cli. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J Ebách, o raste nov˘ch veºmocí? A aké názory nav‰etky tieto otázky majú Ameriãania? Na základeobrovského mnoÏstva údajov, zozbieran˘chv rámci prieskumu Transatlantické trendy2007, je moÏné dospieÈ k viacer˘m zaujímav˘mzáverom. Skúsme poukázaÈ na niektoré,najdôleÏitej‰ie z nich.Po prvé, aj Európania aj Ameriãania si myslia,Ïe Európska únia (ãiÏe zjednotená Európa)by mala zohrávaÈ aktívnej‰iu úlohu vo svete (zaÏiaduce to povaÏuje aÏ 77 % Európanov a 73% Ameriãanov). Väã‰ina Európanov (54 %) sipritom myslí, Ïe prevziaÈ väã‰iu zodpovednosÈza globálne hrozby by Európska únia malav spolupráci s USA. Toto zistenie je v priamomrozpore s pomerne ãast˘mi tvrdeniami, Ïe medziEurópou a Amerikou vznikla nepreklenuteºnánázorová bariéra, ktorá spoluprácu medzinimi znemoÏÀuje.Po druhé, aj Európania aj Ameriãania v zásadezhodn˘m spôsobom vnímajú v‰etky v˘znamnej‰iehrozby súãasnosti – medzinárodn˘terorizmus, islamsk˘ fundamentalizmus, energetickúzávislosÈ, hospodársku krízu, jadrovévyzbrojovanie Iránu, prílev imigrantov zvonku,globálne roz‰irovanie chorôb, úãinky globálnehootepºovania (i keì Ameriãania vnímajúv‰etky spomenuté hrozby – s v˘nimkouglobálneho otepºovania – o ãosi citlivej‰ie neÏEurópania). Blízke sú aj názory Európanov aAmeriãanov na vnútorn˘ v˘voj v Rusku a ruskúzahraniãnú politiku. Aj odpovede na mnohéìal‰ie otázky ukazujú, Ïe USA a Európa súsi blízke pokiaº ide o hodnotenie v˘voja vo svetea ich spojenectvo má hlb‰í základ, neÏ ibaad hoc rozhodnutia mocensk˘ch elít.Po tretie, takmer identické názory majú Európaniaa Ameriãania na príãiny zhor‰eniatransatlantick˘ch vzÈahov. 38% Európanov a38% Ameriãanov si myslia, Ïe sa tak stalokvôli vojne v Iraku, 34 % Európanov a 39 %Ameriãanov sú presvedãení, Ïe hlavn˘m dôvodomzhor‰enia je samotn˘ prezident G. W.Bush. Nechajme bokom skutoãnosÈ, Ïe pre takétovidenie situácie je charakteristická znaãnásplo‰tenosÈ, o. i. aj ignorovanie neblahej úlohy,ktorú zohrali G. Schröder a J. Chirac predvypuknutím vojny v Iraku, keì sa obaja sna-Ïili zabrániÈ vojenskej akcii USA – jeden so zámeromzískaÈ dodatoãné hlasy vo voºbách doBundestagu a druh˘, aby vraj chránil francúzskenárodné záujmy v arabskom svete (existujepritom hypotéza, Ïe vojne so Saddámom bysa dalo vyhnúÈ v prípade, ak by nielen USA aVeºká Británia, ale cel˘ Západ, vrátane Francúzskaa Nemecka, jednoznaãne a tvrdo zatlaãilina irackého diktátora, ktor˘ by pochopil, Ïeúnik neexistuje a pristúpil by na splnenie podmienokOSN a MAAE, ako to neskôr urobil líbyjsk˘diktátor a niekdaj‰í sponzor medzinárodnéhoterorizmu Muammar Kaddáfí (a celkomnedávno aj s˘rsky diktátor Ba‰ír Asad, keìzavelil na odchod svojich okupaãn˘ch vojsk zLibanonu). V kontexte dne‰nej situácie je dôleÏitej‰ieto, Ïe rozhodujúca väã‰ina Európanova Ameriãanov sa zhoduje v názore, Ïe zlep‰eniutransatlantick˘ch vzÈahov dnes bránia faktory,jeden z ktor˘ch uÏ nebude relevantn˘ orok, po prezidentsk˘ch voºbách 2008, a druh˘môÏe pomerne r˘chlo stratiÈ na v˘zname vprípade ukonãenia bojov a