LekárniCké LiSTy® 3/2012 - Slovenská lekárnická komora

LekárniCké LiSTy® 3/2012 - Slovenská lekárnická komora LekárniCké LiSTy® 3/2012 - Slovenská lekárnická komora

11.07.2015 Views

inZerCiASvetová pandémiahyPoviTAMinóZy d36Tento nedostatok postihujerozvinuté i rozvojovékrajiny, takže vlastne ideo celosvetovú pandémiu,ktorá v súčasnosti dosahuje neuveriteľnérozmery. Čo to znamená najmäpre deti a adolescentov? Po poznaníjeho vplyvu na kostný metabolizmus,ale i rozpoznaní mnohostranných mimokostnýchúčinkov, je potrebné prehodnotiťpotrebu suplementácie vitamínomD i mimo slnečného žiarenia.Prečo je tomu tak, vysvetľujú nové poznatkyo jeho metabolizme.Metabolizmus vitamínu DPrívod vitamínu D sa realizuje dvomi spôsobmi:1) expozíciou slnečným žiarením, ktoráje dominantná, ale v súčasnej dobevzhľadom na viacero faktorov nedostatočná,2) príjmom v potrave alebo suplementáciouv potravinových doplnkoch.1) Za produkciu vitamínu D je zodpovednákoža. Počas expozície slnečnéhožiarenia absorbuje 7-dehydrocholesterol (7-dhC, provitamín d3) solárnu radiáciu, ktoráho pretransformuje na previtamín d3.Previtamín d3 sa v priebehu niekoľkých hodíntransformuje na vitamín d3 (cholekalciferol),ktorý vstupuje do cirkulácie a viažesa na proteín viažuci d vitamín. v prípade,že pretrváva expozícia solárnymžiarením, previtamín d3 sa pretransformujena biologicky inertné fotoprodukty(lumisterol, tachysterol). vitamín d3 sa ďalšímpôsobením slnečného žiarenia fotoizomerizujena suprasterol 1,2 a 5,6 transvitamínd3. Množstvo vytvoreného vitamínud3 v koži ovplyvňuje aj melanín, ktorý súperív pokožke o slnečné žiarenie s 7-dhC,preto ľudia s vyšším obsahom melanínu potrebujúpodstatne dlhší čas slnenia. na získanieadekvátnej dennej dávky potrebujemev letných mesiacoch asi 20 minút pobytuna slnku, pričom slnko musí byť aspoň45° nad horizontom. Ľudské telo vie vyrobiť10 – 12 000 medzinárodných jednotiekiU (1 µg = 40 iU) pri 30 – minútovom letnomslnení. významnou mierou však tento èasovplyvòujú opa¾ovacie krémy s vysokýmiochrannými faktormi. Už faktor 8 znižujetvorbu d vitamínu o 95 %.LekárniCké LiSTy ® 3/2012Pod vitamínom D sa rozumie skupina látok, ktoré objavil v roku 1922elmer mccollum. Sú to steroidné hormóny, ktoré sú známe najmäsvojou antirachitickou účinnosťou. Donedávna sa tvrdilo, že pokýmje dostatočná expozícia slnečnému žiareniu, tak nie je potrebnásuplementácia vitamínu D potravou alebo potravinovými doplnkami.V ostatnom čase sa však zistilo, že detská, adolescentná i dospelápopulácia vo vysokom percente (až 70 %) trpí jeho nedostatkom.2) V potrave sa vitamín D nachádzarelatívne zriedkavo. Predovšetkým hoobsahujú morské ryby (makrela, haring, losos,tuniak, treščia pečeň, menej sardinky),malé množstvo je v mäse, vo vaječnomžĺtku, mlieku a mliečnych výrobkoch. vegánimajú k dispozícii iba hríby sušené na slnku,kvasnice, kakao, kokos, datle alebo rastlinnétuky a oleje, prípadne cereálie „umelo“fortifikované vitamínom d. Z bylín sa nachádzav lucerne.Potravou prijímame vitamín d2, ktorý jebiologicky rovnako potentný ako ľudský. resorbujesa z čreva pomocou žlčových kyselína transportuje sa do pečene