cli. ÄÃslo - home.nextra.sk

More documents

Recommendations

Info

MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRPrehºad stavu ãerpania ·F v programovom období 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ k 30. aprílu 2007v relatívnom vyjadreníMalta Estónsko Maìarsko Loty‰sko PoºskoSlovenskárepublika Slovinsko LitvaâeskárepublikaCyprus% ãerpania 52 53 55 37 43 45 76 41 39 34porovnanie so SR (p.b.) 7 8 10 –8 –2 – 31 –4 –6 –11li pozitívne predchádzajúce skúsenosti, zabezpeãiliuÏ spomínané odovzdávanie a vyuÏívanienadobudnut˘ch skúseností. UplatÀujemeaj nové prvky v systéme a zameriavame sa naskvalitÀovanie procesov riadenia a koordinácie.Proces implementácie ‰trukturálnych fondovmusí byÈ flexibilnej‰í a administratívnemenej nároãn˘, pri súãasnom zachovaní kontroln˘cha protikorupãn˘ch mechanizmov.V˘zvou pre programové obdobie 2007 – 2013je zabezpeãenie takého systému riadenia, ktor˘umoÏní vy‰‰iu mieru koordinácie a koncentráciepomoci. To povedie k efektívnej‰iemua úãinnej‰iemu vyuÏívaniu finanãn˘ch prostriedkovfondov Európskeho spoloãenstva vporovnaní s programovacím obdobím 2004 –2006.Aká bola miera ãerpania Slovenska zo‰trukturálnych fondov EÚ v predchádzajúcichmesiacoch?V médiách sa pred ãasom objavili popla‰-né správy o nízkom ãerpaní prostriedkov EÚzo strany Slovenska. Pohºad nezasväten˘ch naúdaje môÏe vyústiÈ do nesprávnych, aÏ katastrofick˘chzáverov. Keì v‰ak porovnáme ãerpanies in˘mi krajinami, vychádza z tohto porovnaniaSlovensko dobre. Z pridelen˘chviac ako 63 miliárd Sk k 20. augustu 2007 ãerpanieprostriedkov predstavovalo pribliÏne45,62 % a zmluvy boli na prostriedky vo v˘-‰ke 88,99 % z celkovej alokácie. Keì tietoúdaje porovnávame s údajmi k 30. júnu 2006,keì ãerpanie predstavovalo 21,77 % a objemzmluvne uzatvoren˘ch projektov bol na úrovni58,17 %, môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe ãerpaniev˘znamne rastie.Práve v tomto období sme identifikovali ajproblémové oblasti. K t˘m patrí ãerpanie finanãn˘chprostriedkov v rámci Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 2, Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 3 a IniciatívySpoloãenstva cezhraniãnej spolupráceINTERREG IIIA SR/Rakúsko. Problém bolotreba ur˘chlene rie‰iÈ a zameraÈ sa na to, abyneprepadli Ïiadne prostriedky pridelené Slovensku.V nadväznosti na to sme podnikli rôzneopatrenia. Spolu s ministrom financií smena základe záverov koordinaãného rokovaniapracovnej skupiny ãlenov vlády SR, zodpovedn˘chza ãerpanie eurofondov, predloÏili narokovanie vlády SR materiál, ktorého obsahombol návrh opatrení a postupnosÈ krokovna zabezpeãenie ãerpania finanãn˘ch prostriedkovzáväzku 2005 v zmysle pravidlan+2 v rámci spomínan˘ch programov JPDCieº 2, JPD Cieº 3 a Interreg IIIA SR/Rakúsko.Z rizikov˘ch faktorov, uveden˘ch v anal˘zeje zrejmé, Ïe základn˘m predpokladomna splnenie záväzku roku 2005 je dostatoãn˘finanãn˘ objem predloÏen˘ch Ïiadostí o platbuna riadiace orgány a