NÃRODNOSTNÃ MENÅ INY NA SLOVENSKU

Problémy národnostných menšín tvoria organickú súèas kultúrnehoa politického myslenia každej civilizovanej krajiny, ba èo viac,sú súèas ou práce demokratického parlamentu a rozlièných úrovníorgánov štátnej správy. Na Slovensku po zmene politického systémuneboli vhodné podmienky na rýchle usporiadanie uvedenéhookruhu otázok. Èoraz ažšie ovládate¾né problémy národnostnýchmenšín, ktoré komunistický režim zmietol pod koberec, a negatívnepredsudky väèšinového národa, ktoré vznikali èasto nazáklade historických poloprávd a na nedostatku informácií, a živilisa z nespracovanej národnej traumy, indukujú na Slovensku žia¾dodnes etnicko-politické napätie.Ak však existuje istý zdroj napätia, môžeme si by istí, že sa napolitickej scéne objavia aj také strany, ktoré postavia svoju ideológiupráve na živení daného zdroja napätia. Zastavi vyššie opísanénegatívne procesy a predís eskalácii nacionalistickej demagógie sadá jediným spôsobom: vedeckým výskumom postavenia národnostnýchmenšín, odborným sledovaním procesov pomocou najnovšíchteoretických metodík a tieto získané poznatky sprístupnièo najširšej verejnosti. Všetky publikácie, ktoré sledujú tento š¾achetnýcie¾, uskutoèòujú takú misiu, ktorá z h¾adiska udržania aobohatenia menšinových kultúr i z h¾adiska rastu väèšinového národa,modernizácie národného povedomia ako i z h¾adiska politickejstability krajiny, èiže z h¾adiska duchovného a hospodárskehorozvoja Slovenska si zasluhujú zvýšenú pozornos a prioritu.150 SkISBN 80-8062-248-59 788080 622480NÁRODNOSTNÉ MENŠINY NA SLOVENSKU 2003NÁRODNOSTNÉMENŠINYNA SLOVENSKUZostaviliRóbert DohányosGábor LelkesKároly Tóthórum inštitút pre výskum menšínLilium Aurum vydavate¾stvoŠamorín–Dunajská StredaMaïarskáRómskaRusínskaUkrajinskáÈeskáNemeckáPo¾skáChorvátskaSrbskáInáNeznámaMaïarskáRómskaRusínskaUkrajinskáÈeskáNemeckáPo¾skáChorvátskaSrbskáInáNeznámaMaïarskáRómskaRusínskaUkrajinskáÈeskáNemeckáPo¾skáChorvátskaSrbskáInáMaïarskáRómskaRusínskaMaïarská Nemecká RómskaRusínska Ukrajinská Èeská

Národnostné menšinyna Slovensku2003ZostaviliRóbert DohányosGábor LelkesKároly Tóthórum inštitút pre výskum menšínŠamorín, 2004

6 Obsah11. Národnostné a etnické relácie Slovenského rozhlasu ..............................................8511. 1. Rádio Patria – Hlavná redakcia maïarského vysielania Slovenskéhorozhlasu, Bratislava ......................................................................................................8511. 2. Rádio Patria – Hlavná redakcia národnostného a etnického vysielaniaSlovenského rozhlasu, Košice .....................................................................................8712. Národnostné a etnické vysielania Slovenskej televízie .............................................8813. Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu pre národnostné menšiny ..........9014. Stav národnostného školstva ......................................................................................9714. 1. Materské školy ..................................................................................................9914. 2. Základné školy ...................................................................................................9914. 3. Stredné školy ...................................................................................................10014. 4. Špeciálne školy ..............................................................................................10014. 5. Školstvo v zrkadle èísel ...................................................................................10115. Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003 v jazyku národnostnýchmenšín ........................................................................................................................11215. 1. Èasopisy v maïarskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ..................11215. 2. Èasopisy v ukrajinskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ...................11315. 3. Èasopisy v rusínskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ......................11315. 4. Èasopisy v ruskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ...........................11315. 5. Èasopisy v po¾skom jazyku rozširované v celoštátnej sieti .........................11315. 6. Èasopisy v èeskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ...........................11315. 7. Èasopisy v rómskom jazyku rozširované v celoštátnej sieti ........................11315. 8. Maïarské vydavate¾stvá na Slovensku .........................................................11315. 9. Publikácie v rómskom jazyku .........................................................................12315. 10. Publikácie v rusínskom jazyku .....................................................................12315. 11. Publikácie v ukrajinskom jazyku .................................................................12316. Kronika verejného života 2003 – najdôležitejšie spoloèensko-politické akultúrne udalosti v živote národnostných menšín na Slovensku ...........................12416. 1. Maïarská menšina .........................................................................................12416. 2. Rómska menšina ............................................................................................14616. 3. Èeská menšina ...............................................................................................15816. 4. Rusínska menšina ..........................................................................................16016. 5. Ukrajinská menšina ........................................................................................16516. 6. Nemecká menšina ..........................................................................................16816. 7. Po¾ská menšina ...............................................................................................17316. 8. Chorvátska menšina ......................................................................................17516. 9. Židovská menšina ...........................................................................................17616. 10. Bulharská menšina .......................................................................................17716. 11. Ruská menšina .............................................................................................178Autori publikácie ................................................................................................................191Použitá literatúra ...............................................................................................................192

Zoznam obrázkov a tabuliek7ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEKObrázok è. 1. Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v roku 2001 ..................15Tabu¾ka è. 1 Zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a pohlavia, národnosti amaterinského jazyka ..................................................................................16Obrázok è. 2 Pomer národnostných menšín v regiónoch NUTS 4 ..............................18Obrázok è. 3 Pomer maïarskej menšiny v regiónoch NUTS 4 .....................................19Obrázok è. 4 Pomer rómskej menšiny v regiónoch NUTS 4 .........................................20Obrázok è. 5 Pomer èeskej menšiny v regiónoch NUTS 4 ............................................20Obrázok è. 6 Pomer rusínskej menšiny v regiónoch NUTS 4 ........................................21Obrázok è. 7 Pomer ukrajinskej menšiny v regiónoch NUTS 4 .....................................21Tabu¾ka è. 2 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v regiónochNUTS 3 a NUTS 4 .......................................................................................22Tabu¾ka è. 3 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v regiónochNUTS 3 a NUTS 4 (pokraèovanie tabu¾ky è. 2) ........................................23Tabu¾ka è. 4 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a pohlaviav rokoch 2001 a 1991 (v %-ách) ..............................................................25Tabu¾ka è. 5 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a vekových skupín .....26Tabu¾ka è. 6 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a vekovýchskupín – muži .............................................................................................26Tabu¾ka è. 7 Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a vekovýchskupín – ženy ..............................................................................................27Tabu¾ka è. 8 Rozloženie tisíc obyvate¾ov pod¾a vekových skupín v rámcijednotlivých národností roku 2001 ...........................................................27Obrázok è. 8 Poèet obyvate¾ov staršej vekovej skupiny (60+) z 1000 osôbv rámci jednotlivých národností ................................................................28Obrázok è. 9 Poèet detí (0-14-roèných) z 1000 osôb v rámci jednotlivýchnárodností ...................................................................................................28Obrázok è. 10 Veková pyramída jednotlivých národností Slovenska .............................29Tabu¾ka è. 9Rozdelenie obyvate¾stva Slovenska pod¾a stupòa vzdelaniana základe národnosti ...............................................................................31Tabu¾ka è. 10 Rozdelenie mužského obyvate¾stva Slovenska pod¾a stupòavzdelania na základe národnosti ..............................................................31Tabu¾ka è. 11 Rozdelenie ženského obyvate¾stva Slovenska pod¾a stupòavzdelania na základe národnosti ..............................................................32Tabu¾ka è. 12 Hospodárska aktivita obyvate¾stva ...........................................................32Tabu¾ka è. 13 Hospodárska aktivita mužského obyvate¾stva ........................................34Tabu¾ka è. 14 Hospodárska aktivita ženského obyvate¾stva .........................................34Obrázok è. 11 Èlenenie zamestnaných v jednotlivých výrobných odvetviachpod¾a národnosti ........................................................................................35Tabu¾ka è. 15 Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva v jednotlivýchvýrobných odvetviach pod¾a národnosti ...................................................36Tabu¾ka è. 16 Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva - mužovv jednotlivých výrobných odvetviach pod¾a národnosti ...........................37

8 Zoznam obrázkov a tabuliekTabu¾ka è. 17 Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva – žienv jednotlivých výrobných odvetviach pod¾a národnosti ...........................38Tabu¾ka è. 18 Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva pod¾aspoloèenských skupín v roku 2001 pod¾a národnosti ............................39Obrázok è. 12 Poèet hospodársky aktívneho obyvate¾stva pod¾a národnostipripadajúcich na jeden podnikate¾ský subjekt ........................................40Obrázok è. 13 Pomer robotníkov pod¾a národností v rámci hospodárskyaktívneho obyvate¾stva ..............................................................................40Obrázok è. 14 Pomer obcí s minimálne 10 %-ným národnostnýmobyvate¾stvom v sieti obcí v jednotlivých regiónoch NUTS 4 ..................41Tabu¾ka è. 19 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 ........................................................................................42Tabu¾ka è. 20 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 ........................................................................................42Tabu¾ka è. 21 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 ........................................................................................43Tabu¾ka è. 22 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 ........................................................................................43Tabu¾ka è. 23 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001– na základe materinského jazyka ..............................44Tabu¾ka è. 24 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001– na základe materinského jazyka ..............................44Tabu¾ka è. 25 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 – na základe materinského jazyka .............................45Tabu¾ka è. 26 Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stvaobcí v roku 2001 – na základe materinského jazyka .............................45Obrázok è. 15 Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom maïarskejnárodnosti v sieti obcí v jednotlivých regiónoch NUTS 4 ........................46Tabu¾ka è. 27 Súhrn obyvate¾ov a v òom poèet obyvate¾ov maïarskejnárodnosti tých slovenských miest, ktoré obýva najmenej800 osôb maïarskej národnosti v rokoch 1991 a 2001 ......................47Obrázok è. 16 Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom rómskejnárodnosti v sieti obcí v jednotlivých regiónoch NUTS 4 ........................48Tabu¾ka è. 28 Zmeny pomeru rómskej menšiny v obciach v rokoch 1991–2001 .......49Obrázok è. 17 Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom rusínskejnárodnosti v sieti obcí v jednotlivých regiónoch NUTS 4 ........................50Obrázok è. 18 Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom ukrajinskejnárodnosti v sieti obcí v jednotlivých regiónoch NUTS 4 ........................51Obrázok è. 19 Obce, v ktorých podiel chorvátskej menšiny presahuje 10 % ................52Obrázok è. 20 Obce, v ktorých podiel nemeckej menšiny presahuje 10 % ...................52Obrázok è. 21 Obce, v ktorých podiel èeskej menšiny presahuje 10 % .........................53Tabu¾ka è. 29 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % maïarskej menšiny, zostavené na základe sèítania¾udu v roku 1991 a 2001 ..........................................................................54Tabu¾ka è. 30 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % rómskej menšiny, zostavené na základe sèítania ¾uduv roku 1991 a 2001 ..................................................................................63

Zoznam obrázkov a tabuliek9Tabu¾ka è. 31 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % rusínskej menšiny, zostavené na základe sèítania ¾uduv roku 1991 a 2001 ..................................................................................66Tabu¾ka è. 32 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % ukrajinskej menšiny, zostavené na základe sèítania¾udu v roku 1991 a 2001 .........................................................................69Tabu¾ka è. 33 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % chorvátskej menšiny, zostavené na základe sèítania¾udu v roku 1991 a 2001 ..........................................................................69Tabu¾ka è. 34 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % èeskej menšiny, zostavené na základe sèítania¾udu v roku 1991 a 2001 .........................................................................70Tabu¾ka è. 35 Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò10 % nemeckej menšiny, zostavené na základe sèítania¾udu v roku 1991 a 2001 ..........................................................................70Tabu¾ka è. 36 Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšinyvo vysielaní Slovenskej verejnoprávnej televízie v roku 2002 ...............89Tabu¾ka è. 37 Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšinyvo vysielaní Slovenskej verejnoprávnej televízie v roku 2003 ...............90Obrázok è. 22 Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšinyvo vysielaní Slovenskej verejnoprávnej televízie .....................................90Tabu¾ka è. 38 Èlenenie požiadaviek na úèelové dotácie urèené Ministerstvomkultúry Slovenskej republiky v roku 2002 a 2003 ..................................91Tabu¾ka è. 39 Èlenenie požiadaviek na úèelové dotácie urèené Ministerstvomkultúry Slovenskej republiky v roku 2002 pod¾a jednotlivýchnárodností (v Sk) ........................................................................................91Tabu¾ka è. 40 Požiadavky na mimoriadne dotácie kultúrnych podujatíurèené Ministerstvom kultúry Slovenskej republikyv roku 2002 (v Sk) ....................................................................................92Tabu¾ka è. 41 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Slovensko ....................................................................................................92Tabu¾ka è. 42 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Bratislavský kraj ........................................................................................93Tabu¾ka è. 43 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Trnavský kraj ..............................................................................................93Tabu¾ka è. 44 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Trenèiansky kraj .........................................................................................94Tabu¾ka è. 45 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Nitriansky kraj ............................................................................................94Tabu¾ka è. 46 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Žilinský kraj .................................................................................................95

10 Zoznam obrázkov a tabuliekTabu¾ka è. 47 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Banskobystrický kraj ..................................................................................95Tabu¾ka è. 48 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Košický kraj .................................................................................................96Tabu¾ka è. 49 Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné a etnickémenšiny na rozvoj ich kultúrneho života v roku 2002 –Prešovský kraj ............................................................................................96Tabu¾ka è. 50 Skladba dotácií poskytnutých pre vydavate¾stvá národnostnýchmenšín v roku 2002 – Slovensko .............................................................97Tabu¾ka è. 51 Typy školských zariadení národnostných menšín ....................................98Tabu¾ka è. 52 Sie materských škôl ..............................................................................101Tabu¾ka è. 53 Percentuálny výkaz materských škôl, skupín a detí pod¾avýchovného jazyka predškolského zariadenia .......................................101Tabu¾ka è. 54 Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti –štátne predškolské zariadenia ................................................................102Tabu¾ka è. 55 Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti –cirkevné predškolské zariadenia ............................................................102Tabu¾ka è. 56 Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti –súkromné predškolské zariadenia .........................................................102Tabu¾ka è. 57 Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti .....................................103Tabu¾ka è. 58 Sie základných škôl (plnoorganizované + prvý stupeò+ druhý stupeò) .......................................................................................103Tabu¾ka è. 59 Percentuálny pomer základných škôl, tried a žiakov pod¾avyuèovacieho jazyka školy .......................................................................104Tabu¾ka è. 60 Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti –štátne školské zariadenia .......................................................................104Tabu¾ka è. 61 Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti –cirkevné školské zariadenia ....................................................................104Tabu¾ka è. 62 Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti –súkromné školské zariadenia .................................................................105Tabu¾ka è. 63 Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti – spolu ...................105Tabu¾ka è. 64 Sie gymnázií (4, 5, 6, resp. 8-roèné) .....................................................106Tabu¾ka è. 65 Percentuálny podiel gymnázií, tried a žiakov pod¾avyuèovacieho jazyka školy ......................................................................106Tabu¾ka è. 66 Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti –štátne školské zariadenia .......................................................................107Tabu¾ka è. 67 Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti –cirkevné školské zariadenia ....................................................................107Tabu¾ka è. 68 Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti –súkromné školské zariadenia .................................................................107Tabu¾ka è. 69 Gymnáziá - podiel žiakov pod¾a národnosti – spolu .............................108Tabu¾ka è. 70 Sie stredných odborných škôl a konzervatórií .....................................108Tabu¾ka è. 71 Percentuálny podiel stredných odborných škôla konzervatórií, tried a žiakov pod¾a vyuèovaciehojazyka školy ...............................................................................................109

Zoznam obrázkov a tabuliek11Tabu¾ka è. 72 Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾anárodnosti – štátne školské zariadenia ................................................109Tabu¾ka è. 73 Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾anárodnosti – cirkevné školské zariadenia ............................................109Tabu¾ka è. 74 Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾anárodnosti – súkromné školské zariadenia ..........................................110Tabu¾ka è. 75 Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾anárodnosti – spolu ...................................................................................110Tabu¾ka è. 76 Sie združených stredných škôl a stredných odborných uèilíš ............110Tabu¾ka è. 77 Žiaci združených škôl pod¾a národností .................................................111Tabu¾ka è. 78 Žiaci stredných odborných uèilíš pod¾a národnosti .............................111Tabu¾ka è. 79 Sie špeciálnych školských zariadení .....................................................111Tabu¾ka è. 80 Žiaci špeciálnych školských zariadení pod¾a národnosti ......................112

ÚVODProblémy národnostných menšín – kultúrne a sociálne osobitosti, podmienky bezproblémovéhospolužitia s väèšinovým národom, právne urèenie ich postavenia, spôsoby optimálnehovytvárania systému ich kultúrnych ustanovizní, ich plynulé zaradenie sa do rozliènýchoblastí spoloèenského života – tvoria organickú súèas kultúrneho a politickéhomyslenia každej civilizovanej krajiny, ba èo viac, sú súèas ou práce demokratického parlamentua rozlièných úrovní orgánov štátnej správy.Na Slovensku – podobne ako v iných krajinách strednej Európy, ktorých búrlivé dejiny20. storoèia neumožnili demokratické usporiadanie postavenia menšín, ba nebola možnosani na odborný, odideologizovaný výskum tejto sústavne sa meniacej (a väèšinou sazhoršujúcej!) situácie – po zmene politického systému neboli vhodné podmienky na rýchleusporiadanie uvedeného okruhu otázok. Èoraz ažšie ovládate¾né problémy národnostnýchmenšín, ktoré komunistický režim zmietol pod koberec, a negatívne predsudkyväèšinového národa, ktoré vznikali èasto na základe historických poloprávd a na nedostatkuinformácií, a živili sa z nespracovanej národnej traumy, indukujú na Slovensku žia¾dodnes etnicko-politické napätie.Ak však existuje istý zdroj napätia, môžeme si by istí, že sa na politickej scéne objaviaaj také strany, ktoré postavia svoju ideológiu práve na živení daného zdroja napätia. Aktieto extrémistické politické sily – v danom prípade pravicové – ani nezískajú väèšiu volièskúzákladòu, to¾ko predsa len dosiahnu, že svojím neustálym huckaním ovplyvòujú verejnúmienku, a tak deformujú celé politické spektrum. Žia¾, v takejto emocionálne vybièovanejatmosfére ani umiernenejšie väèšinové politické strany nedokážu v každej situáciiodola pokušeniu hlboko zlomyse¾ného nacionalistikého populizmu. A umelo udržiavanénapätie zákonite vyvoláva ïalšie napätia.Následkom toho všetkého je, že sa z verejných politických diskusií nedajú vypusti tieumelé problémy, ktoré odèerpávajú neuverite¾né množstvo energie od úsilia h¾ada zodpovedné,eurokonformné riešenia závažných problémov národnostných menšín a od riešeniatých skutoèných problémov, ktoré sa týkajú všetkých obèanov bez oh¾adu na národnúpríslušnos . Okrem toho však mlátenie slamy ústiace do arogantných politických diskusiíspôsobuje v rámci medzinárodného posúdenia krajiny nesmierne škody, èo môže¾ahko privodi aj hospodárske následky.Zastavi vyššie opísané negatívne procesy a predís eskalácii nacionalistickej demagógiesa dá jediným spôsobom: vedeckým výskumom postavenia národnostných menšín,odborným sledovaním procesov pomocou najnovších teoretických metodík a tieto získanépoznatky sprístupni èo najširšej verejnosti. Všetky publikácie, ktoré sledujú tento š¾achetnýcie¾ – a v záujme dosiahnutia svojho cie¾a sú schopné zhromaždi duchovný kapitál–, uskutoèòujú takú misiu, ktorá z h¾adiska udržania a obohatenia menšinových kultúri z h¾adiska rastu väèšinového národa, modernizácie národného povedomia ako i zh¾adiska politickej stability krajiny, èiže z h¾adiska duchovného a hospodárskeho rozvojaSlovenska si zasluhujú zvýšenú pozornos a prioritu.

14 ÚvodBez akejko¾vek nadsázky možno tvrdi , že publikácia pod názvom Národnostné menšinyna Slovensku 2003, ktorú zostavil órum inštitút pre výskum menšín, je takouto publikáciou.Róbert Dohányos

1. NÁRODNOSTNÉ ÈLENENIE OBYVATE¼STVA SLOVENSKAV dobe sèítania obyvate¾stva v roku 2001 Slovensko malo 5 379 455 obyvate¾ov. V rámciobyvate¾stva krajiny sa 14,22 %-ný podiel národnostných menšín èlenil nasledovne:maïarská menšina (520 528 osôb), rómska menšina (89 920 osôb), èeská menšina (44620 osôb), rusínska menšina (24 201 osôb), ukrajinská menšina (10 814 osôb), nemeckámenšina (44 620 osôb), po¾ská menšina (2 602 osôb), chorvátska menšina (890 osôb)a iné menšiny (11 119 osôb). Poèet osôb zaradených do kategórie neznámi bol 54 502.Obrázok è. 1Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v roku 2001Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

16 Zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a materinského jazyka2. ZLOŽENIE OBYVATE¼STVA SLOVENSKA POD¼A MATERINSKÉHO JAZYKAPod¾a sèítania ¾udu v roku 2001 je poèet obyvate¾ov väèšiny národnostných menšín,okrem Slovákov, Ukrajincov a Srbov, vyšší na úrovni materinského jazyka ako na národnostnejúrovni, èo vo zvýšenej miere zdôrazòuje mnohonárodnostný charakter Slovenska.Tabu¾ka è. 1Zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a pohlavia, národnosti a materinského jazyka Zdroj: Sèítanie ¾udu 20013. ÚZEMNÉ ROZMIESTNENIE NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍNDnešný obraz územného èlenenia menšín je výsledkom dlhého historického vývoja. Charakterúzemia, ktoré obývajú menšiny, sa nevytvoril v rámci súèasného štátu, ale u väèšinymenšín možno jednoznaène urèi regióny, ktoré obývajú už po stároèia. Pokusy väèšinovéhonároda o zahmlenie týchto hraníc síce narušili zloženie historicko-etnickej oblastiv prípade niektorých menšín (Nemci, Židia), ale vo väèšine prípadov ich nedokázali jednotlivéèeskoslovenské/slovenské vlády vymaza ani otvoreným násilím, ani asimilaènoupolitikou.Zemepisné danosti Slovenska napriek malej rozlohe územia vykazujú znaèné rozdiely.Spomedzi menšín Slovenska žije ve¾ká èas maïarskej a chorvátskej menšiny na nížinách,kým pre ostatné národnosti sú charakteristické nižšie a stredne kopcovité oblasti.Väèšina maïarskej menšiny (jedinú výnimku tvoria Maïari v okolí Nitry) žije v pomernepriaznivých etnických podmienkach – za¾udòuje etnickú oblas , ktorá sa tesne prim-

Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...17kýna k hraniciam materskej krajiny (hoci etnické zloženie maïarských obcí prešlo v poslednýchdesa roèiach významnými zmenami v prospech predstavite¾ov väèšinového národa).Maïarská jazyková oblas sa rozprestiera pozdåž slovensko-maïarských hraníc v dåžkeasi 600 km a svoju najširšiu severo-južnú èas dosahuje na západnom Slovensku.Maïarské jazykové teritórium spolu s nitrianskym jazykovým ostrovom má rozlohu asi 10000 kilometrov štvorcových.V územnom rozmiestnení rómskej populácie sa za posledné storoèie uskutoènilopomerne málo zmien napriek jej ve¾kému pohybu – ïalej vzrástol význam východoslovenskýchzoskupení (predovšetkým na Gemeri a na Spiši), èím sa ešte viac zdôraznilo ichdávnejšie nerovnomerné rozmiestnenie v priestore. V súèasnosti sa 70% rómskeho spoloèenstvazoskupuje asi na 1/5 územia štátu.Socialistická industrializácia, ktorá sa zaèala v pä desiatych rokoch minulého storoèia,mala významný vplyv na roztrúsenos Rómov v nerómskom prostredí. Priemyselnýrozvoj miest, ktorý si vyžadoval ve¾ké množstvo nízkokvalifikovanej pracovnej sily, zapoèalznaèný urbanistický proces v kruhoch rómskeho obyvate¾stva (dnes žije 43% rómskejmenšiny v mestách).Èeská menšina, ktorá je zastúpená poètom 46 620 osôb, napriek svojmu vysokémupoètu tvorí len roztrúsenú menšinu (len v jedinej slovenskej obci dosahuje 10% – v Macoveuprostred Žitného ostrova – ktorej etnické zloženie je pamiatkou na tzv. kolonizaènýproces po vzniku Èeskoslovenska).Tradièným územím Rusínov je severovýchodná èas Slovenska. Rusínska menšinaobýva celkove asi 3000 km štvorcových v regiónoch Slovenska.Teritórne rozmiestnenie ukrajinskej menšiny je podobné ako teritórne rozmiestnenierusínskej menšiny. Územie, ktoré obýva ukrajinská menšina, napriek poètu 11 000 nemákompaktný charakter, len v 16 obciach dosahuje pomer jej èlenov nad 10%.Väèšina príslušníkov po¾skej národnostnej menšiny žije v severných regiónoch krajiny,pozdåž po¾ských hraníc – predovšetkým na severe Oravy a Spiša.Väèšina, viac ako 90 % chorvátskej menšiny je sústredená na západnom Slovensku,presnejšie pri Bratislave v obciach Èuòovo a Jarovce (kde ich podiel z poètu obyvate¾stvaje 16,2 %, resp. 20,4 %).4. ROZDELENIE NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V ÚZEMNÝCH CELKOCHVEREJNEJ SPRÁVYPlatný územnosprávny systém Slovenska v roku 2003 pozostával zo 79 okresov (regiónyNUTS 4) a z 8 krajov (regióny NUTS 3).Viac ako 99 % obyvate¾ov maïarskej menšiny žije v 27 okresoch, rozprestierajúcich sapozdåž slovensko-maïarských hraníc, èo sa v plnej miere kryje s maïarským jazykovýmteritóriom. Ich pomer v rámci týchto regiónov sa pohybuje od 83,3 % po 1,1 % (všeobecneje pomer Maïarov vyšší v západnej polovici krajiny). Na úrovni krajov, kde je spomínaných27 okresov, je pomer Maïarov najvyšší v Nitrianskom kraji (27,6 %), najnižšív Bratislavskom kraji (4,6 %). Pomer maïarskej menšiny v 2 okresoch prekraèuje 50 %.

18 Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...Obrázok è. 2Pomer národnostných menšín v regiónoch NUTS 4 180–100 (1)50–79 (2)20–49 (12)10–19 (12)0–9 (52)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Pomer rómskej menšiny prekraèuje 1 % v 36 okresoch, z ktorých sa len 2 nachádzajú vzápadnej èasti krajiny. Z ostatných 34 východoslovenských okresov v 22 prekraèujepomer Rómov aj 2 %. Najvyšší pomer dosahujú v Kežmarskom, Levoèskom, Vranovskom,Revúcskom a Gelnickom okrese (medzi (8,8 % – 6,8 %). Na úrovni krajov dosahujúnajvyšší pomer v Prešovskom kraji (4 %) a v Košickom kraji (3,9 %).Poèet osôb èeskej národnosti dosahuje v 20 okresoch aspoò 1 percento obyvate¾stva.Najvyšší pomer (2,6 %) dosahujú v okrese Skalica, ktorý sa rozprestiera pri slovensko-èeskejhranici, potom nasleduje okres Bratislava I. s hodnotou 2,4 %. Na úrovni krajov prekraèujúpomer 1 % len v Bratislavskom kraji.Rusínska menšina sa jednoznaène sústreïuje v 7 okresoch severovýchodnéhoSlovenska (Stará ¼ubovòa, Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné, Snina),kde ich pomer v 1 okrese (Medzilaborce) presahuje aj 40 %. V Prešovskom kraji, kde sanachádzajú spomínané okresy, žije 87,3 % jej príslušníkov, kým na území susednéhoKošického kraja žije 8,3 % osôb.Územné èlenenie ukrajinskej menšiny je podobné ako èlenenie rusínskej menšiny, vPrešovskom kraji žijú asi dve tretiny jej príslušníkov (62,7 %), èo na krajskej úrovni znamená2,7 %. Ich pomer v 6 okresoch prekraèuje 1 percento, kde vedie Sninský okres (2,8%). V Košickom kraji žije 18,7 % ukrajinskej populácie.1 Oznaèenie používané Štatistickým úradom Európskej únie (EUROSTAT) pre štatistiku mikroregiónov.V platnom správnom systéme Slovenska v roku 2003 patrili pod región NUTS 4 okresy.

Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...19Väèšina nemeckej menšiny žije v Košickom a Prešovskom kraji (z nemeckej populácieSlovenska je to 28,5 % a 24,8 %), ich pomer v rámci celého obyvate¾stva tvorí v obidvochkrajoch 0,2 %. Na úrovni okresov dosahujú v rámci celkového obyvate¾stva najvyššípomer v okresoch Košice-okolie a Prievidza (0,6 %, 0,4 %).Hoci 39 % po¾skej menšiny žije v Prešovskom a Žilinskom kraji, jej príslušníci sa nájduvo všetkých okresoch Slovenska (ich najvyšší pomer je v okrese Tvrdošín a Kežmarok –0,3 % a 0,2 %).Viac ako polovica chorvátskej menšiny sa sústreïuje na území okresu Bratislava V.,pre ich nízky poèet je ich pomer len 0,37 %.U ostatných národnostných menšín pre ich roztrúsený charakter a nízky pomernemožno vykáza významnejšiu koncentráciu na úrovniach verejnej správy.Obrázok è. 3Pomer maïarskej menšiny v regiónoch NUTS 480–100 (1)50–79,9 (1)20–49,9 (11)10–19,9 (2)5–9,9 (2)1–4,9 (10)0,2–0,9 (17)0–0,1 (35)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

20 Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...Obrázok è. 4Pomer rómskej menšiny v regiónoch NUTS 48–9,9 (1)5–7,9 (7)4–4,9 (4)2–3,9 (10)1–1,9 (16)0,6–0,9 (9)0,2–0,5 (13)0–0,1 (19)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Obrázok è. 5Pomer èeskej menšiny v regiónoch NUTS 41,5–3 (7)1–1,4 (15)0,5–0,9 (41)0,2–0,4 (16)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...21Obrázok è. 6Pomer rusínskej menšiny v regiónoch NUTS 420–49 (1)10–19,9 (1)5–9,9 (2)3–4,9 (2)1–2,9 (1)0,2–0,9 (10)0–0,1 (62)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Obrázok è. 7Pomer ukrajinskej menšiny v regiónoch NUTS 43–5 (1)1,6–2,9 (2)1–1,5 (3)0,2–0,9 (14)0–0,1 (59)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

22 Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...Tabu¾ka è. 2Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v regiónoch NUTS 3 a NUTS 4

Rozdelenie národnostných menšín v územných celkoch...23 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 3Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska v regiónoch NUTS 3 a NUTS 4 (pokraèovanietabu¾ky è. 2)

24 Demografické ukazovatele národnostných menšín Prameò: Sèítanie ¾udu 20015. DEMOGRAICKÉ UKAZOVATELE NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN5.1. Hlavné ukazovatele pohybu obyvate¾stva, rozvrstvenie obyvate¾stvapod¾a pohlavia a vekuV posledných desa roèiach sa pomer mužov a žien v rámci populácie národnostných menšínpodstatne nezmenil, vo väèšine menšín možno považova vzniknutý posun pomerov vrozložení pod¾a pohlavia za následok prirodzeného pohybu obyvate¾stva. Súèasne je všakdôležité poznamena , že v rámci jednotlivých populácií zohrala dôležitú úlohu migrácia

Demografické ukazovatele národnostných menšín25(èeská, rómska), ako aj vplyv druhej svetovej vojny (ktorá si vyžiadala najmä mužskéobete) v prípade pomerov u staršej generácie (Maïarov).Pomalé, postupné starnutie obyvate¾stva Slovenska možno pozorova už nieko¾kodesa roèí, èo dokumentuje prevaha žien v rámci celej spoloènosti (prevaha žien v obdobímedzi dvomi sèítaniami ¾udu vzrástla z 51,2 % na 51,4 %). Súèasne však tento jav nemožnozovšeobecni na všetky tu žijúce národnostné populácie, veï rómska, židovská, bulharská,moravská a sliezska menšina má prevahu mužov.V pomere narodení sú medzi jednotlivými národnos ami podstatné rozdiely. V rómskejmenšine je pomer živo narodených detí viac ako dvojnásobok (9,5 tisícin) celoštátnehopriemeru, kým v prípade ostatných národností tento ukazovate¾ zaostáva za celoštátnympriemerom.Pomer úmrtnosti urèujú životné podmienky obyvate¾stva, úroveò lekárskej starostlivosti,vekové zloženie obyvate¾stva a opatrenia vedúce k zdravému životnému štýlu.Vymenované podmienky, okrem jednej (vekové zloženie obyvate¾stva) sú v súèasnostidané rovnako v prípade všetkých národnostných skupín. Z toho vyplýva, že pomer úmrtíje vyšší u tých národností, kde je vyšší poèet osôb v starších vekových skupinách.Na základe rozloženia vekových skupín sa v rozlièných národnostných skupinách žijúcichna Slovensku nachádzajú všetky tri spoloèenské konštrukcie – juvenilis, maturus,senilis. Spoloèenstvo juvenilis s rýchlo rastúcou populáciou je jednoznaène charakteristicképre rómsku populáciu, na èo poukazuje v našom prípade už spomínaná prevahamužov. V rómskej menšine je pomer detí (0–14-roèných) 2,04-krát vyšší ako celoštátnypriemer, èo predpokladá v blízkej budúcnosti (v rokoch 2015–2020) prudký nárast poèturómskeho obyvate¾stva. Stagnácia prirodzenej reprodukcie – konštrukcia maturus – jecharakteristická pre slovenskú národnos , kým v prípade ostatných národností možnohovori o úbytku obyvate¾stva, o intenzívnom prestarnutí.Tabu¾ka è. 4Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenska pod¾a pohlavia v rokoch 2001 a 1991 (v %-ách) Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

26 Demografické ukazovatele národnostných menšínTabu¾ka è. 5Národnostné zloženie obyvate¾stvaSlovenska pod¾a vekových skupínTabu¾ka è. 6Národnostné zloženie obyvate¾stva Slovenskapod¾a vekových skupín – muži Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín27Tabu¾ka è. 7Národnostné zloženie obyvate¾stvaSlovenska pod¾a vekových skupín – ženy Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 8Rozloženie tisíc obyvate¾ov pod¾a vekovýchskupín v rámci jednotlivých národnostíroku 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

28 Demografické ukazovatele národnostných menšínObrázok è. 8Poèet obyvate¾ov staršej vekovej skupiny (60+) z 1000 osôb v rámci jednotlivých národnostíPrameò: Sèítanie ¾udu 2001Obrázok è. 9Poèet detí (0-14-roèných) z 1000 osôb v rámci jednotlivých národnostíPrameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín29Obrázok è. 10Veková pyramída jednotlivých národností Slovenska Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

30 Demografické ukazovatele národnostných menšín5.2. Vzdelanostná štruktúra obyvate¾stvaPríslušníkov národnostných populácií Slovenska môžeme na základe najvyššieho školskéhovzdelania rozdeli do troch kategórií:A) v èeskej (17,28 %), v nemeckej (16,33 %), v po¾skej (13,4 %), v rusínskej (11,78 %)a ukrajinskej (20,15 %) menšinovej populácii pomer osôb s vysokoškolským vzdelanímprekraèuje celoštátny priemer (7,53 %)B) v slovenskej a chorvátskej populácii sa pomer osôb s vysokoškolským vzdelanímrovná celoštátnemu priemeruC) v maïarskej a rómskej populácii je pomer osôb s vysokoškolským vzdelaním podceloštátnym priemerom (4,26 % a 0,16 %).Vznik uvedených kategórií má viac príèin:- v minulých desa roèiach nebol dostatoène vybudovaný systém vyuèovania v materinskomjazyku maïarskej a rómskej menšiny,- v okruhu mestskej populácie je pomer vysokoškolsky vzdelaných osôb vyšší,- v okruhu starnúcej populácie je pomer osôb s vysokoškolským vzdelaním nižší akopriemer, totiž v èase mladosti dnešnej staršej generácie, pred 30–40 rokmi nebolo vysokoškolskévzdelanie dostupné pre každého,- pre populácie je charakteristická rozdielna stupnica hodnôt.

Demografické ukazovatele národnostných menšín31Tabu¾ka è. 9Rozdelenie obyvate¾stva Slovenska pod¾astupòa vzdelania na základe národnostiTabu¾ka è. 10Rozdelenie mužského obyvate¾stva Slovenskapod¾a stupòa vzdelania na základenárodnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

32 Demografické ukazovatele národnostných menšínTabu¾ka è. 11Rozdelenie ženského obyvate¾stva Slovenskapod¾a stupòa vzdelania na základenárodnosti Tabu¾ka è. 12Hospodárska aktivita obyvate¾stva Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín335.3. Hospodárska aktivita obyvate¾stvaSúèasne so zmenou hospodárskej štruktúry, ktorá sa uskutoènila v devä desiatychrokoch, sa na trhu práce krajiny objavil dovtedy neznámy jav. Na Slovensku sa postupujúcod západu na východ a zo severu na juh vytvoril osobitý svah, na ktorom vznikla zdanlivostagnujúca vysoká nezamestnanos . Teritorialita týchto procesov sa objavila aj v ukazovate¾ochtrhu práce národnostných menšín:A) od celoštátneho priemeru lepšie podmienky na trhu práce sú charakteristické preèeskú, nemeckú a židovskú menšinu (za èo možno vïaèi sèasti vzdelanostným a kvalifikaènýmukazovate¾om danej populácie a sèasti za priaznivú zemepisnú polohu teritórií,ktoré obývajú)B) vz ahy na trhu práce blížiace sa k celoštátnemu priemeru sú charakteristické prerusínsku a ukrajinskú menšinuC) nepriaznivejšie vz ahy na trhu práce ako celoštátny priemer za ažujú predovšetkýmrómsku a maïarskú menšinu (èo vysvet¾ujú ukazovatele ich nižšej vzdelanosti a kvalifikáciea periferiálna poloha zemepisných oblastí, ktoré obývajú).

34 Demografické ukazovatele národnostných menšínTabu¾ka è. 13Hospodárska aktivita mužského obyvate¾stvaTabu¾ka è. 14Hospodárska aktivita ženského obyvate¾stva Prameò: Sèítanie ¾udu 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín355.4. Èlenenie zamestnaných pod¾a výrobných odvetvíÈlenenie pomeru zamestnaných z h¾adiska národností odzrkad¾uje sèasti zvláštnosti teritóriíobývaných jednotlivými menšinami – regionálnu diferenciáciu hospodárskych odvetví(napr. v zamestnanosti maïarskej menšiny má primárne postavenie po¾nohospodárstvo,èo vysvet¾uje aj charakter òou obývanej geografickej oblasti), sèasti rozdielnu vzdelanostnúa kvalifikaènú úroveò jednotlivých národností (napr. príslušníci èeskej národnostimajú vyššie ukonèené vzdelanie ako ostatné menšiny na Slovensku, preto je ichpomer vo fyzickej práci ove¾a nižší ako je celoštátny priemer).Pomer zamestnaných v terciálnom sektore je najvyšší v tých národnostiach, ktorýchurbanizaèná úroveò je najvyššia (èeská, nemecká). Primárne a sekundárne odvetvia majúve¾ký význam pre tie národnosti, ktoré najmenej tvoria mestské obyvate¾stvo (maïarská,rómska).Obrázok è. 11Èlenenie zamestnaných v jednotlivých výrobných odvetviach pod¾a národnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

36 Demografické ukazovatele národnostných menšínTabu¾ka è. 15Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva v jednotlivých výrobných odvetviach pod¾anárodnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín37Tabu¾ka è. 16Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva - mužov v jednotlivých výrobných odvetviachpod¾a národnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

38 Demografické ukazovatele národnostných menšínTabu¾ka è. 17Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva – žien v jednotlivých výrobných odvetviachpod¾a národnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Demografické ukazovatele národnostných menšín39Tabu¾ka è. 18Èlenenie hospodársky aktívneho obyvate¾stva pod¾a spoloèenských skupín v roku 2001pod¾a národnosti Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

40 Demografické ukazovatele národnostných menšín5.5. Èlenenie obyvate¾stva pod¾a spoloèenských vrstievJednotlivé spoloèenské vrstvy sú v jednotlivých národnostných menšinách rozložené vrozliènom pomere, èo má viac príèin: prírodné a geopolitické prostredie (determinujú charakterzamestnanosti jednotlivých národností), spoloèensko-hospodárske rozdiely medzijednotlivými regiónmi, štruktúra osídlenia jednotlivých menšín, školská a kultúrna politikakaždého slovenského/èeskoslovenského štátu diskriminujúca menšiny.Obrázok è. 12Poèet hospodársky aktívneho obyvate¾stva pod¾a národnosti pripadajúcich na jeden podnikate¾skýsubjektPrameò: Sèítanie ¾udu 2001Obrázok è. 13Pomer robotníkov pod¾a národností v rámci hospodársky aktívneho obyvate¾stvaPrameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami416. SIE OBCÍ OBÝVANÝCH NÁRODNOSTNÝMI MENŠINAMIŠtruktúra osídlenia istej populácie úzko súvisí s históriou danej populácie a s prírodnýmipodmienkami zemepisnej oblasti, ktorú obýva. Národnostné menšiny Slovenska na základeich pomeru v jednotlivých obciach môžeme rozdeli do dvoch skupín:I. maïarská, rómska, rusínska, ukrajinská a chorvátska menšina je osídlená väèšinouv pomerne pevných obciach kompaktného charakteru, podstatná èas ich populácie žijev takých obciach, kde ich pomer prekraèuje 10 %.II. èeská, nemecká, po¾ská, židovská a ïalšie menšiny žijú roztrúsene, nie je pre nichcharakteristický pomer vyšší ako 10 %.Obrázok è. 14Pomer obcí s minimálne 10 %-ným národnostným obyvate¾stvom v sieti obcí v jednotlivýchregiónoch NUTS 480–100 (4)50–79,9 (11)20–49,9 (7)10–19,9 (1)2–9,9 (11)0–1 (45)Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

42 Sie obcí obývaných národnostnými menšinamiTabu¾ka è. 19Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 20Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami43Tabu¾ka è. 21Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 22Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

44 Sie obcí obývaných národnostnými menšinamiTabu¾ka è. 23Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 – na základematerinského jazyka Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 24Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 – na základematerinského jazyka Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami45Tabu¾ka è. 25Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 – na základematerinského jazyka Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 26Podiel národnostného obyvate¾stva pod¾a poètu obyvate¾stva obcí v roku 2001 – na základematerinského jazyka Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

46 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami6.1. Sie obcí obývaných maïarskou menšinouNajpoèetnejšia národnostná menšina je maïarská menšina. Jej situácia v sieti obcí jepomerne priaznivá, hoci sa dávnejšie takmer homogénne etnické zloženie Maïarmi obývanýchobcí v minulých desa roèiach v znaènej miere zmenilo. Maïarská jazyková oblasje prirodzeným pokraèovaním regiónov severného Maïarska – vo viac ako polovici obcíobývaných Maïarmi je pomer maïarského obyvate¾stva vyšší ako 75 %. Maïarská populáciaSlovenska v 532 obciach presahuje 10 %-ný pomer, kým v roztrúsených oblastiach(pomer menšiny v obci je nižší ako 10 % alebo je menej ako 100 osôb) žije menej ako 7 %maïarskej menšiny.Obrázok è. 15Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom maïarskej národnosti v sieti obcív jednotlivých regiónoch NUTS 41 bod = 1 obecPrameò: Sèítanie ¾udu 2001Z h¾adiska zachovania etnickej identity je v najpriaznivejšej situácii 171 252 Maïarov,ktorí žijú vo väèšinovej obci (v rámci obyvate¾stva je pomer maïarskej národnosti 50-80%) a tých 269 033 menšinových Maïarov, ktorí žijú v absolútne väèšinovej obci (v rámciobyvate¾stva je pomer maïarskej národnosti vyše 80 %). Spomedzi 532 obcí maïarskejjazykovej oblasti v 478 obciach klesol za posledných 10 rokov pomer obyvate¾ovmaïarskej národnosti, èo možno pripísa predovšetkým na vrub asimilácie. Miera úbytkubola vyššia v tých obciach, kde bol pred 10 rokmi pomer maïarského obyvate¾stva pod60 %.Úroveò urbanizácie maïarskej menšiny na Slovensku zaostáva za celoštátnym priemerom– viac ako 22% populácie, èo je o 6 % viac ako celoštátny priemer – žije v malých

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami47obciach s nižším poètom obyvate¾ov ako 1000, kde sú problémy s infraštruktúrou, životnépodmienky sú najnepriaznivejšie a pre rastúcu migráciu ostarievajú.Pri skúmaní etnickej štruktúry miest je oèividná zmena etnického obrazu – stratapriestoru maïarskej menšiny. K homogenizácii miest prispela predovšetkým vnútornámigrácia za posledných 50 rokov.Zo 138 miest Slovenska žije v 27 mestách aspoò 1000 obyvate¾ov maïarskej národnosti(oproti 28 mestám v roku 1991), z ktorých v dvoch je pomer maïarskej národnostivyšší ako 80 % (v roku 1991 bol ich poèet ešte 4), v ïalších 14 mestách je vyšší ako 50 %.V roku 2001 žilo viac ako 5000 osôb maïarskej národnosti v 17 mestách. Za posledných10 rokov bola strata priestoru maïarskej menšiny v mestskom prostredí najväèšia, vo všetkýchsa znížil poèet Maïarov aj ich pomer. Najväèší úbytok v poète osôb nastal v Bratislave(3861 osôb), kým v pomere maïarskej národnosti došlo k zníženiu v Sládkovièovea v Hurbanove (7,73 % a 8,02 %).Tabu¾ka è. 27Súhrn obyvate¾ov a v òom poèet obyvate¾ov maïarskej národnosti tých slovenskýchmiest, ktoré obýva najmenej 800 osôb maïarskej národnosti v rokoch 1991 a 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

48 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami6.2. Sie obcí obývaných rómskou menšinouMiesto Rómov, druhej najpoèetnejšej menšiny, sa v hierarchii obcí znaène líši od pomerovcharakteristických pre celé obyvate¾stvo. Väèšina èlenov rómskeho etnika žije v krízoupostihnutých vidieckych regiónoch Slovenska s nedostatoènou infraštruktúrou alebo vobciach s nepriaznivými podmienkami, horšími ako je priemer.Obrázok è. 16Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom rómskej národnosti v sieti obcí vjednotlivých regiónoch NUTS 41 bod = 1 obecPrameò: Sèítanie ¾udu 2001Rómsku menšinu možno síce nájs v každom regióne krajiny, ale na úrovni obce sa skutoènestáva urèujúcim prvkom len na východnom Slovensku (tu žije viac ako 83 % rómskehoobyvate¾stva), kde sa spoloèensko-hospodárske napätie minulého desa roèianajcite¾nejšie prejavuje v ukazovate¾och nezamestnanosti o 10 % vyšších ako je celoštátnypriemer, v platoch, ktoré sú ïaleko pod celoštátnym priemerom.Na Slovensku v èase sèítania ¾udu v roku 2001 tvoril pomer Rómov z celkového obyvate¾stvav 157 obciach aspoò 10 % (pred 10 rokmi bolo len 59 takýchto obcí). Ich 20 %-ný pomer bol pri sèítaní ¾udu roku 1991 zistený v 31 obciach, v roku 2001 to bolo už v 54obciach. Rómska menšina má väèšinu v 6 obciach, najvyšší pomer dosahuje v obciJurské v Kežmarskom okrese, kde sa spomedzi 758 obyvate¾ov 637 hlásilo k rómskejnárodnosti (84 %).Celkové obyvate¾stvo aj rómska menšina vykazujú podobnos v nerovnomernom rozmiestnenínerómskych a rómskych typov obcí v smere východ-západ. V obciach s nižšímpoètom obyvate¾stva ako 2000 žije 1/3 celkového obyvate¾stva, oproti tomu však vtakýchto obciach žijú 2/3 Rómov.

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami49V štruktúre obcí rómskej populácie dominujú drobné obce s nepriaznivými podmienkami,zo 157 rómskych obcí bolo 65 obcí s nižším poètom obyvate¾ov ako 500.Urbanizaèná úroveò Rómov je najnižšia spomedzi všetkých národností žijúcich v krajine.Urbanizaèné ukazovatele sú v protiklade so slovenským priemerom – namiesto 43 %vidieckeho obyvate¾stva žije na vidieku 57 % ich populácie.Za posledných 20 rokov sa posilnila segregácia Rómov pod¾a bydliska, hrozí vytváranieetnických get. V súèasnosti žije približne 70 % Rómov v takom prostredí, kde žijúvýluène alebo v prevažnej väèšine rómske rodiny, v bezprostrednom prostredí ïalších20 % sa približne v rovnakom pomere nachádzajú rómske i nerómske rodiny.V štruktúre rómskych obcí zaujímajú osobité miesto tzv. rómske osady, ktoré sav rámci jednej obce výrazne odde¾ujú od priestoru, ktoré obývajú nerómske národnosti.V takto sa segregujúcom obytnom priestore rómskeho etnika možno pozorova dve tendencie:– zdemolované mestské štvrte s nízkou úrovòou,– rýchle „porómèenie“ èasti chátrajúcich drobných obcí, èomu napomáha odchod lepšiesituovaných rodín, v dôsledku èoho vznikajú neúplné spoloèenstvá so znetvorenouštruktúrou, neschopné samostatnej organizácie.Tabu¾ka è. 28Zmeny pomeru rómskej menšiny v obciach v rokoch 1991–2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 20016.3. Sie obcí obývaných rusínskou menšinouPomer obyvate¾ov rusínskej menšiny dosahuje aspoò 10% celkového obyvate¾stva v 145obciach (kde žije 58 % rusínskej populácie), v rámci 102 obcí prekraèuje aj 20 %.Spomedzi obcí rusínskej národnosti sa 139 považuje za malú obec, kde poèet obyvate¾stvanedosahuje 1000 osôb. Pomer Rusínov presahuje 10 % v 2 mestách, kým úroveòurbanizácie celej populácie zaostáva za celoštátnym priemerom o 10 % (48 %) – èo jedôsledkom nižšej urbanizácie zemepisného priestoru, ktorý obývajú.Ich najpoèetnejšia skupina žije v Medzilaborciach – 2303 osôb, ïalej žije populáciavyššia ako 1000 osôb v Prešove, v Humennom, v Snine, vo Svidníku a v Košiciach.

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami51Obrázok è. 18Rozloženie obcí s minimálne 10 %-ným obyvate¾stvom ukrajinskej národnosti v sieti obcív jednotlivých regiónoch NUTS 41 bod = 1 obecPrameò: Sèítanie ¾udu 20016.5. Sie obcí obývaných chorvátskou, nemeckou alebo èeskou menšinouChorvátska a nemecká menšina majú v sieti obcí krajiny osobité postavenie, napriek ichmalému poètu ich pomer presahuje 10% celkového obyvate¾stva v 2, resp. v 7 obciach.V prípade nemeckej menšiny možno považova 7 obcí za pozostatok z minulosti, keïmala táto menšina ove¾a rozsiahlejšiu sie obcí, ktorú znièilo vysídlenie po druhej svetovejvojne. V súèasnosti tvoria životný priestor èeskej menšiny predovšetkým ve¾ké mestá,kde pre ve¾ký poèet obyvate¾stva sa ich pomer ani nepribližuje k 10 %. Z urbanistickéhocharakteru tvorí výnimku 1 malá žitnoostrovská obec, kde je pomer èeského obyvate¾stva17,4 %-ný, ktorý pripomína násilné pretváranie etnickej štruktúry po vzniku Èeskoslovenska.

52 Sie obcí obývaných národnostnými menšinamiObrázok è. 19Obce, v ktorých podiel chorvátskej menšiny presahuje 10 %Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Obrázok è. 20Obce, v ktorých podiel nemeckej menšiny presahuje 10 %Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami53Obrázok è. 21Obce, v ktorých podiel èeskej menšiny presahuje 10 %Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

54 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami7. SIE OBCÍ OBÝVANÝCH NÁRODNOSTNÝMI MENŠINAMI, V KTORÝCH ASPOÒ10 % OBYVATE¼STVA PATRÍ K NÁRODNOSTNÝM MENŠINÁMTabu¾ka è. 29Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % maïarskej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami55

56 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami






62 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami63Tabu¾ka è. 30Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % rómskej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001



66 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 31Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % rusínskej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001


68 Sie obcí obývaných národnostnými menšinami Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

Sie obcí obývaných národnostnými menšinami69Tabu¾ka è. 32Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % ukrajinskej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001Prameò: Sèítanie ¾udu 2001Tabu¾ka è. 33Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % chorvátskej menšiny,zostavené na základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001 Prameò: Sèítanie ¾udu 2001

70 Sie obcí obývaných národnostnými menšinamiTabu¾ka è. 34Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % èeskej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001Prameò: Sèítanie ¾udu 2001 Tabu¾ka è. 35Hlavné demografické ukazovatele obcí, ktoré obýva aspoò 10 % nemeckej menšiny, zostavenéna základe sèítania ¾udu v roku 1991 a 2001Prameò: Sèítanie ¾udu 2001 8. PRÁVNE PREDPISY V PRÁVNOM SYSTÉME SLOVENSKA VZ AHUJÚCE SA NANÁRODNOSTNÉ MENŠINY, VLÁDNE NARIADENIA PROTI DISKRIMINÁCII MENŠÍN8.1. Kultúra8.1.1 ŠkolstvoZ h¾adiska menšinovej kultúry bola právna norma è. 465 o založení Univerzity JánosaSelyeho v Komárne schválená 23. októbra 2003 jedným z najvýznamnejších momentovroku 2003. Túto udalos možno považova za historickú, veï ako výsledok úsilia maïarskejmenšiny Slovenska od roku 1990 sa zrodila prvá samostatná maïarská univerzitaso sídlom na Slovensku. V roku 1990 vtedajšie èeskoslovenské zákonodarstvo odmietlonávrh zákona na vytvorenie maïarskej univerzity a o viac než jedno desa roèie v januári2001 sa opä neúspešne skonèili rokovania o samostatnej maïarskej fakulte v rámci nitrianskejuniverzity. Napokon sa po parlamentných vo¾bách v roku 2002 mohol uskutoè-

Právne predpisy v právnom systéme Slovenska71ni plán na založenie univerzity, keï sa požiadavka založenia univerzity dostala do programuvlády.Najdôležitejším poslaním Univerzity Jánosa Selyeho, ktorá od 1. januára 2004 už existujeaj úradne, je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne maïarského obyvate¾stva naSlovensku. Opodstatnenos vysokoškolského vzdelávania v materinskom jazyku jednoznaènedokazujú aj štatistiky, pod¾a ktorých je zo súèasných 97 tisíc vysokoškolákov4 400, èiže 4,5 % maïarskej národnosti, kým pomer obyvate¾stva je skoro 10 %.Univerzita Jánosa Selyeho vznikla ako 25. univerzita Slovenska, ale ako prvá taká inštitúciaposkytujúca vysokoškolské vzdelanie, ktorej prvoradým cie¾om je vzdelávanienárodnej menšiny v materinskom jazyku na univerzitnej úrovni.V zmysle zákona o založení univerzity je vzdelávacím jazykom univerzity predovšetkýmmaïarský jazyk, ale v súlade s nárokmi doby a zjednocujúcej sa Európy sa bude neskoršievyuèova aj v slovenskom jazyku a v iných jazykoch. V školskom roku 2003/2004zaène štúdium asi 300 študentov na Ekonomickej, Pedagogickej a Teologickej fakulte kalvínskejcirkvi. Úlohou zboru, ktorý je poverený vybudovaním univerzity, je, aby sa do júna2004, keï sa budú kona prijímacie skúšky, vytvorila štruktúra univerzity, boli založenéfakulty a katedry. Univerzita musí plni svoje poslanie, zabezpeèi vysokú úroveò univerzitnéhovyuèovania, vyrovna sa svojim súperom, vysokoškolským inštitúciám vMaïarsku.Ïalšou významnou udalos ou v kultúrnom živote národnostných menšín na Slovenskubol v roku 2003 vznik akulty stredoeurópskeho vzdelávania na nitrianskej UniverziteKonštantína 11. novembra 2003, ktorej založenie schválil najprv Univerzitný senát a2. októbra 2003 o nej pozitívne rozhodla Akreditaèná komisia. akulta vznikla v podstatezlúèením existujúcich maïarských sekcií na troch fakultách univerzity. Týmto UniverzitaKonštantína pozitívne reagovala na Program vlády Slovenskej republiky z roku 1998,pod¾a ktorého „Vláda bude garantova zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvate¾ov patriacichk národnostným menšinám na úroveò celoštátneho priemeru, vyrieši prípravuuèite¾ov pre školy s menšinovým vyuèovacím jazykom, vzdelávanie teológov, kultúrnych aosvetových pracovníkov v jazyku menšín na patriènej inštitucionálnej úrovni v rámci jestvujúcichuniverzít“ a Nariadenie vlády è. 58 z 24. januára 2001, v ktorom „Vláda navrhujeUniverzite Konštantína v Nitre založenie samostatnej fakulty na prípravu uèite¾ov,kultúrnych a osvetových pracovníkov v maïarskom jazyku v èo najkratšom èase“.Hlavným poslaním akulty stredoeurópskeho vzdelávania je príprava uèite¾ov a profesorovpre základné a stredné školy s vyuèovacím jazykom maïarským a nemeckým ako ajpríprava kultúrnych a osvetových pracovníkov hlavne pre inštitúcie na území obývanommenšinami.8.1.2. MédiáHoci dnes sú už každému dostupné vysielania rozlièných cudzojazyèných médií, programyverejnoprávneho rozhlasu a verejnoprávnej televízie vysielané v menšinovom jazykuani naïalej nestratili svoj význam, veï umožòujú, aby menšiny dostávali informácie vmaterinskom jazyku o aktuálnych udalostiach svojho bezprostredného okolia a v neposlednomrade o otázkach, ktoré sa ich týkajú. To sú tie fóra, ktoré poskytujú priestor naprediskutovanie takých problémov, ktoré sa týkajú len menšín, a ktoré sa preto nedostanúdo programov vysielaných v jazyku väèšiny.

72 Právne predpisy v právnom systéme SlovenskaNové právne nariadenie èíslo 619/2003 o Slovenskom rozhlase, ktoré vstúpilo doplatnosti 1. januára 2004, v podstate znovu koncipuje základné tézy predošlého predpisua zdôrazòuje skutoènú úlohu rozhlasu, ozajstnú verejnoprávnos . Poslaním verejnoprávnehorozhlasu je vysielanie takých relácií, ktoré sú mnohovrstvové, objektívne, dostanúsa ku každému, èím posilòujú kultúrne povedomie obyvate¾stva bez oh¾adu na pohlavie,rasu, farbu pleti, jazyk, vek, náboženstvo, politický názor, patriènos k menšinovejalebo etnickej skupine èi majetku. Medzi hlavné èinnosti verejnoprávneho rozhlasu patríokrem iného príprava a vysielanie programov v jazyku národnostných menšín žijúcich naúzemí Slovenska. Do právneho nariadenia sa však ani naïalej nedostal èasový limittakýchto programov. Jeho mieru v podstate aj naïalej urèuje rozhlasová rada, ktorá jevýkonným a kontrolným orgánom rozhlasu. Jej 15 èlenov volí parlament z tých kandidátov,ktorých môžu navrhova aj také právnické osoby – nadácie, obèianske združenia –ktoré zastupujú záujmy menšín a etnických skupín.8.1.3. Štátny rozpoèetV zmysle zákona è. 750/2002 bol celkový príjem štátneho rozpoètu prijatého na rok2003 235,4 miliárd Sk, celkové výdavky však èinili 292 miliárd Sk. Na podporu menšín aetnických skupín bolo urèených v rámci rozpoètu z prostriedkov ministerstva kultúry napodporu menšinovej kultúry spolu 80 miliónov. Ve¾kos podpory sa zhoduje s podporou vrozpoète z minulého roka s tým rozdielom, že kým v roku 2002 bolo pridelených na podporuCSEMADOK-u 6 miliónov Sk, pre Dokumentaèné centrum maïarskej kultúry naSlovensku 10 miliónov Sk, tieto položky na rok 2003 chýbali.Z rozpoètu úradu vlády bolo v roku 2003 vyèlenených na riešenie rómskej otázky 20miliónov Sk a na riešenie sociálnych a kultúrnych problémov Rómov 35 miliónov Sk.Osobitnú položku predstavuje podpora menšinovej kultúry s 20 miliónmi Sk. Spolu to znamená75 miliónov Sk podpory pre menšiny, èo je znaène vyššia suma oproti 25,4miliónom Sk, ktoré boli minulého roku urèené na opravu menšinových škôl.Rozpoèet na rok 2002 obsahoval konkrétne údaje o tom, akú podporu dostanú jednotlivéinštitúcie z rozpoètu jednotlivých krajských úradov, okrem iných aj divadlá, múzeáa školy menšín, ale v roku 2003 tieto údaje nie sú urèené.Ve¾kos podpory kultúrneho života menšín zo štátneho rozpoètu nemá právny podklad,ale je závislý od práve aktuálnej politickej vôle, preto je nevyhnutné nájs riešeniena centrálne prerozdelenie verejných financií, èi koordináciu finanèných prostriedkov,ktoré regionálne samosprávy a regionálne štátne orgány použijú na kultúrne ciele. Vdanej situácii sa po dôkladnej analýze štátneho prerozde¾ovacieho mechanizmu zdalo, žeriešením by mohlo by založenie ústredného fondu èi orgánu, na èo sa zrodilo viac alternatívnychnávrhov. Cie¾om návrhov bolo, aby podporu menšinovej kultúry reguloval zákon,aby sa tým stabilizovalo inštitucionálne pozadie a aby prerozde¾ovanie prostriedkov vykonávalipoliticky nezávislé, reprezentatívne orgány, ktorých právne postavenie by tiež stanovilzákon.8.2. Sociálne postavenie menšínV roku 2003 bolo prijatých množstvo takých zákonov, ktoré sa citlivo dotýkali tej èastiobyvate¾stva, ktorá žije v ažkej sociálnej situácii. V prípade menšín sú naj ažšie sociálne

Právne predpisy v právnom systéme Slovenska73problémy ako nezamestnanos , bytové problémy a sociálna núdza predovšetkým v kruhurómskej menšiny, preto sa tieto zmeny týkajú najmä jej.V zmysle zákona èíslo 600/2003 o rodinných prídavkoch sa v základe zmenila filozofiarodinných prídavkov. Od 1. januára 2004 patria rodinné prídavky na základe subjektívnehopráva na každé die a, nezávisle od príjmu rodièov. Na každé die a patrí jednotne500 Sk, v prípade rodín s nízkym príjmom táto zmena mohla prinies oproti minulosti zníženieaž o 390 Sk na každé die a. Druhú èas rodinných prídavkov, ktorá sa objavuje voforme daòovej ú¾avy a je tiež jednotná, mesaène na každé die a 400 Sk, dostávajú všaklen tie rodiny, kde aspoò jeden rodiè pracuje, a tak väèšina rómskych rodín, vzh¾adom navysokú nezamestnanos , túto èas podpory nedostáva.V zmysle zákona èíslo 599/2003 o hmotnej núdzi sa zmenili aj podmienky vyplácaniasociálnej podpory. Cie¾om nového predpisu bolo povzbudzovanie k zamestnanosti, pretosa v znaènej miere znížila základná suma sociálnej podpory. Doteraz mohla viacdetnárodina, ktorá nemala nijaký iný príjem, dosta hoci 10 500 Sk sociálnej podpory. Pod¾anových úprav môžu dosta manželia najviac so 4 de mi 3 210 Sk základnej sociálnej podpory,v prípade viac ako štyroch detí to môže by nanajvýš 4 210 Sk. Táto základná sumamôže by doplnená 1 000 korunovým tzv. aktivizaèným príplatkom, na ktorý má právo lentá sociálne odkázaná osoba, ktorá je evidovaná ako nezamestnaná a aktívne si h¾adáprácu, alebo je zamestnaná a zúèastòuje sa na preškolení èi ïalšom vzdelávaní, alebovykonáva verejnoprospešné práce. Odkázaní môžu ïalej požiada aj o príspevok na bývanie,ktorého výška je v prípade viacèlennej rodiny 1 330 Sk mesaène. Èiastoène sa tentodruh podpory stáva dosažite¾nejším po zmene, že o òu môžu požiada aj tí, ktorí sícemajú verejný dlh, ale majú písomnú zmluvu s poskytovate¾om o splátkovom kalendáridlžoby.Od 1. júla 2003 sa znaène zmenil aj zákon o životnom minime (v zmysle úprav è.125/1998 Zz.), èo sa vždy významne dotkne každodennej reality sociálne odkázanýchvrstiev (sem možno zaradi isté skupiny Rómov). Sumy urèené paragrafom èíslo dva sav zmysle ministerského nariadenia èíslo 213/2003 menia na základe toho, èi ide omesaèný príjem dospelej fyzickej osoby alebo o mesaèný príjem zaopatreného maloletého,alebo nezaopatreného maloletého. Tak napr. životné minimum štvorèlennej rodinypod¾a zákona môže by 4 210 Sk na jedného rodièa, 2 940 na druhého rodièa, 2 940 Skna zaopatrené maloleté die a, ktoré žije s rodièmi, a 1 910 Sk na nezaopatrené die a, èoje spolu 12 000 Sk. Sumu životného minima urèuje zákon ako takú minimálnu sumu, príjem,pod hranicou èoho sú už ohrozené základné životné potreby jednotlivca. Z príjmovtreba samozrejme najprv odèíta dane a iné povinné odvody ako napr. zdravotné poistenie,dôchodkové poistenie atï.8.3. ReštitúciaV zmysle zákona èíslo 503/2003, ktorý tiež vstúpil do platnosti 1. januára 2004, sa znovaumožnila reštitúcia neprávom skonfiškovanej po¾nohospodárskej pôdy a lesov tým, ktorísi tento nárok z nejakého dôvodu nemohli uplatni do konca roku 1992 v stanovenej lehote.Tento zákon sa týka pôdy a lesov na území južného Slovenska, preto má pre maïarskúmenšinu nemalý význam.Žiada možno o tie nehnute¾nosti, ktoré boli od majite¾a neprávom odòaté na základezákonom presne stanovených predpisov alebo postupov v èase od 25. februára 1948 do1. januára 1990. Žiadosti možno poda do 31. decembra 2004 na patriènom pozemko-

74 Právne predpisy v právnom systéme Slovenskavom úrade. V istých prípadoch sa reštituèný proces vz ahuje aj na pôdu a lesy zhabanépred rokom 1948. Totiž na základe právnych predpisov z roku 1945 zhabali majetky fašistom,kolaborantom, vojnovým zloèincom, ale aj Maïarom a Nemcom zobrali majetky eštepred rokom 1948. Keï však osobu neodsúdili alebo v zmysle iného zákona získala späobèianstvo, mohla na základe právneho predpisu èíslo 26/1948 požiada o navráteniepôdy do 50 hektárov. Pred rokom 1989 to žia¾ nebolo možné, ba vtedy zoštátnili aj ïalšiepozemky, takže právny predpis z roku 1991 a teraz už aj predpis èíslo 503 hovorí: ajtí môžu žiada naspä svoje pozemky, ktorým ich zhabali ešte pred rokom 1948. Ve¾káèas Maïarov žijúcich na Slovensku nebola odsúdená, èiže mnohí môžu dokáza , ženeboli fašisti, kolaboranti, že im pôdu zhabali neprávom.Okrem pôvodného majite¾a môžu žiada odškodnenie aj príbuzní v tomto poradí: dedièpod¾a testamentu, die a, manžel/ka, rodièia, súrodenci. Predpis kladie podmienku, žežiadate¾ musí by v každom prípade obèanom Slovenskej republiky, a keï je žiadate¾ompôvodný majite¾, musí ma na území Slovenska aj trvalé bydlisko. Zákon obmedzuje rozsahnárokovate¾nej nehnute¾nosti: v prípade po¾nohospodárskej pôdy je to najviac 150ha, v prípade lesov možno dosta 250 ha. Ak je dané územie majetkom fyzickej osobyalebo sa na òom nachádza cintorín, botanická záhrada, arborétum alebo športové ihrisko,v tom prípade môže oprávnená osoba dosta náhradný pozemok alebo finanènéodškodnenie namiesto pôvodnej nehnute¾nosti.8.4. Úpravy trestného zákonaOd 1. septembra 2003 bol trestný zákon èíslo 140/1961 Zz. upravený v nieko¾kých dôležitýchbodoch. Tieto zmeny je dôležité spomenú preto, lebo na základe istých sociologickýchprieskumov sa vo ve¾kej miere týkajú a môžu sa týka rómskeho obyvate¾stvaSlovenska. Odvtedy vstúpila do platnosti zásada „trikrát a dos “, ktorá vyvolala búrlivúpolitickú diskusiu, ale v kompromisnej forme ju predsa prijali. V zmysle zásady „trikrát ados “ bude súd povinný odsúdi páchate¾ov obzvláš závažných trestných èinov (ako napr.vražda, sexuálne násilie, branie rukojemníkov, obchodovanie s ¾uïmi) na doživotie, ak ichspáchali už tretí raz. Na doživotné väzenie bude môc by aj v tomto prípade páchate¾odsúdený len vtedy, ak budú splnené aj ïalšie zákonné podmienky (zákon pripúš a odsúdeniena doživotie len vtedy, ak sa páchate¾ dopustil vraždy alebo poèas páchania inéhotrestného èinu zámerne zabil èloveka a nie je nádej na to, že kratší trest by napomoholnápravu páchate¾a). V iných prípadoch je súd povinný odsúdi páchate¾a na 25 rokov; akeby súd berúc do úvahy zvláštne okolnosti chcel zmierni trest, ten nemôže by nižší ako20 rokov.8.5. Úpravy Zákonníka práceVýznamné zmeny v Zákonníku práce, ktoré vstúpili do platnosti od 1. júla 2003, sa rovnakotýkajú celej spoloènosti, preto sa pokúsime priblíži ich tak, aby sme poukázali natie pasáže, ktoré boli utvorené proti diskriminácii národnostných menšín a najviac sa ichtýkajú.Už predošlé zmeny Zákonníka práce regulovali práva zamestnancov v súlade s oèakávaniamiEurópskej únie. Zamestnávate¾ sa nemôže správa diskriminaène voèi uchádzaèomo prácu ani voèi zamestnancom, bezdôvodne ich nemôže rozlišova priamo alebonepriamo na základe pohlavia, rodinného stavu, rasy, materinského jazyka, veku, farby

Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na Slovensku75pleti, zdravotného stavu, náboženského alebo politického presvedèenia, majetkovýchpomerov, národnej, etnickej alebo inej príslušnosti. Nové predpisy ešte viac zdôrazòujútúto ochranu a zakazujú zamestnávate¾ovi, aby sa pýtal na sexuálnu orientáciu zamestnanca.V budúcnosti sa bude považova za diskrimináciu aj ob ažovanie zo stranyzamestnávate¾a, ktoré sa prejavuje takým zaobchádzaním, ktorého dôsledkom je porušenádôstojnos èloveka alebo kvôli ktorému sa zamestnanec dostane do ponižujúcejalebo urážajúcej situácie.Keï zamestnanec alebo uchádzaè o zamestnanie je presvedèený, že zamestnávate¾porušil uvedené zásady, správal sa voèi nemu diskriminaène, môže sa v záujme svojichpráv obráti na súd a žiada finanèné odškodnenie.8.6. Antidiskriminaèný zákonVstup Slovenska do Európskej únie priniesol so sebou i potrebu zosúladi právne predpisya medzi inými aj tie, ktoré sa týkajú ¾udských a menšinových práv. Jednou z najdôležitejšíchúloh v tejto oblasti je prijatie tzv. antidiskriminaèného zákona. Hoci je pripravovanýzákon, èo sa jeho obsahu týka, v súlade so zásadami a predpismi únie, chystá sa užve¾mi dlho, no pre politickú nevô¾u nebol v roku 2003 prijatý. Možno oèakáva , že nanávrh ministerstva spravodlivosti bude v blízkej budúcnosti pripravená úprava návrhuzákona, ktorý bude ešte pred májom 2004 prijatý. Podstata úpravy návrhu je v tom, že vrozpore s pôvodnými predstavami nebude antidiskriminaèný zákon jednotný, úplný právnypredpis, ale budú to len antidiskriminaèné zásady sformulované do podoby zákona. Èosa jeho zloženia týka, delí sa na 2 èasti: sèasti bude obsahova všeobecné nariadenia azásady, sèasti ustanovuje zmeny konkrétnych právnych noriem. Tým sa teda antidiskriminaènésmerovanie dostane do jednotlivých právnych predpisov vz ahujúc sa na konkrétneprávne vz ahy.V slovenskom právnom poriadku sa už aj v súèasnosti nachádza mnoho takých predpisov,ktoré vychádzajúc z ústavy obsahujú antidiskriminaèné zásady: rovnos všetkých¾udí, ich rovnoprávnos a zákaz ich rozlišovania. Prvoradou úlohou antidiskriminaènéhozákona je, aby zadefinoval pojem diskriminácie a všetky jej formy, vytvoriac tak jednotnéponímanie pojmu diskriminácie. Z h¾adiska boja proti diskriminácii je mimoriadne dôležité,aby pojem diskriminácie bol pre každého zrozumite¾ný a jednoznaèný. Ïalej je potrebné,aby sa do právneho poriadku dostalo zaobchádzanie diskriminatívneho charakteru,jeho zákaz a sankcionovanie. Tým sa umožní každej fyzickej a právnickej osobe, abymohla, ak posúdi, že sa stala obe ou diskriminácie, vymáha svoje práva súdnou cestouako doteraz v prípade porušenia práv osobnosti.9. VECNÉ PAMIATKY NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V ZBIERKACH MÚZEÍ NASLOVENSKUPo druhej svetovej vojne vzniklo mnohonárodnostné Èeskoslovensko a v jeho rámci naúzemí Slovenska sa celé desa roèia nenaskytla príležitos na utvorenie samostatnýchmuzeálnych zbierok na etnickom základe. V už existujúcich a v nasledujúcich desa roèiachvzniknutých regionálnych a štátnych múzejných inštitúciách sa vyh¾adávanie, zbieranie,skúmanie a spracovanie vecných kolekcií nerobilo z h¾adiska národností. Do zaèiatkudevä desiatych rokov bolo z tohto h¾adiska ojedinelým javom Štátne múzeum karpat-

76 Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na Slovenskusko-ukrajinskej a rusínskej kultúry v Prešove, ktoré vzniklo v roku 1956. Jeho úlohou boladokumentácia historicko-kultúrneho rozvoja karpatsko-ukrajinskej a rusínskej národnostižijúcej vo východoslovenskom regióne. Múzeum sídli od roku 1964 vo Svidníku, kdepostupne vznikla vecná zbierka ako výsledok pravidelnej výskumnej vedeckej práce inštitúcie.Vychádzajúc z múzejníckej praxe dodnes pokraèuje spracovanie, vystavovanie apublikovanie nazhromaždených vecných pamiatok a s nimi spojená metodická, odbornáa národopisná práca. V svidníckom Múzeu karpatsko-ukrajinskej a rusínskej kultúry je odroku 1991 stála výstava, ktorá dokumentuje sociálny, kultúrny a politický vývin karpatskoukrajinskeja rusínskej národnosti žijúcej na Slovensku od poèiatkov až po súèasnos .Vystavené predmety dokumentujú prírodopis východnej èasti Slovenska, tu objavenéarcheologické nálezy, históriu jednotlivých obcí, spoloèenské a národnostné èleneniezápadoukrajinského obyvate¾stva ako aj duchovné a vecné pamiatky ¾udovej kultúry.Dostali tu miesto aj pamiatky vz ahujúce sa na karpatsko-ukrajinské a rusínske literárnepokusy. Na desa hektárovom pozemku Prírodného národopisného múzea sú umiestnenépamiatky ¾udovej architektúry charakteristické pre východné Slovensko. K múzeu patríešte Galéria Dezidera Millyho zriadená v barokovom kaštieli, ktorá je prístupná verejnostiod roku 1983. Ako súèas stálej výstavy galérie tu možno obdivova najlepšie výtvarnéa ¾udové diela východoslovenských Ukrajincov a Rusínov a medzi nimi i viac vzácnychikon zo 16.–18. storoèia.Samostatná inštitúcia, ktorá by uschovávala kultúrne pamiatky Maïarov žijúcich naSlovensku, napriek viacerým intenzívnym pokusom po roku 1945, mohla vzniknú ažv roku 2002. Najpoèetnejšia menšina krajiny obýva územie pozdåž južných hraníc a z tejtozemepisnej polohy vyplýva, že dodnes zápasí o urèenie vhodného, naj¾ahšie dosažite¾néhocentra. Logicky teda dostali vecné pamiatky dokumentujúce historicko-kultúrny vývinMaïarov miesto v zbierkach regionálnych múzeí južného Slovenska od Bratislavy až poMichalovce. Okrem múzeí, ktoré majú väèšinu maïarských zbierok, ako komáròanskéMúzeum maïarskej kultúry a Podunajska, dunajskostredské Žitnoostrovské múzeum,bratislavské Múzeum maïarskej kultúry v rámci Slovenského národného múzea, v ostatnýchregionálnych múzeách sa zbierky nevytvorili na etnickom, ale na regionálnom princípe.Ako výsledok úsilia v záujme vytvorenia samostatného maïarského múzea vznikloroku 1991 v komáròanskom Podunajskom múzeu Maïarské národnostné oddelenie, ktoréhoúlohou bolo vyh¾adávanie, zhromažïovanie, spracovanie a vystavovanie vecnýchpamiatok Maïarov žijúcich na Slovensku. Oddelenie vyvíjalo bohatú èinnos .Organizovalo putovné výstavy, konferencie, odborné semináre, výskumy, popri iných publikáciachvydalo jednotlivé diely maïarskej národopisnej bibliografie a zvesti oddeleniapod názvom Acta Museologica (vyšlo 1.–2. èíslo). Pod¾a novej zakladajúcej listiny, ktorúpre komáròanské Podunajské múzeum vydal Nitriansky krajský úrad, oddelenie od roku1999 pracovalo pod názvom Hlavné múzejné oddelenie maïarskej kultúry na Slovenskua jeho hlavnou úlohou bol výskum, dokumentácia, spracovanie a prezentácia kultúrymaïarskej menšiny žijúcej na Slovensku. V roku 2002 schválila samospráva Nitrianskehokraja nový názov komáròanského múzea – Múzeum maïarskej kultúry a Podunajska. Nazáklade nariadenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v roku 2001 vzniklo vHistorickom múzeu Slovenského národného múzea ako samostatné oddelenieDokumentaèné centrum maïarskej kultúry na Slovensku. Centrum urèilo oblasti svojejèinnosti, ktoré charakterizujú smery súvisiace s múzejníckou praxou. Vydalo 1. èíslo zvestípod názvom Muzeológiai üzetek (Muzeologické zošity). Od roku 2002 pracuje oddelenieako samostatné múzeum pod názvom Múzeum maïarskej kultúry na Slovensku ako

Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na Slovensku77súèas Slovenského národného múzea. Jeho sídlo je v budove Brämerovej kúrie na Žižkovejulici 18 v Bratislave, kde sa okrem stálej výstavy vystavujú v malej galérii a v pivniènejgalérii diela súèasných maïarských umelcov. Pod riadite¾stvo múzea patrí ajMadáchov kaštie¾ v Dolnej Strehovej a Pamätný dom Kálmána Mikszátha v Sklabinej.V zachovávaní kultúrnych pamiatok maïarskej menšiny má osobitné miestoBibliotheca Hungarica, ktorá je maïarskou knižnicou a archívom órum inštitútu pre výskummenšín. Bibliotheca Hungarica zabezpeèuje vhodný inštitucionálny rámec zhromažïovaniua vedeckému spracovaniu hungarík súvisiacich s maïarstvom na Slovensku.Zberate¾ský rámec knižnice tvoria maïarské publikácie vydané na území bývalého Èeskoslovenskaèi súèasného Slovenska od roku 1918 do dnešných dní ako aj maïarskéalebo inojazyèné (slovenské, èeské, anglické atï.) dokumenty týkajúce sa dejín, školstva,spoloèenského a politického života Maïarov na Slovensku.Z h¾adiska zachovania vecných pamiatok Maïarov žijúcich na Slovensku sú významnévecné kolekcie umiestnené v dedinských miestnych historických a národopisnýchzbierkach a vlastivedných domoch. V súèasnosti je ich poèet vyšší ako šes desiat. Údajetýchto zbierok muzeálneho charakteru uchováva Dolnovážska muzeologická spoloènosso sídlom v obci Boldog.Po politických zmenách roku 1989 sa medzi prvými ozvalo s požiadavkou na uchovaniesvojich kultúrnych hodnôt židovské spoloèenstvo na Slovensku. V rámci Slovenskéhonárodného múzea v roku 1991 vzniklo Oddelenie židovskej kultúry na Slovensku, ktoréza krátky èas zhromaždilo obrovskú vecnú zbierku. Sem sa dostala aj zbierka Židovskéhomúzea, ktoré fungovalo v prvej polovici 20. storoèia v Prešove. Oddelenie sa v roku 1993premenovalo na Múzeum židovskej kultúry na Slovensku a ešte v tom istom roku bolaotvorená stála výstava múzea v Zsigrayho paláci na Židovskej ulici v Bratislave, ktorápredstavuje históriu a kultúru židovstva žijúceho na území dnešného Slovenska od èiasVe¾komoravskej ríše do roku 1945. Múzeum prevádzkuje na území Slovenska ešte ïalšietri výstavné siene. V prešovskej ortodoxnej synagóge je inštalovaná stála výstava inžinieraJenõ Bárkányiho, ktorá prezentuje historické umelecké pamiatky židovstva. V trnavskejsynagóge sa pravidelne usporadúvajú rozlièné akcie. Výstavy so židovskou tematikouusporadúva aj žilinská malá synagóga. Publikácie múzea vychádzajú v edícii JudaicaSlovaca. V devä desiatych rokoch minulého storoèia z iniciatívy Ministerstva kultúrySlovenskej republiky vznikli inštitúcie zaoberajúce sa zachovaním vecnej kultúry národnostížijúcich na Slovensku. V roku 1992 zapoèalo svoju èinnos ako oddelenieHistorického múzea Slovenského národného múzea Dokumentaèné centrum karpatskonemeckejkultúry, ktoré od roku 1996 ako Múzeum karpatsko-nemeckej kultúry na Žižkovejulici 14 v Bratislave oèakáva návštevníkov stálou výstavou dokumentujúcou historickývývin a kultúrne pamiatky nemeckej menšiny žijúcej na Slovensku. Históriu hauerlandskýchNemcov predstavuje stála výstava múzea v Nitrianskom Pravne.Ako samostatné oddelenie Historického múzea Slovenského národného múzea pokraèujevo svojej èinnos dodnes Dokumentaèné centrum chorvátskej kultúry naSlovensku, ktoré nemá samostatnú budovu ani stálu výstavu, predstavuje verejnostisvoju prácu príležitostnými výstavami a bohatou publicistickou èinnos ou.V tomto období sa v rámci humenského Vlastivedného múzea zaèala èinnosOddelenia rómskej kultúry na Slovensku. Do výskumu kultúrneho vývinu Rómov naSlovensku sa zapojilo aj Gemerské múzeum v Rimavskej Sobote (dnes Gemersko-malohontskémúzeum). V roku 2001 zapoèalo svoju èinnos na základe nariadenia Ministerstvakultúry Slovenskej republiky Dokumentaèné centrum rómskej kultúry na Slovensku v

78 Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na SlovenskuNárodopisnom múzeu martinského Slovenského národného múzea. Tu vzniklo ajDokumentaèné centrum èeskej kultúry na Slovensku, ktoré oèakáva návštevníkov odroku 1997 stálou výstavou a popri nej aj príležitostnými výstavami.Ako výsledok spolupráce národnostných múzeí a múzejných oddelení s celoštátnoupôsobnos ou, ktoré postupne vznikali od zaèiatku devä desiatych rokov, sa uskutoèniliceloštátne národnostné putovné výstavy. Cie¾om dvojroèného projektu, ktorý sa zaèalroku 1995 pod názvom Múzeá a národnosti, bola prezentácia vybraných tém v rámci spoloènejvýstavy spracovanej z h¾adiska národností pomocou muzeálnych prostriedkov. Bolito témy: svadba, remeslá a výmena tovaru, ¾udové stavite¾stvo a interiér obydlia, zvyklostispojené so smr ou a pohrebom. Na výstavu tém pri každej príležitosti nadväzovala ajkonferencia, prednášky z nich vyšli v spoloènom zborníku.9.1. Akcie a publikácie v roku 2003, ktoré súvisia s predstavovaním vecnýchkultúrnych pamiatok národností žijúcich na SlovenskuV roku 2003 sa uskutoènil rad významných udalostí, kde boli predstavené kultúrno-historickévecné pamiatky národností Slovenska. Bratislavské Múzeum maïarskej kultúry naSlovensku Slovenského národného múzea v èase od januára do apríla 2003 predstavilospomienkovú výstavu Lajosa Kossutha pod názvom Vô¾a nepozná prekážky na seneckomGymnáziu Alberta Molnára Szenciho s vyuèovacím jazykom maïarským a v rusovskomKultúrnom dome. 22. mája 2003 múzeum v prízemných výstavných miestnostiach svojhosídla (Bratislava, Žižkova ulica 18) otvorilo stálu výstavu pod názvom Tradície a hodnoty– Maïari na Slovensku.V malej galérii sídla na prvom poschodí bola 25. 9. – 30. 10.2003 výstava pri príležitosti 70. narodenín Gyulu Bartusza pod názvom Bartusz ’ 70,6. 11. – 30. 12. 2003 sa uskutoènila výstava z výberu diel fotografa Miklósa Gulyása zMaïarska. V pivniènej galérii múzea bolo možné pozrie si 9. 10. – 30. 11. 2003 výstavudiel Ilony Németh a Karola Pichlera pod názvom Inštalácie. V októbri 2003 bola vMadáchovom kaštieli v Dolnej Strehovej otvorená výstava z diel Jánosa Kassa. Boli to ilustráciek Madáchovej dráme Tragédia èloveka. János Kass tieto vystavené diela darovalmúzeu.V marci a v apríli 2003 bola v Múzeu maïarskej kultúry a Podunajska v Komárne vspolupráci s budapeštianskym múzeom Magyar Természettudományi Múzeum(Maïarské prírodovedné múzeum) inštalovaná výstava pod názvom Kálmán Kittenberger– muzeológ, cestovate¾ a po¾ovník. 23. – 25. mája 2003 na tom istom mieste bola otvorenávýstava predstavujúca tradièné maïarské kroje. Okrem materiálu múzea boli vystavenéaj odevy požièané od súkromných osôb. Okrem toho výstava ponúkala aj výber z fotografiíJánosa Mangu, ktoré zachytávajú kroje z oblasti Zobora a Poiplia.Dolnovážska muzeologická spoloènos z Boldogu v spolupráci so šamorínskym óruminštitútom pre výskum menšín a Galantským vlastivedným múzeom zorganizovala 28.októbra 2003 v Šamoríne konferenciu pod názvom Aktuálne otázky maïarskej muzeologickejèinnosti na Slovensku, kde odzneli aj hodnotné prednášky dvoch maïarskýchodborníkov a domáci muzeologickí odborníci referovali o svojej doterajšej èinnosti. V záujmedobrého zosúladenia ïalšej spoloènej práce úèastníci konferencie vytvoriliKolégium maïarských múzeí na Slovensku, v práci ktorého sa zúèastní 22 odborníkov 11múzejných inštitúcií.

