S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O„Sloven<strong>sk</strong>o v súãasnosti pripomína jedno veºké staveni<strong>sk</strong>o. Investície pribúdajú a s nimi sa zvy‰uje tlak nakapacity jednotliv˘ch firiem. Má to vplyv na rast cien materiálov, ako aj na cenu pracovnej sily. V poslednomobdobí dochádza ãasto k ãudn˘m praktikám: „nakupovaniu“ technikov a remeselníkov medzi jednotliv˘mifirmami. V˘chodi<strong>sk</strong>om z tejto situácie môÏe byÈ dovoz kapacít z Bulhar<strong>sk</strong>a, Rumun<strong>sk</strong>a, alebo aj z Ukrajiny,“povedal pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Tibor MAâUGA, generálny riaditeº Chemkostavu, a. s., Michalovce.Bez ºudí niã nepostaví‰Va‰a firma stavia na západe i v˘chode Sloven<strong>sk</strong>a.Aj na bratislav<strong>sk</strong>om, mimoriadneexplozívnom a v˘znamn˘mi domácimi i zahraniãn˘mistavebn˘mi firmami nabitomtrhu ste sa dokázali v˘razne presadiÈ. SpomeÀmenapríklad Maxov dom z roku 2005,polyfunkãnú atypickú stavbu na úrovni tretiehotisícroãia. V súãasnosti ruky va‰ichpracovníkov dvíhajú Tri veÏe na Bajkal<strong>sk</strong>ejulici. Ako by ste zadefinovali svoju základnú<strong>sk</strong>úsenosÈ s bratislav<strong>sk</strong>˘m stavebn˘mtrhom?Na tomto teritóriu pôsobia v‰etky v˘znamnéstavebné spoloãnosti. âo sa t˘ka ‰pecifíkrealizácie stavieb priamo v Bratislave, veºk˘mproblémom je samotn˘ priestor v˘stavby.Veºmi dôleÏitá je preto príprava na stavbu,kde musí byÈ presne zvládnut˘ plán organizáciepráce. Príkladom toho je aj na‰a stavbaTroch veÏí na Bajkal<strong>sk</strong>ej ulici. Na veºmi malompriestore musí byÈ umiestnené zariadeniestaveni<strong>sk</strong>a, <strong>sk</strong>ládky, medzi<strong>sk</strong>ládky, ako aj priestorna pohyb dopravy a mechanizácie. CeláTOKC UÏhorod – supermarket NOVIJv˘stavba prebieha pod prísnou kontrolou IBP.Verím, Ïe napriek v‰etk˘m problémom, s ktor˘misme sa dodnes stretli a urãite sa aj stretneme,projekt Troch veÏí zvládneme, ão bynám malo poslúÏiÈ ako <strong>sk</strong>velá referencia preìal‰ích investorov pre stavby podobného typu.Ako sme v‰ak hovorili, va‰a firma v‰ak nepôsobílen v Bratislave. Zrealizovala napríkladdeväÈ objektov sloven<strong>sk</strong>ej hraniãnejpolície, rozmiestnen˘ch pozdæÏ sloven<strong>sk</strong>o– ukrajin<strong>sk</strong>ej hranice, realizuje v˘stavbucolnice na ukrajin<strong>sk</strong>ej strane, hypermarketi rozsiahly obytn˘ súbor v UÏhorode.Máte teda moÏnosÈ porovnávaÈ. Aké súprednosti a aké mínusy ukrajin<strong>sk</strong>ého stavebnéhotrhu z pohºadu sloven<strong>sk</strong>ej firmyako je Chemkostav, a. s., Michalovce?Napriek tomu, Ïe Ukrajina nie je v Európ<strong>sk</strong>ejúnii, aj tam stavebníctvo v poslednom obdobízaznamenalo rast. Evidentné je to hlavnevo väã‰ích mestách. Podobne ako na Sloven<strong>sk</strong>u,aj v tejto krajine pôsobí veºa zahraniãn˘chstavebn˘ch firiem. Podobne ako u nás,aj Ukrajina e‰te vo väã‰om meradle zápasí sfenoménom vymoÏiteºnosti práva. Svoje ‰pecifikummá aj ich daÀová sústava: prechádzaneustálymi zmenami, takÏe orientácia v ekonomikeje veºmi nároãná. ·truktúra investorovna ukrajin<strong>sk</strong>om stavebnom trhu je identická sna‰ou. Investorov tam môÏeme rozdeliÈ dotroch <strong>sk</strong>upín, t. j. ‰tát, domáci súkromní investoria zahraniãní