Máj 2004 - home.nextra.sk

CXIV. ČÍSLO 2004ParlamentnýKuriérČASOPISNÁRODNEJRADYSLOVENSKEJREPUBLIKY

ParlamentnýČASOPISNÁRODNEJRADYSLOVENSKEJKuriérREPUBLIKYMáj 2004CXIV. ãísloPARLAMENTN¯ KURIÉRãasopis Národnej radySlovenskej republikyMesaãník, roãník XIIVydavateº:Slovenská národná reklamnáa propagaãná agentúra, s.r.o.v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady SRAdresa redakcie:BôrikBuková 5/A, 811 02 Bratislava 1.Tel./fax: 02/54 434 07902/54 414 546e-mail: parkur@nextra.skmadar@nextra.skjnovak@mail.viapvt.sk (pre foto)http://www.parlamentnykurier.skRegistrované MK SR ã. 837/93ISSN 1335–0307·éfredaktor:Zástupca ‰éfredaktora:Redakcia:Redakãn˘ kruh:Jazyková redaktorka:Anglické resumé:Generálny riaditeº:Franti‰ek NagyErnest Weidlerªubomír Me‰ÈánekMarta Toma‰oviãováGyula BárdosFerdinand DevínskyIvan HoptaJán Kovarãíkªubomír LintnerPeter MuránskyVojtech TkáãBoris ZalaJitka MadarásováMilan GráfFranti‰ek Nagy02/54 414 545Asistentka riaditeºa a inzercia:Magdaléna Horáková02/54 414 546, 0903 766 9950903 715 585Riaditeº pre obchod a marketing:Marián Reisel02/54 414 544Riaditeº pre v˘robu:Lujza Kittlerová0905 279 973Typo & lito:AppleStudioTlaã:WELTPRINT, BratislavaGrafická úprava:J. B. DesignFotografie: Rudolf Bihary, archív redakciePredplatné a objednávky na uverejneniereklamy prijíma:Slovenská národná reklamná a propagaãnáagentúra, s.r.o.po‰tov˘ prieãinok814 01 Bratislava 1Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 99,– Skâíslo úãtu 2629002985/1100DIâ SK2020399458Foto na titulnej strane: Matú‰ PavelekOslavy SR vstupu do EÚOBSAHEditorialElita by skutoãne mala byÈ v˘kvetom (F. Nagy) 2Slovensko-maìarská spoluprácaK EÚ sa priãleÀuje nie stredná Európa, ale niekoºko stredoeurópskych 2krajín (Rozhovor s Cs. Györffym)Vláda SRZaãína pre nás nová, namáhavej‰ia cesta (Rozhovor s P. Csákym) 5Európska úniaEurópska únia je spoloãn˘m dielom nás, Európanov (ª. Me‰Èánek) 6Národná rada SRV EÚ musíme v‰etci ÈahaÈ za rovnak˘ koniec povrazu 9(Rozhovor s B. Bugárom)Projektovanie budúcnosti (Rozhovor s J. Rusnákom) 18T⁄nistá cesta telekomunikácií (Rozhovor s ª. VáÏnym) 32BoÏie kráºovstvo nie je miesto, ale stav (Rozhovor s J. Baná‰om) 40Ministerstvo hospodárstva SRInvestície veºk˘m dajú prácu mal˘m (Rozhovor s P. Ruskom) 10Svet financiíV˘hody jedineãnosti (Rozhovor s L. Va‰koviãom) 15Slovenské stavebníctvoVáhostav-SK, a.s. Îilina prichádza s nároãn˘m programom 16kvality a inovácieMinisterstvo dopravy, pô‰t a telekomunikácií SROptika velenia (Rozhovor s M. Hermanom) 20Zmeny v po‰tovom odvetví (Rozhovor s J. Brichtovou) 34Zlato poznania (Rozhovor s T. Pappom) 35Slovenské telekomunikácieVstup do EÚ je pre nás v˘zvou (Rozhovor s M. Majoro‰om) 21Asociácia telekomunikaãn˘ch operátorov SROd konfliktu záujmov, cez neférov˘ lobing, aÏ po likvidáciu 30konkurencie (Rozhovor s V. Ondroviãom)Telekomunikaãn˘ úrad SRCap – zrejme – môÏe byÈ záhradníkom (ak nie je vegetarián) 33(Rozhovor s M. Luknárom)Informaãné technológieNGN – cesta k informaãnej spoloãnosti (Rozhovor s J. Mlynãekom) 22Siemens sa usiluje o trval˘ rast (Rozhovor s J. Papánkom) 24Slovensk˘ príspevok k informaãnej bezpeãnosti 26(Rozhovor s A. Zajacom)Slovensko-americké vzÈahySpolupráca USA a SR (Rozhovor so S. Polomsk˘m) 28KultúraPeter Lehock˘ (E. Okruhlicová) 38Generálny sekretariát pre zahraniãn˘ch Slovákov Úradu vlády SRPo stároãiach v cudzom svete (E. B. BaláÏová) 44Kalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo svete (ª. Bartalská) 70Glosy – Poznámky – EsejeNa vine sú fotografovia (J. Baná‰) 46PreÏívanie (D. âaploviã) 47Príbeh men‰ieho zla (D. Dani‰) 48Îivot v oãakávaní prichádzajúceho (J. Filo) 49âudo, ktoré nás vÏdy pote‰í (G. Rothmayerová) 50Je evidentné, povedal... (M. ·útovec) 51Pán poslanec, kto je to Dostojevskij? (E. Weidler) 52Interview s Bohom (M. Toma‰oviãová) 53Anal˘zaTretí prezident – druh˘ made in HZDS (E. Weidler) 54PolitológiaVznik ‰tátu (D. ·mihula) 58Dialógy OA & EWDemokracia generuje populistov (Rozhovor s O. Andrásym) 64SupermonitorSupermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (E. Weidler) 67Summary 71www.parlamentnykurier.sk

E D I T O R I A LElita by skutoãnemala byÈ v˘kvetomV kaÏdom ãísle PARLAMENTNÉHOKURIÉRApriná‰ame, pochopiteºne, veºmi‰irok˘ obraz poslancov NR SR. âitateºomponúkame jednak príspevky, ktoré odzrkad-ºujú ich odbornú a vzdelanostnú úroveÀ,jednak príspevky, ktoré dokumentujú ichpolitické a v‰eobecne ºudské zm˘‰ºanie, ajednak príspevky, ktoré vstupujú trochu ajdo súkromného zázemia a citového podhubiaslovensk˘ch zákonodarcov. V okamihu,keì zabudnú na svoje oficiálne poslanie aústavné postavenie, sú z mnoh˘ch zrazusympatickí a zaujímaví ºudia schopní maÈúprimn˘ záujem o osudy a potreby in˘chobãanov; sú schopní kriticky vidieÈ spoloãenskúrealitu, ktorú sami v˘znamne dotvárajúa ovplyvÀujú; sú schopní na základesvojich anal˘z a svojho ‰túdia vyslovovaÈuÏitoãné a rozumné rie‰enia.Ale keì sa v akejkoºvek forme znovu dostanúdo oficiálnej pozície, akoby sa z nichstali celkom iní ºudia. Z ich slov ãasto priamtrãí demagógia, stranícky obmedzená ideológia,jednostranné nazeranie na priebehudalostí a takmer bezcitné zov‰eobecÀovanierôznych politick˘ch rozhodnutí, bezohºadu na to, ak˘ dosah budú maÈ na miliónalebo ão aj len na tisíc obãanov. Parlamentmá preto 150 ãlenov, aby v˘sledok ich ãinnostipriná‰al dokumenty posúdené zo v‰etk˘chmoÏn˘ch zorn˘ch uhlov, vnútorne bohaté,presne diferencujúce zákazy a príkazypre veºmi odli‰n˘ch obãanov – tak, abynikoho zbytoãne ne‰ikanovali, nediskriminovali,neponiÏovali, neukracovali, ale abypriná‰ali ‰irokej verejnosti pozitívny rámecspoloãenského poriadku.Mnohí poslanci vedia alebo aspoÀ tu‰ia,ako sa majú správaÈ a ako majú konaÈ, abyboli skutoãn˘m v˘kvetom slovenskej spoloãnosti.A zaruãene mnohí aj chcú tútokrásnu misiu plniÈ. Keì vstupovali do politiky,nie kaÏd˘ myslel iba na v˘hody imunity,zaruãeného solídneho platu, blízkostik centrám moci a na podobné rozko‰e. Kdesa rozplynuli krásne predsavzatia? Utopilisa v Ïumpách ºudskej malosti a prízemnosti,v diktáte straníckych cynikov v pozadí?(Mimochodom, v jemnom náznaku o parlamentea Ïumpe hovorí v rozhovore pre PKaj poslanec Jozef Baná‰.)Mohlo by sa zdaÈ, Ïe v NR SR sú predsalen dve desiatky slobodn˘ch, stranícky nezaÈaÏen˘chzástupcov ºudu. Odi‰li s ostroukritikou na svojich predsedov. Ale nestrann˘pozorovateº nemôÏe len tak uveriÈ pravdejedn˘ch, pretoÏe ani nezávislí poslancinekonajú vÏdy tak, aby vzbudzovali absolútnudôveru. A to je naozaj smutné: obãandnes nemá veºa dôvodov, aby bezv˘hradnedôveroval kaÏdej vete z politikov˘ch úst. VdÏungli ÈaÏko verí jeden dravec druhému,Ïe nebude zoÏran˘.Novinári (a ich médiá) iste tu nie sú nato, aby robili moralizátorov. Moja úvaha jeskôr prejavom ºútosti nad t˘m, Ïe ºudia,ktorí majú spoloãenské i osobné predpokladyna to, aby tvorili skutoãn˘ politick˘v˘kvet priamo zvolen˘ obyvateºstvom ‰tátu,sa ãasto veºmi lacno zbavujú svojej v˘sadydaÈ nieão nezabudnuteºné spoluobãanom.âasopisové rozhovory s nimi, ich postojevo vyhranen˘ch anketách, ich glosy apostrehy dokumentujú, Ïe by mohli byÈ t˘m,ão slovenskej spoloãnosti dlhodobo zúfaloch˘ba: osobnosÈami, ktoré pozitívne pritiahnuverejnosÈ a zapôsobia na Àu originálnymia spoloãensky hodnotn˘mi in‰piráciami.Nemali by sme byÈ tak˘mi skeptikmi,aby sme si mysleli, Ïe kaÏdého donquijotamusia zomlieÈ mlyny straníckej poslu‰nosti.‰éfredaktorNeskúmajme v tejto chvíli, do akejmiery a z ktorej strany bolioprávnené ostré ataky, ktoré z ãasuna ãas zaÈaÏovali vzÈahy Slovenskaso susedmi, najmä s Maìarskoma s âeskom. Zdá sa, Ïe v t˘chtot˘ÏdÀoch môÏe dôjsÈ k radikálnejzmene. Mnohí vyspelej‰í obãaniai predstavitelia âechov, Maìarova Slovákov prezentujú nádej,Ïe historicky motivované napätiasa absolútne eliminujú od tohtoroku, keì sa celá stredná Európazaãlenení do spoloãenstva, ktoré uÏdesaÈroãia priná‰a pokojnúatmosféru na star˘ kontinent.Ako vníma novú situáciuv stredoeurópskom politickompriestore reprezentant na‰ichjuÏn˘ch susedov –Csaba GYÖRFFY, veºvyslanecMaìarskej republiky v Bratislave?Svoj pohºad sústredil do odpovedína otázky, ktoré mu zaParlamentn˘ kuriér poloÏilErnest Weidler. Aká bude samotnáEurópska únia, napríkladvo vzÈahu k superveºmoci, tedak USA? Neovládne Ïivoteurópskych obãanov bruselskáadministratíva? Ako obstoja novéãlenské ‰táty pri konfrontácii sosiln˘mi ekonomikami povedzmeNemecka a Veºkej Británie?Ako budú komunikovaÈ Maìarsko,Poºsko, âR a SR v kontexte EÚ?Ako blízki spolupracovnícia spojenci v rámci V-4, alebo akokonkurencia? A ako sa ustáliavzÈahy medzi Maìarskom a SR?Dostanú nové kontúry sporyv súvislosti s vodn˘m dielomGabãíkovo-Nagymaros na Dunajialebo s postavením maìarskejmen‰iny na Slovensku a slovenskejv Maìarsku? Bude to práveMaìarsko, ktoré pomôÏe zapojiÈv˘chodné Slovensko do európskehokomunikaãného systému diaºnicouz Ko‰íc cez Miskolc do Viedne?2

S L O V E N S K O – M A D A R S K Á S P O L U P R Á C AK EÚ sa priãleÀujenie stredná Európa, ale niekoºkostredoeurópskych krajínveì v‰etky ãlenské krajiny – aj novopristupujúce– majú rovnaké práva.Akú silu oãakávate od 25-ãlennej Európskejúnie? Bude jej postavenie vo svete v˘razneväã‰ie, aké mala únia doteraz? MôÏesa ekonomicky, politicky a vojensky staÈrovnocenn˘m partnerom pre USA?UÏ dávno bolo dokázané, Ïe men‰ie ‰táty,ak vystupujú jednotlivo, môÏu sa prezentovaÈpred svetom a uplatÀovaÈ svoje záujmy smen‰ou intenzitou. Roz‰írenie Európskej úniezároveÀ znamená aj to, Ïe tieto men‰ie ‰táty,keì budú súãasÈou väã‰ieho spoloãenstva,budú schopné dôraznej‰ie vystupovaÈ. 1. májasa únia roz‰írila o 10 nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov,ão zabezpeãuje pre Àu väã‰iu autoritu,váhu, pozíciu a ão súãasne znamená aj to, Ïepripojením t˘chto desiatich nov˘ch ãlensk˘chkrajín sa stala aj podstatne silnej‰ou. Jedn˘mz v˘znamn˘ch cieºov roz‰írenia je tieÏ to,aby sa z kaÏdého aspektu posilnila schopnosÈúnie obstáÈ v medzinárodná súÈaÏi. Rozloharoz‰írenej Európskej únie, poãet jej obyvateºova jej hospodárska produktivita presahujeukazovatele Spojen˘ch ‰tátov Ameriky.V posledn˘ch rokoch má komunikáciamnoh˘ch ãlenov Európskej únie sWashingtonom dosÈ dramatickú podobu.Ak˘ vzÈah so Spojen˘mi ‰tátmi americk˘mipreferuje Maìarská republika? Aleboako ho definuje?Spojené ‰táty zastávajú dôleÏitú úlohu vmedzinárodnom politickom dianí. NemoÏnodramatizovaÈ fakt, Ïe medzi niektor˘mi ãlensk˘mikrajinami EÚ a USA sa v jednotliv˘chotázkach rozvinula diskusia. Podstatné v‰akje, aby sa diskusia viedla v znamení dialógua spolupráce. V uplynul˘ch 14-tich rokochbola pre vlády Maìarska prioritou tak európska,ako aj euroatlantická integrácia. Tietodva procesy majú pre nás rovnak˘ v˘znam.Pri udrÏiavaní na‰ich vzÈahov so Spojen˘mi‰tátmi je základn˘m princípom to, Ïe „viacEurópy neznamená menej Ameriky“. Na‰evzÈahy s USAsú veºmi dobré, v nedávnej minulostisa uskutoãnili vo Washingtone rokovaniaministra zahraniãn˘ch vecí, pána LászlaKovácsa, kde bola pripravená aj oficiálna náv‰tevapredsedu vlády, Pétera Medgyessyho,ktorá sa uskutoãní v blízkej budúcnosti.Hovorí sa, Ïe Európsku úniu a jej fungovanieovláda bruselská administratíva, ãímsa myslí predov‰etk˘m byrokracia, ktorási ãasto prisvojuje právo príli‰ centralistickyovládaÈ vnútorn˘ Ïivot v‰etk˘ch ãlenovúnie. Myslíte, Ïe nové ãlenské ‰táty, jeich desaÈ, a to nie je málo, môÏu priniesÈnov˘ vietor do tro‰ku stuchnutého, usadenéhovzduchu v Bruseli? Majú na to dosÈsíl a dostanú na to nejak˘ priestor?Európska komisia zastáva mimoriadnev˘znamnú úlohu, hlavne pri realizácii spoloãnejpolitiky. Jej stále kompetencie nie súväã‰ie ako tie, ktoré jej urãia ãlenské krajiny.Nové krajiny sa pripojili k únii s vlastn˘miskúsenosÈami a so svojimi hodnotami, alepopri tom bolo podmienkou aj prijatie spoloãn˘chhodnôt. Tieto vlastné skúsenosti ahodnoty sú tie, ktoré môÏu priniesÈ únii a jejãinnosti ãerstvé farebné tóny. Zrejme budemoÏnosÈ na prednesenie rôznych stanovísk,Ktoré spoloãenské alebo ekonomické skupinyv Maìarsku najviac vítajú vstup krajinydo Európskej únie? Aktoré majú z nehoobavy a strach?Dúfame, Ïe kaÏd˘ obãan Maìarska, kaÏdáspoloãenská vrstva a zoskupenie bude vhospodárskom a spoloãenskom zmysle rovnak˘mzuÏitkovateºom prístupu. Ale zo skor-‰ích skúseností moÏno vedieÈ, Ïe budú aj takí,ktorí nevedia vhodne vyuÏiÈ moÏnosti, takí,ktorí nedokáÏu vyhovieÈ podmienkam kladen˘múniou. UÏ v prípravnom období bolona‰ím prioritn˘m cieºom zvy‰ovanie schopnostiobstáÈ v súÈaÏi. UÏ samotn˘ fakt, Ïeviac ako dve tretiny maìarského hrubého domácehoproduktu sa realizuje na trhoch EÚ,ukazuje, Ïe na tomto poli sme dosiahli dobrév˘sledky. V uplynulom období sa udomácniliv Maìarsku také nové priemyselnéodvetvia, ktoré v urãit˘ch oblastiach, ako sútelekomunikácie, mobilné telefóny, motorov˘priemysel, zabezpeãia pre krajinu v˘znamnépozície. Do prístupu sa uÏ prevaÏne uskutoãnilav˘mena ‰truktúry. Domnievam sa, ÏeschopnosÈ Maìarska obstáÈ v súÈaÏi bude vrámci únie vyhovujúca.Ekonomická báza nov˘ch ãlenov Európskejúnie, ktoré predt˘m boli súãasÈou sovietskehobloku, je dosÈ krehká. Myslíte,Ïe vydrÏí a obstojí pod náporom siln˘chekonomík základn˘ch ãlenov únie, najmäNemecka a potom aj Veºkej Británie?Ako som uÏ spomínal, krajiny, ktoré sastali od 1. mája ãlenmi EÚ, museli splniÈ ajváÏne hospodárske podmienky kladené úniou.Medzi veºmi v˘znamné faktory patrila ajv˘mena ‰truktúry a zv˘‰enie súÈaÏeschopnosti.V urãit˘ch súvislostiach vyuÏívame ajkomparatívne v˘hody, ão sa prejaví v dobrekvalifikovanej pracovnej sile, resp. aj v daÀovomsystéme jednotliv˘ch krajín. Jednou zozákladn˘ch ã⁄t únie je hospodárske súÈaÏenie.Treba to chápaÈ ako v˘znamnú danosÈ prirodzenéhoprostredia a v tomto zmysle treba ajpracovaÈ.Ako vnímate hospodárske postavenie Slovenskaa Maìarska, ale aj âeska a Poºskav Európskej únii? Budeme skôr spolupracovaÈv spoloãnom záujme – napríklad cezV-4 – alebo budú na‰e podniky a firmy lentvrdou konkurenciou v neºútostnom súbojimedzi sebou?Z uveden˘ch krajín poznám dôvernej‰ielen hospodársku situáciu Maìarska a Slovenska.Vo v‰eobecnosti platí, Ïe podºa hod-3

S L O V E N S K O – M A D A R S K Á S P O L U P R Á C Apo sebe nasledujúcom volebnom období ãlenomslovenskej vládnej koalície. Praktickéskúsenosti ukazujú, Ïe tak v predchádzajúcomcykle, ako aj v súãasnom má SMK stabilizujúcivplyv, a zohrala v˘znamnú rolu pridemokratickej premene Slovenska. SMK jepevn˘m zástancom euroatlantickej integrácieSlovenska. Ukázalo sa, Ïe prijatím úlohyvládnej strany sa pov˘‰ila z regionálnej stranyna také politické zoskupenie, ktoré poci-Èuje zodpovednosÈ za osud celej krajiny. Jejvládna a parlamentná ãinnosÈ dokazuje, Ïe jeoveren˘m a spoºahliv˘m partnerom koalície.Domnievam sa, Ïe ãlenstvo v EÚ a v súvislostis t˘m aj postupné rozpl˘vanie sa hraníctúto situáciu nemení, práve naopak, v podmienkachEÚ to bude maÈ e‰te väã‰í v˘znam.notenia únie tieto krajiny splnili v súvislostis ãlenstvom hospodárske kritériá a dozreli naãlenstvo v únii. Veºmi dúfam, Ïe k hospodárskemuvzostupu t˘chto ‰tátov a k ich úspe‰némupriãleneniu rámec únie a jej moÏnostivytvoria vhodné podmienky a okolnosti.Nakoºko ich dokáÏu ãerpaÈ závisí aj od nov˘chãlensk˘ch krajín. My neznamenáme lentrh pre EÚ, ale to platí aj naopak – trh úniesa otvoril v plnej miere aj v˘robkom pristupujúcichkrajín. V súvislosti s budúcnosÈouspolupráce V-4 v rámci EÚ predstaviteliana‰ich krajín viackrát vyjadrili nádej, Ïe v nejmôÏu pokraãovaÈ. Predpokladane nastanú ajtaké prípady, keì sa na‰e záujmy nebudú zhodovaÈv politickej alebo hospodárskej súvislosti.Ale je aj na to príklad, Ïe ãlenské ‰tátyV-4 uÏ teraz hºadajú body, v ktor˘ch môÏu nazáklade urãenia spoloãného záujmu vystupovaÈjednotne. Dobr˘m príkladom na to jeodborné stretnutie ministrov regionálnehorozvoja V-4 v maìarskom Röjtökmuzsalyi22-23 apríla, kde sa dohodli na zostavení odbornejskupiny zaoberajúcej sa touto tematikou.V˘chodné Slovensko vidí ako jednu z mo-Ïností zapojiÈ sa do európskeho komunikaãnéhosystému diaºnicu alebo r˘chlocestuz Ko‰íc do Miskolca. Malo by totocestné spojenie z Ko‰íc do Viedne cezMaìarsko podstatn˘ v˘znam aj pre va‰ukrajinu, a menovite pre maìarskú ekonomiku?Podporuje maìarská vláda tentoprojekt?Na úrovni predsedov vlád bolo prijaté politickérozhodnutie o v˘stavbe diaºnice alebor˘chlodopravnej tepny medzi Ko‰icami aMiskolcom. Pre maìarskú stranu má tátootázka prioritn˘ v˘znam, veì regionálna a roz‰írenámedzinárodná (tranzitná) funkcia tejtotrasy je jednoznaãná. Maìarská vláda podporujetento program nielen principiálne, aleaj prakticky, pretoÏe vyãlenila naÀ rozpoãtovéprostriedky a v˘stavba sa uÏ realizuje. VMaìarsku je zákon o tom, Ïe na maìarskomúseku bude vybudovaná cesta oznaãená akoM30, ktorá sa dá rozvíjaÈ na diaºnicu.UÏ 15 rokov zaÈaÏujú slovensko-maìarskésusedské vzÈahy, inak veºmi korektné,dva problémy. Jednak je to postaveniemaìarskej men‰iny na Slovensku a vo v˘raznemen‰ej miere slovenskej men‰iny vMaìarsku, a jednak je to súdny spor v súvislostis vodn˘m dielom Gabãíkovo-Nagymarosna Dunaji. Nበspoloãn˘ vstupdo Európskej únie zmierni alebo vyostrítieto citlivé body na‰ich vzÈahov?âlenstvo v únii prirodzene zabezpeãí nové,priaznivej‰ie ovzdu‰ie pre rie‰enie t˘chotvoren˘ch otázok, ktoré e‰te existujú v dvojstrann˘chvzÈahoch. V˘born˘m príkladom nato je skutoãnosÈ, Ïe na‰i ministri pôdohospodárstvadosiahli e‰te pred vstupom do EÚ, 28.apríla, v˘znamn˘ krok vpred v spornej otázkeo denominácii tokajského vína, ktorá satieÏ uÏ dlh‰ie Èahá. O Sústave vodného dielaGabãíkovo-Nagymaros treba povedaÈ, Ïe tútootázku rie‰ia obe strany na odbornej úrovni.V apríli 2004 znova zasadali rokovacie delegácieoboch ‰tátov a urãili úlohy do blízkejbudúcnosti. Z maìarskej strany dúfame, Ïeodborné zbory vypracujú návrhy, ukazujúcesmer rie‰enia. O men‰inovej otázke sa domnievam,Ïe spoloãenstvo Slovákov vMaìarsku a Maìarov na Slovensku nie jepríÈaÏou, ale spájajúcim mostom v na‰ichdvojstrannych vzÈahoch. PríÈaÏ znamenalonevhodné zaobchádzanie s nezrovnalosÈami,ktoré vznikli, a v súvislosti s t˘m vedená politickáhádka. Za v˘znamn˘ politick˘ krok dopredupokladáme to, Ïe o vzájomnej podporemen‰ín vznikla v januári t.r. maìarskoslovenskádvojstranná dohoda. Domnievamesa, Ïe aj maìarská iniciatíva, na základektorej bude doplnená európska ústavná zmluva,napomôÏe tomu, aby táto otázka bolarie‰ená na európskej úrovni.Na Slovensku má silné postavenie Stranamaìarskej koalície, teda strana, ktorá politickyreprezentuje maìarskú men‰inu unás. Je dokonca v˘znamnou súãasÈou vládnejkoalície. Ak˘ vplyv môÏe maÈ na Àu ana jej kon‰tantn˘ch 10 % voliãsk˘ch podporovateºovpostupné odumieranie hranícmedzi Maìarskom a Slovenskom?Strana maìarskej koalície je uÏ v druhom,Od zaãiatku druhého tisícroãia aÏ takmerdo jeho konca v strednej Európe okolo Dunajafungovalo Uhorské kráºovstvo a potome‰te päÈdesiat rokov na rozhraní 19. a20. storoãia veºk˘ mnohonárodn˘ ‰tátnycelok Rakúsko-Uhorsko. Vidíte nejakú zaujímavúparalelu medzi t˘mito historick˘miútvarmi a medzi strednou Európou,ktorá sa práve teraz spojila do ‰irokej Európskejúnie? Hranice medzi Maìarskom,Slovenskom a Rakúskom sa opäÈ v podstateru‰ia, a tak budeme susedmi bez prekáÏok.Alebo je Uhorsko uÏ len historick˘mpojmom?Uhorské kráºovstvo a Rakúsko-Uhorskámonarchia sú dnes skutoãne len historick˘mipojmami. Ich hodnotenie patrí do kompetenciehistorikov a nemá niã spoloãné sosúãasn˘mi politick˘mi procesmi. V tejto súvislostisa dá takto poloÏená otázka ÈaÏkohodnotiÈ. Únia znamená úplne novú spoluprácujej ãlensk˘ch ‰tátov, prispôsobenú k duchutejto doby. Aj vzájomn˘ vzÈah ãlensk˘ch‰tátov je úplne in˘, neÏ bol v t˘ch historick˘chformáciách, ktoré ste spomenuli. Niestredná Európa sa priãleÀuje k únii, ale niekoºkostredoeurópskych krajín.Maìarská kultúra, napríklad film alebo literatúra,si aj poãas komunizmu dokázalazásluhou niektor˘ch spisovateºov a re-Ïisérov udrÏaÈ svoju autenticitu. Re‰pektovaliju v celej Európe. Myslíte, Ïe si totopostavenie udrÏí aj v 21. storoãí v Európskejúnii? O svoju národnú kinematografiusa dnes zaãínajú obávaÈ aj také kultúrnevyspelé ‰táty, ako je Francúzsko, Talianskoalebo Nemecko. Chránia ju rôznymizákonmi, ktoré vyÏadujú napríkladod televízie, aby vysielala urãité percentodomácich filmov a programov. Bude topotrebné aj v Maìarsku?Globalizácia vpl˘va na v‰etky oblasti Ïivota,a z toho sa nemôÏe vynechaÈ ani kultúra,a v nej film a literatúra. Práve tie vytvorilitaké národné hodnoty, ktoré treba uchovaÈa rozvíjaÈ. Ale napriek tomu si myslím,Ïe vhodn˘m nástrojom na to nie je zákonodarstvo.Rozvoj národnej kultúry vidím predov‰etk˘mv uchovaní jazykovej kultúrnejrôznorodosti a jej podpory a vo vytvorení tak˘chnadãasov˘ch diel, ktoré predstavujú vysokúumeleckú hodnotu a skutoãné ºudskéhodnoty.4

V L Á D A S RZ hºadiska poverenia najkompetentnej‰ím ãlenom vládnej garnitúry M. Dzurindu, zodpovedn˘mza vstup Slovenska do Európskej únie, bol podpredseda vlády SR Pál CSÁKY. Zakrátkopo formálnom zav⁄‰ení na‰ej integrácie vicepremiéra oslovil ªubomír Me‰Èánek.Zaãína pre nás nová,namáhavej‰ia cestaOd 1. mája 2004 sa SR a ìal‰ích 9 krajín staliriadnymi ãlenmi EÚ. Ako hodnotíte dnes –„deÀ po“ – klady, ale aj prípadné záporyná‰ho vstupu do únie a v rámci jej ìal‰iehov˘voja? Mám na mysli najmä rozporné vnímaniepotreby stupÀa centralizácie EÚ z pohºadujednotliv˘ch ãlenov...Bol som a zostávam eurooptimistom. Verímv budúcnosÈ a úspech novej, silnej Európskejúnie. Som presvedãen˘, Ïe pre na‰u krajinu smenemohli urobiÈ dôleÏitej‰ie a úspe‰nej‰ie rozhodnutie,ako ju priãleniÈ k spoloãenstvu modern˘chkrajín. Táto diskusia len zaãína naberaÈobrátky, preto je naozaj ÈaÏké predvídaÈ, kam sadebata bude uberaÈ. Myslím si v‰ak, Ïe potrvá e‰-te niekoºko rokov, pok˘m sa odpovie aj na tútootázku. Treba si uvedomiÈ, Ïe EÚ nie je statick˘m,ale veºmi Ïiv˘m organizmom a preto aÏ jejprirodzen˘ v˘voj bude ãiastoãne odpovedaÈ nato, na ão ste sa ma op˘tali.Najväã‰ím súãasn˘m problémom EÚ je prijatieeurópskej ústavnej zmluvy. V tejto súvislostisa medzi jednotliv˘mi ãlenmi vedie vsúãasnosti diskusia, ãi daÈ euroústavu ratifikovaÈnárodn˘mi parlamentmi, alebo v referendeobãanmi t˘chto krajín. Ako vnímatetieto diskusie a ak˘ postoj zaujímate k rie‰eniutejto otázky na Slovensku?Je evidentné, Ïe parlamenty jednotliv˘chkrajín majú záujem vstupovaÈ „do hry“. Poslancia vedenia parlamentov cítia, Ïe sa dejú historickéudalosti, Ïe sa rie‰ia veºmi závaÏné otázkya preto nechcú zostaÈ bokom. Je to ich právo. Ajpoãas mojich zahraniãn˘ch ciest sa snaÏím vrámci programu stretávaÈ so zástupcami národn˘chparlamentov a diskutovaÈ s nimi. Myslím,Ïe je to prirodzen˘ v˘voj a situácia na Slovenskuje v tomto smere podobná situácii v ostatn˘chãlensk˘ch krajinách. TaktieÏ nበparlamentuÏ niekoºko krát vyjadril svoje stanovisko, Ïechce byÈ viac zainteresovan˘ do procesov únie.Preto i z tohto dôvodu vedie vláda SR uÏ nejakúdobu diskusiu s Národnou radou SR, v ktorejspoloãne hºadáme najefektívnej‰í model. Mámesvoje argumenty rovnako tak, ako ich má vedenieparlamentu. Som si ist˘, Ïe v koneãnomdôsledku nájdeme veºmi efektívny a pruÏn˘ mechanizmus,ktor˘ nebude v nikom vytváraÈ pocit,Ïe je, takpovediac, na druhej koºaji.Osobne akú máte predstavu o EÚ v strednodobomhorizonte 5 aÏ 10 rokov? Ako o federáciiãi konfederácii s centrálnym riadením,napríklad s prezidentom, ministrom zahraniãia,vlastnou obranou únie a podobne, alebopribliÏne ako doteraz?Európska únia bude rozhodne jedno z najsilnej‰íchekonomick˘ch zoskupení sveta. Pravdepodobnev nej dôjde ku zv˘‰eniu vplyvu jednotliv˘chprirodzen˘ch regiónov a ku zníÏeniuvplyvu ‰tátov. Predpokladám, Ïe v oblasti ekonomiky,financií, ako aj v zahraniãnej a obrannejpolitike bude EÚ efektívnej‰ia neÏ v súãasnosti.Jednoducho, v otázke budúcnosti Európysom optimistom a moje presvedãenie nevypl˘vaz plan˘ch nádejí. Vypl˘va z poznania názorovv najsilnej‰ích európskych krajinách, ktorésú si vedomé, Ïe v globalizujúcom sa svete izolovaneneobstoja.Kde dnes vidíte najväã‰ie ekonomické rizikáná‰ho vstupu do EÚ poãas prv˘ch dvoch rokova akú máte predstavu o ich prekonávaní,respektíve o tom, ako sa im vyhnúÈ?Je nepopierateºné, Ïe na‰e podnikateºské subjektybudú vystavené konkurenãn˘m tlakom a niktoz nás momentálne nevie odhadnúÈ, ão to urobív prípade toho ktorého konkrétneho podniku.Bolo v‰ak ãasu pripraviÈ sa na to. MôÏem v‰akpovedaÈ, Ïe o nበekonomick˘ potenciál sa nebojím.PovaÏujem ho za dostatoãne dynamick˘,ão napokon potvrdzuje aj fakt, Ïe aÏ 80 percentexportu zo Slovenska smeruje do krajín únie.Svedãí to o tom, Ïe prevaÏná ãasÈ na‰ej ekonomikyje uÏ vlastne integrovaná. Druh˘m faktomje ale i skutoãnosÈ, Ïe do EÚ vstupujeme ako pomernechudobná krajina. HDP na obyvateºa SRje dnes na úrovni 48 percent priemeru pôvodnejpätnástky. V rámci národného rozvojového programuchceme v‰ak do konca roku 2006 zv˘‰iÈ ná‰HDP na 54 percent priemeru únie. Nazdávam sa,Ïe toto predsavzatie vlády je reálne.Som presvedãen˘, Ïe v‰eobecne budú v˘hodyprevy‰ovaÈ negatíva. Nie som v‰ak zástancomteórie, Ïe vstup do EÚ je zázraãn˘m liekom,ktor˘ vyrie‰i v‰etky na‰e problémy. V mnohombude pravdou opak, keì viaceré problémy vystúpiae‰te viac do popredia, odhalia na‰e slabiny.Preto odo dÀa vstupu musíme zv˘‰iÈ svojeúsilie. KaÏdopádne úspech dosiahnut˘ v integraãnomprocese nás nesmie uspaÈ. Od 1. mája2004 zaãína pre nás v‰etk˘ch nová, namáhavej‰iacesta. S plnou váÏnosÈou v‰ak dodávam,Ïe sme na Àu dobre pripravení.âo bude pre vás osobne najväã‰ou satisfakciouza sporadické prejavy nespokojnosti sva‰ou prácou v oblasti prípravy a napæÀanianá‰ho úsilia o vstup do EÚ, ktorá spadala dova‰ej kompetencie?KaÏd˘ kto pracuje sa vystavuje riziku, Ïe jehoaktivity budú kritizované. Nikdy som sa nebálzodpovednosti, ani kritiky. Samozrejme, akbola ãi je oprávnená. Myslím, Ïe za posledn˘ rokurobilo Slovensko obrovsk˘ pokrok vo svojichprípravách na plné ãlenstvo v EÚ. O vstupe doEurópskej únie sa toho uÏ popísalo a pohovoriloveºmi veºa. Jediné, ão explicitne nezaznelo,je poìakovanie. Poìakovanie v‰etk˘m, najmäkolegom z eurotímu za kvalitnú prácu a obãanomza dôveru, ktorú do EÚ a Slovenska v rámciprocesu integrácie vloÏili a ktorú prejavili jasn˘mnázorom v referende o vstupe krajiny doúnie. NebyÈ ich podpory, boli by v‰etky snaÏeniamárne a kroky, ktoré sme v prospech vstupurobili, boli by zbytoãné.Úprimne si váÏim podporu a obãiansku zrelosÈ,ktorú obyvatelia SR prejavili. Satisfakciouza v‰etku námahu mi bola atmosféra, ktorá zavládlav mestách Slovenska poãas osláv vstupudo EÚ. Radostné a usmiate tváre na‰ich obãanovnielenÏe potvrdili správnosÈ na‰ej voºby, alezároveÀ pre mÀa zostanú asi najsilnej‰ím záÏitkomz t˘chto fascinujúcich dní. To je môj pocitsatisfakcie a uvedomenia si, Ïe v‰etka námaha,nasadenie, tvrdá práca, ale aj kritika sa napokonvyplatili.5

E U R Ó P S K A Ú N I AOd 1. mája 2004 sa Slovensko stalo riadnym ãlenom Európskej únie. Pri mimoriadnej príleÏitostipoloÏil ªubomír Me‰Èánek veºvyslancom niektor˘ch ãlensk˘ch krajín únie tri anketové otázky:1. SR a ìal‰ích 9 krajín podstatn˘m spôsobom roz‰írili EÚ. âo bolo primárnym dôvodomrozhodnutia aj va‰ej krajiny v prospech takéhoto masívneho roz‰írenia? âo si od tohto roz‰íreniasºubujete a najmä ão oãakávate (ak˘ konkrétny prínos) od Slovenska, ako nového ãlena únie?2. Najväã‰ím súãasn˘m problémom EÚ je prijatie európskej ústavnej zmluvy, ktorá by úniusilnej‰ie integrovala a nanovo in‰titucionalizovala. V tejto súvislosti sa dnes medzi jednotliv˘miãlenmi vedie aj diskusia, ãi daÈ euroústavu ratifikovaÈ národn˘m parlamentom, alebo v referendeobãanom. Ak˘ postoj k tejto otázke zaujíma va‰a vláda, va‰a parlamentná opozícia a – podºaprieskumov verejnej mienky – obãania va‰ej krajiny?3. Osobne akú máte predstavu o budúcnosti EÚ v strednodobom horizonte (o 5 – 10 rokov)? Akoo federácii ãi konfederácii s centrálnym riadením (prezident, minister zahraniãia, vlastná obranaa podobne), alebo pribliÏne tak ako doteraz?Európska úniaje spoloãn˘m dielom nás,EurópanovRoz‰írenie EÚ vnímam z historickej perspektívy,ktorá v‰ak smeruje do budúcnosti.Od samého zaãiatku predstavuje únia trval˘a neodmysliteºn˘ prínos pre mier, slobodu,bezpeãnosÈ a stabilitu Európy. Európy, ktoráslúÏi obãanom, ktorú obãania vnímajú akospoloãnú hodnotu obohacujúcu kultúrny Ïivota ktorá predstavuje pre v‰etk˘ch i veºkúhospodársku ‰ancu. Slovensko – ako krajinav najhlb‰om európskom zmysle – sa dnesvracia späÈ tam, kam patrí: do európskehospoloãenstva. Svojimi skúsenosÈami a otvoren˘miºuìmi prístupn˘mi svetu bude na Európskuúniu vpl˘vaÈ pozitívne. PolitickymôÏu Slováci vìaka svojmu zmyslu pre hºadaniea nachádzanie kompromisov úÏasnoumierou prispieÈ – a viem Ïe prispejú – k tomu,aby sme prípadné rozdielne názory v úniidokázali e‰te lep‰ie preklenúÈ.UTA MAYER-SCHALBURGOVÁ,veºvyslankyÀa Spolkovej republikyNemecko:Verím, Ïe Európa svoje‰ance vyuÏije1. B˘val˘ spolkov˘ kancelár Kohl povedal,Ïe znovuzjednotenie Nemecka a zjednotenieEurópy predstavujú dve strany jednejmince. Táto veta sa stala leitmotívom nemeckejpolitiky. Práve my, Nemci, sme malia máme veºa dôvodov pre to, aby sme sazasadzovali o roz‰írenie Európskej únie. Atak sme aj urobili. Spolkov˘ kancelár Schröderoznaãil v deÀ pred 1. májom roz‰írenieza naplnenie historickej misie. Prijatie desiatich‰tátov je podºa neho konzekventn˘mpokraãovaním európskeho zjednocovania, anárody, ktoré sú uÏ dlhé roky súãasÈou Európy,sa vracajú späÈ do európskej rodiny.2. My v‰etci v Európe sme závislí od únieschopnej konaÈ a rozhodovaÈ. Konvent vosvojom návrhu ústavy preto navrhol mnoÏstvoin‰titucionálnych zlep‰ení. Spolkovávláda vsádza na to, Ïe sa podarí rokovania ootvoren˘ch otázkach uzatvoriÈ e‰te poãas írskehopredsedníctva do konca júna.O ìal‰om postupe sa v súvislosti s ratifikáciouãlensk˘mi ‰tátmi zaãína viesÈ skutoãneceloeurópska diskusia. My tvrdíme, ÏekaÏdému ãlenskému ‰tátu by mala byÈ ponechanámoÏnosÈ voºby, ak˘m spôsobom totorozhodnutie demokraticky zrealizuje. Vprípade Nemecka z jeho základného zákona– ãiÏe z ústavy – jasne a jednoznaãne vypl˘vastanoven˘ parlamentn˘ postup. O tomto po-6

E U R Ó P S K A Ú N I Astupe sa dá diskutovaÈ, tak ako o v‰etkom.Referendum by bolo moÏné len zmenou ústavy.My v‰ak máme s na‰im základn˘m zákonomveºmi dobré skúsenosti a preto sazmeny ústavy u nás realizujú aÏ po veºmidobrom zváÏení a dôkladnej diskusii. Je preto potrebná dvojtretinová väã‰ina hlasovSpolkového snemu; to znamená, Ïe stranymusia byÈ schopné vysokého konsenzu, abyzmenili ústavu. Tak˘to konsenzus v doteraj‰íchdiskusiách nenachádzam.3. Nazdávam sa, Ïe súãasná európskaústavná zmluva musí –a z hºadiska ãiastoãneobtiaÏnych diskusií ktoré sa viedli zrejmei bude – predstavovaÈ základ tohto strednodobéhohorizontu. Neviem si predstaviÈ,Ïe by v dohºadnej budúcnosti mohla byÈ EÚtakpovediac „centrálne riadená“, pretoÏe byto znamenalo ak˘si európsky super‰tát, ktor˘nikto nechce. Nedal by sa totiÏ zosúladiÈs t˘m, ão robí Európu Európou, a síce s jednotouv rozmanitosti. Ináã to v‰ak vyzerá sospoloãnou politikou, napríklad so spoloãnouzahraniãnou a bezpeãnostnou politikou.Existuje veºa dobr˘ch dôvodov na to, preãomá Európa vo svete hovoriÈ jednotn˘m hlasom.Ale pokiaº má byÈ spoloãná politika akceptovaná,nemôÏe byÈ predpisovaná „zhora“.Naopak, musí vzniknúÈ a byÈ ponímanáako spoloãné dielo nás Európanov, zastúpen˘chdemokraticky zvolen˘mi vládami. Vãase globalizácie, keì má Európa postupneãoraz úãinnej‰ie roz‰irovaÈ svoju politickú ahospodársku váhu, nemôÏme sa vyhnúÈ tomu,aby sme nástroje spoloãnej politiky nevyuÏilie‰te viac ako doteraz.Keì sa pozeráme na v˘voj Európskej únie,môÏeme hovoriÈ o úspe‰nej histórii. Ináã bysa predsa nemohla neustále roz‰irovaÈ a t˘maj v urãitom zmysle obnovovaÈ, priãom základnéprincípy a smerovania ostávajú. Chcúdo nej vstúpiÈ i ìal‰ie ‰táty, ão znamená, Ïenestratila niã na svojej atraktivite. Verím tomu,Ïe pokiaº to, ão sme dosiahli, budememaÈ neustále pred oãami a flexibilne budemereagovaÈ na v‰etko nové, budeme schopnína‰e ‰ance v Európe vyuÏiÈ.JACQUES FAURE,veºvyslanec Francúzskej republiky:EÚ si musí plne zastaÈsvoje miesto vo svete1. Z pohºadu Francúzska roz‰írenie posilníväzby medzi európskymi národmi, ktorésa musia lep‰ie spoznávaÈ po tom, ão boli poãasdesaÈroãia svojvoºne rozdelené. Zachycujúcv˘zvu takejto ‰írky Európska úniadan˘m spôsobom pred oãami medzinárodnéhospoloãenstva e‰te viac zdôrazní, Ïe jejposolstvo mieru, slobody a demokracie, akoi jej záruka stability na na‰om kontinente,môÏe predstavovaÈ in‰piráciu aj pre iné krajiny,ktoré sú situované v zónach, kde sa omier a prosperitu prejavuje úsilie.Od svojich nov˘ch partnerov Francúzskooãakáva, Ïe sa budú chovaÈ ako dobríEurópania, Ïe dokáÏu hovoriÈ tak, aby ichbolo dobre poãuÈ. TaktieÏ, Ïe dokáÏu vyjadriÈsvoje my‰lienky so zmyslom pre nevyhnutn˘kompromis, bez ktorého nemôÏeprejsÈ Ïiadny projekt únie 25-ich krajín. Vpriebehu dlh˘ch rokovaní o pristúpení, akoaj na medzivládnej konferencii krajín EÚSlovensko preukázalo, Ïe si uÏ takúto filozofiuosvojilo.Pre Francúzsko nejestvujú malé a veºkékrajiny. Jestvujú iba partneri, ktorí sú si rovnípred zákonom. Ostatne, Francúzsko jepresvedãené, Ïe z hºadiska obrany kultúrnejdiverzity podstatnú úlohu zohrajú malé krajinyvybavené silnou kultúrnou identitou.Francúzsko poãíta s t˘m, Ïe Slovensko sa natomto zápase plne zúãastní, bdejúc nad ochranousvojich tradícií.2. Ako uÏ prezident Francúzskej republiky29. apríla vyhlásil, otázka v˘beru medziparlamentnou cestou a referendom na ratifikáciueurópskej ústavy je predãasná. VoFrancúzsku je momentálne na my‰lienku referendacitlivá iba istá men‰ina euroskeptikov,ktorí majú obavu z toho, Ïe prebiehajúceprocesy nebudú ão najkomplexnej‰ie.Zmluva z Nice bola predmetom parlamentnejratifikácie. Vo väã‰ine sa Francúzite‰ia z roz‰írenia, ktoré zakotvuje mier a demokraciua vytvára ‰irokú perspektívu dobr˘chvzÈahov medzi ºuìmi, ideami a kultúrami.Posilnená EÚ – dnes s poãtom 450 miliónovobyvateºov – sa stáva poprednou ekonomickouveºmocou, v ktorej rast a investícievytvárajú novú dynamiku, aj v prospechväã‰ej zamestnanosti.Projekt euroústavy, ktor˘ vzi‰iel z hlbokeja demokratickej diskusie v Európskom konvente,kde bol kaÏd˘ zúãastnen˘ ‰tát zastúpen˘na báze prísnej rovnosti, vytvára dobr˘základ pre pokrok.3. Îelám si, aby sa Európska únia e‰teviac posilnila a aby bol jej vplyv vo svete e‰-te väã‰í. Tak˘to obraz Európy v‰ak predpokladá,Ïe sa upevnia a rozvinú spoloãné vízie,ktoré spájajú prístupy a oãakávania jedn˘chi druh˘ch. Îelám si, aby sme postupovalivpred v‰etci spolu. Za dôleÏité povaÏujem,Ïe Európa pokraãuje v privilegovanísvojho rozmeru vyznávan˘ch hodnôt a princípov.Tvorba zóny slobodnej v˘meny názorovmôÏe byÈ pokladaná za nástroj, v nijakomprípade v‰ak nie je cieºom sam˘mosebe. Európa musí zachovávaÈ nádej o spoloãn˘osud a cieº pre v‰etk˘ch.EÚ si musí plne zastaÈ svoje miesto v rodiacomsa multipolárnom svete. Musí si vytvoriÈúãinné rozhodovacie mechanizmy aobranné prostriedky, ktoré jej umoÏnia prispieÈk zachovaniu mieru po boku svojichspojencov. Európa nesmie nikdy viac ponechaÈnárody, krajiny, aby sa na ceste svojhov˘voja navzájom niãili, zároveÀ v‰ak musístarostlivo zváÏiÈ kaÏdé svoje angaÏovanie sav stretoch, ktoré by mohli byÈ in˘mi chápanéako akési kriÏiacke v˘pravy ãi uÏ kresÈanskéhoalebo vyvinutého sveta.TOM CARTER,chargé d’affaires Spojeného kráºovstvaVeºkej Británie a Severného Írska:TvarovaÈ budúcnosÈ EÚmusíme spoloãne1. Roz‰írenie Európskej únie má zreteºnéprínosy pre nás v‰etk˘ch, ako pre nov˘ch, takaj pre star˘ch ãlenov. Predov‰etk˘m podnecujeprosperitu, konsoliduje demokraciu apodporuje ºudské práva. Popri NATO, ktoréhoje Slovensko taktieÏ ãlenom, únia pomáhapo stároãiach nestability a konfliktovposilÀovaÈ v Európe mier a stabilitu. EÚ vytváravy‰‰í poãet pracovn˘ch príleÏitostí azväã‰uje objem obchodu – únia je dnes najväã‰ímjednotn˘m trhom na svete. To ponúkakonzumentom väã‰ie moÏnosti – väã‰ív˘ber tovaru, lep‰iu, ‰tandardnej‰iu kvalitua niωie ceny. Roz‰írenie tieÏ podporuje spoluprácuv boji proti terorizmu a medziná-7

E U R Ó P S K A Ú N I Arodnému zloãinu, ãiÏe v dvoch kºúãov˘ch oblastiach,kde uωia spolupráca znamenáväã‰iu efektívnosÈ. EÚ napomáha aj pri tvorbeãistej‰ieho Ïivotného prostredia, keìÏev‰etci jej ãlenovia sú viazaní t˘mi ist˘minormami. A napokon, únia dáva v‰etk˘msvojim ãlenom silnej‰í hlas vo svete.Slovensko sa dnes – tak ako ostatn˘ch 24ãlenoch únie – te‰í v‰etk˘m spomenut˘mv˘hodám. âlenstvo v EÚ v‰ak priná‰a ajzodpovednosÈ. Ako povedal 1. mája v Bratislavebritsk˘ minister pre európske záleÏitostiDenis MacShane, otázka nestojí tak, Ïeão môÏe EÚ urobiÈ pre Slovensko, ale ãomôÏe Slovensko urobiÈ pre EÚ. TvarovaÈbudúcnosÈ únie musíme spoloãne.2. Premiér Tony Blair v apríli oznámil, Ïeo prijatí európskej ústavnej zmluvy bude vBritánii referendum. Uskutoãní sa po tom,ako bol návrh ústavnej zmluvy v britskomparlamente predbeÏne prerokovan˘, priãomtermín jeho konania e‰te nebol stanoven˘.Toto rozhodnutie bolo urobené v reakcii navolanie po referende zo strany Britov, ako ajpreto, lebo vláda verí, Ïe uÏ pri‰iel ãas rozpt˘liÈmnohé m˘ty o Európe. Referendu budepredchádzaÈ úplná a informáciami podloÏenádiskusia ako v parlamente, tak aj v‰irok˘ch vrstvách spoloãnosti.Ústavná zmluva zásadne nezmení povahuvzÈahov medzi EÚ a ãlensk˘mi ‰tátmi. Jestvujúcezmluvy uÏ úãinne tvoria ústavnú‰truktúru únie, sú v‰ak príli‰ v‰eobecné a nejasné.Británia preto podporuje ich re‰trukturalizáciua konsolidáciu. Koncept ústavnejzmluvy navrhuje pre úniu reformy, ktoréurobia jej in‰titúcie transparentnej‰ími, viaczodpovedn˘mi a v˘konnej‰ími, ãiÏe schopnej‰ímilep‰ie naplniÈ v˘zvy 21. storoãia. Zústavnej zmluvy tieÏ vyplynie, Ïe EÚ je úniounárodn˘ch ‰tátov a bude maÈ iba tie právomoci,ktoré jej vlády ãlensk˘ch krajín udelia.3. EÚ je úniou 25 národn˘ch ‰tátov, ktoráãerpá silu z ich jedineãnosti a rozmanitosti.V niektor˘ch oblastiach, kde hºadáme spoloãnérie‰enia pre spoloãné záleÏitosti, po-Ïaduje únia kvôli vy‰‰ej úãinnosti a v˘konnostiposilnenie. Ja v‰ak verím, Ïe oblasti ÏivotnedôleÏit˘ch národn˘ch záujmov, akosú dane, sociálne zabezpeãenie, obrana akºúãové oblasti kriminálneho procesnéhopráva, zostanú vÏdy pod kontrolou národn˘chvlád a rozhodnutia EÚ v t˘chto veciachbudú prijímané iba jednohlasne. AjednomyseºnosÈby mala zostaÈ v‰eobecn˘mpravidlom i pre spoloãnú zahraniãnú a bezpeãnostnúpolitiku. Jednoducho, EÚ je úniounárodn˘ch ‰tátov a ja verím, Ïe to tak vÏdyaj zostane.MARTIN BOLLDORF,veºvyslanec Rakúskej republiky:V EÚ sa budedynamicky rozvíjaÈ celéSlovensko, nielenpriestor medzi ViedÀoua Bratislavou1. Rakúska republika vÏdy podporovalaroz‰írenie EÚ a bolo to za predsedníctva Rakúskav roku 1998, keì sa iniciovali prístupovérozhovory so Slovenskom. Také masívneroz‰írenie sme povaÏovali za nevyhnutnosÈaj z toho dôvodu, Ïe väã‰ina kandidátskychkrajín bola takmer 50 rokov oddelená„Ïeleznou oponou“ od ostatnej Európy.Spoloãnej Európe priná‰a Slovensko veºmiveºa. Priná‰a so sebou predov‰etk˘m slovansk˘kultúrny element, ale napríklad ajskúsenosÈ svojich vzÈahov k v˘chodn˘m susedom.âlenstvom SR v únii sa dosiahne, Ïedynamicky sa nebude rozvíjaÈ iba priestormedzi ViedÀou a Bratislavou, ale navy‰e ajostatn˘ priestor va‰ej krajiny, vrátane regiónovv˘chodného Slovenska.2. OdpovedaÈ na túto otázku skutoãne nieje jednoduché. Závisí to predov‰etk˘m odobsahu schválenej euroústavy, ão v‰etko budeobsahovaÈ, ãi príde oproti súãasnému systémuk tak˘m v˘znamn˘m zmenám, ktoré sibudú vyÏadovaÈ zásah do rakúskej ústavy. VRakúsku sa referendum vyÏaduje vypísaÈvtedy, keì sa poÏaduje podstatná zmena ústavy.Osobne to momentálne vidím tak, Ïe nepôjdeo tento prípad, Ïe referendum v tejtootázke nebude potrebné.3. To sa dá iba ÈaÏko odhadnúÈ. Zdá sa minevyhnutné, aby celkove bola EÚ posilnená,aby mohla v dne‰nom globalizovanomsvete zohrávaÈ úlohu, ktorá jej prináleÏí. Vsúãasnosti máme do ãinenia s hospodárskymkolosom, ktor˘ v‰ak nemá adekvátnu politickúváhu. Na druhej strane je obrovsk˘mbohatstvom Európy kultúrna rozmanitosÈ. Ztoho vypl˘va, Ïe treba nájsÈ urãitú rovnováhujednak v zachovaní kultúrnej rozmanitostiEurópy a jednak v posilnení jej politick˘chpozícií. KeìÏe patrím medzi eurooptimistovverím, Ïe sa to podarí. Radím sa k ním aj preto,lebo práve Rakú‰an Richard Coudenhove-Kalergiako prv˘ vyslovil a veril my‰-lienke a vízii jednotnej Európy.8

N Á R O D N Á R A D A S RPodpredseda Národnej rady SR, predseda SMK Béla BUGÁR patrí uÏ roky medzi ‰piãkuslovenskej vnútropolitickej scény. O jeho bezprostredn˘ch pocitoch po vstupe Slovenskado Európskej únie, ako aj o súãasnej vnútropolitickej situácii sa s ním zhováral ªubomír Me‰Èánek.V EÚ musíme v‰etci ÈahaÈza rovnak˘ koniec povrazuOd 1. mája sa Slovensko stalo riadnymãlenom EÚ. Ako vnímate túto skutoãnosÈdnes, keì je to uÏ po t˘ch dlh˘ch prípraváchfaktickou realitou? Máte skutoãnein˘ pocit neÏ predt˘m?Je to iné, mám pocit dosiahnutia cieºa urãitejetapy. Av‰ak iba jednej etapy, pretoÏe hneìnasleduje ìal‰ia. Skutoãná práca príde vlastneaÏ teraz. My skutoãne musíme ostatn˘chãlenov únie presvedãiÈ, Ïe sme dobr˘m partnerom.ZáleÏí len na nás ako obstojíme, akoodpovieme na v˘zvy, ktoré dnes máme „nastole“, a v neposlednom rade, ako si v rámciprebiehajúcich globalizaãn˘ch procesovudrÏíme svoju identitu, uchováme alebo irozvinieme na‰e kultúrne hodnoty. Nazdávamsa, Ïe kapacity na zhostenie sa tejto novej úlohymáme, musíme jej len zhostiÈ zodpovedne.âo sa pre vás ako podpredsedu NR SRzmení v novej situácii osobne?Urãite budem viac roboty. Predov‰etk˘msú tu e‰te návrhy zákonov, ktoré bude trebav rámci plnej integrácie schváliÈ. Od EÚ vládaoãakáva mnoÏstvo nov˘ch legislatívnychpodnetov ãi návrhov a bude dôleÏité, aby zich strany nedo‰lo hneì od zaãiatku k nejak˘mpochybnostiam. Aj preto napríklad podporujemenávrh ústavného zákona predloÏen˘KDH o voºbách do europarlamentu.DôleÏitou úlohou bude najmä vybudovanienového parlamentného v˘boru pre európskezáleÏitosti, s ktor˘m zatiaº nemáme skúsenosti.V˘bor bude maÈ veºké právomoci a aktento ústavn˘ zákon prejde, tak ich bude maÈveºké aj voãi exekutíve. Myslím, Ïe najmä vpoãiatoãnom ‰tádiu ná‰ho ãlenstva, keì ãastovlastne iba zisÈujeme, ako to bude fungovaÈ,je zo strany parlamentu smerom na vládupotrebná vy‰‰ia kontrola.Cítite sa byÈ eurooptimistom alebo skôr euroskeptikom?Ako vnímate spory o znenieeuroústavy? A v tejto súvislosti: mala bybyÈ európska ústavná zmluva predmetomreferenda alebo schválenia národn˘m parlamentom?Cítim sa byÈ umiernen˘m eurooptimistom.Nikdy som nebol za nejaké „hurá systémy“a nehovorím hurá ani v otázke na‰ej pripravenosti.Som v‰ak optimista v tom, Ïe s t˘m,ão tu máme, budeme staãiÈ plniÈ to, ão sme sipredsavzali. Ale kaÏd˘ musí ÈahaÈ za ten ist˘koniec povrazu.Podºa môjho názoru tvorcovia návrhu euroústavydobre neodhadli, Ïe ambíciu nieãov návrhu zmeniÈ budú maÈ po svojom vstupeaj nové ãlenské ‰táty. Pre mÀa je európskaspolupráca vÏdy o hºadaní konsenzu, nie omoÏnosti prehlasovania jedn˘ch druh˘mi. ·irok˘konsenzus som v‰ak pri prerokúvanínávrhu ústavnej zmluvy nevidel a preto aj nieje zatiaº schválená.Pokiaº pôjde o jej ratifikáciu v jednotliv˘chkrajinách, ja by som Àou obãanov v referendenezaÈaÏoval z jednoduchého dôvodu – ideo natoºko obsiahly a zloÏit˘ materiál, Ïe jehoplné pochopenie vyÏaduje znaãnú námahuaj pre politikov. Referendum v‰ak budememusieÈ v budúcnosti zrejme pouÏiÈ v in˘chprípadoch, ktor˘ch nemusí byÈ málo.Na‰ím vstupom do únie akoby sa nezhodya problémy vo vládnej koalície dostávali dofinálneho ‰tádia. PovaÏujete to za zhoduokolností?Urãite ide o zhodu okolností, pretoÏe smesa dosÈ dlho snaÏili vyvíjaÈ tlak na koaliãn˘chpartnerov, ktorí stratili svojich poslancov, abypredloÏili návrh na rie‰enie situácie. NepredloÏilia tak sme túto otázku predbeÏneuzavreli aspoÀ návrhom o potrebe konsenzupri schvaºovaní citliv˘ch otázok, ão povaÏujemza veºmi uÏitoãnú vec.Vበnávrh na rie‰enie tejto situácie dobrovoºn˘modstúpením M. Dzurindu z postupremiéra je dobre známy. Menej známyje konkrétny spôsob jeho rie‰enia –ako zachovaÈ túto vládu bez jej predsedu.Predsa odchodom predsedu zaniká podºaústavy aj vláda a prezident poverí inú osobouzostavením novej vlády...Na to staãí zdrav˘ sedliacky rozum. Akosme „urobili“ vládu v roku 2002? Predsa inívyhrali voºby, ale my sme získali väã‰inovúpodporu. ·tyri politické stany sa dohodli, Ïeiba ony samotné, a nie v inej konfigurácii, súochotné zostaviÈ vládu. A to isté by sa mohlourobiÈ aj teraz... Pre nás je v‰ak táto otázkauÏ uzavretá. Na koaliãnej rade SDKU jednoznaãnevyhlásilo, Ïe toto rie‰enie pre nichnie je rie‰ením.Najmä ão dnes spája SMK s KDH a nespájas SDKÚ a ANO?Myslím, Ïe je to najmä o hodnotách, akoto bolo napríklad v prípade dôkazov a následnedôvodu na odvolanie ‰éfa NBÚ Moj-Ïi‰a. Ale aj s KDH sa nie vÏdy zhodneme, napríkladv niektor˘ch otázkach men‰inov˘chalebo ºudsk˘ch práv, ãi v niektor˘ch cirkevn˘chotázkach. To v‰ak neznamená, Ïe by smesa nevedeli dohodnúÈ, a to sa t˘ka aj SDKÚ.Ja vÏdy hºadám to ão nás spája a s koaliãn˘mipartnermi nás nepomerne viac vecí spájaneÏ rozdeºuje.PovaÏujete v demokratickom systéme za‰tandardné, aby tak oãividne vychádzali napovrch ekonomické záujmy jednotliv˘chpolitick˘ch subjektov a následne sa prená‰alido politick˘ch vzÈahov, ako je todnes u nás?·tandardné to urãite nie, ale pre mÀa je lep-‰ia iná formulácia: minimálne to nie je dobré.Ak sme v roku 1998 my – mám na myslisúãasnú i predchádzajúcu vládnu koalíciu –hovorili o tom, Ïe tu chceme zaviesÈ inú politickúkultúru, in˘ spôsob vládnutia, tak dnesnemôÏem povedaÈ, Ïe to robíme. AspoÀ problémy,ale aj dôkazy o t˘chto problémoch okoloniektor˘ch koaliãn˘ch strán o tom nehovoria.Aj keì v˘sledky hovoria, Ïe sme dôveryhodnípre zahraniãie, Ïe robíme reformy.Aj tu v‰ak platí, Ïe lep‰ie nás vnímajú v zahraniãíneÏ doma. Z toho vypl˘va, Ïe aj tamsme nie celkom odhadli situáciu. âo je v‰akdôleÏité je to, Ïe rôzne kauzy okolo niektor˘chprípadov strán vládnej koalície nedávajúdostatoãné dôkazy, Ïe nerobíme to, ão robilipredchádzajúce vlády. Ato je zle. Ja sa snaÏíma vÏdy sa budem usilovaÈ o to, aby sa ºudia zSMK nikdy nedostali do podobn˘ch kauz. LebozískaÈ dôveru voliãa je veºmi ÈaÏké a naopakstratiÈ ju veºmi ºahké.9

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S RNie je jednoduché vnímaÈ osobnosÈ ministra hospodárstva Pavla RUSKA v jej viacrozmernosti a bez predsudkov.Odkedy veºmi nahlas vstúpil do vedomia ‰irokej verejnosti, má to, ãomu sa vo futbale hovorí „Èah na bránu“. Jehocieºavedomá ambicióznosÈ sa prejavila uÏ v polovici 90-tych rokov, keì zakladal komerãnú televíziu Markíza.Ruskovi môÏeme vyãítaÈ ãokoºvek, ale nie to, Ïe by sa nebol veºmi usilovne snaÏil vytvoriÈ silnú firmu na pevn˘chprofesionálnych základoch, ão neskôr (2002) prezentoval aj pri zakladaní liberálnej politickej strany Aliancianového obãana a od jesene 2003 ako ãlen vlády. Oprávnene moÏno polemizovaÈ s ministrom, ãi kaÏd˘ jeho krok mápevnú pôdu pod nohami a ãi na jeho konci je pozitívna perspektíva. Ale na rozdiel od Èarbavosti mnoh˘ch ãiniteºovskutoãne sa neutápa v mnoÏstve slov – naopak, razantne koná, je usilovn˘ a veºmi mu záleÏí na viditeºnomv˘sledku. V turbulentn˘ch rokoch si v oãiach verejnosti – na svoju ‰kodu – nevytvoril vÏdy príjemn˘ a príÈaÏliv˘osobn˘ portrét. Vcelku v‰ak sotva moÏno pochybovaÈ o tom, Ïe Slovensko bezpodmieneãne potrebuje podobne aktívneosobnosti, ako je práve on. Svoju formulaãnú zruãnosÈ, jednoznaãnosÈ a schopnosÈ jasne pouÏívaÈ potrebnéargumenty potvrdil aj v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér s publicistom Ernestom Weidler.Investície veºk˘mdajú prácu mal˘mPodºa dokumentov Európskej komisie, ktorézverejnila zaãiatkom apríla, má slovenská ekonomikana najbliωie roky dobré vyhliadky.Najmä v zr˘chºovaní ekonomického rastu, vpoklese nezamestnanosti a v spomaºovaní rastucien. To znamená, Ïe komisia pozitívne hodnotítrendy, ktoré sa pred vstupom Slovenskado EÚ presadzujú. Predpoklad sa v‰ak môÏepremeniÈ na realitu len dobr˘mi konkrétnymipolitick˘mi aktivitami. Nedostávajú sa donebezpeãného rozporu pozitívne ekonomickétendencie so súãasn˘mi politick˘mi turbulenciami?Urãite áno, ale na druhej strane je dôleÏité vnímaÈpriority. A pre mÀa je prioritou rie‰enie ekonomick˘chproblémov a posúvanie Slovenskasmerom k vy‰‰iemu hospodárskemu rastu. Politikav koneãnom dôsledku je vÏdy v tom, ako dokáÏeosobnosÈ manaÏovaÈ verejn˘ priestor, ãiÏespravovaÈ veci verejné tak, aby sa ºuìom lep‰ieÏilo. A cesta k tomuto cieºu vedie cez väã‰í krajecchleba. V‰etko ostatné je subjektívne: to, ãosa niekomu páãi, in˘ zavrhuje, a názory v nekoneãn˘chdiskusiách o pravicov˘ch ãi ºavicov˘chhodnotách, o morálnych, etick˘ch a neviem e‰teak˘ch kvalitách toho ãi onoho ãloveka sú vÏdyrelatívne. Ten, koho niekto povaÏuje za maléhoboha, inému pripadá ako neprekonateºn˘ lump,a naopak. Ale ão je objektívne alebo oveºa ºah‰ieobjektivizovateºné, je ekonomická úroveÀ krajiny,Ïivotná úroveÀ ºudí a reálne mzdy zamestnancov,teda to, ão dostanú a ão si za to môÏu kúpiÈ.A tam aj, myslím si, má úsilie ministra hospodárstvapredov‰etk˘m smerovaÈ. NemôÏeme sasnaÏiÈ rie‰iÈ v‰etky problémy v‰ade, kde sa lenpozrieme a kde ony naozaj aj sú. KaÏd˘ nech sistráÏi svoju parketu. Mojou je hospodárstvo arie‰eniu problémov v tejto oblasti dávam v‰etko.Toto úsilie ma napæÀa natoºko, Ïe naozaj nemáma ani nechcem maÈ ãas na siahodlhé diskusie oprincípoch, hodnotách, tézach ãi ideológiách. Poprvé preto, Ïe ma podobné diskusie niãím mimoriadnymnenapæÀajú, a po druhé preto, Ïe sanecítim o niã menej hodnotov˘ ako tí, ktorí o tomod rána do veãera rozprávajú.10

