cli. číslo - home.nextra.sk

D I A L Ó G Y O A& E Wnemeckom kanáli program, ktor˘ sa volalPápeÏova prostitútka... uÏ som zabudol tomeno, ako sa dotyãná sleãna volala, teda tá,ktorú pápeÏ pripravil ako 13-roãnú o panenstvoa ona potom cez toho pápeÏa – t˘m, Ïemu poskytovala sexuálne sluÏby – mala veºk˘spoloãensk˘ vplyv, aÏ sa hovorilo, Ïe defacto riadila Vatikán ona. Potom sa vydala zarímskeho kráºa a mala dvoch synov, z ktor˘chjeden sa paradoxne stal tieÏ pápeÏom a malju a jej manÏela korunovaÈ za cisárov, aletomu zabránil násilnou cestou jej druh˘ syn,ktor˘ zburcoval obyvateºstvo. Asi, to si len takdom˘‰ºam, preto, Ïe bola taká amorálna, Ïejej druh˘ syn nedopustil, aby jeho matku smanÏelom korunovali za cisárov. To bol veºmizvlá‰tny príbeh, o ktorom som predt˘m niãnevedel. Vedel som v‰ak a viem, Ïe LukréciaBorgia bola dcérou pápeÏa Alexandra – tu‰ím,Ïe ‰iesteho – a svoje vraÏedné zvyky sa nauãilavlastne vo Vatikáne. Mám na mysli jejtraviãské metódy.V tejto súvislosti ma zaujíma moÏno e‰teviac ìal‰ia otázka: Myslíte si, Ïe tak˘mitovyhláseniami, tak˘mto vyzdvihovaním jednejcirkvi nad ostatné sa podarí získaÈ viacveriacich pre rímsko-katolícku cirkev –alebo naopak, Ïe to niektor˘ch odpudí?Ako sa to vykvasí aspoÀ tu, na Slovensku?Lebo aj na Slovensku sa promptne k pápeÏskémuvyhláseniu pridala Konferenciabiskupov Slovenska ústami svojho hovorcu.Získajú si t˘mto spôsobom viac cirkevníkov,alebo, naopak, viac odoÏenú?Ja si myslím, Ïe to nejak˘ zásadn˘ vplyvnebude maÈ: ani nepribudnú, ani neodbudnú,lebo dnes uÏ ºudia aj iné a dramatickej‰iesprávy poãúvajú jedn˘m uchom dnu, druh˘mvon, a nie toto. Keì sa pozeráte a keì poãujete,Ïe dnes zase v Bagdade vybuchli granátya tie zabili 23 ºudí, uvedomujete si, Ïenikto sa uÏ nad t˘m ani nevzru‰uje, ani nejakúveºkú ºútosÈ necíti. V‰etci uÏ berieme takétosprávy, ako Ïe to je normálna vec a niktosa nad t˘m nejako nepozastavuje, ani neplaãenad t˘m. TakÏe nad t˘mto vyhlásenímtieÏ si len tak kaÏd˘ pomyslel svoje, a istebolo dosÈ aj tak˘ch, ão si pomysleli nieão podobnéako ja: Ïe je to také tro‰ku chválenkárstvo,keì niekto sám o sebe povie, Ïe on jeten prav˘ a jedin˘. Ale Ïeby teraz niekto kvôlitomu povedzme odi‰iel z radov katolíckejcirkvi, alebo naopak, Ïe by si luterán povedal:Íha, keì to je tá pravá cirkev, tak ja rad-‰ej vstúpim ku katolíkom a nebudem ja uÏviac luteránom – neviem si to osobne predstaviÈ.A e‰te teraz nechápem, ãi povedali, Ïesú prví a praví v rámci kresÈansk˘ch cirkví,alebo uÏ v rámci v‰etk˘ch cirkví.Samozrejme, predov‰etk˘m v rámci kres-Èansk˘ch cirkví, a keìÏe kresÈanské cirkvisú vo v‰etkom prvé, tak aj v rámci v‰etk˘ch.Mimochodom – myslíte si, Ïe pápeÏa iní vysokí ãinitelia katolíckej cirkvi, keìdeklamujú prvenstvo svojej cirkvi, tomu ajúprimne veria? Je to ich vnútorné presvedãenie,alebo je to len súãasÈ nejak˘chdogiem a taktick˘ch úvah?Je to – povedal by som – boj o moc, tak˘ist˘, ak˘ vidíme v súãasnosti na kaÏdom krokuv‰ade na svete. V‰imnite si, ako terazRusko vypovedalo zmluvu o zbraniach v Európe.Aj to naznaãuje, ako keby sa eskalovalonapätie na svete – a v tomto duchu vnímamaj vyhlásenie Vatikánu, o ktorom hovoríme.Ak˘ to vyvolá efekt? No tak˘, Ïe sa bude zvy-‰ovaÈ napätie medzi kresÈansk˘mi a nekres-Èansk˘mi cirkvami, asi najmä medzi islamom,ale pravdepodobne aj medzi in˘mi, aani v rámci kresÈansk˘ch cirkví sa stároãnénapätie urãite nezmierni, ale zv˘‰i. A keìÏeneverím, Ïe Vatikán nevie, ão robí, takÏe keìtento dosÈ neãakan˘ krok urobili, tak to urobilis t˘m vedomím, Ïe z nejakého mne neznámehodôvodu chcú napätie svojím spôsobomeskalovaÈ a stavaÈ veci na hranu, a tedapoloÏiÈ otázku v‰etk˘m kresÈanom, ale moÏnoaj nekresÈanom: Si s nami, alebo si protinám? To sú tie dve základné cesty, ktor˘mi samôÏe ísÈ: buì budeme tvrdiÈ, Ïe v‰etci, ão niesú proti nám, sú s nami, alebo budeme tvrdiÈ,Ïe kaÏd˘ kto nie je s nami, je proti nám. To,ão podnikol Vatikán, je skôr tá druhá cesta,ktorá mne osobne nie je veºmi sympatickácesta.Ak hovoríme o vzÈahoch islamu a kresÈanstva,zabúda sa väã‰inou na veºmi dôleÏit˘fakt, Ïe ani moslimovia, najmä v Európe,nie sú v‰etci úplne rovnakí. My ichzm˘‰ºanie a postoje príli‰ ºahko a povrchnezov‰eobecÀujeme, ale aj medzi moslimamisú mnohí takí, ktor˘m konvenuje európskacivilizácia, a ktor˘ch, povedzme vo VeºkejBritánii, vyru‰uje, ão niektorí ich spoluveriacimoslimovia tam páchajú alebo sachystajú páchaÈ. Oni chcú ÏiÈ vo VeºkejBritánii dobre a príjemne a nepotrebujúv‰elijaké stresy, aké vyvoláva terorizmusalebo náboÏenská ãi národná nezná‰anlivosÈ.TakÏe nie je to tak, Ïe by v Európe avo svete bolo len jedno jediné napätie medzikresÈanstvom a islamom, ale je dokoncaaj v ich vlastnej moslimskej komunite.Áno, len ja v súvislosti so v‰etk˘mi t˘mitonapätiami hovorím, Ïe sú sily, ktoré ich vyhºadávajú,a tie sú v islame uÏ dlhodobo úplneevidentné, a teraz, zdá sa, sa objavujú tro‰kuaj vo svete kresÈanskom. A niekto tu aj tamveci stavia tak, aby sa ºudia dostali na vyhranenépóly: buì – alebo. Aby nikto nemoholostaÈ akoby mimo, neutrálny. Napokon tí, ãovybuchujú v Bagdade, to nie sú kresÈania, tosú v‰etko moslimovia – a zabíjajú t˘ch moslimov,ktor˘ch povaÏujú za málo pravovern˘ch,alebo tak˘ch, ktorí ako keby zradilivec islamu, lebo kolaborovali s okupaãn˘mijednotkami americk˘mi a britsk˘mi.Ale najmä si vyrovnávajú úãty sunniti a ‰iiti.Pritom je zaujímavé, Ïe sunnitov je ove-ºa menej, tvoria – ak si to presne pamätám– okolo 30 % obyvateºov v Iraku, k˘m ‰iitovje oveºa viac, pribliÏne 60 %, ale pritommajú oveºa väã‰iu silu ako ‰iiti.A teraz kto zabíja koho?Menej poãetní sunniti vládnucich ‰iitov.Ale aj ‰iiti sunnitov.