sprostredkovateºskéorgány pod riadiacim orgánom, ich kvalita adostatoãn˘ poãet administratívnych kapacítschopn˘ch spracovaÈ potrebn˘ finanãn˘ objemÏiadostí o platbu.Akú dynamiku oãakávate do konca tohtoroku?SúãasÈou materiálu boli aj opatrenia a záväznéúlohy pre riadiace orgány a sprostredkovateºskéorgány pod riadiacim orgánomzamerané na minimalizáciu rizika nesplneniapravidla n+2. Tieto opatrenia spolu s dosiahnutoudynamikou ãerpania vytvárajú predpokladvyãerpania pridelen˘ch prostriedkovdo roku 2008, keìÏe v programovom období2000 – 2006 platí uÏ spomínané pravidlon+2. Na‰ou prioritou totiÏ je, aby sa do roku2008 v ão najvy‰‰ej miere vyuÏili prostriedkyalokované pre Slovensko v rámci skrátenéhoprogramového obdobia 2004 – 2006.Ako by ste zhodnotili skúsenosti s implementáciouv trojroãnom programovacomobdobí (2004 – 2006)?Pre‰li uÏ tri roky od vstupu Slovenska doEÚ, kedy sa slovensk˘m regiónom, organi-Stav ãerpania ·F v PO 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov EÚ k 30. 4. 2007v relatívnom vyjadrení% čerpania80 %70 %60 %50 %40 %30 %20 %10 %0 %525355Malta Estónsko Maďarsko Lotyšsko Poľsko Slovenskárepublika37434576413934Slovinsko Litva Česká Cyprusrepublikazáciám a podnikateºsk˘m subjektom otvorilamoÏnosÈ vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkovzo ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu únie na rozvoj a zlep‰enie podmienokvo vlastnom okolí a regióne, a t˘m aj k zlep-‰eniu Ïivotnej úrovne na Slovensku. V skrátenomprogramovom období na roky 2004 –2006 bol systém riadenia a realizácie fondovEÚ nastaven˘ pomerne komplikovane, procesytrvali dlh‰ie a Ïiadatelia boli vystavenízv˘‰en˘m poÏiadavkám zo strany riadiacichorgánov. NemoÏno zabúdaÈ, Ïe Slovenskárepublika vstúpila do EÚ v roku 2004, t.j. naskoãilado rozbehnutého vlaku, keìÏe programovacieobdobie zaãalo v roku 2000.S ak˘mi konkrétnymi problémami sa stretávaliv regiónoch Ïiadatelia nenávratn˘chfinanãn˘ch prostriedkov?K hlavn˘m nedostatkom pri predkladaníÏiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok patrilinajmä ch˘bajúce povinné prílohy resp.ich nepredloÏenie v rámci stanovenej lehotyprocesu klarifikácie (napr. stavebné povolenie,potvrdenie daÀového úradu, potvrdeniaz poisÈovní) a poru‰enie zákona ã. 523/2003Z. z. o verejnom obstarávaní a § 281 a 288Obchodného zákonníka ã. 513/1999 Zb. (obchodnáverejná súÈaÏ). ëalej to bolo nedostatoãnéspracovanie projektu z metodologickejstránky a nedostatoãne a nekonkrétne zadefinovanéciele projektu, predkladanie Ïiadostío poskytnutie nenávratného finanãnéhopríspevku Ïiadateºmi, ktorí nepatrili medzioprávnené skupiny Ïiadateºov, a neuspokojiv˘pomer medzi odhadovan˘mi nákladmi aoãakávan˘mi v˘sledkami projektu, nekompletn˘,resp. zle zadefinovan˘ rozpoãet. Vrámci samotnej realizácie sa prijímatelia dopú‰Èalimnoh˘ch ch˘b. Patrilo k nim nenapæ-Àanie cieºov alebo aktivít opatrenia, programualebo samotného projektu, ãasté zmeny vprojektoch, ktoré predlÏovali