Z A H R A N I â N Í S L O V Á C IK niektor˘m otázkam tvorby a v˘konu‰tátnej politiky Sloven<strong>sk</strong>ej republikyvo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim v zahraniãíMimo krajiny svojho pôvodu, Ïije niekoºkodesiatok miliónov Európanov a ich poãet neustálerastie. V roku 2003 sa pod zá‰titou Gréckehopredsedníctva Európ<strong>sk</strong>ej únie u<strong>sk</strong>utoãnilprv˘ Summit európ<strong>sk</strong>ych diaspór (sloven<strong>sk</strong>údiaspóru zastupoval Du‰an Klimo, predsedaSvetového zdruÏenia Slovákov v zahraniãí).Súhrnná správa a odporúãania zo summitu súzamerané na v˘znam diaspór, na úlohu, ktorúmôÏu hraÈ pri formulovaní politík Európ<strong>sk</strong>ejúnie a na otázky posilÀovania vzÈahov medzi EUa jej diaspórami. Svetové zdruÏenie Slovákovv zahraniãí reagovalo na tieto odporúãania koncomroku 2005 zostavením a vydaním publikácieSlováci vo svete. Správa o súãasnom stavea postavení sloven<strong>sk</strong>ej diaspóry (Slovaksthroughout the world. Report on the CurrentState and Status of the Slovak Diaspora. Compiledby PhDr. Claude BaláÏ) v ktorej na záver,uÏ formuluje aj niektoré svoje návrhy, t˘kajúcesa osôb patriacich k európ<strong>sk</strong>ym men‰inám akomunitám v zahraniãí.Sloven<strong>sk</strong>˘ národ patrí k t˘m európ<strong>sk</strong>ym národom,ktoré v dôsledku masového vysÈahovalectvav minulosti a súãasn˘ch migraãn˘ch pohybov,majú po celom svete roztrúsené vlastnémen‰iny a komunity. V súãasnosti ich poãetodhadujeme na viac ako 2 milióny osôb, ãopredstavuje nad 30 % z celkového poãtu v‰etk˘chpríslu‰níkov sloven<strong>sk</strong>ého národa. Pre porovnaniepoãet príslu‰níkov v‰etk˘ch národnostn˘chmen‰ín z celkového poãtu obãanovSloven<strong>sk</strong>ej republiky predstavuje 14,4 %. Súãasn˘stav starostlivosti a financovania ‰tátu vovzÈahu k domácim a zahraniãn˘m men‰inám jenerovnomern˘, v neprospech sloven<strong>sk</strong>˘ch men-‰ín a komunít v zahraniãí.Na zaãiatku by sme si mali ozrejmiÈ, ão to tápolitika vlastne je. Samotne slovo politika, ktorépochádza z gréãtiny , je synonymom pre verejnúãinnosÈ zamierenú na uplatnenie sociálnycha politick˘ch celospoloãen<strong>sk</strong>˘ch záujmov.Je to urãit˘ smer a metódy tejto ãinnosti, spôsob,obsah a forma. Skúsme teda spoloãne premietnuÈtúto charakteristiku do formulovania zásada obsahu ‰tátnej politiky Sloven<strong>sk</strong>ej republikyvo vzÈahu k Slovákov Ïijúcim v zahraniãí.Aby vzÈahy medzi Sloven<strong>sk</strong>ou republikou aSlovákmi Ïijúcimi v zahraniãí boli efektívne avzájomne prospe‰né, platí zásada conditio sinequa non, Ïe tvorbu a v˘kon ‰tátnej politiky musiavykonávaÈ i zabezpeãovaÈ nepolitickí odbornícis pozitívnym vzÈahom k sloven<strong>sk</strong>ému zahraniãiu.·tátnopolitické a národné záujmy Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky musia byÈ v súlade aj so záujmamia potrebami sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia,ão neznamená, Ïe musia byÈ vÏdy totoÏné aj sniektor˘mi záujmami politick˘ch subjektov naSloven<strong>sk</strong>u. Táto modifikácia sa potom môÏenásledne vzÈahovaÈ a prená‰aÈ i do sloven<strong>sk</strong>éhozahraniãia, ale celkovo by nemala ovplyvÀovaÈani hlavne zásady vzÈahov k Sloven<strong>sk</strong>ej republike,ani vzájomné vzÈahy medzi sloven<strong>sk</strong>˘mikomunitami a ich spolkami a organizáciami vjednotliv˘ch krajinách.·tátna politika by mala vychádzaÈ z citlivéhore‰pektovania partikulárnych záujmov jednotliv˘chkrajan<strong>sk</strong>˘ch komunít, ale súãasne vytváraÈpredpoklady pre ich úãelné zjednotenie.Selektívny a preferenãn˘ prístup len na teritoriálnejzásade, by mohol di<strong>sk</strong>riminovaÈ t˘ch,ktorí nemajú rovnaké podmienky na formulovaniea realizáciu svojich legitímnych potrieb apoÏiadaviek, lebo sú málopoãetn˘ a rozpt˘lení,nemajú dostatok vlastnej inteligencie, nemajúvlastné ‰kol<strong>sk</strong>é a kultúrne zaradenia, trpia dôsledkamiãasového hendikepu spôsobeného 40-roãnou komunistickou izoláciou a pod. Jednotiacoubázou musí byÈ predov‰etk˘m princíp toleranciea otvorenosti Sloven<strong>sk</strong>ej republiky kuv‰etk˘m men‰inami a komunitami, bez rozdielupolitickej, konfesionálnej a svetonázorovejorientácie a bez zbytoãného exponovania minulosti.Ak chceme hovoriÈ o vzájomnej spolupráci,tak treba hneì od zaãiatku odmietnuÈ akékoºveksnahy o ‰tátny paternalizmus a dirigizmusa uÏ vôbec nie zasahovanie ‰tátu, alebo ‰tátnychúradníkov do vnútorn˘ch a suverénnych zále-Ïitosti sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia.Slováci Ïijúci v zahraniãí disponujú znaãn˘minformaãn˘m potenciálom, neoceniteºn˘mi<strong>sk</strong>úsenosÈami a kontaktmi na popredné politické,ekonomické, spoloãen<strong>sk</strong>é a vedeckéosobnosti v krajinách, v ktor˘ch Ïijú. Napriektomu Sloven<strong>sk</strong>á republika sa stále nevie zbaviÈnev‰ímavosti, nedocenenia i odmietania SlovákovÏijúcich v zahraniãí, a vypracovaÈ, ale irealizovaÈ ucelenú, dlhodobú a efektívnu koncepciu‰tátnej politiky vo vzÈahu k sloven<strong>sk</strong>émuzahraniãiu. Jej cieºom by mala byÈ nielenpodpora národného povedomia a kultúrnej identity,ale aj jeho postupné prepojenie a reintegráciado ekonomického, kultúrneho, spoloãen<strong>sk</strong>ého,vedeckého a duchovného kontextu Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky. ·tátna politika má byÈ o dialógua spolupráci a nie ako je to doteraz, Ïe sloven<strong>sk</strong>ézahraniãie ponúka svoje moÏnosti , ktorésloven<strong>sk</strong>á exekutíva síce verbálne prijíma, aleprakticky je pasívna. Vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcimv zahraniãí stále nevie prekonaÈ rezíduaminulosti, ktoré v sebe obsahujú rezervovanosÈ,ba aÏ obavy, aby daná problematika neza-ÈaÏila jej medzinárodné vzÈahy.Ne‰tátne subjekty prejavujú záujem najmä zozi‰tn˘ch dôvodov ovplyvnen˘ch politick˘mioãakávaniami na vnútropolitickej scéne, finanãn˘mivo forme nároku na ‰tátny rozpoãet, alebospoloãen<strong>sk</strong>˘m profitom, exkluzívnymi zahraniãn˘micestami a v neposlednom rade i darmia zbierkami sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia.Pred ‰tátnou politikou stojí teda jednoznaãnáúloha, prekonaÈ, ãi lep‰ie povedané, ako prekonávaÈrozdiely medzi Slovákmi na Sloven<strong>sk</strong>ua Slovákmi v zahraniãí. Je potrebné, aby sanavzájom uznávali a podporovali, aby sa vplnom rozsahu uplatÀoval princíp partnerstva asolidarity. Spoloãnou povinnosÈou, ktorá vypl˘vaz prirodzeného pudu sebazáchovy a úctyk sebe sam˘m, tak pre Slovákov doma ako i vzahraniãí, je podpora sloven<strong>sk</strong>o – sloven<strong>sk</strong>˘chvzÈahov spojená s pestovaním a udrÏiavanímslovenstva na Sloven<strong>sk</strong>u i vo svete. ·tátna politikamusí byÈ predov‰etk˘m odrazom úsiliaSloven<strong>sk</strong>ej republiky o zachovanie a rozvojsloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia.Urãujúcou silou pri snahách o udrÏanie arozvoj sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia musí byÈ starostlivosÈo ich kultúru a kultúrne dediãstvo,vzdelávanie a ‰koly, znalosÈ sloven<strong>sk</strong>ého jazyka,podpora národného povedomia a vedomiao pôvode, zabezpeãovanie sústavn˘ch vzájomn˘chnezávisl˘ch a pravdiv˘ch informácii, podporaich in‰titúcii zriaden˘ch na dosiahnutietohto úãelu a podpora vzájomne prospe‰n˘chvzÈahov.