S L O V E N S K O - U K R A J I N S K ÁS P O L U P R Á C Amisii osôb. Okrem toho Ukrajina a Sloven<strong>sk</strong>oonedlho zaãnú rokovaÈ o uzatvorení dohodyo tzv. malom prihraniãnom styku, ãoumoÏní obyvateºom pohraniãia nav‰tevovaÈsusedné krajiny zjednodu‰en˘m spôsobom.TakÏe oãakávame, Ïe spoloãná hranica aj naìalejbude zjednocovaÈ, a nie rozdeºovaÈ na‰enárody a ‰táty.U nás je síce známe, Ïe na Ukrajine Ïijúna‰i krajania, sloven<strong>sk</strong>á men‰ina, no zväã-‰a nie sú známe podrobnosti o jej postavenía národnostnom Ïivote. Mohli by ste otom nieão povedaÈ?Podºa sãítania obyvateºstva v roku 2001 naUkrajine Ïilo 6,4-tisíc Slovákov, viac ako 90percent z nich Ïilo v Zakarpat<strong>sk</strong>ej oblasti. Vpriebehu ostatného desaÈroãia Slováci naUkrajine preÏívajú obdobie národnostnej renesancie.Pracuje rad národnostno-kultúrnychspolkov, v storoÏnickej a uÏhorod<strong>sk</strong>ej‰kole ã. 21 boli otvorené triedy so sloven<strong>sk</strong>˘mvyuãovacím jazykom. Vo v‰etk˘ch obciach,kde kompaktne Ïijú Slováci, Ïiaci majú moÏnosÈuãiÈ sa sloven<strong>sk</strong>˘ jazyk fakultatívne. NaUÏhorod<strong>sk</strong>ej ‰tátnej univerzite v roku 1996bola otvorená katedra a oddelenie sloven<strong>sk</strong>éhojazyka a literatúry, desiatky Slovákovz Ukrajiny ‰tuduje na vysok˘ch ‰kolách Sloven<strong>sk</strong>a.Obrodzujú sa národnostné tradície aobrady, ºudové remeslá, rastie poãet folklórnychkolektívov. KaÏd˘ rok sa konajú slávnostisloven<strong>sk</strong>ej národnostnej kultúry Sloven<strong>sk</strong>áveselica za úãasti kolektívov zo Sloven<strong>sk</strong>a,oblastn˘ konkurz sloven<strong>sk</strong>ej ºudovejpiesne Zlat˘ slávik. V miestach kompaktnéhoosídlenia Slovákov fungujú kniÏnice, ktor˘chkniÏn˘ fond obsahuje tisíce exemplárovkníh v sloven<strong>sk</strong>om jazyku. Zakarpat<strong>sk</strong>˘ oblastn˘rozhlas vysiela rozhlasové relácie, oblastnátelevízia – televízne relácie v sloven<strong>sk</strong>omjazyku. Od roku 1998 Matica sloven<strong>sk</strong>ána Zakarpat<strong>sk</strong>u vydáva v sloven<strong>sk</strong>om jazykunoviny Podkarpat<strong>sk</strong>˘ Slovák. UÏhorod<strong>sk</strong>ámest<strong>sk</strong>á organizácia Slovákov vydávaroãenku Sloven<strong>sk</strong>˘ kalendár. Väã‰ina Slovákovna Ukrajine patrí k rím<strong>sk</strong>okatolíckejcirkvi. V obciach 6 okresov Zakarpat<strong>sk</strong>ej oblasti,kde kompaktne Ïijú – existujú jednotlivérím<strong>sk</strong>okatolícke obce (17) so sloven<strong>sk</strong>˘mbohosluÏobn˘m jazykom. V‰etky obce sú zabezpeãenékultov˘mi budovami.Okrem Ukrajincov, ktorí tvoria pôvodnéobyvateºstvo na‰ej krajiny, existujú ukrajin<strong>sk</strong>íobãania, ktorí u nás pracujú. Ak˘ jevበnázor na túto otázku?Vzájomné zamestnávanie obãanov regulujeDohoda medzi vládou Ukrajiny a vládouSloven<strong>sk</strong>ej republiky uzatvorená v roku 1997.Podºa sloven<strong>sk</strong>˘ch oficiálnych údajov poãetpredloÏen˘ch Ïiadostí o povolenie zamestnaÈsa na území Sloven<strong>sk</strong>a v roku 2006 ãinil celkove329 Ïiadostí z 2300 moÏn˘ch. V prvompolroku tohto roku 314 obãanov Ukrajinydostalo povolenie zamestnaÈ sa na územíSloven<strong>sk</strong>a.Po „oranÏovej revolúcii“ sa situácia vo va-‰ej krajine stala zloÏitej‰ou. Ako by stecharakterizovali súãasnú vnútropolitickúsituáciu?Kºúãov˘mi procesmi, ktoré charakterizujúsúãasnú vnútropolitickú situáciu na Ukrajine,je adaptácia na nové reálie parlamentno-prezident<strong>sk</strong>ejformy vlády, konsolidácia kºúãov˘chpolitick˘ch síl, koordinácia systému‰tátnej správy a zabezpeãenia patriãnej rovnováhymedzi rôznymi odvetviami moci.