cli. číslo - home.nextra.sk

G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J EPokraãovanie zo strany 90tovaÈ, Ïe zmeny v Zákonníku práce nezhor‰iliflexibilitu trhu, nezv˘‰ili nezamestnanosÈa uºahãili zamestnávateºomorganizáciu práce v noãn˘ch zmenách asezónnych prácach. Negatíva budeme pozornemonitorovaÈ v ìal‰om procese.V zdravotníctve sa situácia mierneskomplikovala. Podºa rozhodnutia Európskehosúdu a propozícií Európskej únie saroz‰írili podmienky pracovného fondu ajna oblasÈ pracovnej pohotovosti. Na zvládnutieústavnej pohotovostnej sluÏby saumoÏnila pracovná pohotovosÈ aÏ 16 hodínt˘Ïdenne na 1 pracovníka, za podmienokplatov˘ch, ale i odvodov˘ch akopoãas beÏného pracovného ãasu. Rie‰enienie je uspokojivé ani pre zamestnancov,ani pre zamestnávateºov.T˘mto sa síce na obdobie dvoch rokovaspoÀ ãiastoãne vyrie‰ila zdravotníckasluÏba, ale zv˘‰ili sa mzdové, odvodovéa organizaãné nároky pre zamestnávateºov.Perspektívne, na zvládnutie t˘chto úlohje potrebné zv˘‰iÈ personálne a finanãnézabezpeãenie aÏ o 20 percent. âo je veºminároãné.Ako vnímate priebeh mimoriadnejschôdze o odvolávaní ministerky Tomanovej?Odvolávanie ministerky práce, sociálnychvecí a rodiny V. Tomanovej bolodlhodobo a systematicky pripravované.Médiá získali mnoÏstvo relevantn˘ch informácií,a zohrali rozhodujúcu úlohu.Reakcie zodpovedn˘ch osôb v‰ak bolipredãasné a zbytoãné. Na úseku rezortupráce sa udiali niektoré chybné udalosti,nebolo by dobre, keby sme ich nechcelibraÈ na vedomie. Nechcem hodnotiÈ ãi toboli veºké alebo malé nezrovnalosti. Podstatnéje, Ïe ministerka V. Tomanová urobilarázne a okamÏité kroky na nápravu tak˘chtoch˘b. Je pripravená zlep‰iÈ aj legislatívnyrámec, aby dotácie boli prideºovanétransparentne a za jednoznaãn˘chpodmienok. Cel˘ odvolávací postup opozícieje pravdepodobne prvou etapou ìal-‰ích atakov na najcitlivej‰í rezort tejtovlády. Ministerka V. Tomanová získaladôveru parlamentu a ìal‰í svoj ministersk˘osud má vo svojich rukách.Oãakávali ste tak˘to v˘sledok aj argumentáciuopaãnej strany poãas odvolávaniaministerky? Prekvapilo vás nieãopozitívne na argumentoch opaãnejstrany?Oãakával som, Ïe ministerke V. Tomanovejnebude vyslovená nedôvera. Neurobilatoºko ch˘b a takého charakteru,aby to presvedãilo koaliãn˘ch poslancov.Argumentácia opozície bola na jednejstrane vecná, mnohostranná, ale predimenzovanáa asi aj prehnane ostrá. Nebolopotrebné zasahovaÈ aÏ do citliv˘ch miestjej osoby a rodiny. Úlohu médií nevidímnegatívne. Myslím si, Ïe médiá objavilinedostatky, presne ich zdokumentovali azohrali pozitívnu úlohu pri mobilizáciitendencií na správny zákonn˘ a transparentn˘postup vládnych ãiniteºov v budúcnosti.O mravnostiemigrantova t˘ch, ão zostaliSlovenská komunita mala v 20. storoãíjednu veºkú tému a – nedopovedanú – má juvlastne dodnes. Pritom je charakteristické, Ïepráve jej venovala neprimerane malú pozornosÈ.Spisovateº ªubo‰ Jurík síce napísal román,ktor˘ priamo nazval Emigranti, ale keì-Ïe vy‰iel v roku 1977, teda e‰te za komunizmu,a priamo v komunisticky orientovanomvydavateºstve Pravda, je pochopiteºná istájednostrannosÈ, ktorá obsah knihy v˘raznepoznaãila a vzdialila ho od reálnych aspektova vnútorn˘ch konfliktov