následného odchoducudzích vojsk z Iraku.Po ‰tvrté, Európania a Ameriãania sa aj naìalejrozchádzajú v názore na to, ãi majú maÈUSA líderské postavenie v medzinárodn˘ch záleÏitostiach– iba 36 % Európanov to povaÏujeza Ïiaduce, zatiaº ão v USA je o tom presvedãen˘chaÏ 85 % obãanov. DôleÏit˘ v‰ak je nielensamotn˘ tento údaj, signalizujúci asi najv˘znamnej‰iutransatlantickú názorovú nezhodu,ale najmä jej ãasové a vecné súvislosti. Vroku 2002, t. j. rok po krvavom septembri vNew Yorku a Washingtone a rok pred útokomna Irak, podiel t˘ch Európanov, ktorí povaÏovalilíderskú rolu USA za Ïiaducu, predstavovalaÏ 64 %. Znovu vidíme, Ïe do hry vstúpilakauza irackej vojny. Toto pomyselné ãervenésignálne svetielko by si mali v‰imnúÈ v‰etcibez v˘nimky aktéri transatlantickej roztrÏky,ak chcú jej následky ão najskôr prekonaÈ. Dnes,v predveãer prezidentsk˘ch volieb republikánia demokrati v USA sa sporia o tom, ako mávyzeraÈ zahraniãná politika ich krajiny. Za podporoumy‰lienky líderského postavenia USA vosvete sa môÏu skr˘vaÈ rôzne predstavy a motívy.Niekto môÏe namietaÈ, Ïe ide o podporuzahraniãnej politiky, ktorá má v sebe prvky expanzionizmu.Americk˘ zahraniãnopolitick˘izolacionizmus by v‰ak bol pre Európu a svetoveºa hor‰ím rie‰ením, preto 85-percentná podporapre aktívnu úãasÈ USA na svetovej politikedáva silnú nádej, Ïe táto superveºmoc neprepadnedo nebezpeãného bahna izolacionizmuani po ìal‰ích prezidentsk˘ch voºbách.Slovensko v zrkadle transatlantick˘ch trendovSlovensko bolo do v˘skumu transatlantick˘chtrendov prv˘krát zaradené v roku 2004vìaka partnerstvu GMF s In‰titútom pre verejnéotázky a odvtedy je nepretrÏite jednou zoskúman˘ch krajín. âo teda prezradil najnov‰ív˘skum o názoroch obãanov SR na aktuálneotázky medzinárodn˘ch vzÈahov a svetovejpolitiky? S urãitou dávkou zjednodu‰enia by sadalo povedaÈ, Ïe obãania Slovenska spomedziobãanov ostatn˘ch skúman˘ch krajín EÚ vynikajúsvojou zahraniãnopolitickou bezstarostnosÈou,slab‰ou podporou pre my‰lienku líderskéhopostavenia nejakej krajiny alebo zoskupeniakrajín, zníÏenou citlivosÈou voãi hrozbemedzinárodného terorizmu a islamskéhofundamentalizmu, kritick˘m nazeraním na úlohuUSA vo svete a pomerne vysokou ºahostajnosÈouk znepokojiv˘m momentom vo v˘vojiRuska. T˘ch, ktorí povaÏujú za Ïiaduce lídersképostavenie USA vo svete je v roku 2007 naSlovensku iba 16 % (ão je najmen‰í podielspomedzi v‰etk˘ch skúman˘ch ãlensk˘ch krajínEÚ), hoci e‰te pred dvoma rokmi tak˘chbolo v SR aÏ 33 %. Oslabovanie demokraciev Rusku a politika Ruska voãi susedn˘m ‰tátomznepokojuje na Slovensku iba 30% resp.35 % respondentov, priãom medzi Európanmije tak˘chto respondentov aÏ 61% resp. 59 %.Zatiaº ão v Európe v posledn˘ch dvoch rokochv˘razne stúpol podiel t˘ch, ktorí sú znepokojeníhrozbou, predstavovanou medzinárodn˘mterorizmom a islamsk˘m fundamentalizmom(v Nemecku ide o dramatick˘, priamalarmujúci nárast spomínan˘ch obáv), na Slovenskupozorujeme in˘, niekedy skôr opaãn˘trend – podiel znepokojen˘ch hrozbou medzinárodnéhoterorizmu sa zníÏil oproti roku 2005z 68 % na 45 % a podiel