MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRPrehºad stavu ãerpania ·F v programovom období 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ k 30. aprílu 2007v relatívnom vyjadreníMalta Estón<strong>sk</strong>o Maìar<strong>sk</strong>o Loty‰<strong>sk</strong>o Poº<strong>sk</strong>oSloven<strong>sk</strong>árepublika Slovin<strong>sk</strong>o Litvaâe<strong>sk</strong>árepublikaCyprus% ãerpania 52 53 55 37 43 45 76 41 39 34porovnanie so SR (p.b.) 7 8 10 –8 –2 – 31 –4 –6 –11li pozitívne predchádzajúce <strong>sk</strong>úsenosti, zabezpeãiliuÏ spomínané odovzdávanie a vyuÏívanienadobudnut˘ch <strong>sk</strong>úseností. UplatÀujemeaj nové prvky v systéme a zameriavame sa na<strong>sk</strong>valitÀovanie procesov riadenia a koordinácie.Proces implementácie ‰trukturálnych fondovmusí byÈ flexibilnej‰í a administratívnemenej nároãn˘, pri súãasnom zachovaní kontroln˘cha protikorupãn˘ch mechanizmov.V˘zvou pre programové obdobie 2007 – 2013je zabezpeãenie takého systému riadenia, ktor˘umoÏní vy‰‰iu mieru koordinácie a koncentráciepomoci. To povedie k efektívnej‰iemua úãinnej‰iemu vyuÏívaniu finanãn˘ch prostriedkovfondov Európ<strong>sk</strong>eho spoloãenstva vporovnaní s programovacím obdobím 2004 –2006.Aká bola miera ãerpania Sloven<strong>sk</strong>a zo‰trukturálnych fondov EÚ v predchádzajúcichmesiacoch?V médiách sa pred ãasom objavili popla‰-né správy o nízkom ãerpaní prostriedkov EÚzo strany Sloven<strong>sk</strong>a. Pohºad nezasväten˘ch naúdaje môÏe vyústiÈ do nesprávnych, aÏ katastrofick˘chzáverov. Keì v‰ak porovnáme ãerpanies in˘mi krajinami, vychádza z tohto porovnaniaSloven<strong>sk</strong>o dobre. Z pridelen˘chviac ako 63 miliárd Sk k 20. augustu 2007 ãerpanieprostriedkov predstavovalo pribliÏne45,62 % a zmluvy boli na prostriedky vo v˘-‰ke 88,99 % z celkovej alokácie. Keì tietoúdaje porovnávame s údajmi k 30. júnu 2006,keì ãerpanie predstavovalo 21,77 % a objemzmluvne uzatvoren˘ch projektov bol na úrovni58,17 %, môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe ãerpaniev˘znamne rastie.Práve v tomto období sme identifikovali ajproblémové oblasti. K t˘m patrí ãerpanie finanãn˘chprostriedkov v rámci Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 2, Jednotnéhoprogramového dokumentu Cieº 3 a IniciatívySpoloãenstva cezhraniãnej spolupráceINTERREG IIIA SR/Rakú<strong>sk</strong>o. Problém bolotreba ur˘chlene rie‰iÈ a zameraÈ sa na to, abyneprepadli Ïiadne prostriedky pridelené Sloven<strong>sk</strong>u.V nadväznosti na to sme podnikli rôzneopatrenia. Spolu s ministrom financií smena základe záverov koordinaãného rokovaniapracovnej <strong>sk</strong>upiny ãlenov vlády SR, zodpovedn˘chza ãerpanie eurofondov, predloÏili narokovanie vlády SR materiál, ktorého obsahombol návrh opatrení a postupnosÈ krokovna zabezpeãenie ãerpania finanãn˘ch prostriedkovzáväzku 2005 v zmysle pravidlan+2 v rámci spomínan˘ch programov JPDCieº 2, JPD Cieº 3 a Interreg IIIA SR/Rakú<strong>sk</strong>o.Z rizikov˘ch faktorov, uveden˘ch v anal˘zeje zrejmé, Ïe základn˘m predpokladomna splnenie záväzku roku 2005 je dostatoãn˘finanãn˘ objem predloÏen˘ch Ïiadostí o platbuna riadiace orgány a sprostredkovateº<strong>sk</strong>éorgány pod riadiacim orgánom, ich kvalita adostatoãn˘ poãet administratívnych kapacítschopn˘ch spracovaÈ potrebn˘ finanãn˘ objemÏiadostí o platbu.Akú dynamiku oãakávate do konca tohtoroku?SúãasÈou materiálu boli aj opatrenia a záväznéúlohy pre riadiace orgány a sprostredkovateº<strong>sk</strong>éorgány pod riadiacim orgánomzamerané na minimalizáciu rizika nesplneniapravidla n+2. Tieto opatrenia spolu s dosiahnutoudynamikou ãerpania vytvárajú predpokladvyãerpania pridelen˘ch prostriedkovdo roku 2008, keìÏe v programovom období2000 – 2006 platí uÏ spomínané pravidlon+2. Na‰ou prioritou totiÏ je, aby sa do roku2008 v ão najvy‰‰ej miere vyuÏili prostriedkyalokované pre Sloven<strong>sk</strong>o v rámci <strong>sk</strong>rátenéhoprogramového obdobia 2004 – 2006.Ako by ste zhodnotili <strong>sk</strong>úsenosti s implementáciouv trojroãnom programovacomobdobí (2004 – 2006)?Pre‰li uÏ tri roky od vstupu Sloven<strong>sk</strong>a doEÚ, kedy sa sloven<strong>sk</strong>˘m regiónom, organi-Stav ãerpania ·F v PO 2004 – 2006 v rámci nov˘ch ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov EÚ k 30. 4. 2007v relatívnom vyjadrení% čerpania80 %70 %60 %50 %40 %30 %20 %10 %0 %525355Malta Estón<strong>sk</strong>o Maďar<strong>sk</strong>o Lotyš<strong>sk</strong>o Poľ<strong>sk</strong>o Sloven<strong>sk</strong>árepublika37434576413934Slovin<strong>sk</strong>o Litva Če<strong>sk</strong>á Cyprusrepublikazáciám a podnikateº<strong>sk</strong>˘m subjektom otvorilamoÏnosÈ vyuÏívania finanãn˘ch prostriedkovzo ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu únie na rozvoj a zlep‰enie podmienokvo vlastnom okolí a regióne, a t˘m aj k zlep-‰eniu Ïivotnej úrovne na Sloven<strong>sk</strong>u. V <strong>sk</strong>rátenomprogramovom období na roky 2004 –2006 bol systém riadenia a realizácie fondovEÚ nastaven˘ pomerne komplikovane, procesytrvali dlh‰ie a Ïiadatelia boli vystavenízv˘‰en˘m poÏiadavkám zo strany riadiacichorgánov. NemoÏno zabúdaÈ, Ïe Sloven<strong>sk</strong>árepublika vstúpila do EÚ v roku 2004, t.j. na<strong>sk</strong>oãilado rozbehnutého vlaku, keìÏe programovacieobdobie zaãalo v roku 2000.S ak˘mi konkrétnymi problémami sa stretávaliv regiónoch Ïiadatelia nenávratn˘chfinanãn˘ch prostriedkov?K hlavn˘m nedostatkom pri predkladaníÏiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok patrilinajmä ch˘bajúce povinné prílohy resp.ich nepredloÏenie v rámci stanovenej lehotyprocesu klarifikácie (napr. stavebné povolenie,potvrdenie daÀového úradu, potvrdeniaz poisÈovní) a poru‰enie zákona ã. 523/2003Z. z. o verejnom obstarávaní a § 281 a 288Obchodného zákonníka ã. 513/1999 Zb. (obchodnáverejná súÈaÏ). ëalej to bolo nedostatoãnéspracovanie projektu z metodologickejstránky a nedostatoãne a nekonkrétne zadefinovanéciele projektu, predkladanie Ïiadostío po<strong>sk</strong>ytnutie nenávratného finanãnéhopríspevku Ïiadateºmi, ktorí nepatrili medzioprávnené <strong>sk</strong>upiny Ïiadateºov, a neuspokojiv˘pomer medzi odhadovan˘mi nákladmi aoãakávan˘mi v˘sledkami projektu, nekompletn˘,resp. zle zadefinovan˘ rozpoãet. Vrámci samotnej realizácie sa prijímatelia dopú‰Èalimnoh˘ch ch˘b. Patrilo k nim nenapæ-Àanie cieºov alebo aktivít opatrenia, programualebo samotného projektu, ãasté zmeny vprojektoch, ktoré predlÏovali a komplikovaliich realizáciu a opakujúce sa chyby pripredkladaní Ïiadostí o platbu a podpornejdokumentácie.Ako sa t˘mto ú<strong>sk</strong>aliam dá vyhnúÈ v nastávajúcomsedemroãnom