokraèova <strong>na</strong> ïalšej stra−ne (obr. 2).V menu Súbor | Nastaveniestrany <strong>na</strong> záloke Rozloenie zvo¾−te v sekcii Zvislé zarov<strong>na</strong>nie mo−nos Hore. Dosiahnete tým, e <strong>na</strong>prvej strane bude zvislé zarovnáva−nie <strong>na</strong> stred a <strong>na</strong> ïalších ostane nor−málne.Obr. 2Ak chcete poui vodo−rovné zarovnávanie len <strong>na</strong>−príklad <strong>na</strong> prvej strane, vy−Zvislé zarovnávanie textuREGISTRE WINDOWSKeïe registre patria k <strong>na</strong>jkritickejším èastiam Windows, automaticky si ich zálohuje(od Windows 98). Na to slúi program scanreg.exe, ktorý nájdete v adresári Windows.Jeho konfigurácia je moná pomocou súboru scanreg.ini. Tento súbor vyzerá bez ko−mentárov takto:Backup=1Optimize=1ScanregVersion=0.0001MaxBackupCopies=5BackupDirectory=Vo¾ba Backup udáva, èi má Windows robi pravidelné zálohy registrov. Vo¾ba Opti−mize udáva, èi sa majú registre automaticky optimalizova pri vypí<strong>na</strong>ní Windows, akich ve¾kos prekroèí 5 MB (èím väèšie registre, tým pomalší chod Windows). Max−BackupCopies udáva maximálny poèet záloných kópií.Registre môete, samozrejme, zálohova, obnovova a optimalizova aj ruène. Tietooperácie však nie sú prístupné z prostredia Windows. Musíte preto poèítaè reštartovav reime MS DOS. Tieto operácie sa vykonávajú pomocou spomí<strong>na</strong>ného programuscanreg.exe z príkazového riadka. Zálohovanie sa vykonáva príkazom scanreg /back−up, optimalizácia príkazom scanreg /opt a obnova zo zálohy príkazom scanreg /re−store.KLÁVES WINDOWSChýba vám <strong>na</strong> klávesnici kláves Windows( ) a nechcete pre túto drobnos kupo−va novú klávesnicu, keïe vaša vám vyho−vuje? Nijaký problém. Všetko vyrieši utilitaKeyboard Remap Kernel Toy. Pomocou tej−to utility dokáete priradi funkciu tohto tla−èidla klávesom pravý Alt alebo pravý CTRL.Túto utilitu si môete stiahnu z http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows95/downloads/contents/wutoys/w95kerneltoy/. Stiahnutýsúbor rozba¾te a vyh¾adajte súbor Keyre−map.inf. Kliknite <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom myšia zvo¾te Inštalova.Zvo¾te Štart | Nastavenia | OvládacíPanel | Klávesnica. Ako iste vidíte, pribud−Obr. 1 Keyboard Remap Kernel Toyla vám záloka Remap (obr. 1). Na tejto záloke môete priradi funkciu tlaèidla Win−dows ( ) klávesom pravý Alt alebo pravý CTRL.RÝCHLE H¼ADANIE V MS OFFICETypická inštalácia MS Office obsahuje aplikáciu Rýchle h¾adanie (Find Fast) . Tátoaplikácia sa spúša vdy po štarte Windows a zaberá operaènú pamä a miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>uvytváraním indexov všetkých di<strong>sk</strong>ov. Ak chcete automatické spúšanie tejto aplikácievypnú, staèí ju vymaza zo Štart | Programy | Po spustení.Okrem tejto aplikácie sa v adresári Po spustení <strong>na</strong>chádza aj aplikácia <strong>na</strong>zvaná MicrosoftOffice. Tá sa takisto spúša pri kadom štarte Windows – <strong>na</strong>èítava kninice potrebné <strong>na</strong> chodaplikácií MS Office, aby zrýchlila ich spúšanie. Toto zrýchlenie však nie je nijako dramatické,preto môete aj tento program zo sekcie Po spustení pokojne vymaza.PROBLÉMY S DISKETOVOU MECHANIKOUMono sa vám u stalo, e pri práci s di<strong>sk</strong>etovou mechanikou pod Windows ste <strong>na</strong>ra−zili <strong>na</strong> problémy spojené so zápisom, prípadne èítaním. Tieto problémy sa však dajújednoducho odstráni.Kliknite pravým tlaèidlommyši <strong>na</strong> Tento poèítaè <strong>na</strong> pra−covnej ploche a zvo¾te Vlast−nosti. Na záloke Výkon klikni−te <strong>na</strong> tlaèidlo Systém súborov.Na záloke Di<strong>sk</strong>etová mecha−nika odškrtnite vo¾bu H¾ada no−vé di<strong>sk</strong>etové jednotky prikadom spustení poèítaèa a<strong>na</strong> záloke Vymenite¾ný di<strong>sk</strong> od−škrtnite vo¾bu Zapnú zápis Obr. 1 Táto vo¾ba nesmie by zaškrtnutávyrovnávacej pamäte <strong>na</strong> po−zadí <strong>na</strong> všetkých vymenite¾ných di<strong>sk</strong>och (obr. 1).ZMENA UMIESTNENIA SYSTÉMOVÝCH ADRESÁROVWindows obsahuje viacero systémových adresárov, ako Moje dokumenty, Ponuka štart,Pracovná plocha... Všetky tieto adresáre majú presne urèené umiestnenie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Akvám tieto umiestnenia nevyhovujú, môete ich jednoducho zmeni.Vo vetve HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\User Shell Folders nájdete tieto textové poloky:Administrative Tools – Nástroje administrácieAppData – Dáta aplikáciíCache – Doèasné internetové súbory aplikácie MS Internet ExplorerCookies – Cookies aplikácie MS Internet ExplorerDe<strong>sk</strong>op – Pracovná plochaFavorites – Ob¾úbené polokyFonts – PísmaHistory – HistóriaLocal AppData – Miestne <strong>na</strong>stavenia údajov aplikáciíMy Pictures – ObrázkyPerso<strong>na</strong>l – Moje dokumentyPrograms – Programy v ponuke ŠtartRecent – Nedávno otvorené súbory (Štart | Dokumenty)SendTo – Poloka Odosla kam z kontextového menuStart Menu – Ponuka ŠtartStartUp – Adresár Po spustení z ponuky Štart | ProgramyAk chcete zmeni umiestnenie niektorého z týchto systémových adresárov, <strong>na</strong>jprv jehoobsah prekopírujte <strong>na</strong> poadované miesto a potom zmeòte hodnotu danej poloky, ktoráudáva umiestnenie, <strong>na</strong> úplnú cestu k novému umiestneniu.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \Explorer \ User Shell Folders]Názov: pod¾a výberuTyp: REG_StringHodnota: úplná cesta k umiestneniuIgor Kulman2/<strong>2003</strong> PC REVUE 129


S E R V I SN O V Ý S E R I Á LHardvér pod lupou / 1. èas: Skrinka a zdrojTento nový seriál sa bude zaobera problematikou jednot−livých èastí osobného poèítaèa. Poèítaè nemono vníma ako„zázraènú <strong>sk</strong>rinku“, ktorá nám pomocou vopred definova−ných vstupov zobrazuje alebo ináè prezentuje výstup. Mu−síme ho bra ako kompletné elektronické zariadenie. Cie−¾om tohto seriálu bude sprostredkova vám: informácie o funkcii opisovaného komponentu princíp èinnosti komponentu rady pri <strong>na</strong>jèastejších konfliktoch a porucháchkomponentov modifikácie komponentovJe mojou morálnou povinnosou upozorni vás, e všetkypostupy, ktoré tu nájdete, sú realizovate¾né jedine s nára−dím urèeným <strong>na</strong> to a s istou dávkou vedomostí v oblastielektroniky. Verím takisto, e nebudete u<strong>sk</strong>utoèòova po−kusy <strong>na</strong> nových komponentoch, prièom by ste mohli jed−noducho fyzicky poškodi danú èas a prís tak o monosreklamácie. Všetky opravy a modifikácie vykonávate <strong>na</strong> vlast−nú zodpovednos. Návody a opisy budú s fotodokumentá−ciou, èo podstatne podporí názornos.CASE. Základom kadého poèítaèa je jeho <strong>sk</strong>rinka, v ktorejsú uloené ïalšie poèítaèové komponenty. Vieme, e existu−je viacero vyhotovení poèítaèových <strong>sk</strong>riniek. Pri výbere vhod−nej <strong>sk</strong>rinky neh¾adíme len <strong>na</strong> jej imid, ale aj <strong>na</strong> objem, res−pektíve rozmery. Pod¾a pozície a ve¾kosti ich delíme <strong>na</strong>:De<strong>sk</strong>top – tieto <strong>sk</strong>rinky sú spravidla umiestòovanépod monitor. Ich výhodou je <strong>sk</strong>ladnos. Málo priestoru as tým spojený zlý prístup ku komponentom, ako aj èastéproblémy s chladením sú negatívami spomí<strong>na</strong>ného typu<strong>sk</strong>riniek.Mini Tower – u názov tower nám prezrádza, e ide oklasickú veu. Pre takúto <strong>sk</strong>rinku poèítaèa h¾adáme viacmiesta. Väèšie rozmery a s tým spojené problémy s umiest−nením sú kompenzované zlepšenými monosami chlade−nia vplyvom väèšieho objemu, ako aj prirodzenejšou cir−kuláciou vzduchu.Big Tower – <strong>sk</strong>rinka sa pouíva <strong>na</strong> väèšie, výkonnejšiepoèítaèe, <strong>na</strong>príklad menšie servery. Pozornému èitate¾ovineušlo, e bola vynechaná middle tower, ktorá je ve¾kos−ou medzi mini a big tower. A<strong>na</strong>logicky prichádzame k<strong>sk</strong>rinkám pre viacprocesorové servery, kde je dostatok mies−ta <strong>na</strong> nieko¾ko pevných di<strong>sk</strong>ov alebo iných výmennýchzariadení (<strong>na</strong>pr. JAZZ, CD alebo ZIP).ZDROJ PC. Vyuitie zdroja je, myslím, po vynájdení elek−trickej energie tým <strong>na</strong>jzákladnejším mí¾nikom <strong>na</strong> ceste kfunkènému PC. Jeho hlavnou úlohou je dodáva stabilizo−vané <strong>na</strong>pätie v hodnotách 5a 12 V. Vieme, e zdroj poèí−taèa sa zväèša dodáva spolus poèítaèovou <strong>sk</strong>rinkou. Prikúpe sme urèite neprehliadliz<strong>na</strong>èenie 250, 300, 400 W ainé. Ide o výkon zdroja, kto−rý si volíme pod¾a pouitýchhardvérových súèastí tak,aby nedošlo jeho k preae−niu. Rozvod stabilizovaného<strong>na</strong>pätia 5/12 V je zabezpe−èený štandardizovanými ko−nektormi, o ktorých sa terazdozvieme nieèo nové. Štandardne potrebujeme dva druhykonektorov <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie zariadení v PC. Prvým z nich jekonektor Berq, urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>pája−nie 3,5" di<strong>sk</strong>etovej mechaniky aniektorých pevných di<strong>sk</strong>ov, ktorývidíme <strong>na</strong> obrázku. K tomutokonektoru patriaca tabu¾ka budevyzera takto:Druhým konektorom dodávky stabilizovaného <strong>na</strong>pätiaje konektor Molex, ktorého aplikovanie vidíte <strong>na</strong> obrázku(Molex pripojený k pevnému di<strong>sk</strong>u a hneï ved¾a vidímejeho piny). Z obrázka je tie zrejmé, e konektor nemô−eme zaloi <strong>na</strong>opak. Farebné z<strong>na</strong>èenie ostáva rov<strong>na</strong>ké akopri Berq.AT. Pravdepodobne <strong>na</strong> vaše prekvapenie nebolo pri <strong>sk</strong>rin−kách spomenuté z<strong>na</strong>èenie AT/ATX. To urèite preto, e tonie je záleitos architektúry <strong>sk</strong>rinky, ale elektroniky zdro−ja. Poèítaèový zdroj môeme charakterizova ako pulznýzdroj. Ten pracuje <strong>na</strong> vyššej frekvencii, take jeho trans−formátor je pomerne malý. Zdroj pracuje ako dvojèinnýpriepustný meniè s reguláciou výstupného <strong>na</strong>pätia. Nebu−deme zachádza hlboko do tajov elektroniky, veï èítate èa−sopis o PC. Hlavným mí¾nikom je konektor <strong>na</strong> zabezpeèe−nie dodávky <strong>na</strong>pájacieho <strong>na</strong>pätia matiènej do<strong>sk</strong>y. Vo vy−hotovení AT ide o dvojicu konektorov. Pri ich nesprávnomzaloení môe dôjs k poškodeniu matiènej do<strong>sk</strong>y. Pretopri zapájaní dbáme <strong>na</strong> to, aby èierne káble konektorovboli pri sebe.ATX. Zdroje ATX sa od AT líšia len tým, e aj vo vypnu−tom stave dodávajú pomocné <strong>na</strong>pätie 5 V. Na ten úèelbývajú zväèša doplnené malým pulzným zdrojom, ktorý jeschopný doda prúd do1 A. Výkonová èas zdro−ja sa zapí<strong>na</strong> signálomPS_ON, ktorý generujelogická èas matiènejdo<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong>pájanej spo−mí<strong>na</strong>ným pomocným<strong>na</strong>pätím. Na obrázkuvidíme zapojený ATX ko−nektor zdroja v matiè−nej do<strong>sk</strong>e. Tento konek−tor neotoèíme <strong>na</strong>opak,a tak nehrozí poško−denie matiènej do<strong>sk</strong>yani iných komponen−tov.ÚDRBA A NAJÈASTEJŠIE PORUCHY. Poznámetri indikácie poruchy zdroja: porucha ventilátora, mäkké<strong>na</strong>pájanie alebo úplná nefunkènos. Musíme si uvedomi,e poèítaè je dômyselné elektronické zariadenie, ktoré pred−sa len má svoju ivotnos. Tak je to aj pri poèítaèovýchzdrojoch. My pouívatelia môeme sèasti ovplyvni poru−chovos dodriavaním správnych zásad a pravidiel. Vieme,e vplyv prostredia <strong>na</strong> elektroniku je parameter, ktorýmôeme eliminova len v malom rozsahu. Vysoká vlhkosurých¾uje proces korózie a èasto v spojení s teplom dochá−dza ku kondenzácii kvapôèok vody. Tie majú menší odporako prostredie, èím dochádza k nevedomému poškodzo−vaniu zariadenia. Prašnos prostredia je druhým hlavnýmfaktorom. V prašnom prostredí sa poškodzujú hlavne me−chanické èasti, èo v prípade zdroja môe by len ventilá−tor, ktorý zabezpeèuje odvádzanie prebytoèného tepla.Takéto teplo <strong>na</strong>zývame neiaducim, pretoe má negatívnyvplyv <strong>na</strong> charakteristiky elementárnych polovodièovýchèastí. Je to Joulovo teplo vznikajúce pri prechode prúdujednotlivými súèiastkami. Je to neiaduca preme<strong>na</strong> elek−trickej energie <strong>na</strong> tepelnú. Take ani vlhké, teplé, ani praš−né prostredie zdroju neprospieva. To však nez<strong>na</strong>mená, eideálne podmienky h¾adáme v suchej mraznièke s filtromvzduchu. Musíme si uvedomi, e kadá spotrebná elek−tronika poèíta s týmito negatívami, a ak má by v praxi,teda v domácnostiach pouite¾ná, musí by jej konštrukciapripravená <strong>na</strong> extrémy. My sa s<strong>na</strong>íme nájs dimenzovanýstred. Rov<strong>na</strong>ko teplotný, ako aj stred vlhkosti prostredia(t. j. poèítaè nemáme v závodnej kuchyni poloený <strong>na</strong> sto−líku hneï pri hrnci s polievkou ☺). Porucha ventilátora jepercentuálne <strong>na</strong>jèastejšia porucha zdroja. Príz<strong>na</strong>kom jeticho v zdroji alebo prípadné vrèanie ventilátora. Poèítaèpritom zo stránky dodávky elektrickej energie nemá iad−ne problémy. Potrebné náradie <strong>na</strong> výmenu ventilátora:kríový <strong>sk</strong>rutkovaè a spájkovaèka s trochou cínu. Zdroj od−pojíme od prívodu elektrickej energie, potom konektoryod zariadení a matiènej do<strong>sk</strong>y. Opatrne ho demontujemez poèítaèovej <strong>sk</strong>rine. Z vrchnej strany zdroja vy<strong>sk</strong>rutkujemeštyri <strong>sk</strong>rutky a odkryjeme ho. Potom u vidíme uchytenieventilátora (ïalšie štyri <strong>sk</strong>rutky zo zadnej strany). Po jehouvo¾není vytiahneme konektor z plošného spoja a po−uijeme nový ventilátor. Niektoré káble ventilátorov sú pria−mo prispájkované k plošnému spoju, take nemáme inúmonos, len ich odštiknú a pri−spájkova nový ventilátor. Dodr−javajte farebné z<strong>na</strong>èenie.Po <strong>na</strong>montovaní nového venti−látora zaizolujeme ivé èasti a aplikujeme inverzný postup.Táto porucha nie je ványm deficitom funkènosti. Vá−nejšie poruchy môu zanecha nenávratné následky <strong>na</strong> jed−notlivých komponentoch <strong>na</strong>pájaných zdrojom. Sú ove¾azávanejšieho charakteru. Jedným z prípadov je prepätie.Najèastejším javom je atmosférické prepätie, proti ktoré−mu sú chránené rozvody elektrickej energie, <strong>na</strong>príklad pritrafostaniciach. Nešastím je atmosférické prepätie v blíz−kosti elektronických zariadení. Má ostrú nábenú hranu aje ve¾mi rýchle a nebezpeèné. Ak práve nevyuívame pre−päovú ochranu (<strong>na</strong>pr. E10−FR), ri<strong>sk</strong>ujeme znièenie elek−troniky. Mono si hovoríte, e v zdroji je poistka. Prepätiasú ve¾mi rýchle a pohybujú sa vo vysokých <strong>na</strong>päovýchhodnotách. Poistka je pomalšia ako atmosférické prepätiea pred prepálením poistky sa pri<strong>na</strong>jlepšom poškodí zdrojpoèítaèa. Zväèša sa nenávratne poškodí aj matièná do<strong>sk</strong>a.Preto sa zavèasu informujte o monosti prepäových ochrán,ktoré sú dostupné aj u predajcov výpoètovej techniky. Prekompletizovanie tejto problematiky musím doda, e pre−pätie sa nešíri len elektrickým rozvodom, ale môe saindukova aj v telefónnych linkách a poèítaèových sieach.Telefónnu linku môete chráni <strong>na</strong>príklad PTEL2 aleboISND linku ochránime PDIGTEL−ISDN, kde je maximálnezvládnute¾né nárazové <strong>na</strong>pätie ± 6000 V. Na modemy afaxy je stavaná ochra<strong>na</strong> P5T4−<strong>IT</strong>. Na siete môeme pouiprvok prepäovej ochrany PNET1 100Base−T/10−T/Token−RingRJ45. Myslím, e takúto investíciu nebude nikto pova−ova za zbytoène vyhodené peniaze. Raz sa vám to urèi−130 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S E R V I Ste vráti. Fakt, e nie všetci pouívatelia vidia do tajov elektroniky,neraz vedie predajcov techniky k zavádzaniu zákazníka pri reklamá−cii. Zákazníkovi zhodou náhod predajú <strong>sk</strong>rinku s parametrickou chy−bou pulzného zdroja, prièom dôjde k poškodeniu matiènej do<strong>sk</strong>y.Reklamáciu kategoricky odmietajú, h¾adajúc si zámienku o tom, ev blízkosti poèítaèa bolo spustené ve¾koodberové elektronické zaria−denie (<strong>na</strong>pr. okruná píla) bez príslušnej filtraènej elektroniky, elimi−nujúcej špièky, alebo matièná do<strong>sk</strong>a pod vplyvom prepätia, respek−tíve kolíšuceho <strong>na</strong>pätia „nevydrala“. Takéto tvrdenie je èasto lenvýplodom psychicky chorého servisného technika príslušnej predajne(bez uráky). Fascinovalo ma tvrdenie známeho, ktorý býva <strong>na</strong> dedi−ne a pri identickej poruche sa mu dostalo odpovede: „Vy tam <strong>na</strong>dedine máte iný prúd!!!