D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e dobrí obchodníci, veì, ja neviem,v‰etci kupujeme na trhu ãín<strong>sk</strong>e papuãe a v‰etkomoÏné, lebo sú lacné. Ale keì by tu uÏ t˘châíÀanov zaãalo byÈ tak veºa, Ïe by sa to staloohrozujúce pre nás, tak uÏ sa nebudeme nat˘ch âíÀanov pozeraÈ ako na nieão pozitívne,ale zaãneme maÈ pocit, Ïe je to úkaz záporn˘.A vidíte, uÏ napríklad aj u nás sa sprísniliimigraãné pravidlá a uÏ na to, aby niekto zí<strong>sk</strong>alsloven<strong>sk</strong>é obãianstvo, tu musí byÈ, ak sanem˘lim, osem rokov namiesto doteraj‰íchpiatich. âiÏe uÏ aj na Sloven<strong>sk</strong>u sa zaãínamet˘mto problémom zaoberaÈ, napriek tomu,Ïe u nás v porovnaní s t˘m, ão je vo Francúz<strong>sk</strong>u,je to e‰te tak˘ lipov˘ odvar. Ale uÏ aj Sloven<strong>sk</strong>árepublika zaãína cítiÈ, Ïe je ohrozenáprisÈahovalcami, priãom naozaj situáciu naSloven<strong>sk</strong>u ani náhodou nemoÏno prirovnaÈ ktomu, ão sa deje vo Francúz<strong>sk</strong>u.Pravda, ako som pred chvíºou zdôraznil,robíme chybu, ak islamistov alebo moslimovv Európe berieme ako nejakú pomerneucelenú <strong>sk</strong>upinu, hoci pravda je taká, Ïez 2 miliónov moslimov vo Veºkej Britániiväã‰ina uÏ nie sú, povedzme, Arabi aleboãistí moslimovia, ale uÏ sú to predsa lenBriti, a ten nepokoj, ktor˘ niekedy vygradujeaÏ do teroristick˘ch akcií, tam vná‰av podstate malá <strong>sk</strong>upina ºudí, ktorá máeminentn˘ záujem na tom, aby v krajine,v ktorej Ïijú, alebo aj na celom svete to napätietam bolo.Áno, ale ão ma teraz veºmi prekvapilo,bolo, Ïe organizátormi pripravovan˘ch atentátov˘chakcií boli lekári. To je veºmi zvlá‰tnyjav, nie? Nad t˘m som sa musel zamyslieÈ.Veì ak vraÏdenie organizujú lekári, to uÏ jev priamom rozpore s nejakou ich Hippokratovouprísahou... To po prvé. A po druhé, keìsi ãlovek predstavuje nejak˘ch teroristov, takÏije v tom, Ïe sú to nejakí <strong>sk</strong>rachovanci, ktorízo zúfalstva – Ïe sa nevedia nijako v spoloãnostiuplatniÈ – zaãínajú niekde doma <strong>sk</strong>ladaÈbomby alebo kon‰truovaÈ v˘bu‰né nálo-Ïe. Ale Ïe by to boli lekári, ktorí boli asi aj relatívnepovedzme slu‰ne zaopatrení, to jeveºmi zaujímavé. A keì si to ãlovek porovnás minulosÈou, tak povedzme ani veºkú októbrovúrevolúciu neorganizovali chudáci, aleºudia, ktorí boli relatívne finanãne dobre natom, ako napríklad Lenin, ktor˘ nebol aninevzdelan˘, ani chudák, a vtedy to vlastne zaãínabyÈ nebezpeãné, keì sa spoja s chudákmimajetní ºudia, alebo keì ich – tak povediac– vyuÏijú. Marx a Engels boli vyslovene bohatíºudia. âiÏe je to zaujímav˘ jav a veºmi naliehaváotázka, preão povedzme Marx ako zaopatren˘ãlovek zaãal s Engelsom robiÈ nieãoproti vlastnému systému. A tu je viac akozaráÏajúce, Ïe lekár robí nieão proti systému,v ktorom sa má relatívne dobre. Pre mÀa jeveºk˘ v˘kriãník to, Ïe to boli lekári. Nad t˘mby e‰te podºa mÀa mali rozm˘‰ºaÈ ºudia, ktorísa zaujímajú o celkov˘ v˘voj dejín, lebo toje veºmi pozoruhodn˘ jav, Ïe to nie sú nejakíprofesionálni teroristi, ako boli mnohí predt˘m,napríklad ak sa e‰te pamätáte na ãervenébrigády, v ktor˘ch boli vlastne viac-menejmladí ºudia, a to takí, ktorí uÏ od detstva pôsobiliakoby chuligáni, a z nich sa potom vypracovalina nejak˘ch ‰éfov teroristick˘ch<strong>sk</strong>upín. Ale Ïe sú to lekári, to je zvlá‰tnyúkaz, a bude ho treba e‰te nejako spracovaÈ,aby sme pochopili, ão to znamená.V podstate <strong>sk</strong>oro kaÏd˘ ãlovek, aj najinteligentnej‰í,je ambiciózny, chce sa nejakopresadiÈ. Vy máte úÏasnú moÏnosÈ povedzmecez programy v televízii, ktoré robíte,zrealizovaÈ mnohé svoje nápady, ão vovás Ïijú, a keì nie, potom e‰te existujúna‰e dialógy, v ktor˘ch zase môÏete glosovaÈaktuálne udalosti. KaÏd˘ má nejakéambície, aj moslim<strong>sk</strong>í lekári, a u nich sa<strong>sk</strong>oncentrovali z nejak˘ch dôvodov, ktoréani vy, ani ja nepoznáme, do aktivít v teroristickompodsvetí.To, Ïe je niekto ochotn˘ rad‰ej zomrieÈ, neÏby sa vzdal, je svojím spôsobom moÏno aÏsympatické. Ak niekto je tak˘ oddan˘ svojejviere, Ïe je ochotn˘ kvôli nej aj zomrieÈ, to bysom ÈaÏko odsudzoval, ale aké ambície simohol u<strong>sk</strong>utoãniÈ lekár Ïijúci vo Veºkej Británii,keì niekde v ústraní chystal teroristickéatentáty, to si neviem predstaviÈ. Lebokeby chcel byÈ ministrom zdravotníctva aleboriaditeºom nemocnice alebo nieão podobné,tak to by boli pre mÀa ambície lekára. Alelekára, ktor˘ má ambície robiÈ teroristickéútoky, toho si ja proste neviem nikam zaradiÈ:v ãom uspokojil a aké svoje ambície,okrem t˘ch, Ïe vlastne tu naozaj prebiehaboj o moc medzi islamom a kresÈanstvom, oktorom uÏ dávno hovoril Ján âarnogur<strong>sk</strong>˘, Ïek nemu príde. Zdá sa, Ïe teraz k tomu prichádzaa reakcia katolíckej cirkvi, o ktorej smepred chvíºou hovorili, je toho – by som povedal– dôsledkom. Ja by som to tak charakterizoval,Ïe sa katolícka cirkev nechala vyprovokovaÈislamom a zaãala pouÏívaÈ – váÏimslová, ako to povedaÈ, aby som sa nikoho nedotkol– nechcem povedaÈ, Ïe rovnaké metódyako islam<strong>sk</strong>í predstavitelia, ale ako kebyurobila prv˘ krok podobn˘m smerom: lebo,samozrejme, aj islam<strong>sk</strong>í duchovní stále vyhlasujú,Ïe jediná pravá viera je islam a kto neverív islam, tak je pra‰iv˘ pes, ktorého trebazabiÈ. A teraz ako keby katolícka cirkevurobila prv˘ krok