programovom období?V rámci nastavenia systému pre programovéobdobie 2007 – 2013 uÏ máme moÏnosÈzuÏitkovaÈ <strong>sk</strong>úsenosti z programového obdobia2004 – 2006. V pripravovan˘ch procesochpresadzujeme z na‰ej pozície tzv. princíp 3 Z.Tento princíp znamená zjednotenie, zjednodu‰eniea zefektívnenie procesov. V praxi bysme chceli dosiahnuÈ zjednodu‰enie procesovpri kaÏdej etape programového a projektovéhocyklu. V˘sledkom tohto by malo byÈ zjednodu‰enie„byrokracie“ pre Ïiadateºov pripredkladaní projektov, ako aj <strong>sk</strong>rátenie ãasuadministrácie a hodnotenia projektov. Celé finanãnériadenie projektu by malo byÈ jednoduch‰ie.76
MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRMohli by ste uviesÈ konkrétne kroky?V súãasnosti pripravujeme aj spustenie novejverzie Informaãného a monitorovaciehosystému ITMS II pre programové obdobie2007 – 2013. Medzi hlavné zmeny ITMSsystému patrí novo vybudovan˘ portál – verejnáãasÈ ITMS. Táto ãasÈ systému umoÏníÏiadateºom aj príjemcom príspevku priamovytváraÈ Ïiadosti o po<strong>sk</strong>ytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku (NFP) z prostriedkov·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dáta z portáluprená‰ané priamo do ITMS prácu riadiacichorgánov zjednodu‰ia, keìÏe tie budú vkladanédáta uÏ len kontrolovaÈ a pri chybnom zadaníupravovaÈ. Îiadatelia budú maÈ na druhejstrane online prehºad o stave svojich Ïiadostío po<strong>sk</strong>ytnutie NFP, resp. Ïiadostí o platbu.Portál zároveÀ zabezpeãí pri vkladaníkontrolu správnosti zadávan˘ch údajov. Predpokladáme,Ïe sa zníÏi chybovosÈ vypæÀaniaÏiadostí a <strong>sk</strong>ráti sa priemern˘ ãas ich vybavovania.Okrem t˘chto zmien pripravujemeúpravy v ITMS, ktoré zabezpeãia zv˘‰enieautomatizácie procesov a zlep‰enie v˘stupovpre riadenie ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu na v‰etk˘ch úrovniach. Na‰ímcieºom v oblasti informaãn˘ch technológiíje vybudovanie komunikácie plne zaloÏenejna elektronickej báze. Tomuto v‰ak okrempsychologickej bariéry bráni zatiaº aj legislatíva,a to zavedenie elektronického podpisu.Po splnení tejto podmienky chceme vytvoriÈpredpoklady, aby Ïiadatelia, resp. prijímateliapomoci mohli podávaÈ Ïiadosti bez potrebypredkladania v papierovej forme. T˘mtokrokom by sa v˘razne prispelo ku <strong>sk</strong>ráteniuãasu v˘meny informácií medzi Ïiadateºom,resp. prijímateºom a po<strong>sk</strong>ytovateºom pomoci.MVRR SR ako Centrálny koordinaãn˘orgán (CKO) kladie veºk˘ dôraz na zabezpeãenietransparentnosti a prehºadnosti celéhoprocesu predkladania a hodnotenia projektov.V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej‰truktúry v˘ziev na predkladanie projektov,formulárov Ïiadostí o po<strong>sk</strong>ytnutie nenávratnéhofinanãného príspevku, príruãiek preÏiadateºa a najmä zníÏenie poãtu povinn˘chpríloh a nemennosÈ podmienok v˘zvy vovzÈahu k Ïiadateºovi. Ambíciou v tejto oblastije zaviesÈ do praxe pouÏívanie jednotn˘chzmluvn˘ch formulárov pre v‰etky operaãnéprogramy. Pre zv˘‰enie transparentnosti zavádzamedo systému aj stanovenie minimálnejdæÏky zverejnenia v˘zvy, uplatÀovanieklarifikácie, t.j. kladenie dôrazu na kvalitupredkladan˘ch projektov pri hodnotení, a niena splnenie podmienok formálnych náleÏitostí,operatívnu komunikáciu Ïiadateºov a prijímateºovcez verejn˘ portál ITMS a