Vecné pamiatky národnostných menšín v zbierkach múzeí na Slovensku79V rámci projektu Múzeá a národnosti bola spracovaná putovná výstava pod názvomZvyklosti súvisiace so smr ou a s pohrebom z h¾adiska národností Slovenska, ktorú verejnosmohla vidie na týchto miestach:január – marec 2003 – Národopisné múzeum Slovenského národného múzea vMartineapríl – jún 2003 – Tekovské múzeum v Leviciachjúl – september 2003 – Vlastivedné múzeum v Galanteoktóber – november – Múzeum slovenskej národnej rady Slovenského národnéhomúzea v Myjave.Dokumentaèné centrum chorvátskej kultúry na Slovensku Historického múzeaSlovenského národného múzea v Bratislave pod vedením Jána Botíka v spolupráci sJúliou Domarackou uskutoènilo v mesiacoch jún – september 2003 vo výstavnej sienibratislavského Ve¾vyslanectva Chorvátskej republiky výstavu pod názvom Chorvátskaš¾achta na Slovensku. K výstave bol vydaný aj reprezentatívny katalóg.Múzeum židovskej kultúry na Slovensku Slovenského národného múzea uskutoènilovo výstavných sieòach bratislavského Slovenského národného múzea na Vajanskéhonábreží nasledovné príležitostné výstavy:marec – jún 2003: Katarína Wiecha: Stará duša, nová tvármáj 2003: Tadeus Rolke: Chasidi18. septembra 2003 – 5. januára 2004: Anna Ondrušeková: New York21. októbra – 30. decembra 2003: Sviatky oèami umelcov28. októbra – 30. novembra 2003: Pieseò piesní – motívy Šalamúnovej biblickejPiesne piesní vo výtvarnom umeníV organizácii Múzea židovskej kultúry na Slovensku bratislavského Slovenskéhonárodného múzea sa 12. septembra – 30. októbra 2003 uskutoènila v Národopisnommúzeu Slovenského národného múzea v Martine výstava Magdalény Robinsonovej podnázvom Izrael – zamurované fotografie.Múzeum karpatsko-nemeckej kultúry Slovenského národného múzea v levoèskomSpišskom múzeu usporiadalo v mesiacoch február – apríl 2003 výstavu pod názvomSlovensko na mapách 18. storoèia. Múzeum v bratislavskej budove Slovenského národnéhomúzea na Vajanského nábreží usporiadalo nasledujúce výstavy: v marci – máji2003 Chvála smaltu a 5. 12. 2003 – 1. 2 2004 výstavu Jakuba Venenyho.Dokumentaèné centrum èeskej kultúry na Slovensku vo svojom stredisku v Martine naMojzesovej ulici, èiže v Národopisnom múzeu Slovenského národného múzea uskutoènilonasledovné výstavy:január – apríl 2003: Obrazy Vìruny Melèákovej-Junekovej24. apríla – 30. júna 2003: Èeskí a slovenskí vyhnanci 20. storoèia25. júna – 15. novembra 2003: Dva brehy rieky Moravynovember 2003 – marec 2004: Knižné grafiky Róberta BrožaDokumentaèné centrum rómskej kultúry na Slovensku, ktoré pracuje v Národopisnommúzeu martinského Slovenského národného múzea, inštalovalo v jeho priestoroch v apríli2003 výstavu pod názvom ¼udové stavite¾stvo a bytová kultúra gemersko-malohontskýchRómov.

80 Divadlá národnostných menšín10. DIVADLÁ NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN10. 1. Jókaiho divadloKomáròanské Jókaiho divadlo je jedným z divadiel maïarskej menšiny (druhým je košickéDivadlo Thália), v sezóne 2003 usporiadalo 145 predstavení, z toho 122 na domácomjavisku, v iných obciach Slovenska odohralo 23 predstavení. V budove Jókaiho divadla sauskutoènilo 19 hos ujúcich predstavení. Predstavenia Jókaiho divadla v roku 2003 navštívilo51 754 divákov. V roku 2003 bolo na programe 15 hier, z ktorých bolo 6 nasledujúcichpremiér:William Shakespeare: Sen noci svätojánskejScéna – kostýmy: Anni üzérDramaturg: Zsuzsa aragó m.h.Réžia: Péter orgácsPremiéra: 31. januára 2003Lajos Nagy Part: IbusárKostýmy: Márta DobisScéna: Juraj GráfelChoreografia: István ÉnekesDramaturg: Emese VargaHudobný riadite¾: erenc DarvasRéžia: Péter TelihayPremiéra: 4. apríla 2003György Spiró: ImpostorKostýmy: Milan ÈorbaScéna: Jozef CillerHudba: Peter MalásekDramaturg: Emese VargaRéžia: Martin HubaPremiéra: 23. mája 2003élszáz év (Polsto rokov) (jubilejný závereèný gala program sezóny)Scénické obrazy: Erika GadušováRéžia: György NagyPremiéra: 29. júna 2003My fair ladyPremiéra: 3. októbra 2003Réžia: László Harsányi SulyomScéna: György GráfelKostýmy: Erika GadušováKorepetítor: Kata KörtvésiHudobný riadite¾: Árpád Barabás

Divadlá národnostných menšín81Romhányi – Szabolcs ényes: PopoluškaPremiéra: 11. novembra 2003Réžia: Józsej KissScéna: György GráfelKostýmy: Márta Dobis10. 2. Divadlo TháliaSúbor košického Divadla Thália odohralo v roku 2003 spolu 158 predstavení, z toho 57predstavení na domácom javisku, 64 v iných obciach Slovenska a s 37 predstaveniamihos ovalo v zahranièí. Predstavenia Divadla Thália v roku 2003 navštívilo 39 680 divákov.Na doskách Divadla Thália vystúpilo 5 hos ujúcich súborov zo zahranièia. Na programebolo spolu 12 hier, z ktorých 6 boli nasledovné premiéry:Nikos Kazantzakhis: Slobodný èlovek – alebo Grék ZorbaRéžia: ¼ubo GregorAutor piesní: Zoltán JakabPremiéra: 20. februára 2003Peter Stonc – István Mikó: Niekto to rád horúceRéžia: István MikóPremiéra: 17. apríla 2003Peter Cibula: Cirkusový senRéžia: Peter CibulaPremiéra: 27. septembra 2003Károly Kisfaludy: SklamaniaRéžia: István MikóPremiéra: 2. októbra 2003Arthur Miller: Poh¾ad z mostaRéžia: Sándor BekePremiéra: 20. novembra 2003Sándor Gál: V bráne peklaRéžia: Sándor BekePremiéra 15. decembra 2003Okrem uvedených premiér malo košické Divadlo Thália na programe nasledovné hry:Mihály azekas – György Schwajda: Husár Ma koZsigmond Móricz: KuraAlfonso Paso: Trampoty otca a matkyMiklós Benedek – István Orosz: Orfeum BudapešGyula Hernádi: MáraiMarc Camoletti: Šiesti v pyžame

82 Divadlá národnostných menšín10. 3. Mestské divadlo v Dunajskej Strede – SZEVASZNajmladším divadelným súborom maïarskej menšiny na Slovensku je divadlo SZEVASZso sídlom v Dunajskej Strede, ktoré v roku 2003 odohralo celkom 69 predstavení (naSlovensku i v Maïarsku spolu). Boli to nasledovné hry:Edward Albee: Nebojíme sa vlkaRéžia: Péter GágyorChristo Bojèev: Vtáèí generálRéžia: Péter Gágyor10. 4. Vrecové divadlo vo i¾akovei¾akovské Vrecové divadlo v roku 2003 odohralo 25 predstavení. Boli to nasledovné hry:Miklós Gyárfás: Sleèny vysokoRéžia: István MázikPéter Bornemissza: Maïarská ElektraRéžia: István Mázik10. 5. Divadlo Alexandra DuchnovièaPrešovské Divadlo Alexandra Duchnovièa je divadlom rusínskej a ukrajinskej menšiny naSlovensku, roku 2003 odohralo 195 predstavení (ktoré videlo spolu 32 523 divákov),z toho 129 na domácej scéne, 69 v iných obciach Slovenska a s 2 predstaveniami hosovalov zahranièí. Na scéne Divadla Alexandra Duchnovièa vystúpilo 6 hos ujúcich súborov,z ktorých 3 boli zo zahranièia. V roku 2003 pripravil súbor 6 nasledujúcich premiér:Jana Bodnárová: Sobotná nocKostýmy: Erika GadušováScéna: Vladimír ÈápDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Norbert BodnárRéžia: Rastislav BallekPremiéra: 22. februára 2003Miloš Karásek: „Perón“Scéna: Miloš KarásekDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Michal KoráòRéžia: Miloš KarásekPremiéra: 29. marca 2003Karol Horák: Adolf Ivanoviè Dobrijanskij (Zornièka na nebi, povraz nad hlavou)

Divadlá národnostných menšín83Kostýmy: Katarína O¾hováScéna: Vladimír ÈápDramaturg: Vasi¾ TurokScenár: Štefan HudákHudobný riadite¾: Norbert BodnárRéžia: Matúš O¾haPremiéra: 31. mája 2003Blaho Uhlár a súbor Divadla A. Duchnovièa: PreludScéna: Katarína KièováDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Norbert BodnárRéžia: Blaho UhlárPremiéra: 18. novembra 2003Christo Bojèev: Plukovníkova manželkaScéna: Pepo PražmáriDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Rudolf PepuchaRéžia: Pepo PražmáriPremiéra: 13. decembra 2003Svetlana Škovránková: Príšera nestrašilaScéna: Svetlana ŠkovránkováDramaturg: Svetlana ŠkovránkováRéžia: Svetlana ŠkovránkováPremiéra: 5. decembra 2003V zahranièí Divadlo Alexandra Duchnovièa predstavilo nasledovné hry:Karol Horák: La musicaKostýmy: Štefan HudákDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Norbert BodnárRéžia: Rastislav BallekPremiéra: 5. marca 2003, Olomouc, Èeská republikaJohn Steinbeck: Rovina TortillaScéna: Erika GadušováDramaturg: Vasi¾ TurokHudobný riadite¾: Róbert MankoveczkýRéžia: Rastislav BallekPremiéra: 15. mája 2003, Zlín, Èeská republika

84 Divadlá národnostných menšínDivadlo A. Duchnovièa zorganizovalo 1. roèník divadelného festivalu Karpatfest 2003.Na pä dòovom festivale, ktorý sa konal zaèiatkom júna, vystúpili nasledovné súbory:Rzeszow Mestské divadlo, Po¾sko, názov predstavenia: DeballegeDivadlo Stoka, Bratislava, názov predstavenia: Z dia¾kyDivadlo Rusky Kerestur, Srbsko–Montenegro, názov predstavenia: Eftajova dcéraDivadlo Alexandra Duchnovièa, Prešov, názov predstavenia: Manžel mojej ženyDivadlo Astorka Korzo 90, Bratislava, názov predstavenia: KvartetoDivadlo Husa na provázku, Brno, Èeská republika, názov predstavenia: Autobus na linke2110. 6. Divadlo RomathanDivadlo Romathan so sídlom v Košiciach, ktoré je jediným profesionálnym divadlom rómskejmenšiny na Slovensku, odohralo roku 2003 spolu 130 predstavení, z toho bolo 60predstavení hos ujúcich na rozlièných miestach Slovenska. Divadlo Romathan malo v zahranièícelkom 14 predstavení. Roku 2003 bolo na programe 8 hier (videlo ich spolu39 256 divákov), z ktorých nasledovné tri boli premiéry:Dezider Bango: Š astie v neš astíKostýmy: Anna ŠimkováScéna: Karel AdamDramaturg: Ján ŠilanChoreografia: Mária LacováScenár: Štefan HudákHudobný riadite¾: Karel AdamRéžia: Ján ŠilanPremiéra: 6. marca 2003Divadlo Romathan: V zrkadle èasu – hudobný gala veèer pri príležitosti 10. výroèia založeniaDivadla RomathanScenár: Štefan HudákHudobný riadite¾: Karel AdamRéžia: Ján ŠilanPremiéra: 27. júna 2003Kamene osuduKostýmy: Monika PollákováScéna: Karel AdamDramaturg: Milan GodlaScenár Milan GodlaChoreografia: Jaroslav MoravèíkHudobný riadite¾: Karel AdamRéžia: Marián BalogPremiéra: 27. júna 2003Okrem premiér boli na programe ešte nasledovné predstavenia:Cimbal, tanec

Národnostné a etnické relácie Slovenského rozhlasu85Èerstovská pohromaKováè a èertJe lepšie hodova ako bojovaPredstavuje sa orchester Divadla Romathan11. NÁRODNOSTNÉ A ETNICKÉ RELÁCIE SLOVENSKÉHO ROZHLASUNárodnostné vysielania ako organická súèas Slovenského rozhlasu už aj v minulomrežime mali v rámci Redakcie regionálneho a národnostného vysielania obmedzenú autonómiu.Po zmene režimu sa ich samostatnos posilnila, ale v dôsledku toho pripadlavedeniam redakcií aj väèšia zodpovednos . Po zmene režimu sa relácie Národnostného aetnického vysielania pripravovali v dvoch rozlièných štúdiách. V Bratislave pracovalaHlavná redakcia maïarského vysielania Slovenského rozhlasu a v Prešove Hlavná redakcianárodnostného a etnického vysielania. V roku 2003 bolo prešovské štúdio zrušené,redaktori rusínskeho, ukrajinského, rómskeho, èeského, po¾ského a nemeckého vysielaniapokraèovali v práci v košickom štúdiu. Od 1. januára 2004 sa Národnostné a etnickévysielania zlúèili do jednej redakcie, patria k Rádiu Patria tak, že maïarské relácie sa inaïalej pripravujú v bratislavskom štúdiu a ostatné národnostné a etnické programy v košickomštúdiu. Redaktori majú v úcte zásady a pravidlá verejnoprávnosti.Na èele Rádia Patria stojí šéfredaktor, ktorý je èlenom rady vedenia i programovej radySlovenského rozhlasu. Popri vedení vysielania v maïarskom jazyku zodpovedá i za ostatnénárodnostné relácie tak, že isté úlohy preberajú na seba zástupcovia šéfredaktora.11. 1. Rádio Patria – Hlavná redakcia maïarského vysielaniaSlovenského rozhlasu, BratislavaRádio Patria – Hlavná redakcia maïarského vysielania Slovenského rozhlasu má v oblastimaïarského elektronického média na Slovensku prioritné postavenie.Rádio Patria – Hlavná redakcia maïarského vysielania Slovenského rozhlasu má zasebou viac ako sedemdesiatroènú minulos . Má nenahradite¾nú úlohu v poskytovaníinformácií poslucháèom maïarskej národnosti krajiny, v ich zábave i výchove. Jej programovéciele a úlohy sa nelíšia od úloh ostatných programových redakcií, ale berú do úvahyfakt, že maïarské vysielanie slúži predovšetkým poslucháèom maïarskej národnosti amaïarsky hovoriacemu publiku. Vzh¾adom na programovú štruktúru je to „rádio v malom“,veï obsahuje skoro každý žáner (spravodajstvo, publicistiku, mládežnícke programy,hudobné programy, rozhlasové hry atï.) a prihovára sa všetkým vekovým skupinám.Týždenný vysielací èas je teraz 56 hodín 10 minút. (Pondelok – piatok: 10.10 – 12,00,13.00 – 18.00, sobota, nede¾a, sviatky: 7.00 – 18.00). Vysielanie Slovenského rozhlasuv maïarskom jazyku možno chyta na stredných vlnách na frekvencii 927 kHz (Košice,Nitra) a 1017 kHz (Bratislava, Rimavská sobota), v pásme URH v Nových Zámkoch nafrekvencii 94,6 MHz, na vrchu Modrý Kameò na frekvencii 103,1 Mhz, v Medzibodroží na99,7 Mhz, ale vysielanie možno poèu aj na internete (pod heslom www.radiopatria.sk)ako i prostredníctvom umelej družice Eurobird. Vïaka internetu a umelej družici je maïarskévysielanie dosažite¾né na celom svete, o èom svedèia ohlasy aj zo zámoria.

86 Národnostné a etnické relácie Slovenského rozhlasuOs programu tvorí spravodajstvo: od pondelka do piatka vysiela správy každú hodinu,v sobotu a v nede¾u každé dve hodiny. Udalosti dòa odzrkad¾uje Kronika dòa, ktorá sahlási dvakrát za deò (o 13.00 a o 17.30).Z publicistických programov je najpopulárnejší Pulz, ktorý sa vysiela od pondelka dopiatka o 15.05 a o 17.00. Preh¾ad udalostí týždòa podáva relácia Od týždòa – k týždòukaždú sobotu od 7.00 do 11.30. Maïarské vysielanie má dôležité poslanie aj na poli kultúrya v uchovávaní ¾udových tradícií. Popri kultúrnych programoch sa literárny magazínTéka pravidelne zaoberá èinnos ou maïarských spisovate¾ov na Slovensku, národopisnárelácia Po domácich krajoch predstavuje ešte žijúce tradície v jednotlivých regiónoch južnéhoSlovenska. Ve¾ké množstvo poslucháèov majú aj cirkevné relácie najmä v èasevýznamných cirkevných sviatkov, keï Rádio Patria vysiela v živom vysielaní svätú omšu èibohoslužbu. Treba spomenú aj detské a mládežnícke relácie, relácie pre uèite¾ov,dôchodcov, ale v štruktúre programu je aj ženský magazín, jazykové okienko a hudobnéprogramy rôznych žánrov. V Karpatskej kotline je v súèasnosti ojedinelým javom, že savysielajú aj rozhlasové hry, veï pôvodné diela maïarských autorov na Slovensku predstavujeRádio Patria za spolupráce domácich maïarských hercov. Vïaka Vydavate¾stvuSlovenského rozhlasu sa na rozlièných zvukových nosièoch môžu predstavi aj maïarskíinterpreti na Slovensku, napr. zostava z celoštátnej sú aže ¾udových piesní a ¾udovejhudby pod názvom Tavaszi szél vizet áraszt (Jarný vietor vodu šíri), alebo práve kazetapredstavujúca maïarských interpretov z¾udovelých piesní. Rádio Patria nepredstavujesvoje programy len v éteri a na zvukových nosièoch, ale èasto zavíta aj do vidieckych kultúrnychdomov, kde na rozlièných verejných nahrávkach zabáva obecenstvo v rôznychžánroch, èím tiež udržiava styk poslucháèov s rozhlasom.Od zaèiatku devä desiatych rokov sa teší – ako aj ostatné národnostné redakcieKarpatskej kotliny – podpore Maïarského rozhlasu, ktorá sa prejavuje najmä v ïalšomvzdelávaní, v odbornom poradenstve a vo výmene programov. Pracovníci redakcie sav zmysle zmluvy medzi Slovenským rozhlasom a Maïarským rozhlasom v minulých rokochzúèastnili na rozlièných kurzoch (v súvislosti so zmluvou o spolupráci sa pracovníciSlovenského národnostného vysielania Maïarského rozhlasu zúèastòujú na podobnomïalšom vzdelávaní) a vedúci redakcií sa každoroène stretávajú v Budapešti.Redakcia si vybudovala pevné vz ahy aj s ostatnými menšinovými maïarskými rozhlasovýmištúdiami v Karpatskej kotline. V uplynulých rokoch Hlavná redakcia maïarskéhovysielania Slovenského rozhlasu pä krát zorganizovala (1993, 1995, 1997, 2001a 2003) stretnutie zahranièných maïarských rozhlasových vysielaní, ktoré poskytlo príležitosna osožnú výmenu skúseností.Na stretnutí na jar roku 2002 sa zrodila dohoda o zhotovení jednej pravidelnej spoloènejrelácie, na ktorej sa zúèastnia spolupracovníci menšinových maïarských rozhlasovýchvysielaní v Užhorode, Timisoare, Kluži, Tirgu Muresi, Bukurešti, v Novom Sade,Subotici, Osijeku a v Lendave. Pôvodnú reláciu, ktorá sa objavovala pravidelne mesaène,dnes už možno poèu každý týždeò, magazíny strieda relácia Térerõ – mûhely (Sila priestoru– dielòa), ktorá obsahuje výber z relácií menšinových štúdií Karpatskej kotliny.Magazín je raz do mesiaca tematický, štúdiá teda posielajú svoje materiály na urèitútému. V súvislosti s reláciou Térerõ sa môžu objavi aj pochybnosti, èi môžu poslucháèovKarpatskej kotliny zauja témy, udalosti, ktoré sa udiali ïaleko od ich regiónu. Skúsenostis touto reláciou však dokazujú, že je o òu záujem, veï vo väèšine prípadov sú menšinovéstarosti spoloèné.

Národnostné a etnické relácie Slovenského rozhlasu87Po zmene režimu sa vytvorila plodná spolupráca aj so Svetovou službou BBC. Jej londýnskerelácie zabezpeèujú širší preh¾ad politických, spoloèenských a kultúrnych udalostísveta. Okrem toho BBC už viac ako desa rokov zabezpeèuje študijné cesty pre pracovníkovmaïarského vysielania.V súèasnosti sa 38-èlenná redakcia èlení na tri èasti:1. Redakcia spravodajstva a publicistiky2. Redakcia umeleckých programov3. Technické oddelenieHlavná redakcia maïarského vysielania Slovenského rozhlasu za uplynulé desa roèiaznaène zvýšila svoj vysielací èas. Pred 75 rokmi to bolo len pä minút, èo sa hovorilo pomaïarsky, dnes sa týždenný vysielací èas zvýšil na 56 hodín. Za posledných desa rokovdošlo k viacerým zmenám, okrem iného sa zvýšilo množstvo živého vysielacieho èasu,zmenila sa programová štruktúra, do programu sa dostalo ove¾a viac takých relácií, ktoréudržiavajú styk s poslucháèom. V štúdiu sa striedajú verejne èinné osoby, politici, ktorýmaj poslucháèi môžu priamo klás otázky. Popri vážnych témach existujú pravdaže aj hry aprogram na želanie. Na nich možno skutoène zmera , ko¾ko ¾udí poèúva vysielanie. Pod¾aprieskumov Mediálneho oddelenia Slovenského rozhlasu má maïarské vysielanie s dennoupravidelnos ou 120 – 150 000 poslucháèov (v dennej špièke je tento poèet eštevyšší).Maïarské vysielanie Rádia Patria bolo ocenené viacerými vyznamenaniami, napr. pripríležitosti 75. výroèia jeho založenia ocenil jeho èinnos zlatou plaketou podpredsedaVlády Slovenskej republiky, Pál Csáky, Celoštátna rada Csemadoku zas ábryho cenou.Okrem toho dostalo diplomy od ministerstiev, kultúrnych a politických organizácií.11. 2. Rádio Patria – Hlavná redakcia národnostného a etnického vysielaniaSlovenského rozhlasu, KošicePo páde komunistickej diktatúry v roku 1989 sa národnostným vysielaniam na Slovenskunaskytli nové príležitosti – popri maïarskom a ukrajinskom vysielaní sa ukázala potrebavysiela aj pre iné národnosti. Ako prvé sa zaèalo vysielanie v rómskom jazyku a potomnasledovali vysielania v rusínskom, èeskom, nemeckom a po¾skom jazyku a redakciu,ktorá predtým pripravovala relácie len v ukrajinskom jazyku, premenovali na Hlavnúredakciu národnostného a etnického vysielania Slovenského rozhlasu.Vysielanie v rómskom jazyku sa rozrástlo z týždennej polhodinovej relácie na rómskykultúrny magazín, ktorý sa hlási dvakrát týždenne (pondelok 19.20 – 19.50, streda 17.30– 18.00), a na národnostný mesaèník v rómskom jazyku (streda 19.20 – 19.50).Vysielanie v rusínskom jazyku sa zaèalo v roku 1995 po uzákonení pravidiel rusínskehospisovného jazyka. Pôvodná ukrajinská redakcia sa rozdelila na dve skupiny s rovnakopodeleným pôvodným èasom i poètom pracovníkov. Rusínske a ukrajinské reláciesa vysielajú cez týždeò v èase od 17.00 – 18.00, v sobotu od 9.00 – 12.00 a v nede¾u od6.00 – 9.00 a od 11.00 – 14.30, striedavo v ukrajinskom a rusínskom jazyku. Nede¾òajšíprogram sa delí na dve èasti: od 6.00 do 9.00 sa vysielajú hudobné relácie, programypravoslávnej a grécko-katolíckej cirkvi a Nede¾ný magazín, od 11.00 do 14.30 sa vysielajúHudobné pozdravy, literárne programy a raz mesaène sa vysiela rozhlasová hra razv rusínskom a raz v ukrajinskom jazyku.Po zapoèatí vysielania v rusínskom jazyku zaèal Slovenský rozhlas aj vysielanie v nemeckomjazyku pre nemeckú menšinu žijúcu na Slovensku, ktoré oslovuje svojich poslucháèovvo forme 20-minútového národnostného magazínu (štvrtok 19.30 – 19.50).

88 Národnostné a etnické vysielania Slovenskej televízieV decembri 1999 zapoèal Slovenský rozhlas aj s vysielaním pre èeskú menšinu.Relácia v èeskom jazyku sa skladá z mesaène sa hlásiaceho národnostného magazínu(každý prvý týždeò v mesiaci v pondelok o 19.20 – 19.50) a z dvojtýždenne sa hlásiacejkultúrnej revue Bohemia (každý 2. a 4. týždeò v mesiaci v stredu o 19.30 – 19.50).Rad národnostných magazínov sa naposledy rozšíril o po¾ský národnostný magazín,ktorý sa vysiela v 20 minútach mesaène (každý 3. týždeò v mesiaci v stredu o 19.20 –19.50).V septembri 2003 sa Hlavná redakcia národnostného a etnického vysielaniaSlovenského rozhlasu z technických a hospodárskych príèin pres ahovala z Prešova doKošíc. Rozšíril sa vysielací èas, v rusínskej a ukrajinskej redakcii sa znížil poèet internýchpracovníkov, relácie v nemeckom, èeskom a po¾skom jazyku pripravujú externí pracovníci.Hlavná redakcia národnostného a etnického vysielania sa zamestnanecky delí na skupinypod¾a národností, v súèasnosti pracuje s 13 internými a viacerými externými pracovníkmi.12. NÁRODNOSTNÉ A ETNICKÉ VYSIELANIA SLOVENSKEJ TELEVÍZIEDva kanály Slovenskej verejnoprávnej televízie – STV 1 a STV 2 – do konca roka 2003vysielali v týždennom priemere denne 28 hodín programu. Z toho STV 1, vïaka tomu, žejej programy sa zaèínali každý deò v týždni v ranných hodinách, mala podiel 17 hodín,kým STV 2 poskytovala zvyšných 11 hodín vysielacieho èasu.Podiel vysielania pre národnosti možno vyjadri len v zlomkoch percent. Oproti modernejzápadoeurópskej praxi, kde sa uplatòuje zásada pozitívnej diskriminácie, èiže menšinysa podie¾ajú na väèšom množstve vysielacieho èasu, ako je ich pomerný poèet, naSlovensku sa však vysielací èas menšinových programov ani len nepribližuje k mierepomerného poètu menšín, nieže by ho prekroèil. Najmarkantnejší je príklad švajèiarskejtelevízie, ktorá je považovaná za vrchol demokracie, kde aj Taliani, ktorí svojím poètomvykazujú jednu desatinu obyvate¾stva, môžu vo svojom materinskom jazyku sledovapráve to¾ko spravodajstva ako Nemci, ktorí tvoria prevažnú väèšinu.V roku 2003 sa vysielací èas urèený menšinám skrátil, oproti predchádzajúcim 0,9 %je to len 0,3 %. Uskutoèòuje sa to napriek tomu, že z roèných 1,55 miliárd korún predplatite¾skýchpríspevkov tvoria skoro 15 % národnostné domácnosti.

Národnostné a etnické vysielania Slovenskej televízie89Tabu¾ka è. 36Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšiny vo vysielaní Slovenskej verejnoprávnejtelevízie v roku 2002Prameò: Slovenská televízia, 2004 Popri bratislavskej maïarskej redakcii Slovenskej verejnoprávnej televízie pracuje v Košiciachredakcia národnostného vysielania. Tu sa pripravujú národnostné programy v ukrajinskom,rusínskom, rómskom, nemeckom, po¾skom, bulharskom a èeskom jazyku.Pripravujú ich externí spolupracovníci, vysielanie dozoruje jeden zodpovedný redaktor.Jednotlivé programy sa dostávajú do vysielania STV 2 každý utorok, ich periodicita je všakrozdielna. Ukrajinsko-rusínsky a rómsky program sa vysiela mesaène raz èi dvakrát, programyostatných národností sa dostávajú do vysielania mesaène raz, dvojmesaène aleboštvr roène. Ich vysielací èas urèuje roèný programový plán Slovenskej televízie.V roku 2003 vysielala Slovenská verejnoprávna televízia v maïarskom jazyku denne5-minútový spravodajský súhrn a v pondelok polhodinový magazín na STV 2. Správy opakovalitrikrát, magazín raz (tiež na STV 2). Programy v maïarskom jazyku vykazujú tridesatiny (!) percenta, èiže 1/30-inu toho, ko¾ko tvorí pomer maïarského obyvate¾stva.Redakcia mala v roku 2003 troch stálych èlenov: Ágnes Bárdos, Rudolf Héger a ZoltánPék. Ostatní 9 externí spolupracovníci pripravujú konkrétne materiály, reportáže, programyna základe zmluvy.Slovenská verejnoprávna televízia v roku 2003 vysielala reláciu Rómsky národnostnýprogram sedemkrát, z èoho 3 boli opakovania predošlých relácií. Rómska národnos bolajediná z národností na Slovensku, ktorej vysielací èas sa v roku 2003 neskrátil. S okruhomproblémov rómskej menšiny sa zaoberali ešte 4 vysielania relácie Kvarteto (z toho boli 2opakovania) ako aj štyri vysielania relácie Mix (z èoho boli tiež 2 opakovania). Jedna reláciaposledne spomínaného programu vyhrala cenu na festivale „Moja rodná zem“, ktorýsa uskutoènil v Užhorode (kde sa predstavila televízna a rozhlasová tvorba národnostnýchmenšín strednej Európy). Ocenené dielo predstavovalo èinnos poèas premietania a syn-1 Na oznaèenie malých štatistických oblastí Štatistický úrad Európskej únie (EUROSTAT) používavýraz NUTS 4. Pod¾a organizaènej štruktúry verejnej správy na Slovensku v roku 2003 takýmtoregiónom zodpovedajú okresy.2 Rámcová zmluva o ochrane národných menšín Rady Európy. (ramework Convention for theProtection of National Minorities. Council of Europe. Strasbourg, 1995)

90 Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...chronizovania filmu Ježiš v rómskom spoloèenstve. Zaèiatkom roka 2003 boli v Redakciinárodnostného vysielania na 6-mesaènej odbornej praxi 2 rómski novinári. V súèasnostièakajú na predstavenie 3 dokumentárne filmy o rómskych umelcoch a viac detskýchprogramov.Tabu¾ka è. 37Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšiny vo vysielaní Slovenskej verejnoprávnejtelevízie v roku 2003Prameò: Slovenská televízia, 2004Obrázok è. 22Èas vysielania pre jednotlivé národnostné menšiny vo vysielaní Slovenskej verejnoprávnejtelevízie Prameò: Slovenská televízia, 200413. SYSTÉM INANÈNEJ PODPORY ZO ŠTÁTNEHO ROZPOÈTU PRE NÁRODNOST-NÉ MENŠINYSystém finanènej podpory zo slovenského štátneho rozpoètu pre národnostné menšinyprešiel v minulých rokoch významnými zmenami. Charakteristickým znakom týchto zmienje, že o finanèných èiastkach urèených na tento cie¾ z rozpoètu rozhodujú legitímni predstaviteliadotyèných spoloèenstiev prostredníctvom 11-èlennej odbornej komisie, ktorústanovilo Hlavné oddelenie menšinových kultúr Ministerstva kultúry Slovenskej republiky(v odbornej komisii má z 11 národnostných menšín krajiny každá jedného zástupcu). Úlohouodbornej komisie je rozdeli financie zo štátneho rozpoètu urèené na národnostnúkultúru, èo sa deje prostredníctvom Programu menšinovej kultúry. inanèná dotácia jepostavená na konkurznom systéme, ktorý má konkrétne kritériá. Konkurz sa vypisuje raz

Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...91za rok. Popri odbornej komisii založila každá národnostná menšina subkomisiu, ktorejúlohou je posúdi projekty. Odbornými komisiami vláda nielenže pribrala menšiny do rozhodovaciehoprocesu, ale vytvorila podmienky na to, aby boli pri finanènej dotácii zoh-¾adnené aj rozdielne okolnosti a nároky jednotlivých menšín. Demokratický dotaèný systémpomáha pri samoorganizácii menšín, pri zachovávaní ich kultúrnej identity. Dotáciakultúrneho života národnostných menšín na Slovensku sa v roku 2003 uskutoènila v 3rovinách:– úèelovými dotáciami, urèenými Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky (ïalej lenMK SR), ktorých úlohou je podporova kultúru menšín, a to prostredníctvom kultúrnychakcií, periodickej a neperiodickej tlaèe– finanènou dotáciou organizácií a inštitúcií národnostných menšín na úrovni ministerstvaèi kraja– prostredníctvom inštitúcií dotovaných zo štátneho rozpoètu, ktorých zakladate¾mi súkrajské úrady (múzeá, galérie, knižnice)Odborná komisia postavená MK SR v záujme kultúrnej podpory národnostných menšínsa roku 2003 skladala z nasledujúcich èlenov: Anna Varga (maïarská menšina),Stanislav Cina (rómska menšina), Jiøí Výborný (èeská menšina), Milan Andráš (rusínskamenšina), Ján Tilòák (ukrajinská menšina), Ondrej Pöss (nemecká menšina), MiladaKubišová (moravská menšina), Jozef Klaèka (chorvátska menšina), Otília Leskovská (bulharskámenšina), Pavol Meš an (židovská menšina), Anna Tóthová (po¾ská menšina).Tabu¾ka è. 38Èlenenie požiadaviek na úèelové dotácie urèené Ministerstvom kultúry Slovenskej republikyv roku 2002 a 2003 Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 39Èlenenie požiadaviek na úèelové dotácie urèené Ministerstvom kultúry Slovenskej republikyv roku 2002 pod¾a jednotlivých národností (v Sk) Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

92 Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...Tabu¾ka è. 40Požiadavky na mimoriadne dotácie kultúrnych podujatí urèené Ministerstvom kultúrySlovenskej republiky v roku 2002 (v Sk) Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004inanèná podpora kultúrnych akcií menšín sa popri dotácii z MK SR uskutoèòuje aj z mnohýchiných zdrojov. V najväèšej miere prispievajú obecné samosprávy. V roku 2002 v prípademaïarskej menšiny bola miera podpory obecných samospráv 2,18-krát vyššia akodotácia MK SR. V prípade ostatných menšín bola podpora obecných samospráv ove¾a nižšia,èo vysvet¾uje menej kompaktná štruktúra obcí ostatných menšín. V prípade maïarskej,èeskej, nemeckej, chorvátskej, rómskej a židovskej menšiny pochádza významnáèas finanènej podpory kultúrnych podujatí národnostných menšín zo zahranièných zdrojov.V prípade maïarskej menšiny bola zahranièná podpora 1,47-krát vyššia ako dotáciaMK SR. Zahranièná podpora ostatných menšín tvorila menej ako 25 % dotácií MK SR(chorvátska menšina 23 %, èeská menšina 18 % atï.). Vo vydávaní kníh bola v roku 2002jednoznaène rozhodujúca finanèná pomoc MK SR.Tabu¾ka è. 41Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – SlovenskoPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...93Tabu¾ka è. 42Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Bratislavský krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 43Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Trnavský kraj Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

94 Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...Tabu¾ka è. 44Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Trenèiansky krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 45Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Nitriansky kraj Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...95Tabu¾ka è. 46Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Žilinský krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 47Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Banskobystrický krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

96 Systém finanènej podpory zo štátneho rozpoètu...Tabu¾ka è. 48Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Košický krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 49Skladba dotácií poskytnutých pre národnostné menšiny na rozvoj ich kultúrneho životav roku 2002 – Prešovský krajPrameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva97Tabu¾ka è. 50Skladba dotácií poskytnutej pre vydavate¾stvá národnostných menšín v roku 2002 –Slovensko Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004 14. STAV NÁRODNOSTNÉHO A ETNICKÉHO ŠKOLSTVAAko dôležitú podmienku prežitia menšín treba predovšetkým spomenú používanie jazyka,tú dôležitú možnos , aby príslušníci menšín mohli opatrova svoju kultúru a tradíciev materinskom jazyku nielen vo svojich domovoch, ale i vo verejnom živote. V tejto oblastimá významnú úlohu školské vzdelávanie, vytváranie povedomia identity, príjem a odovzdávanienárodných dejín, literatúry a iných charakteristických atribútov. Ak nefungujúvýchovno-vyuèovacie inštitúcie v jazyku danej menšiny, je minorita v závislosti od ïalšíchpodmienok vystavená postupnému alebo rýchlemu splynutiu s majoritou. Ak vedúci predstaviteliaspoloèenstva a mienkotvorné sily nepoci ujú váhu takejto situácie, tento procesmôže by nezvratný. Zo strany väèšinového národa vidie vo svete len zriedkakedy snahuo vytvorenie èi posilnenie menšinových životných podmienok. Menší poèet však nemôžeznamena menej práva, menej šancí, horšie perspektívy. Toto všetko treba uplatni v rozliènýchprávnych normách.Zákony, nariadenia a ïalšie predpisy regulujúce oblas vzdelávania sa aj na Slovenskuopierajú o medzinárodné dokumenty a o ústavu krajiny. Tak by to malo by aj v oblastinárodnostného školstva, preto má každé nariadenie týkajúce sa predškolských a školskýchzariadení menšín v prvom rade odzrkad¾ova Rámcovú zmluvu o menšinách RadyEurópy 2 . Právna ochrana menšín je totiž organickou súèas ou medzinárodných ¾udskýchpráv, a tak je predmetom internacionálnej spolupráce. Platnos tých dohôd, ku ktorým sapripojilo aj Slovensko, musí garantova ústava štátu a iné právne normy.Spomínaný dokument Rady Európy okrem iného zabezpeèuje príslušníkom menšínmožnos pokraèova vo vzdelávaní, používanie materinského jazyka, jeho vyuèovanie,prevádzkovanie inštitúcií, prípravu uèite¾ov atï. Súèasne upozoròuje každú krajinu, abysa pri uskutoèòovaní svojej integraènej politiky vyvarovala každého takého kroku, ktorý byviedol k asimilácii menšín. Aj preto je dôležité udržiava v chode menšinovú vzdelávaciusie .