a komplikovaliich realizáciu a opakujúce sa chyby pripredkladaní Ïiadostí o platbu a podpornejdokumentácie.Ako sa t˘mto úskaliam dá vyhnúÈ v nastávajúcomsedemroãnom programovom období?V rámci nastavenia systému pre programovéobdobie 2007 – 2013 uÏ máme moÏnosÈzuÏitkovaÈ skúsenosti z programového obdobia2004 – 2006. V pripravovan˘ch procesochpresadzujeme z na‰ej pozície tzv. princíp 3 Z.Tento princíp znamená zjednotenie, zjednodu‰eniea zefektívnenie procesov. V praxi bysme chceli dosiahnuÈ zjednodu‰enie procesovpri kaÏdej etape programového a projektovéhocyklu. V˘sledkom tohto by malo byÈ zjednodu‰enie„byrokracie“ pre Ïiadateºov pripredkladaní projektov, ako aj skrátenie ãasuadministrácie a hodnotenia projektov. Celé finanãnériadenie projektu by malo byÈ jednoduch‰ie.76
MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRMohli by ste uviesÈ konkrétne kroky?V súãasnosti pripravujeme aj spustenie novejverzie Informaãného a monitorovaciehosystému ITMS II pre programové obdobie2007 – 2013. Medzi hlavné zmeny ITMSsystému patrí novo vybudovan˘ portál – verejnáãasÈ ITMS. Táto ãasÈ systému umoÏníÏiadateºom aj príjemcom príspevku priamovytváraÈ Ïiadosti o poskytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku (NFP) z prostriedkov·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dáta z portáluprená‰ané priamo do ITMS prácu riadiacichorgánov zjednodu‰ia, keìÏe tie budú vkladanédáta uÏ len kontrolovaÈ a pri chybnom zadaníupravovaÈ. Îiadatelia budú maÈ na druhejstrane online prehºad o stave svojich Ïiadostío poskytnutie NFP, resp. Ïiadostí o platbu.Portál zároveÀ zabezpeãí pri vkladaníkontrolu správnosti zadávan˘ch údajov. Predpokladáme,Ïe sa zníÏi chybovosÈ vypæÀaniaÏiadostí a skráti sa priemern˘ ãas ich vybavovania.Okrem t˘chto zmien pripravujemeúpravy v ITMS, ktoré zabezpeãia zv˘‰enieautomatizácie procesov a zlep‰enie v˘stupovpre riadenie ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu na v‰etk˘ch úrovniach. Na‰ímcieºom v oblasti informaãn˘ch technológiíje vybudovanie komunikácie plne zaloÏenejna elektronickej báze. Tomuto v‰ak okrempsychologickej bariéry bráni zatiaº aj legislatíva,a to zavedenie elektronického podpisu.Po splnení tejto podmienky chceme vytvoriÈpredpoklady, aby Ïiadatelia, resp. prijímateliapomoci mohli podávaÈ Ïiadosti bez potrebypredkladania v papierovej forme. T˘mtokrokom by sa v˘razne prispelo ku skráteniuãasu v˘meny informácií medzi Ïiadateºom,resp. prijímateºom a poskytovateºom pomoci.MVRR SR ako Centrálny koordinaãn˘orgán (CKO) kladie veºk˘ dôraz na zabezpeãenietransparentnosti a prehºadnosti celéhoprocesu predkladania a hodnotenia projektov.V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej‰truktúry v˘ziev na predkladanie projektov,formulárov Ïiadostí o poskytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku, príruãiek preÏiadateºa a najmä zníÏenie poãtu povinn˘chpríloh a nemennosÈ podmienok v˘zvy vovzÈahu k Ïiadateºovi. Ambíciou v tejto