nastaveniedæÏky celého schvaºovacieho procesu maximálnena 70 pracovn˘ch dní.Aké sú zámery ministerstva pri spoluprácis integrovanou sieÈou regionálnych rozvojov˘chagentúr?Podpora integrovanej siete regionálnychrozvojov˘ch agentúr je jedn˘m z nástrojov regionálnejpolitiky. Ministerstvo v˘stavby a regionálnehorozvoja SR má záujem o ìal‰ieposilnenie postavenia a vyuÏitia agentúr priaktivizácii ekonomického, sociálneho aúzemného rozvoja jednotliv˘ch regiónov Sloven<strong>sk</strong>a.Oãakáva sa, Ïe agentúry zohrajú v˘znamnúúlohu pri efektívnom a r˘chlom ãerpanífondov Európ<strong>sk</strong>ej únie v programovacomobdobí 2007 – 2013.V ãom spoãíva potenciál agentúr pre jednotlivésubjekty v regiónoch?V uplynul˘ch rokoch nastali kvalitatívne ajkvantitatívne zmeny vo fungovaní regionálnychrozvojov˘ch agentúr (RRA). V súãasnostitvorí Integrovanú sieÈ regionálnych rozvojov˘chagentúr 34 subjektov. Ich poãet narastieão<strong>sk</strong>oro o ìal‰ích 11 agentúr, ão umoÏnílep‰í prístup potenciálnych Ïiadateºov kukvalitn˘m a aktuálnym informáciám priamov regiónoch. Integrovaná sieÈ pomáhala miestnejsamospráve, tretiemu sektoru i podnikateº<strong>sk</strong>ejverejnosti pri príprave projektov v<strong>sk</strong>rátenom programovom období 2004 –2006. Agentúry pôsobili tieÏ ako poraden<strong>sk</strong>éa konzultaãné centrá pri príprave rozvojov˘chkoncepcií a programov hospodár<strong>sk</strong>ehoa sociálneho rozvoja. Odborne zdatní a <strong>sk</strong>úseníporadcovia sú kºúãov˘m predpokladompre úspe‰né naplnenie rozvojov˘ch zámerovv jednotliv˘ch regiónoch Sloven<strong>sk</strong>a. Struãnepovedané, potenciál agentúr pre ãerpanie EÚfondov spoãíva v odborne zdatn˘ch a zanieten˘chregionalistoch.Ak˘ je podiel RRA na zvy‰ovaní absorpãnejschopnosti regiónov SR v oblasti ãerpaniaprostriedkov z fondov EÚ?V programovom období 2007 – 2013 jestrategick˘m cieºom v˘razné zv˘‰enie konkurenãnejschopnosti a v˘konnosti regiónov aSloven<strong>sk</strong>a, zv˘‰enie zamestnanosti pri re‰pektovanítrvalo udrÏateºného rozvoja do roku2013. Tento cieº je zapracovan˘ do Národnéhostrategického referenãného rámca, ktor˘ jenástrojom na prípravu programovania ‰trukturálnychfondov. V oblasti informovanosti,vzdelávania, prípravy projektov, ako aj ichimplementácie zohrávajú regionálne rozvojovéagentúry v˘znamnú úlohu. Ministerstvooãakáva, Ïe regionálne rozvojové agentúryv˘znamnou mierou ovplyvnia absorpãnúschopnosÈ regiónov v oblasti ãerpania finanãn˘chprostriedkov z fondov Európ<strong>sk</strong>ej únie.Prvoradou úlohou bude, aby kaÏd˘ záujemca– potenciálny Ïiadateº o finanãné prostriedkyz fondov EÚ – mal priamo vo svojomregióne prístup k informáciám v poÏadovanejkvalite potrebn˘ch na prípravu projektu.MVRR SR tak koordináciou v‰etk˘ch zainteresovan˘chregionálnych subjektov vytvorípredpoklady pre efektívne ãerpanie finanãn˘chprostriedkov zo ‰trukturálnych fondov.Pri napæÀaní tohto cieºa je dôleÏitá najmäspolupráca medzi samosprávou a príslu‰nouregionálnou rozvojovou agentúrou.Koºko prostriedkov bude smerovaÈ z europeÀazído vedy a v˘<strong>sk</strong>umu? MôÏu sa o neuchádzaÈ aj súkromné spoloãnosti?Operaãn˘ program V˘<strong>sk</strong>um a v˘voj (OPVaV) zah⁄Àa dva ciele kohéznej politiky EÚ– cieº Konvergencia i cieº Regionálna konkurencieschopnosÈa zamestnanosÈ, t. j. celéúzemie SR vrátane