“ ☺ V prípade podobných reklamaènýchnejasností mi <strong>na</strong>píšte o svojom probléme, urèite vám budem dobrýmtechnicko−právnym poradcom nielen pri reklamáciách (jkozak@pcre−vue.<strong>sk</strong>). Ïalšia závaná porucha je takáto: Vplyvom èasu a perma−nentného pouívania sa z elektrolytických kondenzátorov vyparujeelektrolyt, èím sa menia ich vlastnosti, ako aj ich kapacita. Zme<strong>na</strong>kapacity má vplyv <strong>na</strong> ostatné elektronické èasti, ktoré sú zväèša tak−isto poškodené. Takéto poruchy odstráni <strong>sk</strong>úsený elektrotechnik.Ostatné poruchy neodporúèam opravova vôbec. Nie je to rentabil−né, keïe nový 300 W zdroj si zaobstaráme do 1000 Sk. Kadýmïalším zásahom sa zvyšuje riziko nenávratného poškodenia ostat−ných komponentov poèítaèa, <strong>na</strong>pájaných zdrojom, neraz so stratoumonosti reklamácie. Za poruchu povaujeme aj poddimenzovaniezdroja prepí<strong>na</strong>èom 110/220 V, èím sa v sieti 220 V urèite nenávratnepoškodí nielen zdroj. Asi <strong>na</strong>jbanálnejšou poruchou pri úplnej nefun−kènosti, zväèša spôsobenej <strong>sk</strong>ratom, je vypálená poistka zdroja. Tak−e ak máte gurá, chopte sa <strong>sk</strong>rutkovaèa!UPS. Táto <strong>sk</strong>ratka sa èoraz viac pouíva v benom ivote, ale, bo−huia¾, nie v spojení s PC. Vo svete poèítaèov to z<strong>na</strong>mená uninter−ruptible power source, teda záloný zdroj urèený <strong>na</strong> zabezpeèenieneprerušeného <strong>na</strong>pájania. Po jeho pouití je výpadok elektrickej ener−gie doèasne udrate¾ný prostredníctvom batérií záloného zdrojaUPS. Ten v sebe implementuje ochranu pred prepätiami a ochranupred kolísavým <strong>na</strong>pätím elektrickej energie v rozvodnej sieti. Jehohlavným parametrom je výkon. Udáva sa vo VA (volt−ampér) a vbenom predaji sa pohybuje v rozmedzí 250 a 2200 VA. Výkon UPSnie je jediným orientaèným bodom pri jeho kúpe. Niektoré UPS totimajú vlastnú logiku, ktorá prevane cez sériový port komunikuje sobsluným programom o stave akumulátorov, ako aj o stabilite <strong>na</strong>−pájania a iných parametroch. Takýto záloný zdroj dokáe pomocouobsluného programu pred vybitím èlánkov korektným spôsobomukonèi chod aplikácií, a to aj bez obsluhy.ZÁVER. Málo pozornosti venovanej tejto téme vo vás evokovalopocit, e poèítaèová <strong>sk</strong>rinka a s òou dodávaný zdroj neplnia iadnudôleitú úlohu. Verím, e táto prvá èas vám ukázala novú stránkuproblematiky zdrojov. Teším sa <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiacdovidenia.Jozef KOZÁK ml.Poradòa Questions & Answers (Q&A)WEBOVÉ AKCELERÁTORYQ: Chcel by som Vás ve¾mi pekne poprosi o priate¾−<strong>sk</strong>ú radu oh¾adne zorientovania sa vo webovýchakcelerátoroch. Mám <strong>na</strong>inštalovaný Windows XP Pro−fessio<strong>na</strong>l a pouívam <strong>na</strong> pripojenie k sieti internet STONLINE cez ISDN 64. Kamarát mi povedal, e <strong>na</strong> to,aby som z HTTP a FTP stránok sahoval èo <strong>na</strong>jrých−lejšie, mám pouíva nejaký webový akcelerátor, kto−rý mi vraj nielen rýchlejšie stiahne dáta z internetu,ale pri prerušení mi bude pokraèova v sahovaní,kde prestal <strong>na</strong>posledy.Z internetu som si teda stiahol program s názvomWebcelerátor, ale úitok som akosi nezbadal. Má tovôbec výz<strong>na</strong>m, ma <strong>na</strong>inštalovaný webový akcelerá−tor (a podobné programy), a aký je pod¾a Vás <strong>na</strong>j−lepší? Ján Kováè (predplatite¾ a <strong>na</strong>dšenec PC REVUE)A: Tzv. download akcelerátor slúi hlavne <strong>na</strong> rých−lejší a bezpeènejší transfer dát, t. j. <strong>na</strong> sahovanieväèších súborov (<strong>na</strong>pr. MP3, programy...). Pri be−nom prehliadaní WWW stránok je jeho výz<strong>na</strong>m za−nedbate¾ný. Osobne pouívam Net Vampir (doma) aDownload akcelerátor plus (v práci – DAP – <strong>www</strong>.downloadaccelerator.com), keï si potrebujemstiahnu niektoré novšie verzie konkrétnych súbo−rov, hlavne ak sú väèšie, aby po prípadnom preruše−ní spojenia bolo moné pokraèova v downloade(a nezaèí<strong>na</strong> odznova). Tento program sa priamointegruje do prie<strong>sk</strong>umníka, take pri stlaèení pra−vého „myšidla“ ponúkne vo¾bu sahova cez DAP. Nabené prehliadanie stránok je lepší obyèajný IE, Mo−zilla alebo Netscape a pod. Akcelerátor však neslúiako nejaký „urých¾ovaè“ pripojenia (pásmo 64 kb priISDN ostane rov<strong>na</strong>ké, len lepšie vyuité) – jeho vý−z<strong>na</strong>m je v tom, e vybrané dáta (zaraïujú sa do špe−ciálneho zoz<strong>na</strong>mu konkrétneho akcelerátora) doká−e stiahnu väèšou rýchlosou, pretoe vie rozloicelkový tok dát a <strong>na</strong>plno vyui ponúkanú šírku pre−nosového pásma – závisí od vyuitia príslušného ser−vera, prièom vie tie isté dáta nájs aj <strong>na</strong> ïalších ser−veroch a optimalizuje download súbor rozloením<strong>na</strong> nieko¾ko èastí a kadú sahuje odi<strong>na</strong>kadia¾). Laic−ky by som to prirov<strong>na</strong>l k ma¾ovaniu – beným štet−com vieme urobi jednu èiaru, ale kým by sme <strong>na</strong>−kreslili obrázok, trvalo by to dlho. Akcelerátor z be−ného štetca vytrhá nieko¾ko „vlasov“ a <strong>na</strong>robí viacštetcov, prièom kadý bude máèaný len v jednejfarbe a budú s ním ma¾ované potrebné èasti obráz−ka súèasne. A keïe akcelerátor to sahuje spravidlav binárnom móde, vie si presne spoèíta, v ktorombite sa spojenie prerušilo, a pri ïalšom <strong>na</strong>dviazaníspojenia jednoducho pokraèuje. A ešte majú jedenvýz<strong>na</strong>m – dá sa zada zoz<strong>na</strong>m poadovaných súbo−rov, ktoré stiahne pre nás vo vhodnej chvíli bez opä−tovnej návštevy WWW stránky.No a <strong>na</strong>jlepší... pouívam len freeware a share−ware a z nich mám <strong>sk</strong>úsenosti len so spomí<strong>na</strong>nými(downloaderov je ve¾mi ve¾a). Obidva sú dobré, mne<strong>na</strong> benú prácu úplne postaèujú. Keby ste zí<strong>sk</strong>ali nie−ktorú komerènú verziu, dá sa <strong>na</strong>stavi špeciálne sa−hovanie aj z platených stránok, ktoré spravidla ne−umoòujú prístup k súborom bez zadania prísluš−ného me<strong>na</strong> a hesla. A pokroèilejšie akcelerátory do−káu poadované heslo vo vhodný èas doplni (sa−mozrejme, treba ho vopred zada). Ináè sú všetky po−dobné, kadý vyuíva trošku iný algoritmus a je o nie−èo vhodnejší pre iný druh dát. Z bených 4 – 5 KB/sdokáe vo vhodných podmienkach vytiahnu a 8 KB/s(pre ISDN 64 kb/s).Druhým nástrojom je tzv. offline commander, kto−rý umoòuje kompletný download vybranej stránky(zvyèajne sa dá <strong>na</strong>stavi aj „håbka“ èítania odkazov)<strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršie prehliadanie bez pripojenia. Výhodnéje jeho pouitie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pravidelné èítanie elektro−nických médií, <strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, keï za pár se−kúnd stiahne úvodnú stránku a dial up uívatelia sinásledne môu vybra poadovaný èlánok v pokojibez sledovania rýchlo plynúcich minút.-ds-OVLÁDAÈ PRE ÈIPOVÚ SÚPRAVU INTELQ: Mám èipovú súpravu VIA a po <strong>na</strong>inštalovaní Win−dows vdy inštalujem VIA service pack (4in1). Èo simá <strong>na</strong>inštalova kamarát, keï má èipovú súpra−vu Intel, a kde tento ovládaè môem zoh<strong>na</strong>? Oko(okiware@atlas.<strong>sk</strong>)A: Ku kadej MB je dodané CD s ovládaèmi k po−uitej èipovej súprave, aj k Intelu. Niektoré OS (<strong>na</strong>pr.Win2K, WinXP...) u majú ovládaèe k starším èipovýmsúpravám priamo v inštalácii a nie je potrebný iad−ny upgrade. Ináè je moné novší ovládaè zoh<strong>na</strong> <strong>na</strong>stránkach výrobcu príslušnej MB, prípadne aj <strong>na</strong>stránkach výrobcu èipovej súpravy (h¾adanie <strong>sk</strong>ôrpre odborníkov).-ds-2/<strong>2003</strong> PC REVUE 131