Ústavná reforma nie je definitívne ukonãená,ão je príãinou urãitej politickej asymetrie.Po predãasn˘ch voºbách do Najvy‰‰ej radyUkrajiny zdokonalenie systému zdrÏanlivostia protiváh medzi in‰titútom prezidenta,parlamentom a koaliãnou vládou bude pokraãovaÈ.Predãasné voºby do Najvy‰‰ej rady Ukrajinysú prvkom t˘chto procesov a demokratickoucestou obnovenia rovnováhy moci,ktorá bola naru‰ená.Chceli by sme ubezpeãiÈ na‰ich zahraniãn˘chpartnerov, Ïe predãasné voºby na Ukrajinebudú ãestné, transparentné a budú zodpovedaÈv‰etk˘m demokratick˘m ‰tandardom.Myslíme si, Ïe to potvrdia zahraniãnípozorovatelia.Na‰e krajiny spájajú aj ekonomické vzÈahy.Ak˘ objem má nበvzájomn˘ obchod aktoré komodity ho tvoria? V ãom by sa dalina‰e obchodné vzÈahy zlep‰iÈ?Poãnúc rokom 2000 zahraniãnoobchodn˘obrat medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ou republikoustále rastie. Podºa údajov ·tátneho v˘boru‰tatistiky Ukrajiny, celkov˘ zahraniãnoobchodn˘obrat (tovaru a sluÏieb) za rok 2004tvoril 722,020 mil. USD, pre Ukrajinu pozitívnesaldo bolo 252,418 mil. USD. V priebehuroku 2005 objem zahraniãnoobchodnéhoobratu medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ourepublikou vzrástol o 21,8 percenta a tvoril879,358 mil. USD, pre Ukrajinu pozitívne saldobolo 236,284 mil. USD. V priebehu roku2006 celkov˘ zahraniãnoobchodn˘ obrat tvoril987,011 mil. USD, ão je o 12,2 percentaviac ako za rok 2005.Podºa údajov Sloven<strong>sk</strong>ého ‰tatistickéhoúradu obrat tovaru medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ourepublikou za rok 2006 tvoril 32883 mil. Sk, alebo 1 106,278 mil. USD.V priebehu prvého polroku 2007 pokraãovalapozitívna tendencia rastu zahraniãnoobchodnéhoobratu medzi Ukrajinou a Sloven<strong>sk</strong>ourepublikou: podºa údajov ·tátneho v˘boru‰tatistiky Ukrajiny obeh tovarov a slu-Ïieb tvoril 553,503 USD, ão je o 21,4 percentviac ako za prv˘ polrok 2006.Cez Ukrajinu prechádza na Sloven<strong>sk</strong>o ropovodDruÏba, ktor˘ k nám dopravuje ÏivotnedôleÏitú ropu z Ru<strong>sk</strong>a. Existujú vtomto smere nejaké problémy?Ukrajin<strong>sk</strong>á strana nemá dôvody pochybovaÈo spoºahlivosti tranzitu energonosiãovcez územie Sloven<strong>sk</strong>a. Ukrajina, ako aj Sloven<strong>sk</strong>árepublika, sú dôleÏit˘mi a spoºahliv˘mitranzitn˘mi krajinami v dodávkach prírodnéhoplynu a ropy z Ru<strong>sk</strong>a do krajín stredneja západnej Európy. ZároveÀ ukrajin<strong>sk</strong>á stranavedie dialóg o príprave dodávok kaspickejropy ropovodom Odesa – Brody cez územieSloven<strong>sk</strong>a do závodu na spracovanie ropy vKralupách (âe<strong>sk</strong>á republika), do Nemecka a,berúc do úvahy perspektívu v˘stavby ropovoduz Bratislavy, do rakú<strong>sk</strong>eho Schwechatu.Poãas oficiálnej náv‰tevy predsedu vládySloven<strong>sk</strong>ej republiky Roberta Fica na Ukra-jine 26. februára 2007 sa prerokúvala aj otázkadodávok kaspickej ropy ropovodom Odesa-Brodycez územie Sloven<strong>sk</strong>a do âe<strong>sk</strong>a,Rakú<strong>sk</strong>a a ìal‰ích krajín Európy.Uvedená otázka bola prerokovaná poãaszasadnutia ukrajin<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ej Medzivládnejkomisie pre ekonomickú, priemyselnú avedecko-technickú spoluprácu 29. – 30. mája2007 v Kyjeve.Spolupráca Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>ej