R E V U EH. Lipson a J. Pollack postúpili o krôèik ïalej, keï vyvinuliažnú sústavu v poèítaèovom priestore za použitia rýchlejprototypálnej technológie <strong>na</strong> automatickú produkciumnohosmerných štruktúr. Tie potrebovali už len motor.Evolúcia v experimente Lipso<strong>na</strong> a Pollacka prebiehalaspoèiatku v poèítaèi, bez testovania vo fyzikálnom svete.Poèítaèové èasti robotov zostávali vnútri toho istéhopoèítaèa dokonca aj vtedy, keï bol fyzicky zostrojený akocelok. V uvedenom zmysle tu nedochádzalo k spätnejväzbe fyzikálneho sveta <strong>na</strong> evoluèný proces.Systém podobný vírusu, využívajúci iné komplexnejšiesystémy (v tomto prípade ešte nešlo o formy života)v prospech reprodukcie. Šlo o vývoj, ktorý predchádzalsamoreprodukujúcim robotom (Self-reproducing robots)existujúcim v reálnom svete. Pre vý<strong>sk</strong>umníkov AL to všakprinášalo aspekty, ktoré rezonovali so spôsobmi vývojaživých systémov. Vo vesmírnej agentúre NASA sa od 60.rokov <strong>sk</strong>úmali možnosti použitia technológie <strong>na</strong> bázenebiologických materiálov, ktoré by boli schopné reprodukcie.Plánovalo sa vyslanie akejsi samoreprodukènejfabriky <strong>na</strong> Mesiac. Od takého cie¾a sme ešte aj dnespomerne ïaleko. Napriek tomu je to už ve¾ký úspech, žeLipson a Pollack predviedli poèítaèový systém, ktorý projektujefunkèné stroje a následne ich dokáže zostroji bez¾ud<strong>sk</strong>ého zásahu. Ide o dlho oèakávaný a nevyhnutnýkrok v smere koneèného s<strong>na</strong>: samovyvíjajúcich sa strojov.Adaptívne roboty pod¾a oèakávaní astronómov sa budúmôc vysiela do vesmíru a u<strong>sk</strong>utoèòova tam vý<strong>sk</strong>umgalaxií, prípadne h¾ada iné formy života.Ako uvádza Inman Harvey z Centre for Study ofEvolution and Centre for Computatio<strong>na</strong>l Neuroscienceand Robotics, University of Sussex, Brighton, experimenty,ktoré sme opísali, sa neu<strong>sk</strong>utoènili in vivo ani in vitro.Keïže ide o digitálne organizmy vytvorené v poèítaèi,preto „in silico“. Zdá sa, že výsledky podporujú názor,pod¾a ktorého komplexné interakcie viacnásobnýchmutácií sú všeobecnou èrtou genetických systémov. Hociv živých organizmoch je ažké mera tieto interakcie,môžu by v nejakom vz ahu k evoluèným záležitostiam,ako pôvod, pohlavie atï. Je <strong>na</strong> mieste otázka, èi sa podobnézistenia dajú extrapolova aj do reálneho sveta. ŠtúdiumAL poèítaèovým modelovaním inicioval ešte v roku1987 C. Langton (pozri R. Š.: Mimovo¾ne za cie¾om. OS è.9/2000). Problematika AL pri ahuje odborníkov z biológie,robotiky, výpoètovej techniky, umelej inteligencie a kognitívnychvied. Napríklad R. E. Len<strong>sk</strong>i <strong>sk</strong>úma vplyv genetickýchmutácií <strong>na</strong> zdatnos (fitness) digitálnych organizmov.Už v poèiatkoch poèítaèového modelovania <strong>sk</strong>úmalN. A. Baricelli evoluèný fenomén s použitím samoreplikujúcichsa entít v rámci poèítaèového programu. Novšie T.S. Ray sa zaoberá generovaním vyvíjajúcich sa ekosystémovv poèítaèi, ktoré vykazujú parazitické až hyperparazitickésprávanie sa. Organizmy sú špecifikovanésekvenciou primitívnych poèítaèových inštrukcií, ktoré jemožné poníma ako závitnicu umelej DNA. Pod¾a I.Harveyho zmes myšlienok z biológie a poèítaèových