·tátna politika musí po<strong>sk</strong>ytovaÈ rovnosÈ príleÏitostíobãanom Sloven<strong>sk</strong>ej republiky Ïijúcimv zahraniãí s ostatn˘mi obãanmi Ïijúcimina Sloven<strong>sk</strong>u .Podºa ‰túdie venovanej súãasnejmigrácii vypracovanej vo februári 2004 pre Európ<strong>sk</strong>ukomisiu, sa predpokladá, Ïe po roz‰íreníEuróp<strong>sk</strong>ej únie príde k migrácii 2 – 4 % populácieprístupov˘ch krajín, ba dokonca sa rátaaÏ s ãíslami 8 – 10 %, priãom migraãn˘ potenciálsa odhaduje na 3,9 milióna osôb. V dôsledkusúãasného sloven<strong>sk</strong>ého vysÈahovalectva, ktorésa po roku 1989 stalo súãasÈou celkov˘ch európ<strong>sk</strong>ychmigraãn˘ch pohybov, vzniká nová<strong>sk</strong>upina Slovákov Ïijúcich v zahraniãí, ktor˘chpoãet sa pribliÏuje k 30 % celkového poãtuSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Cieºov˘mi krajinamisa stávajú európ<strong>sk</strong>e i atlantické ‰táty,ktoré imigrantov prijímajú pre posilnenie vlastnejekonomiky a hospodár<strong>sk</strong>ej stability. Vysokokvalifikovanéosoby s vysoko‰kol<strong>sk</strong>˘m, alebostredo‰kol<strong>sk</strong>˘m vzdelaním, na ktoré vynalo-Ïil finanãné prostriedky cudzí ‰tát, sa stávajú v˘hodn˘mimportom pre kaÏdú s prijímajúcichkrajín. Len v roku 1989 z krajín b˘valej Var‰av<strong>sk</strong>ejzmluvy emigrovalo za jeden rok 1,2 miliónaobyvateºstva. Podºa údajov Prognostickéhoústavu Sloven<strong>sk</strong>ej akadémie vied, roãne odchádzazo Sloven<strong>sk</strong>a za prácou len vysoko‰kol<strong>sk</strong>yvzdelan˘ch 10-tisíc osôb. Do cudziny odchádzajútí najschopnej‰í a Sloven<strong>sk</strong>o starne aj98
Z A H R A N I â N Í S L O V Á C Ipreto, Ïe mladí emigrujú. Napriek tejto alarmujúcej<strong>sk</strong>utoãnosti koncepcia migraãnej politikySR vypracovaná Migraãn˘m úradom Ministerstvavnútra SR, ktorú prerokovala a schválilavláda SR, sa vôbec nezaoberá migráciou sloven<strong>sk</strong>éhoobyvateºstva a venuje sa len imigraãnémuaspektu na pozadí ná‰ho vstupu a ãlenstvav Európ<strong>sk</strong>ej únii. Aj tento váÏne nedostatok, bymala kompenzovaÈ budúca ‰tátna politika vovzÈahu k Slovákom Ïijúcim v zahraniãí·tátna politika, jej stratégia a samotná tvorba,musí byÈ postavená na dlhodobej a reálnejvízií, ktorá bude vo v‰etk˘ch oblastiach neustálenaplÀovaná konkrétnymi v˘konmi v‰etk˘chorgánov ‰tátnej správy v spolupráci s ne-‰tátnymi a verejnoprávnymi in‰titúciami na Sloven<strong>sk</strong>ua prirodzene aj v súãinnosti so sloven<strong>sk</strong>˘mzahraniãím. Musí sa staÈ integrálnou súãasÈoubudúcej ‰tátnej doktríny Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Aby sloven<strong>sk</strong>é zahraniãie bolo re‰pektovan˘mpartnerom pre takúto spoluprácu, musí byÈjednotné a nekompromisné pri presadzovaní aobhajobe svojich názorov a potrieb, musí maÈsvoj program a musí uprednostÀovaÈ spoloãnézáujmy pred partikulárnymi. Sloven<strong>sk</strong>é zahraniãiemá ‰ancu preÏiÈ a rozvíjaÈ sa len vtedy, keìbude vzájomne spolupracovaÈ a nie súÈaÏiÈ opriazeÀ ‰tátnych úradníkov Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Tak ako sloven<strong>sk</strong>˘ národ a jeho príslu‰-níci doma i v zahraniãí dlhé roky bojovali zavlastnú suverénnu ‰tátnosÈ, tak aj sloven<strong>sk</strong>é zahraniãiemusí trvaÈ na svojej samostatnosti a slobodnomrozhodovaní.