M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S RAsi by sa nám Ïilo uÏ v˘borne, keby to v slovenskejspoloãnosti bolo tak, ako hovoríte, alezatiaº predsa len politické pozadie má svojv˘znam a svoj vplyv, pretoÏe ak sa povedzmevláda rozpadne, mohla by zmenená politickásituácia váÏne ohroziÈ aj va‰e ãinorodé tendencie.Ja v‰ak nevidím dôvod, preão by sa ãokoºvekrozpadávalo, pokiaº, pravdaÏe, tí, ktorí dnes tvoriakoalíciu, budú aspoÀ tro‰ku konzistentnouskupinou a nebudú sa predbiehaÈ vo v˘rokoch,ako sa nieão nedá, ale budú hºadaÈ cestu pre rie‰enia,ako sa to dá. A navy‰e budú schopní dohodnúÈsa na reálnej alternatíve toho, ão je dnes a ãomôÏe byÈ zajtra. Ak to rozmením na drobné, takmôÏem napríklad chápaÈ ako bod „A“ volanie koaliãn˘chpartnerov po odstúpení toho ãi iného ministraalebo predsedu vládu; len musia povedaÈaj krok „B“, ktor˘ by mal nasledovaÈ. PotommôÏeme o tom diskutovaÈ. Ale pokiaº sú to lenpózy, postoje a vyhlásenia, pre mÀa príli‰ veºkúpraktickú hodnotu nemajú a z takého dôvodu sanimi ani, úprimne povedané, príli‰ váÏne nezaoberám.Vy ste predsa len stále e‰te pomerne mlad˘ ministeraj vekom, ale najmä funkãn˘m obdobím.Ako na vás pôsobia také vyhlásenia, aké predloÏilaverejnosti Európska komisia? Povzbudiavás, cítite aj normálne ºudské pote‰enie?Je to urãitá satisfakcia, ktorá dokazuje, Ïe rok2003 mal zmysel, lebo chcem pripomenúÈ, Ïe mysme v októbri 2002 nena‰li ekonomiku Slovenskav nejakom príli‰nom reformnom stave, veìschválené zákony predurãovali deficit verejn˘chfinancií vy‰‰í ako 7 % z HDP, zahraniãn˘ obchodsa vyvíjal veºmi negatívne – prekroãil 90 miliardov˘deficit a ani koruna zìaleka nebola e‰te natom tak dobre ako po reformách, s ktor˘mi vládazaãala v roku 2003. TakÏe nech mi je dovolenépovedaÈ, Ïe základnú zásluhu na reformách ana súãasnom pozitívnom ekonomickom trendemá schopnosÈ koalície po voºbách v roku 2002dohodnúÈ sa na konkrétnych krokoch, konkrétnychreformách a realizovaÈ ich. A nie ako to bolov období dovtedy, keì sa o reformách oveºaãastej‰ie rozprávalo, neÏ by sa skutoãne robili.Nedávam to nikomu z tejto vládnej koalície priamoza vinu, pretoÏe vtedy sa koalícia skladala ajzo SDª a SOP, a robiÈ reformy s SDª, to je akouháÀaÈ na korytnaãke. V kaÏdom prípade je potrebnési uvedomiÈ, Ïe aj Aliancia nového obãanaprispela k tomu, aby auto malo 4 kolesá, abydokázalo nabraÈ správny kurz a vari koneãne uÏaj správnu r˘chlosÈ. Pri reformách sa urãite tieÏurobili chyby, nieão mohlo byÈ urobené v inomporadí, nieão lep‰ie vysvetlené, ale skôr alebo neskôrv˘sledky prídu, o tom som hlboko presvedãen˘.Aj také vyhlásenia, ako ste citovali, majúsvoju hodnotu, ale ão je pre mÀa oveºa cennej‰ie,je reálny príchod investorov, ako napríklad Hyundai,Sky Media a ìal‰í, ktorí sa hlásia. V tom súnielen pote‰iteºné, ale aj jasne viditeºné v˘sledkyreforiem.Ak hovoríte o reformách, tie sa v podstate spájajúso ‰tyrmi-‰iestimi rezortmi: s ministerstvomfinancií, práce, zdravotníctva, spravodlivosti,vnútra a ‰kolstva. Myslíte si, Ïe vov‰etk˘ch rôzne kroky uÏ naozaj zodpovedajúv˘razu „reformné“?Nie, dnes v koneãnom dôsledku e‰te stále smepred zásadnou reformou v oblasti ‰kolstva a preddruhou polovicou reformn˘ch balíkov v oblastizdravotníctva, ktoré sa finanãne uÏ pacienta zìalekatak, na‰Èastie, nedotknú. âo sa úspe‰ne podarilo,bolo na‰tartovanie reforiem v sociálnomsystéme, aj keì cítim, Ïe niektoré sociálne dávkysú nastavené naozaj na hrane únosnosti a budememusieÈ s nimi nieão robiÈ. OceÀujem schopnosÈrealizovaÈ reformu v dôchodkovej oblasti avznik kapitalizaãn˘ch pilierov, aj keì, podºa mÀa,prax ukáÏe, Ïe niektoré veci bude treba e‰te meniÈ,ale to je otázka pre v‰etky krajiny na svete,kde sa k takémuto nieãomu odhodlajú. No a rovnakodôleÏité sú reformy v daÀovej oblasti a v oblastilegislatívy podporujúcej podnikateºské prostredie.Nezanedbateºn˘ je aj prínos ministerstvahospodárstva v podobe diametrálne odli‰néhoprístupu v porovnaní s minulosÈou k zahraniãn˘minvestorom, k rokovaniu s nimi, k vytváraniupodmienok a k schopnosti predávaÈ slovensk˘ekonomick˘ priestor tak, ako si to koneãne zaslúÏi.Tam si myslím, Ïe sme urobili veºk˘ krokdopredu a verím, Ïe tento trend vydrÏí.Trochu nadviaÏem na to, ão ste práve hovorili.Hneì po nástupe na post ministra ste urobiliniektoré razantné kroky na získanie veºk˘chpotenciálnych zahraniãn˘ch investorova zaãerstva ste zaznamenali prv˘ v˘razn˘ úspech:príchod kórejskej automobilkyKIA/HYUNDAI do Ïilinského regiónu. Podobn˘úspech ste zaznamenali pri budovaníprvej komerãnej televízie na Slovensku – Markízy.Ak zhrniete svoje skúsenosti z dvoch odli‰n˘choblastí, ktoré manaÏérske schopnostipovaÏujete za najdôleÏitej‰ie ãi uÏ pri zakladaníveºkej firmy, alebo pri dosahovaní nároãn˘chcieºov na politickom poste?Z pohºadu ministerstva hospodárstva, ale aj zpohºadu komerãnej televízie je to Èah na bránu,schopnosÈ konaÈ, nerozprávaÈ, nereãniÈ, nefilozofovaÈ,neutápaÈ sa v teóriách ão by, ak by, keby...ale jednoducho to robiÈ. Teda nezvolávaÈkongres o tom, Ïe automobilka Hyundai asi naSlovensko nepríde a zdæhavo, neplodne rozoberaÈdôvody, ale reálnymi skutkami hºadaÈ podlo-Ïené návrhy a kroky, ktor˘mi by sme jej manaÏérovpresvedãili, aby ich investícia pri‰la knám. Na jednej strane to môÏe vyzeraÈ jednoducho,ale schopnosÈ zvrátiÈ nepriazniv˘ v˘voj nieje automatická. A len ja viem, ão som si za tie 2hodiny prezentácie Slovenska v angliãtine predºuìmi, ktor˘ch som v Ïivote nikdy nevidel, vytrpel.Aj ja, aj moji spoloãníci sme boli prosto plníneistoty, ãi to, ão hovoríme, je dobré, ãi smenaozaj udreli klinec po hlaviãke. ManaÏéri kórejskejfirmy nedali na sebe niã poznaÈ, len tamsedeli, sem-tam sa nieão op˘tali, nieão si zapísali,a toto trvalo 2 hodiny. A my sme rozprávali arozprávali a dokladali ìal‰ie a ìal‰ie fakty a argumenty,a hovorili sme o legislatíve, o ekonomickomprostredí, o daÀov˘ch zákonoch, o logistickomzabezpeãení, o samotnej Îiline, o ‰truktúrezamestnancov, o potencionálnej ‰truktúrepracovnej sily, o investiãn˘ch stimuloch atì. atì.A vy‰lo to. Ak to zhrniem: z môjho pohºadu boloveºmi dôleÏité prijaÈ rozhodnutie a konaÈ.Aako sa toto prejavilo, keì ste zakladali Markízu?OpäÈ bolo zrejme najdôleÏitej‰ie maÈ odvahuprijaÈ rozhodnutie, a prijaÈ zodpovednosÈ za to rozhodnutie.Proste povedaÈ: Toto bude takto preto,lebo som to povedal! A mnohí, ktorí nemajú anizdanie o tom, ako sa riadi firma, a e‰te súkromná,to odsudzovali, nechápali, Ïe v takej chvíli tamnie je otázka, ãi je to demokratické alebo nie, aniotázka, ãi sa má o tom diskutovaÈ alebo nie. Jednoducho,na diskusiu nebol ãas. Lietadlo so znaãkouMarkíza muselo vzlietnuÈ 31. augusta o 19.00a na nikoho, ani na diskusie, sa neãakalo. Tambolo treba zobraÈ zodpovednosÈ na seba do tejmiery, aby lietadlo vzlietlo, aby sa udrÏalo a abydoletelo ìaleko, pretoÏe dôleÏit˘ je v˘sledok. Adnes diskutovaÈ o tom, ãi sme boli na seba viacalebo menej prísni, je smie‰ne a zbytoãné. Áno,na zaãiatku sme boli na seba prísni oveºa viac akosú v Markíze dnes, lebo dnes uÏ systém funguje.Ale keì ho tvoríte od zaãiatku, musíte sa vedieÈpobiÈ za svoj názor a presadiÈ si ho, lebo niektomusí rozhodnúÈ. A asi je prirodzené, aby to urobilten, kto za to má najväã‰iu zodpovednosÈ. Atakisto je to aj na ministerstve alebo obdobne, abyste nepovedali, Ïe si m˘lim súkromnú firmu s ministerstvom.Va‰a niekoºkomesaãná aktivita na ministerstvehospodárstva akoby sa sústreìovala najmä naveºké podnikateºské akvizície. Mnohí odborníciv‰ak tvrdia, Ïe Slovensku s jeho nadmernounezamestnanosÈou by prinajmen‰om tak,ak nie e‰te viac pomohlo rozprúdenie a stabilizovaniemalého a stredného podnikania. Právevá‰mu rezortu patrí napríklad problematikacestovného ruchu, ão je do istej miery doménoumen‰ích firiem. A Slovensko má preÀveºké predpoklady. V‰etci va‰i predchodcovianepochopiteºne podcenili túto oblasÈ a nijak˘v˘razn˘ krok na jej oÏivenie neurobili.Neviem, ãi vy ste dosiaº nieão také v tomto smerepodnikli, ão by bolo moÏné porovnaÈ s va‰ouhúÏevnatosÈou pri vytváraní dobr˘ch podmienokpre veºkopodnikateºov, najmä zahraniãn˘ch.Alebo sa predsa len nieão udialo?Najprv k odborníkom, ktor˘ch spomínate. Toje taká istá nezmysluplná polemika, ako diskusiao tom, ão bolo skôr, ãi vajce, ãi sliepka. V kaÏdomprípade je neod‰kriepiteºn˘ synergick˘ efekt,ktor˘ je spojen˘ s veºk˘mi podnikmi vo vzÈahuk mal˘m. Ak dnes prinesiete investície veºk˘m,dajú prácu mal˘m. Ak dokáÏete vytvoriÈ tak˘spôsob financovania verejného okruhu, Ïe môÏetezniÏovaÈ dane, je to podpora mal˘ch. Ak do regiónupritiahnete veºkú rybu, dá prácu desiatkam,ale aj stovkám mal˘ch ìaleko viac a efektívnej‰ie,ako keby ste im rozdávali investiãné stimuly,pretoÏe oni majú ako rozhodujúci problém predaÈto, ão vyrobia: buì to nemajú komu predaÈ,alebo predávajú pre domáci trh. Adomáci trh dnes11

PR • LOBBYING • COMMUNICATION...join the communicationGrösslingová 71811 09 BratislavaTel./Fax: +421 2 5293 2531e-mail: office@agentura-ampm.sknie je e‰te natoºko siln˘ svojou kúpyschopnosÈou,aby udrÏal potrebn˘ vankú‰ pre malé a strednépodnikanie. Ak idem naviazaÈ malé a strednépodnikanie na produkty, ktoré sa predávajú v zahraniãí,tak zahraniãn˘ trh mi kupuje v koneãnomdôsledku, vo finálnom produkte malé a strednépodnikanie u nás a jeho produkty, a platí v‰etk˘cht˘ch, ktorí sa na nich podieºajú. A keby som maléa stredné podnikanie nechal odkázané len nadomáci trh, tak kúpyschopnosÈ obyvateºstva buderásÈ v tomto prípade ìaleko pomal‰ie, lebo tenokruh je uzatvoren˘ a Slovensko nemá na to, abypodporovalo uzatvorenú ekonomiku. Je nás máloa my nie sme USA, ktoré si samy vyrobia, samyaj spotrebujú a samy aj zaplatia. Táto ekonomikapotrebuje maÈ otvorenú cestu pre svoje finálneprodukty aj na zahraniãné trhy. Nie je dnesv ‰tádiu, v ktorom by domáca spotreba oÏivila domácuprodukciu a e‰te aj zaznamenala rast. âiÏeak dokáÏeme vytvoriÈ veºk˘ podnik, ktor˘ prídeaj s otvoren˘mi trhmi pre svoju produkciu, a ktor˘svoje tovary na t˘chto trhoch aj predá, tak jeto zároveÀ aj cesta, ako sa peniaze z t˘chto trhovdostávajú do slovenskej ekonomiky ìaleko lep‰ie,ako keby sme sa vyka‰ºali na veºk˘ch a podporovalilen mal˘ch a stredn˘ch, pretoÏe tí by lenveºmi ÈaÏko hºadali cestu k veºk˘m v zahraniãí.Tí sú uÏ totiÏ naviazaní na veºké podniky na územíkrajiny, v ktorej vyrábajú. TakÏe ak niekto tvrdí,Ïe podporujeme veºk˘ch a nepodporujememal˘ch, pri v‰etkej úcte nie je odborník. Apokiaºide o schopnosÈ ekonomiky nieão urobiÈ pre cestovn˘ruch, tak je to opäÈ o zdrojoch, ktoré trebaodniekiaº dostaÈ, ãi uÏ zo ‰tátneho rozpoãtu, aleboformou úverov z komerãného sektora pre súkromn˘chpodnikateºov. Myslím, Ïe tieto úverysú uÏ oveºa dostupnej‰ie ako kedysi. A pokiaº ideo rozpoãet, tak ja sa skutoãne zameriavam v prvomrade na zvy‰ovanie produkcie tovarov a slu-Ïieb, k˘m produkcia sluÏieb v oblasti cestovnéhoruchu sa môÏe do veºkej miery saturovaÈ európskymifondmi. Tam je naozaj veºmi dobrá pozícia,ktorá sa dá vyuÏiÈ, a práve tam chceme podporovaÈstrategicky veºké investície typu lyÏiarskestrediská, lyÏiarske centrá, geotermálne pramene,aquaparky, lanovky a ìal‰ie turistické atrakcie.Toto sú kroky, ktoré dokáÏeme a mali bysme vedieÈ podporovaÈ, pretoÏe práve ony vytvoriapre na‰ich turistov dôvody zostaÈ a pre zahraniãn˘chprísÈ a minúÈ ão najviac. Z tohto pohºaduv‰ak dnes investovaÈ do nieãoho veºkéhoz pozície ‰tátu nie je absolútna priorita, pretoÏedosÈ zdrojov pohlcuje kofinancovanie a investiãnéstimuly a tu sa mi zdá efekt vynaloÏenej korunyìaleko lep‰í. Ak teda máme dnes zdroje preturistick˘ ruch, vyãleÀme ich na kofinancovaniepeÀazí z Európskej únie, pretoÏe s kaÏdou korunoupríde ìal‰ích 8 alebo 9 do cestovného ruchua to je, myslím, vec, ktorú treba vyuÏiÈ naplno.Po 2. svetovej vojne bolo slovenské hospodárstvo40 rokov úzko prepojené s rusk˘m, ajcez Radu vzájomnej hospodárskej pomoci.Pred 15 rokmi sa sovietsky blok rozpadol azmenili sa aj parametre v tejto sfére. Teraz 90% slovensk˘ch podnikov komunikuje a obchodujeso ‰tátmi EÚ. Navy‰e, do EÚ samipráve vstupujeme. Ako dnes hodnotíte kontaktyslovensk˘ch ekonomick˘ch subjektov srusk˘mi a akú perspektívu pre tieto vzÈahy vidíte?Ten trh je úÏasne perspektívny a je veºká ‰koda,Ïe sme sa z neho vypratali plní naivného oãakávania,Ïe sa t˘m zapáãime Západu. A zatiaº vãase, keì my sme odtiaº odchádzali, pochodovalitam v‰etci od Coca-Coly cez hamburgery aÏ poIBM. Tak˘ bol zrejme dôsledok na‰ej ekonomickejnaivity, ktorú by sme uÏ nikdy nemali zopakovaÈ,a verím, Ïe ani nezopakujeme. PosilÀujemepostavenie na‰ich obchodn˘ch radcov vRusku, vytvárame nov˘ post v Jekaterinburgu naUrale, ktor˘ je akousi bránou na Sibír v prípadeRuskej federácie, a na ëalek˘ v˘chod. To samoosebe svedãí o tom, Ïe Rusko naozaj vnímameako krajinu s obrovsk˘m ekonomick˘m potenciáloma bolo by absolútne nezmyselné a hlúpe,ak by sme sa e‰te stále hrali na nejakú ideologickúnedôveru. Rusko sa zmenilo, ‰tandardizuje sa, jeúplne iné a verím, Ïe bude v Àom zachovan˘zdrav˘ demokratick˘ v˘voj, aj keì voãi krokom,ktoré sa tam udiali v priebehu posledn˘ch rokovz pohºadu ‰tátnej alebo, ak chcete, prezidentskejmoci, môÏeme maÈ nejaké v˘hrady alebo rôznypohºad. Osobne nemám dostatok informácií a anisi nemyslím, Ïe na Slovensku je veºa ºudí, ktorínimi disponujú na to, aby sme mohli v tomto prípaderobiÈ Ïalobcu a sudcu.Veºk˘ priemyseln˘ park má vzniknúÈ na Záhoría prv˘m investorom tam bude francúzskaoceliarska spoloãnosÈ Arcelor, najväã‰í svetov˘producent plechov. Preão k nám vôbecv˘znamné a bohaté zahraniãné firmy prichádzajú?Preto, lebo sme slabí a ich manaÏéripredpokladajú, Ïe im v niãom nebudeme klásÈodpor, ba naopak, Ïe splníme v‰etko, ão im uvidímena oãiach? Alebo preto, Ïe sme sa dostalido pozície siln˘ch partnerov a prichádzajúcefirmy dúfajú, Ïe na‰a kvalita znásobí ichkvalitu, ich dobré meno a ich dobré svetové postavenie?Do ºudí nevidíte, neviem, preão v skutoãnostiprichádzajú, pretoÏe oni to aj tak neprezradia. Nadruhej strane si nemyslím, Ïe by veºké svetovéfirmy prichádzali do prostredia, ktoré by podºanich smerovalo k ekonomickej katastrofe. Ichpríchod vnímam v prvom rade ako dôveru v ekonomickúbudúcnosÈ Slovenska a v hospodárskyv˘voj Slovenskej republiky. Ak by i‰lo len o lacnépracovné sily, tak preão by ne‰li do Rumunskaalebo do Bulharska, preão by zostali práve naSlovensku? Ja si myslím, Ïe je dôleÏité vybraÈ prenich kvalitné prostredie, ktoré dáva aj urãité zárukystabilného ekonomického v˘voja a trvaloudrÏateºného hospodárskeho rastu, pretoÏe onipri posudzovaní svojich investiãn˘ch zámerovveºmi citlivo zvaÏujú plusy a mínusy. Slovenskoje demokratická krajina, ktorá disponuje veºmikvalitnou logistikou, ãi uÏ v oblasti infra‰truktúry,dodávateºsko-odberateºsk˘ch vzÈahov, ale ajobãianskej vybavenosti, ‰truktúry pracovnej sily,schopnosti zabezpeãiÈ aj jednorazové zv˘‰eniemobility pracovnej sily, pokiaº to je dôleÏitéa potrebné – ako je napríklad dovoz zamestnancovdo Volskwagenu, ktor˘ sa roky pomerne úspe‰nepraktizuje. Predsa len sa zlep‰uje aj kvalitalegislatívneho prostredia z pohºadu vymoÏiteºnostipráva, hoci tam máme veºa ão doháÀaÈ.Ale zniÏujú sa aj administratívne prekáÏky privstupe a v˘stupe z podnikateºského prostredia.Toto v‰etko sú skutoãnosti, ktoré zahraniãní investoricitlivo reflektujú, spolu s veºmi dobr˘midaÀov˘mi podmienkami a s konkurencieschopnoucenou pracovnej sily v poÏadovanej ‰truktúrea kvalite. To chcem zvlá‰È zdôrazniÈ, pretoÏenemenej alebo oveºa dôleÏitej‰ie ako cena jeschopnosÈ pracovnej sily: ak pôjdete do pralesa,do Afriky, tak tam nájdete ºudí ochotn˘ch robiÈza dolár na deÀ. Otázka v‰ak znie, ão od nichmôÏete ãakaÈ a ão sú schopní urobiÈ. Máme dôvoduveriÈ, Ïe z pohºadu zahraniãn˘ch podnikateºovje Slovensko prostredie, v ktorom môÏuvyrábaÈ kvalitné a sofistikované v˘robky, preto-Ïe ani v˘roba automobilov uÏ nie sú len akésimontáÏne dielne, ale je to dosÈ sofistikovaná ãinnosÈ,ktorá si vyÏaduje kvalitn˘ch, vy‰kolen˘cha zauãen˘ch ºudí. A tak spolu my aj oni vytváramepodmienky na to, aby mohli na Slovensku produkovaÈkonkurencieschopné v˘robky. A to jesúãasne aj dôkaz toho, Ïe hºadajú silného partnera,ktor˘ má zabezpeãen˘ dobr˘ ekonomick˘ v˘voja kvalitne sa vie postaraÈ o pracovnú silu po stránkeodbornej, zdravotnej i sociálnej.Mimochodom, v mimoriadne krátkom ãase savám podarilo ovládnuÈ aj tematiku, ale aj rétorikuz ekonomickej oblasti, hoci e‰te len nedávnoste boli riaditeºom v mediálnej oblasti.Vበslovník suverénne reflektuje to, ão sa v oblastislovenského hospodárstva deje. Kto vásto nauãil? Máte na to nejak˘ spôsob?Z pohºadu mikroekonomiky mi veºa dala praxv Markíze, z pohºadu sledovania dôsledkov rozhodnutí,ktoré sa v makroekonomickej alebo legislatívnejoblasti udejú. Tak˘to druh praxe je veºmidôleÏit˘ pre kaÏdého, kto sa potom pohybujev rovine v˘konnej alebo zákonodarnej moci, abyvedel odhadnúÈ dopady svojich rozhodnutí. Apo-12

★M I N I S T E R S T V O H O S P O D Á R S T V A S Rkiaº ide o základnú orientáciu v ekonomike, takza Àou sú hodiny a hodiny strávené s Vladom Rigaszom,teraj‰ím finanãn˘m riaditeºom v Slovenskejenergetickej prenosovej sústave, ktoréhopovaÏujem za svojho uãiteºa v ekonomickej oblasti.Je to veºmi múdry ãlovek, ktor˘ dlhé rokypôsobil v Medzinárodnom menovom fonde a ktor˘mi neúnavne kreslil a maºoval vplyv infláciealebo vzÈah medzi peniazmi na strane jednej a produkcioutovaru na strane druhej, alebo ak˘ mávplyv bilancia zahraniãného obchodu na pohyba na stabilitu meny atì. Musím povedaÈ, Ïe smezaãali oveºa skôr, neÏ som vôbec kedy rozm˘‰ºalo ministerstve hospodárstva, lebo uÏ pred zakladanímANO sa mi zdalo dôleÏité ako ãlovekovi,ktor˘ vstupuje do politiky, vnímaÈ mechanizmypri fungovaní verejn˘ch financií a pri zostavovaní‰tátneho rozpoãtu, dôsledky rozpoãtovania verejn˘chfinancií a dopady rozpoãtov˘ch schodkov,ale tieÏ schopnosÈ manaÏovaÈ verejné zdrojetak, aby tvorili aj rozvojové impulzy. Takistoaj v rámci energetiky som sa stihol veºa nauãiÈ diskusiamis ºuìmi z elektrární. Dnes uÏ sedíme vinej pozícii a spoloãne trávime hodiny nad energetick˘mikoncepciami a vôbec nad víziami budúcejspotreby, ktoré sa odvíjajú od súãasnej spotreby,od uÏitoãnosti alebo od stratégie stavby nov˘chprofilov v prípade energetickej prenosovejsústavy, nad strategick˘mi úlohami, ktoré chcena‰a energetická prenosová sústava v budúcnostizohrávaÈ. Veºa som sa nauãil, ale veºa ma e‰teãaká, takÏe v tomto smere som tak niekde na‰tvrtine cesty.Zdôraznili ste, Ïe va‰ou prioritou je momentálnev˘voj hospodárstva a menej rôzne politickéturbulencie. Ale predsa minul˘ mesiacmala zaujímav˘ priebeh jedna akcia – prezidentskévoºby. Nebudem sa k nim vracaÈ, alejednu otázku, ktorá má ‰ir‰iu platnosÈ, by sompredsa len vyslovil. Okrem niektor˘ch kandidátovtotiÏ zlyhali aj agentúry, ktoré uskutoã-Àujú prieskumy verejnej mienky. Akú dôveryhodnosÈvôbec prisudzujete agentúram aich v˘konom?Samozrejme si uvedomujem, Ïe je iné odpovedaÈna otázku v dotazníku, a iné je realizovaÈsvoje rozhodnutie pri volebnej urne, ak sa tam vôbecãlovek dostane. TakÏe nechcem bagatelizovaÈprácu nikoho. Ja verím, Ïe agentúry, aspoÀ veºkáväã‰ina z nich, robia svoju prácu poctivo, alejednoducho ãlovek sa správa inak, keì vypæÀa dotazníkpo Televíznych novinách, pln˘ dojmov ztoho, ão sa udialo, ako v sobotu popoludní, keìsa má rozhodovaÈ medzi svojou záhradkou a prípadne20-minútov˘m cestovaním MHD do volebnejmiestnosti.P˘tam sa trochu aj preto, lebo predsa len steokrem ministra aj predsedom politickej strany– ANO. A tá, pravdu povediac, nemá momentálnetaké úspechy, ako moÏno vy osobnevo va‰om rezorte. Myslíte si, Ïe tie odhady odzrkadºujúreálny záujem o ANO?Viete ão, o tom ne‰pekulujem. Samozrejme, Ïeprieskumy sú veºmi pokrivené práve t˘m, Ïe tamnefiguruje skupina ºudí, ktorí nie sú rozhodnutí.Ak máte 20 % nerozhodnut˘ch ºudí, a ãasÈ z nichsa napokon prikloní k niekomu, kto má dnes 7 %,tak máte z neho hneì 12-percentného hráãa. Nezaoberámsa v polovici volebného obdobia prieskumomverejnej mienky. Keby sme i‰li podºanich, tak nikdy nespustíme zdravotnícku reformu,nikdy nebudeme hlasovaÈ za zru‰enie zákonov,ktoré dávali ºuìom viac, neÏ na ão slovenskáekonomika mala, a nikdy by sme nedopustili,aby sa ão len o korunu zmen‰ili sociálne dávky.Práve naopak. Ale ak by ktorákoºvek vláda postupovalapodºa prieskumu verejnej mienky celé4 roky, dopadla by katastrofálne. Ja som presvedãen˘,Ïe o rok budeme maÈ ìaleko viac argumentov.Dnes sa pohybujeme medzi 6-7 %, 8 %bol nበvolebn˘ v˘sledok, ja si nemyslím, Ïe toje nejaká veºká katastrofa. Samotné agentúry udávajútoleranciu 2-3 %, a keì máte v niektoromprieskume 5 %, ão keì je to v skutoãnosti 8 %?A niekedy máte 8 % , a ão keì je to v skutoãnosti5 %? TakÏe tam hrá veºkú úlohu aj náhoda.DôleÏité je sledovaÈ trendy v priebehu piatich-‰iestich mesiacov a potom sa nad t˘m zamyslieÈ.Ale v Ïiadnom prípade nerobím politiku podºa toho,aké sú aktuálne preferencie.Má liberálna politika v slovenskej spoloãnostirezervy, alebo je toto spoloãenstvo podºa vásnatoºko konzervatívne, Ïe len pár ºudí má chuÈa túÏbu po skutoãnej slobode?Nemyslím si, Ïe by bolo príli‰ konzervatívne,len je úplne smie‰ne, Ïe mnohí liberáli si svojepolitické vízie, resp. priority realizujú kaÏd˘ posvojom. Namiesto toho, aby sme sa dokázali spojiÈ,aby sa k nám prihlásili aj tí, ktorí tieÏ majútendencie k liberálnemu cíteniu, rad‰ej majú potrebuvypisovaÈ po novinách, akí sú oni liberália my nie. Bohorovne sa vciÈujú do úlohy prav˘chliberálnych novinárov, ktor˘ch jedin˘m cieºom jenapísaÈ doma v záti‰í komentár, ak˘ je Rusko neliberál.Tak uÏ by sa moÏno patrilo, aby sa koneã-✱N ATTENDEZ PAS DE VOUS SENTIR PERDUS POUR APPRENDRE LE FRANCAIS.* NEâAKAJTE A NAUâTE SA PO FRANCÚZSKY SKÔR, AKO SA BUDETE CÍTIË STRATENÍ!BETC EURO RSCG ART ® Getty Images/André Gallant/PhotodiscNájdite si svoje miesto v Európskej únii! Francúz‰tina je:- európskym pracovn˘m jazykom,- jazykom troch miest, ktoré sú sídlom európskych in‰titúcií,- jazykom dôleÏit˘ch partnerov Slovenska.www.hovorte-francuzsky.comde laintergouvernementaleFrankofónia,to je 56 ‰tátov a vlád.13

ne aj títo liberáli dali dokopy a aby urobili nieãolep‰ie, a ja sa rád k nim pridám. Len nech uÏ prestanúbºabotaÈ o tom, ão v‰etko sa má, lebo jehrozne ºahké do nemoty rozprávaÈ, rad‰ej nech tourobia. Nám sa v‰ak podarilo nieão, ão sa tu naSlovensku v nov‰ej dobe nepodarilo nikomu: mysme neboli v parlamente, my sme nevznikli delením,ani puãaním, ani niãím podobn˘m. Ja somnebol v parlamente tak, ako pán Fico v ãase, keìzaloÏil stranu, a neodchádzal som do Aliancie znejakej politickej pozície. Îiadna politická stranana Slovensku od roku 1993 sa nedostala do parlamentutak, Ïe vznikala na zelenej lúke, lenANO. A keìÏe sa nám prihodil úspech, ktor˘ sana Slovensku obvykle neodpú‰Èa, tak sa aj postojmnoh˘ch k nám profiluje podºa toho, aká je dæÏkaich závistlivého nosa. UÏ je tu plno liberálnychin‰titúcií, ktoré sa pretekajú v tom, kto napí‰e liberálnej‰iubroÏúrku alebo liberálnej‰í ãlánok, akto viac alebo menej osoãí t˘ch nehodn˘ch politikov,ktorí sa podºa nich na liberálov len hrajú.No dobre, ale, prosím vás, prestaÀte uÏ reãniÈ, prestaÀtevypisovaÈ, prestaÀte sa tváriÈ ako urazenédeti, ktor˘m zobrali hraãku, a prestaÀte sa hraÈ nalep‰ích a najlep‰ích liberálov! Buì sa pridajte, alebonieão urobte lep‰ie, aby sme sa mohli pridaÈmy. Nekoneãné reãnenie je chyba mnoh˘ch liberálov,ktorí by sa vo veºkej miere mali kreovaÈmoÏno práve z kruhu podnikateºov a intelektuálov,prípadne z predstaviteºov nejak˘ch in‰titúciítretieho sektora, a ktorí sa na ANO verbálnepozerajú s obrovsk˘m de‰pektom, lebo je hroznemoderné povedaÈ medzi kaviarensk˘mi intelektuálmi:Ak˘Ïe je uÏ len ten Rusko liberál? Taksa k nám pridajte, aby nám to i‰lo lep‰ie, lebo lenomieºanie donekoneãna t˘ch ist˘ch vyjadrení,názorov a ideí je absolútne kontraproduktívne,smie‰ne a nehodné t˘ch, ktorí si o sebe ãasto sobºubou hovoria, Ïe sú motorom slovenskej inteligenciea zároveÀ, Ïe cítia liberálne. Ak im naozajna liberálnej politike záleÏí, tak by uÏ moÏnomohli prestaÈ toºko vypisovaÈ a mali by rad‰ejvyhlásiÈ: Poìme robiÈ politiku lep‰ie!Iste vo vás e‰te stále doznieva záujem o médiá,keì ste v nich boli niekoºko rokov hviezdou.Situácia sa v‰ak v minul˘ch mesiacoch rapídnezmenila. Banalita v médiách e‰te viac zaplavilaslovenské domácnosti, a to nielen z televíziíkomerãn˘ch, ale uÏ aj z verejnoprávnejJednotky. Nemohli by ste TV Markíza odporúãaÈ,pretoÏe ste jej otcom a pôvodn˘m formovateºom,aby zaskoãila konkurenciu a dalaniektor˘m svojim programom ão najviacpunc serióznosti, napríklad v niektor˘chtalkshow? Zatiaº snáì jedin˘m pokusom vMarkíze, aspoÀ ako to ja vnímam, je novástredaj‰ia noãná relácia âo a ako s MilanomLasicom...Viete, práve verejnoprávna televízia je na to,aby slúÏila verejnému záujmu. Zatiaº slúÏi len tomu,aby sa mohol Rybníãek vyÈahovaÈ, ão v‰etkodokáÏe nakúpiÈ za peniaze, na ktoré sa mu kaÏd˘mesiac ºudia poskladajú. A to dokáÏe, hºadámão najslu‰nej‰í v˘raz, kaÏd˘ diletant alebo kaÏd˘amatér. To je stále podnikanie v ‰t˘le: Dajtemi peniaze a uvidíte, ão urobím! S úsmevom somsi preãítal informáciu o tom, ako STV víÈazoslávnea s veºkou pompou oznámila, Ïe v roku2003 skonãila so ziskom. No ão je to za nezmysel,ba priamo stupidita, aby sa obãania Slovenskaskladali Rybníãkovi na zisk, odhliadnuc odtoho, Ïe sa príjmy z koncesionárskych poplatkovv˘razne zv˘‰ili, takÏe o zisku sa mu ºah‰ie hovoríneÏ t˘m riaditeºom, ktorí mali televíziu podkapitalizovanú.A druhá vec je, Ïe sa z STV stalanormálna komerãná, trochu e‰te nevydarená televízia,ktorá má tú drzosÈ, Ïe si nechá kaÏd˘ polrokna svoje obchodnícke aktivity vyzbieraÈ 1 apol miliardy korún a potom chodí so svojimi blízkymipo festivaloch a tvária sa, akí sú úÏasní manaÏéria ão v‰etko si môÏu dovoliÈ kúpiÈ. Je to absurdnosÈslovenského mediálneho priestoru, ktorá,samozrejme, vznikla ako trucpodnik niektor˘chpolitick˘ch strán voãi Markíze. Niã to v‰aknemení na veci, Ïe je to nechutnosÈ od zaãiatkuaÏ do konca. Na druhej strane, pokiaº ide o správaniesa Markízy, myslím si, Ïe sa ãiní v tejto konkurenciiveºmi statoãne, pretoÏe si drÏí svoj 42-aÏ 44-percentn˘ podiel, k˘m STV sa pohybujeniekde okolo 20 %, ão je asi ‰tandard aj napriektomu, Ïe investovala milióny z peÀazí daÀov˘chpoplatníkov do nákupov prostoduch˘ch a lacn˘chkomerãn˘ch titulov, teda programov, ktoréjednoducho nie je problémom kúpiÈ, ak máte nane peniaze. Aje mi veºmi ºúto, Ïe priestor pre slovenskútvorbu, pre pôvodné tituly je uÏ dávno vnenávratne. Keì uÏ majú toºko peÀazí, tak samohli aspoÀ pokúsiÈ obnoviÈ bratislavské dramaticképondelky, ktoré by moÏno zase raz vynieslina svetlo boÏie aj novú vlnu hercov a nádejn˘chhereãiek. Tí by si to zaruãene zaslúÏili.Ale to by museli páni v STV rozm˘‰ºaÈ trochu oinom, neÏ len o tom, ako ão najviac otráviÈ ÏivotMarkíze. Ja si myslím, Ïe je na Rade STV, abyzváÏila a konala, ak usúdi, Ïe konaÈ treba.Ako to v‰ak môÏete od Rady ãakaÈ, keì sa e‰-te stále volí ‰t˘lom, ktor˘ je podºa môjho názoruúplne proti duchu verejnoprávnosti: voliaju poslanci bez akéhokoºvek kºúãa, takÏe nemoÏnovylúãiÈ ani rôzne zákulisné obchody.Nekritizujme zase v‰etko, poìme na to postupne.Urobil sa v zásade jeden veºmi dôleÏit˘krok vpred, Ïe riaditeºa uÏ nevolí parlament, aleRada. A to je veºmi dôleÏit˘ pokrok, po ktorommôÏe nasledovaÈ ìal‰í. Nechcime hneì v‰etko,nemáme na to. Ale postupne, verím, Ïe sa budesituácia aj vo verejnoprávnych médiách zlep‰ovaÈ.14

S V E T F I N A N C I ÍK bankov˘m subjektom, pôsobiacim na na‰om trhu patrí aj EXIMBANKA SR, ktorá je vo svojompostavení ojedinelá. Jej aktivity sú zamerané najmä na podporu exportu, ale vo svojej ponuke máaj poisÈovacie sluÏby. V rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér sa Marta Toma‰oviãová zaujímala nieleno súãasnosÈ, ale aj perspektívy. Na jej otázky odpovedal guvernér Eximbanky SR Ladislav VA·KOVIâ.V˘hody jedineãnostiPri kreovaní hospodárskej politiky Eximbankyste si definovali ciele kompatibilné s podobn˘miin‰titúciami pôsobiacimi vo svete.Ako dnes hodnotíte ich napæÀanie a najmä,ktoré momenty nováãika v bankovníckom európskomsvete vás stáli najväã‰ie úsilie?In‰titúcie, plniace podobné úlohy ako EXIM-BANKASR, sú ‰tandardné prakticky v celej svetovejekonomike. Podpora exportu je totiÏ v kaÏdomekonomickom prostredí jedn˘m z pilierovhospodárskej politiky kaÏdého ‰tátu. Nie je pritomdôleÏité, ãi v tejto role pôsobí jedna in‰titúciaplniaca súãasne úlohy v oblasti bankov˘ch apoisÈovacích ãinností, alebo dve oddelené in‰titúcie,‰pecializované na v˘kon len jednej ãinnosti.Vo väã‰ine prípadov to b˘vajú osobitné organizácie,zamerané na v˘kon ãinností spojen˘ch spodporou exportu, ale na druhom póle môÏemenájsÈ i organizácie primárne plniace komerãné aktivitya len poverené ‰tátom pre v˘kon ãinnostíspojen˘ch s podporou exportu. Asi najsyntetickej‰íukazovateº, ktor˘ vystihuje, ako in‰titúciapodobná na‰ej plní svoje poslanie, je percentuálnypodiel podporeného exportu na celkovomexporte. Ten sa pohybuje pri podobn˘ch in‰titúciáchmedzi 2 aÏ 12 percentami. Nami dosahovan˘podiel podporeného exportu za posledné rokysa dosiahol 6 aÏ 7 percent, priãom na trhu pôsobímepomerne krátko, tento rok to bude ôsmyrok. EXIMBANKA podºa môjho názoru pre‰lapoãas svojho krátkeho Ïivota, z hºadiska oãakávaníplnenia úloh, ktoré má napæÀaÈ, tromi rôznymietapami. Najprv sa od nej oãakávalo snáìpriveºa, Ïe bude rozhodujúcim motorom rastuexportu. Po tomto pomerne krátkom období nasledovalaetapa, keì musela obhajovaÈ svoju existenciu.Nasledovalo zatiaº posledné a dúfam, ÏeuÏ i definitívne reálne hodnotenie jej pôsobenia,ktoré je dnes sprevádzané úsilím o maximálnuefektivitu v‰etk˘ch jej aktivít a e‰te aktívnej‰iepôsobenie pri podpore exportu.Dnes sme súãasÈou europriestoru a t˘m sazmenili aj kritériá porovnávania. S ktor˘mi európskymispoloãnosÈami vá‰ho typu vediete,resp. oãakávate, Ïe budete viesÈ ostr˘ konkurenãn˘súboj v úsilí o získanie zákazníka?Na‰ou snahou ako ‰pecializovanej in‰titúcienie je, snáì s v˘nimkou poistenia exportného obchodovateºnéhorizika, pôsobiÈ ako konkurentdomácich bankov˘ch alebo poisÈovacích domov.Viaceré na‰e produkty práve naopak, predpokladajúspoluprácu napríklad pri refinanãn˘chúveroch s komerãn˘mi bankami. âastov‰ak podporujeme v˘voz do teritórií, v ktor˘chje riziko na hranici akceptovateºnosti pre komerãnezamerané in‰titúcie, takÏe v rámci Slovenskamáme jedineãnú pozíciu, sme jediní,ktorí sme ochotní podporiÈ slovenského v˘robcupri v˘voze do takéhoto teritória. V medzinárodnommeradle sa snaÏíme spolupracovaÈ spartnersk˘mi in‰titúciami, ãi uÏ v okolit˘ch krajináchalebo v zámorí. Svedãia o tom dohodypodpísané s rovnako zameran˘mi in‰titúciami vokolit˘ch krajinách, hlavne tzv. Visegrádskej‰tvorky, ale i so zámorsk˘mi partnermi, ako jeamerická Eximbanka alebo ãínska exportná poisÈovÀaSinosure. Samozrejme, na‰i domáci v˘vozcoviasa ãasto stretávajú s konkurentmi vsúÈaÏi o kontrakty a tí môÏu byÈ takisto podporovanísvojou národnou proexportnou in‰titúciou.Tu je samozrejme prioritou podpora vlastnéhoexportéra.Vo va‰ej ãinnosti sa prelína záujem vlády a komerãn˘záujem. Ako hodnotíte doteraj‰ie pôsobeniena slovenskom trhu?Presnej‰ie by som definoval, Ïe v na‰ej ãinnostimusíme presne oddeºovaÈ záujem ‰tátu od komerãn˘chaktivít. Táto otázka je mimoriadnedôleÏitá dnes, po vstupe do Európskej únie, keìÏepodºa prijat˘ch pravidiel je ‰tátna pomoc prípustnáiba vtedy, keì nedeformuje trhové prostredie.Dnes v poisÈovacích komerãn˘ch ãinnostiachspojen˘ch s podporou exportu pokr˘vameviac ako 40% trhu, pri poistení takzvanéhoneobchodovateºného rizika je na‰e postavenietakmer v˘luãné.Ako hodnotíte záujem o produkty va‰ej ãinnostizo strany slovensk˘ch v˘robcov a ktorémomenty najviac limitujú úãinnosÈ va‰ich zámerov?Ja si otázku kladiem trocha inak, mÀa viac zaujíma,ako hodnotia slovenské podniky na‰e aktivitypri podpore exportu. My sme tí, ktorí imposkytujeme a chceme poskytovaÈ servis. Îemnohé podniky nie sú dostatoãne informované ona‰ich moÏnostiach a produktoch, je podºa mÀaskôr nበproblém, aj keì sme v poslednom obdobíurobili na spropagovanie na‰ich moÏnostípomerne dosÈ. Z hºadiska ‰kály poskytovan˘chproduktov vieme obslúÏiÈ na‰ich klientov komplexne,slabinou zostáva poskytnutie domácehopoistenia pre exportérov; v súãasnosti sa snaÏímeo legislatívnu zmenu, ktorá by nám umoÏnilatúto ãinnosÈ.Prelínanie bankov˘ch a poisÈovacích produktovpriná‰a svoje ovocie. Ako hodnotíte doteraj‰ieefekty a ktoré prekáÏky, ãi uÏ legislatívnealebo praktické, treba prekonaÈ tak, aby stemohli dosahovaÈ e‰te vy‰‰ie efekty?Súhlasím, Ïe model, ktor˘ bol zvolen˘ pred ôsmimirokmi, má svoje prednosti. V kaÏdom prípadepre klienta je v˘hodné, byÈ obslúÏen˘ na jednommieste. Vzhºadom na na‰u snahu pretransformovaÈsa na in‰titúciu, ktorá bude plne kompatibilnouv trhovom prostredí Európskej únie,zasa tento model môÏe niekedy vyvolaÈ ÈaÏkosti.Na to, aby sme boli efektívnej‰í, okrem uÏ spomínanejlegislatívnej zmeny v‰ak treba vyvinúÈtlak predov‰etk˘m vnútri, kaÏd˘ zamestnanecEXIMBANKY SR musí vedieÈ poradiÈ alebo ãastoi rie‰iÈ problémy na‰ich klientov.S ak˘mi ãíseln˘mi efektmi sa môÏe EximbankaprezentovaÈ na základe konsolidovanéhov˘kazu ziskov a strát za rok 2003?Veºmi struãne, v‰etky zámery finanãno-obchodnéhoplánu boli splnené. Objem podporenéhozahraniãného obchodu dosiahol 54,6 mld.Sk, rozpoãtové zámery boli prekroãené v oblastibankov˘ch i poisÈovacích ãinností a zisk bol vytvoren˘vo v˘‰ke 95,7 mil. Sk. V˘roky audítoraposudzujúceho hospodárenie banky podºa medzinárodn˘chi domácich ‰tandardov sú bezv˘hrad. Pre nás, keìÏe sa pripravujeme na získavanieprostriedkov na medzinárodn˘ch finanãn˘chtrhoch, je mimoriadne dôleÏité i získanieratingu od medzinárodnej spoloãnosti Moody’sna úrovni Slovenskej republiky.Ktoré produkty alebo ãinnosti sa zmenia vEximbanke pod vplyvom vstupu SR do EÚ?Eximbanka SR sa pripravovala na vstup Slovenskado EÚ uÏ dlh‰í ãas, takÏe dnes poskytovanéprodukty sú na úrovni ‰tandardov v únii. Osobnesi myslím, Ïe vstup do EÚ zvy‰uje hlavne nárokyna pracovníkov na‰ej in‰titúcie, vrátane vedenia.Zaãíname pôsobiÈ v zloÏitej‰om a sofistikovanej‰omprostredí, kde slovenskí v˘vozcoviabudú naìalej potrebovaÈ in‰titúciu ná‰ho typu.S ktor˘mi zahraniãn˘mi spoloãnosÈami Eximbankaúzko spolupracuje a ktoré ciele predÀou stoja v najbliωom období?Na‰ím najbliωím partnerom sú dve in‰titúciev âeskej republike, poisÈovacia spoloãnosÈ EGAPa âeská exportná banka. Spoluprácu s nimi si dovoºujemoznaãiÈ za veºmi úzku. Vzájomne si skúsenostivymieÀame i s ìal‰ími partnermi v okolit˘chkrajinách, veºmi nám pomohla v˘menaskúseností i so slovinskou in‰titúciou na podporuexportu. Pre nás dominuje hlavná úloha, staÈsa na Slovensku in‰titúciou, na sluÏby ktorej, akich potrebuje, sa bude môcÈ obrátiÈ kaÏd˘ slovensk˘exportér.15

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V OSpoloãnosÈ VÁHOSTAV-SK, a.s. Îilina nadväzuje na 50–roãnú tradíciu jednej z najväã‰íchstavebn˘ch spoloãností v Slovenskej republike, Váhostavu Îilina. 1. 7. 2004 uplynie 50 rokovod rozhodnutia vtedaj‰ích ‰tátnych orgánov zriadiÈ v Îiline podnik na v˘stavbu vodn˘ch diel(VáÏska kaskáda), priãom táto ‰pecializácia vyrcholila tak˘mi stavebn˘mi dielami, ako boli napr.vodné nádrÏe Stariná, Nová Bystrica, Málinec ãi Turãek, vodné diela – VD Liptovská Mara,PVE âierny Váh, SVD Gabãíkovo a napokon VD Îilina. Nezanedbateºná je aj spoluúãasÈna v˘stavbe JE Mochovce. V roku 1992 podnik realizoval prehradenie toku Dunaja pri obciâunovo spôsobom, ktor˘ svetová technická verejnosÈ hodnotila ako technológiu tretieho tisícroãia.VÁHOSTAV-SK, a.s. Îilinaprichádza s nároãn˘mprogramom kvality a inováciePodnik prakticky od svojho vzniku aÏ dozaãiatku 90. rokov realizoval v rozhodujúcejmiere vodohospodárske stavby. V tomto sortimenteprác sa radil medzi najlep‰ie stavebnéspoloãnosti vo vtedaj‰om âeskoslovensku.Okrem in˘ch faktorov zásluhu na tomto postavenímalo zavádzanie nov˘ch technológiípráve pri realizácii veºk˘ch vodohospodársk˘chstavieb. Pre pamäÈ a históriu je potrebnépripomenúÈ napríklad prechod z kanálov˘chváÏskych stupÀov na v˘stavbuúdoln˘ch sypan˘ch hrádzí. Dominantné postaveniev existencii podniku v tomto obdobíz pohºadu uplatÀovania nov˘ch kon‰trukcií,technológií a strojn˘ch zostáv majú stavbyPreãerpávacia vodná elektráreÀ (PVE)âierny Váh, Sústava vodn˘ch diel (SVD)Gabãíkovo a Jadrová elektráreÀ (JE) Mochovce.Na stavbe PVE âierny Váh boli o.i.na ‰piãkovej úrovni nasadené v˘konné dozéry,vedené na svahu v presnom sklone laserom.Zvlá‰tnu pozornosÈ si zasluhuje v˘stavbaochrann˘ch vaní stavebn˘ch jám naSVD Gabãíkovo kombinovanou injektáÏou,vyuÏívanie technológií ‰peciálneho zakladaniaa veºkoplo‰ného fóliového tesnenia. Nastavbe JE Mochovce bola s úspechom navrhnutákoncepcia ÈaÏby s vyrovnanou bilanciouodÈaÏby a násypov, ão umoÏnilo spracovanie700 m 3 horniny za hodinu. Na tejtostavbe bol tieÏ vykonan˘ clonov˘ odstrel s objemomv˘lomu aÏ 100 tis.m 3 . Svoje miestov histórii podniku majú aj stavby priemyselnéa ekologické – ãistiãky odpadov˘ch vôd(âOV Liptovsk˘ Mikulá‰, Îilina,Trenãín,RuÏomberok...), skládky komunálneho odpadu,ale aj cestn˘ a diaºniãn˘ program, reprezentovan˘úãasÈou na v˘stavbe diaºniceD1 Ivachnová – Liptovsk˘ Mikulá‰.Je na mieste pri tomto pripomenutí si 50.v˘roãia vzniku podniku Váhostav Îilina poìakovaÈniekoºk˘m generáciám stavbárov atechnikov za realizované diela, ktoré sú stálevyuÏívané a slúÏia celej spoloãnosti.Z pôvodnej rozhodujúcej ‰pecializácie navodohospodárske stavby sa podnik v priebehu90. rokov postupne preorientoval na priemyselnúv˘stavbu, stavby pozemného staviteºstva,obãiansku vybavenosÈ, bytovúv˘stavbu, diaºniãn˘ program, infra‰trukturálneprojekty a na ekologické stavby. V nadväznostina túto zmenu v˘robného programusa podnik prezentoval tak˘mi stavbami, akoboli napr. TESCO Banská Bystrica, CentrálaVÚB v Bratislave ãi nad‰tandardné bytovéobjekty v lokalite Machnáã. Zamestnancipodniku sa podieºali napr. aj na v˘stavbeÚstredia NBS v Bratislave, na stavbe tunelaBranisko, na stavbe Diaºniãného hraniãnéhopriechodu Jarovce, ale aj na rekon‰trukãn˘chprácach v SCP RuÏomberok. V Bratislaveokrem toho podnik postavil viaceré pozemnéstavby – spomeÀme Îelezniãnú stanicu vPetrÏalke, budovu Slovensk˘ch telekomunikácií(dnes v nej sídli Telekomunikaãn˘ úradSR), podzemné parkovisko hotela Carlton,obnovu barokového paláca v NKP Bratislavsk˘hrad a pod. Impozantné administratívneobjekty a objekty obãianskej a bytovejv˘stavby boli postavené aj v zahraniãí.·irok˘ sortiment stavieb kládol vysokéBratislavsk˘ hrad – Západná terasa16

S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V Oodborné nároky na technickú a organizaãnúzdatnosÈ zamestnancov. Vo firme sa pretomuseli postupne realizovaÈ rozsiahle ‰trukturálnea organizaãné zmeny, ktoré si vyÏiadalspoloãensk˘ v˘voj a novoformujúci sastavebn˘ trh. Okrem in˘ch strategick˘ch zámerovaj z t˘chto dôvodov 15. 5. 2001 spoloãnosÈVáhostav, a.s. Îilina uskutoãnilavklad ãasti podniku do základného imaniasvojej dcérskej spoloãnosti VÁHOSTAV– SK,a.s. Îilina. Uveden˘m dÀom spoloãnosÈVÁHOSTAV– SK, a.s. prevzala na seba zodpovednosÈza rozhodujúce stavby a po dohodes investormi pokraãovala v ich realizácii.Do‰lo k rozhodujúcim zmenám vo vlastníckychvzÈahoch a k personálnym zmenám vov˘konnom manaÏmente.Tunel BraniskoV rokoch 2002 a 2003 VÁHOSTAV – SK,a.s. Îilina nadviazal na tradíciu a v súÈaÏi ostavbu roka získal nomináciu na hlavnú cenu„Titul stavba roka 2003“ za stavebné dielo„Znovupostavenie b˘valého barokovéhoobjektu na západnej terase Bratislavskéhohradu“ a tieÏ cenu Ministerstva Ïivotnéhoprostredia SR za stavebné dielo s najväã‰ímekologick˘m prínosom – za rekon‰trukciu„Spaºovne komunálneho odpadu (Bratislava,Vlãiehrdlo)“.SpoloãnosÈ VÁHOSTAV–SK, a.s. Îilinachce svoje postavenie na slovenskom stavebnomtrhu potvrdiÈ aj v tomto roku ìal‰ímzv˘‰en˘m objemom prác cez novopripravo-vané zákazky. Medzi stanovené priority spoloãnostipatrí pokraãovanie prác na rozostavan˘chstavbách najmä diaºniãného typu nasevernom Slovensku (Budatín – Brodno, obchvatmesta âadca, Skalité, Tunel Horelicaa i.), ìalej na rozostavan˘ch stavbách charakterurekon‰trukãn˘ch, obãianskych ãivodohospodárskych prác ekologického typu(âOV Kysucké Nové Mesto, v˘stavba AquaparkuTatralandia pri Liptovskom Mikulá‰ia ìal‰ie).Okrem t˘chto projektov sa firma chceuchádzaÈ o ìal‰ie zákazky v rámci Slovenska,a to typu priemyseln˘ch parkov, obãianskeja vodohospodárskej v˘stavby, rekon‰trukãn˘cha modernizaãn˘ch prác. Tento trend potvrdzujezískanie nov˘ch zákaziek, ako napr.âOV Nitra a pod.Aktívne sledujeme najmä dianie v súvislostis v˘stavbou novej automobilky HYUN-DAI/KIA v lokalite Îiliny. Je na‰ím prioritn˘mcieºom podieºaÈ sa na realizácii zákaziek,spájan˘ch s touto investíciou. Disponujeme‰irok˘m technick˘m, technologick˘m a manaÏérskympotenciálom, schopn˘m zvládnuÈaj najnároãnej‰ie stavebné technológie, viaÏucesa napríklad na diaºniãn˘ program, ale ajna stavby a objekty súvisiace s infra‰truktúrouãi obãianskymi a vodohospodárskymiprácami. Máme dostatok skúseností a kvalitn˘personál, ktor˘ sa podieºal, ako uÏ bolouvedené, aj v minulosti na takomto druhuprác.V skupine VÁHOSTAV – SK, a.s. pracujev súãasnosti 1 160 zamestnancov a firma mápäÈ dcérskych spoloãností, organizovan˘ch nav˘robkovom princípe, ão zabezpeãuje komplexnosÈdodávky. Podnik v minulom rokuobhájil certifikát ISO 9001/2000 a v súãasnostisa uÏ pripravuje na získanie a zavedeniecertifikátu Environment ISO 14 001.ZvaÏuje sa aj moÏnosÈ získaÈ certifikát OH-SMS 18001 k BOZ a tak maÈ v podniku vybudovan˘integrovan˘ systém kvality.Práve so vstupom Slovenskej republiky doEurópskej únie oãakávame na slovenskomstavebnom trhu ìal‰í nárast konkurencie kva-ÎilinaLuãeneclitn˘ch zahraniãn˘ch firiem. Preto napriekoãakávanému rastu investiãn˘ch príleÏitostípociÈujeme nevyhnutnosÈ naìalej zvy‰ovaÈefektívnosÈ práce a kvalitu podniku ako celku,s cieºom byÈ na stavebnom trhu konkurencieschopní.Preto okrem prijat˘ch a realizovan˘chopatrení v organizácii podniku,jeho ãinností atì., pokraãujeme aj v nastúpenomtrende vzdelávania vedúcich zamestnancovspoloãnosti, s cieºom osvojiÈ si modernéprojektové riadiace systémy, komunikáciua zv˘‰iÈ svoje jazykové znalosti. Realizujemeaktívnu zamestnaneckú politiku,zameranú na v˘ber mlad˘ch perspektívnychzamestnancov. So Îilinskou univerzitou mámepripravenú Dohodu o spolupráci, ktorejcieºom je o.i. aj systematická príprava a v˘chovanovej generácie stavebn˘ch inÏinierovpre nበpodnik. Podobnú dohodu chystámeaj so SOU stavebn˘m v Îiline, zameranú naprípravu a v˘ber mlad˘ch robotníkov. V nadväznostina ciele v marketingovej oblasti, zaúãelom zv˘‰enia kvality a efektívnosti prác,postupne pripravujeme skvalitnenie aj existujúcehostrojného a mechanizaãného parku.Veríme preto, Ïe rok 2004 bude pre spoloãnosÈVÁHOSTAV – SK, a.s. Îilina úspe‰n˘a podnik sa aj po vstupe Slovenska do EÚuplatní a presadí v silnej konkurencii domácichãi zahraniãn˘ch stavebn˘ch firiem.17

N Á R O D N Á R A D A S RNovinárska obec, dokonca aj odborná tlaã sa veºmi málo zaujíma o ãinnosÈ V˘boru NR SRpre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a pritom máme odpovede na ich otázky, ãi uÏ ideo informatizáciu spoloãnosti, nepreinvestovanie l mld. eur spoloãnosÈou ST, a.s. a mnohé ìal‰ieoblasti súvisiace s hospodárskymi otázkami rozvoja SR. Na‰e odpovede sa v‰ak nesú vÏdyv rovine odbornosti. To boli slová predsedu v˘boru Jána RUSNÁKA, s ktor˘m sapre Parlamentn˘ kuriér rozprávala Marta Toma‰oviãová.Projektovanie budúcnostiPo období lakonick˘ch príchodov zahraniãnéhokapitálu sa na Slovensko dostávajúsilní hráãi medzinárodn˘ch a nadnárodn˘chspoloãností. Do hry vstupujú nové pravidlá.Ako vy hodnotíte toto obdobie?V prvej fáze sme i‰li cestou veºk˘ch investícií,o ãom svedãí aj príchod veºk˘ch spoloãnostíhlavne v oblasti automobilového priemyslu.V ìal‰om období sa musíme orientovaÈviac na vrstvu mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov.Nie je dôleÏité hovoriÈ o neexistujúcejstratégii, ale odraziÈ sa od jestvujúcejsituácie. Nie je pravdou, Ïe doteraz sme nemaliÏiadnu stratégiu, Ïe veci sa vyvíjali chaoticky.Poslancom som uÏ druhé volebné obdobie adobre si pamätám, Ïe sme prijímali priemyselnúpolitiku, energetickú a ìal‰ie okruhy,ktoré súvisia s hospodárskou politikou. Aktuálnousa dnes stáva energetická politika, kdenastal urãit˘ v˘voj, prispôsobili sme sa legislatíveEÚ a to sú podnety, ktoré si vyÏadujúurobiÈ urãité korekcie tak, aby v sebe zah⁄Àaliv‰etky potrebné atribúty. Vo veºmi krátkej dobebudeme pripravovaÈ novú energetickú politiku,ktorá zahrnie moÏno aj otázky doprivatizácieenergetiky, teplárenstva a veci s t˘m súvisiace.âas sme nestratili, ten nastal teraz,keì uÏ ako riadna stabilná trhová ekonomikasi musíme spracovaÈ predpoklady pre dlhodob˘v˘voj, aby aj investori vedeli, ako sa chcekrajina ìalej rozvíjaÈ. Aby na to nadväzovaliìal‰ie, podporné priemyselné odvetvia.Hospodársky v˘voj na Slovensku prechádzalviacer˘mi zlomov˘mi momentmi v˘voja.Ako hodnotíte polemiky o tom, Ïe SRnemá dostatoãne spracované strategické zameraniejednotliv˘ch oblastí hospodárskejpolitiky?Myslím si, Ïe strategické plány jednotliv˘choblastí nie sú v‰etky dopracované tak, ako bymali byÈ, ale nepokladám to za chybu Slovenska.Je to dané v˘vojom. Slovensko museloprejsÈ celkovou ‰trukturálnou zmenou, treba siuvedomiÈ priemyselnú skladbu, ktorá tu bola e‰-te z âeskoslovenska. To si vyÏiadalo premyslieÈsi, ako to bude v budúcnosti. Akékoºvekprognózy boli zbytoãné, museli sme sanovaÈhospodárstvo a v podstate sa presadzovali skôrkrátkodobé ciele, ktoré mali viesÈ k zmene‰truktúry. Práve vstupom do EÚ sa situácia mení,Slovensko sa stáva súãasÈou stabilného hospodárskehotrhu, ktor˘ si vyÏaduje, aby sa pre-‰lo od politick˘ch proklamácií ku jasn˘m hospodárskymkritériám hodnotenia stratégie. Pretoje potrebné, aby sme na‰tartovali processtrednodob˘ch a dlhodob˘ch stratégií, ktoré súpre Slovensko potrebné. Treba si uvedomiÈ vakej fáze sa SR nachádza. Dnes je Slovenskojasnou trhovou ekonomikou, o ãom svedãiamnohé v˘sledky z minulého roka, z krajín V-4má najr˘chlej‰í ekonomick˘ rast. Pozitívnymukazovateºom v˘voja je aj prílev zahraniãn˘chinvestícií, ktoré prichádzajú na Slovensko, ãonaznaãuje, Ïe dlhodobá stratégia sa musí prispôsobiȉtruktúre, ktorá sa dnes rozvíja. Sompresvedãen˘, Ïe po na‰tartovaní reforiem, ktorév ekonomickej oblasti finalizujú, t.j. daÀová,sociálna reforma atì., vlastne nastal ãas, kedysú jasné v˘chodiská a od nich sa môÏeodvíjaÈ dlhodobá stratégia. Musí obsahovaÈ nielenmakroekonomické prvky, ale aj prvky priamehodopadu na obyvateºstvo, aj ‰trukturalizáciupriemyslu v tom duchu, Ïe mimo veºk˘chinvestícií je tu potrebná aj stratégia pre rozvojmalého a stredného podnikania.Ktoré aktivity v rámci hospodárskeho v˘vojapovaÏujete za najefektívnej‰ie z dlhodobej‰iehohºadiska? Bude hospodársky v˘vojpri masívnom nástupe automobilovéhopriemyslu smerovaÈ správnym smerom?SR je malou krajinou a nie v‰etky veci môÏemeovplyvÀovaÈ sami. KeìÏe sa nám v tomtoobdobí podarilo prilákaÈ sem takú v˘znamnúoblasÈ, akou je automobilov˘ priemysel, musímesvoju stratégiu a hospodársku politiku tomuprispôsobiÈ. Musíme si uvedomiÈ, Ïe to jereálny fakt. Kuviãie hlasy hovoria, Ïe sa stávamezraniteºn˘mi v prípade recesie a Ïe SRna to doplatí. Nemám rád ãierno biele videnie.Treba vidieÈ fakty a t˘m prispôsobiÈ svoje konanie.T˘m, Ïe sme získali troch siln˘ch hráãovv oblasti automobilového priemyslu, je to preSR dobré. Mohol by som argumentovaÈ ‰tatistick˘miúdajmi, ale podstatnej‰ie je, Ïe Slovenskosa stalo zaujímav˘m pre svet, je to nov˘signál, stúpli nám ratingy a investori sa onás zaujímajú. Tu si treba uvedomiÈ váÏny moment,dokedy je pre Slovensko únosné, abysme sa zaoberali iba t˘mito veºk˘mi hráãmi,a kedy sa treba zaoberaÈ aj inou skupinou. Sompresvedãen˘, Ïe obdobie nasledujúcich dvochrokov e‰te budeme zaznamenávaÈ príchod siln˘chmedzinárodn˘ch a nadnárodn˘ch spoloãností,ale potom uÏ musíme na‰u hospodárskupolitiku modelovaÈ tak, aby sme prioritnezaãali stimulovaÈ vrstvu mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov, pretoÏe táto vytvára podhubiepre t˘ch veºk˘ch, aby sa nám nestalo to, Ïev‰etci subdodávatelia budú zvonka. Na‰ou snahoumusí byÈ vytváraÈ také podmienky, abyprevaÏná väã‰ina subdodávateºov bola zo Slovenska,pretoÏe na nich sa viaÏu malí a strednípodnikatelia, ktorí zabezpeãujú zamestnanosÈ.Preto je potrebné v blízkej budúcnostipreorientovaÈ sa na stredn˘ch a mal˘ch podnikateºova pomôcÈ im rôznymi podporn˘miprogramami.18

N Á R O D N Á R A D A S RMnoho sa hovorí o podpore mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov(MaSP), ktorí sú chrbticouspoloãnosti. Z vá‰ho pohºadu, robí sa dostatoãner˘chlo a efektívne v prospech rozvojatejto vrstvy?Tu zaznievajú v˘ãitky, Ïe na jednej stranesa hovorí o podpore vrstvy mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov, ale na ich plecia dopadá veºkédaÀové zaÈaÏenie. Jednoducho, to je stratégia,keìÏe sme prijali daÀovú reformu, ktorá hovorío rovnej dani, tak sme si museli uvedomiÈaj v‰etky jej dopady. Teraz nastáva obdobie,po vstupe do EÚ je tu rad programov, ktorésú práve na podporu mal˘ch a stredn˘chpodnikateºov. Musíme si vytvoriÈ priestor nato, aby sme z podporn˘ch programov mohliãerpaÈ dostatoãn˘ objem zdrojov pre nich, abyna otvorenom trhu v konkurencii vedeli obstáÈ.Toto pokladám za veºmi rozhodujúci momenta preto som rozãarovan˘, Ïe v tejto oblasti sanám nedarí tak, ako by to malo byÈ.V rezorte hospodárstva existuje rad podporn˘chprogramov pre MaSP, v tomto obdobíje známych 14 (z nich 10 je hraden˘chzo ·R a 4 z grantov EÚ) a ìal‰ie sa pripravujú.V tejto oblasti sme zaãali dokonca poslaneck˘prieskum a zistili sme, Ïe podmienkysa nedoÈahujú do konca. Stáva sa, Ïe ajdobre pripraven˘ projekt vyhodnocujú ºudia,ktorí sú na niωej úrovni ako predkladatelia apotom sa stáva, Ïe z 800 projektov je 600 vyraden˘ch.Takouto cestou MaSP rozhodnenepomôÏeme, tu musí nastúpiÈ metodická pomoctak, aby projekty v prvom kole spæÀaliv‰etky poÏadované kritériá. To si vyÏaduje,aby kritériá boli jednoznaãné a neboli nástrojomv rukách hodnotiacej komisie, ktorá ichjednoducho zmení a vyradí projekty z hry.T˘m sa odbúra klientelizmus, moÏnosÈ urãitéhozv˘hodÀovania jedn˘ch voãi druh˘m.Nehovorím, Ïe sa to takto deje, ale urãité nedostatkysú varovn˘mi signálmi. Napokondeterminuje nás objem finanãn˘ch prostriedkov,ktoré sú k dispozícii, najmä zo ·R, aleo tom sa rozhodne aÏ v druhom kole. O jednoznaãnostikritérií v celom procese v‰ak musiabyÈ MaSP informovaní. Svojím spôsobomtotiÏ ide o urãit˘ druh kompenzácie pre MaSP,ktor˘ veºmi tvrdo pociÈujú, a sú v porovnanís okolit˘mi krajinami znev˘hodÀovaní dopadomrovnej dane. Je dôleÏité urãité prechodnéobdobie, keìÏe prijali túto reformu,a treba ju realizovaÈ dôsledne, pomáhaÈ mal˘ma stredn˘m podnikateºom získavaÈ zdrojetouto cestou.âo vás ako predsedu V˘boru NR SR prehospodárstvo, privatizáciu a podnikanienajviac te‰í a ão vám komplikuje ãinnosÈ?Te‰í ma, Ïe predsedám v˘boru, ktor˘ prijalzásadu odbornosti, odborn˘ch stanovísk. Politickéstanoviská si nechávame do pléna. Otom svedãí aj to, Ïe v˘bor má 6 komisií, ktorézah⁄Àajú celú odbornú verejnosÈ a t˘m aj legislatívaje pripomienkovaná a preskúmavanáodborníkmi predt˘m, ako sa prerokováva vpléne parlamentu. Prechádzame procesom, keìchceme privatizovaÈ energetiku, ale nie za kaÏdúcenu, ale na základe transparentn˘ch podmienok.V zastúpení odbornej verejnosti, sompoÏiadal o stanovisko ministerstvo, ako je mo-Ïné, Ïe uÏ druh˘ krát sú návrhy zákonov o energetikea o regulácii sieÈov˘ch odvetví vrátenélegislatívnou radou vlády na prepracovanie.V˘slovne ma roztrpãilo, Ïe po roku práce odbornejkomisie sa dostal na rokovanie sãastivecne in˘ návrh, neÏ ak˘ sme predrokovali. Topokladám za neprijateºné. Úzko odborné zákonynie sú miestom, kde by sme sa mali politickyvybíjaÈ. Tieto zákony môÏu maÈ ìalekosiahlydopad na proces privatizácie, ale ajna vzÈahy v rámci tohto sektora.Tam, kde niet cesty, niet ani pohybu. Cestnáinfra‰truktúra determinuje v˘voj niektor˘chãastí krajiny. Z pohºadu hospodáraako hodnotíte doteraj‰ie kroky pri zabezpeãovanív˘stavby ciest a diaºniãn˘chúsekov v SR?Pred polrokom som patril ku skeptikom akritikom procesu a tempa budovania ciest adiaºnic. Ale podnikol som doslova misiu, abysom sa presvedãil na vlastné oãi o skutoãnomstave. Zistil som veci, ktoré treba povedaÈ jednoznaãne.Nieão chceme, ale pritom nie smeschopní pripraviÈ potrebné podmienky. V niektor˘choblastiach sme e‰te nezaãali ani len spredprípravn˘mi a prípravn˘mi fázami, dokoncana stretnutí s predstaviteºmi samospráv,VÚC, SSC, ministerstva dopravy som zistil, Ïesa nevedia ani len dohodnúÈ, kadiaº cesta pôjde.Ale potom netreba kritizovaÈ politikov, alesvoju vlastnú liknavosÈ, vlastnú malosÈ v tomduchu, Ïe kaÏd˘ by chcel zachovaÈ svoju vlastnúzáhradku a niã nerealizoval. Podpísala saìal‰ia dohoda o úverov˘ch zdrojoch na dostavbudiaºnic a minister dopravy ma ubezpeãil,Ïe ãasÈ zdrojov bude pouÏit˘ch aj na úseky nav˘chodnom Slovensku. V‰etci vieme, Ïev˘stavba diaºnic len zo ‰tátnych zdrojov je nedostatoãnáa preto som rád, Ïe uÏ sa vybral poradca,ktor˘ bude rozhodovaÈ o tom, ktoré privátnefirmy sa budú podieºaÈ na dostavbe diaºnic.UÏ som viackrát spomenul, Ïe v‰etko je vºuìoch a aj v budúcnosti, po fi‰kálnej decentralizácii,budú môcÈ tieto otázky rie‰iÈ operatívnej‰iepredstavitelia regiónov, ãím by samohol proces v˘stavby diaºnic a r˘chlostn˘chciest Slovenska ur˘chliÈ.Ako vnímate existujúcu stratégiu ‰tátu privytváraní stimulov pre vstup zahraniãn˘chinvestorov?V situácii, keì Slovensko bolo pre zahraniãn˘chinvestorov nezaujímavé, sme sa muselirozhodnúÈ, buì zostaneme stáÈ alebo sapustíme inou cestou. Na‰li sme správnu stratégiustimulácie zahraniãn˘ch investorov a jejúspe‰nosÈ potvrdzuje ich príchod na Slovensko.ZároveÀ si v‰ak uvedomujeme, Ïe tentoproces nemôÏe byÈ dlhodob˘, pretoÏe by moholvyvolaÈ nerovnováÏny stav medzi skupinami,ão by sa nám mohlo vypomstiÈ. Investiãnéstimuly ako jednorázové, ne‰tandardnéopatrenia budú musieÈ postupne upadávaÈ a za-pájaÈ budeme iné nástroje na prilákanie zahraniãn˘chinvestorov tak, ako je to obvyklév krajinách EÚ. Tento proces vrcholí a dnesmusíme hºadaÈ stratégiu investiãn˘ch stimulovpre vlastn˘ch podnikateºov. Strojárstvo sa stávadoménou Slovenska, uÏ nemusíme hovoriÈani o útlme zbrojárskeho priemyslu, objavujúsa prvé zákazky z NATO, ãiÏe proces bol správnena‰tartovan˘ a zaãína priná‰aÈ ovocie.Ak˘ v˘voj oãakávate po na‰om vstupe doEÚ, budú na‰i podnikatelia a hospodárskesubjekty konkurencieschopní a v akom horizonte?Pri nedávnej náv‰teve v Portugalsku smepredstavili Slovensko ako krajinu so stabilnoutrhovou ekonomikou, stabilnou legislatívou,ako krajinu, do ktorej sa oplatí prísÈ podnikaÈ.Ale jedn˘m dychom som povedal, podnikaÈna báze vzájomnej v˘hodnosti. PolitikummôÏe vytváraÈ podmienky, aby na‰i podnikateliaboli konkurencieschopní, treba ale zdôrazniÈ,Ïe samotní podnikatelia musia prestaÈhovoriÈ o tom, ako nemôÏu, nevedia, nedá saa hºadaÈ, ako sa dá, ako dokáÏu pripraviÈ projekt,ako dokáÏu získaÈ zdroje, ako dokáÏu dodrÏaÈtermín. To si vyÏaduje plnohodnotné zapojeniesa do tohto procesu. Záujem o procesa snahu re‰pektovaÈ a vyuÏiÈ pravidlá, ktorésme vstupom do EÚ získali vo svoj prospecha t˘m aj v prospech Slovenska.19