Bratislav<strong>sk</strong>ého kraja. âleneniena dva ciele je zohºadnené na úrovni prioritn˘chosí. Operaãn˘ program je spolufinancovan˘z ERDF. Celková finanãná alokáciaprostriedkov na program na roky 2007 – 2013v beÏn˘ch cenách predstavuje 1,423 miliardyeur. O tieto prostriedky sa budú môcÈuchádzaÈ v rámci vybrat˘ch opatrení aj in‰titúciezo súkromného sektora. Globálnym cie-ºom operaãného programu je modernizácia azefektívnenie systému podpory v˘<strong>sk</strong>umu av˘voja a <strong>sk</strong>valitnenie infra‰truktúry vysok˘ch‰kôl tak, aby prispievali k zvy‰ovaniukonkurencieschopnosti ekonomiky, zniÏovaniuregionálnych disparít, vzniku nov˘ch inovatívnych(high-tech) mal˘ch a stredn˘chpodnikov, tvorbe nov˘ch pracovn˘ch miest azlep‰eniu podmienok vzdelávacieho procesuna vysok˘ch ‰kolách.“ Riadiacim orgánompre OP VaV je Ministerstvo ‰kolstva SR prizabezpeãení synergie s Ministerstvom hospodárstvaSR v rámci OP KonkurencieschopnosÈa hospodár<strong>sk</strong>y rast.Ak˘m spôsobom chce ministerstvo akoCentrálny koordinaãn˘ orgán nasmerovaÈintervencie z fondov EÚ tak, aby prispievalik zniÏovaniu regionálnych rozdielov?Sloven<strong>sk</strong>o sa vyznaãuje obrov<strong>sk</strong>˘mi regionálnymidisparitami – rozdielmi medzijednotliv˘mi regiónmi. Veºká regionálna rozdielnosÈje daná ãi uÏ geograficky, historicky,kultúrne, ekonomick˘m rozvojom, kultúrnymia administratívnymi centrami, ale aj mnoh˘miin˘mi faktormi, ku ktor˘m tieÏ patria ajzámerné zásahy ‰tátu do ekonomiky (najmäpred rokom 1989) a miera urbanizácie a industrializácie.Na odstraÀovanie a zmierÀovaniet˘chto rozdielov sa vyuÏívajú aj nástrojepolitiky súdrÏnosti EÚ, ktor˘mi sú fondyEÚ. Cieºom regionálnej politiky EÚ je zniÏovanierozdielov medzi úrovÀami rozvoja jednotliv˘chregiónov a zmierÀovanie zaostávaniamenej rozvinut˘ch regiónov podºa ãlánkov158 a 160 Zmluvy o Európ<strong>sk</strong>ych spoloãenstvách.Základn˘m dokumentom, na základektorého bude tieto fondy EÚ Sloven<strong>sk</strong>oãerpaÈ, je Národn˘ strategick˘ referenãn˘rámec. NapæÀanie vízie Sloven<strong>sk</strong>a, definovanejv NSRR, je v programovom období 2007– 2013 podmienené re‰pektovaním niektor˘chzásad pri plánovaní a implementácii príspevkovzo ·F a KF, ku ktor˘m patrí aj zásadakoncentrovaÈ príspevky na efektívne aúãinné projekty, témy a územia. Cieºom tohtoprístupu je, aby sa podporovali ‰trukturálnezmeny a regionálny rozvoj vedúci k zvy-‰ovaniu atraktívnosti regiónov pre investovanie,rozvoj podnikania, Ïivot súãasn˘ch a budúcichgenerácií. V nadväznosti na identifikovanédisparity a faktory rozvoja stratégiaNSRR koncentruje príspevky do t˘ch geografick˘chúzemí Sloven<strong>sk</strong>a – oprávnen˘ch vzmysle nariadení EÚ, v ktor˘ch budú vplyvypríspevkov najväã‰ou mierou prispievaÈ kplneniu strategického cieºa Sloven<strong>sk</strong>a v rokoch2007 – 2013. Z hºadi<strong>sk</strong>a regionálnehoprístupu sa bude strategick˘ cieº NSRR napæÀaÈprostredníctvom realizovan˘ch projektovprioritne v inovaãn˘ch a kohéznych pólochrastu a v ‰pecifick˘ch prípadoch v územiachmimo pólov rastu. Treba si uvedomiÈ,Ïe finanãné prostriedky z fondov EÚ nie súSloven<strong>sk</strong>u pridelené v takom objeme, aby sapodporil a zrealizoval kaÏd˘ predloÏen˘ projekt.Preto sme zvolili prístup podpory území,ktor˘ch rozvoj by „na‰tartoval“ aj rozvojìal‰ích.77