98 Stav národnostného a etnického školstvaPlatný slovenský školský zákon (è. 29/1984 Z. z.) 3 možno považova za hocièo, lenpráve nie za moderný, veï zažil ve¾a-ve¾a úprav, ale jeho rámec vznikol ešte roku 1984 aani v súvislosti s menšinami nemá moderné prvky. Zabezpeèuje síce ústavné právo príslušníkovmenšín na slobodnú vo¾bu školy, ale pri vymenúvaní menšín už rozlišuje, rusínskumenšinu oznaèuje len v zátvorke ako istú modifikáciu ukrajinskej národnosti, o inýchmenšinách sa ani nezmieòuje.Analýze zákona – sèasti preto, lebo v roku 2004 ho pravdepodobne vymení iná norma,sèasti preto, lebo vzh¾adom na tému je pomerne irelevantný – by sme nechceli venovave¾ký priestor, ako ani rozboru nového predpisu (è. 596/2003 Z. z.) 4 , ktorý bol prijatý akodôsledok spoloèenskej decentralizácie, a ktorý usmeròuje èinnos školstva v štátnej správeako aj èinnos školských samospráv, treba urobi len jednu poznámku: popri historickýchdanostiach, intenzite národného povedomia ako aj rozlièných spoloèensko-hospodárskychzmenách a finanèných problémoch pôsobia tieto dve nariadenia a k nim patriacevykonávacie predpisy ako pravidlá na tvorbu národnostnej školskej siete.Je dôležité spomenú , že na Slovensku neexistuje samostatný menšinový školský systém,každá menšinová inštitúcia je organickou súèas ou siete Slovenska, a tak sa na nevz ahujú ústredné nariadenia ministerstva, pracujú na základe totožných uèebných osnova hodinových dotácií.V súèasnosti je však mimoriadne nápadný fakt, že len menšia èas národností využívapráva, ktoré im zabezpeèuje zákon, ale toto všetko možno vysvetli hlavne ich poètoma stavom ich identity.Na Slovensku majú aspoò štyri menšiny taký potenciál a také nároky, že si dokážuzabezpeèi vlastnú školskú základòu. Všetko toto však v skutoènosti vyzerá celkom ináè.Nasledujúca tabu¾ka (tabu¾ka è. 53) – na základe údajov 5 úradnej siete ministerstvaškolstva ako i inštitúcie spracúvajúcej školské štatistiky – ukazuje, ktorá menšina akýmtypom inštitúcie disponuje a kto je jej prevádzkovate¾om v školskom roku 2003/2004:Tabu¾ka è. 51Typy školských zariadení národnostných menšín Prameò: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2004Tieto údaje by si vyžadovali, aby sme pri analýze oddelili maïarskú a ostatné menšiny,veï ich sie škôl sa v znaènej miere odlišuje, a tak sú údaje neporovnate¾né. V ïalšíchštatistikách však budú vystupova údaje všetkých významnejších národností aj údajeväèšinového národa spolu, veï len porovnanie komplexných èísel môže poskytnú vhodnéstyèné body na rozbor situácie.3 Zákon è. 29/1984 Z. z. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon)4 Zákon è. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplneníniektorých zákonov.5 Separát štatistickej roèenky školstva SR 2003. Ústav informácií a prognóz školstva. Bratislava,2003

Stav národnostného a etnického školstva99Na doplnenie vyššie uvedených údajov treba ešte poznamena , že rómsky jazyk používajúv nieko¾kých materských školách a základných školách ako pomocný jazyk v týchregiónoch, kde je prítomnos dotyènej menšiny koncentrovanejšia, alebo jazyk vyuèujú ajna nieko¾kých stredných školách.Štatistické údaje vždy nabádajú analyzujúcich k opatrnosti a reálnu výpovednú silumajú skutoène vtedy, ak ich skúmame vo vhodnom kontexte. Práve preto aj v našom prípadeich berieme ako èas procesu, pozeráme na ne v zrkadle zmien v poète žiakov zaposledné tri roky.Pri porovnávaní údajov musíme bra osobitne fakt, ko¾ko detí navštevuje školy vyuèujúcev jazyku menšiny a ko¾kými percentami sa na tom zúèastòuje daná menšina v národnostnompomere. Totiž istá anomália je typická najmä pre málopoèetné spoloèenstvá.Z priložených tabuliek sa samozrejme dá vyèíta ove¾a viac informácií ako tie, s ktorýmisa tu èitate¾ stretáva v èiastkových komentároch, ale rozsah štúdie neumožòujepodrobnejší rozbor. Nepochybne by bol potrebný podrobnejší rozbor zachádzajúci dodetailov, aby sme dostali odpoveï aj na pozadie vzniku údajov pri sèítaní ¾udu.14. 1. Materské školy 6Èo sa týka poètu predškolských zariadení nastali v posledných rokoch tak v celoštátnompomere ako aj v oblasti národnostných materských škôl urèité výkyvy, ktorých výsledkomje isté zníženie ich poètu, ale v poète skupín sa táto zmena neukazuje ako podstatná.Poèet ukrajinských tried sa však výrazne znížil, skoro o 25 %. A kým sa poèet detí navštevujúcichmaïarské predškolské zariadenia v skúmanom období z roka na rok zvyšuje, vprípade detí vychovávaných v ukrajinskom jazyku sa aj tu znížil ich poèet viac ako o pätinu.Súèasne je paradoxným faktom, že dvetisíc detí maïarskej národnosti navštevuje slovenskúmaterskú školu, kým v ukrajinskej skupine je pä krát to¾ko detí, ako ich je ukrajinskejnárodnosti v danej vekovej skupine. Podobne je oèividné, že poèet Rómov v materskýchškolách postupne rastie, ale aj tak zaostávajú za celoštátnym priemerom o 1 %.14. 2. Základné školy 7Výsledkom tzv. racionalizaèného procesu bolo to, že za dva roky zavreli 29 slovenskýchškôl, medzitým vzniklo nieko¾ko cirkevných a súkromných škôl s vyuèovacím jazykom slovenským,ale poèet národnostných škôl sa podstatne nezmenil. Poèet maïarských triedsa však znížil o sedemdesiatdevä , èo znamená 3,7 %-né zníženie. Berúc do úvahy absolútneèísla: za dva roky sa v slovenských triedach znížil poèet žiakov o 44 tisíc (7,5 %),maïarských žiakov o 3 tisíc (8 %), v ukrajinských triedach sa však udržala predošlá úroveò.Štatistiky zaraïujú do kategórie iné tú neplnoorganizovanú nemeckú školu zlúèenús materskou školou v okrese Stará ¼ubovòa, ktorá má roène 40-50 žiakov.V skúmanom období klesol pomer poètu všetkých národností. Prekvapivé je, že podstatneklesol ešte aj poèet Rómov, èo je pri znalosti skutoèných pomerov skôr adminis-6 Viï. tabu¾ky è. 54-59 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel7 Viï. tabu¾ky è. 60-65 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel

100 Stav národnostného a etnického školstvatratívna chyba. Poèet škôl neslovenskej národnosti takto už nedosahuje ani 9 %, èo saznaène líši od údajov pri sèítaní ¾udu.14. 3. Stredné školyGymnáziá 8Jasný preh¾ad znemožòuje to, že ústredná štatistika berie spolu školy s rozlièným zameraním,štvor-, šes - a osemroèné gymnáziá i dvojjazyèné gymnáziá.To je však zrejmé, že množstvo škôl sa ustálilo, poèet tried a žiakov sa však každoroènezvyšoval o 6-10 %. V rámci toho sa ukazuje vzrastajúca tendencia v poète žiakovmaïarských i ukrajinských tried. Kým sa v roku 2001 uèilo po slovensky asi tisíc žiakovmaïarskej národnosti, v súèasnosti je to už len polovica. V prípade ukrajinských triedznova konštatujeme, že 30 % žiakov nie je ukrajinskej národnosti.Odborné školy 9Èo sa týka prítomnosti menšín v jednotlivých typoch škôl, možno práve tu národnostinajviac zaostávajú. Ani v desatine odborných škôl nie sú neslovenské triedy, pomer žiakovuèiacich sa v národnostnom jazyku je len 4,5 %.Aj maïarská menšina, ktorá je relatívne v najlepšej situácii, má len osem odbornýchškôl, a z nich tvoria polovicu súkromné školy. Ostatné maïarské triedy sa nachádzajú vškolách so zmiešaným riadite¾stvom, kde národnostné vzdelávanie zabezpeèujú rozliènýmispôsobmi. Niekde znamená odlíšenie od paralelných slovenských tried len vyuèovaniemaïarského jazyka a literatúry.Odborné uèilištia 10V minulosti bolo pre maïarskú menšinu na Slovensku výrazne charakteristické, že jejpríslušníci navštevovali odborné uèilištia, ktoré sa nekonèili maturitou a produkovali z ve¾kejèasti nezamestnaných. Tento pomer sa v súèasnosti èiastoène zmenil, ale vzdelanosešte ani zïaleka nedosahuje želanú úroveò.Medzitým školský zákon umožnil, aby sa zluèovali školy rozlièného typu, tak vzniklizdružené stredné školy a v 9 % z nich sú aj maïarské triedy, ale len 4,4 % žiakov sa uèípo maïarsky. Polovica Maïarov si neosvojuje svoju profesiu v materinskom jazyku.V odborných uèilištiach je èíselný pomer lepší (9,36 %), ale svoju profesiu si v maïarskomjazyku osvojuje z celkového poètu žiakov len 4,5 %. To znamená, že 41 % žiakovmaïarskej národnosti navštevuje slovenské triedy.14. 4. Špeciálne školy 11Vzh¾adom na národnosti je výchova a vzdelávanie mládeže vyžadujúcej špeciálnu starostlivosdo dnešných dní pomerne zanedbávaná oblas . Toto konštatovanie platí aj pretelesne postihnuté deti, aj pre duševne zaostalé. Aj vypracovanie hodnoverných štatistík8 Viï. tabu¾ky è. 66-71 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel9 Viï. tabu¾ky è. 72-77 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel10 Viï. tabu¾ky è. 78-80 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel11 Viï. tabu¾ky è. 81-82 podkapitoly state Školstvo v zrkadle èísel

Stav národnostného a etnického školstva101je pomerne zložitá úloha, lebo sa len ažko dá zisti , kde a do akej miery venujú pozornosneslovenským de om. V našom prípade je problematické aj to, že zariadenia, ktorésa špecializujú na lieèbu rozlièných anomálií, sú väèšinou internátneho typu a sú umiestnenév slovenskom prostredí, kde sa s jazykom menšín dostávajú do styku len zriedkavo.Len v 8 % zariadení sa nachádza maïarská skupina a tieto navštevuje len 5 % detí.Mládež maïarskej a rómskej národnosti však vykazuje približne v poloviènom pomere 13%, èo sa však vôbec neodzrkad¾uje v èinnosti škôl. A práve tieto hendikepované deti byvo zvýšenej miere potrebovali starostlivos v materinskom jazyku.14. 5. Školstvo v zrkadle èíselTabu¾ka è. 52Sie materských škôl Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 53Percentuálny výkaz materských škôl, skupín a detí pod¾a výchovného jazyka predškolskéhozariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

102 Stav národnostného a etnického školstvaTabu¾ka è. 54Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti – štátne predškolské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 55Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti – cirkevné predškolské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 56Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti – súkromné predškolské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva103Tabu¾ka è. 57Materské školy – podiel detí pod¾a národnosti Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 58Sie základných škôl (plnoorganizované + prvý stupeò + druhý stupeò) Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

104 Stav národnostného a etnického školstvaTabu¾ka è. 59Percentuálny pomer základných škôl, tried a žiakov pod¾a vyuèovacieho jazyka školy Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 60Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti – štátne školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 61Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti – cirkevné školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva105Tabu¾ka è. 62Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti – súkromné školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 63Základné školy – podiel žiakov pod¾a národnosti – spolu Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

106 Stav národnostného a etnického školstvaTabu¾ka è. 64Sie gymnázií (4, 5, 6, resp. 8-roèné) Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 65Percentuálny podiel gymnázií, tried a žiakov pod¾a vyuèovacieho jazyka školy Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva107Tabu¾ka è. 66Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti – štátne školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 67Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti – cirkevné školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 68Gymnáziá – podiel žiakov pod¾a národnosti – súkromné školské zariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

108 Stav národnostného a etnického školstvaTabu¾ka è. 69Gymnáziá - podiel žiakov pod¾a národnosti – spolu Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 70Sie stredných odborných škôl a konzervatórií Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva109Tabu¾ka è. 71Percentuálny podiel stredných odborných škôl a konzervatórií, tried a žiakov pod¾a vyuèovaciehojazyka školy Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 72Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾a národnosti – štátne školskézariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 73Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾a národnosti – cirkevné školskézariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

110 Stav národnostného a etnického školstvaTabu¾ka è. 74Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾a národnosti – súkromné školskézariadenia Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 75Stredné odborné školy a konzervatóriá – podiel žiakov pod¾a národnosti – spolu Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 76Sie združených stredných škôl a stredných odborných uèilíš Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

Stav národnostného a etnického školstva111Tabu¾ka è. 77Žiaci združených škôl pod¾a národností Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 78Žiaci stredných odborných uèilíš pod¾a národnosti Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Tabu¾ka è. 79Sie špeciálnych školských zariadení Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004

112 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...Tabu¾ka è. 80Žiaci špeciálnych školských zariadení pod¾a národnosti Prameò: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2004Poznámky k tabu¾kám– Pri rozdelení škôl pod¾a vyuèovacieho jazyka je súèet údajov vyšší ako 100 percent,lebo niektoré škôlky a školy sú dvojjazyèné.– Škôlky a školy, ktoré prevádzkujú obecné a krajské samosprávy, vystupujú v ústrednýchštatistikách ako štátne zariadenia, preto sa tak uvádzajú aj v tabu¾kách.– Ak v edícii vyšla kniha len v maïarskom jazyku, slovenský názov obce uvádzame vzátvorke. Ak kniha vyšla v obidvoch jazykoch, medzi názvy obcí dávame pomlèku. –pozn. prekl.15. ÈASOPISY A KNIHY VYDANÉ NA SLOVENSKU V ROKU 2003 V JAZYKUNÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN15. 1. Èasopisy v maïarskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiAtelier – Umelecký èasopis, vychádza štvr roèneBlikk – Slovensko, vychádza denneCsallóköz – Žitný ostrov, vychádza týždenneCserkész – (Skaut), Mládežnícky a skautský èasopis s úlohami, vychádza mesaèneórum Társadalomtudományi Szemle – (órum spoloèenskovedná revue), Vedecký èasopis,vychádza štvr roèneGömörország – (Gemer), órum severného maïarského periférneho regiónu, vychádzaštvr roèneII - Mládežnícky a krížovkársky magazín, vychádza mesaèneIrodalmi Szemle – (Literárny preh¾ad), Literatúra, kritika, publicistika, spoloèenské vedy,vychádza mesaèneJó Gazda – (Dobrý gazda), èasopis podnikate¾ov v po¾nohospodárstve, vychádza mesaèneKalligram – Umenie a myslenie, vychádza mesaèneKatedra – Èasopis maïarských uèite¾ov a rodièov Slovenska, vychádza mesaèneKálvinista Szemle – (Kalvínsky preh¾ad), Úradný èasopis reformovanej kres anskej cirkviSlovenska, vychádza mesaène

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...113Múltunk emlékei – (Pamiatky našej minulosti), Vlastivedný, ochranársky a turistický magazín,vychádza mesaèneRemény – (Nádej), Katolícky týždenník, vychádza týždenneSzabad Újság – (Slobodné noviny), Maïarský týždenník na Slovensku, vychádza týždenneSzõrös Kõ – (Chlpatý kameò), Literatúra, umenie, kritika, vychádza dvojmesaèneTábortûz – (Táborák), Èasopis maïarských dievèat a chlapcov Slovenska, vychádzamesaèneTücsök – (Svrèek), Èasopis pre škôlkárov a mladších žiakov, vychádza mesaèneÚj Nõ – (Nová žena), Ženský magazín, vychádza mesaèneÚj Szó – (Nové slovo), vychádza denneVasárnap – (Nede¾a), vychádza týždenne15. 2. Èasopisy v ukrajinskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiDuklja – Literárny, umelecký, spoloèenský èasopis, vychádza mesaèneNove žittja – vychádza týždenneVeselka – Detský èasopis, vychádza mesaène15. 3. Èasopisy v rusínskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiBlahovistnik – vychádza mesaèneNarodny novynky – Kultúrny a spoloèenský èasopis, vychádza týždenneRusyn – Kultúrny a náboženský èasopis, vychádza dvojmesaèneRusyn’skyj narodnyj kalendar – vychádza roèneOdkaz sv. Cyrila a Metoda. Zapovit sv. Kyryla i Mefodija – Èasopis pravoslávnej cirkvi vukrajinskom a rusínskom jazyku, vychádza mesaène15. 4. Èasopisy v ruskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiVmeste – Èasopis Združenia Rusov na Slovensku, vychádza mesaène15.5. Èasopisy v po¾skom jazyku rozširované v celoštátnej sietiMonitor Polonijny – Kultúrny a spoloèenský èasopis Poliakov, vychádza mesaène15.6. Èasopisy v èeskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiÈeská beseda – Èasopis Èechov, Moravanov a Slezanov, vychádza mesaèneMosty – Èasopis v èeskom a slovenskom jazyku, vychádza dvojtýždenne15.7. Èasopisy v rómskom jazyku rozširované v celoštátnej sietiRomano nevo ¾il – Kultúrny a spoloèenský èasopis Rómov, vychádza dvojtýždenne15. 8. Maïarské vydavate¾stvá na Slovensku

114 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...AB ART Kiadó (Vydavate¾stvo AB ART)A legerõsebb állat (Najsilnejšie zviera – rozprávková oma¾ovánka; kreslil Géza Balázsy)A rátóti csikótojás (Rátótske žriebäcie vajce – rozprávková oma¾ovánka; kreslil GézaBalázsy)Albertini, Béla: A fotószakíró Brogyányi Kálmán (Kálmán Brogyányi – publicista fotografií;monografia)Balázsy, Géza: Manódombi huncutok (Huncúti z piadimužíckeho vrchu – rozprávka)Balco, Július: Végállomás (Koneèná stanica – do maï. preložili Mária Haraszti, resp. GézaBalázsy, próza)Bárczi, Zsófia: A keselyû hava (Mesiac supa – novely)Bolemant, László: Idõszobrok (Sochy èasu – zbierka básní ilustrovaná autorovými farebnýmifotografiami)Borbély, Borisz: Cipõmben kavics (Kamienky v topánke – básne, resp. Zoltán Gillányi)ehér, Sándor és koll.: Gímes évszádai (Storoèia Jelenca – monografia)ehér, A. a kol.: Jelenec (monografia)Gál, Sándor egybegyûjtött mûvei III. – Regények (Sándor Gál – súhrnné dielo III. –Romány)Gál, Sándor egybegyûjtött mûvei IV. – Szociográfiák (Sándor Gál – súhrnné dielo IV. –Sociografie)Hajtman, Béla/Béla von Goffa: Szivarfüstben (Samuel Borkopfnak és barátaimnak, egyTrianon utáni lakosztályból; regény), (V dyme cigár – Samuelovi Borkopfovi a mojimpriate¾om z apartmanu po Trianone – román)Jókai, Mária: Hamvasztószerdától Szent Ivánig Nyitra vidékén (Nyitra vidékének népihagyományai 2.), (Od Popolcovej stredy po svätého Ivana v okolí Nitry – ¼udové tradíciev okolí Nitry 2)Jókai, Mária: Zoboralji gyermekjátékok (kottákal), (Detské hry spod Zobora – s notami)Kantár, Csaba: (Ön)törvény(alkotás) (ill. Csillag Krisztína, D. Horváth; próza –Samosudcovstvo)Kozsár, Zsuzsanna: Mesék a Kesze-kusza erdõbõl (mesefüzér – Rozprávky z Pomotanéholesa)Monoszlóy, Dezsõ: Balada š¾aktrafených (prekl. Zorán Ardamica)Pénzes, Tímea: Rezdülések (elbeszélések; Záchvevy – poviedky)Štefuca a kol.: Biochemické technológieÜgyes vagyok (foglalkoztató; Som šikovný – úlohy)Vidám kalendárium 2004 (szerk. Horváth Erika; Veselý kalendár 2004)Gyurcsó István Alapítvány – Csemadok Dunaszerdahelyi TV(Nadácia Istvána Gyurcsóa – Dunajskostredská miestna TV Csemadok)Borsi, erenc: Mi vagyunk a rózsák. Az érzékiség ábrazolása a magyar népdalokban (Mysme ruže. Zobrazovanie zmyselnosti v maïarských ¾udových piesòach)Táncos, Tibor: Az öreg juhász meséje (Rozprávky starého valacha)Kalligram Könyvkiadó (Vydavate¾stvo Kalligram) – maïarské knihyAz askenázi kultúra ezer éve (Tisíc rokov aškenázskej kultúry)Barak, László: Miféle szerzet vagy te? (Èo za stvora si ty?)

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...115Barnes, Djuna: Éjerdõ (Les noci)Báthori, Csaba: Üvegfilm (Sklenený film)Benyovszky, Krisztián: A jelek szerint (Pod¾a znakov)Durych, Jaroslav: Wallenstein árnyai (Tiene Wallensteinu)ehér M., István: József Attila esztétikai írásai és Gadamer hermeneutikája (Estetickéspisy Attilu Józsefa a Gadamerova hermeneutika)öldényi, . László: Melankólia (Melanchólia)üzi, László: A Semmi közelében (V blízkosti Nièoho)ukári, Valéria: Egy régi alma mater (Stará alma mater)Görömbei, András: Csoóri Sándor (Tegnap és Ma), (Sándor Csoóri – Vèera a dnes)Grendel, Lajos: És eljön az Õ országa (Dielo Lajosa Grendela – A príde krá¾ovstvo Jeho)Györe, Balázs: Halottak apja (Otec màtvych)Gyulai, Rudolf: Az Alsó-csallóközi és Csilizközi Egyesült Ármentesítõ és Alsó-csallóköziBelvízvezetõ Társulat története (Csallóközi Kiskönyvtár), (Dejiny dolnožitnoostrovskéhoa medzièilizského zjednoteného povodòového spolku a dolnožitnoostrovskýchvnútrozemských vôd – Žitnoostrovská malá knižnica)Kibédi Varga, Áron: A jelen (Prítomnos )Koncsol, László: A Csallóköz városai és falvai II. Kötet. (Csallóközi kiskönyvtár), (Mestá aobce Žitného ostrova, II. zväzok – Žitnoostrovská malá knižnica)Kukorelly, Endre: TündérVölgy avagy Az emberi szív rejtelmeirõl (Údolie víl alebo O tajomstvách¾udského srdca)Kuras, Benjamin: Van-e élet a Marxon? (Je život na Marxe?)Liptay, Lothar: A kereszténység viszonya más vallásokhoz (Vz ah kres anstva k inýmnáboženstvám)Martialis: Költõk, ringyók, pojácák (preložil Zoltán Csehy – Básnici, kurtizány, šašovia)Mészáros, András: A felsõ-magyarországi iskolai filozófia lexikona (Lexikon hornomaïarskejškolskej filozofie)Métraux, Alfred: A haiti vodu (Haitský vodu)Mizser, Attila: Szakmai gyakorlat külföldön (Odborná prax v zahranièí)Nagy, Péter, H.: Ady-kollázs (Koláž o Adym)Ouøedník, Patrik: EuropeanaPályi, András: Megérkezés (Príchod)Pécsi, György: Kányádi Sándor (Tegnap és Ma), (Sándor Kányádi – Vèera a dnes)Polz, Alaine: õzzünk örömmel! Könnyen, gyorsan, olcsón (Varme s rados ou! ¼ahko, rýchloa lacno)Polgár, Anikó: CatullusSándor, Iván: Drága Liv (Drahá Liv)Sebõk, Zoltán: Élõsködõ kultúra (Príživnícka kultúra)Shusterman, Richard: Pragmatista esztétika (Estetika pragmatizmu)Sziklay, László: Egy kassai polgár emlékei (Spomienky košického meš ana)Szirák, Péter: Kertész Imre (Tegnap és Ma), (Imre Kertész – Vèera a dnes)Tolnai, Kálmán: alusi disznóvágás (Dedinská zabíjaèka)Tóth, Anikó, N.: Dülle és Kandika (Dülle a Kandika)Tóth, László: Átvaltozás avagy Az „itt“ és az „ott“ (Premeny alebo „tu“ a „tam“)Urban, Miloš: Hastrrman, a vizek fejedelme (Hastrman, krá¾ vôd)Vágvölgyi B., András: Eõrsi István (Tegnap és Ma), (István Eõrsi – Vèera a dnes)Vrak, Jan: Hétköznapi dolgok (Všedné veci)Zádor, Margit: Emlékfoszlányok (Útržky pamäti)

116 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...Kalligram Könyvkiadó (Vydavate¾stvo Kalligram) – slovenské knihyAntológia filozofie mysleBaricco, Alessandro: Tisícdevä stoBerïajev, Nikolaj: Ríša Ducha a ríša CisárovaBurr Bukey, Evan: Hitlerovo RakúskoEco, Umberto: Babylonský rozhovorGoldstein, Alexander: Rozlúèka s NarcisomHamvas, Béla: ilozofia vínaHart, Herbert L. A.: Právo, sloboda, morálkaHaught, John: Boh po DarwinoviJaspers, Karl: Rozum a existenciaJušèák, Peter: Michal Kováè a jeho bremenoKant, Immanuel: Zmysel tvojho životaKapusæinski, Rysard: EbenKertész, Imre: Kaddiš za nenarodené die aKertész, Imre: Vyhnaný jazykKierkegaard, Soren: Zvodcov denníkKovaè, Mirko: MalvínaLatour, Bruno: Nikdy sme neboli moderníLe Goff, Jacques: Život v znamení histórieLukáè, Pavol: Dejiny a zahranièná politika v strednej EurópeMárai, Sándor: Nebo a zemMárai, Sándor: Sviece dohárajúMill, John St.: Poddanstvo žienNádas, Péter: UpratovaniePadovani, M. – alcone, G.: Cosa nostraPinker, Steven: Slová a pravidláRédey, Zoltán: Ján OndrušRusnáková, Katarína: 5 x New YorkRussell, Bertrand: Analýza poznaniaShusterman, Richard: Estetika pragmatizmuSimmel, Georg: Eseje o kultúreSmolin, Lee: Tri cesty k teórii kvantovej gravitácieStendhal: O láskeŠtrauss, Tomáš: Zo seba vystupujúce umeniaWansall-Holm, Iboja: Zbohom, storoèieWittgenstein, Ludwig: Tractatus logico-philosophicusZemanovièová, D. – Beblavá, E.: Krajinka rovných a rovnejšíchŽiak, Miloš: Mrzáci studenej vojnyKT Könyv-és Lapkiadó (KT – vydavate¾stvo kníh a periodickej tlaèe)Beke, István: Mizujs Önöknél kedves polgármester II. (Èo nového u vás, milý pán primátor?II)Beke, István: Szeretlek, publikum (Milujem a, publikum)Csáky, Anna: Léleklánggal szõtt mosoly (Úsmev tkaný dušou)

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...117Csáky, Károly: A Dunától a Szitnyáig (Od Dunaja po Sitno)Dobi, Géza: elvidéki zeneszerzõk kis lexikona (Malý lexikon hudobných skladate¾ovHorného Uhorska)László, Endre, N.: Istenke legszeb ajándéka (Pánbožkov najkrajší dar)Petrovay Resko, Sándor: elvidéki kastélyok lexikona II. (Lexikon kaštie¾ov HornéhoUhorska II)Petrovay R., Sándor: Alsó csallóközi egyházi kis építmények lexikona (Lexikon malých cirkevnýchstavieb na dolnom Žitnom ostrove)Ratimorszky, Gyula: Édesanyám, élni szeretnék (Mamka moja, chcel by som ži )Solt Kornélné, Dr.: Emlékezés Csúzra (Spomienka na Dubník)Szénássy, Árpád: elvidéki Árpád-kori templomok lexikona II. (Lexikon arpádovských kostolovna Hornom Uhorsku)Szénássy, Zoltán: Komáromi krónikás (Komáròanský kronikár)Turul-Jókai cserkészcsapat (Skautský oddiel Turul-Jókai)Edícia Malá vlastivedná knižnica * : Szete (Kubáòovo), Kóvár (Koláre), Szilas (Brestovec),Jasová, Udvard (Dvory nad Žitavou), Miloslavov, Vozokany, Streda nad Bodrogom, Szeszta– Cestice, Komárom, a Duna Gibraltárja (Komárno, Gibraltár Dunaja), Csallóközcsütörtök– Štvrtok na Ostrove, Ógyalla – Hurbanovo, Tallós-kastély (Tomášikovo-kaštie¾), Tallós(Tomášikovo), Pered –Tešedíkovo, Malá Lehota, Pláš ovce, Kleòany, Nagycsalomija –Ve¾ká Èalomija, Albár – Dolný Bar, Csicsó – Èièov, Kisgyarmat – Sikenièka, Hetény –Chotín, Alsólánc (Nižný Lánec), Andód –Czuczor Gergely Múzeum (Andovce – MúzeumGergelya Czuczora)Lilium Aurum Könyvkiadó (Vydavate¾stvo Lilium Aurum)A szlovákiai iskolaredszer (Katedra füzetek 29.) (Slovenský školský systém – Katedrazošity 29)Barak, László: Meg volt ám szenvedve minden! (Za všetko sa veru trpelo!)Bettes, István összeáll.: Dúdor István – József Attila: Gyémánthegyen (Na diamantovomvrchu)Csáky, Károly: Híres selmecbányai tanárok (Slávni banskoštiavnickí profesori)Csanda, Máté: A magyarok története (képregény) (Dejiny Maïarov – komiks)Cselényi, László: Escorial. (Közös kiadás – Madách Posonium – spoloèné vydanie)Cséplõ, erenc: Mátyusföldi rosszcsontok (Dolnovážski nezbedníci)Csicsay, Alajos: Hajnali álom (Sen na úsvite)Dénes, György: Vaskabóca (Železná cikáda)Dobrovits, Mihály szerk.: A megtalált örökség (Nájdené dedièstvo)Gágyor, József: Csúfondáros könyv (Posmievaèná kniha)Helyzetkép a slovákiai magyar közoktatásról (Súèasná situácia maïarského školstva naSlovenskuHodossy, Gyula: A szeretõ önfegyelem (Milujúca sebadisciplína)Hodossy, Gyula összeáll.: Schola (Dunaszerdahely oktatási intézményei – Školské zariadeniav Dunajskej Strede)Horváthová, Margaréta: Nemci na SlovenskuJuhász, Ilona, L.: Slovákiai magyar néprajzi bibliográfia (Národopisná bibliografiaMaïarov na Slovensku)Kemény, Róbert: Gömöri etnikai térmozaik (Etnická mozaika gemerskej oblasti)

118 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...Kiss, László, dr.: Kérdezze meg orvosát... (Opýtajte sa vášho lekára...)Kocsis, Károly – Hevesi Tamás: A szlovák-magyar határvidék földrajza (Zemepis slovensko-maïarskejpohraniènej oblasti)Kövesdi, Károly: Testamentum (Testament)Kulcsár, erenc: Ördögszekér (Èertov voz)Lacza, Tihamér: Utazók, felfedezõk, hódítók, kalandorok (Cestovatelia, objavitelia, dobyvatelia,dobrodruhovia),Liszka, József: Národopis Maïarov na SlovenskuMayer, Judit: Magyarosan magyarul! (Správne po maïarsky!)Ozogány, Ernõ – Vojtek Katalin: Magyar nagyasszonyok (Maïarské ctihodné panie)Pénzes, István: Lant és kard 5 (Lutna a meè 5)Pukkai, László: Mátyusföld I. (Dolnovážie I.)Puntigán, József – Puntigán, Tünde: A losonci református temetõ (Luèenecký kalvínskycintorín)Repertórium 1994–2003. A Katedra c. folyóirat 10 éve (10 rokov èasopisu Katedra)Somorjai disputa 1. (Az élõ szlovákiai magyar írásbeliség c. Szimpózium elõadásai)(Šamorínske rozhovory 1. – prednášky Sympózia na tému Súèasné maïarské písomníctvona Slovensku)Stredl, Terézia – Kusý, Miroslav: ToleranciaSzepsi Csombor, Márton: Europica varietasTorsello, Davide – Pappová, Melinda: Social Network in MovementVarga, rigyes: izika zsebkönyv (yzika do vrecka)Varga, Gabriella: Gyakorlati jóga (Praktická jóga)Varjú, Katalin: „Pénteken délig nyitva van az ég!“Varjú, Katalin: „V piatok do obeda je otvorené nebo!“Vámbéry, Ármin: A magyarok keletkezése és gyarapodása (Vznik a vzrast Maïarov)Vámbéry, Antológia 2003 (Vámbéryho antológia 2003)Vércse, Miklós: A párkányi csata – Parkanská bitkaZávodsky, Géza: Magyar mondák, történetek (Maïarské povesti, príhody)Zeman, László: Gymnaziológia1111 Csallóköz–Partium: Szépirodalmi antológia (1111 Žitný ostrov–Partium: Antológiabeletrie)Madách–Posonium Kiadó (Vydavate¾stvo Madách–Posonium)Bábi, Tibor: Antaneusz panasza (Antaneusove ponosy)Cselényi, László: Kõország (Kamenná krajina)ónod, Zoltán: Számvetés (Úètovanie)Gágyor, József: Tallósi tájszólás (Tomášikovské náreèie)Gál, Sándor: A piramisok megmaradnak (Pyramídy ostávajú)Kovács B., István.: Gömörológia (Gemerológia)Leck, Gábor: Versek – A vízvezetékszerelõ... (Verše – Vodoinštalatér...)Madách Kalendárium 2004Öllös, Edit: Duet a dadával (õnix üzetek) (Duet s dojkou; Zošity énix)Pálmay, Katalin: Versek (õnix üzetek) (Verše; Zošity énix)Pándy, Bertalan: Meggyújtott gyertya (Zažatá svieèka)Sellyei, József: Mellnek szögezett bicska (Krivák nasadený na hruï)Szigethy, Dániel: Három színmû IV. (Tri divadelné hry IV.)

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...119Szõke, József: Katicabogár (Lienka)Tóth, Elemér: Mese az aranykalapácsról (Rozprávka o zlatom kladive)Tóth, László: A örtelmes kaszálógép (Strašidelná kosaèka)Török, Elemér: Éveim fehér havasán (Na bielych holiach mojich rokov)Varga, Erzsébet – Mayer, Judit: Pozsony (Bratislava)Varga D., László.: öldem és népe (Moja zem a jej ¾ud)Verseghy, Erzsébet: ellegjáró Pöttöm Pál (Pál Pöttöm chodiaci v oblakoch)Méry Ratio (vydavate¾stvo)ülöp, Antal: A bemutató (Premiéra)Kövesdi, Károly: ókakönyv (Tulenia kniha)Szabó, Ottó: Stációk (Štácie)Tököly, Gábor: Kastélyok, kúriák, udvarházak Gömörben I. (Kaštiele, kúrie, zemianskedomy v Gemeri I.)Vályi, András: Magyarországnak leírása I–III. (Reprint kiadás) (Opis Maïarska I–III –Reprint)NAP Kiadó (Vydavate¾stvo NAP)Bödök, Zsigmond: Magyar feltalálók az automobilok történetében (Maïarskí vynálezcoviav dejinách automobilizmu)Bödök, Zsigmond: Nobel-díjas magyarok. Kertész Imrével (Maïarskí držitelia Nobelovejceny. S Imre Kertészom)Brányik, Sándor – Sidó, erenc: A dunaszerdahelyi futbal 100 éve (100 rokov dunajskostredskéhofutbalu)Dusza, István: A papír partján (Na brehu papiera)Görföl, Jenõ – Kovács, László: Hol sírjaik domborulnak (Kde sa vàšia ich mohyly)Kele, rantišek – ekete, Ladislav: (Znovu)objavovanie AntarktídyKele, rantišek – ekete, Ladislav: Jég és föld között (Medzi ¾adom a zemou)Liszka Cs., Györgyi.: Ezüstszálon (Na striebornej niti)Turczi, Árpád: Egy mondat. Édu könyve (Jedna veta. Éduho kniha)Vajkai, Miklós: Akit megöl a siker (Koho zabije sláva)Vajkai, Miklós: Dögölj meg idõben! (Zdochni vèas!)A család kalendáriuma 2004 (Kalendár rodiny 2004)TERRA kiadó (Vydavate¾stvo TERRA)Esztergályosné: Az én ábécém (Moja abeceda)Esztergályos: Elsõ olvasókönyvem (Moja prvá èítanka)Mezzei.mezei – Baráth: Írásfüzetem (Moja písanka)Skabela – Bóna: Szlovák nyelv az 1. osztály részére (Slovenský jazyk pre 1. roèník)Skabela – Bóna: Munkafüzet szlovák nyelvbõl az 1. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 1. roèník)Bencs: Nyelvtan és helyesírás munkatankönyv a 2. osztály részére (Pracovná uèebnicagramatiky a pravopisu pre 2. roèník)Nyiri: Hétszínvarázs olvasókönyv a 2. osztály részére (Èítanka sedemfarebných kúzel pre2. roèník)Nyiri: Hétszínvarázs munkafüzet a 2. osztály részére (Pracovný zošit sedemfarebnýchkúzel pre 2. roèník)

120 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...Bencs: Írásmunkafüzet a 2. osztály részére (Pracovný zošit na písanie pre 2. roèník)Halász – Kovács: Szlovák nyelv – Ypsilon a 2. osztály részére (Slovenský jazyk – Ypsilonpre 2. roèník)Halász – Kovács: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 2. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 2. roèník)Skabela – Bóna: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 3. osztály részére, I. (Pracovný zošit zoslovenského jazyka pre 3. roèník, I)Skabela – Bóna: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 3. osztály részére, II. (Pracovný zošit zoslovenského jazyka pre 3. roèník, II)Skabela – Bóna: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 4. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 4. roèník)Benická – Bogár: Szlovák nyelv – Ypsilon az 5. osztály részére (Slovenský jazyk – Ypsilonpre 5. roèník)Benická – Bogár: Munkafüzet szlovák nyelvbõl az 5. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 5. roèník)Benická – Bogár: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 6. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 6. roèník)Benická – Bogár: Szlovák nyelv – Ypsilon a 7. osztály részére (Slovenský jazyk – Ypsilonpre 7. roèník)Benická – Bogár: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 7. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 7. roèník)Benická – Bogár: Szlovák nyelv – Ypsilon a 8. osztály részére (Slovenský jazyk – Ypsilonpre 8. roèník)Benická – Bogár: Munkafüzet szlovák nyelvbõl a 8. osztály részére (Pracovný zošit zo slovenskéhojazyka pre 8. roèník)Kulcsár – Kulcsár: Szöveggyûjtemény 3, gimnáziumok számára (Zbierka textov 3, pregymnáziá)Dušik: Szöveggyûjtemény 8, gimnáziumok számára (Zbierka textov 8, pre gymnáziá)Nagy: Gépészet, szakközépiskolák számára (Strojníctvo pre stredné odborné školy)Slovenské pedagogické nakladate¾stvoAdamkoviè, Emil: Kémia 9 az alapiskola 9. osztálya számára (Chémia 9, pre 9. roèníkzákladnej školy)Ádámné, Tankó Borbála: Írási munkafüzet az alapiskola 2. osztály számára (Pracovnýzošit na písanie pre 2. roèník základnej školy)Bellušová, Mária: Információelmélet a középiskolák számára AlgoritmusokPascalnyelvben. Tematikus füzet (Teória informatiky pre stredné školy, Algoritmy vjazyku Pascal; Tematický zošit)Kalaš, Ivan: Információelmélet a középiskolák számára (Teória informatiky pre strednéškoly)Csukáné, Klimó Mária: Írási feladatlapok az alapiskola 1. osztálya számára (Pracovnélisty na písanie pre 1. roèník základnej školy)Csukáné, Klimó Mária: Olvasókönyv az alapiskola 1. osztálya számára (Èítanka pre 1. roèníkzákladnej školy)Hlavatyné, Mészáros Margit: eladatlapok az Olvasókönyvhöz és az íráshoz a speciálisalapiskola 3. osztálya számára (Pracovné listy k Èítanke a na písanie pre 3. roèník špeciálnychškôl)