republikyv oblasti energetiky bola jednou z hlavn˘chtém poãas stretnutia premiérov Ukrajinya SR (28. augusta 2007). Sme presvedãení,Ïe Sloven<strong>sk</strong>á republika, ktorá je vlastníkom51 percent akcií a. s. Transpetrol, zí<strong>sk</strong>aaj manaÏér<strong>sk</strong>u kontrolu nad touto spoloãnos-Èou a spolu s európ<strong>sk</strong>ym spoloãenstvom nazáklade Energetickej charty bude rie‰iÈ otázkudiverzifikácie a energetickej bezpeãnosti.Na záver: v ãom sú rezervy v na‰ich politick˘cha ekonomick˘ch vzÈahoch a v ãomby sa dali zlep‰iÈ?Pri neexistencii problémov˘ch otázok politickéhocharakteru sa do popredia dostávaaktívne vyuÏitie integraãn˘ch <strong>sk</strong>úseností Sloven<strong>sk</strong>as cieºom ur˘chliÈ praktickú realizáciukurzu Ukrajiny na európ<strong>sk</strong>u a euroatlantickúintegráciu.âo sa t˘ka perspektív rozvoja obchodnoekonomick˘chvzÈahov medzi Ukrajinou aSloven<strong>sk</strong>ou republikou, rezervy v ekonomickejoblasti sú znaãné, predov‰etk˘m – v oblastienergetiky: je to aj koordinácia politikyv oblasti tranzitu ru<strong>sk</strong>˘ch energonosiãov doEurópy; energetickej politiky a diverzifikáciadodávok energonosiãov na Ukrajinu i doãlen<strong>sk</strong>˘ch krajín EÚ, je to aj zapojenie ukrajin<strong>sk</strong>˘chpodnikov do dodávok zariadení prenové energobloky JE Mochovce, do stratégieEÚ pre vyuÏitie biopalív (v rámci smerniceEuróp<strong>sk</strong>ej komisie pre záväzné vyuÏitie biodieselua bioetanolu) a zapojenie Ukrajiny,ktorá sa pripojila ku Kjót<strong>sk</strong>emu protokolu, keuróp<strong>sk</strong>emu trhu s kvótami <strong>sk</strong>leníkov˘chplynov. Je to realizácia projektu eurázij<strong>sk</strong>éhokoridoru pre prepravu ropy, zapojeného dostratégie energetickej bezpeãnosti EÚ, ãoumoÏní Ukrajine i Sloven<strong>sk</strong>u efektívnej‰ievyuÏívaÈ svoje kapacity na prepravu ropy,diverzifikovaÈ zdroje dodávok ropy.Vzhºadom na to, Ïe zv˘‰enie exportu ukrajin<strong>sk</strong>ejelektrickej energie do SR je obmedzenékapacitou Bur‰tyn<strong>sk</strong>ého energetického ostrova,navrhujeme posúdiÈ moÏnosti zv˘‰eniatechnick˘ch moÏností tohto ostrova so zapojenímãasti finanãn˘ch prostriedkov, ktoréEuróp<strong>sk</strong>a komisia vyãlenila pre Sloven<strong>sk</strong>o nakompenzáciu kapacít vyraden˘ch dvoch blokovJE Jaslov<strong>sk</strong>é Bohunice.Nadobudnutie úãinnosti smernice Európ<strong>sk</strong>ejkomisie o záväznom obsahu biodieseluv pohonn˘ch hmotách na v‰etk˘ch ãerpacíchstaniciach EÚ otvára pred Ukrajinou aSloven<strong>sk</strong>om ‰iroké moÏnosti spolupráce pripestovaní repky (vrátane s âernobyº<strong>sk</strong>ou zónou)a v˘roby biodieselu podºa sloven<strong>sk</strong>ejtechnológie a ìal‰ej realizácie na trhoch EÚ.V súvislosti so zvy‰ovaním potenciálu automobilovéhopriemyslu v SR má veºké perspektívyspolupráca pri zapojení ukrajin<strong>sk</strong>˘chv˘robcov do kooperácie so sloven<strong>sk</strong>˘mizávodmi vo v˘robe súãiastok a kompletizaãn˘chãastí do automobilov.74
