cli. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EUSA, EÚ, Slovenskoa Transatlantické trendy 2007VzÈahy medzi USA a Európou majú uÏ mnohodesaÈroãí strategick˘ charakter a ovplyvÀujúcelkov˘ v˘voj vo svete. Po druhej svetovejvojne sa ich najpraktickej‰ím stelesnením stalotransatlantické spoloãenstvo v podobeNATO. Táto organizácia vznikla koncom 40.rokov ako obranná aliancia krajín, vystaven˘chhrozbe expanzie sovietskeho komunizmu,dnes je to bezpeãnostno-politické zoskupenie,zaloÏené na spoloãne zdieºan˘ch hodnotách. Ikeì po kolapse komunistick˘ch reÏimov v Európe,zániku Var‰avskej zmluvy, rozpade Sovietskehozväzu a skonãení studenej vojny ist˘ãas zaznievali hlasy spochybÀujúce ìal‰iu existenciuNATO, v˘voj bezpeãnostnej situácievo svete od zaãiatku 90. rokov jej opodstatnenosÈa potrebu transatlantického partnerstvapotvrdil. Poãetná skupina stredo- a v˘chodoeurópskych‰tátov po na‰tartovaní procesovspoloãenskej transformácie zadefinovala ãlenstvov Severoatlantickej aliancii ako svojuhlavnú zahraniãnopolitickú a bezpeãnostnúprioritu a v priebehu 10-15 rokov tento cieº dosiahla.Solidarita USA a Európy: vzostup po 11.septembri, pokles po IrakuObdobie po skonãení bipolárneho rozdeleniasveta nebolo pre NATO bezstarostn˘m obdobímpostupného roz‰irovania, re-definovaniavlastného postavenia vo svete a aktualizáciedovtedaj‰ích úloh. Bezpeãnostné prostrediesa znaãne zmenilo po tom, ão zaãiatkom 21.storoãia do popredia vystúpili globálne hrozbynového typu, predov‰etk˘m islamsk˘ fundamentalizmus,ktor˘ vyhlásil vojnu celémuzápadnému svetu. Jej cieºom má byÈ zánik spoloãenskéhousporiadania liberálno-demokratickéhotypu a nastolenie spoloãenského modelu,zaloÏeného na predstavách fundamentalistick˘chvykladaãov koránu o celosvetovomkalifáte. KeìÏe ekonomická, vedecká a technologickáprevaha Západu a teraj‰í charakter medzinárodn˘chvzÈahov v globalizovanom svetenedáva islamsk˘m fundamentalistom ‰ancena víÈazstvo v otvorenej vojenskej konfrontácii,siahli po metóde teroru, ktor˘ má Západ ajeho spojencov zastra‰iÈ, oslabiÈ a demoralizovaÈ.Medzinárodn˘ terorizmus sa tak stal preZápad reálnou hrozbou a urãenie adekvátnejreakcie na túto hrozbu zaãalo ovplyvÀovaÈvzÈahy nielen medzi krajinami NATO a in˘mi‰tátmi, ale aj vzÈahy v samotnom transatlantickomspoloãenstve.Útok teroristov na New York a Washington11. septembra 2001 vyvolal neb˘valú vlnutransatlantickej solidarity. Zloãin spáchan˘úderkou Al Káidy povaÏovali mnohí Európaniaza útok na Európu, videli v Àom snahuzniãiÈ to, ão urãuje ich kaÏdodenn˘ Ïivot –ºudskú slobodu, demokraciu, prosperitu, v‰etkytie hodnoty otvorenej spoloãnosti, ktoréchráni NATO, in‰titucionálny základ transatlantickéhopartnerstva. Európski spojenci podporiliamerick˘ zásah proti Al Káide a jej lokálnejodnoÏi – Talibanu – v Afganistane, vyslalitam svoje vojenské jednotky pod egidouNATO. O dva roky neskôr v‰ak pri‰la vojna vIraku, ktorá rozdelila transatlantick˘ch spojencovsnáì najviac za celú dobu existencieNATO. Spory okolo odôvodnenosti vojenskéhozásahu proti reÏimu Saddáma Husajna hlbokozasiahli do vzÈahov medzi kºúãov˘mi krajinamiNATO, ovplyvnili tieÏ nazeranie verejnostina vzÈahy medzi Európou a Amerikou.V európskych intelektuálnych a politick˘chkruhoch sa zaãali ãoraz intenzívnej‰ie ‰íriÈ názoryna Ameriãanov ako arogantn˘ch kovbojov,ktor˘m vôbec nezáleÏí na mienke ich najbliωíchpartnerov, v Amerike stále ãastej‰ie zaznievalipoznámky o Európanoch ako nespo-ºahliv˘ch, nelojálnych a niekedy aÏ zradn˘chspojencoch. Podobné názory mali aj svoju personifikovanúrovinu – v Európe sa symbolomamerickej nev‰ímavosti stal prezident GeorgeW. Bush, v USA sa za stelesnenie európskej nelojalitypovaÏovalo nemecko-francúzske duoGerhard Schröder – Jacques Chirac. Dnes v‰akv Európe hrá prím uÏ iné duo – Angela Merkelová– Nicolas Sarkozy. Navy‰e, vo VeºkejBritánii Tonyho Blaira vystriedal GordonBrown a funkãné obdobie teraj‰ieho americkéhoprezidenta sa ch˘li ku koncu.Európania a Ameriãania o transatlantickomspojenectveV poslednom ãase boli publikované zaujímavéanal˘zy o v˘voji vzÈahov medzi európskymikrajinami a USA po mocensk˘ch zmenáchv ParíÏi, Berlíne a Lond˘ne a úvahy o perspektívacht˘chto vzÈahov po nástupe novej americkejadministratívy. Tieto anal˘zy a úvahy savenovali najmä pôsobeniu politick˘ch elít a in-‰titúcií. Nie menej zaujímav˘ je v‰ak v˘voj verejnejmienky v otázkach, bezprostredne súvisiacichso stavom a budúcnosÈou transatlantick˘chvzÈahov. Ako v˘born˘ zdroj pre analytickúprácu tu môÏu poslúÏiÈ v˘sledky prieskumuverejnej mienky Transatlanticke trendy 2007,realizované think thankovou nadáciou GermanMarshall Fund of the United States (GMF)v jedenástich krajinách EÚ, Turecku a USA.V˘skum názorov verejnosti na kºúãové problémysvetovej politiky uskutoãÀuje GMF kaÏdoroãneod roku 2002 a tak vlastne zachytávaobdobie tektonick˘ch zlomov v medzinárodn˘chvzÈahoch (vzplanutie islamského fundamentalizmua terorizmu, roz‰irovanie EÚ aNATO, ekonomick˘ vzostup âíny, úsilie Ruskao obnovenie svojho veºmocenského statusu,snahy teokratického reÏimu Iránu o v˘robujadrov˘ch zbraní apod.).Ako reaguje európska a americká verejnosÈna aktuálnu medzinárodno-politickú situáciu,na teraj‰í stav transatlantick˘ch vzÈahov? Akovnímajú Európania Spojené ‰táty a ich úlohuvo svete, ako vidia rolu EÚ na svetovej aréne?âo si myslia o rôznych bezpeãnostn˘ch hroz-94