cli. číslo - home.nextra.sk

P O L I T O L Ó G I ASlovensko splnilo v oblasti svojich vzÈahov vo svete tie základné ciele, ktoré si stanovilo po roku 1989.Etablovalo sa ako medzinárodn˘ ‰tát, pre‰lo cestou ekonomickej transformácie, vybudovalo politickúdemokraciu a stalo sa ãlenom EÚ a NATO. Je ãas zamyslieÈ sa ão ìalej a ako by malo v najbliωíchrokoch budovaÈ svoj vzÈah k okolitému svetu. To môÏeme zhrnúÈ do niekoºk˘ch základn˘ch odporúãaní:Slovensko vo svete – ako ìalej...1) Slovensko je v historicky vynikajúcej situácii,pretoÏe sa mu podarilo zaradiÈ do stabilného,mocného, prestíÏneho, vyspelého abohatého „klubu“ západn˘ch ‰tátov (NATO,EÚ, OECD, WTO). Túto svoju pozíciu nesmieza Ïiadnu cenu ohroziÈ. PoÏiadavka samozrejmekladie aj isté nároky na schopnosÈslovensk˘ch politick˘ch elít nájsÈ vysokúmieru porozumenia s elitami rozhodujúcichmocností tohto zoskupenia. Hra na osobnúurazenosÈ ãi prestíÏ môÏe maÈ katastrofickédôsledky. Slovensko sa musí staÈ uznávan˘mspoºahliv˘m partnerom v jeho rámci. Totospoloãenstvo je dnes politicky, ekonomickya vojensky vedené Spojen˘mi ‰tátmi, ktoré súzároveÀ aj svetov˘m semihegemónom, ão jefakt, ktor˘ je potrebné re‰pektovaÈ a dokoncadaná situácia je pre Slovensko priaznivá.Z rôznych in˘ch potenciálnych svetov˘chsuperveºmocí ktoré by mohli a‰pirovaÈ natúto úlohu (Rusko, âína), je práve dominanciaUSA pre nás najpriaznivej‰ou alternatívou.Antiamerikanizmus podnieten˘ napr. závis-Èou voãi niekomu, kto si môÏe toho vo svetovejpolitike veºa dovoliÈ alebo prorusk˘msentimentom, je nemiestny. Z prípadnéhooslabenia americkej dominancie SlovenskonedokáÏe niã vyÈaÏiÈ (nie sme 150-milióniv˘národ, ktor˘ môÏe dúfaÈ v posilnenie vlastnéhovplyvu na svetové udalosti po oslabeníUSA). Niet ani záujmu (napr. teritoriálne a‰-pirácie), ktor˘ by sme dokázali realizovaÈ vãase radikálnej premeny svetovej politiky.Naopak obdobie oslabenia svetového poriadkualebo nebodaj nástup niektorej inej mocnostido pozície hegemóna pre nás môÏepredstavovaÈ len ohrozenie. Orientácia nainé alternatívy ako USA nemá ani zmysel,lebo za nimi nestojí skutoãná sila. Napr. Fran-cúzsko ju nepredstavuje, a zatiaº ani EÚ, ktorápre ‰pecifiká svojho vnútorného usporiadanianemôÏe hraÈ úlohu dostatoãne spoºahlivejpolitickej a vojenskej zá‰tity.2) Cieºom slovenskej politiky musí byÈzv˘‰enie záujmu USA a in˘ch rozhodujúcichzápadn˘ch mocností na udrÏaní a rozvojiSlovenska. Teda aby tieto mocnosti vnímalido istej miery slovenské záujmy ako súãasÈsvojich záujmov. (Vo vzÈahu k USA sa to podariloBritánii, Izraelu, Holandsku, Austráliia pod. Z histórie poznáme aj iné podobné príklady.)3) KeìÏe USA sú svetov˘m semihegemónom,svetová politika je do veºkej miery reflexiouamerickej vnútornej politiky, respektívesa stáva jej súãasÈou. Snaha ovplyvniÈamerickú zahraniãnú politiku prostriedkamiklasickej zahraniãnej politiky (diplomacia,rokovanie a pod.) je menej efektívna akopriame pôsobenie vnútri USA prostredníctvomovplyvÀovania americkej vnútornej politiky,na ão, keìÏe USA sú demokraciou,vlastne vhodné podmienky existujú. Slovenskosa musí postaraÈ priamo vnútri USA o vybudovanieprimerane úãinnej loby.4) Slovensko ako mal˘ a nie