cxxvi.–cxxvii. číslo - home.nextra.sk

CXXVI.–CXXVII. ČÍSLO 2005ParlamentnýKuriérČASOPISNÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY11. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

CXXVI.–CXXVII. ãíslo 2005PARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XIIIVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skmadar@nextra.skjnovak@mail.viapvt.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Redakãn˘ kruh:Jazyková redaktorka:Generálny riaditeº:Franti‰ek NagyErnest WeidlerPeter VámosiPeter Gregu‰Marta Toma‰oviãováPeter ZemaníkGyula BárdosFerdinand DevínskyIvan HoptaJán Kovarãíkªubomír LintnerPeter MuránskyVojtech TkáãBoris ZalaJitka MadarásováFranti‰ek Nagy02/54 414 545Asistentka riaditeºa:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 995Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie:Rudolf Biharyarchív redakciePredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 198,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Martina ·imkoviãováUniverzitná kniÏnica, BratislavaOBSAHEditorialKeì rastie ãlovek, prestanú mu rásÈ kontá? (F. Nagy) 2Najvy‰‰í súd SRPriorita Najvy‰‰ieho súdu SR – skvalitniÈ a ur˘chliÈ súdne konania (P. Vámosi) 2Vláda SRDeÀ s ministrom Gyurovszk˘m (Rozhovor s L. Gyurovszk˘m) 4Obnova bytového fondu 16Pri zavádzaní elektronického m˘tneho systému postupujeme maximálne koncepãne 22a cieºavedome (Rozhovor s P. Prokopoviãom)Stimuly do vzdelania – investícia do budúcnosti krajiny (Rozhovor s M. Froncom) 29Slovenské stavebníctvoNa‰ou doménou sú ãiny (Rozhovor s T. Maãugom) 7Ukrajinsk˘ trh je pre nás veºmi zaujímav˘ (Rozhovor s M. Sasarákovou) 8Európsky patent pre Cementárne Ladce (Rozhovor s A. Barcíkom) 12Meno spoloãnosti INGSTEEL má uÏ pätnásÈroãnú tradíciu (Rozhovor s A. Bezákom) 17S vedomím kontinuity a zodpovednosti (Rozhovor s J. Majersk˘m) 18Slovenská architektúra sa zviditeºÀuje vo svete (Rozhovor s M. Drahovsk˘m) 19Svet financiíMoÏnosti financovania a obnovy bytov (Rozhovor s I. Bére‰om) 10Stavba rokaAj v stavebníctve len kvalita „tvrdí muziku“ (Rozhovor s M. Brichtovou) 14Petrolejárske spoloãnosti na SlovenskuJedna karta – jedna Európa 21Elektronické m˘toElektronické vyberanie m˘ta sa v Rakúsku plne osvedãilo 23(Rozhovor s A. Sieberom)Cieºom elektronického v˘beru m˘ta je spravodlivosÈ a efektivita 24(Rozhovor s P. Gandlom)Testy ukázali, Ïe nemeck˘ satelitn˘ m˘tny systém sa dá ºahko oklamaÈ 25Slovenské ‰kolstvoKoºko reãí vie‰, toºkokrát si ãlovekom (P. Vámosi) 27Budeme maturovaÈ v jazykov˘ch ‰kolách? (D. Horná) 28Informaãné technológieSieÈov˘ akademick˘ program Cisco a jeho príspevok k rozvoju 32vedomostnej ekonomiky (F. Jakab)V˘bor pre vzdelanie, vedu, ‰port a mládeÏ, kultúru a médiáTereziánsky systém ‰kolstva v 21. storoãí (Rozhovor s F. Devínskym) 34Reforma ‰kolstva pred dokonãením? (anketa) 38Národná rada SRSlovenské ‰kolstvo vyrástlo aj vìaka projektu Infovek 36(Rozhovor s B. Brestenskou)Glosy – Poznámky – EsejePostavenie migrantov a men‰ín v Európskej únii (M. Kus˘) 40Násilie a strata pamäti (D. âaploviã) 52Promiskuita ako politick˘ problém (D. Dani‰) 53Úcta voãi darcom Ïivota (J. Filo) 54Krásne ako obrázok, ãi rad‰ej bohato rozmanité (G. Rothmayerová) 55DialógySrbsko a âierna Hora na ceste do EÚ (Rozhovor s V. Milenkoviãom) 41Tabakov˘ priemyselV prípade spotrebnej dane z tabakov˘ch v˘robkov sú moÏné aj iné spôsoby 42rie‰enia prechodného obdobia (Rozhovor s A. Landtom)Obrana SRAutomatizovan˘ systém velenia – nevyhnutn˘ predpoklad 44modernej armády (Rozhovor s I. Plichtom)Automobilov˘ priemyselrobotec, s.r.o. a priemyselné roboty na Slovensku a v âechách 46(Rozhovor s I. Vallom)Prioritou je zvy‰ovanie vzdelanosti (Rozhovor s M. Novákovou) 48Dialógy OA & EWZ hºadiska dejín je hrozné, Ïe JeÏi‰a by nezvolili (Rozhovor s O. Andrásym) 49PolitológiaV San Sebastiane o európskom sociálnom modeli (G. MeseÏnikov) 56Systémov˘ prístup k reforme a decentralizácii verejnej správy (D. Tich˘) 57Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch Slovákov Úradu vlády SRDôraz na pravdiv˘, otvoren˘ a vzájomne uÏitoãn˘ dialóg (Rozhovor s V. Prívarovou) 60Kalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo svete (ª. Bartalská) 60Okrúhly stôl 2005 61SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (E. Weidler) 62www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A LKeì rastie ãlovek,prestanú mu rásÈ kontá?Málokto tak cíti a vníma vratkosÈ dne‰nej NRSR, ako redakcia „parlamentného“ ãasopisu. Akbudeme chcieÈ presne uviesÈ, kam nejakéhocitovaného poslanca zaradiÈ, ão napí‰eme zamenom ‰irokej ‰kály súãasn˘ch poslancov?ªubomír Lintner, ANO? Alebo Lintner, praváANO? Lintner, ãistá ANO? âi dokonca Lintner,poloviãná ANO? âi uÏ len Lintner, ÏiadneANO? A ão sa zasa hodí k Pavlovi Ruskovi?Rusko, najpravej‰ia ANO? Rusko, ‰truktúramiodobrené ANO? Rusko, firma ANO? Alebotakisto Rusko, poloviãná ANO? Rusko, nulováANO? A Du‰an Jarjabek, predt˘m aÏ doroztrhania tela HZDS, teraz Smer na skusy? AZuzana Martináková, Slobodné fórum, predt˘mneslobodné fórum SDKÚ? A Ivan ·imko, zakladateºKDH, SDK, SDKÚ, Slobodného fóraa Misie 21 – Novej kresÈanskej demokracie?Doba po Novembri ’89 je skutoãne dynamická,a preto by sme nemali byÈ príli‰ úzkostlivípri posudzovaní vernosti politikov k strane,ktorú si po revolúcii vybrali ako prvú. âloveknemusel okamÏite prísÈ na to, ktor˘ partajn˘subjekt vyhovuje jeho du‰i. Nemusela sa ibastrana sklamaÈ v Àom, ale mohol sa aj on sklamaÈv strane. A predsa má pozorovateº t˘chtopohybov rozpaãit˘ dojem. Z rôznych indíciímusí usudzovaÈ, Ïe väã‰inou nejde o hºadaniestrany pravej, skutoãne dôveryhodnej a plnezodpovedajúcej svetonázoru jej ãlena, a tobôÏfunkcionára, ale strany najviac zabezpeãujúcejpraktické v˘hody z ãlenstva v nej. A naopak,Ïe politick˘m stranám viac ãi menej nezáleÏína tom, ak˘ch kvalitn˘ch, presvedãen˘ch adôveryhodn˘ch funkcionárov alebo kandidátovdo rôznych volieb si vyberajú; Ïe najdôleÏitej-‰ie je to, ako sa stotoÏÀujú s aktuálnou politikou,ktorú presadzuje stranícke byro, a neraz ajto, ako sú verní suverénnym predsedom, alebodokonca ãi sú dostatoãne podliezaví.Supermonitor, ktor˘ pravidelne uverejÀujeme,a keìÏe sme mesaãník, tak ãitatelia hovÏdy majú k dispozícii s ãasov˘m sklzom,plasticky odzrkadºuje, aká je slovenská politickáreality ‰ou odtrhnutá od Ïivota, ktor˘ obãaniaÏijú, a e‰te viac od Ïivota, ktor˘ by – aj ichzásluhou – ÏiÈ mali. (Mimochodom, aj v dne‰-nom ãísle je v Àom niekoºko veºmi zaujímav˘chcitátov a v˘povedí, ktoré by mali politikov nielenzaujímaÈ, ale aj in‰pirovaÈ.) Elita tejto reality‰ou je uzavretá, ba uzamknutá vo svojej vilena Hradnom v⁄‰ku a za kaÏdú cenu sa chcepredriapaÈ ku svojej miliónovej odmene. Ajkeby sa ako musela pritom poníÏiÈ a vyzliecÈe‰te viac neÏ do naha. V tomto prípade v‰ak katolíckiaktivisti neprotestujú tak, ako protestovaliproti vysielaniu „VyVolen˘ch“ v televíziiJOJ. Pritom mravn˘ rozvrat verejnosti (divákov)je oveºa men‰í z hmlistého pohºadu nadvoch súÈaÏiacich holáÀov pod sprchou, neÏ znepríjemného a znechucujúceho pohºadu nadesiatky morálne veºmi labiln˘ch jednotlivcov,ktorí majú v rukách (stláãajúcich hlasovaciezariadenie v NR SR) znaãnú ãasÈ osudu obyvateºovSlovenska.Zblízka poznáme mnoh˘ch politikov medziposlancami a ministrami. Úprimne sme presvedãení,Ïe je medzi nimi veºa muÏov a Ïien,ktorí do politiky pri‰li z veºmi ãestného a kvalitnéhorodinného i spoloãenského prostredia.âo sa to stalo, Ïe sa skoro v‰etci zmenili a vpodstate prispôsobili scenáru veºmi úpadkovejinscenácie, pri ktorej sú obãania nielen divákmi,ale aj aktérmi, a neraz vo veºmi smutnompostavení? (Aj americk˘ prezident Bush sa lenveºmi ÈaÏko zobúdzal po plaãi a zúfalom krikustoviek obetí v zaliatom New Orleanse, keìzistil, Ïe jeho spohodlnení podriadení len kvetnatoreãnili o pripravenosti a o pomoci, zatiaºão obãania beznádejne hynuli.) Humorista OliverAndrásy a publicista Ernest Weidler vosvojich pravideln˘ch dialógoch aspoÀ skromnehºadajú odpoveì aj na túto otázku premenyãestn˘ch a hodnotn˘ch ºudí na odpad z politickéhomlyna, ktor˘ melie tvrdo, v⁄zgavo a v neprospechverejného záujmu.Nechceme prehlbovaÈ „blbú náladu“. Naopak,chceme vytváraÈ spolu s politick˘mi elitami– nech uÏ sú v ktorejkoºvek strane – dobr˘Ïivotn˘ pocit, radosÈ z úspe‰n˘ch ekonomick˘chreforiem – teda z t˘ch, ktoré sú úspe‰né–, z dobrého postavenia Slovenska v Európskejúnii alebo v niektor˘ch v˘znamn˘ch medzinárodn˘chfinanãn˘ch in‰titúciách. Chceme v‰ak,aby sa doteraj‰ie úspechy upevnili a aby medzinárodn˘re‰pekt k SR rástol, a najmä aby siobãania Slovenska viac váÏili svojich zvolen˘chpredstaviteºov. Na‰e znepokojenie vypl˘vaz toho, Ïe práve títo predstavitelia ãastoaÏ prekvapujúco ºahkomyseºne hazardujú sdobr˘mi trendmi, ktoré sami pomohli vytvoriÈ,a zakrátko, keì by mali „zberaÈ ovocie a inúúrodu“, nepochopiteºne sa skæzavajú do veºmiproblematického postavenia. Dalo by sa povedaÈ,Ïe „sa nevedia vmestiÈ do koÏe“. Nezále-Ïí im na tom, aby rástli ºudsky, kultúrne a spoloãensky– ako by dokonca to mohlo byÈ prekáÏkouna ceste k in˘m hodnotám. K hodnotám,ktoré sa dajú exaktne pozorovaÈ, ako rastú:na bankov˘ch úãtoch, na ‰tvorcov˘ch metrochv˘hodne situovan˘ch nehnuteºností alebona luxusnosti bazénov a záhrad.‰éfredaktorNajvy‰‰í súd SR (ìalej len NS SR)vybaví roãne vy‰e 8300 vecí.Úctyhodné mnoÏstvo, najmä ak siho dáme do súvislosti s neºahk˘mipodmienkami pre prácu sudcov,o ktorej hovoríme s predsedomNajvy‰‰ieho súdu SRJUDr. Milanom KARABÍNOM.Dozvieme sa tieÏ preão a akoje potrebné personálnedokompletizovaÈ NS SR a ako toprispeje k ur˘chleniu konaniana v‰etk˘ch stupÀoch súdov.Neúmerne dlh˘ ãas rie‰enia súdnych sporov jev‰eobecne známym faktom. Posledná ‰tatistikauvádzala vy‰e 500 dní... Aké opatrenia je pod-ºa vás potrebné prijaÈ a realizovaÈ – ãi v oblastifinancií, personalistiky, ãi v dôraznej‰ej aplikáciijestvujúcich moÏností v praxi – na zv˘-‰enie efektívnosti a nezávislosti súdnictva a naskrátenie súdnych konaní, resp. zníÏenie prie-Èahov, predov‰etk˘m na najvy‰‰om súde?Za súãasného právneho stavu je prioritou dokompletizovaÈNS SR sudcami a vy‰‰ími súdnymiúradníkmi, od ktor˘ch moÏno reálne oãakávaÈv˘raznú pomoc sudcom najmä pri spisovej agendea úkonoch súvisiacich s prípravou pojednávaní.Súãasná personálna situácia na NS SR je nelichotivá.Mnoho sudcov naraz v priebehu krátkehoãasu odi‰lo do dôchodku, vzdalo sa ãi preru‰ilov˘kon funkcie sudcu a zatiaº sa nám ich nepodarilonahradiÈ. Potrebujeme dobudovaÈ takmerv‰etky kolégiá – trestné, správne i obãianskoprávne,v ktorom ch˘ba cel˘ jeden senát.To nevyzerá byÈ aÏ také zloÏité...Ale ani jednoduché. Treba si uvedomiÈ, Ïe na NSSR sa môÏu a majú dostaÈ tí najlep‰í sudcovia krajsk˘chsúdov z celého Slovenska. Musíme dbaÈ nav˘ber, nie organizovaÈ nábor. A navy‰e dorie‰iÈ cel˘komplex súvisiacich otázok. Napríklad aj materiálnezabezpeãenie sudcu je zloÏitej‰ie, neÏ ak˘m sajaví. PäÈpercentn˘ rozdiel medzi platmi sudu na NSSR a na krajskom súde neznamená vÏdy celkov˘vy‰‰í mesaãn˘ príjem.Nerozumiem...Naozaj je to niekedy tak. Máme doãasne pridelen˘chsudcov z krajsk˘ch súdov, ktorí vìaka sluÏbám– najmä ak pracovali na trestn˘ch úsekoch –poberali predt˘m vy‰‰í mesaãn˘ príjem. Berúc doúvahy tento fakt je pochopiteºné, preão sa najmäsudcovia zo vzdialenej‰ích súdov – ko‰ického,pre‰ovského, banskobystrického – ÈaÏko odhodlávajúprejsÈ na NS SR.A pritom, ako hovoríte, potrebujete získaÈ t˘chnajlep‰ích...Presne tak, a práve preto je dopæÀanie stavusudcov postupn˘m procesom. Práve teraz mámenapríklad vyhlásené v˘berové konanie na dvochsudcov správneho kolégia, kde je najviac vecí v oblastipreskúmavania rozhodnutí ústredn˘ch orgánov‰tátnej správy. Snáì dopadne úspe‰ne, a správnekolégium doplníme na stav spred roka 2004.Je to aj otázka financií?Aj tak sa to dá povedaÈ. Ale nejde len o sudcov.Usilujeme sa tieÏ zv˘‰iÈ poãet vy‰‰ích súdnychúradníkov. Zákon umoÏÀuje, aby pracovali na2

N A J V Y · · Í S Ú D S RPriorita Najvy‰‰ieho súdu SR –skvalitniÈ a ur˘chliÈ súdne konaniav‰etk˘ch stupÀoch súdov, teda aj na najvy‰‰om.Zatiaº máme len dvoch – aj t˘ch sa nám podarilovybraÈ aÏ po trojnásobnom v˘berovom konaní –a potrebujeme ìal‰ích, skúsen˘ch, s praxou nasúdoch niωieho stupÀa. Fungujú efektívne, odbremeÀujúsudcov od mnoh˘ch men‰ích úkonov a senáty,v ktor˘ch pracujú, vykazujú väã‰ie mnoÏstvovybaven˘ch vecí.Ak˘ poãet vy‰‰ích súdnych úradníkov na NS SRpovaÏujete za optimálny?Na‰ou métou je prijaÈ minimálne jedného vy‰-‰ieho súdneho úradníka na kaÏd˘ senát, teda spoludvadsiatich deviatich.To je úctyhodn˘ poãet....Je, ale pri nich to nekonãí. Podºa nového zákonao súdoch môÏe maÈ sudca aj asistenta. V okolit˘chkrajinách beÏne fungujú. BohuÏiaº ministerstvofinancií e‰te neschválilo ich systemizáciu,teda ani financie.Dúfame, Ïe vláda i parlament odsúhlasia v rozpoãtena rok 2006 aj vyãlenenie prostriedkov natieto úãely, uvedomujúc si, Ïe za t˘m nie sú záujmysudcov NS SR, ale obãana, ktor˘ dôvodneÏiada promptné skonãenie procesu.V porovnaní s na‰imi susedmi sme teda zatiaºna tom hor‰ie?Áno, napríklad v âeskej republike má kaÏd˘sudca najvy‰‰ieho súdu k dispozícii minimálne jednéhoasistenta.Ste presvedãen˘, Ïe práve NS SR potrebujetaké v˘razné personálne posilnenie?Iste. Uvedomme si, Ïe ak chceme ur˘chliÈ konaniena v‰etk˘ch stupÀoch súdov, tak musí r˘chloprebiehaÈ predov‰etk˘m na najvy‰‰om súde.Ak nastane prieÈah u nás, a nastane, pretoÏe nie smepri tom návale schopní skonãiÈ prípad do jednéhoroka, tak celkov˘ prieÈah vo veci môÏe vyskoãiÈ ajna dva, tri roky.Paradoxne sa teda práve NS SR môÏe staÈbrzdou?Presne tak, môÏe. Preto zákonite najvy‰‰ouprioritou je ur˘chliÈ konanie na najvy‰‰om súde azískaÈ ãas na to najdôleÏitej‰ie, teda zaujímaÈ stanoviskáv kolégiách.A ão je moÏné na zlep‰enie stavu e‰te urobiÈ vlegislatíve?Prospelo by napríklad, ak by sa nezakladalapríslu‰nosÈ NS SR ako súdu prvého stupÀa. Mnohéveci, ktoré dnes patria do na‰ej kompetencie, súschopné rovnako úspe‰ne vybavovaÈ aj niωie súdy.Podobne v odvolacom konaní. Napríklad v dôchodkovomzabezpeãení, v sociálnych veciach proti rozhodnutiamkrajského súdu rozhoduje v odvolacomkonaní NS SR, hoci podºa ná‰ho názoru môÏe v prvomstupni túto agendu celkom pokojne vybavovaÈaj okresn˘ súd, prípadne koncentrovane okresn˘súd v sídle kraja a v odvolacom konaní krajsk˘súd. Nie je nutné zaÈaÏovaÈ NS SR ãastokrát vecamiskôr medicínskeho rázu, posudkami znalcov– lekárov o zdravotnom stave. To nie je zlo-Ïitá právna problematika, ktorú by nemohli vyrie-‰iÈ okresné a krajské súdy.Naozaj to povaÏujete aÏ za také dôleÏité?Áno. Mám prehºad vecí, ktor˘mi sú sudcovia za-ÈaÏení. Vybavujeme ich nesmierne mnoÏstvo. Napríkladlen v správnom kolégiu vy‰e 1800. Najvy‰-‰iemu súdu by mala zostaÈ len jemu vlastná agenda,teda správnemu kolégiu napríklad preskúmavanierozhodnutí len ústredn˘ch orgánov ‰tátnejsprávy.NadviaÏem na to otázkou k téme rozhodovaniao zru‰en˘ch tendroch. Chápem zloÏitosÈ problematiky,veì ãastokrát ide o v˘znamné zákazkyv objemoch desiatok ãi stoviek miliónov korún,ale moÏno práve preto je namieste sp˘taÈsa, ãi by sa tieto prípady nemali rie‰iÈ prioritnej‰ie...Prednostne môÏeme, ba musíme vybavovaÈveci, v ktor˘ch nám táto povinnosÈ vypl˘va zo zákona.Napríklad v trestn˘ch veciach vo väzobn˘chlehotách, na obchodnom úseku v konkurzn˘chkonaniach, v rie‰ení predbeÏnej otázky, vo veciachspojen˘ch s námietkami a ìal‰ích. Ale kaÏdáminca má líce i rub – s narastajúcim poãtom prioritn˘chvecí reálne hrozí oddialenie rozhodnutiav ostatn˘ch – „beÏn˘ch“ veciach. Sudcovia NS SRsa v‰ak snaÏia vybavovaÈ prípady podºa poradia,v akom do‰li. UÏ s ohºadom na spomínan˘ nenaplnen˘stav sudcov je aj na správnom kolégiu, naktoré sa p˘tate, poãet neskonãen˘ch vecí pomerneveºk˘, hoci traja sudcovia vybavia za mesiac aÏ30 vecí, ão je nesmierne mnoÏstvo, keì si uvedomíte,Ïe kaÏd˘ z nich musí pre‰tudovaÈ spisy kuv‰etk˘m! Nehovoriac o nutnosti dbaÈ na kvaliturozhodnutí, pretoÏe slúÏia za vzor, na ktor˘ sa dáodvolaÈ v budúcich analogick˘ch prípadoch... NároãnosÈtohto konceptu je nesmierne veºká.TakÏe asi by naozaj pomohlo odbremenenie NSSR od vecí, ktoré ako ste uÏ spomínali by mohlibyÈ delegované na súdy niωích stupÀov - abysystém sám zbytoãne nevybíjal vlastné kapacity...Tak nejako. Schválením Trestného poriadkunastane v tomto smere posun zatiaº aspoÀ v trestn˘chveciach. PovaÏujeme za správne, ak sa väã-‰ia váha zodpovednosti kladie na sudcu ãi súd prvéhostupÀa.Postupne dosiahneme stav, keì uÏ na NS SRdôjdu len veci v dovolacom konaní – okrem t˘ch,ktoré sa t˘kajú ‰peciálneho súdu. Sudcovia NS SRsa budú môcÈ koneãne koncentrovaÈ v rozhodovanío dovolaniach na tie najzávaÏnej‰ie prípady a zaujímaÈstanoviská k najdôleÏitej‰ím a najzloÏitej-‰ím právnym otázkam. Práve tie potrebujú od náspoãuÈ súdy niωieho stupÀa, právnická i laická verejnosÈ.Veríte, Ïe tak˘to stav nastane?Samozrejme, Ïe verím. Pravda, urãité obdobieto e‰te potrvá, pravdepodobne pár rokov, pretoÏee‰te budú dobiehaÈ veci, ktoré zaãali podºa pôvodnéhozákona. Ale doãkáme sa.Ak som dobre vyrozumel, podºa vá‰ho názoruje dostatok fundovan˘ch sudcov, ktorí by mohlipôsobiÈ aj na najvy‰‰om súde, respektíve zvládaÈaj nároãnej‰iu agendu na súdoch niωíchstupÀov, neÏ akú im umoÏÀuje zákon doteraz.Tak trocha mi ale pritom nejde do hlavy, ako samôÏu pri takom mnoÏstve agendy napríkladpermanentne vzdelávaÈ...Len veºmi ÈaÏko. Faktom je, Ïe slovenskí sudcoviavybavujú okolo 350 vecí roãne, ão pribliÏnezodpovedá poãtu novoprijat˘ch prípadov zarok. Na to, aby vybavili v‰etky podania, teda aj neskonãenéstar‰ie, zv˘‰ilo by sa toto ãíslo na 700,ão je prakticky fyzicky nezvládnuteºné. UÏ aj súdnarada kon‰tatovala, Ïe súãasn˘ enormn˘ poãetprípadov – a to je t˘ch spomínan˘ch 350 – je nahranici maximálnej zaÈaÏenosti. Neãudo, Ïe sudcoviasa sÈaÏujú...Urãite v˘znamnou mierou ich môÏu odbremeniÈ,ako som uÏ spomenul, vy‰‰í súdni úradníci.Príli‰ná zaÈaÏenosÈ sudcov evokuje aj otázku, ãiÀou nedochádza k zv˘‰eniu miery rizika „vchvate“ prijíman˘ch rozhodnutí...Máte pravdu, uÏ to zisÈujeme, a zrejme sa omylypri tom mnoÏstve vecí vylúãiÈ nedajú. Dokoncai na najvy‰‰om súde môÏu byÈ prijaté protichodnérozhodnutia. Ale aspoÀ máme moÏnosÈ, aj keì niepriamo napraviÈ konkrétnu vec, tak aspoÀ prijaÈ vkolégiách zjednocujúce stanovisko do budúcnosti.Ako mediátorovi mi nedá nesp˘taÈ sa vás na vá‰názor na mimosúdne rie‰enie sporov – ‰peciálnena novovzniknut˘ právny in‰titút mediácie.PovaÏujete za reálne, aby mediácia aspoÀ ãiastoãneodbremenila súdny aparát?Urãite. Mediácia má predpoklady staÈ sa veºmiprínosnou. Vzhºadom na novosÈ tohto in‰titútusíce zatiaº môÏeme veci rie‰ené mediáciou poãítaÈlen v desiatkach, ale faktom je, Ïe v 80-tich percentáchboli úspe‰ne dorie‰ené a mediátori pomohlisporn˘m stranám dospieÈ k dohodám. UÏ toto ãíslosvedãí o tom, Ïe zvy‰ujúci sa poãet mediovan˘chprípadov súdy v˘razne pocítia v men‰om poãte Ïalôba budú e‰te aktívnej‰ie neÏ doteraz v odporúãanímediácie sporov˘m stranám. Je nepochybnev˘hodná najmä pre úãastníkov sporu, pretoÏe ãasová,finanãná i psychická nároãnosÈ mediaãnéhokonania je v˘razne niωia ako pri moÏno aÏ niekoºkoroãnomsúdnom spore.3

V L Á D AS RMinisterstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja je jedn˘m z mála ministerstiev, ktoré sa úspe‰ne vyh˘ba kauzámrozvirujúcim politické ãi spoloãenské vedomie, vìaka ãomu nie je aÏ tak v pozornosti médií, ktoré Ïiaºvyhºadávajú najmä tak˘to spôsob „informovanosti“ verejnosti. Práve to permanentné ticho okolo neho bolo prenás jedn˘m z dôvodov, preão sme sa rozhodli stráviÈ cel˘ deÀ s ministrom Ing. Lászlom GYUROVSZK¯M, poãasktorého sme chceli zmapovaÈ, ão tak˘ kvázi „za‰it˘“ minister porába. Na poãudovanie, na‰a atypická poÏiadavkasa stretla aÏ s príli‰ veºk˘m pochopením a hneì na najbliωí pondelok sme dostali pozvanie na stretnutie o ‰iestejráno v ·ali, kde minister b˘va. Zdvorilo sme odmietli skororanné zvezenie sa bavorákom a v nádeji na pokojnúrannú debatu pri káviãke sme uprednostnili stretnutie ním aÏ po siedmej na ministerstve. Plán nevy‰iel, pretoÏek˘m sme my dorazili, uÏ v plnom prúde beÏala operatívna porada s pracovníkmi. Nakoniec sme sa kávy muselizriecÈ úplne – pred ôsmou uÏ bolo treba uháÀaÈ na úrad vlády, kde minister Gyurovszky viedol poraduo ‰trukturálnych fondoch a vzápätí po jej skonãení sa o deviatej presunul na rokovanie rady vlády pre regionálnupolitiku, na ktorej predkladal dôleÏité materiály. Treba povedaÈ, Ïe fundovane a bolo nám zrejmé, Ïe nezavádzal,keì tvrdil, Ïe polovicu víkendu spravidla trávi ‰túdiom dokumentov. O jedenástej uÏ bol späÈ na ministerstve,podpísal zopár dokumentov, absolvoval niekoºko stretnutí s vedúcimi zamestnancami a na dvanástu sa zberalna krátky pracovn˘ obed s ministrom Zajacom. âo jedli, a o ãom debatovali, je nepodstatné. Nás zaujímali inétémy, o ktor˘ch sme sa s ním vìaka skutoãnosti, Ïe odpadlo plánované predsedníctvo SMK mali ãas v kºudneja priateºskej atmosfére porozprávaÈ poobede. DeÀ sme potom ukonãili podobne ako ráno zdvoril˘m odmietnutímpozvania na veãernú akciu SMK v ·ali. âo sme chceli, sme sa dozvedeli. BeÏn˘ deÀ ministra Gyurovszkéhozaãína zvyãajne ráno vstávaním o piatej, pokraãuje hodinovou cestou do Bratislavy, poãas ktorej – aj keì to nie jenajzdrav‰ie – ‰tuduje kopu materiálov a po ubehanom dni plnom stretnutí, rokovaní, akcií konãí v lep‰omprípade o ‰iestej veãer. ZaÏili sme atmosféru na ministerstve a mali sme pocit, Ïe sa tam ºudia kon‰truktívnepracujú v dobrej atmosfére. O tom ostatnom uÏ v rozhovore s ministrom Lászlom Gyurovszk˘m.DeÀ s ministrom Gyurovszk˘m‰trukturálne fondy, ãerpanie peÀazí a prípravunárodného rozvojového plánu na roky 2007 aÏ2013. Splnilo sa mi moje Ïelanie udrÏaÈ na ministerstvet˘ch najlep‰ích ºudí a vybudovaÈschopn˘ aparát, ktor˘ vidí perspektívu ministerstva.E‰te ste neoºutovali, Ïe ste poslanecké kreslovymenili za ministerské?Zatiaº nie. Ako poslanec som síce nebol natoºkona oãiach, ale musel som tieÏ absolvovaÈmnoÏstvo stretnutí a rokovaní, na‰tudovaÈ tisícestrán materiálov, zúãastÀovaÈ sa zasadnutí v˘borova pléna. Na ministerstve je viac kaÏdodennejkoncepãnej a rozhodovacej práce a rozdielmedzi prácou poslanca a ministra tkvie aj vrozdielnom charaktere zodpovednosti. Ako ministernesiem samozrejme samostatnú zodpovednosÈa nemôÏem sa pri rozhodnutiach zakryÈhlasovaním v zbore.Splnili sa va‰e predstavy a oãakávania spojenés v˘konom funkcie ministra?Podstatnej‰ie je asi, ãi som splnil oãakávaniat˘ch, ktorí ma sem nominovali. Ale ak ste zvedavína moje, boli jednoduché. Vedel som, Ïe maãaká práca maximálne na ‰tyri roky a musímplniÈ programové vyhlásenie vlády a s ním súvisiaceveci. teda bytovú politiku, stavebníctvo,Aké by mal maÈ podºa vás minister schopnosti,danosti, vlastnosti?V prvom rade mu nesmie ch˘baÈ jasná predstavao tom, ão potrebuje dosiahnuÈ, aké sú cielejeho rezortu. Musí byÈ schopn˘ nájsÈ ºudí, ktorímu dokáÏu pomôcÈ zrealizovaÈ jeho vízie a nemenejdôleÏité je dokázaÈ presadiÈ svoje názoryvo vláde a v parlamente. Dnes nestaãí, abymal minister odborné predpoklady, aby bolschopn˘ vybraÈ si a stimulovaÈ t˘ch správnychºudí, ale potrebuje disponovaÈ aj schopnosÈoupredaÈ v˘sledky práce ministerstva, presadiÈich v orgánoch, ktoré prijímajú rozhodnutia.Teda politická práca, vyjednávanie a presvedãovaciaschopnosÈ by v arzenáli v˘bavy ministrach˘baÈ nemali. Navy‰e, Ïiadny minister sa nezaobídebez prehºadu medzinárodného prostredia,v ktorom je núten˘ pohybovaÈ sa, pretoÏednes sa veºká ãasÈ na‰ej práce pojí s komunikácious partnermi z in˘ch krajín a s exekutívouEÚ. Obzvlá‰È na‰a práca v oblasti ‰trukturálnychfondov musí absolútne presne zapadaÈ do európskehokontextu.Rozsah práce ministra je pomerne veºk˘ arôznorod˘. Asi tak 40 percent práce tvorí rozhodovaniea zabezpeãovanie právoplatnosti rozhodnutí,zvy‰ok ãasu a energie pohltia vzÈahyv rámci Slovenska a s ostatn˘mi krajinami.4

V L Á D AS RAle asi by mal byÈ zároveÀ odborník na danúoblasÈ...Podºa mÀa práca ministra má ‰ir‰í charaktera nie je o tom, ãi je niekto odborníkom na danúproblematiku.Nezdá sa mi celkom správne ignorovaÈ odbornépredpoklady kandidáta na post ministraa nahrádzaÈ ich politick˘mi...Na základe doteraj‰ích vlastn˘ch skúsenostívnímam funkciu ministra v prvom rade akopolitickú, následne ako manaÏérsku a aÏ v poslednomrade ako odbornú, i keì súhlasím svami, Ïe poznanie problematiky rezortu je nesporneprednosÈou. Ale v zásade aparát ministerstievje schopn˘ navrhovaÈ správne rie‰enia,ak sa mu jasne urãí, ão má robiÈ. âastokrát dokoncaaj v prípadoch, kedy sa mu niã neurãí –a obzvlá‰È vtedy je dobré, ak je minister „v obraze“.Ale ak vám moje vysvetlenie nesedí, poobzerajtesa po veºk˘ch firmách v energetike,chémii, automobilovom priemysle a nájdetemnoÏstvo ‰piãkov˘ch manaÏérov, ktorí prechádzajúz riadenia podniku jedného odvetvia doúplne iného odvetvia priemyslu.Nezostáva mi iné, ako re‰pektovaÈ vበnázora namiesto polemiky k tejto téme prejdimerad‰ej k parlamentu, v ktorom myslím si, nieje aÏ tak ako doteraz garantovaná priechodnosÈzákonov. Aké mnoÏstvo zákonov máe‰te v tomto volebnom období va‰e ministerstvopredloÏiÈ na schválenie do národnejrady?âaká nás presadiÈ schválenie e‰te troch kºúãov˘chzákonov – nov˘ stavebn˘ zákon, zákono územnom plánovaní a zákon o vyvlastÀovaní.AÏ na ten posledn˘ ide o vyslovene technickézákony, ktoré nerozdeºujú opozíciu a koalíciua predpokladám, Ïe ako doteraz, aj naìalejsa nám podarí nájsÈ zhodu s poslancami v rozhodujúcichv˘boroch.Ako niekdaj‰í stavbár, ale aj ako obãan povaÏujemza veºmi zaujímav˘ a celospoloãenskydôleÏit˘ materiál, ktor˘ va‰e ministerstvovypracovalo o stave bytového fondu...Áno, myslím si, Ïe má predpoklady byÈ preuÏitoãn˘m pre mnoÏstvo vlastníkov bytov asprávcov bytového fondu. Cieºom tohto materiálu,ktor˘ sme uÏ prerokovali aj vo vláde a jedostupn˘ na internete, je poukázaÈ na reálnytechnick˘ stav bytového fondu a na to, ão v‰etko,ako a kedy je potrební vykonaÈ na to, abynበbytov˘ fond neschátral. Na to, aby si udrÏalsvoju funkciu, vyÏaduje investície zhruba 400miliárd korún na údrÏbu. Bez nej by bola ÏivotnosÈpanelov˘ch domov najviac 60 rokov, k˘mnormálnou údrÏbou sa dá predlÏiÈ na 100 aÏ 120rokov. Koncepciami a zákonmi chceme presadiÈ,aby hlavne pri panelov˘ch domoch, kde jemnoÏstvo súkromn˘ch vlastníkov, konali spoloãnea myslíme si, Ïe je v ich vlastnom záujme,aby bola spoloãenstvu vlastníkov zákonomuloÏená povinnosÈ vypracovaÈ a prerokovaÈdlhodob˘ plán obnovy bytov˘ch domov –vrátane vytvorenia finanãného plánu krytia v˘davkovspojen˘ch s jeho realizáciou. Ak˘ spôsobfinancovania si vlastníci zvolia, bude samozrejmev ich kompetencii. MôÏu v˘raznej‰iezvy‰ovaÈ fond opráv, pouÏiÈ vlastné prostriedky,ãerpaÈ úver...A ão finanãná pomoc ‰tátu?Za stav bytu nezodpovedá ‰tát ani obec, alevlastník a investíciami si zveºaìuje svoj majetok.My sa snaÏíme spoloãne s ìal‰ími nov˘miãlenmi únie vyrokovaÈ finanãné prostriedky,ktoré by sme následne ponúkali v komplexnomprograme revitalizácie sídlisk, obnovy verejn˘chpriestranstiev, v˘stavby komunitn˘chcentier, ktor˘ je moÏné financovaÈ zo ‰trukturálnychfondov. Program by pozostával z verejn˘chzdrojov, ‰tátneho rozpoãtu, zo zdrojov únie azdrojov súkromn˘ch vlastníkov.Zatiaº, ak mám správne informácie, nie jemoÏné financovaÈ zo ‰trukturálnych fondovzateplenie a údrÏbu bytového fondu....Máte dobré informácie, ale ão nie je dnes, zajtrabyÈ môÏe.ZniÏovanie energetickej nároãnosti státisícovbytov by v‰ak predsa len mohlo byÈ v záujme‰tátnej energetickej politiky... Nie jeaÏ tak veºa ºudí, ktorí si môÏu dovoliÈ preinvestovaÈdo paneláku rádovo 400-tisíc aÏ polmilióna v prepoãte na jeden byt...Ja si na rozdiel od vás zase myslím, Ïe je tohlavne záleÏitosÈ vlastníkov bytov, ktorí si investíciamizhodnocujú svoj majetok. Na trhu jenadbytok finanãn˘ch prostriedkov, úroky súnízke a investície sa vrátia do 8 aÏ 10 rokov, tak-Ïe pomoc zo strany ministerstva vo forme poskytnutiazáruky povaÏujeme za dostatoãnú.Vìaka nej spoloãenstvá zodpovedn˘ch vlastníkovpodstatne ºah‰ie získajú úver a nemusiapritom zaloÏiÈ svoje byty.PovaÏujete jestvujúce nástroje finanãnéhotrhu dostatoãne stimulujúce aj pre v˘stavbunov˘ch bytov?Áno, situácia sa z roka na rok zlep‰uje. Poprihypotekárnych úveroch, stavebnom sporenía ìal‰ích úverov˘ch produktoch uÏ fungujeaj program financovania nájomn˘ch bytov.NeuvaÏujete uÏ aj s ohºadom na tradície a vysokéceny bytov v porovnaní s reálnymi príjmamis roz‰írením podpory v˘stavby nájomn˘chbytov?Viete, Ïe financie na podporu nájomn˘ch bytovodsúhlasuje v rozpoãte národná rada. My sasnaÏíme dosiahnuÈ ão najvy‰‰ie objemy, ale zároveÀtreba povedaÈ, Ïe ãoraz viac budeme obmedzovaÈpriamu ‰tátnu pomoc na sociálne odkázan˘ch.Pri nájomn˘ch bytoch je limitovanáhranica príjmov domácnosti, plocha bytu i ob-5

V L Á D AS Rstarávacia cena. DokáÏeme stavaÈ lacné byty –napríklad aj v Bratislave za 20–22 tisíc korúnza ‰tvorcov˘ meter. A v tej sume je uÏ zahrnut˘zisk staviteºa. LenÏe cenu bytu ovplyvÀujeokrem reálnych nákladov aj ponuka a dopyt, tak-Ïe neãudo, Ïe ak je dostatok záujemcov, predávajúsa byty aj za 40–50 tisíc korún za meter.Do skonãenia funkãného obdobia vám zostávarok, moÏno pol roka. âo okrem spomínan˘chtroch kºúãov˘ch zákonov povaÏujeteza priority tohto obdobia?Urãite prijatie Národného strategického referenãnéhorámca, ão je vlastne nov˘ Národn˘rozvojov˘ plán pre roky 2007 aÏ 2013. V rámcineho by sme mali na území Slovenska umiestniÈa absorbovaÈ 10 aÏ 12 miliárd eur. Do koncaroka by ho mala schváliÈ vláda a v budúcomroku nás ãakajú nároãné rokovania s úniou o koneãnejpodobe tohto plánu, ktorého realizáciadosÈ v˘razn˘m spôsobom zasiahne do ÏivotaSlovenskej republiky.Ak˘ bude úãel pouÏitia t˘chto takmer 500 miliárdkorún?Vláda uÏ schválila tri priority – regionálnu adopravnú dostupnosÈ, vedomostnú ekonomiku,inovácie a informaãné technológie a ºudskézdroje a vzdelávanie.Predpokladáte, Ïe sa financie budú daÈ zmysluplnevyuÏiÈ v dojednan˘ch objemoch?O tom nepochybujem ani najmenej. Samozrejme,je úlohou ná‰ho ministerstva navrhnúÈtakú ‰truktúru opatrení, aby to bolo moÏné.Bude to asi vyÏadovaÈ kvalitnej‰ie projektyneÏ doteraz...Áno, nov˘ plán bude urãite kvalitnej‰í, keìÏezohºadÀuje skúsenosti s doteraj‰ím, prv˘m plánomV zásade by mali byÈ projekty koncentrovanej‰iea nie rozpt˘lené do mal˘ch oblastí, vktor˘ch nepriná‰ajú dostatoãn˘ synergick˘efekt.Ak˘m spôsobom môÏe v˘ber projektovovplyvniÈ va‰e ministerstvo?Vláde predloÏíme na schválenie tak˘ systém,ktor˘ zaruãí efektivitu projektov. Jehoplnenie v ìal‰ích rokoch bude prebiehaÈ v mantinelochdan˘ch odsúhlasením plánu úniou, tedaho nebude môcÈ meniÈ Ïiadna ìal‰ia vláda zásadn˘mspôsobom.AngaÏujete sa v politike prakticky od revolúcie,a urãite ste sa nauãili vidieÈ aj v jej kaln˘chvodách. Preão je podºa vás na‰a politickáscéna plná ‰tiepiacich sa strán a preão jev tomto smere SMK v˘nimkou?Podºa môjho názoru preto, lebo sme stranous pevn˘m zakotvením u na‰ich voliãov, mámejasn˘ program a nevznikli sme na jedno volebnéobdobie. Rozhodnutia prijímame po dlh˘chdiskusiách a aj spôsob v˘beru poslancov vychádzaz podnetov zdola, takÏe zreteºne zastupujúsvoj región a samozrejme je t˘m previazanosÈvoliãov so stranou a jej programom väã‰ia neÏu in˘ch strán. Veºmi dobre poznáme ‰truktúruna‰ich voliãov. Majú v mnoh˘ch smeroch inénázory ako voliãi in˘ch strán – viac dôverujútrhu a európskym in‰titúciám a menej ‰tátu, súza väã‰ie otvorenie sa voãi okolit˘m krajináma Ïijú koncentrovane na jednom území.DokáÏete si po voºbách predstaviÈ spoluprácuaj so stranami dne‰nej opozície?Ak dovolíte, rozhovory o volebn˘ch koalíciáchodloÏíme na ãas po voºbách.Predsa len, pokúsme sa rozvinúÈ trocha hypotézu– celkom reálnu – Ïe táto koalícia nezískaväã‰inu. Lep‰ie presadíte záujmy va‰ejvoliãskej základne vo vláde neÏ v opoziãn˘chposlaneck˘ch laviciach...Samozrejme, za tak˘ch okolností by iná moÏnosÈako rokovaÈ s ìal‰ími stranami neostala. Zostavenievládnej koalície v‰ak nezáleÏí len odvôle a ochoty SMK.Záujem o spoluprácu s va‰ou stranou nie jenereálny. Aj opozícia uznáva, Ïe ste najstabilnej‰ímprvkom vládnej koalície, preukázaliste jednotu, stabilitu, bezproblémovosÈ..., vá‰Béla sa dlhodobo drÏí na ‰pici najobºúbenej‰íchpolitikov, teda ho má rado aj mnoÏstvoSlovákov...TieÏ si myslím, Ïe je to tak, ale to zároveÀ neznamená,Ïe nejaké zoskupenie, ktoré vzniknepo voºbách, nás bude potrebovaÈ alebo chcieÈ avládu zostaví bez nás. Na‰ou snahou pravdaÏebude byÈ súãasÈou väã‰iny. Ale natoºko nás asipoznáte, Ïe urãite nie za kaÏdú cenu.Pripravil: Peter Vámosi

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OJednou z najzaujímavej‰ích stavieb, prihlásen˘ch do tohtoroãnej súÈaÏe STAVBA ROKA 2005 bol podºamnoh˘ch polyfunkãn˘ Maxov dom v Bratislave. Atypickú stavbu na úrovni tretieho tisícroãia zrealizovalafirma Chemkostav, a.s. Michalovce. Oslovili sme jej generálneho riaditeºa Ing. Tibora MAâUGU.Na‰ou doménou sú ãinyMaxov dom je nepochybne va‰ou v˘znamnoureferenciou na území hlavného mestaSR…Myslím si, Ïe to bola veºká príleÏitosÈ prenás a opäÈ zviditeºnila meno na‰ej firmy i v‰ir‰ej verejnosti. Odborná, stavebnícka komunitanás samozrejme pozná, hovorím v‰ak oinvestoroch ãi uÏ z oblasti privátneho ãi ‰tátnehosektora. O takéto povedomie, o takétozviditeºnenie bojujeme neustále. Je to napokonzmysluplné. Dnes sme jednoznaãne najväã‰oua najúspe‰nej‰ou stavebnou firmou zt˘ch, ktoré prebrali názov b˘valého Chemkostavu.A predsa si nás obãas e‰te pletú a ja musímzdôrazÀovaÈ aj druhú ãasÈ názvu firmy,tj. Ïe ide o firmu z Michaloviec. Hovorí sa,Ïe za ãloveka hovoria jeho ãiny. To je aj na‰adoména. Preto si myslím, Ïe ãasom bude uÏkaÏd˘ vedieÈ, Ïe práve michalovsk˘ Chemkostavje tá firma, ktorá má za sebou rad vynikajúcichstavieb. Jednou z nich je práve Maxovdom.MoÏno je to t˘m, Ïe z Bratislavy na v˘chodSlovenska nedovidieÈ a mnoh˘m to tamspl˘va v hmle…Chemkostav, a.s. Michalovce pôsobí voviacer˘ch regiónoch Slovenska. Máme okremsídla firmy v Michalovciach obchodné zastúpeniei v Bratislave, i na strednom Slovensku.Robili sme v âechách i na Ukrajine. ViemeporovnávaÈ. Najviac sa robí na západnomSlovensku a ãím ìalej na v˘chod, tak je toslab‰ie. Samozrejme, situácia sa zlep‰uje, toje neoddiskutovateºné. Cítime to aj my. Bolidoby, keì sme uvaÏovali aj nad t˘m, ísÈ naukrajinsk˘ trh. Dnes uÏ tú potrebu nemáme.Na Slovensku je práce dosÈ a verím, Ïe stavebn˘boom tak r˘chlo neodznie.V ãom podºa vás spoãívajú hybné, dynamickémomenty slovenského stavebnéhotrhu v tejto chvíli?Dynamizujúcim momentom sa stal nepochybnepríchod zahraniãn˘ch investorov.Rastie t˘m konkurencia a uspejú len najlep-‰í. Vytvára to tlak na kvalitu a ceny.Mimoriadne akcelerujúcim momentom slovenskéhostavebného trhu je nepochybne ajbankov˘ sektor. Banky dnes, to je nieão úplneiné ako predt˘m. K˘m e‰te pred pár rokmi boliproblémy s úvermi, dnes sa aj banky správajútrhovo, bojujú o svojho zákazníka, majú záujemho pritiahnuÈ k sebe. Na‰a firma si dnesuÏ vyberá z portfólia jednotliv˘ch ponúk,banky za nami samé prichádzajú, a pokiaºmá niektorá lep‰ie podmienky, ideme tam.Medzi bankami a stavebn˘mi firmami je dnesuÏ vzÈah vzájomnej v˘hodnosti.Na ão zameriavate pozornosÈ v rámci vnútrofiremnejstratégie?Jedna ãasÈ na‰ej súãasnej manaÏérskej práceje orientovaná smerom na prísnej‰ie posudzovanierizík. Zaãali sa nám totiÏ kopiÈ pohºadávkyod domácich súkromn˘ch investorov.Na Slovensku je to tak: slovensk˘ investorzmluvu postaví veºmi „na tvrdo“, v‰etk˘mimoÏn˘mi cestami zniÏuje cenu, akcelerujetermíny, ale svoje platobné povinnosti potomãasto neplní. OdbúraÈ toto riziko na najmen‰iumoÏnú mieru chceme t˘m, Ïe sa budemeorientovaÈ podstatne viac na ‰tátne zákazky.To je druh˘ smer na‰ej súãasnej stratégie.K˘m predt˘m sme pracovali s pomerom85 – 90% súkromn˘ch a 10 – 15% verejn˘chzákazok, do budúcna chceme dosiahnuÈstav, Ïe podiel ‰tátnych zákazok budezhruba 30 – 40%. ·tát má svoje financie nastavenéinak, garantovane. Ak aj vznikne nejak˘oprávnen˘ dodatoãn˘ náklad, ‰tát tojednoducho zohºadní.Zákazky z oblasti verejného obstarávaniav‰ak ãasto nesú so sebou nebezpeãenstvonetrasparentnosti. Uvedomujete si toto riziko?Vsádzame na to, Ïe tendre a stavebné príleÏitostiv oblasti verejného obstárávania sabudú vyhodnocovaÈ stále objektívnej‰ie. Inejcesty niet. Na‰a firma sa s nik˘m vopred nespolãuje,dáme vÏdy normálne ponuku, oktorej si myslíme, Ïe môÏe byÈ pre investorazaujímavá a nehráme s falo‰n˘mi kartami. Jeto Èaωia, t⁄nistej‰ia cesta, ale som presvedãen˘,Ïe iba ona vedie k cieºu.A chceme ísÈ takouto ‰tandardnou, transparentnoucestou i v budúcnosti. Samozrejme,treba vÏdy poznaÈ miestne podmienky, regiónako tak˘, poznaÈ zdroje, maÈ informácie,kde sú aké skládky, aké sú v tom kraji betonárky,aká je dopravná vzdialenosÈ – jednoducho,nestaãí riadiÈ firmu od stola, pouÏívaÈcenník stavebn˘ch prác bez ohºadu na lokálnepodmienky. Nestaãí, ak chcete pripraviÈkonkurenãne schopnú ponuku, len stavbu„naceniÈ“ a daÈ rozpis investorovi. Rozumnácena, kvalita, termín. To sú na‰e princípy, sktor˘mi chceme byÈ konkurencieschopní. Vychádzamz premisy, Ïe slovensk˘ stavebn˘ trh– a v Àom i na‰a firma – budú napredovaÈ ìalej.Na túto maximálnu variantu sa pripravujemeuÏ dnes.A v oblasti prípravy kádrov?Budúci pracovníci, to sú dne‰ní ‰tudentistredn˘ch a vysok˘ch ‰kôl. Trápi nás, Ïe hocinapríklad na stavebnej fakulte TU v Ko‰iciachroãne konãí okolo 150 absolventov, za poslednédva roky nik z nich nezaklopal na dverena‰ej firmy. Pritom ponúkame pre ‰tudentov4. a 5. roãníka podnikové ‰tipendium vo v˘-‰ke 3 aÏ 5 000 Sk mesaãne, letnú prax a záruku5 rokov zamestnania. Mnoh˘ch z t˘chtoabsolventov láka vidina zárobkov mimo Slovenska.Verím, Ïe ìal‰í rozvoj stavebníctva naSlovensku privodí zmenu aj v tomto a mladíkvalifikovaní ºudia uÏ nebudú tak húfne odchádzaÈ.Stavebnícky chlebík predsa len chutínajlep‰ie doma.Exteriér a interiér Maxovho domu v Bratislave7

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OKeì sa hovorí o Ukrajine, akoby v hlavách mnoh˘ch slovensk˘ch podnikateºov narástli akésinezvaliteºné zábrany. Argumenty, ktoré by mohli zaznieÈ z úst v˘znamn˘ch zahraniãn˘chinvestorov, podnikajúcich v tomto priestore, k u‰iam slovensk˘ch podnikateºov nedoletia…Sú v‰ak slovenské firmy, ktoré nedbajú na predsudky a idú za zaujímav˘mi podnikateºsk˘mipríleÏitosÈami – aj na Ukrajinu. Jednou z prv˘ch lastoviãiek je bardejovská stavebná firmaBardejovské pozemné stavby, a.s. Hoci firma dostala tento rok hlavnú cenu STAVBA ROKA 2005za realizáciu terminálu pre cestujúcich na letisku v Ko‰iciach, rozhovor s generálnouriaditeºkou Ing. Margitou SASARÁKOVOU sa uberal in˘m smerom…Ukrajinsk˘ trhje pre nás veºmi zaujímav˘Va‰a spoloãnosÈ pôsobí na ukrajinskomstavebnom trhu mimoriadne úspe‰ne uÏdlhé roky. âo vás viedlo k tomu, aktivizovaÈsa t˘mto smerom?Bardejovské pozemné stavby vyuÏili svojedlhodobé skúsenosti z realizácie prác v Ruskejfederácii a Ukrajinskej republike, v˘bornépostavenie firmy na stavebnom trhu, dobrúprezentáciu stavieb v UÏhorode, Mukaãeve,Kachovke, ktoré sme postavili s európskoukvalitou a slovensk˘mi cenami. V UÏhorodesme zaloÏili na‰u dcérsku spoloãnosÈBPS II UÏhorod so stopercentn˘m podielomBPS, a.s. Bardejov. Okrem skúseností a kontaktov,ktoré sme získali poãas ná‰ho vy‰edvadsaÈroãného pôsobenia na ukrajinskomtrhu, nemáme ani jazykovú bariéru. Na‰i ºudia,ktorí pôsobia na ukrajinskom trhu vrátanemÀa, hovoria plynulo ukrajinsky a tak s komunikáciounie sú Ïiadne problémy. Oslovujúnás zahraniãní investori, ktorí sa rozhodlipodnikaÈ na Ukrajine, pre ktor˘ch sme dobr˘ma najmä skúsen˘m partnerom. Máme mnoÏstvozaujímav˘ch ponúk do tendrov, a ão je vdne‰nej dobe veºmi dôleÏité, dosahujeme naUkrajine podstatne vy‰‰iu rentabilitu na realizovan˘chstavbách ako na Slovensku.V slovenskom podnikateºskom prostredív‰ak v‰eobecne panuje akási nedôvera,keì sa uvaÏuje o podnikaní smerom nav˘chod. Naozaj sú ukrajinsk˘ a následnei rusk˘ trh také rizikové? S ãím ste sa tamstretli Vy?Naopak, na‰a firma na Ukrajine nepocítilanikdy dopad neuhradenia zákazky, ãi dopadzv˘‰enia cien materiálov alebo sluÏiebbez ich úhrady. DodrÏiavame ich legislatívutak v úãtovnej, ako aj daÀovej a personálnejoblasti. Máme vlastnú audítorku, ekonóma iúãtovníãku, ktorí dohliadajú na dodrÏiavanieukrajinsk˘ch predpisov a vyhlá‰ok. Nestretlasom sa nikdy s vydieraním, arogantnosÈouna úradoch, colnici, súde, v ‰tátnej správe. Nestretávamesa ani s korupciou pri v˘berov˘chkonaniach. Je v‰ak pravda, Ïe v drvivejväã‰ine robíme pre súkromn˘ch investorov atam súÈaÏe vyhrávame z dôvodu dobrej ponuky.Práve v t˘chto dÀoch nám investor z Kyjevaoznámil, Ïe firma BPS, a.s. vyhrala tenderna v˘stavbu hotelového komplexu naKryme.Pre nás je paradoxne najväã‰ím problémomprechod cez slovenskú hranicu. Písomnesom informovala Ústredn˘ coln˘ úrad,osobne som nav‰tívila Úrad cudzineckej po-Letisko Ko‰ice8

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Olície. Obrátila som sa na poslancov i predseduvlády, no doposiaº som pomoc nedostalaani ju nepocítila. Viete, je mi trápne stáÈ v rade4 – 5 hodín, niekedy aj viac, kde som postavenána rovnakú úroveÀ s tzv. „tieÏturistami“,ktorí denne niekoºkokrát prená‰ajú cez hranicev igelitov˘ch ta‰kách mal˘ kontraband.Nበspoloãensk˘ prínos pre Slovensko predstavujecca 10 mil. eur roãne. Poskytujeme zamestnaniepracovníkom ìal‰ích slovensk˘chfiriem, ktoré na Ukrajine pre nás pracujú akona‰i subdodávatelia. Ukrajinské ‰tátne orgánynበprínos pre Ukrajinu oceÀujú a ukrajinskácolnica nám umoÏÀuje prednostn˘ prechodcez hranicu. No na slovenskej strane som takétopochopenie nena‰la. Pri svojom pracovnomnasadení si nemôÏem dovoliÈ také ãasovéstraty, ktoré premárnim ãakaním v rade naslovenskej strane a preto pri svojich sluÏobn˘chcestách, bohuÏiaº, vyuÏívam maìarskoukrajinsk˘prechod v âope, kde takéto problémynepoznajú a prechod je plynul˘.Má podnikanie na Ukrajine aj nejaké ‰pecifickéatribúty? Sú tu vraj potrebné nároãnélicencie, sú tu colné, legislatívne a iné odli‰nosti.âo je podºa vás rozhodujúce, abysa slovenská firma presadila na Ukrajine?Ukrajinská strana si skutoãne chráni svojtrh. Aj stavebn˘. Na to, aby akákoºvek zahraniãnástavebná firma získala licenciu na realizáciustavieb na „kºúã“, je podmienkou minimálne5 rokov pracovaÈ ako subdodávateºpre ukrajinskú stavebnú firmu, ktorá jej potommôÏe, ale nemusí daÈ odporúãanie k Ïiadostina získanie licencie. Okrem toho je potrebnésplniÈ ìal‰ie nároãné kritériá, preukázaÈdostatoãné strojné a mechanizaãné vybaveniefirmy, predloÏiÈ ‰truktúru pracovníkovfirmy od robotníkov aÏ po riadiaci manaÏment,súhlas Ministerstva financií Ukrajinskejrepubliky a mnohé ìal‰ie prílohy k Ïiadosti,ktoré je potrebné dôsledne vyplniÈ, samozrejmes perfektnou znalosÈou platnej ukrajinskejlegislatívy.Ako je to s úverov˘m krytím va‰ich ukrajinsk˘chaktivít? Ako sa správajú slovenskébanky, keì im predloÏíte podnikateºsk˘zámer, súvisiaci s ukrajinsk˘m trhom?Musím kon‰tatovaÈ, Ïe prevaÏná ãasÈ slovensk˘chkomerãn˘ch bánk sa k aktivitámUÏhorod, závod na v˘robu koÀakuhlavne v oblasti stavebníctva na v˘chod odna‰ej republiky správa viac ako rezervovane.Av‰ak som veºmi milo prekvapená prístupomEximbanky SR k na‰im podnikateºsk˘mzámerom a v˘robnému programu na územíUkrajiny. Tu je vidieÈ skutoãn˘ záujem EximbankySR o podporu v˘vozu. Aj keì je mnohokrátpotrebn˘ ne‰tandardn˘ prístup za úãelompreverenia zahraniãnej firmy, ako napr.stretnúÈ sa s investorom, poistiÈ zákazku, prekontrolovaÈv˘voz, rôzne ìal‰ie rokovania aanal˘zy atì., s Eximbankou SR sme uÏ uzatvorilirôzne obchody, ktoré boli obojstrannev˘hodné. âi i‰lo o krátkodob˘ úver na prefinancovanierealizácie stavieb Závodu na v˘robuautosedaãiek Groklin Karpaty UÏhorodI. a II. etapa v UÏhorode pre poºského investora,o poistenie v‰etk˘ch stavieb na Ukrajinealebo o rie‰enie prefinancovania rekon-‰trukãn˘ch prác vo v˘robnom komplexe závoduKZESO v Kachovke v Chersonskej oblasti.V súãasnej dobe pracujeme spoloãne naprojekte prefinancovania novej stavby – Autosalónua autoservisu pre Volkswagen v Mukaãeve.Za ochotn˘ a veºmi ústretov˘ prístuptejto banky pre rozvoj a podporu v˘vozu sachcem aj touto cestou poìakovaÈ.Úspe‰né stavby, realizované Bardejovsk˘mipozemn˘mi stavbami, a.s. v‰ak nestojalen na Ukrajine, ale aj na Slovensku.Vami realizovan˘ terminál pre cestujúcichna letisku v Ko‰iciach získal nedávnodokonca ‰piãkové ocenenie. Cenu Stavbaroka 2005. âo pre Vás toto ocenenie znamená?Firma Bardejovské pozemné stavby a.s.mala tú ãesÈ dostaÈ toto ocenenie uÏ po druh˘krát.Po prv˘krát to bolo za úspe‰ne zrealizovanúreko‰trukciu hotela Bankov v Ko-‰iciach v r. 1998. Stavba „Terminál pre cestujúcichna letisku v Ko‰iciach“ bola oveºa nároãnej‰iapo v‰etk˘ch realizaãn˘ch stránkach,ãi uÏ z kon‰trukãného hºadiska, ale ajtechnologickej nároãnosti. O to väã‰ia bolana‰a radosÈ z ocenenia. Takéto ocenenie prena‰u firmu je len odrazom kvality práce na-‰ich pracovníkov na v‰etk˘ch stupÀoch riadenia,ako aj potvrdením, Ïe stredne veºká stavebnáfirma z v˘chodného Slovenska jeschopná úspe‰ne konkurovaÈ a presadiÈ sanielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicamiv oveºa väã‰ej konkurencii na stavebnomtrhu.Po roku 1990 Bardejovské pozemné stavby,a.s. realizovali na ukrajinskom trhu tietostavby :– Bytové domy pre colníkov âope– Rekon‰trukcia v˘robného komplexuzávodu KZESO v Kachovke– Bytové domy v Mariupoli– Novostavba banky Ukrajina v UÏhorode– Rekon‰trukcia poboãky banky Ukrajinav Mukaãeve– Rekon‰trukcia Národnej banky v UÏhorode– Rekon‰trukcia Krajského súdu v UÏhorode– V˘stavba závodu na v˘robu autosedaãiekv UÏhorode I. a II. etapa– V˘stavba skladového hospodárstva a rekon‰trukciaZávodu na v˘robu koÀakovv UÏhorode– V˘stavba Závodu na v˘robu drevárskychv˘robkov v UÏhorodeV‰etky stavby boli odovzdané v dohodnutomzmluvnom termíne,v európskej kvalite a v cenovejúrovni v˘hodnej pre obidve zmluvnéstrany.Bardejovské pozemné stavby, a.s.Duklianska 9, 085 01 BardejovUÏhorod, závod na v˘robu autosedaãiek9

S V E T F I N A N C I ÍB˘vanie je jednou zo základn˘ch Ïivotn˘ch potrieb kaÏdého ãloveka. Denne sa v‰ak stretávames názorom, Ïe obstaraÈ si v súãasnosti byt je veºmi drah˘ ‰pás, najmä pre mlad˘ch ºudí. Mnohí z nichvyuÏíva na financovanie svojho b˘vania stavebné sporenie. A opäÈ sa objavili návrhy Ministerstvafinancií SR na novelizáciu zákona o stavebnom sporení (mimochodom, jedná sa uÏ o jedenástu zmenupodmienok poskytovania ‰tátnej prémie od roku 1992), ktorej cieºom je zmena ‰tátnej prémiek stavebnému sporeniu. S otázkami, ako sa vyvíja situácia v legislatíve o stavebnom sporení a ako sa dárie‰iÈ problém financovania b˘vania, sme nav‰tívili Ing. Imricha BÉRE·A, predsedu predstavenstvaPrvej stavebnej sporiteºne, a. s., najväã‰ej stavebnej sporiteºne na Slovensku.MoÏnosti financovaniav˘stavby a obnovy bytovPosledná novela zákona o stavebnom sporení zoktóbra 2004 zaviedla po dlh˘ch rokoch permanentn˘chzmien v podpore stavebného sporeniado v˘poãtu a stanovovania ‰tátnej prémie jasn˘,transparentn˘ systém v˘poãtom podºa vzorcauvedeného priamo v zákone. ·tátna prémiasa od 1. januára tohto roku vypoãítava na základev˘voja úrokov˘ch sadzieb ‰tátnych dlhopisovv dvanásÈmesaãnom období. Systém v˘poãtubol stanoven˘ na základe návrhu odborníkovz Ministerstva financií SR, Ministerstva v˘stavbya regionálneho rozvoja SR a stavebn˘chsporiteºní. Bol to teda ‰irok˘ konsenzus na politickejaj odbornej úrovni. Preto nás nemilo prekvapilinávrhy novelizovaÈ zákon o stavebnomsporení ani nie dvanásÈ mesiacov po schválenítejto poslednej systémovej novely v Národnejrade SR. Veríme, Ïe vláda SR si po na‰ich vzájomn˘chrokovaniach, ktoré prebiehajú v t˘chtodÀoch na odbornej úrovni s pracovníkmi spomenut˘chrezortov, uvedomí dôleÏitosÈ v˘hod,ktoré práve formou stavebného sporenia poskytujev‰etk˘m obãanom Slovenska. Zachová anezmení jeho súãasnú podobu potrebnú predlhodobú stabilitu celého systému stavebnéhosporenia, ktorá je primárnou podmienkou rozvojasystému, a s t˘m spojeného rozvoja financovaniabytovej v˘stavby a obnovy bytov˘ch arodinn˘ch domov.Predstavitelia vlády vÏdy odôvodÀujú navrhovanézmeny vysok˘mi nákladmi ‰tátnehorozpoãtu na ‰tátnu prémiu k stavebnémusporeniu. Aké argumenty hovoria vprospech stavebn˘ch sporiteºov?Spomenuté odôvodnenie Ministerstva financiíSR je veºmi ºahko vyvrátiteºné jednoduchoumatematikou. Práve naopak, aj pre‰tátny rozpoãet je stavebné sporenie veºmi zaujímav˘proces tvorby zdrojov. Poãítajmespolu: Podiel ‰tátnej prémie na poskytovan˘chprostriedkoch do b˘vania predstavujelen 10 %. Z kaÏdej obchodnej operácie na‰ichklientov – ãi uÏ je to nákup materiálu alebov˘stavba „na kºúã“, získava ‰tátny rozpoãetokamÏite naspäÈ 19 % z DPH a ìal‰ie daÀovépríjmy z daní právnick˘ch osôb a ich zamestnancovv oblasti stavebníctva. Mámeobjektívne prepoãty, Ïe do ‰tátneho rozpoãtusa vracia viac ako ‰eÈnásobok vyplaten˘chprostriedkov na ‰tátnu prémiu. ZároveÀ sat˘mto procesom zachovávajú a tvoria aj novépracovné príleÏitosti. A ão je veºmi dôleÏité,deje sa to na celom území Slovenska bezohºadu na uÏ vybudovanú cestnú sieÈ a dostupnosÈmiest a obcí.Veríme teda spoloãne v rozumné rie‰eniena základe rokovaní odborníkov aj preìal‰ie roky, ktoré v prípade prerokovávanianovely zákona o stavebnom sporení vNárodnej rade SR poslanci urãite prijmú.Ako v‰ak stavebné sporenie pomáha financovaÈb˘vanie obãanom pri stále rastúcichcenách?Ceny bytov a stavebn˘ch prác kopírujúcelkov˘ cenov˘ v˘voj. V oblasti cien na‰a stavebnásporiteºÀa Ïiadne zmeny urobiÈ nedokáÏe.Pripravujeme v‰ak a kaÏdoroãne aj priná‰amepre obãanov nové programy najmä voblasti stavebn˘ch úverov. Ak hovorím nové,myslím t˘m nielen to, Ïe sú nové názvom, alepredov‰etk˘m sú kaÏdoroãne v˘hodnej‰iepre klientov. Od mája tohto roku sme v úverochpripravili doslova revoluãnú zmenu.Stavebné úvery sme zaãali poskytovaÈ s úrokovousadzbou uÏ 2,9 % roãne v novej úverovej‰tandardnej a r˘chlej tarife. V porovnanís doteraj‰ou ponukou stavebn˘ch úverovza 4,7 % je tento pokles a v˘hoda pre na‰ichklientov zrejmá na prv˘ pohºad.To je veºmi zaujímavá informácia. Stavebn˘úver je teda uÏ podstatne dostupnej‰í a10

S V E T F I N A N C I Íurãite nízka úroková miera eliminuje aj cenov˘rast. Takmer polovica slovensk˘chobãanov b˘va v bytov˘ch domoch a Ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja SRvo svojej koncepcii rozvoja bytovej politikyuvádza potrebu obnovy t˘chto domov.Objem prostriedkov potrebn˘ na zvládnutietohto problému aÏ vyráÏa dych – odborníciodhadujú potrebu aÏ na 400 miliárdSk. Aké moÏnosti vytvára PSS, a. s., pre obnovut˘chto domov?Od roku 1999 poskytuje Prvá stavebnásporiteºÀa, a. s. moÏnosti financovaÈ bytovúv˘stavbu aj obnovu bytov cestou stavebnéhosporenia a stavebn˘ch úverov aj pre právnickéosoby. Táto moÏnosÈ je dôleÏitá preto,lebo spoloãné ãasti bytov˘ch domov, ako sústrechy, obvodov˘ plá‰È, v˘Èahy alebo kotolne,nevlastní jednotlivec, ale v‰etci obyvateliadomu. Preto je nereálne, aby sa obnovouzaoberala jedna fyzická osoba. Bolo potrebnévyvinúÈ systém úverov pre právnické osoby.A ten je uÏ niekoºko rokov na svete a na‰iklienti ho vyuÏívajú kaÏdoroãne viac a viac.Dovolím si povedaÈ, Ïe záujem rastie geometrick˘mradom.To, ão hovoríte je pravda, av‰ak podºa zákonaspoloãenstvá vlastníkov bytov nemô-Ïu vlastniÈ nehnuteºnosÈ a teda ani poskytnúÈzábezpeku za úver. Ako to rie‰ite?Veºmi správne ste narazili na najzávaÏnej-‰í problém poskytovania úverov tejto skupineprávnick˘ch osôb. Postupne sme na‰liniekoºko rie‰ení. V prvom rade na základespolupráce s MVRR SR bol vyvinut˘ ‰tátnyprogram záruk, ktoré poskytuje Slovenskázáruãná a rozvojová banka. Nezostali smev‰ak len pri jednom spôsobe zabezpeãovaniaúverov. PretoÏe je ãasovo aj administratívnenároãnej‰í, niektor˘m klientom nevyhovuje.Veºa klientov, najmä v star‰ích domoch, potrebujefinancovanie takpovediac ihneì. Prenich ponúkame moÏnosÈ solidárneho ruãeniabez záloÏného práva aj bez bankovej záruky.Majú samozrejme aj moÏnosÈ klasického zabezpeãeniaúveru záloÏn˘m právom na bytyniekoºk˘ch spolumajiteºov objektu do v˘‰kypotrebného zabezpeãenia stavebného úveru.Zdôrazním e‰te, Ïe pre právnické osobyplatí rovnaká úroková sadzba na stavebnéúvery ako pre fyzické osoby, t. j. 2,9 % roãne.Má va‰a stavebná sporiteºÀa v oblasti financovaniaobnovy bytov˘ch domov uÏ ajnejaké zaujímavé v˘sledky?Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s. zaãala poskytovaÈúvery pre právnické osoby uÏ odroku 1997. V tom ãase bola bytová v˘stavba,rekon‰trukcia a modernizácia bytovéhofondu vo veºkom útlme. V prvej fáze v rokoch1997 aÏ 2001 sme úverovali spolu 61projektov v˘stavby bytov˘ch domov po celomSlovensku. Spolu bolo postaven˘ch s vyuÏitímtejto formy financovania viac ako2000 bytov. Od roku 2003 sme sa zameralina základe zmeneného záujmu klientov na uÏspomínané financovanie obnovy bytov˘chdomov. K˘m v roku 2003 sme poskytli úveryv hodnote len 160 mil. Sk, v roku 2004 touÏ bolo viac ako 600 mil. Sk a v roku 2005plánujeme prekroãiÈ 1 mld. Sk poskytnut˘chfinancií na úvery pre spoloãenstvá vlastníkovbytov a in˘ch správcov bytového fondu.O reálnosti tohto spôsobu financovania obnovysvedãí aj fakt, Ïe vlani sme uzatvorili správnick˘mi osobami aÏ 1745 zmlúv o stavebnomsporení v objeme 14,34 mld Sk. Znamenáto, Ïe Prvá stavebná sporiteºÀa budeschopná svojim klientom financovaÈ uÏ vpriebehu niekoºk˘ch rokov obnovu bytov˘chdomov v objemoch viac ako 10 mld. Sk roãne.Z tohto aspektu sa aj dych vyráÏajúcepotrebné zdroje na obnovu v‰etk˘ch bytov˘chdomov na Slovensku tak, aby spæÀali predpisyEurópskej únie z hºadiska prevádzkovejbezpeãnosti a spotreby energií, nezdajú byÈ aÏtaké nedosiahnuteºné.Spomenuli ste vysokú spotrebu energií vna‰ich bytov˘ch domoch. V súãasnosti cenyza v‰etky druhy energií neustále rastú. Pomáhajúva‰e úvery ºuìom rie‰iÈ aj cenov˘nápor za energie?PSS, a. s. v oblasti energeticky úsporn˘chprogramov za‰la ìalej, ako len po financovanieobnovy a zateplenia bytov˘ch objektov.V spolupráci so Stavebnou fakultou STUsme pre klientov pripravili softvér – energetick˘audit, ktor˘ priamo urãuje, ão treba naobjekte upraviÈ najskôr, ktoré opatrenia sú najr˘chlej‰ienávratné, ale aj to, ak˘ veºk˘ úverpotrebujú a aká je doba jeho splatnosti. V˘sledkomenergetického auditu stavieb je, Ïesa dosiahne rovnaká spotreba energií na m 3obytného priestoru ãi ide o dom alebo byt vBratislave alebo napríklad v Poprade. ZároveÀklient vie presne „naladiÈ” svoje finanãnésprávanie sa potrebe svojho domu alebobytu.Veºa va‰ich potenciálnych klientov vámvyãíta nevyhnutnosÈ najskôr sporiÈ a aÏpotom ãerpaÈ stavebn˘ úver. NepociÈujeteto ako konkurenãnú nev˘hodu?Urãite nie. Stavebné sporenie, to je nielensystém financovania svojho b˘vania, ale aj Ïivotnáfilozofia prípravy na toto financovanie.Navy‰e PSS, a. s. ponúka pre nedoãkav˘chklientov cel˘ rad medziúverov za veºmi v˘hodn˘chúrokov˘ch podmienok. V˘‰ka úrokovejmiery pri medziúveroch pre fyzickéosoby sa pohybuje uÏ od 4,99 % roãne. DæÏkasplácania aj v˘‰ka mesaãn˘ch splátok je pritompre klienta voliteºná podºa jeho moÏností.Preto sme túto ponuku nazvali voliteºn˘medziúver. Samozrejme, v˘sledkom musíbyÈ financovanie bytovej stavby alebo obnovybytového alebo rodinného domu a splateniemedziúveru aj stavebného úveru. Aj prespoloãenstvá vlastníkov bytov, bytové druÏstváa správcov bytov˘ch domov ponúkamemedziúvery, ktoré je moÏné získaÈ v súãasnostiuÏ od 4,79 %-nej roãnej úrokovej miery. Pret˘chto klientov sme zvolili taktiku „ãím väã-‰í úver, t˘m niωia úroková sadzba“. Dôvodomje záujem stimulovaÈ spoloãenstvá vlastníkovbytov a správcov bytov˘ch domov kukomplexnej obnove bytov˘ch domov, nie lenparciálnych ãastí. A to si vyÏaduje väã‰ie finanãnéobjemy.Ako sa va‰a snaha a ponúkané moÏnosti financovaniaprejavujú v celej bytovej politikena Slovensku?PSS, a. s. ako najväã‰ia stavebná sporiteº-Àa na Slovensku realizuje uÏ takmer 13 rokovdostupné sporenie na rie‰enie bytovej otázky.V súãasnosti eviduje vy‰e 1 milióna zmlúv ostavebnom sporení pre viac ako 927 000 sporiteºov.Celkové prostriedky do b˘vania zPSS, a.s. presiahli uÏ 115 miliárd Sk, ão je polovicafinanãn˘ch prostriedkov, ktoré boli naSlovensku od roku 1994 preinvestované vov‰etk˘ch formách financovania bytov˘ch potrieb.Tento trend je kontinuálne zachovan˘aj v roku 2005.Vytvárate teda dobr˘ základ pre budúceroky nielen v obnove bytového fondu.Áno. Roãne poskytujeme obãanom – klientomPSS, a. s., do b˘vania takmer 15 mld. Sk.V roku 2004 bola prijatá novela zákona o stavebnomsporení, ktorá vytvorila predpokladydlhodobej stability systému stavebnéhosporenia a t˘m aj predpoklady kontinuálnehopokraãovania. Ak táto stabilita potrvá aj vnasledujúcich rokoch, dá sa oãakávaÈ aj rastprostriedkov poskytovan˘ch do b˘vania zostavebného sporenia.11

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OCement je tradiãn˘ stavebn˘ materiál, za ktor˘ neexistuje Ïiadna rovnocenná náhrada.Neznamená to v‰ak, Ïe sa nemenia poÏiadavky na v˘robcov z hºadiska technick˘ch,ale aj ekologick˘ch parametrov. KeìÏe cementárni v Ladcoch bol v druhom polroku 2005udelen˘ európsky patent za „Spôsob v˘roby bezchrómového cementu“, sp˘tali sme sagenerálneho riaditeºa PovaÏskej cementárne, a. s. Ladce Ing. Antona BARCÍKAna súvislosti s v˘znamn˘m ocenením odbornej úrovne a v˘sledkov prácekolektívu spoloãnosti, ako aj na aktuálnu situáciu v spoloãnosti.Európsky patentpre CementáreÀ LadceKedy sa objavila poÏiadavka trhu na zní-Ïen˘ obsah zdraviu ‰kodlivého 6-mocnéhochrómu?S touto poÏiadavkou sme boli konfrontovanína zahraniãn˘ch trhoch a to hlavne v Nemeckuroku 1999, kam sme v tom ãaseumiestÀovali znaãnú ãasÈ vyrábanej produkcie.V záujme udrÏania na‰ej trhovej pozíciena zahraniãn˘ch trhoch mali sme moÏnosÈbuì pristúpiÈ k nákupu licencie, ktorej vlastníkombol Nemeck˘ cementárensk˘ zväz,alebo sa pokúsiÈ zníÏiÈ obsah vylúãiteºnéhochrómu v podobe chrómanov pod hranicupovoleného limitu 2 ppm (t. j. 2 mg na 1 kgcementu). Nákup licencie by bol pre finanãnúnároãnosÈ znamenal zníÏenie efektívnostiexportu, resp. aÏ jeho zastavenie, ão by situáciunerie‰ilo.Ako a kedy ste pristúpili k jedineãnémurie‰eniu, ktoré bolo ocenené udelením európskehopatentu?12

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OPre cestu vlastného v˘voja sme sa rozhodliv roku 1999. Na‰im v˘vojov˘m pracovníkomv spolupráci s katedrou silikátov STUBratislava sa podarilo vyvinúÈ technické rie-‰enie, ktoré bolo dÀa 12. 10. 1999 prihlásenéna ÚPV SR a následne dÀa 13. 1. 2000 naÚP âR a tieÏ 30. 9. 2000 na EPÚ.MôÏete aspoÀ ãiastoãne priblíÏiÈ, v ãomspoãívalo technické rie‰enie va‰ich v˘skumn˘chpracovníkov?Technické rie‰enie pozostávalo z dvochkrokov, a to– z primárneho zníÏenia obsahu chrómu v surovinovejzmesi– a z aktivácie sideritu vyvinutou technológiouSIDEROX.Práve technológia SIDEROX zabezpeãilazv˘‰enú úãinnosÈ pouÏívan˘ch redukãn˘chprostriedkov na zabezpeãenie ekologick˘chparametrov vyrábaného cementu. TechnológiaSIDEROX je navy‰e mimoriadne úãinnána elimináciu farebn˘ch ‰kv⁄n.Ak˘ prínos na trhu malo pre vás uplatnenietechnológie na v˘robu cementu s nízkymobsahom chrómu?CementáreÀ v Ladcoch zaãala s v˘robounového druhu cementu s obchodn˘m názvomCHROMATMIN, ktor˘ vyhovuje nielen normám,ale aj nároãn˘m hygienick˘m predpisom,od konca roku 1999. V˘roba cementuCHROMATMIN prekroãila v posledn˘ch rokochroãne objem 200-tisíc ton, ão je cca30 %-tn˘ podiel na celkovom mnoÏstve vyrában˘chcementov. Kvalita v˘robku CHRO-MATMIN, ktor˘ sa úspe‰ne uplatnil pri exportei predaji na domácom trhu, bola ocenenáaj Zlatou medailou SLOVAK GOLD 2005a Zlatou plaketou CONECO 2003.MôÏete charakterizovaÈ súãasn˘ v˘voj vstavebníctve, resp. spotrebe cementu v SR,a naznaãiÈ ìal‰ie priority v smerovaní cementárnev Ladcoch?Slovensk˘ cementárensk˘ priemysel reprezentujú‰tyri cementárne, ktor˘ch roãnáprodukcia sa v posledn˘ch rokoch pohybujena úrovni cca 3 mil. ton cementov. Domácitrh neposkytuje dostatoãn˘ priestor na umiestnenievyrábaného mnoÏstva, preto znaãnáãasÈ produkcie vyrobenej v SR smeruje na exportdo susedn˘ch ‰tátov a to aj napriek tomu,Ïe spotreba cementu na domácom trhu miernestúpla.Prioritami cementárne v Ladcoch, ktorésú sprevádzané i dlhodob˘m investiãn˘mprogramom, sú najmä– zvy‰ovanie v˘konnostn˘ch parametrov,– zniÏovanie palivovo-energetickej nároãnostipredov‰etk˘m zvy‰ovaním podielu alternatívnychpalív.Práve v oblasti náhrady u‰ºachtil˘ch palívalternatívnymi palivami, resp. odpadmi, ktoréby inak devastovali Ïivotné prostredie vSR, má cementáreÀ v Ladcoch líderské postaveniemedzi cementárÀami v SR.V roku2005 sme roz‰írili palivovú základÀu o spa-ºovanie tuh˘ch odpadov, ako papier, plasty,drevo a pod. Orientácia na oblasÈ alternatívnychpalív priná‰a ovocie aj v ekonomizáciihospodárskej ãinnosti a prispieva ku konkurencieschopnostispoloãnosti.13

S T A V B AR O K A11. roãník najprestíÏnej‰ej prezentaãnej súÈaÏe v odvetví architektúry a stavebníctva realizovan˘ch staviebna Slovensku, celo‰tátnej verejnej neanonymnej súÈaÏe STAVBA ROKA 2005, ktorej organizátorom je ZdruÏeniepre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia bol slávnostne vyhodnoten˘ 23. júna 2005v pre‰ovskom Divadle Joná‰a Záborského. Na udeºovaní cien bol prítomn˘ aj minister v˘stavby a regionálnehorozvoja SR László Gyurovszky, ako aj ìal‰ie v˘znamné osobnosti spoloãenského a verejného Ïivota.Parlamentn˘ kuriér oslovil Ing. Máriu BRICHTOVÚ, prezidentku zdruÏenia ABF Slovakia.Aj v stavebníctve len kvalita„tvrdí muziku“Ako by ste zhodnotili 11. roãník súÈaÏe Stavbaroka? V ãom bol tento roãník odli‰n˘ odt˘ch predchádzajúcich – a v ãom rovnak˘?KaÏd˘ nov˘ roãník akejkoºvek súÈaÏe sa naozajniekedy odli‰uje od predchádzajúcich roãníkov.Tento 11. bol charakteristick˘ predov‰etk˘mvysokou kvalitou komplexnej realizáciesúÈaÏn˘ch návrhov – stavebn˘ch diel – a ichpomerne veºk˘m poãtom, a to 27 (!). Vo dvochkolách ich posudzovala – podºa technickej dokumentáciea obhliadkou in situ – medzinárodnádeväÈãlenná odborná porota. A teda malaão robiÈ najmä pri závereãnom hodnotení a ude-ºovaní jednotliv˘ch cien, ktor˘ch obsahové odbornézameranie sa v podstate ani v tomto roãníkunemenilo. Z piatich nominácií na hlavnúcenu napokon porota udelila jednu hlavnú cenutitul STAVBA ROKA 2005, okrem toho udelila9 cien vyhlasovateºov súÈaÏe a pribudla Cenaprimátora hlavného mesta SR Bratislavy, urãenápre súÈaÏn˘ návrh v˘luãne len na územíhlavného mesta.Z 27 súÈaÏn˘ch návrhov bolo 23 novostavieba 4 na v‰etk˘ch úrovniach ich realizácie doslovnebrilantné rekon‰trukcie (nie je mi doposiaºznáme Ïiadne negatívne stanovisko pamiatkarov).SúÈaÏili 4 inÏinierske stavby a 23 staviebpozemn˘ch. Prezentovali sa aj v˘chodoslovenskéregióny nielen kvalitn˘mi, ale i z rôznychhºadísk v˘znamn˘mi stavbami pre Slovensko.Z 11 bratislavsk˘ch stavieb získali dve nomináciena hlavnú cenu, 4 ceny vyhlasovateºov sú-ÈaÏe a jedna Cenu primátora hlavného mesta SRBratislavy. Teda zo 16 cien získalo 7 cien 6 bratislavsk˘chsúÈaÏn˘ch návrhov (z nich jedenzískal dve ceny) a 9 cien súÈaÏné návrhy mimobratislavské.Z celkového poãtu súÈaÏn˘ch návrhovbolo 9 verejn˘mi investíciami s vyuÏitímrôznych ‰trukturálnych a podporn˘ch fondovEÚ, zvy‰ok 18 investíciami súkromn˘mi i zahraniãn˘mi.Zlep‰ovanie podnikateºského prostredia naSlovensku dokumentuje aj rad nov˘ch takzvan˘chimidÏov˘ch firemn˘ch novostavieb ãi rekon‰trukcií.Boli také i v tejto súÈaÏi. A ão je ìal-‰ím príjemn˘m poznatkom, Ïe na ich autorstvesa podpisujú v˘znamní slovenskí architektiv‰etk˘ch generácií a na ich kvalitn˘ch stavebn˘chrealizáciách aj doposiaº naozaj nie veºmiznáme, dokonca aj malé stavebné firmy, ktorésa tvrdou prácou postupne plne habilitujú vroz‰irujúcom sa a silnejúcom konkurenãnomprostredí slovenského stavebného trhu, na ktorompribúda konkurencia aj zahraniãn˘ch stavebn˘chfiriem.Mohli by ste zadefinovaÈ, ãím predov‰etk˘msa presadili ocenené stavebné diela? V ãomboli ich prednosti pred ostatn˘mi?Presadili sa predov‰etk˘m skutoãne vysokoukvalitou komplexnej realizácie na v‰etk˘chúrovniach investiãného procesu ich v˘stavby.Napokon, je to v súlade s poslaním tejtoprezentaãnej súÈaÏe realizovan˘ch stavebn˘chdiel na Slovensku, ktorej cieºom je podporakvality komplexnej realizácie stavebnéhodiela ako súãasÈ uceleného systému zabezpeãovaniakvality vo v˘stavbe a stavebníctve, s cie-ºom v reálnom ãase dosiahnuÈ európske ‰tandardy.Jedn˘m z gestorov tohto systému je aj Ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja SRa garantmi kvality jeho realizácie sú Slovenskákomora architektov a Slovenská komora stavebn˘chinÏinierov.Teda ocenené súÈaÏné návrhy dominovalinad neocenen˘mi kvalitou urbanistickej kompozíciestavebného diela, jeho architektonick˘mv˘razom, architektonick˘m rie‰ením, stavebnotechnick˘mrie‰ením, jeho optimálnou funkãnosÈoua vplyvom na Ïivotné prostredie (na prírodnéprostredie, krajinu a okolie, ako aj na vnútornéprostredie), kvalitou pouÏit˘ch materiálova v˘robkov, a v neposlednom rade kvalitou stavebnejrealizácie zhotoviteºom – stavebnou firmou.Takéto podrobné posudzovanie kvalitykomplexnej realizácie stavebného diela na v‰etk˘chúrovniach investiãného procesu jeho v˘stavbyprezentuje pred príslu‰nou odbornou,ako aj ‰irokou laickou verejnosÈou jediná súÈaÏv odvetví architektúry a stavebníctva realizovan˘chstavieb na Slovensku, a to táto súÈaÏ Stavbaroka.VíÈazom tohto roãníka sa stalo stavebné dieloTerminál pre cestujúcich na Letisku Ko-‰ice. âo rozhodlo?V prípade ko‰ického terminálu ide o novostavbu,na ktorej sa podpísali: autor architektonickéhorie‰enia Ing. arch. Ján Mihalov, autorinávrhu interiérov akad. arch. Ing. Karol Gregora Ing. arch. Ján Mihalov, hlavn˘ projektant StavoprojektPre‰ov a hlavn˘ zhotoviteº Bardejovsképozemné stavby, a.s. Medzinárodná deväÈãlennáodborná porota s predsedom, skúse-HLAVNÁ CENA TITUL STAVBA ROKA 2005TERMINÁL PRE CESTUJÚCICH – Letisko Ko‰ice, novostavbaAutor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Ján MIHALOVAutori návrhu interiérov: Akad. arch. Ing. Karol GREGOR,Ing. arch. Ján MIHALOVHlavn˘ projektant: Stavoprojekt Pre‰ov, a. s.Hlavn˘ zhotoviteº: Bardejovské pozemné stavby, a. s.Stavebník: Slovenská správa letísk BratislavaFoto: Franti‰ek Stolárik14

S T A V B AR O K AFoto: Juraj JanãinaNominácia na hlavnú cenu titul STAVBA ROKA 2005APOLLO – BUSINESS CENTERNovostavba, Bratislava, Mlynské nivy 45Autori architektonického rie‰enia:Ing. arch. Juraj JANâINA, Ing. arch. Igor MAZÚCHIng. arch. Otto GROSSMANNHlavn˘ projektant: Architektonická kancelária JANâINAHlavn˘ zhotoviteº: HB REAVIS MANAGEMENT, spol. s r. o.Stavebník: APOLLO Business center, s. r. o. , Bratislavan˘m kanadsk˘m architektom slovenského pôvoduRichardom Polomom, ako prvoradé pozitívavysoko hodnotila najmä snahu splniÈ podstatnéaspekty dobre fungujúceho letiskovéhoterminálu, priblíÏenie sa v prostredí vysoko sofistikovan˘chtechnológií súãasn˘m trendomna regionálnej, veºmi dynamicky sa rozvíjajúcejúrovni a v neposlednom rade ocenila spoloãensko-ekonomick˘prínos stavby nielen prev˘chodoslovensk˘ región, ale pre celé Slovensko.Porote sa vzhºadom na súÈaÏné kritériáhodnotenia páãili: v primeranej dynamike stvárnen˘oceºov˘ kon‰trukãn˘ systém s doplnkov˘mia interiérov˘mi kon‰trukciami, zjednoteniedynamick˘ch atypicky rie‰en˘ch nosn˘ch kon-‰trukcií s vonkaj‰ou formou, vnútorn˘m priestoroma interiérov˘m zariadením, atraktívnadynamická forma hmoty pôsobiaca v krajineprirodzene, ktorá odºahãená ‰irok˘mi presklen˘miplochami akoby sa práve chystala vzlietnuÈ,jednota a príjemná zladenosÈ pouÏit˘chmateriálov – a v neposlednom rade remeselnákvalita stavebnej realizácie jednotliv˘ch ãastístavby.Nie v‰etk˘m zaujímav˘m súÈaÏn˘m návrhomsa u‰la niektorá z cien. Ktorá z neocenen˘chrealizácií zaujala vás osobne?Z neocenen˘ch súÈaÏn˘ch návrhov spomeniemtri stavebné diela. Prvou je veºmi vydarenárekon‰trukcia stavby z 50-tych rokov, administratívnejbudovy Chirany Dentál v Pie‰Èanoch.Z môjho hºadiska ide o vysoko invenãnúrekon‰trukciu, s dominantou v dæÏke 7 m vysunutéhooceºového preskleného krákorca, s predsadenouhliníkovou fasádou a s takmer 3 mvysokou efektnou zasklenou atikou. Z „tuctovej“päÈpodlaÏnej budovy s plochou strechou sazásluhou úspe‰ného slovenského architektaBranislava Somoru, kvalitného zhotoviteºa RekostaPie‰Èany, s.r.o. a „osvieteného“ investorastal imidÏov˘ firemn˘ objekt 21. storoãia, navy‰eaj so stre‰nou záhradou oddelenou celozasklenouzasúvacou stenou. Nielen ja v tom vidímpríkladn˘ prístup architekta k rekon‰trukciámnev˘razn˘ch budov druhej polovice minuléhostoroãia.Druh˘m zaujímav˘m, hoci neocenen˘m návrhomje novostavba sídla advokátskej kanceláriev Bratislave na Búdkovej ceste. Autoromarchitektonického rie‰enia je tieÏ nemenejúspe‰n˘ slovensk˘ architekt Roman Hájek. Zastavanouplochou a objemom hmoty nie veºkéstavebné dielo, ale s veºmi zaujímav˘m architektonick˘m,hmotovo-priestorov˘m, dispoziãno-prevádzkov˘m,ako aj stavebno-kon‰trukãn˘mrie‰ením jednoznaãne vypovedá o veºmizodpovednom prístupe jeho tvorcov.Tretím návrhom je bratislavská novostavba,polyfunkãn˘ Maxov dom od skúsen˘ch a úspe‰-n˘ch autorov architektonického rie‰enia Du‰anaKrepopa a Pavla Suchánka. Jeho hlavn˘mzhotoviteºom bola stavebná firma Chemkostav,a.s. Michalovce. Bezbariérov˘ objekt s 1–5-izbov˘mibytmi, administratívnymi priestormi,podzemn˘mi garáÏami a nepravideln˘m tvaromje citlivo zakomponovan˘ v hustej mestskejzástavbe. PozoruhodnosÈou tohto domu je, Ïebyty sú „‰ité na mieru“ ich majiteºov, teda kaÏd˘z nich je in˘ – v objekte nenájdete dva rovnakébyty. Preto aj sociálno-hygienické zariadenianie sú nad sebou ako je to pri in˘ch stavbách,technické vedenia po podlaÏiach „odskakujú“,takÏe kon‰trukãné moduly bytov sú rôzne(ak sa vôbec e‰te dá hovoriÈ o moduloch).Vzniká tak zvlá‰tny pôdorysn˘ ,,puzzle“, ktor˘ale ako celok funguje dobre a svojou rôznorodosÈouvytvára cel˘ rad prekvapiv˘ch príjemn˘chpriestorov. Dominantou a zároveÀ v˘‰-Foto: Martin LiãkoCena Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,Stavebnej fakulty za uplatnenie poznatkov vedy a techniky vrekon‰trukcii stavebného diela + CENA PRIMÁTORAHLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVYMultifunkãné kultúrne a kniÏniãné centrumobnova a revitalizácia historick˘ch budovUniverzitnej kniÏnice v BratislaveRekon‰trukcia národnej kultúrnej pamiatkyzo 16. a 17. storoãiaBratislava, ul.: Klariská, Michalská, VentúrskaAutori architektonického rie‰enia: doc. akad. arch. Ing. arch.Ján BAHNA, doc. Ing. arch. Vladimír ·IMKOVIâ, PhDHlavn˘ projektant: doc. Akad. arch. Ing. arch. Ján BAHNAHlavn˘ zhotoviteº: HORNEX, a. s.Stavebník: Univerzitná kniÏnica v Bratislavekov˘m ukonãením stavby je vyuÏitie stre‰néhopriestoru na apartmán, ktor˘ v˘razn˘m vykonzolovanímnad priestor zelenej terasy dominujevnútroblokovému priestoru. Poloha a kon-‰trukãné rie‰enie sklenen˘ch stien umoÏÀujeimpozantnú vyhliadku na mesto Bratislava.Tohto roku pribudla k doteraj‰ím oceneniamCena primátora hlavného mesta SRBratislavy. Preão? Neposiluje sa t˘m ak˘si„bratislavocentrizmus“?Táto nová cena pribudla preto, lebo v Bratislavesa za 11 roãníkov tejto súÈaÏe prezentovalveºk˘ poãet naozaj vydaren˘ch stavieb – novostaviebãi rekon‰trukcií. Aj v tomto roãníku ichFoto: Juraj JanãinaCena ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúrya stavebníctva • ABF Slovakia za originálne hmotovopriestorovéa architektonické rie‰enie diela v centrálnejmestskej zóneAdministratívna budova MAL¯ TRHNovostavba, Bratislava, Páriãkova ul.Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. JurajJANâINA, Ing. arch. Igor MAZÚCHHlavn˘ projektant: Architektonická kancelária JANâINAHlavn˘ zhotoviteº: SIBAMAC, a.s.Stavebník: Mal˘ trh, s.r.o.bolo aÏ jedenásÈ. Cena sa udeºuje za vynikajúcearchitektonické alebo inÏinierske dielo s dôrazomna optimálny kontext s okolit˘m prostredím,za progresívne stavebno-technické rie‰eniea vysokokvalitnú stavebnú realizáciu.Myslím si, Ïe kaÏd˘ obãan Slovenska, okremtoho, Ïe miluje svoje rodné mesto, obec ãi región,je hrd˘ aj na svoje hlavné mesto Bratislavu.Tak je to napokon i v in˘ch krajinách. Angliãanje hrd˘ na svoje hlavné mesto Lond˘n,Francúz na ParíÏ, ·véd na ·tokholm, Talian naRím atì. Teda si myslím, Ïe kaÏd˘ nበobãan máprávo vedieÈ, ako sa toto na‰e hlavné mestorozvíja aj stavebn˘mi realizáciami i prostredníctvomsúkromn˘ch ãi verejn˘ch investícií. A tov‰etko umoÏÀuje – vrátane akejsi kontroly jehorozvoja verejnosÈou – práve prezentaãná súÈaÏrealizovan˘ch stavieb na Slovensku Stavba rokaa od tohto roãníka aj cena primátora hl. mestaSR Bratislavy.Na záver trocha futurologická otázka: kãomu by malo smerovaÈ nielen slovenské,ale vôbec svetové stavebníctvo?To je naozaj ÈaÏká otázka. Dovolím si voºnecitovaÈ my‰lienky odborníkov. Mala by to byÈtrvalá tvorba, rozvoj a zveºaìovanie prostredia,v ktorom Ïijeme a ktoré nás obklopuje.Znamená to veºmi citlivo vyrie‰iÈ problém jehorozvoja zosúladením poÏiadaviek stavebnéhotrhu s narastajúcimi poÏiadavkami obyvateºovvo v‰etk˘ch ‰tátoch sveta, zastaviÈ nadmernéãerpanie prírodn˘ch surovinov˘ch zdrojov, vysokúspotrebu a tvorbu odpadov, zabudovávaÈdo stavieb optimálne mnoÏstvo recyklovateºn˘chmateriálov a zniÏovaÈ tvorbu emisií zo stavebn˘chprocesov. Treba aj veºmi zodpovednepristupovaÈ k vyãleÀovaniu pôdy ãi pozemkovna stavebné úãely. Stále treba maÈ na pamäti, Ïev‰etky zástavby, teda stavebné diela (bytov˘dom, hotel, Business Center ãi cesty, mosty, tunely…)na desaÈroãia aÏ stároãia v˘znamn˘mspôsobom ovplyvÀujú kvalitu Ïivotného prostrediana dotknutom území. Preto nesmieme zabúdaÈna ìal‰ie generácie, ktoré by mali dostávaÈstavebníctvom len a len zveºadené a nie zdevastovanéprostredie…15

V L Á D AS RObnova bytového fonduJedn˘m z dôleÏit˘ch a praktick˘ch iniciatívnych materiálov, ktor˘ vypracovalo v ostatnomobdobí Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR je Správa o stave a potrebe finanãn˘chzdrojov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 – 2013.Vypracovaná správa potreby finanãn˘chzdrojov na obnovu bytového fondu zah⁄Àacel˘ bytov˘ fond postaven˘ od roku 1946 hromadn˘miformami v˘stavby do roku 1993 aaj ìal‰ie bytové domy postavené do roku2003. Náklady sú stanovené naa) obnovu bytov˘ch domov star‰ích ako 20rokov v rozsahu podºa veku a Ïivotnosti (ajtechnickej zastaranosti) zabudovan˘ch materiálova kon‰trukcií vrátane odstráneniasystémov˘ch porúch a energetickej sanácie,b)opravy a údrÏbu bytov˘ch domov mlad‰íchako 20 rokov, vrátane odstránenia systémov˘chporúch ac) zlep‰enie tepelnej ochrany zateplením nabytov˘ch domoch postaven˘ch hromadn˘miformami, star‰ích ako 10 rokov amlad‰ích ako 20 rokov.Správa o potrebe finanãn˘ch zdrojov na obnovuje spracovaná s predpokladom vykonaniaobnovy a potrebnej údrÏby a opráv nav‰etk˘ch bytov˘ch domoch v závislosti od ichveku podºa stavu k 1.1.2004.Na spracovanie predmetnej anal˘zy sa vyuÏilipodklady, ktoré na základe objednávkyministerstva vypracoval VVÚPS – NOVA adatabáza, ktorá eviduje bytové domy a byty.Táto databáza upresÀuje poãty bytov podºatypu, kon‰trukãného systému, stavebnej sústavy,roku kolaudácie, podlaÏia, typu budovy(radov˘, bodov˘, veÏov˘), uskutoãnenéhozateplenia alebo odstránenia systémovejporuchy a pod.Komplexnú obnovu treba vykonaÈ na celombytovom fonde postavenom do roku1983, ãiÏe na 602 635 bytoch a cyklickúúdrÏbu a opravu na bytovom fonde v rozsahu175 651 bytov, t.j. spolu 778 286 bytov,priãom celkové náklady na ich údrÏbu, opravua obnovu sú vo v˘‰ke 396 004 mil. Sk.(príloha ã. 2 a ã. 12).Na bytov˘ch domoch vo veku do 20 rokovje potrebné vykonaÈ cyklickú opravu a údrÏbu,priãom celkov˘ poãet bytov vo veku do 10 rokovje 13 121 a náklady na je opravu a údrÏbusa predpokladajú vo v˘‰ke 29 mil. Sk. Bytovvo veku 11–20 rokov je 162 530 a náklady naich opravu a údrÏbu sú cca vo v˘‰ke 24 958mil. Sk. Na bytov˘ch domoch star‰ích ako 20rokov je potrebné vykonaÈ obnovu, z ãohobyty vo veku 21–30 rokov sú v poãte 310 116a náklady na ich obnovu sa predpokladajú vov˘‰ke 187 500 mil. Sk. Poãet bytov vo veku31–40 rokov je 182 047 a náklady na ichopravu a údrÏbu sú cca vo v˘‰ke 121 093 mil.Sk. Je tu v‰ak akútna potreba na vykonaniekomplexnej obnovy na bytovom fonde postavenomdo roku 1973, t.j. na bytovom fonde,ktorého vek je 41–60 rokov. Poãet tak˘chtobytov je celkom 292 519 a na jeho obnovu jepotrebné vynaloÏiÈ finanãné prostriedky vov˘‰ke 62 424 mil. Sk.OãakávaÈ, Ïe v rozpätí rokov 2007 – 2013sa pri obnove bytového fondu preinvestujetakmer 400 000 mil. Sk je nereálne. Znamenáto, Ïe aj po tomto období ostane e‰te znaãn˘dlh v odstraÀovaní zanedbanej údrÏby,opravy a obnovy bytového fondu. Napriektomu moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe situácia v tejtooblasti sa v ostatn˘ch rokoch zaãala zlep‰ovaÈ.Vykonaná anal˘za preukazuje, Ïe deficitv tejto oblasti sa zaãal zniÏovaÈ. Je to dané nielen‰tátnou podporou, ale aj zv˘‰enou zodpovednosÈouvlastníkov bytov a dostatkom bankov˘chzdrojov. MoÏno preto oãakávaÈ, Ïe vobdobí t˘chto 6 rokov budú do obnovy bytovéhofondu investované:a) verejné prostriedky vo forme dotácií naodstraÀovanie systémov˘ch porúch vo v˘-‰ke 800 mil. Sk a vo forme úverov zo ·tátnehofondu rozvoja b˘vania vo v˘‰ke cca3 000 mil. Skb)prostriedky fondov opráv a údrÏby, ktoré sabudú tvoriÈ vo v˘‰ke minimálne 10 Sk/m 2podlahovej plochy bytu, ão pri 818 286 bytoch(stav k 1.1.2007) a pri priemernejpodlahovej ploche bytu vo v˘mere 65 m 2za obdobie 6 rokov reprezentuje min. 38295 mil. Skc) prostriedky stavebn˘ch sporiteºní a hypotekárnychbánk v rozsahu cca 24 000 mil.Sk.S prihliadnutím na existujúci stúpajúcitrend v tejto oblasti moÏno predpokladaÈ, Ïev období rokov 2007 – 2013 budú vlastnícibytov v bytov˘ch domoch spolu s verejn˘miprostriedkami do obnovy bytového fondu investovaÈcca 66 095 mil. Sk. Na základe uveden˘chpredpokladov by sa existujúci bytov˘fond obnovil do roku 2043, t.j. za 36 rokov.V tejto súvislosti v‰ak treba uviesÈ, Ïe tátokvantifikácia vychádza zo súãasn˘ch ekonomick˘chpodmienok a finanãn˘ch moÏnostívlastníkov bytov. Je v‰ak moÏné oãakávaÈ, Ïesituácia v tejto oblasti sa bude postupne zlep-‰ovaÈ a Ïe úmerne s t˘m vzrastú aj investíciedo obnovy bytového fondu a teda aj dobaúplnej obnovy bytového fondu sa skráti. Podielinvestícií do tejto oblasti, je v‰ak podmienen˘aj v˘‰kou tvorby fondu prevádzky,údrÏby a opráv vlastníkov bytov bytov˘ch domov,ão je moÏné v budúcnosti rie‰iÈ uloÏenímpovinnosti pre vlastníkov bytov resp.správcovské spoloãnosti vypracovávaÈ plánobnovy bytového domu a v nadväznosti naÀfinanãn˘ plán, z ktorého sa následne odvodípotrebná v˘‰ka fondu prevádzky, údrÏby aopráv, ktorú je nevyhnutné tvoriÈ na m 2 podlahovejplochy bytu.Prostriedky stavebn˘ch sporiteºní sú zväã-‰a vyuÏívané na vylep‰ovanie b˘vania, a lenpostupne sú investované do obnovy bytov˘chdomov. Je potrebné prijaÈ také opatrenia,ktoré by motivovali stavebn˘ch sporite-ºov – vlastníkov bytov, aby spoloãne vyuÏívalinasporené finanãné prostriedky na obnovubytového domu.Obnova bytového fondu, ktorá je predmetomtohto materiálu sa dot˘ka bytového fondu,ktor˘ bol realizovan˘ hromadn˘mi formamiv˘stavby pri dodrÏaní urãit˘ch urbanistick˘ch,architektonick˘ch a technick˘ch parametrov.Aj pri jeho obnove by bolo ÏiadúcepostupovaÈ tak, aby boli zachované tieto parametrev˘stavby jednotliv˘ch sídlisk. Prizabezpeãení tejto úlohy majú nezastupiteºnémiesto obce, ktoré v rámci Programov rozvojab˘vania by si mali stanoviÈ zámery v obnovejednotliv˘ch sídlisk, financovaní projektovobnovy jednotliv˘ch bytov˘ch domov aúãasti zdrojov EÚ.Vzhºadom na potrebn˘ rozsah zdrojov bybolo Ïiaduce snaÏiÈ sa pri formulovaní rámcov˘chzásad pre vyuÏitie ‰trukturálnych fondovna obdobie rokov 2007 – 2013 o moÏnosÈãerpania finanãn˘ch prostriedkov aj na úãelysúvisiace s revitalizáciou jednotliv˘ch sídliska b˘vaním (zatepºovanie), ak tieto rie‰iapriority EÚ.Energetická spotreba ‰tátu je oblasÈou záujmu‰tátu, preto je nevyhnutné vytvoriÈ legislatívnepodmienky, aby úspora energií preprevádzke bytov˘ch stavieb bola podporovanávhodn˘mi opatreniami, napr. v oblasti dodávkytepelnej energie, plynu a elektrickejenergie.16

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OINGSTEEL je moderná, dynamicky sa rozvíjajúca spoloãnosÈ holdingového typu. Spolu so svojimi dcérskymispoloãnosÈami patrí medzi najv˘znamnej‰ie stavebné spoloãnosti na Slovensku. Realizácia stavieb jepodporovaná vlastnou projekciou a v˘robou oceºov˘ch a hliníkov˘ch kon‰trukcií. Na svojom konte má rad staviebocenen˘ch v prestíÏnych architektonick˘ch a stavebn˘ch súÈaÏiach. V máji tohto roku sa spoloãnosÈ presÈahovalado vlastného sídla, ktoré architektonick˘m rie‰ením a pouÏit˘mi materiálmi (oceº – hliník – sklo – antikor) plnereprezentuje portfólio dodávok spoloãnosti a zároveÀ vytvára nad‰tandardné priestory pre jej uÏívateºov.O zaãiatkoch spoloãnosti, jej súãasn˘ch pohºadoch na stavebn˘ trh a vízii do budúcnosti sa rozprávames doc. Ing. Antonom BEZÁKOM, PhD., generálnym riaditeºom spoloãnosti INGSTEEL.Meno spoloãnosti INGSTEELmá uÏ pätnásÈroãnú tradíciuAká bola genéza firmy? Spomínate si e‰te,ako ste zaãínali?Bolo to uÏ dosÈ dávno, ale samozrejme, Ïesi na v‰etko Ïivo spomínam. Na zaãiatku deväÈdesiatychrokov minulého storoãia somspolu s piatimi priateºmi zaloÏil firmu, ktorejhlavnú náplÀ tvorilo projektovanie. V‰etcisme uÏ vtedy dôverne poznali projektantsképrostredie. Pracovali sme v bratislavskej poboãkeprojekãno-kon‰trukãnej kancelárie Vítkovíc,ktorá v t˘ch ãasoch patrila medzi najlep‰ieprojekcie oceºov˘ch kon‰trukcií v rámcicelého âeskoslovenska. Vyprodukovalacel˘ rad vynikajúcich a v niektor˘ch prípadochaj unikátnych projektov, ktor˘ch realizáciesa stále nachádzajú v‰ade okolo nás.Po prv˘ch úspechoch ná‰ho spoloãnéhopodnikania sa v‰ak medzi nami postupne zaãaliprejavovaÈ názorové rozdiely na smerovaniefirmy, hlavne na jej roz‰irovanie. Vtomto období som sa niekoºkokrát vrátil nasam˘ zaãiatok. V roku 1993 sa koneãne skonãilaéra „rozchodov a delenia“ a stal som sajedin˘m vlastníkom firmy. Vtedy som zaãalrealizovaÈ svoju stratégiu jej rozvoja, svoju víziu.Jej v˘sledkom je súãasná firma ING-STEEL.Na Slovensku zrealizoval INGSTEELmnoÏstvo stavieb, ktoré z nich si najviac ceníte?Cením si v‰etky realizované stavby, odt˘ch najmen‰ích aÏ po tie najzloÏitej‰ie. KaÏdúsme sa snaÏili – a snaÏíme sa – realizovaÈpoctivo, tak aby sme naplnili oãakávania na-‰ich klientov. Ich dôvera nás zaväzuje k maximálnymv˘konom.Musím priznaÈ, Ïe od samého zaãiatkumáme ‰Èastie realizovaÈ architektonicky zaujímavéa technicky nároãné stavby, ktoré násposúvajú dopredu, e‰te k nároãnej‰ím úlohám.Medzi takéto stavby nepochybne patrilibudovy Slovenskej poisÈovne v Bratislavea v Nitre, ako aj nedávno ukonãená budovaPolyfunkãného domu INGSTEEL, v ktorejsme zhmotnili v‰etky na‰e doteraj‰ie skúsenosti.KaÏdá úspe‰ná firma je v nieãom obzvlá‰Èsilná. V ãom je sila va‰ej firmy na stavebnomtrhu?Jednoznaãne som presvedãen˘, Ïe je to vºuìoch. Sústredil som ich okolo seba, dalsom im priestor na sebarealizáciu a dôverovalim. Oplatilo sa to.TaktieÏ je to v modern˘ch technológiách,ktoré ponúkame. Oceº–hliník–antikor sú dnesna vzostupe, a my dokáÏeme z t˘chto materiálovposkladaÈ kompletné dielo.Na Slovensko po vstupe do Európskej únieprichádza stále viac v˘znamn˘ch zahraniãn˘chstavebn˘ch spoloãností so siln˘m kapitálov˘mzázemím, ‰piãkov˘m know-howa technológiou. Ako hodnotíte situáciu naslovenskom stavebnom trhu a konkurencieschopnosÈslovensk˘ch firiem z tohtopohºadu?NuÏ podºa mÀa, táto situácia niektoré firmytak trochu zaskoãila. I keì sme sa v‰etcina Àu viac-menej pripravovali… Nastala dobapre nበslovensk˘ podnikateºsk˘ svet bohu-Ïiaº zatiaº málo ‰pecifická – doba o spoluprácia partnersk˘ch vzÈahoch medzi slovensk˘mifirmami. Iba takto budeme môcÈ adekvátnekonkurovaÈ veºk˘m zahraniãn˘m subjektom.Nie je to aj o etike podnikania, o firemnejkultúre? Ako vnímate etiku v slovenskomstavebníctve?Nechcem hodnotiÈ in˘ch, ale podºa mÀa jeslu‰nosÈ nevyhnutná. Verím, Ïe niekedy vbudúcnosti to bude cesta k úspechu.Na zaãiatku sme spomínali svoju víziu.Ak˘ je vበsúãasn˘ pohºad na smerovaniefirmy INGSTEEL? Aké sú va‰e predsavzatiaa ciele do budúcnosti?BudúcnosÈ spoloãnosti INGSTEEL sa odvíjaod tradícií a skúseností, ktoré dokumentujekvalitne vykonaná práca, profesionálnyprístup a dodrÏiavanie etick˘ch pravidiel obchodovania.INGSTEEL chce aj naìalej ponúkaÈsvojim klientom komplexné sluÏby odporadenstva pri príprave investiãn˘ch zámerov,cez moderné projektové rie‰enia, r˘chlua precíznu realizáciu aÏ po servis pri prevádzkediela.17

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V ONa pozícii prezidenta najväã‰ieho profesijného zdruÏenia slovensk˘ch stavebníkov – Zväzustavebn˘ch podnikateºov Slovenska (ZSPS) – do‰lo v lete t.r. k v˘znamnej zmene: namiestonestora slovensk˘ch stavebn˘ch podnikateºov Franti‰ka Slávika zasadol na „stolec“ nov˘ muÏ:Ing. Ján MAJERSK¯. Nového prezidenta Zväzu stavebn˘ch podnikateºov Slovenska pretodo svojho „stavebníckeho“ ãísla oslovil aj Parlamentn˘ kuriér.S vedomím kontinuitya zodpovednostiS ak˘mi pocitmi, predsavzatiami a cieºmiste nastupovali na pozíciu prezidentaZSPS?Bol to predov‰etk˘m pocit veºkej zodpovednostiza prejavenú dôveru, ktorú som dostalpri voºbách na funkciu prezidenta ZSPS.ReprezentovaÈ slovenské stavebníctvo akojedno z rozhodujúcich odvetví, to nie je lenmoÏnosÈ aktívne sa podielaÈ na tvorbe podnikateºskéhoprostredia pre stavbárov, ale je tohlavne zodpovednosÈ za dnes takmer 80 tisícpracovníkov, ktorí pracujú v tomto odvetví.Z toho pramenia aj moje predsavzatia a cielevo funkcii prezidenta ZSPS: presadzovaÈzáujmy slovensk˘ch stavbárov doma a v zahraniãítak, aby sme vytvorili podmienky prezabezpeãenie stability, primeraného progresívnehoekonomického rastu a reprodukciev‰etk˘ch, ktorí na Slovensku v stavebníctvepodnikajú.V ãom chcete kreovaÈ ãinnosÈ Zväzu inakako vበpredchodca a v ãom chcete nadväzovaÈa pokraãovaÈ?Ciele a úlohy ZSPS sa poãas celej jehoexistencie nemenili. Je na diskusiu, ako ichvedenie ZSPS realizovalo, plnilo a ako v˘sledkytejto práce prijímala ãlenská základ-Àa. Mojím cieºom je pokraãovaÈ v stanovenejvízii. Budem naìalej podporovaÈ rozhodujúcuúlohu ZSPS, ktorú musí plniÈ pre svojichãlenov a tou je presadzovaÈ záujmy slovensk˘chstavebn˘ch podnikateºov v dialógu s orgánmiNárodnej rady SR, vlády SR, ‰tátnejsprávy, odbormi, politick˘mi stranami a hnutiami,chrániÈ kolektívne, ale aj individuálnezáujmy ãlenov ZSPS. V˘sledkom tejto ãinnostimusí byÈ vytváranie ão najlep‰ieho podnikateºskéhoprostredia pre v‰etk˘ch podnikateºovv stavebníctve a súvisiacich odvetviachdoma a urãite aj v zahraniãí vzhºadomna moÏnosti, ktoré sa nám ukazujú po vstupedo EÚ. Na rozdiel od minulosti sa budemsnaÏiÈ zabezpeãiÈ profesionalizáciu ZSPS azmeniÈ vnútornú komunikáciu ZSPS.S ak˘m znamienkom hodnotíte v˘voj slovenskéhostavebníctva za obdobie posledn˘chpovedzme dvoch – troch rokov? Smerujeslovensk˘ stavebn˘ trh k Európe?V˘voj stavebnej produkcie za posledné obdobiehodnotím pozitívne. Od roku 2000 sazaãal objem stavebnej produkcie postupnezvy‰ovaÈ a tento trend pokraãuje uÏ piatyrok. V roku 2004 vzrástol objem stavebnejprodukcie oproti roku 2000 o 43,5 % v beÏn˘chcenách a o 14,3 % v stálych cenáchroka 2000. Stavebníctvo sa na tvorbe HDP vroku 2004 podieºalo 5,2 % a z toho súkromn˘sektor v tomto odvetví vytvoril 99,5%.Oãakávam v‰ak, Ïe podiel stavebníctva naHDP bude v najbliωích rokoch e‰te vy‰‰í. Toje aj na‰ím cieºom, ale následne aj záväzkomudrÏaÈ tento priazniv˘ v˘voj. DosÈ rozdielnesa v‰ak uberal v˘voj ‰truktúry stavebnejprodukcie podºa smerov v˘stavby. Poklesolcelkov˘ podiel stavebnej produkciena bytovej v˘stavbe a vzrástol podiel nebytov˘chbudov a inÏiniersk˘ch stavieb, ão súviselos potrebami a dopytom trhu.Vstup Slovenska do Európskej únie v máji2004 predstavuje pre slovenské stavebníctvoa celú na‰u ekonomiku ìal‰í krok, ktor˘je porovnateºn˘ s tak˘mi medzníkmi ak˘misú privatizácia, resp. ekonomické reformy.âlenstvo v EÚ je a bude pre slovenské stavebníctvoprínosom. K v˘hodám sa radí napríkladväã‰í prílev zahraniãn˘ch investícií aúãasÈ na európskom trhu, aj keì s doãasn˘mobmedzením v niektor˘ch krajinách. K negatívnymjavom patrí v˘razne silnej‰ia konkurenciakapitálovo siln˘ch zahraniãn˘ch stavebn˘chspoloãností s dlhou históriou a v˘razneväã‰ími skúsenosÈami z medzinárodn˘chsúÈaÏí. V˘sledky na‰ich stavbárov, ktorésú porovnateºné so zahraniãím, v‰ak jednoznaãnepotvrdzujú na‰e miesto v európskomstavebníctve.Ako by bolo moÏné razantnej‰ie zlep‰iÈstavebné podnikateºské prostredie na Slovensku,najmä ão sa t˘ka platobnej disciplíny,transparentnosti v oblasti verejnéhoobstarávania, odstránenia zbytoãnej byrokraciea nachádzania stabiln˘ch stimulaãn˘chzdrojov?Myslím si, Ïe jednoznaãn˘ a hlavne jednoduch˘recept nie je. Rozhodujúce pre takto ‰irokoformulovanú oblasÈ v podnikaní je najmäochota odborne a pozitívne komunikovaÈmedzi zástupcami podnikateºov resp. zamestnávateºov,odbormi a zástupcami vlády a ‰tátnejsprávy. V˘sledkom tejto komunikáciemusí byÈ dohoda alebo zákon, s ktor˘m sa stotoÏniav‰etci zúãastnení, ktorí zodpovedne akorektne budú dohodnuté dodrÏiavaÈ alebopodºa potreby spoloãne ìalej zdokonalovaÈ.Pre odstránenie rôzn˘ch napätí je konsenzusnevyhnutn˘. Tu vidím základ úspechu privytváraní vhodného podnikateºského prostredianielen pre stavbárov na Slovensku. Mô-Ïem zodpovedne povedaÈ, Ïe za posledné obdobiesme sa aj v tejto oblasti o kúsok posunulik lep‰iemu. V˘sledkom toho je napr. zákono verejnom obstarávaní, kde sa zástupcomZSPS podarilo presadiÈ viacero praktick˘chpripomienok, ktoré verejné obstarávanieurobili prehºadnej‰ím.Na Slovensko v poslednom období vstúpiliviaceré veºké zahraniãné stavebné firmy.Ako to podºa vás „zamie‰alo karty“ na slovenskomstavebnom trhu?Je to logick˘ v˘voj a akceptujeme to. Je potrebnév‰ak rozlí‰iÈ firmy, ktoré si zaloÏilisvoje poboãky na Slovensku a firmy, ktoré kapitálovovstúpili do na‰ich stavebn˘ch spoloãností.Vstup zahraniãn˘ch stavebn˘ch firiemvnímame ako prirodzenú konkurenciu, ktorúv koneãnom dôsledku vytvárajú aj na‰e stavebnéfirmy, ktoré podnikajú zase v zahraniãí.Vytvorilo sa t˘m silnej‰ie konkureãné prostredie.Na‰e stavebné spoloãnosti majú silnej‰íchpartnerov, ktorí sem v‰ak priniesli ajkapitál, novú firemnú organizáciu a hlavnenovú firemnú kultúru, ktorá bola a ãasto aje‰te je u niektor˘ch na‰ich podnikateºov cudzímpojmom.Ak˘m spôsobom chce ZSPS úãinnej‰ie akov minulosti iniciovaÈ „investiãn˘ ruch“ naslovenskom stavebnom trhu?ZSPS nemôÏe priamo ovplyvÀovaÈ a iniciovaÈrozvoj investícií na Slovensku. MôÏe v‰ak18

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Oprostredníctvom prezentácie v˘sledkov a skúsenostína‰ich ãlenov spoluvytváraÈ podmienkypre vhodné investovanie. Na‰i stavbárivytvárajú pri realizovaní investícií hodnoty,ktor˘ch v˘sledkom sú aj skúsenosti z tohtoprocesu. Sme pripravení sprostredkovaÈ aformulovaÈ na‰e skúsenosti, aby legislatívnepodmienky, ktoré investiãn˘ ruch iniciujú,boli akceptovateºné a v˘hodné pre v‰etk˘chzúãastnen˘ch. Za dôleÏitú pokladám nutnosÈvytváraÈ také podmienky na investovanie,ktoré budú umoÏÀovaÈ rovnomerné ãi aspoÀrovnomernej‰ie rozloÏenie investícií na celéúzemie Slovenska, t.j. aby sa oplatilo investovaÈnielen v Bratislave, ale aj za Ko‰icami.To je moÏné dosiahnuÈ správnou ‰truktúrouinvestiãn˘ch stimulov, ktoré budú re‰pektovaÈregionálne podmienky a potreby Slovenska.Jednou zo základn˘ch úloh ZSPS je pripomienkovaÈrozhodujúce legislatívne krokya spolupracovaÈ na vytváraní novej legislatívnejplatformy pre rozvoj slovenskéhostavebníctva uÏ v rámci zjednotenej Európy.Ktoré legislatívne otázky povaÏujeteza kºúãové?Rozhodujúcim právnym dokumentom prestavbárov je stavebn˘ zákon. Ten dnes prechádzaveºkou a rozhodujúcou novelizáciou aZSPS je pri tom. Za nበZväz sme nominovali6 svojich zástupcov do pracovnej komisiepre prípravu nového stavebného poriadku,ktor˘ predpokladáme Ïe bude prijat˘ vroku 2006. ëal‰ími právnymi dokumentmi,ktoré priamo ovplyÀujú podnikateºské prostrediestavbárov na Slovensku je uÏ citovan˘zákon o verejnom obstarávaní a samozrejmestále diskutované zákony z oblasti sociálnej,ktoré vytvárajú podmienky pre zamestnávaniepracovníkov. ZSPS sa aktívnezúãastÀuje pripomienkovania zákonov pri ichtvorbe, ãím presadzuje praktické skúsenostisvojich ãlenov do t˘chto právnych úprav. Jeto rozhodujúca úloha ZSPS, ku ktorej aj v budúcnostibudeme pristupovaÈ s najväã‰ou váÏnosÈoua aktivitou.Slovenská architektúrasa zviditeºÀuje vo sveteV tureckom Istanbule sa 3. – 7. júla 2005 konal XXII. svetov˘ kongres architektov.Mala tam svoje zastúpenie aj slovenská architektonická obec. Po kongrese nasledovalo trojdÀovézasadanie Valného zhromaÏdenia Medzinárodnej únie architektov – UIA (Union Internationaledes Architects, so sídlom v ParíÏi) a Rady UIA. Na kongrese bol zvolen˘ Ing. arch. MartinDRAHOVSK¯ za viceprezidenta UIA Región II a na zasadaní Rady UIA za 2. viceprezidentaUIA. Je to nesporn˘ úspech nielen slovenskej architektúry, ale aj jej predstaviteºa,ktor˘ t. ã. pôsobí v Ko‰iciach. Parlamentn˘ kuriér oslovil ãerstvého svetového viceprezidenta,aby nám poskytol zopár zaujímav˘ch informácií a názorov na– pre mnoh˘ch z nás „tajomn˘“ – svet architektúry.Na úvod vari: aké je poslanie UIA, jej postaveniea váha vo svete a v národn˘ch architektonick˘chobciach?UIA je celosvetová organizácia architektov,zaloÏená v Lausanne v roku 1948. Architekti,ktorí ju zaloÏili, predstavovali veºk˘ potenciálmedzivojnovej architektúry a cítili potrebuangaÏovaÈ sa vo veºkom obnovnom stavebnomprocese, ktor˘ zákonite musel po 2. svetovejvojne nastaÈ. Medzi zakladajúcimi krajinamibolo aj âeskoslovensko, krajina v medzivojnovomobdobí ekonomicky aj architektonickyveºmi silná. Únia postupne dosiahlaokolo 100 ãlensk˘ch krajín z celého svetaa jej organizaãná ‰truktúra sa ustálila na 5regiónov, pôvodne zodpovedajúcich geopolitickejsituácii 60. a 70. rokov 20. storoãia. Súto I. región – Západná Európa, II. región – V˘chodnáEurópa a cel˘ b˘val˘ Sovietsky zväza Arabsk˘ polostrov + Malá Ázia , III. región– Amerika, IV. región – Ázia, Oceánia a Austráliaa V. región – Afrika.UÏ z tohto v˘poãtu je zrejmé, Ïe existujemnoho rozdielnych, ale aj mnoho spoloãn˘chproblémov. Architektúra je sociálne umenie atento spoloãn˘ fenomén je leitmotívom spoluprácev UIA. V rámci UIA sa v poslednomobdobí dokázala svetová architektonická komunitadohodnúÈ na mnoh˘ch dokumentoch,napríklad: Odporúãané ‰tandardy pre v˘konarchitektonickej praxe, Charta architektonickéhovzdelávania, SúÈaÏné podmienky architektonick˘chsúÈaÏí. Mnohé z t˘chto dokumentovsa stali spoloãn˘m dokumentom UIAa UNESCO. UIA si teda získala re‰pekt prijednaní s celosvetov˘mi organizáciami ako súWTO – Svetová obchodná organizácia (hlavn˘motor liberizaãného a globalizaãného procesu),WHO – Svetová zdravotnícka organizácia,UNESCO a iné.Kto je na Slovensku oficiálnym partneromUIA?Na Slovensku je ãlenom UIA Spolok ArchitektovSlovenska (SAS) ako následnícka organizáciaZväzu âeskoslovensk˘ch architektov.UIA má v ‰tatúte, Ïe len jedna organizáciaz krajiny môÏe byÈ ãlenom UIA. Má to byÈnajväã‰ia organizácia. Pokiaº je v krajine viaceroorganizácií, je moÏné urobiÈ aj spoloãnúad hoc organizáciu na úãely zastúpenia v UIAa vytvoriÈ spoloãn˘ v˘bor a reprezentanta vUIA. Takisto sa môÏe viac krajín spojiÈ a vytvoriÈjednu ãlenskú sekciu UIA.Znie to neuveriteºne, Ïe poãtom obyvateºova rozlohou malé Slovensko produkuje stavebnédiela, ktoré vzbudzujú pozornosÈ v˘znamn˘chsvetov˘ch organizácií, zdruÏeníãi zväzov a v neposlednom rade nemoÏno19

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OnespomenúÈ ani záujem zahraniãn˘ch stavebníkov– investorov. Aká je podºa vásnajvhodnej‰ia forma prezentácie slovenskejarchitektonickej tvorby vo svete?Nielen veºkosÈ ãi ekonomická sila rozhodujúo záujme o urãitú krajinu. Slovensko doterazbolo – a ãasto stále je – vnímané ãi známeskôr v prírodnom kontexte a fenoméne. Varchitektúre e‰te stále nie je celkom objavené.Len súbeÏné úsilia a angaÏovanie sa nasvetov˘ch fórach môÏu prelomiÈ túto bariéru.Zdá sa mi v‰ak, Ïe ju dnes uÏ prekonávame.ÚãasÈ na‰ich teoretikov v medzinárodn˘chporotách alebo expertn˘ch zboroch najprestíÏnej‰íchcien (Cena Mies van de Rohe) uÏ zarezonovalav medzinárodnom kontexte. MnoÏstvomedzinárodn˘ch seminárov, ktoré SASusporadúva, alebo ktor˘ch sa jeho ãlenovia zúãastÀujúv zahraniãí, individuálne vystúpenia,prípadne vystúpenia v rámci univerzitn˘chgrantov˘ch programov, úãasÈ na Bienále architektúryv Benátkach ãi Saint-Étienne, v˘stavyv spolupráci s in˘mi partnermi, ktoré poEurópe prezentujeme, individuálne ‰piãkovédiela a ich ocenenia, publikácie a naozaj excelentnédielo Architektúra 20. storoãia naSlovensku, to v‰etko patrí do mozaiky prezentácieslovenskej architektonickej tvorby. Myslímsi, Ïe je dobré aj to, Ïe táto prezentáciaje názorovo rôznorodá, pretoÏe rôznorodé súaj skupiny, ktoré ju vnímajú. DôleÏité je, abysa kvalitná slovenská architektonická tvorbaprezentovala na v˘znamn˘ch podujatiach. Akongres UIA za takéto podujatie najvy‰‰iehov˘znamu pokladám.Ak˘ je vzÈah UIA k akademickej obci? Mávo svojich programoch a aktivitách priestorna motiváciu pedagógov a ‰tudentov kukvalite architektonickej tvorby a urbanizmunapríklad rôznou formou súÈaÏí naúrovni príslu‰n˘ch odborn˘ch vysok˘ch‰kôl ãi súÈaÏí ‰tudentov t˘chto ‰kôl v ateliérov˘chtvorbách?UIA má v rámci svojich najzákladnej‰íchpracovn˘ch programov tri oblasti. Sú to: v˘konpraxe, vzdelanie a súÈaÏe. Vzdelanie, ãi uÏakademické alebo celoÏivotné, je dominantnoutémou. Svedãí o tom Charta architektonickéhovzdelania, ktorá definuje, ako má byÈarchitektonické vzdelanie ‰truktúrované apodºa ktorej sa prihliada aj na akreditáciu‰kôl. Pre stimuláciu ‰tudentov vypisuje UIAvÏdy v trojroãnom medziobdobí ideovú súÈaÏa na svojom kongrese tieÏ súÈaÏ architektonick˘ch‰kôl. V minulom období to bola súÈaÏ„Oslava miest“, víÈazi ktorej boli na kongrespozvaní a na Àom ocenení. S mnoh˘mi mlad˘miarchitektmi a ‰tudentmi, ktorí sa dobreumiestnili v súÈaÏi, sa neskôr stretávame akos úspe‰n˘mi architektmi v praxi.Tu si musím hlboko povzdychnúÈ nad nevyuÏitímmoÏnosti úãasti na tohtoroãnom kongresev Istanbule, ktorú Spolok architektovSlovenska, ako aj Slovenská komora architektovponúkli mlad˘m architektom. V prípadekrajín s nízkym HDP totiÏ UIA dohodlo s organizátormikongresov urãit˘ poãet bezplatn˘chregistrácií na kaÏd˘ kongres. V oblastiakreditácie ‰kôl sa v súãasnosti pripravujedohoda Akreditaãn˘ch stredísk ‰kôl architektúrypod koordináciou UIA. Bol by som rád,keby sa architekti v na‰ej akreditaãnej komisiis t˘mto trendom oboznámili, urobili si naÀnázor a prípadne ho pripomienkovali. Teraz jeãas.Po roku 1989 sa otvorili hranice Slovenska.Zaãali prichádzaÈ informácie, navy‰e samohlo zaãaÈ cestovaÈ do ktoréhokoºvek ‰tátusveta a na vlastné oãi vidieÈ a „ohmataÈsi“ ‰piãkové architektonické diela. Dokázalisa podºa vás architekti na Slovensku v nov˘chpodmienkach trhovej ekonomiky aduchovnej a informaãnej slobody dostatoãner˘chlo zorientovaÈ a poznaãilo to pozitívneich architektonickú tvorbu, alebonastala skôr stagnácia autorskej tvorby arozmohlo sa viac ãi menej úspe‰né kompilovaniediel zahraniãn˘ch architektonick˘chvzorov?Je prirodzené, Ïe viac informácií vyprovokovaloaj tému kopírovania a kompilovania.Navy‰e vstup nov˘ch materiálov vytvoril polepre nezvládnutie vlastného „ja“ a prienik nov˘chtechnológií zase pole pre „odovzdanie sado rúk“ dodávateºom. A odrazu ako by sme zabudlina mnohé premyslené detaily i na pouÏitieobyãajn˘ch materiálov. Je to e‰te omnohokomplikovanej‰ie ako toto moje súvetie. A taksa stretávame s mnoÏstvom architektonickejprodukcie bez základn˘ch kompoziãn˘chvzÈahov, bez premyslenej logiky, mnohokrátiba na efekt. Navy‰e prí‰erná investiãná suchotazaãiatkom 90. rokov, privatizaãné vykradnutievlastného vrecka a investovanie v rekreaãn˘chlokalitách Európy i sveta prispelik celkovej degradácii. ·Èastím je, Ïe proces záujmuo na‰e teritórium sa predsa len na‰tartoval.Vytvára sa vrstva obãanov, ktorá tu chceb˘vaÈ a ÏiÈ. Táto vrstva si postupne pestuje architektov,tak ako architekti si budú pestovaÈtúto vrstvu a verím, Ïe spoloãne vytvoria auskutoãnia kvalitnú architektúru.Ako vnímate otvoren˘ európsky stavebn˘trh, do ktorého patrí dnes uÏ aj nበslovensk˘?Je pozitívnou v˘zvou pre slovensk˘charchitektov a stavebníkov vstup zahraniãn˘charchitektonick˘ch ãi projektov˘chkancelárií na Slovensko a najmä príchodzahraniãn˘ch investorov a developerov?Podºa názorov mnoh˘ch odborníkov tu nejdeo zdravú konkurenciu. Mnohí z t˘chtoinvestorov a developerov nere‰pektujú okolitúzástavbu, pamiatkové zóny, územn˘ ãirozvojov˘ plán na‰ich miest, mestsk˘chãastí ãi in˘ch lokalít v snahe vyuÏiÈ svojstavebn˘ pozemok prinajmenej na „300%“. Ich v˘sledn˘mi produktmi sú veºkokapacitnéa veºa ráz i nevkusné halové stavbyobchodn˘ch reÈazcov, zábavné a administratívnecentrá ãi priam mrakodrapybytov˘ch domov v nízkopodlaÏnej zástavbeãi v pamiatkov˘ch zónach ap. Navy‰e sastáva, Ïe ‰etria na kvalitn˘ch stavebn˘chmateriáloch a v˘robkoch, nahradzujú ichmenej kvalitn˘mi ãi esteticky nev˘razn˘mi,s krat‰ou ÏivotnosÈou ap. Zatiaº, Ïiaº, nie jena Slovensku stále dostatok síl ani prostredníctvomexistujúcich právnych noriem,ako sa tejto ich niekedy aÏ dravejdrzosti, podporenej veºk˘m finanãn˘m kapitálom,úãinne a efektívne brániÈ. Ako jeto v in˘ch krajinách? MôÏe pomôcÈ v tomtoaj UIA?OtvorenosÈ trhu je veºmi háklivá otázka.Konkurencia v profesijnej odbornosti je urãitezdravá a posúva kvalitu ìalej. Ekonomické„valcovanie“ je v‰ak nieão úplne iné. BohuÏiaº,ekonomická oligarchia spôsobuje servilnézmeny územn˘ch plánov, ktoré vzápätívytvárajú traumy alebo aspoÀ predpokladyna ne. A tieto predpoklady ãasÈ odbornej verejnostikritizuje a t˘m sa dostáva mnohokrátdo rozporu so Ïelaniami na‰ich volen˘ch „vyvolen˘ch“.To je beÏnou realitou v urbanistickejoblasti.V architektonickom v˘zore je to zase otom, ãi budeme stavaÈ solitéry, alebo sa námpodarí ich zdruÏovaÈ do komplexov. Pozrimesa do minulosti. V období, keì sa stavali obchodnédomy Dunaj, BaÈa, Babka a Brouk ainé, boli tieto voãi vtedaj‰ím obchodíkom obdobn˘migigantmi ako sú teraj‰ie solitérneIKEI ãi Tescá. Ich vãlenenie do zástavby ichale zapojilo do organizmu danej lokality. A tonehovorím o krásnych rie‰eniach mestsk˘chpasáÏí. Sú jasn˘m príkladom, Ïe sa to dá.ëal‰ou neuveriteºnou a nenapraviteºnou, alebolen veºmi ÈaÏko napraviteºnou ‰kodou súv˘‰kové budovy v na‰ich centrách. Zbytoãné,megalomanské prekroãenie v˘‰kovej hladinydevastuje celú mestskú krajinu, zbavuje julogiky a hierarchie. Technologick˘ pokrok,lep‰í Ïivotn˘ ‰tandard, viac plochy, to v‰etkosa dá dosiahnuÈ aj oveºa menej agresívnymspôsobom.Îiadna organizácia, SAS, SKA, ãi UIAnemá priamu moÏnosÈ rozhodovaÈ o t˘chto fenoménoch.Vie to robiÈ iba prostredníctvom architektonick˘chsúÈaÏí, v ktor˘ch je zaanga-Ïovaná ‰ir‰ia odborná komunita, nie iba parciálnezáujmy investora a jeho architekta.MôÏe to robiÈ prostredníctvom svojich reprezentantov,ak si dovolia vyjadriÈ sa. Pamätámsa na „‰kandál“, keì sa vtedaj‰í prezidentUIA Jaime Durró Piffaré negatívne vyjadrilberlínskemu starostovi na margo mnoh˘chprehnan˘ch realizácií. âas mu dal, bohuÏiaº,za pravdu.Architektúra je odrazom kultúry kaÏdéhonároda ãi obãanov, Ïijúcich v tom ktorom‰táte. Navy‰e architektúra spolu so stavebníctvommajú nezastupiteºnú úlohu aj pritvorbe a ochrane Ïivotného prostredia. Tosú len niektoré moÏno povedaÈ tisícroãiamioverené, no stále platné charakteristikytohto odvetvia. Akú úlohu tu dnes môÏezohraÈ ‰tát, teda jeho zákonodarné a v˘konnéorgány pri rozvoji architektúry a stavebníctva?·tát, cel˘ systém jeho fungovania i jehopredstavitelia vytvárajú súkolie, ktoré buìbeÏí hladko alebo s problémami. âo sa t˘kaarchitektúry, vytvorenie dobrého legislatívnehoprostredia by prospelo nielen architektom,ale architektúre a stavebníctvu ako celkua umoÏnilo by vnímaÈ na‰e prostredie z celkomin˘ch pozícií. Je potrebné do slovenskejarchitektúry implementovaÈ skutoãnú hierarchiuhodnôt. Nie zákazmi, ale vhodnou motiváciou.Z tejto hierarchie bude maÈ potomprospech nielen architektúra a stavebná ãinnosÈ,ale celá societa. Je v‰ak tieÏ nesmiernedôleÏité, aby aj architekti sami sa snaÏili pomôcÈtúto hierarchiu hodnôt budovaÈ. Hierarchiu,ktorá by mala vyústiÈ do vytvorenia architektonickejpolitiky Slovenska. PovaÏujemza veºmi dôleÏité, na ak˘ obraz bude na‰aarchitektúra „nastavená“ do budúcnosti.20

P E T R O L E J Á R S K E S P O L O â N O S T I N AS L O V E N S K UJedna karta – jedna EurópaByÈ najlep‰í v dne‰nej dobe a uspieÈ voãi konkurencii je stále Èaωie a Èaωie. Nech je predmetãinnosti va‰ej spoloãnosti ak˘koºvek, neustále musíte hºadaÈ nové spôsoby, aby ste boli najlep‰í.Toto si uvedomujeme aj v spoloãnosti Shell a preto ponúkame svojim zákazníkom sluÏby,ktoré im podnikanie uºahãujú a zjednodu‰ujú. Práve vìaka jednoduch‰ej práci budú ich firmyschopné lep‰ie dosiahnuÈ ciele v roz‰irujúcom sa konkurenãnom prostredía umoÏní im to byÈ najlep‰ími dnes, zajtra a kaÏd˘ deÀ.euroShell CardKarty euroShell Card sa prv˘krát objavilipred 35-timi rokmi a dnes sú jedn˘mi z najpouÏívanej‰íchkariet v Európe. Sú urãené preosobné firemné vozidlá a aj pre medzinárodnúkamiónovú prepravu.Karty euroShell Card poskytujú moÏnosÈbezhotovostn˘ch nákupov paliva a ‰irokúponuku cestn˘ch sluÏieb. Viac ako 4 miliónydrÏiteºov t˘chto kariet môÏe vyuÏívaÈ sluÏbyv 35-tich krajinách Európy na viac ako 20tisíc ãerpacích staniciach a to pri platení poplatkovza tunely, trajekty, servisy, pri platenídiaºniãn˘ch poplatkov a známok, pri vráteníDPH zo zahraniãia a mnoh˘ch ìal‰íchsluÏbách.Okrem toho euroShell znamená manaÏérskukontrolu nákladov na palivo pre vozov˘park aj prostredníctvom internetu, menej administratívyv kancelárii a t˘m moÏnosti akou‰etriÈ peniaze. ZároveÀ Shell zaruãuje najvy‰‰iuúroveÀ bezpeãnosti neustálym skúmaníma aktualizovaním na‰ich systémov,procesov a technológií.Naìalej roz‰irujeme sieÈ ãerpacích staníc.V roku 2005 boli uvedené do prevádzky novépartnerské stanice v Belgicku, Rusku, naUkrajine a v Bielorusku. Prvá stanica Shellje otvorená uÏ aj v Slovinsku.Zákazníci môÏu svoje karty euroShell CardvyuÏiÈ aj pri platbe u mnoh˘ch na‰ich partnerov,napr. za diaºniãné poplatky, za tunely,mosty, trajekty, za vyuÏitie sluÏieb ROLA,tieÏ u servisn˘ch partnerov v prípade nevyhnutnejopravy alebo poruchy. Cez systém euroShellCard môÏu na‰i zákazníci získaÈ najr˘chlej‰ievrátenie DPH z európskych krajín.Preão práve euroShell a diaºniãné m˘ta?Cestovanie po diaºniciach v Európe znamenáplatiÈ diaºniãné m˘ta a poplatky v takmerkaÏdej krajine, ktorou prechádzate. Aby to náhodounebolo príli‰ jednoduché, musia vodiãinavy‰e ãeliÈ rôznym systémom a spôsobomúhrad. Shell má dlhoroãné úspe‰né skúsenostis r˘chlym a jednoduch˘m spracovanímt˘chto transakcií cez karty euroShellCard.Realitou sa v posledn˘ch rokoch stala cestnádaÀ v Nemecku a Rakúsku. Karta euro-Shell Card poskytuje najpohodlnej‰í spôsobplatby – vodiãi nemusia na svojej ceste zbytoãnezastavovaÈ.V Nemecku je nov˘ systém zaveden˘ odroku 2005 pre vozidlá s hmotnosÈou vy‰‰ouako 12 ton a v Rakúsku od roku 2004 pre vozidlás hmotnosÈou nad 3,5 tony. Na‰i zákaznícimôÏu m˘to v Nemecku platiÈ zastavenímpri termináli, cez internet, alebo jednoducholen jazdením, ak majú vozidlá vybavené OBUzariadeniami.V Rakúsku zase formoupre-pay(dobíjanie kreditu), ale aj post-pay (fakturovanieza urãit˘ ãas) na povinn˘ch zariadeniach,tzv. GO boxoch, a to v‰etko prostredníctvomjedinej svojej karty euroShell Card.Vo ·vajãiarsku je m˘to zavedené uÏ odroku 2001 pre vozidlá nad 3,5 tony. Tam v˘‰-ka poplatku závisí od emisnej kategórie vozidla,vzdialenosti a maximálnej hmotnostivozidla. Na‰i zákazníci môÏu tento poplatokzaplatiÈ tieÏ svojou euroShell Card. RovnakomôÏu m˘to platiÈ aj v ìal‰ích krajinách Európyako sú ·panielsko, Francúzsko, Portugalskoãi Slovinsko.Diaºniãnú známku si môÏu v âechách, vMaìarsku a na Slovensku na‰i zákazníci kúpiÈsvojou euroShell Card na ãerpacích staniciachpríp. u partnerov akceptujúcich euro-Shell Card.Takisto si môÏu svojou euroShell Card zakúpiÈtzv. eurovignetty v ‰tátoch, v ktor˘che‰te platia.V krajinách, kde sa môÏu pouÏiÈ zariadeniana automatické zúãtovanie m˘tneho (Taliansko,·panielsko, Portugalsko) vieme zákazníkomzabezpeãiÈ aj tie, samozrejme sozúãtovaním cez ich karty euroShell Card.Platba kartou euroShell Card znamená pohodlnúplatbu na základe faktúr vystavovan˘chv pravideln˘ch 14-denn˘ch cykloch zav‰etky tankovania, poplatky a sluÏby naraz,rozdelen˘ch prehºadne podºa krajín a praktickypodºa vozidiel / kariet.Na‰e sluÏbyPreprava tovaru po Európe môÏe byÈ komplikovanoua nepríjemnou ãinnosÈou. Diaºniãném˘ta, clá, poplatky a daÀové systémy, tosú len niektoré z prekáÏok, ktor˘m treba ãeliÈ.U nás, v spoloãnosti Shell, vieme o t˘chtoproblémoch, ktoré sú pre nás v˘zvou a pretosa venujeme v˘voju a zvy‰ovaniu úrovneproduktov a sluÏieb, ktoré sú na‰im zákazníkomdostupné cez systém euroShell Card.Karta euroShell Card takto pomáha na‰im zákazníkombezpeãne ãeliÈ nov˘m podmienkamna trhu.Ak sa chcete dozvedieÈviac o kartách euroShell Card, zavolajtenám do SHELL Slovakia na ãíslo 02/58 245 377,alebo nav‰tívte na‰u stránku www.euroshell.sk.21

V L Á D AS RPlánované zavedenie elektronického m˘tneho systému na slovensk˘ch diaºniciach – predbeÏne pre nákladnéautomobily nad 3,5 tony, ale s perspektívou jeho zavedenia v blízkej budúcnosti aj pre osobné motorové vozidlá –bude nepochybne revoluãnou zmenou, posúvajúcou SR medzi najvyspelej‰ie krajiny EÚ. KeìÏe existuje viacerotechnick˘ch moÏností, ako túto zmenu zrealizovaÈ, a navy‰e sú tu uÏ aj reálne skúsenosti in˘ch krajín EÚso zavedením tohto systému, je tu i legitímny priestor na otázky. Parlamentn˘ kuriér sa s nimi obrátil na tohonajpovolanej‰ieho – na ministra dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR Pavla PROKOPOVIâA.Pri zavádzaní elektronickéhom˘tneho systémupostupujeme maximálnekoncepãne a cieºavedomeSlovensko sa ãochvíºa stane ìal‰ou krajinouEurópskej únie, v ktorej sa spoplatneniediaºnic – zatiaº len pre nákladné automobilynad 3,5 tony – zaãne realizovaÈ formoutzv. elektronického m˘ta. Zoberie ministerstvodo úvahy aj skúsenosti t˘ch krajín,ktoré uÏ tak˘to elektronick˘ v˘ber m˘tazaviedli? Uskutoãnilo MDPaT SR anal˘zuich modelov m˘tnych systémov?Pri príprave zavedenia elektronického v˘berum˘ta pre vozidlá nad 3,5 t na vymedzen˘chúsekoch pozemn˘ch komunikácií Slovenskejrepubliky sledujeme súãasn˘ v˘vojv tejto oblasti a skúsenosti a problémy krajíns uÏ prevádzkovan˘mi systémami. MámeuÏ spracované ‰túdie s anal˘zami existujúcichm˘tnych systémov a vhodnosti ich aplikáciev podmienkach Slovenska. Aj na základet˘chto anal˘z MDPT SR v súãasnosti nepreferujeÏiaden systém. Podmienkou v˘berutechnológie bude finanãná efektívnosÈ, technickárealizovateºnosÈ, ale aj technická prepojiteºnosÈsystémov v súlade s platn˘mismernicami EÚ.Pred ãasom ste si boli osobne obzrieÈ 3rôzne modely m˘tneho systému – mikrovln˘,satelitn˘ a ich kombináciu – ktoré sa vsúãasnosti prevádzkujú v Európe. Ktor˘ zt˘chto modelov vás najviac oslovil a ãím?Je pravda, Ïe pre na‰u krat‰iu sieÈ diaºnicje najv˘hodnej‰í mikrovlnn˘ m˘tny systém,ako ho zaviedli v susednom Rakúsku?Modely m˘tnych systémov a pouÏité technológiesledovali v kaÏdej krajine in˘ cieº spoplatnenia,vypl˘vajúci z miestnych podmienok.Nakoºko dnes e‰te nemáme ucelenú sieÈdiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, bude pre na‰epodmienky dôleÏité zladiÈ nárast nákladovpri roz‰irovaní spoplatnenej siete a nárast nákladovpri roz‰irovaní poãtu spoplatnen˘chvozidiel a t˘m zabezpeãiÈ potrebn˘ v˘nos zm˘ta.Diskutovalo MDPaT SR uÏ s konkrétnymizáujemcami na dodávku m˘tneho systému?Poãíta sa aj so slovensk˘mi firmamiako potenciálnymi subdodávateºmi v rámciprojektu zavedenia elektronického v˘berum˘ta?O vybudovanie a prevádzkovanie systémuelektronického v˘beru m˘ta na Slovenskuprejavilo záujem viacero svetov˘ch firiem,rokovania budú moÏné len v súlade sozákonom ã. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní.Pri v˘bere sa bude prihliadaÈ na referencieo úspe‰nom vybudovaní ponúkanéhosystému.Participáciu slovensk˘ch firiem urãite predpokladámea táto poÏiadavka by mala byÈprimerane reflektovaná v tendrovej dokumentáciina v˘ber zhotoviteºa systému.Pozrime sa letmo do susednej âeskej republiky.âeské ministerstvo dopravy vypísalov˘berové konanie na generálneho dodávateºaelektronického m˘tneho systému uÏv júni tohto roku. Kedy ho vypí‰e Slovensko?S âeskou republikou úzko spolupracujeme,ale uÏ niektoré základné podmienky v˘berovéhokonania sú oproti na‰im rozdielne. Prípravoua vypracovaním tendrovej dokumentáciena zavedenie elektronického v˘berum˘ta bola poverená Národná diaºniãná spoloãnosÈ,a.s., predpokladáme vypísanie v˘berovéhokonania do konca tohto roku.Ovplyvní v˘ber m˘tneho systému na Slovenskuaj tá skutoãnosÈ, pre ktor˘ m˘tnysystém sa rozhodne âeská republika?Nie, neovplyvní, pretoÏe nebudeme dopreduurãovaÈ systém v˘beru elektronickéhom˘ta. Nech rozhodne medzinárodn˘ tender.Napokon, v‰etky systémy sú schopné spolupracovaÈa aj do podmienok tendra zakomponujeme,aby sa vybrat˘ systém mohol transformovaÈna budúci celoeurópsky systém prostredníctvomsatelitu. V‰etci záujemcovia ov˘stavbu elektronického m˘tneho systému unás tvrdia, Ïe to moÏné je.Ako zaÈaÏí projekt zavádzania elektronickéhom˘tneho systému ‰tátny rozpoãet SRa v akom ãasovom horizonte ráta MDPaTSR so zavedením elektronického v˘berum˘ta aj pre osobnú dopravu?Vychádzajúc zo skúseností krajín s uÏ zaveden˘msystémom elektronického v˘berum˘ta navrhujeme financovanie projektu bezdopadu na ‰tátny rozpoãet. V˘nos z v˘berum˘ta pokryje náklady na jeho vybudovanie ana prevádzku systému. Spoplatnenie osobn˘chmotorov˘ch vozidiel bude zavedené vsúlade so smernicami EÚ v horizonte roku2012.Citlivou otázkou je stále ch˘bajúci legislatívnyrámec. Kedy vláda schváli legislatívnukoncepciu pre zavedenie elektronickéhov˘beru m˘ta?Návrh zákona o elektronickom v˘berem˘ta je v súãasnosti po medzirezortnom pripomienkovomkonaní a pripravujeme ho napredloÏenie do poradn˘ch orgánov vlády a následnebude predloÏen˘ na rokovanie vládySR.22

E L E K T R O N I C K É M ¯ T OElektronické vyberanie m˘tasa v Rakúsku plne osvedãiloRakúska Národná diaºniãná spoloãnosÈ ASFiNAG prevádzkuje celú, t.j. viac ako 2000 km dlhú rakúsku sieÈdiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a je zodpovedná za údrÏbu, prevádzku a spoplatnenie tejto siete, ako aj za v˘stavbuìal‰ích diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest u ná‰ho juÏného suseda. Najnov‰ou oblasÈou, za ktorú je spoloãnosÈASFiNAG zodpovedná, sú telematické zariadenia pre modern˘ manaÏment dopravy. Práve k tejto téme získalParlamentn˘ kuriér exkluzívny rozhovor s Dr. Antonom SIEBEROM, riaditeºom ASFiNAG pre stratégiu.Dr. Anton SieberV spoloãnosti ASFiNAG zodpovedal za technickúfunkcionalitu nového rakúskeho celoplo‰ného elektronickéhom˘tneho systému pre nákladné vozidlá nad 3,5t, priãomviedol projekt elektronického v˘beru m˘ta v priebehuv˘berového konania, implementácie elektronického m˘tnehosystému a prvého roku prevádzky m˘tneho systému.Poãas fázy spustenia elektronického m˘tneho systémubol zodpovedn˘ za dozor akceptaãn˘ch testov systému, ktorév Rakúsku vykonáva nezávisl˘ tím odborníkov. Poãas prvéhoroku prevádzky mal na starosti merania, ktoré realizovalASFiNAG na stanovenie technickej v˘konnosti elektronickéhom˘tneho systému. V súãasnosti zastávav rakúskej diaºniãnej spoloãnosti ASFiNAG pozíciu riaditeºapre podnikovú stratégiu.Elektronick˘ v˘ber m˘ta pre nákladnú dopravunad 3,5t bol v Rakúsku zaveden˘ odjanuára 2004, tzv. pred vy‰e jeden a pol rokom.Ako je dnes ASFiNAG, ktor˘ vypisovalv˘berové konanie na dodávateºa elektronickéhom˘tneho systému, so zaveden˘m systémomspokojn˘?Elektronick˘ m˘tny systém pre nákladnú dopravu,ktor˘ bol v Rakúsku zaveden˘, spæÀa takna‰e oãakávania, ako aj oãakávania uÏívateºovm˘tneho systému – teda samotn˘ch vodiãov nákladn˘chvozidiel ãi dopravn˘ch spoloãností.Títo m˘tny systém veºmi r˘chlo akceptovali –najmä vìaka r˘chlemu spusteniu a bezproblémovejprevádzke. Po roku a pol prevádzky smesi navy‰e aj istí, Ïe systém veºmi dobre fungujea tak ASFiNAG príjmy z elektronického v˘berum˘ta aj skutoãne vyberie.Ako prebiehali v Rakúsku prípravy na zavedenieelektronického v˘beru m˘ta?Zavedenie elektronického m˘tneho systémusa uskutoãnilo cez v˘berové konanie – to vypísalsamotn˘ prevádzkovateº, ão znamená, Ïebolo ponechané na Àom, aby si zvolil technológiu,s ktorou sa potom zrealizovalo spoplatnenierakúskej diaºniãnej siete. Z ponúk potomASFiNAG vybral ten systém, ktor˘ vy‰iel zozhodnotenia poÏadovanej ceny a splnenia poÏiadaviekna systém ako najlep‰í.Aké boli hlavné poÏiadavky ASFiNAG-u naelektronick˘ m˘tny systém v rámci v˘berovéhokonania?Na‰ou hlavnou poÏiadavkou bolo, aby i‰lo otzv.„free flow“, t.j. aby v˘konové spoplatnenieprebiehalo bez nutnosti zastavovania alebo zni-Ïovania r˘chlosti dopravného toku. âo zasaznamenalo, Ïe dodávateº v Ïiadnom prípadenesmel zriaìovaÈ také m˘tne stanice, ktoré byvodiãov nútili zniÏovaÈ r˘chlosÈ alebo zastavovaÈvozidlo pri platení m˘ta. ëalej sme poÏadovali,aby bol systém optimálny a pre uÏívateºaprístupn˘ bez väã‰ích dodatoãn˘ch nákladov.Aké sú príjmy z elektronického v˘beru m˘tav Rakúsku? MôÏete ich porovnaÈ s príjmamiz diaºniãn˘ch nálepiek?Vìaka elektronickému m˘tnemu systémusme v roku 2004 – ão bol prv˘ rok prevádzkysystému – získali iba od nákladn˘ch vozidiel nad3,5 t viac ako 750 miliónov eur. Tieto príjmyteda znaãne prekraãujú príjmy, ktoré sme od nákladnejdopravy nad 3,5t získavali pred zavedenímelektronického v˘beru m˘ta prostredníctvomsystému diaºniãn˘ch nálepiek a od nákladn˘chvozidiel nad 12t prostredníctvom poplatkuza ÈaÏkú dopravu – tie dosahovali roãnelen asi 140 miliónov eur. Podºa môjho osobnéhonázoru je elektronick˘ v˘ber m˘ta, ãiÏe v˘konovéspoplatnenie, bezpochyby vÏdy spravodlivej‰ieako princíp ãasového spoplatnenia,tj. systém diaºniãn˘ch známok. V˘konové spoplatnenietotiÏ veºmi striktne dodrÏiava princíp„pay as you use“, teda Ïe zaplatíte iba za to, ãoskutoãne prejazdíte.Na ão sú urãené príjmy, ktoré ASFiNAG získavaz elektronického v˘beru m˘ta?V‰etky príjmy z elektronického v˘beru m˘ta,ktoré ASFiNAG získava, slúÏia v˘luãne naudrÏiavanie a prevádzkovanie jestvujúcich rakúskychdiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a na financovaniev˘stavby nov˘ch pozemn˘ch komunikácií.Rakúske diaºnice pouÏívajú aj mnohí slovenskídopravcovia a vodiãi nákladn˘ch vozidiel.Viete nám povedaÈ, koºko slovensk˘chnákladn˘ch vozidiel si uÏ zakúpilo v Rakúskupovinnú palubnú jednotku, takzvan˘Go-Box, cez ktorú sa zúãtovanie elektronickéhov˘beru m˘ta uskutoãÀuje?V súãasnosti je na‰ím Go-Boxom vybaven˘chpribliÏne 11 000 slovensk˘ch nákladn˘chvozidiel. Najviac na‰ich Go-Boxov majú nemeckénákladné vozidlá – momentálne je toasi 150 000 vozidiel.Podºa reportáÏe nemeckej ‰tátnej televízieZDF nefunguje v Nemecku kontroln˘ systémnemeckého elektronického m˘tneho – tvz.enforcement – tak, ako má. Máte takéto problémyaj s va‰ím rakúskym elektronick˘mm˘tnym systémom?Nie, rakúsky elektronick˘ m˘tny systémspæÀa v‰etky nami poÏadované hodnoty nielenv spomínanom v˘bere m˘ta, ale aj v kontroleplatenia m˘ta. To, Ïe v Rakúsku enforcementv˘borne funguje, sa odzrkadºuje je aj vo veºminízkej miere neplatiãov m˘tneho, ktorá sa uÏ odzavedenia systému drÏí pod hranicou 1 %.Rakúsko je – ão sa geografie krajiny t˘ka –porovnateºné so Slovenskom. Slovenská sieÈdiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest v‰ak zatiaº nie jetaká rozsiahla ako rakúska. âasto preto poãuÈargument, Ïe sa na Slovensku zatiaº elektronick˘m˘tny systém neoplatí zaviesÈ a akho zaviesÈ, tak aÏ oveºa neskôr. âo si o tommyslíte?Podºa môjho názoru by dæÏka cestnej siete nemalabyÈ kritériom na zavedenie elektronickéhom˘tneho systému. Skôr naopak: práve príjmyz elektronického v˘beru m˘ta môÏu slúÏiÈna financovanie r˘chleho budovania siete pozemn˘chkomunikácií. Navy‰e to, Ïe bude financovanásamotn˘mi uÏívateºmi t˘chto pozemn˘chkomunikácií – teda vodiãmi nákladn˘chvozidiel, dopravcami atì. – zaistí potomdlhodobo aj dobrú cestnú infra‰truktúru.23

E L E K T R O N I C K É M ¯ T OPlánované zavedenie elektronického m˘tneho systému – predbeÏne pre nákladné automobily nad3,5 tony – bude revoluãnou zmenou na slovensk˘ch diaºniciach. V˘berové konanie na dodávateºaelektronického m˘tneho systému má vypísaÈ Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a.s. (NDS, a.s.).Na podrobnosti sme sa sp˘tali riaditeºa investiãného úseku NDS, a.s. doc. Petra GANDLA, CSc.Cieºom elektronického v˘berum˘ta je spravodlivosÈ a efektivitaAko ìaleko je NDS s prípravami na vypísaniev˘berového konania na dodávateºaelektronického m˘tneho systému?V obchodn˘ch vestníkoch sme zverejnilipredbeÏné oznámenia o tendri. Podkladompre súÈaÏ je smernica EÚ, ktorá hovorí o budúcejpovinnosti zaviesÈ spravodliv˘ spôsobspoplatnenia diaºniãnej a cestnej infra‰truktúry.Teda spoplatnenie v závislosti od mnoÏstvanajazden˘ch kilometrov a nie ãasov˘systém, ktor˘ pouÏívame v na‰ich podmienkach.Na‰a spoloãnosÈ na základe verejnej obchodnejsúÈaÏe vybrala poradcu pre prípravuprojektov PPP (Public Private Partnership) –zdruÏenie renomovan˘ch svetov˘ch spoloãností,ktoré v tejto oblasti majú skúsenosti.Vzhºadom na investiãnú nároãnosÈ vybudovaniasystému elektronického spoplatneniapripravujeme tento projekt práve metódouPPP. Úlohou poradcu je príprava tendrovejdokumentácie vrátane stanovenia kritérií hodnoteniaa v neposlednom rade spracovaniehodnotiacej správy predloÏen˘ch ponúk prev˘ber víÈaznej ponuky.Ktor˘ faktor pri v˘bere víÈazného elektronickéhom˘tneho systému bude rozhodujúci?Cena?Urãite to bude na prvom mieste cena, budev‰ak rozhodovaÈ aj technické rie‰enie a zneho vypl˘vajúca spoºahlivosÈ systému, kompatibilita,podmienka interoperabilty s ostatn˘mikrajinami EÚ a efektívnosÈ systému. Zpovedaného je zrejmé, Ïe v˘berové konaniebude nároãné na prípravu, ako aj na samotn˘priebeh a vyhodnotenie. S poradcom spolupracujeprierezov˘ tím pracovníkov, intern˘chaj extern˘ch, v ktorom sú zastúpenév‰etky odbornosti potrebné na rie‰enie. DôleÏitéje uvedomiÈ si, Ïe systém vybuduje súkromn˘investor a bude ho aj v mene NDSprevádzkovaÈ. To znamená, Ïe cena je tvorenáz návratnosti vloÏenej investície v reálnomãase a z v˘‰ky nákladov potrebn˘ch na prevádzkusystému. Cena bude splatná ako urãitékonkrétne percento z vybraného m˘ta. Pritakomto princípe bude okrem vstupného investiãnéhonákladu na vybudovanie systémua nákladov na jeho prevádzkovanie dôleÏitáaj efektívnosÈ systému – teda podiel tzv. neplatiãov.Dnes sú v Európe známe systémy,ktor˘ch efektívnosÈ je na úrovni viac ako99 %. Nechcem v‰ak predbiehaÈ – konkrétnerie‰enia sú v rukách tímu pracovníkov odbornéhoporadcu v spolupráci s Národnoudiaºniãnou spoloãnosÈou.Sú teda relevantné informácie, podºa ktor˘chby malo byÈ zavedenie elektronickéhom˘tneho systému realizované ako tzv.PPP-projekt, t.j. víÈaz v˘berového konaniabude cel˘ elektronick˘ m˘tny systém nielenprevádzkovaÈ, ale aj financovaÈ?Áno, tieto informácie sú relevantné. V‰eobecneprincíp projektov PPP, a nielen prielektronickom m˘te, je v tom, Ïe víÈaz v˘berovéhokonania financuje projekt v celej ‰írke,t.z. hradí investiãné náklady v celej v˘‰kea prevádzkové náklady na vopred dohodnutúdobu. Vopred je dohodnut˘ i spôsob v˘poãtu„odmeny za v˘stavbu a prevádzku“. Totoznamená, Ïe za obdobie v˘stavby nemá nárokna Ïiadnu odmenu. Ak teda doba v˘stavbybude dlh‰ia ako sa plánovalo, je to na‰kodu zhotoviteºa stavby. Naopak, ak zhotoviteºskráti dobu v˘stavby na úkor kvality, prejavísa to buì zv˘‰ením prevádzkov˘ch nákladovalebo vy‰‰ími nákladmi na opravyalebo zníÏením efektívnosti systému, ãím sazníÏi plánovan˘ zisk zhotoviteºa. Väã‰inu rizíkobstarávateºa teda zná‰a koncesionár.Cena zariadenia môÏe byÈ rôzna. Je samozrejmezávislá od technického rie‰enia a od dodávateºa.Zhruba moÏno povedaÈ, Ïe investiãnénáklady sa pohybujú na úrovni miliárdSk. âo je nutné zdôrazniÈ je to, Ïe takmer priv‰etk˘ch moÏn˘ch technick˘ch rie‰eniach jenávratnosÈ vynaloÏen˘ch investícií na v˘stavbusystému do 5 rokov.Aké finanãné príjmy moÏno oãakávaÈ zelektronického v˘beru m˘ta? Je uÏ urãené,na ão sa tieto príjmy pouÏijú?M˘to ako také, bez ohºadu na spôsob jehov˘beru, je zo zákona príjmom Národnej diaºniãnejspoloãnosti a je ho moÏné pouÏiÈ lenna v˘stavbu a údrÏbu diaºniãnej siete. V˘‰kafinanãn˘ch príjmov je závislá od rozsahu av˘‰ky spoplatnenia, poãtu uÏívateºov diaºnica r˘chlostn˘ch ciest a samozrejme od celkovejdæÏky siete. Dá sa oãakávaÈ, Ïe príjem za10 rokov by mohol byÈ na úrovni 40 – 70 miliárdSk. UpozorÀujem, Ïe nie je to závislé lenod spôsobu v˘beru. Zavedenie elektronickéhov˘beru m˘ta je iba zmena spôsobu v˘berum˘ta. Elektronick˘ v˘ber m˘ta priná‰aisté v˘hody, ktoré sa systémom diaºniãn˘chznámok nedajú dosiahnuÈ. V prechodnom24

E L E K T R O N I C K É M ¯ T Oobdobí bude elektronicky spoplatnená ibanákladná doprava. V prípade osobn˘ch automobilovbude naìalej platiÈ systém ãasov˘chdiaºniãn˘ch známok. Elektronick˘ v˘ber m˘tapri v‰etk˘ch druhoch vozidiel sa poãíta poroku 2012.V ãom je elektronick˘ v˘ber m˘ta voãi dopravcomspravodlivej‰í ako systém ãasov˘chdiaºniãn˘ch známok?Toto je presne to, ão som uÏ naznaãil vpredchádzajúcej odpovedi. UÏívateº si kúpiãasovú diaºniãnú známku, priãom jej cena jezávislá od tonáÏe uÏívateºovho vozidla a oddæÏky platnosti tejto diaºniãnej známky. Jeabsolútne jedno, koºko kilometrov najazdípoãas platnosti diaºniãnej známky. Pritomrozhodujúci faktor – okrem tonáÏe a rozmeru– ktor˘ rozhoduje o opotrebovanosti diaºnica teda zásadn˘m spôsobom ovplyvÀujev˘‰ku na‰ich nákladov na údrÏbu a opravudiaºnic a r˘chlostn˘ch ciest, je práve poãet najazden˘chkilometrov. SpravodlivosÈ elektronickéhov˘beru m˘ta je teda nespochybniteºná– uplatÀuje princíp stanovenia ceny v závislostiod mnoÏstva poskytnutej sluÏby. Cenabude stanovená v rôznych kategóriách na jedenkilometer v závislosti od hmotnosti adruhu vozidla. Technológia elektronickéhov˘beru m˘ta nám hlavne umoÏní presne a objektívneu kaÏdého druhu vozidla zmeraÈmnoÏstvo najazden˘ch kilometrov. TaktieÏnám umoÏní kontrolovaÈ správnu kategorizáciuuÏívateºovho vozidla. V tom je elektronick˘v˘ber m˘ta spravodliv˘. V˘znamn˘m rozdielomoproti klasickému v˘beru m˘ta jeskutoãnosÈ, Ïe nedochádza k zdrÏovaniu dopravnéhoprúdu, teda spoplatÀovanie prebiehav akejkoºvek r˘chlosti.Nemecká televízia ZDF nedávno uviedla, Ïekontrola (tzv. enforcement) nemeckéhom˘tneho systému nefunguje ako má a ‰táttak kvôli neplatiãom prichádza o veºkúãasÈ príjmov. Ako NDS, a.s. zabezpeãí, abypo zavedení elektronického m˘tneho systémunedo‰lo aj na Slovensku k obdobn˘mstratám?Poznáme problémy nemeck˘ch kolegov. Vsúãasnosti dokonca vyvrcholili vo viacer˘chsúdnych sporoch, ão je paradoxne v rozpores pôvodn˘m zámerom – zaviesÈ spravodliv˘systém. Súdne spory vyvolali práve platiaciuÏívatelia, ktor˘ napadli fakt, Ïe ich konkurencia,ktorá m˘to neplatí, je na trhu prepravcovzv˘hodnená. Zapríãinil to fakt, Ïe nemeck˘systém má relatívne nízku efektívnosÈ.Práve efektívnosÈ ponúkaného systémubude preto v na‰ej súÈaÏi jedn˘m z dôleÏit˘chkritérií v˘beru.Dôvody, preão sa v Európskej únii a aj u nászavádza elektronick˘ spôsob v˘beru m˘ta(EFC) sú jasné. Prv˘ princíp sme uÏ uviedli.Je to spravodlivej‰í systém, ktor˘ zabezpeãuje,Ïe uÏívateº platí len za sluÏbu, ktorú dostávaa Ïe zaplatiÈ za poskytnutú sluÏbu musí kaÏd˘uÏívateº. Musíme maÈ istotu, Ïe neplatiãanielen odhalíme, ale budeme maÈ i dôkazov˘materiál pre uplatnenie sankcie (napr.: videozáznamapod.) i napriek tomu, Ïe poãas jazdyho nezastaví Ïiaden policajt. V Európe sav podstate uplatÀujú tri systémy elektronickéhospoplatnenia m˘ta: satelitn˘, mikrovlnov˘a hybridn˘. Evidujeme tvrd˘ konkurenãn˘boj medzi dodávateºmi. Nemeckí kolegovia sarozhodli pre satelitn˘ systém, Rakúsko a TalianskopouÏívajú mikrovlnov˘ systém, ·vajãiarihybridn˘. V âeskej republike v súãasnostiprebieha v˘ber spôsobu m˘ta. V‰eobecneplatí princíp interoperability systémov, t.j. abysa obãania EÚ nemuseli pri prechode z krajinydo krajiny prispôsobovaÈ odli‰n˘m spôsobomelektronického systému v˘beru m˘ta,ale aby boli vzájomne kompatabilné.Nech v‰ak uÏ v˘ber spôsobu m˘ta na Slovenskudopadne v prospech ktoréhokoºvektechnického rie‰enia, platí princíp, Ïe hociktor˘z t˘chto systémov je efektívnej‰í akosystém ãasov˘ch diaºniãn˘ch známok. Mydnes len odhadujeme straty z uÏívania diaºnicealebo r˘chlostnej cesty bez zakúpenia ãasovejdiaºniãnej nálepky. Po zavedení elektronickéhospôsobu v˘beru m˘ta budeme vedieÈkvantifikovaÈ veºkosÈ strát a ich príãiny. A ktovie analyzovaÈ príãiny strát, vie nájsÈ aj rie-‰enie na ich odstránenie.Testy ukázali, Ïe nemeck˘satelitn˘ m˘tny systémsa dá ºahko oklamaÈV Nemecku sa stále viac diskutuje o tom, ãi sa ‰tát predsa len neunáhlil s voºbou satelitnéhom˘tneho systému. Práve jeho prostredníctvom sa od januára tohto roku elektronicky vyberám˘to na takmer 12 000 km nemeck˘ch diaºnic. V porovnaní s Rakúskom, ktoré si zvolilomikrovlnov˘ systém fungujúci v rozliãnej miere vo viacer˘ch krajinách EÚ, je v Nemeckuúspe‰nosÈ v˘beru príjmov z m˘tneho niωia, priãom mnoh˘m vodiãom nákladn˘ch vozidielsa dokonca darí vyh˘baÈ sa plateniu.Preukázal to aj v˘sledok testu efektivitykontroly (tzv. enforcementu) elektronickéhov˘beru m˘ta, ktor˘ uskutoãnili v júni tohtoroku nemeckí dopravcovia v spolupráci s nemeckoutelevíziou ZDF. Na diaºnice poslaliv priebehu 3 dní celkovo 70 nákladn˘ch aút,ktoré po Nemecku v rámci 140 testovacíchjázd najazdili celkovo 33 tisíc kilometrov naãierno – bez platenia m˘tneho poplatku. Zt˘chto 70 neplatiacich vodiãov prichytili kontrolórinemeckého BAG (Spolkového úradupre nákladnú dopravu) priamo pri ãine ibatroch vodiãov. Kontrolné brány, ktoré by maliautomaticky zachytiÈ kaÏdého neplatiãa, odhalilie‰te menej neplatiacich vodiãov – ibadvoch. Tí síce neskôr po‰tou obdrÏali rozhodnutieo uloÏení pokuty, av‰ak prevádzkovateºm˘tneho systému, spoloãnosÈ Toll Collect,im nakoniec vyúãtovala na faktúre sumu 0,-eur.Nemecké spolkové ministerstvo dopravysprávu televízie ZDF odmietlo a v˘sledkytestov oznaãilo za „nereprezentatívne a nedôveryhodné“.Na 142 km diaºnic iba 1 kontrolórTrhliny v nemeckom m˘tnom systému niesú niãím nov˘m. UÏ dlh‰í ãas sa vie, Ïe TollCollect na základe zmluvy aktivizuje iba níz-25

E L E K T R O N I C K É M ¯ T Oky poãet kontroln˘ch, tvz. enforcementn˘chbrán, priãom práve tie slúÏia na automatickúkontrolu elektronického vyberania m˘ta. Toznamená, Ïe v urãitom ãasovom okamihunie sú elektronicky kontrolované veºké ãastispoplatnenej diaºniãnej siete. Neplatiãov sasíce priamo na diaºnicach snaÏia odhaºovaÈ ajspomínaní kontrolóri z BAG, av‰ak tie ichkontroly slúÏia skôr na odstra‰enie – BAG totiÏdisponuje iba jedn˘m jedin˘m kontrolóromna 142 km diaºnic.Nemecká spolková vláda sa problémy súvisiaces oneskoren˘m zavedením m˘tneho,mnoÏstvom neplatiãov a teda aj niωími v˘nosmisnaÏí kompenzovaÈ v arbitráÏnom konaní,kde od Toll Collectu poÏaduje 5,1 miliardyeur ako od‰kodné a pokutu za nedodr-Ïanie zmluvy.Konzorcium Toll Collect v‰ak uisÈuje, Ïesedem mesiacov po zavedení m˘tneho systémuv Nemecku je systém pripraven˘ reagovaÈaj na budúce poÏiadavky. Od 18. júladalo konzorcium k dispozícii nov˘ softvér palubnejjednotky OBU 2.0, ktor˘ treba do koncatohto roku nain‰talovaÈ do 448 500 nákladn˘chvozidiel. Dopravcom tak nezostáva niãiné, ako opätovne poslaÈ svojich vodiãov ajs nákladn˘mi vozidlami do servisov, kde sain‰talácia vykonáva.Situácia u na‰ich susedovV susednej âeskej republike sa má m˘tnepo niekoºkomesaãnej skú‰obnej prevádzkezaãaÈ vyberaÈ od 1. januára 2007. Vláda rozhodla,Ïe platiÈ by rovnako ako v Nemeckumali iba ÈaÏké nákladné vozidlá nad 12 ton.Spoãiatku sa bude m˘to vyberaÈ iba na 970kilometroch diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest a odroku 2008 potom uÏ na celkovo 2070 kilometrochvrátane niektor˘ch úsekov ciest 1. triedy.Generálny dodávateº elektronického m˘tnehosystému by mal byÈ známy v priebehuoktóbra tohto roku, keì ãeské ministerstvodopravy rozhodne o víÈazovi práve prebiehajúcehov˘berového konania. O zadávaciu dokumentáciuprejavilo záujem vy‰e sto uchádzaãov,medzi in˘mi aj v‰etci veºkí hráãi –IBM, Toll Collect, Siemens, T-Systems a rakúskyKapsch.Podmienky v˘berového konania sú technologickyneutrálne. AÏ samotné ponuky uchádzaãovteda rozhodnú, ãi bude v âeskej republikezaveden˘ satelitn˘, mikrovlnov˘ ãiin˘ typ m˘tneho systému.Vo Veºkej Británii sa ‰tát od satelituodklonilZ pohºadu Slovenskej a âeskej republiky,ale aj Maìarska, kde chcú tender na dodávateºaelektronického m˘tneho systému vyhlásiÈuÏ v januári budúceho roku, sú iste zaujímavéaj najnov‰ie skúsenosti z Veºkej Británi.Tam dnes motoristi platia daÀ za pouÏívanieciest ãiastoãne v cene benzínu a ãiastoãnevo forme zvlá‰tnej cestnej dane. Za vjazddo centra Lond˘na platia taktieÏ dodatoãne ajtzv. mestské m˘to a ìal‰í m˘tny poplatok savyberá za úsek diaºnice, ktor˘ obchádza priemyselnémesto Birmingham.Britská vláda dala v roku 2002 zelenú prípraveceloplo‰ného v˘konového spoplatneniaciest (tvz. projekt LRUC), teda elektronickéhom˘tneho systému. Malo pritom ísÈ o kombináciusatelitného a mikrovlnového systému.V priebehu leta sa v‰ak britské ministerstvodopravy spolu s britsk˘m ministerstvom financiírozhodli cel˘ projekt definitívne zastaviÈ,a to aj napriek tomu, Ïe uÏ naÀ boli vynaloÏenénemalé finanãné ãiastky a vybraníuchádzaãi – dodávatelia systému z tzv. shortlistu – uÏ dokonca v Británii in‰talovali testovaciezariadenia. Ako dôvod obe spomenutéministerstvá uviedli, Ïe bol podcenen˘ v˘bersatelitnej technológie, ktorá mala zah⁄ÀaÈv‰etky britské diaºnice a cesty niωích kategórií.MoÏno predpokladaÈ, Ïe mnohé firmy,ktoré sa v Británii úãastnili tohto v˘berovéhokonania na LRUC , presunú teraz svoj záujemnielen na tender na dodávateºa elektronickéhom˘tneho systému v âeskej republike,ale aj na Slovensku, kde sa v˘berové konaniepripravuje.Na Slovensku by sa malo elektronickyvyberaÈ uÏ v roku 2006Vypísanie verejnej súÈaÏe na elektronick˘systém vyberania m˘ta pre nákladné vozidlánad 3,5 tony sa má na Slovensku podºa Ministerstvadopravy, pô‰t a telekomunikáciíSR uskutoãniÈ najneskôr do konca tohto roka.M˘to pre nákladné vozidlá s hmotnosÈou nad3,5 tony by malo pritom platiÈ uÏ od januára2006. O tom, ãi sa na Slovensku zavedie systémzaloÏen˘ na mikrovlnovej technológiiako je to v Rakúsku a ·vajãiarsku, alebomajú byÈ diaºnice spoplatÀované satelitn˘msystémom, charakteristick˘m pre Nemecko,rozhodne aÏ vypísanie tendra.KeìÏe v súãasnosti je v Európe roz‰írenej-‰í mikrovlnov˘ systém, bude dôleÏitou podmienkoupre dodávateºov u nás aj interoperabilitasystémov. Ide aj o jednu z hlavn˘chpodmienok Európskej únie pri zavádzaním˘tnych systémov.26

S L O V E N S K É · K O L S T V OKoºko reãí vie‰,toºkokrát si ãlovekomPokiaº sa pamätám, prv˘krát som poãul tútovetu pred 36 rokmi, keì mi Àou rodiãia odôvod-Àovali zápis do v˘berovej nemeckej jazykovejtriedy, jednej z prv˘ch, ktorú v tom ãase na Slovenskuotvárali. Nebol som nijako nad‰en˘, Ïe narozdiel od v‰etk˘ch ostatn˘ch detí v okrese budemmedzi tridsiatkou „vyvolen˘ch“, ktorí saokrem ru‰tiny budú drviÈ ìal‰í jazyk. Îivot v‰akneskôr ukázal, nakoºko je znalosÈ cudzích jazykovpotrebná a dnes uÏ o tom nepochybuje nik.Îiaº, na väã‰ine na‰ich ‰kôl ich vyuãujú Slovácia to má ìaleko od toho, keì deti môÏu poãuÈ cudzíjazyk v originálnom podaní.UÏ dávno minuli ãasy, keì bola Bratislavamultikulturálnym spoloãenstvom ºudí a v jej uliciachznela rovnako prirodzene slovenãina ako ajnemãina a maìarãina. Praví Pre‰poráci ovládaliplynulo v‰etky tri jazyky a mohli si vybraÈ, ãibudú chodiÈ do slovenskej, maìarskej alebo nemeckej‰koly.Po 60 rokoch majú deti znova moÏnosÈ tohtov˘beru. Vìaka iniciatíve Nemeckého ‰kolskéhozdruÏenia bola tradícia nemeckej ‰koly v Bratislaveobnovená a 6. septembra zasadli do ‰kolsk˘chlavíc v moderne zrekon‰truovan˘ch priestorochhistorickej budovy b˘valého evanjelickéhol˘cea na Palisádach prví prváci. Druh˘ domovpln˘ nov˘ch hraãiek a usmievav˘ch vychovávateliektu na‰li aj takmer tri desiatky troj- aÏ pä-Èroãn˘ch detí, pre ktoré zdruÏenie otvorilo prvúoriginálnu nemeckú ‰kôlku na Slovensku. Ako mipovedal Egon Friebus, predseda ‰kolského zdru-Ïenia, „veºk˘m mankom pre nemeck˘ch investorovbola vÏdy absencia nemeckej ‰koly a ‰kôlky.Napriek tomu v‰ak nie sú urãené len pre nemeckéãi rakúske deti – vä‰ina je zo slovensk˘chrodín. Cieºom je daÈ dokopy slovenské a nemeckédeti, ale aj deti in˘ch národností nezávisle odpôvodu, náboÏenstva a podobne, odbúraÈ hranice,ktoré sú e‰te niekde v podvedomí, znovuzaviesÈspoloãné kultúrne a duchovné tradície aznovuvybudovaÈ zviazanosÈ slovensk˘ch, nemeck˘cha ìal‰ích európskych národov so spoloãn˘mpohºadom do budúcnosti. Máme veºmiúzko zviazané spoloãné dejiny, ktoré boli preru-‰ené vojnou a následne izoláciou Slovenska poãastotality. Touto iniciatívou chceme zaklopaÈ nadvere, za ktor˘mi sú ukryté na‰e minulé spoloãnétradície, aby slovenské deti spoznali nemeckúkultúru a naopak, aby sa lep‰ie porozumeli ajeden od druhého uãili.“ Idey, ktoré vyslovil EgonFriebus sú pretavené aj do názvu – Spoloãná nemecko-slovenská‰kola v Bratislave – DSB – ato napriek tomu, Ïe vyuãovacím jazykom je nemãinaa nosn˘ uãebn˘ plán vychádza zo systémuspolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, ktor˘je najmodernej‰ím v Nemecku. Je v‰ak zosúladen˘so slovensk˘mi uãebn˘mi osnovami tak,aby bola závereãná skú‰ka, ktorú Ïiaci získajú naDSB, uznaná v obidvoch krajinách, príp. aby bolmoÏn˘ bezproblémov˘ prestup na niektor˘ z národn˘ch‰kolsk˘ch systémov. Väã‰inu predmetovbude prvákov uãiÈ Elisabeth Lutz, skúsená uãiteºkaz Bádenska-Württemberska, ktorá sa prihlásiladobrovoºne. Je zároveÀ montessori pedagóg. âoje to metóda montessori, ktorá bude ãiastoãne aplikovanávo vyuãovacom procese? Claudia Ruberzo ‰kolského zdruÏenia ju vysvetºuje takto:„Je zaloÏená na vyuÏití bohatého uãebného materiálua pomôcok a zvy‰uje samostatnosÈ mysleniaa práce Ïiakov. Kladie dôraz na individuálnyprístup uãiteºa ku kaÏdému Ïiakovi a zosúlaìujeãiastoãne spoloãn˘ uãebn˘ plán pre celú triedu sindividuálnym uãebn˘m plánom Ïiaka, takÏe posilÀujeindividualitu kaÏdého Ïiaka súãasne sroz‰írením vedomia kolektívnej spolupatriãnosti.V triede bude fungovaÈ demokracia vo formetriednej rady tvorenej deÈmi, ktorá sa zíde t˘Ïdenneraz a bude diskutovaÈ o v‰etk˘ch problémoch,takÏe Ïiaci sa nauãia pomenovaÈ svoje potreby aproblémy a navrhovaÈ ich rie‰enia.“Zdá sa, Ïe mnoh˘ch slovensk˘ch rodiãov a Ïiakovby pote‰ilo, keby sa takéto princípy udomácniliaj na na‰ich ‰kolách. Zatiaº v‰ak sa z nichmôÏu radovaÈ len tí, ktorí neváhali a vyuÏili ‰ancu,ktorú im DSB ponúka.KaÏd˘ „‰pás“ v‰ak nieão stojí a jedin˘m „hendikepom“DSB je jej spoplatnenie. Na otázku, ãiroãne 168 tisíc korún za náv‰tevu ‰koly, resp. 84tisíc za ‰kôlku nie je veºa, Egon Friebus odpovedá:„ nechcem argumentovaÈ s t˘m, Ïe americkéa anglické ‰koly na Slovensku sú podstatne drah-‰ie, alebo Ïe v Bratislave je niekoºko slovensk˘ch‰kôlok, kde rodiãia zaplatia dva aÏ trikráttoºko. Ale za 14 tisíc korún mesaãne dostanúÏiaci ‰túdium na nemeckej ‰kole, s nemeck˘m‰kolsk˘m systémom a nemeckou maturitou. Nieje to ‰kola len s jednoduch˘m vyuãovaním v nemeckomjazyku. SnaÏíme sa – a zatiaº sa nám todarí – vynikajúco ju vybaviÈ. Mojím Ïelaním je,aby na‰a ‰kola patrila medzi popredné a najlep-‰ie vzdelávacie in‰titúcie nielen v Bratislave, aleaj v ‰irokom okolí. Jednou z dôleÏit˘ch podmienokdosiahnutia t˘chto ambícií je dostatok finanãn˘chprostriedkov, aj keì samozrejme peniazenie sú v‰etko. Treba si uvedomiÈ, Ïe sme súkromnou‰kolou a nedostávame Ïiadne dotácie od‰tátu a teda v‰etky náklady musia hradiÈ rodiãia.Samozrejme, na‰ou snahou je zlacniÈ vyuãovaniea neúnavne hºadáme sponzorov, ktorí prispejú nakrytie prevádzkov˘ch nákladov.“ Ako som samohol presvedãiÈ, nad‰enie a elán partie ºudíokolo Egona Friebusa preskoãil aj na manaÏérovviacer˘ch firiem. Najmä Siemens a Daimler-Chrysler v˘razne prispeli k tomu, aby ‰kolné nemuselobyÈ e‰te vy‰‰ie a aby bolo vybavenie ‰kolya ‰kôlky nad‰tandardné. ·kolsk˘ v˘bor oslovilna sponzoring tieÏ 200 nemeck˘ch firiem pôsobiacichna Slovensku a je reálna ‰anca na zni-Ïovanie ‰kolného v blízkej budúcnosti.Na príklade DSB vidieÈ, Ïe dobrá my‰lienka sav rukách nad‰encov a zanietencov ºahko a r˘chlodokáÏe zmeniÈ na realitu. Za pár mesiacovzrekon‰truovaÈ a zariadiÈ priestory, daÈ dokopy tímt˘ch naj – pedagógov, urobiÈ úspe‰n˘ nábor detía zároveƒ si na v‰eko sami zohnaÈ peniaze, to jeako v rozprávke.27

S L O V E N S K É · K O L S T V OMaturita. UÏ len keì sa toto slovo vyslovípred stredo‰kolákom, podlomia sa mu kolená.Dlhé generácie existuje tento stra‰iak anedá sa mu vôbec vyhnúÈ. E‰te len vkroãia budúcimaturanti, na pôdu strednej ‰koly, uÏ zov‰etk˘ch strán poãujú, Ïe sa musia poctivej-‰ie pripravovaÈ, Ïe budú maÈ na nich profesorivy‰‰ie nároky, Ïe maturity sú uÏ za dverami.Súãasní maturanti majú navy‰e zvládnutieskú‰ky dospelosti oveºa nároãnej‰ie neÏ tískôr narodení. Musia maturovaÈ nie zo ‰tyroch,ale z piatich predmetov – vrátane aspoÀjedného cudzieho jazyka.Cudzí jazykMaturita zo slovenského jazyka alebo zhumanitného ãi prírodovedného predmetu jesama o sebe dosÈ nároãná. Je to v‰ak málooproti skú‰ke dospelosti z cudzieho jazyka.Îiaci sa síce jazyky na ‰kolách uãia, v niektor˘chprípadoch dokonca uÏ od materskej‰koly, ale, Ïiaº, úroveÀ ich vedomostí sa nedápriamoúmerne porovnaÈ s rokmi ich ‰túdia.Maturita z cudzieho jazykaNaskytá sa moÏnosÈ uºahãiÈ mlad˘m ‰tudentomstredn˘ch ‰kôl ich vstup do Ïivota dospel˘ch.Je tu príleÏitosÈ, aby nemuseli maturovaÈz piatich predmetov, resp. aby mohliskú‰ky z anglického jazyka absolvovaÈ ajmimo „územia“ strednej ‰koly.Ale na Palisádach je aj naozajstn˘ rozprávkov˘svet – ÈaÏko v˘stiÏnej‰ie nazvaÈ triedy ‰kôlky.Novuãiãké hraãky od v˘myslu sveta, (aké Ïiaº vslovensk˘ch ‰kôlkach nenájdete), mnoÏstvo nádhern˘chrozprávkov˘ch kníh, ‰Èastní drobãekoviaa usmievavá vedúca ‰kôlky Dana Schrecke so ‰ibalskyhrav˘m pohºadom ma vtiahli do svetafantázie. Síce len na chvíºku, ale to mi aj bez ìal-‰ích otázok staãilo na to, aby som pochopil, preãomníchovská ‰kôlka, ktorú pani Schrecke viedlapod mottom Nechajte deti byÈ deÈmi, bola takãasto nav‰tevovaná novinármi napríklad zo SuddeutscheZeitung ãi televízie Pro7.Nechcel som svojimi otázkami ru‰iÈ rozprávkovúatmosféru a tak som sa rad‰ej vybral na nemeckéveºvyslanectvo za Stefanom Schneckom, tlaãov˘ma kultúrnym ata‰é, mimochodom jedn˘mz rodiãov, ktorí ãasÈ v˘chovy svojich detí zverilido rúk pedagógov DSB. Po mnoh˘ch slovách obdivu,úcty a uznania iniciátorom my‰lienky zalo-Ïenia DSB som sa dozvedel, Ïe (na poãudovanie?)spolupráca so v‰etk˘mi slovensk˘mi ‰tátnymi i ne-‰tátnymi in‰titúciami bola bez najmen‰ích problémova Ïe rodiãia sa môÏu spoºahnúÈ na trvalú in-‰titucionálnu podporu DSB zo strany veºvyslanectva,ktoré ju povaÏuje za jeden z najv˘znamnej‰íchúspechov v nemecko-slovenskej spolupráci zaposledné roky. Podºa jeho informácií sú podobnénemecké ‰koly v 120 krajinách sveta a bol najvy‰-‰í ãas zriadiÈ ju aj na Slovensku.SoÀa Rebrová uverejnila v novinách SMEz 19. apríla 2005 v˘rok pána Hanulu zo ‰tátnehopedagogického ústavu, ktor˘ povedal:„... jazykov˘ certifikát ESOL (písaná forma)a SESOL (ústna forma) na úrovni Pre-Intermediate,ktor˘ zabezpeãuje City & Guilds, bymohla byÈ v budúcnosti náhradou maturity nazákladnej úrovni. Cambridgesk˘ certifikátFCE alebo ESOL a SESOL na leveli Intermediatezabezpeãen˘ rovnako organizáciou City& Guilds by nahradila maturitu vy‰‰ej odbornosti.“Certifikát C&G si môÏe stredo‰kolák urobiÈi v jazykovej ‰kole EUROLINGUA. Skú‰-ky sa konajú v príjemnom a priateºskomprostredí nov˘ch priestorov jazykovej ‰koly.EUROLINGUA sídli v novej polyfunkãnejbudove na Komárnickej 26 na bratislavskom·trkovci. Îiaci sa tu cítia príjemne, nemusiasa stresovaÈ ani sa báÈ.Ak by nezvládli skú‰ku na prv˘krát, spraviana druh˘. Priemerná úspe‰nosÈ vo svetovommeradle je na písomnej skú‰ke 76 % ana ústnej 85%. Slováci majú úspe‰nosÈ dokoncae‰te vy‰‰iu. âo môÏe byÈ väã‰ím povzbudením?V˘hody certifikátov zabezpeãovan˘ch jazykovou‰kolou EUROLINGUASpomínané certifikáty nie sú len moÏnounáhradou maturity, ale aj bránou do svetaNuÏ, na záver zostáva zaÏelaÈ v‰etk˘m ºuìomzdruÏen˘m okolo DSB veºa ‰Èastia a úspechov.Snáì tento príklad bude in‰pirovaÈ aj ìal‰ích,ktor˘m nech˘ba odvaha a elán a o pár rokovbude podobn˘ch zariadení viac – nielen v Bratislave.Sme ãlenmi EU s 20 úradn˘mi jazykmi acudzie reãi sú urãite jedn˘m z najpálãivej‰íchproblémov ná‰ho ‰kolstva, tak máme ão dobiehaÈ.PretoÏe je plná pravda v slovách Egona Friebusa,ktor˘ aj na základe vlastn˘ch skúsenostítvrdí: „hovoriÈ jazykom a jazykom naozaj ÏiÈ – jeveºk˘ rozdiel!“Pripravil: Peter VámosiBudeme maturovaÈ v jazykov˘ch ‰kolách?‰tudijn˘ch a pracovn˘ch moÏností. âi domaalebo v zahraniãí, na príjímacích pohovorochdo zamestnania je veºkou v˘hodou maÈtakéto svetom uznávané potvrenie o Va‰ichvedomostiach. TaktieÏ pri zápise na zahraniãnúuniverzitu je tento dokument nevyhnutn˘.V˘hodou certifikátov City & Guilds je, Ïe termínyskú‰ok nie sú fixné. Ak máte záujem,jednoducho sa skontaktujte vopred s jazykovou‰kolu EUROLINGUA a akonáhle sa prihlásiviac úãastníkov, skú‰ka sa môÏe konaÈ.Najväã‰ou v˘hodou t˘chto certifikátov je,Ïe sa môÏu rozdeliÈ na dve ãasti: na písomnúa ústnu, ão znamená dva termíny a moÏnosÈpripraviÈ sa na skú‰ku lep‰ie a efektívnej‰ie,napr. prostredníctvom kurzov jazykovej‰koly EUROLINGUA. UÏ len trebapresvedãiÈ Ministerstvo ‰kolstva SR, aby dalostredo‰kolákom po pár sklamaniach ‰ancu nakvalitnú a hlavne bezstresovú skú‰ku z angliãtiny,takú, akú im dali napríklad v Poºsku, Maìarskua âesku.Mgr. Dália Horná, manaÏérkajazykov˘ch kurzov, EUROLINGUAEUROLINGUA jazyková ‰kolaRodiãia, ktor˘ch deti majúnedostaãujúcu úroveÀ v˘uãby jazyka,sa ãasto rozhodujú pre jazykové‰koly, ktoré ich ratolesti douãia –pripravia kvalitnej‰ie do Ïivota.Medzi takéto ‰koly patrí ajEUROLINGUA jazyková ‰kolauÏ 16. ‰kolsk˘ rok. Ponúka anglick˘a nemeck˘ jazyk pre deti od 10 rokov.Pomáha im zlep‰iÈ sa v jazyku akotakom, vysvetlí gramatiku, nauãí ichmaÈ cudzí jazyk rád, dodásebavedomie rozprávaÈ anglicky ãinemecky, pouÏívaÈ jazyk v beÏnomÏivote. EUROLINGUA uãí idospel˘ch a to nielen anglick˘a nemeck˘ jazyk, ale aj francúz‰tinu,‰panielãinu, talianãinu a ru‰tinu.TaktieÏ má mnohoroãné skúsenostis vyuãovaním slovenského jazykapre cudzincov.28

V L Á D AS RZo v‰etk˘ch doteraj‰ích slovensk˘ch ministrov ‰kolstva urãite najdlh‰ie zostane v pamäti národameno Martina Fronca. Najmä témy spoplatnenia vysoko‰kolského ‰túdia a nové maturityvyvolali nielen v politike, ale aj vo verejnosti búrlivé diskusie – aktívne Ïivené médiami,ktoré dovtedy o ‰kolstvo javili len minimálny záujem. Je otázne, ãi mediálne kampane,zamerané ãastokrát jednostranne len na videnie problémov(a niekedy aj na ich umelé vyrábanie) ‰kolstvu viac neublíÏili, neÏ pomohli.Iste má slovenské ‰kolstvo dosÈ boºav˘ch miest, ktoré je potrebné lieãiÈ,a v blízkej budúcnosti znova vyplávajú na povrch. Napríklad reforme vysokého ‰kolstva –vrátane spoplatnenia ‰túdia sa akiste nevyhneme...Av‰ak na druhej strane nie je ‰kolstvo len také, ak˘m ho vnímajú ºudia cez médiá – nájdemev Àom aj mnoÏstvo (Ïiaº nemedializovan˘ch) pozitív. Faktom sú mnohé medzinárodné úspechyv oblasti informatiky, matematiky, fyziky, v ‰porte, aj v in˘ch oblastiach, faktom je tieÏ, Ïe najmäv obciach, ale i mestách, sa ‰kola ãasto stáva strediskom miestneho diania a pulzuje v nej Ïivotmnoh˘ch záujmov˘ch aktivít aÏ do veãern˘ch hodín. Ak˘ je stav ná‰ho ‰kolstva a ako vidíjeho perspektívy minister Martin FRONC, priblíÏi rozhovor s ním.Stimuly do vzdelania –investícia do budúcnosti krajiny29

V L Á D AS RJe nedostatok financií, ktor˘ vníma najviacaj verejnosÈ, naozaj základn˘m problémomná‰ho ‰kolstva?Áno najmä ohodnotenie pedagógov je nedostatoãné.Na‰a spoloãnosÈ dáva do ‰kolstvav porovnaní s in˘mi krajinami veºmi mal˘ podielz hrubého domáceho produktu. K tejtotéme som sa uÏ vyjadroval viackrát – aj sebakritickyna adresu vlády. Tvrdím, Ïe odroku 1989 sme nemali osvietenú vládu, ktoráby bola pochopila, Ïe vzdelanie je absolútnapriorita a treba a dá sa na Àu nájsÈ ìalekoväã‰ie mnoÏstvo peÀazí. Odtiaº sa v‰ak odvíjapodºa mÀa e‰te väã‰í problém, ktor˘ spoãívav nedostatoãnom prispôsobení sa slovenského‰kolstva poÏiadavkám dne‰nej doby.Absentuje spôsob uãenia, ktor˘ vedie k väã-‰ej samostatnosti, tvorivosti a schopnosti vedieÈvedomosti pouÏiÈ.Jednostranná orientácia na vyuãovanieencyklopedick˘ch poznatkov je dlhoroãnázáleÏitosÈ – zdá sa, Ïe systémová zmena vedúcak modernej orientácii v˘uky sa akosivleãie... Na základn˘ch a stredn˘ch ‰koláchsa akútnou potrebou javí zmena systémuv˘uãby, ktorá je primárne zameranána encyklopedické vedomosti a postrádapraktick˘ rozmer. Pokiaº napríklad naamerick˘ch gymnáziách uãia ‰tudentovnapríklad základy farmárãenia, v˘stavbydomov ãi starostlivosti o rodinu a dieÈa, unás sa hustia do hláv detí úplne detailné informáciez jednotliv˘ch predmetov, ktorému v reálnom Ïivote nebudú na niã...Mnohé veci sa robia, ale tento proces jespojit˘ a viditeºné zmeny sa neobjavia zodÀa na deÀ. Pracujeme na nov˘ch uãebn˘chosnovách – ·tátny pedagogick˘ ústav ichpripravuje pre stredné ‰koly a celé tímy na pedagogick˘chfakultách pre základné.Naozaj potrebujeme zmenu vzdelávaciehosystému. Mala by vychádzaÈ zo základnéhoposolstva – Nauãme sa uãiÈ, uãíme sa pre Ïivot– pretoÏe my nevieme získané vedomostivyuÏívaÈ. Na‰ím zámerom nie je len zredukovaÈuãivo, ale potrebujeme vytvoriÈ priestorna vzájomn˘ dialóg a zaviesÈ pre Ïiaka individuálnypriestor tak, aby sa nauãil formulovaÈa vyslovovaÈ svoje názory.Odborníci a spoloãnosÈ sa tieÏ musia dohodnúÈna povinnom minime a vyuÏitie zvy‰-ného ãasu zostane vyslovene na ‰kolách, ktorésa tak svojím ‰pecifick˘m vzdelávacímprogramom budú navzájom odli‰ovaÈ. Na jeseÀ2007 sa objaví prvá lastoviãka – experimentálneoverovanie v˘uãby bloku navzájomsúvisiacich predmetov. Malo by nahradiÈ doteraj‰ietzv. predmetové vyuãovanie. Tedanapríklad blok prírodovedn˘ch predmetovobsiahne poznatky z biológie, chémie a fyzikyv ich vzájomn˘ch súvislostiach a nahradív˘uãbu od seba oddelen˘ch poznatkov.A popri v˘uãbe si musíme uvedomiÈ e‰tejeden v˘znamn˘ faktor – a to, Ïe ‰kola v ãorazväã‰ej miere musí dopæÀaÈ v˘chovu rodiãov.Preto som uÏ pri nástupe do funkcie ministravyhlásil program Otvorená ‰kola. ·kolatotiÏ nie je len o plnení ‰kolsk˘ch povinností.Pri zmysluplnej zábave sa v nej môÏestretávaÈ ‰iroká komunita a prostredníctvomspoloãensk˘ch, kultúrnych a ‰portov˘ch podujatíbudú do jej Ïivota ãím ìalej t˘m viacvÈahovaní aj rodiãia.VráÈme sa k financiám. Kon‰tatovanie nedostatkovje jedna vec, ale kde hºadaÈ rie-‰enia, ktoré zabránia klesaniu ku dnu?Napriek v‰etk˘m nedostatkom musím trochapoopraviÈ vበskeptick˘ názor. Za poslednéroky sme sa predsa len o kúsok posunulidopredu, a ten kúsok, vzhºadom na to veºkézaostávanie, nie je nedostatoãn˘.Myslíte na tohtoroãné zv˘‰enie platov pedagógov,ktoré – treba zdôrazniÈ – bolonajvy‰‰ie za posledn˘ch 15 rokov?Áno, aj na to. A musíme ho zopakovaÈ niekoºkorokov po sebe, ak sa chceme dostaÈ nanejakú úroveÀ. Dúfam, Ïe politici budú voveºa väã‰ej miere vnímaÈ spoloãenskú poÏiadavku,Ïe vzdelanie je dôleÏité a aj spoloãnosÈbude na nich vyvíjaÈ v tomto smere v˘raznej-‰í tlak. Doteraz bol skôr tlak na fungovanieekonomiky, vytvorenie podnikateºského prostrediaa vôbec na oblasti, ktoré súvisia – povedalby som – skôr s materiálnou podstatou.Iste, po osemdesiatom deviatom to naozajbol kºúãov˘ problém spoloãnosti, ale dnessme uÏ ìalej. Rozhodne si nemyslím, Ïe sú prenás dôleÏité stimuly do veºk˘ch podnikov. Zanajefektívnej‰ie investovanie do budúcnostitejto krajiny povaÏujem finanãné stimuly dovzdelania.Chvalabohu je uÏ dosÈ firiem, ktoré si tútologiku uvedomujú a pomáhajú ‰kolstvu.30

V L Á D AS RZnámy je príklad firiem zo ZdruÏenia automobilovéhopriemyslu, ktoré finanãne imateriálne podporujú odborné ‰kolstvo,ale môÏeme sem zaradiÈ aj súkromné acirkevné ‰kolstvo... Ak˘ v˘znam prikladáteexistencii in˘ch neÏ obecn˘ch ‰kôl aaká je ich úroveÀ?Diverzifikáciu systému ‰kolstva pokladámza veºmi dôleÏitú, pretoÏe vytvára konkurenãnéprostredie. Reforma vzdelania znamenáaj to, Ïe nebudú v‰etky ‰koly pristupovaÈk vzdelávaniu rovnak˘m spôsobom, Ïe niektorébudú orientované viac na jazyky, iné nahumanitné ãi prírodovedné predmety, alebona praktick˘ Ïivot. Ide nám o roz‰írenie ponuky,aby rodiãia mohli vybraÈ pre dieÈa ‰kolu,ktorá je preÀ podºa ich presvedãenia najlep‰ia.ÚroveÀ rôznych typov ‰kôl sme testovaliuÏ viackrát a samého ma prekvapilo, Ïe najlep‰iuúroveÀ preukázali cirkevné ‰koly a zanimi sa umiestnili obecné. Súkromné boli vtomto smere najhor‰ie.Nadväzne na povedané, mohli by ste vyargumentovaÈfilozofiu, preão ‰tát prispievarovnako na súkromné základné a stredné‰koly ako na obecné?Musíme re‰pektovaÈ fakt, Ïe rodiãia majúústavou uloÏenú povinnosÈ zabezpeãiÈ ‰kolskúdochádzku svojich detí. Ak teda ‰tát ukladápovinnosÈ, tak je podºa mÀa v poriadku, Ïesa postará aj o financovanie t˘chto ‰kôl. Niesme v tomto Ïiadnou v˘nimkou – napríkladv seversk˘ch krajinách financuje ‰tát e‰te ajkapitálové v˘davky súkromn˘ch ‰kôl. Idenám o princíp. Re‰pektujeme slobodnú voºburodiãa, jeho právo na isté videnie sveta ateda musíme maÈ ku kaÏdému rovnak˘ prístup.Nehrozí v‰ak pri tejto filozofii odlev pedagógovz obecn˘ch ‰kôl do predsa len lep-‰ie finanãne zabezpeãen˘ch cirkevn˘ch ãisúkromn˘ch?Tohto by som sa neobával. Súkromné a cirkevné‰koly pribúdajú len veºmi pomaly.Dnes tvoria na Slovensku spolu len 7–8 percent,hoci na to, aby bola ponuka diverzifikovaná,by mal ich podiel stúpnuÈ na 20 percent.Trocha inou sa v‰ak javí situácia vo vysokom‰kolstve. Vo svete je beÏn˘m ‰tandardomjedna univerzita na milión obyvate-ºov, u nás ich je uÏ dvadsaÈ...Áno, Slovensko je pres˘tené ‰kolami scharakterom univerzity. Vìaãíme za to ne-‰Èastnému zákonu zo zaãiatku 90. rokov, ktor˘msa prakticky v‰etky existujúce vysoké‰koly stali univerzitami. Ale rôzne vysoké‰koly, ktoré nemajú charakter univerzity, existujúv oveºa väã‰om poãte aj v in˘ch krajinách– hlavne tie, ktoré zabezpeãujú bakalárskystupeÀ vzdelania. V âeskej republike ichje okolo 50, v Poºsku vy‰e 200...térií, ktoré sme dali na diskusiu, pretoÏe súveºmi prísne a málo na‰ich univerzít ich dnesdokáÏe splniÈ. Samozrejme bude v˘razn˘ rozdielvo financovaní univerzít a v˘skumn˘chuniverzít, ktoré dostanú od ‰tátu podstatneviac prostriedkov.Tu sme rozhovor s ministrom preru‰ili,pretoÏe k téme vysokého ‰kolstva sa vrátimev niektorom z najbliωích vydaní Parlamentnéhokuriéra...Pripravil Peter VámosiAká je teda predstava „urobenia poriadku“v univerzitnom ‰kolstve?Chystáme sa univerzity rozãleniÈ a vytvoriÈkategóriu takzvan˘ch v˘skumn˘ch univerzít.·tatút v˘skumnej získa naozaj len ‰piãkováuniverzita spæÀajúca aj európske parametre.Oãakávam e‰te veºa kriku okolo kri-EUROLINGUA Jazyková škola, s.r.o.Informácie NON STOP!Komárnická 26, 821 03 Bratislava - Štrkovec tel.: 43 42 66 22e-mail: school@eurolingua.sk 43 33 31 37www.eurolingua.sk mobil: 0903 511 5110905 511 51131

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EPred niekoºk˘mi rokmi, na summite Európskej únie v Lisabone, sa ãlenské ‰táty zhodli, Ïe na to, aby mohlaEurópska únia úspe‰ne konkurovaÈ technologicky najrozvinutej‰ím krajinám, osobitne Japonskua Spojen˘m ‰tátom americk˘m, musí sa do roku 2010 staÈ „najkompetetívnej‰ou vedomostnou ekonomikouna svete“. Odvtedy sa termín „vedomostná ekonomika“ alebo „knowledge based economy“ udomácnil v slovníkuEurópskej únie a dynamicky sa zaãína prejavovaÈ, premenen˘ na drobné, v ãastej‰om skloÀovaní v˘skumu a v˘voja.SieÈov˘ akademick˘ program Ciscoa jeho príspevok k rozvojuvedomostnej ekonomikyTlaãová konferencia s ministrom ‰kolstva M. FroncomÚvodSlovensko je v súãasnosti uÏ platn˘m ãlenomEurópskej únie. âím ìalej, t˘m ãastej‰ie a nástojãivej‰iesa u nás hovorí o podobách pôsobeniaSlovenska v únii, o nastavení priorít ná-‰ho pôsobenia, ale aj o tom, ako budeme dosahovaÈich plnenie. Hºadáme modus operandiná‰ho ãlenstva v Európskej únii, hºadáme pridanúhodnotu únie, hºadáme pridanú hodnotuvlastného pôsobenia v únii.SpoloãnosÈ Cisco Systems je v‰eobecne povaÏovanáza modernú, technologicky a vizionárskyorientovanú firmu, ktorá je vedúcou globálnouspoloãnosÈou v oblasti budovania internetu,v˘voja komunikaãn˘ch technologick˘ch rie-‰ení a v˘znamnou mierou svojimi rie‰eniamiovplyvÀuje rozvoj globálnej ekonomiky, zalo-Ïenej na vedomostiach vôbec. SpoloãnosÈ bolazaloÏená v roku 1984 malou skupinou poãítaãov˘ch‰pecialistov zo Stanfordskej univerzityv USA, ktorí hºadali vhodnej‰í spôsob prepojeniapoãítaãov˘ch systémov. V súãasnosti je firmaúspe‰nou globálnou multinárodnou spoloãnosÈous viac ako 34 000 zamestnancami po celomsvete a je dobre etablovaná aj na Slovensku.Cisco Systems aj v Slovenskej republikepreukázala svoj seriózny prístup k problematikevytvorenia predpokladov pre rozvoj znalostnejekonomiky v oblasti zavádzania nov˘chvzdelávacích technológií t˘m, Ïe odroku 1999 iniciovalo vybudovanie siete vzdelávacíchin‰titúcií (stredn˘ch a vysok˘ch‰kôl), zapojen˘ch do globálnej vzdelávacejiniciatívy, oznaãovanej ako SieÈov˘ akademick˘program Cisco (CNAP).Laboratórium CNAP TUNa Slovensku bolo za 6 rokov vytvorené medziCisco Systems a ‰tátnymi in‰titúciami modelovéinovatívne a strategické partnerstvo v oblastizavádzania nov˘ch informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií nielen do vzdelávacejpraxe, ale aj do infra‰truktúrnych komunikaãn˘chrie‰ení celo‰tátneho v˘znamu vôbec. Totostrategické partnerstvo si získalo uznanie aj vmedzinárodnom meradle a je vo v‰eobecnostioznaãované ako príklad moÏnej vzájomne v˘hodnejspolupráce privátnych in‰titúcií pri podporevzdelávania mladej generácie.Aké sú ciele programu CNAP v SRCieºom implementácie programu CNA v SRje snaha prispieÈ k rozvíjaniu veºmi potrebn˘chtechnologick˘ch schopností budúcej generácieodborníkov. ·kolám sú sprístupnené nové progresívnevzdelávacie technológie, veºmi v˘znamn˘mv‰ak je aj príspevok k technologickejpodpore a ‰piãkov˘m vzdelávacím zdrojom adoplnenie obmedzen˘ch finanãn˘ch prostriedkov‰tátu. Implementáciou programu CNA saumoÏní ‰tudentom aj v SR prístup k profesionálnedôleÏitej príprave pre vstup do prostrediaekonomiky, ktorá je stále viac závislá od informaãn˘chtechnológií.Vznik a neb˘valú globálnu úspe‰nosÈ programupodnietil predov‰etk˘m fakt, Ïe vzdelávaciein‰titúcie sa v súãasnosti nachádzajú pod tlakom,pretoÏe musia zabezpeãiÈ, aby ich ‰tudentiefektívne získavali vedomosti potrebné pre21. storoãie. Súãasná vedomostná ekonomika sinielen vyÏaduje doposiaº neb˘valú flexibilituvzdelávania, ale zároveÀ ponúka aj efektívnemoÏnosti a rie‰enia osvojovania si ãoraz väã‰iehomnoÏstva potrebn˘ch vedomostí v rôznychoblastiach. Tieto úlohy v‰ak vzdelávacie in‰titúcienedokáÏu efektívne plniÈ len na základe vyuÏívaniaklasick˘ch foriem vzdelávania. Vzdelávaciein‰titúcie na celom svete zaãínajú pretos integráciou dostupn˘ch rozsiahlych zdrojovna Internete a zaãínajú vyuÏívaÈ prostredie Internetuako vzdelávacie prostredie. Toto prostrediesa tak stáva nástrojom na zv˘‰enie efektivityadministrácie a riadenia procesu vzdelávania.Mení sa aj pohºad na organizáciu samotnéhoprocesu vzdelávania. Sú zavádzané nové metódya postupy, ktoré vo väã‰ej miere vyuÏívajúIKT ako vhodn˘ nástroj v procese vzdelávania.Nové metódy sú podstatne odli‰né od klasick˘chforiem, zaloÏen˘ch len na vyuÏívaní papierov˘chforiem vzdelávacích materiálov. Vo v‰eobecnostipredpokladajú ‰iroké vyuÏívanie rôznychprvkov a komponentov vzdelávaciehoprocesu, ktoré umoÏÀujú vzdelávací proces organizovaÈefektívnej‰ie a sú oznaãované ãastopojmom „blended learning“ – ãiÏe „zmie‰ané“vzdelávanie, v ktorom podstatnú úlohu zaãínazohrávaÈ efektívne vyuÏívanie IKT (najãastej-‰ie oznaãujeme túto oblasÈ ako „e-learning“).Program CNA bol v SR veºmi úspe‰ne implementovan˘do ‰tudijn˘ch programov 50 stredn˘cha vysok˘ch ‰kôl, ktoré sa do programu doterazzapojili. Na základe materiálov programuCNA je realizovaná na stredn˘ch a vysok˘ch‰kolách v˘uãba disciplín, zameran˘ch na poãítaãovésiete, sieÈové infra‰truktúry, ale aj informatick˘chdisciplín v‰eobecne.32

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EV rámci programu majú in‰titúcie k dispozíciiprostredníctvom portálu http://cisco.netacad.netvzdelávacie materiály, ako aj samotn˘manaÏovací systém (Learning ManagementSystem). V‰etky moduly portfólia sú koncipovanéako príprava na získanie medzinárodneuznávan˘ch certifikátov v ‰pecifikovan˘ch oblastiach.In‰titúcie zapojené do programu CNA sú v súãasnostiintegrovanou súãasÈou systému celoÏivotnéhovzdelávania v SR a stávajú sa uznávan˘mivzdelávacími centrami pre svoje regióny.Dôkazom toho je aj to, Ïe tieto vzdelávacie in-‰titúcie sa stali jedn˘mi z najaktívnej‰ích in‰titúciív rámci ìal‰ích vzdelávacích projektov, organizovan˘chministerstvom ‰kolstva. Príkladomje projekt Otvorená ‰kola, projekt ·koleniesprávcov poãítaãov˘ch sietí, v rámci ktoréhosa vy‰kolí viac ako 3500 správcov – minimálnejeden pre kaÏdú ‰kolu v SR.Dlhodob˘m cieºom programu CNA v SR jedosiahnuie stavu, pri ktorom by kaÏdoroãne‰túdium v rámci programu ukonãilo minimálne300 sieÈov˘ch odborníkov s medzinárodn˘mcertifikátom vedomosti (CCNA aleboCCNP).Na základe doteraj‰ích dosahovan˘ch v˘sledkova skúseností je moÏné kon‰tatovaÈ, Ïeprogram podstatnou mierou prispieva k prípravenedostatkov˘ch odborníkov v oblastisieÈov˘ch technológií v SR. Pred zavedenímprogramu prakticky neexistovala obdobnácielená a systematická príprava sieÈov˘ch odborníkovv SR.O absolventov programu majú predov‰etk˘mzáujem veºké IT spoloãnosti, ktoré im zvyãajneponúkajú nad‰tandardné pracovné podmienky.Len pre ilustráciu uvedieme spoloãnosti,ktoré v poslednom období zamestnali viacer˘chabsolventov CNA a veºmi iniciatívne spolupracujús programom CNA aj pri zabezpeãenívzdelávania svojich zamestnancov: SlovakTelecom, Alcatel, Tronet, BGS, AT&T, Siemens,Telenor.Slovenská republika v oblasti prípravy sieÈov˘ch‰pecialistov na báze programu CNA patrímedzi európsku ‰piãku. Dosiahnuté v˘sledkyboli mnohokrát ocenené aj na medzinárodnejúrovni a je zrejmé, Ïe práve SR sa pre tietov˘sledky stáva zaujímavou krajinou aj pre investorskéaktivity, ktoré si vyÏadujú veºké mnoÏstvo‰piãkovo pripraven˘ch sieÈov˘ch odborníkov.Dôkazom toho sú aj aktivity v˘znamn˘chIT spoloãností, ktoré predpokladajú, Ïe v SRbude k dispozícii dostatoãn˘ poãet vysokokvalifikovan˘chsieÈov˘ch a IT ‰pecialistov vôbec.Tak˘mito aktivitami sú napríklad aktivity spoloãnostiSoitron, a.s. (HP) a jej Stredisko technickejpodpory („Managed Services DeliveryCenter“) v Bratislave, v ktorom spoloãnosÈpredpokladá do konca roku 2005 zamestnaÈniekoºko sto sieÈov˘ch odborníkov (preferovanísú absolventi programu CNA s odpovedajúcimicertifikátmi), aktivity spoloãnosti IBM,AT&T v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy,napr. NESS v Ko‰iciach. Sú dostupné informácieo tom, Ïe v súãasnosti viacerí ìal‰í zahraniãníinvestori analyzujú moÏnosti vytvorenia obdobn˘chspoloãností v SR, zaoberajúcich saposkytovaním outsorsingov˘ch sluÏieb v oblastiIT. A práve dostatok dobre pripraven˘ch absolventovprogramu CNA je jedn˘m z dôleÏit˘chkritérií pri ich investiãnom rozhodovaní.V súãasnosti sú pripravované iniciatívy, zameranéna podporu zvy‰ovania profesionálnejúrovne pedagógov stredn˘ch a vysok˘ch ‰kôl voblasti IKT na báze implementácie uznávan˘chpriemyseln˘ch certifikátov do vzdelávacej praxe.Je to cieº, ktor˘ je aj priamo ‰pecifikovan˘v rámci Národnej Lisabonskej stratégie ako prioritnáoblasÈ „Vzdelávanie a investícia do ºudí”.V rámci plnenia tohto cieºa bol vypracovan˘ ajnávrh koncepcie vzdelávania pedagógov stredn˘cha vysok˘ch ‰kôl v oblasti IKT na báze Sie-Èového akademického programu Cisco. Tátokoncepcia umoÏní uãiteºom získaÈ globálneuznávan˘ priemyseln˘ certifikát. Vzdelávaniev rámci uvedenej koncepcie sa stane uznávanousúãasÈou ich profesionálneho rastu v rámci systémuìal‰ieho zvy‰ovania ich kvalifikácie. Koordinácioutejto aktivity budú poverené vybranéuniverzitné pracoviská, ktoré sú uÏ úspe‰nezapojené do programu CNA.ZáverSieÈov˘ akademick˘ program Cisco si získalza obdobie svojho pôsobenia v SR v˘znamnúpozíciu v oblasti ‰tandardného systému profesijnéhovzdelávania, ale aj v oblasti pre‰kolovaniaa rekvalifikácie. Ukázalo sa, Ïe vyuÏitieprogramu vo vzdelávacích programoch stredn˘cha vysok˘ch ‰kôl v SR predstavuje efektívnya perspektívny krok vo vyuÏívaní technológiíelektronického vzdelávania (e-learning).Program CNA priniesol do slovensk˘ch ‰kôlza 6 rokov konkrétne zlep‰enie v oblasti sprístupnenianov˘ch vzdelávacích, medzinárodneuznávan˘ch technológií na báze internetu. Bolavybudovaná sieÈ ‰piãkov˘ch vzdelávacích centiere-learningov˘ch technológií – laboratórií prev˘uku programu. Vzdelávacie in‰titúcie v SR získalikomplexn˘ vzdelávací systém na báze Internetu,vrátane odborného obsahu, ktor˘ je neustáleinovovan˘ a prakticky nie je moÏné vyãísliÈjeho cenu (in‰titúcie v SR nemajú dostatokprostriedkov na v˘voj obdobného systémuvzdelávania).Ukázalo sa, Ïe program CNA je progresívnavzdelávacia iniciatíva, ktorá sa so znaãn˘mtechnologick˘m predstihom zaoberá pedagogick˘mprocesom s vyuÏitím nov˘ch foriemvzdelávania a je dobré, Ïe vzdelávacie in‰titúcievìaka podpore M· mali moÏnosÈ sa vãas zapojiÈdo tejto progresívnej iniciatívy. Cieºomprogramu CNA v SR je prispieÈ k premene tradiãnej‰koly na modernú, tvorivú ‰kolu tretiehotisícroãia prostredníctvom informaãn˘ch akomunikaãn˘ch technológií. Niet poch˘b, ÏeCNA v˘znamn˘m spôsobom podporuje tentocieº aj vìaka prepojeniu vysoko‰kolského astredo‰kolského vzdelávacieho prostredia a garanciikvality celého procesu vysoko‰kolsk˘mipracovníkmi. Je zároveÀ praktick˘m príspevkomku kvalitnej‰ej príprave ‰tudentov na ichbudúcu pracovnú ãi ‰tudijnú dráhu.Sme úprimne presvedãení, Ïe SieÈov˘ akademick˘program Cisco v SR v˘znamne prispievak vybudovaniu základn˘ch pilierov rozvojaznalostnej ekonomiky Slovenska, zvlá‰È v oblastiachzavádzania a efektívneho vyuÏívanianov˘ch komunikaãn˘ch technológií a rie‰ení.Boli tak vytvorené základné predpoklady prerozvoj konkurencieschopnej vedomostnej ekonomiky.Dôkazom toho, Ïe v˘sledky ‰tudentov a ‰kôlv SR zapojen˘ch do programu CNA sú naozajvynikajúce a majú odozvu aj zahraniãí, je aj in-Cena Akadémie roka 2004formácia, Ïe Slovenská republika získala ìal‰iev˘znamné ocenenie z v˘roãnej konferencievzdelávacích in‰titúcií zapojen˘ch do programuCNA z regiónu EMEA (Európa, Stredn˘ v˘choda Afrika), ktorá sa konala v dÀoch 8. – 9. 9. 2005vo Valencii (·panielsko). V rámci tejto konferenciebola vyhodnotená súÈaÏ medzi 3 576 in-‰titúciami zapojen˘mi do programu. Celkovebolo hodnoten˘ch 5 súÈaÏn˘ch kategórií a vkategórii „Projekt roku 2005“ zvíÈazil projekt„IP telefónia pre akademickú sféru“ zo SR(Technická univerzita v Ko‰iciach). Technickáuniverzita v Ko‰iciach bola koordinujúcou in-‰itúciou projektu, v rámci ktorého bola pilotnevybudovaná tzv. IP telefónna sieÈ v akademickejsfere v SR na báze infra‰truktúry SANETu.Zatiaº posledn˘m z najv˘znamnej‰ích domácichocenení je ocenenie „IT projekt roka“, ktoréprogram CNA v SR získal na v˘stave COFAX2004. Cena bola udelená neformálnym zdruÏenímslovensk˘ch Ïurnalistov a ãlenov profesijn˘chzdruÏení v oblasti informaãn˘ch technológiía komunikácií, ako aj akademickej obce.Je zrejmé, Ïe ãím ìalej t˘m viac platí kon‰tatovanieprezentované zástupcami programuCNA na jednej z minuloroãn˘ch prezentaãn˘chakcií: Vzdelávacie in‰titúcie zapojené do iniciatívyCNA majú ambície staÈ sa v budúcnosti prezentaãn˘mipracoviskami e-learningov˘ch technológiía osvojovania si nov˘ch vzdelávacíchmetodológií s vyuÏitím multimediálnych prvkovnielen pre potreby akademickej sféry, aleaj pre potreby ìal‰ích ‰tátnych a privátnych in-‰titúcií.Franti‰ek JakabCisco Systems Slovakia, spol. s.r.o.33

V¯BOR NR SR PRE VZDELANIE, VEDU, ·PORT A MLÁDEÎ, KULTÚRU A MÉDIÁJedn˘m z nemnoh˘ch poslancov NR SR, ktor˘ nosí mot˘lika aj vo v‰edné, pracovné dnije predseda V˘boru NR SR pre vzdelanie, vedu, ‰port a mládeÏ, kultúru a médiáprof. Ing. Ferdinand DEVÍNSKY, DrSc. Otázky ‰kolstva sa dot˘kajú kaÏdého z nás a akov rozhovore tvrdí pán poslanec, kaÏd˘ sa cíti povolan˘ hodnotiÈ procesy, ktoré prebiehajú v tomtorezorte s pocitom, Ïe im rozumie, pretoÏe chodil do ‰koly. Ide v‰ak o zloÏité mechanizmy,ktoré majú ìalekosiahle dôsledky. Rozhovor pripravila Marta Toma‰oviãová.Tereziánsky systém ‰kolstvav 21. storoãíAko sa vám darí zladiÈ a najmä rie‰iÈ takéÈaÏké otázky, aké sa v súãasnosti spájajú soblasÈami ‰kolstva, vedy, kultúry, s médiami,mládeÏou a ‰portom v rámci V˘boruNR SR?Jednoduchá odpoveì – veºmi ÈaÏko. Keìsom preberal funkciu na zaãiatku volebnéhoobdobia, z iniciatívy poslanca F. Miklo‰ka sazlúãili dva v˘bory, ‰kolsk˘ a mediálny dojedného, priãom sa vychádzalo z toho, Ïe tonebude také zloÏité. Postupom ãasu sa v‰akukázalo, Ïe ide o zloÏité ‰irokospektrálne súvislosti,ktor˘m treba venovaÈ sústredenúkoncentráciu, pretoÏe veda a v˘skum je onieãom inom ako povedzme ‰port a médiá.Povedal by som, Ïe svoju pozornosÈ musítedokonca aj trie‰tiÈ, pretoÏe raz sa rokuje o jednejveci a vzápätí o druhej, ktorá je diametrálneodli‰ná. Rozhodne sa vo v˘bore nemôÏemesÈaÏovaÈ, Ïe by sme boli zameraní monotematicky.Pritom ide aj o pestrú ‰kálu stretnutís ºuìmi, ktorí priná‰ajú svoje videniesveta a to si vyÏaduje dobrú prípravu. Priznávam,Ïe do dne‰ného dÀa si robím písomnúprípravu na kaÏd˘ bod schôdzí NR SR napriektomu, Ïe ako vysoko‰kolsk˘ pedagógmám skúsenosti s vystupovaním na verejnosti,ale stále treba hºadaÈ moÏné rie‰enia zviacer˘ch pohºadov.Ako hodnotíte úroveÀ ãinnosti vá‰ho v˘boru,jeho moÏnosti, ako aj aktivitu, schopnostia ochotu jeho ãlenov rie‰iÈ ãasto zlo-Ïité problémy na Slovensku?Som veºmi spokojn˘ s ãinnosÈou v˘boru,pokiaº ide o odborné hºadiská a som veºmi rád,Ïe aj v t˘chto zloÏit˘ch chvíºach nemáme zásadnéproblémy na odborné záleÏitosti. Pochopiteºne,Ïe iná situácia je pri politick˘chpostojoch, napr. pokiaº ide o ‰tátny rozpoãetalebo programové vyhlásenie vlády. Prerokúvalisme niekoºko skutoãne ÈaÏk˘ch návrhovzákonov, napr. financovanie regionálneho‰kolstva, prenos kompetencií v oblasti ‰kolstvana samosprávy, zloÏit˘ zákon o ‰tátnejpodpore vedy, v˘skumu a v˘voja, kde sa stretávaviacero záujmov, ide o prierezové zále-Ïitosti viacer˘ch rezortov, podnikateºov abolo to skutoãne nároãné, ÈaÏk˘ zákon o ‰tudentsk˘chpôÏiãkách, veºkú novelu vysoko-‰kolského zákona, zákony o Slovenskej televízii,o Slovenskom rozhlase, kde sme delimitovaliprávomoc voºby generálnych riaditeºovz NR SR na príslu‰né Rady, ãím smeurobili veºk˘ krok na odpolitizovanie t˘chtoin‰titúcií. Naposledy to bol zákon o SlovákochÏijúcich v zahraniãí, v‰etko to sú zákony,ktoré ovplyvÀujú mnoho vecí. Pritom nejdeiba o pestrosÈ a zloÏitosÈ, ãi veºkosÈ zákona,ale o závaÏnosÈ zákonov, ktoré ovplyvÀujú‰iroké spektrum ºudí. Veì vysoko‰kolsk˘zákon, ku ktorému bolo okolo 150 pozmeÀujúcichnávrhov, ovplyvÀuje 165 tisíc ‰tudentova 20 tisíc zamestnancov, zákon o regionálnom‰kolstve sa dot˘ka asi 960 tisíc Ïiakovplus primeran˘ poãet uãiteºov a personálu,ãiÏe ide o hlboké zásahy, kde vo chvíli prerokovávaniamoÏno ani dostatoãne nerezonovaliich dôsledky, pretoÏe tie pocítime o 2 –3 roky. A ãím je zákon podrobnej‰í, t˘m viacsystémov˘ch väzieb a vecí uniká, preto skôrzastávam názor, Ïe zákon má urãovaÈ rámce,v ktor˘ch sa treba pohybovaÈ. Îiaºbohu, z ministerstvaprichádzajú veºmi podrobne formulovanéveci. Za dôleÏitú povaÏujem napr.Správu o politike mládeÏi, Správu o stave vysok˘ch‰kôl, pretoÏe ide o dokumenty, ktoréukazujú trendy a tie sú dôleÏité, nie okamÏitéãísla, to nie je podstatné. Odtiaº treba prijímaÈsignály, pretoÏe ak trend ukazuje zl˘ v˘voj,treba aby do toho zasiahol parlament, ktor˘má právomoc zákonom urãiÈ pohyb trendov.Zákonom samozrejme nemoÏno zastaviÈpokles populácie, ale môÏete sa na to pripraviÈ,pretoÏe keì sa nenarodí 157 tisíc detí,to vyvoláva multiplikaãn˘ efekt, ktor˘ sa vjednej chvíli prejaví. A súvisí to aj so ‰tátnoupolitikou podpory rodiny, teda ‰kolstvo nie jejednoduchá singulárna vec, ktorej kaÏd˘ rozumiepreto, lebo chodil do ‰koly.S ak˘mi problémami sa pri v˘kone svojejfunkcie stretávate?Ani by som nepovedal, Ïe som sa stretol snejak˘mi zásadn˘mi problémami, len mamrzí, Ïe ministerstvá niekedy pripravujú dokumenty,ktoré sa dopredu neprediskutujúako napr. pri novele vysoko‰kolského zákona,potom vzniklo 150 pozmeÀujúcich návrhov,ão nie je dobré, pretoÏe ide o problémovúzáleÏitosÈ. Ale nemám zlé skúsenosti zospolupráce s rezortmi ‰kolstva a kultúry, vÏdysme sa vedeli dohodnúÈ, aj keì niekedy dochádzak ãasov˘m sklzom. Problémy skôrspôsobujú legislatívne iniciatívy poslancov,keì zásadn˘m spôsobom menia prostredie anedom˘‰ºajú tieto zmeny v systémov˘ch súvislostiach.Niekedy sa vyskytnú aj úãelovézmeny, ktoré vyvolávajú lobistické záujmynapr. v prípade podpory domácej tvorby, ktor˘mtreba ãeliÈ. Nechcem frázou oznaãiÈ, Ïeparlament je tu na to, aby konal dobro v záujmekrajiny, ale rozhodne má zastávaÈ pozí-34

V¯BOR NR SR PRE VZDELANIE, VEDU, ·PORT A MLÁDEÎ, KULTÚRU A MÉDIÁProblematika reforiem slovenského ‰kolstvasa vo verejnosti zúÏila len na spoplatnenie‰túdia na vysok˘ch ‰kolách. Akohodnotíte súãasnosÈ skæbenia ‰kolsk˘ch osnovs poÏiadavkami informaãnej globalizácie?To úzko nadväzuje na predchádzajúceokruhy, spomeÀte si, kedy ste sa dozvedeli zmédií o tom, Ïe napriek problémom ‰kolyfungujú, Ïiaci sa riadne uãia, Ïe sa darí zjednocovaȉkoly, racionalizovaÈ ‰kolskú sieÈ.O ‰kolstve sa hovorí iba vtedy, keì príde k nejakémunegatívnemu skutku, ãi uÏ i‰lo o maturity,spoplatÀovanie vysok˘ch ‰kôl a pod.Dnes informaãn˘ tok sa nesie väã‰inou vznamení bulváru. Na‰e deti v‰ak musia dostaÈhodnotovú v˘chovu v tom formovateºnomobdobí ich veku, desatoro je veºmi dobr˘príklad, ktor˘ dokáÏe v ãloveku zakotviÈhodnotov˘ rebríãek, vìaka ktorému vie lep-‰ie odolávaÈ poku‰eniam zvonku. Formovanieãloveka s ist˘mi morálnymi a ºudsk˘mihodnotami sa nedá nadiktovaÈ osnovami, tonedokáÏe ani povinné náboÏenstvo, formujeto celkové prostredie, atmosféra, ktorá vládneaj v tej ‰kole. Druhá vec sú vedomosti.Dnes uÏ nemoÏno deti uãiÈ memorovaním,treba ich uãiÈ spôsobom myslenia. Informácií,ktoré bude potrebovaÈ je toºko, Ïe sa musínauãiÈ vyfiltrovaÈ ich z dostupn˘ch databáz adoslovne oddeºovaÈ zrno od pliev, na základeistej v˘chovy a toho ako sa vedie aj v elektronickejspoloãnosti, aby vedelo rozpoznávaÈskutoãné hodnoty. Je to nesmierne ÈaÏké,vyÏaduje si to tvorivosÈ nielen dieÈaÈa, ale ajceloÏivotné vzdelávanie uãiteºa. Fíni sa pred25 rokmi rozhodli, Ïe v‰etci uãitelia musiamaÈ vysoko‰kolskú kvalifikáciu a sú vychovaník tomu, aby sa cel˘ Ïivot vzdelávali. Unás v‰ak menej ako 20% absolventov pedagogického‰túdia ide uãiÈ, pretoÏe ich snyuãiÈ, boli snami o moci a keì poãas ‰túdia ziscie,ktoré vychádzajú zo ‰ir‰ieho, nadhºadovéhopohºadu na veci.Ktorú úlohu z programového vyhláseniavlády povaÏujete za nesplnenú v rezorte‰kolstva ?Myslím si, Ïe reforma vysok˘ch ‰kôl absentuje,nepodarilo sa dotiahnuÈ ju tam, kdesme chceli. Parlamentom nepre‰iel zákon o‰tudentsk˘ch pôÏiãkách, a pritom ide o vec,ktorá sa bude musieÈ vyrie‰iÈ. Celkom urãitetreba prijaÈ nov˘ ‰kolsk˘ zákon (zákon o v˘chovea vzdelávaní), ktor˘ predstavuje akúsiústavu vzdelávania a ‰kolstva. Existujúcizákon má minimálne 40 rokov a postaven˘ jena starom tereziánskom systéme, takÏe ide oabsolútne kºúãovú záleÏitosÈ. Samozrejme,Ïe sa musí urobiÈ kurikulárna prestavba, to jeúplne zásadná vec, pretoÏe dnes je svet úplnein˘, ako bol pred 20 – 40 aÏ 150 rokmi, a na‰edeti musíme vychovávaÈ tak, aby sa vedeliadaptovaÈ v tomto svete. UrobiÈ to musí nielenrodina, ale aj ‰kola, pretoÏe v nej trávi die-Èa väã‰inu svojho ãasu, tu trávi dni od rána dopoobedia, niekedy aÏ do veãera a pohybujesa v „cudzom“ prostredí, ktoré ho vychováva.Keì nemá silné pozitívne, domáce zázemie,a to Ïiaºbohu nemá kaÏd˘, potom naberánávyky zo ‰koly a z vonkaj‰ieho prostredia,a tie nie vÏdy musia byÈ pozitívne. ProjektPisa poukázal na problém, Ïe na‰i Ïiacinemajú literárnu gramotnosÈ, Ïe nevedia poznatkyzískané ãítaním a ‰túdiom vyuÏiÈ vosvoj prospech. Nevedia pomaly rozprávaÈ,formulovaÈ, ãi písaÈ eseje, lebo neãítajú, ibapozerajú televíziu a hrajú sa poãítaãové hry.Dnes musíme deti viesÈ k istej samostatnosti,svet sa zásadn˘m spôsobom zmenil, uÏ nieje moÏné ÏiÈ iba v uzavretej spoloãnosti akona‰i starí rodiãia.Plníte si voãi ministerstvám ‰kolstva a kultúrykontrolnú funkciu?Vynikajúco sa mi spolupracovalo s b˘val˘mministrom kultúry Chmelom, ale aj s teraj‰ímministrom Tóthom. S ministrom ‰kolstvasa poznáme dlhé roky, e‰te z ãias po roku1989, kedy sme tvorili demokratické ‰truktúry,takÏe komunikácii niã nebránilo. Samozrejme,Ïe existujú isté veci, na ktoré ako b˘val˘rektor univerzity hºadím inak ako exekutíva.DôleÏité v‰ak je, Ïe spoloãne hºadámev˘chodiská a nesieme za ne aj svoj podielzodpovednosti. K poslaneck˘m prieskumomsme pristupovali vtedy, keì i‰lo o váÏne veci.Väã‰inou sme sa orientovali na regióny, najmäkeì i‰lo o problémy regionálneho ‰kolstva,ale poslanci veºmi ãasto chodia na prieskumyaj do Slovenskej televízie na rôznychúrovniach, pretoÏe ide o dôleÏitú oblasÈ, menejchodíme do Slovenského rozhlasu. V poslednomobdobí sme zriadili komisiu pre SlovákovÏijúcich v zahraniãí, takÏe plníme si ajtúto funkciu..Ako vnímate skutoãnosÈ, Ïe pojem verejnoprávnostinie je dostatoãne definovan˘a teda ani vÏit˘ v in‰titúciách, ktoré sút˘mto pojmom oznaãované?Najväã‰í problém je v tom, Ïe nemámedefiníciu verejnosprávnosti. To isté platí aj prevysoké ‰koly, ale ão sa pod t˘m pojmom verejnosprávnostiskr˘va, to je veºmi ÈaÏké poloÏiÈna papier. V‰etci vieme, ão to zhruba je,Ïe ide o sluÏbu verejnosti, ktorú by mal podporovaȉtát, pretoÏe tieto in‰titúcie majú robiÈto, ão neurobia ziskovo zamerané subjekty.Malo by ísÈ o non-profit organizáciu, alenie je to o neziskov˘ch organizáciách, nejdeani o príspevkové organizácie, hoci ist˘mspôsobom dostávajú príspevky zo ‰tátnehorozpoãtu. Prijali sme projekt pre STV, Ïe nedostávaniã zo ·R. A tu je ten problém vtesnaÈtie ãinnosti do pojmu verejnoprávnosÈ. VoFínsku verejnoprávna televízia nesmie vysielaÈreklamu, ale súkromné televízie sa skladajúa platia jej za to, Ïe ju nevysiela. Kebysa u nás ujal tak˘to model, tak by sme malipo probléme s STV, ktorá potrebovala 400 –500 miliónov roãne. Osobne nie som nad‰en˘z rôznych reality show, ide o dosÈ poklesnut˘druh zábavy, ale na druhej strane chápemgenerálneho riaditeºa, keìÏe nedostáva niãzo ·R, Ïe sa musí otáãaÈ. Moja mama vravievala,Ïe chute a facky sú rozliãné, a mnohí ºudiachcú pozeraÈ aj takéto programy a tu vznikáotázka, je to sluÏba verejnosti alebo nie?STV stratila svoje divácke zázemie a pretohºadá cesty, ktoré motivujú divákov pozeraÈsa práve na jej programy. Mnohí poukazujúna úroveÀ ãeskej televízie, ale treba vidieÈ ajjej finanãné zabezpeãenie zo ‰tátnych dotácií.Priznávam, Ïe za posledné tri roky v parlamentesom sa nestretol s projektom, ktor˘by tieto otázky rie‰il.tia, ão to obná‰a, odchádzajú. Uãiteºstvo nieje povolaním, tu ide skutoãne o poslanie. TouÏ Komensk˘ hovoril, Ïe keì chcem niekohozapáliÈ, tak ja musím sám horieÈ, byÈ toufakºou. Preto musíme ur˘chlene urobiÈ kurikulárnureformu. âo sa t˘ka spoplatnenia‰túdia na vysok˘ch ‰kolách, ide iba o v˘sek,ktor˘ v‰ak má dramatick˘ vplyv na zv˘‰eniekvality, konkurencie medzi ‰kolami. Hocipredkladan˘ systém bol ako zo socializmu,pretoÏe ‰tudent mal nárok na pôÏiãku a ão malzaplatiÈ ‰kole, mohol splatiÈ z pôÏiãky s 3%úrokom, to bolo ako kedysi mladomanÏelsképôÏiãky.Ekonomické, finanãné zabezpeãenie jepredpokladom presadenia reforiem a následnekvality aj v tomto rezorte. Rôzneprieskumy v‰ak hodnotia postavenie slovensk˘chpedagógov ako jedno z najniωieohodnoten˘ch spomedzi krajín EÚ. Vakom horizonte vidíte rie‰enie t˘chto otázok?Veãná otázka, kedy bude dosÈ peÀazí. Odpoveìje jednoduchá – nikdy. Na druhej stranetreba priznaÈ, Ïe aj tá rétorika vysok˘ch‰kôl, Ïe nemajú dosÈ peÀazí sú rituálne tancea spevy, ktoré robia aj tie najbohat‰ie americkéuniverzity. Nikdy nepovedia, Ïe majúdosÈ, preto treba filtrovaÈ od akútnych, ÏivotnedôleÏit˘ch potrieb a potrieb, ktoré poÏadujem.Hovoríme tomu trojhrbá Èava a keì saodsekne jeden hrb, potom dostane to, ão skutoãnepotrebuje. To sa stále pouÏíva, pretoÏedôvera medzi jednotliv˘mi hráãmi na tomtopoli je prakticky nulová. V‰etko sa to odvíjaod toho, o ãom sme uÏ hovorili, ako mámeºudí vychovan˘ch, ak˘ majú spôsob myslenia,aké majú hodnoty.Koncom roka 2007 sa po vyhodnotení projektuhodnotenia kvality vysok˘ch ‰kôl na Slovenskudozvieme, ako reformné zmeny pôsobia.Vláda poskytla na realizáciu projektu25 mil. Sk.35

N Á R O D N Á R A D A S RProjekt Infovek Slovensko od roku 1999 dodnes napæÀa hlavn˘ cieº: pripraviÈ mladú generáciuna Ïivot v informaãnej spoloãnosti a na konkurencieschopnosÈ na trhu práce a zároveÀ otvoriȉkolu aj verejnosti a podporovaÈ informatizáciu celej spoloãnosti. Ak˘ je skutoãn˘(nie deklaratívny) stav informatizácie a internetizácie slovenského ‰kolstva, na akej úrovni jednes práca s informaãno-komunikaãn˘mi technológiami (ITK) na slovensk˘ch ‰kolácha s ak˘mi v˘sledkami a perspektívami do budúcnosti tu stojí projekt Infovek dnes,o tom hovoríme s doc. RNDr. Beátou BRESTENSKOU, PhD., prezidentkou Asociácieprojektu Infovek a poslankyÀou NR SR za stranu ANO.Slovenské ‰kolstvo vyrástloaj vìaka projektu InfovekProjekt Infovek – ão bolo jeho základn˘mzmyslom? NapæÀa sa – obsahovo a dostatoãner˘chlo – jeho vízia? Aká je realita?Skúste definovaÈ priority v rámci projektuInfovek v tejto chvíli!Keì sme roku 1999 zaãínali so 79 ‰kolami,ktoré sme vybavili poãítaãmi a pripojilina internet, nikto neveril, Ïe cieº maÈ pripojenév‰etky ‰koly na internet a zmeniÈ tradiãnú‰kolu na modernú ‰kolu do roku 2004 jevôbec reálny. V decembri 2004 sa stal realitou.Podarilo sa pripojiÈ 100%, t.j. 3482 základn˘cha stredn˘ch ‰kôl na internet a spodporou ‰tátu a súkromného sektora dodaÈna ‰koly 32 tisíc poãítaãov. Z pomeru 90 Ïiakov/ PC sme vìaka projektu Infovek pre‰lina pomer 30 Ïiakov / PC. âo síce nie je priemer,ktor˘ sa má dosiahnuÈ v EÚ (4 – 5 Ïiakov/ PC), ale hodne sme sa k nemu priblíÏili.V pripojení ‰kôl na internet patríme na‰piãku nov˘ch ‰tátov v EÚ.Druh˘ dôleÏit˘ cieº projektu Infovek boloefektívne zhodnotiÈ investovan˘ch 2,4 mld Skdo informatizácie ‰kolstva. V‰etky ‰koly dostali„edukaãn˘ balíãek“, t.j. digitálny edukaãn˘obsah vo forme multimediálnych CD prevyuãovanie v‰eobecno-vzdelávacích predmetov,profesionálny administratívny softvér,operaãn˘ systém, antivírov˘ systém, riadiacisystém pre manaÏovanie procesu vzdelávanias IKT, tvorivé programátorské prostrediaatì. T˘m sa ‰koly dostali na „rovnakú ‰tartovaciuãiaru“. ZároveÀ od zaãiatku projektuInfovek sa buduje edukaãn˘ portál www.infovek.sk,kde si uãitelia aj ‰tudenti môÏunájsÈ veºké mnoÏstvo informácií, kde komunikujúmedzi sebou, kde rie‰ia národné a medzinárodnéprojekty atì.Tretím dôleÏit˘m cieºom je príprava uãite-ºov na prácu s IKT a na aplikovanie IKT dopredmetov na ‰kolách. To je najnároãnej‰iaãasÈ projektu. Prv˘ch 5 rokov sme ‰kolili naLetn˘ch ‰kolách projektu Infovek uãiteºov,ktorí si väã‰inou prv˘ raz sadli k poãítaãom.Pod profesionálnym vedením odborníkov a sdobrou metodikou objavili „ãaro a moÏnosti“IKT. ·kolenia prebiehali aj v spolupráci sMetodicko-pedagogick˘mi centrami a ·kol-36

N Á R O D N Á R A D A S Rsk˘mi v˘poãtov˘mi centrami na Slovensku.Za 5 rokov sme vy‰kolili 14 000 uãiteºov, t.j.tzv. „kritickú masu“ a mnohí z nich sa stalipriekopníkmi v zavádzaní IKT vyuãovania azaãali sami aktívne premieÀaÈ tradiãnú ‰koluna modernú ‰kolu s podporou IKT. Roku2004 sme sa sústredili na prípravu lektorovpre 250 ‰koliacich centier na Slovensku. Naroky 2005 a 2006 sme si dali za cieº pre‰koliÈv‰etk˘ch uãiteºov Z· a S·, t.j. 80 tisícuãiteºov na prácu s IKT a jej aplikáciami dopredmetov.Informaãne gramotn˘ uãiteº je kºúãom kúspe‰nej informatizácii ‰kolstva a vytváraniumodernej ‰koly 21. storoãia.ëal‰í cieº v roku 2005 je vy‰koliÈ 3 500 odborn˘chgarantov, aby kaÏdá ‰kola mala svojhogaranta a odborníka pre správu siete. Veºmiv˘znamnou cieºovou skupinou sú aj samotníriaditelia ‰kôl, ktor˘ch poz˘vame navzdelávanie nového manaÏovania ‰koly spodporou IKT.·tvrt˘m cieºom projektu Infovek je „digitálne‰túrovstvo“ a podprojekt „Otvorená‰kola“. Finanãné prostriedky a pripraven˘ºudsk˘ potenciál sa na ‰kolách väã‰inou zhodnocujeod 8.00 hod do 14.00 hod. Preão neurobiȉkolu centrom lokálnej komunity, preãoneotvoriÈ jej brány pre verejnosÈ od 14.00do 20.00 hod alebo dlh‰ie. ·kola bola a jevÏdy nositeºom poznania, ale nielen pre mladúgeneráciu, ale pre v‰etk˘ch v lokálnej komunite.Preto sme finanãne aj metodickypodporovali, aby ‰koly zaãali organizovaÈvzdelávanie v oblasti e-gramotnosti pre verejnosÈa dnes sú to uÏ stovky ‰kôl, ão nielen‰kolia pre zruãnosti práce s IKT, ale spolupracujús úradmi práce, s miestnymi municipalitamia pomáhajú vzdelávaÈ samosprávu,rekvalifikovaÈ nezamestnan˘ch, ale vytvárajúaj zaujímavé ponuky získania certifikátovECDL, internetové kluby atì. Máme veºakrásnych príkladov, ako infoveková ‰kolazmenila Ïivot v danej komunite, spomeniemdedinu Hladovka alebo obec Ko‰ariská, kdeobãania chodia do ‰koly ãítaÈ dennú tlaã, pozeraÈrôzne médiá, pracovaÈ na príprave projektov,deti uãia svojich star˘ch rodiãov akokomunikovaÈ e-mailom, ako vyhºadávaÈ informáciena internete a pod.Znamená to, Ïe projekt Infovek viac-menejsplnil svoje poslanie? Aké sú najnov‰ietrendy v najvyspelej‰ích ‰tátoch? Darí sanám ich zachytávaÈ, aplikovaÈ ãi aspoÀuvaÏovaÈ o nich? Mohli by ste porovnaÈ napríkladstav slovenského a ãeského ‰kolstva,ão sa t˘ka stupÀa úspe‰nosti ich internetizácie?Treba povedaÈ, Ïe za 5 rokov realizácieprojektu Infovek sa toho urobilo naozaj veºaa „Slovensko vyrástlo“ na ceste informatizácie‰kolstva. Teraz ale nastáva oveºa nároãnej‰iaetapa a to je „premena tradiãnej ‰kolyna modernú ‰kolu 21. storoãia“. Je preto potrebnéanalyzovaÈ v˘sledky projektu a vychádzaÈz nich pri tvorbe Národnej koncepciemoderného ‰kolstva na Slovensku. Mnohé‰táty EÚ, ktoré prijali uÏ na konci minuléhostoroãia podobné koncepcie a investovaliveºké finanãné prostriedky do ‰kolstva, napr.‰kandinávske krajiny, Anglicko, Nemecko,Maìarsko, sú dnes oveºa ìalej ão sa t˘katechnickej infra‰truktúry na ‰kolách.V âeskej republike existuje projekt IN-DO· – internet do ‰kôl, v rámci ktorého ãeskávláda investovala 7 mld. Kã do informatizácie‰kolstva. Dnes je veºká kritika v˘sledkovprojektu, lebo e‰te stále nemajú pripojenév‰etky ‰koly na internet a nemajú pre-‰kolen˘ch uãiteºov a ch˘ba digitálny obsah.Práve nበprojekt Infovek sa dáva ako pozitívnypríklad realizácie komplexne ponímanéhoprojektu a zvlá‰È sa vyzdvihuje jeho‰pecifick˘ fakt, totiÏ Ïe iniciatíva i‰la zdola,t.j. Ïe ‰koly aktívne vstúpili do projektu,uchádzali sa o financie cez svoje konkrétneprojekty a aktivity a Ïe sa vytvoril priestor prevznik, v˘menu a podporu dobr˘ch nápadov(celonárodná konferencia realizovaná kaÏd˘rok, diskusn˘ portál, edukaãn˘ portál) a bolivytvorené a aj sledované hodnotiace kritériáprogresu projektu. Na druhej strane ani u násnie je v‰etko ruÏové. Ministerstvo ‰kolstva SRschválilo síce realizáciu projektu Infovek,ale nevyvíjalo dostatoãn˘ tlak na získaniepotrebn˘ch finanãn˘ch zdrojov pre kvalitnúrealizáciu projektu a dodnes nevytvorilo stratégiumoderného ‰kolstva, vychádzajúcu zozákladov, ktoré vybudoval projekt Infovek.NevyuÏíva sa tak obrovsk˘ motivaãn˘ potenciál‰kôl a uãiteºov, ktor˘ projekt Infovek„prebudil“.Budú teda na‰i ‰tudenti pripravení, keì informaãnáspoloãnosÈ takpovediac „strãínohu do dverí“? Nebolo by vhodné nejakoprehodnotiÈ cel˘ projekt Infovek, integrovaÈdoÀ nové nápady, dodaÈ mu novú akceleráciu?A ak áno, tak ako?V nasledujúcich dvoch rokoch bude potrebnézaãaÈ skutoãne veºkú zmenu vo vzdelávacomprocese, ktorá bude trvaÈ hodne rokov.Prirovnala by som to k potrebnému „BigBengu“ v ‰kolstve.Pre dne‰n˘ rozvoj technológií sa stávajú uωkoly „dosÈ malé“ a predmety „dosÈ úzke astrnulé“, pre deti klasické memorovanie uÏ„neúnosné“ a málo motivujúce k inovaãn˘ma tvoriv˘m procesom. VzdelávaÈ sa bude potrebnécel˘ Ïivot.Základom musí byÈ nov˘ pohºad na profilabsolventa, t.j. je potrebné nájsÈ novú odpoveìna otázku, na ão má ‰kola pripravovaÈ Ïiaka?Ak˘ má byÈ vzdelávací proces pre vytvárajúcusa vzdelanostnú spoloãnosÈ? Ako sabude vzdelávanie podieºaÈ na trvalo udrÏateºnomrozvoji spoloãnosti?Projekt Infovek vytvoril takpovediac základypre dom, ktor˘ je potrebné kvalitne a r˘chlodobudovaÈ a ìalej trvalo udrÏiavaÈ a aj modernizovaÈ.Dom je vlastne na‰a spoloãnosÈ.V nasledujúcich dvoch rokoch v projekte Infovekbudeme pokraãovaÈ vo v‰etk˘ch 4 pilieroch,ale dôraz budeme klásÈ na implementáciuIKT do predmetov a na nov˘ obsaha metódy vzdelávania. Technológie otvárajúnové moÏnosti pre interdisciplinaritu vzdelávaciehoprocesu, pre kooperáciu, komunikáciu.Preto musíme pri obsahovej zmene „búraÈstaré steny“ medzi predmetmi, medzi ‰kolami,mestami, ‰tátmi. Vzdelávanie bude stáleviac akceptovaÈ nové metódy a formy, akosú di‰tanãné vzdelávanie, projektové a kon-‰truktivistické metódy práce atì.Projekt Infovek po dokonãení základnéhovzdelávania uãiteºov pre prácu s IKT má záujempodieºaÈ sa na vytvorení systému nadstavbov˘ch,viacúrovÀov˘ch foriem a metódvzdelávania v aplikáciách IKT do vyuãovania.Veºké zmeny je potrebné realizovaÈ aj vpríprave budúcich uãiteºov na V·. Toto jenová oblasÈ aktivít pre projekt Infovek.Chceme podporovaÈ vznik slovenského,digitálneho, edukaãného obsahu pre v‰eobecno-vzdelávaciea odborné predmety a vytvorenievirtuálneho vzdelávacieho prostrediana základn˘ch a stredn˘ch ‰kolách.ëalej máme záujem podporovaÈ aj ìal‰ietechnické dovybavenie ‰kôl s dvoma hlavn˘micieºmi. Prv˘m je dostaÈ sa postupne na po-Ïadovanú úroveÀ 5-6 Ïiakov / 1 PC a druh˘mvybaviÈ uãiteºov prenosn˘mi PC s t˘m, Ïe budemeod nich poÏadovaÈ aktívny prístup v realizáciicieºov modernej ‰koly.Uvedené smerovania projektu Infovek nanasledujúce roky si vyÏaduje uÏ in‰titucionalizáciuprojektu Infovek a profesionalizáciuspolupráce s M· SR. Nevyhnutné bude aj presadeniemodernej ‰koly ako vládnej prioritypre budúcoroãn˘ rozpoãet, ako i pre rozpoãtyna ìal‰ie tri roky.37

V¯BOR NR SR PRE VZDELANIE, VEDU, ·PORT A MLÁDEÎ, KULTÚRU A MÉDIÁStále viac mlad˘ch Slovákov ‰tuduje na zahraniãn˘ch univerzitách s cieºom získaÈ novéskúsenosti a vzdelanie z prestíÏnej in‰titúcie s jasnou kalkuláciou vyhliadky na lep‰ie uplatneniesa v Ïivote. Mnoho to vypovedá o úrovni ‰kolstva na Slovensku, najmä ak informácie z rôznychprieskumov hovoria o nedostatoãnej literárnej gramotnosti na‰ich Ïiakov, alebo si v‰imnemestále náreky nad nedostatkom finanãného a technického zabezpeãenia ‰kôl. ZodpovednosÈ zanapæÀanie vládneho programového vyhlásenia a teda aj za reformu ‰kolstva, nesie na svojichpleciach minister ‰kolstva, o ktorom sa vyjadril predseda parlamentu, Ïe je najlep‰ím ministrom.V NR SR sme oslovili poslancov, ãlenov V˘boru NR SR pre vzdelanie, vedu, ‰port a mládeÏ,kultúru a médiá s otázkami :1. Ako hodnotíte zvládnutie reformn˘ch krokov v oblasti ‰kolstva,aj v kontexte plnenia vládneho programového vyhlásenia?2. Ak˘ je vበpohºad na mnohé signály o nedostatoãnosti finanãného zabezpeãenia ‰kolstva,ãi uÏ z hºadiska ohodnotenia a postavenia uãiteºov, ale aj z hºadiska kvality vzdelávaniav porovnaní s krajinami EÚ?Reforma ‰kolstvapred dokonãením?Franti‰ek Miklo‰koposlanec NR SR ( KDH)Jedin˘ zákon, ktor˘ ch˘ba na dokonãeniereformy ‰kolstva je zákon o spôsobe a systémevzdelávania, ten sa zatiaº nepodarilo v parlamentepredloÏiÈ. Pokiaº viem, bude v‰akpredloÏen˘, takÏe tento rest ministerstva ‰kolstvabude dotiahnut˘ do konca. Treba v‰akpovedaÈ úprimne, Ïe ide o veºmi ÈaÏk˘ zákon,pretoÏe po 40 rokoch jedného systému vzdelávaniavytvoriÈ nov˘ ‰kolsk˘ zákon o vzdelávaníje akousi ústavou ‰kolstva a to nie jejednoduché. Ide o nov˘ systém, ktor˘ by tumal pôsobiÈ a fungovaÈ ìal‰ie desaÈroãia. Akby sa nepodarilo prijaÈ tento zákon, bola byto chyba, ale nebolo by to celkom zlyhanie,pretoÏe ako som uÏ povedal, ide o veºmikomplikovan˘ návrh zákona. To, Ïe nepre‰ielparlamentom zákon o financovaní vysok˘ch‰kôl, ktor˘ ministerstvo ‰kolstva povaÏujeza súãasÈ reformy, ale parlament ho odmietolskôr z politick˘ch pohºadov a postojov kfinancovaniu a fungovaniu vysok˘ch ‰kôl.Ostatné zákony rezortu boli parlamentomprijaté. Reforma ‰kolstva v materiálnej podobe– decentralizácia, presun kompetencií nasamosprávu, je vykonaná. Samozrejme, Ïe tuexistujú problémy, k˘m sa v‰etko rozbehne,ale základn˘ krok, Ïe uÏ nepatrí v‰etko podministerstvo ‰kolstva, teraz si to riadia obcea VÚC, je realizovan˘.Súhlasím, ale to uÏ nie je celkom vecou ibaministerstva ‰kolstva, ale vlastného ‰tátu. Jeprioritou KDH stále zvy‰ovaÈ finanãné ohodnoteniepracovníkov, aj v nadchádzajúcomobdobí schvaºovania nového ‰tátneho rozpoãtuchceme dosiahnuÈ opätovné zvy‰ovaniefinanãného zabezpeãenia ‰kolstva. Súhlasím,Ïe platy uãiteºov, ale aj platy v ‰tátnejspráve a zdravotníctve, to ão platí ‰tát, jezatiaº financované veºmi nízko.ªudmila Mu‰kováposlankyÀa NR SR(ªS – HZDS)Ak by platila téza z programového vyhláseniavlády, Ïe ‰kolstvo patrí k prioritám, takby sa to muselo odraziÈ aj vo finanãnom krytí‰kolstva. BohuÏiaº, skutoãnosÈ je absolútnenepostaãujúca, napriek istému zv˘‰eniu finanãn˘chprostriedkov v minulom roku, pretoÏez minul˘ch rokov v ‰kolstve sa vytvorilobrovsk˘ dlh nielen v priamom financovaní,ale ide aj o skyt˘ dlh, ktor˘ predstavujú po-‰kodené budovy, absentujúce ‰kolské pomôcky,neexistujúce uãebnice, veì mnohíÏiaci sa uãia zo star˘ch socialistick˘ch uãebníc,atì. Proklamácia o priorite ‰kolstva tedavôbec nie je pravdou. TaktieÏ vyhlásenia o zameranísa a uplatnení vedomostnej ekonomikyv Ïivote na‰ej spoloãnosti sú zostávajú ibav deklaratórnej polohe, pretoÏe konkrétnekroky nesvedãia o tom, Ïe by vláda chcelatoto kritérium uviesÈ ão najskôr do Ïivota. Napriektomu, Ïe existuje program rozvoja ‰kolstvana budúcich 10 – 15 rokov, nepremieta38

V¯BOR NR SR PRE VZDELANIE, VEDU, ·PORT A MLÁDEÎ, KULTÚRU A MÉDIÁsa do uωích plánov, napr. do ‰kolského zákona,ktor˘ mal byÈ prijat˘ uÏ zaãiatkom tohtovolebného obdobia. Na jednej strane sa rie-‰ia finanãné toky v ‰kolstve prijatím financovaniana hlavu Ïiaka, ale aj tento krok vyvolávaskôr nezdravú rivalitu medzi ‰kolami, bojo Ïiaka na úkor jeho vzdelávania, keì nielen‰pecializované prieskumy, ale aj samotná in‰-pekcia zaznamenáva pokles úrovne vzdelaniaÏiakov, kde prijatím zákona o ‰tátnej správev ‰kolstve – prenesení kompetencií na samosprávu,preniesli sa aj také kompetencie,ktoré mali zostaÈ v rukách ‰tátu. Ide predov‰etk˘mo metodickú ãasÈ, a aj napriek tomu,Ïe zákon umoÏÀuje obciam a samosprávamvytvoriÈ si ‰kolsk˘ úrad, mnohé sa nedohodli,v mnoh˘ch obciach neexistujú metodici,pretoÏe v pomere k poãtu Ïiakov si ho nedokáÏuzabezpeãiÈ a t˘m ministerstvo ‰kolstvastratilo styãného dôstojníka, ktor˘ zabezpeãovalpriamy kontakt so ‰kolami. Metodicineplnili iba priebeÏnú kontrolu, ale predov‰etk˘mporadenskú funkciu, ktorú nenahradiliexistujúce metodické centrá s úplne in˘miúlohami. Túto funkciu nemôÏe suplovaÈ aniin‰pekcia, pretoÏe jej úlohou je kontrolavzniknut˘ch ‰kôd an block a do ‰koly sa dostaneraz za desaÈ rokov. Podºa môjho názorut˘mto krokom sa napáchajú ‰kody, ktorébudú neopraviteºné, pretoÏe sa na ne príde uÏneskoro. Najväã‰ie krivdy sú páchané právena regionálnom ‰kolstve, pretoÏe mnohé vecisa robia bez porád s odborníkmi. Vytvorenákulikulárna rada, ktorú tvorili odborníci bohuÏiaºvôbec nezasadala, takÏe neviem naakom základe sa budú tvoriÈ vyhlá‰ky, keì nebolioslovení predov‰etk˘m ºudia z praxe.Îiaº, nejde iba o platy uãiteºov, na veºminízkej úrovni je u nás celkové financovanie‰kolstva a vedy a to nielen v porovnaní s krajinamiEÚ, ale aj s krajinami, ktoré do tohtospoloãenstva ani nepatria. To je základn˘problém, pretoÏe ak sa skutoãne nenájdu prostriedky,tak nielenÏe nebudeme napredovaÈ,ale pretrvávajúcou stagnáciou budeme stáleviac a viac strácaÈ. Je síce pravdou, Ïe sa vytvorilmechanizmus na r˘chlej‰ie zvy‰ovanieplatov mlad˘ch uãiteºov ako t˘m, ktorí sú uÏdlh‰ie v praxi, pretoÏe si myslia, Ïe tí uÏ nebudúodchádzaÈ zo ‰kolstva, ale nie je to skutoãnosÈou.Mnohí uãitelia odi‰li zo ‰kolstvado in˘ch oblastí a hlavnou príãinou bol a jenedostatok finanãného zabezpeãenia. Mámeniektoré dobré zákony pre vysoké ‰koly, aleakoby sme stále zabúdali na na‰e regionálne‰kolstvo, ão sa nám môÏe vo veºmi krátkomãase vypomstiÈ, pretoÏe ak sa nepostaví domsolídne od základu, zbytoãne budeme robiÈstrechu.Du‰an âaploviãposlanec NR SR( SMER)Z formálnej stránky moÏno povedaÈ, Ïeprogramové vyhlásenie vlády sa napæÀa, alepo obsahovej stránke sa nenapæÀajú predpoklady,ktoré oãakávajú od reformy uãitelia, rodiãia,Ïiaci i ‰tudenti. Zavedenie normatívovdo ‰kolstva povaÏujem za správnu vec, ale aksa zúÏi iba na to, Ïe Ïiak, ‰tudent základnej,strednej, vysokej ‰koly je nosiãom peÀazí, tonám neprinesie kvalitu. Je to isté sprehºadnenietokov peÀazí, ale na druhej strane sa Ïiakstáva nie dobr˘m alebo zl˘m, ale potrebn˘mpre ‰kolu, pretoÏe jej priná‰a peniaze. Ur˘chlenev‰ak treba porozm˘‰ºaÈ, ako vytvoriÈpodmienky na skvalitnenie obsahovej stránkyvzdelávania, ãi uÏ na regionálnej úrovnialebo na vysok˘ch ‰kolách. Napriek tomu, Ïesa prijal zákon o prenesení kompetencií, t.j.zákon o ‰tátnej ‰kolskej správe a samospráve,sú tu veºké nedostatky a som prekvapen˘,Ïe za 3 roky na mnoÏstvo pripomienok uãiteºov,zriaìovateºov a manaÏérov ‰kôl zatiaºministerstvo ‰kolstva nereagovalo a neurobilonovelizáciu v tejto oblasti. Stále ch˘ba zákonzákonov pre regionálne ‰kolstvo, zákono v˘chove a vzdelávaní, ktor˘ má uÏ vy‰e 20rokov od roku 1984 s mnoÏstvom noviel aviete, ako sa v nich ºudia vyznajú. Zrejme vtomto volebnom období uÏ ani nebude prijat˘a je to veºká chyba, pretoÏe tak˘to zákontreba prijaÈ na zaãiatku. Osobne za na‰u stranuSmer mám pripraven˘ legislatívny zámerzákona a pracujeme na jeho paragrafovomznení, aby sme ho hneì po voºbách, ak budemepri moci, vo vláde v rámci legislatívnejsm‰te prijali a potom môÏeme o tom hovoriÈ.Skon‰tituujeme kurikulárnu radu, ktorú pánminister nedokázal dodnes vytvoriÈ, ch˘baaj kurikulárna prestavba, teda otázka ‰tandardov,ãi 60% rámcov˘ch ‰tandardov, teda ‰tátnycha 40 % necháme na ‰koly, a to je otázkadiskusie. Otázka obsahu vzdelávania celázávisí od poradného orgánu a kurikulárnejrady, ako aj odborn˘ch in‰titúcií – ·PÚ a·tátneho in‰titútu odborného vzdelávania,ktor˘ch zriaìovateºom je M· SR. Absolútnenám zlyháva odborné vzdelávanie, ão je veºmidôleÏitá agenda a myslím si, Ïe M· SRe‰te nena‰tartovalo ani proces celoÏivotnéhovzdelávania. Tento proces samozrejme nieje dobré robiÈ izolovane iba cez rezort ‰kolstva,ale aj v spolupráci s ministerstvom kultúry,ale ani tu nedo‰lo k nejakému zbliÏovaniu,ão mi veºmi ch˘ba, ale to je vecou koordinácievlády a predsedu vlády, ãi to chce alebonechce. âo sa t˘ka vysokého ‰kolstva,napriek tomu, Ïe sme prijali zákon o podporevedy, v˘skumu a v˘voja, myslím si, Ïe najväã‰ímhendikepom je skutoãnosÈ, Ïe veda nepreniklado vysoko‰kolského procesu, Ïe smenerozdelili univerzity na vedecké a na uãiace,teda na vysoké ‰koly a na univerzity, ãímsa nevytvorili isté predpoklady kvality tak,aby mladí ºudia mohli byÈ od zaãiatku ‰túdiazapojení do vedeckého procesu a cez vedu sadostali aj k vednej disciplíne, aby nemali ibaencyklopedické, memorované poznatky. To súnajpodstatnej‰ie kroky prestavby ná‰ho ‰kolstva,ktoré bude treba urobiÈ v rámci nápravy.Smer má podstatne in˘ názor ako ministerstvo‰kolstva, preto máme uÏ pripraven˘ legislatívnyzámer a pripravujeme paragrafovéznenie návrhu zákona o postavení pedagogick˘chzamestnancov, kde nejde iba o finanãnékrytie, ale aby sme sa dostali na priemerhodnotenia uãiteºov v EÚ, t.j. 20% nad priemern˘plat v tom, ktorom ‰táte a zároveÀ tuchceme definovaÈ aj ìal‰ie postavenie uãite-ºa, aby mal vytvorené legislatívne podmienkyna tento spoloãensk˘ status. Máme zákonyo vojakoch, policajtoch, sudcoch a pod.,dodnes v‰ak nemáme zákon o uãiteºoch a taksa divím, ãi váÏne chceme budovaÈ spoloãnosÈformujúcu sa na poznaní, vedomostnej ekonomike– projekt Minerva, alebo ãi chcemestále pre‰ºapovaÈ z nohy na nohu a zaostávaÈstále viac za ‰tátmi EÚ a sveta v tejto oblasti.V takomto zákone treba jasne povedaÈ,ak˘ bude kariérny postup uãiteºa, Ïe pôjde oceloÏivotn˘ proces vzdelávania a garantovaÈtreba jeho sociálny status. Nie je moÏné, abymohol zriaìovateº alebo starosta narábaÈ suãiteºom ako s tovarom, uãiteº musí maÈ istúautonómnosÈ, postavenie, vrátane zdravotnejstarostlivosti, ão musí garantovaÈ ‰tát.In‰pirácie sme ãerpali aj z krajín EÚ, ale ajod susedov z âR a Poºska, kde tak˘to zákonuÏ bol prijat˘. Vytvoríme tak rámcové podmienkypre lep‰ie postavenie uãiteºa a samozrejmeaj väã‰í záujem mlad˘ch absolventovpedagogick˘ch smerov, aby sa stalo ‰kolstvozaujímavej‰ím a príÈaÏlivej‰ím. Pokles úrovnevzdelania Ïiakov a ‰tudentov je citeºn˘, dokázalito aj posledné hodnotenia v rámci projektuPisa 2003, tam sme sa objavili na chvoste,ale aj správy in‰pekcie svedãia o tom, Ïenastal ist˘ pokles a tvrdia to aj samotní uãitelia.Priãom ide o slab‰í v˘ber zo Ïiakov základn˘ch‰kôl a vysoké ‰koly poukazujú naslab‰í v˘ber ‰tudentov zo stredn˘ch ‰kôl.Práve preto treba prijaÈ aj isté legislatívnerámce, aby sme proces vzdelávania skvalit-Àovali, ão sa v‰ak nedá direktívne, ale iba vytváranímist˘ch podmienok. Ak chceme maȉkolu hrou a hovoríme o tom, Ïe to má byȉkola dialógu v rámci milénia, tak nie je moÏné,aby uãiteº pracoval s 35 Ïiakmi v jednejtriede. Je to v‰ak aj otázka pred‰kolskej v˘chovy,povinnej za‰kolenosti 5-roãn˘ch detí,aby sa dostali do sociálneho priestoru a postupnesa t˘m zlep‰í aj obsah.39