MINISTERSTVO DOPRAVY PÔ·T ATELEKOMUNIKÁCIÍ SROptika veleniaK problematike silového rezortu MDPT SR bola nastolená otázka Quo vadis telekomunikácie,ktoré ovplyvÀujú napredovanie a v˘voj spoloãnosti, najmä v tomto technikou a technológiami saobklopujúcom období. V rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér sa vrátila Marta Toma‰oviãová k tejtooblasti s riaditeºom odboru telekomunikácií Ing. Milanom HERMANOM.Privatizácia ST s predajom 51% majetkovéhopodielu nemeckej ‰tátnej firme DeutscheTelecom sa oznaãovala za v˘hodn˘Èah, ale zdá sa, Ïe sa nenaplnia podmienkyzmluvy, spoloãnosÈ ohlásila, Ïe nepreinvestuje1 mld. eur v roku 2004 do investiãn˘chaktivít rozvoja. Ako dnes z pohºadu odborníkahodnotíte v˘voj a chod ST ako monopolnéhoprevádzkovateºa telekomunikaãn˘chsluÏieb?Príprava privatizácie ST prebiehala v ãase,keì sa telekomunikaãn˘ sektor celosvetovodostal do globálnej krízy. Vláda SR rozhodlaprivatizáciu ST formou vstupu strategickéhopartnera, skúseného telekomunikaãného operátora.SúãasÈou privatizaãnej zmluvy bol aj záväzokinvestovaÈ do rozvoja, ão by malo ozdraviÈST a zároveÀ z nich vybudovaÈ aj modernú,konkurencieschopnú telekomunikaãnúspoloãnosÈ. Odvtedy do‰lo v ST k mnoh˘mzmenám, ãi uÏ v oblasti racionalizácie prácealebo zavádzania nov˘ch technológií. To, ãidokáÏe alebo chce spoloãnosÈ Deutsche TelecompreinvestovaÈ 1 mld. euro závisí od plánurozvoja. Je dosÈ ÈaÏké prejudikovaÈ, ak˘bude budúci v˘voj v tomto veºmi dynamickysa rozvíjajúcom sektore. Nikto napr. nepredpokladal,Ïe mobilné telefóny sa stanú priamymkonkurentom a nie iba doplnkom fixnejtelefónie. ëal‰ím faktom je, Ïe slovenské sietesi vyÏadujú ìal‰ie investície do digitalizácie,úpravy vedení a dobudovania vlastnej infra‰truktúry.Problém nespoãíva v tom, Ïe nepreinvestujú1 mld. eur, ale ako r˘chlo a doak˘ch rozvojov˘ch aktivít ich vloÏia. Je pravdou,Ïe uÏ dávno sme mohli maÈ sluÏby ‰irokopásmovéhoprístupu, moÏno i‰lo o nesprávnestrategické rozhodnutie alebo niektozaspal ãas, ale dôleÏité je zachytiÈ nastupujúcetrendy, trhové v˘hody a postavenie. Sompresvedãen˘, Ïe Slovak Telecom budú maÈ naSlovensku svoje v˘znamné postavenie aj naìalejako mnohé iné firmy v zahraniãí, ãi uÏ BritishTelecom vo Veºkej Británii alebo DeutscheTelecom v Nemecku, ktoré boli dlho budovanéako ‰tátne firmy.Telekomunikácie v súvislosti s liberalizácioua globalizáciou trhu predstavujú spojeniezabezpeãujúce aj naplnenie vládnehouznesenia o r˘chlej‰om nástupe informaãnejspoloãnosti. Okrem technickej ãasti tentorozvoj v‰ak podmieÀuje aj cenová dostupnosÈpre ‰iroké vrstvy obyvateºstva, ktorása odli‰uje od na‰ich susedov, napr. vâR, preão?Vo svete skutoãne dochádza v rámci globalizáciek vytváraniu aliancií medzi pevn˘mi amobiln˘mi operátormi, napr. dnes Orange akosúãasÈ France Telecom má väã‰í vplyv akomaterská firma, ãím vlastne dochádza k prelievaniuvplyvu v rámci jednej skupiny. Vosvetovom meradle je globalizácia v telekomunikaãnomsektore silne citeºná a vytváraak˘si rámec urãujúci ìal‰í v˘voj. Aj v rámciEurópy existuje iba zopár telekomunikaãn˘chskupín, ktoré tento trh urãujú, ovládajú a smerujú.Slovensk˘ trh nie je tak˘ veºk˘ a naviacje ohraniãen˘ nie veºkou kúpyschopnosÈouobyvateºstva, aj v porovnaní s na‰imi najbliωímisusedmi. Na‰a liberalizácia telekomunikáciívlastne zaãala so vstupom prv˘chmobiln˘ch operátorov na trh v r. 1996/97, neskôrboli uvoºÀované v‰etky segmenty, okrempevnej hlasovej sluÏby, ktorá sa liberalizovalaaÏ od 1.1.2003. Ukázalo sa v‰ak, Ïe existujeistá neochota medzi investormi aktivizovaÈsa v tomto sektore, ão je dôsledok predo‰l˘chrokov. Liberalizácia v‰ak pôsobí na na‰om trhus priazniv˘mi efektmi, inak by neklesalinapr. ceny hovorov do zahraniãia. DôleÏité jeteda iba analyzovaÈ, ktor˘m smerom pôsobí aako sa prejavuje. Najväã‰í záujem je o veºkéfirmy, ktoré majú moÏnosÈ vybraÈ si dodávateºovtelekomunikaãn˘ch sluÏieb, hor‰ie sú natom bytoví zákazníci, ktorí by taktieÏ potrebovalikvalitné sluÏby, ale patria k menej bonitn˘m.Ide o spojené nádoby, tam, kde je dopytnastupuje aj ponuka a naopak.Nízka úroveÀ modernizácie, digitalizáciesiete neumoÏÀuje poskytovanie sluÏieb podporujúcichr˘chlej‰iu tvorbu konkurenãnéhoprostredia, klesá hustota telefónnychstaníc, neexistuje moÏnosÈ v˘beru operátora,prenosnosÈ ãísla, atì. V hodnotiacichsprávach EK bolo Slovensku vyãítané, Ïe neimplementovaloregulaãn˘ rámec EÚ 1998,2002. Ak˘ v˘voj oãakávate vo v˘voji ST vnasledujúcom období po 1. máji t.r.?Nová legislatíva po roku 2003 a regulaãn˘rámec v súlade s poÏiadavkami EÚ bol postaven˘na uÏ liberalizovan˘ telekomunikaãn˘trh a v rámci tejto prípravy sme sa snaÏili, abyzákon ã. 610/2003 Z.z. o elektronick˘ch komunikáciáche‰te prehæbil efekt liberalizácie.NajdôleÏitej‰ou úlohou súãasnosti, ale najmäbudúcnosti bude priviesÈ do tohto sektora dostatokinvestícií, aby sme mohli postaviÈ infra‰truktúrua na nej rozvíjaÈ nadstavbu – sluÏbyinformaãnej spoloãnosti.Telekomunikaãn˘ úrad SR ãasto spomína,Ïe príãinou stagnácie v˘voja sú legislatívnenedostatky. Aké kroky sa teda pripravujú vtejto oblasti?Legislatíva z roku 2000 neobsahovala v‰etkypotrebné prvky európskeho práva, ch˘baliprávomoci TÚ SR a prvky umoÏÀujúce v˘raznej‰iuliberalizáciu. V‰etky tieto nedostatkyboli odstránené prijatím zákona o elektronick˘chkomunikáciách v decembri m.r. TÚ SRteraz pripravuje ìal‰ie legislatívne úpravy aopatrenia, ktoré vyplynuli zo zákona. Ministerstvomomentálne pripravuje vyhlá‰ku o univerzálnejhlasovej sluÏbe.Rozvoj poskytovania sluÏieb dvoma mobiln˘mioperátormi patril k najdynamickej‰iesa rozvíjajúcemu trhu krajín SVE. Napriektomu sa vyskytli problémy s prideºovanímlicencie tretiemu operátorovi, dokoncavznikli podozrenia v rámci „skupinky“, ktorévyslovil samotn˘ predseda vlády SR?V ãase, kedy sa na MDPT SR pripravovalvstup tretieho mobilného operátora, sa zdalo,Ïe telekomunikaãn˘ trh je e‰te schopn˘ ho prijaÈ.Spoãiatku to bol technologick˘ problém,nebol dostatok voºn˘ch frekvencií, ão sa vyrie‰ilo,ale zapríãinilo ãasov˘ posun vstuputretieho operátora na trh. Dnes je v‰ak tento trhuÏ skoro nas˘ten˘, takmer 70% populácievlastní aspoÀ jeden mobiln˘ telefón a to je trhovouÏ veºmi mal˘ priestor pre vstup tretiehooperátora. Hlavn˘m dôvodom je, Ïe fungujúci2 operátori ponechávajú na trhu iba veºmimal˘ priestor, majú technologicky dobre vyvinutéprodukty, dobre sofistikované a aj vrámci Európy patria v niektor˘ch segmentochk cenovo najlacnej‰ím. V˘berové konanie rie‰ilopredaj práv na prevádzkovanie sietí a slu-Ïieb 3. generácie mobiln˘ch sietí. Jedna z trochlicencií bola kombinovaná aj s právom na sieteGSM. Treba otvorene povedaÈ, Ïe nebol veºk˘záujem o túto licenciu zo strany ìal‰ích potenciálnychoperátorov, dokonca aj jediná ateda víÈazná firma, ktorá licenciu dostala, nebolaschopná za Àu zaplatiÈ a preto jej bolaodÀatá. V súãasnosti je situácia taká, Ïe voºnéfrekvencie existujú, zákon umoÏÀuje, Ïe pokiaºniekto prejaví záujem, tak môÏe byÈ vypísanév˘berové konanie a záujemca môÏe vstúpiÈ nanበtrh.20

S L O V E N S K É T E L E K O M U N I K Á C I EUÏ niekoºko t˘ÏdÀov je Slovenská republika súãasÈou roz‰írenej Európskej únie.Vstup na‰ej krajiny do spoloãenstva ekonomicky vyspel˘ch európskych ‰tátov má a bude maÈdopad aj na slovenské firmy. O tom, ão od vstupu do EÚ oãakáva spoloãnosÈ Slovak Telecom,sme sa rozprávali s jej prezidentom Miroslavom MAJORO·OM.Vstup do EÚje pre nás v˘zvouPán prezident, ak˘ dôsledok má vstup Slovenskado EÚ na va‰u spoloãnosÈ?Vstup Slovenska do EÚ má dopad aj naSlovak Telecom, keìÏe na‰a firma od 1. májafunguje v zmenen˘ch podmienkach regulácietelekomunikaãného trhu. Nová legislatívaEÚ je premietnutá v novom Zákone oelektronick˘ch komunikáciách, ktor˘ schválilaNárodná rada SR 3. decembra 2003 súãinnosÈou od 1. januára 2004 (niektoré ustanoveniaod 1. mája 2004). Slovak Telecomje pripraven˘ na vstup a ãinnosÈ nov˘ch subjektov,ako aj na konkurenãn˘ tlak oãakávan˘po vstupe do Európskej únie. Takisto smepripravení na zavádzanie legislatívy EÚ, naìal‰ie inovácie v portfóliu produktov i moÏnézmeny cien.Úprava cien b˘va eufemistick˘m oznaãenímpre ich zv˘‰enie. Aká je súvislosÈ medzizvy‰ovaním cien za va‰e sluÏby a vstupomdo EÚ?Îiadna, alebo len nepriama. S t˘m, ako sazvy‰uje konkurencia v telekomunikaãnombiznise, je pre na‰u spoloãnosÈ v strednodobejperspektíve nevyhnutná nákladová orientáciacien. Hovorím v‰ak len o stálych mesaãn˘chpoplatkoch za niektoré programy,nie o cenách za hovorné. V súãasnosti mámena Slovensku najniωie mesaãné poplatkypri programoch bytov˘ch zákazníkov vrámci Visegrádskej ‰tvorky. K˘m na Slovenskusú tieto poplatky v priemere vo v˘‰-ke 6 EUR, v âR je to takmer 10 EUR, v Poºsku11 EUR a v Maìarsku je to dokonca 13EUR. Priemer v Európskej únii je takmer 16EUR. Slovensko ako jediná krajina z nov˘chãlensk˘ch krajín EÚ neurobila rebalancingcien pred vstupom do EÚ, keìÏe slovenskízákazníci sú vzhºadom na sociálnu situáciuna akúkoºvek úpravu cien veºmi citliví.Urãite, rovnako dôleÏitá bude aj orientáciana oblasÈ nákladov a zvy‰ovanie celkovejefektivity fungovania na‰ej spoloãnosti.KaÏdopádne, niet sa ãoho báÈ. Konkurenciana trhu má vÏdy pozitívny vplyv na zniÏovaniecien. Dá sa predpokladaÈ, Ïe pozitívnyvplyv bude maÈ aj na ceny za telekomunikaãnésluÏby v pevnej sieti.Ako sa Slovak Telecom chystá na spomínanézvy‰ovanie konkurencie na trhu?Pre Slovak Telecom je nastupujúce obdobieveºmi dôleÏité a znamená pre nás veºkúv˘zvu. Z technicky orientovanej spoloãnostisa transformujeme na zákaznícky orientovanú.SnaÏíme sa prispôsobovaÈ potrebámzákazníkov. Za v‰etky zmeny treba spomenúÈnajmä prechod na sekundovú tarifikáciu,nové volacie programy, otvorenie bezplatn˘chCall Centier, ‰irokopásmové internetovéprístupy ADSL, resp. novú ponuku prebiznis zákazníkov – rie‰enia na báze technológieMPLS. V tomto roku sa budemesnaÏiÈ zákazníkov osloviÈ atraktívnym loajalitn˘mprogramom.Okrem toho sa snaÏíme vytváraÈ nové sluÏbya robiÈ pevnú linku zaujímavej‰ou prena‰ich zákazníkov. V oblasti sluÏieb oãakávame,Ïe hlasové a dátové sluÏby sa budú uÏv blízkej budúcnosti zluãovaÈ. Budúci potenciálpevn˘ch liniek vidíme hlavne v ‰irokopásmovominternete. Tento trend naznaãuje,Ïe hlasové sluÏby sa stanú sekundárnousluÏbou na pevn˘ch linkách. Nesmiemesamozrejme zabúdaÈ ani na dátovésluÏby, v poskytovaní ktor˘ch sme lídrom.A na záver dovoºte v‰eobecnej‰iu otázku.Ak˘ prínos má z vá‰ho pohºadu biznismanavstup do EÚ pre nové ãlenské krajiny,teda aj pre Slovensko?Krajinám strednej a v˘chodnej Európy saich vstupom do EÚ otvárajú mnohé moÏnostiako je napr. elektronická verejná správa, voºn˘pohyb pracovnej sily, elektronické spracovanieÏiadostí, budovanie verejn˘ch prístupov˘chmiest do internetu, ale aj informatizáciav oblasti ‰kolstva a zdravotníctva.Telekomunikaãn˘ trh krajín strednej a v˘chodnejEurópy má z pohºadu EÚ vysok˘rastov˘ potenciál. Jedn˘m zo záväzkov nov˘chãlensk˘ch krajín EÚ je silná podporaprogramov zameran˘ch na e-government,sprístupnenie sluÏieb pre obãanov cez elektronickémédia. Od roku 2003 kladie EÚ dôrazna roz‰írenie ‰irokopásmového prístupudo internetu. V‰etky tieto poÏiadavky si vy-Ïadujú niekoºkomiliardové investície do rozvojatelekomunikácií. Rozvoj infra‰truktúrya jej budovanie musí byÈ doplnen˘ aj nov˘mizdrojmi z EÚ, ktoré okrem iného môÏurie‰iÈ komunikaãné potreby v slabo rozvinut˘chregiónoch, ‰peciálne prijatie univerzálnejpolitiky sluÏieb.21

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EInformatizácia spoloãnosti nemôÏe zasahovaÈ iba izolované, ‰peciálne vyãlenené segmenty trhu,ale musí ísÈ do hæbky a do ‰írky – musí zah⁄ÀaÈ moderné verejné on-line sluÏby pre obãanovi podnikateºov, musí podstatn˘m spôsobom ovplyvÀovaÈ samotn˘ Ïivotn˘ ‰t˘l spoloãnostia vytvoriÈ novú e-komunikaãnú kultúru medzi obãanom a ‰tátom. Taká je základná my‰lienkaprogramu e-Europe 2005+. Ako vníma seba v tomto dianí spoloãnosÈ Alcatel Slovakia, a.s.,ãím pomáha napæÀaÈ tento program a ão konkrétne ponúka svojim zákazníkom, o tom hovorímes generálnym riaditeºom spoloãnosti Jaroslavom MLYNâEKOM.NGN – cestak informaãnej spoloãnostimôcÈ následne ponúknuÈ ako v˘sledok veºkéhoexperimentu aj európskemu telekomunikaãnémuprostrediu. Chceme ukázaÈ, Ïe Slovenskoje krajinou, ktorá je v tejto oblasti na‰piãke v˘voja.Jednou z priorít, ktoré si Európska úniastanovila do najbliωích rokov, je radikálnainternetizácia a informatizácia. âo si podt˘m máme predstavovaÈ?Informatizácia v tomto ponímaní zah⁄Àa pripojenieverejnej správy, ‰kôl a zdravotníctvana ‰irokopásmov˘ prístup. âi inak povedané,cel˘ proces musí zabezpeãovaÈ interaktívneverejné sluÏby, prístupné pre v‰etk˘ch a ponúkanéna rôznych platformách, musí poskytovaÈzdravotnícke on-line sluÏby a odstrániÈprekáÏky v roz‰irovaní ‰irokopásmov˘ch sietí.Projekt e-Europe 2005+ zah⁄Àa teda nielene-business, ale aj e-vzdelávanie, e-zdravotníctvoa e-government, ãiÏe ‰tátnu správu. Základomsú v‰eobecná dostupnosÈ ‰irokopásmovéhoprístupu a bezpeãná informaãná infra‰truktúra.Pritom EÚ oãakáva od dodávateºov, Ïe budútak˘to proces inovácie podporovaÈ, Ïe budúschopní ponúkaÈ také zariadenia a sluÏby,ktoré umoÏnia pripojiÈ kaÏd˘ typ zákazníka –bytového, podnikového, ale aj verejnú správu,‰koly a zdravotnícke zariadenia – a ponúknuÈmu tak˘ balík sluÏieb, ktor˘ najlep‰ie vystihnejeho potreby, podporí lokálne a individuálnezáujmy, na‰tartuje rozvoj regiónov, obcí amiest a umoÏní najlep‰ím moÏn˘m spôsobomvykonávaÈ správu vecí verejn˘ch. Ide zároveÀo vytvorenie takej telekomunikaãnej informaãnejinfra‰truktúry, ktorej by sa beÏní ºudianebáli, ktorej by rozumeli a ktorej v˘hody bysi ºahko osvojili a denne ich vyuÏívali.Ide teda v podstate aÏ o akúsi demokratizáciuteleinformaãného trhu. Ak˘ je v tomtosmere príspevok spoloãnosti Alcatel Slovakia?Na‰a spoloãnosÈ si uvedomuje svoju pozíciui to, Ïe disponuje ºuìmi, ktorí v rámci predchádzajúcichprojektov získali mnoÏstvo poznatkova skúseností na najvy‰‰ej moÏnej úrovni.V rámci tejto filozofie Alcatel pripravil aponúka na Slovensku nov˘, unikátny projekt,ktor˘ je laden˘ v intencii programov, preferovan˘chEurópskou úniou. Je to projekt, ktor˘v takomto rozsahu – na území celého ‰tátu –nebol zatiaº realizovan˘ nikde a ktor˘ sa budeâo teda konkrétne ponúkate?Ide o tzv. NGN (New Generation Network)– siete novej generácie. V spolupráci so spoloãnosÈouSlovak Telecom bol rozbehnut˘ pilotn˘projekt, ktor˘ umoÏÀuje kumulovaÈ najednej platforme hlasové a dátové sluÏby. Základomje paketová IP sieÈ, do ktorej sú cezpríslu‰né brány pripojené akékoºvek prístupovésiete a zariadenia bez ohºadu na to, ãi ide ohlasové, dátové, úzkopásmové alebo ‰irokopásmovéuÏívateºské prostredie. Nad takoutosieÈou je zriadená centrálna úroveÀ sluÏieb. Znej sú jednotlivé sluÏby alebo ich rôzne kombinácieposkytované uÏívateºom takejto siete.T˘m sa dosahuje vysoká flexibilita v ponuke,resp. v poÏiadavkách, dokonca je moÏné aktívnezo strany uÏívateºa meniÈ intenzitu vyuÏívaniasluÏieb v ãase, r˘chlosti a ‰írke pásma.Takáto sieÈ je základom pre poskytovaniev˘konn˘ch internetov˘ch a ‰irokopásmov˘chvideosluÏieb. V na‰om projekte – ktorého konkrétnev˘sledky a ponuka budú k dispozíciikoncom tohto roku – sa stráca kategorizáciahlasov˘ch a dátov˘ch sluÏieb, ktoré klient terazdostáva ako jeden balíãek, z ktorého simôÏe ºubovoºne vyberaÈ podºa vlastn˘ch potrieb,nárokov a moÏností.Príprava takéhoto projektu v‰ak zrejme nebolajednoduchá.Áno, koncept, ktor˘ by bol schopn˘ realizovaÈkonvergenciu hlasu a dát sa hºadal veºmidlho a predchádzalo mu mnoÏstvo konferencií,workshopov, v˘skumn˘ch a v˘vojov˘chúloh. Treba povedaÈ, Ïe siete novej generáciesú odskú‰avané aj v in˘ch krajinách,no nikde to nejde tak hlboko, aÏ na úroveÀ koncovéhouÏívateºa. V tom je nበprojekt unikátny.Vzniká tak moÏnosÈ poskytovania ‰irokopásmov˘chsluÏieb pre v‰etk˘ch, vznikáúÏasná platforma pre nasadzovanie r˘chlehointernetu, je moÏné pripájaÈ korporátne siete,prísÈ s videosluÏbami, ktoré sú také dôleÏité napríkladv zdravotníctve, kde to umoÏÀuje nadiaºku konzultovaÈ problémy, jednoducho, pri-22

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EpojiÈ sa môÏe kaÏd˘, kto má záujem takétosluÏby vyuÏívaÈ.Otvárajú sa t˘m netu‰ené horizonty. Napríkladv tom, ãomu sa hovorí pracovaÈ na diaºku.Jednotlivec uÏ nebude pri v˘kone práceexaktne viazan˘ na urãité miesto, nemusí nikam„dochádzaÈ“, a pokiaº mu to charakterpráce umoÏní, môÏe ju vykonávaÈ podºa individuálnehoharmonogramu aj doma ãi na ktoromkoºvekmieste siete. UmoÏní to následnerozvoj nov˘ch foriem zamestnávateºsk˘chvzÈahov a pre mnohé podnikateºské projekty tak˘tocharakter organizovania firmy môÏe priniesÈv˘razné efekty v ekonomike, napríklad vzniÏovaní fixn˘ch nákladov.Veºké moÏnosti to má aj v oblasti vzdelávania,pretoÏe tzv. distanãné vzdelávanie je pre‰tudentov veºmi v˘hodné, keìÏe nebudú musieÈãakaÈ na balíky informácií, ktoré potrebujúk na‰tudovaniu urãitej témy, ale dostanú ichveºmi r˘chlo vo vopred stanovenom okamÏiku.Flexibilita si zrejme príde na svoje. BudemaÈ koncov˘ uÏívateº moÏnosÈ aj sám si vybraÈsluÏby, ktoré potrebuje?Áno, uÏ Ïiaden pau‰ál, Ïiadne hotové menu,a ãi som doma, na dovolenke, ãi to potrebujemalebo nie, platím za to! Teraz si môÏem objednaÈsluÏby na urãitú hodinu, v presne urãenejintenzite, a opäÈ nie strnule, ale flexibilne:raz vyuÏijem extrémne r˘chlu sluÏbu a potomprejdem na ‰tandardn˘ reÏim – jednoducho,môÏem si sám naprogramovaÈ balík sluÏieb,ktoré dostávam, „naskladaÈ“ ich podºa toho,ako to potrebujem. A tento balík nie je lokalizovan˘na jedno miesto, na fixnú stanicu, alepremiestÀuje sa spolu so mnou. Napr. ak odcestujem,môÏem si ho nechaÈ presmerovaÈ aak si to situácia vyÏaduje, na mieste si dokúpiÈìal‰ie sluÏby atì. V ktoromkoºvek miestesiete som totiÏ presne identifikovateºn˘, neanonymn˘,presne dan˘ konkrétny úãastník.Stávam sa tak mobiln˘m, flexibiln˘m spolutvorcomi konzumentom sluÏieb, ktoré navy-‰e môÏem vyuÏívaÈ nielen ako fyzická osoba,ale môÏem samozrejme s nimi pracovaÈ aj vpodnikateºskej sfére, v podnikateºskom prostredí.Väã‰ie firmy môÏu tak ãasÈ svojich procesovvysunúÈ mimo, pre malé a stredné, najmäsoftvérové a dizajnérske firmy, to zase umoÏ-Àuje dokonca prejsÈ na reálnu virtualitu, kdev‰etky ãinnosti prebiehajú out a firma má fixnéukurát miesto, kam chodí po‰ta. Sú to veci,ktoré sú v˘znamné napríklad pre hendikepovan˘chºudí, ktorí majú problémy zapojiÈ sado klasick˘ch v˘robn˘ch a pracovn˘ch procesov,je to v˘znamná pomoc pre túto kategóriuºudí. Zo Spojen˘ch ‰tátov poznáme prípady,keì sú na takomto virtuálnom princípe organizovanédokonca malé lokálne banky, kdev‰etky ãinnosti sú supportované zvonku. Vznikátak moÏnosÈ nevypæÀaÈ voºn˘ priestor na trhupráce transportom ºudí, ale transportomrie‰ení. Zvlá‰È pre mal˘ch podnikateºov to budemaÈ znaãn˘ v˘znam.A ão oblasÈ ‰tátnej správy?Pokiaº sa zosúladí legislatíva – mám na myslinajmä zákon o elektronickom podpise a zákono elektronickom obchode – s normami Európskejúnie, pokiaº sa previaÏu príslu‰né vy‰-‰ie územné celky aj ão sa t˘ka unifikovania databáz,otvára sa tu ‰irok˘ priestor pre rozvoj regiónov,obcí a miest. âo je v‰ak dôleÏité, NGNsieÈ poskytuje vy‰‰ie parametre spoºahlivostiako existujúce korporátne siete, poskytuje podstatnevy‰‰iu ochranu osobn˘m údajom a údajom,ktoré urãité rezorty potrebujú spravovaÈ svy‰‰ou mierou bezpeãnosti. Navy‰e, jednotlivékorporátne siete je moÏné veºmi jednoduchointegrovaÈ do siete NGN a vyuÏívaÈ to, ão tátosieÈ ponúka, ako nadstavbu. ·tátnej správe sat˘m otvárajú moÏnosti pre registráciu obyvateºstva,pre previazanie sociálneho systému,zdravotnej starostlivosti, pre zabezpeãenie dostupnostiverejn˘ch informácií atì., spoloãnáplatforma sa veºmi uplatní pri rie‰ení krízov˘chsituácií... A zo strany obãana: so ‰tátnousprávou a s mnoh˘mi úradmi urãite bude voväã‰ej miere ako doteraz moÏná priama on-linekomunikácia a interaktívne bude moÏné robiÈcez takúto sieÈ napríklad lokálne minireferendáo urãit˘ch otázkach, pri ktor˘ch je potrebnévedieÈ stanovisko verejnosti a pod. VÚCkamôÏe maÈ podsystém, ktor˘ veºmi v˘hodnevyuÏije moÏnosti NGN siete, ktorá jej potomurobí dosah na celé územie VÚC. DôleÏité pritomje aj to, Ïe sa u‰etria finanãné prostriedky,ktoré by bolo inak nutné vynaloÏiÈ na roz‰írenievlastnej korporátnej siete.Doteraz sme hovorili o v˘hodách pre koncov˘chuÏívateºov a pre ‰tátnu správu. Dostanúnovú kvalitu aj operátori a poskytovateliasluÏieb?Pre operátorov a poskytovateºov sluÏieb priná‰aNGN sieÈ v˘hody napríklad v pruÏnomzavádzaní nov˘ch sluÏieb, v efektívnej‰om vyuÏívaníinvestiãn˘ch nákladov a v zniÏovaníprevádzkov˘ch nákladov. NGN je totiÏ postavenána inom princípe ako klasické siete: prinovej poÏiadavke trhu nie je nutné vymeniÈ cel˘hardvér, ale zmena sa udeje len v oblasti softvéru,ktor˘ sa implementuje veºmi r˘chlo a zjedného miesta. Pre operátora je to úÏasná úsporanákladov. Navy‰e ide o nepomerne niekoºkokrátmen‰ie zariadenie s men‰ou spotrebou,‰etrí sa teda priestor i energia. A tak bysme mohli hovoriÈ o mnoh˘ch ìal‰ích v˘hodách,ktoré to má pre samotn˘ch poskytovateºovsluÏieb.Z vtáãej perspektívy ide teda nepochybne ov˘razn˘ krok na ceste k informaãnej spoloãnosti.Bude to v‰ak staãiÈ? Napríklad stupeÀliberalizácie ná‰ho trhu je stále dosÈnízky a malí operátori sa uplatÀujú stále veºmiÈaÏko. Ako vnímate slovensk˘ telekomunikaãn˘trh z tohto hºadiska?Liberalizácia je samozrejme problém. Veºkísa bránia a malí sú nespokojní. Na veci sav‰ak treba pozeraÈ inak. UÏ sme hovorili otom, Ïe delenie na poskytovateºov dátov˘ch ahlasov˘ch sluÏieb prestane byÈ aktuálne. VytvorenímNGN siete sa v‰ak vytvorí univerzálnaplatforma pre poskytovanie urãitejúrovne sluÏieb aj pre mobiln˘ch operátorov.Mobilní operátori takisto budú môcÈ urãit˘mspôsobom zdieºaÈ v˘hody tejto siete a t˘m sapostupne bude zoslabovaÈ delenie na mobiln˘cha fixn˘ch operátorov a skracovaÈ di‰tanciamedzi nimi.At˘m sa vytvára aj in˘ my‰lienkov˘ pochodpre toho, kto chce vstúpiÈ na trh ako nov˘operátor. Jednoducho, ak chce poskytovaÈ vtomto prostredí urãitú kategóriu sluÏieb, napr.na regionálnom alebo na komoditnom princípe,uÏ nemusí ‰pekulovaÈ, s k˘m v‰etk˘m si budemusieÈ pouzatváraÈ vzÈahy, lebo dostaneuniverzálne pripojenie, ktoré mu umoÏní nakoncipovaÈsi svoj biznis plán a pôsobiÈ na trhu.Myslím si, Ïe obava veºk˘ch operátorov zt˘ch mal˘ch a nov˘ch je neopodstatnená. âímsa budú potôãiky, ão sú vlastne balíky sluÏieb,dodávané koncovému zákazníkovi, stekaÈ zviacer˘ch miest, t˘m lep‰ie bude vyuÏívaná itá základná investícia, ktorú kedysi urobili veºkíoperátori. MaÈ ambíciu spravovaÈ v‰etko auspokojovaÈ v‰etk˘ch sám samuãiãk˘ je podºamôjho názoru zlá vízia. MôÏe to napokon viesÈk zaostávaniu za tempom technologického v˘vojaa k prevahe investícií nad príjmami. A tonikto nechce. Som presvedãen˘, Ïe akonáhlesa otvorí priestor pre v‰etk˘ch, ktorí majú reálnupredstavu, ako uspokojiÈ urãité meniace saa stále nároãnej‰ie potreby trhu, zmení to optikuaj veºk˘ch operátorov a veci sa dostanú nasvoje miesta.To sa zrejme t˘ka aÏ horizontu najbliωíchrokov. Aká je va‰a vízia?Potenciál Slovenska pre zhodnotenie internetuje veºk˘. Podºa mÀa porastie strmou krivkounajmä jeho komerãné vyuÏitie. Men‰ie ãakaciedoby, vy‰‰ia bezpeãnosÈ umoÏnia stáleviac vyuÏívaÈ túto cestu v podnikaní. Preto simyslím, Ïe NGN je pomoc pre v‰etk˘ch. UmoÏnír˘chle zavádzanie nov˘ch sluÏieb – hlasov˘ch,dátov˘ch, multimediálnych. UmoÏnípruÏné vytváranie balíkov sluÏieb podºa ‰pecifick˘chpotrieb zákazníkov. Vytvorí predpokladypre cenovo dostupné nasadzovanie ‰irokopásmovéhoprístupu pre kaÏdého. NGN nieje hit na jednu sezónu, ani téma na akademickédebaty. Je to zrelá a mimoriadne perspektívnaplatforma, je to správna cesta budovania informaãnejspoloãnosti na Slovensku. Slovensko satak stáva doslova pilotnou krajinou pre nové prístupyaj v celoeurópskom prostredí.23

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EPrichádza k v˘raznej zmene, ako bude spoloãnosÈ fungovaÈ, priãom ºudia si tieto zmeny anineuvedomujú, pretoÏe ich Ïijú. Nejde o bezprostredn˘ náraz, ale na‰e sociálne vzÈahy sa naozaj menia.Tak povedal RNDr. Ján PAPÁNEK, CSc. riaditeº divízie Information and Communication Mobilesand Networks SIEMENS, s.r.o. Bratislava v rozhovore s Martou Toma‰oviãovou.Siemens sa usilujeo trval˘ rastaplikácie a sluÏby. ST, a.s. je uÏ dávnej‰iepripraven˘ na nástup alternatívnych operátorov.Samozrejme, Ïe musí investovaÈ do sieÈovejinfra‰truktúry, ktorá uºahãuje prepojeniesiete ST a alternatívnych operátorov, teda ideo rie‰enie prepojenia sietí, ktoré zabezpeãuje,Ïe komunikácia medzi sieÈami je jednoduch‰iaa flexibilnej‰ia. V rámci projektu premanaÏment siete sme rie‰ili aj otázky zberudát urãit˘ch ústrední a predspracovanie dát vrámci fakturaãného systému ST. Ide o projekty,ktoré sú potrebné pre efektívnej‰iu ãinnosÈST, aby ponúkal nové sluÏby svojim zákazníkomalebo optimalizovali svoju prevádzkua nesúvisia priamo s poÏiadavkamiEÚ. Vo v‰eobecnosti môÏeme povedaÈ, Ïe poskytujemerie‰enia a projekty na investícietelekomunikaãn˘ch operátorov, na zlep‰ovaniesluÏieb ich zákazníkom a rie‰enia na investície,ktoré pre na‰ich zákazníkov vypl˘vajúzo zákonn˘ch poÏiadaviek a direktív EÚ.Minul˘ rok sa stal prelomov˘m v demonopolizáciitelekomunikaãného prostredia SR.Siemens, s.r.o. sa stala víÈazom v˘berovéhokonania s projektom, ktor˘ rie‰i sieÈovúinfra‰truktúru a problémy spojené s liberalizácioutelekomunikaãného prostredia.Ako hodnotíte po vy‰e roku túto v˘hru?V˘hru hodnotíme vÏdy len a len pozitívne.Sme radi, Ïe sme pomohli Slovensku splniÈjednu z podmienok liberalizácie telekomunikaãnéhotrhu pred vstupom do EÚ, ktorou jeprenositeºnosÈ ãísla. Zákazník môÏe vyuÏívaÈsluÏby ºubovoºného operátora a nemusí meniÈsvoje telefónne ãíslo. Odstránila sa technickábariéra a potenciálne sa t˘m uºahãujeprechod od jedného operátora k druhému.Dodnes v SR nedo‰lo k implementácii regulaãnéhorámca EÚ 2002, ktor˘ definujekvalitu a rozsah sluÏieb, ktoré sú providerihlasov˘ch sluÏieb povinní dodrÏiavaÈ.Ako táto skutoãnosÈ ovplyvnila va‰u ãinnosÈ?Momentálne je naozaj trochu napätá situáciamedzi ST, a.s. a operátormi na trhu, akéhotypu má byÈ liberalizácia, ale nie je to problémspoloãnosti Siemens, s.r.o., nechcemerozhodovaÈ o tom, kto má alebo nemá pravdua ako by to malo byÈ. SnaÏíme sa, ponúkamea naozaj aj robíme komplexné spektruminformaãn˘ch a komunikaãn˘ch rie‰ení. Akojedin˘ dodávateº na svete koncentrujeme podjednou strechou v‰etky kºúãové technológie,V ktor˘ch oblastiach pôsobí divízia ktorúvediete?Ak sa obzriem späÈ, tak Siemens zaãal pôsobiÈna Slovensku v novom období po roku1989 prakticky hneì s aktivitami v telekomunikaãnejoblasti, ão je aj vidieÈ. Veì takmerpolovica hlasovej siete ST je postavenána báze na‰ej technológie NSDE, robili smeaj projekt pre prístupové siete. Teraz je veºmimoderná ‰irokoprístupová technológia,r˘chly prístup na internet ADSL a musím povedaÈ,Ïe ST veºmi aktívne a intenzívne zaãalaj s marketingovou kampaÀou, ktorá ºudípriÈahuje k tejto technológii; jej dodávateºomje taktieÏ Siemens. Dnes na telekomunikaãnomtrhu ide o urãitú dilemu medzi mobiln˘mia fixn˘mi sieÈami. Práve v tejtooblasti v˘znam fixn˘ch telekomunikaãn˘chsietí, pri ‰irokopásmovom r˘chlostnom prístupena internet, zohráva dôleÏitú úlohu. Vinternetizácii spoloãnosti Slovensko e‰te trochupokrivkáva, ale ºudia potrebujú s internetompracovaÈ, pretoÏe tam nájdu v‰etko. Ideo celé portfólio telekomunikaãn˘ch produktov,rie‰ení a sluÏieb, preto divízia má v kompetenciiaj druhú ãasÈ, ktorá je zmie‰aná. Jednakide o mobilné telefóny ako typické produktya potom rie‰enia pre mobiln˘ch operátorov,teda v˘stavba siete mobilného operátora.V produktovej oblasti je Siemens naSlovensku dobre viditeºn˘, zápasíme s Nokiou,kto bude maÈ na trhu vedúcu pozíciu.Pravdupovediac, zatial sa len doÈahujeme nasúpera, pretoÏe sme pri‰li ako firma, ktorá ro-24

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I Ebila predov‰etk˘m komplikované projektovérie‰enia a dopustili sme sa omylov pri chápaní,ako sa robí biznis a pôsobenie na trhupri predaji produktov orientovan˘ch na koncovéhozákazníka. Ch˘bali nám marketingovéaktivity, reklama a budovanie imidÏu znaãky,ktoré je spojené s produktom. Pohºad akobynám zastierala na‰a história, Ïe Siemensje firma s dobr˘mi, spoºahliv˘mi a na vysokejtechnickej úrovni ponúkan˘mi produktmi.Na‰Èastie r˘chlo sme si uvedomili, Ïe ºudiasa pri kúpe tovarov ãasto rozhodujú aj nazáklade emotívnych podnetov a Ïe je dôleÏité,ako sa vytvára väzba na znaãku produktu.V oblasti telekomunikaãn˘ch aktivít do‰lok neoãakávanému zvratu, keì záujem spotrebiteºovsa presunul z pevn˘ch na mobilnételefóny...OpäÈ ide o dve oblasti záujmov na‰ej divízie,o produktovú ãasÈ a ãasÈ infra‰truktúry,ktorá má veºa spoloãn˘ch bodov s infra‰truktúroupevn˘ch sietí. Globálne trhová pozíciafirmy Siemens aj z hºadiska mobiln˘ch aktivítje veºmi dobrá. Je pravdou, Ïe jednoznaãnenastal odlev zákazníkov z oblasti pevn˘chsietí smerom k mobiln˘m, ale vypuklej‰ie sato prejavilo skôr na Slovensku ako v západnejEurópe, ão ovplyvÀuje niωia kúpyschopnosÈobyvateºstva. Verím v‰ak, Ïe ãasom satento problém vyrie‰i. Pevná linka má svojev˘hody, na druhej strane nesmieme zabúdaÈ nato, Ïe mobilné telefonovanie je akási killer aplikácia,pretoÏe sa spojilo telefonovanie, ktoréºudia poznajú uÏ viac ako 100 rokov, s nov˘mi,atraktívnymi vlastnosÈami. Ide o ohromujúcumobilitu a individualizáciu, keì pomalykaÏd˘ ãlovek má svoj vlastn˘ telefón.Preto sa ako dodávatelia usilujeme prichádzaÈs nov˘mi návrhmi a rie‰eniami, aby sme neponúkaliiba telefonovanie, ale aj nové sluÏby.Nechceme zastaÈ v pozícii predaja iba prevolan˘chminút, pretoÏe ide o komoditu, kdesa stráca diferenciácia medzi jednotliv˘mioperátormi a zostáva iba súÈaÏ o to, kto ponúkneniωiu cenu. V poslednej dobe sú na trhupopulárne mobily s integrovan˘m fotoaparátom,kde v rámci MMS sluÏby moÏnomultimediálne, hlavne obrazové správy posielaÈna druh˘ telefón, ão vo fixnej sieti tu uÏbolo pomerne dávno. V zaãiatkoch ponuky IS-DN sa oãakávalo, Ïe to bude killer aplikáciapre videotelefonizáciu, ale bohuÏiaº neujala sa,ºudia nepociÈovali v˘raznú potrebu aj sa vidieÈa preto bude zaujímavé pozorovaÈ v˘voj tejtosluÏby pri mobiln˘ch telefónoch. Na SlovenskoSiemens priviezlo zaujímavé videotelefóny,aj v Nemecku Deutsche Telekom sausilovalo silne presadzovaÈ ISDN technológiu,ale ani v Ïiadnej ìal‰ej krajine sa veºmi nepresadila.Teraz je otázka, ãi sa takáto aplikáciapresadí v mobiln˘ch sieÈach, ãi uÏ nastalurãit˘ v˘vojov˘ posun, pretoÏe multimediálnetelefóny na MMS umoÏÀujú aj videotelefóniu,hlavne v tom variante, keì príde UMTSsieÈ, kde sa uÏ ‰tandardne poãíta s touto sluÏbou.Aké aktivity vyvíjate v oblasti internetizáciespoloãnosti?Siemens, s.r.o. pomáha aj v tejto oblasti az dlhodobého hºadiska najv˘raznej‰ie buderie‰enie ADSL. Skutoãne, v krajinách, kdeADSL pokroãilo viac, je vidieÈ, Ïe prelomov˘,‰irokopásmov˘ prístup na internet, zadobr˘ch podmienok, pritiahol ºudí k vyuÏívaniutejto sluÏby. Siln˘m motivaãn˘m momentomje prístup k zábave, ale v koneãnomdôsledku to vedie k odbúravaniu zábran, prekonaniuobáv z práce s internetom, ktoré brániajeho rozvoju a vytváraniu afinity. Odtiaºje uÏ iba mal˘ krôãik k tomu, aby ºudia internetvyuÏívali na získavanie informácií aãoraz aktívnej‰ie ho vyuÏívali aj v beÏnomÏivote. K tomu smerujú rôzne projekty elektronizáciespoloãnosti, aby sa napr. zefektívnilv˘kon ‰tátnej a verejnej správy. Toutoformou sa môÏe zabezpeãovaÈ komunikáciamedzi obãanom a ‰tátnou ãi verejnou správou.Tak˘ projekt samozrejme predpokladá,Ïe ºudia majú tento nástroj k dispozícii amôÏu ho vyuÏívaÈ. Siemens sa podieºa narôznych portáloch, teda tej ãasti, s ktorou zákazníkuÏ komunikuje. T˘mito projektmi sazaoberá na‰a ìal‰ia divízia Siemens BussinesServices, ktorá realizuje práve takétokomplexné projekty informaãn˘ch technológií.Aké krédo motivuje va‰u prácu v rámci firemnejpolitiky?Sme technicky orientovaná spoloãnosÈ s 12divíziami, technologick˘ koncern, takÏe sasnaÏíme ponúkaÈ a hºadaÈ rie‰enia, ktoré priná‰ajúna‰im zákazníkom zvy‰ovanie kvalityich ãinnosti. Máme silné vedomie toho, Ïetechnológia tu nie je iba na hranie sa pri realizáciiprojektu, ale v koneãnom dôsledkumusí zákazníkovi slúÏiÈ. Ide o rie‰enia s maximálnemoÏnou kvalitou, o ãom svedãia ajv‰etky ISO certifikácie, ktor˘mi sme pre‰li,aby zákazník dostal rie‰enia, ktoré sú spoºahlivéa slúÏia jemu, aj jeho zákazníkom.Cieºom ná‰ho úsilia je trval˘ rast a mottom –byÈ vÏdy o krok vpredu, ão je filozofiou spoloãnostiSiemens viac ako dve storoãia. Siemenssa usiluje byÈ svetovou sieÈou inovácií,svojimi v˘robkami a rie‰eniami chce vytváraÈbudúcnosÈ, na ão vyuÏíva synergick˘ efektsvojich divízií.Ako hodnotíte zázemie a vzdelanostnú úroveÀ,pripravenosÈ ºudí uplatniÈ sa vo va‰ejspoloãnosti?V oblasti technického vzdelania je Slovenskodobre zásobené zdrojmi pracovn˘ch síl,priãom o dobr˘ch ºudí je vÏdy nielen záujem,ale zvádza sa o nich súboj a naviac, nikdy ichnie je dosÈ. Siemens má na Slovensku pomerneveºk˘ SoftwareHouse, je tu veºk˘ poãet‰ikovn˘ch a „v˘myseln˘ch“ ºudí, ktorídokáÏu svoje sny realizovaÈ a venujú sa v˘vojuproduktov. Pri realizácii veºk˘ch projektov,ako napr. budovanie UMTS sietí, ideo obrovsk˘ projekt a vÏdy jedineãn˘ v kaÏdejkrajine, aj z hºadiska ekonomiky, resp. cenypre zákazníka, preto je oveºa logickej‰ie rie‰iÈich ako medzinárodné projekty. Je to v˘hodaveºk˘ch koncernov, a Siemens je úzko integrovan˘v tomto smere, má vybudovanémedzinárodné tímy, ktoré sa podieºajú na realizáciiprojektov v rámci medzinárodnej kooperácie.Slovenskí odborníci v nich na‰lisvoje uplatnenie a aj v zahraniãí sú vysokohodnotení.âo vás ako riaditeºa jednej z divízií Siemens,s.r.o. Bratislava te‰í a ão Vás trápi?Na zaãiatku ma vÏdy trápia ciele, ktorémusíme ako kaÏdá iná organizácia dosiahnuÈ,a na konci ma te‰ia v˘sledky, ktoré sme dosiahli.Ak by som to mal rozmeniÈ na drobné,te‰í ma, Ïe máme moÏnosÈ a spolupodieºamesa na razantnej prestavbe telekomunikaãnéhoprostredia, ktoré na Slovensku e‰te stále prebiehaa darí sa realizovaÈ siete na svetovejúrovni. Trápi ma, Ïe zmenená, komplikovanej‰iasituácia v telekomunikaãnom sektore saveºmi negatívne dotkla mnoh˘ch dodávateºovtechnológií, pretoÏe v‰etci operátori pod siln˘mtlakom redukovali svoje investície. Tietokomplikácie sa dotkli aj firmy Siemens, nastaliurãité úpravy, adaptácia na zmenenú situáciu.Obávam sa, Ïe na Slovensku sa tentovplyv s ãasov˘m oneskorením e‰te len prejaví.Verím v‰ak, Ïe v rámci nov˘ch technologick˘chrie‰ení dokáÏeme osloviÈ aj ìal‰íchzákazníkov a ponúknuÈ im projekty na ichefektívnej‰ie a racionálnej‰ie fungovanie.25

I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I EO tom, Ïe aj na Slovensku vznikajú v oblasti IT ‰piãkové svetové rie‰enia, svedãí „príbeh“ produktu NOD32Antivirus spoloãnosti Eset, s.r.o. V roku 2000 mu nezávislá spotrebiteºská organizácia v Anglicku udelilaprestíÏny titul „Best Buy“ a aj dnes je NOD32 stále jedin˘ antivírus na svete, ktor˘ detekoval v‰etky tzv.In the Wild vírusy v prestíÏnych testoch medzinárodného ãasopisu Virus Bulletin a je na ãele rebríãka, pokiaº ideo poãet ocenení Virus Bulletin 100% Award. Hovoríme s Antonom ZAJACOM, riaditeºom spoloãnosti Eset, s.r.o.Slovensk˘ príspevokk informaãnej bezpeãnostiV novembrovom ãísle 2002 Parlamentnéhokuriéra ste hovorili o tzv. poãítaãovomterorizme a o príspevku spoloãnostiEset v boji proti nemu, menovite o produkteNOD32 Antivirus. Zmenila sa odvtedysituácia a ako to ovplyvnilo va‰uspoloãnosÈ?Zmeny, ktor˘ch sme boli svedkami v uplynulomobdobí, boli mimoriadne v˘znamné.Medzníkom v oblasti politickej je najmävstup Slovenska do NATO a EÚ. Tak ako celákrajina získala ãlenstvom v uveden˘chzoskupeniach istú prestíÏ, politická stabilitaa kompatibilita noriem otvára dvere pre mnohéslovenské produkty v roz‰írenej Európe iza jej hranicami. Trúfam si v‰ak povedaÈ, Ïenበprodukt NOD32 bol v Európskej únii prijat˘a akceptovan˘ uÏ dávno pred formálnymaktom prijatia a prekraãoval zauÏívané ‰tandardybezpeãnosti. Dnes ho nájdete v úradepoºského prezidenta, v spoloãnosti Firestone,ktorá zásobuje pneumatikami team Ferrari,na serveroch najväã‰ieho v˘robcu poãítaãovv USA – firme Dell, na mnoh˘ch zahraniãn˘chuniverzitách atì. SlovenskomôÏe byÈ právom hrdé na um svojich programátorov.Ako sa darí spoloãnosti Eset mimo zjednotenejEurópy?Exponenciálny nárast poãtu na‰ich klientovje globálny. Najväã‰í úspech sme zaznamenaliv USA, Austrálii, Hong Kongu aJaponsku. Napríklad na veºmi nároãn˘ japonsk˘trh sme v spolupráci s japonskou firmouCanon uviedli NOD32 v júni minuléhoroka. Po veºmi úspe‰nej premiére sme vyvinulipre Canon aj ‰peciálne OEM rie‰enie,ktoré tento japonsk˘ v˘robca bude distribuovaÈna svojich zariadeniach celosvetovo.Nedávno ste sa stretli s prezidentom spoloãnostiMicrosoft, pánom Billom Gatesom.O ãom ste spolu hovorili?Stretnutie sa uskutoãnilo v rámci ICT konferencieministrov EÚ, ktor˘ch portfólio zah⁄ÀaoblasÈ informaãn˘ch a komunikaãn˘chtechnológií. Pána Gatesa som informoval ospôsobe implementácie NOD32 v oddeleníspoloãnosti Microsoft, ktoré je zodpovednéza kontrolu kvality nov˘ch produktov, dotkolsom sa otázky bezpeãnosti operaãného systémua jeho vzÈahu k antivírovej ochrane. PánGates reagoval informáciou o aktivitách Microsoftu,ktor˘ch cieºom je dosiahnutie vysokéhostupÀa aktualizácie koncov˘ch uÏívateºov.OblasÈ antivírusov˘ch softvérov je veºmidynamicky sa vyvíjajúce softvérové odvetvie.Nové typy ohrození poãítaãov a poãítaãov˘chsietí sa objavujú takmer kaÏd˘t˘ÏdeÀ. Ako si vበprodukt dokáÏe poradiÈs t˘mito nov˘mi a nov˘mi „nepriateºmi“?Prakticky exponenciálny nárast poãtu poãítaãov˘chinfiltrácií spôsobuje problémynielen koncov˘m uÏívateºom, ale aj samotn˘mproducentom antivírov˘ch programov.Infiltrácie v minulom roku napríklad ochromilidopravu, zablokovali systém bankov˘chterminálov a prenikli aj do poãítaãa, monitorujúcehostav reaktora v jadrovej elektrárniDavis-Besse v americkom ‰táte Ohio.V˘voj v minulom roku naznaãil, Ïe dovírusovej evolúcie zaãal zasahovaÈ v˘znamn˘faktor: snaha zneuÏiÈ infiltrácie na vlastnéobohatenie. âi uÏ ide o zbieranie bankov˘chinformácií klientov, ich e-mailov˘ch adriess cieºom ich pouÏitia na spam, alebo ozneuÏitie poãítaãov niã netu‰iacich internetov˘chúãastníkov na uloÏenie pornografickéhoobsahu, toto v‰etko pôsobí ako katalyzátorvzniku nového nepriateºa. Sofistikovanétechnológie, skracujúce dobu nástupuepidémie, infiltrácie, vyuÏívajúce rôzne typyútokov v kombinácii s nárastom poãtuúãastníkov internetu, vedú k novej etape boja.Tento rok je situácia e‰te komplikovanej-‰ia. Poãítaãové ãervy ustupujú a prenechávajúmiesto tzv. trójskym koÀom, ktoré doslovazaplavujú internet. Sú nebezpeãné najmäv tom, Ïe umoÏÀujú vzdialené pripojeniea ovládnutie poãítaãa nechráneného uÏívateºa.Eliminácia ohrozenia si vyÏaduje udrÏiavaÈaktualizovan˘ operaãn˘ systém, antivírusovúochranu. DôleÏitú úlohu zohráva ajheuristická detekcia nov˘ch infiltrácií, tedataká detekcia, ktorá nevyÏaduje aktualizáciuvírusovej databázy.âo by ste odporuãili koncov˘m uÏívate-ºom, aby sa nestali moÏnou obeÈou budúcejepidémie nového vírusu?DaÈ dobrú radu nie je jednoduché, preto-Ïe autori vírusov aplikujú nielen rafinovanéalgoritmy a vyuÏívajú známe i nové bezpeãnostnédiery, ale rovnako úãinne maskujúsvoj zámer sociálnym inÏinierstvom. Kedysiplatilo pravidlo, podºa ktorého bolo zakázanéotvoriÈ prílohu po‰ty od neznámehoodosielateºa. Moderné ãervy dnes maskujúodosielateºa niekym, koho dobre poznáte.MôÏete napríklad dostaÈ súrnu správu z oddeleniatechnickej podpory Microsoftu s bezpeãnostnouaktualizáciou operaãného systému.V skutoãnosti je to ãerv, ktor˘ práve infikujemilióny uÏívateºov, ktorí sa rozhodli„aktualizáciu“ od Microsoftu nain‰talovaÈ. Jepreto potrebné pouÏívaÈ aktualizovan˘ antivírusov˘systém a in‰talovaÈ ‰tandardné aktualizácieoperaãného systému.Ktoré kroky povaÏujete za kºúãové, abyva‰a firma zostala aj v budúcnosti na svetovej‰piãke antivírusov˘ch produktov?T˘ch krokov je veºmi veºa a nedajú sav‰etky vymenovaÈ. Predov‰etk˘m musímeudrÏaÈ kvalitu produktu a jeho technickejpodpory. Na to je potrebné dobudovaÈ personálnua technickú infra‰truktúru. Klientidnes uÏ oãakávajú integrované rie‰enia, pokr˘vajúce‰iroké spektrum informaãnej bezpeãnosti.Okrem roz‰írenia produktovej radymusíme investovaÈ do v˘voja heuristickejtechnológie detekcie tak, aby nበproduktpredbiehal trendy v˘voja ‰kodliv˘ch kódov.Nároãné úlohy musíme rie‰iÈ aj v oblastimarketingu a public relations. âím väã‰í jeprienik NOD32 na svetov˘ch trhoch, t˘mostrej‰ie nás sleduje konkurencia a t˘m pozornej‰iemusíme reagovaÈ na pohyb v médiách.26

S L O V E N S K O – A M E R I C K É V Z Ë A H YObchod je obchod, hovoria múdre hlasy, aj keì ãasto nepoznáme detaily. Pre Parlamentn˘ kuriér sa rozprávalaMarta Toma‰oviãová so ‰tátnym radcom pre USA, Francúzsko, Kanadu, Belgicko a Luxembursko z odborumedzinárodného obchodu MH SR Ing. Stanislavom POLONSK¯M o na‰ich moÏnostiach obchodovania za morom.Spolupráca USA a SRAko hodnotíte ekonomické vzÈahy a kooperáciuSlovenska s USA (Kanadou)?Spojené ‰táty americké a Kanada predstavujú‰piãku svetového hospodárstva a spoluprácas nimi je pre Slovensko veºmi v˘znamná.Na‰im ãlenstvom v EÚ sa vzájomn˘ obchoda hospodárska spolupráca medzi na‰imikrajinami e‰te zv˘razní.Obchodná v˘mena so Spojen˘mi ‰tátmiamerick˘mi dosiahla v roku 2003 rekordnúv˘‰ku. Vo v˘voze do USA to bolo 42,2 mld.Sk a v dovoze 16,1 mld. Sk. Po rokoch pasívnejobchodnej bilancie sa tak Slovensko dostalodo aktíva v hodnote 26,1 mld. Sk. V porovnanís rokom 2002 sa v˘voz zv˘‰il viacako 3,5 násobne, priãom dovoz narástol leno ‰tvrtinu. Aktívna bilancia zahraniãného obchodus USA bola vyvolaná nevídanou dynamikouv˘vozu automobilov a ich súãastí zozávodu VW Bratislava. USAsa t˘mto stali preSR jedn˘m z najv˘znamnej‰ích obchodn˘chpartnerov. S podielom 5,26 % poskoãili vcelkovom slovenskom v˘voze na piate miesto.Podiel na celkovom dovoze bol 1,95 % aAmeriãania sú 12. najv˘znamnej‰í dovozn˘partner Slovenska.âulá je aj spolupráca v cestovnom ruchu.Pomáha jej aj koordinácia krajín V-4 v tejtooblasti. V roku 2004 sú na trhu USA naplánovanéviaceré spoloãné marketingové aktivity.Podºa ‰tatistiky MH SR príjazdy americk˘chturistov sú na 8. mieste a vo v˘dajifinanãn˘ch prostriedkov patria americkí turistimedzi najveºkorysej‰ích. Vo vytváranídevízov˘ch príjmov slovenského cestovnéhoruchu im patrí popredné miesto. V súvislostis napæÀaním stratégie cestovného ruchu,MH SR aktívne pracuje na vytváraní príÈaÏlivejpovesti Slovenskej republiky v USAako krajiny vhodnej na strávenie príjemnejdovolenky. Máme záujem na získaní ìal‰ejmedzinárodnej siete hotelov a o spoluprácupri roz‰irovaní ponuky rozmanit˘ch sluÏiebv CR.Na Slovensku pôsobí vy‰e 120 americk˘chfiriem. Podºa údajov NBS k 31.12.2003, USAzaujímajú na celkov˘ch PZI na Slovensku 9.miesto, s podielom 3,9 %. Investovaná ãiastkaãiní 13,3 mld. Sk. Údaj nezah⁄Àa investíciespoloãností US Steel a Coca Cola ktoréboli uskutoãnené cez Holandsko. S nimi byUSA boli v prvej ‰tvorici najv˘znamnej‰íchinvestorov na Slovensku. Úspe‰né príbehyamerick˘ch investícií v SR (US Steel Ko‰ice,Whirlpool), 19 % rovná daÀ, upraven˘Zákonník práce, rozrastajúce sa priemyselnéparky, dobré makroekonomické v˘sledky apriaznivé ãlánky v americkej tlaãi (napr. ãlánokSteva Forbesa), sú dobr˘m impulzompre americké obchodné a investorské kruhy,aby o Slovensku uvaÏovali. Máme záujem ovstup americk˘ch investícií najmä do odvetviainformaãn˘ch technológií, automobilového,chemického, strojárskeho a farmaceutickéhopriemyslu, ale aj biotechnológií acestovného ruchu. Slovensko v‰ak uvíta investícienielen do priemyseln˘ch odvetví, aleaj do sluÏieb. Ako príklad je moÏné uviesÈspoloãnosÈ Dell Computers. Americk˘m spoloãnostiamsa ponúkajú aj príleÏitosti súvisiaces doprivatizovaním prirodzen˘ch monopolov.Sú príleÏitosti aj vo verejn˘chsúÈaÏiach na predaj letísk, pri v˘bere tretiehomobilného operátora, pri predaji TV spoloãností,atì. Po získaní dôvery spoloãnostíVW, PSAPeugeot-Citroën a KIA-Hyundai saSlovensko netají, Ïe má priestor e‰te pre ìal‰iuautomobilku, prípadne aj z USA.Niekoºko príkladov v˘znamn˘ch americk˘chspoloãností pôsobiacich v SR: US Steelinvestovali do VSÎ Ko‰ice, MOLEX investovaldo závodu v Kechneci pri Ko‰iciach,Dana Corporation investovala do Glacier TribometalSlovakia, Motorola a Texas PacificGroup investovali do Slovakia Electronics Industriesv Pie‰Èanoch (ON Semiconductors),Kraft Foods investoval do Jacobs Suchard FigaroBratislava, Johns Manville Corp.(Berkshire Hathaway Inc.) investoval doSkloplastu Trnava. Medzi ìal‰ích v˘znamn˘chamerick˘ch investorov v SR patria:Whirlpool, EuroTel Bratislava, Pepsi-ColaSlovakia, IBM, AT&T, Emerson, BloombsburyPacific, CSC Computers, TowerAutomotive, Invensis Metering System, Taylor-Wharton,Energizer, Delphi, JohnsonControls International, Avent.V obchode s Kanadou vykázalo Slovenskov roku 2003 prebytok viac ako 2 mld. Sk,priãom v roku 2001 bolo saldo vzájomnéhoobchodu pasívne v ãiastke 139 mil. Sk. V˘vozslovensk˘ch tovarov do Kanady sa medziroãnezv˘‰il dvojnásobne na rekordnúãiastku 3,1 mld. Sk a dovoz kanadsk˘ch tovarovdo SR stúpol „len“ o 17,5 % na 1,1mld. Sk. Na kanadskom trhu sa v roku 2003úspe‰ne presadili aj najv˘znamnej‰í slovenskív˘vozcovia VW Bratislava a US Steel Ko-‰ice. O rekordn˘ v˘voz sa priãinil práve podielVolkswagenu. Ako príklad dobr˘ch v˘sledkovslovenského v˘vozu do Kanady moÏnouviesÈ skutoãnosti, Ïe na kanadsk˘ch cestáchjazdia vozidlá VW Touareg vyrobené naSlovensku, lietajú lietadlá typu Bombardierso slovensk˘mi loÏiskami, kanadské rodinypijú pivo Zlat˘ BaÏant z pohárov z poltárskehoskla, ãi zariaìujú si svoje byty slovensk˘mnábytkom. Domnievam sa v‰ak, Ïekanadsk˘ prístup k slovenskému hospodárskemuprostrediu a k slovenskému trhu je zatiaºstále konzervatívny. V investíciách patríKanade aÏ 33. prieãka, s investovanou ãiastkou51 mil. Sk (NBS, stav PZI k 31.12.2003).Medzi najznámej‰ích kanadsk˘ch investorovv SR patria Magna International (vlastníkspoloãnosti Magna Slovteca Nové Mestonad Váhom, automobilov˘ priemysel),MIC Alloutte (podiel v spoloãnosti CandomSpi‰ská Nová Ves, v˘stavba rodinn˘ch domovna báze dreva), Semex Canada (podielv spoloãnosti Insemas Zvolen, biotechnológie),Nortel Networks (obchodná kancelária,28

S L O V E N S K O – A M E R I C K É V Z Ë A H YAj keì Irak sa v súãasnosti spája skôr s vojensk˘miotázkami, stal sa priestorom realizácieaj obchodn˘ch aktivít pri obnovekrajiny. Slovenské firmy majú moÏnosÈprostredníctvom americk˘ch firiem zúãastÀovaÈsa na tomto procese. O aké komodityje záujem a cez ktoré americké firmyje moÏné nadviazaÈ kontakty?Obnova Iraku je obrovskou príleÏitosÈoupre v‰etk˘ch podnikateºov. Snaha zainteresovan˘chslovensk˘ch in‰titúcií je, aby slovenskípodnikatelia získali na obchodn˘ch apodnikateºsk˘ch príleÏitostiach súvisiacichs t˘mto projektom primeran˘ podiel. Ide najmäo moÏnosÈ subdodávok v spolupráci s veºtelekomunikácie),JayLor Fabricating (v˘robapoºnohospodárskych strojov, investovaldo spoloãnosti Wusam Zvolen), ContractPharmaceuticals Ltd. (v˘roba farmaceutick˘chprípravkov), Tournigan Gold Corporation(ÈaÏobn˘ priemysel), Canadian RockportHomes (stavebníctvo). V súãasnosti prebiehajúrokovania s viacer˘mi potenciálnymikanadsk˘mi investormi najmä v oblasti automobilového,elektrotechnického priemyslu,Ïivotného prostredia a stavebníctva. Naviacer˘ch projektoch uÏ pracuje agentúra SA-RIO.Nesmieme zabudnúÈ, Ïe rozvoju vzájomn˘chvzÈahov so Severnou Amerikouv˘znamne pomohli aj cesty prezidenta SR doUSA a Kanady, sprevádzané obchodn˘mimisiami slovensk˘ch podnikateºov, náv‰tevaministra obchodu USA v SR, ako aj náv‰tevykanadsk˘ch a americk˘ch delegácií v SR.Rozvoju vzÈahov nepretrÏite pomáhajú slovenskéobchodné misie pri veºvyslanectváchSR v New Yorku a v Ottawe (obchodní radcoviaMH SR), ãinnosÈ slovensk˘ch veºvyslanectievv USA a v Kanade, ako aj americkéhoveºvyslanectva v SR a kanadskéhoveºvyslanectva s pôsobnosÈou pre SR. Osobitnúzmienku v súvislosti s prácou na rozvojivzájomnej obchodnej a hospodárskejspolupráce si zasluhuje vysoko angaÏovanáãinnosÈ amerického veºvyslanca v SR RonaldaWeisera.Aké moÏnosti majú slovenské firmy uplatniÈsa a aktívne podnikaÈ na trhoch USAa Kanady?Severoamerick˘ trh poskytuje obrovskémoÏnosti. Stretáva sa tu silná a neúprosnákonkurencia. Na tomto trhu v‰ak platia pravidlá,ktoré sú jasné a kaÏd˘ sa na ne môÏespoºahnúÈ. Je potrebné rátaÈ s urãit˘mi vstupn˘minákladmi, ktor˘ch v˘‰ka závisí najmäod druhu podnikateºskej ãinnosti a od miesta,kde bude podnik pôsobiÈ. NevyhnutnosÈouje vyhºadanie spoºahlivého obchodného partnera,ãi uÏ priamo dovozcu, veºkoobchodníkaalebo sprostredkovateºa, prípadne obchodnéhozástupcu. Slovenská spoloãnosÈ,ktorá sa na tomto trhu presadí, nájde pre svojetovary a sluÏby ‰irok˘ priestor. Skôr, akosa spoloãnosÈ na severoamerickom trhu rozhodnepodnikaÈ, mala by urobiÈ marketingov˘prieskum a mala by sa zoznámiÈ so základn˘mipredpismi, nariadeniami a zákonmi.Je to cesta, ktorá pomôÏe predchádzaÈzbytoãn˘m ÈaÏkostiam a nedorozumeniam.Sú praktické príklady slovensk˘ch firiem,ktoré prenikli na trhy za morom v oblastiIT?Jestvujú viaceré slovenské firmy, ktoré sasnaÏia dostaÈ alebo uÏ prenikli na severoamerick˘trh. Medzi najznámej‰ie patria spoloãnostiGratex a Lomtec, ktoré pôsobia vUSA. V Kanade na‰la uplatnenie slovenskáspoloãnosÈ Corinex, ktorá podniká v oblastiinformaãn˘ch technológií a sídli na západnompobreÏí vo Vancouveri.Ak˘mi nástrojmi podporuje aktivity slovensk˘chpodnikateºov MH SR v tomto teritóriu?Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republikymá pri slovensk˘ch veºvyslanectváchv USAa v Kanade svojich zamestnancov, ktorípôsobia vo funkcii obchodn˘ch a hospodárskychradcov. Sídlo obchodného radcu vUSA je New York a v Kanade Ottawa. Títozamestnanci MH SR v‰estranne slovensk˘chpodnikateºov podporujú. Namieste úãinnekomunikujú s potenciálnymi dovozcami, veºkoobchodníkmi,investormi a ìal‰ími partnermi.Slovenskej podnikateºskej sfére poskytujúmnoÏstvo v˘znamn˘ch podkladov,informácií a kontaktov, ktoré umoÏÀujú dobrúorientáciu, úspe‰né pôsobenie a rozhodnutiana americkom a kanadskom trhu v obchodnejaj v investiãnej ãinnosti. ëalej slovensk˘mpodnikateºom v ich aktivitách natrhu USAaj Kanady v˘razne pomáhajú agentúryMinisterstva hospodárstva. Sú to najmäSlovenská agentúra pre rozvoj investícií aobchodu (SARIO), ale aj Slovenská agentúrapre cestovn˘ ruch (SACR). Sú oporou slovensk˘chpodnikateºov prostredníctvomprogramov na podporu podnikania, poriadanímobchodn˘ch misií a pri rôznych investiãn˘ch,obchodn˘ch a v˘stavn˘ch podujatiach.dené aktivity koordinujú a zvy‰ujú úãinnosÈt˘chto podujatí. Je to príkladné spoloãnésnaÏenie súkromného a ‰tátneho sektora, ktorésa v anglicky hovoriacich krajináchoznaãuje ako PPP (Private Public Partnership).US Steel sa stal jedn˘m zo symbolov podnikateºsk˘chaktivít USA na Slovensku.Ak˘ dopad na jeho ãinnosÈ má vstup SRdo EÚ?Domnievam sa, Ïe US Steel zostane ajnaìalej symbolom podnikateºsk˘ch aktivítUSA na Slovensku. Túto skutoãnosÈ nezmeniloani ãlenstvo Slovenska v EÚ. Ide o Ïivotaschopnúa úspe‰nú spoloãnosÈ, s kvalitn˘mriadiacim aparátom, ktorá sa dokáÏe vyrovnaÈaj s nov˘mi okolnosÈami. Aktivity USSteelu sa neobmedzujú len na podnikanie vpredmete ich hlavnej ãinnosti. Sú ãinní aj voblasti získavania ìal‰ích investorov, najmäna v˘chodné Slovensko, prostredníctvom úspe‰n˘chinvestiãn˘ch „road-show“ v USA,organizovan˘ch Ekonomick˘m a rozvojov˘mcentrom US Steel Ko‰ice. Prednedávnomprebehla v poradí uÏ tretia investiãná„road-show“ v USA a Kanade. Obchodníradcovia MH SR v New Yorku a Ottawe uvek˘mimedzinárodn˘mi spoloãnosÈami ale ajo priame dodávky. UÏ sú príklady slovensk˘chspoloãností, ktoré získali objednávku.Najpovolanej‰ím zdrojom informácií v tejtooblasti je agentúra SARIO, ktorá predmetnéaktivity koordinuje. V záujme roz‰írenia informaãn˘chzdrojov môÏu podnikatelia nav‰tíviÈstránku Ministerstva obchodu USAwww.commerce.gov, ãasÈ „Iraq reconstruction“.V uplynulom mesiaci sa stretol premiérSR M. Dzurinda s mágom v oblasti IT BillomGatesom. V akom ãasovom horizontemôÏeme oãakávaÈ rozvoj spolupráce vtejto oblasti?Presn˘ ãasov˘ horizont závisí od viacer˘chskutoãností. Obidve strany v‰ak majú záujemo ão najskor‰iu úãinnú a plodnú spoluprácu.PruÏn˘ rozbeh oãakávanej spolupráce by malopodporiÈ aj menovanie splnomocnenca vládypre informatiku. Predpokladám, Ïe v˘sledkysa dostavia r˘chlo.29

A S O C I Á C I AT E L E K O M U N I K A â N ¯ C H O P E R Á T O R O V S RV máloktorom sektore hospodárstva SR do‰lo a dochádza k tak˘m vyhranen˘m situáciám,ako na na‰om telekomunikaãnom trhu, málokedy moÏno hovoriÈ o takom zakamuflovanom lobinguv orgánoch ‰tátu, ako to bolo pri delení telekomunikaãného priestoru SR. Vyvrcholením je tak˘ stretrôznych záujmov, ktorého posledné dejstvo sa odohrá zrejme aÏ po vstupe SR do EÚ. Na danú tému oslovilªubomír Me‰Èánek Vladimíra ONDROVIâA, predsedu Asociácie telekomunikaãn˘ch operátorov SR.Od konfliktu záujmov,cez neférov˘ a nekorektn˘ lobing,aÏ po likvidáciu konkurenciehlasov v Národnej rade SR vo finálnom hlasovanínikdy nena‰lo, a to v situácii, keì zákonvrátil do parlamentu prezident republiky...Rie‰i nov˘ telekomunikaãn˘ zákon – presnej‰ieZákon o elektronick˘ch komunikáciách– v‰etky problémy, ktoré súvisia sna‰ím telekomunikaãn˘m trhom?Nerie‰i a ani ich rie‰iÈ nemôÏe. Tento zákonstanovuje pravidlá, ktoré platia v EÚ at˘m, Ïe od 1. mája sa staneme riadnym ãlenomúnie, budú platiÈ aj u nás. Zákon napríkladnemôÏe rie‰iÈ vzÈahové otázky, tie simusíme vyrie‰iÈ sami. Podºa legislatívy EÚkaÏdá ãlenská krajina má maÈ v oblasti telekomunikáciíregulátora, ktor˘ musí byÈ nezávisl˘,funkãn˘, nestrann˘ a transparentn˘.Na Slovensku regulátora máme, av‰ak bezspomínan˘ch vlastností. Atento problém námnevyrie‰i ani zákon, ani legislatíva EÚ.Príãina tkvie objektívne v zrejmej systémovejchybe, ku ktorej v SR do‰lo aj v rámciprivatizácie Slovensk˘ch telekomunikácií.Národnou regulaãnou autoritou – ako jetáto in‰titúcia v rámci EÚ definovaná – nemusíbyÈ iba telekomunikaãn˘ úrad, môÏeÀou byÈ ãokoºvek iné. U nás je to v tejto chvíliTelekomunikaãn˘ úrad SR, a vyzerá to tak,Ïe tento rok Àou e‰te zostane. Tento úrad malbyÈ centrálnym orgánom ‰tátnej správy sosamostatnou rozpoãtovou kapitolou. Mal byÈnezávisl˘ najmä finanãne, ale nie je, keìÏe jenapojen˘ na rozpoãtovú kapitolu Ministerstvadopravy, pô‰t a telekomunikácií SR. No a tenkto platí, ten aj rozhoduje.Ja nechcem ministerstvu, ktoré je akcionáromSlovak Telecomu a zároveÀ tvorcomtelekomunikaãnej politiky v záujme fungujúcehokonkurenãného prostredia – v ãomvidím stret záujmov – prisudzovaÈ, Ïe do ãinnostitelekomunikaãného úradu zasahuje ãibude zasahovaÈ. Minimálne to v‰ak priná‰apodozrenie, Ïe to tak je. Preto EÚ vo v‰etk˘chdoteraj‰ích správach, ktoré kaÏdoroãne vydávao pripravenosti jednotliv˘ch kandidátskychkrajín, v kapitole 19 uvádza, Ïe na Slovenskuje potrebné oddeliÈ vlastnícke právadominantného operátora od vlastníckych práv‰tátu, Ïe je potrebn˘ vznik nezávislého regulaãnéhoúradu a Ïe je potrebné aproximovaÈv‰etky smernice únie.Tieto vety sa notoricky z roka na rok v kaÏdejspráve uvádzali, nikto s t˘m v‰ak – okremaproximácie práva EÚ formou spomínanéhozákona – nerobil vôbec niã. My sme sa niekoºkorokov permanentne snaÏili o zmenu, aspoÀo novelizáciu zákona 195, av‰ak podivuhodnouzhodou okolností sa potrebn˘ch 76Z vá‰ho uhla pohºadu preão poslanci –predov‰etk˘m vládnej koalície – napokonvÏdy cúvli a novelu zákona neprijali?Podºa mÀa vÏdy i‰lo a dosiaº ide o politickérozhodnutia, ktoré vychádzali zo spomínanejschizofrénie, keìÏe Ministerstvo dopravy,pô‰t a telekomunikácií SR je 34-percentn˘makcionárom v Slovenskom Telecome.Z toho vypl˘va, Ïe ministerstvo, vláda avládna koalícia sú povinní staraÈ sa o to, abySlovensk˘ Telecom prosperoval, aby priná‰alzisky, dividendy atì. Napokon aj v novom zákoneo elektronick˘ch komunikáciách – ktor˘je kompromisom v‰etk˘ch hráãov na trhu– je napríklad zakotvené, Ïe prevádzkovateºje povinn˘ zabezpeãiÈ odpoãúvanie na vlastnénáklady, ão na‰a asociácia povaÏuje za protiústavné.Ale vrátim sa e‰te k tej schizofrénii. Ak jena jednej strane ‰tát akcionárom dominantnéhooperátora, o ktorého prosperitu sa vlastnemusí staraÈ a na druhej strane je zodpovedn˘za telekomunikaãnú politiku krajiny atvorbu konkurenãného prostredia – ão je uvedenéaj v Ústave SR a vyÏadované zo stranyEÚ – nepochybne dochádza ku konfliktuzáujmov. Aviete ako to chce vláda údajne vyrie‰iÈ?Vraj prevodom správcovstva podielumajetku ‰tátu v Slovak Telecome z ministerstvadopravy, pô‰t a telekomunikácii na ministerstvofinancií! IbaÏe ão takéto opatrenievyrie‰i, keì to zostane i naìalej pod politick˘mvplyvom? Dominantnému operátorovibude musieÈ i naìalej kaÏdá vláda vytváraÈperinku, aby sa mu v konkurencii darilo viacneÏ ostatn˘m.Ako k takejto situácii vlastne mohlo dôjsÈ?Problém bol vôbec v spôsobe privatizácieSlovensk˘ch telekomunikácií. Buì si mal‰tát ponechaÈ nadpoloviãnú väã‰inu akcií,ako je to napríklad aj v âesku, alebo mal predaÈv‰etky akcie. V prvom prípade by bol naseba prebral celú zodpovednosÈ za v˘vojná‰ho telekomunikaãného trhu a podºa tohoby sa musel správaÈ, v druhom prípade by nacelej veci nebol zainteresovan˘ a mohol sa30