súkromní investori. Pri ‰táte,ako aj pri zahraniãn˘ch investoroch financovaniestavieb prebieha podºa zmluvne dohodnut˘chpodmienok. Pri väã‰ine domácichinvestorov financovanie prebieha formou záloh.V praxi to prebieha tak, Ïe stavebná spoloãnosÈsi dohodne s investorom objem, ktor˘za mesiac zrealizuje a na tento objem investorpo<strong>sk</strong>ytne dodávateºovi stavby zálohu. Podobn˘systém záloh funguje aj pri nákupe materiálu,resp. poddodávok. Napriek t˘mto ‰pecifikámje pre nás ukrajin<strong>sk</strong>˘ trh zaujímav˘.Predpokladám, Ïe stavebn˘ boom na Sloven<strong>sk</strong>uza niekoºko rokov opadne a veºk˘ ukrajin<strong>sk</strong>˘trh sa stane aj pre nás e‰te zaujímavej‰í.So <strong>sk</strong>úsenosÈami, ktoré teraz zí<strong>sk</strong>avame tamna‰e pôsobenie bude jednoduch‰ie.A teraz pohºad na tú istú problematiku z aspektubudúcnosti: sloven<strong>sk</strong>é odborné ‰kolstvo.Ak˘ je vበpohºad? Pripravuje dostatoãnepoãetnú (a dostatoãne odborne fundovanú)stavebnícku „mlaì“? Aké sú va‰e<strong>sk</strong>úsenosti s absolventmi stredn˘ch odborn˘cha vysok˘ch ‰kôl? Je mládeÏ v stavebníctvee‰te stále „drÏiteºkou rána“?Na túto otázku je odpoveì jednoduchá. Jeto katastrofa. Za posledné tri roky do na‰ej firmynepri‰iel ani jeden absolvent stavebnej fakulty,napriek tomu, Ïe sme ochotní po<strong>sk</strong>ytovaÈpodnikové ‰tipendium. Nemalé úsilie vynakladámena zí<strong>sk</strong>avanie ‰tudentov do Strednéhoodborného uãili‰tia stavebného v Michalovciach.Efekt je Ïalostn˘. Do uãenia sa prihlásilo20 Ïiakov, v prevaÏnej miere z „neprispôsobiv˘chrodín“.Myslím, Ïe ‰tát v oblasti ‰kolstva dlhodobozlyháva. Vôbec sa neprihliada na potrebytrhu. ·tát vynakladá nemalé finanãné prostriedkyna v˘chovu absolventov, ktorí vo svojomobore nenájdu uplatnenie.Oddelenie hraniãnej polície policajného zboru SobranceA ão uÏ „zabehaní“ kvalifikovaní pracovníci?Aká je situáciu tu? A ako hodnotíte prijat˘Zákonník práce?Vstupom Sloven<strong>sk</strong>a do EÚ do‰lo k znaãnémuodlevu kvalifikovan˘ch pracovn˘ch síl dozahraniãia. Kvalifikovan˘ch pracovníkov aj vstavebníctve ubudlo a s t˘m sa musíme vyrovnávaÈ.Osobne mám pocit, Ïe stavebné firmysa stávajú „stavebn˘mi uãili‰Èami“. Kvalifikovanépracovné sily si musíme vychovávaÈ sami.Zákonník práce budem hodnotiÈ kriticky dovtedy,k˘m nebude zohºadÀovaÈ ‰pecifikum sezónnostiprác pre nás stavbárov. Takisto je nevyváÏen˘,ão sa t˘ka práv zamestnanca a zamestnávateºa.Uvediem príklad: OdlievameV˘robn˘ areál HP v PovaÏanoch<strong>sk</strong>elet – Ïelezobetónovú kon‰trukciu na stavbea ráno nám nenastúpia dve ãaty tesárov, pracujúcichso systémov˘m debnením, pretoÏe doslovazo dÀa na deÀ odi‰li do zahraniãia. No firmamá problémy so zabezpeãením náhrady akeì aj niekoho nar˘chlo zoÏenie, potrebuje nov˘chpracovníkov zauãiÈ. Dostávame sa na mesiacdo <strong>sk</strong>lzu. ·kody sú veºké, vymoÏiteºnosÈminimálna. Myslím si, Ïe to nie je v poriadku.72