alebo polkrok, aby sombol e‰te citlivej‰í, t˘m smerom, a zase ona vyhlasuje,Ïe to nie je tak, pretoÏe pravá vieraje jedine katolícka viera. Zatiaº to nepovedaliexpressis verbis, ale cítiÈ to niekde podkaÏd˘m slovom pápeÏovho vyhlásenia, ÏekaÏd˘, kto nie je kresÈan, a najmä katolík, takje pra‰iv˘ pes, ktor˘ si nezaslúÏi byÈ na svete.Takto to e‰te zatiaº nepovedali, ale uÏ z prv˘chuverejnen˘ch viet to svojím spôsobomtro‰ku vypl˘va a tak to aj veºmi ãasto bolo vhistórii. Pozeral som nejak˘ dokument o Anjel<strong>sk</strong>omhrade, kde niektorí pápeÏi zatváralit˘ch, o ktor˘ch mali pocit, Ïe nie sú dostatoãnedobrí katolíci.LenÏe tento katolícky krok z hºadi<strong>sk</strong>a, ktoréste vy tu teraz uviedli, prinesie nieão absolútneneproduktívne, pretoÏe najviac sacítia dotknuté protestant<strong>sk</strong>é cirkvi, ony,ãi to uÏ vo Vatikáne chceli, ãi nie, majú pocitÏe sú hlavn˘m terãom vatikán<strong>sk</strong>ehoútoku. A v tomto duchu sa uÏ aj ozvali. Atak katolícka hierarchia môÏe dosiahnuÈúpln˘ opak toho, ão snáì mienili, lebo vtomto ãase ohrozenia svetového kresÈanstvavnútorn˘m rozdrobením svojej identitya súãasne vonkaj‰ími atakmi in˘chnáboÏenstiev môÏe byÈ najdôleÏitej‰ím krokomspojenectvo a hºadanie styãn˘ch bodov,a nie rozbíjanie kresÈanstva na desiatkycirkví a siekt.Áno, len, viete, keì sa má nieão zjednotiÈ,tak sa to musí zjednotiÈ pod zástavou nieãoho.A tento krok Vatikánu, ja si to tak aspoÀvysvetºujem, má zdôrazniÈ aj to, Ïe keì sa mákresÈanstvo zjednotiÈ, tak sa má zjednotiÈ podzástavou katolicizmu. Je to inak moÏno naozajzávaÏnej‰ie, ako by sa nám zdalo z krátkejsprávy, ktorá o Dokumente pápeÏ<strong>sk</strong>ejKongregácie pre náuku viery preletela 10. júlamédiami, lebo je to v zásade v príkrom rozpores t˘m, ão hlásal Ján Pavol II., ktor˘, naopak,chcel, aby v mene nejakého v‰eobsiahlehodobra sa zjednotili v‰etky moÏné cirkvina celom svete, a nav‰tívil s t˘mto svojímposolstvom aj Jeruzalem a chcel nav‰tíviÈ ajru<strong>sk</strong>ého patriarchu, len ten nechcel. Ján PavolII. mal evidentnú snahu dobre vychádzaÈso v‰etk˘mi cirkvami a byÈ ão najviac tolerantn˘.On bol práve ten, ktor˘ – napriektomu, Ïe, myslím si, bol vo svojej viere dostatoãnesiln˘ a nikto to ani nespochybÀoval– bol tolerantn˘ aj k in˘m, teda t˘m, ktorímali inú vieru ako on, a moÏno tieÏ rovnakopevnú. Jemu to podºa v‰etkého neprekáÏalo,keì niekto veril podºa svojho náboÏenstva takpevne ako on v katolícku vieru, ãiÏe nepova-Ïoval za nepriateºa toho, kto pevne verí vmoslim<strong>sk</strong>ú alebo v hinduistickú vieru. A tunastal veºk˘ zlom, Ïe teraz na základe júlovéhovyhlásenia – a to, hovorím, zatiaº bermelen ako prv˘ polkrok – sa zdá, Ïe nábo-Ïen<strong>sk</strong>˘ Ïivot bude smerovaÈ k zníÏenej toleranciik in˘m vierovyznaniam. Ekumenizmussa bude zmen‰ovaÈ a uvidíme, do akejmiery.Ak vezmeme dôsledne vyhlásenie Vatikánu,ono v podstate Ïiada povedzme luteránov,aby sa úplne vzdali svojej viery, leboLuther vystúpil práve proti niektor˘m krokomVatikánu a pápeÏa, a podobne aj ìal-‰í náboÏen<strong>sk</strong>í reformátori. Oni v podstate– a e‰te pred nimi aj Majster Jan Hus –protestovali proti niektor˘m javom a spôsobomprichádzajúcim z Vatikánu. TakÏekeì uÏ, najprv by sa mal, podºa mÀa, VatikánospravedlniÈ za v‰etky svoje doteraj-‰ie chyby, odmietnuÈ ich a aÏ potom, kebysa základné rozpory medzi protestantmi akatolíkmi zmiernili, by bolo moÏné uvaÏovaÈ,Ïe by sa v‰etci kresÈania zjednotili podnejak˘m jedn˘m centrálnym vedením.To by bola jedna cesta, taká, povedal bysom, mierumilovná. Ale zdá sa, Ïe momentálneaj vzhºadom na celkovú radikalizáciusveta, je snaha napätie vo svete znovu e<strong>sk</strong>alovaÈ,ão je, samozrejme, veºmi hroziv˘ java momentálne to vôbec nevyzerá tak, Ïe bysa katolícka cirkev chcela ospravedlÀovaÈ zato, ão sa stalo v stredoveku. Práve naopak,chce to postaviÈ – aj to stavia – systémom nekompromisnejotázky: Tak na ãej strane ste,na na‰ej, alebo na strane t˘ch druh˘ch? âímasi myslí islam. A mám tak˘ pocit, Ïe teraz vtomto bipolárnom svete, teda kresÈanstvo86
D I A L Ó G Y O A& E Wkontra islam, niet miesta pre nejak˘ch luteránova pre ìal‰ích, kvázi liberálnej‰ích kres-Èanov. Niet miesta pre tak˘ch, ão majú pochopeniepre protihráãa, ale je miesto len pret˘ch, ktorí chcú nepriateºa zlikvidovaÈ a zniãiÈ.V 20. storoãí sa obãas hovorievalo, Ïe ºud<strong>sk</strong>ácivilizácia je na rázcestí. Ako je to pod-ºa vás s civilizáciou dnes? Je na rázcestí uÏo nieão menej, trochu si na‰la cestiãky kdobr˘m v˘chodi<strong>sk</strong>ám, alebo práve naopak– to rázcestie je e‰te v˘raznej‰ie?Neviem. Ja si vÏdy spomeniem pri takejtootázke na Woodyho Allena, ktor˘ mal v jednejsvojej knihe brilantnú vetiãku. UÏ si ju nepamätámúplne presne, ale jej kvintesenciusom si v hlave uchoval úplne jasne: Predºudstvom sú dve cesty: jedna vedie k totálnejzáhube a druhá k biede a ne‰Èastiu – a terazzávisí len od ºudstva, ãi sa múdro rozhodne,ktorou pôjde. Allen má naozaj absolútnupravdu, Ïe sú pred nami dve zlé cesty a musímebyÈ dostatoãne múdri, aby sme sa napriektomu dobre rozhodli.Vy viete – ako?No, keì sú dve zlé cesty, jedna hor‰ia akodruhá, tak veºmi ÈaÏko hºadaÈ medzi t˘midvoma moÏnosÈami dobré rie‰enie. TrebanájsÈ aspoÀ prijateºné v˘chodi<strong>sk</strong>o.Myslíte, Ïe va‰a dcéra dvadsiatniãka siraz, keì bude treba, dobre