S E R V I SNAPA¼OVAÈKA TEAC CD−W540EQ: Mám <strong>na</strong>pa¾ovaèku Teac CD−W540E, a keï dám <strong>na</strong>pálinejaký súbor, tak sa mi stáva, e po chvíli mi <strong>na</strong>píše: Com−munication failure, Could not perform End track a neviem,o èo ide. Vïaka za pomoc. yoyo (jojo02@stonline.<strong>sk</strong>)INŠTALÁCIA MODEMUQ: Mám takýto problém. Mám modem (Motorola SM56PCI), ale poèítaè mi ho nemôe nájs. Mám ho <strong>na</strong>monto−vaný, ale niè. Keï ho dvakrát <strong>na</strong>inštalujem cez CD, tak fun−guje OK, i<strong>na</strong>k vôbec niè. Vtedy som pouíval W98 SE, aleteraz som si <strong>na</strong>inštaloval Win XP a nemôem sa dosta <strong>na</strong>internet. A preto musím ma aj Win 98 SE, aj Win XP azaberá mi to dos miesta.Teraz mi ho nemôe nájs, ani si ho nemôem <strong>na</strong>inšta−lova cez CD, pretoe tam nemám ovládaè <strong>na</strong> XP−èko.Ostatné ovládaèe, ktoré sú <strong>na</strong> CD, mi nefungujú, pretoenie sú digitálne podpísané. Pomôte mi, prosím, èi je tochyba v modeme alebo len zlý kontakt, prípadne nieèoiné. A ešte nieèo: náhodou neviete, kde by som moholzoh<strong>na</strong> ovládaèe <strong>na</strong> ten modem pre XP−èko? Skúšal somve¾a stránok, ale nikde som ich nemohol nájs. Ïakujem.Oravec Michal (command@inmail.<strong>sk</strong>)A: Nu, problém som pochopil asi takto:1. Modem pod W98 išiel, ale po inštalácii <strong>na</strong> XP u nejde.2. Pod WXP sa nedá <strong>na</strong>inštalova.Zvolil by som <strong>na</strong>sledujúci postup:1. Na internete <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong>jnovší ovládaè pre systém, ktorýchcete pouíva (<strong>na</strong>pr. WinXP – <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>pr. stránku:http://<strong>www</strong>.storagedrivers.com/drivers/46/46712.htm,kde odkáe <strong>na</strong> stránku ovládaèov a vypýta meno: zadaj−te „driver“ a heslo „all“ alebo <strong>na</strong>píšte do vyh¾adávaèaGoogle „SM56 PCI + driver“ a <strong>sk</strong>úste poh¾ada – mal byma do 1 MB).2. Prekontroloval zapojenie modemu v MB – èi<strong>na</strong>pr. príslušný slot PCI nie je zdie¾aný...3. Najlepšia je èistá inštalácia WinXP.4. Prida ovládaè z internetu.5. Nastavi parametre pre pripojenie a malo by tofungova.MIKROVLNNÉ PRIPOJENIE NA INTERNETQ: Zaujímalo by ma, aký špecifický hardvér potrebujem <strong>na</strong>mikrovlnné pripojenie <strong>na</strong> internet, ponuka hardvéru odISP mi pripadá dos drahá, tak ma <strong>na</strong>padlo, èi by nevyšlolacnejšie, keby sa všetky potrebné komponenty zakúpilizvláš a od ISP by sa u len zabezpeèilo samotné pripoje−nie. Janosec Michal (webmaster@cencul.<strong>sk</strong>)A: Na pripojenie do internetu vyuitím krátkovlnného ia−renia je potrebné ma vhodný vysielaè/prijímaè (satelit),dostatoènú priamu vidite¾nos a vzdialenos od providera,kábel, slabší PC (staèí Pentium) ako „server“ a vhodný soft−vér. Najväèší problém je práve so satelitom a prípadnoumontáou. Satelit toti musí pracova v urèitom pásme(asi 2,4 GHz) a <strong>na</strong> danú frekvenciu musí by <strong>na</strong>stavený ajsatelit, s ktorým komunikuje. Navyše musí by vylúèenápodobná frekvencia v blízkosti, aby sa <strong>na</strong>vzájom nerušili,prípadne s monosou ne<strong>sk</strong>oršej zmeny <strong>na</strong>stavenia. Sa−motný satelit je moné kúpi pribline od 15 000 Sk, závisíhlavne od druhu, kvality a výrobcu (je moné informovasa v predajniach zameraných <strong>na</strong> rádio− a telekomunikáciea pod.). V podstate však ide o bené zariadenia.No ak si spoèítate náklady a prípadné komplikácie (<strong>na</strong>pr.len s montáou, <strong>na</strong>stavením a pod.), je jednoduchšie a èastolacnejšie da si všetko kompletne zapoji zvoleným provide−rom. Ten toti èas ceny dotuje z nákladov <strong>na</strong> pripojenie, takako sú akciové mobily dotované GSM operátormi.To je v <strong>sk</strong>ratke asi všetko, blišie informácie môetenájs <strong>na</strong> internete, prípadne sa obráte priamo <strong>na</strong> niekto−rého z providerov.-ds-DISK S CHYBNÝMI SEKTORMIQ: Mám di<strong>sk</strong> Maxtor 40 GB, <strong>na</strong> ktorom je 16 384 bajtovchybných sektorov (pod¾a Scandi<strong>sk</strong>u). Poèul som, e chyb−ný di<strong>sk</strong> by nemal ís defragmentova, ale u mòa to fungo−valo. Dá sa to nejako s tými chybnými sektormi spravi soft−vérovo alebo u len reklamova? Richard Grey (dweller@sez<strong>na</strong>m.cz)A: Di<strong>sk</strong> s chybnými sektormi sa niekedy ešte dá opravi,závisí od toho, ako vznikli. Skúste <strong>na</strong>sledujúci postup:1. Formátovanie (format c: /u) pod¾a potreby prípadnezopakova, ale je potrebné preformátova celý di<strong>sk</strong>(<strong>na</strong>jlepšie po predchádzajúcom novom prerozdelenípomocou fdi<strong>sk</strong>u).2. Tzv. low level format – je to v podstate špeciálne for−mátovanie, ktorým sa di<strong>sk</strong> dostáva do stavu ako z výroby(di<strong>sk</strong> sa kompletne prepíše nulami).Netreba asi pripomenú, e tieto spôsoby sú deštruk−tívne k uloeným dátam. Osobne predpokladám úspešnévyriešenie, pod¾a ve¾kosti chybných sektorov ide pravde−podobne len o jeden sektor, ktorý sa mohol poškodi ajpri nesprávnom vypnutí PC. Jeho „opravou“ pri formáto−A: Nepíšete, aký <strong>na</strong>pa¾ovací softvér pouívate, predpo−kladám, e Nero 4.x. Ten (ale kadý <strong>na</strong>pa¾ovací softvér)však má urèité problémy s novšou <strong>na</strong>pa¾ovaèkou (aj s TeacW540E) a je potrebný jeho upgrade. Odporúèam ïalej <strong>na</strong>−sledujúci postup:1. Dôkladne prekontrolova zapojenie mechaniky s HDD,orientáciu <strong>na</strong> kábli a bezchybný zdroj (musí ma <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾o−vanie aspoò 250 W a mala by to by kvalitnejšia z<strong>na</strong>èka).2. Správne rozpoz<strong>na</strong>nie BIOS−om.3. Nainštalovaný správny ovládaè (t. j. operaèný systém,prekontrolova v Správcovi zariadení) a správny softvér.Pre blišie informácie o riešení niektorých problémov s<strong>na</strong>pa¾ovaním odporúèam pozrie WWW stránku výrobcu <strong>na</strong>−pa¾ovacieho softvéru, prípadne výrobcu mechaniky. -ds--ds-vaní môeme prakticky dosiahnu bezchybný di<strong>sk</strong>. Nie−kedy je však prvý chybný sektor predzvesou postupného„dosluhovania“ HDD a je potrebné dáva si ve¾ký pozor <strong>na</strong>dáta. Viac však dokáu poveda špeciálne diagnosticképrogramy, keby sa situácia opakovala, odporúèam rekla−máciu. Defragmentácia ide aj s chybnými sektormi. -ds-PREPOJENIE PC S VIDEOREKORDÉROM A TVQ: Chcel by som Vás poprosi o radu, ako by som mohol pre−poji a spojazdni PC s videorekordérom a TV? Ide mi o to,aby som mohol pozera <strong>na</strong> TV obrazovke film, ktorý mám <strong>na</strong>CD alebo DVD mechanike v PC. Mám grafickú kartu nVidiaGeForce 2MX 400 s TV výstupom. Nainštaloval som si <strong>na</strong>j−novší ovládaè Deto<strong>na</strong>tor, konfiguroval nView, ale podarilo sami iba to, e <strong>na</strong> TV obrazovke sa síce zobrazilo to isté, èo <strong>na</strong>PC monitore, ale iba èo sa Windows týka. Bolo vidno pootvá−rané „okná“, pohyb myši... Ale hneï ako som spustil MediaPlayer (alebo RedLight) a v òom dáky film vo formáte AVI,obraz sa u v TV nezobrazil. Iba èierne okno. Zvuk bol poèunormálne. Vo vlastnostiach som mal <strong>na</strong>stavenú normu PAL/B.Ešte by som sa chcel spýta, èi vlastne môem pozerasúèasne obraz <strong>na</strong> PC monitore a <strong>na</strong> TV obrazovke? Lebosom poèul, e nie. Vraj to moja grafická karta nepodporu−je. Aj keï v ovládaèi pre òu sa dala aktivova funkcia „pri−márny/sekundárny monitor“ (alebo nieèo také – bolo tamnieèo <strong>na</strong> spôsob KLONOVANIA obrazu...).Moja zostava: MB Abit KG7, Athlon 1 GHz, 256 MBDDRAM, nVidia GeForce2 MX 400 (64 MB) TV OUT, moni−tor Belinea 103085. Mário Kleštinec (Klestinec_Mario@ebo.seas.