A S O C I Á C I AT E L E K O M U N I K A â N ¯ C H O P E R Á T O R O V S RsprávaÈ objektívne. Súãasná situácia napriekv podstate dobrému zákonu túto principiálnuotázku nerie‰i, takÏe po na‰om vstupe do úniesa ‰tát dostane do prakticky nerie‰iteºn˘chproblémov.Okrem toho privatizácia na Slovensku pri‰-la príli‰ neskoro. Mohli sme si vypoãuÈ, Ïe jeto privatizácia storoãia, aké je to úÏasné a koºkopeÀazí za to SR dostala. Dnes sa ukazuje,Ïe to vôbec nie je pravda. Peniaze sme prejedlia podporovaÈ musíme dominanciu jednéhooperátora na úkor ostatn˘ch. Záväzkyv oblasti investícií – miliardu eur do koncaroka 2003 – a nad 45-percentnú penetráciu telefónnychstaníc strategick˘ partner v SlovakTelecome neplní, dokonca kompetentní funkcionárisa vyjadrujú o moÏn˘ch ústupkoch zostrany ‰tátu v zmysle posunu termínov.Ak˘m spôsobom pociÈujete súãasnú situáciuna na‰om telekomunikaãnom trhu?Situácia na slovenskom telekomunikaãnomtrhu je vari najhor‰ia spomedzi v‰etk˘chprístupov˘ch krajín, pretoÏe na rozdielod nich sme do na‰ich podmienok neimplementovaliregulaãn˘ telekomunikaãn˘ rámecvydan˘ EÚ v roku 1998. Jednoducho, v‰etciostatní sú o nejak˘ ten kus vpredu. Je sícepravda, Ïe sme jednou z mála krajín, ktorá máuÏ nov˘ telekomunikaãn˘ zákon vychádzajúciz legislatívy 2002, ãoraz viac v‰ak vychádzajúna povrch negatíva, ktoré v tomtoprocese spôsobilo preskoãenie ãi vynechaniepredchádzajúcej etapy.To, Ïe sme neaplikovali regulaãn˘ rámec1998 nás pribrzdilo natoºko, Ïe dnes námv‰etci utiekli „na hony“ ìaleko. Napríklad vâR je dnes na pevn˘ch linkách v slabej prevádzkecena stanovená ãesk˘m telekomunikaãn˘múradom 20 halierov za minútu, ão jediametrálne odli‰né od na‰ich pomerov. U nászatiaº nie je niã, lebo nepoznáme prepojovaciepoplatky, keìÏe tu e‰te nie je podpísanáÏiadna prepojovacia zmluva. V âechách fungujena pevné linky niekoºko operátorov, tak-Ïe obãan âR si môÏe vybraÈ prevádzkovateºapodºa toho, aké mu ponúka podmienky.Parlamentné politické strany, ktoré neschválilispomínanú novelu svoj postupodôvodÀovali aj ochranou spotrebiteºa,udrÏaním poplatkov za sluÏby na urãitejúrovni...Aj keì sa to laikovi – zvyknutému e‰te nazásahy ‰tátu do trhovej ekonomiky v takzvanomzáujme obãana – môÏe zdaÈ pravdivé,pravda je presne na opaãnom konci. V koneãnomdôsledku stlaãiÈ ceny nadol a vytlaãiÈkvalitu nahor môÏe iba zdravé konkurenãnésúperenie. V parlamente to v Ïiadnom prípadenebolo v záujme klientov, ale v záujme Slovensk˘chtelekomunikácií. SpomeÀte si narok 1998, keì si koaliãné strany delili medzisebou strategické podniky, respektíve vplyvna ich chod. Slovenské telekomunikácie „pripadli“vtedy stranám SDKÚ a SMK...Ako je to s takzvanou poslednou míºoudnes?V kaÏdej prístupovej krajine má infra‰-truktúru vybudovanú len pôvodn˘ monopoln˘operátor – u nás je to Slovak Telecom – apreto v EÚ nariadili povinnosÈ tohto operátoraprenajaÈ neobsadené alebo nevyuÏívanémiestne vedenia ostatn˘m záujemcom, operátorom.I‰lo totiÏ o to, Ïe monopolní operátori,majitelia sa bránili argumentom: keì chcete,postavte si, aj my sme si postavili. LenÏekameÀom úrazu je otázka, kto vlastne „postavil“?Veì v skutoãnosti to predsa nebolSlovak Telecom, ale vtedy e‰te ‰tátny podnik,ktor˘ tieto siete vybudoval za peniaze v‰etk˘chobãanov daného ‰tátu! TakÏe ak terazpríde nejak˘ zahraniãn˘ investor, nemôÏe mutvrdiÈ „postavte si aj vy“. Nakoniec by boloaj nelogické, aby si kaÏd˘ operátor vybudovalsvoje vedenia, keì existujúce staãia pokryÈzáujmy viacer˘ch. Samozrejme, iníoperátori musia za to zaplatiÈ nájomn˘ poplatok,ktorého v˘‰ku musí regulovaÈ telekomunikaãn˘úrad.TakÏe v ãom je vlastne problém, keì podºanového zákona je Slovak Telecom povinn˘uvoºniÈ ostatn˘m záujemcom voºnélinky?V tejto chvíli e‰te nie je povinn˘, pretoÏezákon urãuje ist˘ postup. Najskôr musí telekomunikaãn˘úrad definovaÈ relevantné trhy,potom urobí ich anal˘zu a stanoví, ãi je alebonie je na trhu efektívna súÈaÏ. Pokiaº je,nechá to tak. Pokiaº nie je, urãí takzvané podnikys v˘znamn˘m vplyvom na trhu, ktorézaãnú maÈ povinnosti vypl˘vajúce z novéhozákona. V súãasnosti telekomunikaãn˘ úradrelevantné trhy uÏ definoval a teraz má 4 mesiacena to, aby urobil anal˘zu. Potom má ìal-‰í ãasov˘ úsek na to, aby urãil operátorov sv˘znamn˘m vplyvom, ktorí v‰ak majú moÏnosÈodvolaÈ sa. Ak sa tak stane, zaãne sa toopäÈ rie‰iÈ, prehodnocovaÈ, in˘mi slovami ìalejnaÈahovaÈ. A v momente, keì bude právoplatné,Ïe Slovak Telecom je podnik sv˘znamn˘m vplyvom na trhu – o ãom uÏ rokyãvirikajú aj vrabce na plote – zaãne mu platiÈpovinnosÈ, Ïe do istého obdobia musí predloÏiÈnávrh zmluvy o prenájme okruhov. âiÏezase má na to nejakú lehotu. A aÏ potom, keìnávrh zmluvy vydá a zverejní, môÏu s nímostatní operátori zaãaÈ rokovaÈ.Vyrátali sme, Ïe keby sme mali dodrÏaÈv‰etky tieto limity, tak optimálne to bude opätnásÈ mesiacov, ãiÏe asi v apríli 2005. NuÏa o to vlastne v celej veci i‰lo. Deutsche Telecomuvypl˘va totiÏ z privatizaãnej zmluvyzáruka, Ïe digitalizáciu – ktorá je podmienkouna poskytovanie sluÏieb podporujúcichkonkurenciu – má ukonãiÈ do konca roku2004, ãiÏe má nepísan˘ nárok na to, aby zostaldominantn˘, monopoln˘. A tomuto jepodriadené ãi poplatné vlastne v‰etko, respektíveje to precízne premyslené v neprospechostatn˘ch.MoÏno tomu rozumieÈ tak, Ïe za t˘ch 15mesiacov utrpia ostatní – najmä tí slab‰í –také straty, Ïe budú musieÈ predãasneopustiÈ trhové kolbi‰te?Presne tak, o to ide, uÏ dnes mnohí existujúiba s „odret˘mi u‰ami“. Situácia je totiÏ taká,Ïe na celom svete idú ceny telekomunikaãn˘chsluÏieb sústavne dole, priãom prenájmyokruhov sa za posledné tri roky – samozrejmeokrem nás! – zníÏili aÏ päÈ ãi ‰esÈnásobne.Dole idú ceny poãítaãov, softvérova vôbec v‰etkého, ão sa t˘ka infokomunikaãnejtechniky a elektrotechniky vôbec.Zrovna tak ceny televízorov a poãítaãov. Ko-ho by pred troma rokmi napadlo, Ïe mobilníoperátori budú ponúkaÈ telefón zadarmo aleboza korunu? No a Slovak Telecom – keìÏenásledkom neférového a nekorektného ‰tátneholobingu ako prv˘ s predstihom ponúknelacné sluÏby – vlastne preberie behomt˘ch 15 mesiacov pod svoje krídla doteraj‰íchklientov men‰ích operátorov, ãím ich praktickyvopred vyradí z boja. Ako viem, takétometódy konkurenãného boja sa uplatÀovalivari iba v USA 19. storoãia...Z vá‰ho pohºadu kedy si budú môcÈ obãaniaSR vybraÈ z viacer˘ch operátorov napevnej linke?Som presvedãen˘, Ïe pod tlakom verejnostitelekomunikaãn˘ úrad koneãne urobív‰etko pre to, aby sa tak stalo uÏ v druhompolroku tohto roka. Veì monopol Slovak Telecomude jure skonãil uÏ pred 15 mesiacmi– 1. januára 2003, takÏe ‰tát sa uÏ koneãnemusí spamätaÈ.Jedn˘m z existenãn˘ch problémov niektor˘chna‰ich operátorov je dnes ur˘chlenévyrie‰enie otázky ohºadne takzvanejdátovej sluÏby. Mohli by ste struãne a jasnevysvetliÈ, o ão v tomto probléme vlastneide?Zrejme máte na mysli takzvan˘ VoIP –Voice over Internet Protokol – ãiÏe prenoshlasu prostredníctvom internetu. Je to veºmidelikátna záleÏitosÈ. V roku 2000 ministerstvovydalo generálne povolenie na poskytovanietejto sluÏby a definovalo ju ako dátovú sluÏbu.V jeho rámci vyÏadovalo, aby ne‰lo o ãist˘hlas, o oneskorenie v prenose o 250 ms.Na túto sluÏbu urãilo skrátené prístupové ãíslo06XY. Záujemcov o túto sluÏbu vybavilolicenciou a pridelilo im zodpovedajúce ãísla.Telekomunikaãn˘ úrad, po svojom vznikuv zmysle zákona o telekomunikáciách, malstanoviÈ svojim predpisom v‰etky podmienkyprevádzkovania takejto sluÏby. Okrem toho,Ïe úrad stanovil v˘‰ku platby na 20 tisíckorún za rok a dokonca od prevádzkovateºovprevzal tieto platby, neurobil niã. Preto Slovenskételekomunikácie na tieto ãísla odmietlizabezpeãiÈ prístup. Prevádzkovateliav‰ak uÏ boli na poskytovanie VoIP pripravenía preto im nezostalo niã iné, len vyuÏívaÈna túto sluÏbu prístupové ãíslo 019XY, ktoréje urãené na prístup k internetov˘m sluÏbám.Telekomunikaãn˘ úrad sme viackrát upozornili,Ïe táto skutoãnosÈ nie je v súlade spredpismi, ten v‰ak opäÈ nekonal. Tento stavtrvá od roku 2000 a v‰eobecne bol mlãky tolerovan˘.Slovenské telekomunikácie zaãalilegitímne konaÈ aÏ v druhej polovici roku2003 a vyzvali operátorov, aby tento stavukonãili. Tomu sa operátori nebránia, av‰akmalo by to byÈ v zmysle podmienok stanoven˘chtelekomunikaãn˘m úradom, ktor˘v‰ak – akoÏe inak – znovu nekoná. Práve naopak,postavil sa na stranu Slovak Telecomua Ïiada operátorov, ktorí majú licenciu a pridelenéãísla, aby tento stav ukonãili k30.4.2004 bez toho, aby bolo na svete inérie‰enie. MoÏno to povaÏovaÈ za nieão iné,neÏ za likvidáciu konkurencie? Pritom ide ozbytoãn˘ zloÏit˘ problém, ktor˘ – nebyÈ neãinnostiTÚ – tu dnes nemusel rezonovaÈ.31

N Á R O D N Á R A D A S RT⁄nistá cestatelekomunikáciíNapriek tomu, Ïe na‰a spoloãnosÈ sa v ostatnom ãase veºmi intenzívne zaoberala problematikou volebnéhokolotoãa, v redakcii sme zamerali na‰u pozornosÈ na rezort dopravy, pô‰t a telekomunikácií. Vraví sa, Ïe nietlep‰ej cesty ako preÏitá skúsenosÈ a preto sme sa obrátili na viacer˘ch poslancov NR SR prostredníctvom ichverejne publikovaného internetového prístupu, aby sme zistili, Ïe ani po troch t˘ÏdÀoch sa kontakt takouto cestous nimi nedá nadviazaÈ. Táto skúsenosÈ vypovedá aj o tom, ako váÏne a prakticky sa môÏe rozvíjaÈ informatizáciaspoloãnosti, ãi ako váÏne treba braÈ vyjadrenia o ochote na‰ich poslancov poãúvaÈ najmodernej‰ou formou, tedaprostredníctvom internetového spojenia, hlas obãanov. V˘nimkou, Ïiaº iba jedinou bol iba podpredsedaV˘boru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ªubomír VÁÎNY (Smer).Ako hodnotíte kroky a rie‰enia úloh telekomunikaãnejpolitiky SR pod vplyvomnajnov‰ích informácií ?Jednoznaãne treba „odtajniÈ“ verejn˘ dokumentak˘m zmluva o predaji akcií ‰tátu medziMDPT SR a Deutsche Telekom podºamÀa jednoznaãne je, stransparentniÈ záväzkyzo strany DT (medzi ktor˘mi je aj investíciavo v˘‰ke1 mld. EUR) a rie‰iÈ nesplnené povinnostia záväzky zo strany kupujúceho a topodºa ustanovení zmluvy a v zmysle platnejlegislatívy SR. Nerie‰enie tejto problematikybude maÈ za následok zaostávanie slovenskejelektronickej telekomunikaãnej sieteza ‰tandardom krajín V-4 ako aj krajín EÚ.Tu vidím málo aktívny prístup ‰tátneho akcionára,ktor˘m je MDPT SR, pretoÏe povinnosÈinvestovaÈ v danom ‰tvorroãnom obdobísa musí monitorovaÈ a vyhodnocovaÈpriebeÏne, a nie tak ako je to dnes, Ïe v posledn˘rok si spolu akcionári „sadnú“ a v prípade,Ïe sa to „uÏ nedá“ pokrãíme plecami aurobíme ústupok, ak˘m odklad povinnostiinvestovaÈ jednoznaãne je, bez vyvodenia dôsledkovz nesplnenia tohto záväzku.O „skupinke“ sa uÏ toho v médiách pohovorilodosÈ a nemám zaruãené fakty ako, a ãivôbec nejaká skupinky vstupovala do problematikyprideºovania licencie tretiemu operátorovi,takÏe to nebudem komentovaÈ.Zákon o elektronickom podpise máme síceschválen˘, ale zdá sa mi, Ïe sme pri jehoschvaºovaní nastavili latku veºmi vysoko, t.j.„predbehli sme dobu“ z hºadiska nároãnostijeho pouÏívania, certifikaãného orgánu, akoaj ceny, ão sa odráÏa v praxi pri jeho aplikácii,ktorá je minimálna. Tu je priestor aj prena‰u Komisiu pre transformáciu dopravy,pô‰t a telekomunikácií pri V˘bore NR SRpre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,kde uÏ máme v programe na najbliωie obdobiezhodnotenie tejto legislatívnej normya moÏnosti jej úpravy s cieºom jej ‰ir‰ieho vyuÏitiav praxi.Liberalizácia a globalizácia telekomunikaãnéhotrhu podmieÀuje jeho v˘voj asmerovanie. Ako hodnotíte v tomto smereúãinnosÈ rie‰ení zo strany MDPT SR a TÚSR?Nov˘ Zákon o elektronick˘ch komunikáciách,ktor˘ je v platnosti ‰tyri mesiace splnilsvoj cieº v danom období, t.j. umoÏnil zaviesÈpostupy na konvergenciu elektronick˘chkomunikaãn˘ch sietí, zaviedol principiálnuharmonizáciu s právom EÚ, a hlavnes cieºom liberalizácie trhu elektronick˘ch komunikácií,vytvoril priestor na flexibilnú reguláciuprostredníctvom Telekomunikaãnéhoúradu SR (TÚ SR).Îiaº musím kon‰tatovaÈ, Ïe regulácia, ktoráje nosn˘m prvkom liberalizácie tohto trhuv˘razne zaostáva za oãakávaniami, ãi uÏ odbornej,ale aj laickej verejnosti – pouÏívateºovelektronick˘ch komunikácií. TaktieÏ musímpoukázaÈ na nevhodnú pasivitu TÚ SR akoregulátora a MDPT SR ako akcionára ST, a.s.,Ïe nevyuÏívajú priestor dan˘ t˘mto zákonom,ão môÏe maÈ negatívne dopady nielenna pouÏívateºov trhu, ale aj na Slovensko zpohºadu jeho záväzkov voãi EÚ. Na spomínanomzasadnutí Komisie pre transformáciudopravy, pô‰t a telekomunikácií sa budemeváÏne zaoberaÈ aj t˘mto problémom.Ak˘ v˘voj v oblasti telekomunikaãného trhua postavenia Slovak Telecom oãakávatepo 1. máji t.r.?V prípade, Ïe Slovensko uznáva trhov˘mechanizmus v hospodárstve (a to pevneverím Ïe áno), bude musieÈ jeho v˘konnámoc, ktorou je vláda SR (MDPT SR) a jej regulátor(TÚ SR) vynaloÏiÈ väã‰ie úsilie na optimálnuresp. „zdravú“ liberalizáciu trhu. Nietakú, ktorou sa „potopí“ ST, a.s., ale takú, ktorousa sprístupní trh aj in˘m subjektom za primeran˘chpodmienok – prosto optimálnu. Natak˘to postup je v‰ak potrebná väã‰ia dávkaodvahy a chuti zo strany akcionára aj regulátora,ktorú v ich doteraj‰om konaní postrádam.V prípade, Ïe sa tak nestane, budem musieÈz pozície predsedu spomínanej komisiea z pozície podpredsedu V˘boru NR SR prehospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorémutáto problematika prislúcha poÏiadaÈNR SR o zaradenie osobitného bodu na júnovérokovanie parlamentu k problematike liberalizácietelekomunikaãného trhu s následn˘mvyvodením dôsledkov pre kompetentn˘ch.Ale vrátim sa k otázke – v prípade,Ïe neuvoºníme trh zostane stav aj po vstupeSR do EÚ nezmenen˘, ão je pre SlovenskoneÏiaduce.32

T E L E K O M U N I K A â N ¯ Ú R A D S RPodºa legislatívy EÚ kaÏdá ãlenská krajina má maÈ v oblasti telekomunikácií regulátora, ktor˘ musí byÈnezávisl˘, funkãn˘, nestrann˘ a transparentn˘. Na Slovensku je t˘mto regulátorom Telekomunikaãn˘ úrad SR,ktor˘ je napojen˘ na rozpoãtovú kapitolu ministerstva dopravy, pô‰t a telekomunikácií, ktoré je 34-percentn˘makcionárom Slovak Telecomu, dominantného operátora na slovenskom telekomunikaãnom trhu... Na otázkyªubomíra Me‰Èánka odpovedal predseda Telekomunikaãného úradu SR Milan LUKNÁR.Cap zrejme môÏe byÈ záhradníkom(ak nie je vegetarián)Ak˘ v˘znam pripisujete novému zákonu oelektronick˘ch komunikáciách?Zákonu pripisujem znaãn˘ v˘znam najmäpokiaº ide o vyrie‰enie problémov súvisiacichs definitívnou a reálnou konkurenciou na slovenskomtelekomunikaãnom trhu, pretoÏe dona‰ich pomerov aplikuje nov˘ regulaãn˘ rámecEÚ v telekomunikaãnej oblasti, ão bolojednou z podmienok vstupu SR do únie. Narozdiel od starého telekomunikaãného zákonadáva tento zákon veºké kompetencie i právaná‰mu úradu, ktoré v˘znamn˘m spôsobomprispejú k rie‰eniu problémov˘ch otázok,predt˘m i v súãasnej dobe existujúcich medziSlovensk˘mi telekomunikáciami a alternatívnymioperátormi na slovenskom trhu, napríkladv súvislosti s takzvan˘mi prepojovacímidohodami.Rie‰i táto právna norma v‰etky problémysúvisiace s na‰im telekomunikaãn˘m priestoroma trhom?Domnievam sa Ïe v zásade rie‰i, ale iba neskor‰iaprax ukáÏe, ãi je to tak v plnej ‰írketejto niekedy veºmi zloÏitej problematiky. Rozdielmedzi poslaním jednotliv˘ch paragrafova moÏnosÈou ich reálneho napæÀania sa ukáÏeaÏ v priebehu ãasu. Predt˘m som pracoval naministerstve dopravy pô‰t a telekomunikáciía keì sme koncipovali predchádzajúci zákon,tieÏ sme si mysleli, Ïe je to dobrá právna norma.Postupne sa v‰ak ukázalo, Ïe mnoho vecítam nebolo aÏ tak˘ch dobr˘ch, alebo iné ch˘bali.Viete, keì rie‰ime problémy s operátormi,niekedy ide aj o slová, ktor˘ch v˘kladmusí byÈ úplne jasn˘. Na základe toho, ãodnes vnímame ako najdôleÏitej‰ie sa zdá, Ïezákon je dobr˘. Samozrejme, ak sa postupomãasu ukáÏu nejaké nezrovnalosti... Napokon,nebol by to jedin˘ zákon, ktor˘ by sa v prípadepotreby korigoval.Sú v zákone v‰etky paragrafy formulovanéjednoznaãne?Pravdu povediac, nejaké drobné nejasnostisa uÏ objavili, napríklad v otázke rie‰eniasporov v oblasti vyuÏívania nehnuteºností alebopozemkov pri kladení telekomunikaãnejinfra‰truktúry, povedzme káblov. Ide o to, Ïekeì niekto rozkopal alebo pouÏil pozemok ãinehnuteºnosÈ iného a nedal ho do pôvodnéhostavu, môÏe prísÈ k problémom. Paragraf hovorí,Ïe v takom prípade rozhodne súd, ale uÏnásledná veta – dostala sa tam buì omylomalebo sa „nevygumovala“ – to vlastne popieraformuláciou, Ïe o v˘‰ke pokuty rozhodnenበúrad. V inom prípade sa v jednom z paragrafovhovorí, Ïe za frekvencie pre rozhlasovéa televízne vysielanie sa neplatí, priãompredchádzajúci paragraf urãuje v˘‰ku poplatkuza vyuÏívanie rozhlasov˘ch a televíznychfrekvencií! Takéto nezrovnalosti vznikli asit˘m, Ïe v závere rokovania v parlamente saschválila upravená verzia, ale niektoré odstavcez predchádzajúcej verzie sa zrejme zabudliupraviÈ ãi vygumovaÈ. TakÏe niekoºko tak˘chtonejednoznaãností ãi anomálií tam skutoãneje...Pre nás je v‰ak podstatne, Ïe napríkladmôÏeme vstupovaÈ do rokovaní medzi operátormipri uzatváraní zmlúv, ão predt˘m nebolo.Najskôr museli medzi sebou uzatvoriÈzmluvu – pre jedného z nich napríklad veºminev˘hodnú – a telekomunikaãn˘ úrad moholdo toho vstupovaÈ aÏ potom, ão vyvolávalo obrovskékomplikácie. Jednoducho, zásadné veciv zákone sú jasné a dnes sa podºa nich uÏbude daÈ pracovaÈ.Aká je súãasná situácia na na‰om telekomunikaãnomtrhu?V súãasnej dobe prebiehajú rokovania medziniektor˘mi drÏiteºmi licencií a Slovak Telecomomo uzavretí prepojovacích dohôd. Tietorokovania budú prebiehaÈ za úãasti zástupcovná‰ho úradu v súlade s § 75 zákona oelektronick˘ch komunikáciách tak, aby sa procesuzatvárania dohôd medzi nimi ão najviacur˘chlil, ão bola vlastne najviac kritizovanáoblasÈ v oblasti regulácie telekomunikaãnéhotrhu. Ide o to, Ïe síce sme vydali aÏ 17 licencií,ale reálna prax v oblasti poskytovania hlasov˘chsluÏieb cez fixné siete bola – a vlastnedoteraz je – takmer nulová, hoci liberalizáciatrhu tu teoreticky existuje uÏ od 1. januára2003. V oblasti pevn˘ch sietí Slovak Telecomuzatvoril dodnes iba jednu prepojovaciudohodu – so spoloãnosÈou ConnSpec Telekom.V oblasti mobiln˘ch sietí niekoºkí alternatívnioperátori prepojovacie dohody uÏ uzavreli.Preão neboli tieto dohody dosiaº uzatvorené?Podstatná príãina bola v tom, Ïe úrad nemaldostatoãné kompetencie rozhodovaÈ. Alternatívnioperátori a Slovak Telecom povaÏovalipoÏiadavky druhej strany za neakceptovateºné.Podºa b˘valého zákona o telekomunikáciáchsa úrad mohol k prepojovacímdohodám vyjadrovaÈ aÏ po ich podpise, z ãohovypl˘valo, Ïe operátori nemali istotu, Ïe prípadné,podºa nich nev˘hodné podmienky úradzmení.33

MINISTERSTVO DOPRAVY PÔ·T ATELEKOMUNIKÁCIÍ SRUmoÏní súãasn˘ stav tohto procesuobãanovi vybraÈ si spomedzi viacer˘choperátorov pevn˘ch liniek?Áno, aj to je cieºom liberalizácie. Ak sidobre pamätám v hodnotiacej správe EÚo telekomunikaãnom trhu sa pí‰e, Ïe za ‰tyriroky liberalizácie, ãiÏe v rokoch 1998 –2002 klesli uÏívateºské ceny telefónnychhovorov asi o ‰tyridsaÈ percent a v medzinárodnejprevádzke e‰te viac. Predpokladám,Ïe toto sa udeje aj na Slovensku.Konkurencia bude nútiÈ operátorov ponúkaÈsvoje sluÏby jednak v ‰ir‰om sortimentea jednak s väã‰ou kvalitou a dostupnosÈou,ão bude priaznivo vpl˘vaÈ ajna ceny sluÏieb.Hovoríte, Ïe prepojovacie dohody sa dosiaºneuzatvárali iba preto, lebo zákonvám neumoÏÀoval do toho procesu intenzívnej‰ievstupovaÈ. Nebol skutoãnoupríãinou stav, Ïe Slovenské telekomunikácieboli monopoln˘m vlastníkom telekomunikaãnéhopriestoru SR so znaãnouúãasÈou ‰tátu, ktor˘ tak vlastne nemalzáujem na rozvoji „svojej“ konkurencie?Napriek platnosti nového zákonadodnes v na‰om telekomunikaãnompriestore stále pretrváva isté napätie...Nemyslím si, Ïe by úãasÈ ‰tátu bola brzdoukonkurencie, nie sme jedin˘ prípadtohto druhu v Európe. Hlavn˘ problém vidímv tom, Ïe nበúrad skutoãne nemal dostatokkompetencií na to, aby mohol ovplyvÀovaÈproces uzatvárania dohôd alebo posúdiÈdohody o prepojení pred ich podpisom.Telekomunikaãn˘ úrad mal síce moÏnosÈposúdiÈ, Ïe tieto dohody povedzmeobmedzujú konkurenciu, lebo sú pre jednustranu nev˘hodné, ale – podºa v tej dobeplatného zákona – aÏ po podpise dohôd.To bol hlavn˘ dôvod, preão sa cel˘ procespreÈahoval. Adôsledky tohto preÈahovaniasa v termínoch vypl˘vajúcich z nového zákonapreniesli do súãasnosti, ão dodnesvyvoláva isté napätie.V ãom vidíte najväã‰í problém vo vzÈahumedzi Slovensk˘m Telecomom a alternatívnymioperátormi? Ich protestynaposledy vyvolalo najmä netransparentné„ãíslovanie hlasu cez internet“,respektíve otázka takzvanej dátovej slu-Ïby, ão môÏe maÈ pre niektor˘ch – najmäslab‰ích – nedozerné následky...Pokiaº máte na mysli problém poskytovaniahlasovej sluÏby prostredníctvomãíselnej mnoÏiny 019xy, je to problém veºmimalého poãtu alternatívnych operátorova poskytovateºov prístupu na internet. Úradtento problém rie‰i tak, aby táto sluÏba bolaposkytovaná v súlade so zákonom oelektronick˘ch komunikáciách a podmienkamistanoven˘mi pre príslu‰n˘choperátorov v licenciách.Preão zo v‰etk˘ch európskych krajín ibav Turecku a u nás sa pri privatizácii utajilopresné znenie dohody medzi ‰tátoma vtedy monopoln˘m prevádzkovateºomná‰ho telekomunikaãného priestoru –Slovensk˘mi telekomunikáciami?To je skutoãne otázka nie pre nás, alepre rezortné ministerstvo.Po vstupe SR do EÚ sa jasne prejavia na‰e schopnosti reagovaÈna zmenené podmienky. Niet nad to, byÈ pripraven˘. Ako sa nám darív oblasti po‰tov˘ch sluÏieb sa p˘tala Marta Toma‰oviãová riaditeºkyodboru po‰ty MDPT SR Ing. Jarmily BRICHTOVEJ.Zmenyv po‰tovom odvetvíPodºa smernice EP a Rady o spoloãn˘ch pravidláchrozvoja vnútorného trhu po‰tov˘chsluÏieb Spoloãenstva a zvy‰ovania kvality slu-Ïieb k strategick˘m cieºom patrí vytvoriÈ vhodnélegislatívne a ekonomické podmienky. Akoby ste charakterizovali kroky pri napæÀanítohto záväzku?Príprava Slovenskej republiky na ãlenstvo vEurópskej únii si vyÏiadala v po‰tovom odvetvímnoho zmien. V prvom rade bolo potrebné zmeniÈlegislatívny a právny rámec po‰tov˘ch sluÏieba následne pracovaÈ na uskutoãÀovaní ìal‰íchkrokov, ktoré vyplynuli z prípravy na zaãleneniepo‰tov˘ch sluÏieb SR do vnútorného trhu po‰tov˘chsluÏieb Európskej únie. V˘chodiskov˘mdokumentom sa stala Po‰tová politika, ktorúschválila vláda SR uznesením ã. 352/1999, na základektorej sa uskutoãÀovali jednotlivé etapy prípravyna vstup do Európskej únie.Harmonizácia právnej úpravy o po‰tov˘chsluÏbách v Slovenskej republike vychádzala predov‰etk˘mzo Smernice ã. 97/67/ES Európskehoparlamentu a Rady zo dÀa 15. decembra 1997o spoloãn˘ch pravidlách vnútorného trhu Spoloãenstvaa o zlep‰ovaní kvality po‰tov˘ch slu-Ïieb. Zásadná zmena v po‰tovom odvetví sa z pohºaduprávnej úpravy uskutoãnila od 1. januára2002, kedy nadobudol úãinnosÈ zákon o po‰tov˘chsluÏbách, do ktorého bola prevzatá okremniekoºk˘ch v˘nimiek väã‰ina ustanovení Smerniceã. 97/67/ES.V súvislosti s prijatím druhej smernice o po-‰tov˘ch sluÏbách, Smernica Európskeho parlamentua Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorousa mení a dopæÀa smernica 97/67/ES z hºadiskaìal‰ej liberalizácie trhu po‰tov˘ch sluÏiebSpoloãenstva, bolo dorie‰ené plné prevzatiepríslu‰n˘ch ustanovení oboch smerníc do právnejúpravy o po‰tov˘ch sluÏbách v Slovenskej republikea to zákonom ã. 15/2004 Z.z., ktor˘m samení a dopæÀa zákon ã. 507/2001 Z.z. o po‰tov˘chsluÏbách. Prijatím oboch uveden˘ch zákonovsa vytvorili nové legislatívne podmienky naposkytovanie po‰tov˘ch sluÏieb a osobitne univerzálnejpo‰tovej sluÏby, ktoré sú kompatibilnés legislatívnymi podmienkami platn˘mi v ãlensk˘ch‰tátoch Európskej únie.Popri rie‰ení otázky harmonizácie práva vyplynuliz Po‰tovej politiky aj ìal‰ie úlohy, ktorésa t˘kali najmä rozvoja Slovenskej po‰ty, ‰, p. aprípravy podmienok na transformáciu Slovenskejpo‰ty, ‰.p. na akciovú spoloãnosÈ so stopercentnoumajetkovou úãasÈou ‰tátu. Otázky rozvoja bolizabezpeãované v rámci Projektu rozvoja po‰-tov˘ch sluÏieb do roku 2000 a následne v rámciProgramu rozvoja Slovenskej po‰ty, ‰.p. do roku2004. Proces prípravy podmienok na transformáciuprebiehal postupne v nadväznosti na rie‰eniepríslu‰nej legislatívy a vyústil do vypracovaniaNávrhu zákona o transformácii Slovenskejpo‰ty, ‰tátny podnik, ktorého vládny návrh bolpredloÏen˘ na schválenie Národnej rade Slovenskejrepubliky.Program rozvoja Slovenskej po‰ty, ‰. p do roku2004 má definovanú orientáciu na 12 rozvojov˘chprogramov. Na ktoré oblasti sa orientujú?Program rozvoja Slovenskej po‰ty, ‰. p. do roku2004 bol vypracovan˘ na základe priorít vypl˘vajúcichz Po‰tovej politiky. Okrem úloh v oblastilegislatívy, transformácie, tarifnej politiky,medzinárodnej spolupráce, poslania, cieºov a stratégieSlovenskej po‰ty, ‰.p. do roku 2004 ako ajfinancovania rozvoja obsahuje 12 základn˘chrozvojov˘ch projektov, ktoré boli zamerané najmäna rie‰enie modernizácie technologick˘chprocesov v po‰te a ‰tátneho podniku ako celku.Ide o rozvojové projekty zamerané na rozvoj kuriérskycha expresn˘ch sluÏieb, hybridnú po‰tu,rie‰enie neefektívnych pô‰t a optimalizáciu doruãovania,na vyuÏívanie technológie track andtrace, na transformáciu po‰tového platobnéhostyku, rozvoj automatizácie priehradkov˘choperácií, na rie‰enie logistiky hlavn˘ch spracovateºsk˘chcentier, na rozvoj komunikaãnej infra‰truktúry,ekonomického informaãného systému,manaÏérsky informaãn˘ systém, bezpeãnosÈpo‰ty a jej zveren˘ch hodnôt a na riadeniekvality po‰tovej prevádzky. V nadväznosti narie‰enie t˘chto dvanástich rozvojov˘ch projektovboli postupne rie‰ené aj ìal‰ie doplÀujúce rozvojovéprojekty. Jednotlivé projekty sa realizujúlen v závislosti od finanãn˘ch moÏností ‰tátnehopodniku, nakoºko na ich rie‰enie nebolischválené prostriedky zo ‰tátneho rozpoãtu.Realizácii rozvojov˘ch projektov pravidelnevenuje pozornosÈ Dozorná rada ‰tátneho podnikua Informácia o realizácii Programu rozvoja34

MINISTERSTVO DOPRAVY PÔ·T ATELEKOMUNIKÁCIÍ SRSlovenskej po‰ty, ‰.p. do roku 2004 je predkladanáv roãn˘ch intervaloch do porady vedeniaministerstva. Informácia o realizácii programuza rok 2003 bude prerokovaná v porade vedeniaministerstva na zaãiatku mája 2004.Ako by ste charakterizovali etapy transformáciea demonopolizácie po‰tov˘ch sluÏieb,najmä z hºadiska ná‰ho zapojenia do medzinárodnejdeºby práce v tejto oblasti?Rie‰enie harmonizácie právnej úpravy o po-‰tov˘ch sluÏbách u nás s právnou úpravou danoueurópskymi smernicami o po‰tov˘ch slu-Ïbách viedlo k v˘raznej deregulácii a postupn˘mikrokmi smeruje k plnej liberalizácii po‰-tov˘ch sluÏieb, ktorá sa oãakáva od roku 2009.Zru‰ením pôvodnej právnej úpravy o po‰tov˘chsluÏbách, ktorá bola daná po‰tov˘m zákonom,ktor˘ upravoval po‰tové sluÏby od roku1946, zaniklo v˘hradné právo ‰tátu zriadiÈa prevádzkovaÈ podnik na dopravu vecí, ktoréboli predmetom po‰tovej v˘hrady. Takto sa vytvorilaaj jedna z legislatívnych podmienok natransformáciu ‰tátneho podniku na akciovú spoloãnosÈ.V zákone 507/2001 Z.z. o po‰tov˘chsluÏbách v znení zákona 15/2004 Z.z. sú v novompoÀatí definované po‰tové sluÏby a ìal‰ienadväzujúce definície, ku ktor˘m patrí aj definovaniepo‰tového podniku. Úloha regulácie vovzÈahu k po‰tov˘m podnikom prináleÏí regulátorovipo‰tov˘ch sluÏieb, ktor˘m je od 1. januára2002 Po‰tov˘ úrad so sídlom v Îiline. Po-‰tové podniky môÏu poskytovaÈ po‰tové sluÏbylen na základe Ïivnostenského oprávnenia,v rozsahu v‰eobecného povolenia a za podmienokustanoven˘ch zákonom o po‰tov˘chsluÏbách. V‰eobecné povolenie vydáva Po‰tov˘úrad pre vopred neurãen˘ okruh po‰tov˘chpodnikov. Pokiaº ide o poskytovanie univerzálnejsluÏby, toto je rie‰ené po‰tovou licenciou,ktorú vydáva Po‰tov˘ úrad na základeÏiadosti po‰tového podniku po splnení zákonompredpísan˘ch podmienok. DrÏiteºompo‰tovej licencie je od 1. januára 2003 Slovenskápo‰ta, ‰.p. Banská Bystrica.S poskytovaním univerzálnej po‰tovej sluÏbybezprostredne súvisí po‰tová v˘hrada, ktorápredstavuje urãitú formu kompenzácie finanãnéhobremena vypl˘vajúceho z poskytovaniauniverzálnej sluÏby. Po‰tová v˘hrada je na základeustanovení smerníc o po‰tov˘ch sluÏbáchdefinovaná hmotnostn˘mi a cenov˘mi limitmi.Do 30. apríla 2004 je rozsah po‰tovej v˘hradystanoven˘, pokiaº ide o hmotnostn˘ limit na350g a cenov˘ limit predstavuje päÈnásobokpo‰tovej sadzby podºa tarify poskytovateºa univerzálnejsluÏby pre kore‰pondenciu a reklamnéadresované zásielky v prvom hmotnostnomstupni najr˘chlej‰ej hmotnostnej kategórie. Od1. mája 2004, teda od vstupu SR do Európskejúnie, sa hmotnostn˘ limit po‰tovej v˘hradyzníÏi na 100g a od 1. januára 2006 na 50g. Cenovélimity sa v rovnak˘ch termínoch zníÏia postupnena trojnásobok a dva a pol násobok. TotozníÏenie po‰tovej v˘hrady v˘znamnou mierouprispieva k liberalizácii po‰tov˘ch sluÏieb,av‰ak súãasne ponecháva aj keì len doãasnepriestor na udrÏanie stability a cenovej primeranostiposkytovania univerzálnej sluÏby, ktorúnovelizované znenie zákona o po‰tov˘chsluÏbách charakterizuje ako súbor po‰tov˘chsluÏieb (§ 18 ods. 2 a 3), ktoré je poskytovateºuniverzálnej sluÏby povinn˘ trvalo poskytovaÈv prístupov˘ch a kontaktn˘ch miestach za rovnak˘chpodmienok, v urãenej kvalite a za prijateºnéceny v‰etk˘m uÏívateºom kaÏd˘ pracovn˘deÀ najmenej jedn˘m vyberaním a dodávanímdenne. Pokiaº ide o medzinárodn˘ po-‰tov˘ styk v po‰tovej v˘hrade zostávajú v rovnak˘chhmotnostn˘ch a cenov˘ch limitoch,vzhºadom na potrebu financovania univerzálnejpo‰tovej sluÏby v súlade so smernicou ã.2002/39/ES, aj príslu‰né po‰tové zásielky zasielanédo cudziny.Medzi kroky smerujúce k liberalizácii po‰-tov˘ch sluÏieb patrí aj moÏnosÈ zriadiÈ kontaktnémiesta, ktor˘mi sú osoby oprávnené vyberaÈpo‰tové zásielky na základe zmluvy s poskytovateºomuniverzálnej sluÏby, resp. in˘ po-‰tov˘ podnik a to podºa § 29 ods. 5. Tieto ustanoveniazákona o po‰tov˘ch sluÏbách umoÏÀujúrie‰iÈ podºa projektu po‰ta – partner napr. otázkuneefektívnych pô‰t.Rie‰enie ìal‰ieho postupu v liberalizácii budezabezpeãované na základe v˘sledkov ‰túdieEurópskej komisie o dopadoch liberalizácie vjednotliv˘ch ‰tátoch Európskej únie. V tejto súvislostibude potrebné v nasledujúcich rokochlegislatívne dorie‰iÈ otázku financovania neprimeranéhofinanãného bremena, ktoré môÏepo zru‰ení po‰tovej v˘hrady vyplynúÈ z poskytovaniauniverzálnej po‰tovej sluÏby a to najmävo vzÈahu k zachovaniu smernicou stanovenejcenovej prijateºnosti po‰tov˘ch sluÏiebposkytovan˘ch v rámci univerzálnej sluÏby.Po‰tové sadzby za poskytovanie po‰tov˘ch slu-Ïieb v rámci univerzálnej sluÏby reguluje Po‰-tov˘ úrad.Z vá‰ho pohºadu odborníka v oblasti po‰tov˘chsluÏieb, v ãom vidíte hlavné prednostia hlavné riziká doteraj‰ieho v˘voja?Medzi prednosti doteraj‰ieho v˘voja nespornepatrí otvorenie po‰tového odvetvia hospodárskejsúÈaÏi a vytvorenie podmienok nauskutoãÀovanie postupn˘ch krokov v zniÏovanípo‰tovej v˘hrady s cieºom zachovania stabilityuniverzálnej sluÏby.Kroky, ktoré boli doteraz uskutoãnené maliza cieº nielen harmonizovaÈ na‰e po‰tové sluÏbys po‰tov˘mi sluÏbami v ‰tátoch Európskejúnie, ale aj zlep‰iÈ kvalitu po‰tov˘ch sluÏieb avytvoriÈ legislatívne predpoklady na jej rast.Na tento úãel slúÏi najmä, pokiaº ide o univerzálnusluÏbu, tak prijatá legislatíva ako ajrie‰enie rozvojov˘ch projektov v pôsobnostiposkytovateºa univerzálnej sluÏby, Slovenskejpo‰ty, ‰.p., ktorá v európskom poÀatí patrí medziverejn˘ch po‰tov˘ch operátorov zdruÏen˘chv asociácii PostEurop. Rie‰enie rozvojov˘chprojektov vytvorilo moÏnosti poskytovaÈpopri modernizovan˘ch klasick˘ch po‰tov˘chproduktoch aj nové sluÏby (napr. hybridná po-‰ta), ktoré posilnia konkurencieschopnosÈ Slovenskejpo‰ty, ‰. p. Pokiaº ide o kvalitu po‰tov˘chsluÏieb, je treba zdôrazniÈ aj na‰e postupnépreberanie európskych noriem o kvalite po-‰tov˘ch sluÏieb, ktoré boli schválené Európskymv˘borom pre normalizáciu.MoÏné riziká doteraj‰ieho, ale najmä budúcehov˘voja treba vnímaÈ tak z pohºadu v˘vojasubstituãn˘ch sluÏieb, ako aj z pohºadu moÏnostízabezpeãenia poskytovania dostupn˘ch acenovo prístupn˘ch po‰tov˘ch sluÏieb v rámciuniverzálnej sluÏby v súlade s európskymi po-‰tov˘mi normami. V tejto súvislosti je nevyhnutnézabezpeãiÈ do budúcnosti také legislatívnerie‰enia, ktoré vytvoria rovnováÏne podmienkypre univerzálnu sluÏbu aj v prípadepredpokladaného zru‰enia po‰tovej v˘hrady poroku 2009, teda po úplnom otvorení trhu po‰-tov˘ch sluÏieb.ZlatopoznaniaUÏ roky si opakujeme, Ïe bezdostatoãného prísunu informáciísú na‰e rozhodnutia akobybezzubé. Jedn˘m z dôleÏit˘chzdrojov by mohol byÈ aj internet,ktor˘ dokáÏe spojiÈ kaÏdéhozáujemcu so zodpovedajúcimportálom potrebn˘ch informácií.Pochopiteºne, Ïe je tu keby...o ãom svedãí aj skutoãnosÈ, Ïe naSlovensku je veºmi nízkaintenzita vyuÏívania tejto cestyr˘chlej‰ieho napredovaniav informatizácii spoloãnosti.O t˘chto otázkach sa preParlamentn˘ kuriér rozprávalaMarta Toma‰oviãovás riaditeºom sekcieinformatiky MDPT SRIng. Tiborom PAPPOM.V predchádzajúcom rozhovore pre nበãasopisste kon‰tatovali, Ïe v 90. rokoch bolainformatika povaÏovaná za na‰u komparatívnuv˘hodu, ale správa EK o pokrokuv budovaní informaãnej spoloãnostiz roku 2002 nás zaradila vo v‰etk˘chkºúãov˘ch indikátoroch na chvost pristupujúcichkrajín EÚ. Ako dnes hodnotíte situáciua v˘voj v tejto oblasti?Keì hovoríme o trendoch, je naivné oãakávaÈzávaÏné zvraty v priebehu jedného alebodvoch rokov. Jednak, politické rozhodnu-35

MINISTERSTVO DOPRAVY PÔ·T ATELEKOMUNIKÁCIÍ SRtia o zaradení konkrétnej oblasti rozvoja medzipriority si vyÏadujú ãas. Potom, aj v prípade,Ïe by takéto rozhodnutie padlo, in‰tituãnéa finanãné zabezpeãenie implementácieje ãasovo e‰te nároãnej‰ie ako samotnérozhodnutie. Koneãne, nemoÏno zanedbaÈfakt, Ïe krajiny, s ktor˘mi sa porovnávame,vo svojom v˘voji nezastali a na to aby smeich predbehli, ich musíme najskôr dobehnúÈ.To sú hlavné dôvody preão nás „Závereãnáspráva eEurope+“ z februárovej budape‰-tianskej konferencie radí podobne ako „Správao pokroku“ z roku 2002, na chvost. Komparatívnav˘hoda sa ÈaÏko získava, a ºahkostráca.Zo strany MDPT SR ste dostali aktívnupodporu. Aká je postupnosÈ krokov, a najmäaké sú v˘sledky napæÀania informatizáciespoloãnosti?Minister Prokopoviã zohral kºúãovú úlohupri schvaºovaní návrhu stratégie a akãnéhoplánu vo vláde a bez jeho podpory si len ÈaÏkoviem predstaviÈ úspe‰né plnenie uzneseniavlády SR k stratégii z januára 2004. TedapostupnosÈ krokov. V súvislosti z tromi piliermistratégie – obsah, ºudia a infra‰truktúra– 1) do konca 2004 chceme spú‰ÈaÈ prvéon-line sluÏby pre obãanov na ústrednomportáli verejnej správy, 2) na MDPT a Ú·Sbola spustená pilotná fáza implementácie európskehopoãítaãového vodiãáka (ECDL),ktor˘ sa bude vyÏadovaÈ od v‰etk˘ch ‰tátnychzamestnancov ako potvrdenie o dosiahnutomstupni poãítaãovej gramotnosti, a 3) dokonca roka budeme maÈ návrh stratégie zavádzanie‰iroko pásmového prístupu na internet.âo sa t˘ka in‰titucionálneho zabezpeãenia,návrh ktor˘ sme vypracovali ãaká nazaradenia na rokovanie vlády. V októbri 2004plánujeme zaradiÈ na rokovanie legislatívnejrady vlády SR návrh nového zákona o informaãn˘chsystémoch verejnej správy, ktor˘nahradí star˘ zákon o ‰tátnom informaãnomsystéme a bude tvoriÈ legislatívny rámec preproces informatizácie spoloãnosti. Paralelnerokujeme s ostatn˘mi orgánmi ‰tátnej správyo spolupráci v oblastiach, ktoré majú nadrezortn˘charakter, vychádzame s návrhmi naspoluprácu k VÚC a miestnym samosprávam.In˘mi slovami, postupne, cieºavedomea dôsledne plníme 26 bodov akãného plánu,ktoré sa t˘kajú MDPT.Investície do vzdelávania sú v rozvinut˘chkrajinách povaÏované za jedny z najefektívnej‰ích.Pred na‰ím vstupom do EÚ, alei po vstupe 1. mája t.r., najmä pod vplyvomprechodného obdobia slobodného pohybupracovnej sily, musíme kon‰tatovaÈodlev a záujem zahraniãia o na‰ich odborníkovz oblasti informaãn˘ch technológií.Aké zázemie máme teda k dispozíciina realizáciu rozvoja tejto oblasti?Konkrétne v tejto oblasti sme iniciovalidva programy. Prv˘ sa t˘ka komplexnéhorozvoja domácej IT podpory pre automobilov˘priemysel a pracujeme na tomto programespolu s MH a s komerãnou sférou. Druh˘program vyplynul z rokovaní medzi ministromProkopoviãom a Billom Gatesompoãas jeho náv‰tevy SR a jeho zámerom jevypracovaÈ stratégiu rozvoja Slovenskéhosoftvérového priemyslu. Microsoft sa zaviazal,Ïe na vypracovanie tohto programu námposkytne svojich najlep‰ích odborníkov, ktorímajú dlhodobé skúsenosti s podobn˘mistratégiami. Obidva programy majú dlhodob˘charakter, sú v poãiatoãnej fáze realizáciea bolo by predãasné zachádzaÈ do detailov.Ako spoluautor projektu INFOVEK stenadviazali na Komenského my‰lienky, ÏezaãínaÈ treba u detí, ak chceme efektívnezmeniÈ návyky ºudí. Ako dnes hodnotíteúãinnosÈ a realizáciu projektu?NebyÈ toho, Ïe sme spustili v roku 1999projekt INFOVEK, je pravdepodobné, Ïe sv˘nimkou väã‰ích mestsk˘ch centier ak˘misú Bratislava, Nitra, Ko‰ice, alebo Îilina bydeti v zaostalej‰ích regiónoch dnes stále nemaliprístup k modern˘m poãítaãov˘m uãebniama k internetu. Táto skutoãnosÈ je dôleÏitánielen preto, lebo deti zo zaostal˘ch regiónovdostanú ‰ancu byÈ konkurencieschopné,ale aj preto, lebo pomáhajú meniÈmyslenie celej lokálnej komunity. NebyÈ tohtonepriameho dôsledku projektu INFOVEK,Deutsche Telecom by dnes asi neinvestoval1 miliardu korún práve na báze tohto projektu.Aby sa internet stal súãasÈou ná‰ho Ïivota,súãasÈou domácností, musí sa ekonomikakomerãného vyuÏitia internetu staÈalfou a omegou rozvoja informaãnej spoloãnosti.Pokroãili sme v tomto smere aspoÀo krôãik bliωie k naplneniu?Základné podmienky dynamického rozvojainternetu boli historicky tri: 1) unikátna‰truktúra celosvetovej siete, 2) web browser,ktor˘ umoÏnil jednoduché vyhºadávanie a vneposlednom rade 3) „bublina“ neobmedzenéhokomerãného vyuÏitia. Ako vieme, koncom90-tych rokov minulého storoãia tátobublina spºasla. To neznamená, Ïe internet sakomerãne vyuÏiÈ nedá. Práve naopak. MoÏnostijeho vyuÏitia sú skutoãne obrovské.Problém je len v tom, Ïe tieto moÏnosti smelen teraz zaãali odkr˘vaÈ a objavovaÈ. Poprielektronickej po‰te a zábave vstupuje internetv ãoraz väã‰om rozsahu do verejnej správy,zefektívÀuje, zr˘chºuje a sprehºadÀuje poskytovaniesluÏieb. Vstupom do EÚ dokoncaaj pôdohospodári musia nielen maÈ, ale ajpoznaÈ a pouÏívaÈ informaãné systémy, abysa vedeli kvalifikovaÈ na dotácie z únie. Slovenskoje súãasÈou ‰ir‰ieho spoloãenstva ‰tátov,ktoré dnes vyuÏívajú internet pre dosiahnutiesvojich komerãn˘ch cieºov a pretotúto skutoãnosÈ nemôÏeme ignorovaÈ. Ináã bysme zákonite museli ÈahaÈ za krat‰í koniec.VerejnosÈ sa viac dozvedá o kauzách a kauziãkách– napr., Ïe zákon o elektronickompodpise patril k záujmom tzv. „skupinky“,Ïe pouÏívatelia r˘chlostného ISDN sú vystaveníúãelovému vírusovému ochoreniua pod. Ako sa v‰ak napæÀa koncepcia a akésú strategické kroky, ako sa pribliÏujemek stanovenému cieºu, poznajú skôr iba úzkozainteresovaní odborníci?Tieto súvislosti mi asi unikli. Robíme v‰akaudit efektívnosti ãerpania verejn˘ch financií,akési „veºké upratovanie,“ v tejto oblastiso zameraním na verejnú správu. Koncomroka, keì sa audit dokonãí, by sme mali byÈmúdrej‰í.Doposiaº neukonãenou zostáva aj diskusiao kompetenciách, resp. o zastre‰ení procesuinformatizácie spoloãnosti. Preão, podºavá‰ho názoru, napriek deklarovaniu o proceseako jednom z prioritn˘ch, sa veci nerie‰ia?V akom ãasovom slede by bolo najideálnej‰ierie‰enie?Ako som naznaãil, relevantn˘ materiál ãakána prerokovanie vo vláde. R˘chlosÈ zatiaºnie je doménou ‰tátnej správy. Jeho zámeromje v prvej etape sústrediÈ kompetencie na úradsplnomocnenca pri MDPT, v druhej by tietokompetencie mali byÈ zastre‰ené samostatn˘múradom, ktor˘ sa odãlení od MDPT a vtretej etape sa nám javí logické posilniÈ tentoúrad podºa vzniknut˘ch potrieb na ministerstvo.Aké efekty a v akom ãasovom horizontemoÏno oãakávaÈ od naplnenia informatizáciespoloãnosti?Informatizácia spoloãnosti je proces, ktor˘sa z tohto uhlu pohºadu nedá naplniÈ. Dása robiÈ viac, alebo menej intenzívne a jehov˘sledky by mali viesÈ k vy‰‰ej kvalite Ïivotaobãanov. KaÏdopádne, v roku 2004 podnikámeprvé kroky v tomto procese. Na‰ímcieºom na tento rok je: 1) spustiÈ ústredn˘ portálverejnej správy a postupne ho plniÈ uÏitoãn˘mia zmyslupln˘mi sluÏbami, 2) zaãaÈ s celoplo‰nouimplementáciu ECDL v ‰tátnej slu-Ïbe, 3) naãrtnúÈ reálnu stratégiu zavádzania‰irokopásmového prístupu na internet a zaãaÈs jej implementáciou, 4) zriadiÈ úrad splnomocnencavlády SR pri MDPT, ktor˘ bykompetenãne zastre‰il oblasÈ informatizáciespoloãnosti a 5) nahradiÈ zákon o ‰tátnom informaãnomsystéme z roku 1996, nov˘m zákonomo informaãn˘ch systémoch verejnejsprávy. Na jeden rok sa to javí ako ambicióznycieº. Ale, ako ste v úvode naznaãili, Slovenskopostupne premrháva svoju komparatívnuv˘hodu a nemáme ãas na ìal‰ie otáºanie.36

NK UÁ RL TO ÚD RN AÁ R A D A S RLEHOCK¯PeterNARODIL SA:11. 2. 1944 v Drietome·TUDOVAL:1967 – 1973: Vysoká ‰kola v˘tvarn˘ch umení, Bratislava:Oddelenie tvarovania v˘robkov spotrebného priemyslu – dizajn(doc. V. Kautman)TVORBA:Venuje sa dizajnu, sochárskej tvorbe, kresbe a holografii.V súãasnosti pôsobí ako vysoko‰kolsk˘ pedagóg na Fakulte architektúry(Katedra dizajnu) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.Îije a tvorí v Bratislave a v Trenãíne.Svoje diela prezentuje na samostatn˘ch aj kolektívnych v˘stavách domai v zahraniãí, zúãastÀuje sa umeleck˘ch sympózií, prezentácií úÏitkovéhoumenia a dizajnu.V˘ber v˘stav: 1991 – GMB, Bratislava; 2001 – ViedeÀ, Rakúsko; 2003 – Praha, âeská republika a Bratislava (·túdio L+S);2004 – Modra, Galéria Merum; v˘ber realizovan˘ch prác: 1982 – 88: V˘tvarné rie‰enia svietidiel pre záhradu zámku Trojaa areál Franti‰kánskej záhrady, Praha, âeská republika; 1989: Osvetºovacie telesá terasy hotela Forum, Bratislava a i.Väã‰inu diel Petra Lehockého, napriek ich rozmanitosti, spája jeden prvok. Je to svetlo, a to ãi ide o svetelné objektya exteriérové svietidlá, ktoré ho vyÏarujú, alebo hologramy, ktoré sa bez neho, aby vôbec boli vnímateºné a aby vynikla ichtrojrozmernosÈ, nezaobídu. Diela sa presúvajú do novej roviny, vystupujú do priestoru alebo ustupujú a odhaºujú svojubez svetla skrytú tvár. Do svojich kresieb pridáva tenké zlaté ãi strieborné fólie a zlatú farbu – keì na ne dopadne svetlo,tak oÏijú a rozjasnia sa. Svoje kovové plastiky a objekty realizuje najmä v bronze, a mnohé z nich ich jemn˘m vypracovaním38Zámok Trója v Prahe – osvetlenie horného parteru nízkymi svietidlami

K U L T Ú R AMy‰lienka I., plastika, 1992 – 1993 Kresba I., kombinovaná technika, 1993a vzne‰enosÈou pripomínajú ‰perky. Jeho tvorbu charakterizujú napriek dôleÏitosti svetla aj tvar a farba, ão dokazujú ìal‰iesochy, kresby, a vlastne aj samotné hologramy, ktoré sa úãinkami svetla menia na farebné priestorové vízie.Svojim dielam Peter Lehock˘ nedáva názvy, pretoÏe, ako sám tvrdí, sú v˘sledkom jeho spontánnej in‰pirácie a my‰lienky.V jeho tvorbe ide teda skôr o abstraktnú rovinu, kde divák dostáva príleÏitosÈ interpretovaÈ diela z vlastného uhla pohºadu,a t˘m, Ïe z nich vyÏaruje svetlo, moÏno v nich vnímaÈ aj optimizmus.Erika OKRUHLICOVÁKresba II., kombinovaná technika, 1992 Kresba III., kombinovaná technika, 199339

N Á R O D N Á R A D A S RVizitka (vlastnoruãne napísaná hrdinom rozhovoru): Jozef BANÁ· (56).Diplomat: bol ním v niekdaj‰ej NDR a potom v Rakúsku.ManaÏér: riadil úspe‰nú lízingovú firmu Tatra Leasing;bol riaditeºom priemyselnej politiky v tabakovej firme SIT Slovensko.Spisovateº: kniha poviedok a glos, dve divadelné komédie; pravdepodobne jedin˘ poslanec európskychparlamentov, ktor˘ je ãlenom elitnej svetovej spisovateºskej organizácie P. E. N. – Club.Politik: bol s Pavlom Ruskom, keì sa zakladala Aliancia nového obãana;stal sa prv˘m generálnym sekretárom ANO; v roku 2002 ho zvolili za poslanca;v roku 2004 z ANO odi‰iel, je teraz nezávisl˘m poslancom NR SR.Európsky politik: je vedúcim dvoch stálych delegácií pri Parlamentnom zhromaÏdení – Rady Európyi NATO; ovláda angliãtinu, nemãinu, francúz‰tinu i ru‰tinu.Je ‰Èastn˘? âlovek, ktor˘ je tridsaÈdva rokov Ïenat˘ so svojou prvou láskou,jednoducho ‰Èastn˘ byÈ musí.âoho mu je v Ïivote ºúto? Îe pri zabezpeãovaní rodiny prepásol detstvo svojich dvoch dcér.âo nestihol? Stretnutie s dvoma ºuìmi, s ktor˘mi mal dohovoren˘ termín. NedodrÏali slovo. Umreli.Pred rokmi vo Viedni rakúsky kancelár Bruno Kreisky a nedávno v Bratislave reÏisér Martin Holl˘.Na ão je hrd˘? Na to, Ïe prvou divadelnou réÏiou jeho zosnulého priateºa Jara Filipabola práve jeho, Baná‰ova komédia „Tréning na ‰tátnika“ v Trnavskom divadle.BoÏie kráºovstvonie je miesto, ale stavUÏ zakrátko sa zaãnú zmie‰avaÈ poslanci akomisári z nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ sostar˘mi, kmeÀov˘mi. Pri Kraºovanoch savlieva Orava do Váhu, ale e‰te aj niekoºkokilometrov od tohto vtoku zreteºne vidieÈ,ktorá voda patrí pôvodnému Váhu a ktorávliatej Orave. Myslíte, Ïe podobne to budeaj v ‰truktúrach EÚ a Ïe na rokovaniach Európskehoparlamentu a EK e‰te dlho budePoãas obhajovania Slovenska v Rade EurópyvidieÈ, ãi vystupujúci politik prichádza zpostkomunistickej Európy, alebo ãi je toosobnosÈ zo zabehanej západnej Európy?Toto je veºmi dobrá otázka a metafora s Oravoua s Váhom úplne presná, lebo aj po sútokuich vody sú e‰te dlho rôzne. Ja len pevne verím,Ïe k nerozoznateºnému zmie‰aniu liptovskej aoravskej vody dôjde uÏ pod Kraºovanmi a nie,obrazne povedané, aÏ niekde pri Púchove alebonebodaj v Novom Meste nad Váhom. Ukazujesa, Ïe sme urobili – v‰etky politické strany– chybu v tom, Ïe sme pri príprave a v˘berena‰ich ºudí, ktor˘ch sme sa chystali nominovaÈãi uÏ na post eurokomisára, alebo za kandidátovna europoslancov, nepracovali systematicky,cielene a dlhodobo. Najprv sme ichmali poslaÈ do medzistraníckej vnútornejsúÈaÏe, a aÏ z nej by sa vygenerovali tí najlep-‰í. Poznajúc viacer˘ch ºudí, ktor˘ch do Bruselua ·trasburgu posielame, musím povedaÈ, Ïesom skôr pesimista ako optimista, pretoÏe to nieje len o jazykovej vybavenosti a o znalostiachproblematiky EÚ a európskej integrácie, je toaj o schopnosti komunikovaÈ, získavaÈ sympatie,podporu atì. A napríklad to, ão sa stalo vapríli, keì poãas híringu prvého slovenskéhokomisára nebol prítomn˘ ani jeden pozorovateºzo Slovenska, povaÏujem za ‰kandalózne,pretoÏe sa musím p˘taÈ: Kde tí ºudia boli? Veìv tom ãase slovensk˘ parlament nezasadal, takÏemali voºno a bolo ich psou povinnosÈou natakom závaÏnom akte byÈ. A ak predsa len boliv Bruseli a na híringu neboli prítomní, tak toje e‰te hor‰ie. Ak niektorí budúci slovenskí europoslancichápu svoje pôsobenie v europarlamentetak, Ïe tam budú maÈ príjemnú päÈroãnúdovolenku, tak to bude pre Slovensko veºmizlé. Hoci je jasné, Ïe budú europoslancami,teda nie poslancami SR, ale predsa len vieme,Ïe reálny Ïivot je tro‰ka in˘, ako niektoré deklarovanézásady, a slovensk˘ aspekt nebudezanedbateºn˘.V tejto súvislosti moÏno e‰te iná zaujímaváotázka. MôÏe sa staÈ aj to, Ïe niektor˘ po-40

N Á R O D N Á R A D A S Rslanec alebo komisár z desiatich pristupujúcich‰tátov príde s originálnymi nápadmi,nezaÈaÏen˘mi dlhoroãn˘mi rokovacími stereotypmi.Keì ich prednesie v európskychcentrálach, neodmietnu ho len preto, abynenaru‰il ich ustálen˘ systém a nerozvíril ichpokojné stojaté vody?IsteÏe, táto obava tu môÏe byÈ, ale prameniÈby mohla skôr zo strany administratívnych kapacítEurópskeho parlamentu alebo Európskejkomisie. EK sú vlastne predov‰etk˘m úradníci,ale moje skúsenosti ãi z Rady Európy, ãi zParlamentného zhromaÏdenia NATO mi skôrnaznaãujú, Ïe tam, práve naopak, oãakávajúãerstv˘ vietor a ãerstvé kreatívne nápady, sktor˘mi prídu predstavitelia nov˘ch krajín.Viem si predstaviÈ, Ïe úradníci v EK, ktorímajú, presne ako ste to povedali, svoje dobrédlhoroãné miesta, nebudú ani trochu nad‰ení,keì tam teraz prídu noví kolegovia, lebo novíkomisári si iste privedú svojich ºudí. A potombude veºmi záleÏaÈ od toho, akú povahu ten komisárbude maÈ. PretoÏe on nemusí byÈ, podºamôjho názoru, naslovovzat˘ odborník, veì EKje v podstate to isté ako vláda, ale musí to byÈv prvom rade ãlovek na vysokej ºudskej úrovni,ktor˘ má charizmu, ktor˘ má energiu, ktor˘problémy dokáÏe vidieÈ analyticky a ktor˘je schopn˘ spájaÈ ãiniteºov z rôznych krajín aprostredí. Na rie‰enie rôznych technicko-odborn˘chotázok tam má aparát, teda akési svojeministerstvo. Na‰i ministri sú tieÏ väã‰inoupolitici, a nie odborníci. Iste je ideálne, keì ãlenvlády je aj odborníkom, ale nie je to nevyhnutnosÈ.Vzhºadom na to, Ïe mnohí z nov˘chkomisárov – povedzme aj v na‰om prípadeJanko Figeº alebo za âeskú republiku pán Teliãka– boli hlavní vyjednávaãi, tak sú to skôrºudia v‰eobecného politického zamerania, ktor˘chsila nie je v odbornosti, ale v kontaktoch:poznajú ºudí v Bruseli a, povedal by som, vediasa tam uÏ bez problémov pohybovaÈ a orientovaÈ.Samotná EK – to je proste obrovsk˘aparát úradníkov a záleÏí vÏdy od vôle, od individualitya od osobnosti ‰éfa rezortu, ako dokáÏesvoje my‰lienky presadiÈ.V západnej Európe nás na jednej strane povaÏujúza európskych ekonomick˘ch a reformn˘chtigrov a na druhej strane za sociálnychvost Európy, nad ktor˘m treba pochybovaÈ,ãi to s demokraciou myslí váÏne.TakÏe ako sa bude cítiÈ Slovenská republikav Bruseli medzi t˘mito dvoma krajnosÈami?Neviem, ãi by sa dalo povedaÈ o SlovenskuaÏ tak drsne, Ïe je sociálnym chvostom Európy,ale urãite to nie je zapríãinené reformami,ktoré robí vláda. Práve naopak. OpäÈ hovorímz mojej osobnej skúsenosti, ktorú som získalpri rozhovoroch s v˘znamn˘mi a vplyvn˘mieurópskymi politikmi, Ïe Slovensko má skutoãneimidÏ dravej dynamickej krajiny. Niektorídokonca oãakávajú, Ïe tohto ducha vnesiemeaj do EK a do EP. Samozrejme, vÏdy záleÏí ajod ideového smerovania politick˘ch strán, ktoréo nás uvaÏujú, lebo poslanci SPD z Bundestaguiste nie sú veºmi uchvátení intenzívnymireformn˘mi krokmi, ktoré robíme. Mámna mysli najmä rovnú daÀ. Ale zase politici konzervatívnia tí, ktorí majú viac liberálneho cítenia,povedzme Holanìania a Dáni, sú naminad‰ení. V kaÏdom prípade musím celkovo povedaÈ,Ïe SR má veºmi pozitívny kredit, a to zdvoch dôvodov: po prvé k nemu prispelo pokojnérozdelenie âesko-Slovenska, lebo Európaa aj v Spojen˘ch ‰tátoch boli v tom ãase e‰-te stále veºmi rozru‰ení z toho, ako sa delila Juhoslávia;a tak sme získali siln˘ bonus, Ïe Slovácia âesi sú dva kultivované národy, ktoré savedeli dohodnúÈ; a druh˘ bonus opäÈ súvisí srozdelením âesko-Slovenska, keì, ako si pamätáme,predpovedali Slovákom, Ïe ekonomickynedokáÏu rozpad federácie preÏiÈ; a dnes,naopak, Slovensko je aj pre mnohé tranzitujúcekrajiny, dokonca aj pre âeskú republiku, vniektor˘ch veciach vzorom. TakÏe som veºk˘optimista. Ale reálny úspech Slovenska veºmizáleÏí od v˘beru ºudí, ktorí do európskych in‰-titúcií prídu. My tu môÏeme robiÈ, ão chceme,ak zástupcovia Slovenska v Bruseli nedokáÏuna‰e prednosti a hodnoty predaÈ a posunúÈ ìalej.Z tohto hºadiska – otvorene hovorím – sombol nervózny z predstavy, Ïe sa Meãiar staneprezidentom. To by bol zo Slovenska zl˘ signál.Dominantn˘m dôvodom, preão som vstupovaldo politiky, bolo pomôcÈ t˘m, ão chcú posilniÈmedzinárodné postavenie Slovenska, napomôcÈtomu svojimi skúsenosÈami, schopnosÈamia kontaktmi. Ak by sa bol Meãiar dostalna vrchol, mohol v‰etky dobré úsilia ohroziÈ.Neprehral Vladimír Meãiar v druhom koleaj preto, Ïe sa nepokúsil zmierniÈ ostré hrotyzo svojej minulosti a trochu spozitívniÈsvoj obraz? Mnohí Ïurnalisti v rozhovorochmu na to dávali príleÏitosÈ, ale b˘val˘ premiérdosÈ naivne v‰etky relevantné otázkyodmietal, akoby nebol schopn˘ pochopiÈ, Ïejedine sebareflexia mohla vytvoriÈ predpoklad,aby ho väã‰ina ºudí u nás a takmer v‰etciv zahraniãí boli ochotní hodnotiÈ inak. To,ão sa udialo poãas jeho vlády, sa nedá len takzabudnúÈ.V zásade sa s t˘mto dá súhlasiÈ, ale ja sa obávam,Ïe Vladimír Meãiar nemohol urobiÈ Ïiadnusebareflexiu moÏno aj z ãasov˘ch dôvodov,ak budem trocha sarkastick˘, pretoÏe podºamôjho názoru by mu toto sebahodnotenie trvalodlh‰ie neÏ ãas, ktor˘ bol vyhraden˘ na predvolebnúkampaÀ. Pritom pán Meãiar je rétorickyazda najzdatnej‰í slovensk˘ politik, akéhosme mali od vzniku SR, to som nikdy nepopieral.LenÏe naão by robil sebareflexiu, keìjemu by to vôbec nepomohlo, keìÏe nikoho zt˘ch, ktorí s ním nesympatizovali, by nezískal.PretoÏe on môÏe, jednoducho, hovoriÈ akokoºvekºúbivo a pútavo, jemu verí len t˘ch 700 tisícºudí, ktorí mu dali svoje hlasy a tí od neho nijakúsebareflexiu neãakali, naopak, e‰te by mumohla v ich oãiach len u‰kodiÈ. Meãiar by sebakritikounezískal ani jedného voliãa, ale stratilby tisíce zo svojich skaln˘ch. PostavenieIvana Ga‰paroviãa bolo veºmi odli‰né. Viemveºmi presne pochopiÈ jeho vnútorné pocity zminul˘ch rokov. Pri takom dominantnom lídrovi,ak˘m bol Meãiar, mal mimoriadne ÈaÏkúsituáciu byÈ autonómnou dvojkou. Ale mámveºmi siln˘ pocit, Ïe je to ãlovek, ktor˘ si uvedomilhodnotu sebareflexie, a preto ju aj vmnoh˘ch veciach urobil. Na jej základe verím,Ïe má schopnosÈ na to, aby bol nadstraníckymprezidentom. Ja si skutoãne vôbec nemyslím,Ïe by bol ãlovekom, ktor˘ teraz bude zobaÈ Ficoviz dlane. A vôbec si nemyslím, Ïe ako prezidentteraz bude chcieÈ ukázaÈ ãi uÏ vládnej koalícii,ãi HZDS, kto je pánom v prezidentskompaláci. Apovedzme si otvorene, na koho by malbyÈ tvrd‰í, podºa v‰etk˘ch ã⁄t slovenskej povahy,neÏ na koalíciu, alebo na HZDS? V ãasedruhého kola som mal to ‰Èastie dlho sa s nímrozprávaÈ a nadobudol som siln˘ pocit, Ïe IvanGa‰paroviã pochopil svoju voºbu ako v˘zvu.Práve on totiÏ môÏe vojsÈ do histórie SR akopozitívny ‰tátnik. Ja mu Ïelám, aby sa mu tonaozaj podarilo. Som hlboko presvedãen˘, Ïeje v Àom zakorenen˘ pocit pre fair play. IsteÏe,v strane, v ktorej dominoval ãlovek, ak˘m jeMeãiar, bolo veºmi ÈaÏko tento vnútorn˘ pocitnaplno prejaviÈ, ale na druhej strane sa spoliehamna to, Ïe Ga‰paroviã je ‰portovec, ktor˘robil kolektívne ‰porty, a tam platí: Jeden zav‰etk˘ch, v‰etci za jedného! Tam sa egoistickáindividualita nemôÏe sama presadiÈ. MôÏebyÈ o ãosi lep‰í neÏ ostatní, ale aj tak musí s nimihraÈ, ak chce vyniknúÈ.ZdôrazÀujete, Ïe Ivan Ga‰paroviã bol dlhéroky dvojkou pri mimoriadne silnom, dominantnompredsedovi – Meãiarovi. Terazmi schádza na um otázka, ‰peciálne pre vásdosÈ ÈaÏká: Ktorého iného predsedu stranypovaÏujete e‰te za takúto osobnosÈ? Je Àouviac Fico ako Dzurinda, viac Dzurinda akoRusko, alebo viac Rusko ako Fico?Neviem s istotou povedaÈ, ktorí politici sú vjednotliv˘ch stranách najlep‰í, ale viem s istotoupovedaÈ, ktorí politici sú v jednotliv˘chstranách predsedovia, ãím chcem jasne povedaÈ,Ïe poznám v kaÏdej relevantnej politickejstrane dominantn˘ch lídrov, a spoãítame ichveºmi ºahko. Napokon, urobili ste to v podstateuÏ vy vo svojej otázke. V opozícii je toSMER a HZDS, v koalícii SDKÚ a ANO, pretoÏepri SMK a KDH predsa len mám pocit, Ïeje tam kolektívnej‰ie rozhodovanie. Ja osobneby som odporúãal kaÏdej politickej strane mechanizmus,aby sa kaÏd˘ rok na kongrese postavilpredseda aj so svojím predsedníctvom aaby opakovane kaÏdoroãne Ïiadal o vysloveniedôvery. Viem si predstaviÈ, Ïe takto by sapolitická scéna v˘razne skvalitnila, pretoÏe simyslím, Ïe mnohí z lídrov, ktor˘ch som menoval,koncentrujú svoju energiu ani nie na to,aby svoju stranu skutoãne viedli v prospech ‰tátua jeho obãanov, ale len aby upevnili svojupozíciu. A je to ‰koda, aj pre nich. Urãite tu vidímnajmenej ‰tyroch-piatich ºudí, ktorí majúpredpoklady na to, aby sa stali ‰tátnikmi. A terazparadoxne poviem, Ïe na Slovensku najväã‰ímpolitick˘m talentom je nesporne VladimírMeãiar. Má v‰ak toºko zl˘ch osobn˘chpovahov˘ch vlastností, Ïe tie jeho politick˘ talentpomaly uÏ v‰etok vynegovali. Preto sommoÏno voãi nemu aj tak˘ príkry, lebo mi je ºútojeho politického osudu. Bruno Kreisky bolkancelárom relatívne malej krajiny – Rakúskomá 7,8 milióna obyvateºov –, ale svojou charizmou,svojou empatiou, svojimi ºudsk˘mivlastnosÈami sa stal európskou osobnosÈou a doslovajedn˘m z vedúcich predstaviteºov Socialistickejinternacionály. Bol to ‰armantn˘, vtipn˘ãlovek, ktor˘ bol známy svojimi Ïidovsk˘mivtipmi, hoci sám bol Îid; s veºkou chuÈourozprával aj vtipy o sebe, a t˘ch bolo dosÈ.Prosto, bol úÏasn˘. Preto som tak˘ príkry voãiMeãiarovi, lebo som sklaman˘, Ïe svoj talentkompletne pokazil. Keby mal inú povahu a kebydokázal ºuìom veriÈ, mohlo maÈ Slovenskoskutoãne európskeho ‰tátnika. BohuÏiaº, na tozabudnime, a po prezidentsk˘ch voºbách uÏvôbec nie je o ãom sa baviÈ. UÏ nastúpila iná41