emigrantov. PoNovembri ’89 vy‰lo viacero próz, v ktor˘chbol trval˘ odchod Slovákov do zahraniãiacentrálnym alebo aspoÀ vedºaj‰ím námetom(naposledy, 2006, román Zdenky BeckerovejDcéry Rózy Bukovskej, v ktorom v‰ak ideskôr o konflikt dvoch kultúr a hºadanie domova,a najmä svojej identity, z pozície ºudí, ktorísi na‰li novú vlasÈ). Nijaká publikácia – aniumelecká, ale ani odborná – nepriniesla v‰aknejak˘ ucelen˘, komplexn˘ a hlb‰ie koncipovan˘pohºad na problematiku slovenskej emigrácie.Komplexn˘ch informaãn˘ch zdrojov o slovensk˘chemigrantoch je máloDôvodov, preão sa slovenskí autori a odborníciakosi ost˘chavo venujú tomuto okruhuosudov státisícov Slovákov, je, pochopiteºne,viacero, ale domnievam sa, Ïe v popredísú najmä dva. Jeden je vyslovene pragma-tick˘. Korektne, presne a v celistvosti zhromaÏdiÈinformácie o tomto jave nie je ºahké,ak je to vôbec moÏné a ak je to v ºudsk˘ch silách.NielenÏe t˘ch, ão emigrovali, je príli‰veºké mnoÏstvo, ale aj miesta, kam sa roztrúsilia kde sa napokon usadili, je bezpoãet a vpodstate na celej zemeguli. A hoci aj Slovácisa v zahraniãí zoskupovali do nacionálnychorganizácií, len málokde to malo tak˘ cieºavedom˘charakter, ak˘ badaÈ povedzme vpoºsk˘ch alebo maìarsk˘ch krajansk˘ch spolkoch(hovorí sa, Ïe po Var‰ave je Chicagodruhé najväã‰ie poºské mesto; Ïijú tam vrajasi dva milióny Poliakov). Nedá sa hovoriÈ onejak˘ch kompletn˘ch archívoch, v ktoromby skúmateº na‰iel dostatok podkladov naserióznu anal˘zu. Ako poddôvod moÏnouviesÈ, Ïe odídenci emigrovali z rôznych re-Ïimov, ktoré v rôznych obdobiach 20. storoãiana Slovensku vládli, a tak aj príãina odchodubola veºmi odli‰ná.V tejto súvislosti treba dosÈ striktne odli-‰ovaÈ vysÈahovalectvo zo Slovenska (najmädo Ameriky) v 2. polovici 19. storoãia a v 1.polovici 20. storoãia, ktoré malo jednoznaãnédôvody v ekonomickej a sociálnej zaostalostitohto stredoeurópskeho regiónu, a tak zah⁄Àalopredov‰etk˘m chudobnú ãasÈ obyvateºstva– a neskor‰iu emigráciu, ktorá sa odohralapod tlakom diktatúr od polovice 20.storoãia do jeho konca. A aj tu boli odli‰né pohnútkyv jednotliv˘ch etapách tohto úsekumodernej slovenskej histórie. Pritom samotnáexistencia profa‰istického reÏimu (1939-45) nevyvolala tak˘ veºk˘ exodus (ohrozeníºudia si dostatoãne a najmä vãas neuvedomovali,aká hrôza na nich ãíha a Ïe jedinoumoÏnou záchranou by pre mnoh˘ch bol ur˘chlen˘odchod z krajiny), ako po skonãenívojny pád Tisovho Slovenského ‰tátu a emigráciajeho prominentov z obavy pred súdmia trestami. ëal‰iu vlnu vyvolal nástup boº‰evickéhosocializmu v roku 1948, ktor˘ vyhnalzo Slovenska ºudí blízkych západoeurópskemua americkému ‰t˘lu politiky (trápne procesyv stalinskom duchu, ktoré sa pre mnoh˘chsolídnych ºudí skonãili dlhoroãn˘mitrestami v smrtonosn˘ch podmienkach povedzmeuránov˘ch baní, ale nemilosrdne ajtrestami smrti, dali za pravdu t˘m, ktorí e‰testihli uniknúÈ). Nasledujúci hromadn˘ únikod‰tartoval potom príchod vojsk ‰tátov Var-‰avskej zmluvy (august 1968), ktor˘ ohrozilpolitick˘ch exponentov dubãekovskej PraÏskejjari a otrávil tisíce ìal‰ích ºudí tu‰iacich,kam aÏ bude smerovaÈ Husákova a Bi-ºakova normalizácia a ako bude zasahovaÈ doÏivota slu‰n˘ch, kon‰truktívnych ºudí.92