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPostavenie migrantova men‰ín v Európskej úniiEurópske monitorovacie centrum pre rasizmusa xenofóbiu (EUMC) pripravuje pre EÚ ajej ãlenské ‰táty ‰tatistické údaje, anal˘zy, správya odporúãania, t˘kajúce sa stavu ºudsk˘chpráv a ich poru‰ovania tak˘mi faktormi, ako súrasizmus, xenofóbia, antisemitizmus, islamofóbia,náboÏenská a etnická nezná‰anlivosÈ a pod.Ostatná V˘roãná správa EUMC za rok 2004 uÏãiastoãne zahrnuje aj desaÈ nov˘ch ãlensk˘chkrajín EÚ, vrátane Slovenska. Z hºadiska dvochznámych antidiskriminaãn˘ch smerníc EÚ sazameriava na problematiku migrantov a etnick˘chmen‰ín v jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajináchv tak˘ch oblastiach, ako je legislatíva, zamestnanie,bytová situácia a predov‰etk˘mvzdelávanie, na ktoré v tejto správe kladiezvlá‰tny dôraz. V tomto zmysle priná‰a aj porovnaniepôvodnej európskej „pätnástky“ s „desiatkou“nov˘ch ãlensk˘ch krajín. Mnohé údajea závery tejto správy si preto zaslúÏia aj na‰upozornosÈ.KaÏdá krajina sa historicky, politicky a hospodárskyvyvíja osobit˘m spôsobom, ão determinujeaj migráciu do nej a z nej. Historická skúsenosÈeurópskych krajín formovala samotnéetnické zloÏenie men‰ín v migraãnom procese,ako aj vnímanie ich postavenia v spoloãnostiväã‰inov˘m etnikom, ãím bolo podmienené ajjeho politické správanie sa voãi nim. Z tohto hºadiskamoÏno ãlenské krajiny EÚ rozdeliÈ na základedejín migrácie v nich a ich prístupu k migrantoma k men‰inám do troch skupín.Prvá skupina krajín sa vyznaãuje dejinn˘mprocesom pomerne v˘znamnej imigrácie z b˘val˘chkoloniálnych území. Patrí do nej Francúzsko,Holandsko a Veºká Británia.Druhú skupinu tvoria krajiny, ktoré systematickyuskutoãÀovali nábor „gastarbeiterov“.Tvoria ju Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Nemecko,Luxembursko a ·védsko. Tieto krajiny majúpoãetnú populáciu imigrantov, ktorí nie sú domácimiobyvateºmi krajiny svojho pobytu a súbeÏne oznaãovaní skôr ako „prisÈahovalci“ ãi„cudzinci“ neÏ ako imigrantské ãi etnické men-‰iny. Vo väã‰ine t˘chto krajín je tak prvá, akoaj druhá skupina imigrantsk˘ch men‰ín dlhodoboprítomná a mnohí imigranti nadobudli ‰tátneobãianstvo danej krajiny, ako napríklad juhov˘chodníÁzijci vo Veºkej Británii, Severoafriãaniavo Francúzsku a Turci v Nemecku.Tretia skupina zahrnuje krajiny „nového prisÈahovalectva“.V t˘chto krajinách prebiehaladlhodobá emigrácia a stali sa cieºom v˘raznéhoprisÈahovalectva iba od konca 80-tych ãi poãiatku90-tych rokov 20. storoãia. Sem patríGrécko, Taliansko, ·panielsko, Portugalsko,Fínsko a Írsko. Práve do tejto tretej skupiny sauÏ zaãali zaraìovaÈ aj nové ãlenské krajiny z európskej„desiatky.“Európske krajiny s vysok˘m podielom prisÈahovalectvaa s dejinami dlhodobého usídleniasvojej prisÈahovaleckej populácie sa vyznaãujúdvoma modelmi antidiskriminaãnej politiky.Krajiny, patriace zväã‰a do prvej skupiny spoãetn˘m men‰inov˘m obyvateºstvom rôznehoetnického pôvodu, sú ãasto prezentované akomultietnické ãi multikultúrne spoloãnosti (Francúzsko,Holandsko, Veºká Británia a do istejmiery aj ·védsko). âasom si tieto krajiny vypracovalisystematické koncepcie antidiskriminaãnejpolitiky, chápanej predov‰etk˘m ako rie‰enieotázky rasovej rovnosti. Pod pojmom etnickémen‰iny sa tu rozumejú zvlá‰tne men‰inovéskupiny prisÈahovaleckého pôvodu (oznaãovanéako „etnické ãi rasové men‰iny“, „osoby cudziehopôvodu“, alebo „alochtónne obyvateºstvo“,a chápané ako prisÈahovalci ãi ich potomkovia,bez ohºadu na ich faktické ‰tátne obãianstvo).Z hºadiska antidiskriminaãnej politiky voãiprisÈahovaleckému obyvateºstvu pouÏíva väã‰inakrajín, patriacich do druhej (ale aj do tretej)skupiny rad‰ej oznaãenie „cudzinci“ neÏ oznaãenie„men‰iny“. Preto niektoré z nich v ostatn˘chdesaÈroãiach systematicky nerozvíjali ‰pecifickúlegislatívu t˘kajúcu sa rovnosti príleÏitostí ãi antidiskriminácie.Z tohto dôvodu sa napríklad Rakúskoa Nemecko spoliehajú skôr na v‰eobecnéprávne predpisy neÏ na legislatívu adekvátneupravenú problematike prisÈahovalectva.V mnoh˘ch európskych krajinách v‰ak jestvujúetnické men‰iny, ktoré nepatria ani k prisÈahovalcom,ani k potomkom predo‰l˘ch prisÈahovaleck˘chvæn, ale sú ich pôvodn˘mi obyvateºmi,alebo sa v t˘chto krajinách usídlili uÏdávno. Tieto skupiny sa zvyknú oznaãovaÈ akonárodné ãi národnostné men‰iny, inokedy akoautochtónne men‰iny, jazykové men‰iny, aleboproste ako etnické men‰iny (minority). Tietoskupiny majú rôzny status. Niektoré sú oficiálneuznávan˘mi men‰inov˘mi skupinami sozvlá‰tnymi právami a privilégiami, niektorémajú zvlá‰tne jazykové práva a iné nemajú vôbecnijaké ‰pecifické skupinové práva. Jedny atie isté men‰iny môÏu byÈ oficiálne uznávané vniektor˘ch krajinách, nie v‰ak v in˘ch (napríkladRómovia). VeºkosÈ rôznych men‰inov˘chskupín sa od krajiny ku krajine mení.Pokiaº ide o citlivú problematiku koncepcievzdelávania pre tieto skupiny obyvateºstva, vkrajinách EÚ sa presadzuje interkultúrne a multikultúrnevzdelávanie. Prvé kladie dôraz nalep‰ie porozumenie vlastnej kultúry, ako ajin˘ch kultúr, zatiaº ão druhé vystupuje predov‰etk˘mako adekvátna odpoveì vzdelávacíchsústav na potrebu pripraviÈ Ïiakov pre Ïivot vmultikultúrnej spoloãnosti. Oba tieto programymajú posilÀovaÈ pozitívne postoje voãi in˘m,uãiÈ umeniu spolupráce a lep‰iemu porozumeniusociálnych vzájomn˘ch vzÈahov v záujmevytvárania mostov medzi rozliãn˘mi etnick˘mispoloãenstvami a jednotlivcami rôzneho etnickéhopôvodu. Tomu napomáhajú aj nové uãebnéstratégie a pomôcky, uãebnice berúce doúvahy rôzne kultúrne perspektívy, ako aj ‰peciálnapríprava uãiteºov. Paradigma „pedagogiky precudzincov“ zameranej na ich asimiláciu sa zmenilana integratívne uãebné procesy, t˘kajúce sapráve tak väã‰inového obyvateºstva, ako aj príslu‰níkovetnick˘ch men‰ín.Z porovnania medzi starou európskou „pätnástkou“a jej novou „desiatkou“ vidno takétorozdiely: • V nov˘ch krajinách sa kladie väã‰ídôraz na men‰inové vzdelávanie, zatiaº ão v pätnástkeje dôraz na vzdelávanie interkultúrne,ktoré sa t˘ka nielen men‰inov˘ch, ale v‰etk˘ch‰tudentov. S t˘m súvisí skutoãnosÈ, Ïe svojej kultúrea dejinám sa uãia viac men‰iny v novej desiatke,zatiaº ão v európskej pätnástke je to súãasÈosnov pre v‰etk˘ch Ïiakov. • Hoci rozvojmen‰inov˘ch jazykov je záleÏitosÈou v‰etk˘ch25 krajín, ústredn˘m bodom men‰inového vzdelávaniasa stal hlavne v novej desiatke. • V európskejpätnástke je stav vzdelávania prisÈahovalcova „nov˘ch men‰ín“ centrom pozornostipedagogick˘ch diskusií, ale len nepatrná pozornosÈsa mu venuje v európskej desiatke. Naopak,problematike vzdelávania národnostn˘ch ãi autochtónnychmen‰ín sa venuje men‰ia pozornosÈv mnoh˘ch krajinách pätnástky. • Verejná a pedagogickádiskusia o náboÏenskej problematike,ako je otázka nosenia prikr˘vok hlavy apod., sa viac rozvíja v európskej pätnástke neÏv desiatke, kde nejestvuje v˘znamná moslimskápopulácia. • Zatiaº ão v niektor˘ch krajinácheurópskej pätnástky sa problematika antisemitizmudostala do ‰kolsk˘ch osnov, v krajináchdesiatky sa tomuto nevenuje väã‰ia pozornosÈ.Uviedol som iba niektoré závery z rozsiahlejsprávy EUMC, ktorá podrobne dokumentuje aanalyzuje zodpovedajúce údaje z jednotliv˘chãlensk˘ch krajín EÚ, vrátane Slovenska. V tomtoceloeurópskom kontexte na tom nie sme najhor‰ie(ale ani najlep‰ie) a patríme skôr do európskehopriemeru. Tomu, kto by sa chcel dozvedieÈviac, odporúãam obrátiÈ sa priamo nazdroj, z ktorého som ãerpal: Racism and Xenophobiain the EU Member States. Trends, Developmentsand Good Practice. Annual Report2003/2004, Part 2. EUMC, Vienna 2005.Miroslav Kus˘,politológ40

D I A L Ó G YPoverovacie listiny veºvyslanec Srbska a âiernej Hory Vojislav MILENKOVIå odovzdalprezidentovi Slovenskej republiky Ivanovi Ga‰paroviãovi 14. júna 2005. Patrí medzi kariérnychdiplomatov. Okrem rôznych funkcií na ministerstve zahraniãn˘ch vecí pôsobil na zastupiteºsk˘chúradoch v ·panielsku a Maìarsku. Vo svojej ãinnosti sa sústreìoval na problematiku vzÈahovmedzi európskymi ‰tátmi, s osobitn˘m zreteºom na západnú Európu a EÚ. Zhováral sa Peter Gregu‰.Srbsko a âierna Horana ceste do EÚVa‰a excelencia, ako by ste charakterizovalisúãasnú situáciu vo va‰ej krajine?Na túto otázku nie je jednoduché odpovedaÈ.Na‰a ekonomická situácia nie je ideálna. HociuÏ môÏeme zaznamenaÈ prírastok zahraniãn˘chinvestícií, e‰te stále nie je dostaãujúci, mám namysli predov‰etk˘m priame investície. Musímv‰ak pripomenúÈ, Ïe na rozdiel od niektor˘chin˘ch krajín strednej a v˘chodnej Európy, unás uÏ dávnej‰ie existovali také pomery, ktoréumoÏÀovali existenciu niektor˘ch prvkov trhovejekonomiky. Preto na‰e prispôsobovanie saekonomick˘m pravidlám EÚ by nemalo byÈ vzásade sprevádzané tak˘mi problémami, ako jeto v in˘ch krajinách. Na‰e hospodárstvo v‰akzaÈaÏuje vysok˘ deficit zahraniãného obchodu.Napríklad v minulom roku dosahoval v˘‰ku7,4 miliardy eúr. Napriek tomu v krajine existujefinanãná stabilita., devízové rezervy sa pohybujúna úrovni 5 miliárd euro, nárast priemyselnejv˘roby je na úrovni 7 %. Av‰ak, v tomtoroku je inflácia na úrovni 13 %, nezamestnanosÈsa pohybuje na úrovni 26 %. Musím preto zopakovaÈ,Ïe na‰a ekonomika potrebuje zahraniãnéinvestície, pretoÏe je to najefektívnej‰í spôsobekonomického rozvoja.Prejdime v‰ak k politickej situácii. SúãasnémuSrbsku sa podarilo veºmi zlep‰iÈ svoj obrazvo svete. Ako by ste charakterizovali súãasnúpolitickú situáciu.Súãasná vláda dáva jednoznaãne najavo, Ïemá snahy zapojiÈ sa do procesu euroatlantickejintegrácie. Je to jednoznaãná zahraniãnopolitickápriorita. V tom smere existuje jasn˘ konsenzusv krajine. Politické zmeny sa v ekonomikeprejavili v narastajúcej privatizácii. Vytvoril satieÏ tak˘ politick˘ mechanizmus, ktor˘ sa veºmipodobá mechanizmom v in˘ch európskychkrajinách. Podobne ako je to v prípade niektor˘chin˘ch krajín v˘chodnej a strednej Európy,tento proces je e‰te stále v ‰tádiu dozrievania.Vieme, Ïe potenciálni zahraniãní investori majúobavy, ãi je politická situácia v na‰ej krajine stabilná,no v tomto smere môÏem vysloviÈ uistenie,Ïe takéto obavy nie sú opodstatnené. MusímtieÏ zdôrazniÈ, Ïe takéto pocity nie sú silnév krajinách strednej a v˘chodnej Európy, kdemajú predsa len úplnej‰ie informácie. Napríkladinvestície z Nemecka a Rakúska sú vy‰‰ieako z in˘ch krajín. Problémy s Kosovom, ãi budúcnosÈouná‰ho ‰tátneho usporiadania nemajúdopad na na‰u politickú a ekonomickú stabilitu.Mohli by ste uviesÈ podrobnosti o snahách va-‰ej krajiny smerom k Európskej únii?UÏ som naznaãil, Ïe je to hlavn˘ zahraniãnopolitick˘cieº na‰ej krajiny. O t˘chto snahách niesú v politick˘ch stranách, ktoré tvoria súãasnúvládnu koalíciu, Ïiadne rozdielne názory. Pochybnostinedávajú najavo ani iné parlamentnéstrany. Aj preváÏna väã‰ina na‰ich obãanovzdieºa tento názor. Domnievame sa, Ïe by bolodobre, aby sa tento proces v‰eobecne ur˘chlil.Podporujeme aj snahy in˘ch balkánskych krajíno vstup do EÚ. Menovite mám na mysliChorvátsko a nechceme so Ïiadnou krajinousúÈaÏiÈ o to, komu sa skôr tento vstup podarí.Vzhºadom aj na to, ão sa u nás dialo, nachádzamesa e‰te v prípravnej fáze vstupného procesudo EÚ. Chceli by sme dosiahnuÈ, aby sa budúcirok podpísala dohoda o asociácii a stabilizáciis EÚ. A pokraãovanie vstupného procesubude aktuálne potom. Neviem odhadnúÈ,ako dlho to bude trvaÈ. Pravda, treba braÈ do úvahyaj súãasnú situáciu v EÚ a dúfam, Ïe to nebudemaÈ negatívny dopad na na‰e snahy. Oce-Àujeme, Ïe tieto snahy nachádzajú podporu ajna Slovensku, ão si vysoko váÏime.V 90. rokoch pri‰lo k absurdnej bratovraÏednejvojne. Preto je veºmi dôleÏité povedaÈ, akésú súãasné vzÈahy medzi b˘val˘mi republikamiJuhoslávie, ktoré sú dnes samostatn˘mi‰tátmi?K prioritám na‰ej zahraniãnej politiky tieÏpatria vzÈahy s na‰imi susedmi. Jednak je potrebné,aby krajiny, ktoré sa nachádzajú v regióneBalkánu navzájom spolupracovali, spájajúich spoloãné zahraniãnopolitické záujmy, ako jenapríklad spomínané úsilie o euroatlantickú integráciu.Tieto snahy napomôÏu rie‰iÈ problémy,ktoré priniesla neblahá minulosÈ. Na druhejstrane, aj medzinárodné spoloãenstvo oãakáva,Ïe krajiny tohto regiónu dokáÏu úspe‰ne spolupracovaÈ.Vieme o t˘chto oãakávaniach a sna-Ïíme sa im vyjsÈ v ústrety. Mohol by som uviesÈviacero príkladov. S niektor˘mi susedn˘mi krajinamisme uzavreli napríklad dohody o otázkachmen‰ín alebo o hospodárskej spolupráci avoºnom obchode. Medzi‰tátny dialóg je frekventovan˘.Prichádza k sústavnej v˘mene náv‰teva rie‰ia sa otázky t˘kajúce sa Ïivotn˘ch záujmovobãanov. To znamená, Ïe vzÈahy so v‰etk˘mi susedmisú vo v˘znamnej miere pozdvihnuté. Tosa vzÈahuje na b˘valé juhoslovanské republiky,ako aj na ostatné krajiny.Spomínali ste men‰iny. Vo Vojvodine Ïijeslovenská men‰ina. Ako by ste charakterizovalijej situáciu? Ak˘ jej v˘voj problémuKosova?Ako predstaviteº svojej krajiny urãite poviem,Ïe situáciu Slovákov u nás je veºmi dobrá.LenÏe, niã iné som nepoãul ani od predstaviteºovslovenskej men‰iny. S radosÈou musímkon‰tatovaÈ, Ïe neexistuje niã, ão by mohlo naznaãovaÈmoÏné problémy. Ja osobne i veºvyslanectvobudem pôsobiÈ tak, aby v tomto smerenikdy neboli problémy. Ak by do‰lo, ão lenk náznaku nejakého nedorozumenia, pokúsimesa ho hneì odstrániÈ.Problém Kosova je veºmi zloÏit˘ a komplikovan˘.KaÏdopádne zamietame snahy o nezávislosÈKosova. Ak sa príjme takéto rie‰enie,bude to bez ná‰ho súhlasu. Hoci Srbsko a âiernaHora je kon‰truktívny regionálny partner, zároveÀdávame najavo, Ïe takéto rie‰enie by nebolo‰Èastné. Dávno bol prijat˘ princíp stabilityhraníc európskych krajín a kaÏdá ich zmenaby mala neodhadnuteºné dôsledky. Srbská vládaprijala plán decentralizácie, ktor˘ by tieÏrie‰il spomínan˘ problém. Medzinárodné spoloãenstvoÏiadame, aby ho aspoÀ do istej mieryzohºadnilo. Problém má aj ekonomick˘ aspekt.Zahraniãn˘ dlh Kosova v rámci dlhuSrbska a âiernej Hory predstavuje v‰e 1 miliardyeuro. Splácame dlhy za to, ão sa v minulostiv Kosove vybudovalo v na‰om ‰táte. ZároveÀrozsiahly majetok v Kosove dnes nie je v rukáchjeho skutoãn˘ch majiteºov. Je tu totiÏ problémnávratu uteãencov a bezpeãnosti Srbov, ktoríÏijú v Kosove. Dnes sa nielenÏe uteãenci do Kosovanevracajú, ale je tam aj zlá bezpeãnostnásituácia. Najprv by s mali vyrie‰iÈ tieto otázkya potom by sa malo rokovaÈ o statuse Kosova.41

T A B A K O V ¯ P R I E M Y S E LV Národnej rade SR sa schyºuje k rokovaniu o návrhu Zákona o spotrebnej dani z tabakov˘ch v˘robkov,pochádzajúceho z dielne Ministerstva financií SR. Jeho prijatím by sa opäÈ v˘razne zv˘‰ili ceny cigariet,ão je podºa názoru ministerstva priama cesta k naplneniu poÏiadaviek EÚ a k podstatnému rastupríjmov do ‰tátneho rozpoãtu. Priama cesta v‰ak nemusí byÈ vÏdy tou najsprávnej‰ou cestoua jednoduchosÈ rie‰ení niekedy môÏe spôsobiÈ dlhotrvajúce a ÈaÏko odstrániteºné následné komplikácie.Kritika navrhovaného Zákona o spotrebnej dani z tabakov˘ch v˘robkov, s ním súvisiace rizikápre legálny trh a prepojenia s poÏiadavkami Európskej únie sú predmetom ná‰ho rozhovorus predsedom predstavenstva spoloãnosti Imperial Tobacco Slovakia, a.s. Andreasom LANDTOM.V prípade tabakov˘ch v˘robkovsú aj iné moÏnosti,ako harmonizovaÈspotrebné daneAndreas Landt je na Slovensku a pracujepre spoloãnosÈ Imperial Tobacco Slovakia(predt˘m spoloãnosÈ pôsobila pod názvomSlovak International Tabak) uÏ skoro 4roky. Do decembra 2003 zastával pozíciufinanãného riaditeºa spoloãnosti.V súãasnosti je predsedom predstavenstvaa riaditeºom Imperial Tobacco Slovakia,a.s. pre SR.V posledn˘ch rokoch zaznamenávame naSlovensku neustály rast spotrebiteºsk˘chcien cigariet. Prv˘m prelomov˘m rokombol rok 2003, kedy v dôsledku príprav Slovenskejrepubliky na vstup do Európskejúnie a harmonizácie sadzieb spotrebn˘chdaní, uplatÀovan˘ch v jej rámci, do‰lo kprvému v˘raznému zv˘‰eniu spotrebiteºsk˘chcien cigariet a tabakov˘ch v˘robkov.Aké sú va‰e skúsenosti z tohto obdobia?Skutoãne, rok 2003 bol ‰tartovacím rokom,keì spotrebné dane sa v dvoch postupn˘chkrokoch zv˘‰ili v porovnaní s rokom2002 celkovo aÏ o pribliÏne 50 %. Ceny cigarietstúpli o 3 aÏ 13 Sk / na ‰katuºku, priãomãasÈ nárastu dane bola absorbovaná zozisku v˘robcu.Fajãiari vtedy zaÏili jeden z najväã‰ích cenov˘ch‰okov, ktor˘ nemohol zostaÈ bez následkov.Mnoho fajãiarov si náhle nemohlo dovoliÈkupovaÈ legálne cigarety a pre‰li na pa‰ovanév˘robky. Legálny trh s cigaretami následnedramaticky poklesol. Naopak, nelegálnytrh tak oÏil, Ïe do‰lo dokonca k vybudovaniujeho nov˘ch infra‰truktúr. Z tohto pohºadubolo najhor‰ie obdobie november 2003 – marec2004, poãas ktorého sme dospeli k odhadu,Ïe podiel pa‰ovan˘ch cigariet dosiaholúroveÀ aÏ 40 % z celkovej spotreby cigarietv SR.Tento v˘voj mal napokon dopad aj na ‰tátnyrozpoãet. Príjem zo spotrebn˘ch daní zarok 2003 sa v porovnaní s rokom 2002 sícezv˘‰il, ale iba o 15 % z moÏn˘ch cca 50 %nárastu spotrebn˘ch daní.Ak˘ bol nasledujúci v˘voj?Je pochopiteºné, Ïe tieto negatívne dopadybolo treba eliminovaÈ. V‰etky zainteresovanézloÏky, Ministerstvo financií SR, Colnáspráva SR, ale aj dôleÏité spoloãnosti pôsobiacena tabakovom trhu, pravidelne analyzovalipríãiny a prijímali opatrenia na zlep‰eniesituácie. Prijatím úãinn˘ch coln˘ch opatrenísa zv˘‰ila napríklad úspe‰nosÈ záchytov pa-‰ovan˘ch v˘robkov colnou správou. Av‰akobjem nelegálnych v˘robkov je e‰te stálepodstatne vy‰‰í ako je jeho záchyt (odhadomzáchyt predstavuje cca 4 – 5 % z pa‰ovan˘chv˘robkov) a preto boli a samozrejme aj sú veºmidôleÏité aj iné aspekty, zniÏujúce podielnelegálnych v˘robkov na trhu.Hlavn˘m dôvodom kupovania pa‰ovan˘chcigariet bol veºk˘ rozdiel medzi cenou pa‰ovan˘cha najlacnej‰ích legálnych cigariet natrhu. Keì sme zaznamenali zv˘‰enie cien pa-‰ovan˘ch cigariet, na‰a spoloãnosÈ prijalastrategické rozhodnutie – podobne ako ostatníkonkurenti na trhu – a na úkor podstatnéhozníÏenia ziskovosti zaviedli sme na trh lacnécigarety, ktoré sa cenove priblíÏili k cenámpa‰ovan˘ch cigariet. Cenov˘ rozdiel medzipa‰ovan˘mi cigaretami a legálnymi najlacnej-‰ími cigaretami sa t˘m zníÏil z 23 Sk na 10Sk za ‰katuºku s 20 ks cigariet.Na základe dne‰ného hodnotenia situáciemôÏeme povedaÈ, Ïe tento krok bol správny.Veºké mnoÏstvo fajãiarov sa vrátilo späÈ k legálnymcigaretám. Dnes lacn˘ segment predstavujecca 17 % z legálne predávan˘ch cigarieta má narastajúci potenciál. Ukázalosa, Ïe práve dostupnosÈ tohto lacného segmentuje jedn˘m z hlavn˘ch dôvodov postupnéhonárastu legálneho a poklesu nelegálnehotrhu na Slovensku.Toto sú podºa nás dva v˘znamné dôvody,ktoré spôsobili, Ïe od konca roku 2004 sa situáciana legálnom trhu signifikantne zlep‰ila,legálny trh sa stabilizoval a podiel nelegálnehotrhu poklesol na súãasnú odhadovanúúroveÀ cca 20–25% z celkovej spotreby cigariet.42

T A B A K O V ¯ P R I E M Y S E L72,0070,0068,0066,0064,0062,0060,0058,0056,0054,0052,0050,0048,0046,0044,0042,0040,0038,0036,0034,0032,0030,0028,0026,0024,0022,0020,00Legálne cigaretys odvádzanou daÀou49,50 Sk – 67,00 SkMars 49,50 SkCenov˘ rozdiel* =-23,00 Sk (-46,5%)Cena pa‰ovan˘ch cigariet23,00 Sk – 30,00 SkPriemerná cena = 26,50 SkOktóber 2003 Júl 2005Ministerstvo financií SR navrhuje s platnosÈouod 1. 1. 2006 ìal‰ie zv˘‰enie sadziebspotrebn˘ch daní cigariet. Aké je va‰e stanoviskok tomuto zv˘‰eniu? Myslíte si, Ïesa bude situácia opakovaÈ?Navrhované zv˘‰enie spotrebnej daneohrozuje uÏ spomínanú stabilizáciu legálnehotrhu a podºa nás opäÈ od‰tartuje negatívnedopady, s ktor˘mi sme sa stretli v rokoch2003/2004.Schválením navrhovan˘ch sadzieb spotrebnejdane z cigariet by sa minimálna sadzbadane zv˘‰ila o 36 % a ceny cigariet by sa zv˘-‰ili v priemere o 22 %. Je to dramatické zv˘-‰enie.Alarmujúce je aj to, Ïe toto zv˘‰enie sadziebspotrebn˘ch daní cigariet zaÈaÏí predov‰etk˘mfajãiarov s niωími príjmami a zo sociálneslab‰ej skupiny obyvateºstva. Fajãiarlacn˘ch znaãiek – ktor˘ prevaÏne patrí do skupinys niωími príjmami – bude musieÈ zaplatiÈza ‰katuºku cigariet relatívne o 26% viacako doteraz, k˘m fajãiar, ktor˘ si uÏ dnesmôÏe dovoliÈ drah‰iu znaãku, pocíti nárastceny iba o 15 %. Myslíme si, Ïe je to nesociálnea neférové voãi t˘m spotrebiteºom,ktorí musia hlboko siahnuÈ do vrecka. MnoÏstvot˘chto fajãiarov si nebude môcÈ dovoliÈkúpiÈ legálne cigarety a prejdú opäÈ k nelegálnymcigaretám, ãi uÏ pa‰ovan˘m alebo fal‰ovan˘m,ktoré okrem iného nie sú kontrolovanéz hºadiska kvality. Obsah ‰kodliv˘ch látoku fal‰ovan˘ch v˘robkov môÏe byÈ podstatneLegálne cigaretys odvádzanou daÀou52,50 Sk – 72,00 SkMars 52,50 SkLacné cigaretys odvádzanou daÀou43,00 Sk – 52,50 SkSmart 43,00 SkCenov˘ rozdiel* =-10,00 Sk (-23,3%)Cena pa‰ovan˘ch cigariet28,00 Sk – 38,00 SkPriemerná cena = 33,00 Sk* Cenov˘ rozdiel predstavuje rozdiel medzi priemernou cenou pa‰ovan˘ch a najniωoucenou legálnych cigarietvy‰‰í ako u legálnych cigariet. Anal˘zou jednejznaãky z fal‰ovan˘ch cigariet, ktoré bolizachytené v âesku sme zistili aÏ pribliÏne o100 % vy‰‰í obsah nikotínu a dechtu.Nespravodlivé daÀové zaÈaÏenie lacnej-‰ích cigariet bude maÈ navy‰e negatívny dopadaj na t˘ch úãastníkov trhu, ktorí podnikajúprevaÏne v tomto segmente. V˘robcovia,dovozcovia, distribútori ãi predajci, ktorí podnikajúv segmente lacn˘ch tabakov˘ch v˘robkov,budú v porovnaní s t˘mi, ktorí majú vyváÏenej‰ieportfólio produktov, znev˘hodnení,ãím sa naru‰í konkurenãné prostredie naslovenskom trhu s tabakov˘mi v˘robkami. Toje v rozpore so Smernicou 95/59ES.V neposlednom rade bude maÈ zv˘‰enie sadziebspotrebn˘ch daní cigariet dopad aj na‰tátny rozpoãet. Príjem do ‰tátneho rozpoãtudôsledkom vy‰‰ej spotrebnej dane z cigarietsa síce zv˘‰i, ale nie o toºko, o koºko sazv˘‰ia dane, t.j. v priemere o 32 %. V dôvodovejspráve sa uvádza, Ïe zv˘‰ením spotrebnejdane z cigariet sa zv˘‰i príjem do ‰tátnehorozpoãtu o 960 mil. Sk, ão v‰ak predstavujeiba 10 %-n˘ nárast v porovnaní s rokom2005.Deklarovan˘m cieºom Ministerstva financiíSR je z dôvodu splnenia maastrichtskéhokritéria v oblasti inflácie dosiahnuÈ zv˘-‰ením spotrebnej dane cigaretov˘ch v˘robkovk 1. 1. 2006 úroveÀ daÀového zaÈa-Ïenia, poÏadovanú ES k 1. 1. 2007. Je pod-Golden Moon Mars Paramount Dalila West NCK* DavidoffGateR1/MarlboroCena ‰katuºkys 20 ks cigarietv r. 2005 45,0 49,0 52,5 55,0 57,0 59,0 70,0 72,0v r. 2006 56,9 60,9 63,6 65,8 67,8 69,8 80,6 82,6Rozdiel ceny v Sk(2005 vs 2006)11,9 11,9 11,1 10,8 10,8 10,8 10,6 10,6Rozdiel ceny v %(2005 vs 2006)26% 24% 21% 20% 19% 18% 15% 15%*NCK= najpredávanej‰ia cenová kategóriaºa vás moÏné spomínan˘ cieº dosiahnuÈ ibez dramatického zv˘‰enia spotrebiteºsk˘chcien cigariet?Ako prvú by sme si mali postaviÈ otázku,ãi je vôbec potrebné dosiahnuÈ poÏadovanúúroveÀ pre rok 2007 uÏ v roku 2006 a zváÏiÈsituáciu, ãi rie‰ením nie je predæÏenie prechodnéhoobdobia na dosiahnutie sadzbydaní podºa ES. Problém s pa‰ovaním cigarieta z toho vypl˘vajúce daÀové úniky nie sú ibaproblémom Slovenska. Pozrime sa okoloseba. Maìarsko má tieÏ problémy s rozmáhajúcimsa nelegálnym trhom s cigaretami.Podºa na‰ich informácií chce Maìarsko iniciovaÈpredæÏenie prechodného obdobia doroku 2012, ão by mu umoÏnilo zvy‰ovaÈ cenycigariet postupne, v súlade s nárastom príjmovfajãiarov.Ja verím, Ïe tak urobia aj ìal‰ie nové ãlenské‰táty EÚ, ktoré majú ten ist˘ problém. Pripojísa aj Slovensko? Dúfam, Ïe áno.Dramatickému zv˘‰eniu daní / cien cigarietje moÏné predísÈ aj správnym premietnutímcieºov do ‰truktúry a sadzby daní. SplneniepoÏiadaviek v zmysle prechodného obdobiasa zisÈuje podºa daÀového zaÈaÏenia najpredávanej‰ejcenovej kategórie (najväã‰iemnoÏstvo predan˘ch balení cigariet s rovnakoucenou) a jeho správny odhad je preto veºmidôleÏit˘. âo bude najpredávanej‰ou cenovoukategóriou v nasledujúcich rokoch je aleveºk˘ otáznik. PredloÏen˘ návrh napríklad vychádzaz toho, Ïe najpredávanej‰ou cenovoukategóriou bude aj naìalej kategória s teraj-‰ou cenou 70 Sk / ‰katuºku. Podºa nás v‰aknie je moÏné zameraÈ sa na nieão, ão je veºmiÈaÏko odhadnuteºné. Veì v prípade, ak bysa najpredávanej‰ou cenovou kategóriou stalin˘ cenov˘ segment, v˘sledky v dan˘ch ukazovateºochby neboli v súlade so schválen˘mharmonogramom.ëalej: hovorili sme, Ïe súãasné daÀové za-ÈaÏenie znev˘hodÀuje lacnej‰ie cigarety.Kombináciou troch zloÏiek spotrebnej daneje moÏné vybraÈ takú alternatívu, ktorá odstránitoto neférové zdanenie lacného segmentu,in˘mi slovami povedané, zabezpeãí spravodlivézaÈaÏenie v‰etk˘ch znaãiek a nespôsobídramatick˘ nárast cien cigariet a pokles legálnehotrhu.Chceli by ste e‰te na záver nieão dodaÈ? âoby ste doporuãili?Vieme, Ïe nelegálny obchod s tabakov˘miv˘robkami nie je moÏné – ani na Slovensku– zlikvidovaÈ úplne. MôÏeme zabrániÈ jehorastu realizovaním opatrení, uveden˘ch v dokumenteo anal˘ze v˘voja nelegálneho trhus tabakov˘mi v˘robkami, ktoré vypracovaloMinisterstvo financií SR. Ale toto samotnénepomôÏe. To by sme iba vÏdy doháÀali idúcivlak. Je dôleÏité hºadaÈ aj iné v˘chodiskáa rie‰enia. PredæÏenie prechodného obdobia,taká ‰truktúra spotrebn˘ch daní, ktorázaÈaÏuje spravodlivo v‰etky znaãky, niÏ-‰í absolútny nárast daní / cien cigariet, tosú hlavné nástroje, ktoré máme a ktoré bysme mali vyuÏiÈ. Pevne verím, Ïe poãas parlamentnéhoprocesu sa tieto moÏnosti premietnudo navrhovaného zv˘‰enia spotrebn˘chdaní z cigariet a t˘m sa predíde negatívnymdopadom, ktoré som uviedol vy‰‰ie.âas na to e‰te je.43

O B R A N AS RSpoloãnosÈ CSBC zaloÏila pred piatimi rokmi skupina ºudí z vojenského v˘skumu a v˘vojaa zo súkromn˘ch firiem, ktoré sa z civilnej v˘roby vyprofilovali na vojenskú.Od zaãiatku sa zameriava sa na tri na seba nadväzujúce oblasti – automatizáciupozemn˘ch síl, spojenia a na simulaãné prostriedky – o ktor˘ch sme sa rozprávalis Ing. Ivanom PLICHTOM, CSc., riaditeºom spoloãnosti CSBC, s.r.o.Automatizovan˘ systémvelenia – nevyhnutn˘predpokladmodernej armádysystémové a technické architektúry. Nadväznena projekty pre operaãne – taktick˘ stupeÀrealizujeme teraz projekt aj pre iné jednotky,ktoré pôsobia na územím Slovenska alebo vzahraniãí.âo je vlastne automatizovan˘ systém veleniaa riadenia – ASVR?ASVR predstavuje v súãasnej dobe aplikáciunajmodernej‰ej v˘poãtovej techniky doprostriedkov velenia, to znamená na miestavelenia i do bojov˘ch vozidiel. K tomu, abymohli tieto automatizované prostriedky spolupracovaÈ,je potrebné maÈ vynikajúci komunikaãn˘systém odoln˘ proti ru‰eniu a zabezpeãujúcizároveÀ vysoké r˘chlosti prenosovúdajov, teda ‰tandardn˘ch textov˘ch správ ahlasu a postupne aj obrazu a ìal‰ích vymo-Ïeností modernej techniky. ASV teda zr˘chºujeprenos údajov, zabezpeãuje lep‰iu prezentáciuúdajov o stave vojsk – a to tak vlastn˘chako i cudzích jednotiek – a v˘razne napomáhazr˘chleniu rozhodnutia veliteºa.âo vás in‰pirovalo orientovaÈ sa právet˘mto smerom?V dobe profilovania firmy sme dospeli kzáveru, Ïe oblasÈ taktického stupÀa, teda najniωíchbojov˘ch jednotiek zostala v slovenskejarmáde nepokrytá firmami a teda zaãalisme s budovaním systému velenia a riadeniapre operaãno-taktick˘ stupeÀ.Postupne sme pre‰li aj na vy‰‰ie stupne aprojektom MSU sme sa zamerali na tvoreniespojovacej infra‰truktúry. Ide o dva veºmimoderné kontajnerové systémy pôvodne urãenépre tzv. operácie iné ako vojna, teda prezahraniãné misie v rámci mierov˘ch síl OSNa NATO. Predpokladali sme, Ïe neskôr budeúloha roz‰írená na realizáciu väã‰ích mobiln˘chkomunikaãn˘ch systémov pre vojská urãenédo priameho nasadenia.Mobiln˘ spojovací uzol – MSUV1 smevypracovali a zrealizovali spolu s VOP 027a zahraniãn˘m dodávateºom v roku 2002 za3 mesiace. Zabezpeãuje celú komunikaãnúinfra‰truktúru miesta velenia, teda telefonickéspojenie miesta velenia, rádiové spojeniek nadriadenému i k spolupracujúcim jednotkámv pásmach krátkych a veºmi krátkych væna rádioreléov˘ spoj, ktor˘ môÏe byÈ medzidvomi jednotkami alebo hoci k najbliωiemupo‰tovému úradu, odkiaº môÏe ísÈ informáciapo ‰tandardn˘ch medzinárodn˘ch linkách.Okrem v˘voja a v˘roby systémov vypracúvameanal˘zy práce ‰tábov a jednotiek.Vznikli z toho zatiaº tri pomerne veºké dokumenty,ktoré sme dodali do Armády SR. Naich základe bolo pripravené programové dieloa spôsob ako ho pouÏívaÈ. Táto z veºkej ãastiteoretická práca zahrÀuje tzv. základné piliere– ãasti tak˘chto projektov – operaãné,Na prv˘ pohºad to vyzerá byÈ jednoduché,veì prenos hlasu cez rádiové kanály fungujeuÏ vari aj storoãie...Problémom nie je prenos hlasu, ale údajovcez rádiové kanály. Najmä v armádach, ktorénedisponujú najnov‰ou rádiovou technikou.KeìÏe v zaãiatkoch budovania ASVRsme na tento problém narazili, zaãali smetvoriÈ úplne novú vetvu spojenia, ktorou jevetva vysokor˘chlostn˘ch rádiov˘ch spojovbeÏiacich v gigaherzovom pásme. Zabezpeãujúviac ako 10-megabitovú r˘chlosÈ prenosuúdajov, vìaka ktorej dôstojníci ‰tábu dostávajúinformácie od bojov˘ch jednotiek ãiprieskumu takmer v reálnom ãase a môÏu pripraviÈsprávne podklady pre rozhodnutie veliteºa.Cel˘ tento systém vytvárate vlastn˘mi v˘robkami?Niektoré technologické prostriedky, najmä44

O B R A N AS Rti sebe viesÈ simulovan˘ boj 2 roty, by armádapotrebovala 20 tak˘chto systémov a zatiaºich má len 9. A navy‰e sú dislokované nadvoch rôznych miestach...V období rozbiehajúcej sa profesionalizáciearmády je pri krat‰ích intervaloch obmienpersonálu nutné pravidelne viesÈ nielenv˘cvik v najjednoduch‰ích úkonoch,streºbách z rôznych zbraní, ale i v systémochvelenia. V akom reálnom ãase simôÏu noví ºudia osvojiÈ cel˘ systém ASVR?Samozrejme, tento fakt bol pri tvorbeASVR zohºadnen˘. Vypracovali sme dôleÏitéãasti systému, tzv. esopy, elektronické stáleoperaãné postupy, ktoré vedú meniacich sadôstojníkov a príslu‰níkov ‰tábu k veºmi r˘chlemupochopeniu spôsobu prípravy podkladovpre útok, obranu a ìal‰ie ãinnosti. Esopyt˘m zjednodu‰ujú ãinnosÈ a hlavne prená-‰ajú v‰etky skúsenosti na postupne sa obmieÀajúcichºudí napríklad v operáciách in˘chako vojna v Afganistane ãi na Golansk˘ch v˘-‰inách.Pripravil: Peter Vámosipoãítaãe síce nakupujeme, ale sami vyrábamerôzne typy zástavieb. V‰etko ão sa nedákúpiÈ, alebo je veºmi ‰peciálne, napríklad simulátoralebo automatické ovládanie antén ãirôzne systémy rozvodov sme uÏ vyrobili ajpre iné armády. Jedn˘m z príkladov vlastnejkreativity, na ktorú som hrd˘, je taktick˘ poãítaãov˘systém TPS – z krabice sa ºahko ar˘chlo rozvinie ‰peciálny stôl, do ktorého jezabudovan˘ poãítaã. Rovnako ºahko môÏe byÈstôl opäÈ zloÏen˘ a sÈaby kufor transportovan˘beÏn˘mi vozidlami jednotky.Pri prostriedkoch pre rotu a ãatu sme koncepciuTPS museli zmeniÈ tak, Ïe sme technicképrostriedky rozloÏili do viacer˘ch bremiena uloÏili ich do veÏe bojového vozidlapechoty. T˘mto nov˘m komunikaãn˘m prostredímsa nám podarilo rie‰iÈ komplexnúefektívnu a flexibilnú komunikáciu medzi‰tábom a bojujúcimi vozidlami, medzi veliteºoma ‰tábom a vlastne navzájom medziv‰etk˘mi zloÏkami zúãastÀujúcimi sa vojenskejoperácie.Je ASVR vyuÏiteºn˘ aj pri beÏnom v˘cvikuv mierov˘ch podmienkach?UÏ na zaãiatku existencie na‰ej spoloãnostisme mali vyvinut˘ laserov˘ simulátorstreºby z lafetovan˘ch zbraní, ktor˘ umoÏÀujev˘cvik osádok v ich prirodzenom prostredí– v tankoch a bojov˘ch vozidlách pechoty.Simulaãn˘ systém môÏe byÈ nasaden˘priamo vo v˘cvikovom priestore a prená‰a informáciedo automatizovaného systému velenia.Zlep‰uje priame návyky strelcov operátorovpri streºbe z kanónov a guºometov.Strelu simuluje laserov˘ lúã ovládan˘ vo vertikálnomsmere, ãím modeluje balistickúkrivku tak, ako keby letela skutoãná strela.Na‰a zostava s názvom SYSEQ umoÏÀujev˘cvik strelca na terã s balistikou, súbojov˘variant s balistikou i taktick˘ variant. Vysokor˘chlostn˘mkanálom sú prená‰ané pozíciea stav v‰etk˘ch vozidiel – ãi sú zasiahnutéa k˘m, koºko majú munície – vlastnev‰etky informácie z taktického súboja do jednéhoalebo niekoºk˘ch zobrazovacích systémov,ktoré sú u riadiaceho v˘cviku.Vበsystém teda t˘m, Ïe umoÏÀuje komplexnenacviãovaÈ taktickú simuláciu stretujednotiek bez pouÏitia reálnych zbraní,‰etrí nielen zbrane, ale i finanãné prostriedkyna muníciu........a zároveÀ vyÏaduje zachovávaÈ si návyky,napríklad ukr˘vaÈ a maskovaÈ sa v teréne,brániÈ sa proti nepriateºskému prieskumua súãasne vyuÏívaÈ vlastn˘ prieskum na vyhºadávaniea niãenie cieºov nepriateºa.TakÏe v na‰ej armáde je uÏ simulovanie vojensk˘choperácií beÏné...Zatiaº e‰te nie, pretoÏe na to, aby mohli pro-SYSEQ laserová jednotka45

P˘tali sme sa konateºa firmy robotec, s. r. o., Ing. Ivana Vallarobotec, s. r. o.a priemyselné robotyna Slovensku a v âecháchPreão ste sa rozhodli pôsobiÈ práve v oblastirobotizácie a automatizácie?Priemyselná robotizácia má na Slovenskusvoju tradíciu, o ktorú sa v minulosti staralnajmä v˘skumn˘ ústav VUKOV v Pre‰ove aniektoré podniky koncernu ZËS. Tam sa sústreìovalv˘voj a v˘roba pre krajiny b˘valejRVHP. V t˘ch rokoch sme patrili medzi svetovú‰piãku a dá sa povedaÈ, Ïe sme v mnoh˘choblastiach mohli smelo konkurovaÈ japonsk˘mv˘robcom. Bola by veºká ‰kodapre nበrozvíjajúci sa priemysel, keby sme sanepokúsili nadviazaÈ na tieto korene. UÏ nievo v˘voji, ale v projektovaní a komplexnejrealizácii robotizovan˘ch pracovísk na kºúã.Máme viac ako pätnásÈroãné skúsenosti voblasti oblúkového zvárania. Vypracovalisme sa na popredn˘ch dodávateºov zváracejtechniky na Slovensku, priãom nepredávamelen zváracie zdroje ako produkty, ale ponúkameaj kompletné technologické rie‰eniapre jednotlivé aplikácie. Cítili sme potreburoz‰íriÈ na‰e portfólio o segment automatizáciezváracích procesov, a to najmä na báze robotizácie.Mali sme ‰Èastie, Ïe sme hneì odzaãiatku získali ºudí, ktorí vedeli skæbiÈ vedomostiz oblasti profesionálneho zvárania, automatizáciea elektrotechniky, keìÏe vysoké‰koly v súãasnosti neponúkajú tak úzko ‰pecializovan˘odbor, zameran˘ na oblasÈ robotizáciezváracích procesov. Spojením skúsenostív oblasti zvárania a ‰piãkovej zváraceja automatizaãnej techniky od japonského v˘robcuOTC Daihen vznikol na Slovensku a vâechách siln˘ partner, o ktorého sa môÏuv˘robcovia zvarkov pevne oprieÈ. SpoloãnosÈrobotec, s. r. o. zaãala pôsobiÈ na trhu právev ãase silného rozvoja automobilovéhopriemyslu v strednej Európe. Podarilo sa nám„zaplátaÈ dieru“, ktorá v tejto oblasti nepochybnebola, a v súãasnosti nemá na‰a spoloãnosÈna trhu alternatívu.Pri realizáciách pouÏívate roboty a komponentyod spoloãnosti OTC Daihen. Preãopráve tento japonsk˘ v˘robca?Japonsko má v tejto oblasti najdlh‰iu tradíciu,najviac investuje do v˘voja a má najviacnasaden˘ch priemyseln˘ch robotov na svete.OTC Daihen je uÏ dlhé roky uznávan˘m lídromv segmente v˘voja a v˘roby zváracejtechniky a od svojho zaloÏenia v roku 1912prispel viacer˘mi prevratn˘mi technológiamik pokroku technológie zvárania. SpoloãnosÈ sapostupne zaãala orientovaÈ aj na v˘robu robotova externého príslu‰enstva (polohovadiel aìal‰ích zariadení). V súãasnosti ponúka komplexnévybavenie pre robotizované pracoviskáa patrí k najväã‰ím v˘robcom robotov nasvete. Medzi úspechmi v oblasti robotizáciemôÏeme spomenúÈ napr. to, Ïe práve táto firmadokázala ako prvá v histórii robotizácie zosynchronizovaÈpohyb robota a externej osi, ãoznamenalo doslova revoluãn˘ posun a zjednodu‰enieprogramovania nielen pri zváracíchaplikáciách, ale aj pri manipulácii. V˘robkyOTC Daihen charakterizuje v prevádzke extrémnaspoºahlivosÈ a bezporuchov˘ chod poãascelej Ïivotnosti zariadenia.MôÏete spomenúÈ nejaké v˘znamné referencie?T˘ch je niekoºko. Urãite najv˘znamnej‰iareferencia a nielen z hºadiska poãtu in‰taláciíje v súãasnosti Matador Inalfa. Táto spoloãnosÈje dlhodob˘m spoºahliv˘m dodávate-ºom komponentov pre najväã‰ie automobilkyvrátane ·koda a VW. V ‰tádiu realizácieje aj ich spoloãn˘ projekt s kórejsk˘m v˘robcomkomponentov pre KIA.âo ponúkate svojim zákazníkom a akésluÏby zabezpeãujete?46

SpoloãnosÈ robotec, s. r. o., ponúka zákazníkomautomatizáciu v˘robn˘ch procesovpodºa ich ‰pecifick˘ch poÏiadaviek. KaÏdé robotizovanépracovisko je doslova „u‰ité“ zákazníkovina mieru. Projektanti na základe záujmuvykonajú anal˘zu zadania, navrhnú niekoºkorie‰ení, spracujú kapacitn˘ prepoãet anávratnosÈ investície. Následne ponúknu najvhodnej‰ierie‰enie danej aplikácie. Zákazníkmá moÏnosÈ overiÈ si navrhované rie‰eniepriamo u nás skú‰kami na „Demo“ pracovisku.Niekedy moÏno po dohode so zákazníkomspustiÈ aj v˘robu overovacej série zváranéhodielu. Sama stavba pracoviska sa realizuje vmontáÏnej hale v sídle spoloãnosti robotec vspolupráci so zákazníkom. Zákazník sa môÏepriamo zúãastÀovaÈ na procese realizácie projektu,ão uºahãí samo rozbehnutie v˘roby.SamozrejmosÈou je prevzatie a odskú‰anierobotizovaného pracoviska pred samou in‰taláciouu dodávateºa spolu so za‰kolením obsluhya programátorov. Na poÏiadanie moÏnovyhotoviÈ jednotlivé zváracie programy ãiprípravky na upevnenie zvarkov. Pre robotizovanépracoviská zabezpeãujeme komplexnéservisné sluÏby, preventívne prehliadky adodávku náhradn˘ch dielov.Nasadenie priemyseln˘ch robotov do v˘robypriná‰a…– vysokú presnosÈ pri opakovanej alebo sériovejv˘robe,– vysokú opakovanú kvalitu zvarov,– vylúãenie vplyvu ºudského faktora,– vysokú produktivitu práce a ekonomickúefektívnosÈ v˘roby,– 80 % vyuÏitie fondu pracovného ãasu(20 % bez automatizácie),– reálnu ÏivotnosÈ pracoviska 10–12 rokovpri minimálnych nákladoch na údrÏbu,– vysokú flexibilitu v˘roby so zaruãenímvysokej kvality produktov uÏ od zaãiatkuv˘roby,– elimináciu ãasu potrebného na zapracovaniepracovníkov,– ochranu zdravia pracovníkov a ich oslobodenieod monotónnej ãi fyzicky namáhavejpráce,– moÏnosÈ presunutia kvalifikovan˘ch zváraãovna iné pracoviská vìaka nenároãnejobsluhe.robotec, s. r. o. projektuje a realizuje robotizovanépracoviská pre...– zváranie MIG/MAG,– zváranie TIG,– bodové odporové zváranie,– zváranie laserov˘m lúãom,– rezanie plazmou,– manipuláciu s materiálom.47

A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E LPrioritou je zvy‰ovanie vzdelanostitvrdí v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér riaditeºka ZdruÏenia automobilového priemyslu SR Ing. MáriaNOVÁKOVÁ. Nie náhodou – pri vstupe nov˘ch automobiliek a ich subdodávateºov na slovensk˘ trh sa zákonitevynára otázka, ãi budeme schopní zabezpeãiÈ pre ich potreby dostatok kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl. Veì uÏdnes automobilov˘ priemysel zamestnáva pribliÏne 55 000 pracovníkov a predpokladá sa, Ïe do roku 2008 v Àomnájde prácu 85 aÏ 100 tisíc ºudí. Z nich zhruba 9000 vo v˘robn˘ch závodoch vo Volkswagene, 3500 v Peugeotea 2000 v Kia, ostatní v subdodávateºsk˘ch spoloãnostiach. DokáÏe sa s touto enormnou potrebou úzko‰pecializovan˘ch odborníkov vysporiadaÈ na‰e ‰kolstvo a ako sa k tejto téme stavajú v˘robcoviaautomobilov a zdruÏenie, ktoré zastupuje ich záujmy?Pani riaditeºka, sme, respektíve ste na takúvysokú potrebu kvalifikovan˘ch pracovn˘chsíl pripravení? Odkiaº ich vezmete?ZdruÏenie automobilového priemyslu 3 rokypracovalo na príprave nov˘ch investícií a rátalisme s nimi. Potreba kvalifikovan˘ch odborníkovvyvstala uÏ pred ich príchodom, a tov súvislosti s nutnosÈou udrÏaÈ funkãnú servisnúsieÈ. Práve k nej smerovali na‰e prvé kroky,pretoÏe uãni neovládali nové technológiea ich znalosti veºmi zaostávali za rapídnym pokrokomv elektronizácii automobilov.Pochopili sme akútnosÈ potreby r˘chlej zmenyv tejto oblasti uãÀovského ‰kolstva a vspolupráci s vy‰‰ími územn˘mi celkami smepromptne zaãali pracovaÈ na zmene systémuvzdelávania v nej. Pripravili sme anal˘zy a dospelisme k záveru, Ïe v kaÏdom regióne potrebujemejedno odborné uãili‰te orientovanépre potreby automobilového priemyslu. VÚCnám vytypovali ‰kolu, ktorá by sa mohla staÈpilotn˘m centrom. Takto vzniklo na Slovenskuspolu 9 pilotn˘ch centier a 4 satelity.Hovoríte o zmenách v celom systéme vzdelávania.Znamená to, Ïe sa zmenili aj uãebnéosnovy na t˘chto ‰kolách?Áno, iniciovali sme zmenu uãebn˘ch osnov,ktorú prijali ministerstvá ‰kolstva i hospodárstva.A pravdaÏe, museli sme rie‰iÈ aj otázkunov˘ch uãebníc. V uãebn˘ch oboroch mechanik,autolakovnik, autokarosár sme uÏ základnéuãebné dokumenty zmenili – ãakáme na vydanienov˘ch uãebníc, v ostatn˘ch vydámeuãebnice na budúci rok.Nové uãebné osnovy si asi vyÏadujú aj nov˘chuãiteºov...Urãite, preto sme v záujme zvy‰ovania kvalifikácieuãiteºov zriadili pri ‰kole v Senci celoslovenskélektorské centrum na ich permanentnévzdelávanie.Takéto ‰pecializované ‰koly sa akiste nezaobídunielen bez uãebníc, ale ani bez reálnejtechniky, motorov, modern˘ch diagnostick˘chprístrojov, aké sa pouÏívajú v servisoch....UvaÏujete správne. Áno, potrebovali smetieto ‰koly vybaviÈ technikou, akú budú pouÏívaÈv praxi. Obrátili sme sa s prosbou o pomocna na‰u ãlenskú základÀu, v ktorej máme niekoºkov˘robn˘ch organizácií – a pomohli.Uzavreli sme s nimi zmluvy na bezplatné vybaveniena‰ich ‰kôl t˘mito „uãebn˘mi pomôckami“.·koda auto napríklad vybavujekaÏdé pilotné centrum funkãn˘m motorov˘mvozidlom, VW Bratislava poskytol 5 funkãn˘chmotorov, Bosch diagnostick˘ prístroj vhodnote vy‰e pol milióna korún, automobilkya importéri dodávajú do ‰kôl vyradené dielyzo servisov...Aké aktivity v oblasti uãÀovského ‰kolstvahodno e‰te spomenúÈ?Napríklad Ïe pilotné centrá v regiónoch budujemetak, aby boli perspektívne nápomocnénárodn˘m úradom práce na rekvalifikáciu.V Trnave si uÏ ‰koly rekvalifikáciou privyrábajú.Alebo cechovú kniÏku, ktorá ak sa nem˘lim,je na Slovensku unikát. ·koly a následne aj zamestnávateliav nej potvrdzujú stupeÀ vzdelania,odbornú a profesionálnu prax, ktorú budepracovník preukazovaÈ napríklad novému zamestnávateºovi.UÏ mládeÏ nasmerúvame kuvedomovaniu si potreby celoÏivotného vzdelávania,aby sme si aj do budúcna zachovalikomparatívnu v˘hodu vzdelan˘ch pracovníkov.A e‰te nieão – nezabudli sme ani na previazanosȉkôl s praxou. Personalisti v˘robn˘chzávodov nám na najbliωie roky zadefinovalireálne potreby a profily absolventov tak, abypo absolvovaní ‰koly mohli reálne pracovaÈ vosvojej profesii. Ale to uÏ sa v princípe t˘ka aj‰tudentov a absolventov vysok˘ch ‰kôl...Je zrejmé, Ïe nie je moÏné zabezpeãiÈ dostatokkvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl len zjedného regiónu. Venujete pozornosÈ ajotázke mobility pracovnej sily?Áno, samozrejme. Jednak prená‰ame poÏiadavkyautomobiliek do ostatn˘ch regiónovSlovenska, jednak vysvetºujeme ministerstvámdopravy a v˘stavby potreby r˘chleho dobudúvaniacestnej infra‰truktúry a v˘stavby nájomn˘chbytov a komplex t˘chto otázok smepredloÏili aj na rokovanie vlády.Spomínali ste absolventov vysok˘ch ‰kôl.Znamená to, Ïe ste aktívni aj v oblasti vysoko‰kolskéhovzdelávania?PravdaÏe, veì automobilov˘ priemysel jevysoko sofistikovaná v˘roba vyÏadujúca tisíckyvysoko‰kolsky vzdelan˘ch odborníkov.Medzi jednotliv˘mi technick˘mi univerzitamisú uÏ prerozdelené ich zamerania a kompetencie.Ako?Pre Technickú univerzitu v Ko‰iciach, ktoráje zameraná na metalurgiu farebn˘ch kovov,tvárnenie a opravu tenk˘ch plechov, autoelektroniku,bude vytvorené centrum pre v˘skuma v˘voj komponentov automobilov na bázezliatin. Najmä vìaka VW im uÏ bolo odovzdanéaj niekoºkomiliónové autoelektronickélaboratórium.V Bratislave na STU sa v spolupráci s Towerautomotive, Priemyseln˘m in‰titútom aMinisterstvom hospodárstva sa vytvorí centrumlaserového zvárania tenk˘ch plechov atieÏ centrum transferu kvality, na chemickotechnologickejfakulte pribudnú nové odbory– centrum v˘roby a spracovania plastov.Îilinská univerzita, pri ktorej je slovenskécentrum produktivity, sa bude ‰pecializovaÈ naoptimalizáciu logistick˘ch systémov, Trenãianskauniverzita na personálny manaÏment,ºudské zdroje a v˘skum kovov˘ch a nekovov˘chmateriálov.Vysoké ‰koly v posledn˘ch rokoch vo veºkejmiere zredukovali aplikovan˘ v˘skum. Nieje to váÏnou prekáÏkou aj pri zavádzaní nov˘chuãebn˘ch oborov?Pokraãovanie v aplikovanom v˘skume pokladámeza najdôleÏitej‰iu úlohu a na‰a spoluprácas V· smeruje aj k vytváraniu v˘vojov˘chcentier. Prvou lastoviãkou je firma JohnsonControls, ktorá ho má v Trenãíne. Vybudovanímcentier a spoluprácou priemyslu svedecko-v˘skumnou základÀou a V· zvy‰ujeme‰ancu udrÏania sa automobilového priemysluu nás. A o to ide nám v‰etk˘m.Pripravil: JUDr. Peter Vámosi48