chilomikrónmi.vitamín d2zpotravy a d3zkože sa v cirkuláciiviažu na bielkovinu a sú transportovanédo pečene, kde dochádza pomocou25-hydroxylázy vitamínu d k tvorbe 25-hydroxyvitamínud (25(oh)d3) – kalcidiol.Tento je hlavnou cirkulujúcou formou vitamínud a odráža jeho zásoby v organizme.Je biologicky inaktívny. najnižšia prístupnákoncentrácia 25-hydroxy-vitamínud3vkrvi je 30 – 32 µg/ml, niektorí autorivšak udávajú hodnotu až 40 µg/ml.Ak je koncentrácia nižšia, sú zásoby nízkea mali by sa doplniť. Aby sme pochopiliprečo je dôležité udržiavať dostatočné zásobyvitamínu d, musíme pochopiť nasledujúcikrok metabolizmu cholekalciferolu.Akonáhle sa v pečeni premení na kalcidiol(25(oh)d3), kalcidiol pokračuje jednou z ďalšíchdvoch ciest.Prvá cesta je prioritná a doslova životnedôležitá, ale zaujímavá je i tá druhá. Pokiaľsú zásoby vitamínu d nízke, väčšina kalcidiolusa metabolizuje prvou cestou. Prvácesta vedie do obličiek, kde sa kalcidiol enzýmom25-oh-1 -hydroxyláza metabolizujena kalcitriol (1,25-dihydroxyvitamín d3–1,25(oh)2d3). Syntéza prebieha v proximálnychtubuloch. kalcitriol je najúčinnejšísteroidný hormón v ľudskom tele, ovplyvňujeaktiváciu asi 60 génov, cirkulujev krvnom riečisku a má za úlohu udržiavaťkoncentráciu vápnika v tele a tým zabezpečovaťkostný metabolizmus.Druhá cesta vitamínu d vedie do tkanív,a práve tu je miesto jeho dôležitej aktivity.všetky pozitívne účinky vitamínu d,ktoré sa zjavili v ostatných desiatich rokoch,sú spôsobené práve touto druhou cestoumetabolizmu vitamínu d. Táto cesta všakfunguje len v prípade dostatočných zásobvitamínu d, až po zabezpečení tvorby aktívnejformy kalcitriolu v obličkách.Schopnosť tvoriť aktívnu formu vitamínud majú epidermové bunky, kostné bunkyi iné, ale aj placenta. Lokálna produkciavitamínu D neovplyvňuje kalciovú homeostázu,ale pravdepodobne sa podieľa naregulácii bunkového rastu. Táto metabolickácesta bola pochopená až v ostatnej dobea vyvolala veľký záujem najmä v súvislostiso zhubnými nádormi. Pri dostatočnejzásobe vitamínu d odchádza kalcidiol dotkanív, kde sú bunky schopné vytvoriť sivlastný kalcitriol, aby bojovali s nádorovýmbujnením. Čím viac kalcidiolu dostanú, týmviac kalcitriolu vyrobia. Tento krok nie je obmedzenýkoncentráciou kalcitriolu, a pretoje nekontrolovaný, čo je pri steroidnom hormónemimoriadne, lebo jeho tvorba nie jeregulovaná spätnou väzbou.Produkcia kalcitriolu v bunkách jeunikátna. napriek fyziologickej koncentráciikalcidiolu v krvi, koncentrácia kalcitrioluv tkanivách stúpa. Toto zistenie sa považujeza kľúčové, pretože má mimoriadny význampre fungovanie ľudského tela. kalcitriolsa považuje za najúčinnejší steroidný

hormón v ľudskom tele. „Zapína a vypína“gény, ktoré spúšťajú tvorbu proteínov dôležitýchpre boj s rakovinovými bunkami, aleaj gény, ktoré stimulujú produkciu proteínovpodporujúcich rast nádorov. vzniku nádorubráni tým, že ovplyvňuje onkogénnyproteín.keď je ale vitamínu d v bunke veľa, vedieto k tomu, že sa uvoľňuje do krvnéhoriečiska tiež veľa vápnika, čo nie je dobre. nazačiatku objavu, ktorý má šancu vyriešiťtento problém, stála náhoda. vedci si všimli,že keď došlo v bunke k mutácii, ktorá zmenilajeden jej proteín, tak sa tento proteínnenaviazal na vitamín d a vitamín nedokázalspôsobiť uvoľnenie vápnika do krvi. napriektomu mu však zostala schopnosť naviazaťsa na onkogén (proteín β-kalenín),a zachovať si tú časť aktivity, ktorá bráni rakovinovémuzvrhnutiu bunky.Zmutovaný vnútrobunkový proteín takvýskumníkom ukázal, že v prípade vyplavovaniavápnika a protirakovinového účinkuide o dve rozdielne funkcie, teda vždy bymala byť „v hre“ iná časť molekuly vitamínud. Je teda pravdepodobné, že výskumysa budú uberať smerom k pozmeneniu molekulyvitamínu d tak, aby prišiel vitamín do jednu funkciu (vyplavenie vápnika z bunky),ale aby mu tá druhá, protirakovinovázostala. Tieto údaje pojednávajú o protirakovinovomúčinku tkanivového, resp. bunkovéhovitamínu d. Je však pravdepodobné,že práve táto tvorba rozhoduje o jehoúčasti pri mnohých iných chronických chorobách– infekčných, autoimunitných,kostných, svalových, nervových, psychiatrických,srdcovocievnych, pri obezite, diabetesmellitus typ 1 a 2 i ďalších ochoreniach.Terapeutické postupyNa základe poznatkov o metabolizmevitamínu D, jeho rôznorodých pozitívnychúčinkochnaľudskýorganizmusa skutočnosti, že 50 – 70 % detí i dospelýchmá deficit vitamínu D, si musímepoložiť otázku: „Máme jesť ryby,slniť sa alebo brať výživové doplnky?“My sami sme v štúdii, ktorá sledovalakoncentrácie vitamínu d u slovenských detía adolescentov, zistili nízke koncentrácievitamínu d až u 77,7 % detí vo všetkých vekovýchskupinách, okrem detí do 2. roku života.veľmi nepriaznivý je fakt, že jeho najväčšínedostatok majú deti v preadolescentnoma adolescentnom veku, najmäv jesenných a zimných mesiacoch.Pre tkanivové (bunkové) účinky vitamínud je rozhodujúca dostatočná koncentráciakalcidiolu v cirkulácii, preto ak chceme využívaťširoké spektrum jeho mimokostnýchúčinkov, musíme ju účinne zabezpečiť. odporúčanédenné dávky v detskom a adolescentnomveku sú rôzne. v súčasnostiniektorí autori odporúčajú 800 – 1 000 iU(20 – 25 µg), iní 200 – 4 000 iU alebo podľaveku – do 5 rokov 70 iU/kg, 5 – 10 rokov2 500 iU a neskôr 5 000 iU/24 h. o toxickejdávke sa uvažuje až pri 40 000 iU/24 h.Ako to dosiahneme?inZerCiA1) Stravu upraviť tak, aby sme v čo najväčšommnožstve konzumovali potravu,ktorá obsahuje vitamín d – najmä v zimnýchmesiacoch. Zhruba 200 iU (5 µg) získamez 200 g ryby, 3 vajec alebo 100 gavokáda. Táto dávka je však v zime nedostačujúca.2) Slnením v letných mesiacoch – aspoň20 minút s opaľovacím krémoms nízkym faktorom, až následne použiťfaktor 8, alebo 10 – 15 minút bez opaľovaciehokrému, a potom použiťochranný faktor 15 a viac. opaľovanie saodporúča 2- až 3- krát týždenne a akslnenie zahŕňa tvár, ruky alebo chrbát,zabezpečí dostatok vitamínu d. Pri 30-minútovom slnení vyrobí organizmus10 000 – 12 000 iU vitamínu d.3) Počas zimných mesiacov i ak sa nepohybujemena slnku, je zamračené, prítomnýje smog a nekonzumujeme potravinys dostatočným obsahom vitamínu d, jepotrebná suplementácia vitamínomD nielen u dojčiat, ale aj v ostatných vekovýchskupinách. v lekárňach sú dostupnéprírodné výživové doplnky s vitamínomd už aj vo forme vitamínu d3,vyrobeného z lanolínu z ovčej