âiÏe v‰etky tie obete, ktoré zabíjajú moslimskísamovrahovia, sú vlastne tieÏ moslimovia.Je to zaujímavá vec a funguje skorov‰ade na svete: bratia zabíjajú bratov. TakÏekeì teraz, ja neviem, atentátnici postrieºajúadeptov na irack˘ch policajtov, alebo vybuchneautobus a v Àom vyletia do vzduchunádejní irackí policajti, tak vybuchnú preto,lebo ich vlastne vychováva táto iracká vláda,ktorá je naklonená Amerike, alebo s Àou spolupracuje.Preto ich zabijú, lebo ich berú akokolaborantov s okupaãnou mocou.Obãas uvaÏujem – viem, Ïe je to nemoÏnéa asi aj nesprávne, ale obãas uvaÏujem,keì hºadám nejaké v˘chodisko, ktoréhonikde nieto –, ãi by nebolo predsa len najmúdrej‰ie,keby kaÏdá náboÏenská alebonacionálna skupina si Ïila tam niekdedoma, svoji medzi svojimi, aby sa to nemie-‰alo a aby nedochádzalo k tak˘m konfliktom,aké neustále trápia svet. Viem, Ïe jeto nesprávne a najmä nemoÏné, preto toani nikdy nepresadzujem verejne, ale si tolen sám v sebe kladiem ako istú otázku, keìuÏ nevidím nijaké v˘chodisko z nezmyseln˘chkaÏdodenn˘ch vraÏdení, pri ktor˘chmi je stra‰ne ºúto t˘ch doslova nevinn˘chobetí.Tam sú dve roviny, ktoré ÈaÏko nejakoúplne kvantifikovaÈ. Jedna rovina je tá, Ïe sakultúry navzájom obohacujú, ão je pozitívnastránka veci. A druhá sa vynára vtedy, keì uÏmedzi t˘mito kultúrami dochádza ku konfliktom,a potom sa nastoºuje otázka, ãi to, ão sapovedzme deje – aby sme ìaleko nechodili,zostaÀme tu v Európe – aj na na‰om kontinente,moÏno povaÏovaÈ e‰te za obohacovanie sakultúr, alebo je to uÏ nemilosrdn˘ boj kultúrsystémom – kto z koho. Mne sa zdá, Ïe to, ãosa povedzme v poslednom ãase dialo vo Francúzsku– a nie je náhoda, Ïe tam vyhral NicolasSarkozy – uÏ nebolo obohacovaním sakultúr, keì uÏ tam horeli autá a demon‰trantivytækali sklá na v˘kladoch obchodov. NeviemtotiÏ, aké kultúrne obohacovanie bybolo v drancovaní cudzieho majetku. Jednoducho,tam vo Francúzsku uÏ zaãal prebiehaÈboj o moc, o nadvládu nad Francúzskom: ãivo Francúzsku budú vládnuÈ Európania, nazvimeto tak, alebo Neeurópania. T˘ch prisÈahovalcovje uÏ totiÏ také nepredstaviteºnémnoÏstvo, takÏe Francúzsku hrozí, Ïe Francúzistratia moc nad svojím ‰tátom. A takoni z takého – povedal by som – pudu sebazáchovyzvolili Sarkozyho, v ktorom cítiaochrancu svojej existencie ako Európanov.Ako pri mnoh˘ch in˘ch veciach, i pri tomtoplatí – je to taká moja celoÏivotná zásada –,Ïe niã nie je ãierne, a niã nie je biele, ale vÏdytreba vedieÈ odhadnúÈ odtieÀ sivej, ktor˘ jee‰te pre mÀa prijateºn˘, a ktor˘ uÏ nie. A pretoje ÈaÏké posúdiÈ, ako to momentálne je napríkladv tom Francúzsku: je dobre, keì tamdo istej miery prisÈahovalci prichádzajú, alekeì prekroãia istú mieru, keì uÏ to zaãína –ako by som povedal – ohrozovaÈ existenciupôvodného obyvateºstva, uÏ je potom tentojav nezdrav˘, lebo minimálne vedie k nejakémuboju, ãi to uÏ bude vojna, alebo in˘ spôsobboja, ale uÏ to bude zráÏka. UÏ to nebudetaké, Ïe my tu s otvorenou náruãou prijmeme,ja neviem, kto k nám chodí – povedzmeâíÀanov – hoci do istej miery príchod âíÀanovbol a je fajn, lebo sú usilovní, pracovití,85