N Á R O D N Á R A D A S Rgenerácia. Keì zrekapitulujem mená, ktoré stehovorili – Fico, Rusko, Dzurinda –, kaÏd˘ znich má isté predpoklady, ale ak je pre niekohov politike aktuálna otázka sebareflexie, pokiaºsa chcú dostaÈ niekam ìalej, je to práve prinich. Zduplikujem: práve oni by mali chodiÈkaÏd˘ rok pred stranícke kongresy a poÏiadaÈdelegátov, aby im vyslovili dôveru. Tam sa prenich môÏe zaãaÈ politická sebareflexia.Pravda, tento múdry demokratick˘ predpokladmá jeden praktick˘ háãik. VladimírMeãiar by mohol stokrát takto vystúpiÈ, vHZDS sa nenájde príli‰ veºa ºudí zo ‰truktúrhnutia, ktorí by Ïiadali jeho odchod. Nie preto,Ïe by bol aÏ tak˘ autoritatívny, veì kebysa 55% ºudí rozhodlo na ich sneme, Ïe nebudepredsedom, tak ním nebude, ale súãasne bysi museli uvedomiÈ, Ïe keì tam nebudeMeãiar, nebudú maÈ ani t˘ch pribliÏne 20%,ão majú teraz. To sa t˘ka aj Smeru: ako bykto odvolal Roberta Fica, keì je dlhé mesiacena‰ím najpopulárnej‰ím politikom a Smerv rebríãkoch v‰etk˘ch prieskumov verejnejmienky na prvom mieste. TakÏe pohºad navzÈah jedniãiek politick˘ch strán k ostatn˘mfunkcionárom má viacero rozmerov. Preto saaj ÈaÏko posudzuje hodnota Meãiarovho talentu,keìÏe on stále cíti, Ïe mu je najmenejpol milióna ºudí absolútne vern˘ch.IsteÏe, a v tom je práve líce a rub charizmatickosti:na jednej strane pomáha politikovistrhávaÈ davy ºudí, ale na druhej ich zaslepuje.Nedávno mi povedala jedna star‰ia pani, keìsom jej oãividne dokázal, Ïe pán Meãiar v istejv˘povedi klamal: Ja viem, Ïe klame, ale onto tak pekne hovorí! A z toho potom vypl˘vaobrovská dilema HZDS, ako sa dostaÈ z bludnéhokruhu bezperspektívnosti: S Meãiarom jezle a bez Meãiara e‰te hor‰ie. To si v‰ak musiaoni vyrie‰iÈ. Svojím spôsobom to isté, ale, samozrejme,v inej kvalite, môÏem povedaÈ aj omojej b˘valej strane. Pavol Rusko síce nie jetak˘ dominantn˘ ako Meãiar, ale tieÏ je toústredn˘ líder. Rizikom kºúãov˘ch lídrov je –keìÏe sa väã‰inou obklopia serviln˘mi ºuìmi,ktorí im nehovoria pravdu, ale im maÏú medokolo úst –, Ïe realita sa k nim vÏdy dostávazahmlená a skreslená. Ako by som ich poãul:Vlado, ty to 100-percentne vyhrá‰! A lídri potomuÏ nie sú schopní pochopiÈ, kde sa stalachyba, keì nevyhrali. Najmarkantnej‰í rozdiel,ktor˘ vidím medzi Ficom a Meãiarom, je, ÏeFico nenarába tak oportunisticky s kategóriamidemagógie. A rovnako dôleÏité je to, Ïe Ficosi e‰te nevyskú‰al moc, preto má aj také obrovsképercentá, lebo ºudia si myslia, Ïe on byto robil lep‰ie ako v‰etci ostatní. Dneska v‰aknikto e‰te nedokáÏe povedaÈ, ão urobí moc s RobertomFicom. MoÏno, Ïe to bude obrovskésklamanie pre obãanov. Bodaj by nebolo, ja tohovorím úprimne: nech je Fico predsedom vlády,ak ju dokáÏe po najbliωích voºbách postaviÈ,ale nech v‰etko na svojom premiérskomposte robí potom na prospech obãanov tak, akoim to sºubuje. Zo strany Smer nemám pocit, Ïeby tam vládla filozofia one man party – jednochlapovástrana –, ako je to typické pre HZDS,ANO alebo údajne aj pre SDKÚ. Ae‰te inak‰ieje to v SMK, keì uÏ si môÏem dovoliÈ hodnotiÈ,pretoÏe Béla Bugár je naj‰Èastnej‰í politikv tomto ‰táte: SMK je veãná strana. K˘m budeSR a v nej 10% maìarsk˘ch obãanov, tak ajSMK bude maÈ stále 10%, ãi si ºahnú na chrbáta budú fajãiÈ cigary, alebo budú robiÈ tvrdúpredvolebnú kampaÀ.Isté pohyby a v˘meny politikov sa dejúvo v‰etk˘ch európskych ‰tátoch, ale rozhodnezriedkavej‰ie neÏ na Slovensku, akoby ãím ìalej t˘m viac bolo vlastne jedno,kam politik patrí, ãi do ºavicového alebo pravicovéhosubjektu, proeurópskeho alebo nacionalistickyobmedzeného, etického alebo ajviditeºne nemorálneho. Existujú e‰te na Slovenskunejaké stabilné hodnoty, ktoré byboli urãujúce pre vzÈah obãanov k politick˘mstranám, ale aj k jednotliv˘m politick˘mosobnostiam?Urãite existujú. A samotné odchody aleboprechody jednotliv˘ch poslancov nemôÏu byÈsamy o sebe kritériom morálnosti. Ja viem pochopiÈpovedzme skupinu okolo VojtechaTkáãa, ktorá odi‰la z HZDS, lebo uÏ mala plnézuby spôsobu manaÏovania hnutia ich predsedom.Z môjho pohºadu, do ktorého by somzakomponoval aj poznatky z politického Ïivotav zahraniãí, by som povedal, Ïe politika jevtedy dobrá, keì je v rovnováhe tá ãasÈ, ktorávyznáva hodnoty a tá ãasÈ, ktorá uprednostÀujezáujmy. Vtedy je nádej na dobrú existenciuobãianskej spoloãnosti, keì je jej politika vybalansovaná.Keì preváÏi v politike skupina ºudí,ktorí vyznávajú len hodnoty aÏ idealistické,tak dopadnú ako povedzme OKS, ãiÏe Fero·ebej, Peter Zajac a Peter Tatár, nesmierne inteligentníºudia, vyslovene ãisto hodnotoví politici,ktorí v‰ak nemajú ‰ancu, lebo nedokáÏuosloviÈ obãana. A keì nedokáÏu osloviÈ voliãa,sú nezaujímaví aj pre sponzorov, teda pre ºudí,ktorí by boli ochotní platiÈ ãlenské. Lebo aj tí,v‰ak, idú do politiky preto, aby naplnili svojeambície a záujmy. A keì na druhej strane prevládnuv ist˘ch stranách politici, ktorí majúlen pragmatické záujmy, tak situácia sa môÏevyvinúÈ tak, ako povedzme v ANO. Ja som vôbecnemusel z ANO odchádzaÈ, keby som cítil,Ïe v nej funguje istá rovnováha. Keby vedeniestrany manaÏovalo personálnu politikuoveºa citlivej‰ie: No tak dobre, máme tu ist˘chhodnotov˘ch politikov – Nemcsicsa, Baná‰a,Opaterného –, tak t˘ch dáme do v˘kladu a budemesa chváliÈ pred ºuìmi, pozrite sa, mámetu zodpovedn˘ch, serióznych ºudí, v Ïivote niãnesprivatizovali, neboli v Ïiadnej dozornej rade,ide im o to, aby naozaj robili hodnotovú politiku!A tá druhá skupina nech sa venuje svojimzáujmom, pokiaº je to v hraniciach zákonaa pokiaº to priná‰a nejak˘ úÏitok aj obãanovi!MÀa vôbec nezaujímajú v‰elijaké teplárne a kanalizácie,mÀa zaujíma sluÏba obãanovi. AkeìÏe som videl, Ïe táto skupina hodnotov˘chpolitikov je v absolútnej men‰ine a Ïe nemápriestor na svoju realizáciu, tak som si povedal:Rad‰ej budem nezávisl˘, lebo mám pocit,Ïe ako nezávisl˘, ale prokoaliãne nezávisl˘,budem maÈ väã‰í priestor na to, aby som hovorilisté veci naplno! Lebo zase povaÏujem zanekorektné, keì som v rámci politickej stranya kdesi za buãkom permanentne brblem na vedeniemojej vlastnej strany. Odmietam pau‰álnehodnotenie tzv. nezávisl˘ch koaliãn˘ch poslancov,Ïe to sú nejakí ‰pekulanti. MÀa hlbokouráÏa, keì novinári meditujú a ‰pekulujú nadt˘m, koºko dostal Banበza nejaké hlasovanie.Je to úplne falo‰n˘ a povrchn˘ pohºad na ºudí.Ja viem, Ïe som idealista, a aj kamaráti mi hovoria:V‰ak ty si blázon, ty sa do politiky aninehodí‰! Ale ja si zase vravím: Keì uÏ tam som,tak skúsim, nakoºko sa ideály dajú v politikepresadzovaÈ!Pravda, ak sa politicky nezaradíte, mátevôbec ‰ancu dostaÈ sa e‰te po roku 2006 doparlamentu alebo do inej politickej pozície?Je jasné, Ïe nebyÈ v Ïiadnej politickej straneznamená pre existenciu v politike do ìal‰iehovolebného obdobia nulovú ‰ancu. Samozrejme,nevyluãujem, Ïe v budúcom ãase e‰te do nejakejstrany vstúpim. Ale priamej odpovedi na tútootázku sa úmyselne vyhnem. Rad‰ej poviemmoju víziu pre toto konzervatívne Slovensko,ktoré je e‰te stále zalezené za pecami. Tou víziouje slu‰ná, solídna, relatívne silná liberálnastrana podºa vzoru Slovinska. To je krajina,ktorá je veºmi podobná Slovensku: 75% obyvateºovsú katolíci, ale moderne mysliaci, dynamickí,nie fundamentalisti, ktorí sa od ránado veãera modlia pátriãky, a moci ich pasivitavyhovuje. Pozrite sa, ão Slovinci dokázali! Môjideál je teda silná liberálna strana so slu‰n˘miºuìmi, a nevyluãujem, Ïe strany, ktoré majú vprograme liberálne hodnoty, skonãia nakoniecv jednom ko‰iari e‰te pred voºbami v roku2006. Ja by som sa tomu hrozne te‰il.Preão sa v‰ak liberálnym politick˘m subjektomna Slovensku nedarí? Demokratickáúnia sa po dvoch volebn˘ch obdobiachrozpustila v SDKÚ a prakticky sa ocitla naokraji slovenskej politiky, SOPpo zvolení jejpredsedu Rudolfa Schustera za prezidentazanikla, Aliancia nového obãana po sºubnomrozbehu spojenom so vstupom do NRSR a následne aj do vládnej koalície zaznamenávaodchody niektor˘ch popredn˘chãlenov vrátane vás a pokles preferencií nahranicu zvoliteºnosti do parlamentu. Hovorísa, Ïe Slováci sú príli‰ konzervatívni, aj vyste to naznaãili. Nie je to len predsudok?Nevypl˘va to skôr z toho, Ïe tí, ktorí formujúliberálne strany, nemajú jasnú koncepciu, anajmä predstavu, ako premeniÈ nápady aprojekty na úspe‰nú realitu?Nie, to pozadie, to podhubie, ktoré na Slovenskudominuje, tá atmosféra a spôsob mysleniasú príli‰ paternalistické. Funguje to e‰teod ãias protireformácie. Keì nastala reformácia,tak sa spoloãenské ovzdu‰ie na Slovenskuzaãalo tro‰ka uvoºÀovaÈ. Ale habsburgovskáprotireformácia nás historicky zase posunulanaspäÈ. Uvediem aktuálny príklad. PoloÏme siotázku, ktoré krajiny v Európe majú najvy‰‰iuÏivotnú úroveÀ? Sú to prevaÏne severské krajiny,kde je väã‰inovo protestantské náboÏenstvo.T˘mto hodnotením nechcem nikoho provokovaÈ– ja som krsten˘ katolík. Hovorím tojednoducho ako fakt. Severná Európa je evanjelická,juÏná katolícka, a v Ïivotnej úrovnimedzi nimi je nebotyãn˘ rozdiel. Zoberme siSpojené ‰táty. Z 25% sú katolícke, 75% sú protestanti,ãiÏe prevláda vierovyznanie, ktoré malovÏdy bliωie k liberálnemu ako k fundamentálnemunáhºadu na Ïivot. TakÏe podºamÀa problémom slovenského liberalizmu jepaternalizmus, pretoÏe – povedzme si otvorene– katolícke náboÏenstvo, tak, ako bolo vysvetºovanéSlovákom na‰ím drobn˘m kÀazstvom,primárne vÏdy bolo vlastne o treste a ostrachu: Keì nebude‰ dobr˘, tak pôjde‰ do pekla!Arad‰ej si nik netrúfne nieão povedaÈ. IbaÏeBoÏie kráºovstvo nie je miesto, ale stav. To je42

N Á R O D N Á R A D A S Rtá na‰a mentalita: keì sedí‰ v krãme, tak v‰etcinadávajú na starostu, a ty, schovan˘ medziostatn˘ch, s nimi. Keì v‰ak starosta dôjde do‰enku, v‰etci ho svorne potºapkajú po pleci azaplatia mu ‰tamperlík. A potom, keì odíde,v‰etko sa opakuje: zase na neho nadávajú, alenikto mu to do oãí nepovie. Je to kruté, ale mysme boli trénovaní ÏiÈ v istom predklone a skoroaÏ v lokajstve, len aby sa veºkomoÏn˘ pánneurazili. Uplynul˘ch tisíc rokov sa nedá vymazaÈ.A do toho teraz prichádza‰ ty a hovorí‰im vospolok: ªudia, zdvihnite hlavy, buìte slobodní,vyjadrujte slobodne svoje názory, osobnásloboda je absolútne to najdôleÏitej‰ie, ãotento ‰tát potrebujte! My ako národ e‰te stálenemáme sebavedomie. Aje úplne jasné, Ïe tentonárod bude sebavedom˘ aÏ vtedy, keì budemaÈ sebavedomého jednotlivca. Len kde hovziaÈ, keì obãan sa znepokojene obzerá okoloseba a váhavo sa p˘ta: Ja mám ísÈ podnikaÈ, jamám riskovaÈ? Kristepane, preão tu nie je niekto,kto by za mÀa o v‰etkom rozhodol? Liberálnafilozofia, alebo presnej‰ie filozofia individuálnejslobody urãite na Slovensko príde,najmä keì uÏ sme vstúpili do únie, lenÏe e‰testále cítiÈ aj v spoloãnosti, Ïe sú tu isté politickésmerovania, ktoré aj chcú ísÈ do Európskejúnie, ale aj sa boja, ako to tam bude, keì sa zlejeOrava s Váhom, ako ste pekne povedali, abudeme sa musieÈ zmieriÈ s t˘m, Ïe v‰etky vodybudú zliate, a s Váhom, ktor˘ ústi do európskehoDunaja, splynie aj íreãitá slovenskáOrava.VበÏivot má v podstate tri roviny: diplomaticko-politickú,podnikateºsko-manaÏérskua umelecko-tvorivú. Ktorá vám najviacposkytla pocit sebarealizácie, a ktorá bola vprvom rade úÏitková, existenãná? V súvislostis politick˘mi stranami ste hovorili, Ïeje veºmi dôleÏité, aby tam bol balans medzit˘mi, ktorí majú skôr záujem o isté hodnoty,a medzi druh˘mi, ktorí sú pragmatickej‰í,priãom ich za to nemusíme odsudzovaÈ.Tak to môÏe byÈ aj v Ïivote jednotlivca.Na jednej strane sa treba postaraÈ o rodinu,a na druhej kaÏd˘ ãlovek, aj ten, ktor˘ satvári, Ïe mu záleÏí len na záujmoch, má aspoÀtrochu chuÈ aj na nieão pekné, a nie prízemné.âo z va‰ich aktivít vám poskytujeozaj radosÈ, a ão je pre vás najmä vecou zárobkualebo existenãného minima?Základn˘m princípom Ïivota je rovnováhamedzi protikladmi, medzi dobr˘m a zl˘m, medzikrásnym a ‰kared˘m, medzi letom a zimouatì. Dve nohy musia byÈ v rovnováhe, ale keìmáte tri nohy, ste e‰te istej‰í a e‰te stabilnej‰í.To sú ‰Èastní ºudia, a je ich len zopár, ktor˘mplatia za to, ão robia s pote‰ením. To je nádherné,to je úÏasné! A preto teraz, keì som sa stal politikom,snaÏím sa túto profesiu vykonávaÈ tak,aby som z nej mal radosÈ. Tak som to povedalaj mojim priateºom, ktorí sú so mnou v politike,najmä v mojej b˘valej strane, Ïe politiku budemrobiÈ dovtedy, k˘m z nej budem maÈ radosÈ,a keì uÏ radosÈ maÈ nebudem, tak sa na to vyka‰lema pôjdem robiÈ nieão iné, z ãoho budemmaÈ pote‰enie. Samozrejme, a to vy ako kreatívnyãlovek veºmi dobre viete, ãlovek má najväã‰iuradosÈ z toho, ão vytvorí a ão niekoho ajzaujme. Keì som i‰iel v elektriãke a videl som,ako tam sedí muÏ a v novinách ãíta moju poviedku,to bol skvel˘ pocit, lebo som vedel, Ïesom aspoÀ jednému ãloveku nieão povedal.Ale, bohuÏiaº, väã‰ina ºudí sú zamestnanci a robiato, z ãoho vyÏivia svoju rodinu. TakÏe v tomtoohºade som ja moÏno o ãosi ‰Èastnej‰í ako iní– keìÏe som si dokázal zarobiÈ peniaze povedzmeaj písaním. E‰te za socializmu som napísaltelevízne scenáre, ba aj film, a som veºmispokojn˘, Ïe ani jedna z mojich vecí nebola politickymotivovaná. V dne‰nej politike mámsvetlé chvíle vtedy, keì stretnem ãloveka, ktor˘má podobné zm˘‰ºanie ako ja. Viem, Ïe somidealista, viem, Ïe takí ºudia ako ja nedopadnúv politike príli‰ dobre, ale ja sa snaÏím hraÈ potrebn˘balans a robiÈ protiváhu t˘m, ktorí majúv politike ãisto pragmatické ciele.Podºa mnoh˘ch náznakov sa moÏno domnievaÈ,Ïe sa cítite dobre vo svojom rodinnomkruhu. Aké hodnoty v Àom nachádzatea aké mu vy dávate?Urãite sa cítim v rodinnom kruhu dobre. Nesmiernesi váÏim moju manÏelku, ktorá na‰e detivÏdy viedla ku skromnosti. Dnes sa darí obommojim dcéram. Mária je v Mníchove v Európskompatentovom úrade, kde vyhrala konkurz,teda Ïiadna protekcia. A moderátorka Adelkasa má aj materiálne relatívne dobre. Ale obemajú v sebe to, ão im matka v‰tepila: Dnes tomáme, zajtra maÈ nemusíme, Ïite tak, akobysme niã nemali. KaÏd˘ deÀ je in˘ a kaÏd˘ deÀsa môÏe nieão staÈ, ão neãakáme! Moja Ïena jeobrovsky tolerantná, nakoniec – vydrÏaÈ somnou cel˘ Ïivot nie je jednoduché. Ale nejakáiskra v na‰om vzÈahu musí byÈ, lebo keì smesa zoznámili, manÏelka mala 16 a pol roka, avzali sme sa o dva roky, ãiÏe moja Ïena mala18 a pol a ja som e‰te nemal 24, a pritom smesa vôbec nemuseli braÈ. Bola to láska na prv˘pohºad a vydrÏala nám dodnes. Samozrejme, ajna‰e manÏelstvo v‰eliãím pre‰lo, ale to podstatnévÏdy zostalo. Rodinné zázemie je premÀa mimoriadne dôleÏité, ba doslova kºúãové.A moÏno nám pomáha prechádzaÈ cez mnohézloÏité Ïivotné situácie aj to, Ïe my v‰etci mámeveºmi zvlá‰tny zmysel pre humor. Navy‰e,nebojím sa Ïiadnej práce. Napríklad raz za dvat˘Ïdne vytiahnem Ïumpu, potom sa obleãiem,umyjem a idem do parlamentu, na ão jeden môjznámy povedal: Ty chodí‰ od Ïumpy k Ïumpe!Neviem... Minule som poãul pekn˘ bonmot:Politika je údajne druhé najstar‰ie remeslo nasvete. Je zvlá‰tne, ako sa na to prvé podobá!Ak˘ má vôbec zmysel nበºudsk˘ Ïivot?Ja som presvedãen˘, Ïe reinkarnácia jestvuje,lebo ináã by nበÏivot nemal zmysel. Vychádzamz premisy, Ïe neexistuje ani Ïivot, anismrÈ, jednoducho v‰etko je veãné, aj na‰e Ïivoty,lebo nemá zmysel, aby si tu bol jednorázovo.Tvoj Ïivot má zmysel vtedy, keì sa pouãí‰a vo svojej ìal‰ej existencii sa niekde posunie‰.Navy‰e, ja sa vÏdy riadim t˘m biblick˘m:âo dá‰, to sa ti vráti, ão zoberie‰, bude tivzaté. A pritom staãí akákoºvek obyãajná vec:vidí‰ stáÈ na prechode babiãku, ktorá si netrúfaprejsÈ, tak ju chytí‰ pod pazuchu a prevedie‰cez cestu. Toto sú tie maliãkosti, ktoré nám vÏivote ch˘bajú a ktoré uÏ nie sme ani schopníurobiÈ. âi áno?Nedávno som od súãasného slovenského filozofaãítal, Ïe dobre sa dá urobiÈ aj vtedy,keì to nikto ani nezbadá. Ako príklad uviedolãloveka, ktor˘ po sebe umyje záchod, ajkeì ho pritom nikto nevidí a keì to ani nikod neho neÏiada.Ja to zásadne robím, lebo nechaÈ po sebe v‰etkolen tak povaÏujem za neúctu jednak voãi tomu,kto tam príde po mne, a jednak voãi upratovaãke.To je najsmutnej‰ie, Ïe si neviemeváÏiÈ jeden druhého. A to vidno aj v politike.Mnohí politici urobia nejak˘ skutok len preto,aby si ho ºudia v‰imli. A okamÏite volajú doagentúr na prieskumy verejnej mienky, Ïe ãomu to hodilo, aké percentá. Sú politici, ktorí –ako sarkasticky hovorím – kaÏdé ráno otvoriaokno, aby sa pozreli, ktor˘m smerom kráãaºud, a r˘chlo sa beÏia postaviÈ do jeho ãela. Len-Ïe politik musí niekedy vziaÈ na seba aj kríÏ ariziko rozhodnutia, a najmä zodpovednosti. Kebysme boli len absolútnymi populistami, taksa tu nikdy v Ïivote Ïiadna reforma nevykonáa ‰tát je uÏ dávno na kolenách. Ch˘ba nám vÏivote pokora.S Jozefom Baná‰om sa pri diktafónestretol Ernest Weidler43

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SRSlovenská komunita v Maìarsku je jednou z mála vo svete, ktorá za posledné desaÈroãie ‰tatistickyzaznamenala poãetn˘ nárast. K slovenskej národnosti sa v roku 1990 prihlásilo 10 459 osôb a v roku 2001uÏ 17 693 obyvateºov. Oproti roku predchádzajúcemu sãítaniu ide o 69% nárast. Ovládanie slovenského jazykauviedlo 47 000 obãanov. Odhady slovensk˘ch spolkov a organizácií v‰ak udávajú poãet 110 000 obyvateºovslovenského pôvodu, ktorí Ïijú vo vy‰e sto lokalitách Maìarskej republiky.Po stároãiach v cudzom sveteNahliadnutie do minulostiNa‰a príbuzenská men‰ina v Maìarsku vzniklavnútornou kolonizáciou Uhorska a vytvárala sa postupneod polovice 17. do polovice 20. storoãia. SpoãiatkuÏivelná a neskôr organizovaná kolonizáciaTurkami opusten˘ch území vytvorila základ pre niekoºkoslovensk˘ch ostrovov, ktoré sa zachovali podnes.Slováci sú najpoãetnej‰ie zastúpení v Ïupách KomárÀansko-ostrihomská,Novohradská, Pe‰tianska,Bor‰ódsko-abovsko-zemplínska a Béke‰ská a men‰iezastúpenie majú aj v regiónoch Zemplín, Bukovépohorie, V˘chodn˘ Novohrad a BakoÀ. K najv˘znamnej‰ímmestsk˘m sídlam patria Budape‰È,Béke‰ská âaba, Poºn˘ Berinãok, Sarva‰, Slovensk˘Komló‰, Segedín, Nové Mesto pod ·iatrom, Oroslána Níreìháza.V dôsledku snahy zemepánov usadiÈ v jednotliv˘chobciach náboÏensky homogénne obyvateºstvotvoria dve tretiny obyvateºov slovenského pôvoduevanjelici a jednu katolíci. V prv˘ch dvoch storoãiachÏivota komunity v Maìarsku moÏno o evanjelickejPamätnú tabuºu odhalili slovenské organizáciev Sarva‰i v roku 2002vaÈ Demokratick˘ zväz Slovákov a rozmach slovenskéhopísaného slova vyvrcholil v osemdesiatych rokoch,kedy vy‰lo vy‰e 40 titulov. Slovensk˘ národnostn˘Ïivot v˘znamne ovplyvnili tieÏ pestrá a bohatátradiãná ºudová kultúra a v ‰irok˘ch vrstváchobºúbené divadelné ochotníctvo.Spolkov˘ Ïivot slovenskej komunity v Maìarskusa zaãal formovaÈ v medzivojnovom období. Národno-politickéãrty nadobudol aÏ v dôsledku ViedenskejarbitráÏe, keì vznikla Strana slovenskej národnejjednoty (1941 – 1944), ktorá mala vo svojomprograme národné, sociálne a kresÈanské prvky. ZáujmySlovákov v oblasti politickej, kultúrnej i hospodárskejzaãal zastupovaÈ Antifa‰istick˘ front Slovanova po Àom Demokratick˘ zväz Slovákov v Maìarsku,ktor˘ bol zaloÏen˘ v decembri 1948. Vydával t˘ÏdenníkNa‰a sloboda a svoju ãinnosÈ organizovalprostredníctvom miestnych organizácií. Miestne organizáciezväzu boli direktívnym zásahom zru‰enéa organizácia postupne ustupovala od svojich politick˘chúloh. Tento proces bol zastaven˘ aÏ v dôsledkuspoloãensko-politick˘ch zmien v Maìarskukoncom osemdesiatych rokov 20. storoãia.SúãasnosÈ pre budúcnosÈSlováci v Maìarsku sú jednou z 13 oficiálne uznan˘chnárodnostn˘ch men‰ín. Ich postavenie zakotvujeústava MR, ktorá stanovuje, Ïe men‰iny sa podieºajúna moci ºudu a sú zloÏkami ‰tátu. Zaruãujemen‰ine kolektívnu úãasÈ na verejnom Ïivote, ustanoveniemiestnych samospráv a celo‰tátnej samosprávy,zachovanie a udrÏanie svojej kultúry, pouÏívaniematerinského jazyka, vzdelávanie v Àom a právopouÏívaÈ krstné mená v materinskom jazyku. Ústavazakotvuje aj právo zastúpenia men‰ín v parlamente,ktoré doposiaº nebolo realizované.Zákon MR o právach národnostn˘ch a etnick˘chmen‰ín bol schválen˘ v roku 1993, ale negarantujeani podmienky, ani prostriedky na realizáciu ustanovení.V súãasnosti sa pripravuje jeho novela. Národnostnéaspekty sú zakotvené aj v ìal‰ích zákonoch.Ombudsman pre práva národnostn˘ch a etnick˘chmen‰ín MR JenŒ Kaltenbach pokladá stav zakotven˘vo volebnom zákone, keì „väã‰inoví obãania“môÏu voliÈ men‰inové samosprávy zaprotiústavn˘. Reagoval tak na fenomén etnobiznisu,ktor˘ sa objavil uÏ pri prv˘ch voºbách do men‰inov˘chsamospráv v Maìarsku.Celo‰tátna slovenská samospráva sídli v Budape‰tina ulici pomenovanej po bratislavskom rodákovi, sochároviJánovi FadruszoviK najv˘znamnej‰ím organizáciám od roku 1994patrí Celo‰tátna slovenská samospráva (CSS), ktoráje zborom volen˘ch zástupcov a k jej najdôleÏitej‰ímúlohám patrí národnopolitická ãinnosÈ. Je partneromvládnych orgánov, parlamentn˘ch v˘borov, politick˘chstrán i historick˘ch cirkví. Tlaãov˘m orgánomCSS je t˘Ïdenník ªudové noviny a v rámci ‰truktúrCSS pôsobí aj V˘skumn˘ ústav Slovákov v Béke‰-skej âabe, amatérska i profesionálna zloÏka divadlaVertigo, Slovenské osvetové centrum, Slovenské dokumentaãnécentrum a Slovenské metodické centrumpre materské ‰koly. K najv˘znamnej‰ím podujatiamCSS patrí tradiãn˘ DeÀ Slovákov v MaìarskuviaÏuci sa k cyrilometodsk˘m tradíciám, celo‰tátnestretnutie slovensk˘ch folklórnych súborov, prehliadkadetsk˘ch divadeln˘ch súborov.Na územnom princípe pracujú miestne men‰inovéslovenské samosprávy. V komunálnych voºbáchv roku 2001 zvolili voliãi vy‰e sto slovensk˘ch samospráv.Svoju ãinnosÈ zameriavajú na prehlbovanieslovenského povedomia a národnostnej identity,Symbolické slovenské korene na fotografii Imricha Fuhla,básnika, fotografa a ‰éfredaktora t˘Ïdenníka ªudové novinycirkvi hovoriÈ ako o nositeºke my‰lienky národnejidentity a organizátorke protiasimilaãn˘ch snáh. Asimilaãnétendencie v˘raznej‰ie zasiahli slovensk˘chkatolíkov, ão sa odrazilo na ich r˘chlej‰om odnárodÀovaní.Popri kÀazoch od poãiatku medzi osadníkmi pôsobiliaj uãitelia, ktorí sa usilovali o ich kultúrne i hospodárskepovznesenie. Slovenské cirkevné ‰kolyodolávali maìarizaãnému tlaku do polovice 19. storoãia,odkedy sa ich poãet zaãal prudko redukovaÈ.Nepriazniv˘ v˘voj v tejto oblasti sa ãiastoãne zmenilaÏ po druhej svetovej vojne, keì boli zriadené ‰kolys vyuãovacím jazykom slovensk˘m, dvojjazyãné‰koly a a ‰koly, kde sa slovenãina vyuãovala ako predmet.Sºubn˘ rozvoj v‰ak v ‰esÈdesiatych rokoch zabrzdilanepriaznivá politika Maìarska v oblasti národnostného‰kolstva.Zásluhou kÀazov a uãiteºov vznikali aj prvé literárnediela, národopisné práce, cirkevná spisba,uãebnice i odborná literatúra viaÏuca sa k roºníckemuspôsobu Ïivota Slovákov. V medzivojnovom obdobísa sformovala skupina ºudov˘ch básnikov aprozaikov, ktorí svoje práce uverejÀovali v âabianskomkalendári a neskôr v Na‰om kalendári. V tomtoobdobí moÏno uÏ hovoriÈ o systematickom vydávaníslovenskej periodickej tlaãe. Rinãanie zbraníumlãalo i slovenské slovo v Maìarsku. Po skonãenídruhej svetovej vojny zaãal literárny Ïivot organizooÏiveniea udrÏiavanie ºudov˘ch tradícií, pestovaniejazyka a kontaktov s príbuzenskou krajinou. Zdru-Ïujú sa na regionálnom princípe a spolupracujú s lokálnymisamosprávami. KaÏdoroãné organizujú slovenskédedinské dni, regionálne folklórne slávnostia iné miestne podujatia..K najv˘znamnej‰ím miestnym men‰inov˘m samosprávampatrí Slovenská samospráva Budape‰ti(SSBp). Je organizátorom literárnych súÈaÏí, jazykov˘chkurzov, Slovensk˘ch Vianoc budape‰tianskychSlovákov, prideºuje ‰tipendiá ‰tudentom katedierslovenského jazyka a vydáva dvojmesaãník Budape‰tianskySlovák. V jej rámci pôsobia kluby aj hudobnételesá. Budape‰tianski Slováci napriek mnoh˘mÏiadostiam a apeláciám na samosprávu hlavnéhomesta nemajú vlastn˘ priestor na svoje aktivity. UÏôsmy rok sa usiluje SSBp získaÈ do vlastníctva neob˘van˘objekt v majetku ‰tátu na Andrássiho triedetzv. Bobuºov dom (v˘znamn˘ staviteº slovenskéhopôvodu pôsobiaci v Budape‰ti), ktor˘ chce samosprávaupraviÈ na administratívne a prezentaãnécentrum budape‰tianskych Slovákov. Stanovisko samosprávyhlavného mesta k Ïiadosti je stále zamie-44

GENERÁLNY SEKRETARIÁT PRE ZAHRANIâN¯CH SLOVÁKOV ÚRADU VLÁDY SR·tatistické údaje a odhady po roku 1918Rok Oficiálna ‰tatistika Oficiálna ‰tatistika Odhady PoznámkaPoãty Slovákov Poãty Slovákovpodºa jazyka podºa národnosti1918 – – 200 000 vznik âeskoslovenska1920 141 877 – 244 000 vznik Maìarskej republiky1930 104 819 – 233 0001941 75 877 16 677 – pred Viedenskou arbitráÏou1941 270 467 173 514 510 000 po Viedenskej arbitráÏi ajs pripojen˘m územím ãastiSlovenska, ZakarpatskejUkrajiny, Sedmohradskaa Vojvodiny1946 – – 473 556 údaj Presídºovacej komisie1947 mínus 73 273 – – presídlenie na Slovensko1949 25 988 7 808 –1960 30 690 14 340 –1970 21 176 – –1980 16 054 9 101 –1990 – 10 459 100 0002001 11 816 17 692 110 000(materinsk˘ jazyk)68 000(jazyk ovláda)Základná ‰kola s vyuãovacím jazykom slovensk˘mv Novom Meste pod ·iatromtavé. Na m⁄tvom bode je aj jej snaha o prinavráteniehistorického slovenského evanjelického kostola naRákócziho triede slovenskej evanjelickej cirkvi. V jehopriestoroch je v súãasnosti bingo. Napriek rôznymsnahám, nie je podnes umiestnená pamätná tabuºa naveºkom kostole na Deákovom námestí, v ktorom pôsobilJán Kollár .âinnosÈ samospráv je dotovaná zo ‰tátneho rozpoãtuMR a rozpoãtu miestnych a regionálnych samospráv.Na podporu vlastnej ãinnosti majú samosprávymoÏnosÈ vykonávaÈ podnikateºské aktivity aniektoré sú vlastníkmi kultúrnych zariadení. Finanãnézabezpeãenie zo ‰tátnych i samosprávnych zdrojovje nedostatoãné. Maìarsko tradiãne venuje väã‰iupozornosÈ maìarskej men‰ine v susedn˘ch ‰tátochako domácim men‰inám. Tohtoroãné úsporné opatreniamaìarskej vlády v‰ak v˘razne obmedzia vnútornúa ãiastoãne i zahraniãnú men‰inovú podporu.Samosprávy majú moÏnosÈ získaÈ doplnkové zdrojezo ‰peciálnych ‰tátnych fondov a nadácií. Re‰trikciasa v‰ak v˘razne dotkla aj nadácií dotovan˘ch ‰tátom.Národno-kultúrnu a spolkovú ãinnosÈ vyvíja predov‰etk˘mnástupca Demokratického zväzu Slovákovv Maìarsku – Zväz Slovákov v Maìarsku (ZSM).Je najstar‰ou a najpoãetnej‰ou slovenskou organizáciou.Svojím súÈaÏno-prehliadkov˘m podujatím Slovenskéspievanky a ver‰ovaãky systematicky prispievak budovaniu vzÈahu detí a mládeÏe k slovenskémujazyku a k roz‰irovaniu ich znalosti. Z poboãiekZSM bohatú kultúrnu ãinnosÈ vyvíjajú organizáciev Mlynkoch, Sarva‰i, Slovenskom Komló‰ia Béke‰skej âabe, kde bol v roku 1996 aj za finanãnejpomoci Slovenskej republiky zriaden˘ Dom slovenskejkultúry. Toto zariadenie je jediné slovenskézariadenie svojho druhu v Maìarsku a popri mnoh˘chkultúrnych aktivitách má vlastnú hospodársku ãinnosÈ.Jeho pestré aktivity, ktoré majú v˘razn˘ národno-mobilizaãn˘náboj, obmedzuje nedostatoãnákapacita.Na profesijnej báze sa v roku 1990 zdruÏilo aj niekoºkodesiatok slovensk˘ch literátov a v˘tvarn˘chumelcov a zaloÏili ZdruÏenie slovensk˘ch spisovateºova umelcov v Maìarsku. Jeho ãinnosÈ po krat‰omobdobí stagnácie opäÈ oÏíva a je predpoklad, Ïe i napriekfinanãn˘m problémom sa jej podarí aktivizovaÈutlmenú slovenskú umeleckú obec. Na najmlad‰iugeneráciu sa zameriava celo‰tátna Organizáciaslovenskej mládeÏe v Maìarsku. Vzhºadom na budúcnosÈslovenskej komunity má nezastupiteºnú úlohu.Krajania v Maìarsku sa pokúsili organizovaÈspolkov˘ Ïivot aj na báze náboÏenskej. KresÈansk˘spolok Slovákov v Maìarsku (1994 – 1998) sa orientovalna revitalizáciu duchovného Ïivota a cyrilometodsk˘chtradícií a vydával ekumenick˘ ãasopisCesta, pravda, Ïivot. Nedostatok finanãn˘ch prostriedkovtieto aktivity ukonãil.So spolkov˘m Ïivotom Slovákov v Maìarsku jeúzko späté udrÏiavanie a rozvíjanie slovenskej kultúry.Je poãetne bohatá, formami rozmanitá, ale determinovanánízkou úrovÀou znalosti jazyka. Dne‰-ná generácia málopoãetnej slovenskej inteligencie jedvojjazyãná, star‰ia generácia hovorí miestnymi dialektmia mlad‰ia nedokáÏe v komunikácii slovensk˘jazyk pouÏívaÈ. Takmer v‰etky kultúrne aktivity spolkova organizácií sú orientované na udrÏanie a zachovanieºudov˘ch tradícií, v˘skum jazykovej asimiláciea trendy ìal‰ieho v˘voja, ale aj na pomoc prizáchrane materinského jazyka pre najmlad‰iu generáciuformou recitaãn˘ch i divadeln˘ch súÈaÏí. Prezáchranu slovenského kultúrneho dediãstva je v˘raznápomoc Slovenska nevyhnutná.V Maìarsku sa uãí slovenãinu v rôznych formáchdo 4000 Ïiakov. V systéme národnostn˘ch ‰kôl sú dve„slovenské“ gymnáziá (Budape‰È, Béke‰ská âaba) aza dvojjazyãné moÏno povaÏovaÈ základné ‰koly svyuãovacím jazykom slovensk˘m v Budape‰ti, Béké‰skejâabe, Novom Meste pod ·iatrom, Sarva‰i aSlovenskom Komló‰i. Najmä na Dolnej zemi je evidentn˘nárast záujmu o ‰túdium na t˘chto ‰kolách.·kolské zariadenia sú v zlom technickom stave a kapacitnenepostaãujúce. Poãet vyuãovacích hodín slovenãinyv ‰kolách je nedostatoãn˘. V dôsledku asimilaãn˘chpraktík sa v˘uãby materinského jazyka nemohlizúãastniÈ celé generácie star˘ch rodiãov a rodiãovdne‰nej mládeÏe a tak si väã‰ina Ïiakov nemôÏeosvojiÈ základy jazyka ani v rodine.Îiaci sú na ìal‰ie ‰túdium v slovenskom jazykuväã‰inou nedostatoãne pripravení a preto uprednostÀujú‰túdium na katedrách slovenského jazyka a literatúryna niekoºk˘ch vysok˘ch ‰kolách a univerzitáchv Maìarsku. Záujem o ‰túdium na Slovenskuv˘razne poklesol. Prispela k tomu tieÏ nová koncepciaMinisterstva ‰kolstva SR, ktorá neumoÏÀuje získaȉtipendium vlády SR aj na jazykovú a odbornúprípravu, predchádzajúcu samotnému ‰túdiu. Pôsobenieniekoºk˘ch hosÈujúcich uãiteºov zo Slovenskaneprinieslo oãakávan˘ v˘sledok. Vedenia národnostn˘ch‰kôl poukazujú na ich mal˘ poãet a vyslovilitieÏ poÏiadavku aktívnej‰ie zasiahnuÈ do v˘berukandidátov na posty vyslan˘ch uãiteºov (akceptovaniepoÏiadavky krajanov na konkrétnu aprobáciu).Nedostatoãne je vyuÏívané do‰koºovanie uãiteºov apedagogick˘ch pracovníkov na Slovensku a úãinkusa míÀa aj pomoc ‰tudentom formou stáÏí na Slovenskunevhodn˘m v˘berom jazykového prostredia.DohodaDohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládouMaìarskej republiky o vzájomnej podpore národnostn˘chmen‰ín v oblasti vzdelávania a kultúrybola podpísaná v Bruseli 12. decembra 2003. Vládyv nej vyslovili vzájomn˘ súhlas s t˘m, aby kaÏdá stranamohla podporovaÈ svoju príbuzenskú men‰inu nazáklade dohodnut˘ch podmienok. Vychádza zo zásadmedzinárodného práva ak˘mi sú územná zvrchovanosÈ,nezávislosÈ, nezasahovanie do vnútorn˘chvecí a priateºská spolupráca. Je formulovaná vduchu tradiãnej koncepcie ochrany národnostn˘chmen‰ín ako súãasti systému v‰eobecnej ochrany individuálnychºudsk˘ch práv a slobôd. Dohoda je zaloÏenána princípe vzájomnosti a vyváÏenosti a obsahujeaj kontroln˘ mechanizmus plnenia úãelu dohody.V rámci realizácie dohody zaloÏila slovenská men‰inav Maìarsku Nadáciu Zväzu Slovákov v Maìarsku,ktorej kuratórium vypracovalo návrh projektovv oblasti v˘chovno-vzdelávacej a osvetovej ãinnostipre deti a mládeÏ slovenskej národnosti v Maìarskuna rok 2004. Materiál zahrÀuje jedenásÈ programovs finanãnou nároãnosÈou 11.478.000,- Sk. VládaSR stanoví v ìal‰om kroku gestora realizácie,ktor˘ podpí‰e dohodu s nadáciou a na základe analytickéhomateriálu svojim uznesením urãí v˘‰ku finanãn˘chprostriedkov na rok 2004.***Zlé jazyky neprajníkov celé desaÈroãia oznaãovaliSlovákov v Maìarsku len ako tancujúcu a spievajúcunárodnosÈ. ZodpovednosÈ za jej ochranu, jejzachovanie a rozvoj je v prvom rade zodpovednosÈouMaìarskej republiky, ale aby sa na‰i krajania takoutomen‰inou nestali, je potrebné v˘razne zefektívniÈaj podporu zo strany Slovenskej republiky. Takútoúlohu pri ochrane a zachovaní svojej príbuzenskejmen‰iny, ktorej cieºom je zaruãiÈ zachovanie siln˘chskutoãn˘ch jazykov˘ch a kultúrnych väzieb jej vosvojich záveroch priznáva aj Európska komisia predemokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia).Eva B. BaláÏová45

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J ENa vine sú fotografoviaViacero kolegov sa ma opakovane p˘ta,preão som vlastne opustil poslaneck˘ klubANO. Nechcel som o tom veºa hovoriÈ, alekeìÏe otázka sa neustále opakuje, rozhodolsom sa prehovoriÈ. Mám totiÏ siln˘ pocit, Ïetoto moje priznanie i tak nikto ãítaÈ nebude (na moju v˘zvu z ostatného ãísla sa prihlásiljeden ãitateº), a tak vlastne niã neprezradím.TakÏe bol to dlhodobo pripravovan˘ plán sprost˘m cieºom – opustiÈ posledn˘ parlamentn˘rad a prepracovaÈ sa do prvého. Znieto neuveriteºne, ale príãinou môjho odchoduz Aliancie sú fotografovia a kameramani. Onisú tí, ktorí ma od zaãiatku môjho pôsobeniav parlamente trvalo a systematicky ignorovali.Ako som uÏ povedal, sedím, totiÏ sedelsom v poslednom rade. Spoãiatku som bol zato Jirkovi Malchárkovi vìaãn˘. On to bol, ktoako star˘ parlamentn˘ harcovník vybavil, Ïesom mohol do tohto radu spolu s kolegami zAliancie zasadnúÈ. Som Slovák a na‰a náturauÏ je raz taká, Ïe sa cítime lep‰ie v radeposlednom ako v prvom.V prvom nás totiÏ vidia. Tento zvyk na‰ichdedov a otcov som s vìakou prebral. ByÈ viden˘nie je pre ãloveka zvyknutého skr˘vaÈsa stále komusi za chrbtom práve najlep‰iastrategická pozícia. Bolo tam v‰ak úÏasne.PochopiÈ to vedia státisíce slovensk˘ch obãanovnavyknut˘ch po celé generácie na tútopozíciu. Novinári z balkóna nám nevideli naprsty, mohli sme si na laptope vybavovaÈ po-‰tu, ãi ãítaÈ ãerstvé vydanie Dagens Nyheter(teda tí, ão vedia po ‰védsky; ja neviem a taksom Dagens Nyheter neãítal). MÀa na mojejpozícii v poslednom rade te‰ilo i to, Ïe mi pripomínalamladosÈ. Chodieval som vtedy dokina v˘luãne do posledného radu, kde somspolu s vrstovníãkami sledoval sexsymbolyna‰ich pionierskych ãias – Fanfána Tulipánaalebo Pavku Korãagina. Ten prv˘, v stvárneníGérarda Philipa, mi liezol v podstate nanervy, lebo väã‰inou ºahko cválal na kapita-listickom koÀovi a obchytával kapitalistickúkrásavicu sediacu pred ním, ktorú práve kdesioslobodil, alebo uná‰al. Pavka Korãagin –to uÏ bol in˘ frajer, ten odrovnával fa‰istick˘chvotrelcov takmer hol˘mi rukami a e‰tesa stíhal usmievaÈ do kamery. Obdivovalisme ho dovtedy, k˘m nám otrasen˘ uãiteºdejepisu neprezradil, Ïe Pavka nikdy neexistovala vymyslela si ho len sovietska propaganda.Uãiteº nám to povedal po tom, keìskú‰al ·aniho Cz. v rámci dejepisu z Veºkejoktóbrovej socialistickej revolúcie. Presnej‰ie,chcel ho skú‰aÈ, pretoÏe ·ani Cz. naotázku âo bola VOSR pokrútil hlavou, Ïe otom nikdy nepoãul. Uãiteº vyvalil oãi a sp˘talsa, kto bol Vladimír Iºjiã Lenin. ·ani Cz.opäÈ potvrdil, Ïe ani o tomto ãloveku nikdynepoãul. Uãiteº sa v zúfalstve ·aniho sp˘talodkiaº je. „Z ËuÈkova“ – odvetil ·ani Cz.Uãiteº si chytil hlavu do dlaní a potichu zvolal:„Îe sa ja na to v‰etko nevyka‰lem a neodídemdo toho ËuÈkova.“ Po chvíli námoznámil pravdu o Korãaginovi.Bol som z toho tak˘ znechuten˘, Ïe odvtedysom nikdy viac nesedel v kine v poslednomrade. Neskôr, keì som sa stal poslancom,teda ãlovekom neskr˘vajúcim sa,zaãal som si postupne uvedomovaÈ nev˘hodymojej pozície. Na rozdiel od Hru‰ovskéhoãi Bugára, ktorí sú neustále v novinách, namÀa v‰etci ka‰ºali. Fotografovia a kameramanidozadu nezablúdili, napokon, komu bysa chcelo trepaÈ dvojkilové digitálne kamerydo kopca. Zaãal som si analyzovaÈ, kto je najviacv televízii a zistil som, Ïe kolegovia z radovniωích. ZvaÏoval som moÏnosti, ako sado prvého radu dostaÈ. Logicky som dospelk názoru, Ïe inej cesty niet, iba zmeniÈ politickústranu. Naviac Malchárek dával jasnenajavo, Ïe on sa z posledného radu kvôli mnepohnúÈ nemieni. Teda rozhodol som sa. IbaÏekam? Do opozície to bolo vylúãené, do skalopevn˘chradov kresÈansk˘ch demokratov vstrednom sektore by sa nedostala ani my‰kostolná, nieto e‰te liberálna, a tak ostávaliiba kresÈanskí unionisti zo sektora pravého.Zaãal som sa chystaÈ, ibaÏe, poznáte to –Váhy. Váhavé znamenie. Pri predstave, Ïeopustím priateºov v pozadí, mi zaãalo byÈ ºúto.Mysºou mi prebiehal cel˘ môj doteraj‰í politick˘Ïivot a chvíle spoloãne strávené s poslancamisediacimi v poslednom rade. Bezohºadu na stranícku príslu‰nosÈ sa tu vytvorilasilná solidarita outsiderov. Uvedomovalsom si, ão pre mÀa spravil Bohu‰ Hanzel,smerák, ale inak správny chlap. VÏdy, pochvíºach napätého oãakávania – prídu ãi neprídu(fotografovia a kameramani) – vytiaholfotoaparát a vyfotil nás. Bohu‰, ani nevie‰ akúsilu do Ïivota si mi dodával. Keby si násobãas neodfotografoval, ani neviem, Ïe existujeme.Niektorí zúfalci, ktor˘ch ignorantstvofotografov privádzalo do ÈaÏk˘ch psychick˘chdepresií, rozhodli sa vziaÈ osud do svojichrúk. Pochopiac, Ïe na spomínan˘ch pracovníkovmasmédií sa nedá spoºahnúÈ, zaãalisa pomaly, nenápadne spú‰ÈaÈ do popredn˘chradov sami. Presne si spomínam na jednéhob˘valého klubového kolegu, ktor˘ sa vumení nenápadného spú‰Èania sa dopracovaltakmer k dokonalosti. Zvyãajne sa nenápadnepresunul do tesnej blízkosti predsedu ãipodpredsedov, pretoÏe tí sú, ako som uÏ spomenul,fotografovaní najviac. Vehementneim ãosi vysvetºoval tak˘m spôsobom, Ïe fotografoviaani na chvíºu nezapochybovali, Ïepráve sa lámu dejiny. A uÏ bol v novinách!V‰imol som si, Ïe najideálnej‰ou príleÏitosÈoudostaÈ sa dokonca do televízie je vyuÏiÈ prítomnosÈãlenov vlády a ãosi im rovnako vehementnevysvetºovaÈ.V tak˘ch chvíºach som preklínal Petzvala,Ïe vymyslel fotoaparát, lebo ma ním i tak niktonefotografoval! Odi‰iel som teda zo stranya z posledného radu. IbaÏe... dostal somsa iba do radu predposledného. Z blata do kaluÏe.Do radu, v ktorom sedí i b˘val˘ straníckykolega, ktor˘, ako som uÏ spomínal, savo fototermínoch obzvlá‰È vyzná. Aby to porantalo,naão som to celé robil. Dokiaº somsa totiÏ pevne rozhodol a vidina prvého radubola na dosah, predbehli ma nevìaãníci spomedzikresÈansk˘ch unionistov a ãuduj sasvete – podarilo sa im zaplniÈ cel˘ prv˘ rad.Neviem, ãi to bol celkom slobodn˘ fór, alepodaril sa dokonale, pretoÏe na mÀa sa uÏ neu‰lo.Ej, vyznajú sa tí v píár! A tak mám staronov˘problém. Nemám kam ísÈ. IbaÏe bysom zníÏil svoje méty a uspokojil sa s radomdruh˘m. Mám, nemám? Prosím vás, poraìte.Ale r˘chlo, som váhavá povaha a obávamsa, Ïe ma môÏu predbehnúÈ ìal‰í a neujde sami napokon ani miesto v rade druhom. Abysom nakoniec neostal v tom predposlednomrade sám...Jozef Baná‰, politik, spisovateºa parlamentn˘ pozorovateº46

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPreÏívanieBez Boha sa ÏiÈ nedá, ale ÏivoriÈ musí. S tak˘mto„v˘stiÏne“ namaºovan˘m povzdychom sapravidelne stretám na chodníku neìaleko autobusovejzástavky pri Auparku v PetrÏalke. Väã‰inaslovenskej spoloãnosti je, napriek vyhláseniam„múdrych analytikov“, vo svojom mikroekonomickomsvete viac a viac pauperizovaná.Veru chudobnieme. Îiaº, necítiÈ to len na bruchu,ale aj na duchu. E‰teÏe máme v sebe uchovanúslovenskú ºudovú tvorivosÈ, schopn˘chautorov, ktorí adresne a ãasto cez slzy úsmevnereagujú na suÏujúce problémy kaÏdodennéhoÏivota. So zaÈat˘mi päsÈami a vynúten˘m úsmevom,ale aj vlastnou mlãanlivosÈou reagujemena ãasto kruté, aÏ neºudské svoje, priateºoveãi susedove príbehy.PrevaÏná ãasÈ na‰ej spoloãnosti uÏ rezignovalaa snaÏí sa len preÏiÈ. Neverí zlatoústym politikoma nabrúsen˘m textom novinárov. Väã‰inav˘skumov prezentuje, Ïe na‰i obãania oãakávajúlen hor‰ie ãasy. Práve preto sa spoloãnosÈnedokáÏe, vlastne ani nechce zmobilizovaÈ.„Nová“ politika a politická „kultúra“ ponovembrovéhoobdobia nedokázala revitalizovaÈobãiansku spoloãnosÈ po predchádzajúcom polstoroãnomãase obãianskej pasivity a neslobody.Naopak, a to sa vôbec neãakalo, e‰te viac prehæbilavzájomné odcudzenie politika a obãana.âasto kritizovan˘ nezáujem na‰ich ºudí o veciverejné je uÏ len dôsledkom dlhodobého a systematickéhonezáujmu politikov o kaÏdodennéproblémy spoloãnosti. Îijeme vlastne v zabarikádovan˘ch,dobre vyãlenen˘ch svetoch. âorazviac bohat‰om, takzvanom bratislavskom a stálechudobnejúcom mimobratislavskom svete.Máme tu uzavret˘ svet politikov a ich pritakávaãova otvoren˘ svet ignorovan˘ch obãanov.Ch˘ba empatia a dialóg, cit a rozum, solidaritaa tolerancia.Slovenskej spoloãnosti sa pravidelne zmocÀujúpolitici, ktorí pod taktovkou moci peÀazía straníckych grémií doslova bohorovne rozhodujúo bytí a nebytí obãana, rodiny, spoloãenstvaa ‰tátu. Pestuje sa nová, akási antijáno‰í-kovská tradícia nového tisícroãia. Mocní bohat‰ímsystematicky pridávajú a chudobnej‰ímuberajú. Slovenskú spoloãnosÈ v‰ak ãoraz viacovládajú najmä poslu‰ní a slúÏiaci úradníci, ktorísa rok ão rok neúmerne rozmnoÏujú a z peÀazídaÀov˘ch poplatníkov odãerpávajú znaãné finanãnéprostriedky. Vyzerá to tak, Ïe ak by v niektor˘chmikroregiónoch nebolo úradu, nebolo bytam ani zamestnanosti. Obrazne, peniaze ãastej‰iesmerujú k úradníkovi ako k obãanovi.Úrady sa ponúkajú sÈaby trafiky vern˘m a funkciena úradoch najvernej‰ím. Rozum a cit, solidaritaa tolerancia, empatia a dialóg sú naìalejvytláãané na okraj politick˘ch, takmer vÏdy protiobãanom rozohran˘ch hier. Poslu‰nosÈ spájanáso straníckou vernosÈou má zelenú. MúdrosÈa talent aj naìalej zostáva v postavení mimohry a podkupnosÈ ãi podlízavosÈ tzv. pragmatikovnaìalej slávi úspechy. Dejiny sa vo svojichpodobenstvách zvyknú opakovaÈ, nie sú úplnerovnaké, ale najmä v cieºoch veºmi podobné. Taknapríklad pred viac ako poldruha storoãím viedensk˘cisár a uhorsk˘ krẠFerdinand I. veºmipresne vyjadril svoje mocenské poÏiadavky:„Nepotrebujem uãencov, ale vern˘ch úradníkov!“.Predklonen˘, vÏdy úctiv˘ sluÏobník saoz˘val takmer odv‰adiaº, aÏ napokon pri‰la revolúcia– 1848 so svojimi univerzálnymi po-Ïiadavkami skutoãn˘ch reforiem vo väzbe napráva národov a obãanov, na úctu k rozumu, ºudskostia solidarite. âo nás vlastne ãaká v na‰omprítomnom preÏívaní?V jednom zo slovensk˘ch evergreenov saspieva, Ïe svet nemá slzy rád. Neplaãem, nepredstierama predov‰etk˘m nechcem klamaÈ. Zdejín v‰ak viem, Ïe jednostranné nadeºovaniejedn˘m a krátenie druh˘m nepomáhalo pokroku,skôr naopak, po poãiatoãnom preÏívaní smerovalok v˘buchu. Deklarovan˘ hospodárskyrast na úkor sociálnych opatrení a zbedaãovaniaväã‰iny, vzdelanosti a kultúry, bol len krátkodob˘mplá‰tikom pre samozvan˘ch reformátorov,ktorí vÏdy slúÏili cieºom mocn˘ch konkrétnejkrajiny a sveta. O na‰ich súãasn˘ch tzv.reformátoroch si myslím svoje a ãasto opakujemznámy slogan, Ïe akoby ich jedna mater mala,nedivte sa, veì ich M.E.S.A. 10 odchovala.Tak je to aj s na‰imi „reformami“, chvália ichtí, ktor˘m sa úãelovo zvy‰uje apanáÏ a preto stálemajú väã‰iu guráÏ. Doslovne na v‰etko, za ãímcítiÈ moc a peniaze.O pár rokov bude tak˘mto tempom v‰etko definitívneprerozdelené a staronoví díleri a vekslácii novodobí mafiáni a kmotrovci budú za vodouaj s majetkami obãanov a ná‰ho ‰tátu. Smutná,ale najpravdepodobnej‰ia prognóza. V dobrepripravenom, naprogramovanom a doslovnevynútenom prítomnom preÏívaní sa väã‰inana‰ich obãanov stala len tich˘mi spoloãníkmi amlãiacimi svedkami tohto neb˘valého v˘predajaa nechutného kupãenia na slovensk˘ spôsob.Nie sme schopní rázne a nebojácne skríknuÈ „DosÈuÏ bolo podvodov!“ Doslovne v kresÈanskompodobenstve vyhnaÈ t˘chto kupcov s chrámu.Mlãíme a s údivom prijímame správu za správouo nevy‰etren˘ch aférach a ne‰etrnom zaobchádzanís peniazmi daÀov˘ch poplatníkov. Napokonv‰etko to, ão bolo kvalitné, ru‰íme ãi doslovnelikvidujeme a vytvárame nové úrady presvojich poslu‰n˘ch priateºov. Prekvapivo pasívneprijímame kaÏdodenné vysvetlenia Ïonglérovpolitického nekvalifikovaného, ale úãelovéhoslova o tom, Ïe len ‰tát je zl˘m vlastníkom. Vtomto na‰om bolestnom preÏívaní aÏ hara‰ení saneop˘tame t˘chto „hodnovern˘ch“ najat˘chspravodajcov vyfabrikovan˘ch „premúdrych“správ pre na‰u spoloãnosÈ, Ïe ak je to práve lena len ‰tát, ão robia manaÏéri ‰tátu, Ïe nie súschopní ‰tát spravovaÈ, ale len rozkrádaÈ. Teda,ão robia títo manaÏéri naz˘vaní aj ministri vosvojej správnej rade naz˘vanej aj vládou pre to,aby ‰tát bol dobr˘m vlastníkom a efektívne spravovalsvoj majetok? âo robia ãlenovia dozornejrady naz˘vanej aj parlamentom pri plnenísvojej kontrolnej funkcie vo firme s preklínan˘mslovom ‰tát? Ak si svoje úlohy neplnia, nemaliby akcionári, ãi obãania prostredníctvom legitímnehovalného zhromaÏdenia odvolaÈ neschopnúsprávnu radu so svojim predstavenstvom,vrátane ãlenov dozornej rady? A napokonzvoliÈ si tak˘ch zástupcov, ktorí dokáÏuspravovaÈ majetok v prospech v‰etk˘ch, nielenv prospech svojich záujmov˘ch skupín? OdmietnuÈt˘ch, ktorí sú schopní v‰etkého, dokoncaaj svoju neschopnosÈ, svoje odborné a manaÏérskezlyhanie skr˘vaÈ za ‰tát, ktor˘ je právepreto oznaãovan˘ za zlého vlastníka? Stálediskutujeme a rie‰ime dôsledky, ale nechcemeodstraÀovaÈ príãiny. Práve preto politick˘mi ‰arvátkamiznechutená väã‰ina obãanov nedávnoopäÈ kapitulovala a potvrdila, Ïe e‰te stále lenpreÏíva a nechce vidieÈ alebo nevidí moÏnú pozitívnuzmenu.Prvoradou úlohou médií a s nimi spolupracujúcichpolitikov je v tomto ãase upriamovaÈpozornosÈ obãana na nieão iné, neÏ to, ão sa právedeje. To iné nie je dôleÏité, len vyvoláva ‰okujúcestavy u prijímateºov - obãanov, e‰te viacich deprimuje a zvy‰uje ich nezáujem o veci verejné.Popritom sa dejú závaÏné zmeny v spoloãnosti,ktoré unikajú nielen opoziãn˘m politikom,ale prevaÏnej väã‰ine obãanov. MenejdôleÏité, takmer okrajové sa démonizuje a podstatnév tichosti realizuje. Odmieta sa angaÏovan˘obãan a vytvára sa prostredie pre pasívneho,len preÏívajúceho obãana. Odmieta sa diskusiao existencii európskeho sociálneho hnutia,o aktivitách sociológie oslobodenia, o tom,Ïe je dnes aktuálne ochraÀovaÈ aj základné sociálnepráva obãanov, ako sú právo na rodinu,b˘vanie, zdravie, prácu, kultúru a vzdelanie. Vna‰ej slovenskej spoloãnosti sa vnútila predstava,Ïe vo V‰eobecnej deklarácii ºudsk˘ch právje len právo na slobodu, bezpeãnosÈ svojej osoby,na slobodné vyjadrenie vlastnej mienky ãinázoru a právo na súkromné vlastníctvo. Taktonaìalej spoloãnosÈ upadá, vytráca sa zmysel jejobãianskej angaÏovanosti a toho aj dnes platnéhoa v˘stiÏného lincolnovského odkazu, Ïe „Demokraciaje vláda ºudu, pre ºud a prostredníctvomºudu“. U nás sa podaril opak aj z dôvoduvzdialenia sa t˘mto zásadám. Scenár znechutiÈobãanov ku v‰etkému a proti v‰etk˘m sa podarilrealizovaÈ. NuÏ a práve preto e‰te stále len„obãiansky“ spíme ãi hlivieme, jednoducho nemodernepreÏívame.Du‰an âaploviã,historik47

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPríbeh men‰ieho zlaMen‰ie zlo. Tohto zaklínadla sa slovenskápolitika uÏ desaÈ rokov nedokáÏe zbaviÈ. PrezidentSchuster, v minulosti prominentn˘ ãlenÚstredného v˘boru KSS, bol zvolen˘ iba akomen‰ie zlo. Táto ne‰Èastná voºba celkom nutnepredznamenala jeho prezidentsk˘ ,,v˘kon“,jeho prezidentsk˘ ,,odkaz“ (úvodzovky nat˘chto slovách majú veºmi siln˘ v˘znam). Dnessme radi, Ïe konãí. Na jeho miesto v‰ak nastúpiìal‰ie men‰ie zlo. PretoÏe aj prezidentské voºby2004 boli v moci tohto princípu.Na samotnom princípe men‰ieho zla by neboloniã znepokojujúce. Je nutnou súãasÈouºudsk˘ch dejín, odkedy Adam odtrhol jablkozo Stromu poznania. Od tohto momentu jeãlovek hrie‰na bytosÈ. Zvolil si cestu slobody,a t˘m aj cestu rizika, utrpenia a zodpovednostiza svoje ãiny. Dobro a zlo patria k na‰ej ºudskejpodstate. KeìÏe sme nedokonalé tvory,bez kategórie men‰ieho zla by sme sa nezaobi‰li.Problém nastáva aÏ vtedy, keì princípmen‰ieho zla vybuchne a zamorí viac priestoru,ako mu patrí. Keì sa v jeho mene tolerujeãoraz viac hriechov. A práve to sa staloSlovensku. Dnes sú postavy men‰ieho zlahlavn˘m prúdom slovenskej politiky – sú vPrezidentskom paláci, vo vedení vlády, v drvivejväã‰ine politick˘ch strán, v parlamente...Zlo ako ‰tandardMen‰ie zlo sa spolu s princípom politickejpromiskuity (striedaním strán) stalo hlavn˘mproblémom na‰ej spoloãnosti. Hodnoty akopevn˘ názor, pevn˘ charakter, zmysel pre ãesÈsa vytratili. Tradiãné strany postavené na politickomprograme a politickom presvedãenísú ãoraz slab‰ie. Vytlaãili ich nové strany, vktor˘ch politika nie je poslaním, ale ÏivnosÈou.Biznisom. Je príznaãné, Ïe takmer v‰etky novéstrany boli pokrstené men‰ím zlom. Aideouliberalizmu.Druhé kolo prezidentsk˘ch volieb neboloÏiadnou ne‰Èastnou náhodou. Men‰ie zlo mána Slovensku neobyãajne silnú tradíciu. A hlbokékorene. Politick˘ zápas sa nevedie medzidobrom a zlom, ale len medzi veºk˘m a mal˘mzlom. Dobro musí ísÈ nabok.KorenePrvé semeno politickej promiskuity a men‰iehozla sa zrodilo uÏ krátko po vzniku Slovenskejrepubliky. V roku 1994 sa od Meãiaraodtrhli poslanci, ktorí sa zaãali hraÈ na modern˘chliberálov. ZaloÏili si Demokratickúúniu. Tvorili ju ºudia ako Moravãík, ktorí sivyskú‰ali hlásanie komunizmu, meãiarizmu,neskôr liberalizmu – a nakoniec kresÈanskodemokratickejpolitiky v ‰t˘le SDKÚ. Hoci zaich kariérou stálo striedanie názorov, zrada aoportunizmus, spoloãnosÈ ich za veºkého potleskumédií prijala ako ,,modern˘ch lídrov“.Majú pochybn˘ charakter? Nevadí, len nechpoloÏia Meãiara...Druh˘ projekt men‰ieho zla vychádzal zprvého a dostal meno SDK. Bol postaven˘ nanevkusnom zmie‰aní konzervatívcov, liberálov,socialistov, zelen˘ch, b˘val˘ch komunistova nacionalistov. Po voºbách 1998 satáto praãudesná strana odmietla vrátiÈ k päÈkoalícii.Na troskách DÚ a dezertéroch z KDHpotom SDK prerástla do SDKÚ. Vznikla programovodutá strana s veºmi pochybn˘m personálnymzázemím. Ae‰te pochybnej‰ím ekonomick˘mpozadím. Aj tento projekt bol v‰akpoÏehnan˘ ako men‰ie zlo – veì treba poraziÈMeãiara. SúbeÏne s SDK vznikalo ãosi, ãomalo názov SOP. OpäÈ komunisti, b˘valímeãiarovci, nacionalisti, liberáli. Slovom –,,moderní lídri“. OpäÈ bez programu, bez presvedãenia,bez charakteru. Ale zi‰li sa – veìtreba zápasiÈ s Meãiarom, no nie?OvocieMedziãasom vznikali ìal‰ie ,,nové modernéstrany“. Teda strany s bezprizorn˘m programom,ale siln˘m Èahom na bránu. Na troskáchSDª vznikol Smer, na troskách akoÏe ºavicovejSOP akoÏe pravicové ANO. Z HZDSsa odtrhli najskôr HZD, potom ªÚ. Z malejSDKÚ vypadlo e‰te men‰ie SF. V Ïiadnej zt˘chto strán nedominuje staré a poctivé politicképresvedãenie, ale skôr nové (a nie veºmipoctivé) ambície. Vznikli na negatívnom princípe– na dezercii, na zmene strany, názoru,politického rodokmeÀa. Ale komu to dnes, podesiatich rokoch poÏehnávania men‰iemu zlu,prekáÏa?Je celkom prirodzené, Ïe strany, ktoré vyrástliz princípu men‰ieho zla, zrady a politickejpromiskuity, po sebe nezanechávajúprogramové posolstvá, ale len korupãné ‰kandály,pochybnosti, sklamania... Takisto je prirodzené,Ïe ãasom buì bez hlb‰ej stopy zanikajú,alebo sa opäÈ premieÀajú na ,,nové strany“.Aby mohli robiÈ nov˘ biznis. Anové ,,men‰iezlo“.DôsledkyDôsledky tohto chorobného stavu sú smutné– politika sa nevyvíja smerom k stabilite,profesionalite a slu‰nosti, ale degeneruje. Sútu slabé strany s podlomen˘m charakterom, jetu dlhodob˘ chaos v parlamente, chromá vláda,slab˘ prezident. Inak to nemohlo skonãiÈ.Padli precedensy, podºa ktor˘ch sa zmena stranyvypláca. SpoloãnosÈ tolerovala men‰ie zlonatoºko, aÏ zaãalo bujnieÈ – a ÏiÈ vlastn˘m Ïivotom.UÏ dvakrát sa potvrdilo, Ïe na hlavu‰tátu staãí jediná, naozaj jediná ,,kvalifikácia“– nemaÈ meno Vladimír a priezvisko Meãiar...Pri pohºade na desaÈroãnú degeneráciu slovenskejpolitiky sa natíska jedna otázka: JeMeãiar naoazaj aÏ také obrovské a démonickézlo, aby sme kvôli nemu poÏehnávali komunistovtypu Schuster, ãi polofa‰istov, ktorísa objavili po boku Ga‰paroviãa? Je tak˘mveºk˘m zlom, aby sme kvôli nemu vyrábali celévagóny men‰ieho zla – vo v‰etk˘ch moÏn˘chaj nemoÏn˘ch politick˘ch podobách?Kde sa táto ,,logika“ zastaví? Pri mafii? Aleboe‰te ìalej?Na záver si neodpustím e‰te jednu, tak trochuironickú otázku: Nie je vlastne po tomv‰etkom men‰ím zlom Meãiar?Dag Dani‰,politick˘ komentátor48