znepokojen˘ch hrozbouislamského fundamentalizmu síce o 4 %stúpol, av‰ak zostáva najniωí v Európe.Názory obãanov na otázky zahraniãnej politikysa formujú pod vplyvom rôznych faktorov,priãom váha osobn˘ch skúseností je ãastominimálna (napríklad podºa prieskumu iba4 % respondentov zo Slovenska nav‰tívili USAa mohli si svoj vzÈah k tejto krajine utváraÈ nazáklade vlastn˘ch poznatkov). Drvivú väã‰inuinformácií, ovplyvÀujúcich názory na ten-ktor˘problém svetovej politiky, dostávajú obãaniaSR z médií – od analytikov, novinárov,in˘ch „opinion-makerov“, spomedzi ktor˘chv˘znamné miesto patrí politikom.Na Slovensku, ktoré v roku 2004 vstúpilo doNATO a stalo sa tak jedn˘m z partnerov transatlantickéhospoloãenstva, k najviditeºnej‰iemuoslabeniu transatlantického prvku v zahraniãno-politick˘chorientáciách obyvateºstvado‰lo v roku 2006. V roku 2007 sa táto tendenciapodºa zistení Transatlantick˘ch trendov2007 aj naìalej prehæbila, i keì v miernej‰ej podobe.Vysvetlenie tohto javu je pomerne jednoduché– v˘skyt ovplyvÀujúcich verejnúmienku negatívnych referencií o USA, hlavnomaktérovi transatlantick˘ch väzieb, vo verejnomdiskurze Slovenska od roku 2006 v˘raznestúpol, priãom ich pôvodcami sa stali najmäpolitici so siln˘m voliãsk˘m zázemím.Strana Smer-SD, ktorá v roku 2006 vyhrala parlamentnévoºby, zámerne zatiahla do volebnejkampane otázku o prítomnosti slovenskej jednotkyv Iraku, ktorú predstavitelia tejto stranyprezentovali v˘luãne v protiamerickej konotácii(neprijateºnosÈ vojenskej akcie ako takej,heslo o Dzurindovi ako „Bushovom lokajovi“apod.).Od volieb 2006 predseda vlády a Smeru-SD,najpopulárnej‰í slovensk˘ politik Róbert Ficosa stal jedn˘m z hlavn˘ch nositeºov verejne prezentovan˘chprotiamerick˘ch názorov. Frekvencioukritick˘ch v˘rokov na adresu USAuÏ dávno predbehol predsedu SNS Jána Slotu.To, ão nejak˘m spôsobom súvisí s USA, s ichvnútorn˘m v˘vojom alebo zahraniãnou politikou,sa ãasto v jeho podaní stáva symbolom negatívnehoalebo priamo odsúdeniahodného.Sovietska okupácia âeskoslovenska sa napríkladprirovnáva k americkej invázii do Iraku,slovensk˘ sociálny model, o ktor˘ sa usilujestrana Smer-SD, sa oznaãuje za antipód vraj nevhodnéhomodelu „Made in USA“. Kritikuvlastnej konfrontaãnej mediálnej politiky odmietapredseda vlády s poznámkou, Ïe nerobípolitiku podºa toho, ãi ho za to pohladkajú pohlave vo Washingtone, a in‰taláciu protiraketovéhosystému v susednom Poºsku a âeskejrepublike vydáva div nie za svojvoºn˘ krokUSA, ktor˘ v koneãnom dôsledku zniÏuje bezpeãnosÈna‰ej krajiny. To v‰etko sa pritom odohrávaza situácie, keì zahraniãná politika SR,predov‰etk˘m vìaka ministerstvu zahraniãn˘chvecí, zostáva v rámci priorít, vypl˘vajúcichz ãlenstva v euroatlantick˘ch integraãn˘chzoskupeniach. Oãakávania, Ïe podporaverejnosti pre posilnenie transatlantického partnerstvav tak˘chto podmienkach porastie, byboli dnes asi nerealistické. ZvrátiÈ tento nepriazniv˘trend by mohli snáì iba politici s inou hodnotovouv˘bavou. Ich v˘skyt sa v‰ak zatiaº vteraj‰om vládnom zoskupení neãrtá.Grigorij MeseÏnikov,politológ95