D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O zákonoch dÏungle a o politikoch, ktorí sa podºa nich ÏerúO Oliverov˘ch pochybnostiach, Ïe by podnikateºom v politike klesli príjmyO tom, ãi politické strany vyÏijú z oficiálnych príjmovO Ficovi, ktor˘, aj keì vyhrá, bude pokraãovaÈ v politike dne‰nej vládyO slovenskom parlamente, ktor˘ by mal maÈ 100 ãlenov, z toho 25 v hornej komoreO tom, preão nemôÏe dobre fungovaÈ Európsky parlamentZ hºadiska dejín je hrozné,Ïe JeÏi‰a by nezvoliliKoncom leta sa objavili v˘sledky celoeurópskehoprieskumu o tom, komu obãania do akejmiery dôverujú. Ukazuje sa, Ïe nielen na Slovensku,ale aj v mnoh˘ch in˘ch krajinách najmenejdôverujú mravnej kvalite politikov. Akoto vlastne podºa vás je, akí ºudia vstupujú do politiky?Takí, ão sú vo svojej podstate málo etickía preto sa im zdá, Ïe najºah‰ie a najlacnej‰iezískajú rôzne v˘hody práve v zákutiach politiky,alebo skôr naopak, politika svojou podstatounúti ºudí aj pôvodne ãestn˘ch, aby sa zrieklisvojich princípov a zaãali ÏiÈ podºa niektor˘chjej nekal˘ch pravidiel?Ja si myslím, Ïe bliωie k pravde je ten druh˘ variant,ktor˘ ste spomenuli. Nemám pocit, Ïe by dopolitiky vstupovali ºudia, ktorí by od zaãiatku chcelinieão nemravné, ale mám pocit, Ïe v politike sújednoducho také pravidlá, Ïe ak náhodou vstúpi dopolitiky ãlovek, ktor˘ príli‰ bazíruje na morálke, takprostredie ho ako cudzorod˘ prvok vylúãi. Môj neboh˘kamarát Stano Radiã bol poslancom slovenskéhoparlamentu e‰te v roku 1990, keì tam bol kooptovan˘.Zakrátko to v‰ak vzdal, odi‰iel a vo voºbáchv 92-om uÏ nekandidoval. Povedal, Ïe na toÏalúdok veru nemá, a pritom to boli e‰te relatívnepionierske ãasy slovenskej politiky, keì morálka ajv tom prostredí bola podºa mÀa na omnoho vy‰‰ejúrovni, ako je teraz. TakÏe keby teraz i‰iel do Národnejrady SR, tak by utiekol asi uÏ po t˘Ïdni. Tiepravidlá sa tam zrejme uÏ úplne vyrovnajú zákonomdÏungle. Napríklad priateºstvo tam asi pojemneznámy. Keì je niektor˘ politik oslaben˘ alebo máproblémy, ostatní mu nielenÏe nepomôÏu, ale ho,naopak, sami zoÏerú. Nie kaÏd˘ má bunky na to,aby Ïil v prostredí, kde sa ãlovek prakticky nemô-Ïe spoliehaÈ na nikoho a moÏno najmenej na svojichspolustraníkov. Túto pouãku si v‰ak máloktouvedomuje, keìÏe aj v rôznych sporoch sa novináriãasto p˘tajú spolustraníkov toho „postihnutého“.No a milí spolustraníci by ãastokrát najrad‰ejsvojmu spolustraníkovi vykrútili krk, aby sa samidostali na jeho miesto. Aj preto deliace ãiary, o ktor˘chsa ãasto v politickej teórii hovorí, nie sú vÏdymedzi opozíciou a koalíciou, medzi liberálmi akonzervatívcami, Maìarmi a Slovákmi, ale nerazidú v‰elijako medzi jednotliv˘mi poslancami alebomedzi v‰elijak˘mi skupinami a skupinkami.Napriek tomu, Ïe asi máte pravdu o základnomtype ºudí, ktorí vstupujú do politiky – o ichpôvodnej slu‰nosti a mravnosti – a o tom, Ïe zakrátkoich politika ako tak˘ mlyn zomelie –, nieje to predsa len tak, Ïe je dosÈ ºudí, ktorí sa chcúprekæznuÈ do politiky – teda v prvom rade do nejakejstrany – s veºmi nedôstojn˘mi zámermi?Îe sa snaÏia od samého zaãiatku dostaÈ sa doparlamentného alebo partajného prostredia,aby z neho ÈaÏili, a Ïe práve potom oni cieºavedomekazia ovzdu‰ie a následne aj dôveryhodnosÈpolitick˘ch in‰titúcií?Samozrejme, Ïe sú aj takí, ale rovnako si myslím,Ïe je dosÈ aj t˘ch druh˘ch, ktorí tam idú s úprimn˘miideálmi, a je paradoxné, Ïe aj ich politika jednoduchonejak˘m spôsobom zomelie, ako ste to povedali.âesÈ v˘nimkám!A nemôÏe sa zísÈ skupina ãestn˘ch ºudí, ktorímajú dobré úmysly? ªudí aj profesionálne kvalitnepripraven˘ch a rozhºaden˘ch, ktorí by dokázalivytvoriÈ hrub˘ múr medzi t˘mi, ão presadzujúsvoje zi‰tné záujmy, a t˘mi, ktorí by uÏlen na základe svojej domácej rodinnej tradíciedávali prednosÈ korektnosti, solidárnosti a in˘múctyhodn˘m vlastnostiam, teoreticky potrebn˘mpre verejného ãiniteºa? MoÏno by nakonieczískali medzi obãanmi povesÈ ºudí kvalitn˘ch adôveryhodn˘ch?Dva momenty vyvolávajú moje pochybnosti.Jednak ãi by takáto skupina vo voºbách vôbecuspela, a po druhé – viete, nikto nemá chuÈ ísÈ z lep-‰ieho do hor‰ieho. Keì je niekto naozaj schopn˘mpodnikateºom alebo, ja neviem, umelcom, taknepôjde do politiky s t˘m, Ïe tam zarobí ‰tvrtinutoho, ão zarobil v podnikaní alebo v ‰ou-biznise. Toby bol asi naozaj blázon, kto by i‰iel, keì zarobí akopodnikateº, ão ja viem, 200 tisíc korún, za poslanca,ktor˘ zarobí v ãistom 40 tisíc korún alebo koºko.Ale je veºa tak˘ch, ão tvrdia, Ïe vstúpili do politikys u‰ºachtil˘mi zámermi, hoci pôvodne bolipodnikateºmi, mali t˘ch 200 tisíc, ktoré ste spomínali,alebo aj viac, a po vstupe do verejnejsluÏby ich príjem podstatne klesol.Tak to je práve to, ão im ja neverím – Ïe im kleslipríjmy. Oficiálne moÏno áno, ale neoficiálne e‰teasi narástli. Osobne skutoãne neverím nikomu, ktotvrdí, Ïe ide vedome a dlhodobo do hor‰ej finanãnejsituácie, neÏ v akej bol. MoÏno spoãiatku mámenej, ale predpokladám, Ïe tam ide preto, abyperspektívne získal viac. A tak vzniká personálnyproblém politick˘ch zoskupení, Ïe tí, ão sú schopnía vedeli by nieão robiÈ, tak – vcelku oprávnene– chcú byÈ aj patriãne ohodnotení, ale v politike tooficiálne ohodnotenie je veºmi nízke. A vravím tonapriek tomu, Ïe moÏno teraz mnohí so mnou nebudúsúhlasiÈ. Ja si absolútne nemyslím, Ïe 40 tisíckorún je v dne‰n˘ch pomeroch nejak˘ vysok˘príjem. Jasné, keì to porovnáme so zárobkami pomocn˘chrobotníkov na Orave – alebo aj nepomocn˘ch–, ktorí dostanú niekde len sedemtisícovéplaty, tak je to veºmi veºa peÀazí. Ale v bratislavsk˘chpomeroch 40 tisíc nie je veºmi vysok˘ príjem.A aby niektorí kvalifikovaní alebo manaÏérsky‰ikovní len za takúto sumu robili a nemali navy‰eniã iné, tak to uÏ buì musia byÈ nejakí fanatici,ktor˘ch sa v parlamente nájdu moÏno jedendvaja,a ani tí nemôÏu maÈ veºmi rodiny, lebo uÏ rodina,najmä manÏelka by ich dokopala k nieãomu(„kurnik‰opa, tak z ãoho mám nakupovaÈ?!“) – alebopotom sú to ºudia, ktorí si ani v civilnom Ïivoteviac nevedeli zarobiÈ, takÏe sú spokojní s t˘m,ão dostanú v NR SR. A platí to nielen o politike, aleaj o in˘ch in‰titúciách, a ãasto v˘znamn˘ch. Spomeniemnapríklad Slovensk˘ rozhlas – kde uÏ sútaké nízke honoráre, Ïe tam robia naozaj iba fanaticialebo ºudia, ktor˘m aj tie nízke honoráre dobrepadnú, lebo nikde inde nevedia zarobiÈ viac.TakÏe vlastne ak sme nespokojní s kvalitou ãinnostipolitikov, musíme sa hneì pri na‰ej kritike op˘taÈ,ãi sú tak odmenení, aby sme mohli od nich ãakaÈlep‰ie v˘kony. Raz som poãul hovoriÈ v nejakomrádiu pána Majského, Ïe politik by mal zarábaÈasi 300-tisíc korún. Iste mnoh˘ch pobúril, alepodºa mÀa mal pravdu. Pravda, pri chamtivosti a nenásytnostíºudí je otázne, ãi by sa potom uspokojilis 300 tisícami; ãi by nezobrali oficiálne 300 tisíca ãi by nebrali e‰te popri tom ìal‰ie státisíce, touÏ neviem. Ale v pomeroch, v ktor˘ch Ïijeme, simyslím, aj keì je to asi netradiãn˘ názor, Ïe sú poslanciveºmi slabo platení. A tak isto aj ministri. Akmá minister plat 70-tisíc korún mesaãne, tak toºkomá aj slab‰í podnikateº za t˘ÏdeÀ.·piãkoví politici by mali naozaj maÈ veºmi solídnypríjem, lenÏe je tu jedna zádrapãivá otázka:Mali by najprv politici predviesÈ, ão dokáÏu, ãiÏe49

D I A L Ó G Y O A& E Wmali by dokázaÈ, Ïe si zaslúÏia, aby boli poslancamia ministrami, a aÏ potom by mali dostávaÈtaké príjmy, ako naznaãujeme, alebo majú ichdostávaÈ hneì od nástupu do funkcie a potommá verejnosÈ ãakaÈ, ãi v˘kony, ktoré podajú,budú zodpovedaÈ vysokému príjmu. Hoci viem,Ïe ich príjmy nie sú len vyslovene ako v nejakominom zamestnaní podºa toho, koºko urobia, lebov ich prípade ide aj o istú reprezentáciu a zodpovednosÈ,ktorú majú uÏ len t˘m, Ïe za nejak˘zákon hlasujú.Neviem, ja si myslím, Ïe by v tomto prípade najprvmali byÈ tie vysoké príjmy, a tie by potom – dúfajme,prinajmen‰om je to taká moja túÏba a hypotéza– vyselektovali ºudí vo vysok˘ch funkciách.Zoberme si praktickú stránku tejto veci. Predpokladajme,Ïe existuje ãlovek, ktor˘ nechce kradnúÈ, nechcebraÈ úplatky, ani nechce byÈ namoãen˘ v nijakejkorupcii, a teraz by mal moÏnosÈ robiÈ nejakúv˘znamnej‰iu funkciu. Povedia mu: „Áno, je totam za 40 tisíc korún!“ – a on dovtedy zarábal ãoja viem 200 tisíc korún. Tak ão teraz? Pôjde tam,alebo nepôjde? No tak povie: „Nepôjdem, lebonebudem predsa okrádaÈ vlastnú rodinu!“ Iste,kradnúÈ vie kaÏd˘, to zase nie je taká veºká robota:vie, Ïe keby napríklad podpísal s SBS-kou zmluvua tá mu polovicu vráti, a potom e‰te naobjednávaìal‰ie v‰elijaké sluÏby, povedzme vymení okná,a zo stavebnej firmy mu tieÏ vrátia polovicu peÀazí,to je veºmi jednoduché, a zarobí si aj on, aj tiefirmy. Ale nie kaÏd˘ má na to Ïalúdok, a preto tonechce takto robiÈ. Preto za oficiálny plat, ktor˘ muponúknu, proste robiÈ nepôjde. BohuÏiaº takátopoctivá je men‰ina. A väã‰ia ãasÈ sú takí, ktorí povedia:„Tak dobre, 40 tisíc bude oficiálne, a neoficiálne– v‰elijak˘mi ‰vindºami – si zarobím e‰te 250tisíc korún, a dokopy to bude viac, ako som malpredt˘m.“ Nechcem to generalizovaÈ, Ïe by sa tomuselo t˘kaÈ v‰etk˘ch, ale z veºkej ãasti relatívnenízke platy vyselektujú do vysok˘ch politick˘ch postavenílen tak˘ch ºudí, ktorí vedia, Ïe popri svojomoficiálnom príjme budú maÈ e‰te veºa príjmovneoficiálnych. Inak, to isté platí aj o politick˘ch stranách.KaÏd˘ tro‰ku znal˘ veci vám povie, Ïe z oficiálnychpríjmov, ão politické strany dostávajú, byani jedna jediná strana nevyÏila. TakÏe potom, samozrejme,aj kaÏdá politická strana hºadá rôzne neoficiálnepríjmy, lebo musí. Keby ich nehºadala, takzakape, lebo by nevedela vytvoriÈ okresné a kadejakéiné ‰truktúry. Viete, keì nieão nejde oficiálne,tak potom sa hºadajú neoficiálne moÏnosti. Pretoje omnoho lep‰ie isté veci zoficiálniÈ. Je omnoholep‰ie, keì teraz prídete na kataster, zaplatíte 8000-korunov˘ kolok a do 14 dní sú povinní vám nehnuteºnosÈzapísaÈ. Predt˘m síce bol len moÏno 1000-korunov˘ alebo 500-korunov˘ kolok, ale vám to zapísalio rok, o dva, a aby ste rok-dva neãakali, takste potom dali nejakému pracovníkovi v katastri8000 korún úplatok. Nie je lep‰ie, keì je to terazoficiálne? A takisto keby politici a politické stranyoficiálne dostali také peniaze, z ktor˘ch sa dá reálnevyÏiÈ, tak potom by sme mali, ako by som povedal,morálne právo ÏiadaÈ od nich, aby sa uÏ nepú‰Èalido rôznych pochybn˘ch machinácií. Mimochodom,pokiaº hovoríme o stranách, v‰imnite si,Ïe máloktorá vyÈahuje na inú stranu v‰elijaké politickék‰efty, lebo v‰etky to robia. TakÏe Ïiadna nevie,ãi – keì ona vytiahne nieão na niektorú – tá druháneuverejní nejakú kauzu zasa na Àu, preto Ïiadnanijaké obvinenia nevyÈahuje na ostatné, lebo kaÏd˘vie, Ïe to robia v‰etci, a rad‰ej sú ticho.Ako som na zaãiatku naznaãil, nedôvera k vysok˘mpolitick˘m funkcionárom sa net˘ka lenslovensk˘ch politikov, ale v podstate aj verejn˘chãiniteºov v EÚ. Nie je to odzrkadlením toho, Ïedo politiky vstupuje ãoraz menej ºudí s originálnyminámetmi a s vyhranenou filozofiou, vychádzajúcouz podnetov súãasnej doby alebo z prognóz,ako by sme mohli a mali ÏiÈ o 20 alebo aj50 rokov? Nie je to dôkazom o tom, Ïe v celej Európepolitiku ovládli veºmi priemerní ºudia?Neviem, ãi je to s t˘mto spojené. Skôr si myslím,Ïe politická veda, alebo ako by sme to nazvali, jeuÏ taká pokroãilá, Ïe dnes vcelku ani nie je veºk˘rozdiel medzi pravicou a ºavicou, pretoÏe racionálnekroky, ktoré treba urobiÈ, sú rovnaké. VAnglickuvládnu labouristi, ão by mali byÈ teoreticky ºaviãiari,a pritom robia viac-menej tie isté kroky, akorobia na Slovensku predstavitelia tzv. pravicov˘chstrán, pretoÏe racionálne kroky sú len jedny. Aokolo toho sa potom obalí uÏ len taká rétorika, ktoráraz vyznieva pravicovo, raz ºavicovo a raz stredovoalebo liberálne, ale jednoducho ãísla nepustia.Ja si myslím, Ïe u nás tieÏ, nech by vyhral ajFico, aj ktokoºvek, pokiaº nebude chcieÈ úplne republikuzruinovaÈ, tak viac-menej bude pokraãovaÈv tej istej politike, ktorú robí súãasná vláda, lebo inápolitika, ako je politika zdravého rozumu, proste neexistuje.A tak, keìÏe uÏ niet veºkého miesta na objavovanienejak˘ch netradiãn˘ch postupov, je toskôr zápas ºudí, ktorí sa vedia s tou istou my‰lienkouúãinnej‰ie presadiÈ.Ale napriek tomu, povaÏujete niekoho v celejEurópskej únii za ãloveka, ktor˘ je pre vás nieãímpríÈaÏliv˘, ktorému povedzme dôverujete,Ïe v Bruseli robí v‰etko pre to, aby ste sa vy, va‰arodina, va‰i priatelia, obãania Slovenska, ktorísledujú va‰e programy, a teda v‰etci okolo vásmali o nieão lep‰ie, ako sa majú dnes?Neviem, ja som si váÏil dvoch politikov, a bolato Ïelezná lady Margaret Thatcherová a americk˘prezident Ronald Reagan – napriek tomu, Ïe zobidvoch si robili, najmä z Reagana, veºkú srandu.Veºmi sa mnohí smiali, Ïe herec sa dostal na najvy‰‰ípost. A teraz ho tu‰ím niekde vyhlásili za najlep‰iehoamerického prezidenta – neviem ãi v‰etk˘chãias, alebo za veºmi dlhé obdobie. A aj Thatcherovejzásluhy si zaãínajú stále viac uvedomovaÈaÏ teraz neskôr. Sprvu bola v ist˘ch kruhoch veºminepopulárna, lebo chcela, aby ºudia robili vpodstate viac za menej peÀazí, lebo to povaÏovalaza primerané vzhºadom na v˘kony mnoh˘ch ºudí.A to sa, pochopiteºne, málokomu páãilo. Pravda, Ïeby sa v súãasnosti objavili nejaké veºké v˘raznéosobnosti na poli svetovej alebo európskej politiky,tak to urãite nemôÏem povedaÈ. MoÏno sú, aleja o nich neviem.Hoci sa o Európe hovorí, Ïe je ãoraz viac sekularizovaná,predsa len sa zdá, Ïe ak uÏ hºadámev Európe na prelome tisícroãí v˘raznú osobnosÈ,musíme kon‰tatovaÈ, Ïe najväã‰í úspechmal v uplynul˘ch rokoch pápeÏ Ján Pavol II.Skoro ste mi to zobrali z úst... Áno, teraz somchcel práve to povedaÈ. Aj keì treba hneì dodaÈ, ÏepápeÏ má tro‰ku ºah‰iu úlohu ako politici, lebo nerie‰iekonomickú stránku verejn˘ch záleÏitostí. Tak-Ïe on môÏe hovoriÈ, nech srdce rozkazuje ná‰mu konaniu:aby sme sa mali radi, aby sme boli dobrí aaby sme sociálne cítili. On totiÏ nemusí rie‰iÈ to naj-Èaωie – kde na to v‰etko zoberieme peniaze.LenÏe to nemusia ani mnohí politici v centrálachEurópskej únie. Mnohí z nich nemusia vôbec hovoriÈ,máloktor˘ euroobãan priamo ãaká, Ïe by‰piãkoví politici v Bruseli zaãali hovoriÈ o tak˘chtootázkach.Problém Európy je v‰ak tak ãi onak momentálnev tom, Ïe je málo peÀazí. A keì je málo peÀazí,ãi je to v rodine, ãi vo firme, ãi v ‰táte, alebo aj vEurópskej únii, vtedy vznikajú problémy. Keì je pe-Àazí veºa, na kaÏdého sa ujde a v‰etci sú spokojní,usmiati. Keì je peÀazí málo, vtedy sa zaãnú problémy,vtedy sa zaãnú vyÈahovaÈ malicherné veciaj v rodine: kto si kedy dal pivo a kto kedy bol ukaderníãky, vo firme sa zaãnú vymieÀaÈ stovky Ïiarovkyza ‰esÈdesiatky a namiesto dvoch balíãkovtoaletného papiera dajú zamestnancovi len jeden.A takéto smie‰nosti sa zaãnú robiÈ aj v Európskejúnii. Je tam málo peÀazí, a tak sa teraz zaãínajú hºadaÈpríãiny, preão je to tak. Priãom tie príãiny saväã‰inou, bohuÏiaº, hºadajú na nesprávnom mieste,lebo Ïiadna firma sa e‰te nezachránila t˘m, Ïenamiesto stoviek Ïiaroviek dali ‰esÈdesiatky a namiestodvoch balíãkov toaletného papieru dali lenjeden. Na tom nestojí ani Ïiaden podnik, ani ‰tát,a ani Európa. âiÏe aj Európska únia by mala ísÈ vhºadaní príãin tro‰ku hlb‰ie, ako sa len sústreìovaÈna to, Ïe teraz bude obmedzovaÈ nejaké drobnosti,a Ïe na tomto u‰etrí peniaze a potom sa jej budeviacej dariÈ. Ale vráÈme sa e‰te k pápeÏom a k ichspoloãenskej pozícii. Samozrejme, keby ãlovekvenoval väã‰iu pozornosÈ otázke, ako je financovanákatolícka cirkev, potom uÏ by bolo uvaÏovanieo postavení katolíckej cirkvi menej radostnémoÏno aj pre Àu. Odkiaº berie katolícka cirkev peniaze,ktoré ju Ïivia, lebo jej majetok je dosÈ znaãn˘?A keby sme sa zaãali hrabaÈ nielen v pekn˘chslovách, ktoré pápeÏ hovorí a s ktor˘mi, samozrejme,väã‰inou nemôÏeme nesúhlasiÈ – z mojej stranyaÏ na interrupciu –, tak by sa zahrabal do finanãn˘chzáleÏitostí Vatikánu, a tam uÏ by to bolo asimenej pekné.V máji pred rokom sa stalo ãlenom Európskejúnie ìal‰ích 10 ‰tátov, väã‰inou podstatne chudobnej‰íchneÏ tzv. starí ãlenovia. Myslíte si, Ïeje únia dobre pripravená na stále väã‰ie disproporcie,ktoré vznikajú vzhºadom na ekonomickúa sociálnu situáciu rôznych regiónov staréhokontinentu? SpoluÏitie miliónov obyvateºovzjednotenej Európy si zrejme bude vyÏadovaÈnejakú harmonizáciu. Keì si uvedomíte len to,ak˘ dôchodok dostanú úradníci na Slovensku aúradníci zo Slovenska, ak ich zamestnajú v Bruselialebo v ·trasburgu, je to príli‰ veºk˘ nesúlad.Asi je dosÈ absurdné, aby niekto, kto dokopyniã neurobil, dostával mesaãne – ão ja viem– tu‰ím 200 tisíc, ãi koºko je taká vy‰‰ia penzia,a slovensk˘ profesor, ktor˘ 50 rokov tvrdo pracovala moÏno aj samotnej Európe priniesol v˘znamn˘úÏitok, len smie‰nych 10 ãi 15 tisíc.Z hºadiska, ktoré uvádzate, to nie je spravodlivé.Ja by som skôr videl rie‰enie ani nie v tom, ato sa t˘ka aj slovenskej dôchodkovej politiky, Ïe naozajby mali maÈ ºudia, ktorí predstavovali nejakúkvalitu, podstatne viac peÀazí, ale malo by ich dostávaÈmenej ºudí. Poviem príklad. Ja si myslím, Ïeje úplne zbytoãné, aby mal slovensk˘ parlament150 poslancov. Naão? Keby tam bolo 75 poslancovNárodnej rady SR a povedzme 25 poslancovhornej snemovne – ja som tvrd˘m zástancom ajhornej komory parlamentu –, ão by bolo dokopy100 politikov, to by bohato pre Slovensko staãilo.Teraz ste pote‰ili pána Meãiara, ktor˘ v tomtoãase pripravuje novú ústavu, a v nej práve navrhujedruhú komoru. UÏ to dokonca konzultujes predstaviteºmi in˘ch politick˘ch strán.Ja s tak˘m návrhom úplne súhlasím, lebo u násprezident de facto supluje druhú komoru parlamentua ãasto ju supluje dosÈ amatérsky, takÏepodºa mÀa v normálnom ‰táte by mala byÈ hornákomora parlamentu. Pravda, nie navy‰e, ako je terazu nás tendencia stále roz‰irovaÈ nejaké úrady,Ïe súãasn˘ch 150 a plus e‰te ìal‰ích 50, ale z t˘chteraj‰ích 150 e‰te by som zníÏil poãet poslancov na100 a z nich by som vyãlenil 25 na hornú komoru.Veì naão je rozsiahly politick˘ a úradnícky aparát50

D I A L Ó G Y O A& E Wtakému malému Slovensku, ktoré má men‰í poãetobyvateºov ako mnohé ani nie veºmi veºké mestá?Teraz nehovoríme ani o Mexiko-city, ktoré má 11,14 ãi koºko miliónov obyvateºov a v‰etko to tamriadi nejak˘ jeden primátor alebo kto – a Slovenskomá dokopy 5,5 milióna obyvateºov a na nich potrebujememaÈ 16 ministrov, 150 poslancov a e‰te8 dosÈ veºk˘ch krajsk˘ch samospráv. Zbytoãne jeto tu prebyrokratizované. Rad‰ej nech je menejúradníkov a funkcionárov, rad‰ej tretina z t˘ch, ktorísú dnes, ale tí nech sú potom lep‰ie zaplatení. Ato isté platí o Európskej únii. Zoberte si, ako môÏeão len teoreticky fungovaÈ Európsky parlament, keìmá nejak˘ch 700 ãi 780 poslancov? Veì ãasto sanevedia zhodnúÈ dvaja ºudia, tak ako sa môÏe kon-‰truktívne dohodnúÈ 700 ºudí? To je vylúãená vec!To len potvrdzuje, ako je aj Európska únia naozajãím ìalej, t˘m viac formálna. Nie je najdôleÏitej‰ie,ão uÏitoãné pre európskych obyvate-ºov môÏe únia priniesÈ, ale to, ãi je tam kaÏd˘ãlen dôstojne zastúpen˘. Slovensko tam chcemaÈ aspoÀ 14 poslancov a keìÏe alikvótne kpoãtu obyvateºov to chcú aj v‰etci ostatní, keìto vynásobíte, tak to narastá a narastá, aÏ ich jet˘ch 732.Keby tam v‰ak zo Slovenska nebolo 14, ale lentraja, a z Nemecka neviem koºko ich je, ale tieÏkeby ich bolo oveºa menej, a dokopy keby nemalEurópsky parlament vy‰e sedem stoviek, ale povedzmelen 120 ãlenov, to by úplne – som presvedãen˘– staãilo, a dokonca by to bolo podstatneproduktívnej‰ie, lebo 120 ºudí e‰te by sa moÏno nejak˘mspôsobom mohlo aspoÀ stretnúÈ. Ale 700 ºudí– to sa uÏ ani nedá zapamätaÈ. Zatiaº neviem o tom,Ïe by bol nieãím pozitívnym prispel nielen niektor˘z na‰ich 14 poslancov, ale, aby som bol objektívny,ani Ïe by sa nieãím mimoriadnym prezentovalposlanec taliansky, grécky alebo, ja neviem,francúzsky. Prinajmen‰om ja o niãom takom neviem.A teraz si predstavte, Ïe t˘ch 700 ºudí musímaÈ prekladateºov, tlmoãníkov, asistentov a v‰elijak˘chin˘ch spolupracovníkov. Vzniká z toho prostetak˘ ‰ialen˘ kolos, ktor˘ uÏ zo svojej podstatynemôÏe byÈ funkãn˘. Neverím, Ïe to v takej podobe,ako to dnes je, môÏe dlho fungovaÈ. A potomje jasné, Ïe veºké mnoÏstvo peÀazí z rozpoãtu Európskejúnie sa minie na chod samotnej in‰titúcie.A na rôzne také akcie a aktivity, ktoré naozaj nemajúpraktick˘ v˘znam a nijako neskvalitÀujúEurópsku úniu a Ïivot obãanov.Presne tak by sme si mohli poloÏiÈ analogickúotázku, ako by fungoval futbalov˘ zápas, keby naihrisku nehralo proti sebe 11 hráãov, ale – ja neviem– 250. Hm˘rili by sa tam a diváci by ani nevedeli,ão sa deje, ani by sme nepoznali t˘ch hráãov, aniby sme niã z peknej hry nevedeli vychutnaÈ. To bybol absolútny blázinec. ªudí do istej miery treba,ale nad istú mieru uÏ je ich poãet kontraproduktívny.Proste, keì klavír nesie 600 ºudí, tak ho na 10.poschodie nevynesú, veì sa ani nevojdú do schodiska.Ale keì ten klavír nesú piati, tak ho pri ‰ikovnoma odbornom manévrovaní pokojne vynesú.Toto vlastne v‰etko potvrdzuje, Ïe by bol úÏasnepotrebn˘ ão len jeden verejne ãinn˘ ãlovek,ktor˘ by bol aj múdry, aj rozhºaden˘, aj ãestn˘,aj schopn˘ mediálne vystupovaÈ, a mal by vsebe takú úÏasnú silu, Ïe by európskou spoloãnosÈoukoneãne trochu zatriasol. Îe by strhol 5,alebo aj 50 miliónov ºudí, aby sa nieão podstatnéa pozitívne v riadení európskej politiky udialo.Lebo takto to speje k veºmi nepríjemnému záveru.Nechcem byÈ pesimistom, ale staãí spomenúÈdve veci: terorizmus, ktor˘ súvisí s istouideológiou, a na druhej strane reprodukãnáschopnosÈ európskeho obyvateºstva. Populácia,ktorá desaÈroãia a storoãia tvorila Európu, môÏebyÈ váÏne ohrozená masovou imigráciou.To je problém, a ja si myslím, Ïe ho pociÈujetenielen vy, ale ho pociÈuje – niekto iste vedome, aniekto moÏno len intuitívne – veºká ãasÈ európskejpopulácie. Teraz ide len o to, ak˘m smerom sa tátonová situácia pretaví. Lebo to, ão ste povedali o potrebesilnej osobnosti, ktorá by spôsobila to a ono,môÏe dospieÈ aj k tomu, Ïe ten nov˘ vodca, po ktoromvoláte, sa objaví, pravda, v inej podobe, neÏto vy oãakávate. Lebo podobné problémy boli,podºa mÀa, aj medzi 1. a 2. svetovou vojnou, keìe‰te popri morálnej bola navy‰e aj hlboká hospodárskakríza, a potom pri‰li rôzni vodcovia, ktorínastolili rôzne jednoduché a r˘chle rie‰enia a nedopadloto veºmi dobre. âiÏe teraz ide o to, ako dosiahnuÈ,aby sa va‰a predstava o potrebnej silnejosobnosti nepretavila do toho, Ïe príde nejak˘ nov˘vodca ako zázraãn˘ lieãiteº problémov. Lebo v medzivojnovomobdobí sa väã‰ine Nemcov zdalo, ÏeHitler naozaj vyrie‰i v‰etky problémy, ktoré boli vNemecku – a boli nemalé. Veì v Nemecku v istomobdobí sa denne dvakrát vyplácali mzdy: taká bolainflácia, Ïe peniaze popoludní uÏ mali inú hodnotuako dopoludnia, a preto dvakrát denne vyplácaliºudí, aby si e‰te r˘chlo stihli daão kúpiÈ. A v takejsituácii nastúpil Hitler, ktor˘ vtedy naozaj vyrie‰ilnemecké ÈaÏkosti. Len problém je v tom, Ïejeho rie‰enie bolo na úkor niekoho iného a potomprinieslo e‰te omnoho väã‰ie problémy.Ale preão by sme museli vychádzaÈ z toho, Ïeakoukoºvek v˘raznou osobnosÈou hneì musíbyÈ Hitler. Preão to nemôÏe byÈ pozitívna osobnosÈ?Povedzte mi z histórie nejak˘ príklad, kde by sato stalo.Ak sa aj nestalo, tak je najvy‰‰í ãas, aby sa stalo.Viete, takto poviem z ãerstv˘ch slovensk˘chskúseností: pri‰iel Meãiar, pri‰iel Dzurinda – toboli dvaja najväã‰í vodcovia od novembra _89,a v prvom rade len od nich do veºkej miery záleÏalo,kam ìalej postúpili z relatívne dobrej v˘chodiskovejsituácie, v ktorej sa ocitli na zaãiatkusvojej politickej kariéry. Preão neuplatnilisvoje pozitíva v najlep‰om slova zmysle,preão sa nestali skutoãn˘mi duchovn˘mi a politick˘mivodcami Slovenska?No preão?Lebo mali a majú isté nedostatoãnosti vo svojomosobnom psychologickom a morálnom zázemí.âiÏe vy si myslíte, Ïe keby nebol pri‰iel Meãiar,ale JoÏko Mrkviãka, ktor˘ by bol rovnako charizmatick˘,ale bol by ãestnej‰í, tak to mohol dobr˘msmerom koãírovaÈ?Hovoríte to ironicky, ale tragédia je, Ïe in˘ nepri‰iel.ªudstvo za tisícroãia uÏ dokázalo, Ïe máisté intelektuálne, morálne a emocionálne kapacity.Veì – preboha – ak sa dospelo k letom dovesmíru alebo k internetu, teda k vyspelostitechnickej, tak sa takisto môÏe dospieÈ aj k vyzretostietickej a politickej.Ja vás chápem, aj chápem va‰u takú – ako bysom povedal – nedoãkavosÈ vo vyrie‰ení základn˘chºudsk˘ch problémov. Ale keì sa na to pozriemz hºadiska dejín, tak v‰etky r˘chle a ºahké rie‰enia,aspoÀ také, ão vyzerali, Ïe budú r˘chle a ºahké, dopadliväã‰inou dosÈ katastrofálne a viedli k nie veºmidobrému v˘sledku z hºadiska ºudstva. Vyh˘bajmesa hºadaniu jednoduch˘ch a r˘chlych rie‰ení,pretoÏe tie boli pre ºudstvo vÏdy veºmi nebezpeãné.Ale t˘m, ão ste teraz povedali, ste mi len umelonalepili nejakú vlastnosÈ, lebo ja nehºadám Ïiadner˘chle rie‰enia. Poviem vám predsa len jedenpríklad silnej pozitívnej osobnosti – moÏno vástrochu prekvapí. Ja teraz nechcem v tejto chvília v tejto súvislosti uvaÏovaÈ, ãi bol Bohom, aleboãi bol iba úÏasn˘m ãlovekom, ale za takúosobnosÈ by sme mohli povaÏovaÈ JeÏi‰a Krista.Nezabudnime, Ïe vtedy, keì Ïil a pôsobil, nebolatelevízia a Ïiadne podobné médiá, aby moholnadchnúÈ masy. On mohol strhávaÈ ºudí lenosobne, alebo cez nejak˘ch svojich blízkych,povedzme cez dvanástich apo‰tolov...Ja neviem, ja som neÏil v období JeÏi‰a Krista,ani vy ste neÏili, ale podºa mÀa vlastne JeÏi‰ vdobe svojej existencie nebol aÏ tak˘ veºmi cenen˘,ako bol uznávan˘ ex post. Veì aj ukriÏovaÈ ho dalivlastne na základe vôle ºudu. Veì keì sa Pontsk˘Pilát p˘tal, koho majú ukriÏovaÈ, ãi Barabá‰a, aleboJeÏi‰a, ºudia kriãali, Ïe JeÏi‰a. Keby vtedy bolib˘vali v Izraeli voºby, tak JeÏi‰ v nich získa moÏnodve percentá... V demokratick˘ch voºbách by bolskrachoval a zrejme by ich bol vyhral Barabá‰. Zhºadiska dejín je hrozné, Ïe JeÏi‰ by bol prehral, Ïeby ho nikto nebol vtedy zvolil. A nielenÏe by ho nezvolili,ºudia e‰te chceli, aby ho dali ukriÏovaÈ.TakÏe nehovorte, Ïe JeÏi‰ bol vtedy nejakou v˘raznouosobnosÈou, ktorá mohla pohnúÈ pred 2000 rokmidejinami. Na to, ão sa skr˘va v jeho posolstvách,pri‰li ex post. Tento jav sa, bohuÏiaº, veºmiãasto opakuje v dejinách: Ïe niekoho upália,ukriÏujú alebo inak zavraÏdia, a potom o 10, 20 alebo100 rokov prídu na to, aká veºká osobnosÈ tobola. Ale v tom ãase, keì Ïil, tak ho, chudáka, trápili,niãili, polená mu hádzali pod nohy a ãasto ajdosÈ brutálne zavraÏdili. A potom mu postavili sochya pomenovali po Àom námestia alebo ulice.Taká je ãasto realita dejín.Ja som nepovedal, Ïe oãaroval ºudí vtedy, keì Ïil,ale práve to som mal na mysli, Ïe predsa lenovplyvnil chod dejín. Ja som nepovedal ani to,Ïe keby dnes nejaká osobnosÈ vystúpila v televízii,uÏ zajtra by sa zmenil svet...Ak, tak ìaleko po jeho smrti. Ak sa sp˘tate, ktor˘americk˘ prezident je v˘znamn˘, tak kaÏd˘ asipovie Kennedy. A zastrelili ho? Samozrejme, Ïe hozastrelili. Také sú dejiny a nerobme si ilúzie, Ïe budúiné.Pravda, tieto rozhovory a podobné mnohé inéúsilia nesmerujú k tomu, aby sa okamÏite nieãozmenilo, to, bohuÏiaº, nie je v na‰ich silách,ale má to asi ten v˘znam, Ïe sa predsa len usilujemevidieÈ svet trochu aj z ãasového nadhºadu,teda tak, ako by to mohlo byÈ zajtra.Áno, ale vy máte tendenciu vidieÈ rie‰enie v ºuìoch,k˘m ja sa vÏdy snaÏím vidieÈ rie‰enie v systémov˘chkrokoch, ktoré potom dosiahnu to, Ïe ajtí ºudia, ktorí moÏno nie sú ideálni, sa budú správaÈãestne alebo kaÏdopádne lep‰ie. Lebo v dobromsystéme ºudia vcelku fungujú dobre. Keì robotníci,na ktor˘ch na Slovensku nadávali, Ïe tu robiazle, i‰li do Rakúska, zrazu robili tak, Ïe ich tam museliniekedy napomínaÈ, aby pribrzdili a aby im nekazilinormy. Ja viac verím dobr˘m systémom neÏtomu, Ïe teraz budeme hºadaÈ nejak˘ch ideálnychºudí. ªudia sa vÏdy správajú logicky a ako sú nastavenépravidlá hry, tak sa ºudia väã‰inou správajú.Keì je v˘hodné byÈ ãestn˘m, tak sú ãestní, keìje v˘hodné nebyÈ ãestn˘m, tak nie sú ãestní. Apreto je dôleÏité presadiÈ také pravidlá, aby sa oplatilobyÈ ãestn˘m. V toto skôr verím neÏ v to, Ïe budemehºadaÈ nejakého ãestného ãloveka a dosadímeho do zlého systému.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler51

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENásilie a strata pamätiSeptember. Mesiac, v ktorom je na Slovenskuukotven˘ Pamätn˘ deÀ obetiam holokaustu arasového násilia, mesiac, keì slovenská vládapronacistického „kresÈanského“ ‰tátu, dÀa 9. septembra1941, prijala nariadenie 198/1941, ktor˘mboli obãania Ïidovského pôvodu pozbavení obãianskych,ºudsk˘ch práv, boli postavení mimozákon, surovo vyradení zo spoloãnosti. Îidovsk˘kódex, tento súbor antihumánnych noriem, spolus praktick˘mi krokmi na súvekom okyptenomSlovensku sa vpísal do smutn˘ch dejín ná-‰ho národa. Stal sa zvlãilou kópiou norimbersk˘chrasov˘ch zákonov, tragicky poznaãil osudyslovensk˘ch Îidov, ale aj Cigánov (Rómov).Dlho trvalo, k˘m sme si na Slovensku v plnej nahoteuvedomili tieto skutky, k˘m sme aj v na‰omnajvy‰‰om zákonodarnom orgáne schválili návrhzákona o tomto pamätnom dni, ktor˘ predloÏilvtedaj‰í nezávisl˘ poslanec Robert Fico. Stalo satak aÏ na zaãiatku nového tisícroãia, moÏno isymbolicky: na rozlúãku so smutn˘m minul˘mstoroãím a ústretovo k novému storoãiu, v roku2001. Veru, uÏ piaty rok si pripomíname tentodeÀ.âasto sa stretávam, aj medzi politikmi, s názorom,Ïe preão práve tento deÀ, preão sme aÏ takstra‰ne krutí vo vzÈahu k svojim dejinám, preãopí‰eme, hovoríme a spomíname na bolestné aãierne ãasy na‰ej histórie minulého storoãia, nacistickeja komunistickej totality? âi nestaãí si razpriznaÈ vinu, ospravedlniÈ sa za chybné rozhodnutiaa skutky na‰ich predkov? Preão to kaÏdoroãnépripomínanie? Predov‰etk˘m, ctené dámya váÏení páni, nie pre sebabiãovanie a neustálekádrovanie, ale pre uchovanie pamäti, najmä vovzÈahu k t˘m, ão prichádzajú po nás, aby sa v budúcnostitak˘chto skutkov vyvarovali, aby sa takétozverstvá, „keì stál ãlovek proti ãloveku“ naSlovensku neopakovali.O tom, Ïe máme e‰te veºa ão naprávaÈ v povedomísúãasníkov, svedãí aj minuloroãná úãasÈposlancov Národnej rady SR na odovzdávanívyznamenaní Spravodliví medzi národmi v priebehuPamätného dÀa obetiam holokaustu a rasovéhonásilia. Tento akt sa konal v historickej budove,kde v minulosti boli prijímané mnohé antihumánnezákony voãi obãanom ná‰ho ‰tátu, ãiuÏ v rokoch 1939–1945 alebo v období po roku1948. Len niekoºko poslancov, predseda parlamentua jeden ãlen vlády, minister zahraniãn˘chvecí, pri‰li v tento deÀ na tento v˘znamn˘ akt,toto pripomenutie bolestného ãasu i uctenie t˘chSlovákov, ktorí neváhali a odváÏne chránili svojichspoluobãanov Ïidovského pôvodu. Smutné,Ïalostné a aj Ïalujúce. Ak by sa v‰ak peniaze atrafiky rozdávali, bolo by ich tam neúrekom.O strate pamäti svedãí aj vzÈah bratislavskejradnice k pamätníku holokaustu a k expozícii aãinnosti Múzea Ïidovskej kultúry v hlavnommeste Slovenska. Takmer Ïiadny rozdiel medziradnicou, ktorá sa podpísala na zlikvidovaní kultúrnejpamiatky, historickej synagógy v prednovembrov˘chãasoch, a dne‰nou radnicou, ktorása vraj hrdí „kresÈansk˘mi skutkami“. Mlãanie atakmer nijak˘ ústretov˘ krok. Aj preto nová modernácelonárodná expozícia dejín holokaustu arasového násilia si na‰la svoj domov v staroslávnejslovanskej Nitre. Matka slovansk˘chmiest, starodávna Nitrava naddunajsk˘ch Slovenov– Nitranov – ju prijala. Akoby obãania Nitrya ich radnica aj t˘mto skutkom napæÀali odkazukotven˘ v ãinoch svojich predkov, stredovek˘chNitranov, ktorí v roku 1096 bránili súvekéÏidovské obyvateºstvo pred kriÏiackymi „kresÈansk˘mi“protiÏidovsk˘mi pogromami a napokont˘chto Ïoldnierov násilia, útlaku a smrti porazilia vyhnali z tohto kraja.Obklopuje nás nielen rasové, ale aj etnické, náboÏenské,politické, sociálne, ekonomické a ekologickénásilie. KaÏd˘ deÀ sa dozvedáme o krut˘chdejoch súãasného sveta. O surov˘ch vraÏdácha masakrách, o hladujúcich, ubieden˘ch achor˘ch, o intolerancii aj k prírode, ktorá sa odnás zaãína odvracaÈ a na‰u súãasnú necitlivosÈnám rázne zaãína pripomínaÈ. Nad tragickou minulosÈoudejín a zvlãilou prítomnosÈou ná‰hoveku si ãasto nasadzujeme ruÏové okuliare azvykneme tvrdiÈ, Ïe nás sa to net˘ka. Letné krvavékúpele a nevinné obete v Lond˘ne a v ·arma‰-·ajchu sa v‰ak dot˘kajú nás v‰etk˘ch, sú namierenéproti ºudskosti, pokoju a zná‰anlivosti,proti mieru na na‰ej planéte. Tí, ktorí si to uvedomujeme,spolucítime a v rámci svojich moÏnostíaj konáme, veì táto surová rana modernejcivilizácii ãloveka musí nielen veºmi bolieÈ, aleaj vyz˘vaÈ ho nemlãaÈ. A tí, ão mlãia, sa chtiacnechtiacpodpisujú pod ìal‰ie tragédie, a tí, ãosvojimi skutkami prehlbujú sociálne, ekonomické,náboÏenské a kultúrne rozdiely sa stávajú spoluvinníkmiautorov a aktérov t˘chto krvav˘chskutkov. Vytvárajú priaznivé podmienky, zdrojepre existenciu t˘chto prejavov, podpisujú sa podpríãiny t˘chto katastrofálnych dôsledkov.Nositeº Nobelovej ceny za literatúru GünterGrass to presne vyjadril uÏ v nobelovskej predná‰kev roku 1999: „âasÈ sveta, ktor˘ si hovoríslobodn˘, síce rozhorãene skríkne, keì v Nigériispisovateºa Kena Saro – Wiwu, ktor˘ kritizovalzamorovanie svojej krajiny, v roku 1995 odsúdiana smrÈ a popravia vedno so spolubojovníkmi, potomsa v‰ak tvárime, akoby sa niã nebolo stalo,lebo ekologicky odôvodnen˘ a oprávnen˘ protestby mohol ohroziÈ obchody vládnuceho naftárskehogigantu Shell.“ Tak˘ je dne‰n˘ svet, v ktoromteror netolerantn˘ch nepozná hraníc, najmäten, ktor˘ je priamo ãi nepriamo spojen˘ s mamonom,honbou za ão najväã‰ím ziskom a t˘m ajzbedaãovaním ºudí, ‰tátov a regiónov, ako aj okolitejprírody. Akoby sme nevedeli alebo nechcelivedieÈ ãi pochopiÈ, Ïe kaÏd˘ jeden sme in˘, alev‰etci sme ºudia, Ïe bez zdravej prírody nebudeÏivota na na‰ej modrej planéte.Dne‰n˘ svet prostredníctvom virtuálnej technikyodpútava pozornosÈ od skutoãn˘ch mal˘cha veºk˘ch, národn˘ch a nadnárodn˘ch reÏisérovmedzinárodn˘ch zloãinov, od rozdúchavania etnickej,rasovej a nacionálnej nevraÏivosti a surovéhoataku voãi Ïivotnému prostrediu, podstateãloveãenstva na planéte Zem. Rôznorodé násilienarastá a, Ïiaº, mnohí, najãastej‰ie v‰ak politici,strácajú pamäÈ. Tak je tomu vo svete, v Európei u nás doma na Slovensku. Zvykne sa vravieÈ,Ïe m˘liÈ sa je ºudské, ale zotrvávaÈ v omylediabolské. A my, ãasto aj vìaka médiám astrate historickej a kultúrnej pamäti, sme ºah‰iemanipulovateºní a nev‰ímaví. Svedãia o tom ajnedávne manifestaãné netolerantné vystúpeniapríslu‰níkov uniformovanej Slovenskej pospolitosti,ktorú reÏírujú historici, ideológovia a obdivovateliavojnového Slovenského ‰tátu. Preddvoma rokmi zaãali pochodovaÈ v Komárne,dnes pochodujú e‰te len po niekoºk˘ch slovensk˘chnámestiach a onedlho, pri na‰ej nev‰ímavosti,budú pochodovaÈ po celom Slovensku. Anielen pri príleÏitosti ná‰ho, medzinárodne uctievanéhosviatku, Slovenského národného povstania,ktor˘m sme vstúpili do demokratickej, protinacistickeja protifa‰istickej Európy. To v‰ak uÏbude neskoro.Nedávno som nav‰tívil stredoveké mesteãko,mesteãko mieru, talianske Assisi. My‰lienky pokojaa dobra, tejto vízie sv. Franti‰ka, zostávajútrvalo ukotvené v tomto meste a oslovujú t˘ch,ão prichádzajú poznávaÈ, uãiÈ sa z dejín ducha akultúry, in‰pirovaÈ sa pre nové cesty tolerancie aúcty k druhému i k okolitej prírode. Pí‰e o tomGianMaria Polidoro v skvelej monografii: Franti‰ekz Assisi – priekopník novej spoloãnosti, rozprávajútak jedineãné Giottove fresky a pripomínato aj Tomበz Celana, keì pí‰e, Ïe Franti‰ek„nebol len muÏ, ktor˘ sa modlil, ale doslova onsám bol Ïivou modlitbou“. Svedãí o tom aj ãasÈt˘chto nadãasov˘ch riadkov z jeho Otãená‰a „…Pane, nauã nás, aby sme nikomu neodplácali zlézl˘m a menom Tvojím sa snaÏili pomáhaÈ v‰etk˘mbez rozdielu.“ Spomínam to preto, aby smenezabudli, Ïe dne‰n˘ svet potrebuje viac a viacdialógu, vzájomného poznávania kultúr, úcty,upevÀovania historickej, ºudskej pamäti a hºadaniapravdy. Len tak˘ ãlovek nie je schopn˘ sleposlúÏiÈ a nemôÏe zostaÈ nem˘ k prejavom nezná‰anlivostispoãiatku cez slová, potom cezmanifestaãné nástupy a pochody a napokon aÏ kzákernému vraÏdeniu, teroru a vojnám voãi t˘mdruh˘m, inej farby pleti, národnosti, náboÏenstva,politického zm˘‰ºania a sociálneho postavenia.Rád by som preto v závere zopakoval slová,ktoré pred desaÈroãiami pripomínal Róbert Kennedy:slobodná spoloãnosÈ je zaloÏená na tom, Ïe‰tát koná pre dobro ãloveka, a nie tak, aby sa ãlovekstal sluÏobníkom, otrokom ‰tátu. MoÏno ajtu, v nepochopení úloh ‰tátu, sú kdesi skryté zárodkysúãasnej intolerancie, u nás doma i vosvete. PredchádzaÈ tomu je moÏné, ak tí bohatía mocní nebudú len medzi sebou, ale medzi ºuìmia prírodou, aby koneãne pochopili, v ãom spoãívapodstata Ïivota, a aby dali prednosÈ ãloveku,komunite, ‰tátu pred svojím vlastn˘m prospechom.A aby nezabúdali. Veì len vtedy budeokolo nás menej nezná‰anlivosti a násilia, akkoneãne zamedzíme prítomnej strate pamäti.Du‰an âaploviã, historik52

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPromiskuitaako politick˘ problémRuskova ANO mala zvlá‰tny osud. Na samomzaãiatku sa tvárila ako zdravá a ãistástrana ,,novej politickej generácie", ktorámala vytlaãiÈ z vlády starú a opotrebovanú generáciuokolo Meãiara a Dzurindu. Potom, povoºbách 2002, si to rozmyslela – a pridala sak t˘m, ktor˘ch chcela kedysi zniãiÈ. No a nakonieczniãila stará garda Pavla Ruska. PretoÏesa ukázalo, Ïe Rusko je vo svojom politickompodnikaní oveºa viac skazen˘ akojeho predchodcovia.Z tohto úderu ,,partnerov" sa ANO nespamätala.Z pôvodne 15-ãlenného poslaneckéhoklubu zostali Ruskovi tri lojálne hlasy.Zákerná chorobaSamotn˘ Rusko a jeho strana by si nezaslú-Ïili hlb‰iu pozornosÈ, keby... Keby ne‰lo o problém,ktor˘ vysoko presahuje jednu stranu ajedno volebné obdobie.Ruska a jeho stranu postihla choroba, ktoráv rôznych podobách niãí slovenskú politikuuÏ roky. Tá choroba sa volá politická nevera.Respektíve politická promiskuita a zrada.Je taká silná, Ïe rozoÏiera nielen strany,ale cel˘ politick˘ systém. Cel˘ mechanizmusparlamentnej formy vlády. Táto chorobatotiÏ niãí dva dôleÏité princípy. Zabíja morálku.A zabíja politiku.Zoznam obetíZoznam strán, postihnut˘ch politickou dezercioua rozkladom, je únavne dlh˘. Stranyako DÚ, DS, SDª, SOP uÏ tejto chorobepodºahli – sú minulosÈou. Dezercia ìalej zasiahlaa oslabila KDH, HZDS, zrodila SDKÚ,aj tú potom napadla a oslabila, priviedla nasvet nepochopiteºné mikrostrany typu Slobodnéfórum ãi Misia 21. Takisto stojí za hanebnouskupinou nezávisl˘ch poslancov, oktor˘ch sa za drobn˘ poplatok opiera Dzurindovavláda.Priebeh tejto choroby je zakaÏd˘m rovnak˘.Skupinky politikov, ktor˘m sa nedarívnútri vlastnej strany uplatniÈ ambície, sa zahrajúna hrdinov, ktorí sa vzopreli autoritatívnemupredsedovi – a zaloÏia si vlastné strany.V skutoãnosti v‰ak nejde o Ïiadne hrdinstvá,ale o obyãajné podrazy. Vzbúrenci totiÏspravidla mlãia a tolerujú aj tie naj‰pinav‰iehriechy svojich ‰éfov dovtedy, k˘m z tohomajú prospech. Na principiálnych sa hrajú aÏvtedy, keì sú ohrozené ich ambície, prípadnevtedy, keì sú ich ‰éfovia oslabení. Potomprichádza vidina ‰ance: útok na predsedníckustoliãku – a keì neuspejú, zaloÏia si drobnéamatérske krúÏky, ktoré sa nehanbia naz˘vaÈako ,,moderné politické strany".chce byÈ – podobne ako ,,nezávislí" – súãas-Èou vládnej moci. A celkom sa jej darí. Hocinemá Ïiadnu legitimitu. Ani morálnu, ani politickú...Po prvé, nie sú to Ïiadni hrdinovia, ale pokrytci,ktorí donedávna kryli aj tie najväã‰ie‰pinavosti svojho predsedu. Odskoãili aÏ potom,ão boli obchody Pavla Ruska (na ktor˘chsa dlho v˘datne priÏivovali) verejne odhalené.Po druhé, nie sú to politici, riadne organizovanív ãitateºnej politickej strane, ktorápre‰la voºbami. Ktorá má nieão ako politickúlíniu, spoloãné presvedãenie, legitímnevedenie, autoritu, voliãov... Sú len hlasmi vmocenskej ma‰inérii parlamentu. Hlasmi bezpolitického mandátu. Hlasmi bez politickej legitimity.Kríza parlamentnej formy vládyNajsmutnej‰ie na tom v‰etkom je, Ïe politickápromiskuita nerozkladá len politickéstrany. Rozkladá cel˘ systém parlamentnejformy vlády.Parlament a vláda sú politicky legitímne lenvtedy, keì je v nich poriadok, urãen˘ stabiln˘mia zdrav˘mi politick˘mi stranami, ich politick˘milíniami a hlavne – ich voliãmi. Akonáhlevznikne in˘ poriadok, odtrhnut˘ od politick˘chstrán a volebného v˘sledku, dostávamesa do patologického stavu, poznaãenéhovládou samozvancov, tajn˘mi dohodami,obchodmi, zradou, neverou, absenciou ãitateºn˘chpravidiel a tradiãn˘ch princípov...Na tomto probléme je pritom príznaãnájedna na prv˘ pohºad paradoxná úmera: ãímnov‰ia a ,,modernej‰ia" politická strana, ktorásºubuje ãistotu a novú politickú kultúru,t˘m väã‰ie riziko, Ïe sa po najbliωej búrkerozsype. V tomto volebnom období najviacdezertérov – a problémov – porodili ,,modernéstrany" ako ANO a SDKÚ. V rokoch1998–2002 to zasa boli úãelovo poskladanéstrany a zoskupenia typu SDK, SOP. Aj povoºbách 2006 budú najrizikovej‰ie nové volebnéstrany. PretoÏe v politike platí jedno zlatépravidlo: odolné, overené a spoºahlivé je lento, ão má tradíciu. ,,Novinky na trhu" zvyknúbyÈ v tejto oblasti len marketingov˘m podvodoms veºmi krátkou záruãnou dobou.Dag Dani‰,politick˘ komentátorNezávislí II.Najnov‰ie na‰a choroba zrodila údesnúskupinku poslancov – tzv. Lintnerovu platformu.A opäÈ t˘m vniesla do politiky zhubn˘morálny a politick˘ problém. Táto skupinka53

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EÚcta voãi darcom ÏivotaNenechali ste sa, dúfam, odradiÈ t˘m, Ïe sav nadpise nachádza slovo „úcta“. Áno, viem,nepatrí beÏne k t˘m, ktoré sú súãasÈou slovníkamodern˘ch ºudí. MoÏno si dokonca myslíte,Ïe bolo dávno nahradené. Neprajeme siodstup, podãiarkovanie rozdielov a zásluht˘ch druh˘ch. Za úspech pokladáme, keìvzniká ãím skôr partnerstvo, rovnosÈ...Pamätám sa, ako ma prekvapilo, keì somvo ‰védsko-nemeckej rodine mojej kolegynev Îeneve zistil, Ïe ich jedin˘ syn oslovuje svojichrodiãov krstn˘m menom. Rovnako somsi nebol ist˘, ãi sa veci dejú správne, keìsom u svojich známych tu na Slovensku spozoroval,Ïe priateºa svojej dcéry Ïiadali, abyich volal krstn˘m menom...Ale net˘ka sa to iba in˘ch. Spomínam sitieÏ na to, Ïe som pri svojom pôsobení ako„duchovn˘ správca“ ‰tudentského domovateológov pokladal za správne a prirodzené, Ïesom poãas celého obdobia piatich rokov ponúkal‰tudentom tykanie. Bolo za t˘m mojepresvedãenie, Ïe medzi nami majú platiÈ súrodeneckévzÈahy. Neskôr, keì mi niektorístar‰í kolegovia dohovárali, Ïe si t˘mto nikdynezískam autoritu a sám sa jej vzdávam,veºa som nad t˘m uvaÏoval. Je autorita zalo-Ïená na vedomom odstupe? Urãite nie, povedalsom si, musí to byÈ práve naopak. Nakoniecsom dokonca dospel k poznaniu, Ïe blízkosÈ,ktorú som ponúkal ‰tudentom, mi dovo-ºovala odovzdaÈ im viac a nakoniec tieÏ vpedagogickej a duchovnej oblasti z tejto pozíciedosiahnuÈ viac. Bolo to tak preto, Ïe tonemala byÈ iba formálna blízkosÈ, ale skutoãnádôvernosÈ. A moja ponuka blízkosti a partnerstvabola vedená presvedãením, Ïe námbola blízkosÈ darovaná. Îe ona je to, ão medzinami platí. Nebola v Ïiadnom prípadestratégiou na dosiahnutie úloh, ktoré mi bolizverené.Predsa v‰ak, spoloãnosÈ vÏdy Ïila v asymetriivzÈahov, pri ktorej ide o to, Ïe tu sú tí,ão majú zodpovednosÈ za druh˘ch a ich zodpovednosÈsa má prejavovaÈ aj v tom, Ïe tí,ktor˘m sa venujú nepociÈujú ich sluÏbu akozotroãujúcu, ale obohacujúcu. Áno, ak je svet„v poriadku“ vzniká dynamick˘ kolobeh obdarúvaniaa prijímania. Blízkosti, v ktorej saspontánne a slobodne prejavuje úcta a obdiv,ako ohodnotenie dobrej snahy smerovanejvoãi mne.Deje sa to najmä tam, kde vzniká ÏivotnáspätosÈ. Alebo, povedzme to e‰te konkrétnej‰ie,spätosÈ, pri ktorej ide o Ïivot a takú záväznosÈzodpovednosti, Ïe pri jej zlyhaní bydo‰lo k ujme na Ïivote a pri priaznivom v˘sledku,naopak, dvíhanie kvality.Prikázanie „Cti si otca a matku svoju, abysi dlho Ïil na zemi!“ presne poukazuje natúto Ïivotnú spätosÈ. Kde v‰ade sa prejavujev na‰om Ïivote? Ako sa táto úcta získava v pomerochslobody, ktorá nám bola stvoriteºskydarovaná a dnes sa tieÏ spoloãensky predpokladáhádam dokonca ako prvé a najdôleÏitej‰ieprikázanie?Najprv sa mi Ïiada povedaÈ slovo o tom,aké dôleÏité je v BoÏom poriadku dobr˘chmravov správanie voãi rodiãom. V „Desatore“je pri príkazoch a zákazoch vo vzÈahu kºuìom na prvom mieste ochrana vzÈahu k rodiãom.Kto si ich váÏi, tomu znie zasºúbenieo dlhom Ïivote na zemi. Úcta, podºa jazykovéhocitu Martina Luthera, znamená viac akoláska, lebo „zahrnuje nie iba lásku, ale aj dobrésprávanie, pokoru a bázeÀ“. V podmienkachspoloãnosti, v ktorej sa pokladala vierav Boha za samozrejmú, argumentoval Luthertak, Ïe hovoril: „MládeÏi treba v‰tepovaÈ,aby sa na rodiãov dívala ako na zástupcovBoha na zemi a nikdy nezabudla, Ïe aj vtedy,keby boli chatrní, krehkí a podivínski, predsasú nám otcom a matkou, ktor˘ch nám Bohdal.“Ako v‰ak dosiahnuÈ túto úctu v podmienkachspoloãnosti, kde sa úcta a autorita nedáautomaticky odvodzovaÈ? Dá sa úcta vygenerovaÈako slobodné rozhodnutie, ako odpoveìna správanie? MoÏno dúfaÈ, Ïe vznikne v slobodnomãloveku zvyknutom na rovnosÈ apartnerstvo typologicky nov˘ postoj, akobysa otvoril nov˘ zmysel, nová vnemová schopnosÈ,ktorá vedie k postojom úcty a nakoniecsnáì aj úcty k skrytej autorite a majestátuStvoriteºa a Darcu Ïivota?Pripomeniem klasick˘ príbeh o troch gro-‰och. Je adresovan˘ tomu, kto ich má. Je dospel˘a zodpovedn˘ za to, ako naloÏí s darmisvojho Ïivota. Nie je teda adresovan˘ v prvomrade tomu, kto e‰te iba prijíma. Príbehsa v‰ak t˘ka mojich troch gro‰ov a zároveÀt˘ch, ktorí sú so mnou v Ïivotnej väzbe.Jeden gro‰ dávam svojmu dieÈaÈu, jedensvojmu otcovi, ktor˘ ho dal predt˘m mne aten tretí staãí mne na moje Ïivotné potreby.Plnohodnotn˘ Ïivot v‰ak znamená pouÏitietroch gro‰ov tak, Ïe si ich nenechám, ale sao ne podelím s t˘mi, s ktor˘mi som spät˘ Ïivotnouväzbou. Nie je to fascinujúce?Ako to v‰ak funguje? Staãí zachovanie tohtoformálneho princípu dávania, aby sa spustilmechanizmus obdarovania a úcty? Kedy samoje investovanie troch gro‰ov podieºa natom, ãi sa nakoniec budú moje deti úctivosprávaÈ ku mne, mechanizmus sa skutoãnespustí a bude maÈ za následok moÏno dokoncazrodenie zmyslu pre úctu v du‰i ãloveka aobjavenie skutoãného Darcu Ïivota?âo v‰etko obsahujú moje tri gro‰e, o ktorésa delím? Sú to len hodnoty, ktoré sa nakoniecdajú uloÏiÈ na konte a presunúÈ cezbanku? Môj gro‰ musí obsahovaÈ v‰etko, ãoje cenné. Aj to, ão odovzdávame a prijímame,keì sa dívame jeden druhému do oãí. Mámepre seba ãas. Gro‰ je aj súcit a zdieºanie Èa-Ïoby Ïivota, rovnako ako ochota te‰iÈ sa spolus t˘m druh˘m. Do gro‰a urãite patria moÏnoaj hodnoty, ktoré sám dobre nechápem, aleviem, Ïe si ich mnohí v mojom rode váÏili...Stalo sa mi, Ïe som bol poÏiadan˘ o krstchlapca. Otec mi ako rozhodujúci motív presvoje rozhodnutie uviedol: prajem si, aby bolveriaci, nie tak ako ja...ZároveÀ, domnievam sa, platí, Ïe úctavoãi mne sa povzbudzuje alebo brzdí, keìmoji synovia a dcéry vidia, ako pouÏívamvlastn˘ gro‰. Ako narábam s darmi, o ktoré sadelím. âo pre mÀa znamenajú. Ako si váÏimeseba...Okrem toho, úcta mlad‰ích voãi nám je napomáhanáalebo tlmená pri pozorovaní spôsobov,ako sa venujem t˘m, ktor˘m vìaãímza Ïivot. Ak sa zaujímam o svojich starnúcichrodiãov, viem byÈ trpezliv˘ pri ich obmedzeniacha prejavovaÈ zv˘‰enú citlivosÈ na ich pocitya túÏby. Ak sa nepohor‰ujem na tom, zaão uÏ nemôÏu, potom si ma budú váÏiÈ aj mojedeti.Kolobeh troch gro‰ov sa t˘ka mnoh˘chskryt˘ch i zjavn˘ch vecí, vnútorn˘ch i vonkaj‰íchskutoãností, merateºn˘ch i duchovn˘ch,osobn˘ch i vzÈahov˘ch hodnôt.Nakoniec e‰te spomeniem jednu vec. Vedelio nej uÏ i dávni uãitelia dobr˘ch mravov.Luther to povedal vo svojom Veºkom katechizmetakto: „Z rodiãovskej moci vypl˘va ajkaÏdá iná... Podºa Písma Svätého sa otcaminaz˘vajú v‰etci, ktorí vo svojej vláde majú vykonávaÈotcovské povinnosti a voãi svojimmajú maÈ otcovské srdce ... domácich pánova panie naz˘vali „patres et matres familias“... aj svoje knieÏatá a vládcov volali ’patrespatriae‘.“Rodiãovská moc znamená aj zodpovednosÈ.Nakoniec aj za to, ãi na Àu bude tá ìal-‰ia generácia odpovedaÈ s úctou. Táto zodpovednosÈsa vzÈahuje aj na verejn˘ch ãiniteºova vychovávateºov. BoÏia kontrola úcty sa t˘kanie iba t˘ch, ão sú momentálne v situácii obdarovan˘ch,ale moÏne e‰te viac t˘ch, ão sao svoj gro‰ delia.Július Filo,evanjelick˘ (a. v.) biskup54

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EKrásne ako obrázok,ãi rad‰ej bohato rozmanité?(Neúctiv˘ fejtónik)Ako by mala vyzeraÈ Ïena v politike?K˘m bude maÈ ãeská sociálna demokraciana bilbordoch fotogenickú Petru Buzkovú, takbude vyhrávaÈ voºby, povedal kedysi (poznajúcsvojich pappenheimsk˘ch) s potuteºn˘músmevom ãesk˘ liberálny filozof Václav Bûlohradsk˘.No a aké sú predstavy o úspe‰nej Ïenskejpolitiãke na Slovensku? Rebríãek popularityvedie Zuzana Martináková. V istej fáze pretekovpredbehla Moniku BeÀovú – a veì naozaj,na t˘ch billboardoch rozmiestnen˘chpo celom Slovensku, kde v hlbokom zamyslenínad krajinou hovorila o slu‰nej pravicovejpolitike, bola skutoãne vydarená.Pekná, odetá do originálnych modelov a svencom vlasov ako kráºovskou korunou okolohlavy je aj Ukrajinka Júlia Tymo‰enková.(KohoÏe by zaujímalo, ako k svojmu rozprávkovémubohatstvu mladá Ïena pri‰la?)Krásychtiv˘ch osloví aj nezávislá v˘reãnáâe‰ka z Európskeho parlamentu Jana Bobo-‰íková, a aká elegancia sama je Jolanta Kwasnievska!Veì sa o nej aj povrávalo, Ïe bymohla byÈ (vìaka tej svojej elegancii) novoupoºskou prezidentkou. Skrátka, tie na‰e v˘chodnédámy v politike sú ozaj ‰ik, a ako sav drah˘ch kost˘moch vedia nosiÈ! Ak˘ torozdiel oproti emancipovan˘m, ale tak˘mpríli‰ neogaban˘m severankám!Skrátka – u nás na V˘chode, ak úspe‰ná, takjedna kraj‰ia ako druhá.Dumám – akú ‰ancu by na Slovensku a vcelom postsovietskom bloku mala nedávnozosnulá britská ministerka Mo Mowlamová?Chorobou fyzicky znivoãená. S vystúpen˘mbruchom. Okrúhlo podliatou tvárou, zdvihnut˘mkrátkym nosíkom, iba s náznakom oboãiaa mihalníc. Pri zloÏit˘ch rokovaniach opodmienkach mieru v severnom Írsku bezrozpakov si skladajúca parochÀu z holej hlavy.Otvorene kritizujúca Tonyho Blaira zajeho politiku vojny v Iraku. Napriek tomu miláãiksvojej strany i celej krajiny. Hm, natom Západe asi nevedia, Ïe Ïena v politike jena to, aby sa predov‰etk˘m páãila a spríjem-Àovala vládnutie korune tvorstva, a ak uÏ kritizuje,tak iba v medziach mierneho pokroku,a tak, aby jej za to zatlieskali bariéry... Na tomZápade a osobitne na severe Európy asi nevediazostavovaÈ kandidátky. Na‰i ‰éfovia aich mediálni poradcovia majú vyberan˘ vkus!Lebo ako by tie billbordy potom vyzerali,v‰ak?Alebo Ïe by mal pravdu Tony Blair? Osvojej tvrdej kritiãke, a napriek tomu váÏenejb˘valej ãlenke kabinetu povedal: Mo bolajednou z najbystrej‰ích politick˘ch osobností,aké som kedy stretol. Bohato rozmanitá amierne neúctivá. A ão sama Mo Mo (ako juBriti priateºsky naz˘vali)? ,,ByÈ Ïenou v politikemá svoje veºké plus. MôÏem byÈ priamaa môÏem hovoriÈ s mil˘m úsmevom – akomuÏi nemôÏu – aj to, ão poãuÈ nechcú." Napríkladaj také celkom neúctivé názory o krá-ºovskom majestáte – Ïe by sa kráºovská rodinamala presÈahovaÈ z Buckinghamského paláca,aby sa mohol vyuÏívaÈ ako múzeum agaléria pre v‰etk˘ch ºudí.DokáÏeme si predstaviÈ, ako by sa s jejv˘rokom popasovali r˘chlopalní slovenskí(a v˘chodoeurópski) propagandisti? Populistka– to by bola asi najmiernej‰ia nálepka.Chce siahaÈ na tradíciu, na sväté, stároãiamibudované súkromné sídla a daÈ ich k dispozícii,,ºudu"! KeìÏe na Slovensku nemámeBuckingham ani kráºovskú rodinu, prirovnaniebude pokuºhávaÈ, no predsa: To ako kebyposlankyÀa slovenského parlamentu vyhlásila,Ïe v‰etky zbohatlícke ka‰tiele a usadlostiby mohli slúÏiÈ ako penzióny pre slovensk˘chpenzistov, ktorí sa zbohatlíkom na tobohatstvo za svoj plodn˘ Ïivot poskladali...No, r˘chlopalní propagandisti by takú nehanebnúkacírku pohotovo ukameÀovali – lebov‰etka tá ÈaÏko doloÏiteºná a nemravná hrabivosÈna Slovensku predsa prebieha v rámcizákona, majetok (akokoºvek nadobudnut˘)je posvätnej‰í ako indická krava.A Mo Mo vedela, Ïe Ïije v monarchistickejkrajine, kde sú niektoré veci ,,posvätné",a dovolila si!Niã to.Na‰e krásne dámy v politike sa nemusia dopú‰ÈaÈmy‰lienky (aby sme boli spravodliví,veì sa ich nedopú‰Èajú ani páni, aj ich reã jepanelová akoby vypú‰Èaná z jedin˘ch úst,hovoria tak, aby, preboha, nieão nepovedali).Staãí, Ïe sú tie na‰a dámy krásne.Predsa v‰ak – ãím to je, Ïe na Slovensku –a v celom postsovietskom bloku – hlavn˘mkritériom na úspech je krása, resp. mladosÈ?Po sivom nehybnom období, keì nudnístarí a stále star‰í politickí harcovníci predstavovaliverejnosti svoje akoÏe nové vetry, prikaÏdej moÏnej i nemoÏnej príleÏitosti si padalido náruãia a náruÏivo sa bozkávali nazvráskavené ústa, musela prísÈ radikálna zmena.Ani to v‰ak nie je niã nové v histórii:Mladí vedú Brno! – znelo heslo po komunistickompolitickom prevrate. Dnes sa to nehovorí.Ale vedú. Len t˘ch ekonomick˘ch, bankov˘ch,politick˘ch a v‰elijak˘ch in˘ch analytikovão sa nám urodilo!·t˘l, ako má kto vyzeraÈ, zaãali diktovaÈmédiá. A celá spoloãnosÈ akoby sa ticho prispôsobovala.Talentovaní ale aj netalentovaníkrajãíri a mastiãkári známkujú, ãi je alebonie je niekto in, a kto nie je in, akoby ani nebol– ba ão viac, akoby bol hodn˘ klietky hanby.Len si spomeÀme na – síce piatimi jazykmihovoriacu, ale urãené kritériá krásy nedosahujúcu– manÏelku ãeského premiéra JifiíhoParoubka. Vari nebolo vo v˘chodnej Európeplátku, ktor˘ by sa do jej hrubo tkanejsukne pod kolená, svetra obopínajúceho nevábnupostavu, ãiernych panãúch a siln˘chnôh nebol dôkladne obul. Ach, a ako sme sapritom nasmiali, v‰ak? A to je ,,iba" manÏelkapolitika. Ako by to teda vyzeralo, keby napríkladoproti krásnej Zlatici Pu‰károvej v televíznom‰túdiu Markízy sedela – povedzmetaká Mo Mo? Nemusela by ani ústa otvoriÈ,a prehrala by na body.No keì sa to tak vezme – koho skutoãne zaujíma,ão Ïeny (a predov‰etk˘m muÏi, lebooni tvrdia muziku), úãinkujúci v súãasnej politike,rozprávajú? Slová, slová, slová. Skutoãn˘dej sa odohráva ako v Alicinej krajinezázrakov – za zrkadlom. A na tie pekné tváresa predsa len lep‰ie pozerá.Gabriela Rothmayerová,spisovateºka a publicistka55