·tátna politika by sa mala niesÈ v znameníochrany záujmov sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia v symbiózeso ‰tátnopolitick˘mi a zahraniãnopolitick˘mizáujmami Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. Mala bysmerovaÈ k prehlbovaniu vzájomnej dôvery aspolupráci vo v‰etk˘ch oblastiach spoloãnéhozáujmu, priãom by mala re‰pektovaÈ princípsubsidiarity a suverenity sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia.V rámci aproximácie s tvorbou politikyEuróp<strong>sk</strong>ej únie vo vzÈahu k diaspóram, by samala snaÏiÈ o tvorbu takej národnej politiky,ktorá bude medzinárodne akceptovaná, ktorá sabude snaÏiÈ o aktívnu ochranu sloven<strong>sk</strong>˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí a ktorá prispejek budovaniu dobr˘ch bilaterálnych a sused<strong>sk</strong>˘chvzÈahov.Pri koncipovaní a tvorbe ‰tátnej politiky budepotrebné vychádzaÈ najmä zo zásady ukotvenejv ãlánku 7a ústavného zákona Sloven<strong>sk</strong>ej republiky,ktorá ukladá ‰tátu povinnosÈ staraÈ sa oSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Zákon o SlovákochÏijúcich v zahraniãí zasa ukladá vládeSloven<strong>sk</strong>ej republiky, aby urãovala v˘chodi<strong>sk</strong>áa zásady ‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí. V zmysle uvedenéhozákona koordinaãn˘m a v˘konn˘m orgánom,ktor˘ by mal zabezpeãovaÈ proces tvorby a v˘konu‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí, je Úrad pre Slovákov Ïijúcichv zahraniãí.Programové vyhlásenie súãasnej vlády Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky, ktoré sa t˘ka na‰ej problematikyv ãastiach 7. 1. a 9 hovorí: Vláda povaÏujeSlovákov Ïijúcich v zahraniãí sa integrálnu súãasÈsloven<strong>sk</strong>ého národa, ich Ïivot a dejiny zasúãasÈ národn˘ch dejín a ich kultúru za súãasÈnárodného kultúrneho dediãstva. V súlade sÚstavou Sloven<strong>sk</strong>ej republiky bude vláda podporovaÈidentitu a kultúrny Ïivot sloven<strong>sk</strong>˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí s cieºom uchovaÈa rozvíjaÈ ich národné povedomie. Vláda vyjadrujesvoju pripravenosÈ prostredníctvom Úradupre Slovákov v zahraniãí rie‰iÈ poÏiadavky apotreby sloven<strong>sk</strong>˘ch men‰ín a komunít vo svetev oblasti vzdelávania, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu, informáciia médií. Podpora krajanov bude jednouz priorít zahraniãnej politiky SR. Vláda SR budevytváraÈ podmienky na podporu krajan<strong>sk</strong>˘chkomunít s cieºom zachovaÈ jazykovú, kultúrnu anáboÏen<strong>sk</strong>ú identitu Slovákov Ïijúcich v zahraniãí.Od 1. januára 2006 má Sloven<strong>sk</strong>á republika‰tátny úrad, ale ‰tátna politika stále ch˘ba. LenÈaÏko si môÏeme predstaviÈ analógiu, Ïeby novávláda, <strong>sk</strong>oro dva roky po svojom nástupe nemalavypracovan˘ a parlamentom schválen˘ vládnyprogram. Tak ako nie je moÏné bez projektovbudovaÈ diaºnice, nie je moÏné vykonávaȉtátnu politiku vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí bez ucelenej a dlhodobej koncepcietejto politiky. Vznikla dôleÏitá a naliehavá úloha,vypracovaÈ víziu ‰tátnej politiky Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí. V nej bude