oblastije zaviesÈ do praxe pouÏívanie jednotn˘chzmluvn˘ch formulárov pre v‰etky operaãnéprogramy. Pre zv˘‰enie transparentnosti zavádzamedo systému aj stanovenie minimálnejdæÏky zverejnenia v˘zvy, uplatÀovanieklarifikácie, t.j. kladenie dôrazu na kvalitupredkladan˘ch projektov pri hodnotení, a niena splnenie podmienok formálnych náleÏitostí,operatívnu komunikáciu Ïiadateºov a prijímateºovcez verejn˘ portál ITMS a nastaveniedæÏky celého schvaºovacieho procesu maximálnena 70 pracovn˘ch dní.Aké sú zámery ministerstva pri spoluprácis integrovanou sieÈou regionálnych rozvojov˘chagentúr?Podpora integrovanej siete regionálnychrozvojov˘ch agentúr je jedn˘m z nástrojov regionálnejpolitiky. Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR má záujem o ìal‰ieposilnenie postavenia a vyuÏitia agentúr priaktivizácii ekonomického, sociálneho aúzemného rozvoja jednotliv˘ch regiónov Slovenska.Oãakáva sa, Ïe agentúry zohrajú v˘znamnúúlohu pri efektívnom a r˘chlom ãerpanífondov Európskej únie v programovacomobdobí 2007 – 2013.V ãom spoãíva potenciál agentúr pre jednotlivésubjekty v regiónoch?V uplynul˘ch rokoch nastali kvalitatívne ajkvantitatívne zmeny vo fungovaní regionálnychrozvojov˘ch agentúr (RRA). V súãasnostitvorí Integrovanú sieÈ regionálnych rozvojov˘chagentúr 34 subjektov. Ich poãet narastieãoskoro o ìal‰ích 11 agentúr, ão umoÏnílep‰í prístup potenciálnych Ïiadateºov kukvalitn˘m a aktuálnym informáciám priamov regiónoch. Integrovaná sieÈ pomáhala miestnejsamospráve, tretiemu sektoru i podnikateºskejverejnosti pri príprave projektov vskrátenom programovom období 2004 –2006. Agentúry pôsobili tieÏ ako poradenskéa konzultaãné centrá pri príprave rozvojov˘chkoncepcií a programov hospodárskehoa sociálneho rozvoja. Odborne zdatní a skúseníporadcovia sú kºúãov˘m predpokladompre úspe‰né naplnenie rozvojov˘ch zámerovv jednotliv˘ch regiónoch Slovenska. Struãnepovedané, potenciál agentúr pre ãerpanie EÚfondov spoãíva v odborne zdatn˘ch a zanieten˘chregionalistoch.Ak˘ je podiel RRA na zvy‰ovaní absorpãnejschopnosti regiónov SR v oblasti ãerpaniaprostriedkov z fondov EÚ?V programovom období 2007 – 2013 jestrategick˘m cieºom v˘razné zv˘‰enie konkurenãnejschopnosti a v˘konnosti regiónov aSlovenska, zv˘‰enie zamestnanosti pri re‰pektovanítrvalo udrÏateºného rozvoja do roku2013. Tento cieº je zapracovan˘ do Národnéhostrategického referenãného rámca, ktor˘ jenástrojom na prípravu programovania ‰trukturálnychfondov. V oblasti informovanosti,vzdelávania, prípravy projektov, ako aj ichimplementácie zohrávajú regionálne rozvojovéagentúry v˘znamnú úlohu. Ministerstvooãakáva, Ïe regionálne rozvojové agentúryv˘znamnou mierou ovplyvnia absorpãnúschopnosÈ regiónov v oblasti ãerpania finanãn˘chprostriedkov z fondov Európskej únie.Prvoradou úlohou bude, aby kaÏd˘ záujemca– potenciálny Ïiadateº o finanãné prostriedkyz fondov EÚ – mal priamo vo svojomregióne prístup k informáciám v poÏadovanejkvalite potrebn˘ch na prípravu