<strong>sk</strong>)A: nVidia a pri G4 (aj MX) priniesla zlepšenú správuokien cez TV výstup, dokonca umoòuje <strong>na</strong>stavi samo−statný obraz pre TV a monitor cez systém nView. V tomtoprípade (pravdepodobne pouívate novší detonátor, uurèený pre G4) by som <strong>sk</strong>úsil <strong>na</strong>sledujúce riešenie:1. Naj<strong>sk</strong>ôr odinštalova všetky ovládaèe (niekedy je <strong>na</strong>j−lepšie priamo sformátova HDD).2. Prepoji VGA s TV (toto je potrebné pred inštaláciouovládaèov).3. Nainštalova ovládaèe.4. Skúša rôzne <strong>na</strong>stavenia VGA – hlavne rozlíšenie obra−zovky, urèenie primárneho monitora, spôsob obrazu...5. Ak to nepomôe, <strong>sk</strong>úsi <strong>na</strong>inštalova iný OS (<strong>na</strong>pr.WinXP...) a poui inú aplikáciu <strong>na</strong> prehrávanie videa akoMedia Player.Vaša VGA umoòuje prenáša <strong>na</strong> TV obraz urèený <strong>na</strong>monitor. No výrobca odporúèa pouíva len jedno zaria−denie v danom momente, to z<strong>na</strong>mená pozera buï moni−tor, alebo TV (a druhé zariadenie vypnú). Ak chcete maistotu a lepšiu podporu TV, porozmýš¾ajte <strong>na</strong>d inou VGA(a nemusí to by len od nVidie). -ds-132 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S E R V I SMEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKYCD T<strong>IT</strong>ULYJAMES BOND 007: NIGHTFIRENapätie, akcia, krásne eny arýchle autá. A on – „Bond,James Bond“. Neohrozený agent007 vás teraz zavedie do rakús−kych Álp a juného Pacifiku.Vašou úlohou bude porazi zlo−ducha Rafaela Drakea, ktorý sachystá ovládnu svet.Ce<strong>na</strong>: 1699 SkObjednávkový kód: CD2<strong>2003</strong>−192THE LORD OF THE RINGS:FELLOWSHIP OF THE RINGHra <strong>na</strong> motívy prvej èasti kninejtrilógie od J.R.R. Tolkie<strong>na</strong>. Stret−nete sa s Frodom, Gandalfoma Aragornom. Od mierumilovnýchzákutí Grófstva a po temnúMoriu musí hráè sprevádza Spo−loèenstvo a ochraòova Prsteòod moci temného pá<strong>na</strong> Sauro<strong>na</strong>.Ce<strong>na</strong>: 1499 SkObjednávkový kód:SYBERIAMladú právnièku z New Yorkuzavedú pracovné povinnosti ado ïalekých konèín východnéhoRu<strong>sk</strong>a. Poèas putovania Európouprehodnotí svoje ivotné prioritya dohoda, ktorú mala pôvodnepodpísa, sa zvrtne <strong>na</strong> zmluvu sjej vlastným osudom.HUGO: ZVIERATKÁ Z OCEÁNUNáuèná hra pre deti vo veku6 – 12 rokov. Hugo pátra po pokla−de, ukrytom <strong>na</strong> dne oceánu.Vïaka obrázkovej encyklopédii,ktorá je súèasou hry, sa deti<strong>na</strong>uèia ve¾a zaujímavého o mor−<strong>sk</strong>ých ivoèíchoch. Súèasou prog−ramu sú aj štyri zvieracie súae.Ce<strong>na</strong>: 999 SkCe<strong>na</strong>: 699 SkCD2<strong>2003</strong>−193 Objednávkový kód: CD2<strong>2003</strong>−194 Objednávkový kód: CD2<strong>2003</strong>−195KNIHYMALÉ SÍTÌ S WINDOWS XPKniha vám ukáe, aké mátemonosti pri vytváraní siete a akýtyp siete môete poui, novéprogramy integrované vo Win−dows XP, ako sú <strong>na</strong>príklad MSNExplorer a Windows Messenger.Windows Messenger umoòujepouívate¾om vzájomne komuni−kova po sieti a po internete nielen písanými správami,ale aj hlasom a obrazom.PHP POKROÈILÉ PROGRAMOVÁNÍPRO WORLD WIDE WEBVizuálnym a cielene zameranýmprístupom vás táto kniha preve−die témami PHP pre pokroèilýcha aplikáciami toho, èo ste sa<strong>na</strong>uèili. Pracuje ako kniha odka−zov – pozriete sa, èo potrebujete,a môete priamo pracova.Výstiné, priame kroky a výkladypredstavujú <strong>na</strong>jrýchlejší spôsob, ako sa <strong>na</strong>uèi postupya pojmy.MAYA 4 – KOMPLETNÍ PRÙVODCEMaya je jeden zo softvérovv oblasti modelovania, animáciea renderovania 3D obrázkov.Publikácia vysvet¾uje problemati−ku spojenú s 3D grafikou a s<strong>na</strong>ísa vás pomocou praktickýchpríkladov èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr dosta <strong>na</strong>dráhu profesionálneho animáto−ra. Ku knihe sú pribalené inštrukcie krok za krokom aukáky <strong>na</strong> CD.POKROÈILÉ PROGRAMOVÁNÍV OPERAÈNÍM SYSTÉMU LINUXKniha je urèená programátorom,ktorí sú u oboznámení s progra−movaním v jazyku C i v C++,v op. systéme Linux alebo v inýchoperaèných systémoch typuUNIX, alebo pre tých, ktorí majúzáujem o vývoj programovéhovybavenia GNU a pod. Uèebnicavysvet¾uje pojmy a techniky programovania efektívnevyuívajúce vlastnosti operaèného systému Linux.Autor: Petr Kroupa Vydavate¾: Idnes Poèet strán: 200Ce<strong>na</strong>: 314 SkObjednávkový kód: 505K2<strong>2003</strong>ANAutor: Larry Ulman Vydavate¾: SoftPress Poèet strán: 512Ce<strong>na</strong>: 817 SkObjednávkový kód:Autori: Jim Lammers, Lee Gooding Vydavate¾: SoftPress Poèet strán: 544Ce<strong>na</strong>: 1147 SkObjednávkový kód:Autori: Mark Mitchell, Jeffrey Oldham, Alex Samuel Vydavate¾: SoftPress Poèet strán: 320Ce<strong>na</strong>: 625 SkObjednávkový kód:506K2<strong>2003</strong>AN 507K2<strong>2003</strong>AN 508K2<strong>2003</strong>ANWEBOVÁ GRAFIKA: FOTOGRAFIE,BARVY, TEXTURYPrvá zo série dôkladne pojatýchpublikácií zodpovedá obrov<strong>sk</strong>é−mu vyuitiu a dôleitosti grafiky<strong>na</strong> dnešných webových strán−kach. Kniha je venovaná vytvára−niu a pouitiu textúr, fotografií,obrázkov, tlaèidiel, <strong>na</strong>vigaènýchprvkov a záhadnej, ale logickyzdôvodnite¾nej problematike farieb. Príruèka všetkýchzaèí<strong>na</strong>júcich tvorcov stránok.TIPY A TRIKY PRO MACROMEDIAFLASHPostupy, ktoré ovládajú majstrisvojho odboru, èasto trebaprácne zhromaïova z mnohýchzdrojov. Tu nájdete techniky,nápady, návody a riešeniatypických problémov týkajúcichsa grafického programu Flash,a to <strong>na</strong>jmä 3D objektov,nároèných animaèných efektov, súborov XML a raduïalších.VYPALUJEME CD POMOCÍPROGRAMU NERONero Burning Rom patrí k <strong>na</strong>jlep−ším vypa¾ovacím programom.Medzi pouívate¾mi patrí k <strong>na</strong>j−viac rozšíreným. Ponúka i èe<strong>sk</strong>úlokalizáciu. Obsahuje radmoností, ktorých zvládnutie nieje práve jednoduché. A pretoprichádza táto kniha, ktorá vámpomôe „vyrába“ dátové i hudobné cédeèka, videocé−déèká, kopírova, pracova s cédeèkom atï.PASCAL – UÈEBNICETáto stredoškol<strong>sk</strong>á uèebnicaoboz<strong>na</strong>muje èitate¾ov s Pas−calom: so základmi programova−cieho jazyka, s príkazmi a ich„správaním“ i s ich pouitím vpríslušných dátových štruktúrach,v neposlednom rade sa autorvenuje dy<strong>na</strong>mickým dátovýmštruktúram, <strong>sk</strong>okom, kniniciam podprogramov apo objektové programovanie.Autor: Tomáš Barèík Vydal: Computer Press Poèet strán: 88Ce<strong>na</strong>: 149 SkObjednávkový kód: 509K2<strong>2003</strong>CAutor: Lukáš Sudacki Vydal: Computer Press Poèet strán: 128Ce<strong>na</strong>: 190 SkObjednávkový kód:Autor: Petr Broa Vydal: Computer Press Poèet strán: 104Ce<strong>na</strong>: 145 SkObjednávkový kód:Autor: Tomáš Hála Vydal: Computer Press Poèet strán: 304Ce<strong>na</strong>: 295 SkObjednávkový kód:510K2<strong>2003</strong>C 511K2<strong>2003</strong>C 512K2<strong>2003</strong>CXML – ZAÈÍNÁME PROGRAMOVATKniha vás oboznámi s pravidlamijazyka XML a ukáe vám, akodosiahnu, aby vaše XML doku−menty mali zamýš¾aný vzh¾ad.Autor <strong>na</strong>uèí èitate¾ov definovaštruktúru dokumentu, z<strong>na</strong>ènúpozornos venuje i transformaè−nému jazyku XSLT. Èitate¾ovipostaèia zákl. z<strong>na</strong>losti práce s poèítaèom a programy:Microsoft Notepad a Microsoft Internet Explorer.UMÌNÍ SYSTÉMOVÉHO NÁVRHUPublikácia uèí moderne chápasystémy, súèasné i budúce proce−sy, ich väzby a súvislosti, a toako východi<strong>sk</strong>o pre formuláciuzadania a tvorbu SW aplikácie.Na argumentaènú èas <strong>na</strong>dväzujepríklad IS, výklad metódy BORMa príklad e−podnikania. Knihaponúka nielen opis metódy, ale i konfrontáciu s ich <strong>sk</strong>ú−senosami.ADOBE PHOTOSHOP 7.0: podrobnýprùvodce zaèí<strong>na</strong>jícího uivateleAutor vás zrozumite¾nou formouuvedie do základov prácevo Photoshope a predovšetkýmvám predostrie monosti jehopraktického a efektívnehovyuitia. Príruèka je urèená nielenzaèí<strong>na</strong>júcim pouívate¾om, alei <strong>sk</strong>úsenejším grafikom, ktorítu nájdu mnoho uitoèných a vyèerpávajúcich rádpre svoju prácu.TCP/IP: Kompletní prùvodceKniha <strong>sk</strong>úma protokoly TCP/IPvrstvu po vrstve. Dá vám solídnezáklady všeobecných z<strong>na</strong>lostío TCP/IP. Kniha je urèená takpre odborníkov, pracujúcichs poèítaèovými sieami, ako ajpre tých, ktorí chcú preniknú dohåbky technológie TCP/IP nielenz profesionálneho záujmu. Takisto sa odporúèa <strong>na</strong> prí−pravu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšky z TCP/IP a sieových sluieb všeobecne.Autor: Miroslav ák Vydala: Grada Poèet strán: 216Ce<strong>na</strong>: 289 SkObjednávkový kód:Autori: Vojtìch Merunka, Jiøí Polák, Antonín Carda Vydala: Grada Poèet strán: 196Ce<strong>na</strong>: 403 SkObjednávkový kód:Autor: Josef Pecinov<strong>sk</strong>ý Vydala: Grada Poèet strán: 224Ce<strong>na</strong>: 363 SkObjednávkový kód:Autor: Heather Osterloh Vydávate¾: SoftPress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 512Ce<strong>na</strong>: 836 SkObjednávkový kód:513K2<strong>2003</strong>G 514K2<strong>2003</strong>G 515K2<strong>2003</strong>G 516K2<strong>2003</strong>ANUvedené CD−ROMa kniné titulysi môete objed<strong>na</strong>prostredníctvomvloenéhoobjednávkového lístkaalebo v internetovomobchode<strong>www</strong>.itstore.<strong>sk</strong>,kde nájdete kompletnúponuku titulov spolus anotáciami.NÁZOV T<strong>IT</strong>ULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV T<strong>IT</strong>ULU OBJED. KÓD CENAAnglicko – sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o – anglický CD82000−66 699 SkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Skmultimediálny slovníkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 SkAnother War CD112002−185 999 SkCommandos 2 CD102001−144 1599 SkAutoškola CD72002−174 499 SkEurotran 2000 – prekladaè ang. CD699−19 1169 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 Skinternetových stránokDomácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 SkFIFA <strong>2003</strong> CD122002−190 1699 SkDomácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 SkKilometrovník Európy CD42001−106 1399 SkDomácí uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 SkMultimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 SkLanguage Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 SkOperation Flashpoint CD72001−131 999 SkNHL <strong>2003</strong> CD112002−184 1699 SkThe Shadow Zorro – Zorrov tieò CD102002−183 599 SkNo poèkaj! CD112002−186 399 SkTime Machine + Devil Inside – CD92002−179 399 SkPC Elektro 2 CD42000−59 399 SkGame 4U SpecialPC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 SkToca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 SkAnglicky efektivnì CD102000−76 999 SkTS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 SkNemèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 SkWarcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 Sk2/<strong>2003</strong> PC REVUE 133


S E R V I SZ PEKLADVD okienkoHodnotenie:FILM:DVD:Letiaca èepe¾ v temnej ulièke ukonèila jed−noduchým rezom krènou ilou ïalší bez−cenný ivot v londýn<strong>sk</strong>ej štvrti Whitechap−pel. Telo prostitútky sa zosunulo <strong>na</strong> zem,on si utrel jej krv z ostria noa a vydal saïalej. Dadivý Londýn v 80. rokoch 19.storoèia priniesol príliš mnoho desu a JackRozparovaè nieko¾ko extrémne poprave−ných obetí...FILM: Šliapa chodník v tomto období ne−bol jednoduchý dob. Najprv to bol ganghrdlorezov, ktorý si iadal „výpalné“, apotom krvavý Jack, ktorý lákal ¾ahké eny<strong>na</strong> strapec hroz<strong>na</strong>, aby ich vzápätí odpra−vil <strong>na</strong> druhý svet... Medzitým sa vyšetrova−te¾ Abberline (Johnny Depp) prebudil vópiovom brlohu a vydal sa do ulíc, abydolapil vradiacu beštiu <strong>sk</strong>ôr, ako sa Lon−dýn definitívne zmení <strong>na</strong> peklo <strong>na</strong> zemi(hoci to u pod¾a jeho listov <strong>na</strong>stalo) adolapí osobu, <strong>na</strong> ktorej mu a príliš záleí(Heather Graham).Séria brutálnych vrád nemilosrdnéhoJacka je vïaèným filmovým materiálomvzh¾adom <strong>na</strong> jej neurèitos a tucty mo−ných riešení celej série zloèinov. Nieko¾kopodozrivých, zainteresovanie samotnej krá−¾ov<strong>sk</strong>ej rodiny i otázka rov<strong>na</strong>kého zamest−<strong>na</strong>nia obetí (všetky boli prostitútky). BratiaHughesovci dostali od spoloènosti 20th Cen−tury Fox solídny (i keï nie dych vyráajúci)rozpoèet 35 miliónov dolárov, vytvorili <strong>na</strong>pôde pra<strong>sk</strong>ého Barrandova vernú replikutemného Londý<strong>na</strong> z konca minulého sto−roèia a dali filmu patriène hustú atmosfé−ru, èím divákov v nieko¾kých minútach do−stali <strong>na</strong> miesto budúceho èinu, kde o chví−¾u poteèie krv. Èinia tak klasickými pro−striedkami (film sa odohráva výluène vnoci a poèasie je typické londýn<strong>sk</strong>e – t. j.prší alebo je pred daïom, resp. po òom),ale nie sú im cudzie ani moderné prvky ki−nematografie (sugestívne videoklipové zá−bery zinscenovania vrád, ktoré sú do−statoène efektné, brutálne, ale zruène <strong>na</strong>−toèené tak, aby divák spoz<strong>na</strong>l vrahovuidentitu a vo chvíli, keï sa pavuèi<strong>na</strong> dejo−vej línie dostatoène rozpletie). Dej postup−ne plynie, divák uvauje <strong>na</strong>d dianím vofilme i v jeho pozadí. A samotní tvorcoviapripravili jednu z moností dos dobre <strong>na</strong>to, aby sa divák nenudil a aby (prípadne)došiel <strong>na</strong> všetko postupne i sám. Finál<strong>na</strong>pointa tak predstavuje jeden z prípadnýchzáporov filmu, ktorý spoèíva práve vovyselektovaní riešenia celého prípadu.Konšpiraèné klbko sa rozpletie, celý puzzlefilmu do seba bez problémov zapadá, nonie kadý divák je s finále spokojný... Je toz<strong>na</strong>ène subjektív<strong>na</strong>, no v tomto prípadeve¾mi dôleitá vlastnos recenzovaného pro−duktu. Podobné ohlasy môu by i pri vi−deoklipových sekvenciách vrád, nie kadýtoti súhlasí s pouitím tohto modernéhoprvku.Jasným kladom filmu však ostáva réia,kamera, hudba i zvyšné technické finesyfilmu. Kombinácia klasickej detektívky s vy−uitím nových prvkov je pútavá a okremnieko¾kých chví¾ v poslednej štvrtine filmunenudí. Aj výkon Johnnyho Deppa patrímedzi jednoz<strong>na</strong>èné pozitíva. Po Ospalejdiere (Sleepy Hollow) stvárnil Depp ïalšie−ho vyšetrovate¾a, ktorý pomocou vlastné−ho umu, ópia i absintu Jackovu hádankurozlúšti, a my spokojne sledujeme jehopostup. Len ¾ahko <strong>na</strong>dpriemerný výkon všakpodáva Heather Graham, ale jej priestor amonosti stvárnenej postavy by museli byväèšie, aby sa <strong>na</strong>plno prejavil jej talent.Zvyšné postavy sú odohrané <strong>na</strong> mieru, abyvám atmosféru krvavého Londý<strong>na</strong> priblíilièo <strong>na</strong>jlepšie.Celkový dojem z filmu je s výnimkoupár malièkostí pozitívny. Po jeho zhliadnu−tí však ostáva vo vašom vnútri pocit, epouitie inej teórie vradiaceho Jacka bymohlo prinies <strong>na</strong> plátno ešte viac... a továs bude aspoò trochu mrzie.DVD: Radujme sa znovu! Na DVD nie jeopä šlendrián<strong>sk</strong>y pokus o èe<strong>sk</strong>ý èi inýdabing, pretoe 20th Century Fox pone−chalo len pôvodnú anglickú stopu a mno−stvo titulkov. Samotný obraz je ve¾mi širo−ký (2,35:1), jeho èistota a kvalita sa dosako urèuje, keïe väèši<strong>na</strong> filmu sa odo−hráva v tme (a aj jeho zhliadnutie v noè−ných hodinách zvyšuje jeho hodnotenie asvoj<strong>sk</strong>é èaro – ia¾, prebudí vašich suse−dov), ale je minimálne <strong>na</strong> štandardnej, aknie vyššej úrovni. Zvýšenie kvality si urèitevšimnete pri svetlejších scé<strong>na</strong>ch, kde re−iséri hýbu rôznymi farebnými spektrami.Pozerajte tento film v noci! Ale pozor <strong>na</strong>susedov, ako som u spomí<strong>na</strong>l... Dolby Di−gital 5.1 je toti ve¾mi výrazný, resp. ove¾avýraznejší je šiesty, t. j. basový kanál. Hocisatelity i stredný reproduktor zvládajú pársurround efektov a desiatky dialógov, sub−woofer si vydýchne za dve hodiny len nie−ko¾kokrát (pribline <strong>na</strong> štyri 3−minútovéprestávky a jednu päminútovú). Zvyšokèasu duní, huèí, simuluje tlkot srdca, trasieok<strong>na</strong>mi atï. Je ve¾mi sugestívny... A to jedobre! A kto si poèká <strong>na</strong> závereèné