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EÎivot v oãakávaní prichádzajúcehoNemyslím, Ïe ide iba o jeden z módnychtrendov. Nedomnievam sa ani to, Ïe orientáciadopredu je v˘sledkom akejsi chronickejºudskej nespokojnosti s prítomnosÈou a s t˘m,ão bolo. Vidíme ju ako súãasÈ dynamiky ºudskejspoloãnosti. V‰ade tam, kde sa nakoniecrozhoduje o úspe‰nom, víÈaznom Ïivote sa tátoãrta objavuje.Prekvapilo ma, ako dobre si podnikateºsk˘svet osvojuje potrebu orientovaÈ Ïivot dopreduna vy‰‰iu kvalitu a lep‰ie hodnoty a viepri tom s touto úlohou spojiÈ nasledovaniahodnévzory predkov. Nedávno som si ãítalv americkom vydaní mesaãníka Reader’s Digest.âlánoãek s názvom „Spomínajúc na Dr.Martina Luthera Kinga Jr.“ vysvetºuje, Ïe Yahoo,v˘znamn˘ svetov˘ poskytovateº internetov˘chsluÏieb súãasnosti, je hrd˘ na to, ÏemôÏe byÈ vedúcim internetov˘m sponzorom„Spomienky na Dr. Kinga“. „Teraz môÏu ºudiav‰ade na svete pomôcÈ budovaÈ sen,“ zniejeho okrídlené heslo. Slávna reã legendárnehokresÈanského ãerno‰ského kazateºa a novodobéhomart˘ra, známa pod názvom „Mámsen,“ ktorú povedal v roku 1963 a dodnes in‰-piruje ºudí s tvárou obrátenou dopredu, oÏívaa otvára sa nám cestou svetového internetovéhoprovidera.Podobné sa skr˘va v tom istom vydaní podnázvom „KaÏd˘ deÀ urobiÈ zmenu“. KaÏd˘rok v meste Rochester, v ‰táte New York tisícezamestnancov a penzistov spoloãnosti Kodaksa zapoja do programu „DÀa spojenej cestystarostlivosti“. Vysádzajú záhrady matersk˘ch‰kôl, vyuãujú v zariadeniach prestar‰ích, robia opravy v neziskov˘ch dobroãinn˘chorganizáciách, ktoré by si to inaknemohli dovoliÈ. Takto pokraãujú v tradícii,s ktorou zaãal zakladateº Kodaku GeorgeEastman v roku 1918. Eastman si zaumienil,Ïe zmení Ïivot spoloãenstva okolo seba. OdtiaºtieÏ okrídlené heslo: Urobme kaÏd˘ deÀnieão, ão zmení Ïivot ºudí ná‰ho spoloãenstva!Îivot obráten˘ dopredu, v oãakávaní prichádzajúceho.Îivot v sluÏbe zmeny k lep‰iemu.Otvoren˘ voãi vízii o novom ráne.Kde sa berie v nás takáto túÏba? âo ju napæÀaa nesie? Je iba produktom súÈaÏivej spoloãnosti,s optimistick˘m presvedãením, Ïe vy-‰‰ia hodnota sa presadí a bude nakoniec viesÈk osohu?Îivot zameran˘ na budúcnosÈ, tak moÏnonazvaÈ jednu z hodnôt civilizácie, ktorú sasnaÏíme spolu rozvíjaÈ. Aká dynamika vznikáv na‰ej du‰i a v spoloãnosti urãovanej tak˘mtoprogramom? âo pôsobí v nás, keìsme akoby „zavesení“ svojou nádejou na to,ão je pred nami a chápeme to ako nieão dobré,príjemné, správne a prisºúbené? Ako uchopiÈa realizovaÈ kvalitu a rozmer Ïivota, ktor˘nás prevy‰uje a ostáva vzdialen˘ od priemerujavov okolo nás, a hoci po Àom siahamea dosahujeme ho, predsa pred nami unikát˘m, Ïe rastie do nov˘ch rozmerov?Treba uveriÈ v lep‰iu budúcnosÈ.Tak by sme mohli spoloãne pomenovaÈ jedenzo základn˘ch predpokladov Ïivota nasmerovanéhodo budúcnosti. K spoloãn˘m ãrtámtejto moÏnosti patrí aj ochota prijaÈ predstavuo dokonalej budúcnosti ako dar. Nádej,ktorá Ïije v nás, je konfrontovaná s nádejou,ktorá pochádza z externého prostredia. Ponúkasa nám a dostávame moÏnosÈ zaoberaÈsa Àou.Biblická vízia o spoloãnosti pokoja obsahujenádej, Ïe nepriateºstvá, ktoré vypl˘vajúz dramatick˘ch rozdielov, nebudú viesÈ ksmrteºn˘m bojom. „Vlk bude hosÈom u baránkaa leopard bude leÏaÈ s kozºaÈom. Teºa, levíãaa k⁄mny dobytok budú spolu a mal˘chlapec ich poÏenie...“ Posolstvo, ktoré zaznelocez proroka Izaiá‰a (11,6) ostáva v˘zvoupre na‰u predstavu o pokoji v zmierenejrozliãnosti.ZároveÀ s t˘mto darom dokonalej budúcnostiostáva nerozluãne spojen˘ darca, ktor˘nechce ostaÈ anonymn˘. Chce byÈ poznan˘,pretoÏe túÏi po spoloãenstve s t˘mi, ktorímôÏu zásluhou jeho daru pokoja získavaÈspäÈ straten˘ raj, stále viac kaÏd˘ deÀ svojhoÏivota jednotlivo i spoloãne. „Nebudú zle robiÈani ‰kodiÈ nikde na mojom svätom vrchu,lebo zem bude plná poznania Hospodina akovody pokr˘vajú more (Iz 11,9). Ajhºa nové robímv‰etko, znie prísºub Vzkrieseného. Totovyhlásenie JeÏi‰a Krista, ktorému patrí v‰etkamoc na nebi i na zemi, zároveÀ ostáva vna‰om veku láskavou ponukou pre kaÏdéhoãloveka k Ïivotu v tejto rastúcej novote a dokonalej‰ejspravodlivosti. Je to ponuka podieºaÈsa a spolupracovaÈ na diele, ktoré je darom.Nie je to verdikt sudcu, rozhodnutie majestátu,pri ktorom v‰etci ustrnú – pre nás jeto pozvanie s prísºubom úspechu celého diela.Îivot s nádejou o budúcom - Ïivot v predstihuk realiteKeì prijmem takúto nádej, ktorej naplneniepostupne dosahujeme, hoci ostáva prednami, stávam sa pre mnoh˘ch a moÏno aj preseba tak trochu ãudákom. Zaoberám sa s plnouváÏnosÈou v‰etk˘mi prejavmi súãasnej reality,te‰ím sa z dobrého, trápim sa nad zlom.ZároveÀ som v‰ak duchom kdesi vpredu.Akoby som Ïil v predstihu. SnaÏím sa o veci,ktoré sa mnoh˘m stále nezdajú e‰te moÏné.Ja v‰ak v nich Ïijem a som presvedãen˘,Ïe sú potrebné a moÏné.MoÏno mi to dokonca povedia ºudia, ktoríma v mojom zápase o priblíÏenie budúcnostik dne‰ku pozorujú. Utekበpred in˘mi,niektorí ti moÏno aj preto nerozumejú. Nesmie‰sa tak ponáhºaÈ. Menej je niekedy viac...Îijem v budúcej realite a konflikt so súãasnosÈoumi spôsobuje bolesÈ. Ako budem natoto napätie reagovaÈ? UdrÏím si nádej na to,ão som prijal ako sºub o darovanej budúcnosti?Alebo sa podvolím príÈaÏlivosti súãasnéhoa prestanem so zápasom?Odsúdení k nespokojnosti s prítomnosÈou?âo sa stane takto s kvalitou môjho Ïivota?Ostanem trval˘m nespokojencom a nepríjemn˘mkritikom v‰etkého a kaÏdého?DokáÏem sa pri takomto základnom nasmerovanídopredu te‰iÈ z dosiahnutého a poci-ÈovaÈ naplnenie a ‰Èastie v Ïivote? Nie je ãloveks tak˘mto nasmerovaním nakoniec trval˘mcudzincom ºudskej spoloãnosti?MoÏno to znie zvlá‰tne, ale ºudia viery,ktorí dokonalé naplnenie svojej nádeje oãakávajúv budúcnosti, sú zároveÀ ºuìmi, ktorívedia byÈ vìaãní. Schopní rozpoznaÈ znakybudúcej reality v súãasnosti a zároveÀ vyjadrujúcivìaku. Listy apo‰tola Pavla sa zaãínajúvyjadrením vìaky za ovocie viery druh˘ch.VìaãnosÈ vedie tieÏ k osobnej skromnosti.ªudia viery zameranej na dosahovanie stáleväã‰ej novoty Ïivota boli pri pohºade na sebaspokojní s málom, ostali tieÏ schopní podeliÈsa aj s t˘m, ãoho nebolo dosÈ. SpomeÀmena matku Terezu. Alebo si pripomeÀmesvojich najbliωích. Urãite u nich rozpoznámepodobné, ak sme to e‰te nezbadali u seba.Ak sledujeme rastúce pravé hodnoty, akza nimi utekáme dopredu, nauãíme sa oceÀovaÈa preÏívaÈ ich prítomnosÈ v súãasnostiosobného i spoloãenského Ïivota.A na záver e‰te jedno tvrdenie naplnenénádejou smerujúcou do budúcnosti:Pohºady dopredu zjednocujúÁno, jestvujú mnohé predstavy o tom, ãoby sa malo staÈ, ako by mal vyzeraÈ ‰Èastn˘svet. Treba zrejme aj v tomto súvise hovoriÈo pluralite vízií o dokonalej budúcnosti. Predsasa domnievam, Ïe pohºady dopredu a hºadaniedobra pred nami vedú k zjednocovaniuvízií a sluÏby. Dochádza k tvorbe spoloãnéhomenovateºa o budúcom ‰Èastí sveta, a to priná‰ajednotiace prvky v sluÏbe budúcnosti.Práve preto je úÏasné byÈ v sluÏbe budúcehoa lep‰ieho sveta spoloãne.Július Filo,evanjelick˘ (a. v.) biskup49

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Eâudo, ktoré nás vÏdy pote‰íV záujme psychohygieny dojmy v‰evedkov-mládeÏníkov,publikované po novinácha vysielané v elektronick˘ch médiách, mi nech˘bajú,nemusím ich maÈ. Prichádzajú v‰akchvíle, Ïe sa tie dojmy nakopia, valia sa, a nietpred nimi kam ujsÈ. A tak som po prvom termínevolieb prezidenta republiky chtiacnechtiacbola úãastná tej stra‰nej opice, ktorázachvátila v‰evedkov-mládeÏníkov, ale iv‰elijak˘ch t˘ch lógov, ktorí pred rybím okomkamery nadobúdajú svetovú dôleÏitosÈ. OpäÈbol na podstavec postaven˘ ak˘si VOLIâ, ãudo,ktoré si v‰etci obzerali a hodnotili. Ba hoi známkovali, ba ho i opºuli, ba ho i velebili.Kto ako. Spomenula som si vtedy na Pu‰-ká‰ovu poviedku Interpretácia nevery z jehozbierky Hra na Ïivot a na smrÈ. Banálny príbeh– Ïena zah˘ba, muÏ to vidí, ale ão oãi vidia,neberie vnútorn˘ zrak, prosto to nejestvuje,jestvuje iba interpretácia javu.V slovenskej politike (ktorú tieÏ v záujmepsychohygieny priveºmi nemusím...) je topodobné – ão oãi vidia, nejestvuje, dôleÏitáje jeho interpretácia, a najrad‰ej v médiách.Alebo Ïeby na tom bola tá na‰a skvelá politikapostavená? Alebo Ïeby nebodaj preplávalaz b˘valého reÏimu do súãasného, a ibasa inak pomenúvala? Ach, také ãosi...Pamätám si, ako nás za reálneho socializmuskúsení star‰í kolegovia v redakciách vyuãovali,ão v skutoãnosti znamenajú frázy,publikované v komuniké: rozhovor sa niesolv priateºskom ovzdu‰í. Vtedy bolo v‰etko vporiadku, maliãkí panáci stáli pred t˘mi veºk˘mipekne v pozore, a keì sa na nich tíväã‰í usmiali, ãi nebodaj ich aj po pleci potºapkali,maliãkí sa od ‰Èastia a p˘chy nafúkli,praskli, rozplynuli sa, a uÏ vôbec t˘ch veºk˘chneznepokojovali. Volalo sa to – priateºstvona veãné veky a nikdy inak. (,,ªud“ tovtedy svojsky, a ukázalo sa, Ïe správne, chápalako – priateºstvo na veãné veky, a nikdyviac!) Ak sa v‰ak na‰iel panáãik, ktor˘ si dovolilpred t˘m veºk˘m vyskakovaÈ, komunikézo stretnutia znelo: rozhovor sa niesol vsúdruÏskom ovzdu‰í. Zainteresovaní vedeli,Ïe panáãik dostal poza u‰i, aby si zapamätal,kde je jeho miesto, a ten veºk˘ mu za to blahosklonneodpustil. Hm, uvaÏujem, ãi dne‰-ní panáci tu‰ia, ako ich frázy ãíta ,,ºud“, – dnes,,voliã“. Asi nie, neokukovali by ho tak prekvapene,keì robí rozhodnutia...A nech uÏ ...tici , ...lógovia, ...nostici a,,komentátori“ pred prv˘m kolom prezidentsk˘chvolieb (ale e‰te viac pred t˘m druh˘m)akokoºvek potichuãky favorizovali jednéhoz kandidátov a hºadali dôvody, preão tak ãinia,ukázalo sa, Ïe VOLIâ je zase zvlá‰tnytvor, dokonca s pamäÈou. Urãite vedel dobrerátaÈ a urãite dokázal správne pochopiÈ, Ïe aksa na voºbách zúãastnia iba tí, ão v prvom kole,a rozdajú hlasy podºa prvokolov˘ch sympatií,tak víÈaz je jasn˘. Favorit. V tichom porozumeníto, pravdaÏe, vedeli aj tí, ão zostalidoma, alebo boli na náv‰teve o svokry. AneprekáÏalo im to! Veì by to bolo b˘valovcelku príjemné – Favorit v paláci z vôle ºudu,a bez neho v hnutí máme koaliãného spojenca...âo bolo bolo, terazky som major, ºahkoby si na‰i v˘teãníci umyli ruky.No a keì to nevy‰lo, tak ná‰mu nechcenému,ale VOLIâOM nastolenému Favoritovie‰te raz u‰tedrime ranu priamo do nosa! Teraz,keì je poráÏkou od ºudu oslaben˘, dorazmeho i my! V súdruÏskom ovzdu‰í!Náhodou som potom zazrela onoho favorita,ako ÈaÏko zná‰a svoju prehru, ako celkomnecivilizovane opäÈ hºadá podzemnégaráÏe, strká si ruky za chrbát, len aby nemuselzagratulovaÈ súperovi, píska si, len abynemusel odpovedaÈ (alebo niekomu opäÈ tak,ako za star˘ch ãias, od pºúc vynadaÈ?). Kde-Ïe boli tie predvolebné ‰tátnické reãi, Ïe je ãasna nov˘ zaãiatok, Ïe je príleÏitosÈ zmierovaÈ,nevyhrocovaÈ, pochopiÈ, maÈ cieº... A pote‰ilasom sa, Ïe opäÈ dal lekciu v‰etk˘m, ão takusilovne vypisovali, Ïe sa zmenil, Ïe je to in˘ãlovek, Ïe ... ale pote‰ila som sa najmä tomu,ako nበVOLIâ – to ãudo, rozprestreté po celomúzemí Slovenska – prekvapil ...lógov a...nostikov a...Odkedy som ãítala kniÏku poºského spisovateºaTadeusza Konwického Prechádzkas m⁄tvym dievãaÈom, pamätám si bizarn˘ obraz:,,Vy‰iel som na námestie Troch kríÏov.Akási ãisto obleãená pani leÏala kríÏom cezcestu a drÏala nad sebou veºk˘ nápis: zachráÀtePoºsko! Neìaleko od nej, na stanoviskutaxíkov, bil taxikár neposlu‰ného pasaÏiera.Taxikárovmu klientovi sa nikto neponáhºalna pomoc, ale k demon‰trujúcej dámepristupovalo veºa okoloidúcich a Ïivo sÀou diskutovali. „Pekné, v‰ak?“ I nám vtækajútí v‰elijakí ,,uãitelia“, Ïe si treba v‰ímaÈ viacveºké veci – napríklad svet – a Ïe jedine onivedia, ako ho zachraÀovaÈ...Nehodnotím, ako dopadli prezidentské voºby– ale stra‰ne som rada, Ïe inak, ako si tov hlavách naplánovali tí, ktorí vÏdy vediav‰etko interpretovaÈ. Bez ohºadu na to, ão oãividia.Gabriela Rothmayerová,spisovateºka a publicistka50

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EJe evidentné, povedal...Uplynulé mesiace priniesli toºko politick˘chudalostí, Ïe drobn˘ ãlovek uÏ pomaly nevie, ãosa ho t˘ka viac, kde sú priority, ako vravia politici.Prijatie do NATO? Vstup do Európskejúnie? Voºby prezidenta? Krach idey referendao skrátení volebného obdobia? Zmeny v sociálnompoistení?A ão takto Irak? A ão takto Madrid? âo taktoterorizmus islamistického pôvodu?K t˘mto veciam som si na‰iel v poãítaãi ajtakéto proroctvo jedného pána, ktor˘ o sebenezvykne ani v najmen‰om pochybovaÈ a zov‰etkého sa usiluje dostaÈ pomocou reãníckychv˘konov: „Je evidentné, Ïe nielen Blízky v˘chod,ale i ìaleko ‰ir‰í región bude teraz lep‰ía bezpeãnej‰í“. Mám pri tom takúto poznámku:MikulበDzurinda 13. 04. 2003 v telefonátez Lond˘na pre TA3.NuÏ, nebolo to prvé falo‰né proroctvo a prv˘fatálne zl˘ odhad ná‰ho premiéra, a ani nieposledn˘. Problém je len v tom, Ïe nevedno, ãipod t˘m „ìaleko ‰ir‰ím regiónom“ nemyslelnáhodou aj ten nበregión: lebo ak áno, moÏnoby sme sa mali ãoho báÈ. Ak myslel iba Európu,ãiastoãné v˘sledky tej väã‰ej bezpeãnosti súuÏ Ïiaºbohu známe: pár stovák m⁄tvych v Madride.Nedá sa totiÏ uÏ nijako poprieÈ, Ïe existujesúvislosÈ medzi rastom islamského terorizmu,intervenciami v Afganistane, palestínskouotázkou a zbabran˘mi vojnami v Zálive. Najmätou poslednou, za ktorú nበpremiér verejnestrkal ruku do ohÀa.Samozrejme, Ïe pán Dzurinda za to nemôÏe– on sa len príãinlivo a, samozrejme, v záujme‰tátu, pridal k in˘m a oveºa väã‰ím pánom sozl˘m odhadom. K pánom politikom, ‰piónom,vojakom i politick˘m analytikom, ktorí nás i sebasam˘ch presviedãali, Ïe proti sr‰Àom, ‰korpiónomãi hadom sa dá, ba treba bojovaÈ lietadlami,raketami a tankami. Ktorí si navy‰emysleli a myslia celkom v tradíciách marxistick˘chsociálnych inÏinierov, Ïe niekoho mo-Ïno urobiÈ ‰Èastn˘m proti jeho vôli, Ïe niekohomoÏno oslobodiÈ od tyrana, keì jemu sa to ne-Ïiada a sám pre to ani prstom nek˘vne. Îe niekomue‰te aj dnes a na Blízkom v˘chode moÏnonajprv zbúraÈ a potom znova postaviÈ ‰tát akokedysi dávno Nemcom. Pridal sa pán Dzurindak pánom, ktorí Ïiaºbohu zrejme aj klamalit˘ch, ão sa klamaÈ dali. Ktorí oãividne sproblematizovaliaj v˘znam pojmu evidencia.Dnes v‰ak uÏ teãie do topánok nielen im, alenám v‰etk˘m a zdá sa, Ïe pod tlakom zvonka vneìalekej budúcnosti budeme nútení rozm˘‰ºaÈnielen nad banalitami, ako sú dôveryhodnosÈ akompetentnosÈ politikov, ale najmä nad udrÏateºnosÈouv‰elijak˘ch intelektuálnych, politick˘ch,sociálnych a právnych konceptov, ktorésme pokladali za sine qua non demokratickejspoloãnosti: budeme musieÈ napríklad rozm˘‰ºaÈnad rozsahom a obsahom, mechanizmamifungovania a udrÏateºnosÈou konceptovmultikulturálnej spoloãnosti i, napríklad, nadobsahmi, rozsahmi, proporciami a vzajomn˘mivzÈahmi tzv. ºudsk˘ch práv a tzv. obãianskychpráv. MoÏno dôjde aj na to, Ïe sa ktosi nanovoprizrie, ão je dnes vlastne urãujúcim obsahoma podstatou tzv. pravicovosti a tzv. ºavicovosti,a ãi sa náhodou niektoré z t˘ch obsahov navzájomneprehodili z jednej kôpky na druhú.Hovorím o tlaku „zvonka“, i keì je to moÏnolen eufemizmus. Silná súvislosÈ medzi rastomteroristickej trúfalosti a blízkov˘chodn˘miudalosÈami síce jestvuje, ale v poslednom ãasesa zdá, akoby sa terorizmus do istej miery odpútavalod svojich pôvodn˘ch ãiastkov˘ch akonkrétnych politick˘ch ãi sociálnych a národnoemancipaãn˘chmotivácií a stáva sa nástrojomak˘chsi globálnych ambícií.Vo Francúzsku prepukli váÏne problémy s islamskousymbolikou, s vyuãovaním islamu, sislamsk˘mi duchovn˘mi, a vôbec: s lojalitoufrancúzskych obãanov, ktorí sú zároveÀ islamsk˘miveriacimi prevaÏne arabského pôvodu,voãi francúzskemu ‰tátu a jeho ústavn˘m, civilizaãn˘ma kultúrnym základom. Najprv horelilen synagógy francúzskych Ïidov, podpálenémohamedánmi, a dnes uÏ zaznievajú v˘zvy naislamizáciu Francúzska. To nie je ktovieaká odmenaza francúzsky postoj k vojne v Zálive a kamerickej metodike zápasu s terorom. Medzit˘muÏ ãítame, Ïe vo Francúzsku zaãínajú horieÈaj me‰ity. Musíme si zvyknúÈ, Ïe sa to uÏveºmi t˘ka aj nás: sme v tej istej Európskej úniiako Francúzi.Zo ·panielska správy takéhoto druhu neprichádzali,zato stra‰né v˘buchy islamistickej nevraÏivostibolo poãuÈ na celom svete. O pár dnípo madridskom teroristickom akte sme bolisvedkami agresívneho násilia kosovsk˘ch Albáncovna zvy‰koch tamoj‰ích Srbov. Európasa síce zhrozila, ale oficiálna Európa sa aj naìalejtvári, Ïe tie dve veci nemajú niã spoloãné,Ïe súvisia len ãasovo a Ïe v Kosove nejde aj onáboÏensky podloÏen˘ konflikt. NahováraÈ si tomôÏeme, ale uÏ zrejme nie veºmi dlho.Otázka, ktorá sa ponúka, no ktorú si zo samejpolitickej korektnosti, ale aj z náboÏensk˘chrozpakov, nechceme príli‰ naliehavo klásÈ,sa musí p˘taÈ na to, ãi primárnou energioutohto nového teroru je e‰te stále energia sociálnaalebo uÏ najmä energia náboÏenská. Tá ost˘chavosÈje pochopiteºná, veì poctivé skúmanieby mohlo dospieÈ aj k ìal‰ím otázkam, ktoréby sa p˘tali napríklad na úãasÈ predstáv o posmrtnomÏivote v motivácii v‰etk˘ch t˘ch samovraÏedn˘chislamistick˘ch atentátnikov. Novodob˘teror sa totiÏ od toho klasického ãistopoliticky motivovaného teroru RAF ãi BR, ETA,IRA, ãi aj star‰ích palestínskych útokov, lí‰ipopri v‰etkom ostatnom aj siln˘m a zreteºn˘mmetafyzick˘m a transcendentáln˘m rozmerom,v ktorom univerzálne náboÏenské hºadiská tzv.muãeníctva a posmrtného Ïivota nie sú len implicitnéa skryté, ale propagandisticky nahlas avyz˘vavo deklarované: zabite, a v raji si za odmenuuÏijete nesl˘chan˘ch slastí!Na strachu pred koneãn˘m koncom a na vierev posmrtn˘ Ïivot, ktorá s t˘m strachom súvisí,sa zakladá kaÏdé jedno náboÏenstvo, ale ibaniektoré islamské smery z toho strachu a z tejviery urobili paradoxn˘ nástroj niãenia Ïivotov– akoby vo svojej viere ani nerátali s t˘m, Ïe ajobete ich takzvaného mart˘ria skonãia v tom istomraji. Tak ãi onak, nádeje spojené s agendoumetafyziky sú v novom terore síce e‰te zapriahnutédo sociálnych, národnoemancipaãn˘cha mocensko-politick˘ch sluÏieb, ale uÏich oãividne presahujú k ‰ir‰ím koncepciám.To je jedna stránka veci, ktorú my, Európania,a nehovorím len o kresÈanoch, môÏeme vjej transcendentálnych presahoch iba ÈaÏkouchopiÈ a pochopiÈ a intelektuálne zvládnuÈ.Praktick˘ rozmer celého problému v‰ak obsahujeaj problematiku rastu neautochtónnychmen‰ín a civilizaãnej i kultúrnej neprispôsobivostiznaãnej ãasti ich príslu‰níkov voãi pomeromv hostiteºsk˘ch krajinách a s t˘m súvisiacunielen xenofóbiu autochtónov, ale aj xenofóbiu,agresivitu a vytváranie prostredia naklonenéhoteroru v t˘chto nov˘ch spoloãenstvách.Slovenská cesta do Európy, nateraz akobyvíÈazne zav⁄‰ená, môÏe nepripraven˘m pripraviÈe‰te nejedno prekvapenie a jedn˘m z tak˘chprekvapení môÏe byÈ aj zv˘‰en˘ záujem európskychobãanov s islamskou náboÏenskou acivilizaãnou identitou o Slovensko. Nie je vylúãené,Ïe medzi nimi budú ãasom aj aktívnizáujemci nielen o prechodn˘ pobyt na Slovensku,ale aj o trval˘ pobyt v raji. Sám som zvedav˘,ão to s nami urobí, ale otvorene hovorím,Ïe rad‰ej by som pristal na nejak˘ch in˘ch záujemcov.Îe by som uÏ aj ja bol xenofób? NuÏ ak, takcelkom ‰pecializovan˘.V kaÏdom prípade by bolo dobré, keby sa ajslovenská politika, ako teraz uÏ súãasÈ európskejpolitiky, nenechala uspávaÈ falo‰n˘mi prorokmi.Evidentné sú, Ïiaºbohu, celkom iné veci,neÏ si myslí nበpán ministersk˘ predseda.Ale to predsa nie je aÏ také prekvapenie.Milan ·útovec,spisovateº a literárny historik51

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPán poslanec,kto je to Dostojevskij?Uvedomujem si, Ïe glosa, ktorú zaãínam písaÈ,nemá praktick˘ v˘znam, ale ak˘si smie‰-ny pocit zodpovednosti, ktor˘ som si tieÏ mo-Ïno len vymyslel, ma núti, aby som ju predsalen dopísal.Nemám rád, keì niektorí povrchní novinárichcú za kaÏdú cenu dokázaÈ najmä politikom,Ïe nevedia ani základné reálie, a tak saich usilujú zaskoãiÈ otázkami typu: Viete, pánposlanec, koºko stojí kilo chleba? Keby ste sav tejto chvíli na to op˘tali mÀa, ani ja by somnevedel, hoci chlieb striedavo s in˘mi ãlenmirodiny chodím kupovaÈ: v súkromnom obchodíkupod na‰imi oknami nemá totiÏ ‰tandardnúkilovú váhu, a rozmieÀaÈ jeho cenu nakilá sa mi nechce. Otázka, ktorú by som ja rádpoloÏil poslancom a ministrom, má v‰ak in˘,nadãasov˘ rozmer, a odpoveì na Àu váÏny celospoloãensk˘,ba pomaly uÏ aj historick˘ dosah:Pán politik, pani politiãka, zaradili ste samedzi elitu slovenskej pospolitosti, teoretickyste teda to najlep‰ie, to najvyspelej‰ie, ãoslovensk˘ národ a maìarská men‰ina má. Ktorúbásnickú zbierku alebo umeleck˘ román(nemyslím teda Vasilkovú-Keleovú) ste zauplynul˘ch desaÈ rokov ãítali? Obávam sa, Ïezo 150-ich ãlenov NR SR a 16-ich ãlenov vládyby okrem Rudolfa Chmela a moÏno-moÏnoVladimíra Palka a Franti‰ka Miklo‰ka nevedelodpovedaÈ nikto. Rúfus, Dostojevskij,Villon, Márquez sú im a miliónom ich voliãovabsolútne nepotrební. Ak sa v‰ak niekto nazdáva,Ïe pri správnosti môjho predpokladu sachcem vysmievaÈ politikom, hlboko sa m˘li.Môj odhad ústi skôr do zdesenia nad stavomkultúrno-duchovn˘ch potrieb ãoraz modernej‰iehoobãana súãasného Slovenska.Aj keì by bolo bludom lineárne porovnávaÈvplyv rôznych umeleck˘ch druhov na kvalituºudsk˘ch záÏitkov, predsa len nie sú rovnaké.KeìÏe literatúra – na rozdiel od hudbyalebo v˘tvarnej tvorby – pôsobí na ãitateºa slovom,teda oslovuje ho priamo t˘m nástrojom,ktor˘ kaÏd˘ denne pouÏíva, práve ona sa vpriebehu storoãí vyvinula ako mimoriadnedôleÏit˘ prvok formovania ºudsk˘ch my‰lienok,postojov, emócií a ìal‰ích ‰pecifick˘chvlastností prírodného zázraku, ak˘m ãlovek je.Práve preto má nezastupiteºnú úlohu vo vytváraníjeho duchovnej podstaty. Postrehli touÏ mnohé generácie pred nami, ão sa prejaviloaj v tom, Ïe slovenãina (literatúra & gramatika)sa stala hlavn˘m predmetom vo vzdelávacomprocese na základn˘ch a stredn˘ch‰kolách. Táto dominancia gradovala potom vpostavení slovenãiny na závereãnej skú‰ke, primaturite.Ale odzrkadlila sa aj v zástoji jedineãn˘chliterárnych diel poãas ‰tyridsaÈroãia ideologickejdiktatúry komunizmu. Iste, mnohé dielaa osobné ãiny spisovateºov ohlupovali ºudskémasy a aÏ existenãne ubliÏovali menej poddajn˘m.Ale súãasne práve sugestívne románya básne (neraz, paradoxne, od t˘ch ist˘chautorov) udrÏiavali v kultivovan˘ch ºuìochvedomie ãloveãenskej dôstojnosti, autenticity,kreatívnosti a lermontovovsko-démonickej vo-ºnosti, nespútanosti. Aj spisovateºsk˘ t˘ÏdenníkKultúrny Ïivot – hoci dnes sa uÏ jeho slobodotvornéa umeleckoin‰piratívne aktivityzveliãujú – patril aspoÀ z ãasu na ãas medzi revitalizátorovduchovnej a etickej bázy slovensk˘chvzdelancov a medzi kultivovateºov slovensk˘chdu‰í. Krátko pred pádom komunistickéhoreÏimu nové záchvevy slobodnéhomyslenia priniesol ìal‰í ãasopis zo spisovateºskéhoprostredia – Literárny t˘Ïdenník.Je zvlá‰tne, ako takmer ºahostajne a bez v˘raznej‰iehopov‰imnutia dvakrát obnovovan˘KÎ zanikol a sólovou politickou skupinou obsaden˘LT Ïivorí: uÏ je z neho len dvojt˘Ïdenníka pravdepodobne naãisto odumrie.Osud t˘chto dvoch periodík – a niekoºk˘chin˘ch po Novembri zaloÏen˘ch kultúrnychãasopisov, zväã‰a mesaãníkov – je pritom charakteristick˘pre postavenie literatúry a prevzÈah oficiálnych miest, ale aj potenciálnychãitateºovi k nej i k spisovateºom v súãasnej etapepoeuróp‰Èovania Slovenska. Ich redaktoria autori nedokázali dostatoãne pruÏne a r˘chlozachytiÈ prudkú zmenu spoloãenskej atmosféryod roku 1989. Objektívne vznikli úplneiné okolnosti, v ak˘ch ºudia Ïijú, priãom podstatasamotn˘ch obãanov sa aÏ tak radikálnenezmenila. Hoci, pochopiteºne, vplyv nov˘chreálií denne modeluje ºudské du‰e do zvlá‰tnejzmesi ãohosi ukotveného v niekdaj‰ej spoloãenskejpraxi s mnoh˘mi dynamick˘mi apredt˘m doslova nevídan˘mi prvkami modernéhoÏivota. A tak obãan medzi komunizmoma demokraciou zaãína maÈ nové záujmy,nové rozhºady, ale ãasto ich prehodnocuje cezprizmu názorov a potrieb, ktoré v Àom vzniklipred desaÈroãiami.Väã‰ina súãasn˘ch politikov, najmä mlad-‰ích, hrdo vyhlasuje, Ïe sú pragmatici, ãopre nich znamená, Ïe vo svojich praktick˘chpostupoch ignorujú v‰etko, ão nemôÏe priniesÈokamÏit˘ úÏitok. Preto sú uÏ roky v úzadí‰kolstvo, veda, v˘skum a produkty kultúry.Navy‰e aj niektorí pravicoví autori – ãastob˘valí komunistickí schematici – poÏiadavkuna kaÏdého jednotlivca, Ïe sa má sámpostaraÈ o seba, stereotypne aplikujú na v‰etkydôleÏité javy, ktoré sa odohrávajú v konkrétnomspoloãenskom rámci. Isté je, Ïe vmalej národnej komunite, a slovenská taká je,sa podstatná ãasÈ umeleckej tvorby nemôÏezrealizovaÈ bez nejak˘ch mecená‰ov. Napokon,ani Mozart by sa bez nich nebol stal t˘m,ãím sa stal. KeìÏe knieÏatá uÏ na Slovenskunie sú a kultúrne zaloÏení podnikatelia e‰te nie,momentálne jedin˘mi reálnymi podporovateºmimôÏu byÈ len obãania cez dane a koncesionárskepoplatky verejnoprávnym médiám.Nechcem tu rie‰iÈ zloÏitú problematikuspôsobu ‰tátnej dotácie na jednotlivé umeleckéãiny. Ale sotva moÏno pochybovaÈ o tom,Ïe je to podpora nedostatoãná a Ïe ani nie jeveºmi koncepãne realizovaná. Ak hovoríme oliteratúre, domnievam sa, Ïe ak potenciálny solídnyautor nedostane ‰tipendium nad 100 000korún, alebo aj nad 200 000, závaÏn˘ románnenapí‰e. Napokon, za 14 rokov nijak˘ ani nevznikol.Spisovateº Ïije v nejakom prostredí,a to je nasmerované na potrebu maÈ minimálneauto, televízor, poãítaã s internetom, mobiln˘telefón. Iste, môÏeme hneì pridaÈ niekoºkomoralizátorsk˘ch viet o tom, Ïe ak niekomuzáleÏí na veºkolepom diele, má sauskromniÈ, ale voluntaristické reãi e‰te nikdynijak˘ osoh nepriniesli. Ak sa drahého poãítaãa– a zadarmo – nezriekne poslanec, a nielenv NR SR, ale aj vo VÚC a v zadæÏenommeste, pretoÏe ho vraj potrebuje pre svoj pracovn˘komfort, preão by ten ist˘ politik malspochybÀovaÈ rovnaké právo literáta?LenÏe spisovateº je menej nielen neÏ poslanec,ale aj ako hlúpa modelka alebo afektovan˘spevák. Novinové stánky sú oblepenéove‰anéobálkami farebn˘ch ãasopisov, ktoréneúnavne, ale unavujúco vnucujú dookola t˘chist˘ch dvadsaÈ prázdnych, kozmetikou dotvoren˘cha komerãn˘mi televíziami, na Slovenskuteda aj STV masovo produkovan˘ch tvárí,takmer hol˘ch p⁄s a neodlí‰iteºn˘ch nah˘chstehien. Poslanci by mali vysvetliÈ kultúrnezrel˘m obãanom, ak˘m právom im zv˘‰ili povinnépoplatky pre in‰titúciu, ktorá tieto peniaze,mnoh˘mi ÈaÏko zarobené, okamÏite preinvestuje(alebo prehajdáka?) na programybez akejkoºvek spoloãenskej hodnoty. Je mo-Ïné, Ïe STV uÏ mesiace funguje bez kompetentnéhoprogramového riaditeºa? Preão trebaÏiviÈ kaÏdodennú ‰ou, ktorú by – a bez poplatkov– vyrobila aj ktorákoºvek privátna TV,keì nie sú peniaze na kvalitnú literárnu reláciu?To, ão sa ponúka pod hlaviãkou Literár-52

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ene oko, zatiaº e‰te neprehovorilo k podstateskutoãn˘ch literárnych problémov, ani neposkytlosilné literárne záÏitky. Divák sa z reláciemôÏe len utvrdiÈ v presvedãení, Ïe literatúraje nezáÏivn˘ luxus pre niekoºk˘ch ãudákov.Kto je vôbec vo vedení STV kompetentn˘na to, aby sa zaruãil, Ïe osoby, ktoré reláciupripravujú, sú schopné reflektovaÈ celúrozmanitosÈ literárnej tvorby a publicistiky onej? Richard Rybníãek je síce vo svojej privátnejnedeºnej kazateºnici vo verejnej STVkaÏdú chvíºu hrd˘ na nejakú reláciu, ktorú bysme v súkromnej TV povaÏovali za bulvárnu,a na svojich moderátorov, ktorí majú síce veºav ústach, ale nie vÏdy aj v in˘ch ãastiach hlavy.To v‰ak neznamená, Ïe ak môÏe byÈ hrd˘na svoju kupecko-manaÏérsku ‰ikovnosÈ, máprávo byÈ hrd˘ aj na svoju schopnosÈ posudzovaÈ,ão sú skutoãné kultúrno-spoloãensképotreby, ktoré má uspokojovaÈ STV, a na to,ako ich naozaj uspokojuje. Hoci STV je práveza to divákmi platená, a on na jej ãele tieÏ.Masové médiá, dnes predov‰etk˘m televízie,rozhlasy, tri-‰tyri t˘Ïdenníky, internety a pomalyuÏ aj mobily, majú popri mnoh˘ch pozitívnychaj niektoré veºmi nebezpeãné vlastnostia de‰truktívne úãinky na ‰irokú verejnosÈ.ZniÏujú kultúrnosÈ labilnej‰ieho obãana. Právepreto je na druhej strane úÏasná zodpovednosÈdvoch verejnoprávnych médií. KaÏdátelevízia svojou vizuálnou komunikácious divákmi ich môÏe svojím programom stimulovaÈk najrôznej‰ím reakciám. Ak je priveºaproblematick˘ch podnetov z televízií komerãn˘ch,STV, ktorá má rovnak˘ spôsob dorozumievanias obãanmi ako ony, musí tútosvoju v˘hodu vyuÏiÈ na to, aby kompenzovalanegatívne vplyvy tak˘mi, ktoré budú divákovkultivovaÈ. A nie naopak, aby spoloãensk˘úpadok privoden˘ niektor˘mi médiamie‰te sama prehlbovala.Pre slovenskú literatúru dnes teda nie jezlat˘ vek. Pravda, spisovatelia alebo tí, ão bynimi mohli a chceli byÈ, sami tieÏ zabúdajú nadruh˘ aspekt tohto váÏneho spoloãenskéhoproblému: do akej miery oni poskytujú verejnostitaké tvorivé ãiny, ktoré by mohli aspoÀosvietenú ãasÈ spoloãnosti zaujaÈ a pritiahnuÈ.Zjednodu‰ene povedané: 1. literárni kupãícivyrábajú knihy, ktoré síce rozplaãú skladníãky,ale hodnoty stojace za pozornosÈ neposkytnú;2. jednostranne stranícky alebo nacionálnelimitovaní horlivci nemajú ãím vzru‰iÈãloveka, ktor˘ hºadá jedineãn˘, subjektívny aoriginálny pohºad na udalosti a na ich postavy;a 3. internetoví intelektuáli sú takí virtuálni,Ïe môÏu zaujaÈ iba snobov, ale nie ºudíz mäsa, kostí a trochu aj z emócií. Je zrejmé,Ïe slovenskej literatúre ch˘ba práve 4.prúd, ktor˘ prekonal v rôznych kultúrach svetauÏ celé tisícroãia; Ïiv˘ prúd rozprávania,ktor˘ má aspoÀ nieão zaujímavé a jedineãné,hoci v koneãnom v˘sledku je u rôznych autoroviste veºmi odli‰n˘: jazykom, ‰t˘lom,príbehom, postavami, názormi, atmosférou(rodiny, spoloãenskej vrstvy, doby), spôsobomvyuÏitia fantázie. Preão ma dodnes fascinujúDostojevského Bratia Karamazovci?Neviem. Ale viem, Ïe to, ãím ma uchvacujú,si zaslúÏi, aby som to povaÏoval za základ unikátneholiterárneho diela.V stredu 7. januára v relácii HosÈ do domuâeského rozhlasu 2 – Praha pod titulom „Ako to vidíMUDr. Marie Svato‰ová“ vzbudil veºk˘ záujem poslucháãovtext Interview s Bohom. V nádeji, Ïe nie v‰etky slová r˘chlozapadnú v bludisku dne‰ného sveta, keì slovo nemá ani váhuvypusteného dychu, ho Parlamentn˘ kuriér ponúka aj vám.Spracovala Marta Toma‰oviãová.Interviews Bohom„Poì ìalej,“ povedal Boh. „Tak ty by si so mnou chcel urobiÈ interview?“„Ak mበãas?“ povedal som.Boh sa usmial a odpovedal: „Môj ãas je veãnosÈ, a preto je ho dosÈ nav‰etko. A na ão sa vlastne chce‰ sp˘taÈ?“„âo Èa na ºuìoch najviac prekvapuje?“Boh odpovedal: „To, Ïe ich nudí byÈ deÈmi a tak sa ponáhºajú, aby dospeli.A keì sú dospelí, potom zasa túÏia byÈ deÈmi. Prekvapuje ma, Ïe strácajúzdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze za to, aby sidali do poriadku svoje zdravie. Prekvapuje ma, Ïe sa natoºko strachujú osvoju budúcnosÈ, Ïe zabúdajú na prítomnosÈ, a tak vlastne neÏijú ani preprítomnosÈ, ani pre budúcnosÈ. Prekvapuje ma, Ïe Ïijú, akoby nikdy nemaliumrieÈ, a Ïe umierajú, akoby nikdy neÏili.“Boh ma vzal za ruku a chvíºu sme mlãali. Potom som sa sp˘tal: „âo bysi chcel ako rodiã nauãiÈ svoje deti?“Boh sa usmial a odpovedal: „Chcem, aby poznali, Ïe nikoho nemôÏu donútiÈ,aby ich miloval. MôÏu len dovoliÈ, aby ich druhí milovali. Chcem,aby poznali, Ïe najcennej‰ie nie je to, ão v Ïivote majú, ale koho majú.Chcem, aby poznali, Ïe nie je dobré porovnávaÈ sa s druh˘mi. KaÏd˘ budesúden˘ sám za seba, nie preto, Ïe je lep‰í alebo hor‰í ako iní. Chcem,aby poznali, Ïe bohat˘ nie je ten, kto má najviac, ale ten, kto potrebuje najmenej.Chcem, aby poznali, Ïe len pár sekúnd trvá spôsobiÈ ºuìom, ktor˘chmilujeme hlboké rany, ale trvá veºa rokov, k˘m sa také rany zahoja.Chcem, aby sa nauãili odpú‰ÈaÈ, odpú‰ÈaÈ skutkom. Chcem, aby vedeli, Ïesú ºudia, ktorí ich veºmi milujú, ale ktorí nevedia, ako svoje city vyjadriÈ.Chcem, aby vedeli, Ïe za peniaze si môÏu kúpiÈ v‰etko, okrem ‰Èastia.Chcem, aby poznali, Ïe skutoãn˘ priateº je ten, kto o nich vie v‰etko, a ajtak ich má rád. Chcem, aby poznali, Ïe vÏdy nestaãí, aby im odpustili druhí,ale Ïe oni sami musia odpú‰ÈaÈ.“Chvíºu som sedel a te‰il sa z BoÏej prítomnosti. Potom som Bohu poìakoval,Ïe si na mÀa urobil ãas. Poìakoval som sa mu za v‰etko, ão pre mÀaa moju rodinu robí. A Boh odpovedal: „Kedykoºvek. Som tu dvadsaȉtyrihodín denne. Len sa sp˘taj a ja ti odpoviem.“ªudia zabudnú, ão ste povedali. ªudia zabudnú, ão ste urobili, ale nikdynezabudnú, ako sa vedºa vás cítili.Ernest Weidler,publicista53

A N A L ¯ Z ATretí prezident – druh˘made in HZDSErnest WeidlerSamostatné Slovensko má uÏ tretieho prezidenta. Zatiaº ani jeden z nich vo chvíli, keì skladal sºub hlavy ‰tátu,nespæÀal predstavy nároãnej‰ej ãasti obyvateºstva. A to nielen preto, Ïe jeho voºbu príli‰ limitovalo politicképrostredie, v ktorom sa vo svojej minulosti pohyboval, a oveºa men‰iu úlohu zohrávala jeho osobná identita aindividualita, ale aj preto, Ïe oveºa menej ho na post ãloveka, ktor˘ má maximálne predstavovaÈ duchovnúautoritu, vyzdvihol slobodn˘ v˘ber v‰etk˘ch relevantn˘ch spoloãensk˘ch skupín, a oveºa viac ho naÀ posunulopolitické, a najmä stranícke zázemie ãi zákulisie. Je veºmi pouãné, Ïe sa to nestalo len v priebehu voºbyprezidenta v NR SR, ale po zmene zákona aj poãas priamej voºby takpovediac cel˘m ºudom. Svedãí to omimoriadnej sile partajn˘ch grémií a ‰irokoplo‰n˘ch médií, ale súãasne aj o slabosti, bezradnosti akomunikaãnej neschopnosti potenciálnych osobností. Priãom nemám na mysli len samotn˘ch kandidátov, ale ajt˘ch, ktorí sa ak˘mkoºvek spôsobom podieºali na ich kontaktovaní s verejnosÈou.Prezident v parlamentnej demokracii má veºmi limitované priame vplyvy na kaÏdodennú existenciu obãanov.Jeho moc a prestíÏ má vypl˘vaÈ z prirodzenej autority, a preto by mal byÈ jedineãn˘m fenoménom a osvietencom.KeìÏe v poslednom desaÈroãí sa z rôznych dôvodov na Slovensku Ïiaden tak˘to veºduch neobjavil – na jednejstrane rozhºaden˘ humanista, na druhej charizmatick˘ líder a na tretej garant aspoÀ minimálnej úcty kmorálnym princípom –, ãi prinajmen‰om nepresadil cez zadú‰ajúco husté kroviny straníckych sekretariátov aekonomicky siln˘ch lobistick˘ch skupín, treba hºadaÈ iné rie‰enie. Lebo práve malá krajina v stredoeurópskommlyne s trval˘mi pozostatkami po rakúsko-uhorskom systéme, ktorá sa uÏ dnes chveje, ako obstojí v novej EÚpopri väã‰ích susedoch, nevyhnutne potrebuje na ãele svojej elity zjav so siln˘m magnetick˘m poºom. V EurópeSlovensko potrebuje získaÈ úctu k svojim pozitívam – a sám prezident ich svojím ‰tátnick˘m v˘konom môÏezv˘razniÈ a zviditeºniÈ. A v domácom prostredí treba, aby strhol ão najviac obãanov k ustáleniu bezpeãného apevného rebríãka hodnôt, ktor˘ bude aj pre hlavu ‰tátu kritériom jej aktivít, napríklad pri menovaní predseduvlády alebo pri posudzovaní zákonov.Ak ãlovek, ktorého zvolia voliãi za prezidenta, nie je takouto individualitou hneì vtedy, keì oãarovan˘ prv˘ razvstúpi do prezidentského paláca, je vÏdy moÏnosÈ, aby sa Àou ão najskôr stal. AÏ vo chvíºach, keì zaãnezostavovaÈ tím svojej kancelárie, keì zaãne rozhodovaÈ o svojom spôsobe komunikácie s verejnosÈou a spolitick˘mi predstaviteºmi, keì zaãne vystupovaÈ v médiách a na spoloãensk˘ch podujatiach, keì vysloví prvézávaÏnej‰ie alebo prízemné my‰lienky, keì ustáli svoj záujem o kultúrne aktivity a keì dokonca poskladá koÏuna svojej tvári do zreteºnej formy afektovaného, arogantného, podliezavého alebo prirodzene dôstojného ºudskéhojedinca, aÏ vtedy zaãne písaÈ svoju prezidentskú kroniku. Kto sa stane prezidentom, získava úÏasnú ‰ancu. Niãho netlaãí, aby okamÏite zaloÏil svoju tradíciu sadenia stromov a kutia r˘ºov. MôÏe si – s dobre vybran˘miporadcami – premyslieÈ svoju metodiku vládnutia. Buì bude citov˘m otrokom desiatok pätolízaãov, ktorí sa hobudú pokú‰aÈ presunúÈ ãoraz viac do virtuálneho, klamlivého sveta vykon‰truovaného najmä nimi, aby sa v Àomnevedel pohybovaÈ bez nich a bez ich zdanlivo skvel˘ch rád. Buì bude osobou, ktorá prudko zabrzdí na mieste,kde bola vo chvíli volieb, a nepostúpi, povedzme z pohodlnosti alebo z pocitu sebauspokojenia, ani o krokdopredu, keìÏe si neuvedomí, Ïe aj prezidentsk˘ post, hoci nezastre‰uje Ïiaden konkrétny rezort alebo presnevymedzenú ãinnosÈ, si vyÏaduje trochu ‰kolskej (‰tudijnej) námahy, ak nechce byÈ iba pasívnym svedkomudalostí, ktoré sa okolo neho odohrávajú. Ba myslím si, Ïe musí prehæbiÈ aj svoj morálny vzÈah k sebe a k svojmuokoliu; povedané prostoducho: musí byÈ lep‰í ako doteraz.Mravné autority s koreÀmi v KSS a HZDSViem, Ïe v zahraniãí sa z politikov kladieaspoÀ v akademickej rovine zvlá‰tny dôraznajmä na mravnú bezúhonnosÈ prezidentovu.Je to prirodzené. Práve on je aj pre veriacich,aj pre liberálne zm˘‰ºajúcich obãanov mierouºudskej kvality v danej komunite. Ale rovnakoviem, Ïe u nás – ale vlastne aj v‰elikde indevo svete – je na zaãiatku internetového vekunezmyselné oãakávaÈ od ãloveka, ktor˘vstúpi do politiky, aby sa prekºuãkoval do poprediabez mnoh˘ch etick˘ch ústupkov, aleboaj pokleskov. Protiví sa mi táto realita, alekeìÏe ju nedokáÏem pretransformovaÈ, nepovaÏujemza úãelné, ba ani za mravné robiÈprázdne gestá, ktoré sú v koneãnom dôsledkulen kamufláÏou.Nádejnej‰í sa mi zdá byÈ opaãn˘ postup: hºadaÈmoÏnosÈ, ako presvedãiÈ kandidáta aj s celoujeho ÈaÏivou minulosÈou, Ïe sa nemusí cítiÈbyÈ s Àou a Àou navÏdy zreÈazen˘; Ïe nová54

A N A L ¯ Z Afunkcia môÏe byÈ preÀho pohnútkou, aby saão najviac oslobodil od doteraj‰ích tieÀov a stalsa silnou postavou vo v˘voji slovensk˘ch verejn˘chãiniteºov po‰tefánikovského veku.Prví dvaja prezidenti sú pre tretieho dokonal˘mpríkladom na to, ako sa dá naloÏiÈ so‰ancou, ktorú im Ïivot viac daroval, neÏ by sak nej boli dlhodobou v‰estrannou prípravouprepracovali. Príklad je o to v˘reãnej‰í, Ïedvaja – prv˘ a tretí – vyleteli z rovnakéhostraníckeho hniezda, a jeden – v poradí druh˘– sa priam vzniesol z brlôÏka, ktor˘ bol z hºadiskapolitickej praxe v mnohom identick˘ sdúpäÈom t˘ch dvoch. Vzhºadom na povesÈKSS 80-tych (Schuster) a HZDS 90-tych rokov(Kováã, Ga‰paroviã) ich v˘chodiská boli,respektíve sú skôr ÈaÏivé neÏ ideálne. Alekeì sa Marián âalfa, Milan âiã, Milan Markoviã,Marián Le‰ko a Ján ·trasser mohli staÈuznávan˘mi predstaviteºmi demokratickej politiky,nezávislého súdnictva, vyspelej Ïurnalistikya neobmedzenej ‰ou-kultúry, môÏe sausilovaÈ aj ktokoºvek in˘ získaÈ nové, a najmälep‰ie meno.Opºut˘ symbol ‰tátu, a moÏno aj zraden˘Je zahanbujúce, ako si veºká ãasÈ slovenskejspoloãnosti nechala vnútiÈ propagandistamiKubi‰ovej Slovenskej televízie, a predov‰etk˘mzaniknutého denníka Slovenská republikai teraj‰ieho Nového dÀa zámerne deformovan˘a zo‰klivovan˘ obraz prezidenta Kováãa.Tak z toho vznikla tradícia aÏ dodnes. Vmáloãom sa do tej miery skoncentrovali chorobnéa prízemné vlastnosti slovenského národnéhospoloãenstva, ako v grobianstve k jejprvému demokratickému prezidentovi. Staãísi preãítaÈ Odkazovaã v denníku Národná obroda,kam pí‰u aj ãitatelia zachvátení nenávisÈou,ktorú zasiali do nich v Slovenskej republike(odkúpenej vtedaj‰ími majiteºmi NO)cynici z HZDS v ãasoch najväã‰ej slávy a najmen‰ejmorálnosti hnutia. Tí prezidenta Kováãatakmer denne uráÏali a vym˘‰ºali akékoºvekzákernosti, len aby ho znehodnotili vovedomí fanatikov.Pritom ani my‰lienka, Ïe tento muÏ sa vy-‰plhal hore po Meãiarovom chrbte, nie je vonkoncompresná a objektívna. Kováã sa predsastal ministrom financií e‰te pred vznikommasového ºudového hnutia a pred razantn˘mnástupom jeho lídra, dokonca hneì v decembri1989! A bol ním aÏ do jari 1991, keì vystúpilz VPN a spolu s Meãiarom zaloÏilHZDS. Netreba popieraÈ, Ïe Meãiar malv˘znamn˘ vplyv na Kováãovu ìal‰iu kariéru,ale zaruãene nemoÏno prijaÈ verziu, Ïe Kováãbol bezduchou bábkou v Meãiarov˘ch rukách.Predseda HZDS mal iste rozhodujúci podielna tom, Ïe po voºbách 1992 sa Kováã stalpredsedom Federálneho zhromaÏdenia v Prahe,hoci to bola funkcia na politické odumretie,pretoÏe spoloãn˘ ‰tát bol uÏ politicky pripraven˘na rozpad.Michal Kováã iste nebol muÏom, ktor˘ bymal fluidum sugestívneho rétora alebo oãarujúcehorozprávaãa vtipn˘ch a originálnychbonmotov. Ale kaÏd˘, kto mal moÏnosÈ zúãastÀovaÈsa na jeho prezidentsk˘ch politick˘chporadách, bol ãasto prekvapen˘, ako jasnozrivovyhodnocoval domácu i zahraniãnú spoloãenskúsituáciu, ako sa nedal zaskoãiÈ falo‰-n˘mi informáciami, ktoré by boli preÀho pozitívnej‰ie,neÏ v skutoãnosti boli. Veºmi sa usilovalpozeraÈ sa pravde z oãí do oãí, aj keì bolapreÀho nemilosrdná. Arovnako dokázal nebojácnea premyslene reagovaÈ na neÏiãlivé,ba aÏ zlomyseºné otázky na svojich pravideln˘chveºk˘ch stretnutiach s obãanmi poãasciest po Slovensku. Hoci Rádio Twist bolo vobdobí, o ktorom hovorím, najotvorenej‰ie,tieÏ sa vo svojej Ïurnalistickej praxi nevedelozbaviÈ predsudkov: priná‰alo odváÏne, aÏv˘bu‰né zvukové zábery z Meãiarov˘ch mítingovna Pasienkoch, ale Kováãove zhromaÏdeniaho nezaujímali, v predpoklade, ÏeKováã je od A po Zet nudn˘. LenÏe ten sa ajv tomto smere vypracoval na pohotového, ajkeì nie brilantného reãníka, a mnohé jeho vetymohli zaujímaÈ ‰iroké skupiny obãanov,pretoÏe boli v nich mnohé interesantné informáciea názory. Twist im nikdy nevenoval pozornosÈ.Pritom to bola priama komunikácia,pretoÏe uposlúchol radu svojich blízkych spolupracovníkova kaÏdému v obecenstve umoÏnildaÈ mu akékoºvek otázky, aj keì niektoréhraniãili s vulgárnosÈou. Kováã od ºudí vosvojom tíme priam Ïiadal, aby mu otvorene hovoriliv‰etko, s ãím z jeho ãinnosti nesúhlasili– a neviem o nikom, koho by nejak˘m spôsobomza jeho otvorenosÈ potrestal. Ale nepoznámani iného politika, ktor˘ by takto komunikovalso svojím okolím. Bol pre mÀaveºmi príjemn˘m prekvapením.Podobne ako Meãiarovi priaznivci negovalaprezidenta Michala Kováãa aj bratislavskáintelektuálna elita, presnej‰ie povedané: tunaj‰ísnobi. Len, pravdaÏe, z opaãného aspektu.Im sa hnusil práve zato, Ïe ho stereotypnepovaÏovali iba za b˘valého ãlena KSSa HZDS. Nezaregistrovali jeho heroick˘ v˘konna sebe samom, a iste ani to, Ïe so svojímlimitovan˘m reãníckym talentom a málo ‰oubiznisov˘mimidÏom, denno-denne hanebneponiÏovan˘ primitívnou vládnou mocou, dokázalpre slovenskú demokraciu vykonaÈ vovedomí slovensk˘ch obãanov a v praktickejpolitike tisíckrát viac ako oni, nad‰tandardní,len neplodní, ãiÏe jaloví slovenskí demokratialebo demokratickí talibani, ktorí pov˘‰eneckyneuznávajú ºudí s chybami, keìÏe sami nemajúÏiadnu, len jednu: nedokáÏu vo voºbáchprekroãiÈ 5 % potrebn˘ch na vstup do NR SR.Kreatívni ºudia, ktorí tvoria zvy‰ky normálnehokultúrneho zázemia na Slovensku, Skrúcan˘,Mitana, Andrásy, teda tí, ktorí majú radipozitívne hodnoty, ale pritom nepatria medzinafúkan˘ch filistrov, s re‰pektom vnímajúMichala Kováãa. Postoj podobn˘ch osôb zprostredia populárnych osobností alebo aj duchovn˘chãiniteºov zhrnul ·tefan Skrúcan˘:„Najlep‰ím slovensk˘m prezidentom bol a zostávaMichal Kováã.“ Oliver Andrásy je e‰tepresnej‰í: „Kováã v politike veºmi vyspel a vyzrela urobil, povedal by som, niekoºko veºmielegantn˘ch, aÏ ‰tátnick˘ch gest.“ To v‰ak,ãím pointuje svoje kon‰tatovanie, zasa dokumentujerozsah slovenského ignorantstva:„Koalícia sa v _98 k osobe Michala Kováãazachovala veºmi neférovo.“ O svojom vzÈahuk rozporuplnej ‰tátnickej osobnosti, po Meãiarovidegradovanej aj nimi, by sa mali niekedyverejne zamyslieÈ Dzurinda a Bugár. Zachovalisa k nemu elegantne?Predsedu SMK nespomínam náhodou. Poãassvojich v˘jazdov Kováã málokde zaznamenaltakú srdeãnosÈ a tak˘ záujem obãanov,ako v okresoch, kde Ïije vo väã‰om poãtemaìarská men‰ina. Tá bola vtedy veºmi stiesnenáz ministrov Hudeca a Slavkovskej, doslovasa ich báli. Kováã bol osobnosÈou, ktorávzbudzovala nielen ich re‰pekt, ale aj nádej,Ïe im nikto neublíÏi. Mnohí slovenskomaìarskíposlanci si to uvedomili a niektorísa usilovali znásobiÈ svoju popularitu fyzickoublízkosÈou k prezidentovi. A tak sa neraz nenápadnevãleÀovali do jeho sprievodu. HociKováã nie vÏdy zrealizoval poÏiadavky politikovz maìarskej men‰iny, lebo nie kaÏdú povaÏovalza oprávnenú, tzv. obyãajní ºudia dokázalioceniÈ jeho statoãné odolávanie aÏ zabijack˘mtlakom vtedaj‰ej moci. PovaÏovaliho za maják v rozbúrenom mori.Keì sa blíÏili prvé priame voºby prezidentav roku 1999, zdalo sa mi byÈ samozrejmé,Ïe nová koalícia okolo SDK, do ktorej patrilaaj SMK, dá Kováãovi aspoÀ moÏnosÈ, abysa uchádzal o jej priazeÀ a podporu. Nielen akoodmenu za päÈroãnú charakternosÈ, ale aj z vy-‰‰ieho ‰tátneho záujmu – Kováã v praxi dokázal,Ïe by aj v ìal‰om funkãnom období bolzrejme ochrancom kultivovanosti a ãestnostiv slovenskej politike, a dokonca aj skutoãnejnadstraníckosti. Dzurinda, Miga‰ a Bugár &samozrejme Schuster ignorovali zmyselv‰eºudovej voºby prezidenta a uprednostnilistranícke taktické hry na úkor kvality a dôstojnostiúradu hlavy ‰tátu. Tak to aj dopadlo.AÏ na Gerlach Schuster nevyliezolRudolf Schuster mal v 80-tych rokoch dosÈv˘znamné kádrové postavenie súvisiace s komunistickounomenklatúrnou stratégiou (1983-86 primátor NV mesta Ko‰ice, 1986-89 predsedaV˘chodoslovenského KNV). Ale to nebolhlavn˘ dôvod, preão mnohí krútili v roku 1999hlavou, keì sa stal prezidentsk˘m kandidátomkoalície SDK-SMK-SDª-SOP. Na Slovenskuniekdaj‰ie ãlenstvo v KSS málokomuspôsobovalo veºké vrásky na ãele. Hoci najmäKDH uÏ veºmi chcelo maÈ prezidenta nekomunistu,in˘ch kritikov Schusterovo partajnéukotvenie príli‰ nevyru‰ovalo. Oveºa viacsa im nepozdával prízemne pragmatick˘ Ïivotn˘‰t˘l tohto muÏa, ako ho prezentoval nielenv ko‰ickej samospráve, ale aj v rozhlasoveja publicisticko-prozaickej tvorbe. Ch˘balmu – podºa nich – veºk˘ duchovn˘ rozmachalebo aspoÀ tendencia priblíÏiÈ sa k nadãasov˘mhodnotám, ãím by sa mal prezident lí‰iÈod ministra regionálneho rozvoja alebo sociálnychvecí. Keì Dzurinda a Bugár s pln˘mdôrazom, bez v˘hrad, jednoznaãne a bez hearinguin˘ch kandidátov podporili muÏa, ktor˘takúto kvalifikáciu nemal, a t˘m mu poskytlipred obãanmi veºkorysé odporúãanie dvochnajsilnej‰ích strán koalície, prevzali na sebaveºk˘ diel zodpovednosti za kvalitu a ‰tátnickúvyspelosÈ jeho budúcich v˘konov. Ak sav‰ak ani po voºbe, pred ktorou sa Kováã vo veºkom‰t˘le vzdal kandidatúry v prospech Schustera,nik z nich nestretol s b˘val˘m prezidentomv nejakom dôstojnom rámci a nena‰iel pre-Àho miesto na úrovni primeranej nielen hlave‰tátu, ale aj jedineãnému ‰tátnikovi v zmysleetickom, je to iste viac neÏ len nedostatok spoloãensko-politickéhotaktu.Michal Kováã, hoci bol v parlamentnej voºbehlavy ‰tátu kandidátom HZDS, si vybral dotímu svojej prezidentskej kancelárie ‰irokéspektrum spolupracovníkov, a neviem, ãi vôbecväã‰ina bola z HZDS. Bol tam napríklad55

A N A L ¯ Z AVíÈazoslav Moric zo SNS, ale aj BrigitaSchmögnerová zo SDª, Ján Findra, vtedy e‰-te z Meãiarovho hnutia, ale tieÏ Jozef Miklo-‰ko z KDH. Usiloval sa získaÈ kvalitn˘ch intelektuálovz rôznych oblastí (Milan Zemko,Pavol Deme‰, Ivan Trimaj, Vladimír ·tefko,spomínan˘ prof. Findra, katolícky zaloÏen˘básnik Teodor Kri‰ka). Postupne si vytvoril silnépracovné zázemie, ktoré – spolu s jehoschopnosÈou sebareflexie – umoÏnilo, Ïe mnohí,ako som uÏ zdôraznil, ku koncu jeho funkãnéhoobdobia aÏ prekvapene kon‰tatovali jehoobdivuhodnú cestu: prekonal svoje danostia svoje vymedzené osobnostné kvality, s ktor˘mina post prezidenta vstúpil, a v˘razne vyrástolna politickú osobnosÈ, ktorá obsiahlapanoramatick˘ pohºad na Slovensko v zmyslevnútro- i zahraniãnopolitickom.Jeho nástupca RudolfSchuster si vybralskôr opaãnú cestu.Posty v kanceláriiprezidenta obsadilprevaÏne ºuìmi, sktor˘mi bol osobnespät˘, bez ohºadu naabsenciu osvieteneckéhorozhºadu a európskehohumanizmuv ich osobnej v˘bave,priãom väã‰ina malasvoje politické korenee‰te v ére komunizmu.K˘m Kováãa do veºkej miery dotvárali ºudia,ktor˘mi sa obklopoval a ktorí mohli otvorenea bez obáv posudzovaÈ jeho rôzne kroky,Schuster podºa mnoh˘ch vonkaj‰ích náznakovsa vyformúval na jedinú hviezdu prezidentskéhoúradu, ktorá unifikovala svojichpodriaden˘ch. Nevedno, ãi bol prístupn˘ kritikez vnútra svojho tímu, ale verejnej, povedzmez kruhu nekompromisn˘ch, ale korektn˘chnovinárov, rozhodne nie. Ak prejavilistú manaÏérsku ‰ikovnosÈ, keì bol e‰te primátoromKo‰íc, postupne stále viac upadal dopozície uráÏlivého dieÈaÈa na svojej h⁄bke piesku,bez autority a podpory zo strany vzdelancov,duchovenstva a kvalitn˘ch umelcov. JehoúzkoprsosÈ a sústredenosÈ na banálne dennéproblémy, ktorou chcel strhnúÈ pozornosÈ„ºudu“ na svoju stranu, jeho neschopnosÈ byÈautonómnou osobnosÈou, ktorá z ãasu na ãasponúka obãanom v˘razné i nadãasové posolstvá(„vízie“), spôsobila, Ïe v celkovom sumárijeho piatich rokov na poste hlavy ‰tátu absentujúsilné prieniky do du‰í ‰irokej ‰kály obãanov.UÏ to je zvlá‰tne, Ïe aj ako hlava ‰tátu bolhrd˘ na seba ako na funkcionára e‰te za ateistickejkomunistickej éry a Ïe súãasne dokázalvystupovaÈ ako zboÏn˘ veriaci.V‰etko by sa dalo zhrnúÈ do metafory:Schuster aj v zloÏitom fyzickom stave chcel vyliezÈna dvaapoltisícov˘ tatransk˘ ‰tít, ale pritomani raz za päÈ rokov sa nedokázal na sebasamého pozrieÈ z v˘‰ky Gerlachu, aby získalo sebe jasnej‰iu správu. Pritom Rudolf Schustermal lep‰ie danosti na to, aby vo vytúÏenejfunkcii prestal byÈ regionálnym politikom, neÏKováã na to, aby prestal byÈ bankárom. Jehoumelecké ambície boli síce veºmi limitovanérôznymi okolnosÈami, ktoré mu znemoÏnili,aby sa stal jedineãnou literárnou autoritou. Jehooceneniahodné úsilie drÏaÈ primátorskú ruku,ako sa povie, na tepne ãias, spolu so zvykomkontrolovaÈ dodrÏiavanie stavbárskychnoriem a dodacích termínov, mu zuÏovalo ‰ir‰írozhºad po krajine. Ale aj tak jeho Ïiv˘ kontakts písan˘m slovom a s rôznymi skupinamiko‰ick˘ch obãanov vytváral dostatoãn˘ priestorna to, aby sa pouãil zo svojich skúseností,a aby sa dal pouãiÈ. Navy‰e treba uviesÈ, Ïe akoãesko-slovensk˘ veºvyslanec v Kanade získalìal‰ie cenné poznatky pre svoju vzácnu funkciu.A tieÏ jeho vzÈah s vládou, ale aj s parlamentommohol byÈ diametrálne in˘, ako bolamoÏnosÈ kontaktov jeho predchodcu s vtedaj‰ímpremiérom Meãiarom.Iste, medzi novinármi, politikmi a rôznymiin˘mi obãanmi bolo aj dosÈ zlomyseºn˘ch (niev‰ak len k nemu – na Slovensku, bohuÏiaº, khocikomu, alebo priam ku kaÏdému). Ako v‰aknebol schopn˘ odlí‰iÈ kritikov od neÏiãlivcov,tak sa nedokázal ani odtrhnúÈ od svojho egocentrizmu.A ten ho veºakrát za päÈ rokov ponorilpod hladinu spoloãenskej prijateºnosti.Boº‰evické sebavedomie ºudí vy‰‰ieho rangu,ktorí kedysi tvorili predvoj robotníckej triedy,ºudí nového razenia, ãiniteºov strany, ktorá bola„vedúcou silou spoloãnosti“, falo‰né uctievanie,aÏ zboÏstvovanie ºudovosti bolo v Àomzrejme príli‰ silne zakorenené na to, aby vedelfungovaÈ v pozícii osobnosti, ktorá je slobodnázo v‰etk˘ch moÏn˘ch hºadísk. Aby bolnezávisl˘ nielen na vláde alebo na grémiáchniektor˘ch politick˘ch subjektov, ale tieÏ na ºude,teda na veºmi rozmanitej ºudskej mase, doktorej rovnako patria podliaci a lenivci, ako ajstatoãní a spoloãensky hodnotní obãania. Prezidentnesmie byÈ podlízav˘ ani k elitám, anik davom. Musí byÈ v oprávnen˘ch poÏiadavkáchnároãn˘ aj k jedn˘m, ale aj k druh˘m. Aksa mám uch˘liÈ k hºadaniu historick˘ch príkladov,dovolím si pripomenúÈ ‰túrovcov aich nasledovníkov, ktorí boli veºmi nahnevanína slovenské pijanstvo a na oÏranov kaziacichimidÏ tohto národa. Rudolf Schuster uÏmesiace pred tohtoroãn˘mi voºbami chcel zotrvaÈvo svojom úrade. Ale jeho poznanie du‰eºudu nebolo perfektné. ªud v celej svojej názorovej‰kále nie je tak˘ naivn˘, aby sa nechaloãarovaÈ jednostranne nasmerovan˘mi slovami.Av poslednej fáze kampane naletel aj Smeru,keì sa kvôli predpokladanému prospechuFicovej strany dokonca zriekol dôstojnostisvojho úradu a spojil do jedného termínu voºbyprezidenta i pochybné referendum. Bolo tosmutné rozhodnutie, lebo pôsobilo ako v˘sledokoãividného sebectva. A keì sa potom lámalchlieb, Smer si napokon vybral nádejnej‰iehokandidáta.Schuster zaruãene mohol dosiahnuÈ viac,ako dosiahol. Jeho sebaklam a iné klamy-mamymu to v‰ak nedovolili. Jeho nekritick˘ pohºadna vlastnú tvorbu, ktorú iste povaÏovalza súbor ‰piãkov˘ch diel, je tieÏ vo v‰eliãomsymbolick˘: ch˘bala mu pokora, ba aÏ hanblivosÈk svojej produkcii, ktorá obvykle sprevádzav˘znamné individuality a ktorá dokoncamnoh˘m jedineãn˘m a súãasne precitliven˘mumelcom spôsobuje depresie, hoci práveoni nezvyknú maÈ na Àu dôvod. Michal KováãdosÈ trpel za to, Ïe si uvedomoval svojorátorsk˘ deficit. Neviem, ãi a ão niekedy trápiloRudolfa Schustera. Vedel si za nieão aj vynadaÈ?Jeho Ïaloba (ãi niekoho z jeho blízkosti?)na lekárov, ktorí ho lieãili poãas kritick˘chokamihov jeho Ïivota, naznaãuje, Ïekruh, v ktorom bol on stredov˘m bodom, povaÏovalza posvätn˘. Rudolfovi Schusterovi sabude ÈaÏko odchádzaÈ z prezidentského paláca.ZávaÏia na nohy si v‰ak v priebehu piatichrokov z mesiaca na mesiac pripútaval sám.Ako sa správaÈ k dne‰nému HZDS a jehob˘val˘m politikom?Aj keì Ga‰paroviã nebol celkom outsiderom,predsa len jeho úspech – najmä v 1. kole– znamenal prekvapenie. Pri dodatoãnej rekapituláciisa v‰ak aÏ tak ãudovaÈ nemusíme.Slovo charizma prischlo predov‰etk˘m Meãiarovi,ale pri b˘valom predsedovi NR SR mo-Ïno pouÏiÈ aspoÀ slovo sympatick˘ alebo ajprívetiv˘. Keì ho niã nenúti konaÈ proti jehovôli, vystupuje celkom kamarátsky, s vºúdnoua prirodzenou srdeãnosÈou. Tak˘to spôsob komunikácieje u v˘znamnej‰ích slovensk˘chpolitikov v‰etk˘ch ãias dosÈ zriedkav˘.Ak hovorím o znásilÀovaní jeho vôle, mám,samozrejme, na mysli roky, ktoré strávil vHZDS. Ako predseda parlamentu má na svojomkonte dosÈ ãinov, ktoré vzbudzovali smútok,aÏ rozhorãenie. Stereotypne sa spomínazbavenie mandátu poslanca Gauliedera, aleneprávom sa zabúda napríklad na absolútnenedemokratické, priam barbarské odstránenieRady SRo a ústredného riaditeºa Vladimíra·tefka v priebehu niekoºk˘ch noãn˘ch hodín,neuveriteºné noãné zvolenie novej Rady a novéhoriaditeºa, poslanca za HZDS! To, ão vovyspel˘ch krajinách musí trvaÈ niekoºko t˘ÏdÀov,dokázali poslanci koalície HZDS-SNS-ZRS pod Ga‰paroviãov˘m vedením za guinessovskyrekordn˘ ãas jednej dlhej noci akrátkeho rána.Dnes uÏ ÈaÏko niekto rozlú‰ti, do akej mieryprávnik a ‰portov˘ zanietenec Ga‰paroviãfunkciu druhého najvy‰‰ieho ústavného ãiniteºa(1992 – 1998) vykonával podºa záujmovHZDS & jeho predsedu z donútenia, a do akejpre vlastnú rozko‰. Konal, ako konal. Zaujímavéje skôr to, koºk˘ch politick˘ch ãiniteºovHZDS vygenerovalo. Koºkí a preão od Meãiaraodi‰li. A vari najviac vystupuje do poprediaspoloãensko-morálny problém: Ako sadnes, po rokoch od ãias, keì HZDS malo viacalebo menej neobmedzenú moc, a primeraneju aj vyuÏívalo, správaÈ k hnutiu ako k báze,ktorá za 6 rokov (1992 – 1998) vyprodukovalaveºa rozhodnutí, udalostí a situácií nezluãiteºn˘chs predstavou euro-americkej demokratickejpraxe. A ako prijímaÈ ãi hodnotiÈ ºudí,ktorí sa v Meãiarovom hnutí v rôznych obdobiachjeho existencie naplno podieºali na jehonekorektn˘ch metódach.Pritom nejde o málo ºudí, ktorí boli nausmievav˘ch billboardoch v Meãiarovej blízkosti.Ak ponúknem niekoºko mien, stále tobude veºmi neúpln˘ zoznam: KÀaÏko, Moravãík,âiã, Michal Kováã, Roman Kováã, Bajan(starosta 150-tisícovej PetrÏalky nie je zanedbateºnáfunkcia), Ga‰paroviã, Kelto‰ová,Tkáã. Pri hºadaní relevantnej odpovede trebapovedaÈ, Ïe etické kritériá mnoh˘ch nepo‰kvrnen˘chnovinárov, literátov a politikov súveºmi elastické a ãasto vymedzené t˘m, ãihodnotená osobnosÈ patrí do ich magickéhokruhu b˘val˘ch disidentov alebo povedzmespolupracovníkov Slobodnej Európy. LenÏe –ak˘ je vlastne úplne zásadn˘ rozdiel medzi b˘val˘mãlenom oceºovej KSâ, ktor˘ sa neskôrstal súbeÏníkom americk˘ch alebo západonemeck˘chdemokratov, a medzi b˘val˘m ãle-56