vyberie?Obávam sa, Ïe jej sa nikto nebude p˘taÈ, ato je na t˘chto veciach veºmi veºké svinstvo,Ïe ãlovek je ãasto vmanipulovan˘ do situácií,v ktor˘ch uÏ potom musí konaÈ. Viete, zobertesi chorvát<strong>sk</strong>o-srb<strong>sk</strong>˘ konflikt: urãitemnohí Chorváti niã nemali proti Srbom, mnohíSrbi vôbec niã nemali voãi Chorvátom, veìÏili ãasto v jednej dedine, ale keì sa napätiebez ich priãinenia tak e<strong>sk</strong>alovalo, ako sae<strong>sk</strong>alovalo, tak jednoducho aj tí Chorváti, ãonemali niã proti Srbom, museli na t˘ch SrbovstrieºaÈ, a Srbi museli strieºaÈ na Chorvátov,aj keì podºa mÀa spoãiatku moÏno ani nechceli.Ale keì sa situácia tak vyostrí, Ïe potomprakticky nemáte inú moÏnosÈ a ste vtiahnut˘do toho konfliktu, ãi chcete, ãi nechcete,tak musíte byÈ buì t˘m, kto strieºa, alebot˘m, na koho strieºajú. A mne sa momentálnezdá, Ïe nieão podobné sa deje aj v celomsvete: sme vÈahovaní do konfliktu, v ktoromvôbec nechceme byÈ a budeme ãím ìalej,t˘m viac stavaní pred otázku: Tak ão, si zanás, alebo proti nám? A to je vÏdy veºmi ÈaÏkávoºba. A ten, kto sa pokúsi akoÏe objektívnehodnotiÈ, „veì isteÏe aj tam, na druhejstrane, sú dobrí ºudia,“ bude a priori povaÏovan˘za zradcu, lebo nikto nebude chcieÈ poãuÈtakéto ako keby nejednoznaãné vyhlásenia,ale kaÏd˘ bude chcieÈ klásÈ len také mítingovéotázky a poãuÈ mítingové odpovede:Si s nami? Áno. A ão urobíme s nimi, s t˘midruh˘mi? Zabijeme ich! Lebo na mítingu, ajna rôznych zhromaÏdeniach, sa takto kladúotázky a Ïiadajú takéto odpovede. Tam sanedá povedaÈ: No iste, ale musíme veci zobraÈzo ‰ir‰ieho aspektu... Na mítingoch savedú len takéto rozhovory: Si za nás, alebosi proti nám? A to je koniec. A ãím ìalej, t˘mviac budeme stavaní pred túto voºbu – a ja satoho veºmi bojím.Teraz mám – podºa mÀa – zaujímavú otázku,ktorá je tieÏ akoby o mítingoch a masov˘chpodujatiach, a moÏno aj s t˘miotázkami, ktoré ste tu vy uviedli, ale predsalen z podstatne iného hºadi<strong>sk</strong>a. Hoci –ktovie... V kaÏdom prípade je to tieÏ otázkaºud<strong>sk</strong>ej voºby. Kedysi ºudia veºmi radichodili – aspoÀ sa o tom tak pí‰e – na veºmiÏiadané verejné divadlo, ktor˘m boloupaºovanie kacírov alebo bosoriek. Vy byste sa i‰li na také divadlo pozrieÈ?Ako sa poznám, asi nie. Ja sa nejdem nikdypozrieÈ ani vtedy, keì je havária a keì satam mnohí pchajú, aby videli nejaké zakrvavenéãasti tela. Ja sa tam nikdy nejdem pozrieÈ.Dokonca musím povedaÈ, Ïe hoci budemmaÈ tento rok päÈdesiatku, e‰te somm⁄tvolu nevidel. Ani na pohrebe sa nikdynejdem pozrieÈ, keì je niekto vystaven˘ uÏposmrtne. Ja som nikdy v mojom Ïivote nevidelm⁄tveho ãloveka, aj keì som, povedzme,mohol