MINISTERSTVO V¯STAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SRNové programové obdobie pre nás predstavuje najmä v˘zvu dokázaÈ, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o vyuÏilo„<strong>sk</strong>ú‰obné obdobie“ v podobe <strong>sk</strong>ráteného programovacieho obdobia 2004 – 2006 efektívnea svedomito. Do plného sedemroãného programového obdobia vstupuje ako rovnoprávny ãlenEuróp<strong>sk</strong>ej únie, ktor˘ je svojimi znalosÈami a <strong>sk</strong>úsenosÈami z vyuÏívania fondov EÚ hodnotn˘mpartnerom star˘m ãlen<strong>sk</strong>˘m ‰tátom. Práve t˘chto tém sa dot˘ka rozhovor s generálnouriaditeºkou Sekcie stratégie rozvojov regiónov Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SRMgr. Katarínou KUKUâKOVOU-TOMKOVOU, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.Proces implementácie‰trukturálnych fondov musí byÈflexibilnej‰í a administratívnemenej nároãn˘V rokoch 2004 – 2006 sa Sloven<strong>sk</strong>o uãilorealizovaÈ europrojekty. Ako sa nám v tejtooblasti darilo, napríklad v porovnaní sostatn˘mi nováãikmi v EÚ?MoÏnosÈ ãerpaÈ prostriedky zo ‰trukturálnychfondov Európ<strong>sk</strong>ej únie a zo ‰tátnehorozpoãtu Sloven<strong>sk</strong>ej republiky dodnes vyuÏilia vyuÏívajú stovky ‰tátnych, verejn˘chi mimovládnych subjektov. Mnohé projektysa realizujú, ìal‰ie sa iba rozbiehajú, realizácianiektor˘ch uÏ sa <strong>sk</strong>onãila. Postupne sauzatvárajú moÏnosti ãerpania prostriedkovzo <strong>sk</strong>ráteného programového obdobia 2004– 2006, v ktorého rámci SR zí<strong>sk</strong>ala historickyprvé finanãné prostriedky zo ‰trukturálnychfondov EÚ. (Podºa pravidla n+2 je moÏnéãerpaÈ finanãné prostriedky do dvoch rokovod <strong>sk</strong>onãenia programového obdobia.) Ajkeì Sloven<strong>sk</strong>á republika mala <strong>sk</strong>úsenosti sriadením a implementáciou predvstupov˘chnástrojov PHARE, SAPARD a ISPA, na dráhuãerpania prostriedkov zo ‰trukturálnychfondov a Kohézneho fondu nastupovala medziposledn˘mi. Tento hendikep sa jej v‰akpodarilo v priebehu implementácie odstrániÈ.V procese prípravy sa definovali systémovékroky tak, aby sa vyuÏívaním t˘chto prostriedkovpostupne zmiernili ekonomické asociálne rozdiely medzi regiónmi a posilnilisa tie oblasti, ktoré z rôznych dôvodov zaostávajú.Dnes môÏeme povedaÈ, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o sapoãas tohto <strong>sk</strong>ráteného programového obdobiavydalo správnym smerom ãerpania prostriedkovz fondov EÚ.Akou známkou by ste ohodnotili takto nadobudnuté<strong>sk</strong>úsenosti?Zí<strong>sk</strong>ané <strong>sk</strong>úsenosti sa nedajú hodnotiÈznámkou, v˘sledky v‰ak hovoria za v‰etko.Svedãia o tom mnohé úspe‰ne zrealizovanéprojekty. Treba zdôrazniÈ, Ïe SR v ãerpaní pridelen˘chprostriedkov na vyuÏívanie pomociEÚ v porovnaní s ostatn˘mi nováãikmi nezaostáva.Podºa údajov k 15. augustu v relatívnomvyjadrení sme vyãerpali pribliÏne 45% finanãn˘ch prostriedkov pridelen˘ch krajinev rámci programového obdobia 2004 –2006. Väã‰ina ãlen<strong>sk</strong>˘ch ‰tátov má vyãerpanútakmer polovicu finanãn˘ch prostriedkovalokovan˘ch na roky 2004 – 2006. V˘nimkuv tomto smere tvorí Slovin<strong>sk</strong>o, ktoré má vyãerpan˘ch76 % z celkovej alokácie. Naopak,najmenej finanãn˘ch prostriedkov mávyãerpan˘ch Cyprus. SR vyãerpalo takmerpolovicu finanãn˘ch prostriedkov a v porovnanís ostatn˘mi ãlen<strong>sk</strong>˘mi ‰tátmi je na 5.mieste pred Poº<strong>sk</strong>om, Litvou, âe<strong>sk</strong>ou republikou,Loty‰<strong>sk</strong>om a Cyprom.Nové programové obdobie 2007 – 2013nadväzuje na <strong>sk</strong>úsenosti, ktoré sme zí<strong>sk</strong>ali priãerpaní eurofondov v minulom období, pretopovaÏujeme za nevyhnutné vyuÏiÈ ich aprostredníctvom toho kvalitne nastaviÈ systémriadenia ‰trukturálnych fondov a Kohéznehofondu. Robíme v‰etko pre to, aby sme vyuÏi-75
Change language