A N A L ¯ Z Anom privatizaãného HZDS, ktor˘ sa neskôrstal oporou slovenskej pluralitnej kultúry alebonároãného úsilia dosiahnuÈ vstup SR do euroatlantick˘ch‰truktúr?Uvediem aspoÀ jeden príklad takejto politicko-mravnej(ne)úmery. Miroslav Kus˘ bolkedysi v 60-tych rokoch tieÏ ãlenom, ba ajfunkcionárom KSS, stotoÏnen˘, prinajmen-‰om navonok, s jej ideológiou. Ato vtedy, keìmnohí iní slu‰ní ºudia nimi neboli, lebo aspoÀtak sa pokú‰ali ÏiÈ na di‰tanc od moci, ktorúreprezentovali BreÏnev a Novotn˘. V obdobínormalizácie prestal byÈ proteÏovan˘m komunistoma, naopak, stal sa hlavne ako signatárCharty ’77 ãlovekom perzekvovan˘m.PreÏil iste 20 ÈaÏk˘ch rokov. Michal Kováãpodstúpil e‰te pestrej‰ie politické peripetie.Bol – menej v˘znamn˘m – ãlenom KSS, aleaj jeho z nej po roku 1968 vylúãili. Bol vHZDS, ale keì ho zvolili za prezidenta, postupnesa úplne s hnutím rozi‰iel. Poãas druhejpolovice svojho funkãného obdobia pre-Ïil veºa kru‰n˘ch a krut˘ch chvíº. Nechcem ichpriamo porovnávaÈ s Kusého normalizaãnéhozáÏitkami, ale keì vezmeme do úvahy únosprezidentovho syna do Viedne, rozhodne topreÀho nebol bezbolestn˘ ãas v lukratívnejfunkcii. Preto netreba pochybovaÈ ani o Kováãovejodvahe, ktorá v ãase nechutn˘ch kampanív Slovenskej republike bola vystavená nároãn˘mskú‰kam. Azda Kusého úãinkovaniev rokoch 1968 – 1989 a Kováãovo v ãase 1994– 1998 má jeden spoloãn˘ dôleÏit˘ aspekt: ichaktivity v t˘chto obdobiach boli pre slovenskúverejnosÈ mimoriadne uÏitoãné. UdrÏiavaliv nej presvedãenie, Ïe morálne hºadiská nestrácajúsvoju platnosÈ ani v autoritatívnom re-Ïime a Ïe sa ich netreba zriekaÈ ani vtedy, keìto nie je ºahké.Nechcem tu rozoberaÈ, z ak˘ch rôznych dôvodovºudia vstupujú do politick˘ch strán. Aleiste je medzi nimi v popredí aj chuÈ v˘raznej‰iesa osobne uplatniÈ. Táto túÏba nemusí maÈiba negatívne znaky bezduchého karierizmu.Ak ide povedzme o talentovaného vedca, ktor˘bez straníckej legitimácie nemôÏe presadiÈrealizáciu svojho v˘skumu, nemoÏno sa príli‰ãudovaÈ, ak dan˘m okolnostiam ãelí tentoãlovek tak, Ïe sa pridá ku skupine, ktorá mámoc a mu zaruãí, Ïe jeho hºadanie sa môÏe skonãiÈúspe‰ne a prospe‰ne. Z dne‰n˘ch politikovpovaÏujme za takého Rudolfa Zajaca, beztoho, aby sme na tomto mieste posudzovalikvalitu jeho reformy. Od takéhoto u‰ºachtiléhozámeru aÏ po úplne bezcennú, ale predov‰etk˘m‰kodlivú a v˘hradne egoistickú ambíciuzískaÈ za kaÏdú cenu veºa bez pracovitosti atalentu, je ‰iroká ‰kála úmyslov. Preto pau‰álneodmietnuÈ a odsúdiÈ v‰etk˘ch, ktorí boli asú ãlenmi HZDS, je veºmi diskutabilné.Zaiste, za úãasÈ v ‰truktúrach politickéhosubjektu v ist˘ch obdobiach, keì sa v Àom bezuzdnevyuÏíva moc na úkor záujmu ‰tátu a miliónovjeho obyvateºov, sa ÈaÏko hºadá ospravedlnenie.A sotva ho aj moÏno nájsÈ. Pravda,na druhej strane predstavitelia oboch koalícií,ktoré od roku 1998 vedie MikulበDzurinda,si neuvedomili a dodnes nechcú uvedomiÈ, Ïeak sa vo veºkom správajú netransparentne vovzÈahu k majetku, s ktor˘m disponujú ‰tátnein‰titúcie a ich ‰ikovní predstavitelia, ak prejavujúnevídanú aroganciu k údelu miliónovobãanov, ak si prisvojujú neprimerane väã‰iepráva a v˘hody, neÏ majú beÏní obãania, a tedaak nekonajú tak, ako sa prislúcha ºuìom vovysokej sluÏbe, dávajú legitimitu v‰etkému, ãosa dialo za dvoch vlád Vladimíra Meãiara.Dnes naozaj ÈaÏko rozlí‰iÈ t˘ch, ão vstúpili doHZDS zo zi‰tn˘ch dôvodov, od t˘ch, ão s podobn˘mzámerom vstúpili do SDKÚ, ANOalebo aj opoziãného Smeru. Preto ak RobertFico nalepuje hanlivé nálepky na ãelá predstaviteºovb˘valej Meãiarovej a teraj‰ích Dzurindov˘chexekutív, mal by si zdrÏanlivo uvedomiÈ,Ïe v jeho prípade okamih pravdy nastaneaÏ vtedy, keì bude Smer vo vláde.HZDS sa prv˘ raz od svojho vzniku stávarovnocenn˘m politick˘m zoskupením. Alebosa blíÏi k takejto pozícii. UÏ dávno nie je privilegovan˘mhegemónom a pomaly prestávabyÈ aj ãiernou ovcou v ko‰iari slovenského parlamentu.Nie je cieºom tejto úvahy hodnotiÈHZDS. Ale náhºad na jeho súãasné spoloãensképostavenie má nezanedbateºn˘ v˘znam zov‰etk˘ch moÏn˘ch hºadísk. Kam vôbec smerujeslovenská politická elita, keì si uÏ Dzurindapodáva ruku s Meãiarom? Je to nebadateºn˘pomal˘ návrat do spoloãenskej atmosféry,ktorú vytvorilo v polovici 90-tych rokovhnutie? OpäÈ sa v ‰pirále vraciame ku katastrofick˘mdejom? Alebo, naopak, tvorca asymbol onej zadú‰ajúcej atmosféry uÏ chápe– po víÈazstve Ga‰paroviãa nad ním –, Ïe zexistenãn˘ch dôvodov tieÏ musí urobiÈ krokprinajmen‰om bokom, ak nie priamo dopredu?A ako má na prípadn˘ tak˘to krok zareagovaÈpravicovo-liberálny blok? Iste by saveºa zjednodu‰ilo, keby sa urobila povestnáhrubá ãiara za minulosÈou HZDS, ale aj nedávnozvoleného prezidenta. V kaÏdej takejtoãiare kdekoºvek na svete sa v‰ak skr˘va váÏnehistorické nebezpeãenstvo: keì sa prepáãiav‰etky zlé ãiny, potenciálni koristníci nadobudnúpresvedãenie, Ïe spoloãnosÈ moÏnobeztrestne okradnúÈ hoci aj o miliardy, len trebamaÈ silnú dávku odvahy a drzosti.Aktuálne moÏnosti prezidenta Ivana Ga‰-paroviãaIvan Ga‰paroviã bol legitímne zvolen˘ adnes je zbytoãné ‰pekulovaÈ, ãi bolo správne,Ïe muÏ s jeho ponovembrovou minulosÈou samá staÈ morálnou autoritou pre slovenskéobãianstvo. Aj keì to nebude preÀho také ºahké,ako by bolo povedzme pre Franti‰kaMiklo‰ka, predsa len jeho osobnostné zázemiemu poskytuje ‰ancu, aby prekroãil v‰etky tiene,ktoré nad jeho zjavom vytvárajú ãierÀavu.Musí sa v‰ak staÈ trochu in˘m ãlovekom, neÏbol doteraz. Je hlúposÈou niekomu predpisovaÈ,ão v‰etko má urobiÈ, aby bol dobr˘m prezidentom.·tátnikom moÏno byÈ na sto spôsobov.Ale jeden z nich si vybraÈ musí, a dozaistanie ten stoprv˘, pre ktor˘ sa rozhodoljeho predchodca.Musí ão najskôr potlaãiÈ svoje malichernéchúÈky charakteristické pre kaÏdého ãloveka– a isto ich má aj Ivan Ga‰paroviã. Veºmi citlivosi musí vybraÈ najbliωích ºudí, aby malpocit istoty, Ïe mu niã neradia preto, lebo chcúv Àom vyvolaÈ pocit (falo‰nej) radosti, ale Ïemu nieão odporúãajú iba z toho dôvodu, leboje to múdre a pozdvihne to jeho autoritu. Dojeho blízkosti by mali radi prísÈ – a on sám byich mal tieÏ poz˘vaÈ – nielen La‰ák a ·atan,ale aj Chudík, Pavel Vilikovsk˘ a Srholec.Mal by si dobre premyslieÈ, ão povie vo svojomprvom závaÏnom verejnom vystúpení. Av ãom bude môcÈ pokraãovaÈ aj v druhom atreÈom. Nemal by ‰íriÈ neodôvodnen˘ optimizmus,ani zlomyseºn˘ pesimizmus, ale zaruãeneby mal prispieÈ k vytváraniu uvoºnenejspoloãenskej atmosféry bez toho, aby zatu‰ovávalneznesiteºné bremená. Mal by sa ãonajviac vyhnúÈ zbytoãn˘m konfliktom s ostatn˘mipopredn˘mi ústavn˘mi ãiniteºmi, najmäo zanedbateºné kompetencie. Mal by byÈ príjemn˘mãlovekom. Tak môÏe – ak by chcel –zminimalizovaÈ problematické okamihy zosvojej politickej histórie.Majestát modern˘ch kráºovKeì Michal Kováã nastupoval do funkcieprezidenta, vyspelé kritické osobnosti ho nemohlipovaÏovaÈ za ãloveka pripraveného pretento úrad. KeìÏe nemali moÏnosÈ zblízka poznaÈjeho osobnostnézázemie, bol pre nichiba b˘val˘m finanãníkoma partajn˘m nominantom.Dosiaº niknepreskúmal a neodhalilkorene jeho zásadnejpremeny, ale jeveºk˘m ‰Èastím premoderné Slovensko,Ïe sa prejavila v pravommomente. Keì sauchádzal o vzácnypost, iste bolo moÏnévymenovaÈ viacero lep‰ích,zdanlivo primeranej‰ích kandidátov.Dnes sa v‰ak treba právom op˘taÈ, ãi by bolitak jednoznaãne obstáli v konfrontácii so spoloãensk˘mzlom a s amorálnosÈou, ktorou nasiakolvtedaj‰í verejn˘ Ïivot, ako sa so cÈouosvedãil Kováã. Táto otázka je o to nástojãivej‰ia,Ïe to, ãím analytici charakterizovalimeãiarizmus, sa v mnoh˘ch ohºadoch preniesloso v‰etk˘mi trpk˘mi dôsledkami aj doãias, keì sa k vláde dostali ºudia, ktorí v opozíciiproklamovali nezmieriteºnosÈ s Meãiarov˘m‰t˘lom politiky.Tragédiou Rudolfa Schustera – i Slovenska– nebolo primárne jeho prednovembrové plnokrvnéãlenstvo v komunistickej strane, aleto, Ïe ho zo svojej duchovnej v˘bavy dôslednenevymazal. Bolo by iste taktné v hodinách,keì Schuster uzatvára svoju prezidentskú kapitolu,hºadaÈ pekné a cenné okamihy jehofungovania v pozícii, ktorú moÏno prirovnaÈk majestátnosti modern˘ch kráºov v európskychdemokraciách. Ale aj keby sme sa akousilovali, ÈaÏko by sme na‰li oporné body,ktoré by nám umoÏnili uviesÈ pozitívny vplyvtohto muÏa na skvalitÀovanie ducha a etosuslovenského spoloãenstva. Nie je to v‰ak vinat˘ch, ktor˘ch prezident rád obviÀoval divnie zo sprisahania proti nemu. Svoj obraz sidenne vytváral on sám. AÏ príli‰ sám.Obaja predchodcovia poskytujú IvanoviGa‰paroviãovi dosÈ materiálu na to, aby pochopilsvoje moÏnosti. A keì ich rozanalyzuje,uvedomí si – ak uplatní dosÈ vnútornej pevnosti–, aké má povinnosti k obãanom Slovenskai k sebe samému. Momentálne mu niãnestojí v ceste, aby sa postavil pred svoju minulosÈzoãi-voãi a aby sám zo seba vykreovalsilnú osobnosÈ. Ani dne‰ní politici nie sú v situácii,Ïe by nepotrebovali silného a ãestnéhoprotihráãa, ako potrebovali svojho Kováãa tí,medzi ktor˘ch v onom ãase patril aj on.57

P O L I T O L Ó G I A·tát ako in‰titúcia organizácie ºudskej spoloãnosti podºa v‰etkého prv˘krát vznikol na prelome 4. a 3. tisícroãiapred n.l. v údolí Nílu a v Mezopotámii. Nevznikol odrazu, náhle, ale ako v˘sledok dlhodobej genézy. Pretov prípade niektor˘ch prechodn˘ch foriem aj váhame, ãi môÏeme uÏ hovoriÈ o prítomnosti ‰tátu alebo nie. ·tát aninebol Ïiadnym logick˘m a nevyhnutn˘m vyústením daného vnútorného v˘voja. Ten mohol ustrnúÈ na niektorommedzistupni, ako sa vo väã‰ine spoloãností na svete aj stalo (Na tom území sa potom presadila niektorá cudzia‰tátna moc). ·tát nebol ani zosobnením nejakej vy‰‰ej mravnosti ãi oslobodením ãloveka od zvôle, násilia,nevedomosti ãi prírodn˘ch síl. Jednu vec v‰ak moÏno o ‰táte povedaÈ urãite– bol najefektívnej‰ou formouusporiadania spoloãnosti v danej dobe. Najlep‰ím dôkazom toho je to, Ïe národy a civilizácie, ktoré vybudovali‰tát, obyãajne dokázali expandovaÈ na úkor t˘ch, ktoré mali iné formy spoloãenského usporiadania.Vznik ‰tátuZákonitosti vzniku ‰tátuZákladnou podmienkou vzniku ‰tátu jeusaden˘ spôsob Ïivota, ktor˘ umoÏÀuje budovaniepríslu‰nej materiálnej základne a stabiln˘chspoloãensk˘ch in‰titúcií. To bolo vpodstate moÏné len po objave poºnohospodárstva,po ktorom veºké a stále strediskáºudského osídlenia nemuseli viac vznikaÈ lenna miestach, kde to umoÏÀovala v˘nimoãnásúhra okolností, ale prakticky v‰ade, kde sanachádzala vhodná pôda a voda. Akurát preplodiny z Predného a ëalekého v˘chodu platiloobmedzenie, Ïe muselo ísÈ o mierne alebosubtropické pásmo. Na starom kontinentesa tak˘to pás v historick˘ch dobách tiaholmedzi pribliÏne 20 aÏ 55 stupÀom severnejzemepisnej ‰írky od Atlantiku aÏ po Tich˘oceán. Av‰ak samostatne nezávisle od in˘chcentier vznikol ‰tát len na niektor˘ch veºmiohraniãen˘ch územiach. Na väã‰inu ostatn˘chbol prinesen˘ zvonka – ãi uÏ ako vzorz cudziny, ktor˘ bolo radno nasledovaÈ alebov podobe expanzie niektorého uÏ existujúceho‰tátu. AÏ do prelomu letopoãtov ‰tátneútvary pokr˘vali asi desaÈ percent rozlohysú‰e. Na konci 15.storoãia pribliÏne 20%.Potom nastala prudká expanzia predov‰etk˘meurópskych ‰tátov.Znamená to okrem iného dve veci: predov‰etk˘m– ako uÏ bolo zdôraznené – Ïe ‰tátnie je Ïiadnym automatick˘m vyústením v˘vojanejakej konkrétnej ºudskej komunity.ªudia – aj na pomerne vyspelom stupni materiálnejkultúry – môÏu ÏiÈ dlhé tisícroãia vin˘ch – alternatívnych formách organizáciespoloãnosti. Preto oznaãenie pred‰tátne, podktoré sú ãasto zah⁄Àané, je nevhodné. NavodzujetotiÏ akúsi implicitnú predstavu, Ïe v˘vojmusí vÏdy nevyhnutne smerovaÈ k zalo-Ïeniu ‰tátu, ão nie je pravda. Pojem ne‰tátneformy je preto v˘stiÏnej‰í a v tomto ãlánkumu bude dávaná prednosÈ.Druh˘m poznaním je skutoãnosÈ, Ïe ‰tát sahistoricky ukázal byÈ najefektívnej‰ou formouorganizácie spoloãnosti. Postupne ju muselipod konkurenãn˘m tlakom prevziaÈ a spoloãnosti,kde pôvodne nevznikol, alebo bolinejakou ‰tátnou organizáciou prevalcované apodrobené. Konkrétnemu jednotlivcovi saale v ‰táte zásluhou rôznych daní, re‰trikciía poÏiadaviek môÏe ÏiÈ hor‰ie ako mimo neho.·tát v‰ak dokáÏe zabezpeãiÈ preÏitie a reprodukciucelej komunity lep‰ie ako iné formácie.V ãase vojenskej konfrontácie s in˘mikomunitami má vìaka svojej organizáciiistú prevahu a taktieÏ vynucovaním poriadkua disciplíny dovnútra vytvára lep‰ie podmienkypre ekonomick˘ rozvoj a biologickúreprodukciu.·tát je a bol definovan˘ rôznymi spôsobmi.V skutoãnosti nie je ani jednoduché povedaÈ,kde prebieha nejaká hlavná hraniãnáãiara od prekonanie ktorej moÏno povedaÈ, Ïev niektorej spoloãnosti, niektorej kultúre jeprítomn˘ ‰tát. Rozhodne to nie je púhy zánikpôvodnej rovnosti ºudí. Ani to, Ïe v spoloãnostiexistujú jednotlivci, ktorí riadia a organizujúãinnosÈ ostatn˘ch a nezúãastÀujú sapracovného procesu. Veì to môÏu robiÈ na základevlastnej autority spoãívajúcej v osobn˘chvlastnostiach alebo majetkového primátu.Vlastník veºkostatku, od ktorého závisiav‰etci ostatní obyvatelia dediny a ktor˘ jeobsluhovan˘ otrokmi, nie je e‰te predstaviteºom‰tátnej moci. Jeho moc vypl˘va z nehosamého a z majetku, ktor˘ vlastní.·tát vzniká so vznikom profesionálnehoúradníctva a profesionálnej armády– teda sovznikom in‰titúcií, ktoré majú moc nad ºuìmina inom základe ako na osobnej autoriteich reprezentantov. Ba naopak – úradníci, policajtia vojaci môÏu byÈ ºuìmi relatívne nebohat˘mia spoloãnosÈou vysmievan˘mi aodsudzovan˘mi – av‰ak ich moc vypl˘va zmoci celej in‰titúcie, ktorú oni reprezentujú.Poslu‰nosÈ si nevynucujú osobne a jednotlivo,ale ako kolektív, ako organizácia. Odporovaniejednotlivému úradníkovi má za následokspustenie ma‰inérie, ktoré vedie kpriamemu mocenskému zásahu voãi takémutoopováÏlivcovi. ·tát ako in‰titúcia – akokolektívne teleso– je silnej‰í neÏ iné korporácieãi jednotlivci v danej spoloãnosti. Je tospoloãenská in‰titúcia, ktorá vyhrala – ktorása presadila v súboji medzi rôznymi alternatívnymiorganizáciami (rodové ‰truktúry, náboÏenskébratstvá, samosprávy a pod.) o nadvládunad spoloãnosÈou.Pre ‰tát je typické, Ïe moc sa vykonáva akoosobitné povolanie a ‰tát vzÈahuje svoju mock niektorému veºmi konkrétnemu územiu.Îije z dávok a daní, ktoré ukladá obyvateºstvu,ktoré v‰ak hospodári samostatne a jednotlivoalebo v rámci obãín oddelen˘ch od‰tátu. ·tát vystupuje voãi populácii vrchnostensky–pokiaº väã‰ina vzÈahov v spoloãnostije zaloÏená na nejakej forme v˘meny, hociãasto len formálnej a nerovnoprávnej, ‰tátusa odovzdávajú hmotné a iné statky vrátanevlastn˘ch Ïivotov (keì dôjde k najhor‰iemu)zdanlivo zadarmo. Aj podºa na‰ejslovenskej praxe sú dane vnímane ako dávky,ktoré sú bezodplatné. To, Ïe existencia ‰tátuzabezpeãuje preÏitie niektorého spoloãenstvaa podmienky pre organizovan˘ Ïivot, súaÏ následné a ãasto nepriame v˘hody ‰tátomposkytované.·tát zároveÀ musí maÈ urãitú legitimitu.AspoÀ do urãitej miery musí byÈ akceptovan˘t˘mi, ktor˘ch ovláda.Na ‰tát a jeho vznik sa moÏno pozeraÈ z viacer˘chuhlov pohºadu. Existujú teórie nábo-Ïensko-teologické, ktoré chápu ‰tát ako in‰-titúciu ustanovenú vy‰‰ou mocou. Teórie mocenskéãi blízke sociálnemu darwinizmu tvrdia,Ïe vznik ‰tátu nevyhnutn˘m dôsledkommocenskej nadvlády silnej‰ích nad slab‰ími.Podºa in˘ch názorov – patriarchálnych teórií– ‰tát vzniká roz‰írením pôvodnej veºkorodiny.Táto predstava skutoãne môÏe zodpovedaÈrealite v prípade postupného vznikumalého ‰tátu z niektorého kmeÀa. Patrimonátneteórie povaÏujú za základ ‰tátu vlastníctvoúzemia a pôdy. Veºk˘ v˘znam mala vminulosti zmluvná teória, ktorá patrí medzinajznámej‰ie. Zrejme preto, Ïe bola odrazompre rôzne politické uãenia 18.–20.storoãia.Podobne bola vyuÏívaná aj etická teória, ktoráodôvodÀuje vznik a existenciu ‰tátu morálnounutnosÈou: ‰tát je podºa nej jedinoumoÏnosÈou ako realizovaÈ kategorické morálneidey. Na ‰tát sa môÏeme pozeraÈ aj ako58

P O L I T O L Ó G I Aprípade antického Grécka. Av‰ak bol to jav,ktor˘ bol príznaãn˘ uÏ pre neskoroneolitickéspoloãnosti Predného v˘chodu. Skúsenostizo Ïivota americk˘ch domorodcov naznaãujú,Ïe veºkosÈ kmeÀa asi nemôÏe presiahnuÈ20 000 osôb. Potom sa zaãne kmeÀprirodzene rozpadaÈ.Pre v˘kon práva v rodovej a kmeÀovejspoloãnosti je typická svojpomoc. Existuje istápredstava o tom, ão je alebo ão nie je právom,ale neexistujú nestranné ‰truktúry na jehovymáhanie. KaÏd˘ sa musí spoliehaÈ napomoc svojho rodu ãi kmeÀa. A je povinnosÈouv rámci rodovej súdrÏnosti kaÏdéhopríslu‰níka rodu pomstiÈ krivdu spáchanú naniektorom inom ãlenovi rodu. Hovoríme o rodovejpomste. Na jednej strane musíme pripustiÈ,Ïe nie je aÏ tak˘m neefektívnym mechanizmomtlmenia násilia. Ak niekto vie, Ïenejak˘m zloãinom môÏe na seba a na vlastn˘rod obrátiÈ hnev celého iného poãetnéhospoloãenstva, urãite bude váhaÈ, ãi spustí takútoma‰inériu. Na druhej strane, ak sa nejak˘tak˘to zloãin vyskytne, ‰pirála odvetn˘chkrokov môÏe byÈ nekoneãná. Dva rody ãikmene sa môÏu dostaÈ do nekoneãn˘ch vojen,ktoré nie je moÏné ukonãiÈ a ktoré ãastovedú aÏ k fyzickej likvidácii celého jednéhorodu vrátane Ïien a detí, ão je najistej‰í spôsobako vylúãiÈ moÏnosÈ toho, Ïe vstanú novípomstitelia. V kmeÀov˘ch spoloãenstváchsamozrejme sú prítomné aj mechanizmy nadosiahnutie zmieru – rôzne rady star‰ích azmierovacie súdy, ktoré pôsobia na rody, abysa dohodli alebo aby prijali navrhnut˘ zmier.V jeho ustanoveniach nejde ani tak o potrestaniepáchateºa, ale skôr o vyrovnanie ‰kody,ktorú si navzájom rody spôsobili. Dajme tomuv podobe: „SmrÈ ná‰ho náãelníka je vyrovnanásmrÈou troch va‰ich bojovníkov a zadve Ïeny, ktoré ste nám uniesli, e‰te zaplatítenáhradu vo v˘‰ke desiatich kráv za kaÏdú.“Rozhodujúce je ukonãiÈ násilie cestoukompromisu – nie dosiahnuÈ spravodlivosÈpodºa na‰ich predstáv o vine, treste a odpustení.Tie sú uÏ ovplyvnené existenciou ‰tátnejmoci t˘ãiacej sa nad obyãajn˘mi obãanmia ktorá zasahuje do vzÈahov medzi nimi amá moc vôºu a povinnosÈ trestaÈ t˘ch, ão poru‰ujúprávne normy.Na prechode medzi kmeÀov˘m zriadeníma vojenskou demokraciou sa ãasto vyskytujekombinovan˘ systém zloÏen˘ z prvkovoboch. U niektor˘ch etník pôsobia súãasnedve paralelné ‰truktúry – jedna rodová skmeÀov˘m náãelníkom pre ãas mieru a druhávojenská s vojensk˘m náãelníkom pre ãasvojny. Prv˘ má úlohy sudcovské, kultové ahospodárske, druh˘ je vojensk˘m veliteºoma zastupuje kmeÀ navonok. V in˘ch prípadochsúbeÏná kmeÀová a vojensko-územnáorganizácia sa môÏe stretaÈ v osobe jednéhonáãelníka – predobrazu monarchu.V ìal‰om stupni – potom ako vojenskínáãelníci získali prevahu – v prípade vojensk˘chdemokracií, ãiÏe náãelníctiev, sa dojedného spoloãenstva organizoval väã‰í poãetºudí, neÏ sa mohol osobne poznaÈ a ktorísa uÏ nepovaÏujú navzájom za ãlenov jednejrodiny – za príbuzn˘ch s dôsledkami, ktoréz toho vypl˘vali. Prvé takéto spoloãenstva saobjavili na Prednom v˘chode asi okolo roku5000 pred n.l. Na pouÏitie sily vnútri spoloãnostisi monopol vyhradil vojensk˘ náãelnaarbitra, ktor˘ zabraÀuje v˘skytu násiliamedzi jednotlivcami– vyvlastnil ich právo apotenciál pouÏívaÈ násilné prostriedky.V súãasnosti sa najväã‰ia pozornosÈ venujekomplexu antropologick˘ch teórií ‰tátu.Tie vidia v˘voj ‰tátu ako dôsledok spoloãenskéhov˘voja po neolitickej revolúcii, po presadenísa poºnohospodárskej civilizácie.Obyãajne vychádzajú z poznania prirodzenostiãloveka a spoloãnosti. SnaÏia sa opísaÈv˘voj ‰tátu asi tak ako historicky prebiehal anepomáhajú si nejak˘mi fikciami – napríkladfikciou spoloãenskej zmluvy. V tejto‰túdii je ‰tát posudzovan˘ predov‰etk˘m právez pohºadu tejto teórie, ktor˘ bude doplnen˘aj úvahami mocensko-politick˘mi.Cesta ku vzniku ‰tátuUsadl˘ spôsob Ïivota podnietil cel˘ reÈazecnásledn˘ch spoloãensk˘ch zmien. Vznikalipomerne veºké komunity, kde vzrástolpoãet rôznych interakcií medzi navzájom sicudzími ºuìmi (a aj medzi t˘mito komunitami,ako uvidíme neskôr), ktoré nebolo moÏnézvládaÈ star˘m spôsobom, ak˘ fungoval vtlupe lovcov a zberaãov. Napríklad poãetobyvateºov známej lokality Catal Hüyük(8000 – 5000 pred n.l.) v Anatólii dosahovalaÏ 5000 osôb a táto obchodovala dokonca smeìou zo Sinajského polostrova. Poºnohospodárstvonavy‰e vyÏadovali istú dovtedynevídanú organizáciu práce a plánovanie–siatie, Ïatie, uskladÀovanie potravín a ich distribúcia.Väã‰ia hustota obyvateºstva a uskladÀovaniezásob, teda veºkého mnoÏstva potravínprechovávan˘ch cel˘ rok, ktoré bolo moÏnéukradnúÈ alebo zniãiÈ, viedli k nárastu konfliktovmedzi spoloãenstvami. Preto bolo potrebnési zaobstarávaÈ zbrane a vojensky saorganizovaÈ. Nevraviac o ochrane úrody apozemkov pred susedmi a nájazdníkmi. Aksa stretávame s tézou, Ïe ‰tát slúÏi na utlmovanievnútorného násilia v spoloãnosti, nejdeani tak o násilie medzi skutoãn˘mi jednotlivcamiv rámci malej (napríklad takejto poºnohospodárskej)komunity. Tá má dosÈ in˘chprostriedkov (rodinné putá, prirodzená autoritaniektor˘ch osobností) – ‰tát (ak mu pripí‰emetúto funkciu) slúÏi predov‰etk˘m napotláãanie násilia medzi mal˘mi ºudsk˘mikomunitami.Poºnohospodárstvo a pastierstvo, i keì nemuselibyÈ hneì efektívnej‰ie ako lov, umoÏniliprodukovaÈ stabiln˘ a hlavne vypoãítateºn˘prebytok, ktor˘ bolo moÏné zhromaÏìovaÈa vymieÀaÈ za iné statky. Mohla sapreto vytvoriÈ ‰pecializovaná skupina, ktorása nemusela venovaÈ zaobstarávaniu si potravyako hlavnej ãinnosti. Vykry‰talizovalisa skupiny remeselníkov. âo automatickyspôsobilo vznik nejakej formy v˘meny a obchodu,ktor˘ bolo taktieÏ potrebné regulovaÈa kontrolovaÈ.Nakoniec, moÏnosÈ hromadiÈ majetok skôralebo neskôr zapríãinila, Ïe sa objavili ºudia,ktorí ho mali viac neÏ ostatní – hovoríme o majetkovejdiferenciácii. Títo mali pochopiteºn˘záujem vymyslieÈ systém, ktor˘ by im ho umo-Ïnil ochrániÈ pred menej úspe‰n˘mi (rozumejchudobnej‰ími) ãlenmi spoloãnosti.Jednoducho povedané – takáto nová úroveÀÏivota si vyÏadovala iné mechanizmyriadenia, neÏ mala spoloãnosÈ lovcov a zberaãov.Aby sa dlhodobo mohla dosiahnuÈ dosiahnutáúroveÀ – reprodukcia danej spoloãnostiv rámci dlh‰ieho spoloãenského intervalu,ão musíme povaÏovaÈ za hlavnú úlohukaÏdej spoloãnosti, ak má obstáÈ v súÈaÏi sin˘mi – muselo dôjsÈ k zmene spôsobu jej riadenia.Vznik ‰tátu v‰ak nebol samozrejmou a aniprvou odpoveìou na zmenené pomery. Kvzniku ‰tátu sa spoloãnosÈ (tam, kde vznikal‰tát samostatne) dopracovalo aÏ po v˘vojiprebiehajúcom vo viacer˘ch medzistupÀoch.Na kaÏdom z nich sa mohol v˘voj zastaviÈalebo niektoré z nich mohli byÈ aj preskoãené– dajme tomu v dôsledku modernizaãn˘chvplyvov z in˘ch krajín.Evoluãne sa medzi základnou tlupou niekoºk˘chdesiatok lovcov a ‰tátom nachádzajúminimálne dva typy spoloãenského usporiadania.:kmeÀové zriadenie a náãelníctvo –v na‰ich oblastiach aj pod vplyvom marxistickejliteratúry oznaãované za vojenskú demokraciu.Kmene organizované na príbuzenskom základemôÏu byÈ prítomné uÏ aj v spoloãnostilovcov-zberaãov – typickej‰ie sú v‰ak pretrocha vyspelej‰ie a bohat‰ie kultúry. Podmienkouje buì vlastná produkcia potravínalebo prostredie s mimoriadne koncentrovan˘miprírodn˘mi zdrojmi.KmeÀ má niekoºko stoviek aÏ tisíc osôb aobyãajne aj nejaké stále územie, ãi dokoncasídlo, ktoré bráni pred prípadn˘mi votrelcami.V rámci kmeÀa existujú uωie skupiny–rody alebo klany. Poãet ºudí v kmene je e‰testále dostatoãne nízky na to, aby sa takmerv‰etci navzájom poznali a povaÏovali sa zapríbuzn˘ch. Vzájomné príbuzenské vzÈahysú dostatoãne silné a tak vnútorná regulácianásilia nepotrebuje Ïiadne súdy a políciu. OrganizáciaÏivota rodov a kmeÀov stále môÏebyÈ zaloÏená na neformálnej autorite ich vodcov.Tí sú dosadzovaní a odvolávaní rodmi akmeÀmi. O dôleÏit˘ch veciach rozhoduje cel˘kmeÀ alebo kmeÀová rada. Ich rozhodnutiemusí byÈ fakticky jednomyseºné a tedakonsenzuálne. Sociálne rozvrstvenie je nev˘razné,pretoÏe kaÏd˘, kto len tro‰ka zbohatne,sa na základe príbuzensk˘ch záväzkovmusí deliÈ so svojimi blízkymi, ktor˘ch je neúmerneveºa – prakticky cel˘ rod. Rod a kmeÀmôÏu maÈ svoje vlastnú územia, ktoré si bránia.Prípadná vojenská organizácia je zalo-Ïená na rodovej.Ak kmeÀ sa uÏ venuje poºnohospodárstvu,jeho sídelná ‰truktúra má podobu siete poºnohospodárskychobãín zaloÏen˘ch na vzájomnompríbuzenstve a kolektívnom vlastníctve,spoloãnej práci a uÏívaní jej v˘dobytkov.Jedno sídlo je obyãajne ústredné.Kvôli usadlému spôsobu Ïivota a potrebepracovn˘ch síl, teda v˘razne pronatalitn˘chfaktorov, vzniká problém populaãn˘ch prebytkov.V kaÏdej generácii sa objavuje vÏdyskupina, ktorá musí odísÈ a zaloÏiÈ si vlastnúosadu, vlastnú obãinu. âasto aj za cenu pre-Èatie dovtedaj‰ích kmeÀov˘ch a politick˘chväzieb. In˘m rie‰ením je vojna a roz‰irovanievlastného územia na úkor ostatn˘ch. Dobrezdokumentované máme obe rie‰enia – kolonizáciui vojnu v‰etk˘ch proti v‰etk˘m v59

P O L I T O L Ó G I Aník, ktor˘ získaval svoj post obyãajne na dediãskomzáklade alebo bol volen˘ len z radovnajbohat‰ích rodín. Pôvodné decentralizovanémechanizmy rozhodovania boli nahradenémonokratick˘m systémom. Miestoporád dedinskej ãi kmeÀovej rady, kde sarozhodnutie dosahovala konsenzom, rozhodovalteraz náãelník, hoci i na základe odporúãanístar‰ích kmeÀov˘ch orgánov. I samotnézloÏenie kmeÀov˘ch a rodov˘ch orgánovsa mení. Prístup k ním majú predov‰etk˘mbohat‰í jednotlivci. Tak˘to náãelníkje skutoãn˘m „kráºom“ z úsvitu gréckych, italick˘ch,keltsk˘ch a ‰kandinávskych dejín,„knieÏaÈom“ zo slovansk˘ch a „sudcom“ zoÏidovsk˘ch.Náãelníci, ich rodiny a niektoré vrstvy ichpomocníkov – zárodku byrokracie – sú uÏ oddeleníod zvy‰ku populácie a obyãajne súnajbohat‰ími jednotlivcami. Objavuje sa sociálnadiferenciácia. Vzniká tak vrstva náãelníkova ich pomocníkov, voãi ktor˘m sú ostatníobyvatelia v podriadenom postavení a dávajúsa ich ochranu. A na niωích úrovniachriadenia sa môÏu vyskytovaÈ rôzni podnáãelnícis odstupÀovanou hierarchiou. Riadeniespoloãnosti si vyhradzujú niektoré privilegovanépríbuzenské klany, ktorí sa izolujúod zvy‰ku populácie a odvodzujú svoju legitimituod tradície niektor˘ch zakladateºsk˘chosobností. Privilegované rody sú hierarchizovanépodºa vzÈahu k prvotnej línii.Hoci je ãast˘m prípadom, Ïe táto spoloãnábiologická príbuznosÈ príslu‰níkov jednéhorodu bola vymyslená dodatoãne. Rozdeleniena rody mohli byÈ aj záleÏitosÈou nejakej organizaãnejvnútrokmeÀovej reformy – vychádzajúcejnapríklad z vojensk˘ch potrieb–ku ktorej sa vymyslela celá zdôvodÀujúcamytológia, a preto pokusy napríklad v prípadestarého Ríma ãi gréckych miest zo správo rodovej ‰truktúre vyvodzovaÈ príli‰né uzáveryo pôvode jednotliv˘ch zloÏiek populácienie sú na mieste. Genealogické manipulácie,následné genealogické legitimizácie apriame v˘mysly boli súãasÈou vtedaj‰iehobudovania „politickej identity“ a základom navytváranie spojenectiev ãi prideºovania úradov.Jednotlivé rody ãi klany mávali niekedyv rámci tak˘chto spoloãenstiev pridelenéa vyhradené urãité profesijné funkcie – privilegovanérody si delili rôzne kÀazské, bojovníckeãi ceremoniálne úlohy, menej privilegovanéskôr iné profesie. V Indii tento v˘vojdo‰iel aÏ ad absurdum.Dobrou ilustráciou je ‰truktúra izraelsk˘chkmeÀov v postmojÏi‰ovsk˘ch ãasoch. V˘sadn˘m„kmeÀom“ boli leviti – kÀazi a sudcovia.Ostatné obyvateºstvo sa delilo na dvanásÈkmeÀov oznaãen˘ch podºa Jozefa a jehobratov. Pravdepodobne ne‰lo o skutoãn˘chpotomkov jednej rodiny a jej ãlenov, alerozdelenie bolo vyvolané administratívnymia vojensk˘mi potrebami a dodatoãne bolosymbolicky napasované do rodovej schémy,ktorá bola vtedaj‰iemu mysleniu bliωia. Ajrôzne reformy, napríklad v Aténach, ponechávalinov˘m jednotkám názvy beÏné vkmeÀovom zriadení a keby sme boli nebolidostatoãne informovaní, moÏno by nás tomohlo zviesÈ k predstave, Ïe skutoãne ide onejaké skupiny so spoloãn˘m pôvodom.Náãelníkovi sa uÏ odovzdáva ist˘ – viacmenejpravideln˘ tribút. Náãelník má dôleÏitéslovo predov‰etk˘m pri vedení vojensk˘choperácií, ktoré sa stávajú súãasÈou kaÏdodennéhoÏivota. V podstate sa on a jeho najbliωípôvodne vy‰vihli zo skupiny profesionalizujúcichsa bojovníkov. A vojenská organizáciaakosi nevyhnutne smeruje k autokratickémuriadeniu a hierarchickému systému.V ãase vojny v‰etk˘ch proti v‰etk˘chspoloãenstvá s vládou jednotlivca mali zrejmev˘hodu pred demokratick˘mi. E‰te stálev‰ak v˘znamné postavenie má zhromaÏdeniev‰etk˘ch slobodn˘ch muÏov- bojovníkov.Ostatní v‰ak uÏ do neho nemajú prístup. Mocnáãelníkov e‰te stále ani nie je absolútna.Ekonomické efekty takéhoto spoloãenskéhousporiadania môÏu byÈ rôzne. Archeologickénálezy dokazujú, Ïe vo v náãelníctveãi pri vzniku ‰tátu Ïivotná úroveÀ základnejmasy obyvateºstva môÏe dokonca poklesnúÈ,pretoÏe to je povinné odovzdávaÈveºkú ãasÈ nadproduktu nov˘m vládcom. Nadruhej strane uÏ existuje pomerne rozvinut˘obchod – predov‰etk˘m s luxusn˘mi predmetmi,ktor˘ch spotrebiteºmi sú nové vládnucetriedy. Rozvíjajú sa aj remeslá, ktorémajú svojich stálych odberateºov – vy‰‰iutriedu a vojsko.Niekedy je ÈaÏké rozlí‰iÈ tak˘to náãelníckysystém od primitívneho monarchistického‰tátu. Rozhodujúca bude zrejme úroveÀ profesionalizáciea skutoãnej ‰pecializácie byrokraciea ich statusov˘ charakter: Vyberá ist˘podnáãelník dane pre seba a pre vy‰‰iehonáãelníka alebo pre nejakú korporáciu, ktorúzastupuje – pre ‰tát? Pokiaº príslu‰nosÈ kbyrokracii ãi rôznym podnáãelníckym vrstvámbolo v náãelníctvach urãovaná rodovoupríslu‰nosÈou k dominantnej skupine, v ‰tátochbyrokracia je a bola aspoÀ sãasti vyberanána základe osobn˘ch schopností a kvalifikovanejprípravy. Niektor˘ podnáãelníkãi prvotn˘ byrokrat nezískava svoje miesto nazáklade príslu‰nosti k nejakej úradníckej rodine,ale t˘m, Ïe ho ‰tát reprezentovan˘ panovníkomurãil za úradníka. UÏ nereprezentujeautoritu vlastnú alebo svojej privilegovanejrodiny, ale ‰tátu. Zv˘raznila sa aj horizontálna‰pecializácia v rámci byrokracie(napr. na sudcov, daÀov˘ch úradníkov, vedúcichverejn˘ch prác a pod.). Vzniká profesionálnavojenská vrstva a taktieÏ sa prehlbujetriedne rozvrstvenie. V ‰táte je moc navy‰eorganizovaná na teritoriálnom základe– ‰tát a jeho vládcovia sú vládcami územia–na rozdiel od kmeÀového zriadenia ãi náãelníctva,kde platí personálny princíp organizáciespoloãnosti. Preto sa aj takéto spoloãenstvomôÏe organizovane presunúÈ na inéúzemie pri zachovaní politickej kontinuity.Niekedy môÏeme za hranicu medzi náãelníctvamia ‰tátmi povaÏovaÈ niektor˘ akt,ktor˘ rozbil zvy‰ky kmeÀového zriadenia anahradil ho in˘m usporiadaním – územn˘malebo podºa veku (kvôli vojensk˘m potrebám).Prvé ‰tátyPrvé ‰táty, ktoré vyrástli z náãelníctiev boliprirodzene malé, ão nás nesmie udivovaÈ.Staroveké technické moÏnosti dopravy a tedaaj kontroly boli malé a prirodzená územnáorganizácia je taká, Ïe sa obmedzuje naúzemia, ktoré sú v dosahu jedného – dvochdní cesty. Väã‰ie ‰táty vznikali aÏ v rámci bojaa neºútostnej konkurencie tak˘chto komunít.Tak˘mto ‰tátom v subtropickom pásmeprischlo oznaãenie mestské ‰táty, pretoÏe maliobyãajne len jedno veºké stredisko, ktorévzniklo spojením niekoºk˘ch dedinsk˘chobãín. Viac neÏ mestom by sme takéto centrumnazvali hradiskom, pretoÏe jeho funkcieboli predov‰etk˘m obranné a sídelné. Tiefunkcie mesta, ktoré podºa nás dnes robiamesto mestom (koncentrácia priemyslu, obchodua sluÏieb) nemuselo byÈ nevyhnutnousúãasÈou takéhoto starovekého centra. Rozhodnev‰ak starovek˘ „mestsk˘“ ‰tát nebolobmedzen˘ múrmi mesta, ako si môÏemepredstavovaÈ na základe skúsenosti so stredovek˘mimestami. Bydlisko mimo múrovnemuselo vôbec znamenaÈ Ïiadne oslabenieobãianskych práv. Asi najskôr by sme ichmohli oznaãiÈ za „územne malé ‰táty s jedn˘mcentrálnym hradiskom“. Neskôr centrum,ktorého obyvatelia si e‰te boli ako-takrovnoprávni, si priãleÀovalo a podrobovaloaj slab‰ie okolité obãiny...Ale ani väã‰ie ‰táty aÏ do 19. storoãia – dovzniku modern˘ch spojovacích a dopravn˘chprostriedkov – v úplnosti nevyrie‰ili problémpostupného oslabovania faktickej autorityústrednej moci na územiach príli‰ vzdialen˘chod jej centra. Putujúci dvor – vláda zkonského sedla – taká typická pre stredovek,problém rie‰ila len zdanlivo, pretoÏe i pohybujúcisa vládcovia nemohli byÈ prítomní„v‰ade“ v tej istej chvíli. Nech sa pohybovaliakokoºvek r˘chlo, vÏdy niekde, kde ich bolotreba, práve neboli. Systém rôznych miestokráºova guvernérov bol niekedy zradn˘m,pretoÏe títo si po istom ãase zaãínali budovaÈnezávislé postavenie a mohli ºahko podºahnúÈpoku‰eniu sa od ústrednej vlády odtrhnúÈ.KeìÏe produktivita práca uÏ bola v prv˘ch‰tátoch vysoká, potenciálny otrok ãi sluhauÏivil nielen seba ale aj svojich pánov. Pretobolo moÏné postúpiÈ od bezprostrednéhozúÏitkovania porazen˘ch nepriateºov vo formekanibalizmu k ich zajímaniu a podrobovaniusi.Vznik rozsiahlej‰ích‰tátnych útvarov·tát pravdepodobne nevznikol len ako produktnutnosti organizovaÈ prácu. Na to si vystaãiladedinská obãina sama. Na to mala dostatoãnúschopnosÈ sebaorganizácie, ktorábola postaãujúca aÏ vlastne do konca 19.storoãia.·tát je zrejme produktom vojen. NutnostivybudovaÈ vojenskú ‰truktúru, ktorá bychránila takúto komunitu, a potreby ju ÏiviÈ.V slovíãku nutnosÈ nie je Ïiadny historick˘determinizmus – vyjadruje len to, Ïe komunity,ktoré si ju nevybudovali, boli zniãené apodrobené komunitami, ktoré ju mali. Dokoncapodrobovanie in˘ch komunít sa stalonevyhnutn˘m, pretoÏe vojensk˘ náãelník,aby obstál v súÈaÏi, musel nevyhnutne posil-ÀovaÈ svoju moc. V spoloãnosti s limitovan˘mimoÏnosÈami technologick˘ch investíciíje najefektívnej‰ou cestou roz‰irovania eko-60

P O L I T O L Ó G I Anomickej základne ovládnutie a spoplatnenieìal‰ích a ìal‰ích komunít, ìal‰ích a ìal‰íchúzemí, aby bolo z ich hospodárskych zdrojovmoÏné vyÏivovaÈ väã‰ie a väã‰ie vojská.âím sa pravda, posilÀuje moc toho, kto vládnearmáde, aj v rámci pôvodného spoloãenstva.Nie len: „·táty robia vojny, ale aj vojnyrobia ‰táty“. Je to kon‰tatovanie faktu – nieapológia vojny a ani ‰tátu. V skutoãnostivznik ‰tátu znamenal otroctvo pre neprivilegovanémasy. AÏ v 19. storoãí existencia ‰tátzaãala maÈ pozitívny efekt na Ïivot základnejmasy obyvateºstva. Dovtedy by mu bololep‰ie bez ‰tátu, pravda za podmienky, Ïe byhustota osídlenia bola asi desaÈkrát niωia....Vytváranie väã‰ích ‰tátov ani nie je moÏnébez vojny– pretoÏe aj vládcovia mal˘ch autokratick˘ch‰tátov sú rovnako Ïiarliví nasvoju moc ako vládcovia veºk˘ch impérií.Dobytie takéhoto malého ‰tátika ãi usadléhokmeÀa znamenalo, Ïe pôvodná vrstva vládcovbola zlikvidovaná a nahradená nov˘mivládcami zo zvíÈaziv‰ej obce ãi politickej‰truktúry– predov‰etk˘m z radov vojenskejdruÏiny knieÏaÈa – ale ist˘ prospech z víÈazstvamohli maÈ aj iní jeho súkmeÀovci. No anoví vládcovia uÏ neboli tak zviazaní ohºadomvoãi star˘m tradíciám ako pôvodní. Prenich bolo podrobené obyvateºstvo len vykorisÈovanoumasou a nie spolurodáci. O to viacdávok mohli z neho ãerpaÈ, viac sa od nehooddeºovaÈ a plne sa sústrediÈ na vládnutie.Väã‰ina ‰tátov nakoniec aj tak vznikla: – skupinadobyvateºov alebo men‰ie integraãnécentrum ovládli kmeÀovo ãi etnicky cudzieúzemie a z víÈazov sa stávala vrstva pánov.Na druhej strane vznik vrstvy otrokov a nevoºníkovbol závaÏn˘m stimulom na budovaniea upevÀovanie ‰tátnej moci, aby ich bolomoÏné udrÏaÈ v takomto podruãí. Pritomobãinové zriadenie bolo dlho zachované– ajpreto, Ïe vyhovovalo z hºadiska daÀového aadministratívneho. No obãiny podliehali ‰tátua popri pozemkoch patriacich obãine sa objavujúaj veºkostatky vládcov a vysok˘chúradníkov.Ak toto bola takpovediac vnútorná cestavzniku ‰tátu – cestou vnútorného v˘voja a sociálnejdiferenciácie a aÏ následnej expanzie,poznáme e‰te druhú cestu – vonkaj‰iu. Keìskupina bojovníkov vedená silnou osobnosÈou– charizmatick˘m náãelníkom – ovládneexistujúce poºnohospodárske obãiny a nanútisa im ako vládnuca vrstva vyberajúca poplatokza ochranu. Takáto skupina bojovníkovboli ºudia, ktorí sa nejak˘m spôsobom vyradiliz kmeÀovej alebo ‰tátnej organizácie:vysÈahovalci, vyhnanci alebo dobrodruhovia.Celkom oprávnene sa môÏeme p˘taÈ, ãivznik ‰tátu bol ak˘msi zákonit˘m javom a ãineboli moÏné aj nejaké alternatívne cesty, alternatívneformy organizácie spoloãnosti. Atakéto otázky uÏ mnohí politickí antropológoviakladú – uÏ len t˘m, Ïe ‰tát oznaãujú lenza jednu z moÏn˘ch historick˘ch kon‰trukcií.Alternatívy voãi ‰tátuAlternatív voãi ‰tátu je niekoºko. Predov‰etk˘msa v˘voj môÏe zastaviÈ na úrovnikmeÀového zriadenia ãi vojenskej demokracie,ako sa veºmi ãasto aj stávalo. V tak˘chtosituáciách do t˘chto spoloãenstiev ‰tátnamoc bola prinesená zvonka. Okrem toho v˘vojnemusí ísÈ v naznaãenej línií a v históriiãi etnografii nachádzame niekoºko ne‰tátnychalternatívnych foriem organizácie:Obãiny sa napríklad nemusia rozvíjaÈ smeromk ‰tátu ale môÏu byÈ petrifikované aorientované smerom dovnútra (ak sa im podarízabezpeãiÈ si mier so susedmi). ëal‰oualternatívou je samospráva. TreÈou, málo známaa málo zdokumentovanou ‰truktúrou súformalizované náboÏenské a bojovnícke bratstvá,ãasto pôsobiace v utajení. ·tvrtou a piatoumoÏnosÈou sú zväzy bojovníkov (bojovníckedruÏiny) a náboÏenské ãi ãarodejníckeorganizácie.Príkladom veºmi prepracovanej formyobãiny, ktorá dokázala preÏiÈ stároãia a dobreorganizovaÈ Ïivot svojich príslu‰níkov jeindická obãina. Taká typická indická obãinamohla maÈ okolo 750 obyvateºov. Je to asi 150rodín.Má svoje – veºmi striktné – rozdelenie obyvateºovdo jednotliv˘ch procesn˘ch kást, ktorésú z hºadiska sociálneho statusu usporiadanéhierarchicky. Navrchu stojí brahmán(kÀaz – obyãajne len jedna rodina), k‰atriovia(potomkovia pôvodnej bojovníckej kasty,obyãajne aj najväã‰í pozemkov˘ vlastníci)a potom sú obãinoví úradníci – matrikára pisár. Potom nasledujú príslu‰níci niektor˘chprivilegovan˘ch remesiel: zlatníci, kováãi,holiãi, potom roºníci ako základ obyvateºstvaa za nimi zase vykonávatelia podradnej‰íchãinností: krajãíri, pastieri, kupci,zametaãi, Ïobráci a pod.Ako uvádza ãesk˘ orientalista V. Miltner:„Príslu‰níci v‰etk˘ch kást v jednej dedine súnavzájom spätí rôznymi povinnosÈami a jednoduchopotrebujú jeden druhého. Napriektomu, Ïe sú roztrie‰tení do istého poãtu kást,tvoria jednotn˘ Ïijúci organizmus, stmelen˘a fungujúci, pln˘ antagonistick˘ch a neantagonistick˘chrozporov.“Jej príslu‰níci si navzájom poskytujú rôznesluÏby, ktoré sú vyhradené vÏdy len pre istúprocesnú skupinu. Existuje aj ãosi akoobecné hospodárenie s potravinov˘mi prebytkami,ktoré sú prideºované jednotliv˘mneroºníckym kastám. Pravidelné dávky obiliadostáva brahman a niektorí remeselníci,za ão musia vykonávaÈ sluÏby pre obec. Brahmanriadi náboÏenské úkony a napríklad holiãmusí pravidelne holiÈ v‰etk˘ch muÏsk˘chobyvateºov obce. Indická obãina slúÏila ajoko pomerne dobr˘ systém sociálneho zabezpeãeniapre svojich príslu‰níkov.Základnou nev˘hodou indickej obãiny bolav‰ak jej úplná sociálna strnulosÈ. V komunite,kde kaÏd˘ musel poznaÈ svoje miesto ato sa prená‰alo doslova cez generácie, nielenÏeidea pokroku bola absurdnou, ale kaÏdázmena váÏne ohrozovala cel˘ systém. Veì ãokeby holiã mal nie jedného, ale dvoch synov,ktorí by mali prevziaÈ jeho povolanie? Budúsa obyvatelia strihaÈ dvakrát ãastej‰ie? Budeobec platiÈ dvoch holiãov ak staãí jeden?Kvôli nutnosti zachovaÈ stále sociálne a mocenskérozvrstvenie nebolo moÏné, aby niektozaãal bohatnúÈ viac neÏ ostatní. To bymohlo ohroziÈ v˘sadné postavenie niektor˘chpríslu‰níkov vy‰‰ích kást.V obãine bol nemoÏn˘ aj územn˘ rast.Mohla koordinovaÈ Ïivot maximálne nieko-ºko sto jednotlivcov, ktorí sú v denno-dennomkontakte, navzájom sa poznajú, a kaÏd˘ vieako sa má voãi kaÏdému inému jednotlivémuãlenovi obãiny správaÈ a aké má voãi nemusociálne postavenie. Za ist˘ch okolnostísa obãina môÏe staÈ základom mesta a mestského‰tát, ako sa zrejme aj v minulosti stávalo.Prvé indické a sumerské mestské ‰tátyvyrástli z podobn˘ch obãín. Av‰ak stabilizovanáindická obãina uÏ bola „um⁄tven˘m“ sociálnymorganizmom. Samotná obãina je navy‰epríli‰ slabá a ºahko sa stáva obeÈou expanziein˘ch ‰truktúr alebo je podriadenániektorému ‰tátu. Práve prítomnosÈ skamenen˘chobãín dodávala ‰tátom v Indii ‰pecifick˘charakter. Bolo pre ne charakteristické,Ïe do obãinového Ïivota sa nesnaÏili moc zasahovaÈ.Panovník, jeho hlavné mesto, byrokraciaa armáda boli nadstavbou, ktorá existovalaaÏ nad úrovÀou obãín. A obãina bolav ich oãiach predov‰etk˘m základnou daÀovújednotkou odvádzajúcou pozemkovú daÀ.Niet divu, Ïe väã‰ina ‰tátov v Indii vzniklana tom základe, Ïe kmeÀ dobyvateºov vpadoldo Indie, podrobil a spoplatnil miestneobãiny a vytvoril vrstvy (vojakov, úradníkova pod.), ktoré boli potrebné pre chod ‰tátu astáli mimo obãinového Ïivota. To vydrÏalodovtedy, dokiaº sa neobjavil nov˘ kmeÀ dobyvateºov,ktor˘ porazil pôvodn˘ch vládcov,zniãil ich politické a vojenské ‰truktúry a vytvorilnové, ktoré opäÈ spoplatnili miestneobãiny, pre ktor˘ch bol rozdiel len v tom, Ïeak dovtedy odvádzali daÀ guvernérovi hovoriacimiturkick˘m jazykom, tak teraz tentoguvernér hovoril niektor˘m iránskym dialektom(alebo oxfordskou angliãtinou).Samospráva zväã‰a vychádza z tradícií pôvodnejkmeÀovej demokracie, profesiov˘chzdruÏení alebo niektor˘ch cirkevn˘ch organizácií.V nej má ísÈ vlastne o to, Ïe ºudia bysi vlastné veci mali spravovaÈ sami, bez nutnostizásahu ãi dokonca samotnej existencie‰tátu.Samospráva je alternatívou ‰tátu len z pohºaduniektor˘ch modern˘ch teoretikov zamilovan˘chdo koncepcie obãianskej spoloãnosti.Ako nejaká forma správy oddelená od‰tátu alebo nebodaj mu protistojaca je zrejmeaÏ produkt pomerne rozvinutej stavovskejspoloãnosti, keì sa sformovala na jednej stranesilná kráºovská moc so svojou byrokracioua zárodkami pravidelnej armády a oproti nejstavovská spoloãnosÈ miest a ‰ºachty – taktieÏso svojimi orgánmi a demokratickej‰ímspôsobom ich kreovania.Antika nemala teoreticky rozpracovan˘rozdiel medzi samosprávou a ‰tátom. SpoloãnosÈ,‰tát a obec spl˘vali do jedného, ão bolov pomeroch mal˘ch mestsk˘ch ‰tátov pochopiteºné.Tento koncept sa nerozvinul aniv ãase helénistick˘ch monarchií alebo rímskejrí‰e, kde existoval veºk˘ poãet miest apochopiteºne ústredná a provinãná byrokracia.No mestské orgány, hoci my by sme imdnes pripísali samosprávny charakter, bolivnímané vlastne ako ‰tátne orgány ‰tátika,ktor˘ bol v závislom postavení na panovníkovialebo inom meste (Ríme) alebo v ãaseneskor‰ieho rímskeho cisárstva boli tzv. kuriálnemestské orgány základom miestnej‰tátnej správy. Prípadn˘ odboj niektor˘chveºk˘ch mestsk˘ch stredísk voãi ústrednej61

P O L I T O L Ó G I Avláde (napr. Alexandria, Jeruzalem) by nebolosprávne vnímaÈ ako odboj samosprávy ãi nejak˘chstavov voãi ‰tátu, ale ako skôr pokusmiestnych politick˘ch elít o pov˘‰enie vlastnejpolis, vlastného národa na samostatn˘‰tátny celok.V modernej demokratickej spoloãnosti saostr˘ protiklad medzi demokratickou samosprávoua ‰tátom stráca. Nie je uÏ kaÏdá trochaväã‰ia obec malou republikou, kde mocspoãíva na zastupiteºsk˘ch a v˘konn˘ch orgánocha kde existujú aj priame mocenskénástroje – napríklad obecná polícia? A nie jedemokratick˘ ‰tát jednou veºkou samosprávou?Ako nejaká osobitná forma organizovaniaspoloãnosti bez donucovania a stabilnéhoaparátu skutoãne odli‰ná od ‰tátu asisamospráva funguje len v mal˘ch obciach,kde sa ºudia navzájom poznajú, starosta máskutoãnú autoritu a ºudia sa vedia poradiÈ adohodnúÈ na rie‰ení svojich (relatívne nezávaÏn˘ch)problémov, ktoré poznajú a ktor˘mrozumejú. A ani v tak˘chto mal˘ch obciachna Slovensku si nevieme predstaviÈ,Ïeby starosta príli‰ ãasto zvolával zhromaÏdenieobãanov (hoci zákon mu to umoÏÀuje)a o chode obce sa rozhodovalo priamo nanich. ªudí by to asi omrzelo. Rozhodovaniea vládnutie, ak presahuje rámec okamÏiteprijíman˘ch rozhodnutí v rámci beÏnej ãinnosti– teda pri svojej vlastnej práci a pri vedenídomácnosti – je vlastne prácou. Prácou,ktorá je navy‰e – a na rozdiel od presvedãeniamnoh˘ch revolucionárov a radikálnychdemokratov sa priemerní jednotlivci vlastnepríli‰ na vládnutí podieºaÈ nechcú, ak im z tohobezprostredne nevypl˘vajú nejaké v˘hody(napríklad poslaneck˘ plat alebo províziepre celú rodinu). Rad‰ej sa venujú svojimzáleÏitostiam a vlastnej obÏive. Celkomochotne zveria tieto komplikované povinnostiniekomu inému a zaujíma ich skôr v˘sledokvládnutia.Ako skutoãná alternatíva voãi ‰tátu mohlanavy‰e samospráva a vlastne demokraciaako taká pred vynájdením modern˘ch komunikaãn˘chprostriedkov fungovaÈ len vmalej komunite – meste, mestskom ‰táte ãina malom území typu ‰vajãiarskeho kantonaa lebo uhorskej Ïupy. Len tam je predstaviteºnávzájomná v˘mena informácií, konzultáciea konsenzuálne rozhodovanie. Voväã‰om teritoriálnom ‰táte to moÏné nie je –musí nastúpiÈ tvrdé centralizované rozhodovaniezhora nadol bez príli‰nej diskusie.Samospráva teda nemôÏe presiahnuÈ ist˘územn˘ rozmer. Buì sa musí zväã‰ovaÈ a taksa premieÀa na ‰tát alebo je podrobená niektor˘msiln˘m ‰tátnym celkom. Aj federáciasamospráv ãoraz viac získava charakter ‰tátu.Dobr˘m príkladom je napríklad ·vajãiarsko.Od istého momentu sa prosto niektoríjednotlivci musia na v˘kon moci ‰pecializovaÈ,lebo musia rie‰iÈ nároãnej‰ie úlohy akopredt˘m.Etnografi si v‰imli pri ‰túdiu africk˘chspoloãností existenciu osobitn˘ch náboÏensk˘chbratstiev ktoré dopæÀali kmeÀovú‰truktúru. Príslu‰níci spoloãného kultu sapovaÏujú sa spriaznen˘ch aj cez hranicekmeÀov˘ch a rodov˘ch ‰truktúr a tieto väzbypretrvávajú aj v ãase nepriateºstva. Príslu-‰níci spoloãného bratstva sa schádzajú v tajnosti,vykonávajú spoloãné obrady a snaÏiasa vyuÏiÈ svoj vplyv na fungovanie verejn˘chpolitick˘ch ‰truktúr v duchu spoloãného zámeru.âasto sú typické práve pre Ïeny. Oficiálnerodové ‰truktúry sú vyhradenémuÏom, tajné bratstvá ãi skôr „sesterstvá“ Ïenám.Hrajú veºkú úlohu pri zmierÀovaní nepriateºstievmedzi jednotliv˘mi kmeÀmi apri mierov˘ch rokovaniach poãas kmeÀov˘chvojen. Zasahujú do rodinného Ïivota,dohadovaní manÏelstiev, iniciaãn˘ch obradoch,rôznych rituáloch a podobne. Ale zopisu ich ãinnosti je jasné, Ïe sa nezúãastÀujúriadenia spoloãnosti otvorene – naopak – potrebujúnejaké oficiálne ‰truktúry, v rámciktor˘ch môÏu pôsobiÈ – kmeÀové alebo ‰tátne.Hrajú úlohu skôr svojho druhu loby ãi slobodomurárskejlóÏe, ako sú vykresºovaná vrôznych kon‰piraãn˘ch teóriách, alebo dokoncatradiãnej sicílskej mafie. Vo formerôznych mystérií ich môÏeme nájsÈ aj v antick˘chãasoch (dion˘zovsk˘ alebo demetersk˘kult).Predstavujú isté doplnenia starej kmeÀovejspoloãnosti, ktoré pomáhajú rie‰iÈ situácie,keì sa jej mechanizmy dostanú do slepej uliãky– ako sa ãasto stáva pri rodov˘ch a kmeÀov˘chvojnách podnieten˘ch krvnou pomstou.Je to ist˘ pokrok ale s obmedzen˘mi moÏnosÈamirozvoja. Takéto bratstvá nemajú anivlastné mocenské prostriedky a keby sa niektor˘vojensk˘ náãelník alebo monarcha ichrozhodol pochytaÈ a zniãiÈ, tak sa mu to zväã‰apodarí.Vojenské zväzy bojovníkov sústredenéokolo niektor˘ch veºk˘ch a siln˘ch vojensk˘chvodcov sa ãasto mohli odtrhnúÈ odkmeÀovej základne a vytvoriÈ vlastné spoloãenstvos vlastn˘m pocitom lojality k sebe navzájoma k svojmu vodcovi. Takéto armády– ãast˘ zjav u koãovníkov – boli vlastne plieniacimihordami, zoskupeniami pirátov, nájomn˘miÏoldniermi, vzbúrencami alebo vneskor‰ích dobách husitsk˘mi poºn˘mi obcamiãi kozáckymi vojskami.Ak nie sú zniãené, ão sa väã‰inou stane, potrebujúzískaÈ nejakú stabilnú ekonomickúzákladÀu. Preto musia ovládnuÈ nejaké územies podroben˘m obyvateºstvom, ãím vlastnezakladajú nov˘ ‰tátny útvar, alebo musiavstúpiÈ do sluÏieb niektorého panovníka ãi‰tátu (druÏiny germánskych bojovníkov v ãasesÈahovania národov alebo skupiny Vikingov).Moc v spoloãnosti môÏe byÈ aj mocou duchovnou– teda mocou zaloÏenej na viere vmágiu a nadprirodzené vlastnosti niektor˘chjednotlivcov (ãarodejníkov, ‰amanov, kÀazov)alebo mocou vypl˘vajúcej z nejakejkÀazskej ãi chrámovej organizácie.Cirkevné organizácie pri bliωom skúmanísa v‰ak ukáÏu byÈ závisl˘mi od existujúceho‰tátu alebo tam, kde vládnu samostatne,sú vlastne ‰tátom s vlastn˘m mocensk˘mprofesionálnym aparátom. Len v˘ber vodcovmôÏe byÈ trocha in˘, byrokracia obyãajneo nieão kvalifikovanej‰ia, a je v nich väã‰iatendencia ku kolektívnemu vedeniu – nejakejforme kÀazsko-byrokratickej oligarchieneÏ v ‰tátoch, ktoré vznikli pod vedením vojensk˘chnáãelníkov. Pôjde potom vlastne oteokratické ‰táty.âarodejníci, ‰amani alebo rôzni druidiväã‰inou len ovplyvÀujú existujúce politické‰truktúry napríklad na úrovni kmeÀa ãi primitívnejmonarchie. Alebo e‰te ãastej‰ie sasami stávajú náãelníkmi a vodcami.Niekoºko v˘nimiekKeì sa na t˘chto stranách stretávame s tvrdením,Ïe ‰tát bol najefektívnej‰ou formou,ktorá dokázala poraziÈ iné formy spoloãenskejorganizácie, kaÏd˘ vzdelan˘ ãitateº ºahko nájdemnoÏstvo príkladov toho ako práve naopak,mnohé ‰táty boli vyvrátené a podrobenérôznymi primitívnej‰ími jednotkami alebodokonca koãovníkmi. Najznámej‰í prípadje pád Rímskej rí‰e, Veºkej Moravy, KyjevskejRusi, Byzancie, alebo ãasté prípady z ãínskychdejín, keì túto veºkú krajinu ovládlirôzne primitívnej‰ie národy zo severu – naposledydokonca v 17. storoãí MandÏujovia,ktorí sa stali ãínskou ‰ºachtou a ako samostatnáetnická skupina sa rozplynuli.Ako je to moÏné?Predov‰etk˘m preto, Ïe ak sa na t˘chtostranách uvádza, Ïe ‰tát je efektívnej‰ia a silnej‰iaorganizácia neÏ iné formy, myslí sa tov‰eobecne – nie pre kaÏd˘ ‰tát a kaÏdé ne‰-tátnu jednotku. Historicky dlhodobo a na veºkomúzemí ‰tátne organizácie preváÏili – alemnoh˘ ‰tát bol slab‰í neÏ niektor˘ konkrétnykmeÀ a mohol mu podºahnúÈ.Veºk˘ kmeÀ mohol maÈ proste viac bojovníkovneÏ mal˘ ‰tát, ‰tát mohol preÏívaÈ vnútornúkrízu a naopak– kmene útoãníkov mohlibyÈ riadené zjednotiteºskou charizmatickouba moÏno aÏ geniálnou osobnosÈou.Príslu‰níci kmeÀov a bojovníci vojensk˘chdemokracií môÏu maÈ vy‰‰iu morálku akoÏoldnieri bojujúci za peniaze, podrobené obyvateºstvomôÏe vnímaÈ útok barbarov akooslobodenie sa od bremena daní a vykorisÈovaniaatì. Organizácia barbarsk˘ch kmeÀovãi koãovníkov môÏe byÈ dokonca veºmi vhodn˘msubstrátom pre efektívnu vojenskú ‰truktúru.Koãovníci dokázali vytváraÈ veºmi disciplinovanéa organizaãne zdatné armády,pretoÏe pri pasení a presunoch dobytka si tietokvality museli jednoducho osvojiÈ.Ani technologická a ekonomická prevahausaden˘ch a ‰tátnych spoloãností nemusí byÈtaká jednoznaãná. Ak uÏ raz barbari získalikúpou alebo ako korisÈ zbrane a brnenia akémali vojaci ich protivníka, dokázali si ichuchovaÈ celé generácie. (technologick˘ pokroknebol v minulosti tak˘ r˘chly) A archeologickénálezy dokazujú, Ïe nejak˘m spôsobomsa k vtedaj‰ím najmodernej‰ím zbraniamskôr alebo neskôr vedeli vÏdy dostaÈ. AÏroz‰írenie streln˘ch zbraní, ktoré vyÏadovalistály prísun streliva, urobilo tomu koniec.Ak aj sa koãovníci alebo barbari dostali kstreln˘m zbraniam, bez transformácie na ‰tátnuorganizáciu nedokázali vybudovaÈ takúekonomickú základÀu, ktorá by vedela bojovníkovstabilne zásobovaÈ streln˘m prachoma nábojmi. Indiáni na americk˘ch prériáchdokázali statoãne bojovaÈ proti bielymvotrelcom a dokazovali zázraky streleckéhomajstrovstva – no v prísune streliva boli závislíod belochov – obchodn˘ch zástupcovzbrojoviek z v˘chodného pobreÏia.V prípade krajín existujúcich na okraji územia,ktoré bolo strediskom genézy koãovn˘chalebo bojovníckych kmeÀov (najmä tzv.62