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...121Jeèný, Dobromil: Társadalmi érintkezés (Spoloèenské styky)Jónás, Júlia: Munkafüzet magyar nyelvbõl az alapiskola 3. osztálya számára (Pracovnýzošit z maïarského jazyka pre 3. roèník základnej školy)Kovács, László: Magyar nyelvû gyakorlókönyv a középiskolák 2. osztálya számára(Cvièebnica z maïarského jazyka pre 2. roèník stredných škôl)Kovács, László: Magyar nyelvû gyakorlókönyv a középiskolák 3. osztálya számára(Cvièebnica z maïarského jazyka pre 3. roèník stredných škôl)Kovács, Miklós: Irodalom a középiskolák 2. osztálya számára (Literatúra pre 2. roèníkstredných škôl)Kvasnièková, Danuše: Biológia 2 a nyolcosztályos gimnázium 2. osztálya számára(Biológia 2 pre 2. roèník osemroèných gymnázií)Melišková, Lýdia: Matematika a speciális alapiskola 6. osztálya számára. Tankönyv(Matematika pre 6. roèník špeciálnych základných škôl. Uèebnica)Nagy, Adorján: Munkafüzet magyar nyelvbõl az alapiskola 8. osztálya számára (Pracovnýzošit z maïarského jazyka pre 8. roèník základných škôl)Prokša, Miroslav: Kémia 9 az alapiskola 9. osztálya szánára. Laboratóriumi gyakorlatok(Chémia 9 pre 9. roèník základných škôl. Laboratórne cvièenia)Rejková, Marta: Polgári nevelés a speciális alapiskola 9. osztálya számára (Obèianskanáuka pre 9. roèník špeciálnych základných škôl)Rýglová, Janka: Matematika a speciális alapiskola 4. osztálya számára (Matematika pre4. roèník špeciálnych základných škôl)Rýglová, Janka: Matematika a speciális alapiskola 3. osztálya számára (Matematika pre3. roèník špeciálnych základných škôl)Sima, Éva: Munkafüzet magyar nyelvbõl a speciális alapiskola 7. osztálya számára(Pracovný zošit z maïarského jazyka pre 7. roèník špeciálnych základných škôl)Šlosár, Rudolf: Polgári nevelés az alapiskola 9. osztálya számára. A gazdaság alapkérdéseiaz emberiség globális problémái (Obèianska náuka pre 9. roèník základných škôl.Základné otázky ekonomiky sú globálnymi problémami ¾udstva)Šlosár, Rudolf: Könyvvitel a kereskedelmi akadémia 2. osztálya számára (Úètovníctvo pre2. roèník obchodnej akadémie)Stanko, Ján: Természetismeret az alapiskola 4. osztálya számára. Munkafüzet(Prírodoveda pre 4. roèník základných škôl. Pracovný zošit)Stanko, Ján: Természetismeret az alapiskola 3. osztálya számára. Munkafüzet(Prírodoveda pre 3. roèník základných škôl. Pracovný zošit)White, Annie: Állatok. Elsõ mintakönyvem (Zvieratá. Môj prvý vzorník)White, Annie: Vidéken. Elsõ mintakönyvem (Na vidieku. Môj prvý vzorník)Orbis Pictus IstropolitanaBero, Peter: Matematika az alapiskola 4. osztálya számára. Tankönyv (Matematika pre 4.roèník základných škôl. Uèebnica)Bero, Peter: Matematika az alapiskolák 4. osztálya számára. Munkafüzet (Matematikapre 4. roèník základných škôl. Pracovný zošit)Bero, Peter: Matematika az alapiskolák 3. osztálya számára (Matematika pre 3. roèníkzákladných škôl)Božek, Miloš: Matematika a gimnáziumok és szakközépiskolák 3. osztálya számára(Matematika pre 3. roèník gymnázií a stredných odborných škôl)

122 Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...Èernek, Pavol: Matematika az alapiskolák 2. évfolyama számára. Munkafüzet(Matematika pre 2. roèník základných škôl. Pracovný zošit)Èernek, Pavol: Matematika az alapiskolák 2. évfolyama számára. Munkafüzet 2(Matematika pre 2. roèník základných škôl. Pracovný zošit 2)Kováèik, Štefan: Matematika az alapiskola 1. osztálya számára. Munkafüzet (Matematikapre 1. roèník základných škôl. Pracovný zošit)Iné maïarské publikácieA Gömör-kishonti múzeum egyesület évkönyve: (1998–2003): 3. évfolyam. Összeálította:B. Kovács István, Gaál Lajos. Rimaszombat, Gömör-Kishonti Múzeum Egyesület(Roèenka Spolku Gemersko-malohontského múzea: (1998–2003): 3. roèník:Zostavili: István B. Kovács, Lajos Gál. Rimavská Sobota, Spolok Gemersko-malohontskéhomúzea)Alner, Juraj: Szlovákia Európában Bratislava: Szlovák Köztársaság Kormányhivatala(Slovensko v Európe Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky)Buksbazen, Lydia: Yente. Egy kelet-európai zsidó család igaz története. (Yente. Pravdivýpríbeh jednej východoeurópskej židovskej rodiny), Bratislava, MSEJKÈeman, Róbert: A világegyetem. Csillagászati enciklopédia. A Naprendszer. (Vesmír.Hvezdárska encyklopédia. Slneèná sústava), Bratislava, Mapa Slovakiaonseca, Luis Gonzaga da,: atima. Üzenete ma is idõszerû. (atima. Jej posolstvo je ajdnes aktuálne) Košice, TypoPressülöp, Mária: Nyelvtan és helyesírás. Munkáltató tankönyv 2. osztályosoknak (Gramatikaa pravopis. Pracovná uèebnica pre druhákov), Bratislava, TerraHalászné, Alíz, N.: Ébred a város: (a mi városunk) Válogatott versek. (Zobúdza sa mesto:naše mesto; Vybrané básne), Rožòava, RovenChobot, Ján – Klinda, Jozef: Túzok (Drop). Žilina, Knižné centrum, Banská Bystrica, SAŽPIskola a nyelvhatáron. Emlékezések az Egyesült Protestáns Gimnáziumra. Összeálította,nyelvileg gondozta és az idegen szavak jegyzékét készítette B. Kovács István.Rimaszombat, Slovákiai Református Keresztyén Egyház (Škola na jazykovej hranici.Spomienky na Združené kalvínske gymnázium. Zostavovate¾, jazyková úprava, zoznamcudzích slov: István B. Kovács, Rimavská Sobota, Kalvínska kres anská cirkev naSlovensku)Karaffa, János: Kilenced a szegények orvosának közbenjárásáért. Boldog dr. Batthyány-Strattmann László tiszteletére. (Nóna za prostredníctvo lekára chudobných. Na poèesblaženého dr. Lázslóa Batthyány-Strattmanna.) Trstice, GlóriaLuèanský, Milan: Tátra és környéke. A Magas-, A Bélai-, A Nyugati-Tátra (Tatry a okolie.Vysoké, Belanské, Západné Tatry) Bratislava, IkarPintérová, Eva: Giuseppe Verdi. Bibliografia pri príležitosti 190. výroèia narodenia maestra.Nové Zámky, Knižnica Antona BernolákaPusko, Gábor: Beje hagyományos gazdálkodása a 20. század elsõ felében (Tradièné hospodárstvov Behynciach v prvej polovici 20. storoèia), Torna¾a, Kultúrna antropologickádielòaRybár, Pavol: 20 kérdés és 20 válasz Szlovák Köztársaság Európai Unióba való csatlakozásáról(20 otázok a 20 odpovedí o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie).Bratislava, Úrad vlády Slovenskej republikySchmidt, Zoltán: Magyarok Nagyasszonya és a Sasvári Piéta (Ctihodná pani Maïarov aSasvárska piéta). Senica, Durlák

Èasopisy a knihy vydané na Slovensku v roku 2003...123Sloboda, Martin: Bratislava, 100 fénykép és metszet, történelem és mûemlék, tippekkirándulásokra, a városközpont térképe (100 fotografií a rytín, historické a umelecképamiatky, tipy na výlety, mapa centra mesta). Bratislava, MS AGENCYTámárová, Hedviga: Rozsnyói Híradó 1888 – 1982 (Rožòavské spravodajstvo 1888 –1982; Retrospektívna výberová bibliografia). Rožòava, Gemerská knižnica P.DobšinskéhoTichý, Dušan – Horecká, Jana: Praktikus szakácsnõ 2004 (Praktická kuchárka 2004).Martin, OsvetaVörös, erenc: Nyelvtörténeti olvasókönyv. (Èítanka z historickej gramatiky maïarskéhojazyka.) Nitra, Univerzita Konštantína ilozofaVojenský kartografický ústav (Harmanec, Slovensko) 444 turistických zaujímavostíSlovenska. 444 atrakcje turystyczne Slowacji. 444 turisztikai látványosságSzlovákiában. Harmanec, Vojenský kartografický ústav15. 9. Publikácie v rómskom jazykuOla Roma palo droma. Rómovia na cestách. Medzinárodné rómske piesne. Bratislava,Akcent – 1 magnetofónová kazeta (57 min.) stereoOla Roma palo droma. Rómovia na cestách. Gypsies on the roads: Medzinárodné rómskepiesne. Bratislava, Akcent – 1 kompaktná platòa (57 min.)Poláková, Eva: Rómsko-slovenské pexeso. Bratislava, ASCO Art & ScienceRybár, Pavol: 20 phuèibena the 20 pheòibena pal o uštariben Slovakijakro republikakroandre Europakri unia. Bratislava, Rajipnaskro ofisos Slovakiakra republikakroStojka, Peter – Pivoò, Rastislav: Náš život. Amáro Trajo. Bratislava, SD studio15. 10. Publikácie v rusínskom jazykuHrib, Ján: Rusyn’skyj jazyk pro 7. klasu osnovnoj školy. Prjašiv, Rusyn’ska obrodaHrib, Ján: Literaturna vychova pro 7. klasu osnovnoj školy. Prjašiv, Rusyn’ska obrodaJabur, Vasi¾: Rusyn’skyj jazyk pro 2. klasu serednich škol. Prjašiv, Rusyn’ska obrodaDžupinková, Zuzana: Rusíni a Ukrajinci na Slovensku v r. 2002Prešov, Štátna vedecká knižnica. 1 elektronický disk (hard disk) – databázy bibliografickéelektronické15. 11. Publikácie v ukrajinskom jazykuDem´jan, Rudol´f. Zaprosyny. Prjašiv, NITECHNemet, Myroslav. Solodke lito bezrobitn´oho. Prjašiv, NITECHJa tebe duže ljubyv. Antolohija slovac´koji ljubovnoji poeziji. Prjašiv, NITECHHev´jer, Danijel. Posered spokusy: vybrani poeziji. Prjašiv, Vydavnyctvo CUPERPan´ko, Julius. (Ne)obmeženi možlyvosti. Svidník, Tlaèiareò svidníckaMytec´kyj svit Ivana Macyns´koho. Prjašiv, Vydavnyctvo CUPERZbihlej, Josyf. Prystan´èužynciv. Prjašiv, Vydavnyctvo CUPERRoman, Michal. Ukrajina: základné fakty z dejín a súèasnosti. Prešov, NITECHÈižmárová, Mária – Kundrát, Juraj: Ukrajinsko-slovenský slovník pre základné a strednéškoly. Prešov, Exco

124 Kronika verejného života 2003...16. KRONIKA VEREJNÉHO ŽIVOTA 2003 – NAJDÔLEŽITEJŠIE SPOLOÈENSKO-POLITICKÉ A KULTÚRNE UDALOSTI V ŽIVOTE NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN NASLOVENSKU16. 1. Maïarská menšina1. január – Bratislava – Na slávnostnom zasadnutí slovenského parlamentu pri príležitosti10. výroèia vzniku Slovenskej republiky predseda parlamentu PavelHrušovský vyslovil, že je potrebné vyjadri otvorený postoj k povojnovej represívneja diskriminaènej politike voèi maïarskej menšine.1. január – Bratislava – Prezident Rudolf Schuster vyznamenal Pribinovým krížom viacerýchpredstavite¾ov cirkví, spoloèenského a kultúrneho života. Prvý stupeòPribinovho kríža dostal medzi inými spisovate¾ Lajos Grendel, druhým stupòomPribinovho kríža bol vyznamenaný kalvínsky biskup Géza Erdélyi.1. január – Sklabiná – Mikszáthov pamätný dom, ktorý doteraz patril k Múzeu bábok ahraèiek v Modrom Kameni, prešiel pod správu Múzea maïarskej kultúry.1. január – Bratislava – Pamätný výbor Sándora Petõfiho žiadal podporu slovenských azahranièných organizácií, skupín a súkromných osôb na znovupostavenie bratislavskejPetõfiho sochy.8. január – Bratislava – Štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti oznámil, žeje pravdepodobné, že ešte v januári predložia projekt na založenie maïarskejuniverzity ministrovi školstva.13. január – Budapeš , Maïarsko – Pavel Hrušovský rokoval s predsedníèkou maïarskéhoparlamentu Katalin Szili o slovensko-maïarských vz ahoch, okrem inéhoaj o problémoch so zákonom o zahranièných Maïaroch.13. január – Ostrihom, Maïarsko – Illyésova nadácia zaèala maïarským rodinám naSlovensku vypláca výchovno-vzdelávaciu podporu na základe maïarskéhozákona o zahranièných Maïaroch.13. január – Šahy – Vo veku 83 rokov zomrel právnik, historik práva a autor textov JózsefGyönyör, niekdajší pracovník národnostného oddelenia úradu vlády.14. január – Bratislava – Minister zahranièných vecí Eduard Kukan vo svojom liste maïarskémuministrovi zahranièných vecí Lászlóovi Kovácsovi navrhoval v záujmeprerokovania otázok dotácie kultúry a vzdelávania menšín zvola zmiešanúkomisiu, ktorá vznikla na základe slovensko-maïarskej základnej zmluvy.15. január – Bratislava – Vláda vymenovala s platnos ou od 20. januára nových krajskýchpredstavite¾ov, z ktorých dvoch navrhovala Strana maïarskej koalície (SMK):Pál Keszegh sa stal predstavite¾om Trnavského kraja a István arkas

Kronika verejného života 2003...125Nitrianskeho kraja. Kandidáti SMK okrem toho získali vymenovanie na èelo 16okresných úradov.15. január – Bratislava – Parlament zvolil ekonóma Daniela Végha za nového podpredseduondu národného majetku.15. január – Bratislava – Minister školstva Martin ronc vydal pokyny na vyplnenievysvedèení, v zmysle ktorých musí by na vysvedèení opä uvedená národnos .15. január – Nové Zámky – Vo veku 25 rokov zomrel básnik a prozaik Csaba Kantár.23. január – Šamorín – Podpredseda vlády Pál Csáky navštívil órum inštitút pre výskummenšín, kde sa dohodol s riadite¾om Károlyom Tóthom o spolupráci na strategickýchvýskumoch z h¾adiska menšinovej politiky.25. január – Levice – Hlavnou témou zasadania Republikovej rady SMK bolo hodnotenieminuloroènej vládnej a parlamentnej práce strany a príprava marcového kongresustrany. Republiková rada v záležitosti zákona o zahranièných Maïarochnavrhovala zvolanie Maïarskej stálej konferencie.25. január – Šahy – Z iniciatívy viacerých mimovládnych organizácií sa uskutoènilo viacprotestných akcií proti zrušeniu lokálnych železnièných tratí. Na zhromaždenísa zúèastnilo a vystúpilo viac vedúcich politikov SMK, okrem iných aj podpredsedavlády Pál Csáky.29. január – Bratislava – Èeský prezident Václav Havel, ktorý navštívil Slovensko, vyznamenalèeským Rádom I. stupòa za èinnos vykonanú na poli stredoeurópskejspolupatriènosti Lászlóa Szigetiho, riadite¾a Vydavate¾stva Kalligram vBratislave.30. január – Bratislava – Ministerstvo vnútra vydalo vyhlášku è. 31/2003, ktorá umožòuje,že sa v obciach, v ktorých niektorá menšina presahuje 20 % celkovéhoobyvate¾stva, môžu názvy ulíc a iné informaèné údaje popri štátnom jazykuuvádza aj v jazyku menšín.31. január – Salka – Vïaka odbornej pomoci šamorínskeho órum – Centra regionálnehorozvoja vznikla Malá oblas dolného Poiplia.31. január – Komárno – Jókaiho divadlo oslávilo 50. výroèie svojho vzniku premiérouShakespearovej hry Sen noci svätojánskej.31. január – Bratislava – Bol vyhlásený zoznam najlepších rozhlasových moderátorov zarok 2002. Spomedzi pracovníkov Rádia Patria si mohli prevzia Krištá¾ový mikrofónValéria Agócs a László Polák.31. január – Bratislava – Rodièovské združenie pri bratislavskej základnej škole a gymnázius vyuèovacím jazykom maïarským zorganizovalo tradièný Maïarský ples.

126 Kronika verejného života 2003...Január – Leles – Vo vydaní Vydavate¾stva L-Press vyšlo prvé èíslo kultúrneho a spoloèenskéhomesaèníka regiónu medzi Bodrogom a Uhom, Régió (Región).1. február – Bratislava – Na poste šéfredaktora týždenníka Szabad Újság (Slobodné noviny)vymenil Zoltána ónoda bývalý zástupca šéfredaktora Géza Szabó.1. február – Leváre – Obec si na spomienkovej slávnosti pripomenula deportáciu svojichobyvate¾ov do Èiech v roku 1947. Pri tejto príležitosti odhalili na múre kostolaspomienkovú tabu¾u deportovaným.5. február – Bratislava – Noviny Szabad Újság uverejnili výzvu na podporu zákona ozahranièných Maïaroch, ktorú podpísali: spisovate¾ Sándor Csoóri z Maïarska,predseda SMK Béla Bugár, výkonný podpredseda Miklós Duray, spisovateliaLászló Dobos, Gyula Duba, László Koncsol, Lajos Grendel a kalvínsky biskupGéza Erdélyi, súèasne noviny zapoèali podpisovú akciu v záujme zachovaniapôvodného znenia zákona.5. február – Galanta – V organizácii šamorínskeho órum informaèného centra sa prvýraz uskutoènila akcia Civilná burza, ktorá poskytla možnos , aby sa predstavilimaïarské neziskové organizácie na Slovensku.8. február – Komárno – Nadácia za Univerzitu Jánosa Selyeho sa obrátila s výzvou naMaïarov žijúcich na Slovensku, aby jedno percento svojich daní darovalimaïarským stredným školám na Slovensku.8. február – Bratislava – Združenie maïarských rodièov na Slovensku a Združenie Za spoloènéciele uskutoènili konferenciu o situácii maïarských rodín na Slovenskupod názvom „2003 – rok obmedzení“.9. február – Krá¾ovský Chlmec – Kres anské centrum Lászlóa Mécsa už štvrtý raz usporiadalopre žiakov základných a stredných škôl Recitaènú sú až Lászlóa Mécsa.10.–14. február – Komárno – Združenie maïarských uèite¾ov na Slovensku aGymnázium Jánosa Selyeho usporiadalo VIII. Komáròanské pedagogické dni.12. február – Budapeš , Maïarsko – Maïarský minister zahranièných vecí László Kovácsvo svojom liste slovenskému ministrovi zahranièných vecí Eduardovi Kukanovinavrhol osobné stretnutie v záujme prerokovania zákona o zahraniènýchMaïaroch.14.–15. február – Dunajská Streda – Zasadnutie Republikového výboru Združeniamaïarských uèite¾ov na Slovensku zaujalo stanovisko k najdôležitejším záležitostiamškolskej politiky a ochrany záujmov, kde sa na prvom mieste spomínazaloženie maïarskej univerzity a zriadenie plnoorganizovaného menšinovéhooddelenia na ministerstve školstva.

Kronika verejného života 2003...12722. február – Šamorín – Nadácia Sándora Máraiho a órum inštitút pre výskum menšíndruhý raz zorganizovali sympózium o maïarskej literatúre pod názvom „Šamorínskerozhovory 2“.25. február – Bratislava – Koalièné strany sa dohodli, že minister školstva Martin roncna nasledujúcom zasadnutí Koaliènej rady predloží vládnym stranám dokumentysúvisiace so založením Univerzity Jánosa Selyeho.27. február – Bratislava – Slovenský a maïarský minister zahranièných vecí rokovali ozákone o zahranièných Maïaroch. László Kovács pris¾úbil úpravu zákona tak,aby rovnako vyhovoval maïarským menšinám, susedným štátom i Európskejúnii.28. február – Bratislava –Združenie Za spoloèné ciele uskutoènilo plenárnu schôdzu.1. marec – Bratislava – Riadite¾kou Maïarského umeleckého súboru Mladé srdcia sastala Ágota Grendel namiesto Dušana Hégliho.1. marec – Bratislava – Gabriella Jarábik sa stala riadite¾kou Múzea maïarskej kultúry,ktoré doteraz viedla ako poverená riadite¾ka.1. marec – Ostrihom, Maïarsko – Mimovládne organizácie obcí na oboch brehochDunaja s cie¾om rozvíjania prihranièných vz ahov založili Spolok Ister–GranumCivil Parlament.4. marec – Bratislava – Kandidátka SMK Valéria Agócs sa stala novou predsedníèkoufrekvenènej rady.4. marec – Bratislava – Na konferencii Ekumenickej rady cirkví Slovenska zvolili opä kalvínskehobiskupa Gézu Erdélyiho za podpredsedu rady.4. marec – Bratislava – Èebovce – Po¾ovecská spoloènos zorganizovala XI. Stretnutiepo¾oveckých uèite¾ov.5. marec – Bratislava – Rolf Ekeus, menšinový komisár Organizácie bezpeènosti a spoluprácev Európe (OBSE) rokoval s predsedom SMK Bélom Bugárom a vedúcimfrakcie Gyulom Bárdosom o zákone o zahranièných Maïaroch a o založenímaïarskej univerzity.8. marec – Bratislava – Pred volebným kongresom strany sa konalo posledné rokovanieRepublikovej rady SMK, kde sa prijal plán zmien v stanovách strany.10. marec – Budapeš , Maïarsko – Spomienkový výbor Jánosa Esterházyho vyznamenalza rozvoj kultúry a školstva Esterházyho pamätnou plaketou Združenie maïarskýchuèite¾ov na Slovensku a sie Cie¾ových fondov na Slovensku ako aj kalvínskehobiskupa Gézu Erdélyiho za zásluhy v službách Maïarov na Slovensku.

128 Kronika verejného života 2003...12. marec – Bratislava – Vláda schválila dokument o založení Univerzity Jánosa Selyehoa èasový plán založenia, ktorý urèuje 1. január 2004 za dátum založenia univerzity.12. marec – Nitra – Rektor nitrianskej Univerzity Konštantína ilozofa predložil projektKatedry stredoeurópskych štúdií Akreditaènej komisii, ktorá úèinkuje akoporadný orgán vlády.12. marec – Nové Zámky – Zaèali sa akcie XXXIV. Literárnych a kultúrnych dní GergelyaCzuczora.12.–16. marec – Komárno – V slovenskom Komárne a v maïarskom Komárome druhýraz zorganizovali študentské a mládežnícke stretnutie pod názvom Bez hraníc.estival otvoril prezident Maïarskej republiky erenc Mádl.14. marec – Budapeš , Maïarsko – Maïarský minister kultúry Gábor Görgey vyznamenalcenou Attilu Józsefa básnika Lászlóa Cselényiho.15. marec – Bratislava – Maïari na Slovensku si na stovkách akcií pripomenuli 155. výroèiemaïarskej revolúcie a boja za slobodu. Pri tejto príležitosti, za úèasti predstavite¾ovmaïarskej a slovenskej vlády, bola v Medickej záhrade slávnostneodhalená obnovená socha Sándora Petõfiho.15. marec – Luèenec – Ovenèením pamiatky Józsefa Kármána sa zaèali tradiènéKármánove dni.18. marec – Komárno – Rezignoval zo svojho postu riadite¾ Jókaiho divadla József KissPéntek.20.–21. marec – Dunajská Streda – Vámbéryho obèianske združenie zorganizovalo III.Vámbéryho dni.22. marec – Luèenec – Šamorínske órum informaèné centrum zorganizovalo „Luèeneckúcivilnú burzu“ , ktorá sa formou „výstavného trhu“ usilovala poskytnú záujemcomz ulice a 25 zúèastneným neziskovým organizáciám užitoèné, dôležitéa zaujímavé informácie o èinnosti tretieho sektoru.24. marec – Bratislava – Predsedníctvo SMK navrhlo poslancom volebného valného zhromaždeniaznovuzvolenie predsedu Bélu Bugára.24. marec – Bratislava – Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon odvolal obežník štátnehotajomníka Gyõzõ Mészárosa z roku 1999, ktorý nariaïoval krajským úradom,aby pri rozhodovaní o reštituèných záležitostiach súvisiacich s pozemkovýmzákonom nezachádzali do obdobia pred 28. februárom roku 1948.

Kronika verejného života 2003...12927. marec – Šamorín – V kalvínskom kostole za slávnostných okolností odovzdaliSándorovi Csoórimu petièné hárky s viac ako desa tisíc podpismi, ktorými žiadalizachovanie pôvodného cie¾a a obsahu zákona o zahranièných Maïaroch.29. marec – Komárno –Uskutoènil sa V. volebný kongres Strany maïarskej koalície, ktorý– bez protikandidáta – opä zvolil za predsedu strany Bélu Bugára.Všeobecným podpredsedom sa i naïalej stal Arpád Duka Zólyomi, výkonnýmpodpredsedom Miklós Duray, ekonomicko-politickým podpredsedom IstvánHarna, podpredsedom pre školstvo a kultúru László Szigeti, podpredsedníèkoupre sociálne veci Edit Bauer, ako predseda Ministerského klubu ostal podpredsedomaj Pál Csáky; na èele Republikovej rady SMK však vystriedal Pálaarkasa Zsolt Komlóssy. Kongres upravil stanovy strany a rozhodne vyzvalMaïarov na Slovensku, aby sa zúèastnili na referende o vstupe do Európskejúnie a aby hlasovali kladne.1. apríl –Bratislava – Vedúcou Katedry maïarského jazyka a literatúry na ilozofickejfakulte Univerzity Komenského sa stala Anikó Dusík namiesto AndrásaMészárosa.1. apríl – Bratislava – László A. Szabó sa stal vedúcim obnoveného národnostného oddeleniana ministerstve školstva.2. apríl – Komárno – Primátori slovenského Komárna a maïarského Komáromu podpísalivyhlásenie o úmysle zmeni železnièný most spájajúci obe mestá na cestnýmost.3. apríl – Budapeš , Maïarsko – Podpredseda vlády Pál Csáky rokoval okrem iných s prezidentomMaïarskej republiky erencom Mádlom, s premiérom PéteromMedgyessym a ministrom školstva Bálintom Magyarom o referende o vstupe doÚnie, o úpravách zákona o zahranièných Maïaroch a o založení komáròanskejmaïarskej univerzity.3. apríl – Šamorín – V prednáškovej sieni órum inštitútu pre výskum menšín boli predstavenédatabázy órum inštitútu pre výskum menšín a okruhy dokumentaènejèinnosti archívu Bibliotheca Hungarica pod názvom „Dokumentácia maïarskejkultúry na Slovensku“.4. apríl – Bratislava – O návrhoch úprav zákona o zahranièných Maïaroch rokovali predsedoviaslovensko-maïarskej zmiešanej komisie.5. apríl – Levice – Slávnostne odovzdali obnovený maïarský dom pod názvomReviczkého dom.5.–6. apríl –Rožòava – Združenie maïarských uèite¾ov na Slovensku zorganizovalo IX.Republikové stretnutie maïarských uèite¾ov na Slovensku. Cenu maïarskýchuèite¾ov na Slovensku si mohli prevzia Gabriella Lovász, rigyes Varga a PéterKovács.

130 Kronika verejného života 2003...9.–11. apríl – Košice – Uskutoènilo sa finále republikovej jazykovej sú aže Pekná maïarskáreè.11. apríl – Segedín (Maïarsko) – Básnika Árpáda Tõzséra vyznamenali cenou literárnehoèasopisu Tiszatáj (Potisie).31. január – Šamorín – Vïaka odbornej pomoci órum – Centra regionálneho rozvojavzniklo Šamorínske miestne rozvojové centrum.11. apríl – Kamenica nad Hronom – Samospráva obce zorganizovala IX. Spomienkovýdeò Istvána Gyurcsóa.15. apríl – Komárno – Do mesta zavítal maïarský ve¾vyslanec v Bratislave Csaba Gyõrffy,ktorý rokoval okrem iného o maïarskej univerzite a o výstavbe nového mostacez Dunaj.23. apríl – 7. máj – Dunajská Streda – Usporiadali XII. Dunajskostredské hudobné dni.24.–27. apríl – Rimavská Sobota – Rimavskosobotské oblastné predstavenstvoCsemadoku, Spolok maïarských interpretov poézie a prózy na Slovensku aZdruženie maïarských uèite¾ov na Slovensku zorganizovali XII. Sú až v prednesepoézie a prózy Mihálya Tompu.25. apríla – Bratislava – Parlament zvolil vedenie Inštitútu pamäti národa, ktorý má usporiadahlásenia niekdajšej tajnej služby. Do Riadite¾skej rady sa ako kandidátSMK dostal László Öllös, do dozornej rady László Kovács.25. apríl – Bratislava – O problémoch okolo úpravy zákona o zahranièných Maïarochrokovali slovenskí a maïarskí odborníci.25. apríl – Dvory nad Žitavou – Úèastníci odborného seminára stredoškolských profesorovs aprobáciou maïarèina – slovenèina založili Spolok slovenèinárov amaïarèinárov.25. apríl – Moldava nad Bodvou – V realizácii miestnej organizácie Csemadoku sa zaèaliXXIV. Moldavské dni Mártona Csombora.25. apríl – Komárno – V organizácii mestského úradu sa zaèal rad akcií v rámci XII.Komáròanských dní.25. apríl – Bratislava – Vo veku 70 rokov zomrel Tibor Lukács, niekdajší generálny tajomníkCsemadoku.29. apríl – Chanava – Do obce zavítal slovenský prezident Rudolf Schuster a maïarskýprezident erenc Mádl.

Kronika verejného života 2003...13130. apríl – Komárno – V meste po 18. raz zorganizovali Lehárove dni.1. máj – Ankara, Turecko – Akademik Gyõzõ Bauer, niekdajší predseda Csemadoku, sastal novým ve¾vyslancom v Turecku.1. máj – Bratislava – Zmenil sa vysielací èas maïarského vysielania Slovenskej televízie:odteraz sa bude hlási v pondelok 20-minútovým programom a od utorka dopiatka 5-minútovým spravodajstvom.2.–3. máj – Dvory nad Žitavou – Pri príležitosti 300. výroèia zaèiatku kurucského povstaniasa uskutoènilo 7. Republikové stretnutie maïarských miestnych historikovna Slovensku pod názvom „Rákócziho tradícia na Slovensku“. Pri príležitostistretnutia Vlastivedný zväz Pro Patria prvý raz udelil cenu Pátria, vyznamenalòou Spomienkový výbor Sándora Petõfiho.8. máj – Budapeš , Maïarsko – Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí úèelových fondov,ktoré pred desiatimi rokmi zorganizoval Rákócziho zväz, vytvorili vrcholnýorgán zastrešujúci 25 obèianskych združení.10. máj – Komárno – Maïarská federalistická strana zorganizovala protest protiBenešovým dekrétom a proti ich dodnes trvajúcemu diskriminaènému vplyvu.11. máj – Komárno – Spolok Dobrý pastier a Nadácia Dobrý pastier 14. raz zorganizovaliKomáròanskú modlitebnú nede¾u.12. máj – Komárno – Nitrianska krajská samospráva menovala za nového riadite¾aJókaiho divadla Tibora Tótha.16.–17. máj – Uskutoènilo sa referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie: referendasa zúèastnilo 52,15 % volièov, 92,46 % zúèastnených volièov hlasovaloza èlenstvo v Únii. V regiónoch s maïarským obyvate¾stvom bola úèas volièovvyššia ako celoštátny priemer.19. máj – Bratislava – Štefánikov konzervatívny inštitút vyznamenal historièku KatalinVadkerty cenou Dominika Tatarku za dielo Od deportácií po reslovakizáciu.21. máj – Bratislava – Vláda schválila nové zloženie menšinovej vládnej rady. V 24-èlennejrade je 7 Maïarov, jej predsedom je i naïalej Pál Csáky, podpredseda vládyzodpovedný za integráciu a menšiny, podpredsedom sa stal minister kultúryRudolf Chmel.21. máj – Hubice, Dunajská Streda, Komárno – Prezident Rudolf Schuster navštívil Žitnýostrov, v Hubiciach sa stretol so starostom obce, v Dunajskej Strede a vKomárne s primátormi oboch okresov. Prezident sa poïakoval obyvate¾omobidvoch okresov za vysokú úèas na referende o vstupe do Európskej únie.22. máj – Bratislava – V Brämerovej kúrii bola otvorená prvá stála výstava Múzea maïarskejkultúry na Slovensku.

132 Kronika verejného života 2003...22. –23. máj – Šamorín – Vo órum inštitúte pre výskum menšín sa uskutoènila medzinárodnákonferencia mladých historikov a doktorandov pod názvom „Históriasa vracia“.23. máj – Šamorín – Ako hos šamorínskeho órum Klubu uskutoènil sociológ erencGereben z Maïarska prednášku na tému „Obmeny maïarskej identity“, v rámciktorej predstavil výsledky porovnávacích výskumov v Karpatskej kotline.24. máj – Budapeš , Maïarsko – Maïarská stála konferencia, ktorá zastrešuje maïarsképolitické strany v Maïarsku a v zahranièí, medzi nimi aj SMK, na svojej VII.schôdzi, berúc do úvahy odporúèania Benátskej komisie a Európskej komisie,prijala návrh zmien v zákone o zahranièných Maïaroch.24. máj – Bratislava – Volebné valné zhromaždenie Maïarského mládežníckeho spolkuzvolilo Tamása Zupku za nástupcu odstupujúceho predsedu Pétera Õryho.29. máj – Bratislava – Slovenské ministerstvo zahranièných vecí nótou vyjadrilo svoju¾útos nad tým, že maïarský partner schválil návrh zmien v zákone o zahraniènýchMaïaroch bez toho, aby Bratislava mala možnos vyjadri svoj názor.29. máj – Košice – Akreditaèná komisia zasadajúca v Košiciach vrátila predkladate¾omakreditaèné dokumenty komáròanskej maïarskej univerzity, ktoré zadali vmarci, na prepracovanie.30. máj – Šamorín – Nadácia Sándora Máraiho zorganizovala ïalšie literárne sympóziumpod názvom „Šamorínske rozhovory 3“.31. máj – Bratislava – Konalo sa XX. volebné valné zhromaždenie Csemadoku, ktorénamiesto odstupujúceho Józsefa Kvardu zvolilo za predsedu 60-tisícovej organizácieJózsefa Száraza. Podpredsedom západoslovenského regiónu sa stalRudolf Mézes, stredoslovenského Zsuzsa Szvorák a východoslovenskéhoLászló Köteles.1. jún – Buzica – Po siedmy raz zorganizovali Detský a mládežnícky festival Cserhátu.3. jún – Šamorín – V zasadaèke órum inštitútu pre výskum menšín mal prednáškuIstván Láng o plánovanom slovensko-maïarskom Dunajskom národnom parku.Okrem iných poslucháèov sa na prednáške zúèastnili aj primátori regiónu.3.–7. jún – Dunajská Streda – Zorganizovali XXVIII. Podunajskú jar, prehliadku maïarskýchdetských divadelných súborov na Slovensku, malých javiskových foriem,bábkarských súborov a sólových taneèníkov.4. jún – Komárno – Z iniciatívy Mládežníckeho fóra SMK si zvukom zvonov v kostolochmesta pripomenuli 82. výroèie podpísania trianonskej mierovej zmluvy.

Kronika verejného života 2003...1335. jún – Bratislava – Po viac ako poldruha roku sa opä zišla slovensko-maïarská menšinovázmiešaná komisia. Hlavnou témou rokovania bola dotácia výchovy avzdelávania menšín, problémom zákona o zahranièných Maïaroch sa zaoberalilen okrajovo.6.–7. jún – Košice – Csemadok zorganizoval XXXIV. Kazinczyho dni.6.–8. jún – Martovce – V Kultúrnom parku Árpáda esztyho zorganizovali VIII. Celoštátneturièné ¾udové umelecké slávnosti, prehliadku ¾udových umeleckých súborov ataneèných skupín.9. jún – Bratislava – Madáchov spolok vyznamenal spisovate¾a Lajosa GrendelaLiterárnou cenou Posonium, spisovate¾a Lászlóa Dobosa, prekladate¾ku JuditMayer a básnika Györgya Dénesa Cenou za celoživotné dielo; Umeleckoucenou Posonium ocenil sochára Jánosa Nagya a grafika Józsefa Nagya; Cenuza prvú zbierku dostal básnik Ottó Mészáros, mimoriadnu cenu dostali etnografJózsef Liszka a kritik Zoltán Csehy.15. jún – Komárno – Spolok za statoènos , ktorý založili parlamentní poslanci za SMK,odovzdali Jókaiho divadlu cenu Pro Probitate – Za statoènos , ktorú ude¾ovaliuž po desiaty raz.15. jún – Bratislava – Vo veku 71 rokov zomrel básnik, redaktor a prekladate¾ ÁrpádOzsvald.15. jún – Rad – V rámci svätej omše umiestnili pamätnú tabu¾u na poèes padlých v I. aII. svetovej vojne.16. jún – Bratislava – Valné zhromaždenie Spoloèensko-vednej výskumnej skupinyMercurius zvolilo za predsedníèku historièku Katalin Vadkerty namiesto odstupujúcehoèestného predsedu literárneho historika Lajosa Turczela.17.–18. jún – Chanava – Duchovní siedmich maïarských diecéz reformovanej cirkviuskutoènili svoju prvú roènú celoštátnu konferenciu.16.–22. jún – Komárno – Divadelná spoloènos Pódium zorganizovala XL. Jókaiho dni.Súèasne Podunajská knižnica predstavila jubilujúci festival na výstave.19. jún – Bratislava – Slovenský literárny fond vyznamenal Madáchovou cenou kritikaZoltána Csehyho a prekladate¾ku Ildikó H. Tóth, Prémiu literárneho fondu dostalispisovatelia Lajos Grendel, Attila Gyõry, básnik Zoltán Német, prekladate¾kyPiroska . Kováts a Olga L. Gály.20. jún – Bratislava – Parlament neschválil návrh Smeru, KSS a ¼udovej únie na vyslovenienedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu.

134 Kronika verejného života 2003...20.–21. jún – Chanava – Synoda reformovanej cirkvi Slovenska zvolila nových èlenov anáhradníkov Synodickej rady ako aj zástupcov biskupov. Za maïarskéhozástupcu biskupa zvolili komáròanského pastora Lászlóa azekasa, za slovenskéhozástupcu biskupa Jána Semjana, pastora z Èane.20. jún – Dunajská Streda – Nadácia Sándora Máraiho vyznamenala cenou Za otvorenúEurópu jazykovedca, literárneho vedca Lászlóa Zemana a výtvarného umelcaGyörgya Bartusza.22. jún – V meste a na hrade po štvrtý raz usporiadali i¾akovské historické hradné hry.23. jún – Budapeš , Maïarsko – Maïarský parlament po dlhej diskusii schválil zmeny vzákone o zahranièných Maïaroch.24. jún – Bratislava – Spolok maïarských spisovate¾ov na Slovensku prvý raz udelil CenuImre orbátha a vyznamenal òou básnika Lászlóa Baraka.24. jún – Budapeš , Maïarsko – Maïarský prezident erenc Mádl udelil Rad republikyspisovate¾ovi Lászlóovi Dobosovi.25. jún – Štrasburg, rancúzsko – Valné zhromaždenie parlamentu Rady Európy po rokovanío zákone o zahranièných Maïaroch odporúèalo, aby sa krajiny, ktorých sato týka, dohodli na bilaterálnych rokovaniach na výhodách pre menšiny.26. jún – Bratislava – Slovenská vláda v prehlásení odmietla upravený zákon o zahraniènýchMaïaroch. Proti vyhláseniu hlasovali len ministri za SMK.27. jún – Šamorín – Hos om tradièného dvojtýždenného šamorínskeho órum Klubu bolvedecký riadite¾ Národného protidrogového inštitútu Dr. Béla Buda, ktorý prednášalna tému „Výskum a jeho aplikácia v komunikácii“.27.–29. jún – Moldava nad Bodvou – Usporiadali VII. Moldavské mestské dni.28. jún – Podunajské Biskupice – Predèasné a mimoriadne volebné valné zhromaždenieSpolku maïarských spisovate¾ov na Slovensku zvolilo nových predstavite¾ovspolku. Za nového predsedu zvolili Gyulu Hodossyho namiesto odstupujúcehoLászlóa Koncsola a za tajomníka Gábora Csandu.28. jún – Torna¾a – Slávnostne odovzdali Maïarský dom, ktorý poskytne útoèište všetkýmmaïarským neziskovým organizáciám mesta a okolia.29. jún – Kisvárda, Maïarsko – Na XV. estivale zahranièných maïarských divadiel získalo(delenú) hlavnú cenu a cenu obecenstva komáròanské Jókaiho divadlo.30. jún – 18. júl – Komárno – Nadácia za Univerzitu Jánosa Selyeho druhý raz zorganizovalaSelyeho letnú univerzitu.

