cli. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y O A& E Wkontra islam, niet miesta pre nejak˘ch luteránova pre ìal‰ích, kvázi liberálnej‰ích kres-Èanov. Niet miesta pre tak˘ch, ão majú pochopeniepre protihráãa, ale je miesto len pret˘ch, ktorí chcú nepriateºa zlikvidovaÈ a zniãiÈ.V 20. storoãí sa obãas hovorievalo, Ïe ºudskácivilizácia je na rázcestí. Ako je to pod-ºa vás s civilizáciou dnes? Je na rázcestí uÏo nieão menej, trochu si na‰la cestiãky kdobr˘m v˘chodiskám, alebo práve naopak– to rázcestie je e‰te v˘raznej‰ie?Neviem. Ja si vÏdy spomeniem pri takejtootázke na Woodyho Allena, ktor˘ mal v jednejsvojej knihe brilantnú vetiãku. UÏ si ju nepamätámúplne presne, ale jej kvintesenciusom si v hlave uchoval úplne jasne: Predºudstvom sú dve cesty: jedna vedie k totálnejzáhube a druhá k biede a ne‰Èastiu – a terazzávisí len od ºudstva, ãi sa múdro rozhodne,ktorou pôjde. Allen má naozaj absolútnupravdu, Ïe sú pred nami dve zlé cesty a musímebyÈ dostatoãne múdri, aby sme sa napriektomu dobre rozhodli.Vy viete – ako?No, keì sú dve zlé cesty, jedna hor‰ia akodruhá, tak veºmi ÈaÏko hºadaÈ medzi t˘midvoma moÏnosÈami dobré rie‰enie. TrebanájsÈ aspoÀ prijateºné v˘chodisko.Myslíte, Ïe va‰a dcéra dvadsiatniãka siraz, keì bude treba, dobre vyberie?Obávam sa, Ïe jej sa nikto nebude p˘taÈ, ato je na t˘chto veciach veºmi veºké svinstvo,Ïe ãlovek je ãasto vmanipulovan˘ do situácií,v ktor˘ch uÏ potom musí konaÈ. Viete, zobertesi chorvátsko-srbsk˘ konflikt: urãitemnohí Chorváti niã nemali proti Srbom, mnohíSrbi vôbec niã nemali voãi Chorvátom, veìÏili ãasto v jednej dedine, ale keì sa napätiebez ich priãinenia tak eskalovalo, ako saeskalovalo, tak jednoducho aj tí Chorváti, ãonemali niã proti Srbom, museli na t˘ch SrbovstrieºaÈ, a Srbi museli strieºaÈ na Chorvátov,aj keì podºa mÀa spoãiatku moÏno ani nechceli.Ale keì sa situácia tak vyostrí, Ïe potomprakticky nemáte inú moÏnosÈ a ste vtiahnut˘do toho konfliktu, ãi chcete, ãi nechcete,tak musíte byÈ buì t˘m, kto strieºa, alebot˘m, na koho strieºajú. A mne sa momentálnezdá, Ïe nieão podobné sa deje aj v celomsvete: sme vÈahovaní do konfliktu, v ktoromvôbec nechceme byÈ a budeme ãím ìalej,t˘m viac stavaní pred otázku: Tak ão, si zanás, alebo proti nám? A to je vÏdy veºmi ÈaÏkávoºba. A ten, kto sa pokúsi akoÏe objektívnehodnotiÈ, „veì isteÏe aj tam, na druhejstrane, sú dobrí ºudia,“ bude a priori povaÏovan˘za zradcu, lebo nikto nebude chcieÈ poãuÈtakéto ako keby nejednoznaãné vyhlásenia,ale kaÏd˘ bude chcieÈ klásÈ len také mítingovéotázky a poãuÈ mítingové odpovede:Si s nami? Áno. A ão urobíme s nimi, s t˘midruh˘mi? Zabijeme ich! Lebo na mítingu, ajna rôznych zhromaÏdeniach, sa takto kladúotázky a Ïiadajú takéto odpovede. Tam sanedá povedaÈ: No iste, ale musíme veci zobraÈzo ‰ir‰ieho aspektu... Na mítingoch savedú len takéto rozhovory: Si za nás, alebosi proti nám? A to je koniec. A ãím ìalej, t˘mviac budeme stavaní pred túto voºbu – a ja satoho veºmi bojím.Teraz mám – podºa mÀa – zaujímavú otázku,ktorá je tieÏ akoby o mítingoch a masov˘chpodujatiach, a moÏno aj s t˘miotázkami, ktoré ste tu vy uviedli, ale predsalen z podstatne iného hºadiska. Hoci –ktovie... V kaÏdom prípade je to tieÏ otázkaºudskej voºby. Kedysi ºudia veºmi radichodili – aspoÀ sa o tom tak pí‰e – na veºmiÏiadané verejné divadlo, ktor˘m boloupaºovanie kacírov alebo bosoriek. Vy byste sa i‰li na také divadlo pozrieÈ?Ako sa poznám, asi nie. Ja sa nejdem nikdypozrieÈ ani vtedy, keì je havária a keì satam mnohí pchajú, aby videli nejaké zakrvavenéãasti tela. Ja sa tam nikdy nejdem pozrieÈ.Dokonca musím povedaÈ, Ïe hoci budemmaÈ tento rok päÈdesiatku, e‰te somm⁄tvolu nevidel. Ani na pohrebe sa nikdynejdem pozrieÈ, keì je niekto vystaven˘ uÏposmrtne. Ja som nikdy v mojom Ïivote nevidelm⁄tveho ãloveka, aj keì som, povedzme,mohol vidieÈ môjho starého otca, keìleÏal m⁄tvy v izbe, ale ne‰iel som sa tam pozrieÈ.Ani by som nikdy nedovolil, aby bolniekto v rámci na‰ej rodiny vystaven˘ posmrtnea veºmi by som si neÏelal, aby mÀaniekto posmrtne vystavil. Dokonca povaÏujemúplne aÏ za zvrátené, keì si niekto odfotím⁄tveho ãloveka, aby mal akoÏe pamiatkus niek˘m, ako tam leÏal v rakve, a potom majúdoma fotografiu s m⁄tvym. To mi pripadáúplne zvrhlé, naozaj nemám zvedavosÈ tohtodruhu v sebe, takÏe predpokladám, Ïe kebysa nieão podobné dialo s bosorkami, asi bysom sa tam ne‰iel pozrieÈ.Je to re‰pekt a úcta pred smrÈou? Pred majestátomveãnosti? Alebo ako by som to nazval?Neviem, ja si toho ãloveka vÏdy chcem zachovaÈtak, ako som si ho zapamätal, k˘m Ïil,a neviem, v ãom by ma obohatilo alebo ão bysom zaÏil, keby som ho videl, ako tam leÏím⁄tvy. Neviem, moÏno by som sa i‰iel pozrieÈlen vtedy, keby som mal nejakého veºkého nepriateºa,ktorého by som nenávidel, a tak bysom sa just pozrel – zrejme z nejakej zlomyseºnosti–, aby som ho videl, ako je uÏ skutoãnem⁄tvy, ale to by som povaÏoval skôr zaakt akejsi pomsty. Keby som bol Ïil o nieãoskôr a bol by som mohol vidieÈ m⁄tveho Stalina,tak áno, na toho by som sa bol i‰ielpravdepodobne pozrieÈ, Ïe, áno, ak˘ si bolmocn˘ – a teraz je po tebe. A ja som Èa pre-Ïil. V tomto by som to moÏno bral ako ist˘ pocitÏivotnej spravodlivosti, keby som predsebou videl svojho nebezpeãného m⁄tvehoprotivníka. V tomto áno. Ale uznávam, Ïe vtom je uÏ nieão zlomyseºné, ak˘si pocit víÈazstva:zastrelím medveìa a teraz mu poloÏímnohu na hlavu a dám sa tam odfotiÈ s pu‰kou,Ïe – vidíte! – ja som skolil medveìa. V takomjedineãnom prípade áno, ale v normálnej situácii,a tobôÏ keby i‰lo o ãloveka, ktorého bysom mal rád, aby som sa i‰iel pozeraÈ na jehom⁄tvolu, tak to teda nie. Mne to pripadá úplnemorbídne, zvrhlé, lebo ako keby som chcelpovedaÈ: Vidí‰, ja Ïijem a ty si m⁄tvy.BoÏechráÀ, nechcem sa robiÈ lep‰í, ale ja bysom sa ne‰iel pozrieÈ ani na m⁄tveho Stalina...Ja si viem predstaviÈ, Ïe by som ‰iel, ale tieÏto berte len ako príklad, za ktor˘m sa skr˘vato, Ïe ja komunizmus naozaj veºmi nemámrád, a tak niekoho, kto predstavoval nejakúmne veºmi nesympatickú ideológiu, by somsi v truhle pozrel. Alebo keby som mal moÏnoaj nejakého veºkého osobného nepriateºa,ktorého – chvalabohu – nemám, Ïe by som hoaÏ bytostne nenávidel, tak na toho by som samoÏno i‰iel pozrieÈ, aby som sa vyte‰il ztoho, Ïe on uÏ nie je - a ja e‰te som. Ale pokiaºto nie je v takejto dimenzii, tak by somsa na nikoho asi pozeraÈ ne‰iel.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler87