cli. číslo - home.nextra.sk

B R A T I S L A V S K ÁA R C H I T E K T Ú R AAko príklad moÏno uviesÈ Prahu, ParíÏ, Petrohrad,ViedeÀ.Je v takomto duchu koncipovan˘ aj nov˘územn˘ plán rozvoja mesta? To znamená,Ïe popri tak prepotrebn˘ch ekonomickoobchodn˘chaktivitách pre jeho rozvojpamätá predov‰etk˘m na obãana, tedajeho obyvateºa, resp. náv‰tevníka ãi hosÈazo Slovenska ãi zahraniãia?Nov˘ územn˘ plán rie‰i mnohé otázkybudúceho rozvoja ná‰ho mesta od dopravy,novej zelene, ‰portov˘ch, v˘robn˘ch plôchaÏ po nové plochy urãené pre b˘vanie. Prirodzenev danej mierke, nie ale v podrobnostiach.Preferuje najmä polyfunkãnosÈ, tzn., Ïedáva moÏnosti naozaj dorie‰iÈ veci v prospechobãana ãi náv‰tevníka mesta. Pravidlású v‰ak jedna vec, ich dodrÏiavanie jezase o kultúre t˘ch, ktorí stavajú i t˘ch, ktoríschvaºujú.âo vám osobne e‰te ch˘ba v novom územnompláne na to, aby sa rozvoj mestauskutoãÀoval v súlade s poÏiadavkamirozvoja modern˘ch európskych miest, abyBratislava nebola len experimentálnymkolbi‰Èom domáceho a zahraniãného kapitáludeveloperov. Veì uÏ teraz je, dá sapovedaÈ, ÈaÏko skú‰an˘m mestom v˘‰kov˘mibudovami…Nov˘ územn˘ plán sa dlho tvoril a dlhoschvaºoval. Preto nemohol reagovaÈ na niektorédnes uÏ známe skutoãnosti. Je to napr.budúcoroãné odstránenie hranice s Rakúskom.Územie medzi dne‰nou diaºnicou ahranicou bude maÈ úplne iné hodnoty akodnes. Kto by si v‰ak trúfal pred pár rokmi povedaÈ,Ïe hranica zmizne a Slováci budú kupovaÈpozemky a stavaÈ domy v Rakúsku.Tie v˘‰kové budovy, ktoré sú uÏ postavené,to nie je to najhor‰ie, ão nás e‰te ãaká. Toe‰te len príde. 15 – 20 kvalitn˘ch v˘‰kov˘chbudov môÏe za urãit˘ch okolností ajobohatiÈ obraz mesta. Teda to nemusí byÈ tragédiou.Tragick˘ bude v‰ak ich dopad natechnickú infra‰truktúru, najmä na dopravu.DesaÈtisíce áut, ktoré tu budú parkovaÈ sícev podzemí, ale prichádzaÈ a odchádzaÈ v jednejúrovni na teréne, zrejme negatívneovplyvní uÏ dnes zlú dopravnú situáciu vmeste.Ak˘ máte názor na väã‰inu panelov˘chsídlisk v okrajov˘ch ãastiach Bratislavy?Treba ich revitalizovaÈ ãi jednoducho zbúraÈ,ako to vo veºkom zaãali robiÈ v mestáchb˘valého v˘chodného Nemecka a realizovaÈna ich mieste moderné investiãnézámery? Napríklad moderné komplexnevybavené mestské ‰tvrte, rátajúce aj s bytovouv˘stavbou s nad‰tandardn˘mi bytmi?Panelové sídliská sú dnes problémom odMoskvy aÏ po Berlín. Oveºa väã‰ím problémomsa v‰ak stanú, keì zaãnú doÏívaÈ. Majúsvoje negatíva, ale aj pozitíva. T˘m je napr.niekedy charakter záhradného mesta, inokedyslu‰n˘ plo‰n˘ ‰tandard. Ch˘bajú v‰akspoloãenské priestory, ch˘ba priestor medziverejn˘m a súkromn˘m. Preto ich treba citlivoa najmä plánovane prebudovávaÈ tak,aby to o 30 rokov neboli slumy, ale organickésúãasti miest. Nemali by sa ale Ïivelne achaoticky „zahusÈovaÈ“, ako sa to dnes dejeaj v Bratislave. Naopak, mali by sme teraj-‰ie obytné prostredie skvalitÀovaÈ. Je tamnaozaj dostatok plôch na to.Za posledné obdobie narastá v Bratislavepoãet nad‰tandardn˘ch bytov. Bude tentotrend pokraãovaÈ a je trendom rozumn˘m?Hlad po nad‰tandardn˘ch bytoch je celkomprirodzen˘. U nás sa ale za nad‰tandardnébyty vydáva v‰elião. Na‰e nad‰tandardnébyty sú najmä drahé, ale ãasto nie kvalitné.Je to niekedy iba podlahová plocha, ale niekvalitná dispozícia bytu a jeho vybavenie.Dnes uÏ ch˘bajú najmä nájomné byty a malometráÏnebyty. Aj u nás zaãína trend tzv.pohotovostného bytu. Solventní ºudia b˘vajúcimimo Bratislavy, ale v nej pracujú, chcúmaÈ v Bratislave jedno- dvojizbov˘ byt, abytu mohli zav‰e zostaÈ. Mnohí zahraniãní obãania,ktorí sem ãasto dochádzajú, nechcú b˘vaÈv hoteli, ale vo svojom vlastnom. Mnohírodiãia by radi investovali do garsónky presyna, ktor˘ tu ‰tuduje (a po Àom, moÏno, e‰teich ìal‰ie dieÈa) atì. Nové byty je teda stálee‰te treba, ale nie také, ão stoja 10 – 15 miliónov.Pomerne tvrdo ste verejne kritizovali ajspoloãnosÈ TriGránit za architektonické ahmotovo-priestorové rie‰enie v minulomroku slávnostne prezentovaného stavebnéhodiela pred príslu‰nou verejnosÈou vmestskej ãasti Nové Mesto, a to komplexuadministratívnych budov Lakeside Park.Teda struãne pochopená kritika, Ïe to nieje architektúra tretieho tisícroãia ani prehlavné mesto SR Bratislavu. Trváte nasvojom kritickom postoji?Nebol to len môj názor, ale aj názor celéhoradu kolegov, s ktor˘mi sme o tom diskutovali.Bratislavská architektúra, okrem panelákov,je naozaj dobrá. Diela v˘znamn˘chslovensk˘ch architektov profesorov E. Bellu‰a,J. Lacka, E. Kramára, Fr. Weinwurma,Kl. ·ilingera patria k oceÀovan˘m v celej Európe.Preto by sme nemali byÈ spokojní sdruho- alebo treÈotriednou architektúrou, bezohºadu na to, ãi jej autorom je slovensk˘alebo zahraniãn˘ architekt.Realizácia ktor˘ch pripravovan˘ch investiãn˘chzámerov na území Bratislavy mápredpoklady staÈ sa prinajmenej jej p˘chouãi ozdobou, ãi prezentáciou modernejarchitektúry so v‰etk˘m, ão k tejtomodernosti patrí?Projekt Eurovea. Ak bude dotiahnut˘ aj architektonicky,môÏe byÈ v˘znamn˘m obohatenímmesta, lebo roz‰íri centrum o novéplochy a funkcie. DôleÏité bude, aby sa dorie‰ilojeho spojenie s historick˘m mestom,lebo ináã sa stane uzavret˘m solitérom lensám pre seba. ·ancu staÈ sa „p˘chou“ mestamá územie okolo Vodnej veÏe, na upätí Hradnéhovrchu. Uvidíme ão prinesie vypísaná architektonickásúÈaÏ. Bezprostredn˘ kontaktna Staré mesto, za predpokladu vyrie‰eniadne‰nej „autobusovej stanice“ pod Nov˘mmostom, je veºkou v˘hodou. Verím ale, Ïe architektonickynedopadne ako nová Zámockáulica. Zo solitérnych objektov je to, napríklad,obytn˘ dom na âerny‰evského uliciãi pripravovaná dostavba prieluky na Dunajskej.Zvedav˘ som tieÏ na polyfunkãn˘komplex na mieste kúpeºov Centrál. Nemaliby sme premárniÈ ‰ancu ani pri nov˘ch‰portov˘ch objektoch futbalového ‰tadiónaa hokejovej haly. MôÏu sa staÈ v˘znamn˘chobohatením obrazu Bratislavy.Ak˘ je vበnázor ãi stanovisko k novej v˘stavbeãi dnes milosrdne naz˘vanej revitalizáciiKamenného námestia developerskouspoloãnosÈou Lordship? Tento skutoãnez rôznych hºadísk nesmierne chúlostiv˘poãin, resp. rozhodovanie o osudecentra, naozaj srdca Bratislavy, rozdeliladokonca nielen Bratislavãanov a obãanovSlovenska, ale aj obec architektov a urbanistovna prinajmenej dva niekedy aÏ bezhlavotvrdo bojujúce tábory, navzájom saobviÀujúce z neodbornosti ãi necitlivosti,ãi arogancii k okolitej zástavbe, z neúctyk architektonick˘m dielam velikánov slovenskejarchitektúry atì. Jedni sú za novúv˘stavbu, teda zbúranie Hotela Kyjev aOD Tesco, druhí za komplexnú rekon-‰trukciu. Napokon aj Vy sám verejne prezentujete,teda ste zástancom potreby vypísaniamedzinárodnej súÈaÏe s medzinárodnouporotou.Kamenné námestie je dilema. Veºká ãasÈverejnosti pociÈuje nedostatky dne‰ného rie-‰enia a víta jeho premenu. âasÈ architektov,no najmä sám autor a jeho generaãná vrstva,Ïiada zachovanie komplexu hotela a obchodnéhodomu. Kvalitu architektúry preverujenajmä ãas. Ten v‰ak jasne ukazuje, Ïe tentokomplex je uÏ morálne zastaran˘ a nevyhovuje.Vo svete bolo podobn˘ch prípadov prestaviebãi dokonca zbúrania nespoãetne.Mendelsohnov obchodn˘ dom Schocken vStuttgarte, ale napr. aj v Bratislave i Feiglerovedomy na Nám. SNP, kde dnes stojí nov˘obchodn˘ dom ãi iné zaujímavé architektúryna ·pitálskej ulici, ktoré zlikvidoval právetento hotelovo-obchodn˘ komplex. PripomeniemtieÏ projekt prestavby Obchodnejulice od tohto istého architekta. Koºko cenn˘chdomov, ale najmä historické pivnice, bybolo odi‰lo do zabudnutia jeho realizáciou?Konflikt starého a nového bol vÏdy, lebo v˘vojsa nedá zastaviÈ.Diskusia o Kamennom námestí sa nemô-Ïe zníÏiÈ len na obchodn˘ dom a hotel. HovoriÈtreba o celom bloku a jeho ‰ir‰ích vzÈahoch.HovoriÈ treba o nov˘ch funkciách, ktorétu dnes potrebujeme, o probléme dopravnéhodorie‰enia, ch˘bajúcom parkovaní atì.A v neposlednom rade aj o rozsiahlom bytovomfonde, ktor˘ tu ostal stáÈ a dnes sa intenzívneroz‰iruje. Ak sa hovorí o dokonãeníãi „uprataní“, potom si treba pozrieÈ pôvodn˘projekt, kde je dne‰ná zostávajúcazástavba takmer celá odstránená. Autor architektÏije v ilúziách obdobia, v ktorom komplexvznikol. Tieto ãasy sú v‰ak nenávratnepreã. Za predpokladu, Ïe dne‰n˘ stav nahradínová urbanistická a architektonická kvalita,ktorá bude vy‰‰ia ako doteraj‰ia, mestoby urãite získalo. Myslím si ale, Ïe je veºmipotrebné zachovaÈ minimálny fragment zdne‰ného komplexu, pretoÏe tieÏ predstavujeurãitú kultúrnu vrstvu, ktorá by sa nemalaúplne stratiÈ.63