11.07.2015 Views

cli. číslo - home.nextra.sk

cli. číslo - home.nextra.sk

cli. číslo - home.nextra.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Z A H R A N I â N Í S L O V Á C Ipreto, Ïe mladí emigrujú. Napriek tejto alarmujúcej<strong>sk</strong>utoãnosti koncepcia migraãnej politikySR vypracovaná Migraãn˘m úradom Ministerstvavnútra SR, ktorú prerokovala a schválilavláda SR, sa vôbec nezaoberá migráciou sloven<strong>sk</strong>éhoobyvateºstva a venuje sa len imigraãnémuaspektu na pozadí ná‰ho vstupu a ãlenstvav Európ<strong>sk</strong>ej únii. Aj tento váÏne nedostatok, bymala kompenzovaÈ budúca ‰tátna politika vovzÈahu k Slovákom Ïijúcim v zahraniãí·tátna politika, jej stratégia a samotná tvorba,musí byÈ postavená na dlhodobej a reálnejvízií, ktorá bude vo v‰etk˘ch oblastiach neustálenaplÀovaná konkrétnymi v˘konmi v‰etk˘chorgánov ‰tátnej správy v spolupráci s ne-‰tátnymi a verejnoprávnymi in‰titúciami na Sloven<strong>sk</strong>ua prirodzene aj v súãinnosti so sloven<strong>sk</strong>˘mzahraniãím. Musí sa staÈ integrálnou súãasÈoubudúcej ‰tátnej doktríny Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Aby sloven<strong>sk</strong>é zahraniãie bolo re‰pektovan˘mpartnerom pre takúto spoluprácu, musí byÈjednotné a nekompromisné pri presadzovaní aobhajobe svojich názorov a potrieb, musí maÈsvoj program a musí uprednostÀovaÈ spoloãnézáujmy pred partikulárnymi. Sloven<strong>sk</strong>é zahraniãiemá ‰ancu preÏiÈ a rozvíjaÈ sa len vtedy, keìbude vzájomne spolupracovaÈ a nie súÈaÏiÈ opriazeÀ ‰tátnych úradníkov Sloven<strong>sk</strong>ej republiky.Tak ako sloven<strong>sk</strong>˘ národ a jeho príslu‰-níci doma i v zahraniãí dlhé roky bojovali zavlastnú suverénnu ‰tátnosÈ, tak aj sloven<strong>sk</strong>é zahraniãiemusí trvaÈ na svojej samostatnosti a slobodnomrozhodovaní.·tátna politika by sa mala niesÈ v znameníochrany záujmov sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia v symbiózeso ‰tátnopolitick˘mi a zahraniãnopolitick˘mizáujmami Sloven<strong>sk</strong>ej republiky. Mala bysmerovaÈ k prehlbovaniu vzájomnej dôvery aspolupráci vo v‰etk˘ch oblastiach spoloãnéhozáujmu, priãom by mala re‰pektovaÈ princípsubsidiarity a suverenity sloven<strong>sk</strong>ého zahraniãia.V rámci aproximácie s tvorbou politikyEuróp<strong>sk</strong>ej únie vo vzÈahu k diaspóram, by samala snaÏiÈ o tvorbu takej národnej politiky,ktorá bude medzinárodne akceptovaná, ktorá sabude snaÏiÈ o aktívnu ochranu sloven<strong>sk</strong>˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí a ktorá prispejek budovaniu dobr˘ch bilaterálnych a sused<strong>sk</strong>˘chvzÈahov.Pri koncipovaní a tvorbe ‰tátnej politiky budepotrebné vychádzaÈ najmä zo zásady ukotvenejv ãlánku 7a ústavného zákona Sloven<strong>sk</strong>ej republiky,ktorá ukladá ‰tátu povinnosÈ staraÈ sa oSlovákov Ïijúcich v zahraniãí. Zákon o SlovákochÏijúcich v zahraniãí zasa ukladá vládeSloven<strong>sk</strong>ej republiky, aby urãovala v˘chodi<strong>sk</strong>áa zásady ‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí. V zmysle uvedenéhozákona koordinaãn˘m a v˘konn˘m orgánom,ktor˘ by mal zabezpeãovaÈ proces tvorby a v˘konu‰tátnej politiky starostlivosti o SlovákovÏijúcich v zahraniãí, je Úrad pre Slovákov Ïijúcichv zahraniãí.Programové vyhlásenie súãasnej vlády Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky, ktoré sa t˘ka na‰ej problematikyv ãastiach 7. 1. a 9 hovorí: Vláda povaÏujeSlovákov Ïijúcich v zahraniãí sa integrálnu súãasÈsloven<strong>sk</strong>ého národa, ich Ïivot a dejiny zasúãasÈ národn˘ch dejín a ich kultúru za súãasÈnárodného kultúrneho dediãstva. V súlade sÚstavou Sloven<strong>sk</strong>ej republiky bude vláda podporovaÈidentitu a kultúrny Ïivot sloven<strong>sk</strong>˘chmen‰ín a komunít v zahraniãí s cieºom uchovaÈa rozvíjaÈ ich národné povedomie. Vláda vyjadrujesvoju pripravenosÈ prostredníctvom Úradupre Slovákov v zahraniãí rie‰iÈ poÏiadavky apotreby sloven<strong>sk</strong>˘ch men‰ín a komunít vo svetev oblasti vzdelávania, vedy, v˘<strong>sk</strong>umu, informáciia médií. Podpora krajanov bude jednouz priorít zahraniãnej politiky SR. Vláda SR budevytváraÈ podmienky na podporu krajan<strong>sk</strong>˘chkomunít s cieºom zachovaÈ jazykovú, kultúrnu anáboÏen<strong>sk</strong>ú identitu Slovákov Ïijúcich v zahraniãí.Od 1. januára 2006 má Sloven<strong>sk</strong>á republika‰tátny úrad, ale ‰tátna politika stále ch˘ba. LenÈaÏko si môÏeme predstaviÈ analógiu, Ïeby novávláda, <strong>sk</strong>oro dva roky po svojom nástupe nemalavypracovan˘ a parlamentom schválen˘ vládnyprogram. Tak ako nie je moÏné bez projektovbudovaÈ diaºnice, nie je moÏné vykonávaȉtátnu politiku vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí bez ucelenej a dlhodobej koncepcietejto politiky. Vznikla dôleÏitá a naliehavá úloha,vypracovaÈ víziu ‰tátnej politiky Sloven<strong>sk</strong>ejrepubliky vo vzÈahu k Slovákom Ïijúcim vzahraniãí. V nej bude potrebné, vyt˘ãiÈ a rozpracovaÈjej zámery a ciele, ktoré budú obsahovaÈaj nástroje na ich realizáciu v oblasti programovej,právnej, ekonomickej, in‰titucionálnej, kultúrnej,‰kol<strong>sk</strong>ej, vedomostnej, v informaãnej aìal‰ích potrebn˘ch nevyhnutn˘ch oblastiach.Je to úloha, na ktorej by mali spolupracovaÈ v‰etkyzainteresované strany, a to ão naj<strong>sk</strong>ôr, aby financie,ktoré ‰tát vyãleÀuje za t˘mto úãelom zo‰tátneho rozpoãtu, boli úãelne a úãinne investované.Na záver stále aktuálny odkaz jedného z najv˘znamnej‰íchSlovákov Ïijúcich v zahraniãí lekáraa spisovateºa Martina Kukuãína „ Nezanedbávajmena tie mosty medzi Slovákmi doma aSlovákmi v zahraniãí, ktoré uÏ jestvujú, naopakstavajme mosty nové, pevné a pekné. Myslimejeden na druhého stále, nielen v ãase potreby anúdze. Tí, ão zostali doma, nech si t˘ch, ãoodi‰li, nepripomínajú len vtedy, keì ãakajú dolárea dediãstvo. Roztratení po celom svete nechnespomínajú na rodn˘ kraj vtedy keì tu‰ia, Ïeich Ïivot sa konãí a Ïe je ãas vrátiÈ sa domov auloÏiÈ staré kosti do rodnej zeme.