titulky,doèká sa aj jedného z klipov Marily<strong>na</strong> Man−so<strong>na</strong> – The Nobodies...Film sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> dvoch di<strong>sk</strong>och,prièom ten prvý obsahuje samotný film aaudiokomentár jedného z bratov Hughe−sovcov, scenáristu a herca Robbieho Col−tranea. Okrem toho Di<strong>sk</strong> 1 obsahuje s¾ubo−vané vystrihnuté scény. Nie je ich trid−sapä, ako kedysi s¾ubovali Hughesovci,ale len dvadsajeden (!) s celkovou dåkou23 minút (to je stále dos). Nájdeme tuväèšinou 45−sekúndové rozšírenia scén, aleje tu aj nieko¾ko dvojminútových a <strong>na</strong>jmäalter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> závereèná sekvencia...Prechod <strong>na</strong> druhý di<strong>sk</strong> môe spôsobimenší šok. Má toti len asi 3 GB. Prvý di<strong>sk</strong>schrúmal asi 6,5 GB, take len jeden jedinýdokument film rozdelil <strong>na</strong> dva di<strong>sk</strong>y...A viem aj ktorý. Je to hneï prvé rozpráva−nie o Jackovi Rozparovaèovi, ktoré trvátakmer 30 minút a zaujme len ortodox−ných vyznávaèov histórie. Máme tu však ajpár klasických dokumentov v štýle „film ofilme“ a jedno štandardné pätnásminúto−vé Making Of s jednou z hviezd, tentorazje to Heather Graham v šatách, ktoré bynenosila ani jej postava Mary Kelly, ináèsolíd<strong>na</strong> š¾apka. Èi sa jej móda z filmu atakto zaryla do pamäti, ostáva otázne. Aletá handra <strong>na</strong> nej je zvlášt<strong>na</strong>... Samotnýdokument má síce len štandardnú kvalitu,ale mám dojem, e po vymazaných scé−<strong>na</strong>ch a audiokomentári je to jediné, èovám bohatstvo týchto dvoch krištá¾ovýchdi<strong>sk</strong>ov môe prinies...YAMAKASIHodnotenie:FILM:DVD:Hovoria si Yamakasi – samurajovia dnešnejdoby. A toto je ich príbeh...FILM: Svoje solídne umenie nám predvied−li u vo filme Taxi, taxi, ktorý sa u nás stalmimoriadne úspešným. O èo v prípadeYamakasi ide? O ka<strong>sk</strong>adér<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>upinu, o<strong>sk</strong>velé efekty èi bojové (alebo iné) umenieÏalekého východu? Schválne hádajte ah¾adajte odpoveï <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> obale di<strong>sk</strong>uèi v samotnom filme...OK, Yamakasi je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> siedmich mla−dých osôb, ktoré hravo vy<strong>sk</strong>áèu <strong>na</strong> mrako−drap a s ešte väèším potešením sa znovuvrhnú <strong>na</strong>dol. Akrobacia, recesia a rebe−lantstvo sú ich cie¾om a majú nemálo obdi−vovate¾ov. Bohuia¾, jeden z nich je eštemaloletý (v <strong>sk</strong>utoènosti krpatý chlapec),ktorý sa im chce podoba, a tak si nejakúich akciu strihne v teréne... a dostane sa<strong>na</strong> nemocnièné lôko. Francúz<strong>sk</strong>a políciaje nervóz<strong>na</strong> u len z prítomnosti Yamakasia o ich ïalšej akcii nechce ani poèu. Lene<strong>na</strong> nemocniènom lôku leí mladuèkýDjamala, ktorý peniaze potrebuje ako so¾.„Zoberme si príklad z Robi<strong>na</strong> Hooda,vynásobme to siedmimi a okradnime zanieko¾ko hodín šéfov nemocnièných zaria−dení, ktoré nášmu malému priate¾oviodmietli pomôc,“ <strong>na</strong>vrhnú èlenovia Ya−masaki a u <strong>sk</strong>áèu po strechách, tentoraz sdôleitým a neodkladným cie¾om... Lenedovtedy sa po strechách <strong>sk</strong>áèe, kým...No, to je jedno. Ak sa vám páèilo Taxialebo o fúz lepšie Taxi, taxi, ste vo svetemoderných francúz<strong>sk</strong>ych akèných kú<strong>sk</strong>ov <strong>sk</strong>omediálnym aperitívom ako v domácombare. Ïalší drink nám znovu <strong>na</strong>miešalaprodukcia Luca Besso<strong>na</strong> a tentoraz nebu−de o rýchlych autách, ale o rýchlych ¾u−ïoch, ktorí si vychutnávajú svoje povola−nie, no váia svoje postavenie. Ich akciazaberie necelých 90 minút (èo je len onieèo viac, ako potrebujete vy alebo oni) aprinesie zábavu pribline v rov<strong>na</strong>kom, aknie aj lepšom štýle ako Taxi. Hrdinov jetoti viac a štylizácia akcie sa mi tie zdálepšia. Èo <strong>na</strong> tom, e scenár je ¾ahuèký akopierko, réia štandardná ako od ¾ahko<strong>na</strong>dpriemerne <strong>na</strong>daného promujúcehoštudenta vysokej filmovej školy a ve¾kýchtrikov presne nula? Za málo peòazí sa svaším bankovým symbolom Yamakasidoèkáte nemálo muziky a tá vám budeminimálne <strong>na</strong> jeden zimný veèer staèi...DVD: Film je „jednohubka“... Preèo bymalo by DVD nieèím iným, všake?Stlaèíte èe<strong>sk</strong>ý variant menu (alebo hocijakýiný, ale pochybujem, e to bude niektorá zïalších, ako <strong>na</strong>pr. slovin<strong>sk</strong>á èi chorvát<strong>sk</strong>a)a prenesiete sa do hlavného menu, ktorésa inšpirovalo vo Fincherovom Úkryte (kla−sické názvy <strong>na</strong>lepené <strong>na</strong> oknách budov).Hm, vykradnuté... Èo vám di<strong>sk</strong> prinesie?Samozrejme, e film v štandardnej kvalitea kompresii, formáte 2,35:1 (t. j. široko−uhlý) a dvojakom zvuku so spoloènýmoz<strong>na</strong>èením Dolby Digital 5.1. Francúz<strong>sk</strong>y5.1 je, samozrejme, nepreko<strong>na</strong>te¾ný origi−nál, èe<strong>sk</strong>ý 5.1 sa dá „preglgnú“, ak stedoteraz videli Taxi èi Taxi, taxi a priblinýdabing vám vyhovoval. Surround èe<strong>sk</strong>ejverzie je však opä biedny...I<strong>na</strong>k vás èaká galéria (ve¾mi malá), filmo filme (trvá 10 minút, ale máte èo robi,aby ste ho od nudy nevypli po prvýchdvoch) a trailer (má síce len 2,5 minúty,ale miestami pôsobí ako štvrhodinový).Na viac sa u Francúzi, resp. SPI Film ne−zmohli...Michal Korecredakcia Kinema.<strong>sk</strong>134 PC REVUE 2/<strong>2003</strong>


S E R V I SMAXPARÁDA V PLNOM PRÚDEU dva mesiace beí súao <strong>na</strong>jlepšie pôvodné dielov oblasti poèítaèovej grafiky.Príspevky do súaez oblasti statickej grafikyalebo poèítaèovej animácieje aj <strong>na</strong>ïalej moné posie−la e−mailom <strong>na</strong> adresuredakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>(menšie ve¾kosti súborovdo 5 MB) alebo <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresuredakcie.Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïovaaj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD a budú umiestnené aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe.Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu,o postupe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR.O víazovi rozhodne komisia zostavená zo zástupcov<strong>na</strong>šej redakcie a popredných sloven<strong>sk</strong>ých poèítaèovýchgrafikov. Vyhodnotenie súae bude <strong>na</strong> jar <strong>2003</strong>.Podmienky:Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk! Sponzoruje firmaVÝZVA <strong>IT</strong> FIRMÁM:REKLAMA ZADARMO!Register sloven<strong>sk</strong>ých <strong>IT</strong> firiem <strong>2003</strong>Ako vdy zaèiatkom <strong>roku</strong>, aj tento rok aktualizuje−me Register sloven<strong>sk</strong>ých <strong>IT</strong> firiem <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovejstránke: <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>.Registraèná karta obsahuje okrem kontaktných infor−mácií aj charakteristiku a zameranie spoloènosti, jej po−stavenie <strong>na</strong> trhu, uzatvorené partnerstvá a informácie oproduktovom portfóliu. Súèasou karty je aj firemné lo−go. Všetky tieto údaje sú v elektronickej verzii registrauverejòované zadarmo!Registrácia firiem je bezplatná, staèí vyplni registraè−nú kartu priamo <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>.Súae z decembrového èísla PC REVUE sponzorovanejspoloènosou APC o tri záloné zdroje APC CyberFort500VA sa zúèastnilo 298 èitate¾ov.Záloný zdroj APC CyberFort 500VA vyhrávajú:Róbert Milder, KošiceMarek Vo¾an<strong>sk</strong>ý, Vranov <strong>na</strong>d Top¾ouVladimír Mitro, Strá<strong>sk</strong>eVyhodnotenie:1. Na èo slúi jednotka UPS? <strong>na</strong> nepretritú dodávku elektrickej energie do PCVYHODNOTENIE SÚAE: Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouívasamostatné balíky typu Adobe Photoshop Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> tohoistého motívu)Trial verziu tohto programu nájdete <strong>na</strong> decembrovomCD REVUE 6/2002.Tak <strong>na</strong> èo ešte èakáte? Pustite sa do tvorivej práce,veï odme<strong>na</strong> je <strong>sk</strong>utoène lákavá!Pokia¾ u register obsahuje údaje o vašej firme, <strong>sk</strong>ontro−lujte prosím, ich aktuálnos a doplòte nové údaje. Oproti mi−nulému <strong>roku</strong> sme toti pridali novú kategóriu údajov – ho−spodár<strong>sk</strong>e výsledky firmy. Z týchto údajov (obrat, poèet za−mest<strong>na</strong>ncov atï.) budeme kadý rok zostavova rebríèek <strong>IT</strong>firiem, ktorého výslednú podobu uverejníme aj v PC REVUE.Elektronickú verziu Registra (formát *.xls) bude monéobjed<strong>na</strong> a po aktualizácii <strong>na</strong> adrese redakcie. V priebehuroka <strong>2003</strong> pripravíme aj vydanie tlaèenej verzie registra.Všetky potrebné informácie, ako aj iadosti o pridele−nie nového prístupového kódu vám po<strong>sk</strong>ytneme <strong>na</strong> adre−se <strong>IT</strong>register@pcrevue.