You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EBol odchod z boº‰evického Sloven<strong>sk</strong>a zbabel˘mútekom?Druh˘ závaÏn˘ dôvod okúÀavého záujmuliterátov a analytikov o bolestnú súãasÈ sloven<strong>sk</strong>éhoosudu je psychologick˘ alebo <strong>sk</strong>ôrmorálny. Je len minimum príslu‰níkov inteligenciea ostatn˘ch vyspel˘ch obãanov, ktor˘chby sa otázka emigrácie nedot˘kala. Apred ktor˘ch by nekládla dobiedzavé morálneotázky. MoÏno okrem niektor˘ch disidentovalebo priamych a zjavn˘ch odporcov komunistickéhoreÏimu. Teda ÈaÏko nájsÈ nezainteresovan˘chºudí, ktorí by vedeli odpovedaÈna nástojãivé a oprávnené otázky súvisiace semigráciou: Bol v podstate ilegálny odchodz boº‰evického Sloven<strong>sk</strong>a zbabel˘m útekomalebo, naopak, odváÏnym spôsobom protestuproti komunistickej diktatúre, veì ãastoznamenal aj riziko smrti? Bol jedin˘m moÏn˘mrie‰ením neznesiteºnej situácie slobodymilovn˘chobãanov, alebo bol uprednostnenímosobného v˘chodi<strong>sk</strong>a z podmienoktrvalého pokrytectva, korupcie a spoloãen<strong>sk</strong>ejnespravodlivosti namiesto toho, aby sa dotyãn˘otvorene postavil proti negatívnym javomsocializmu a ri<strong>sk</strong>oval vyhodenie zo zamestnania,oÏobráãenie svojej rodiny a po‰kodenievlastn˘ch detí, najmä znemoÏnením, aby‰tudovali na stredn˘ch a vysok˘ch ‰koláchpodºa svojho v˘beru a talentu? Takéto neodbytnéotázky by sme mohli e‰te rozmnoÏiÈ.Po zmene reÏimu horeuvedené dilemy dostalinov˘ rozmer. Respektíve ovplyvnilinov˘, úplne zmenen˘ vzÈah emigrantov, keìsa po Novembri ´89 znovu zjavili na Sloven<strong>sk</strong>u,buì ako hostia svojich najbliωích príbuzn˘cha priateºov, alebo ako hºadajúci moÏnosÈznovu sa vrátiÈ tam, kde Ïili a kde predt˘mpracovali. I keì sa to navonok väã‰inou nijakomarkantne neprejavovalo, vo vzduchu neustálevisel nepokoj: Ako sa cítiÈ pred Slovákmi,ktorí sú uÏ Ameriãanmi alebo Austrálãanmia nemajú ruky po‰kvrnené ãlenstvom v komunistickejstrane a spoluprácou s ·tB, ãipresnej‰ie: nie sú v zoznamoch ·tB? Majú sa„domáci“ hanbiÈ za to v‰etko, ão nevyhnutneuºpelo na ich konaní, ak Ïili v socialistickomâe<strong>sk</strong>o-Sloven<strong>sk</strong>u? Sú vinní za to, Ïepatrili medzi 99 % obãanov, ktorí volili kandidátovNárodného frontu, prefiltrovan˘chkádrovníkmi z KSâ? Majú si sypaÈ popol nahlavu za to, Ïe boli u vplyvného komunistickéhoãiniteºa na vysokej ‰kole orodovaÈ za to,aby prijali ich syna ãi dcéru na medicínu alebona v˘tvarnú? Majú maÈ zl˘ pocit v du‰i zato, Ïe vstúpili do strany, lebo mali váÏne chorú12-roãnú dcéru a potrebovali dosiahnuÈ,aby sa cez stranícke orgány dostala na lieãeniev ‰tátnom sanatóriu? Rad podobn˘ch dotierav˘chotázok nemusí maÈ konca – v takomdeformovanom spoloãen<strong>sk</strong>om systéme Ïilití, ão neodi‰li do zahraniãia a preÏívali tusvoju kaÏdodennú v‰ednosÈ.Dôsledky odchodu do emigrácie pre rodinu,ktorá zostalaAle aj niektorí emigranti sa v du‰i obracalisami na seba: U‰li sme z tohto poniÏujúcehoÏivota, ale nechali sme tu mamu a súrodencov,ktorí trpeli za to, Ïe ich brat alebo dcéraodi‰li na nepriateº<strong>sk</strong>˘ kapitalistick˘ Západ –ani oni, ani ich rodina nemohli ísÈ na dovolenkudo