“PhDr. Claude BaláÏpredseda obãian<strong>sk</strong>eho zdruÏeniaZDRUÎENIE NEZÁVISL¯CH EXPERTOVPRE OTÁZKY DEJÍN A ÎIVOTA ZAHRANIâ-N¯CH SLOVÁKOVVeda za hranicami Sloven<strong>sk</strong>aTridsiate v˘roãie úmrtia prof. Jána STANISLAVAUprostred dusného leta – 29. júla – umrelpred tridsiatimi rokmi neãakane na stanici vLiptov<strong>sk</strong>om Svätom Mikulá‰i jazykovedecJÁN STANISLAV ( 1904 – 1977). Vedeckédielo profesora Stanislava je svojím obsahoma rozsahom také veºké, Ïe preniklo ìalekoza hranice Sloven<strong>sk</strong>a. Niet azda ani jednejznámej‰ej univerzity na svete, kde by sav slavistickom odbore, respektíve ústave totoveºké dielo nenachádzalo a netvorilo podstatnúsúãasÈ ‰túdia uãiteºov a poslucháãov.Vedeck˘ záber profesora Stanislava je neobyãajne‰irok˘: od staroslovienãiny a prame-Àov dejín sloven<strong>sk</strong>ého jazyka cez porovnávaciulingvistiku aÏ po javi<strong>sk</strong>ovú reã. Svoje neúnavnév˘<strong>sk</strong>umy pretavil do viacer˘ch kniÏn˘chprác. Rozsahom najväã‰ie dielo sú jehopäÈzväzkové Dejiny sloven<strong>sk</strong>ého jazyka, ktorévytváral pätnásÈ rokov.Osobitnú kapitolu tvorí jeho v˘<strong>sk</strong>um aspracovanie cyrilo-metod<strong>sk</strong>ej misie. UÏ vroku 1933 vydáva Îivoty slovan<strong>sk</strong>˘ch apo‰-tolov Cyrila a Metoda, ktoré sa doãkali trochkniÏn˘ch vydaní. Ne<strong>sk</strong>ôr publikuje kniÏnédielo Slovan<strong>sk</strong>í apo‰toli Cyril a Metod a ichãinnosÈ vo Veºkomorav<strong>sk</strong>ej rí‰i. Misii venujeaj dielo Osudy Cyrila a Metoda v legendácha listoch. Túto tématiku uvádza aj v kniÏkáchPo stopách predkov, Zo Ïivota slov a na‰ichpredkov a v diele Staroslovien<strong>sk</strong>y jazyk.NepriazeÀ osudu stihlo rozsiahle Stanislavovodielo Sloven<strong>sk</strong>˘ juh v stredoveku, v ktoromna základe vedeck˘ch v˘<strong>sk</strong>umov potvrdzujerozsiahlosÈ starosloven<strong>sk</strong>˘ch územíaj na území dne‰ného Maìar<strong>sk</strong>a. V päÈdesiatychrokoch bolo dielo zo‰rotované ako nevhodnéa ‰ovinistické. Po rokoch uznali aj maìar<strong>sk</strong>íhistorici jazyka pravdivosÈ Stanislavov˘chtvrdení. Napokon sa podarilo presadiÈ vydaniediela a prvá ãasÈ vy‰la v roku 1999.Druh˘ a tretí diel, ktor˘ tvoria mapy, vy‰iel kstému v˘roãiu narodenia prof. Stanislava vroku 2004 v Literárnom informaãnom centre.Dielo prof. Stanislava zostalo prameÀompoznania aj pre dne‰ok.B.S.99

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!