Kronika verejného života 2003...1351. júl – Bratislava – Parlament prijal prístupovú zmluvu Európskej únie 129 hlasmi za a10 sa zdržali. Skupina poslancov za SMK hlasovala jednotne za.1. júl – Bratislava – O zákone o zahranièných Maïaroch rokoval v Bratislave menšinovýkomisár OBSE Rolf Ekeus.1. júl – Bratislava – Koalièná rada rokovala okrem iného aj o zákone o zahraniènýchMaïaroch. Premiér Mikuláš Dzurinda ani naïalej nebol ochotný ani potvrdi ,ani vyvráti informáciu, že sa pripravuje zákon, ktorý bude paralyzova zákon ozahranièných Maïaroch.1. júl – Bratislava – Jozef Banáš, poslanec za stranu ANO, vo svojom parlamentnomvystúpení požadoval podobné historické slovensko-maïarské vyrovnanie, akobolo nemecko-francúzske.2. júl – Komárno – Zaèal sa IV. Maïarský umelecký festival na Slovensku, v rámci ktoréhosa poèas jedného mesiaca budú v meste na Dunaji kona rozlièné kultúrnea umelecké akcie.2. júl – Bratislava – Eduard Kukan, vedúci slovenskej diplomacie vyhlásil, že slovenskástrana síce má výhrady aj voèi upravenému zákonu o zahranièných Maïaroch,napriek tomu je však ochotná zaèa s maïarským partnerom rokovania na úrovniministerstva zahranièných vecí o realizácii zákona o zahranièných Maïaroch.5. júl – Komárno – Aj bez platného povolenia mestského úradu postavili nad vchod budovymiestnej organizácie Matice slovenskej súsošie Cyrila a Metoda.5. júl – Bratislava – Pod¾a názoru predsedu slovenského parlamentu Pavla Hrušovskéhopripravovaný protizákon nevyrieši problémy okolo zákona o zahraniènýchMaïaroch, ale ich len ïalej prehåbi.5.–6. júl – Moèa, Neszmély (Maïarsko) – V obciach na brehu Dunaja usporiadali deviatePremos ujúce dni, ktorých èestným hos om bol Eric van der Linden, ve¾vyslanecEÚ pre Slovensko.4.–6. júl – Rimavská Sobota – Pri jazere v Kurinci, neïaleko tohto juhoslovenského mesta,sa uskutoènil trojdòový rockový festival, na ktorom sa okrem slovenských,maïarských a èeských kapiel zúèastnili aj známe západné rockové kapely.7. júl – Galanta – V centre dolnovážskeho regiónu, ktoré je obývané Maïarmi, sa zaèalaprevádzka závodu Samsung Electronics Slovakia s.r.o., ktorý dlhodobo poskytneoblasti 2000 pracovných miest.7. júl – Komárno – Pod¾a primátora Komárna Tibora Bastrnáka Matica slovenská premiestnenímsúsošia Cyrila a Metoda bez povolenia „nastúpila na cestu násilia“.8. júl – Bratislava – Pretože minulý týždeò prípravná rada predložila taký návrh zákona ovlastníctve pôdy, ktorý sa nezhoduje s vládnym programom, SMK predložila

136 Kronika verejného života 2003...problém na Koaliènej rade. V zmysle rozhodnutia Koaliènej rady zákon musí byv súlade s programom vlády.8. júl – Galanta – Do obcí Galantského okresu, ktoré postihlo sucho, zavítal prezidentRudolf Schuster.9. júl – Žilina – Akreditaèná komisia na svojom rokovaní v Žiline neprijala dokumenty ozaložení komáròanskej maïarskej univerzity.9. júl – Kamenín – Maïarská federalistická strana uskutoènila diskusné fórum. Úèastnícipodujatia sa listom obrátili na európskeho komisára Güntera Verheugena,v ktorom ho upozornili na to, že obete Benešových dekrétov dodnes neboliodškodnené.10. júl – Bratislava – Vedenie SMK – na èele s predsedom strany Bélom Bugárom – rokovalos vedením Csemadoku o dlhodobých plánoch tejto kultúrnej organizácie.11. júl – Bratislava – Pod¾a názoru Pála Csákyho, podpredsedu vlády zodpovedného zazáležitosti menšín, sú za neprijatím projektu maïarskej univerzity Akreditaènoukomisiou politické príèiny. Csáky vyhlásil aj to, že založenie univerzity je prioritoustrany.11. júl – Bratislava – Maïarský èlen parlamentnej komisie na kontrolu SIS, LászlóKöteles vyhlásil, že pod¾a jeho informácií tajná služba Meèiarovej vlády odpoèúvalaaj denník Új Szó.11. júl – Bratislava – Združenie obetí deportácií a ich príbuzných sa obrátilo na SMK otvorenýmlistom, v ktorom žiada od strany plnenie tej èasti programu strany, v ktorejsi vytýèila za cie¾ odstránenie diskriminatívnych dôsledkov Benešových dekrétov.11. júl – Nové Zámky – Zaèal sa KLIKK festival, ktorý je najväèším rockovým festivalomjužného Slovenska.11. júl – Dunajská Streda – Skonèila sa 12. Letná univerzita, ktorú zorganizovaloZdruženie maïarských uèite¾ov na Slovensku. Na pä dòovom stretnutí sazúèastnilo viac ako 200 maïarských uèite¾ov.12. júl – Komárno – Slávnos Matice slovenskej v Komárne, na ktorej vysvätili bez povoleniapostavené súsošie Cyrila a Metoda, prebehla bez incidentu.13. júl – Šahy – Skonèil sa VIII. Tábor ¾udovej univerzity Dedièstvo, ktorej tohtoroènouústrednou témou boli dejiny Hunov. Tábor zorganizoval Po¾ovnícky spolok voVrbovke.13. júl – Jasov – Skonèila sa VI. Letná univerzita, ktorú zorganizoval Regionálny výborCsemadoku Košice-vidiek.

Kronika verejného života 2003...13716. júl – Bratislava – Predseda Akreditaènej komisie Pavol Návrat odmietol vyhláseniepodpredsedu SMK Pála Csákyho, pod¾a ktorého komisia neprijala akreditaènýnávrh maïarskej univerzity z politických indícií.19. júl – Bratislava – Na rokovaní o realizácii zákona o zahranièných Maïaroch sa medzimaïarským a slovenským ministrom zahranièných vecí zrodila dohoda. V zmysledohody slovenská vláda prijala, aby Maïarská republika poskytla podporuna vzdelávanie maïarskej menšine žijúcej na Slovensku. Koneèný text dohodybude obsahova medzivládny dokument.18.–20. júl – Ve¾ký Cetín – Pre Maïarov žijúcich pod Zoborom usporiadali rad podujatípod názvom Stretnutie generácií.18.–20. júl – Teplý Vrch – Spolok maïarských výtvarných umelcov uskutoènil svoje druhésympózium. Hlavnou témou stretnutia bolo spojenie medzi umením a komunikáciou.25. júl – Bratislava – Vladimír Palko predstavil návrh ministerstva vnútra na nový volebnýzákon. SMK považovala reformu volebného zákona za užitoènú, vytvorenieštyroch volebných obvodov však odmietla.26. júl – 3. august – V organizácii Krúžku Mártona Szepsi Csombora sa na Dolnováží, podZoborom a pozdåž Hrona uskutoènila XIX. Vlastivedná cyklistická túra, ktorámala 130 úèastníkov.27. júl – Bratislava – Ministerstvo kultúry na základe hlásenia štatistického úradu zostavilozoznam tých obcí, kde niektorá menšina presahuje 20 %, èiže aj v úradnomstyku tu možno používa jej jazyk. Oproti predchádzajúcemu zoznamu, kde bolo512 obcí, je v súèasnosti už len 500 takých obcí, kde pomer maïarskej menšinyprekraèuje 20 %.29. júl – Rožòava – Za úèasti miestnych maïarských organizácií a súkromných osôbvytvorili organizaènú komisiu na znovupostavenie rožòavskej Kossuthovejsochy, ktorej hlavným cie¾om je znovu postavi Kossuthovu sochu na rožòavskomHlavnom námestí.1. august – Bratislava – Na príkaz riadite¾a Slovenskej televízie Richarda Rybníèka zakázalina obrazovke verejnoprávnej televízie reklamu týždenníka Vasárnap(Nede¾a) v maïarskom jazyku.8. –10. august – Nové Zámky – Za úèasti stopä desiatich mladých ¾udí prebiehalo XIV.Novozámocké stretnutie kres anskej mládeže.9. august – Ve¾ká Ida – Za úèasti domácich a zahranièných ¾udových súborov sa uskutoènilivo Ve¾kej Ide okresné dni Csemadoku. Slávnosti otvoril József Száraz,predseda Republikového výboru Csemadoku.

138 Kronika verejného života 2003...17. august – Ostrihom, Maïarsko – Popri Lászlóovi Tõkésovi dostal Cenu Svätého Štefanaza rok 2003 Miklós Duray, predstavite¾ Strany maïarskej koalície. Pod¾ahodnotenia si Duray cenu zaslúžil za svoju prácu v záujme celého maïarstva.17.–18. august – Dolinka – Uskutoènil sa tradièný medový festival v Dolinke. Na podujatíbolo odborné poradenstvo, ukážky produktov a bola i vo¾ba medovej krá¾ovnej.19. august – Budapeš , Maïarsko – V predveèer národného sviatku Maïarskej republikyminister kultúry István Hiller vyznamenal aj viaceré významné osobnostimaïarského kultúrneho života na Slovensku. Vyznamenanie si mohli prevzia :rozprávkar József Bucsek, ¾udový hudobník Géza Potta, interpretka ¾udovýchpiesní Süttõ Balázsné, ¾udový taneèník Tamás Dobsa a erenc Boda tajomníkkošickej TV Csemadoku.19. august – Komárno – Bol zhotovený dramaturgický plán komáròanského Jókaihodivadla na sezónu 2003/2004. Riadite¾ Tibor Tóth vyhlásil, že v novej sezónezrealizujú 4 nové premiéry v divadle a bude aj letné predstavenie v amfiteátri.20. august – Na poèes nášho štátotvorného krá¾a Svätého Štefana sa v mnohých maïarskýchobciach na Slovensku uskutoènili slávnosti.20. august – Krá¾ová nad Váhom – Vo veku 90 rokov zomrel Kálmán Janics, uznávanýochranca práv Maïarov na Slovensku. Vo svojej knihe A hontalanság évei (Rokybezdomovstva) sa ako prvý pokúsil s historickou vieryhodnos ou spracova prenasledovanieMaïarov na Slovensku v rokoch 1945 a 1948.21. august – Bratislava – Slovenská vláda schválila návrh zákona o založení UniverzityJánosa Selyeho. Kabinet rozhodol bez názoru Akreditaènej komisie.22.–23. august – Šamorín – Druhý raz zorganizovali Rockfestival Samaria. Na festivale,ktorý zorganizovali èlenovia miestnej skupiny Rómeó Vérzik (Rómeo krváca),vystúpili rockové kapely zo Slovenska, z Maïarska a z Èiech.23. august – Komárno – V amfiteátri komáròanského Dôstojníckeho pavilónu sa uskutoènil9. Breètanový folkový festival, na ktorom vystúpili úèastníci zo Slovenskaa z Maïarska.24. august – Gombasek – Uskutoènili sa slávnosti Maïarov na Slovensku. Hlavnými reèníkmislávností boli predseda Csemadoku József Száraz a podpredseda vládyPál Csáky.25. august – Košice – Košické Divadlo Thália predložilo svoj dramaturgický plán na sezónu2003/2004. Divadlo plánuje na novú sezónu osem premiér.26. august – Bratislava – Pod¾a rozhodnutia frekvenènej rady aj v maïarskom jazyku je možnévysiela reklamu na týždenník Vasárnap (Nede¾a) vo verejnoprávnej televízii.

Kronika verejného života 2003...13929.–30. august – Galanta – V zotavovni Kaskády neïaleko mesta zrealizovali VI. Letnúuniverzitu na Slovensku. Hlavnou témou podujatia, ktorú zorganizovali Spolokmaïarskej mládeže a Obèianska demokratická mládež, boli transatlantickévz ahy.30. august – Krá¾ovský Chlmec – Združenie maïarských uèite¾ov na Slovensku zorganizovalotradièné slávnostné otvorenie školského roka. Na slávnosti predstavili22 zaèínajúcich mladých uèite¾ov.2. september – Sládkovièovo – Sie maïarských stredných škôl na Slovensku sa rozšírilao novú školu. V novootvorenej sládkovièovskej súkromnej odbornej strednejškole budú vyuèova poèítaèové grafické projektovanie.5. september – Bratislava – Predseda SMK Béla Bugár vyhlásil, že pri zostavovaní rozpoètuna rok 2004 bude pre SMK prioritou podpora pôdohospodárstva.6. september – Dunajská Streda – V mestskom kultúrnom stredisku sa uskutoènili XII.Dni Katedry, kde bolo 10. výroèie založenia èasopisu Katedra hlavnou udalosou.8. september – Bratislava – O nakladaní a kontrole výchovno-vyuèovacej podporyMaïarska maïarským školám na Slovensku rokoval poslanec za SMK ÁrpádDuka Zólyomi s predstavite¾om ministerstva zahranièných vecí MiroslavomMojžitom.10.–14. september – Šahy – Uskutoènili sa XXII. Hontianske kultúrne dni, ktoré spestrovaliaj výstavy, koncerty a športové podujatia.10. september – Komárno – Vydavate¾stvo a distribúcia kníh Apáczai s.r.o. z Maïarskadarovalo maïarským základným školám na Slovensku uèebnice v hodnote13,7 miliónov forintov. Uèebnice odovzdali na slávnosti v Komárne predstavite¾omZdruženia maïarských uèite¾ov na Slovensku.12. september – Budapeš , Maïarsko – Aj predstavitelia SMK sa zúèastnili na stretnutízahranièných maïarských parlamentných poslancov, kde sa dohodli na tom, žev spolupráci budú pokraèova inštitucionalizovane.12. september – Šahy – V Šahách odovzdali do užívania Maïarský spoloèenský dom.Spoloèenský dom chce by centrom organizácií, ktoré sa zaoberajú menšinovoukultúrou a spoloèenským životom mesta.15. september – Rožòava – Aj po maïarsky sa prihovoril maïarským veriacim naSlovensku pápež Ján Pavol II., ktorý v Rožòave celebroval svätú omšu.

140 Kronika verejného života 2003...19.–20. september – Komárom, Maïarsko – V komáromskom Monostorskom lese uskutoèniliII. Celoštátne stretnutie vysídlených zo Slovenska, ktoré zorganizovalaSpoloènos Lászlóa Kecskésa.22. september – Bratislava – SMK podporuje návrh Budapešti, aby sa do ústavy EÚ dostaliparagrafy ochraòujúce kolektívne práva menšín – vyhlásil podpredsedaSMK Pál Csáky.22. september –Košice – Košický Maïarský spoloèenský dom zaèal zbierku na postaveniesochy Sándora Máraiho.27.–28. september – i¾akovo, Luèenec – Organizácie ond tradícií, Mladé srdcia aMaïarské folklórne združenie na Slovensku zorganizovali Maïarský detský festival¾udových tancov na Slovensku, ktorý mal skoro pä sto úèastníkov.27. september – Rimavská Sobota – Zorganizovali Kultúrnu slávnos gemerskýchMaïarov.30. september – Rožòava – Poslanci mesta rozhodli o umiestnení Kossuthovej sochy. Vzmysle rozhodnutia sochu nepostavia na jej pôvodnom mieste na hlavnomnámestí, ale pred baníckym múzeom.30. september – Komárno – Pod názvom Magyar Hírvivõ (Maïarský spravodaj) založiloObèianske združenie Gézu Szüllõa mesaèník.1. október – Bratislava – Akreditaèná komisia súhlasila so založením Univerzity JánosaSelyeho a súèasne akreditovala program Teologickej fakulty reformovanej cirkvi.O akreditácii programu dvoch ïalších fakúlt – ekonomickej a pedagogickej– sa ešte nerozhodlo.4. október – Košice – Podpredseda vlády Pál Csáky navštívil košické Divadlo Thália. Pritejto príležitosti s¾úbil pomoc pri riešení ažkej finanènej situácie divadla.4. október – Dolná Strehová – Pri príležitosti 139. výroèia úmrtia Imre Madácha usporiadaliv Madáchovom kaštieli slávnos spojenú s kladením vencov.4. október – Tvrdošovce – Usporiadali V. Celoštátne stretnutie citaristov, kde sa predstaviloštrnás citarových súborov z dvanástich obcí.5. október – Marhaò – Pri príležitosti spomienkového dòa aradských martýrov viacmaïarských organizácií na Slovensku položilo vence pri hrobke aradskéhomartýra Aristida Dessewffyho.6. október – Bratislava – Predseda SMK Béla Bugár vyhlásil, že Strana maïarskej koalíciepravdepodobne nepostaví svojho kandidáta na prezidenta v nadchádzajúcichprezidentských vo¾bách v roku 2004.

Kronika verejného života 2003...1416. október – Bratislava – Rudolf Chmel udelil prekladate¾ke Judit Mayer CenuMinisterstva kultúry Slovenskej republiky.9. október – Bratislava – Podpredseda vlády Pál Csáky vyznamenal Striebornou plaketouSlovenskej republiky významných maïarských predstavite¾ov vedy a umenia naSlovensku: Judit Mayer, Györgya Dénesa, Ivána Jandu, Bélu Váradyho aVeroniku Novák.10. október – Dunajská Streda – Cenu Pedagóg roka, ktorú založil Školský výborObèianskeho združenia Za naše mesto, dostal István Hölgye, profesor maïarèinya slovenèiny na Gymnáziu Ármina Vámbéryho s vyuèovacím jazykommaïarským.11. október – Rimavská Sobota – Pri príležitosti 150. výroèia založenia niekdajšiehoZjednoteného protestantského gymnázia usporiadali slávnos na pôde jehoprávneho nástupcu, v Reformátskom Gymnáziu Mihálya Tompu.13. október – Bratislava – Slávnostne odovzdali nové sídlo Strany maïarskej koalície.14. október – Bratislava – Vláda schválila rozpoèet na rok 2004. Ministri za SMK nepodporilischválenie rozpoètu pre rozdielne názory vo veci agrárnych dotácií.14. október – Bratislava – V rámci SMK sa vytvorila Komisia na ochranu životného prostredia.Predsedom komisie sa stal minister životného prostredia László Miklós.15. október – i¾akovo – Csaba Gyõrffy, maïarský ve¾vyslanec na Slovensku navštívili¾akovo a okolie, kde sa zaujímal o situáciu obèanov.16.–18. október – Rožòava – V meste sa konali podujatia I. Gemerských kultúrnych dní.17.–19. október – Košice – Pri príležitosti 300. výroèia Rákócziho povstania zorganizovaliorganizácie: Kultúrny inštitút Maïarskej republiky, Združenie maïarských uèite¾ovna Slovensku a Spolok uèite¾ov dejepisu odbornú konferenciu v Máraihoštúdiu Divadla Thália.18.–31. október –Komárno – V meste na Dunaji usporiadali estival sakrálneho umeniapod názvom Harmonia Sacra Danubiana 2003.22. október – Bratislava – Do funkcie dekana Evanjelickej teologickej fakulty UniverzityKomenského bol uvedený šamorínsky evanjelický pastor György Bándy.23. október – Bratislava – Parlament schválil návrh zákona o založení maïarskejUniverzity Jánosa Selyeho. Z prítomných 132 poslancov hlasovalo 77 kladne,49 záporne a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania. Týmto rozhodnutím sa odstránilaprekážka, aby mohla maïarská univerzita v Komárne v septembri 2004otvori svoje brány.

142 Kronika verejného života 2003...24. október – Bratislava – Parlament schválil nový zákon o pôde, ktorý bol jednou z dôležitýchpriorít SMK. Zákon znova umožòuje navrátenie pôdy skonfiškovanej vrokoch 1948 až 1989. V zmysle zákona sa pôda neidentifikovaných vlastníkovstane majetkom obcí.24. október – Bratislava – Minister kultúry Rudolf Chmel rokoval s predstavite¾miCsemadoku. Minister s¾úbil, že v nasledujúcom roku bude navrhova , aby ajCsemadok dostával dotáciu zo štátneho rozpoètu.23. október – 12. december – Rimavská Sobota – Prvý raz usporiadali v meste DniDezsõa Gyõryho.27. október – Nitra – Profesor Béla László bol poverený doèasným vedením akulty stredoeurópskychštúdií, ktorá vznikla na Univerzite Konštantína ilozofa 15.októbra.28. október – Šamorín – V šamorínskom órum inštitúte pre výskum menšín usporiadaliMuzeologickú konferenciu pod názvom Aktuálne otázky maïarskej muzeologickejpráce.3. november – Budapeš , Maïarsko – Historièku Katalin Vadkerty vyznamenaliBethlenovou cenou.5. november – Bratislava – Parlament schválil nový právny predpis o zakladaní novýchobvodných úradov. V zmysle zákona vzniknú v oblastiach Slovenska obývanýchMaïarmi 3 nové úrady: v Štúrove, v Krá¾ovskom Chlmci a v Moldave nadBodvou.5. november – Levice – V meste sa zaèali Reviczkého dni. Rad podujatí trval do zaèiatkudecembra.7. november – Bratislava – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky povolilo, aby zmaïarského oddelenia novozámockého gymnázia vzniklo samostatné maïarskégymnázium.8. november – Dvory nad Žitavou – Na pokraèujúcom XX. valnom zhromaždeníCsemadoku schválili nové stanovy Maïarského vzdelávacieho združenia naSlovensku ako aj jeho budúci plán práce.8. november – i¾akovo – Vo fi¾akovskej Redute usporiadali odborný deò pod názvomStretnutie novohradských uèite¾ov. Organizátorom podujatia bolo Obèianskezdruženie Rodný kraj.12. november – Bratislava – Prezident Rudolf Schuster podpísal zákon o založení maïarskejuniverzity.

Kronika verejného života 2003...14312. november – Bratislava – Podpredseda vlády Pál Csáky oznámil, že slovenský úradvlády roku 2003 dotoval program Maïarské pamätné miesta sumou 6miliónov 335 tisíc korún.13. november – Bratislava – Ministri za SMK použili právo veta pri schva¾ovaní novéhozoznamu tých obcí, v ktorých sa v úradnom styku môže používa aj jazyk menšín.Takto ostáva v platnosti starý zoznam, kde je uvedený väèší poèet takýchtoobcí.13. november – Bratislava – V rámci Medzinárodného knižného ve¾trhu Bibliotéca bolaotvorená aj Výstava maïarských kníh, ktorá sa uskutoènila v spolupráci smaïarskými vydavate¾stvami na Slovensku.13.–15. november – Moldava nad Bodvou, Buzica – Uskutoènil sa V. Celoštátny divadelnýfestival Béniho Egressyho. Na prehliadke sa zúèastnilo 13 amatérskychdivadelných skupín z rozlièných kútov južného Slovenska.14. november – Senec – Skonèili sa XXXIV. Dni Alberta Szenciho Molnára, ktorých hlavnýmorganizátorom bol Senecký oblastný výbor Csemadoku.14. november – Diakovce – Spolok materských škôl pri Združení maïarských uèite¾ov naSlovensku zorganizoval celoštátnu konferenciu materských škôl pod názvomCestou do Európy.15. november – Rožòava – Pri príležitosti 200. výroèia zjednotenia hradných okruhovGemera a Malohontu a 300. výroèia Rákócziho povstania zorganizovaloGemersko-malohontské múzeum vedecké fórum.15. november – Šamorín – Spolok maïarských spisovate¾ov na Slovensku zorganizoval vsídle órum inštitútu pre výskum menšín literárne sympózium pod názvomŠamorínske rozhovory 4.15. november – Bratislava – Republiková rada SMK rozhodla, že ak nájde vhodnú osobu,postaví v nadchádzajúcich prezidentských vo¾bách 2004 samostatného kandidáta.19. november – Dunajská Streda – Svoju prvú premiéru uskutoènilo tretie maïarské profesionálnedivadlo na Slovensku, Dunajskostredské mestské divadlo, Szevasz.21. november – Šamorín – Katedra maïarského jazyka a literatúry UniverzityKomenského, órum inštitút pre výskum menšín a Spolok maïarských spisovate¾ovna Slovensku zorganizovali na poèes 75-roèného Lászlóa Zemana sympóziumspolu s oslavami jeho narodenín.21.–22. november – Rožòava, Moldava nad Bodvou – Èlenovia vlády a vedúci politici zaSMK uskutoènili informaènú konferenciu v obidvoch mestách južnéhoSlovenska na tému Predstavu budúcnosti regiónom.

144 Kronika verejného života 2003...21.–22. november – Levice – Slovenské úèelové fondy Rákócziho združenia založiliSpolok v rodnom kraji po maïarsky, ktorého najdôležitejším cie¾om je podporamaïarského školstva a kultúry na Slovensku.21.–22. november – Dunajská Streda – inále celoštátnej sú aže ¾udovej hudby podnázvom Purpurovoèervená krásna ruža malo skoro dvesto úèinkujúcich.26. november – Komárno – Pri príležitosti 55. výroèia založenia denníka Új Szó (Novéslovo) sa uskutoènila spomienková slávnos spojená s výstavou v komáròanskomDôstojníckom pavilóne.26. november – Ve¾ké Kapušany – Združenie maïarských uèite¾ov na Slovensku aRegionálne pedagogické centrum v Krá¾ovskom Chlmci zorganizovalo pre uèite¾ovregiónu konferenciu pod názvom Školy a samosprávy.26. november – Košice – V košickom Maïarskom dome otvorili výstavu Maïarské krojeHorného Uhorska na bábikách.26. november – Bratislava – Vláda prijala hlásenie ministerstva zahranièných vecí o plneníjazykovej charty na Slovensku. Hlásenie obsahuje nedostatky a aj to, akékroky treba podniknú na ich odstránenie.27. november – Nitra – Na Univerzite Konštantína ilozofa slávnostne otvorili akultustredoeurópskych štúdií ako piatu fakultu. Hlavnou úlohou novej fakulty je prípravauèite¾ov pre menšinové školy.28. november – Šamorín – Ako hos šamorínskeho órum Klubu mal prednášku IstvánOrosz, esejista z Maïarska, na tému „Šance klasického liberalizmu v strednejEurópe“.29.–30. november – Košice – V Máraiho štúdiu Divadla Thália sa uskutoènila celoštátnarecitaèná sú až pod názvom Domov Sándora Máraiho.27. november – 10. december – Prvý raz sa uskutoènil estival maïarských kníh naSlovensku. Pri tejto príležitosti sa v desiatich mestách južného Slovenska uskutoènilivýstavy kníh alebo besedy so spisovate¾mi.29. november – Ve¾ké Kapušany – Spolok maïarských interpretov poézie a prózy aVe¾kokapušanský oblastný výbor Csemadoku zorganizovali celoštátny recitaènýgala program.1. december – Košice – Košické Divadlo Thália vydalo výzvu, ktorou vyzýva Maïarov naSlovensku, aby prispeli do zbierky na záchranu divadla.2. december – Bratislava – Skonèili sa XVII. Mestské kultúrne dni, ktorých organizátorombola bratislavská mestská organizácia Csemadoku.

Kronika verejného života 2003...1454.–6. december – Košice – Skonèili sa XXXIII. ábryho dni. Ústrednou témou fóra, ktorézorganizovali órum inštitút pre výskum menšín, CV Csemadoku a Divadelnýspolok Thália, bola situácia maïarskej menšinovej kultúry.6. december – Košice – Tohto roku získali ábryho cenu denník Új Szó a Rádio Patria,ktorú si ocenení mohli prevzia na XXXIII. ábryho dòoch.7. december – Košice – Po siedmy raz usporiadali v Košiciach veèer národnostných menšín.Organizátorom podujatia bol Klub národnostných menšín.7. december – Budapeš , Maïarsko – Na rokovaní zmiešanej slovensko-maïarskej komisiesa zrodila dohoda o zahranièných Maïaroch na Slovensku, teda to, akouformou bude Maïarsko poukazova Maïarom na Slovensku výchovno-vyuèovaciupodporu.11. december – Bratislava – Na mimoriadnom zasadaní slovenskej vlády jednohlasneschválili text slovensko-maïarskej medzivládnej dohody o vykonaní zákona ozahranièných Maïaroch na Slovensku.12. december – Brusel, Belgicko – Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a maïarský premiérPéter Medgyessy podpísali obojstrannú dohodu o spôsobe podpory kultúrya školstva maïarskej menšiny žijúcej na Slovensku, resp. slovenskej menšinyžijúcej v Maïarsku. Dohoda umožòuje, aby sa výchovno-vyuèovacia podpora,ktorú Maïarsko poskytuje maïarskej menšine na Slovensku, dostala kadresátom.11.–12. december – Dunajská Streda – Združenie maïarských uèite¾ov na Slovenskuusporiadalo predmetovú konferenciu maïarského jazyka a literatúry. Na podujatísa zúèastnili úèastníci zo všetkých okresov južného Slovenska.12.–13. december – Šamorín – V organizácii órum inštitútu pre výskum menšín sauskutoènil seminár pod názvom „Analýza moderných vysokoškolských systémov“,na ktorom sa zúèastnili vedúci pracovníci maïarskej národnosti, ktorípracujú na vysokých školách.16. december – Bratislava – Minister školstva Martin ronc poveril doèasným vedenímorganizujúcej sa Univerzity Jánosa Selyeho ako povereného ministerskéhokomisára Sándora Alberta, poslanca za SMK.16. december – Bratislava – Podpredseda slovenskej vlády Pál Csáky odovzdal vysokéštátne vyznamenania významným maïarským predstavite¾om vedy a kultúryna Slovensku. Vyznamenaní boli: jazykovedec László Zeman, muzeológ IstvánB. Kovács, etnograf Imre Jarábik, fotograf Gyula Tóthpál a herec ZsigmondTurner. Štátne uznanie dostali aj denník Új Szó a Rádio Patria.

146 Kronika verejného života 2003...17. december – Bratislava – Vláda vymenovala vedúcich obvodných úradov, ktoré vznikliv rámci reformy verejnej správy. Na južnom Slovensku sa do èela 14 úradovdostali kandidáti Strany maïarskej koalície.26. december – Šamorín – Vo veku 56 rokov zomrel Zsigmond Zalabai, profesor bratislavskejUniverzity Komenského. Zsigmond Zalabai bol významnou maïarskouosobnos ou vedeckého a literárneho života na Slovensku.16.2. Rómska menšina1. január – Prešov – Zomrela Elena Lacková (nar. 22. 3. 1921), poetka, prozaièka, dramatièkaa autorka rozprávok.16. január – Brusel, Belgicko – Rozvojový program OSN (UNDP) zverejnil správu o situáciiRómov v krajinách, ktoré sa v roku 2004 pripoja k Európskej únii. Správakonštatuje, že v 10 kandidátskych krajinách sú životné podmienky Rómovve¾mi zlé, približujú sa pomerom v subsaharskej Afrike. Riadite¾ UNDP KalmanMizsei sa vyjadril, že situácia Rómov sa v kandidátskych krajinách za posledných12 rokov nezlepšila.25. január – Zvolen – Na 5. zasadnutí Parlamentu Rómov Slovenska úèastníci vyjadrilisvoju nespokojnos s nedôstojným správaním sa slovenskej vlády voèi Rómom.Memorandum zúèastnených osobne odovzdal predseda Parlamentu RómovSlovenska Ladislav ízik L. A. Nagyovi (predsedovi parlamentného výboru pre¾udské práva a menšiny) a Ericovi van der Lindenovi (ve¾vyslancovi EÚ naSlovensku).25. január – Košice – Republikový kongres Rady Rómov Slovenska zvolil za predseduRady rantiška Gu¾áša. Na republikovom kongrese sa zúèastnil aj Pavol Rusko,predseda strany ANO.26. január – Luèenec – Obèianske združenie Roma Novohrad ponúka Rómom s neúplnýmstredoškolským vzdelaním možnos doplni si vzdelanie na Strednej združenejškole v Luèenci.28. január – Bratislava – Centrum pre reprodukèné práva (New York, USA) a Poradòa preobèianske práva zverejnili správu pod názvom Telo a duša o násilnej sterilizáciirómskych žien na Slovensku. Správa vyvolala nielen ve¾ký škandál, ale aj celospoloèenskúdiskusiu, slovenská vláda podala na autorov dokumentu trestnéoznámenie.1. február – V 32 okresoch Slovenska nastúpili do základných a stredných škôl prví rómskiasistenti uèite¾a v rámci projektu Združenie mladých Rómov Slovenska. Dokonca roku 2003 pomáhalo vo výchovno-vyuèovacom procese 200 asistentovv 153 školách.

Kronika verejného života 2003...14715. február – Bystrany – Obecný úrad žiadal zlúèenie segregovanej materskej a základnejškoly a vytvorenie spoloèného zariadenia, èo v budúcnosti môže prispie kpokojnému spolunažívaniu rómskeho a nerómskeho obyvate¾stva.19. február – Štrasburg, rancúzsko – Európsky parlament vyzval Slovenskú republiku,aby pred marcovými prístupovými rokovaniami poskytla doplòujúce informácieo svojej èinnosti pri riešení rómskeho problému. Pod¾a pozorovate¾aEurópskeho parlamentu J. Mariusa Wiersmu je jednou z podmienok èlenstvaSlovenska v EÚ, aby slovenská vláda podnikla úèinné kroky na zlepšenie spoloèenskeja sociálnej situácie rómskej menšiny.21. február – Bratislava – Ján Slota, predseda Pravej SNS v súvislosti s nedobrovo¾nousterilizáciou rómskych žien vyhlásil „20 000 Sk rómskym mužom za dobrovo¾nústerilizáciu“.26. február – Martin – V Dokumentaènom centre rómskej kultúry, ktoré je súèas ouEtnografického múzea Slovenského národného múzea, bola otvorená výstavaobrazov rómskych detí z Jarovníc. Uèite¾om týchto detí bol Ján Sajko.1. marec – Bratislava – Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR zverejnil rozsah možnejfinanènej dotácie pre rómsku menšinu. Plánovaná suma èiní 10 miliónov Sk.6. marec – Košice – Divadlo Romathan uviedlo vo svojej 11. sezóne 32. premiéru –hudobnú rozprávku Š astie v neš astí, ktorej autorom je rómsky spisovate¾Dezider Banga.10. marec – Bratislava – Inštitút pre verejné otázky predstavil doteraz najkomplexnejšímateriál o živote Rómov na Slovensku v publikácii „Súhrnná správa o Rómochna Slovensku“. Publikácia sa zaoberá rómskou problematikou na 911 stranách,v 8 tematických okruhoch a v 43 kapitolách. Spomedzi 43 autorov bolo5 rómskej národnosti.14. marec – Bratislava – Iniciatíva ¼udia proti rasizmu odštartovala na výstave pri príležitosti65. výroèia vzniku fašistického Slovenského štátu celoštátnu kampaòproti rasizmu. Slogan kampane „Skoro každý na Slovensku je rasista. A èo ty?“sa objavil na 200 bilboardoch a 10 000 plagátoch.14.–15. marec – Michalovce – 40 rómskych predstavite¾ov Michalovského okresu zapodpory Nadácie otvorenej spoloènosti založilo Obèianske združenie Novácesta.20. marec – Stará ¼ubovòa – Klub mladých rómskych autorov Paramisa (Rozprávky)predstavil v miestnej knižnici svoju zbierku rozprávok pod názvom Naše srdce(Amaro jilo).26. marec – Košice – Stredná umelecká škola oslavovala 10. výroèie svojho založenia. Jeto jediná škola na Slovensku, kde sú maturitnými predmetmi dejiny rómskej

148 Kronika verejného života 2003...kultúry a jazyka a rómsky jazyk. V škole študuje spolu 260 študentov v dennoma v dia¾kovom štúdiu. Riadite¾om školy je Gejza Adam.27. marec – Bratislava – Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok M. Petríka, ktorý v apríli 2002nožom zavraždil istého rómskeho muža. Skutok 19-roèného muža, ktorý bolodsúdený na 4 roky, však súd nekvalifikoval ako rasisticky motivovaný èin.8. apríl – Rómske a nerómske neziskové organizácie po celom Slovensku osláviliMedzinárodný deò Rómov, ktorý je od roku 1971 sviatkom. 12.–14. apríla 1971sa v Londýne uskutoènil 1. Medzinárodný rómsky kongres, na ktorom sazúèastnili predstavitelia rómskej menšiny zo 14 štátov. Na 1. Medzinárodnomrómskom kongrese založili Medzinárodnú rómsku úniu (International RomaniUnion), odmietli používanie názvu „cigán“, namiesto neho prijali pomenovanieRóm. Na londýnskom rokovaní bola okrem iného prijatá jednotná rómskazástava a hymna (Gelem, gelem).8. apríl – V slovenskom a v rómskom jazyku súèasne vyšla publikácia Boh všetko vidí (ODel sa dikhel), ktorá sa zaoberá religiozitou a duchovným svetom Rómov. Dielovzniklo v spolupráci Oddelenia religionistiky ilozofickej akulty UniverzityKomenského a Ústavu etnológie SAV.8. apríl – Banská Bystrica – Vojenský obvodný súd v Banskej Bystrici odsúdil na 3 rokystraty slobody a stratu vojenskej hodnosti Radoslava B. obyvate¾a Jura nadHronom, ktorý sa v máji 2002 dopustil hrubého násilia voèi rómskej rodine vŽarnovici.15. apríl – Brusel, Belgicko – Rómska rodina Balážovcov zo Žiliny, ktorá sa v roku 2002stala obe ou útoku skinhedov, poèas ktorého prišla o život matka rodiny,Anastázia, dostala za pomoci Belgickej ligy pre ¾udské práva v Belgicku azyl.Èlenovia slovenskej vlády sa do poslednej chvíle usilovali vyvola dojem, žeBalážovcom sa len legalizoval pobyt.23. apríl – Bratislava – Vláda SR na svojej 30. schôdzi prijala dokument Základné tézykoncepcie vlády SR v integrácii rómskych komunít. Dokument obsahuje ciele apriority v záujme zabezpeèenia rovnakých šancí. Cie¾om je zabezpeèenietakých podmienok, v ktorých môžu ži Rómovia i Ne-rómovia za rovnakých podmienok.Na finanèné zabezpeèenie programu vláda vyèlenila v roku 2003 50miliónov Sk.25. apríl – Zvolen – Inštitúcie, ktoré vstúpili do projektu Štátneho pedagogického ústavu„Experimentálna verifikácia efektívnosti osnov rómskeho jazyka a literatúryv základných a stredných školách“, založili Asociáciu na podporu vzdelávaniaRómov.25. apríl – Banská Bystrica – Vojenský obvodný súd v Banskej Bystrici uznal dvoch dôstojníkovvzdušných síl vinnými z trestného èinu hanobenia národa, rasy a presvedèeniaza výrok: „97 % Rómov je neprispôsobivých a treba ich vystrie¾a “.

Kronika verejného života 2003...149Napriek zrejmému trestnému èinu ich súd odsúdil len na finanèný trest 5000Sk.30. apríl – Košice – Na 8. roèníku sú aže novinárov východoslovenského regiónu v kategóriiA získala 2. miesto Denisa Havr¾ová, redaktorka novín Romano nevo ¾il.6. máj – Bratislava – Klára Orgovánová, splnomocnenkyòa vlády SR pre rómske komunity,informovala prezidenta Rudolfa Schustera o èinnosti vlády SR v záujmeintegrácie rómskej menšiny.12. máj – Bratislava – Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I zastavil trestné stíhaniebývalého poslanca Národnej rady SR za SNS Ví azoslava Mórica. Pod¾aprokurátora sa V. Móric výrokmi na adresu Rómov „èo je na tom humánne, keïsa umožní, aby debil splodil debila, aby sa rozmnožovali mentálne retardovanía tak rástlo percentuálne zastúpenie debilov a magorov v našom národe. A tí,ktorí sú neprispôsobiví, treba pre nich vytvori rezervácie, lebo ak ich nevytvorímemy teraz, tak cigáni ich vytvoria pre nás o 20 rokov“, nenaplnil zákonnéznaky trestného èinu.18. máj – Poprad – Obèianske združenie Romipen v spolupráci s Podtatranským osvetovýmstrediskom usporiadalo pre rómskych žiakov základných a špeciálnychškôl okresu výstavu výtvarných prác Rómska paleta (Roma Paletta). Na výstavesú ažilo 300 prác.20. máj – Bratislava – Riadite¾ Divadla Romathan Karel Adam prevzal z rúk riadite¾aMúzea židovskej kultúry Petra Meš ana medailu Chatama Sofera ako ocenenieprogramovej štruktúry Divadla Romathan, ktorou šíri v spoloènosti humanitu aideu spolužitia.23. máj – Humenné – Ví azkou sú aže Miss Roma v Humenskom okrese sa stala RadkaJakubová, po nej nasledovali Mária Balogová a Vladimíra Kurejová.23.–24. máj – Žiar nad Hronom – estival rockových kapiel Garden of Eden zorganizovalaskupina aktivistov ako spomienku na prvú oficiálne uznanú rasovo motivovanúvraždu Róma na Slovensku (21. júla 1995 skupina skinhedov prepadla abenzínom obliala 17-roèného Mária Gorala, ktorý na následky spálenín skonal31. júla 1995).24. máj – Luèenec – 20 rómskych asistentov detských lekárov ukonèilo na Strednej zdravotníckejškole v Luèenci 5-mesaèný cyklus odborných školení. Experimentálnyprojekt riadila Krajská asociácia rómskych iniciatív v Banskej Bystrici, podporilho Úrad vlády SR, Sekretariát splnomocnenkyne SR pre rómske komunity abritské ve¾vyslanectvo.28. máj – Berlín, Nemecko – Medzinárodná organizácia na ochranu ¾udských právAmnesty international vo svojej výroènej správe kritizuje Slovensko pre jehonedôsledný postoj voèi rasovým útokom proti Rómom.