Juhoslávie, nieto e‰te do Talian<strong>sk</strong>a;jednoducho, nedostali devízov˘ prísºub. Vzamestnaní nemohli postúpiÈ vy‰‰ie, lebo ja– ich príbuzn˘ – uÏ desaÈ rokov b˘vam vo·vajãiar<strong>sk</strong>u. Ako sa im ospravedlniÈ? VykúpiÈsa tisíc dolármi alebo nejak˘m vzácnej‰ímvecn˘m darãekom?Navy‰e mnohí z b˘val˘ch emigrantov – netrúfamsi povedaÈ, Ïe väã‰ina, hoci ani to nieje vylúãené – sa v zahraniãí dobre zorientovali,uplatnili svoje danosti, ktoré síce zí<strong>sk</strong>aliv socialistickom reÏime – v tomto zmyslenebol b˘val˘ systém úplne maco‰<strong>sk</strong>˘ k ºuìom,lebo ho to veºa nestálo –, ale ktoré v ÀomuÏ uplatniÈ nemohli. Na Západe ãasto prev˘-‰ili trochu <strong>sk</strong>ostnaten˘ch a spohodlnen˘chdomácich obyvateºov, takÏe zí<strong>sk</strong>ali slu‰n˘ Ïivotn˘‰tandard, niektorí dokonca aj nadpriemern˘.Ale keì pri‰li na Sloven<strong>sk</strong>o s t˘mtofinanãn˘m zázemím, odkryla sa ìal‰ia priepasÈmedzi t˘mi, ão v komunizme preÏili cel˘svoj prednovembrov˘ Ïivot, a t˘mi, ão ho vovhodnej chvíli preru‰ili a odi‰li tam, kde bolaÏivotná úroveÀ prinajmen‰om o 50-100 %vy‰‰ia, a tak aj ich majetková podstata sa v˘raznezv˘‰ila. VzÈahy medzi chudobn˘mi príbuzn˘mia ich prosperujúcimi blíÏnymi neb˘vajúpríli‰ ideálne.Táto séria rozdielností medzi ºuìmi domaa novoobãanmi rozkvitajúcich krajín by sa istedala e‰te dlho roz‰irovaÈ. Ale azda uÏ to, ãosme uviedli, staãí na to, aby sme si uvedomili,aké zábrany bránia jedn˘m i druh˘m, abysa bez rozpakov a otvorene pozreli na samotnéobdobie komunizmu a potom na odhodlanietisícov neÏiÈ viac v reÏime, ktor˘ nezná‰a– ak uÏ nenapí‰em, Ïe nenávidí – najmävzdelanej‰iu, slobodne cítiacu a na úspechystvorenú ãasÈ svojho obyvateºstva. A vtomto bode údelu pruÏn˘ch a trúfal˘ch na jednejstrane a príli‰ rozváÏnych ãi dlho rozva-Ïujúcich a málo mobiln˘ch na strane druhejsa otvára pred oboma, ale obzvlá‰È pred t˘midruh˘mi ìal‰ia séria dobiedzav˘ch a do drenekostí pichajúcich otázok: Neurobili smechybu, keì sme tu, v socialistickom âe<strong>sk</strong>o-Sloven<strong>sk</strong>u ostali? Nemali sme odísÈ, preÏiÈÈaÏké prvé dva-tri roky v neznámom prostredí,ale potom sa stabilizovaÈ a navÏdy sa zbaviÈtunaj‰ej vtedaj‰ej diktatúry a spolu s Àouako spoluobãanov aj t˘ch státisícov, ktoré tak˘topodriaden˘ Ïivot doteraz obºubujú apodporujú? Nemali sme sa zaradiÈ nielen medziºudí zámoÏn˘ch, ale aj uÏívajúcich si pevnej‰iudemokraciu, neÏ je táto, v ktorej – akoza ãias komunizmu – e‰te stále mnohí primitívidirigujú a ovplyvÀujú Ïivot t˘ch schopnej‰ích?Finanãná situácia dôchodcov-emigrantova dôchodcov vern˘ch Sloven<strong>sk</strong>uTreba povedaÈ, Ïe ºudia, ktorí napokon komunizmuspreÏili, vstúpili do slobodnej‰ejéry uÏ zväã‰a v senior<strong>sk</strong>om veku a ich chuÈ isily na nejaké náznaky revoluãnosti sa uÏdávno rozplynuli. Chceli by si aspoÀ trochupríjemne a pokojne preÏiÈ starobu a v takejtopohode sa doÏiÈ posledn˘ch rokov – tak akoväã‰ina t˘ch, ão kedysi po nástupe Husáka aobnovení Biºakovej moci emigrovala a terazprichádzajú na Sloven<strong>sk</strong>o zväã‰a ako dobresituovaní náv‰tevníci. Závidia im? Zlostia sana seba? Alebo bolo dobre, Ïe predsa lenv‰etci kvalitní, vzdelaní a