vlny.Pred začatím liečby je optimálne stanoviťkoncentráciu vitamínu d. Toto vyšetrenieby sa malo stať v dnešnej dobe rutinnýmvyšetrením. optimálna koncentrácia vitamínud v sére , ktorú by sme mali dosiahnuťje 40 – 80 µg/ml.Vitamín D – účinnáprevencia pred civilizačnýmiochoreniamiDostatok vitamínu D je teda dôležitýnielen pre kostný metabolizmus,ale aj pre správne fungovanie buniek.Zvýšene je potrebný pri rakovinovýchchorobách (kolorektálny karcinóm,karcinóm pankreasu, ovárií, prostaty),pri systémových chorobách, porucheimunitného systému, srdcovocievnychchorobách, kožných chorobách(psoriáza), nervových i psychiatrickýchchorobách, aj pri diabetes mellitustyp I. a II.Aby sme mohli účinky vitamínu d optimálnevyužívať, je potrebné mať dostatočnézásoby kalcidiolu v organizme. nepodceňujemejeho význam preto, že sa volávitamín d. Je to jeden z najdôležitejšíchsteroidných hormónov so širokým spektromblahodarných účinkov pre ľudský organizmus.Ak chceme zabrániť súčasnýmcivilizačným chorobám u našich detí a adolescentov,venujme mu dostatočnú pozornosť,najmä keď vieme, že ho majú nedostatok.Je predpoklad, že tým významnoumierou znížime výskyt spomínaných,veľmi významných chorôb. doc. MUDr. Katarína Furková, CSc.katedra pediatrie LF SZULekárniCké LiSTy ® 3/2012 37

hormón v ľudskom tele. „Zapína a vypína“gény, ktoré spúšťajú tvorbu proteínov dôležitýchpre boj s rakovinovými bunkami, aleaj gény, ktoré stimulujú produkciu proteínovpodporujúcich rast nádorov. vzniku nádorubráni tým, že ovplyvňuje onkogénnyproteín.keď je ale vitamínu d v bunke veľa, vedieto k tomu, že sa uvoľňuje do krvnéhoriečiska tiež veľa vápnika, čo nie je dobre. nazačiatku objavu, ktorý má šancu vyriešiťtento problém, stála náhoda. vedci si všimli,že keď došlo v bunke k mutácii, ktorá zmenilajeden jej proteín, tak sa tento proteínnenaviazal na vitamín d a vitamín nedokázalspôsobiť uvoľnenie vápnika do krvi. napriektomu mu však zostala schopnosť naviazaťsa na onkogén (proteín β-kalenín),a zachovať si tú časť aktivity, ktorá bráni rakovinovémuzvrhnutiu bunky.Zmutovaný vnútrobunkový proteín takvýskumníkom ukázal, že v prípade vyplavovaniavápnika a protirakovinového účinkuide o dve rozdielne funkcie, teda vždy bymala byť „v hre“ iná časť molekuly vitamínud. Je teda pravdepodobné, že výskumysa budú uberať smerom k pozmeneniu molekulyvitamínu d tak, aby prišiel vitamín do jednu funkciu (vyplavenie vápnika z bunky),ale aby mu tá druhá, protirakovinovázostala. Tieto údaje pojednávajú o protirakovinovomúčinku tkanivového, resp. bunkovéhovitamínu d. Je však pravdepodobné,že práve táto tvorba rozhoduje o jehoúčasti pri mnohých iných chronických chorobách– infekčných, autoimunitných,kostných, svalových, nervových, psychiatrických,srdcovocievnych, pri obezite, diabetesmellitus typ 1 a 2 i ďalších ochoreniach.Terapeutické postupyNa základe poznatkov o metabolizmevitamínu D, jeho rôznorodých pozitívnychúčinkochnaľudskýorganizmusa skutočnosti, že 50 – 70 % detí i dospelýchmá deficit vitamínu D, si musímepoložiť otázku: „Máme jesť ryby,slniť sa alebo brať výživové doplnky?