viedmôže vies k novej etape kultúrneho boja.K vytvoreniu AL dochádza v pamäti poèítaèa, v ktoromsa môžu digitálne organizmy rozmnožova a mutova .Selekcia medzi nimi vzniká v boji o limitovanú energiu –èas pripadajúci <strong>na</strong> ne z doby fungovania poèítaèa. Len èosa dediènos , variabilita a selekcia stali súèas ou digitálnehosveta, darwinistická evolúcia ví azí v pamäti poèítaèa.Z experimentátorov sa stávajú pozorovatelia, do hryteda vstupuje aj kvantová mechanika. Dy<strong>na</strong>mika tohtoevoluèného procesu je taká z<strong>na</strong>èná, že nie je možnésolídne predpoveda výsledky, kým neprebehnú experimenty.R. E. Len<strong>sk</strong>i vo svojich experimentoch manipulovalaj so selekèným tlakom. Jednoduché organizmy podselekèným tlakom sa vyèerpávali <strong>na</strong>jmä v èo <strong>na</strong>jrýchlejšomrozmnožovaní. Komplexnejšie organizmy bolimotivované odme<strong>na</strong>mi v záujme realizácie matematickýchfunkcií. Len<strong>sk</strong>i potom meral ich zdatnos (v tomtoprípade mieru replikácie) pri mutantných kópiách organizmov.Úspešné mutácie obyèajne smerovali k ne<strong>sk</strong>oršejredukcii zdatnosti. Komplexné digitálne organizmy vykazovaliantagonistickú epistázu, boli pomerne robustnék efektom viacnásobných mutácií. Oh¾adne relevancievýsledkov AL pre organizmy prirodzeného sveta experimentátoriuvádzajú, že pokusy umožòujú generalizácieo vyvíjajúcich sa systémoch aj za hranicami obmedzenípozem<strong>sk</strong>ého sveta, budovaného <strong>na</strong> báze DNA.Nie je možné vylúèi , že tvorba AL môže jedného dòavies k eventuálnej tvorbe robotických druhov schopnýchsuplova biologický život vrátane ¾udí. V budúcnosti budemožné zvýši komplexnos robotických bytostí. Roboty sibudú medzi sebou vymieòa informácie a budú sapriebežne uèi zo svojich <strong>sk</strong>úseností. Otvára sa vývoj,v rámci ktorého roboty budú môc produkova robotytaké komplexné, ako sú samy. Medzi priekopníkov modelovaniainteligentných robotov patrí aj vý<strong>sk</strong>umníkmozgu, nosite¾ Nobelovej ceny Gerald M. Edelman, ktorýuž v roku 1987 dosahoval obdivuhodnú komplexitus robotom DARWIN III. Robotika môže by prínosom ajpre vý<strong>sk</strong>um vesmíru. Astronóm Dr. Set Shostak zo SETIInstitute v Mountain View (Kalifornia, USA) predpokladá,že prvé rádiosignály zachytené od mimozem<strong>sk</strong>ých civilizáciíbudú sprostredkované cez inteligentné robotymimozemš anov. Vedúci vedeckého vý<strong>sk</strong>umu firmy SunMicrosystems Bill Joy <strong>na</strong>písal do minuloroènéhoaprílového vydania magazínu informatiky WIRED èlánok,v ktorom varuje pred mocou vznikajúcich technológií.Mal <strong>na</strong> mysli <strong>na</strong>jmä tvorbu samoreplikujúcich sa, vývojaschopnýchautonómnych robotov. Pod¾a B. Joya spojenectvogénovej technológie, <strong>na</strong>notechniky a robotikymôže v priebehu 25 rokov vytvori biologické poèítaèedoko<strong>na</strong>lejšie než ¾ud<strong>sk</strong>ý mozog. Biopoèítaèe by sa potommohli implantova do robotov. Roboty uvedenej1/2001 PC REVUE 19
R E V U EPríloha 1Selekèná metóda Tlak PoznámkyMiera zdatnosti Neaplikovate¾né Štandard v evoluè. teórii hier, ESS attractorZrezaný vrchol 0 < k < 0.5 Vyššie hodnoty ‘k’ – vyšší selekèný tlak.0.42
Change language