<strong>sk</strong>.BUÏ KREATÍVNY!V novembrovom èísle sme vyhlásili súa sponzorovanú spoloènosou Intel,ktorej cie¾om bolo ukáza, ako môe by osobný poèítaè vyuitý <strong>na</strong> kreatívneúpravy digitálnej fotografie.Súailo sa o digitálny fotoaparát Olympus c−120 a porota v zloení MilanKrupèík (profesionálny fotograf), grafik z redakcie PC REVUE a zástupcaagentúry Mmd rozhodla, e jeho výhercom sa stáva: Tomáš Budin<strong>sk</strong>ý zNovej Bane. Súané príspevky si môete prezrie <strong>na</strong> tohtomesaènom CDREVUE 2/03.Výhercovi srdeène blahoelá <strong>na</strong>ša redakcia i zástupcovia agentúry Mmd.Ïakujeme taktie všetkým, ktorí sa do súae zapojili a zaslali nám svoje foto−grafie.⊳ Víazný príspevok Tomáša Budin<strong>sk</strong>éhoVYHODNOTENIE SÚAE: 3× APC CyberFort 5002. Akú sú základné typy UPS? on−line a off−line3. Èo tvorí spotrebný materiál v UPS? batérie4. Vymenujte aspoò dvoch výrobcov UPS? APC, IMV, Tripp−Lite, Smart, Elteco ili<strong>na</strong> a iní5. Pouívate nejakú jednotku UPS? áno 19,1 % nie 46,8 % plánujem zakúpi 34,1 %PRIPRAVUJEME: PCR è. 3/<strong>2003</strong> Test <strong>sk</strong>enerov Test digitálnych videokamier Reportá z konferencie Lotusphere Pentium „má desa“ Radièe RAID – opis technológie a praktické<strong>sk</strong>úsenosti Platený obsah <strong>na</strong> interneteZOZNAM INZERENTOVFirmaStra<strong>na</strong>Tel. èíslo1. 3 COM 25 (02/5825 2181)2. AGEM 29, 50 (02/6381 0049)3. ALPHA TECH 64 (02/6381 1538)4. AP MEDIA 31, 98 (02/6541 1168)5. ASBIS SK 27, 52, 59 (02/4487 1589)6. ASM SLOVAKIA 131 (02/4446 2308)7. AV DIG<strong>IT</strong>AL 98 (02/6828 6660)8. BSP 6 (02/5443 0017)9. BULL 54 (02/5557 4857)10. CASABLANCA 77 (02/5825 2131)11. CASPER 95 (02/4445 0574)12. CÍGLER SOFTWARE 65 (02/4446 2746)13. CK BIODAR 132 (033/5514 735)14. CQ SERVICE 75 (02/4820 4911)15. CODUM 69, 98 (02/6353 2921)16. COLUMBEX21, 56 (02/6827 7777)17. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)18. CONTINENTAL 10019. D&D 3920. EPSON 3 (+420/5/4827 811)21. ELFA 26, 104 (055/6253 839)22. ENERGY−TEC 48 (0908/300 599)23. ENTRO 35 (02/5249 4066)24. ESET 109 (02/5930 5311)25. EUROTEL 99 (02/4955 3622)26. EUROWEB 97 (02/5070 5000)27. EURO MEDIA 73, 3. OBÁLKA (041/5116 111)28. FERIMEX49 (02/4564 1701)29. GTS SLOVAKIA 10 (02/5778 1111)30. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA (02/5020 5611)31. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)32. IMAGE SUPPLIES 90 (02/4487 2052)33. IMC 51 (02/4341 5928)34. INTERCOMP SERVICES 132 (02/5441 8046)35. JOYCE 5736. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)37. KROS 67 (041/7071 011)38. LIBRA 23 (02/6381 0689)39. NETDESIGN 66 (048/4147 764)40. OKI 741. OPAL MULTIMEDIA 94, 132, 134 (051/723 968)42. ORACLE 105, 106, 10743. P.E.S. CONSULTING 94 (031/780 3419)44. PC BUSINESS 55 (02/4342 5000)45. PRONETIX98 (02/4445 5702)46. PS PRODUCT 1247. S&H WARE 79 (032/7443 836)48. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)49. SLOV. CUKROVARY 96 (031/789 2347)50. STORMWARE 72 (02/5479 3647)51. SUNTEQ 76 (046/5430 754)52. SWS DISTRIBUTION 53 (02/4342 6811)53. SYNTEX132 (02/4552 5471)54. TEOS TN 60 (032/7436 104)55. TSPRO 41, 43, 45 (02/5249 1491)56. UNICOM 7857. WEBGLOBE 98 (02/5363 4961)58. XENON 98 (0904/401 088)2/<strong>2003</strong> PC REVUE 135


Šéfredaktor:Zástupca šéfredaktora:Odborná redakcia:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Rediguje:Inzercia:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdOndrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omMartin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poLucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Zuza<strong>na</strong> Javor<strong>sk</strong>á (zjavor<strong>sk</strong>a@pcrevue.<strong>sk</strong>)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dsIgor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jaJán Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Juraj Bednár (jbedz<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jbJuraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llMarek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mkMartin Uák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Milan Gigel (mgigel@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pgPeter Koneèný (pkonecny@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkPeter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ppOto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Thomas Ulej (tulej@pcrevue.<strong>sk</strong>)Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK <strong>2003</strong>Pokia¾ sa chcete sta <strong>na</strong>ším predplatite¾om, môetepoui jeden z <strong>na</strong>sledujúcich postupov: pošlite nám objednávku, <strong>na</strong> základe ktorej vámpošleme predtlaèenú poštovú poukáku s pridelenýmVS, resp. zálohovú faktúru, uhradíte poštovú poukáku typu A <strong>na</strong> náš úèet:2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislava bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet 2620081584/1100,Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom <strong>na</strong> základetelefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−kova!Uzávierka objed<strong>na</strong>ných a zaplatených výtlaèkovje 14 dní pred expedíciou nového èísla.Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.Tí z vás, ktorí dostali predtlaèenú poštovú po−ukáku a nechcú ju uhradi poštou, ale banko−vým prevodom, musia pri úhrade zada variabilnýsymbol (VS), ktorý im bol pridelený. Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objed<strong>na</strong>li PCREVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené6× CD REVUE. V tomto <strong>roku</strong> bude vychádza CDREVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak mátezáujem, môete si ostatné CD doobjed<strong>na</strong>. Na−príklad ak máte objed<strong>na</strong>né PC REVUE od è. 10/2002do è. 9/<strong>2003</strong>, máte zaplatené CD do èísla 4/<strong>2003</strong>,t. j. 5 ks CD si budete musie doobjed<strong>na</strong>. Ce<strong>na</strong> jed−ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je ce<strong>na</strong> CD60 Sk. Ceny PC REVUE <strong>na</strong> rok <strong>2003</strong>. Od <strong>roku</strong> <strong>2003</strong> budePC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do rokaaj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušeniadistribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpiPC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinovýchstánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem leno èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−níctvom predplatného.Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).Ce<strong>na</strong> v stánku 119 Sk Ce<strong>na</strong> predplatného bez CD s CDce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetrítePredplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 SkPredplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou jeposla <strong>na</strong> adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zaslaèíslo karty mládee EURO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!