“My sami sme v štúdii, ktorá sledovalakoncentrácie vitamínu d u slovenských detía adolescentov, zistili nízke koncentrácievitamínu d až u 77,7 % detí vo všetkých vekovýchskupinách, okrem detí do 2. roku života.veľmi nepriaznivý je fakt, že jeho najväčšínedostatok majú deti v preadolescentnoma adolescentnom veku, najmäv jesenných a zimných mesiacoch.Pre tkanivové (bunkové) účinky vitamínud je rozhodujúca dostatočná koncentráciakalcidiolu v cirkulácii, preto ak chceme využívaťširoké spektrum jeho mimokostnýchúčinkov, musíme ju účinne zabezpečiť. odporúčanédenné dávky v detskom a adolescentnomveku sú rôzne. v súčasnostiniektorí autori odporúčajú 800 – 1 000 iU(20 – 25 µg), iní 200 – 4 000 iU alebo podľaveku – do 5 rokov 70 iU/kg, 5 – 10 rokov2 500 iU a neskôr 5 000 iU/24 h. o toxickejdávke sa uvažuje až pri 40 000 iU/24 h.Ako to dosiahneme?inZerCiA1) Stravu upraviť tak, aby sme v čo najväčšommnožstve konzumovali potravu,ktorá obsahuje vitamín d – najmä v zimnýchmesiacoch. Zhruba 200 iU (5 µg) získamez 200 g ryby, 3 vajec alebo 100 gavokáda. Táto dávka je však v zime nedostačujúca.2) Slnením v letných mesiacoch – aspoň20 minút s opaľovacím krémoms nízkym faktorom, až následne použiťfaktor 8, alebo 10 – 15 minút bez opaľovaciehokrému, a potom použiťochranný faktor 15 a viac. opaľovanie saodporúča 2- až 3- krát týždenne a akslnenie zahŕňa tvár, ruky alebo chrbát,zabezpečí dostatok vitamínu d. Pri 30-minútovom slnení vyrobí organizmus10 000 – 12 000 iU vitamínu d.3) Počas zimných mesiacov i ak sa nepohybujemena slnku, je zamračené, prítomnýje smog a nekonzumujeme potravinys dostatočným obsahom vitamínu d, jepotrebná suplementácia vitamínomD nielen u dojčiat, ale aj v ostatných vekovýchskupinách. v lekárňach sú dostupnéprírodné výživové doplnky s vitamínomd už aj vo forme vitamínu d3,vyrobeného z lanolínu z ovčej vlny.Pred začatím liečby je optimálne stanoviťkoncentráciu vitamínu d. Toto vyšetrenieby sa malo stať v dnešnej dobe rutinnýmvyšetrením. optimálna koncentrácia vitamínud v sére , ktorú by sme mali dosiahnuťje 40 – 80 µg/ml.Vitamín D – účinnáprevencia pred civilizačnýmiochoreniamiDostatok vitamínu D je teda dôležitýnielen pre kostný metabolizmus,ale aj pre správne fungovanie buniek.Zvýšene je potrebný pri rakovinovýchchorobách (kolorektálny karcinóm,karcinóm pankreasu, ovárií, prostaty),pri systémových chorobách, porucheimunitného systému, srdcovocievnychchorobách, kožných chorobách(psoriáza), nervových i psychiatrickýchchorobách, aj pri diabetes mellitustyp I. a II.Aby sme mohli účinky vitamínu d optimálnevyužívať, je potrebné mať dostatočnézásoby kalcidiolu v organizme. nepodceňujemejeho význam preto, že sa volávitamín d. Je to jeden z najdôležitejšíchsteroidných hormónov so širokým spektromblahodarných účinkov pre ľudský organizmus.Ak chceme zabrániť súčasnýmcivilizačným chorobám u našich detí a adolescentov,venujme mu dostatočnú pozornosť,najmä keď vieme, že ho majú nedostatok.Je predpoklad, že tým významnoumierou znížime výskyt spomínaných,veľmi významných chorôb. doc. MUDr. Katarína Furková, CSc.katedra pediatrie LF SZU<strong>LekárniCké</strong> LiSTy ® 3/<strong>2012</strong> 37

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!