P O L I T O L Ó G I AVeºká step) sa pravidelne cyklicky opakovalasituácia, Ïeboli ovládnuté koãovníkmi, ktorívytvorili silnú vojenskú kastu. Keì tá sa asimilovalas miestnym kultúrne vy‰‰ím obyvateºstvoa stratila záujem na pevnej centrálnejmoci, objavili sa na scéne noví dobyvatelia,ktorí nahradili predchádzajúcich.Legitimita a uznanie‰tátnej moci·tát je organizácia mocenská, ão treba maÈstále na pamäti. ZároveÀ v‰ak ‰tátna moc nemôÏebyÈ zaloÏená na ãistom násilí. Bolo byto zúfalo neefektívne a nároãné. Musí tu byÈpreto vÏdy aspoÀ do istej miery prítomná akceptáciemoci ovládan˘mi. Teda vyvstáva tuotázka legitimity ‰tátnej moci.Tá je obyãajne zaloÏená na tradícii (tátomoc tu existuje od nepamäti), charizme vládcov(osobnej alebo dynastie), práve (mocvznikla na základe, ktor˘ obyvateºstvo akceptujeako realizáciu právnych noriem (napr.voºby, dynastické nástupníctvo apod.) alebonáboÏenskom posvätení. V kaÏdom prípadepolitická moc musí vykupovaÈ vlastnú existenciuudrÏovaním aspoÀ bazálneho poriadkua kolektívnej bezpeãnosti. ·tát pri svojomzrode zabezpeãil minimálne mier medzi obãinamia komunitami, ktoré mu boli podriadené.Jeho poddaní mohli pokojnej‰ie spávaÈ,lebo im uÏ nehrozil útok zo susedného mesteãkaãi dediny, ão v pôvodnom stave ustaviãnejdrobnej vojny bolo stálou hrozbou.Tak treba chápaÈ pojem vnútorn˘ mier v ‰táte.Jeho nastolenie bolo prv˘m a okamÏit˘mprospechom zo vzniku ‰tátu ëal‰ím hlavn˘moficiálnym cieºom akejkoºvek moci je bojovaÈproti entropii, ktorá ohrozuje spoloãnosÈzavedením chaosu. A ‰tát so svojím mocensk˘maparátom to dokázal moÏno lep‰ie neÏobãinové zriadenie.Väã‰inou sa v histórii vyskytovali rôznekombinácie zdrojov legitimity. Nie nepodstatnouje v tejto súvislosti otázka, na ão ‰tátvyuÏíva s voju moc a vyzbierané dane. SlúÏialen v prospech úzkej skupiny? Alebo sú vydávanéna verejné potreby? ·tát zároveÀ vyslovenepotrebuje niektorú ideológiu– obyãajnenáboÏenskú, ktorá by ho posväcovala azdôvodÀovala obyvateºstvu i jeho vládcom,úradníkom a vojakom, preão sa majú správaÈpodºa istého etického kódexu (poslu‰nosÈvrchnosti, vzorné a ãestné plnenie úradn˘chpovinnosti, sebaobetovanie v boji a pod.).Od najstar‰ích ãias preto existuje spojeniekÀazskej a politickej moci.Na tento zaujímav˘ problém prepojeniamoci a sakrálna upozornil francúzsky antropológGeorges Balandier: „V Ïiadnej spoloãnostinie je politická moc úplne desakralizovaná.Pokiaº ide o takzvané tradiãné spoloãnosti,vzÈah k posvätnosti je v nich oãividn˘.“Moc náãelníkov a prv˘ch kráºov zrejme nemohlaexistovaÈ bez spojenia so ‰amanmi, ãarodejníkmia kÀazmi. Alebo sami museli byÈtak˘mito kÀazmi. Spoloãensk˘ poriadok potrebovalbyÈ podporen˘ nejakou vy‰‰ou ideou.Aby bol stabiln˘ a akceptovan˘, musel byÈprezentovan˘ ako odraz nejakého vy‰‰iehosystému. Náãelníkom a kráºom sa ãasto pripisovalinadprirodzené schopnosti a nadprirodzen˘pôvod a toto im zostalo prakticky dodnes.Francúzsky a anglick˘ krẠboli údajneschopní lieãiÈ prikladaním rúk a môÏeme vpodstate veriÈ, Ïe mohli maÈ v tom aj ist˘ hocidoãasn˘ úspech.Ako vo svojom humoristickom – ale vlastneveºmi váÏnom – diele o pôsobení mladéhoAmeriãana 19. storoãia v stredovekejBritánii napísal Mark Twain: „Kdekoºveknájdete kráºa, ktor˘ nedokáÏe lieãiÈ vkladanímrúk, môÏete si byÈ istí, Ïe najcennej‰ia povera,ktorá podopierala jeho trón – viera poddaného,Ïe jeho vladár bol ustanoven˘ pánombohom – zakapala.“AÏ do 18. storoãia sa rozvíjali hlbokomyseºnéteoretické úvahy, Ïe francúzsky krẠjevlastne poloviãn˘ kÀaz a akt pomazania je naúrovni kÀazského svätenia. Panovník v primitívnychmonarchiách musel dokazovaÈ milosÈnebies a silu v pravideln˘ch ukáÏkachzdatnosti. V˘poãty mezopotámskych vládcov,Ïe koºko div˘ch zvierat a nepriateºovvlastnoruãne skolili, má pôvod v t˘chtozvyklostiach. V Babylone aÏ do polovice 2.tisícroãia pred n.l. dochádzalo k rituálnemuusmrcovaniu slab˘ch a neúspe‰n˘ch vládcov.Na najvy‰‰om stupni zikkuratu v poslednejverejne súloÏi zanechali svoje semenov najvy‰‰ej kÀaÏke a potom vypili smrtiacinápoj.Monarchia ãi aristokracia vlastne nejakénáboÏenstvo vÏdy potrebuje – inak by nemohlazdôvodniÈ, preão niektorí ºudia majúviac privilégií len preto, Ïe sa narodili v niektor˘chvyvolen˘ch rodinách. Len demokraciasa môÏe (minimálne teoreticky) bez náboÏenstvazaobísÈ...Moc preto nemusíme vnímaÈ len ako ãistonásiln˘ fenomén alebo ako vyjadrenie prevahysily na strane ‰tátnych orgánov. MôÏesa prejavovaÈ aj prostredníctvom rôznych rituálova ceremónií, ktoré obnovujú autorituin‰titúcií a legitímnosÈ zabehaného poriadku.Legitimitu moci preto moÏno v predmodern˘chspoloãnostiach najlep‰ie spochybniÈ nanáboÏenskom základe – zavedením novéhokultu ãi mesiá‰skym zjavením, ktoré rozbijúdovtedaj‰í komplex magick˘ch a kozmologick˘chpredstáv. Posvätenie „zhora“, akobyvtedy prechádzalo na iné ‰truktúry a nov˘chvodcov. Pri hlb‰om zamyslení sa nad podstatourevoluãn˘ch ideológii 18.–20. storoãia,tieÏ musíme pripustiÈ ich vykupiteºsk˘ charakter,ktor˘ z nich robí svojho druhu „ateistickénáboÏenstvá.“ZáverSformovaním sumersk˘ch mestsk˘ch ‰tátova egyptskej rí‰e na prelome 4. a 3. tisícroãiapred n.l. sa zaãala nová etapa v˘vojaºudstva. Îijeme v nej aj dnes a zrejme ‰tát napriekrôznym transformáciám v dohºadnejbudúcnosti nezanikne. Len za prítomnosti‰tátnej byrokracie, donucovacej moci a jehopredpisov môÏe existovaÈ primerane organizovanáforma verejného Ïivota, ktorá umo-ÏÀuje vysokú ekonomickú efektivitu. Na územiach,kde teraz Ïijú veºké a poãetné národy,by bez ‰tátnej moci preÏil len zlomok teraj‰ejpopulácie a na omnoho niωej mate-riálnej a kultúrnej úrovni– v podstate len naúrovni archaického Grécka z obdobia okoloroku 800 pred n.l. alebo star˘ch Slovanov zo6.–7.stroãia n.l.Literatúra:Balandier, Georges: Politická antropologie, Praha: Dauphin, 2000Diamond, Jared: Osudy lidsk˘ch spoleãností,Praha : Columbus, 2000Dumézil, Georges: M˘ty a bohové IndoeuropanÛ,Praha : OIKOYMENH, 1997Herrmann, Joachim: Prometeove stopy, Bratislava: Smena, 1982Holländer, Pavel: Základy v‰eobecné státovûdy,Praha : V‰ehrd, 1995KfiíÏkovsk˘, Ladislav, Adamová, Karolína: Dûjinymy‰lení o státû, Praha : Codex, 2000Miltner, Vladimír: Indie má jméno Bhárat, Praha: Panorama, 1978Porter, Bruce D.: War and the Rise of the State,New York : The Free Press, 1994Twain, Mark: Yankee z Connecticutu na dvofiekrále Artu‰e, Praha : Práce, 1969Îelezkovová, Gertrúda, Blaho, Peter, âarvaga,Vladimír: V‰eobecné dejiny ‰tátu a práva, Bratislava: Univerzita Komenského, 1994Îukov, J. M. a kol.: Dûjiny svûta I. Praha : SN-PL, 1958âlánky:·mihula, Daniel: Zvykové právo v islandsk˘chságach, Právny obzor, 6/1997Internet:Barger, Jorn, 2001: The World, when the BlackSea flooded,http://www.robotwisdom.com/science/blacksea.html63

D I A L Ó G Y O A & E WO ãom?O Kukanovom a Miklo‰kovom ÏalúdkuO poniÏujúcom obraze politikov pred voºbamiO symfonickom koncerte v komerãn˘ch médiáchO tom, ako B. F.-Waldnerová, ktorá prehrala, podala ruku víÈazovi H. FischeroviO Michalovi Kováãovi a o férovosti koalície ’98 k nemuO adrenalínov˘ch ‰portoch pre boháãov a o Iraku pre znuden˘ch novinárovO tom, ãi nám bol ãert dlÏn˘ Európsku úniu, o Rómoch a AfgáncochO Ïenách, ktoré nepotrebujú muÏov a o Ïenách, ktoré ich veºmi potrebujúDemokracia generuje populistovV prezidentskej kampani ste podporovalisvojho priateºa Franti‰ka Miklo‰ka. Ako jemoÏné, Ïe neuspel, hoci jeho osobnosÈ máveºa jedineãn˘ch pozitívnych ã⁄t a ku katolíckejcirkvi, ktorá je jeho duchovnou bázou,sa hlási najmenej 60% Slovákov?Tak sa zdá, Ïe nielen ãlovek, ale aj kaÏdá spoloãnosÈmá istú hierarchiu hodnôt, ktoré sú preÀu dôleÏité, a zrejme hodnoty, ktoré predstavujeFranti‰ek Miklo‰ko, nie sú na tejto stupnici aÏtaké v˘razné, aby staãili na zvolenie za prezidenta.Proste to, Ïe niekto bol, povedzme, aktívnyv protikomunistickom odboji, ºudia dnesnepovaÏujú za pozoruhodnú veliãinu, a asi anito, Ïe Ïije ãestne, Ïe si niã nenakradol a nesprivatizoval.Dokonca moÏno naopak, za podobnévlastnosti – keì si nedokázal ani len nakradnúÈ– ho pokladajú za neschopného. Zrejmeteda za hodnoty povaÏujú nieão iné – to, ãopredstavovali tí úspe‰nej‰í kandidáti.Problém v‰ak môÏe byÈ aj v nieãom inom –a je to spoloãn˘ problém mnoh˘ch ºudí, ktor˘chpomocne môÏeme oznaãiÈ za slu‰n˘chalebo solídnych. T˘ka sa to povedzme viacer˘chspomedzi t˘ch, ktorí po Novembri _89vstúpili do VPN s jasn˘mi názormi a postojmi.Medzi nimi bol vtedy práve aj Franti‰ekMiklo‰ko. Idealisti, ktorí sa ocitnú v politike,zabúdajú na jednu dôleÏitú vec: tak akofutbalista aÏ vtedy dokáÏe, Ïe je dobr˘, keìsa predvedie na ihrisku, keì ukáÏe, Ïe vie robiÈv˘borné kºuãky, Ïe vie strieºaÈ góly, alebozabrániÈ, aby góly padali do bránky jehomuÏstva – alebo ako herec aÏ vtedy sa môÏestaÈ známou osobnosÈou, keì na konkrétnomjavisku strhne obecenstvo svojím Hamletom–, aj politik sa aÏ vtedy môÏe povaÏovaÈza skutoãného h˘bateºa spoloãnosti, keìsvojimi skvel˘mi vlastnosÈami, správnyminázormi a uÏitoãn˘mi projektmi získa dosȺudí, ktorí uveria, Ïe spomínané danosti máa Ïe by ich vedel vyuÏiÈ v ich prospech. Akeìsa na toto zabúda, potom sa zodpovednosÈ zaneúspech kvalitnej osobnosti zvaºuje na obãanov,Ïe nemajú záujem o t˘ch, ktorí boli vprotikomunistickom disente alebo Ïe nedokáÏuoddeliÈ zrno od kúkoºa.To je, samozrejme, dilema v‰etk˘ch politikovv demokratickom zriadení – zdôrazÀujem:v demokratickom zriadení –, Ïe nie kaÏd˘ máÏalúdok na tie spôsoby, ktoré sa pouÏívajú, keìchce niekto získaÈ veºké preferencie, lebo uÏ súpomerne presne vypracované metódy, ako sa tomá robiÈ. Ja som sa náhodou v rámci predvolebnejkampane stretol s pánom Kukanom, ktor˘bol v tom ãase hosÈom Dere‰a. Po predstavenísme si na chvíºoãku sadli a on chudák bolúplne zúfal˘ z toho, ako ho jeho ‰táb vláãil pokrãmách, kde ako kandidát v‰etk˘m zaplatil pohárik-dva,a potom ho tam ºudia potºapkávalipo pleci a moÏno mu, neviem, podaktorí aj tykali,a on to v‰etko zná‰al. Ale zná‰al to veºmiÈaÏko a ja som mu nahlas povedal to, ão siúprimne myslím, Ïe niet potupnej‰ieho postaveniapre ãloveka, ako je politik pred voºbami.Vtedy voliã môÏe naÀho pºuÈ, môÏe doÀho kopaÈ– a ten politik sa stále len usmieva. To jeprí‰erná pozícia, a nie kaÏd˘ má na to, aby toºkoponiÏovania vydrÏal. A Miklo‰ko je práveasi tak˘ ten hrd˘ ãlovek, ktor˘ nemá Ïalúdokna to, aby vydrÏal v‰etky nevyhnutné príkoriaa komédie spojené s predvolebnou kampaÀou.Veì si pozrite americké voºby, tam prezidentskíkandidáti chodia medzi davy, kaÏd˘ ich obchytkáva,a aby volebná ‰ou bola e‰te bláznivej‰ia,na hlavu im priviaÏu balóniky. Atak stálenaráÏame na moju základnú tézu alebo presvedãenie,Ïe demokracia v tej podobe, ako jumy poznáme, generuje populistov. Jednoduchopolitik, ktor˘ v demokratickom zriadení nieje populista, je hlupák, pretoÏe sa vymyká zosystému samotnej demokracie generujúcej populistov.Tak, ako komerãná televízia generujeist˘ druh programov, takÏe sa v jej programeÈaÏko presadí napríklad symfonick˘ koncert.Lebo nech by sa to ako urobilo, aj tak vtelevízii, ktorá si musí na seba zarábaÈ, koncertso ·ostakoviãov˘mi symfóniami nikdy nebudemaÈ vysokú sledovanosÈ. A preto v komerãnejtelevízii symfonické koncerty ani nedávajú.âiÏe vy oãakávate – obrazne podºa tohtopríkladu povedané – od manaÏéra symfonickéhokoncertu, Ïe bude tak˘ ‰ikovn˘, abydokázal k sledovaniu váÏnej modernej hudbypritiahnuÈ masy. Ale tak˘ manaÏér – som si ist˘– neexistuje nikde, ani vo ·vajãiarsku, aniv Nemecku, ani v Kanade, ani vo Francúzsku.Ak sa e‰te vrátim k voºbám, a nemusí ísÈ ibao prezidentské, aj kandidáti, aj ich agentúry– a tie vo svojom netvorivom, schematickomuvaÏovaní e‰te viac – si takmer vôbecneuvedomujú, Ïe medzi voºbami americk˘mi,‰védskymi alebo povedzme talianskymina jednej strane a medzi slovensk˘mi nadruhej je stále e‰te v˘znamn˘ rozdiel. Nie vich demokratickosti – v tom sme sa hravoEurópe priblíÏili –, ale v psychológii ºudí,64

D I A L Ó G Y O A & E WDo Iraku a na mnohé iné miesta, ktoré sa stalinebezpeãn˘mi ohniskami teroru a bojov,prichádzajú desiatky novinárov. Preão vlastnetakto – chce sa povedaÈ: nezmyselne – riskujú?Sú ich reportáÏe natoºko zaujímavé aoriginálne, Ïe sa aj im, aj ich médiám oplatíhazardovaÈ? V apríli poãas série únosov vBagdade uniesli aj troch ãesk˘ch novinárov.Najmä jedného z nich, televízneho publicistu,sme obãas mohli vidieÈ aj my. PreváÏi úspech,ktor˘ môÏu získaÈ, za váÏne riziko,ktoré je s t˘m spojené?Neviem, lebo ºudia sú rôzni. Majú rôzne povahy,aj dobrodruÏné, a t˘ch napätie priÈahuje.Teraz sú napríklad módnym trendom adrenalínové‰porty. MoÏno to vypl˘va z toho, Ïe samnoh˘m ºuìom zdá ich beÏn˘ Ïivot príli‰ fádny,nezaujímav˘. Je pozoruhodné, Ïe adrenalínové‰porty vyhºadávajú najmä tzv. bohatíºudia a práve oni povaÏujú za veºkú módu robiÈveci, pri ktor˘ch môÏu prísÈ o Ïivot. A podaktoríoÀ aj prídu. Na Spektre teraz zvyknempozeraÈ cyklus, ako Ïijú najbohat‰í ºudia nasvete: spú‰Èajú sa napríklad na bruchu dolu bobovoudráhou. DostaÈ sa do tohto klubu je vrajneuveriteºne ÈaÏké, v podstate sa to stáva lenvtedy, keì niekto umrie a potom namiesto nehoprijmú iného. Vedúci tohto oddielu hrdoukazoval asi 25 röntgenov˘ch snímok a na nichto, Ïe on vlastne má zlomené v‰etko, ão sa lenzlomiÈ dá, a teda Ïe v jeho tele pomaly uÏ nietkosti, ktorá by e‰te nebola b˘vala zlomená.Robia to asi preto, lebo chcú zaÏiÈ nieão zaujímavé.Tak zrejme aj v novinárskej oblasti súºudia, ktorí povaÏujú beÏné písanie o ‰porte, oekonomike a o kultúre, alebo aj komentovaniepolitiky za nezáÏivné, hºadajú nieão ako adrektoríidú voliÈ. Ja si myslím, Ïe na Slovenskuje dosÈ obãanov, ktorí by pri‰li k urnám,aj keby ich kandidáti alebo politické stranyneoslovovali len populistick˘mi metódami,hoci trochu kaÏd˘, to máte pravdu, musí byÈpopulistom, ãiÏe musí vedieÈ natieraÈ voliãommed okolo úst. Ale keby pri‰li s nejak˘misiln˘mi, podnetn˘mi, zaujímav˘mimy‰lienkami a v podtóne by sa objavil dôrazaj na etiku, som presvedãen˘, Ïe by mohlinájsÈ dosÈ záujemcov a priaznivcov, pretoÏenie v‰etci obãania v tomto ‰táte sú uÏomotaní reÈazami banality, klamstiev a in˘chsvinstiev. Automaticky prená‰aÈ k nám to, ãosa – moÏno – osvedãuje v Amerike alebo voFrancúzsku je úpln˘m nepochopením spoloãenskejatmosféry v slovenskej spoloãnosti,ale aj v du‰evnom zázemí jednotliv˘chobãanov.Neviem, ão by som k tomu e‰te dodal, aleznovu by som demokratické voºby prirovnal kpôsobeniu komerãn˘ch médií. Tie majú aj unás, aj na celom svete takmer rovnaké zásady.Ten, kto vyboãí z ich rámca, skonãí zle, tak akosa to stalo Rádiu Twist, ktoré sa snaÏilo robiÈtzv. nároãnej‰ie vysielanie. A postupne uÏ robilonielen RádioÏurnál, ão asi Ïiadne súkromnérádio na svete nerobí, ale zaãali vysielaÈ ajpomerne nároãné literárne relácie – a museli saich r˘chlo vzdaÈ. Doteraz majú, myslím, dosÈveºké problémy s reklamou, lebo jednoduchovyboãili z rámca, ktor˘ celosvetovo platí pre komerãnérádiá: tam treba prosto zaraìovaÈ hudbu,veºa nehovoriÈ, a keì uÏ, tak akoÏe veselotáraÈ o rôznych veciach. A to je model, ktor˘ jeúspe‰n˘ ãi v Argentíne, ãi v Amerike, ãi na Slovensku,ãi v Maìarsku. A kto si myslí, Ïe onbude múdrej‰í a Ïe s niek˘m vybabre, keì urobínieão iné, tak sa obvykle veºmi zm˘li. Zatiaºnie je príklad na opaãné skúsenosti, a to aniv politike. Okrem tak˘ch ‰pecifick˘ch situácií,aká bola povedzme u nás po revolúcii, keì sastal prezidentom Havel. Prudká spoloãenskázmena je ãas, keì ºudia sú e‰te takí – ako bysom povedal – du‰evne osprchovaní, a prevládav nich pocit, Ïe v Ïivote, a teda tieÏ v politiketreba hºadaÈ aj morálne hodnoty. Len v podobn˘chnenormálnych situáciách sa stáva, Ïevyhrá aj politik, ktor˘ by za ‰tandardn˘ch okolnostínevyhral a ktor˘ predstavuje povedzmeakési duchovno. Dnes v‰ak uÏ ani v âecháchby Havla urãite nezvolili.Ak hovoríme o prezidentsk˘ch voºbách, poich vyhlásení sa stalo niekoºko vecí, ktoré saobyãajne v európskom zahraniãí nestávajú.Vladimír Meãiar nepodal ruku víÈazovi IvanoviGa‰paroviãovi, naopak, e‰te ho v podstateurazil, keì naznaãil, Ïe je klamár. Azasateraj‰í prezident Rudolf Schuster, ktor˘tieÏ kandidoval, ale v prvom kole získal ibaveºmi malú podporu, niekoºko dní vôbec nereagovalna v˘zvy médií, aby v˘sledok nejak˘mspôsobom komentoval. Mimochodom,o t˘ÏdeÀ po na‰om finále boli voºbyprezidenta v susednom Rakúsku. Ani tam sapoãas volebnej korte‰aãky úplne nevyhli nieveºmi elegantn˘m, a najmä nie ãist˘m Èahom,aj tam sa niekedy siahalo pod pás. Ale faktomje, Ïe po voºbách sa obaja súperi stretlipred televíznymi kamerami a pani ministerkazahraniãia Benita Ferrerova-Waldnerová,ktorá prehrala, zablahoÏelala svojmusúperovi, pánu podpredsedovi rakúskehoparlamentu Heinzovi Fischerovi, a ten zasevyslovil predpoklad, Ïe budú po voºbáchdobre spolupracovaÈ, on ako prezident a onaako ministerka. Viem si predstaviÈ, Ïe paniBenita bola dosÈ nahnevaná, dúfala, Ïe kfunkcii jej pomôÏe práve to, Ïe je Ïena, aleobaja vedeli, ão sa patrí, a podºa toho sasprávali. Viete sa vÏiÈ do situácie rozãarovanéhoVladimíra Meãiara alebo RudolfaSchustera, viete pochopiÈ ich reakcie, a najmä– viete ich tolerovaÈ?To, ão sme videli, bol presn˘ obraz ich du‰e.Obidvaja boli zrejme svätosväte presvedãení,Ïe vyhrajú a sprcha po volebnej prehre bola takástudená a veºká, Ïe to v krátkom ãase jednoduchonevedeli v sebe nejako spracovaÈ. Tamzrejme zohráva svoju úlohu aj ich okolie, tí veãnípätolízaãi, ktorí urãite jedného aj druhéhoutvrdzovali, Ïe nijako inak sa to nemôÏe skonãiÈ,len ich víÈazstvom. A potom, keì sa to nestalo,nevedeli to stráviÈ, najmä pán Schuster.On to urãite berie ako zradu zo strany obãanov,veì aj jeho heslo v kampani bolo v takom duchu:Som s vami! – ãi tak nejako. ·tylizoval sateda do pózy, Ïe on by mal byÈ t˘m, kto budezastávaÈ záujmy ºudí proti tejto zlej pravicovejvláde. A teraz sa ukázalo, Ïe ºudia tak˘to jehohrdinsk˘ ãin nepochopili, ba naopak, postavilisa proti nemu. Predpokladám, Ïe v jeho du‰isa to mohlo odohrávaÈ takto nejako. Aão sa pánaMeãiara t˘ka, tak tam tro‰ku, samozrejme,zohráva úlohu aj to, Ïe nad ním zvíÈazil – nazvimeto slu‰ne – jeho b˘val˘ podriaden˘, a navy‰eãlovek, ktor˘ ho v rozhlasovej debate nazvalluhárom. Viem si predstaviÈ, ako ho úplnemohlo vytoãiÈ aÏ do besnoty, Ïe ãlovek, ktor˘by podºa jeho názoru urãite nebol bez nehoniãím, ho nielen nazve klamárom, ale dokoncasi dovolí nad ním e‰te aj vyhraÈ – tak to jeuÏ úplne neodpustiteºné.Rudolf Schuster zrejme zabúda na to, Ïe zasapred predo‰lou voºbou v 1999-om, ktoráz neho potom urobila prezidenta, sa pár dnípred voºbami v jeho prospech vzdal svojejkandidatúry muÏ, ktor˘ mal tieÏ svoje zvlá‰tnepostavenie: bol prv˘m prezidentom demokratickéhoSlovenska. Mám na mysli MichalaKováãa. A Michal Kováã by si bol vtedy,po tom v‰etkom, ão preÏil poãas tretej vládyVladimíra Meãiara, moÏno e‰te viac zaslúÏilneÏ teraz Schuster, aby ho podporilavtedaj‰ia koalícia. Lebo ak sa hovorí, Ïe bezMeãiara by nebol Ga‰paroviã alebo aj mnohíìal‰í, tak zasa je otázne, ako by bola v parlamentn˘chvoºbách ’98 bez Michala Kováãauspela tá koalícia, v ktorej bola ‰tvrt˘mãlenom práve Strana obãianskeho porozumenias jej predsedom pánom Schusterom.Niet sporu o tom, Ïe koalícia sa v ’98 k osobeMichala Kováãa zachovala veºmi neférovoa Michal Kováã sa zasa, naopak, prejavil veºmielegantne, keì sa vtedy kandidatúry vzdal.Treba povedaÈ, Ïe Kováã v politike veºmi vyspela vyzrel a urobil, povedal by som, nieko-ºko veºmi elegantn˘ch, aÏ ‰tátnick˘ch gest. TrebadaÈ pred ním – za jeho úãinkovanie v poslednomobdobí jeho politického Ïivota, za to,ako sa múdro zachoval v prezidentskom úrade– naozaj klobúk dolu. Preto ma tro‰ku teraz preddruh˘m kolom pobavilo, keì vyzval VladimíraMeãiara, aby sa akoÏe vzdal kandidatúry vprospech Eduarda Kukana. Bolo to dosÈ zábavné,moÏno aj preto, Ïe som nepochopil cel-kom, ão malo byÈ zmyslom tejto v˘zvy, veì naozajasi ani on sám nemohol predpokladaÈ, Ïeby to Meãiar mohol urobiÈ. Ak bolo úãelom tejtozvlá‰tnej aktivity to, aby na‰tval Meãiara, takneviem, ãi sa to podarilo, a ãi sa dokonca nadt˘m aj samotn˘ Meãiar nepobavil. Neviem sipredstaviÈ, ako to prijal.Predpokladám, Ïe vy by ste ne‰li vôbec kandidovaÈlen preto, aby ste neriskovali, Ïeprehráte. Ale keby ste kandidovali a keby steprehrali, viete so 100-percentnou istotou povedaÈ,ako by ste sa zachovali?Samozrejme, so 100-percentnou istotou ãlovekniã nevie povedaÈ, ale keì beriem nejakúanalógiu z in˘ch oblastí, tak si myslím, Ïe bysom to zniesol vcelku so stoick˘m pokojom.Problém totiÏ je niekedy v tom, Ïe ºudia, ktorísú celoÏivotne zvyknutí len na úspech, ÈaÏkopotom zná‰ajú, keì raz príde nezdar aleboaÏ fiasko. Ale keìÏe ja som mal v Ïivote neúspechovdosÈ, tak neberiem ako tragédiu, keì satakáto situácia zopakuje. Keì je, povedzme,muÏ zvyknut˘, Ïe kaÏdá Ïena sa mu hádÏe knohám – tu‰ím, Ïe sme uÏ raz hovorili o tomaj v kniÏke, ktorú sme spolu spáchali – a potomjedna odmietne, tak ten muÏ to ÈaÏko zná‰a.Ale ja, ktor˘ som bol zvyknut˘, Ïe Ïeny sa omÀa netrhali, tak som bral ako normálnu záleÏitosÈ,ak ma nejaká odmietla a nijako osobitnesom sa nad t˘m nevzru‰oval. Keì sa ºuìom,ktor˘m vy‰lo vÏdy v‰etko tak, ako si naplánovali,stane, Ïe sa im nieão potom nevydarí, oto Èaωie takéto rozpoloÏenie zná‰ajú, lebo niesú zvyknutí na prehry. TakÏe ja by som to asizná‰al dobre, lebo mám v tom prax.65

S U P E R M O N I T O RSUPERMONITORa (medzit˘m) minikomentáre1. apríla – 30. apríla 2004Kresba: Fedor Vico. NO 1. 4.(Euroskepticizmus? Viconihilizmus?)***Kresba: Shooty. Sme 1. 4.(Keì je reã o STV a o peniazoch, pre ãlenovparlamentného mediálneho v˘boru bymohla zaznieÈ veºmi ÈaÏká úloha: Vymenujte,za ktoré konkrétne relácie z Jednotkya Dvojky obãania oprávnene platiazv˘‰ené koncesionárske poplatky! In˘mislovami: Ktoré relácie spæÀajú kritériá kladenézákonom na STV? Ktoré z t˘ch naokonároãn˘ch, ão súkromné TV nevysielajú,nie sú zbytoãne vyhoden˘m vysielacímãasom do vzduchu – pozri Literárneoko – a ktoré zo superúspe‰n˘ch banalíteurópskeho formátu nevysielajú aj komerãnéTV bez toho, aby sa im na ne povinneskladali takmer v‰etci obãania?)***DeväÈdesiat percent populácie tvoria idioti,a aj oni musia jesÈ, obliekaÈ sa, praÈ, b˘vaÈ,voziÈ sa v nieãom, zabávaÈ sa, men‰truovaÈ,holiÈ sa, ãiÏe sú v˘znamní svojou kúpnousilou, tak sa niãomu neãudujte.Spisovateº Peter Pi‰Èanek,ktor˘ niekoºko rokov pôsobil ako textárv reklamnom biznise, o tom, nakoºkoreklama vyuÏíva ºudskú hlúposÈ. HN 2. 4.(Ktovie, do ktorej skupiny ºudstva zaraìujepán Pi‰Èanek seba samého? Medzit˘ch idiotsk˘ch 90 %, a ãi skôr medzi elitn˘ch10 %? Alebo odvodená otázka: Prektorú skupinu slovensk˘ch obãanov sa vy-siela MM SHOW v STV 1, pri ktorej MilanoviMarkoviãovi asistuje práve PeterPi‰Èanek?)***BBC nie je len národn˘, ale aj medzinárodn˘poklad. Neviem o Ïiadnej inej krajine,v ktorej by ºudia mali k dispozícii tak˘ úÏasn˘prúd spoºahliv˘ch, vyváÏen˘ch, zaujímav˘cha zábavn˘ch správ a priebeÏn˘ch informácií.Britsk˘ novinár, politológ a historikTimothy Garton Ash (49). Sme 3. 4.(Iste, aj Svadba snov, Vadkerti talkshow,budúca Super Star alebo iné g˘ãoviny súpokladom, ba dokonca doslovn˘m: vypl˘vajúz nich státisícové príjmy. Pravda, odnárodného pokladu, ktor˘ má na mysliAsh, sú na míle vzdialené. Sú len slovenskouodvodeninou medzinárodného copyrightu.TakÏe Rybníãek, ktor˘ rád vo svojichosobn˘ch reláciách deklaruje, na ão jepy‰n˘, môÏe zaznamenaÈ, Ïe sa mu za peniazeslovensk˘ch koncesionárov podarildobr˘ obchod. Ale poklad slovenskej tvorivostia profesionálne nároãnej Ïurnalistikyto rozhodne nie je. Pre‰li mesiace, riaditeºpovyhadzoval stovky zamestnancov,minul milióny korún, vyslovil tisíce bublifukov˘chslov, ale napríklad koncipovaniea moderovanie politick˘ch diskusií nepresahujerámec okresného formátu a nepredstavujeväã‰iu hodnotu, ako sú drevenétoliare.)***Kresba: Alan Lesyk. Pravda 5. 4.(Toto uÏ vlastne ani nie je Ïartovanie, lentrochu ironické kon‰tatovanie. A je úplnev zhode s t˘m, ão na inom mieste v tomtoãísle PK tvrdí Oliver Andrásy.)***Na Slovensku otvorenie sa svetu znamenáod zaãiatku aj to, Ïe sa sem valí kultúrna grimasaZápadu. Teda nie duchovnosÈ, ale hrub˘second hand. Veºmi ma poburuje, preão sapreberá akurát zlá kópia a nie kultúrna diferencovanosÈ,jemnosÈ a rozmanitosÈ. Ako jemoÏné, Ïe sa z bratislavského Mlieãneho barustal McDonald, ão myslím ako metaforu...Viem, Ïe Slovensko nezostane múzeom. Dúfamv‰ak, Ïe ºudia dokáÏu vnímavej‰ie triediÈhodnoty.Irena BreÏná, rodáãka z Bratislavy,Ïijúca vy‰e 35 rokov vo ·vajãiarsku,autorka knihy literárnych reportáÏí Zberateºkadu‰í: Na cestách po mojej Európe.Pravda 6. 4.(Iste, ºudí, ktorí citlivo triedia hodnoty, jee‰te dosÈ. Pravda, medzi politick˘mi elitamipodstatne menej. Pritom moc elít jestále väã‰ia. Vnímaví ºudia majú ãorazmen‰ie moÏnosti dostaÈ sa k hodnotám alebopresadiÈ ich.)***Kresba: Fedor Vico. NO 7. 4.(Neviem, kedy zasa bude maÈ niektor˘ in˘prezident alebo v˘znamn˘ ãiniteº také sebepriliehavé a k Ïartovníkom ústretovémeno ako teraj‰ia hlava ‰tátu. VyuÏívaÈmeno na charakterizáciu jeho nositeºa jesíce lacné, ale niekedy e‰te vÏdy milosrdnej‰iea láskavej‰ie, neÏ sa do hæbky nemilosrdneprplaÈ v hnisav˘ch vriedkoch.)***T˘m konãím poradu o ekonomick˘ch v˘sledkoch firmy.Zajtra sa zídeme na úrade práce.Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 10. 4(Obdivujem básnikov a karikaturistov,ktorí dokáÏu vyvolaÈ iskrenie a siln˘ záÏitokobjavením skratu medzi dvoma zdanlivovzdialen˘mi faktormi dennej reality.)***67

S U P E R M O N I T O RKresba: Vojto Haring. ND 13. 4.(Dobré zveliãenie je základn˘m stavebn˘mkameÀom väã‰iny karikatúr.)***V 2. kole prezidentsk˘ch volieb odovzdalosvoj hlas Vladimírovi Meãiarovi 722 368voliãov, Ivanovi Ga‰paroviãovi 1 079 592.Informácia vo v‰etk˘chslovensk˘ch denníkoch 19. 4.V roku 1999 získal Meãiar 1 293 642 voliãsk˘chhlasov.HN 19. 4.(Keby bol Meãiar v 2. kole prezidentsk˘chvolieb 2004 získal v súboji s Ga‰paroviãomtoºko hlasov ako v 2. kole volieb 1999 v súbojiso Schusterom, bol by teraz prezidentomon. Má síce voliãov najvernej‰ích,ale kaÏd˘ rok ich ubúda. Buì prirodzene,teda smrÈou, alebo postupn˘m sklamaním,ão je, pravdepodobne, tieÏ prirodzené.)***Kresba: Danglár. Pravda20. 4.(Asi nebude celkom náhoda, Ïe voºba slovenskéhoprezidenta vyprovokovala drsné,aÏ vulgárne karikatúrne odzrkadlenie reality.)***V médiách vizáÏisti ãasto hodnotiapolitikov, dokonca im radia. Ponúkajú ajvám svoje sluÏby?U nás sú politiãky tlaãené do sveta ‰oubiznisu.Vo vyspel˘ch krajinách to tak vôbecnie je. Práve naopak, Ïeny-politiãky tam veºmidobre vedia, Ïe si musia pestovaÈ úplne in˘imidÏ. Stroh˘, pracovit˘. Politik by malºuìom ukazovaÈ, Ïe povolaniu, ktoré si vybral,venuje najväã‰iu ãasÈ svojej energie. U nás sapolitiãka porovnáva s moderátorkami, s ºuìmizo ‰oubiznisu, u ktor˘ch je vizáÏ súãasÈouich dÏobu. Politiãka by mala pôsobiÈ hlavneako odborníãka, ktorá sa zaoberá starosÈamiºudí a svojou prácou, a nie t˘m, ãi podchytilamódny hit, ktor˘ v ten deÀ letí.Predsedníãka SF ZuzanaMartináková. TV oko 23. 4.(Médiá tlaãia do ‰oubiznisovej podoby apolohy v podstate uÏ v‰etky Ïeny, ktoré saak˘mkoºvek spôsobom vynárajú zo ‰edejmasy. Na jednej strane je to absurdné, lebokaÏdá Ïena je najprv ãlovekom a aÏ potomdruh˘m pohlavím, ktoré práve z pohlaviamôÏe vytæcÈ celkom slu‰né milióny– pozri absolútne otvorené fotozábery aÏdo interiéru Katefiiny Kornovej alebo 43-roãnej speváãky Marcely Bfiezinovej. Ziného aspektu mnohé Ïeny rady prijímajúv˘hody, ktoré aj spoloãensky môÏu z ichpohlavnej odli‰nosti vyplynúÈ. Tak napríkladBenita Ferrerová-Waldnerová v predvolebnejkampani s chuÈou lákala voliãkyna svoju stranu slastnou predstavou, Ïekoneãne bude maÈ Rakúsko – ak ju zvolia– prvú prezidentku! „Mali by mi daÈ hlaspreto, lebo by som bola prvou Ïenou v tomtoúrade,“ povedala pre Pravdu. âo je tedavlastne najdôleÏitej‰ie? Aby mal ‰tátreprezentatívnu hlavu ‰tátu? Alebo abymal na poste prezidenta príkladne naondulovanúÏenskú hlavu?)***Írsko vyuÏilo ãlenstvo v EÚ, aby sa dostalospod vplyvu Británie a vytvorilo si silnú amodernú identitu medzi európskymi krajinami.Podobne by situáciu malo vyuÏiÈ Slovensko,ktoré vystúpilo z tieÀa âechov, a dodalosi sebadôvery.Heather Grabbeová,Centrum pre európske reformy.Financial Times 23. 4.(Kto uÏ koneãne vysvetlí slovenskému politickémuv˘kvetu, akú historicky nezmazateºnú‰kodu môÏe ich egoistická márnomyseºnosÈnapáchaÈ, ak sa nesústredia na vytváraniemodernej identity Slovenska v novomprostredí roz‰írenej EÚ?)***1Vybral som sa aj v druhom kole prezidentsk˘chvolieb k urne, aby som sám pre sebaa za seba odlí‰il a oddelil bazálne zlo odzla, s ktor˘m sa podºa mojich kritérií e‰te dáÏiÈ. Bol som v politike a viem, Ïe zlo môÏebyÈ aj neznesiteºné, a Ïe v politike ide takmervÏdy a spravidla len o v˘ber z tejto dvojice.Hodil som to Ga‰paroviãovi, pretoÏe Bútorovisom to uÏ druh˘krát hodiÈ nemohol. Robilsom to s vedomím, Ïe nehlasujem za nijakéhosvojho prezidenta, ale za prezidenta‰tátu. Îe volím osobu, s ktorou nie ja, ale právetí na‰i ne‰Èastní politickí estéti, prázdni rétoria mudrlanti – ale aj ich moÏnoÏe e‰te hor-‰í nástupcovia – budú musieÈ kooperovaÈ prispravovaní ‰tátu tak, aby sa v Àom dalo znesiteºnejestvovaÈ. Keby som si totiÏ mal vyberaÈprezidenta pre seba, ão aj len na desaÈminút, tak sa ani neunúvam – ja osobne niãtaké nepotrebujem.2Z politického hºadiska sa treba vybaviÈ nádejou,Ïe pán prezident sa bude skôr venovaÈtomu, aby tu po sebe zanechal nejak˘ pekn˘‰tadión, ktor˘ neskôr ponesie jeho meno, neÏby sa venoval kultivovaniu nejakej straníc-kopolitickej „filozofie“ alebo dokonca nedajboÏeformulovaniu nejakej ‰tátnej doktríny.Literárny vedec Milan ·útovec (1940),b˘val˘ predseda Snemovne národov.Sme 24. 4.(Spomedzi v‰etk˘ch pokusov analyzovaÈpriebeh a v˘sledok prezidentsk˘ch voliebrôznymi politológmi a komentátormi – stereotypneuvaÏujúcimi a zberkajúcimi názoryz krãiem i salónov – jedine ·útovcovaesej mi priniesla nielen originálny, alesvojím spôsobom aj oslobodzujúci pohºadna aprílové fiasco totale. Tak totiÏ ·útovec,niekoºkoroãn˘ politik a dlhodobo fungujúciliterát, charakterizuje aprílov˘ akt. Av tomto zmysle je priam skvelá viacv˘znamovápointa eseje: „Pravdu povediac,volil som ho s nádejou na nov˘ zimn˘‰tadión.“)***Nemám niã proti hviezdiãkám EÚ, ale tie na koÀakumám rad‰ej.Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 24. 4.(Keì uÏ sa do kabaretu alebo do karikatúrynejaká téma zdanlivo nedá zaradiÈ, leboje sama o sebe veºmi suchopárna, potomje na Slovensku – ale iste aj v EÚ –na‰Èastie vÏdy e‰te naporúdzi alkohol.)***Rumuni majú blízky vzÈah k vlastnej literatúrea divadlu. Paradoxne v Rumunsku vychádzaviac literárnych ãasopisov ako v Nemecku.Funguje tam naìalej ‰irok˘ systémpodpôr umenia, hlavne na regionálnej úrovni.Oveºa viac ako na Slovensku.Richard Wagner,nemecko-rumunsk˘ spisovateº; pochádzaz Banátu, od 1987 Ïije v Nemecku.Sme 24. 4.(1Ak sa zdá, Ïe umenie je v 21. storoãí na vymretie,je to pravdepodobne len pohºad zpodtatranského zorného uhla, in‰pirovan˘záplavou filmov˘ch, televíznych, románov˘cha ãasopiseck˘ch limonád. Keìsi v‰ak ão len trochu otvoríme oãi, zistíme,Ïe kultúra v civilizovanom svete sa e‰testále chápe ako symbol ºudskej jedineãnostia v kaÏdej európskej krajine sa nájdeniekoºko politikov a podnikateºov, ktorídajú umeleckej tvorbe ‰ancu. Na Slovenskuje zrejme najviac pästí tlãúcich savlastenecky do p⁄s, ale aj najmenej prstovvo vláde a v parlamente, ktoré by hlasovaliza uchránenie kultúry na Slovensku.Rezortn˘ minister má dlhoroãné osobnéskúsenosti s vydávaním tlaãe orientovanejna umenie. Ale ani jemu sa za dva mi-68

S U P E R M O N I T O Rnisterské roky nepodarilo dosiahnuÈ, abysa tu objavil – resp. mal za ão objaviÈ – aspoÀjeden jedin˘ dôstojn˘, polyfunkãn˘,nadstranícky a nesnobsk˘ literárny ãi kultúrne‰ir‰ie koncipovan˘ ãasopis. RudolfChmel má úradníkov, ktorí chcú rozpustiÈSlovenskú filharmóniu, a in˘ch, ktorízatiaº nepohli ani prstom, aby donútili verejnoprávnutelevíziu byÈ kultúrnou, a niekomerãnou in‰titúciou, ale, zdá sa, má veºmimálo pracovníkov, ktorí by razantne aúãinne oÏivili slovenskú kultúru. Ani zdanlivozaostalej‰í Rumuni – veì do EÚ ichprijmeme v najlep‰om prípade aÏ v roku2007 – nie sú na tom tak biedne ako Slováci,nedávno poctení legitimáciou európskehoklubu. Ministra Miklo‰a chváliamnohé medzinárodné finanãné in‰titúcie,ale slovenské umenie – a aj ‰kolstvo a veda– môÏu nad postojom jeho ministerstvaku kultúre – tak ako k invalidom a dôchodcom– len trpko zaplakaÈ.2Mimochodom, v‰imnite si, ako hrdo somnapísal: „Do EÚ ich prijmeme...“. Áno, ajmy, dlhoroãní vyhostenci, uÏ máme moÏnosÈprijímaÈ niekoho do modernej Európy!)***V tehotenstve som mala doteraz najlep‰iev˘sledky, lebo som dôsledne dbala na diétu,pohyb, inzulín. BohuÏiaº, keì sa teraz dvadsaȉtyrihodín denne venujem malej a na sebamám málo ãasu, v˘sledky sa zase zhor‰ili.Aj finanãne je to zlé. Donedávna bol aspoÀdeväÈstokorunov˘ príplatok na diétnustravu, teraz ho diabetikom stiahli na päÈsto.Pritom, keby som mala dodrÏiavaÈ diétu presneako treba, stojí to stra‰né peniaze. Veì lenbiely roÏok stojí v na‰ej samoobsluhe korunua ak˘ by som mala jesÈ ja, tri koruny. Atak je to so v‰etk˘m. K tomu sa dopláca zainzulín, vitamíny, dokopy sú to stra‰né sumy.Cukrovka je drahá choroba. Keby nám nepomáhalirodiãia, neviem, ako by sme vyÏili.Speváãka Katka Feldeková,dcéra básnika ªubomíra a prozaiãkyOºgy Feldekovcov. Má ÈaÏkú cukrovku.Sme 24. 4.(âasto komentujem niektoré kroky súãasnejvlády, súvisiace s t˘m, ão sa naz˘va sociálnareforma. UÏ si niekedy pripadámako zaslepen˘ ºaviãiarsky demagóg, ktor˘nevie, ão slovenská budúcnosÈ potrebuje.Ja v‰ak, naopak, chápem, Ïe treba zniãiÈpríÏivníkov, ktorí zneuÏívajú poctivo pracujúcicha chcú ÏiÈ na úkor ich daní a príspevkov.Îe sa má kaÏd˘ v prvom rade postaraÈsám o seba a svoju rodinu. Îe trebazaviesÈ poriadok do systému verejného Ïivota.Moje celoÏivotné Ïurnalistické aktivitymi v‰ak zblízka ukázali rôznorod˘ Ïivotºudí s úplne odli‰n˘mi osudmi. Popripozitívnych javoch videl som toºko utrpenia,Ïe nie som schopn˘ vnímaÈ ºudí len akoneurãitú masu. Pre mÀa nemôÏe byÈ dobr˘mministrom a politikom ten, kto nie jeschopn˘ za kaÏd˘m svojím rozhodnutímcítiÈ ãloveka ako individuálnu jednotku.Veì ani deti známych rodiãov nemusia ÏiÈbezstarostne...)***Ak my tvrdíme, Ïe chceme urobiÈ nieão preobãana, nemôÏeme ísÈ do izolácie, ale musímehºadaÈ partnerov, ktorí nám pomôÏu presadiÈdobré my‰lienky.TieÀov˘ premiér ªS-HZDSTibor Miku‰. TV Markíza 25. 4.(ªS-HZDS má teraz zloÏitú situáciu: uÏ sakoneãne musí odpútaÈ od svojej dlhoroãnejpozície suveréna, ktor˘ dokázal miliónobãanov strhnúÈ aj t˘m, Ïe ostatn˘ch ignorovalalebo priamo ubíjal, vysmieval avykresºoval ako nepriateºov, a musí sa pokúsiÈzískaÈ si partnerstvo s in˘mi politick˘misubjektmi bez toho, aby na‰tval aleboodpudil svojich vern˘ch podporovateºov.To je asi najváÏnej‰ia otázka pre novúgeneráciu funkcionárov hnutia: Ako saoslobodiÈ od doteraj‰ieho fanatického jadraa koho – rovnako verného – si vybraÈako novú vzorku svojich priaznivcov, ktor˘mby sa po Meãiarovi, Ga‰paroviãovi,Húskovi, Cuperovi alebo moÏno aj Lexovimohli zapáãiÈ Vete‰ka, Miku‰ a Jarjabek?Aké my‰lienky ponúknuÈ, aby bolidobré novému miliónu voliãov?)***Pochopili (KDH, ale aj SMK), Ïe ak nebudúmedzi sebou spolupracovaÈ, jedinou alternatívouje buì odvolanie vlády a sformovanienovej, za úãasti in˘ch politick˘ch partnerov,alebo predãasné voºby.Politologiãka Darina Malová.NO 26. 4.(Je skutoãne nezmyselné, ak niektorí koaliãnípolitici alebo aj komentátori dávajúpredsedovi SDKÚ Dzurindovi a ‰éfoviANO Ruskovi nesplniteºné úlohy. Veì obaja,keby mohli, uÏ dávno by boli opätovneroz‰írili poãet ãlenov vo svojich poslaneck˘chkluboch na potrebné ãíslo. ZboÏné Ïelaniasú v koneãnom dôsledku len kamufláÏou,Ïe sa v koalícii nieão aktívne deje.KresÈansk˘m demokratom súãasn˘ stavkoalície nevyhovuje, ale in˘, podºa VladimíraPalka, nie je k dispozícii, a preto trebacelú energiu venovaÈ tomu, aby dobrefungovalo to, ão môÏe.)***Meãiar má proti väã‰ine (poslancov hnutia)v rukách v‰etky tromfy – preferencie apevne uchopené páky v straníckych ‰truktúrach.KaÏdému preto musí byÈ jasná slabosÈakejkoºvek alternatívy. Vnútornej opozíciesa ‰éfovi HZDS napokon vÏdy podarilo zbaviÈa jeho 25 poslancov stojí v zúfalom postavení– v zápase so svedomím prevaÏujestrach z obavy o stratu teplého miesta v NRSR.Îurnalista Martin âambalík,NO 28. 4.(Je to, bez preháÀania, tragick˘ obraz morálnehostavu 13-roãného hnutia. Respektíve,nebol by tak˘ tragick˘, keby sa t˘kaliba 30-50 ‰piãkov˘ch a stoviek regionálnychfunkcionárskych záloh jedného hnutia,ba ani 600 000 voliãov. Katastrofálnyje preto, Ïe je to pochmúrny portrét väã‰inyslovensk˘ch politikov, ãi presnej‰ie t˘ch,ão sa do politiky vopchali alebo pchajú auÏ 14 rokov nie sú schopní ponúknuÈ verejnostitrvanliv˘ a kvalitn˘ politick˘ tovar,aby si vyspelej‰í obãania mali z ãohovo voºbách s ãist˘m svedomím, ba s chuÈouvybraÈ.)***1Vstupujeme do prostredia, ktoré je kultúrne.Vy‰‰ia úroveÀ neformálnych vzÈahov tieÏvpl˘va na náklady. Ak sa dohodneme a platíto, nemusíme sa nikdy stretnúÈ na súde. Postupnesa bude zlep‰ovaÈ aj vymáhateºnosÈpráva.2Najmä stred a v˘chod Slovenska nedostatoãnevyuÏíva svoje danosti na cestovn˘ ruch.Je tam krásna, ale nevyuÏitá krajina. V súãasnostije na Slovensku tendencia hovoriÈ oveºk˘ch plánoch, ale preão? Rakúsko, ktorémá najvy‰‰í príjem z cestovného ruchu naobyvateºa, postavilo svoj úspech predov‰etk˘mna mal˘ch rodinn˘ch podnikoch. TomôÏe byÈ cesta aj na Slovensku.Ivan ·tefanec, vedúci pracovníkspoloãnosti Coca-Cola, prezidentPodnikateºskej aliancie Slovenska.Pravda 28. 4.1(O tomto pozitívnom aspekte ná‰ho vstupudo EÚ sa takmer – alebo vôbec – nehovorí.Pritom to môÏe byÈ mimoriadnav˘hoda aj v kaÏdodennom Ïivote. Nevyhnutnábude zrejme aj vy‰‰ia kultivovanosÈv obchode a v sluÏbách, ak nebudúchcieÈ na‰e firmy skrachovaÈ v konkurenciiso susedn˘mi, povedzme rakúskymi majiteºmi.A s t˘m úzko súvisí aj potreba úplnezmeniÈ postavenie slovensk˘ch súdov adosiahnuÈ ich absolútnu nekompromisnosÈ.2UÏ veºmi dlh˘ ãas aj ja tvrdím, Ïe vypracovanieveºkolepého projektu, v ktoromby sa zahraniãnému, ale vari aj domácemuzáujemcovi o nev‰edné preÏitie dovolenkyponúkla pestrá ‰kála produktov turistickéhoruchu, priãom táto ponuka bymala aj dobré organizaãné zázemie, mohloby to predstavovaÈ prv˘ krok Slovenskak novej Ïivotnej kvalite väã‰iny jeho obyvateºov.Pre Ïiadneho ministra to v‰ak nieje dostatoãná pohnútka, aby v tomto smerenechal fungovaÈ svoju fantáziu. Îe byani jeden poãas 14 rokov Ïiadnu nemal?)***âo si myslíte o slovensk˘ch reformách vzdravotníctve?Urãite by som takouto cestou ne‰iel. NechcemÈahaÈ peniaze z vreciek pacientov.Musíme nájsÈ peniaze z vnútorn˘ch rezerv.Verejnosti predloÏím informácie o tom, kdemá systém rezervy, kde sa dá u‰etriÈ a koºko...Jozef Kubinyi, nov˘ ãesk˘minister zdravotníctva. NO 28. 4.(Väã‰ina súãasn˘ch slovensk˘ch ministersk˘chreformátorov zabúda, Ïe kaÏd˘v˘znamn˘ politick˘ krok sa odohráva vkonkrétnej politickej situácii. Napríkladpodstatná ãasÈ dne‰n˘ch pacientov sú69

S U P E R M O N I T O Rstar‰í ºudia, ktorí najaktívnej‰ie roky svojhoÏivota preÏili v komunizme a museli sapodriadiÈ jeho zákonitostiam. Z toho vypl˘va,Ïe aj situácia v zdravotníctve sautvárala vo vtedaj‰om reÏime a zamestnancinielen platili do tohto rezortu podºavtedaj‰ích zákonov, ale aj v absolútnejväã‰ine zarábali podºa moÏností, ktoré korektn˘mºuìom doba poskytovala. TakÏeich dne‰ná sociálna situácia vypl˘va doveºkej miery aj z ich statoãnosti a morálnejvyspelosti, ktorou sa riadili poãas komunizmu.Z toho je tieÏ zrejmé, Ïe poplatkyza zdravotnícke, ale aj ‰kolské slu-Ïby nemoÏno vymáhaÈ podºa akademick˘chpravicov˘ch uãebníc. Najprv trebaskvalitniÈ a zmeniÈ systém, a rovnako trebazabezpeãiÈ, aby rokmi vyÏm˘kaní obãaniamali v peÀaÏenkách toºko, koºko si zacel˘ svoj Ïivot zaslúÏia, a aÏ potom by samalo siahaÈ obãanom do vreciek.)***Únia dnes nemá lídrov, ktorí by mali víziua vedeli by ju formulovaÈ. To platí pre star˘chãlenov únie, aj pre vstupujúce krajiny. Problémombol aj spôsob integrácie. Bola aÏ príli‰orientovaná na úroveÀ expertov a vyjednávaãov,ão je dôleÏité, ale t˘m, Ïe sa to zveriloveºmi úzkej vrstve, vytratilo sa to z politickejdebaty.Jacques Rupnik, francúzskypolitológ ãeského pôvodu. Sme 30. 4.(V tom je najväã‰ie riziko novej EÚ: Ïe jue‰te viac ovládnu neemotívni, chladne kalkulujúcibyrokrati bez fantázie skutoãn˘ch‰tátnikov. Tisíce predpisov – a ani jednapekne znejúca, príÈaÏlivá, originálna my‰-lienka.)***Okrem Cypru a Malty v‰etky (pristupujúce‰táty) si znovu vydobyli slobodu aÏ po pádeBerlínskeho múra. Za 15 rokov stihli obnoviÈdemokraciu, zmodernizovali ekonomiku,znovu objavili a zaãali maÈ radi svojuvlastnú kultúru, ãloveka opäÈ postavili dostredu filozofick˘ch a politick˘ch hodnôt.Michele Alliot-Marie,ministerka obrany Francúzska.Sme 30. 4.(1Neviem, ãi je vo Francúzsku viac utáran˘chfeministiek ako na Slovensku, ale istéje, Ïe slovenská vláda nemá ani jednuãlenku, k˘m ParíÏ má dokonca inteligentnúministerku obrany.2V jednej vete dokáÏe francúzska politiãkazhrnúÈ podstatné znaky v˘voja ôsmich ‰tátov.A pri ãítaní jej vety môÏe Slovák nadobudnúÈdobr˘ pocit o sebe samom. Rozhodnelep‰í ako pri ãítaní stoviek viet slovensk˘chãiniteºov, ktorí si práve zv˘‰iliplaty o 17 %. Tak kultivovane ako najvy-‰‰ia francúzska armádna úradníãka sa nevediavyjadriÈ ani mnohí slovenskí predstavitelia,ktorí majú humanistické vzdelanie.)***EÚ sa pustila do v˘chodného roz‰írenia niez nutnosti alebo z presvedãenia, ale preto, ÏeNemci trpeli pocitom viny, severné a niektoréjuÏné krajiny potrebovali nov˘ch spojencova Briti dúfali, Ïe sa t˘m zastaví prehlbovanieintegrácie.Fraser Cameron, analytik vbruselskom Stredisku európskej politiky.HN 30. 4.(Európsky analytik nemusí maÈ bezo zvy-‰ku pravdu. Ale keì si uvedomíme, ako stereotypnea schematicky mnohí slovenskíanalytici posudzujú európsku situáciu, prinajmen‰omsi so záujmom preãítame originálnehypotézy b˘valého vysokého úradníkaEK.)***Grónsko sa stalo súãasÈou únie v rámciDánska (1973), v roku 1982 po referende vystúpilo.Sme 30. 4.(Pravdepodobne najkurióznej‰í momentv histórii Európskej únie.)Grónsko – Zelená krajina – s 2,175 600 km 2najväã‰í ostrov na svete – má len 57 000 obyvateºov(1992). Geograficky patrí do SevernejAmeriky, prírodne do Arktídy, ‰tátoprávnek európskemu Dánsku.***Príbeh o tom, ako Slovensko vstupuje doEÚ, je jedn˘m z najromantickej‰ích v modern˘chdejinách Európy. Romantick˘ je preto,lebo z ãiernej diery sa v posledn˘ch rokochstala Ïiarivá hviezda. Síce malej veºkosti,ale predsa len viditeºná. AÏ tak, Ïe judnes naz˘vajú tigrom strednej Európy. Akosa mohla krajina tak r˘chlo zmeniÈ? Dôvodje prost˘: frustrácia z minulosti sa napokonstala motorom, ktor˘ ju Ïenie vpred.Martin M. ·imeãka,‰éfredaktor Sme. 30. 4.(Koneãne sa ·imeãka zasa raz prezentovalako literát, a nie ako beÏn˘ slovensk˘ novinár.)Vyberá a komentujeErnest WeidlerKalendárium jubileí slovensk˘ch osobností vo sveteDU·AN DAUâÍK (1. 5. 1944 Bratislava) – spolkov˘pracovník, publicista, redaktor. V roku 1968emigroval, usadil sa vo ·védsku, kde v súãasnostipracuje ako vedúci pracovník v jednej z najväã‰íchtlaãiarní ·kandinávie Sörmlands Grafiska QuebecorAB. ZároveÀ sa intenzívne venuje ãinnostikrajanského ·védsko-slovenského spolku, ktoréhoje spoluzakladateºom a predsedom. ZaloÏila rediguje ‰védsko-slovensk˘ mesaãník SvenskSlovak Info. Je ãlenom Generálnej rady SvetovéhozdruÏenia Slovákov v zahraniãí.60. v˘roãie narodeniaMARTIN JONÁ· (9. 5. 1924 Kovaãica – 31. 1.1996 Kovaãica, Srbsko a âierna Hora) – insitn˘maliar, spoluzakladateº a najv˘raznej‰ia osobnosÈKovaãickej ‰koly insitného maliarstva, ktorá mávysok˘ kredit a uznanie vo svete. V˘tvarné dielavystavoval v známych svetov˘ch galériách, individuálnea spoloãné v˘stavy poãas svojho Ïivotamal v Srbsku, Holandsku, Rusku, Nemecku, Francúzsku,Izraeli, USA, Kanade, na Slovensku. Jehoateliér nav‰tevovali v˘znamné osobnosti zosveta filmu, umenia i politiky, ktoré boli ãlenmioficiálnych delegácií vo vtedaj‰ej Juhoslávii. 80.v˘roãie narodeniaAUREL STODOLA (10. 5. 1859 Liptovsk˘ Mikulቖ 25. 12. 1942 Zürich, pochovan˘ v LiptovskomMikulá‰i) – matematik, fyzik, vynálezcav odbore turbín, kon‰truktér, univerzitn˘ profesor.·tudoval v Budape‰ti, Nemecku, Francúzsku,‰túdiá ukonãil v roku 1884 na paríÏskej Sorbonne.Od roku 1892 bol docentom, neskôrprofesorom na Vysokej ‰kole technickej vo‰vajãiarskom Zürichu. Dosahoval najväã‰ie úspechyaj ako vedec a kon‰truktér v odbore parn˘chturbín a jeho v˘poãty a kon‰trukcie dali základ tomutoodvetviu strojárstva. Vrcholné dielo A. StodoluParné turbíny a ich v˘hºady ako strojov poháÀan˘chtepelnou energiou vy‰lo v nemãine v roku1903 a bolo preloÏené do mnoh˘ch jazykov. Vroku 1924 vy‰lo v Berlíne jeho ìal‰ie v˘znamnédielo Para a plynové turbíny. Mnohé svetové vedeckéspoloãnosti a univerzity mu udelili najvy-‰‰ie vyznamenania a hodnosti. Bol ãlenom-kore-‰pondentom Francúzskej akadémie vied.175. v˘roãie narodeniaJÁN AMBRU· (19. 5. 1899 Gorna Mitropolja,Bulharsko – 20. 1. 1994 Chicago, USA, pochovan˘v Bratislave) – vojak z povolania, generál,letec. Detstvo preÏil medzi Slovákmi v Bulharskua v Nadlaku (Rumunsko). Od roku 1923 pôsobilv ãs. armáde ako letec z povolania, v rokoch 1939– 1945 Ïil v emigrácii, v rokoch 1940 – 1941 saako veliteº 312. letky Royal Air Force zúãastnilna bojoch o Veºkú Britániu, v rokoch 1946 – 1948bol veliteºom ãs. leteck˘ch síl 4. vojenského di‰-triktu. V roku 1948 emigroval do USA.105. v˘roãie narodeniaANDREJ MRÁZ (28. 11. 1904 Báãsky Petrovec,Juhoslávia – 29. 5. 1964 Bratislava) – literárny historik,kritik, univerzitn˘ profesor, akademik Slovenskejakadémie vied, dramaturg ãinohry Slovenskéhonárodného divadla v Bratislave. Pracovalv Matici slovenskej v Turãianskom Sv. Martine,kde redigoval Slovenské pohºady a KniÏnicuSlovensk˘ch pohºadov. Naposledy pôsobil na Filozofickejfakulte UK v Bratislave ako vedúciKatedry slovenského jazyka a literatúry. Dielo(v˘ber): literárna história a kritika – Svetozár HurbanVajansk˘ (1926), Jozef ·kultéty (1933), JánKalinãiak (1936), Povojnov˘ slovensk˘ román(1938), Ideové základy slovenského divadla(1938), Odlomená vetva (1939), Dne‰n˘ stav slovanskejvzájomnosti (1945), ªudovít ·túr (1948),Rozhovory o juhoslovansk˘ch Slovákoch (1948),Medzi na‰imi literatúrami (1960).40. v˘roãie úmrtiaPhDr. ªubica Bartalská70

S U M M A R YSummaryOn 1st May 2004, Slovakia became a full memberof the European Union. To mark the unique occasion,an article in Parlamentn˘ kuriér entitled „TheEuropean Union is a collaboration of us, Europeans“asks some of the EU member states’ ambassadors toSlovakia about the following three issues:1. The accession of Slovakia and nine othercountries to the EU has substantially enlarged theunion. What was the main reason why your country,too, supported such a massive enlargement? What doyou expect from it and what do you think Slovakia’scontribution to the EU will be?2. The EU’s biggest challenge at the moment is theadoption of the European constitutional treaty, whichshould further integrate the union and institutionalizeit anew. A discussion has been going on among themember states as to whether the Europeanconstitution should be ratified by nationalparliaments or rather by citizens in a referendum.What are the positions of your government, yourparliamentary opposition parties and your citizens onthis issue?3. What is your personal vision of the future of theEU in the medium term, that is, in some five to 10years? Is it going to be a federation, a confederationwith central administration (including a president, aforeign minister, an own defence policy, etc.), orsomething similar to what it is now?UTA MAYER-SCHALBURG, the ambassador ofthe Federal Republic of Germany: „I believe thatEurope will use the chances that it has“1. Former German Chancellor [Helmut] Kohl oncesaid that the reunification of Germany and thereunification of Europe were two sides of the samecoin. That sentence became the leitmotif of Germanpolitics. Especially we, Germans, had and still havemany reasons to support the EU’s enlargement. Andwe have supported it. The day before 1st May [2004],Chancellor [Gerhard] Schröder called the enlargementthe accomplishment of a historic mission. In hisview, the admission of 10 [new] states [into the EU]is a natural continuation of Europe’s unification, withnations that have long been part of Europe nowreturning to the European family.I look at the EU’s enlargement from a historicalperspective, which, however, stretches on into thefuture. Since its very beginnings, the union hasrepresented a permanent and essential contributionto peace, freedom, security and stability in Europe; aEurope that serves its citizens, who perceive it as acommon value enriching their cultural lives, as wellas representing a great economic opportunity for all.As a country that is European in the deepest sense ofthe word, Slovakia is now returning to where itbelongs: Into the European community. With itsexperience and its outgoing people, who are open tothe world, your country will have a positive influenceon the EU. Politically, Slovaks can significantly helpus better to overcome potential differences inopinions in the union – and I know they will, thanksto their ability to seek and find compromise solutions.2. All of us in Europe depend on an EU capable oftaking action and decisions. That is why theConvention [on the Future of Europe] prepared adraft of the constitution, proposing a number ofinstitutional improvements. The German governmenthopes that negotiations about the issues that remainopen will finish still under the Irish presidency [of theEU], that is, by the end of June [2004].Now a truly pan-European discussion is startingabout the next step – the ratification of theconstitution by member states. We are saying that weshould leave it up to each member state to decide howit is going to democratically make that decision. InGermany’s case, our basic law – our constitution –clearly and unambiguously states that we have to doso in parliament. We might debate the procedure, justlike we might debate any other issue, but areferendum would only be an option for us if weamended the constitution. However, our experiencewith our constitution has been very good, and so anyamendments that we make to it come only afterthorough consideration and detailed discussion. Atwo-third majority of votes is needed in theBundestag, which means that parties have to make alot of effort to reach a consensus and amend theconstitution. And I have not seen any signs of such aconsensus in the debates so far.3. I believe that the EU’s medium-term future hasto be based on the currently debated Europeanconstitutional treaty – and it probably will be, giventhat the discussions about the treaty have not beeneasy. I do not see how the EU could be, in the nearfuture, centrally administered, so to speak, as thatwould mean some sort of a European superstate –which is something that no one wants. Such a statewould be impossible to reconcile with the thing thatmakes Europe Europe – its unity in diversity.However, things are different when it comes tocommon policies, such as a common foreign andsecurity policy. There are many good reasons whyEurope should speak in a single voice to the world.Still, if a common policy is to be accepted, it must notbe prescribed „from above“. Just the opposite – it hasto be formed and seen as a collaboration of us,Europeans, represented by democratically electedgovernments. In an era of globalization, when Europeis expected to ever more effectively increase itspolitical and economic weight, we cannot but makeuse of the instruments of our common policy, andmore than we have done until now.When we look back at the EU’s development, wecan speak of a success story. Otherwise the EU wouldhardly be enlarging all the time and, in a way, recreatingitself, while also maintaining its basicprinciples and goals. More states want to join theunion, which means that it has not lost any of itsappeal. I believe that as long as we keep in mind whatwe have achieved and are flexible in reacting to newthings, we will be able to use the chances that wehave in Europe.JACQUES FAURE, the ambassador of the FrenchRepublic: „The EU has to play its role in the worldto the full“1. From France’s point of view, the enlargementwill strengthen the ties between European nations,which have to get to know one another better afterdecades of being unwillingly separated. By taking upa challenge of such magnitude, the European Unionwill demonstrate even more emphatically before theeyes of the international community that its messageof peace, freedom and democracy, as well itsguarantee of stability on our continent, can serve asinspiration also for other countries, located in parts ofthe world striving for peace and prosperity.What France expects from its new partners is thatthey will behave as good Europeans and speak so asto be heard well. Also, that they will be able toexpress their ideas with a sense of necessarycompromise, without which a union of 25 countrieswould not be able to agree on any projects. Duringthe long pre-accession negotiations, as well as at theintergovernmental conference of EU countries,Slovakia showed that it had already adopted such anapproach.For France, there are no small and large countries.There are only partners, who are equal before the law.Besides, France is convinced that it will be smallcountries with strong cultural identities that will playan important role in defending cultural diversity.France expects that Slovakia will take full part in thisstruggle, while also protecting its own traditions.2. As the president of the French Republic said on29th April [2004], the question of whether theEuropean constitution should be ratified byparliament or in a referendum is a premature one. Atthe moment, the only people in France who favourthe idea of a referendum are a small minority of Eurosceptics.The Treaty of Nice was ratified in parliaments.Most French people are happy about the enlargement,which strengthens peace and democracy, and createsspace for good relations between people, ideas andcultures. The new strengthened EU, now with apopulation of 450 million, is becoming a leadingeconomic superpower, where growth and investmentprovide for new dynamic development, helping toincrease employment as well.The project of the European constitution – bornout of deep and democratic debate at the EuropeanConvention, where each state was represented strictlyon the basis of equality – provides a good foundationfor progress.3. I would like the European Union to becomeeven stronger and to have an even greater influence inthe world. However, such a picture of Europepresupposes that the common visions that unite theapproaches and expectations of all of us involved willbe reinforced and further developed. I would like usall to move forward together. What I considerimportant is that Europe continues to promote thevalues and principles that it believes in. Building azone of a free exchange of views should be seen as ameans to an end – it is certainly not a goal in itself.Europe has to keep alive the hope of a commondestiny and a common goal for everyone.The EU has to play its role in the emergingmultipolar world to the full. It has to developeffective decision-making mechanisms and defencemeans, which will enable the EU and its allies to helpmaintain peace. Europe must never again let nationsand countries destroy one another as they develop,but it also has to carefully consider any involvementin conflicts that might be seen by others as some sortof crusades on the part of the Christian, or developed,world.TOM CARTER, the chargé d’affaires of theUnited Kingdom of Great Britain and NorthernIreland: „We have to shape the EU’s futuretogether“1. The enlargement of the European Union has itsobvious benefits for all of us, new and old membersalike. Primarily, it encourages prosperity,consolidates democracy and supports human rights.Besides NATO, of which Slovakia is also a member,the union has helped strengthen peace and stability inEurope, after centuries of instability and conflicts.The EU creates a greater number of job opportunitiesand increases the volume of trade – the union is nowthe largest single market in the world. That providesconsumers with more possibilities – a greater choiceof goods, better and more standard quality, and lower71

S U M M A R Yprices. The enlargement also supports cooperation inthe fight against terrorism and international crime,which are two key areas where closer cooperationmeans greater efficiency. The EU also helps create acleaner environment, as all of its members are boundby the same norms. And, finally, the union gives all ofits members a stronger voice in the world.Today, Slovakia – just like the other 24 membersof the union – enjoys all of these advantages.However, EU membership also brings responsibilities.As British Minister for Europe DenisMacShane said on 1st May in Bratislava, the questionis not what the EU can do for Slovakia but whatSlovakia can do for the EU. We have to shape theunion’s future together.2. Prime Minister Tony Blair announced in Aprilthat a referendum would be held in Britain on theadoption of the European constitutional treaty. Thepoll is to follow a provisional discussion of the drafttreaty that has taken place in the British parliament,although no date has yet been set. The decision tohold the referendum was made in reaction to theBritish people’s calls for one, as well as because thegovernment believes that the time has come to dispela number of myths about Europe. The referendumwill be preceded by a thorough and informationbaseddiscussion both in parliament and in variousgroups of society. The constitutional treaty will notfundamentally change the nature of the relationsbetween the EU and its member states. Already theexisting treaties effectively form a constitutionalstructure of the union, although they are too generaland vague. Therefore, Britain favours theirrestructuring and consolidation. The draftconstitutional treaty proposes reforms in the unionthat will make its institutions more transparent, moreresponsible and more efficient, and thus more able tomeet the challenges of the 21st century. Another thingthat will ensue from the constitutional treaty is thatthe EU is a union of nation states and the only powersthat it has are those granted to it by the governmentsof the member states.3. The EU is a union of 25 nation states, drawingits strength from their uniqueness and diversity. Insome areas – where we look for common solutions tocommon issues – the union needs to be made strongerfor the sake of higher efficiency and betterperformance. However, I believe that areas of vitallyimportant national interest, such as taxes, socialsecurity, defence and the key areas of criminalprocedural law, will always remain under the controlof national governments and that the EU’s decisionspertaining to these matters will only be adoptedunanimously. Unanimity should continue to be thegeneral rule for the common foreign and securitypolicy as well. Simply, the EU is a union of nationstates and I believe that it will always be that.MARTIN BOLLDORF, the ambassador of theAustrian Republic: „EU membership will bringabout dynamic development in the whole ofSlovakia, not just in the region between Viennaand Bratislava“1. The Austrian Republic has always supported theEU’s enlargement, and it was under Austria’spresidency [of the EU] in 1998 that accession talkswith Slovakia were initiated. One of the reasons whywe considered such a massive enlargement to be anecessity was that for almost 50 years most of thecandidate countries were separated from the rest ofEurope by the Iron Curtain.Slovakia brings a real lot to the Europeancommunity. Especially the Slavic cultural element,but also experience from relations with your easternneighbours. Slovakia’s membership in the EU willensure dynamic development not just in the regionbetween Vienna and Bratislava but in the rest of yourcountry as well, including the eastern Slovak regions.2. It is really not easy to answer this question. Allwill depend on the content of the approved Europeanconstitution and on whether the changes to thecurrent system are so significant that they will requireamendments to the Austrian constitution. In Austria,calling a referendum is mandatory when a majoramendment to the constitution is planned. The way Isee it at the moment, I do not think that this will be acase in point and that a referendum will be necessary.3. That is really difficult to predict. I find itnecessary for the EU to generally become stronger, sothat it can play the role it deserves in today’sglobalized world. What we have here today is aneconomic giant which, however, lacks properpolitical weight. On the other hand, Europe’s culturaldiversity represents enormous wealth. Therefore, it isnecessary to strike a balance between preservingEurope’s cultural diversity and strengthening itspolitical positions. Being a Euro-optimist, I believethat we will achieve that. I consider myself a Eurooptimistalso because it was an Austrian, RichardCoudenhove-Kalergi, who first expressed the ideaand vision of a united Europe and his belief in it.Múdre vety,KTORÉ SÚ STÁLE MÚDREMale imperando summum imperium amittitur. Zl˘m vládnutím sa stráca najvy‰‰ia moc.Publilius SyrusEt post malam segetem serendum est. Aj po zlej úrode treba siaÈ.SenecaLabor est etiam ipse voluptas. Aj práca samotná je rozko‰.ManiliusGrex totus in agris unius scabie cadit et porrigine porci. Celé stádo na poli zahynie, ak je jedno prasa nakazené svrabom.IuvenalisFacilius est multa facere quam diu. ªah‰ie je robiÈ viac vecí krátko neÏ jednu dlho.QuintilianusMiserum est opus, igitur demum fodere puteum, ubi sitis fauces tenet. Je hlúpe kopaÈ studÀu aÏ vtedy, keì hrdlozviera smäd.PlautusProximus sum egomet mihi. Najbliωí som sám sebe.TerentiusQuanto plures deleti sunt homines hominum impetu (...) quam omni reliqua calamitate. Oveºa viac ºudízahynulo priãinením ºudí neÏ vinou akejkoºvek inej pohromy.CiceroInter turbas et disacordias pessimo cuique plurima vis; pax et quies bonis artibus indigent. V ãasochnepokojov a rozbrojov najhor‰í sú tí najsilnej‰í; mier a pokoj si vyÏadujú dobré spôsoby.Tacitus72