P O L I T O L Ó G I AV San Sebastianeo európskom sociálnom modeliSituácia v EÚ rok po jej roz‰írení, po dvochodmietav˘ch referendách vo Francúzsku a Holandskua po poslednom neúspe‰nom summite,na ktorom sa ãlenské krajiny nedokázali dohodnúÈna podobe rozpoãtu únie na roky 2007– 2013, je uÏ niekoºko t˘ÏdÀov témou konferencií,workshopov a panelov˘ch diskusií. V˘nimkounebol ani nedávny stredoeurópsky seminárna Baskickej univerzite v San Sebastiane,usporiadan˘ Asociáciou európskych novinárov.Stredoeurópsky seminár v BaskickuUniverzita v San Sebastiane hostila úãastníkovtohto podujatia v rámci kaÏdoroãne organizovanejletnej ‰koly uÏ sedemnásty krát.Prv˘ stredoeurópsky seminár sa tu konal ziniciatívy dvoch skvel˘ch ‰panielskych novinárovFernanda de Valenzuelu a Miguela AngelaAguilara v roku 1989, niekoºko mesiacovpred NeÏnou revolúciou v âeskoslovensku. Vnasledujúcich rokoch sa podujatie premenilona v˘znamné diskusné fórum intelektuálov apolitikov z visegrádskych ‰tátov a krajín západnejEurópy. V roku 2005 organizátori zvolilipre seminár symptomatick˘ názov Viac alebomenej Európy? KeìÏe sa debatovalo o ‰irokomspektre otázok a zloÏenie úãastníkov bolo poznaãenév˘raznou názorovou pluralitou, samotnédiskusie mali dosÈ polemick˘ charakter.Za krajiny V4 v San Sebastiane päÈ dní diskutovali‰éfredaktor var‰avského denníka GazetaWyborcza Adam Michnik, poºsk˘ ‰tátny tajomníkpre európske záleÏitosti DariuszSzymczycha, predseda Poslaneckej snemovneParlamentu âR Lubomír Zaorálek, predsedarady âTK TomበVrba, poradca maìarskéhoministra obrany a ministra vnútra Miklós Dérer,budape‰tianski novinári János Horvát aJozsef Horváth, podpredseda vlády SR PálCsáky, predseda slovenskej sekcie Asociácieeurópskych novinárov Juraj Alner a autor t˘chtoriadkov, ktor˘ zastupoval bratislavsk˘In‰titút pre verejné otázky. ·panielsko na diskusiáchreprezentovali viacerí ãelní politici,vládni ãinitelia, diplomati, odborárski predácia novinári. Tri „staré“ krajiny EÚ – Nemecko,Veºkú Britániu a Holandsko – zastupovaliredaktori tu vydávan˘ch mienkotvorn˘chperiodík.O ãom sa teda diskutovalo v San Sebastiane?Bilancoval sa predov‰etk˘m rok, ktor˘uplynul od vstupu desiatich „nov˘ch“ krajín doEÚ. Úãastníci seminára analyzovali poslednúvlnu roz‰irovania únie v celkovom kontexteprojektu európskej integrácie, konkrétne zisky,premietnuté do merateºn˘ch parametrovsociálneho a ekonomického v˘voja nov˘chãlensk˘ch krajín. Hodnotil sa vplyv ãlenstva vEÚ na vnútorn˘ v˘voj stredoeurópskych ‰tátov,schopnosÈ krajín V4 adaptovaÈ sa na ãlenstvo,ich participácia na ãinnosti in‰titúcií EÚ, stav„európskeho“ diskurzu v jednotliv˘ch krajinácha vnímanie rôznych aspektov ãlenstva vEÚ obãanmi. Debatovalo sa aj o bezpeãnostn˘chotázkach, o migrácii a men‰inách. VeºmiÏivo sa diskutovalo o stredoeurópskych reformách,o ich sociálnych dopadoch, o tom, nakoºkosú v súlade s predstavami o optimálnomsociálnom modeli, panujúcimi v Európe. Práveproblematika európskeho sociálneho modeluvyvolala v San Sebastiane snáì najhorúcej-‰ie polemiky.Európsky sociálny model ako téma verejnejdebatyHoci táto téma je dnes pre kaÏdú novú ãlenskúkrajinu mimoriadne dôleÏitá, nedá sa povedaÈ,Ïe by – aspoÀ podºa jej v˘skytu v médiáchalebo v politick˘ch diskusiách – bola u nás vposledn˘ch rokoch veºmi frekventovaná. Oeurópskej ústavnej zmluve sa napríklad písaloa hovorilo neporovnateºne viac a aj na podstatnevy‰‰ej úrovni kompetentnosti. Interpretáciaeurópskeho sociálneho modelu má pritomna Slovensku zvlá‰tnu podobu. Na jednej stranesa vyskytujú tvrdenia, Ïe neoliberálne koncepty,ktor˘mi sa vraj in‰pirujú reformátori vstrednej Európe, sú v nezmieriteºnom rozpores t˘m, ako sa doteraz vyvíjala „sociálneorientovaná“ Európa, a iba prispievajú k de-‰trukcii toho, ão sa naz˘va európsky sociálnymodel. Na druhej strane sa objavujú tvrdenia,Ïe rigidná, byrokratická, ba priam aÏ socialistickáEÚ, ktorá tvrdo‰ijne zotrváva na preÏitomsociálnom modeli, by najrad‰ej svojou snahouo totálnu reguláciu v‰etkého – pod rú‰kom tzv.harmonizácie – zadusila odváÏne reformy, ktorémajú dokonca potenciál staÈ sa in‰pirácioupre ostatné krajiny EÚ. Obidve tieto krajné, zámernevyhrotené tvrdenia nachádzajú svojichoddan˘ch priaznivcov, a tak sa uÏ zaãína ãrtaÈnová „zákopová“ argumentaãná vojna.Zdá sa, Ïe k tomuto verbálnemu sporu dochádzaani nie tak kvôli skutoãn˘m problémom,s ktor˘mi je dnes európsky sociálnymodel konfrontovan˘, ale predov‰etk˘m preto,Ïe v období pred vstupom do EÚ sa u násvo verejnej debate takmer neobjavovala témao sociálnych súvislostiach európskej integrácie.Veºa sa hovorilo o tom, Ïe vstupujeme dospoloãenstva prosperujúcich a stabiln˘ch demokratick˘ch‰tátov, Ïe sa stávame ãlenmispoloãenstva, zaloÏeného na trhovej ekonomike,Ïe sa stávame súãasÈou spoloãného politického,právneho a ekonomického priestoru, aleo tom, Ïe prosperita a blahobyt EÚ nie je ibamechanick˘m v˘sledkom ekonomického rastu,ale je aj dôsledkom urãit˘ch sociálnychkonceptov, sa prakticky nehovorilo. PritomdosÈ dlho vo v˘chodnej a strednej Európevládli stereotypy o európskom ‰táte blahobytu.Poãas komunizmu napríklad u nás kolovalitakmer rozprávkové príbehy t˘ch, ktorí emigrovalido západnej Európy a dostali sa tam dosociálnych sietí. Nedokázali si nájsÈ prácu a poberalipríspevky v nezamestnanosti, alebo dostávaliiné formy sociálnej podpory. Mnohína‰i spoluobãania t˘mto nezamestnan˘m ºuìomna Západe závideli, najmä v˘‰ku ich príjmova celkom komfortnú existenciu. Európskasociálna politika pre mnoh˘ch jej vtedaj‰íchobdivovateºov za Ïeleznou oponou znamenalapredov‰etk˘m neobmedzenú ‰tedrosÈ ‰tátuvoãi obãanom, a to aj voãi t˘m, ktorí nemalivysokú pracovnú motiváciu. Porovnanie kapitalistickéhoZápadu a komunistického V˘choduz tohto pohºadu vyznievalo jednoznaãne vprospech Západu: tam za „slab˘“ alebo dokoncaÏiadny v˘kon sa vraj dalo získaÈ veºa, a unás, „na V˘chode“, za „ÈaÏk˘“ v˘kon sa nedalozískaÈ takmer niã.Problémy roz‰írenej EÚOdvtedy uplynulo veºa rokov a EÚ uÏ nieje zem zasºúbená. UÏ aj my do nej patríme.Pre‰li sme nároãn˘m procesom prípravy naãlenstvo, usilovne sme sa snaÏili plniÈ v‰etkypolitické a ekonomické kritériá. Vstúpili smev‰ak do EÚ a naraz s prekvapením zisÈujeme,Ïe tu platia pravidlá nielen pre oblasÈ politickejdemokracie a trhovej ekonomiky, ale aj presociálnu oblasÈ. Samozrejme, dobre o tom vedelití, ktorí v mene krajiny viedli rokovaniao vstupe do únie, vedeli o tom v‰etci tí, ktorípracovali na aproximácii práva, na legislatívnycha in˘ch zmenách, bez ktor˘ch by sme nemohliuzatvoriÈ príslu‰né predvstupové kapitoly.Pre ‰ir‰iu verejnosÈ to v‰ak bola takmerneznáma vec. V‰etci sme chceli ÏiÈ koneãnetak, ako Ïijú ºudia v západnej Európe, a ajpreto sme v drvivej väã‰ine na‰e ãlenstvo v EÚpodporovali, ale to, Ïe ten vysnívan˘ Ïivotmá reálnu súvislosÈ s európskym sociálnymmodelom – to sme si neuvedomovali.Nበvstup do EÚ pritom sprevádzali zvlá‰tneokolnosti. Takmer sa nám podaril zázrak. Vpriebehu 15 rokov sme dokázali úplne zmeniÈspoloãensk˘ systém, vybudovali sme základyslobodnej spoloãnosti, vymanili sme sa spoddominancie geopolitického hegemóna a mámednes solídne bezpeãnostné záruky. S nad‰enímsme vstúpili do EÚ – klubu s v˘berov˘m ãlenstvom.Tento klub v‰ak dnes preÏíva ÈaÏkéãasy. Projekt európskej ústavy narazil na nepochopenieobyvateºstva v dvoch zakladajúcich‰tátoch únie. Predsavzatia o vybudovanívedomostnej ekonomiky, schopnej konkurovaÈ56

P O L I T O L Ó G I Aglobálnym aktérom, sa nepodarilo naplniÈ vrozsahu a termíne, urãenom Lisabonskou stratégiou.Otvorene sa hovorí o únave z roz‰irovaniaEÚ a z prehlbovania integrácie, vyhliadkyna ìal‰ie roz‰irovanie sú nejasné. Objavujúsa hlasy, Ïe cena za udrÏanie európskeho sociálnehomodelu môÏe byÈ privysoká a Ïe tentomodel musí byÈ zásadne zrevidovan˘. A dotohto turbulentného v˘voja vstupujeme my,prechádzajúci zásadnou spoloãenskou zmenoua reformami, ktoré niektorí na‰i európskikolegovia vnímajú ako sociálny dumping, iního zase povaÏujú za zdroj in‰pirácie.Reformy ako cesta k optimálnemu sociálnemumodeluSlovensko je dnes povaÏované za krajinu,ktorá má siln˘ reformn˘ Èah a ktorej zvlá‰tnos-Èou je vysoká koncentrácia tzv. sektorov˘ch reforiempoãas pomerne krátkeho ãasového obdobia.Krajina stratila takmer päÈ rokov v obdobíautoritárskej vlády, keì sa fakticky nijakéreformy nerobili a vládne zoskupenie sasústreìovalo predov‰etk˘m na koncentráciumoci. Vtedy do‰lo k zjavnému zaostávaniu zasusedn˘mi ‰tátmi (najmarkantnej‰ím prejavombolo vypadnutie z integraãn˘ch procesov). Stavv mnoh˘ch oblastiach (zdravotníctvo, dôchodkov˘systém, systém sociálneho zabezpeãenia)sa ukázal ako neudrÏateºn˘. NespokojnosÈobãanov s fungovaním spomínan˘ch systémovsa zvy‰ovala. Pred politick˘mi elitami vznikladilema. NechaÈ v‰etko po starom znamenaloprivodiÈ ich kolaps, pustiÈ sa do reforiem, priná‰ajúcichnepopulárne aÏ bolestivé opatrenia,znamenalo podstúpiÈ veºké politické riziko.Prieskumy verejnej mienky totiÏ potvrdzovali,Ïe obãania síce vyjadrujú silnú nespokojnosÈso situáciou v zdravotníctve, ‰kolstve, sociálnomsystéme a vo verbálnej rovine podporujúuskutoãnenie reforiem, av‰ak pri hodnoteníkonkrétnych návrhov, znamenajúcich zavádzanieprincípu spoluúãasti, resp. spoluzodpovednostiobãanov, sa stavajú k tak˘mto návrhomodmietavo. Na‰li sa v‰ak politici, ktorímali dosÈ odvahy prikroãiÈ k nevyhnutn˘m reformn˘mopatreniam.V tejto súvislosti vzniká otázka, ãi sa s na-‰imi reformami blíÏime k európskemu sociálnemumodelu alebo sa mu vzìaºujeme.Aby sme vedeli poctivo na túto otázku odpovedaÈ,musíme si predov‰etk˘m ujasniÈ, ãisa zvy‰uje na‰a schopnosÈ budovaÈ základyudrÏateºného systému vzÈahov medzi trhovouekonomikou a sociálnym systémom, medzisúÈaÏou a solidaritou. Tento systém vzÈahov pozostávaz troch prvkov: ekonomickej politiky,zameranej na súÈaÏivosÈ a dynamizmus, politikytrhu práce, zameranej na dosiahnutie maximálnejzamestnanosti a kvality práce a sociálnejpolitiky, orientovanej na sociálnu ochranua sociálnu súdrÏnosÈ. Stredoeurópske krajinyvstúpili do EÚ ako ‰táty s niωou úrovÀouekonomického v˘voja, dnes sme – a zrejmee‰te urãit˘ ãas aj budeme – v EÚ v periférnompostavení (a to nie z ãisto geografického hºadiska).Toto periférne postavenie budeme môcÈprekonaÈ – hoci za silnej asistencie EÚ a s pomocou„know-how“ EÚ – predov‰etk˘m mysami. Tak sme totiÏ postupovali aj v rámciprístupového procesu, keì kritériá na ãlenstvoboli pre nás dôleÏit˘m návodom, ale samotnúprácu sme urobili my doma.Dne‰n˘ európsky sociálny model je skôr súboromhodnôt, neÏ priamo skon‰truovan˘mmechanizmom. V rámci tohto modelu by solidaritamala byÈ spojená s hospodárskym úspechom,ekonomick˘ a sociálny systém by si nemaliprotireãiÈ, z úspe‰n˘ch v˘sledkov by nemalbyÈ vyluãovan˘ nikto a ‰tát blahobytu bysa mal staÈ faktorom v˘roby. Takémuto prístupuby sa sotva niekto v transformujúcich sa‰tátoch bránil, otázkou je, ako sa dá k podobnémumodelu dopracovaÈ. Európska únia v 90.rokoch prejavila veºkú mieru solidarity s krajinami,ktoré sa rozhodli staÈ sa jej ãlenmi. Dnesby veºmi pomohla zv˘‰ená miera empatie EÚvoãi nám v‰ade tam, kde si chceme sami pomôcÈ.Najmä pri reformách, ktoré dávajú ‰ancuna prekonávanie na‰ej zaostalosti a chudoby.A t˘m si EÚ napokon pomôÏe aj sama sebe.Úãastníci debaty v San Sebastiane sa v zásadezhodli na tom, Ïe proces európskej integráciedáva na otázku, obsiahnutú v názvestredoeurópskeho seminára, jedinú moÏnú odpoveì.Samozrejme, „viac Európy“. Pravda,Európy, schopnej nov˘m ãlensk˘m krajinámnielen pomáhaÈ, ale zároveÀ aj pochopiÈ nevyhnutnosÈreforiem, ktoré tieto krajiny dnes uskutoãÀujú.Grigorij MeseÏnikov, politológSystémov˘ prístupk reforme a decentralizáciiverejnej správyNeoddeliteºnou súãasÈou transformácie ekonomiky‰tátu je reforma verejnej správy, ktorápredstavuje zásadn˘ krok v konsolidácii demokratickéhosystému. Ide o komplexnú systémovúzmenu v spravovaní verejn˘ch záleÏitostí,ktorej v˘sledkom je nová deºba moci azodpovednosti. Hlavn˘ akcent sa kladie naefektívnej‰í a transparentnej‰í v˘kon verejnejsprávy a vytvorenie priestoru pre participáciuangaÏovanej verejnosti na správe vecí verejn˘ch,jej kontrole i rozvoji. Vo v‰eobecnosti prevládanázor, Ïe ide o nikdy nekonãiaci procesprebiehajúci s rôznou intenzitou, pretoÏe správavecí verejn˘ch trvalo podlieha zmenám a nárokomna dosahovanie vy‰‰ej úãinnosti správnychprocesov, poÏiadavke vy‰‰ej transparentnostia úãelnosti vynakladania verejn˘ch prostriedkova priblíÏenia dispoziãnej moci správysmerom k obãanovi. Z toho vypl˘va, Ïeproces v˘voja reformy verejnej správy je nutnéneustále dolaìovaÈ na základe vznikajúcichpotrieb a zmien vnútorn˘ch a vonkaj‰ích podmienoktak, aby celkovo prispieval k zv˘‰eniukonkurencieschopnosti krajiny. Potom efektívnea systémovo uskutoãÀovaná reforma verejnejsprávy môÏe byÈ dôleÏit˘m a stimulujúcimfaktorom pri vytváraní národnej konkurenãnejv˘hody vpl˘vajúcej na vy‰‰iu v˘konnosÈ ekonomickéhosystému krajiny.Systémov˘ prístup k reforme verejnej správysi v prvom rade vyÏaduje stanovenie jejhlavn˘ch cieºov a adekvátnych nástrojov naich dosiahnutie. Pritom úãinné naplnenie prioritn˘chcieºov reformy nie je moÏné bez posilnenia‰trukturálneho aspektu fi‰kálnej politiky‰tátu. Samotnú reformu verejnej správy v‰ak nemoÏnopovaÏovaÈ za cieº. Treba ju vnímaÈ akonevyhnutn˘ základ pre zmeny vo v‰etk˘ch oblastiach,ktoré ostanú v zodpovednosti verejnéhosektora ako predpoklad vy‰‰ej efektívnostiriadenia v oblasti ‰kolstva, sociálnych vecí,zdravotníctva, kultúry, dopravy ãi Ïivotnéhoprostredia. KeìÏe reforma verejnej správy maprierezov˘ charakter a dot˘ka sa takmer kaÏdejoblasti Ïivota, je nevyhnutné zaoberaÈ sa faktormi,ktoré determinujú jej úspe‰nosÈ. V tomtosmere môÏeme hovoriÈ o celom rade predvídateºn˘ch,nepredvídateºn˘ch, explicitn˘ch, aleaj implicitn˘ch faktorov. Vo v‰eobecnosti mô-Ïeme kon‰tatovaÈ, Ïe úspech reformy verejnejsprávy závisí od jej správneho naãasovania,‰irokej politickej a obãianskej podpory a naosobnej zodpovednosti realizátorov reformy.Realizácia reformy je napr. ºah‰ie ãasovaná vprípade v‰eobecne sa zhor‰ujúcej situácie, keìnie sú dosahované uspokojivé tempá rastu HDPalebo dokonca dochádza k ich poklesu, rastienezamestnanosÈ, inflácia, prejavuje sa fi‰kálnakríza, kde nároky na v˘davky vysoko prekraãujúpríjmy a v kríze sú aj verejné sluÏby, ktorésú charakteristické ich nedostatoãn˘m objemomi kvalitou. ëal‰ím v˘znamn˘m faktoromdeterminujúcim jej úspe‰nosÈ je samotná kvalitareformy a informovanosÈ o jej cieºoch a postupn˘chkrokoch. Kvalita reformy je posudzovanápodºa jednoznaãn˘ch a zrozumiteºneformulovan˘ch cieºov, jasného vyjadrenia prínosova nákladov reformy. DôleÏit˘m faktoromv tomto smere je aj nepretrÏité vyhodnocovanieúspe‰nosti realizácie jednotliv˘ch reformn˘chkrokov. Na druhej strane za v˘znamn˘ kritick˘faktor úspechu reformy verejnej správy57

P O L I T O L Ó G I AmoÏno povaÏovaÈ neadekvátne prenesenie reformnejvízie do konkrétnych realizaãn˘chkrokov, ktoré môÏe v˘razn˘m spôsobom sÈaÏiÈvysok˘ poãet mal˘ch obcí. V podmienkachSlovenskej republiky je tento aspekt veºmi v˘znamn˘,nakoºko takmer 70 % obcí je vo veºkostnejkategórii do 1 000 obyvateºov. Akoìal‰í kritick˘ faktor predstavuje neochota ºudíprijímaÈ zmeny, priãom ºudia sú schopní v jednomokamihu akceptovaÈ len urãit˘ rozsahzmien. NemoÏno vylúãiÈ ani nedostatoãnú, ãipríli‰nú r˘chlosÈ realizácie jednotliv˘ch postupn˘chkrokov. Obzvlá‰È kritick˘ faktor úspechureformy verejnej správy predstavujú nedostatoãnézdroje. Negatívnu úlohu zohráva aj nedostatoãnévyhodnocovanie priebehu reformya neadekvátna reakcia na v˘sledky anal˘z.Anal˘za faktorov úspechu ãi neúspechu reformyverejnej správy nevyhnutne ovplyvÀujesystémovosÈ jednotliv˘ch reformn˘ch krokovvo verejnej správe re‰pektujúc pritom urãitúkompatibilitu systému verejnej správy s krajinamiEÚ. Dosiahnutie tejto kompatibility saopiera predov‰etk˘m o re‰pektovanie v‰eobecneplatn˘ch princípov v˘stavby a fungovaniaefektívnej verejnej správy v Európe. Medzitieto princípy zaraìujeme predov‰etk˘m obãianskuspoloãnosÈ, subsidiaritu, efektívnosÈ,transparentnosÈ, solidaritu a flexibilitu. Okremtoho môÏeme hovoriÈ aj o princípoch decentralizácie,demokratizácie, racionalizácie, politickeja ekonomickej stabilizácie, revitalizácie,zodpovednosti, kontinuity, ãi trvalej udrÏateºnosti.Pokiaº hovoríme o základnom rámcipre decentralizaãné úvahy, ktor˘ je dan˘ samosprávnymusporiadaním ‰tátu, potom jednotlivéfázy decentralizaãného procesu musia byÈkoordinované s fungovaním ‰tátu ako celku azachovaním jeho integrity. K tomu je nevyhnutnézohºadÀovaÈ re‰pektovanie princípu rovnostiºudsk˘ch a obãianskych práv a nediskrimináciujednotliv˘ch ãlenov spoloãnosti. Tieto princípyby v‰ak nebolo správne posudzovaÈ izolovane,ale v ich vzájomn˘ch súvislostiach.Reforma verejnej správy je aktuálnou otázkouväã‰iny krajín, ktorá sa musí prispôsobovaÈsúãasn˘m a predpokladan˘m európskym acelosvetov˘m trendom obsahujúcim okrem prvkovregionalizácie aj prvky globalizácie. Prestabilizované systémy ‰tátov s dlhou demokratickoutradíciou je charakteristická stabilitaverejnej správy s vysokou mierou podielu samosprávyna správe vecí verejn˘ch. Treba v‰akpodotknúÈ, Ïe realizovaním reformy verejnejsprávy je proces delenia kompetencií medzi‰tátnou správou a samosprávou permanentn˘mprocesom, kde otázky ich efektívneho financovaniaje nevyhnutné posudzovaÈ v kontextev˘voja ekonomického, politického a sociálnehosystému ‰tátu. Vzhºadom na to je pri skúmanía analyzovaní procesov reformy verejnejsprávy potrebné vychádzaÈ z predpokladu, Ïetento permanentn˘ proces ovplyvÀuje vonkaj-‰ie a vnútorné rámcové podmienky, a zároveÀje determinovan˘ zmenami t˘chto podmienok.V rámci nich sa v mnoh˘ch krajinách najdôle-Ïitej‰ími stali globálne ekonomické a domácefi‰kálne tlaky. Vysokú váhu pritom predstavovaliaj nové informaãné a telekomunikaãnétechnológie umoÏÀujúce nové spôsoby poskytovaniaverejn˘ch sluÏieb. Vzhºadom na meniacesa ekonomické podmienky svoje miesto zohrávaaj neefektívnosÈ regulaãn˘ch opatrenízo strany ‰tátu najmä pri rozvoji súkromnéhosektora, ktor˘ sa pod tlakom rastúcej konkurenciestále viac orientuje na zákazníka.Jeden zo základn˘ch systémov˘ch prvkov reformyverejnej správy predstavuje rozhodovanieo miere uskutoãÀovanej decentralizácie verejnejsprávy, ktorú môÏeme vyjadriÈ pomocouviacer˘ch ukazovateºov. Jedn˘m z nich je napr.ukazovateº podielu územn˘ch rozpoãtov na verejn˘chrozpoãtoch meran˘ch cez objem príjmovalebo v˘davkov. Tento základn˘ ukazovateºb˘va obvykle dopæÀan˘ podielom dotáciíz vy‰‰ích rozpoãtov˘ch úrovní na celkov˘chpríjmoch územn˘ch rozpoãtov a podielom úãelov˘chdotácií na celkov˘ch dotáciách z vy‰‰íchrozpoãtov˘ch úrovní. Oba ukazovatele vypovedajúo miere finanãnej samostatnosti, ktorá jedaná moÏnosÈou ovplyvÀovaÈ v˘‰ku svojichpríjmov. Mieru decentralizácie verejnej správymôÏeme vyjadriÈ aj rozsahom a dôleÏitosÈoufunkcií, ktoré sú realizované územn˘mi vládami,ìalej legislatívnymi právomocami územn˘chvlád, ktoré sú dôleÏité k úprave urãit˘chkonkrétnych aktivít odohrávajúcich sa na ichúzemí. Okrem toho ju môÏeme vyjadriÈ aj úãas-Èou obyvateºstva na rozhodovaní a rozsahu a‰truktúre sluÏieb zabezpeãovan˘ch územn˘mivládami ako aj rozsahom zdaÀovacích právomocíúzemn˘ch vlád. âo je ale veºmi dôleÏité,stanovenie miery decentralizácie predstavujezákladn˘ rámec pre vymedzenie konkrétnehoobsahu a rozsahu jednak vecn˘ch funkcií (t˘kajúcichsa druhu, mnoÏstva a spôsobu v˘konuprenesen˘ch kompetencií) a následne odnich odvíjajúcich sa fi‰kálnych funkcií (t.j. alokaãnej,redistribuãnej a stabilizaãnej). Je pritompotrebné zdôrazniÈ, Ïe alokaãná funkcia predstavujezáklad pre v˘skum procesov fi‰kálnejdecentralizácie. Ostatné funkcie sú väã‰inou vkompetencií centrálnej vlády, no ãím je vy‰‰iamiera decentralizácie, t˘m sa vo väã‰ej miereich prvky pretavujú na decentralizovanú úroveÀriadenia.·trukturálne rie‰enia, ktoré decentralizujúadministratívny systém ‰tátu sú priamo postavenéna systémov˘ch princípoch vychádzajúcichz Európskej charty miestnej samosprávy.Jedn˘m zo základn˘ch princípov predstavujeprincíp subsidiarity, ktor˘ znamená priblíÏeniesprávy vecí verejn˘ch ão najbliωie k obãanovi,a zároveÀ aby v˘kon t˘chto verejn˘ch vecíbol efektívny. V rámci naplnenia tohto princípu,môÏeme hovoriÈ o naplnení ãl. 4 bod 3 Európskejcharty miestnej samosprávy, kde sahovorí, Ïe v˘kon verejn˘ch záleÏitostí má byÈzveren˘ predov‰etk˘m t˘m orgánom, ktoré súnajbliωie obãanovi. Rozhodnutia o takomtoorgáne sú v Európe väã‰inou kompromisomhodnotenia veºkostnej kapacity orgánov miestnejsprávy (veºkosÈ sídiel, priãom ako kritériumveºkosti môÏe vystupovaÈ poãet obyvateºov,ale aj rozloha územia a ãasto aj hospodárska silajednotky, resp. kombinácia t˘chto faktorov) acharakteristiky v˘konu verejn˘ch záleÏitostí, t.j.jednak ich objemu, ale najmä odbornej a administratívnejnároãnosti ich v˘konu. V nadväznostina tieto rozhodnutia sa decentralizáciaspája s napæÀaním ìal‰ieho ustanovenia Európskejcharty miestnej samosprávy – prispôsobiÈv˘kon právomoci miestnym podmienkam(ãl. 4, bod 5).SystémovosÈ reformn˘ch krokov vo verejnejspráve je nevyhnutne spojená aj so zmenamiúzemného a správneho ãlenenia krajiny. TiemoÏno pokladaÈ za efektívne vtedy, ak v maximálnejmiere odráÏajú existujúcu priestorovú‰truktúru spoloãnosti na báze prirodzen˘ch regiónov.To znamená, Ïe územno-správne jednotkyurãitého stupÀa sa v maximálnej mierezhodujú s nodálnymi (spádov˘mi) regiónmi,ktoré sa dajú identifikovaÈ na zodpovedajúcejúrovni priestorovej organizácie. Okrem tohore‰pektujú historick˘ v˘voj v nadväznosti napozitíva z minulosti a názor obãanov.Reforma verejnej správy, ako neoddeliteºnásúãasÈ a v˘znamn˘ prvok transformaãného procesuna Slovensku, predstavuje zásadn˘ krok vkonsolidácii demokratického systému ako nevyhnutn˘predpoklad celkového ekonomickéhorozvoja. Jadrom reformy verejnej správy vSlovenskej republike je decentralizácia funkcií‰tátu ako základn˘ predpoklad systémov˘chzmien vo v‰etk˘ch sektoroch spoloãenského ahospodárskeho rozvoja ‰tátu. Decentralizáciaverejnej správy vyjadruje ústavné právo obãanovSlovenskej republiky zúãastÀovaÈ sa naspráve vecí verejn˘ch a predstavuje prideleniefi‰kálnych, politick˘ch a administratívnychkompetencií na niωie úrovne vlády. V‰eobecnesa uznáva decentralizaãn˘ prvok ako racionálnej‰iaforma vynakladania finanãn˘ch prostriedkovna mnohé úseky verejného sektora zohºadnenímmiestnych a regionálnych ‰pecifík,záujmov a potrieb obyvateºstva. Nastúpenoucestou decentralizácie verejnej správy by malodôjsÈ k zlep‰eniu alokaãnej efektívnosti a úãinnosticelého systému verejnej správy s pozitívnymodrazom v zlep‰ení kvality a v˘konu poskytovan˘chverejn˘ch sluÏieb obãanom. T˘mby sa mali zv˘‰iÈ moÏnosti hospodárskeho rozvojazapojením endogénneho potenciálu decentralizovanejúrovne verejnej správy do vnútro‰tátnejako aj medzinárodnej spolupráce.KeìÏe decentralizácia verejnej správy tvoríneoddeliteºnú súãasÈ ‰trukturálnych reforiem shlavn˘m dôrazom na zv˘‰enie v˘konnosti ekonomikyregiónov v snahe docieliÈ pruÏnej‰iureakciu na oprávnené potreby a poÏiadavkyobãanov, potom realizácia decentralizácie sivyÏaduje dôkladn˘ rozbor jej vplyvu na celkovúhospodársku situáciu v krajine. Vychádzajúcz toho, Ïe procesy decentralizácie sú v súãasnostivzájomne prepojené aj s procesmi globalizácie,snahou ‰tátov je nájsÈ optimálny modelvnútorného ekonomického usporiadania vnadväznosti na celosvetové trendy. V koneãnomdôsledku je nevyhnutné cel˘ proces prispôsobiÈpotrebám a charakteristike konkrétnej krajinyv snahe o optimalizáciu vzÈahov vnútriekonomiky s cieºom reflektovaÈ na podnetyzdola, priãom sa cel˘ proces musí rozvíjaÈ naparticipaãnom základe. Z tohto pohºadu decentralizáciariadenia vyvoláva potrebu permanentnesa zaoberaÈ hºadaním optimálnehopomeru centralizácie a decentralizácie pri správe‰tátu a riadení spoloãnosti s prihliadnutím nakonkrétne podmienky. Vzhºadom k tomu bysme mali vÏdy zvaÏovaÈ argumenty, ktoré hovoriav prospech ãi neprospech centralizovanéhoãi decentralizovaného rozhodovania o alokáciiverejn˘ch statkov. Vo v‰eobecnosti platí,Ïe kaÏdú konkrétnu úlohu by mala zabezpeãovaÈtá úroveÀ verejnej správy, ktorá ju zabezpeãínajhospodárnej‰ie a najefektívnej‰ie zohºadnenímpriestorovej dimenzie rôznych druhovverejn˘ch statkov. Z hºadiska efektívnostifungovania môÏeme povedaÈ, Ïe decentralizovan˘systém je v˘konnej‰í neÏ centralizovan˘,umoÏÀujúci zv˘‰iÈ efektívnosÈ zabezpeãova-58

P O L I T O L Ó G I Ania urãit˘ch sluÏieb. Realizácia v˘hod decentralizácienie je moÏná bez zodpovedajúcehostupÀa rozpoãtovej samostatnosti, ão by na jednejstrane znamenalo nielen právo samosprávzv˘‰iÈ, resp. zníÏiÈ veºkosÈ svojich rozpoãtovstanovením sadzieb pri niektor˘ch v˘znamn˘chdaniach, ale na druhej strane aj voºnosÈ pouÏitiavlastn˘ch zdrojov podºa vlastn˘ch priorít,ako aj slobodu poskytovaÈ verejné sluÏby s pomocoutechnológie a kombinácie vstupov, ktorésama samospráva poÏaduje za najv˘hodnej-‰ie. Efektívne uskutoãnená decentralizácia verejnejsprávy s adekvátnym posilnením vlastn˘chdaÀov˘ch príjmov obcí a regiónov bymala veºkou mierou prispieÈ k optimalizáciiaplikácie princípu subsidiarity. Okrem toho bymala úãinne podporovaÈ trvalo udrÏateºn˘ rozvojv jednotliv˘ch regiónoch a obciach a úãinnereagovaÈ na neustále zintenzívÀujúce sa procesyglobalizácie.Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu,konkrétna realizácia reformn˘ch krokov je nevyhnutnespojená s procesom úãinnej fi‰kálnejdecentralizácie implementovanej ako dôleÏit˘krok k zv˘‰eniu finanãnej nezávislosti územn˘chsamospráv. KeìÏe fi‰kálna decentralizáciaje v kaÏdej krajine mimoriadne zloÏit˘ zámer,na zabezpeãenie udrÏateºnosti a stabilityfi‰kálnych vzÈahov medzi centrálnou vládou aúzemn˘mi samosprávami je nevyhnut˘ systémov˘prístup rie‰enia fi‰kálnej decentralizácie.Aj keì ‰pecifické aspekty tohto systému sa vkontexte kaÏdej krajiny svojim spôsobom lí‰ia,kºúãov˘m prvkom záujmu je dosiahnuÈ ciele rastúcejefektívnosti, transparentnosti a zodpovednostivo verejnom sektore. Jedn˘m z v˘znamn˘chaspektov fi‰kálnej decentralizácie je úãinnéa efektívne poskytovanie miestnych verejn˘chsluÏieb pri udrÏaní makroekonomickejstability. DôleÏité zo systémového hºadiska jeaj posudzovanie vplyvu dopadov fi‰kálnej decentralizáciena makroekonomické indikátory(fi‰kálnu stabilitu a ekonomick˘ rast) a veºkosÈverejného sektora. Vychádzajúc zo systémovéhoprístupu, fi‰kálna decentralizácia znamenáhlavne:• modifikáciu rozdeºovania daÀov˘ch príjmovmedzi ‰tát a územnú samosprávu, priãomby mala priniesÈ efekt konsolidácie verejn˘chfinancií a dosiahnutie racionalizácieverejného sektora,• posilnenie uÏitia zdrojov v mieste ich vznikua obmedzenie prerozdeºovacích procesov,• nástroj optimalizácie daÀov˘ch a v˘davkov˘chrozhodnutí na úrovni územn˘ch samosprávs adekvátnou zodpovednosÈou za ichrealizáciu podporujúcu efektívnu alokáciuverejn˘ch zdrojov (je potrebná urãitá vyvá-ÏenosÈ smerujúcu k optimalizácií daÀov˘cha v˘davkov˘ch rozhodnutí s prihliadnutím nastrategické smerovanie fi‰kálnej politiky ‰tátu).Z hºadiska hæbky systémov˘ch zmien v decentralizovanomfi‰kálnom systéme sa môÏemeoprieÈ o základné piliere fi‰kálnej decentralizácie,ktor˘mi môÏeme najlep‰ie dosiahnuÈ jejv‰eobecné ciele – efektívnosÈ, transparentnosÈa zodpovednosÈ. V tomto smere môÏeme hovoriÈo ‰tyroch základn˘ch pilieroch: a) v˘nosovéúlohy, b) v˘davkové úlohy, c) transfery agranty medzi jednotliv˘mi vládnymi úrovÀamia d) miestne zadlÏovanie. Uplatnením systémovéhoprístupu je potrebné vychádzaÈ zo základn˘chparametrov procesu fi‰kálnej decentralizácie,medzi ktoré zaraìujeme a) rozsah a charaktervykonávan˘ch kompetencií obcí a samosprávnychregiónov, b) autonómnosÈ rozhodovaniao vlastn˘ch daÀov˘ch príjmoch, c) rozdielyv daÀovej sile obcí a regiónov a d) ‰trukturálneaspekty fi‰kálnej decentralizácie – poãetvládnych úrovní, regiónov, obcí (z tohomal˘ch do 1 000 obyvateºov a priemernéhopoãtu obyvateºov v obciach – ide o parameteratomizácie sídelnej ‰truktúry a územno-správnehoãlenenia ‰tátu).V Slovenskej republike nedo‰lo v obdobírokov 1993 – 2001 k pokraãovaniu systematickejdecentralizácie kompetencií na územnú samosprávu,priãom aÏ do tohto obdobia Slovenskopatrilo medzi krajiny s najväã‰ou centralizácioukompetencií, financií a politickejmoci v porovnaní s krajinami OECD. Okremtoho neexistencia vy‰‰ích územn˘ch celkovviedla k narastaniu mnoÏstva in‰titúcií ‰tátnejsprávy a deta‰ovan˘ch pracovísk, ão spôsobovalozloÏitosÈ koordinácie a riadenia ich ãinností,a tak viedla k stratám na efektívnosti fungovania‰tátnej správy. Prenos kompetencií zo‰tátu na obce a vy‰‰ie územné celky, decentralizáciafinanãn˘ch tokov a k tomu zodpovedajúcadelimitácia majetku sa stali dôleÏit˘m krokomrealizácie reformy verejnej správy aÏ v rokoch2002 – 2004. Tieto roky boli sprevádzanérozsiahlym presunom kompetencií zo ‰tátnejsprávy tak na lokálnu ako aj novozriadenúregionálnu samosprávu. Zriadením samosprávnychkrajov, ktoré svoju ãinnosÈ zaãali vykonávaÈod 1. januára 2002, sa uskutoãnil najv˘znamnej‰íkrok v reforme verejnej správy, ãímsa vytvoril v˘znamn˘ predpoklad rozsiahlej‰ejdecentralizácie pôsobností hlavne hospodárskoriadiacichúloh zo ‰tátnej správy na územnú samosprávu.Tak˘mto posilnením postaveniaúzemnej samosprávy na Slovensku sa umoÏnízabezpeãovaÈ efektívna regionálna politika,mobilizovaÈ potenciál miest a obcí, efektívnej-‰ie vyuÏívaÈ verejné financie a verejn˘ majetok,modernizovaÈ verejnú správu a v koneãnomdôsledku posilniÈ ‰tát ako celok. Proces prechodukompetencií bol v‰ak poznaãen˘ viacer˘miproblémami, ktoré súviseli najmä s rozsiahlymdelimitaãn˘m procesom, nedostatoãnou koordinácioucelkového postupu decentralizácieverejnej správy a s poddimenzovan˘m finanãn˘mzabezpeãením v‰etk˘ch presúvan˘ch kompetencií.K 1. januáru 2004 do‰lo k zásadn˘mzmenám aj v usporiadaní miestnej ‰tátnej správy.Hlavn˘mi dôvodmi boli presun kompetenciízo ‰tátnej správy na obce a vy‰‰ie územnécelky, zru‰enie okresn˘ch úradov a zámer zv˘-‰iÈ efektívnosÈ a kvalitu riadenia v ‰tátnej správe.Nov˘m zákonom o krajsk˘ch úradoch aobvodn˘ch úradoch z roku 2003 sa stanovilanová organizácia decentralizovanej miestnej‰tátnej správy, ktorá je od 1. januára 2004 organizovanáako v‰eobecná ‰tátna správa a ‰pecializovaná‰tátna správa. âi tento krok splnípredpokladané oãakávania, hlavne z titulu zv˘-‰enia efektívnosti a kvality riadenia v ‰tátnejspráve, ukáÏu aÏ vykonané hæbkové anal˘zyrealizovaného kroku.V súãinnosti na prechod kompetencií sa v rokoch2002 – 2004 uplatÀoval ‰pecifick˘ a doãasn˘reÏim financovania formou úãelovej decentralizaãnejdotácie. Tá bola kodifikovanáako prechodn˘ nástroj s postupn˘m pretransformovanímsa do adekvátnych podielov v˘nosovcentrálnych daní na financovanie prenesen˘choriginálnych kompetencií. Vyrovnávaním nákladov˘chpotrieb územn˘ch samospráv formoudecentralizaãnej dotácie sa dotovali zariadenia,ktoré boli vybudované v centrálne plánovanejekonomike a o ich existencii rozhodovaliaj iné kritériá ako je dopyt a efektívnosÈ.Systém nezohºadÀoval zmeny v demografickej‰truktúre, objektívne náklady a pod. Tento spôsobfinancovania bol zvolen˘ vzhºadom na vyprofilovaniev˘‰ky potrieb územn˘ch samosprávna oboch jej úrovniach (t.j. na úrovni obcía samosprávnych krajov) a vytvorenie objektívnejzákladne pre urãenie podielu ‰tátu na financovaníprenesen˘ch úloh. Z hºadiska ìal‰íchdôvodov i‰lo aj o plnenie cieºov finanãnej politikya eliminácia rizík nerovnováÏneho rozvojaekonomiky s cieºom neoslabiÈ vplyv ‰tátuna v˘voj verejn˘ch financií ako celku. Od 1.januára 2005 sa reálne spustila fi‰kálna decentralizácia,ktorá systémovo nadviazala na prechodkompetencií na obce a samosprávne krajev rokoch 2002 – 2004, uskutoãnenú daÀovúreformu realizované zmeny v miestnej ‰tátnejspráve od roku 2004. V nadväznosti na to cie-ºom fi‰kálnej decentralizácie je stabilizovaÈ finanãnézdroje územn˘ch samospráv na viacroãnéobdobie zmenou fi‰kálnych vzÈahovmedzi ‰tátnou správou a samosprávou tak, abysa zv˘‰il podiel územn˘ch samospráv na verejn˘chfinanciách a posilnila sa ich finanãná samostatnosÈ.Zavedenie nového a efektívnehosystému fi‰kálnej decentralizácie na Slovenskuje zároveÀ nevyhnutn˘m predpokladom dosiahnutiamultiplikaãn˘ch efektov pri realizácií‰trukturálne a programovo orientovan˘chcieºov územnej vlády, a t˘m zabezpeãenia trvaloudrÏateºného rozvoja miestnej a regionálnejekonomiky.Pri projektovaní systémov˘ch zmien reformyverejnej správy na Slovensku je potrebnémaÈ na zreteli ìal‰ie posilnenie finanãnej autonómie,zv˘‰enie stability príjmovej základneobcí a vy‰‰ích územn˘ch celkov, zv˘‰enie tlakuna efektívnej‰ie vyuÏívanie vlastn˘ch príjmov˘chzdrojov a prepojenie rozsahu a kvalitysluÏieb poskytovan˘ch územn˘mi samosprávamis daÀov˘m zaÈaÏením obyvateºstva.Tieto systémové zmeny by sa mali staÈ jedn˘mz nevyhnutn˘ch predpokladov posilnenia demokratizaãn˘chtendencií a prispieÈ k profesionalizáciia efektívnosti rozhodovania o peÀaÏn˘chtokoch v rámci sústavy verejn˘ch rozpoãtov.Zo systémového hºadiska je potrebné pozorovaÈaj trendy, t˘kajúce sa najmä nov˘ch metódriadenia verejnej správy zameran˘ch nakvalitu a v˘konnosÈ verejn˘ch organizácií, reflektujúcstále rastúcu poÏiadavku racionalizovaÈverejné v˘davky – tzv. ekonomizácia verejnejsprávy (napr. zavedením programovéhorozpoãtovania aj na úrovni územn˘ch samospráv,ãi skvalitnením v˘konu samotnej vnútorneja vonkaj‰ej kontroly). K zmenám prispievaaj exploatácia informaãn˘ch a komunikaãn˘chsystémov komplexná elektronizácia verejnejsprávy – tzv. e-government. Záverom mô-Ïeme kon‰tatovaÈ, Ïe tieto trendy znamenajúìal‰iu váÏnu v˘zvu pre nositeºov finanãnej politiky,poãnúc centrálnou vládnou úrovÀou aÏpo najniωie vládne úrovne.Ing. Du‰an Tich˘Ústav Slovenskej a svetovej ekonomikySlovenskej akadémie vied59

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SRVládny kabinet urobil 18. mája na svojom riadnom zasadnutí personálnu v˘menu na poste splnomocnenca vlády SRpre zahraniãn˘ch Slovákov. Do tejto funkcie schválil PhDr. Vilmu PRÍVAROVÚ, ktorá bola dovtedy vedúcou kancelárieGenerálneho sekretariátu pre zahraniãn˘ch Slovákov (GSZS) Úradu vlády SR. Pôsobila tieÏ ako predsedníãkamedzirezortnej grantovej Komisie pre schvaºovanie projektov na pomoc krajansk˘m spolkom a organizáciám v zahraniãí priGSZS Úradu vlády SR. Jej vymenovanie navrhol podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti Daniel Lip‰ic.Do novej funkcie oficiálne nastúpila 1. júna 2005. V tejto súvislosti sme jej poloÏili niekoºko aktuálnych otázok.KaÏd˘ ãlovek, ktor˘ prichádza na nov˘ post, sinaÀ priná‰a predchádzajúce skúsenosti, ktoréchce zúÏitkovaÈ pri realizácii úloh, plánov apredsavzatí spojen˘ch s nov˘m pracovn˘m zaradením.Ako je to vo va‰om prípade?Svoju novú pozíciu vnímam predov‰etk˘m akosluÏbu pre ãasÈ slovenského národa, ktorého príslu‰níciv rôznych obdobiach a z rôznych dôvodovopustili svoju vlasÈ, no ktor˘ch spája jedno spoloãné– Ïe oni a ich potomkovia sa hlásia k svojmuslovenskému pôvodu, Ïe prejavujú národné povedomie,jazykovú a kultúrnu identitu, Ïe im nie jeºahostajné dianie v krajine svojich predkov, Ïe sajednoducho stále cítia byÈ Slovákmi. Ten, kto chcenapæÀaÈ túto sluÏbu poctivo a zodpovedne, musí rátaÈs neºahkou úlohou, ktorá sa v‰ak dá zvládnuÈjedine neustálym sprostredkúvaním pravdivého aotvoreného dialógu medzi Slovákmi Ïijúcimi v zahraniãía Slovenskou republikou tak, aby tento dialógviedol k prehæbeniu ich vzájomne prospe‰-n˘ch vzÈahov a aby priniesol dobro a úÏitok obidvomstranám.·tefan Furdek (2. 9. 1855 Trstená – 18. 1. 1915 Cleveland,Ohio, USA) – katolícky kÀaz, novinár, organizátorduchovného a kultúrneho Ïivota Slovákov vUSA. Od roku 1882 pôsobil v Clevelande ako správcaãeskej katolíckej farnosti, zaloÏil Prvú katolíckuslovenská jednotu (1890), Prvú katolícku slovenskúÏenskú jednotu (1892), Maticu slovenskú v Amerike(1893) národnú a politickú organizáciu Slovenskáliga v Amerike (1907), zakladal a redigoval slovenskénoviny a ãasopisy - kalendár Jednota a noviny Jednota(1889), ktoré vychádzajú doteraz. Stál na ãelenárodného Ïivota Slovákov v Amerike a organizovalnárodné zbierky pre Slovensko. Písal poéziu a prózu,vydal náboÏenské spisy a filozofické dielo Svet ajeho záhady (1910). V˘ber z jeho diela vydal v USAFilip Hrobak pod názvom Zobrané spisy ·tefanaFurdeka (1945,1946). 150. v˘roãie narodeniaªudovít Be‰eÀovsk˘ (15. 9. 1910 Liptovsk˘ MichalDôraz na pravdiv˘, otvoren˘a vzájomne uÏitoãn˘ dialógâo by ste mohli povedaÈ na margo priorít vo va-‰ej budúcej práci?Moja práca bude prioritne nasmerovaná na budúcnosÈ,bez zbytoãn˘ch a opakovan˘ch návratovdo minulosti, ktorá z hºadiska rie‰enia aktuálnychproblémov uÏ nie je taká podstatná. V tejto súvislostiGSZS Úradu vlády SR bude väã‰iu pozornosÈvenovaÈ zaãleÀovaniu mlad‰ích generácií SlovákovÏijúcich v zahraniãí do Ïivota krajansk˘chkomunít, podporovaÈ snahy existujúcich slovensk˘chspolkov a organizácií v zahraniãí o organizovanietak˘ch podujatí, ktoré do nich pritiahnu ajmlad˘ch ºudí. PravdaÏe, jednou z prioritn˘ch úlohzostáva naìalej podpora vzdelávania a kultúry,ktoré sú a aj v budúcnosti budú hlavn˘mi nástrojmina spomaºovanie asimilaãn˘ch trendov.Kalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo svete– 6. 9. 1994 Winnipeg, Manitoba, Kanada) – uãiteº,spisovateº, publicista. Na Slovensku absolvoval pedagogické‰túdium. V roku 1945 emigroval do Rakúska,v roku 1948 odi‰iel do Kanady, kde pokraãovalv literárnej a publicistickej ãinnosti. Na Slovensku vydalzbierky básní Dedinôãka milá (1940), Biele noci(1942) a niekoºko dramatick˘ch prác. V emigrácii vy-‰li jeho básnické zbierky V krvi Èa nosím (1976), BatôÏteka slza (1978), V putách zeme (1983), ZlomenápäsÈ (1994). 95. v˘roãie narodeniaAko mienite postupovaÈ pri realizovaní t˘chtoprioritn˘ch úloh?Z hºadiska udrÏania jazykovej a kultúrnej identitySlovákov v zahraniãí chceme ãoraz viac vyuÏívaÈnajnov‰ie informaãno-komunikaãné technológie.Za zmienku stojí napríklad sprostredkúvanievzdelávacích programov a kultúrnych podujatí, filmovslovenskej kinematografie, iniciovanie e-vzdelávania,vytvorenie informaãného portálu pre Slovákovv zahraniãí a pod. Zv˘‰enú pozornosÈ mienimevenovaÈ aj predstavám Slovákov v zahraniãív oblasti televízneho vysielania, ich konkrétnej po-Ïiadavke na satelitné vysielanie a zaradenie pravidelnéhokrajanského vysielania vo verejnoprávnejtelevízii. âoraz naliehavej‰ou sa ukazuje potrebaoveºa viac informovaÈ slovenskú verejnosÈ cezv‰etky dostupné médiá o slovensk˘ch men‰inácha komunitách v zahraniãí, o ich aktivitách, o ich kaÏdodenn˘chproblémoch, ale aj oãakávaniach vovzÈahu ku krajine ich predkov. Za nevyhnutné povaÏujemklásÈ dôraz aj na zisÈovanie súãasnej migráciepredov‰etk˘m zo zorného uhla ãlenstva Slovenskav Európskej únii. V neposlednom rade budemojou snahou zintenzívniÈ aj spoluprácu s veºvyslanectvamiSR v krajinách, v ktor˘ch je aktívnaslovenská men‰ina alebo komunita.Práve teraz v ãase ná‰ho interview je aktuálnasituácia s vládnym návrhom nového zákona oSlovákoch Ïijúcich v zahraniãí taká, Ïe sa nímzaoberajú relevantné poslanecké v˘bory Národnejrady Slovenskej republiky. Ako sa v dôsledkunového zákona zmení politika slovenskejvlády voãi Slovákom v zahraniãí?O definitívnej podobe tejto novej právnej normyrozhodne Národná rada Slovenskej republiky. VládaSR podporila alternatívu I, predloÏenú v rámcipredmetného zákona, ktorá znamená odstránenieroztrie‰tenosti v zabezpeãovaní tejto problematikya ak ju parlament prijme, vyústi do vãlenenia Domuzahraniãn˘ch Slovákov, ako ‰truktúry Ministerstvakultúry SR, do GSZS Úradu vlády SR. Taktoposilnené zabezpeãovanie krajanskej problematikybude teda sústredené v rámci jedného ústrednéhoorgánu ‰tátnej správy – Úradu vlády SR. Konieckoncov túto poÏiadavku uÏ dlh‰í ãas predkladali narôznych fórach samotní Slováci Ïijúci v zahraniãí,preto moÏno povedaÈ, Ïe aj odporuãenie tejto alternatívyvládou SR predstavuje znaãn˘ posun dopredu.Vychádzajúc zo zákona bude vláda SR viazanákaÏdoroãne predloÏiÈ do parlamentu za predchádzajúcikalendárny rok správu o ‰tátnej politike starostlivostio Slovákov Ïijúcich v zahraniãí a poskytnutej‰tátnej podpore Slovákom Ïijúcim v zahraniãíspolu s návrhom programu ‰tátnej politiky starostlivostio Slovákov Ïijúcich v zahraniãí na ìal-‰í rok obsahujúcim predpokladanú sumu rozpoãtov˘chprostriedkov potrebn˘ch na jej realizáciu. Ibana doplnenie spomeniem, Ïe vládou nepodporenáalternatíva II navrhovala zriadenie samostatnéhoÚradu pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí.Michal ·voÀavec (15. 9.1920 Slovenská ªupãa) – fyzik,matematik, vysoko‰kolsk˘ pedagóg, organizátorspolkového Ïivota v USA. Na Slovensku bol stredo-‰kolsk˘m profesorom matematiky a fyziky. Od roku1948 Ïil v emigrácii v Rakúsku a Nemecku, od roku1949 v USA, kde pokraãoval v univerzitn˘ch ‰túdiách.Po ich ukonãení sa stal univerzitn˘m profesorom,pracoval v odbore jadrovej fyziky a od roku 1963sa venoval vedeckému v˘skumu. Okrem vedeckejãinnosti pracoval v slovensk˘ch spolkoch a publikovalv krajanskej tlaãi. Îije v Chicagu. 85. v˘roãie narodenia.Vladimír Hurban Vladimírov (4. 8. 1884 Stará Pazova,Srbsko – 28. 9. 1950 tamÏe) – dramatik, prozaik,evanjelick˘ farár v rodisku. Jeho dramatické dielasa hrávajú na profesionálnych i ochotníckych javiskáchv b˘valej Juhoslávii a na Slovensku do súãasnosti.Dielo (v˘ber): dramatická tvorba – Záveje(1922); Milica Nikoliãová (1922); Pekná nová, ma-ºovaná kolíska (1923 ); Zem (1931); Divé husi (1933);Trenãiansky Matú‰ (1936) a próza Pazovské ãítanie(1932). 55. v˘roãie úmrtiaPhDr. ªubica Bartalská60

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SROkrúhly stôl 2005k tvorbe programu ‰tátnej politiky starostlivosti Slovenskej republikyo Slovákov Ïijúcich v zahraniãí na rok 2006Úvodné pozdravné vystúpenia na Okrúhlom stole 2005 patrilihosÈom, medzi nimi bol aj poslanec NR SR Du‰an âaploviã.Za predsedníckym stolom zºava: Aristid Zelenay,ãlen V˘konného v˘boru SZSZ; Vilma Prívarová, splnomocnenkyÀavlády SR pre zahraniãn˘ch Slovákov; Du‰an Klimo,predseda SZSZ; Peter Lipták, 1. podpredseda SZSZSvetové zdruÏenie Slovákov v zahraniãí(SZSZ) ako koordinaãn˘ orgán slovensk˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí uskutoãnilo 4. júla2005 v Bratislave odborné podujatie pod názvomOkrúhly stôl 2005 k tvorbe programu ‰tátnejpolitiky starostlivosti Slovenskej republiky oSlovákov Ïijúcich v zahraniãí na rok 2006 zaúãasti 43 expertov zo 14 krajín, zástupcov Kancelárieprezidenta Slovenskej republiky, poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky, zástupcovústredn˘ch orgánov ‰tátnej správy Slovenskejrepubliky a mimovládnych organizácií.Cieºom tohto odborného podujatia bolo vypracovanieodporúãaní, ktoré by sa mali staÈpodkladom pri spracúvaní návrhu vládneho programu‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí na rok 2006. SZSZ t˘mto podujatímv˘razne prispelo k zintenzívneniu kon-‰truktívneho dialógu medzi slovensk˘mi komunitamizo zahraniãia a relevantn˘mi ‰tátnymiorgánmi a in‰titúciami v Slovenskej republike.Úãastníci Okrúhleho stola odporúãajú vládeSlovenskej republiky a Národnej rade Slovenskejrepublikyv oblasti legislatívy:– vypracovaÈ kompletnú anal˘zu uzavret˘ch medzi‰tátnychzmlúv z hºadiska vyhodnoteniaspôsobov, ako zmluvné strany rie‰ia a zabezpeãujúproblematiku národnostn˘ch men‰ín,– konzultovaÈ s relevantn˘mi zástupcami slovensk˘chkomunít v zahraniãí prípravu medzi‰tátnychzmlúv t˘kajúcich sa Slovákov Ïijúcichv zahraniãí,– roz‰íriÈ systém medzi‰tátnych bilaterálnychdohôd o vzájomnej podpore národnostn˘chmen‰ín a dôsledne realizovaÈ jestvujúcu dohodus Maìarskou republikou,– v rámci pripomienkového konania materiálypredkladané na rokovanie vlády, ktoré sa t˘kajúSlovákov Ïijúcich v zahraniãí, v zmysle ãl.10 ods. 2 uznesenia vlády SR ã. 512 z 13. 6.2001 povinne prerokovaÈ so Svetov˘m zdruÏenímSlovákov v zahraniãí,– upraviÈ v rámci schvaºovacieho procesu Národ-nej rady Slovenskej republiky vládny návrhzákona o Slovákoch Ïijúcich v zahraniãí ustanovenímo zriadení Úradu pre Slovákov Ïijúcichv zahraniãí a do jeho pôsobnosti zaãleniÈmoÏnosÈ podávania legislatívnych návrhov,– doplniÈ vládny návrh zákona o Slovákoch Ïijúcichv zahraniãí kompletn˘m odkazom naìal‰ie zákony,– sústrediÈ v‰etky grantové finanãné prostriedky,urãené na podporu Slovákov Ïijúcich v zahraniãína Úrad pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãíresp. Generálny sekretariát pre zahraniãn˘chSlovákov Úradu vlády Slovenskej republiky,– odstrániÈ problémy pri administrácii grantovéhosystému, ur˘chlene poskytnúÈ prisºúbenégranty z minulosti, vyplácaÈ aspoÀ ãasÈ grantuzálohovo, zv˘‰iÈ celkov˘ objem grantov˘chfinanãn˘ch prostriedkov a pri ich rozdeºovaníbraÈ na zreteº priority jednotliv˘ch komunít,– umoÏniÈ, aby platcovia daní v Slovenskej republikemali moÏnosÈ poskytnúÈ 2% dane z príjmufyzick˘ch osôb pre úãely a potreby SlovákovÏijúcich v zahraniãí,– zriadiÈ Stálu komisiu Národnej rady Slovenskejrepubliky ako poradn˘ orgán pre problematikuSlovákov Ïijúcich v zahraniãí,– zjednodu‰iÈ vízovú prax a oslobodiÈ od správnychpoplatkov Slovákov z krajín mimo Európskejúnie,– aktívne sa zapojiÈ do procesu príprav na zriadenieKomisie pre Európanov v zahraniãí priEurópskej únii,v oblasti kultúry:– vypracovaÈ v súãinnosti so Svetov˘m zdruÏenímSlovákov v zahraniãí a schváliÈ ‰tátnukoncepciu uchovania kultúrneho dediãstva apestovania kultúrnych hodnôt Slovákov Ïijúcichv zahraniãí v nadväznosti na Stratégiu‰tátnej kultúrnej politiky SR schválenej uznesenímvlády SR ã. 1067 z 10. 11. 2004,– vytvoriÈ stabiln˘ systém starostlivosti a ekonomickejpodpory kultúrnych in‰titúcií a aktivítslovensk˘ch spolkov v oblasti kultúry,– zabezpeãiÈ podmienky pre znovuvytvorenieMúzea zahraniãn˘ch Slovákov,v oblasti ‰kolstva:– po konzultáciách s predstaviteºmi slovenskejmen‰iny v danej krajine zabezpeãovaÈ vybavenie‰kôl s vyuãovacím jazykom slovensk˘m vzahraniãí uãebn˘mi pomôckami,– zabezpeãovaÈ úãasÈ krajansk˘ch organizáciípri tvorbe a v˘kone medzi‰tátnych rezortn˘chzmlúv,– zaãleÀovaÈ odporúãania krajansk˘ch organizáciído koncepcií priznávania ‰tipendií vládySlovenskej republiky pre ‰tudentov krajanov,– odporuãiÈ Ministerstvu ‰kolstva Slovenskej republiky,aby iniciovalo takú spoluprácu medziuniverzitami, ktorá by zohºadnila potreby v˘chovypedagógov pre II. stupeÀ základn˘ch astredn˘ch ‰kôl s vyuãovacím jazykom slovensk˘mv zahraniãí a za t˘mto úãelom umoÏnilav˘menu vysoko‰kolsk˘ch pedagógov,– zaradiÈ v Slovenskej republike do osnov v˘uãbyna základn˘ch ‰kolách na I. stupni do pred-Pohºad do rokovacej sály: sprava trojãlenná delegáciaSlovenského centra (SKC UK) – „dcérskej“ organizáciekrajanského spolku Slovensk˘ kruh vo Veºkej Británii:Anna Copianová, Martin Hakel, predseda SKC UK,Martina Brassovámetu vlastiveda a na II. stupni základn˘ch ‰kôla na stredn˘ch ‰kolách do predmetu dejepis problematiku,ktorá sa t˘ka dejín a Ïivota SlovákovÏijúcich v zahraniãí,– iniciovaÈ v Slovenskej akadémii vied a na vysok˘ch‰kolách v Slovenskej republike dlhodob˘záujem o v˘skum histórie a kultúry SlovákovÏijúcich v zahraniãí a podporiÈ konkrétnevedecké projekty formou finanãn˘ch grantov,– vypracovaÈ pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãíefektívnej‰í komunikaãn˘ a informaãn˘ systémv oblasti ‰kolstva a vzdelávania v Slovenskejrepublike,v oblasti médií a informácií:– vypracovaÈ v spolupráci Ministerstva kultúrySlovenskej republiky a Svetového zdruÏeniaSlovákov v zahraniãí koncept mediálnej politikySlovenskej republiky vo vzÈahu k slovenskémuzahraniãiu,– umoÏniÈ voºn˘ príjem signálu Slovenskej televíziev krajinách, v ktor˘ch Ïijú slovenské komunity,– zriadiÈ v dohºadnej dobe automatizované pracoviskoSlovenskej televízie, ktoré prostredníctvomsatelitu bude denne vysielaÈ ucelen˘, ãasovoohraniãen˘ blok programov Slovenskej televízie(spravodajstvo, vysielanie pre deti, pôvodnáslovenská tvorba...),– zachovaÈ vysielanie Radio Slovakia Internationalv programovej ‰truktúre Slovenského rozhlasua na jeho prevádzku zabezpeãiÈ finanãnéprostriedky zo ‰tátneho rozpoãtu Slovenskejrepubliky,– vytvoriÈ informaãno-komunikaãn˘ internetov˘portál pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí, ktor˘bude napomáhaÈ obojstrannej slovenskoslovenskejv˘mene informácií,– vytvoriÈ predpoklady pre úãinnú propagáciuSlovenskej republiky v zahraniãn˘ch a krajansk˘chmédiách.– vytvoriÈ podmienky pre pravidelné vysielaniev STV o Ïivote slovensk˘ch komunít v zahraniãí.V Bratislave 4. júla 200561