potrebné, vyt˘ãiÈ a rozpracovaÈjej zámery a ciele, ktoré budú obsahovaÈaj nástroje na ich realizáciu v oblasti programovej,právnej, ekonomickej, in‰titucionálnej, kultúrnej,‰kol<strong>sk</strong>ej, vedomostnej, v informaãnej aìal‰ích potrebn˘ch nevyhnutn˘ch oblastiach.Je to úloha, na ktorej by mali spolupracovaÈ v‰etkyzainteresované strany, a to ão naj<strong>sk</strong>ôr, aby financie,ktoré ‰tát vyãleÀuje za t˘mto úãelom zo‰tátneho rozpoãtu, boli úãelne a úãinne investované.Na záver stále aktuálny odkaz jedného z najv˘znamnej‰íchSlovákov Ïijúcich v zahraniãí lekáraa spisovateºa Martina Kukuãína „ Nezanedbávajmena tie mosty medzi Slovákmi doma aSlovákmi v zahraniãí, ktoré uÏ jestvujú, naopakstavajme mosty nové, pevné a pekné. Myslimejeden na druhého stále, nielen v ãase potreby anúdze. Tí, ão zostali doma, nech si t˘ch, ãoodi‰li, nepripomínajú len vtedy, keì ãakajú dolárea dediãstvo. Roztratení po celom svete nechnespomínajú na rodn˘ kraj vtedy keì tu‰ia, Ïeich Ïivot sa konãí a Ïe je ãas vrátiÈ sa domov auloÏiÈ staré kosti do rodnej zeme.“PhDr. Claude BaláÏpredseda obãian<strong>sk</strong>eho zdruÏeniaZDRUÎENIE NEZÁVISL¯CH EXPERTOVPRE OTÁZKY DEJÍN A ÎIVOTA ZAHRANIâ-N¯CH SLOVÁKOVVeda za hranicami Sloven<strong>sk</strong>aTridsiate v˘roãie úmrtia prof. Jána STANISLAVAUprostred dusného leta – 29. júla – umrelpred tridsiatimi rokmi neãakane na stanici vLiptov<strong>sk</strong>om Svätom Mikulá‰i jazykovedecJÁN STANISLAV ( 1904 – 1977). Vedeckédielo profesora Stanislava je svojím obsahoma rozsahom také veºké, Ïe preniklo ìalekoza hranice Sloven<strong>sk</strong>a. Niet azda ani jednejznámej‰ej univerzity na svete, kde by sav slavistickom odbore, respektíve ústave totoveºké dielo nenachádzalo a netvorilo podstatnúsúãasÈ ‰túdia uãiteºov a poslucháãov.Vedeck˘ záber profesora Stanislava je neobyãajne‰irok˘: od staroslovienãiny a prame-Àov dejín sloven<strong>sk</strong>ého jazyka cez porovnávaciulingvistiku aÏ po javi<strong>sk</strong>ovú reã. Svoje neúnavnév˘<strong>sk</strong>umy pretavil do viacer˘ch kniÏn˘chprác. Rozsahom najväã‰ie dielo sú jehopäÈzväzkové Dejiny sloven<strong>sk</strong>ého jazyka, ktorévytváral pätnásÈ rokov.Osobitnú kapitolu tvorí jeho v˘<strong>sk</strong>um aspracovanie cyrilo-metod<strong>sk</strong>ej misie. UÏ vroku 1933 vydáva Îivoty slovan<strong>sk</strong>˘ch apo‰-tolov Cyrila a Metoda, ktoré sa doãkali trochkniÏn˘ch vydaní. Ne<strong>sk</strong>ôr publikuje kniÏnédielo Slovan<strong>sk</strong>í apo‰toli Cyril a Metod a ichãinnosÈ vo Veºkomorav<strong>sk</strong>ej rí‰i. Misii venujeaj dielo Osudy Cyrila a Metoda v legendácha listoch. Túto tématiku uvádza aj v kniÏkáchPo stopách predkov, Zo Ïivota slov a na‰ichpredkov a v diele Staroslovien<strong>sk</strong>y jazyk.NepriazeÀ osudu stihlo rozsiahle Stanislavovodielo Sloven<strong>sk</strong>˘ juh v stredoveku, v ktoromna základe vedeck˘ch v˘<strong>sk</strong>umov potvrdzujerozsiahlosÈ starosloven<strong>sk</strong>˘ch územíaj na území dne‰ného Maìar<strong>sk</strong>a. V päÈdesiatychrokoch bolo dielo zo‰rotované ako nevhodnéa ‰ovinistické. Po rokoch uznali aj maìar<strong>sk</strong>íhistorici jazyka pravdivosÈ Stanislavov˘chtvrdení. Napokon sa podarilo presadiÈ vydaniediela a prvá ãasÈ vy‰la v roku 1999.Druh˘ a tretí diel, ktor˘ tvoria mapy, vy‰iel kstému v˘roãiu narodenia prof. Stanislava vroku 2004 v Literárnom informaãnom centre.Dielo prof. Stanislava zostalo prameÀompoznania aj pre dne‰ok.B.S.99