kultivovaní obãaniaSloven<strong>sk</strong>a neemigrovali, ale zostali tu,hoci napospas vulgárnych partajãíkov, ktoríich nechcú vypustiÈ z rúk e‰te ani dnes, len vinej straníckej konfigurácii? Práve oni, starágenerácia, sú dnes vydaní na milosÈ málo citliv˘cha na ich experimentovanie s t˘m, ãostarí ºudia naliehavo potrebujú, teda s ich dôchodkamia so starostlivosÈou o ich zdravie.Nejde o piliere, o stále menené pravidlá rôznychodvodov a komerãnú ãi ‰tátnu bázuzdravotn˘ch poisÈovní, ale o to, aby mali zãoho zaplatiÈ byt, kúpiÈ si zdravú stravu anájsÈ zdravotnú starostlivosÈ, ktorá im zmierniÈaÏkosti zo zhor‰ujúcej sa fyzickej zdatnosti.A e‰te im záleÏí na schopnosti ministrov‰kolstva zosúladiÈ postavenie ‰kôl s potrebamimoderného Ïivota a s psychikou detí televíznehoa internetového veku, lebo spokojnívnuci a vnuãky, denne sa pohybujúci v pohodovomprostredí, sú siln˘m Ïivotn˘m elixíromstar‰ej generácie a záble<strong>sk</strong>ami ich zmyslu Ïivota.Ani emigranti, ani tí, ão zostali, nemajúúplne ãisté svedomie alebo istotu, Ïe vtedy –medzi rokmi 1968 a 1989 – konali správne arozumne. To je váÏny dôvod, preão sa nedokáÏupozrieÈ s odstupom na to, ako sa rozhodovaliich najbliωí príbuzní a priatelia, alebooni sami. AspoÀ v podvedomí im rozoÏierajúdu‰u otázky, na ktoré dodnes nevedia odpoveì.Tá totiÏ ani teraz e‰te nie je jednoznaãná.Veì aj v uplynulom takmer dvadsaÈroãíemigrácia pokraãovala a stále pokraãuje. Astále prichádzajú informácie o tom, ako dobreuspeli tí, ktorí odi‰li. Ako sa im darí nielenv Kanade, ale aj v âe<strong>sk</strong>u (filmov˘ reÏisérJuraj Jakubi<strong>sk</strong>o) alebo v Rakú<strong>sk</strong>u (analytikrizika v Bank Austria) alebo v Dán<strong>sk</strong>u(atómov˘ a molekulárny fyzik na univerzitev Aarhuse) alebo v Poº<strong>sk</strong>u (scénograf BorisKudliãka: „Divadelní umelci sú v Poº<strong>sk</strong>u ove-ºa lep‰ie ohodnotení a docenení. Poliaci sú kukultúre ‰tedrej‰í, umoÏÀuje im to potom aj intenzívnej‰iueuróp<strong>sk</strong>u konfrontáciu“) alebo vAustrálii (huslista Peter Vetro vyuãuje hruna husliach a obãas hráva aj vo filharmonickomorchestri). Nebolo by rozumnej‰ie ísÈpodºa ich vzoru do sveta? A pritom nejdevÏdy len o peniaze, ale aj o – nazvime to tak– Ïivotn˘ ‰t˘l. Ekonomicky sme na tom asilep‰ie ako Poliaci, ale Poliaci sú ústretovej‰íku kultúre, a preto je tam divadelnému umelcoviKudliãkovi lep‰ie, ako by mu bolo doma,keby sa nebol pred 13 rokmi presÈahoval.Majú svoje deti rad‰ej rodiãia, ktorí ich po-‰lú zo Sloven<strong>sk</strong>a preã?Podstatná ãasÈ sloven<strong>sk</strong>˘ch rodiãov másvoje deti veºmi rada. A preto by ich chcelimaÈ stále niekde pri sebe alebo aspoÀ blízkoseba. Ale koºkí z nich by im povedali, aby ne-‰li do sveta, ak by sa uÏ raz rozhodli? Aleboby ich aspoÀ nútili sºúbiÈ, Ïe sa po rokudvochzaruãene vrátia? A keì sa chcú v Kanadepoãas ‰túdií oÏeniÈ alebo vydaÈ, nevyhodiaich z rodiny, ale po‰lú im Ïelanie v‰etkéhonajlep‰ieho a zmieria sa s t˘m, Ïe aspoÀich dieÈa sa bude maÈ dobre, keì uÏ oni musiastarnúÈ a zosychaÈ pod nápormi netaktnejsociálnej politiky sloven<strong>sk</strong>˘ch verejn˘ch ãiniteºov.Ernest Weidler,publicista93
Change language