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre1. júna – 30. júla 2005Kresba: Ladislav Belica. Slovo 1. 6.(Tá ‰ípka ukazuje, v‰ak ANO, jasn˘ SMER:od trhovej ekonomiky k ekonomike trhanov.A spoza záclony okna v Oválnej pracovnibezdomovcom celého sveta s úsmevom k˘vapán Bush a z kancelárie nejakej Svetovejbanky moÏno pán Miklo‰ alebo iná ministerkafinancií, v‰akhej, pani Schm.?)***Kultúra nie je len umenie a úloha ‰tátu pri jehopodpore, ale aj pravidlá cestnej premávky a re‰-pekt pred nimi. Kultúra je aj etika a etiketa,úroveÀ debaty v parlamente a vo vláde, úroveÀverejn˘ch sluÏieb. Kultúra je aj forma a obsahstolovania, vzÈah k prírode, k minulosti, mestu,star˘m rodiãom, k partnerovi, k deÈom... Súãas-Èou kultúry je aj g˘ã i primitívni zabávaãi, ale ajfilozofia, symfónie, sonety, rap, grafiti, vedeckébádanie a experimentovanie. Jednoduchokultúra je imanentnou súãasÈou ºudského bytia.Publicista Ivan ·tulajter.Sme 2. 6.(Kultúra je skutoãne skoro v‰etko. E‰te aj to,s ak˘m pocitom a predsavzatím ãítate tentocitát.)***Idea Európy Ïila v mysliach politikov, alenie u beÏn˘ch ºudí. To sa bude musieÈ zmeniÈ.Jan Peter Balkenende, holandsk˘ premiér,po trpkej prehre euroústavy v referende.ªuìom sa nepáãi, aká je Európa teraz, a pretoodmietli Európu, ako by vyzerala podºa novejústavy.Jean-Claude Juncker, luxembursk˘ premiér.Ústava EÚ je dôleÏitej‰ia pre novú EurópuneÏ pre starú. To je hlavn˘ odkaz hlasovania."Vadims Zaicevs, loty‰sk˘ analytik,po jednoznaãnom hlasovaní loty‰ského parlamentuza zmluvu napriek francúzskemua holandskému referendovému odmietnutiu.Sme 3. 6.(Slovensko ako by bolo vo veãnom zakliatí.NedokáÏe sa vymaniÈ z nepriazniv˘ch spoloãensk˘cha politick˘ch okolností. Keì sa koneãnedostane do spoloãenstva ‰tátov, ktorétvoria bázu modernej, demokratickej a perspektívnejEurópy, nastane situácia, ktoráspochybní stabilitu tejto jedineãnej dvadsaÈpäÈky.Pravda, tento proces súãasne odhaºuje,ako pasívne a takmer trpne sa slovenskáelita podieºa na formovaní a vytváraní zmyslupln˘chvízií tohto zoskupenia. Staãí siúprimne zodpovedaÈ na dve otázky: Poslalisme do europarlamentu nejakú v˘znamnú aoriginálnu osobnosÈ, ktorá by bola schopnápredniesÈ, navrhnúÈ, nieto e‰te presadiÈ ãokoºvek,ão by dalo Európe nové impulzy? Vyslovilão len jeden slovensk˘ ústavn˘ ãiniteºalebo intelektuál aspoÀ jednu my‰lienku, ktoráby mohla zaujaÈ alebo aj in‰pirovaÈ nejakéhoFrancúza, Loty‰a ãi Fína?)***Úplatky, provízie a ìal‰ie moÏnosti, ako prísȺahko k cudzím peniazom, sú zrejme t˘m najväã‰ímlákadlom, preão si mnohí ºudia obliekajústranícke triãká, ãi prípadne ich pred voºbamir˘chlo prezliekajú. Veì u nás je dobr˘m zvykom,Ïe po voºbách si politické strany dosadzujúdo v‰emoÏn˘ch úradov svojich nominantov.A vìaka tomu sa aj z obyãajného provinãného,no svojej strane dostatoãne oddaného chrapúnikamôÏe zo dÀa na deÀ staÈ ‰éf niektorého z obrovskéhomnoÏstva úradov, síce s pomerne mizern˘mplatom, no s nesmiernymi moÏnosÈamina r˘chle zbohatnutie.Komentátor Milo‰ Luknár vsúvislosti s prípadom trnavského prednostuKPÚ,ktorého zadrÏali po prijatípoldruhamiliónového úplatku. Plus 7 dní 3. 6.(âo je nemravnej‰ie? Keì ãasopis, ktor˘ kaÏd˘t˘ÏdeÀ neúprosne odokr˘va závaÏné spoloãenské„chrapúnstva“, má aj prvky bulvárnosti,aby sa lep‰ie predával, alebo keì politici,ktorí sa tvária, Ïe tvoria ‰piãku spoloãnosti– „elitu“ –, v priebehu dlh˘ch rokov neprijmúzákony a úãinné opatrenia, ktoré byakékoºvek „chrapúnstva“ znemoÏÀovali? A tosa deje – ako sa hovorí – naprieã cel˘m politick˘mspektrom.)***Bez ohºadu na moju lásku k Francúzsku mito pripadá, ako keby tá krajina v nedeºu vypustilanejak˘ neslu‰n˘ zvuk a dôkladne t˘m v Európezneãistila vzduch. Neznamená to, Ïe Európana ten nepríjemn˘ pach zahynie. Ale na nejak˘ãas si bude musieÈ zapchaÈ nos. Francúzi sazachovali provinãne, naduto a bezohºadne k susedom.Len aby mohli otrãiÈ vlastnej vláde hol˘zadok, uvrhli budúcnosÈ Európy do zlého svetla.Zjavne musí e‰te ubehnúÈ nejak˘ ãas, neÏ saFrancúzi premenia na lep‰ích Európanov. Ale niãiné im jednoducho nezostane.Spisovateº Viktor Jerofejev (58).Jeho najslávnej‰ím románom je Dobr˘ Stalin,ktor˘ preloÏili do viac ako tridsiatich jazykov.Frankfurter Allgemeine Zeitung 3. 6.(Pre mÀa je obdivuhodné, keì práve rusk˘spisovateº dá najtvrd‰iu a najotvorenej‰iulekciu zo slu‰ného – európskeho – správanianoblesn˘m Francúzom. A keì má navy‰eúplnú pravdu.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 3. 6.(V˘predaj sa nekoná. Zistilo sa, Ïe niet ão predávaÈ.)***Kresba: ªubomír Kotrha. Tele plus 4. 6.(Vzorová trhovo orientovaná a v investiãn˘chstimuloch svetovo zorientovaná slovenskákrava .)***1Ako vnímate dne‰né Slovensko?Trpko a s obavou. Také paÏravé Slovenskosom e‰te nezaÏil.2Od zaãiatkov dejín ãloveãieho spoloãenstva– moc má svoju noc. A politikovi, ktor˘ by vsebe zjednotil aj noc moci, aj svetlo ãloveãenstva– takému politikovi by som bez rozpakovvedel oãistiÈ topánky na jeho nohách. Nie somtotiÏ nijak˘ moralizujúci frajer iluzionizmu.Básnik Milan Rúfus v rozhovores Máriou Jenãíkovou. Pravda 4. 6.(Nájde sa na Slovensku aspoÀ jeden politik,ktor˘ by registroval, Ïe v jeho blízkosti Ïijúcitliví, rozumní a hodnotní ºudia a zaslúÏia si,aby si ich v‰imol? AspoÀ jeden politik, ktor˘by si zaslúÏil, aby mu práve Rúfus oãistil topánky?Je to obdivuhodn˘ a siln˘ text.)***âo keì sa musíme rozlúãiÈ s predstavou kultúry,ako ju poznáme? âo keì ju internet preme-62

S U P E R M O N I T O Rní na nieão úplne iné? Ja z toho budem ‰Èastn˘najmenej, lebo e‰te stále potrebujem Ïiv˘ orchester,koncertnú sieÀ a publikum, ale Zem uÏ zasiahliaj väã‰ie pohromy a Ïivot sa udrÏal...Hudobn˘ skladateº a dirigentPeter Breiner, Toronto. Sme 4. 6.(Breiner má pravdu, ale je to zúfalá pravda.Po tisícroãiach, ktoré uÏ ºudstvo preÏilo, znamenalby Ïivot bez Ïivej hudby nieão úplneiné, neÏ bolo to, ão sa doteraz podarilo kultúrnyma vyspel˘m ºuìom zaÏiÈ. Îivot bez Ïivotaa krásy – trpká perspektíva.)***Slovensko je v Európskej únii piatym najchudobnej‰ím‰tátom. ëaleko zaostáva za âeskomaj Maìarskom, za ním v rebríãku je len Poºskoa trojica pobaltsk˘ch ‰tátov. Vypl˘va to z rebríãkav˘konnosti hospodárstva, ktor˘ zostavil európsky‰tatistick˘ úrad Eurostat. NበHDP prepoãítan˘na jedného obyvateºa dosahuje len 52% priemeru celej únie, âesi sú na 72 a Maìarina 61 % priemeru. Analytik UniBanky ªubomírKor‰Àák nevidí veºkú moÏnosÈ, Ïe by sme vnajbliωích rokoch dokázali predbehnúÈ niektorúz krajín, ktoré sú pred nami. Slovenská ekonomikasíce rastie pomerne r˘chlym tempom,ale krok s nami drÏia aj na‰i susedia. Slovenskáekonomika vlani zv˘‰ila svoju v˘konnosÈ o5,5 %. Nad piatimi % by sa mal rast udrÏaÈ aj vtomto roku a v ìal‰ích rokoch by sa mal e‰tezr˘chliÈ. K rastu totiÏ zaãnú prispievaÈ nové automobilkya ìal‰ie investície.Sme 4. 6.(Iste, ani jedna Dzurindova vláda, ba moÏnocelkom ani Meãiarove vlády nie sú z historickéhonadhºadu zodpovedné za ekonomickéumiestnenie Slovenska v modernej Európe.Ale práve preto si kaÏd˘ slovensk˘ politikmusí uvedomiÈ nároãnosÈ svojho poslania vsúãasnej situácii. Umením nie je byÈ iba „sociálnymverejn˘m ãiniteºom“, ktor˘ by ‰tedrorozdával zo ‰tátneho rozpoãtu a SR neúmernezadlÏoval, lebo SR by zaostala e‰teviac a moÏno by sa z chvosta desaÈroãia nevymotala.Ale umením nie je ani byÈ revoluãn˘mtigrom, ktor˘ ignoruje prítomnú sociálnurealitu miliónov obãanov, len aby sa vniektor˘ch globálnych parametroch zaskvelna medzinárodn˘ch konferenciách. KaÏd˘obãan má právo ÏiÈ na minimálnej ºudskej,ãiÏe európskej úrovni. TakÏe umením dobréhoslovenského politika je presadzovaÈ takéodváÏne ekonomické a sociálne zákony, ktorébudú síce SR pribliÏovaÈ k priemeru EÚ,ale nebudú ju viac a viac vzìaºovaÈ od európskehohumanistického základu, ktor˘ je vlastnekoneãn˘m cieºom existencie únie. Leboak sa neprihliada aj na túto okolnosÈ, obãaniajedného dÀa môÏu investiãn˘ch a daÀov˘cha odvodov˘ch tigrov zmietnuÈ alebo aspoÀzavrieÈ do klietok, ako sa to nedávnostalo vo Francúzsku a Holandsku. A budepo vycieraní miklo‰ovit˘ch zubov.)***Ide o to, do akej hæbky a akou úãasÈou má byÈdo reformy zapojen˘ obãan a ‰tát. Problém je vsystéme, keì jednotliví ministri neakceptujú jedendruhého. KaÏd˘ sa hrá na svojom piesoãkus t˘m, Ïe v‰etky reformy sa platia z obãanovhovrecka. Reformy sú potrebné, ale mohli maÈmiernej‰í dosah na sociálne postavenie obãana.Prezident Ivan Ga‰paroviã,HN 6. 6.(Najlep‰ím príkladom disproporcie medzireformnou makroekonomikou a pozitívnymistimulmi sociálno-ekonomického v˘voja jepochybné fungovanie väã‰iny doteraj‰ích ministrovhospodárstva. K˘m veºkú ãasÈ svojejenergie a ‰tátnych financií vloÏili do veºkolep˘chinvestícií v piatich-‰iestich super-podnikoch,ktoré im mali priniesÈ v˘znamné profityv sebapropagácii, trápne zanedbávali azanedbávajú oblasÈ, ktorá má takmer ideálnepredpoklady práve na Slovensku. Cestovn˘ruch má k dispozícii rozko‰nú prírodu, desiatkypolozrúcan˘ch hradov, drevené kostolíky,upadajúci gejzír, jedineãné kúpele, efektnéfolklórne festivaly atì. Na to v‰ak, aby priniesolspásonosn˘ efekt v rozvoji zaostal˘chregiónov, efektívny nárast zamestnanosti,re‰pekt v celej Európe a moÏno aj trochuìalej, je potrebné od ministrov, vlády a samosprávnychorgánov veºa trpezlivosti a odúradníkov trochu viac agilnosti, a najmä fantázie.Politici v‰ak nerátajú s t˘m, Ïe by tátobohumilá ãinnosÈ priniesla pre nich a ichstrany v˘razn˘ osoh v najbliωích voºbách,preto na Tatry, Levoãu, Trenãianske Teplice,Likavku atì. ka‰lú. A, navy‰e, negatívne sociálnedôsledky reforiem sa dajú potlaãiÈ nielenìal‰ími miliardami z rozpoãtu, ale aj väã-‰ou skromnosÈou politick˘ch strán a niektor˘chÏupanov ãi primátorov, kvalitnej‰ímizákonmi v oblasti daÀovej, odvodovej, zdravotníckej,sociálnej, súdnej, ‰kolskej, väã‰oukultúrnosÈou v ºudsk˘ch vzÈahoch...)***1EÚ je príli‰ ovládaná úradníkmi. Stojí a padána desaÈtisícoch úradníkov, ktorí si Ïijú v blahobytea za zmysel svojho bytia prijali „administratizáciu“v‰etkého vôkol.2Úradníci sú najstra‰nej‰ou vrstvou kaÏdejspoloãnosti. Charakterizuje ich skostnatenosÈ,neraz nedostatoãné vzdelanie, nekompetentnosÈ...Pritom práve títo ºudia majú rozhodovaÈo budúcnosti.Poslanec Ján Drgonec,predseda Ústavnoprávneho v˘boru NR SR.Donedávna ANO. DF 8. 6.(Îiaº, veºká EÚ a malá SR sa v tomto nijakood seba nelí‰ia. Napokon, sú to úradníci, ktorípodkopávajú pevnú pôdu aj pod reformami.Veì oni formulujú alebo vnucujú dôleÏitézákony, oni prví vná‰ajú svojou nerozhºadenosÈouchaos do legislatívy daÀovej, sociálnej,zdravotnej a odmietnutej ‰kolskej. Toby boli pokuty, keby mali platiÈ za v‰etkynovelizácie nekvalitn˘ch zákonov, ktoré onispôsobili.)***Kresba: Danglár. Pravda 10. 6.(Len vám uÏ príli‰ v⁄zgajú nenamastené dvere.)***Chceme ÏiÈ vo svete, v ktorom si môÏeme vybraÈlen medzi americkou civilizáciou a vzmáhajúcousa ãínskou civilizáciou autoritárskokapitalistickéhorazenia? Ak je na‰a odpoveì"nie", tak Európa je jedinou alternatívou. Tretísvet nedokáÏe zmobilizovaÈ dostatoãne siln˘odpor proti ideológii amerického sna.Slovinsk˘ filozof a spisovateº Slavoj ÎiÏek.Sme 11. 6.(Ak KDH aspoÀ trochu úprimne záleÏí aj nabudúcej kvalitnej existencii Slovenska, aj nacivilizovanej kresÈansko-judaistickej Európe,aj na budúcom svete s dôstojn˘m ºudsk˘msnom, malo by oveºa opatrnej‰ie vytváraÈ aformulovaÈ svoj vzÈah k Európskej únii. Anajmä skúmaÈ, ãi ju treba zlep‰ovaÈ, odbyrokratizovávaÈ,zduchovÀovaÈ, alebo úplne odstrániÈa zniãiÈ. A ãi niektoré ideologicky motivovanékritické postoje k takémuto zniãeniunesmerujú.)***1Pravdepodobne sú presvedãení, Ïe staãí, keìsa musia uskromniÈ obyãajní ºudia. Na ilúzie oslu‰n˘ch politikoch som uÏ dávno zabudol. (TiborLiãko, Prievidza)2Pri súãasnej v˘‰ke väã‰iny dôchodkov takánenaÏranosÈ ministra Kaníka a jemu podobn˘chje zahanbujúca a veºavravná. (Mikulበ·ufliarsky,Martin)Z ãitateºskej rubriky „SMS ring“na otázku: âo si myslíte o ministroch,ktorí si cez svoje rezorty kúpili vozidlána svoje osobné úãely? Pravda 13. 6.(Na jednej strane v‰etci slu‰ní obãania doÏiãiasvojim ‰piãkov˘m politikom ist˘ luxus,ktor˘ dokumentuje v‰estrannú úroveÀ ‰tátu.Na druhej strane slu‰ní politici si veºmi citlivovyberajú luxus pod svoje zadky, aby boltotiÏ v súlade so Ïivotnou úrovÀou väã‰inyobyvateºstva. Veì práve oni svojou mana-Ïérskou a politickou kvalitou majú v˘razn˘podiel zodpovednosti za to, ako sa miliónomobãanov Ïije.)***Nik dnes nevie, ãi je podºa Dzurindu dôchodková,zdravotnícka alebo ‰kolská reformav poriadku, alebo ju treba zlep‰iÈ. Máme váÏneobavy, Ïe takáto politika Mikulá‰a Dzurinduzaãína otváraÈ cestu ºavicov˘m silám k uchopeniumoci po budúcoroãn˘ch voºbách.Predsedníãka Slobodného fóraZuzana Martináková. Live! 15. 6.(Premiér si naozaj moÏno ani neuvedomuje,aké ìalekosiahle dôsledky môÏe maÈ jehopolitika ignorancie dôleÏit˘ch spoloãensk˘chpohybov. Tak – ignorujúc rôznorodé politicképrotisily – prehrali „stopercentne“ presvedãenístúpenci ãesko-slovenskej federáciespoloãn˘ ‰tát. Pov˘‰enecky nedoceÀovalioprávnenosÈ argumentov kritikov federálnejvlády, bohorovne vyhlasovali svoj pohºadna rie‰enie ponovembrovej politiky nielenza jedin˘ správny, ale aj za jedin˘ moÏn˘.Demokracia v‰ak otvára priestor veºmimnoh˘m názorom a dobrí politici sa musiapruÏne v nich orientovaÈ a usilovaÈ sa, aby ichalternatíva – nie diktát – uspel vo vedomí ‰irokejverejnosti.)63

S U P E R M O N I T O R***1Ak politiku nerobí ‰tát, potom robia ostatníso ‰tátom svoju politiku. V tomto zmysle somako demokrat za to, aby ‰tát robil svoju politiku.2Systém sociálneho zabezpeãenia vznikol právepreto, aby v rizikov˘ch situáciách poskytovalnejakú istotu.Fritz Verzetnitsch (1945), prezidentRakúskeho odborového zväzu. Slovo 15. 6.(Mnohí ministri aj komentátori, ktorí sa do-Ïadujú obmedzenia sociálnych sluÏieb ‰táturôznym skupinám obãanov – nezamestnan˘m,dôchodcom, invalidom, ‰tudentom –, ignorujú,Ïe obãania poãas svojho Ïivota platiazo svojich príjmov obrovské ãiastky voforme daní a rôznych odvodov do ‰tátnych averejn˘ch pokladní. Ak chceme zníÏiÈ v˘davky‰tátu na ‰kolstvo, zdravotn˘ch poisÈovnína chor˘ch, ak má sociálna poisÈovÀa ‰etriÈna dôchodcoch a z veºkej ãasti robiÈ takmerÏobrákov, najprv zníÏme dane a odvody.Tie totiÏ obãania platia práve ako zálohu narôzne sluÏby – alebo pre t˘ch, ktorí platilipredt˘m, keì boli v produktívnom veku azdraví. Tak, ako si niektorí predstavujú zni-Ïovanie ‰tátnych dotácií, je ãasto vlastne lenobrovsk˘m zlodejstvom, keì ‰tát odmietneposkytnúÈ protihodnotu za to, ão si obãania– a povinne – predplatili! âlovek postupnepodºahne stresu, ak dlhodobo Ïije bez istoty– a slovenskí politici ho o Àu pripravujú s radosÈouv kaÏdej doteraj‰ej vláde a v kaÏdomparlamente, nech sú zloÏené akokoºvek. Astres je obvykle prv˘m krokom k desiatkamsmrtonosn˘ch chorôb. Stano Radiã by o tomvedel rozprávaÈ... Miklo‰, Dzurinda, Kaník,Zajac a mnohí ich kolegovia by mali o ãomrozm˘‰ºaÈ, keby mali nielen sociálny cit, aleaj obyãajn˘ zmysel pre spravodlivosÈ.)***Staré mamy s bielymi ‰atkami na hlave vcentre Buenos Aires ãakali na túto chvíºu vy‰e20 rokov. Keì argentínsky Najvy‰‰í súd v utorokzru‰il amnestie pre b˘val˘ch predstaviteºovjunty, zaãali sa objímaÈ a plakaÈ. Odhaduje sa,Ïe poãas takzvanej ‰pinavej vojny v rokoch1976 aÏ 1983 zmizlo 15- aÏ 30-tisíc ºudí a ìal-‰ích väznili a muãili. Rozhodnutie súdu otvorilodvere na odsúdenie predstaviteºov vojenskejdiktatúry. Napriek tomu, Ïe obdobie ‰tátneho terorusa skonãilo v roku 1983, potrestaniu zodpovedn˘chvrátane generála Jorge Videla aÏdoteraz bránili zákony o amnestii z ãias vládyprezidenta Raula Alfonsína. Pred súd sa teraz postavíniekoºko stoviek obvinen˘ch. Trestnémustíhaniu môÏe ãeliÈ asi 300 predstaviteºov junty,ktorí sú stále aktívni v armáde.Îurnalista Mirek Tóda.Vrátili nám vieru v spravodlivosÈ.Argentínsky prezident Nestor Kirchnero rozhodnutí Najvy‰‰ieho súdu.Doteraz sme boli pokorení zákonmi, ktoré zaruãovalibeztrestnosÈ. Museli sme ÏiÈ vedºaúnoscov a vrahov.Sivovlasá Estel de Carlottová,jedna z mnoh˘ch matiek, ktoré poãas juntypri‰li o deti. Sme 16. 6.(Excelentn˘ tím expertov Meãiar–Cuper–Lexa–Tóthová by mal bezodkladne poskytnúÈargentínskemu Najvy‰‰iemu súdu konzultácieso svojím originálnym v˘kladom o nemennostiprezidentsk˘ch amnestií, nech boli poskytnuték˘mkoºvek a bez ohºadu na to, ãi lennechránia páchateºov zákern˘ch zloãinov.)***Zázrak sa nekonal – je to neúspech. Lídriúnie mali vyslaÈ siln˘ signál sklaman˘m Európanoma dokázaÈ, Ïe Európa nie je na tom takzle, ako sa po referendách o euroústave zdalo.A ão urobili? Handrkovali sa ako na trhu, keìsa kaÏd˘ domáhal svojich eur. Vzniknutá krízabude maÈ dlhé trvanie.Po skrachovanom summite EÚv polovici júna – belgick˘ denníkLe Soir 18. 6.(ªudstvo je zrejme z hºadiska technickéhorozvoja stále vyspelej‰ie. Ale prinajmen‰omEurópa – ten hrd˘ kontinent, dediã excelentnejkultúry – je v zmysle rozvoja svojej civilizovanostiakoby zrazu na dne. Ch˘bajúidey, ch˘ba cit pre duchovno a ch˘bajú jedineãnéosobnosti, ktoré by ju poznaãili v˘razn˘miv˘konmi, zapamätateºn˘mi aspoÀ nadvadsaÈ rokov. Je to Európa k‰eftárov, superegoistova majstrov intríg. To je aj jedinéospravedlnenie pre slovenskú politickú elitu:Ïe sa príli‰ málo lí‰i od svojich euro-bruselsk˘chpredobrazov.)***1KaÏd˘ vzÈah je lotéria. Niekedy sa dvaja predsvadbou poznajú roky a napokon im to aj tak nevyjde,inokedy sa poznajú len zopár mesiacova vydrÏí im to. Ten, kto si myslí, Ïe to pôjde bezproblémov, zakopnutí a prehier, prehral uÏ dopredu.Je neskonale veºa druhov lásky. Láska kdeÈom, partnerovi, priateºom, zvieratám, prírode...Ak máme v sebe z kaÏdej tro‰ka, tak smevyhrali.2(Moja láska?) Potrebujem cítiÈ bú‰enie srdca,radosÈ a pulzovanie v tele.3(Najnov‰í román Ja a on je venovan˘ dvojiciam,ktoré spolu dokázali zostarnúÈ.) Vídavamich na ulici. Sú staruãkí, sivovlasí a navonokkrehkí. No nejdú vedºa seba, ale spolu. A drÏiasa za ruky. VÏdy mi omokrejú oãi...Spisovateºka TáÀa Keleová-Vasilková. Za 8 rokov sa predalo 351 800 v˘tlaãkovjej kníh. Najpredávanej‰ia súãasnáslovenská autorka. âitateºky vraj zhltnú kaÏdújej knihu na dú‰ok. Pravda 18. 6.(V omokrovaní oãí sme uÏ globálni, ãiÏe porovnateºnís ktoroukoºvek krajinou sveta. Vbohatej produkcii televízneho a románovéhog˘ãa dosahujeme svetové parametre.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 20. 6.(Pod lampou b˘va tma – a ·tefan Hríb –, podkobercom 22 miliónov – a MikulበDzurinda.)***Ten, kto si náhodou myslel, Ïe sa postavenieÏien na Slovensku za rok po vstupe do EÚ zmení,tak sa naivne nazdával, Ïe EÚ nadiktuje na-‰im podnikateºom, aby zamestnávali Ïeny s niÏ-‰ou kvalifikáciou, alebo aby zamestnali Ïenytam, kde je práca nároãná fyzicky, pretoÏe tamten podnikateº urãite uprednostní muÏa. Teda, ÏeEÚ nariadi podnikateºom, aby zníÏili svoj ziskt˘m, Ïe zamestnajú Ïeny, ktoré budú pre nichmenej v˘hodné. Takáto predstava nie je dobrá.To, ão sa v‰ak zmeniÈ môÏe, je ponuka pracovn˘chmiest v oblasti ‰tátnej správy. Tu môÏe zasiahnuÈhlavne vláda. Îeny môÏu svoje postaveniezmeniÈ vtedy, keì politikou vlády bude zosúladenieprofesionálneho a rodinného ÏivotaÏeny v ão najväã‰ej moÏnej miere. Toto vidnovo Francúzsku, kde vláda uÏ viac ako 30 rokovsystematicky robí takúto politiku, ãi uÏ v oblastidaní, vzdelávania alebo vychádzania v ústretyv oblasti pracovného ãasu. Francúzsko je jedin˘‰tát z veºk˘ch ‰tátov, kde sa pomaly blíÏiak indexu pôrodnosti 2. Francúzsko bude nakoniecmoÏno jedinou krajinou EÚ, ktorá nebudevymieraÈ.Anna Záborská(KDH), poslankyÀaEurópskeho parlamentu, predsedníãkaV˘boru EP pre práva Ïien a rodovú rovnosÈ.Slovo 22. 6.(Slovensko uÏ má politikov, ktorí dokáÏu posudzovaÈspoloãenskú situáciu rozhºadene arozumne, ale len dovtedy, k˘m uvaÏujú akovzdelané a skúsené osobnosti. Keì zaãnú vystupovaÈv rôznych diskusiách ako príslu‰nícisvojej strany, stávajú sa ãasto aÏ prekvapujúcoobmedzen˘mi propagandistami, ktorípresadzujú veci ‰kodlivé ‰irok˘m obãianskymskupinám len preto, aby úzkoprso oso-Ïili volebn˘m percentám ich politického subjektu.)***Bol zaveden˘ povinne voliteºn˘ predmet náboÏenstvoa etická v˘chova. Stalo sa to v jednejobci, kde mali len jednu Ïiaãku, ktorá sa hlásilana etickú v˘chovu. Rodiãia boli úplne ne-‰Èastní. DieÈa dnes musí chodiÈ na náboÏenstvo.Ináã by jej rodiãia museli zabezpeãiÈ, aby mohlachodiÈ aÏ do druhej obce a aby sa tam zapojilado vyuãovania predmetu, ktor˘ rodiãia chceli,aby nav‰tevovala.Monika BeÀová (Smer – SD),poslankyÀa EP. Slovo 22. 6.(Bude veºmi tragikomické, ale skôr tragické,ak napokon po reformnom ministrovi ‰kolstvazostane v kronike jeho pôsobenia právelen tento okamih: rozdelenie mal˘ch detí naãlovieãikov vychovan˘ch náboÏensky a naºudkov vy‰kolen˘ch eticky. Je to nedôstojn˘a veºmi zºahãujúco chápan˘ súboj Boha sbezboÏníkmi.)***Prvá správa tohto prezidenta pripomína iba recyklovanúrétoriku jeho predchodcov. Îiadnynámet do diskusie, Ïiadna kontroverzná my-‰lienka, Ïiadne nadãasové videnie. Iba mozaikamediálnych re‰er‰í, prieskumov verejnej mienkya moralizujúceho balastu.Komentátor Peter Vavro. HN 23. 6.64

S U P E R M O N I T O RNie som presvedãen˘, Ïe takto by sa malpredná‰aÈ prejav v Národnej rade. Nie je to o staverepubliky. Hºadal som tam názor prezidenta,ale nena‰iel som ho.Gyula Bárdos, predseda poslaneckéhoklubu SMK. Pravda 23. 6.Nebol niãím zvlá‰tny, ani dobr˘, ani zl˘. Vjednej vlnovej dæÏke, v jednom hlasovom rozsahu.Myslím si, Ïe úroveÀ prejavu prezidentaje úroveÀ kancelárie.Rudolf Zajac, minister zdravotníctva.Pravda 23. 6.(Veºmi ne‰Èastne uzavret˘ kruh: bezfarebn˘prejav prezidenta bez originálnych názorovako zrkadlo úrovne kancelárie prezidenta. Atáto úroveÀ ako zrkadlo kvality prezidentovejpersonálnej politiky. Zrejme sú mu cennej‰íºudia, ktorí nevyvolajú rozruch, neÏ ºudia,ktorí sú schopní poskytnúÈ aj jemu, aj obãanomnejaké individuálne hodnoty. LenÏe tiebez rozporuplnosti nemoÏno dosiahnuÈ. A nazdravú protireãivosÈ treba maÈ ‰tátnickú odvahu.Slovenská politická elita v‰ak programovoodmieta ak˘koºvek dynamick˘ duchovn˘,kultúrny alebo humanistick˘ rozmer vosvojich aktivitách, ak by si vyÏadoval zv˘‰enúnámahu.)***1Musím kon‰tatovaÈ, Ïe HZDS je vo váÏnejprogramovej aj morálnej kríze a s mal˘mi v˘nimkamiaj v personálnej. Z programového lídrav krajine sa HZDS stalo podomov˘m rozdávaãomnádeje. Problém vidím v tom, Ïe voliãiHZDS na základe súãasnej politiky strany tútonádej strácajú. Kríza HZDS spoãíva aj v tom, Ïevo vedení strany sú ºudia, ktor˘m nezáleÏí, akáje jeho politika. Správajú sa v duchu hesla – jejedno, akú politiku robím, dôleÏité je, aby somv politike bol.Miroslav Maxon, dlhoroãn˘ ãlen HZDS, súãasn˘poslanec a b˘val˘ minister financií.Pravda 24. 6.(Bolo by zaujímavé urobiÈ nezaujatú anal˘zuv‰etk˘ch parlamentn˘ch strán z hºadiskaich programovej, morálnej a aj personálnejkvality a stability. MoÏno je HZDS uÏ odroku 1992 silnou in‰piráciou pre v‰etky slovensképolitické zoskupenia, pokiaº ide oúplnú ignoranciu zmysluplného politického,kultúrneho, ekonomického a sociálneho projektu,a najmä pokiaº ide o ãestnosÈ smeromk ‰tátu a smerom k jeho „radov˘m“ obãanom.Îiaº, ako sa ukazuje, rie‰ením nemôÏebyÈ to, Ïe slu‰n˘ ãlovek opustí svoju nemorálnustranu a prejde do „nezávislého“ priestorualebo do iného politického subjektu. Niãpodstatné sa t˘m totiÏ nezmení. Odíde, akosa hovorí, z blata do kaluÏe.)***Neboli to tanky Tolstého ãi Bulgakova, aleBreÏnevove tanky, ktoré vstúpili do Prahy. Napísalsom vtedy báseÀ Tanky idú po Prahe. Publikovaliju v 72 jazykoch po celom svete. Písalsom protest na‰ej vláde a podporn˘ list va-‰ej vláde. A zrazu, po NeÏnej revolúcii mÀa, ãosom vÏdy stál proti vláde, ale aj ostatn˘ch rusk˘chspisovateºov prestali v âesku aj na SlovenskuvydávaÈ. V ãom je moja vina? V ãom jevina rusk˘ch spisovateºov?Jevgenij Jevtu‰enko, azda najv˘raznej‰írusk˘ (sovietsky) básnik 2. polovice20. storoãia. Keì recitoval na ‰tadiónoch (!),poãúvali ho desaÈtisíce ºudí.T˘ÏdeÀ 27. 6.(Jevtu‰enko má pravdu, ale napriek svojejemotívnej du‰i básnika sa nedokáÏe vÏiÈ dovedomia poníÏen˘ch ºudí, ktorí mali protiBreÏnevov˘m tankom iba – ako sa hovorítrochu banálne – holé ruky. Ako spisovateº bymal chápaÈ, Ïe ºudské bytosti sú úÏasne komplikované,veì keby neboli, o ãom by písaliTolstoj a Dostojevskij? A práve z tejto zloÏitostivypl˘va, Ïe Slovákom ru‰tina, ktorúmali desaÈroãia úprimne radi, zhorkla.)***Za komunizmu bolo jasné, Ïe Bratislava potrebujeminimálne tri zdravotné body. Jeden vPetrÏalke kvôli poãtu obyvateºov, jeden v RuÏinovekvôli Slovnaftu a letisku a tretí na kopcina Kramároch. Tieto tri body si nikto nedovolilzru‰iÈ. A teraz príde od ministerského stola návrhdaÈ v‰etko dokopy – e‰te aj psychiatriu v Pezinku– a zru‰iÈ jednotliv˘m nemocniciam samostatnosÈ.Druh˘m krokom má byÈ niωí poãet lô-Ïok a zru‰enie niektor˘ch pracovísk. A potomprivatizovaÈ nehnuteºnosti.Starosta PetrÏalky Vladimír Bajan, kandidátna post bratislavského Ïupana. DF 29. 6.(Îiaº, krátkozraká a necitlivá politika zasahujenielen zdravotnícke sluÏby. V PetrÏalkea na Dlh˘ch Dieloch, sídliskách mlad˘ch rodína veºmi ‰irokej skupiny mlad˘ch ºudí, jelen minimum zaujímav˘ch ‰portov˘ch, spoloãensk˘cha kultúrnych klubov a príleÏitostína vyuÏívanie voºného ãasu. Je to veºkézlyhanie. âo iné má mladá generácia robiÈ,ako vybíjaÈ sa v alkohole, drogách, trestn˘chãinoch? Reformy sú nevyhnutné. Ale nemajúzmysel, ak ignorujú spoloãensk˘ Ïivot veºk˘chskupín najmä mlad˘ch ºudí.)***Kresba: Shooty. Sme 30. 6.(A odpusÈ nám na‰e viny i Televízne noviny...)***Kresba: Du‰an BlaÏek. HN 30. 6.(BoÏie hromobitie v manaÏérskych mozgoch?Kolektívne nabíjanie mozgov˘ch akumulátorovz nebesk˘ch v˘‰in? Preãistenie hláv eurofondmi?)***Koncert nie je súãasÈou programovej ‰truktúrya teda ani schváleného rozpoãtu. Preto smesa rozhodli neodkupovaÈ vysielacie práva bezzodpovedajúceho finanãného krytia.âlen manaÏmentu STVBranislav Zahradník – vysvetºuje, preão jehoverejnoprávne médium nevysielalo priamyprenos z koncertu 160 skupínv 10 svetov˘ch metropolách, ktor˘ vrajpozerali tri miliardy ºudí! âT a MT koncert napodporu boja proti chudobe v Afrikevysielali. Sme 2. 7.(V ãom podstatnom sa lí‰i cynizmus Zahradníkaod arogancie Igora Kubi‰a?)***Kresba: Marcel Kri‰tofoviã. Tele plus 2. 7.(O sto rokov bude iste krásna a zaujímavámodernizovaná Biblia. âo keì sa na internete‰tvrtého tisícroãia objaví webová stránkaKráºovstva nebeského a Pán Boh zaãne dôvernechatovaÈ s ãerstvou SuperStar na Venu‰i?)***1Verím v Európu so silnou a starostlivou sociálnoudimenziou. Nikdy by som neakceptovalEurópu, ktorá by bola len ekonomick˘m trhom.Toto je únia hodnôt, solidarity medzi národmia ºuìmi. Nielen spoloãn˘ trh, kde obchodujeme,ale aj spoloãn˘ politick˘ priestor, kde Ïijeme akoobãania. Takto to aj ostane. Je naãase uvedomiÈsi, Ïe iba zmenená Európa znovu nadobudnesilu, dôleÏitosÈ, idealizmus a podporu medziºuìmi.2Kríza, ktorej ãelíme, nie je krízou politick˘chin‰titúcií. Je to kríza politického vodcovstva,lebo ºudia v Európe kladú nám, svojimvodcom, ÈaÏké otázky. Obávajú sa globalizácie,straty zamestnania, trápia ich otázky dôchodkovéhozabezpeãenia a Ïivotnej úrovne. Pozerajúsa nielen na hospodárstvo svojej krajiny, ale ajmeniacu sa spoloãnosÈ okolo seba. Tradiãnéspoloãenstvá sú rozbité. Menia sa etnické vzory,rodinn˘ Ïivot je pod tlakom a rodiny sa sna-Ïia vyvaÏovaÈ prácu a domov. Obãania správnechcú, aby Európa, jej lídri, nastolili takú politiku,ktorá im pomôÏe. Chcú, aby sa lídri stali súãasÈourie‰enia, nie súãasÈou problému.Tony Blair, predseda vládyVeºkej Británie. Sme 2. 7.(Je to v podstate zaujímavá otázka, preãoEurópa s jej tisícami politikov nemá zrazu nazaãiatku 21. storoãia silnú osobnosÈ, ktorá bydala vyspelému svetadielu modernú tvár auveriteºnú perspektívu. Nemá namiesto nich65

S U P E R M O N I T O Rstále viac pohodln˘ch a poÏivaãn˘ch úradníkovchránen˘ch bruselsk˘m systémom pravidiela ignorujúcich Ïivotné záujmy miliónov„beÏn˘ch“ obãanov EÚ?)***âoraz ãastej‰ie sú situácie, keì ãlovek prostezlyháva. Nehovoriac o takzvan˘ch podnikateºoch,ktorí chcú za tri roky zbohatnúÈ a v‰etkomusia tomu podriadiÈ, i rodinn˘ Ïivot. Ukazovateºnapríklad v kultúre je hudba: vznik a postupºahk˘ch hudobn˘ch Ïánrov – od Offenbachov˘choperiet cez swing aÏ po súãasnú muziku,ktorá je podºa mÀa kulisou, ‰tafáÏou, ão mimôÏe síce aj uºaviÈ, ale nemôÏe mi esteticky naplniÈdu‰u. Ale povedzte dne‰nému typickémumladému ãloveku, Ïe existuje nejak˘ Beethoven,nehovoriac povedzme o Gustavovi Mahlerovi.Tie b˘valé ºudové ‰koly umenia, ktoré vzniklizhodou okolností za socializmu, podchytili mládeÏv rozhodujúcom veku. Dodnes nám ich závidiaGréci, Fíni, Rakú‰ania. Teraz ich ‰tát ideru‰iÈ.Profesor Peter Kukumberg,prednosta neurologickej kliniky. Mosty 4. 7.(Je pozoruhodné, Ïe o v˘zname umenia premoderného ãloveka hovorí lekár, a nie pofidérnyumelec. Reformátori sa veºmi m˘lia,keì hºadajú hodnotu a kvalitu obãanovejexistencie len v ekonomick˘ch ‰tatistikách ain˘ch ãíslach. Ako pomohli Reze‰ovi jehomiliardy? âím napæÀa Fronc svoju osobnúspokojnosÈ? âím získavajú BeÀová a Fla‰íkpocit vnútornej naplnenosti? Meãiarove aDzurindove vlády uÏ zru‰ili a zniãili mnohémimoriadne dôleÏité in‰titúcie, alebo pomohliich zlikvidovaÈ, povedzme aj Slovenskú televíziu– a chystajú sa poloÏiÈ na kolená ajKukumbergom spomínané ºudové ‰kolyumenia, ale aj kniÏnice. Veì v niektor˘chvyspel˘ch ‰tátoch majú kniÏnice toºko financií,Ïe môÏu nakupovaÈ stovky dobr˘ch kníh,a tak jednak umoÏniÈ vydavateºstvám, abymali za ão vydávaÈ ìal‰ie knihy a autorom,aby mohli vôbec písaÈ, a jednak poskytnúÈ ajmenej majetn˘m obãanom, aby sa dostali kãítaniu kníh.)***1Inovácia nesmie byÈ samoúãelná. âiÏe nemeniÈnieão len preto, aby sme inovovali.2Po rozdelení âesko-Slovenska sa následkomv‰etk˘ch ‰trukturálnych zmien v hospodárstvena Slovensku v˘razne zv˘‰ila nezamestnanosÈ.Sústredili sme sa na tento jeden problém a nerie‰iliotázky v˘skumu, v˘voja, transferu technológií,rozvoja inovácií.3Nemali by sme zabúdaÈ na to, Ïe veºké investíciemôÏu po ãase zo Slovenska odísÈ za lep‰ímimzdov˘mi podmienkami.Ján Streleck˘, riaditeº bratislavskejspoloãnosti BIC Group. HN 4. 7.(Bieda slovensk˘ch politikov je v tom, Ïe ichobzor je ohraniãen˘ ‰tyrmi rokmi volebného,„vládneho“ obdobia. ·kolskú, zdravotnícku,sociálnu a dôchodkovú reformu je v‰ak takmernemoÏné zrealizovaÈ aspoÀ trochu komplexnea stabilne v takom krátkom období.Horúãkovito sa uskutoãÀujú jednotlivé kroky,aby si voliãi v‰imli Froncovo, Zajacovoalebo Kaníkovo odhodlanie – a v˘sledkom súnezmyselné, kostrbaté zákony, ktoré meniadan˘ stav, ale sotva reformujú komplexne.NedoãkavosÈ a povrchnosÈ je v˘razn˘m znakomambícií mnoh˘ch politikov, a nie uváÏliv˘pohºad na potreby slovenskej spoloãnostiz hºadiska toho, ão naozaj akútne potrebuje.)***Korupcia v politike okrem toho, Ïe predraÏuje‰tát o miliardy, posilÀuje v ºuìoch presvedãenie,Ïe o úspechu nerozhodujú usilovnosÈ, talenta ãestná hra, ale schopnosÈ v˘hody si kúpiÈ.Komentátor Peter Schutz,Sme 7. 7.(A keby nebolo marazmu korupcie, keby saniektorí bezcharakterní ºudia v politike, nasúdoch, v nemocniciach a ‰tátnych podnikochneobohacovali o milióny a miliardy,ktoré im nepatria a ktoré si nezaslúÏia, hneìby bolo dosÈ peÀazí na kvalitné zdravotníctvo,na moderné ‰kolstvo, na podporu cestovnéhoruchu a mlad˘ch rodín, alebo na dôstojn˘Ïivot dôchodcov.)***V knihe uvádzam okolo tridsaÈ aÏ tridsaÈpäÈch˘b, ktor˘ch som sa dopustil v politike. ZdôrazÀujem,v politike. Jedn˘m z najväã‰ích omylovbolo, Ïe som nerozoznal blbcov, ktorí sa tváriliako inteligenti.B˘val˘ ãesk˘ premiér Milo‰ Zemanna margo svojej vychytenej knihy Jak jsem sem˘lil v politice. Plus 7 dní 8. 7.(Milo‰ Zeman je neopakovateºn˘ v tom, akodokázal nahlas povedaÈ to, ão sa mnohí slovenskípolitici neodvaÏujú povedaÈ ani samisebe. Ktovie, ako podobnú tému stvárni vosvojich spomienkach napríklad Pavol Rusko.A ãi vôbec chcel rozoznaÈ kvality svojich straníckycha ministersk˘ch spolupracovníkov.Ale aj seba samého, teda to, ão je v Àom pozitívnea ão by mal v praktickom ÏivoteuprednostÀovaÈ, a ão je pochybné a ão by malpotláãaÈ.)***Mladí ºudia vo v‰eobecnosti dnes v cirkvi niesú veºmi aktívni, skôr ich zaujímajú spoloãenskéa charitatívne aktivity, napríklad spevokol. Jeveºmi ÈaÏké ponúknuÈ im siln˘ odkaz. Cirkev ichmôÏe osloviÈ vtedy, ak im dá jasné svedectvo oÏivote, spoloãnosti, ale aj o súkromnom Ïivote.PritiahnuÈ by sa dali vtedy, ak by dostali moÏnosÈstaÈ sa úãastníkmi bohosluÏieb. Stretávamsa s t˘m na Slovensku, Ïe bohosluÏby sa vedúformálne – vstaÈ, sadnúÈ a spievaÈ, bez reálnejúãasti ºudí. ªudia v‰ak potrebujú a chcú, aby bohosluÏbyboli Ïivé.Americk˘ duchovn˘ David Paul Daniel(1941). Pri‰iel na Slovensko v roku 1989.Predná‰a na katedre Cirkevn˘ch dejín Evanjelickejbohosloveckej fakulty UK.TV oko 8. 7.(Aktivity slovensk˘ch kresÈansk˘ch duchovn˘chsú zväã‰a veºmi úzko ohraniãené dogmatick˘m– „vatikánskym“ – pohºadom nasvet. Je zvlá‰tne, Ïe si títo ºudia, ktorí doslovapretrpeli komunizmus, verní svojej vierea aj cirkvi, neuvedomujú, ako sa mení svetokolo nich a ako dolieha práve na mladú generáciu.Tá nie je degenerovaná, iba jej pocity,záÏitky a podnety sú veºmi odli‰né odvplyvov, ktoré doliehali na ich otcov a prarodiãov.Ak sa cirkevné osobnosti ão najskôr nespamätajú,zostanú im postupne pravdepodobnelen prázdne kostoly.)***Teroristické ãiny nám majú ukázaÈ, ak˘ tenk˘je náter poriadku a slu‰nosti na na‰om svete,lenÏe môÏu docieliÈ prav˘ opak, ak nám pomôÏuupevniÈ na‰e odhodlanie ÏiÈ bohaté a slu‰-né Ïivoty. Tak˘ je i odkaz teroristom: opäÈ steprehrali.New York Times 8. 7.(Aj mimo teroristick˘ch atakov je náter poriadkua slu‰nosti na na‰om svete veºmi tenk˘.Aj najten‰iu vrstviãku korektnosti v na-‰om domácom prostredí driape a trhá vych˘ren˘meãiarovsk˘, dzurindovsk˘, ruskovsk˘a ficovsk˘ pragmatizmus. Aj odkaz teroristom– ako ho charakterizuje americk˘ denník– je viac ako tenk˘: je príli‰ jemn˘, a pretoledva poãuteºn˘.)***1Pán Dzurinda uÏ dlhodobo aplikuje v praxisystém, Ïe keì nevie a nechce odpovedaÈ na problémya konkrétne otázky, tak si zaãne vym˘‰-ºaÈ, stra‰iÈ, uráÏaÈ a zavádzaÈ.2Na oficiálnych ‰tatistikách sme mu jasne ukázali,Ïe za sedem rokov jedin˘m v˘sledkomjeho vládnutia je chudoba, najniωie platy a najvy‰‰ianezamestnanosÈ.Predseda strany Smer-SDRobert Fico. Live! 8. 7.(1Fico má na mysli najmä to, Ïe Dzurinda, Miklo‰a Kaník skutoãne veºmi ãasto reagujú nanepríjemné otázky protiúderom, v ktoromobviÀujú predsedu Smeru, Ïe sa pri hlasovaníspája s KSS. Premiér pritom zabúda, Ïe vroku 1998 to bol práve on, ão sa spolãil s v˘znamn˘mexkomunistom Rudolfom Schusterom,aby sa vôbec mohol staÈ predsedom vlády,ba v˘znamne prispel k tomu, Ïe sa táto b˘valákomunistická osobnosÈ stala prezidentomrepubliky!2Premiér by mal dosÈ problémov odpovedaÈnapríklad na jednoduchú poÏiadavku: UveìteaspoÀ jeden dôvod, preão by vás mal vovoºbách na jeseÀ 2006 voliÈ ão len jeden z miliónatzv. starodôchodcov a invalidn˘ch dôchodcov!Uveìte aspoÀ jeden príklad, ãím aako ste za 7 rokov va‰ich dvoch vlád zlep‰iliich Ïivotnú úroveÀ!)***Tentoraz som bola s fotením (pre Playboy)maximálne spokojná, i keì niektor˘m sa tiefotky zdali aÏ príli‰ jemné. To je v‰ak moja líniaa niã ma nepresvedãí, aby som sa správalainak, i keì som mala rôzne, finanãne veºmi zaujímavéponuky od vulgárnej‰ích ãasopisov.Neexistuje v‰ak Ïiadna suma, ktorá by ma presvedãila.MoÏno keby som mala ‰tyri hladnédeti, ktoré nedokáÏem uÏiviÈ, tak by som to prene urobila.Moderátorka Zuzana Belohorcová (29).Nâ 9. 7.(Ako sa dnes zo Ïeny stane erotická hviezda?Náhoda? Zhoda ‰Èastn˘ch okolností? Logick˘dôsledok osobn˘ch kvalít? ËaÏká odpoveì.Dievãat s takou krásou a sex-appealom, akémá Zuzana Belohorcová, je na Slovensku po-66

S U P E R M O N I T O Rmerne dosÈ. Aj s takou rozhºadenosÈou a ãi inteligenciou.A zaruãene aj s podobn˘mi moderátorsk˘midanosÈami. LenÏe osud – ?? –chcel, aby sa práve ona stala moderátorkouLáskania v TV Markíza a aby jej ktosi prisúdilveºmi konvenãn˘ a ani nie celkom presn˘titul „uãiteºka lásky“, ba dokonca „sexu“.To, ão divákom pred pár rokmi poskytovala,malo s erotick˘m uãiteºstvom len veºmi málospoloãného. Potom je tu v‰ak jej zaujímav˘a pouãn˘ názor o tom, ão v‰etko podstúpiÏena, ak by mala ‰tyri deti a tie by hladovali.Lebo aj to sa stáva. To by bolo najzaujímavej‰ie:ako by komentovali na‰i hojní pokrytcijej vyhlásenie, Ïe pre ne by sa podujalaurobiÈ aj pornografické zábery? ªahko sapekne v teplúãku bojuje za „kultúru Ïivota“.Ale prax, ktorú ãasto dotvárajú aj oni, politici-pokrytci,je komplikovaná. A rozhodovaÈsa v prítomnosti trpiacich vlastn˘ch detí jecelkom iné ako na sekretariáte nejakej strany.Sophiina románová voºba má veºmi mnohopodôb. Ja rozhodne Belohorcovej vyznanie– ak je úprimné – neodmietam.)***1V na‰ej epoche asymetrického boja môÏuveºmi malé skupinky odhodlan˘ch ºudí zraniÈcelé spoloãnosti. Jediné, ão potrebujú, je päÈkilogramov vysoko explozívnych v˘bu‰nín vruksaku, zanechanom vo vlaku metra.2„Len vydrÏaÈ“, ako to robia Lond˘nãania, jenajlep‰ou odpoveìou, akú môÏu obyãajní ºudiadaÈ teroristom. Musím povedaÈ, Ïe pri nich sombol na svoje rodné mesto e‰te py‰nej‰í, neÏ priúspe‰nej lond˘nskej snahe byÈ hostiteºom olympiádyv roku 2012, ão médiá oznámili deÀ predt˘m.Anglick˘ publicista a historikTimothy Garton Ash. Sme 11. 7.(Ktovie, ãi by nebolo najúãinnej‰ou obrannouzbraÀou proti barbarsk˘m zloãincom zo v‰elijak˘chAl-Káíd, keby televízie a rozhlasy vôbecnevysielali informácie o t˘chto svinstváchºudskej spodiny. Lebo vlastne to je jedin˘zmysel nezmyseln˘ch zabíjaãiek absolútnenevinn˘ch ºudí: aby sa o ich zvráten˘chhrdinstvách dozvedelo ão najviac ºudí na svete,prinajmenej milióny, ale optimálne je,keì sú to miliardy. Nie sú to nijakí revolucionária Slováci sa m˘lia, keì sa nazdávajú, Ïejedn˘m z dôvodov newyorskej, indonézskej,madridskej alebo lond˘nskej masakry je sociálnyaspekt. Ten je len plá‰tikom, ktor˘ máprekryÈ zvrátenosÈ chorobnej slávybaÏnosti,ale aj chamtivosti pochybn˘ch vodcov. V mediálnomveku je obrana, o ktorej uvaÏujem,ÈaÏko realizovateºná. Aj preto je takmer nemoÏnédolapiÈ v‰etk˘ch t˘ch bin Ládinov,ktorí sa vyãleÀujú z ºudského rodu. Nebezpeãn˘mipríãinami súãasnej spoloãenskej situáciev civilizovanom svete sú klebetnosÈ, zvedavosÈa zvrátená túÏba po litroch krvi na televíznejobrazovke.)***1ªudovít Ódor, ‰éfekonóm, sedí vo svojej kanceláriina ministerstve financií, spokojn˘ sám sosebou i so Slovenskom. Koneãne ide v‰etkohore. „Pozrite si rebríãky. Slobodní, Ïenatí, rodinys deÈmi, dobre zarábajúci, medzit˘m uÏ ajbeÏne zarábajúci, v‰etci sa majú lep‰ie.“2Horn˘m desaÈtisícom päÈmiliónového národasa darí lep‰ie ako kedykoºvek predt˘m. Len-Ïe: „Sociálne rozdiely sú väã‰ie ako za ãias socializmu,“tvrdí 65 % obyvateºstva v prieskumoch.„Ide o to, ão pod pojmom sociálna spravodlivosÈchápeme – my predsa nechceme potrestaÈúspe‰n˘ch za to, Ïe sú úspe‰ní,“ tvrdí ªudovítÓdor.Publicista Markus Schneider(vo ‰vajãiarskom t˘Ïdenníku Weltwoche). DF13. 7.(Sebaist˘ ‰éfekonóm sa vypína od p˘chy najsurovej‰ímijavmi, ktoré toto obdobie Dzurindovejvlády prinieslo. Samozrejme, bolo byprejavom obmedzenosti trestaÈ úspe‰n˘ch.Moderné Slovensko maximálne potrebujeúspe‰n˘ch ºudí. Pravda, t˘ch úspe‰n˘ch, ktorínie sú nimi na úkor menej ‰Èastn˘ch aleboviac poctiv˘ch. T˘ch úspe‰n˘ch, ktorí prispievajúk premene antikvárneho Slovenskana v˘raznú súãasÈ prosperujúcej Európy.Ódor si ani nezmyslí, Ïe povedzme pätinuobãanov SR tvoria ºudia, ktorí boli v patriãnom‰tádiu svojho Ïivota tvrdo pracujúci aumoÏnili aj jemu, aby sa stal úspe‰n˘m vzdelancom,a ktorí majú právo aspoÀ na maliãkúdovolenku s vnúãatami v pováºan˘ch Vysok˘chTatrách – tak ako má úspe‰n˘ FedorFla‰ík právo na svoje kúpené alebo prenajatéjadranské jachty. Dobré ekonomické reformynemoÏno robiÈ bez ‰tipky humanistickéhopohºadu na svet, na svoj ‰tát, na ºudí, ktorímusia preÏiÈ reformy na svojej koÏi. ByÈ géniomv kancelárii oddelenej tapetami odhrkotajúcich elektriãiek s beÏn˘mi cestujúcimije veºmi príjemné a súãasne odporné.)***Podnikateºská aliancia Slovenska vyz˘va vládua NR, aby odstránili anonymitu osôb, ktorésa podieºajú na tvorbe zákonov. Podºa podnikateºovby odstránenie anonymity viedlo k zodpovednej‰ejpráci legislatívcov.(TASR) PRAVDA 15.7.05(Aj za men‰ie chyby a nedostatky prepú‰Èajúºudí zo zamestnania alebo Ïiadajú, abynahradili ‰kody. Niektorí úradníci, ktorí radiaministrom a formulujú zákony, po‰kodzujúceneraz tisíce obãanov a celé podniky, saskutoãne beztrestne a bezmenne pretækajú zreÏimu do reÏimu. Potvrdzujú to desiatkynevyhnutn˘ch novelizácií len nedávno prijat˘chzákonov, ãasto vyvolávajúcich chaos astres postihnut˘ch. Pritom ich autori moÏnoe‰te dostávajú závideniahodné prémie za „v˘kony“.Citovaná v˘zva je úplne opodstatnená.)***Kresba: Ivan ·imek. Tele plus 16. 7.(Niekedy sa naozaj zdá, Ïe zákony prijímanézávisl˘mi i nezávisl˘mi poslancami NR SRnie sú k obãanom reformné, ale jednoznaãneteroristické.)***Kresba: ·tefan Maday. Tele plus 16. 7.(Vraj...)***Rada by som si zahrala historick˘ film. Alemrzí ma, Ïe keì sa aj nakrúti na Slovenskufilm, divákov nezaujíma. Je obludné, Ïe filmMartina ·ulíka Slneãn˘ ‰tát mal takú nízku sledovanosÈ.V ãom to je? Len reklamou? Bohvie.Szidi Tobias, hereãka v bratislavskom divadleAstorka. T˘ÏdeÀ 18. 7.(Ale rovnako je obludné, Ïe slovenská kultúrauÏ vlastne nemá ani autoritatívnych umeleck˘chkritikov, ktorí by nemilosrdne, na vysokejprofesionálnej a ‰tylistickej úrovni analyzovalisituáciu v jednotliv˘ch umeniach apomenovali korene základn˘ch problémov.Veì sú to naozaj nástojãivé otázky: Preão slovensk˘film nemá divákov? Preão slovensk˘román nemá autorov? Preão skvelí a talentovaníherci sa musia ÏiviÈ dabingom, úãas-Èou v porotách bezcenn˘ch televíznych reláciía v poÏiãiavaní svojich tvárí v problematick˘chreklamách? Preão slovenská v˘tvarnáprodukcia predstavuje neprehºadnú zmesambicióznej modernej tvorby a g˘ãu? Preãosa slovenskí autori podenkov˘ch ‰lágrov˘chtextov prezentujú v slovenskej tlaãi ako pozoruhodníbásnici?)***Kresba: Ladislav Belica. Slovo 20. 7.(V tomto sú v‰etci slovenskí politici – nielenprezident – úplne nedostiÏní.)67

S U P E R M O N I T O R***1Ak moc stráca kontakt s kultúrou, odsudzujesa na to, aby vládla zlej krajine a zlému národu.Nech si moc stanoví akékoºvek vysoké ciele,s nekultúrnym obyvateºstvom niã nedokáÏe.2Na‰i politici sa teraz snaÏia vytvoriÈ akúsi doktrínukultúrneho minima, ale také nieão nie jemoÏné, a oni to nechápu. Hovoria si, Ïe budú investovaÈlen do federálnych veºk˘ch objektov,ale ten zvy‰n˘ kultúrny základ, bez ktorého bytu vôbec niã nebolo, majú financovaÈ regióny amestá. A tak nastáva hrozná vec, keì krajinu svysokou kultúrnou tradíciou a históriou dávajúdo podruãia vkusu a svedomiu jednotliv˘ch gubernátorov.Navy‰e, v kaÏdom regióne je ináhospodárska situácia a ‰tát namiesto toho, abynejaké prostriedky centrálne sústredil pre ‰kolstvoa kultúru, chce z toho celého vycúvaÈ. Kultúrav ‰irokom zmysle slova sa vytvára celé stároãia,ale zniãiÈ sa dá v jedinom okamihu. Odkonca 80. rokov napríklad nastala obrovská vlnaemigrácie hlavne v radoch talentovan˘ch, vzdelan˘chhudobníkov a pred na‰imi oãami sa rúcaveºká hudobná ruská ‰kola.Jurij Beliavskij, ‰éfredaktor ruskéhot˘Ïdenníka Kultúra. Sme 22. 7.(K Beliavskeho kon‰tatovaniam o ruskej situáciinetreba dodaÈ Ïiaden komentár. To, ãohovorí, sa na Slovensku e‰te graduje a dramatizuje.MoÏno len zopakovaÈ a trikrát podãiarknuÈ:zodpovednosÈ Meãiara, Hudeca,Ga‰paroviãa, Dzurindu, Ruska, Rybníãka aìal‰ích, ktorí majú nejakú moc a aj moÏnostiformovaÈ podmienky kultúrnosti na Slovensku,je nev˘slovná. Za Husákovho komunizmusloboda umeleckej tvorby bola hanebneobmedzená, ale aké-také podmienky na jejexistenciu boli a vyspelí umelci ich aj – ãastoveºmi aktívne a pozitívne – vyuÏili. Akumelecká tvorba vôbec nebude môcÈ jestvovaÈ,slobodu, pochopiteºne, vôbec nebude potrebovaÈ.Len slovenskí pravicoví komentátorivytvárajú dojem, Ïe v kapitalistick˘chkrajinách, najmä mal˘ch, sa politici a mediálnimanaÏéri nemusia staraÈ o základn˘ humanistick˘rámec fungovania spoloãnosti. Ajtrh v‰ak – alebo práve trh – musí maÈ kultúrnepozadie ãi podloÏie. Inak sa staneme hor-‰ími, neÏ je väã‰ina zvierat.)***1Napriek tomu, ão útoãníci o sebe tvrdia, nemajúnijakú vieru, nijaké náboÏenstvo. ZabíjajúkaÏdého, moslima, nemoslima. Pozrite sa naIrak. Ak˘ má zmysel zabíjaÈ obyãajn˘ch ºudí?Sú to jednoduchí ºudia, ktorí chcú len ÏiÈ, zarobiÈna chlieb pre svoje deti a kaÏd˘ deÀ ich títozloãinci vo veºk˘ch mnoÏstvách zabíjajú. Tonie je moslimské. My moslimovia môÏeme nesúhlasiÈ,aj nesúhlasíme s niektor˘mi vecami,ako je vojna v Iraku, Afganistan, záleÏitosti t˘kajúcesa Palestíny. Ale zabíjanie nie je spôsob,ako to vyrie‰iÈ. To nie je v súlade s islamom. DÏihádznamená boj. Je to v‰ak boj za ºudskosÈ anápravu seba samého, boj o dobro vo svojejdu‰i. Ak niekto tvrdí, Ïe dÏihád znamená zabíjaÈnevinn˘ch ºudí, je to absolútna hlúposÈ.Imám Qari MuhammadIsmail ar-Rashid z Ústrednej me‰ityv Birminghame. Pravda 27. 7.(V kaÏdom spoloãenstve sú zvlá‰È nebezpeãníºudia, ktorí chcú svoju moc, svoj blahobyt,svoje sebauspokojenie zabezpeãiÈ za kaÏdúcenu. Práve útoky, ktoré sa dejú pod zá‰titouAlahovho poÏehnania, ukazujú, akú zhubnúrolu na civilizáciu majú v‰etky druhy jednoznaãn˘cha nespochybniteºn˘ch ideológií.Niektorí vodcovia a názoroví uãitelia potrebujúlen vtæcÈ do hlavy dostatoãne veºk˘mskupinám ºudí, Ïe správna je jedine ich filozofia,pretoÏe z ãloveka robí nadãloveka, a ãiãloveka najvy‰‰ích kvalít. Napokon, na tomtopodklade vyrástol komunizmus i fa‰izmus,na Àom terorizuje teraz uÏ cel˘ svet islamsk˘fundamentalizmus, ale ãasto sa oÀ opierajúaj náboÏenstvá, ktoré sa povaÏujú za v˘kvetºudskej civilizácie. A pritom tí, ktorí ºudskúcivilizáciu tvoria a Ïivia, sú „ºudia, ktorí chcúlen ÏiÈ a zarobiÈ na chlieb pre svoje deti“. Zaskutoãn˘ch kÀazov BoÏích, Ïidovsk˘ch, kres-Èansk˘ch, moslimsk˘ch moÏno povaÏovaÈ ibat˘ch, ktorí vnímajú 6 miliárd obyvateºov Zemeguleako najvy‰‰iu hodnotu, ktorú trebachrániÈ v zmysle existenãnom, morálnom iduchovnom.)***Kresba: Danglár. Pravda 26. 7.(Bolo by oprávnené, keby sa prezidentovibodyguardi domáhali, aby sa dôvody na odvolanieprezidenta roz‰írili o úãasÈ hlavy ‰tátuv pretekoch áut do kopca.)***Kresba: Shooty. Sme 28. 7.(A ão tak napríklad pápeÏsk˘ stolec? Neboloby pre Ivanka efektné a iste zaslúÏené pomenovanie:Svät˘ Otec Ján Pavol III.?)***Teroristická epidémia je síce mimoriadne vra-Ïedná a politicky úãinná, no napriek tomu sa jejdarí kontaminovaÈ len jednotlivcov v pomerneskromnom poãte: nedarí sa jej transformovaÈ sana masové hnutie, ako po tom volajú jej hovorcovia– na hnutie, ktoré by malo zniãiÈ "prehnité"reÏimy moslimského sveta, potom dobyÈEurópu, po nej Ameriku, v mesianistickej vízii– islam by triumfoval tak na zemi, ako aj na nebi.Sociológ, islamológ a arabistaGilles Kepel (Ïije v ParíÏi). Le Figaro 29. 7.(Je to tak: samotn˘ Stalin a Hitler nevyvraÏìovalimilióny triednych a rasov˘ch nepriateºov,bin Ládin sa nevyberá do Lond˘na a TelAvivu vyhodiÈ sa s granátmi okolo brucha dovzduchu spolu s desiatkami náhodn˘ch cestujúcichv metre alebo popíjajúcich kávu v príjemnomespresse. Oni len organizovali a organizujú,‰kolia v nenávisti, cviãia v zabíjaní.Iba ºudsk˘ odpad môÏe maÈ radosÈ z toho,keì vidí na ru‰nej ulici nezmyselne tiecÈ krvzaskoãenej mladej matky.)***Kresba: Pavel Jakubec. HN 29. 7.(Na ktorom z nevinn˘ch obláãkov letí do‰Èastnej európskej budúcnosti Ivan Miklo‰?)***1DosÈ dlho ma otravovali (poãas komunizmu)tajní. Zaujímali ich také veci ako kreslen˘ plagátBreÏneva medzi kurvami, nalepen˘ ãerven˘jazyk na Andropovovej smútoãnej nástenke,predávanie Pravdy chudoby po zvolensk˘chkrãmách. Srandiãky, ktoré som vyrábal pre obveseleniesocialistick˘ch pracujúcich. Tak somsa rad‰ej zamestnal v geofyzike.2New York je sila, tam je v‰etko, je to krásne,pestré mesto. Tam majú neuveriteºné kvantáumenia, ‰tátne galérie zadarmo. Chcelo by to minimálnepol roka.Jozef "Danglár" Gertli, ilustrátor,karikaturista a autor komiksov. Sme 30. 7.(Stereotypné a konvenãné tvrdenia ozbíjajúºudí o skutoãnú, podstatnú pravdu. Aj pretosú existenãnou potrebou modernej spoloãnostioriginálne osobnosti, ktoré nielen vidia,ale aj pomenujú svet okolo nás priamoãiaro.Rebélia proti komunistickému dogmatizmumala veºmi odli‰né podoby, a zriedkakedybola – alebo mohla byÈ – iba fyzicky prejaven˘modporom. Svoju silu a hodnotu v‰akmala ãasto práve fantázieplná odbojnosÈ ‰tudentova mlad˘ch umelcov. Aj obraz NewYorku ako len mesta bussinesu, ãi dokoncaduchovnej zh˘ralosti, je veºmi pokriven˘,najmä vtedy, keì sa zabúda na hodnoty, ktoréfungujú práve v tieni finanãn˘ch in‰titúciía s ich podporou. To by si mali zvlá‰È uvedomiÈduchaprázdni slovenskí veºkokupãíci.)Vyberá a komentujeErnest Weidler68