príli‰ prestíÏnya bohat˘ ‰tát by sa malo vyvarovaÈ príli‰-nej zahraniãno-politickej angaÏovanosti, ktoránie je podporená skutoãnou silou a schopnosÈounaozaj urãovaÈ udalosti. Z tohto pohºadutreba prehodnotiÈ aj také údajné priority,ako je napr. Kosovo.5) Av‰ak nesmie sa pokú‰aÈ vymaniÈ zo záväzkov,ktoré mu vypl˘vajú z ãlenstva v EÚa NATO. Tam je potrebné participovaÈ naspoloãn˘ch kolektívnych opatreniach a krokoch.6) V rámci multilaterálnej diplomacie aãinnosti na pôde OSN a in˘ch medzinárodn˘chorganizácií by sa malo Slovensko akomal˘ ‰tát angaÏovaÈ v miere, v akej to dovo-ºujú okolnosti, v prospech upevÀovania svetovéhoporiadku zaloÏeného na re‰pekte medzinárodnéhopráva, ºudsk˘ch práv, princípunepouÏitia sily a zvrchovanej rovnosti ‰tátov.7) Slovensko sa v najbliωích 10 – 20 rokochmusí plne sústrediÈ na posilÀovanievlastného medzinárodného postavenia cestouvnútorn˘ch reforiem a opatrení, ktoré krajinu:a) v˘razne ekonomicky pozdvihnúb)zv˘‰ia schopnosÈ vyuÏívaÈ najmodernej‰ietechnológiec) zabezpeãia primeranú reprodukãnú schopnosÈpopulácie a jej zdravotn˘ stavd)modernizujú slovenskú politiku, súdnictvoa verejnú správue) potlaãia mieru korupcie a organizovanéhozloãinuf) vytvoria väã‰í pocit obãianskej spolupatriãnostia demokratickej politickej aktivityobãanovg)zv˘‰ia úroveÀ, efektivitu a operabilitu jehovojensk˘ch síl8) ZároveÀ Slovensko za ten ãas musí natoºkorozvinúÈ vlastné ekonomické, technologické,diplomatické, spravodajské a vojenskékapacity, aby mohlo byÈ platn˘m ãlenomtzv. západného spoloãenstva, ak by v obdobípo roku 2030 malo dôjsÈ k zhor‰eniu medzinárodnejsituácie.9) NerozvíjaÈ ÈaÏbu surovín na vlastnomúzemí, ak k nim má ako relatívne vyspel˘ abohat˘ ‰tát prístup na svetov˘ch trhoch. NechaÈsi ich do zásoby.10) Je úplne prirodzené, Ïe Slovensko bysa malo postaraÈ o dostatoãnú strategickú diverzifikáciudodávateºov základn˘ch surovína v rámci moÏností aj odberateºov slovensk˘chproduktov.11) V najbliωom období Slovensko anipoliticko-vojenské zoskupenie západn˘ch‰tátov na ãele s USA, neohrozí nebezpeãenstvoveºkej vojenskej konfrontácie zasahujúcejaj ich územie. V˘hºadovo v‰ak po roku2030 sa toto nebezpeãenstvo v súvislosti s posilÀovanímmoci âíny, ale moÏno aj Ruska aniektor˘ch islamsk˘ch ‰tátov môÏe objaviÈ.NemoÏno ho pustiÈ zo zreteºa. Tomuto oãakávaniutreba prispôsobiÈ napr. aj koncepciu aharmonogram budovania brannej moci a napr.aj kon‰trukciu strategick˘ch investiãn˘ch celkov(najmä jadrov˘ch elektrární), ktor˘choãakávaná ÏivotnosÈ je dlh‰ia ako 20 – 30 rokov.Slovensko sa nemôÏe v akomsi rozumnomãasovom horizonte rátanom na desaÈroãia staÈv˘znamn˘m hráãom svetovej politiky. MôÏesa v‰ak vìaka vnútorn˘m reformám, hospodárskemua technologickému rastu a racionálnejvnútornej a zahraniãnej politike v priebehu25 – 35 rokov dostaÈ na úroveÀ krajín akoDánsko alebo Rakúsko. Teda krajín síce mal˘ch,no bohat˘ch, vyspel˘ch, dostatoãne re‰-pektovan˘ch a nevzbudzujúcich Ïiadne mimoriadneantipatie.Pomerne stabilné a bezpeãné obdobie, ktorémáme pred sebou, môÏe na tak˘to zámerposkytovaÈ vhodnú historickú príleÏitosÈ. Podobnúako malo napr. Rakúsko v rokoch 1955– 1985.JUDr. MUDr. Daniel ·mihula, PhD.80