projektu.MVRR SR tak koordináciou v‰etk˘ch zainteresovan˘chregionálnych subjektov vytvorípredpoklady pre efektívne ãerpanie finanãn˘chprostriedkov zo ‰trukturálnych fondov.Pri napæÀaní tohto cieºa je dôleÏitá najmäspolupráca medzi samosprávou a príslu‰nouregionálnou rozvojovou agentúrou.Koºko prostriedkov bude smerovaÈ z europeÀazído vedy a v˘skumu? MôÏu sa o neuchádzaÈ aj súkromné spoloãnosti?Operaãn˘ program V˘skum a v˘voj (OPVaV) zah⁄Àa dva ciele kohéznej politiky EÚ– cieº Konvergencia i cieº Regionálna konkurencieschopnosÈa zamestnanosÈ, t. j. celéúzemie SR vrátane Bratislavského kraja. âleneniena dva ciele je zohºadnené na úrovni prioritn˘chosí. Operaãn˘ program je spolufinancovan˘z ERDF. Celková finanãná alokáciaprostriedkov na program na roky 2007 – 2013v beÏn˘ch cenách predstavuje 1,423 miliardyeur. O tieto prostriedky sa budú môcÈuchádzaÈ v rámci vybrat˘ch opatrení aj in‰titúciezo súkromného sektora. Globálnym cie-ºom operaãného programu je modernizácia azefektívnenie systému podpory v˘skumu av˘voja a skvalitnenie infra‰truktúry vysok˘ch‰kôl tak, aby prispievali k zvy‰ovaniukonkurencieschopnosti ekonomiky, zniÏovaniuregionálnych disparít, vzniku nov˘ch inovatívnych(high-tech) mal˘ch a stredn˘chpodnikov, tvorbe nov˘ch pracovn˘ch miest azlep‰eniu podmienok vzdelávacieho procesuna vysok˘ch ‰kolách.“ Riadiacim orgánompre OP VaV je Ministerstvo ‰kolstva SR prizabezpeãení synergie s Ministerstvom hospodárstvaSR v rámci OP KonkurencieschopnosÈa hospodársky rast.Ak˘m spôsobom chce ministerstvo akoCentrálny koordinaãn˘ orgán nasmerovaÈintervencie z fondov EÚ tak, aby prispievalik zniÏovaniu regionálnych rozdielov?Slovensko sa vyznaãuje obrovsk˘mi regionálnymidisparitami – rozdielmi medzijednotliv˘mi regiónmi. Veºká regionálna rozdielnosÈje daná ãi uÏ geograficky, historicky,kultúrne, ekonomick˘m rozvojom, kultúrnymia administratívnymi centrami, ale aj mnoh˘miin˘mi faktormi, ku ktor˘m tieÏ patria ajzámerné zásahy ‰tátu do ekonomiky (najmäpred rokom 1989) a miera urbanizácie a industrializácie.Na odstraÀovanie a zmierÀovaniet˘chto rozdielov sa vyuÏívajú aj nástrojepolitiky súdrÏnosti EÚ, ktor˘mi sú fondyEÚ. Cieºom regionálnej politiky EÚ je zniÏovanierozdielov medzi úrovÀami rozvoja jednotliv˘chregiónov a zmierÀovanie zaostávaniamenej rozvinut˘ch regiónov podºa ãlánkov158 a 160 Zmluvy o Európskych spoloãenstvách.Základn˘m dokumentom, na základektorého bude tieto fondy EÚ SlovenskoãerpaÈ, je Národn˘ strategick˘ referenãn˘rámec. NapæÀanie vízie Slovenska, definovanejv NSRR, je v programovom období 2007– 2013 podmienené re‰pektovaním niektor˘chzásad pri plánovaní a implementácii príspevkovzo ·F a KF, ku ktor˘m patrí aj zásadakoncentrovaÈ príspevky na efektívne aúãinné projekty, témy a územia. Cieºom tohtoprístupu je, aby sa podporovali ‰trukturálnezmeny a regionálny rozvoj vedúci k zvy-‰ovaniu atraktívnosti regiónov pre investovanie,rozvoj podnikania, Ïivot súãasn˘ch a budúcichgenerácií. V nadväznosti na identifikovanédisparity a faktory rozvoja stratégiaNSRR koncentruje príspevky do t˘ch geografick˘chúzemí Slovenska – oprávnen˘ch vzmysle nariadení EÚ, v ktor˘ch budú vplyvypríspevkov najväã‰ou mierou prispievaÈ kplneniu strategického cieºa Slovenska v rokoch2007 – 2013. Z hºadiska regionálnehoprístupu sa bude strategick˘ cieº NSRR napæÀaÈprostredníctvom realizovan˘ch projektovprioritne v inovaãn˘ch a kohéznych pólochrastu a v ‰pecifick˘ch prípadoch v územiachmimo pólov rastu. Treba si uvedomiÈ,Ïe finanãné prostriedky z fondov EÚ nie súSlovensku pridelené v takom objeme, aby sapodporil a zrealizoval kaÏd˘ predloÏen˘ projekt.Preto sme zvolili prístup podpory území,ktor˘ch rozvoj by „na‰tartoval“ aj rozvojìal‰ích.77
Page 1 and 2:
CLI. ČÍSLO 2007ParlamentnýKurié
Page 5:
P R E D S E D AP O S L A N E C K É
Page 9 and 10:
V L Á D AS Rdiverzifikovan˘ch zdr
Page 11 and 12:
E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 13 and 14:
S L O V E N S K É B A N Í C T V O
Page 15 and 16:
V L Á D AS RPredpokladá sa, Ïe v
Page 17 and 18:
N Á R O D N Á R A D A S RDipl. In
Page 19 and 20: N Á R O D N Á R A D A S RKomisiu
Page 21 and 22: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 23 and 24: E N E R G E T I K A N A S L O V E N
Page 25 and 26: S L O V E N S K O - F R A N C Ú Z
Page 27 and 28: S L O V E N S K É S T A V E B N Í
Page 31 and 32: V L Á D AS RStavebníctvo na Slove
Page 33 and 34: nelovej technológie) a re‰truktu
Page 41 and 42: MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLN
Page 43: Polyfunkãn˘ bytov˘ dom, Majerní
Page 46 and 47: P R I M Á T O R M E S T Alen niekt
Page 48 and 49: B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T
Page 58 and 59: A R C H I T E K T Ú R A A S T A V
Page 64 and 65: S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E
Page 68 and 69: S L O V E N S K O - U K R A J I N S
Page 72 and 73: · T Á T N Y F O N D R O Z V O J A
Page 74 and 75: P O L I T O L Ó G I ASlovensko spl
Page 76 and 77: K U L T Ú R AArnoldFEKEMgr. art. A
Page 78 and 79: D I A L Ó G Y O A& E WO ãom?O pos
Page 80 and 81: D I A L Ó G Y O A& E Wa navy‰e d
Page 82 and 83: N Á R O D N Á R A D A S RMgr. Mon
Page 84 and 85: P A R L A M E N T N É K O N F R O
Page 86 and 87: G L O S Y - P O Z N Á M K Y - E S
Page 92 and 93: Z A H R A N I â N Í S L O V Á C
Page 94 and 95: E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 96 and 97: E K O N Ó M I A A M A N A Î M E N
Page 98 and 99: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 100 and 101: P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K
Page 102 and 103: S U P E R M O N I T O R***Hereãka
Page 104 and 105: S U P E R M O N I T O R***Do politi
Page 106 and 107: S U P E R M O N I T O RVeãer som e
Page 108 and 109: S U P E R M O N I T O Rpomery a vy
Page 110: S U P E R M O N I T O R***Myslím s
show all

cli. ÄÃ­slo - home.nextra.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

cli. ÄÃslo - home.nextra.sk