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K ÁS P O L U P R Á C APerspektívy ukrajin<strong>sk</strong>o--sloven<strong>sk</strong>˘ch vzÈahovHoci je hranica Sloven<strong>sk</strong>a s Ukrajinou najkrat‰ia, má pre nás mimoriadny v˘znam. Z Ukrajinyk nám prichádzajú Ïivotne dôleÏité suroviny, napríklad ropa. Na‰e krajiny spája podobn˘historick˘ osud, blízke kultúry i iné spoloãné záujmy. Jej Excelencia veºvyslankyÀa Ukrajin<strong>sk</strong>ejrepubliky I. V. OHNIVEC po<strong>sk</strong>ytla ná‰mu ãasopisu interview. Otázky kládol Peter Gregu‰.Hoci Ukrajinci patria medzi väã‰ie a mySlováci medzi men‰ie národy, spája násnemálo podobného ba spoloãného. âo pod-ºa vá‰ho názoru na‰e národy spája?Ukrajin<strong>sk</strong>˘ a sloven<strong>sk</strong>˘ národ sú nielenbezprostredn˘mi susedmi, ale blízke sú ajich jazyky, kultúrna, historick˘ osud, storoãiaãasto spoloãného úsilia v boji za národnéoslobodenie a nezávislosÈ. Dva na‰e slovan<strong>sk</strong>énárody spájajú aj rodinné zväzky a ajjednoducho vzájomné sympatie. V súãasnostinárody Ukrajiny a Sloven<strong>sk</strong>a spája spoloãn˘veºk˘ cieº – budovanie rozvinutej demokratickejspoloãnosti na princípoch pluralitya trhovej ekonomiky, plnohodnotn˘ vstup doeuróp<strong>sk</strong>ych a euroatlantick˘ch ‰truktúr, doobnoveného spoloãného európ<strong>sk</strong>eho domu. Jepríjemné kon‰tatovaÈ, Ïe aj medzi na‰imi‰tátmi neexistujú Ïiadne problémy. Aj pretosa na‰e medzi‰tátne vzÈahy taktieÏ rozvíjajúdynamicky, v duchu vzájomnej úcty a dobréhosusedstva. Súãasná etapa rozvoja dvojstrann˘chvzÈahov je charakteristická prechodomna úroveÀ kon‰truktívneho partnerstvavo v‰etk˘ch oblastiach politickej, ekonomickeja humanitárnej spolupráce. Intenzifikujesa politick˘ dialóg na najvy‰‰ej úrovni,ão v˘znamne ovplyvÀuje naplÀovanie dvojstrann˘chvzÈahov konkrétnym obsahom.Jednou z dôleÏit˘ch okolností, ktorá na‰enárody delí je to, Ïe Sloven<strong>sk</strong>o je ãlenomEuróp<strong>sk</strong>ej únie a Ukrajina nie je. Aké súsúãasné vzÈahy Ukrajiny a EÚ a plánujeUkrajina staÈ sa jej ãlenom? Nepochybneby to bol prínos nielen pre Ukrajinu, ale ajpre EÚ.Európ<strong>sk</strong>a integrácia je hlavnou a nemennouzahraniãnopolitickou prioritou Ukrajiny,ktorá je zakotvená v národnej legislatíve.Súãasn˘ rozvoj politického dialógu medziUkrajinou a EÚ sa zakladá na zavedení Stratégieintegrácie do EÚ zo strany Ukrajiny,plnení Dohody o partnerstve a spolupráci aAkãného plánu Ukrajina – EÚ v rámci európ<strong>sk</strong>ejpolitiky susedstva.Aktuálnymi otázkami spolupráce Ukrajina– EÚ v súãasnej etape je vedenie procesu rokovanío uzatvorení novej základnej zmluvynamiesto Dohody o partnerstve a spolupráci,vytvorenie zóny voºného obchodu, a taktieÏzjednodu‰enie vybavovania víz pre jednotlivékategórie obãanov Ukrajiny.Dynamicky sa rozvíja obchodno-ekonomickáspolupráca medzi Ukrajinou a Európ<strong>sk</strong>ouúniou. Z roka na rok stabilne rastie dvojstrann˘zahraniãnoobchodn˘ obrat a priamezahraniãné investície z krajín EÚ do ukrajin<strong>sk</strong>ejekonomiky. Podºa údajov ·tátneho v˘boruUkrajiny pre ‰tatistiku, podºa v˘sledkovza rok 2006 Európ<strong>sk</strong>a únia sa dostala na prvémiesto a stala sa najväã‰ím zahraniãnoobchodn˘mpartnerom Ukrajiny. Jej podiel tvoril31 % celkového objemu zahraniãného obchoduv tomto období. Celkov˘ zahraniãnoobchodn˘obrat Ukrajiny s tovarmi a sluÏbamis krajinami EÚ tvoril 30,6 mld. USD, ãoje o 26,9 % viac ako v roku 2005. V celkovej‰truktúre exportu Ukrajiny podiel EÚtvoril 35,8 % a v celkovej ‰truktúre importu– 33,7 %.EÚ uznáva taktieÏ v˘znamnú rolu Ukrajinypri zabezpeãení bezpeãnosti a stability nakontinente, a taktieÏ jej vysok˘ priemyselnotechnologick˘potenciál vo vojen<strong>sk</strong>ej oblasti,ão sa v praxi potvrdzuje pozvaniami ná‰ho‰tátu na vojen<strong>sk</strong>é cviãenia za úãasti jednotiekEÚ. Ostávajúc za hranicami Európ<strong>sk</strong>ej únie,Ukrajina sa úspe‰ne asociuje s procesom realizáciespoloãnej európ<strong>sk</strong>ej politiky bezpeãnostia obrany (EPBO). Nበ‰tát sa zúãastnilna policajn˘ch misiách EÚ v Bosne a Hercegovinea Macedón<strong>sk</strong>u.Podºa hodnotenia oboch strán na vysokejúrovni sa realizuje spolupráca v oblasti justíciea vnútorn˘ch vecí. Strany úspe‰ne realizujúkomplex opatrení v otázkach migrácie,azylu, prihraniãnej spolupráce a vízovej politiky,boja s organizovan˘m zloãinom, praním‰pinav˘ch peÀazí, nezákonn˘m obehomnarkotík, terorizmom, spolupráce pri zabezpeãenízvrchovanosti práva, zdokonaleniaprávneho systému, právnej spolupráce a spolupráceorgánov ãinn˘ch v trestnom konaní.Viditeºne sa aktivizovala spolupráca Ukrajinya EÚ v oblasti energetiky, vrátane jadrovej,a ochrany Ïivotného prostredia. Pritomvzrástla politická a finanãná pomoc Ukrajinezo strany EÚ pri reforme a re‰trukturalizáciienergetického sektora a prekonaní následkovhavárie na âernobyl<strong>sk</strong>ej stanici. Spodporou EÚ sa realizuje: reforma a modernizáciasystému na prepravu plynu na Ukrajine;ãinnosÈ spoloãnej pracovnej <strong>sk</strong>upiny expertovpre tvorbu ropn˘ch rezerv a zabezpeãeniekvality ropn˘ch produktov na Ukrajine;TEO pre predlÏenie ropovodu Odesa –Brody do Plocka (Poº<strong>sk</strong>o); rozvoj alternatívnejenergetiky na Ukrajine; modernizáciauhoºného priemyslu atì.Perspektívnym smerom spolupráce Ukrajinya EÚ je oblasÈ kozmického v˘<strong>sk</strong>umu. Berúcdo úvahy, Ïe Ukrajina patrí do osmiãky‰tátov, ktoré majú znaãn˘ rozvinut˘ technick˘a technologick˘ potenciál v oblasti osvojeniasi kozmického priestoru, bola podpísanáDohoda o spolupráci pri tvorbe civilnéhoGlobálneho navigaãného druÏicového systému(GNSS).Poãnúc rokom 1991 celkov˘ objem pomocipo<strong>sk</strong>ytnutej Ukrajine zo strany EÚ vrámci programu TACIS, makrofinanãnej ahumanitárnej pomoci je viac ako 1 mld. eur.Podpísaná Rámcová dohoda medzi Ukrajinoua Európ<strong>sk</strong>ou investiãnou bankou umoÏní zapojiÈfinanãné prostriedky tejto finanãnej in-‰titúcie EÚ do realizácie infra‰trukturálnychprojektov na Ukrajine.Pre na‰u krajinu je dôleÏité, aby perspektívaintegrácie do EÚ ostala pre Àu reálna. V˘znamnouudalosÈou na‰ich dvojstrann˘chvzÈahov sa stane summit Ukrajina – EÚ, ktor˘sa bude konaÈ 14. septembra 2007 v Kyjeve.Na‰a hranica sa ão<strong>sk</strong>oro premení na„schengen<strong>sk</strong>ú“. Je známe, Ïe medzi obyvateºstvompríhraniãnej oblasti existujú blízkevzÈahy a Ïiv˘ styk. Ako by sa hroziaceproblémy mohli rie‰iÈ tak, aby to bolo v˘hodnépre obe strany?Na‰e národy spájajú nielen priateº<strong>sk</strong>é, aleaj rodinné vzÈahy a Ïivé styky. V ukrajin<strong>sk</strong>oma sloven<strong>sk</strong>om prihraniãí Ïije poãetnáukrajin<strong>sk</strong>á a sloven<strong>sk</strong>á men‰ina. Je nesporné,Ïe zavedenie schengen<strong>sk</strong>ého reÏimu prekraãovaniahraníc pre obãanov Ukrajiny sÈaÏí tietostyky. Preto 18. júna 2007 v rámci zasadnutiaRady pre spoluprácu Ukrajina – EÚboli podpísane dohody medzi Ukrajinou aEÚ o zjednodu‰ení vybavovania víz a o read-73