vidieÈ môjho starého otca, keìleÏal m⁄tvy v izbe, ale ne‰iel som sa tam pozrieÈ.Ani by som nikdy nedovolil, aby bolniekto v rámci na‰ej rodiny vystaven˘ posmrtnea veºmi by som si neÏelal, aby mÀaniekto posmrtne vystavil. Dokonca povaÏujemúplne aÏ za zvrátené, keì si niekto odfotím⁄tveho ãloveka, aby mal akoÏe pamiatkus niek˘m, ako tam leÏal v rakve, a potom majúdoma fotografiu s m⁄tvym. To mi pripadáúplne zvrhlé, naozaj nemám zvedavosÈ tohtodruhu v sebe, takÏe predpokladám, Ïe kebysa nieão podobné dialo s bosorkami, asi bysom sa tam ne‰iel pozrieÈ.Je to re‰pekt a úcta pred smrÈou? Pred majestátomveãnosti? Alebo ako by som to nazval?Neviem, ja si toho ãloveka vÏdy chcem zachovaÈtak, ako som si ho zapamätal, k˘m Ïil,a neviem, v ãom by ma obohatilo alebo ão bysom zaÏil, keby som ho videl, ako tam leÏím⁄tvy. Neviem, moÏno by som sa i‰iel pozrieÈlen vtedy, keby som mal nejakého veºkého nepriateºa,ktorého by som nenávidel, a tak bysom sa just pozrel – zrejme z nejakej zlomyseºnosti–, aby som ho videl, ako je uÏ <strong>sk</strong>utoãnem⁄tvy, ale to by som povaÏoval <strong>sk</strong>ôr zaakt akejsi pomsty. Keby som bol Ïil o nieão<strong>sk</strong>ôr a bol by som mohol vidieÈ m⁄tveho Stalina,tak áno, na toho by som sa bol i‰ielpravdepodobne pozrieÈ, Ïe, áno, ak˘ si bolmocn˘ – a teraz je po tebe. A ja som Èa pre-Ïil. V tomto by som to moÏno bral ako ist˘ pocitÏivotnej spravodlivosti, keby som predsebou videl svojho nebezpeãného m⁄tvehoprotivníka. V tomto áno. Ale uznávam, Ïe vtom je uÏ nieão zlomyseºné, ak˘si pocit víÈazstva:zastrelím medveìa a teraz mu poloÏímnohu na hlavu a dám sa tam odfotiÈ s pu‰kou,Ïe – vidíte! – ja som <strong>sk</strong>olil medveìa. V takomjedineãnom prípade áno, ale v normálnej situácii,a tobôÏ keby i‰lo o ãloveka, ktorého bysom mal rád, aby som sa i‰iel pozeraÈ na jehom⁄tvolu, tak to teda nie. Mne to pripadá úplnemorbídne, zvrhlé, lebo ako keby som chcelpovedaÈ: Vidí‰, ja Ïijem a ty si m⁄tvy.BoÏechráÀ, nechcem sa robiÈ lep‰í, ale ja bysom sa ne‰iel pozrieÈ ani na m⁄tveho Stalina...Ja si viem predstaviÈ, Ïe by som ‰iel, ale tieÏto berte len ako príklad, za ktor˘m sa <strong>sk</strong>r˘vato, Ïe ja komunizmus naozaj veºmi nemámrád, a tak niekoho, kto predstavoval nejakúmne veºmi nesympatickú ideológiu, by somsi v truhle pozrel. Alebo keby som mal moÏnoaj nejakého veºkého osobného nepriateºa,ktorého – chvalabohu – nemám, Ïe by som hoaÏ bytostne nenávidel, tak na toho by som samoÏno i‰iel pozrieÈ, aby som sa vyte‰il ztoho, Ïe on uÏ nie je - a ja e‰te som. Ale pokiaºto nie je v takejto dimenzii, tak by somsa na nikoho asi pozeraÈ ne‰iel.S Oliverom AndrásymuvaÏoval Ernest Weidler87