150 Kronika verejného života 2003...26.–27. máj – Štrasburg, rancúzsko – Za úèasti 26 delegátov zo 17 krajín Európy sauskutoènila Medzinárodná konferencia o rómskom jazyku a pedagogicko-metodickýchmateriáloch v rómskom jazyku. Z poverenia Ministerstva školstva SRSlovensko na konferencii reprezentoval riadite¾ Gymnázia v Sabinove rantišekGodla.28. máj – Bratislava – Ve¾vyslanec Európskej komisie na Slovensku E. van der Linden sastretol so zástupcami rómskych mimovládnych organizácií a nadácií. Na stretnutísa hovorilo aj o možnosti èerpania finanèných prostriedkov z fondov EÚ.30. máj – Bratislava – Nadácia otvorenej spoloènosti oznámila uzávierku termínu podávaniažiadostí na rozšírenie siete informaèno-poradenských centier Rómov narok 2003. Za posledné 2 roky vzniklo 8 poradenských centier (Bratislava,Bardejov, Michalovce, Prešov, Kokava nad Rimavicou, Trenèín, Nové Mesto nadVáhom, Žiar nad Hronom).3.–4. jún – Košice – Košické Divadlo Romathan pri príležitosti Medzinárodného dòa detíuskutoènilo pre košické deti rad predstavení.15. jún – Martin – Dokumentaèné centrum rómskej kultúry na Slovensku, ktoré je súèasouEtnografického múzea Slovenského národného múzea prvý raz reprezentovalorómsku kultúru v skanzene slovenskej dediny. V rámci cykluNárodopisné leto bola predstavená rómska história i súèasnos pod názvomSpoznajme sa (Te prindžale pes).22. jún – Nitra – Slovenský futbalový zväz a Nadácia Markíza zorganizovali športové futbalovépodujatie pod názvom utbalom proti rasizmu a hákovým krížom.Podujatie sa zaèalo škandálom, keïže ráno èakal úèastníkov uprostred trávnikaštvormetrový biely hákový kríž, na tribúne vulgárne heslá a ešte ïalších 37hákových krížov.27. jún – Košice – Divadlo Romathan oslávilo 10. výroèie svojej èinnosti (vzniklo v máji1992) dvomi premiérami – zostrihom najúspešnejších inscenácií V zrkadleèasu a pôvodným muzikálom Kamene osudu. Obidve inscenácie zostavil a režírovalsólista divadla Marián Balog. Divadlo od svojho vzniku uviedlo 34 premiér,z nich 13 pre deti, odohralo 1 700 predstavení, ktoré videlo 750 000 divákovdoma i v zahranièí (hos ovalo v 11 európskych štátoch).27.–28. jún – Prešov – Nadácia Sándora Máraiho uskutoènila závereèný seminár programuTolerancia k menšinám pre rómskych mienkotvorcov a obecné úrady.Program za podpory PHARE sa zaèal v marci 2001 a zúèastnilo sa na òom 550osôb zo 77 obcí Slovenska.28. jún – 2. júl – Prešov – Obèianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov v Prešoveprijalo delegáciu partnerskej organizácie Horizont Ethical Projects z Belgicka.Na stretnutí rokovali o dlhodobých spoloèných projektoch.

Kronika verejného života 2003...15130. jún – 1. júl – Budapeš , Maïarsko – Svetová banka, Inštitút otvorenej spoloènosti aEurópska komisia zorganizovali v Budapešti medzinárodnú konferenciu podnázvom Rómovia v rozširujúcej sa Európe – Výzva do budúcnosti. Na konferenciisa zúèastnili predsedovia vlád Maïarska, Bulharska, Macedónska, ÈiernejHory, Rumunska, ministri z Chorvátska, Slovenska, Srbska a Švédska akoaj mladí rómski aktivisti týchto krajín. Predseda vlády Maïarska PéterMedgyessy vyhlásil, že „Všetky európske krajiny majú dlh voèi Rómom a je èas,aby sme ho splatili“. Na budapeštianskej konferencii, ktorá bola najvýznamnejšímfórom medzinárodnej rómskej menšinovej politiky za posledné roky,kládli organizátori dôraz na úèas mladej rómskej generácie. Na konferencii prijalimedzinárodný dokument Desa roèie zaèleòovania Rómov, ktorý si vytýèil zacie¾ znižovanie chudoby, zmiernenie nevýhod v zdravotníctve, školstve a vzamestnanosti. Na margo konferencie sa vyjadril prezident Svetovej bankyJames D. Wolfensohn: „Konferencia prináša novú nádej, ktorú musíme podpori. Podmienky, v ktorých dnes väèšina Rómov žije, sú pre nás nepredstavite¾né.Je našou povinnos ou, aby sme prejavili voèi rómskej komunite porozumeniea v spolupráci s jej predstavite¾mi jej pomáhali dosiahnu svoje ciele tak,aby sa rómske komunity so svojou bohatou kultúrou mohli pripoji k európskemuspoloèenstvu“.1. júl – Liptovský Mikuláš – Vydavate¾stvo Tranoscius vydalo knižku rozprávok zaèínajúcejrómskej spisovate¾ky Edity Bihariovej z Ve¾kých Bielic pod názvom O Ježiškovia jeho priate¾och.1. júl – Bratislava – V 32 okresoch Slovenska nastúpilo do práce 32 rómskych asistentovporadcov okresných úradov práce v rámci PHARE projektu 2000 Zlepšeniepodmienok pre vstup mladých Rómov na trh práce.9. júl – Bratislava – Národný demokratický inštitút (Washington) uverejnil dokumentPolitická participácia Rómov na Slovensku, v ktorom konštatuje nízku úèasRómov v politickom živote, kritizuje, že nie je zabezpeèené zastúpenie Rómovv Národnej rade SR.17.–18. júl – Prešov – Obèianske združenie na podporu a rozvoj regiónov Prešov uskutoèniloškolenie pre 40 zvolených rómskych poslancov obecných samospráv.19. júl – Zvolen – Uskutoènilo sa 8. plenárne zasadnutie Parlamentu Rómov, na ktoromsa zúèastnilo 150 delegátov z celého Slovenska. Na rokovaní, kde boli reprezentovanéaj rómske politické zoskupenia, vznikla požiadavka vytvori naSlovensku rómsku samosprávu.20. júl – Luèenec – Obèianske združenie Roma–Novohrad usporiadalo 4. roèník prehliadkyrómskej ¾udovej kultúry Romfest 2003.25. júl – Rožòava – Kultúrno-výchovná organizácia Roma–Gemer a Rómsky klub v Rožòavezorganizovali Celoslovenské kultúrne stretnutie rómskej mládeže.

152 Kronika verejného života 2003...25. júl – Kežmarok – Obèianske združenie Romipen a Podtatranské osvetové strediskov Poprade zorganizovali 12. roèník estivalu rómskej kultúry a folklóru Spiša.26. júl – Michalovce – Rómske informaèné a poradenské centrum a Obèianske združenieNová cesta zorganizovali estival Rómov 2003. Súèas ou festivalu bola ajvo¾ba MISS RÓMSKE DIEVÈA 2003 okresu, kde sa ukázali ako najkrajšieLenka Badžová, Alena Kanèiová a Patrícia Holubová.28. júl – Prešov – Na celoslovenskom sneme najstaršej rómskej politickej strany Rómskejobèianskej iniciatívy Slovenska po odstúpení Milana Mižièa z funkcie predseduzvolili za nového predsedu Jozefa Èerveòáka.28. júl – Košice – Prvému rómskemu grécko-katolíckemu diakonovi Petrovi Horváthoviudelil sviatos kòazstva grécko-katolícky biskup vladyka Milan Chautur. (V rímsko-katolíckejcirkvi už skôr pôsobilo 5 kòazov rómskej národnosti.)30. júl – Bratislava – V celoslovenskej novinárskej sú aži Deò komunitných nadácií (organizátormiboli Nadácia otvorenej spoloènosti, Spoloènos B+Business aSlovenský syndikát novinárov) získala 2. miesto Denisa Havr¾ová z redakcieRomano nevo ¾il.1. august – Bratislava – Ministerstvo kultúry SR zverejnilo informáciu o podpore projektovzameraných na rozvoj rómskej národnej kultúry v roku 2003. Spomedzi 136projektov získalo podporu 72 v hodnote 7 295 900 Sk.1. august – Košice – Na košickom sídlisku Luník IX, kde je v prevahe rómske obyvate¾stvo,zaèali svoju pastoraènú èinnos dvaja nerómski kòazi (Jozef Èerveò,Emanuel Èurík).1. august – Bratislava – Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunityvyhlásil prvý štipendijný program zameraný na podporu rómskych žiakov strednýcha vysokých škôl. Vláda vyèlenila na tento program 1 milión Sk (na základeUznesenia vlády SR è. 278/2003)2. august – Detva – Predseda Parlamentu Rómov Slovenska Ladislav ízik pripomenulMedzinárodný pamätný deò umuèených Rómov položením kvetov k pamätnejtabuli na Dúbravkách, kde fašisti v roku 1944 popravili 15 Rómov.3. august – Gaboltov – Konferencia biskupov Slovenska a Rada pre pastoráciu Rómov amenšiny usporiadali 11. roèník Rómskej púte, na ktorej sa zúèastnilo skoro2000 pútnikov.6.–9. august – Rimavská Sobota – Ukonèila sa séria školení a diskusných stretnutí, ktorézorganizoval Klub rómskych žien, na tému násilie v rómskych rodinách. Projektsa uskutoènil za podpory Nadácie otvorenej spoloènosti v rámci programuÚèas rómskych žien v spoloènosti.

Kronika verejného života 2003...15323. august – Trebišov – Rada Rómov Slovenska v spolupráci s Mestským úradom vTrebišove a s Regionálnym osvetovým centrom zorganizovala 1. estival rómskejkultúry. Súèas ou podujatia bola aj sú až MISS RÓMSKE DIEVÈA, kde bolanajkrajšia Kristína Tomiová (Plešivec), za òou nasledovali Dagmar Danèová(Trebišov) a Anita Gažiová (Nižný Hrabovec).1. september – Jarovnice – 12-roèná Magdaléna Kalejová, žiaèka Jána Sajka, získala na12. bienále svetového detského výtvarného umenia v Japonsku Cenu mestaKanagawa. Jej dielo sa ukázalo ako najkrajšie spomedzi 38 008 prác detí zo111 krajín sveta.1. september – Košice – V košickom súkromnom gymnáziu, ktoré založila Nadácia Dobrárómska víla Kesaj, a ktorého prevádzku finanène podporuje Ministerstvo školstvaSR, sa zaèalo vyuèovanie rómskeho jazyka pod¾a experimentálnych rómskychuèebných osnov.1. september – Bratislava – Rómovia z obce ¼ubica sa usídlili pred prezidentským palácoma žiadali o pomoc pri riešení svojich bytových problémov a ochranu predúžerníkmi. Ich žiados sa vyriešila tak, že prezident Rudolf Schuster, ministervýstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, splnomocnenkyòa vládyKlára Orgovánová a starosta obce ¼ubica Oto Dovjak pris¾úbili, že do èasu, kýmv obci postavia 24 sociálnych 1-izbových bytov, môžu doèasne býva v unimobunkách,ktoré zabezpeèí úrad splnomocnenkyne vlády. Na úžerníkov bolopodané trestné oznámenie.5. september – Kežmarok – Združenie obèanov Rómov zriadilo v Prešovskom kraji v spoluprácis Asociáciou pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu 6 rómskych osvetovýchcentier.5.–7. september – Snina – Rómske centrum Ternipen zorganizovalo rómsky festival TER-NIPEN 2003. Na podujatí, ktoré bolo najvýznamnejšou kultúrnou udalos ouroka 2003 v meste, mali najväèší úspech 9-roèná Nikolka Badžová (Stráne podTatrami) a 12-roèný Marek Horváth (Bystrany).9. september – Bratislava – Slovensko si po 3. raz pripomenulo Pamätný deò obetiamholokaustu a rasového násilia. Parlament SR schválil tento dátum ako mementovoèi prijatiu tzv. Židovského kódexu v roku 1941, ktorým sa vo vtedajšomSlovenskom štáte zaèali hrôzostrašné udalosti. Pri príležitosti tohto dòa odovzdalprezident Rudolf Schuster medzinárodne uznanému bádate¾ovi rómskejhistórie, pracovníkovi SAV Arne B. Mannovi pamätnú medailu.12.–14. september – Bratislava – Na 1. roèníku Minority ilm estivalu bolo premietnutých39 dokumentárnych filmov a 4 celoveèerné hrané filmy. ilmy vypovedalio tolerancii voèi menšinám, o vzájomnom ovplyvòovaní kultúr.13. september – Zvolen – Na festivale Tolerancia 2003, ktorý zorganizoval KlubRómskych žien Slovenska, v priestoroch zvolenského zámku dostal hudobný

154 Kronika verejného života 2003...virtuóz Ján Berky-Mrenica (rodák z Oèovej) Cenu mesta Zvolen za celoživotnédielo.16. september – Svätý Jur – V organizácii evanjelickej cirkvi sa konal 2. Medzinárodnýrómsky sumit. Úèastníci sumitu rokovali o budovaní mostov medzi Rómami aNe-rómami a o misijných úlohách v rómskych komunitách.20. september – Bardejov – V spolupráci Informaèného centra pre rómske aktivity aZdruženia Saleziánskej mládeže sa uskutoènil kultúrny festival Môžeme sadohovori .26. september – Rožòava – Uskutoènil sa kongres Rómskej obèianskej iniciatívy SR.28. september – Kokava nad Rimavicou – Obèianske združenie Dobrá cesta v spoluprácis Informaèno-poradenským centrom a redakciou Romano nevo ¾il zorganizovalo3. roèník festivalu rómskej kultúry BALVALEST 2003.1. október – Bratislava – Splnomocnenkyòa vlády SR pre rómske komunity KláraOrgovánová a Nadácia otvorenej spoloènosti vyhlásili podmienky 2. roèníkanovinárskej sú aže Baroro – Kamienok. Cie¾om sú aže je oceni tých novinárov,ktorí svojou prácou prispievajú k odstraòovaniu stereotypov pri vnímaní Rómova k zmene nepriaznivého obrazu Rómov v spoloènosti. Partnermi vyhlasovate-¾ov boli Svetová banka, Romano nevo ¾il, Rómska tlaèová agentúra a DivadloRomathan. Sú až prijme každý príspevok, ktorý bude uverejnený v mienkotvornýchmédiách v období od 20. 10. 2002 do 31. 12. 2003.3. október – Zborov – V rámci projektu PHARE Zlepšenie podmienok pre vzájomnú toleranciumedzi rómskym a nerómskym obyvate¾stvom sa konalo odovzdávanieKomunitného centra v Zborove. V rámci projektu sa vybudovalo 10 rómskychobecných centier a vyškolilo sa 30 terénnych pracovníkov.6. október – Nové Zámky – Knižnica Antona Bernoláka usporiadala v spolupráci so združenímSpolu výstavu z tvorby rómskych výtvarných umelcov (Michal Bársony,Jozef Cichý, Jaroslav Cicko, Jozef Èerveòák, Martin Kalej-Januvo, VojtechKökény, Koloman Mucha, Tibor Oláh, Ildikó Pálová). Výstava bola uvedená vnovembri v Komárne, v decembri v Šuranoch.10. október – Humenné/ Podskalka – Za predsedu Komisie Mestského zastupite¾stva vHumennom pre rómsku osadu Podskalka zvolili riadite¾a Komunitného centraRómov Róberta Kašota.14. október – Bratislava – Dvaja neonacisti prepadli 23-roènú nerómsku študentku, lebopodala istému Rómovi cigaretu. Poškodená utrpela ažké poranenia, na krkujej spôsobili reznú ranu nožom.22. október – Poprad – Pri príležitosti Dòa rómskeho umenia pripravilo miestneKomunitné centrum (v spolupráci s Podtatranským osvetovým strediskom, s

Kronika verejného života 2003...155Asociáciou pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu, s Prešovským samosprávnymkrajom a ve¾vyslanectvom EÚ v SR) pestré kultúrne podujatie. Na festivaleokrem iných vystúpili aj rómski kováèi z Dunajskej Lužnej a speváèka IdaKelarová.23. október – Šamorín – órum inštitút pre výskum menšín a ministerstvo kultúry SR spoloènezorganizovali konferenciu pod názvom Seminár o rómskej kultúre.Príslušníci rómskej inteligencie, ktorí sa zúèastnili na konferencii, skoncipovaliodporúèania v záujme ochrany rómskej kultúry. Diskutujúci zdôrazòovali potrebuèo najrýchlejšie prija zákony o ochrane menšinových kultúr, podporu rómskychkomunitných a pastoraèných centier a dôležitos existencie periodickej aneperiodickej tlaèe v rómskom jazyku.25. október – Detva – Obèianske združenie Spolu Detva v spolupráci s Podpolianskymosvetovým strediskom zorganizovalo 11. roèník rómskych ¾udových piesní Hlassrdca.27. október – Spišská Nová Ves – UK Nitra–akulta sociálnych vied, Pedagogická fakultaa Výskumno-vzdelávacie a poradenské centrum usporiadali medzinárodnývedecký seminár na tému Vplyv rodiny a úloha matky vo výchove a vzdelávanírómskych detí.1. november – Bratislava – Rómska obèianska iniciatíva SR a Parlament Rómov SR oznámiliverejnosti svoje zmierenie a zároveò vyzvali Rómov na uskutoènenie 2.Snemu rómskej národnej menšiny na Slovensku.3.–8. november – Bratislava – Štátny pedagogický ústav SR pripravil za finanènej podporyslovenskej vlády prvé semináre pre potenciálnych uèite¾ov rómskeho jazykaa literatúry.4. november – Prešov – V Metodicko-poradenskom centre sa uskutoènila závereèná konferenciaprojektu PHARE – Zlepšenie podmienok sebarealizácie Rómov vovzdelávacom systéme, ktorého gestormi boli Ministerstvo školstva SR a Úradvlády SR. Organizátori konferencie (ECO – European Consultants Organisation,Nadácia Škola dokorán, órum inštitút pre výskum menšín) spolupracovali s 50materskými školami, 70 základnými školami, so 4 špeciálnymi školami, vyškolili150 pedagógov a 80 rómskych asistentov uèite¾a.6. november – Bratislava – Rómska iniciatíva Slovenska obvinila Európsku komisiu zpokrytectva, lebo vo svojej poslednej správe o Slovensku nekritizovalaSlovensko za situáciu Rómov.6. november – Prievidza – Obèianske združenie Rómska samospráva uskutoènilo charitatívnestretnutie, kde Rómovia rozdávali darèeky sociálne najslabším nerómskymrodinám. Darèeky darovali kres anské organizácie z USA a Ve¾kejBritánie, s ktorými má toto obèianske združenie viacroèné kontakty.

156 Kronika verejného života 2003...6.–7. november – Bratislava – Uskutoènil sa závereèný seminár projektu PHARE podnázvom Zlepšenie situácie Rómov na Slovensku, ktorého koordinátorom bolpredvstupový poradca EÚ na Slovensku Michel Digne. Na tomto seminári saèlenovia vlády SR mohli oboznámi s odporúèaniami tých, ktorí na projekteodštartovanom v marci 2002 spolupracovali. Experti považujú za základné podmienkyïalšieho postupu posilnenie kompetencií Sekretariátu splnomocnenkynevlády SR pre rómske komunity a lepšiu spoluprácu medzi jednotlivýmištátnymi úradmi.10.–12. november – Košice – Ministerstvo školstva SR usporiadalo medzinárodný seminárzameraný na tvorbu koncepcie integrovaného vzdelávania rómskych detí amládeže a na rozvoj stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Vláda užv jednom skoršom rozhodnutí vyzvala ministerstvo školstva, aby vypracovalonovú Koncepciu vzdelávania rómskych detí a mládeže, to však ministerstvonesplnilo. Základným odporúèaním seminára je dôraz na multietnické vzdelávaniea na aktívnu integráciu Rómov a Ne-rómov.11. november – Bratislava – Uskutoènilo sa stretnutie troch najvýznamnejších politickýchstrán rómskej menšiny (ROMA, RIS a ROI). Ich lídri (Ladislav ízik, AlexanderPatkoló a Jozef Èerveòák) vyzvali ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ¼udovítaKaníka, aby odstúpil.21. november – Bratislava – Uskutoènila sa závereèná konferencia projektu PHARE –Zlepšenie podmienok pre vstup mladých Rómov na trh práce. V projekte bolovyškolených 32 mladých aktivistov, ktorí budú pracova na úradoch práce akoporadcovia. Do projektu sa zapojilo celkom 1000 osôb (predovšetkým mladíRómovia), ktorí absolvovali motivaèné kurzy a rekvalifikáciu. Viacerí absolvovaliaj 2-3-týždòovú prax v podnikoch, kde získali pracovné návyky. Projekt stál 33miliónov Sk.21. november – Bratislava – Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít už 3. razudelila Cenu Rady. Teraz ju dostal ve¾vyslanec EÚ na Slovensku Eric van derLinden za úsilie o integráciu rómskej menšiny.27. november – Nitra – Katedra rómskej kultúry UK, ktorá vznikla roku 1990, oslávila10. výroèie výuèby sociálnej práce.2. december – Bratislava – Dve najväèšie rómske nepolitické organizácie Rada RómovSlovenska, Košice, (predseda rantišek Gu¾áš) a Rada mimovládnych organizáciírómskych komunít, Bratislava, (predseda Ladislav Richter) podpísali zmluvuo spolupráci.2. december – Bratislava – Splnomocnenkyòa vlády SR pre rómske komunity KláraOrgovánová a predseda Výboru NR SR pre ¾udské práva, národnosti a postaveniežien László A. Nagy oslovili listom zákonodarný zbor, poslancov, aby sa ajosobne angažovali v záujme integrácie Rómov (napríklad formou prevzatia patronátunad niektorou z rómskych osád). Súèas ou listu bola aj publikácia

Kronika verejného života 2003...157Vládna politika a Rómovia 1948 – 2002, ktorá obsahuje analýzu postupov štátnychorgánov pri riešení tzv. rómskej problematiky za posledných 54 rokov.Vydanie publikácie podporila vláda SR.8.–9. december – Bratislava – Obèianske združenie Pramienok zorganizovalo sériu podujatípod názvom Podajte nám ruku (Den amenge tumaro vast/ Donnez nousla main), ktorého cie¾om bola prezentácia rómskeho umenia pre širokú verejnos. Na programe bolo premietanie filmov o živote Rómov, detské bábkovédivadlo, rómska poézia, rómske výtvarné umenie, rómske divadlo. Na festivalevystúpili aj rómski hudobní umelci žijúci vo rancúzsku.11. december – Luèenec – Centrum sociálnej pomoci mladým usporiadalo mládežníckuspevácku sú až Rómsky hlások (Romano Hangoro), kde sa ví azmi stali 12-roèná Vierka Berkyová (Luèenec) a 17-roèný Jaroslav Godla (Prešov).12. december – Bratislava – Štátny pedagogický ústav a splnomocnenkyòa vlády SR prerómske komunity Klára Orgovánová zorganizovali konferenciu v súvislosti s overovanímosnov rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách.Hlavnou témou rokovania bolo vybudovanie prípravy uèite¾ov v rómskom jazyku,ako aj zavedenia rómskeho jazyka do všetkých typov škôl. Do overovaniaosnov rómskeho jazyka a literatúry sa zapojili 4 stredné školy: Stredná umeleckáškola (Košice), Súkromné Gymnázium (Košice), Gándiho Gymnázium(Banská Bystrica) a Gymnázium J. Hronca v Bratislave.15. december – Bratislava – Obèianske združenie ŽUDRO vydalo svoje druhé CD podnázvom Vianoce (prvé CD vyšlo roku 2002 pod názvom Phurikane gi¾a).Nahrávky obsahujú autentický rómsky folklór, ktoré nahrávali v rómskych osadách.17. december – Bratislava – Vláda SR schválila svojím uznesením è. 1196/2003 zriadenieÚradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, èo znamená personálnea inštitucionálne posilnenie súèasného sekretariátu splnomocnenkyne.Nový úrad bude sídli v Bratislave, ale bude ma regionálne poboèky vRimavskej Sobote, Banskej Bystrici, Košiciach a v Spišskej Novej Vsi.22. december – Košice – Vïaka finanènej podpore Sekretariátu splnomocnenkyne vládySR a Nadácie otvorenej spoloènosti vydalo vydavate¾stvo ARTREAL s.r.o. kolekciuštyroch CD v rómskom jazyku. Prezentácia CD sa uskutoènila v DivadleRomathan, veï zvukový materiál nahrali umelci divadla. 400 kusov dostali akodar také rómske mimovládne organizácie, ktoré realizujú vzdelávacie aktivity vrómskych školských zariadeniach.16. 3. Èeská menšina17. január – Bratislava – Zástupcovia èeskej komunity sa zúèastnili na novoroènom stretnutís prezidentom Rudolfom Schusterom, ktoré zorganizoval pre predstavite-¾ov národnostných menšín.

158 Kronika verejného života 2003...29. január – Bratislava – Václav Havel vo funkcii èeského prezidenta absolvoval svojuposlednú zahraniènú cestu na Slovensko. Položil kvety na hrob AlexandraDubèeka a z rúk prezidenta Rudolfa Schustera prevzal najvyššie slovenskéštátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža.4. február – Do Bratislavy pricestovala 5-èlenná delegácia Zahranièného výboru poslaneckejsnemovne Parlamentu Èeskej republiky. Èlenovia delegácie sa stretli ajs predstavite¾mi krajanských združení, ktorí tlmoèili èeským poslancom problémyèeskej menšiny (napr. z¾avy cestovného, problémy s obèianstvom pre deti,sociálne otázky vrátane dôchodkov, stavebné sporenie, kupónová privatizáciaa príjem televízneho a rozhlasového signálu).4. február – Košice – Uskutoènil sa 10. Èeský ples.4. február – Nové Zámky – Vznikla miestna organizácia Èeského spolku na Slovenskuako súèas regionálnej organizácie ÈSnS v Nitre.3. marec – Zvolen – Uskutoènil sa Èeský ples.18. marec – Bratislava – Èeský prezident Václav Klaus navštívil Slovensko. Bola to jehoprvá zahranièná cesta. Na stretnutí so slovenským prezidentom RudolfomSchusterom obidvaja prezidenti vyjadrili potrebu ïalšieho prehlbovania vz ahovmedzi obomi krajinami. Èeský prezident položil veniec k pamätníku èesko – slovenskejvzájomnosti.8.–9. apríl – Na pôde Èeského centra sa konalo zasadnutie slovenských a èeských historikovna tému Slovensko–èeské vz ahy od roku 1993. Po zasadnutí nasledovalseminár na tému Reflexie èeskej historiografie po roku 1989.12. apríl – V rámci dohody o prihraniènej spolupráci Euroregiónu Biele Karpaty sa uskutoènil1. roèník Senátorského chodníèka na podnet senátorky Senátu ÈR AlenyGajduškovej.24. apríl – Martin – V priestoroch Etnografického múzea SNM sa konala výstava Èeský aslovenský exil, ktorú zorganizovala Spoloènos pre kultúru a dialóg K 2001. Naotvorení sa zúèastnili aj Jan Ruml (podpredseda Senátu ÈR), Rudolf Chmel(minister kultúry SR) a Ivan Šimko (minister obrany SR).17. máj – Košice – Košická regionálna organizácia ÈSnS pripravila spomienkovú slávnosv kysackom starom cintoríne na pamiatku èeskoslovenských legionárov. Naslávnosti sa zúèastnila aj šéfredaktorka èasopisu Èeský dialóg a pozvaní hostiaz pražského Medzinárodného èeského klubu.26.–28. máj – Bratislava, Košice – V bratislavskom Èeskom centre a na Generálnom konzuláteÈR v Košiciach sa zaèal 6. roèník podujatia NONSTOPÈÍTANIE s mottom„Pocta Václavovi Havlovi – život v pravde“.

Kronika verejného života 2003...15926. máj – Trenèianske Teplice – Udelili Cenu Karla Èapka za rok 2002. Cenu dostal pražskýživotopisec a publicista Boris Mìdílek. Každoroène sa cena ude¾uje za aktivituv rozvíjaní èesko-slovenského priate¾stva a za propagáciu diela bratov Èapkovcovna Slovensku.26. máj – Košice – Ženský zbor Èeského spolku na Slovensku oslavoval 5. výroèie svojhovzniku.Jún – Bratislava – Kruh priate¾ov èeskej kultúry si pripomenul 20. výroèie svojej èinnosti.Jún – Bratislava – Do funkcie tajomníèky pre tlaè a kultúru Ve¾vyslanectva Èeskej republikymenovali spisovate¾ku Lenku Procházkovú.Jún – Košice – Generálny konzul Èeskej republiky Vítìzslav Pivoòka usporiadal slávnostnúrecepciu pre predstavite¾ov èeskej menšiny na Slovensku.20.–29. júl – Drienica – Regionálna organizácia ÈSnS usporiadala 4. roèník celospolkovéhodetského tábora pre èeské deti na Slovensku.30. júl – Bratislava – Vo veku 81 rokov zomrel jeden zo zakladate¾ov Èeského spolku naSlovensku a jeho èestný predseda Jiøí Kozák.2. september – Bratislava – Na Slovensko zavítala štvorèlenná delegácia SenátuParlamentu Èeskej republiky. V delegácii, ktorá sa stretla s predstavite¾miorganizácií èeskej menšiny na Slovensku, bola aj Jitka Seitlová, predsedníèkaStálej komisie Senátu pre krajanov.18. september – Trnava – Konala sa Celoslovenská prehliadka umeleckej tvorivosti Èeskéhospolku na Slovensku.20. september – Bratislava – V organizácii ÈSnS sa konalo spomienkové stretnutie venovanéobetiam Západných Tatier. Po spomienke nasledovala pešia túra.28. september – 4. október – Viedeò, Rakúsko; Praha, Èeská republika – Konalo sa stretnutiepredstavite¾ov zahranièných Èechov. Na podujatí sa zúèastnili aj zástupcoviaÈeského spolku na Slovensku a Klubu obèanov Èeskej republiky.Október – Košice – Generálny konzulát ÈR, Èeské centrum a Èeský spolok na Slovenskuzorganizovali pod záštitou predsedu vlády SR M. Dzurindu a ministrov zahranièiaSR a ÈR E. Kukana a C. Svobodu umelecký festival Èeské dni.17. október – Bratislava – V Èeskom centre sa konal seminár pri príležitosti 85. výroèiavzniku Èeskoslovenskej republiky pod názvom Èesi na Slovensku – odkazoktóbra 1918, ktorý pripravila bratislavská regionálna organizácia ÈSnS.

160 Kronika verejného života 2003...23. október – Martin – V Etnografickom múzeu SNM sa konala medzinárodná konferenciapod názvom Podiel èeských osobností na záchrane kultúrneho dedièstvaSlovenska.25. október – Trenèín – Trenèianska regionálna organizácia ÈSnS zorganizovala 3. roèníkBehu vzájomnosti.27. október – Bratislava – Na dvojdòovú návštevu Slovenska pricestoval predseda èeskejvlády Vladimír Špidla a minister kultúry Pavel Dostál, ktorí sa stretli aj s predstavite¾mièeskej menšiny na Slovensku.Október – Nadobudol úèinnos èeský zákon è. 357/2003 Sb. o nadobúdaní a strate štátnehoobèianstva ÈR, ktorým sa mení pôvodný zákon è. 40/1993 Sb.25.–26. november – Bratislava, Martin – Slovensko navštívil predseda SenátuParlamentu ÈR Petr Pithart. Poèas návštevy rokoval aj s predstavite¾mi èeskejmenšiny na Slovensku, ktorí ho upozornili na problémy èeských obèanov s trvalýmpobytom na Slovensku.December – Regionálne organizácie ÈSnS zorganizovali vianoèné kultúrne stretnutia, naktorých si pripomenuli èeské vianoèné ¾udové zvyky.16.4. Rusínska menšina1. január – Prešov – Pri príležitosti 200. výroèia narodenia Alexandra DuchnovièaRusínska obroda na Slovensku vyhlásila rok 2003 za Jubilejný rok A.Duchnovièa.6. január – Vatikán – Pápež Ján Pavol II. vysvätil 12 nových biskupov, medzi nimi aj JánaBabjáka.10. január – Bratislava – Združenie inteligencie Rusínov Slovenska zorganizovalo 1.Reprezentaèný ples Rusínov.11. január – Prešov – Rusínska obroda na Slovensku zorganizovala 9. Rusínsky novoroènýples.12. január – Košice – Vo veku 90 rokov zomrel Ivan Kováè, významná osobnos rusínskejkomunity, ktorý pretrpel aj ruské gulagy. Na základe jeho spomienok napísalPeter Jušèák o prenasledovaní Rusínov úspešnú knihu, ktorá vyšla koncomdevä desiatych rokov.19. január – Stakèín – Rusínski obyvatelia obce si pod¾a juliánskeho kalendára pripomenulizaèiatok nového roka.7. február – Prešov – V novodobej histórii Rusínov na Slovensku sa po prvý raz konali štátnezávereèné skúšky z rusínskeho jazyka a literatúry. Rusínsky jazyk a literatú-

Kronika verejného života 2003...161ra sa na univerzitnej úrovni môže študova na Slovensku len od školského roka1999/2000, aj to len na Prešovskej univerzite.13. február – Prešov – Zakladate¾ prešovského grécko-katolíckeho cirkevného zboruGabriel Mirossay sa dožil 80 rokov, na èele zboru stál ako dirigent 30 rokov.4. marec – Prešov – Riadite¾ Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov Prešovskejuniverzity Ivan Bernasovský bol menovaný za dekana akulty humanitných aprírodných vied PU. Ivan Bernasovský vykonal ve¾a na záchranu rusínskej kultúrya v záujme toho, aby v rámci Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykovmohlo v roku 1999 vzniknú Oddelenie rusínskeho jazyka a literatúry.13. marec – Prešov – V sídle Rusínskej obrody na Slovensku sa stretla Redakcia rusínskehovysielania Slovenského rozhlasu s ústredným riadite¾om Slovenskéhorozhlasu Jaroslavom Rezníkom. Stretnutie sa uskutoènilo preto, lebo podobneako rusínska redakcia aj ostatné menšinové redakcie boli proti tomu, aby saHlavná redakcia národnostného a etnického vysielania musela pres ahova zPrešova do Košíc.14. marec – Užhorod, Ukrajina – Uskutoènilo sa zasadnutie Svetovej rady Rusínov.Delegáciu Rusínov Slovenska viedol Alexander Zozu¾ák. Na zasadnutí prerokovaliorganizaèné úlohy 7. Svetového kongresu Rusínov, urèili termín a miestojeho konania – 5.–8. jún 2003 v Prešove.14.–16. marec – Krakov, Po¾sko – Uskutoènilo sa zasadnutie Prípravného výboruSvetového fóra rusínskej mládeže. Rusínsku mládež zo Slovenska reprezentovaliMarek Gaj a Peter Krajòák. 1. Svetové fórum rusínskej mládeže sa uskutoèní8. júna 2003 v Prešove.10.–13. apríl – Šandal – V rámci programu Európskej únie „Mládež“ sa uskutoènil seminárpre mladých rusínskych aktivistov.11. apríl – Bardejov – Uskutoènila sa sú až v recitácii ruskej a rusínskej poézie a prózyArs Poetika.15. apríl – Prešov – Biskup Ján Babják sa stretol s predstavite¾mi Rusínov Slovenska aprerokovali problémy súvisiace s organizáciou 7. Svetového kongresu Rusínov.Na stretnutí sa zúèastnil predseda Svetovej rady Rusínov Alexander Zozu¾ák,Rusínsku obrodu na Slovensku zastupoval Peter Krajòák, Spolok rusínskej mládežena Slovensku Marek Gaj.22. apríl – Košice – Miestna organizácia Rusínskej obrody zorganizovala spomienkovúslávnos pri príležitosti 200. výroèia narodenia Alexandra Duchnovièa.24. apríl – Prešov – Pri príležitosti 200. výroèia narodenia národného budite¾a AlexandraDuchnovièa predstavitelia rusínskej komunity položili vence k jeho pamätníkuv parku, ktorý je po òom pomenovaný.

162 Kronika verejného života 2003...30. apríl – Svidník – Pod názvom Sviatok rusínskeho slova prebiehala sú až v predneserusínskej poézie a prózy.1. máj – Prešov – Juraj Paòko sa dožil 70 rokov. Bol viac rokov riadite¾om Inštitútu rusínskehojazyka a literatúry, autorom publikácií: Pravidlá rusínskeho pravopisu(1992), Rusínsko–rusko–ukrajinsko–po¾ský slovník lingvistických termínov(1994), Ortografický slovník rusínskeho jazyka.9.–11. máj – Suèava, Rumunsko – Uskutoènil sa 1. roèník Dní rusínskej kultúry, kde malaso svojím vystúpením ve¾ký úspech Mária Macošková z Prešova.22. máj – Snina – Uskutoènila sa sú až v prednese rusínskej poézie a prózy pod názvomSviatok rusínskeho slova.29. máj – Prešov – Uskutoènila sa vedecká konferencia o živote a diele historika a literátaNykolaja Beskyda.30. máj – Medzilaborce – Spolok rusínskej mládeže na Slovensku zorganizoval kultúrnepodujatie pod názvom Rusínska ¾udová pieseò v živote mladého èloveka.4.–8. jún – Prešov – Viac ako 200 delegátov (z vyše 15 krajín, z Ukrajiny, Po¾ska,Chorvátska, Srbska, Èiernej Hory, Maïarska, USA, Kanady) sa zúèastnilo na 7.Svetovom kongrese Rusínov. Súèas ou podujatia boli mnohé nezabudnute¾nésprievodné akcie: výstavy rusínskych výtvarných umelcov, vedecký seminárrusinistiky, umelecké prehliadky rusínskeho folklóru. Úèastníci odhalili náhrobnútabu¾u na hrobe Alexandra Duchnovièa pri príležitosti 200. výroèia narodenianárodného budite¾a.11. jún – Prešov – Napriek protestom rusínskej komunity zaèalo sa pres ahovanieHlavnej redakcie národnostného a etnického vysielania Slovenského rozhlasu,medzi inými aj redakcie rusínskeho vysielania, do Košíc.19. jún – Bratislava – Literárny fond udelil Prémiu rusínskej spisovate¾ke MáriiMa¾covskej za knihu Rusínske arabesky (2002). Rusínska literatúra dostalatakéto ocenenie prvý raz.23. jún – Medzilaborce – V rekreaènom stredisku Danová sa konal 1. Medzinárodný táborpre rusínske deti.26. jún – Kruž¾ov – Uskutoènila sa prehliadka rusínskeho folklóru – Obvodové slávnostikultúry Kruž¾ov 2003.29. jún – Stará ¼ubovòa – Okresná organizácia Rusínskej obrody zorganizovala 1. roèníkfestivalu Deò rusínskej kultúry a slovanskej vzájomnosti.13. júl – Pèoliné – Konal sa 10. Rusínsky folklórny festival.

Kronika verejného života 2003...16319. júl – Ruské Pek¾any – V rodnej obci sa uskutoènila spomienková slávnos na poèesrusínskeho biskupa, muèeníka Pavla Petra Gojdièa.27. júla – Bardejovské Kúpele – Okresná organizácia Rusínskej obrody a Šarišské múzeumuskutoènili 10. estival rusínskeho a šarišského folklóru.9.–10. august – Miková – Uskutoènil sa 12. roèník Rusínskeho festivalu Andyho Warhola,ktorého spoluorganizátorom bola Rusínska obroda na Slovensku. Na festivalesa zúèastnil aj premiér slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda.24. august – Stakèínska Roztoka – Uskutoènil sa 4. roèník rusínskeho folklórneho festivaluDeò pod Nastazom, ktorý zorganizovala Rusínska obroda na Slovensku.6.–20. september – Snina – Bol usporiadaný 10. roèník Výtvarného festivalu GalérieMIRO. Úèastníci festivalu sa stretli s vedúcim delegácie Európskej komisie naSlovensku s Ericom van der Lindenom, s premiérom vlády MikulášomDzurindom a ministrom zahranièných vecí Eduardom Kukanom.11.–13. september – Snina, Humenné, Medzilaborce – Rusínska obroda na Slovenskuzorganizovala 2. roèník prehliadky rusínskych ¾udových piesní Spevy môjhorodu, kde v kategórii detí a v kategórii dospelých vystúpilo 89 interpretov. Naprvých dvoch miestach sa umiestnili Vladimír Barej (Prešov) a Mariana Železná(Chme¾ová).14. september – Bratislava – Pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného grécko-katolíckehorusínskeho biskupa Vasi¾a Hopku.12. október – Legnava – Odhalili pamätnú tabu¾u na pamiatku významnej osobnostirusínskych dejín 20. storoèia Nykolajovi Beskydovi.15. október – Bratislava – Združenie inteligencie Rusínov Slovenska zorganizovalo seminárRusín som bol, Rusínom aj zostanem. Hlavnou témou seminára bola históriaRusínov.24. október – Medzilaborce – Základná škola na Komenského ulici oslavovala 40. výroèiesvojho založenia. Bola to prvá škola, kde v Èeskoslovensku po roku 1989zaèali vyuèova v rusínskom jazyku.26. október – Topo¾a – Rusínska obroda na Slovensku zorganizovala v rodnej obciAlexandra Duchnovièa kultúrne podujatie Duchnovièova Topo¾a 2003.11. november – Prešov – Mestské zastupite¾stvo udelilo Èestné obèianstvo mestaPrešova In memoriam dvom rusínskym muèeníkom, grécko-katolíckym biskupomPavlovi Petrovi Gojdišovi a Vasi¾ovi Hopkovi.11.–12. november – Košice – Uskutoènila sa vedecká konferencia Národ a národnosti naSlovensku – stav výskumu po roku 1989 a jeho perspektívy. O problematike

164 Kronika verejného života 2003...rusínskej národnostnej menšiny prednášala odborná asistentka Oddeleniarusínskeho jazyka a literatúry Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykovPrešovskej univerzity Anna Plišková.14. november – Prešov – Najväèší študentský internát v Prešove pomenovali poAlexandrovi Duchnovièovi.22. november – Prešov – Spolok rusínskej mládeže na Slovensku zorganizoval literárnyfestival Rusalka. V tohtoroènej sú aži sa predstavilo 16 autorov s 56 publicistickýmiprácami a s 24 básòami.24. november – Prešov – Mestské zastupite¾stvo schválilo, aby sa jedna významná nováulica v meste nazývala Rusínska.26. november – Bratislava – Z iniciatívy Združenia inteligencie Rusínov Slovenska aSpolku rusínskych spisovate¾ov Slovenska sa uskutoènil literárny veèer, kdepredseda Spolku rusínskych spisovate¾ov Slovenska Vasi¾ Choma predstavilRusínsky literárny almanach, ktorý bol vydaný pri príležitosti Jubilejného roka A.Duchnovièa.7. december – Bratislava – V Dome umenia sa uskutoènil 6. roèník Veèera národnostnýchmenšín. Rusínsku národnostnú menšinu reprezentovala spevácka skupina podvedením Márie Girovej zo Sniny. Organizátormi podujatia boli Klub národnostnýchmenšín a Pamätná izba Sándora Máraiho, Komisia kultúry, športu anárodnostných menšín pri mestskom zastupite¾stve. Akcia sa konala pod záštitouprezidenta Rudolfa Schustera a primátora Zdenka Trebu¾u.12. december – Ružomberok – Rusínsky spisovate¾ Mikuláš Kseòák, rodák z Kamienky,sa dožil 70. rokov. Je autorom 10 kníh, z toho 5 rozprávkových.16. 5. Ukrajinská menšina1. január – V kruhoch ukrajinskej komunity mala ve¾ký úspech monografia Ukrajinci naSlovensku, ktorá vyšla vo vydavate¾stve Lilium Aurum v Dunajskej Strede. Jejautorom je Miroslav Sopoliga.14. január – Ukrajinci na Slovensku podobne ako iní východní Slovania slávia zaèiatoknového roka v tento deò. Miestne organizácie Zväzu Rusínov–Ukrajincov SR pritejto príležitosti zorganizovali v obciach obývaných ukrajinskou menšinou novoroènéplesy. Zväz Rusínov–Ukrajincov SR zorganizoval aj košický novoroènýkoncert, na ktorom vystúpil košický spevácky zbor Karpaty a prešovský PULZ,slávnostne otvorili Rok Alexandra Duchnovièa pri príležitosti 200. výroèia jehonarodenia.31. január – Humenné – Uskutoènilo sa stretnutie èlenov Predsedníctva Ústrednej radyZRUSR s predstavite¾mi Zakarpatskej oblastnej štátnej administratívy v

Kronika verejného života 2003...165Užhorode. Na rokovaní bola podpísaná zmluva o spolupráci na rok 2003. Vzmysle tejto zmluvy sa uskutoènili výmenné vystúpenia umeleckých teliesUkrajincov žijúcich na oboch stranách hraníc.31. január – Na polroènom vysvedèení malo napísanú ukrajinskú národnos 505 žiakovzákladnej školy a 243 študentov strednej školy. Skutoèný poèet školopovinnýchžiakov ukrajinskej národnosti je však vyšší, úradne uvádzaný nižší poèet sa dávysvetli stupòujúcou sa asimiláciou.12. február – Prešov – Ústredný riadite¾ Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník sa stretols pracovníkmi Hlavnej redakcie národnostného a etnického vysielania.Diskutovalo sa o pres ahovaní národnostných redakcií, teda aj ukrajinskejredakcie do Košíc. Ukrajinská redakcia vysielala z Prešova od roku 1948.20.–22. február – Prešov – Delegácia Štátneho výboru Ukrajiny pre národnosti a migráciuna èele s Hennadijom Moska¾om, ktorá navštívila Prešovský kraj, sa stretlas èlenmi Predsedníctva Ústrednej rady ZRUSR, s primátorom Prešova MilanomBenèom, ¼ubou Rehákovou (prednostkou OÚ v Snine), Mariánom Knížom (primátoromSniny), Michalom Bartkom (primátorom Svidníka), Jánom Kresilom(starostom Stakèína). Delegácia navštívila nieko¾ko základných a strednýchškôl s vyuèovacím jazykom ukrajinským a stretla sa s pracovníkmi Hlavnejredakcie národnostného a etnického vysielania Slovenského rozhlasu.25.–26. február – Bratislava – Uskutoènilo sa 6. zasadnutie medzivládnej slovenskoukrajinskejkomisie pre národnostné menšiny, školstvo a kultúru. Komisia prerokovalaproblémy slovenskej menšiny na Ukrajine a ukrajinskej v Slovenskejrepublike. Komisia neodporúèala pres ahovanie Hlavnej redakcie národnostnéhoa etnického vysielania SRo z Prešova do Košíc.28. február – Prešov – Hlavná redakcia národnostného a etnického vysielania SRo vytvorilapetièný výbor proti plánovanému pres ahovaniu redakcií. Petièný výbor zozbieraldo 5. marca 2003 viac ako 5000 poslucháèskych podpisov.13. marec – Bratislava – Ústredný riadite¾ Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník sa stretols Predsedníctvom Ústrednej rady ZRUSR. Po stretnutí vydalo PredsedníctvoÚstrednej rady ZRUSR vyhlásenie, v ktorom oznamuje, že argumenty ústrednéhoriadite¾a SRo Jaroslava Rezníka súvisiace s pres ahovaním Hlavnej redakcienárodnostného a etnického vysielania SRo sú neopodstatnené.4. apríl – Prešov – Na Ústrednej rade ZRUSR sa zišli predstavitelia štátnych a samosprávnychorgánov z jednotlivých okresov Prešovského kraja, aby prerokovaliprípravy osláv 200. výroèia narodenia Alexandra Duchnovièa. Oslavy sa budúkona na viacerých miestach: v Prešove, v rodnej obci Topo¾a, v Stakèíne, vChme¾ovej.

166 Kronika verejného života 2003...6. apríl – Bratislava – Za spolupráce umelcov ukrajinského Hudobno-dramatického súboruT. Ševèenka a Slovenského národného divadla sa uskutoènila premiéraopery Kateryna ukrajinského dramatika Mykola Arkasa.12. apríla – Prešov – Ústredná rada ZRUSR na svojom zasadnutí podporila stanoviskoPredsedníctva ÚR ZRUSR, v ktorom je proti pres ahovaniu Hlavnej redakcienárodnostného a etnického vysielania SRo z Prešova do Košíc. Stanoviskopoukazuje na to, že tento krok je v rozpore s medzinárodnou a európskou legislatívouo ochrane národnostných menšín, lebo by sa tým narušilo spojenieredakcie s prostredím, v ktorom žijú jej poslucháèi.22. apríl – Prešov – Pri príležitosti 50. výroèia založenia literárno-umeleckého èasopisuDuk¾a, ktorý vydáva Spolok ukrajinských spisovate¾ov na Slovensku, sa uskutoènilakonferencia a vyšlo aj jubilejné tematické èíslo èasopisu. Spolok ukrajinskýchspisovate¾ov na Slovensku má v súèasnosti 30 èlenov (spisovatelia,básnici, kritici, prekladatelia).24. apríl – Prešov – Na oslavách usporiadaných pri príležitosti 200. výroèia narodeniaAlexandra Duchnovièa sa zúèastnili predstavitelia štátnych a samosprávnychorgánov a cirkví Prešovského kraja, vysokoškolskí a stredoškolskí uèitelia, študenti,zahranièní hostia. Slávnostný prejav predniesol primátor Prešova MilanBenè, liturgiu v prešovskom grécko-katolíckom chráme celebroval grécko-katolíckybiskup Ján Babják.1. máj – Banská Bystrica – Katedra slovanských jazykov na Univerzite Mateja Bela zorganizovalapre študentov ukrajinského jazyka slávnostný veèer venovaný spomienkena ukrajinského básnika Tarasa Ševèenka (1814 – 1861).3. máj – Prešov – ZRUSR zorganizoval sú ažnú prehliadku v umeleckom prednese poéziea prózy Struny srdca, na ktorej sa zúèastnilo 30 sú ažiacich, ktorí reprezentovalivšetky regióny kraja. Študenti Prešovskej univerzity a Gymnázia Tarasa Ševèenkapripomenuli 200. výroèie narodenia A. Duchnovièa osobitým literárnympásmom.14.–15. máj – Prešov – Zaèal sa 42. roèník estivalu drámy a umeleckého slova A.Duchnovièa. Prvou akciou festivalu bola sú ažná prehliadka v prednese poéziea prózy, na ktorej sa zúèastnilo 54 recitátorov zo základných, stredných a vysokýchškôl.25. máj – Nižný Tvarožec – Pri príležitosti 100. výroèia narodenia amerického spisovate-¾a Thomasa Bella sa uskutoènil slávnostný seminár v rodnej obci spisovate¾ovhootca. Thomas Bell sa už narodil v Amerike, kam sa jeho otec vys ahoval.29. máj – Svidník – Školská mládež Svidníka si pripomenula 200. výroèie narodenia A.Duchnovièa a veèer obyvatelia mesta mali možnos spozna život a dielo A.Duchnovièa v rámci literárneho pásma, ktoré sa konalo v Múzeu rusínsko-ukrajinskejkultúry SNM.

Kronika verejného života 2003...1677.–8. jún – Kamienka – Uskutoènil sa 38. estival folklóru Rusínov-Ukrajincov Slovenska.Na dvojdòovom podujatí vystúpili východoslovenské rusínske a ukrajinskésúbory, spevácke skupiny, sólisti. V kategórii speváckych skupín mala najväèšíúspech košická Po¾ana. Na záver festivalu vystúpil aj v zahranièí známy taneènýsúbor Makovica zo Svidníka.20.–21. jún – Prešov – Pri príležitosti 200. výroèia Alexandra Duchnovièa sa konalavedecká konferencia, ktorej garantmi boli slovenský prezident Rudolf Schustera ukrajinský prezident Leonid Kuèma. 150 prítomných si vypoèulo referáty 47bádate¾ov (zo Slovenska, Ukrajiny, z Èiech, USA, Maïarska, Ruska, Srbska aÈiernej Hory) o živote a diele A. Duchnovièa.20.–22. jún – Svidník – Uskutoènil sa 49. estival rusínskej a ukrajinskej kultúry.Garantmi festivalu boli slovenský prezident Rudolf Schuster a ukrajinský prezidentLeonid Kuèma. Medzi vyše 900 úèinkujúcimi bolo 9 detských súborov, 9taneèných skupín, 5 speváckych skupín a 4 folklórne skupiny. Na festivalevystúpili aj zahranièné skupiny (o. i. z Ukrajiny, Po¾ska, Chorvátska, Srbska,Èiernej Hory, Maïarska, USA, z Kanady).29. jún – Stakèín – Uskutoènil sa 3. festival ¾udovej kultúry venovaný pamiatke speváèkyA. Jaburovej. V rámci tohto podujatia odhalili v obci bustu AlexandraDuchnovièa a pamätnú tabu¾u Jurka Kolynèáka.20. jún – Topo¾a – V rodnej obci národného budite¾a A. Duchnovièa vyvrcholili oslavy 200.výroèia jeho narodenia, na ktorých sa zúèastnil aj predseda Štátneho výboruUkrajiny pre národnosti a migráciu. Súèas ou osláv bola svätá omša v miestnomkostole, festival ¾udovej kultúry v miestnom prírodnom amfiteátri a otvoriliaj výstavu akademického maliara Juraja Kresi¾a.September – Prešov – Katedra ukrajinského jazyka a literatúry Prešovskej univerzity oslavovala50. výroèie svojho založenia. Za 50 rokov svojej existencie vychovalaviac ako 700 absolventov, ktorí sa v regióne väèšinou uplatnili ako uèitelia vškolách s vyuèovacím jazykom ukrajinským.3. september – Bratislava – Petièný výbor na zachovanie Hlavnej redakcie národnostnéhoa etnického vysielania SRo odovzdal Národnej rade SR 889 petièných hárkovs 20 273 podpismi. S petíciou sa však nezaoberali ani poslanci parlamentu,ani èlenovia vlády, ani prezident SR. Petièný výbor sa obrátil na Ústavný súda má v pláne, že sa obráti aj na Európsky súd.14. september – Prešov – Rímsko-katolícka cirkev kanonizovala grécko-katolíckeho biskupaukrajinskej národnosti Vasi¾a Hopku. Je to už druhý grécko-katolícky biskuppo Pavlovi Petrovi Gojdièovi, ktorého rímsko-katolícka cirkev kanonizovala(obidvaja boli poèas komunistického režimu prenasledovaní).

168 Kronika verejného života 2003...8. október – Bratislava – Odhalili pamätnú tabu¾u ukrajinského filozofa HryhorijaSkovoroda (1722-1794), ktorý poèas svojich ciest po Európe krátky èas pobudolaj v Bratislave.9. november – Prešov – Zväz Rusínov-Ukrajincov SR zorganizoval 13. estival duchovnejpiesne. Popri domácich pravoslávnych a grécko-katolíckych speváckych zborochvystúpili aj zahranièné spevácke zbory.6. december – Bardejov – Uskutoènil sa 31. roèník sú ažnej prehliadky ¾udovej piesneMakovická struna. Vo finále, kde sa dostalo 57 ví azov regionálnych kôl, odznelo40 ¾udových piesní. V roku 2003 boli najúspešnejšími úèastníèkami ¼udmilaŠvedová zo Svidníka a trio sestier Harkotových zo Sniny.16. 6. Nemecká menšina1. január – Bratislava – Predseda NR SR Pavol Hrušovský vo svojom novoroènom prejaveodsúdil nespravodlivé deportácie po 2. svetovej vojne, v rámci ktorých bolozo Slovenska deportovaných 100 000 karpatských Nemcov.23.–26. január – Medzev – Uskutoènilo sa celoslovenské stretnutie karpatskonemeckejmládeže.26. január – Mníšek nad Hnilcom – Konalo sa stretnutie literátov Dolného Spiša.28. január – Bratislava – Uskutoènilo sa výroèné zasadnutie regionálnej skupinyKarpatskonemeckého spolku na Slovensku (ïalej len KNS).Január – Nemecko – Novým predsedom Karpatského krajanského združenia v Bavorskusa stal Peter Klaus, rodák z Bratislavy.Január – Berlín, Nemecko – Ladislav Murczko, rodák zo Švedlára, dostal VyznamenanieSpolkovej republiky Nemecko.8. február – Horná Štubòa – Regionálna skupina Karpatskonemeckého spolku naSlovensku zorganizovala fašiangový ples.15. február – Vecsés, Maïarsko – Regionálna skupina Karpatskonemeckého spolku SRz Hornej Štubne sa zúèastnila na nemeckom folklórnom stretnutí v obci Vecsésv Maïarsku.22. február – Košice – Konalo sa 4. Generálne zhromaždenie KNS. Za nového predsedubol zvolený Ondrej Pöss, za podpredsedov Anton Oswald a Erika Hönigová.22. február – Tužina – Konalo sa pracovné zasadnutie miestnej skupiny KNS.23. február – Mníšek nad Hnilcom – Regionálna skupina Dolného Spiša KNS zorganizovalafašiangový ples.

Kronika verejného života 2003...16924.–28. február – Švedlár – Uskutoènilo sa stretnutie karpatskonemeckej mládeže.ebruár – Kežmarok, Mníšek nad Hnilcom, Gelnica – Udelili ceny Dezidera Alexyho za študentskéliterárne práce, ktoré sa týkali karpatských Nemcov.13. marec – Bratislava –Predseda KNS Ondrej Pöss sa stretol s predsedom parlamentuBavorska Johanom Böhmom.Marec – Bratislava – Zástupcovia mládežníckej skupiny IKEJA sa stretli s redaktorminovín Karpatenblatt.Marec – Rakúsko – Novým predsedom Karpatskonemeckého krajanského združeniav Rakúsku sa stal Hannes Rest, ktorý vystriedal v tejto funkcii Hansa Derxa.15. marec – Košice – Regionálna skupina KNS uskutoènila valné zhromaždenie s bohatýmkultúrnym programom.Marec – Nemecko – Vyšla kniha Paula Tischlera, rodáka z Medzeva, pod názvom„Grasgott. Die Geschichte einer liebenden aus der Slowakei“ (Príbeh istéhomilého èloveka zo Slovenska).Marec – Nitrianske Pravno – Uskutoènilo sa výroèné zhromaždenie miestnej skupinyKNS.5. apríl – Medzev – Konalo sa výroèné zhromaždenie miestnej skupiny KNS.9. apríl – Viedeò, Rakúsko – Predseda KNS Ondrej Pöss sa stretol s predstavite¾miKarpatskonemeckého krajanského združenia v Rakúsku.11. apríl – Horní Planá, Èeská republika – Predstavitelia KNS sa zúèastnili na slávnostnomotvorení Adalbert Stifter Zentra.12. apríl – Handlová – Regionálna skupina KNS v rámci ve¾konoèného detského programupredstavila nemecké ve¾konoèné zvyky.22. apríl – Bratislava – Miestna skupina KNS sa stretla so študentmi bavorského mestaNeuburg.22. apríl – Kežmarok – Študenti z bavorského mesta Neuburg zavítali do Kežmarku, kdesa stretli s predstavite¾mi miestnej skupiny KNS.23. apríl – Mníšek nad Hnilcom – Pri príležitosti Svetového dòa knihy sa uskutoènilo kultúrnepodujatie spojené s èítaním poézie a prózy karpatskonemeckých autorov.23. apríl – Košice – Múzeum kultúry karpatských Nemcov zorganizovalo v Slovenskomtechnickom múzeu výstavu pod názvom Slovensko na mapách 18. storoèia.Výstava bola predtým v Spišskej Novej Vsi.

170 Kronika verejného života 2003...1.–4. máj – Nitra – Konalo sa stretnutie rodákov nemeckej národnosti z obce Èermany.Úèastníci stretnutia vydali aj tlaèové vyhlásenie Èermancov.7. máj – Medzev – Prezident Rudolf Schuster navštívil Medzev, kde sa stretol s èlenmimiestnej skupiny KNS.7. máj – Kežmarok – Konala sa sú až riedricha Lama v prednese poézie a prózy.9.–11. máj – Hildesheim, Nemecko – Na 29. Paneurópskych dòoch sa zúèastnili aj predstaviteliaKNS.9.–11. máj – Horní Planá, Èeská republika – Mládežníci KNS sa zúèastnili na medzinárodnommládežníckom seminári.11. máj – Švedlár, Tužina, Košice, Mníšek nad Hnilcom, Horná Štubòa – Regionálne skupinyKNS oslávili Deò matiek.14. máj – Handlová – V organizácii miestnej skupiny KNS sa uskutoènila sú až v predneseprózy a poézie v nemeckom jazyku.25. máj – Švedlár – Miestna skupina KNS zorganizovala Nemecký kultúrny deò.25. máj – Tužina – Miestna skupina KNS pripravila vysviacku kríža na pamiatku tunajšímrodákom.28.–31. máj – Bolzano, Taliansko – Predstavitelia KNS sa zúèastnili na výroènom zasadnutíederalistickej únie národnostných menšín, ktorej je KNS plnoprávnym èlenom.30.–31. máj – Karlsruhe, Nemecko – Na 28. Spolkovom stretnutí karpatských Nemcovnemeckú menšinu zo Slovenska reprezentovala 130-èlenná delegácia. Naorganizácii stretnutia sa významne podie¾ali aj èlenovia KNS a Múzeum kultúrykarpatských Nemcov.14. jún – Chme¾nica – Na 11. roèníku Spišských slávností vystúpilo ve¾a domácich izahranièných interpretov nemeckej národnosti.17. jún – Marianka – Za podpory karpatských Nemcov vysvätili obecnú kaplnku.20.–22. jún – Kežmarok – Pod záštitou prezidenta Rudolfa Schustera sa konal 8. roèníkSviatku kultúry a vzájomnosti karpatských Nemcov. Na podujatí, ktoré je najvýznamnejšouspoloèensko-kultúrnou udalos ou nemeckej menšiny na Slovensku,vystúpilo mnoho domácich i zahranièných ¾udových umelcov i skupín. Súèas oufestivalu bol aj vedecký seminár venovaný životu a dielu Alfreda Grosza a výstavapri príležitosti 130. výroèia založenia Karpatského spolku.

Kronika verejného života 2003...17127. jún – Kežmarok – Svoje 100. narodeniny oslávila Wilhelmine Blaschke (rod. Pál),významná osobnos nemeckej menšiny na Slovensku.28. jún – Criewen, Nemecko – Miestna skupina KNS z Janovej Lehoty navštívila v nemeckommeste Criewen rodákov z Janovej Lehoty, ktorí tam žijú.6. júl – Štós – Èlenovia KNS z regiónu Dolný Spiš sa zúèastnili na tradiènej púti na Štósskykopec.15. júl – Bratislava – Poslanci Spolkového snemu Nemecka navštívili Slovensko a pri tejtopríležitosti sa stretli aj s predstavite¾mi nemeckej menšiny na Slovensku.20. júl – Mníšek nad Hnilcom – V organizácii miestnej skupiny KNS sa konal letný sviatokdetí.26. júl – Horná Štubòa – Regionálna skupina KNS zorganizovala tradièné podujatieŠtubnianske stretnutie.16. august – Malinová – Uskutoènil sa 12. roèník Slávností Nemcov z Hauerlandu, na ktoromsa zúèastnili všetky súbory karpatských Nemcov z tejto oblasti.23. august – Spišská Nová Ves – Na Èingove sa uskutoènil tradièný spevácky sviatokNemcov Horného Spiša.24. august – Mníšek nad Hnilcom – Regionálna skupina KNS zorganizovala nemecký literárnyseminár.26. august – Dobšiná – Uskutoènilo sa tradièné „Bileener Treffen“ – stretnutie NemcovDobšinej a okolia, ktoré je významným kultúrnym sviatkom nemeckej menšinyv tomto regióne.29.–30. august – Satu-Mare, Rumunsko – Medzevský ¾udový súbor Schadirattam vystúpilna tradièných dožinkových slávnostiach.August – Medzev – Konal sa týždenný tábor organizácie Svetobežník, ktorá zjednocujemladých nemeckých skautov.3. september – Mníchov, Nemecko – Múzeum kultúry karpatských Nemcov a KNS zorganizovalivýstavu pod názvom Die Karpatendeutschen. Výstava trvala celýmesiac a mala ve¾mi dobrý ohlas i návštevnos .12.–14. september – Maribor, Slovinsko – Uskutoènilo sa stretnutie nemeckých menšínz krajín bývalého Rakúsko-Uhorska. Úèastníci prijali tzv. Mariborskú rezolúciu.18.–20. september – Satu-Mare, Rumunsko – Uskutoènil sa seminár a výstava o dejináchnemeckej menšiny žijúcej v Hornom Potisí a na Spiši.

172 Kronika verejného života 2003...20.–21. september – Nitrianske Pravno – V organizácii miestnej skupiny KNS sa uskutoènilavýstava nemeckých ruèných prác regiónu.27.–28. september – Svätý Jur – Uskutoènilo sa 10. Stretnutie rodákov z tohto nemeckéhovinohradníckeho mesta.17.–18. október – Medzev – Konalo sa rozšírené zasadnutie Karpatskonemeckej rady, naktorom bolo prijaté Vyhlásenie karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku.24. október – Kežmarok – Nemeckú komunitu navštívila skupina študentov zRheinzabenu v Nemecku.5.–7. november – Düsseldorf, Nemecko – Na vedeckej konferencii o nemeckej menšinev strednej Európe reprezentoval nemeckú komunitu Slovenska predseda KNS.9. november – Bratislava – Na kultúrnom podujatí Stretnutie národností predstavili svojfolklór maïarské, slovenské, židovské, chorvátske a nemecké skupiny.10. november – Viedeò, Rakúsko – Ministerka zahranièných vecí Rakúska Benita errero-Waldner prijala predstavite¾ov nemeckých menšín z krajín bývalého Rakúsko-Uhorska, ktorí jej odovzdali tzv. Mariborskú rezolúciu.10.–12. november – Bratislava – Slovensko navštívil predseda Karpatskonemeckéhokrajanského spolku Oskar Marcczy.13.–14. november – Nyíregyháza, Maïarsko – Na zasadnutí Zväzu menšín v EuroregióneKarpaty reprezentovali nemeckú menšinu Slovenska predseda KNS a zástupcovia5. regiónu KNS. Na stretnutí predstavitelia nemeckej menšiny naSlovensku podpísali dohodu o spolupráci s predstavite¾mi nemeckej menšiny zUkrajiny.15. november –Nitrianske Pravno – Regionálna skupina KNS zorganizovala seminár odejinách hauerlandských Nemcov.16. november – Humenné –Predstavitelia KNS sa zúèastnili pietnej spomienky na padlýchv 2. svetovej vojne. Na spomienke sa zúèastnila aj ve¾vyslankyòa Nemeckana Slovensku Uta Mayer-Schalburg.5.–7. december – Budapeš , Maïarsko – Uskutoènila sa vedecká konferencia venovanádielu Jakoba Blayera. Na tomto podujatí, ktoré sa uskutoènilo v Dome NemcovMaïarska, mali prednášku aj predstavitelia KNS.7. december – Tužina – Regionálna skupina KNS zorganizovala kultúrny festival podnázvom Hauerlandské vianoèné zvyky.9. december – Bratislava – Múzeum kultúry karpatských Nemcov zorganizovalo výstavuz prác maliara nemeckej národnosti, rodáka z Hornej Nitry Jakuba Venényho.

Kronika verejného života 2003...17313. december – Chme¾nica – Miestna skupina KNS uskutoènila seminár o nemeckýchVianociach na Spiši.21. december – Mníšek nad Hnilcom – Miestna skupina KNS zorganizovala podujatieAdventný veèer Nemcov z Dolného Spiša, kde oživili nemecké vianoèné ¾udovézvyky.28. decembra – Smolník – Miestna skupina KNS pripravila vianoèný koncert, na ktoromvystúpili nemecké spevácke zbory z okolia.16. 7. Po¾ská menšina16. január – Dubnica nad Váhom – Uskutoènilo sa novoroèné stretnutie èlenov strednovážskehoPo¾ského klubu.17. január – Liptovský Mikuláš – Do funkcie honorárneho konzula menovali Tadeuszarackowiaka. Sídlom prvého èestného Honorárneho konzulátu Po¾skej republikysa stal Liptovský Mikuláš.27. január – Bratislava – V Po¾skom inštitúte sa konalo slávnostné novoroèné stretnutieèlenov bratislavského Po¾ského klubu.Január – Bratislava – Predseda košického Po¾ského klubu a zároveò podpredseda republikovéhoPo¾ského klubu Tadeusz Blonsky sa zúèastnil na slávnostnom novoroènomstretnutí s prezidentom Rudolfom Schusterom, kde boli pozvaní predstaviteliavšetkých národnostných menšín.15. február – Bratislavský Po¾ský klub zorganizoval Po¾ský ples.8. marec – Bratislava – Uskutoènilo sa zasadanie Rady Po¾ského klubu.3. apríl – Trenèín – Po¾ský klub - región Stredné Považie zorganizoval oslavy 105. narodenínvýznamnej osobnosti po¾skej národnosti na Slovensku MárieUrbasiówny-Holoubkovej.2. máj – Deò zahranièných Poliakov.16.–18. máj – Trenèín – Po¾ský klub – región Stredné Považie pripravil kultúrne podujatiePriate¾stvo bez hraníc.8. jún – Dubnica nad Váhom – Po¾ský klub – región Stredné Považie zorganizoval oslavyZelených sviatkov.21. jún – Bratislava – Konalo sa zasadnutie Rady Po¾ského klubu.25. jún – Bratislava – Konal sa krst knihy „Z tatranských hôr do diplomacie“, ktorú napísalve¾vyslanec Po¾skej republiky na Slovensku Jan Komornický. Slávnostnépodujatie, na ktorom sa zúèastnil aj bývalý prezident Michal Kováè a predseda

174 Kronika verejného života 2003...Medzinárodnej parlamentnej komisie Ján ige¾, sa uskutoènilo v Po¾skom inštitúte.Júl – Modra – Po¾ský klub zorganizoval kultúrne podujatie Po¾ský víkend.26. august – Bratislava – Za nového ve¾vyslanca Po¾skej republiky na Slovensku bolvymenovaný Zenon Kamysz Kosiniak.5.–9. august – Bratislava – V Po¾skom inštitúte sa zaèal kurz pre uèite¾ov po¾ského jazyka,na ktorom sa zúèastnili aj lektori z Po¾ska.17. –24. august – Košice – V organizácii košického Po¾ského klubu sa uskutoèniloMedzinárodné umelecké fórum Jahodná Art.29.–31. august – Dubnica nad Váhom – Po¾ský klub – región Stredné Považie zorganizovalDubnické dni po¾ského priate¾stva.August – Poznaò, Po¾sko – Aj po¾skí mládežníci zo Slovenska sa zúèastnili na Svetovomstretnutí po¾skej mládeže v Poznani.3.–5. september – Martin – Turèiansky Po¾ský klub zorganizoval Stretnutie po¾skej mládežeSlovenska.13.–15. september – Pápež Ján Pavol II, ktorý je po¾ského pôvodu, navštívil Slovensko.20. september – Bratislava – Vzniklo Po¾ské školské konzultaèné stredisko. Je to prváinštitúcia na Slovensku, ktorá sa zaoberá vyuèovaním len po¾ského jazyka.27. september – Bratislava – Konalo sa zasadnutie Rady Po¾ského klubu.September – Bratislava, Košice, Martin, Nitra, Dubnica nad Váhom – Zaèal sa nový školskýrok po¾ských jazykových stredísk pôsobiacich pri Po¾skom klube.25. október – Miškovec, Maïarsko – Zástupcovia po¾ských klubov na Slovensku sazúèastnili na vedeckom sympóziu Poliaci v Maïarsku, ktorý zorganizovalaPo¾ská menšinová samospráva v Miškovci pri príležitosti 85. výroèia nezávislostiPo¾ska.28.–30. november – Modra – Po¾ské kluby na Slovensku zorganizovali festival Po¾ské dnišportu. Súèasne s týmto podujatím prebiehal na Ve¾vyslanectve Po¾skej republikyv Bratislave Deò otvorených dverí.29. november – Bratislava – Konalo sa zasadanie Rady Po¾ského klubu.

Kronika verejného života 2003...17516. 8. Chorvátska menšina30. január – Bratislava, Devínska Nová Ves – Uskutoènilo sa tradièné stretnutie èlenovchorvátskej menšiny, Chorvátsky štvrtok. Cie¾om stretnutia, ktoré sa konákaždý posledný štvrtok v mesiaci, je zachovávanie chorvátskej ¾udovej kultúry.15. február – Jarovce – Uskutoènil sa tradièný Chorvátsky ples.28. február – Èunovo – Uskutoènil sa tradièný Chorvátsky ples.26. jún–4. júl – Chorvátsko – olklórny súbor Grbaèieta s ve¾kým úspechom hos ovalvo viacerých ve¾kých mestách materskej krajiny.21.–22. jún – Bratislava, Devínska Nová Ves – Uskutoènil sa 15. estival chorvátskej kultúry,ktorý je najvýznamnejším podujatím chorvátskej menšiny na Slovensku.Na festivale vystúpili aj nasledujúce folklórne skupiny: Zvijezdice zChorvátskeho Grobu, Muško jaèkarno društvo z Jaroviec, Rosica z DevínskejNovej Vsi a Èúnovski beèari z Èunova.28. jún – Strážnica, Èeská republika – olkórna skupina Rosica, ktorá je najznámejšou¾udovou skupinou chorvátskej menšiny na Slovensku, vystúpila na folklórnomfestivale v Èechách.4. júl – Chorvátsky Grob, Jarovce, Devínska Nová Ves, Èunovo – Slovensko navštívili predstaviteliachorvátskej menšiny žijúcej v Austrálii.6. september – Chorvátsky Grob – V rámci Obecného dòa vystúpili aj folklórne skupinyobce.14. september – Jevišovka, Èeská republika – olklórna skupina Rosice tu vystúpila naestivale chorvátskej kultúry.25.–26. október – Èunovo – Uskutoènil sa kultúrny festival Chorvátske dni.22. november – Èunovo – Konalo sa stretnutie chorvátskej mládeže na Slovensku.16. 9. Židovská menšina17. január – 7. február – Nové Mesto nad Váhom – Uskutoènila sa výstava olejomaliebBenjamina Shiffa pod názvom Viera a láska. Ma¾by spracúvajú tematiku lásky, materstvaa viery.26. január – Ravensbrück, Nemecko – V koncentraènom tábore sa konala výstava napamiatku tu uväznených Židov zo Slovenska.30. január – 30. marec – Bratislava – V Dome Bibiana sa uskutoènila interaktívna výstavaMám svetlo – Nerli, Nerli. Výstava bola zameraná na židovské sviatky, najmäna chanuku.

176 Kronika verejného života 2003...11. marec–18. máj – Levice – Štyri múzeá na Slovensku a tri dokumentaèné centrá priSNM v rámci projektu Múzeá a etniká zorganizovali výstavu fotografií a dokumentovpod názvom V záhrade pokoja.22. marec – 5. máj – Poprad – Konala sa výstava olejomalieb Benjamina Shiffa podnázvom Viera a láska. Ma¾by spracúvajú tematiku lásky, materstva a viery.7. apríl – 3. máj – Myjava – Z diela fotografa Tibora R. Spitza sa uskutoènila výstava napamiatku obetí holokaustu a rasizmu pod názvom Aby sa to už nikdy nezopakovalo.16. máj – 15. jún – Bratislava – V Slovenskom národnom múzeu sa konala výstava fotografaTadeusza Rolkeho Tu sme boli my.20. máj – 1. december – Bratislava – Zo zbierky textilu Múzea židovskej kultúry zostavilivýstavu Stará duša, nová tvár.28. máj – 7. september – Levice – Z fotografií Magdalény Robinsonovej, ktoré vznikli vroku 1967–1968 poèas jej pobytu v Izraeli, bola inštalovaná výstava podnázvom Izrael – zamurované fotografie.3. júl – Nitra – Uskutoènila sa výstava z biblicky motivovaných prác grafika Shraga Weilla.18. august – 1. september – Tel-Aviv, Izrael – Pri príležitosti 10. výroèia vzniku Múzeažidovskej kultúry sa konala výstava.29. august – 14. september – Zvolen – Z diela fotografa Tibora R. Spitza sa uskutoènilavýstava na pamiatku obetí holokaustu a rasizmu pod názvom Aby sa to už nikdynezopakovalo.9. september – 9. október – Bratislava – V Slovenskom národnom múzeu bola inštalovanávýstava, ktorá predstavila dlhoroènú prácu Milana Veselého v Múzeužidovskej kultúry. Výstava mala názov Spomínaj – Zachor!12. september – 30. november – Martin – Z fotografií Magdalény Robinsonovej, ktorévznikli v roku 1967–1968 poèas jej pobytu v Izraeli, bola inštalovaná výstavapod názvom Izrael – zamurované fotografie.21. október – 30. november – Bratislava – V Slovenskom národnom múzeu sa uskutoènilavýstava izraelských výtvarných umelcov pod názvom Pieseò piesní.28. október – 30. november – Varšava, Po¾sko – Konala sa výstava fotografií, ktoré predstavujúnáhrobné pamiatky Mauzólea Chatan Sofer. Èas fotografií zobrazovaladobový stav, èas súèasný stav. Organizátorom výstavy bola VieraKamenická.

Kronika verejného života 2003...17721. november – 31. december – Izrael – Uskutoènila sa výstava z prác mladej slovenskejvýtvarníèky Niny Veselej.15. december – 20. marec (2004) – Bratislava – Z diel izraelských grafikov bola inštalovanávýstava pod názvom Tanach v izraelskej grafike.16. 10. Bulharská menšina19. január – Bratislava – Pôvodný kultúrny zväz Bulharov a ich priate¾ov na Slovensku„Christo Botev“ zorganizoval stretnutie Bulharov na Slovensku pri príležitostibulharského sviatku Dòa pôrodníctva.14. február – Bratislava – Konalo sa kultúrne podujatie pri príležitosti Dòa vinohradníkovBulharska, kde vystúpili aj bulharskí študenti z Univerzity Komenského vBratislave.1. marec – Bratislava – Pri príležitosti štátneho sviatku Bulharskej republiky sa uskutoèniloslávnostné stretnutie èlenov bulharskej komunity na Slovensku.21. marec – Bratislava – V Bulharskom kultúrnom a informaènom centre sa uskutoènilkultúrny program Vítanie jari, kde predstavili bulharské ¾udové zvyky, ktorýmibulharský ¾ud vítal jar.10.–17. apríl – Bratislava – V Bulharskom kultúrnom a informaènom stredisku sa uskutoèniliDni bulharskej kultúry. Na podujatí sa zúèastnili aj predstavitelia bulharskýchkomunít z Èiech, Po¾ska, Rakúska, Slovinska, Maïarska a Rumunska.4. máj – Bratislava – Pri príležitosti Dòa ovèiara sa uskutoènilo kultúrne podujatie, kde saponúkali typické ovèiarske špeciality.24. máj – Bratislava – V Bulharskom kultúrnom a informaènom centre zorganizovaliOslavy Cyrila a Metoda.1. jún – Gols, Rakúsko – Èlenovia Zväzu Christo Boteva na Slovensku položili vence kpomníku Christo Boteva.2. jún – Bratislava – Pri príležitosti Dòa padlých bulharských hrdinov položili predstaviteliabulharskej komunity na Slovensku vence k bulharskému pamätníku naVajanského nábreží.21. jún – Hronský Beòadik – Predstavitelia bulharskej komunity na Slovensku položilivence k pomníku padlých bulharských partizánov.21. jún – Sopron, Maïarsko – Predstavitelia bulharskej komunity na Slovensku sazúèastnili na Bulharských folklórnych slávnostiach.

178 Kronika verejného života 2003...8. september – Bratislava – V Bulharskom kultúrnom a informaènom centre v rámci kultúrnehoprogramu prebiehali oslavy výroèia oslobodenia Bulharska spod fašizmu.24.–26. október – Budapeš , Maïarsko – Predstavitelia bulharskej komunity naSlovensku sa zúèastnili na konferencii, ktorú zorganizoval Medzinárodný zväzBulharov žijúcich v strednej Európe.29. november – Bratislava – Uskutoènil sa Veèer bulharskej kultúry a folklóru, kde vystúpiliaj 3 bulharské folklórne skupiny z Budapešti.18. december – Bratislava – Konalo sa koncoroèné stretnutie bulharskej menšiny naSlovensku, v rámci ktorého boli predstavené aj bulharské vianoèné ¾udovézvyky.16. 11. Ruská menšina3. január – Èlenovia ruskej menšiny žijúcej na západnom Slovensku vítali nový rok kultúrnympodujatím Východné novoroèné tradície, ktoré zorganizoval Zväz Rusovna Slovensku.8. január – Bratislava – V Centre ruskej vedy a kultúry sa konalo prvé stretnutie ruskejmenšiny v roku 2003, ktoré sa tradiène koná každý piatok (okrem školskýchprázdnin) a tak to bude aj v tomto roku.7. marec – Bratislava – Èlenovia ruskej menšiny na Slovensku vítali jar v rámci kultúrnehoprogramu Maslenica.17.–30. august – Píla – Zväz Rusov na Slovensku zorganizoval letný tábor ruských detí naSlovensku.3. september – Zväz Rusov na Slovensku pripravil Veèer ruských ¾udových piesní.5.–7. september – Modra – Zväz Rusov na Slovensku zorganizoval republikové stretnutieaktivistov organizácie ruskej menšiny na Slovensku.3. október – Nitra – Vznikla regionálna poboèka Zväzu Rusov na Slovensku.1. november – Bratislava – Zväz Rusov na Slovensku zorganizoval Sú až v prednese ruskejpoézie a prózy.8. november – Bratislava – Zväz Rusov na Slovensku uskutoènil Sú až v interpretácii ruskejpiesne.3. december – Martin – Vznikla regionálna poboèka Zväzu Rusov na Slovensku.3. december – Bratislava – Èlenovia ruskej menšiny sa stretli na predvianoènom podujatíPod jedlièkou.

AUTORI PUBLIKÁCIEElena Gašparová, Slovenská televízia, spolupracovníèkaAlexander Èumakov, Zväz Rusov na Slovensku, predsedaLászló A. Szabó, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, vedúci odboruZsuzsa Bereck, órum inštitút pre výskum menšín, vedecká spolupracovníèkaZsolt Csirik, Nadácia Kalligram, právnikDaniela Hivešová – Šilanová, Romano nevo ¾il, redaktorkaIzabela Danter, Vlastivedné múzeum, Galanta, vedecká spolupracovníèkaRóbert Dohányos, Sekcia menšinových kultúr MK SR, riadite¾Emília Hrušíková, Pôvodný kultúrny zväz Bulharov a ich priate¾ov na Slovensku, výkonnátajomníèkaÉva Gulyás, Nadácia Kalligram, právnièkaHana Zelinová, Etnografické múzeum – Dokumentárne centrum èeskej kultúry, riadite¾kaJoanna Nowak Matloòová, Monitor Polonijny, šéfredaktorkaJuraj Cveèko, Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, predsedaGábor Lelkes, órum inštitút pre výskum menšín, vedecký spolupracovníkMiroslav Iljuk, Nove žyt a, šéfredaktorOndrej Pöss, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, riadite¾Sándor Papp, Rádio Patria, šéfredaktorPavol Meš an, Múzeum židovskej kultúry, riadite¾Zoltán Pék, Slovenská televízia, šéfredaktor maïarského vysielaniaÁrpád Popély, órum inštitút pre výskum menšín, historikAttila Simon, órum inštitút pre výskum menšín, historikTeodózia Lattová, Rádio Patria, šéfredaktorka rusínskeho vysielania

POUŽITÁ LITERATÚRAŠtatistický úrad SR: Sèítanie obyvate¾ov, domov a bytov 2001 – Definitívne výsledky zaSR, NUTS 2, kraje, okresy a obce, Bratislava 2003 www.statistics.sk

órum inštitút pre výskum menšínP. O. Box 52931 01 Šamorínwww.foruminst.skNárodnostné menšiny na Slovensku 2003Zodpovedný: Károly TóthZodpovedný redaktor: József azekasNávrh obálky: József R. JuhászTlaèiarenská príprava: Kalligram Typography, s.r.o., Nové ZámkyTlaè: Expresprint, s.r.o., PartizánskeVydalo: Lilium AurumDunajská Streda, 2004ISBN 80-8062-248-5

NÃRODNOSTNÃ MENÅ INY NA SLOVENSKU

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

NÃRODNOSTNÃ MENÅ INY NA SLOVENSKU